3-4 | 2012
ZVÁR ANIE
odborný časopis so zameraním na zváranie a príbuzné technológie | ročník 61
SVAŘOVÁNÍ
ISSN 0044-5525
VÚZ – PI SR otvoril
Centrum excelentnosti vo zváraní
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 1 / 2 0 0 8
a
VÝSKUMNÝ ÚSTAV ZVÁRAČSKÝ
PRIEMYSELNÝ INŠTITÚT SR
WELDING RESEARCH INSTITUTE – INDUSTRIAL INSTITUTE OF SR
VÚZ VZ-6
=DULDGHQLHQDYLEUDÿQp
spracovanie
Vibračné zariadenie VÚZ VZ-6 predstavuje novú generačnú radu zariadenia na vibračné spracovanie súčiastok, v počítačom
riadenom režime.
Je určené na znižovanie zvyškových napätí zvarencov, výkovkov a odliatkov. Vibračné spracovanie je alternatívna technológia
žíhania na zníženie zvyškových napätí tam, kde je požadovaná rozmerová stabilita súčiastok. Podstata vibračného spracovania
spočíva v tom, že pri rozkmitaní súčiastky dochádza pri určitej frekvencii kmitania k jej rezonancii s výrazne zvýšenými amplitúdami
kmitania. V miestach koncentrácie napätí nastáva plastické pretvorenie s následným prerozdelením a celkovým zmenšením
elastických zvyškových napätí: „BAUSCHINGEROV EFEKT“.
Počítačové riadenie vibračného procesu zabezpečuje možnosť vibrovania na viacerých rezonančných frekvenciách, riadiaci
program sa vyznačuje prívlastkom User Friendly, s možnosťou využívania automatického výpočtu časov vibrovania pre optimalizáciu vibračného spracovania, ako aj kalkulácie odstredivých síl, v zmysle platnej STN 05 0211 kapitola 5.4 Vibračné spracovanie.
Vibračné zariadenie sa skladá z nasledovných častí:
skrinka riadenia – slúži na napájanie príložného vibrátora, priložný
vibrátor, generuje vibrácie určitej frekvencie v danej konštrukcii,
riadiaci počítač – zabezpečuje automatizáciu procesu
vibračného spracovania,
snímač vibrácií – určený na snímanie amplitúdy vibrácií,
príslušenstvo – napájacie a prepojovacie káble, pripevňovacie svorky,
upínacia resp. priváracia doska, montážne kľúče, prepravný box,
predlžovací kábel 250V/16A 10m .
Technické parametre zariadenia
Skrinka riadenia
Napájanie: 1 PEN 50Hz, 230V
Príkon: 1,7 kVA
Ochrana: samočinné odpojenie napätia
Krytie: IP 42
Prostredie: obyčajne, základné
Príložný vibrátor „Wacker“
Napájanie: PEN 3 x 250V, 50 Hz
Príkon: 1,6 kVA
Otáčky: 9000 / min
Krytie: IP 65
Odstredivá sila: 2,2 – 17,59 kN
Hmotnosť: 27 kg
Snímač vibrácií
Rozsah merania: 50 g
Frekvenč. rozsah: 0,7 Hz – 6 kHz
Nelinearita: 1%
Citlivosť: 100 mV/g
Krytie: IP 67
Mont. moment: 3 – 6 Nm
Hmotnosť: 150 g
Kábel: 10 m, izolácia PTFE
VÝSKUMNÝ ÚSTAV ZVÁRAČSKÝ
PRIEMYSELNÝ INŠTITÚT SR
WELDING RESEARCH INSTITUTE – INDUSTRIAL INSTITUTE OF SR
Zariadenie umožňuje automatické vygenerovanie protokolu s grafickým porovnaním rezonančných charakteristík pred a po vibračnom
spracovaní. V protokole sú okrem rezonančných frekvencií a príslušných
časov vibrovania zaznamenané aj priemerné amplitúdy a prúd motora
v priebehu procesu vibrovania.
Energetická náročnosť vibračného spracovania je výrazne nižšia v porovnaní s tepelným spracovaním po zváraní.
Časy vibračného spracovania jednotlivých súčiastok sú tak isto výrazne
nižšie než u tepelného spracovania pohybujú sa rádovo v minútach.
Vibračné spracovanie je jedinečnou metódou zníženia zvyškových
pnutí pre materiály u ktorých nie je možné z rôznych dôvodov použiť
tepelné spracovanie (nap. Armox, Weldox, Hardox, Domex...)
Uvedené zariadenie je určené pre zvarence hmotnosti od niekoľko
desiatok kilogramov do niekoľko desiatok ton.
Kontakt:
Výskumný ústav zváračský – Priemyselný inštitút SR
VÚZ – PI SR, Račianska 71, 832 59 Bratislava
,QJ3HWHU%ODætÿHN
Mobil: +421 917 860 032
ǞHO +421 2 4924 6603
Fax: +421 2 4924 6369
e-mail: [email protected]
web: www.vuz.sk
O B SAH
■ ODB ORNÉ ČLÁNKY
51 Únavová pevnosť zváraných tenkostenných oceľových nosníkov
pri premennom prevažne ohybovom namáhaní | MILAN BALÁŽ
– PAVOL JUHÁS
57 Nové poznatky zo zvárania CrNi austenitických ocelí pri výrobe
tlakových nádob | MILAN ČOMAJ – JOZEF ZOHN
60 Numerické prístupy riešenia trecieho miešacieho zvárania |
ROLAND JANČO – PAVEL ÉLESZTŐS – LADISLAV ÉCSI
■ ZVÁRANIE PRE PRAX
63 Smery vedúce k zodolneniu energetických prenosových ciest
vyvolaných klimatickými zmenami | MARIAN BARTOŠ
71 Zváranie rúr pri výstavbe tranzitných plynovodov | KAROL KÁLNA
75 Zavádění norem řady EN 1090, specifické požadavky pro
provádění svařovaných konstrukcí při dodávkách do Německa
a do České republiky, koexistenční fáze s normou DIN 18800 |
PAVEL FLÉGL
■ INFORMÁCIE VÚZ – PI SR
49 Zariadenie na vibračné spracovanie VÚZ VZ-6 | PETER BLAŽÍČEK
80 VÚZ – PI SR otvoril Centrum excelentnosti vo zváraní | ANNA
HAMBÁLKOVÁ
■ INFORMÁCIE CERTIFIKAČNÝCH ORGÁNOV
82 EuroPlast – propagácia nového systému vzdelávania v oblasti
zvárania plastov | VIERA HORNIGOVÁ
96 InnovJoin – atraktívnejšie vzdelávanie v oblasti zvárania | VIERA
HORNIGOVÁ
■ AKCIE
84 Medzinárodný strojársky veľtrh v Nitre | KATARÍNA TIBENSKÁ
86 XII. ročník konferencie Kvalita vo zváraní 2012 | BEÁTA MACHOVÁ
89 Detviansky zvar | REDAKCIA
90 MSV 2012: Brnianske výstavisko zaplní sedem priemyselných
veľtrhov | VELETRHY BRNO
■ NOVÉ NORMY
92 Nové normy STN, informácie TNI, zmeny a opravy noriem,
vydané, oznámené a zrušené normy v januári až marci 2012
z oblasti zvárania a príbuzných procesov, NDT a konštrukcií |
REDAKCIA
■ PREDSTAVUJEME ZVÁRAČSKÉ ČASOPISY
94 Obsah časopisu Welding and Cutting 2011 | REDAKCIA
■ NOVÉ KNIHY
59 Failed Bridges. Case Studies, Causes and Consequences |
IVAN BALÁŽ
79 Fatigue Design of Steel and Composite Structures | IVAN BALÁŽ
50
3-4/2012
61. ročník
Odborný časopis so zameraním na
zváranie, spájkovanie, lepenie, rezanie,
striekanie, materiálové inžinierstvo
a tepelné spracovanie, mechanické
a nedeštruktívne skúšanie materiálov
a zvarkov, zabezpečenie kvality,
hygieny a bezpečnosti práce.
Odborné články sú recenzované.
Periodicita 6 dvojčísel ročne.
Evid. č. MK SR EV. 203/08
Vydáva
Výskumný ústav zváračský
Priemyselný inštitút SR
člen medzinárodných organizácií
International Institute
of Welding (IIW)
a European Federation
for Welding, Joining
and Cutting (EWF)
Generálny riaditeľ: Ing. Peter Klamo
Šéfredaktor: Ing. Tibor Zajíc
Redakčná rada:
Predseda: prof. Ing. Pavol Juhás, DrSc.
Podpredseda:
prof. Ing. Peter Grgač, CSc.
Členovia: Ing. Jiří Brynda, Ing. Pavel Flégl,
prof. Ing. Ernest Gondár, PhD., Ing. Ivan Horňák,
doc. Ing. Viliam Hrnčiar, PhD., doc. Ing. Július
Hudák, PhD., prof. Ing. Jozef Janovec, DrSc.,
doc. Ing. Karol Kálna, DrSc., Ing. Július
Krajčovič, Dr. Ing. Zdeněk Kuboň,
doc. Ing. Vladimír Magula, PhD., doc. Ing. Harold
Mäsiar, PhD., Ing. Ľuboš Mráz, PhD.,
Ing. Miroslav Mucha, PhD., doc. Ing. Jozef
Pecha, PhD., Ing. Pavol Radič, doc. Ing. Pavol
Sejč, PhD., Dr. Ing. František Simančík,
Ing. Tomáš Žáček, PhD.
Preklad: Mgr. Margita Zatřepálková
Adresa a kontakty na redakciu:
Výskumný ústav zváračský
Priemyselný inštitút SR
redakcia časopisu ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ
Račianska 71, 832 59 Bratislava 3
tel.: +421/(0)2/49 246 514, 49 246 300,
fax: +421/(0)2/49 246 296
e-mail: [email protected]
http://www.vuz.sk
Grafická príprava:
TYPOCON, s. r. o., Bratislava
tel./fax: +421/(0)2/44 45 71 61
Tlač: FIDAT, s. r. o., Bratislava
tel./fax: +421/(0)2/45 258 463
Distribúcia: VÚZ – PI SR, RIKA
a Slovenská pošta, a. s.
Objednávky časopisu
prijíma VÚZ – PI SR, každá pošta
a doručovatelia Slovenskej pošty.
Objednávky do zahraničia vybavuje
VÚZ – PI SR; Slovenská pošta, a. s.,
Stredisko predplatného tlače,
Uzbecká 4, P.O.BOX 164, 820 14 Bratislava 214,
e-mail: [email protected];
do ČR aj RIKA (Popradská 55,
821 06 Bratislava 214) a VÚZ – PI SR.
Cena dvojčísla: 4 €
pre zahraničie: 4,20 € bez DPH, 5 € s DPH
Toto dvojčíslo vyšlo v júli 2012
© VÚZ – PI SR, Bratislava 2012
Za obsahovú správnosť inzercie
Zzodpovedá
VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ
jej objednávateľ | 1/ 2 0 0 8
O D B O R N É Č L Á NKY
Únavová pevnosť zváraných tenkostenných
oceľových nosníkov pri premennom
prevažne ohybovom namáhaní
Fatigue strength of welded thin-walled steel girders at var ying
mainly bend load
MILAN BALÁŽ – PAV OL JU H Á S
Ing. M. Baláž, PhD., Výskumný ústav zváračský – Priemyselný inštitút SR (Welding Research Institute – Industrial Institute of SR), Bratislava –
prof. Ing. P. Juhás, DrSc., JaS, Bratislava, Slovensko
Článok sa zaoberá problematikou spoľahlivého navrhovania efektívnych oceľových nosníkov z hľadiska vplyvu
postranného vydúvania „dýchania“ ich tenkých stien na vznik a rozvoj únavových trhlín pozdĺž zvarových prípojov
pri ich premennom prevažne ohybovom namáhaní  Predstavujú sa vybrané výsledky predchádzajúceho výskumu
tenkostenných kombinovaných oceľových nosníkov v konfrontácii s uskutočnenou teoretickou analýzou ich
napäťovo-deformačných stavov v rozhodujúcich oblastiach, uskutočnenou pomocou programu ANSYS a metódy
konečných prvkov
The paper deals with the problem of a reliable design of efficient steel girders from the aspect of the effect of
side buckling ‚breathing‘ of their thin webs on the formation and propagation of fatigue cracks along welded
connections at their varying mainly bend load. They represent the selected results of previous study of thinwalled composite steel girders in confrontation with the performed theoretical analysis of their stress-strain
states in decisive regions carried out by ANSYS program and finite element method.
Potreba hospodárneho návrhu oceľových konštrukcií, či už v pozemnom alebo mostnom staviteľstve, viedla k rozvoju tenkostenných oceľových konštrukcií. Návrh a použitie zváraných tenkostenných
oceľových nosníkov pre mosty a rôzne iné inžinierske
a priemyselné stavby s výrazne premenným (opakovaným) prevažne ohybovým namáhaním so sebou prinieslo aj otázku, či je možné, resp. do akej miery je možné
využívať ich pokritickú odolnosť.
Odolnosť tenkostenných oceľových nosníkov pri opakovanom namáhaní je limitovaná aj ich únavovou pevnosťou v závislosti od predpokladanej, resp. požadovanej
životnosti. V procese dynamického únavového zaťažovania tenké steny oceľových nosníkov sú náchylné na
vydúvanie v priečnom smere. Pri neprimerane tenkých
stenách môže preto dôjsť k nadmerným priečnym priehybom a k tzv. „dýchaniu stien“, ktoré môže zapríčiniť
vznik a rozvoj únavových trhlín v miestach kútových zvarových prípojov tenkej steny k jej stužujúcim prvkom –
pásniciam a priečnym výstuhám.
Problematika pôsobenia zváraných tenkostenných oceľových nosníkov je obzvlášť dôležitá pri ich materiálovej
kombinácii. Pri kombinovaných oceľových nosníkoch
sa výraznejšie prejavujú skutočné fyzikálno-mechanické vlastnosti použitých ocelí, imperfekcie a zaťažovací
proces. Pri využívaní ocelí vyššej pevnosti na pásnice
dochádza k plastizácii steny, preto veľmi dôležitá je tu
problematika pružnoplastickej odolnosti prierezov a vystužených polí zváraných tenkostenných oceľových nosníkov.
Problematika „dýchania stien“ je do určitej miery už
zohľadnená v novej norme pre navrhovanie oceľových
mostov STN EN 1993-2 [11], avšak súvisiace vedecko-
>
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 3 -4 /2 0 1 2
-výskumné i praktické poznatky sú zatiaľ stále nedostatočné. Preto je už niekoľko desaťročí veľká pozornosť
vedecko-experimentálneho výskumu zameraná na spoľahlivý návrh zváraných tenkostenných oceľových nosníkov i so zohľadnením nepriaznivých dynamických
a únavových vplyvov, pre ich širšie praktické uplatnenie
v konštrukciách vystavených opakovanému namáhaniu. V predchádzajúcom období sa uskutočnil rozsiahly experimentálny výskum kombinovaných zváraných
oceľových nosníkov [3 – 6]. Experimentálny výskum pozostával celkovo z 55-tich skúšobných nosníkov symetrického I prierezu pri statickom a únavovom namáhaní.
Na cenné výsledky a poznatky tohto výskumu nadväzuje aj tento článok.
1 ÚNAVOVÁ PEVNOSŤ
Únavová pevnosť zváraných tenkostenných oceľových
nosníkov závisí okrem zvyčajných zaťažovacích, technologických a konštrukčných vplyvov aj od priečneho vydúvania „dýchania“ stien. Určovanie únavovej pevnosti
oceľových nosníkov sa opiera predovšetkým o poznatky a výsledky z experimentov, ktoré sú veľmi technicky
a časovo náročné. Vplyvom priečneho vydúvania tenkých stien dochádza k vyvolaniu zreteľného kumulatívneho (únavového) poškodenia v miestach kútových zvarových prípojov steny k jej stužujúcim prvkom, k vzniku
únavových trhlín.
Experimentálny výskum [3 – 6] potvrdil vznik niekoľkých
typov únavových trhlín pri zváraných tenkostenných
oceľových nosníkoch vystavených opakovanému namáhaniu. Najčastejšie typy únavových trhlín sú zobrazené
na obr. 1.
51
Únavová pevnosť zváraných tenkostenných oceľových nosníkov
pri premennom prevažne ohybovom namáhaní
 uf 
280 k M
7
N
235 ,
f yf
(1)
kde f yf je medza klzu pásnic,
N – potrebný, resp. požadovaný počet kmitov,
kM  k – stabilitný súčiniteľ steny namáhanej ohybom.
Štíhlosť steny musí byť pritom limitovaná aj z hľadiska
dostatočného podopretia tlačenej pásnice.
2 
Obr. 1 Typy únavových trhlín
Fig. 1 Fatigue crack types
Pre vznik a rozvoj únavových trhlín typu 1 majú rozhodujúci vplyv sekundárne ohybové napätia b vyvolané
priečnym „dýchaním“ tenkej steny. Tieto napätia závisia
od tvaru a veľkosti začiatočných priehybov steny, ako
aj od spôsobu a úrovne namáhania, tuhostných a geometrických pomerov. Únavové trhliny typu 1 vznikajú pri
prevažne ohybovom namáhaní na okraji kútového zvaru, spájajúceho stenu s tlačenou pásnicou. Únavové trhliny typu 1 sa obvykle šíria až pokiaľ nenastane zlyhanie
tenkostenného oceľového nosníka v dôsledku lokálneho
vybočenia tlačenej pásnice.
Vznik únavových trhlín typu 2 ovplyvňuje jednak spôsob a úroveň namáhania steny a jednak konštrukčné
usporiadanie priečnych výstuh. Ich vznik a rozvoj súvisí hlavne s ťahovými membránovými napätiami m pod
neutrálnou osou tenkostenného oceľového nosníka. Vo
všeobecnosti vznikajú v miestach kútových zvarov steny privarenej k ťahanej pásnici alebo priečnej výstuhe.
Takéto únavové trhliny sa časom šíria aj do ťahanej pásnice, vzniká únavová trhlina typu 3, následkom oslabenia prierezu môže nastať celkový kolaps tenkostenného
oceľového nosníka.
Vznik týchto typických únavových trhlín má zásadný
vplyv na odolnosť, resp. únavovú životnosť zváraných
tenkostenných oceľových nosníkov. Preto je im treba zamedziť, alebo obmedziť ich vplyv na prijateľnú mieru. Zamedziť, alebo obmedziť vplyv opakovaného namáhania
na únavovú životnosť zváraných tenkostenných oceľových nosníkov môžeme predovšetkým limitovaním štíhlosti ich stien alebo zaťaženia. Z hľadiska spoľahlivého
navrhovania vo všeobecnosti dôležité je priame hodnotenie únavy – pomocou metódy založenej na analýze
nominálnych napätí a deformácii (napäťovo-deformačného stavu).
2 LIMITOVANIE ŠTÍHLOSTI STIEN ALEBO
ZAŤAŽENIA
Na zabránenie nepriaznivého vplyvu dýchania stien,
a tým aj vzniku únavových trhlín, sa odporúča limitovať štíhlosť stien βw prostredníctvom medzných štíhlostí.
Vzťahy pre medzné štíhlosti stien uvádzajú viacerí autori,
napr. A. A. Toprac [8], P. Juhás [3], [6], M. Škaloud [13].
Medzná štíhlosť stien oceľových nosníkov namáhaných
prevažne ohybom z hľadiska únavy podľa P. Juhása je
daná vzťahom
52
100000 A w
,
f yf
Af
(2)
kde Aw a Af je prierezová plocha steny a tlačenej pásnice.
Medzná štíhlosť stien namáhaných prevažne šmykom,
pri ktorej nemá dôjsť k vzniku a rozvoju únavových trhlín
podľa M. Škalouda, je daná vzťahom
i
lim
 111, 77 k
1
12,225
N
235 / f yw
.
(3)
Medzná štíhlosť steny, pri ktorej môže dôjsť k vzniku
a rozvoju únavových trhlín, ale tie sa stabilizujú tak, že
nedôjde k celkovému únavovému porušeniu, je daná
vzťahom
i
lim
 161, 45 k
1
9,577
N
235 / f yw
,
(4)
kde f yw je medza klzu steny,
N – potrebný, resp. požadovaný počet kmitov,
kτ – stabilitný súčiniteľ steny namáhanej šmykom.
Limitné kritériá stien vystužených polí bez pozdĺžnych
výstuh pre mosty pozemných komunikácií a pre železničné mosty, prijaté v novej norme STN EN 1993-2 [11],
závisia predovšetkým od dĺžky rozpätia nosníkov:
h w / t w  30  4, 0L  300
pre mosty pozemných komunikácii,
(5)
h w / t w  55  3,3L  250
pre železničné mosty,
(6)
kde L je rozpätie v (m), ale nie menej ako 20 m.
V prípade, že dané kritéria nie sú splnené, norma STN
EN 1993-2 [11] odporúča posúdiť vplyv dýchania steny
nasledujúcou podmienkou
2
2
  x,Ed,ser   1,1 x,Ed,ser 

 
  1,1 ,
 k   E   k  E 
(7)
kde x,Ed,ser, τx,Ed,ser sú napätia pre častú kombináciu zaťažení.
3 ANALÝZA ZVÁRANÝCH TENKOSTENNÝCH
OCEĽOVÝCH NOSNÍKOV PRIAMYM
HODNOTENÍM ÚNAVY
Na predmetnú analýzu sa uvažujú výsledky skúšok zváraných tenkostenných oceľových nosníkov [3 – 6]. Uvažujú sa iba vybrané výsledky skúšok nosníkov, pri ktorých vznikla a rozvinula sa trhlina v ťahanej oblasti steny
pozdĺž pripojenia priečnej výstuhy k stene, t. j. trhlina
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 3-4 / 2 0 1 2
O D B O R N É Č L Á NKY
Stranové pomery
vystužených polí
α = aw/hw
Side ratios
of braced fields
α = aw/hw
V1
1,5; 2,0
V2
3,5
12 x 80
V1
1,5; 2,0
12 x 90
V1
1,5; 2,0
Geometrické rozmery
Geometry dimensions of
prierezu
cross-section
výstuh
flanges
b f x t f + t w x hw
t s x bs
(mm)
160 x 10 + 5 x 600
10 x 70
III
180 x 12 + 5 x 750
IV
200 x 12 + 5 x 900
II
Štíhlosť steny βw
Wall slenderness β w
Vystuženie / Bracing
Prierez / Cross-section
Tab. 1 Návrhové charakteristiky nosníkov
Tab. 1 Design characteristics of girders
Materiálová kombinácia
(pásnice/stena)
Material combination
(flanges/wall)
A
S355/S235
C
S530/S235
Označenie nosníkov
Designation of girders
A125
C125
A126
C126
150
A155
C155
180
–
C185
120
Tab. 2 Skutočné geometrické a materiálové charakteristiky skúšobných nosníkov
Tab. 2 Real geometry and material characteristics of test girders
hw
tw
f yf
fuf
9,44
598,46
4,90
439,08
598,93
319,82
476,14
159,73
9,34
596,99
4,90
436,38
593,59
301,34
447,41
Označenie nosníka
Girder designation
L
bf
A125
4900
159,81
A126
4900
tf
(mm)
f yw
fuw
(MPa)
A155
5950
180,04
12,21
748,42
5,03
380,50
568,04
316,93
470,06
C125
4900
160,11
9,75
596,42
5,14
584,33
714,17
299,36
458,04
C126
4900
164,61
9,58
595,93
5,17
573,93
710,23
298,74
457,12
C155
5950
180,49
11,78
747,36
4,97
610,26
752,80
345,49
480,30
C185
7000
200,27
11,77
908,81
4,98
649,46
796,61
321,56
474,91
Obr. 2 Geometrická schéma skúšobných nosníkov a spôsob vystuženia
Fig. 2 Geometry scheme of test girders and mode of bracing
Vystuženie – Bracing
Obr. 3 Schémy skúšobných nosníkov, ich zaťažovanie a meranie
Fig. 3 Schemes of test girders, their loading and measurement
Vystuženie – Bracing
typu 2 (obr. 1). Hodnotí sa ich napäťovo-deformačný
stav v rozhodujúcich oblastiach pomocou experimentálnych a numerických výsledkov.
né skúškami ťahom sú uvedené v tab. 2.
Celková stabilita nosníkov bola zabezpečená pomocou špeciálnych vzpier s kĺbovým pripojením na pásnice a osobitný podperný systém. Realizácia kĺbov pomocou gumových segmentov eliminovala dynamické
účinky pri únavových skúškach. Pomocou týchto vzpier
sa nosníky podopierali v strede (horná a spodná pásnica) a v štvrtinách rozpätia (horná pásnica). Okrem toho
sa nosníky postranne zabezpečovali na podperách pomocou rámov, do ktorých sa osadili a ktoré sa natáčali
spolu s nosníkom, alebo pomocou obojstranných obopínacích tiahiel upnutých do lámacej dráhy. Podopretie
nosníkov na podperách bolo kĺbové – pevné a posuvné.
Nosníky sa zaťažovali dvoma synchrónne pulzujúcimi silami P(t) s frekvenciou f = 5,0 Hz. Zvolila sa horná hladina namáhania Pmax = 0,7Pu a dolná hladina namáhania
Pmin = 0,4Pu, pričom Pu je medzné teoretické zaťaženie
nosníkov, ktoré sa určilo s uvážením pružnoplastickej
pokritickej odolnosti nosníkov. Schémy nosníkov, ich zaťažovanie a schéma merania sú na obr. 3.
3.1 Charakteristika skúšobných nosníkov
Podľa materiálových kombinácii a geometrických rozmerov sa skúšobné nosníky uvažujú z 2 materiálových
skupín (A, C) a 3 prierezových skupín (II, III, IV). Skúšobné nosníky mali rozdielne vystuženie. Poloha priečnych
výstuh sa volila tak, aby sa v jednotlivých nosníkoch vyskytovali polia s rôznymi stranovými pomermi α = aw/hw.
Rozdielnou výškou steny sa dosiahla rôzna štíhlosť stien
βw = hw/t w. Vnútorné výstuhy nosníkov sa navrhli odsadené od ťahanej pásnice o 4t w. Dĺžka všetkých nosníkov
sa viazala na výšku steny hw, pri dĺžke stredného poľa
c = 700 mm. Návrhové geometrické rozmery, materiál,
označenie a vystuženie skúšobných nosníkov je zrejmé
z tab. 1 a obr. 2. Skutočné geometrické rozmery zistené
priamym odmeraním a materiálové charakteristiky zisteZ VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 3 -4 /2 0 1 2
53
Únavová pevnosť zváraných tenkostenných oceľových nosníkov
pri premennom prevažne ohybovom namáhaní
3.2 Vytvorenie numerických modelov skúšobných
nosníkov
Y
Uz
Z
Uz
X
Uz
kontaktná plocha
SRG]DĢDåHQtP
Uz
SHYQiSRGSHUD
Ux, Uy, Uz
Uz
SRVXYQiSRGSHUD
Uy, Uz
Obr. 4 Geometria a okrajové podmienky numerického modelu nosníka
Fig. 4 Geometry and marginal conditions of numerical girder model
pevná podpera – fixed support, kontaktná plocha pod zaťažením – contact
area under load, posuvná podpera – sliding support
Numerické modely skúšobných nosníkov boli vytvorené v modernom programovom prostredí ANSYS. ANSYS
je univerzálny programový systém používaný na numerické riešenie širokej škály inžinierskych úloh, využívajúc pritom metódu konečných prvkov – MKP [1], [2], [7],
[12], [14].
Na tvorbu numerických modelov bol použitý typ elementu SOLID 185. Element SOLID 185 má tri stupne voľnosti U (x, y, z) v každom zo svojich ôsmich uzlov. Element
umožňuje riešiť plastické správanie a veľké deformácie.
Veľkosť siete konečných prvkov bola zvolená 20 x
20 mm. Po hrúbke sa stena nosníkov rozdelila na štyri
elementy, pre pásnice a priečne výstuhy sa po hrúbke
zvolil jeden element.
