7-8 | 2009
odborný časopis so zameraním na zváranie a príbuzné technológie | ročník 58
ISSN 0044-5525
Výskum vlastností zvarových spojov
novovyvinutej žiarupevnej modifikovanej
2,25Cr1Mo ocele T/P24 vo VÚZ – PI SR
ZVÁRANIE NÁS SPÁJA
VÝSKUM A VÝVOJ
ZVÁRACIE MATERIÁLY
TECHNOLÓGIE A ZARIADENIA
VZDELÁVANIE
CERTIFIKÁCIA A SKÚŠOBNÍCTVO
Račianska 71, 832 59 Bratislava 3
tel.: +421/(0)2/492 46 300, fax: +421/(0)2/492 46 296
e-mail: [email protected], www.vuz.sk
PR Í H OV OR
Vážení čitatelia,
v januári 2009 uplynulo 60 rokov od založenia Výskumného ústavu zváračského,
významnej odbornej inštitúcie Československa a Slovenska. Od roku 1949 sa táto odborná ustanovizeň postupne stala centrom
pre transfer výsledkov výskumu a vývoja
zvárania a príbuzných procesov do praxe.
Jedinečné postavenie VÚZ, ako odborového
pracoviska, umožnilo nielen implementáciu
technológie zvárania do výroby, ale aj rozvoj
poznatkov z oblasti spájania, ktoré získali ocenenia doma
i v zahraničí. K postaveniu a menu VÚZ a súčasného Výskumného ústavu zváračského – Priemyselného inštitútu
SR (VÚZ – PI SR) prispelo aj členstvo v celosvetovej organizácii IIW (International Institute of Welding – Medzinárodný zváračský inštitút) a neskôr v európskej EWF (European Federation for Welding, Joining and Cutting – Európska
federácia pre zváranie, spájanie a rezanie).
Výročie založenia VÚZ – PI SR sme sa preto rozhodli pripomenúť si nielen s domácou, ale aj so zahraničnou komunitou. Regionálny medzinárodný kongres IIW „Moderné konštrukčné materiály a technológie ich spájania“
a paralelný seminár Národného dňa zváračov „Normalizácia, certifikácia a skúšobníctvo“ túto skutočnosť prezentujú. Významné zváračské organizácie Poľska (Instytut
spawalnictva, Gliwice), Česka (Česká svářečská společnost – ANB, Praha), Maďarska (Gepipari Tudományos
Egyesületet, Budapešť), Rakúska (Schweisstechnische
Zentralanstalt, Viedeň), Slovinska (Institut za varilstvo,
Ljubljana) a Ukrajiny (Institut elektrosvarki im. E. O. Patona, Kyjev) prijali výzvu na organizáciu kongresu pod záštitou IIW s významnou podporou súčasného past prezidenta IIW Chrisa Smallbona. Chcú tak spoločne prezentovať
dnešný a očakávaný stav technológie spájania materiálov v regióne strednej a východnej Európy. Účasť odborníkov z Japonska, Číny, Belgicka a ďalších krajín je dôkazom, že rozvoj technológií spájania materiálov je stále
predmetom výskumu nielen v našom regióne a spája odborníkov na celom svete. Organizáciou kongresu chceme
pripomenúť, že technológie spájania, a zváranie obzvlášť,
sú významnou a stále sa rozvíjajúcou výrobnou technológiou s veľkou pridanou hodnotou. Organizáciou kongresu
chceme prispieť ku zmene 3D pohľadu na technológiu zvárania (Dirty – špinavá, Dusty – prašná, Dangerous – nebezpečná) na technológiu 3C (Clever – vyspelá, Clean – čistá,
Cool – moderná).
Vážení zváračskí odborníci, prijmite pozvanie na tento významný kongres, na rad hodnotných prednášok a prezentácií, na rozhovory s poprednými odborníkmi a v neposlednom rade aj svojimi priateľmi. Tešíme sa na Vašu účasť
14. – 16. októbra 2009 vo Vysokých Tatrách.
Dear readers,
60 years since the foundation of Výskumný
ústav zváračský (Welding Research Institute) – VÚZ, a significant technical institution of
Czechoslovakia and Slovakia, passed in January 2009. Since the year 1949 this technical institution has gradually become the centre of
transfer of research and development results
in welding and allied processes into practice.
The unique position of VÚZ as branch workplace allowed not only to implement welding
technology into production but also to develop knowledge in
the field of joining which achieved acknowledgement both in
the native country and abroad. To the role and name of VÚZ
and recent Výskumný ústav zváračský – Priemyselný inštitút
SR (Welding Research Institute – Industrial Institute of the
Slovak Republic) (VÚZ – PI SR) contributed also its membership in the world-wide famous organisation International Institute of Welding (IIW) and later on in the European Federation
for Welding, Joining and Cutting (EWF).
Therefore we decided to commemorate the foundation anniversary of VÚZ – PI SR both with domestic and foreign community. The regional IIW International Congress ‘Progressive structural materials and their joining technologies’
and parallel seminar of the National Day of Welders ‘Standardisation, Certification and Testing’ present this fact.
Significant welding organisations from Poland (Instytut spawalnictva, Gliwice), the Czech Republic (Česká svářečská
společnost – ANB, Prague), Hungary (Gépipari Tudományos
Egyesületet, Budapest), Austria (Schweisstechnische Zentralanstalt, Vienna), Slovenia (Institut za varilstvo, Ljubljana) and
the Ukraine (Institut elektrosvarki im. E. O. Patona, Kiev) accepted the appeal for organisation of the congress under the
patronage of IIW with significant support of recent IIW past
President Chris Smallbone. In this way they want to present
together recent and anticipated state of technology of joining
materials in the region of Central and East Europe. The participation of specialists from Japan, China, Belgium and other
countries proves the evidence that the development of technologies of joining materials is still the subject of research not
only in our region but it unites specialists world-wide. By the
congress organisation we want to remind that joining technologies and especially welding represent a significant constantly developing production technology with high value added.
Through congress organisation we want to contribute to the
change of 3D view on welding technology (Dirty, Dusty, Dangerous) to 3C technology (Clever, Clean, Cool).
Dear welding specialists, accept the invitation to this significant congress, a series of valuable lectures and presentations, discussions with renowned specialists and last but
not least also with your friends. We are looking forward to
your participation on 14 – 16 October 2009 in High Tatras.
Ing. Ľuboš Mráz, PhD.,
predseda národného organizačného výboru kongresu
Ing. Ľuboš Mráz, PhD.,
Chairman of national congress organising committee
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 7 -8 /2 0 0 9
173
O B SAH
■ PRÍHOVOR
173 Ing. Ľuboša Mráza, PhD., predsedu národného organizačného
výboru regionálneho kongresu IIW
■ ODB ORNÉ ČLÁNKY
175 Výskum a vývoj spoľahlivosti zváraných konštrukcií v minulosti
a dnes | KAROL KÁLNA
181 Praktické zkušenosti s navařováním páskovými elektrodami |
MARTIN KUBĚNKA
185 Erózno-kavitačné poškodenie zváraných komponentov potrubia
zmiešavača alkylačného benzínu | PETER BERNASOVSKÝ –
PETER BRZIAK – PETER ZIFČÁK – JANA ORSZÁGHOVÁ
■ ZVÁRANIE PRE PRAX
189 Kvalita bodových odporových zvarov pozinkovaných oceľových
plechov | RUDOLF MIŠIČKO – ĽUBOŠ KAŠČÁK – JÁN VIŇÁŠ –
MARTIN FUJDA
193 Potrubie – Bezpečnostno-technické pravidlá č. 032/BTP/TI |
PETER PRIBULA
197 Optické zariadenie Welding Expert na meranie a kontrolu rozmerov
zvarových spojov | DAVID ČERNICKÝ – PETER JANOK
■ INFORMÁCIE CERTIFIKAČNÝCH ORGÁNOV
201 Zoznam osôb kvalifikovaných a certifikovaných vo zváraní vo
VÚZ – PI SR v 1. polroku 2009 | VIERA HORNIGOVÁ
205 Zoznam osôb certifikovaných vo VÚZ – PI SR v nedeštruktívnom
skúšaní v súlade s normou STN EN 473 v 1. polroku 2009 |
DANA BARINOVÁ
207 Zoznam osôb certifikovaných vo VÚZ – PI SR v súlade s STN
EN 473 a v zmysle Smernice 97/23/EC pre tlakové zariadenia
(PED) v 1. polroku 2009 | DANA BARINOVÁ
■ NOVÉ NORMY
208 Nové normy STN, informácie TNI, zmeny a opravy noriem
vydané a oznámené a normy zrušené v júli až septembri 2009
z oblasti zvárania, NDT a konštrukcií (triedy 01, 03, 05, 69 a 73)
| ALOJZ JAJCAY
210 Nové normy STN, informácie TNI, zmeny a opravy noriem
vydané a oznámené a normy zrušené v júli až septembri 2009
z oblasti materiálov (triedy 42 a 31) | ALOJZ JAJCAY
■ PREDSTAVUJEME ZVÁRAČSKÉ ČASOPISY
212 Časopis Welding & Cutting – ročník 2008 | ALOJZ JAJCAY –
ALENA MARTYKÁNOVÁ
■ INFORMÁCIE VÚZ – PI SR
220 Prvý medzinárodný IIW kongres v regióne strednej a východnej
Európy Moderné konštrukčné materiály a technológie ich
spájania
■ INFORMÁCIE A ROZHOVORY
214 Pohľad zahraničného študenta na našu realitu – stáž
vo VÚZ – PI SR v rámci programu IAESTE
■ JUBILEÁ
215 Doc. Ing. Karol Kálna, DrSc., plný pracovného a životného elánu
zavŕšil 75 rokov života
215 Výskumná pracovníčka laboratória analytickej chémie VÚZ – PI SR
Ing. Helena Vrbenská oslávila životné jubileum
■ SPOMÍNAME
216 Ing. Josef Bečka, CSc., navždy opustil naše rady
216 Ing. Ladislav Müncner, CSc., bývalý vedecko-výskumný
pracovník VÚZ, zomrel ako osemdesiatšesťročný
■ PRÍLOHY
217 Spoločnosti a firmy pracujúce v oblasti zváracej techniky,
materiálov a služieb, navrhovania a výroby zváraných konštrukcií
174
7-8/2009
58. ročník
Odborný časopis so zameraním na
zváranie, spájkovanie, lepenie, rezanie,
striekanie, materiálové inžinierstvo
a tepelné spracovanie, mechanické
a nedeštruktívne skúšanie materiálov
a zvarkov, zabezpečenie kvality,
hygieny a bezpečnosti práce.
Periodicita 12 čísel ročne.
Evid. č. MK SR EV. 203/08
Vydáva
Výskumný ústav zváračský
Priemyselný inštitút SR
člen medzinárodných organizácií
International Institute
of Welding (IIW)
a European Federation
for Welding, Joining
and Cutting (EWF)
Generálny riaditeľ: Ing. Peter Klamo
Šéfredaktor: Ing. Tibor Zajíc
Redakčná rada:
Predseda: prof. Ing. Pavol Juhás, DrSc.
Podpredsedovia:
prof. Ing. Jaroslav Koukal, CSc.;
prof. Ing. Peter Grgač, CSc.
Členovia: Ing. Jiří Brynda; Ing. Pavel Flégl;
doc. Ing. Július Hudák, PhD.; Ing. Alojz Jajcay;
doc. Ing. Karol Kálna, DrSc.; Ing. Július
Krajčovič; Dr. Ing. Zdeněk Kuboň; Ing. Otakar
Libra; doc. Ing. Vladimír Magula, PhD.; doc. Ing.
Harold Mäsiar, PhD.; Ing. Ľuboš Mráz, PhD.; Ing.
Miroslav Mucha, PhD.; doc. Ing. Jozef Pecha,
PhD.; Ing. Gabriel Petőcz; Ing. Pavol Radič; doc.
Ing. Pavol Sejč, PhD.; Dr. Ing. František Simančík
Adresa a kontakty na redakciu:
Výskumný ústav zváračský
Priemyselný inštitút SR
redakcia časopisu ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ
Račianska 71, 832 59 Bratislava 3
tel.: +421/(0)2/49 246 514, 49 246 475,
49 246 300, fax: +421/(0)2/49 246 296
e-mail: [email protected]
http://www.vuz.sk
Grafická príprava:
TYPOCON, s. r. o., Bratislava
tel./fax: +421/(0)2/44 45 71 61
Tlač: FIDAT, s. r. o., Bratislava
tel./fax: +421/(0)2/45 258 463
Distribúcia: VÚZ – PI SR, RIKA
a Slovenská pošta, a. s.
Objednávky časopisu
prijíma VÚZ – PI SR, každá pošta
a doručovatelia Slovenskej pošty.
Objednávky do zahraničia vybavuje
VÚZ – PI SR; Slovenská pošta, a. s.,
Stredisko predplatného tlače,
Uzbecká 4, P.O.BOX 164, 820 14 Bratislava 214,
e-mail: [email protected];
do ČR aj RIKA (Popradská 55,
821 06 Bratislava 214) a VÚZ – PI SR.
Cena dvojčísla: 3,31 € (100,- Sk),
pre zahraničie: 3,52 € (106,- Sk)
Konverzný kurz: 30,1260
Toto dvojčíslo vyšlo v septembri 2009
© VÚZ – PI SR, Bratislava 2009
Za obsahovú správnosť inzercie
zodpovedá jej objednávateľ
O D B O R N É Č L Á NKY
Výskum a vývoj spoľahlivosti zváraných
konštrukcií v minulosti a dnes
Research and development of reliability of welded structures
in the past and today
KAROL KÁLNA
Doc. Ing. K. Kálna, DrSc., Výskumný ústav zváračský – Priemyselný inštitút SR (Welding Research Institute – Industrial Institute of SR),
Bratislava, Slovensko, [email protected]
Československo – priekopník vo výskume odolnosti oceľových konštrukcií proti krehkému porušeniu Výskum vlastností zvarových spojov vo Výskumnom ústave zváračskom Bratislava Únava (vysokokmitová)
zvarových spojov Deformačná (nízkokmitová) únava Rýchlosť rastu únavovej trhliny Krehký lom Lamelárne porušovanie plechov Creep – tečenie materiálov Mechanické spracovanie zvarových spojov
konštrukcií Skúšky rúr diaľkových produktovodov Voľba zváracích materiálov na výrobu oceľových
konštrukcií Stanovenie podmienok zvárania Príklady uplatnenia výsledkov výskumu v priemysle
Tradition of the investigation of limit states of failure in Czechoslovakia and Výskumný ústav zváračský
(Welding Research Institute) Bratislava is described. Demonstration of some test results high-cycle fatigue,
low-cycle fatigue, fatigue crack growth rate, brittle fracture, lamellar tearing and creep is presented.
Mechanical treatment of welded joints and investigation of residual life time of old pipelines were reported.
Selection of welding consumables and determination of the welding procedures specification WPS were
mentioned.
Československo patrilo k priekopníkom vo výskume odolnosti oceľových konštrukcií proti krehkému porušeniu. Na podnet
prof. Františka Faltusa bolo v ŠKODA Plzeň v r. 1962 postavené a uvedené do činnosti zaťažovacie zariadenie vyvíjajúce ťah 10 tisíc ton, t. j.
100 MN (do konca 60-tych rokov
bolo najväčšie na svete). Skúšali sa
na ňom oceľové platne prierezu až
250 x 1 200 mm (Re = 240 MPa) [1].
Neskôr bolo v Škodovke postavené
odstreďovacie zariadenie na hodnotenie odolnosti proti krehkému
porušeniu oceľových diskov parných turbín skutočnej hrúbky.
Významné výskumné práce sa robili vo SVÚM Praha, ÚTAM Praha,
Vítkovice Ostrava, ÚFM Brno, VÚZ
Bratislava, VŠT Košice a inde.
Královopolská strojírna Brno vyrobila štyri veľké kyvadlové kladivá
s energiou rázu 1 000 kpm (10 kJ),
na ktorých bolo možné skúmať telesá hrubé až 50 mm. Jedno kyvadlové kladivo je doteraz v činnom stave vo VÚZ – PI SR.
Výsledky výskumu sa využili v praxi pri výrobe náročných zváraných
konštrukcií. Požiadavky na zvýšenie húževnatosti konštrukčných
materiálov ovplyvnili výskum ocelí
pre prevádzkové teploty do –60 °C
(zariadenia na povrchovú ťažbu na
Sibíri, elektrická lokomotíva 81E pre
>
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 7 -8 /2 0 0 9
BAM), ako aj odpovedajúcich zváracích materiálov [2].
Použitie prístupov lomovej mechaniky pri navrhovaní hrubostenných
zváraných konštrukcií proti krehkému porušeniu sa overovali skúškami do porušenia hrubostenných tlakových nádob (hrúbky t = 40 až
120 mm, do –30 °C) vo VÚZ Bratislava [3].
Na základe výsledkov skúšok výskumní pracovníci VÚZ Bratislava
vypracovali smernice na výrobu
a použitie nežíhaných tlakových
nádob a veľkých zásobníkov
skvapalnených plynov s hrúbkou
steny do 50 mm pre Královopolskú
strojírnu Brno, Vítkovice Ostrava
a ČKD Praha. Stanovili technické
požiadavky na výrobu privádzačov
prečerpávacích vodných elektrární
Čierny Váh (priemer D = 3 600 mm;
hrúbka steny t = 44 mm) a Dlouhé
Stráne (D = 3 600 mm; t = 54 mm)
s nežíhanými zvarovými spojmi.
Na všetky tieto tlakové zariadenia
sa používali ocele pevnostnej triedy S355 z výroby Vítkovíc a zváracie materiály zo železiarní vo Vamberku. K významnejším stavbám
patria aj tranzitné plynovody. Bolo
postavených niekoľko tisíc km rúrovodov priemeru DN 1200 a DN
1400. Na montážne zváranie sa
použili elektródy prevažne z Vamberka. Odolnosť proti krehkému
porušeniu rúr sa overovala skúškami do porušenia pri teplotách TS =
–10 až –30 °C.
Osvojenie metódy merania zvyškových napätí aj po hrúbke materiálu
(zvarových spojov) a poznatky z lomovej mechaniky vytvorili predpoklady na stanovenie podmienok pre
nahradenie tepelného spracovania
zvarov mechanickým spracovaním.
Výsledkom týchto prác je technická norma ČSN/STN 05 0211: 1992
Tepelné a mechanické spracovanie zvarových spojov nelegovaných
a nízkolegovaných ocelí. Všeobecné zásady [4].
1 VÝSKUM VLASTNOSTÍ
ZVAROVÝCH SPOJOV VO VÚZ
BRATISLAVA
Už od začiatku založenia VÚZ
v r. 1949 sa vedľa výskumu technológií spájania materiálov zváraním
venovala pozornosť aj vlastnostiam
zvarových spojov. V laboratóriách
mechanických skúšok sa robili skúšky ťahom, rázom v ohybe na stanovenie KCU3, lámavosti, tvrdosti atď.
Potreba skúšať zvarové spoje skutočnej hrúbky viedla k vybaveniu laboratória strojmi s väčším zaťažením. V ďalších častiach sú uvedené
najzaujímavejšie výsledky skúšok
mechanických vlastností zvarových
spojov.
175
Výskum a vývoj spoľahlivosti zváraných konštrukcií v minulosti a dnes
Obr. 1 Závislosť stredného napätia Sm
a amplitúdy napätia Sa zváraných detailov
pri teplote skúšky +20 °C a –60 °C
Fig. 1 Dependence of mean stress Sm and
stress amplitude Sa of welded details at test
temperature –60 °C and +20 °C
Obr. 2 Krivky životnosti pri deformačnej únave
ocele Mn-Mo pri +20 a +350 °C
Fig. 2 Service life curves at strain fatigue of
Mn-Mo steel at +20 °C and +350 °C
1.1 Únava (vysokokmitová)
zvarových spojov
1.3 Rýchlosť rastu únavovej
trhliny
Výskumu únavovej pevnosti zvarových spojov sa venovala mimoriadna pozornosť. Okrem bežných
skúšok únavy zvarových spojov
a detailov sa skúmal vplyv rôznych
defektov a vplyv preťaženia spoja
na únavovú pevnosť. Overovali sa
spôsoby zvýšenia únavovej pevnosti zváraných detailov, najmä pretavením TIG úpätia zvaru. Rozsiahle
skúšky sa robili pri výstavbe bratislavského Prístavného mosta. Na
výrobu oceľovej konštrukcie mosta
sa použila vtedy nová oceľ 11 503.1
(S355N) a odpovedajúce zváracie
materiály. Okrem skúšok tupých
zvarov a zváraných detailov sa robili skúšky trecích spojov s vysokopevnostnými skrutkami. Pre plánované dodávky ťažobných strojov na
Sibír pre pracovné podmienky do
–60 °C bola vyvinutá oceľ 13 116.1
(S355NL) a odpovedajúce zváracie
materiály. Skúšky únavy pri teplote T = –60 °C sa robili v komorách
chladených parami tekutého dusíka [5]. Na obr. 1 je závislosť stredného napätia Sm a amplitúdy napätia Sa, teda Sm – Sa tupých zvarov
a pozdĺžnej výstuhy pri teplotách
T = +20 °C a –60 °C. Na zvýšenie
únavovej pevnosti zváraných detailov sa použilo TIG pretavenie úpätia
zvaru [6].
Výskum rastu únavových trhlín
bol zameraný na správanie sa trhlín v nežíhaných zvarových spojoch. Skúšobné telesá boli hrubé až
25 mm. Pri skúške telies s okrajovým vrubom – CT v oblasti nižších
hodnôt rozkmitu súčiniteľa intenzity
napätia ΔK < 60 MPa√m je rýchlosť
rastu únavovej trhliny da/dN v nežíhaných zvarových spojoch výrazne
nižšia ako v oceli. Pri skúške telies
s centrálnou trhlinou CCT je mierne
vyššia (obr. 3) [8]. Merania zvyškových napätí v priebehu rastu únavovej trhliny potvrdili (obr. 4), že to spôsobujú zvyškové napätia бyr (kolmé
na os zvaru), ktoré sú na okrajoch
zvarov tlakové, a tak zmenšujú efektívnu hodnotu ΔK, t. j. brzdia rast trhliny.
Skúšky rýchlosti rastu únavovej trhliny v oceli a vo zvarových spojoch
určených na výrobu ťažobných zariadení na Sibír sa robili aj pri teplote
T = –60 °C [8].
1.2 Deformačná (nízkokmitová)
únava
Obr. 3 Závislosti rýchlosti rastu únavovej trhliny
da/dN od rozkmitu súčiniteľa intenzity napätia
ΔK pre tupý spoj ocele S355 J2 vyhotovený
pod tavivom (PM – základný materiál, CT –
excentrický ťah, WM – zvarový kov, CCT –
centrálna trhlina)
Fig. 3 Dependences of fatigue crack growth
rate da/dN on stress intensity coefficient range
ΔK for SAW joint (steel type S555 J2) (PM –
parent metal, CT – eccentric tension, WM –
weld metal, CCT – central crack)
Obr. 4 Priebeh zvyškových napätí бy v
skúšobnom telese CT pri raste únavovej trhliny
Fig. 4 Course of residual stresses бy in
specimen CT at fatigue crack growth
176
Na skúšky deformačnej únavy sú
potrebné špeciálne skúšobné stroje – elektrohydraulické s uzavretou
slučkou riadenia. Skúšky sa robia
pri konštantnej deformácii. Skúšobné stroje VÚZ, ojedinelé v Československu, umožňujú skúšať pri
konštantnej pozdĺžnej plastickej
deformácii εpl. Skúšky deformačnej únavy sú náročné, robili sa len
pre niektoré konštrukcie, ako sú
hrubostenné tlakové nádoby jadrových a chemických reaktorov, bubnov parných kotlov a pod. Na obr. 2
je závislosť amplitúdy deformácie εa
od počtu kmitov zaťaženia N ocele Mn-Mo (15 223.9) pri teplote skúšania T = +20 a +350 °C. Vplyvom
teploty sa mení hranica platnosti deformačnej únavy [7].
Cenné údaje poskytli skúšky deformačnej únavy reaktorovej ocele 15Ch2MFA s protikoróznym návarom (základný materiál a návar
majú rozdielne deformačné charakteristiky).
1.4 Krehký lom
Skúšky rázovej (vrubovej) húževnatosti KCU3 sa robili na overenie nových zváracích materiálov a technológií zvárania. Postupne boli
nahradené skúškami s tyčami s vrubom V na stanovenie KCV. Na stanovenie prechodových teplôt húževnato-krehkého porušenia TT ocelí
a zvarových spojov skutočnej hrúbky
bol postavený padostroj s energiou
rázu E = 10 kJ, neskôr veľké kyvadlové kladivo s rovnakou energiou.
Po vzniku noriem na skúšanie lomovej húževnatosti KIC (norma ASTM
E399-70T) sa postupne zavádzali
aj v ČSR, vrátane VÚZ. Na hodnotenie odolnosti ocelí proti krehkému
porušeniu sa dodnes používa schéma podľa obr. 5, teplotná závislosť
lomovej húževnatosti KIC a závislosti
prechodových teplôt (CAT – teplota
zastavenia trhliny) [9].
Pri posudzovaní príčin krehkého porušenia oceľových konštrukcií sa
zistilo, že významným činiteľom je
hrúbka materiálu. Skúmaniu vplyvu hrúbky na prechodové teploty
TT sa venovali mnohé laboratóriá
vo svete. Významné skúšky sa robili v ŠKODA Plzeň na zaťažovacom
zariadení s ťahovou silou 100 MN
(10 000 ton). Skúšali sa platne hrubé
50 mm, 100 mm, 150 mm a 200 mm,
široké 1 200 mm [1]. Vo VÚZ sa robili skúšky rázom v ohybe veľkých telies – DT (dynamic tear) hrubých až
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 7-8 / 2 0 0 9
O D B O R N É Č L Á NKY
50 mm na veľkom kyvadlovom kladive E = 10 kJ. Výsledky skúšok sú
na obr. 6, kde je závislosť prechodových teplôt TDTE od hrúbky telesa
B. Pri zmene hrúbky ocele z 10 mm
na 50 mm zvýši sa prechodová teplota o 50 °C [10].
Na stanovenie lomovej húževnatosti
ocelí a zvarových spojov hrubostenných tlakových zariadení jadrových
elektrární sa robili skúšky veľkých
telies CT 75 a CT 100. Teplotná závislosť lomovej húževnatosti podľa J-integrálu KCJ ocele 22 K (hrúbka 137 mm) je na obr. 7. Namerané
údaje KCJ boli prepočítané na hrúbku h = 137 mm [11].
Obr. 5 Súvislosť krehkolomových charakteristík
Fig. 5 Coherence of brittle fracture
characteristics
Obr. 7 Teplotná závislosť lomovej húževnatosti
KCJ ocele 22 K
Fig. 7 Temperature dependence of fracture
toughness KCJ of 22 K steel type
ZM – parent metal, h – thickness
1.5 Lamelárne porušovanie
plechov
V niektorých zváraných konštrukčných častiach sú plechy namáhané
aj v smere hrúbky, t. j. kolmo na povrch plechu. Pri nevhodných vlastnostiach oceľového plechu môžu
v ňom vzniknúť lamelárne trhliny.
Keď vzniknú trhliny pri zváraní alebo hneď po zváraní, hovoríme o lamelárnej praskavosti, ak vzniknú
dôsledkom zaťažovania, hovoríme
o lamelárnom porušovaní. Na hodnotenie odolnosti plechov proti lamelárnemu praskaniu bola zavedená kontrakcia Z Z pri skúške ťahom
tyčí v smere hrúbky plechu. Podľa
EN 10164 [12] sa rozlišujú tri kvality
oceľových plechov Z15, Z25 a Z35.
Kvalita Z35, t. j. Z Z ≥ 35 % predstavuje najvyššiu odolnosť proti lamelárnemu porušeniu.
Prípady lamelárneho porušenia
z praxe potvrdzujú, že charakteristikou odolnosti je húževnatosť. Z praktických dôvodov je účelné použiť
nárazovú prácu, napr. KVZ = 40 J
pri návrhovej teplote Tmin.
Na obr. 8 sú teplotné závislosti nárazovej práce KV plechu S355 JO v smere pozdĺžnom LT, priečnom TL a cez
hrúbku plechu SL. Veľmi rozdielne sú
údaje KV v pozdĺžnom a priečnom
smere, čo je nevýhodné, nevyhovujúce je KVZ = 10 J pri +20 °C [12].
1.6 Creep – tečenie materiálov
Pri zváraní ocelí na výrobu tlakových
zariadení tepelných elektrární dôležitou charakteristikou je medza pevnosti pri tečení – žiarupevnosť. Hodnotí sa dlhodobými skúškami pri
stálej teplote a konštantnom zaťažení, trvajúcimi aj 2 až 3 roky. Skúšky
žiarupevnosti telies tvaru tyčí sa robia pri teplote až 850 °C, výnimočne
i pri vyšších teplotách.
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 7 -8 /2 0 0 9
Obr. 6 Závislosť prechodovej teploty TDTE
od hrúbky telesa B
Fig. 6 Dependence of transition temperature
TDTE on thickness of specimen B
Na skúšanie žiarupevnosti obvodových zvarov rúrok, zhotovených rôznymi spôsobmi zvárania, boli vyvinuté skúšobné zariadenia s vnútorným
tlakom vodnej pary. Skúšali sa rúrkové telesá priemeru 30 mm až 50 mm
pri tlaku do 60 MPa a teplotách T =
450 až 650 °C. Na obr. 9 sú porovnané údaje žiarupevnosti telies tyčového tvaru (segmenty) a rúrkového
Ø 32/5 mm. Do diagramu sú vynesené výpočtové krivky pre austenitickú
oceľ 18Cr13Ni2,5Mo (17 341) [14].
2 MECHANICKÉ SPRACOVANIE
ZVAROVÝCH SPOJOV
KONŠTRUKCIÍ
Zlepšenie húževnatosti vyrábaných
ocelí a v nadväznosti aj zvarových
kovov koncom sedemdesiatych rokov umožnilo zmierniť požiadavky na
tepelné spracovanie zvarov. Poznatky z praxe a merania povrchových
zvyškových napätí zvarov naznačili, že preťažením nad prechodovou teplotou materiálov možno významne zmenšiť zvyškové napätie
vo zvarových spojoch a zmenšiť nebezpečenstvo krehkého porušenia
Obr. 8 Teplotné závislosti nárazovej práce KV
ocele typu S355 JO (obsah síry 100 ppm,
hrúbka h = 12 mm)
PM – základný materiál, HAZ – teplom ovplyvnená
oblasť, LT – pozdĺžny smer, TL – priečny smer, SL –
cez hrúbku plechu, Z – kontrakcia
Fig. 8 Temperature dependences of KV impact
energy of steel type S355 JO (S content 100
ppm, thickness h = 12 mm)
PM – parent metal, LT – longitudinal direction,
TL – transverse direction, SL – through plate
thickness
konštrukcií. Na pochopenie mechanizmu zmenšenia zvyškových napätí бr bolo treba merať napätie aj po
hrúbke zvaru. Zdokonalila sa metóda merania zvyškových napätí po
hrúbke materiálu pomocou odporových tenzometrov odvŕtaním stĺpca materiálu. Vykonalo sa množstvo
meraní v rôzne hrubých zvarových
spojoch (do 120 mm), austenitických návaroch a tvrdonávaroch valcov valcovacích stolíc [15].
Overovali sa tieto spôsoby mechanického spracovania zvarových spojov s cieľom zmenšenia zvyškových
napätí a zvýšenia úžitkových vlastností konštrukcií:
– tlaková skúška za tepla nádob tlakových zariadení,
– statické preťažovanie zvarového
spoja (spravidla ohybom),
– vibračné spracovanie zvarkov,
– spracovanie zvarového spoja výbuchom.
Na obr. 10 sú priebehy zvyškových
napätí po hrúbke zvarového spoja
ocele S355N zhotoveného ručným
oblúkovým zváraním a mechanicky
spracovaného.
Na základe skúšok hrubostenných
177
Výskum a vývoj spoľahlivosti zváraných konštrukcií v minulosti a dnes
Obr. 9 Porovnanie žiarupevnosti tyčových a rúrkových telies z ocele 17 341
fract-PM – lom v základnom materiáli, fract-WM – lom vo zvarovom kove,
no fract – bez lomu, RBW – odporové stláčacie stykové zváranie (25),
MAW – ručné oblúkové zváranie obalenou elektródou (111)
Fig. 9 Comparison of creep strength of bar and tube specimens
(17 341 steel type – 18Cr13Ni2Mo)
RBW – resistance butt welding (25), MAW – metal arc welding with
covered electrode (111)
Obr. 10 Priebeh zvyškových napätí po hrúbke zvarového spoja
zhotoveného ručným oblúkovým zváraním ocele S355N hrúbky
t = 25 mm – a) stav po zvarení, b) statické preťaženie ohýbaním,
c) vibračné spracovanie, d) tepelné spracovanie na zmenšenie napätí –
PWHT
Fig. 10 Course of residual stresses along MMAW welded joint thickness
t = 25 mm – a) as-welded condition, b) static overloading, by bending,
c) vibrational treatment, d) heat treatment to relieve stresses PWHT
VIBRÁTOR – vibrational equipment
tlakových nádob s nežíhanými zvarmi podrobených tlakovým skúškam
za tepla a meraní zvyškových napätí
vo zvaroch bola vydaná norma ČSN/
STN 05 0211 Tepelné a mechanické
spracovanie zvarových spojov nelegovaných a nízkolegovaných ocelí.
Všeobecné zásady [4], ktorá platí dodnes. Vo VÚZ boli vydané smernice
na výrobu hrubostenných tlakových
zariadení bez tepelného spracovania.
3 SKÚŠKY RÚR DIAĽKOVÝCH
PRODUKTOVODOV
Prvé diaľkové rúrovody na prepravu
ropy a zemného plynu zo Sovietskeho zväzu boli postavené v šesťdesiatych rokoch. Rúry mali priemer DN
= 500 mm alebo 700 mm, boli zhotovené z nekvalitných ocelí 13 030.0,
15G2S a X52. Rúrovody boli projektované na životnosť 30 rokov, dodnes
sú v prevádzke. Rozsiahla výstavba tranzitných plynovodov sa začala v sedemdesiatych rokoch. Priemer rúr bol DN = 1 200 mm, neskôr
1 400 mm. S ohľadom na nebezpečenstvo havárií plynovodov VÚZ po-
178
Obr. 11 Skúška zvyškovej životnosti dlhodobo prevádzkovanej rúry DN 700, hrúbky t = 8,2 mm
(oceľ 15G2S)
Fig. 11 Test of residual service life of long-term serviced pipe DN 700, t = 8.2 mm (15G2S steel type)
žadoval, aby rúry spĺňali požiadavky
odolnosti proti krehkému porušeniu
podľa predpisov API a BG.
Na overovanie odolnosti rúr proti porušeniu a skúšky zvyškovej ži-
votnosti dlhodobo prevádzkovaných
rúr bola vo VÚZ postavená skúšobňa veľkých tlakových zariadení (maximálny tlak pri jednorazovom zaťažení p = 100 MPa, pri opakovanom
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 7-8 / 2 0 0 9
O D B O R N É Č L Á NKY
Tab. 1 Vplyv tepelného príkonu zvárania Q na húževnatosť zvarového kovu spoja skúšobnej vzorky pre bratislavský most Apollo
Tab. 1 Effect of heat input of welding Q on toughness of weld metal of the joint of specimen of Bratislava Apollo bridge
Oceľ označenie
Steel designation
Spôsob, poloha
Process, position
S355ML
MCE-14
S355ML
MCE-20
S355M
TM 11/07
MAG, 135
PA
MAG, 135
PA
MMA, 111
PF
S355N
HM 8/08
MMA, 111
PC
S355N
HM 8/08
S355N
HM 8/08
MMA, 111
PC
MMA, 111
PF
Hrúbka
Thickness
t
(mm)
Q
(kJ/mm)
RSeH
(MPa)
RWeL
(MPa)
25
2,5
433
509
25
1,0
433
527
25
V: 1,2 – 1,8
K: 2,6 – 3,0
365
460
40
V: 0,7 – 1,2
K: 2,8
375
475
380
460
380
469
25
25
V: 0,64
K: 2,10
V: 46
K: 2,26
KV (J)
T (°C)
KCJ (MPa√m)
T (°C)
67/23
(–40 °C)
129/105
(–40 °C)
116/48
(–20 °C)
147/81
20
(–20 °C)
169
(–20 °C)
86/28
(–20 °C)
170
(–30 °C)
275
(–30 °C)
158
(–20 °C)
73/60
(–20 °C)
92/78
(–20 °C)
96/80
(–20 °C)
V – V zvar – V weld, K – K zvar – K weld
zaťažení p = 50 MPa, minimálna
skúšobná teplota T = –30 °C).
Postup skúšky a stanovenie zvyškovej životnosti dlhodobo prevádzkovanej rúry plynovodu (viac než 30 rokov) je na obr. 11. Rozmery rúry sú:
DN 700, hrúbka steny t = 8,2 mm.
Špirálovo zváraná rúra je z ocele
15G2S (0,13 % C, 1,36 % Mn, 0,89 %
Si, Re = 380 MPa), prechodová teplota TDW75% = +23°C. Po opakovanom zaťažovaní s blokmi tlakov
Δp = 2,0 MPa, 3,0 MPa a 4,0 MPa
po N = 2 000 kmitov bol vytvorený
vrub do špirálového zvaru do hĺbky
a = 4,1 mm, modelová nádoba bola
ochladená na T = –11 °C a zaťažená
do porušenia. Porušenie nastalo pri
tlaku pc = 11,1 MPa (max. prevádzkový tlak je p = 5,1 MPa). Za predpokladu, že významné zmeny tlaku
Δp = 0,5 MPa sú dvakrát denne, vypočítaná zvyšková životnosť skúšanej rúry je vyše 2 000 rokov [16].
4 VOĽBA ZVÁRACÍCH
MATERIÁLOV NA VÝROBU
OCEĽOVÝCH KONŠTRUKCIÍ
Z poznatkov z praxe bolo známe, že
medza klzu zvarového kovu R We môže
byť o málo vyššia (maximálne o 20 %)
ako medza klzu základného materiálu R Se. Väčší rozdiel je nepriaznivý.
