5-6 | 2011
ZVÁR ANIE
odborný časopis so zameraním na zváranie a príbuzné technológie | ročník 60
SVAŘOVÁNÍ
ISSN 0044-5525
Atómová absorpčná spektrometria
v laboratóriách VÚZ – PI SR
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 1 / 2 0 0 8
a
Vzdelávanie a certifikácia personálu
vo VÚZ – PI SR
Divízia vzdelávania zabezpečuje:
Kurzy vyššieho zváračského personálu
Kurzy zvárania a spájkovania kovov
Kurzy zvárania plastov
Kurzy nedeštruktívneho skúšania
Certifikačný orgán pre certifikáciu
personálu zabezpečuje:
Certifikáciu personálu v oblasti zvárania
Certifikáciu personálu pre nedeštruktívne zváranie
Autorizovaný národný orgán – ANB zabezpečuje:
Kvalifikáciu personálu v oblasti zvárania
Osvedčovanie vzdelávacích miest – ATB
Vydávanie európskych diplomov EWF
Vydávanie medzinárodných diplomov IIW
Vydávanie európskych certifikátov
Račianska 71, 832 59 Bratislava 3
tel.: +421/2/49 246 279/546
fax: +421/2/49 246 276/335
e-mail: [email protected]
[email protected]
www.vuz.sk
PR Í H OV OR
Vážení čitatelia,
tento rok je to už 60 rokov, kedy začal VÚZ v novembri 1951 v Bratislave tradíciu organizovania odborných podujatí prvým medzinárodným zváračským kongresom.
Táto tradícia sa neskôr opakovala celkovo dvadsaťštyrikrát, podujatia sa organizovali na Smolenickom zámku a za tých 60 rokov nadobudol VÚZ – PI SR bohaté skúsenosti s organizovaním rôznych kongresov, konferencií a seminárov na národnej
a aj medzinárodnej úrovni a to nielen z oblasti zvárania, ale napr. aj z oblasti metalografie, tribológie a z mnohých ďalších.
Dnes organizujeme pravidelne na jar konferenciu Kvalita vo zváraní a na jeseň Národné dni zvárania pre širokú verejnosť odborníkov z oblasti zvárania a nedeštruktívneho skúšania. Konferencia Kvalita vo zváraní sa konala tento rok už jedenástykrát.
Takéto odborné aktivity sú príležitosťou nielen na získanie nových informácií a vedomostí, ale aj na stretnutie sa s priateľmi, na výmenu názorov na odborné problémy
a získanie nových kontaktov. Každá firma zaoberajúca sa zváraním a nedeštruktívnym skúšaním má možnosť prezentácie svojich aktivít na týchto konferenciách pred
domácimi a zahraničnými odborníkmi z oblasti zvárania a defektoskopie.
Najbližšie Výskumný ústav zváračský – Priemyselný inštitút SR organizuje v dňoch
12. až 14. októbra 2011 tretí ročník Národných dní zvárania v hoteli Sorea Sĺňava v Piešťanoch, ktorých tradícia vznikla ako reakcia na kladnú odozvu účastníkov
prvého ročníka tejto konferencie v októbri 2009 v Starej Lesnej, ktorá sa konala počas Medzinárodného regionálneho kongresu IIW v strednej a východnej Európe.
Týmto si dovoľujem srdečne vás pozvať na Národné dni zvárania do Piešťan v októbri 2011 a na konferenciu Kvalita vo zváraní 2012 do Vysokých Tatier v apríli budúceho roka.
Ing. Beáta Machová
riaditeľka Divízie vzdelávania
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 5 -6 /2 0 1 1
95
O B SAH
■ PRÍHOVOR
95 Ing. Beáta Machová, riaditeľka Divízie vzdelávania
■ ODB ORNÉ ČLÁNKY
97 Vysokopevné zušľachtené ocele a analýza vplyvu zvárania na
tvrdosť TOO ocele S690Q | ĽUBOŠ MRÁZ – PAVEL MLYNÁR
103 Prípady poškodenia a možnosti opráv vysokotlakového
tranzitného plynovodu | PETER BERNASOVSKÝ
111 Zváranie feritických nehrdzavejúcich ocelí metódou ATIG |
T. SÁNDOR – J. DOBRÁNSZKY
5-6/2011
60. ročník
Odborný časopis so zameraním na
zváranie, spájkovanie, lepenie, rezanie,
striekanie, materiálové inžinierstvo
a tepelné spracovanie, mechanické
a nedeštruktívne skúšanie materiálov
a zvarkov, zabezpečenie kvality,
hygieny a bezpečnosti práce.
Odborné články sú recenzované.
■ ZVÁRANIE PRE PRAX
116 Atómová absorpčná spektrometria s kontinuálnym zdrojom
žiarenia a vysokým rozlíšením v laboratóriách VÚZ – PI SR
| HELENA VRBENSKÁ
120 Hodnotenie kvality zvárania stavebných konštrukcií pri dostavbe
3. a 4. bloku JE Mochovce | PETER ŽÚBOR – MARTIN MATKOBIŠ
■ ZAUJÍMAVOSTI
126 Stážista Lesley Jeffrey Bayers „Povzbudzujú nás v účasti
na stážach“ | KATARÍNA ČIEFOVÁ
128 Medaily a plakety Výskumného ústavu zváračského |
JÁN PROSUCH
Periodicita 6 dvojčísel ročne.
Evid. č. MK SR EV. 203/08
Vydáva
Výskumný ústav zváračský
Priemyselný inštitút SR
člen medzinárodných organizácií
International Institute
of Welding (IIW)
a European Federation
for Welding, Joining
and Cutting (EWF)
Generálny riaditeľ: Ing. Peter Klamo
Šéfredaktor: Ing. Tibor Zajíc
■ NOVÉ NORMY
133 Nové normy STN, informácie TNI, zmeny a opravy noriem,
vydané, oznámené a zrušené normy v januári až auguste 2011
z oblasti zvárania a príbuzných procesov, NDT a konštrukcií |
REDAKCIA
■ AKCIE
137 Priemysel vystavuje v Brne | VELETRHY Brno
Redakčná rada:
Predseda: prof. Ing. Pavol Juhás, DrSc.
Podpredseda:
prof. Ing. Peter Grgač, CSc.
Členovia: Ing. Jiří Brynda; Ing. Pavel Flégl;
doc. Ing. Július Hudák, PhD.; Ing. Alojz Jajcay;
doc. Ing. Karol Kálna, DrSc.; Ing. Július
Krajčovič; Dr. Ing. Zdeněk Kuboň; doc. Ing.
Vladimír Magula, PhD.; doc. Ing. Harold Mäsiar,
PhD.; Ing. Ľuboš Mráz, PhD.; Ing. Miroslav
Mucha, PhD.; doc. Ing. Jozef Pecha, PhD.;
Ing. Gabriel Petőcz; Ing. Pavol Radič; doc. Ing.
Pavol Sejč, PhD.; Dr. Ing. František Simančík
Preklad: Mgr. Margita Zatřepálková
■ PREDSTAVUJEME ZVÁRAČSKÉ ČASOPISY
139 Obsah časopisu Welding and Cutting 2010 | REDAKCIA
■ NOVÉ KNIHY
141 Transition in Engineering | IVAN BALÁŽ
115 Steel Structures. Design using FEM | IVAN BALÁŽ
■ JUBILEÁ
132 Ing. Martin Vitásek oslávil okrúhle jubileum
142 K životnému jubileu prof. Ing. Pavla Juhása, DrSc.
■ ČINNOSŤ SZS
Pozvánka na XXXIX. medzinárodnú konferenciu ZVÁRANIE 2011
Adresa a kontakty na redakciu:
Výskumný ústav zváračský
Priemyselný inštitút SR
redakcia časopisu ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ
Račianska 71, 832 59 Bratislava 3
tel.: +421/(0)2/49 246 514, 49 246 300,
fax: +421/(0)2/49 246 296
e-mail: [email protected]
http://www.vuz.sk
Grafická príprava:
TYPOCON, s. r. o., Bratislava
tel./fax: +421/(0)2/44 45 71 61
Tlač: FIDAT, s. r. o., Bratislava
tel./fax: +421/(0)2/45 258 463
Distribúcia: VÚZ – PI SR, RIKA
a Slovenská pošta, a. s.
Objednávky časopisu
prijíma VÚZ – PI SR, každá pošta
a doručovatelia Slovenskej pošty.
Objednávky do zahraničia vybavuje
VÚZ – PI SR; Slovenská pošta, a. s.,
Stredisko predplatného tlače,
Uzbecká 4, P.O.BOX 164, 820 14 Bratislava 214,
e-mail: [email protected];
do ČR aj RIKA (Popradská 55,
821 06 Bratislava 214) a VÚZ – PI SR.
Cena dvojčísla: 4 €
pre zahraničie: 4,20 € bez DPH, 5 € s DPH
Toto dvojčíslo vyšlo v septembri 2011
© VÚZ – PI SR, Bratislava 2011
Za obsahovú správnosť inzercie
zodpovedá jej objednávateľ
96
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 1/ 2 0 0 8
O D B O R N É Č L Á NKY
Vysokopevné zušľachtené ocele a analýza
vplyvu zvárania na tvrdosť TOO ocele S690Q
High-strength quenched and tempered steels and analysis of welding
effect on hardness of the HAZ in S690Q steel
Ľ UB OŠ MRÁZ – PAV E L M LY N Á R
Ing. Ľ. Mráz, PhD., Výskumný ústav zváračský – Priemyselný inštitút SR (Welding Research Institute – Industrial Institute of SR), Bratislava –
Ing. P. Mlynár, Tatravagónka a. s., Poprad, Slovensko
Typy, vlastnosti a chemické zloženie zušľachtených ocelí  Spôsob výroby zušľachtených ocelí  Chemické
zloženie, faktor zvariteľnosti zušľachtených ocelí  Výpočet tvrdosti TOO ocelí S690Q v závislosti od podmienok
zvárania
Types, properties and chemical composition of quenched and tempered steels. Production of quenched and
tempered steels. Chemical composition factor of weldability of quenched and tempered steels. HAZ hardness
calculation of S690Q steels according to welding parameters.
Zušľachtené, kalené a popúšťané ocele patria do
skupiny ocelí vysokopevných. Sú určené na výrobu oceľových konštrukcií a tlakových nádob. Cieľom
ich použitia je zníženie celkovej hmotnosti konštrukcií.
V článku sú zhrnuté vlastnosti, spôsob výroby zušľachtených konštrukčných ocelí typu S690Q. Článok obsahuje tiež literárny prehľad o oceliach tohto typu a analýzu zmien tvrdosti TOO s ohľadom na aktuálne chemické
zloženie charakterizované hodnotou CEV (CEV = C +
Mn/6 + (Cr + Mo + V)/5 + (Cu + Ni)/15). Pomerné náklady na výrobu oceľových konštrukcií žeriavov z ocelí s rôznou úrovňou medze klzu dokumentuje obr. 1.
Zušľachtené ocele sa v súčasnosti používajú na výrobu celého radu výrobkov, ako napríklad časti pre: rámy
ťažkých nákladných automobilov, konštrukcie žeriavov –
podvozky, rámy automobilov, výklopné ramená, oceľové konštrukcie – časti mostov, budovy, námorné plošiny,
tlakové nádoby – stabilné a mobilné uskladňovacie nádoby, elektrárne – potrubia, privádzače, kolená, ťažobné zariadenia – výstuhy. Ďalej sú to: rýpadlá, železničné
vagóny, čerpadlá, výťahy, ťažobné bagre, námorné kontajnery, lode a pod.
>
Obr. 1 Pomer nákladov na výrobu oceľových konštrukcií žeriavov z
rôznych ocelí
Fig. 1 Costs ratio on manufacture of steel structures of cranes from
different steels
Pomerné náklady – Relative costs, Zváranie MAG – MAG welding,
Pomerné napätie – Relative stress
1 VÝROBA ZUŠĽACHŤOVANÝCH OCELÍ
Zušľachtené ocele sa vyrábajú v kyslíkových konvertoroch s kontinuálnym odlievaním, alebo odlievaním do
ingotov, s následným valcovaním a tepelným spracovaním. Ich výroba si vyžaduje zariadenia s dostatočnou
kapacitou (až 11 000 ton) dovoľujúcou vytvoriť deformáciu potrebnú na dosiahnutie vhodnej mikroštruktúry už
po kalení aj pre veľké hrúbky vyrábaných plechov. Mechanické vlastnosti zušľachtených ocelí sa dosahujú kalením a následným popúšťaním. Cieľom kalenia je získať
tvrdú jemnozrnnú mikroštruktúru martenzitu. Prekaliteľnosť sa dosahuje prísadou Cr, Ni, Mo a B. Následným
popúšťaním sa dosiahne vysoká pevnosť a aj požadovaná húževnatosť. Režim tepelného spracovania dokumentuje obr. 2 [2].
Parametre popúšťania sa volia podľa chemického zloženia a hrúbky plechov tak, aby sa dosiahli požadované
mechanické vlastnosti a húževnatosť. Zvláštna pozorZ VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 5 -6 /2 0 1 1
Obr. 2 Teplotný režim zušľachťovania ocelí (Q – kalenie, T – popúšťanie) [2]
Fig. 2 Temperature mode of quenching and tempering of steels
(Q - quenching, T – tempering) [2]
teplota – temperature, čas – time, kalenie – quenching, voda – water,
popúšťanie – tempering
nosť sa venuje úrovni uhlíkového ekvivalentu CEV. Jeho
minimálna úroveň je základnou podmienkou na dosiahnutie požadovanej pevnosti po kalení a popúšťaní. Závislosť medze klzu a hodnôt uhlíkového ekvivalentu pre
97
Vysokopevné zušľachtené ocele a analýza
vplyvu zvárania na tvrdosť TOO ocele S690Q
Tab. 1 Typické hodnoty CEV ocelí S690 až S1100 fy DILLIMAX [3]
Tab. 1 Indicative CEV values of steels type S690 up to S1100 from DILLIMAX Company [3]
DILLIMAX
690
Hrúbka
Thickness (mm)
CEV
Hrúbka
Thickness (mm)
EN 10025-6
890
965
1100
10
40
100
180
10
40
70
10
40
10
0,40
0,51
0,63
0,71
0,57
0,60
0,67
0,57
0,60
0,77
0 – 50
50 – 100
100 – 150
0 – 50
50 – 100
0 – 50
–
0,65
0,77
0,83
0,72
0,82
0,82
–
Tab. 2 Limitné hodnoty uhlíkového ekvivalentu zušľachťovaných ocelí podľa STN EN 10025-6 [4]
Tab. 2 Limit carbon equivalent values of quenched and tempered steels in compliance with STN EN 10025-6 standard [4]
Označenie
Designation
EN 10027-1
S460Q
S460QL
S460QL1
S500Q
S500QL
S500QL1
S550Q
S550QL
S550QL1
S620Q
S620QL
S620QL1
Max. uhlíkový ekvivalent (%) pre hrúbku (mm)
Max. carbon equivalent (%) for thickness (mm)
EN 10027-2
1.8908
1.8906
1.8916
1.8924
1.8909
1.8984
1.8904
1.8926
1.8986
1.8914
1.8927
1.8987
S690Q
1.8931
S690QL
1.8928
S690QL1
S890Q
S890QL
S890QL1
S960Q
S960QL
1.8988
1.8940
1.8983
1.8925
1.8941
1.8933
 50
> 50  100
> 100  150
0,47
0,48
0,50
0,47
0,70
0,70
0,65
0,77
0,83
0,65
0,77
0,83
0,65
0,77
0,83
0,72
0,82
–
0,82
–
–
Tab. 3 Smerné chemické zloženie zušľachtených ocelí na konštrukcie podľa STN EN 10025-6 [4] a označenie ocelí podľa STN EN 10027-2
Tab. 3 Nominal chemical composition of quenched and tempered steels for structures in compliance with STN EN 10025-6 standard [4] and designation
of steels in compliance with STN EN 10027-2 standard
Podľa EN 10027-1
In compliance with
EN 10027-1 standard
Obsah (hmot. %) / Content (wt %)
C
max.
Si
max.
Mn.
max.
P
max.
0,025
S
max.
0,015
N
max.
B
max.
Cr
max.
Mo
max.
Ni
max.
0,20
0,80
1,70
0,020
0,010
0,015
0,0050
1,50
0,70
2,00
0,020
0,010
Q
QL
QL1
Cu = max. 0,50 %, Nb = max. 0,06 %, Ti = max. 0,05 %, V = 0,12 %, Zr = max. 0,15 %
Obr. 3 Závislosť medze klzu od uhlíkového ekvivalentu a spôsobu výroby
ocelí [2]
Fig. 3 Dependence of yield strength on carbon equivalent and
manufacturing method of steels [2]
medza klzu – yield strength, uhlíkový ekvivalent CE – carbon equivalent
CE, rýchlosť ochladzovania – cooling rate, legúry – alloying elements,
mikrolegúry – microalloying elements
98
zušľachťované (QT) ako aj pre normalizačne žíhané (N)
a termomechanicky spracované (TM+ACC, TM+DIC)
ocele uvádza obr. 3 [2].
Výrobcovia zušľachťovaných ocelí udávajú vo svojej
technickej literatúre hodnotu tzv. uhlíkového ekvivalentu CEV (fy DILLINGER) – tab. 1 [3]. Je zaujímavé, že táto
hodnota je pre danú hrúbku plechov všeobecne nižšia
ako udáva napr. norma STN EN 10025-6. Tento údaj je
nad rámec údajov stanovených normou STN EN 10025-6.
Úroveň uhlíkového ekvivalentu, ktorú majú výrobcovia zaručovať u ocelí na konštrukcie (S) podľa STN EN
10025-6 udáva tab. 2 [4]. Podobný limit hodnôt CEV
však norma STN EN 10028-6 [5] pre ocele na tlakové
nádoby neudáva.
Ocele na konštrukcie (ocele S) majú pri obsahu uhlíka
max. 0,20 % limit obsahu legúr v rozsahu do 1,50 % Cr,
0,70 % Mo, 2,0 % Ni a 0,005 % B. Tento rozsah je, až
na obsah síry a fosforu, rovnaký pre všetky pevnostné triedy zušľachtených ocelí. Obsah síry a fosforu sa
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 5-6 / 2 0 1 1
O D B O R N É Č L Á NKY
pritom pohybuje v rozsahu 0,010 % až 0,015 % pre síru
a 0,020 % až 0,025 % pre fosfor a je odstupňovaný pre
jednotlivé stupne kvality Q, QL a QL1. Tieto sa líšia zárukami hodnôt rázovej húževnatosti. Vyššie záruky rázovej
húževnatosti sa dosahujú pri nižšom obsahu S a P. Znížením obsahu nečistôt sa dosahuje aj zvýšenie izotropie
húževnatosti, t. j. zmenšenie rozdielu medzi húževnatosťou ocelí v pozdĺžnom a priečnom smere.
Pre ocele na tlakové nádoby je maximálny prípustný obsah uhlíka 0,16 % (oceľ P355Q), 0,18 % (ocele P460Q
a P500Q) a 0,20 % (oceľ P690Q). Obsah Cr, Ni, Mo a B je
v rozsahu do 1,50 % Cr, 0,70 % Mo, 2,5 % Ni a 0,005 % B.
Významnou mikrolegúrou zušľachtených ocelí je bór,
ktorý už v takýchto malých množstvách prispieva ku
kaliteľnosti. Jeho prípustný obsah je maximálne do
0,005 %.
Podľa STN EN 10027-1 možno zušľachtené ocele identifikovať prídavným symbolom Q za značkou vyjadrujúcou účel použitia (S – na konštrukcie, P – na tlakové nádoby) a za nasledujúcim trojčíslím vyjadrujúcim medzu
klzu (Rp0,2 = 460 MPa do 960 MPa pre ocele S a Rp0,2
min = 355 MPa do 690 MPa pre ocele P). Ich základné
charakteristiky a vlastnosti sú stanovené normami STN
EN 10025-6 [1] a STN EN 10028-6 [5].
Smerné chemické zloženie zušľachtených ocelí na konštrukcie (podľa STN EN 10025-6) je uvedené v tab. 3
a označenie podľa STN EN 10027-1 v tab. 4.
Mechanické vlastnosti, hodnoty Rp0,2, Rm a A5, hodnoty
rázovej húževnatosti KCV a chemického zloženia stanovujú vyššie uvedené normy. Zaručované hodnoty mechanických vlastností zušľachtených ocelí na konštrukcie podľa STN EN 10025-6 sú uvedené v tab. 5 a hodnôt
nárazovej práce v tab. 6.
Ocele na konštrukcie (S) sa vyrábajú v troch stupňoch
kvality, a to Q (záruky nárazovej práce 30 J pri –20 °C),
QL (30 J pri –40 °C), QL1 (30 J pri –60 °C ) a ocele na tlakové nádoby v štyroch stupňoch kvality, Q, QH (záruky
nárazovej práce 27 J pri –20 °C), QL1 (27 J pri –40 °C),
QL2 (27 J pri –60 °C).
Smerné chemické zloženie zušľachtených ocelí na tlakové nádoby podľa STN EN 10028-6 je uvedené v tab. 7.
Zaručované hodnoty mechanických vlastností ocelí na
konštrukcie podľa STN EN 10025-6 sú uvedené v tab. 8
a hodnôt nárazovej práce v tab. 9.
Tab. 4 Označenie zušľachtených ocelí na konštrukcie ocelí podľa STN EN 10025-6 [4] a STN EN 10027-2
Tab. 4 Designation of quenched and tempered steels for structures of steels in compliance with STN EN 10025-6 [4] and STN EN 10027-2 standards
Označenie podľa EN 10027-2
Designation in compliance
with EN 10027-2 standard
Označenie podľa EN 10027-2 / Designation in compliance with EN 10027-2 standard
S460
S500
S550
S620
S690
S890
S960
Q
1.8908
1.8924
1.8904
1.8914
1.8931
1.8940
1.8941
QL
1.8906
1.8909
1.8926
1.8927
1.8928
1.8983
1.8933
QL1
1.8916
1.8984
1.8986
1.8987
1.8988
1.8925
–
Tab. 5 Hodnoty mechanických vlastností ocelí na konštrukcie požadované podľa STN EN 10025-6 [4]
Tab. 5 Values of mechanical properties of steels for structures required in compliance with STN EN 10025-6 standard [4]
Označenie
Designation
EN 10027-1
S460Q
S460QL
S460QL1
S500Q
S500QL
S500QL1
S550Q
S550QL
S550QL1
S620Q
S620QL
S620QL1
S690Q
S690QL
S690QL1
S890Q
S890QL
S890QL1
S960Q
S960QL
Min. Rp0,2 pre hrúbku
Min. Rp0,2 for thickness (MPa)
EN 10027-2
1.8908
1.8906
1.8916
1.8924
1.8909
1.8984
1.8904
1.8926
1.8986
1.8914
1.8927
1.8987
1.8931
1.8928
1.8988
1.8940
1.8983
1.8925
1.8941
1.8933
Medza pevnosti Rm pre hrúbku
Tensile strength Rm for thickness (MPa)
 3  50
> 50  100
> 100  150
Min. A5
(%)
 3  50
> 50  100
> 100  150
460
440
400
550 – 720
500 – 670
17
500
480
440
590 – 770
540 – 720
17
550
530
490
640 – 820
590 – 770
16
620
580
560
700 – 890
650 – 830
15
690
650
630
770 – 890
760 – 930
710 – 900
14
890
830
–
940 – 1100
880 – 1100
–
11
960
–
–
980 – 1150
–
–
10
Tab. 6 Zaručované hodnoty nárazovej práce zušľachtených ocelí na konštrukcie v pozdĺžnom a priečnom smere podľa STN EN 10025-6 [4]
Tab. 6 Guaranteed impact energy values of quenched and tempered steels for structures in longitudinal and transverse directions in compliance with STN
EN 10025-6 standard [4]
Oceľ
Steel
Minimálna nárazová práca KV (J) v pozdĺžnom/priečnom smere pri teplote (°C)
Minimum impact energy KV (J) in longitudinal/transverse direction at temperature (°C)
S...Q
0
40/30
S...QL
50/35
40/30
30/27
–
S...QL1
60/40
50/35
40/30
30/37
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 5 -6 /2 0 1 1
–20
30/27
–40
–
–60
–
99
Vysokopevné zušľachtené ocele a analýza
vplyvu zvárania na tvrdosť TOO ocele S690Q
Tab. 7 Smerné chemické zloženie zušľachtených ocelí na tlakové nádoby podľa STN EN 10028-6 [5]
Tab. 7 Nominal chemical composition of quenched and tempered steels for pressure vessels in compliance with STN EN 10028-6 standard [5]
Oceľ / Steel
Obsah (hmot. %) / Content (wt %)
Značka
Grade
P355Q
P355QH
P355QL1
P355QL2
P460Q
P460QH
P460QL1
P460QL2
P500Q
P500QH
P500QL1
P500QL2
Číslo
Number
1.8866
1.8867
1.8868
1.8869
1.8870
1.8871
1.8872
1.8864
1.8873
1.8874
1.8875
1.8865
P690Q
1.8879
P690QH
1.8880
P690QL1
1.8881
P690QL2
1.8888
C
max.
Si
max.
Mn
max.
0,16
0,40
1,50
0,18
0,50
0,18
0,60
0,20
0,80
P
max.
S
max.
0,025
0,015
0,020
0,010
0,025
0,015
0,020
0,010
0,025
0,015
0,020
0,010
0,025
0,015
0,020
0,010
1,70
1,70
1,70
B
max.
Cr
max.
Mo
max.
Nb
max.
Ni
max.
Ti
max.
V
max.
Zr
max.
0,005
0,30
0,25
0,05
0,50
0,03
0,06
0,05
0,005
0,50
0,50
0,05
1,00
0,03
0,08
0,05
0,005
1,00
0,70
0,05
1,50
0,05
0,08
0,15
0,005
1,50
0,70
0,06
2,50
0,05
0,12
0,15
N = max. 0,015 %, Cu = max. 0,30 %
Tab. 8 Hodnoty mechanických vlastností ocelí na tlakové nádoby podľa STN EN 10028-6 [5]
Tab. 8 Values of mechanical properties of steels for pressure vessels in compliance with STN EN 10028-6 standard [5]
Min. medza klzu Rp0,2 (MPa) pre hrúbku t (mm)
Min. yield strength Rp0,2 (MPa) for thickness t (mm)
Oceľ / Steel
Značka
Grade
P355Q
P355QH
P355QL1
P355QL2
P460Q
P460QH
P460QL1
P460QL2
P500Q
P500QH
P500QL1
P500QL2
P690Q
P690QH
P690QL1
P690QL2
Číslo
Number
1.8866
1.8867
1.8868
1.8869
1.8870
1.8871
1.8872
1.8864
1.8873
1.8874
1.8875
1.8865
1.8879
1.8880
1.8881
1.8888
Medza pevnosti Rm (MPa)
pre hrúbku t (mm)
Tensile strength Rm (MPa)
for thickness t (mm)
Min. ťažnosť A5 (%)
Min. elongation A5 (%)
 50
50 < t  100
100 < t  150
 100
100 < t  150
355
335
315
490 – 630
450 – 590
22
460
440
400
550 – 728
500 – 670
19
500
480
440
590 – 770
540 – 720
17
690
670
630
770 – 940
720 – 900
14
Tab. 9 Zaručované hodnoty nárazovej práce zušľachťovaných ocelí na tlakové nádoby podľa STN EN 10028-6 [5]
Tab. 9 Guaranteed impact energy values of quenched and tempered steels for pressure vessels in compliance with STN EN 10028-6 standard [5]
Minimálna nárazová práca KV (J) pri teplote (°C)
Minimum impact energy KV (J) at temperature (°C)
Oceľ / Steel
+20
0
–20
–40
–60
60
40
27
–
–
P...QL1
–
60
40
27
–
P...QL2
–
80
60
40
27
P...Q
P...QH
2 CHEMICKÉ ZLOŽENIE, FAKTOR
ZVARITEĽNOSTI ZUŠĽACHTENÝCH OCELÍ
Zvariteľnosť ocelí sa vo všeobecnosti chápe ako náročnosť zhotoviť celistvý zvarový spoj vyhovujúcich vlastností na daný účel. Zabezpečenie celistvosti zvarových
spojov je spojené s výskytom materiálovo-technologických chýb – trhlín, ktoré vznikajú počas alebo po zvá-
100
raní. Požiadavka na vyhovujúce vlastnosti je daná účelom použitia zváranej konštrukcie a súvisí s náročnosťou
podmienok prevádzky konštrukcie a jej bezpečnosťou.
Celistvosť je základnou požiadavkou kvality zvarových
spojov. V oblasti zvarových spojov ocelí sa vo všeobecnosti môžu vyskytovať štyri typy trhlín, a to studené,
vodíkom indukované, horúce (kryštalizačné, likvačné,
z poklesu ťažnosti), lamelárne a žíhacie.
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 5-6 / 2 0 1 1
O D B O R N É Č L Á NKY
Obr. 4 Zmena tvrdosti TOO ocele v závislosti na čase ochladzovania t8/5 a chemického zloženia (CEV) a pri C = 0,20 %
Fig. 4 Change of HAZ hardness of steel in dependence on cooling time t8/5 and chemical composition (CEV) and with C = 0.20 %
Tvrdosť – Hardness
Obr. 5 Zmena tvrdosti TOO ocele v závislosti na čase ochladzovania t8/5 a chemického zloženia (CE) a C = 0,14 % a 0,20 %
Fig. 5 Change of HAZ hardness of steel in dependence on cooling time t8/5 and chemical composition (CE) and with C = 0.14 and 0.20 %
Tvrdosť – Hardness
Najčastejším druhom trhlín vo zvarových spojoch nelegovaných, nízkolegovaných ocelí sú trhliny studené,
nazývané aj vodíkom indukované alebo oneskorené.
Príčinou ich vzniku sú tri hlavné faktory, a to úroveň napätia, druh mikroštruktúry a obsah difúzneho vodíka. Ich
charakteristickým znakom je, že vznikajú pri teplotách
pod 300 °C s určitým časovým oneskorením. V niektorých prípadoch zvarových spojov ocelí sa výskyt studených trhlín pozoroval dokonca až po 14 dňoch po zvarení. Cestou na zabránenie ich vzniku je voľba podmienok
zvárania, ktoré ovplyvnia všetky alebo jeden z faktorov
zodpovedných za vznik studených trhlín.
Vo všeobecnosti možno konštatovať, že riziko vzniku studených trhlín vzrastá s rastúcou tvrdosťou základnej kovovej hmoty/mikroštruktúry. Vplyv chemického zloženia
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 5 -6 /2 0 1 1
na vznik tvrdej mikroštruktúry v TOO vyjadruje hodnota
uhlíkového ekvivalentu CEV, resp. CET. Vo vzťahu na jeho
výpočet je zahrnutý vplyv hlavných legúr na kaliteľnosť
ocelí a tým i na potenciálnu možnosť vzniku studených
trhlín v oblasti zvarových spojov. Vznik studených trhlín
je jednou z príčin, prečo hodnota tvrdosti v hrubozrnnom
pásme TOO je limitovaná (STN EN ISO 15614-1 tab. 2).
Úroveň tvrdosti možno odhadnúť pomocou parametrických rovníc na výpočet tvrdosti v hrubozrnnom pásme
TOO. Tieto rovnice, ktoré boli vyvinuté v 70-tych a 80tych rokoch 20. storočia, umožňujú vypočítať hodnoty
tvrdosti hrubozrnného pásma TOO v závislosti od chemického zloženia a tepelného príkonu, resp. času ochladzovania t8/5. Medzi rovnicami sa nachádza jedna, ktorej
autorom je Suzuki a ktorá dovoľuje výpočet tvrdosti na
101
Vysokopevné zušľachtené ocele a analýza
vplyvu zvárania na tvrdosť TOO ocele S690Q
základe hodnoty CEV a obsahu uhlíka, bez potreby poznať obsah jednotlivých prvkov.