Geometria, okrajové podmienky a materiálové charakteristiky numerických modelov nosníkov boli volené v súlade s experimentálnymi údajmi (obr. 4).
Na riešenie bola použitá plná Newton-Raphsonova metóda a zohľadnil sa aj vplyv veľkých pretvorení. Všetky
ostatné nastavenia, štandardne odporúčané programom, boli ponechané.
3.3 Vyhodnotenie výsledkov únavových skúšok
a numerických výpočtov
Obr. 5 Pomerné deformácie ε v mieste E nosníka A155
Fig. 5 Relative strains ε in the region E of girder A155 type
Začiatok prvej trhliny – First crack start, Trhlina viditeľná – Visible crack
Obr. 6 Priehyb skutočného nosníka A155 a jeho numerického modelu
Fig. 6 Deflection of real girder A155 type and its numerical model
Hladiny namáhania – Load levels, Experiment – Experiment
Obr. 7 Priebeh normálových napätí x v stene nosníka A155 pozdĺž
priečnej výstuhy
Fig. 7 Course of normal stresses x in wall of girder A155 type along cross
bracing
oblasť vzniku trhliny typu 2 – origination region of crack type 2
54
Na vyhodnotenie únavovej pevnosti skúšobných nosníkov je potrebné poznať napätia zodpovedajúce jednotlivým hladinám namáhania, resp. ich rozkmit. V súlade
so zameraním článku sa určili rozkmity napätí v mieste vzniku trhliny typu 2 (v ťahanej oblasti steny v mieste
pripojenia priečnej výstuhy k stene). Príslušné rozkmity
napätí sa určili pomocou pomerných deformácií meraných v troch smeroch v strednicovej ploche steny v bodoch E-E1.
V prípade opakovaného namáhania zváraných tenkostenných oceľových nosníkov dochádza už na začiatku
zaťažovacieho procesu k vnútornej redistribúcii napätí
a k pomerne rýchlej stabilizácii deformácií. Pri ustálenom pulzujúcom namáhaní sa hladiny deformácií nemenia až do začiatku únavového porušovania.
Pre ilustráciu sú na nasledujúcich obrázkoch zobrazené vybrané výsledky únavovej skúšky nosníka A155. Na
obr. 5 sú zobrazené pomerné deformácie  v mieste E
pri jednotlivých hladinách namáhania a po jednotlivých
etapách únavovej skúšky.
Z obr. 5 vyplýva, že pomerné deformácie  sa počas
únavovej skúšky až do začiatku porušovania prakticky
nezmenili. Zmena rozkmitu pomerných deformácií  indikovala vznik únavovej trhliny. V prípade nosníka A155
k únavovému porušovaniu začalo dochádzať pri N1 =
2 200 000 kmitoch, kedy začala vznikať prvá trhlina a trhlina bola viditeľná pri NV = 2 350 000 kmitoch.
Graficky a tabuľkovo vyhodnotené a porovnané hodnoty
priehybu vs skutočného nosníka A155 a jeho numerického modelu sú na obr. 6.
Vyhodnotenie a porovnanie priebehu nameraných experimentálnych a vypočítaných teoretických normálových
napätí x,min a x,max po výške najviac namáhaného prierezu nosníka A155 pri dolnej a hornej hladine namáhania
Pmin a Pmax, ako aj príslušných rozkmitov x je v tab. 3
a na obr. 7.
Normálové napätia x sa určili v stene nosníka pozdĺž
priečnej výstuhy v piatich referenčných bodoch A, B, C,
D a E.
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 3-4 / 2 0 1 2
O D B O R N É Č L Á NKY
Tab. 3 Normálové napätia x a ich rozkmity x v stene nosníka A155 pozdĺž priečnej výstuhy
Tab. 3 Normal stresses x and their stress ranges x in wall of A155 girder along cross bracing
Oblasť / Region
Experiment / Experiment
x,min
x,max
A
(mm)
728,42
–112,35
(MPa)
–190,68
B
551,32
–49,35
–86,73
C
374,21
7,98
D
197,11
E
20,00
Ref. bod
Ref. point
Y
ANSYS
x
x,min
x,max
x
78,33
–137,57
(MPa)
–241,45
103,87
37,38
–56,21
–98,57
42,36
15,33
7,35
3,45
6,07
2,62
61,95
108,78
46,83
62,27
109,27
47,01
120,33
211,68
91,35
122,64
215,02
92,38
Tab. 4 Normálové napätia x a ich rozkmity x v mieste E a E1 uvažovaných oceľových nosníkov
Tab. 4 Normal stresses x and their stress ranges x in the regions E and E1 of considered steel girders
Označenie nosníka
Girder
designation
A125
A126
A155
C125
C126
C155
C185
Hladiny
namáhania
Stress levels
Pmin/Pmax
(kN)
97,00
169,76
63,54
148,26
115,95
202,95
119,55
209,19
78,31
182,72
148,03
259,06
152,85
267,48
Experiment / Experiment
E
x
x
E=E1
x
x
(MPa)
106,05
125,58
91,35
121,38
–
118,23
–
Z vyhodnotenia a verifikácie experimentálnych a teoretických hodnôt priehybu nosníka vs a hodnôt normálových napätí x, ktoré sú takmer totožné, je možné konštatovať dobrú zhodu medzi skutočným skúšobným
nosníkom A155 a jeho numerickým modelom. Výraznejšie rozdiely medzi experimentálnymi a teoretickými hodnotami normálových napätí x sú v oblasti bližšie k hornej pásnici (referenčný bod A), resp. k miestu pôsobenia
zaťaženia. Rozdiel medzi experimentálne a teoreticky
určeným rozkmitom napätí x je približne 24,6 %. Je
to spôsobené tým, že v mieste pôsobenia, resp. vnášania zaťaženia dochádza k miernemu lokálnemu preťaženiu elementov, ktoré sa však postupne po výške prierezu vyrovnáva. Spôsob vnášania zaťaženia je pre daný
numerický model použiteľný a neovplyvňuje dosiahnuté
hodnoty normálových napätí v sledovanom mieste vzniku a rozvoja únavových trhlín typu 2, t. j. v mieste E. Rozdiel zodpovedajúceho experimentálneho a teoretického
rozkmitu napätia x je už len 1,1 %.
Experimentálne a teoretické hodnoty normálových napätí a ich rozkmitov v mieste vzniku a rozvoja únavových
trhlín typu 2 v ťahanej oblasti steny nosníka pozdĺž priečnej výstuhy (v mieste E-E1) všetkých uvažovaných skúšobných nosníkov a ich numerických modelov sú uvedené v tab. 4.
Z hľadiska posúdenia únavovej životnosti skúšobných
nosníkov je potrebné zvoliť vhodnú krivku únavovej
pevnosti, resp. stanoviť vhodnú kategóriu detailu. Konštrukčnému detailu odsadenej priečnej výstuhy od ťahanej pásnice zodpovedá podľa normy STN EN 1993-1-9
[10] kategória detailu 80 (v prípade prierezov triedy 4 je
potrebné zvoliť o stupeň nižšiu kategóriu, t. j. kategóriu
detailu 71).
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 3 -4 /2 0 1 2
x
(MPa)
143,43
249,48
93,45
219,03
120,33
211,68
158,55
279,93
–
–
160,65
278,88
–
–
ANSYS
E1
139,23
242,55
91,35
212,73
–
–
–
–
107,52
250,95
162,75
283,50
145,95
254,73
x
(MPa)
103,32
121,38
–
–
143,43
120,75
108,78
142,60
251,85
94,56
222,22
122,64
215,02
169,99
288,28
110,22
260,02
163,81
287,75
151,97
266,01
109,25
127,66
92,38
118,29
149,80
123,95
114,03
Obr. 8 Vyhodnotenie výsledkov únavových skúšok
Fig. 8 Evaluation of fatigue test results
Rozkmit napätí – Stress range, Počet kmitov – Number of cycles
Na základe regresnej analýzy podľa prílohy L (Určenie
únavovej pevnosti podľa výsledkov skúšok) normy STN
73 1401 [9] a štatistického vyhodnotenia rozkmitov nominálnych napätí skúšobných nosníkov v miestach E-E1
(tab. 4) sa určila experimentálna únavová pevnosť, resp.
rozkmit napätí C pre NC = 2.10 6 kmitov a príslušná
únavová krivka so sklonom m = 2,1 pri 95 % pravdepodobnosti prežitia, resp. 5 % kvantile. K tejto experimentálne určenej únavovej pevnosti C sa podľa STN EN
1993-1-9 [10] určila aj najpriliehavejšia kategória detailu
(KD) – kategória detailu 56. Na obr. 8 sú vyhodnotené
únavové trhliny typu 2 závislosťami log – logN. Na porovnanie sú tu vynesené aj krivky únavovej pevnosti pre
55
Únavová pevnosť zváraných tenkostenných oceľových nosníkov
pri premennom prevažne ohybovom namáhaní
kategóriu detailu 80 (71) a z regresnej analýzy vyplývajúca krivka únavovej pevnosti pre kategóriu detailu 56.
Z vyhodnotenia výsledkov únavových skúšok vyplýva,
že normou STN EN 1993-1-9 [10] odporúčaná kategória detailu 80 pre priečne výstuhy odsadené od ťahanej
pásnice nevyhovuje výsledkom únavových skúšok skúšobných nosníkov z hľadiska vzniku trhliny typu 2. Obdobne je to aj v prípade, ak podľa odporúčania národnej
prílohy normy STN EN 1993-1-9 [10] zvolíme pre prierezy
triedy 4 o stupeň nižšiu kategóriu detailu, teda kategóriu
detailu 71. Odporúčané kategórie detailov zohľadňujú
len výrobno-technologické faktory, nezohľadňujú vplyv
stability steny na únavovú životnosť predmetného detailu skúšobných nosníkov.
ZÁVER
Z uskutočnenej analýzy zváraných tenkostenných oceľových nosníkov a verifikácie výsledkov skutočných skúšobných nosníkov a ich numerických modelov vyplýva:
• Na základe regresnej analýzy výsledkov únavových
skúšok bola určená rovnica regresnej priamky pre
95 % pravdepodobnosť prežitia. K experimentálne získanej krivke únavovej pevnosti sa určila aj najpriliehavejšia kategória detailu 56 podľa STN EN 1993-1-9,
ktorá vyhovuje danej vzorke skúšobných nosníkov so
štíhlosťou steny v rozmedzí od 120  βw  180.
• Odporúčané kategórie detailov určené v súlade s normou STN EN 1993-1-9 (KD 80 a KD 71) nevyhovujú
výsledkom únavových skúšok skúšobných nosníkov.
Dané kategórie detailov zohľadňujú len výrobno-technologické faktory, nezohľadňujú vplyv stability steny
na únavovú životnosť predmetného detailu skúšobných nosníkov.
• Vznik únavových trhlín v miestach kútových zvarov
steny privarenej k ťahanej pásnici alebo priečnej výstuhe je ovplyvňovaný nielen namáhaním steny, ale aj
konštrukčným usporiadaním priečnych výstuh. Konštrukčne odsadené priečne výstuhy od ťahanej pásnice spôsobujú koncentrácie napätí, ktoré napomáhajú
vzniku a rozvoju týchto únavových trhlín.
• Z celkového porovnania hodnôt rozkmitov napätí X
skutočných oceľových nosníkov a ich numerických
modelov je možné konštatovať veľkú zhodu. Maximálny rozdiel medzi experimentálne a teoreticky zisteným
rozkmitom napätia X je 5,4 % pri nosníku A125.
• Programový systém ANSYS, typ zvoleného elementu
SOLID 185 a ostatné vstupné faktory zahrnuté do riešenia, predstavujú účinný nástroj na teoretickú analýzu napätostno-deformačného stavu zváraných tenkostenných oceľových nosníkov.
CONCLUSIONS
From the carried-out analysis of welded thin-walled steel
girders and verification of results of real test girders and
their numerical models it follows:
• based on the regression analysis of fatigue test results
the regresion line equation for 95 % survival probability was determined. The most appropriate category of
detail 56 in compliance with STN EN 1993-1-9 standard which satisfies the given specimen of test girders
with web slenderness within 120  β w  180 was also
determined to the experimentally acquired fatigue
strength curve.
• The recommended categories of details determined in
compliance with STN EN 1993-1-9 (KD 80 and KD 71)
56
standard do not satisfy the fatigue test results of test
girders. The given detail categories consider only the
production technological factors, they do not consider
the effect of web stability on fatigue life of the respective detail of test girders.
• The fatigue crack formation in the regions of fillet welds
in the web welded-on to the tension flange or to the
cross bracing is affected not only by wall load but also
by the engineered arrangement of cross bracings. The
engineered set-off cross bracings from the tension
flange cause stress concentrations which enhance formation and propagation of these fatigue cracks.
• Based on the total comparison of stress range values
X of real steel girders and their numerical models
a high congruence can be stated. The maximum difference between the experimentally and theoretically
determined stress range X is 5.4 % in the girder 125
type.
• Tha ANSYS program system, the selected element type
SOLID 185 and other input factors included into the
solution represent an efficient instrument for theoretical analysis of stress-strain state in welded thin-walled
steel girders.
Literatúra
[1] ANSYS Inc. Theory, Release 9.0 [online]. Canonsburg,
November 2004. Dostupné na internete: <http://www1.
ansys.com/customer/content/documentation/ 90/ansys/a_
thry90.pdf>, 1062 s.
[2] ANSYS Release 11.0 Documentation for ANSYS [online].
Dostupné na internete: http://www.kxcad.net/
[3] Juhás, P.: Limitovanie štíhlosti stien oceľových konštrukcií
z hľadiska únavy, Oceľové konštrukcie a mosty. Košice,
C-PRESS, 2000, s. 289 – 296, ISBN 8023201891
[4] Juhás, P.: Tenkostenné kombinované oceľové nosníky,
Stavebnícky časopis, 1987, 35, č. 12, s. 871 – 907
[5] Juhás, P.: Únavová životnosť oceľových konštrukcií,
Stavebnícky časopis, 1991, 39, č. 11, s. 599 – 619
[6] Juhás, P.: Únavové porušovanie tenkostenných
kombinovaných oceľových nosníkov, Stavebnícky časopis,
1990, 38, č. 11, s. 819 – 847
[7] Madenci, E. – Guven, I.: The Finite Element Method and
Applications in Engineering Using ANSYS. New York,
Springer, 2006, ISBN 978-0387-28289-3, 686 s.
[8] Natarajan, M. – Toprac, A. A.: Fatigue Tests of Hybrid Plate
Girders at The University of Texas – Summary report. Austin,
The University of Texas, 1969
[9] STN 73 1401: Navrhovanie oceľových konštrukcií. Bratislava,
SÚTN, 1998
[10] STN EN 1993-1-9: Eurokód 3. Navrhovanie oceľových
konštrukcií. Časť 1-9: Únava. Bratislava, SÚTN, 2005
[11] STN EN 1993-2: Eurokód 3. Navrhovanie oceľových
konštrukcií. Časť 2: Oceľové mosty. Bratislava, SÚTN, 2007
[12] Stolarski, T. A. – Nakasone, Y. – Yoshimito, S.: Engineering
Analysis With ANSYS Software. Oxford, Elsevier ButterworthHeinemann, 2006, 456 s., ISBN 0 7506 6875 X
[13] Škaloud, M. – Zörnerová, M.: User-Friendly Design of the
Webs of Economic Fabrication Steel Bridge Girders – One of
the New Results of Prague Breathing Research. In
Experiment '07, Sborník Česko-Slovenské konference. Brno,
Akademické nakladatelství CERM, 2007, s. 455 – 460, ISBN
978-80-7204-543-3
[14] Zienkiewicz, O. C. – Taylor, R. L.: The Finite Element Method
for Solid and Structural Mechanics 6th Edition.
Oxford, Elsevier Butterworth-Heinemann, 2005,
631 s., ISBN 978-0-7506-6321-2
<
Článok recenzoval:
doc. Ing. Karol Kálna, DrSc., VÚZ – PI SR, Bratislava
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 3-4 / 2 0 1 2
O D B O R N É Č L Á NKY
Nové poznatky zo zvárania CrNi austenitických
ocelí pri výrobe tlakových nádob
New knowledge from welding CrNi austenitic steels in manufacture
of pressure vessels
MILAN ČOMAJ – JOZ E F Z OH N
Doc. Ing. M. Čomaj, PhD. – Ing. J. Zohn, PhD., Taylor-Wharton Slovakia s. r. o., Košice, Slovensko
Zváranie tlakových nádob z CrNi austenitických ocelí  Vplyv delta feritu na horúce praskanie  Overenie vplyvu
taviva so zvýšeným obsahom niklu OK Flux 10.95 v porovnaní s tavivom OK Flux 10.93  Výsledky meraní
zvarových spojov obidvoch druhov prídavných materiálov
Welding of pressure vessels from CrNi austenitic steels was described. The effect of delta ferrite on hot
cracking was studied. The effect of flux with higher nickel content type OK Flux 10.95 in comparison to flux
type OK Flux 10.93 was verified. The results of measurements of welded joints with use of both types of
filler metals were outlined.
Zváranie tlakových nádob
z CrNi austenitických ocelí,
zvariteľnosť a vlastnosti zvarov sú
priamo viazané na ich mikroštruktúru. Výsledná štruktúra zvaru je kontrolovaná primárnou solidifikáciou
a transformáciou v tuhom stave. Vývoj solidifikačnej štruktúry závisí nielen od chemického zloženia zvaru,
ale aj od teploty zvarového kúpeľa a tomu zodpovedajúcej rýchlosti
chladnutia.
Veľmi dôležitou charakteristikou zvarového kovu je jeho náchylnosť na
horúce praskanie [1]. Ak zvarový kov
kryštalizuje ako ferit, pri jeho transformácii na austenit istý podiel feritu v štruktúre zostáva. Ten tzv. delta
ferit lepšie absorbuje nízkotuhnúce
komponenty, akými sú hlavne sulfidy a fosfidy, a tak podstatne znižuje náchylnosť zvaru na solidifikačné
praskanie [2]. Obsah delta feritu vo
zvarovom kove sa v technickej praxi
stanovuje tzv. FN – feritickým číslom
(pri nižších číslach je totožný s percentuálnym podielom feritu v ZK).
Kritický podiel FN je u ocelí typu
18/8 stanovený číslom 3 FN. Ak stúpa obsah feritu v štruktúre zvarového
kovu, klesá jeho lomová húževnatosť
KIC a korózna odolnosť. Pre náročné
aplikácie bola horná hranica stanovená číslom 8 FN. Vplyv delta feritu
vo ZK pre nárazovú prácu KV (J) pri
teplote –196 °C, so znázornením jednotlivých požiadaviek na výrobu tlakových nádob (EN 13 455; AD 2000
Merkblatt; EN 13 458 pre nádoby deformačne spevnené) je na obr. 1.
Pre náročné aplikácie, t. j. kryogénne
>
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 3 -4 /2 0 1 2
Obr. 1 Vplyv obsahu delta feritu na nárazovú prácu zvarového kovu typu 308L pri –196 °C
Impact value KV (Joule) ISO – V – Hodnota nárazovej práce KV (Joule) ISO - V, Deltaferrite (FN) –
Delta ferit (FN), Risk for hot cracking – Riziko praskania za tepla, Optimum range in joint weld –
Optimálna oblasť zvarového spoja, acc. IIW – podľa IIW, All weld metal – Čistý zvarový kov, General
application – Všeobecné použitie
Fig. 1 Effect of delta ferrite content on the impact energy of weld metal type 308L at 196 °C
Deformačne spevnené – Strain hardened
tlakové nádoby deformačne spevnené, majú v štruktúre ZK 2 – 5 % obsah martenzitu (resp. dislokačných
dvojčiat) a dislokačne spevnený austenit, pri použití bežných prídavných
materiálov typu 308L. Obsah delta
feritu vo zvarovom kove sa blíži ku
kritickému obsahu 8 FN [3]. Tým stúpa možnosť vzniku sieťových mikrotrhlín pri nízkych teplotách v dôsledku poklesu lomovej húževnatosti KIC
pri –196 °C po deformačnom spevnení, hlavne pri viacvrstvových zvaroch.
Riešením tejto problematiky pre
mechanizované zváranie tlakových
nádob z Cr-Ni ocele metódou 121
(SAW) je použitie novinky a to taviva
so zvýšeným obsahom niklu. Zvýšený obsah Ni vo zvarovom kove, ako
austenitotvorný prvok, nám zníži obsah delta feritu vo zvarovom kove
a zvýši hodnoty nárazovej práce KV
pri nízkych teplotách. Otázkou je, či
sa nedostaneme do oblasti so zvýšenou náchylnosťou na solidifikačné praskanie.
1 EXPERIMENTÁLNE OVERENIE
VPLYVU TAVIVA SO
ZVÝŠENÝM OBSAHOM NIKLU
Pre experimenty sa použilo tavivo
ESAB s označením OK FLUX 10.95
a porovnalo sa s bežne užívaným tavivom OK FLUX 10.93.
57
Nové poznatky zo zvárania CrNi austenitických ocelí pri výrobe tlakových nádob
Tab. 1 Použité základné a prídavné materiály (drôty)
Tab. 1 Applied parent and filler metals (wires)
Chemické zloženie (hm %)
Chemical composition (wt %)
Typ ZM – Drôt
Type of PM – Wire
ZM / PM
X5CrNi 18-10
EN 10028-7
Drôt / Wire
S 19.9L (308L)
EN ISO 14343
Mechanické vlastnosti
Mechanical properties
C
Mn
Si
Ni
Cr
N
Rp0,2
(MPa)
Rp0,1
(MPa)
A5
(%)
KV +20
(J)
KV –196°C
(J)
0,44
1,1
0,3
8,0
18,5
0,059
360
410
57
220
160
0,02
1,8
0,4
10,0
20,0
0,040
–
–
–
–
–
Tab. 2 Chemické zloženia zvarového kovu
Tab. 2 Chemical compositions of weld metal
Tavivo označenie
podľa EN 760
Flux designation in compliance with EN 760 standard
SAAF 2 DC
(OK FLUX 10.93)
SAAF 2Ni DC
(OK FLUX 10.95)
Smerné chemické zloženie ZK (hm %)
Reference chemical composition of WM (wt %)
C
Mn
Si
Ni
Cr
Mo
0,03
1,4
0,6
10,0
20,0
–
0,03
1,4
0,6
11,5
20,0
0,3
Tab. 3 Mechanické vlastnosti zvarového kovu
Tab. 3 Mechanical properties of weld metal
Mechanické vlastnosti / Mechanical properties
Rp0,2
(MPa)
Rm
(MPa)
Rp0,2 pri
9 % def.
Rp0.2 at 9 %
strain
(MPa)
Drôt / Wire: 308L
Tavivo / Flux:
SAAF 2 DC
(OK FLUX 10.93)
360
580
440
615
80
56
42
Drôt / Wire: 308L
Tavivo / Flux:
SAAF 2Ni DC
(OK FLUX 10.95)
380
575
493
647
88
64
51
Skúšané prídavné materiály
Tested filler metals
Rm pri
9 % def.
Rm at 9 %
strain
(MPa)
KV
+ 20°C
(J)
KV
–196°C
(J)
KV –196°C
pri 9 % defor.
KV – 196°C
at 9 % strain
(J)
Tab. 4 Výsledky merania obsahu delta feritu vo zvarovom spoji
Tab. 4 Measurement results of delta ferrite content in welded joint
Skúšané prídavné materiály
Tested filler metals
Drôt: 308L
Tavivo: OK FLUX 10.93
Wire: 308L
Flux: OK FLUX 10.93
Drôt: 308L
Tavivo: OK FLUX 10.95
Wire: 308L
Flux: OK FLUX 10.95
Obidva sú aglomerované, fluoridobázické, s indexom bazicity 1,7.
Použité základné a prídavné materiály (drôty) na skúšku metódou zvárania 121 sú uvedené v tab. 1.
Chemické zloženia zvarového kovu
pri použití drôtu S 19.9L v kombinácii s tavivami OK Flux 10.95 resp. OK
Flux 10.93 sú uvedené v tab. 2.
Podmienky zvárania:
• základný materiál: X5CrNi 18 – 10
hrúbky 12,0 mm,
• drôt: S19.9L priemer 2,4 mm,
• metóda zvárania: 121 (SAW) pre
58
Líce zvaru
Weld face
(FN)
Koreň zvaru
Weld root
(FN)
Min 6,4
Min 7,0
Max 7,8
Max 7,9
ø 6,9
ø 7,4
Min 2,9
Min 3,0
Max 3,5
Max 3,6
ø 3,0
ø 3,1
obidva typy taviva,
• zváracie parametre: Izv = 300
– 320 A; Uzv = 28 – 30 V; v =
60 cm/min, interpas teplota max.
150 °C, polarita +DC.
Tepelný príkon bol vypočítaný 8,4 –
9,6 kJ/cm.
Merali sa mechanické vlastnosti zvarového spoja, feritické čísla FN. (Meracie zariadenie: Feritoscope MP-30
spoločnosti Fischer). Ďalej sa vykonali makro a mikro analýzy zvarového spoja.
Obr. 2 Obsah delta feritu vo zvarovom spoji
solid electrode – plný drôt, flux-cored electrode
– plnená drôtová elektróda
Fig. 2 Delta ferrite content in welded joint
2 NAMERANÉ VÝSLEDKY
Mechanické vlastnosti zvarového
kovu v porovnaní s bežne užívaným
tavivom OK Flux 10.93 a s tavivom
so zvýšeným obsahom niklu OK
Flux 10.95 sú uvedené v tab. 3.
Výsledky merania obsahu delta feritu vo zvarovom spoji pri obidvoch
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 3-4 / 2 0 1 2
O D B O R N É Č L Á NKY
Obr. 3 Štruktúra prechodu zvar – teplom
ovplyvnená oblasť – základný materiál.
Zväčšenie 100x
Fig. 3 Structure of transition between weld – the
heat affected zone – parent metal.
100 x magnification
dex bazicity 1,9) ma znížený obsah
delta feritu vo zvarovom spoji FN 3,0
(resp. 3,1). Tým je ešte zabezpečená odolnosť zvarového spoja proti
solidifikačnému praskaniu. Znížený
obsah delta feritu vo zvarovom spoji
sa priaznivo prejavil na zvýšení vrubovej húževnatosti zvarového spoja, hlavne pri nízkych teplotách. Na
obr. 2 to vidíme zakreslené do Delongovho diagramu. Štruktúra zvarového spoja je na obr. 3 (s 9 % deformáciou). Na ňom je vidieť dobre
prevarený spoj, zvarový kov má liacu štruktúru s jemnými dlhými kolumnárnymi dendritmi. V blízkosti
zvarového spoja je štruktúra základného materiálu tvorená austenitickými zrnami a delta feritom s miestnym výskytom ihlicovej štruktúry
(martenzitu) bez zhrubnutého austenitického zrna na rozhraní zvar – základný materiál.
ty nárazovej práce 40 J je bezpečne dosahovaná. To umožňuje vyhnúť
sa kombináciám čisto austenitických
prídavných materiálov s vysokou náchylnosťou k solidifikačnému praskaniu hlavne pri viacvrstvových zvarových spojoch.
CONCLUSIONS
The use of new agglomerated flux
type OK Flux 10.95 additionally alloyed by nickel allows its safe use for
welding austenitic steels type 18/8
for the most stringent applications.
These represent e.g. hardened cryogenic pressure vessels from CrNi
steel where the requirement of 40 J
minimum impact energy value is safely achieved. This allows to avoid
combinations of strictly austenitic filler metals with high susceptibility to
solidification cracking especially in
multi-layer welded joints.
ZÁVER
druhoch prídavných materiálov sú
uvedené v tab. 4.
