Farské listy
Vydáva farský úrad RKC v Urminciach pre pastoračné potreby
Ročník: III.
Máj 2011
Číslo: 10
Čo nám priniesol najkrajší mesiac?
Mesiac máj sme na Slovensku začali veľkým športovým podujatím – Majstrovstvami
sveta v ľadovom hokeji. Aj keď pre našich reprezentantov nebol šampionát úspešný, naša
krajina sa mohla na niekoľko dní pozitívne prezentovať a zviditeľniť vo svete. Len čo sa rozbehli na ľadových plochách prvé zápasy a fanúšikovia oslavovali prvé víťazstvá, očakávali sme
ďalšiu výnimočnú celosvetovú udalosť, tentoraz
s náboženským charakterom. V Nedeľu Božieho milosrdenstva celý
svet upriamil pohľad do
centra kresťanstva –
Vatikánu, kde pápež
Benedikt XVI. vyhlásil
za blahoslaveného svojho cteného predchodcu,
prvého pápeža slovanského pôvodu, Jána
Pavla II. Stalo sa tak už
po šiestich rokoch, keď
pápež Ján Pavol II. na
vigíliu Nedele Božieho
milosrdenstva
v roku
2005 odovzdal svoju
nesmrteľnú dušu Stvoriteľovi. V ten istý deň, 1.
mája, viacerí naši farníci
sa nedali odradiť nepriaznivým počasím a
putovali k Rotunde svätého Juraja pri príležitosti tradičnej púte, jedinej
v našom dekanáte. V máji sa putovalo ešte raz,
a to do Krakova, do Sanktuária Božieho milosrdenstva. Naši veriaci si priniesli domov vzácny
dar pevnej viery a lásky, ešte väčšiu dôveru v
Božie milosrdenstvo a krásne spomienky z púte.
Zlatou korunkou tohto mesiaca bude ešte
slávnosť 1. svätého prijímania žiakov tretieho
ročníka ZŠ. Chlapci a dievčatá, ktorí absolvovali
katechetickú prípravu, po prvýkrát príjmu Sviatosť oltárnu. Tak, ako sa športovci pripravovali
na šampionát, ctitelia pápeža Jána Pavla II. na
svätú omšu beatifikácie a naši pútnici
modlitbou deviatnika na púť, rovnako
zodpovedne sa pripravujeme na našu
veľkú farskú slávnosť. Popri vonkajšej
príprave kladieme mimoriadny dôraz
na duchovnú stránku slávnosti. Obnova duše, prijatie sviatosti zmierenia,
katechéza, intenzívnejšia modlitba
a častejšia účasť na svätých omšiach,
tvoria jadro tejto prípravy.
Deťom, ich
rodičom a príbuzným
prajem, aby prežili
krásny sviatočný deň,
aby si z chrámu odniesli neopakovateľný
duchovný zážitok. Ešte
viac však deťom prajem a za to sa modlím,
aby v úprimnej túžbe
a láske ku Kristovi
stále
rástli,
aby
v ďalších mesiacoch a
rokoch viedli pravidelný
sviatostný
a bohoslužobný život,
prehlbovali si náboženské vedomosti a
angažovali
sa
v liturgických sláveniach i v podujatiach
organizovaných farnosťou. Osobitne
kladiem prosbu na srdce našim rodičom, aby sa naďalej s veľkým záujmom venovali náboženskej výchove
svojich detí, aby ich sprevádzali na
bohoslužby do chrámu, pomáhali im
pri príprave do školy na vyučovanie
náboženstva, spolu sa s nimi modlili
a intenzívne prežívali vieru vo svojich
rodinách. Lebo len s Vašou pomocou
a spoluprácou, milí rodičia, môžeme
vo Vašich deťoch nádejne sa rozkvita-
júci duchovný život stále zveľaďovať
a prehlbovať.
Všetkým Vám, drahí farníci, ktorí ste sa
akýmkoľvek spôsobom podieľali na príprave,
organizovaní a liturgickom priebehu slávnosti,
vyslovujem úprimné poďakovanie. Ďakujem za
modlitby, ktorými sprevádzate deti k Pánovmu
oltáru. Nech príprava i samotná slávnosť dlho
doznieva v našich srdciach a inšpiruje nás
k neustálemu živému kontaktu s Kristom vo
sviatostiach, s našim chrámom i s miestnou farnosťou.
Marián Janček
Plachá modlitba za
mamkino srdce.
Keby som videla
i v najskrytejšom sníčku,
kde na zemi je toľko dobrých slov,
zložila by som z nich modlitbu za mamičku.
Veď ona sama je už modlitbou.
Jej pohladenie,
jej úsmev i jej vráska,
sú ako modlitba, čo do nej vložil Boh.
Mama je láska.
Lebo aj Boh je láska.
Pusto by sa nám žilo bez tých dvoch.
„Kde som ju videl, odkiaľ sme si známi?“
usmial sa Stvoriteľ,
keď stvoril srdce mamy.
A vedel dobre, že nemôže byť iná.
Pretože raz aj On
jej zverí svojho Syna.
Milan Rúfus
Druhú májovú nedeľu sme si v obciach našej farnosti pripomenuli sviatok matiek. Redakcia FL sa pripája k všetkým vinšovníkom a želá mamičkám a starým mamičkám veľa
Božích milostí pri ich ťažkej a zodpovednej práci v rodine.
Strana 2
Púť do Sanktuária Božieho milosrdenstva
Púte v urminskej farnosti majú svoju dlhú tradíciu. Najmä v minulosti sa
naši veriaci zúčastňovali púti častejšie a vo väčšom počte ako teraz. Tento prejav
nábožnosti sa tradoval už v 19.storočí. Vtedy putovanie bolo z dôvodu nízkej mobility sústredené na návštevu blízkych pútnických miest, ako sú Topoľčany, neďaleké
Topoľčianky, ale aj vzdialenejší Šaštín alebo Mariathál pri Bratislave. Ba našli sa
zachované fotografie z roku 1937, kedy sa niekoľkí naši farnici zúčastnili aj veľkej
púte v rakúskom Mariazelli. Bol to pre všetkých veľký duchovný zážitok. V druhej
polovici minulého storočia to s putovaním bolo ťažké. Po roku 1948 vtedajší mocipáni obmedzili, ba dokonca niekde aj celkom zakázali púte. Výročné púte sa predsa
dodržiavali, aj keď v tajnosti. Do Šaštína sme putovali individuálne, alebo ak sa našiel odvážny majiteľ autobusu, aj autobusom. Všetko však bolo pod prísnou kontrolou Štb a VB. Na vyhradených parkoviskách boli všetky dopravné prostriedky evidované a v kostole sa zdržiavalo niekoľko príslušníkov v civile, ktorí zase dávali pozor,
čo sa tam hovorí a robí. V roku 1985 bola veľká púť na Velehrade /Morava/
z príležitosti 1 100. výročia úmrtia sv. Metoda. Aj z našej farnosti sme sa niekoľkí
tejto púte zúčastnili. Vtedy tam bolo asi 250 tis. účastníkov, ktorí takto dali najavo,
že viera v našom ľude nevymrela, ako si to vtedajší vládcovia priali.
