obnova
Jozef Lenhart
Obnova kaštieľa v Tomášove
Osudy šľachtických sídiel na Slovensku boli po druhej svetovej vojne veľmi dramatické. Na základe dekrétu prezidenta republiky č. 108/1945
prešli do vlastníctva Československej republiky. Dôsledky dekrétu sa stali pre mnohé objekty priam likvidačné. Tomášovský kaštieľ sa v roku 1946
dostal do správy Povereníctva sociálnej starostlivosti, ktoré rozhodlo, že bude slúžiť za štátny prevýchovný ústav pre žobravú a túlavú mládež
a záchranu tejto mládeže, ktorej počet sa denne zvyšuje... To síce prispelo k jeho zachovaniu, ale zároveň si vyžiadalo urýchlené započatie
adaptačných prác, ktoré siahli na jeho umelecké a dispozičné hodnoty a do veľkej miery ich utilitárnym spôsobom zdecimovali. V zmenenej
politickej situácii po roku 1989 bol v zmysle reštitučného zákona kaštieľ v roku 1993 vrátený pôvodnému majiteľovi. Ten uzavrel so štátom zmluvu
o prenájme a kaštieľ naďalej ponechal chovancom a v užívaní ministerstvu školstva. Po pätnástich rokoch prenájmu bol však pamiatkový objekt
vysťahovaný. Bez ďalšieho užívania a údržby začal chátrať a dostal sa do predaja. Nový majiteľ, ktorý ho nadobudol v roku 2007 sa rozhodol
kaštieľ obnoviť a prestavať na hotelové, kongresové, ubytovacie a stravovacie zariadenie vysokého štandardu.
Tomášov, hlavné priečelie
kaštieľa z parku po
pamiatkovej obnove,
2011
Tomášov, hlavné priečelie
kaštieľa z parku po
pamiatkovej obnove,
2011
Pôvodné klasicistické
balkónové stĺpy na
severnom priečelí
kaštieľa po reštaurovaní,
2011
Pôvodné klasicistické
balkónové stĺpy na
severnom priečelí
kaštieľa po reštaurovaní,
2011
56
2 2012
Je paradoxné, že o objekte existuje veľmi málo informácií aj v staršej odbornej maďarskej literatúre. Jeho
stavebný vývoj a vlastnícke vzťahy sa pokúsili zosumarizovať, objasniť a vyhodnotiť autori architektonicko-historického a umeleckohistorického výskumu kaštieľa v predprojektovej fáze jeho obnovy, ktorý vykonali
v roku 2007.1
V čase výskumu bol už kaštieľ vo veľmi zlom stave.
Jeho interiér bol utilitárnymi zásahmi a prestavbami
znehodnotený, pôvodné slohové prvky a výzdoba zdecimovaná na minimum, murivo oslabené vzlínajúcou
sa vlhkosťou, exteriérové omietky zdevastované, okná,
dvere a krytina nevyhovujúce... Navyše bol objekt zo
záveru 18. storočia obstavaný novodobými objektmi
(kotolňa, telocvičňa, bytovky pre zamestnancov ap.),
ktoré slúžili prevádzke nápravnovýchovného ústavu,
a bol obrastený vegetáciou neudržiavaného rozľahlého historického parku.
Prieskum okrem zdokumentovania fyzického stavu tomášovského kaštieľa priniesol aj závažné zistenia o jeho stavebnom vývoji a vlastníckych vzťahoch.
Výskum tohto pamiatkového objektu však nemožno
považovať za ukončený. Treba sa k nemu vrátiť a nájsť
preň vo vývojom rade barokových kaštieľov na Slovensku miesto zodpovedajúce jeho významu. Zvlášť teraz,
po ukončení obnovy kaštieľa, ktorá zúročila výskumom
zistené skutočnosti.
Kaštieľ bol postavený koncom 18. storočia (približne v rokoch 1767 – 1769), tento dátum však nebol
archívnym výskumom verifikovaný. Bol odvodený od
letopočtu zachovaného na kovaných železných dverách osadených v kamennom portáli vedúcom do povalového priestoru, kde je uvedený rok 1767. Nepriamo tento údaj dodatočne odobril aj nález medeného
grajciara z roku 1763, nájdený počas výkopových prác
v priestore čestného nádvoria.
Kaštieľ postavili na okraji obce Tomášov (pôvodne
Fél), v časti nazývanej Majorház (Mayorhász, Mojorháza pusta).2 Z názvu sa usudzuje, že vznikol na mieste
dávnejšej hospodárskej usadlosti (jej existencia nebola výskumom potvrdená), ktorá sa nachádzala na vyvýšenine obtekanej meandrujúcim ramenom Malého
Dunaja. Zátoka rieky tu svojím hlbokým korytom zaujímavo pretvorila fádny rovinatý terén lužného lesa
a vnútila mu romantickú konfiguráciu optimálne zodpovedajúcu osvieteneckej filozofii 18. storočia, ktorá
okrem iného proklamovala i kult prírody. Dodnes je
tok rieky zaznamenaný v terénnych zlomoch vytvorených vysušeným riečiskom a krajinársky obohacuje
rozsiahly park obklopujúci kaštieľ, ktorý „nepohltila“
expandujúca výstavba.