Pri použití pevnejších zvarových kovov v tupých spojoch s čiastočným
prievarom alebo v kútových zvaroch
krížových spojov tvárne porušenie
nenastane v krčku zvaru, ale v základnom materiáli šmykovým lomom
(asi pod 45° uhlom). Pevnosť v šmyS mäkkých ocelí je asi (0,80 až
ku R m
0,86) Rm (pevnosti v ťahu). Potom
priaznivý vplyv vyššej pevnosti zvarového kovu R W
m je do:
S.
= (1,13 až 1,22) R m
RW
m
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 7 -8 /2 0 0 9
Tieto úvahy boli potvrdené skúškami tupých spojov s čiastočným prievarom vykonanými vo VÚZ Považanom v r. 1977 [17].
Havárie provizórneho hradenia (rozmer 34 m x 14,4 m) v 12/1989 a neskôr dolnej vratne plavebnej komory Vodného diela Gabčíkovo (19,5 m
x 22 m) v 3/1994 potvrdili, že významne vyššia medza klzu zvarového kovu R We ako medza klzu ocele
R Se môže spôsobiť krehké porušenie
konštrukcie. Vhodný pomer R We /R Se je
zvlášť dôležitý v oblastiach koncentrácie nominálneho napätia (napr.
vo zvaroch odbočiek tlakových zariadení a vo zvaroch podobných tvarových zmien konštrukcie), kde pri
spolupôsobení zvyškových napätí môžu vo zvaroch vzniknúť trhliny
a porušenie konštrukcie krehkým lomom aj pri prevádzkovom zaťažení.
Prípustné charakteristiky zvarového
kovu sú:
R We = R Se +(1 až 100) MPa,
S
RW
m = (0,9 až 1,2) R m.
Rázová húževnatosť KCV zvarového spoja (WM, HAZ) pri návrhovej
teplote Td musia byť rovnaké alebo
vyššie ako požadované hodnoty pre
oceľ. Tieto požiadavky obsahuje národná príloha normy STN EN 19931-8/NA:2007 Eurokód 3. Navrhovanie oceľových konštrukcií. Časť 1-8:
Navrhovanie uzlov [18].
5 STANOVENIE PODMIENOK
ZVÁRANIA
Európske normy pre zhotovenie
oceľových konštrukcií, vrátane tlakových zariadení, požadujú spracovanie „stanovených podmienok
zvárania“ – WPS. Účelom WPS je,
aby zvarové spoje konštrukcií mali
požadovanú kvalitu a vlastnosti.
Pre zložité konštrukcie treba mať
väčší počet WPS. Tieto sa vyhotovia spravidla na základe skúseností, ojedinele podľa údajov skúšok
zváraných vzoriek – WPQR. V postupoch zvárania WPS sa často
udávajú široké rozsahy parametrov
zvárania, aby pri výrobe nevznikli
problémy.
Tepelný príkon zvárania Q nepriamo
závisí od rýchlosti zvárania v a tá od
rozkyvu elektródy/drôtu.
Pri veľkom rozkyve elektródy je
malá rýchlosť zvárania v a vzrastá
tepelný príkon Q, čo má nepriaznivý vplyv na húževnatosť zvarového
kovu spoja.
Vybrané údaje o vplyve tepelného príkonu zvárania Q na húževnatosť zvarového kovu spoja sú
v tab. 1. Skúšobná vzorka zvarového spoja pre bratislavský most
Apollo sa zhotovila zváraním MAG
(135) podľa zvyklostí výrobcu, pri
Q = 2,5 kJ/mm – zvar nevyhovel.
Opravný zvarový spoj zhotovil ten
istý zvárač s upravenými parametrami zvárania a Q = 1,0 kJ/mm.
Zmenou parametrov zvárania, zmenšením tepelného príkonu zvárania Q
sa zvýšila húževnatosť spoja: nárazová práca KV pri T = –0 °C z KV = 67 J
(min. 23 J) na KV = 129 J (min. 105 J)
a lomová húževnatosť pri T = –30 °C
z KCJ = 170 MPa√m na KCJ = 275
MPa√m.
Pri zváraní skúšobnej vzorky hrubej t = 40 mm pre vratne Vodného
diela Gabčíkovo v koreňovej časti
spoja Q = 2,8 kJ/mm bola nárazová práca KV (–20 °C) = 20 J, nevyhovujúca, vo výplňovej časti spoja zváraného „šnurovaním“ Q = 0,7
až 1,2 kJ/mm bola KV (–20 °C) =
147 J (min. 81 J).
179
Výskum a vývoj spoľahlivosti zváraných konštrukcií v minulosti a dnes
Predpisy pre zváranie morských
konštrukcií (off shore) prísne ohraničujú rozkyv elektródy pri zváraní.
6 UPLATNENIE VÝSLEDKOV
VÝSKUMU V PRAXI
Z najvýznamnejších realizačných
výstupov výskumu spomenieme aspoň tieto:
– Smernice na výrobu hrubostenných tlakových nádob bez tepelného spracovania – Výnimka
z ČSN 69 0010 (1975) pre KS Brno,
Vítkovice, ČKD Praha (v r. 1983),
– Smernice na výrobu veľkých zásobníkov skvapalnených plynov
(objem V = 5 000 m3, priemer D =
21 m, hrúbka t ≤ 50 mm) pre Slovnaft Bratislava, HM Ostrava (1985),
– Smernice na výrobu a montáž privádzačov prečerpávacích vodných
elektrární: Čierny Váh t ≤ 44 mm
(1977), Dlouhé Stráne t ≤ 54 mm
(1985),
– Stanovenie požiadaviek na vlastnosti ocele a zváracích materiálov
pre oceľový železnično-diaľničný
most – Prístavný most v Bratislave (1982),
– Stanovenie požiadaviek na vlastnosti ocele a zváracích materiálov,
ako aj konštrukčné úpravy detailov pre nové dolné vráta Vodného
diela Gabčíkovo pre ČKD Blansko
a Steel OK Levice (1994),
– Stanovenie požiadaviek na vlastnosti ocelí a zváracích materiálov,
ako aj podmienok zvárania pre
oceľový most Apollo v Bratislave
(2001).
ZÁVER
V šesťdesiatych rokoch patrilo Československo k priekopníkom vo výskume krehkého porušenia. V oblasti únavy a creepu dosahovali
naše práce medzinárodnú úroveň.
Vo výskume medzných stavov porušenia zvarových spojov sa zaradil Výskumný ústav zváračský medzi popredné pracoviská. Vysoké
uznanie získali práce na overenie
prístupov lomovej mechaniky na základe údajov meraní zvyškových napätí a skúšok hrubostenných tlakových nádob. Norma ČSN/STN 05
0211: 1992 Tepelné a mechanické
spracovanie zvarových spojov nelegovaných a nízkolegovaných ocelí. Všeobecné zásady [4] je ojedinelá
v medzinárodnom meradle. Výsledky výskumu boli a sú i dnes využívané pri výrobe náročných hrubostenných zváraných konštrukcií, veľkých
mostov atď.
180
Niektoré európske normy, napr. EN
1993-1-9: 2007 Eurokód 3. Navrhovanie oceľových konštrukcií. Časť
1-9: Únava [20] a EN 1993-1-10: 2007
Eurokód 3. Navrhovanie oceľových
konštrukcií. Časť 1-10: Húževnatosť
materiálu a vlastnosti v smere hrúbky [21] nie sú dobré. Na nedostatky
týchto noriem upozorňujú príslušné
národné dodatky STN EN 1993-1-9/
NA: 2007 a STN EN 1993-1-10/NA:
2007. Na výrobu a opravy náročných zváraných konštrukcií musia
byť presné technické dodacie podmienky, ktoré podmieňujú spoľahlivosť konštrukcií. Kvalifikované technické podmienky môžu vytvoriť len
odborne vzdelaní ľudia.
CONCLUSIONS
In the sixties Czechoslovakia belonged to pioneers in research of
brittle failure. Our works achieved
international level in the field of fatigue and creep. Výskumný ústav
zváračský ranked among leading workplaces in research of limit fracture states of welded joints.
The works for verification of fracture mechanics approaches based
on data of measurements of residual stresses and tests of thick-walled
pressure vessels achieved high recognition. The ČSN/STN 05 0211:
1992 standard ‘Heat and mechanical treatment of welded joints in unalloyed and low alloy steels. General
principles’ [4] is unique world-wide.
The research results were and also
today are exploited in manufacture of
stringent thick-walled welded structures, huge bridges, etc.
Some European standards, e. g. EN
1993-1-9 ‘Eurocode 3. Design of steel
structures. Part 1-9: Fatigue’ [20] and
EN 1993-1-10 ‘Eurocode 3. Design
of steel structures. Part 1-10: Material toughness and through-thickness properties’ are not good [21].
Respective national supplements
STN EN 1993-1-9/NA: 2007 and STN
EN 1993-1-10/NA: 2007 point out to
drawbacks of these standards. Fabrication and repair of stringent welded
structures require precise technical
delivery conditions which condition
reliability of structures. Only technically educated people can create
qualified technical conditions.
Literatúra
[1] Kálna, K.: Investigation of the size
effect in brittle failure. In.: Proc. 3rd
Conference on Dimensioning,
Budapest, 1968
[2] Kálna, K. – Blecha, A.: Zvárané
konštrukcie pre nízke teploty do –60 °C.
[3]
[4]
[5]
[6]
[7]
[8]
[9]
[10]
[11]
[12]
[13]
[14]
[15]
[16]
[17]
[18]
[19]
[20]
[21]
Zváračské správy-Welding News, 40,
1990, č. 4, s. 73
Kálna, K. a kol.: Zvárané nežíhané
tlakové nádoby a zásobníky pre nízke
pracovné teploty. Zváračské správyWelding News, 36, 1986, č. 3, s. 49
ČSN/STN 05 0211:1992 Tepelné
a mechanické spracovanie zvarových
spojov nelegovaných
a nízkolegovaných ocelí. Všeobecné
zásady
Gregor, V.: Únavová životnosť
konštrukčných uzlov z ocele 13 116.1
pri prevádzkových teplotách do –60 °C.
Zváračské správy-Welding News, 41,
1991, č. 3, s. 60
Ulrich, K. – Adamičková, M. – Kálna,
K.: Increase of welded joint fatigue
strength in steel structures by TIG
dressing. IIW Doc. XIII-1773-99
Kálna, K. – Malík, K.: Repair welding
of defects in steam power boiler
drums. IIW Doc. XI-586-92
Ulrich, K.: Šírenie únavových trhlín
vo zvarových spojoch. [Kandidátska
dizertačná práca], VÚZ Bratislava,
1980
Kálna, K.: Porovnanie základných
kritérií odolnosti proti krehkému
porušeniu. Zváranie, 20, 1971,
č. 9-11, s. 272 – 278
Piussi, V.: Vplyv hrúbky skúšobného
telesa na výsledky skúšok DT.
[Výskumná správa], VÚZ Bratislava,
1990
Müncner, L.: Skúšky lomovej
húževnatosti ocele 22K. [Výskumná
správa], VÚZ, Bratislava, 11, 1986
EN 10164: 2005 Oceľové výrobky so
zlepšenými deformačnými
vlastnosťami kolmo na povrch
výrobku. Technické dodacie
podmienky
Kálna, K. – Piussi, V.: Lamelárne
porušenie valcovaných plechov vo
zváraných konštrukciách, ZváranieSvařování, 48, 1999, č. 7, s. 149 – 153
Veľký, M. – Doležal, J.: Výskum
vplyvu nestacionárneho namáhania
a defektov na žiarupevnosť.
[Výskumná správa], VÚZ, Bratislava,
11, 1979
Jesenský, M.: Zvyškové napätia vo
zvarových spojoch a ich vplyv na
úžitkové vlastnosti zvarkov. Interná
publikácia, VÚZ, 1980
Kálna, K.: Contribution to the
assessment of life time of transmission
pipelines, IIW Doc. XI-745-01
Považan, J.: Vplyv neprievaru koreňa
na statickú únosnosť tupých zvarov.
Zváračské správy-Welding News, 27,
1977, č. 3, s. 53
STN EN 1993-1-8: 2007 Navrhovanie
oceľových konštrukcií. Časť 8:
Navrhovanie uzlov + STN EN 1993-18/NA: 2008
Kálna, K.: Vývoj a výskum
spoľahlivosti zváraných konštrukcií
v minulosti a dnes. In.: 18. Seminár
ESAB, Trnava 7. 4. 2009, s. 40 – 51
STN EN 1993-1-9: 2007 Eurokód 3.
Navrhovanie oceľových konštrukcií.
Časť 9: Únava + STN EN 1993-1-9/
NA: 2007
STN EN 1993-1-10: 2007 Eurokód 3.
Navrhovanie oceľových konštrukcií.
Časť 1-10: Húževnatosť materiálu
a vlastnosti v smere hrúbky +
STN EN 1993-1-10/NA: 2007
<
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 7-8 / 2 0 0 9
O D B O R N É Č L Á NKY
Praktické zkušenosti s navařováním
páskovými elektrodami
Practical experience from surfacing with strip electrodes
MARTIN KUBĚN KA
Ing. M. Kuběnka, PhD., ESAB AB, Vamberk, Česká republika, [email protected]
Navařování páskami pod tavidlem a elektrostruskově – velmi flexibilní a ekonomická alternativa nanášení
povrchových vrstev (zpravidla na nízkolegované ocele) různého chemického složení anebo vlastností, např.
tvrdosti anebo odolnosti proti korozi Představení tří špičkových dodavatelů technologických kompletů pro
chemický a petrochemický průmysl, energetiku a těžké strojírenství a tří vysoko produktivních aplikací
navařování páskami (navařování nádob páskou pod tavivem pro recyklaci papíru; elektrostruskové navařování
kulových kohoutů pro petrochemický průmysl; renovace pístnic hydrauliky těžebních strojů povrchových dolů)
Základní představa navařování páskou pod tavidlem, elektrostruskovým procesem a možnosti renovací
touto technologií
Submerged arc and electroslag surfacing – very flexible and economical alternative of deposition of surface
layers (usually on low-alloy steels) of different chemical composition or properties, e.g. hardness or corrosion
resistance was outlined. Three top suppliers of technological complexes for chemical, petrochemical, power
engineering and heavy industries and three high efficient applications of surfacing with strip electrodes
(submerged arc surfacing of vessels for paper recycling with strip electrode; electroslag surfacing of ball
cocks for petrochemical industry; renovation of piston rods of hydraulics of mining machines for open-pit
mines) are presented. The basic concept of submerged arc surfacing with strip electrode, electroslag process
and possibilities of renovation with this technology are described.
1 PRINCIP NAVAŘOVÁNÍ
PÁSKOVÝMI ELEKTRODAMI
Nástup tzv. nových, či progresivních
technologií je dán neustále rostoucími požadavky na snižování výrobních
nákladů, zvyšování kvality užitkových vlastností svařenců a zvyšování
požadavků na bezpečnost práce
a ochranu životního prostředí. V případě zvyšování užitkových vlastností
svařenců se jedná především o snižování jejich hmotnosti, zvyšování
poměru pevnosti k měrné hmotnosti, tvarové a rozměrové přesnosti po
svařování a snižování výskytu defektů. Toho se dociluje zaváděním nových materiálů, zkvalitňováním práce
konstruktérů cestou výpočetní techniky a zaváděním nových technologií
svařování a navařování.
Navařování páskovými elektrodami
pod tavidlem (SAW) a elektrostruskové navařování (ESW) [1] je velmi flexibilní a ekonomickou alternativou nanášení povrchových vrstev odlišného
chemického složení či vlastností, například korozivzdornosti či tvrdosti, zpravidla na nízkolegované oceli.
Vysokolegované materiály, jako jsou
nerezavějící oceli nebo slitiny na bázi
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 7 -8 /2 0 0 9
Obr. 1 Princip navařování páskovou elektrodou pod tavidlem (vlevo) a elektrostruskově (vpravo)
Fig. 1 Principle of submerged arc surfacing with strip electrode (left) and electroslag surfacing (right)
niklu, jsou pro své vlastnosti nezbytné pro celou řadu aplikací v mnoha
odvětvích průmyslu. V řadě případů
by však cena výkovku nebo svařence z těchto materiálů dosáhla závratných, často neakceptovatelných
výšek. Právě navařování za použití
páskových elektrod je reálnou cestou
redukce cen těchto komponentů výrobních zařízení pro chemický a petrochemický průmysl, jadernou energetiku, ale v neposlední řadě také pro
renovace opotřebených dílů.
1.1 Navařování páskovou
elektrodou pod tavidlem
Při navařování páskovou elektrodou pod tavidlem SAW (obr. 1 vle-
vo) se oblouk nepravidelně přemisťuje podél celé šířky konce pásky.
Kov se taví a kapka se formuje
v místě, kde je nejkratší vzdálenost
páska – základní materiál (tam je
nejnižší napětí oblouku a nárůst
svařovacího proudu). Po odkápnutí se oblouk přemístí. Rychlost
a frekvence přemisťování je dána
velikostí proudu, šířkou a tloušťkou
pásky a dále elektrickými, dynamickými a magnetickými jevy, které probíhají při odtavování pásky.
Roztavený kov prochází obloukem
ve formě volných kapek, které reagují s tavidlem a tuhnou v oblasti
promíšení s nataveným základním
materiálem pod vrstvou strusky.
Páskové elektrody jsou používá-
181
Praktické zkušenosti s navařováním páskovými elektrodami
Tab. 1 Chemické složení páskové elektrody OK Band 309L a pod tavivem navařeného kovu (hm. %)
nádob pro recyklaci papíru
Tab. 1 Chemical composition of OK Band 309L electrode and submerged arc weld metal (wt %) of
vessels for paper recycling
Materiály / Materials
OK Band 309L
OK 10.06 + OK Band 309L
C
0,015
0,03
Si
0,40
0,60
Mn
1,8
0,8
P
0,02
0,03
S
0,01
0,02
Cr
23,5
18,6
Ni
14,0
11,9
Mo
–
2,5
Tab. 2 Chemické složení základního materiálu ASTM A350 LF2 a páskové elektrody OK Band
309LNb (hm. %) pro jednovrstvý elektrostruskový návar kulových kohoutů
Tab. 2 Chemical composition of ASTM A350 LF2 parent metal and OK Band 309LNb (wt %)
electrode for single-layer electroslag weld overlay of ball cocks
Materiály / Materials
Základní materiál ASTM A350 LF2
Parent metal ASTM A350 LF2
OK Band 309LNb
C
Si
Mn
Cr
0,350 0,15 – 0,30 0,60 – 1,35 0,30
0,012
0,25
1,80
Ni
Mo
0,40
0,12
20,40 13,50 2,80
Tab. 3 Chemické složení jednovrstvého elektrostruskového návaru (hm. %) kulových kohoutů
páskou OK Band 309LMo
Tab. 3 Chemical composition of single-layer electroslag weld overlay (wt %) of ball cocks with OK
Band 309LMo strip electrode
Materiál / Material
OK 10.10 + OK 309LMo ESW
C
0,033
Si
0,60
Mn
1,38
Cr
17,83
Ni
11,59
Mo
2,51
FN
5,6
Tab. 4 Chemické složení základního materiálu ASTM A694 F70 a páskové elektrody typu Inconel
625 (OK Band NiCrMo3) (hm. %) pro jednovrstvý elektrostruskový návar kulových kohoutů
Tab. 4 Chemical composition of ASTM A694 F70 parent metal and Inconel 625 (OK Band NiCrMo3)
(wt %) strip electrode for single-layer electroslag weld overlay of ball cocks
Materiály / Materials
C
Si
Mn
Základní materiál
ASTM A694 F70
0,300 0,130 – 0,370 1,500
Parent metal
ASTM A694 F70
OK Band NiCrMo3
0,009
0,048
0,035
Ni
Cr
Mo
Nb+Ta
Fe
–
–
–
–
–
8,78
3,68
0,3
zbytek
22,18
rest
Tab. 5 Chemické složení elektrostruskového dvouvrstvého návaru páskou typu Inconel 625 (hm. %)
kulových kohoutů (základní materiál ASTM A694 F70)
Tab. 5 Chemical composition of electroslag double-layer weld overlay fabricated with Inconel 625
(wt %) strip electrode in ball cocks (ASTM A694 F70 parent metal, OK Band NiCrMo3 strip electrode)
Materiály / Materials
OK 10.11 + OK NiCrMo3
1. vrstva / 1st layer
OK 10.11 + OK NiCrMo3
2. vrstva / 2nd layer
C
Si
Mn
0,026
0,45
0,07
0,026
0,33
0,08
Cr
Ni
zbytek
20,17
rest
zbytek
20,15
rest
Mo
Nb+Ta
Fe
8,18
3,23
8,5
8,16
3,15
6,4
Tab. 6 Chemické složení základního materiálu 13 123 pístnic hydrauliky těžebních strojů
povrchových dolů a původního návaru A 406 (hm. %)
Tab. 6 Chemical composition of 13 123 parent metal of piston rods of hydraulics for mining
machines of open pit mines and previous original A 406 (wt %) weld overlay
Materiály / Materials
Základní materiál 13 123
Parent metal 13 123
Původní návar A 406
Previous overlayer A 406
C
Si
Mn
P
S
Cr
V
0,23
0,30
1,2
0,04
0,04
–
0,25
0,10
0,50
0,5
–
–
16,0
–
Tab. 7 Chemické složení páskové elektrody OK Band 430 a jednovrstvého návaru (hm. %) pístnic
hydrauliky těžebních strojů
Tab. 7 Chemical composition of strip electrode and single-layer weld overlay of piston rod (wt %)
Materiály / Materials
OK Band 430
OK Flux 10.07 + OK Band 430
C
Si
Mn
P
0,04
0,05
0,40
0,48
0,70
0,30
–
0,02
ny zpravidla o rozměrech 60 x 0,5
a 90 x 0,5 mm [2].
1.2 Elektrostruskové navařování
páskovou elektrodou
ESW je procesem, při němž je pro
tavení páskové elektrody využíváno
odporové teplo vznikající průchodem proudu roztavenou struskou
182
S
Cr
Ni
–
17,00
–
0,01 13,27 2,89
Mo
–
0,9
o nízké elektrické vodivosti (obr. 1
vpravo). Elektrický oblouk hoří pouze v počáteční fázi svařovacího procesu, dokud se nedocílí roztavení tavidla. Poté elektrický oblouk zaniká.
Svarová lázeň vzniká odtavováním
páskové elektrody, na rozdíl od SAW
po celé šířce pásky najednou.
Jedním z hlavních kriterií výběru
technologie navařování pro kon-
krétní aplikaci je stupeň promíšení navařeného kovu se základním
materiálem, který je požadován co
nejnižší. Při navařování drátem pod
tavidlem se stupeň promíšení pohybuje v intervalu 25 – 60 %, při použití
páskové elektrody se tato hodnota
mění na 8 – 30 %, u elektrostruskového činí pouze 8 – 12 % v závislosti
na charakteru procesu a šířce pásky [3].
Výkon odtavení dosahuje při elektrostruskovém navařování páskou
z nerezavějící oceli 60 x 0,5 mm stejnosměrným proudem (páska + pól)
hodnoty 11 – 13 kg/hod [4].
1.3 Výhody elektrostruskového
navařování
V porovnání s navařováním pod tavidlem vykazuje elektrostruskový
proces následující výhody:
zvýšení výkonu odtavení o 60 až
80 %,
poloviční promíšení vzhledem
k podstatně nižšímu průvaru (maximálně 10 – 15 % promíšení),
možnost použití nižšího napětí
(24 – 26 V), a tedy nižší spotřeby
tavidla,
vyšší proud a proudová hustota (mezi 1 000 – 1 250 A pro šířku pásky 60 mm, čemuž odpovídá
33 – 42 A/mm2, při použití speciálních vysokorychlostních tavidel až
nad 2 000 A a tedy 70 A/mm2),
zvýšení rychlosti navařování o 50 –
200 %,
porovnatelné vnesené teplo,
nižší spotřeba tavidla (okolo 0,4 –
0,5 kg/kg pásky),
nižší rychlost krystalizace má za
následek lepší odplynění a zamezení vzniku pórů, vyšší metalurgická čistota pak zlepšuje odolnost
vůči vzniku trhlin a zvyšuje korozivzdornost.
2 PRAKTICKÉ APLIKACE
V PRŮMYSLU
2.1 Navařování nádob páskou
pod tavivem pro recyklaci
papíru
Příkladem aplikace navařování páskovou elektrodou pod tavidlem je
výroba recyklačních nádob použitého papíru ve firmě Ahlstrom Machinery ve Finsku. Ty mohou dosahovat průměru 4 m, délky až 40 m
a hmotnost často převyšuje 200
tun. Nádoby jsou běžně vyráběny
z nízkolegovaných konstrukčních
ocelí a jsou obvykle opatřeny austenitickou vložkou, rozměry nádoby
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 7-8 / 2 0 0 9
O D B O R N É Č L Á NKY
Firma Oxy welding Engineering
v Itálii se specializuje na konstrukci,
výrobu a dodávky kulových kohoutů pro petrochemický průmysl, energetiku a ekologii. Výrobní závod se
nachází v obci Magnago nedaleko
Milána a v jejím výrobním sortimentu jsou především pohyblivé součásti armatur o průměru nad 1 500 mm
gie (jako např. navařování plněnou
elektrodou s oscilací) a splňující náročná kvalitativní kriteria. Process
qualification record (PQR) byly vytvořeny ve shodě s ASME IX a splnily všechna očekávání na zvýšení
kvality výroby.
Byly provedeny následující testy
kvality návarů:
– vizuální kontrola a kontrola rovnoměrnosti návaru,
– kapilární zkouška,
– chemická analýza navařeného
Obr. 3 Navařování vnější plochy kulového
kohoutu páskovou elektrodou pro fy Oxy welding
Engineering (průměr Ø 1 524 mm, pásková
elektroda OK Band 309LMo, jedna vrstva)
Fig. 3 Surfacing of outer surface of ball cock
with strip electrode for Oxy-welding Engineering
Company (Ø 1 524 mm diameter, OK Band
309Lmo strip electrode, single layer)
Obr. 4 Navařování vnější plochy kulového
kohoutu fy Oxy welding Engineering (průměr
Ø 1 524 mm, pásková elektroda OK Band
NiCrMo3, dvě vrstvy)
Fig. 4 Surfacing of outer surfaceof ball cock of
Oxy-welding Engineering Company (Ø 1 524
mm diameter, OK Band NiCrMo3 strip electrode,
two layers)
a hmotností nad 15 000 kg. Na osmi
pracovištích pro navařování páskovou elektrodou, pracujících v nepřetržitém provozu, jsou komponenty
armatur opatřovány antikorozními
návary především jakostí 316L a Inconel 625.
ESAB je stálým dodavatelem firmy
Oxy welding Engineering, a to jak
svařovacích zdrojů a jednoúčelových pracovišť pro výše zmíněnou
technologii, tak přídavných svařovacích materiálů. Pracovníci firmy
ESAB doporučili a odzkoušeli technologii a přídavné materiály, které umožnily vysokou produktivitu navařování páskovou elektrodou
a přispěly ke snížení nákladů výrobce, kdy ale hlavním kritériem zůstala
kvalita návarů. Jako nosná technologie bylo zvoleno elektrostruskové navařování za použití vysocebasických tavidlel OK Flux 10.10 a OK
Flux 10.11 [5] určené pro elektrostruskové navařování především
jednovrstvých, ale i vícevrstvých
návarů v kombinaci s austenitickými a niklovými typy páskových elektrod. Použitím pásky rozměrů 60 x
0,5 mm je možné dosáhnout produktivity navařování přesahujících
hodnotu 0,9 m2/hod.
Tím bylo zákazníkovi nabídnuto
technické řešení produktivitou převyšující všechny ostatní technolo-
kovu na povrchu a 3 mm pod povrchem návaru,
– tvrdost,
– obsah feritu v rozmezí FN = 3 – 10
pro návar jakosti 316L (měřeno
magnetometricky),
– zkoušky ohybem,
– korozní testy ASTM G 28 metodou
A a ASTM G 48 metodou A.
Pro austenitické návary armatur
je s převahou používán materiál jakosti 316L.
Jako základního materiálu tělesa
koule kohoutu bylo použito výkovku
z oceli ASTM A350 LF2 (tab. 2).
Průměr koule byl Ø 1 524 mm (obr. 3).
Na základě požadavku zákazníka na
dodržení jakosti ER 316L dle AWS
A 5.9 (kdy chemické složení návaru mělo být měřeno 3 mm pod povrchem) a požadovaného obsahu
feritu 3 – 8, byla doporučena kombinace tavidla OK Flux 10.10 + pásky OK Band 309LMo ESW pro jednovrstvý návar (chemické složení
návaru je v tab. 3).
Pro navařování bylo použito následujících parametrů: proud 1 300 A,
napětí 25 V, rychlost navařování
240 mm/min.
Pro navařování materiálem na
bázi niklu byl použit Inconel 625
(ER NiCrMo-3 dle AWS A 5.14).
Jako základního materiálu tělesa
koule kohoutu bylo použito výkovku
2.2 Elektrostruskové navařování
kulových kohoutů pro
petrochemický průmysl
Obr. 2 Navařování pod tavidlem jednotlivých
segmentů nádob na recyklaci papíru pro fy
Ahlstrom Machinery (vnitřní průměr Ø 3 800
mm, délka 2 000 mm, pásková elektroda
OK Band 309L)
Fig. 2 Submerged arc surfacing of single
segments of vessels for paper recycling for
Ahlstrom Machinery Company (inner diameter
Ø 3 800 mm, 2 000 mm length, OK Band 309L
strip electrode)
však velmi ztěžují manipulaci při výrobě. Nádoby je taktéž možno vyrábět přímo z nerezavějící oceli, což
však podstatně zvyšuje výrobní náklady. Bylo proto přikročeno k realizaci austenitických návarů uvnitř
jednotlivých segmentů nádoby, jejich následnému svaření a přeplátování svarů (obr. 2). Základním požadavkem na vlastnosti jednovrstvého
návaru bylo dosažení chemického
složení jakosti AISI 316 při požadavku na obsah uhlíku C = max. 0,05 %
a co nejtenčí navařované vrstvy
s ohledem na cenu vyráběného zařízení. Bylo rozhodnuto použít navařovací pásku OK Band 309L šířky 90 mm (tab. 1), a to aj vzhledem
k její ceně a dostupnosti na trhu.
V laboratořích a zkušebnách firmy
ESAB bylo vyvinuto tavidlo OK Flux
10.06 [5] dolegovávající Cr, Ni a především Mo na hodnoty požadované zákazníkem. Výsledné chemické
složení navařeného kovu je uvedeno v tab. 1.
Nádoby jsou vzhledem ke své velikosti vyráběny po sekcích o vnitřním
průměru zpravidla 3 800 mm, délce
2 000 mm a síle stěny 50 mm. Doba
navařování všech segmentů nádoby
byla přibližně 30 hodin. Výkon navařování je tedy asi 0,6 m2/hod při
výšce vrstvy 2 – 3 mm. Byly použity
navařovací parametry: proud 700 A,
napětí 29 V, rychlost navařování
160 mm/min, při překrytí housenek
9 mm. Z ekonomického hlediska se
jeví poněkud výhodnější opatření
vnitřku nádoby austenitickou vložkou, vzhledem k obtížnosti tohoto
řešení se však stále častěji používá
mnohem jednodušší výše popsaná
technologie navařování [6].
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 7 -8 /2 0 0 9
183
Praktické zkušenosti s navařováním páskovými elektrodami
2.3 Renovace pístnic hydrauliky
těžebních strojů povrchových
dolů navařováním pod tavidlem
Obr. 5 Pístnice hydraulických těžebních strojů
povrchových dolů (výrobce ŽDAS, a. s., o
průměru Ø 176 mm a délce 4 659 mm)
Fig. 5 Piston rod of hydraulics mining machine
for open-pit mines (ŽDAS a. s. Company
produser, Ø 176 mm diameter and 4 659 mm
length)
Obr. 6 Celkový pohled na navařovací pracoviště
pístnic pod tavidlem ve ŠKODA JS PLZEŇ
Fig. 6 Overview of submerged arc surfacing
workplace of piston rods in ŠKODA JS PLZEŇ
Company
z oceli ASTM A694 F70 (tab.4). Průměr koule byl, podobně jako v předcházejícím případě, Ø 1 524 mm.
V tomto případě nebylo možno dosáhnout požadovaného obsahu Fe
= max. 7,0 % 3 mm pod povrchem
návaru již v první vrstvě, bylo tedy
použito kombinace OK Flux 10.11 +
OK Band NiCrMo3 pro dvě vrstvy
návaru (tab. 5, obr. 4).
Pro navařování bylo použito následujících parametrů:
– 1. vrstva: proud 1 300 A, napětí 25 V,
rychlost navařování 220 mm/min,
– 2. vrstva: proud 1 350 A, napětí 25 V,
rychlost navařování 340 mm/min.
Zjištěné výsledky kvalitativních zkoušek, zkušenosti s praktickým navařováním a v neposlední řadě i hodnoty měření produktivity zcela jasně
ukázaly přednosti elektrostruskového navařování. Důvodem, proč jsou
komponenty armatur vyráběny z nízkolegovaných materiálů a následně
navařeny, není jen ekonomické hledisko, ale také možnost vyhnout se
typickým vadám při výrobě výkovků
z nerezavějících ocelí a tím zaručit
kvalitu vyráběného dílu. Elektrostruskové navařování je pak technologie,
při které je taktéž možno zaručit vysokou jakost návarů [7].
184
V podmínkách výroby firmy ŽĎAS,
a. s., Žďár nad Sázavou, předního
výrobce komponentů těžké hydrauliky v České republice, vyvstala potřeba renovace pístnic hydrauliky
těžebních strojů povrchových dolů
z výkovků materiálu 13 123 (tab. 6).
Na tento materiál byl původně aplikován návar drátu technologií pod
tavidlem drátem A 406 (tab.6), výrobek ŽAZ Vamberk, návar byl před
započetím renovace částečně odstraněn. Požadavkem zákazníka
bylo provést jednovrstvý návar, jehož obsah Cr by byl po opracování nad 12 % a minimální tvrdost
35 HRC.
Ve zkušebnách firmy ESAB Vamberk bylo ve spolupráci s firmou
ŽĎAS provedeno několik sérií zkušebních vzorků s cílem stanovit optimální technologický postup a zvolit
vhodné svařovací materiály.
Postupně byly připraveny návary při
použití trubičkových drátů OK Tubrodur 15.73 v kombinaci s tavidly OK
Flux 10.03 a OK Flux 10.09 [5] a PZ
6163 v ochranné atmosféře plynu
Agamix 18 a pod tavidlem OK Flux
10.07 [5].
Další série návarů byla prováděna
páskovou elektrodou OK Band 430
(tab. 7) v kombinaci s tavidlem OK
Flux 10.07. Přípravné vzorky byly
podvařeny elektrodou EB 511 shodného legování jako drát A 406 (původního návaru pístnic) a částečně
byly opracovány pro simulaci opotřebených návarů.
Zkoušky byly provedeny na rovinných návarech chemickou analýzou měřením tvrdostí jednovrstvých
návarů a později na návarech vyhotovených na stolním rotačním
polohovadle na vzorcích průměru
Ø 174 mm. Výsledky zkoušek a charakteristiky použitých materiálů jsou
uvedeny v literatuře [8].
Požadavky zákazníka bezezbytku splnila kombinace OK Band 430
a OK Flux 10.07 (tab. 7) [5].
Pro navařování bylo použito následujících parametrů: proud 400 A,
napětí 28 V, rychlost navařování
160 mm/min.
První praktická aplikace výše uvedené kombinace byla provedena ve
svařovně firmy Škoda JS Plzeň na
pístnici o průměru Ø 176 mm a délce 4 659 mm (obr. 5 a 6).
Pro vyšší výkon navařování a částečnou eliminaci defektů byla zvolena pásková elektroda OK Band
430 v kombinaci s tavidlem OK Flux
10.07. Podmínky navařování včetně
svařovacího zdroje byly shodné
s výrobou zkušebních vzorků. Navařování bylo provedeno „po šroubovici“ s překrytím housenek 5 mm
a intenzivním chlazením proudícím
vzduchem.
ZÁVĚR
Navařování má své nezastupitelné
místo v současné technické praxi.
Je používána celá řada technologií
a jejich modifikací, které umožňují
bezdefektní nanášení kovových vrstev různých tloušťek a jakostí. Přesto
se používání těchto procesů navařování ustálilo na několika metodách,
k nimž navařování pod tavidlem
a elektrostruskové navařování páskovými elektrodami s roční spotřebou pásek převyšující 2 500 tun, nesporně patří.
CONCLUSIONS
Surfacing has its unsubstitutable
place in recent technical practice.
A whole series of technologies and
their modifications which allow defect-free deposition of metallic layers of different thicknesses and quality, is employed. Nevertheless the
application of these surfacing processes has indisputably stabilised
on some methods to which belongs
submerged arc and electroslag surfacing with strip electrodes with its
year consumption of strip electrodes
exceeding 2 500 tons.
Literatura
[1] Elčkner, J.: Alternativní metody
navařování pro jadernou energetiku.
Zváranie-Svařování, 47, 1998, č. 6,
s. 136 – 140
[2] Kovařík, R.: Hodnocení austenitických
návarů standardně provedených
páskovou elektrodou pod tavidlem.
Zváranie-Svařování, 48, 1999, č. 2,
s. 33 – 36
[3] Pak, S.: Electroslag and submerged
arc stainless steel strip cladding.
Svetsaren, 1996, č. 3, s. 28 – 34
[4] Ellinger, J.: Příspěvek k technologii
navařování tlustostěnných nádob
páskovými elektrodami. ZváranieSvařování, 48, 1999, č. 9, s. 201 – 205
[5] Lukkari, J.: Strip cladding replaces
sheet lining. Svetsaren, 1999, č. 3,
s. 33 – 35
[6] Gallazzy, G. – Kuběnka, M.: Příklady
praktických aplikací navařování
páskovými elektrodami. Prezentace.