NSC – S(CEV) → HV = (192 + 397C + 153CEV)
– (92 + 377C – 139CEV)arctgX
X
(0,385  0,34C  3, 47CE )  log t 8/5
0,517  0, 02C  0, 24 Pcm
kde
CEV je C + Mn/6 + (Cu + Ni)/15 + (Cr + Mo + V)/5 (%)
Pcm – parameter praskavosti
t8/5 – čas ochladzovania medzi 800 a 500 °C.
Pomocou tejto rovnice sme vypočítali hodnoty tvrdosti
TOO pre zušľachtené ocele s CEV v rozsahu 0,45 % až
0,65 %, pričom sa predpokladal obsah C = 0,20 %. Podľa STN EN 15614-1 sa pre ocele skupiny 3.1, resp. 3.2
(kalené a popustené ocele s minimálnou medzou klzu
ReH > 360 MPa – podľa TNI CEN ISO 15608) pripúšťa
maximálna tvrdosť 450 HV10 v stave tepelne nespracovanom po zvarení. Zmeny tvrdosti TOO v závislosti na
t8/5 a hodnote CEV dokumentuje obr. 4.
Z obr. 4 vidieť, že pravdepodobnosť dosiahnutia hodnôt
tvrdosti TOO na úrovni 450 HV10, ktorá závisí od času
ochladzovania t8/5 (tepelného príkonu Q) a chemického
zloženia, je reálna. Všetky ocele s obsahom C = 0,20 %
vykazujú v istom intervale t8/5 hodnoty tvrdosti vyššie
ako 450 HV10. Pre oceľ s CE = 0,65 % je to pre t8/5  10 s.
Významný príspevok ku tvrdosti TOO sa vo všeobecnosti
pripisuje uhlíku. Túto skutočnosť potvrdzuje výpočet tvrdosti podľa Suzukiho rovnice, ktorá vplyv uhlíka berie do
úvahy. Vypočítané hodnoty tvrdosti TOO pre ocele s obsahom C = 0,14 % a 0,20 % a CEV v rozsahu 0,45 % až
0,65 % znázorňuje obr. 5. Z uvedenej analýzy vyplýva, že
na maximálnu tvrdosť TOO zvarových spojov zušľachtených ocelí, významne vplýva i obsah uhlíka dodávanej
ocele. Ako ukázala analýza jeho vplyv na tvrdosť TOO je
významný najmä pri krátkych časoch ochladzovania.
3 DISKUSIA
V článku je charakterizovaná jedna v súčasnosti progresívna skupina ocelí, ktorá si nachádza čoraz širšie
uplatnenie v aplikáciách stavieb oceľových konštrukcií,
tlakových nádob atď. Zo štúdia technických podkladov
výrobcov ocelí vyplýva, že zušľachtené ocele sa vďaka
výrobnej technológii vyrábajú v širokom intervale hodnôt uhlíkového ekvivalentu CEV. Dôležitým zistením
je, že maximálna hodnota CEV, ktorú majú výrobcovia
podľa noriem zaručovať, je vyššia ako hodnota, s ktorou
predmetnú oceľ vyrábajú a pri ktorej zabezpečia požadované vlastnosti (medzu klzu a medzu pevnosti). Táto
hodnota CEV závisí od hrúbky vyrábaného plechu a má
bezprostredný vplyv na voľbu podmienok zvárania.
Analýza ukazuje, že na zabezpečenie efektívnosti výroby sa javí výhodné vyrábať konštrukcie s tavbami ocelí
v užšom rozsahu CEV. Podľa dokumentácie výrobcov
ocelí sú na trhu k dispozícii výrobky/plechy, pri ktorých
sa mechanické vlastnosti ocelí dosiahnu už pri úrovni
CEV pod 0,50 %. Požiadavka hodnôt CEV sa teda javí
významným parametrom, ktorý by sa mal v technických
dodacích podmienkach objaviť so snahou, aby jeho
hodnoty boli čo najnižšie a jeho rozptyl medzi jednotlivými tavbami čo najužší.
Analýza maximálnej tvrdosti TOO použitím parametrickej rovnice podľa Suzukiho ukázala, že úroveň tvrdosti TOO závisí nielen od hodnoty CEV, ale významne aj
od obsahu uhlíka. Podľa výpočtu ocele s CEV v rozsa-
102
hu 0,45 až 0,65 % môžu hodnoty tvrdosti TOO presahovať úroveň 450 HV10, ktorú stanovuje norma STN EN
ISO 15614-1 pre zušľachtené ocele zaradené podľa TNI
EN ISO 15608 do skupiny 3. Napriek tomu, že vypočítané hodnoty považujeme skôr za informatívne, treba
ich pri voľbe podmienok brať do úvahy. Ukazujú, akým
spôsobom treba zmeniť podmienky zvárania, prípadne
aké technické požiadavky stanoviť pri objednávaní ocele (úroveň CEV), aby zvarové spoje spĺňali požiadavku
predpísanú normou alebo technickým predpisom.
ZÁVER
V článku sme charakterizovali jednu z významných
skupín konštrukčných ocelí z hľadiska ich vlastností
a chemického zloženia. Poukázali sme najmä na široký rozsah hodnôt uhlíkového ekvivalentu CEV, s ktorým
sa predmetný typ ocelí vyrába, pri dosiahnutí požadovaných mechanických vlastností.
Parameter CEV je významný najmä z hľadiska voľby podmienok zvárania, tepelného príkonu a teploty predhrevu, ktoré majú zabezpečiť celistvosť spojov a vlastnosti
TOO zušľachtených ocelí. Na oceli S690Q sme ukázali, že hodnota CEV rozhoduje o efektívnosti technológie
zvárania, pretože podmienky zvárania sú prísnejšie čím
je hodnota CEV vyššia. Príspevkom sme chceli poukázať na potrebu riadenia rozsahu CEV už v procese objednávania ocele. Možno totiž očakávať, že čím širší je
rozsah hodnôt CEV dodaných tavieb ocele, tým bude
výroba zváranej konštrukcie menej efektívna.
CONCLUSIONS
In the article one of the significant groups of structural
steels was characterised from the viewpoint of their properties and chemical composition. We have pointed out to especially a wide extent of carbon equivalent values CEV with
which the respective type of steels is manufactured while
achieving the required mechanical properties.
The CEV parameter is significant mainly from the viewpoint
of choice of welding conditions, heat input and preheat temperature which have to assure homogeneity of joints and
properties of the HAZ of quenched and tempered steels. It
has been proved in S690Q steel that the CEV value decides
about the efficiency of welding technology because the
welding conditions are stricter the higher is CEV value. The
objective of the contribution was to highlight the need of
CEV extent control already in the process of steel ordering.
It can be namely anticipated that the wider the extent of CEV
values of delivered steel melts is, the less efficient will be
the manufacture of welded structure.
Literatúra
[1] STN EN ISO 15614-1 Stanovenie a schválenie postupov
zvárania kovových materiálov. Skúška postupu zvárania. Časť
1: Oblúkové a plameňové zváranie ocelí a oblúkové zváranie
niklu a niklových zliatin
[2] http://www.voestalpine.com/etc/picprod/heavy_plates/
offshore_plates/grobblech/de.PICConte ntPar.47846.File.tmp/
OffshoreLinepipe_01072010.pdf
[3] http://www.dillinger.de/imperia/md/content/dillinger/produkte/
marke/dillimax_tech_info_2007_e.pdf
[4] STN EN 10025-6 Výrobky valcované za tepla z konštrukčných
ocelí Časť 6: Technické dodacie podmienky na ploché výrobky
z konštrukčných ocelí so zvýšenou medzou klzu
v zušľachtenom stave
[5] STN EN 10028-6 Ploché výrobky z ocelí na tlakové
nádoby a zariadenia Časť 6: Zvariteľné zušľachtené
jemnozrnné ocele
<
Článok recenzoval:
Doc. Ing. Karol Kálna, DrSc., VÚZ – PI SR, Bratislava
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 5-6 / 2 0 1 1
O D B O R N É Č L Á NKY
Prípady poškodenia a možnosti opráv
vysokotlakového tranzitného plynovodu
Cases of damage and possible repairs of high-pressure transition
gas pipeline
PETER BERNASOV SKÝ
doc. Ing. P. Bernasovský, PhD., Výskumný ústav zváračský – Priemyselný inštitút SR (Welding Research Institute – Industrial Institute of SR),
Bratislava, Slovensko
Prípad výskytu korózneho praskania pod napätím  Prípady rozsiahlej plošnej a jamkovej korózie  Prípady explózie
plynovodu s defektnými zvarmi, resp. delamináciou prierezu pri zosuve pôdy  Posúdenie únosnosti rúr s koróznymi
chybami tzv. modelovými skúškami do deštrukcie  Detekcia povrchových trhlín metódou nedeštruktívnej
metalografickej analýzy  Možnosti opráv tzv. živého plynovodu metódami studenej a teplej objímky
The case of presence of stress induced corrosion cracking was studied. The cases of extensive planar and
pitting corrosion and the cases of explosion of gas pipeline with defective welds, resp. cross-section cleavage
at earth slide are outlined. The assessment of the load-carrying capacity of pipes with corrosion defects by
the so-called modelling tests to rupture was analysed. The detection of surface cracks by the method of nondestructive metallographical analysis and possibilities of repairs of ‚live‘ gas pipeline by cold and hot sleeve
methods are described.
Výskumný ústav zváračský Bratislava (teraz VÚZ –
PI SR) úzko spolupracoval s SPP už od začiatku výstavby tranzitnej siete v 60-tych rokoch minulého storočia.
Nešlo iba o oblasť zvárania, ale veľmi často aj o posudzovanie poškodenia plynovodu a jeho zvyškovej životnosti,
ako aj riešenia veľkých havárií a návrhu opráv. Ani v jednom prípade analyzovaných katastrofických havárií tranzitného plynovodu (TP) nebola primárnou príčinou jeho
korózia. Pravdepodobne je to vďaka katódovej ochrane,
pravidelnej a včasnej inšpekcii tzv. inteligentným ježkom
schopným dosť presne detekovať zmeny hrúbky steny, či
kvalite ruského plynu s minimálnym obsahom nežiaducich prímesí (H2S a pod.)
Korózne napadnutie však môže napomôcť prasknutie
potrubia spôsobeného prídavným ohybovým momentom napr. pri sadaní lôžka, zosuve pôdy či zemetrasení.
V analyzovaných poškodeniach sa ani v jednom prípade
nepozorovali korózne napadnutia vnútornej strany po-
Obr. 1 Trhlina vedľa obvodového zvaru
Fig. 1 Crack close by the circumferential weld
Obr. 2 Trhlina SSCC idúca z povrchu
Fig. 2 SSCC crack propagating from the surface
>
Tab. 1 Chemické zloženie a mechanické vlastnosti ocele 15 G2S
Tab. 1 Chemical composition and mechanical properties of steel type 15 G2S
C
0,14 – 0,15
Mn
1,37 – 1,45
Si
1,07 – 1,08
P
0,014
S
0,029
Re
(MPa)
Rm
(MPa)
A5
(%)
387 – 404
591 – 612
22 – 27
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 5 -6 /2 0 1 1
Cr
0,06
Ni
0,05
Prechodová teplota pri
KCV = 50.cm -2
Transition temperature at
KCV = 50.cm -2
+14 °C
Cu
0,08
Ti
0,032
Horná hladina KCV
Upper KCV level
55 J.cm-2
103
Prípady poškodenia a možnosti opráv vysokotlakového tranzitného plynovodu
Tab. 2 Stupne korózneho poškodenia
Tab. 2 Corrosion damage degrees
Typ poškodenia
Type of damage
Mierne
Slight
Vážne
Serious
Ťažké
Severe
Plošná korózia
Planar corrosion
ERF  0,95
ERF = 0,96 – 1,0
ERF > 1,0
Jamková korózia
Pitting corrosion
H  0,3 t
H = 0,31 – 0,8 t
H > 0,8 t
Metóda opravy
Repair method
brúsenie
grinding
clock spring alebo studená objímka
clock spring or cold sleeve
studená objímka alebo výrez
cold sleeve or cut-out
Poznámka:
ERF – Estimated repair factor (odhadovaný opravný koeficient podľa ASME B 31)
t – hrúbka steny – wall thickness
H – hĺbka jamkovej korózie – pitting corrosion depth
Obr. 3 Neregulárna štruktúra na konci
Fig. 3 Irregular structure at the end
Obr. 4 Korózne trhlinky na povrchu rúry pásu zistené nedeštruktívnou metalografiou
Fig. 4 Corrosion fissures on strip pipe surface revealed by non-destructive metallography
Obr. 5 „Blistering“ a „stepwise“ trhlinky
Fig. 5 Blistering and stepwise fissures
Obr. 6 Výsledok skúšky HIC
Fig. 6 Result of HIC test
hore: 13030 – top: 13030, dole: 15 G2S – bottom: 15 G2S
trubia, vždy išlo o vonkajší povrch v miestach poškodenej izolácie, hlavne starého páskového typu.
skej výroby nízkolegovanú kremíkom (tab. 1), ktorá má
nízku ťažnosť a húževnatosť [1]. V prípade MŠP ide v súčasnosti o najproblematickejšiu líniu plynovodu, lebo sa
v nej nepriaznivé mechanické vlastnosti materiálu stretávajú s chybami vyhodnotenia zvarov a porušenia koróznej izolácie.
Únik plynu z plynovodu DN 700 sa objavil na východnom
Slovensku (Zemplínske Hradište) po malom zemetrasení (4,2 stupňa Richterovej stupnice) v roku 2003. 180 mm
1 KORÓZNE PRASKANIE POD NAPÄTÍM [1]
Jediný prípad korózneho praskania pod napätím sa vyskytol na 1. medzištátnom plynovode (MŠP), ktorý bol
postavený v roku 1965. Daný plynovod bol vyrobený zo
špirálovo zváraných rúr akosti 15 G2S. Ide o oceľ soviet-
104
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 5-6 / 2 0 1 1
O D B O R N É Č L Á NKY
dlhá trhlina vznikla v základnom materiáli v blízkosti obvodového zvaru (obr. 1). Trhlina sa iniciovala z trhliniek
sulfidického korózneho praskania pod napätím (SSCC)
na vonkajšom povrchu rúry v mieste poškodenia izolácie
(obr. 2). Treba povedať, že inkriminovaný úsek plynovodu je uložený v mierne agresívnej pôde v lokalite močarísk. Vznik SSCC bol podporený výskytom neregulárnej
bainiticko-martenzitickej štruktúry základného materiálu
(obr. 3) v danej časti pásu dlhej cca 300 mm (HV 10 =
315). Podľa NACE MR 0175-98 je pre prácu v prostredí
H2S prípustná max. tvrdosť HV = 248. Zvyšok rúry mal
regulárnu polygonálnu feriticko-perlitickú štruktúru. Zistilo sa, že išlo o koniec pásu, ktorý vo výrobe rýchlejšie
chladol ako ostatná navinutá časť pásu na cievke. V tom
čase sa konce a začiatky pásov v rúrovni VSŽ odstrihávali a v danom prípade bol zrejme odstrih krátky. Jemné
povrchové trhlinky korózneho praskania pod napätím sa
vnútornou inšpekciou potrubia tzv. ježkovaním prakticky
nedajú zistiť. Svoje hranice použitia ( 1,5 mm) má aj magnetická prášková metóda. Dobré výsledky dáva replikačná technika nedeštruktívnej metalografickej metódy (obr.
4), ktorá sa ale nedá použiť na dlhé analyzované úseky.
Pretože na danej rúre sa pozorovali pozdĺžne a stupňovité (blistering a stepwise) trhlinky (obr. 5) súvisiace so
sírnikovými nečistotami v prostredí H2S a H2 z vonkajšej
strany, podrobili sa vzorky rúry skúške odolnosti proti HIC
(vodíkom indukovaných trhlín – hydrogen induced cracking) podľa NACE TM 0284-2003 s nepriaznivým výsledkom (obr. 6).
2 PLOŠNÁ A JAMKOVÁ KORÓZIA
Problém plošnej a jamkovej korózie je celkovo najlepšie prepracovaný. Podľa internej smernice SPP (teraz
eustream, a. s.) sa rozlišujú 3 stupne poškodenia s odporúčanými spôsobmi opravy (tab. 2 [2]).
Zvyčajne sa plošná korózia vyskytuje s jamkovou súčasne. Pohľad na časť rúry napadnutej plošnou a jamkovou
koróziou je uvedený na (obr. 7) a prierez steny rúry s koróznou jamkou zistenej na plynovodnej rúre 2. línie v lokalite Silica [3] na (obr. 8).
Napadnutie, ktoré sa vyskytovalo v spodnej časti potrubia
s poškodenou izoláciou malo makroskopické znaky mikrobiálnej korózie pravdepodobne sulfatoredukujúcimi baktériami (SRB), t. j. čierne „krusty“ koróznych produktov, čo
podporila aj EDX analýza koróznych splodín v jamkách,
kde bol zistený zvyškový obsah S = 0,603 až 1,121%. Na
jednoznačné určenie by bolo potrebné vykonať bakteriologický prieskum pôdy v mieste uloženia plynovodu.
3 HAVÁRIA PLYNOVODU 1. MŠP V LOKALITE
SLANEC
Príčinou havárie bol zosuv pôdy a následné preťaženie
ohybovým momentom (obr. 10 a 11), ktorý inicioval trhlinu v mieste nekvalitného zvaru (obr. 12) v prechodovom
ohybe hrubostennejšej bezošvej rúry 13030 (t = 12 mm)
do špirálovo zváranej rúry 15 G2S (t = 8 mm).
Nízka hodnota tranzitnej teploty a hornej hladiny KCV
Obr. 7 Korózne splodiny na potrubí
Fig. 7 Corrosion products on piping
Obr. 8 Korózna jamka na opieskovanom poškodenom potrubí
ø 1220 mm/15,9 mm (oceľ X-60, zväčšenie 0.2 x)
Fig. 8 Corrosion pit on sand blasted damaged piping ø 1220
mm/15.9 mm (X-60 steel, magnification 0.2)
Obr. 9 Celkový pohľad na miesto havárie plynovodu DN 700 v lokalite Slanec (17. 3. 2008)
Fig. 9 Overall view of the breakdown area of gas pipeline DN 700 in
the locality of Slanec (17. 3. 2008)
Obr. 10 Makroštruktúra ZS s neprevareným koreňom
Fig. 10 Macrostructure of WJ with unfused root
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 5 -6 /2 0 1 1
105
Prípady poškodenia a možnosti opráv vysokotlakového tranzitného plynovodu
Obr. 11 Makroštruktúra ZS so studeným spojom
Fig. 11 Macrostructure of WJ with lack of fusion
Obr. 12 Nepriaznivý prechodový uhol a studený spoj krycej húsenice špirálového zvaru
Fig. 12 Unfavourable transition angle and lack of fusion of cover
bead in spirally fabricated weld
Obr. 13 Situácia po explózii (22 m vytrhnutého potrubia)
Fig. 13 Situation after explosion (22 m torn-out piping)
Obr. 14 Kritické miesto iniciácie trhliny
Fig. 14 Critical area of crack initiation
Obr. 15 Makroštruktúra spoja
Fig. 15 Macrostructure of the joint
ZK S – zvarový kov S (švový zvar) – weld metal S (joint of pipes), ZM 2 – základný materiál 2 – parent metal 2, zvarový kov 0 (spoj rúr) –
weld metal 0 (joint of pipes), ZM 1 – základný materiál 1 – parent metal 1
znamená zvýšenú náchylnosť rúrovej ocele na krehký
štiepny lom a rýchly šmykový lom. V danom prípade bol
lom v dĺžke 32 m (obr. 9).
4 HAVÁRIA TRANZITNÉHO PLYNOVODU
V LOKALITE KAMENNÉ KOSIHY
Náchylné na krehký, resp. rýchly šmykový lom, môžu byť
aj moderné rúrové ocele vyrábané procesom kontiodlievania a termomechanického spracovania, ak vykazujú vysoký stupeň delaminácie (rozdvojenia) rúrovej ocele
ako v prípade havárie potrubia ø 1220 x 13,5 mm akosti
X-70 3. línie TP v lokalite Kamenné Kosihy (obr. 13).
106
Miestom iniciácie lomu bolo miesto zvýšenej úrovne
zvyškových napätí, tam kde sa stretával skrutkovicový
zvar s obvodovým zvarom (obr. 14 a 15). Citlivosť k iniciácii bola zvýšená prítomnosťou krehkej martenzitickej
štruktúry podložkového zvaru (obr. 16) svedčiacej o nepoužití predhrevu.
Pri vyšetrovaní príčin havárie je dôležité sledovať predošlé aktivity na danom úseku plynovodu, ktoré nám napovedia o možnom prídavnom namáhaní ohybom.
Aktivity a udalosti pred haváriou:
– oprava izolácie (r. 1999 a 2000),
– odtlakovanie potrubia (oprava vyrezaním – 5 km,
r. 1998),
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 5-6 / 2 0 1 1
O D B O R N É Č L Á NKY
– inšpekcia v r. 1997 bez anomálií,
– jarný odmäk v údolí a mierny zosuv pôdy.
Delaminácia materiálu potrubia, ktorá súvisí s výskytom segregačného pásu (obr. 17) je nebezpečná najmä
v blízkosti zvaru, keď trhlina môže vyjsť na povrch steny
rúry (obr. 18).
Sprievodným znakom ocelí vyrábaných kontiodlievaným a termomechanickým spracovaním sú ich anizotropné vlastnosti. Anizotropné vlastnosti v smere
hrúbky sa zisťujú skúškou lamelárnej praskavosti podľa STN EN 10 164 (obr. 19). Oceľ sa považuje za odolnú
proti lamelárnej praskavosti pri Z Z  20 %. Prechodová
teplota KV = 50 J je posunutá v smere kolmo na smer
valcovania o +82 °C oproti predpísanému smeru kolmo
na os rúry (obr. 20).
5 METÓDY OPRÁV PLYNOVODU POD TLAKOM
Obr. 16 Mikroštruktúra podložkového zvaru (HV10 = 460)
Fig. 16 Microstructure of weld with backing (HV10 = 460)
Metódy opráv plynovodu pod tlakom bez prerušenia
Obr. 17 Segregačný pás
Fig. 17 Segregation band
a)
b)
Obr. 18 a, b Delaminácia
Fig. 18 a, b Cleavage
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 5 -6 /2 0 1 1
107
Prípady poškodenia a možnosti opráv vysokotlakového tranzitného plynovodu
Obr. 20 a) Prechodová krivka KV kolmo na os rúry
Fig. 20 a) Transition curve KV normal to the pipe axis
teplota – temperature
Obr. 20 b) Prechodová krivka KV kolmo na smer valcovania pásu
Fig. 20 b) Transition curve KV normal to the band rolling direction
Obr. 19 Skúška lamelárnej praskavosti
Fig. 19 Lamellar crackability test
prepravy plynu clock spring-om (sklenovláknový kompozit) a studenou objímkou sú najčastejšie používané
a majú svoje opodstatnenie pre opravy korózneho napadnutia. Výhodou týchto metód je ich pomerne ľahká
inštalácia (pri clock spring-u ľahšia), možnosť ich aplikácie za plného prevádzkového tlaku a hlavne to, že
nevnášajú do opravovaného potrubia žiadne tepelné
zásahy (t. j. ide o tzv. studené metódy). Obe metódy
majú spevňujúci účinok na opravené miesto, avšak studená objímka viac, preto sa odporúča na opravy ťažkého korózneho poškodenia (schéma inštalácie studenej
objímky na obr. 21) [4].
Nevýhodou oboch je, že nie sú dostatočne odolné voči
axiálnym napätiam a prieniku plynu a nemôžu sa použiť
ako trvalá oprava trhlín vo zvarových spojoch.
108
Obr. 21 Schematicky ilustrovaná studená objímka inštalovaná na
miesto neprípustnej koróznej chyby potrubia
Fig. 21 Schematic illustration of cold sleeve installed on the area of
unallowable corrosion defect of piping
Neprípustná korozívna vada – Unallowable corrosion defect, Výplňový kompozit – Filling compound, Oceľový plášť – Steel jacket,
Opravované potrubie – Repaired piping, Tesniace manžety – Sealing collars
Za trvalú opravu sa považuje teplá objímka, ktorej inštalácia je oveľa náročnejšia, lebo sa privára kútovými
zvarmi na tzv. živý plynovod. Tlakový plyn má taký odvod tepla ako voda, takže pri zváraní je veľké nebezpečenstvo vzniku studených vodíkových trhlín. Pri zváraní
sa zastaví prietok, zníži sa tlak plynu, použije sa špeciálne žíhacie zariadenie a aplikuje sa veľmi precízna
technika kladenia húseníc (obr. 22). Inštaláciu teplej
objímky na doteraz najväčšiu rúru DN 1400 dokumentuje obr. 23. Išlo o opravu garančného zvaru 5. línie
v lokalite pri Trebišove.
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 5-6 / 2 0 1 1
O D B O R N É Č L Á NKY
6 MODELOVÉ SKÚŠKY PLYNOVODNÝCH RÚR [5]
Obr. 22 Postup kladenia húseníc kútového zvaru teplej objímky
Fig. 22 Procedure of bead laying of fillet weld in hot sleeve
Modelovými hydraulickými skúškami hodnotíme odolnosť poškodenej, resp. opravenej rúry s privarenými dnami proti únavovému šíreniu defektov a statickú únosnosť rúry až do deštrukcie. Príklad podmienok
modelovej skúšky ukazuje obr. 24. Počet cyklov pulzného zaťaženia 2500 zodpovedá cca počtu za celú životnosť rúry.
Modelovými skúškami korózne ťažko napadnutej rúry
dostávame často prekvapujúce výsledky. Prípad rúry
ø 1220 mm/15,9 mm akosti X60, na ktorej v mieste poškodenia polyetylénovej izolácie došlo k ťažkému koróznemu napadnutiu plošnou a jamkovou koróziou,
znázorňuje obr. 25. Veľké čísla (obr. 25a) znázorňujú
miesta prilepenia 30-tich tenzometrických ružíc a čísla
v zátvorke zvyškovú hrúbku steny (min. 4,8 mm). Napriek tomu tenzometrické merania nezistili rast napätí
koróziou zoslabených miest v priebehu ani po skúške
pulzujúcim tlakom. Predpokladáme, že sa zoslabené miesta plastickou deformáciou za studena spevni-
Obr. 23 Zváranie kútového zvaru teplej objímky
Fig. 23 Fabrication of fillet weld in hot sleeve
Obr. 24 Podmienky modelovej skúšky
Fig. 24 Modelling test conditions
Skúška s pulzujúcim zaťažením – Pulsating load test, Skúška so
statickým zaťažením – Static load test
Obr. 25 a) Rúra s meranými miestami 1 až 30 a s hodnotou zostatkovej hrúbky
Fig. 25 a) Pipe with measured areas 1 up to 30 with residual
thickness value
Tlak – Pressure, čas – Time
Obr. 25 b) Statická skúška do porušenia
Fig. 25 b) Static test to failure
Tlak – Pressure, Čas – Time
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 5 -6 /2 0 1 1
Obr. 25 c) Prasknutie rúry
Fig. 25 c) Cracking of pipe
109
Prípady poškodenia a možnosti opráv vysokotlakového tranzitného plynovodu
Obr. 26 Modelová skúška rúry ø 1220/15,6 mm (X-52)
Fig. 26 Model test of pipe ø 1220/15.6 mm (X-52)
li. Rúra sa síce porušila v mieste najväčších koróznych
defektov (obr. 25 b, c), ale až pri tlaku 12 MPa, čo je
1,63 násobok prevádzkového tlaku. Túto vysokú únosnosť možno vysvetliť tým, že vysoké úbytky hrúbky steny boli charakteru jamkovej korózie, t. j. zoslabená plocha bola malá a okolitý materiál kompenzoval takéto
lokálne zoslabenie.
Prípad modelovej skúšky rúry ø 1220/15,6 mm akosti X-52 opravenej studenou objímkou dokumentuje obr.
26. Vidieť, že objímka vydržala a rúra praskla mimo nej
z iného korózneho defektu pri tlaku 27,2 MPa.
V prípade opravy clock spring-om, clock spring nevydržal, ale rúra praskla až pri tlaku 15,7 MPa (obr. 27). Treba
však povedať, že asi po 2000 kmitoch došlo k odlepeniu
clock spring-u od povrchu rúry.
ZÁVER
Z korózneho hľadiska je tranzitná sieť plynovodu na Slovensku pomerne dobre monitorovaná. Prevládajúca
plošná a jamková korózia v miestach poškodenej izolácie sa pravidelnou inšpekciou tzv. ježkovaním dá včas
detekovať. Otvorenou otázkou ostáva problematický 1.
MŠP nekvalitne vyrobený z ocele nízkych plastických
vlastností (15 G2S), kde sa na vonkajšom povrchu lokálne zisťuje SSCC (sulfidické korózne praskanie) a medzikryštalické praskanie LME (skrehnutie tekutým kovom), ktoré tzv. ježkovaním nie je detekovateľné.
Modelová skúška rúry s ťažkým stupňom korózneho
napadnutia (až 70 % hrúbky steny) vykázala napriek
tomu únosnosť na úrovni 1,63 násobku prevádzkového tlaku, čo bolo pravdepodobne spôsobené kompenzáciou materiálu okolo lokálneho oslabenia steny výskytom koróznej jamky. Tento výsledok však nemožno
zovšeobecniť, lebo závisí od konkrétneho zoskupenia
defektov.
Korózne napadnutie môže napomôcť prasknutie potrubia vyvolaného prídavným ohybovým momentom, napr.
pri sadaní lôžka, zosuve pôdy, či zemetrasení.
Povrch vnútorných stien rúr je zatiaľ „zdravý“ aj vďaka
kontrolovanej kvalite ruského plynu (nízke znečistenie
H2S). Situácia by sa mohla markantne líšiť zmenou dodávateľa (plynovod Nabucco), na čo bude treba dozrieť,
lebo hlavne 1. MŠP vykazuje vysokú citlivosť na praskavosť HIC.
CONCLUSIONS
From the viewpoint of corrosion the transition gas pipeline system SK is relatively well monitored. The prevailing planar and pitting corrosion in the areas of damaged
insulation can be early detected by regular inspection
employing pigging. An open question remains the problematic 1st MŠP gas pipeline, low-quality manufactured
110
Obr. 27 Rúra ø 720/15,9 mm akosti X-60 po oprave clock springom
a po modelovej skúške
Fig. 27 Pipe ø 720/15.9 mm Grade X-60 after clock spring repair
and after model test
from the steel with low plastic properties (15 G2S) where SSCC (sulphidic stress corrosion cracking) and intercrystalline cracking LME (liquid metal embrittlement) are
locally revealed on the outer surface which is not detectable by pigging.
The model test of pipe with severe corrosion attack degree (up to 70 % wall thickness) despite this proved the
load-carrying capacity on the level of 1.63 multiple of
operational pressure what might have been caused by
material compensation around the local wall weakness
by presence of corrosion pit. However, this result cannot be generalised because it depends on real grouping of defects.
Corrosion attack can assist to cracking of piping induced
by additional bend moment, e.g. bedding settlement, soil
slide or earthquake.
The surface of inner walls is hitherto ‘sound’ also owing
to inspected quality of Russian gas (low H2S pollution).
The situation could expressively differ by the change of
the supplier (Nabucco gas pipeline) what will require attention because especially 1st MŠP gas pipeline exhibits
high sensitivity to HIC crackability.
Literatúra
[1] Bernasovský, P. – Brziak, P.: Analýza príčin poškodenia
plynovodu akosti 15 G2S. TS VÚZ – PI SR, č. ME 103, 26. 6.