3 DISKUSIA K NAMERANÝM
VÝSLEDKOM
Aglomerované niklom dolegované
tavivo (index bazicity 1,9) OK Flux
10.95 oproti tavivu OK Flux 10.93 (in-
Použitie nového aglomerovaného
taviva OK Flux 10.95 dolegovaného
niklom umožňuje bezpečné použitie na zváranie austenitických ocelí
typu 18/8 pre najnáročnejšie aplikácie. Takými sú napríklad spevňované kryogénne tlakové nádoby z CrNi
ocele, kde požiadavka min. hodno-
Literatúra
[1] Hrivňák, I.: Zváranie a zvariteľnosť
materiálov; STU Bratislava; 2009
[2] Longauerová, M.: Mikroanalýza
zvarového spoja SAW, MF TU Košice,
2011
[3] ESAB: Príručka pro svařování
pod tavidlem, 2009
<
Článok recenzoval:
Ing. Dušan Šefčík, VÚZ – PI SR, Bratislava
N OV É K NI H Y
Failed Bridges
Case Studies, Causes and Consequences
Scheer Joachim
Presne po 10 rokoch vychádza 2.
rozšírené vydanie tejto veľmi užitočnej knihy tentoraz angličtine. Autor
zozbieral množstvo informácií včítane obrazového materiálu, týkajúcich sa havárií stavebných konštrukcií rôzneho druhu s cieľom, aby sa
čitateľ poučil a tak sa minimalizovala
možnosť opakovania rovnakých alebo podobných nešťastných udalostí. V r. 2000 vydal v nemčine: 1. zväzok dvojzväzkového diela venovaný
havárií mostov a 2. zväzok venovaný haváriám pozemných konštrukcií
rôzneho druhu.
Najnovšie jednozväzkové vydaZ VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 3 -4 /2 0 1 2
nie v angličtine sa týka iba mostov
a nemá označenie 1. diel. Autor doplnil obsah prvého vydania o havárie z posledných 10 rokov. V 1. vydaní je uvedených 446 havárií mostov,
z toho 356 prípadov obsahuje aj
podrobnosti. V recenzovanom vydaní je 536 havárií, z toho 440 obsahuje podrobnosti. Havárie sú očíslované a systematicky roztriedené do
8 skupín podľa ich príčin. Jednotlivé tabuľky obsahujú mosty, ktoré sa
zrútili alebo poškodili aj s podrobnosťami: 1. počas výstavby, 2. počas prevádzky bez vonkajšieho zaťaženia, 3. v dôsledku nárazu lodí
a po nárazoch dopravnými vozidlami pod mostom, 4. ako dôsledok
pôsobenia dopravných vozidiel na
moste, 5. v dôsledku povodní, ľadochodu, plávajúceho dreva a hurikánov, 6. keď príčinou bol požiar alebo
výbuch, 7. seizmickou aktivitou a napokon 8. v dôsledku zlyhania podperného lešenia. Havárie sú chronologicky usporiadané v príslušných
tabuľkách, ktoré v prehľadnej forme
poskytujú najdôležitejšie údaje. Veľmi cenné sú úvahy a analýzy autora týkajúce sa jednotlivých prípadov
ako aj reprodukované a diskutované
Pokračovanie na str. 70
59
Numerické prístupy riešenia trecieho
miešacieho zvárania
Numerical approaches of solution of friction stir welding
RO LAND JANČO – PAV E L É L E SZ TŐS – L A D I SL AV É C S I
Doc. Ing. R. Jančo, PhD. – prof. Ing. P. Élesztős, PhD. – Ing. L. Écsi, PhD., Ústav aplikovanej mechaniky a mechatroniky, Strojnícka fakulta,
STU Bratislava (Institute of Applied Mechanics and Mechatronics,Faculty of Mechanical Engineering, Slovak University of Technology),
Bratislava, Slovensko
Simulácia trecieho miešacieho zvárania programom SYSWELD s modulom FSW  Výsledkom numerických
analýz sú teplotné polia počas celého procesu zvárania, fázové zloženie, výsledná tvrdosť, deformačný
a napäťový stav počas a na konci procesu zvárania
The simulation of friction stir welding by SYSWELD program with FSW module was described. The result of
numerical analyses represent the thermal fields during the whole welding process, phase composition,
resulting hardness, stress and strain state during and at the end of welding process.
Rozvojom výpočtovej techniky
a numerických metód je možné v súčasnosti analyzovať technologický postup procesu zvárania
pomocou metódy konečných prvkov. Na metóde konečných prvkov
je založený aj programový systém
SYSWELD [1] na numerickú simuláciu teplotných, napäťovo-deformačných a difúznych polí so zahrnutím
metalurgických fázových premien.
Program SYSWELD umožňuje tiež
simulovať procesy zvárania, kalenia,
popúšťania, bodového zvárania, indukčného kalenia, povrchového
kalenia, zvárania koncentrovanou
energiou a trecieho zvárania. Prepojenie medzi numerickou analýzou teplotných polí, fázových trans-
>
formácií a mechanických vlastností
materiálov v programovom systéme
SYSWELD [1] zohľadňuje:
– vplyv tepelnej histórie materiálu na kinetiku fázových premien,
ktorý je popísaný prostredníctvom ARA a IRA diagramov,
– vplyv latentného tepla uvoľňovaného pri fázových premenách na
rozloženie teplôt a teplotnú závislosť termofyzikálnych veličín,
– vplyv rozloženia teplôt na mechanické správanie sa materiálov (dilatácia) a mechanické charakteristiky materiálu (modul pružnosti
v ťahu, Poissonovo číslo, medza
klzu, medza pevnosti a pod.),
– vplyv mechanického správania
sa materiálov na priebeh teplôt
Obr. 1 Princíp trecieho miešacieho zvárania
Fig. 1 Principle of friction stir welding
spoj – joint, zvárané súčiastky – welded components, translačná rýchlosť – translation speed,
prítlačný tlak pre kontakt – compressive force for contact, rotačná rýchlosť nástroja – rotation speed
of the tool, nástroj – tool, čap nástroja – tool pin, podložka – washer
60
prostredníctvom deformačnej
energie,
– vplyv fázových transformácií na
mechanické vlastnosti materiálov,
– vplyv mechanických vlastností na
kinetiku fázových premien.
Program SYSWELD obsahuje aj modul s názvom FSW (Friction Stir Welding) [2], ktorého princíp je založený
najprv na riešení termoprúdového
modelu pre kvázi statický ustálený
systém, ktorého výsledkom sú teplotné polia a rozloženia fáz vo zváranom materiáli. Tieto výsledky sa
následne použijú na riešenie mechanických napätí. Nevýhodou tohto modulu je, že získame výsledky
pre konkrétny čas v mieste, kde sa
nachádza nástroj. Novou možnosťou, na ktorej pracuje náš tím, je nahradenie termoprúdového výpočtu,
čisto teplotným výpočtom, vhodne zvoleným modelom teplotného
zdroja a jeho následnou implementáciou do programu SYSWELD.
V prípade zanedbania fázových
transformácií, resp. pre austenitické ocele je možné proces zvárania
simulovať po implementovaní vlastných podprogramov aj v programe
ANSYS.
Trecie miešacie zváranie (FSW –
Friction Stir Welding) je relatívne
nová technológia zvárania, ktorá
bola vyvinutá a patentovaná v roku
1991 v The Welding Institute (TWI),
United Kingdom [3]. Princíp trecieho
miešacieho zvárania je schematicky
znázornený na obr. 1. Podľa článku
[4] je možné v budúcnosti použiť pri
FSW zváraní aj robotické systémy.
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 3-4 / 2 0 1 2
O D B O R N É Č L Á NKY
Tab. 1 Materiálové vlastnosti pre zváraný plech a opornú podložku
Tab. 1 Material properties for welded plate and thrust washer
Plech (Hliníková zliatina) – Plate (Aluminium alloy), Oporná podložka (Oceľ) – Thrust washer (Steel)
Obr. 2 MKP model a) zváraných platní
s opornou podložkou, b) nástroja
Fig. 2 FEM model a) of welded plates with
thrust washer, b) of the tool
1 SIMULÁCIA TRECIEHO
MIEŠACIEHO ZVÁRANIA
V PROGRAME SYSWELD
POUŽITÍM MODULU FSW
Obr. 3 Teplotné pole v procese trecieho miešacieho zvárania z programu SYSWELD s FSW
modulom
Fig. 3 Temperature field in friction stir welding process from SYSWELD program with FSW
Program SYSWELD od verzie 2009
obsahuje aj špeciálny modul na riešenie trecieho miešacieho zvárania.
Tento modul obsahuje dva typy analýz, a to termoprúdovú na výpočet
teplotných polí a toku materiálu pri
miešaní a metalurgicko-mechanickú,
kde výsledkom sú rozloženia fázové
a deformačno-napäťové. Materiálové
vlastnosti pre zvárané platne a opornú podložku sú uvedené v tab. 1, súčiniteľ trenia je 0,2389, translačný pohyb zváraných platní je 1,67 mm/s,
rotačná rýchlosť nástroja 41,89 rad/s,
teplota prostredia 15 °C a súčiniteľ
prestupu tepla 19 W/(m.K). Na obr.
2 je model metódy konečných prvkov (MKP) zváranej platne a opornej
podložky a taktiež model nástroja.
Na obr. 3 a 4 sú prezentované výsledky z programu SYSWELD.
2 VERIFIKÁCIA NA SKUTOČNEJ
VZORKE
Na verifikáciu numerických modelov
je nutné použiť experimentálne namerané teplotné polia, ktoré je možné merať pomocou termočlánkov
ako aj pomocou termokamery. Na
obr. 5 je prezentované meranie použitím termokamery, kde sme vyznačili body, v ktorých namerané priebehy teplôt sú znázornené na obr. 6.
ZÁVER
Obr. 4 Vektory rýchlostí z termoprúdovej analýzy programu SYSWELD s FSW modulom
Fig. 4 Velocity vector from thermo-current analysis of SYSWELD program with FSW module
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 3 -4 /2 0 1 2
Ústav aplikovanej mechaniky a mechatroniky, Strojníckej fakulty STU
61
Numerické prístupy riešenia trecieho miešacieho zvárania
versity of Technology, Bratislava in
co-operation with VÚZ – PI SR verified
possible FSW simulation and it proved
the capability of successful simulation of this welding method by subsequent verification of results. Based on
numerical simulations the parameters
for the welding process can be optimised. The result of numerical analyses represent the thermal fields during the whole welding process, phase
composition, resulting hardness,
stress and strain state during and at
the end of welding process. The numerical results presented in this paper coincide well with the measured
values with use of the thermocamera.
Literatúra
[1] SYSWELD Reference Manual. ESI
Group, 2000
[2] Friction Stir Welding Modeling using
SYSWELD V2008.1, ESI Group, 2008
[3] Chen, C. M. – Kovacevic, R.: Finite
element modeling of friction stir
welding thermal and
thermomechanical analysis
International Journal of Machine Tools
& Manufacture, Vol. 2003, 43, s. 1319 –
1326, ISSN 0890-6955, http://www.
sciencedirect.com/science/article/pii/
S0890695503001585
[4] Trebuňa, F. – Smrček, J. – Bobovský, Z.:
The influence of shape for self-reconfigured modular robotic system characteristics. In: Acta Mechanica
Slovaka. Roč. 14, č. 1, 2010,
s. 1335 – 2393, ISSN 1335-2393
<
Poďakovanie
Táto publikácia vznikla vďaka podpore v rámci
operačného programu Výskum a vývoj pre projekt
Výskum aplikácie trecieho zvárania s premiešaním (TZsP) ako alternatívy za tavné postupy zvárania ITSM: 26240220031, spolufinancovaný zo
zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
Obr. 5 Meranie teploty v procese trecieho miešacieho zvárania pomocou termokamery
Fig. 5 Temperature measurement in friction stir welding with use of thermocamera
Článok recenzoval:
Ing. Peter Zifčák, PhD., VÚZ – PI SR, Bratislava
Bratislava v spolupráci s VÚZ – PI
SR overil možnosť simulácie FSW
a následnou verifikáciou výsledkov
potvrdil schopnosť úspešne simulovať túto metódu zvárania. Na základe numerických simulácií je možné
optimalizovať parametre pre proces
zvárania. Výsledkom numerických
analýz sú teplotné polia počas celého procesu zvárania, fázové zloženie, výsledná tvrdosť, deformačný a napäťový stav počas a na konci
procesu zvárania. Numerické výsledky uvedené v tomto článku sú
v zhode s nameranými hodnotami
pomocou termokamery.
CONCLUSIONS
The Institute of Applied Mechanics
and Mechatronics of the Faculty of
Mechanical Engineering, Slovak Uni-
62
Obr. 6 Priebeh nameraných teplôt vo vybraných bodoch na povrchu v okolí zvaru
Fig. 6 Course of measured temperatures in selected points on the surface in weld vicinity
PS 1,5 mm od hrany zv. nástroja – PS 1.5 mm from the edge of welding tool, PS 6,5 mm od hrany
zv. nástroja – PS 6.5 mm from the edge of welding tool, PS 11,5 mm od hrany zv. nástroja – PS 11.5
mm from the edge of welding tool
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 3-4 / 2 0 1 2
Z VÁ R AN I E PR E P R A X
Smery vedúce k zodolneniu energetických
prenosových ciest vyvolaných
klimatickými zmenami
MARIANNABART
MARIAN
MATYSOVÁ
OŠ – PAVOL SEJČ
Ing. M. Bartoš IWE, SAG Elektrovod, a. s., Bratislava
Trendy vedúce k zvýšeniu odolnosti prenosových ciest  Charakteristika vlastností jednotlivých druhov stožiarov 
Popis havárie vzdušného vedenia  Ohraňované alebo zakružované energetické stožiare  Skúšanie ohraňovaných
stožiarov
Článok nadväzuje na tému
Súčasné i nové prístupy k výstavbe a obnove energetických prenosových ciest, ktorá sa zaoberá
postupom a zvyšovaním atmosférických zaťažení vyvolaných postupujúcimi klimatickými zmenami,
končiacimi prvými skutočnými tornádami na Slovensku (obr. 1). O to
dôležitejšia je rola zodpovednosti energetiky za udržanie dosiahnutej civilizačnej úrovne. V poslednej
dobe sa však nevylučuje ani vplyv
slnečnej aktivity spôsobujúcej tlak
slnečného vetra na deformáciu Wan
Allendových pásov magnetosféry
Zeme. Tento jav spôsobuje prakticky väčšiu alebo menšiu hrozbu vý-
>
a slnečnej aktivity sú dnes starostlivo analyzované black-outy.
V súvislosti s predchádzajúcimi riadkami boli naznačené nové prístupy
k výstavbe a obnove energetických
prenosových ciest pomocou podporných technológií vrtuľníkom, bez
devastujúcich účinkov na krajinu. Ale
hlavne, naznačený technický trend
vedúci k zvýšeniu odolnosti prenosových ciest. Cieľom tohto článku je podeliť sa o skúsenosti a možno skryté
poznatky (pred širšou energetickou
verejnosťou) o vlastnostiach, odlišnostiach a významných hodnotách
jednotlivých typov stožiarov, ktorých
vývoju, výrobe a stavbe (ale i analýzam havárií a príčinám) sa venujú od-
zakružované a zvláštne), priblížme
si vývojové etapy tesne pred haváriou jedného alebo skupiny stožiarov. Podotýkam hneď na úvod, že
pre obmedzený rozsah článku sa
popisujú udalosti skráteným spôsobom s cieľom vyvolať záujem širšej
odbornej verejnosti.
Teda k haváriám prenosových ciest
ako takým. Na začiatku, včasne ráno
vstávajúci občania obyčajne v prvých ranných spravodajstvách dostanú zmienku o vyčíňaní víchrice, alebo o snehovej kalamite v tom ktorom
štáte, ktorého dôsledkom ostalo niekoľko tisíc až stotisíc obyvateľov bez
elektrickej energie. Ale buďme konkrétni a držme sa situácie u nás doma.
Obr. 1 Vývoj atmosférickej situácie, ktorý sa neskôr vyvinul do konkrétneho tornáda nad južným Slovenskom
padkov prenosových ciest, diaľkových ovládaní, telekomunikačných
mobilných operátorov alebo riadenia letovej prevádzky. Zhrnuté: výsledkom hrozby klimatických zmien
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 3 -4 /2 0 1 2
borníci firmy SAG Elektrovod, a. s. už
viac ako 6 desaťročí.
Skôr, ako pristúpime k charakteristike vlastností jednotlivých druhov
stožiarov (priehradové, ohraňované,
Toľko známa prax verejnosti. No
existujú aj iné formy toku informácií, neznáme laickej verejnosti,
o udalosti energetickými kanálmi,
nacvičenými modelovými situácia-
63
Smery vedúce k zodolneniu energetických prenosových ciest
vyvolaných klimatickými zmenami
Obr. 2 Úložisko jednotlivých dielov rôznych dĺžok potrebných k zostaveniu ľubovoľných
stavebnicových stožiarov 110 kV, 220 kV a 400 kV
Obr. 4 Účinkom námrazy a vetra zrútená linka 2x 110 kV
64
Obr. 3 V krátkom čase vybudovaná prenosová
cesta 110 kV pre rýchle zásobenie regiónu
energiou – bypass
Obr. 5 Ľadový obal vodiča o priemere 120 mm v porovnaní s ľudskou rukou
Obr. 6 Dominovým efektom zrútené stožiare 2 x 110 kV vplyvom poryvového vetra
Obr. 7 Tornádo ako jedna z nových príčin
zrútenia stožiarov prenosových ciest
mi, pohotovosťami, v noci zvoniacimi linkami u kompetentných. Tam
už ide o merito veci a v prvom rade
o zabezpečenie zásobenia regiónu
v tomto prípade doslovne životodar-
Ministerstva hospodárstva – útvare
krízového manažmentu mobilizačné rezervy – konkrétne, súpravy na
provizórny prenos elektrickej energie formou tzv. bypassov, ktoré ved-
nou energiou. Skoro na všetko je
myslené, spoločnosť poučená princípom odovzdávania civilizačných
skúsenosti z generácie na generáciu, má konkrétne v rámci rezortu
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 3-4 / 2 0 1 2
Z VÁ R AN I E PR E P R A X
ľa padnutého vedenia dokážu v krátkom čase dopraviť do postihnutého
regiónu obmedzený elektrický výkon (obr. 2 a 3).
Základná otázka pre všetkých zainteresovaných je rozsah technickej škody, t. j. koľko stožiarov z linky
padlo, v akom stave zostali základy,
laná, izolátory i zvyšky oceľovej konštrukcie stožiarov, ktoré sú obvykle
nepoužiteľné. Toľko bežná rutina likvidácie následkov.
Paralelne s tým však prebieha rozbor
príčin, časová následnosť – histogram vývoja udalostí, postupnosť kolapsov podperných bodov a detailný
rozbor, čo prvé zlyhalo. Prvé ohnivko v pretrhnutej reťazi mechanizmu
kolapsu stožiara je najdôležitejšie na
poučenie a posunutie vývoja. V 3D
systéme navrhovania nových stožiarov nie je miesto na vklad takýchto
diskrétnych skúseností.
Príčinou havárie vzdušného vedenia
sú obvykle námraza alebo jej kombinácia s vetrom (Senica – Rohožník
zrútených 62 stožiarov 2 x 110 kV), či
víchrica, tornádo alebo poryvový vietor (Levice – Veľký Krtíš 13 stožiarov,
ďalej Levice – Štúrovo 11 stožiarov).
Nie je účelné prezentovať úplný zoznam havárií, ale treba si všimnúť príčiny a spoločný menovateľ vývoja –
dominový efekt (obr. 4 až 7).
Na ilustráciu aktualizujem správu
z rána 6. marca o 4. hodine – výpadok vo Francúzsku, znehybnená
tepna Eurostar, spojenie Londýn –
Paríž a bez napájania sieť TGV. Príčina, silné sneženie. Toľko suchá
správa ranných správ.
A tu je motív pre investora a prevádzkovateľa siete hľadať nové cesty
k budovaniu odolnejších nových
a rekonštruovaných starých prenosových ciest.
Všetky vyššie citované havarované
linky boli nesené na klasických sto-
Obr. 8 V texte popísaný mechanizmus deštrukcie
Obr. 9 Kolaps priehradovej konštrukcie stožiara s pretrhnutými okami v uholníkoch
Obr. 10 Rohový uholník ťažkého 400 kV stožiara
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 3 -4 /2 0 1 2
žiaroch priehradovej konštrukcie,
ktorej základy položil už priekopník
Gustav Eiffel. Pôvodne liatina, dnes
už termomechanicky zošľachtené
valcované profily širokého sortimentu na optimalizáciu. Ale je tu (z rozborov havárií) slabé miesto. Každý
rohový uholník, každá diagonála, či
už na koncoch alebo v strede (križovanie), sú oslabené dierou na spojovaciu skrutku. V praxi pri obhliadke
skolabovaného stožiara v spleti pokrútených profilov sa to hemží pretrhnutými profilmi v mieste oslabenia dierou. Mechanizmus je vždy
rovnaký. Pretrhne sa prierezom diery oslabená strana uholníka diagonály, alebo „ementál“ rohového
uholníka v mieste stykových dosiek
nadpojenia ďalšieho dielu stožiara
(obr. 8 a 9).
Skrutka vykĺzne cez pretrhnutý profil a na diagonálach ostanú typicky
vyhnuté vytrhnuté oká. Po kolapse
Obr. 11 Asymetrická imperfekcia rohového uholníka po
kolapse
65
Smery vedúce k zodolneniu energetických prenosových ciest
vyvolaných klimatickými zmenami
Obr. 12 Napriek normám vyhovujúce stožiare, a to aj s dobrou údržbou,
nevydržali v tomto prípade vplyv poryvového vetra
Obr. 13 Kolaps stožiara obvykle poškodí aj základový diel a vyžaduje
prácnu sanáciu betónu
Obr. 14 Ukážka takmer ideálne kruhového námrazového valca ľadu na
vodiči s priemerom 200 mm
Obr. 15 Váha ľadom obalených vodičov pôsobí na konštrukciu
imperfekciou profilov už nestabilného stožiara do úplného kolapsu
v danú chvíľu namáhania dôjde ku
skokovému prerozdeleniu síl na
zvyšný skelet, ale už preťažený. Zároveň dôjde k zväčšeniu vzpernej dĺžky po zániku účinku stabilizujúcich
síl od pretrhnutej diagonály, čo má za
dôsledok štart imperfekcie (odchýlky
od dokonalého tvaru), ľudovo povedané vybúlenie (obr. 10 a 11).
Vybočením profilu dochádza k úplnej strate jeho pôvodných vlastností na vzper s príspevkom výraznej zmeny osi a geometrie stožiara.
Na rozdiel od situácie na skúšobni, keď zmenou geometrie a náklonu stožiara, zaťažovacie sily od krátkozdvihových napínacích jednotiek
významne klesnú alebo zaniknú na
nemerateľnú hodnotu (stožiar aj keď
poškodený ostane stáť), v praxi namáhanej linky sily pokračujú v namáhaní a na takto oslabenom stožiari dokončia dielo skazy vyššie
popísaným spôsobom. Pre krátkosť
miesta zhrnuté: u imperfekciou oslabeného stožiara dôjde k pretŕhaniu preťažených ôk koncov diagonál a po strate ich silových účinkov
k lavínovému kolapsu skeletu stožiara zmeneného na súbor deformovaných profilov (obr. 12 a 13).
Pôvodné silové účinky od zaťaže-
66
nia vodičov námrazou, asymetrie síl
ťahu lán od už padnutých stožiarov
dominovým efektom, až po účinky víchrice alebo tornáda, pôsobia
v rôzne zmenených konfiguráciách
až do poslednej chvíle. Toľko vo výrazne skrátenej forme a skutočne
len stručný pohľad do mechanizmu
príčin a dôsledkov pádov energetických stožiarov (obr. 14 a 15).
Aké sú však spôsoby vedúce k zodolneniu prenosových ciest voči klimatickému namáhaniu?
Jedna cesta vedie cez zvyšovanie
prierezov profilov u vyššie popísaného klasického priehradového stožiara. Samozrejme za cenu zvýšenia váhy a teda aj kilogramovej ceny,
ktorá ešte stále hrá primárnu rolu
v rozhodovacom procese investora.
Ďalší významný fenomén je lobbing,
dnes už legalizovaný, od výrobcov
jednostranne strojno-technologicky
zameraných. Zväčšenie parametrov
vrcholových síl ale nepopiera princíp
mechanizmu kolapsu stožiara, ktorý
„nebojuje“ v štádiu poškodenia, ale
prosto skolabuje. Je to dané princípom správania sa konštrukcie, v ktorej je každý prvok nenahraditeľný.
Je tu však staronová koncepcia, ktorá sa najmä v zahraničí masovo pre-
sadzuje, s ktorou spoločnosť SAG
Elektrovod, a. s. získala skúsenosti a hlboké poznatky technologickej
disciplíny o „povahových vlastnostiach“ v procese namáhania.
Keďže trvalo platí heslo, že „noví ľudia objavujú staré veci“ dovolím si
pripomenúť ohraňované alebo zakružované energetické stožiare najmä pre mladšiu generáciu, ktorá
z prirodzených dôvodov prerušenia preberania vedomostí nemôže
ich načerpať z encyklopedických informácií typu Google. Túto skúsenosť s veľkým časovým predstihom
zhodnotil úspešný vizionár výroby
i obchodu pán Tomáš Baťa vo svojom známom a nadčasovom hesle
„Informace nejsou vědomosti“, čo
netreba komentovať.
Práve pri zrode, t. j. návrhu, vývoji a výrobe prototypu ohraňovaného stožiara, už v podmienkach plánovaného hospodárstva ČSSR, stál
Elektrovod. Hneď úvodom a otvorene treba povedať, že informácie o takomto konštrukčnom prvku
prenikli k nám zo zahraničia okolo
r. 1977. Prameň vytekal z Francúzska od fy PETITJEAN. V daných rokoch boli dva technologické oriešky
dané stupňom vývoja techniky. Dlhé
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 3-4 / 2 0 1 2
Z VÁ R AN I E PR E P R A X
priame rezy – strihy bez deformácie a vneseného napätia z procesu
strihania rozvinutého plášťa a vytvorenie čo možno najväčšieho počtu hrán na najväčšej možnej dĺžke.
Prvé bolo skúšané kotúčovými odvalovacími nožnicami a druhé zakúpením na tú dobu nevídaného 12 m
dlhého lisu od fy LVD Company n. v.
z Belgicka. Treba povedať, že na tú
dobu to bola z hľadiska energetiky
významná investičná položka do
technológie. Kontinuálne strihanie
12 m dlhých rozvinutých plášťov kotúčovými nožnicami nebolo dobré
riešenie, lebo vlnilo hrany a vytváralo pnutie v okrajoch. Plazma, vtedy ešte neznáma, prenikla vo forme
prvotiny PA 40 stabilizovanej zmesou Ar, H2. Patálie s deformáciami
pri zváraní, prepadom koreňa, zápalmi na okrajoch nebudem bližšie
komentovať. Ale testy prvých prototypov navrhované statikmi pod vedením osobností, akou je prof. Voříšek, boli zaujímavé a v jednom bode
prekvapujúce. Stožiar pri testoch
po prekonaní elastickej a dosiahnutí počiatku plastickej deformácie vyžadoval pre pokračovanie deformácie zvýšenie vrcholovej sily. Čo bolo
nóvum a v rozpore so správaním sa
klasického priehradového stožiara,
ktorý proste skolaboval. Tento však
potreboval so zväčšujúcim sa vychýlením prírastok zaťažujúcej sily.
To ale v praxi znamená, že vodiče
obalené rukávom ľadu ohnú stožiar,
zväčšia parabolické previsy a zároveň zmenšia sily v reťazovke v závislosti od uhla. Zmenšenie parametrov reťazovky (zväčšenie priehybu)
znamená zníženie osových síl, ale
hlavne vektora sily Fx pôsobiaceho v horizontálnej rovine. V praxi to
znamená, že pod vplyvom záťaže
sa ohne stožiar, tým zväčší priehyb
vodičov reťazovky (možno aj mimo
preskokových vzdialeností), klesnú
z tohto dôvodu v nich sily a „možno“
pominie dôvod na ďalšiu deformáciu
a zlomenie stožiara. Zhrnuté: ostane
trvalo ohnutý stožiar, ale nenastanú dôvody k vypnutiu ochrán, alebo
v konečnom dôsledku k pretrhnutiu
lán vodičov a izolátorových závesov
ako pri totálnom kolapse.
