SEPTEMBER
OKTÓBER
D V O J M E S A Č N Í K K U B Í N S K Y C H K AT O L Í K O V • R O Č N Í K X V I I I
J
esenný čas napĺňa každého akousi melanchóliou,
smútkom za letnými slnečnými dňami, no zároveň má
človek aj viac času na premýšľanie. Aj to je dôvod,
prečo v tomto období viac myslíme na tých, ktorých si
Boh už povolal k sebe. No nestačí len spomínať na našich
blízkych, priateľov či známych. Na zážitky či pekné chvíle,
ktoré sme s nimi prežívali. Keď sa zamýšľame nad ich
súčasným stavom, keď dávame za svojich zosnulých blízkych slúžiť sväté omše, má nás to akosi samozrejme viesť
aj k zamysleniu nad našim vlastným životom. Ako sme
my sami pripravení na stretnutie so svojím Pánom. Každý
z nás denne rozhoduje o tom, či svoju smrť prežije v pokoji
alebo pretrpí. Koľko času stačí na dobrú prípravu pre
nebo? Mesiac? Rok? Dva? Určite nie. Pripravovať sa
musíme celý svoj život, veď na to sme ho dostali. Každý
deň musíme na sebe pracovať a pripravovať sa na život
v nebi. Možno vám napadla otázka: Ako sa treba pripravovať na život v nebi? Nebude to už len prežívanie šťastia
a odmeny za tento život? Bude, a predsa sa na to treba
dobre pripraviť. Aj na dovolenku predsa cestujeme za
oddychom, prežiť chvíle pohody a šťastia, a predsa sa na to
dlhšie pripravujeme. Čím lepšia je naša príprava, tým
krajšie sú naše zážitky. Šťastie v nebi spočíva v prežívaní
lásky k Bohu a z jeho blízkosti. Ale kedy sa chceme naučiť
milovať Boha, ak nie už tu na zemi?
Istý príbeh hovorí, že ľudia kedysi vedeli, kedy zomrú.
A keď sa Boh prechádzal po zemi, videl ako mnoho ľudí
2010
nič nerobí, nič ich nezaujíma a len sedia a pozerajú do
neba, hoci okolo nich bolo množstvo roboty, ktorú bolo
treba vykonať. Boh sa ich preto spýtal: „Prečo zaháľate
a nič nerobíte?“ A ľudia mu odpovedali: „Vieme, že
o chvíľu umrieme, tak načo sa ešte namáhať? Načo stavať
nový dom? Načo siať či sadiť, ak vieme, že to už nevyužijeme?“ A vtedy im Boh povedal: „Odteraz už nikto nebude
vedieť, koľko času mu ostáva, aby svoj život neustále žil
naplno.“
Stretnutie s Bohom
Pán Ježiš hovorí: „Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň
príde váš Pán“ (Mt 24, 42). Byť vždy pripravený neznamená len myslieť na svoju budúcnosť, ale aj možnosť prežívať kúsok neba už tu na zemi, keď budeme vo svojom
srdci nosiť svojho Pána. On sa nám dal celý a bolo by od
nás nevďačné odmietnuť ho.
Keď sa budeme v tomto období modliť za svojich blízkych,
ktorí už nie sú medzi nami, modlime sa aj za seba, aby sme
sa každý deň tešili na stretnutie s naším milovaným Spasiteľom.
Pavol Drdák, kaplán
Snímka: Ionela Albita
2
FARSKÝ LIST 05/2010
FARSKÝ LIST 05/2010
SÚŤAŽ • O NA J FOTKU LETA !
Poznáme výhercov
Naša letná súťaž o naj rodinnú fotku sa skončila a my poznáme víťazné fotografie a ich autorov. Mnohí ste cestovali za zážitkom do ďaleka či dokonca vysoko, iní ste stretli rozprávkové či iné bájne bytosti a zvečnili ste sa s nimi
na pamiatku.
Ďakujeme všetkým, ktorí sa do našej súťaže zapojili a blahoželáme výhercom. Víťaznou fotografiou sa stala spoločná rodinná fotka, ktorú nám zaslala pani Eva Horváthová a odmenou sú lístky na plavbu plťou popod
Oravský hrad, ktoré do súťaže venovala spoločnosť Tandem, s.r.o. pána Jána Šárfyho. Ďalšou ocenenou sa stala
fotografia rodiny pána Augustína Lakoštíka a odmenou
pre nich je bezplatný vstup pre štyri osoby na Oravský
hrad do konca tohto kalendárneho roka. Rodina pani Ľubice Szabovej sa so svojou fotografiou umiestnila na tre1. miesto
ťom mieste a dúfame, že ich potešia dve vstupenky do
Aquarelaxu v Dolnom Kubíne, ktoré zabezpečil RKFÚ
v Dolnom Kubíne. Poslednou ocenenou fotografiou bol
záber z vrcholovej turistiky rodiny Hnojčíkovej a cenu,
ktorou je kolekcia kníh, venovalo do našej súťaže kníhkupectvo ZRNO a farský úrad.
Tešili sme sa, že pekných, zaujímavých alebo vtipných fotografií bude viac. Ale keďže sa zapojili iba tieto štyri vyššie menované rodiny, rozhodli sme sa, že odmeníme
všetky.
Ešte raz sa im chceme poďakovať, vyjadriť pochvalu za to,
že v dnešnej „elektronickej“ dobe si našli čas, spôsob, ale
hlavne chuť spolupracovať. Ďakujeme a prajeme všetkým
„príjemný umelecký zážitok“.
redakcia
2. miesto
Sviatosťou krstu sme v spoločenstve Cirkvi v mesiacoch
august a september privítali:
Pavol Drozd
Ema Polláková
Dávid Buša
Alex Hepfel
Silvia Jonáková
Tereza Tretinová
Sofia Hýlová
Samuel Báťka
Tadeáš Vojtek
Celia Lea Flajsová
Nikola Zacharová
Natália Lastičová
Olívia Zelinová
Martina Juchová
Lucia Batunová
Lívia Kaščáková
Dominika Mária
Urbaníková
Michal Dibdiak
Lea Kalayová
Alexandra Kurčinová
Sviatosť manželstva prijali:
Peter Kišoň a Ivana Mlynarčíková
Richard Čižmár a Aneta Albertyová
Juraj Šutara a Michaela Gočalová
František Javorek a Alena Mišičáková
Richard Michalica a Jana Bútorová
Marek Zachar a Libuša Gáliková
Matúš Fiderák a Andrea Kuhejdová
Michal Chudý a Anna Kokošková
Slavomír Dudek a Alena Urbanová
Marek Pagáčik a Denisa Rosinská
Dušan Mahút a Dana Gruchaláková
Miloš Kysel a Alica Kuhajdová
Miroslav Žáčik a Lucia Pavláková
Martin Čučka a Katarína Drengubiaková
Jozef Chrenšč a Andrea Ucháľová
Daniel Valčičák a Terézia Potočanová
Ján Paluga a Katarína Grofčíková
Pán si z našich radov povolal:
Anna Ridošková
Blažej Fodor
Jaroslav Kršík
Jozef Staš
Simona Ižová
Elena Andrisová
Terézia Kacová
Bohoslužobný poriadok
v týždni:
Farský kostol
sv. Kataríny Alexandrijskej
6.00 a 18.00 hod.
(sobota – 6.30 a 18.00 hod.)
(piatok – 18.00 hod.
sv. omša za účasti mládeže)
Kostol Povýšenia sv. Kríža – Brezovec
18.30 hod.
(štvrtok – 17.00 hod. sv. omša
za účasti detí)
(sobota – 7.00 hod., večer nie je)
Filiálny kostol Najsv. Trojice
Vyšný Kubín
Piatok – 17.00 hod.
Nemocnica s poliklinikou
16.00 hod. (utorok, štvrtok)
Adoračná miestnosť je otvorená
každý deň od 7.00 do 19.00 hod.
Bohoslužobný poriadok
v nedeľu:
Farský kostol
sv. Kataríny Alexandrijskej
6.30, 9.00, 11.00, 14.45 hod.
Kostol Povýšenia sv. Kríža – Brezovec
7.45, 10.00, 18.30 hod.
Filiálny kostol Najsv. Trojice
Vyšný Kubín
9.15 hod.
Nemocnica s poliklinikou
16.00 hod.
3. miesto
4. miesto
Príspevky,
námety do FL
zasielajte na e-mail
[email protected]
Úmysly
Apoštolátu modlitby
na október a november
• Aby sa spoločnou modlitbou posvätného ruženca v našich rodinách i chrámoch prednášali
prosby za zasvätené osoby a nové
duchovné povolania.
• Aby sme hlbšie prežívali tajomstvo spoločenstva svätých a modlili sa za bratov a sestry, ktorí sú
už vo večnosti.
Požehnanie mamičiek
pred pôrodom:
27. novembra 2010
po ranných sv. omšiach
Farský kostol sv. Kataríny
Alexandrijskej – 6.30 hod.
Kostol Povýšenia
sv. Kríža – Brezovec – 7.00 hod.
Stránkové dni na Farskom
úrade:
Pondelok – piatok:
8.00 – 12.00 a 13.00 – 15.30 hod.
V súrnom prípade po večerných
bohoslužbách.
V prípade potreby (ku chorým)
volajte katol. kňaza 0915 818 308.
3
OBSAH
Farská matrika . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3
Úmysly apoštolátu modlitby . . . . . . . . 3
Bohoslužobný poriadok. . . . . . . . . . . . 3
Udalosti v našej farnosti
Bez Krista je kríž neznesiteľný . . . 4
Neboj sa, mama!. . . . . . . . . . . . . . . 4
Limanowa – miło cię poznać!. . . . 5
Chcem byť dieťaťom Madony . . . . 5
Vincentské agapé . . . . . . . . . . . . . . 6
Rodinné konferencie . . . . . . . . . . . 6
Poďakovanie za úrodu . . . . . . . . . . 6
Adoptujem si birmovanca . . . . . . . . . . 7
Raz-dva-tri, de-te-ne-le,
s eRkom sa žije skvele . . . . . . . . . . . . . 8
Ľudia sú tu milí, to sa mi potvrdilo . . 9
Žili medzi nami –
Sv. Lujza de Marillac. . . . . . . . . . . . . . 10
Záležitosť môjho srdca. . . . . . . . . . . . 11
Saleziánske okienko
Jubilejný 20. výstup na Choč. . . . 12
Sobota plná súťaží a prekvapení . 12
TeenDance . . . . . . . . . . . . . . . . . . 13
Z vašich listov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 14
VERÍM v spoločenstvo svätých . . . . 14
Napísali nám – Miloš Uchál . . . . . . . 15
Cirkevná spojená škola
Spisovatelia rozprávali... . . . . . . . 16
Dospievame. Čo s tým? . . . . . . . . 16
Duchovné cvičenia . . . . . . . . . . . 16
Malá vernisáž . . . . . . . . . . . . . . . . 16
Tréningový kurz v Bulharsku . . . 17
Radostná úroda medailí . . . . . . . 17
Ružencová bomba . . . . . . . . . . . . 17
Recenzie
Scott Hahn: Baránkova večera . . 18
Ivetka a hora. . . . . . . . . . . . . . . . . 18
Jeremy Riddle:
40 týždňov číslo jedna . . . . . . . . . 18
Na aktuálnu tému:
Získavame odpustky. . . . . . . . . . . . . . 19
2. november –
Sviečka za nenarodené deti . . . . . . . . 19
Detský kútik . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 20
Farský list Vydal: Rímskokatolícky farský úrad
sv. Kataríny Alexandrijskej v Dolnom Kubíne pre
vnútornú potrebu. Cenzor: Prof. Ľubomír Pekarčík,
PhD. Šéfredaktor: Ing. Eva Murínová. Redakčná
rada: Mgr. Cyril Hamrák, Mgr. Pavol Drdák, sr.