Dny svařovací techniky, Vamberk, 2007
[7] Firemní literatura ESAB
[8] Kuběnka, M. – Kuba, P.: Corrosion and
wear resistant 17 % Cr strip
weld overlays. Svetsaren,
2001, č. 1, s. 8 – 10
<
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 7-8 / 2 0 0 9
O D B O R N É Č L Á NKY
Erózno-kavitačné poškodenie zváraných
komponentov potrubia zmiešavača
alkylačného benzínu
Erosion and cavitation damage of piping system of alkylate petrol
mixing unit
PETER BERNASOV SKÝ – PE TE R BR Z I A K – P E T E R Z I F Č Á K – J A N A O R S Z Á G HOVÁ
Doc. Ing. P. Bernasovský, PhD. – Ing. P. Brziak, PhD. – Ing. P. Zifčák, PhD. – Ing. J. Országhová, PhD., Výskumný ústav zváračský –
Priemyselný inštitút SR (Welding Research Institute – Industrial Institute of SR), Bratislava, Slovensko, [email protected]
Analýza poškodenia zváraných komponentov potrubia zmiešavača alkylačného benzínu Identifikácia
materiálu komponentov a zvarového kovu Metalografická analýza miest poškodenia Analýza charakteru
prúdenia a zmiešavania médií Odolnosť použitých materiálov proti erózno-kavitačnému poškodeniu a korózii
– komponenty potrubia ALLOY 20, zvarový kov INCONEL 625 Príčina porušenia – turbulentné prúdenie,
lokálna erózia komponentov potrubia so známkami kavitačného poškodenia Návrh opatrení na úpravu
komponentov – konštrukčná úprava uzlov a zmena materiálu
The paper deals with a case study of piping system failure in the alkylate petrol mixing unit. The material of
components and weld metal was identified. The character of flow and mixing of media was analysed. The
resistance of used materials against erosion-cavitation damage and corrosion – components of ALLOY 20
piping and INCONEL 625 weld metal – was studied. The damage cause – turbulent flow, local erosion of piping
components with signs of cavitation damage was described. The proposal of measures for adjustment of
components – structural adjustment of nodes and change of material was outlined.
Počas bežnej petrochemickej
prevádzky výrobnej jednotky „Alkylácia“ došlo v potrubnom
systéme medzi reakčnými nádobami v mieste spájania sa viacerých
prúdov médií k vzniku netesností,
úniku alkylačného benzínu a k následnému požiaru. Pohľad na daný
potrubný uzol (prvky A, B, C, D a E)
dokumentuje obr. 1.
Potrubný systém bol poškodený
v dvoch miestach:
• Poškodenie 1: V spodnej časti
rúry A došlo k perforácii približne
v mieste vyústenia prívodu parného kondenzátu C v smere prúdenia
reakčnej zmesi a to v blízkosti montážneho zvarového spoja (obr. 2a
pohľad z vonkajšej strany, obr. 2b
pohľad z vnútornej strany). Podobné poškodenie, ale bez perforácie
steny bolo pozorované aj na vrchnej strane rúry A presne oproti perforácii. Zvarový kov v spoji rúra
A + T-kus D vykazoval minimálne
známky poškodenia (obr. 2c).
• Poškodenie 2: V T-kuse D došlo
k poškodeniu približne v mieste
vyústenia prívodu vodného roztoku NaOH z vetvy B (obr. 3a).
Najväčšie poškodenie (perforá-
>
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 7 -8 /2 0 0 9
A
B
C
C
A
Smer prúdenia
reaknej zmesi
Smer prúdenia
reaknej zmesi
E
D
Obr. 1 Celkový pohľad na potrubný systém
(A, B, C, D, E) medzi reakčnými nádobami
v mieste spájania sa viacerých prúdov médií
Fig. 1 Overview of piping system A, B, C, D, E
between reaction vessels in the area of joining
of several media flows
A
Smer prúdenia
reaknej zmesi
Perforácia
Obr. 2b Pohľad na perforáciu rúry A (biela
šípka) v mieste vyústenia parného kondenzátu
z rúry C (pohľad z vnútornej strany)
Fig. 2b View of pipe A perforation (white arrow)
in the area of outfall of steam condensate from
pipe C (view from inner side)
Smer prúdenia reakčnej zmesi – flow direction
of reaction mixture, Perforácia – perforation
Rúra A
Perforácia
C
Obr. 2a Pohľad na perforáciu rúry A (biela
šípka) v mieste vyústenia parného kondenzátu
z rúry C (pohľad zospodu)
Fig. 2a View of pipe A perforation (white arrow)
in the area of outfall of steam condensate from
pipe C (bottom view)
Smer prúdenia reakčnej zmesi – flow direction
of reaction mixture, Perforácia – perforation
Smer prúdenia
reaknej zmesi
T Kus D
Obr. 2c Zvarový spoj rúry A s T-kusom D
Fig. 2c Welded joint in A pipe with T-piece D
Rúra – pipe, T-kus – T-piece, Smer prúdenia
reakčnej zmesi – flow direction of reaction
mixture
185
Erózno-kavitačné poškodenie zváraných komponentov
potrubia zmiešavača alkylačného benzínu
Tab. 1 Chemické zloženie materiálov potrubného systému alkylačnej jednotky
Tab. 1 Chemical composition of materials of piping system of alkylate petrol mixing unit
Chemická analýza (hm. %) / Chemical composition (wt. %)
Norma / miesto merania
Standard / measurement area
*)
*)
C
Mn
P
S
Si
ALLOY 20
0,07
2,00
0,045
0,035
1,00
ALLOY 20
0,023
0,56
ALLOY 20
0,028
Ni
Cr
Mo
Cu
Nb+Ta
32,0
19,0
2,0
3,0
8xC
38,0
21,0
3,0
4,0
1
0,020 <0,001 0,48 35,52 19,34 2,29
3,23
0,44*)
1,43
0,016 0,0084 0,72 33,63 19,58 2,34
3,18
ALLOY 20
0,98
0,40 33,50 19,98 2,42
3,72
0,62
INCONEL 625
0,11
0,22 55,39 21,38
1,09
3,37
ASME B464
Rúra A
Tube A
T-kus D
T-part D
Zvarový kov pozdĺžneho spoja
Weld metal of longitudinal joint
Zvarový kov obvodového spoja
Weld metal of circumferential
joint
Materiál
Material
7,26
Iné
Others
Fe zvyšok
Fe rest
Fe zvyšok
Fe rest
Fe zvyšok
Fe rest
Fe zvyšok
Fe rest
Fe zvyšok
Fe rest
Ti = 0,24
obsah Nb stanovený pomocou hmotnostného spektrografu
Nb content determined by mass spectrograph
Montážny
zvar D/E
(obr. 3b pohľad z vnútornej strany). Zvarový kov (ZK) nevykazoval známky poškodenia.
B
D
E
1 ANALÝZA POŠKODENIA
Smer prúdenia
reaknej zmesi
Montážny
zvar A/D
Perforácia
Obr. 3a Poškodenie T-kusa D v mieste
vyústenia prívodu vodného roztoku NaOH z
vetvy B (vedľa montážneho zvaru s T-kusom E)
(pohľad z vonkajšej strany)
Fig. 3a Damage of T-piece D in the area of outfall
of inlet of NaOH water solution from branch B
(close to assembly weld with T-piece E)
(view from outer side)
Montážny zvar – assembly weld, Smer prúdenia
reakčnej zmesi – flow direction of reaction
mixture, Perforácia – perforation
Perforácia
1.1 Porovnanie chemického
zloženia rúry A a T-kusa D
s vlastnosťami udávanými
výrobcami v atestoch
Chemické zloženie rúry A a T-kusa
D odpovedá chemickému zloženiu
materiálu ALLOY 20 podľa ASME
B464 (tab. 1).
Chemické zloženie výrobného pozdĺžneho zvarového spoja je principiálne zhodné s chemickým zložením materiálu rúry A (ALLOY 20)
(tab. 1). Montážne obvodové zvary
boli vyrobené s prídavným materiálom na báze 55 % Ni, čo odpovedá
drôtu INCONEL 625.
D
1.2 Metalografická analýza
poškodenia rúry A
E
Obr. 3b Poškodenie T-kusa D v mieste
vyústenia prívodu vodného roztoku NaOH z
vetvy B (vedľa montážneho zvaru s T-kusom E)
(pohľad z vnútornej strany)
Fig. 3b Damage of T-piece D in the area of
outfall of inlet of NaOH water solution from
branch B (close to assembly weld with T-piece
E) (view from inner side)
Perforácia – perforation
cia) sa nachádzalo, podobne ako
v rúre A, v spodnej časti T-kusa
v smere prúdenia reakčnej zmesi
a to v blízkosti montážneho zvarového spoja. Poškodenie pokračovalo aj za montážnym zvarovým
spojom (ZS) v ďalšom T-kuse E
186
Ako vidno z obr. 2b vnútorný povrch
rúry A nesie známky poškodenia
v smere od vtoku parného kondenzátu (z rúry C) po obidvoch stranách
v smere prúdenia reakčnej zmesi.
Poškodenie sa prejavuje úbytkom
materiálu v smere od vnútorného povrchu, najväčší úbytok (až perforácia) sa nachádza na spodnej strane
rúry cca 10 cm od napojenia rúry C
a cca 5 cm od montážneho zvarového spoja rúry A a T-kusa D. Pomocou
rastrovacej elektrónovej mikroskopie
(REM) sa zistilo, že poškodený povrch nesie známky erózno-kavitačného a erózneho poškodenia (obr. 2c).
Na poškodených povrchoch neboli
pomocou REM identifikované známky selektívneho korózneho poško-
Obr. 3c Charakter erózno-kavitačného
opotrebenia vnútorného povrchu T-kusa D v
mieste perforácie
Fig. 3c Character of erosion and cavitation wear
of inner surface of T-piece D in the area of
perforation
Obr. 3d Nepoškodený zvarový kov montážneho
spoja T-kusov D a E
Fig. 3d Undamaged weld metal of assembly
joint of T-pieces D and E
denia. Zo splodín bol na vnútornom
povrchu rúry nameraný zvýšený obsah síry, až do cca 2 hm. %. Síra však
bola identifikovaná aj v miestach bez
viditeľného poškodenia vnútorného
povrchu a ide pravdepodobne o stopy z reakčnej zmesi.
Metalografickou analýzou obvodového ZS neboli okrem metalurgických
chýb ZS identifikované znaky poškodenia. Z tvaru „opotrebenia“ materiálu T-kusa D možno opäť konštatovať,
že vedúcim mechanizmom poškodenia rúrového systému bola erózia.
1.3 Metalografická analýza
poškodenia T-kusov D a E
Ako vidno z obr. 3b, vnútorný povrch T-kusa D vykazuje podobný
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 7-8 / 2 0 0 9
charakter poškodenia ako rúra A. Poškodenie sa
prejavuje úbytkom materiálu v smere od vnútorného
povrchu, najväčší úbytok (až perforácia) sa nachádza na spodnej strane T-kusa D cca 15 cm od napojenia rúry B a cca 1 cm od montážneho zvarového
spoja T-kusa D a T-kusa E. Poškodenie pokračuje aj
v T-kuse E. Obr. 3c dokumentuje vnútorný povrch T-kusov D a E v blízkosti miesta perforácie, na ktorom
vidno, že poškodené povrchy nesú známky erózneho kavitačného a erózneho poškodenia. Zvarový kov
nebol napadnutý (obr. 3d).
Plyny a know - how
pre Váš úspech
2 DISKUSIA VÝSLEDKOV ANALÝZY A ZÁVER
Materiál ALLOY 20 je určený na prácu v chemickom
a petrochemickom priemysle, odoláva pôsobeniu
koncentrovanej H2SO4 až do koncentrácie 10 % pri
teplote 80 °C a NaOH až do koncentrácie 30 % pri
teplote 100 °C [1]. Vďaka stabilizácii Nb+Ta je mimoriadne odolný proti scitliveniu teplom ovplyvnenej
oblasti základného materiálu (TOO ZM) a jeho zvarové spoje sa nemusia tepelne spracovať. Podľa [2] je
priamo použiteľný do potrubných systémov prepravy reakčných zmesí v alkylačných jednotkách. Pomocou metalografických techník neboli v sledovaných materiáloch identifikované známky selektívnej
korózie – ani v ZM v miestach poškodenia, ani v TOO
ZM v blízkosti poškodenia, pri ktorých je predpoklad
napadnutia najvyšší. Len korózne procesy teda nemohli spôsobiť identifikované úbytky na stenách sledovaných komponentov až do perforácie.
Obidve poškodené miesta v potrubnom systéme
priamo súvisia s miestami pripojenia ďalších prúdov médií. Charakter poškodenia bol z morfologického hľadiska pomocou REM identifikovaný ako erózia so známkami kavitačného poškodenia. Erózia je
druh mechanického poškodenia, pri ktorom je materiál mechanicky opotrebovaný prúdom kvapaliny,
v ktorej môžu (ale nemusia) byť tuhé častice urýchľujúce proces erózie. Kavitačná erózia je vlastne prechodom medzi čisto mechanickým opotrebením
a opotrebením koróznym. Príčinou je tvorba a zánik
plynných alebo parných bublín v prúdiacej kvapaline. Bublinky vznikajú a zanikajú v miestach, kde sa
menia tlakové pomery v systéme. Keď sa bublinky
dostanú na miesta s nižším hydraulickým tlakom,
explodujú. Ak sa nachádzajú v blízkosti steny, môže
byť z materiálu mechanicky odtrhnutý istý objem.
Erózia môže byť urýchlená turbulentným prúdením,
ktoré môže poškodiť pasívnu antikoróznu vrstvu
na povrchu koróziivzdorných materiálov. V týchto miestach je elektrochemická korózia aktívnejšia
a môže urýchliť kavitačné procesy.
Obidve poškodenia boli identifikované v miestach
pripájania prúdov médií k hlavnej vetve A potrubného systému. Naviac vznik turbulentného prúdenia
podporujúceho eróziu je v týchto miestach najpravdepodobnejší.
Kritériom lamilárneho alebo turbulentného prúdenia
je Reynoldsovo číslo [3]:
Re = v . d/ν
kde v je stredná rýchlosť v potrubí (m.s-1),
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 7 -8 /2 0 0 9
www.messer.sk
Erózno-kavitačné poškodenie zváraných komponentov
potrubia zmiešavača alkylačného benzínu
d – priemer potrubia (m),
ν – kinematická viskozita média (m2.s-1).
Pre lamilárne prúdenie v potrubí kruhového prierezu je kritické Re = 2 300.
Aj pre Re v intervale 2 300 – 2 400
môže byť prúdenie lamelárne, ak je
sústava bez vonkajších vplyvov [3].
V prípade potrubného systému alkylačnej jednotky sú vonkajšie
vplyvy výrazné v dôsledku pripájania prúdov.
Výpočtom zistené čísla Re pre konkrétne prevádzkové podmienky vo
výrobnej jednotke Alkylácia sú:
Re = 2 533 v rúre A pred pripojením
vetvy C,
Re = 2 727 v rúre A po pripojení vetvy C,
Re = 3 606 v T-kuse D po pripojení
vetvy B.
To znamená, že už samotný tok reakčnej zmesi v rúre A (priemer 6“)
je na hranici turbulentného prúdenia, napojenie ďalších prúdov situáciu len zhorší. Základný predpoklad
pre iniciáciu erózneho poškodenia
je teda v potrubnom systéme splnený. Je zrejmé, že účinky erózie
budú maximálne oproti vyústeniam
ďalších prúdov, s miernym posunutím v smere prúdenia. Akákoľvek
nepravidelnosť alebo prekážka (napríklad koreň ZS) v potrubí účinky
erózie len zhorší.
Z metalografickej analýzy vyplýva,
že zvarové kovy boli odolné proti
poškodeniu. ZK majú chemické zloženie odpovedajúce materiálu INCONEL 625 (tab. 1). V tab. 2 sú uvedené jednotlivé materiály podľa ich
odolnosti proti erózii. Erózna odolnosť stúpa od vrchu tab. 2 smerom
dole. Ako vidno, erózna odolnosť
materiálu INCONEL 625 je značne
vyššia ako erózna odolnosť materiálu ALLOY 20.
V tab. 3 sú uvedené hĺbky kavitačnej erózie skúšanej na jednotlivých
materiáloch podľa ASTM Standard
G32 [4]. Ako vidno ALLOY 20 má
viac ako 3x hlbšie kavity v porovnaní s materiálom INCONEL a 1,5x
hlbšie kavity v porovnaní s materiálom 316L.
Z uvedených tabuliek je zrejmé, že
k poškodeniu ZK nedošlo vďaka
oveľa vyššej odolnosti proti erózii
materiálu typu INCONEL 625.
Riadiacim mechanizmom vzniku
necelistvostí bola lokálna erózia.
Turbulentné prúdenie v potrubnom
systéme v miestach pripojenia bočných vetiev eróziu iniciovalo. Eróz-
188
nym mechanizmom boli postupne
odstraňované pasívne vrstvy zabezpečujúce koróznu odolnosť vnútorného povrchu potrubného systému.
Napriek tomu, že lokálne korózne poškodenie nebolo v miestach
necelistvostí pozorované, je pravdepodobné, že došlo k plošným
koróznym procesom z dôvodu neprítomnosti pasívnej vrstvy. V týchto
miestach sa mohla aktivizovať elektrochemická korózia, ktorá skracuje
ako inkubačnú dobu kavitácie, tak
aj plošnej korózie.
Vyššie uvedenému poškodeniu je
možné zabrániť:
• konštrukčným riešením komponentov potrubného systému,
• zmenou materiálu komponentov
systému v kritických miestach.
Ideálna je kombinácia obidvoch
uvedených spôsobov.
Z konštrukčného hľadiska prichádzajú do úvahy vnútorné súosové
rúrky, vyrobené napríklad zo zliatiny
INCONEL 625, ktoré by nasmerovali prúdy média z vetiev C a B do osi
rúry A a T-kusa D. K najväčším turbulenciám by došlo v strede prúdnice a nie na stenách systému.
CONCLUSIONS
Both damaged areas in the piping
system are directly related to the
areas of connection of other media
flows.
The governing mechanism of formation of inhomogeneities in piping
components of ALLOY 20 material
was local erosion. The erosion was
initiated by turbulent flow in piping
system (documented by calculation
of Reynolds number) in the areas
of attachment of side branches.
The passive layers assuring corrosion resistance of the inner surface
of the piping system were gradually removed by erosion mechanism.
Despite the fact, that local corrosion damage was not observed in
the areas of inhomogeneities it is
probable that the planar corrosion
processes took place due to the
absence of passive layer. In these
areas electro-chemical corrosion,
which shortens the incubation time
of both cavitation and planar corrosion, could be activated. The damage of INCONEL 625 weld metal of
joints in components was not observed, INCONEL exhibits higher
resistance against corrosion and
cavitation damage.
Tab. 2 Odolnosť materiálov proti erózii [4]
Tab. 2 Erosion resistance of materials [4]
Odolnosť proti erózii
Erosion resistance
slabá / low
stredná / medium
výborná / excellent
Materiál
Material
bronzy
bronzes
Al bronzy
Al bronzes
čistý nikel
pure nickel
ALLOY 20
Monell
Hastalloy C
316
304
K-Monel
416
INCONEL
440
CrW karbidy
WC carbides
keramika
ceramics
Tab. 3 Hĺbka kavitačnej erózie pre rôzne
materiály [4]
Tab. 3 Cavitation erosion depth for different
materials [4]
Materiál
Material
INCONEL 625
ALLOY 20
316 L
Hĺbka kavít (mm)
Cavity depth (mm)
0.080
0.2743
0.1802
Poznámky: 1. Parametre skúšky kavitačnej
erózie: frekvencia 20 kHz, amplitúda 0,05 mm,
24 h, voda. 2. Dosadené hodnoty sú
orientačné.
Notes: 1. Parameters of cavitation erosion test:
20 kHz frequency, 0.05 mm amplitude, 24 h,
water. 2. incorporated values are orientational.
The above-mentioned damage can
be prevented by:
• structural solution of piping system components,
• change of material of system components in critical areas.
The combination of both abovementioned methods is ideal.
From the structural aspect the inner
parallel tubes fabricated e.g. from
INCONEL 625 alloy which would
direct media flows from C and B
branches into the pipe axis A and
T-piece D can be considered.
The highest turbulences would
occur in the centre of flow-line and
not on the walls of the system.
Literatúra
[1] Číhal, V. a kol.: Korozivzdorné oceli
a slitiny. ACADEMIA, 1999
[2] Peterson, R.: Corrosion and Fouling in
Sulfuric acid alkylation units.
STRATCO, Inc. Firemná literatúra, 2001
[3] Gančo, M.: Mechanika tekutín. Alfa,
2. vydanie, 1983
[4] ULTIMET alloy. Firemná
literatúra, 1994
<
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 7-8 / 2 0 0 9
Z VÁ R AN I E PR E P R A X
Kvalita bodových odporových zvarov
pozinkovaných oceľových plechov
Quality of resistance spot welds on galvanised steel sheets
RUDOLF MIŠIČKO – Ľ U B OŠ KA ŠČ Á K – JÁ N V I Ň Á Š – M A R T I N F U J DA
Doc. Ing. R. Mišičko, CSc. – Ing. M. Fujda, PhD., Katedra náuky o materiáloch, Hutnícka fakulta, Technická univerzita v Košiciach (Faculty of
Metallurgy, Technical University) – Ing. Ľ. Kaščák, PhD. – Ing. J. Viňáš, PhD., EWE, Katedra technológií a materiálov, Strojnícka fakulta,
Technická univerzita v Košiciach (Faculty of Mechanical Engineering, Technical University), Košice, Slovensko, [email protected]
Odporové bodové zváranie troch preplátovaných pozinkovaných karosárskych plechov hrúbky 1 mm z ocele
DX51D + Z – EN 10142: 2000 pri rôznych parametroch zvárania Hodnotenie kvality zvarových spojov
pomocou analýzy únosnosti zvarových spojov, vizuálnej kontroly a metalografickej analýzy Určenie
optimálnych parametrov na zhotovovanie kvalitných zvarov
Resistance spot welding of three overlapped galvanized car body sheets 1 mm in thickness made from DX51D + Z
– EN 10142:2000 steel with various welding parameters was outlined. The welded joint quality was evaluated
by the analysis of load-carrying capacity of welded joints, visual inspection and metallographical analysis. The
optimum parameters for fabrication of high-quality welds were determined.
Bodové odporové zváranie pri
výrobe automobilov je neoddeliteľne spojené najmä s nástupom
výroby samonosných karosérií začiatkom 40-tych rokov [1]. Pri výrobe karosérií automobilov sa v čoraz
väčšej miere uplatňujú trendy úspor
materiálov a energií. Produkcia automobilov s nižšou hmotnosťou, a tým
i s menšou spotrebou paliva, tak sleduje ekologické požiadavky zníženia
emisií v ovzduší. Z týchto požiadaviek vyplýva potreba spájania dvoch
a viacerých plechov (obr. 1) rôznych
hrúbok a akostí (taylored blanks –
prístrihy na mieru v známom projekte ultraľahkej oceľovej automobilovej
karosérie – ULSAB), či už pokovovaných alebo nepokovovaných, ale aj
spájania železných a neželezných
kovov.
Ich uplatnenie v automobilovom
priemysle otvára pre konštruktérov
nové možnosti. Tie spočívajú v optimálnom využití vlastností rôznych
druhov plechov, ktoré možno kombinovať do jedného celku a ovplyvňovať tak v rôznych častiach výlisku
jeho pevnosť, tuhosť alebo odolnosť
proti korózii [2 – 4].
>
METODIKA EXPERIMENTOV
Na experimenty boli použité oceľové plechy DX51D + Z – EN 10142
[5 – 6], hrúbky 1,0 mm obojstranne žiarovo pozinkované (v EÚ sú tieto plechy známe skôr pod označením DX51D+Z, na Nemeckom trhu
St 02Z DIN 17 162/77 T1). Priemerná hrúbka zinkovej vrstvy meraná
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 7 -8 /2 0 0 9
Obr. 1 Príklady zvarových spojov troch plechov na karosérii Volkswagen Polo
Fig. 1 Examples of welded joints in three sheets of Volkswagen Polo car body
Tab. 1 Chemické zloženie a základné mechanické vlastnosti základného materiálu – ocele DX51D + Z –
EN 10142: 2000
Tab. 1 Chemical composition and basic mechanical properties of parent material – DX51D + Z –
EN 10142: 2000 steel
C (%)
max. 0,15
P (%)
max. 0,040
S (%)
max. 0,040
hrúbkomerom Quanix bola 16,8 μm.
Oceľ DX51D + Z je vhodná na lisovanie a hlboké ťahanie a používa sa
na výrobu častí automobilov. Chemické zloženie a základné mechanické vlastnosti tejto ocele udávané
výrobcom sú uvedené v tab. 1.
Z tabúľ plechu boli na experimenty
nastrihané pásy o rozmeroch 40 mm
x 92 mm a spoje sa zhotovili s dĺžkou preplátovania 32 mm. Rozmery vzoriek boli určené podľa normy
DIN 50 124 – Skúška pevnosti v šmy-
Rm (MPa)
max. 450
A80 (%)
23
ku odporového bodového tavného
zvarového spoja [7] 1).
Pre jednotlivé kombinácie parametrov zvárania bolo pripravených 8 sád
vzoriek. V každej sade bolo 5 kusov
vzoriek určených pre statickú skúšku
ťahom na zistenie únosnosti bodového zvaru a jedna vzorka bola ponechaná pre metalografickú analýzu.
1) V súlade s praxou výrobcu plechov U.S.
Steel, Košice a požiadavky odberateľa plechov Volkswagen Group.
189
Kvalita bodových odporových zvarov pozinkovaných oceľových plechov
Tab. 2 Zváracie parametre plechov hrúbky 1,0 mm z ocele DX51D + Z – EN 10142
Tab. 2 Welding parameters of 1.0 mm thick sheets from DX51D + Z – EN 10142 steel
Parametre zvárania
Welding parameters
Zváracia sila Fz / Welding force Fz
Zvárací čas T / Welding time T
Zvárací prúd I / Welding current I
(kN)
(per)
(kA)
A1
3
12
6
A2
3
12
6,6
Vzorky / Specimens
A3 A4 B1 B2 B3
3
3
3
3
3
12 12 10 10 10
7
7,7
6
6,6
7
B4
3
10
7,7
Tab. 3 Nárast únosností vzoriek A (zvárací čas 12 periód) v porovnaní so vzorkami B (zvárací čas
10 periód)
Tab. 3 Increase of load-carrying capacities of A specimens (welding time 12 periods) in comparison
to B specimens (welding time 10 periods)
Vzorky a nárast únosnosti
Specimens and increase of
load-carrying capacities
Vzorky B1 – B4 (N)
B1 – B4 specimens (N)
Vzorky A1 – A4 (N)
A1 – A4 specimens (N)
Nárast hodnôt únosnosti (%)
Increase of load-carrying
capacities (%)
Priemerné hodnoty únosností
Mean value of load-carrying capaticies
8 043
9 103
9 662
10 306
10 366
10788
11 316
11 510
22,41
15,62
14,62
10,46
Pred zváraním boli povrchy spájaných plechov očistené acetónom
(CH3COCH3), čím sa vylúčil prípadný
negatívny vplyv mastnotou znečisteného povrchu na výsledky skúšok.
Na zváranie bola použitá bodová zváračka BPK 20, výrobca VTS
Elektro, Bratislava. Zváracie elektródy boli z materiálu CuCr a upravené
podľa normy STN EN 25821: 1994
Elektródové čiapočky na bodové
zváranie [8]. Priemer funkčnej časti
elektródy bol ø 5 mm. Zváracie parametre (Fz – prítlačná sila, T – zvárací
čas, I – zvárací prúd) na zváranie trojice plechov z materiálu DX51D + Z
hrúbky 1,0 mm sú uvedené v tab. 2
(zvárací čas vzoriek A bol jednotne 12 periód, vzoriek B 10 periód).
Parametre zvárania boli určené na
základe optimalizácie parametrov
vykonanej v predošlých experimentoch autorov a základe prác [2, 9 –
11]. Zváracie prúdy 4,6 – 5,8 kA nezaručovali vznik tavných zvarových
spojov. Vyššie zváracie prúdy sú neefektívne, k nárastu únosnosti zvarových spojov už nedochádza, naopak dochádza k výstrekom kovu zo
zvarového spoja. Ďalším negatívom
zvyšovania zváracieho prúdu je väčšie vnesené teplo, čo vedie k hrubozrnnej štruktúre vo zvare v intervale
teplôt Ac3 – A1. Hrubozrnná štruktúra v TOO je zárodkom potenciálnych
problémov.
Analýza únosnosti zvarových spojov bola hodnotená podľa normy
DIN 50 124 [7] na trhacom stroji
TIRA test 2300 pri zaťažovacej rýchlosti 8 mm/min. Metalografická analýza bola uskutočnená na mikroskope Olympus TH 4-200.
Na metalografickú analýzu boli vybrané vzorky A2, A4, B2, B3 a B4.
Hodnotená bola:
190
racích parametrov (I = 6 kA, T = 10
periód). Naopak, najvyššie hodnoty
únosností zvarového spoja boli zistené u vzoriek A4, ktoré boli zvárané
s najvyššími hodnotami zváracích
parametrov (I = 7,7 kA, T = 12 periód). Závislosť únosnosti bodových
zvarov Fmax na použitých hodnotách
zváracieho prúdu I je na obr. 2.
So zvyšujúcimi sa hodnotami zváracieho prúdu narastali hodnoty
únosnosti bodových zvarov lineárne u oboch typov vzoriek. Zvýšenie
zváracieho času z T = 10 periód na
T = 12 periód malo pozitívny vplyv
na hodnoty únosnosti zvarových
spojov, pričom nárast hodnôt únosnosti vzoriek A nebol taký výrazný ako vzoriek B. Nárast únosnosti
zvarových spojov vplyvom zvýšenia
zváracieho času je uvedený v tab. 3.
Obr. 2 Závislosť únosností zvarových spojov Fmax od veľkosti zváracieho prúdu I
FMAX – maximálna únosnosť spoja, R2 – koeficient spoľahlivosti
Fig. 2 Dependence of load-carrying capacities of welded joints Fmax on welding current intensity I
FMAX – maximum load-carrying capacity of joint, R2 – reliability coefficient
– kvalita zvarového spoja,
– chyby vo zvarovom spoji,
– kvalita povrchu zvaru a veľkosť
prípadného natavenia v mieste
styku elektród so zváraným materiálom,
– štruktúra zvarového spoja, vrátane prechodu do základného materiálu (ZM),
– správanie sa Zn – vrstiev na vonkajších a vnútorných povrchoch
plechov pri zváraní.
VÝSLEDKY A DISKUSIA
Obr. 3 Makroštruktúra zvaru vzorky A2 (Fz =
3 kN, T = 12 periód, I = 6,6 A) – natavenie ZM
na vrchnej strane do hĺbky 50 μm
Fig. 3 Weld macrostructure of A2 specimen (Fz =
3 kN, T = 12 period, I = 6.6 A) – melting of
parent metal on the upper side 50 μm in depth
Analýza únosnosti zvarových
spojov
U oboch typov vzoriek A a B sa dosiahli tavné zvarové spoje, čo potvrdila statická skúška v ťahu na
zisťovanie únosnosti spojov, ako
aj metalografická analýza. Najnižšia únosnosť spoja bola nameraná
u vzoriek B1, čo logicky odpovedá
najnižším použitým hodnotám zvá-
Obr. 4 Makroštruktúra zvaru vzorky A4 (Fz =
3 kN, T = 12 periód, I = 7,7 A)
Fig. 4 Weld macrostructure of A4 specimen (Fz =
3 kN, T = 12 periods, I = 7.7 A)
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 7-8 / 2 0 0 9
Z VÁ R AN I E PR E P R A X
Obr. 5 Mikroštruktúra pri povrchu zvaru – ferit a
chumáčovitý perlit (vzorka A4)
Fig. 5 Microstructure at weld surface (specimen A4)
Obr. 9 Mikroštruktúra prechodu zvar – ZM
(vzorka A4)
Fig. 9 Microstructure of weld – parent metal
transition (specimen A4)
Obr. 13 Tavne spojené vnútorné Zn vrstvy
v blízkosti zvaru (vzorka B3)
Fig. 13 Fusion welded inner Zn layers near the
weld (specimen B3)
Obr. 6 Mikroštruktúra v strede zvaru (vzorka A4)
Fig. 6 Microstructure in the centre of weld
(specimen A4)
Obr. 10 Makroštruktúra zvaru – natavenie ZM
na vrchnej strane do hĺbky 200 – 300 μm
(vzorka B2)
Fig. 10 Macrostructure of weld – melting of
parent metal on the upper side 200 – 300 μm in
depth (specimen B2)
Obr. 14 Makroštruktúra zvaru – natavenie povrchu
plechov do hĺbky 200 – 300 μm (vzorka B4)
Fig. 14 Macrostructure of weld – melting of
sheet surface in 200 – 300 μm in depth
(specimen B4)
Obr. 7 Mikroštruktúra zvarového kovu –
acikulárny polyedrický ferit (vzorka A4)
Fig. 7 Microstructure of weld metal – acicular
polyedric ferrit (specimen A4)
Obr. 11 Penetrácia Zn do nataveného povrchu
vonkajšieho plechu (vzorka B2)
Fig. 11 Penetration of Zn into the molten surface
of outer sheet (specimen B2)
Obr. 15 Trhlina v strede zvaru (vzorka B4)
Fig. 15 Crack in the centre of weld (specimen B4)
Obr. 8 Prechod zvar – ZM (vzorka A4)
Fig. 8 Transition weld – parent metal (specimen A4)
Obr. 12 Nahromadenie Zn na povrchu
vonkajšieho plechu (vzorka B2)
Fig.12 Accumulation of Zn on surface of outer
sheet (specimen B2)
Metalografická analýza
Makroštruktúru zvaru vzorky A2
(zvárací čas 12 periód, najvyšší prúd
7,7 kA) dokumentuje obr. 3. Kvalita spojenia plechov je dobrá, ale na
oboch stranách zvaru došlo k nataveniu ZM (na vrchnej strane do hĺbky 50 μm a na spodnej strane plechu
do hĺbky 150 μm). V ľavej časti makZ VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 7 -8 /2 0 0 9
roštruktúry je možné sledovať zvyšky Zn vrstvy na prechode ZM a zvar.
Zvar vzorky A4 na obr. 4 má v porovnaní so zvarom vzorky A2 vyššiu kvalitu. Vo zvare sa nenachádzajú makroskopické ani mikroskopické chyby.
V miestach dotyku elektród so ZM
sa zinková vrstva odtavila (odparila),
k nataveniu ZM však nedošlo, čo po-
tvrdzuje aj mikroštruktúra pri povrchu tvorená feritom a chumáčovitým
perlitom (obr. 5). Stred zvaru je dobre
pretavený so súmerne orientovanou
liacou štruktúrou (obr. 6). Štruktúra
zvarového kovu je tvorená acikulárnym polyedrickým feritom, čo je dokumentované na obr. 7. Prechod zvar
– ZM dokumentuje obr. 8. Detail prechodu je na obr. 9. Medzi liacou štruktúrou a ZM sa vytvára jemná feritická
štruktúra, resp. jemný ferit a chumáčovitý perlit.
Zvar vzorky B2 dokumentuje obr. 10.
Okrem natavenia ZM do hĺbky 200 až
300 μm sa v strede zvaru nachádzajú 2 dutiny eliptického tvaru veľkosti
cca 1 mm.
Sprievodným javom natavenia je penetrácia Zn do zvaru (obr. 11) a nahromadenie Zn v blízkosti nataveného povrchu (obr. 12).
Rez zvaru vzorky B3 bol vedený
cca 1 mm od stopy zvaru. Pozinko-
191
Kvalita bodových odporových zvarov pozinkovaných oceľových plechov
Obr. 16 Tavne súvisle spojené vnútorné Zn
vrstvy (vzorka B3)
Fig. 16 Fusion continuous welded inner Zn
layers (specimen B3)
sajúcej teploty ZM a poklesu zváracej sily (prítlačnej sily elektród).
Príčinu uvedených chýb zvarov treba hľadať s najväčšou pravdepodobnosťou v čistote funkčných plôch zváracích elektród (na povrchu elektród
sa môže vytvoriť tenká vrstva mosadze, ktorá má vyšší elektrický odpor
ako meď a v tejto vrstve sa akumuluje
teplo, čo vedie k nahrievaniu špičiek
elektród a k nežiaducemu ohrevu,
čiastočnému nataveniu a deformáciám povrchov zváraných plechov).
Prevažná časť Zn sa z miesta zvarov
odparí (teplota odparovania Zn je nízka, okolo 906 °C), prípadne dochádza
k jeho výstreku z miesta zvárania.
ZÁVER
Obr. 17 Čiastočne spojené vnútorné Zn vrstvy
(vzorka A2)
Fig. 17 Partially (semicontinuous) molten inner
Zn layers (specimen A2)
Obr. 18 Lokálne spojené Zn vrstvy vzdialenejšie
od zvaru (vzorka B3)
Fig. 18 Locally molten Zn layers further from the
weld (specimen B3)
vané vrstvy vnútorných strán plechov
sa v blízkosti zvaru pretavili a spojili
(obr. 13).
Makroštruktúra zvaru vzorky B4
je dokumentovaná na obr. 14. Zvarový spoj je relatívne dobrý, ale opäť
ako u vzorky B2 došlo k nataveniu povrchu ZM plechov do hĺbky
200 až 300 μm. Okrem toho v strede zvaru sa nachádza trhlina dĺžky
cca 0,25 mm. Z výsledkov experimentov vzoriek B vyplýva, že skúmaný zvárací čas 10 periód nie je
dostatočný na vytvorenie kvalitného zvarového spoja, čo je prezentované na obr. 15. Zinkové vrstvy na
vnútorných povrchoch preplátovaných plechov v blízkosti zvarového
spoja boli tavne spojené, resp. čiastočne spojené, ako to dokumentujú
obr. 16 a 17.
Vo väčšej vzdialenosti od zvaru sú
vrstvy Zn už nekompaktné (obr. 18),
spojené len lokálne v dôsledku kle-
192
Príspevok sa zaoberá problematikou
bodového odporového zvárania trojice preplátovaných pozinkovaných karosárskych plechov hrúbky 1,0 mm
pri rôznych parametroch zvárania.
