ANTICKÁ KULTÚRA A UMENIE
NAJSTARŠIE KULTÚRY A UMENIE EGEJSKEJ OBLASTI
Pojem antika (z lat. antiquus = starý) sa používa na označenie dejín, kultúry a umenia
starovekého Grécka a Ríma. Kultúrne hodnoty, ktoré vytvorili Gréci a Rimania sa stali
základom európskej s prostedníctvom nej do veľkej miery aj svetovej kultúry.
NAJSTARŠIE KULTÚRY A UMENIE EGEJSKEJ OBLASTI
Najstaršia kultúra a civilizácia v Európe vznikla na ostrovoch v Egejskom mori. Ich
obyvatelia prevzali z Blízkeho východu používanie kovov. V bronzovej dobe sa tu na
križovatke námorných ciest, na ostrove Kréta rozvíjala Minójska kultúra (3000 - 1400 p.n.l.).
Vo svojich začiatkoch bolo krétske umenie pod cudzími vplyvmi (anatolské, egyptské).
Individuálny charakter mala ich keramika, vyznačujúca sa originálnymi dekoratívnymi
motívmi (plynulé špirály, meandre). V sochárstve vznikajú tvarovo jednoduché figúrky
z hliny a iných materiálov, na ktorých je vidieť záujem sochárov o pohyb a gesto. Obľúbeným
námetom terakotových sošiek sú mužské a ženské božstvá aj zvieratá. Ľudské postavy majú
charakteristické krétske oblečenie. V strednom období ( 2100 p.n.l.) Kréťania stavajú veľké
paláce (palác v Malle, Knossos, Faistos).
Palác v Knosse vykopal A. Evans, od ktorého pochádza názov civilizácie, odvodený od kráľa
Minóa. Paláce zanikli možno pri výbuchu sopky Théry, alebo ich zničili cudzie vpády. Boli
zložité, chaotické, ani jedna miestnosť sa nepodobala na druhú (labyrinty). Panovnícky palác
mal až 5 poschodí a asi 1 300 miestností, vrátane hospodárskych priestorov. Niektoré
miestnosti mali strechu, iné boli otvorené, niektoré mali verandu, galérie, bazén, boli
vykurované, jedny boli svetlé, druhé polotmavé, ďalšie tmavé. Palác mal kanalizáciu,
vodovod, kúpeľ, splachovacie záchody v strede v smere východ - západ veľký obdĺžnikový
dvor. Jediný monumentálny priestor v paláci bola trónna sieň, pôvodne s dreveným trónom a
s kamennými lavicami po obvode. Steny v paláci a v sieni boli pokryté maľbami, ktoré
mapovali život Kréťanov.Významným stavebným prvkom boli stĺpy, ktoré mali nielen
podpornú funkciu, ale aj členili priestor. Zaujímavé na nich bolo, že sa zužovali smerom dolu.
Boli drevené a pokryté kľukatou vzorkou.
Zo sochárstva sa nezachovali monumentálne diela, len malé kultové sošky a reliéfy. Z
Knóssu pochádza malá kultová nádoba v podobe naturalisticky stvárnenej býčej hlavy rythón. Je z obdobia asi 1500 p.n.l., z čierneho seatitu s pozlátenými rohmi, oči sú z kryštálu.
Ďalší nález z Knóssu je sadrová býčia hlava. Kréťania z rôznych materiálov (slonovina,
terakota, fajansa, bronz) vytvárali malé sošky bohýň s hadmi. K reliéfnym prácam patria
poháre, ktoré boli zdobené technikou repouse - tepaným reliéfom (zlaté poháre z hrobky na
Peloponéze). Známy je výjav z tejto výzdoby, zachytávajúci býka, ktorý napadol lovca
a lovkyňu a vyhadzuje jedného z nich do vzduchu.