Dnes nám púte nikto nezakazuje. Máme možnosť slobodne sa prejavovať
máme dosť dopravných prostriedkov. Kým v rokoch totality sa mnoho ľudí zúčastňovalo na púťach, aby prejavilo svoj nesúhlas s politikou vládnucej strany, dnes títo
ľudia na pútnické miesta nechodia. Na púte sa totiž nechodí vyjadrovať svoje stanoviská k politike, ale púte sa konajú preto, aby sa tam vytvorili modlitbové spoločenstvá ľudí, ktorí prichádzajú sa poďakovať, alebo prosiť Pána Boha za svoj život
a život svojich blížnych. Putovanie je aj obeta. Človek sa musí zrieknuť napríklad
svojho pohodlia sedieť doma. Putovanie nie je iba presun človeka na atraktívne miesto, ale je to aj pohyb duchovný. Po každom putovaní by sme mali byť o čosi bližšie
k Ježišovi. Ak to pociťujeme, boli sme na púti. Ak nie, boli sme na turistickom zájazde.
V tomto roku sa z našej farnosti prvýkrát organizovane našou farnosťou,
vybrala skupina 56 ľudí na putovanie do Poľska. Tam sa 14.mája konala už siedma
púť rádia Lumen do Sanktuária Božieho Milosrdenstva v Krakove. Hneď prvý týždeň od vyhlásenia, bol autobus obsadený. Museli sme objednať väčší, až 56 miestny
autobus. Potešujúce bolo, že na púť sa prihlásilo 10 manželských párov. Týmto sa
vyvrátili názory niektorých našich spoluobčanov, že na púte chodia iba staré babky.
Na cestu do Krakova sme sa vydali krátko po polnoci, aby sme už ráno boli
v Lagievnikách, kde sa Sanktuárium Božieho Milosrdenstva nachádza. Na parkovisku v Lagievnikoch sme neboli prví, ale ani poslední. Stále prichádzal autobus za
autobusom s ŠPZ takmer celého Slovenska. V priestore Sanktuária sa nás sústredilo
asi 25 tisíc veriacich. Slávnostnej Bohoslužbe predsedal kardinál Jozef Tomko, za
spoluúčasti arcibiskupa Bobera a krakowského biskupa
Zajonca. Celý deň
bol vyplnený bohatým
duchovným
programom, ktorý
bol vysielaný rádiom Lumen do
celého Slovenska.
V homílii nám kardinál Tomko priblížil veľmi zrozumiteľným spôsobom,
čo Božie milosrdenstvo znamená
pre človeka. Vďaka
jeho slovám sme si
domov odnášali ďalšie duchovné poznanie, umocnené veľkým modlitbovým zhromaždením ľudí. Púť sa v Lagievnikoch ukončila Hodinkou Božieho milosrdenstva a
požehnaním pútnikov na cestu.
Cestou domov sme sa zastavili pri mestečku Novy Targ, v dedine Ludzmierzová, kde sme si prezreli ružencovú záhradu. V kostole práve prebiehala birmovka, a tak sme si z časti pozreli aj túto duchovnú slávnosť, kde birmovanci prijímali dary Ducha svätého vo svojich goralských krojoch. O polnoci sme sa zdraví a
plní duchovných zážitkov, vrátili domov.
/Tex a foto: F.S./
Farské listy 10
Zo života farnosti
Sv. Michala Archanjela
Urmince
Dňa 29.mája 2011 pristúpia v našej farnosti žiaci tretieho ročníka k Prvému sv.
prijímaniu. Modlime sa za naše prvoprijímajúce deti, aby im toto PRVÉ bolo
základom duchovného života na celý život.
V polovici mesiaca sa zúčastnilo 56 ľudí z
našej farnosti na púti do Sanktuária Božieho milosrdenstva v Krakove. Púť je známa pod názvom: Púť rádia Lumen. Bola
to celoslovenská púť, na ktorej sa zúčastnilo 25 000 ľudí.
V mesiaci máj pokračujeme v oprave
farskej budovy opravou fasády až po
jej konečný stav, nafarbenie farbami. Už teraz ďakujeme každej pracovitej ruke, ktorá sa pridá k majstrom
murárom a maliarom.
V tomto mesiaci boli zadané práce na vyhotovenie nového obetného stola vo filiálnom Kostole sv. Bystríka v Hajnej Novej
Vsi, ktorý nahradí terajší obetný stôl, ktorý je iba dočasným riešením. Súčasťou
tejto zmeny bude aj výmena obrazu patróna za plastiku sv. Bystríka, ktorá bude
súčasťou oltára. Práce vykonáva odborná
rezbárska dielňa.
Na filiálke v Horných Štitároch sa
začali pripravovať na rok 2014, kedy
si pripomenú 100 rokov od postavenia sochy Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v obci. Príprava spočíva vytvorením štúdie na architektonické
úpravy okolia sochy a zvonice /
pochádza z r. 1909/. Realizácia by
sa mala vykonať v nasledujúcom roku. Pripomenúť si toto výročie je záslužnou vecou terajšej generácie,
lebo v minulom storočí až do roku
1968 bola socha centrom duchovného a náboženského života obce. Naši
predkovia sa pričinili o postavenie
sochy, my sa musíme postarať o jej
udržovanie.
Farské listy 10
Zamyslenie na každý deň podľa evanjelia
Pondelok pred 1.sv. prijímaním:
Strana 3
Ján Pavol II.—
blahoslavený.
Tešiteľ, Duch Svätý, vás naučí všetko— (Jn 14, 21-26)
Slová Pána Ježiša Krista: „Kto ma miluje, bude zachovávať
moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a
urobíme si u neho príbytok“ nepochopili hneď ani jeho učeníci
až do vtedy, kým im Otec neposlal Ducha Svätého. Duch
Svätý pôsobí v absolútne širokej frekvencii. Naša duša je ako
rádioprijímač. Máme ho naladený na Božiu frekvenciu, alebo
frekvenciu inú, ktorá nás od Boha odvádza?
Pane Ježišu, daj nám silu a hlbokú vieru, aby sme nebránili
prísť maličkým, naším prvoprijímajúcim prísť k Tebe.
Utorok pred 1.sv. prijímaním:
Svoj pokoj vám dávam ( Jn 14, 27-31a)
Pri každej svätej omši sa opakujú slová, ktoré vyriekol Ježiš a zaznamenal ich sv. Ján : „ Pokoj vám zanechávam, svoj
pokoj vám dávam...Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje.“ Na tieto slová nás vyzve kňaz, aby sme si aj my dali
znak pokoja. A tu u niektorých začína problém:“Tomuto mám
podať ruku? Nikdy!“ A otočím sa na druhú stranu. No aj tam
môže byť ten, komu dáme pozdrav pokoja „cez zuby“. A tak
stojíme v Božom chráme bez vnútorného pokoja. Škoda! Taká
príležitosť k zmiereniu!
Pane Ježišu, prosím Ťa o Tvoj pokoj. Daj mi ho skrze školu Panny Márie, ktorá bola prvá obrazom Tvojho pokoja.“
Streda pred 1.sv. prijímaním:
Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia (Jn 15,
1-8)
Príbeh evanjelia na dnešný deň hovorí o Otcovi vinohradníkovi, o jeho starostlivosti, akou sa stará o štep vinohradu, aby
každá ratolesť prinášala úrodu. Ježiš je vinič a my sme ratolesti. Ratolesť nemôže prinášať úrodu, ak nie je spojená s viničom. V opačnom prípade uschne. Často aj o našich deťoch
hovoríme, že sú naše ratolesti. Aj tu platí—ratolesť, ktorá nie je
spojená s viničom, uschne. Ošetrujeme svoje ratolesti, keď sa
vyvíjajú, formujú pre život? Aj naše prvoprijímajúce deti sú
naše ratolesti. Nenechajme ich napospas škodcom, chráňme
ich a ošetrujme v zmysle evanjelia.