Kaštieľ tvorí trojkrídly objekt, ktorého bočné
krídla vyčleňujú priestor čestného nádvoria. Vo svojom architektonickom výraze je poznačený vplyvmi
viedenského baroka a domácimi vzormi. Severná fasáda hlavnej budovy predstavuje klasicizujúci prepis
priečelia niekdajšieho predmestského bratislavského sídla Antona Grasalkoviča (Grassalkovich; dnešný
Prezidentský palác), ktorého blokovú pôdorysnú
schému obohacuje o hospodárske krídla pôvodne
i dnes otvorené do prostredia krajinársky upraveného parku. Pôvodne boli výškovo diferencované. Časť
krídel napojená na hlavnú budovu bola jednopodlažná, s priestormi slúžiacimi na obytné a reprezentačné účely, zatiaľ čo ich koncové časti boli prízemné
a využívali sa na prevádzkové potreby kaštieľa.3 Výšková gradácia bočných krídel nielen zmalebňovala
strešnú krajinu historického objektu, ale účinne členila aj jeho hmotu a zvýrazňovala reálnu perspektívu hĺbky nádvoria. Tento zaujímavý „iluzívny“ prvok,
typický skôr pre vrcholný barok ako pre klasicizmus,
poukazujúci na invenčnosť neznámeho projektanta
kaštieľa, ktorý pri prestavbe v roku 1953 zanikol.4 Prízemné časti krídel boli nadstavené a výškovo zjednotené.
Zakladatelia tomášovského kaštieľa
Prameňov o vzniku tomášovského kaštieľa je málo,
rovnako málo je aj informácií o jeho zakladateľovi Jánovi Jesenákovi a ďalších vlastníkoch kaštieľa (rody
Draškóci, Vay, Strasser).5 Jesenákovci patrili k starším
uhorským rodom, medzi šľachtu sa zaradili už v roku
1540. Udelené šľachtické výsady boli uznaním za
preukázanú udatnosť v bojoch proti Turkom.6 Svoje
pozície si budovali postupne, pôsobili ako advokáti mnohých uhorských aristokratov a vďaka svojim
schopnostiam sa prepracovali až na najvyššie pozí-
cie v Miestodržiteľskej rade. Politický vplyv i majetky nadobudli hlavne v 18. storočí, za verné služby
Habsburgovcom. V druhej polovici 18. storočia už
patrili medzi najbohatšiu uhorskú šľachtu. Len v Bratislave vlastnili Jesenákovci dvanásť domov, z toho
štyri obývali a ostatné prenajímali.7
Tomášovský kaštieľ dal postaviť Ján I. Jesenák
(Johann Jeszenák) na rodinných majetkoch, ktoré mali predovšetkým na Žitnom ostrove, v okolí Kráľovičových Kračian (Királyfi), od ktorých mali
Jesenákovci odvodený i predikát „de Királyfi“.8 Bol
mimoriadne úspešným právnikom a vzdelaným,
rozhľadeným mužom. Svoje vidiecke sídlo si nechal
vybudovať tak, ako to bolo typické pre dobu, keď žil
a osvietenskú filozofiu, ktorá ju poznačila. Motív vzniku kaštieľa je aj dnes, po 250 rokoch, jednoznačne čitateľný z apelatívneho obsahu zachovaných prepisov
textov, ktoré sa pôvodne nachádzali na pamätníkoch
dotvárajúcich rozsiahly krajinársky kaštieľsky park.9
Odhaľujú pôvodný úmysel Jána Jesenáka postaviť
kaštieľ v otvorenej krajine. Hovoria o potrebe navrátenia sa človeka do prírody, hľadaní vnútornej harmónie a o pravých hodnotách, na ktoré človek pre
povinnosti zabúda a o ktoré sa neuvážene pripravuje.
Ján I. Jesenák sa však zo svojho diela dlho netešil. Zomrel ani nie desať rokov po jeho dokončení,10
a keďže bol slobodný a bezdetný, jeho majetok prešiel na synov jeho brata Pavla, ktorého syn Ján II. Jesenák, známy svojou filantropiou s mecenášstvom,
zdedil tomášovský kaštieľ.11 Bol veľkým dobrodincom bratislavského evanjelického lýcea a významne
finančne podporil i výstavbu (nemeckého) evanjelického kostola. Jeho skutky dodnes pripomína oslavná
báseň Znelky,12 ktorú napísal Karol Kuzmány.
Kaštieľ bol už v čase dedenia užívaný a jeho riešenie, výtvarná výzdoba i park, ktorý sa v odbornej
literatúre uvádza ako prvý anglický park v strednej
Európe (Uhorsku), boli zadefinované.