Fenomén vzdorovania stožiara po
plastickej deformácii a strate imperfekcie formou mierneho brucha
– vydutia po polovici obvodu drieku, spočíva v princípe spevnenia
materiálu za studena (obr. 16 a 17).
Plastické deformácie v kovoch sa
realizujú pohybom dislokácií v sklzových rovinách definovaných Miller-Bravaisovými indexami. V sklzových rovinách rešpektujúcich
atómovú mriežku sa nachádzajú interstície (či už disperzne alebo inak
rozptýlené nečistoty v štruktúre),
ktoré výrazne bránia v pohybe sklzových rovín a tvoria prekážky. Do
istej hranice deformácie dochádza
ku sklzom v týchto rovinách, hromadeniu interstícií, ktoré začnú vytvárať prekážku tohto pohybu. Tým
vzniká požiadavka rastu deformačnej sily na prekonanie týchto prekážok. Tento jav je dostatočne známy,
teoreticky preskúmaný, zdôvodne-
Obr. 16 Typické symetrické vybúlenie drieku ohraňovaného stožiara
Obr. 17 Detail vybúlenia po ukončení testov a demontáže
Obr. 18 Silový uzol prenášajúci extrémne zaťaženia od 24 m dlhých ramien Y
Obr. 19 Stožiar predstavujúci súčasné technické možnosti odolnosti
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 3 -4 /2 0 1 2
67
Smery vedúce k zodolneniu energetických prenosových ciest
vyvolaných klimatickými zmenami
Obr. 20 Silový účinok vetra je vidieť z priehybu visiaceho lana smerom ku
kľačiacej postave, kde pohyb vo vzpriamenej polohe je takmer nemožný
Obr. 21 Bežný doplnok oceľovej konštrukcie stožiarov v blízkosti
polárneho kruhu
Obr. 22 Vysoký, štíhly, prizmaticky sa zužujúci driek stožiara ideálne
optimalizuje priebeh ohybových momentov
Obr. 23 Rozmery priemeru drieku v porovnaní s postavou
ný a v technike často využívaný. Ale
rozsah jeho platnosti je len po určitú
hranicu pohybu týchto rovín. V našom popisovanom prípade však
funguje a je hlavne merateľným prínosom v praxi. Jeho účinok sa znižuje s klesaním hrúbky steny plášťa.
Preto nemá význam za cenu úspory
váhy spodného dielu stožiara prísť
o túto významnú vlastnosť stožiara
ako úžitkového prvku, ktorú nemá
iný – klasický priehradový typ. Kto
sa venuje skúmaniu správania sa
týchto ohraňovaných stožiarov vie,
že vytvorenie brucha – vlny na tlačenej strane drieku, je po prekročení
limitných hodnôt elastickej deformácie zákonitý jav – prejav a je jedno,
v ktorej krajine bol stožiar vyrobený.
SAG Elektrovod realizoval významnú investičnú akciu islandskej
spoločnosti Landsnet v blízkosti polárneho kruhu, ktorá z vyššie
uvedených dôvodov použila (nám
doteraz známe) najvýkonnejšie –
najodolnejšie stožiare ZVN ohraňovaného typu Y (obr. 18 a 19).
68
Linka z pohľadu odolnosti stožiarov
v „ideálne extrémnych“ podmienkach je testovaná a odoláva v najväčšej a najlepšej skúšobni stožiarov sveta. Veterné a námrazové
pomery je zbytočné popisovať, a tak
aspoň pár obrázkov na ilustráciu
(obr. 20 a 21).
V priebehu roka 2011 prebehli
v skúšobni v ELV Žilina testy 400
kV ohraňovaných stožiarov, jedného vyrobeného v zahraničí a jedného u nás. Ten prvý bol 45 m vysoký s max. priemerom drieku dole
2,3 m. Pri testoch sa správal vysoko elasticky, ľudovo povedané ako
luk. Aj pri úctyhodnej tuhosti danej
veľkým priemerom drieku dosiahol
elastickú – teda vratnú výchylku bez
škôd 840 mm. Potom, pri ďalšom
zvyšovaní výchylky vrcholovou silou, došlo k vyššie popísanému počiatku vzniku imperfekcie v podobe
vlny s vyššie popísaným mechanizmom.
Ten druhý, výrobok ELV PRODUKT,
a. s. Senec 1 x 400 kV ohraňovaný
stožiar s výškou 42 m a priemerom
drieku 1 850 mm predviedol ukážku
z vedného odboru Pružnosť a pevnosť (obr. 22 a 23). Bez známok imperfekcie, po dosiahnutí súčtu horizontálnych bočných síl od vrcholu,
cez 3 konzoly až po tlak vetra v 4 bodoch, cca 16 ton, čo je 150 % stanovených v programe skúšok, bol test
ukončený z obavy o možné poškodenie skúšobných zariadení, dynamometrov a bezpečnosti obsluhy.
Stožiar vykazoval nameraný elastický priehyb na vrchole 1 620 mm
(obr. 24 a 25).
Zvyškový priehyb po uvoľnení síl
nemusela byť plastická deformácia, ale súčet nepatrných mikroposuvov nalisovaných kužeľov na
seba v mieste ich prekrytia, a to na
ťahanej i tlačenej strane. V čitateľovi môže vzniknúť otázka tak často
skloňovaná v kruhoch investorov.
„My predsa nezaplatíme váhu stožiara, ktorý tak presvedčivo s rezervou prekonáva výpočtami i normou
požadované hodnoty.“ Vec je však
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 3-4 / 2 0 1 2
Z VÁ R AN I E PR E P R A X
zložitejšia. Ak je k dispozícii stožiar
s vyššími dosiahnutými parametrami, tak je neprozreteľné žiadať
konštruktéra o jeho zoslabenie vo
svetle dnešných udalostí. Bol by to
predsa len precedens, pre neskoršiu dobu.
Vlastnosťami veľmi podobný stožiar
vytvorený technológiou nie ohraňovaním (teda vytváraním hrán britom
ohraňovacieho nástroja), je stožiar
zakružovaný (obr. 26 a 27). Vyžaduje odlišné technologické vybavenie, dá sa povedať, že náročnejšie, na zakružovací stroj značnej
Obr. 24 Priehyb stožiara v oblasti elastickej deformácie bez deštrukcie
Obr. 25 Pohľad z podhľadu na napružený driek stožiara
Obr. 26 Extrémne vysoký zakružovaný stožiar koncepciou podobný
pilónu veternej elektrárne
Obr. 27 Servisný prístup k izolátorovým závesom je dutým driekom
stožiara
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 3 -4 /2 0 1 2
69
Smery vedúce k zodolneniu energetických prenosových ciest
vyvolaných klimatickými zmenami
Obr. 28 Výroba lubu (šva) pre driek zakružovaného stožiara počas
pozdĺžneho zvaru metódou zvárania pod tavivom
dĺžky (obr. 28). Vo svete technológie ale nedosahuje dĺžku segmentu
12 m ako je to možné u technológie
ohraňovania na NC spriahnutom
2 x 6 000 mm dlhom ohraňovacom
lise (obr. 29). Preto počet nadpojení lubov je výrazne väčší, čo zvyšuje jeho cenu v porovnaní s ohraňovaným.
Avšak otvorenie problematiky technológie výroby a ich porovnaní je
časovo náročné. Možno bude obsahom v ďalších číslach časopisu. Je
to rozhodne zaujímavá téma z po-
Obr. 29 Elektronicky spriahnutý 12 m dlhý ohraňovací lis na výrobu
ohraňovaných stožiarov
hľadu precíznosti a kvality výroby
otvárajúca pohľad do tejto problematiky.
Zodolnenie voči teroristickým útokom, sabotážam a pod. si vyžaduje
realizáciu ďalších opatrení, ktoré sú
do veľkej hĺbky už rozpracované. Ide
o odolnosť voči nárazu čelného panciera obrneného vozidla a výbuchu
trhaviny pripevnenej na plášť drieku
stožiara.
Ďalej, SAG Elektrovod, a. s., má patentovo prihlásený celý rad technických riešení na „civilné“ zosilnenie –
zvýšenie tuhosti drieku v miestach
charakteristických pre vznik imperfekcie, ale aj kontinuálne, prizmaticky po celej výške. Sú to rôzne kombinácie dvojplášťov s výplňou od
betónu počnúc po keramickú penu
končiac. Samotná koncepcia ohraňovaného alebo zakružovaného
stožiara je dnes, ako sa zdá zo sveta energetiky, optimálnym riešením,
blížiacim sa vzoru z prírody a to konštrukcii stepných tráv. Darmo, od prírody sa je ešte čo
učiť, aj keď oneskorene.
tov, ktorých počet je však malý, zrejme v dôsledku náročného získavania spoľahlivých informácií z tejto
krajiny. Zopár tlačových chýb a preklepov nijako neznižuje vysokú úroveň knihy aj po grafickej stránke.
Autorom publikácie je emeritný profesor J. Scheer, z TU Braunschweig,
renomovaný odborník, často činný
v praxi, známy spolutvorca predpisov a noriem hlavne z oblasti stability oceľových stien (DASt Richtlinien
012, DIN 18 800) a po prečítaní jeho
knihy som presvedčený, že je aj vynikajúci učiteľ.
Domnievam sa, že zavedením predmetu Havárie a poučenia z nich plynúce by poslucháči univerzít veľmi
získali. Na konkrétnych prípadoch
by sa naučili význam a dôležitosť
rôznych zásad bezpečného návrhu,
pričom tieto by si lepšie osvojili a natrvalo by im utkveli v pamäti. Kniha
prof. Scheera je ideálnym učebným
textom pre takýto predmet. Kapitoly 11. a 12. s názvami Poučenie pre
prax a Poučenie pre vzdelávanie. by
si mali povinne prečítať všetci inžinieri prakticky činní a všetci pedagógovia na univerzitách.
Prof. Scheer (adresa: Wartheweg 20,
D-30559 Hannover, BRD) by určite
privítal zaslanie podrobností ďalších
prípadov pre prípadné ďalšie vydania
knihy. Recenzovaná kniha obsahuje
opis viacerých publikácií podobného
druhu vydaných v minulosti na celom
svete. Medzi nimi sa nenachádza kniha Fisher, J. W.: Fatigue and Fracture
in Steel Bridges. Case studies. John
Wiley & Sons, 1984, ktorá obsahuje 22 zaujímavých štúdií poškodenia
alebo havárií mostov v dôsledku únavy a krehkého lomu.
Vydavateľ: Ernst & Sohn, A Wiley
Company, 307 strán, 170 obrázkov,
20 tabuliek, formát 17 x 24 cm, tvrdý
obal, cena: 79 EUR, ISBN 978-43302951-0, r. 2010.
<
N OV É KN IHY
Pokračovanie zo str. 59
názory ďalších odborníkov, s názormi ktorých aj polemizuje. Ide o veľmi
zaujímavé, pútavé a hlavne poučné
čítanie. V recenzovanej publikácii sa
objavili už aj havárie čínskych mos-
70
Prof.Ing. Ivan Baláž, PhD.
KKDK SvF STU v Bratislave
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 3-4 / 2 0 1 2
Z VÁ R AN I E PR E P R A X
Zváranie rúr pri výstavbe tranzitných
plynovodov
MARIANNA
KAROL
KÁLNA
MATYSOVÁ – PAVOL SEJČ
Doc. Ing. K. Kálna, DrSc., Výskumný ústav zváračský – Priemyselný inštitút SR, Bratislava
Výstavba nových diaľkových rúrovodov DN 700, ropovod Družba a plynovod Bratstvo  Montážne zváranie rúr
tranzitných plynovodov DN 1200 z ocele X60  Overenie zvariteľnosti ocelí a stanovenie podmienok zvárania 
Skúšky odolnosti rúr proti krehkému porušeniu  Vývoj prídavných materiálov na montážne zváranie  Výstavba
ďalších vetví tranzitných plynovodov z rúr X70 a X80
1 DIAĽKOVÉ RÚROVODY DN 700
Rastúca potreba ropy a zemného plynu začiatkom šesťdesiatych rokov vynútila stavbu produktovodov v Československu.
Ropovod Družba bol uvedený do prevádzky v r. 1961.
Na výstavbu ropovodu sa použili rúry priemeru DN 500
a DN 700 domácej výroby z ocelí 13030.0 (Re = 285
MPa) a X52 (Re = 350 MPa).
Plynovod Bratstvo bol uvedený do prevádzky v r. 1967.
Na výstavbu plynovodu sa použili rúry DN 700 taktiež domácej výroby, zhotovené z ocelí 13030.0, X52
a 15G2S (Re = 340 MPa). Návrhový tlak Pp = 5,5 MPa.
Rúry z ocele 15GS sú špirálovito zvárané z pásov. Oceľ
obsahuje zvýšený obsah kremíka (0,7 až 1,1 %) Si, pri
ohýbaní pásov vznikali na povrchu trhlinky do hĺbky a =
0,2 až 2,4 mm, dlhé 2c = 3 až 30 mm, hrúbka pásu (steny rúry) bola t = 8 až 10 mm [1].
Na výrobné špirálovité zvary, ako aj na montážne zváranie sa museli použiť prídavné materiály z domácej výroby.
Požiadavky na vlastnosti ocelí a zvarových spojov sa
stanovili podľa vtedy platných noriem ČSN a GOST. Húževnatosť sa overovala len skúškami na rázový ohyb pri
Ts = +20 °C, KCU2  30 J/cm2, čo bola veľmi nízka hodnota. Rázová húževnatosť zvarových kovov bola vyššia
ako mala oceľ. Vzhľadom na členitosť terénu plynovodu
(veľké výškové rozdiely) sa prvá tlaková skúška plynovodu Bratstvo pred uvedením do prevádzky robila tlakom
vzduchu, Ps = 7,0 MPa. Návrhový prevádzkový tlak bol
Pp = 5,5 MPa.
Skúšané úseky boli dlhé 8,4 km až 12,3 km (celková dĺžka plynovodu na území Slovenska je vyše 400 km). Pri
skúškach vzduchom úsekov rúr z ocele 15G2S vznikli
tri porušenia krehkým lomom. Porušené úseky boli dlhé
9,5 m, 22 m a 84 m. Iniciácia krehkej trhliny bola v koreni
špirálovitého zvaru [2].
Pri posudzovaní zvyškovej životnosti ropovodných a plynovodných potrubí diaľkovodov postavených v šesťdesiatych rokoch sa robili podrobné mechanické skúšky
materiálov rúr, ako aj skúšky únavy a porušenia vzoriek
rúr (nádob dlhých 4 m). Ocele rúr mali nízku húževnatosť, vysoké prechodové teploty DWT [3], (tab. 1).
Tab. 1 Charakteristiky húževnatosti rúr DN 700
Oceľ
13030.1
TDW
–27 až +43
KCV (+20°C) 36 až 100
15G2S
X52
Jednotka
+27 až +32
±0
°C
36 až 79
33 až 136
J/cm2
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 3 -4 /2 0 1 2
Počas prevádzky plynovodu Bratstvo vznikli ojedinelé
krehké porušenia. Plynovod je v prevádzke dodnes.
2 ZVÁRANIE RÚR TRANZITNÝCH
PLYNOVODOV DN 1200
Začiatkom sedemdesiatych rokov sa začala výstavba
tranzitných plynovodov zo ZSSR do Západnej Európy.
Prvý úsek tranzitného plynovodu bol postavený v rokoch 1971 až 1972. Použili sa rúry priemeru DN 1200
pre návrhový prevádzkový tlak Pp = 7,5 MPa. Spočiatku sa použili rúry pevnostnej triedy X60 (L415), hrúbka
steny rúr bola t = 16 mm, 19 mm, 22,6 a 25 mm. Rúry
boli zhotovené zváraním pod tavivom SAW, s pozdĺžnym
zvarom. Vo VÚZ Bratislava sa riešila problematika montážneho zvárania rúr. Výstavba tranzitných plynovodov
patrila medzi vládou sledované úlohy, koordináciou prác
vo VÚZ bol poverený Ing. Peter Ondrejček, CSc. Zväčšením priemeru rúry zo 700 na 1200 mm a prevádzkového tlaku z 5,5 na 7,5 MPa sa zväčší akumulovaná energia v potrubí asi 4-krát. Porušenie plynovodu by malo
katastrofálne dôsledky. Preto sa sprísnili požiadavky na
húževnatosť rúr a ich zvarových spojov. Termín stanovený na výstavbu tranzitného plynovodu bol pomerne krátky, preto pri riešení technológie montážneho zvárania
rúr bolo treba zohľadniť aj efektivitu zvárania.
3 RÚRY PRE PRVÚ VETVU
TRANZITNÉHO PLYNOVODU
Použili sa rúry pevnostnej triedy X60 (L415) s pozdĺžnym
zvarom od západoeurópskych výrobcov: Mannesmann.
Neskôr sa použili rúry pevnostnej triedy X70 (L485).
Vzhľadom na dôležitosť tranzitného plynovodu a požadované termíny výstavby, bolo možné použiť na montážne zváranie rúr aj zahraničné prídavné materiály, ako aj
zahraničné zváracie zariadenia.
3.1 Overenie zvariteľnosti a stanovenie
podmienok montážneho zvárania
Na overenie zvariteľnosti materiálov rúr bolo do VÚZ dodaných 14 vzoriek rúr X60 s pozdĺžnymi zvarmi. Robili sa
tieto skúšky a rozbory [4]:
• chemické zloženie ocele a zvarového kovu, vrátane
mikrolegúr V, Nb, Ti,
• skúška tvrdosti HV zvarového spoja,
• skúšky ťahom ocele a zvarového spoja,
71
Zváranie rúr pri výstavbe tranzitných plynovodov
Obr. 1 Teplotná závislosť rázovej húževnatosti KCV (J/cm2) základného
materiálu rúr z ocele X60 [4]
• skúšky rázom v ohybe KV pri T = –50 °C až +50 °C,
• skúšky lomovej húževnatosti CTOD – δc
pri T = –70 °C až +20 °C,
• skúšky rázom v ohybe veľkých telies DWT
pri T = –70 °C až +20 °C.
Zvariteľnosť ocelí rúr sa hodnotila skúškami praskavosti Tekken. Zhrnutie výsledkov skúšok je v článku [4].
Z neho vyberáme:
• obsah uhlíka bol v rozmedzí C (0,17 – 0,20 %), mangánu Mn (1,41 – 1,59 %),
• uhlíkový ekvivalent počítaný podľa vzťahu:
CE  C 
Obr. 2 Priebeh rázovej húževnatosti KCV (J/cm2) pri T = –20°C v oblasti
pozdĺžneho zvarového spoja rúr X60 [4]
Mn V
  0, 44 až 0, 48%
6
5
• húževnatosť pri T = –20 °C ocele KV = 40 J až 130 J
zvarového kovu pozdĺžneho zvaru KV = 20 J až 40 J,
čo je málo,
• lomová húževnatosť ZK pozdĺžneho zvaru pri
T = –20 °C, c = 0,10 – 0,20 mm tiež nízka
(pre ocele je c = 0,15 až 0,28 mm).
3.2 Stanovenie spôsobu montážneho zvárania [5]
Z literatúry, najmä dokumentov IIW, boli známe niektoré
zváracie zariadenia, aj upínacie centrovacie zariadenia na
montážne zváranie rúrovodov. Jednalo sa o neotočné zváranie rúr veľkého priemeru spôsobom MAG, teda v plynovej ochrane. Boli to zariadenia firmy Hobart, CRC-CROSS,
používané v USA, od švédskej firmy LINDE, tiež automat
ZIS-453 z NDR. Zváranie MAG bolo u nás málo rozšírené,
nebol dostatok skúsených zváračov. Taktiež vzhľadom na
členitosť terénu tranzitného plynovodu sa rozhodlo o ručnom oblúkovom zváraní obalenými elektródami (111).
Zvolili sa elektródy firmy Böhler Fox EV 50 (E424B42B5),
na zvarenie koreňa a na výplň Fox EV60. Sú to bázické elektródy s nízkym obsahom difúzneho vodíka. Overovali sa aj celulózové elektródy Fox Cel a Fox Cel Mo,
ale tie vykazovali skúškami Tekken väčšiu náchylnosť na
vznik trhlín a vyžadovali špecifickú techniku zvárania.
Na zváranie dvojčiat a trojčiat rúr na predmontáži sa použilo zváranie pod tavivom (121) drôtom EMS-2Mo (tiež
od firmy Böhler) a bázické tavivo VÚZ-4BaF.
V praxi sa potvrdilo, že rýchlosť výstavby plynovodu závisí od času vytvorenia koreňových vrstiev zvaru. Potom
bolo možné pripojiť ďalšiu rúru. Hneď po zvarení koreňa
zvaru sa vykonala 2. vrstva (hott pas) a do 24 hodín musel byť zvar skompletizovaný. Na základe skúšok praskavosti Tekken bol stanovený predhrev pri zváraní minimálne Tp = +130 °C.
72
Obr. 3 Údaje skúšok rázom v ohybe veľkých telies DWT a lomovej
húževnatosti COD – δc troch rúr X60
A – základný materiál, oceľ
B – pozdĺžny spoj ZPT (121)
C – obvodový spoj ROZ (111)
D – obvodový spoj ZPT (121)
Výstavbu tranzitného plynovodu vrátane montážneho
zvárania realizoval Hydrostav Bratislava, niektoré úseky
Plynostav Pardubice a Inžinierske stavby Košice.
4 SKÚŠKY ODOLNOSTI RÚR X60
PROTI KREHKÉMU PORUŠENIU
Požiadavky na vlastnosti materiálov rúr sa stanovili podľa progresívnych zahraničných predpisov: API [6] a GC
[7]. Rozhodujúcim kritériom bola prechodová teplota záZ VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 3-4 / 2 0 1 2
Z VÁ R AN I E PR E P R A X
Tab. 2 Krehkolomové charakteristiky rúr DN1200 z ocele X60
Materiál
KCV (J/cm2), T = –20°C
oceľ
zvar. kov ZPT
zvar. kov ZPT
ROZ
X60
40 až 130
pozdĺžny
20 až 40
obvodový
25 až 60
obvodový
45 až 95
δ c (mm), T = –20°C
0,12 až 0,25
0,10 až 0,15
0,18 až 0,20
0,20
TDW75% (°C)
–10 až +40
+15 až +40
+40
+15
Tab. 3 Mechanické charakteristiky materiálov odbočiek plynovodov
Materiál
VŽ 49 N
Re (MPa)
545
KV (0°C) J
205
KCJ (0°C) MPam
320
580
95
200
ZK E-B242
Tab 4 Mechanické charakteristiky rúry z ocele X70 vyrobených v rokoch 1974 a 1985
Označenie
Priemer DN
Pok výroby
Re
Rm
MPa
Materiál
KCJ
0°C
MPam
TDW75%
MPa
KCV
+20°C
J/cm2
°C
X70
1200
1974
oceľ
580
700
63
82
–10
zvar. kov ZPT
580
710
53
79
+28
X70
1400
1985
oceľ
525
640
160
205
–48
zvar. kov ZPT
605
680
85
185
–3
Tab. 5 Parametre tranzitných plynovodov cez územie SR a ČR a požadované mechanické vlastnosti rúr
Vetva plynovodu
Rok výstavby
Priemer rúr
Hrúbka rúr (mm)
1
1971/75
2
1976/78
3
1978/83
DN1200
DN1200
16; 19; 23
16; 19
4
5
1995/99
1983/88
1986
DN1200
DN1400
DN1400
DN1400
14; 16
16; 19; 22
16
16; 19; 22
Dĺžka rúr (m)
12,4
12,4
18,4
18,3
18,3
18,3
Tlak
PN75
PN75
PN75
PN75
PN75
PN75
Dĺžka plynovodu (km)
415,5
851
909
984
1,5
460
X60
X60, X70
X70
X70
X80
X70
Oceľ
Skúška ťahom
Cmax
CEmax
KV (J)
DWT
Re (MPa)
420
415
480
480
550
480
Rm (MPa)
550
0,18
0,46
–20
39/31*
–
550
0,18
0,46
–20
27,5/20
–
600
0,14
0,45
–20
31/24
–20
600
0,13
0,44
0
77/65
–10
690
0,12
0,44
0
77/65
–10
600
0,13
0,43
0
77/65
–10
(%)
T (°C)
T (°C)
* (KU2)
kladného materiálu rúr, stanovená na telesách skutočnej
hrúbky skúškou DWT (Drop Weight Tear test). Prechodová teplota podľa 75 % tvárneho lomu TDW75% mala
byť nižšia ako 0°C, TDW75% < 0°C.
Niektoré materiály rúr nespĺňali túto požiadavku, preto
sa robili aj skúšky odolnosti proti iniciácii krehkej trhliny, skúšky statickej lomovej húževnatosti COD. Kritériom bolo:
δc  0,25 mm.......pri T = –20 °C.
Húževnatosť materiálov (vrátane zvarových spojov) sa
kontrolovala skúškami na rázový ohyb pri teplote T =
–20 °C, mala byť
KV  36 J.....KCV  45 J/cm2.....pri T = –20 °C.
Pre nepriaznivé výsledky skúšok DWT materiálu rúr sa
robili aj iné u nás osvedčené skúšky na zastavenie trhliny [8]. Vzhľadom na možnosti VÚZ to bola skúška dvojitým ťahom DTT (Double Tension Test). Stanovila sa
„teplota zastavenia trhliny – TZT“ pri statickom zaťažení.
K tomu dodali výrobcovia rúr rovné platne 500 x 700 mm
skutočnej hrúbky. Skúška DTT je statická, skúška DWT
je rázová, preto prechodová teplota TZT  TDW75%........
TZT  (–20°C).
Údaje skúšok rázovej húževnatosti KCV (J/cm2) desiatich ocelí rôznych rúr X60 podľa [4] sú na obr. 1. Priebeh rázovej húževnatosti KCV v oblasti pozdĺžneho spoZ VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 3 -4 /2 0 1 2
ja ZPT rúr podľa [4] je na obr. 2. Rozptyl údajov rázovej
húževnatosti KCV ocelí X60 a zvarových kovov ZK spojov pri teplote T = –20 °C sú v tab. 2.
Výsledky skúšok rázom v ohybe veľkých telies DWT
(skutočnej hrúbky) a lomovej húževnatosti COD – δ c,
troch rúr z ocele X60, označených L, N, O sú na obr. 3.
Stanovené charakteristiky sú porovnané v tab. 2.
Teplota zastavenia trhliny TZT sa dobre zhoduje s údajmi rázových skúšok DWT. Charakteristiky húževnatosti
rúr z ocele X60 sú však nízke.
Na potvrdenie odolnosti rúr proti porušeniu sa skúšali
rúry v skutočnej veľkosti. Vytvorené modelové nádoby
boli dlhé asi L = 4 m.
Niektoré nádoby obsahovali umelé vruby umiestnené
do základného materiálu a do zvarových spojov. Nádoby boli naplnené a zaťažované vodou (T = +5 °C), soľankou CaCl2 (T = –25 °C) alebo vzduchom. Vybrané výsledky skúšok boli publikované [3, 4, 9, 10].
5 ČINNOSŤ VÚZ VYVOLANÁ VÝSTAVBOU
TRANZITNÝCH PLYNOVODOV
Výstavba tranzitných plynovodov podnietila vývoj potrebných zváracích prídavných materiálov. Pri montážnom zváraní rúr sa naďalej zotrvalo na bázických elektró-
73
Zváranie rúr pri výstavbe tranzitných plynovodov
dach, na zváranie v predmontáži sa používalo zváranie
pod tavivom ZPT (121), zameriavalo sa najmä na výskum
tavív. Pre ručné oblúkové zváranie boli vyvinuté a zavedené do výroby elektródy:
• na zváranie koreňa – potrubia X60 aj X70
E-B 122...Re  430 MPa...pri T = –20 °C...KCV  90 J/cm2,
• na výplň zvarového spoja pre potrubia
X60...E-B241...Re  420 MPa pri T = –20 °C...KCV  45 J/cm2
X70...E-B242...Re  480 MPa pri T = –20 °C...KCV  45 J/cm2.