Na základe analýzy výsledkov vykonaných skúšok možno konštatovať, že použitím skúmaných zváracích parametrov – zváracia sila 3 kN,
zvárací čas 10 periód (vzorky B)
a 12 periód (vzorky A), zvárací prúd
6,0; 6,6; 7,0 a 7,7 kA – vždy vznikali
tavné zvarové spoje.
Vzorky vyhotovené postupným zvyšovaním hodnôt zváracieho prúdu
vykazovali nárast hodnôt únosnosti lineárne s vysokou hodnotou korelácie. Z hľadiska únosnosti zvarových spojov sú vhodnými zváracími
parametrami Fz = 3 kN, T = 12 per
a I = 7,7 kA (vzorky A4). Tieto parametre zvárania sú vhodné aj na
základe výsledkov metalografickej
analýzy zvarových spojov troch plechov DX51D + Z – EN 10142, hrúbky
1 mm. Pri týchto parametroch vzniká kvalitný zvarový spoj bez vnútorných chýb, s kvalitným povrchom
a optimálnou štruktúrou.
CONCLUSIONS
The paper dealt with resistance spot
welding of three overlapped car body
galvanized steel sheets 1.0 mm in
thickness with various welding parameters. Based on the analysis of the conducted experiments it can be found,
that only fusion welded joints always
were formed with use of studied welding parameters – 3 kN welding force,
10 periods welding time (specimens B)
and 12 periods (specimens A), welding
current 6.0, 6.6 and 7.7 kA. The specimens fabricated by gradual increase
of welding current values exhibited increase in load-carrying capacity val-
ues linearly with high correlation value.
From the aspect of load-carrying capacities the suitable welding parameters
are: Fz = 3 kN, T = 12 periods and
I = 7.7 kA (specimens A4). These welding parameters are also suitable on the
basis of results of metallographical analysis of welded joints on three sheets
of DX51D + Z – EN 10142:2000, thickness of 1 mm. When using the above
mentioned parameters the quality
welded joints without internal defects,
with quality surface and optimal structure are fabricated.
Poznámka: Príspevok bol spracovaný
v rámci riešenia grantového vedeckého
projektu VEGA č. 1/0206/08.
Literatúra
[1] Spišák, E.: Výskum progresívnych
technológií spájania kovových
materiálov pre priemyselné využitie.
[Výskumná správa] Vedecko-technický
projekt č. AU/905/2002.
TU v Košiciach, Košice, 2002
[2] Kaščák, Ľ.: Príspevok k hodnoteniu
vlastností spájaných hlbokoťažných
plechov. [Doktorandská dizertačná
práca] Katedra technológií a materiálov,
TU v Košiciach, Košice, 2004, 156 s.
[3] Mohyla, P. – Foldyna, V.: Improvement of
reliability and creep resistance in
advanced low-alloy steels. Materials
Science and Engineering A, 510-511,
2009, s. 234 – 237, ISSN: 0921-5093
[4] Marônek, M. – Lazar, R. – Dománková, M.
– Kotras, P.: Mikroštruktúrna analýza
zvarových spojov nízkouhlíkových oceľových plechov upravených procesom nitrooxidácie. Zvárač, 2, 2005, č. 1, s. 23 – 28
[5] EN 10142: 2000 Continuously hot-dip
zinc coated low carbon steel strip and
sheet for cold forming. Technical
delivery conditions
[6] http://www.usske.sk/products/cat-s/
coated/hot-dip/drawing.html
[7] DIN 50 124 Prüfung metallischer
Werkstoffe – Scherzugversuch an
Widerstandspunkt-, Widerstandsbuckelund Schmelzpunktschweißverbindungen
(ungültig)
[8] STN EN 25821: 1994 Elektródové
čiapočky na bodové zváranie
[9] Zhang, H. – Senkara, J.: Resistance
Welding: Fundamentals and
Applications. Taylor&Francis Group,
New York), 2006
[10] Choi, B. H. – Joo, D. H. – Song, S. H.:
Observation and prediction of fatigue
behavior of spot welded joints with triple
thin steel plates under tensile-shear
loading. International Journal of Fatigue
29, 2007, s. 620 – 627
[11] Harlin, N. – Jones, T. B. – Parker, J. D.:
Weld growth mechanism of resistance
spot welds in zinc coated steel. Journal of
Materials Processing Technology, 143144, 2003, s. 448 – 453
[12] Aslanlar, S.: The effect of nucleus size
on mechanical properties in electrical
resistance spot welding of sheets used
in automotive industry. In: Elsevier –
Materials & Design, 2004, s.125 – 131
[13] Mohyla, P. – Koukal, J.: Svařitelnost
uhlíkových, mikro a nízkolegovaných
ocelí pro tlaková zařízení. All for Power, 2,
2008, č. 3, s. 60 – 63, ISSN 1802-8535
[14] Kaščák, Ľ. – Viňáš, J.: Možnosti
bodového zvárania kombinácie
vysokopevných a hlbokoťažných plechov.
In: Súčasný stav odporového zvárania.
Zborník prednášok z konferencie:
18. februára 2009, Bratislava.
Slovenská zváračská
spoločnosť, 2009, s. 12 – 16
<
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 7-8 / 2 0 0 9
Z VÁ R AN I E PR E P R A X
Potrubie – Bezpečnostno-technické pravidlá
č. 032/BTP/TI
PETER PRIBULA
Ing. P. Pribula, Technická inšpekcia, a. s., Bratislava, Slovensko, [email protected]
Obsah a platnosť Bezpečnostno-technických pravidiel č. 032/BTP/TI pre navrhovanie, výrobu, montáž
a následné skúšky potrubia po ukončení ich výroby Materiály potrubia a zváracie prídavné materiály,
vrátane ich označovania Konštrukcia a výroba potrubia Zváranie, súčiniteľ zvarových spojov Kontrola
zvarových spojov – druhy a rozsah skúšok Skúšky potrubia – stavebné a tlakové Dokumentácia potrubia
V roku 2007 Technická inšpekcia, a. s., vydala v zmysle § 5
vyhlášky č. 718/2002 Z. z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky z 20. novembra 2002 na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení
v znení neskorších predpisov Bezpečnostno-technické pravidlá č. 032/
BTP/TI (ďalej len BTP) pre navrhovanie, výrobu, montáž a následné skúšky potrubí po ukončení ich výroby.
BTP spájajú ustanovenia pôvodných
(zrušených) STN 13 0020 a STN 38
3365 týkajúcich sa uvedených činností na potrubiach.
Technická inšpekcia, a. s., vydala tieto
BTP ako náhradu za zrušené normy:
– STN 13 0020: 1971 Potrubie. Technické predpisy (zrušená od 1. 7.
2007),
– STN 38 3365: 1984 Tepelné siete. Realizácia, montáž, skúšanie a odovzdávanie do prevádzky
(zrušená od 1. 7. 2007).
BTP súvisia s nasledovnými právnymi predpismi:
– zákonom č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov,
– zákonom č. 50/1976 Z. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení
neskorších predpisov,
– vyhláškou č. 718/2002 Z. z. na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení,
– vyhláškou č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona.
BTP riešia:
návrh, konštrukciu, výrobu, skúšanie a dodávanie tlakových potrubí vyrobených z ocele a liatiny, pri
ktorých teplota steny počas prevádzky nie je nižšia ako 0 °C,
návrh, konštrukciu, výrobu, skúšanie a uvádzanie do prevádzky
vodných a parných tepelných sie-
>
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 7 -8 /2 0 0 9
tí (vrátanie potrubia na kondenzát)
do najvyššieho dovoleného tlaku
4 MPa a najvyššej dovolenej teploty 400 °C,
vykonávanie opráv potrubí vyrobených podľa zrušených noriem
a týchto BTP.
BTP neriešia zvláštnosti týkajúce sa
niektorých špeciálnych potrubí, napr.
na rozvod acetylénu (STN 38 6479 [1]),
kyslíka (STN 38 6461 [2]) a pod. Rovnako BTP nie sú v súlade s požiadavkami na potrubia, ktoré sú určenými
výrobkami podľa Nariadenia vlády SR
č. 576/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania
zhody na tlakové zariadenie v znení
neskorších predpisov (implementovaná smernica Európskeho parlamentu
a Rady 97/23/EC o tlakových zariadeniach). Pre takéto potrubia platí hlavne STN EN 13480-1 až -8 Kovové priemyselné potrubia [3].
BTP sa ďalej nevzťahujú na:
– potrubia s rádioaktívnymi látkami,
– zariadenia ústredného vykurovania v rozsahu STN EN 12828 (06
0310) [4],
– rozvodné a cirkulačné potrubie
teplej úžitkovej vody v rozsahu
podľa STN 06 0320 [5]: a STN EN
806-1 [6],
– armatúry (armatúry sú tlakové príslušenstvo podľa uvedeného Nariadenia vlády SR č. 576/2002 Z. z.).
1 MATERIÁLY
Materiál potrubia volí montážna organizácia na základe účelu použitia, t. j.
zohľadňuje sa spôsob výroby (zváranie), chemické vlastnosti pracovnej
látky, jej teplota a tlak a zaťaženia,
ktoré sa môžu vyskytnúť počas prevádzky (napr. podpery, zemetrasenie,
zaťaženie pri tlakovej skúške a pod.).
Nesmie sa používať materiál neznámeho pôvodu, t. j. bez dokladov, bez
uvedenia mechanických vlastností
a chemického zloženia a pod. V prí-
pade vykonávania opráv potrubí a pri
použití iných materiálov k pôvodným
materiálom je potrebné vykonať posúdenie vhodnosti materiálu.
Kvalita materiálu je určená príslušnými materiálovými normami, napr.
pre bezšvové rúry alebo pre zvárané rúry. Materiály pre príslušné časti
potrubia musia mať vhodné doklady
podľa STN EN 10204 (42 0009): 2005
Kovové výrobky. Druhy dokumentov
kontroly. Pre hlavné rúry sa odporúča inšpekčný certifikát 3.1 alebo 3.2
a pre ostatné komponenty, ako sú hrdlá, návarky a pre prídavné materiály,
sa môže použiť správa 2.1.
Každý materiál musí byť označený
najmenej značkou materiálu, označením výrobcu (alebo jeho logom)
a značkou kontrolného orgánu výrobcu materiálov. Pri delení materiálov je potrebné preniesť tieto značky
na každú oddelenú časť. Prenos značiek musí byť skontrolovaný príslušným pracovníkom montážnej organizácie. V žiadnom prípade sa nesmú
značky odstraňovať.
2 ZAČIATOK VÝROBY
Montáž potrubia sa môže začať až po
posúdení projektovej a konštrukčnej
dokumentácie Technickou inšpekciou, a. s. Takéto posúdenie vyžaduje § 18 ods. 5 zákona č. 124/2006 Z. z.
v znení neskorších predpisov, kde je
uvedené: „Stavebník je povinný na
účely stavebného konania predložiť oprávnenej právnickej osobe na
posúdenie projektovú dokumentáciu stavby s technickým zariadením
a jej zmeny podľa § 14 ods. 1 písm.
d), ktorá je vyhotovená v súlade s § 4,
ods. 1, ak je určená na plnenie úloh
zamestnávateľa a fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Kópiu vydaného odborného
stanoviska oprávnená právnická osoba zašle bezodkladne príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému
orgánu dozoru“.
193
Potrubie – Bezpečnostno-technické pravidlá č. 032/BTP/TI
3 KONŠTRUKCIA
Základnou zmenou oproti pôvodným normám je zrušenie pracovných
stupňov potrubia a používanie priamo teplôt, napr. na stanovenie rozsahu skúšok.
Výpočty komponentov potrubia
sa vykonávajú podľa STN 13 1010:
1992 Potrubia a armatúry. Výpočet
pevnosti súčastí potrubia (vrátane
STN 13 1010/O1) alebo podľa STN
EN 13480-3 (13 3410): 2004 Kovové
priemyselné potrubia. Časť 3: Navrhovanie a výpočet (vrátane STN EN
13480-3/A1, /A2, /A3) [3], ktorá je súčasne aj harmonizovanou normou
k smernici o tlakových zariadeniach
97/23/EC. Výpočet nie je potrebné
vykonávať pri normalizovaných komponentoch, ktoré majú určené DN
(menovitý rozmer) a PN (menovitý
tlak). Je však potrebné si uvedomiť,
že hodnota PN je uvádzaná pri izbovej teplote a so stúpajúcou pracovnou teplotou potrubia klesá v závislosti od použitého materiálu. Rovnaký
princíp platí aj pre armatúry. V prípadoch, keď nie je možné použiť ani jeden z uvedených spôsobov, môže sa
návrh potrubia vykonať podľa uznaných pravidiel vedy a techniky (napr.
predpisov API).
Použité príruby musia mať vhodný
tvar a rozmery s tesniacimi plochami
podľa STN EN 1092-1 (13 1170): 2008
Príruby a prírubové spoje. Kruhové príruby na rúry, armatúry, tvarovky a príslušenstvo s označením PN.
Časť 1: Príruby z ocele. Použité tesnenia musí vyhovovať STN EN 1514-1
až -8 Príruby a prírubové spoje. Rozmery tesnení pre príruby s označením PN. Časť 1: Nekovové ploché
tesnenia s vložkami alebo bez nich
(vydaná 2001); Časť 2: Špirálovo vinuté tesnenia pre oceľové príruby
(vydaná 2005); Časť 3: Nekovové
tesnenie s PTEF plášťom (vydaná
2001); Časť 4: Tesnenia vlnité, ploché alebo žliabkované kovové a kovové s výplňou pre oceľové príruby
(vydaná 2001); Časť 6: Pokryté ryhované kovové tesnenia na oceľové
príruby (vydaná 2004); Časť 7: Tesnenia pokryté kovovým obložením
na oceľové príruby (vydaná 2004);
Časť 8: Polymérové kruhové tesnenie na príruby s drážkami (vydaná
2005).
4 VÝROBA
Kvalita zvarových spojov sa kontroluje nasledovnými spôsobmi:
a) vonkajšou prehliadkou – vykonáva
sa ako prvá nedeštruktívna kontrola a kontrolujú sa povrchové chyby
v rozsahu 100 % zvarov,
b) nedeštruktívnymi metódami – používa sa hlavne kontrola prežiarením (RT), ktorou sa zisťujú vnútorné
(objemové) chyby a niektoré povrchové chyby. RT sa vykonáva podľa STN EN 462-1 (01 5013): 1998
Nedeštruktívne skúšanie. Kvalita
obrazu rádiogramov. Časť 1: Indikátory kvality obrazu (drôtový typ).
Určovanie úrovne kvality obrazu
a STN EN 444 (01 5014): 1998 Nedeštruktívne skúšanie. Všeobecné
princípy rádiografického skúšania
kovových materiálov röntgenovým
žiarením a žiarením gama. Klasifikačný (kvalitatívny) stupeň zvaru
sa vyhodnotí z rádiogramu podľa
STN EN 12517-1 (05 1305): 2006
Nedeštruktívne skúšanie zvarov.
Časť 1: Hodnotenie zvarových
spojov ocelí, niklu, titánu a ich zliatin prežarovaním. Úroveň prípustnosti. Prípustný klasifikačný stupeň pre zvary potrubia je podľa
STN EN 12517-1 (úroveň prípustnosti 2). Rozsah kontroly zvarov je
podľa tab. 2.
Zároveň platí, že pri obvodových
zvaroch musí byť prežiarený aspoň jeden zvar. Pri zvaroch v podchodoch, prechodoch a zvaroch
vykonaných po tlakovej skúške sa
vyžaduje 100 %-ná kontrola prežiarením. V prípade, že sa zistí horší
kvalifikačný stupeň ako je stanovený, je rozsah kontroly dvojnásobný.
Personál pre vykonávanie RT musí
byť kvalifikovaný podľa STN EN 473
(01 5000): 2002 Nedeštruktívne
skúšanie. Kvalifikácia a certifikácia
pracovníkov nedeštruktívneho skúšania. Všeobecné princípy 2),
c) mechanickými skúškami – vykonáva sa skúška tvrdosti zvarov pri
zliatinových oceliach, skúška ťahom a skúška lámavosti. Skúška
ťahom zvarových spojov sa vykonáva podľa STN EN 895 (05 1121):
1998 Deštruktívne skúšky zvarov
kovových materiálov. Skúška ťahom zváraného spoja v priečnom
smere,
d) inými skúškami – vykonávajú sa
ako doplnkové skúšky k už uvedeným skúškam a patrí tam skúška
ultrazvukom (UT), skúška penetračnou metódou (PT), metalografický rozbor štruktúry, chemický
rozbor základného materiálu a zvarového spoja, priebeh tvrdosti zvarový kov – TOO – ZM a pri austenitických oceliach odolnosť proti
medzikryštalickej korózii.
1) Norma STN EN 287-1 (05 0711): 2005 je v
zozname SÚTN zrušená od 1. 10. 2006. Platí norma STN EN 287-1+A2(05 0711): 2006
Kvalifikačné skúšky zváračov. Tavné zváranie. Časť 1: Ocele (poznámka redakcie)
2) Norma STN EN 473 (01 5000): 2002,
vrátane STN EN 473/A1: 2006 (01 5000):
2002 bola od 1. 7. 2009 nahradená normou
STN EN 473 (01 5000): 2009 (poznámka
redakcie)
používať len na pripojenie výstroja,
ako sú napr. manometre. Prednostne sa používajú tupé zvarové spoje
s plným prievarom. Zvarové spoje,
pri ktorých je prístup ku koreňu zvaru
a zvarové spoje prírub musia byť navrhnuté ako podložené.
Zvarové plochy musia byť vyhotovené
podľa STN EN ISO 9692-1 (05 0025):
2004 Zváranie a príbuzné procesy.
Odporúčania na prípravu spojov. Časť
1: Ručné oblúkové zváranie, zváranie
v ochrannej atmosfére, zváranie plynom, zváranie TIG a zváranie ocelí lúčom a STN EN ISO 9692-2 (05 0028):
2002 Zváranie a príbuzné procesy.
Príprava zvarových plôch. Časť 2: Zváranie ocele pod tavivom. Zváračské
práce môžu vykonávať iba preskúšaní zvárači, ktorí musia byť preskúšaní
podľa STN EN 287-1 (05 0711): 2005
Kvalifikačné skúšky zváračov. Tavné zváranie. Časť 1: Ocele.1) Treba
zohľadniť plánovaný spôsob zvárania,
materiálové skupiny a rozsah menovitej svetlosti. Zvárači musia vlastniť certifikát podľa uvedenej normy.
Z pôvodných noriem sa prebrali ustanovenia pre zváranie plameňom, ako
napríklad kombinácia zvárania plameňom a tavného zvárania alebo
maximálna hrúbka steny pre zváranie plameňom.
Na účely skúšania zvarov sa vytvárajú tzv. skupiny zvarov. Za skupinu
zvarov sa považujú zvary vyhotovené jedným zváračom, rovnakým spôsobom zvárania, na rovnakom priemere potrubia s rovnakou hrúbkou
steny, z rovnakého alebo ekvivalentného materiálu.
4.2 Súčiniteľ hodnoty zvarového
spoja
Veľkosť súčiniteľa volí výrobca s ohľadom na výrobné možnosti a prostriedky, ktoré má k dispozícii, poprípade
tiež s prihliadnutím na prevádzkové
podmienky (napr. prevádzku zariadenia pri teplotách, pri ktorých je nutné uvažovať s vplyvom tečenia materiálu). Hodnoty súčiniteľa zvarového
spoja sú uvedené v tab. 1.
4.3 Kontrola zvarov
4.1 Zváranie
Na zváranie komponentov potrubí sa
môžu použiť všetky spôsoby tavného zvárania. Závitové spoje sa môžu
194
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 7-8 / 2 0 0 9
Z VÁ R AN I E PR E P R A X
4.4 Rozsah skúšok zvarových
spojov
Rozsah skúšok zvarových spojov
potrubia sa volí podľa prevádzkových podmienok zariadenia a je uvedený v tab. 3. Rozsah skúšok podľa
čl. 337 znamená vizuálnu kontrolu,
skúšku prežiarením, kontrolu tvrdosti (pri zliatinových oceliach) a tlakovú
skúšku. Rozsah skúšok podľa čl. 338
znamená vizuálnu kontrolu, skúšku prežiarením, mechanické skúšky
(skúšku ťahom a skúšku lámavosti),
metalografický rozbor štruktúry (pri
potrubiach s pracovnou teplotou nad
475 °C) a tlakovú skúšku.
5 SKÚŠKY POTRUBÍ
5.1 Stavebná skúška
Tab. 1 Hodnoty súčiniteľa zvarového spoja potrubí
Tupé spoje obojstranne prevarené, aspoň z jednej strany
„automatom“ pod tavivom alebo v ochrannej atmosfére CO2
Tupé spoje zvárané ručne a po vydrážkovaní podložené
zo strany koreňa
Tupé spoje zvárané na podložke, podložka tesne priliehajúca
po celej dĺžke spoja k základnému materiálu a spoľahlivo
privarená ku koreňu zvaru
Spoje tvaru T so zaručeným prievarom spájaných častí
(obojstranným úplným prievarom)
Spoje tvaru T s jednostranným prievarom
Tupé spoje zvárané z jednej strany „automatom“ pod tavivom
na tavivovej podložke, „automatom“ alebo „poloautomatom“
v ochrannej atmosfére CO2
Tupé spoje s dokonalým geometrickým tvarom spájaných
plôch (tvar dosiahnutý trieskovým obrábaním) a dokonalom
zlícovaní hrán – spoje zvárané z jednej strany
Tupé spoje zvárané z jednej strany
5.2 Tlaková skúška
a) Tlaková skúška pevnosti sa vykonáva kvapalinou za studena alebo pracovnou látkou za tepla. Len
výnimočne v odôvodnených prípadoch, keď nie je možné vykonať
tlakovú skúšku kvapalinou za studena (napr. ak nebolo pri nosných
stavebných konštrukciách počítané s hmotnosťou kvapaliny, ak nie
je k dispozícii skúšobná kvapalina,
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 7 -8 /2 0 0 9
0,8 – 1,0
0,7 – 0,95
0,7 – 0,9
0,6 – 0,85
0,5 – 0,8
0,6 – 0,8
0,6 – 0,8
0,5 – 0,7
Tab. 2 Rozsah kontroly zvarových spojov potrubia
Menovitý tlak PN (MPa)
Vykonáva sa po úplnom dohotovení a zmontovaní potrubia. Stavebnou
skúškou sa zisťuje, či celkové vyhotovenie a použitý materiál zodpovedajú
požiadavkám BTP a predloženej dokumentácii a kontroluje sa pripravenosť potrubia na tlakové skúšky.
Pri stavebnej skúške sa zisťuje najmä:
– správne umiestnenie výstroja potrubia,
– overenie funkcie ovládania uzatváracích a poisťovacích zariadení,
smer toku prúdenia,
– dokončenie všetkých zváracích
prác,
– funkcia odvzdušnenia a odvodnenia,
– správnosť uloženia potrubia a jeho
spádovanie,
– vzdialenosť potrubia od stien kanála a konštrukcií s ohľadom na dilatácie a predpísanú hrúbku tepelnej izolácie,
– možnosť tepelnej dilatácie,
– úplnosť dokumentácie,
– správnosť údajov vyrazených na
tlakových častiach potrubia,
– správnosť záznamov o tepelnom
spracovaní,
– vyhotovenie zvarových spojov, rádiogramov a ich vyhodnotenie,
– realizácia značiek zváračov a pod.
Hodnoty súčiniteľa
zvarového spoja
Druh zvaru
0,6
1,0
1,6
2,5
4,0
6,4
10
16
nad 16
Najvyššia prac. teplota (°C)
Rozsah kontroly prežiarením1) 2)
200
0%
pozri pozn.3)
50 %
300
400
5%
10 %
425
450
475
100 %
500
525
550
20 %
50 %
575
Poznámky:
1)
Pre látky nebezpečné (toxické, výbušné, leptajúce a pod.) je rozsah kontroly prežiarením
dvojnásobný.
2)
Potrubie do PN 25 a do DN 65 pre všetky pracovné teploty sa neprežaruje. V prípade požiadavky
kontroly prežiarením je nutná dohoda medzi výrobcom a objednávateľom.
3)
Najmenej musí byť prežiarený 1 zvar pri zvaroch obvodových alebo dĺžka odpovedajúca dĺžke
normálneho úseku rádiogramu podľa STN EN 12517-1 pri pozdĺžnych zvaroch.
Tab. 3 Rozsah skúšok zvarových spojov potrubia podľa prevádzkových podmienok zariadenia
Menovitý tlak PN (MPa)
Najvyššia pracovná teplota (°C)
200
300
400
425
450
475
500
525
550
575
do 40
64
100
nad 100
Rozsah skúšky
podľa čl. 337
ak nesmie prísť pracovná plynná
látka do styku s kvapalinou a pod.),
môže byť tlaková skúška pevnosti
vykonaná vzduchom alebo inertným plynom po splnení určitých
podmienok. Pre skúšky vykonávané vzduchom alebo inertným plynom musia byť vypracované bezpečnostné predpisy a pri tlakovej
skúške vykonané všetky bezpečnostné opatrenia na zaistenie bezpečnosti práce.
podľa čl. 338
Skúšobný pretlak pri tlakovej
skúške potrubia kvapalinou za
studena musí byť rovný aspoň
1,2 najvyššieho pracovného pretlaku pre najvyššiu pracovnú teplotu do 200 °C, najmenej však
0,2 MPa a skúšobný pretlak pri
tlakovej skúške pevnosti pracovnou látkou za tepla musí byť
rovný najmenej najvyššiemu pracovnému pretlaku pri najvyššej
pracovnej teplote.
195
Potrubie – Bezpečnostno-technické pravidlá č. 032/BTP/TI
Výsledok tlakovej skúšky pevnosti je vyhovujúci, ak nedôjde počas skúšky k netesnosti zvarových
a prírubových spojov, upchávok
a pod., poprípade k deformáciám
častí potrubia.
b) Tlaková skúška tesnosti sa vykonáva po tlakovej skúške pevnosti, okrem prípadov, keď sa tlaková
skúška pevnosti vykonáva kvapalinou. V tomto prípade sa tlaková
skúška tesnosti vykonáva súčasne
s tlakovou skúškou pevnosti. Táto
skúška sa vykonáva kvapalinou
alebo plynom a skúšobný pretlak
je rovný najvyššiemu pracovnému
pretlaku.
Tlaková skúška tesnosti je vyhovujúca, ak sa neprejavia v spojoch
potrubia netesnosti (napr. potieraním potrubia penotvorným roztokom).
Na potrubí pre dopravu toxických,
výbušných, horľavých, ľahko zápalných a iných aktívnych látok musí
byť vykonaná doplňujúca tlaková skúška tesnosti plynom (vzduchom alebo inertným plynom), pri
ktorej je sledovaný pokles tlaku
v potrubí.
a) projektová dokumentácia v rozsahu podľa príslušných predpisov,
b) osvedčenie o akosti a kompletnosti potrubia. Osvedčenie môže byť
nahradené potvrdením kusovníka
zodpovedajúceho skutočnému vyhotoveniu potrubia,
c) kusovník zodpovedajúci skutočnému vyhotoveniu potrubia,
d) doklady o kvalite použitého materiálu, vrátane prídavného materiálu
na zváranie,
e) výsledky skúšok a kontroly zvarových spojov, pokiaľ sú požadované,
f) prehlásenie výrobcu o tepelnom
spracovaní, ak bolo vykonané,
g) sprievodná dokumentácia armatúr
podľa príslušných predpisov,
h) zápis o kontrole vnútornej čistoty
potrubia,
i) zápis o vykonaní stavebnej skúšky
potrubia,
j) záznam o vykonaní tlakových skúšok pevnosti a tesnosti potrubia,
k) zápis o premývaní alebo prefukovaní potrubia,
l) zoznam zváračov, ktorí potrubie
zvárali.
ZÁVER
5.3 Dokumentácia potrubia
Pre potrubie, popr. pre jeho časti,
musí byť zhotovená dokumentácia,
podľa ktorej je možné zistiť prevádzkové podmienky, kvalitu použitého
materiálu, overiť kvalitu zvarových
spojov a výsledky stavebnej a tlakových skúšok a pod., a podľa ktorej je
možné potrubie alebo jeho náhradné
časti bezpečne prevádzkovať a vykonávať údržbu.
Dokumentácia potrubia musí byť
v nasledovnom rozsahu:
V príspevku sú uvedené len základné informácie tykajúce sa navrhovania, výroby a skúšania potrubia,
ktoré boli upravené alebo zmenené
vydaním Bezpečnostno-technických
pravidiel č. 032/BTP/TI. Ostatné neuvedené informácie zostali v nezmenenej podobe (podľa ustanovení pôvodných, zrušených noriem STN 13
0020 a STN 38 3365), resp. sa text
upravil v súlade s niektorými novými
normami.
V súčasnosti sú BTP umiestnené na
www.tisr.sk a možno si ich bezplatne stiahnuť. Rovnako sú BTP k dispozícii na pracoviskách Technickej
inšpekcie, a. s., u vedúcich oddelení
tlakových zariadení.
Predpokladá sa revízia BTP minimálne jedenkrát ročne. Všetky pripomienky a návrhy k textu možno zasielať e-mailom na [email protected] alebo
písomne na pracoviská Technickej inšpekcie, a. s., alebo priamo na ústredie spoločnosti so sídlom na Trnavskej ceste 56, 821 01 Bratislava.
Literatúra
[1] STN 38 6479: 1990 Stavba
a prevádzka acetylénovodov (vrátane
STN 38 6479/a z roku 1991)
[2] STN 38 6461: 1964 Stavba
a prevádzka kyslíkovodov (vrátane
STN 38 6461/a z roku 1977 a STN 38
6461/b z roku 1979)
[3] STN EN 13480-1 až -8 Kovové
priemyselné potrubia. Časť 1:
Všeobecne (z roku 2004), vrátane STN
EN 13480-1/A1 a /A2; Časť 2: Materiály
(z roku 2004); Časť 3: Navrhovanie
a výpočet (z roku 2004), vrátane STN
EN 13480-3/A1, /A2, /A3; Časť 4:
Výroba a inštalácia (z roku 2004); Časť
5: Kontrola a skúšanie (z roku 2004),
vrátane STN EN 13480-5/O1; Časť 6:
Dodatočné požiadavky na podzemné
potrubia (z roku 2005), vrátane STN
EN 13480-6/A1; Časť 8 Doplnkové
požiadavky na potrubia z hliníka
a hliníkových zliatin (z roku 2007).
[4] STN EN 12828 (06 0310): 2006
Vykurovacie systémy v budovách.
Navrhovanie teplovodných
vykurovacích systémov
[5] STN 06 0320: 1986 Ohrievanie
úžitkovej vody. Navrhovanie
a projektovanie
[6] STN EN 806-1 (73 6670): 2003
Technické podmienky na zhotovovanie
vodovodných potrubí na pitnú vodu
vnútri budov. Časť 1:
Všeobecne (vrátane STN EN
806-1/A1 a STN EN 806-1/O1)
<
Do ďalších čísiel časopisu Zváranie-Svařování
pripravujeme:
Jozef Pecha: Zváranie membránových stien pre nadkritické teploty
Martin Kuběnka: Modernizace seismicky odolného mostu New Bay Bridge navařováním páskovou elektrodou
Mario Vantar – Pavol Višňovský – Branislav Jakubis: Oprava bubna cementárne mechanizovaným zváraním
Viliam Ruža – Ľudovít Kosnáč – Roman Koleňák: Oxidácia a korózia tvrdo spájkovaných spojov
Ľuboš Mráz: Prehľad legovaných ocelí na konštrukcie a tlakové nádoby
Jakub Vavrečka: Fakta a mýty o dotekovém vyhledávaní spoje pri robotickém svařování
196
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 7-8 / 2 0 0 9
Z VÁ R AN I E PR E P R A X
Optické zariadenie Welding Expert na meranie
a kontrolu rozmerov zvarových spojov
DAVID ČERNICKÝ – PE TE R JA N OK
Ing. D. Černický – Ing. P. Janok, Struers GmbH, Roztoky u Prahy, Česká republika, [email protected], [email protected]
Stručný opis zariadenia Welding Exper t určeného na meranie a kontrolu rozmerov zvarových spojov a jeho
vlastností Skladba programu a opis funkcií zariadenia Ukážka postupu vlastného merania hrúbky
základných materiálov a veľkosti prievaru Zobrazenie výsledkov merania, ich porovnanie s požadovanými
hodnotami podľa dokumentácie a tvorba protokolu
Welding Expert je revolučné
optické invertované zariadenie špeciálne navrhnuté na meranie a kontrolu rozmerov zvarových
spojov. Zariadenie Welding Expert,
vrátane programu na obsluhu zariadenia a na reálne fyzické meranie potrebných rozmerov, ponúka
užívateľovi množstvo benefitov od
prípravy na meranie až po vlastné
vyhodnotenie nameraných hodnôt
a spracovanie protokolu. Zariadenie
vyžaduje prepojenie s počítačom
(prostredníctvom USB portu) a ovláda sa z klávesnice.
>
Program zabezpečuje okrem definovania potrebných parametrov a nástrojov na meranie, aj funkciu spracovania protokolov pomocou makro
okien v Exceli, takže užívateľ je schopný spracovávať protokoly podľa vlastnej predstavy a požiadaviek.
Zariadenie Welding Expert sa štandardne vyrába v dvoch vyhotoveniach: s 25-násobným zväčšením
na zobrazovanie vzoriek zvarov –
súčastí veľkosti od 8,0 do 40,0 mm
a s 50-násobným zväčšením na
zobrazenie súčastí veľkosti 4,0 až
15,0 mm. Ovládací program je dostupný v anglickom a českom jazyku.
STRUČNÝ OPIS ZARIADENIA
PRÍPRAVA NA MERANIE
Welding Expert (obr. 1) pozostáva z celkového krytu (plní aj funkciu nosnej konštrukcie), optickej
sústavy, špeciálneho zdroja svetla, kamery na prenos obrazu do PC
a programu, ktorý slúži na ovládanie zariadenia a ponúka nástroje
špeciálne navrhnuté na meranie potrebných rozmerov zvarových spojov (hmotnosť zariadenia cca 3,5 kg,
výška 32 cm). Celý systém je navrhnutý ako komplex a užívateľ preto
nemusí venovať pozornosť jednotlivým komponentom.
Obr. 1 Zariadenie Welding Expert
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 7 -8 /2 0 0 9
Invertovaný systém optiky šetrí užívateľovi čas. Pri klasickom optickom
mikroskope by potreboval presné
paralelné opracovanie dvoch plôch
na vzorke zvarového spoja a náročnejšie orientovanie a nastavenie
pozorovanej vzorky. Vzorku makroštruktúry spoja stačí položiť metalograficky pripravenou plochou
určenou na meranie a kontrolu na
špeciálne tvrdené sklo (smerom
nadol). Funkcia autofocus ponúka
rýchle a jednoznačné zaostrenie obrazu pomocou jedného kliku myšou
na príslušnú ikonu. Systém je navrhnutý tak, že nie je potrebné venovať špeciálnu pozornosť kalibrácii
zariadenia. Súčasťou zariadenia je
etalón, ktorý stačí položiť na tvrdené sklo podobne ako meranú vzorku a pomocou obrázku mriežky sa
jedným klikom myšou počítača na
ikonu systém automaticky skalibruje pre všetky zväčšenia behom pár
sekúnd. Pri vlastnej práci a nastavení potrebného zväčšenia užívateľ nerieši priradenie mierky k zvolenému
zväčšeniu. Mierka sa priradí automaticky podľa zvoleného zväčšenia. Na
dosiahnutie dostatočného kontrastu
obrazu je dôležité správne nastavenie intenzity osvetlenia. Špeciálne
kruhové LED osvetlenie ponúka užívateľovi rovnomerné osvetlenie celej
pozorovanej plochy. Intenzita osvetlenia sa dá ovládať v programe, ale
aj na samotnom zariadení pomocou
potenciometra. Presnosť merania
závisí od nastaveného zväčšenia –
pri najmenšom zväčšení je presnosť
0,05 mm, pri najväčšom zväčšení je
presnosť 0,005 mm.
SKLADBA PROGRAMU
A STRUČNÝ OPIS FUNKCIÍ
Významným parametrom charakterizujúcim kvalitu a vlastnosti zariadenia Welding Expert je jeho programové vybavenie, pomocou ktorého
sa celé zariadenie a vlastný proces
získavania výsledkov merania ovláda. Neoddeliteľnou súčasťou získaných výsledkov je ich komplexné
zobrazenie podľa požiadaviek užívateľa a vlastná archivácia.
Systém sa využíva na meranie
a kontrolu rozmerov zvarových spojov predpísaných v technickej dokumentácii, v technologickom postupe
výroby zvarku a pod., a následne na
prípadnú úpravu technologických
parametrov výroby. Preto si výrobca
zariadenia Welding Expert uvedomuje dôležitosť, presnosť, spoľahlivosť a bezchybnosť získaných výsledkov. Z tohto dôvodu je program
rozdelený do troch úrovní ovládania:
práca správcu – administrátora,
práca operátora – užívateľský prístup na meranie a transport dát,
používanie štandardných nástrojov merania.
Jednotlivé úrovne sú chránené heslom, čo zamedzuje prístup nepovolanej osobe a zabezpečuje dostatočnú ochranu a spoľahlivosť
nameraných hodnôt.
197
Optické zariadenie Welding Expert na meranie
a kontrolu rozmerov zvarových spojov
Obr. 2 Obsah monitora pri identifikácii vzorky, špecifikácii parametrov a prípadnej voľbe
doplňujúcich parametrov
Obr. 3 Výber parametrov merania (prvkov) zvarov
Obr. 4 Nastavenie hodnôt parametrov (rozmerov prvkov) a nastavenie limitov
Obr. 5 Voľba typu merania: lineárneho alebo kruhového
Obr. 6 Príklad ceľkového prehľadu skupiny zvarov jedného zvarku, ich parametrov a výsledkov merania
NASTAVENIE PROGRAMU NA
ÚROVNI ADMINISTRÁTORA
Nastavenie programu na úrovni administrátora a opis prístupných funkcií obsahuje:
– ochranu heslom pri vstupe do
jednotlivých úrovní ovládania
programu,
– voľbu parametrov (rozmerov prvkov vzorky) merania,
– špecifikáciu meraných paramet-
198
rov, vrátane predpísaných limitov
(hodnôt, tolerancií),
– modifikáciu existujúcich parametrov,
– tvorbu prístupu (hesiel) pre jednotlivých operátorov,
– voľbu operátora.
