Ročník XVI Číslo 1/2008
Redakčná rada:
Matej Bílý - predseda
Milan Dragula
Jaroslav Holeček
Miroslav Hrnčiar
Peter Magvaši
Ladislav Majchrák
Igor Mráz
Iveta Paulová
Milan Šesták
Výkonná redaktorka:
Katarína Gacíková
Marketing a reklama:
MASM
mobil: 0915 823 706
Jazyková úprava:
Yvona Greschnerová
Technická a grafická úprava:
Peter Ďugel-DRaM, Žilina
Tlač:
krupa print
Adresa redakcie:
MASM
Dolné Rudiny 3
010 01 Žilina
tel.: 041/76 32 362
tel./fax: 041/72 43 326
[email protected]
Distribúcia:
Redakcia časopisu a SSK
Sekretariát SSK:
Dolné Rudiny 3, 010 01 Žilina
tel./fax: 041/76 32 632
[email protected]
Vážení čitatelia,
dostáva sa vám do rúk prvé tohtoročné číslo časopisu KVALITA.
Okrem jeho prípravy a konečnej realizácie sme v redakcii prežívali pozitívne chvíle a radostné dni spôsobené záujmom jeho nových abonentov z radov výrobných organizácií, úradov a inštitúcií
i jednotlivcov. Dennodenne prichádzali požiadavky, objednávky
aj na odber starších ročníkov a to je taký silný motivátor, že nám
nedá nespomenúť tento fakt v úvodných slovách tohto čísla. Ďakujeme všetkým za prejavený záujem.
e d i t o rial
Vydavateľ:
MASM
Dolné Rudiny 3
010 01 Žilina
Snahou a cieľom práce redakcie bude aj v tomto roku nadviazať
prostredníctvom časopisu istý dialóg s čitateľmi a dozvedieť sa
o ich úspechoch, radostiach, ale i problémoch a otázkach, ktoré
sa vynárajú z ich každodennej kvalitárskej práce. To všetko chceme publikovať nielen pre ich samotné zviditeľnenie, ale
i motivovanie iných. V našich organizáciách je veľa zaujímavých,
jedinečných a možno i obdivuhodných príkladov, ktoré by nemali zostávať skryté len vo svojom prostredí.
V obsahu aktuálneho čísla také príklady nájdete – tie, ktoré nabádajú na zlepšovanie kvality v praxi, i tie, ktoré hovoria o konkrétnych výsledkoch a prínosoch zavedenia certifikácie manažérskych
systémov, či zvyšovania kvality pracovného výkonu.
Proces zlepšovania je nekončiacim procesom a nové výzvy prichádzajú každý deň. Niekoľko dominantných, ktorým aktuálne ako
profesionáli v oblasti kvality čelíme, uvádzame spolu s príležitosťami, ktoré nám tieto výzvy ponúkajú.
Veríme, že so záujmom dočítate časopis až do konca. Prajeme si,
aby redakcia od vás dostávala viac návrhov, podnetov, ako ho
zlepšiť, zaktualizovať, urobiť takým, aby bol pre vás zdrojom poučenia i inšpirácie. KVALITA bude kvalitnejšia iba s vašou podporou.
Vaša redakcia
Cena jedného výtlačku 150 Sk.
Ročné predplatné 600 Sk.
Reg. MK SR č.: 1209/95
ISSN 1335-9231
Príspevky odborne posudzuje a ich uverejnenie schvaľuje redakčná rada. Nevyžiadané rukopisy a obrazový materiál nevraciame. Kopírovanie, znovupublikovanie alebo
rozširovanie ktorejkoľvek časti časopisu sa
povoľuje výhradne so súhlasom vydavateľa.
Názory prezentované autormi článkov nie
sú oficiálnymi stanoviskami SSK.
1 - 2008
3
4
1 - 2008
OBSAH
ZO ZAHRANIČIA
6
Watson, G.H.: Aktuální výzvy v oblasti kvality – nová generace příležitostí
KVALITA V PRAXI
Šesták, M.: Riešenie chybovosti a jej príčin na pracovisku
Red Bin approach to rejects reducation
15 Kormanec, P.: Štandardizácia kvality v praxi
Quality standardisation in practice
18 Paulová, I.: Spoločenská zodpovednosť organizácií – súčasť napĺňania Národného programu kvality Slovenskej republiky na roky 2004 - 2008
Corporate social responsibility of organizations – constituent of realization of the National
Quality Programme of the Slovak Republic for years 2004 - 2008
22 Burieta, J.: Zlepšovanie kvality
Quality improvement
obsah
11
KVALITA POTRAVÍN
26 Mráz, I.: Trendy inovácií potravinárskych výrobkov v 3. tisícročí - budúcnosť funkčných
potravín
Innovative trends of food products in 3rd century – future of functional foodstuffs
30 Hlocká, M.: Systém manažérstva potravinovej bezpečnosti v praxi. Prínosy a význam zavedenia a certifikácie FSMS v mliekarňach
Food safety management system in practice. Effects and importance of FSMS implementation and certification in dairies
ĽUDSKÉ ZDROJE
34 Teplická, K.: Zvyšovanie kvality pracovného výkonu prostredníctvom motivácie
Increasing quality of work effort through motivation
INFORMÁCIE
38 Hosť redakcie
40 Supeková, S.-Pasiar, V.: Značka kvality SK
42 Hrnčiar, M.: Slovenská spoločnosť pre kvalitu v ďalšom funkčnom období v rokoch
2008-2010
44 Bušfy, Ľ.: Certifikácia osôb v oblasti manažérstva kvality
45 Petříková, R.: Proměny Evropy 2008
47 KVALITA - obsah ročníka 2008
49 Prehľad certifikovaných organizácií a osôb
1 - 2008
5
Aktuální výzvy v oblasti kvality – nová generace
příležitostí
zo zahr a ničia
Gregory H. Watson
Business Excellence Solutions, Ltd.
Helsinky, Finsko
Přeložila Ivana Petrašová
Zapojení do studie o budoucím vývoji může být jak frustrující, tak i podnětné. Nezískáte zdarma křišťálovou kouli
k předpovídání budoucích událostí, ale naučíte se identifikovat a definovat síly, které mají potenciální schopnost
„vést“ v budoucnu změnu. Tento příspěvek popisuje sedm dominantních výzev, kterým dnes jako profesionálové
v oblasti kvality čelíme, a příležitosti, které nám každá z těchto sedmi výzev nabízí.
Úvod
Semínka budoucnosti, kterou budeme prožívat, byla většinou zaseta již
v minulosti. Otázka, kterou musí
autor scénáře zvážit, když píše
o budoucnosti, zní: „Které události,
k nimž došlo v minulosti, mají souvislosti, které by se v budoucnu
mohly chápat jinak?“ Po nadefinování pěti cyklů „scénářů budoucnosti“ pro účely studií Americké společnosti pro kvalitu (ASQ) o budoucnosti
kvality jsem zaznamenal některé významné hnací síly změny, které přetrvávají. Tento příspěvek popisuje
sedm dominantních výzev, kterým
dnes jako profesionálové v oblasti
kvality čelíme, a příležitosti, které nám
každá z těchto sedmi výzev nabízí.
1 Výzvy, kterým dnes čelíme
Za posledních 25 let se náš svět změnil několika významnými způsoby.
Technika přiblížila lidi a národy, ale
zároveň nás oddělila. Svět „okamžité bezprostřední komunikace“,
zprostředkovávané mobilními telekomunikačními prostředky a internetem, zbořil mnoho ekonomických
a sociálních bariér, ale zároveň vy-
tvořil velmi zřetelnou bariéru mezi
těmi, kteří k ní mají přístup, a těmi,
kteří tento přístup nemají. To, jak se
svět stále rozvíjí, můžeme demonstrovat na rostoucím vlivu čínské
střední třídy, která dozrává v celosvětovou hospodářskou sílu. Můžeme rovněž předvídat výzvy vyplývající z krize, která souvisí s oteplováním životního prostředí a která by
měla ovlivnit „zezelenání“ světa. Je
obtížné izolovat pouze několik faktorů jako „významné hnací síly změny“, pokud není vymezen ústřední
bod studie o vývoji v budoucnosti.
Pro účely tohoto příspěvku bude
Tento příspěvek byl původně přednesen na 51. kongresu Evropské organizace
pro kvalitu dne 22. května 2007 v Praze. Autorská práva týkající se této přednášky
byla převedena společností Business Excellence Solution Technologies, Ltd., na
Českou společnost pro jakost, o. s., pro účely vzdělávání.
6
1 - 2008
jako ústřední bod použit dopad hlavních změn na kvalitu výrobků a služeb, které nabízíme společnosti
prostřednictvím různých distribučních kanálů (jak z obchodního, tak
i z veřejného sektoru). Z tohoto hlediska je pak sledováno sedm hnacích sil změny, jež v sobě nesou potenciál výzev, se kterými budeme
konfrontováni v budoucnosti:
• momentální zákazníci,
• uvedení produktu na trh v pravý
čas,
• nanotechnologie,
• multikulturální různorodost,
• integrované podnikové systémy,
• skrytá konkurence,
• riziko.
Každou z těchto hnacích sil změny je
třeba definovat a analyzovat tak, aby
bylo možné určit podstatu výzev
v oblasti kvality, které tyto síly nabízejí při definování naší budoucnosti.
Chování zákazníků se za posledních
25 let změnilo, zvláště pak s příchodem internetu. Dnes zákazníci absorbují nové technologie a inovace
rychleji a jsou ochotni objednávat
produkty přímo prostřednictvím internetu. To znamená, že bezprostřední osobní vztahy, z nichž můžete získat názory a pocity zákazníků, zmizí a bude obtížné udržovat
se zákazníky „důvěrné“ vztahy. Zákazníci ovšem budou i nadále využívat své subjektivní pocity jako
standard výkonnosti při posuzování
kvality výrobku nebo služby. Vzhledem k tomu, že zákazníci mají
přístup k širším komunikačním kanálům, budou kromě toho sdílet své
zkušenosti s produktem s úplně cizími lidmi, přičemž si budou prostřednictvím blogů a zpráv vzájemně
sdělovat nedostatky. To znamená,
že věrnost zákazníků se rozplyne
a že zákazníci budou náchylní měnit své nákupní zvyklosti na základě „posledních recenzí“ vaší
výkonnosti. Lepší dostupnost komunikace rovněž znamená, že zákazníci budou lépe informováni
o nabídkách v oblasti cen a technických prvků. Doba věrných zákazníků je pravděpodobně pryč!