Vyvíjali sa aj tzv. spádové elektródy na zváranie v polohe PG, ale nedosiahli úroveň zahraničných, napr. Filarc
Philips, preto sa u nás nevyrábali.
Na zváranie obvodových zvarov pod tavivom sa používalo tavivo VÚZ-4BaF, neskôr VÚZ-4BaL. Dôležitou úlohou
VÚZ bolo školenie zváračského personálu. Na zváranie
prvej vetvy bolo vyškolených 390 zváračov a príslušný
počet zváracích technológov. Pri výstavbe tranzitných
plynovodov sa vyskytli úlohy, ktoré bolo treba operatívne riešiť. Spomenieme len najvýznamnejšie.
šobných telies vznikli lamilácie. Takáto oceľ má síce nízku prechodovú teplotu, ale aj nízku rázovú húževnatosť.
Pri porušení potrubí by vznikali rýchle šmykové lomy.
Porovnanie mechanických charakteristík materiálov rúr
z ocele pevnostnej triedy X70 (L485) vyrobených v roku
1974 a 1985 je v tab. 4. Rázová húževnatosť KCV pri T =
+20 °C sa zvýšila z KCV = 63 J/cm2 na 160 J/cm2, lomová húževnatosť KCJ pri T = 0 °C sa zvýšila z KCJ =
82 MPam na 205 MPam, prechodová teplota TDW75%
sa znížila z TDW75% = –10 °C na TDW75% = –48 °C.
Zlepšila sa aj húževnatosť zvarového kovu pozdĺžneho
spoja ZPT, KCJ = 79 MPam na 185 MPam.
Stručný prehľad parametrov tranzitných plynovodov na
území SR a ČR a požadovaných mechanických charakteristík je v tab. 5. Požiadavky na mechanické vlastnosti
rúr sa menili len málo, skutočné charakteristiky boli lepšie (tab. 4). Významnejšie sa menil len prípustný obsah
uhlíka C a uhlíkového ekvivalentu CE.
ZÁVER
5.1 Zváranie odbočiek
Zváranie odbočiek na odber plynu bez prerušenia dodávky systémom Wiliamson. Prvé odbočky sa dovážali
zo SRN. Začiatkom osemdesiatych rokov Vítkovice vyvinuli oceľ typu MnVN označenú VŽ 49, je pomerne dobre zvariteľná a húževnatá. Pre veľkú variabilitu rozmerov
odbočky a malý počet určitého typu, Vítkovice odmietli
dodávať tvarované výlisky, odbočky sa vyrábali zváraním. Mechanické vlastnosti ocele hrubej 60 mm a zvarového kovu podľa [11] sú v tab. 3.
5.2 Zváranie katódovej ochrany
Diaľkové plynovody sú proti bludným prúdom chránené tzv. katódovou ochranou. Na rúry v určených vzdialenostiach bolo treba privariť medený valček. Použil sa
kuprotermický spôsob zvárania. Miera ovplyvnenia materiálu rúr bola overená skúškou do porušenia modelovej nádoby [10]. Privarená katódová ochrana neznížila
únosnosť rúr a nespôsobila krehké porušenie.
6 VÝSTAVBA ĎALŠÍCH VETIEV
TRANZITNÝCH PLYNOVODOV
V sedemdesiatych rokoch začala stúpať výstavba plynovodov po celom svete. Zvyšujúce sa nároky na kvalitné rúry veľkých priemerov spôsobili zlepšenie metalurgie výroby ocele (najmä zvýšenie čistoty), zavedením
výroby termomechanicky valcovaných plechov a pásov
sa zlepšila zvariteľnosť ocele (nižší obsah C a CE) a významne sa zvýšila húževnatosť ocele. Toto si vyžiadalo
aj zlepšenie húževnatosti zvarových kovov spojov.
Zavádzanie výroby termomechanicky valcovaných ocelí
nebolo bez problémov. Pri nevhodnom režime valcovania vznikla vrstevnatosť ocele, pri tvárnom porušení skú-
74
Od začiatku osemdesiatych rokov, činnosť VÚZ v oblasti tranzitných produktovodov bola zameraná na opravy
poškodených rúr, najmä koróziou alebo náhodným mechanickým poškodením. Posudzovala sa tiež zvyšková
životnosť starých ropovodov a plynovodov, postavených
v šesťdesiatych rokoch z nekvalitných rúr [12].
Účasť VÚZ na výstavbe tranzitných plynovodov patrí
k najúspešnejším činnostiam v histórii ústavu.
Literatúra
[1] Lombardíni, J.: Vplyv technologických chýb na krehké
porušenie zváraných ďiaľkovodov, Zváranie 20, 1971, č. 9-11,
s. 291
[2] Stránský, J.: Křehké lomy na potrubí z materialu 15G2S, Plyn
47, 1967, č. 8, s. 292
[3] Kálna, K.: Hodnotenie spoľahlivosti diaľkových plynovodov,
Zváranie 41, 1992, č. 11, s. 246
[4] Hrbáľ, P. a kol.: Technológia zvárania a vlastnosti zvarových
spojov plynovodu priemeru 1220 mm, Zváranie 23, 1974,
č. 1, s. 8
[5] Kálna, K. – Ondrejček, P.: Zváranie diaľkových potrubí
veľkých priemerov, Zváranie 21, 1972, s. 107
[6] API Std 5LX specification for High-test-line pipe, 1967
[7] GC 194 – Steel pipe for the British gas industry, London,
1972
[8] Kálna, K.: Odolnosť proti krekému porušeniu zvarových
spojov plynovodu JS1200, Zváranie 21, 1972, č. 3, s. 78
[9] Lombardini, J. – Kálna, K.: Porovnanie vlastností ocelí X-60
a X-70 určených na plynovody, Zváračské správy 3, 1974,
s. 49
[10] Makovický, V.: Overenie bezpečnosti plynovodu JS 1200 na
modeloch skutočnej veľkosti, Zváranie 21, 1972, č. 3, s. 84
[11] Katalóg mechanických vlastností zvarových spojov VI.
č. 8385
[12] Kálna, K.: Hodnotenie životnosti diaľkových
rúrovodov, Zváranie-Svařování 50, 2001, č. 7-8, s. 161
<
Článok recenzoval:
Ing. Ivan Béder, CSc.,
Streicher Slovensko, s. r. o., Bratislava
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 3-4 / 2 0 1 2
Z VÁ R AN I E PR E P R A X
Zavádění norem řady EN 1090, specifické
požadavky pro provádění svařovaných
konstrukcí při dodávkách do Německa
a do České republiky, koexistenční fáze
s normou DIN 18800
MARIANNA
PAVEL
FLÉG
MATYSOVÁ
L
– PAVOL SEJČ
Ing. P. Flégl, GSI SLV – SVV Praha, s. r. o., Česká republika
Mnoho firem, které navrhují nebo provádějí nosné dílce a konstrukce svařováním, vlastní ještě do současnosti tzv.
Průkazy způsobilosti podle normy DIN 18800, příp. při dodávkách do ČR podle ČSN 73 2601  Přechod ze
soustavy národních norem pro návrh a provádění stavebních nosných dílců a konstrukcí neprobíhá v jednotlivých
státech Evropy jednotně  Článek by měl upozornit na specifické požadavky plynoucí z normy při zavádění EN
1090 v České republice a v Německu
Harmonizovaná evropská norma EN 1090 je částí skupiny evropských norem, které se zabývají návrhem a výrobou nosných dílců a konstrukcí vyrobených z oceli nebo
hliníku. Tato harmonizovaná evropská norma stanovuje požadavky na posouzení shody dílců, které vyplývají
ze shody funkčních charakteristik uváděných výrobcem
dílců. Dílce mají konstrukční charakteristiky, které je činí
vhodnými pro určené použití a funkci. Konstrukční charakteristiky jsou určeny návrhem a výrobou dílců. Pravidla a požadavky pro navrhování obsahují příslušné části
Eurokódů, požadavky na provádění jsou uvedeny v EN
1090-2 (ocel) a EN 1090-3 (hliník).
1 LEGISLATIVNÍ POŽADAVKY
Construction Product Directive 89/106/EEC (Směrnice rady ze dne 21. prosince 1988 o sbližování právních
a správních předpisů členských států týkajících se stavebních výrobků-89/106/EHS).
Definice: stavebním výrobkem je každý výrobek určený
výrobcem nebo dovozcem pro trvalé zabudování do staveb, pokud jeho vlastnosti mohou ovlivnit alespoň jeden
ze základních požadavků na stavby uvedených v příloze
č. 1 k tomuto nařízení (dále jen "výrobek"), kdy trvalým
zabudováním výrobku do stavby je takové zabudování,
při kterém se vyjmutím nebo výměnou výrobku trvale
mění vlastnosti stavby.
Bez národního schválení – většinou ve formě Nařízení
vlády nejsou směrnice v členských státech EU platné.
V ČR byly vydány např.:
Nařízení vlády č. 163/2002 Sb., ze dne 6. března 2002,
kterým se stanoví technické požadavky na vybrané stavební výrobky, ve znění nařízení vlády č. 312/2005 Sb.,
ze dne 13. července 2005.
Nařízení vlády č. 190/2002 Sb., kterým se stanoví technické požadavky na výrobky označované CE.
Tímto nařízením se v souladu s právem Evropských společenství stanoví technické požadavky na stavební výrobky, které mají být uváděny na trh s označením CE.
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 3 -4 /2 0 1 2
Toto nařízení se vztahuje na stavební výrobky, pokud
požadavky pro ně jsou stanoveny:
a) harmonizovanými českými technickými normami
nebo zahraničními technickými normami přejímajícími v členských státech Evropské unie harmonizovanou evropskou normu,
b) evropskými technickými schváleními, nebo
c) určenými normami vztahujícími se k tomuto nařízení,
kterými jsou české nebo zahraniční technické normy,
které byly oznámeny Komisí Evropských společenství
(dále jen Komise) v případě, že v příslušné oblasti neexistují harmonizované evropské normy nebo evropská
technická schválení podle písmene a) nebo b).
Vydán byl také Úřední list Evropské unie 2010/C 344/01
ze dne 17. 12. 2010, kterým se zavádí EN 1090-1 s datem
účinnosti od 1. 1. 2011 a s ukončením tzv. koexistenční
fáze s národními normami do 1. 7. 2012.
Tzv. koexistenční fáze byla v Německu u DIN 18800-7
v rámci závěrů společného zasedání Stálého výboru pro
stavební techniku a Evropské komise prodloužena do
30. 6. 2014.
V České republice (bohužel), žádná koexistenční fáze
s normou ČSN 73 2601 oficiálně vyhlášena nebyla.
 Normy a technická schválení jsou vydávány jako
„Technické specifikace“, které pak platí pro všechny
členské státy CEN a CENELEC jako „Harmonizované
normy“.
 Evropské technické schválení (uznání) – ETA
 Výsledek posouzení výrobku s pozitivním výsledkem s ohledem na stanovené požadavky pro stavební díla v případech, že pro uvedený výrobek neexistují harmonizované normy.
 Evropské technické schválení (ETA) umožňuje
i tyto výrobky označit značkou CE a uvést je na evropský trh.
Seznamy notifikovaných osob pro schvalování vybraných stavebních výrobků jsou k nalezení na internetovém serveru: http://ec.europa.eu/enterprise/newapproach/nando.
75
Zavádění norem řady EN 1090, specifické požadavky pro provádění svařovaných konstrukcí
při dodávkách do Německa a do České republiky, koexistenční fáze s normou DIN 18800
2 ZMĚNY V LEGISLATIVĚ – VZNIK CPR
4 OZNAČENÍ CE (ÚČINNOST OD 1. 7. 2013)
Dne 4. 4. 2011 bylo v úředním věstníku EU zveřejněno
NAŘÍZENÍ EVROPSKÉHO PARLAMENTU A RADY (EU)
č. 305/2011 ze dne 9. března 2011, kterým se stanoví
harmonizované podmínky pro uvádění stavebních výrobků na trh a kterým se zrušuje směrnice Rady 89/106/
EHS.
Tento nově vydaný předpis nebude mít zkratku CPD
(Construction Products Directive), ale CPR (Construction Products Regulation).
Nařízení vstoupilo v platnost 24. 4. 2011. Většina článků
a příloh vstoupí v platnost až 1. července 2013. Do 30.
června 2013 zůstává v platnosti směrnice 89/106/EHS.
Do té doby by příslušné orgány členských států měly
analyzovat stávající právní předpisy v dané oblasti a zajistit, aby byly odstraněny ty z nich, nebo jejich části,
které budou s tímto nařízením v rozporu. V souvislosti
s institucionálním zabezpečením výkonu státní správy
v oblasti stavebních výrobků podle CPR se nyní připravuje novela zákona 22/1997 Sb. tak, aby nové subjekty
měly po dobu přípravného období do nabytí CPR v celém rozsahu dost času připravit se řádně na své budoucí role, které jim nařízení vymezuje. Vzhledem k tomu,
že CPR vyžaduje přímou implementaci do právního
řádu, bude nařízení vlády č. NV 190/2002 Sb., kterým
byla směrnice 89/106/EHS transponována do českého
právního prostředí, s ukončením platnosti této směrnice
k 30. červnu 2013 zrušeno.
Přechodná ustanovení jsou uvedena v článku 66 CPR
následovně:
 stavební výrobky, které byly uvedeny na trh v souladu se směrnicí 89/106/EHS přede dnem 1. července 2013, se považují za výrobky, které jsou v souladu
s tímto nařízením;
 výrobci mohou vypracovat prohlášení o vlastnostech na základě osvědčení o shodě nebo prohlášení
o shodě, která byla v souladu se směrnicí 89/106/EHS
vydána přede dnem 1. července 2013;
 pokyny pro evropské technické schválení, které byly
zveřejněny přede dnem 1. července 2013 v souladu
s článkem 11 směrnice 89/106/EHS, mohou být použity jako evropské dokumenty pro posuzování;
 výrobci a dovozci mohou použít evropská technická schválení vydaná v souladu s článkem 9 směrnice
89/106/EHS do dne 1. července 2013 jako evropská
technická posouzení, a to po dobu platnosti těchto
schválení.
V CPR jsou podrobnosti týkající se obecných zásad
a podmínek připojování označení CE uvedeny v článku
8 a 9. Podle CPR podléhá označení CE zásadám uvedeným v nařízení EP a Rady (ES) č. 765/2008 a připojí se
k těm výrobkům, pro které výrobce vypracoval prohlášení o vlastnostech. Pokud nebylo vystaveno, nesmí se
označení CE k výrobku připojit.
Označení CE používané pro stavební výrobky má jiný
význam než označení CE pro výrobky určené přímému
spotřebiteli, protože stavební výrobek může plnit bezpečnostní ukazatele stavby ve vztahu k základním požadavkům na stavby teprve poté, co byl na základě svých
deklarovaných vlastností správně vybrán a následně
správně zabudován do stavby. Z toho důvodu je důležité
určit zamýšlené použití výrobku.
3 PROHLÁŠENÍ O VLASTNOSTECH
(ÚČINNOST 1. 7. 2013)
Nezbytnou podmínkou pro označení CE je prohlášení
o vlastnostech (declaration of performance), které se má
vydávat místo ES prohlášení o shodě (EC declaration of
conformity) a má být připojeno při uvádění na trh těch
stavebních výrobků, na které se vztahuje harmonizovaná evropská norma (s přílohou ZA) nebo pro které bylo
vydáno evropské technické posouzení (ETA). Toto prohlášení o vlastnostech vystaví výrobce a nese také odpovědnost za údaje v něm obsažené. Byly zde také doplněny výjimky (viz článek 5 CPR), kdy může výrobce
upustit při uvedení výrobku na trh od vypracování prohlášení o vlastnostech. Jedná se např. o jednotlivé a nesériové výrobky vyrobené na zakázku, výrobky vyrobené na staveništi, případně výrobky pro renovace budov
vyrobené tradičním neprůmyslovým postupem.
76
5 POVINNOSTI VÝROBCŮ, DOVOZCŮ
A DISTRIBUTORŮ (ÚČINNOST OD 1. 7. 2013)
V CPR v kapitole III (článek 11 až 16) jsou specifikovány nově povinnosti výrobců, zplnomocněných zástupců, dovozců a distributorů.
Výrobci vypracují technickou dokumentaci popisující
všechny příslušné prvky vztahující se k požadovanému
systému posuzování a ověřování stálosti vlastností, která bude podkladem pro prohlášení o vlastnostech. Tuto
dokumentaci uchovávají po dobu 10 let, přičemž ale Komise může změnit tuto dobu na základě předpokládané
životnosti. Dále provádějí zkoušky vzorků výrobků uváděných na trh a zaručují identifikaci svých výrobků na
trhu.
Zplnomocnění zástupci nevypracovávají technickou dokumentaci, ale jsou zmocněni výrobcem pro určité úkoly, jako je uchovávání prohlášení o vlastnostech a technické dokumentace pro účely kontroly vnitrostátními
orgány a spolupráce s těmito orgány.
Dovozci mohou uvést na trh Unie jen takové stavební výrobky, které jsou v souladu s požadavky tohoto nařízení
a musí zajistit, aby výrobce provedl posouzení a ověření stálosti vlastností uvedených v prohlášení, vypracoval
technickou dokumentaci a připojil označení CE. Pokud
mají podezření, že výrobek není v souladu s prohlášením, informují výrobce i orgány dozoru a přijmou nápravná opatření, případně výrobek stáhnou z trhu. Dovozci
musí uvést na výrobku své identifikační údaje pro zajištění sledovatelnosti. Dovozci připojují k výrobku informace o bezpečném používání, srozumitelné pro uživatele. V případě potřeby provádějí zkoušky vzorků výrobků,
evidují stížnosti a informují distributory. Uchovávají prohlášení o vlastnostech a technickou dokumentaci pro
účely kontroly vnitrostátními orgány a spolupracují s těmito orgány.
Distributoři zajistí, aby výrobek nesl označení CE a byly
k němu připojeny požadované pokyny a informace v jazyce srozumitelném pro uživatele.
6 SUBJEKTY PRO TECHNICKÉ POSUZOVÁNÍ
(TABS – TECHNICAL ASSESSMENT BODIES)
(ÚČINNOST OD 24. 4. 2011)
Subjekty pro technické posuzování (TABs) budou provádět posuzování a vydávat evropské technické posouzení pro skupinu výrobků podle přílohy IV, pro které
byly určeny (viz čl. 29 až 35). TABs jsou subjekty oprávněné provádět úkoly třetích stran v postupu posuzováZ VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 3-4 / 2 0 1 2
Z VÁ R AN I E PR E P R A X
ní a ověřování stálosti vlastností. TABs se po oznámení
do NANDO stanou oznámenými subjekty. Pojem „notifikace“ je nahrazen „oznámením“. Subjekty pro technické posuzování založí podle CPR Organizaci subjektů pro technické posuzování (Organization of Technical
Assessment Bodies – OTAB) – obdoba EOTA v rámci
CPD, která bude organizovat spolupráci TABs, koordinovat používání procesních pravidel a vypracování evropských dokumentů pro posuzování (EADs) a jejich
přijímání.
Členské země musí nominovat TABs, které se musí
podrobovat pravidelným hodnocením v těch skupinách
stavebních výrobků, pro které byly jmenovány.
7 OZNAMUJÍCÍ ORGÁNY A OZNÁMENÉ
SUBJEKTY (ÚČINNOST OD 24. 4. 2011)
V CPR se nyní používají výrazy „oznamující orgány“
a „oznámené subjekty“ místo původních „notifikující orgány“ a „notifikované osoby“. CPR sjednocuje a harmonizuje proces notifikace. V CPR se rozlišují:
a) oznámené subjekty pro osvědčení výrobku;
b) oznámené subjekty pro osvědčení řízení výroby;
c) oznámené zkušební laboratoře.
Členské státy musí určit orgán („oznamující orgán“), který bude odpovědný za oznamování těchto subjektů, přičemž celá přípravná fáze musí probíhat do 30. června
2013 tak, aby od 1. července 2013 mohly tyto oznámené
subjekty plnit v celé šíři CPR plně své role.
8 ZÁKLADNÍ POŽADAVKY NA STAVBY
(ÚČINNOST OD 1. 7. 2013)
Podle CPR musí stavby jako celek i jejich jednotlivé části vyhovovat zamýšlenému použití, zejména s přihlédnutím k bezpečnosti a ochraně zdraví osob v průběhu
celého životního cyklu staveb. Po dobu ekonomicky přiměřené životnosti musí stavby při běžné údržbě plnit
tyto základní požadavky:
1. mechanická odolnost a stabilita;
2. požární odolnost;
3. hygiena, ochrana zdraví a životního prostředí;
4. bezpečnost a přístupnost při užívání;
5. ochrana proti hluku;
6. úspora energie a ochrana tepla;
7. udržitelné využívání přírodních zdrojů.
9 ZJEDNODUŠENÉ POSTUPY – POUŽITÍ
PŘÍSLUŠNÉ TECHNICKÉ DOKUMENTACE
(ÚČINNOST OD 1. 7. 2013)
Ke zjednodušení postupů posuzování a snížení nákladů pro malé (do 50 zaměstnanců) a střední podniky (do
250 zaměstnanců) a především pro mikropodniky (do
10 zaměstnanců) je v CPR v kapitole VI (viz článek 36
až 38) nově definována možnost použití příslušné technické dokumentace, kterou výrobce bude uchovávat ve
výrobním závodě pro potřeby orgánů dozoru nad trhem.
Používá-li výrobce tyto zjednodušené postupy, prokáže
prostřednictvím specifické technické dokumentace, že
stavební výrobky splňují příslušné požadavky a že použité metody odpovídají postupům uvedeným v harmonizovaných normách.
10 PROVĚŘENÍ SYSTÉMU ŘÍZENÍ VÝROBY (FPC)
Tab. 1 Úkoly pro počáteční inspekci
Úkoly vztažené k návrhu
konstrukce*
Všeobecné: Hodnocení zdrojů pro navrhování
(prostory, pracovníci a zařízení) zda jsou vyhovující
k provedení návrhu konstrukce ocelových nebo
hliníkových dílců, na které
se vztahuje tato evropská
norma.
Obsahují zejména:
– posouzení na vzorcích,
které představují příslušné zařízení a zdroje, např.
zda jsou vhodné a funkční postupy pro ruční výpočty nebo počítačové zařízení a počítačové
programy,
– posouzení popisu práce
a požadavků na kompetence pracovníků,
– posouzení postupu pro
návrh konstrukce zahrnující kontrolní postupy,
které zajišťují dosažení
shody.
Cílem a úkolem je zkontrolovat, zda systém řízení
výroby (FPC) pro práce na
návrhu konstrukce je odpovídající a fungující.
Úkoly vztažené k výrobě
Všeobecné: Kontrola
a hodnocení zdrojů pro
provádění (prostory, pracovníci a zařízení), zda
jsou odpovídající pro výrobu ocelových nebo hliníkových dílců podle požadavků EN 1090-2 nebo EN
1090-3.
Obsahují zejména:
– kontrolu a posouzení vnitřního kontrolního systému pro kontrolu shody
a postupů pro řízení neshod,
– hodnocení popisu práce
a požadavků na kompetence pracovníků.
Pro svařování kontrolovat,
zda svařovna splňuje požadavky FPC s ohledem na
zařízení a pracovníky.
Certifikát pro svařování má
obsahovat následující informace:
– rozsah a použité normy,
– třída (třídy) provedení,
– postup (postupy) svařování,
– odpovídající svářečský
dozor, viz EN ISO 1431,
– poznámky, pokud se vyskytují.
Cílem a úkolem je zkontrolovat, zda systém FPC pro
výrobu stavebních ocelových nebo hliníkových dílců splňuje požadavky této
evropské normy.
*Jen v případě, že se musí uvést charakteristiky ovlivněné návrhem
konstrukce.
11 PRŮBĚŽNÝ DOHLED
Tab. 2 Úkoly pro průběžný dohled
Úkoly vztažené k návrhu
konstrukce*
– Kontrola vzorku, zda
zdroje potřebné pro vypracování návrhu konstrukce pro příslušné
dílce jsou k dispozici
a schopné provozu.
– Posouzení na vzorcích,
zda příslušné zařízení
a zdroje, např. zda jsou
vhodné a funkční postupy pro ruční výpočty
nebo počítačové zařízení
a počítačové programy.
– Hodnocení postupu pro
návrh konstrukce zahrnující kontrolní postupy zajišťující shodu.
Osvědčení systému řízení výroby (FPC) pro návrh
konstrukce.
Úkoly vztažené k výrobě
– Kontrola vzorku, zda
systém pro sledování
požadavků na rozměry,
použití správných základních materiálů a výrobků a úroveň kvality práce
splňují požadavky EN
1090-2 nebo EN 1090-3.
– Kontrola a hodnocení
vnitřního kontrolního systému pro kontrolu shody
a postupů pro řízení neshod.
Osvědčení systému řízení
výroby (FPC) pro výrobu
nosných ocelových a/nebo
hliníkových dílců.
*Jen v případě, že se musí uvést charakteristiky ovlivněné návrhem
konstrukce.
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 3 -4 /2 0 1 2
77
Zavádění norem řady EN 1090, specifické požadavky pro provádění svařovaných konstrukcí
při dodávkách do Německa a do České republiky, koexistenční fáze s normou DIN 18800
Tab. 3 Časový sled dohledu z normy EN 1090-1
Intervaly mezi dohledy systému řízení výroby (FPC)
u výrobce po počáteční zkoušce typu (ITT)
(v létech)
1–2–3–3
1–1–2–3–3
Třída provedení
EXC1 a EXC2
EXC3 a EXC4
Tab. 4 Návrh lhůt dozorů v Německu bude akceptován DIBt.
Dosavadní kvalifikace výrobců
podle normy DIN 18800-7
Třída B až E
Třída B nebo C
Třída D nebo E
Třída B až E
Třída D nebo E
Třída D nebo E
Vlastní osvědčení podle
směrnice DVS 1704 od
(roky)
 1, avšak < 3
všechny intervaly
 1, avšak < 3
3
 3, avšak < 4
4
Intervaly mezi kontrolami
WPK výrobce
(roky)
2–3–3
1–1–2–3–3
1–2–3–3
3–3
2–3–3
3–3
Budoucí prováděcí třída
podle normy DIN EN 1090-1
EXC 1 a EXC 2
EXC 3 a EXC 4
EXC 3 a EXC 4
EXC 1 a EXC 2
EXC 3 a EXC 4
EXC 3 a EXC 4
Notifikované
místo
Odpovědnost
výrobce
Tab. 5 Tabulka z Quidance Paper – Pokyn K
Certifikát shody
Úkoly výrobce
Systém řízení výroby
Počáteční zkouška typu
Zkoušky vzorků (odběr u výrobků)
Počáteční inspekce – prověření FPC
Průběžný dohled – FPC
Počáteční zkouška typu
Prověřovací zkoušky vzorků
Certifikace / Prohlášení výrobce
1
x
1+
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
2
x
x
x
Modul 1
Modul 2
Modul 3
2+
x
x
x
x
x
3
x
4
x
x
x
Certifikát
Prohlášení výrobce
Tab. 6 Systém prokazování shody pro ocelové a hliníkové dílce
Výrobek
Určené použití
Úroveň (úrovně)
a/nebo třída (třídy)
Systém
prokazování shody*
Ocelové a hliníkové konPro konstrukční použití ve všech typech
2+
strukční dílce
staveb
*Systém 2+: Viz CPD příloha III.2 (ii). První možnost zahrnuje certifikaci systému řízení výroby notifikovanou osobou na základě počáteční inspekce
v místě výroby a systému řízení výroby (FPC) i průběžného dohledu, posuzování a schvalování řízení výroby.