VKLADANIE A MERANIE DÁT
Táto časť (obr. 2) umožňuje užívateľovi vložiť:
– všeobecné informácie,
– špecifikáciu meraných parametrov a
– v prípade potreby aj voľbu doplňujúcich parametrov.
Všeobecné informácie slúžia na
identifikáciu a opis vzorky, zvarového spoja, zvarku alebo inej
súčiastky. Tu je priestor na opis
výrobnej šarže, špecifikáciu materiálu, miesta odobrania vzorky,
typu a parametrov spoja (vo forme
obrázku) atď.
Merané parametre slúžia na definovanie potrebných parametrov
(rozmerov prvkov zvarov tupých,
kútových atď.) a spôsobu ich merania. Ide o parametre, ktoré operátor
potrebuje zmerať, kontrolovať na tej
ktorej časti zvaru, ako napr.: hrúbky
základných materiálov L1, L2, hĺbky prievaru P1, P2, veľkosť kútového
zvaru a atď.
Doplňujúce parametre slúžia na
špecifikáciu parametrov a prvkov,
ktoré je potrebné opísať slovne (tvar
a rozmery pórov, trhlín, zápalov atď.)
alebo sa kontrolujú vizuálne, ako napríklad pravidelnosť pozdĺž zvaru,
alebo aj inými metódami (meranie
celkovej dĺžky zvaru a iné).
Vlastné nastavenie parametrov na
meranie obsahuje:
– Identifikáciu vzorky (obr. 3) –
slúži na vyvolanie prednastaveného typu zvaru, výber parametrov a postupu merania pomocou
označenia myšou počítača, identifikáciu a opis zvaru – ide o zadávanie potrebných informácii
zo strany užívateľa, zákazníka
k jednotlivým zvarom na zvarku,
plán merania – názorne vysvetľuje všetky parametre zvaru a približuje operátorovi polohu jednotlivých parametrov.
– Voľbu hodnôt parametrov a nastavenie ich limitov (obr. 4) –
označením kurzorom (fajkou)
vyberá operátor z ponuky parametre, ktoré je potrebné kontrolovať a určuje limity (minimálnu
a maximálnu odchýlku) nameraných hodnôt. Nastavenie limitov
je možné pomocou relatívnej alebo fixnej hodnoty (% alebo mm).
– Voľba typu merania (obr. 5) –
z ponuky programu operátor volí
typ merania parametra podľa druhu zvaru, resp. meranej časti, ide
napr. o meranie zvaru plochého
základného materiálu (napr. plechov, pásov, tyčí – tzv. lineárne
meranie) alebo valcového materiálu (napr. rúrok, skružených plechov – tzv. kruhové meranie).
Príklad celkového prehľadu skupiny
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 7-8 / 2 0 0 9
Z VÁ R AN I E PR E P R A X
a)
c)
b)
d)
Obr. 7 Postup merania parametrov zvarového spoja (tzv. kruhový typ) – a) nastavenie hrany základného materiálu, b) meranie hrúbky základného
materiálu, c) automatické zobrazenie predpísanej minimálnej veľkosti prievaru, d) meranie skutočnej veľkosti prievaru
Welding Expert
- Welding Expert urobí všetko za Vás ...
!"
- Jednoduché umiestnenie vzorky ...
#$$ $%
% &' "
- Auto-kalibrácia zariadenia ...
(%"
)*+%+ ,
%"
- Program na meranie rozmerov zvarového spoja ...
- "
- Štatistický modul na sledovanie zváracieho procesu
#+."
)/0!
%$
0%
123
45421 (
6
7"89:4;411134245
-'89:4;4111342:;
)<"
===""
Optické zariadenie Welding Expert na meranie
Predstavujeme
zváračské
časopisy
a kontrolu rozmerov
zvarových
spojov
kolu o meraní niekoľkých zvarov jedného zvarku je na obr. 9.
ZÁVER
Obr. 8 Zobrazenie výsledku merania hrúbky základných materiálov a veľkosti prievaru kútového
zvarového spoja (tzv. lineárny typ)
Zariadenie Welding Expert umožňuje rýchle a presné meranie rozmerov
prvkov rôznych zvarových spojov,
ich kontrolu automatickým porovnaním s požadovanými rozmermi podľa
výrobnej dokumentácie a spracovanie prehľadného protokolu. Protokol
obsahujúci odchýlky slúži na spracovanie prípadnej zmeny výrobného
postupu (napr. parametrov zvárania),
protokol s pozitívnymi výsledkami
merania môže slúžiť na spracovanie
sprievodnej dokumentácie
zvarku alebo konštrukcie, dokladovanie kvality a pod.
<
zvarov jedného zvarku, ich parametrov a výsledkov merania je na obr. 6.
UKÁŽKA POSTUPU
VLASTNÉHO MERANIA
Vlastné meranie zvolených (nastavených, požadovaných) parametrov
ponúka vysoký komfort získania výsledkov s maximálnym zamedzením
vzniku chýb a nejasností. Funkcia zamedzenia ďalšieho kroku, napr. v prípade vynechania merania jedného
zo zvolených parametrov, zamedzuje
vzniku chýb vyvolaných obsluhou.
Na obr. 7a) až 7d) je zobrazený princíp merania hrúbky základného materiálu a veľkosti prievaru pri tzv. kruhovom type. Po kliknutí na parameter
L1 (základný materiál 1) a označení
hrany povrchu základného materiálu
(obr. 7a) sa na obrázku zobrazia štyri čiary. Dve modré slúžia na meranie
hrúbky základného materiálu (obr.
7b). Červená čiara (obr. 7c) zobrazuje minimálnu predpísanú (napr. dokumentáciou) veľkosť prievaru. Oranžová čiara (obr. 7d) slúži na odmeranie
skutočnej veľkosti prievaru zvaru.
a)
ZOBRAZENIE VÝSLEDKOV
MERANIA A TVORBA
PROTOKOLU
Namerané hodnoty sa automaticky porovnávajú s nastavenými hodnotami a limitmi (toleranciami) podľa dokumentácie. Výsledky, ktoré
sú v tolerancii, sa zobrazia zelenou
farbou (obr. 8). Výsledky mimo dovolenej tolerancie sa zobrazujú červenou farbou. Mierka a namerané
hodnoty sa po dokončení merania
uložia priamo do obrázka. Tvorba
protokolu je potom možná vo formátoch PDF a EXC. Príklad častí proto-
200
b)
Obr. 9 Príklad častí protokolu o meraní niekoľkých zvarov jedného zvarku – a) protokol o meraní,
b) protokol pre užívateľa
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 7-8 / 2 0 0 9
I N FO R M ÁCI E CE R TI FI KA ČN ÝCH O R G Á NOV
Zoznam osôb kvalifikovaných
a certifikovaných vo zváraní vo VÚZ – PI SR
v 1. polroku 2009
A. Autorizovaný národný orgán EWF/IAB pri VÚZ – PI SR predĺžil platnosť cer tifikátov zváračským odborníkom
(od roku 2006 vydáva zváračským odborníkom v rámci predĺženia platnosti odbornej spôsobilosti európske
cer tifikáty, namiesto pôvodných národných, všetkým držiteľom európskych diplomov) v nasledovnom členení:
Európsky zváračský inžinier
Priezvisko, meno, titul
Balko Marián, Ing.
Červený Václav, Ing.
Čmiko Anton, Ing.
Cselédka Ladislav, Ing.
Čuba Milan, Ing.
Dajbych Jaromír, Ing.
Dzuro Cyril, Ing.
Gajdoš Jozef, Ing.
Haveta Milan, Ing.
Holeša Milan, Ing., PhD.
Holko Peter, Ing.
Horváth Miloš, Ing.
Kmeť Ján, Ing.
Koleno Anton, Ing.
Kordoš Jozef, Ing.
Křikava Jiří, Ing.
Kucek Ján, Ing.
Kuruc Miroslav, Ing.
Majer Miroslav, Ing.
Mašlonka Andrej, Ing.
Matušek Marian, Ing.
Medzihradský Dušan, Ing.
Mézl Dušan, Ing.
Morva Imrich, Ing.
Ňachaj Eugen, Ing.
Novosád Peter, Ing.
Papp Dezider, Ing.
Pati Nagy Alexander, Ing.
Paulík Viliam, Ing.
Pinka Marian, Ing.
Račko Peter, Ing.
Rafaj Rastislav, Ing.
Reisenauer Ján, Ing.
Resek Martin, Ing.
Šimora Anton, Ing.
Soják Miroslav, Ing.
Šroubová Vladislava, Ing.
Štalmach Miroslav, Ing.
Stemmer Eugen, Ing.
Straka Marián, Ing
Šuhaj Jiří, Ing.
Tomčíková Etela, Ing.
Trsťanová Terézia, Ing.
Uhnák Ivan, Ing
Vaško Ľuboš, Ing.
Žuffa Anton, Ing.
Európsky zváračský technológ
Č. certifikátu
Platný do
CertEWE/SK/97002
CertEWE/SK/99052
CertEWE/SK/97004
CertEWE/SK/97003
CertEWE/SK/06013
CertEWE/SK/99053
CertEWE/SK/97005
CertEWE/SK/02017
CertEWE/SK/02018
CertEWE/SK/02019
CertEWE/SK/06017
CertEWE/SK/97008
CertEWE/SK/06018
CertEWE/SK/06019
CertEWE/SK/06020
CertEWE/SK/99058
CertEWE/SK/06021
CertEWE/SK/97010
CertEWE/SK/97013
CertEWE/SK/06022
CertEWE/SK/97014
CertEWE/SK/02027
CertEWE/SK/99061
CertEWE/SK/06005
CertEWE/SK/99068
CertEWE/SK/99067
CertEWE/SK/06024
CertEWE/SK/06023
CertEWE/SK/99015
CertEWE/SK/02031
CertEWE/SK/97020
CertEWE/SK/06006
CertEWE/SK/02033
CertEWE/SK/06025
CertEWE/SK/06027
CertEWE/SK/06026
CertEWE/SK/99026
CertEWE/SK/06009
CertEWE/SK/06008
CertEWE/SK/02034
CertEWE/SK/99027
CertEWE/SK/02036
CertEWE/SK/02037
CertEWE/SK/97022
CertEWE/SK/97023
CertEWE/SK/06028
29. 1. 2012
13. 5. 2012
29. 1. 2012
29. 1. 2012
13. 5. 2012
29. 1. 2012
13. 5. 2012
29. 1. 2012
13. 5. 2012
29. 1. 2012
13. 5. 2012
29. 1. 2012
13. 5. 2012
13. 5. 2012
13. 5. 2012
29. 1. 2012
13. 5. 2012
29. 1. 2012
13. 5. 2012
13. 5. 2012
13. 5. 2012
29. 1. 2012
29. 1. 2012
13. 5. 2012
29. 1. 2012
29. 1. 2012
13. 5. 2012
13. 5. 2012
29. 1. 2012
29. 1. 2012
29. 1. 2012
13. 5. 2012
29. 1. 2012
13. 5. 2012
13. 5. 2012
13. 5. 2012
13. 5. 2012
13. 5. 2012
13. 5. 2012
13. 5. 2012
29. 1. 2012
29. 1. 2012
29. 1. 2012
29. 1. 2012
29. 1. 2012
13. 5. 2012
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 7 -8 /2 0 0 9
Priezvisko, meno, titul
Antala Stanislav, Dpt.
Bartoš Tibor
Čarnogurský Jozef, Ing.
Holásek Karol, Ing.
Holovanišin Ján
Hudák Filip
Kocian Vladimír
Kováč Ladislav
Kubovič Jaroslav
Kvetko Andrej, Ing.
Lančarič Milan
Lukáč Alexander
Matušík Ferdinand, Ing.
Medveď Dušan
Obšusta Ján
Pavlík Miroslav, Ing.
Rabčan Anton, Ing.
Šagát Peter
Šáro Vladimír
Sladký Jiří
Šnirc Štefan
Spielmann František, Ing.
Štaffen Maroš, Ing.
Šteffek Ivan
Šustek Jozef
Trnka Štefan
Turoň Peter
Vrbiar Ján
Zajíc Tibor, Ing.
Č. certifikátu
Platný do
CertEWT/SK/06001
CertEWT/SK/97021
CertEWT/SK/02042
CertEWT/SK/02032
CertEWT/SK/02036
CertEWT/SK/02034
CertEWT/SK/06006
CertEWT/SK/97030
CertEWT/SK/99114
CertEWT/SK/02037
CertEWT/SK/02044
CertEWT/SK/97033
CertEWT/SK/99115
CertEWT/SK/99116
CertEWT/SK/02039
CertEWT/SK/99014
CertEWT/SK/99090
CertEWT/SK/97041
CertEWT/SK/99017
CertEWT/SK/99106
CertEWT/SK/97043
CertEWT/SK/02046
CertEWT/SK/99109
CertEWT/SK/99018
CertEWT/SK/97045
CertEWT/SK/99119
CertEWT/SK/99042
CertEWT/SK/06010
CertEWT/SK/99043
13. 5. 2012
29. 1. 2012
29. 1. 2012
29. 1. 2012
29. 1. 2012
29. 1. 2012
13. 5. 2012
29. 1. 2012
29. 1. 2012
29. 1. 2012
29. 1. 2012
29. 1. 2012
29. 1. 2012
29. 1. 2012
29. 1. 2012
29. 1. 2012
29. 1. 2012
13. 5. 2012
29. 1. 2012
29. 1. 2012
29. 1. 2012
29. 1. 2012
29. 1. 2012
29. 1. 2012
29. 1. 2012
29. 1. 2012
13. 5. 2012
13. 5. 2012
29. 1. 2012
Európsky zváračský špecialista
Priezvisko, meno, titul
Bleho Henrich, Ing.
Farkaš Michal, Ing.
Oberta Juraj
Szabó Tibor, Ing.
Č. certifikátu
Platný do
CertEWS/SK/05004
CertEWS/SK/05005
CertEWS/SK/02019
CertEWS/SK/02012
29. 1. 2012
29. 1. 2012
29. 1. 2012
29. 1. 2012
201
Zoznam osôb kvalifikovaných a certifikovaných
vo zváraní vo VÚZ – PI SR v 1. polroku 2009
B. Autorizovaný národný orgán EWF/IAB pri VÚZ – PI SR predĺžil platnosť európskych cer tifikátov zváračským
odborníkom v nasledovnom členení:
Európsky zváračský inžinier
Priezvisko, meno, titul
Bartoš Marian, Ing.
Brož Igor, Ing.
Farkas Tomáš, Ing.
Florian Pavel, Ing.
Hovorka Josef, Ing.
Jakubis Branislav, Ing.
Kročan Ladislav, Ing.
Minárová Katarína, Ing.
Nováková Lenka, Ing.
Novotný Peter, Ing.
Oceľ Ján, Ing.
Okasa Jozef, Ing.
Paprčka Ondrej, Ing.
Pásztor Štefan, Ing.
Pozdílek Josef, Ing.
Súkop Dušan, Ing.
Vanko Július, Ing.
Vozár Miroslav, Ing.
Európsky zváračský technológ
Č. certifikátu
Platný do
CertEWE/SK/04002/2
CertEWE/SK/06012/2
CertEWE/SK/97007/2
CertEWE/SK/99054/2
CertEWE/SK/99055/2
CertEWE/SK/00003/2
CertEWE/SK/97009/2
CertEWE/SK/00007/2
CertEWE/SK/02008/2
CertEWE/SK/06011/2
CertEWE/SK/97016/2
CertEWE/SK/02028/2
CertEWE/SK/02029/2
CertEWE/SK/97019/2
CertEWE/SK/99045/2
CertEWE/SK/02035/2
CertEWE/SK/02038/2
CertEWE/SK/06001/2
13. 5. 2012
13. 5. 2012
29. 1. 2012
13. 5. 2012
13. 5. 2012
13. 5. 2012
13. 5. 2012
13. 5. 2012
13. 5. 2012
13. 5. 2012
13. 5. 2012
13. 5. 2012
13. 5. 2012
13. 5. 2012
13. 5. 2012
29. 1. 2012
29. 1. 2012
13. 5. 2012
Európsky zváračský špecialista
Priezvisko, meno, titul
Hurtoš Jozef, Ing.
Jaroš Roman
Košiar Anton
Makiš Milan
Č. certifikátu
Platný do
CertEWS/SK/00004/2
CertEWS/SK/00005/2
CertEWS/SK/00007/2
CertEWS/SK/00008/2
13. 5. 2012
13. 5. 2012
13. 5. 2012
13. 5. 2012
Priezvisko, meno, titul
Bacigál Miloš, Ing.
Baliak Jaroslav
Bestvina Pavol
Bombic Ladislav, Ing.
Brandobur Jozef
Buchel Milan
Bulla Henrich, Ing.
Ceniga Ján, Ing.
Duffek Jozef
Foltíny Ivan
Hacsi Zoltán
Jacko Albín
Košťany Filip, Ing.
Královič Marián
Krnáč Miloš
Lašák Ján
Macho Milan
Majerník Maroš, Ing.
Mižák Marián, Ing.
Namešpetra Viliam, Ing.
Nekoranec Ivan, Ing.
Nekoranec Lukáš
Novák Dušan, Ing.
Rajchman Milan, Ing.
Č. certifikátu
Platný do
CertEWT/SK/00002/2
CertEWT/SK/97052/2
CertEWT/SK/00003/2
CertEWT/SK/00056/2
CertEWT/SK/00004/2
CertEWT/SK/06014/2
CertEWT/SK/00005/2
CertEWT/SK/06015/2
CertEWT/SK/97105/2
CertEWT/SK/06016/2
CertEWT/SK/00009/2
CertEWT/SK/99079/2
CertEWT/SK/06018/2
CertEWT/SK/99113/2
CertEWT/SK/06019/2
CertEWT/SK/99082/2
CertEWT/SK/99060/2
CertEWT/SK/06020/2
CertEWT/SK/98016/2
CertEWT/SK/06021/2
CertEWT/SK/99086/2
CertEWT/SK/00016/2
CertEWT/SK/02038/2
CertEWT/SK/00019/2
29. 1. 2012
29. 1. 2012
13. 5. 2012
13. 5. 2012
13. 5. 2012
13. 5. 2012
13. 5. 2012
13. 5. 2012
13. 5. 2012
13. 5. 2012
13. 5. 2012
13. 5. 2012
13. 5. 2012
13. 5. 2012
13. 5. 2012
13. 5. 2012
29. 1. 2012
13. 5. 2012
13. 5. 2012
13. 5. 2012
13. 5. 2012
13. 2. 2012
13. 5. 2012
13. 5. 2012
C. Autorizovaný národný orgán EWF/IAB pri VÚZ – PI SR vydal na základe výsledkov skúšok a splnenia
podmienok absolventom príslušných prípravných kurzov diplomy (trvale platné) a následne Cer tifikačný
orgán pre cer tifikáciu personálu vo zváraní a NDT vydal príslušné národné cer tifikáty zváračským
odborníkom v nasledovnom členení:
Európsky zváračský inžinier EWE (diplom), Medzinárodný zváračský inžinier – IWE (diplom)
a Zváračský inžinier – E (národný certifikát)
Priezvisko, meno, titul
Č. diplomu EWE
Č. diplomu IWE
Č. národ. certifikátu
Certifikát platný do
Bojnáková Rut, Ing.
Grünermelová Lucia, Ing.
Kubíček Rastislav, Ing.
Kudlík Stanislav, Ing.
Kukuľka Jozef, Ing.
Láska Dušan, Ing.
Lukaček Jozef, Ing.
Majchrák Miroslav, Ing.
Mráz Michal, Ing.
Poremba Róbert, Ing.
Sejč Pavol, doc., Ing., PhD.
Výrostek Marek, Ing.
EWE-SK-09001
EWE-SK-09002
EWE-SK-09003
EWE-SK-09004
EWE-SK-09005
EWE-SK-09006
EWE-SK-09007
EWE-SK-09008
EWE-SK-09009
EWE-SK-09010
EWE-SK-09011
EWE-SK-09012
IWE-SK-09001
IWE-SK-09002
IWE-SK-09003
IWE-SK-09004
IWE-SK-09005
IWE-SK-09006
IWE-SK-09007
IWE-SK-09008
IWE-SK-09009
IWE-SK-09010
IWE-SK-09011
IWE-SK-09012
E-1/2009
E-2/2009
E-3/2009
E-4/2009
E-5/2009
E-6/2009
E-7/2009
E-8/2009
E-9/2009
E-10/2009
E-11/2009
E-12/2009
15. 3. 2012
15. 3. 2012
15. 3. 2012
15. 3. 2012
15. 3. 2012
15. 3. 2012
15. 3. 2012
15. 3. 2012
15. 3. 2012
15. 3. 2012
15. 3. 2012
15. 3. 2012
Európsky zváračský technológ – EWT (diplom), Medzinárodný zváračský technológ – IWT (diplom)
a Zváračský technológ – T (národný certifikát)
202
Priezvisko, meno, titul
Č. diplomu EWT
Č. diplomu IWT
Č. národ. certifikátu
Certifikát platný do
Brunovský Dušan
Čillíková Jana, Ing.
EWT-SK-09001
EWT-SK-09002
IWT-SK-09001
IWT-SK-09002
T-1/2009
T-2/2009
25. 1. 2012
25. 1. 2012
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 7-8 / 2 0 0 9
I N FO R M ÁCI E CE R TI FI KA ČN ÝCH O R G Á NOV
Priezvisko, meno, titul
Č. diplomu EWT
Č. diplomu IWT
Č. národ. certifikátu
Certifikát platný do
Hrdina Peter
Krištofovič Martin
Kučeravý Marek, Ing.
Petrek Rastislav
Szabó Žolt
Vajda Robert
EWT-SK-09003
EWT-SK-09007
EWT-SK-09008
EWT-SK-09004
EWT-SK-09005
EWT-SK-09006
IWT-SK-09003
IWT-SK-09007
IWT-SK-09008
IWT-SK-09004
IWT-SK-09005
IWT-SK-09006
T-3/2009
T-7/2009
T-8/2009
T-4/2009
T-5/2009
T-6/2009
25. 1. 2012
15. 3. 2012
22. 6. 2012
25. 1. 2012
25. 1. 2012
25. 1. 2012
Európsky zváračský špecialista – EWS (diplom), Medzinárodný zváračský špecialista – IWS (diplom)
a Zváračský špecialista – S (národný certifikát)
Priezvisko, meno
Č. diplomu EWS
Č. diplomu IWS
Č. národ. certifikátu
Certifikát platný do
Hornáček Peter
Hudec Milan
Kubovič Peter
Richnák Igor
Tejkal Daniel
EWS-SK-09001
EWS-SK-09002
EWS-SK-09003
EWS-SK-09004
EWS-SK-09005
IWS-SK-09001
IWS-SK-09002
IWS-SK-09003
IWS-SK-09004
IWS-SK-09005
S-1/2009
S-2/2009
S-3/2009
S-4/2009
S-5/2009
19. 2. 2012
19. 2. 2012
19. 2. 2012
19. 2. 2012
19. 2. 2012
D. Autorizovaný národný orgán EWF/IAB pri VÚZ – PI SR vydal diplomy EWF (trvale platné)
v nasledovnom členení:
Európsky zváračský inžinier
Priezvisko, meno, titul
Č. diplomu
Platný od
Kováčik Vladimír, Ing.
EWE-SK-07006
22. 1. 2009
E. Autorizovaný národný orgán EWF/IAB pri VÚZ – PI SR vydal na základe žiadosti a skôr vystavených
európskych diplomov ekvivalentné medzinárodné diplomy IIW (trvale platné) zváračským odborníkom
v nasledovnom členení:
Medzinárodný zváračský inžinier
Priezvisko, meno, titul
Paulík Viliam, Ing.
Č. diplomu
Platný od
IWE-SK-99015/09
10. 2. 2009
F. Cer tifikačný orgán pre cer tifikáciu personálu vo zváraní a NDT pri VÚZ – PI SR vydal na základe výsledkov
skúšok a splnenia podmienok absolventom príslušných prípravných kurzov – zváračským odborníkom
národné cer tifikáty v nasledovnom členení:
Zváračský inštruktor
Priezvisko, meno, titul
Kozák Miroslav, Bc.
Rajták Štefan
Č. národ. certifikátu
Platný do
I-1/2009
I-2/2009
1. 3. 2011
29. 3. 2013
G. Cer tifikačný orgán pre cer tifikáciu personálu vo zváraní a NDT pri VÚZ – PI SR vydal po splnení
podmienok národné cer tifikáty zváračským odborníkom na predĺžené obdobie trvania dohody o informačnej
spolupráci v nasledovnom členení:
Zváračský inšpektor – základná úroveň
Priezvisko, meno, titul
Baliak Jaroslav
Basa Jozef
Beťák Martin
Čeremeta Vladimír
Čverha Vladimír
Hamaliar Stanislav
Hornyák Bartolomej, Ing.
Jurčaga Karol
Č. národ. certifikátu
Platný do
Priezvisko, meno
Č. národ. certifikátu
Platný do
WI-B-100/2000
WI-B-1/2006
WI-B-2/2006
WI-B-4/2006
WI-B-5/2006
WI-B-6/2006
WI-B-7/2006
WI-B-4/2000
13. 5. 2012
13. 5. 2012
13. 5. 2012
13. 5. 2012
13. 5. 2012
13. 5. 2012
13. 5. 2012
29. 1. 2012
Káčer Emil
Lencsés Ján
Mura Pavol
Oravek Július
Petruška Miroslav
Rzuhovský Anton
Štefánik Ján
Šteffek Ivan
WI-B-5/2000
WI-B-8/2006
WI-B-2/99
WI-B-3/99
WI-B-4/99
WI-B-4/2005
WI-B-60/2000
WI-B-52/2000
13. 5. 2012
13. 5. 2012
29. 1. 2012
29. 1. 2012
29. 1. 2012
29. 1. 2012
13. 5. 2012
29. 1. 2012
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 7 -8 /2 0 0 9
203
Zoznam osôb kvalifikovaných a certifikovaných
vo zváraní vo VÚZ – PI SR v 1. polroku 2009
Zváračský inžinier
Priezvisko, meno
Č. národ. certifikátu
Platný do
Šusták Vladimír
Turoň Peter
Vadovič Marian
Vaszil Alexander
Výboch Erik
WI-B-11/2000
WI-B-44/2000
WI-B-12/2000
WI-B-13/2006
WI-B-6/2005
13. 5. 2012
13. 5. 2012
13. 5. 2012
13. 5. 2012
29.1. 2012
Priezvisko, meno, titul
Kovaľ Emil, Ing.
Č. národ. certifikátu
Platný do
E-26/2006
13. 5. 2012
Č. národ. certifikátu
Platný do
I-67/96
I-6/97
1. 3. 2011
29. 3. 2013
Zváračský inštruktor
Priezvisko, meno
Kurinec Jozef
Barlík Peter
H. Cer tifikačný orgán pre cer tifikáciu personálu vo zváraní a NDT pri VÚZ – PI SR vydal na základe
výsledkov skúšok národné cer tifikáty podľa normy STN EN 1418 nasledovným zváračom – operátorom:
Priezvisko, meno
Bašovský Jozef
Blanár Jozef
Broškovič Štefan
Hanzel Jaroslav
Hering Peter
Hronec Miroslav
Kucman Michal
Labuda Štefan
Lipár Peter
Majorovič Juraj
Mikuš Jozef
Mikuš František
Mrázik Ivan
Ňukovič Peter
Pavlovský Radoslav
Polák Jozef
Ponec Juraj
Č. národ. certifikátu
Platný do
Priezvisko, meno
Č. národ. certifikátu
Platný do
SK-8/2009
SK-1/2009
SK-13/2009
SK-27/2009
SK-5/2009
SK-14/2009
SK-28/2009
SK-34/2009
SK-15/2009
SK-16/2009
SK-12/2009
SK-11/2009
SK-4/2009
SK-22/2009
SK-3/2009
SK-17/2009
SK-18/2009
3. 4. 2011
6. 4. 2011
26. 5. 2011
8. 6. 2011
24. 4. 2011
26. 5. 2011
8. 6. 2011
10. 7. 2011
26. 5. 2011
26. 5. 2011
4. 5. 2011
3. 4. 2011
16. 4. 2011
26. 5. 2011
3. 4. 2011
26. 5. 2011
26. 5. 2011
Raček Štefan
Raček Štefan
Roman Pavol
Ruff Karol
Sabo Jozef
Starinský Vincent
Süč Pavol
Süč Pavol
Šalgovič Michal
Talajka Stanislav
Tilinger František
Vajgel Ladislav
Valentiny Ján
Vittek Alojz
Vojtek Anton
Zápražný Ľubomír
Závadský Andrej
SK-30/2009
SK-31/2009
SK-25/2009
SK-19/2009
SK-20/2009
SK-26/2009
SK-32/2009
SK-33/2009
SK-29/2009
SK-7/2009
SK-6/2009
SK-10/2009
SK-21/2009
SK-23/2009
SK-2/2009
SK-9/2009
SK-24/2009
30. 6. 2011
30. 6. 2011
26. 5. 2011
26. 5. 2011
26. 5. 2011
5. 6. 2011
30.6. 2011
30. 6. 2011
8. 6. 2011
3. 4. 2011
3. 4. 2011
3. 4. 2011
26. 5. 2011
26. 5. 2011
6. 4. 2011
3. 4. 2011
26. 5. 2011
I. Cer tifikačný orgán pre cer tifikáciu personálu vo zváraní a NDT pri VÚZ – PI SR vydal na základe výsledkov
skúšok a splnenia podmienok absolventom príslušných prípravných kurzov národné cer tifikáty spôsobilosti
v úrovni 1 katódovej ochrany v nasledovnom členení:
Priezvisko, meno
Č. národ. certifikátu
Platný do
Dujka Peter
Krušinský Róbert
Kuba Antonín
KAO-033/2009
KAO-034/2009
KAO-035/2009
24. 5. 2014
24. 5. 2014
24. 5. 2014
Priezvisko, meno, titul
Kulifaj Jozef
Štiblár Tibor, Ing.
Štiblár Zoltán, Ing.
Č. národ. certifikátu
Platný do
KAO-036/2009
KAO-037/2009
KAO-038/2009
24. 5. 2014
24. 5. 2014
24. 5. 2014
J. Autorizovaný národný orgán EWF/IAB pri VÚZ – PI SR vydal na základe výsledkov skúšok a splnenia
podmienok cer tifikáty Európsky zvárač plastov 254 absolventom príslušných prípravných kurzov.
K. Cer tifikačný orgán pre cer tifikáciu personálu vo zváraní a NDT pri VÚZ – PI SR vydal po splnení podmienok
podľa noriem STN EN 287-1+A2, STN EN ISO 9606-2 a 9606-4 národné cer tifikáty 3194 zváračom.
Ing. Viera Hornigová
Poznámka redakcie: Zoznam osôb certifikovaných vo zváraní vo VÚZ – PI SR v roku 2008 bol uverejnený v časopise
Zváranie-Svařování v číslach 6-7/2008 a 1-2/2009.
204
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 7-8 / 2 0 0 9
I N FO R M ÁCI E CE R TI FI KA ČN ÝCH O R G Á NOV
Zoznam osôb certifikovaných vo VÚZ – PI SR
v nedeštruktívnom skúšaní v súlade
s normou STN EN 473 v 1. polroku 2009
Výskumný ústav zváračský – Priemyselný inštitút SR, Cer tifikačný orgán pre cer tifikáciu personálu
vo zváraní a NDT v Bratislave v 1. polroku 2009 v súlade s STN EN 473 cer tifikoval 179 osôb a vydal
204 cer tifikátov. Zoznam cer tifikovaných osôb s príslušnou kvalifikáciou a číslom cer tifikátu:
Priezvisko, meno, titul
Metóda
a stupeň
Číslo
certifikátu
Priezvisko, meno, titul
Metóda
a stupeň
Číslo
certifikátu
Adamenko Ivan, Ing.
UT2
1A 110/09
Fedotov Vladimir, Ing.
UT2
1A 009/09
Agh Robert, Ing.
PT1
1A 018/09
Filípek Richard
VT2
2B 202/09
Alcauskas Evaldas
RT2
1A 179/09
Firsau Siarhei, Ing.
VT2
1A 105/09
Ambrazevicius Algimantas
RT2
1A 045/09
Frišták Ján
VT2
2B 203/09
Anfimovs Andrejs, M.Sc.
MT2
1A 164/09
Fritz Juraj, Ing.
LT2
3A 072/09
Antanavicius Dainius
RT2
1A 180/09
Gechas Valdas
UT2
1A 111/09
Armonas Darius
UT2
1A 190/09
Gelucevicius Kestutis
RT2
1A 184/09
Armonas Darius
RT2
1A 181/09
Genšiňák Marián
VT2
1A 021/09
Artemenko Jaroslav, Ing.
RT2
1A 158/09
Glajc Karol
VT2
1A 097/09
Arzevitin Aleksandr
MT2
1A 148/09
Glotovs Vladimirs, Ing., Dr.Sc.
MT2
1A 166/09
Arzevitin Aleksandr
PT2
1A 085/09
Gluzunov Oleg
VT2
1A 146/09
Asichmin Aleksej, Ing.
ET2
1A 006/09
Hajas Ľubomír
VT2
1A 070/09
Asichmin Aleksej, Ing.
UT2
1A 007/09
Hanus Miroslav
UT2
3A 067/09
Balciauskis Arunas
RT2
1A 182/09
Holečko Viktor, Ing.
VT2
2B 099/09
Banevicius Arunas, Ing.
RT2
1A 046/09
Holeša Milan, Ing.
VT2
2B 138/09
Banevicius Arunas, Ing.
MT2
1A 038/09
Holodovs Sergejs, Mgr.
MT2
1A 170/09
Barinová Dana
UT2
2B 196/09
Horňák Ivan, Ing.
VT2
1A 065/09
Bazylev Anatolij, Mgr.
RT2
1A 183/09
Horváth Peter
MT2
1A 028/09
Bely Aliaksei, Ing.
ET3
1A 001/09
Horváth Peter
VT1
1A 020/09
Benetis Stasys
MT2
1A 039/09
Hovančík Ján
VT2
1A 155/09
Benetis Stasys
UT2
1A 042/09
Hrablay Eugen, Ing.
MT2
1A 013/09
Benetis Stasys
RT3
1A 064/09
Chyzhonak Siarhei, Ing.
RT2
1A 043/09
Berezkina Lyudmila
MT2
1A 169/09
Jurcius Aurimas
RT2
1A 185/09
Blinka Miroslav
PT2
1A 130/09
Jushkevich Sergey, Ing.
UT2
1A 161/09
Bogadelscikovas Viktoras, Ing.
RT2
1A 047/09
Kalmykov Igor
UT2
1A 062/09
Bochkarev Aleksandr, Ing.
PT2
1A 086/09
Karosas Donatas
RT2
1A 186/09
Bochkarev Jurij, Ing.
PT2
1A 087/09
Karpavicius Raimondas
UT2
1A 115/09
Bondarenko Vladimir, Ing.
ET2
1A 010/09
Kašiar Pavol, Ing.
MT2
1A 014/09
Bortnika Maria
MT2
1A 165/09
Kesminas Imantas
RT2
1A 049/09
Brachna Ivan
VT2
1A 134/09
Ketverts Armands
UT2
1A 106/09
Bříza Jaroslav
RT2
3A 194/09
Kirov Andrej
MT2
1A 151/09
Bulynja Dmitrij
VT2
1A 118/09
Kirov Andrej
RT2
1A 082/09
Búran Marián
RT2
2B 127/09
Klačková Želmíra, Mgr.
RT2
3A 141/09
Búran Marián, Ing.
RT2
3A 195/09
Klevcova Elena
MT2
1A 171/09
Burinskas Ricardas, Ing.
VT2
1A 079/09
Kolek Ľubomír
UT2
1A 143/09
Burlingis Rimgaudas, Ing.
RT2
1A 048/09
Kolesnikov Ivan
VT2
1A 080/09
Caban Ľubomír
VT2
2B 199/09
Kovanič Anton
MT1
3A 096/09
Čanky Milan
VT2
2B 200/09
Kovera Jonas, Ing.
VT2
1A 031/09
Čorňák Vladimír, Ing.
VT2
1A 124/09
Kozma Peter
VT2
1A 125/09
Čuličkov Stanislav
MT2
1A 149/09
Krajčovič Miroslav
PT2
1A 025/09
3A 024/09
Dascioras Aidas
PT2
1A 029/09
Krajčovič Miroslav
RT2
Derňar Vladimír
UT2
3A 066/09
Kulich Pavel
VT2
1A 135/09
Dvoran Ľudovít
VT2
2B 201/09
Ľalík Radoslav
VT2
1A 133/09
1A 132/09
Ertel Marián
VT2
1A 071/09
Ľalík Radoslav
MT2
Farkas Tomáš, Ing.
RT2
2B 026/09
Lamauskas Raimondas
RT2
1A 187/09
Farkaš Michal, Ing.
MT2
1A 131/09
Lapkovskis Paulius
VT2
1A 032/09
1A 108/09
Fazekaš Viliam
PT2
1A 016/09
Linkevich Andrey, Ing.
RT2
Fedotov Vladimir, Ing.
MT2
1A 150/09
Lipsnis Danil
UT2
1A 107/09
Fedotov Vladimir, Ing.
ET2
1A 008/09
Liubertas Giedrius
PT2
1A 104/09
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 7 -8 /2 0 0 9
205
Zoznam osôb certifikovaných vo VÚZ – PI SR v nedeštruktívnom
skúšaní v súlade s normou STN EN 473 v 1. polroku 2009
Priezvisko, meno, titul
Makva Miroslav, Ing.
Markevich Anton
Martsinkevitch Aliaksandr, Ing.
Maslov Jevgenij
Mecionis Albinas-Petras
Mikelsons Maris
Mikolaj Marián
Mišák Ivan, Ing.