Dekoratívna slepá pletencová výplň
podokenného parapetu na južnom
rizalite
Dekoratívna slepá pletencová výplň
podokenného parapetu na južnom
rizalite
Dekoratívna pletencová výplň
balkónového zábradlia na
bratislavskej Redute z Mostovej ulice
z rokov 1914 – 1919, 2011
Dekoratívna pletencová výplň
balkónového zábradlia na
bratislavskej Redute z Mostovej ulice
z rokov 1914 – 1919, 2011
Pôvodné kované železné dvere so
zachovaným vročením po obnove,
2011
Pôvodné kované železné dvere so
zachovaným vročením po obnove,
2011
Vývojové etapy kaštieľa
Architektonicko-historický výskum
tomášovského kaštieľa určil šesť
vývojových etáp, ktoré počas jeho
250-ročnej existencie zásadnejšie
zasiahli do jeho substancie a zanechali v objekte čitateľné stopy.
Spravidla súviseli so zmenou vlastníckych vzťahov a takmer výlučne
boli vyvolané amortizáciou stavby
a zmenou slohu. Boli však vykonávané citlivo, takže kaštieľ si dodnes
zachoval svoj pôvodný barokový
vzhľad i dispozičné riešenie.
Prvá etapa v rokoch 1776 až
1769, tzv. jesenákovská, súvisí s výstavbou kaštieľa, ktorú inicioval
a vykonal Ján I. Jesenák. Objekt
postavili v intenciách klasicizujúceho baroka na pôdoryse písmena
U ako monumentálnu trojkrídlovú stavbu orientovanú otvoreným
2 2012
57
stene východného bočného krídla kaštieľa. Dodatočným výskumom uskutočneným počas prestavby
kaštieľa na hotelové zariadenie však bolo zistené, že
ide o mylnú interpretáciu vzniku kaplnky, pretože k jej
výstavba sa udiala až v nasledujúcej stavebnej etape.
Iniciátorkou tretej etapy (1890 až 1908), tzv.
vayovskej, bola pravdepodobne Klementína Vayová,
rod. Draškóciová, vdova po Dionýzovi Vayovi. Týkala
sa okrem úpravy interiérov predovšetkým pretvorenia anglického parku na romantický a výstavby kaplnky, ktorá sa uskutočnila až v závere 19. storočia. Potvrdzuje to aj zatiaľ jediná konkrétna písomná zmienka
o jej existencii uvedená v schematizmoch Ostrihomskej arcidiecézy (1885 – 1910), kde sa spomína ako
oratorium privatum S. Margharetam V. M. – súkromná
modlitebňa sv. Margity (Antiochijskej), panny a mučenice.15 Dokladá to aj plán panstva z roku 1894,16 kde
je k pôdorysu kaštieľa po prvýkrát prikreslené polygonálne presbytérium kaplnky. Súčasne bola pod
úrovňou terénu v blízkosti kaplnky vybudovaná aj
hrobka zaklenutá kupolou. Vo výskume je nesprávne identifikovaná ako sala terrena. Zrejme realizátori
výskumu vychádzali z informácií G. Rotensteina, ktorý v týchto miestach spomína takýto objekt, ibaže ten
bol riešený ako nadzemná stavba.
Štvrtá etapa (1918 až 1925), tzv. strasserovská,
sa spája s rodinou Strasserovcov von Györvár,17 ktorá kúpila kaštieľ aj s poľnohospodárskou pôdou od
vdovy Vayovej ešte pred prvou svetovou vojnou. Na
začiatku prvej vojny kaštieľ z neznámych príčin vyhorel a potom toto staré šľachtické sídlo slúžilo ako
vojenský lazaret. Po vojne bol citlivo obnovený, takže si aj naďalej zachoval svoj pôvodný barokový
vzhľad. Počas obnovy ale došlo k dotvoreniu štukovej výzdoby fasád. Hoci výskum tvrdí, že výzdoba
pochádza z 18. storočia, nie je to tak. Dodatočným
výskumom bolo zistené, že ozdobné plastické prvky
uplatnené na reprezentačných priečeliach sú analogické s eklektickou výzdobou bratislavskej Reduty,
Hlavné priečelie kaštieľa,
2008
Hlavné priečelie kaštieľa,
2008
Nádvorie kaštieľa v čase
stavby kongresovej sály
Nádvorie kaštieľa v čase
stavby kongresovej sály
Čestné nádvorie
po rekonštrukcii a
vydláždení, 2011
Čestné nádvorie
po rekonštrukcii a
vydláždení, 2011
Stĺpová hala, kamenné stĺpy s
ornamentálnou insitnou maľbou zo
60. rokov 20. storočia, 2010
Stĺpová hala, kamenné stĺpy s
ornamentálnou insitnou maľbou zo
60. rokov 20. storočia, 2010
58
2 2012
čestným nádvorím na juh. Dominantu nádvoria tvoril vystupujúci rizalit hlavnej budovy, na prízemí so
sálou terrenou zaklenutou klenbovými poliami dosadajúcimi na valcové stĺpy. Miestnosti na poschodí
a v časti bočných krídel boli riešené ako piano nobile, s reprezentačnými a obytnými priestormi. Ich zariadenie a výzdoba, podľa zachovaného opisu Gottfrieda Rotensteina,13 zodpovedali dobovému vkusu
a neskorobarokovému štýlu.