12 ČASOVÝ SLED DOHLEDU
Pro firmy, které vlastní delší dobu Průkaz způsobilosti
s vyšší prováděcí třídou (Klasse D, E), nebude platit časový sled podle EN 1090-1 (tab. 3)
Pro tyto firmy je navržen, s ohledem na jejich dosavadní kvalifikaci a výrobní zkušenosti, rozsah dohledu dle
tab. 4.
S ohledem na mnoho firem, které doposud vlastní Průkazy způsobilosti i realizují zakázky ještě podle normy
DIN 18800-7, je postup certifikačních orgánů následující:
Současně s certifikací podle DIN EN 1090-1,2,3 je možné prodloužit platnost DIN 18800-7 až do doby platnosti
koexistenční fáze.
V případě firmy, která dosud DIN 18800 nevlastnila, již
není možné vydat úplně nový Průkaz způsobilosti podle
DIN 18800-7, ale plnění požadavků této normy se uvede
do Svářečského certifikátu podle normy DIN EN 10902,3.
13 SYSTÉMY PROKAZOVÁNÍ SHODY
Systémy ověřování shody podle jednotlivých modulů
jsou uvedeny v Quidance Paper – Pokyn K, příloha 2,
tab. 5.
78
Systém prokazování shody pro ocelové a hliníkové dílce je v tab. 6.
ZÁVĚR
Podmínky pro prohlášení o shodě a pravidla pro používání označení shody CE definuje příloha ZA normy EN
1090-1. Než se však ten, kdo uvádí výrobek na trh, propracuje všemi požadavky jednotlivých dílů normy EN
1090, čeká ho mnoho práce, jak v organizaci systému řízení výroby, tak také při plnění mnoha technických požadavků na stavební výrobky. V řadě případů bude výrobce zároveň tím, kdo výrobek na trh také uvádí. Doufejme,
že i výměna zkušeností, formou odborných seminářů,
tomu napomůže.
Literatura:
[1] Informační portál ÚNMZ specializovaný na právní a technické
požadavky na stavební výrobky v EU a v ČR (aktualizace
v březnu 2012)
[2] Sborník přednášek SVV Praha, s. r. o. k semináři o DIN EN
1090 ze dne 7. 3. 2012 (Praha)
[3] Soubor norem ČSN EN 1090-1,2,3 – přeložené
a vydané Úřadem pro technickou normalizaci,
metrologii a státní zkušebnictví
<
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 3-4 / 2 0 1 2
N OV É K NI H Y
Fatigue Design of Steel and Composite
Structures
Eurocode 3: Design of steel structures, Part 1-9: Fatigue
Eurocode 4: Design of composite steel and concrete structures
Alain Nussbaumer, Luís Borges, Laurence Davaine
Recenzovaná kniha vyšla v edícii
Eurocode Design Manuals ako jedna z aktivít Európskej konvencie pre
oceľové konštrukcie (ECCS = European Convention for Constructional
Steelwork, CECM a EKS sú francúzska a nemecká skratka tejto organizácie). Je zameraná na eurokód
3 (časť EN 1993-1-9 Únava a čiastočne aj časť EN 1993-1-10 Krehký
lom) a eurokód 4 a je venovaná navrhovaniu oceľových a spriahnutých
oceľovo-betónových konštrukcií na
účinky únavy (čiastočne aj na krehký lom). V súlade so zámermi ECCS
obsahuje tento už 4. zväzok úspešnej edície nevyhnutné teoretické základy a komentáre k pravidlám týchto noriem. Ide o viac ako príručku,
pretože obsahuje rozsiahle numerické príklady vhodné pre navrhovanie
oceľových konštrukcií v praxi.
Po obsahu, predhovore (Mladen
Lukič, predseda ECCS TC 6 – Únava), predslove a poďakovaniach (autori), zozname symbolov a terminologickom slovníčku nasleduje 6
kapitol a prílohy A, B, C. Vecný register publikácia nemá.
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 3 -4 /2 0 1 2
Kapitolou 1 je úvod (s. 1 – 42) zameraný na základy navrhovania oceľových konštrukcií na únavu, koncepty výpočtu, potrebné normy a opis
konštrukcií použitých v číselných
príkladoch (cestný most, komín,
nosník žeriavovej dráhy).
Kapitola 2 (s. 43 – 50) je zameraná
na oblasť aplikácie a obmedzenia.
Kapitola 3 (s. 51 – 162) je venovaná
určovaniu napätí a rozkmitu napätí.
Obsahom 4. kapitoly (s. 163 – 190)
je únavová pevnosť.
Kapitola 5 (s. 191 – 230) analyzuje
spoľahlivosť a overovanie konštrukcií namáhaných na únavu navrhnutých podľa časti eurokódu 3 EN
1993-1-9.
Kapitola 6 (s. 231 – 258) je venovaná
krehkému lomu a výpočtovým konceptom prijatým v časti eurokódu 3
EN 1993-1-10.
Zoznam literatúry možno nájsť na
stranách 259 – 270.
V prílohe A (s. 271 – 276) je zoznam
prevažne európskych noriem ale
aj noriem ISO a národných noriem
(AISC, API, BS, DIN) určených pre
navrhovanie a zhotovovanie oceľových konštrukcií. Sú tam aj normy
pre zaťaženie konštrukcií.
Príloha B (s. 277 – 308) obsahuje
cennú tabuľku s únavovými detailmi
a komentármi k nim.
Príloha C (s. 309 – 311) obsahuje
dve tabuľky maximálne povolených
hrúbok plechov, a to podľa EN 19931-10 a podľa EN 1993-1-12 (vysokopevné ocele).
Kniha je veľmi cennou príručkou najmä preto, že zapĺňa medzeru, ktorá v oblasti navrhovania konštrukcií na únavu je. Pracuje s mnohými
najnovšími európskymi normami týkajúcich sa nielen navrhovania oceľových, spriahnutých oceľovo-betónových a čiastočne aj konštrukcií
z hliníkových zliatin, ale aj s normami na zaťaženie konštrukcií a normami na ich zhotovenie. Publikácia je
z tohto pohľadu skutočne prvá svojho druhu. Jej spracovanie je vynikajúce, pretože je v nej množstvo
ilustratívnych numerických príkladov, kde je možno detailne pochopiť
analyzovanú problematiku. Sú tam
príklady 3.1 až 3.11, 4.1 a 4.2, 5.1 až
5.9, 6.1 a 6.2 a všetky sa týkajú vyššie spomenutých 3 typov konštrukcií. Veľkou výhodou je, že články noriem komentujú odborníci, ktorí sa
na ich tvorbe priamo podieľali.
Autormi tejto vydarenej publikácie
sú: a) profesor Alain Nussbaumer
EPFL v Lausanne, Švajčiarsko, člen
CEN/TC250/SC3, predseda komisie pre švajčiarsku normu SIA 263
a predchádzajúci predseda ECCS
TC 6 – Únava, b) inžinier Luís Borges z BG Consulting Engineers Ltd.,
Lausanne, člen ECCS TC 6 – Únava, c) inžinierka Laurence Davaine
z Oddelenia mostného inžinierstva
francúzskej železničnej administratívy (SNFC) v Paríži, predtým pracovala ako výskumná pracovníčka v organizácii SETRA (Technické
stredisko pre mostné inžinierstvo),
členka CEN/TC250/SC3, zodpovedná za ďalší vývoj časti EN 1993-2
Oceľové mosty, členka ECCS TC 6
– Únava a členka ECCSTC 8.3 (stenové nosné prvky).
Knihu možno odporučiť inžinierom
v praxi ako aj pedagógom a študentom vysokých škôl.
Kniha má podobne ako všetky zväzky tejto edície formát 17 cm x 24 cm.
Je z hrubšieho lesklého papiera,
tak že sa s ňou príjemne pracuje.
Vydavateľ: ECCS, CECM, EKS, ISBN
978-92-9147-101-0, Wiley-Blackwell,
Ernst & Sohn, A Wiley Company,
ISBN 978-3-433-02981-7 2010. Mäkký obal, 311 strán, cena 55 EUR.
Prof. Ing. Ivan Baláž, PhD.
KKDK SvF STU Bratislava
79
VÚZ – PI SR otvoril Centrum excelentnosti
vo zváraní
V priestoroch Výskumného ústavu zváračského – Priemyselného inštitútu
SR v Bratislave sa uskutočnilo 3. mája 2012 slávnostné otvorenie Centra
excelentnosti vo zváraní. Výskumný ústav tak poukázal na úroveň
výskumu, ktorý vo VÚZ – PI SR v súčasnosti prebieha, ale aj na to,
akým smerom sa v budúcnosti chce uberať.
Ing. Peter Klamo, generálny riaditeľ VÚZ – PI SR, Bratislava
V úvode generálny riaditeľ VÚZ – PI SR, Ing. Peter Klamo, predstavil centrum excelentnosti z hľadiska genézy jeho vzniku a jeho významu vo viac ako 60-ročnej
histórii výskumného ústavu. Následne bola slávnostne
odhalená tabuľa Centra excelentnosti vo zváraní, a to,
okrem generálneho riaditeľa VÚZ – PI SR, symbolicky zástupcom priemyslu (prezident Zväzu strojárskeho priemyslu SR, Ing. Milan Cagala, CSc.) a zástupcom
akademickej sféry (dekan Strojníckej fakulty STU v Bratislave, prof. Ing. Ľubomír Šooš, PhD.). Ďalší program
bol rozdelený do dvoch blokov. Prvý tvoril odborný seminár spoluorganizovaný Sekciou výskumu a vývoja
SOPK na tému Aplikácia najmodernejších technológií
zvárania a fyzikálnej simulácie, v rámci ktorého prednášajúci v teoretickej rovine prezentovali jednotlivé technológie vo zváraní a fyzikálnej simulácii technológie
zvárania, tvárnenia a príbuzných procesov. V druhom
bloku mali účastníci možnosť prezrieť si nové laboratóriá fyzikálnej simulácie, robotického zvárania a trecieho miešacieho zvárania. Jednotlivé technológie im boli
predstavené aj prostredníctvom praktických ukážok
zvárania, resp. simulácie. Účastníci seminára si mohli
odskúšať fungovanie týchto technológií aj na vlastných, vopred dodaných, vzorkách.
V súvislosti s touto slávnostnou udalosťou sme oslovili Ing. Petra Klama, generálneho riaditeľa Výskumného
ústavu zváračského – Priemyselného inštitútu SR, a požiadali ho, aby nám priblížil význam otvárania centra excelentnosti.
Aká motivácia stála pri zrode centra excelentnosti?
Excelentný výskum by mal byť cieľom každej inštitúcie,
80
Zľava prof. Ing. Ľubomír Šooš, PhD., dekan Strojníckej fakulty STU
v Bratislave, Ing. Milan Cagala,CSc., prezident Zväzu strojárskeho
priemyslu SR, Ing. Peter Klamo, generálny riaditeľ VÚZ – PI SR
Zľava Ing. Jozef Obernauer, riaditeľ SNAS, Ing. Milan Cagala,CSc.,
prezident Zväzu strojárskeho priemyslu SR, prof. Ing. Ľubomír Šooš,
PhD., dekan Strojníckej fakulty STU v Bratislave, Dr.h.c. doc. Ing. Juraj
Wagner, PhD., hlavný štátny radca Ministerstva školstva, vedy, výskumu
a športu SR
ktorej zámerom je posúvať hranice poznania v danej
vednej oblasti a VÚZ – PI SR takouto inštitúciou bezpochyby je. Keďže je zrejmé, že nevyhnutným predpokladom excelentného výskumu je zabezpečenie špičkovej
technologickej infraštruktúry, dlhodobo a cielene sme
pracovali na identifikácii najprogresívnejších technológií
zvárania, spracovania a skúšania materiálov a na získaní potrebných zdrojov – grantových prostriedkov a financovania priemyslu, ale najmä vlastných zdrojov. Všetky
technológie sme starostlivo vyberali s ohľadom na ich
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 3-4 / 2 0 1 2
I N FO R M Á CI E V Ú Z – P I S R
Ing. Peter Brziak, PhD., VÚZ – PI SR, pri odbornej prednáške
Ukážky zvárania metódou trecieho miešacieho zvárania
Prednášajúci Ing. Peter Zifčák, PhD., a auditórium
Prehliadka robotizovaného laserového laboratória
ny simulátor Gleeble 3800, jediný svojho druhu v Strednej Európe, ktorý poskytuje mimoriadne široké možnosti
overenia vhodnosti technologických procesov na daný
účel pred ich zavedením do výroby. V neposlednom
rade treba spomenúť pilotné pracovisko robotického
zvárania, určené na vývoj komplexných riešení zvárania
hlavne pre potreby priemyselnej výroby (napr. automobilový priemysel) a na overenie a odladenie výrobných
procesov, ktoré vzniklo práve v spolupráci s priemyselnou sférou.
Ukážka simulácie na zariadení Gleeble 3800
praktickú využiteľnosť v priemyselnej oblasti a na potreby našich priemyselných partnerov.
Čím sú technológie centra excelentnosti výnimočné?
Centrum excelentnosti disponuje technológiami, ktoré
sú na špičke vo svojej oblasti a zároveň absolútne rešpektujú moderné trendy z hľadiska ekologickosti výroby a možností jej optimalizácie. Príkladom je technológia trecieho miešacieho zvárania, ktorá je ekonomicky
mimoriadne výhodná, ale zároveň vzhľadom k absencii vznikajúcich plynov či trosky výnimočne ekologická
a šetrná, tak vo vzťahu k pracovnému, ako aj k životnému prostrediu. Ďalším unikátnym prístrojom je fyzikálZ VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 3 -4 /2 0 1 2
Hlavným prínosom Centra excelentnosti vo zváraní
sú teda špičkové technológie?
Ako som už spomenul, infraštruktúra je predpokladom
excelentného výskumu, ale sama o sebe nestačí, aj keď
je unikátna. Uvedomujeme si, že skutočnou pridanou
hodnotou centra excelentnosti sú nápady a know-how
jednotlivých výskumných tímov, uplatniteľné v priemyselnej realite. Veľký dôraz napríklad kladieme na zapojenie mladých ľudí, ktorí predstavujú budúcnosť výskumu na Slovensku.
Bc. Anna Hambálková
vedúca Úseku projektového manažmentu
81
EuroPlast – propagácia nového systému
vzdelávania v oblasti zvárania plastov
Zasadnutie konzorcia
V roku 2010 sa konzorcium partnerov z Nórska (VITEC a HIST), Maďarska (MHtE), Slovinska (IzV)
a Slovenska (VÚZ – PI SR) rozhodlo
v rámci projektu EuroPlast, program
Leonardo da Vinci – transfer inovácií, preukázať význam Európskeho
harmonizovaného vzdelávania v oblasti zvárania plastov za pomoci nových, pre súčasnú mládež zaujímavých metód výučby na odborných
a zváračských školách.
Cieľom projektu je zvýšenie počtu
certifikovaných zváračov v oblasti zvárania plastov a zavedenie nových metód vzdelávania na odborných školách v Nórsku, Maďarsku,
Slovinsku a Slovensku.
Výsledkom projektu je príprava viacjazyčných kurzov v oblasti zvárania
plastov, príprava inštruktorov praktického výcviku, propagácia nových
metód vzdelávania za použitia video konferencií, použitia digitálnych
Smartboardov a vytvorenie elektronického portálu (www.histproject.
no) na základe splnenia európskych
noriem.
Novým systémom vzdelávania je
tzv. Activity Based Training (ABT).
Informovali sme o tom v časopise
č. 3-4/2010. ABT podrobne sleduje
priemyselnú výrobu a výrobné procesy. Pri tejto novej pedagogickej
metóde sa striedajú prípady z priemyselnej praxe s teoretickou výučbou. Pre názorné vysvetlenie konzorcium partnerov vytvorilo tzv.
SNAKE diagram. SNAKE diagram
SNAKE diagram
82
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 3-4 / 2 0 1 2
I N FO R M Á CI E CE R TI FI KA ČN ÝCH O R G Á NOV
Kurz elektrofúzneho zvárania plastov
je diagram detailne vysvetľujúci celkový proces vzdelávania, od úvodu
do problematiky, cez pracovné pokyny, rezanie materiálu, prípravu,
montáž, zváranie, kvalifikáciu a kontrolu a na záver dokumentáciu a vyhodnotenie.
V rámci tohto projektu boli na Slovensku usporiadané dva druhy kurzov zvárania plastov, kde bolo vyškolených podľa nového systému
vzdelávania 16 absolventov. 8 absolventov na elektrofúzne zváranie
a 8 absolventov na zváranie tupých
zvarov. Vzdelávanie podľa tohto nového systému vzdelávania sa stretlo
s veľmi pozitívnym ohlasom zo strany absolventov.
V priebehu kurzu bolo natočené video s názornými ukážkami jednotlivých krokov vzdelávania a prípravy
finálneho produktu pomocou elektrofúzneho zvárania.
Projekt EuroPlast sa na jeseň tohto roku blíži ku koncu. Projekt bol
v priebehu trvania mnohonásobne
propagovaný na medzinárodných
a národných konferenciách a seminároch, kde zaujal širokú odbornú
verejnosť.
Zavedenie nového systému vzdelávania v oblasti plastov sa preukázalo
ako opodstatnené a bolo umožnené
najmä vďaka podpore Európskeho
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 3 -4 /2 0 1 2
Finálny produkt
programu celoživotného vzdelávania Leonardo da Vinci.
Programme) a programu Leonardo Da Vinci
– Transfer inovácie (Transfer of Innovation), s
podporou Národnej agentúry NO1 LLP (SIU).
Poznámka:
Článok vznikol s podporou projektu EuroPlast, realizovaného v rámci programu celoživotného vzdelávania (Lifelong Learning
Ing. Viera Hornigová
Certifikačný orgán pre cert.
personálu vo zváraní a NDT
83
MSV Nitra 2012
VÚZ – PI SR získava čestné uznanie ministra hospodárstva SR
Medzinárodný strojársky veľtrh má za sebou svoj 19. ročník, a tak je
namieste malé poohliadnutie. Tohto roku patrila MSV záverečná tretina mája,
výstavisko Agrokomplex privítalo účastníkov podujatia 22. – 25. mája 2012.
Svojich vystavovateľov aj návštevníkov si našlo napriek tomu,
že hospodárska kríza stále nie a nie odísť, čo má dopady na mnohých
výrobcov v oblasti strojárskej výroby a pridružených odvetví najrôznejšieho
charakteru.
Jednotlivé komoditné skupiny, ktorých je celkovo 23, sa v rámci tohto ročníka zlúčili do piatich tematických výstav – EUROWELDING
– 18. ročník medzinárodnej výstavy zvárania a technológií spojených
so zváraním, CAST-EX – rovnako
18. ročník medzinárodnej výstavy
zlievania, hutníctva a metalurgie,
CHEMPLAST – 16. ročník medzinárodnej výstavy zahŕňajúcej oblasť
plastov určených pre strojárstvo,
EMA – 12. ročník medzinárodnej
výstavy elektrotechniky, merania
a automatizácie a STAVMECH-LOGITECH – 9. ročník medzinárodnej
výstavy stavebnej mechanizácie
a manipulačnej techniky.
Záštitu nad týmto ročníkom strojárskeho veľtrhu prevzal minister hospodárstva SR, Tomáš Malatinský.
V rámci tejto čestnej funkcie si počas otváracieho dňa našiel čas na
prehliadku výstavy a navštívil aj prezentačný stánok Výskumného ústavu zváračského – Priemyselného
inštitútu SR, kde bol oboznámený
s najnovšími výskumno-vývojovými
a výrobnými aktivitami ústavu. Ako
je už niekoľkoročnou tradíciou, aj
tento rok mohli súťažiť firmy vystavujúce na veľtrhu o Cenu ministra
hospodárstva Slovenskej republiky, Inovatívny čin roka 2011. Súťažilo sa v 4 kategóriách – Výrobková
inovácia, Technologická inovácia,
Inovácia služby a Medzinárodná kooperácia a ceny boli výhercom odovzdané počas slávnostného otvorenia MSV v kongresovom centre
výstaviska v pavilóne K. V rámci Výrobkovej inovácie sa VÚZ – PI SR
dostalo čestného uznania za vývoj
kovového prášku NP60WC20, vyrobeného na báze C-NiCrSiB, ktoré
z rúk ministra T. Malatinského pre-
84
Čestné uznanie VÚZ – PI SR za výrobkovú
inováciu
bral vedúci úseku kovových práškov
a metalurgie VÚZ – PI SR, Ing. Štefan Smetana.
Dobrým zvykom býva, že sa počas
výstavy konajú aj rôzne odborné
sprievodné akcie. Inak tomu nebolo ani tento rok a svojich účastníkov
si našli podujatia Kvalita a spoľahlivosť technických systémov – 7. ročník vedeckej konferencie (TF SPU
Nitra), Ako naštartovať konkurencieschopnosť – séria workshopov (MH
SR, SIEA), Konferencia ELECTRON
2012 (ETM magazín), Spoľahlivosť
a bezpečnosť elektrotechnických
systémov – odborno-informačný seminár (ETM magazín), Uplatňovanie smernice o strojových zariadeniach (Technická inšpekcia,
Nitra), Medzinárodný strojársky kooperačný deň ENGINEERING 2012
(SARIO, Bratislava), Strojárstvo bez
Minister hospodárstva SR, Tomáš Malatinský, v stánku VÚZ – PI SR
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 3-4 / 2 0 1 2
A KC I E
Charakteristika prášku NP60WC20
Prášok NP60WC20 tvorí mechanicky zmiešaná zmes samotroskotvorného práškového prídavného materiálu na báze Ni a karbidu volfrámu.
Samotroskotvorná zliatina slúži ako základná hmota. Pri nanášaní sa taví a viaže karbidické častice na základný materiál. Vrstva je odolná voči
opotrebovaniu, korózii a oxidácii pri vysokej teplote a napriek jej vysokej tvrdosti je odolná proti nárazom. Jemne rozdelený podiel W2C zvyšuje odolnosť proti abrázii aerosolmi. Vytvára hutné nánosy vysokej tvrdosti extrémne odolnej voči opotrebeniu, silnému oteru a erózii pri teplotách cca 550 °C. Je použiteľný na škrabacie a miešacie lopatky, stierače, hriadele lopatiek a závitovky, rezné kotúče a pod. Hlavné využitie
kovového prášku NP60WC20 spočíva v žiarových nástrekoch poľnohospodárskych nožov a v nástrekoch na rôzne druhy poľnohospodárskych
strojov (kosačky, kombajny, nože na rezanie senných zmesí rôznych tvarov a veľkostí). Nástreky vytvorené kovovým práškom NP60WC20 nanášané dvojkrokovou technológiou preukázali v extrémne náročných prevádzkových podmienkach poľnohospodárskych nožov a strojov výbornú oteruvzdornosť a odolnosť proti korózii. Striekaním vysokovýkonnými horákmi možno striekať aj veľkorozmerné komponenty z bežnej
uhlíkovej, prípadne nízkolegovanej, ocele, pričom komponenty dosiahnu dokonca excelentné nové špecifické vlastnosti.
derných energetických ocelí. Nové
prístupy výstavby a obnovy energetických prenosových ciest zhodnotil M. Bartoš. Na seminári odzneli
okrem toho príspevky na tému NDT,
ale aj opravy potrubí za prevádzky.
V rámci problematiky zvárania teda
bolo z čoho si vybrať a odborníci vo
zváraní mohli odchádzať zo seminára bohatší o mnoho cenných informácií.
Celkovo pozvanie na tento ročník
Medzinárodného strojárskeho veľtrhu v Nitre prijalo 410 vystavovateľov a spoluvystavovateľov zastupujúcich 292 firiem z 28 štátov sveta.
Veľtrhu sa zúčastnilo vyše 16 tisíc
návštevníkov.
Mgr. Katarína Tibenská
Foto Ing. Tibor Zajíc
Výstavný stánok VÚZ – PI SR na MSV Nitra 2012
hraníc – konferencia o spolupráci
strojárstva ČR a SR (ZSP SR, Veľvyslanectvo ČR) a EUROWELDING –
workshopy a semináre k problematike zvárania a defektoskopie (SZS,
AX). Výskumný ústav zváračský –
Priemyselný inštitút SR v spolupráci s Agrokomplexom zorganizoval
seminár pri príležitosti výstavy EUROWELDING 2012. Trojdňový seminár poňal komplexnú problematiku zvárania, odborníci vo zváraní
tak mali príležitosť zoznámiť sa nielen s novými normami – prednášal
prof. Dr. Gerd Kuscher na tému Norma EN 1090-1 a 1090-2, aktuálne
o zavedení do praxe a P. Lakatoš na
tému Nové normy vo zváraní a ich
uplatnenie v praxi, ale aj technológiami – prednášal Ľ. Matis z VÚZ
– PI SR na tému Využitie fyzikálneho simulátora Gleeble 3800 na štúdium zvariteľnosti a tvárnenia materiálov a P. Zifčák takisto z VÚZ – PI
SR na tému Výskum trecieho miešacieho zvárania. V rámci problematiky zo zváračskej praxe vystúpil doc. J. Pecha s témou Zváranie
a vlastnosti zvarových spojov moZ VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 3 -4 /2 0 1 2
V rámci seminára pri príležitosti výstavy EUROWELDING 2012 prednáša prof. Dr. Gerd Kuscher
z SLV – GSI Hannover
Segment do žacieho príslušenstva, povlakovaný NP60WC2 a extrémne namáhaný na oter. Povlak
z VÚZ – PI SR predĺži životnosť cca o 20 %
85
XII. ročník konferencie
Kvalita vo zváraní 2012
Výskumný ústav zváračský – Priemyselný inštitút SR Bratislava usporiadal
v dňoch 18. až 20. apríla 2012 v Tatranskej Lomnici v hoteli Titris Odborár
v poradí už dvanástu konferenciu Kvalita vo zváraní 2012, ktorej sa
zúčastnilo 103 odborníkov a odznelo na nej sedemnásť príspevkov.
Konferenciu v stredu otvoril svojím
príhovorom generálny riaditeľ VÚZ –
PI SR Ing. Peter Klamo.
Odborný program konferencie začal
príspevkom Ing. Attilu Tarcsiho z VÚZ
– PI SR na tému Revidované normy
STN EN 287-1 a STN EN ISO 6947
– zmeny oproti pôvodným normám.
V príspevku hovoril o zmenách v normách pri skúšaní, certifikácii zváračov a v polohách zvárania, ktoré prešli revíziou v roku 2011 a ako sa musia
s týmito zmenami stotožniť všetky
zváračské školy aj firmy.
Druhá prednáška, Meranie priebehu
žíhania zvarov termočlánkami, predniesol doc. Ing. Jozefa Pecha, CSc.
z firmy Energoinvest, a. s. Bratislava.
Jeho prednáška bola zameraná na
špecifiká tepelného spracovania zvarových spojov, na presné výsledky
merania teplôt termočlánkami, ktoré
môžu byť ovplyvnené usporiadaním
meracieho okruhu a na možné problémy pri meraní teplôt termočlánkami
v praxi a ako sa môže prejaviť spôsob
upevnenia termočlánku na materiál.
O prípadoch a príčinách erózno-kavitačného poškodenia zváraného uzla
potrubia zmiešavača a možnostiach,
ako sa dá zabrániť uvedenému poškodeniu, hovoril v ďalšom príspevku
doc. Ing. Peter Bernasovský, PhD.,
z VÚZ – PI SR, Bratislava.
Tému Zavádění norem řady EN 1090,
specifické požadavky pro provádění svařovaných konstrukcí při dodávkách do Německa a do České republiky, koexistenční fáze s normou
DIN 18800 rozobral v prednáške Ing.