Moiseikina Ludmila
Munius Danielius
Narmontas Ramunas, Bc.
Narmontas Ramunas, Bc.
Nikolaevs Vladimirs, Ing.
Novitsky Dmitry
Novotný Jan
Obročník Patrik, Ing.
Pakalnishkis Arvydas
Pakalnishkis Juozapas
Pakalnishkis Juozapas
Pakalnishkis Juozapas
Peknušiak Jozef
Petkevich Evgenij
Petro Ľudovít
Piecius Darius
Pincéš Boris
Písečný Alojz
Pocius Romualdas
Podhradský Jozef
Pochyba Rajmund, Ing.
Preibys Arturas
Proskuriakov Andrej, Ing.
Pupshis Vidmantas, Bc.
Radič Pavol, Ing.
Rubinas Aleksandras, Ing.
Rybakovas Afanasijus
Saburov Jurij, Ing.
Saulys Voldemaras
Savkin Aleksandr
Sekereš Jozef
Senka Marián
Senka Marián
Sereika Arvydas, Ing.
Serenas Kestutis, Ing.
Shtrauss Oleg, Bc.
Shukis Vitautas
Shurov Vadim
Shurpialiou Siarhei, Ing.
Shvazhas Antanas
Shytjuk Oleg
Siaulys Virgilijus, Bc.
Siuzdin Sergej
Skachkov Alexey
Skachkov Alexey
Metóda
a stupeň
Číslo
certifikátu
PT2
RT2
ET3
MT2
UT2
MT2
PT2
MT2
MT2
RT2
MT2
PT2
MT2
RT2
PT2
VT2
VT2
UT2
RT2
VT2
UT2
VT2
VT2
UT2
UT2
VT2
RT2
VT2
VT2
RT2
ET2
UT2
VT2
VT2
RT2
RT2
RT2
MT2
VT2
PT2
VT2
Vt2
RT2
MT2
UT2
UT2
UT2
RT2
UT2
VT2
MT2
VT2
PT2
1A 017/09
1A 004/09
1A 002/09
1A 152/09
1A 112/09
1A 167/09
2B 068/09
1A 103/09
1A 172/09
1A 050/09
1A 040/09
1A 030/09
1A 173/09
1A 005/09
1A 102/09
1A 019/09
1A 033/09
1A 116/09
1A 051/09
1A 034/09
2B 128/09
1A 147/09
1A 126/09
1A 117/09
2B 139/09
2B 204/09
1A 052/09
1A 156/09
3A 098/09
1A 053/09
1A 163/09
1A 191/09
2A 023/09
1A 035/09
1A 054/09
1A 083/09
1A 055/09
1A 153/09
1A 136/09
1A 123/09
2B 129/09
1A 003/09
1A 188/09
1A 174/09
1A 113/09
1A 075/09
1A 088/09
1A 056/09
1A 076/09
1A 157/09
1A 044/09
1A 089/09
1A 091/09
Priezvisko, meno, titul
Skachkov Alexey
Sládeček Stanislav, Ing.
Smirnovs Aleksandras, Bc.
Soľava Pavol
Spudys Jonas
Srebalius Edmundas
Stancelis Andrius, Bc.
Stanek Jozef
Steckys Nerijus
Stepanavychius Vytautas
Strelina Tatiana, Ing.
Sutkus Audrius, Bc.
Šimko Tibor
Širvinskas Bolius
Šmál Ondrej
Špak Juraj
Šrank Rastislav
Švec Ľudovít, Ing.
Tarasov Andrey
Tatarunas Vatslovas
Tatarunas Vatslovas
Trsťanová Terézia, Ing.
Trsťanová Terézia, Ing.
Trukshanin Michail, Ing.
Urbanavicius Stasys
Uzpelkis Alfonas
Valašík Štefan
Vasilavičius Grigorijus, Bc.
Vavilovs Aleksejs, Ing.
Vegele Kestutis
Vegele Kestutis
Veiksane Marija
Verze Nadezda
Viktoravicius Egidijus, Ing.
Viliunas Žydrius
Vojush Alexandr
Vorobey Alexandr, Ing.
Vorobey Alexandr, Ing.
Vorobey Alexandr, Ing.
Voronin Viktor
Vrecko Ivan
Záhorec Jozef
Zaicev Viktor, Ing.
Zaicev Viktor, Ing.
Zajíček Milan
Zálešák Milan, Ing.
Zálešák Milan, Ing.
Zapletal Zdeněk
Zelenay Ľubomír
Zenevich Alexandr, Ing.
Zenko Alexandr
Zhilinsky Sergey
Zhilinsky Serge
Metóda
a stupeň
Číslo
certifikátu
RT2
VT2
MT2
UT1
VT2
UT2
UT2
UT2
UT2
RT2
MT2
RT2
VT2
RT2
VT2
VT2
VT2
LT2
UT2
UT2
RT2
UT2
PT2
ET2
RT2
RT2
LT2
PT2
MT2
RT2
MT2
MT2
MT2
VT2
MT2
RT2
RT2
PT2
VT2
VT2
VT2
UT2
RT2
ET2
MT1
VT2
RT2
MT2
VT2
MT2
RT2
VT2
PT2
1A 120/09
2B 100/09
1A 175/09
2B 069/09
1A 036/09
1A 145/09
1A 162/09
3A 140/09
1A 192/09
1A 057/09
1A 176/09
1A 189/09
1A 022/09
1A 058/09
1A 137/09
2B 197/09
1A 095/09
3A 073/09
1A 063/09
1A 114/09
1A 059/09
2B 094/09
2B 093/09
1A 011/09
1A 060/09
1A 078/09
3A 074/09
1A 077/09
1A 168/09
1A 061/09
1A 041/09
1A 177/09
1A 178/09
1A 037/09
1A 154/09
1A 160/09
1A 109/09
1A 122/09
1A 119/09
1A 081/09
2B 198/09
2B 101/09
1A 084/09
1A 012/09
1A 193/09
1A 027/09
3A 142/09
1A 015/09
3A 144/09
1A 121/09
1A 159/09
1A 090/09
1A 092/09
Dana Barinová
Poznámka: Zoznam osôb certifikovaných vo VÚZ – PI SR v roku 2008 v súlade s STN EN 473 bol uverejnený v časopise Zváranie-Svařování v čísle 6-7/2008 a 1-2/2009.
206
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 7-8 / 2 0 0 9
I N FO R M ÁCI E CE R TI FI KA ČN ÝCH O R G Á NOV
Zoznam osôb certifikovaných vo VÚZ – PI SR
v súlade s STN EN 473 a v zmysle Smernice 97/23/EC
pre tlakové zariadenia (PED) v 1. polroku 2009
Výskumný ústav zváračský – Priemyselný inštitút SR, Cer tifikačný orgán pre cer tifikáciu personálu vo
zváraní a NDT, v 1. polroku 2009 v súlade s STN EN 473 cer tifikoval a v zmysle ustanovení prílohy č. 1,
odseku 3.1.3 Smernice 97/23/EC pre tlakové zariadenia vydal 122 osobám 140 cer tifikátov na vykonávanie
nedeštruktívnych skúšok nerozoberateľných spojov na tlakových zariadeniach III. a IV. kategórie. Zoznam
cer tifikovaných osôb s príslušnou kvalifikáciou a číslom cer tifikátu:
Priezvisko, meno, titul
Metóda
a stupeň
Číslo
certifikátu
Adamenko Ivan, Ing.
UT2
PED-549/110/09
Alcauskas Evaldas
RT2
PED-595/179/09
Ambrazevicius Algimantas
RT2
PED-501/045/09
Anfimovs Andrejs, M.Sc.
MT2
PED-580/164/09
Antanavicius Dainius
RT2
PED-596/180/09
Armonas Darius
Armonas Darius
Artemenko Jaroslav, Ing.
Arzevitin Aleksandr
Arzevitin Aleksandr
Asichmin Aleksej, Ing.
Asichmin Aleksej, Ing.
Balciauskis Arunas
Banevicius Arunas, Ing.
Banevicius Arunas, Ing.
Bazylev Anatolij, Mgr.
Bely Aliaksei, Ing.
Benetis Stasys
Benetis Stasys
Benetis Stasys
Berezkina Lyudmila
Bogadelscikovas Viktoras, Ing.
Boháč David
Boháč David
Bochkarev Aleksandr, Ing.
Bochkarev Jurij, Ing.
Bondarenko Vladimir, Ing.
Bortnika Maria
Bulynja Dmitrij
Burinskas Ricardas, Ing.
Burlingis Rimgaudas, Ing.
Čuličkov Stanislav
Dascioras Aidas
Fábry Milan
Fedotov Vladimir, Ing.
Fedotov Vladimir, Ing.
Fedotov Vladimir, Ing.
Firsau Siarhei, Ing.
Forýtek Lumír, Ing.
Forýtek Lumír, Ing.
Gechas Valdas
Gelucevicius Kestutis
Glotovs Vladimirs, Ing., Dr.Sc.
Gluzunov Oleg
RT2
UT2
RT2
PT2
MT2
ET2
UT2
RT2
MT2
RT2
RT2
ET3
MT2
UT2
RT3
MT2
RT2
MT2
PT2
PT2
PT2
ET2
MT2
VT2
VT2
RT2
MT2
PT2
VT2
ET2
UT2
MT2
VT2
MT2
UT2
UT2
RT2
MT2
VT2
PED-597/181/09
PED-606/190/09
PED-574/158/09
PED-532/085/09
PED-566/148/09
PED-471/006/09
PED-472/007/09
PED-598/182/09
PED-494/038/09
PED-502/046/09
PED-599/183/09
PED-467/001/09
PED-495/039/09
PED-498/042/09
PED-520/064/09
PED-585/169/09
PED-503/047/09
PED-478/181/07
PED-479/339/07
PED-533/086/09
PED-534/087/09
PED-475/010/09
PED-581/165/09
PED-557/118/09
PED-526/079/09
PED-504/048/09
PED-567/149/09
PED-485/029/09
PED-542/250/08
PED-473/008/09
PED-474/009/09
PED-568/150/09
PED-544/105/09
PED-480/182/07
PED-481/236/07
PED-550/111/09
PED-600/184/09
PED-582/166/09
PED-564/146/09
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 7 -8 /2 0 0 9
Priezvisko, meno, titul
Holodovs Sergejs, Mgr.
Chyzhonak Siarhei, Ing.
Jurcius Aurimas
Jushkevich Sergey, Ing.
Kalmykov Igor
Karosas Donatas
Karpavicius Raimondas
Kesminas Imantas
Ketverts Armands
Kirov Andrej
Kirov Andrej
Klevcova Elena
Kolesnikov Ivan
Kovera Jonas, Ing.
Krajčovič Miroslav
Krajčovič Miroslav
Lamauskas Raimondas
Lapkovskis Paulius
Linkevich Andrey, Ing.
Lipsnis Danil
Liubertas Giedrius
Markevich Anton
Martsinkevitch Aliaksandr, Ing.
Maslov Jevgenij
Mecionis Albinas-Petras
Mikelsons Maris
Moiseikina Ludmila
Munius Danielius
Narmontas Ramunas, Bc.
Narmontas Ramunas, Bc.
Nikolaevs Vladimirs, Ing.
Nováček Jiří
Novitsky Dmitry
Pakalnishkis Arvydas
Pakalnishkis Juozapas
Pakalnishkis Juozapas
Pakalnishkis Juozapas
Petkevich Evgenij
Piecius Darius
Pocius Romualdas
Preibys Arturas
Proskuriakov Andrej, Ing.
Pupshis Vidmantas, Bc.
Rubinas Aleksandras, Ing.
Metóda
a stupeň
Číslo
certifikátu
MT2
RT2
RT2
UT2
UT2
RT2
UT2
RT2
UT2
RT2
MT2
MT2
VT2
VT2
RT2
PT2
RT2
VT2
RT2
UT2
PT2
RT2
ET3
MT2
UT2
MT2
MT2
RT2
PT2
MT2
MT2
VT2
RT2
VT2
VT2
RT2
UT2
VT2
UT2
RT2
RT2
ET2
UT2
VT2
PED-586/170/09
PED-499/043/09
PED-601/185/09
PED-577/161/09
PED-518/062/09
PED-602/186/09
PED-554/115/09
PED-505/049/09
PED-545/106/09
PED-529/082/09
PED-569/151/09
PED-587/171/09
PED-527/080/09
PED-487/031/09
PED-540/024/09
PED-541/025/09
PED-603/187/09
PED-488/032/09
PED-547/108/09
PED-546/107/09
PED-543/104/09
PED-469/004/09
PED-484/002/09
PED-570/152/09
PED-551/112/09
PED-583/167/09
PED-588/172/09
PED-506/050/09
PED-486/030/09
PED-496/040/09
PED-589/173/09
PED-482/062/08
PED-470/005/09
PED-489/033/09
PED-490/034/09
PED-507/051/09
PED-555/116/09
PED-565/147/09
PED-556/117/09
PED-508/052/09
PED-509/053/09
PED-579/163/09
PED-607/191/09
PED-491/035/09
207
Zoznam osôb certifikovaných vo VÚZ – PI SR v súlade s STN EN 473
a v zmysle Smernice 97/23/EC pre tlakové zariadenia (PED) v 1. polroku 2009
Priezvisko, meno, titul
Rybakovas Afanasijus
Řezníček Ivo
Saburov Jurij, Ing.
Saulys Voldemaras
Savkin Aleksandr
Senka Marián
Sereika Arvydas, Ing.
Serenas Kestutis, Ing.
Shtrauss Oleg, Bc.
Shukis Vitautas
Shurov Vadim
Shurpialiou Siarhei, Ing.
Shvazhas Antanas
Shytjuk Oleg
Siaulys Virgilijus, Bc.
Siuzdin Sergej
Skachkov Alexey
Skachkov Alexey
Skachkov Alexey
Smirnovs Aleksandras, Bc.
Spudys Jonas
Srebalius Edmundas
Stancelis Andrius, Bc.
Steckys Nerijus
Stepanavychius Vytautas
Strelina Tatiana, Ing.
Sutkus Audrius, Bc.
Metóda
a stupeň
Číslo
certifikátu
RT2
MT2
RT2
RT2
MT2
PT2
Vt2
RT2
MT2
UT2
UT2
UT2
RT2
UT2
VT2
MT2
VT2
PT2
RT2
MT2
VT2
UT2
UT2
UT2
RT2
MT2
RT2
PED-510/054/09
PED-483/307/06
PED-530/083/09
PED-511/055/09
PED-571/153/09
PED-562/123/09
PED-468/003/08
PED-604/188/09
PED-590/174/09
PED-552/113/09
PED-522/075/09
PED-535/088/09
PED-512/056/09
PED-523/076/09
PED-573/157/09
PED-500/044/09
PED-536/089/09
PED-538/091/09
PED-559/120/09
PED-591/175/09
PED-492/036/09
PED-563/145/09
PED-578/162/09
PED-608/192/09
PED-513/057/09
PED-592/176/09
PED-605/189/09
Priezvisko, meno, titul
Širvinskas Bolius
Tarasov Andrey
Tatarunas Vatslovas
Tatarunas Vatslovas
Trukshanin Michail, Ing.
Urbanavicius Stasys
Uzpelkis Alfonas
Vasilavičius Grigorijus, Bc.
Vavilovs Aleksejs, Ing.
Vegele Kestutis
Vegele Kestutis
Veiksane Marija
Verze Nadezda
Viktoravicius Egidijus, Ing.
Viliunas Žydrius
Vojush Alexandr
Vorobey Alexandr, Ing.
Vorobey Alexandr, Ing.
Vorobey Alexandr, Ing.
Voronin Viktor
Zaicev Viktor, Ing.
Zaicev Viktor, Ing.
Zálešák Milan, Ing.
Zenevich Alexandr, Ing.
Zenko Alexandr
Zhilinsky Sergey
Zhilinsky Sergey
Metóda
a stupeň
Číslo
certifikátu
RT2
UT2
RT2
UT2
ET2
RT2
RT2
PT2
MT2
MT2
RT2
MT2
MT2
VT2
MT2
RT2
RT2
VT2
PT2
VT2
ET2
RT2
VT2
MT2
RT2
VT2
PT2
PED-514/058/09
PED-519/063/09
PED-515/059/09
PED-553/114/09
PED-476/011/09
PED-516/060/09
PED-525/078/09
PED-524/077/09
PED-584/168/09
PED-497/041/09
PED-517/061/09
PED-593/177/09
PED-594/178/09
PED-493/037/09
PED-572/154/09
PED-576/160/09
PED-548/109/09
PED-558/119/09
PED-561/122/09
PED-528/081/09
PED-477/012/09
PED-531/084/09
PED-521/027/09
PED-560/121/09
PED-575/159/09
PED-537/090/09
PED-539/092/09
Dana Barinová
Poznámka: Zoznam osôb certifikovaných vo VÚZ – PI SR v roku 2008 v súlade s STN EN 473 a v zmysle Smernice 97/23/EC pre
tlakové zariadenia (PED) bol uverejnený v časopise Zváranie-Svařování v čísle 6-7/2008 a 1-2/2009.
N OV É N ORM Y
Nové normy STN, informácie TNI, zmeny
a opravy noriem vydané a oznámené
a normy zrušené v júli až septembri 2009
z oblasti zvárania, NDT a konštrukcií
(triedy 01, 03, 05, 69 a 73)
Nové normy STN z oblasti zvárania
a príbuzných procesov
oceli s dodatočnou úpravou (ISO 2081: 2008)
(EN ISO 2081: 2008)
Vydanie: august 2009 – Sk
a nízkolegovaných liatin (ISO 15614-3: 2008)
(EN ISO 15614-3: 2008)
Vydanie: júl 2009 – Sk
STN EN 15646 (03 8510)
Kovové povlaky. Elektrolyticky vylúčené
povlaky hliníka a jeho zliatin s dodatočnou
úpravou. Požiadavky a skúšobné metódy
(EN 15646: 2009)
Platí od 1. 9. 2009 – En
Jej vydaním sa ruší
STN EN 12329 (03 8511)
Protikorózna ochrana kovov. Elektrolyticky vylúčené
povlaky zinku s dodatočnou úpravou na železe alebo
oceli ***) (EN 12329: 2000) z októbra 2001
Jej vydaním sa ruší
STN EN ISO 15614-3 (05 0310)
Stanovenie a schválenie postupov zvárania kovových materiálov. Skúška postupu zvárania. Časť 3:
Tavné zváranie nelegovanej a nízkolegovanej liatiny
(ISO 15614-3: 2008) ****) (EN ISO 15614-3: 2008)
zo septembra 2008
STN EN ISO 2081 (03 8511)
Kovové a iné anorganické povlaky. Elektrolyticky vylúčené povlaky zinku na železe alebo
208
STN EN ISO 15614-3 (05 0310)
Stanovenie a schválenie postupov zvárania
kovových materiálov. Skúška postupu zvárania. Časť 3: Tavné zváranie nelegovaných
STN EN ISO 15012-2 (05 0607)
Zdravie a bezpečnosť pri zváraní a príbuz-
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 7-8 / 2 0 0 9
N OV É NOR M Y
ných procesoch. Požiadavky, skúšky a označovanie zariadenia na filtrovanie vzduchu.
Časť 2: Stanovenie minimálneho objemového prietoku vzduchu odsávačov a hubíc
(ISO 15012-2: 2008) (EN ISO 15012-2: 2008)
Vydanie: júl 2009 – Sk
Jej vydaním sa ruší
STN EN ISO 15012-2 (05 0607)
Zdravie a bezpečnosť pri zváraní a príbuzných procesoch. Požiadavky, skúšky a označovanie zariadení na filtrovanie vzduchu. Časť 2: Stanovenie minimálnej rýchlosti prietoku vzduchu odsávačov a hubíc
(ISO 15012-2: 2008) ****) (EN ISO 15012-2: 2008)
z októbra 2008
STN EN 62135-1 (05 2020)
Zariadenia na odporové zváranie. Časť 1:
Bezpečnostné požiadavky na konštrukciu,
výrobu a inštalovanie (EN 62135-1: 2008,
IEC 62135-1: 2008)
Vydanie: august 2009 – Sk
Jej vydaním sa od 1. 10. 2011 ruší
STN EN 50063 (05 2020)
Bezpečnostné požiadavky na konštrukciu a inštaláciu zariadení na odporové zváranie a príbuzné procesy (EN 50063: 1989) zo septembra 1994
STN EN ISO 14175 (05 2215)
Zváracie materiály. Plyny a zmesi plynov na
tavné zváranie a príbuzné procesy
(ISO 14175: 2008) (EN ISO 14175: 2008)
Vydanie: júl 2009 – Sk
Jej vydaním sa ruší
STN EN ISO 14175 (05 2215)
Zváracie materiály. Plyny a zmesi plynov na tavné
zváranie a príbuzné procesy (ISO 14175: 2008) ****)
(EN ISO 14175: 2008) zo septembra 2008
STN EN 1011-1 (05 2310)
Zváranie. Odporúčania na zváranie kovových
materiálov. Časť 1: Všeobecný návod na oblúkové zváranie (EN 1011-1: 2009)
Platí od 1. 9. 2009 – En
Jej oznámením sa ruší
STN EN 1011-1 (05 2310)
Zváranie. Odporúčania na zváranie kovových materiálov. Časť 1: Všeobecný návod na oblúkové zváranie
(EN 1011-1: 1998) z júna 2000
STN EN 14587-2 (73 6375)
Železnice. Koľaj. Odporové zváranie koľajníc.
Časť 2: Nové kvality koľajníc R220, R260,
R260Mn, R350HT zvárané na pevných zariadeniach (EN 14587-2: 2009)
Platí od 1. 9. 2009 – En
Zmeny a opravy noriem a zrušené normy
STN z oblasti zvárania a príbuzných procesov
V období júl až september neboli vydané žiadne
zmeny, opravy noriem STN, ani neboli samostatne zrušené normy STN z oblasti zvárania
a príbuzných procesov.
Nové normy STN z oblasti NDT
STN EN 473 (01 5000)
Nedeštruktívne skúšanie. Kvalifikácia a certifikácia pracovníkov nedeštruktívneho skúšania. Všeobecné princípy (EN 473: 2008)
Vydanie: júl 2009 – Sk
Jej vydaním sa ruší
STN EN 473 (01 5000)
Nedeštruktívne skúšanie. Kvalifikácia a certifikácia
pracovníkov nedeštruktívneho skúšania. Všeobecné
princípy ****) (EN 473: 2008) z decembra 2008
STN EN 15617 (05 1156)
Nedeštruktívne skúšanie zvarov. Technika
TOFD. Úrovne priepustnosti (EN 15617: 2009)
Platí od 1. 9. 2009 – En
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 7 -8 /2 0 0 9
Zmeny a opravy noriem a zrušené normy
STN z oblasti NDT
V období júl až september neboli vydané žiadne
zmeny, opravy noriem STN, ani neboli samostatne zrušené normy STN z oblasti NDT.
Nové normy STN z oblasti oceľových
a hliníkových konštrukcií
STN EN 1990 (73 0035)
Eurokód. Zásady navrhovania konštrukcií
(EN 1990: 2002)
Vydanie: august 2009 – Sk
Spolu s STN EN 1990/NA1 rušia
STN EN 1990 (73 0031)
Eurokód. Zásady navrhovania konštrukcií ****)
(EN 1990: 2002) z januára 2004
STN EN 1990/NA (73 0031)
Eurokód. Zásady navrhovania konštrukcií. Národná
príloha z októbra 2004
Zmeny a doplnky noriem STN z oblasti
oceľových a hliníkových konštrukcií
STN EN 13445-2/A3 (69 0010)
Nevyhrievané tlakové nádoby. Časť 2: Materiály. Zmena A3 STN EN 13445-2 z decembra
2003 (EN 13445-2: 2002/A3: 2009)
Vydanie: august 2009 – Sk
STN EN 13445-2/A5 (69 0010)
Nevyhrievané tlakové nádoby. Časť 2: Materiály. Zmena A5 STN EN 13445-2 z decembra
2003 (EN 13445-2: 2002/A5: 2009)
Vydanie: august 2009 – Sk
STN EN 13445-4/A3 (69 0010)
Nevyhrievané tlakové nádoby. Časť 4: Výroba. Zmena A3 STN EN 13445-4 z decembra
2003 (EN 13445-4: 2002/A3: 2009)
Vydanie: august 2009 – Sk
STN EN 13445-4/A5 (69 0010)
Nevyhrievané tlakové nádoby. Časť 4: Výroba. Zmena A5 STN EN 13445-4 z decembra
2003 (EN 13445-4: 2002/A5: 2009)
Vydanie: august 2009 – Sk
STN EN 1990/NA1 (73 0031)
Eurokód. Zásady navrhovania konštrukcií. Národná príloha 1 STN EN 1990 z augusta 2009
Vydanie: august 2009 – Sk
Spolu s STN EN 1990 rušia
STN EN 1990 (73 0031)
Eurokód. Zásady navrhovania konštrukcií ****)
(EN 1990: 2002) z januára 2004
STN EN 1990/NA (73 0031)
Eurokód. Zásady navrhovania konštrukcií. Národná
príloha z októbra 2004
STN EN 1998-2/A1 (73 0036)
Eurokód 8: Navrhovanie konštrukcií na seizmickú odolnosť. Časť 2: Mosty. Zmena A1
STN EN 1998-2 z mája 2008
(EN 1998-2: 2005/A1: 2009)
Vydanie: august 2009 – Sk
STN EN 1994-2/NA (73 6207)
Eurokód 4. Navrhovanie spriahnutých oceľobetónových konštrukcií. Časť 2: Všeobecné
pravidlá a pravidlá pre mosty. Národná príloha STN EN 1994-2 z februára 2009
Vydanie: september 2009 – Sk
Opravy noriem STN z oblasti oceľových
a hliníkových konštrukcií
STN EN 1997-1/AC (73 0091)
Eurokód 7. Navrhovanie geotechnických konštrukcií. Časť 1: Všeobecné pravidlá. Oprava
AC STN EN 1997-1 z októbra 2005 (EN 1997-1:
2004/AC: 2009)
Vydanie: september 2009 – Sk
STN EN 1993-1-1/AC (73 1401)
Eurokód 3. Navrhovanie oceľových konštrukcií. Časť 1-1: Všeobecné pravidlá a pravidlá
pre budovy. Oprava AC STN EN 1993-1-1 z novembra 2006 (EN 1993-1-1: 2005/AC: 2009)
Vydanie: august 2009 – Sk
STN EN 1993-1-5/AC (73 1401)
Eurokód 3. Navrhovanie oceľových konštrukcií. Časť 1-5: Nosné stenové prvky. Oprava AC
STN EN 1993-1-5 z októbra 2008 (EN 1993-1-5:
2006/AC: 2009)
Vydanie: júl 2009 – Sk
STN EN 1993-1-6/AC (73 1401)
Eurokód 3. Navrhovanie oceľových konštrukcií. Časť 1-6: Všeobecné pravidlá. Pevnosť
a stabilita škrupinových konštrukcií. Oprava
AC STN EN 1993-1-6 z augusta 2007
(EN 1993-1-6: 2007/AC: 2009)
Platí od 1. 7. 2009 – En
STN EN 1993-1-7/AC (73 1401)
Eurokód 3. Navrhovanie oceľových konštrukcií. Časť 1-7: Všeobecné pravidlá. Pevnosť rovinných doskostenových priečne zaťažených
konštrukcií. Oprava AC STN EN 1993-1-7 z augusta 2007 (EN 1993-1-7: 2007/AC: 2009)
Platí od 1. 7. 2009 – En
STN EN 1993-1-9/AC (73 1401)
Eurokód 3. Navrhovanie oceľových konštrukcií.
Časť 1-9: Únava. Oprava AC STN EN 1993-1-9
z apríla 2007 (EN 1993-1-9: 2005/AC: 2009)
Vydanie: júl 2009 – Sk
STN EN 1993-1-10/AC (73 1401)
Eurokód 3. Navrhovanie oceľových konštrukcií.
Časť 1-10: Húževnatosť materiálu a vlastnosti
v smere hrúbky. Oprava AC STN EN 1993-1-10
z apríla 2007 (EN 1993-1-10: 2005/AC: 2009)
Vydanie: júl 2009 – Sk
STN EN 1993-1-11/AC (73 1401)
Eurokód 3. Navrhovanie oceľových konštrukcií. Časť 1-11: Navrhovanie konštrukcií s ťahanými prvkami. Oprava AC STN EN 1993-1-11
z apríla 2007 (EN 1993-1-11: 2006/AC: 2009)
Platí od 1. 7. 2009 – En
STN EN 1993-1-12/AC (73 1401)
Eurokód 3. Navrhovanie oceľových konštrukcií. Časť 1-12: Doplnkové pravidlá na rozšírenie platnosti EN 1993 pre ocele do pevnostnej triedy S 700. Oprava AC STN EN 1993-1-12
z augusta 2007 (EN 1993-1-12: 2007/AC: 2009)
Platí od 1. 7. 2009 – En
STN EN 1993-4-1/AC (73 1405)
Eurokód 3. Navrhovanie oceľových konštrukcií.
Časť 4-1: Silá. Oprava AC STN EN 1993-4-1
z augusta 2007 (EN 1993-4-1: 2007/AC: 2009)
Platí od 1. 7. 2009 – En
STN EN 1993-4-3/AC (73 1405)
Eurokód 3. Navrhovanie oceľových konštrukcií.
Časť 4-3: Potrubia. Oprava AC STN EN 1993-4-3
z augusta 2007 (EN 1993-4-3: 2007/AC: 2009)
Platí od 1. 9. 2009 – En
STN EN 1993-5/AC (73 1406)
Eurokód 3. Navrhovanie oceľových konštrukcií. Časť 5: Pilóty a štetovnice. Oprava AC
STN EN 1993-5 z februára 2009 (EN 1993-5:
2007/AC: 2009)
Vydanie: august 2009 – Sk
209
Nové normy STN, TNI, zmeny a opravy vydané a oznámené a zrušené v júli až
septembri 2009 z oblasti zvárania, NDT a konštrukcií (triedy 01, 03, 05, 69 a 73)
STN EN 1993-6/AC (73 1407)
Eurokód 3. Navrhovanie oceľových konštrukcií. Časť 6: Konštrukcie podopierajúce žeriavy. Oprava AC STN EN 1993-6 z augusta 2007
(EN 1993-6: 2007/AC: 2009)
Platí od 1. 9. 2009 – En
STN EN 1994-1-1/AC (73 2089)
Eurokód 4. Navrhovanie spriahnutých oceľobetónových konštrukcií. Časť 1-1: Všeobecné
pravidlá a pravidlá pre budovy. Oprava AC
STN EN 1994-1-1 z augusta 2006
(EN 1994-1-1: 2004/AC: 2009)
Vydanie: august 2009 – Sk
Nové normy STN z oblasti tlakových fliaš
na technické plyny
STN EN 12245 (07 8513)
Fľaše na prepravu plynov. Fľaše s úplným
kompozitovým obalom (EN 12245: 2009)
Vydanie: júl 2009 – Sk
Jej vydaním sa ruší
STN EN 12245 (07 8513)
Fľaše na prepravu plynov. Fľaše s úplným kompozitovým obalom (EN 12245: 2002) z augusta 2003
Opravy, zmeny a zrušené normy STN
z oblasti tlakových fliaš na technické plyny
V období júl až september neboli vydané žiadne opravy a zmeny noriem STN, ani neboli samostatne zrušené normy STN z oblasti fliaš na
technické plyny.
Normy STN z oblasti bezpečnosti a ochrany
zdravia pri zváraní a príbuzných procesoch
V období júl až september neboli vydané žiadne nové normy, opravy a zmeny noriem STN,
ani neboli zrušené normy STN z oblasti bezpečnosti pri zváraní.
Technické normalizačné informácie
V júli až septembri 2009 neboli vydané žiadne
nové a neboli zrušené žiadne technické normalizačné informácie z tried uvedených vpredu.
Harmonizované slovenské technické normy
vzťahujúce sa na nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 576/2002 Z. z., ktorým
sa ustanovujú podrobnosti o technických
požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na tlakové zariadenie a ktorým
sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR
č. 400/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov. Toto oznámenie nahrádza Oznámenie
ÚNMS SR č. 122/2008 publikované vo Vestníku ÚNMS SR č. 12/2008. Ide o viac ako
200 noriem tried 01, 05, 07, 42 a 69 publikovaných vo Vestníku ÚNMS č. 7/2007,
vzťahujúce sa na nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 513/2001 Z. z., ktorým
sa ustanovujú podrobnosti o technických
požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na jednoduché tlakové nádoby v znení neskorších predpisov. Toto
oznámenie nahrádza Oznámenie ÚNMS
SR č. 115/2008 publikované vo Vestníku
ÚNMS SR č. 9/2008. Ide o 17 harmonizovaných slovenských technických noriem tried
01 (NDT), 05 (zváranie), 42 (materiály), 69
(tlakové nádoby) preberajúce EN vyhlásené ako harmonizované v Úradnom vestníku
EÚ, séria C, č. 49 z 28. 2. 2009 a vo vestníku ÚNMS č. 7/2007.
Poznámky:
• Normy označené Sk sú v slovenskom jazyku,
normy označené En sú v anglickom jazyku.
• Normy označené ***) boli prevzaté do sústavy
STN s národnou titulnou stranou (text normy
je v jazyku člena CEN/CENELEC).
• Normy označené ****) boli prevzaté do sústavy
STN len oznámením vo Vestníku SÚTN bez
titulnej strany (text je v pôvodnom jazyku).
• Informácie o nových normách STN, TNI,
zmenách a opravách noriem a normách
zrušených z oblasti zvárania a príbuzných
procesov, NDT a konštrukcií vydaných
a platných od
– januára do marca 2008 boli publikované
v čísle 3/2008 časopisu Zváranie-Svařování,
– od apríla do júla 2008 boli publikované
v dvojčísle 6-7/2008 časopisu ZváranieSvařování,
– od augusta do decembra boli publikované
v čísle 10/2008 časopisu Zváranie-Svařování,
– od januára do apríla 2009 boli publikované
v čísle 3/2009 časopisu Zváranie-Svařování,
– od mája do júna 2009 boli publikované v dvojčísle 5-6/2009 časopisu Zváranie-Svařování.
Ing. Alojz Jajcay
Nové normy STN, informácie TNI, zmeny
a opravy noriem vydané a oznámené a normy
zrušené v júli až septembri 2009 z oblasti
materiálov (triedy 42 a 31)
Nové STN z oblasti materiálov triedy 42
(hutníctvo)
STN EN ISO 204 (42 0351)
Kovové materiály. Skúšanie tečenia jednoosovým ťahom. Skúšobná metóda
(ISO 204: 2009) (EN ISO 204: 2009)
Platí od 1. 9. 2009 – En
Jej oznámením sa ruší
STN EN 10291 (42 0351)
Kovové materiály. Skúšanie tečenia jednoosovým ťahom. Skúšobná metóda ***) (EN 10291: 2000) z októbra 2002
STN EN 15690-2 (42 0632)
Meď a zliatiny medi. Stanovenie obsahu železa. Časť 2: Metóda plameňovej atómovej absorpčnej spektrometrie (FAAS)
(EN 15690-2: 2009)
Platí od 1. 8. 2009 – En
STN EN 10152 (42 0911)
Elektrolyticky pozinkované za studena valcované ploché výrobky na tvárnenie za studena.
Technické dodacie podmienky
(EN 10152: 2009)
Platí od 1. 9. 2009 – En
Jej oznámením sa ruší
210
STN EN 10152 (42 0911)
Ploché oceľové výrobky valcované za studena, elektrolyticky pozinkované. Technické dodacie podmienky ****) (EN 10152: 2003) z októbra 2003
STN EN 10088-5 (42 0927)
Nehrdzavejúce ocele. Časť 5: Technické dodacie podmienky na tyče, prúty, drôty, profily
nehrdzavejúcej ocele a výrobky z lesklej ťahanej nehrdzavejúcej ocele na stavebné účely
(EN 10088-5: 2009)
Platí od 1. 9. 2009 – En
STN EN 10346 (42 0928)
Kontinuálne pokovované oceľové ploché výrobky ponorením do roztaveného kovu. Technické dodacie podmienky (EN 10346: 2009)
Platí od 1. 9. 2009 – En
Jej oznámením sa rušia
STN EN 10292 (42 0908)
Kontinuálne žiarovo povlakované plechy a pásy
z ocele s vysokou medzou klzu na tvárnenie za studena. Technické dodacie podmienky (EN 10292: 2007)
z júla 2007
STN EN 10327 (42 0909)
Kontinuálne žiarovo pokovované pásy a plechy z nízkouhlíkovej ocele na tvárnenie za studena. Technické dodacie podmienky (EN 10327: 2004) z januára
2005
STN EN 10326 (42 0910)
Kontinuálne žiarovo pokovované pásy a plechy z konštrukčnej ocele. Technické dodacie podmienky
(EN 10326: 2004) z januára 2005
STN EN 10336 (42 0915)
Kontinuálne žiarovo povlakované a elektrolyticky povlakované pásy a plechy z viacfázových ocelí na tvárnenie za studena. Technické dodacie podmienky
(EN 10336: 2007) z októbra 2007
STN EN 10208-1 (42 1908)
Oceľové rúry na potrubia na horľavé tekutiny.
Technické dodacie podmienky. Časť 1: Rúry
podľa požiadaviek triedy A (EN 10208-1: 2009)
Platí od 1. 9. 2009 – En
Jej oznámením sa ruší
STN EN 10208-1 (42 1908)
Oceľové rúry na potrubia na horľavé tekutiny. Technické dodacie podmienky. Časť 1: Rúry podľa požiadaviek triedy A (EN 10208-1: 1997) z apríla 2001
STN EN 10208-2 (42 1908)
Oceľové rúry na potrubia na horľavé tekutiny.
