Michael
Časopis rímskokatolíckej farnosti Skalica
Máj 2013
Číslo 4
Ročník 1.
Úvodník
Milí priatelia!
Všetci kresťania
sme povolaní stať sa svätými! Možno sa na to necítime, skôr si uvedomujeme
množstvo svojich chýb a
zlyhaní. Sv. František Saleský nás však povzbudzuje, že svätosť nespočíva v
tom, že nemáme žiadne
chyby, ale že neustále s nimi bojujeme a snažíme sa
ich odstrániť. Práve on inšpiroval svojou duchovnosťou sv. Jána Bosca, ktorý
vychoval desiatky svätých
a ktorého relikvie sme si
mohli uctiť koncom apríla v
Šaštíne. Tento svätec si osobitne uctieval Pannu Máriu, Pomocnicu kresťanov,
o ktorej sa dočítate aj v tomto časopise.
Začali sme mariánsky mesiac máj. Pred nami je ako
vzor, ale aj ako mocná Ochrankyňa a Pomocnica
Panna Mária, ktorú chceme
denne vzývať o príhovor
najmä Loretánskymi litániami. Pripomeňme si aj zjavenia Panny Márie vo Fatime,
najmä jej trojitú výzvu na
pokánie. A pred nami je aj
príklad blahoslaveného Jána Pavla II. i Janka Havlíka,
kandidáta na blahorečenie.
Modlime sa k Panne Márii,
aby aj naša farnosť dala
Cirkvi dobré a sväté rodiny,
svätých mužov a ženy, veľkodušných, čistých a obetavých mladých, nové duchovné povolania.
Roman Stachovič,
dekan
Pod tvoju ochranu sa utiekame,
svätá Božia Rodička,
neodvracaj zrak od našich prosieb,
pomôž nám v núdzi
a z každého nebezpečenstva nás vysloboď,
ty Panna slávna a požehnaná.
Amen.
JANKO HAVLÍK
VRÁDIŠTE
ROZHOVOR
Proces blahorečenia
začne čoskoro
Obnova Kostola sv. Anny
Sestra Konzoláta
str. 2
str. 4
str. 8-9
JANKO HAVLÍK
Začína sa proces blahorečenia
Janko Havlík sa narodil 12. februára 1928 v dedine Vlčkovany, ktorá je
dnes súčasťou obce Dubovce pri Skalici, ako najstarší zo štyroch detí Karola a
Justíny Havlíkových. Už od detských rokov mala na neho vplyv otcova sestra Angela, neskôr sestra Modesta, členka kongregácie Dcér kresťanskej lásky.
Už od malička, osobitne od prvého sv. prijímania, sa Janko rád zúčastňoval sv. omší a rád miništroval. Po skončení ľudovej školy v rodnej obci pokračoval v štúdiu na meštianke v Holíči a na
gymnáziu v Skalici. Už v roku 1943 nastúpil do misijného domu Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul - Lazaristov
v Banskej Bystrici a tu pokračoval v štúdiách na gymnáziu až po maturitu, ktorú
úspešne zložil v máji 1949. Do Banskej
Bystrice k lazaristom za ním prišiel v roku 1947 aj jeho mladší brat Anton.
V Banskej Bystrici ich zastihol i
„víťazný február 1948“ a následné opatrenia zamerané proti Cirkvi. 4. máj a kedy
boli v noci mladí novici a bohoslovci tejto
spoločnosti odvezení do Kostolnej pri
Trenčíne a ich predstavení, starší rehoľníci, do sústreďovacieho kláštora v Podolínci. V Kostolnej pracovali na stavbe
priehrady, no aj tam vnútorne zostávali
verní kresťanskému životu a rehoľným
pravidlám.
Zo stavby nasledovala cesta domov do rodných Vlčkovian. Po krátkom
pobyte bolo treba hľadať svoje uplatnenie a tak sa bratia Havlíkoví Ján a Anton
spolu s dalšími spolubratmi ubytovali a
zamestnali za pomoci sestry Modesty a
ďaľších sestier DKL v Nitre. Po práci pod
vedením rehoľných predstavených pokračovali v prerušenom rehoľnom štúdiu
teológie, cudzích jazykov i v rehoľnej formácii. Všetkým trom predstaveným sa
podarilo ujsť zo sústreďovacieho kláštora
v Hronskom Beňadiku a skrývali sa na
rôznych miestach.
Štátna moc ich vysliedila a ich
činnosť tvrdo potrestala. 28.októbra 1951
boli štátnou bezpečnosťou odhalení a eskortovaní do väznice, kde boli vyšetrovaní a v súdnom procese odsúdení. Ján
Havlík na 14 rokov odňatia slobody, 10
000 korún peňažného trestu, alebo ďalšie 4 mesiace straty slobody a stratu občianskych práv na 10 rokov. Jeho brat Anton bol odsúdený na 8 rokov väzenia. Na
mnohé roky boli odsúdení aj ostatní.
2
11. júna 1953 Jankovi Havlíkovi
najvyšší súd v Prahe znížil trest na 10 rokov. Po odsúdení nasledoval transport do
Jáchymova a Janko sa stal na 11 rokov
väzňom bez mena, číslo A011355. Tu tvrdo po celé roky pracoval vo viacerých táboroch.
Bol väzňami obľúbený a vyhľadávaný. V roku 1955 mal úraz a vo väzenskej nemocnici v Prahe na Pankráci
bol operovaný na slepé črevo. Aj vo väzení dokázal ohlasovať Ježiša Krista. Svojej matke hovoril: „Chceli sme prinášať
obety na oltári, teraz budeme miesto hostie dvíhať svoje utrpenie a svoje životy.“
V r. 1958 je eskortovaný do väznice Praha Pankrác a znova je vyšetrovaný a pre jeho apoštolát je krajským súdom v Prahe 27. februára 1959 uznaný
vinným trestným činom za združovanie
proti republike a odsúdeným na 1 rok za
to, že organizoval tajné bohoslužby, mal
prednášky o náboženstve, v ktorých napádal skrytou formou štátne zriadenie z
toho, že v Československu nie je náboženská sloboda, že sa rozvracia rodinný
život a že „na tajných schôdzkach štval
pod rúškom náboženských úvah proti ľudovo – demokratickému zriadeniu našej
republiky.“
Vo svojom svedomí bol spokojný. Aj dlhý trest sa približoval ku koncu.
Po ôsmich rokoch bol prepustený jeho
brat Anton, ktorý ho spolu s matkou bol aj
navštíviť. V máji 1959 bol premiestnený
do Valdíc pri Jičíne. V októbri 1960 je vo
väznici na Pankráci poslaný na kurz železiarov na namáhavých a životu nebezpečných konštrukciách. Tu sa mu stal
úraz a pri práci aj koncom júla odpadol.
Pri vyšetrení zistili jeho kritický zdravotný
stav. Aj pri tejto príležitosti požiadal o milosť, no komisia milosť nedoporučila. V
októbri 1961 je prevezený do nemocnice
v Ilave.
Po desiatich rokoch prichádza
znova na rodné Slovensko. Takisto je zamietnutá žiadosť o udelenie amnestie k
9. máju 1962, keď mu zostáva do konca
trestu necelého pol roka. V auguste 1962
je liečený v nemocnici v Brne. Stále bol
zaradený na ľahšie práce vo väznici, no
už nestačil pracovať s ostatnými, jeho
srdce zoslablo, nohy čoraz viac opuchali
mal problémy aj s trávením. Z Ilavy je po
11 rokoch ťažkého väzenia 29 októbra
1962, po splnení celého trestu, s ťažkou
chorobou prepustený.
Len s veľkou námahou
absolvoval cestu domov. Bol mu
priznaný invalidný dôchodok vo
výške 300 korún. Býval u svojich
starnúcich rodičov, ktorým sa usiloval ich starostlivosť o neho čo
najviac uľahčovať. Ale choroba
napriek starostlivosti lekárov mu
sťažovala život. Podľa toho, ako
mu zdravotný stav dovoľoval, zúčastňoval sa náboženského života v obci aj vo farskom kostole v
Radošovciach. Tak sa striedal pobyt u rodičov s pobytom v skalickej nemocnici a pobytom u rodiny
brata Antona v Skalici. Prežili
spoločne aj Vianoce v roku 1965.