Marta Peťková, FMA, Ľudovít Oravec,
Mgr. Katarína Ileninová, PhDr. Zuzana Machajová,
Oľga Nemčeková, Monika Kočalková, Ing. Pavol
Strežo, Renata Jedláková. Imprimatur: Mons.
Prof. ThDr. František Tondra, spišský diecézny
biskup, Spišské Podhradie, 13. 12. 2000
pod č. 161/2000. Registračné číslo: A-2003/07522
OVVS/MU, 1/2003. Náklad: 800 ks. Uzávierka
budúceho dvojčísla je 10. decembra 2010. Svoje
príspevky nám môžete dávať do schránky
Farského úradu s označením „Pre Farský list“
alebo e-mailom na adresu [email protected]
com. Redakčná rada si vyhradzuje právo úpravy
a krátenia textov.
4
FARSKÝ LIST 05/2010
FARSKÝ LIST 05/2010
UDALOSTI V NAŠEJ FARNOSTI
umením“. Práve nedávno pri návšteve
Sicílie Svätý otec Benedikt XVI. povedal: „Nemáme sa hanbiť za to, čo je
dobré, ale za to, čo je zlé.“ Je Kristov
kríž niečo zlé?
Ľudovít Oravec
Snímka: Andrej Kuhejda
Neboj sa, mama!
Bez Krista je kríž
neznesiteľný
Trinástka. Číslo pre niekoho šťastné,
pre niekoho poverčivé. A práve toľko
rokov slúži našej farnosti filiálny kostol
na Brezovci. V nedeľu 12.septembra
2010 sa tu konala odpustová slávnosť
Povýšenia svätého Kríža, ktorú na pozvanie dekana farnosti, prof. Ľubomíra
Pekarčíka, celebroval vdp. Serafin Kavoň, farár z Malatinej. V homílii slávnostnej svätej omše sa zamýšľal nad
významom Kristovho kríža pre ľudí
dnešnej doby.
V súčasnosti sa svet snaží všetko modernizovať. Vymýšľajú sa nové technológie, staré činnosti dostávajú nové,
často nezrozumiteľné názvy. V tomto
„vynachádzaní nového“ sa tak ponáhľame, že zabúdame na staré, osvedčené praktiky, ako sa s touto uponáhľanou dobou vyrovnať. Prichádzajú
krízy – morálne, finančné, hospodárske. Na staré sa zabúda a zabúda sa aj
na Kristov kríž. Kríž, kedysi potupný
nástroj mučenia, sa tým, že na ňom zomrel Spasiteľ sveta, stal nezabudnuteľným výrazom lásky Nebeského Otca
k nám ľuďom. „Veď Boh tak miloval
svet, že dal svojho jednorodeného Syna,
aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale
aby mal večný život“ (Jn 3,16). Ježišovmu utrpeniu porozumieme len
vtedy, keď spojíme svoje utrpenie, naše
každodenné bolesti a kríže, s jeho utrpením. Ak nás Boh volá k dobrovoľnej
a ochotnej obete, tak len preto, že je
Otec a chce sa s nami deliť skutočne
o všetko. Pozýva nás, aby sme sa naučili
poznávať zvláštny druh radosti a napodobňovali jeho štedrosť. Chce nás naučiť, aby sme mu dávali všetko z lásky.
K Bohu prichádza iba to, čo konáme
z lásky, teda obetovať sa znamená odpovedať na jeho lásku našou láskou.
Takže ak sa nám život začne komplikovať rôznymi ťažkosťami a utrpeniami,
máme ich prijať tak, ako ich prijal Boží
Syn. Veď on nám hovorí: „Vezmite svoj
každodenný kríž a nasledujte ma“
(por. Lk 9,23). Preto aj my všetko, čo
nás v živote postihne, znášajme spolu
s Ježišom. Nepočúvajme svet, ktorý
nám hovorí, že na všetko stačíme sami.
Naše sily sú obmedzené a práve vtedy
je kríž, nesený bez Krista, niekedy neznesiteľný. Takže všetko, čo nás v živote
postihne, obetujme Bohu, pretože naše
spojenie s Bohom spočíva v neustálom
sebaodovzdávaní, a to so všetkým, čím
nás Boh napĺňa.
Sviatočnú atmosféru svätej omše
umocnili aj spevácke zbory farnosti.
Nezabúdajme teda na Kristov kríž. Prví
kresťania znamením kríža sa rozlišovali od pohanov. Stovky mučeníkov
kráčali s krížom na popravisko. My –
moderní kresťania – schovávame kríž
do skríň a zamieňame ho tzv. „bytovým
V dňoch 24. – 26. septembra sa matky
našej farnosti pripojili k matkám v rôznych krajinách sveta, aby sa spolu zjednotili a modlili za svoje deti. V týchto
dňoch sme si pripomenuli aj 15. výročie vzniku hnutia Modlitby matiek,
ktoré patrí do komunity Útecha spolu
s Modlitbami otcov a Deťmi viery.
Každý štvrťrok sa schádzame v kostole
na modlitbové trojdnie, v ktorom sa
duchovne spája celá komunita Útecha.
Každý deň trojdnia má svoj vlastný
úmysel.
V piatok mamy odprosovali za hriechy
voči svojim deťom. Na tento úmysel sa
celý deň postili a obetovali modlitbu
krížovej cesty. Každá z nás mohla v tichu svojho srdca odprosovať za svoje
vlastné viny voči deťom. Sobota sa
niesla v znamení odpúšťania. Ako symbol priniesla jedna z matiek ružu s tŕňami, ktoré predstavujú naše neodpustenia a zranenia, prinášané Pánu Bohu,
aby ich uzdravil. V modlitbe ruženca
k Božiemu milosrdenstvu sme prosili
za to, aby sme dokázali odpustiť
všetkým, ktorých sme držali v neodpustení a ktorí ublížili nám a našim deťom. Nedeľa sa niesla v znamení ďakovania za všetko, čo Pán robí v našich
životoch a životoch našich detí. Zároveň sme ďakovali i za 15 požehnaných
rokov nášho spoločenstva. Každá
matka dostala kahanček so sviečkou,
na ktorom bolo napísané: „Neboj sa,
mama! Našla si milosť u Boha.“ S nádejou a vďakou v srdci sme si na záver
zaspievali Magnifikat.
Nech Panna Mária je pre nás vzorom
matky, ktorá vo všetkých ťažkostiach
života dôveruje Bohu a plní jeho vôľu.
Spoločenstvo Modlitby matiek je otvorené spoločenstvo, teda môže sa k nám
pridať každý, kto túži urobiť niečo
dobré pre svoje deti.
mama Mária
5
UDALOSTI V NAŠEJ FARNOSTI
Limanowa – miło cię
poznać!
„Ak si odtiaľto- nikdy sa odtiaľ nevykoreníš, ak si pútnikom - zakaždým sa
tu budeš rád vracať.“
Týmito slovami charakterizujú Poliaci
svoje mesto Limanowa, s ktorým farnosť Dolný Kubín viaže duchovné pútnické priateľstvo. 26. septembra tu svätou omšou vyvrcholila slávnosť k Matke
Božej Bolestnej. Spevácky zbor Tintinnabulum s mládežníckou posilou mal
tú česť sprevádzať p. dekana prof. Ľubomíra Pekarčíka spolu s p. Ľudovítom
Behulom na túto slávnosť.
Panny Márie. Počas celej cesty všetci
zúčastnení spievali litánie k Panne Márii, až kým neprišli na miesto, kde sa
slávila svätá omša. Ani menšie dažďové
prehánky nič neubrali na úžasnej atmosfére a svedectve o sile viery putujúcich. Na zelenej trávnatej ploche, kde
slúžil sv. omšu aj pápež v blahej pamäti
Ján Pavol II., si každý našiel svoje
miesto.
Porozumieť liturgii v poľštine nebol pre
nikoho žiadny problém. K obetným darom prispela aj dolnokubínska farnosť.
Hudobnú pestrosť okrem dolnokubínskeho zboru zaujímavo dopĺňalo aj
miestne dychové zoskupenie. Po skončení slávnosti sa celý sprievod cestou
späť modlil ruženec a jeden desiatok zaznel aj v slovenčine. Keď sme vo večerných hodinách opúšťali Limanowu,
v srdci nás hriala požehnaná skúsenosť
z tejto nevšednej púte.
ZZ (redakčne upravené)
Snímky: Andrej Kuhejda
Chcem byť
dieťaťom Madony
Mesiac október je zasvätený ružencovej Matke Božej, a preto sme sa vybrali
na púť. Dňa 16. októbra 2010, v sobotu,
sme putovali s p. kaplánom Františkom
Bebkom do Čenstochovej k Matke Božej Čenstochovskej, kráľovnej Poľska.
Je tu skoncentrovaná veľká duchovná
sila a historická mohutnosť poľského
národa.
Všetci sme túžili uzrieť zázračný obraz
Čiernej Madony. Žiaril na oltári v pre-
Slávnostný sprievod vyšiel z baziliky.
Tvorili ho ženy a dievčatá v krojoch,
ktoré niesli sochy Bolestnej Panny Márie a rôzne obrazy, muži v krojoch nesúci zástavy, duchovenstvo, zástupcovia mesta a početný zástup veriacich.
Okná okolitých rodinných domov
a budov boli vyzdobené obrázkami
krásnom, bohato zdobenom kráľovskom rúchu, no pod týmto skvostným
odevom sme zacítili matku s milujúcim srdcom a láskavými rukami, ktorá
nás objíme, pritúli a zotrie nám slzy
z očí.
Keď sa postupne kolenačky blížite k oltáru so zázračným obrazom, v tom
momente sa vám zachveje srdce. Ste
zrazu akoby vo svojom starom rodnom
dome, kam ste sa po dlhej dobe vrátili
a kde na vás ešte vždy čaká pod visiacim krížom sediaca za stolom vaša milujúca matka, ktorá vás objíme a pritúli.
V takej chvíli sa nehanbíte za slzy, ktoré
vám idú od srdca a stekajú po tvári,
lebo sú to slzy radosti a šťastia. Odrazu
zabudnete na všetky trápenia a nemáte
nič, čo by ste si želali, lebo vás úplne
napĺňa matkina láska. Tu pochopíte
i srdce zosnulého Svätého otca Jána
Pavla II. a jeho „Totus Tuus“.
Svätá omša, modlitba svätého ruženca
i pobožnosť krížovej cesty nás naplnila
pokojom, ktorý je vždy ovocím Božej
lásky k nám.
