1
obsah / 1
úvod / 2
mapa malokarpatského regiónu s vyznačením navštívených obcí / 4
zoznam navštívených lokalít a zdokumentovaných objektov / 5
regionálne centrá / mestá Pezinok, Modra a Svätý Jur
meštianska architektúra / dom na Holubyho ul. v Pezinku, Hajduškov dom v Modre, ukážky
pôvodnej zástavby a detaily
ľudová architektúra / domy Juraja Fándlyho v Doľanoch, vinohradnícky dom v Ružovej doline,
ukážky roľníckych a vinohradníckych domov zo Štefanovej, stodola v Dechticiach
šľachtické sídla / zámok v Pezinku, renesančný kaštieľ v Trstíne, kaštieľ v Chtelnici
letohrádky a poľovnícke kaštiele v Malých Karpatoch / Chtelnica-Výtoky, Planinka
vilová architektúra / doliny pri Suchej nad Parnou
sakrálna architektúra / Častá, Dechtice-Katarínka, Dlhá, Chtelnica, Lančár, Pezinok, Trstín
Suchá nad Parnou, Modra
pamiatky sakrálneho umenia I / Dolné Orešany, Chtelnica, Trstín
sepulkrálna architektúra / Smolenice
pamiatky sepulkrálneho umenia / Dobrá Voda
namiesto záveru
Malokarpatský región, mapa a skúmané lokality
Obsah predkladaného katalógu prekračuje rámec úzko chápanej témy "tradičnej architektúry" ako architektúry
ľudovej, špecificky regionálnej a zameriava sa na typologickú či štýlovú rôznorodosť historického stavebného
dedičstva v skúmanej oblasti, teda v malokarpatskom regióne.
Pri koncipovaní tejto práce bol zvolený postup pozostávajúci z troch etáp: prvým krokom bol výber lokalít, v ktorých sme
predpokladali výskyt objektov - nositeľov autenticky zachovaných pamiatkových hodnôt architktonických, výtvarných,
remeselných či technických. Našimi východiskami boli informácie zo Súpisu pamiatok na Slovensku, Ústredného
zoznamu pamiatkového fondu, odbornej a regionálnej literatúry a webstránok obcí. Významne poslúžili tiež poznatky
získané počas predchádzajúcich, vlastných výskumoch. Pri výbere sme sa snažili sústrediť na stavby neevidované
v Ústrednom zozname pamiatkového fondu. Terénny výskum priniesol v tomto ohľade prekvapujúce (nie však
neočakávané) zistenia. Našim cieľom nebolo opisovať chronicky známe objekty, ale naopak zamerať sa na tie,
ktoré - často z nepochopiteľných pričín - ostávali mimo hlbšieho záujmu zo strany odbornej a laickej verejnosti.
Po predbežnom výbere objektov nasledoval terénny výskum. V objektoch, kde sa nám podarilo zastihnúť alebo
kontaktovať vlastníka sme vykonali aj obhliadku interiéru. Táto skutočnosť sa premietla aj v katalógu v detailnejšom
opise a bohatšej fotodokumentácii približujúcej stav a hodnoty danej achitektúry. Dodajme, že šlo väčšinou
o stavby nechránené pamiatkovou starostlivosťou. Môžeme skonštatovať, že sme zaznamenali najmä kladné
reakcie a ústretový prístup zo strany majiteľov. Ich vzťah k historickej stavbe ako aj záujem a viditeľná snaha
o zachovanie tohto dedičstva boli pozitívnym zistením. Výskum sme sústredili na a/ zhodnotenie celku (aj v kontexte
sídla či typu), b/ autenticky zachované detaily architektúry (klenby, portály, plastickú výzdobu), konštrukcie a remeselné prvky,
prípadne technické riešenia. Neobišli sme ani objekty zachované torzálne, resp. v stave výrazne poznamenanom neskoršími
zásahmi. V tretej etape sme pokračovali vyhodnotením a spracovaním získaného materiálu pre potreby finálneho výstupu.
Vo výbere sme kládli dôraz na charakteristické, jedinečné prvky a motívy tej ktorej pamiatky. Fotografie boli rozmerovo
upravené pre použitie na internete a v tlačenej podobe. Originály záberov boli archivované pre prípadné neskoršie použitie.
Našim zámerom bolo, aby katalóg upútal tak obsahovou, ako aj svojou vizuálnou stránkou s cieľom osloviť čo najširšiu skupinu.
0
Malokarpatský región, mapa a skúmané lokality
Tvorí ho celkom desať kapitol. Prvá - úvodná prináša základné infomácie o výskume. Zoznam lokalít
a konkrétnych objektov dopĺňa mapa s vyznačením obcí, ktoré sme počas bádania v teréne navštívili. Kapitola č.II
približuje tri regionálne centrá - Pezinok, Modru a Sv.Jur v zrkadle opisov z prvej polovice 19.storočia z pera Eleka Fényesa,
autora prehľadu o súdobom stave uhorských miest a obcí. Tretia prináša konkrétne dvojicu príkladov meštianskych
vinohradníckych domov v Pezinku a Modre, stojacich na starších - v prípade pezinského objektu - stredovekých základoch.
Kapitolu venovanú ľudovej architektúre otvárajú domy Juraja Fándlyho v Doľanoch. Pamiatky po významnom národnom
dejateľovi sú zároveň vzácnymi ukážkami ľudového staviteľstva. Šľachtické sídla (V) zastupujú zámok v Pezinku, kaštiele
Trstíne a v Chtelnici. Takmer neprebádanou ostáva skupina poľovníckych kaštieľov a chát budovaných od sklonku 18.storočia.
Šiesta kapitola upozorňuje na kvality a stav týchto pamiatok. Vilové stavby (VII) sme mali možnosť dokumentovať v Suchej
nad Parnou, vo Vlčej doline. Ide o ďalší segment historického stavebného fondu, ktorý žiaľ úspešne nahrádza katalógová
výstavba bez vzťahu k tradicíám a miestu. V kapitole č.VIII (a) sme vyčlenili priestor pre sakrálnu architektúru, ktorej prehľad
prinášame v historickom a štýlovom radení. Na túto časť nadväzujú kapitoly o pamiatkach sakrálneho a sepukrálneho umenia
(VIIIb, resp.IX). Nevyhýbali sme sa ani dokladom novodobého, často nevhodného prístupu k pamiatkam, ich galériu dopĺňa
záver, kapitola X.
Cieľom našej práce je upozorniť na kvality a najmä rozmanitosť (typologickú, funkčnú a štýlovú) historickej architektúry
sústreďujúcej sa na relatívne malom geografickom priestore malokarpatského regiónu. Pamiatkový fond tvorí významný - nevyužitý
potenciál zvyšujúci atraktivitu daného regiónu. Tento potenciál je potrebné chápať v jeho osobitých črtách, v súlade s daným prostredím
a jeho tradíciami. Hoci "zásada" nové je (prirodzene) lepšie je už prekonaná, mnohokrát sme svedkami jej prežívania na úkor straty
hodnôt spätých s touto oblasťou. Dúfame, že aj tento katalóg prispeje k ich poznaniu, zachovaniu a oživeniu.