Na sviatok jeho patróna sv. Jána
evanjelistu 27. decembra sa vybral do Skalice. Niesol do opravy
rádio. Cestoval autobusom a na
Sasinkovej ulici ho našli opretého
o popolnicu, ale prebrať ho k životu už nedokázali. 30 decembra
1965 bol v rodnej obci pochovaný.
Janko Havlík ako jediný z
Nitrianskej skupiny bohoslovcov
zostal verný misijnej spoločnosti
sv. Vincenta de Paul ako bohoslovec a kandidát kňazstva, po celý
život až do smrti. Vo väzniciach
prežil takmer tretinu svojho mladého života. Má čo povedať aj
nasledujúcim generáciám. Pre
nás je príkladom statočnosti a
vernosti láske k Bohu i ľuďom, aj k
svojmu povolaniu až na smrť.
Ľudovít Košík
Diecézna fáza procesu
blahorečenia Janka Havlíka
začne slávnostným zasadnutím
dňa 9. júna 2013 o 15:00
vo Farskom kostole v Skalici
za účasti
Mons. Stanislava Zvolenského,
bratislavského arcibiskupa
HISTÓRIA
Františkánsky kostol a kláštor časť 1.
Františkáni počas
moru.
V r. 1680 zúril v meste
mor. Kláštor mal i so žiakmi 30
členov. Pre nebezpečenstvo nákazy poslali žiakov do Hlohovca;
tam však nevedeli toľko ľudí vyživiť a preto sa onedlho vrátili. Podľa správ z františkánskeho prameňa oni boli jediní, čo počas moru vysluhovali sviatosti veriacim,
ktorí sa vo veľkých zástupoch hrnuli do kostola. Lebo farár sa vraj
niekde skryl a jezuiti s paulínmi z
mesta utiekli. A akoby zázračným
riadením Božím nikto z nich nezomrel na mor.
Nádherná gotická sieťová klenba
v presbytériu
O mnohých prestavbách svedčia
aj steny v bočnej chodbe. Sú na
nich dobre viditeľné bývalé rímsy
a zamurované okná
Františkáni prišli do Skalice v roku 1453. V roku 1467 začali stavať svoj
kostol a kláštor vo vtedy módnom gotickom slohu. Bolo to len dva roky po založení kláštora v Hlohovci. Dobrodincami,
ktorí hmotnou podporou umožnili toto
významné podujatie, okrem skalických
mešťanov boli: zemianska rodina
Kropáčich z Branča, Coborovci zo Šaštína a Ján Tárcai zo Šariša, ktorý bol v
Skalici v tom čase pravdepodobne kapitánom kráľovských vojsk. Veľký nápis v
kostole na lomenom oblúku (viditeľný iba
z presbytéria) so skrytým letopočtom
1467 pripisuje zásluhy o založenie kláštora kráľovi Matejovi. Na prácach sa zúčastňovala skalická kamenárska huť,
ktorá stavala aj farský kostol. Budovanie
farského kostola a v tom istom čase aj
výstavba františkánskeho kostola s kláštorom nám viditeľne dokazuje, že náboženský život v meste na konci 15. storočia sa intenzívne rozvíjal.
Kostol je zasvätený Sedembolestnej Panne Márii, akoby zakladatelia
chceli tak pripomenúť utrpenia skalického obyvateľstva za lúpežných vojen v
predošlých desaťročiach.
Dokončený bol v roku 1484, kedy
21. novembra vykonal posviacku Andrej
Brnenský, generálny vikár olomouckého
arcibiskupa, titulárny biskup nikopolský.
Je zaujímavé, že posviacku vykonal biskup z Moravy. Vypovedá to o čulých stykoch medzi oboma susednými krajinami.
Františkáni boli v tých časoch
osvedčenými hlásateľmi krížovej výpravy
proti husitom. Kázali horlivo proti bludárom a ohlasovali odpustky, ktoré mohol
získať každý, kto sa zúčastnil na svätej
vojne osobne, hmotnou podporou alebo
modlitbou, splniac obvyklé podmienky.
Kláštor patril do novovzniknutej
provincie Božského Spasiteľa. Preto aj
rehoľníkov nazývali salvatoriáni. V polovici 16. storočia bol kláštor opustený. Príčinou odchodu osadenstva bol predovšetkým veľký mor, ktorý zúril v celej krajine v r. 1535. Okrem jedného frátra pomreli všetci rehoľníci v skalickom kláštore.
Prázdne budovy si vzalo pod patronát mesto a do užívanie ich dostal farský kostol. Františkáni sa vrátili späť v roku 1563, kedy kvôli tureckému nebezpečenstvu migrovali na sever rehoľníci z
južných oblastí Habsburskej monarchie.
V tom čase tu zriadili aj rehoľnú bohosloveckú školu. Spolu tu bolo vyše 30 rehoľníkov. Od roku 1567 sa stal skalický kláštor sídlom Salvatoriánskej provincie.
Spolu s bohosloveckou školou sa z neho
stal významný kláštor. Niekoľkokrát sa tu
zišlo generálne zhromaždenie rehoľníkov z provincie.
Tento pekný rozvoj sa skončil s
príchodom Bočkajových povstaleckých
vojsk v r. 1605. Rehoľníci zakopali cenné
predmety a gvardián kláštora ušiel do
Uherského Hradišťa. Povstalci obsadili
mesto, ale nenarobili veľa škôd. Oveľa
horšie bolo, keď prišli cisárske vojská.
Zástupcu gvardiána Jána Váradyho vyzliekli po pás, zviazali mu ruky za chrbtom
a potupne ho bičmi hnali za mesto. Zachránili ho až poľskí vojaci v cisárskej armáde. Ostatní rehoľníci tiež prišli o všetko
okrem svojho rúcha. Preto sa rozhodli zo
Skalice odísť do Uherského Hradišťa,
kde bol tiež františkánsky kláštor.
Ako píše Prof. Šátek, celé mesto
bolo vyrabované a vojaci sa neštítili vykradnúť ani kostol s kláštorom. Čo sa dalo
odniesť, to zobrali preč, bohoslužobné
knihy zničili a spálili, ba dokonca aj hrobky mali otvárať a okrádať mŕtvych. Jeden
z veliteľov vojska, Ditrichštajn si mal z
kostola odniesť drahú kazulu (bohoslužobné rúcho), dva kalichy, strieborný kríž
a zlatý relikviár s ramenom sv. Gerharda.
Budovu kláštora obývalo cisárske vojsko
nasledujúceho jeden a pol roka. Do svojho sa františkáni vrátili až koncom júna
1607. Podarilo sa im obnoviť poničené
zariadenia, obnovili aj rehoľnú školu a
počet rehoľníkov bol štrnásť. Pravidelne
sa konali aj generálne zhromaždenia najvyšších predstaviteľov rehole až do r.
1680.
Martin Surový
3
VRÁDIŠTE
Obnova Kostola sv. Anny
V utorok 2. apríla 2013 sa v kostolíku sv. Anny vo Vrádišti zišla partia
chlapov, ktorí sa pustili do vypratávania
inventáru. Nešlo o žiadne jarné upratovanie, ale o začiatok veľkej rekonštrukcie.
O tom, čo sa v kostole bude robiť, sme sa
porozprávali s p. dekanom a Jožkom
Balgom.
Prečo ste sa rozhodli pre rekonštrukciu tohto kostola?
K rekonštrukcii kostola sme pristúpili po
dlhšie trvajúcom probléme s vlhkosťou
muriva, ktorá sa prejavila aj znehodnotením vnútornej omietky a jej opadávaním.
Vlhkosť stále postupovala vyššie, preto
sme v minulom roku zrealizovali kompletné podrezanie kostola a odstránenie
vnútornej omietky približne do 1,5 m
výšky. Týmto prácam predchádzalo odkopanie základov z vonkajšej strany a ich
odvetranie nopovou fóliou približne do
metrovej hĺbky a funkčné odvedenie dažďovej vody zo strechy kostola.
Po týchto „hrubších“ zásahoch nasledovalo vyspravenie fasády a zamaľovanie
kostola zvonku, ako aj natretie plechovej
strechy veže a kríža, ktorý je na veži.
Pred vchodom do kostola pribudla strieška.
Kedy sa tu naposledy robili nejaké
väčšie práce?