Pane Ježišu, daj, aby aj tieto prvoprijímajúce deti ostali v
Tebe a prinášali veľa ovocia.
Štvrtok pred 1.sv. prijímaním:
Ostaňte v mojej láske, aby vaša radosť bola úplná ( Jn 15,
9-11)
Kedy ostaneme v láske Ježiša Krista? Keď budeme zachovávať Jeho prikázania. Také jednoduché, a tak ťažko dodržiavané. Ježiš nám je vo všetkom príkladom. Aj On zachovával
prikázanie svojho Otca a tak ostával v jeho láske.
Ako nám bolo dobre v náručí svojej matky a ako sme sa
bezpečne cítili v rukách svojho otca. To všetko preto, že sme
boli ovplyvňovaní ich láskou. Napĺňajme takouto láskou aj naše prvoprijímajúce deti, aby s takýmto pocitom lásky vyštartovali do svojho života.
Ježišu, ty si povedal: „Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem
vás.“ Prosíme Ťa , zachovaj nás , aj tieto prvoprijímajúce deti v
Tvojej láske.
Piatok pred 1.sv.prijímaním:
Toto vám prikazujem: Aby ste sa milovali navzájom ( Jn
15,12-17)
Piatok, deň, kedy si pripomíname prejav najväčšej lásky
Ježiša k nám. Z lásky položil svoj život za nás. Túto krajnosť
nežiada od nás, žiada však od nás, aby sme sa navzájom mi-
Na Petrov stolec bol
Ján Pavol
II.
zvolený
–
ako
prvý slovanský
pápež v
dvetisícročných
dejinách
Katolíckej cirkvi
- 16. októbra 1978. Počas svojho pontifikátu sa podpísal
pod tisíce strán príhovorov, homílií, apoštolských listov,
encyklík. Kľúčom k pochopeniu jeho služby, dôležitosti a
významu jeho pontifikátu sú slová, ktoré vyslovil na jeho
začiatku
22.
októbra
1978:
„Nebojte sa, nemajte strach! Otvorte dvere Kristovi,
otvorte mu ich dokorán! Otvorte jeho vykupujúcej moci
hranice štátov, hospodárske a politické systémy, rozsiahle oblasti kultúry, civilizácie, pokroku.
Nebojte sa! Kristus vie, čo je v človekovi. Len on to vie!“
V sobotu 2. apríla, roku Pána 2005, o 21. hodine a 37.
minúte, skončil svoju pozemskú púť tento veľký pápež
20. a 21. storočia, Ján Pavol II. Jeho pontifikát vryl nezmazateľnú stopu nielen do dejín Katolíckej cirkvi, ale i
do dejín sveta.
Prvého mája 2011, v nedeľu Božieho milosrdenstva, bol
pápežom Benediktom XVI., vyhlásený za blahoslavenélovali. Ako ťažko sa nám tento príkaz plní...Milovať ešte svojich najbližších možno nám ako-tak ide, ale čo s tými ostatnými? Ťažko sa plní tento príkaz, hoci je jedinou podmienkou
nášho vstupu na nebeskú hostinu. Začnime tento príkaz lásky
plniť už na našich deťoch, lebo cez ne sa to prenesie aj do
budúcnosti. Oni sú našou budúcnosťou.
Ježišu, neprestajne nás uč milovať aj našich nepriateľov.
Sobota pred 1.sv.prijímaním:
Ja som si vás vyvolil zo sveta (Jn 15, 18-21)
Keď Ježiš povedal učeníkom, že si ich vyvolil zo sveta,
zároveň im povedal aj víziu ich ťažkého života. Veď ako prenasledovali Ježiša, tak prenasledovali aj jeho učeníkov a ďalších vyznávačov v histórii celého ľudstva. Platí to aj pre ľudí
dnešnej doby, pre nás.
Už len deň nás delí od chvíle, kedy naše prvoprijímajúce
deti sa dotknú Ježiša v Eucharistii. Vlastne Ježiš sa dotkne
ich. Veď aj na nich platí: „Ja som si vás vyvolil zo sveta.“
Ježišu, zachovaj lásku v týchto deťoch, aby Ťa vyznávali
celý nasledujúci život. Aby zachovávali Tvoje slovo, lebo len
tak bude zachované aj ich slovo.
Strana 4
Farské listy 10
Farské listy rodinám
Matka v úlohe svokry
Doc. PHDr. Milada Harineková
V určitej etape životnej cesty spravidla dozrievame
do spoločenskej role svokry a starej mamy. O svokrách koluje
veľa vtipov, ktoré svokru zosmiešňujú alebo jej dávajú pozíciu nejakej zlej ženy. Keďže humorné príbehy o svokrách
majú aj zrniečko pravdy, lebo je to obraz nášho života, vystáva otázka, ako sa takouto svokrou nestať. V prvom rade sa
musí každá matka zmieriť s tým, že v určitej fáze života sa
stáva svokrou. Aby nebola v takomto postavení negatívnou
postavou, musí sa dôkladne na úlohu svokry a starej mamy
pripraviť. V prvom rade si musí uvedomiť, že do rodiny dostáva nového člena, ktorého doviedol jej syn, alebo dcéra.
Musí si uvedomiť, že jej dieťa si privádza do rodiny niekoho,
koho citovo preferuje, kto napĺňa jeho (jej) život úplne
a s prekvapením vtedy zistíme, že naše dospelé dieťa si zrazu
vystačí úplne samo, aj bez našej starostlivosti.
Situácia, ktorá sa vytvorila príchodom nového člena
do našej rodiny, si vyžaduje aj nové riešenia. Musíme si uvedomiť, že zať alebo nevesta prichádzajú do našej rodiny
z iného rodinného prostredia, s inými návykmi, s iným životným štýlom. Sami mladí majú problém v začiatkoch si tieto
rozdiely zladiť, a preto matka by im to nemala sťažovať. Mladí ľudia, hoci nemajú ešte vlastné životné skúsenosti, sú predsa samostatnými ľuďmi so svojimi predstavami o zariaďovaní
svojho domova. Žena chce presvedčiť svoje okolie o svojich
schopnostiach viesť domácnosť a rodinu. Muž sa zase snaží
svojej žene dokázať, že je muž a že rozhoduje. Zásahy matky
alebo svokry do tohto začínajúceho vzťahu môžu spôsobiť
katastrofálne následky. Aj dobre myslené rady môžu spôsobiť,
že mladí sa začnú cítiť ohrození vo svojom novom postavení.
Chápu to ako útok alebo provokáciu.
Mladá svokra je plná energie a s veľkými životnými
skúsenosťami, a považuje samu seba za ústrednú postavu
v domácnosti. Vôbec si neuvedomuje, že tým môže urážať
svoje okolie. Ak si dokáže uvedomiť, čím a prečo asi znervózňuje mladých a veľkoryso tak, aby to nebolo príliš okaté,
Manželské rekolekcie
V dňoch 8.- 10. apríla 2011 sme sa spolu
s ďalšími šiestimi pármi zúčastnili originálnych
manželských rekolekcií v známom pútnickom
mieste Marianka pri Bratislave. Od piatku popoludnia až do nedeľňajšieho obeda, nás dva manželské páry spolu s pátrom Mariánom Valašíkom,
sprevádzali na ceste hlbšieho vzájomného porozumenia muža a ženy. Priúčali sme sa dialógu, ktorý
umožňuje láskyplne predchádzať nedorozumeniam
a tiež riešiť nedorozumenia v našich manželstvách.