Autori
0
Malokarpatský región, mapa a skúmané lokality
Dobrá Voda
Lančár
Katarínka
Chtelnica
Trstín
Dechtice
Naháč
Smolenice
Majdán
Dolné Orešany
Doľany
Píla
Dlhá
Častá
Suchá n.Parnou
Štefanová
Modra
Pezinok
Svätý Jur
lokality zastúpené v katalógu
0
Častá
Hrad Červený kameň
Kaplnka cintorínska ( list VIIIa / VII )
Kostol sv.Imricha
Kúria (neznámy staviteľ)
Cintorínska kaplnka je situovaná v severnej časti
obce, pri hlavnom vstupe do cintorína nachádzajúceho sa
po pravej strane cesty spájajúcej Častú a Doľany.
Dechtice
Kaštieľ poľovnícky - Erdoház ( VI / I-V )
Kláštor františkánov - Katarínka ( VIIIa / IV-V )
Mariánsky stĺp
Stodola
Kaštieľ na Planinke, na východnom úpätí Karpát
je vzdialený 4 km od obce, prístupný odbočkou z cesty
smerujúcej do Dobrej Vody. Bližšie informácie k areálu slúžiaceho
rekreačným účelom na: http://www.planinka.sk.
Býv.františkánsky kláštor je situovaný v karpatských
lesoch, západne od Dechtíc, v prírodnej rezervácii "Katarína".
Prístup k nemu je možný turistickými trasami z Dechtíc, Naháča
a Dobrej Vody. Podrobnejšie informácie na: http://www.katarinka.sk
Dlhá
Kostol sv.Margity s opevnením ( VIIIa / II )
Kostol stojí ohradenej ploche v južnej, okrajovej časti
obce. Východne od areálu leží miestny cintorín.
Dobrá Voda
Cintorín ( IXb )
Kostol Narodenia Panny Márie
Kríž nad dedinou
Socha sv.Jána Nepomuckého
Súbor rustikálnych barokových a klasicistických náhrobníkov
nájdeme na cintoríne severne od centra obce, na južnom
svahu "Kostolnej hôrky". Socha Jána Nepomuckého (VIIIb) stojí
východne od kostola Narodenia Panny Márie, na nedávno
obnovenej časti námestia.
Dolné Orešany
Kostol Nanebovzatia Panny Márie ( VIIIa / VIII )
V jadre gotický kostol stojí v ohradenom areáli
v jadre obce.
Doľany
Domy Juraja Fándlyho ( IV / I - II )
Veža mestská
Fándlyho dom sa nachádza v historickom centre sídla,
neďaleko tzv.Mestskej veže, oproti Palkovičovmu domu.
Rodný dom J.Fándlyho je situovaný na uličnej čiare, druhý, neskôr
postavený stojí v hĺbke tej istej parcely.
Chtelnica
Kaplnka sv.Jána krstiteľa ( VIIIa / II )
Kaštieľ Erdodyovcov (V / III - V )
Kostol sv.Trojice ( VIIIa / VIII, VIIIb / I )
Poľovnícka chata grófa Pálffyho
Socha sv.Floriána ( VIIIb / I )
Kaplnka sv.Jána Krstiteľa je situovaná
na terénnej terase severne od jadra obce s neskorobarokovým
kostolom sv.Trojice . Prístup k nej vedie
od juhu, ul.Partizánskou. Kaštieľ s priľahlým
areálom prístupným od západu z ul.Parkovej
sa nachádza v južnej časti Chtelnice. Samotný
kaštieľ so štvoricou pavilónov sa
nachádza na západnej hranici areálu, paralelne
k ceste vedúcej do Dechtíc.
Dnes nevyužívaná poľovnícka chata je
situovaná severne od sídla, po pravej strane
cesty spájajúcej obec s rekreačnou oblasťou
Výtoky nad vodnu nádržou Chtelnica.
Baroková socha sv.Floriána stojí pred južným
priečelím fary na východnej strane námestia
pred kostolom.
Lančár
Kostol sv.Michala s opevnením
Kostol (VIIIa/3 ) stojí na vyvýšenine severne
od obce, v lokalite Chríb.
Majdán
Továreň
Továreň je situovaná v doline, západne od obce
Horné Orešany.
Modra
Domy meštianske
Dom vinohradnícky ( III / IV - V )
Domy vinohradnícke (Súkenícka 25,27,...
a Moyzesova ul.)
Kaplnka Panny Márie Snežnej ( VIIIa / VI )
Synagóga ( X )
Tzv.Hajduškov dom situovaný západne
od centra stojí na nároží Kuzmányho a Kukučínovej ulice, v tesnom styku s múrom mestského
opevnenia. Neďaleko objektu sa nachádza
bašta s expozíciou SNM.
Kaplnka Panny Márie Snežnej na ul.Dolnej , južne
od námestia stojí oproti slovenskému evanjelickému kostolu.
Býv.synagógu nájdeme západným smerom od spomínaných
objektov, na nároží Súkeníckej a Hrnčiarskej ul. ,oproti Hotelu
Majolika.
Pezinok
Farský kostol ( VIIIa / VI )
Kláštor a kostol kapucínov ( VIIIa / VI)
Meštiansky dom na Holubyho ul. ( III / I - III )
Opevnenie mesta
Zámok Pálffyovský ( V / I )
Tzv. Dolný kostol Najsv.Spasiteľa je situovaný
na Radničnom Nám. V tesnom susedste, oddelený úzkou prelukou
sa nachádza meštiansky dom na Holubyho ul. s východným
krídlom začleneným do radovej zástavby Potočnej ul. Kapucínsky
kláštor stojí na okraji historického jadra, pri severnom vyústení
Holubyho ul. Areál Pálffyovského zámku je situovaný mimo
centra, pred severnou líniou niekdajšieho mestského opevnenia.
Píla
Hospodársky dvor
Štefanová
Domy roľnícke
Domy vinohradnícke
Kostol sv.Štefana kráľa
Roľnícke a vinohradnícke domy sa nachádzajú
v radovej zástavbe východnej strany cesty vedúcej z Budmeríc.
Smolenice
Hrobka rodu Pálffyovcov ( IXa )
Kalvária
Kostol Narodenia Panny Márie
Hrobka Pálffyovcov je situovaná v severozápadnej časti
cintorína v ležiaceho na severnom konci Smoleníc
pod kalvárskym vrchom, v blízkosti známej archeologickej lokality
Molpír.