Pre maliarstvo a umelecké remeslo na Kréte je typický tzv. morský štýl : maliari zobrazujú
(na nádobách aj freskách) rôzne prírodné tvary, morské živočíchy, ako sú chobotnice, delfíny,
lietajúce ryby. Postupne upúšťajú od naturalizmu, napodobňovania prírody a z malieb na
nádobách v tzv. palácovom štýle odkolo roku 1450 p.n.l. už môžeme vyčítať ich snahu
pretvoriť svet prírody a dať mu určitý, poriadok, ozdobnú symetriu. Na niektorých freskách sa
objavuje egyptský vplyv (výjavy so sprievodmi). V palácovom štýle je vytvorená napr.nádoba
s Konossu, na ktorej sú motívy dvojitej sekery (labrys = dvojitá sekera, symbol Kréty)
a rastlinný ornament.
Ďalšou starobylou kultúrou Egejskej oblasti bola Mykénska kultúra. Vytvorili ju grécki
Achaici, ktorí splynuli s domácim obyvateľstvom. Grécke ( helénske) kmene prichádzali do
oblasti Grécka postupne: okolo roku 2000 p.n.l. sa Achaici usídlili na Peloponéze
a v západnej časti Grécka, zatiaľčo Iónovia obsadili jeho východnú časť. Mykénska kultúra
bola syntézou kultúry pôvodného obyvateľstva a archaickej gréckej kultúry. Gréci boli viac
pastiermi ako poľnohospodármi, ale pestovali víno, obilie, olivy, poznali hrnčiarsky kruh,
zaoberali sa aj kováčstvom. Okrem nových stavebných foriem a nových typov keramiky
zaviedli aj nové zvyky.
Ich kultúru pomohol objaviť hlavne objaviteľ Tróje Schlieman. Po Mykéňanoch ostali
šachtové a kupolové hroby. Šachtové hroby sú staršie. Tvorí ich rad pravouhlých hrobiek,
vysekaných do skaly. Majú murované steny postavené z menších kameňov a drevené doskové
stropy. Našli sa v nich zlaté masky, zlaté a strieborné šperky a zbrane. Majú prevažne
minójsky charakter. Tvary a dekor sú však už mykénske. Okrem iného sa v takom hrobe našla
aj inkrustovaná dýka: na medenom plechu je vyložený výjav lovu na leva zo zlata a striebra
(technika nielo). Kupolové hrobky (14.st. p.n.l.) boli kruhovito uzavreté radom tesne k sebe
priliehajúcich kolmo postavených kamenných dosák : majú kruhový pôdorys - tolos a nepravú
klenbu. Prístup do nich je dlhou otvorenou chodbou z kamenných kvádrov (dromos).
Z týchto hrobov najvýznamnejšia je Atreova hrobka z Mykén z doby asi 1400 p.n.l. Kvádre
tejto hrobky sú tak dokonale otesané, že vyzerajú ako plynulá klenba. Vchod je zdobený
farebnými stĺpmi s bohatou ornamentikou. Pred hrobkou bolo asi spoločné pohrebisko.
Na strmých salách si Mykéňania stavali pevnosti - hrady (Tyrnys, Mykény) s múrmi vysokými
aj 20 m. Pod nimi si zakladali dediny. Vonkajšie múry hradov pôsobili jednoducho, ale vnútri
bolo prepychové vybavenie. V hornej časti vnútorných stien boli napr. alabastrové vlysy
a ostatné plochy boli pokryté freskami intenzívnych farieb. Stĺpy boli pokryté hrubou vrstvou
zlata. Paláce boli prehľadné, tvarovo pravidelné; okolo centrálnej časti boli symetricky
usporiadané miestnosti. Najtypickejšou časťou tohto stavebného celku bol megaron- základ
neskoršieho gréckeho domu i chrámu. Bol to typ obydlia, oddávna známy z Anatólie ( dnešné
Turecko). Skladal sa z 3 hlavných stavebných prvkov : 1/ otvorená stĺpová hala, b/ predsieň c
/ hlavná pravouhlá miestnosť v s otvoreným ohniskom ( krbom) a otvorom v strope.