2. Výzva související s uvedením
produktu na trh v pravý čas
Aby bylo možné uspět v oblasti rychle se měnícího trhu, musí se organizace přiblížit svým cílovým zákazníkům, protože zákazníci společně
s každým změnovým cyklem produktu očekávají nové nápady, koncepce, vlastnosti. Pokud je toto vnímání spojeno s faktickou změnou
technologií v rámci stále rychlejších
cyklů, potom je jasné, že z hlediska
zákazníků je zachování „přitažlivé
kvality“ silným obchodním imperativem. Kromě toho dochází k posunu tržních demografických faktorů,
přičemž věková propast na trhu vytváří diskontinuity ve smyslu „přitažlivosti“, popř. žádoucnosti „atraktivních“ prvků – předvoje módních trendů. Neschopnost udržet krok s konkurencí na základě přidání prvků
nebo stylu povede k neúspěchu na
trhu. Vzhledem ke skutečnosti, že
globální trhy již dlouho neakceptují
starší technologie, je jasné, že nyní
musí být předmětem plánovaného
uvedení na globální trhy nové produkty, které však určitým způsobem
budou zaměřeny lokálně, aby tak
mohly reagovat na rozdíly trendů,
jež se vyskytují v různých lokalitách.
Proto je finanční návratnost malá,
zatímco tlak na současné snižování
cen je velký. Úspěch při uvedení
produktu na trh v pravý čas je důležitý, ale v prostředí rychle se měnícího průmyslu to není dostačující!
Provozní excelence a nejnižší celkové náklady se musí stát složkami, které budou doprovázet vedoucí postavení produktu jako základní hnací síly rentability.
3. Výzva související s nanotechnologií
Nanotechnologie (výrobky vyráběné v měřítku 1x10-9 m) značně zvýší
problémy spojené s vývojem nového výrobku, přičemž bude vyvíjen
tlak na účelnost výrobku z hlediska
zo zahr a ničia
1. Výzva související s momentálními zákazníky
prostředí. Bude to zejména potřeba
nových, čistých energetických zdrojů, která bude prosazovat zavádění
technologie využívající vodíkové
palivové články. Obchodním imperativem se stane simultánní vývoj
teorie a praxe s cílem podpořit výrobky, kde se poslední vědecké poznatky skloubí s vysokoobjemovou
produkcí. Je ovšem velice obtížné
vytvořit fyzikální modely nanotechnologie, takže návrh a vývoj se musí
provádět pomocí počítačových
programů. Kromě toho musí být
výroba vyvinutého nanozařízení
řízena z hlediska kvality na úrovni
měření, kde jsme v naší odborné
způsobilosti fyzikálního pozorování omezeni. Uplatňování této odborné způsobilosti v oblasti nanotechnologií si tedy vyžádá větší pozornost, pokud se týče základních
aspektů návrhu a řízení kvality,
které však budeme provádět v podstatně menším měřítku než kdykoli předtím.
4. Výzva související s multikulturální různorodostí
Společnosti se globalizují, což je
podporováno možností elektronického šíření informací prostřednictvím nových telekomunikačních
a internetových prostředků. V důsledku toho mohou na projektu současně a nepřetržitě pracovat virtuální týmy, které si předávají práci
z jedné časové zóny do druhé, tak-
1 - 2008
7
zo zahr a ničia
že postup je zajišťován nepřetržitě
24 hodin denně. Produkty budou
tedy vyvíjeny globálními týmy, jejichž členové nesdílejí stejnou kulturu, jazyk ani zeměpisnou lokalitu. Protože tyto týmy zpracovávají
požadavky simultánně, musí se výrobkové specifikace vyrovnat s rozdíly v kulturní a jazykové různorodosti, která bude existovat na místních úrovních vývoje. Protože tyto
týmy nejsou umísťovány společně
v jedné lokalitě, budou mít malou
(nebo žádnou) příležitost přímé „lidské“ interakce, takže bude obtížné
vybudovat základ pro osobní důvěru nebo profesionální respekt.
Vývoj nových produktů v tomto
prostředí bude rovněž znamenat, že
kritéria plánování projektu se posunou, přičemž se budou výrazněji
spoléhat na dostupnost zdrojů, protože kvalifikované a talentované
síly budou nyní rovnoměrněji rozloženy po celém světě.
5. Výzva související s integrovanými podnikovými systémy
Společně s příchodem telekomunikační technologie došlo k pokroku
v oblasti integrovaných celopodnikových informačních systémů, přičemž jako nejlepší příklady systémů
managementu můžeme uvést SAP
a Oracle. Tyto systémy umožňují
vyššímu vedení provádět přezkoumání všech informací, které společnost shromáždila. Kromě toho celosvětové přijetí metodiky Six Sigma
jako dalšího stupně managementu
kvality vyvíjí tlak na podnikové lídry,
protože její standard pro výkonnost
procesů vychází z finančních ukazatelů a měří přínosy zlepšování
z hlediska peněz. Avšak zatímco tento vývoj v oblasti podnikových systémů zvyšuje objektivitu na pracovišti, mohou tyto systémy zároveň
vyvolat nevraživost mezi pracovníky, protože zmíněná finanční hlediska se odrážejí v rozhodováních, která se týkají lidí a pracovních lokalit,
což podkopává základní potřebu
8
1 - 2008
pracovní jistoty pracovníků. Tyto integrované informační systémy zajišťují transparentnost prvoliniových aktivit vrcholového vedení,
což ale může svádět k mikromanagementu, který přispívá k potenciálnímu zvýšení nevraživosti zaměstnanců v důsledku ztráty řízení jejich pracovních procesů.
6. Výzva související se skrytou konkurencí
Dalším problémem, který s sebou
přináší svět obchodu založený na
technologiích, je to, že se konkurenční zdroje stávají méně viditelné.
Dnes mají organizace přímý přehled
o svých konkurentech. Avšak dnešní
model přímé konkurence v podnikání je jen špičkou zítřejšího ledovce. Budou rychle vznikat nové technologie umožňující výměnu výrobků, přičemž jejich uvedení na trh
pravděpodobně způsobí překvapení, pokud se tyto výrobky nejprve
uvedou na trh prostřednictvím internetu. Tento potenciální distribuční
kanál způsobuje rozpad trhů, což
může změnit způsob, jakým vaši
zákazníci budou nakupovat. Kromě
toho internet otevírá nový pohled
na výrobkové koncepce a tyto příležitosti pro nové aplikace mohou
změnit způsob, jakým váš zákazník
pracuje, a to, co se musí uskutečnit.
Také průlom ve výzkumu může zcela anulovat stávající model podnikových procesů nebo průmyslového
odvětví a globální tržní mechanismy
mohou nahradit místní mechanismy.
Stručně řečeno, svět po zavedení
internetu je „zcela odlišným
místem“, než kterým byl dříve.
7. Výzva související s rizikem
Kdyby neexistovala žádná nejistota, potom by byly všechny podniky
úspěšné podle toho, jak dobré by
byly jejich plány. Avšak riziko existuje a jeho všechny možné dimenze
můžeme pozorovat ve všech oblastech podnikání: rizika spojená s ob-
chodní, technickou, výrobkovou, enviromentální nebo finanční nejistotou. Obchodní riziko se celosvětově
zvýší, pokud národní vlády budou
podporovat rozvoj svých vlastních
ekonomik. Technická rizika se zvýší,
když miniaturizace zvýší hustotu
záznamu inovačních produktů a do
jednoho produktu se sloučí více prvků. Riziko spojené s odpovědností
za vady výrobků se zvýší, pokud se
zvýší propracovanost technologie
a vzrostou potenciální bezpečnostní rizika. Finanční riziko se zvyšuje
společně s technickým rizikem
a nejistotou na trzích vyžadující vyšší
a rychlejší očekávanou návratnost.
Environmentální riziko se rovněž
zvyšuje vlivem nejistoty související
s odpovědností za řízení celého životního cyklu výrobku. Co má organizace udělat tváří tvář takové velké
nejistotě? Musíme se naučit, jak riziko řídit, a pečlivěji definovat naše
příležitosti. Toto zjištění mě nutí se
zmínit o příležitostech, které zahrnuje každá z těchto výzev.
2 Příležitosti ke zlepšování kvality
S každou z těchto výzev přicházejí
zároveň příležitosti ke zlepšování
kvality. Abychom pochopili, které
příležitosti tyto výzvy obsahují, zamysleme se nad uvedenými sedmi
tematickými oblastmi.
1. Příležitosti týkající se momentálních zákazníků
S tím, jak dochází k posunu zákazníků směrem k navazování momentálních vztahů („vztahů v reálném
čase“), vzniká ojedinělá příležitost
vybudovat silnější vztahy prostřednictvím systémů zpětné vazby, které umožní přizpůsobit se současným
i budoucím potřebám zákazníků. Internetový obchod poskytuje příležitost vytvořit se zákazníky unikátní obousměrný komunikační kanál, který nabídne mimořádnou
možnost uplatnit rychlý zpětný
2. Příležitosti v oblasti uvádění produktů na trh v pravý čas
Vedlejším přínosem schopnosti rychle uvést produkt na trh v pravý čas je,
že rychlý obrat produktů zároveň
umožňuje rychlé získání poznatků
o tom, co funguje (a co ne) na obchodním trhu. To umožní nastavit
lepší posloupnost návrhů produktů, které mohou být koordinovány
jako multigenerační plán pro uvádění produktů na trh způsobem,
jenž snižuje riziko související s technologií a zároveň vytváří nepřetržitý tok nových produktů. Tento
přístup nabízí příležitost změnit
vývoj produktu na vývoj trhu, přičemž
synchronizace těchto aktivit dá stávajícímu enginneringu novou náplň.
Zároveň je možné koordinovat testování produktu tak, aby se uskutečňovalo v daném čase s okamžitou zpětnou vazbou od zákazníků.
Tyto smyčky rychlé přípravy prototypů na základě zpětné vazby od momentálních zákazníků mohou přispět
k synchronizaci možností nového
produktu s aktuálními potřebami,
které se na trhu vyskytnou.