„Bol to víkend, z ktorého chceme čo najdlhšie
čerpať inšpiráciu pre náš vzťah“ – to sú slová všetkých zúčastnených manželských párov ( pričom tu
boli páry, ktoré sú manželmi 1 rok, ale aj obdivuhodných 50 spoločných rokov). Prežiť takýto krásny víkend prajeme všetkým manželom.
Vďaka Ti Pane, za tieto milostiplné dni manželských rekolekcií, ktorými si nám otvoril oči nášho
im ustúpi, prehltne poznámku, výčitku, zastiera vlastné rozladenie, stane sa
dobrou svokrou a prospeje i sama sebe.
Hoci citové puto medzi matkou a jej vydatými alebo ženatými
deťmi i naďalej pôsobí a bude pôsobiť až do smrti, nesmie to dostať do
takej fázy, že jej vtieravosť do života nového manželstva sa bude vnímať
ako žiarlivosť na nevestu. Najčastejšie chyby, akých sa matky dopúšťajú
na svojich ženatých alebo vydatých deťoch je, že im zasahuje do chodu ich
domácnosti. Matka príde synovi vyžehliť košeľu, lebo nikto ju lepšie nevie
vyžehliť ako ona sama. Alebo nosí synovi jeho obľúbené jedlo častejšie
ako by to malo byť, lebo to jedlo je jeho obľúbeným a nikto ho nevie lepšie urobiť ako ona. Takéto zasahovanie urážajú manželku jej syna
a konflikt je na svete. Podobne sa môže správať aj pri zariaďovaní bytu,
keď vyberá neveste záclony alebo iné doplnky. Radiť, pomáhať je možné,
ale nesmie to vyznieť ako príkaz alebo kritika.
Ak rodičia poskytnú mladým manželom miestnosť k bývaniu,
mali by im ponúknuť aj s možnosť úpravy podľa ich predstáv, lebo túžia
uplatniť vo vojom kútiku aj svoj vkus. Každý človek potrebuje pre seba
kus súkromia a toto rodičia musia rešpektovať. Aj keď sa v rodine majú
navzájom radi, musia sa navzájom rešpektovať aj v tomto smere. Napríklad zvyknúť si klopať na dvere, ak vstupujeme do súkromia mladých.
Toto citovú väzbu nenaruší, ale ju naopak posilní. To platí aj pri návštevách, ktoré mladí prijímajú. Rešpektujme ich priateľov a nevnucujme sa
im do spoločnosti, pokiaľ nás do nej neprizvú.
Je životom osvedčené, že od začiatku spoločného bývania je
potrebné si vytvoriť určité pravidlá. Nepovažuje sa za správne, ak rodičia
navrhnú mladej dvojici, že všetko budú na chod domácnosti dávať iba oni,
aby si mladí ušetrili peniaze. Neskôr sa to odzrkadlí, keď sa mladí osamostatnia a zrazu budú pred nimi problémy, na ktoré sa nepripravili hneď od
začiatku. Je dobré, ak aj mladí prispievajú na chod domácnosti, v ktorej
žijú. Naučia sa tak hospodáriť so svojimi prostriedkami, čo sa im osvedčí
v budúcnosti, keď sa osamostatnia.
Držme sa zásady, že radiť by sme mali na požiadanie. Čím menej radíme, tým sú naše rady žiadanejšie a prospešnejšie, ale ak radíme
vždy a všade, hodnota našich rád klesá a mladí ich zo vzdoru odmietajú.
Postupom času, „starnutím“ manželstiev i svokier , si zase treba
uvedomiť že naše dcéry a synovia, nevesty a zaťovia sú dospelí ľudia,
majú svoje životné skúsenosti, predstavy, životný štýl a ciele. Preto náš
vzťah nemôže byť poručnícky, ale partnerský, so všetkou úctou
a rešpektovaním.
srdca. Vďaka Ti za môjho manželského partnera, s ktorým
chcem prežiť svoj ďalší život tak, aby sme vytvárali domov
plný lásky, pochopenia a odpustenia, aby sme boli oázou
priateľstva a oddychu pre našich priateľov a aby sme boli
svetielkom pre ostatných.
Manželia Streďanskí a Viatroví.
Farské listy 10
Strana 5
Tieto materiály sú prevzaté s dovolením p. učiteľky Bezákovej zo školského časopisu Školáčik, ktorý mesačne vydáva novinársky krúžok v ZŠ a MŠ v Urminciach.
Školáčik
Týždeň zdravia
Karneval
V sobotu 5.3. 2011 sa uskutočnilo podujatie pre najmenších.
Deti sa prezliekli za obľúbené postavičky z rozprávok a filmov.
Atmosféra bola naozaj na úrovni a deti sa radovali z rôznych
súťaží. Opäť sa potvrdilo, že ich fantázia nemá hraníc. Ich
nápaditosť bola odmenená vecnými cenami.
Mária
Hajdíková
8.trieda
Ako je už u nás zvykom, v mesiaci apríl sme sa zapojili do
aktivít počas týždňa zdravia. Každý deň sme mali prísť do
školy v inej farbe oblečenia, a tak si vyjadriť spolupatričnosť
medzi sebou. Aby sme si svoje zdravie upevnili, mali sme
možnosť počas veľkých prestávok zatancovať si „Zumbu“,
prípadne si zahrať loptové hry. V tomto roku sme v škole nezbierali príspevok na ligu proti rakovine, ale túto myšlienku
sme podporili predajom rôznych maličkostí, čiže burzou „ Pomoc chorým“. Všetky peniaze vyzbierané za predaj sme poslali na konto „Ligy proti rakovine“. Chutil nám aj jogurt, ktorý
sme dostali na desiatu. Zástupcovia každej triedy sa zúčastnili
kvízu o zdravej výžive a prvej pomoci. Na záver týždňa zdravia nám pani doktorka na besede vysvetlila a názorne predviedla zásady poskytovania prvej pomoci.
Danka Gočárová 8. trieda
Veľkonočná výstava
To, že sa blížia najväčšie kresťanské sviatky, Veľká noc, nám
pripomenula okrem iného aj výstava na dolnej chodbe našej
školy. Boli tam krásne veci, ktorými si môžeme vyzdobiť náš
príbytok počas veľkonočných sviatkov. Podobná výstava bola
aj v kultúrnom dome, kde sme sa boli pozrieť. Vystavovali sa
tam rôzne úžitkové predmety našich spoluobčanov. Na záver
prehliadky sme si mohli zobrať niektorú z rozprávkových kníh,
ktoré nám ponúkali tety z miestnej knižnice.
Erika Kochanová 8. trieda
II.Poézia:
1.miesto – Kristína Lukáčová
2.miesto – Nikola Martišková
Simona Kožiaková
3.miesto – Kristína Bagová
Lenka Blašková
II.Próza:
1.miesto – Marek Pastírik
2.miesto – Lenka Žitňanská
3.miesto – Aneta Šomodiová
III. Poézia:
III. Próza:
1.miesto – Adriana Boldišová
2.miesto – Mária Hajdíková
3.miesto – Dana Gočárová
Martina Lukáčová
1.miesto – Alexandra Cifrová
2.miesto – Alica Tomková
3.miesto – Magdaléna Lackovičová
Hviezdoslavov Kubín
Začiatkom marca sa uskutočnilo školské kolo recitačnej
súťaže – Hviezdoslavov Kubín. Do súťaže sa zapojili
žiaci druhého až deviateho ročníka, ktorí postúpili z triednych kôl.