Cestou z Čenstochovej sme sa zastavili
v Krakove, v Sanktuáriu Božieho Milosrdenstva. Tu v slovenskej kaplnke sme
sa spoločne modlili „korunku Božieho
milosrdenstva“. Naša modlitba znela
ako hudba stočlenného orchestra našich hlasov doplnená spevom našich
sŕdc plných lásky a vďačnosti za Božie
milosrdenstvo pri našej púti. Bola najkrajším hymnom a poďakovaním Sedembolestnej Matke Božej, patrónke
Slovenska, tu v Poľsku.
J. Kúdelčíková (redakčne upravené)
Snímka: autorka
6
FARSKÝ LIST 05/2010
UDALOSTI V NAŠEJ FARNOSTI
Vincentské agapé
Každoročná spomienka sv. Vincenta de
Paul 27. septembra pripadla síce na
pondelok, no pripomenuli sme si ju už
rannou sv. omšou v sobotu vo farskom
kostole. Na evanjelium o blahoslavenstvách nadviazal svojou homíliou pán
dekan. V nej porovnal stály obdiv sveta
ku schopnostiam, činom veľkých ľudí
v každej oblasti a istú „nevýznamnosť“
v živote tohto svätca. Bola ocenená
jeho vernosť Cirkvi a služba chudobným, ktorou sa priblížil Kristovi.
A práve o vernosť a službu chudobným
môžeme prosiť sv. Vincenta.
Je povzbudzujúce, že veriaci nezabúdajú na spomienku sv. Vincenta a celej
vincentínskej rodiny a takto vyjadrujú
svoju vďačnosť i podporu ich konkrétnej službe lásky chorým, starším
a opusteným ľuďom, ktorí žijú okolo
nás. Dobrým príkladom je i mládežnícky zbor, ktorý si vie každý rok nájsť
čas a svojím hudobným darom poslúži
radostnému prežívaniu svatej omše.
Dcéry kresťanskej lásky (ľudovo nazývané aj vincentky) spolu s pracovníčkami Charity pozvali prítomných po
skončení svätej omše na agapé do Pastoračného centra.
Katarína Ileninová
Snímka: archív DKL
Rodinné konferencie
Znepokojujú nás štatistiky o rozvodovosti, kriminalite mladistvých, vrásky
na čele učiteľov v škole... A tak sme sa
rozhodli konať.
Vďaka finančnej podpore mesta Dolný
Kubín z grantového programu „Šanca
pre všetkých“ sme v priestoroch Aktiv
centra 25. septembra zorganizovali rodinnú konferenciu zameranú na komunikáciu. Konferenciu, ktorá môže
pomôcť naučiť nás komunikovať, čo
bežne potrebujeme v rodine, v práci,
v škole. Prekonávať rozpory, strach
z rozprávania, riešiť konflikty, môže
pomôcť odstrániť chlad v manželstve
a pomôcť obnoviť jednotu...
Na konferencii si všetci zúčastnení
mohli od lektorov vypočuť hodnotné
prednášky, v ktorých sa dozvedeli
o umení počúvať, o umení klásť otázky,
o fázach aktívneho počúvania a veľa
iného. Získané vedomosti si prítomní
aj otestovali v praxi.
„Pre mňa osobne bolo veľkým obohatením zúčastniť sa tejto rodinnej konferencie. Aj ja sama sa mám čo zlepšovať, hlavne v počúvaní toho druhého.
Čo mi však najviac utkvelo v srdci, bola
veta: Keď Boh bude na správnom
mieste v mojom živote, všetko v mojom živote bude na správnom mieste.“
Tak toto sú slová jednej z účastníčok,
ktorá možno ani nečakala, že ju konferencia tak obohatí.
Počas programu pre dospelých bol pripravený program aj pre deti v herni
Klubík. V poobedňajších hodinách sa
rodiny s deťmi v priestoroch telocvične
zúčastnili hier pri príležitosti Svetového dňa hier. Tie v našom meste pripravilo občianske združenie Vedecká
hračka a sestry saleziánky spolu s animátormi.
Ak si myslíte, že vám niečo v živote
alebo v manželstve chýba a chcete to
zmeniť, že potrebujete zmenu v komunikácii, pozývame vás na druhú a tretiu konferenciu, ktoré sa uskutočnia
v novembri.
Pavol Strežo
Snímky: archív Aktiv centra
Poďakovanie za úrodu
Slnečné lúče, ktoré sa zamotali do farebných šiat jesene, zažiarili na naše
polia; na prácu našich rúk, na plody
zeme, ktoré z nej vyrástli s Božím požehnaním. Práve Bohu sme prišli vzdávať chválu a vďaku slávením najsvätejšej obety, ktorú dňa 19. 9. 2010
celebroval náš duchovný otec vdp. Ľubomír Pekarčík.
„Ty si Pane sám pravý vínny kmeň,
v plodoch máme šťastie, ktoré z Teba
len vyrastie,“ ozýval sa spev pri svetle
oltárnych sviec a z obetných darov
(ovocia, zeleniny, rôznych obilnín
a strukovín) vyžarovala pestrosť, hojnosť a zároveň jednoduchosť. Za tieto
dary vďačíme Bohu, ktorý všetko svoje
stvorenstvo posväcuje, požehnáva
a nám dáva. Jedine v ňom je prameň
nášho života.
V čom spočíva dobrý výsledok práce
našich rúk? Aby sme sa dočkali hojnosti plodov, je potrebné vhodným
spôsobom pripraviť pôdu; rýľovať, pohnojiť, prekopať a očistiť ju od zbytočných burín, a tak zabezpečiť jej pripra-
VEĽKÁ VÝZVA
Adoptujte si birmovanca!
Od
venosť na prijatie semena. Len v prípade
našej neustálej starostlivosti z neho
môže vyklíčiť rastlina, ktorá bude
schopná prežiť.
Tak ako je nevyhnutné zabezpečiť prekyprenie pôdy, aby bola pripravená na
prijatie semena, tak je veľmi dôležité
kypriť aj naše vnútro. Len vtedy, ak budeme naozaj ochotní sa oň pravidelne
starať; očisťovať a liečiť ho prijímaním
sviatostí, bude môcť Boh plne pôsobiť
v našom živote. Do našich sŕdc zaseje
lásku, radosť, pokoj, nádej a odvahu.
Tieto semienka budú v nás rásť a cez ne
budeme posilnení vo viere v neho a tiež
v ohlasovaní jeho posolstva lásky našim blížnym.
V našich srdciach nech znie: „Prijmi,
Pane, z tvojich polí chlieb. Prijmi, Pane,
z tvojich viníc víno. Z tvojich polí
chlieb, z tvojich viníc víno, nech nás
tvojou mocou premenia.“
Zuzana Mahútová
Snímky: Andrej Kuhejda
septembra sa v našej farnosti koná príprava na sviatosť birmovania. Zmenila sa tým pastorácia mládeže, pretože všetko sa podriaďuje tejto dôležitej udalosti v duchovnom živote približne 300 mladých ľudí. Piatkové sv. omše na
Brezovci im už tradične patria. Spôsob katechézy, prístup k mládeži aj samotná účasť
na svätých omšiach je poznačená úsilím o dosiahnutie kresťanskej zrelosti ďalšej generácie, o prehĺbenie, v mnohých prípadoch, zanedbanej viery.
Každý farník, ktorý vníma život v spoločenstve miestnej Cirkvi, má účasť na dianí vo
farnosti. Aj keď sa všetci priamo nemôžu podieľať konkrétnou činnosťou pri príprave,
duchovne môžu byť veľmi osožní. Chcem všetkých ľudí dobrej vôle z dolnokubínskej
farnosti vyzvať a poprosiť o modlitby za našich birmovancov. Keď budeme budovať
na pevných duchovných základoch modlitby, Božia milosť pomôže kňazom, katechétom aj animátorom, rodičom i samotným birmovancom hlbšie prežiť tento čas, v ktorom sa usilujeme o Boží dotyk pre duše mladých. Nezabúdajme, že v dnešnom svete,
vzdialenom od Boha, sa birmovancom ťažšie nachádza cesta k Pravde. Preto je táto
duchovná služba a pomoc nevyhnutná a nadovšetko potrebná.
Zapojte sa do duchovného zápasu o duše. Vyberte si birmovanca, za ktorého sa
budete modliť až do dňa jeho birmovky. Sprevádzajte ho a chráňte pred Zlým silou
modlitby. Nech naša úprimná modlitba otvorí srdcia pre pôsobenie Božej milosti
a Boh, ktorý začal v birmovancoch dobré dielo, nech ho aj sám dokončí.
V mene birmovancov úprimne ďakujem!
Cyril Hamrák, kaplán zodpovedný za prípravu birmovancov
8
FARSKÝ LIST 05/2010
FARSKÝ LIST 05/2010
Raz-dva-tri, de-te-ne-le, s eRkom sa žije skvele
B
oli ste už niekedy na narodeninovej oslave, na ktorej sa zišlo 650
ľudí? My sme na takej veru boli! Naše
milé eRko oslavovalo svoje 20-te narodeniny a my, vedúci detských stretiek
Oblastného centra Dolný Kubín, sme
predsa pri tom nemohli chýbať.
V sobotu 4. septembra 2010 si to kolesá
autobusov z mnohých kútov Slovenska
namierili do Mestskej športovej haly
v Ružomberku. To aby nám na oslave
nebolo tesno. Zo štvorkolesových tátošov vystupovali dámy a páni v krásnom spoločenskom oblečení. V ruke
nikomu nechýbal originálny darček,
lebo to k oslave tak trochu patrí. Oslávenca chcel obdarovať každý jeden
z nás. A aké by to boli narodeniny bez
torty? Čakala nás dnu. Taká eRkárska
veľká a trojposchodová, medovníčkovo-papierová. Výborný nápad! Kto by
sa zdržiaval krájaním...
Po veľmi srdečných zvítaniach sa
s ľuďmi, ktorých sme „už celú večnosť
nevideli“, po posledných úpravách šiat,
topánok a účesov sme mohli začať
s programom.
Spomínali sme na začiatky spolu s čestným predsedom a zakladateľom Evženom Valovičom, s jedným z prvých
vedúcich Jožkom Predáčom, s Terkou
Žitňanskou (medzi eRkármi známou
ako Terka z eRka), s prvým predsedom
Mariánom Čaučíkom (medzi nami len
a len Maroš), s Jurajom Ďurym Králikom, druhým predsedom eRka. Zablahoželať eRku prišiel Ján Gombala,
predseda Rady mládeže Slovenska, zá-
stupcovia našich zahraničných kamarátov z partnerskej organizácie Ateitis
z Litvy Martinus a Gerda, mladí a deti,
ktorí v eRku vyrastali a vyrastajú. Do
radu gratulantov sa postavili aj mnohí
súčasní a minulí „odrastení“ eRkári so
svojimi dietkami v náručí. ... Ak by sme
mali vymenovať všetkých milých hostí,
zoznam by bol veľmi dlhý. Tak dúfame,
že nám to prepáčia. Potom už mohla
celá hala zaspievať hromadné Živió.