Suchá nad Parnou
Kaplnka sv.Urbana
Kostol sv.Martina
Ružová dolina
Domy vinohradnícke
Vlčia dolina
Vily trnavských mešťanov
Objekty predstavené na listoch VII/1-2 sa nachádzajú
v obci Suchá nad Parnou. Kostol sv. Michala leží
v centre obce pri hlavnej ceste. Kaplnka sv. Urbana
a vinohradnícke domy sa nachádzajú v Ružovej doline,
situovanej severne od centra obce. Vlčia dolina
s meštianskymi vilami sa nachádza severovýchodne
od obce
Svätý Jur
Cintorín
Domy meštianske
Kostol sv.Juraja
Kostol a kláštor piaristov
Opevnenie
Stanice železničné
Synagóga
Kostol a kláštor piaristov sa nachádza v centre
mesta v ulici Dr. Kautza. Neďaleko, na Mikovínoho
ulici, stojí synagóga. Cintorín je situovaný južne
od centra na Krajinskej ceste. Kostol sv. Juraja
je na návrší nad mestom, pri ceste do miestnej
časti Neštich. Zvyšky opevnenia sa nachádzajú
na viacerých miestach po obvode historického
centra.
Trstín
Kalvária
Kaštieľ renesančný ( V / II )
Kaštieľ barokový
Kostol Nanebovzatia Panny Márie ( VIIIa / 1 )
Románsky kostol Nanebovzatia Panny Márie
je situovaný na vyvýšenine s cintorínom,
v lokalite Hájiček ležiacej severne od obce.
Renesančný kaštieľ stojí na východnej
strane hlavného cestného ťahu spájajúceho
Trnavu so Senicou, v susedstve barokového
kostola sv. Petra a Pavla.
Veduta Pezinka z doby okolo r.1810 použitá v záhlaví cechovej listiny
Kráľovské mesto obohnané kamenným múrom. Domy sú väčšinou prízemné,
od požiaru v roku 1842 majú nové strechy. Ulice kropené vodou z potoka sú
pomerne široké. Významnejšie stavby: veľký r.k.farský kostol, kapucínsky kláštor,
evanjelický kostol a radnica. Západne, pred mestským múrom stojí starý zámok
Pálffyovcov a tri šľachtické kúrie. Podľa súpisu z roku 1819 stálo v meste 317 domov.
Obyvateľstvo tvoria Nemci a Slováci. Hlavným zdrojom obživy sú vinohradníctvo,
roľníctvo, remeslá a baníctvo. Najznámejší sú tunajší súkenníci. Najlepšie vína
pochádzajú z viníc Oeden, Retenburg, Florer, Mitterberg a Eyerbach. Na polhodinu
od mesta sú pramene liečivej vody a kúpele. Kúpeľná budova je poschodová a sú
v nej i hosťovské izby. V osade Zumberg nájdeme peknú kaplnku a mlyn na papier.
(Elek Fényes, 1847)
Mesto podľa 1.voj.mapovania (1769)
Modra podľa I. a II.voj.mapovania
Veduta mesta, rytina a lept A.Kaltshmiedta podľa kresby S.Mikovínyiho, 1736
Slobodné kráľovské mesto. Jeho okolie je veľmi príjemné, na západe a severe
ho obklopujú vinice, na juhu oráčíny a záhrady. Cez vnútorné mesto tečie potok.
Na Hlavnom námestí stoja poschodové domy stavané podľa staršieho vkusu.
Z význačnejších stavieb treba spomenúť dom gr.Zaya a Stahrenberga, radnicu,
vojenský kvartír a hostinec "U jeleňa". Na trhu stojí veža pokrytá 47 metrákmi
medi, v nej visia tri zvony. Vedľa nej stojí býv.benediktínsky kláštor, v ktorom je
r.k.škola. Evanjelici majú dva kostoly. Modra má tri predmestia. Jej príjmy
pochádzajú z lesov, hasenia vápna, tehliarstva, píly, lúk a pivovaru. Vinohrady
sú majetkom zemepána. V roku 1819 tu stálo 586 domov, tretinu obyvateľov tvorili
Nemci, dve tretiny Slováci. Okrem vinohradníctva sa venujú aj remeslám, najmä
súkenníctvu, hrnčiarstvu a kolárstvu. Tu vyrábané malé sudy na pivo sa predávajú
aj do Bratislavy.
(Elek Fényes, 1847)
Svätý Jur na I. voj.mapovaní
a historický záber (kon.19.storočia)
Slobodné kráľovské mesto obohnané kamenným múrom, ležiace medzi vinicami asi
na dve hodiny cesty od Bratislavy. V minulosti sa tešilo väčšej sláve, pretože za čias Rudolfa
a Mateja sa nazývalo klenotnicou Uhorska. Podľa Bela tu dokonca žilo viac šľachty, než
v Bratislave. Jeho ulice sú dláždené kameňom, domy sú nízke. Význačnými stavbami
sú kostol sv.Juraja, kde bola hrobka svätojurských a pezinských grófov; kláštor a kostol
piaristov stojaci na trhovom námestí; evanjelický farský kostol, mestský a vojenský špitál,
kasárne jazdeckého pluku. Hlavným zdrojom príjmov obyvateľov je vinohradníctvo. Miestne
biele stolové víno pokladajú za najlepšie v župe. Západne od mesta sa týči chátrajúci starý svätojurský
hrad. Medzi ním a mestom leží obec Neustift, predmestie Sv.Juru, majetok gr.Pálffyho.
Príjmy mesta plynú z lesov, piatich vodných mlynov a sírnatých kúpeľov nachádzajúcich
sa východne od mesta. (Elek Fényes, 1847)
Schéma domu
s vyznačením detailov
Situovanie
N
N
čná
Poto
F
H
D
E
C
G
A
Hol
ho
uby
B
Radničné nám.
Charakteristika objektu
Renesančný dom so stredovekým jadrom situovaný v tesnom susedstve
farského kostola je v domácom kontexte výnimočným príkladom
meštianskej architektúry 16.-17.storočia. Jeho hodnotu podčiarkuje
najmä množstvo autenticky zachovaných detailov prevažne z určujúcej,
renesančnej etapy. Napriek nesporným kvalitám a vynikajúcemu stavu
nie je tento dom evidovaný ako chránená kultúrna pamiatka.
Objekt stojaci na dlhej, stredovekej parcele s orientáciou V-Z
je štvorkrídlový, so západným a východným prejazdom zo strany ulíc
Holubyho a Potočná. Severná časť uličného krídla je jednotraktová, dvojpodlažná. Jednotraktové severné- dvorové krídlo je čiastočne podpivničené,
s jedným nadzemným podlažím. Východné krídlo a južné dvorové krídla
ako aj južná časť hlavného krídla sú bez suterénu a majú jedno nadzemné
podlažie.Dom je zastrešený sedlovými strechami s pálenou krytinou.
Nemáme údaje o tom, či na dome bol niekedy realizovaný pamiatkový
výskum konkretizujúci jednotlivé stavebné etapy. Za najstaršiu časť možno
pokladať severnú polovicu hlavného krídla s polozapusteným podlažím
s valeným klenutím, nad ktorým sa nachádza ďalšia miestnosť
s valenou klenbou. Túto domnienku by potvrdzovala nielen hrúbka muriva,
ale aj nepravidelný rytmus valenej klenby v západnom prejazde, pri stavbe
ktorej sa museli v 16. či 17. storočí evidentne prispôsobiť už existujúcej
stavbe v severnej časti parcely.