Pred štyridsiatimi rokmi v roku 1973 za
pôsobenia pána dekana Štefana Žáka
(ktorého si Pán nedávno povolal do
večnosti) boli vo Vrádišti primície dp.
Štefana Herényiho a o niekoľko
mesiacov neskôr sa kostol vymaľoval (to
bola posledná maľovka interiéru
kostola). Za pôsobenia pána farára Jána
Kučeríka sa zrealizovala výmena
strešnej krytiny a nových medených
žalúzií na vežových oknách, osadili sa
nové drevené okná a pribudlo ozvučenie.
Kostol sa vymaľoval zvonka a v kostole
4
Aké práce sa v kostole budú vykonávať?
V tohtoročnej etape opráv, ktorá by zároveň mala uzavrieť rekonštrukciu nášho
kostola a ktorá už v súčasnosti prebieha,
máme na pláne kompletne novú elektroinštaláciu, spojenú s výmenou a pridaním
osvetlenia, doomietanie vnútorných stien
a stĺpov, kompletné vymaľovanie interiéru, nainštalovanie plynového kotla a zavedenie kúrenia do lavíc, výmena vchodových, chórusových a sakristiových
dverí, nové ozvučenie a položenie nových kobercov. Ak by nám vystačili finančné prostriedky, bolo by potrebné vymeniť elektrický pohon troch zvonov, nakoľko súčasné riešenie je nevyhovujúce a
nešetrné k zvonom. Nový pohon by mal
zabezpečiť prirodzenejší pohyb zvonov,
ako aj ich kvalitnejší a mohutnejší hlas.
Kedy sa predpokladá
ukončenie prác?
Ak s Božou pomocou všetko pôjde tak, ako plánujeme, práce by
mali byť skončené koncom mája.
Už teraz sa tešíme na slávnostné
požehnanie obnoveného kostola
a prosíme všetkých o modlitby a
osobitne o príhovor patrónku nášho kostolíka sv. Annu, aby všetko
dobre dopadlo a aby sme bez nehody a úrazu mohli dokončiť všetky práce.
Kedy sa začalo s rekonštrukciou a kde
sa slúžia sv. omše počas prác?
Rekonštrukcia prebieha od Veľkej Noci.
Posledná sv. omša tu bola slúžená na
Veľkonočný pondelok a hneď v utorok sa
kostol vypratal a začalo sa s prácami na
elektroinštalácii.
Odvtedy až do ukončenia prác bývajú sv.
omše v miestnom kultúrnom dome,
ktorého priestory nám ochotne poskytlo
vedenie obce, za čo sme veľmi vďační.
Budú aj nejaké zmeny na inventári
kostola?
Inventár väčšinou zostane pôvodný,
zmeny sa budú týkať najmä svietidiel,
opravy a vyčistenia krištáľového lustra
nad obetným stolom, nového číselníka a
nového večného svetla. Do kostola už
pred istým časom pribudol nový oltárny
kríž a spovednica.
Na otázky odpovedali: dekan
Roman Stachovič a Jozef Balga
Martin Surový
STALO SA
Z udalostí uplynulého mesiaca
Znovu sa ozval z farskej veže...
Zomrel pán dekan Štefan Žák
Na Zelený štvrtok po speve GLÓRIA stíchne organ a (ako
sa ľudovo povie) zvony „odletia
do Ríma“. Počas tohtoročného
veľkonočného Trojdnia sa po niekoľkých desiatkach rokov z veže
nášho farského kostola ozýval
„hrmot“ starodávneho veľkého
rapkáča, ktorý opravila a
sfunkčnila stolárska dielňa rod.
Balgových z Vrádišťa, za čo im
patrí veľká vďaka.
Počas jeho pôsobenia bola
farská budova otvorená pre všetkých. Je
možné ho charakterizovať ako
jednoduchého, pracovitého, skromného
a tichého kňaza otvoreného všetkým,
ktorí za ním prichádzali.
Nech odpočíva v Pokoji!
Ľudovít Košík
V pondelok 25. marca 2013 sme
sa v kostole a na cintoríne v Závode rozlúčili s vdp. dekanom Štefanom Žákom,
ktorý zomrel 21. marca vo veku 97 rokov.
Hlavným celebrantom sv. omše bol o. arcibiskup Stanislav Zvolenský, koncelebrovalo asi 20 prítomných kňazov.
Tento rapkáč sme použili
na Zelený štvrtok o 19.hod. – na
modlitbu Anjel Pána, na Veľký
piatok o 12.hod. o pol tretej pred
obradmi a večer o 19. hod. a na
Bielu sobotu o 12. hod. a večer o
18. hod. pred slávením Veľkonočnej vigílie.
Opravený rapkáč si budú
môcť ľudia prezrieť počas výstupu na vežu v miestnosti hlásnika,
ktorá sa sprístupní verejnosti ako
ukážka dobovej izby pre hlásnika,
ktorý na veži oznamoval ľuďom
čas, ako aj blížiace sa nebezpečenstvo, príp. požiar.
Rómovia zaspievali na Nedeľu
Dobrého pastiera
Štvrtá veľkonočná nedeľa je nazývaná „nedeľou Dobrého
pastiera“. Na farskej svätej omši o
10:30 nás svojím spevom a hrou
sprevádzali naši Rómovia, ktorých si určite viacerí pamätáte už
z minuloročných loretánskych
dní, kde za svoje pekné piesne
zožali veľký obdiv viacerých veriacich.
Aj touto cestou sa im
chceme poďakovať za ich ochotu,
nasadenosť a prajeme im, aby
naďalej vytrvali a znovu nás niekedy prekvapili a potešili svojim
spevom a hrou počas niektorej
svätej omše...:-)
Marek Vyskoč
Vdp. dekan Štefan Žák sa narodil
5. apríla 1916 v Závode. Vysvätený bol
15. júna 1941, kaplánom bol v Topoľčiankach, 1942 v Modre, 1948 v Leviciach,
Od roku 1949 bol správcom farnosti vo
Vysokej pri Morave. Tam bol zaistený,
proti čomu sa miestni obyvatelia búrili,
ale nič si nepomohli. Bol uväznený. V roku 1957 sa stal kaplánom v Seredi a 1958
administrátorom farnosti Kúty, kde sa angažoval aj v miestnom futbalovom klube.
V roku 1968 sa stal dekanom v Skalici. Tu
pôsobil do roku 1981, kedy odišiel do
Dubovej pri Modre, kde zotrval 18 rokov.
Od roku 1999 žil na odpočinku v Bratislave.
V Skalici zavádzal do života obnovenú liturgiu, upravil priestory kostolov
podľa noriem 2. Vatikánskeho koncilu a
komplexne opravil strechu, vežu a exteriér františkánskeho kostola.
Pri tejto príležitosti si na pána
dekana Žáka zaspomínala aj naša
farníčka, pani Etela Okenicová, ktorá s
ním dlhé roky udržiavala korešpondenčný kontakt. Pri tejto príležitosti nám
poskytla k nahliadnutiu posledný list,
ktorý jej ako pozdrav napísali tí, ktorí sa o
neho starali:
Vážená pani Okenicová, Váš list
sme pánovi dekanovi Žákovi prečítali. Je
pre neho povzbudivé, že píšete o
aktívnom náboženskom živote v Skalici a
o tom, ako sa farský úrad stará o sakrálne
pamiatky.
Pán dekan za svoj život robil
podobné skutky a na miestach, kde
pôsobil, sa vždy zaslúžil o obnovu
sakrálnych pamiatok, či už to boli fary,
kaplnky, kostolíky a pod. a je rád, že aj
teraz kňazi konajú aj v tomto smere
dobro pre veriacich.
Zdravotný stav mu už neumožňuje navštevovať miesta kde ako kňaz
pôsobil, ale v duchu sa za všetkých veriacich, ktorým celý svoj život slúžil, neustále modlí a vyprosuje im Božie požehnanie a milosť.
Praje Vám pevné zdravie a
žehná Vás v mene Otca i Syna i Ducha
Svätého.
5
MLÁDEŽ
A nechcem, bratia,
aby ste nevedeli
o duchovných daroch.