Pavel Flégl z GSI SLV – SVV Praha,
s. r. o. Prednáška sa zameriavala na
firmy, ktoré navrhujú alebo vyrábajú
nosné diely a konštrukcie zváraním,
a ktoré vlastnia tzv. preukazy spôsobilosti podľa normy DIN 18800, prípadne podľa ČSN 73 2601 a mala
upozorniť na špecifické požiadavky
pri zavádzaní normy EN 1090.
Ing. Jozef Hornig z VÚZ – PI SR Bratislava hovoril na tému Význam vzdelávania odborníkov vo zváraní v systéme EWF/IAB na kvalitu zváraných
86
Generálny riaditeľ VÚZ – PI SR, Ing. Peter Klamo, otváral konferenciu svojím príhovorom
Prednáša Ing. Atilla Tarcsi z VÚZ – PI SR
konštrukcií. Poukázal na systém
vzdelávania odborníkov vo zváraní,
ktorý vypracovala Európska zváračská federácia – EWF a následne ho
prevzal aj Medzinárodný zváračský
inštitút – IIW, čím nadobudol rozmer
svetového významu. Na vzdelávanie, skúšanie a osvedčovanie osôb
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 3-4 / 2 0 1 2
A KC I E
Doc. Ing. Jozefa Pecha, CSc., z firmy Energoinvest, a. s., Bratislava
vo zváraní boli vypracované smernice Medzinárodnej autorizačnej rady –
IAB, skupinou A, ktoré obsahujú ucelenú štruktúru kvalifikačných stupňov
od výkonných zváračov po zváračských inžinierov. Výskumný ústav
zváračský – Priemyselný inštitút SR
v Bratislave, ako Autorizovaný národný orgán, z poverenia týchto mimovládnych organizácii na Slovensku,
zabezpečuje implementáciu vzdelávania a osvedčovania osôb v tomto
systéme. Význam vzdelávania spočíva vo veľkej miere v predchádzaní
nedostatkov osudového významu, ku
ktorým dochádza pri havarijných stavoch zváraných konštrukcií.
V ďalšom príspevku nám Ing. Ľubomír Matis z VÚZ – PI SR Bratislava
predstavil nový fyzikálny simulátor
GLEEBLE 3800 a poukázal na jeho
využitie pri skúšaní zvariteľnosti materiálov. Fyzikálny simulátor Gleeble
3800 poskytuje široké možnosti sledovania mechanických vlastností jednotlivých pásiem tepelne ovplyvnenej
oblasti, ako aj zisťovanie náchylnosti
materiálu na vznik rôznych typov trhlín spôsobených zváraním (horúcich
likvačných trhlín, studených vodíkom
indukovaných trhlín prípadne i trhlín
žíhacích). Výstupom simulácie je sumár vlastností a diagramov popisujúcich štruktúrne a mechanické charakteristiky jednotlivých zón TOO. Tieto
výstupy následne využíva numerická
simulácia teplotného účinku zdroja
zvárania na predikciu napäťového stavu, ktorý vznikne účinkom zvárania.
Nasledovala prednáška doc. Ing. Milana Čomaja, PhD., z firmy Taylor-Wharton Slovakia, s. r. o., na tému
Nové poznatky zo zvárania CrNi ausZ VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 3 -4 /2 0 1 2
Doc. Ing. Peter Bernasovský, PhD., z VÚZ – PI SR
tenitických ocelí pri výrobe tlakových
nádob. V prednáške hovoril o poznatkoch zo zvárania CrNi austenitických
ocelí pri výrobe tlakových nádob za
použitia nového aglomerovaného taviva OK Flux 10.95 dolegovaného
niklom, ktorá nám umožňuje bezpečné použitie na zváranie austenitických ocelí typu 18/8 pre najnáročnejšie aplikácie. Takými sú napríklad
spevňované kryogénne tlakové nádoby z CrNi ocele, kde požiadavka min.
hodnoty nárazovej práce 40 J je bezpečne dosahovaná. Tým je možné
vyhnúť sa kombináciám čisto austenitických prídavných materiálov s vysokou náchylnosťou k solidifikačnému
praskaniu hlavne u viacvrstvových
zvarových spojov.
O možnostiach využitia materiálovej diagnostiky pri analýze príčin
poškodenia prevádzkovaných súčastí vyhotovených zváraním prednášal Ing. Peter Žúbor, PhD., z firmy
INWELD CONSULTING, s. r. o. Trnava. V príspevku uviedol možnosti
využitia materiálovej diagnostiky pri
analýze príčin poškodenia prevádzkovanej súčasti – vysokotlakovej prípojky plynového potrubia. Únik plynu
bol zistený v blízkosti zvarového spoja vyhotoveného kombináciou metód
zvárania 311/111. Výskyt trhlín bol zaznamenaný v prechodovej oblasti privarovacej redukcie DN 80/50 skúškou
prežiarením. Makroskopické a mikroskopické skúšky vzoriek odhalili
zhrubnuté zrno a prítomnosť martenzitickej štruktúry v teplom ovplyvnenej oblasti privarovacej redukcii DN
80/50. Chemickou analýzou bol potvrdený rozdiel v obsahu uhlíka základných materiálov zvarového spoja.
Vznik a šírenie trhlín (z povrchu a koreňovej oblasti zvarového spoja) až
do vzniku netesnosti bolo urýchlené
prevádzkovými podmienkami. V závere zhrnul príčiny poškodenia.
Zinganizácii – studenému zinkovaniu zváraných oceľových výrobkov
sa v prednáške venoval Ing. František Jaša, CSc., z firmy RENOJAVA, s. r. o. Prešov. Popísal samotnú
zinganizáciu, jej vlastnosti, použitie,
spôsoby nanášania, princípy ochrany, životnosť ochrany a výhody tejto
metódy. Galvanický systém ZINGA je
jednozložkový kompozit, obsahujúci
elektrolytický zinkový prach s čistotou 99,995 %, ktorý poskytuje katódovú ochranu železných kovov. Je to
unikátny systém a môže sa použiť aj
ako alternatíva k zinkovaniu v tavenine (žiarové zinkovanie, HotDip), metalizácii či galvanickému zinkovaniu.
Na ľudský faktor ako na nepriateľa kvality poukázal Ing. Ivo Vick z TÜV SÜD
Slovakia, s. r. o. Bratislava. V príspevku hovoril o ľudskom faktore, ktorý je
veľmi dôležitý ako vo fáze konštrukcie
a prípravy výroby, tak aj pri realizácii –
výrobe, následne pri dozore a riadení.
Ing. Peter Lakatoš, CSc., zo SÚTN
Bratislava, predstavil v príspevku aktuálne dokumenty technickej normalizácie na požiadavky na spoje pri tavnom zváraní ocelí. Hovoril o norme
STN EN 1708 o časti 1 až 3, kde spomenul, že napriek tomu, že pokrývajú
také rozdielne predmetné oblasti ako
sú tlakové komponenty a na druhej
strane komponenty bez vnútorného
pretlaku, jedným z kľúčových prvkov
na ich spracovanie sú ekonomické
predpoklady na znižovanie nákladov
na výrobu.
87
XII. ročník konferencie Kvalita vo zváraní 2012
Obsah ďalšej prednášky sa zameriaval na numerické prístupy riešenia
trecieho miešacieho zvárania, ktorú
predniesol doc. Ing. Roland Jančo,
PhD., z Ústavu aplikovanej mechaniky a mechatroniky zo Strojníckej fakulty, STU Bratislava. Poukázal na
to, že rozvojom výpočtovej techniky
a numerických metód je možné v sú-
Ing. Pavel Flégl z GSI SLV – SVV Praha, s. r. o.
časnosti analyzovať technologický
postup procesu zvárania pomocou
metódy konečných prvkov. Na metóde konečných prvkov je založený
aj programový systém SYSWELD na
numerickú simuláciu teplotných, napäťovo-deformačných a difúznych
polí so zahrnutím metalurgických fázových premien. Program SYSWELD
tiež umožňuje simulovať procesy zvárania, kalenia, popustenia, bodového
zvárania, indukčného kalenia, povrchového kalenia a zvárania koncentrovanou energiou a trecie zváranie.
Na základe numerických simulácií je
možné optimalizovať parametre pre
proces zvárania. Výsledkom numerických analýz sú teplotné polia počas celého procesu zvárania, fázové
zloženie, výsledná tvrdosť, deformačný a napäťový stav počas a na konci
procesu zvárania.
Ing. Marcel Beňo z ČEZ, a. s., Jaderná elektrárna Temelín, pripravil prednášku na tému Dohled nad zajištěním
technické bezpečnosti technických
zařízení a zvláštních procesů z hlediska plnění požadavků vnější legislativy a vnitřních předpisů ČEZ, a. s.
Popísal podrobne softvérovú aplikáciu Programu dohľadov a Sledovania nezhôd, ktoré sú nástrojom na výkon dohľadu či technického dozoru
v ČEZ, a. s. Cieľom dohľadu nad zaistením technickej bezpečnosti technických zariadení a zvláštnych procesov je systémovo zaistiť dostatočnú
úroveň vykonávaných činností pre
všetky relevantné fázy opráv, t. j. projektovanie, výroba, preprava, sklado-
88
vanie, montáže a uvádzanie zariadení
do prevádzky.
Ing. Branislav Tybitancl z VÚZ – PI SR
nám predstavil NiCrBSi kovový práškoch s legúrou P a Mo z produkcie
VÚZ – PI SR. V príspevku konštatoval, že novovyvinuté prášky sú vhodné na použitie v sklárskom priemysle
a sú schopné účinne chrániť pracov-
programovania a o praktických príkladoch nasadenia v praxi hovoril
vo svojej prednáške Ing. Jozef Nagy
z firmy robotec, s. r. o. Sučany, v ktorej poukázal na výhody používania
robotov.
O off-line programovaní robotov pri
zváraní a naváraní predniesol príspevok Ing. Jiří Netopil z firmy SONE-
Riaditeľ Divízie výskumu a vývoja vo VÚZ – PI SR, Ing. Peter Brziak, PhD.
Zúčastnení odborníci vo zváraní boli spokojní
né plochy sklárskych foriem a tŕňov.
Taktiež sú prášky vhodné na moderné technológie povlakovania, ako je
naváranie a pretavovanie pomocou
lasera a High tech metódou pomocou horáka CastoDyn SF LANCE, čo
umožňuje automatizáciu výroby a renovácie.
Celý rad nových noriem z oblasti zvárania a nedeštruktívneho skúšania,
ktoré boli prijaté do sústavy STN od
apríla 2011 do apríla 2012, predstavila účastníkom Ing. Beáta Machová
z VÚZ – PI SR Bratislava.
O použití zváracích robotov OTP
v technickej praxi, možnosti ich na-
TECH, s. r. o. Zlín. V príspevku ukázal,
ako sa jednoducho dajú programovať roboty pomocou simulácií, ktoré vopred odhalia problémy, ktoré by
mohli nastať v praxi pri zváraní alebo
naváraní.
Na základe vysokej miery spokojnosti účastníkov konferencie si Vás
týmto dovoľujeme všetkých pozvať
budúci rok na v poradí už trinástu
konferenciu Kvalita vo zváraní 2013.
Na stretnutie s Vami sa tešia pracovníci VÚZ – PI SR Bratislava.
Ing. Beáta Machová
riaditeľka Divízie vzdelávania
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 3-4 / 2 0 1 2
A KC I E
Detviansky zvar
„Detviansky zvar je projekt, ktorého cieľom je podporiť vzájomnú
komunikáciu a neformálne vzťahy prostredníctvom odborných, vzdelávacích,
poznávacích a ďalších aktivít. Ich zjednocujúcim prvkom je zváranie.“
Súťaž môže začať
Aj tieto slová sa objavili na pozvánke na prvý ročník akcie, ktorá, okrem
súťaženia, mala za cieľ združovať
nielen súťažiacich zváračov, ale aj
firmy, ktoré im dokážu ponúknuť
prácu, či ďalšie vzdelávanie v odbore. Program podujatia, ktorého garantmi boli spoločnosti PPS Group,
Detva a Výskumný ústav zváračský
– Priemyselný inštitút SR, Bratislava,
sa odohral v druhý júnový deň a delil sa do niekoľkých častí. Prvú tvorila samotná súťaž zváračov – profesionálov. Tí mali na určenom mieste
zvariť súťažný zvar a to buď zváraním
odtavujúcou sa elektródou v ochran-
Šťastný výherca Ján Vajs z PPS Group
Sponzori podujatia:
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 3 -4 /2 0 1 2
Zľava Ing. Peter Račko, SES, Tlmače, Ing. Jozef Hornig, VÚZ – PI SR,
Boris Pincéš, VÚZ – PI SR, Ing. Pavel Flégl, GSI SLV – SVV Praha, s. r. o.
nej atmosfére inertného plynu (MIG)
alebo aktívneho plynu (MAG). Aby
mohli uchádzači nastúpiť do súťaže, museli splniť jednu zásadnú
podmienku, a síce mať platné zváracie skúšky na zváranie typu MIG/
MAG v krajinách EÚ alebo iné platné oprávnenia nahrádzajúce takúto
skúšku. Súťažiaci mali v súboji naozaj dobrú motiváciu, výherca totiž
získal nielen titul Majster detvianskeho zvaru, ale hlavne automobil značky CITROËN C1. Ďalšie časti podujatia tvorila prezentačná výstava
Podpoliansky deň zvárania a zváracej techniky a seminár Nové materiá-
ly a technológie vo zváraní. V rámci
neho mala odborná verejnosť predovšetkým priestor na vytvorenie
diskusie širokej odbornej verejnosti
s výrobcami a výskumníkmi vo vzťahu k téme semináru. Účastníci si taktiež mohli prakticky odskúšať ponúkané produkty, ale i hľadať spôsoby,
ako efektívne a konštruktívne vyriešiť problémy vyvstávajúce z praxe.
Odborný program podujatia uzavrel
trh práce, na ktorom si mohli zvárači hľadať zamestnanie. Nasledoval
slávnostný raut, na ktorom vyhlásili
1. majstra Detvianskeho zvaru.
Redakcia
Tím rozhodcov bol zložený z odborníkov
zastupujúcich výrobu, vzdelávanie, výskum
a certifikačnú autoritu
89
MSV 2012: Brnianske výstavisko zaplní
sedem priemyselných veľtrhov
54. ročník medzinárodného strojárskeho veľtrhu bude tento rok prebiehať
v tradičnom septembrovom termíne, od 10. do 14. septembra. Spoločne s ním
sa uskutoční ďalších šesť špecializovaných výstavných akcií, a to 8. medzinárodný
veľtrh obrábacích a tvárniacich strojov IMT, 14. medzinárodný zlievarenský veľtrh
FOND-EX, 21. medzinárodný veľtrh zváracej techniky WELDING, 4. medzinárodný
veľtrh technológií pre povrchové úpravy PROFINTECH, 3. medzinárodný veľtrh
plastov, gumy a kompozitov PLASTEX a 11. medzinárodný veľtrh prostriedkov
osobnej ochrany, bezpečnosti práce a pracovného prostredia INTERPROTEC.
Osvedčené spojenie
s technologickými veľtrhmi
Termínové spojenie MSV so špecializovanými technologickými veľtrhmi
nie je úplnou novinkou. V roku 2010
tak usporiadateľská spoločnosť Veletrhy Brno reagovala na vývoj ekonomiky i prezentovaných brandží
a nové spojenie sa osvedčilo. Firmy, ktoré sa predtým zúčastňovali tak Medzinárodného strojárskeho
veľtrhu, ako aj špecializovaných projektov, privítali možnosť vystavovať
iba raz v roku pred širokou odbornou klientelou. Spokojní boli tiež návštevníci, ktorí mohli na jednom mieste nadviazať kontakty a získať všetky
informácie potrebné na podnikanie –
od noviniek vo výrobných technológiách cez výhodné ponuky od dodávateľov materiálov a komponentov až
po problematiku bezpečnosti práce,
financovania alebo výskumu.
Slovenská účasť na MSV
Slovensko patrí, čo sa týka počtu vystavovateľov, pravidelne k najsilnejšie zastúpeným krajinám. Po Nemecku prichádza na brnianske výstavisko
najviac firiem práve zo Slovenska.
V minulom roku sa na MSV prezentovalo viac ako sedemdesiat sloven-
90
ských vystavovateľov vrátane firiem
participujúcich na oficiálnej expozícii Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
Partnerskou krajinou bude India
Tento ročník bude výnimočný rozsiahlou účasťou firiem z Indie, ktorá patrí ku
krajinám s najvyšším hospodárskym
potenciálom. V rámci MSV bude prebiehať tzv. India Show, čo je najvyššia
forma oficiálnej obchodnej a ekonomickej prezentácie Indie v zahraničí.
V roku 2012 sa India Show uskutoční
len v Českej republike a v Japonsku,
pričom v Brne pôjde o premiéru v regióne strednej a východnej Európy.
Na Medzinárodný strojársky veľtrh tak
príde cca 150 indických firiem, taktiež
i významní predstavitelia indických
vládnych inštitúcií.
Zvýraznené témy MSV 2012
Z pohľadu odborného zamerania
bude hlavnou témou ročníka bienálny
prierezový projekt AUTOMATIZACE –
meracia, riadiaca, automatizačná a regulačná technika. Projekt usporiadaný v spolupráci s Českomoravskou
elektrotechnickou asociáciou akcentuje využitie priemyselnej automatizácie v jednotlivých odboroch. Tento
piaty ročník sa zameria na prepojenie nových informačných technológií
a riadení výrobných procesov, na zvyšovanie produktivity, kvality a konkurencieschopnosti a na znižovanie celkových nákladov. Posledného ročníka
AUTOMATIZACE 2010 sa zúčastnilo
282 vystavovateľov z desiatich krajín.
Obzretie sa za posledným
ročníkom
Na minuloročnom Medzinárodnom
strojárskom veľtrhu sa prezentovalo
1 592 vystavujúcich firiem z 23 krajín,
kedy podiel zahraničných účastníkov
vzrástol na 44,7 %. Expozície vystavovateľov si prezrelo 79 296 návštevníkov
zo 65 krajín a zo zahraničia prišlo 6 601
registrovaných návštevníkov, t. j. 8,4 %
z celkového počtu. Na veľtrhu sa akreditovalo 423 novinárov, medzi nimi 68
zahraničných zo šiestich krajín.
Medzinárodný strojársky veľtrh sa
tento rok vracia do tradičného septembrového termínu a s tým súvisí
posun uzávierky prihlášok. Vystavovatelia by sa mali prihlásiť čo najskôr,
rovnako ako v minulom roku ponúkajú usporiadatelia možnosť elektronickej prihlášky, ktorá je k dispozícii na
www.bvv.cz/e-prihlaska.msv.
Veletrhy Brno, a. s.
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 3-4 / 2 0 1 2
A KC I E
Stále se můžete přihlásit!
MSV 2012
IMT 2012
10.–14. 9. 2012
Brno – Výstaviště
www.bvv.cz/welding
INDiE
Partnerská zeME MSV
Veletrhy Brno, a.s.
Výstaviště 1
647 00 Brno
Tel.: +420 541 152 926
Fax: +420 541 153 044
[email protected]
www.bvv.cz/welding
Mezinárodní veletrh svařovací techniky
ÒÌ2ѹ ÂÄÍÓÑÔÌ
ÒÌ2ѹ ÁÑÀÓ
À ÈÒËÀÕ
ÀÕÀ«ŸÕ:ÃÄE«ŸÎËÎÌÎÔÂ
ÁÕÕ ÎÅÅÈÂ
ŠğÂÄÍÓÑÄ
Ï
՚òóàõèóo«ŸçëàõíwŸõòóôï
ÁÕ՟ÅÀÈÑ
Å Ñ ÓÑÀÕÄ
À Ë
ÁÕ՟ÁÀÍÊÀ
ÒÌ2Í%ÑÍÀ
ÓÑÎËÄÉ
°
ÊÎÍÆÑÄÒÎÕ1ŸÂÄÍÓÑÔÌ
ÌÎÑÀÕ
ÀÕÀ
ÓÄËÄÕÈÙÍ:ŸÒÓÔÃÈÎ
՚òóàõèóo«ŸõòóôïŸÆ±
Ʊ
ÓÑÎËÄÉ
Æ°
Ï
Á
Ø
Ì
ÒÌ2ѹŸÒÕÈÓÀ
ÓÀÕØ«ŸÇÑÀÃÄ ÊÑ%ËÎÕ1«ŸÖÑÎÂËÀÖ
À
Ê
Ä
ÏÎËÈÂÈÄ
ÁÔÒ
Ï
Ï
Ï
Ä×ÏÎÏÀÑÊÈÍÆ
Ï
Õäëîãñîì
Ï
Ï
ÒÓÀ
ÓÀÕÄÁÍ: ÂÄÍÓÑÔ̟ÄÃÄ͟²¯¯¯
¸
ÁÔÒ
ÍÎÍÒÓÎ
Ó Ï
´
Ï
ÂÄËÍ: ÀŸÒÏÄÃ
À
È.Í:ŸÓÄÑÌÈÍ%Ë
·
ÇÀÒÈ.È
ÏÑÄÒÒÒ ÂÄÍÓÑÄ
ÁÔÒÈÍÄÒÒÒ ÂÄÍÓÑÄ
ÁÀÍÊÀ
ÇÎËÈÃÀØ
ÀØ ÈÍ͟ÁÑÍÎ
ÊÎÍÆÑÄÒÎÕ%
Õ ÇÀËÀ
Ù%ÌÄ.ÄÊ
Ñ%ÃÈΟÕÄËÄÓÑÇ
Ï
³
Ä
Â
Ù
°¯
ÇÎÓÄ
Π˟ÕÎÑÎÍ2aŸÈÈ
À°
Õ
Å
Ï
ÇÎÓÄ
Î Ë ÕÎÑÎÍ2aŸÈ
Ã
ÁÕÕ ÎÅÅÈÂ
Å Ä
ÁÕÕ ÎÅÅÈÂ
Å Ä
ÁÔÒÈÍÄÒҟÂËÔÁ
Ï
À
˱
Ʊ
Ï
ʌwêîõòênçî
ÎÓÎÊÎË«ŸÌÀÍÀÆÄÌÄÍÓ
ÁÑÍÎ ÏÑÎÓ
ÑÄÆÈÎÍ%ËÍ: ÇÎÒÏÎÃ%PÒÊ%ŸÊÎÌÎÑÀŸÁÑÍÎ
Ç
ÁÔÒ
Ï
·
Áàôäñîõà
¶ ¶
ÁÔÒ
Ñèõènñà
ÕÒÓÔÏ
ÒÌ2ѹ ÏÑÀÇÀ«ŸÎËÎÌÎÔ«ŸÁÑÀÓ
À ÈÒËÀÕ
ÀÕÀ«ŸÕ:ÃÄE
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 3 -4 /2 0 1 2
ÕÉÄÙÃ
91
Nové normy STN, informácie TNI, zmeny a opravy noriem,
vydané, oznámené a zrušené normy v januári až marci
2012 z oblasti zvárania a príbuzných procesov, NDT
a konštrukcií
Nové normy STN z oblasti zvárania
a príbuzných procesov triedy 05
STN EN ISO 15609-5 (05 0311) Stanovenie
a schválenie postupov zvárania kovových materiálov. Stanovenie postupu zvárania. Časť 5:
Odporové zváranie (ISO 15609-5: 2011) (EN ISO
15609-5: 2011)
Platí od 1. 4. 2012
Jej oznámením sa ruší
STN EN ISO 15609-5 (05 0311) Stanovenie
a schválenie postupov zvárania kovových materiálov. Stanovenie postupu zvárania. Časť 5: Odporové zváranie (ISO 15609-5: 2004) (EN ISO
15609-5: 2004) z januára 2005
STN EN 1598 (05 0604) Ochrana zdravia pri zváraní a príbuzných procesoch. Priehľadné zváracie závesy, pásy a ochranné clony na oblúkové
zváracie procesy (EN 1598: 2011)
Platí od 1. 3. 2012
Jej oznámením sa ruší
STN EN 1598 (05 0604) Ochrana zdravia pri zváraní a príbuzných procesoch. Priehľadné zváracie
závesy, pásy a ochranné clony na oblúkové zváracie procesy (EN 1598: 1997) z apríla 2003
STN EN ISO 15011-5 (05 0605) Zdravie a bezpečnosť pri zváraní a príbuzných procesoch. Laboratórna metóda na vzorkovanie dymu a plynov. Časť 5: Identifikácia tepelno-degradačných
produktov vytvorených pri zváraní alebo rezaní
výrobkov zložených z úplne alebo čiastočne organických materiálov pomocou plynu z pyrolýzy
(ISO 15011-5: 2011) (EN ISO 15011-5: 2011)
Platí od 1. 4. 2012
STN EN ISO 10882-1 (05 0606) Zdravie a bezpečnosť pri zváraní a príbuzných procesoch. Odber vzoriek tuhých častíc vo vzduchu a plynov
v dýchacej zóne prevádzkovateľa. Časť 1: Odber
vzoriek tuhých častíc vo vzduchu (ISO 10882-1:
2011) (EN ISO 10882-1: 2011)
Platí od 1. 4. 2012
Jej oznámením sa ruší
STN EN ISO 10882-1 (05 0606) Zdravie a bezpečnosť pri zváraní a príbuzných procesoch. Odoberanie vzoriek častíc atmosféry a plynov v dýchacej zóne operátora. Časť 1: Odber vzoriek častíc
atmosféry (ISO 10882-1: 2001) (EN ISO 10882-1:
2001) z júna 2002
STN EN ISO 17654 (05 1112) Deštruktívne
skúšky zvarov kovových materiálov. Odporové
zváranie. Tlaková skúška švových zvarov zhotovených odporovým zváraním (ISO 17654: 2011)
(EN ISO 17654: 2011)
Platí od 1. 3. 2012
Jej oznámením sa ruší
STN EN ISO 17654 (05 1112) Deštruktívne skúšky
zvarov kovových materiálov. Odporové zváranie.
Tlaková skúška švových zvarov zhotovených odporovým zváraním (ISO 17654: 2003) (EN ISO
17654: 2003) zo septembra 2003
92
STN EN ISO 14271 (05 1137) Odporové zváranie. Skúšanie tvrdosti podľa Vickersa (nízkym
zaťažením a v rozmedzí mikrotvrdosti) zvarov
zhotovených odporovým bodovým, výstupkovým a švovým zváraním (ISO 14271: 2011) (EN
ISO 14271: 2011)
Platí od 1. 3. 2012
Jej oznámením sa ruší
STN EN ISO 14271 (05 1137) Skúšanie tvrdosti podľa Vickersa (nízkym zaťažením a v rozmedzí mikrotvrdosti). Odporové bodové, výstupkové
a švové zvary (ISO 14271: 2000) (EN ISO 14271:
2001) z augusta 2002
STN EN ISO 10863 (05 1157) Zváranie. Používanie difrakčnej techniky merania času prechodu
na skúšanie zvarov (ISO 10863: 2011) (EN ISO
10863: 2011)
Platí od 1. 3. 2012
STN EN ISO 9012 (05 2126) Zariadenia na plameňové zváranie. Ručné horáky s prisávaním
vzduchu. Požiadavky a skúšky (ISO 9012: 2008)
(EN ISO 9012: 2011)
Platí od 1. 4. 2012
STN EN ISO 26304 (05 5501) Zváracie materiály. Drôty a plnené drôtové elektródy a kombinácie elektród a taviva na zváranie pod tavivom
vysokopevných ocelí. Klasifikácia (ISO 26304:
2011) (EN ISO 26304: 2011)
Platí od 1. 2. 2012
Jej oznámením sa ruší
STN EN ISO 26304 (05 5501) Zváracie materiály. Drôty a plnené drôtové elektródy a kombinácie
elektród a taviva na zváranie pod tavivom vysokopevných ocelí. Klasifikácia (ISO 26304: 2008 vrátane Cor 1: 2009) (EN ISO 26304: 2009) z februára 2010
Zmena normy STN z oblasti zvárania
a príbuzných procesov triedy 05
STN EN ISO 15792-1/ A1 (05 5520) Zváracie materiály. Metódy skúšania. Časť 1: Metódy skúšania skúšobných vzoriek zvarového kovu ocelí,
niklu a niklových zliatin (ISO 15792-1: 2000/Amd
1: 2011). Zmena A1 STN EN ISO 15792-1 z novembra 2008 (EN ISO 15792-1: 2008/ A1: 2011)
Platí od 1. 4. 2012
Nové normy STN z oblasti materiálov
triedy 42
STN EN 1560 (42 0005) Zlievarenstvo. Systém
označovania liatiny. Značky materiálov a číselné označovanie materiálov (EN 1560: 2011)
Vydanie: február 2012
Jej vydaním sa ruší
STN EN 1560 (42 0005) Zlievarenstvo. Systém
označovania liatiny. Značky materiálov a číselné
označovanie materiálov (EN 1560: 2011) z augusta 2011
STN EN ISO 26203-2 (42 0320) Kovové materiály. Skúška ťahom pri vysokých rýchlostiach
deformácií. Časť 2: Servohydraulické a iné skúšobné systémy (ISO 26203-2: 2011) (EN ISO
26203-2: 2011)
Platí od 1. 4. 2012
STN EN 16117-1 (42 0607) Meď a zliatiny medi.