2003
[2] Zelenaj, A.: Posudzovanie koróznych vád na potrubí DN 1200
SPP DSTG. Smernica GR č. 11/97
[3] Bernasovský, P. – Országhová, J. – Dománková, M. – Pačúch,
M.: Skúšky materiálu potrubia z výrezu 2. línie, lokalita Silica.
[Výskumná správa] č. 222/0147, VÚZ Bratislava, máj 1997
[4] Šimko, P. – Bernasovský, P. – Šoška, A.: Repair and properties
of pipelines by cold sleeve method. IIW Doc. XIE – 710/99
[5] Šoška, A.: Skúšky materiálu potrubia z výrezu 2. línie
lokality Silica, TS VÚZ Bratislava, č. 4784, máj 1997
<
Článok recenzoval:
Ing. Jana Országhová, PhD., VÚZ – PI SR, Bratislava
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 5-6 / 2 0 1 1
O D B O R N É Č L Á NKY
Zváranie feritických nehrdzavejúcich ocelí
metódou ATIG
ATIG welding of ferritic stainless steels
T. SÁNDOR – J. DOBR Á N SZ KY
T. Sándor, ESAB Ltd. – J. Dobránszky, Research Group for Metals Technology of the Hungarian Academy of Sciences (Výskumná skupina pre
strojárske technológie Maďarskej akadémie vied), Maďarsko
Z vysokých cien legujúcich prvkov pre austenitické ocele odolné proti korózii sa v súčasnosti zameriava čoraz
väčšia pozornosť na lacnejšie feritické nehrdzavejúce ocele  Je známe, že existujú problémy so zvariteľnosťou
feritických nehrdzavejúcich ocelí ako napr. rast zŕn, ktorý spôsobuje malú ťažnosť ocele, a preto napr. použitie
aktivovaného TIG zvárania (ATIG) pri nižšom tepelnom príkone a so zaostreným oblúkom môže poskytnúť určité
výhody  Tento článok sumarizuje experimenty, ktoré sa vykonali na feritických oceliach rôznych hrúbok pri
rôznych zváracích rýchlostiach a tepelných príkonoch  Vykonali sa mikroskopické skúšky na porovnanie
bežných metód zvárania a zvárania metódou ATIG
As a consequence of the alloy surcharges of austenitic corrosion resistant steels in the last years more and
more attention has been focused on the cheaper ferritic stainless steels. Knowing the weldability problems of
the ferritic stainless steels, such as grain growth resulting in low ductility, for instance, the application of the
activated TIG (ATIG) welding with its lower heat input and focused arc may provide certain advantages. This
paper summaries the experiments performed on ferritic steels with various thickness, welding speeds and
heat inputs. Microscopic examinations were also done to compare conventional welding methods and ATIG
welding.
V poslednom období sa na
trhu prejavil veľký dopyt po
nehrdzavejúcich oceliach. Keď vyslovíme „nehrdzavejúca“, máme
zvyčajne na mysli „austenitickú nehrdzavejúcu oceľ“, lebo 80 – 90 %
celkovej spotreby nehrdzavejúcich ocelí predstavuje práve austenitická oceľ. Veľmi dobre sú známe
prednosti austenitických typov ocelí: dobrá tvárniteľnosť, ťažnosť, vynikajúca zvariteľnosť, dobrá odolnosť
proti korózii, dekoratívny vzhľad atď.
Ďalšou ich výhodou je, že tieto vlastnosti sú dokonale zdokumentované,
čo napomáha používateľovi nájsť
riešenia pre akýkoľvek problém, ktorý sa objaví vo výrobe.
Na rozdiel od austenitických ocelí problémy vznikajú vo feritických
a martenzitických typoch ocelí, ktoré obmedzujú ich využitie. Avšak
v niektorých špecifických oblastiach
predstavujú tieto ocele jedinečné
riešenie. Najbežnejšie austenitické nehrdzavejúce ocele obsahujú
8 – 13 % Ni. V dôsledku zvyšujúcich
sa cien legujúcich prvkov a niklu sa
rýchlo zvýšil záujem o nehrdzavejúce ocele s malým obsahom niklu. V rámci duplexných ocelí sa tieto
typy nazývajú „chudobné duplexné“. Súčasne s týmto vývojom sa
pozornosť trhu zamerala na feritické
nehrdzavejúce ocele. Tento článok
>
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 5 -6 /2 0 1 1
Obr. 1 Diagram kvázi-ternárnej fázy Fe-Cr-C s obsahom 0,05 % C [5]
Temperature – Teplota, Wt % Chromium – Obsah chrómu v hm %, Vertical section at 0,05 % carbon –
Prierez v kolmom smere pri obsahu 0,05 % uhlíka, Investigated steel – Skúmaná oceľ
Fig. 1 Fe-Cr-C quasi-ternary phase diagram with 0,05 % C [5]
predkladá niektoré výsledky o hrubnutí zŕn a náchylnosti na medzizrnnú koróziu feritických nehrdzavejúcich ocelí, ktoré sa zvarili metódou
aktivovaného volfrámového inertného plynu (ATIG).
ZVÁRANIE ATIG
Metóda zvárania ATIG je vysoko
produktívny variant bežnej metódy
TIG zvárania. Pri použití tohto nie
bežne využívaného procesu možno
vykonať zváranie pri podstatne nižšom zváracom prúde a vyššej rýchlosti zvárania, hoci je prievar 2 – 3
krát vyšší v porovnaní s prievarom
pri bežnom TIG zváraní. Ak sa na
spájanie nehrdzavejúcich ocelí použije metóda ATIG, treba upozorniť na
nasledujúce skutočnosti:
– ATIG zváranie sa používa bez
úkosovania, čo znižuje výrobné
náklady a čas na výrobu,
111
Zváranie feritických nehrdzavejúcich ocelí metódou ATIG
Tab. 1 Chemické zloženie skúmanej feritickej nehrdzavejúcej ocele typu 430
Tab. 1 Chemical composition of investigated 430 type ferritic stainless steel
C
0,046
Mn
0,67
Si
0,46
Cr
16,36
P
0,02
S
0,003
Tab. 2 Zváracie parametre metódy TIG a ATIG pre feritickú nehrdzavejúcu oceľ typu 430 hrúbky 8 mm
Tab. 2 Welding parameters of TIG and ATIG welding of 8 mm thick 430 type ferritic stainless steel
Zvárací prúd
Welding current
(A)
Napätie
Voltage
(V)
Energia
Power
(kW)
Zváranie metódou
ATIG
ATIG welding
240
20,8
5,00
75
70
3,2
TIG zváranie
TIG welding
240
20,8
5,00
75
70
3,2
– neodporúča sa medzera, lebo
zvyšuje možnosť vzniku pórov,
– na zabránenie vyššiemu odrazenému teplu treba použiť o jedno
číslo väčšiu volfrámovú elektródu,
– zaostrenie elektródy má byť asi
45° na predĺženie jej predpokladanej životnosti,
– dôležité je konzistentné pridávanie aktívneho taviva,
– do zvarového kovu sa (zvyčajne)
nepridáva nijaký prídavný materiál.
HLAVNÉ CHARAKTERISTIKY
FERITICKÝCH
NEHRDZAVEJÚCICH OCELÍ
Hoci feritické nehrdzavejúce ocele majú mnohé užitočné vlastnosti
(tvárniteľnosť, dobrú odolnosť proti korózii, vysokú odolnosť proti koróznemu praskaniu pri vysokom napätí, nízky súčiniteľ tepla a následne
Účinnosť oblúka Zváracia rýchlosť Tepelný príkon
Arc efficiency
Welding speed
Heat input
(%)
(mm/min)
(kJ/mm)
malú náchylnosť na tepelnú únavu
a nízku cenu), používateľ si bohužiaľ
musí uvedomovať aj niektoré nevýhody:
– mnohé feritické nehrdzavejúce
ocele prechádzajú cez slučku
v priebehu ochladzovania, čo vedie k vzniku austenitu a následne
martenzitu (obr. 1);
– v dôsledku rovnomerného alebo
veľmi malého obsahu uhlíka vo
feritických nehrdzavejúcich oceliach vzniká náchylnosť na tvorbu
karbidov, čo nakoniec vyústi do
vysokého rizika medzizrnnej korózie [1] ;
– sú náchylné na skrehnutie pri teplote 475 °C (predovšetkým, ak je
obsah Cr vyšší ako 18 %), v rozsahu teplôt 500 – 800 °C sa môže vytvoriť fáza (náchylnosť sa zvyšuje
so zvyšovaním obsahu Cr) [2];
– v akostiach ocelí stabilizovaných
Obr. 2 Prierez návaru zhotovený metódou TIG; prievar zvaru menej ako
3 mm
Fig. 2 A cross-section of bead-on-plate welded with TIG process; weld
penetration less than 3 mm
pomocou Nb alebo Ti sa môže
objaviť nožová korózia v teplom
ovplyvnenej oblasti (TOO);
– výrazné zhrubnutie zŕn v TOO znižuje ťažnosť;
– v čisto feritických typoch ocelí
v dôsledku neprítomnosti premenynie je možné nijaké tepelné spracovanie na zjemnenie
zhrubnutej štruktúry zŕn [3].
Po kryštalizácii si feritické nehrdzavejúce ocele zachovajú svoju priestorovo centrovanú kubickú
mriežku až po teplotu okolia. Toto
vysvetľuje, prečo nemožno použiť
tepelné spracovanie na zjemnenie
zŕn a následne možno konštatovať,
že hlavným nedostatkom feritických
nehrdzavejúcich ocelí je zhrubnutie
zŕn v TOO. Tento jav výrazne zhorší mechanické vlastnosti a odolnosť
ocele proti korózii. Navyše, ak je vo
Obr. 4 Prierez zvarového spoja zhotoveného metódou ATIG; hrúbka
plechu 8 mm
Fig. 4 A cross-section of ATIG welded joint; plate thickness 8 mm
Obr. 3 Makroštruktúra (A) a mikroštruktúra (B) v TOO zvarového spoja zhotoveného metódou TIG a základného materiálu (C)
Fig. 3 Macro- (A) and microstructure (B) of the HAZ of TIG-welded joint and the base material (C)
112
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 5-6 / 2 0 1 1
O D B O R N É Č L Á NKY
Tab. 3 Zváracie parametre obojstranného zvárania metódou ATIG
Tab. 3 Welding parameters for two sided ATIG welding
Zvárací prúd
Welding current
(A)
Napätie
Voltage
(V)
Energia
Power
(kW)
Účinnosť oblúka
Arc efficiency
(%)
Zváracia rýchlosť
Welding speed
(mm/min)
Tepelný príkon
Heat input
(kJ/mm)
240
20,8
5
75
150
1,5
Obojstranné
zváranie metódou ATIG
Two-sided ATIG
welding
feritických nehrdzavejúcich oceliach prítomný uhlík, vznik karbidov
je takmer neodvratný, čo nakoniec
zapríčiní zhoršenie mechanických
vlastností a zhoršenú odolnosť voči
korózii.
V nasledujúcej časti sa v tomto článku budeme zaoberať vplyvom zvárania metódou ATIG na štruktúru
zŕn feritických nehrdzavejúcich ocelí v porovnaní so zváraním metódou
TIG [4, 5, 6].
EXPERIMENTY
Experimenty so zváraním metódou
ATIG sa vykonali na tupých zvaroch
zhotovených vo vodorovnej polohe
zhora bez úkosovania a bez medzery. Ochranný plyn a aj plyn na ochranu koreňa zvaru bol čistý argón
(T4.5). Dĺžka oblúka (medzera medzi
volfrámovou elektródou a platňou)
sa udržovala na 2 mm. Konzistentná
dĺžka oblúka a zváracia rýchlosť sa
zabezpečili použitím mechanizovaného pohyblivého stola s TIG horákom. Toto umožnilo konštantnú dĺžku oblúka súbežne s analógovým
nastavením zváracej rýchlosti pomocou potenciometra.
Základný materiál bol plech hrúbky 8 mm z feritickej nehrdzavejúcej
ocele typu AISI 430 (X6Cr17; 1.4016;
UNS S43000). Chemické zloženie
uvádza tab. 1.
Rezné hrany sa ručne obrúsili a očis-
D
Obr. 5 Mikroštruktúry zvarových spojov zhotovených metódou ATIG (C) a TIG (B). Acikulárne doštičky vo feritickej matrici zvarového spoja zhotoveného
metódou ATIG (A) a mapa fáz vnútornej časti plechu (D)
Fáza / Phase
Železo (alfa)
Iron (alpha)
Martenzit
Martensite
Austenitická oceľ
Steel austenitic
Celková frakcia / Total fraction Čiastočná frakcia / Partition fraction
0,679
0,679
0,257
0,257
0,063
0,063
Fig. 5 Microstructures of ATIG (C) and TIG welded joint (B). Acicular plates in ferrite matrix of the ATIG welded joint (A) and phase map of an interior part
of a plate (D)
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 5 -6 /2 0 1 1
113
Zváranie feritických nehrdzavejúcich ocelí metódou ATIG
Obr. 6 A) obojstranný spoj zhotovený metódou ATIG; B) TOO obojstranného spoja zhotoveného metódou ATIG; C) TOO spoja zhotoveného metódou TIG
Fig. 6 A) the joint of two-sided ATIG joint; B) HAZ of two-sided ATIG joint; C) HAZ of TIG joint
tili v alkohole na odstránenie akýchkoľvek mastnôt alebo zvyškov oleja
v blízkosti spoja.
Optimalizovali sa zváracie parametre metódy ATIG na dosiahnutie absolútne dokonalého prievaru koreňa zvaru. Rovnaké parametre sa
následne použili aj na TIG zváranie,
aby sa dosiahol rovnaký tepelný príkon. Nameraná priemerná veľkosť
zŕn základného materiálu bola od
30 do 80 μm. Po optimalizácii parametrov sa použili zváracie parametre uvedené v tab. 2.
Výsledky zvárania metódou TIG
Zváracie parametre metódy TIG sa
nastavili pre metódu ATIG, a teda
sa prirodzene neočakával dokonalý
prievar. Preto sa skúmali len jednoduché návary (obr. 2).
Keďže skúmaný obsah uhlíka vo feritickej nehrdzavejúcej oceli typu
430 bol 0,046 %, očakával sa podľa obr. 1 vznik austenitu a prípadne
martenzitu. Následne nás zaujímalo,
nakoľko sa zväčšila veľkosť zŕn pri
tepelnom príkone 3,2 kJ/mm v TOO
a koľko austenitu/martenzitu sa vytvorilo vo zvarovom kove a v TOO.
Podľa očakávania v TOO nastalo výrazné zhrubnutie zŕn (obr. 3). Priemerná veľkosť zŕn sa zväčšila od 60
do 120 μm.
Nesmierne zväčšovanie veľkosti zŕn
vo zvarovom kove by bolo menej výrazné, ak by sa znížil tepelný príkon.
Avšak toto nebolo cieľom tohto výskumu [7].
Výsledky zvárania metódou ATIG
Spoje zhotovené metódou ATIG
použitím parametrov uvedených
v tab. 2 mali úplný prievar koreňa
zvaru (obr. 4).
Prierezy spoja naznačujú, že použitý zvárací prúd mohol byť o niečo nižší. Avšak o niečo vyšší prúd
bol potrebný na elimináciu vzniku
chýb prievaru koreňa zvaru v dô-
114
sledku nie absolútne perfektného dosadania plechov. Porovnaním TOO a natavených zvarových
kovov zhotovených metódou TIG
a ATIG sa zistilo, že v prípade zvárania metódou ATIG nastalo menšie
zhrubnutie zŕn a vytvorilo sa väčšie
množstvo martenzitu. Toto vyplýva
zo skutočnosti, že zvarový kúpeľ pri
metóde TIG je plytkejší, takže energia z oblúka ho ohreje na vyššiu
teplotu. Zrná majú preto viac času,
aby rástli v TOO, pričom sa nachádzajú dlhší čas v rozsahu kritických
teplôt. V prípade zvárania metódou
ATIG je zvarový kúpeľ hlbší a objem nataveného kovu je väčší. Preto energia z oblúka neohreje zvarový kúpeľ v rovnakej miere a TOO
(a zvarový kúpeľ) možno ochladzovať rýchlejšie v rozsahu kritických
teplôt, čím vzniká jemnejšia štruktúra zŕn [8]. Vyššia rýchlosť ochladzovania zvyšuje možnosť vzniku
martenzitu. Rozdiely v obsahu martenzitu znázorňuje obr. 5.
Na skúmanie podielu austenitu/martenzitu sa použila analýza EBSD (metóda difrakcie spätne
rozptýlených elektrónov) a skúšanie mikrotvrdosti na hraniciach zŕn.
Analýzou EBSD sa zistilo, že podiel
austenitu/martenzitu bol mierne
vyšší v spoji zhotovenom metódou
TIG, čo zodpovedá nižšej rýchlosti
ochladzovania, pričom podiel martenzitu bol vyšší vo zvarovom spoji
zhotovenom metódou ATIG. Skúšanie mikrotvrdosti ukázalo, že v obidvoch prípadoch austenit znižoval
tvrdosť martenzitu. Vo vnútri feritických zŕn bola tvrdosť 170 – 175
HV0,05, na hranici zŕn bola 270 –
320 HV0,05 (tvrdosť martenzitu je
nad 400 – 500 HV).
Znížením tepelného príkonu možno zmenšiť jednak veľkosť zvarového spoja a jednak TOO. Toto možno
dosiahnuť znížením zváracieho prúdu alebo zvýšením zváracej rýchlosti. Ak sa použijú tieto metodiky,
nedosiahne sa dostatočný prievar
spoja. Preto sa použila metóda zvárania z obidvoch strán.
Výsledky obojstranného
zvárania metódou ATIG
Metóda obojstranného zvárania sa
použila podľa rovnakého návodu,
ktorý je opísaný v úvode. Obojstranné zváranie má mnohé prednosti:
– odstránenie nutnosti použiť plyn
na ochranu koreňa zvaru,
– nie je nutné presné nastavenie
parametrov, lebo nie je predpoklad prepalu,
– nie je nutné presné dosadanie
plechov.
Vzhľadom na tieto skutočnosti sa použili nasledujúce parametre (tab. 3)
na dosiahnutie úplného prievaru.
Vo väčšine príspevkov v medzinárodnej literatúre sa uvádza, že na
minimalizovanie hrubnutia zŕn feritických nehrdzavejúcich ocelí počas
zvárania treba zachovať čo najnižší
tepelný príkon. Preto sa prirodzene
očakávalo menšie zhrubnutie zŕn aj
v TOO aj vo zvarovom spoji zhotovenom obojstranným zváraním. V spoji nevznikli žiadne chyby zo zvárania
predovšetkým so zreteľom na pretavenú oblasť (obr. 6 A). Avšak naše
očakávania sa úplne nesplnili. Ako
vyplýva z obr. 6 B a 6 C, dosiahlo sa
len veľmi malé zmenšenie šírky TOO
a nezabránilo sa vzniku austenitu +
martenzitu.
ZÁVER
Na základe experimentov sme dospeli k nasledujúcemu záveru:
– nižší tepelný príkon nezabráni vzniku austenitu, martenzitu
a karbidov vo feritických nehrdzavejúcich oceliach typu 430. Preto sa neodporúča zváranie tohto
typu feritických nehrdzavejúcich
ocelí dokonca ani metódou ATIG,
– použitím zvárania ATIG namiesto
bežného TIG zvárania s daným
tepelným príkonom možno doZ VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 5-6 / 2 0 1 1
O D B O R N É Č L Á NKY
siahnuť rýchlejšie ochladzovanie,
pri ktorom vzniká mierny nárast
martenzitu na hraniciach zŕn,
– nemožno použiť jednovrstvové
zváranie plechov hrúbky 8 mm
z feritických nehrdzavejúcich
ocelí v kombinácii s tepelným príkonom menej ako 3 kJ/mm ani
metódou TIG ani ATIG,
– použitím obojstranného zvárania
metódou ATIG možno znížiť tepelný príkon a podstatne zvýšiť produktivitu,
– na vyhodnotenie týchto výsledkov z hľadiska praxe sa vyžadujú
ďalšie mechanické skúšky.
CONCLUSIONS
On the basis of the experimental
work the following conclusions can
be stated:
– the lower heat input cannot avoid
the formation of austenite, martensite and carbides in 430 type
–
–
–
–
FSS. Hence, the welding of this
type FSS is not recommended,
not even by the ATIG process,
by application of ATIG welding
instead of conventional TIG with
a given heat input, faster cooling can be reached producing
slightly more martensite on grain
boundaries,
single-pass welding of 8 mm thick
FSSs is not possible using the heat
input below ~ 3 kJ/mm, neither
with TIG nor with ATIG welding,
the heat input can be decreased
and productivity can be increased
substantially by twosided welding
applying the ATIG method,
Further mechanical testing is required to evaluate these results
from practical points of view.
Literatúra
[1] Bödök, K.: The corrosion resistance of
mild, low alloy and high alloy structural
steels with special atention to their
weldability, Corweld, Budapest, 1997
[2] CIGWELD: Technical and trade
information – Welding of stainless
steels, Comweld Group Pty Ltd., 2000
[3] ESAB: Repair and maintenance
welding handbook, 3rd edition,
Gothenburg, Sweden, 1995
[4] Davis, J. R.: ASM Specialty Handbook
– Stainless steels, ASM International
Materials Park, OH 440730002, 1999
[5] van Warmelo, M. – Nolan, D. – Norrish,
J.: Mitigation of sensitisation effects in
unstabilised 12 % Cr ferritic stainless
steel welds, Materials Science and
Engineering A, 464 (2007), s. 157 –
169
[6] de Silva, L. A. – Lima, L. I. L. – da
Campos, W. R. C.: Microstructural
characterization of the HAZ of the AlSl
439 with different heat input, INAC
2997, Santos, SP, Brazil, 30 of
September to 5th of October in 2007
[7] Verhoeven, J. D.: Metallurgy of steel for
bladesmith and others who heat treat
and forge steel, lowa state University,
March, 2005
[8] Atlas Specialty Metals Technical
Services Department: Technical
Handbook of Stainless steels, July,
2003, http://www.atlasmetals.
com.au/files/technical_
handbook.pdf. (16-02-2008)
<
N OV É K NI H Y
Steel Structures. Design using FEM
Kindmann, R. – Kraus, M.
Metóda konečných prvkov
(MKP) je dnes štandardne používaná v praxi inžinierov pri navrhovaní konštrukcií. Umožňuje to
množstvo komerčných programov. Ich používanie je určitým
rizikom pre tých, ktorí k nim
pristupujú ako k čiernej skrinke a princípy MKP dobre neovládajú. Cieľom predkladanej
publikácie je pomôcť navrhovať
oceľové konštrukcie pomocou
MKP bezpečne a hospodárne.
Je to akýsi komentár k výpočtovým programom využívajúcim MKP, ktorý umožní získavať
v projekčnej kancelárii správne výsledky.
Kniha pozostáva z predslovu, obsahu, 11 kapitol, zoznamu literatúry a vecného registra. Kapitola 1. s názvom Úvod obsahuje prehľad metód na overovanie, na
určenie vnútorných síl, typy elementov a oblasť aplikácie, lineárne a nelineárne výpočty, označenia a predpoklady, medzné stavy a kombinácie zaťažení, úvodné príklady a výpočtové programy. Prierezové charakteristiky
sú obsahom kapitoly 2. Kapitola 3. je venovaná princípom MKP. V kapitole 4. je analyzovaná MKP pre lineárne a v kapitole 5. MKP pre nelineárne výpočty prútových
konštrukcií. Nasleduje kapitola 6. s riešeniami systémov
rovníc a problémov vlastných hodnôt. Napätia určované
podľa teórie pružnosti sú obsahom 7. kapitoly. V kapitole 8. sa analyzuje plastická odolnosť prierezov. Overenie
stability pomocou teórie 2. rádu je predmetom 9. kapitoly. V 10. kapitole je skúmaná lokálna strata stability štíhZ VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 5 -6 /2 0 1 1
lych stien. V zozname literatúry s 96 položkami výrazne
prevažujú nemecké publikácie.
Prof. Rolf Kindmann z Porúrskej univerzity v Bochume uverejnil so svojimi spolupracovníkmi viacero veľmi úspešných a užitočných kníh (niektoré obsahujú CD
s výkonnými výpočtovými programami) ako aj príspevkov v časopisoch (hlavne v Stahlbau). Všetky jeho publikácie sú na veľmi vysokej pedagogickej úrovni, s komprimovanou nevyhnutnou teoretickou časťou a veľmi
názornými numerickými aplikáciami. V rovnakom štýle
je napísaná aj táto knižka s množstvom ilustratívnych
príkladov, obrázkov, tabuliek a diagramov.
Dr.-Ing. Matthias Kraus pracuje na tej istej univerzite.
V zozname literatúry sa nachádza 7 publikácií, ktorých
je autorom alebo spoluautorom.
Predkladaná kniha je prvou knihou prof. Kindmanna
v anglickom jazyku. Veľká časť jej obsahu bola prevzatá
z 3 jeho nemeckých kníh: Kindmann, Frickel: Elastische
und plastische Qureschnittstragfähigkeit. E&S 2002,
Kindmann, Kraus: FEM in Stahlbau E&S (síce rovnomenná kniha ale má iba 382 strán), Kindmann: Stahlbau – Stabilität und Theorie II. Ordnung. E&S 2007.
Recenzovaná publikácia je určená pre inžinierov činných v praxi, ako aj pre študujúcich a prednášajúcich
na univerzitách. V Bochumi sa používa ako učebnica na
inžinierskom štúdiu. Určitým nedostatkom pri 540 stranách je mäkká väzba.
Vydavateľ: Ernst & Sohn, A Wiley Company. ISBN-13:
978-3-433-02978-7. 540 strán, mäkký obal, cena:
59 EUR, apríl 2011.
Prof. Ing. Ivan Baláž, PhD.,
KKDK SvF STU v Bratislave
115
Atómová absorpčná spektrometria
s kontinuálnym zdrojom žiarenia a vysokým
rozlíšením v laboratóriách VÚZ – PI SR
High-resolution continuum source atomic absorption spectrometry in
laboratories of VÚZ – PI SR
MARIANNA
HE
LENA VRBENSKÁ
MATYSOVÁ – PAVOL SEJČ
Ing. Helena Vrbenská, Výskumný ústav zváračský – Priemyselný inštitút SR (Welding Research Institute – Industrial Institute of SR), Bratislava,
Slovensko
História a základné princípy atómovej absorpčnej spektrometrie  Súčasné trendy vo vývoji atómovej absorpčnej
spektrometrie a najmodernejšie prístroje  Spektrometre vo VÚZ – PI SR  Najmodernejšie zariadenie contrAA
300 (Analytik Jena AG) vo VÚZ – PI SR a jeho popis  Skúsenosti z prevádzky
History and basic principles of atomic absorption spectrometry are outlined. Recent trends in development of
atomic absorption spectrometry and the latest devices are described. Spectrometers at VÚZ – PI SR, top
modern equipment contrAA 300 (Analytik Jena AG) at VÚZ – PI SR and its description as well as experience
from operation are analysed.
Atómová absorpčná spektrometria (AAS) je optická analytická metóda na kvantitatívne
stanovenie viac ako 60 prvkov, využívajúca absorpciu optického žiarenia voľnými atómami v plynnom stave. Najväčší rozmach zaznamenala
v 60. – 80. rokoch 20. storočia, kedy
patrila k najcitlivejším a najviac používaným inštrumentálnym analytickým technikám. V súčasnosti sa
čoraz viac využíva jej zdokonalená
verzia – atómová absorpčná spektrometria s kontinuálnym zdrojom
žiarenia a vysokým rozlíšením (HR-CS AAS).
>
HISTÓRIA
Základné princípy AAS boli založené v druhej polovici 19. storočia, keď
Robert Wilhelm Bunsen a Gustav
Robert Kirchhoff, obaja profesori na
univerzite v Heidelbergu, realizovali
svoj systematický výskum vzájomného vzťahu medzi emisiou a absorpciou žiarenia atómami. Kvantitatívnym vyjadrením pomerov pri
absorpcii žiarenia je LambertovBeerov zákon, ktorý popisuje absorbanciu ako lineárnu funkciu koncentrácie stanovovaného prvku. V roku
1952 sa Alan Walsh zaoberal problematikou správneho zdroja žiarenia
na zaznamenávanie atómových absorpčných spektier, ktorý by spĺňal
požiadavku na vysokú rozlišovaciu
schopnosť merania AAS [1]. Od čias,
keď bola v roku 1955 skonštruovaná
zatavená lampa s dutou katódou, sa
116
Obr. 1 Schéma AAS
Flame – Plameň, Xenon lamp – Xenónová výbojka, Echelle grating – Mriežka typu echelle, CCDDetector – Plošný detektor CCD, Prism – Hranol, High-resolution double monochromator – Dvojitý
monochromátor s vysokým rozlíšením
Fig. 1 AAS scheme
AAS etablovala ako jedna z najrozšírenejších techník merania v analytickej praxi.
SÚČASNOSŤ
Atómové absorpčné spektrometre (AA spektrometre) sa vyrábajú
podľa princípu, ktorý navrhol Walsh
pred viac ako štyrmi desaťročiami.
Merací systém sa skladá z troch základných súčastí, zdroja elektromagnetického žiarenia, meracieho
priestoru s plameňom a optického
detekčného systému (obr. 1).
Zdrojom elektromagnetického žiarenia sú najčastejšie výbojky s dutou katódou HCL (Hollow cathode lamp), kde katóda je vyrobená
z analyzovaného prvku (obr. 2). Nevýhodou tohto konštrukčného riešenia je nutnosť výmeny lampy pri
prechode na analýzu iného prvku.
Ďalšou možnosťou je bezelektródová výbojka EDL (Electrodeless
discharge lamp), pracujúca na princípe výboja vo vysokofrekvenčnom
elektromagnetickom poli. Je však
nevyhnutné mať k dispozícii špeciálny zdroj, pretože v klasických
prístrojoch AAS nie je automaticky
zabudovaný.
Merací priestor je komora, v ktorej
dochádza k atomizácii. Pre plameňovú techniku je to plameň, do ktorého
je rozprašovaný roztok vzorky. Najčastejšie sa využíva kombinácia acetylén – vzduch s teplotou plameňa ~
2 300 °C alebo acetylén – oxid dusný
s teplotou ~ 3 000 °C. Pre bezplameňovú atomizáciu sa používa grafitová
kyveta umiestnená spolu so vzorkou
v optickej dráhe prístroja na elektricky vyhrievanej podložke.
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 5-6 / 2 0 1 1
Z VÁ R AN I E PR E P R A X
Obr. 2 Karuselový podávač výbojok s dutou katódou HCL
Fig. 2 Carousel feeder of hollow cathode lamps HCL
Obr. 3 LS AA spektrometer PE ICP 5500
Fig. 3 LS AA spectrometer PE ICP 5500
Obr. 4 HR-CS spektrometer contrAA 300 od firmy Analytik Jena AG
Fig. 4 HR-CS spectrometer contrAA 300 from Analytik Jena AG Company
Obr. 5 Detail plameňa N2O+C2H2
Fig. 5 Detail of the flame N2O+C2H2
Optický detekčný systém meria
a vyhodnocuje intenzitu prechádzajúceho žiarenia špecifickej vlnovej dĺžky. Bežne sú to fotonásobiče,
ktoré majú rozšírený spektrálny detekčný rozsah fotokatódy do dlhovlnnej oblasti, a to pre zvýšenie citlivosti merania niektorých alkalických
prvkov. V súčasnosti získavajú na
význame detekčné zariadenia pracujúce na princípe prenosu náboja.
Na spektroskopické účely sú využiteľné plošné detektory CCD (Charge
Coupled Devices).
lýzu kovov v kvapalných a rozpustených vzorkách (obr. 4), ktoré bolo
v roku 2010 úspešne nainštalované.