Druhá etapa okolo roku 1850, tzv. draškovská,
sa týkala obnovy kaštieľa a spája sa so zmenou vlastníka, ktorým sa stal gróf Július Draškovský (Gyula
Draskóczy). Kaštieľ a jesenákovský majetok získal sobášom s Lujzou Jesenákovou,14 dcérou Jána IV. Jesenáka. Výskum uvádza, že v tomto čase došlo k rozšíreniu kaštieľa, zmene lokalizácie hlavného schodiska
a k adaptácii interiérov piana nobile. Najvýznamnejším stavebným zásahom malo byť zriadenie kaštieľskej kaplnky a prístavba jej presbytéria k východnej
Šiestu etapu v rokoch 1965 – 1975, tzv. ústavnú,
realizovalo Ministerstvo školstva ČSSR. Keďže sa rozsiahlou adaptáciou kaštieľa na nápravnovýchovný
ústav nepodarilo dosiahnuť požadovaný „komfort“,
areál dobudovali. V priľahlom parku postavili telocvičňu, kotolňu a bytovky pre zamestnancov ústavu.
Súčasne bol v parku vybudovaný letný bazén, amfiteáter, ihrisko a skleník. Nové objekty narušili historicitu lokality a znehodnotili historický park.
ktorú postavili v rokoch 1913 – 1919 podľa projektov budapeštianskych architektov Dezidera Jakaba
a Marcela Komora. Výzdoba je do detailov identická
v tvare prepletanej výplne zábradlia, ktoré sa nachádza na balkónoch fasády Reduty z Mostovej ulice, so
slepou kružbou zábradlia umiestneného pod okennými parapetmi dvorového rizalitu kaštieľa.18 Je teda
reálny predpoklad, že tomášovský kaštieľ bol okolo
roku 1925 kompletne novobarokovo prefasádovaný
a jeho výzdoba bola dotvorená štukatérmi pracujúcimi na bratislavskej Redute. Tvar slepej kružby z okenného parapetu bol v zredukovanej podobe použitý
pri rekonštrukcii zábradlia terasy nachádzajúcej sa
pred severným priečelím kaštieľa, ktorú spomína G.
Rotenstein.
V súvislosti s obnovou exteriéru kaštieľa došlo i k obnove a modernizácii jeho interiéru. Bol prispôsobený dobovému vkusu 30. rokov 20. storočia. Z tohto obdobia sa dodnes v kaštieli zachovali
zabudované interiérové prvky (mackintoshovsko-hoffmannovský typ okien, presklené dvere členené
rastrom). Tieto úpravy optimálne zjednotili interiér
poznačený vývojom a dodali mu výraz art deca.
Piatu etapu (1947 až 1953), tzv. školskú, vyvolala zmena funkcie kaštieľa, ku ktorej došlo po znárodnení šľachtického sídla a jeho preradením do kategórie internátnych ústavov. Prestavbu realizovalo
Povereníctvo školstva ČSR a spája sa s pridelením
skonfiškovaného objektu Povereníctvu sociálnej starostlivosti (1946). Adaptácia sa uskutočnila v dvoch
fázach. V prvej účelovo upravili vykradnuté interiéry
a zmenili ich na kancelárske priestory súvisiace s prevádzkou nápravnovýchovného zariadenia. V druhej,
ktorá sa začala v roku 1953, nadstavili historický objekt nad prízemnými časťami bočných krídel kaštieľa,
čím vznikli priestory učební, kabinetov a internátneho ubytovania. Našťastie, nadstavba bola vykonaná
citlivo a jej projektant ju navrhol v duchu barokového
riešenia stavby, takže celkom splynula s objektom. Za
historizujúcou fasádou naprojektoval racionálne rozložený sled miestností prístupný z chodby vedenej
v po dĺžke bočných krídel.
Stavebná obnova kaštieľa
V rokoch 2008 až 2011 uskutočnili noví majitelia
kaštieľa obnovu a prestavbu niekdajšieho šľachtického sídla na hotelové zariadenie vysokého štandardu. Možno ju považovať za siedmu stavebnú
etapu. Už v štádiu prípravných prác a hľadania koncepcie jeho obnovy boli súčasne s budúcim využitím kaštieľa zadefinované i jeho pamiatkové hodnoty, ktoré mali zostať zachované, resp. obnovené.