Megaron slúžil ako prijímacia miestnosť a ako súkromné obydlie vládcu. Vchádzalo sa doň
zo dvora obkoleseného stĺpmi. Portál lemovali piliere zapustené do steny, mierne z nej
vystupujúce (pilastre). Pilastrové ukončenia stien priečelia, dopredu vysunuté bočné steny
oddeľovali vstupnú časť od predsiene (pronaos).
Sochárska výzdoba architektúry bola skromná. Zachovala sa Levia brána v Mykénach - na
trojuholníkovom štíte nad vchodom (tympanóne) je vápencový reliéf s levmi.
Na palácových maľbách v Tyrynte sú badateľné krétske vzory. Mykéňania opúšťali prírodné
tvary a v maliarstve a v prácach z drahých kovov namiesto nich uplatňovali štylizovaný
ornament a niektoré maľby boli založené už na abstraktných geometrických tvaroch. Na
neskorých mykénskych vázach sú figurálne výjavy, ktoré obkolesujú v páse celú nádobu.
Okolo roku 1000 p.n.l. Mykénsku kultúru zničili Dórovia, ktorí sa prisťahovali do tejto
oblasti. Dokončili grécke sťahovanie. V tomto období sa ustálili sídla Grékov.
MEGARON
KULTÚRA A UMENIE ANTICKÉHO GRÉCKA
Charakteristika a periodizácia gréckej antiky
Gréci (Heléni) v dobe prvej gréckej kolonizácie obsadili sever Balkánskeho poloostrova,
stredné Grécko, Peloponéz, založili mestá v Malej Ázii, počas druhej kolonizácie ( 800 p.n.l.)
sa sťahovali na západ - do južnej Itálie, na Sicíliu, k Adriatickému moru a nakoniec
k Čiernemu moru. Zakladali malé mestské štáty, ktoré sa nikdy nespojili aj pre členitý terén
krajiny. Najkultúrnejší boli Iónoviav Malej Ázii, ktorí preberali kultúru z Východu
a sprostredkovali jej podnety ostatným helénom. Z pôvodne pastierov sa postupne stali
námorníci, obchodníci, remeselníci. Žili v otrokárskej spoločnosti, kde sa otrokmi stávali aj
zadĺžení roľníci. K ich najvyspelejším sídlam patrili Atény (Iiónovia, zrod demokracie, vznik
ústavy) a významné postavenie získala aj Sparta (Dórovia, vojenská demokracia). Boli
polyteisti. Ako Indoeurópania si ctili prírodné sily, nad ktorými stál boh nebies - Zeus. Ich
náboženstvo sa od animizmu, totemizmu, fetišizmu vyvinulo k vyšším formám - bolo
antropomorfné, bohovia, sidliaci na hore Olymp, konali ako ľudia a Gréci o nich vytvorili
množstvo bájí - mýtov, ktoré boli neskôr, vďaka Homérovi a Hesiodovi zachytené aj
v písomnej podobe ( 8. st.p.n.l.). Kňazi u nich nezohrávali významnú úlohu; dôležití boli
básnici ( Homér: ,,Illias“ a ,,Odysea“) Bohyňa múdrosti, vojny a umenia bola Athéna,
Afrodita predstavovala krásu a Apolón hudbu, poéziu veštbu a jasnovidectvo. Viedol zbor 9
múz a sídlil na Parnase pri Delfách. Boh ohňa, remesiel a sochárstva bol Hefaistos.
Periodizácia gréckeho umenia:
Predhistorické obdobie 10. - 9. storočie p.n.l.
Archaické obdobie 8. - 6. storočie p.n.l.
Klasické obdobie 5. - 4. storočie p.n.l.
Obdobie helenizmu 3. - 1. storočie p.n.l.
Všeobecná charakteristika gréckeho umenia :
Pojem techné = remeslo, umenie; tvoria spolu jednotu. V niektorých gréckych obciach sa
remeslo resp. umenie pokladá za menejcennú fyzickú prácu, za ponižujúcu činnosť, nehodnú
slobodného človeka alebo aristokrata, v iných, napr. v Aténach, v Korinte si umenie vážia
a remeslu sa nevenujú len výhradne otroci.