3. Příležitosti v oblasti nanotechnologie
Druhou stranou výzvy související
s nanotechnologií je skutečnost, že
nanotechnologie zvyšuje možnost
integrace produktu v důsledku jeho
rozměrů. Tato výzva související
s rozměry však rovněž znamená, že
tato nová technologie si vyžádá přehodnocení všech metod a koncepcí
kvality, protože úspěch či neúspěch
nanotechnologie bude založen na
kvalitě jejího uplatnění. Jednou
specifickou výzvou v oblasti rozměrů je, že se od systémů měření
bude požadovat hodnocení kvality
produktů, neboť budou pracovat
téměř na hraně současných fyzikálních možností měření. To vyžaduje
použití vysoce strukturovaných experimentálních návrhů, aby mohly
být v případě kritických návrhových parametrů a parametrů vlastností stanoveny křivky optimálních
provozních režimů. Výzvou pro
profesionály v oblasti kvality bude
usnadnit tyto studie „na vrcholu“
technologie a implementovat zjištění s použitím nejmodernějších metod adaptivního managementu procesů v reálném čase pro zajištění zpětné vazby a řízení.
4. Příležitosti v oblasti multikulturální různorodosti
Globální působnost řady velkých
podniků představuje výzvu v oblasti multikulturální různorodosti,
avšak tato výzva rovněž nabízí příležitost, která vám umožní přemýšlet a jednat spíše jako vaši zákazníci. Skutečnosti tohoto vysoce integrovaného světa budou jasné: obchodním jazykem se stane
angličtina (upozorňuji, že v roce
1999 začala Toshiba jako svůj oficiální obchodní jazyk používat angličtinu namísto japonštiny) a virtuální spolupráce změní způsoby,
kterými budou týmy pracovat
(novým operačním modelem pro
návrhové týmy bude něco jako
systém Linux, nikoliv „Lockheed
Skunk Works“). Výzvou této přicházející éry bude vytvoření mimořádné organizační kultury, která
bude založena na sjednocujícím
provozním principu. Profesionálové v oblasti kvality budou mít příležitost směrovat tuto kulturu cestou, kde myšlenky a metody kvality zajistí všudypřítomný způsob
řízení, pravděpodobně založený
na principech podnikové excelence, kterou prokáží ocenění podobná americké Národní ceně za
kvalitu Malcolma Baldrige.
zo zahr a ničia
proces nápravného opatření a získat přímý vstup do nových návrhů
nebo zdokonalených verzí produktů pro zajištění zákazníkem požadovaných prvků. Internet také nabízí příležitost měřit spokojenost
zákazníka přímým způsobem tak,
aby byl tento vstup úzce propojen
s programy vývoje a marketingovými kampaněmi. Je to příležitost přeměnit řízení reklamací na nový, agilní věrnostní program, který se zaměří na nejvíce se projevující a nejaktivnější zákazníky, u nichž také
existuje nejvyšší pravděpodobnost,
že budou sdělovat své pozitivní dojmy prostřednictvím veřejných fór.
5. Příležitosti v oblasti integrovaných podnikových systémů
Pro začlenění podnikových systémů managementu (např. SAP nebo
Oracle), systému balanced scorecards, manažerských pultů s informacemi o zákaznících (customer
dashboards) a s nimi souvisejících
informačních technologií bude nutný systémový přístup. Tato výzva
definuje začátek integrovaného
systému managementu, kde jsou
organizace konfrontovány s příležitostí zavést systémy koordinovaného strategického plánování,
operačního plánování a systémy
lidí, jež jsou integrovány s finančními systémy a systémy hlášení
(reportingu). Přijmout tuto výzvu
znamená definovat novou příležitost pro vytvoření koncepce flexibilnějšího managementu tak,
aby všechny změny v libovolné
části systému byly schopny adaptivně změnit všechny související
komponenty v celém systému.
Naplnění této výzvy vyžaduje
vlastní poznání organizace; navržení tohoto systému managementu budoucnosti bude vyžadovat
zvláště hluboké znalosti způsobu
fungování a interakce procesů.
Kvalitní přístup k definování těchto znalostí představuje používání
metodiky Lean Six Sigma, která
umožňuje zjistit nejlepší podnikové a pracovní procesy podle ISO 9000 nebo podle souvisejících systémů kvality pro rutinní řízení těchto pracovních procesů.
1 - 2008
9
6. Příležitosti v oblasti skryté konkurence
zo zahr a ničia
Ačkoliv technika s sebou nese řadu
výzev, včetně převahy dříve neznámé konkurence, poskytuje i příležitost naplnit potřebu lepšího analyzování konkurence, které zvýší chápání tržní interakce konkurentů a tím
umožní zlepšit schopnost organizačního rozhodování. Tato technologie
„chytrého zjišťování“ nabízí příležitost provádět lepší shromažďování informací z veřejných zdrojů,
které se týkají aktivit konkurence
v souvislosti s výskytem nových
potenciálních konkurentů, umožňuje pochopit jejich dlouhodobou
motivaci, pokud se týče těchto aktivit, a umožňuje také vývoj „náhradní strategie“ jako prostředku
pro přípravu případných činností
jako protiopatření. Lepší znalost
konkurence umožní lepší plánování,
které bude možné provádět rychleji, než tomu je v případě konkurence, čímž se zajistí výhoda v oblasti
uvádění produktů na trh v pravý
čas.
7. Příležitosti, které vyplývají z rizika
Podstatou všech těchto sil je nejistota ohledně toho, co se stane v budoucnu, a tato nejistota vyvolává obchodní riziko v mnoha dimenzích.
Ovšem řízení tváří v tvář riziku znamená řízení příležitostí. Aby organizace mohla řídit svoji možnou budoucnost, musí zvýšit svoji schopnost důkladné analýzy rizik – poslední příležitosti pro použití metod
managementu kvalit y. Současné
metody analyzování rizik jsou většinou subjektivní a obecně zohledňují pouze jedinou dimenzi rizika
v daném okamžiku, přičemž vyhodnocují technický rozměr nebo riziko neúspěšnosti výrobku (služby).
Budoucí systémy řízení rizik musí
být schopny řídit případné vícedimenzionální rizikové vektor y
a popsat kompletní profil rizika
10
1 - 2008
produktů v případě všech příslušných dimenzí výkonnosti (technické, finanční, související s předpisy,
obchodní atd.). Příležitost, která se
zde nabízí, spočívá v tom, že by se
riziko ošetřovalo kvantitativním
způsobem s použitím pravděpodobnostních odhadů výkonnosti,
což by umožnilo definovat křivky
provozních režimů pro volbu řízení. Dnešní nástroje pro analyzování
rizik jsou primitivní a neumožňují
integraci napříč těmito dimenzemi
rizika. Vývoj těchto metod a nástrojů představuje pro profesionály v oblasti kvality další příležitost,
která pomůže jejich organizacím
zabývat se řízením tváří v tvář nejistotě.
3 Očekávaná budoucnost kvality
Tyto změny existenci kvality ve světě nezničí; spíše pomohou zpřísnit
požadavky na rozvoj profesionálů
v oblasti kvality. Takže na co bychom
se měli zaměřit při prosazování zlepšování? Z těchto příležitostí jsem
vyvodil změnu v oblasti osobního
konání, která platí pro všechny profesionály v oblasti kvality:
• Každý z nás si musí prohloubit
technické schopnosti v oblasti
používání statistiky, pravděpodobnosti a metodiky Lean Six
Sigma.
• Každý z nás musí ovládat metodiky podnikového analyzování;
rozvíjet své odborné způsobilosti v oblasti financí a účetnictví;
naučit se simulační metody, metody modelování a analyzování;
zvýšit své dovednosti v managementu projektu, protože tyto
metody budou součástí základních odborných způsobilostí,
které budou od profesionála
v oblasti kvality v budoucnu požadovány.
• Každý z nás musí rozvíjet své
interpersonální manažerské
a komunikační dovednosti, protože zapojení a týmová práce
jsou nezbytnou součástí úspěš-
nosti každého z našich případných projektů zlepšování!
Závěr
Předpokládám, že vzniknou dva samostatné směry, kterými se budou
lidé v rámci profese v oblasti kvality
rozvíjet: jeden směr bude zaměřen
na strategickou kvalitu jako na prvek usnadňující volby v oblasti podnikání, který zajistí budoucnost kvality v případě organizace, zatímco
druhý směr bude zaměřen na techniku kvality, přičemž se budou využívat statistické a analytické metody
vědních oborů zabývajících se kvalitou s cílem zvýšit kvalitu produktů,
procesů a služeb. Každý z nás musí
převzít odpovědnost za odborný
růst, přičemž si zvolí směr, který
bude vyhovovat jeho osobním zájmům a potřebám jeho organizace.
Tato budoucí výzva na nás čeká –
budeme připraveni?
Autor:
Gregory H. Watson je viceprezidentem
Mezinárodní akademie pro kvalitu (IAQ
– International Academy for Quality),
předsedou správní rady společnosti Business Excellence Solutions, Ltd., a mimořádným profesorem průmyslového
engineeringu a managementu na Oklahoma State University. Je bývalým prezidentem Americké společnosti pro kvalitu (ASQ – American Society for Quality)
a autorem scénáře pěti cyklů Studií ASQ
o budoucím vývoji kvality, které zpracoval za posledních 15 let. Je držitelem
Lancasterovy a Crosbyho medaile, které
mu udělila ASQ za jeho práci v oblasti
celosvětové kvality, jež zahrnuje i řadu
knih o kvalitě. Jeho zatím poslední knihou je Strategic Benchmarking Reloaded
with Six Sigma (nakladatelství John Wiley & Sons, 2007).
Kontakt: [email protected]
Článok je prevzatý a publikovaný so
súhlasom vydavateľa časopisu Perspektivy jakosti, České společnosti
pro jakost, o.s.
RESUMÉ
Red Bin approach to rejects reducation
kvalita v praxi
The paper describes one of the basic Lean management tools that is being
a strong Quality Costs control mechanism. Red Bin methodology is very
basic approach to decrease amount of scrap and related costs. It combines
use of lower management contribution with basic quality tools like follow
up of trends and prioritizing based on Pareto charts. It is also a strong tool
for motivation and nonconforming product management strengthening.
Red Bin methodology may be used as a standard quality tools combination
in all areas of production focused companies.
Milan Šesták, TRW Steering Systems Slovakia, s.r.o., Nové Mesto nad Váhom
Riešenie chybovosti a jej príčin
na pracovisku
1. Úvod
Každý z nás sa občas dostáva
do situácie, keď nie je schopný
odpovedať na úplne jednoduché a zdanlivo primitívne otázky.