Všetky naše želania a ďakovania za toto
nádherné dielo sme zhrnuli do slávnostnej svätej omše, ktorú spolu s prítomnými eRkárskymi kňazmi celebroval spišský pomocný biskup Mons.
Štefan Sečka. Vo svojom príhovore nás
všetkých povzbudil do ďalšej činnosti.
Zaželal, aby sme neochabovali na ceste
a neustále ďakovali za dary, ktoré nám
dal náš Pán.
Už to býva priam zvykom, že každú významnú udalosť v eRku sprevádza aj
na mieru šitá pieseň. Aj narodky mali
tú svoju.
„Nech slnko svieti na všetky deti.
Nebo je modré a deti dobré.
Deti nás učia vojsť do náručia.
Bez nich svet mrazí, vyplaz mu jazyk.
Ježiš a svätí tiež boli deti.
Raz-dva tri, de-te-ne-le, s deťmi
sa žije skvele.“
Páči sa vám? Nám sa páči veľmi! Jej
slová napísal básnik Daniel Hevier
a hudbu zložil Juraj Heško.
Po tomto bohatom programe sme konečne mohli plesať, jasať a tancovať až
do rána bieleho. Naše plesanie sme prerušili len dvakrát. Prvý raz, aby sme
naplnili vytancované brušká skvelým
gulášom, a druhý raz presne o polnoci,
keď sme chceli prekročiť do druhého
dňa v modlitbe.
Rozchádzali sme sa až v nedeľu nadránom veľmi príjemne unavení a vytancovaní, naplnení radosťou a vďakou,
novými zážitkami a radostnými stretnutiami.
Naša oslava sa však neskončila, pretože
narodeninami eRka budeme žiť celý
nasledujúci rok. Sledujte www.erko.sk/
narodeniny a dozviete sa, ako sa nám
oslavovalo a ešte bude oslavovať.
Teraz však hlásame spolu všetkým
končinám o našej spoločnej radosti
z 20-tych narodenín eRka. Nech o tom
vedia všetci!
Tak a teraz to viete už aj vy ☺
Renča Jedláková
Snímky: www.erko.sk
9
Ľudia sú tu milí, to sa mi potvrdilo
Do našej farnosti, ako je tomu takmer každý rok, prišiel začiatkom júla
novokňaz Pavol Drdák, rodák z neďalekej Hubovej. Ako sa za tých pár
týždňov, čo je s nami, „zabýval“ a aké má plány do budúcnosti? To sa
môžete dozvedieť z nasledujúceho rozhovoru.
Aké ste mali očakávania, keď ste prichádzali do našej farnosti?
Nemal som žiadne veľké očakávania,
lebo keď si človek niečo vysníva, nikdy
to nie je také, ako by chcel a potom je
zbytočne sklamaný. Počul som od
spolužiaka, ktorý tu bol na diakonskej
praxi, že ľudia sú tu milí, a to sa mi potvrdilo. Môžem povedať, že sa naozaj
nemám na čo sťažovať a som tu spokojný.
Čo bolo vašou rozhodujúcou motiváciou študovať teológiu a zasvätiť
sa Bohu?
Toto je najčastejšia otázka, ktorá sa
spája s mojím povolaním, no zároveň
aj najťažšia. Každé kňazské povolanie
je Boží dar, preto sa nedá povedať dôvod, prečo som sa preň rozhodol ja.
Boh sa rozhodol, že chce mať zo mňa
svätcov – sv. Ján Mária Vianney, Páter
Pio, Ján XXIII., Don Bosco či Filip
Neri. Každý svätý vynikal nejakou
charizmou, ktorú potrebuje každý
z nás a príklad týchto Božích služobníkov mi pomáha usilovať sa o osobnú
svätosť aj napriek ľudskej slabosti.
Sprostredkujeme vaše prianie pre
nás všetkých, veriacich dolnokubínskej farnosti...
Prajem všetkým čitateľom, ale aj ostatným členom farskej rodiny, aby im
nikdy nechýbala žiadna Božia milosť.
My ľudia sme slabí už od prvého hrie-
Akej oblasti v pastorácii sa budete
venovať?
Tento rok mám na starosti pastoráciu
detí a miništrantov a prípravu detí na
prvé sväté prijímanie. To je moja terajšia úloha, ktorej sa chcem naplno venovať a uvidíme, čo mi bude zverené
na budúci rok.
Už pár týždňov pôsobíte v našej farnosti. Ako by ste zatiaľ zhodnotili
svoju prácu?
Ťažko sa mi hodnotí vlastná práca
a ešte po takej krátkej dobe. Tú budú
musieť hodnotiť naši veriaci – či im
moja služba dáva to, čo potrebujú.
Mám aj pozitívne ohlasy, ale nerozprával som sa so všetkými. Som rád, že
mi bola pridelená pastorácia detí, lebo
ešte pred nástupom do seminára som
robil animátora v eRku a práca s deťmi
ma vždy bavila. Dúfam, že táto moja
služba bude obohacujúca pre celú farnosť. Najťažšou službou pre mňa je
služba v nemocnici. Možno kvôli
prostrediu, ktoré na mňa nepríjemne
vplýva, pretože ako malý som bol operovaný a istý čas som strávil v nemocnici. Ale pomaly si na to zvykám
a uvedomujem si, aká dôležitá je naša
služba chorým, pre ktorých je Boh
veľkou posilou v ich trápení.
svojho kňaza a na mne bolo už len to,
či toto pozvanie prijmem alebo odmietnem. Trvalo to niekoľko rokov,
kým som bol pripravený zanechať
svoje predchádzajúce predstavy o živote a rozhodol som sa nastúpiť do
seminára. Ale môžem povedať, že som
to ani raz neoľutoval.
Čím ste chceli byť, keď ste boli ešte
malý chlapec?
Tých povolaní bolo veľa, tak ako to už
u detí býva. Najdlhšie ma asi držala
túžba byť požiarnikom, lákala ma aj
armáda (hlavne letectvo) a na strednej
škole informatika.
Máte nejaký vzor v duchovnom
i bežnom živote, ktorý vám pomáha
zvládať každodenné starosti?
Tým hlavným vzorom je samozrejme
Pán Ježiš, ktorý aj mňa povolal do svojej služby a chce, aby som ho nasledoval. No oslovili ma aj životy mnohých
chu, a preto Pán Ježiš povedal, že bez
neho nemôžeme urobiť nič dobré. Nie
ľudská sila alebo talent či odhodlanie
urobili svätých svätými, ale Božia milosť, ktorá dokáže aj to, čo je ľuďom
nemožné, a tak nám všetkým prajem,
aby sme s Božou pomocou každý deň
kráčali na ceste k Bohu a prežívali jeho
lásku a pokoj.
Vyprosujme spoločne pánovi kaplánovi veľa duchovných darov a milostí, ktoré mu pomôžu v službe
v našej farnosti.
Zuzana Machajová
Snímka: archív P. Drdáka
10
FARSKÝ LIST 05/2010
FARSKÝ LIST 05/2010
ŽILI MEDZI NAMI
Záležitosť môjho srdca
Sv. Lujza de Marillac: „Pán mi dal pochopiť,
že ho prijímam ako ženícha svojej duše.“
Každý z nás pochádza z rodiny, základného prvku spoločnosti a každý z nás
by vo svojej rodine našiel nejaký kríž. Nemanželské deti, rozvody, spolužitie
mimo manželstva... Všetko, čo rodinu narušuje, zanechá hlboké následky na
tých najbezbrannejších, na deťoch. Celý život platia za to, že nepoznali materinskú lásku či lásku otca. No Boh má s každým svoje plány a pomôže prekonať všetky ťažkosti. Rozprávať o tom by vedela aj Lujza de Marillac.
Z
akladateľka Dcér kresťanskej lásky,
ktoré poznáme ako vincentky, sa
narodila v roku 1591 v Paríži. Mala síce
šľachtický titul, ale celé detstvo trpela
tým, že bola nemanželským dieťaťom.
Jej otec ju mal rád a prijal ju, no Lujza
pravdepodobne vôbec nepoznala svoju
matku a ani rodinný život, keďže jej
dvakrát ženatý otec ju poslal do kláštornej školy sv. Dionýza v Poissy. Lujza
si tam osvojila základy filozofie, umenia, latinčiny, gramatiky, náboženstva,
nadobudla aj dostatočné teologické
poznatky a hlavne žila v intenzívnom
formačnom prostredí. Po smrti otca sa
musela vrátiť do Paríža, kde bývala pri
chudobnej slečne spolu s inými dievčatami s podobným osudom. Naučila sa
tam domácim prácam a aj pokore, čo
položilo základy jej hlbokej viery a viedlo ju k tomu, aby dala Bohu osobný
sľub, že bude slúžiť jemu a svojim blížnym. Keď dospela, túžila vstúpiť do
kláštora sestier kapucínok , no jej tútor,
brat jej otca, rozhodol, že sa vydá. Anton Le Gras sa stal jej manželom. Lujza
prijala túto cestu aj preto, lebo do rehole kapucínok ju kvôli zlému zdravotnému stavu neprijali.
5. februára 1613 sa v kostole sv. Gerváza Lujza de Marillac vydala. Onedlho
predčasne porodila syna Michala. Snažila sa dať mu to, čo ona nikdy nemala,
zdravý rodinný život. Neskôr jej muž
Anton vážne ochorel a Lujza sa dostala
do ťažkej krízy viery. Nezvládala totiž
túto ťažkú situáciu. Veľmi jej chýbali
korene rodinnej lásky, ktoré by ju teraz
podržali. Navyše sa jej nedarilo naplniť
sľub z mladosti, že bude slúžiť blížnym
a Bohu. Na Turíce v roku 1623 skormútená padla na kolená a počas svätej
omše pocítila Božiu blízkosť. Zažíva
Narodenie
12. augusta 1591 v Paríži, Francúzsko
Večné sľuby
25. marca 1660 v Paríži, Francúzsko
Úmrtie
15. marca 1660, v tento deň má aj sviatok
Svätorečenie
11. marca 1934
Patrónka
všetkých sociálnych diel cirkvi
11
náhle osvietenie. Pochopila, že Boh
s ňou má svoje plány a že toto je nevyhnutná cesta ku šťastiu, krížová cesta.
V ten deň si na pergamen zaznamenala
„Turíčne osvietenie“ a nosila ho celý
život pri sebe. Po tom dni sa už viac
nezaoberala len sebou. Zamerala sa na
chudobných, chorých, slabých a nešťastných. Stala sa tak silnou matkou
a manželkou.
V roku 1625 po dlhej chorobe jej zomrel manžel. Spoznala sv. Vincenta de
Paul a ten sa stal jej duchovným vodcom, dával jej konkrétne rady, zveril jej
návštevy Bratstiev kresťanskej lásky
a výchovu dedinských diev, ktoré neskôr utvorili Spoločnosť dcér kresťanskej lásky (1633). Spolu s nimi sa starala o nájdené a opustené deti,
o vyučovanie chudobných dievčat,
o chorých v nemocniciach, v ich domoch, o väzňov, o ranených vojakov,
o galejníkov... Lujza našla práve v obetovaní sa Pánovi v práci s maličkými
pravé šťastie. A tomuto šťastiu učila
a stále učí aj množstvo žien po celom
svete, kde založili domy Dcér kresťanskej lásky.