(1Kor 12,1)
Dary Ducha Svätého
Dary Ducha Svätého sú zaznamenané už u proroka Izaiáša, keď vo
svojom proroctve oznamuje, že Mesiáš –
Boží Syn bude nimi vystrojený. Hovorí
nasledovné: „A spočinie na ňom duch Pánov: duch múdrosti a rozumu, duch rady
a sily, duch poznania a nábožnosti a duch
bázne pred Pánom.“ (Iz 11,2-3) Z uvedeného textu poznávame náuku Cirkvi o
siedmich daroch Ducha Svätého, pričom
vieme aj to, že číslo sedem v biblickom
chápaní znamená plnosť. Ak chceme hovoriť o siedmich daroch, určite tým nie je
povedané, že Boží Duch ich dáva len sedem. Boží Duch je plnosť – plnosť života,
a preto jeho obdarenie má rôzne prejavy,
rôzne iné dary, ktoré veriaci človek môže
v sebe spoznávať a zužitkovávať pre pozemský i večný život svoj i ostatných.
Kresťan, ktorý úprimne nasleduje Ježiša Krista má nádej, ba až istotu, že
v Kristovi sa ho Duch Svätý bude môcť
ujať v plnosti a v plnosti ho aj obdariť. Da-
Diecézne stretnutie
mládeže
www.CLIPTIME.sk
MARIANKA 10.-12.5.2013
ry Ducha sa nezískavajú len štúdiom,
prípadne askézou, ale predovšetkým otvorenosťou voči Duchu Svätému. Ide tu
viac o dôveru, než o úsilie. Deje sa tak vo
chvíľach osobnej modlitby, v čase účasti
na slávení Eucharistie alebo v blízkosti
Najsvätejšej Sviatosti, či v modliacom sa
spoločenstve. Naznačené príležitosti,
kde sa veriaci človek stretáva s Kristom,
čiastočne odkrývajú bohatú pestrosť jeho
mystickej prítomnosti medzi nami.
Dary milosti sú rozličné, ale Duch
je ten istý. Aj služby sú rozličné, ale Pán je
ten istý. A rozličné sú aj účinky, ale Boh,
ktorý pôsobí všetko vo všetkých, je ten istý. Každý však dostáva prejavy Ducha na
všeobecný úžitok. Jeden dostáva skrze
Ducha slovo múdrosti, iný podľa toho
istého Ducha slovo poznania, iný vieru v
tom istom Duchu a iný v tom istom Duchu
dar uzdravovať, iný schopnosť robiť zázraky, iný prorokovať, iný rozlišovať duchov, iný dar rozličných jazykov a iný vysvetľovať jazyky. Ale toto všetko pôsobí jeden a ten istý Duch, ktorý rozdeľuje každému, ako chce." (1Kor 12,1-11)
Biblia 1SLOVO
Biblia 1SLOVO je exkluzívny produkt pre mladých
vo veku od 13-25 rokov. 1SLOVO je spracované graficky pre dnešnú vizuálnu generáciu mladých ľudí s
fotkami a plnofarebná, pohybujúcich sa prevažne vo
svete internetu a webovej komukácie. Mladí ľudia v
nej nájdu 21 príbehov o spoznaní Boha, profily biblických osobností s aplikáciami, vynikajúce jeruzalemské vysvetlivky, mapy, historický kontext Ježišovej doby, pozvbudenie do čítania Božieho Slova a
mnoho ďalšieho. Biblia 1SLOVO má imprimatur od
otca biskupa Jozefa Haľka.
6
Cliptime je trojdňové diecézne
stretnutie mladých, počas ktorého chceme využiť každú minútu
na prežívanie úžasných zážitkov,
budovanie spoločenstva s Bohom medzi nami a zapáliť každé
srdce túžbou po vytváraní či upevňovaní spoločenstiev.
Cliptime bude plný dobrej hudby,
napríklad kapela eSPé, DJ G z
Británie, či Out of Control,
GodKnows a mnohé iné...
Na rozšírenie našej múdrosti k
nám prehovorí napríklad otec arcibiskup Stanislav Zvolenský, pomocný biskup Jozef Haľko, Janko
Buc či Max Kašparů.
A z ostatného programu tu budú
workshopy, rehoľná kaviareň,
skupinky, chvály, spoločné Sväté
omše, veľa spoločne stráveného
času a mnoho iného...
Záštitu nad stretnutím prevzal
bratislavský arcibiskup Stanislav
Zvolenský a starosta obce
Marianka pán Radovan Jurika.
Ak Vás Cliptime zaujal, neváhajte
a príďte prežiť nezabudnuteľné.
Stretnutie organizuje Komisia
pre mládež bratislavskej
arcidiecézy.
MINFA 2013
Pozývame všetkých miništrantov
a chlapcov vo veku od 12 do 18
rokov na letné miništrantské tábory ktoré organizujú bohoslovci
bratislavského a nitrianskeho seminára.
Tábory sa uskutočnia v troch turnusoch: 1. turnus 9.-15. 7. 2013
2. turnus 16.-22. 7. 2013
3. turnus 23.-29. 7. 2013
Prihlasovanie prebieha internetovou formou. Prihlášku môžete
nájsť na www.minfa.sk. Poplatok
je 25 €. Viac informácií nájdete na
stránke www.minfa.sk, na tel. č.
0903 982 585 alebo na adrese
[email protected]
DETI
Na ceste s Máriou
MILÝ KAMARÁT!
Už dlhší čas si všímam, aký si
bystrý a šikovný, ako chodíš na
sv. omše alebo na detské stretká.
Viem, že aj tieto listy poctivo čítaš
a vypĺňaš. Aj naďalej v tom všetkom pokračuj a uvidíš, že sa Ti
bude dariť!
MODLITBA ZA RODIČOV
Pane, ktorý si na nebi,
zachovaj všetkým deťom mamy.
Nech ako cesto na chlebík
im rastú v teple pod rukami.
Podaruj deťom otecka
na každý deň, nie iba včera.
Bez otecka je ovečka
zatúlaná a bez pastiera.
Zachovaj nám ich obidvoch,
veď dve ruky od Teba máme.
Dve rúčky deťom stvoril Boh:
pre ocka jednu, druhú mame.
(Milan Rúfus)
VTIPY
Príde farár na omšu a sťažuje
sa miništrantovi: „Toto nie je
možné! V kostole ani noha! Kde
sú všetci? Dokonca ani
organista neprišiel! Kto bude
teraz hrať?”
Miništrant: „Slovensko s
Ruskom!”
VEĽKÝ KVÍZ
Písmenká pri správnych možnostiach vpíš do vety:
Som __ __ __ __ __ __ __ __ __ __!
1. Ktorej svätej je zasvätený mesiac
máj?
6. Ktorý anjel zvestoval Panne Márii,
že sa stane Ježišovou matkou?
J) sestre Zdenke
B) Panne Márii
G) Matke Tereze
Y) Lucifer
P) Rafael
D) Gabriel
2. Kto umyl apoštolom pri Poslednej
večeri nohy?
7. Kto bol sv. Cyril a Metod?
A) kňaz
L) Peter
O) Ježiš
3. Na aké dve základné časti sa delí
Biblia?
E) Prvá a Druhá časť
Ž) Starý a Nový zákon
N) Veľký a Malý zákon
4. Ako sa nazýva sviatok, v ktorý si
pri-pomíname zoslanie Ducha
Svätého?
I) Turíce
Č) Posledná večera
F) Nanebovstúpenie Pána
5. Kto je patrónom našej farnosti?
H) sv. Pavol
R) sv. František Assiský
E) sv. Michal archanjel
V) Ježišovi apoštoli
I) vzdelaní bratia zo Solúna
U) proroci z Jeruzalema
8. Ako sa volá písmo, ktoré priniesli na
Veľkú Moravu?
E) hlaholika
S) abeceda
K) cyrilika
9. O koľkej hodine začína detská sv.
omša?
Ó) o 7:00
Ť) o 9:00
F) o 10:30
10. Koľkého v dátume bude deň detí?
I) 24. decembra
J) 1. apríla
A) 1. júna
Pospájaj všetky čísla od najmenšieho po najväčšie a uvidíš,
čo nakreslíš!
V škole na poslednej hodine:
„Kto odpovie prvý na moju
otázku, môže ísť domov!”
Jožko vyhodí tašku z okna.
„Kto to bol?!”
„Ja, dovi...”
Idú po púšti mravec so slonom.
Mravec sa pýta slona: „Prečo si
nesieš to vedro s vodou?”