Medzi takéto otázky zaraďujem
napr.:
• Prečo máme každý deň plné
červené škatule vyradených
kusov?
• Prečo vyhadzujeme do odpadu
kusy so spornými vizuálnymi
nedostatkami?
• Prečo každý deň vyhodíme
desiatky kusov s tou istou
a neustále sa opakujúcou chybou?
• Ak 50 % našich chybných kusov tvoria 3 druhy chýb,
z čoho pozostáva zvyšných
50 % chybných kusov, ktoré
vyhodíme?
• Prečo sa stávajú naši pracovníci slepými voči evidentným chybám a berú ich ako bežnú súčasť svojej práce bez toho, aby
na ne upozornili svojich nadriadených?
Zdajú sa vám takéto otázky povedomé, alebo aspoň máte pocit, že
vystihujú aj vaše problémy s kvalitou
na pracoviskách? Potom sa denne
stretávate s podobnými problémami
ako ja a práve vám je určený tento
príspevok.
2. Červené škatule
Za všetko môžu červené škatule!
Keby neboli neustále prepchaté
nezhodnými kusmi, nikto by nekomplikoval život zbytočnými
otázkami. Každý vie, že proces je
nedokonalý, výrobok je ťažko vyr obiteľný, stroje sú nevhodné
a pracovníci sú lajdáci. Keď však
nadriadený dvíha hlas už dlhšiu
dobu a nevidí žiadne zlepšenie,
začína byť nervózny, je načase niečo robiť. Všetky analýzy poukazujú na to, že vyriešením 3 druhov
chýb sa zníži chybovosť o 50 %.
Čo s tým, keď inžinieri, black belti
a dizajnéri nevedia robiť zázraky
na počkanie a riešenie týchto problémov vyžaduje skúšky a opakované skúšky, testy a opakované
testy, zmenové konanie trvajúce
týždne až mesiace. Možno len čakať a sledovať, ako frustrácia
všetkých okolo výrobných procesov rastie stále viac.
Vráťte sa k jednoduchým riešeniam! Možno si ešte spomeniete na
časy, keď ste boli nováčikom vo
svojej oblasti a videli ste neuveriteľné množstvo nedostatkov, kamkoľvek ste sa pozreli a ich riešenia
sa zdali až príliš jednoduché. Máte
pocit, že ste boli naivní? Možno,
ale nie vždy a nie vo všetkom. Vráťte sa k červeným škatuliam.
Ako vlastne vznikli červené škatule? Normy popisujúce požiadavky
na manažérske systémy kvality
v časti týkajúcej sa riadenia nezhodného výrobku hovoria:
• Organizácia zabezpečuje, aby
produkt, ktorý nie je v zhode s požiadavkami, bol identifikovaný a riadený tak, aby
sa zabránilo jeho nezamýšľanému použitiu alebo dodaniu.
• Organizácia zaobchádza s ne-
1 - 2008
11
kvalita v praxi
zhodným produktom podľa
jedného alebo niekoľkých z nasledujúcích spôsobov:
a) prijatím opatrení na odstránenie zistenej nezhody,
b) schválením jeho použitia,
uvoľnením alebo prijatím so
zvláštnou výnimkou pridelenou príslušným orgánom
a, pokiaľ je to vhodné, zákazníkom,
c) prijatím opatrení na vylúčenie
jeho pôvodne zamýšľaného
použitia alebo aplikácie.
• Organizácia zaraďuje produkt
v neidentifikovanom alebo podozrivom stave ako nezhodný
produkt.
Červená farba akosi logicky vyplynula z tzv. „semafórového“ prístupu (červená = STOP). Zároveň je
červená výraznou farbou, ktorá
svedčí o tom, že niečo nie je
v poriadku. Červené škatule sú
teda typickým príkladom identifikácie a zároveň separácie (pokiaľ
sú aj vhodne uzavreté, alebo je ináč
znemožnené manipulovať s podozrivými / nezhodnými kusmi).
ti tých najväčších problémov
a inžinierskych problémov vyžadujúcich zložité riešenia použitím
komplikovaných štatistických nástrojov a metodík ako Six Sigma,
tam kdesi dole v dielni ste mali
pracovníkov, ktorí nijako nepomôžu
s riešením inžinierskych problémov,
ale nepracujú ani na dennej rutinnej
práci odstraňovania nedostatkov
a malých zlepšení, pretože im chýba
vedenie v tomto smere. „Red Bin“
metodika je tu práve pre nich!
Základom metodiky je denná, každozmenná a pravidelná kontrola
na jednotlivých pracoviskách
a kontakt priamo s pracovníkmi
zodpovednými za výsledky na týchto pracoviskách.
Prvým krokom je rozhodnutie
o tíme, ktorý bude mať za úlohu
kontrolu červených škatúľ. Odporúčaným zložením takéhoto
tímu je kombinácia stredného
a nižšieho manažmentu zodpovedného za výrobný proces. Zároveň by malo ísť o prierezový
tím.
Druhým krokom je určenie frekvencie kontroly. Odporúčam aspoň
2x za zmenu, a to na zmene, kde
k vytvoreniu nepodarkov došlo
tak, aby sa k nim mohol vyjadriť
priamo pracovník, ktorý takéto
kusy vyradil. Príkladom je kontrola v polovici zmeny a na jej konci
(pozor na množstvo aktivít na
konci zmeny spojených s čistením
pracoviska a odovzdávaním
a preberaním pracoviska). Vhodnou frekvenciou je aj hodinová,
závisí od vyťaženosti a zapojenia
pracovníkov do ďalších firemných
aktivít.
Tretím krokom je príprava na
kontroly. Pracovník musí vedieť,
čo sa od neho vyžaduje a na čo
sa kladie dôraz. Zároveň ide aj
o prípravu vizualizácie a reportingu. Odporúčam ručné záznamy priamo na pracoviskách, pokiaľ je to možné, tak do tejto činnosti čo najviac zapojiť samotných pracovníkov.
Samotný „Red Bin“ postup môže potom vyzerať napríklad takto (obr. 1).
3. Červené škatule - „Red Bin“
metodika
Prvý krok, ktorý musíte vykonať,
je zostúpiť z manažérskeho piedestálu a vrátiť sa späť ku koreňom, naspäť na výrobnú / prevádzkovú plochu, tam, kde sa tvorí celá
tá masa chybných výrobkov. Len
tam možno zrealizovať a aplikovať
metodiku, ktorá sa volá celkom
príznačne „Red Bin“ – „Červená
škatuľa“. Na to, aby ste ju mohli
realizovať, potrebujete, aby ste
dostali na svoju stranu pracovníkov v prevádzke. Toto je váš zdroj
zlepšovania. Možno si pritom uvedomíte, podobne ako sa to stalo
aj mne, že pokiaľ váš dôraz
a priority vždy smerovali do oblas-
12
1 - 2008
Obr. 1
Pracovník pred spustením svojej práce na pracovisku musí zvážiť odpovede na nasledujúce otázky:
• Poznám kritické znaky kvality
a budem ich kontrolovať na výrobku?
• Bol som zaškolený na prácu na
tejto stanici v zmysle popisu pracovného postupu?
• Pracovný postup sa nachádza na
linke a ja budem podľa neho pracovať?
• Mám k dispozícii len komponenty, ktoré potrebujem na montáž
teraz vyrábaného typu výrobku?
• Len potvrdené dobré kusy sa
nachádzajú na mojom pracovisku (scrap, kusy na opravu...)?
• Poka Yoke prípravky (prípravky
na zamedzenie chybám) fungujú a boli overené?
• Mám k dispozícii červenú škatuľu (red bin) na svojom pracovisku?
• Je moja červená škatuľa (red
bin) prázdna?
• Je moje pracovisko čisté?
• Som si vedomý nejakej možnosti omylu?
Obr. 2
OK spusteniu linky...
3.4 Analýza a trendy
Na posilnenie tohto kroku možno
zaviesť aj základný dotazník / checklist napr. v nasledujúcej forme
(pozri obr. 2) :
Na konci zmeny je aktualizovaný
Paretov diagram zistených chýb.
ČERVENÉ ŠKATULE (RED BIN) sú
vyprázdnené na konci zmeny.
Keď tím identifikuje najvýraznejších
prispievateľov
k chybovosti
a identifikuje, či ide o reálne chyby,
pristúpi k fáze definovania opatrení
vo forme akčného plánu. V tejto
fáze veľa závisí od toho, či je známa
príčina chyby.
3.2 Všetky chybné alebo sporné
kusy musia byť umiestnené
v červenej škatuli
Všetky chybné alebo sporné kusy
musia byť umiestnené v ČERVENEJ
ŠKATULI (RED BIN) - pozor ŽIADNE opravy!
3.3 Červenú škatuľa (RED BIN)
kontroluje 2x za zmenu určený tím:
zmenový majster, technik kvality, tím
líder, technik údržby, (procesný inžinier a inžinier kvality).
Toto zloženie samozrejme závisí od
rozsahu tímu a organizačnej štruktúry. Členovia tímu sa pýtajú operátora:
• Prečo si myslí, že vyradený kus
je chybný?
• Kde našiel kus, na ktorej pracovnej stanici?
• Ako často nachádza tento problém? (potvrdenie v Paretovom
grafe)
• Čo si myslí o chybe?
• Aký je jeho názor na príčinu chyby?
kvalita v praxi
3.1 Je pracovisko pripravené na
štart?
Poznáme príčinu chyby?
ÁNO
• Vieme vyriešiť problém ihneď ?
• Kaizen aktivity.
• Overenie aktivity.
• Meranie účinnosti aktivity.
NIE
• Čo by mohlo spôsobiť problém?
• Vytvorenie akčného plánu.
• Overenie aktivity.
• Meranie účinnosti aktivity.
Akčný plán môže vyzerať napríklad
takto. (obr. 4)
Samozrejme, že tím by nemal ostať
len pri absolútnom hodnotení zisteného stavu. Rovnako dôležité je aj
relatívne / pomerné posúdenie výsledkov. Vhodné je napríklad porov-
Obr. 3
1 - 2008
13
•
kvalita v praxi
•
•
Obr. 4
návanie medzi zmenami a kľúčové
je sledovanie trendov a zmien
v trendoch voči vykonaným aktivitám tak, aby každý videl a chápal prínosy aktivít zlepšovania k celkovým
dosiahnutým výsledkom.