Technické dodacie podmienky. Časť 2: Rúry
podľa požiadaviek triedy B (EN 10208-2: 2009)
Platí od 1. 9. 2009 – En
Jej oznámením sa ruší
STN EN 10208-2 + AC (42 1908)
Oceľové rúry na potrubia na horľavé tekutiny. TechZ VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 7-8 / 2 0 0 9
nické dodacie podmienky. Časť 2: Rúry podľa požiadaviek triedy B (obsahuje Zmenu AC: 1996)
(EN 10208-2: 1996 + AC: 1996) z marca 1999
STN EN 10343 (42 9822)
Ocele vhodné na kalenie a popúšťanie na stavebné účely. Technické dodacie podmienky (EN 10343: 2009)
Platí od 1. 9. 2009 – En
Nové STN z oblasti materiálov triedy 31
(letectvo a kozmonautika)
Plyny a know - how
pre Váš úspech
STN EN 2205 (31 2101)
Letectvo a kozmonautika. Oceľ FE-PL1502 (25CrMo4), 900 MPa
≤ Rm ≤ 1 100 MPa, tyče De ≤ 40 mm (EN 2205: 2009)
Platí od 1. 8. 2009 – En
Nové technické normalizačné informácie
TNI triedy 42
V období júl až september neboli vydané žiadne TNI.
Zrušené technické normalizačné
informácie TNI triedy 42
TNI ISO/TR 12735-1 (42 0301)
Mechanické skúšanie kovov. Používané symboly a ich definície.
Časť 1: Symboly a ich definície v publikovaných normách *)
(ISO/TR 12735-1: 1996) z apríla 2002
Zrušená od 1. 8. 2009. Zrušená v ISO.
Harmonizované slovenské technické normy
vzťahujúce sa na nariadenie vlády Slovenskej republiky č.
576/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na tlakové zariadenie a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády
SR č. 400/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov. Toto oznámenie nahrádza Oznámenie ÚNMS SR č. 122/2008 publikované vo Vestníku ÚNMS SR č. 12/2008. Ide o viac ako 40 noriem
triedy 42 publikovaných vo vestníku ÚNMS č. 7/2007,
vzťahujúce sa na nariadenie vlády Slovenskej republiky č.
513/2001 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na jednoduché tlakové nádoby v znení neskorších predpisov. Toto
oznámenie nahrádza Oznámenie ÚNMS SR č. 115/2008 publikované vo Vestníku ÚNMS SR č. 9/2008. Ide o 17 harmonizovaných slovenských technických noriem tried 01 (NDT), 05
(zváranie), 42 (materiály), 69 (tlakové nádoby) preberajúce EN
vyhlásené ako harmonizované v Úradnom vestníku EÚ, séria C,
č. 49 z 28. 2. 2009 a vo vestníku ÚNMS č. 7/2007.
Poznámky:
• Normy označené Sk sú v slovenskom jazyku, normy označené En
sú v anglickom jazyku.
• Dokumenty označené *) sa preberajú prevzatím originálu.
• Normy označené ***) boli prevzaté do sústavy STN s národnou
titulnou stranou (text normy je v jazyku člena CEN/CENELEC).
• Normy označené ****) boli prevzaté do sústavy STN len
oznámením vo Vestníku SÚTN bez titulnej strany (text je
v pôvodnom jazyku).
• V čase apríl až jún 2009 neboli žiadne normy triedy 42 a 31
zrušené, neboli žiadne doplnky, zmeny a opravy noriem triedy 42
a 31.
• Informácie o nových normách STN, TNI, zmenách a opravách
noriem a normách zrušených triedy 42 – Hutníctvo vydaných
a platných od
– januára do marca 2008 boli publikované v čísle 3/2008
časopisu Zváranie-Svařování,
– od apríla do júla 2008 boli publikované v dvojčísle 6-7/2008
časopisu Zváranie-Svařování,
– od augusta do decembra 2008 boli publikované v dvojčísle
11-12/2008 časopisu Zváranie-Svařování,
– od januára do apríla 2009 boli publikované v čísle 3/2009
časopisu Zváranie-Svařování,
– od mája do júna 2009 boli publikované v dvojčísle 5-6/2009
časopisu Zváranie-Svařování.
Ing. Alojz Jajcay
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 7 -8 /2 0 0 9
www.messer.sk
211
Časopis Welding and Cutting – ročník 2008
zníženou energiou (CMT proces) a prídavnými
materiálmi na báze hliníka a zinku.
Fatigue of transverse butt welds made from
one side. Maddox, S. J., TWI (The Welding Institute), Cambridge, UK (9 str., 14 obr., 23 liter.)
Únava priečnych tupých zvarov zhotovených
z jednej strany (bez podložky, s trvalou a dočasnou podložkou).
Application of the plasma-MIG technology
for the joining of galvanised steel materials.
Kusch, M. – Thurner, S., Chemnitz University
of Technology, Nemecko (6 str., 20 obr., 1 tab.,
10 liter.)
Použitie plazmovej MIG technológie na spájanie materiálov z pozinkovanej ocele (ovplyvnenie zinkovej vrstvy, prídavné materiály na báze
CuSi3 + Mn, Ni, Al).
Časopis Welding and Cutting vychádza v spolupráci Nemeckej zváračskej spoločnosti (Deutsche Verband für Schweissen und verwandte
Verfahren, e. v. – DVS), anglického zváračského inštitútu The Welding Institute, Cambridge
a francúzskeho zváračského inštitútu Institut de Soudure, Paríž. V každom čísle sú min.
tri hlavné odborné články (Specialist Articles);
krátšie či dlhšie informácie o zváraní v praxi (v rubrike Welding Practice); ďalej časopis
publikuje aktuálne informácie z firiem zaoberajúcich sa zváraním; zo zváračských spoločností a ústavov; organizácií uvedených vydavateľov časopisu, z národných zváračských
spoločností na celom svete; správy o pripravovaných a uskutočnených zváračských akciách, nových knihách a normách, inzeráty
atď. Časť príspevkov je prevzatá z časopisu
Schweissen und Schneiden. Vychádza v anglickom jazyku šesťkrát ročne. Rozsah jednotlivých čísiel je cca 60 strán (spolu za rok 2008
362 str.). V každom čísle sa opakuje s malými
zmenami a doplnkami cca 20-stranová príloha
„The ABC of Joining“, obsahujúce kontaktné
údaje na stovky zváračských firiem.
Kontakt: DVS Publishing House,
P.O.Box 101965, D-40010 Düsseldorf, Nemecko,
tel.: +49/(0)211/1591-0, [email protected],
www.dvs-verlag.de.
Uvádzame zoznam odborných článkov a firemných informácií (s prípadným spresnením obsahu v zátvorke) publikovaných v roku 2008,
vrátane autorov, ich pracovísk, počtu strán,
obrázkov, tabuliek a literárnych zdrojov:
Číslo 1/2008
Odborné články
Joining of steel-aluminium mixed joints with
energy-reduced GMA processes and filler
materials on an aluminium and zinc basis.
Staubach, M. – Jüttner, S., Volkswagen AG,
Wolfsburg – Füssel, U., Dresden University
of Technology, Drážďany – Dietrich, M., Theegarten Pactec, Drážďany, Nemecko (8,5 strán,
22 obrázkov, 18 literárnych zdrojov)
Spájanie zmiešaných spojov z ocele a hliníka
(napr. na karosérii AUDI TT) metódami MIG so
212
Firemné informácie
Higher levels of quality, productivity and
efficiency of welding joints. Trommer, G.,
Gernsheim, Nemecko (3 str., 4 obr.)
Vyššia úroveň kvality, produktivity a efektívnosti zvarových spojov.
Laser welding with filler metal in powder
form. Edelstahl-Mechanik, GmbH, Göppingen,
Nemecko (2 str., 6 obr.)
Zváranie laserom s prídavným materiálom vo
forme prášku.
Resistance welding in the practise of car
body workshop. Rausch, H.-J., Achim, Nemecko (5 str., 7 obr.)
Odporové zváranie v praxi karosárne.
Krátke informácie z praxe
Wire electrodes. TIG welding with alternating
current – minimisation of welding distortion.
Pores when aluminium is welded. Quick calculation of the acetylene consumption. External weld irregularities. Advantages of singleand double-bevel T-butt welds. (2 str., 4 obr.)
Drôtové elektródy. TIG zváranie striedavým
prúdom – minimalizácia deformácií zo zvárania. Póry pri zváraní hliníka. Rýchly výpočet
spotreby acetylénu. Vonkajšie nepravidelnosti
zvarov. Prednosti jednostranných a dvojstranných tupých zvarov tvaru T.
Číslo 2/2008
Odborné články
Improving the resistance to hot cracking during the welding of nickel-based alloys using
cold wire submerged arc welding processes.
Reisgen, U. – Dilthey, U., RWTH Aachen University – Aretov, I., Welding and Joining Institute, RWTH, Aachen, Nemecko (9 str., 15 obr.,
4 tab., 8 liter.)
Zvýšenie odolnosti proti praskaniu za tepla
v priebehu zvárania zliatin na báze niklu pod
tavivom so studeným drôtom.
New experimental concept of the fabrication of the cast iron to (85 % Cu) copper alloy
and cast iron to aluminium joints by friction
welding and the mechanical and plastic properties of these joints. Ciszewski, G., Foundry Research Institute, Krakov, Poľsko (6 str.,
10 obr., 1 tab., 3 liter.)
Nová experimentálna koncepcia výroby spojov (perlitickej) liatiny a (85 % Cu) zliatiny medi
a liatiny a hliníka trecím zváraním – mechanic-
ké a plastické vlastnosti týchto spojov.
Investigations into high-velocity combustion
wire spraying. Wielage, B. – Rupprecht, Ch.,
Chemnitz University of Technology, Nemecko
(5 str., 11 obr., 1 tab., 9 liter.)
Výskum vysokorýchlostného striekania drôtov
plameňom (plných Thermanit GE316LSi a plnených Topfold A316M; Tube S316LG; Megafil
MF 13-411).
Firemné informácie
Future of Indonesian welding market to depend on demand from key end-user industries. Chauha, Ar, Research Analyst Frost &
Sullivan, Chennai, India (2 str., 1 obr.)
Budúcnosť indonézskeho zváračského trhu závisí od potrieb kľúčových konečných priemyselných odvetví.
“Rolliner” wire feed hose decreases friction
and wear. MIG Weld (1,5 str., 6 obr.)
Systém podávania drôtu „Rolliner“ znižuje trenie a opotrebenie.
Advantages of the strip galvanisation of galvanised pipes of the next generation. Vollrath, K.,
Aarwangen, Švajčiarsko (3 str., 7 obr.)
Prednosti výroby rúr budúcej generácie z pozinkovanej pásovej ocele (zváraním a regalvanizovaním spoja systémom WGalWeld) (nevznikajú intermetalické fázy).
Thermal spraying – an appealing supplement to hard-chrome plating. Sulzer Metco
(2,5 str., 5 obr.)
Tepelné striekanie – atraktívny doplnok pokovovania tvrdochrómom.
Krátke informácie z praxe
Weldability of materials: stainless steel.
Tungsten electrodes: It´s all down to the
sharpening! Noble gases. Gouging. (2 str.,
2 obr.)
Zvariteľnosť materiálov – nehrdzavejúca oceľ.
Volfrámové elektródy – všetko závisí od (spôsobu) brúsenia špičky! Vzácne plyny. Drážkovanie.
Číslo 3/2008
Odborné články
Arc sensor system for narrow gap GMA welding with a strip electrode and magnetic deflection of the arc. Reisgen, U. – Dilthey, U.
– Drepper, M., RWTH Aachen University, Nemecko (4,5 str., 7 obr., 4 liter.)
Senzorický systém (vyhodnocujúci parametre)
oblúka pri MIG zváraní do úzkej medzery (šírky 15 mm) pásovou elektródou (4 x 0,5 mm)
a magnetickým vychyľovaním oblúka.
The influence of Ti, Al and Nb on the toughness and creep rupture strength of grade 92
steel weld metal. Abson, D. – Woollin, P. –
Rothwell, J., TWI, Cambridge (5,5 str., 8 obr.,
4 tab., 10 liter.)
Vplyv Ti, Al a Nb na húževnatosť a pevnosť pri
tečení do lomu zvarového kovu z ocele akosti 92.
Induction heat straightening – A distortion
rework reduction tool for thin plate. McPherson, N., University of Strathclyde, Glasgow
– Coyle, A., Glasgow Caledonien University,
Škótsko – Wells, M., EFD Induction, Skien,
Nórsko (5 str., 8 obr., 2 tab., 6 liter.)
Indukčné tepelné rovnanie – nástroj na znížeZ VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 7-8 / 2 0 0 9
PR E D S TAV U JE M E Z VÁR AČS KÉ ČA S OP I S Y
nie rozsahu opravárenských prác po deformácii tenkých plechov.
Definition and determination of the rheological properties critical for the microapplication of adhesives. Kolbeová, J., Fraunhofer Institute for Manufacturing Technology
and Applied Materials Research, Bremen –
Paprothová, A., Institute for Costruction and
Joining Technology of the Dresden University
of Technology, Drážďany, Nemecko (3,5 str.,
5 obr., 5 liter.)
Definícia a stanovenie reologických vlastností
kritických pre mikroaplikáciu lepidiel.
Firemné informácie
60 m Robot welding plant produces aluminium trucks for railway vehicles. Lutz, W.,
Haiger, Nemecko (3 str., 9 obr.)
60 m robotizované pracovisko (so zaveseným
robotom na 9-stĺpovej dráhe) vyrába hliníkové
podvozky (z extrudovaných dielov) pre železničné vozidlá (oblúkovým zváraním).
Krátke informácie z praxe
Weldability of materials: carbon-manganese
(C-Mn) steels and low alloy steels.
(2 str., 2 liter.)
Zvariteľnosť materiálov: Uhlíkovomangánové (C-Mn) ocele a nízkolegované ocele (póry,
praskanie).
World market for industrial robots with inconsistent tendecies. (2 str., 1 obr.)
Svetový trh priemyselných robotov s rozpornými tendenciami (spracované podľa “World
Robotics 2007”).
Číslo 4/2008
Odborné články
Welding and brazing with low-melting filler
metals. Winkelmann, R., Lausitz University of
Applied Sciences, Senftenberg – Bürkner, G.,
TBI Industries, GmbH, Fernwald, Nemecko
(5 str., 10 obr., 1 tab., 8 liter.)
Zváranie (MIG) a tvrdé spájkovanie (zinkových
a horčíkových zliatin) použitím nízkotaviteľných prídavných materiálov.
Laser welding of Fe-Cu dissimilar butt joints and the process monitoring. Guohua, L.
– Chengwu, Y., Shanghai Jiao Tong University,
Čína (3 str., 6 obr., 8 liter.)
Laserové zváranie Fe-Cu rôznorodých tupých
spojov a monitorovanie procesu.
Properties of nickel-based brazed joints
between diamond and steel for diamond
grinding tools. Tillmann, W., Technische Universität Dortmund, Nemecko – Boretius, H.,
Listemann AG, Eschen, Lichtenštajnské kniežactvo (8 str., 14 obr., 11 liter.)
Vlastnosti tvrdospájkovaných spojov diamantu a oceľového držiaka diamantových brúsnych nástrojov (spájkou na báze niklu).
Construction of safe storage tank systems
for LNG. Heinemann, J. – Tuchtfeld, J., UTP
Schweißmaterial GmbH, Bad Krozingen, Nemecko (4 str., 8 obr., 3 tab., 3 liter.)
Konštrukcia systémov bezpečných zásobníkov tekutého zemného plynu.
Firemné informácie
Rofin-Sinar and Cherry – Three lasers meet
computer keyboards simultaneously. Rofin/
Scherry (2 str., 4 obr.)
Rofin-Sinar (výrobca laserov) a Cherry (výrobZ VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 7 -8 /2 0 0 9
ca elektronických častí, o.i. klávesníc) – tri lasery popisujú klávesnice počítačov.
„Seeing“ remote laser welding systems.
Laser Centrum Hannover, Nemecko (1 str.,
1 obr.)
„Vidiaci“ diaľkový systém (na off-line programovanie) zvárania laserom.
Krátke informácie z praxe
Soldering of copper pipes.
(2 str., 3 obr., 1 tab.)
Mäkké spájkovanie medených rúr (príprava
a čistenie spoja, tavivá, hygiena práce).
What can be learned from the welder? France, J. E., Whitefield, Manchester, UK (4,5 str.)
Čo sa možno naučiť od zvárača?
Experience with the calibration of stud welding equipment. Trillmich, R. Ennepetal, Nemecko (4,5 str., 11 obr.)
Skúsenosti s kalibráciou zariadenia na priváranie svorníkov (meranie a nastavovanie parametrov).
Číslo 5/2008
Odborné články
Effect of residual magnetism on sidewall fusion in narrow gap gas metal arc welding.
Badheka, V. J., Institute of Petroleum Techology of Pandit Deendayal Petroleum University,
Gandhinagar, Gujarat – Agrawal, S. K., University of Baroda, India (8,5 str., 15 obr., 6 tab.,
16 liter.)
Vplyv zvyškového magnetizmu na tavenie bočnej steny pri MIG zváraní do úzkej medzery.
A computational tool for the control of arc welding processes. Locatelli, G., Welding and Mechatronic Laboratory in Labsolda – Dutra, J. C.,
Florianópolis, Federal University of Santa Catarina, Brazília (6 str., 9 obr., 7 liter.)
Výpočtový nástroj na riadenie (a monitorovanie) procesov oblúkového zvárania.
Effect of filler wire composition and metallic coating on the joint performance of aluminium/steel braze-welds. Güngörová, Ö.,
E. – Gerritsen, Ch., ArcelorMittal Research Industry Gent, OCAS, Belgicko (8 str., 13 obr.,
8 tab., 14 liter.)
Vplyv chemického zloženia prídavného drôtu
a kovového povlaku na funkčnú charakteristiku spojov hliníka a ocele zhotovených (CMT –
Cold Metal Tranfer) zváraním.
Firemné informácie
Specially adapted inert gases for low-energy
welding processes. Matz, Ch., Linde Gas, Unterschleißheim, Nemecko (1 str.)
Špeciálne upravené inertné plyny pre nízkoenergetické zváracie procesy (pre CMT proces, MIG naváranie atď.).
Going ahead with the modular welding machine program. Zissel, M., Haiger, Nemecko
(3,5 str., 7 obr.)
Pokrok so stavebnicovými zváračkami „Qineo“
(firmy CLOOS).
Krátke informácie z praxe
Weldability of materials: aluminium alloys.
(2 str., 1 obr., 1 tab.)
Zvariteľnosť materiálov: zliatiny hliníka (základné a prídavné materiály, chyby spojov).
Welding and joining developments in the
aerospace industry. Freeman, R., TWI, Cambridge, UK (1,5 str., 3 obr.)
Vývoj zvárania a spájania v kozmickom priemysle (trecie a laserové zváranie).
Improve your TIG/GTA Welding. Fletcher, M.,
Delta Consultants, St. Ives, Cambridgeshire,
UK (2 str., 2 obr., 4 tab., 3 liter.)
Zdokonaľte vaše zváranie TIG/GTA (správny
tvar, priemer a zloženie elektród, ich brúsenie).
Číslo 6/2008
Odborné články
Hybrid laser-arc pipeline welding. Yapp, D.,
Welding Research Centre, Cranfield University, Bedfordshire, UK – Kong, Ch.-J., Institute
of Mechanics, Chinese Academy of Sciences
(4 str., 10 obr., 8 liter.)
Hybridné laserovo-oblúkové zváranie plynovodov.
Status of the development of an attachment
nozzle for MAG welding with a dual gas flow.
Hantsch, H. – Beese, E. – Timmer, K., Institute for Fluid Mechanics a Institute for Welding Technology, Bochum Univerity of Applied
Sciences, Nemecko (5,5 str., 12 obr., 10 liter.)
Stav vývoja prídavnej dýzy pri MAG zváraní
s dvomi ochrannými plynmi.
Flux-cored arc welding properties of modified 12 % Cr ferritic stainless steel. Tabanová, E. – Kaluc, E., Department of Mechanical
Engineering and the Welding Research Center
of Kocaeli University, Kocaeli, Turecko – Deleu, E., Research Center of the Belgian Welding
Institute, Ghent, – Dhooge, A., University of
Ghent, Belgicko (6 str., 7 obr., 5 tab., 47 liter.)
Vlastnosti zvarov modifikovanej feritickej nehrdzavejúcej 12 % Cr oceli zhotovených plnenými rúrkovými drôtmi.
What does the DIN EN ISO 14555: 2006 standard stipulate in respect of quality assurance
in stud welding? (Part 1). Trillmich, R., Ennepetal, Nemecko (4,5 str., 10 obr., 2 tab., 3 liter.)
Čo stanovuje norma DIN EN ISO 14555: 2006
s ohľadom na kvalitu zvárania svorníkov? (Porovnania s normou z roku 1998; súvisiace normy; svorníky na karosériách, v spriahnutých
konštrukciách atď.; WPS; skúšky)
Firemné informácie
Small, precise and economical – New
electron beam welding device on the market.
Focus (1,5 str., 4 obr.)
Malá, presná a ekonomická – nová elektrónová (stolová) zváračka (MEBW-60/2 fy Focus
DmbH, Hünstetten, Nemecko – max. rozmer
zvarku do 135 mm)
More power to production with robot system.
Pemamek Oy Ltd., Loimaa, Fínsko (1,5 str.,
3 obr.)
Väčší výkon výroby s robotmi (roboty pre lodenice)
Krátke informácie z praxe
Brazing of copper pipes. (2 str., 3 obr.)
Tvrdé spájkovanie rúrok (výber spájky a taviva,
postup, hygiena práce)
Časopis možno študovať v knižnici Výskumného ústavu zváračského – Priemyselného inštitútu SR v Bratislave (kontakt: tel.: +421/(0)2/492
46 827, e-mail: [email protected]).
Obsah ročníka 2007 časopisu Welding and
Cutting bol uverejnený v časopise ZváranieSvařování č. 4/2008.
Ing. Alojz Jajcay – Alena Martykánová
213
I NF ORM ÁCI E – RO ZHOVORY
Pohľad zahraničného študenta na našu
realitu – stáž vo VÚZ – PI SR v rámci
programu IAESTE
Študent Alberto Herrera Caballero. Pochádza z Grenady a študuje posledný rok na univerzite ATSII (La Escuela Técnica Superior de Ingenieros
Industriales – Universidad de Málaga)
v meste Malaga v Andalúzii. Jeho študijné zameranie je všeobecné strojárstvo a mal by skončiť s titulom inžinier. Počas tohto leta si dobrovoľne
zvolil stáž vo Výskumnom ústave zváračskom – Priemyselnom inštitúte SR
v rámci výmenného programu študentov univerzít sprostredkovaného španielskou agentúrou IAESTE.
IAESTE (The International Association
for the Exchange of Students for Technical Experience) je medzinárodné
združenie, ktoré zabezpečuje výmenný program odborných pobytov pre
študentov technických vysokých škôl.
Študentom dáva možnosť vycestovať
do niektorej z 85 členských krajín sveta, a tam absolvovať odbornú stáž na
akademickej inštitúcii alebo v modernej firme. Študenti si takýmto spôsobom obohacujú nielen svoje odborné,
ale aj jazykové vedomosti a spoznávajú
nové kultúry.
S A. H. Caballerom sme sa o jeho pobyte v ústave a na Slovensku porozprávali a položili pri ukončení jeho stáže
koncom augusta niekoľko otázok.
Na základe akých kritérií ste si vybrali Slovensko?
Je bežné, že si študenti na našej univerzite vyberajú krajiny ako Francúzsko,
Nemecko, Anglicko, ale mne a niektorým mojim priateľom Slovensko pripadalo viac nekonvenčné. Na internete
som získal viaceré informácie o VÚZ –
PI SR, kde ste mali dobré referencie na
kredit ústavu, ako aj na pracovné podmienky. Vo februári tohto roku som si
teda zvolil 6-týždňový pobyt u Vás. Zo
začiatku som si myslel, že to bude dlho,
ale prešlo to veľmi rýchlo.
Na akých úlohách ste v ústave spolupracovali v rámci Vašej odbornosti?
Pracoval som hlavne na metalografických problémoch. Mojou úlohou bolo
najprv pripraviť vzorky na fotografovanie, čiže brúsiť, leštiť, leptať a vybrať
technicky zaujímavé detaily na fotogra-
Španielsky študent Alberto Herrera Caballero z Universidad de Málaga na stáži na Divízii skúšania
materiálov VÚZ – PI SR
fovanie. Na niektorých vzorkách som
meral tvrdosť alebo mikrotvrdosť. Podieľal som sa aj na vyhodnocovaní vzoriek, čo obnášalo prípravu podkladov
na vypracovanie protokolov, identifikáciu chýb materiálov na analyzovaných
vzorkách. Bola to moja prvá skutočná
práca v odbore a na vyššej výskumnej
úrovni. Bola pre mňa veľmi zaujímavá,
aj keď sa niekedy opakovala, hlavne pri
príprave vzoriek, ale v konečnej fáze pri
vyhodnocovaní som sa naučil mnohým
moderným postupom. Som rád, že
som mohol spolupracovať s Vašimi odborníkmi a niečo sa od nich naučiť.
Ako hodnotíte podmienky práce vo
VÚZ – PI SR?
Boli skutočne výborné, práca bola na
vysokej úrovni a plne obstála v porovnaní s prácou mojich kolegov na iných
miestach praxe. Aj keď budova nie je
na prvý pohľad celkom nová, neznamená to, že podmienky práce nie sú
v ústave dobré. Na začiatku som bol
ubytovaný s kolegami z iných krajín na
internáte, ale potom mi ústav poskytol
ubytovanie v ústavnom hoteli ZVÁRAČ
– vo veľmi pekne zrekonštruovanej izbe
a už skutočnosť, že som nemusel dochádzať do práce dopravou bola veľmi výhodná. Ostatní z našej skupiny na
Slovensku také podmienky nemali. Za
všetko ústavu srdečne ďakujem.
Čo sa Vám páči na Slovensku?
Páči sa mi povaha miestnych ľudí, sú
veľmi milí a ústretoví. Páči sa mi bezpečnosť vo vašich mestách hlavne
v noci, čo v centrách veľkých miest,
ako je Malaga, nie je samozrejmé. Ani
s dorozumievaním neboli väčšie problémy. Pred samotným pobytom som
sa však mohol naučiť viac fráz po slovensky, aby som sa trošku dorozumel,
hlavne so staršími ľuďmi. Agentúra,
ktorá vybavovala pobyt sa nám starala aj o poznávacie výlety po susedných krajinách. Boli sme v Prahe, Viedni, Budapešti. Na začiatku septembra
sme mali ísť do Tatier, ale ja tu už nebudem, čo ma mrzí. Do Bratislavy sa
však vrátim ešte tento rok. V októbri budem s rodičmi na dovolenke vo
Viedni a tak im ukážem aj Bratislavu
a navštívime tu aj známych.
Výskumný ústav zváračský – Priemyselný inštitút SR sa podieľa na poskytovaní odborných pobytov zahraničných študentov v rámci dohody s IAESTE. Má fundovaný odborný personál, uznávaných školiteľov a technické zabezpečenie (najmä
v oblasti výskumu a skúšania materiálov, zváraných konštrukcií a spojov), čo je zárukou vysokej úrovne stáží nielen študentov univerzít, ale aj doktorandov. Pri riešení medzinárodných vedecko-technických projektov zabezpečuje aj pobyt spolupracujúcich vedeckých a výskumných pracovníkov, o. i. aj z Japonska.
Redakcia
214
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 7-8 / 2 0 0 9
JUBI L E Á
Doc. Ing. Karol Kálna, DrSc., plný pracovného
a životného elánu zavŕšil 75 rokov života
Doc. Ing. Karol
Kálna, DrSc., významný vedecký
pracovník v oblasti
navrhovania, hodnotenia spoľahlivosti a bezpečnosti
prevádzky zváraných kon štrukcií,
dlhoročný pracovník Výskumného ústavu zváračského
– Priemyselného inštitútu SR sa 29. augusta 2009 dožil významného životného jubilea – 75 rokov.
Doc. Ing. Karol Kálna, DrSc. sa narodil v Luciabani – Medzev, okres Košice okolie. Vyštudoval Fakultu ťažkého strojárstva Vysokej školy technickej
v Košiciach. Svoj odborný rozhľad rozvíjal absolvovaním vedeckej ašpirantúry na Vysokej škole strojníckej v Plzni.
Hodnosť kandidáta technických vied
získal na Českém vysokém učení technickém Praha. Vysoký vedecký kredit
preukázal obhájením dizertačnej práce
a získaním titulu doktora technických
vied na Ústave materiálov a mechaniky
strojov SAV, ako aj pedagogickej hodnosti docenta na Materiálovotechnologickej fakulte STU v Trnave.
Odborná kariéra doc. K. Kálnu je bohatá a úzko spojená s aplikáciami v priemysle pri stavbe významných konštruk-
cií a zariadení. Započal ju v ŠKODA
Plzeň. Svoj technický rozhľad aplikoval
pri vývoji metodiky hodnotenia faktora
veľkosti telies na krehké porušenie a pri
riešení problémov pevnosti a spoľahlivosti významných zváraných konštrukcií. Bol priekopníkom hodnotenia vlastností materiálov a ich zvarových spojov
prístupom lomovej mechaniky.
Vo Výskumnom ústave zváračskom začal pracovať v roku 1970. Podieľal sa na
riešení pevnostných problémov dôležitých technicky náročných stavieb, o. i.
tranzitného plynovodu, zariadení pre
jadrovú energetiku, Prečerpávacej vodnej elektrárne Čierny Váh, vratní Vodného diela Gabčíkovo, Prístavného mosta
a mosta Apollo v Bratislave.
Doc. K. Kálna sa významne angažoval
pri tvorbe technických noriem a doteraz pôsobí v technických normalizačných komisiách (TK) pri Slovenskom ústave technickej normalizácie,
niektorých je predsedom. Počas svojej odbornej činnosti bol aktívnym členom Vedeckej spoločnosti pre náuku
o kovoch, členom štátnych odborných
komisií pre obhajoby doktorandských
prác, Vedeckého kolégia SAV pre
náuku o materiáloch a energetiku.
V súčasnosti je členom Vedeckej rady
VÚZ – PI SR.
Výsledky svojej odbornej práce úspeš-
ne prezentoval na medzinárodnom
fóre, napr. ako delegát SR v Medzinárodnom zváračskom inštitúte (International Institute of Welding).
Napriek tomu, že doc. K. Kálna ukončil t. r. trvalý pracovný pomer vo VÚZ
– PI SR, vo svojej odbornej činnosti pokračuje. Jeho odborné skúsenosti využívajú nielen pracovníci ústavu, ale aj
odborníci v priemysle – stále sa podieľa
na posudzovaní spoľahlivosti významných konštrukcií a zariadení pripravovaných a inštalovaných v priemysle.
Aktívne pôsobí ako prednášateľ v kurzoch a člen skúšobnej komisie medzinárodných/európskych zváračských inžinierov a technológov vo VÚZ – PI SR,
v redakčnej rade dvoch významných
časopisov (Kovové materiály, ktoré vydáva SAV a Zváranie-Svařování), pripravuje hodnotné príspevky do odborných časopisov a na konferencie.
Výsledky a rozsah práce nášho jubilanta sú stále bohaté.
V mene kolektívu spolupracovníkov,
vedenia VÚZ – PI SR a partnerských
organizácií mu želáme dobré zdravie,
spokojnosť a dostatok energie do ďalšej práce pri aplikácii bohatých skúseností a ich odovzdávaní nasledujúcim
generáciám.
Spolupracovníci
a vedenie VÚZ – PI SR
Výskumná pracovníčka laboratória analytickej
chémie VÚZ – PI SR Ing. Helena Vrbenská
oslávila životné jubileum
Koncom augusta 2009 slávila výskumná pracovníčka VÚZ – PI SR,
pracujúca najmä v
oblasti fyzikálnej
a analytickej chémie, Ing. Helena
Vrbenská, svoje významné životné jubileum – 50 rokov.
Narodila sa 26. augusta 1959 v Trnave.
Svoje detstvo strávila v malebnej dedinke Pata, z ktorej v roku 1974 odišla
študovať na Strednú priemyselnú školu
chemickú do Bratislavy. Tomuto mestu zostala verná až do týchto dní. Po
ukončení strednej školy v roku 1978 nastúpila do Výskumného ústavu zváračského. Fyzikálna a analytická chémia
jej učarovala natoľko, že v roku 1980
nastúpila na diaľkové štúdium tohto odboru na Chemickotechnologickej fakulZ VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 7 -8 /2 0 0 9
te SVŠT v Bratislave, úspešne ju absolvovala v roku 1986.
Pri svojom nástupe do VÚZ Bratislava sa venovala klasickej analytickej
chémii, najmä stanoveniu zloženia železných a neželezných kovov mokrou
cestou. Od roku 1982 začala uplatňovať moderné prístroje a metódy analýzy prvkov. Boli to AAS – atómová absorpčná a AES – atómová emisná
spektroskopia. Pri riešení výskumných
úloh sa spolupodieľala na vývoji a aplikácii týchto metód do praxe, najmä pri
analýzach surovín používaných na výrobu prídavných materiálov na zváranie, vlastných prídavných materiálov
a železných a neželezných kovov. Je
spoluautorkou analytických metód používaných v laboratóriách VÚZ – PI SR
slúžiacich na kontrolu škodlivín, hlavne
ťažkých kovov v rôznych druhoch výrobkov z kovov, plastov, dreva a skla.
Ing. H. Vrbenská sa zaslúžila aj o uplatnenie metódy ISE – meranie iónovoselektívnou elektródou na určenie limitovaných obsahov fluoridov v kazivci
a zváracích tavivách. Spolupracovala pri zavedení analytických metód
na určenie obsahu stopových prvkov
As, Sb, Sn a Pb v oceliach fotometricky a neskôr aj metódou AAS. Od konca 90-tych rokov sa začala zaoberať
aj metódou AES ICP – atómovej emisnej spektroskopie s indukčne viazanou
plazmou, keďže táto metóda vykazuje
pri meraní obsahu niektorých prvkov
vyššiu citlivosť, je presnejšia. Na základe požiadaviek priemyslu sa v poslednom období venovala zavedeniu metódy stanovenia ekologicky nevhodného
šesťmocného chrómu v povrchových
vrstvách oceľových súčiastok. Aktívne
spolupracovala pri implementácii systému kvality podľa noriem EN 45001
215
a ISO/IEC 17025 do práce akreditovaných laboratórií VÚZ – PI SR. Svojou
úspešnou účasťou na medzilaboratórnych porovnávacích skúškach sa podieľa na udržiavaní vysokej úrovne laboratórií analytickej chémie.
Ing. H. Vrbenská skromné voľné chvíle
venuje svojej najväčšej radosti – vnúčatám, nájde si však čas nielen na literatúru, krásnu i literatúru faktu, ale aj na
rekreačný šport.
Do ďalších rokov života a práce praje-
me jubilantke predovšetkým veľa zdravia a elánu, radosti a spokojnosti v kruhu rodiny.
Spolupracovníci
a vedenie VÚZ – PI SR
S P OM Í N AM E
Ing. Josef Bečka, CSc., navždy opustil naše rady
Ing. Josef Bečka,
CSc., známy výskumný pracovník a odborník na
výrobu zváraných
konštrukcií, zomrel
3. augusta 2009
po krátkej ťažkej
chorobe vo veku
78 rokov.
Ing. Josef Bečka sa narodil 3. januára 1931 v Čáslavi. Vyučil sa za strojného zámočníka a absolvoval majstrovskú školu Baťa v Zlíne a v Sezimovom
Ústí. Stredoškolské vzdelanie získal na
Vyššej priemyselnej škole v Písku, vysokoškolské na VŠSE v Plzni a v Kyjeve so špecializáciou zvárania. Kvalifikáciu zváračského inžiniera dovŕšil
vedeckou ašpirantúrou a obhájením titulu kandidáta vied na SVŠT v Bratislave v r. 1970.
Po ukončení vysokoškolského štúdia v r. 1958 nastúpil do ŠKODA Plzeň,
kde bol zadelený do Odboru jaderných
elektrární. To predurčilo jeho pracovné zameranie na problematiku zvárania
hrubostenných tlakových nádob. K najvýznamnejším patria: tlaková nádoba
A1 – ťažkovodného jadrového reaktora s plynovým chladením (CO2), tlakové
nádoby A2 – jadrových reaktorov typu
VVER 440 a neskôr VVER 1000. Pri týchto prácach úzko spolupracoval s odborníkmi VÚZ Bratislava. Riešil problémy
zvárania rôznych konštrukcií, tlakových
zariadení pre ťažkú chémiu atď.
Venoval sa štúdiu operatívnej zvariteľnosti ocelí, zabráneniu vzniku podnávarových a žíhacích trhlín, ako aj úprave defektov zváraním. Skúmal vplyv
režimu a postupu zvárania na vznik
zvarových deformácií a zvyškových napätí, na úžitkové vlastnosti zvarových
spojov – najmä na húževnatosť a odolnosť proti krehkému porušeniu. Jeho
najväčší prínos spočíva v priemyselnej aplikácii elektrotroskového zvárania
a navárania protikoróznych vrstiev nádob pod tavivom.
Bol autorom viac než 30 pôvodných odborných prác, získal 10 patentov a autorských osvedčení.
V roku 1998 Výskumný ústav zváračský a Slovenská zváračská spoločnosť
udelila Ing. Josefovi Bečkovi, CSc., Čabelkovu medailu za zásluhy o rozvoj
zvárania a za mnohoročnú spoluprácu
s VÚZ Bratislava.
Ing. Josef Bečka zostane nezmazateľne zapísaný nielen v análoch zváračského výskumu, vývoja a výroby, ale aj
v mysliach bývalých spolupracovníkov
a celej zváračskej komunity.
Česť jeho pamiatke!
Vedenie VÚZ – PI SR
Ing. Ladislav Müncner, CSc.,
bývalý vedecko-výskumný pracovník VÚZ,
zomrel ako osemdesiatšesťročný
Dlhoročný
popredný bývalý vedecko-v ýskumný
pracovník
Výskumného ústavu
zváračského, Ing.
Ladislav Müncner,
CSc., zomrel 11.
septembra 2009
vo veku 86 rokov.