Stanovenie obsahu medi. Časť 1: Elektrolytické
stanovenie medi v materiáloch s obsahom medi
menej ako 99,85 % (EN 16117-1: 2011)
Platí od 1. 4. 2012
STN EN 1564 (42 0950) Zlievarenstvo. Ausferitické liatiny s guľôčkovým grafitom (EN 1564:
2011) Platí od 1. 2. 2012
Jej oznámením sa ruší
STN EN 1564 (42 0950) Zlievarenstvo. Izotermicky kalené liatiny s guľôčkovým grafitom (EN 1564:
1997) z januára 2001
STN EN 1561 (42 0953) Zlievarenstvo. Liatiny
s lupienkovým grafitom (EN 1561: 2011)
Platí od 1. 2. 2012
Jej oznámením sa ruší
STN EN 1561 (42 0953) Zlievarenstvo. Liatiny
s lupienkovým grafitom (EN 1561: 1997) z októbra 2001
STN EN ISO 15630-1 (42 1040) Ocele na výstuž
a predpínanie do betónu. Metódy skúšania. Časť
1: Tyče, valcovaný drôt a drôt na výstuž do betónu (ISO 15630-1: 2010) (EN ISO 15630-1: 2010)
Vydanie: apríl 2012
Jej vydaním sa ruší
STN EN ISO 15630-1 (42 1040) Oceľ na betonársku a predpínaciu výstuž. Skúšobné metódy.
Časť 1: Tyče, valcovaný drôt a drôt na výstuž betónu (ISO 15630-1: 2010) (EN ISO 15630-1: 2010)
z apríla 2011
STN EN ISO 15630-2 (42 1040) Oceľ na výstuž
a predpínanie do betónu. Metódy skúšania. Časť
2: Zvárané siete (ISO 15630-2: 2010) (EN ISO
15630-2: 2010)
Vydanie: apríl 2012
Jej vydaním sa ruší
STN EN ISO 15630-2 (42 1040) Oceľ na betonársku a predpínaciu výstuž. Skúšobné metódy. Časť
2: Zvárané siete (ISO 15630-2: 2010) (EN ISO
15630-2: 2010) z apríla 2011
STN EN ISO 15630-3 (42 1040) Ocele na výstuž
a predpínanie do betónu. Metódy skúšania. Časť
3: Ocele na predpínanie (ISO 15630-3: 2010)
(EN ISO 15630-3: 2010)
Vydanie: apríl 2012
Jej vydaním sa ruší
STN EN ISO 15630-3 (42 1040) Oceľ na betonársku a predpínaciu výstuž. Skúšobné metódy. Časť
3: Predpínacia oceľ (ISO 15630-3: 2010) (EN ISO
15630-3: 2010) z apríla 2011
STN EN 1559-1 (42 1260) Zlievarenstvo. TechZ VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 3-4 / 2 0 1 2
N OV É N OR M Y
nické dodacie podmienky. Časť 1: Všeobecne
(EN 1559-1: 2011)
Vydanie: február 2012
Jej vydaním sa ruší
STN EN 1559-1 (42 1260) Zlievarenstvo. Technické dodacie podmienky. Časť 1: Všeobecne (EN
1559-1: 2011) z augusta 2011
STN EN 16124 (42 1281) Zlievarenstvo. Nízkolegovaná feritická liatina s guľôčkovým grafitom
na použitie za zvýšených teplôt (EN 16124: 2011)
Platí od 1. 4. 2012
STN EN 16079 (42 2426) Zlievarenstvo. Liatiny so zhutneným (vermikulárnym) grafitom (EN
16079: 2011)
Platí od 1. 3. 2012
STN EN 10257-1 (42 6435) Drôty z nelegovaných ocelí s povlakom zinku alebo zliatiny zinku
na výstuž silnoprúdových alebo telekomunikačných káblov. Časť 1: Pozemné káble (EN 102571: 2011)
Platí od 1. 4. 2012
Jej oznámením sa ruší
STN EN 10257-1 (42 6435) Drôty z nelegovaných ocelí s po- vlakom zinku alebo zliatiny zinku
na výstuž silnoprúdových alebo telekomunikačných káblov. Časť 1: Pozemné káble (EN 10257-1:
1998) z augusta 2001
STN EN 10257-2 (42 6435) Drôty z nelegovaných ocelí s povlakom zinku alebo zliatin zinku na výstuž silnoprúdových alebo telekomunikačných káblov. Časť 2: Podmorské káble (EN
10257-2: 2011)
Platí od 1. 4. 2012
Jej oznámením sa ruší
STN EN 10257-2 (42 6435) Drôty z nelegovaných
ocelí s povlakom zinku alebo zliatin zinku na výstuž silnoprúdových alebo telekomunikačných
káblov. Časť 2: Podmorské káble (EN 10257-2:
1998) z decembra 2001
STN EN 10270-1 (42 6452) Oceľový drôt na pružiny. Časť 1: Drôt ťahaný za studena a patentovaný z nelegovanej pružinovej ocele (EN 102701: 2011)
Platí od 1. 4. 2012
Jej oznámením sa ruší
STN EN 10270-1 (42 6452) Oceľový drôt na pružiny. Časť 1: Drôt ťahaný za studena a patentovaný z nelegovanej pružinovej ocele (EN 10270-1:
2001) z októbra 2001
STN EN 10270-2 (42 6452) Oceľový drôt na pružiny. Časť 2: Drôt z tepelne zošľachtenej pružinovej ocele (EN 10270-2: 2011)
Platí od 1. 4. 2012
Jej oznámením sa ruší
STN EN 10270-2 (42 6452) Oceľový drôt na pružiny. Časť 2: Drôt z tepelne zošľachtenej pružinovej
ocele (EN 10270-2: 2001) z októbra 2001
STN EN 10270-3 (42 6452) Oceľový drôt na pružiny. Časť 3: Drôt z nehrdzavejúcej pružinovej
ocele (EN 10270-3: 2011)
Platí od 1. 4. 2012
Jej oznámením sa ruší
STN EN 10270-3 (42 6452) Oceľový drôt na pružiny. Časť 3: Drôt z nehrdzavejúcej pružinovej ocele
(EN 10270-3: 2001) z októbra 2001
STN EN 10245-1 (42 6474) Oceľový drôt a drôtené výrobky. Organické povlaky na oceľovom
drôte. Časť 1: Všeobecné požiadavky (EN 102451: 2011)
Platí od 1. 4. 2012
Jej oznámením sa ruší
STN EN 10245-1 (42 6474) Oceľový drôt a drôtené výrobky. Organické povlaky na oceľovom drôte. Časť 1: Všeobecné požiadavky (EN 10245-1:
2001) z decembra 2001
STN EN 10245-2 (42 6474) Oceľový drôt a drôtené výrobky. Organické povlaky na oceľovom
drôte. Časť 2: Drôt s povlakom z PVC (EN 102452: 2011)
Platí od 1. 4. 2012
Jej oznámením sa ruší
STN EN 10245-2 (42 6474) Oceľový drôt a drôtené výrobky. Organické povlaky na oceľovom drôte. Časť 2: Drôt s povlakom PVC (EN 10245-2:
2001) z decembra 2001
STN EN 10245-3 (42 6474) Oceľový drôt a drôtené výrobky. Organické povlaky na oceľovom
drôte. Časť 3: Drôt s povlakom z PE (EN 102453: 2011)
Platí od 1. 4. 2012
Jej oznámením sa ruší
STN EN 10245-3 (42 6474) Oceľový drôt a drôtené výrobky. Organické povlaky na oceľovom
drôte. Časť 3: Drôt s povlakom PE (EN 10245-3:
2001) z decembra 2001
STN EN 10245-4 (42 6474) Oceľový drôt a drôtené výrobky. Organické povlaky na oceľovom
drôte. Časť 4: Drôt s povlakom z polyesteru (EN
10245-4: 2011)
Platí od 1. 4. 2012
Jej oznámením sa ruší
STN EN 10245-4 (42 6474) Oceľový drôt a drôtené výrobky. Organické povlaky na oceľovom
drôte. Časť 4: Drôt s povlakom z polyesteru (EN
10245-4: 2003) z októbra 2003
STN EN 10245-5 (42 6474) Oceľový drôt a drôtené výrobky. Organické povlaky na oceľovom
drôte. Časť 5: Drôt s povlakom z polyamidu (EN
10245-5: 2011)
Platí od 1. 4. 2012
STN EN 1371-1 (42 9722) Zlievarenstvo. Kontrola kapilárnou metódou. Časť 1: Odliatky odlievané do pieskových foriem, do trvalých foriem gravitačne a pod nízkym tlakom (EN 1371-1: 2011)
Platí od 1. 3. 2012
Jej oznámením sa ruší
STN EN 1371-1 (42 9722) Zlievarenstvo. Kontrola kapilárnou metódou. Časť 1: Odliatky odlievané do pieskových foriem, do trvalých foriem gravitačne a pod nízkym tlakom (EN 1371-1: 1997)
z októbra 2001
STN EN 12680-3 (42 9731) Zlievarenstvo. Skúšanie ultrazvukom. Časť 3: Odliatky z liatiny
s guľôčkovým grafitom (EN 12680-3: 2011)
Platí od 1. 3. 2012
Jej oznámením sa ruší
STN EN 12680-3 (42 9731) Zlievarenstvo. Zlievarenstvo. Skúšanie ultrazvukom. Časť 3: Odliatky z liatiny s guľôčkovým grafitom (EN 12680-3:
2003 z júla 2003
Schválené TNI z oblasti materiálov triedy 42
TNI CEN/TR 10353 (42 0576) Chemická analýza
materiálov na báze železa. Analýza ferosilícia.
Stanovenie Al, Ti a P optickou emisnou spektrometriou s indukčne viazanou plazmou (CEN/TR
10353: 2011)
Platí od 1. 2. 2012
TNI CEN/TR 10354 (42 0577) Chemická analýza
materiálov na báze železa. Analýza ferosilícia.
Stanovenie Si a Al röntgenovou fluorescenčnou
spektrometriou (CEN/TR 10354: 2011)
Platí od 1. 2. 2012
Poznámky:
Spracované podľa Vestníka Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, č. 1/2012 až 3/2012.
Redakcia
Aktuálny kurz vo VÚZ – PI SR
IWE –‡†œ‹ž”‘†ýœ˜ž”ƒ«•ý‹ā‹‹‡”
Podmienky prijatia do kurzu:
Ìāƒ–”˜ƒ‹ƒ—”œ—ǣ
Cena kurzu:
ƒ«‹ƒ–‘—”œ—ǣ ƒ„•‘Ž˜‡––‡…Š‹…‡Œ—‹˜‡”œ‹–›Ǥ•–—’Òƒ
ͳͲ–ýā†Ò‘˜
1 740 € bez DPH
17. 9. 2012 - 9. 11. 2012 (1. turnus)
19. 11. 2012 - 7. 12. 2012 (2. turnus)
”‰ƒ‹œƒ«ý‰ƒ”ƒ–ǣ
246 279,
Ing. Mária Tatarová, mobil: 0915 990 787, tel.: 02/49246
fax: 02/49246 279, e-mail: [email protected]
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 3 -4 /2 0 1 2
93
Časopis Welding and Cutting 2011
Ch. Hsu – J. W. Mumaw, Nelson Stud
Welding, Inc., Elyria, USA (12 str.,
22 obr., 5 tab., 9 liter. zdrojov)
gy, Hamburg, Nemecko – M. Kocak,
Gedik Holding in Istanbul, Turecko
(7 str., 13 obr., 3 tab., 8 liter.)
Potential of optical strain field
measurement for the characterisation of the properties of resistance-spot-welded joints
Možnosti optického merania poľa
deformácie na charakteristiku
vlastností odporových bodových
zvarových spojov
M. Rethmeier – S. Brauser – G. Weber,
Federal Institute for Materials Research and Testing BAM, Berlín, Germany (5 str., 6 obr., 1 tab., 7 liter. zdrojov)
Helium additions to MIG shielding
gas – an economic option?
Pridávanie hélia do ochranného
plynu na MIG zváranie – ekonomická možnosť?
A. Gillies, Weir Oil and Gas, – A. Galloway, University of Strathclyde – N.
McPherson, BAE Systems – Surface Ships, Glasgow, Veľká Británia
(4 str., 4 obr., 4 tab., 4 liter.)
Vibration behaviour of steel-aluminium mixed joints executed with
a modified GMA short arc proces
94
Optimisation of the projection geometry for the resistance welding
on newly developd advanced high-strength to ultrahigh-str engt h
steel materials
Časopis Welding and Cutting vychádza v spolupráci Nemeckej zváračskej spoločnosti (Deutsche Verband
für Schweissen und verwandte Verfahren, e. v. DVS), anglického zváračského inštitútu The Welding Institute,
Cambridge a francúzskeho zváračského inštitútu Institut de Soudure,
Paríž a v roku 2011 je to 10. ročník.
Vychádza v anglickom jazyku šesťkrát ročne. Okrem hlavných odborných článkov (Specialist Articles) časopis publikuje aktuálne informácie
z firiem zaoberajúcich sa zváraním,
zo zváračských spoločností a ústavov, organizácií uvedených vydavateľov časopisu, z národných zváračských spoločností v celom svete,
správy o pripravovaných a uskutočnených zváračských akciách, nových knihách a normách, inzeráty atď. Časť príspevkov je prevzatá
z časopisu Schweissen und Schneiden. Rozsah jednotlivých čísiel aj
s prílohami je cca 80 strán, Kontakt:
DVS Media GmbH, P.O.Box 101965,
D-40010 D sseldorf, Nemecko, tel.:
+49/(0)211/1591-0, [email protected]
de, www.dvs-media.info.
Uvádzame zoznam odborných článkov publikovaných v roku 2011, vrátane autorov, ich pracovísk, počtu
strán, obrázkov, tabuliek a literárnych zdrojov:
Vibračné vlastnosti zmiešaných
spojov ocele s hliníkom zhotovených modifikovaným MIG zváraním s krátkym oblúkom
U. Reisgen – M. Steiners – P. Kucharczyk, Institute for Welding Technology and Joining Technology and
the Institute for Ferrous Metallurgy
at the RWTH Aachen University, Aachen, Nemecko (4 str., 4 obr., 1 tab.,
4 liter.)
Optimalizácia geometrie výstupku
na odporové zváranie novo vyvinutých progresívnych materiálov
z vysokopevnej až ultravysokopevnej ocele
T. Bschorr – H. Cramer – F. Zech,
Welding Trainig and Research Institute SLV, Niederlassung der GSI,
mbH, Munich, Nemecko (4 str.,
7 obr., 7 liter.)
Číslo 1/2011
Číslo 2/2011
Weldability of advanced high
strength steel drawn arc stud
welding
Zvariteľnosť progresívnej vysokopevnej ťahanej ocele na oblúkové
priváranie svorníkov
Strength of block joints welded
with large gaps
Pevnosť zváraných izolovaných stykov koľajníc s veľkými medzerami
S. Zacke – W. Fricke – S. E. Eren,
Hamburg University of Technolo-
Strengthening of buildings in
earthquake regions by means of
the adhesive bonding of naturel
fibre fabrics
Spevňovanie budov v seizmických
oblastiach pomocou lepenia výstužných sietí z prírodných vlákien
Číslo 3/2011
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 3-4 / 2 0 1 2
PR E D S TAV U JE M E Z VÁR AČS KÉ ČA S OP I S Y
A. D. Emami, Consult Infrastructure
division of Hochtief Solutions AG,
Essen, Nemecko (5 str., 9 obr., 1 liter.)
Properties of inductively cured adhesive-bonded joints under cyclic
loads
Vlastnosti indukčne vulkanizovaných lepených spojov pri cyklickom namáhaní
O. Hahn – Ch. Girolstein, Universität
Paderborn, Nemecko (5 obr., 11 liter.)
Stress corrosion cracking of carbon steel in ethanol
Korózne praskanie pod napätím
uhlíkovej ocele v etanole
H. Hänninen – V. Hirsi, Aalto University School of Science and Technology, Helsinki – J. Torkkeli, Neste Jacobs Oy, Porvoo, Fínsko (6 str., 15
obr., 2 tab., 7 liter.)
Číslo 4/2011
Development of a cost-effective
seam tracking system for the automated GMA welding of aluminium
alloys
Vývoj nákladovo účinného systému sledovania spoja pri automatizovanom MIG zváraní zliatin hliníka
U. Reisgen – L. Stein – Ch. Geffers
– K. Dilger, Welding and Joining Institute at RWTH Aachen University
– T. N. Pagel – H. Babory, Technical
University Braunschweig, Nemecko
(6 str., 6 obr., 11 liter.)
The effect of flux on formation of
the primary structure of TIG welds
made on aluminium and aluminium alloys
Vplyv taviva na vznik primárnej
štruktúry TIG zvarov hliníka a zliatin hliníka
R. Saidov – R. Abdurakhmanov – D.
Tadjiev, Material Science Institute of
Scientific Association Physic-Sun of
the Academy of Sciences Republic
of Uzbekistan, Tashkent, Uzbekistan – M. Kusch – B. John, Chemnitz University of Technology, Chemnitz, Nemecko (5,5 str., 8 obr., 3 tab.,
7 liter.)
Číslo 5/2011
Forming of thermally coated sheets
for the production of plastic-metal
hybrids with positive-locking joints
Tvárnenie tepelne povlakovaných
tenkých plechov na výrobu hybridov z plastu a kovu so spojmi
s núteným blokovaním
W. Tillmann – A. E. Tekkaya – B.
Rauscher – B Rüther, Technical UniZ VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 3 -4 /2 0 1 2
versity Dortmund, Nemecko (4 str.,
5 obr., 1 tab., 14 liter.)
Influence of reactive process gases on zinc solders on aluminium
and steel
Vplyv plynov reakčného procesu
na zinkové mäkké spájky na spájanie hliníka a ocele
S. Tiemann – L. Lie – U. Holländer
– K. Möhwald – F. W. Bach, Institute
of Materials Science of Leibniz Universität Hanover, Nemecko (4 str.,
5 obr., 5 liter.)
Adaptively controlled high brightness laser-arc hybrid welding
Adaptívne riadené hybridné laserové a oblúkové zváranie s vysokým jasom
Ch. Allen, TWI – The Welding Institute, Cambridge, Veľká Británia (4 str.,
6 obr., 3 tab.)
Regression analysis: A good practice for parameter exploration
and optimisation in laser welding
process
Regresná analýza: Osvedčená
metóda skúmania parametrov
a ich optimalizácie pri laserovom
zváraní
G. Velarde – Ch. Binroth, Hugo Miebach GmbH, Welding Machines Division, Dortmund, Nemecko (6 str.,
7 obr., 1 tab., 12 liter.)
Číslo 6/2011
Improving the accuracy of welding
distortion simulation by taking account of the deep drawing process
Zlepšenie presnosti simulácie de-
formácie vo zváraní pri zohľadnení
procesu hlbokého ťahania plechu
H. Cramer – A. Petropoulos – A.
Lechner, SLV München, Nemecko
(5 str., 6 obr., 6 liter.)
Simulation-assisted, component-related analysis of industrially relevant clamping situations during
welding
Analýza priemyselne relevantných situácií upínania pri zváraní
vo vzťahu k dielcom s podporou
simulácie
M. Zach – A. Schober, Technische
Universität München, Nemecko
(2 str., 3 obr.)
Utilisation of surrogate modelling
in self-optimisation methods of
gas metal arc welding processes
Využitie náhradného modelovania pri samooptimalizačných metódach procesov oblúkového
zvárania taviacou sa elektródou
v ochrane plynu
U. Reisgen – M. Beckers – G. Buchholz – K. Wilms, Welding and Joining
Institute of the RWTH Aachen University, Aachen, Nemecko – D. Gorissen, Computational Engineering
and Design Group, School of Engineering Sciences, Southampton
University, Southampton, Veľká Británia – T. Dhaene, Chent University,
Chent, Belgicko (8 str., 5 obr., 18 liter.)
Redakcia
Poznámka: Časopis možno študovať v technickej
knižnici VÚZ – PI SR v Bratislave. Kontakt: tel.:
+421/(0)/2/492 46 827, [email protected]
95
I N FORM ÁCIE C ERTIFIKAČ NÝC H O R G Á N OV
InnovJoin – atraktívnejšie vzdelávanie
v oblasti zvárania
V súčasnosti je zváranie najdôležitejšou výrobnou technológiou v priemysle. Nedávna štúdia o hospodárskom význame technológie zvárania
v Európe hovorí o tom, že v oblasti priemyslu predstavuje ročnú pridanú hodnotu 86 miliárd eur. Táto oblasť
zaznamenala ale v poslednom desaťročí v komunite mladých ľudí výrazný pokles záujmu, čím rovnaký trend
postrehla aj oblasť kvalifikácie. Dôvodom bola tendencia spájať zváranie
s prívlastkami „špinavá, nebezpečná, prašná“ práca („Dirty, Dangerous, Dusty“). Medzinárodná odborná
komunita v súčasnosti vytvára silnú
marketingovú kampaň s cieľom zmeniť tento pohľad na zváranie. EWF slogan znie “zváranie je v pohode, čisté
a múdre“ („Cool, Clean and Clever“).
Očakáva sa, že táto kampaň prispeje k výraznému zvýšeniu záujmu mladých ľudí o povolanie v oblasti zvárania.
Projekt InnovJoin je Európsky projekt, ktorý vznikol za podpory Európskej komisie pod programom celoživotného vzdelávania. Cieľom projektu
je preklad a implementácia učebnej
pomôcky formou e-learningového
vzdelávania v štyroch krajinách: v Bulharsku, Španielsku, Turecku a na Slovensku, do národných jazykov. Táto
učebná pomôcka bola vyvinutá v Nemecku, kde sa forma takéhoto štúdia
úspešne využíva už niekoľko rokov.
Za podpory využitia transferu inovácií
sa v súčasnosti pripravuje v predmetných krajinách.
Princípom e-learningu je využitie informačných technológií ako novej formy
diaľkového vzdelávania. Takáto forma
štúdia prináša výhody, medzi ktoré sa
radí hlavne vzdelávanie v individuálne zvolenom čase a priestore, menšie
straty pracovného času a šetrenie nákladov na vzdelávací proces.
Pripomíname v tejto súvislosti, že kvalitné vzdelávanie v oblasti zvárania
v systéme EWF/IAB poskytujú len odsúhlasené vzdelávacie miesta – ATB
pod dohľadom Autorizovaného národného orgánu – ANB, ktorým je tradične VÚZ – PI SR.
Poznámka:
Článok vznikol s podporou projektu InnovJoin (Innovation in Distance Learning
Welding Courses), realizovaného v rámci programu celoživotného vzdelávania
(Lifelong Learning Programme) a programu Leonardo Da Vinci – Transfer inovácie
(Transfer of Innovation), s podporou Národnej agentúry BG1 LLP (HRDC).
Ing. Viera Hornigová
Certifikačný orgán pre cert.
personálu vo zváraní a NDT
Internetová stránka projektu InnovJoin – www.innovjoin.com
96
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 3-4 / 2 0 1 2
INNOVJOIN
making welding
educationvmore
stimulating
atraktívnejšie
vzdelávanie
oblasti
zvárania
INNOVJOIN je európsky projekt spolufinancovaný Európskou komisiou v rámci programu celoživotného vzdelávania. Cieľom projektu je preklad a uplatnenie nástroja diaľkového vzdelávania v 4 členských krajinách: v Bulharsku, Turecku, Španielsku a na Slovensku na podporu
inovačných metód diaľkového štúdia v oblasti zvárania.
DÔVOD
Zváranie predstavuje najvýznamnejšiu výrobnú technológiu. Chyby vo zvaroch vedú k nevyčísliteľným katastrofálnym dôsledkom, a tým vyvstáva nutnosť riadneho a efektívneho vzdelávania zváračských odborníkov.
CIEĽ
Zlepšenie podmienok a metód vzdelávania formou diaľkového štúdia v Bulharsku, Turecku,
Španielsku a na Slovensku, ktoré spočívajú na už odskúšaných praktických postupoch jedného z partnerov projektu – Nemecka.
SPÔSOB
Preklad a uplatnenie softvéru diaľkového vzdelávania, ktorý vyvinul nemecký partner a ktorý umožňuje:
z zníženie trvania kurzu o 90 vyučovacích hodín;
z vysokú technickú kvalitu obsahu tematickej náplne kurzu v súlade so smernicami EWF;
z flexibilitu z hľadiska plánovania a prípravy kurzu;
z zníženie prestojov zamestnancov a celkové zníženie nákladov.
www.innovjoin.com
This project has been funded with support from the European Commission.
This publication reflects the views only of the author, and the Commission cannot be held responsible for any use which may be
made of the information contained therein.
VÝSKUMNÝ ÚSTAV ZVÁRAČSKÝ
PRIEMYSELNÝ INŠTITÚT SR
Vás pozýva
QD,9URþQtNSRGXMDWLD
Národné dni zvárania 2012
Hotel Ski & Wellness Residence Družba****
Demänovská dolina
12. 9. – 14. 9. 2012
návrh a výroba zváraných výrobkov, opravy a renovácie
automatizácia a robotizácia zvárania
NYDOLWDYR]YiUDQtDEH]SHþQRVĢSUL]YiUDQt
Y]GHOiYDQLHVN~ãDQLHDFHUWLILNiFLDSHUVRQiOXYR]YiUDQtD1'7
]YiUDQLHYDXWRPRELORYRPDFKHPLFNRPSULHP\VOHYåHOH]QLþQHMGRSUDYHSO\QiUHQVWYHDHQHUJHWLNH
LQRYDWtYQHPHWyG\YR]YiUDQtDVSiMNRYDQt
QRYpQRUP\YR]YiUDQtDVN~ãDQt
]YiUDQLHSODVWRYQRYpPHWyG\]DULDGHQLDDSRORWRYDU\
7HUPtQ
7HUPtQ\
7HU
U
SULKOiVHQLHSUHGQiãN\QDNRQIHUHQFLX
SUL
LKOiV HSUHGQiãN\\QDD QIH
IHUH
UH
RGRY]GDQLHWH[WXSUtVSHYNXGR]ERUQtND
RGR
GRRY]G HWH[[WXS
[ SUtVSHY
HYN
N GR]E
]DVODQLHSULKOiãN\QDNRQIHUHQFLX
]DV
VODQL ULKOiiãN\
i
QDNRQ HQFLX
~KUDGDSRSODWNX]DNRQIHUHQFLX
~K
KUDGD
U
SOD
ODWWNX]]D NRQIH FLX 2UJDQL]DþQtJDUDQWL
,QJ0iULD7DWDURYi
WHO
PRELO
ID[
HPDLOWDWDURYDP#YX]VN
,QJ%HiWD0DFKRYi
WHO
PRELO
ID[
HPDLOPDFKRYDE#YX]VN
Download

VÚZ – PI SR otvoril Centrum excelentnosti vo zváraní