Znaky gréckeho umenia :
Preberanie podnetov z Východu ( Egypt, Mezopotámia, Malá Ázia, Kréta )
Humanizmus ( ideálom nie je boh, panovník ako syn boha, ale človek, usilujúci sa ovládnuť
prírodu; v Grécku vzniká filozofia a v jej rámci základy vied )
Kalokagatia ( grécky ideál človeka, ktorý sa však vzťahoval len na slobodných, harmonická
krása tela a duše; grécke umenie vytvára ideál zdravého, silného, sebavedomého človeka héroa, ktorý je dokonalejší, než skutoční ľudia, nepozná súcit so slabými a utláčanými, nevidí
krásu aj v škaredoti, ako moderné umenie, škaredé = smiešne)
Antropomorfizmus (snaha dávať veciam vlastnosti a podobu človeka, čo sa odráža aj v gréckej
mytológii, kde nesmrteľní bohovia nie sú zbožštené zvieratá ako na Východe, kde prežíval
totemizmus, ale sú ako keby ľuďmi so zveličenými vlastnosťami; ľudská postava je
východiskom gréckeho výtvarného umenia, jeho hlavný motív, ľudská miera sa uplatňuje aj
v architektúre - je primeraná človeku a nie bohom, na rozdiel od Egypta alebo Mezopotámie)
Klasickosť, dokonalosť (táto črta gréckeho umenia je založená na jednote obsahu a formy,
zmyslového a rozumového poznania; obsahom gréckeho umenia je mytológia a skutočný
život / mimesis = napodobňovanie skutočnosti /;hľadá sa symetria, harmónia,
proporcionálnosť, poriadok sveta tak vo filozofii, ako aj v umení). Grécke umenie sa stalo
estetickou normou v ďalšom vývoji európskeho umenia)
Charakteristika druhov výtvarného umenia
Architektúra
Hlavným typom architektúry sú chrámy. Na vyvýšených miestach nad mestami (akropola)
boli vystavané chrámové komplexy. Chrám bol príbytok boha a bol postavený ako dom. Bola
v ňom umiestnená socha boha, ktorému bol zasvätený. Veriaci sa zhromažďovali pri oltári
pred chrámom. Okrem chrámov Gréci stavali divadlá, štadióny, mauzóleá, mestá
s trhoviskom na námestí (agora) a tieňovými stĺporadiami (kolonádami). V predhistorickom
období sa vzorom gréckeho chrámu stal megaron. V archaickom období sa vyhranili hlavné
typy gréckeho chrámu a dva stavebné slohy: dórsky a iónsky. Stavalo sa z dreva a asi od roku
600 p.n.l. z kameňa. V klasickom období vznikol korintský sloh (okolo 400 p.n.l.), ale do
helenistického obdobia sa používal len v interiéroch. Za Perikla nastal v Aténach najväčší
rozkvet umenia. V 5.- 4. st. p.n.l. sa zakladajú nové mestá a vznikajú prvé kamenné divadlá,
amfiteátre, stavané v prírodnom teréne, v tvare kotla. V helenistickom období je grécke
umenie ovplyvňované orientálnymi podnetmi, nastal rozvoj urbanizmzu (Alexandria v Afrike,
Pegamon, Antiochia v M. Ázii, Heliopolis v Sýrii a pod.).