Narodil sa 26. februára 1923 v Spišskej
Novej Vsi. Ako absolvent Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave, začal
svoju inžiniersku prax v n. p. Tatrasmalt
v Matejovciach v roku 1948 a neskôr na
Oblastnom riaditeľstve Kovorobných
a strojárskych závodov na Slovensku
v Bratislave. Po ukončení Inžinierskeho
zváračského inštitútu pri SVŠT nastúpil
v roku 1951 do Výskumného ústavu zváračského v Bratislave a s ním spojil svoj
plodný profesijný život až do odchodu
do dôchodku v roku 1990.
Vo VÚZ spočiatku pôsobil vo výskume
oblúkového zvárania, venoval sa tech-
216
nologickým, materiálovým a konštrukčným problémom ručného a mechanizovaného zvárania a navárania, najmä
v ochrannom plyne. V období rokov
1965 až 1968 koordinoval a riadil základný a aplikovaný výskum v technologickej a materiálovej oblasti v celom
ústave. Najmä jeho výskumnú, vynálezcovskú a riadiacu prácu, ale aj pedagogickú a publikačnú činnosť ocenili
udelením Radu práce v roku 1969.
V ďalších rokoch sa orientoval na pevnostný výskum – na problematiku lomovej mechaniky a jej aplikácie, na
otázky spoľahlivosti a životnosti zváraných oceľových konštrukcií a tlakových
zariadení z pohľadu ich porušovania
krehkým lomom. Osobitne tvorivý prístup Ing. L. Müncnera pri aplikácii dosiahnutých výsledkov v priemyselnej
praxi prispel k tomu, že ho domáca aj
medzinárodná odborná verejnosť trvale
hodnotila ako popredného vedca. K takémuto uznaniu patrí i Národná cena
SSR udelená tímu odborníkov, ktoré-
ho bol popredným členom, za realizáciu privádzačov Prečerpávajúcej vodnej
elektrárne Čierny Váh a aplikáciu metód
elasticko-plastickej lomovej mechaniky na hodnotenie prípustností defektov
a bezpečnosti funkcie prívodného potrubia a jeho uzáverov.
Ing. L. Müncner bol autorom takmer
stovky odborných článkov a vedeckých štúdii v domácej a zahraničnej tlači, vrátane v časopise Zváranie-Svařování a školiteľom vedeckých ašpirantov.
Aktívne pracoval v odborných komisiách
medzinárodných organizácií RVHP a IIW
a reprezentoval československú vedu
ako expert v medzinárodnej organizácii
UNIDO v Indii. Vo VÚZ pôsobil 39 rokov.
Ing. Ladislav Müncner, CSc., zostane
trvale v mysliach a milých spomienkach nielen všetkých priateľov a bývalých kolegov, ale aj celej našej vedecko-výskumnej zváračskej pospolitosti
ako významný odborník, dobrý priateľ
a vzácny človek.
Vedenie VÚZ – PI SR a redakcia
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 7-8 / 2 0 0 9
PR Í LOH Y
Spoločnosti a firmy pracujúce v oblasti
zváracej techniky, materiálov a služieb
Názov spoločnosti, resp. firmy, logo,
kontaktná osoba a jej funkcia
Adresa, telefón, fax,
e-mail, web stránka
Zameranie činnosti
Alexander Binzel svářecí technika, spol. s r. o.
Zbyněk Šádek,
jednatel
Maixnerova 760, 508 01 Hořice, ČR
tel.: +420/493 621 937
fax: +420/493 622 430
[email protected]
www.binzel-abicor.com
Prodej hořáků pro svařování technologií MIG/MAG a TIG,
plazmové svařování a řezání; drážkovacích hořáků a držáků
elektrod. Systémy pro automatizované a robotizované svařování.
Příslušenství svařovacích pracovišť, náhradní díly, servis
a poradenství.
Alexander Binzel zváracia technika, spol. s r. o.
Klaus-Peter Schanz,
konateľ
Senecká cesta (Priemyselná 1239),
931 01 Šamorín, SR
tel.: +421/(0)31/5910 115
fax: +421/(0)31/560 0063
[email protected]
www.binzel-abicor.com
Horáky na zváranie v ochrannej atmosfére MIG/MAG a TIG, na plazmové zváranie a rezanie. Drážkovacie horáky. Držiaky elektród.
Systémy na automatizované a robotizované zváranie. Príslušenstvo
zváracích pracovísk, náhradné diely, servis a poradenstvo.
ALFA IN, a. s.
Ing. Ivan Řídký,
vedoucí obchodného odd.
Nová Ves 74, 675 21 Okříšky, ČR
tel.: +420/568 840 009
fax: +420/568 840 966
[email protected], www.alfain.eu
Výrobce a dodavatel strojů pro svařování kovů elektrickým obloukem v ochranných atmosférách plynů, strojů pro dělení a svařování
plasmou a dalších technologií pro svařování. Výrobce plynových
filtrů.
CLOOS Praha
spol. s r.o.
Karl Willi Kunz,
jednatel společnosti
Vídeňská 352, Vestec
252 42 Jesenice u Prahy, ČR
tel.: +420/244 910 355
fax: +420/244 913 029
[email protected], www.cloos.cz
Prodej a servis svařovacích robotů a automatů, prodej a servis
svařovacích zdrojů pro svařování v ochranné atmosféře – MIG/MAG,
svařovacích invertorů pro metodu MMA a TIG, zdrojů pro ruční řezání plazmou, samostmívacích kukel SPEEDGLAS, přídavných drátů pro svařování. Poradenství v oblasti svařování.
ds Wash, s.r.o.
zváracia technika
Ing. Pavol Domanský,
Ing. Norbert Lapár, EWT,
obchodný zástupca
Löfflerova 3, 040 01 Košice, SR
tel.: +421/(0)55/633 6979-80
fax: +421/(0)55/633 6979-80
[email protected], www.dswash.sk
Predaj zváracích strojov, odsávacích, filtračných zariadení a prídavných materiálov pre všetky technológie zvárania ROZ, MIG, TIG,
ZPT. Servis zváračiek, predaj príslušenstva zváracích pracovísk
a tiež OOPP pre zváračov.
Elektrotechnické produkty
s.r.o.
Vinohradnícka 3, 821 06 Bratislava, SR
tel.: +421/(0)2/6428 8878
fax: +421/(0)2/6428 8898
[email protected], www.etpsro.sk
Vývoj a výroba poloautomatov na zváranie v ochrannej atmosfére
a plazmových rezacích strojov. Poradenstvo. Servis.
Energoservis, spol. s r. o.
Ing. Josef Černý, jednatel,
mobil: +420/603 898 569
Ing. Daniel Černý,
obchodní ředitel,
mobil: +420/732 406 166
Dukelská 1111, 430 01 Chomutov, ČR
tel./fax.: +420/474 628 954
tel./fax.: +420/474 628 921
[email protected], www. defektoskopie.cz
Obchodní zastoupení:
Praha, Havířov, Bratislava
Komplexní dodávky a služby v NDT – nedestruktivní kontrola •
Odborný prodej, servis a kalibrace přístrojové techniky pro NDT
a dodávky kompletního spotřebního materiálu • Zastupujeme v ČR
a SR významné NDT firmy: TIEDE, SONOTECH, FUJI FILM NDT,
DAKOTA ULTRASONICS, SHERWIN, ICM, CMS, BOSELLO •
Poskytujeme defektoskopické služby a odborné poradenství v jednotlivých NDT metodách: VT vizuální, PT kapilární, MT magnetická,
ET vířivé proudy, UT ultrazvuková, RT prozařováním.
ENERGOSERVIS spol. s r. o.
zastúpenie pre SR
Ing. Milan Zaťko,
špecialista pre NDT
Púchovská 8, 831 06 Bratislava, SR
tel./fax: +421/(0)2/4920 7111
mobil: 0907 742 617
[email protected], www.inkar.sk
Kompletné služby v nedeštruktívnej kontrole – NDT pre metódy: vizuálna, kapilárna, magnetická, netesností, vírivými prúdmi, ultrazvuková, prežarovaním • Dodávky prístrojovej techniky a spotrebného
materiálu, servis, poradenská činnosť, meranie, školenie • Zastúpenia: TIEDE, LABINO, DAKOTA ULTRASONICS, BabbCO-Sherwin,
CHECKLINE ... • Spoločnosť je firemným členom SSNDT • Spoločnosť má certifikovaný systém kvality podľa ISO 9001: 2000.
ESTA Slovakia
WapALTO, s.r.o.
Remeselnícka 42, 831 06 Bratislava, SR
tel.: +421/(0)2/4488 1402, 4488 1405
fax: +421/(0)2/4488 1395
[email protected], www.esta-slovakia.com
Predaj a servis: • mobilných filtrov zváračských dymov • prenosných filtrov zváračských dymov • vysokovákuových filtrov zváračských dymov • filtrov dymov pri spájkovaní.
EWM HIGHTEC WELDING, s. r. o.,
Pavel Humlach,
jednatel
Tyršova 2106, 256 01 Benešov, ČR
tel.: +420/317 729 517, fax: +420/317 729 712
[email protected], www.ewm.cz
Výroba a prodej svařovacích zdrojů evropského výrobce, servis,
technická pomoc, technologické postupy, profesionální podpora.
FORMICA, s. r. o.,
Ing. Július Krajčovič,
obchodný riaditeľ
Spojovacia 7, 949 01 Nitra, SR
tel.: +421/(0)37/652 4593 - 5
fax: +421/(0)37/652 4596
[email protected], www.formica.sk
Vývoj, výroba a predaj zdrojov na zváranie v ochrannej atmosfére plynov a zdrojov na plazmové rezanie. Výroba jednoúčelových
zariadení na zváranie. Prídavné materiály. Náhradné diely. Záručný
a pozáručný servis. Obchodné zastúpenie firmy EWM, Nemecko.
Integrita a bezpečnosť
oceľových konštrukcií, a.s.
doc. Ing. Vladimír Magula, PhD.,
výkonný riaditeľ
IBOK, a.s., Rybničná 40
831 07 Bratislava, SR,
poštová adresa: Pionierska 15,
831 02 Bratislava
tel.: +421/(0)2/49212 412
fax: +421/(0)2/49212 409
[email protected], www.ibok.sk
Hodnotenie aktuálneho stavu konštrukčných materiálov, kovových
konštrukcií • Hodnotenie zvyškovej životnosti a bezpečnosti •
Analýza príčin porušenia kovových konštrukcií a priemysel. zariadení a numerická analýza teplotných, napäťových a deformačných
polí metódou konečných prvkov • Určovanie, skúšanie a schvaľovanie požiadaviek na technológiu zvárania a na kvalifikáciu personálu pri opravách a rekonštrukciách priemysel. zariadení zváraním.
Opravy zváraním.
Kjellberg Slovensko s.r.o.
Ing. Ľudovít Štrenger,
obchodný riaditeľ,
Alena Rakytová,
vedúca odbytu
ČSA 20, 036 01 Martin, SR
tel.: +421/(0)43/4906 416, 17 a 23
fax: +421/(0)43/4136 673
[email protected]
www.kjellberg.sk
Predaj zváracej techniky a príslušenstva; zváracích elektród, MIG/
MAG drôtov, spájok a tavív; chemických výrobkov; ochranných
pomôcok; plazmových rezacích zariadení, redukčných ventilov
a plameňovej techniky; upínacej techniky, brúsnych materiálov,
dierovacích zariadení; strojov na naváranie svorníkov, elektrických
zdrojových agregátov, CNC páliacich strojov.
KOPR spol. s r. o.
Ing. Pavel Kožíšek,
jednatel společnosti
Michelská 367/4, 140 00 Praha 4, ČR
tel.: +420/261 214 710
fax: +420/261 214 676
[email protected]
www.kopr.net
Dodávky technologií pro automobilový průmysl – svařovací linky,
robotizovaná pracoviště; svařovací, kontrolní a montážní přípravky,
jednoúčelové stroje, manipulační zařízení. Plánování výrobních procesů a projektování pracovišť. Svařování prototypových dílů.
Lincoln Electric
Europe B.V.
Martin Dvořák,
Country manager
Slovakia & Czech Republic
Zúžená 3, 169 00 Praha 6, ČR
tel.: +420/606 616 165
fax: +420/233 355 409
[email protected]
www.lincolnelectric.eu
Světový líder v konstrukci, vývoji a výrobě svařovacích zdrojů
a přídavných materiálů pro obloukové svařování, robotizované
svařovací systémy, plazmové a kyslíkové řezací zařízení.
Z VÁ R A N I E - SVA Ř OVÁN Í | 7 -8 /2 0 0 9
217
P RÍ LOHY
Linde Gas k. s.
Odborárska 23, 831 02 Bratislava 3, SR
tel.: +421/(0)2/4910 2512
fax: +421/(0)2/4910 2547
bezplatná infolinka: 0800 154 633
[email protected]
www.linde-gas.sk
Člen skupiny Linde Group, svetovej jednotky na trhu s technickými plynmi. Ponúkame vám technické, špeciálne a kalibračné plyny
v plynnom aj kvapalnom skupenstve. Služby, poradenstvo a predaj zváračského príslušenstva. Bezkonkurenčné produkty OXYFIT,
OXYFRESH, WINE PRESERVER a BALLOONKIT.
Messer Eutectic Castolin
Slovensko, s.r.o.,
Mgr. Martin Vozník,
konateľ
Krajná 10, 821 04 Bratislava, SR
tel.: +421/(0)2/48 209 961 – 2
fax: +421/(0)2/55 562 439,
mobil: 0905 710 010,
[email protected]
www.messercutting.sk
www.castolin.sk
Predaj, montáž a servis CNC páliacich strojov výrobcu Messer
Cutting Systems (plazma, autogén, laser), predaj ručnej autogénnej techniky, dodávka spotrebného materiálu a náhradných dielov
značky MESSER. Dodávka materiálov a zariadení na zváranie
a naváranie, spájkovanie, žiarové striekanie. Opravy a renovácie,
ochrana pred opotrebovaním, abráziou, koróziou, kavitáciou
a únavou materiálu. Dodávka oteruvzdorných plechov. Všetko
výrobky a technológie značky CASTOLIN.
MESSER TATRAGAS, s.r.o.
Ing. Matej Taliga
marketing
Chalupkova 9, 819 44 Bratislava, SR
tel.: +421/2/502 54 111
fax: +421/2/502 54 112
[email protected]
www.messer.sk
Výroba, distribúcia a predaj technických, medicinálnych a špeciálnych plynov; predaj zváracej a rezacej techniky; prenájom zariadení
na používanie technických plynov. Distribúcia v cca 70 predajných
skladoch po celej SR. Certifikáty ISO 9001 a ISO 14001, Certifikát
HACCP.
PROFI - WELD, s. r. o.
Ing. Miroslav Pavlík,
konateľ
Račianska 71, budova L,
831 02 Bratislava, SR
tel./fax: +421/(0)2/446 33 142
mobil: 0904 184 561
[email protected], www.profiweld.sk
Proxis Slovakia, spol. s r. o.,
Marcel Gryc
218
Karloveská 63, 841 01 Bratislava, SR
tel.: +421/(0)2/6541 3044,
tel./fax: +421/(0)2/6541 3006
mobil: 0911 721 635
[email protected], www.geit.com,
www.proxis.eu
Predaj: • zváracej techniky LINCOLN ELECTRIC • zariadení na
odporové zváranie TECNA • elektród na odporové zváranie •
spájkovacích materiálov • žíhacích zariadení. Vibračné
spracovanie zvarkov. Návrh, dodávka a zavedenie robotizovaných
pracovísk s robotmi FANUC a ABB a zváračským vybavením
LINCOLN ELECTRIC.
Predaj prístrojovej techniky na nedeštruktívne skúšanie materiálov
– ultrazvukom, prežarovaním, vizuálnou metódou, netesností, magnetickou metódou, vírivými prúdmi, kapilárnou metódou, digitálnou
rádiografiou, termovíziou, vysokorýchlostnými kamerami. Zastúpenie firiem GE Inspection Technologies (KRAUTKRÄMER, SEIFERT,
HOCKING, EVEREST, AGFA NDT), MR CHEMIE, Automation Dr. NIX.
Poradenská a servisná činnosť, poskytovanie služieb v NDT skúšaní, prenájom prístrojovej techniky.
robotec s.r.o.
Ing. Jozef Nagy,
obchodný riaditeľ
Hlavná 3, 038 52 Sučany, SR
tel.: 043/400 34 80, fax: 043/400 34 90
[email protected], www.robotec.sk
Projekcia, realizácia a servis robotizovaných pracovísk OTC DAIHEN.
Dodávka zváracích zdrojov OTC DAIHEN. Ponúkame komplexné riešenia pre automatizáciu zváracích procesov na kľúč.
SEPS spol. s r. o.
Ing. Jan Vytřísal,
konateľ
Ing. Roman Morávek,
výrobný riaditeľ
Ing. Peter Štefánek,
vedúci laboratória
Búdkova cesta 33, 811 04 Bratislava, SR
Prevádzka: Údernícka 11, 850 01 Bratislava
tel.: +421/(0)2/6824 5720
fax: +421/(0)2/6824 5721
[email protected], www.sepssk.sk
Montáže, opravy, údržba potrubí počas prevádzky • Výroba tlakových nádob • Vnútorné čistenie potrubia, rúr a hadíc • Hydraulické tlakové skúšky, stresstesty, tlaková reparácia • Sušenie
potrubia a tlakových nádob (hodnota rosného bodu –80 oC) • Nedeštruktívne skúšanie kovových materiálov (VT, MT/PT, UT, RT, LT)
• Chemická analýza kovových materiálov • Certifikáty podľa
noriem ISO 9001, ISO 14001, OHSAS 18001, STN EN ISO 3834.
SlovCert, spol. s r. o.
Ing. Pavol Kučík
Estónska 1/A, 821 06 Bratislava, SR
tel.: +421/(0)2/4552 5709 a 710
fax: +421/2/4564 2182 a 183
[email protected]
www.slovcert.sk
Dodávky prístrojovej techniky na nedeštruktívne testovanie – NDT:
ultrazvukom, magnetickou metódou, vírivými prúdmi, prežarovaním, kapilárnymi metódami, vizuálnou technikou, netesností •
Servis, inštalácia a kalibrácia prístrojovej techniky • Školenie
personálu NDT podľa normy EN 473 • Odborná a technická
činnosť v oblasti NDT • Spoločnosť má certifikovaný systém
kvality podľa STN EN ISO 9001:2001.
Slovenská zváračská spoločnosť
Ing. Viera Križanová,
výkonná tajomníčka
Koceľova 15, 815 94 Bratislava, SR
tel.: +421/(0)2/502 07 637
mobil: 0911 789 879
fax: +421/(0)2/555 72 991
[email protected], www.szswelding.eu
Sledovanie tendencií rozvoja zvárania, šírenie progresívnych poznatkov z oblasti zvárania a príbuzných technológií a informácií o
výchove a certifikácii zváračských odborníkov – semináre a konferencie. Posilňovanie stavovskej spolupatričnosti, morálnej a profesionálnej zodpovednosti zváračov a zváračských odborníkov.
Solík SK, s.r.o.
Považská Bystrica
Ján Solík,
konateľ
Odborov 2554, 017 01 Považská Bystrica, SR
tel.: +421/(0)42/4323 425
fax: +421/(0)42/4322 563
mobil: 0905 657 108
[email protected], www.soliksk.sk
Predaj a servis zváracej a automatizačnej techniky, rezacích
strojov, príslušenstva, prídavných materiálov, brusiva, ochranných
pomôcok.
Zastúpenie firiem LORCH, OMICRON, TNZ, LINCOLN ELECTRIC,
ESAB, VÚZ – PI SR, GCE, Marlado, Klingspor.
SOPRAS Sk, s. r. o.
produkty pre zváranie
Nitrianska 29, 917 00 Trnava, SR
tel.: +421/(0)33/534 6361-2
fax: +421/(0)33/534 6363
[email protected], www.sopras.sk
Výhradný importér značky TELWIN, VALEX, SOGES, SOPRAS, GYS;
zváracie zariadenia, kompresory, elektrocentrály, nabíjačky a štartéry, prídavné materiály, hadice, rezné kotúče, príslušenstvo. Výroba zváracích automatov a jednoúčelových zváracích zariadení.
Technická inšpekcia, a. s.
Ing. Dušan Konický,
generálny riaditeľ
TI, a.s., ústredie,
Trnavská cesta 56,
821 01 Bratislava, SR
tel.: +421/(0)2/49 208 100
fax: +421/(0)2/49 208 160
[email protected], www.tisr.sk
Poskytuje v oblasti bezpečnosti technických zariadení tieto služby:
• ako inšpekčný orgán typu A (oprávnená právnická osoba – zákon
č. 124/2006 Z. z.) • posudzovanie zhody pre tuzemských aj zahraničných klientov pre: strojové zariadenia – 98/37/EC, jednoduché
tlakové nádoby – 87/404/EEC, tlakové zariadenia – 97/23/EC, prepravné tlakové zariadenia – 99/36/EC, výťahy – 95/16/EC, zariadenia určené na osobnú lanovú dopravu – 2000/9/EC, elektrické nízkonapäťové zariadenia – 73/23/EC, zariadenia do výbuchu – 94/9/EC,
spotrebiče plynných palív – 90/396/EEC • ako certifikačný orgán
na výrobky, na systémy manažérstva a na certifikáciu osôb • ako
oprávnená vzdelávacia organizácia.
TRUMPF Slovakia s.r.o.
Ing. Branislav Lipták,
vedúci obch.-tech. oddelenia
Bačíkova 5, 040 01 Košice, SR
tel.: +421/(0)55/728 09 16
fax: +421/(0)55/728 09 22
[email protected]
[email protected], www.sk.trumpf.com
Dodávka TRUMPF laserových rezacích a zváracích zariadení,
ohraňovacích lisov, vysekávacích strojov, nástrojov a ručného
náradia pre prácu s plechom. Váš partner pre technické poradenstvo, inštaláciu zariadení a servisné zabezpečenie.
Valk Welding CZ, s. r. o.
Ing. Jakub Vavrečka,
branch manager
Podnikatelský areál 323/18,
742 51 Mošnov, ČR
tel.: +420/556 730 954; fax: +420/556 731 680
[email protected]
www.valkwelding.cz; www.robotizace.cz
Výroba, prodej a servis robotizovaných pracovišť s průmyslovými
roboty Panasonic a Fanuc. Robotizace svařování, manipulace, stříkání a řezání, off-line programování robotů. Svařovací zdroje pro
MIG/MAG/TIG svařování, přídavné svařovací materiály.
VAW Welding s.r.o.
Ing. Jozef Dudík,
obchodný riaditeľ
Hlavná 3, 038 52 Sučany, SR
tel.: 043/400 34 30
fax: 043/400 34 31
[email protected], www.vaw.sk
Predaj a servis profesionálnej zváracej techniky. Oblúkové zváracie
zdroje KEMPPI, zariadenia na odporové zváranie TECNA, systémy
na priváranie svorníkov SOYER, plazmové rezacie zdroje
HYPERTHERM.
Z VÁRANI E-SVAŘOVÁNÍ | 7-8 / 2 0 0 9
PR Í LOH Y
Výskumný ústav zváračský –
Priemyselný inštitút SR
Ing. Peter Klamo,
gener. riaditeľ
Ing. Tibor Zajíc, public relations
Račianska 71, 832 59 Bratislava 3, SR
tel.: +421/(0)2/4924 6111 (ústredňa),
4924 6300 (úsek public relations)
fax: +421/(0)2/4924 6550
[email protected], [email protected], www.vuz.sk
Výskum, vývoj, výroba, služby. Technológia a zariadenia na zváranie a tepelné delenie. Materiály na zváranie, naváranie, spájkovanie, striekanie. Skúšobníctvo, akreditované laboratóriá. Vzdelávanie
a certifikácia personálu vo zváraní a NDT. Certifikácia výrobkov
a manažérstva kvality. Softvér.
ZVAROS, s. r. o.,
Ing. Jiří Urban,
konateľ spoločnosti
Záhradnícka 61, 821 08 Bratislava, SR
prevádzka Saratovská 3/a
tel/fax: +421/(0)2/6428 7974
[email protected], www.zvaros.sk
Predaj zváracích strojov, príslušenstva, prídavných materiálov,
CNC rezacích stolov a odporových zváracích zariadení. Opravy
a revízie zváracích strojov. Odborné poradenstvo v oblasti zvárania.
Spoločnosti a firmy pracujúce v oblasti navrhovania
a výroby zváraných konštrukcií
BMS Bojnanský, s.r.o.
Ing. Jozef Jánský,
riaditeľ spoločnosti a konateľ
Bulharská 31, 949 01 Nitra, SR
tel.: +421/(0)37/6592 810
fax: +421/(0)37/6592 814
[email protected],www.bmsnitra.sk
STREICHER - SK, a.s.
Ing. Jana Juríková,
vedúca oddelenia obchodu
a marketingu
Hruštiny 602, 010 01 Žilina, SR
tel.: +421/(0)41/5079 500
fax: +421/(0)41/5079 500
[email protected]
www.streicher.sk
ŽOS Trnava, a.s.
Ing. Jaroslav Stríž, marketing
Ing. Roman Krajčovič, EWE,
koordinátor zvárania
Koniarekova 17, 917 24 Trnava, SR
tel.: +421/33/5567 111
[email protected]
www.zos.sk
Výstavba, oprava a údržba pozemných, vodohospodárskych,
energetických a iných líniových stavieb.
Projektovanie, výroba, montáž, údržba a servis plynových zariadení, regulačných staníc, vrátane odorizačných zariadení a tlakových
nádob. Projektovanie, montáž, rekonštrukcia, výstavba a údržba
potrubných rozvodov, plynovodov, parovodov, horúcovodov. Projektovanie, výroba a montáž zváraných konštrukcií a prípravkov.
Certifikáty ISO 9001:2008, ISO 14001:2004, OHSAS 18001:2007,
ISO 3834-2:2005, PED 97/23/EC.
Výroba, rekonštrukcie a opravy železničných koľajových vozidiel.
Výroba zváraných konštrukcií s možnosťou ďalšieho trieskového
opracovania. Certifikáty STN EN ISO 9001:2001 a STN EN ISO
14001. Oblasti zvárania: STN EN ISO 3834-2. Výrobkové certifikáty:
DIN 6700-2, DIN 18 800, DIN 15 018, AD 2000 Merkblatt HP0,
TRT 009. Oprávnenia zvárať pre ŽSR, ČD, DB, OBB, EBA.
Výskumný ústav zváračský – Priemyselný inštitút SR
na Račianskej 71 v Bratislave
ponúka na prenájom kancelárie, výrobné haly, sklady.
Výborná dopravná dostupnosť non-stop 24 hodín,
všetky inžinierske siete, parkovanie vnútri areálu.
Bližšie informácie: mobil 0905/974 851, e-mail [email protected]
Prvý IIW medzinárodný kongres v regióne strednej a východnej Európy
MODERNÉ KONŠTRUKČNÉ MATERIÁLY
A TECHNOLÓGIE ICH SPÁJANIA
Kongres je organizovaný pod patronátom Dušana Čaploviča,
podpredsedu vlády Slovenskej republiky
pri príležitosti 60. výročia založenia Výskumného ústavu
zváračského – Priemyselného inštitútu SR
Termín: 14. – 16. októbra 2009
Miesto konania: Vysoké Tatry, Stará Lesná, Slovensko
Kontakt: Mgr. K. Jevinová,
tel.: +421/(0)2/492 46 392,
e-mail: [email protected]
www.vuz.sk/congress
ODBORNÝ PROGRAM KONGRESU
14. 10. 2009 Streda
Plenárna sekcia (9,00 – 12,00)
Príhovor podpredsedu vlády Slovenskej republiky
D. Čaplovič, Slovensko
Úloha a ciele Medzinárodného zváračského inštitútu – IIW
U. Dilthey, Nemecko
Významné technológie spájania a zvárania
U. Dilthey, Nemecko
Európska zváračská federácia – doterajšie úspechy a výzvy do budúcnosti
L. Quintino – R. Ferraz – I. Fernandes,
Portugalsko, T. Jessop, Spojené kráľovstvo
60 rokov Výskumného ústavu zváračského – Priemyselného inštitútu SR
Ľ. Mráz, Slovensko
Ekonomický význam zvárania
K. Middeldorf, Nemecko
História zvárania v Československu a Českej republike
V. Pilous, Česká republika
Technická sekcia – Kvalita, navrhovanie a porušovania zváraných konštrukcií (14,00 – 15,30) (16,00 – 17,30)
Jaeger Lectures – Analýza porušenia zváraných komponentov – význam
pre technickú prax
P. Bernasovský, Slovensko
Výskum a vývoj spoľahlivosti zváraných konštrukcií v minulosti a dnes
K. Kálna, Slovensko
Požiadavky Instytutu spawalnictva (poľského ústavu zváračského) na kvalitu
založené na norme EN 13445 pre výrobcov nevyhrievaných tlakových nádob
certifikovaných podľa EN ISO 3834
M. Kubica, Poľsko
Kvalifikace výrobců pro navrhování svařovaných komponentů
V. Kudělka, Česká republika
Problematika a kvalifikace postupu svařování lamelové pásnice pro moderní mostní konstrukce
M. Sondel – D. Schwarz, Česká republika
Stav schvalování náhrad přídavných materiálů pro svařování jaderných zařízení typu VVER
v České republice a předpokládaný rozvoj jaderné energetiky
J. Koukal – D. Schwarz, Česká republika
Renovácia vybraných jadroenergetických zariadení naváraním TIG spôsobom
J. Barborka – M. Holeša, Slovensko
Optimalizácia zváracieho procesu genetickým algoritmom
V. Voštiar – Ľ. Mráz – P. Élesztös, Slovensko
Svařování tlakových nádob a zařízení – požadavky na materiál a dokumentaci
V. Kudělka, Česká republika
15. 10. 2009 Štvrtok
Technická sekcia – Kvalita a navrhovanie zváraných konštrukcií (8,30 – 10,00)
Použití virtuální numerické simulace jako technické podpory průmyslových aplikací
M. Slováček – J. Kovařík – V. Diviš –
J. Tejč – V. Ochodek, Česká republika
Numerická simulácia fázových premien cyklicky zaťaženej chladenej tyče pomocou
plne zviazanej termo-mechanickej analýzy metódou konečných prvkov
L. Écsi – P. Élesztös, Slovensko
Numerická analýze svařování tlustostenných konstrukcí pro jadernou energetiku
M. Jarý – V. Diviš – L. Vlček, Česká republika
Nový prostriedok simulácie vo vzdelávaní zváračského personálu
J. B. Stav – E. Engh, Nórsko
Technická sekcia – Správanie sa a vlastnosti materiálov podrobených zváraniu a/alebo spájaniu
(10,30 – 12,00) (14,00 – 15,30)
Nikel a jeho zliatiny a ich správanie sa pri zváraní
M. Komócsin, Maďarsko
Nekonvenčný pohľad na zvariteľnosť ocelí
T. Šmida – J. Bošanský – V. Magula,
Slovensko
Exotermické zmesi na spájanie kompozitných materiálov
O. Kamynina – A. E. Sytschev – S. G. Vadchenko – L. M. Umarov, Ruská federácia –
I. Gotman – E. Y. Gutmanas, Izrael
Mechanické vlastnosti a mikroštruktúra zvarového kovu vysokopevných ocelí –
Vplyv merného tepla a medzihúsenicovej teploty
E. Keehan – J. Zachrisson – L. Karlsson,
Švédsko
Vplyv teploty predhrevu na mikroštruktúru MAG zvarového kovu spojov ocelí triedy 950 MPa
K. Ikeuchi – M. Takahashi – A. Muraoka,
Japonsko
Vplyv tepelného spracovania na únavové správanie sa zvarových spojov vysokopevných ocelí
K. Wichart – M. Staufer, Rakúsko
Vplyv chemického zloženia na distribúciu zvyškových napätí a únavové vlastnosti zvarov
vysokopevných ocelí
Ľ. Mráz – I. Hamák, Slovensko – L. Karlsson,
Švédsko – M. Vrána, Česká republika
Numerická simulácia zvyškových napätí vo zvarových spojoch so zvarovým kovom s nízkou
teplotou martenzitickej transformácie
K. Hiraoka – J. Yamamoto – Ch. Shiga,
Japonsko – Ľ. Mráz, Slovensko – P. Mikula,
Česká republika
Vplyv parametrov zvárania na koróznu citlivosť nových vysokopevných martenzitických ocelí
(AHSS) používaných v automobilovej výrobe
F. A. Reyes-Valdés – V. H. López-Cortés –
G.Y. Perez-Medina – V. Garcia-Custodio,
Mexiko – I. Calliari – S. Baldo – K. Brunelli,
Taliansko
Technická sekcia – Zváracie procesy (16,00 – 17,30)
CMT (Cold Metal Transfer) process – novinky a výhody v priemysle
J. Bruckner, Rakúsko
TIG zváranie do úzkej medzery titánových zliatin s elektromagnetickou redistribúciou
tepelnej energie oblúka
S. Akhonin – V. Belous – V. Yu, Ukrajina
Vplyv zmeny parametrov GMAW zvárania hliníka na geometriu húsenice
I. Polajnar – B. Spasovic – M. Uran, Slovinsko
Tupé GMAW zvarové spoje
Z. Hudec – D. Hrstka, Česká republika
16. 10. 2009 Piatok
Technická sekcia – Zváracie procesy (8,30 – 10,00)
Trecie miešacie zváranie rovnorodých a nerovnorodých spojov tenkých plechov
P. Vilaća – L. Quintino – B. Emílio –
A. Loureiro – D. Rodrigues, Portugalsko
Trecie miešacie zváranie preplátovaných spojov tenkých plechov z hliníka 2124
W. V. Haver – A. Geurten – B. de Meester –
J. Defrancq, Belgicko
Laserové zváranie s pridávaním drôtu
J. Pilarczyk – M. Banasik – S. Stano –
J. Dworak, Poľsko
Vplyv parametrov hybridného laserovo-oblúkového zvárania na mikroštruktúrne
charakteristiky vysokolegovaných nehrdzavejúcich ocelí
C. Batigun – K. Yurtisik – R. Gurbus, Turecko
Technická sekcia – Materiály a zvarové spoje pre creepové aplikácie (10,30 – 12,00)
Výskum mechanických vlastností odporových bodových zvarov rôznych zinkovaných
oceľových plechov
M. Uran – V. Krebs – I. Polajnar, Slovinsko
Optimalizácia parametrov odporového bodového zvárania žiarovo galvanizovaných ocelí
DP600
M. Matta – M. Gatial – Ľ. Kaščák – J. Viňáš,
Slovensko – M. D. Tumuluru, USA
Výroba odstredivo liatych rúr pre petrochemický priemysel
P. Brziak – P. Bernasovský – A. Britanová –
M. Paľo – G. Zima – E. Valacsai, Slovensko
Nová 23Cr15Ni6Mn1.5W austenitická oceľ pre superkritické kotle
T. Vlasák – J. Hakl, Česká republika –
P. Brziak – P. Zifčák – P. Bernasovský –
A. Výrostková – J. Pecha, Slovensko
NÁRODNÝ DEŇ ZVÁRAČOV – NORMALIZÁCIA, CERTIFIKÁCIA, SKÚŠOBNÍCTVO
Sprievodná akcia Prvého medzinárodného kongresu IIW v regióne strednej a východnej Európy,
15. – 16. októbra 2009, Vysoké Tatry, Stará Lesná, hotel Forton
Prednášky z oblasti legislatívy, technológií, normalizácie, skúšobníctva, NDT, inšpekcie, zabezpečovania kvality,
vzdelávania a certifikácie vo zváraní pripravili pracovníci VÚZ – PI SR, Bratislava; ÚNMS, Bratislava; SÚTN, Bratislava;
SNAS, Bratislava; Technickej inšpekcie, a.s., Bratislava; SEPS, spol. s r. o. Bratislava; SPP – distribúcia, a. s., Bratislava;
NDB, s. r. o., Bratislava a SlovCertu, s. r. o., Bratislava
SPOLOČENSKÝ PROGRAM KONGRESU
– poldenné výlety: 1. Štrbské pleso – Starý Smokovec – Hrebienok; 2. Demänovská ľadová jaskyňa – Demänovská jaskyňa slobody;
3. Tatranská Lomnica – Skalnaté pleso – Lomnický štít
– celodenný výlet: Spišský hrad – Levoča – Kežmarok
Vložné na kongres:
400,- EUR (pri úhrade po 15. septembri 2009)
250,- EUR (autori prednášok)
75,- EUR (sprevádzajúce osoby)
Vložné zahŕňa účasť na prednáškach, slovenskom večere
14. 10. 2009 a recepcii 15. 10. 2009, zborník, 3 x obedy
(raňajky sú v cene ubytovania).
Rokovací jazyk kongresu: Anglicky a slovensky/česky
(so simultánnym prekladom)
Ubytovanie je pre účastníkov zabezpečené (za znížené ceny)
v hoteloch:
Academia (tel. +421/(0)52/4467 321), Forton (tel. +421/
(0)52/4467 461), Kontakt (tel. +421/(0)52/4467185),
Hills (tel. +421/(0)52/4467 553), Horizont (tel. +421/(0)52/4467 881)
a Lesná (tel. +421/(0)52/4467 556) – zabezpečuje si účastník.
Podrobná informácia a tlačivo prihlášky je na www.vuz.sk/congress.
Sekretariát kongresu: tel. +421/(0)2/4924 6392, fax +421/(0)2/4924 6296,
[email protected], [email protected]
Vložné na Národný deň:
pri ubytovaní v dvojlôžkovej izbe 190,- EUR
pri ubytovaní v jednolôžkovej izbe 215,- EUR
Sekretariát Národného dňa: Ing. Rut Bojnáková, mobil: +421/(0)915/990 787,
tel.: +421/(0)2/492 46 279, [email protected]
SLUŽBY V NEDEŠTRUKTÍVNOM SKÚŠANÍ (NDT)
ZVÁRANIE NÁS SPÁJA
NDT skúšanie zvarových spojov,
odliatkov a výkovkov:
- vizuálnou skúškou
- kapilárnou skúškou
- magnetickou práškovou skúškou
- ultrazvukovou skúškou
- skúškou prežiarením
Laboratórium NDT
Račianska 71, 832 59, Bratislava 3
tel.: +421/(0)2/492 46 382, +421/(0)915 751 723
www.vuz.sk, [email protected], [email protected]
Download

v 1. polroku 2009 - Výskumný Ústav zváračský