AAS spektrometer contrAA 300 pozostáva z nasledujúcich modulov:
– zdroj svetla – výbojka s dutou katódou HCL je nahradená jediným
kontinuálnym zdrojom, xenónovou výbojkou s krátkym oblúkom.
Špeciálna geometria elektródy
zabezpečí vysokú hustotu žiarenia a kontinuálnu emisiu cez celý
spektrálny rozsah (190 – 900 nm),
– atomizátor; podobne ako pri klasickej AAS pre techniku s plameňom
sa používa systém horák – rozprašovač s pneumaticky nasávajúcim
rozprašovačom (obr. 5),
– monochromátor; selektivita analýzy sa realizuje dvojitým monochromátorom s vysokou rozlišovacou
schopnosťou, má stabilizovanú vlnovú dĺžku použitím integrovaného neónového zdroja,
AA SPEKTROMETRE VO VÚZ
Prvý AA spektrometer (typ PE 2380)
bol pre laboratórium analytickej chémie vo VÚZ zakúpený v roku 1982.
Neskôr pribudlo ďalšie zariadenie
PE ICP 5500 (obr. 3), ktoré predstavovalo v tej dobe pomerne revolučnú kombináciu plameňového AA
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 5 -6 /2 0 1 1
spektrometra a optického emisného
spektrometra s indukčne viazanou
plazmou s označením OES ICP.
V oblasti bežnej AAS s čiarovým
zdrojom LS AAS (linear source AAS)
sa v blízkej budúcnosti neočakáva
mimoriadny pokrok. Súčasný stav
môže platiť ešte jedno alebo dve desaťročia. Jediným pokrokom sa zdá
byť vývoj nových aplikácií.
Podľa názoru v zdroji [1], významným pokrokom v AAS je zameranie
sa na atómovú absorpčnú spektrometriu s kontinuálnym zdrojom žiarenia a s vysokým rozlíšením HR-CS
AAS (High Resolusion Continuum
Source Atomic Absorption Spectrometry), ktorá predstavuje budúcnosť
tejto metódy analýzy. Táto skutočnosť ovplyvnila výber a nákup nového zariadenia AAS vo VÚZ – PI SR.
Zvolilo sa počítačom riadené zariadenie contrAA 300 od firmy Analytik
Jena AG určené na sekvenčnú ana-
117
Atómová absorpčná spektrometria s kontinuálnym zdrojom
žiarenia a vysokým rozlíšením v laboratóriách VÚZ – PI SR
– detektor; v HR-CS AAS sa používa nízkošumový, UV citlivý polovodičový detektor, konkrétne čiarový detektor CCD, ktorý detekuje
nielen intenzitu sledovanej analytickej čiary, ale súčasne detekuje
spektrálnu oblasť až 1 nm v okolí
analytickej čiary a to pri vysokom
rozlíšení,
– vyhodnocovacia jednotka; korekcia
pozadia sa robí vytvorením polynómu cez zvolené referenčné body,
buď manuálne užívateľom, štandardne sa však robí automaticky
pomocou softvéru [2] (obr. 6, 7).
SKÚSENOSTI PO ROKU
PREVÁDZKY
Z pohľadu takmer každodenného
používateľa možno naše zistenia po
ročných skúsenostiach charakterizovať nasledovne:
Táto technika vyžaduje plameň
s konštantnými vlastnosťami a zároveň sa zloženie plameňa (pomer prietoku použitých plynov)
musí prispôsobiť analyzovanému
prvku. Toto umožňuje automatický regulačný systém plynov, ktorý
zaisťuje prívod acetylénu a oxidačného činidla do plameňa s definovanou prietokovou rýchlosťou a bez
kolísania tlaku. Takže zapálenie
a zhasnutie plameňa je spoľahlivé
a bezpečné. Obidva typy horákov
(50 mm a 100 mm) sú zhotovené
z titánu a sú teda inertné voči agresívnym roztokom našich vzoriek.
Jednoduchá vymeniteľnosť a kontinuálna polohovateľnosť horákov sa
ukázala ako veľká výhoda.
Často stanovujeme prvky, ktoré ťažko atomizujú (napr. Al, Ti, V, Si, Mo)
a teda vyžadujú vysokoenergetický
typ plameňa acetylén-oxid dusný.
Pri takomto meraní sa na štrbine horáka ukladá grafit, čo môže mať za
následok nereprodukovateľné výsledky merania. Na čistenie má zariadenie zabudovanú inteligentnú
čističku hlavy horáka (scraper), ktorej činnosť je možné úplne zautomatizovať. Aktivuje sa v softvéri a uloží
ako parameter metódy, čím sa zaručí nepretržitý a reprodukovateľný
postup merania bez akýchkoľvek
porúch a prerušení.
Toto je len zopár skutočností, ktoré majú vplyv na „komfort“ pri meraní. Nesmieme však zabudnúť na
aspekty, ktoré priamo ovplyvňujú
výsledok merania. Tým je použitie
čiarového detektora CCD s extrémne nízkym šumom v porovnaní s fotonásobičmi používanými v klasickej
AAS a vysokoenergetickej xenónovej výbojky s krátkym oblúkom. Citlivosť tejto metódy je porovnateľná
s citlivosťou LS AAS, vyznačuje sa
118
však zreteľne lepším pomerom signál/šum, a tak aj nižšou medzou detekcie a stanovenia, a to práve kvôli
použitiu CCD detektora a xenónovej
výbojky.
Podstatnou súčasťou zariadenia je
softvér. ASpect CS je riadiaci softvér
na báze Windows určený na analýzu dát pre AA spektrometer contrAA
300. Podporuje unikátne vlastnosti HR-CS AAS, ako je súbežná korekcia pozadia získaním spektrálnych informácií o najbližšom okolí
analytickej čiary, rýchla zmena prvku/čiary, rýchle postupné meranie
viac prvkov pri kontinuálnom prietoku vzorky v režime s plameňom. Parametre metód na postupy merania
sa môžu optimalizovať podľa špecifických požiadaviek analyzovanej
vzorky [2].
Program sa na prvý pohľad zdá príliš
komplikovaný a rozsiahly, s veľkým
množstvom možností vývoja a úpravy metódy, sekvencie – postupnos-
ti merania, kalibrácie atď. Zvlášť treba oceniť automatické nastavenie
vhodných parametrov merania – výber analytickej čiary, výška horáka,
druh a prietoky plynov, použitie čističky horáka vo vhodných intervaloch, formát získavania a ukladania
výsledkov merania. Veľmi zaujímavá je možnosť sledovať priebeh absorpcie, čiže namerané hodnoty absorbancie, takpovediac v priamom
prenose. Získané spektrá je možné
znázorniť plošne alebo v 3D zobrazení (obr. 7).
Štatistické a kalibračné údaje sa
ukladajú automaticky a vo formáte
definovanom pri vývoji metódy, kedykoľvek po meraní je možné ich vybrať a editovať. Pre naše účely sú
významné kvalitatívne charakteristiky analýzy, napr. parametre kalibračnej krivky, smerodajná odchýlka
(SD), relatívna smerodajná odchýlka
(RSD), charakteristická koncentrácia, medza detekcie (LOD – Limit of
Obr. 6 Vyhodnotenie spektra roztoku so skúmaným kovom
Fig. 6 Evaluation of solution spectrum with studied metal
Obr. 7 3D vyhodnotenie spektra
Fig. 7 3D spectrum evaluation
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 5-6 / 2 0 1 1
Z VÁ R AN I E PR E P R A X
detection), medza stanovenia (LOQ
– Limit of determination). Je samozrejmé, že všetky získané dáta sa
môžu prepočítať, exportovať do rôznych formátov a vytlačiť.
ZÁVER
Po rokoch činnosti laboratória analytickej chémie v oblasti atómovej
absorpčnej spektrometrie máme
vo VÚZ – PI SR možnosť pracovať
so zariadením, ktoré je sofistikovaným prístupom odlišné od spektrometrov predchádzajúcej generácie. V rámci jeho overovania sa
pracovníci laboratória VÚZ – PI SR
vo februári 2011 zúčastnili Medzilaboratórneho porovnávania skúšok zaradeného Českým inštitútom
pre akreditáciu, o.p.s. do Národného programu skúšok spôsobilosti.
Akciu organizovala Ing. Iva Bogumská – SPL (Služby pro laboratoře)
a predmetom bola analýza nízkolegovanej ocele špeciálne zaistenej
pre účely MPZ. Porovnávania sa zúčastnilo 60 laboratórií z Českej republiky, Maďarska, Moldavska, Poľska, Rakúska, Ruska, Slovenska,
Švédska a Veľkej Británie. Výsledky
boli vyhodnotené v súlade s princípmi EN ISO/IEC 17043 (2010). Kritériom úspešnosti laboratória je tzv.
Z – score, za vyhovujúce sa považuje Z – score ležiace v intervale
–2 ≤ Z ≤ 2.
Túto podmienku naše výsledky splnili pre všetky prvky, s ktorými sme
sa medzilaboratórneho porovnávania zúčastnili. K úspešnej účasti bolo vydané osvedčenie (obr. 8)
a Správa o vyhodnotení medzilaboratórneho porovnávania skúšok
PT 19/1 s prílohami (laboratórne výsledky, Z – score účastníka, vzťažné
hodnoty vzoriek), ktoré sú prístupné
k nahliadnutiu v našom laboratóriu
vo VÚZ – PI SR.
CONCLUSIONS
After years of activity of the Laboratory of Analytical Chemistry in
the field of atomic absorption spectrometry we can work at VÚZ – PI SR
with the equipment which based on
its sophisticated approach differs
from spectrometers of previous generation. Within the scope of its verification in February 2011 the workers of the laboratory of VÚZ – PI SR
participated in the interlaboratory
proficiency testing classified by the
Czech Accreditation Institute, o.p.s.
into the National Proficiency Testing Programme. The event was organised by Ing. Iva Bogumská – SPL
(Services for laboratories) and the
topic represented the analysis of
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 5 -6 /2 0 1 1
Obr. 8 Osvedčenie o účasti na medzilaboratórnom porovnávaní výsledkov skúšok v roku 2011
Fig. 8 Certificate on participation in interlaboratory proficiency testing in the year 2011
low-alloyed steel specially obtained
for the purposes of Interlaboratory
Proficiency Testing. Totally 60 laboratories from the Czech Republic,
Hungary, Moldavia, Poland, Austria,
Russia, Slovakia, Sweden and Great
Britain participated in proficiency
testing. The results were evaluated in
compliance with the principles of EN
ISO/IEC 17043 (2010). The so-called
Z – score represents the success
criterion of the laboratory, the Z –
score lying in the interval –2 ≤ Z ≤ 2
is considered as satisfactory.
Our results have satisfied this condition for all elements with which
we participated in the interlaboratory comparison. The successful
participation was acknowledged
by issuing a Certificate (Fig. 8) and
a Report on evaluation of interlaboratory proficiency testing PT 19/1
with supplements (laboratory re-
sults, participant‘s Z – score, reference values of specimens) which
are available for survey in our laboratory at VÚZ – PI SR.
Literatúra:
[1] Welz, B. – Becker-Ross, H. – Florek, S.
– Heitmann, U.: High/Resolution
Continuum Source AAS, Wiley-VCH,
2005
[2] Prevádzková príručka contrAA
300; Analytik Jena AG,
Chromspec spol. s r. o., 2005
<
Poznámka:
Článok vznikol s podporou projektu s názvom
Výskum inovatívnych materiálov pre prehrievačové systémy zariadení vyrábajúcich energiu
spaľovaním alternatívnych palív, kód projektu
26240220026, realizovaného v rámci Operačného programu Výskum a Vývoj financovaného
z ERDF.
Článok recenzoval:
Ing. Ľuboš Mráz, PhD., VÚZ – PI SR, Bratislava
119
Hodnotenie kvality zvárania stavebných
konštrukcií pri dostavbe 3. a 4. bloku
JE Mochovce
MARIANNA
P
E TER Ž ÚB
MATYSOVÁ
OR – MAR
– PAVOL
TI N MSEJČ
ATKOBI Š
Ing. P. Žúbor, PhD., INWELD CONSULTING, s. r. o., Trnava – Ing. M. Matkobiš, Inžinierske stavby a. s. Košice, Slovensko
Kvalita zvárania v energetike  Prehľad energetických celkov podieľajúcich sa na výrobe elektrickej energie 
Výstavba nových elektrární na Slovensku  Požiadavky na kvalitu zvárania a zvarových spojov podľa noriem STN
EN ISO 156XX a STN EN ISO 17660 pre zvárané komponenty na dostavbe JE Mochovce  Príklady zvárania
stavebných konštrukcií a hodnotenie kvality zvarových spojov montážneho zvárania
PREHĽAD ENERGETICKÝCH
CELKOV NA SLOVENSKU
Elektrická energia tvorí v dnešnej
globálnej spoločnosti najviac žiadanú komoditu spomedzi energetických zdrojov súčasnosti. Požiadavky na výrobu a spotrebu elektrickej
energie sú aj v 21. storočí stále aktuálne. Tento trend je za posledné
desaťročia na vzostupe a najviac
rezonujú zdroje, ktoré majú čo najmenší negatívny účinok na životné
prostredie pri zvyšujúcom sa dopyte po energii. Energetická intenzita
slovenskej ekonomiky je 1,9-násobne vyššia ako je priemer členských
krajín EÚ, z čoho vyplýva, že súčasná situácia je neudržateľná, pretože
vysoká energetická náročnosť pretrváva. Slovensko je zároveň vysoko
závislé od dovozu primárnych energetických nosičov zo zahraničia.
Zlepšenie energetickej účinnosti je
potrebné predovšetkým na strane
spotreby, preto je dôležité zefektívniť energetickú účinnosť vo výrobe
a distribúcii elektrickej energie. Významným faktorom je teda budovanie jadrového zdroja [1].
Na Slovensku sú prevádzkované dve
atómové elektrárne – v Jaslovských
Bohuniciach a v Mochovciach.
Okrem týchto elektrární je do prenosovej sústavy dodávaná elektrická energia z vodných diel, ktorých
je na Slovensku celkovo 34. Vodné
elektrárne sú vhodné ako regulačné
alebo záložné zdroje v elektrizačnej
sústave a sú vhodné aj z pohľadu
využitia prvotných zdrojov energie,
ktoré sa nachádzajú na našom území. Taktiež sú prevádzkované po
viacerých modernizáciách tepelné elektrárne – Elektrárne Nováky
a Elektrárne Vojany. Činnosť a funkcia tepelných elektrární je v rámci
120
Tab. 1 Porovnanie zdrojov elektrickej energie
Typ elektrárne
Tepelné elektrárne
Alternatívne zdroje [3]
Vodné elektrárne [2]
Vodná elektráreň Gabčíkovo
Atómové elektrárne
Spolu
Nové schválené solárne zdroje
Nové plánované atómové zdroje [5]
Inštalovaný výkon
(MW)
1 398
5,1
1 652,7
746,5
1 950
5 752,3
102
1 700
elektrizačnej sústavy SR dôležitá,
predstavujú významné zdroje pracujúce v základnom zaťažení alebo
v pološpičkovom režime. Z alternatívnych foriem energií možno uviesť
tri veterné elektrárne. Jedna je na
Záhorí, druhá na Myjave a tretia zatiaľ neprevádzkovaná na Kysuciach
(Skalité). Ročne sú schopné vyrobiť
elektrinu zhruba pre 3 tisíc domácností. Slovensko sa vo využívaní veternej energie v Európe umiestňuje
na posledných priečkach (tab. 1).
Nové energetické zdroje
Výstavba nových energetických
zdrojov sa sústreďuje predovšetkým
na obnoviteľné zdroje energií. Ministerstvo hospodárstva SR (MH SR)
v roku 2010 vydalo osvedčenie o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky
na výstavbu 32 elektrární. Ako vyplýva z informácií zverejnených rezortom MH SR [4], na Slovensku by sa
malo postaviť 29 nových slnečných
elektrární a niekoľko vodných elektrární, sústredených na toku rieky
Hron. Do skúšobnej prevádzky bola
začiatkom marca 2010 spustená
malá vodná elektráreň (MVE) pri Šarovciach v okrese Levice. Od januára
2010 pribudla na hornom toku Hrona
ďalšia elektráreň v Polomke s inšta-
Podiel na výrobe elektriny
(%)
11
–
12,7
9,9
66,2
100
–
–
lovaným výkonom 0,2 MW. Okrem
toho vydal rezort hospodárstva
v tom istom roku aj dve osvedčenia na projekty výstavby teplární na
biomasu. Z hľadiska pokrytia spotreby elektrickej energie v stredoeurópskom priestore sú dominantné
predovšetkým jadrové zdroje. V súčasnosti prebieha výstavba ďalších
dvoch blokov v JE Mochovce, ktoré
patria medzi najnovšie jadrové bloky
VVER 440/V 213 na Slovensku a ťažia zo všetkých zdokonalení, ktoré boli v elektrárni realizované. Medzinárodné expertné tímy sa zhodli
na tom [4], že elektráreň po realizácii bezpečnostných opatrení spĺňa
všetky medzinárodné štandardy,
úroveň jadrovej bezpečnosti a spoľahlivosti zhodnotili ako mimoriadne vysokú. Dostavba 3. a 4. bloku je
plánovaná v rokoch 2012 a 2013, pričom sa predpokladá výkon na úrovni 440 MW každého bloku.
V súčasnom období je ťažké polemizovať o naplnení termínov dokončenia a spustenia do prevádzky, horizont roku 2013 s pripojením do
energetickej sústavy bude však dosť
náročné dodržať. Nedávne zemetrasenie v Japonsku s magnitúdou 9.
stupňa, ktoré vyvolalo prílivové vlny
tsunami podieľajúce sa na havárii
jadrovej elektrárne Fukušima I, môže
vážne stlmiť prebiehajúce práce na
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 5-6 / 2 0 1 1
Z VÁ R AN I E PR E P R A X
dostavbe. V medzinárodnej stupnici jadrových udalostí bola táto havária ohodnotená stupňom 5 (na 1.,
2. a 3. blok). Najhoršie na tejto udalosti je to, že havária môže nadobudnúť porovnateľné dôsledky (napriek
ubezpečeniam prevádzkovateľa),
ako tomu bolo v prípade JE Černobyľ
na Ukrajine (apríl 1986). Pre porovnanie, jadrová elektráreň Fukušima I sa
skladá zo šiestich varných reaktorov
(BWR) s celkovým výkonom 4,7 GW
elektrickej energie.
Havária jadrovej elektrárne Fukušima I vyvolala celosvetovú polemiku
o bezpečnosti a prevádzkovej spoľahlivosti jadrovoenergetických zariadení, predovšetkým tých, ktoré boli
uvedené do prevádzky je v 70-tych rokoch 20. storočia. Podľa agentúrnych
zdrojov [6] prevádzkovateľ jadrových
elektrární v nemeckej spolkovej krajine Bádensko-Württembersko odstaví
dva najstaršie reaktory nachádzajúce sa v zariadeniach Neckarwestheim
a Philippsburg. Zhruba tretina z viac
ako 140 reaktorov v celej EÚ sa nachádza vo Francúzsku. To, podobne ako niektoré ďalšie krajiny vrátane
Česka, nechce od jadra ustupovať (vo
Francúzsku pochádza z jadra okolo
80 percent elektrickej energie) [7].
Budúcnosť jadra a spoľahlivosť
prevádzky jadrových elektrární je
v týchto časoch dosť „naštrbená“.
Istými alternatívami [8] voči výstavbe jadrových elektrární je napr. výstavba paroplynových cyklov (PPC)
na kombinovanú výrobu elektriny
a tepla. V súčasnosti je v prevádzke
napr. PPC Levice (lokalizovaný do
priemyselnej zóny Géňa) s elektrickým výkonom 82 MWe a vo výstavbe sú ďalšie dve elektrárne [9] – PPC
Malženice takmer pred dokončením
s výkonom 400 MW a PPC Považská Bystrica s elektrickým výkonom
do 60 MWe. PPC na zemný plyn sú
však závislé od dovážaného energonosiča, čo pri nedávnej plynovej
kríze znamená istú nevýhodu a teda
pokrytie spotreby energie je častokrát iba lokálneho charakteru (priemyselné a výrobné celky).
Iným riešením je získavanie energie
zo slnečnej aktivity. Po prijatí zákona o podpore obnoviteľných zdrojov
energie (OZE) a kombinovanej výroby elektriny a tepla koncom augusta 2009 sa na Slovensku presadzuje fotovoltika. Dispozíciou Slovenska
sú veľmi dobré slnečné podmienky.
Rozhodne je na tom plošne oveľa
lepšie ako Česká republika (napr.
dostatok voľnej plochy na inštalácie,
členitosť terénu a meteorologické
podmienky).
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 5 -6 /2 0 1 1
POŽIADAVKY NA KVALITU
ZVAROVÝCH SPOJOV
V ENERGETIKE
Na základe predchádzajúceho možno konštatovať, že dlhodobou prioritou v energetike bude zvyšovanie
účinnosti a efektívnosti výroby elektrickej energie s náročnejšími požiadavkami na zníženie emisného
zaťaženia. Z toho dôvodu sú požiadavky na výrobu energetických celkov z hľadiska aplikovaných technológií zamerané na efektivitu procesu
pri vhodnom riadení vo všetkých
aspektoch jednotlivých operácií.
Zváranie neodmysliteľne patrí medzi najviac používané technológie
nielen na výrobu, ale aj prevádzku
a opravy súčastí. Na energetické sústavy a jednotlivé komponenty pracujúce v oblasti zvýšených teplôt
(tepelné a jadrové elektrárne) je kvalita vyhotovenia zvarových spojov
a prevádzková kontrola zváraných
súčastí obzvlášť dôležitá.
Zváranie patrí medzi výrobné procesy, ktoré podstatne ovplyvňujú charakter výroby, pretože významnou
mierou vplývajú na výrobné náklady ako aj celkovú kvalitu výrobku.
Tieto skutočnosti viedli za posledné desaťročia k vývoju nových materiálov na stavbu a rekonštrukciu
energetických zariadení. Zhruba od
konca 90-tych rokov 20. storočia sa
vyvíjajú kvalitatívne lepšie „novšie“
ocele, ktorých hlavnými vlastnosťami sú zvýšená odolnosť voči prevádzkovému zaťaženiu: žiarupevnosť, žiaruvzdornosť a odolnosť voči
vysokoteplotnej korózii v porovnaní s vysokopevnými nízkolegovanými oceľami predchádzajúcich generácií, ako uvádzajú autori [10]. Sú to
predovšetkým ocele určené na prácu za zvýšených teplôt – v oblasti
creepového zaťaženia. Do tejto skupiny ocelí patria nízkolegované Cr,
CrMo a CrMoV, ktoré pracujú pri teplotách nad 450 °C, pričom z hľadiska
štruktúry v nich prebiehajú termálne
aktivované procesy, vyúsťujúce do
creepu. Ocele odolné proti tečeniu
predstavujú vhodný konštrukčný materiál, so zaručenou zvariteľnosťou
[11], určený na kotlové systémy elektrární, obzvlášť na konštrukciu kotlových telies, rúrkových systémov, ale
aj hrubostenných vysokotlakových
rúrok, rotorov turbín, prehrievačov
a iných vysokonamáhaných súčastí,
kde je spoluúčinkom namáhania zvýšená teplota a tlak [12].
Pri hodnotení kvality zvarových spojov možno uviesť, že požiadavky na
kvalitu zvárania sú špecifické a ne-
možno ich overovať jednoduchým
spôsobom. Iste je nesporné tvrdenie, že zváranie sa považuje za špeciálny proces v terminológii noriem
systémov kvality, ako uvádza norma
ISO 9000: „zváranie je proces, v ktorom sa zhoda (splnenie požiadavky)
výsledného produktu nedá ľahko
a ekonomicky overiť (verifikovať)“.
Normy systémov kvality všeobecne
vyžadujú, aby sa špeciálne procesy
vykonávali v súlade s písomne stanovenými postupmi. Pri zavádzaní systému kvality vo zváraní podľa noriem
STN EN ISO 3834 sa vyžaduje používať schválené postupy zvárania. Tieto
predstavujú dôležitý predpoklad na
vykonávanie zváračských prác rôznych technických zariadení pri preukázateľnej opakovateľnosti kvality vo
významných investičných akciách.
Kvalitu nemožno skontrolovať vo výrobku, treba ju do neho začleniť. Na
overovanie kvality výroby alebo prevádzky rôznych súčastí slúži celý rad
metód nedeštruktívnej kontroly, ktoré možno mechanizovať, resp. automatizovať na získanie ucelených
informácii o výskyte necelistvostí
a chýb v hodnotených výrobkoch –
zvaroch, odliatkoch, výkovkoch, ako
aj tvárnených hutných polotovaroch.
V praxi nám niekedy ani najrozsiahlejšie a najdokonalejšie nedeštruktívne skúšanie nezvýši kvalitu výrobku,
pretože nedeštruktívnym skúšaním
je možné posúdiť napr. celistvosť zvaru, nie ďalšie úžitkové vlastnosti spoja, napr. mechanické, chemické, fyzikálne, technologické ako pevnosť,
odolnosť voči korózii, žiarupevnosť,
žiaruvzdornosť, lomovú a rázovú
húževnatosť. Aby boli výrobky bez
vážnych problémov počas výroby
a v prevádzke, treba zabezpečiť riadenie od fázy navrhovania, cez výber
materiálov až po výrobu a následnú
kontrolu. Uvedená postupnosť je dôležitá aj z pohľadu koordinácie a riadenia všetkých zložiek podieľajúcich
sa na zabezpečovaní kvality pri jednotlivých technologických disciplínach [13].
Výber nevhodného materiálu, alebo kombináciu materiálov na zváranie môže v prevádzke vyvolať vážne problémy, príkladom môže byť
praskanie zvarových spojov. Oproti
predchádzajúcim postupom, kedy
sa v oblasti zvárania bežne pracovalo podľa zaužívaných spôsobov
(vlastné výrobné postupy), súčasné normy STN EN ISO 3834 vyžadujú opätovne overovať a schvaľovať
doterajšie postupy vo zváraní. Význam schvaľovania postupov zvárania podľa noriem radu STN EN ISO
121
Hodnotenie kvality zvárania stavebných konštrukcií
pri dostavbe 3. a 4. bloku JE Mochovce
Obr. 1 Makroštruktúra tupého zvaru výstužovej ocele B 500 SP priemeru 20 mm
Obr. 2 Kvalifikácia zvárača výstužovej ocele podľa STN EN ISO 17660-1
156XX spočíva hlavne v jeho dôslednom overení vlastností základných
a prídavných materiálov po zvarení,
pretože príklady z praxe jednoznačne potvrdzujú snahy výrobcov minimalizovať finančnú náročnosť na
dosahovanie charakteristických
vlastností používaných materiálov.
V prípade výroby vyhradených technických zariadení je dôležité, aby
vykonávanie prác na nerozoberateľných spojoch zabezpečovali odborne spôsobilé osoby a personál kvalifikovaný podľa príslušných noriem.
Táto požiadavka sa paradoxne
takmer na poslednú chvíľu dostala aj do legislatívy SR. V roku 2009
bola Ministerstvom práce sociálnych vecí a rodiny novelizovaná pôvodná vyhláška č. 718 z roku 2002,
Z. z. [14], ktorá je v súčasnosti platná pod č. 508/2009 Z. z. ustanovujúca podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
s technickými zariadeniami – prvýkrát sa do tejto vyhlášky dostali ustanovenia, ktoré v § 7 vyžadujú
odbornú spôsobilosť na osoby vykonávajúce tieto činnosti podľa schválenej dokumentácie, napr. podľa
normy STN EN ISO 15614-1. Na základe uvedeného sa oveľa intenzívnejšie dbá na to, aby sa vlastnosti
zvarových spojov overili vykonaním
nedeštruktívnych a deštruktívnych
skúšok ešte pred začatím zvárania
vo výrobe skúškami postupu zvárania WPQR. Cieľom skúšok v sústave
122
Obr. 3 BW-B/FW-SJ – tupý zvarový spoj s podložkou /C.1
noriem STN EN ISO 156XX je overiť vhodnosť parametrizácie procesu
zvárania na materiály, typ spoja ako
aj podmienky zvárania, resp. navárania (výroba, montáž, opravy) na
zabezpečenie opakovateľnosti kvality zvárania na použité hrúbky materiálov a polohy zvárania na výrobok.
V prípade zvárania tlakových zariadení je požiadavka na kvalitu vyhotovenia zváraných výrobkov prísnejšia, oproti systematike uvedenej
v príslušných častiach normy STN
EN ISO 15614. Stále platná norma
STN EN 288-9 Stanovenie a schválenie postupov zvárania kovových materiálov v časti 9 pojednáva o skúškach postupu zvárania na
montážne zvárania rúr pozemných
a morských rúrovodov [15]. Podľa tejto normy je potrebné aplikovať skúšobné postupy s prísnejším
hodnotením najmä na kategórie termomechanicky spracovaných ocelí
(stav N, TM, QT ocele).
V rámci implementácie smernice
PED 97/23/EC na proces navrhovania, výroby a kontroly je potrebné dodržiavať a použiť ďalšie harmonizované normy ako napr. normy
radu STN EN 13445 na tlakové nádoby, STN EN 12952 na vodorúrkové kotle, STN EN 12953 na valcové
kotle, STN EN 13480 na kovové potrubia atď. Táto európska direktíva
vypovedá iba o obecných technických požiadavkách na tlakové zariadenia, nehovorí o konkrétnych ty-
poch tlakových nádob, používaných
materiáloch, návrhoch, výrobe ani
skúšaní a inšpekciách. Napr. v Českej republike sú technické požiadavky na tlakové zariadenia definované v Nariadeniach vlády (NV) ČR č.
26/2003 a č. 290/2000 Sb., ktoré sú
ekvivalentom PED 97/23/EC [16].
Požiadavky na zváranie jadrových
zariadení sú špecifikované v Bezpečnostných návodoch a smerniciach tzv. BNS, ktoré vydal Úrad jadrového dozoru SR [17] – platia na
základné materiály a hutné výrobky,
na zváracie materiály, zváranie a naváranie, na zariadenia a prípravky
na zváranie a tepelné spracovanie,
na kvalifikáciu zváračov a technický
personál, základné pravidlá technologickej prípravy atď. Špecifikuje sa
v nich rozsah platnosti v súčinnosti
s bezpečnostnými návodmi, normami a predpismi na kontrolu zvárania,
navárania a tepelného spracovania,
na výber a kontrolu zváracích materiálov na zváranie, na kontrolu požadovaných vlastností zvarových spojov a na systémy zabezpečovania
kvality. Konkrétne na oblasť zvárania platí dokument BNS II.5.1/2007,
na vykonávanie kontroly zvarových
spojov sa vzťahuje BNS II.5.2/2007,
pričom požiadavky na kvalifikáciu
systémov v nedeštruktívnom skúšaní na jadrovú energetiku sú uvedené v novelizovanej BNS II.5.4/2009.
Požiadavky na skúšanie a hodnotenie kvality zvarových spojov strojZ VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 5-6 / 2 0 1 1
Z VÁ R AN I E PR E P R A X
no-energetických zariadení sú obsahom ďalšieho dokumentu BNS
II.5.5/2009 [18].
Základné materiály, ktoré sa zvárajú, možno rozdeliť podľa základných skupín, a to: vysokolegované
austenitické materiály a žiarupevné
materiály používané prevažne v primárnej časti elektrárne, žiarupevné
materiály a konštrukčné ocele používané v sekundárnej časti elektrárne. Z hľadiska zvarových spojov sa
v oboch častiach vyskytujú základné typy zvarových spojov, ako aj
špeciálne typy spojov, ktoré sú používané napr. pri opravách dielov
alebo náhradách jednotlivých komponentov počas prevádzky, ktoré si
vyžadujú dôslednú prípravu s monitoringom procesu zvárania [19].