V jednotlivých kategóriách sa umiestnili títo žiaci :
I.Poézia:
1.miesto – Silvia Zelinková
2.miesto – Mária Uhríková
3.miesto – Matúš Chudý
Natália Novotná
I.Próza:
1.miesto – Janka Koleková
Dominika Klasová
2.miesto – Kristián Kiko
3.miesto - Denisa Matušíková
Pripravili: Erika Kochanová a Adriana Boldišová, 8.trieda
Strana 6
Farské listy 10
Adriana Golejová
Barbora Hubová
Damian Bednár
Bohumila Trenčanská
Daniela Bistáková
Juraj Bakyta
Dávid Božik
Kristián Markovič
Ján Regula
Lívia Bálešová
Farské listy 10
Strana 7
Timotej Minarík
Paulína Vančová
Patrícia Komová
Viktor Mokoš
Nikolas Halo
Michal Lackovič
Viktor Ondruška
Silvia Junásová
Natália Novotná
Viktória Cíchová
Erik Sedlár
Foto: Mgr. PaedDr. Marián Janček
Strana 8
Farské listy 10
Sv. Dominik Savio
Narodil sa 2. apríla 1842 v
rodine chudobných roľníkov
Karola Savia a Brigity
Agagliate v Rive di Chieri,
juhovýchodne od Turína.
Prvé dieťa im umrelo po
narodení, takže toto druhé
dieťa prijali s nesmiernou
radosťou.
Ešte v ten istý deň ho krstní
rodičia zaniesli na krst, kde
mu dali meno Dominik, čo
znamená
Pánov.Dominik
naozaj zostal Pánov nielen
podľa mena, ale aj celým
svojím životom, ako sa o
tom presvedčíme z týchto
stručných udalostí jeho života.
Vychovávaný v rodine, ktorá žila pre naozajstné hodnoty, už od malička prekvapoval svojou
ľudskou a kresťanskou vyspelosťou. Ako malý miništrant aj v zime
čakal na kňaza pred zamknutým kostolom. Bol stále veselý. Jeho
prístup k životu bol naozaj hlboký, čo dokazuje aj jeho malý
„životný projekt“, ktorý si iba ako sedemročný zapísal do zošita
v deň svojho prvého svätého prijímania: „Budem sa často spovedať
a na prijímanie pôjdem vždy, keď mi to spovedník dovolí. Budem
svätiť zasvätené sviatky. Mojimi priateľmi budú Ježiš a Mária.
Radšej zomrieť, ako zhrešiť.“ Základnú školu navštevoval v Mondoniu, kam sa jeho rodina presťahovala. Matka už od najútlejšieho
veku vštepovala Dominikovi, že je Božím dieťaťom, že patrí Pánovi, že všetko, čo máme, je od nebeského Otca. Aj jedlo je jeho
darom, a preto oň prosíme a zaň ďakujeme. S materinskou nehou
viedla jeho rúčku a učila ho prežehnávať sa aj modliť. Malý Dominik sa celkom samozrejme pridával k modlitbám svojich rodičov.
Dominik už ako štvorročný vedel naspamäť ranné a večerné modlitby.
Ako päťročný miništroval, a keď mal sedem rokov, vedel
naspamäť celý malý katechizmus a spovedať sa. Vedel aj to, že pri
sv. omši zostupuje na oltár pod spôsobom chleba a vína sám Pán
Ježiš Kristus a že veriaci, ktorí sú bez ťažkého hriechu, môžu ho
prijať do srdca. Ach, ako rád by aj on prijal tohto svojho Vykupiteľa a Boha, ktorého tak veľmi miloval! Ako túžil po tom dni, keď ho
bude môcť po prvý raz prijať! S touto horúcou túžbou sa už viac
ráz zdôveril dobrému dôstojnému pánovi Zuccovi. Ten, hoci videl,
že Dominik má všetky predpoklady, sa ho neodvážil pripustiť, lebo
vtedy bolo vo zvyku, že na prvé sv. prijímanie chodia iba deti,
ktoré majú aspoň 11 alebo 12 rokov. A Dominik mal iba sedem!
Dobrý pán kaplán predložil vec na rozhodnutie kňazom z okolia. Tí
vzali do úvahy jeho „duševnú vyspelosť a pripravenosť, spojenú so
živou túžbou po Anjelskom pokrme“ a rozhodli, že Dominik môže
pristúpiť k sv. prijímaniu, hoci má len sedem rokov. Vieme si predstaviť jeho radosť, keď mu pán kaplán oznámil, že na Veľkú noc
môže ísť na prvé sv. prijímanie. Deň predtým matke povedal:
„Mamička, zajtra pôjdem na prvé sv. prijímanie. Odpustite mi všetko, čím som vás v minulosti zarmútil a pre budúcnosť sľubujem, že
budem lepší, budem pozornejší v škole, budem poslušnejší vo všetkom, čo mi prikážete.“ Viac nevládal povedať a pustil sa do plaču.
Dobrá matka si ho privinula a dojatá mu odpovedala: „Buď spokojný, milý Dominik, všetko je odpustené. Pros Boha, aby ťa zachoval
vždy dobrým, a pros ho aj za mňa i za otecka.“Spovedanie, kázeň,
sv. omša so sv. prijímaním trvali dosť dlho. No Dominikovi, ktorý
tak veľmi túžil po tomto dni, sa tento čas zdal veľmi krátky. Ešte aj
po rokoch často spomínal: „To bol veľký deň, to bol najkrajší
deň môjho života!“
Keď mal dvanásť rokov, stretol don Bosca a požiadal ho
o prijatie do turínskeho oratória, pretože veľmi túžil stať sa kňazom. Don Bosco bol príjemne zaskočený: „ Zdá sa mi, že je to
dobrá látka.“ Dominik mu na to odpovedal: „Ja budem látka
a vy teda buďte krajčír.“
Po prijatí do oratória poprosil don Bosca, aby mu pomohol stať sa svätým. Skromný, vždy pokojný a radostný, veľmi
usilovný pri plnení si študentských povinností, na vyučovaní
náboženstva, pri posluhovaní chorých, pri uzmierovaní roztržiek, ochotný kedykoľvek pomôcť spolužiakom....
Novým kamarátom v oratóriu hovoril: „Pochopte, naša
svätosť spočíva v tom, že sme veľmi veselí. Iba sa usilujeme
vyhýbať sa hriechu ako veľkému nepriateľovi, ktorý nás okráda
o Božiu milosť a o pokoj srdca, a presne si plníme svoje povinnosti.“
Vďaka vernosti svojmu projektu, podporovanému častým pristupovaním k sviatostiam a synovskou oddanosťou Panne Márii, ho Boh v jeho radostnom sebadarovaním zahrnul
mnohými darmi a charizmami. Dominik dobre vedel, že ak chce
navždy ostať priateľom Ježiša a Márie, ak sa chce zachovať bez
hriechu, ako si to zaumienil pri prvom svätom prijímaní, musí si
dávať pozor na vlastné zmysly. Najprv si zaumienil, že na česť
Panny Márie sa bude každú sobotu postiť. Don Bosco mu to
však pre jeho vek a chatrné zdravie nedovolil. Odvtedy jeho
pokáním bola dokonalá poslušnosť.