Podoba, v ktorej sa nám objekt zachoval až do súčasnosti je výsledkom
veľkej renesančnej prestavby. Túto etapu máme doloženú celým radom
slohových prvkov, predovšetkým valenými klenbami so štukovými hrebienkami
a rozetami (západný a východný prejazd, južná miestnosť hlavného krídla
a priestor býv.pekárne vo východnom krídle). Z barokových detailov treba
vyzdvihnúť hlavne kovové prvky - zámky, dverové pánty či dvojkrídlové dvere
do priestoru povaly.
Hlavná fasáda domu
Fasáda domu zo strany
Potočnej ul.
Podľa slov majiteľa začiatkom 20.storočia fungovala vo východnom krídle
domu pekáreň. Zrejme v súvislosti s jej prevádzkou bol východný prejazd
čiastočne zastavaný.
A1-2
B Valená klenba s lunetami
v južnej miestnosti západného ulicného krídla
Valená klenba s lunetami
v západnom prejazde
a štuková rozeta v strede klenby
C
C
Miestnosť s valenou klenbou
na poschodí uličného krídla
D
Dvojkrídlové železné dvere
do podkrovia severného
krídla objektu
D
E Výklenok pre studňu
v južnom krídle
F Valená klenba s lunetami
v niekdajšom východnom prejazde
G Detail z pôvodnej čiernej kuchyne vo východnom krídle
H1-2
Priestor bývalej pekárne
vo východnom krídle, klenutý
renesančnými valenými klenbami
s hrebienkami
Štuková rozeta v strede klenby
bývalej pekárne
A
E
B
D/ Barokové pánty dverí v miestnosti
niekdajšej pekárne vo východnom krídle
E/ Kľučka dverí miestnosti
na 2.podlaží západného krídla
F/ Barokové zámky dverí
v bývalom východnom prejazde
D
F
C
A/ Zábradlie schodov vstupu do severného
dvorového krídla so zachovanými
liatinovými stĺpikmi (záver 19.st.)
B/ Železné jednokrídlové dvere vchodu
do pivníc pod severným krídlom
C/ Lis zo začiatku 20.st.
Situovanie
N
Schematický pôdorys
Kuzmányho
N
a
ínov
č
Kuku
Charakteristika objektu
Dom situovaný západne od centra mesta, v tesnom styku
s hradbami má základy z prvej polovice 17.storočia. Jeho dlhý stavebný
vývoj zmapoval stavebno-historický výskum, ktorý určil celkovo 9 etáp.
Objekt vo vlastníctve SNM čaká na svoje znovuzrodenie. Uvádzame ho
ako charakteristický (mestský) príklad architektúry tohto regiónu.
V zachovanej podobe má objekt s jedným nadzemným podlažím
na pôdoryse L dvojtraktovú dispozíciu v hlavnom, južnom krídle a jednotraktovú v západnom, dvorovom. Valene klenutý suterén sa nachádza
v ploche dvora.
V prvej etape vznikol vinohradnícky dom kolmý na uličnú os, s dvojosovou
južnou fasádou, s aditívne radenými priestormi do hĺbky parcely.
Z tejto etapy sa čiastočne zachovala pivnica a jedna miestnosť, integrovaná v nasledujúcej etape do vznikajúceho južného krídla. Kým pivnice boli
kamenné, nadzemné murivo tvorila nepálená tehla na kamennej podmurovke.
Po polovici 17.storočia bol objekt rozšírený o dve západné
miestnosti. Na východnej strane pribudlo žudro, alebo gánok. Zjednotil sa
tiež výraz fasády (kvádrovanie).
V tretej etape datovanej na prelom 17.-18.storočia vznikol dnešný prejazd
s valenou klenbou.
Koncom 18.storočia bola zbúraná najstaršia časť domu nadväzujúca
na štvorcovú miestnosť v strede dispozície južného krídla. Vzniklo nové
západné dvorové krídlo priliehajúce k hradbám.
V roku 1860 (podľa letopočtu nad uličným portálom prejazdu) bola upravená južná fasáda. Znakmi tejto etapy sú rímsové hlavice (pravdepodobne
maľovaných) pilastrov.
Koncom 19.storočia bol vymenený krov domu, čo si vyžiadalo nové
riešenie ríms uličnej a dvorovej fasády.
Úpravy v priebehu 20. storočia sa týkali priečok v západnom krídle,
osadenie nových dverových a okenných výplní. V druhej polovici storočia
boli v objekte vytvorené dva samostatné bytové jednotky.
Južné uličné priečelie,
napojenie na úsek hradieb
A
E
B
Rímsová hlavica pilastra
na hlavnom priečelí A
Pôvodná výplň portálu
prejazdu B
F
E Domy na ul.Súkeníckej
Rok 1860 v nadpraží C
F Dom na ul.Moyzesovej
A
B
D
C
A Nárožný dom na ul.Súkeníckej č.3
B Detail stredového stĺpika okna
C Pôvodné dvojkrídlové dvere
D Domy na Súkeníckej 25, 27-29
pôvodná kľučka vchodových
dverí
E Detaily ríms
F
E
F
Schéma domov
s vyznačením detailov
Situovanie
N
N
E
B
C
D
F
A
Uličná fasáda staršieho domu
Dvorová fasáda zadného domu
Charakteristika objektu
V historickom jadre obce Doľany, neďaleko tzv.Mestskej veže a oproti
Palkovičovmu domu sú situované dve národné kultúrne pamiatky
viažúce sa k osobe významného národného dejateľa Juraja Fándlyho.
Ide o tzv.rodný dom J.Fándlyho, stojaci pri uličnej čiare a dom,
ktorý neskôr dal pre seba postaviť J.Fándly v hĺbke tej istej parcely.
Sú ukážkou kedysi rozšíreného spôsobu zástavby viacerých domov
so spoločným dvorom.
Obidva objekty predstavujú príklady jedného stavebného typu roľníckeho domu s aditívne radenými priestormi (predná izba, pitvor
s čiernou kuchyňou a dve komory). Za obytnou časťou nasledovali
hospodárske priestory s maštaľami. Dom pri uličnej čiare je starší,
pochádza z polovice 18.storočia. Dom vo dvore pochádza zo začiatku
19.storočia. Domy majú obdĺžnikový pôdorys a valbovú strechu krytú
pálenou škridľou. Uličná fasáda je dvojosová, hladko omietnutá s podstrešným vlysom s motívom zuborezu. Medzi oknami sa nachádza nika
pre sochu svätca. Dvorové fasády sú hladké. V interiéri upútajú pozornosť
pôvodné trámové stropy s doskovým záklopom,ktoré sú podopierané
pozdĺžnym trámom - podvlakom. Zaujímavá je autenticky zachovaná
čierna kuchyňa v zadnej polovici pitvora. Ide o archaický typ kuchyne
s doskovým stropom v tvare zrezaného ihlana, ústiacim do veľkého
komína z drevenej guľatiny omazanej ílom. V tomto type kuchyne sa varilo
na otvorenom ohni, preto sú steny čierne od sadzí. Vzácne dochované
sú aj rôzne súčasti stavby - okná, dvere a ich kovania. Okná majú dodnes
zachovaný stredový stĺpik medzi okennými krídlami, na ktorom je obrtlík
uzatvárajúci obe krídla.