Pre projektanta sa stalo určujúcim zadanie pamiatkovej obnovy, ktoré zohľadňovali nálezové skutočnosti a riešilo revitalizáciu degradovanej historickej
substancie objektu. Obnova bola navrhnutá tak,
aby sa objekt násilne nemodernizoval a zachovala
sa jeho najväčšia devíza – barokový charakter stavby. Skúsenosti prizvaných projektantov s pamiatkovými objektmi boli predpokladom, že ich autorský
a inovačný zásah do historického objektu bude vykonaný citlivo a dokážu optimálne využiť prieskumom zistené primárne výtvarné a architektonické
hodnoty kaštieľa pre obnovenie
jeho genius loci.19
Empatia s daným historickým
priestorom ich priviedla k filozofii nepodriadiť existujúcu dispozíciu
novej náplni, ale náplň podriadiť historickej dispozícii. Pôvodné reprezentačné priestory piana nobile
ponechali na reprezentačné a spoločenské účely hotela, ťažisko ubytovacích zariadení presunuli do
nehodnotnej nadstavby bočných
krídel, do prízemia ich niekdajších
hospodárskych častí naprojektovali kuchyňu, reštauráciu, recepciu
s lobby barom a hosťovské apartmány. Vybudovanie kongresovej
sály vyriešili jej zahĺbením pod úroveň čestného nádvoria, čím zostal
priestor nádvoria neporušený.
Komunikácia so supervízorom
kaštieľa20 viedla k revitalizácii štýlovo hybridných interiérov do 30.
rokov 20. storočia. Je to v pamiatkarskej praxi nebývalé a odvážne rozhodnutie, ktoré sa ukázalo
ako správne a zároveň aj schopné
zohľadniť požadovaný hotelový
luxus, priznať objektu jeho novú
funkciu, ďalšiu kultúrnu vrstvu 21.
Barokový kabinet s maľbou v
pompejskom štýle, stav počas
odkryvu, 2009
Barokový kabinet s maľbou v
pompejskom štýle, stav počas
odkryvu, 2009
Detail nástennej maľby s gemami
zobrazujúcimi antické božstvá, po
reštaurovaní, 2011
Detail nástennej maľby s gemami
zobrazujúcimi antické božstvá, po
reštaurovaní, 2011
Nástenná maľba v izbe s
medailónmi po odstránení
sekundárnych vrstiev
Nástenná maľba v izbe s
medailónmi po odstránení
sekundárnych vrstiev
2 2012
59
Grafický kabinet počas
reštaurovania, priehľad do
prístavby z roku 1947
Grafický kabinet počas
reštaurovania, priehľad do
prístavby z roku 1947
Grafický kabinet po zreštaurovaní
a vložení grafických listov do
iluzívnych rámov, 2011
Grafický kabinet po zreštaurovaní
a vložení grafických listov do
iluzívnych rámov, 2011
Grafický kabinet, detail iluzívnej
maľby luisézneho obrazového rámu
Grafický kabinet, detail iluzívnej
maľby luisézneho obrazového rámu
60
2 2012
storočia a zároveň štýlovo „sceliť“ solitérnych grafických listov inštalované aj diela patvšetky vývojové etapy kaštieľa a his- riace do cyklu, čo sa aj potvrdilo rovnakými rozmermi
torické nálezy do harmonického iluzívne maľovaných obrazových rámov.
Vytváranie kabinetov – miest „pre potešenie“
celku.
– bolo v baroku veľmi obľúbené. Spravidla to boli
komorné miestnosti, v ktorých majiteľ prezentoval
Grafický kabinet a barokové
svoju záľubu v zberateľstve umeleckých diel alebo
nástenné maľby
V prípade tomášovského kaštieľa je kuriozít. V prípade grafického kabinetu šlo o cielemimoriadne pozoruhodným a infor- né vystavenie zbierky grafických listov. Ich výber urmačne bohatým pramenným mate- čite nebol náhodný, pretože kabinety mali presne
riálom cestopis Gottfrieda Rotenste- stanovený program. Škoda, že G. Rotenstein napriek
ina, akýsi dobový bedeker vydaný detailným opisom iných kaštieľskych reálií nezanev roku 1784, v ktorom je detailne chal súpis grafických listov vlepených do maľovaopísaná výzdoba a zariadenie kaštie- ných rámov, ani zoznam mien ich autorov. V prípade
ľa i jeho parku. Napriek tomu že ide tomášovského grafického kabinetu vieme iba to, že
o beletriu, možno ho považovať za išlo o diela „holandských majstrov“.
Pri rekonštrukcii výzdoby práve táto informácia
seriózny historický dokument už
tým, že rok vydania 1784 jednoznač- pomerne presne určila obsah kabinetu. Výber grane potvrdzuje existenciu kaštieľa fických listov bol zvolený tak, aby rešpektoval fakt,
a jeho vznik pred týmto dátumom. že pôvodnú výzdobu kabinetu tvorili diela nizozemPravdivosť uvádzaných informácií ských maliarov zobrazujúce scény zo života na vidiepotvrdil aj výskum objavením ma- ku, idylické pastierske výjavy alebo alegórie. Nemožliarskej výzdoby interiérov, ktorá no vylúčiť ani názor, že dôvodom výberu diel týchto
zodpovedá Rotensteinovým opi- autorov mohla byť i náboženské orientácia Jesenásom. Autor venuje pozornosť výmaľ- kovcov. Boli protestanti a grafické cykly vytvorené
be salónov pania nobile, z ktorých na cirkevné námety, ako je to napríklad v grafickom
zvlášť vyzdvihuje kurióznu výzdobu kabinete bratislavského Mirbachovho paláca, im boli
grafického kabinetu, kde rámy obra- cudzie. Rozhodne boli vzdialené životnému názozov boli namaľované iluzívnou tech- ru Jána Jesenáka, ktorý bol stúpencom osvietenskej
nikou priamo na stenu a do nich boli filozofie.21
vlepené „obrazy holandských majRekonštrukcia výzdoby tomášovského grafickéstrov“. S najväčšou pravdepodob- ho kabinetu je zaujímavá i nekonvenčnou spolupránosťou išlo o grafické listy.