Keďže v projektovej dokumentácii
stavieb sa často objavuje požiadavka na kvalitu zváraných výrobkov aj
pri stavebných a podporných konštrukciách (napr. zváranie stavebných, mostných a priehradových
konštrukcií), je potrebné v tejto súvislosti poukázať na normu STN EN
ISO 17660, ktorá sa týka zvárania
výstužovej ocele (nosné a nenosné
zvarové spoje) [20, 21]. Norma určuje základné požiadavky na materiály, návrh a zhotovenie zvarových
spojov, zváračský personál, požiadavky na kvalitu, kontrolu a skúšanie. Zahŕňa aj zvarové spoje medzi oceľovými výstužovými prútmi
a ostatnými oceľovými komponentami (dosky, platne, profily, prefabrikované zostavy). Norma definuje
technológie zvárania používané na
zváranie betonárskych ocelí s ohľadom na typy spojov a hrúbky základných materiálov. K oceľovej výstuži (aj nehrdzavejúca oceľová
výstuž) sa môžu privárať aj rôznorodé typy ocelí podľa skupinového zatriedenia v zmysle TNI CEN ISO/TR
15608. V norme sú ďalej uvedené
požiadavky na zváračský personál
(zvárači, operátori a zoraďovači odporového zvárania), podľa ktorých
zvárač musí vlastniť platný certifikát
na kútový zvar podľa normy STN EN
287-1, resp. certifikát podľa STN EN
1418 a vykonať dodatočné školenie
a skúšky podľa požiadaviek v tab. 3
tejto normy.
Pred výrobným zváraním sa všetky postupy zvárania výrobcu WPS
kvalifikujú skúškou postupu zvárania WPQR podľa príslušnej časti STN EN ISO 17660. Napr. rozsah
kvalifikácie na priemer výstužovej
ocele a hrúbku materiálu na zaťažené zvarové spoje uvádza tab. 5
tejto normy. Platnosť skúšky zvárača podľa STN EN ISO 17660-1 sa
vo výrobe potvrdzuje skúškami výrobného zvaru z dôvodu zabezpečenia, či sa v reálnych podmienkach výroby (dielňa alebo montáž)
dosahuje požadovaná kvalita podľa schválenej dokumentácie výrobcu WPS. Skúšky výrobného zvárania musia absolvovať všetci zvárači
vrátane najťažšej polohy zvárania
vo výrobe (dielňa). Pokiaľ je výroba
v nepretržitom procese a využíva sa
ten istý postup WPS, skúšky výrobného zvaru sa pravidelne opakujú
v priebehu 6 mesiacov od poslednej skúšky. Na stavenisku sa vykoná vždy jeden skúšobný súbor, na
začiatku stavebných prác a potom
každý mesiac. Norma taktiež uvádza požiadavky na počet a rozmery skúšobných vzoriek (obr. 1), ako
aj dodatočné požiadavky v prípade
opakovanej skúšky.
Všetky vzorky sa najskôr posudzujú
vizuálne, kedy musia vyhovieť požiadavke stupňa kvality C podľa normy
STN EN ISO 5817. Na zaťažených
zvaroch sa vykonávajú deštruktívne skúšky (skúška ťahom podľa prí-
Obr. 4 Vzorky krížových spojov po skúške ťahom podľa STN EN ISO
15630-2
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 5 -6 /2 0 1 1
slušnej časti na výrobok STN EN
ISO 15630-1, 2 a 3), skúška strihom,
resp. ohybom.
Rozsah schválenia na zváranie oceľovej výstuže je v postupe mierne odlišný od toho, aký sa používa napr.
pri norme STN EN ISO 15614-1. V zásade sa týka schválenia na použité
styky konštrukčného uzla (priemer
výstužovej ocele a hrúbka oceľového prvku) pri použitej metóde zvárania, parametrizácii a polohy zvárania
[22]. Príklady z kvalifikácie zváračského personálu a skúšky predvýrobného zvárania na stavbe sú dokumentované na obr. 2 až 5.
KONTROLA VO ZVÁRANÍ
NA ENERGETICKÝCH
KOMPONENTOCH
Výsledky zo skúšok postupov zvárania nasvedčujú tomu, že kvalita procesu zvárania sa s nástupom
významných investičných zámerov
v oblasti energetiky zlepšuje. Jednak je to už spomínaným nasadením
novej generácie konštrukčných ocelí so špecifickými vlastnosťami, ktoré
sa etablovali v energetike a sú dobre zvariteľné montážnymi spôsobmi zvárania. Ďalej sú to legislatívne
úpravy, ktoré nútia výrobcov najmä
vyhradených technických (tlakových)
zariadení striktne dodržiavať parametrizáciu a technologický postup na
základe schválenej dokumentácie.
Napomáha to najmä včasná informovanosť v súvislosti so zavedením legislatívnych zmien – už spomenutá vyhláška č. 508/2009 Z. z.,
príkladom čoho sú rôzne odborné podujatia na úrovni zváračského personálu a koordinátorov zvárania, ktorými sa dáva do povedomia
táto skutočnosť. Napriek tomu, že
pri realizačných zámeroch sa požadované dielo môže štiepiť rôznymi
Obr. 5 Vzorky na skúšku výrobného zvárania, FW-SOB – nasadená tyč
123
Hodnotenie kvality zvárania stavebných konštrukcií
pri dostavbe 3. a 4. bloku JE Mochovce
Obr. 6 Príklad rtg kontroly zvarového spoja
rúrky vyhotoveného metódou 141 na materiáli
skupiny 1.1 (oceľ tr. 12 022.1)
Obr. 7 Makroštruktúra odrezku zvarového spoja rúrky z ocele 12 022.1 (priemer 21,3 mm a hrúbka
steny 2,6 mm)
subdodávateľskými činnosťami, pri
samotnom preberaní je nutné predložiť komplexnú dokumentáciu, čo
veľakrát býva zložitým problémovým
okruhom. Istým špecifikom v oblasti
zvárania pri požiadavkách investora
je používanie metódy TIG aj na také
kategórie materiálov (napr. skupina
1.1), ktoré sa u nás v rámci potrubí
doposiaľ zvyčajne zvárali spôsobmi 111 a 311. Najmä pri materiáloch
napr. trieda 11 353.0 (resp. S355J2)
a pri rôznych výrobkoch armatúr
ako sú kolená, redukcie atď. si použitie tejto metódy vyžaduje v rámci schválenia skupiny materiálov 1.1
zvýšenú pozornosť [18].
V takomto prípade je potrebné požadovať od výrobcu hutných polotovarov rôznych profilov hutné atesty so stanoveným obsahom nečistôt
ako je P a S (dokumentácia kontroly
podľa STN EN 10204). Taktiež pred
začatím zváračských prác je pravidlom jednoznačne vyžadovať pracovnú skúšku zvárača (skill test) s vy-
Obr. 9 Detail makroštruktúry styku zvarového uzla
Obr. 8 Konštrukcia ventilátorovej veže
s detailom styku panelov
124
hovujúcim výsledkom. Zvárač musí
mať platnú kvalifikáciu na metódu,
rozsah a polohy zvárania, pričom
táto skúška by mala zahŕňať montážne podmienky zvárania, pri realizácii konkrétnych použitých materiálov
a požadovaných NDT skúšok najmä objemových (RT, príp. UT) a povrchových VT, MT (PT) s prípadným
doplnením o skúšky rozlomením alebo skúšky lámavosti. Pri zváraní stavebných konštrukcií podľa normy
STN EN ISO 17660-1, 2 sa naviac
požaduje pred začatím zváračských
prác vykonať kvalifikačnú skúšku
zvárača, ktorej platnosť je časovo
obmedzená, ako bolo uvedené.
Na ilustráciu možno dokumentovať
výsledky skúšok, ktoré boli realizované počas výstavby tlakových častí
rozvodného potrubia, obr. 6 a 7.
Ako vidieť z obr. 7, rozbor makroštruktúry zvaru podľa normy STN
EN 1321 je dôležitou súčasťou stanovenia parametrizácie zvárania pri
overovacích skúškach schválenia
postupov zvárania podľa STN EN
ISO 15614-1.
Obr. 10 Kapilárna kontrola priamo na stavenisku – kombinovaný typ spoja
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 5-6 / 2 0 1 1
Z VÁ R AN I E PR E P R A X
Obr. 11 Pohľad na spoje prievlaku plošiny ventilátorov
Ďalším príkladom z praxe kontroly
kvality zvárania možno dokumentovať na stavebných prvkoch – skelet
ventilátorovej veže (obr. 8), kde sa
jednotlivé styky zvárajú obalenou
elektródou v polohách PA, PF a PE.
Aj v tomto prípade bolo potrebné vyhotoviť postupy zvárania na hrúbky materiálov (plechy a pásy z ocelí
skupiny 1.1) od 10 do 14 mm.
Detail styku a makroštruktúru T-zvarového spoja s úkosom 1/2 V znázorňuje obr. 9. Kontrola na povrchové trhliny kombinovaného styku,
počas výstavby priamo na konštrukcii pomocou kapilárnych prostriedkov je dokumentovaná na obr. 10.
Na obr. 11 sú znázornené spoje výstužovej ocele prievlakov ventilátorovej veže s priloženou makroštruktúrou styčníkového spoja zo skúšok
výrobného zvárania (obr. 12).
ZÁVER
Dokladovanie parametrov zvárania sa
v niektorých oblastiach výroby a prevádzky nedá obísť obzvlášť pri tlakových komponentoch elektrární, napr.
v jadrovej energetike má každý zvar
primárnej a sekundárnej časti identifikačnú kartu počas celej životnosti
elektrárne. Zmeny v riadení zváracieho procesu neobišli ani zváracie zdroje, ktoré sú už vybavené softvérom
monitorujúcim dodržiavanie nastavených parametrov zvárania na každom
vyhotovenom zvarovom spoji. Vhodnosť parametrizácie zvárania ovplyvňuje celý rad faktorov, ktoré vstupujú
do technologického procesu, avšak
prvým krokom k zabezpečeniu kvality zvárania je vzájomná komunikácia
medzi konštruktérom a technológom
zvárania. K tomu napomáhajú aj overené postupy zamerané na sledovanie kvality zvárania v zmysle národných alebo medzinárodných noriem
či štandardov.
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 5 -6 /2 0 1 1
Obr. 12 Makroštruktúra styčníkového spoja prútov z ocele B 500 SP
Literatúra
[1] Euroactiv – Energetická intenzita
ekonomiky SR [online]. [Cit. 2010-0608]. Dostupné na: <http://www.
euractiv.sk/energetika/clanok/energiaenergeticka-intenzita-ekonomiky-sr-je19-nasobne-vyssia-ako-v-eu>
[2] Slovenské elektrárne – jadrové,
vodné a tepelné elektrárne v SR
[online]. [Cit. 2010-05-28]. Dostupné
na: <http://www.seas.sk/elektrarne>
[3] Hospodárske noviny – online.
[online]. [Cit. 2010-05-28]. Dostupné
na: <http://www.hnonline.sk/index.
php?p=k0E000_detail>
[4] TA3 – Spravodajstvo, reportáže
a ekonomika [online]. [Cit. 2010-0607]. Dostupné na : <http://www.ta3.
com/sk/reportaze/154914_mh-vtomto-roku-povolilo-vystavbu-32elektrarni>
[5] Detaily o novej elektrárni známe
v roku 2011 – Ekonomické správy.
Webnoviny [online]. [Cit. 2010-0609]. Dostupné na: http://www.
webnoviny.sk/ekonomika/detaily-onovej-elektrarni-zname-v-rok/153088clanok.html
[6] Sme – online [online]. [Cit. 2011-0317]. Dostupné na: http://www.sme.
sk/c/5810966/v-nemecku-odstavilidva-jadrove-reaktory.html
[7] Hospodárske noviny – online
[online]. [Cit. 2011-03-26]. Dostupné
na: http://hnonline.sk/svet/
c1-51359050-europa-sa-zlaklajaponskej-katastrofy
[8] Hospodárske noviny – online
[online]. [Cit. 2010-05-28]. Dostupné
na: <http://hnonline.sk/ekonomika/
c1-44142400-v-energii-mame-velkypotencial-pomoze-jadro>
[9] Zoznam osvedčení vydaných MH SR
[online]. [Cit. 2010-06-09]. Dostupné
na: <http://www.economy.gov.sk/
zoznam-vydanychosvedceni.../127841s>
[10] Viswanathan, R. – Bakker, W. T.:
Materials for boilers in ultra
supercritical power plants. In:
International Joint Power Generation
Conference: Miami Beach, 2000,
s. 1 – 22
[11] Hrivňák, I.: Teória zvariteľnosti kovov
a zliatin. Bratislava, VEDA, 1989
[12] Martinkovič, M.: Niektoré aspekty
výskumu materiálu na lopatky
plynových turbín. Some aspects of
turbine blades material research. 1.
[13]
[14]
[15]
[16]
[17]
[18]
[19]
[20]
[21]
[22]
vyd. Trnava, AlumniPress, 2007. 95 s.
(Vedecké monografie; 5/2007). ISBN
978-80-8096-017-9
Žúbor, P. – Krivošík, M.: Schvaľovanie
postupov zvárania WPQR –
hodnotenie kvality zvarových spojov
a doterajšie skúsenosti. In: Inovatívne
technológie vo zváraní a NDT, Kálnica
2008, ISBN 978-80-8944-22-00-5,
s. 117 – 122
Vyhláška č. 508/2009 Z. z. MPSVR
SR, Bratislava, 2010
STN EN 288-9 (2002) Stanovenie
a schválenie postupov zvárania
kovových materiálov. Časť 9: Skúšky
postupu zvárania na montážne
zvárania rúr pozemných a morských
rúrovodov. SÚTN Bratislava, 2002
Hlavatý, I.: Kvalifikace a schvalování
postupů svařování dle řady norem
ČSN EN ISO 156xx v návaznosti na
tlaková zařízení (Eng). In Svařovací
den 2008, Odborný seminář –
Zborník prednášok, 29. 5. 2008,
Hněvkovice, Ed. Ivo Hlavatý. Ostrava:
Český svářečský ústav s. r. o., Střední
odborná škola a Střední odborné
učiliště Hněvkovice, 2008, ISBN 97880-248-1785-9, s. 33 – 39
ÚJD SR – Bezpečnostné návody.
Platné bezpečnostné návody
a smernice [online]. [Cit. 2010-06-09]
Dostupné na: <ttp://www.ujd.gov.sk/
ujd/web.nsf/viewByKeyMenu/Sk-03-04>
Hlavatý, I. – Beňo, M.: Monitoring
parametrů při svařování důležitých
komponent jaderných elektráren
(Monitoring weld parameters on
nuclear power plant components
welding). In X. Konference Ocelové
konstrukce 2008 – Zborník
príspevkov, 28. – 30. 4. 2008, Karlova
studánka, SEKURKON, s. r. o.
pobočka Ostrava, 2008, ISBN 978-8086604-37-4, s. 174 – 181
STN EN ISO 17660-1. Zváranie.
Zváranie výstužnej ocele. Časť 1:
Zaťažené nosné zvárané spoje, ISO
17660-1: 2006
STN EN ISO 17660-2. Zváranie.
Zváranie výstužnej ocele. Časť 2:
Nezaťažené nosné zvárané spoje,
ISO 17660-2: 2006
INW 4/7/2010. Dokumentácia
výrobného zvárania výstužových ocelí
podľa STN EN ISO 17660.
INWELD CONSULTING, s. r. o.
Trnava, 2010
<
125
Lesley Jeffrey Bayers
„Povzbudzujú nás v účasti na stážach“
Hoci už aj u nás si získava cestovanie študentov počas semestra alebo prázdnin,
prípadne počas doktorandského štúdia väčšiu popularitu, stále to nie je nič
samozrejmé oproti tomu, ako prebiehajú študijné pobyty najmä na univerzitách
smerom na západ. Viacerí z ich študentov si pritom vyberú práve Slovensko ako
krajinu, kde môžu zdokonaliť vedomosti vo svojom odbore. Tak prišiel na stáž
do VÚZ – PI SR aj Lesley Jeffrey Bayers.
Vitajte na Slovensku, dúfam, že sa
tu cítite dobre, odkiaľ k nám prichádzate?
Som z Belgicka. Žijem v severnej
časti neďaleko holandskej hranice,
ale študujem v meste Leuven neďaleko Bruselu. Je to skutočné univerzitné mesto vždy a všade plné
študentov. Študujem na Katholieke
Universiteit Leuven (Katolícka univerzita v Leuvene), kde nájdete všetky typy štúdia od technologicko-inžinierskeho cez medicínu, filozofiu,
teológiu, prírodné vedy atď., ja študujem materiálové inžinierstvo.
Prečo ste sa rozhodli prísť práve
na Slovensko?
Skončil som prvý rok magisterského štúdia, ten budúci už bude posledný a hľadal som miesto, kde by
som mohol absolvovať odbornú stáž
počas leta. Táto bude vcelku krátka,
iba šesť týždňov a zariadila ju IAESTE (The International Association for
the Exchange of Students for Technical Experience – Medzinárodná
asociácia pre výmenu študentov na
získanie technických skúseností).
Ako celý ten proces prebiehal?
Ešte pred podaním prihlášky si musíte vybrať takzvané preferenčné krajiny, kde by ste chceli pracovať, na
konci januára dostanete zoznam stáží a môžete sa prihlásiť. Dostali sme
veľa ponúk a keď ma niektorá zaujala popisom práce, prešiel som na jej
webovú stránku a zisťoval ďalšie informácie. Tak som našiel aj VÚZ – PI
SR. Vybral som si ju preto, lebo som
stretol ľudí zo Slovenska a hoci som
toho o tejto krajine veľa nevedel – nikdy som tu predtým nebol, ponúkaná
stáž sa týkala môjho odboru – správanie sa kovov pri vyšších teplotách,
VÚZ – PI SR odpovedal pozitívne na
moju žiadosť a tak som tu.
126
Lesley Jeffrey Bayers
IAESTE
Táto medzinárodná organizácia pomáha študentom získať prostredníctvom odborných
stáží skúsenosti vo svojom odbore. Vznikla v Londýne v roku 1948 s cieľom „šíriť medzinárodné porozumenie a dobrú vôľu medzi študentmi všetkých národov bez ohľadu na
rasu, pohlavie alebo náboženské vyznanie“ (www.iaeste.sk ) a k zakladateľským krajinám, ktorých bolo len 10, patrilo aj Československo. Dnes táto organizácia umožňuje
študentom vycestovať do 85 členských krajín, aby nadobudli skúsenosti buď na akademickej alebo firemnej pôde. IAESTE Slovakia sídli v budove rektorátu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a svoje pobočky otvorila aj v ďalších technicky zameraných
univerzitách na Slovensku, patria medzi ne: Technická univerzita v Košiciach, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Technická univerzita vo Zvolene a Žilinská
univerzita v Žiline.
Vyžaduje vzdelávací systém v Belgicku, aby študenti absolvovali
odbornú stáž?
Pre inžinierske štúdium nie je stáž
povinná a prakticky ju môžu študenti absolvovať len počas letných
prázdnin od júla do septembra. Uni-
verzity ale povzbudzujú študentov,
aby sa na stáže hlásili a započítajú
im to ako školenie, takže zaťaženie
počas ďalšieho akademického roka
je o čosi menšie. Študenti majú absolútnu slobodu vo výbere stáže,
ale samozrejme, mala by byť príbuzZ VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 5-6 / 2 0 1 1
Z AU JÍ M AV OS T I
ná odboru, ktorý študujú, mať význam v priemysle, ale vo výbere spoločnosti alebo miesta či krajiny sa
rozhodujú sami. Stáž môže zariadiť
profesor prostredníctvom kontaktov
na priemysel alebo si ju vyhľadá študent sám, napríklad aj prostredníctvom IAESTE.
Ako ste sa cítili, keď ste sa rozhodli ísť do krajiny, o ktorej ste toho,
podľa vašich slov, veľa nevedeli?
Spravil som to už aj predtým, takže
to nebol žiaden problém. Prostredníctvom medzinárodných študentských organizácií je možné cestovať
aj na jedno- alebo dvojtýždňové kurzy. Takto som sa pred 2 rokmi dostal
na Sicíliu, kde som tiež nikoho nepoznal. Proste som si kúpil letenku
a odišiel na tamojšiu univerzitu.
Čo tvorilo náplň vašej práce vo
VÚZ – PI SR a ako vás pobyt tu
uspokojil?
V prevažnej miere som tu bol preto, aby som sa dozvedel viac o zliatinách niklu. Prvý týždeň som
absolvoval základy technických materiálov a zoznamoval sa s výsledkami, ktoré by som mohol očakávať.
Dôležité tiež bolo, že som sa bližšie
oboznámil s rôznym strojovým vybavením a metódami analýzy kovov. Od začiatku som sa dozvedal
množstvo nových informácií a chcelo to čas, kým som ich spracoval.
Okrem iného som mal možnosť pracovať so simulátorom fyzikálnych
javov – Gleeble 3800 a asistovať pri
niektorých skúškach. Získal som
tak určité pracovné zručnosti, vďaka
ktorým sa môžem ľahšie a rýchlejšie uplatniť v budúcom zamestnaní.
Dá sa z vašej pozície porovnávať
výskum vo zváraní alebo materiálovom inžinierstve v Belgicku a na
Slovensku?
U nás prakticky neexistuje špecializácia na zváranie tam, kde študujem, iná škola sa ale zameriava na
zváranie a študenti tam môžu absolvovať kurz Európskeho zváračského
inžiniera. Ja osobne som mal pred
príchodom do VÚZ – PI SR iba jeden
kurz zameraný na technológiu zvárania.
Žili ste krátko v Bratislave, ako sa
vám páčilo mesto?
Je veľmi pekné. Ide z neho odlišný
pocit ako z iných hlavných miest,
máte tu viac príležitostí sa zabaviť.
Je to malé mesto s množstvom študentov a je príjemné len tak sa poprechádzať bez davu alebo nebezZ VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 5 -6 /2 0 1 1
Katholieke Universiteit Leuven
Jej história siaha hlboko do minulosti. V roku 1425 ju založil
Ján IV., vojvoda z Brabantu ako
Leuvenskú univerzitu a pápež
Martin V. ju ešte v tom istom
roku schválil svojou bulou. Drží
hneď niekoľko prvenstiev, ide
totiž o najstaršiu katolícku univerzitu na svete, tiež najstaršiu
na území Nizozemska (Holandsko, Belgicko, Luxembursko
a severné Francúzsko) a so
Zámok Arenberg tvorí časť Katolíckej univerzity v Leuvene
svojimi viac ako 30 tisícami
študentov tvorí dnes najväčšiu univerzitu v tejto oblasti. V pokoji sa vyvíjala až do Veľkej
francúzskej revolúcie. Turbulentné roky tesne po jej skončení sa na nej odzrkadlili veľmi negatívne. Po tom, ako pripadlo územie, ku ktorému náležala, Rakúsku, bola zrušená a obnovená až v roku 1830, keď Belgicko získalo nezávislosť. Veľká tragédia postihla
univerzitu aj počas 1. svetovej vojny, keď nemeckí vojaci založili požiar, následkom ktorého zhorelo viac ako 300 tisíc kníh a vzácnych manuskriptov. V roku 1968 vyvrcholili
spory medzi francúzsky a holandsky hovoriacim obyvateľstvom do rozdelenia univerzity na Katholieke Universiteit Leuven, kde sa hovorí hlavne holandsky a na Université
Catholique de Louvain, ktorej oficiálnym jazykom je francúzština. Napriek rozdeleniu
dnes „sesterské “ univerzity úzko spolupracujú v oblasti výskumu aj výmeny študentov.
workshop organizovaný v spolupráci s Ministerstvom kultúry s cieľom
nájsť nové využitie pre bývalé kasárne, takže som sa prakticky ihneď zoznámil s ďalšími študentmi v Bratislave. IAESTE pre nás organizovala
aj ďalšie aktivity, strávil som víkend
na výlete v kanoe v Čechách, navštívili sme Viedeň, Budapešť a tiež sme
podnikli výlet do Tatier.
L. J. Bayers v laboratóriu
pečenstva ako napríklad v Paríži či
Miláne.
A čo ľudia, stihli ste si tu nájsť za
taký krátky čas priateľov?
Prišiel som ešte predtým ako som
začal pracovať, aby som mohol
spolu s inými navštíviť podujatie
pre zahraničných študentov v Hurbanových kasárňach. Išlo o veľký
Ako vnímate čas strávený na Slovensku?
Pobyt na Slovensku som si užíval
a veľa som sa toho naučil. Objavil
som túto časť Európy a bola pre mňa
veľmi motivujúca, hoci neznalosť
miestneho jazyka vytvorila občas bariéry, napríklad v obchode alebo keď
som si chcel dať ostrihať vlasy.
Mgr. Katarína Čiefová
Foto: Ing. Tibor Zajíc
L. J. Bayers s tímom pracovníkov a doktorandov Divízie výskumu a vývoja vo VÚZ – PI SR
127
Medaily a plakety Výskumného ústavu
zváračského
Jednou z hlavných úloh Slovenskej
numizmatickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied je pomáhať
pri získavaní a zachovávaní kultúrnych hodnôt a záchrane numizmatických pamiatok. V duchu týchto
zásad a poslania, v roku 2010, pri
príležitosti 100. výročia narodenia
Dr. h. c., prof. Dr. Ing., Ing. ESSA
Jozefa Čabelku, DrSc., akademika
SAV a člena korešpondenta ČSAV,
ktorý bol zakladateľom a prvým riaditeľom Výskumného ústavu zvá-
račského v Bratislave, vyvstala pozitívna úloha zosumarizovať medaily
a plakety, ktorými boli a sú v tomto
významnom ústave oceňovaní jednotliví vedeckí pracovníci i spolupracujúce vedecké inštitúcie a organizácie z oblasti teoretického
výskumu a aplikácií technológie zvárania, vývoja prídavných materiálov a zváracích zariadení, výskumu
spoľahlivosti zváraných konštrukcií
a im príbuzných činností, teda jednej z najznámejších a najuznávanej-
ších vedecko-výskumných inštitúcií
v Bratislave, ktorej výskumná ale aj
odborná a aplikačná činnosť presiahla hranice Slovenska i Československa. Okrem uvedených medailí a plakiet sa vo VÚZ nachádza
sadrový návrh medaily k 25. výročiu vzniku VÚZ a ďalšie dva sadrové návrhy, podľa ktorých boli vraj
skutočne aj vyrobené plakety, resp.
medaily. Informácie o týchto medailách a plaketách však nebolo možné získať.
Medaila: 10. VÝROČIE VZNIKU VÚZ
Autor: ak. sochár Rudolf Pribiš, rok vzniku: 1959, rozmery: ø 100 mm, váha: 500 g, hrúbka: 5 mm, materiál:
bronz patinovaný, počet: neznámy, druh: liata, obojstranná. Iné skutočnosti týkajúce sa udeľovania tejto medaily: udelená významným spolupracujúcim odborníkom a pracovníkom VÚZ pri 10. výročí vzniku ústavu.
Averz: štylizovaná postava bohyne
s rozprestretými rukami ponúkajúcimi ratolesť, v ľavej hornej časti písmená označujúce skratky názvu ústavu
V°Ú°Z oddelené bodkami, v ľavej dolnej časti označenie 1949 – rok vzniku
VÚZ, v pravej dolnej časti označenie
1959, t. j. 10. výročie od vzniku VÚZ.
Reverz: v hornej polovici silueta bratislavského hradu nad Dunajom, nad
ním nápis BRATISLAVA, v dolnej polovici štylizovaný trojriadkový nápis
VÝSKUMNÝ ÚSTAV ZVÁRAČSKÝ,
pod ktorým je symbol X, rímska číslica, označujúca výročie vzniku VÚZ.
Medaila: 20. VÝROČIE VZNIKU VÚZ
Autor: ak. sochár Ján Kulich, rok vzniku: 1969, rozmery: ovál 70 x 75 mm, hrúbka: 4 mm, váha: 180 g, materiál: nikel
patinovaný, počet: neznámy, druh: obojstranná. Iné skutočnosti: udelená významným spolupracujúcim odborníkom
a pracovníkom VÚZ pri oslavách 20. výročia vzniku ústavu.
Averz: celá ľavá tretina je oddelená
v hornej časti štrbinou symbolizujúcou dve časti materiálu, ktoré sa majú
zváraním spojiť, uprostred iskrový plameň symbolizujúci zváranie taviacou
sa elektródou a pokračujúci so stopou zvárania celou dolnou polovicou,
v pravej dvojtretinovej časti medaily je
trojriadkový nápis VÚZ Bratislava XX,
označujúci rímskymi číslicami výročie
vzniku VÚZ, lem na okrajoch je stvárnený reálnou stopou zvárania.
Reverz: pravá horná tretina je predelená štrbinou symbolizujúcou oddelené dve časti materiálu, ktoré sú
zvárané symbolizujúcou postavou
pracujúceho zváracou elektródou vyjadrenou symbolizujúcou iskrou zanechávajúcou v dolnej pravej časti klasickú stopu po zváraní. Celá reverzná
časť medaily je rovnako ako averz dookola lemovaná klasickou stopou po
zváraní. Pod postavou zvárača je signum autora KULICH a rok vzniku 69.
128
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 5-6 / 2 0 1 1
Z AU JÍ M AV OS T I
Medaila: 25. VÝROČIE VZNIKU VÚZ
Autor: ak. sochárka Ľudmila Cvengrošová, rok vzniku: 1974, rozmery: ø140 mm, hrúbka: 4 mm, váha: 210 g, materiál: nikel patinovaný, počet: neznámy, druh: liata, jednostranná. Iné skutočnosti: udeľovaná významným spolupracujúcim odborníkom a pracovníkom VÚZ pri oslavách 25. výročia vzniku ústavu. Vo VÚZ sa nachádza aj originál
(sadrový návrh) tejto medaily.
Averz: v celej ľavej tretine dominuje
postava zvárača v pracovnom výstroji, v pravej časti je štvorriadkový nápis
VÝSKUMNÝ ÚSTAV ZVÁRAČSKÝ 25.
ROKOV, nad ktorým sú znázornené siluety dominánt Bratislavy – pilier Nového mosta s kaviarňou a významnými historickými budovami nad riekou
Dunaj.
Reverz: rovný, hladký.
Vľavo sadrový návrh medaily, vpravo
samotná medaila.
Plaketa: K PRÍLEŽITOSTI ZASADANIA IIW V BRATISLAVE
Autor: ak. sochár Alexander Vika, rok vzniku: 1978, rozmery: 60 x 60 mm, hrúbka: 3,5 mm, váha: 150 g, materiál:
bronz patinovaný, počet: neznámy, druh: razená, obojstranná, hrana: hladká, výrobca: Mincovňa Kremnica. Iné
skutočnosti: odovzdávané účastníkom zasadania IIW.
Averz: dominanty symbolizujúce
mesto Bratislava, kde sa v roku 1979
konalo zasadanie IIW, v dolnej časti
signum autora a rok vyhotovenia návrhu 1978.
Reverz: silueta zvárača v pracovnom odeve, v pravej hornej časti emblém medzinárodnej inštitúcie
IIW/IIS v kruhu, v pravej dolnej časti
nápis ČSSR/1979 označujúci krajinu
a rok zasadnutia.
Plaketa (upravená): PRÍLEŽITOSTNÁ
Autor: ak. sochár Alexander Vika, rok vzniku: 1978, rozmery: 60 x 60 mm, váha: 120 g, hrúbka: 3 mm, materiál: bronz
patinovaný, počet: neznámy, druh: razená, obojstranná, hrana: hladká, výrobca: Mincovňa Kremnica, úprava reverzu: VÚZ. Iné skutočnosti: udelená významným spolupracujúcim odborníkom a pracovníkom VÚZ.