• Sú definované aktivity zlepšovania?
• Kto je zodpovedný za riešenie
problému? Aký je časový plán /
Dokedy?
4. Záver
•
•
•
•
•
•
•
•
Je to „dobrý“ deň?
Zlepšujeme sa?
Ktorý tím je najlepší? Prečo?
Existuje štandardná metóda (postup)?
Existuje štandardizácia práce na
strojoch a zariadeniach?
Existuje štandardizácia starostlivosti / údržby strojov a zariadení?
Sú štandardné postupy zavedené a používané?
Kontrola záznamov o školeniach, kedy prebehlo školenie
naposledy?
Aké sú prínosy „Red Bin“ metodiky?
• Zapojenie pracovníkov najnižšej
riadiacej úrovne.
• Zapojenie radových pracovníkov
do riešenia ich vlastných každodenných problémov (ba priam
frustrácií).
• Vytvorenie mostíka medzi inžinierskymi riešeniami a každodenným riešením operatívnych
problémov.
• Súčasný dôraz na riešenie prob-
Obr. 5
14
1 - 2008
•
lémov z oboch strán Paretovho
diagramu.
Lepšie využitie existujúcich zdrojov a potenciálu pracovníkov firmy.
Možné rýchle riešenia, ktoré
môžu nabudiť tím správnym spôsobom.
Prenesenie povedomia o základných nástrojoch kvality do širšieho riešiteľského tímu zloženého
aj z radových pracovníkov firmy.
Motivácia k medzizmenovému
súťaženiu v pozitívnom zmysle
slova.
Na čo si dať pozor?
• Bez aspoň malých prvotných
úspechov môže dôjsť k ešte väčšej frustrácii pracovníkov, predajte aj malé úspechy.
• Obranný mechanizmus pracovníkov – neriešite jednotlivých pracovníkov a ich schopnosti a zručnosti, ale nedostatky systému
a štandardizácie, riešite problémy
a nie pracovníkov, ktorí ich spôsobili alebo nebodaj zistili a nahlásili.
• Opakujúce sa zistenia vytvárajú
stereotyp typu „toto sa nedá riešiť“ – posúvajte zložitejšie problémy na vyššiu riešiteľskú úroveň
v zmysle schémy:
1. Problémy odstrániteľné metodikou „Red Bin“ tímom na
príslušnej linke / dielni / pracovisku.
2. Problémy so známymi premennými, ktoré treba riešiť na
úrovni zásahov stredného manažmentu a inžinieringu.
3. Problémy s neznámymi premennými a príčinami, ktoré
potrebujú systematický
a štruktúrovaný prístup a použitie štatistických nástrojov
– o týchto by mal rozhodovať manažment firmy, pretože vyžadujú dlhodobé využitie vzácnych a obmedzených zdrojov (ľudských, finančných, fyzických...).
RESUMÉ
Quality standardisation in practice
kvalita v praxi
The paper describes five fundamental steps of the product quality creation
specifically based on the quality standards applied to products and corresponding processes.
Peter Kormanec, Fraunhoffer IPA Slovakia, Žilina
Štandardizácia kvality v praxi
Toyota Motor Company: ,,Vytvorte systém manažérstva kvality, ktorý reaguje bez plytvania na zmeny
trhu a okrem toho sám svojou povahou vedie k znižovaniu nákladov ’’.
V priemyselných podnikoch, ale
rovnako tak v poskytovaní služieb
sa začala už dlhšie prejavovať prevaha nadbytku ponúkaných produktov nad dopytom a tak sa logicky v období nadbytku vynára
požiadavka, klásť stále väčší dôraz
na kvalitu. Tá má byť popri flexibilite, produktivite podnikových procesov či inováciách kľúčovým prvkom budovania silnej konkurencieschopnosti podniku v odvetví.
musí stať jednou z nosných častí
podniku, ktorá bude odrážať
schopnosti pracovníkov podniku,
technickú vybavenosť, riadenie
procesov a zmien, či orientáciu na
trh a zákazníka.
Americký odborník na kvalitu Crosby tvrdí, že kvalita je zadarmo. Pri
tomto tvrdení vychádza z toho, že
tradičný prístup zabezpečovania
kvality výstupnými kontrolami je
drahý, neefektívny a nespoľahlivý
a že firma naň môže doplácať až
25-timi percentami z predaja.
Kde štandardizovať kvalitu v podniku
O kvalite sa vždy hovorilo ako
o významnom prvku moderného
produktu, napriek všetkému však
v reálnych podmienkach často nebola a nie je schopná dosiahnuť
v priemere tohto významu. Podľa
kvality ponúkaných výrobkov
a služieb sa dá do značnej miery
posúdiť, ,,s akým podnikom máme
tu česť ’’.
Cieľom každého podniku by mala
byť snaha odstrániť, resp. obmedziť fyzickú kontrolu kvality za
každým strojom, procesom či pracoviskom a úplne zmeniť filozofiu
pohľadu na kvalitu. Tvorba kvality musí byť zabudovaná priamo
v procesoch a musí byť predovšetkým hlboko vkorenená tam,
kde sa tvorí – v hlavách pracovníkov.
Cieľom tak často proklamovaného
japonského prístupu je totálne
uspokojenie zákazníka. Kvalita sa
Staré známe Baťovo: ,,Podnik bez
ľudí je len železo a betón ’’, tu platí
dvojnásobne. Akákoľvek technológia potrebuje pokyn človeka.
V najjednoduchšom prípade
počnúc spustením či zastavením,
ďalej nastavením, korekciami až po
náročné programovanie celého výrobného programu.Teda veľmi
zjednodušene možno konštatovať,
že ide o priamu úmernosť vplyvu
ľudského faktora na kvalitu vyrábaného produktu.
To je však len jedna strana mince,
ktorá sa vzťahuje na reálnu obsluhu zariadenia, dohliadanie, prípadne na včasné zásahy človeka na
vzniknutú abnormalitu v procese
tvorby kvality. Druhú stranu mince, často nepovšimnutú v našich
podnikoch, predstavuje tvorba
kvality v predvýrobných etapách.
Práve tu je najväčší potenciál zabezpečenia a snahy zabudovať
kvalitu priamo do procesu.
Reálne praktické skúsenosti ukazujú, že až 75 percent možných
chýb, ktoré sa neskôr prejavia vo
výrobe, montáži, či priamo u zákazníka, je tvorených práve vo fáze
návrhu výrobku. Navyše fáza návrhu výrobku rozhoduje aj o množstve nákladov na produkt, ktoré
1 - 2008
15
kvalita v praxi
pojmom štandardizácia predstavuje akúsi byrokraciu, množstvo manuálov a príkazov. Zároveň vyvoláva predstavu dlhého času potrebného na zmenu niečoho.
Viac ako hocičo iné štandardizácia
znamená systematickú prácu. Jej
reálna efektivita a účinnosť musí
byť zrkadlom fungovania podnikových procesov na všetkých už
spomínaných úrovniach podniku
v nadväznosti na produkovanú
kvalitu.
Ako vytvárať štandardy kvality ?
výrazne narastú pri odstraňovaní
chýb vzniknutých vo všetkých nasledujúcich životných fázach produktu v dôsledku jeho konštrukčného návrhu. Cieľom je teda kladenie dôrazu na simultánnosť kvality s návrhom produktu a jeho
výrobou.
Vplyv štandardizácie na vývoj
kvality
Mnohé dnes významné svetové
podniky pociťovali v súvislosti
s požiadavkami zákazníka akútnu
potrebu vytvárania systémov kvality. Tieto požiadavky zapracovali
do noriem, ktoré mali a dodnes
majú platnosť v rámci jednotlivých
firiem a oddelení. Navyše sa nimi
dnes musia riadiť aj dodávatelia
týchto firiem. Ako príklad tejto
koncepcie poslúži Fordov štandard
Q 101, dodnes známy aj v našich
firmách. Oveľa širšie sa však uplat-
Kvalita je
vytváraná
v procese
návrhu
16
1 - 2008
ňujú v podnikových podmienkach
celé rady smerníc a noriem ISO, QS,
VDA a pod.
Iný smer v zabezpečovaní kvality
predstavuje skôr filozofia ako normatív v podobe TQM alebo Six Sigma. Ak už si podnik zvolí ktorúkoľvek koncepciu manažmentu
kvality, musí mať na mysli primárne jeho účinnosť v zmysle tvorby
kvality.
Oba prístupy sa v niektorých bodoch prelínajú, ale ponúkajú vlastný pohľad na tvorbu štandardov,
ich zapracovanie a hlavne úroveň,
akou vplývajú na ich poslanie –
procesy produkujúce kvalitu.
Funkčnú štandardizáciu nemôžme
v praxi vnímať ako rad pekne zarámovaných smerníc na stenách výrobných či administratívnych
priestorov. Množstvo ľudí si pod
Kvalitu
„vyrábame“
v procese
Je nutné definovať dve základné
skupiny štandardov . Prvou skupinou sú štandardy týkajúce sa produktov, materiálov, sur ovín
a dielov. Druhou skupinou sú štandardy pre operácie, inžinierstvo,
výskum a vývoj.
Celý postup štandardizácie platný
pre obe kategórie možno vo všeobecnosti popísať 5 krokmi, ktorých postupnosť a nadväznosť je
prakticky overená v reálnych podnikových podmienkach.
Úvodný Demingov citát nás predurčuje začať u zákazníka. Práve on
špecifikuje pojem kvalita – technické parametre, vôňa , chuť, design,
výkon a pod. V tejto fáze existuje
viacero nástrojov, ako efektívne
zmapovať požiadavky zákazníka
na kvalitu a transformovať ich do
podnikovo zrozumiteľnej reči
(Voice of Customer, Critical to
Kvalitu
hodnotí
zákazník
V druhom kroku je namieste zmapovanie súčasného stavu, teda jasná špecifikácia toho, ako sú naše
procesy výkonné a ako reálne plnia požiadavky zákazníka ( Defects per Milion, počet reklamácií,
reworks atď.).
V treťom kroku detailným rozborom zisťujeme, čo spôsobuje súčasný stav a čo má skutočne priamy
vplyv na aktuálnu výkonnosť procesov. Na detailnú analýzu možno
využiť prakticky celú sadu osvedčených nástrojov kvality a analytických metód ( FMEA, DoE, DMEA
atď.).