„Keby mi bolo teplo, môžem sa
poliať. A prečo si ty nesieš dvere
od auta?”
„No, keby mi bolo teplo, tak si
otvorím okienko!”
OZNAMOVÉ OKIENKO
• DETSKÝ VÝLET – 25.mája,
Hájiček a Katarínka, cesta
autobusom, bez poplatku,
stačí sa nahlásiť na fare
• DETSKÉ STRETKÁ - 18.5.
2013 o pol 3 v útulni
u františkánov
Zdravas _______, _______ plná,
Pán s _______, _________ si
medzi _______ a _________ je
______ _______ tvojho, Ježiš.
Svätá Mária, _______ _______,
pros ___ ____ _______, teraz
i v _______ _______ našej.
_______.
7
ROZHOVOR
Sestra Konzoláta
Pred vyše tromi mesiacmi medzi nás prišla nová sestra, ktorá vystriedala
sestru Margarétu. Môžeme ju vídavať v kostoloch, v škole. S bohatými životnými
skúsenosti ale i životným optimizmom – sestra Konzoláta.
Otázka na úvod: odkiaľ pochádzate?
Ja pochádzam z Litavy, ktorá sa
nachádza v okrese Krupina. Je známa
tým, že náš farský kostol je zasvätený
Božskému Srdcu a funguje tu Bratstvo
Božského Srdca Ježišovho. Zvlášť bolo
oživené za pôsobnosti vdp. farára
Imricha Kováča. Jeho živá činnosť
pokračuje ďalej. Pred sviatkom
Božského Srdca Ježišovho je v kostole
novéna a každý deň príde iný kňaz do
farnosti, ktorý vo sv. omši má
povzbudzujúcu kázeň. Pamätám si z
detstva, že sme sa vždy doma spolu
modlili pred obrazom BSJ a srdca Panny
Márie. Mám štyroch súrodencov, tri
sestry a jedného brata, všetci majú svoje
rodiny. Jedna sestra býva vo Zvolene,
druhá v Banskej Bystrici , tretia v Kriváni a
brat v Sáse. Tak mám koho navštevovať,
lebo rodičia mi už nežijú.
Keby ste nám priblížili niečo o vašom
detstve, mladosti, príbehu vášho
povolania. Začnime detstvom.
Vyrastala som doma v rodnej
obci, tu som chodila do základnej školy.
Potom som navštevovala Chemickú
priemyslovku v Banskej Štiavnici 4 roky.
V škole a na verejnosti som bola veľmi
tichá – dokonca aj na SŠ. Tak triedna
učiteľka v 4. ročníku hovorila oteckovi, že
má o mňa strach, ako sa budem prebíjať
životom. V skutočnosti
som doma
najviac hovorila, bola som živá – cítila
som dobré zázemie.
Banská Štiavnica je pekné historické
mesto, že?
Áno, je. Baníci tu mávali také
pekné sprievody mestom, programy. Na
to sme sa vždy tešili. Bolo tam veľa
študentov. Rada som chodievala na
Kalváriu, cez víkend sa tam aj učiť.
Nechodila som každý víkend domov.
Mám rada prírodu.
Tam sa zrodilo aj vaše povolanie?
Dá sa povedať, že áno, počas tej
doby. Čo sa týka duchovného života, tak
to začalo asi v 12-13 roku. Predtým som
ako ostatné deti bola aj trochu nezbedná.
8
Potom som začala, ako by som
povedala, duchovnejšie žiť. Ťahalo ma to
k modlitbe. A to nielen k spoločnej doma,
ale aj cez deň som mala potrebu modliť
sa. Niekam som sa utiahla a tam som sa
modlila, rozprávala s Pánom Ježišom.
Veľmi mi pomohlo, že som už na ZŠ prečítala celé Sväté písmo. V rôznych situáciách mi pomohli práve texty zo SP. Takže odvtedy ma to ťahalo týmto smerom.
Doma sme chodili do kostola v nedeľu a
sviatky a na prvé piatky. Potom na chemickej škole, tam som chodila každý deň
na sv. omšu. Nahovárali ma, aby som išla
na vysokú školu, a ja som aj rozmýšľala,
lebo som sa rada učila. V škole mi to odporúčali, aj doma moje staršie sestry, že
by mi finančne pomohli. Dala som však
prednosť duchovnému povolaniu, pretože päť rokov výšky mohlo všeličo spôsobiť, mohla som povolanie aj stratiť. Preto
som hneď po maturite vstúpila do Congregatio Jesu - CJ. Predtým to bol Inšitút
Preblahoslavenej Panny Márie - IBMV.
Ako ste sa rozhodli práve pre tento
inštitút? Mali ste s nimi skúsenosť?
Ako ste sa k nim dostali?
V tom období som nejako nerozlišovala rády, kongregácie, zdalo sa mi to
všetko skoro rovnaké. Mala som spolužiačku, tá bola z východného Slovenska.
Ona mi rozprávala o sestričkách. Ju učila
jedna sestra náboženstvo, takže čosi vedela. Dala mi adresu a ja som si začala
dopisovať. Získala som viac informácií a
spolu s touto kamarátkou som navštívila
sestry v Báči. Ona mala tiež záujem, ale
zaváhala a nevstúpila. Ja som nastúpila
do rádu hneď po SŠ a som šťastná. Nikdy
som to neľutovala. Často sa zamýšľam
nad citátom zo žalmu: „Čím sa odvďačím
Pánovi, za všetko, čo mi dal? Vezmem
kalich spásy a budem vzývať meno
Pánovo.“ Ž 116, 12-13.
Ako dlho ste už v zasvätenom živote?
Za ten čas ste prešli už viacero domov,
kde všade ste už boli v komunitách?
Už som dlho, to uvidíte podľa
počtu miest, kde som všade bola. Premiestňovala som sa dosť často. Na niektorých miestach som však bola len
Ako sa vám zatiaľ páči tu na
Záhorí?
Hoci som tu nikdy predtým nebola, páči sa mi, je tu pekné prostredie. Ľudia sú príjemní.
Som tu už tretí mesiac. Skalica
má aj dobrú geografickú polohu a
vybavenie. Je to síce malé mestečko, ale je tu plná vybavenosť a
všetko je tu blízko.
Tu v Skalici je vašou náplňou
učenie náboženstva. Skúsme
to tak porovnať, že učenie v
čase po revolúcii a dnes. Je to
už 20 rokov.
Keď som začínala v Lučenci, bolo to dosť náročné, pretože detí sa prihlásilo málo. Záležalo to aj od miesta, kde som pôsobila. Bolo vidno, že žiadna
rehoľa tam nepôsobila. Pamätám
si, že jeden rok som učila na 7
školách. Bolo to síce o život, ale
robila som to rada. Bolo to náročné na čas a na presun, ale vďaka
Bohu mala som auto.
Bol vtedy taký väčší záujem o
učenie ako dnes? Lebo dnes je
to také, že ich nič nezaujíma.
Vnímam to tak, že v deťoch sa odzrkadľuje rodina, z akej pochádzajú. Ak sú od malička
vedené, tak majú záujem. Ale keď
nie je rodinné zázemie, tak je to
ťažké. Ale poznala som aj deti,
ktoré boli z dobrej rodiny, ale nechali sa ovplyvniť okolím a zase
iné naopak.
ROZHOVOR
Sestra Konzoláta
veľmi krátko. Najprv som bola v Čechách
v Košátkach, pri Mladej Boleslavi. Tam
som pracovala v domove dôchodcov ako
upratovačka a potom ako sanitárka.
Toto všetko bolo ešte za hlbokej
totality. Ako to v tom čase bolo v prípade vaše kongregácie. Mohli ste normálne chodiť oblečené?
Prešli ste veľa miest, aj Čechy,
aj Rusko... Kde to bolo
najťažšie?
Najťažšie neviem – všade nájdeme kríž, ale aj Eucharistiu. A s ňou je to znesiteľné...
chvíle pred svätostánkom sú tie
najkrajšie, všade...Veľmi smutné
/nie ťažké/ to bolo v Čechách.
Tam som videla ako málo detí
navštevovalo hodiny náboženstva. Nebol tam záujem. Tu pomôžu jedine modlitby a obety za
tieto deti a ich rodiny.
Spomeňme ešte vaše meno.