cou privátneho zariadenia so štátnou zbierkotvornou
Existenciu spomínaného kabi- inštitúciou. Slovenská národná galéria a jej grafický
netu sa podarilo prieskumom za- kabinet spravuje počtom najväčšiu kolekciu graficchytiť a presne identifikovať. Pôvod- kých diel holandských majstrov na Slovensku. Vďaka
ne bol koncovou reprezentačnou pochopeniu projektu, umožneniu prístupu k zbierke
miestnosťou západného krídla a povoleniu výberu diel podľa vopred vypracovanej
kaštieľa. Po nadstavbe jeho prízem- koncepcie mohlo dôjsť k rekonštrukcii zaniknutej pônej časti v 50. rokoch 20. storočia sa stal súčasťou vodnej výtvarnej výzdoby niekdajšieho barokového
chodby vedúcej k učebniam v dostavbe. Keďže roz- kabinetu tomášovského kaštieľa.
sah zachovania pôvodnej maľby nebolo možné deZ vybratých originálov boli zhotovené faksimifinovať, projekt s ich reštaurovanie nerátal. Až po le, ktoré boli vlepené späť do rámov namaľovaných
odstránení sekundárnych vrstiev omietok a náterov,
ktoré prekrývali maľbu, bolo jasné v akom rozsahu
a kvalite sa baroková maľba nachádza. Jednoznačne
išlo o zaujímavú a netradičnú výzdobu, bez známych
analógií. Z umeleckého a historického hľadiska je to
cenný doklad riešenia barokového interiéru, špeciálne obrazového kabinetu.
Napriek vysokému stupňu poškodenia nástennej maľby pristúpili majitelia kaštieľa k zmene projektu, ktorý neuvažoval s rekonštrukciou kabinetu
a rozhodli sa pre jeho revitalizíáciu do pôvodného
stavu.
Výzdobu grafického kabinetu tvoria štvorhranné, rozmerovo diferencované obrazové rámy s maliarsky imitovanou plastickou rezbou vavrínových
listov a závesnou luiséznou mašľou. Podľa týchto typických štýlových znakov možno vznik výzdoby zaradiť do 80. rokov 18. storočia. V kabinete boli okrem
na stenu. Sú to novodobé kópie grafických listov popredných bruselských, antverpských, amsterdamských a leydenských maliarov a rytcov. Medzi dielami sú grafické listy podľa obrazov D. Teniersa ml.,
posledného predstaviteľa veľkej flámskej maliarskej
tradície 17. storočia, ktorý sa preslávil bujarými dedinskými scénami. Takéto dva grafické listy z dielne
popredného francúzskeho rytca Le Basa zdobia dnes
steny kabinetu. K nim treba zaradiť aj alegórie piatich
zmyslov od rytca a maliara J. Botha, netradične interpretované ako humorné žánrové scénky doplnené vtipnými veršíkmi v starej flámštine a štyri ročné
obdobia od F. Blomearta. Koncept dopĺňajú manieristické alegórie živlov od reprezentanta severského
manierizmu Henrika Gotziusa, či grafická reprodukcia obrazu významného flámskeho barokového maliara P. P. Rubensa.
Grafický kabinet je dnes malou exkurziou, ktorá
ponúka okrem dotyku s talentom veľkých umelcov
i obraz niekdajšieho vidieckeho života. Je dôkazom
úsilia šľachty vyrovnať sa s dobovým vkusom a módnymi trendmi, ktoré diktoval panovnícky dvor, v prípade Tomášova tereziánska Bratislava.
Barokové nástenné maľby sa zachovali aj v ďalších troch miestnostiach západného krídla kaštieľa. Nepatrili k jeho reprezentačným, ale obytným
priestorom. V minulosti boli navzájom prepojené
a ich spriechodnenie počas obnovy objektu obnovili.
Súbežne s obnovou kaštieľa bol vykonaný i reštaurátorský prieskum malieb, ktorý potvrdil ich fragmentárny výskyt. Išlo o maľbu realizovanú technikou secco, ktorá vznikla súbežne s výstavbou kaštieľa okolo
roku 1770 v duchu módneho klasicizmu. Ten sa presadil v umení okolo polovice 18. storočia po objavení
zaniknutých antických miest Herculanea a Pompejí.