Averz: dominanty symbolizujúce
mesto Bratislava, kde sa v roku 1979
konalo zasadanie IIW, v dolnej časti
signum autora a rok vyhotovenia návrhu 78.
Reverz: hladký, zrezaný cca 0,5 mm
z pôvodnej plakety z r. 1978 doplnený
gravírovaným nápisom ZA ZÁSLUHY
O SPOLUPRÁCU, pod nápisom oficiálny emblém VÚZ.
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 5 -6 /2 0 1 1
129
Medaily a plakety Výskumného ústavu zváračského
Plaketa 1: PRÍLEŽITOSTNÁ
Autor: ak. sochárka Ľudmila Cvengrošová, rok vzniku: 1984, rozmery: ø 50 mm, hrúbka: 2,5 mm, váha: 70 g, materiál: mosadz, počet: neznámy, druh: razená, jednostranná, hrana: hladká. Iné skutočnosti: udelená významným spolupracujúcim odborníkom a pracovníkom VÚZ pri rôznych príležitostiach.
Averz: v pravej hornej časti dominanty symbolizujúce mesto Bratislava a hrad,
nosný pilier Nového mosta s kaviarňou na vrchu, v pravej dolnej časti nápis
VÝSKUMNÝ ÚSTAV ZVÁRAČSKÝ, celej ľavej časti dominuje postava zvárača
v pracovnom vybavení.
Reverz: hladký, prázdny.
Plaketa 2: PRÍLEŽITOSTNÁ
Autor: ak. sochárka Ľudmila Cvengrošová, rok vzniku: asi 1984, rozmery: ø 50 mm, hrúbka: 2,5 mm, váha: 80 g,
materiál: nikel patinovaný, počet: neznámy, druh: razená, jednostranná, hrana: hladká. Iné skutočnosti: udeľovaná významným spolupracujúcim odborníkom a pracovníkom VÚZ pri rôznych príležitostiach.
Averz: v pravej hornej časti dominanty symbolizujúce mesto Bratislava –
hrad, nosný pilier Nového mosta, v pravej dolnej časti nápis VÝSKUMNÝ
ÚSTAV ZVÁRAČSKÝ, v celej ľavej časti dominuje postava zvárača v pracovnom vybavení.
Reverz: hladký, prázdny.
Medaila: 40. VÝROČIE VZNIKU VÚZ
Autor: ak. sochár Ján Vančo, rok vzniku: 1989, rozmery: ø 68 mm, hrúbka: 4 mm, váha: materiál: tombak 150 g, počet:
neznámy, druh: razená, obojstranná, v etui, hrana: hladká, výrobca: Mincovňa Kremnica. Iné skutočnosti: udelená významným spolupracujúcim odborníkom a pracovníkom VÚZ pri príležitosti 40. výročia vzniku ústavu.
Averz: uprostred označenie roku
vzniku VÚZ 1949 oddelené štvorlístkom od roku výročia 1989, nad týmto označením silueta Bratislavského
hradu, pod označením štylizované naznačenie zvárania dvoch kusov materiálu elektródou, po boku vľavo nápis VÝSKUMNÝ ÚSTAV ZVÁRAČSKÝ,
v pravej časti hornej polovice pod štylizovanou oblohou spodnej časti celozváranej konštrukcie Nového mosta
signum autora: VančoJ.
Reverz: v štylizovaných lúčoch vychádzajúcich od centra medaily výrazne
vystupuje označenie číslice 40 označujúcej 40. výročie vzniku VÚZ.
130
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 5-6 / 2 0 1 1
Z AU JÍ M AV OS T I
Medaila: AKADEMIK JOZEF ČABELKA
Autor: ak. sochár Ján Vančo, rok vzniku: 1994, rozmery: ø 70 mm, váha: 180 g, hrúbka: 4,5 mm, materiál: tombak, počet: neznámy, druh: razená, obojstranná, v etui, hrana: hladká, výrobca: Mincovňa Kremnica. Iné skutočnosti: udeľovaná podľa schválených zásad významným spolupracujúcim odborníkom a pracovníkom VÚZ pri rôznych príležitostiach.
Averz: štylizovaný profil akademika
Jozefa Čabelku, vľavo od profilu štylizované stopy zvarov.
Reverz: uprostred nápis nil volenti
difficile – kto chce, tomu nie je nič
ťažké. Pod ním emblém VÚZ, pod
emblémom signum autora: VJ, nad
nápisom štylizovaná silueta Bratislavského hradu.
Medaila (veľká): Prof. Dr. hc. JOZEF ČABELKA
Autor: ak. sochár Wiliam Schiffer, rok vzniku: 2004, rozmery: ø 70 mm, hrúbka: 4,5 mm, váha: 150 g, materiál:
bronz patinovaný, počet: 110 ks v etui, druh: razená, obojstranná, hrana: hladká, výrobca: Mincovňa Kremnica.
Iné skutočnosti: udeľovaná podľa schválených zásad významným spolupracujúcim odborníkom a pracovníkom
VÚZ pri rôznych príležitostiach.
Averz: portrét prof. Jozefa Čabelku
v okrúhlom poli, vľavo od portrétu rok
narodenia – 1910, vpravo rok úmrtia
– 1987, v ľavej hornej časti portrétu
uvedený počet udelených 28 patentov, v dolnej časti vnútorného poľa
nápis: Udelenie národnej ceny J. E.
Lincolna v USA 47, celé vnútorné pole
v hornej časti je lemované popisom
ZAKLADATEĽ A PRVÝ RIADITEĽ VÝSKUMNÉHO ÚSTAVU ZVÁRAČSKÉHO, v dolnej časti nápis Prof. Dr. hc.
JOZEF ČABELKA.
signum autora: WS v dvojitom kruhu
a dole značka mincovne.
Reverz: siluety významných dominánt Bratislavy (hrad, Nový most, Starý most, rieka Dunaj), uprostred štylizovaný zvárač a zváranie ozubeného
kolesa, pod ním emblém VÚZ, vpravo
Medaila (malá): Prof. Dr. hc. JOZEF ČABELKA
Autor: ak. sochár Wiliam Schiffer, rok vzniku: 2004, rozmery: ø 30 mm, hrúbka: 2,5 mm, váha: 10 g, materiál: bronz
patinovaný, počet: 312 ks v etui, druh: razená, obojstranná, hrana: hladká, výrobca: Mincovňa Kremnica. Iné skutočnosti: odovzdávaná významným jednotlivcom, spolupracovníkom a organizáciám pri rôznych príležitostiach.
Averz: portrét prof. Jozefa Čabelku
v okrúhlom poli, vľavo od portrétu rok
narodenia – 1910, vpravo rok úmrtia –
1987, v ľavej hornej časti portrétu uvedený počet udelených 28 patentov,
v dolnej časti vnútorného poľa nápis
Udelenie národnej ceny J. E. Lincolna
v USA 47, celé vnútorné pole v hornej
časti je lemované popisom ZAKLADATEĽ A PRVÝ RIADITEĽ VÝSKUMNÉHO
ÚSTAVU ZVÁRAČSKÉHO, v dolnej časti nápis Prof. Dr. hc. JOZEF ČABELKA.
Reverz: siluety významných dominánt Bratislavy (hrad, Nový most, Starý most, rieka Dunaj) uprostred štylizovaný zvárač a zváranie ozubeného
kolesa, pod ním emblém VÚZ, vpravo
signum autora: WS v dvojitom kruhu a
pod ním značka mincovne.
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 5 -6 /2 0 1 1
131
Medaily a plakety Výskumného ústavu zváračského
Dva sadrové návrhy medaily a plakety od neznámeho autora vyhotovené pri neznámej príležitosti.
Autor: ak. sochárka Ľudmila Cvengrošová, rok vzniku: 1984, rozmery: ø 50 mm, hrúbka: 2,5 mm, váha: 70 g, materiál: mosadz, počet: neznámy, druh: razená, jednostranná, hrana: hladká. Iné skutočnosti: udelená významným spolupracujúcim odborníkom a pracovníkom VÚZ pri rôznych príležitostiach.
Ján Prosuch
Foto: Ján Prosuch a Ing. Tibor Zajíc
J U B ILE UM
Ing. Martin Vitásek oslávil okrúhle výročie
Jeden z popredných technológov v oblasti zvárania
na Slovensku
oslavuje päťdesiat rokov. Narodil sa 13. júna
1961 v Bratislave. Tam v roku
1980
absolvoval aj prírodovedné gymnázium
a v roku 1984 aj Strojnícku fakultu
SVŠT v Bratislave, v odbore Tepelné
spracovanie. Štúdium sa Ing. M. Vitáskovi plynulo preklenulo do prvého zamestnania vo Výskumnom
ústave zváračskom v Bratislave,
kde zostal až do roku 2005. Do roku
1992 pracoval ako výskumný pracovník, vďaka čomu mal možnosť
riešiť množstvo výskumných projektov a zadaní, medzi inými aj diaľkové tranzitné plynovody, či vývoj
technológie zvárania električkových
koľajníc. Skúmal tiež technológiu
zvárania nelegovaných a mikrolegovaných ocelí pre teploty –60 °C.
Keď v roku 1995 postúpil na vedúcu pozíciu, okruh ním riešených projektov sa rozšíril. Venoval sa problematike zvariteľnosti ocele DOMEX
690, zváraniu sintrovaných materiálov, či eliminácii magnetického poľa
pri zváraní tranzitných plynovodných potrubí a taktiež stál pri atestácii zváracích materiálov pre použitie v jadrovej energetike. Čoraz
132
bohatší rozsah skúseností začal Ing.
M. Vitásek odovzdávať ďalej v praxi, aj ako prednášateľ. V praxi v podobe odborných posudkov a expertíz, ale aj oponentských posudkov
výskumných projektov a správ, ako
prednášateľ sa osvedčil pri realizácii
odborného kurzu a skúšok zváračov
pre opravy kotlových telies parných
elektrární, pri realizácii odborného
kurzu a skúšok zváračov pre opravu tlakovej nádoby jadrového reaktora Bohunice, prednášal tiež
v kurze európskych zváračských
technológov EWF (ručné oblúkové zváranie obalenou elektródou,
ocele na odliatky a liatiny, zváranie
betonárskych ocelí, opravy zváraním). Študenti mu môžu vďačiť aj za
prípravu skrípt pre kurz tepelného
spracovania zvarových spojov. Zúčastnil sa aj riešenia niekoľkých výskumných projektov ako napríklad
opravy kaplanových turbín (spoluriešiteľ), či modernizácia zváracích
technológií a materiálov s určením
pre najnáročnejšie aplikácie (vedúci
čiastkových úloh). Ako jeden z popredných zváračských technológov riešil samozrejme viaceré rýdzo
technologické úlohy. Medzi ne patrí
eliminácia magnetického poľa pri
zváraní tranzitných plynových potrubí, návrh technológie a technický
dozor zvárania oceľovej konštrukcie
s rozpätím 45 m, návrh technológie
a praktická realizácia privárania teplej objímky na tranzitné plynovody
za prevádzky, či návrh technológie
a praktická realizácia opravy prasknutých oporných krúžkov rotačných
pecí na slinok. Za prestížny možno
určite pokladať jeho prínos do stavby mosta APOLLO z pozície odborného a technického dozoru, či vývoj a aplikáciu technológie opravy
nátrubkov HRK na jadrovom reaktore VVER 440. Tak, ako sa Ing. M.
Vitásek delil o svoje poznatky so
študentmi vo zváračských kurzoch,
delil sa s nimi aj s kolegami „z branže“, a to prostredníctvom publikovania v časopise Zváranie. Zmena
v profesijnom živote nastala v roku
2005 pri odchode z Výskumného
ústavu zváračského do firmy Integrita a bezpečnosť oceľových konštrukcií, a. s., kde pôsobí dodnes.
Nášmu jubilantovi Ing. Martinovi Vitáskovi, napriek pribúdajúcim rokom, zostáva stále rovnaký
charizmatický chlapčenský výraz
s charakteristickým zmyslom pre
humor. Má krásny vzťah k prírode,
kde najradšej trávi voľné chvíle spolu s rodinou na turistických chodníčkoch. Zdravý relax, čistú myseľ
a kondíciu mu dodáva tiež obľúbená cykloturistika. Milému jubilantovi,
bývalému kolegovi a priateľovi, želáme veľa zdravia, spokojnosti, pracovných úspechov, veľa najazdených kilometrov a krásnych zážitkov
v osobnom živote.
Redakcia
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 5-6 / 2 0 1 1
N OV É N OR M Y
Nové normy STN, informácie TNI, zmeny a opravy noriem,
vydané, oznámené a zrušené normy v januári až auguste
2011 z oblasti zvárania a príbuzných procesov, NDT
a konštrukcií
Nové normy STN z oblasti zvárania
a príbuzných procesov triedy 05
STN EN ISO 7963 (05 1176) Nedeštruktívne
skúšanie. Skúšanie ultrazvukom. Špecifikácia
na kalibračný blok č. 2 (ISO 7963: 2006) (EN
ISO 7963: 2010)
Platí od 1. 3. 2011
Jej oznámením sa ruší
STN EN 27963 (05 1176) Zvarové spoje ocele. Kalibračný blok č. 2 na skúšanie zvarov ultrazvukom
(EN 27963: 1992, ISO 7963: 1985) z novembra
1997
STN EN ISO 24034 (05 5507) Zváracie materiály. Zváracie drôty a tyčinky na tavné
zváranie titánu a zliatin titánu. Klasifikácia
(ISO 24034: 2010) (EN ISO 24034: 2010)
Vydanie: apríl 2011
Jej vydaním sa ruší
STN EN ISO 24034 (05 5507) Zváracie materiály. Zváracie drôty a tyčinky na tavné zváranie titánu a zliatin titánu. Klasifikácia. (ISO 24034: 2005)
(EN ISO 24034: 2005) z apríla 2006
STN EN ISO 14171 (05 5379) Zváracie materiály. Drôtové elektródy, plnené drôtové eklektródy a kombinácie elektróda/tavivo na
zváranie pod tavivom nelegovaných a jemnozrnných ocelí. Klasifikácia (ISO 14171:
2010) (EN ISO 14171: 2010)
Platí od 1. 4. 2011
Jej oznámením sa ruší
STN EN 756 (05 5379) Zváracie materiály. Drôtové elektródy a kombinácie drôt-tavidlo na zváranie
pod tavidlom nelegovaných a jemnozrnných ocelí. Klasifikácia (EN 756: 2004) z novembra 2004
STN EN ISO 7291 (05 4442) Zariadenie na
plameňové zváranie. Regulátory tlaku pre
rozvodné systémy na zváranie, rezanie
a príbuzné procesy do 300 barov (ISO 7291:
2010) (EN ISO 7291: 2010)
Platí od 1. 5. 2011
Jej oznámením sa ruší
STN EN ISO 7291 (05 4442) Zariadenie na plameňové zváranie. Regulátory tlaku pre rozvodné systémy na zváranie, rezanie a príbuzné procesy do
300 barov (ISO 7291: 1999) (EN ISO 7291: 2001)
z augusta 2002
STN EN ISO 17633 (05 5503) Zváracie materiály. Plnené drôtové elektródy a tyčinky
na oblúkové zváranie nehrdzavejúcich a žiaruvzdorných ocelí v ochrannom plyne alebo bez ochranného plynu. Klasifikácia (ISO
17633: 2010) (EN ISO 17633: 2010)
Platí od 1. 5. 2011
Jej oznámením sa ruší
STN EN ISO 17633 (05 5503) Zváracie materiály. Plnené drôtové elektródy a tyčinky na oblúkové
zváranie nehrdzavejúcich a žiaruvzdorných ocelí v ochrannom plyne alebo bez ochranného plynu. Klasifikácia (ISO 17633: 2004)(EN ISO 17633:
2006) z novembra 2006
STN EN ISO 4063 (05 0011) Zváranie a príbuzné procesy. Zoznam spôsobov zvárania
a ich číselné označovanie (ISO 4063: 2009,
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 5 -6 /2 0 1 1
opravená verzia 2010-03-01) (EN ISO 4063:
2010)
Platí od 1. 6. 2011
Jej oznámením sa ruší
STN EN ISO 4063 (05 0011) Zváranie a príbuzné
procesy. Zoznam spôsobov zvárania a ich číselné označovanie (ISO 4063: 2009) (EN ISO 4063:
2009) z februára 2010
STN EN ISO 11666 (05 1173) Nedeštruktívne skúšanie zvarov. Skúšanie zvarových
spojov ultrazvukom. Úrovne prípustnosti
(ISO 11666: 2010) (EN ISO 11666: 2010)
Platí od 1. 6. 2011
Jej oznámením sa ruší
STN EN 1712 (05 1173) Nedeštruktívne skúšanie zvarov. Skúšanie zvarových spojov ultrazvukom. Úrovne prípustnosti (EN 1712: 1997) z apríla 2002
STN EN ISO 17640 (05 1174) Nedeštruktívne skúšanie zvarov. Skúšanie zvarových spojov ultrazvukom (ISO 17640: 2010) (EN ISO
17640: 2010)
Platí od 1. 6. 2011
Jej oznámením sa ruší
STN EN 1714 (05 1174) Nedeštruktívne skúšanie
zvarov. Skúšanie zvarových spojov ultrazvukom
(EN 1714: 1997) z januára 2002
STN EN ISO 18274 (05 5302) Zváracie
materiály. Drôty, tyčky, drôtové a pásové
elektródy na oblúkové zváranie niklu a zliatin niklu. Klasifikácia (ISO 18274: 2010) (EN
ISO 18274: 2010)
Platí od 1. 6. 2011
Jej oznámením sa ruší
STN EN ISO 18274 (05 5302) Zváracie materiály.
Drôty, tyčky, drôtové a pásové elektródy na oblúkové zváranie niklu a zliatin niklu. Klasifikácia (ISO
18274: 2004) (EN ISO 18274: 2004) zo septembra 2004
STN EN 60974-11 (05 2205) Zariadenia na
oblúkové zváranie. Časť 11: Držiaky elektród (EN 60974-11: 2010, IEC 60974-11:
2010)
Vydanie: júl 2011
Jej vydaním sa od 1. 10. 2013 ruší
STN EN 60974-11 (05 2205) Zariadenia na oblúkové zváranie. Časť 11: Držiaky elektród (EN
60974-11: 2004, IEC 60974-11: 2004) z júna 2005
STN EN ISO 14341 (05 5378) Zváracie materiály. Drôtové elektródy a vytavené zvarové
kovy na oblúkové zváranie taviacou sa elektródou v ochrannom plyne nelegovaných
a jemnozrnných ocelí. Triedenie (ISO 14341:
2010) (EN ISO 14341: 2011)
Platí od 1. 7. 2011
Jej oznámením sa ruší
STN EN ISO 14341(05 5378) Zváracie materiály.
Drôtové elektródy a vytavené zvarové kovy na oblúkové zváranie taviacou sa elektródou v ochrannom plyne nelegovaných a jemnozrnných ocelí. Triedenie (ISO 14341: 2002) (EN ISO 14341:
2008) z júna 2009
STN EN ISO 3580 (05 5051) Zváracie ma-
teriály. Obalené elektródy na ručné oblúkové zváranie žiarupevných ocelí. Klasifikácia (ISO 3580: 2010) (EN ISO 3580: 2011)
Platí od 1. 8. 2011
Jej oznámením sa ruší
STN EN ISO 3580 (05 5051) Zváracie materiály. Obalené elektródy na ručné oblúkové zváranie
žiarupevných ocelí. Klasifikácia (ISO 3580: 2004)
(EN ISO 3580: 2008) z novembra 2008
STN EN ISO 4136 (05 1121) Deštruktívne
skúšky zvarov kovových materiálov. Skúška ťahom zvarového spoja v priečnom smere (ISO 4136: 2001) (EN ISO 4136: 2011)
Platí od 1. 9. 2011
Jej oznámením sa ruší
STN EN 895 (05 1121) Deštruktívne skúšky zvarov kovových materiálov. Skúška ťahom zvarového spoja v priečnom smere (EN 895: 1995) z novembra 1998
STN EN ISO 9016 (05 1125) Deštruktívne
skúšky zvarov kovových materiálov. Skúška rázom v ohybe. Umiestnenie skúšobných
tyčí, orientácia vrubu a skúšanie (ISO 9016:
2001) (EN ISO 9016: 2011)
Platí od 1. 9. 2011
Jej oznámením sa ruší
STN EN 875 (05 1125) Deštruktívne skúšky zvarov kovových materiálov. Skúška rázom v ohybe.
Umiestnenie skúšobných tyčí, orientácia vrubu
a skúšanie (EN 875: 1995) z novembra 1998
STN EN ISO 5178 (05 1136) Deštruktívne
skúšky zvarov kovových materiálov. Skúška ťahom zvarového kovu tavných zvarových spojov v pozdĺžnom smere (ISO 5178:
2001) (EN ISO 5178: 2011)
Platí od 1. 9. 2011
Jej oznámením sa ruší
STN EN 876 (05 1136) Deštruktívne skúšky zvarov kovových materiálov. Skúška ťahom zvarového kovu tavných zvarových spojov v pozdĺžnom
smere (EN 876: 1995) z mája 1998
STN EN ISO 17637 (05 1180) Nedeštruktívne skúšanie tavných zvarov. Vizuálna kontrola tavne zváraných spojov (ISO 17637:
2003) (EN ISO 17637: 2011)
Platí od 1. 9. 2011
Jej oznámením sa ruší
STN EN 970 (05 1180) Nedeštruktívne skúšanie
tavných zvarov. Vizuálna kontrola (EN 970: 1997)
z októbra 2001
STN EN ISO 9015-1 (05 1313) Deštruktívne
skúšky zvarov kovových materiálov. Skúšanie tvrdosti. Časť 1: Skúška tvrdosti spojov zhotovených oblúkovým zváraním (ISO
9015-1: 2001) (EN ISO 9015-1: 2011)
Platí od 1. 9. 2011
Jej oznámením sa ruší
STN EN 1043-1 (05 1313) Deštruktívne skúšky
zvarov kovových materiálov. Skúšanie tvrdosti.
Časť 1: Skúška tvrdosti spojov zhotovených oblúkovým zváraním (EN 1043-1: 1995) z novembra 1998
STN EN ISO 9015-2 (05 1313) Deštruktívne
133
Nové normy STN, informácie TNI, zmeny a opravy noriem, vydané, oznámené a zrušené normy
v januári až auguste 2011 z oblasti zvárania a príbuzných procesov, NDT a konštrukci
skúšky zvarov kovových materiálov. Skúšanie tvrdosti. Časť 2: Skúšanie mikrotvrdosti
zvarových spojov (ISO 9015-2: 2003) (EN ISO
9015-2: 2011)
Platí od 1. 9. 2011
Jej oznámením sa ruší
STN EN 1043-2 (05 1313) Deštruktívne skúšky
zvarov kovových materiálov. Skúšanie tvrdosti.
Časť 2: Skúšanie mikrotvrdosti zvarových spojov
(EN 1043-2: 1996) z júna 2003
STN EN ISO 544 (05 5001) Zváracie materiály. Technické dodacie podmienky na
prídavné materiály a tavivá. Druh výrobku, rozmery, tolerancie a označovanie (ISO
544: 2011) (EN ISO 544: 2011)
Platí od 1. 9. 2011
Jej oznámením sa ruší
STN EN ISO 544 (05 5001) Zváracie materiály.
Technické dodacie podmienky pre prídavné materiály na zváranie. Druh výrobku, rozmery, tolerancie a označovanie (ISO 544: 2003) (EN ISO 544:
2003) z októbra 2004
Opravy noriem STN z oblasti NDT
STN EN 50063/AC (05 2020) Bezpečnostné požiadavky na konštrukciu a inštaláciu
zariadení na odporové zváranie a príbuzné procesy. Oprava AC STN EN 50063 zo
septembra 1994 (EN 50063: 1989/Cor. Aug.
1990)
Platí od 1. 9. 2011
Zrušené normy STN z oblasti zvárania
a príbuzných procesov
STN EN 27963 (05 1176) Zvarové spoje ocele. Kalibračný blok č. 2 na skúšanie zvarov ultrazvukom
(EN 27963: 1992, ISO 7963: 1985) z novembra
1997
STN EN ISO 24034 (05 5507) Zváracie materiály. Zváracie drôty a tyčinky na tavné zváranie titánu a zliatin titánu. Klasifikácia. (ISO 24034: 2005)
(EN ISO 24034: 2005) z apríla 2006
STN EN 756 (05 5379) Zváracie materiály. Drôtové elektródya kombinácie drôt – tavidlo na zváranie pod tavidlom nelegovaných a jemnozrnných
ocelí. Klasifikácia (EN 756: 2004) z novembra
2004
STN EN ISO 7291 (05 4442) Zariadenie na plameňové zváranie. Regulátory tlaku pre rozvodné systémy na zváranie, rezanie a príbuzné procesy do
300 barov (ISO 7291: 1999) (EN ISO 7291: 2001)
z augusta 2002
STN EN ISO 17633 (05 5503) Zváracie materiály. Plnené drôtové elektródy a tyčinky na oblúkové
zváranie nehrdzavejúcich a žiaruvzdorných ocelí
v ochrannom plyne alebo bez ochranného plynu.
Klasifikácia (ISO 17633: 2004) (EN ISO 17633:
2006) z novembra 2006
STN EN ISO 4063 (05 0011) Zváranie a príbuzné
procesy. Zoznam spôsobov zvárania a ich číselné označovanie (ISO 4063: 2009) (EN ISO 4063:
2009) z februára 2010
STN EN 1712 (05 1173) Nedeštruktívne skúšanie zvarov. Skúšanie zvarových spojov ultrazvukom. Úrovne prípustnosti (EN 1712: 1997) z apríla 2002
STN EN 1714 (05 1174) Nedeštruktívne skúšanie
zvarov. Skúšanie zvarových spojov ultrazvukom
(EN 1714: 1997) z januára 2002
STN EN ISO 18274 (05 5302) Zváracie materiály.
Drôty, tyčky, drôtové a pásové elektródy na oblúkové zváranie niklu a zliatin niklu. Klasifikácia (ISO
18274: 2004) (EN ISO 18274: 2004) zo septembra 2004
134
STN EN 60974-11 (05 2205) Zariadenia na oblúkové zváranie. Časť 11: Držiaky elektród (EN
60974-11: 2004, IEC 60974-11: 2004) z júna 2005
STN EN ISO 14341(05 5378) Zváracie materiály.
Drôtové elektródy a vytavené zvarové kovy na oblúkové zváranie taviacou sa elektródou v ochrannom plyne nelegovaných a jemnozrnných ocelí. Triedenie (ISO 14341: 2002) (EN ISO 14341:
2008) z júna 2009
STN EN ISO 3580 (05 5051) Zváracie materiály. Obalené elektródy na ručné oblúkové zváranie
žiarupevných ocelí. Klasifikácia (ISO 3580: 2004)
(EN ISO 3580: 2008) z novembra 2008
STN EN 895 (05 1121) Deštruktívne skúšky zvarov kovových materiálov. Skúška ťahom zvarového spoja v priečnom smere (EN 895: 1995) z novembra 1998
STN EN 875 (05 1125) Deštruktívne skúšky zvarov kovových materiálov. Skúška rázom v ohybe.
Umiestnenie skúšobných tyčí, orientácia vrubu
a skúšanie (EN 875: 1995) z novembra 1998
STN EN 876 (05 1136) Deštruktívne skúšky zvarov kovových materiálov. Skúška ťahom zvarového kovu tavných zvarových spojov v pozdĺžnom
smere (EN 876: 1995) z mája 1998
STN EN 970 (05 1180) Nedeštruktívne skúšanie
tavných zvarov. Vizuálna kontrola (EN 970: 1997)
z októbra 2001
STN EN 1043-1 (05 1313) Deštruktívne skúšky
zvarov kovových materiálov. Skúšanie tvrdosti.
Časť 1: Skúška tvrdosti spojov zhotovených oblúkovým zváraním (EN 1043-1: 1995) z novembra 1998
STN EN 1043-2 (05 1313) Deštruktívne skúšky
zvarov kovových materiálov. Skúšanie tvrdosti.
Časť 2: Skúšanie mikrotvrdosti zvarových spojov
(EN 1043-2: 1996) z júna 2003
STN EN ISO 544 (05 5001) Zváracie materiály.
Technické dodacie podmienky pre prídavné materiály na zváranie. Druh výrobku, rozmery, tolerancie a označovanie (ISO 544: 2003) (EN ISO 544:
2003) z októbra 2004
Nové normy STN z oblasti materiálov
triedy 42
STN EN ISO 8993 (42 4301) Anodická oxidácia hliníka a jeho zliatin. Vyhodnocovací
systém pre jamkovú koróziu. Grafická metóda (ISO 8993: 2010) (EN ISO 8993: 2010)
Vydanie: február 2011
Jej vydaním sa ruší
STN EN 12373-18 (42 4301) Hliník a zliatiny hliníka. Anodická oxidácia. Časť 18: Vyhodnocovací
systém pre jamkovú koróziu. Grafická metóda (EN
12373-18: 2001) z mája 2002
STN EN ISO 148-1 (42 0381) Kovové materiály. Skúška rázovej húževnatosti podľa
Charpyho. Časť 1: Skúšobné metódy (ISO
148-1: 2009) (EN ISO 148-1: 2010)
Platí od 1. 2. 2011
Jej oznámením sa ruší
STN EN 10045-1 (42 0381) Kovové materiály.
Skúška rázom v ohybe. 1. časť: Metóda skúšania
(EN 10045-1: 1990) z novembra 1997
STN EN ISO 2376 (42 4302) Anodická oxidácia hliníka a jeho zliatin. Stanovenie potenciálu zlomu (ISO 2376: 2010) (EN ISO
2376: 2010
Platí od 1. 2. 2011
Jej oznámením sa ruší
STN EN 12373-17 (42 4301) Hliník a zliatiny hliníka. Anodická oxidácia. Časť 17: Stanovenie elektrického prierazného napätia (EN 12373-17: 2001)
z mája 2002
STN EN ISO 2085 (42 4304) Anodická oxidácia hliníka a jeho zliatin. Skúšanie kontinuity tenkých anodických oxidových povlakov.
Skúška so síranom meďnatým (ISO 2085:
2010) (EN ISO 2085: 2010)
Platí od 1. 2. 2011
Jej oznámením sa ruší
STN EN 12373-16 (42 4301) Hliník a zliatiny hliníka. Anodická oxidácia. Časť 16: Skúšanie kontinuity tenkých anodických oxidových povlakov.
Skúška so síranom meďnatým (EN 12373-16:
2001) z mája 2002
STN EN ISO 10215 (42 4306) Anodická oxidácia hliníka a jeho zliatin. Vizuálne stanovenie ostrosti zobrazenia anodických
oxidových povlakov. Grafická mriežková
metóda (ISO 10215: 2010) (EN ISO 10215:
2010)
Platí od 1. 2. 2011
Jej oznámením sa ruší
STN EN 12373-14 (42 4301) Hliník a zliatiny hliníka. Anodická oxidácia. Časť 14: Vizuálne stanovenie ostrosti zobrazenia anodických oxidových povlakov. Grafická mriežková metóda ) (EN 12373-14:
2000) z augusta 2002
STN EN ISO 7759 (42 4306) Anodická oxidácia hliníka a jeho zliatin. Meranie odrazových vlastností hliníkových povrchov
s použitím goniofotometra alebo jednoduchého goniofotometra (ISO 7759: 2010)
(EN ISO 7759: 2010)
Platí od 1. 3. 2011
Jej oznámením sa ruší
STN EN 12373-13 (42 4301) Hliník a zliatiny hliníka. Anodická oxidácia. Časť 13: Meranie odrazových vlastností hliníkových povrchov s použitím
góniofotometra alebo jednoduchého góniofotometra (EN 12373-13: 2000) z augusta 2002
STN EN ISO 3211 (42 4307) Anodická oxidácia hliníka a jeho zliatin. Stanovenie
odolnosti anodických oxidových povlakov
proti praskaniu pri deformácii (ISO 3211:
2010) (EN ISO 3211: 2010)
Platí od 1. 3. 2011
Jej oznámením sa ruší
STN EN 12373-15 (42 4301) Hliník a zliatiny hliníka. Anodická oxidácia. Časť 15: Stanovenie
odolnosti anodických oxidových povlakov proti praskaniu pri deformácii (EN 12373-15: 2000)
z augusta 2002
STN EN ISO 2128 (42 7333) Anodická oxidácia hliníka a jeho zliatin. Stanovenie
hrúbky anodických oxidových povlakov.