Ako ste k nemu prišli? Je to
také netradičné?
Mala som v úmysle dať si
iné meno, ale mladé sestry, čo už
boli v noviciáte veľmi chceli, aby
som si dala toto meno. Tak som
im urobila radosť a neľutujem.
Keď som si prečítala životopis –
oslovila ma. V preklade by to malo znamenať „Tešiteľka“. Consolo = tešiť, mierniť, uľahčovať. To
je teda aj moje poslanie. Boli aj v
minulosti sväté sestry Consolaty,
ale nezachovali sa nám ich životopisy. Mojím vzorom, patrónkou
je sr. Consolata Bertrone. Bola
aktívna v apoštolskej službe a
Pán Ježiš ju vyzval k vstupu do
prísnejšej rehole ku klariskámkapucínkam. Išla cestou duchovného detstva podľa vzoru sv. Terézie z Lisieux. Zatiaľ nie je vyhlásená sa svätú, ale mne to nevadí. Zomrela r. 1946, momentálne prebieha diecézny proces- prípravná fáza.
Za rozhovor ďakuje
Radoslav Šaškovič
Na Slovensku sa to nedalo, ale v
Čechách áno, takže preto sme išli do
Čiech. Potom ma presunuli do Horného
Maxova v Jizerských horách. Tu som
pracovala v Ústave sociálnej starostlivosti ako skladníčka. Nakupovala som
potraviny podľa jedálneho lístka, a vydávala som veci zo skladu. Na polovicu som
bola v kancelárii a polovicu v teréne.
Odtiaľ som sa vrátila na Slovensko. Prvé
pôsobisko na SK bol Lučenec. To bolo v
r.1991 a hneď som začala diaľkovo študovať teológiu na Spišskej kapitule. Pán
mi splnil prianie – VŠ. Zo sociálnej oblasti
som sa presunula do školstva. Ďalšie pôsobisko bol Nižný Hrušov, okres Vranov
nad Topľou, kde som tiež učila. Tu som sa
prihlásila na misie do Ruska. Prijali ma a
išla som do mesta Ťjumen, čo je na Sibíri
za Uralom. Bola som tam 2 roky: 19982000.
Aké to bolo v Rusku?
Dobré. Mám veľa pekných spomienok. Všade sa nájdu dobrí Ľudia. Mali
ma tam veľmi radi a dodnes spomínajú a
ja tiež. /Jasné, že nie všetci – našli sa aj
takí v električke, čo neznášali cudzincov.
Načo ste sem prišli, my vás tu nepotrebujeme atď., ale to človek zažije aj na SK a v
Čechách./ Ľudia tam žijú za veľmi ťažkých podmienok – aspoň väčšina z nich.
Týmto ľuďom sme sa väčšinou venovali,
ale mali sme kontakty aj so solventnými,
kto-rí nám pomáhali niečo vybaviť – víza,
chatu pre deti na letné tábory a iné.
My si pod pojmom Sibír predstavujeme samý sneh a zimu.
Hej, bolo tam dosť snehu, mali
sme čo odhadzovať. Ešte aj v júni bol niekedy mráz, keď sa nesledovalo počasie,
pomrzli im priesady. A potom zase raz napadal sneh už v septembri. Ešte ani zemiaky sa nestihli vybrať. Žiadne ovocie
tam nedorastie. Je tam síce leto, aj teplé,
ale veľmi krátke. Preto sa musia pestovať
veci len také rýchlorastúce.
Čo tam bola vaša práce?
Hlavne farská katechéza a potom všetko, čo bolo treba. Pripravovala
som ku sviatostiam nielen deti, ale aj dospelých. Niektorých jednotlivo, iných v
skupinkách a dokonca aj v kostole po sv.
omši sme mali katechézu. Pamätám si,
že to bolo niekedy náročné. Od roku 1938
v našom meste nebol kňaz. Vtedy ho zavraždili, lebo už bol zákaz slúžiť omšu, a
veriacich tiež postrieľali. Odvtedy boli budovy v majetku štátu. O budovu kostola
sa bojovalo 6 rokov. Chceli za ňu veľa peňazí. Nakoniec ju ale vrátili na zásah
miestneho gubernátora.
Čo by ste tak najviac vyzdvihli z tejto
vašej skúsenosti? Čím by to mohlo
byť inšpiratívne pre nás?
Páčil sa mi tam ten záujem. Domorodí ani tak nie. Ale skôr sa zaujímali
rôzni prisťahovaci. Napríklad Nemci mali
záujem, rozprávali nám čo prežili, keď ich
tam režim vyviezol za trest. Ako ich domáci nechceli prijať. A oni tu ostali už bývať aj po skončení trestu. Aj miestny biskup má nemecký pôvod. Aj v Ťumeni boli
Ukrajinci, Poliaci, Arménci a iní, proste
zmes. Venovali sme sa všetkým, ktorí
prejavili záujem. Mali sme tu aj taký prípad, že mladá slečna VŠ sa úprimne pravidelne modlievala za obrátenie svojej
matky. Nič jej nehovorila, len sa modlila a
chodila zavčas ráno na 6.00 h na roráty
každý deň cez advent na tento úmysel. A
naozaj, stalo sa, po čase matka za ňou
prišla a povedala jej, že by chcela zmeniť
svoj život a stať sa veriacou.
Vráťme sa zo Sibíri na Slovensko.
Kam ste sa potom vrátili?
Na východné Slovensko. Vo Vranove nad Topľou som učila NV. V tomto
som už pokračovala až doteraz. Z Vranova som bola poslaná do Prešova, ale tesne pred začiatkom školského roka ma
presunuli do Považskej Bystrice, pretože
tam ochorela katechétka. Potom som šla
do Varína, kde som vystriedala sestru
Margarétu. Nasledoval presun do Čiech.
Mala som tu hodiny náboženstva a biblické hodiny. Bola som pastoračným asistentom. Je to niečo ako misia. Ich kňaz im
zomrel a nového nedostali. Každý druhý
týždeň je sv. omšu vo farnosti, kňaz príde, a ostatné nedele je iba bohoslužba
slova.
9
LISTÁREŇ
Z Vašich postrehov
Určite každý z nás už niekedy bol na kultúrnom podujatí, napr. divadle a pod.
Divadelná sála pred predstavením sa zapĺňa skôr, aby si každý mohol v kľude nájsť
podľa čísla na zakúpenom lístku svoje miesto. Ľudia prídu v peknom a slušnom oblečení. Pred vstupom do divadelnej sály si každý vypne svoj mobilný telefón, aby
nebol rušený program. Po skončení divadelného predstavenia neodchádzame ihneď
ale postupne, až sa program úplne skončí a herci odídu do zákulisia.
A tu sa nám vynára iný pohľad. Pohľad na človeka, ktorý prichádza v nedeľu
na svätú omšu. Ako je to v tomto prípade s nami? Do kostola prichádzame včas, aspoň
15 minút pred sv. omšou, aby sme sa na ňu mohli dostatočne pripraviť krátkou
modlitbou – stíšením sa, či? V divadle a na koncerte sa snažíme ísť čo najbližšie k
javisku. Naopak, v kostole sa najradšej tlačíme v nedeľu na chóre, alebo v chodbe pri
vstupe do kostola, pretože sa bojíme ísť dopredu, bližšie k oltáru, na ktorom sa počas
svätej omše sprítomňuje tá najväčšia obeta. A druhá výhoda – sme skôr vonku – ešte
skôr ako vôbec kňaz stačí vyrieknuť „Iďte v mene Božom“...
Kostol je miesto modlitby, kde sme všetci ako bratia a sestry zoskupení v
jednom spoločenstve veriacich ľudí. A predsa – poniektorí ľudia si myslia, že na svoje
miesto v kostole sa vzťahuje nejaká ich „miestenka“ a nikto druhý nemá právo sedieť
na tomto mieste... Je to veľmi smutný fakt, ktorý sa naozaj pomerne často stáva.
Prosím, buďme naozaj ako jedna veľká Božia rodina a buďme k sebe vľúdnejší. A ak už
sa stane, že prídeme do kostola a vidíme, že niekto si sadol na miesto na ktorom
zvykneme sedávať – nemajme v srdci zlosť, ale radosť z toho, že človek ktorý tam už
sedí chce tak ako my vzdať Bohu úctu a vďaku. S radosťou a v pokoji zaujmime iné
miesto v kostole.