Precízna analýza je predpokladom
toho, že dokážeme objektívne
popísať príčiny nekvality a sústredíme teda našu pozornosť smerom
k najzávažnejším faktorom, na
ktoré hľadáme čo najefektívnejšie
riešenie. Samotné návrhy riešenia
smerujúce k zlepšeniu treba ešte
pred zavedením odskúšať, resp.
odsimulovať v reálnych podmienkach.
Ak riešenie je skutočne riešením
smerujúcim k zlepšeniu, tak je potrebné ho záväzne dodržiavať –
štandardizovať ho. Štandard je záväzný pre všetkých pracovníkov,
ktorých sa týka a zabezpečuje, že
všetci zúčastnení vykonajú potrebné činnosti rovnakým spôsobom,
a teda dosiahnu rovnaký výsledok
– požadovaný zákazníkom.
Týmto však štandardizácia prakticky nekončí. Práve naopak, začíname presadzovať pravidlo: ,,My robíme veci určitým štandardným
spôsobom každý deň, až kým nenájdeme lepší spôsob’’.
To je fráza, ktorá podporuje nielen štandardizáciu, ale orientuje sa
aj na nepretržité hľadanie toho
najlepšieho spôsobu.
Čo ovplyvňuje fungovanie štandardizácie
Viac ako hocičo iné štandardizácia
znamená disciplínu. Disciplína odráža dva rozmery vyplývajúce najmä z celopodnikovej kultúry. Prvý
rozmer charakterizuje známe
,,chcieť – vedieť - môcť ’’ , čo nie je
nič iné, ako osobné presvedčenie
človeka podieľať sa na budovaní
podniku a ochoty neustále hľadať
rezer vy a možnosti zvyšovania
nielen úrovne kvality. To sa môže
podariť len prostredníctvom schopných, kvalifikovaných pracovníkov
so schopnosťou orientácie v spletitých situáciách a často napätých
vzťahoch. Významnú úlohu tu zohráva aj podnik, ktorý musí ľudí
trénovať, zvyšovať ich know-how
a vytvárať priestor na ich pracovnú realizáciu.
Druhý rozmer predstavuje disciplína ako taká. Tam, kde podniková
kultúra ešte nedosahuje požadované parametre, by bolo naivné
spoliehať sa na bezproblémové
fungovanie štandardov. Významnú
úlohu tu zohrá efektívny systém
auditov a previerok dodržiavania
štandardov. Tu musí byť hlavným
cieľom každého auditu zisťovanie
faktov, a nie chýb.
Podľa súčasných svetových štandardov kvality sa správny prístup
ku kvalite prejaví v priemere o 5 až
10 rokov. Avšak každé zlepšovanie kvality zabezpečuje úspešnú
pozíciu pre podnik a všetkých zákazníkov podniku. Z toho vyplýva nevyhnutnosť so zmenami začať neodkladne.
AKO PUBLIKOVAŤ
V ČASOPISE KVALITA
Pokyny pre autorov:
1. Redakcia prijíma iba pôvodné príspevky, doteraz nepublikované alebo nezadané inej redakcii.
kvalita v praxi
Quality atď.). Základom je pochopenie, čo zákazník vníma pod
pojmom kvalita.
2. Rozsah príspevku by nemal
presiahnuť 5 normostrán.
Článok je potrebné poslať emailom na adresu [email protected]
3. Obrázky, grafy, schémy predložiť v osobitnom súbore vypracovanom v CorelDraw
alebo v bitmape s koncovkami .tif, .jpg, .gif, .bmp. Text
článku môže byť doplnený,
ilustrovaný farebnými obrázkami (kvalitné fotografie,
diapozitívy).
4. Odvolania na literatúru sa
označujú v texte alebo v poznámkach pod čiarou v hranatých zátvorkách. Zoznam
použitej literatúry sa uvádza
za príspevkom a je spracovaný v zmysle platnej normy.
5. S príspevkom žiadame zaslať presnú adresu autora,
dátum narodenia, OP, č. telefónu, príp. faxu a e-mail.
6. Každý príspevok posudzuje
redakčná rada na svojom
najbližšom zasadnutí. O výsledku posúdenia je autor
informovaný písomnou alebo ústnou formou.
7. Uverejnené články sú honorované.
8. Autor obdrží autorský výtlačok časopisu KVALITA.
Termín na dodanie článkov
do najbližšieho čísla je
20. máj 2008.
1 - 2008
17
RESUMÉ
Corporate social responsibility of organizations – constituent of realization of the National Quality Programme of the Slovak Republic for years
2004 - 2008
kvalita v praxi
The paper is concerned with the principle and merits of social responsibility
of organizations involved in the National Quality Programme. It briefly
characterizes its aims covering profit, people and planet and containing the
standard of living, education, health, environment, safety and etics.
Iveta Paulová, Materiálovotechnologická fakulta STU Trnava
Spoločenská zodpovednosť organizácií –
súčasť napĺňania Národného programu
kvality Slovenskej republiky na roky
2004-2008
Úvod
V poslednom desaťročí nastal
v organizáciách rôzneho zamerania určitý pozitívny posun a rozšírenie pohľadu manažérstva činností, ktoré súvisia nielen s tvorbou
kvalitného produktu, ale dotýkajú sa oblastí súvisiacich so spoločensko-sociálnymi aspektmi. Dochádza postupne k vytváraniu
vzťahov medzi firmami, prostredím
a okolím, v ktorom príslušná firma
pôsobí.
Posun k prehodnocovaniu smerovania činností v organizáciách zahŕňa vnímanie prístupu organizácie ku kvalite života, k životnému
prostrediu, k ochrane globálnych
zdrojov a vlastných interných ukazovateľov efektívnosti organizácie
v prospech spoločnosti.
Ak má byť podnikanie dlhodobo
úspešné a efektívne, nemôže byť
jeho výsledkom len kvalitný produkt, ale v podstate aj kvalitné
18
1 - 2008
prostredie, kvalitný vzťah k sociálnej sieti a k ľuďom ako takým.
Podnikanie a konurencieschopnosť je totižto v konečnom dôsledku ľudská záležitosť. Od zamestnancov sa očakáva nasadenosť, lojálnosť, schopnosť učiť sa
novým prístupom, postupom
a technológiám. Zamestnanci, manažment aj vlastníci sa však nepohybujú len v pracovnom svete.
Kvalita ich života a následne osobná spokojnosť závisí od kvality
vzdelávania pre rodinných príslušníkov, od možnosti ovplyvniť svoje životné prostredie (napr. komunikáciou zainteresovaných a úradmi), od možnosti stráviť efektívne a v plnej hodnote voľný čas.
Sú potrebnou súčasťou zdravého
spôsobu a kvality života – fyzického a psychického. Zamestnanec
je spokojný vtedy, keď má vytvorené dobré pracovné podmienky
a má pocit dobrého zabezpečenia
svojej rodiny. Vtedy podáva dobré pracovné výkony a firma prosperuje.
Uvedené postoje a prístupy sa odrážajú i v strategických bodoch
a cieľoch Národného programu
kvality Slovenskej republiku (NPK
SR) na roky 2004 – 2008.
Princíp a podstata spoločenskej
zodpovednosti organizácií
Spoločenská zodpovednosť organizácií (Corporate Social Responsibility - ďalej len CSR) je chápaná
ako iniciatíva, ktorá je založená na
dobrovoľnosti a nemá žiadne presne vymedzené hranice. Podľa Zelenej knihy Európskej únie (2001)
je spoločenská zodpovednosť organizácií dobrovoľné integrovanie
sociálnych a ekologických hľadísk do každodenných firemných
operácií a interakcií s firemnými
zainteresovanými stranami.
V podstate všetko, čo organizácie
robia nad rámec stratégia svojho
podnikania – investície do životného prostredia, miestnej komunity, vzťahov k zákazníkom či vlastným zamestnancom. Pojem spolo-
Vzhľadom na svetovú globalizáciu,
keď dochádza čím ďalej tým častejšie k stieraniu hraníc v priemyselnom
svete, musí nepochybne dochádzať
rovnako nadnárodných i medzinárodných spoločenstiev. Len na pôde
EÚ a OSN vzniklo v poslednom desaťročí niekoľko iniciatív, ktoré si
kladú za cieľ podporiť spoločenské
zodpovednosti organizácií ako podnikateľského štandardu na národnej
aj globálnej úrovni.
Európska únia verejne prijala stanovisko k spoločenskej zodpovednosti
v roku 1995. V tomto roku došlo
k založeniu európskej centrály CSR,
ktorá sa nazýva CSR Europe.
O definovanie pojmov, ktoré sa
k tejto problematike viažu, sa pokúsila Európska komisia v roku 2001
v tzv. Zelenej knihe. [1]
Organizácie sa svojimi aktivitami
a pôsobením nedotýkajú len záujmov ekonomicky činných subjektov
i v dnešnom globálnom svete dlhodobo či dokonca trvalo úspešná,
musí naplniť nové očakávania svojho okolia. Jedným z týchto očakávaní je nepochybne jej zodpovedné správanie voči spoločnosti,
v ktorej pôsobí. CSR zahrňuje všetky aktivity, ktoré sú ďaleko nad
rámcom maximálnych legitímnych
požiadaviek, rovnako ako aktivity, ktorými sa organizácie usilujú
o pochopenie a uspokojovanie
očakávaní všetkých zainteresovaných strán v spoločnosti.
kvalita v praxi
čenská zodpovednosť sa i napriek
uvedenej definícii nedefinuje ľahko. Ide o individuálnu a často
i ťažko merateľnú veličinu, ktorá
vyjadruje istý morálny záväzok
úspešných podieľať sa na rozvoji
spoločnosti. V tejto súvislosti možno spoločenskú zodpovednosť
charakterizovať ako stratégiu,
v rámci ktorej jednotlivé organizácie dobrovoľne realizujú rôzne sociálne, ekonomické a environmentálne alebo iné programy nad rámec bežných zvyklostí. Nekonajú
na základe povinností a príkazu,
ale z presvedčenia a chuti robiť
prospešné veci.