Objekty zapísané najmä kvôli osobnosti J.Fándlyho sú zároveň aj
hodnotnými ukážkami pôvodnej regionálnej architektúry. Preto je veľkou
škodou, že ich architektonické hodnoty výrazne narúša absolútne neproporčná novodobá okolitá zástavba. Najmä dvojpodlažný dom s rovnou
strechou zo 60.rokov 20.storočia, pristavaný tesne k rodnému domu
J.Fándlyho na tej istej parcele je príkladom krajne necitlivého prístupu
ku kultúrnej pamiatke.
A
B
C
Krajne nevhodná zástavba v susedstve domu
Trámový strop s podvlakom
Strop čiernej kuchyne s konštrukciou komína
D
E
F
Hospodárska časť staršieho domu
sa dodnes využíva na pôvodné účely
Pamiatkovo vhodné riešenie konštrukcie
pre vedenie viniča
Pôvodné okno so stredovým stĺpikom
a obrtlíkom
Situovanie
Hlavné priečelie
Charakteristika objektu
Vinohradnícky dom v Ružovej doline (časť obce Suchá nad Parnou)
pochádzajúci z čias okolo polovice 19.storočia je jednou z mála stavieb,
v ktorých sa ešte stretneme s pôvodnými detailmi. Ide o pomerne veľký
podpivničený objekt obdĺžnikového pôdorysu, postavený vo svahu na
úpätí vinohradu.
N
Dom má dvojosové, dvojpodlažné hlavné priečelie obrátené do ulice.
V prvom podlaží priečelia je nezdobený vstup do pivnice a vetracie
okno. Výzdoba sa sústreďuje na fasáde druhého podlažia. Ohraničujú
ju omietkové pilastre dosadajúce na profilovanú kordonovú rímsu.
Okná majú profilované omietkové šambrány. Okenná výplň je pôvodná
a taktiež zdobená. V ploche medzi oknami vidno kosoštvorcové pole
s písmenami "IHS", ktoré odkazujú na náboženské cítenie stavebníka.
Ostatné fasády sú hladké. Izolačné vlastnosti severnej fasády sú
zlepšené kompletným prekrytím doskami. Medzery medzi nimi
sú uzavreté latami štvorcového prierezu.
Toto riešenie je pre malokarpatskú architektúru pomerne netypické.
Na východnej strane domu je hlboké podstenie s masívnymi štvorhrannými piliermi. Preklad nad nimi tvoria dva masívne trámy.
Strecha je sedlová s nezdobenými doskovými štítmi, krytá pálenou
škridlou.
V interiéri domu sa zachovali pôvodné kazetové dvere, osadené
do zárubne s pomerne bohatou výzdobou v klasicizujúcom duchu.
Azda najzaujímavejším prvkom sú keramické kachle z konca
19.storočia, stojace v rohu prednej izby. Dom nie je kultúrnou
pamiatkou, hoci opísané detaily a v neposlednom rade záujem
majiteľa o zachovanie objektu ho k tomu priam predurčujú.
Okno v severnej fasáde
zateplenej doskami
Detail zdobenej
zárubne v interiéri
A-C/ Štefanová, ukážky pôvodnej
radovej zástavby hlavnej ulice
A
B
E
C
D
F
D-F/ Dechtice, posledná ucelene
zachovaná drevená stodola,
celok a detaily konštrukcie
E
A
B
A/B
Juhozápadné priečelie
a západné, dvorové
priečelie východného
krídla
C
D
C / D / Pôvodná výplň s kovaním gotického portálu do pivníc
východného krídla, celok a detail kovania
Zámok v Pezinku situovaný na severnom okraji historického jadra sídla,
stojaci na stredovekých základoch bol zásadne upravený za čias
Illésházyovcov po roku 1609. Od polovice 17.storočia tu bolo sídlo
pezinského panstva rodu Pálffy. Posledné významnejšie stavebné úpravy
objektu sa uskutočnili v 19.storočí a v prvej tretine minulého storočia.
F
E / F / Ranobarokový a neogotický
portál v južnom, resp.
východnom krídle
Trstín, renesančný kaštieľ
býv.sídlo panstva Korlátka
A
B
C
D E F
A/ juhozápadné, hlavné priečelie
s dvojicou nárožných veží
B/ severná veža s barokovo
upravenými okennými otvormi
C/ južná, bočná fasáda po odstránení
druhotných prístavieb
D/ obnovené teleso komína
E/ iluzívne "armovanie" nároží
prevedené technikou sgrafita
F/ baroková šambrána okna
hlavného priečelia
Barokový kaštieľ na renesančných základoch (údajne z roku 1603) nechal do súčasnej podoby
prestavať gróf Ján Erdody v roku 1769. Areál dotvoril rozsiahlym parkom. Hlavný objekt
na obdĺžnikovom pôdoryse orientovanom Z- V s bočnými a centrálnymi rizalitmi na dlhších
priečeliach je dvojtraktom s centrálnou sálou na poschodí. Štyri pavilóny okolo kaštieľa boli
postavené na základoch nárožných bášt opevnenia predchodcu dnešného barokového sídla.
Chátrajúci kaštieľ s areálom ležiacim južne od námestia obce naposledy vlastnilo
Ministerstvo vnútra.
A/ Stredný rizalit južného, dvorového priečelia
B/ Park
C/ Bočný rizalit južného priečelia
D/ Severné priečelie
E/ Členenie exteriérových stien
C
D
E
A
C/D
D/E
A / Pohľad na juhovýchodné nárožie kaštieľa
B/ Rizalit severného priečelia
C/ Pôvodná dvojkrídlová výplň vstupu
severného rizalitu
Severovýchodný a severozápadný
pavilón
Objekty postavené na miestach bastiónov
renesančného opevnenia majú jednotné
architektonické riešenie. Trojosové, dvojpodlažné
fasády člení v dolnom podlaží priebežná pásová
rustika, okná v hornom sú umiestnené v lizénových
rámoch. Stavby ukončuje manzardová strecha
s pôvodnou krovovou konštrukciou a štvoricou vikierov.
A
Interiér juhovýchodného
pavilónu (býv.školy)
A/ miestnosť na I.NP
B/ sieň na II.NP, adaptovaná
na školskú triedu
C/ schodisko do podkrovia
s pôvodnými drevenými
stupnicami
D/ pôvodná krovová konštrukcia
manzardovej strechy
z ručne
kresaných trámov...