Lujza nás učí, že keď sa nám zdá, že život nie je taký, aký chceme, musíme sa
vzdať. Prestať zotrvávať na našich predstavách o našom šťastí, zložiť zbrane
a odovzdať ich Bohu, lebo iba on vie, čo
nás spraví šťastnými.
Lujza zomrela 15. marca 1660, no až
v roku 1934 bola Piom XI. vyhlásená za
svätú.
Martin Farbák
Snímky: internet
Slávime 350. výročie od smrti sv. Vincenta de Paul a Lujzy de Marillac. To
neznamená, že by sme si chceli pripomínať ich smrť ako takú, ale ich smrť ako
vrchol života. Boli ikonami dobročinnej (kresťanskej) lásky. Boli dvomi veľkými prorokmi dobročinnej (kresťanskej) lásky. Dcéry kresťanskej lásky, rehoľné sestry v tmavomodrom šate, pôsobia aj u nás, v Dolnom Kubíne. Žijú
medzi nami. Sú nenápadné a skromné, sú istým svetielkom nádeje a služby
blížnym, ktorí ich najviac potrebujú. Na konci augusta odišla na ďalšie pôsobisko do Bratislavy sestra Veronika Hanáková, DKL. Požiadali sme ju o rozhovor.
Sestra Veronika, prečo ste sa rozhodli
pre rehoľnú spoločnosť sv. Vincenta
de Paul – Dcéry kresťanskej lásky?
Kto alebo čo vás oslovilo?
Dcéry kresťanskej lásky sv. Vincenta de
Paul som poznala už od detstva, keďže
pôsobili v mojom rodisku v Šali. Sestry
som chodievala navštevovať aj do
kaštieľa v Močenku, odkiaľ pochádza
môj otec. Myslím, že pri kontakte
s nimi sa pomaly rodilo moje povolanie. Počas štúdia na Strednej zdravotníckej škole v Trnave som poznala aj
iné rehoľné spoločenstvá, ktoré sa mi
páčili, ale u vincentiek som sa cítila
vždy ako doma. Chodievala som k sestrám do Čiech na brigády, kde som
spolu s nimi slúžila chorým a starým.
Mala som možnosť zblízka poznať ich
spôsob života, službu, i to, čo ich k tejto
službe pobádalo. Keď som mohla pomáhať druhým, cítila som sa akási lepsituáciu medzi starými, chorými
šia, napĺňalo ma to. Neskôr, keď som
a opustenými ľuďmi? Bola v niečom
ako začínajúca sestra bližšie spoznávala
špecifická, iná?
osobnosť a charizmu sv. Vincenta, neSlužba v teréne, priamo v príbytku
raz som si v srdci povedala: „To je
chorého je iná, ako služba na oddelení
ono!“
alebo v nejakom zariadení. Tu sestra
V Dolnom Kubíne ste pôsobili od
prichádza ako hosť, pacient je domáci
roku 2001. Bola naša farnosť vaším
pán. Je veľmi dobré, že sa mnohé zdraprvým pôsobiskom alebo ste už pravotnícke výkony môžu chorému
covali na iných miestach?
sprostredkovať v jeho prirodzenom
Počas počiatočnej formácie som bola
domácom prostredí, blahodarne to pôako kandidátka a postulantka v kňazsobí na liečbu tela i duše. Vzťah s paskom domove v Pezinku, seminár (nocientom je osobnejší, je tu vytvorený
viciát) som absolvovala v Močenku
priestor pre spoluprácu s rodinou. Cez
a v Nitre, kde máme náš provinciálny
telesnú službu možno ľahšie prejsť aj
dom. Po jeho ukončení v roku 1992
k službe duchovnej. Čo sa týka situácie
som nastúpila pracovať na interné odchorých a starých v dolnokubínskom
delenie vo FNsP Martin, kde pôsobila
regióne, oceňujem zvlášť starostlivosť
komunita našich sestier. V Rajci v Dorodiny o svojich blízkych, ich obetamove vďaky som prežila sedem krásvosť, neraz aj za cenu veľkých obetí,
nych rokov v službe starým, mentálne
straty zamestnania. Záujem a spolua telesne postihnutým. No a v Dolnom
patričnosť susedov, známych pri zdieKubíne to bolo deväť nádherných roľaní ich neľahkej situácie ma vždy pokov...
vzbudili.
Nadviazali ste na prácu vašich predchodkýň? Ako ste vnímali tunajšiu
K vašej službe pre chorých patrí aj
apoštolát medzi mladými ľuďmi
prostredníctvom Mariánskych družín. Kde všade fungujú na Orave?
Môžete nám predstaviť ich činnosť?
ZMM – Združenie Mariánskej mládeže
je celosvetové združenie so sídlom
v Madride, ktoré pôsobí v 64 krajinách
a má okolo 125 000 registrovaných členov. Jeho cieľom je osobitne uctievať
Nepoškvrnené počatie Panny Márie,
a to posväcovaním seba a apoštolátom
v rodine, vo farnosti, v škole a v práci.
Byť členom ZMM znamená zvoliť si
Pannu Máriu za svoju Matku, vzor
a ochrankyňu na ceste životom a nasledovať jej čnosti, najmä čistotu, pokoru, poslušnosť a lásku. Jeho mottom
je krátka modlitba: „Bez hriechu počatá Panna Mária, oroduj za nás, ktorí
sa k tebe utiekame“ a znakom je Zázračná medaila Nepoškvrnenej Panny
Márie. ZMM pozostáva z detí a mladých ľudí zadelených do skupín podľa
veku. Na Slovensku je približne 2000
členov v 103 spoločenstvách. Na Orave
fungujú tieto skupinky detí a mladých
v Suchej Hore, v Rabči, v Rabčiciach,
v Oravskej Polhore, v Habovke a v Hornej Lehote, ale aj v iných obciach Oravy.
Ich činnosť spočíva v pravidelných
stretnutiach, aktívnej účasti na živote
vo farnosti, organizovaním táborov pre
deti, mládež, telesne postihnutých, zapojením sa do zbierky „Boj proti
hladu“.
Sestra Veronika. S čím by ste sa určite
chceli podeliť s našimi čitateľmi?
Som veľmi vďačná Pánovi za čas, ktorý
som prežila v Dolnom Kubíne. I keď
začiatky neboli ľahké. Prišla som do
neznámeho i keď krásneho prostredia,
kde som nikoho nepoznala, dokonca
ani spolusestry v komunite (v našej
Spoločnosti je nás 350, takže sa nemôžeme všetky poznať). Počas deviatich
rokov však bolo dosť času nielen na
vzájomné spoznávanie, ale i na budovanie vzťahov, na zdieľanie každodenného života i na chvíle vzácne a nevšedné, dokonca i na prelomové
obdobia v živote služby i farnosti. Ďakujem vám všetkým za svedectvo života viery, za vašu lásku a štedrosť. Cítila som sa ako jedna z vás a zostávate
stále „záležitosťou môjho srdca“.
Katarína Ileninová
Snímka: archív
sr. Veroniky Hanákovej, DKL
12
FARSKÝ LIST 05/2010
FARSKÝ LIST 05/2010
13
ovať
budú odteraz vyuč
V bačovskej škole sa
nie
se
pa
,
om
úň
e hore gr
tri predmety: paseni
čtina.
dole grúňom a angli
Jubilejný 20. výstup na Choč
Sobota plná súťaží a prekvape ní
Mesiac október je zasvätený Panne
Márii a my sme ju osobitne uctili už
jubilejným 20. ročníkom mariánskeho
výstupu na Choč v prvú októbrovú nedeľu. Spoločne sme sa zamýšľali nad
tajomstvom 4. desiatku slávnostného
ruženca, ... ktorý Ťa, Panna, do neba
vzal.
Z Valaskej Dubovej sme sa vybrali spoločne zdolať 1 607 metrov vysoký Choč,
ktorý sa týči nad našim mestom. Počas
výstupu sme sa mohli pokochať na farbami hýriacej prírode, spoločne porozprávať, nadviazať nové priateľstvá či
utužiť tie staré a navzájom sa povzbudzovať vo vytrvalosti.
„Páčila sa mi aktivita počas výstupu –
kedy sme dopĺňali do textu chýbajúce
slová. Nakoniec som sa sama osobne
dozvedela veľa nových informácií
Už viac ako 10 rokov v niektorých európskych krajinách prebieha dobrovoľnícky
projekt 72 hodín. Tento rok sa doňho zapojilo aj 20 slovenských mimovládnych organizácií s tisíckami mladých dobrovoľníkov.
Laura, združenie mladých a sestry saleziánky sa tiež v rámci 72 hodinového dobrovoľníckeho maratónu zapojili do projektu
„72 AA hodín“ a pripravili tak pre deti
a mládež sobotu plnú hier, súťaží a prekvapení.
Váľať kolky, kresliť po chodníku, futbal pre
chlapcov i dievčatá, lopty, švihadlá, preťahovanie lanom, tvorivé dielne, maľovanie
na tvár a nakoniec nečakané, ale napriek
všetkému veľmi úspešné zbieranie smetí na
námestí Jána Vojtaššáka a okolo kostola...
každý si našiel niečo, čo sa mu páčilo
a v čom bol dobrý. A to platilo nielen pre
deti, ale aj pre rodičov.
„Nechceli sme len oživiť mesto a rozdávať
balóniky. V prvom rade sme sa snažili urobiť niečo dobré pre mladých, deti a ich ro-
o vzniku ruženca, ako sa začali ľudia
modliť a aké podoby mal ruženec, kým
prešiel vývojom do podoby, ako ho poznáme dnes,“ zhodnotila účastníčka
výstupu.
Malí i veľkí, rodiny i jednotlivci si na
vrchole užívali Božiu velebnosť a krásu,
ktorú pre nás stvoril Pán. Pohľad na
krásne zasnežené Tatry pohladil nejednu dušu. Pán sa o nás výborne postaral a aj napriek zlému počasiu cez
týždeň nás v nedeľu ohrievali lúče slnka
a nespadla ani jedna kvapka. Svätú
omšu priamo na vrchole hory celebroval salezián Janko Martiška. V homílií
nás povzbudzoval slovami: „Nebojme
sa častejšie vyjsť z údolia, v ktorom žijeme, pracujeme, vzdelávame sa a dokážme mať nadhľad nad našimi starosťami a viac si všímajme, čo krásne pre
nás pripravil Pán.“
Príjemná atmosféra, pohostinný charakter a veľa chutných dobrôt ešte viac
spríjemnili popoludnie a mohli sme sa
opäť vrátiť do svojich domov k naším
blízkym.
Ďakujeme za pozvanie a tešíme sa opäť
o rok!
Moneka
Snímky: Júlia Čižmárová
TeenDance
diny,“ priblížila cieľ dolnokubínskeho projektu organizátorka Martina Škvareninová.
Organizátori projektu na celoslovenskej
úrovni na portáli www.ziwhat.sk/72.php
uviedli: „Chceme budovať mentalitu otvorenosti - zvyšovať citlivosť mladých na potreby ľudí v miestnej komunite – byť zodpovedným a čestným občanom.“
Mladí dobrovoľníci bez nároku na odmenu
pracovali na projekte a svoj voľný čas venovali prípravám i samotnej realizácii projektu. Ich nasadenie, entuziazmus a chuť
robiť dobro bolo cítiť už z diaľky.