Charakteristika gréckych stavebných slohov :
Dórsky sloh je najstarší, hovorí sa mu aj ,,mužský“, lebo bol masívny a strohý. Rozvíjal sa
asi od 1100 p.n.l. na Peloponézskom poloostrove, potom sa dostal aj do kolónií. Od iónskeho
sa líšil o.i. trámovím, stĺpmi a štítmi. Trámovie sa skladá z troch častí : architráv, vlys a rímsa;
rímsa ( karniža) T.J. horná časť trámovia výrazne vyčnieva. Stredná časť trámovia vlys je
zložený zo striedajúcich sa metóp (dosky s reliéfmi) a tryglyfov (hranolové bloky s 3 zvislými
žliabkami - trochilmi). Architráv na spodnej časti trámovia je položený na stĺpoch a je to len
hladký hranol s nosnou funkciou. Dórsky stĺp, spočiatku drevený, bol bez pätky, spočíval
priamo na podmurovke, stylobate. Hlavica mala 2 časti: vrchná, abakus, bola štvorcová
doska, spodná, nábežník, echinus, bola vypuklá. Krčok stĺpa mal 1- 3 ryhy. Stĺp mal žliabky kanelury (10- 24). Tympanón, trojuholníkový štít bol na krátkych stranách obdĺžnikových
chrámov, mal červené alebo nebovomodré pole( podobne červené boli aj metópy). V poli štítu
bola sochárska výzdoba. Strecha bola sedlová. (Apolónov chrám v Termách, Hérin chrám
v Olympii, Parthenón a Hefaisteion v Aténach, Apolónov chrám na Sicílii, Apolónov chrám
v Korinte.)
Iónsky sloh sa rozvíjal od 6. storočia p.n.l. na pobreží Malej Ázie a na Egejských ostrovoch.
Pre svoju ľahkosť,štíhlosť a ladnosť sa nazýva aj ženský. Iónske chrámy boli
monumentálnejšie, než dórske.Stĺp mal pätku, driek a hlavicu, bol štíhly, jeho výška bola 9
násobok priemeru a hlavica mala po oboch stranách po dva volúty (špirálovito stočené
stavebné články). Mala poduškovitý tvar. Pätka (tzv.atická) mala 2 vypuklé obliny a nimi
zovretý žľab (trochilos). Kanelury na drieku boli hlboké, úzke a stretali sa v tentok pásiku.
Echinus bol zdobený ornamentom vajcovcom (kyma). Funkciu stĺpov preberali aj karyatídy stĺpy v tvare ženskej postavy v charakteristickom oblečení (peplos). Architráv bol
horizontálne rozčlenený na 3 pásy a odstupňovaný : vlys zdobil plynulý reliéf
(ornamentálny,figurálny), rímsa bola bohato zdobená (kyma). Iónsky štít sochársku výzdobu
nemal.Sedlová strecha mala po okrajoch žľab - simu - s chrličmi v tvare levej hlavy
(Artemidin chrám v Efeze, Erechteion na Akropole v Aténach).
Korintský sloh nie je samostatný sloh. Je to varianta iónskeho slohu.Hlavná podlišnosť je
v stĺpoch : korintská hlavica má tvar kalicha, ktorý je v dolnej časti zdobený dvoma radmi
akantových listov. Tvorcom tohto slohu bol sochár Kallimachos v klasickom období okolo r.
400 p.n.l..
Hlavné typy gréckeho chrámu :
Chrám medzi antami, in antis, gr. distylos. Vznikol z megaronu. Mal predsieň - pronaos,
tvorenú dvoma predsunutými bočnými stenami - antami. Medzi ne boli vložené 2 stĺpy.
Chrámy stáli na stupňovitom podnoží (krepis, krepidoma; horná časť podmurovky - stylobat).
Neskôr pribudla zadná sieň, ale bez vchodu do cely.
Prostylos. Mal predstavané stĺporadie - vysunutú prednú časť podopretú stĺpmi (stoa, resp.
portikus).
Amfiprostylos. Mal vysunutú prednú časť podopretú stĺpmi na oboch priečeliach.
Peripteros. ,,Okrídelný“ chrám. Bol veľký, mal rad stĺpov na všetkých stranách.
Dipteros. Veľká stavba s dvoma radmi stĺpov.
Pseudoperipteros. Mal polstĺpy zapustené do steny.
Kruhový chrám. Bol zriedkavý, malý, obkolesený stĺpmi.
Podľa počtu stĺpov sa chrámy delia na :
- chrámy mali vždy párny počet stĺpov
distylos
tetrastylos
hexastylos ( najčastejší typ)
oktastylos
dekastylos
dodekastylos
Download

ANTICKÁ KULTÚRA A UMENIE.pdf