Nedeštruktívne meranie mikroskopom
s deleným lúčom (ISO 2128: 2010) (EN ISO
2128: 2010)
Platí od 1. 3. 2011
Jej oznámením sa ruší
STN EN 12373-3 (42 7333) Hliník a zliatiny hliníka.
Anodická oxidácia. Časť 3: Stanovenie hrúbky anodických oxidových povlakov. Nedeštruktívne meranie mikroskopom s deleným lúčom (EN 12373-3:
1998) z novembra 2002
STN EN 13148 (42 8708) Meď a zliatiny
medi. Žiarovo pocínované pásy (EN 13148:
2010)
Platí od 1. 3. 2011
Jej oznámením sa ruší
STN EN 13148 (42 8708) Meď a zliatiny medi.
Bezšvové okrúhle medené rúry na medicínske
plyny alebo vákuum (EN 13148: 2001) z augusta 2002
STN EN ISO 12737 (42 0348) Kovové materiály. Určenie lomovej húževnatosti pri
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 5-6 / 2 0 1 1
N OV É N OR M Y
rovinnej deformácii (ISO 12737: 2010) (EN
ISO 12737: 2010)
Vydanie: apríl 2011
tinuálne valcované za tepla. Medzné odchýlky rozmerov a tvaru (EN 10051: 1991, EN 10051: 1995/
A1: 1997) z januára 2000
Jej vydaním sa ruší
STN EN ISO 12737 (42 0348) Kovové materiály.
Určenie lomovej húževnatosti pri rovinnej deformácii (ISO 12737: 2005) (EN ISO 12737: 2005)
z januára 2006
STN EN ISO 7668 (42 4334) Anodická oxidácia hliníka a jeho zliatin. Meranie zrkadlovej odrazivosti a zrkadlového lesku anodických oxidových povlakov pri uhle 20°,
45°, 60° alebo 85° (ISO 7668: 2010) (EN
ISO 7668: 2010)
Platí od 1. 5. 2011
STN EN 10169 (42 0921) Ploché oceľové
výrobky s plynulo nanášaným (vrstveným)
organickým povlakom. Časť 1: Technické
dodacie podmienky (EN 10169: 2010)
Platí od 1. 4. 2011
Jej oznámením sa ruší
STN EN 10169-1 (42 0921) Ploché oceľové výrobky s plynulo nanášaným (vrstveným) organickým
povlakom. Časť 1: Všeobecné informácie (definície, materiály, tolerancie, skúšobné metódy) (EN
10169-1: 2003) z mája 2004
STN EN 10169-2 (42 0921) Ploché oceľové výrobky s plynulo nanášaným (vrstveným) organickým
povlakom. Časť 2: Výrobky na vonkajšie stavebné
použitie (EN 10169-2: 2006) zo septembra 2006
STN EN 10169-3 (42 0921) Ploché oceľové výrobky s plynulo nanášaným (vrstveným) organickým
povlakom. Časť 3: Výrobky na vnútorné používanie v budovách (EN 10169-3: 2003) z mája 2004
STN EN ISO 15630-1(42 1040) Oceľ na betonársku a predpínaciu výstuž. Skúšobné
metódy. Časť 1: Tyče, valcovaný drôt a drôt
na výstuž betónu (ISO 15630-1: 2010) (EN
ISO 15630-1: 2010)
Platí od 1. 4. 2011
Jej oznámením sa ruší
STN EN ISO 15630-1 (42 1040) Oceľ na betonársku a predpínaciu výstuž. Skúšobné metódy. Časť
1: Tyče, valcovaný drôt a drôt na výstuž betónu
(ISO 15630-1: 2002) (EN ISO 15630-1: 2002) z januára 2003
STN EN ISO 15630-2 (42 1040) Oceľ na betonársku a predpínaciu výstuž. Skúšobné
metódy. Časť 2: Zvárané siete (ISO 156302: 2010) (EN ISO 15630-2: 2010)
Platí od 1. 4. 2011
Jej oznámením sa ruší
STN EN ISO 15630-2 (42 1040) Oceľ na betonársku a predpínaciu výstuž. Skúšobné metódy. Časť
2: Zvárané siete (ISO 15630-2: 2002) (EN ISO
15630-2: 2002) z januára 2003
STN EN ISO 15630-3 (42 1040) Oceľ na betonársku a predpínaciu výstuž. Skúšobné metódy. Časť 3: Predpínacia oceľ (ISO
15630-3: 2010) (EN ISO 15630-3: 2010)
Platí od 1. 4. 2011
STN EN ISO 6719 (42 4307) Anodická oxidácia hliníka a jeho zliatin. Meranie odrazových vlastností hliníkových povrchov s použitím prístrojov s integračnou guľou (ISO
6719: 2010) (EN ISO 6719: 2010)
Platí od 1. 4. 2011
Jej oznámením sa ruší
STN EN 12373-12 (42 4301) Hliník a zliatiny hliníka. Anodická oxidácia. Časť 12: Meranie odrazových vlastností hliníkových povrchov s použitím prístrojov integračnou guľou (EN 12373-12:
2000) z augusta 2002
STN EN 10051 (42 0034) Nepokovované
plechy a pásy z nelegovaných a legovaných ocelí kontinuálne valcované za tepla. Medzné odchýlky rozmerov a tvaru (EN
10051: 2010)
Platí od 1. 5. 2011
Jej oznámením sa ruší
STN EN 10051 + A1 (42 0034) Nepokovované plechy a pásy z nelegovaných a legovaných ocelí konZ VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 5 -6 /2 0 1 1
Jej oznámením sa ruší
STN EN 12373-11 (42 4301) Hliník a zliatiny hliníka. Anodická oxidácia. Časť 11: Meranie zrkadlovej odrazivosti a zrkadlového lesku anodických
oxidových povlakov pri uhle 20°, 45°, 60° alebo
85 (EN 12373-11: 2000) z augusta 2002
STN EN 10029 (42 5311) Oceľové plechy
valcované za tepla s hrúbkou 3 mm a viac.
Medzné odchýlky rozmerov, tvaru a hmotnosti (EN 10029: 2010)
Platí od 1. 5. 2011
Jej oznámením sa ruší
STN EN 10029 + AC (42 5311) Oceľové plechy
valcované za tepla s hrúbkou 3 mm a viac. Medzné odchýlky rozmerov, tvaru a hmotnosti (EN
10029: 1991,EN 10029: 1991/AC: 1991) z novembra 1998
STN EN 12513 (42 0961) Zlievarenstvo.
Oteruvzdorné liatiny (EN 12513: 2011)
Platí od 1. 6. 2011
Jej oznámením sa ruší
STN EN 12513 (42 0961) Zlievarenstvo. Oteruvzdorné liatiny (EN 12513: 2000) z novembra
2001
STN EN ISO 18286 (42 0113) Za tepla valcované plechy z nerezovej ocele. Tolerancia rozmerov a tvaru (ISO 18286: 2008) (EN
ISO 18286: 2010)
Vydanie: júl 2011
Jej vydaním sa ruší
STN EN ISO 18286 (42 0113) Plechy z nerezovej ocele valcované za tepla. Tolerancia rozmerov
a tvaru (ISO 18286: 2008) (EN ISO 18286: 2010)
z decembra 2010
STN EN ISO 9444-2 (42 1908) Nehrdzavejúca oceľ kontinuálne valcovaná za tepla.
Tolerancia rozmerov a tvaru. Časť 2: Široký pás a plech (ISO 9444-2: 2009) (EN ISO
9444-2: 2010)
Vydanie: júl 2011
Jej vydaním sa ruší
STN EN ISO 9444-2 (42 0112) Kontinuálne za tepla valcovaná nehrdzavejúca oceľ. Tolerancia rozmerov a tvaru. Časť 2: Široký pás a plech (ISO
9444-2: 2009) (EN ISO 9444-2: 2010) z decembra 2010
STN EN 12735-1 (42 8704) Meď a zliatiny
medi. Medené bezšvové rúry kruhového
prierezu na klimatizačné a chladiace zariadenia. Časť 1: Rúry na rozvodné systémy
(EN 12735-1: 2010)
Vydanie: júl 2011
Jej vydaním sa ruší
STN EN 12735-1 (42 8704) Meď a zliatiny medi.
Bezšvové okrúhle medené rúry pre klimatizačné
a chladiace zariadenia. Časť 1: Rúry na rozvodné
systémy (EN 12735-1: 2010) z januára 2011
STN EN 12735-2 (42 8704) Meď a zliatiny
medi. Medené bezšvové rúry kruhového
prierezu na klimatizačné a chladiace zariadenia. Časť 2: Rúry na zariadenia (EN
12735-2: 2010)
Vydanie: júl 2011
Jej vydaním sa ruší
STN EN 12735-2 (42 8704) Meď a zliatiny medi.
Bezšvové okrúhle medené rúry pre klimatizačné
a chladiace zariadenia. Časť 2: Rúry pre zariadenia (EN 12735-2: 2010) z januára 2011
STN EN ISO 6892-2 (42 0312) Kovové materiály. Skúška ťahom. Časť 2: Skúška ťahom
pri zvýšenej teplote (ISO 6892 2: 2011) (EN
ISO 6892-2: 2011)
Platí od 1. 7. 2011
Jej oznámením sa ruší
STN EN 10002-5 (42 0312) Kovové materiály.
Skúška ťahom. Časť 5: Skúška ťahom pri zvýšenej
teplote (EN 10002-5: 1991) z mája 1998
STN EN 10305-4 (42 6720) Oceľové rúry
na presné použitie. Technické dodacie
podmienky. Časť 4: Bezšvové rúry ťahané
za studena na hydraulické a pneumatické
hnacie systémy (EN 10305-4: 2011) Platí od
1. 7. 2011
Jej oznámením sa ruší
STN EN 10305-4 (42 6720) Oceľové rúry na presné použitie. Technické dodacie podmienky. Časť
4: Bezšvové rúry ťahané za studena na hydraulické a pneumatické hnacie systémy (EN 10305-4:
2003) z apríla 2004
STN EN 1560 (42 0005) Zlievarenstvo. Systém označovania liatiny. Značky materiálov a číselné označovanie materiálov (EN
1560: 2011)
Platí od 1. 8. 2011 (Rozpracovanie prekladom)
Jej oznámením sa ruší
STN EN 1560 (42 0005) Zlievarenstvo. Systém
označovania liatiny. Značky materiálov a číselné
označovanie materiálov (EN 1560: 1997) z októbra 2001
STN EN 1811 (42 0664) Referenčná skúšobná metóda na stanovenie uvoľňovania
niklu z predmetov vkladaných do prepichnutých častí tela a z výrobkov prichádzajúcich do priameho a dlhotrvajúceho styku
s pokožkou (EN 1811: 2011)
Platí od 1. 8. 2011
Jej oznámením sa ruší
STN EN 1811 + A1 (42 0664) Referenčná skúšobná metóda na stanovenie uvoľňovania niklu
z výrobkov prichádzajúcich do priameho a dlhotrvajúceho styku s pokožkou (Konsolidovaný text)
(EN 1811: 1998 + A1: 2008) z augusta 2008
STN EN ISO 3927 (42 0802) Kovové prášky
okrem práškov pre spekané karbidy. Stanovenie lisovateľnosti pri jednoosovom lisovaní (ISO 3927: 2011) (EN ISO 3927:
2011)
Platí od 1. 8. 2011
Jej oznámením sa ruší
STN EN ISO 3927 (42 0890) Kovové prášky
okrem práškov pre spekané karbidy. Stanovenie lisovateľnosti pri jednoosovom lisovaní (ISO
3927: 2001) (EN ISO 3927: 2001) z októbra 2002
STN EN ISO 3953 (42 0803) Kovové prášky.
Stanovenie objemovej hmotnosti po strasení (ISO 3953: 2011) (EN ISO 3953: 2011)
Platí od 1. 8. 2011
Jej oznámením sa ruší
STN EN ISO 3953(42 0890) Kovové prášky. Stanovenie objemovej hmotnosti po strasení (ISO
3953: 1993) (EN ISO 3953: 1995) z januára 2001
STN EN 1559-1 (42 1260) Zlievarenstvo.
Technické dodacie podmienky. Časť 1: Všeobecne (EN 1559-1: 2011)
Platí od 1. 8. 2011 (Rozpracovanie prekladom)
Jej oznámením sa ruší
135
Nové normy STN, informácie TNI, zmeny a opravy noriem, vydané, oznámené a zrušené normy
v januári až auguste 2011 z oblasti zvárania a príbuzných procesov, NDT a konštrukci
STN EN 1559-1 (42 1260) Zlievarenstvo. Technické dodacie podmienky. Časť 1: Všeobecne (EN
1559-1: 1997) z októbra 2001
STN EN ISO 8251 (42 4309) Anodická oxidácia hliníka a jeho zliatin. Meranie oteruvzdornosti anodických povlakov (ISO
8251: 2011) (EN ISO 8251: 2011)
Platí od 1. 8. 2011
Jej oznámením sa ruší
STN EN 12373-9 (42 4301) Hliník a zliatiny hliníka. Anodická oxidácia. Časť 9: Meranie odolnosti voči oteru a koeficientu oteru anodických
oxidových povlakov skúšobným zariadením
s leštiacim kotúčom (EN 12373-9: 1998) z júla
2003
STN EN 12373-10 (42 4301) Hliník a zliatiny hliníka. Anodická oxidácia. Časť 10: Meranie priemernej špecifickej odolnosti anodických oxidových
povlakov voči oteru brúsnym dýzovým skúšobným zariadením (EN 12373-10: 1998) z decembra 2002
STN EN 10351 (42 0517) Chemická analýza železných materiálov. Optická emisná
spektrometrická analýza s indukčne viazanou plazmou nelegovaných a nízkolegovaných ocelí. Stanovenie Mn, P, Cu, Ni, Cr,
Mo, V, Co, Al (celkový) a Sn (rutinná metóda) (EN 10351: 2011)
Platí od 1. 9. 2011
STN EN ISO 2106 (42 4301) Anodická oxidácia hliníka a jeho zliatin. Stanovenie
hmotnosti anodických oxidových povlakov
na jednotku plochy (plošná hustota). Gravimetrická metóda (ISO 2106: 2011) (EN ISO
2106: 2011)
Platí od 1. 9. 2011
Jej oznámením sa ruší
STN EN 12373-2 (42 4301) Hliník a zliatiny hliníka. Anodická oxidácia. Časť 2: Stanovenie hmotnosti anodických oxidových povlakov na jednotku plochy (plošná hustota). Gravimetrická metóda
(EN 12373-2: 1998) z augusta 2001
STN EN ISO 8994 (42 4301) Anodická oxidácia hliníka a jeho zliatin. Vyhodnocovací systém pre jamkovú koróziu. Mriežková metóda (ISO 8994: 2011) (EN ISO 8994:
2011)
Platí od 1. 9. 2011
Jej oznámením sa ruší
STN EN 12373-19 (42 4301) Hliník a zliatiny hliníka. Anodická oxidácia. Časť 19: Vyhodnocovací
systém pre jamkovú koróziu. Mriežková metóda
(EN 12373-19: 2001) z mája 2002
Opravy noriem STN z oblasti materiálov
triedy 42
STN EN ISO 945-1/AC (42 0464) Mikroštruktúra liatin. Časť 1: Klasifikácia grafitu
vizuálnouanalýzou (ISO 945-1: 2008/Cor 1:
2010). Oprava AC STN EN ISO 945-1 z júna
2009 (EN ISO 945-1: 2008/AC: 2010)
Platí od 1. 4. 2011
Zrušené normy STN z oblasti materiálov
triedy 42
STN EN 12373-18 (42 4301) Hliník a zliatiny hliníka. Anodická oxidácia. Časť 18: Vyhodnocovací
systém pre jamkovú koróziu. Grafická metóda (EN
12373-18: 2001) z mája 2002
136
trického prierazného napätia (EN 12373-17: 2001)
z mája 2002
STN EN 12373-16 (42 4301) Hliník a zliatiny hliníka. Anodická oxidácia. Časť 16: Skúšanie kontinuity tenkých anodických oxidových povlakov.
Skúška so síranom meďnatým (EN 12373-16:
2001) z mája 2002
STN EN 12373-14 (42 4301) Hliník a zliatiny hliníka. Anodická oxidácia. Časť 14: Vizuálne stanovenie ostrosti zobrazenia anodických oxidových povlakov. Grafická mriežková metóda (EN 12373-14:
2000) z augusta 2002
STN EN 12373-13 (42 4301) Hliník a zliatiny hliníka. Anodická oxidácia. Časť 13: Meranie odrazových vlastností hliníkových povrchov s použitím
góniofotometra alebo jednoduchého góniofotometra (EN 12373-13: 2000) z augusta 2002
STN EN 12373-15 (42 4301) Hliník a zliatiny hliníka. Anodická oxidácia. Časť 15: Stanovenie
odolnosti anodických oxidových povlakov proti praskaniu pri deformácii (EN 12373-15: 2000)
z augusta 2002
STN EN 12373-3 (42 7333) Hliník a zliatiny hliníka. Anodická oxidácia. Časť 3: Stanovenie hrúbky anodických oxidových povlakov. Nedeštruktívne meranie mikroskopom s deleným lúčom (EN
12373-3: 1998) z novembra 2002
STN EN 13148 (42 8708) Meď a zliatiny medi.
Bezšvové okrúhle medené rúry na medicínske
plyny alebo vákuum (EN 13148: 2001) z augusta 2002
STN EN ISO 12737 (42 0348) Kovové materiály.
Určenie lomovej húževnatosti pri rovinnej deformácii (ISO 12737: 2005) (EN ISO 12737: 2005)
z januára 2006
né odchýlky rozmerov, tvaru a hmotnosti (EN
10029: 1991,EN 10029: 1991/AC: 1991) z novembra 1998
STN EN 12513 (42 0961) Zlievarenstvo. Oteruvzdorné liatiny (EN 12513: 2000) z novembra
2001
STN EN ISO 18286 (42 0113) Plechy z nerezovej ocele valcované za tepla. Tolerancia rozmerov
a tvaru (ISO 18286: 2008) (EN ISO 18286: 2010)
z decembra 2010
STN EN ISO 9444-2 (42 0112) Kontinuálne za tepla valcovaná nehrdzavejúca oceľ. Tolerancia rozmerov a tvaru. Časť 2: Široký pás a plech (ISO
9444-2: 2009) (EN ISO 9444-2: 2010) z decembra 2010
STN EN 12735-1 (42 8704) Meď a zliatiny medi.
Bezšvové okrúhle medené rúry pre klimatizačné
a chladiace zariadenia. Časť 1: Rúry na rozvodné
systémy (EN 12735-1: 2010) z januára 2011
STN EN 12735-2 (42 8704) Meď a zliatiny medi.
Bezšvové okrúhle medené rúry pre klimatizačné
a chladiace zariadenia. Časť 2: Rúry pre zariadenia (EN 12735-2: 2010) z januára 2011
STN EN 10002-5 (42 0312) Kovové materiály.
Skúška ťahom. Časť 5: Skúška ťahom pri zvýšenej
teplote (EN 10002-5: 1991) z mája 1998
STN EN 10305-4 (42 6720) Oceľové rúry na presné použitie. Technické dodacie podmienky. Časť
4: Bezšvové rúry ťahané za studena na hydraulické a pneumatické hnacie systémy (EN 10305-4:
2003) z apríla 2004
STN EN 1560 (42 0005) Zlievarenstvo. Systém
označovania liatiny. Značky materiálov a číselné
označovanie materiálov (EN 1560: 1997) z októbra 2001
STN EN 10169-1 (42 0921) Ploché oceľové výrobky s plynulo nanášaným (vrstveným) organickým
povlakom. Časť 1: Všeobecné informácie (definície, materiály, tolerancie, skúšobné metódy) (EN
10169-1: 2003) z mája 2004
STN EN 1811 + A1 (42 0664) Referenčná skúšobná metóda na stanovenie uvoľňovania niklu
z výrobkov prichádzajúcich do priameho a dlhotrvajúceho styku s pokožkou (Konsolidovaný text)
(EN 1811: 1998 + A1: 2008) z augusta 2008
STN EN 10169-2 (42 0921) Ploché oceľové výrobky s plynulo nanášaným (vrstveným) organickým
povlakom. Časť 2: Výrobky na vonkajšie stavebné
použitie (EN 10169-2: 2006) zo septembra 2006
STN EN ISO 3927 (42 0890) Kovové prášky
okrem práškov pre spekané karbidy. Stanovenie lisovateľnosti pri jednoosovom lisovaní (ISO
3927: 2001) (EN ISO 3927: 2001) z októbra 2002
STN EN 10169-3 (42 0921) Ploché oceľové výrobky s plynulo nanášaným (vrstveným) organickým
povlakom. Časť 3: Výrobky na vnútorné používanie v budovách (EN 10169-3: 2003) z mája 2004
STN EN ISO 3953(42 0890) Kovové prášky. Stanovenie objemovej hmotnosti po strasení (ISO
3953: 1993) (EN ISO 3953: 1995) z januára 2001
STN EN ISO 15630-1 (42 1040) Oceľ na betonársku a predpínaciu výstuž. Skúšobné metódy. Časť
1: Tyče, valcovaný drôt a drôt na výstuž betónu
(ISO 15630-1: 2002) (EN ISO 15630-1: 2002) z januára 2003
STN EN ISO 15630-2 (42 1040) Oceľ na betonársku a predpínaciu výstuž. Skúšobné metódy. Časť
2: Zvárané siete (ISO 15630-2: 2002) (EN ISO
15630-2: 2002) z januára 2003
STN EN 12373-12 (42 4301) Hliník a zliatiny hliníka. Anodická oxidácia. Časť 12: Meranie odrazových vlastností hliníkových povrchov s použitím prístrojov integračnou guľou (EN 12373-12:
2000) z augusta 2002
STN EN 10051 + A1 (42 0034) Nepokovované plechy a pásy z nelegovaných a legovaných ocelí kontinuálne valcované za tepla. Medzné odchýlky rozmerov a tvaru (EN 10051: 1991, EN 10051: 1995/
A1: 1997) z januára 2000
STN EN 10045-1 (42 0381) Kovové materiály.
Skúška rázom v ohybe. 1. časť: Metóda skúšania
(EN 10045-1: 1990) z novembra 1997
STN EN 12373-11 (42 4301) Hliník a zliatiny hliníka. Anodická oxidácia. Časť 11: Meranie zrkadlovej odrazivosti a zrkadlového lesku anodických
oxidových povlakov pri uhle 20°, 45°, 60° alebo
85° (EN 12373-11: 2000) z augusta 2002
STN EN 12373-17 (42 4301) Hliník a zliatiny hliníka. Anodická oxidácia. Časť 17: Stanovenie elek-
STN EN 10029 + AC (42 5311) Oceľové plechy
valcované za tepla s hrúbkou 3 mm a viac. Medz-
STN EN 1559-1 (42 1260) Zlievarenstvo. Technické dodacie podmienky. Časť 1: Všeobecne (EN
1559-1: 1997) z októbra 2001
STN EN 12373-9 (42 4301) Hliník a zliatiny hliníka. Anodická oxidácia. Časť 9: Meranie odolnosti
voči oteru a koeficientu oteru anodických oxidových povlakov skúšobným zariadením s leštiacim
kotúčom (EN 12373-9: 1998) z júla 2003
STN EN 12373-2 (42 4301) Hliník a zliatiny hliníka. Anodická oxidácia. Časť 2: Stanovenie hmotnosti anodických oxidových povlakov na jednotku plochy (plošná hustota). Gravimetrická metóda
(EN 12373-2: 1998) z augusta 2001
STN EN 12373-19 (42 4301) Hliník a zliatiny hliníka. Anodická oxidácia. Časť 19: Vyhodnocovací
systém pre jamkovú koróziu. Mriežková metóda
(EN 12373-19: 2001)z mája 2002
Poznámka:
Spracované podľa Vestníka Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo
Slovenskej republiky, čís.1/2011 až 8/2011.
Redakcia
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 5-6 / 2 0 1 1
A KC I E
Priemysel vystavuje v Brne
Na brnianskom výstavisku vrcholia prípravy najväčšej veľtržnej akcie roku –
53. ročníka Medzinárodného strojárskeho veľtrhu. Najvýznamnejšia prehliadka
priemyselných technológií v stredoeurópskom regióne sa tento rok teší
zvýšenému záujmu vystavovateľov. Usporiadatelia očakávajú približne 1 700
firiem, medzi nimi tretinu zahraničných, čo predstavuje medzinárodný nárast
o viac ako desať percent. Návštevníci sa môžu tešiť na obsadené výstavné
haly, veľa zaujímavých noviniek a bohatý sprievodný program. 53. medzinárodný strojársky veľtrh sa uskutoční od 3. do 7. októbra 2011 spoločne
so 6. bienálnym veľtrhom Transport a Logistika.
Priemysel sa opäť stavia na nohy
a na strojárskom veľtrhu to bude
poznať. I keď oživenie nastupuje
len zvoľna a postupne, v porovnaní
s poslednými dvomi rokmi firmám
pribudlo zákaziek a pozitívnejšie
očakávania premietajú do veľtržnej
účasti. Na MSV sa tento rok vracajú niektoré podniky, ktoré tu vystavovali naposledy v roku 2008, ďalšie rozširujú svoje výstavné plochy
a dovážajú viac exponátov. „Väčšina
hál bola už týždne pred zahájením
vypredaná do posledného miesta.
Známkou zvýšeného záujmu sú tiež
čakacie listiny, ktoré sme v minulých
dvoch rokoch nepotrebovali. Navyše je isté, že pre všetkých neskorých záujemcov, ktorí by chceli vystavovať na krytej ploche, tento rok
miesto mať nebudeme,“ hovorí riaditeľ MSV Jiří Rousek.
Ťahúňom veľtrhu zostáva
strojárstvo
Pretože Medzinárodný strojársky
veľtrh dávno nie je len o strojárstve,
tento odbor pre neho naďalej zostáva kľúčovým. Česká republika je krajinou s tradične silnou výrobnou základňou v odbore obrábacích strojov
a brniansky veľtrh vždy predstavoval
najdôležitejšiu výkladnú skriňu tejto
ponuky. Rozsah veľtrhu tak do istej
miery kopíruje vývoj odvetví. Rovnako ako sa v rokoch 2009 a 2010 na
MSV negatívne prejavil prepad svetového dopytu po kovoobrábacích
strojoch, teraz veľtrh naopak ťaží zo
stabilizácie ekonomiky a výrazného
oživenia. Zväz strojárskej technológie, ktorý združuje najvýznamnejších tuzemských výrobcov odboru,
zaregistroval už v poslednom štvrťroku 2010 obrat v počte zákaziek
a nárast dopytu v priemysle. Zároveň vzrástla tiež príťažlivosť vysoko
priemyselného českého trhu pre zaZ VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 5 -6 /2 0 1 1
hraničných dodávateľov. Len v prvom štvrťroku tohto roka vzrástol
dovoz obrábacích a tvárniacich strojov do Českej republiky v medziročnom porovnaní o 121 percent. Špičková obrábacia a tvárniaca technika
bude na MSV k nahliadnutiu predovšetkým v najväčšom pavilóne P,
kde rozsiahle expozície sľubjú zaujímavé strojné exponáty.
Popri strojoch nebudú chýbať ani
netradičné exponáty. Výrobca tvárniacich strojov a kovacích lisov
ŽĎAS, ktorý tento rok oslavuje šesťdesiat rokov od založenia, bude do
expozície pozývať unikátnou zvonkohrou s deviatimi zvonmi. Bola vyrobená na počesť zvonu, ktorý bol
prvým firemným odliatkom z roku
1951 a jej zvuk ovláda počítač.
Tak ako na predošlých ročníkoch, ani
tento rok sa nezabúda na prípravu
nastupujúcej generácie strojárskych
odborníkov. Súťaž mladých strojárov v programovaní CNC obrábacích strojov opäť organizuje Zväz
stojárskej technológie za podpo-
ry Ministerstva priemyslu a obchodu ČR a ďalších partnerov. Súťažiť
sa bude každý veľtržný deň v pavilóne A, kde postupne zmeria svoje programovacie schopnosti u 120
študentov stredných technických
škôl a učilíšť. Každý z nich si vyberie
buď technológiu frézovania a systém
Heidenhain či Siemens alebo technológiu sústruženia a riadiaci systém
Fanuc a behom 90 minút priamo na
mieste vypracuje NC program podľa
zadaného výkresu. Víťazný program
bude okamžite použitý na obrábanie
na CNC stroji a výherca si z Brna odvezie výrobok vyrobený podľa vlastného programu.
Energetika hýbe priemyslom
O potrebe zefektívniť výrobu a znížiť
náklady sa hovorí už dlho, ale práve
teraz s nástupom ekonomickej krízy
sa energetická úspornosť stala jednoznačným imperatívom. Energetika preto patrí ku kľúčovým témam
tohtoročného MSV i jeho sprievodného programu, ktorý sa na proble-
137
Priemysel vystavuje v Brne
matiku pozerá z rôznych uhlov pohľadu. V utorok 4. 10. sa v rámci
cyklu Energia pre budúcnosť uskutoční konferencia Energia v priemysle rozumne a efektívne. Jej
témou je predovšetkým výroba energie z obnoviteľných zdrojov, efektívne využívanie energie a inteligentné
systémy distribúcie a riadenia spotreby energie v priemysle. Energetika
je tiež tradičným exportným odvetvím českých firiem a o možnostiach
ich uplatnenia v rozsiahlych energetických projektoch sa bude 4.
10. hovoriť na konferencii Projekty
energetiky ako impulz pre export
investičných celkov. Na programe
je okrem iného podpora exportu veľkých investičných celkov z pohľadu
štátu, postoj českej vlády a Európskej komisie k jadrovej energetike a tender na dostavbu JE Temelín. Záštitu nad konferenciou prevzal
minister priemyslu a obchodu Martin Kocourek, ktorý bude jedným
z prednášajúcich.
Český zväz zamestnávateľov v energetike v rámci sprievodného programu pripravuje dve akcie. V stredu
5. 10. sa uskutoční konferencia Implementácia spolupráce energetických firiem so školami v regiónoch
zameraná na oblasť technického
školstva. O deň neskôr bude prebiehať medzinárodná konferencia Stratégie pre konkurencieschopnú,
udržateľnú a bezpečnú energetiku s príspevkami odborníkov z Nemecka, Ruska a Slovenska. Hosťom
konferencie bude generálny sekretár
EURELECTRIC z Bruselu pán Hans
ten Berge, ktorý bude prednášať na
tému Bezpečnostná stratégia energetiky v EÚ.
O perspektívach využitia elektrickej
energie v doprave bude už v pondelok 3. 10. rokovať konferencia
E-MOBILITY vývoj a trendy 2011 –
138
2015. O aktuálnych projektoch budú
informovať odborníci zo spoločností ČEZ a E.ON, Ústav jadrového výskumu Řež predstaví unikátny autobus s trihybridným pohonom, ďalej
sa bude hovoriť tiež o problematike
napájania elektromobilov a výhľade rozvoja e-mobility do roku 2030.