Verím, že svojou ochotou a svojim pozitívnym postojom „nakazili“ aj návštevníkov
a že motto „Idem ja!“, ktoré im budú pripomínať dobrovoľnícke mikiny, neostane
len mottom projektu, ale že sa stane aj ich
životným štýlom.
julja
Snímky: autor
Saleziánsky dom Mamateyova v Bratislave privítal v dňoch 22.–24. októbra
vyše 120 účastníkov tanečnej prehliadky TeenDance. O priazeň odbornej poroty a hlavne publika sa uchádzalo 11 družstiev.
Prišli z rôznych kútov Slovenska, roztancovali Mamateyku, zúčastnili sa zaujímavých tanečných workshopov – od
scénického tanca, cez trojdimenzionálny tanec, zumbu, hip hop, break
dance a pretancovali sa až k spoločenským tancom. Dve tanečné zoskupenia
s „originálnymi“ názvami – Dolný Kubín 1 a Dolný Kubín 2 reprezentovali aj
naše stredisko.
Prvé miesto nakoniec obsadilo dolnokubínske družstvo 1 pod vedením Ani
Hubčíkovej a v prvej trojke sa umiestnilo aj druhé družstvo z Kubína.
„Uvedomujeme si, že pre vekovú kategóriu „násťročných" sa organizuje málo
podujatí. Chceli sme na túto výzvu odpovedať a dali sme priestor ich explodujúcej energii, radosti zo života, nadšeniu pre hudbu a pohyb,“ priblížila
cieľ podujatia TennDance Lucia Chmelová, koordinátorka organizačného
tímu zo združenia Laura.
„Spojili sme príjemné s užitočným. Výsledkom tanečnej prehliadky nebudú
len nové vzťahy, priateľstvá a zážitky,
ale aj tanečné DVD, ktoré budú môcť
animátori využívať na roztancovanie
svojich stredísk," vysvetlila spoluorganizátorka projektu Monika Čižmárová.
„Tínedžeri,“ ktorým bola akcia určená,
mali okrem možnosti zatancovať si
pred odbornou porotou možnosť zúčastniť sa tanečných workshopov, kde
pod vedením odborníkov „nakukli“ do
tajov najrôznejších odvetví tanca.
Tanečníci si počas galavečera získali aj
srdce poroty: „Páčila sa mi chuť, zápal
a nasadenie, s ktorými decká tancovali.
Toto často chýba aj deťom v tanečnej
škole,“ pochválil tanečníkov Richy Pérez, člen poroty a lektor tanečnej školy
S3T kidz.
Naše dievčatá a chlapci sa vrátili domov nadšení z ocenenia, ale aj z nových priateľstiev a naplno prežitého
víkendu.
julja
Snímky: autor
14
FARSKÝ LIST 05/2010
FARSKÝ LIST 05/2010
NAPÍSALI NÁM
Z vašich listov
Miloš Uchál: „Stále sledujem dianie v kubínskej farnosti...“
Do
našej redakcie sme dostali vaše čitateľské
ohlasy, z ktorých vyberáme
niektoré informácie a myšlienky,
pretože z priestorových dôvodov
nemáme možnosť uverejňovať
príspevky v celom znení.
Naša čitateľka, ktorá si neželá byť
menovaná, by sa chcela takouto
formou srdečne poďakovať pani
Krškovej a pani Kereškényovej.
Pomohli jej počas nevoľnosti na
nedeľnej svätej omši koncom
prázdnin v kostole na Brezovci.
Ďalej sa v liste zmieňuje aj o tom,
že okrem týchto dvoch dám si
dlho nikto nevšimol, že jej je nevoľno, nikto sa neopýtal, či nepotrebuje pomoc. Môžeme povedať,
že často aj my kresťania, hoci sa
snažíme iným pomáhať, sme zaneprázdnení vlastnými starosťami
i radosťami, vlastným prežívaním
a tak sa nám stáva, že si nevšimneme volajúceho o pomoc i napriek tomu, že je veľmi blízko nás.
Možno to stojí za zamyslenie, čo
poviete?
Ďalší čitateľský postreh je reflexiou
na článok z predchádzajúceho
čísla v rámci cyklu príspevkov na
tému Rok kresťanskej kultúry.
Chceme sa touto cestou poďakovať
nášmu čitateľovi pánoviV. Mišalovi
za jeho príspevok, v ktorom
informuje o stretnutí milovníkov
slovenského národa pri Pamätníku
slovenského
cyrilometodského
kríža ekumenickej jednoty pri
Vyšnokubínskych skalkách. Toto
stretnutie sa realizovalo v rámci
aktivít kalendária Roku kresťanskej
kultúry 2010.
Našim čitateľom ďakujeme a tešíme sa na ďalšie vaše ohlasy a postrehy.
Redakcia
15
Č
VERÍM v spoločenstvo svätých
P
richádza 1. november – sviatok
Všetkých svätých a pre nás veriacich aj skúška, ako vlastne vo svojom
kresťanskom živote praktizujeme
tento článok viery ...verím v spoločenstvo svätých...
Vo svojom živote určite privítame,
keď nám niekto svojím slovom alebo
akýmkoľvek spôsobom pomôže pri
riešení životných problémov, skúšok
a iných krížov. A tu sa nám prostredníctvom Všemohúceho ponúka veľký
zástup svätých, ktorí práve za nás
prednášajú naše tiché nevyslovené
priania, túžby, prosby. O ich živote sa
už aj na stránkach Farského listu veľa
popísalo. Vždy sa však nájde nejaká
nová skutočnosť, ktorá nás osloví.
Absolvovať púť do rodiska svätca,
navštíviť chrám, ísť na púť... Toto
všetko môže byť spojené s rôznymi
prekážkami, ktoré treba pri tom prekonať.
Pán je však jedinečný. Nám, obyvateľom Oravy, ponúka vzácnu možnosť,
ako bez väčších problémov prekonať
niektoré tieto prekážky.
Obec Krivá, ani nie 25 km od nášho
mesta, je rodiskom sestry Zdenky
Schelingovej, tejto jedinečnej a jedinej blahoslavenej Slovenky v našich
dejinách. Výnimočnosť tejto svätice
spočíva v tom, že neváhala pre lásku
a dôveru v Boha vydať svedectvo,
ktoré bolo korunované jej hrdinskou
smrťou. Zomrela na následky mučenia pri výsluchoch a vyšetrovaniach
vo väzení počas protikresťanského
totalitného ťaženia.
Chcela zomrieť z lásky k Bohu. Ježiš
je skrytý poklad a iba málo duší ho
vie nájsť. Lebo človek miluje často to,
čo sa ligoce, trblieta, blyští navonok.
Aby sme našli skrytú vec, musíme sa
sami ukryť. Náš život musí byť tajomstvo, preto sa nám treba pričiňovať o nenápadné čnosti a konať iba
pre Ježiša.
Blahoslavená sestra Zdenka Schelingová si zaslúži úctu od svojich rodákov, od veriacich dekanátu, Oravy, ba
celého Slovenska. Preto chceme povzbudiť dolnokubínskych veriacich,
aby neváhali a skúsili objaviť to vzácne,
čo sa nám tu, na Orave, ponúka.
Blahoslavená sestra Zdenka, tak ako
sa prihováraš za našu rodinu, ktorej
si vzácnou patrónkou, svojimi modlitbami prosíme o príhovor aj za celú
našu farnosť.
Stanislav a Valéria Bernolákovci
Snímky: internet
asto práve prostredníctvom
tohto časopisu hoci z diaľky,
ale stále sledujem dianie vo
farnosti, z ktorej pochádzam. Čo je
nové, čo sa uskutočnilo, čo sa chystá,
ako sa majú kňazi – kubínski rodáci.
Pred pár dňami som aj ja dostal výzvu, aby som niečo napísal o sebe.
Sedemnásť rokov som kňazom a natíska sa otázka: Čo prispelo k tomu
že som sa stal kňazom? Po prvé duchovný život v našej rodine. Do kostola sme chodili aj vo všedné dni.
Druhým faktorom bola zbožnosť
starých rodičov. Tretím faktorom
služba pri oltári, miništrovanie. Štvrtým faktorom bolo aj to, že som bol
v kontakte s dobrou mládežou. Až
piatym faktorom boli kňazi, ktorí
účinkovali v Dolnom Kubíne. Vplyvom všetkých týchto faktorom som
sa kňazom stal 19. júna 1993. Ako
novokňaz som nastúpil do farnosti
Spišská Nová Ves. Bol som tam kaplánom s dp. Štefanom Tukom. V roku
1994 som dostal dekrét za farára do
Komjatnej. V Komjatnej som bol 5
rokov. Potom som začas pôsoboť
v susednom Žaškove. Tu som bol 9
rokov a pomáhal mi tam kňaz dôchodca dp. Jozef Strapec.
V roku 2003 si pán povolal do večnosti môjho otca Jozefa a v roku 2004
moju matku Moniku. Zostal som bez
rodičov. V roku 2008 som musel odísť
zo Žaškova a pán biskup rozhodol, že
budem kaplánom v Ludrovej. A tu
účinkujem už tretí rok. Zaujímavosťou je, že jedni ma volajú pán kaplán.
Teda tak, ako rozhodol biskup. A potom sú ľudia, ktorí ma volajú pán farár. Jednoducho a s humorom povedané: Nech si ľudia vyberú! Alebo
ináč povedané, majú slobodnú vôľu.
Čo sa týka pastoračných povinností,
tak - ako každý kňaz - slúžim sväté
omše . Dvaja kňazi máme na starosti
tri obce: Ludrovú, Liptovskú Štiavnicu a Štiavničku. Pravidelne chodievame ku chorým, aby sme im vyslúžili sviatosti. Ja mám na starosti
Liečebňu pre dlhodobo chorých
v Štiavničke, niekedy vysluhujem
sviatosti pre farníkov aj vo Vojenskej
nemocnici v Ružomberku. Ako kaplán mám na starosti kanceláriu farského úradu v Ludrovej. Zapisujem
krsty, pohreby a sobáše, birmovku či
sv. prijímanie. Mávam aj krstné náuky pre rodičov a krstných rodičov
i náuky pre snúbencov. No a samozrejme musím venovať čas aj na prípravu nedeľnej kázne. Čiastočne sa
venujem aj vareniu a prácam okolo
fary. Pastorácia je dnes náročná, pretože nám pribúdajú mnohé mladé
rodiny, kde nie je aktívny duchovný
život. Plusom farnosti je, že tu máme
zopár rodín, ktoré sa aktívne zapájajú
do života farnosti. Z týchto rodín sú
miništranti, animátori, lektori, členovia spevokolu. Vo farnosti pracuje
Domka – Združenie Saleziánskej
mládeže a eRko.