Hoci nadšenie pre antické umenie bolo povrchné
a naivné, dokázalo vyprovokovať návrat k antickej
dokonalosti a zásadne zmeniť vkus, ktorý nadobudol
rozmer životného štýlu a výtvarného slohu.
Jedným z mnohých impulzov antického umenia
bol aj pokus o návrat k životu na vidieku a v prírode.
Tieto myšlienky hlásané filozofmi, na čele ktorých
stál J.J. Winkelmann a J.J. Rouseau, našli obdivovateľov predovšetkým u šľachty, ktorá si ich však vysvetlila po svojom ako rozmarnú a nákladnú hru „na prirodzenosť“. Jesenákovský kašieľ v Tomášove so svojimi
interiérmi i parkom je toho vynikajúcim príkladom.
Nástenné maľby tomášovského kaštieľa sú typickými reprezentantmi novoantického klasicistického
štýlu a predstavujú elegantné antikizujúce interiéry
riešené v kultivovanej chromatickej farebnosti. Steny člení panelovanie s bordúrou a dotvárajú kvetinové girlandy či drapérie so „zavesenými“ portrétnymi
medailónmi v sivých tónoch, realizovanými technikou grisaille napodobujúcou nízky reliéf.
Výtvarne pokročilejšie je riešená miestnosť s antickými „gemami“. Ide o typickú ukážkou klasicistickej transkripcie tzv. pompejskej maľby. Použitím
antických motívov sa podarilo dekoratérovi vytvoriť
sofistikovaný priestor, ktorý opticky tektonizujú široké lizény dotvorené obrázkami antických božstiev
(Diana, Afrodita, Apolón?). Prieskumom sa zistilo, že
maľba bola realizovaná na mladšej vrstve tvorenej
florálnym dekorom zodpovedajúcim neskorému rokoku. Pompejská premaľba toto riešenie čiastočne
rešpektovala a prijala do svojej výtvarnej koncepcie,
takto bola i zreštaurovaná.
Predlohou nástennej maľby boli zrejme vzorníky, ktoré sa v druhej polovici 18. storočia stali dostupnou inšpiráciou dekoratérov. Niektoré detaily, zvlášť
figurálne alebo drapérie, však boli realizované alla
prima.
Rekonštrukcia tomášovského kaštieľa na hotelové zariadenie je poučením pre pamiatkarov,
projektantov i stavebné a dodávateľské firmy. Predovšetkým treba konštatovať, že obnova a modernizácia si vyžaduje veľa osvety, argumentácií, kompromisov, tolerancie a pochopenia zo strany vlastníka
a metodikov. Napriek týmto problémom sa podarilo
v neuveriteľne krátkom čase troch rokov zrekonštru-
Detail iluzívne maľovaného
luisézneho rámu s vlepenou grafikou,
alegóriu zraku, po rekonštrukcii 2011
Detail iluzívne maľovaného
luisézneho rámu s vlepenou grafikou,
alegóriu zraku, po rekonštrukcii 2011
Detail iluzívneho maľovaného
obrazového rámu s vlepenou
grafikou od Gotziusa po
rekonštrukcii, 2011
Detail iluzívneho maľovaného
obrazového rámu s vlepenou
grafikou od Gotziusa po
rekonštrukcii, 2011
Pôvodný rokokový štítok na vrátach
niekdajšieho prejazdu kaštieľa, 2011
Pôvodný rokokový štítok na vrátach
niekdajšieho prejazdu kaštieľa, 2011
Presbytérium kaštieľskej kaplnky
po obnove so zariadením v štýle art
deco
Presbytérium kaštieľskej kaplnky
po obnove so zariadením v štýle art
deco
2 2012
61
Schodiskové zábradlie a secesné
vitrážové okná po pamiatkovej
obnove, 2011
Schodiskové zábradlie a secesné
vitrážové okná po pamiatkovej
obnove, 2011
ovať zanikajúci kaštieľ a vrátiť ho späť do života vo
vysokej estetickej kvalite, v historických hodnotách,
s nádychom prepychu a dekadencie.
Poznámky
1/ Objednávateľ výskumu Miloš Turac, s. r. o; autori výskumu Marián Havlík, Elena Sabadošová, archívny výskum Veronika Nováková, park Veronika Vágenknechtová.
2/ Vojenské plány územia z rokov 1782 – 1894, Archív PÚ
SR Bratislava.
3/ Pohľadnica kaštieľa z rokov 1925 – 1930, súkromný archív rodiny Strasser.
4/ List Slovenského pamiatkového úradu z 10. augusta
1953 adresovaný Krajskému národnému výboru, školskému referátu, v ktorom je vyjadrené súhlasné stanovisko so
zamýšľanou adaptáciou, podmienky a určený projektant
„architekt-pamiatkar, ktorý je členom Sväzu čs. výtvarných
umelcov. Archív PÚ SR Bratislava, inventár KÚŠPSOP 1947
– 1994, krabica 29.