Snažme sa rozlíšiť účasť na nedeľnej sv. omše od všetkých iných udalostí
uplynulého týždňa aj tým, že tomu prispôsobíme svoje oblečenie. Veď Pánu Bohu
máme vzdať úctu a predložiť mu to najlepšie čo máme.
„Ogi“
10
Poďakovanie
Bol to deň Božieho milosrdenstva. Zanechal vo mne jednu zvláštnu spomienku, na ktorú nikdy nezabudnem. Som vďačná za ten zlomok času, ktorý som prežila v
prítomnosti ľudí práve na tej to sv. omši.
Stalo sa, čo som nikdy nechcela, aby sa stalo, celkom nečakane a neplánovane. Počas sv. omše prišlo na moju mamku, ktorá pravidelne sedí vždy na svojom mieste, v svojej lavici ťažko-prihodilo sa jej zle a na chvíľu akoby "vypadla" z tohto sveta.
Bola som k nej spolu s manželom privolaná a ani neviem ako a čo sa v tej chvíli vlastne
stalo. Zrazu pri nás stála pomoc - pomoc lekárov, ošetrovateľa, videla som p. dekana
stáť pri nás a pohľady známych i neznámych ľudí. V tej chvíľu som cítila zvláštnu silu a
vnímala som chvíľkové ticho, akoby sa v tom momente zastavil čas. Neviem, čosi zlé
sa stalo, ale nakoniec všetko sa dobre skončilo. Ako v rozprávke, ktorá sa vždy skončí
šťastne. Lenže to nebola rozprávka, ale realita života, ktorá sa môže dotknúť každého
z nás, bez ohľadu na vek, na situáciu a na to, kto sme.
Za túto chvíľu chcem poďakovať všetkým, ktorí boli práve v tomto čase na
tomto mieste a poskytli nám odbornú pomoc - istotne to nie je len lekárska povinnosť,
ale je to hlavne ľudskosť, ochota a podaná ruka v správny čas. Ďakujem aj všetkým
prítomným za chvíľu ticha v kostole, za silu a povzbudenie, ktoré som v tej chvíli cítila.
A.J.
Knižné okienko
Vynikajúci americký autor Scott
Hahn napísal niekoľko skvelých
kníh na rôzne témy. Tento mesiac
by sme radi upriamili vašu pozornosť na knihu „Kto si, Mária?“ s
podtitulkom „Božia Matka v Božom slove“, ktorá v krátkom čase
vyšla aj v slovenskom vydaní.
Čo je také fascinujúce na
tomto autorovi? Určite je to jeho
fundovanosť, s akou svoje knihy
píše. Každá z nich je náročným
biblickým štúdiom, hlbokým teologickým textom, zároveň aj prierezom, ako sa daná téma vyvíjala
v dejinách Cirkvi. Každá jeho kniha je osobným svedectvom človeka, ktorý sa stretol s Bohom.
Táto kniha je vyznaním
lásky syna vlastnej matke i Božej
Matke, je holdom Bohorodičke.
Autor akoby sa pokúsil spojiť isté
rozdelenie medzi mariológiou
Východu a Západu: ,,Kým na Západe teológovia podávali toto učenie akosi negatívne, pričom
zdôrazňovali Máriinu bezhriešnosť, východné cirkvi radšej vždy
kládli dôraz na jej prehojnú
svätosť. Láskyplne ju oslovovali
Panagia, čiže Celá svätá; pretože
všetko v nej je sväté...”
DUCHOVNÁ OBNOVA
Panna Mária, Pomocnica kresťanov
Liturgia v našom živote
Po úvodnom prežehnaní
kňaz pozdraví prítomných veriacich liturgickým pozdravom, ktorým oznamuje zhromaždenému
spoločenstvu Pánovu prítomnosť. Týmto pozdravom a odpoveďou ľudu sa vyjadruje tajomstvo zhromaždenej Cirkvi.
Pozdrav patrí ku každému ľudskému stretnutiu. Je osobným aktom, ktorý vyjadruje úctu i
uznanie. Pozdrav spája ľudí a
vytvára spoločenstvo.
Kňaz môže použiť jednu
z nasledujúcich dvoch foriem
pozdravu, ktoré vychádzajú zo
Svätého Písma, konkrétne z
listov sv. apoštola Pavla:
„Milosť nášho Pána
Ježiša Krista a láska Boha Otca i
spoločenstvo Ducha Svätého
nech je s vami všetkými“ (porov.
Rim 16,24), alebo „Milosť vám a
pokoj od Boha, nášho Otca, i od
Pána Ježiša Krista“ (Flm 1,3; 2
Kor 1,2).
Je možné použiť aj kratšiu formu „Pán s vami“. Aj ona
má pôvod v Písme: v Knihe sudcov (Sdc 6, 12), tiež v Knihe Rút
(Rut 2, 4n), v Evanjeliu podľa
Lukáša (Lk 1, 28), či v analogickom pozdrave, ktorým Zmŕtvychvstalý Pán pozdravil učeníkov:
„Pokoj vám“ (Jn 20, 19; 20, 26).
Je to viac než prianie, je to skutok
viery, potvrdenie, ktoré prechádza celým Svätým písmom a ktoré uznáva, že Boh je vo svojom
ľude neustále prítomný, teda „s
vami“.
Povedať: „Pán s vami“
znamená potvrdiť, že Boh sa zaväzuje, že si vo svojom ľude urobí svoj príbytok. Toto vyslovuje
archanjel Gabriel pri pozdrave
Panny Márie: „Zdravas, milosti plná, Pán s tebou.“ (Lk 1, 28).
Prečo ale kňaz nehovorí
radšej „Pán s nami“?
Keď sa kňaz obracia k
zhromaždeniu a hovorí „Pán s
vami“, hovorí ústami kňaza
samotný Kristus k svojej Cirkvi.
Slová, ktoré hovorí veriacim v
Kristovom mene, sú teda určené i
pre neho.
Radoslav Šaškovič, kaplán
Napadla mi myšlienka, že dnes
poznáme obchodné centrá, najnovšie
značky mobilných telefónov, áut, výsledky športu a ďalšie veci, ale nepoznáme
históriu nášho národa, dejiny Cirkvi, a
preto nevieme kto sme a nevieme tiež
správne hodnotiť rôzne udalosti. Tak isto
nás akákoľvek správa veľmi ľahko vyvedie z miery a vovedie do klamu. Nežiť v
klame a hlavne v sebaklame je dennodenným zápasom. Stále platí staré príslovie – historia magistra vitae – história je
učiteľkou života. Kto je múdry, ten sa
poučí.
Je to ten istý pápež, ktorý na pamiatku
utrpenia, ktoré prežil v exile, rozšíril sviatok Sedembolestnej Panny Márie na celú Cirkev (dovtedy sa slávil iba lokálne).
Akú veľkú milosť od Panny Márie má
práve slovenský národ.
Panna Mária v dejinách
Panna Mária nie je iba socha.
Ona nie je iba dievča, ktoré porodilo Pána Ježiša Krista. Ona je Kráľovná neba a
zeme, ktorej Boh zveril obrovskú moc.
Dejiny sú toho dôkazom. Mnohokrát prišlo k bojovým víťazstvám práve na jej príhovor, napríklad pri oslobodení Európy
od mohamedánskeho nájazdu pri Lepante r. 1571 alebo neskôr pri Viedni r.
1683. Ona je veľkou Božou Bojovníčkou,
ktorá mnohokrát stála na čele vojsk a
bojov. Aj v tom je jej materinská úloha.
Bojovať všade tam, kde treba potláčať
zlo a Zlého.
Titul Panna Mária, Pomocnica
kresťanov
Vojaci vracajúci sa z víťaznej bitky pri Lepante sa zastavili v Lorete (talianskom mestečku, kde sa nachádza
nazaretský domček), aby poďakovali
Panne Márii, ktorú vzývali ako svoju Pomocnicu, Pomocnicu kresťanov. Zástavu
flotily zanechali v chráme zasvätenom
Panne Márii v meste Gaeta. Neskôr arcibiskup z Loreta Bernardino Cirillo v r.