Pravda, ľudia ma poznajú nielen ako
kňaza, ale aj ako športovca, ktorý sa
živo zaujíma o šport. Keď som bol
v Komjatnej, stal som sa členom Slovenského futbalového zväzu. Bol som
hráčom tímu Sokol Komjatná. A bol
som aj na hosťovaní vo Valaskej Dubovej. Na konci roku 2000 mi členstvo zaniklo. V Komjatnej som sa stal
členom Slovenského rybárskeho
zväzu. Venujem sa aj športovému rybolovu. V Ludrovej som sa stal členom Slovenského šachového zväzu.
Momentálne sa teda venujem duševnému športu. Kráľovskej hre. Šachu.
Druhú sezónu hrám piatu ligu za
Ludrovú. Tu som aj založil šachový
klub, ktoré som kapitánom. Okrem
toho som licenčným hráčom Liptovskej Štiavnice pre 4.ligu. V budúcnosti by som si chcel zahrať aj 3.ligu.
Za Lúčky hrám korešpondenčný
šach.Na internete trénujem so šachistami celého sveta. Je to naozaj krásna
i náročná hra. Je to hra géniov a stratégov. Som veľmi rád že aj ja patrím
do šachovej rodiny. Na fare v Ludrovej žije kňaz šachista.
Na záver chcem popriať čitateľom
Farského listu veľa Božích milostí
a radostí zo života s Pánom Ježišom
a ako neraz hovorieval sv. Filip Neri:
„Buďte dobrí, ak je to možné.“
Miloš Uchál
Snímky: súkromný archív
16
FARSKÝ LIST 05/2010
FARSKÝ LIST 05/2010
Spisovatelia rozprávali...
Dňa 6. 10. 2010 naša škola privítala
významných spisovateľov detskej literatúry Gabrielu Futovú a Romana
Brata. Obohatili nás o svoje zážitky
a skúsenosti z rodinného a tvorivého
života. Beseda bola spojená s predajom kníh a autogramiádou, čím nám
autori urobili veľkú radosť. Pozornosť
našich čitateľov si získali najmä sympatickým, vtipným, veselým a pria-
teľským vystupovaním, za čo sme im
veľmi vďační. Ďakujeme aj pracovníkom Okresnej knižnice v Dolnom
Kubíne, ktorí nám sprostredkovali
toto milé a hodnotné podujatie. Veríme, že nadchne našich žiakov, aby
častejšie otvorili knihu a v tichu sa
ponorili do sveta
fantázie.
Agáta Sivčáková
Dospievame. Čo s tým?
Tréningový kurz v Bulharsku
Táto otázka zamestnáva každého normálneho „puberťáka“. Mladí ľudia sa
rozlične vyrovnávajú s nástrahami
prechodu od detstva k dospelosti.
Toto obdobie je plné otázok a hľadania odpovedí na ne. Médiá nám neponúkajú vždy tú správnu cestu. Jednou
z možností je aj vypočuť si názor, rady
a skúsenosti kresťanských odborníkov. Pravidelným návštevníkom v našej škole ja aj MUDr. Nagy. 23. septembra 2010 strávil s našimi ôsmakmi
a gymnazistami pár chvíľ rozhovorom
o ich problémoch, o tom, čo prežívajú
a ako sa majú stavať k náročným životným situáciám práve z pohľadu
kresťana a kresťanskej morálky. S dievčatami sa o ich „starostiach“ s dospievaním porozprávala pani učiteľka
Jana Žatkuliaková. Dúfame, že sme
aspoň trochu prispeli aj takouto formou k hľadaniu tej správnej cesty životom pre našich dospievajúcich.
Augustín Lakoštík
Od 10. do 16. septembra 2010 sa v bulharskom
mestečku Elin Pelin uskutočnil medzinárodný
tréningový pobyt v rámci európskeho programu
Youth in Action. Stretli sa na ňom zástupcovia
viacerých európskych krajín: Maďarska, Slovinska, Bulharska, Luxemburska, Belgicka a Monaka.
Za našu školu sa tohto pobytu zúčastnil p. riaditeľ Ľudovít Mačor a učiteľky Mária Šaligová
a Katarína Podobová. Nosnou témou podujatia
bola „Nezamestnanosť mladých“, ktorá poslúžila
na bližšie spoznanie situácie zúčastnených krajín a v neposlednom rade nám umožnila zlepšiť
sociálne a komunikačné zručnosti v cieľovom
jazyku – angličtine.
Jedným z cieľov našej účasti na tomto projekte
bolo aj oboznámiť sa s fungovaním takýchto
podujatí, aby sme aj my mohli v budúcnosti
zorganizovať podobnú akciu za účasti našich
učiteľov a žiakov.
Katarína Podobová
Radostná úroda medailí
Dve zlaté, jedna strieborná a jedna bronzová medaila – to je bilancia, ktorú dosiahli biatlonisti
našej školy na Majstrovstvách Slovenska v letnom biatlone 2010, ktorých usporiadateľom bol
v dňoch 11.–12. septembra 2010 KB Magnezit
REVÚCA. Na výborne zorganizovanom športovo-spoločenskom podujatí súťažili biatlonisti
všetkých kategórií o tituly majstra Slovenska vo
vytrvalostných pretekoch a rýchlostných pretekoch. V kategórii žiakov 12–13 ročných získal
Patrik ŠOCH po bezchybnom výkone počas
dvoch dní dva tituly majstra Slovenska. V kategórii žiačok 14–15 ročných dosiahla vynikajúce
výsledky Lucia PODSTRELENÁ, ktorá obsadila
2. a 3.miesto. Ivana DIEŠKOVÁ obsadila vo svojej kategórii 4. a 5. miesto, Martin ĎUROTA 14.
a 17. miesto, Adam ŠOCH 16. a 18.miesto.
Jindrich Lonský
Duchovné cvičenia
V dňoch 22.–23. októbra 2010 sa
v Zázrivej konali duchovné cvičenia.
Zúčastnilo sa ich takmer 30 učiteľov
a zamestnancov všetkých zložiek
školy. Téma: „Blahoslavenstvá – Chudobní v duchu, lebo ich je nebeské
kráľovstvo“ a pojem sloboda. DC viedol p. kaplán František Bebko, za čo
mu aj touto cestou ďakujeme. Zamýšľali sa nad „problémami“ modlitba,
kríž, odpustenie, prijatie, povolanie,
komunikácia. Rozprávali sme aj
o bežných starostiach a radostiach.
Svätá omša i adorácia len umocňovali príjemnú atmosféru stretnutia.
LM
Malá vernisáž
V átriu našej školy nájdete „Malú vernisáž“ – výstavu obrázkov s náboženskou
tematikou od akademického maliara Ladislava Záborského, ktorú pripravili
žiaci s p. kaplánom Františkom Bebkom.
17
Ružencová
bomba!
Naši katechéti M. Spišáková a A. Lakoštík zostrojili „ružencovú bombu“,
ktorá „vybuchuje“ v októbri, každé ráno od utorka do piatka v kaplnke
našej školy. Každé ráno o 7.35 sú všetci pozvaní na modlitbu desiatka ruženca. Kto má čas a chuť začať deň s pomocou Panny Márie, môže ráno
prísť a zapojiť sa. Tešia sa na vás Nebeská Matka a katechéti školy.
18
FARSKÝ LIST 05/2010
FARSKÝ LIST 05/2010
RECENZIE
19
Na aktuálnu tému
Získavame odpustky
P
Scott Hahn
Baránkova večera
Ivetka a hora
Jeremy Riddle
40 týždňov číslo jedna
Kniha Zjavenia apoštola Jána sa často chápe
ako mystické tajomné dielo predpovedajúce budúcnosť. Nový pohľad na ňu dáva
táto kniha, ktorú napísal Scott Hahn, protestantský teológ špecializujúci sa na tento
spis Nového zákona. Pri jednej účasti na katolíckej liturgii pochopil, že Apokalypsa je
vlastne opisom svätej omše, kúska neba na
zemi. To ho nakoniec priviedlo až do katolíckej cirkvi. Aj nám, ktorí často chodíme na
sväté omše, zostávajú niektoré jej časti
skryté a toto krátke dielko je plné hlbokých
myšlienok, ktoré nám pomôžu pochopiť
hĺbku a význam liturgie, ktorá nás prenáša
až k Bohu, do Nebeského kráľovstva, kde sa
po celú večnosť slávi Božská liturgia.
Pavol Drdák
Snímka: internet
Hádam každý z nás pozná Lurdy, Fatimu či
Medjugorje. No už menej z nás pozná horu
Zvir na severovýchodnom Slovensku.
Panna Mária si aj túto horu vybrala za
miesto svojich zjavení. Mladý český režisér
Vít Janeček si vybral toto pútnické miesto
ako „exotickú“ tému pre jeho dokument.
Zameral sa však na konkrétnu osobu, a to
na vizionárku Ivetku.
Je 5. august 1990 popoludní. Tri deti vo veku
10, 11 a 7 rokov, Ivetka, Katka a jej brat
Miťko, sa hrali na lúke pri tejto hore Zvir.
Z okolitého lesa sa zrazu začali ozývať čudné
zvuky, ktoré sa blížili. Deti sa schovali v blízkom senníku, ale zvuky neustávali. Naopak,
boli čoraz bližšie, aj keď nebolo nič vidieť.
Strach detí rástol, a tak ich napadlo modliť
sa „Mária, Matka naša, skry nás pod svoj
plášť...“. Zrazu všetko ustalo a keď otvorili
oči, v senníku na lavičke oproti nim sedela
Panna Mária, ktorú videli len dve dievčatá.
Takto sa začali písať dejiny jedného z najnavštevovanejších pútnických miest na Slovensku. Miesto, ktoré zmenilo život dvom
malým dievčatám Ivetke a Katke.
Unikátny 83 minútový dokument ponúka
autentickú vieru a pohľad na svet obyčajnej
ženy, ktorá zažila neobyčajné veci. Práve
preto od nej okolie očakávalo, že bude neobyčajná, no jej srdce sa búrilo. Ivetka nám
sama rozpráva o svojom živote, trápeniach,
pádoch a radosti. Dnes vydatá žena sa ako
„tá, čo videla Panenku Máriu“, musela postaviť na vlastné nohy a bojovať o miesto
v spoločnosti. Jej posolstvo je však krásnym
svedectvom živej viery.
Martin Farbák
Snímka: internet
„Z kríža Tvoj hlas volá ma, pozýva na kolená...,“ spieva spoločenstvo Rieka života
z Podolínca, ktorá má na svedomí veľkú
časť prekladov piesní zahraničných gospelových kapiel do slovenčiny. V tomto prípade si vzali na mušku amerického speváka Jeremyho Riddleho a jeho pieseň
Sweetly Brooken, ktorá lámala rekordy počúvanosti. V roku 2007 sa celých 40 týždňov držala na prvej priečke v rebríčku
rádia K-Love.
Jeremyho skladby sú výrazne worshipové.
Niet sa čo čudovať, sám je už niekoľko rokov pastorom v cirkvi Anaheim Vineyard
v Anaheime (štát Kalifornia), kde sa stará
najmä o mladých ľudí.
Jeho tvorba pôsobí harmonicky, nie však
jednotvárne. Na doteraz vydaných albumoch Full Attention z roku 2007 a The
Now and Not Yet z roku 2009, nájdete dynamické i pomalé piesne. A i keď nerozumiete textom, nepochybne viete, o čom
Jeremy spieva.