5/ Kol. autorov: Súpis pamiatok na Slovensku, zv. 3. Bratislava, SÚPSOP – Obzor 1969, s. 285.
6/ Mrva, I.: Rod Jesenák a Bratislava. Diplomová práca FF
UK Bratislava, 1977/1978.
7/ Mrva, I.: tamtiež.
8/ Prídomok Királyfi získal Ján Jesenák spolu s Pavlom
a Štefanom 15. apríla 1776. In: Oršulová, J.: Heraldické
pamiatky Bratislavy, Bratislava, Marenčin – Vydavateľstvo
PT 2007, s. 28 – 33, 91 – 95.
9/ Gottfried Rotenstein uvádza doslovné prepisy textov: latinský z obelisku antického básnika Horácia, vlastným menom Quintus Horatius Flaccus (65 pred n. l. – 8 pred n. l.),
ktorý proklamuje právo na nerušený súkromný život, drobné radosti a nezávislosť, francúzsky na súsoší mnícha so
žiakom od dramatika a herca Destouchesa, vlastným menom Philippe Néricault (1680 – 1754), vyjadruje radostný
pocit zo samoty a nadšenie z rozjímania.
10/ Ján I. Jesenák zomrel v roku 1776.
11/ V roku 1781 získal brat Jána II., Pavol II. titul barón, ktorý
sa vzťahoval aj na jeho potomkov.
12/ Znělky 1 – 7 – R, Lyceálna knižnica SAV, Bratislava;
K, s. 194 – 198 (uverejnil Rudo Brtáň). Pôvodný názov:
Znělky, které k svěcení slavnosti založení výbor. konviktu Jesenákova složil Karel Kusmáni, R. P. 1826, 14. ledna.
13/ Gottfried, šľachetný pán z Rotensteinu, pod týmto
Príklepová baroková kovaná lišta
s kvetinovým motívom na vrátach
prejazdu, po obnove 2011
Príklepová baroková kovaná lišta
s kvetinovým motívom na vrátach
prejazdu, po obnove 2011
Pôvodná baroková košová mreža
na dvorovom okne hlavnej budovy
kaštieľa
Pôvodná baroková košová mreža
na dvorovom okne hlavnej budovy
kaštieľa
Foto: J. Lenhart
62
2 2012
pseudonymom treba rozumieť Jána Pálfiho st., autora diela Beschreibung der Insel in Ungarn 1784...
14/ Siebmacher uvádza ako manželku Júliusa Draškovského Lujzu Jesenákovú, na evanjelickom cintoríne na Kozej
bráne v Bratislave je však na náhrobku ako vdova po Júliusovi Draškovskom uvedená Alojzia Jesenáková.
15/ Výskum uskutočnili Jozef Lenhart a Peter Karaba, historik Arcibiskupského úradu v Trnave.
16/ In: ZOP 1985, KÚŠPSOP Bratislava.
17/ Kaštieľ s majetkami kúpila rodina Strasser v roku 1908
– Rudolf Strasser von Györvár (1857 – 1935) s manželkou
Mathilde (1864 – 1922) pre syna Aloisa Strasser von Györvár (1889 – 1939) s manželkou Antoniou, rod. Seibl von
Ringenhart (1893 – 1980). Posledným vlastníkom a reštituentom kaštieľa bol ich syn Rudolf (2. 4. 1919) s manželkou
Daisy, rod. Chorin (17. 7. 1925).
18/ Výskum uskutočnil Jozef Lenhart.
19/ Vypracovaním projektovej dokumentácie bol poverený
ateliér G+G Projekt – obnova pamiatok s. r. o. (Jana Gregorová, Pavel Gregor).
20/ Supervízorom kaštieľa a metodikom bol Jozef Lenhart,
navrhol a vypracoval štúdie štýlového mobiliáru art decových i barokových apartmánov a riešenia interiéru kaplnky. Nábytok realizoval ateliér Dimun – Bobíková (Tomáš Dimun, Lucia Bobíková) v spolupráci s firmou Citadel Nové
Zámky a VDD Orava, ktorá dodala barokové obklady a barokové aj art dekové dvere a okná.
21/ Ideový program kabinetu vypracoval a výber diel uskutočnil Jozef Lenhart.
22/ Reštaurátorské práce realizovali poslucháči katedry
reštaurovania – ateliéru reštaurovania nástennej maľby
VŠVU v Bratislave pod vedením pedagóga Jána Sikoriaka.
Pramene
Archív PÚ SR Bratislava, inventár z rokov 1919 – 1951, krabica 99; inventár z rokov 1947 – 1994, krabica 129.
Havlík, M. – Sabadošová, E.: Kaštieľ v Tomášove, architektonicko-historický a umeleckohistorický výskum, 2007.
Kol. autorov: Súpis pamiatok na Slovensku, zv. 3. Bratislava,
SÚPSOP – Obzor 1969.
Súkromný archív rodiny Strasser.
Súkromný archív Art hotela Kaštieľ.
Download

článok - Art Hotel Kaštieľ Art Hotel Kaštieľ