Tak sa v ňom zrodil tento plán: Pod ochranou Panny
Márie Nepoškvrnenej zorganizovať skupinu horlivých chlapcov,
ktorí si budú navzájom pomáhať na ceste do neba a zároveň sa
pričinia, aby získali Bohu čím viac kamarátov. A hneď sa dal do
práce. Zašiel za donom Boscom, vysvetlil mu zámer a poprosil
o dovolenie. Potom si vybral najlepších chlapcov z oratória a
predložil im svoj plán. Prijali ho s nadšením a hneď ho začali
uskutočňovať. Každý týždeň sa stretávali na pracovnej schôdzke. Tam sa navzájom poúčali, povzbudzovali a rozdeľovali si
úlohy na budúci týždeň. Tam si určovali aj to, ktorého chlapca si
kto vezme na starosť a bude sa usilovať priviesť ho na lepšiu
cestu.
Dominik bol dušou novej družiny a vypracoval aj jej
pravidlá. 8. júna 1856 sa prví členovia družiny pred oltárom
Panny Márie slávnostne zasvätili Božej Matke a zaviazali sa
zachovávať pravidlá.
Hlavné body pravidiel boli:
Presne zachovávať pravidlá ústavu
Dávať dobrý príklad spoločníkom, láskavo ich napomínať a povzbudzovať k dobrému slovami, najmä dobrým príkladom
Svedomito využiť každú chvíľku času
V ďalších bodoch pravidiel sa spomína týždenná schôdzka,
sv. prijímanie v nedele a sviatky, denná modlitba sv. ruženca,
vzájomná láska. Ďalej si členovia majú pomáhať v čnostiach,
súkromne upozorňovať jeden druhého na chyby, apoštolovať
medzi ostatnými chlapcami atď.
Dominik Savio zomrel 9.marca 1857 v Mondoniu. Don
Bosco krátko na to napísal jeho životopis a zakaždým, keď ho
čítal, rozplakal sa. Jeho telesné pozostatky sú uložené v Bazilike
Márie Pomocnice v Turíne.
Sviatok Dominika Savia slávime 6.mája. Pius XI. ho
definoval ako vzrastom malého, ale duchom veľkého obra.“ Je
patrónom miništrantov i nastávajúcich mamičiek a každý rok je
zaznamenaný prekvapujúci počet vyprosených milostí na jeho
príhovor. Jeho pozostatky preniesli v roku 1914 do baziliky
Panny Márie Pomocnice v Turíne. Pápež Pius XII. ho 5. marca
1950 vyhlásil za blahoslaveného a 12. júna 1954 za svätého.
Jeho úcta je rozšírená po celom svete.
Radšej zomrieť, ako zhrešiť.
( sv. Dominik Savio)
Farské listy 10
Máj, máj, máj zelený.........
V našej obci je už tradíciou, že v predvečer l.
mája staviame pred Obecným úradom vysoký, štíhly,
smrek, strom, ktorý symbolizuje mesiac, ktorý začína—máj. Pri stavaní májového stromu sa zíde značná časť nášho obyvateľstva. Niektorí ako diváci, ale
niektorí ako aktéri, ktorí sa podieľajú na tejto kultúrno-spoločenskej udalosti obce aktívne. Tento zvyk je
spojený s našou históriou, a tak nechýbajú na dedine
kroje, hudba a spev. Malé deti spievajú a tancujú
svoje detské hry, dospelí zase svoje, ale spoločne sa
dopĺňajú tak, že aspoň chvíľku je na dedine veselo.
Tieto udalosti niekto musí aj organizovať.
Hlavnou hybnou silou je súbor krojovaných žien a
mužov, ktorý je zaštítený Klubom dôchodcov a Zväzom slovenských žien v Urminciach pod vedením p.
Márie Geschnábelovej. O strom a jeho postavenie sa
zase postará starosta obce, Ing. Jozef Cifra.
Potešiteľné je tiež to, že k starším sa postupne pridávajú aj naši mladí. Tento rok nosenie mája
mali na starosti dedinskí mládenci. Inokedy to robia
športovci alebo miestni hasiči.
Radostné chvíle na námestí obce pominú,
Strana 9
Nebeský humor
Väzenský kaplán hovorí recidivistovi, ktorý už tretíkrát
vylúpil pokladňu:
„Syn môj, keď sa dostaneš na slobodu, rád ti budem
pomáhať.“
„Ďakujem pekne za ponuku, velebný pane,“ hovorí väzeň. „Ale na to musí byť odborník.“
*****
Babička vezme vnuka prvýkrát do kostola a všetko mu
ukazuje. Potom sa zastaví pred Bohostánkom a modlí
sa. Malého zaujme farba večného svetla. Dlho sa na ňu
pozerá a nakoniec sa opýta: „Babi, kedy tam konečne
naskočí zelená, aby sme mohli ísť ďalej?“
*****
Kostolník neverí svojim očiam: pani Majerová kľačí
zbožne v lavici, pred sebou má modlitebnú knižku a
vedľa nej umelý chrup. „Asi vás ruší pri modlitbe, však?
pýta sa so záujmom.
"Ale kdeže, ten chrup patrí môjmu Emilovi. Musela som
mu ho vziať, lebo by mi medzitým zjedol doma bábovku."
*****
V kostole niekto vylúpil pokladničku. Po niekoľkých
dňoch dostal farár obálku s dvadsaťeurovkou. Na priloženom lístku bolo napísané: Ukradol som vo vašom
kostole sto euro. Pretože ma trápi svedomie, posielam
dvadsať euro späť. Ak ma bude svedomie trápiť ďalej,
môžete počítať s ďalšími splátkami.
*****
no mesiac máj pokračuje. Veriaci si ho pripomíname
každodennou májovou pobožnosťou, modlitbami
posvätného ruženca a loretánskych litánií k úcte
Panne Márii v miestnom kostole, ale aj v rodinách.
Tex a foto: Ing. Fr. Streďanský
Malý chlapček napäto sleduje kňaza, ktorý klincom pribíja oznámenie na vývesku.
„Chceš si prečítať, čo nového oznamujem?“ pýta sa
kňaz.
„No, skôr chcem počuť, čo poviete, keď si klepnete do
prsta.“
*****
Zhovárajú sa dve duše v raji: „Aká bola posledná veta,
ktorú si počul na zemi?“
"Bol to hlas mojej ženy."
"A čo hovorila?"
"Keď ma na chvíľu pustíš za volant, budeš úplný anjel."
Povedali o svojej mame:
Moja mama je najdrahší človek v mojom živote. Mám ju rada.
V živote mi veľmi pomohla a vždy stojí pri mne. Je to moja
kamarátka a maminka zároveň. Mami, ďakujem Ti za to, že si!
Monika.
Všetky mamy sú naj, ale moja je naj, naj, naj .....
Maťa
Strana 10
A
njelské stránky
Farské listy 10
/Pripravila Mgr. Mária Hubová/
Rozprávky z neba
Ako Boh stvoril otecka
a mamičku.
Raz sa Boh prechádzal okolo nebeského futbalového ihriska, kde
hrali futbal malí anjeli. Kráčal pomaly a na pleciach niesol veľkú
tašku. Zrazu ho v ceste zastaví malý anjelik Ivko.