Tento spevák nedávno navštívil Slovensko.
V stredu 13. októbra odohral koncert
v Bratislave na Tyršovom nábreží v rámci
Bratislavských misií.
Zuzana Schaleková
Snímka: internet
!
KUPÓN
na zľavu
10 %
Kupón platný do 31. decembra 2010 v Kníhkupectve ZRNO na Radlinského ulici v D. Kubíne na tieto tituly kníh:
Scott Hahn: Baránkova večera
3,58 €
L. Rejchrt, Z. Bačinská-Čajková: Slnko svieti pre všetkých (z knihy kníh pre malé a veľké deti)
12,78 €
Anton Srholec: Každodenné zamyslenia
2,00 €
richádza obdobie, v ktorom
častejšie môžeme získavať odpustky. Pri odpustových slávnostiach za seba, novembrové dni
zas ponúkajú možnosť získať ich za
duše v očistci.
Odpustky sú svätenina, ktorá prichádza na scénu až po tom, keď človek prijme sviatosť zmierenia. Pán
Ježiš v prvom rade túži po tom, aby
sme našli odpustenie hriechov a obnovili intímny vzťah s Ním. Prax
mnohých ľudí je však iná. Spoveď
berú len ako nutnú podmienku na
to, aby mohli získať odpustky. Následne vykonajú predpísané skutky
a skončia s vnútorným pocitom, že
urobili dostatočne veľa na to, aby sa
očistili.
A tu je koreň problému. Kresťanské
náboženstvo hovorí, že my sami nemôžeme urobiť nič pre to, aby sme si
zaslúžili odpustenie hriechov. Je to
milosť, ktorú prijímame zadarmo
skrze smrť Pána Ježiša na kríži. Túto
milosť prijímame vierou do srdca
a mysle. Potrebujeme hlavne v srdci
prežiť to, že sme čistí, nielen vedieť,
že Boh odpúšťa hriechy. Že Boh sa
na nás nehnevá a prijíma nás takých,
akí sme. Tento pocit bezpodmienečného prijatia v nás zväčší túžbu ešte
viac sa očistiť (1Jn 3,1-3). Až potom
bude druhá časť, ktorej hovoríme
učenie o trestoch za hriechy, pre nás
vecou srdca a nielen mechanickým
vykonaním predpísaných úkonov.
Poďme sa pozrieť na učenie katechizmu o odpustkoch:
1471 Učenie o odpustkoch a ich
praktizovanie sa v Cirkvi tesne viaže
s účinkami sviatosti pokánia. Čo sú
odpustky?
„Odpustky sú odpustením časného
trestu za hriechy pred Bohom, ktorých vina už bola odpustená...“
1473 Odpustenie hriechu a obnovenie spoločenstva s Bohom má za následok odpustenie večných trestov
za hriech. Ale časné tresty za hriech
zostávajú. Kresťan sa má snažiť, aby
... sa skutkami lásky a milosrdenstva,
ako aj modlitbou a rozličnými skutkami pokánia úplne zbavil „starého
človeka“ a obliekol si „nového človeka“.
Z uvedeného vyplýva, že odpustky
hovoria nie o zmierení sa s Bohom,
ale o posvätení. Výraz „časný trest“
chce vyjadriť pravdu, že „každý
hriech, aj ľahký, zapríčiňuje nezdravé
pripútanie k stvoreniam, ktoré potrebuje očisťovanie (KKC1742). Veď
ani odpustenie hriechu opilstva alkoholikovi nespôsobuje hneď oslobodenie od alkoholizmu.
Až tu, pri posvätení, prichádza na
rad naše snaženie. Biblia tomu hovorí očistenie sa od starého človeka.
Posvätenie však nie je len automatické vykonanie predpísaných skutkov. Predpísané skutky sú niečo ako
odporúčanie cirkvi, na čo sa máš po
spovedi zamerať.
Kedysi som hrával basketbal. Trénovali sme 3× týždenne a keď som na
týždeň ochorel, tréner mi povedal:
Budeš potrebovať pridať a trénovať
viac ako obvykle, aby si sa dostal do
takej formy, akú si mal pred chorobou. Toto sú odpustky. Ak sa zvykneš modliť denne 15 minút, najbližší
týždeň sa modli viac. Nie preto, aby
ťa Boh viac miloval, ale aby si obnovil svoj hlad po Ňom. Ak si bol nervózny na manželku, manžela alebo
deti, najbližší čas im preukazuj oveľa
viac lásky ako obvykle. Sám vieš, že
vzťah s nimi neobnovíš len mechanickým vykonaním nejakých skutkov. Potrebuješ ich svojou láskou
presvedčiť, ze urobíš čokoľvek, aby
si vrátil do pôvodného stavu to, čo
tvoj hriech zničil.
Skúsme sa nad týmito vecami
v modlitbe zamyslieť a nepustime sa
na „lov“ odpustkov, ale skrze modlitbu, pôst a skutky lásky pretrhávajme putá hriechu, aby sme mohli
viac priľnúť celým srdcom k Bohu.
Pavol Strežo
2. november – Sviečka
za nenarodené deti
Tento rok sa už po ôsmy krát uskutoční
projekt Sviečka za nenarodené deti, ktorého hlavnou myšlienkou je spojiť spomienku na všetkých verných zosnulých
so spomienkou na deti, ktoré sa nemohli
narodiť, lebo zomreli pri potrate. Do
projektu je možné zapojiť sa viacerými
spôsobmi: modlitbou, umiestnením horiacich sviečok do okien našich domovov večer 2. novembra alebo zakúpením
originálnej Sviečky za nenarodené deti.
Slovensko tak veľmi potrebuje kultúrnu
a duchovnú obrodu. Zapojte sa teda do
aktivít spojených so Sviečkou za nenarodené deti a pomôžte pri tejto obrode!
Modlitba o úctu k životu:
Bože, darca života, chválime ťa a zvelebujeme za to, že si nám dal veľký dar života.
S veľkou dôverou prosíme o tvoje milosrdenstvo pre všetkých našich drahých zosnulých. Spomíname si aj na tých najbezbrannejších, ktorí zomreli násilnou smrťou
ešte skôr, ako sa mohli narodiť.
Teba, najláskavejší Bože, prosíme o svetlo
pravdy pre rodičov takto zabitých detí, ale
aj pre tých, ktorí sa chystajú svoje počaté
dieťa usmrtiť, aby pochopili, že dieťa je
tvoj dar, a nie ich vlastníctvo.
Prosíme ťa za lekárov a zdravotníckych
pracovníkov, ktorí asistujú pri usmrcovaní
počatých detí, aby spoznali hrôzu svojho
počínania, nespreneverovali sa svojmu poslaniu a boli vždy na strane života.
Prosíme ťa za tých, ktorí v spoločnosti šíria
kultúru smrti. Zošli im svetlo pravdy, aby
spoznali hodnotu každého ľudského života
a mali ho v úcte.
Dobrotivý Bože, prosíme ťa za nás všetkých,
aby sme s tvojou pomocou, každý na svojom mieste a vo svojom povolaní, vydávali
svedectvo o kráse, vznešenosti a dôstojnosti ľudského života od počatia až po prirodzený skon, a tak prispievali k šíreniu
„evanjelia života“.
Panna Mária, Matka Božia a naša Matka,
prihováraj sa za nás u svojho Syna, aby
vyslyšal naše prosby, ktoré predkladáme
v tejto modlitbe.
Amen
Podľa www.forumzivota.sk
spracovala Renata Jedláková
20
FARSKÝ LIST 05/2010
Ahojte deti!
Tak čo? Škola je už v plnom
prúde, hlavičky v pohotovosti, zapĺňajúce sa zošity
a žiacke knižky a váš chrbátik úbohý
stoná pod ťarchou školských tašiek? Vyzerá to u vás asi takto? Alebo sa vari mýlim? Tak to by ma veľmi príjemne prekvapilo a rada by som sa mýlila! Verím
však, že to nie je až také zlé a medzi vami
sú aj odvážlivci, ktorí sa do školy veľmi
tešia a chodia do nej s radosťou i chuťou
naučiť sa niečo nové.
Popri tomto veľkom snažení dúfam nosíte otvorené oči dokorán. A tak sa pýtam, či ste to už zbadali? Stromy sa nám
odeli do zlatožltého šatu a celá príroda
navôkol sa mení. Nádherné farby, také
dokáže namiešať len ten najdokonalejší
Majster. Na nebi častejšie tancujú šarkany, vzduch pretínajú kŕdle vtákov,
ktoré nám mávajú dovidenia na jar a aj
ten vetrík je silnejší chlapík a poriadne
nás vyfúka. Záhradkári zbierajú plody
svojej práce a s láskou ich uskladňujú
v pivnici. Treba myslieť na zimu, vtedy
nadíde ich pravý čas, aby nasýtili naše
brušká a dodali telu potrebné vitamíny.
Aby sa tak trochu nasýtili aj naše hlavičkové „závity“, ponúkame vám vitamíny
itamíny
našich a vašich úloh. Tak sem s nimi!
mi! Príjemné jesenné hlavičkolámanie,
e, milí
moji.
Ak si s niektorými úlohami neviete
te sami
poradiť, poproste o pomoc rodičov,
v, súrodencov, ale najmä starých rodičov.
v. Určite
budú radi.
Mesiac október
októb
ber je mesiacom Ruž
Ružencovej
u encovejj
Panny Márie. Tento náš ruženec je netr
netraradičný,
záhradky.
ý tvoria ho plodyy zo záhrad
a ky.
y Spočítajte,
j
koľko
koľk
ľ o je na ňom
ňo
om jabĺk, hrušiek, čerešní,
čerešn
ní, sliviek, zemiakov a mrkie
mrkiev?
ev?
Viete, ako prosíme
Pannu Máriu o príhovor u jej Syna v nebi?
Keď správne zoradíte
slová v kvietkoch podľa
počtu lupienkov (od
najmenšieho po najväčší), tak sa to určite
dozviete.
Niekto o mesiaci október napísal, že je
to ... Zoraď písmenká na liste v tomto poradí
ra – veľké tlačené, malé tlačené a na záver
ve malé písané písmenká.
Mesiac októbe
október je venovaný aj ...
Komu?? To veľmi
veľm rýchlo odhalíte, keď
vyplníte tajničku
tajničku.
Vašou ú
úlohou je napísať nám, aké ružence
poznáme a aké sú ich tajomstvá. (Ak ste dávali na
detských omšiach vo štvrtok pozor, nebude to
ťažké, pán kaplán Pavol o nich hovoril.)
eskému
Nezabudnite sa poďakovať Nebeskému
Ockovi za svojich starých rodičov, za ich
životné múdrosti, za to, že sú ešte stále
s nami. Poďakujme aj za tých, ktorí sa už
radujú v nebi a čakajú tam na nás.
Svoje odpovede vhadzujte do škatuľky v kostole na Brezovci označenej Detský
kútik do štvrtka 18. novembra 2010. Po svätej omši sa na niekoľkých z vás
usmeje šťastie. S úsmevom sa na vás teší
Renča
Kresby: autorka, eRko
Download

Stretnutie s Bohom