Spoločenská zodpovednosť nie je
len cesta k morálnemu rozvoju, ale
rovnako i k ekonomickému rozvoju organizácie, k zvyšovaniu zisku,
rozširovaniu výroby, modernizácii
strojného a technického vybavenia, k zdokonaľovaniu technológií výroby, k výskumu a vývoju
nových výrobkov, k znižovaniu
nákladov a predovšetkým k zvyšovaniu uspokojovania všetkých zainteresovaných strán prostredníctvom lojálnych, kvalifikovaných
a motivovaných pracovníkov
a zároveň aj cesta k zvyšovaniu
dôveryhodnosti všetkých zainteresovaných strán.
Cieľom CSR je:
• uspokojiť očakávania zákazníkov,
• uspokojiť očakávania zainteresovaných strán,
• krátkodobý zisk nahradiť dlhodobou perspektívou.
aj k postupnej konfrontácii nielen
profesijnej a jazykovej, ale rovnako
aj kultúrnej, náboženskej, etnickej
a pod. s cieľom ekonomického
a spoločenského rozvoja konkrétnej krajiny. Samotný koncept spoločenskej zodpovednosti podnikov je
preto stále výraznejšie podporovaný nielen zo strany národných, ale
(majitelia, akcionári, zamestnanci,
dodávatelia, zákazníci atď.), ale priamo či nepriamo ovplyvňujú tiež kvalitu a úroveň života všetkých obyvateľov lokalít, v ktorých pôsobia.
Úloha organizácií v spoločnosti sa
v posledných rokoch podstatne
zmenila. Aby bola orga nizácia
CSR možno sledovať z nasledujúcich pohľadov:
• Zákazník - dôvera v kvalitu
produktu
• Zamestnanec - presvedčenie
o dobrej starostlivosti zo strany organizácie
• Verejnosť - presvedčenie, že organizácii ide o jej dobrú budúcnosť (ochrana ľudských práv,
1 - 2008
19
kvalita v praxi
starostlivosť o životné prostredie, rozvoj regiónov)
• Planet (environmentálny pilier)
V súvislosti s konceptom CSR vytvoril Caroll pyramídu [2], v ktorej
sú vymedzené štyri základné typy
zodpovednosti. (Obr. 1)
a možno ďalej rozlišovať jej externú a internú dimenziu, tzn. ako sa
táto filozofia prejavuje vnútri
a vonku organizácie.
Sociálna
(spoločenská)
zodpovednosť
Etická zodpovednosť
Právna zodpovednosť
Finančná zodpovednosť
Obr. 1
Sociálna (spoločenská) zodpovednosť organizácie je pritom situovaná na vrchole pyramídy. Definuje sa ako dodržiavanie etických
hodnôt, ktoré zodpovedajú právnym požiadavkám, ktoré vyjadrujú rešpekt k jednotlivcom a posilňujú zdokonaľovanie spoločnosti
vo všeobecnosti a v tomto rámci
i životného prostredia. To sa deje
spôsobom, ktorý niekedy nepostačuje, niekedy naopak zodpovedá či dokonca presahuje etické,
právne i občianske očakávania spoločnosti od organizácie. Ide o celý
súbor politík, praktík a programov,
ktoré sú integrované na všetkých
rozhodovacích úrovniach fungovania organizácie, všetkých ich obchodných aktivitách [2].
CSR zahŕňa tri základné piliere
(oblasti), ktoré sa často označujú
ako 3P:
• Profit (ekonomický pilier)
• People (sociálny pilier)
20
1 - 2008
Spoločenská zodpovednosť - súčasť napĺňania Národného programu kvality SR na roky 2004 - 2008
Problematika spoločenskej zodpovednosti organizácií je jedným
z hlavných priorít napĺňania Národného programu kvality (NPK
SR) na roky 2004 – 2008, ktoré sú
orientované na [3]:
1. Zvyšovanie kvality života v najvšeobecnejšom zmysle
2. Rozvoj výnimočnosti slovenských organizácií a zvyšovanie ich konkurencieschopnosti
3. Zvyšovanie povedomia kvality
ako o systémovom prístupe
a mediálna podpora
4. Realizácia princípov európskej
charty kvality v podmienkach
Slovenskej republiky
Strategickým cieľom bodu 1 je zabezpečenie dôstojného života charakterizovaného:
• životnou úrovňou, ktorú charakterizuje:
- zvyšovanie podielu HDP na
obyvateľa a jeho rozdeľovanie tak, aby sa zlepšovala kvalita života,
- zvyšovaním kvality produkcie zabezpečiť ochranu
spotrebiteľa,
- udržovať a zvyšovať kvalitu potravín a presadzovať
zásady zdravej výživy obyvateľstva,
- propagovať zdravé životné
prostredie,
- vytvárať podmienky na rovnosť prístupu k vzdelaniu,
- tr vale zlepšovať kvalitu
vzťahu občana a verejnej,
resp. štátnej správy,
- zvyšovať ochranu verejných záujmov a efektívnosť
dohľadu na trhu,
- zvyšovať hrdosť občanov
k štátu, regiónu i vlastnej
organizácii.
• vzdelaním, ktoré je zamerané na:
- iniciáciu implementácie systému manažérstva kvality
vo vzdelávacích inštitúciách,
- zabezpečovanie prostredníctvom modifikovaného
modelu Európskej nadácie
pre manažérstvo kvality
(ďalej EFQM) pre oblasť
vzdelávania s dôrazom na:
- kvalitu vzdelávacieho
procesu,
- kompatibilitu vzdelávacích procesov s najvyspelejšími krajinami EÚ,
- dostupnosť a rovnosť
prístupu k vzdelávaniu.
• zdravím:
- definovať kritériá kvality
zdravia a v spolupráci s medzinárodnými organizáciami sa podieľať na návrhu
a následne osobná spokojnosť závisí od kvality vzdelávania.
• životným prostredím:
- dôslednou realizáciou legislatívy a implementáciou environmentálnych manažérskych systémov (ďalej
EMS), EMAS a integrovaných manažérskych systémov (ďalej IMS) zabezpečiť
zlepšovanie kvality životného prostredia.
V priebehu rokov 2004 – 2008
boli činnosti súvisiace s NPK SR
zamerané najmä na:
• implementáciu systému manažérstva kvality do všetkých odvetví národného hospodárstva,
najmä v oblasti malého a stredného podnikania a veľký vzrastajúci trend je v organizáciách
poskytujúcich služby,
• aplikáciu EFQM modelu výnimočnosti a modelu CAF v oblasti štátnej správy a samosprávy (v jednom z kritérií modelov je zahrnutá i oblasť spoločenskej zodpovednosti),
• implementáciu integrovaných
manažérskych systémov (v oblasti kvality, environmentu
a bezpečnosti) – jeden z rozhodujúcich pilierov napĺňania
koncepcie spoločenskej zodpovednosti,
• implementáciu systému manažérstva kvality a aplikáciu modelov TQM z dôvodu zvyšovania kvality vzdelávacieho procesu (zvyšovanie kvality vzdelávania) na univerzitách a vysokých školách (v súčasnosti sa
rozbiehajú projekty aj pre
stredné školstvo),
• nárast certifikátov pre oblasť
bezpečnosti v súlade s normou
OHSAS 18 001,
• vytváranie etických kódexov
v organizáciách (nadnárodné
organizácie, organizácie dominantné na trhu – banky, telekomunikácie, elektrárne, plynárenský priemysel a pod.)
-
• bezpečnosťou:
- implementáciou integrovaných manažérskych systémov vytvárať predpoklady
na BOZP ako rozvoja kvality života,
- podporovať implementáciu
OHSAS 18 000.
• etikou v organizáciách:
- iniciovať prípravu všeobecného etického kódexu organizácií,
- presadzovať etiku v organizáciách ako prirodzenú súčasť manažérstva organizácie.
Strategické ciele NPK SR sú kompatibilné so smerovaním úspešného podnikania a konkurencieschopnosti v Európskej únii. Ako
bolo v úvode spomenuté, podnikanie je úspešné a efektívne, ak
sa organizácia zameriava a vytvára
potenciál na dosiahnutie kvality
života – vytvorenia vyhovujúceho
a očakávaného pracovného a životného prostredia, pozitívnym
vzťahom k sociálnemu aspektu života ľudí. Kvalita ich života
Možno skonštatovať, že uvedené
oblasti plne zodpovedajú postojom, prístupom a očakávaniam
naplnenia spoločenskej zodpovednosti organizácií.
Je pravdepodobné, že ďalšie smerovanie NPK SR v budúcom období bude zamerané práve na aktivity súvisiace so spoločenskou zodpovednosťou organizácií.
kvalita v praxi
definície kritérií kvality života;
na základe určených indikátorov vypracovať postupy
monitoringu na posudzovanie zhody zdravotnej starostlivosti ako faktora na jej
trvalé zlepšovanie.
Záver
Mnohé organizácie (najmä nadnárodné korporácie) sa pri presadzovaní aktivít v oblasti spoločenskej
zodpovednosti zameriavali najmä
na zlepšenie imidžu a posilnenia
svojej značky formou sponzorstva
a dobročinných akcií. V mnohých
prípadoch ide o určitý marketingový ťah na zvýšenie povedomia
niektorých organizácií.
NPK SR je veľkým odrazovým
mostíkom úspešného napredovania aktivít smerom k oblastiam
spoločenskej zodpovednosti s dôrazom na konkurencieschopnosť
firiem, zvyšovanie kultúry firiem,
spokojnosť zamestnancov (aj
z pohľadu vytvárania bezpečného
pracovného prostredia), vytváranie
sociálnych programov na dosahovanie dobrej kvality života, vytváranie environmentálnych postojov
pre tr valo udrža teľný r ozvoj
a spokojnosť regiónov a celej spoločnosti.
Literatúra
[1] PETŘÍKOVÁ, R. a kol: Lidé v procesech
řízení. Professional Publishing, 2007
ISBN 978-80-86946-28-3.
[2] PORVAZNÍK, J. a kol.: Celostný manažment, Bratislava: Iris, 2008ISBN
978-80-89256-11-2
[3] Národný program kvality pre roky
2004 – 2008. www.ssk.sk
1 - 2008
21
RESUMÉ
Quality improvement
kvalita v praxi
The paper describes some steps derived from the Six Sigma approach aimed
at the quality improvement of certain manufactured structural products,
specifically concerning their humidity.
Ján Burieta, IPA Slovakia, Žilina
Zlepšovanie kvality
Každá firma sa snaží o to, aby jej
ponúkané výrobky a služby boli
„kvalitné“. Nie vždy sa podarí, aby
každý výrobok bol rovnako kvalitný. Aj v najlepšie zvládnutých
procesoch môžu vzniknúť chyby.