„ Buď pochválený, drahý Pane!“ žmurká na Boha anjelik.
„ I ty buď pozdravený, Ivko!“ odpovedá Boh.
„ Čože to nesieš v tej veľkej taške, Pane?“ zvedavo sa vypytuje
anjelik.
„ Vieš, Ivko, mám nejakú prácu na Zemi a v tej taške mám náradie.“
„ Pane, prosím, vezmi ma so sebou. Veľmi rád Ti pomôžem,“
prosil anjelik. Boh sa potešil malému spoločníkovi a už sa aj vydali na cestu. Na Zemi boli veľmi rýchlo. Ivko s Bohom zrazu
zastali pred malým domom. Všade bolo ticho a tma. Celý kraj
hlboko spal.
Boh s anjelikom vošli do domu, prechádzali miestnosť za miestnosťou, až sa zastavili pri posteli, kde tíško spali dvaja mladí
manželia.
„Kto je to, Pane?“ opýtal sa nechápavo Ivko.
„To sú nastávajúci rodičia. No nepýtaj sa už toľko, radšej mi podaj kúsky železa z tašky.“ vraví Boh.
Ivko sa už radšej nepýtal, len mlčky vybral želiezka a podal ich
Bohu. Pán ich vzal, jemne obrátil ženu i muža na bok a pomaly
im želiezka vkladal do chrbta. Keď si Boh všimol ustráchaného
Ivka, utešil ho.
„ Neboj sa, len im spevňujem chrbticu, aby ich nebolela, keď budú dvíhať svoje deti na ruky.“
Potom sa Boh dotkol ich úst.
„ Matke vkladám do úst krásne rozprávky pre svoje deti a otcovi
zas múdre slová, aby svoje deti v živote správne viedol.“
Ďalej sa Boh dotkol ich pliec.
„ Dávam rodičom silu do pliec, aby matku neboleli pri uspávaní
dieťatka a otca, keď ho bude na nich niesť.“
Ruky Boha sa dotkli ľudských rúk.
„ Matke darujem schopnosť neopakovateľného dotyku
a pohladenia svojich detí a otcovi dávam silu, aby sa jeho ruky
vedeli postarať o celú rodinu.“
Potom sa Boh dotkol ich sŕdc.
„ Darujem im trpezlivosť, obetavosť , silnú lásku a aj kúsok detskej hravosti, nech lepšie pochopia svoje deti.“
Nakoniec sa Boh dotkol ich nôh.
„Nože mi podaj ešte trochu toho železa, Ivko,“ žiada Boh anjelika. Anjelik netrpezlivo podáva železo a čaká, že ho Boh čoskoro
oboznámi, prečo toľko železa dáva práve do nôh.
Boh jemne pribíja železo na ľudské chodidlá a vraví:
„ Dávam im silné nohy, aby vládali utekať za svojimi deťmi, aby
ich včas chytili pred pádmi, aby vládali hrať s nimi futbal, chodiť
na výlety a prechádzky, aby vládali stáť s deťmi v čakárni
u lekára alebo pred dverami ich triedy na rodičovskom združení,
aby matka vládala stáť pri varení, žehlení a upratovaní, aby otec
nespadol z nôh, keď bude po prvýkrát držať svoje novorodeniatko
v náručí...aby vládali stáť pri svojich deťoch vždy, keď to
budú potrebovať...“ na to sa Boh pousmial, pozrel na anjelika a dodal ... „ no a samozrejme, aby obaja rodičia vydržali tancovať na svadbách svojich detí až do rána.“
Anjelik Ivko sa tichúčko zachichotal a keď videl, že Pán
Boh je so svojou prácou hotový, kráčal spolu s ním
k dverám domu. Vtom sa Boh na neho vážne pozrie.
„ A ty kam ideš, Ivko?“
„ Predsa naspäť do neba, s tebou Pane.“
Boh zdvihne na Ivka prst a vraví mu: „Nie, nie, Ivko. Ty
ostávaš tu.“
„ Ako to?“ zľakol sa Ivko, „My máme s chlapcami v nebi
rozohraný futbalový zápas a mám ešte toľko práce so strážením detí.“
„ Tvoje miesto je teraz tu. O deväť mesiacov začneš skúšať, či moja dnešná robota bude fungovať a či železá budú
dobre držať. Toto bude tvoj domov. Futbal budeš hrávať
so svojím ockom. Neboj sa, pošlem ti dobrého anjela strážneho a o niekoľko rokov, keď príde tvoj čas, môžeš dohrať
aj ten nebeský futbal. Teraz už musím ísť. Daj si na seba
pozor a poslúchaj!“ na to Pán Boh vstúpil do dverí
a pomaly sa strácal v tme, kývajúc anjelikovi na rozlúčku.
Unavený anjelik zatvoril dvere a pobral sa za svojimi budúcimi rodičmi. Pozerá na nich, dumá, prezerá si ich ruky,
tváre, vlasy...
„ Ktovie, na koho z nich sa budem podobať.“ pomyslel si
malý anjelik Ivko, ľahol si medzi nich a tíško zaspal.
Autor: Mgr. M.Hubová
Na slovíčko deti!
Určite každý z Vás v rozprávke postrehol, aké
veľké dary dáva Boh rodičom. Trpezlivosť pre
Vaše huncútstva, láskavosť pre Vaše slzičky,
silu pre Vašu slabosť a nekonečnú starostlivosť
o Vás samotných. Práve nastávajúce obdobie
mesiacov máj a jún ponúka príležitosť poďakovať sa svojej mamičke a ockovi za všetko, čo
pre Vás robia. Druhá májová nedeľa a tretia
júnová nedeľa patria práve našim mamám
a ockom. Nezabudnime sa im
poďakovať
a darovať aspoň jedno objatie.
V tomto období nás Pán pozýva k svojmu posvätnému stolu, aby sme spolu s ním zdieľali tajomstvo ukryté vo svätej hostii. S radosťou očakáva otvorené srdiečka našich malých prvoprijímajúcich detí. Spolu s nimi zasadajú k svätému
stolu aj ich rodičia, súrodenci, priatelia, príbuzní a všetci ostatní účastníci tejto výnimočnej
udalosti. Boh, Otec nás všetkých, sa postaral
o to, aby sme sa v jeho dome všetci stretli
a tak si pripomenuli, že sviatosť prvého svätého
Strana 11
Farské listy 10
Anjelské stránky
prijímania nás má usmerniť k miestu, odkiaľ
pramení pravý život, nádej, viera a láska.
K miestu, kde môžeme kedykoľvek prísť
a k Otcovi, ku ktorému sa môžeme kedykoľvek utiekať. Malí i veľkí, stále sme jeho deti
a ako patrí vďaka našim rodičom, tak patrí
vďaka i nášmu Pánu Bohu. Snáď najvzácnejší
dar, ktorý môžete všetkým darovať, ste vy,
vaša láska a celé vaše ...... (dokončenie
v tajničke).
Vymaľuj si
TAJNIČKA
Ktoré slovo nepatrí do stĺpca? Napíš pod stĺpec jeho začiatočné písmeno a dozvieš sa, aký
je tvoj najvzácnejší dar.