E/ ...a príčina jej budúcej deštrukcie
B C
D E
B
C
A
Malebný Erdodyovský lovecký kaštieľ na Planinke (Erdoház, 1774-75) je pozoruhodným príkladom dodnes
takmer neprebádaného segmentu nášho pamiatkového fondu.Hlavný objekt tvorí s priľahlým areálom
ucelenú barokovú kompozíciu reagujúcu na Chateau de Marly - letohrádok francúzskych monarchov
stojaci v komplexe Versailles (arch.Hardouin-Mansart, 1679). Prísne osovú kompozíciu dotvárali
dva rady piatich pavilónov po dlhších stranách. Celkové vyznenie areálu "Erdoház" dnes znehodnocujú
početné drobné stavby detského o tábora. Bočné pavilóny boli asanované. Okrem samotného
"zámku" sa zachovali budovy situované po stranách hlavného vstupu.
Kaštieľ na obdĺžnikovom pôdoryse priečnom na os areálu je dvojtraktovou, podpivničenou stavbou
s jedným nadzemným podlažím. Dlhšie priečelia zvýrazňujú centrálne, trojosové rizality
so štítmi. Súčasné využitie objektu je neadekvátne voči jeho architektonickej, umeleckej
a urbanistickej hodnote. Napriek desaťročiam zanedbávania sa tu zachoval rad cenných
prvkov (zábradlie schodiska, mreže okien, výplne dverí) ako aj torzo vnútorného zariadenia.
A/ Pohľad na hlavný objekt od východného vstupu
B/ Východné priečelie
C/ Západné priečelie
D
A
B
C
E
A/ Štít s hodinami na rizalite
západnej fasády
B/ Pôvodná výplň západného
vstupu
C/ Severná bočná fasáda
D/ Zábradlie schodiska
na východnom priečelí
E/ Druhotne upravované mreže
okna východnej fasády
A
D
B
E
C
A/ Historický záber na areál Erdoház zo záveru 19.storočia
B/ Niekdajšia sála kaštieľa, dnes jedáleň
C/ Detail obloženia pôvodného kozubu z bieleho mramoru
D/ Vstupná sieň s neobarokovými nadstavcami na západnej stene
E/ F/ Historizujúca skriňa a stôl patriace k pôvodnému zariadeniu (kon.19.st.)
F
A
C
B
A/ Pilier východnej - hlavnej brány
do areálu so sochou diviaka
B/ Rímsa piliera západnej brány
položená (z neznámych dôvodov)
na drevených kockách
C/ Dvojica pôvodných hospodárskych
objektov vo východnej časti
D/ Detail piliera hlavnej brány
E/ Torzo kamenného prstenca studne
D
E
Prestavby v druhej polovici 20.storočia takmer dokonale potreli pôvodný charakter
Erdodyovskej poľovníckej chaty situovanej severozápadne od obce Chtelnica, v lokalite
Výtoky. O jej niekdajšej podobe vypovedá iba členenie hmoty
a minimum autentických detailov.
C / D / Detaily: konzola pre drevenú podperu strechy
stredného rizalitu a liatinové zábradlie okolo pozemku
E/ Historická fotografia - lovecká chata grófa Jána Pálffyho
na panstve v Budmericiach
A/ Pohľad na hlavné priečelie
od severozápadu
B/ Pohľad od juhozápadu
Charakteristika
B
C
A
V blízkosti obce Suchá nad Parnou, v lokalite Vlčindol vznikla na prelome
19. a 20.storočia "oddychová zóna" zámožnejších trnavských mešťanov
prezentovaná vilovými stavbami ako aj adaptáciami starších, vinohradníckych
domov.
D
Objekty spája nielen zhodná, jednoduchá pôdorysná schéma (obdĺžnik)
a dispozícia (1-traktová), ale aj bohatá rezbárska dekorácia uplatňujúca sa
na čelných štítoch hlavných fasád, okolo okien, na predsieňach a verandách.
Žiaľ táto architektúra sa pomaly, ale isto vytráca. Jej miesto zaberá uniformne
pôsobiaca "katalógová" výstavba rodinných domov a rekreačných chát,
dotváraná podľa vkusu svojich vlastníkov. Miesto tým prichádza o svoj
osobitý ráz s celkovo jednotne pôsobiacou pôvodnou architktúrou.
Jeden z typických objektov približujú aj fotografie na tejto strane. Niekdajšiu
honosnosť jeho dlhej šesťosovej fasády (a) paralelnej k ceste pripomínajú dnes
iba torzá rezbárskeho dekoru. Len nad jedným z okien sa zachovala
trojuholníková suprafenestra s úponkovým ornamentom po vonkajšej strane.(b)
Podobne bol stvárnený aj parapet. (c) Vyrezávaná konzola vedľa vstupu
je jediným m pozostatkom predsiene. (d)
Využitie stavby je maximálne neadekvátne - slúži totiž ako voliéra...
Charakteristika
Dom č.511 je stavbou na obdĺžnikovom pôdoryse, s jedným nadzemným
podlažím a polozapusteným suterénom. Hlavná fasáda
je 7-osová. Je zastrešený sedlovou strechou s trojuholníkovými,
doskovými štítmi. Jednoduchú architektúru oživujú rezbárske detaily.
Na uličnom priečelí sa zachovali v pôvodnom stave a počte vyrezávané
okenné rámy a dvojkrídlové, kazetové okenice. Ich vznik predpokladáme
na konci 19.storočia. Veranda zo strany vinohradov zaujme členením
štvorbokých nosníkov a konzolami s vyrezávanými, štylizovanými rastlinnými
úponkami. Objekt - zrejme staršieho pôvodu - bol upravený
koncom 19.storočia.
Hlavné priečelie domu
Pivničný priestor
Detail konzol z dvorovej verandy
Okno hlavnej fasády
Nedeliteľnou súčasťou pôvodného obrazu dedín a miest pod Karpatmi sú
pamiatky sakrálneho umenia.Radíme medzi ne božie muky, mariánske stĺpy,
kríže, samostatné sochy svätých (vo vinohradníckych regiónoch obzvlášť rozšírené
skulptúry sv.Urbana), prícestné kaplnky a kalvárie. Vyžarovanie protireformačného
centra (Trnavy) a hlavného mesta Uhorska (Bratislavy) sa podpísalo nielen na ich
počte a diferencovanej výtvarnej a remeselnej kvalite v širokom rozpätí od rustikálnej
úrovne až po mimoriadne náročné, ikonograficky osobité realizácie.
Jedným z autenticky zachovaných zástupcov najstaršej, románskej vrstvy sakrálnej
architektúry v skúmanom regióne je jednoloďový kostol Nanobovzatia Panny Márie
v Trstíne, stojaci mimo obce, na dodnes funkčnom cintoríne v lokalite Hájiček (A).