1576 nechal vytlačiť text, ktorý dnes poznáme ako Loretánske litánie, v ktorom
bola aj spomenutá invokácia – Pomocnica kresťanov – Auxilium christianorum.
Oslobodenie pápeža
5. júla 1808 bol z rozkazu
Napoleona pápež Pius VII. zatknutý
a držaný ako väzeň. Po víťaznej bitke
pri Lipsku bol oslobodený a putoval
späť do Ríma. Toto víťazstvo úplne
prisúdil Panne Márii a na ceste do Ríma
všade korunoval a uctieval jej obrazy.
Do Ríma vstúpil práve 24. mája 1814
a na pamiatku toho ustanovil sviatok
Panny Márie Pomocnice kresťanov.
Don Bosco – za všetko vďačím jej
Vo svojich deviatich rokoch sv.
Don Bosco videl vo sne učiteľku, ktorá
mu bude so všetkým pomáhať – bola to
ona. Jej zasvätil celú svoju kongregáciu
saleziánov, ona mu v snoch vyjavovala
ako si má počínať, ona mu vyjavovala
vnútorný stav sŕdc jeho chlapcov, ona
mu pomohla, aby sa z vlkov z ulice stali
krotkí baránci. K nej sa utiekal keď nemal
peniaze, keď nemal pre nich jedlo a ona
všetko zariadila. K nej sa často modlieval, pred jej soškou kľačal s ružencom
v rukách. Nikdy na ňu nedal dopustiť. Takú úctu mal sv. Don Bosco k Panne Márii.
Zvlášť on sa pričinil o to, aby sa úcta k nej
šírila pod týmto titulom – Pomocnica
kresťanov. On doslova poznal, čo to znamená „pomocnica“, pretože to každý deň
zakúšal. Raz sa vyjadril – Ak by mi Panna Mária nadprirodzeným spôsobom
nepomáhala, nikdy by som nebol schopný urobiť nič z toho, čo som vykonal.
Môže byť aj mojou pomocnicou
Panna Mária je skutočná. Ona je
Matkou, ona je Pomocnicou, ale záleží
na tom, aký vzťah k nej mám. Don Bosco
mal vzťah lásky, pokory, poslušnosti a
synovskej jednoduchosti a oddanosti.
Kto pôjde touto cestou, zažije jej pomoc.
Vždy však záleží na tom, či si to iba prečítam alebo vypočujem alebo to začnem
aj konať. To vám zo srdca prajem a vyprosujem.
Ivan Barus, kaplán
11
Kontakt:
Sväté omše na území farnosti Skalica v bežnom týždni:
Skalica:
Rímskokatolícka cirkev
Farnosť Skalica
Námestie slobody 22
909 01 Skalica
Nedeľa:
7:00 – Farský kostol (sv. Michala archanjela)
9:00 – Františkánsky kostol (Sedembolestnej Panny Márie)
10:30 – Farský kostol (sv. Michala archanjela)
18:00 – Kostol Milosrdných bratov (Najsvätejšej Trojice)
tel.: 034 664 4263
e-mail: [email protected]
PO-SO:
7:00 – Farský kostol (sv. Michala archanjela)
18:00 – Františkánsky kostol (Sedembolestnej Panny Márie)
web: www.skalica.fara.sk
Sobota
15:30 – Dom seniorov- penzión Skalica (nedeľná svätá omša)
Úradné hodiny v kancelárii:
Pondelok, Streda, Piatok
15:00 – 17:00
Nahlásiť zaopatrenia, alebo
pohreb je možné i mimo
úradných hodín.
Prietržka:
Vrádište:
Mokrý Háj:
Nedeľa o 8:00,
Nedeľa o 9:30,
Nedeľa o 11:00,
Utorok o 18:00
Streda o 18:00
Štvrtok o 18:00
Svätá omša pre žiakov a študentov:
Každá streda (okrem prázdnin) o 7:00 – Farský kostol
Svätá omša pre rodiny s deťmi:
Každá nedeľa o 9:00 – Františkánsky kostol
Svätá omša pre mládež:
V piatok 10. a 24.5.2013 o 18:00 – Františkánsky kostol
Farská Matrika:
Sviatosť krstu prijali:
Emanuel Malík, Skalica (23.3.)
Alžbeta Vičanová, Skalica (31.3.)
Lukáš Lorenc, Martin Pavlík,
Dominika Hošková, Skalica (7.4.)
Karin Janíčková, Mokrý Háj (14.4.)
Simona Kubíková, Terézia Mórová,
Michaela Polláková, Skalica (14.4.)
Karin Štepanovská, Alex Vladimír Čermák, Skalica (21.4.)
Ondrej Mrva, Skalica (27.4.)
Richard Majzún, Karolína Matúšová, Agáta Dujsíková
Laura Chocholáčková, Skalica (28.4)
Slávnosť sv. Urbana
26.5.2013 o 10:30 pred kostolíkom sv. Urbana v Skalici
26.5.2013 o 11:00 v Prietržke pred kaplnkou sv. Urbana
Zmena svätých omší vo farnosti:
Nanebovstúpenie Pána 9.5.2013
Skalica: 7:00 Fa, 9:00 Fr, 9:00 penzión, 18:00 Fa
Prietržka: 18:00, Vrádište 17:00, Mokrý Háj 18:00
Svätodušný pondelok 20.5.3013
Prietržka: 18:00, Vrádište 17:00, Mokrý Háj 18:00
Manželstvo uzavreli:
Michael Duchoslav a Dana Martinčičová, Skalica (6.4.)
František Janičkovič a Monika Trávničková, Skalica (6.4.)
Michal Húska a Ivana Bozelmanová, Skalica (6.4.)
Tomáš Paulík a Lucia Kucharičová, Skalica (20.4.)
Martin Smolinský a Jana Ovečková, Skalica (20.4.)
Miroslav Petráš a Viera Hrevušová, Skalica (27.4.)
Michal Mrva a Marika Rácová, Skalica (27.4.)
Artúr Sertl a Monika Martinčičová, Skalica (4.5.)
Príprava ku sviatostiam v našej farnosti:
Do večnosti sme vyprevadili:
Mária Janičkovičová, Skalica (25.3.)
Ondrej Chmurčiak, Skalica (5.4.)
Pavol Vlčej, Skalica (8.4.)
Angela Rikkerová, Skalica (11.4.)
Cyril Bartošík, Mokrý Háj (17.4.)
Dušan Daňhel, Skalica (19.4.)
Pavlína Romančíková, Skalica (22.4.)
Ján Bundala, Vádište (2.5.)
Krstná náuka:
jedno stretnutie na fare v sobotu o 9:00
najbližšie termíny: 18.5. a 1.6.
Sobášna náuka:
obyčajne 4 stretnutia na fare vo večerných
hodinách po dohode s konkrétnym kňazom
Príprava dospelých k sviatostiam:
prebieha pod vedením p.dekana Romana Stachoviča
(viac informácií u neho osobne)
Slávnosť Božieho Tela 30.5.2013
Skalica: 7:00 Fa, 9:00 Fr, 9:00 penzión, 18:00 Fa
Prietržka: 16:30, Vrádište 18:30, Mokrý Háj 17:00
Michael, časopis rímskokatolíckej farnosti Skalica. Vydáva Rímskokatolícka Cirkev, farnosť Skalica, pre svoju vnútornú potrebu.
S povolením Arcibiskupského úradu v Bratislave zo dňa 10. Decembra 2012 Prot. Nr. 5279/2012. Cenzor: Roman Stachovič, dekan.
Šéfredaktor: Radoslav Šaškovič. Redakcia: Ivan Barus, Marek Vyskoč, Martin Surový, Patrik Kopeček, Samuel Javorský, Ľudovit Košík.
Redakcia privíta vaše príspevky, ktoré môžete odovzdať vzadu v kostole do schránky označenej logom časopisu, alebo osobne v sakristii
či kancelárii farského úradu, alebo poslať mailom na adresu: [email protected] Redakcia si vyhradzuje právo na skrátenie
a úpravu článkov. Nevyžiadané rukopisy nevraciame. Uzávierka tohto čísla bola 26. 4. 2013. Uzávierka budúceho čísla bude 24.5.2013
Tlač: Tlačiareň a kníhtlačiarstvo Durlák, Senica. Náklad 1200 ks. Časopis je nepredajný.
Download

Michael 1,4.cdr - Skalica