Láska
Ryba
Marek
Kain
Egypt
Zlato
Betlehem
Adam
Viera
Ruža
Lukáš
Izaiáš
Rím
Myrha
Dieťatko
Eva
Čaj
Kríž
Oliva
Strom Narcis Dávid
Ábel Vatikán
Pripravil: Štefan Zmetek
Slza
/Nikola Boldišová/
Zamyslieť sa nad slovom slza je veľmi zaujímavé. Napadlo ma to preto, lebo vo Veľkonočnom období si pripomíname krížovú cestu nášho Pána Ježiša Krista, počas ktorej ho s nárekom plných sĺz sprevádzali jeho najbližší.
Nemusíme však hovoriť iba o slzách nešťastia, bôľu a toho zlého, ale poznáme aj slzy šťastia, ktorými vyjadrujeme
radosť, šťastie, lásku a vďaku.
Slza, teda kvapka vody, ktorá nám vychádza z oka má korene hlboko v našom srdci. Ňou vyjadrujeme naše
pocity, ktoré sú skutočné a pochopí ich naozaj každý. Slza je ako lupienok na kvete, keď z nás padá, akoby sme
stratili kúsok zo seba, nejakú časť nášho JA. Po slze však môže nasledovať vlna sĺz, teda plač, ktorý už určite nie je
pozitívny. Vyjadruje ozajstný bôľ a utrpenie človeka. Veď aj sám Ježiš plakal, keď zomrel jeho milovaný priateľ Lazár.
Slza má teda v našom živote naozaj veľký význam. Už malé dieťa je sprevádzané na svet svojím plačom,
nie preto, že by mu bolo zle a že by trpelo, ale preto, lebo nevie, čo mu tento svet a ľudia v ňom ponúknu, či nebude
trpieť a či bude žiť v dobrom svete. Možno by bolo dobré, keby sme plakali iba vtedy, keby sme boli naozaj šťastní,
ale to nejde. V našom svete nie je iba dobro, je tu aj zlo a keď nás zlo napadne a nemáme sa ako ubrániť použijeme
tú slzu, je to aj úľava pre človeka. Niekedy je dobré sa vyplakať a uľaví sa nám.
Nehanbime sa používať slzy ako prejav našich citov. Najkrajšie sú však slzy šťastia, lebo rozžiaria nejeden
úsmev na tvári.
Uzávierka najbližšieho čísla bude:
10. júna 2011
Vydáva:
Farský úrad RKC v Urminciach pre potreby
veriacich
Tel: 038/5386120
Zodpovedný redaktor:
Ing. František Streďanský
e-mail: [email protected]
Tel.: 0911109892
Jazyková úprava: Mgr. Mária Hubová
Tlač: Dansta
Z kroniky farnosti od poslednej uzávierky
Sviatosť krstu prijali:
Do večnosti nás predišli:
Vít Bago /70/ - Urmince
Dušan Kučerka / 57/ -Hor.Štitáre
Janka Višňovská /50/-Urmince
Adela Bagová /87/ - Urmince
Oľga Halásová /76/ - Horné Štitáre
Margita Mesárošová /87/ - Urmince
Mária Novotná /81/ Hajná Nová Ves
Aladár Huba /81/ - Urmince
Irenka Bobulová /84/ - Urmince
Odpočinutie večné daj im Pane!
Správy z orlovne/Ing. Milan Ďurík/
Nina Lacková – Horné Štitáre
Simona Kormanová – Urmince
Samuel Šomodi – Hajná Nová
Ves
Tadeáš Hroššo – Hajná Nová
Ves
Vitajte medzi nami!
Životné jubileá
Turnaj miništrantov radošinského dekanátu
Dňa 2.apríla sa organizoval v našej obci halový
futbalový turnaj miništrantov z radošinského dekanátu. Celkom sa zúčastnilo na turnaji 6 družstiev,
ktoré reprezentovali tieto farnosti: Ardanovce,
Bojná, Nitrianska Blatnica, Radošina, Urmince,
Veľké Ripňany. Bol to už II. ročník. Turnaj prebiehal v zdravej športovej rivalite, a tak hlavný rozhodca, p. Marián Ronec, nemusel veľakrát trestať
priestupky. Pekné na celom turnaji bolo to, že
družstvá si doviedli miestni kňazi, ktorí zotrvali pri
nich počas celého turnaja. Slovenský orol sa postaral o organizáciu aj o ceny pre víťaza a ostatných
zúčastnených, ako i stravu, ktorú uvarili kuchárky
v miestnej školskej jedálni.
Na záver turnaja bolo vyhodnotenie podľa pravidiel, kde sa družstvá farnosti umiestnili takto: 1.
Urmince, 2.Radošina, 3.Bojná, 4.Nitrianska Blatnica, 5.Veľké Ripňany, 6. Ardanovce.
Poďakovanie patrí p. riaditeľovi školy Mgr. Rudolfovi Majzlovi, ktorý umožnil hrať tento turnaj
v školskej telocvični, ako i p. kuchárkam za uvarenie výdatnej stravy.
Víťazné družstvo turnaja z farnosti Urmince
Majáles je za nami
Tohoročný majáles je za nami a už sa tešíme na
najbližšiu kultúrnospoločenskú udalosť organizovanú Slovenským orlom, lebo aj táto sa mu vydarila tak, ako aj februárový ples. Do tanca nám hrala
skupina Orion, ale nohy sme si drali svoje.
Aj touto cestou ďakujeme organizátorovi Jurajovi Rybanskému so svojou partiou, ktorí sa postarali
o celú organizáciu. Ich činnosť bola dôkazom, že
mládež sa nielen vie zabávať na vysokej kultúrnej
úrovni, ale vie dobrú zábavu pripraviť aj pre starších ľudí.
Dňa 2.mája 2011 uplynulo 30 rokov čo si vyslúžili sviatosť manželstva
Ján Paták a Helena Patáková,
rod. Peciarová
Túto udalosť so pripomenuli pri sv. omši 20.mája 2001 v
kostole Sv. Michala Archanjela v Urminciach.
Nech Pán Boh žehná ich kroky ďalším spoločným životom.
Stolnotenisová miniliga v Urminciach
Dňa 17.4.2011 sme ukončili jarné kolo stolnotenisovej miniligy. Na záver boli
zúčastnení hráči odmenení
diplomami a najlepší traja
aj medailami. Za vypísanie
diplomov patrí poďakovanie Nikole Boldišovej, ktorá
zároveň spolu s Jurajom
Rybanským, odovzdala
medaily prvým trom hráčom. Na 1.mieste sa umiestnil
Milan Ďurík, 2.bol
Jozef Ekhart a 3. Marek
Kúdela. Jesenné kolo súťaže sa rozbehne od septembra. Po ukončení jesennej časti bude záverečné vyhodnotenie
stolnotenisového roku v mesiaci december. Okrem tejto miestnej súťaže sa od septembra zapojíme aj do okresnej súťaže pod hlavičkou Slovenského orla.
Zumba stále žije
Popri ostatných aktivitách ktoré organizuje Slovenský orol, veľmi úspešne prebieha
pravidelné cvičenie zumby, na ktorej sa
zúčastňujú dievčatá a ženy rozličných
vekových kategórii. Vďaka patrí hlavnej
organizátorke, pani Martine Hubovej,
rodenej Krajčíkovej, ale i ďalším cvičiteľkám i cvičiacim. Ako vidieť, činnosť je
rôznorodá a obec Urmince žije aktivitami.
Nech nám v tejto práci i naďalej napomáha náš Nebeský Otec, o to ho vrúcne
Najvernejšie zumbáčky
všetci prosíme.
Download

Farské listy c.9.pub