Soklová rímsa s oblým profilom (B) a oblúčkový vlys tvorený radom hrotitých oblúkov
pod strechou polkruhovej apsidy (D) dokladajú prienik istých prvkov gotického tvaroslovia uplatňujúcich sa na "tradičnom", románskom základe. Helmica veže je kamenná.
(C) Úroveň stredovekého umeleckého remesla prezentuje výplň vstupného
portálu s gotickým kovaním. (list ...)
A
B C D
A
B
Chtelnica - barokovo upravená kaplnka sv.Jána Krstiteľa, pôvodne presbytérium
staršieho opevneného kostola s takmer štvorcovou loďou. (A) Prezentované
kamenné základové murivo lode. (B) Línia opevnenia je dodnes čitateľná
v teréne okolo kaplnky
Dlhá - opevnený, v jadre gotický kostol sv.Margity (C)
Renesančný vstupný portál do opevneného areálu (D)
C
D
Lančár, renesančný opevnený kostol sv.Michala ako architektonická
a pohľadová dominanta situovaná na vyvýšenine nad obcou
A/ celkový pohľad na opevnený areál z juhu B/ pohľad na kostol z juhovýchodu
C/ neskorobarokový portál v južnom úseku múru D/ veža s kamennou helmicou
A
B
C
D
Kláštor sv.Kataríny pri Dechticiach
Kláštor sv.Kataríny pri Dechticiach patrí medzi najvýznamnejšie sakrálne pamiatky
malokarpatského regiónu. Kláštor rehole františkánov založil v roku 1618 miestny
zemepán Krištof Erdody na mieste údajných zjavení sv.Kataríny. Archeologický výskum
ale potvrdil, že už v 15.storočí stál na tomto mieste menší gotický kostol s polygonálnym presbytériom. Po založení plnil kláštor úlohu oblastného cirkevného centra
a stal sa jedným z dôležitých pútnických miest. Kláštor plnil aj významnú kultúrnu
úlohu pri formovaní barokovej slovenčiny. Dejiny kláštora boli veľmi nepokojné.
V 17.storočí bol niekoľkokrát vydrancovaný počas protitureckých vojen a stavovských
povstaní. Kláštor nakoniec zlikvidovalo až nariadenie Jozefa II. z roku 1786,
ktorým rušil všetky kláštory nevykonávajúce pedagogickú alebo charitatívnu činnosť.
Po tomto dátume začal rozsiahly areál postupne chátrať a slúžil obyvateľom
okolitých obcí ako zdroj lacného stavebného materiálu.
Podobu pôvodného kláštorného areálu z prvej polovice 17.storočia nepoznáme. Dodnes
zachované ruiny kláštorného kostola sv.Kataríny boli postavené okolo roku 1750, veža bola
ku kostolu pristavaná neskôr, na začiatku 18.storočia. So stavbou kostola sa spája
meno známeho staviteľa trnavského Univerzitného kostola Pietra Spazza, avšak miera jeho
podielu na stavbe nie je známa. Kostol je jednoloďový, loď rytmizujú piliere, pôvodne
nesúce krížovú klenbu. Presbytérium s rovným záverom je pomerne dlhé, čo je obvyklé
pre kláštorné kostoly. Kostol bol osvetlený úzkymi polkruhovo ukončenými oknami
v bočných stenách, pred pristavaním veže boli okná aj v severnej fasáde. V interiéri
kostola sa nachádzalo spolu osem oltárov, z ktorých sa dodnes zachovalo torzo kamenného
hlavného oltára sv.Kataríny, odkryté archeologickým výskumom. V kostole bolo okrem oltárov
množstvo spovedeľníc, ktoré slúžili pútnikom počas veľkých pútí. Kostol mal aj štukovú
výzdobu, časť z nej sa zachovala na východnej stene lode.
K východnému múru kostola bola pristavaná budova kláštora. Tvorila ju štvorkrídlová
budova samotného kláštora s rajským dvorom a hospodárske budovy s noviciátom,
ktoré uzatvárali ďalšie nádvorie. Podľa archívnych prameňov boli v kláštore cely
pre 34 mníchov, refektár, oratórium určené pre zakladateľov kláštora a veľká knižnica.
V hospodárskej časti boli sklady potravín a remeselnícke dielne (stolárska, kováčska,
krajčírska).
A/ Historický záber na ruiny kláštorného
kostola
B/ Kláštor sv.Kataríny na II.vojenskom mapovaní
Okrem kostola a hlavnej kláštornej budovy bolo v okolí množstvo ďalších stavieb.
Priestor pred kláštorom vymedzoval veľký polkruh obklopený kaplnkami a cintorínom.
Na svahu južne od kláštora bola jedna z kláštorných záhrad, ďalšia bola v údolí potoka
západne od areálu. V údolí sa nachádzali aj dva rybníky.
Posledných 16 rokov sa o areál kláštora stará dobrovoľnícke občianske združenie
Katarínka. Za toto obdobie sa podarilo vyčistiť areál od náletových drevín a zakonzervovať
murivá kostola, veže a časti kláštornej budovy. Pri konzervácii sa používajú tradičné
stavebné technológie. Vybudovalo sa aj základné zázemie pre turistov (ohniská, lavičky,
informačné tabule). V súčasnosti prebieha rekonštrukcia veže kostola s cieľom využiť ju
ako rozhľadňu.
C/ Hypotetická rekonštrukcia barokovej podoby areálu
D/ Loď a triumfálny oblúk s južným štítom
E/ Ruiny kostola sv.Kataríny, celok
F/ Ruiny kláštornej budovy
D
E
C
F
C
B
A
A/ Pezinok, ranobarokový portál
farského kostola
B/ Pezinok, kláštorný kostol kapucínov
C/ Suchá nad Parnou, kaplnka sv.Urbana
D/E / Pezinok, brána v prieluke medzi farským
kostolom a domom na Holubyho ul.č., detail
F/ Modra, kaplnka Panny Márie Snežnej
D
E
F
Charakteristika objektu
Cintorínska kaplnka v Častej, ktorú nechal postaviť Viktor Fugger
je cenným príkladom drobnej sakrálnej architektúryzáveru 19.storočia.
Zastupuje konvenčný typ na pravouhlom, takmer štvorcovom pôdoryse.
Predobrazy objektu by sme mohli nájsť na stránkach staviteľských "handbuchov"
a vzorových albumov mimoriadne obľúbených v 19.storočí.
Pamiatkové hodnoty kaplnky spočívajú najmä v rade autenticky zachovaných
výtvarných a umeleckoremeselných prvkov. Historizujúci dekor sa sústreďuje
predovšetkým na vstupné priečelie. Bližšiu pozornosť si tu zaslúžia gotizujúci
portál s dvojkrídlovými dverami s ornamentálnym kovaním, pôvodnými zámkami,
kľučkami a klopadlami, ako aj tympanón s terakotovým reliéfom tróniacej
Panny Márie s dieťaťom adorovanej anjelmi.
Pôsobivým prvkom exteriéru je tiež baldachýnová vežička vysunutá na konzoly.
V oknách lode a záveru sa zachovali farebné sklené výplne.