Dodajme, že elektromobil nechýba
ani medzi exponátmi tohtoročného MSV – v rámci projektu Transfer
technológií a inovácií ho vystaví VUT
v Brne. Elektromobil VUT SUPER EL
II na platforme Škoda Superb II je
poháňaný vodou chladeným asynchrónnym elektromotorom Siemens
so špičkovým výkonom 100 kW. Na
prestavbe automobilu na elektromobil sa podieľali študenti a doktorandi
VUT v Brne, ktorí v súčasnej dobe
pripravujú rýchlu nabíjačku 49 kW
schopnú nabiť batérie z 10 na 90
percent kapacity za 30 minút.
Na podporu výskumu,
vzdelávania a rozvoja ľudských
zdrojov
Konkurencieschopný priemysel sa
neobíde bez kvalitnej výskumnej
základne a kvalifikovaných pracovníkov. Preto sa usporiadatelia Medzinárodného strojárskeho veľtrhu
dlhodobo zameriavajú na prepájanie
výskumu a praxe i rozvoj ľudských
zdrojov, čo potvrdzuje tiež tento ročník. Popri atraktívnej Súťaži mladých
strojárov v programovaní CNC obrábacích strojov sa uskutočnia ešte
dva špeciálne projekty, ktoré sa
osvedčili už na predošlých ročníkoch. Po tretíkrát v rámci MSV prebehne projekt Transfer technológií a inovácií, kde technické vysoké
školy a výskumné inštitúcie predstavia dosiahnuté výsledky a ponúknu spoluprácu priemyselným partnerom. Miestom prezentácie bude
opäť pavilón A1, ale novinkou je po-
četná účasť Nemecka zastrešená
Spolkovým ministerstvom vzdelávania a výskumu, ktoré na MSV vystavuje vôbec po prvýkrát. V spoločnej expozícii sú zastúpené popredné
nemecké výskumné pracoviská, vysoké školy a výskumné a vývojové
siete pôsobiace v sektoroch strojárstva, mikrosystémovej technike, ďalej mechatronika, nanotechnológie,
automatizácia a výrobné, ekologické
a informačné technológie. Český výskum bude v projekte Transfer technológií a inovácií zastupovať okrem
iného Akadémia vied ČR, ktorá chce
touto cestou informovať odbornú verejnosť o výsledkoch svojej práce.
Ústav prístrojovej techniky na výstavisku predstaví unikátne zariadenie pre metrológiu, ktorá s využitím
bieleho svetla zdokonaľuje metódu
interferometrického merania. Medzi
účastníkmi projektov opäť nechýbajú ani najväčšie tuzemské technické
univerzity, ktoré sa pochvália veľmi
atraktívnymi exponátmi. Ako ČVUT
v Prahe, tak VUT v Brne v pavilóne
A1 vystavia formulové vozy, ktoré sa
zúčastnia série Formula Student –
najprestížnejšej celosvetovej súťaže
študentov v oblasti automobilového
priemyslu. Na oboch univerzitách sa
na výrobe automobilov podielali študenti fakúlt strojárskych a elektrotechnických a návštevníci tak môžu
porovnať výsledky ich práce. Po
dvojročnej prestávke sa na výsavisko vracia dvojdňový veľtrh pracovných príležitostí JobFair MSV, ktorý reaguje na obnovený dopyt po
kvalifikovaných pracovníkoch najmä
v technických profesiách. Účastníci jednotlivých seminárov sa dozvedia, aké sú aktuálne požiadavky na
nových zamestnancov a čo ponúkajú najväčšie technické firmy v rámci
programov pre nováčikov a absolventov technických vysokých škôl.
Veľtrh JobFair MSV 2011 podporí najväčšia študentská organizácia
v Českej republike AIESEC. Problematike ľudských zdrojov sa bude venovať konferencia Národná sústava
kvalifikácií – systém celoživotného
učenia pre trh práce, ktorú v stredu
5. 10. usporiada Hospodárska komora ČR a Zväz priemyslu a dopravy ČR. Cieľom akcie bude predstaviť
zamestnávateľom a personalistom
Národnú sústavu kvalifikácií ako štátom garantovaný a celoštátne platný
register kvalifikácií uznávaných na
tuzemskom trhu práce. Nový projekt
umožňuje uznávanie skutočných odborných znalostí, kompetencií a profesijných zručností nezávisle na
tom, ako a kde boli získané – v škole, v kurze, samoštúdiom či vlastnou
praxou.
Veletrhy Brno, a. s.
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 5-6 / 2 0 1 1
PR E D S TAV U JE M E Z VÁR AČS KÉ ČA S OP I S Y
Obsah časopisu Welding and Cutting 2010
roleum Technology Pandit Deendayal Petroleum University, Gandhinagar, India (6 str., 10 obr., 6 tab.,
4 liter. zdroje)
Surrogate modelling in GMA pulsed arc welding
Náhradné modelovanie pulzného
MIG zvárania
U. Reisgen, – M. Beckers – G. Buchholz – K. Willms, Welding and Joining Institute of the RWTH Aachen
University – R. Schmitt – J. Lose, Laboratory for Machine Tools and Production Engineering (WZL) of the
RWTH Aachen University, Nemecko
(5,5 str., 7 obr., 1 tab., 12 liter.)
Časopis Welding and Cutting vychádza v spolupráci Nemeckej zváračskej spoločnosti (Deutsche Verband
f r Schweissen und verwandte Verfahren, e. v. DVS), anglického zváračského inštitútu The Welding Institute, Cambridge a francúzskeho
zváračského inštitútu Institut de Soudure, Paríž. Vychádza v anglickom
jazyku šesťkrát ročne. Okrem hlavných odborných článkov (Specialist
Articles) časopis publikuje aktuálne informácie z firiem zaoberajúcich
sa zváraním, zo zváračských spoločností a ústavov, organizácií uvedených vydavateľov časopisu, z národných zváračských spoločností
v celom svete, správy o pripravovaných a uskutočnených zváračských
akciách, nových knihách a normách,
inzeráty atď. Časť príspevkov je prevzatá z časopisu Schweissen und
Schneiden. Rozsah jednotlivých čísiel aj s prílohami je cca 80 strán,
Kontakt: DVS Media GmbH, P.O.Box
101965, D-40010 D sseldorf, Nemecko, tel.: +49/(0)211/1591-0, media@
dvs-hg.de, www.dvs-media.info.
Uvádzame zoznam odborných článkov publikovaných v roku 2010, vrátane autorov, ich pracovísk, počtu
strán, obrázkov, tabuliek a literárnych zdrojov:
Číslo 1/2010
Utilisation of a conventional milling machine for friction stir welding of commercial aluminium
Využitie bežnej frézy na trecie
miešacie zváranie hliníka
Vishvesh J. Badheka, School of PetZ VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 5 -6 /2 0 1 1
Resistance spot welding of high-strength and ultrahigh-strength
coated ferritic steels with high-alloyed austenitic CrNi steels
Odporové bodové zváranie vysokopevných a ultravysokopevných
povliekaných feritických ocelí
s vysokolegovanými austenitickými CrNi oceľami
M. Zinke – T. Schulz, Institute of Materials and Joining Technology of
Magdeburg University, Nemecko
(5,5 str., 8 obr., 1 tab., 7 liter.)
Číslo 2/2010
Friction stir welding of steel and
steel material combinations with
local inductive heating
Trecie miešacie zváranie kombinácií ocele a oceľových materiálov
s miestnym indukčným ohrevom
D. Paulinus – R. Boywitt – S. Risse,
SLV Berlin-Brandenburg, GSI mbH,
Berlin-Brandenburg,
Nemecko
(5 str., 7 obr., 5 liter.)
Orbital friction welding of metallic
materials and dissimilar material
joints on non-rotationally symmetrical joining cross-sections
Orbitálne trecie zváranie kovových materiálov a spojov rôznorodých materiálov na nerotačne symetrických prierezoch spojov
L. Appel – M. Serve – H. Cramer,
Research and Development Department at SLV Munich, Nemecko
(5 str., 7 obr., 5 liter.)
Development of NiZn-ferrite coatings for electromagnetic applications
Vývoj NiZn feritických povlakov na
elektromagnetické aplikácie
T. Talako – A. Ilyuschenko, Powder
Metallurgy Institute, Minsk, Bielorusko – C. Weil, AFT microwave GmbH,
Backnang, Nemecko – I. Linden,
Oseir Ltd., Tampere, Fínsko – G. McCartney, University of Nottingham,
Veľká Británia (6 str., 3 obr., 4 tab.,
14 liter.)
Číslo 3/2010
Strength of low-heat joints under
cyclic loads
Pevnosť nízko tepelných spojov
pri cyklickom namáhaní
V. Wesling – A. Schram, Clausthal
University of Technology, Clausthal
– M. Keßler, Institut für Schweißtechnik und Trennende Fertigungsverfahren (ISAF) at the Clausthal University of Technology, Clausthal,
Nemecko (3 str., 6 obr., 8 liter.)
Extending the internal examination intervals for pressure vessels
using a Risk Based Inspection
(RBI) approach
Predĺženie interných skúšobných
intervalov pre tlakové nádoby použitím prístupu inšpekcie zhodnotením prevádzkových rizík
P. Moore – J. Wintle, The Welding Institute (TWI), Cambridge, Veľká Británia (7 str., 2 obr., 3 liter.)
Investigations into the material failure of resistance weld spots on
ultrahigh-strength steels
Výskum porušenia materiálu odporových bodových zvarov ultravysokopevných ocelí
M. Pfestorf – M. Brandhuber, BMW
Group, Munich, Nemecko (6 str., 7
obr., 10 liter.)
Číslo 4/2010
Root causes of disbonding in austenite-ferrite dissimilar joint welds
and prevention approach
Pravé príčiny porušenia zvarov
rôznorodých austeniticko-feritických spojov a spôsob prevencie
K. Million – R. Datta – Horst Zimmermann, Welding Research & Development Department, Oberhausen – H. Burba, MAN Diesel & Turbo
SE, Oberhausen, Nemecko (9 str.,
14 obr., 2 tab., 39 liter.)
Laser beam welding in vacuum –
A comparison electron beam welding
Laserové zváranie vo vákuu – porovnanie so zváraním elektrónovým lúčom
U. Reisgen, Institut für Schweißtechnik und Fügetechnik, RWTH Aachen
University, Aachen – S. Olschok – S.
139
Obsah časopisu Welding and Cutting 2010
Longerich, RWTH Aachen University, Aachen, Nemecko (7 str., 15 obr.,
1 tab., 19 liter.)
Dual tandem narrow groove pipe
welding
Duálne zváranie rúr do úzkej medzery v tandeme
H. Liratzis – D. Yapp, Welding Engineering Research Centre at Cranfield University, Cranfield, Veľká Británia (7,5 str., 12 obr., 5 tab., 18 liter.)
Číslo 5/2010
Brazing as the key to resource-efficient and energy-efficient joining
in the product life cycle
Tvrdé spájkovanie ako kľúč zdrojovo a energeticky efektívneho
spájania v životnom cykle výrobku
J. Wilden, Füge- und Beschichtungstechnik, Technische Universität
Berlin, Nemecko, EWM GmbH, Mündersbach, and Berkenhoff GmbH,
Heuchelheim, Nemecko (12 str.,
27 obr., 11 liter.)
Integration of stud welding in sheet
metal working tools
Začlenenie privárania svorníkov
pre nástroje na obrábanie kovov
D. Gruß – H. Kache – R. Nickel – B.A. Behrens – A. Jenicek – H. Cramer, Institut für Integrierte Produktion Hannover GmbH (IPH),
Hanover, and Schweißtechnische
Lehr- und Versuchsanstalt SLV
München, Niederlassung der GSI,
Munich, Nemecko (6 str., 6 obr., 7 liter.)
AC-TIG welding of aluminium –
New perspective for the evaluation of the role of the positive polarity current
TIG zváranie hliníka so striedavým prúdom – nová perspektíva
vyhodnotenia úlohy prúdu s kladnou polaritou
J. C. Dutra – R. H. Gonçalves e Silva, Federal University of Santa Catarina (UFSC), Florianópolis, Brazília – L. M. Cirino, Federal University
of Santa Maria (UFSM), Santa Maria, Brazília (6 str., 8 obr., 1 tab., 13
liter.)
Číslo 6/2010
Initial studies of linear friction welding of a C-Mn steel
Úvodné štúdie lineárneho trecieho zvárania C-Mn ocele
A. Addison – P. Threadgill, Welding
Institute (TWI), Cambridge, Veľká
Británia (7 str., 11 obr., 3 tab., 7 liter.)
Comparison of laser, laser-MIG
and MIG welding for the manufacture of a magnesium automobile
door made of tailored blanks as
a demonstrator
Porovnanie laserového, laserového MIG a MIG zvárania vo výrobe horčíkových dverí automobilu
z výliskov zhotovených na mieru
ako demonštrátora
F. Riedel, University of Technology, Chemnitz – M. Puschmann –
H. Fischer, Fraunhofer Institute for
Machine Tools and Forming Technology (IWU), Joining Technology
Department, Chemnitz, Nemecko
(7 str., 9 obr., 2 liter.)
TIM TWIN SPOT – New process
for the resistance spot welding of
two-sheet and multi-sheet joints
between material combinations
with different sheet thicknesses
TIM TWIN SPOT – nový spôsob
odporového bodového zvárania
spojov dvoch a viacerých plechov
kombinácií materiálov s rôznymi
hrúbkami plechov
B. E. Karakas, TIM Schweißtechnik GmbH, Burgwedel, Nemecko,
TIM Kaynak LTD STU, Sisli-Istanbul, Turecko (6 str., 11 obr., 1 tab.,
14 liter.)
Redakcia
Poznámka: Časopis možno študovať v technickej knižnici VÚZ – PI SR v Bratislave. Kontakt: tel.:
+421/(0)/2/492 46 827, [email protected]
53. medzinárodný
strojársky
veľtrh
www.bvv.cz/msv
MSV 2011
6. medzinárodný
veľtrh dopravy
a logistiky
www.bvv.cz/translog
3.–7. 10. 2011
Brno – Výstavisko
Veľtrh pracovných príležitostí
5.–6. 10., pavilon D
Najdôležitejšia udalosť českého priemyslu – inovácie a trendy v kľúčových
odboroch: strojárstvo, elektrotechnika, energetika, automatizácia, plasty,
doprava, manipulácia, skladovanie, balenie, logistika.
Zaregistrujte sa pred svojou návštevou veľtrhu,
www.bvv.cz/msv
ušetríte čas a peniaze!
140
Veletrhy Brno, a.s.
Výstaviště 1
647 00 Brno
tel.: +420 541 152 926
fax: +420 541 153 044
e-mail: [email protected]
[email protected]
www.bvv.cz/msv
www.bvv.cz/translog
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 5-6 / 2 0 1 1
N OV É K NI H Y
Transition in Engineering
Guillaume Henri Dufour and Early 19th Century Cable Suspension Bridges
Tom F. Peters
Recenzovaná publikácia je vynikajúcim dielom zameraným na históriu inžinierskych diel, pričom v centre
pozornosti stojí návrh dvojpólového visutého mosta Saint Antoine, ktorý postavil švajčiarsky generál
a kartograf Guillaume Henri Dufour (1787 – 1875).
Dufour a most Saint Antoine majú významné miesto
v histórii, pretože Dufour bol prvým, kto postavil visutý
most s káblami z drôtov. Kniha však nie je iba o Dufourovi a moste Saint Antoine (je im venovaná približne
1/5 obsahu knihy), ale dáva veľmi podrobné informácie o vývoji visutých mostov od samotných začiatkov.
V prvej kapitole možno nájsť okrem iného aj veľmi
zaujímavé úvahy o role inžinierov a architektov pri
tvorbe inžinierskeho diela. Cennou je druhá kapitola
s názvom Prehistória. Bohato ilustrovaná skicami a fotografiami uvádza málo známe informácie o mostoch
od staroveku až po 19. storočie. Analyzované sú technológie a materiály používané pri stavbe visutých
mostov v jednotlivých obdobiach. Opisujú sa tu typy
lanových mostov od tých najprimitívnejších až po používanie železných reťazí, drôtov a oceľových lán. Najjednoduchšími sú jedno- alebo viaclanové dráhy niekedy podopierané medziľahlými drevenými bárkami.
Stavebným materiálom bola trstina, bambus či zvieracie kože. V prípade jedného lana sa na dopravu používali košíky, zvyčajne pre dve osoby. V prípade dvoch
paralelných lán, cca 1 m nad sebou, sa jedného držali, po druhom sa posúvali. Ďalším vývojovým stupňom boli dve paralelné laná vedené v rovnakej výške (slúžili zároveň ako „madlo“) a na nich pripevnené
závesy tvaru V, na ktorých bola uložená pochôdzna
časť lávky. Dodnes je možné nájsť podobné typy v Tibete a južných provinciách strednej časti Číny Jün-nan (Yunnan) a Sečuán (S`-čchuan, Sichuan). Podľa
spôsobu zhotovenia sa rozlišujú „tibetské“ a „čínske“
systémy. Najznámejším mostom „čínskeho typu je
viacpólový most pri Quan-Xian, najdlhší viacpólový
bambusový most. Prvýkrát bol spomenutý v 3. storočí pred našim letopočtom. V r. 960 mal 5 polí a celkoZ VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 5 -6 /2 0 1 1
vú dĺžku 380 m, dnes má 330 m. Stredná bárka je vyrobená zo žuly, zvyšné z dreva. „Tibetské“ typy sú na
pohľad primitívnejšie, po technickej stránke sú však
lepšie, lebo sú jednoduchšie a spoľahlivejšie. „Tibetské“ a „čínske“ systémy sú pritom natoľko odlišné, že
je zrejmé, že sa vzájomne neovplyvňovali a v minulosti sa vyvíjali vždy nezávisle.
Čína je krajinou, odkiaľ pochádza množstvo objavov
dôležitých pre celé ľudstvo. Železné reťaze sa prvýkrát spomínajú v Číne v dokumente „Jarné a jesenné“
obdobie (770 – 476 p. K.), neporovnateľne skôr ako
v západných krajinách. Záznamy v tomto dokumente
uvádzajú 3 609 baní na železnú rudu. Vysokú úroveň
metalurgie v tom období dokazujú vykopané železné
meče.
Kniha je napísaná veľmi pútavo, sú v nej uvedené príklady mostov nielen z Tibetu a Číny ale aj z iných častí
Ázie (napr. z Bhutánu). Následne je veľký priestor venovaný vývoju technológie a konštrukčných materiálov v Európe, počnúc 13. a končiac 19. storočím.
Tretia kapitola je venovaná historickému pozadiu: Ženeve a prenosu informácií (objavov, poznatkov) týkajúcich sa inžinierstva z ostatných časti sveta do francúzsky hovoriacich krajín; situácii v spoločnosti s dôrazom
na vzdelávanie, vývoj inžinierskych metód a disciplín
ako štatistika, grafická statika, pevnosť materiálov ako
aj vedeckého a odborného myslenia (Navier).
Štvrtá kapitola sa venuje vývoju lanových mostov používajúcich drôty. Nájdeme tu informácie o bratoch
Seguinovcoch, moste pri Annonay, o Vicatovi, Dufourovi a množstvo podrobností o moste Saint Antoine.
Vývoj tohto typu mostov v nasledujúcom období tvorí
obsah piatej kapitoly, kde možno nájsť množstvo informácií o realizovaných mostoch a ich staviteľoch.
Vývoj vo francúzsky hovoriacich oblastiach až do
katastrofy v r. 1850 je opísaný v kapitole šiestej (Vicat, most Marie pri Argentate; Joseph Chaley, Most
Grand Pont Suspendu vo Fribourgu – najväčšie rozpätie mosta na svete; neúspechy v mostnom staviteľstve
a katastrofy mostov; kolaps mosta Basse-Chaîne).
V kapitole siedmej sa nachádza veľké množstvo mostov rôznych typov (nielen lanových), z ktorých viaceré sú míľnikmi vo vývoji mostného staviteľstva. Informácie a množstvo obrázkov tam uvedených sú veľmi
zaujímavé. Knihu uzatvára cenná bibliografia a register mien.
Autorom tejto perly medzi knihami podobného druhu je Tom F. Peters (1941), narodený a žijúci v USA,
chvíľu tiež v Bombaji. Architektúru študoval v Zürichu,
pracoval v Anglicku, Dánsku a Švajčiarsku, kde získal doktorát na ETH Zürich v oblasti história technológie výstavby. Od r. 1982 pracuje na Cornell University
v Ithake, štát New York.
Vydavateľ: Birkhäuser Verlag AG. Basel, Boston. Tvrdý
obal. Formát 25 cm x 23 cm x 2 cm. 244 strán. Cena
95 EUR, 172 US $. ISBN 978-3-7643-1929-8.
Prof. Ing. Ivan Baláž, PhD.,
KKDK, SvF STU Bratislava
141
J U B ILE UM
K životnému jubileu
prof. Ing. Pavla Juhása, DrSc.
Začiatkom júla tohto roku oslávil svoje 70. narodeniny prof. Ing. Pavol
Juhás, DrSc. Narodil sa 4. júla 1941
v Tepličanoch, okres Košice, kde prežil aj svoje detstvo. Študoval na Priemyselnej škole stavebnej a zememeračskej v Košiciach a potom na
Stavebnej fakulte SVŠT v Bratislave
– odbor Inžinierske konštrukcie a dopravné stavby, zameranie kovové
konštrukcie a mosty. Štúdium s vynikajúcimi výsledkami ukončil v októbri 1965. V novembri 1965 nastúpil do mostárne VSŽ v Košiciach, kde
sa ako projektant podieľal na viacerých projektoch zaujímavých oceľových konštrukcií, ako napr. hotely
Panorama či športová hala na Štrbskom Plese. V októbri 1968 nastúpil
na študijný pobyt do Ústavu stavebníctva a architektúry SAV (ÚSTARCH
SAV) v Bratislave, kde v roku 1973
získal hodnosť kandidáta technických vied a po úspešnej obhajobe
dizertačnej práce Pružnoplastické
pretváranie a porušovanie kombinovaných a homogénnych ohýbaných
prvkov oceľových konštrukcií v roku
1988 hodnosť doktora technických
vied. Okrem samotnej vedecko-výskumnej činnosti v ÚSTARCH-u SAV
postupne vykonával aj viaceré vedecko-odborné a riadiace funkcie,
bol členom, resp. predsedom, viacerých komisií, vedeckým tajomníkom ústavu (1980 – 1985) a zástupcom riaditeľa ústavu (1985 – 1990).
Prakticky od nástupu do ÚSTARCHu
SAV úzko spolupracoval s vysokými
142
školami tak v pedagogickej, ako aj vo
vedecko-výskumnej oblasti, najprv
najmä so Stavebnou fakultou SVŠT
v Bratislave, od roku 1986 predovšetkým so Stavebnou fakultou VŠT,
resp. TU v Košiciach. V januári 1992
po úspešnom obhájení habilitačnej práce Pružnoplastická únosnosť
a únava tenkostenných kombinovaných oceľových nosníkov sa habilitoval za docenta a v júni 1993 bol menovaný profesorom pre odbor Teória
a konštrukcie inžinierskych stavieb.
V júli 1993 nastúpil na Katedru kovových a drevených konštrukcií SvF
TU v Košiciach na miesto profesora, kde neskôr pôsobil aj vo funkcii
dekana a časom aj riaditeľa Ústavu
inžinierskeho staviteľstva. Okrem
funkcií na SvF TU v Košiciach vykonával mnoho ďalších funkcií, okrem
iného bol predsedom, ako aj členom
Vedeckej rady fakulty, garantom bakalárskeho, inžinierskeho a doktorandského štúdia v odbore Inžinierske konštrukcie a dopravné stavby,
predsedom komisií pre štátne a dizertačné skúšky a obhajoby doktorandských dizertačných prác, ako aj
predsedom komisií pre habilitačné
a inauguračné konania na menovanie docentov a profesorov v odbore Teória a konštrukcie inžinierskych
stavieb. V júli 2010 ukončením pracovnej zmluvy s TU v Košiciach odišiel do dôchodku.
Okrem už uvedených funkcií pôsobil
na pozícií člena Vedeckej rady VÚZ
– PI SR v Bratislave, ktorú vykonáva
dodnes a mnohých iných, bol a zostal zakladajúcim predsedom a členom TK č. 4 SÚTN v Bratislave. Je
predsedom Redakčnej rady časopisu Zváranie-Svařování, taktiež členom medzinárodného združenia pre
mosty a stavebné konštrukcie – IABSE, členom medzinárodnej rady pre
výskum stability konštrukcií – SSRC
a externým členom vedeckého poradného zboru Amerického bibliografického ústavu – ABI. Vedecko-výskumná činnosť prof. P. Juhása
sa programovo orientovala na aktuálne problémy teórie a navrhovania
stavebných oceľových konštrukcii,
bol zodpovedným riešiteľom množstva vedecko-výskumných úloh
a vedúcim grantových výskumných
projektov základného a aplikovaného charakteru. Vo svojej vedecko-výskumnej práci dosiahol rad významných výsledkov, ktoré publikoval a aj
naďalej plánuje publikovať doma aj
v zahraničí (6 monografií, 450 článkov a príspevkov vo vedecko-odborných časopisoch a konferenčných
zborníkoch). Vypracoval množstvo
vedecko-výskumných, odborno-technických a expertíznych správ,
posudkov a vyjadrení. Je autorom
vynálezu Oceľobetónový nosník
s priečne tvarovanou stojinou, držiteľom osvedčenia o technickej pokrokovosti výrobku a viacerých realizovaných zlepšovacích návrhov. Bol
a je aktívnym účastníkom, organizátorom a garantom vedecko-odborných podujatí doma a v zahraničí.
Významná je jeho technicko-normalizačná činnosť, aktívne sa zúčastňoval aj transformácie nových
európskych noriem pre navrhovanie a zhotovovanie oceľových konštrukcií do sústavy STN a za svoju
úspešnú vedecko-odbornú a pedagogickú činnosť získal viaceré ocenenia. Prof. P. Juhás dlhodobo aktívne pôsobil prakticky vo všetkých
oblastiach odboru oceľových konštrukcií. Charakteristickými črtami
prof. P. Juhása sú jeho precíznosť,
zmysel pre zodpovednosť, tvorivosť
a príkladné nasadenie v jeho systematickej vedecko-odbornej, pedagogickej, ako aj organizátorskej práci. Jeho aktivity sú rozsiahle a jeho
meno je v povedomí širokého okruhu vedecko-odbornej komunity
u nás a v zahraničí.
Pri príležitosti jeho vzácneho životného jubilea mu želáme naďalej
predovšetkým pevné zdravie, životný optimizmus, tvorivý elán a potešenie z práce, veľa osobnej pohody, ako aj pohodu v rodine a v kruhu
svojich priateľov.
Vedenie VÚZ – PI SR a redakcia
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 5-6 / 2 0 1 1
V rámci Týždňa vedy a techniky na Slovensku 2011
Slovenská zváračská spoločnosť spolu s partnermi
Vás srdečne pozýva na
XXXIX. medzinárodnú konferenciu
ZVÁRANIE 2011
9. – 11. novembra 2011
Usporiadateľ: Slovenská zváračská spoločnosť, tel.: 00421/(0)2/49 246 479,
mobil: 00421/(0)905/452 894; 00421/(0)905/656 926, fax: 00421/(0)2/49 246 668,
e-mail: [email protected]; [email protected]
Odborní garanti: ZSVTS, VÚZ – PI SR
Mediálny partner: Strojárstvo/Strojírenství, European Engineering Magazine
Hlavné témy:
I. Zváranie a príbuzné procesy súvisiace so zváraním
II. Zváracie materiály a ochranné plyny na zváranie
III. Zváracie, rezacie a pomocné zariadenia na zváranie
IV. Zváranie so zameraním na jadrovú energetiku
V. Konštrukcie a materiály – príklady z praxe
Termín registrácie abstraktu príspevku: do 10. 10. 2011. Abstrakt musí obsahovať názov príspevku, mená a pracoviská
autorov, max. 150 slov.
Termín registrácie príspevku: do 31. 10. 2011. Pokyny pre formálnu úpravu príspevkov do zborníka nájdete na
stránke www.szswelding.eu. Prosíme dodržať štruktúru príspevku podľa vzoru.
Sprievodné akcie: slávnostné odovzdávanie pamätných Medailí akademika Jozefa Čabelku slovenským
a zahraničným odborníkom vo zváraní.
Na základe výsledku ankety účastníkov minuloročnej konferencie vyhlásenie prednášateľa s ocenením „3x NAJ 2010“
(NAJlepší, NAJpútavejší a NAJoriginálnejší).
BONUS pre účastníkov konferencie
• Každému účastníkovi, ktorý uhradí celý trojdňový pobyt prevodom na účet SZS najneskôr do 7. 11. 2011, SZS pri
prezentácii venuje odbornú publikáciu z Vydavateľstva SAV s názvom: Zváranie MMA ocelí a neželezných kovov.
• Každý účastník za každý jeden deň pobytu uhradený prevodom na účet SZS dostane pri prezentácii jeden lístok
do tomboly s cenami pre zvárací personál.
• Ochutnávka včeloviny – tradičnej medoviny, ktorá bola viackrát ocenená na prestížnych medzinárodných súťažiach
(zlato – Montpellier, Francúzsko; striebro – Denver, USA; bronz – San Francisco, USA).
• Spoločenský večer (so živou hudbou) – 9. 11. 2011: Slovenský večer (ľudová hudba) a 10. 11. 2011: moderná hudba
do tanca.
Voľnočasové aktivity
Bankety so spoločenským programom 9. a 10. 11. 2011 sú v cene pobytu. V prípade dostatočného záujmu zo strany
účastníkov, Výbor SZS rozšíri ponuku bezplatných voľnočasových aktivít, a to 10. 11. 2011 o turistiku v sprievode
profesionálneho vysokohorského vodcu a 11. 11. 2011 o návštevu Belianskej jaskyne. Vstup do bazéna je v cene
pobytu. Sauna, solárium, vírivka, hydromasážna vaňa, ručná masáž, fitnes centrum, bahenný zábal, stolný tenis a biliard
sú doplnkové služby, ktoré si v prípade záujmu hradia účastníci samostatne.
Propagácia firiem
Počas konferencie bude v priestoroch hotela organizovaná propagácia firiem – dodávateľov zváracích materiálov
a strojných zariadení na zváranie. Pravidlá pre sponzorov sú uvedené na stránke www.szswelding.eu.
Praktické informácie
Počet účastníkov je limitovaný, akceptovanie prihlášky potvrdíme e-mailom. Prihlášku a potrebné informácie nájdete
na stránke www.szswelding.eu, kde nájdete aj ďalšie informácie o konferencii, ktoré priebežne dopĺňame. Účasť na
konferencii sa započítava do vzdelávacích akcií certifikovaného zváracieho personálu EWE/IWE, EWT/IWT, EWS/IWS.
Pokyny pre účastníkov:
Miesto konania konferencie s medzinárodnou účasťou:
Hotel*** SOREA Urán, Tatranská Lomnica, Vysoké Tatry
Uzávierka prihlášok najneskôr 4. 11. 2011
Spôsob prihlasovania: odoslaním záväznej prihlášky poštou na adresu: Slovenská zváračská spoločnosť, Koceľova 15,
815 94 Bratislava, e-mailom na adresu: [email protected], alebo faxom: 00421/(0)2/49 246 668
Kontaktné osoby: Ing. Pavol Radič – predseda SZS, doc. Ing. Pavol Sejč, PhD. – podpredseda SZS,
Milan Vlček – tajomník SZS.
Zváranie nás spája
VÝSKUM A VÝVOJ
ZVÁRACIE MATERIÁLY
TECHNOLÓGIE A ZARIADENIA
CERTIFIKÁCIA A SKÚŠOBNÍCTVO
VZDELÁVANIE
Račianska 71, 832 59 Bratislava 3
tel.: +421/2/49 246 111
fax: +421/2/49 246 341
www.vuz.sk
Download

Atómová absorpčná spektrometria v laboratóriách VÚZ – PI SR