Hoci táto stavba nepatrí do úzko chápanej kategórie "tradičnej architektúry"
daného regiónu - ale naopak, prezentuje dobovo rozšírený prúd - je potrebné
podchytiť aj tento druh pamiatok. Dodajme, že kaplnka v Častej nie je zapísaná
v ÚZPF.
Hlavné priečelie
Detail kovania dverí
N
Tympanón portálu
s terakotovým reliéfom
A
B
Trstín, kostol Nanebovzatia Panny Márie
Gotické kovanie vstupného portálu,
celok a detail
E
F
E / F / G / Chtelnica, kostol sv.Trojice
detaily ranoklasicistických plátovaných dverí
C/D
Dolné Orešany, kostol Nanebovzatia Panny Márie
Fragment exteriérovej maľby
a neskorogotická krstiteľnica
G
A
C
Príklady miestnej sochárskej tvorby
obdobia neskorého baroka,
prezentujúcej vysokú remeselnú
a výtvarnú úroveň
A/ stĺp s Immaculatou v Pezinku, datovaný
rokom 1749
B/ socha sv.Urbana, patróna vinohradníkov
stojaca pred kaplnkou tohto svätca
v Suchej nad Parnou
C/ Mariánsky stĺp z Dechtíc, detail
D/ Chtelnica, socha sv.Floriána
pred klasicistickou budovou fary
E/ Chtelnica, súsošie Ukrižovania
F/ Chtelnica, súsošie Korunovania
Panny Márie nad hlavným portálom
kostola sv.Trojice
B
D
E
F
A
Dobrovodské kamenosochárske dielne, ktorých "produkty" stretávame na území
takmer celého západného Slovenska neboli dodnes predmetom uceleného bádania.
Diela vychádzajúce z tohto okruhu prezentujú nielen diferencovanú kvalitatívnu
úroveň v škále od majstrovských prác po rustikálne: v mnohých prípadoch
dokladajú aj ikonograficky málo frekventované typy (Smolenice, kríž s reliéfmi
"Arma Christi" - nástrojmi Kristovho umučenia na podstavci).
Dobrá Voda
A/ Historický záber, stĺp so sochou šaštínskej Piety na návsi
B/C/D Klasicistický kríž nad obcou
E/ Rustikálna socha Jána Nepomuckého
B/C
D
E
Charakteristika objektu
Portál vstupu
do hrobovej
komory
Hlavná fasáda kaplnky
N
Situovanie hrobky v rámci
areálu cintorína
kostol Narodenia Panny Márie
Celok - frontálny pohlad
Objekt situovaný na obecnom cintoríne v Smoleniciach radíme medzi
charakteristickké ukážky sepukrálneho staviteľstva obdobia neskorého
historizmu. Reprezentatívnosť architektonického riešenia "areálu v areály"
je navyše podčiarknutá umiestnením celku v danom prostredí.
Komplex pozostáva z dvoch hlavných súčastí: na terase zaberajúcej lichobežníkovú plochu v severozápadnom výbežku cintorína stojí centrálna
kaplnka na pôdoryse priečneho oválu. V južnom múre spevňujúcom terasu
je situovaný vstup zvýraznený segmentovým nadstavcom a rodovým erbom,
vedúci do hrobovej komory pod kaplnkou. Tá predstavuje architektúru
v pomerne čistom, novobarokovom slohovom výraze.
Hlavná, symetricky komponovaná,konvexne predstupujúca fasáda stavby
je akcentovaná oblúkovo prevýšeným štítom so zvonicou. V ploche štítu
vidíme reliéfny Christogram obklopený lúčmi. Vo vstupe s polkruhovým
nadpražím sa zachovala pôvodná kazetovaná dvojkrídlová
dverová výplň, ako aj svetlík s ornamentálnou mrežou. Vnútorné vybavenie
kaplnky predstavujú autentické lavice a oltárna architektúra, tiež v jednotnom
historizujúcom duchu.
Autor tohto uceleného riešenia nám zatiaľ nie je známy, jeho náročnosť
bola podmienená najmä požiadavkami aristokratického objednávateľa.
Nemožno vylúčiť, že šlo o architekta z budapeštianskeho prostredia.
Pripomeňme, že projekty pre renováciu pálffyovského sídla v Smoleniciach
vypracoval Ignác Alpár, hlavný predstaviteľ neskorej eklektiky v druhom
centre Monarchie.
C
A/B
F
D
E
Dobrovodská náhrobníková tvorba
ako zvláštna kapitola v produkcii tunajších dielní
s osobitými formovými riešeniami
a pôsobivými, rustikálnymi variáciami
barokových a klasicistických východísk.
A/ Oblúkové, manželské náhrobníky
B/ Klasicistický náhrobník so sochou smútiacej
ženy ako zjavná odozva na rozšírený
"mestský" typ
C/ Reliéf s lebkou symbolizujúcou pominuteľnosť
v podnoži klasicistickej stély
D/ Barokový náhrobník s Ukrižovaným
E/ Náhrobník "kamennárskeho magistra"
Jána Bartuška
F/ Klasicistický rodinný náhrobník
Hoci cieľom tohto katalógu bolo v prvom rade mapovanie
autentických hodnôt zachovaných "in situ",
nemohli sme sa vyhnúť ani prípadom, v ktorých tieto hodnoty
zanikli, zanikajú, resp. sú vytvorené všetky podmienky
pre ich nenávratnú stratu. Vzťah k tradíciám má niekedy
bizarné podoby prejavujúce sa v svojskom prístupe
vlastníkov k historickým objektom. Ich škála siaha
od rozporuplných snáh o záchranu po systematickú
likvidáciu a zanedbávanie s cieľom čím skoršieho
zbavenia sa "neužitočnej" stavby.
Nasledujúce listy dopĺňajú galériu zásahov
nevhodných z pamiatkového hľadiska zdokumentovaných
na predchádzajúcich "kapitolách" tejto práce.
A/ Paradoxne vyznievajúci nápis na zateplenej fasáde
historickej budovy modranskej majoliky
E/ Železničná stanica vo Svätom Juri
odsunutá "vďaka" modernizácii
na vedľajšiu koľaj záujmu.
Lepšie na tom nie je ani blízka
stanica konskej železnice
B/ "Živelná" vilová zástavba vinohradov
bez vzťahu k danej lokalite a architektonických
hodnôt likviduje stáročnú podobu najbližšieho okolia
malokarpatských obcí (ilustrácia - Svätý Jur)
D/E Synagóga
vo Svätom Jure, bez využitia
a perspektívy (?)
a iná forma likvidácie
architektonických hodnôt
prostredníctvom nového
využitia (synagóga v Modre)
F
G
F/ Majdán, býv.továreň Chemolak
Industriálne dedičstvo, ako ďalšia
otvorená otázka
G/ "Obnova" jednej historickej
architektúry vo Svätom Jure
Download

Katalóg stavebných a umelecko-historických prvkov tradičnej