Pri založení firmy a začatí produkcie sa často nedbá na kvalitu, hlavné je vyrábané množstvo (kusy).
Skôr či neskôr sa však problémy
s kvalitou objavia a je potrebné ich
riešiť. Najbežnejší spôsob riešenia
je pomocou projektu, ktorého základom bude postup DMAIC (definuj, meraj, analyzuj, zlepšuj, riaď)
zo Six Sigma.
Ako prvé je potrebné si projekt zadefinovať. Na tento bod je vhodné
použiť projektový list. V ňom sa
popíšu dôvody vzniku projektu,
oblasti, ktorých sa bude projekt
týkať, projektový tím a hlavne ciele projektu. V cieľoch by mal byť
zachytený súčasný stav kvality.
Niekedy je veľmi ťažké definovať
súčasný stav, pretože chýbajú dáta
(ak sa doteraz takéto dáta nezberali), alebo neodrážajú skutočný
stav. V tom prípade je dobré definovať ciele až po prvotných analý-
22
1 - 2008
zach. Ciele môžu byť: zníženie reklamácií, zníženie odpadu, zníženie opráv a súvisiacich nadprác,
príp. zamerané konkrétnejšie,
napr. zvýšiť stabilitu procesu, zvýšiť cpk a podobne.
Obr. 1: Popis procesov
kvalita v praxi
Tab. 1 Tabuľka kontrolných miest
Tab. 2 Tabuľka sledovania nezhôd
Po definičnej fáze nasleduje fáza
merania. Vo fáze meraj je potrebné získať dáta o kvalite. Najskôr je
ale potrebné si popísať procesy,
ktorých sa bude zlepšovanie týkať.
Na tento účel je vhodná mapa procesov, či už vo forme Value Stream
Mapy doplnenej o toky kvality,
príp. process f low diagramom
(napr. vývojovým) a podobne. Na
obr. 1 je znázornený príklad popisu procesov vývojovým diagramom.
tieto oblasti zachytené (tab. 1).
Podľa takejto tabuľky je jasné, ktoré veličiny a parametre a kde sa majú
kontrolovať. Samozrejme, že ku kontrole potrebujú pracovníci ešte konkrétne predpisy, kde sú uvedené
postupy a parametre kontroly.
Dôležitým bodom fázy meraj je zber
dát. Tieto budú potrebné na ďalšiu
analýzu a určenie možností zlepšovania. Keďže máme jednoznačne
určené parametre, všetko čo sa vyskytne mimo tolerancie, je chyba –
nezhodný výrobok. Aby sme vedeli,
Ďalej by malo byť jasné, čo sa na
výrobkoch kontroluje, na ktorom
mieste v procese sa kontrola uskutočňuje, aké parametre, veličiny určujú, či je výrobok dobrý alebo nie,
kto o tom rozhoduje, ako často sa
kontrola realizuje a kde sa robí
záznam o kontrole. Na takýto popis je vhodná tabuľka, kde budú
Obr. 2: Počet výskytu typov nezhôd
1 - 2008
23
kvalita v praxi
Obr. 3: Vývoj vlhkosti granulátu
kde vzniká najviac týchto chýb, je
potrebné robiť ich záznam. Záznamy o chybách sa odvíjajú od kontrolných miest a ich kontrolovaných
parametrov. Príkladom takéhoto
zberu dát je tabuľka sledovania nezhôd (tab. 2).
Po vypĺňaní takejto tabuľky aspoň
1 mesiac je možné uskutočňovať
analýzy. Analýzy sa môžu týkať početnosti výskytu nezhody, odklonenia nezhody od tolerancie, podľa
miesta výskytu, vzniku, podľa príčiny vzniku, podľa veľkosti hodnoty
Obr. 4: Litrová hmotnosť pred procesom sušenia
24
1 - 2008
Obr. 5: Hľadanie parametrov litrovej hmotnosti
nezhody a podobne. Obr. 2 ukazuje
počet výskytu jednotlivých typov nezhôd podľa kontrolných miest zoradených podľa Pareta.
Z grafu vyplýva, že najviac nezhôd
je pri vlhkosti granulátu. Priebehový graf vlhkosti granulátu (obr. 3)
ukazuje, že proces sušenia granulátu je nestabilný a pracovníkom sa
často nedarí dodržať hranice vlhkosti, ktoré určujú potrebnú vlhkosť pre
ďalšie operácie (v obrázku vyznačené zelenou).
Ďalej je potrebné hľadať príčinu, prečo sa pracovníkom nedarí dosiahnuť
požadované hranice. Proces mletia,
ktorý je pred procesom sušenia,
a jeho následný kal má výstup litrovej hmotnosti 1640 – 1720 g/l, čo
odpovedá sušine 64 – 72 %. Na obr.
4 je zobrazené dodržiavanie týchto
medzí. Ako vidieť z obrázka, hranice sú dodržiavané (až na výnimky).
Pri následnom procese sušenia sa
však napriek tomu nedarí dodržiavať výsledné hodnoty obsahu sušiny.
kvalita v praxi
Vo fáze zlepšovania je potrebné nájsť
možnosti zlepšenia súčasného stavu. Hlavné potenciály na zlepšovanie vyplývajú z analýzy. V uvedenom
príklade je dôležitá závislosť medzi
koncentráciou a litrovou hmotnosťou. Táto závislosť je lineárna a na
základe regresie môžeme hľadať,
aké parametre (tolerancia) litrovej
hmotnosti sú najviac vyhovujúce pre
výslednú koncentráciu. Vhodná
koncentrácia sušiny je v rozmedzí 62
– 64 %. Tejto koncentrácii odpovedá podľa závislosti litrová hmotnosť
1620 – 1640 g/l (obr. 5). Pomocou
predchádzajúcich hraníc litrovej
hmotnosti bolo veľmi ťažké dosiahnuť požadovanú koncentráciu sušiny. Veľké problémy však nastávali
pri veľkom rozptyle hlavného vstupného parametra, ktorý sa mohol pohybovať v rozsahu 80 g/l. Nehovoriac o tom, že v procese sušenia sa
stretajú dávky s rôznym obsahom
sušiny. Preto je veľmi dôležité, aby
rozptyl litrovej hmotnosti bol čo najmenší. To sa dosiahne zúžením hraníc v rozsahu 20 g/l. So zúžením tolerančného pásma pre litrovú hmotnosť súhlasili aj pracovníci, ktorí nebudú mať problémy s dosiahnutím
stanoveného parametra.
Vo fáze riaď je potrebné zabezpečiť proces tak, aby sa nevrátil do
pôvodného stavu. Vypracujú sa
nové postupy, predpisy, ktoré zabezpečia zmenené vykonávanie
činností. Tiež je potrebné skontrolovať, či zmena bola úspešná. Obr.
6 znázorňuje pokles počtu nezhôd
vlhkosti granulátu za jednotlivé
obdobia.
Obr. 6: Pokles počtu nezhôd vlhkosti granulátu
Podobne je potrebné riešiť aj ďalšie nezhody, ktoré vyplynú zo zberu dát. Okrem optimalizácie parametrov je možné sa zamerať na
pracovné postupy, organizáciu práce, stabilitu a spôsobilosť procesov
a podobne.
1 - 2008
25
RESUMÉ
Innovative trends of food products in 3rd century – future of functional
foodstuffs
kvalita potravín
The author briefly characterizes modern trends in production and consumption of foodstuffs, viz. health and gustatory trends, trends of excellent quality, ethical trends, societal trends and technological trends.
Igor Mráz, LIKO Bratislava, a.s., Bratislava
Trendy inovácií potravinárskych
výrobkov v 3. tisícročí
- budúcnosť funkčných potravín
Úvod
Inovácia potravinárskych výrobkov
na začiatku tohto tisícročia vychádza z najnovších marketingových
pohľadov, ktoré rešpektujú zmeny spotrebiteľského správania
a odporúčania odborníkov
v oblasti výživy. Nároky súčasných
spotrebiteľov na kvalitu potravín
sa v ekonomicky vyspelých krajinách neustále zvyšujú. Požadujú
výrobky, ktoré by zabezpečovali
ich dobrú telesnú a duševnú kondíciu, dosahovanú prostredníctvom uvedomelej, avšak nereštriktívnej výživy. V tejto oblasti zohráva významnú úlohu aj spôsob stravovania ľudí rôznych vekových
skupín, ovplyvnený predovšetkým
demografickým vývojom a rýchlym
životným tempom. Mení sa veková a sociálna štruktúra obyvateľstva, zvyšuje sa počet ľudí postihnutých tzv. „civilizačnými chorobami“. Preto sa čoraz viac uplatňujú
na trhu potraviny na špecifikované zdravotné účely a v oblasti výživy sa stále viac presadzuje indi-
26
1 - 2008
viduálny prístup k stravovaniu,
založený na tom, že každý jedinec
by mal poznať svoje genetické
zdravotné dispozície a možnosti
prevencie zdravotných rizík výživou. Rodí sa tak nový odbor - nutrigenomika.
Zdravotné trendy
Tieto trendy patria k dlhodobo
najsilnejším a výrazne ovplyvňujú trh potravín. Vyjadrením podstaty zdravotných trendov vo
výžive je, že spotrebitelia požadujú potraviny, ktoré by zabezpečovali ich dobrú telesnú a duševnú kondíciu, dosahovanú
prostredníctvom uvedomelej,
avšak nereštriktívnej výživy. To
znamená, že zdravie dnes už nie
je chápané spotrebiteľom ako stav
bez chorobných zmien organizmu,
ale ako stav telesnej a duševnej
pohody. Základom zdravej výživy sa v súčasnosti stáva nenásilný výber vhodného a striedmeho
sortimentu potravín, doplneného
výživovými doplnkami. Aj priesku-
my v SR dokazujú, že rastie záujem spotrebiteľov o tzv. „zdravé
potr a viny“. Na pr. pri jednom
p r i eskume v supermarketoch
COOP - Jednota to potvrdila väčšina respondentov. Iba u 7 % opýtaných takéto kritérium pri výbere
potravín nerozhoduje. Spotrebitelia by uvítali lepšie označenie tzv.
„zdravých potravín“. Výsledky týchto prieskumov hneď využili obchodné reťazce ako ďalší spôsob
získavania zákazníka a ponúkajú
rad potravín s výrazným označením, že tieto potraviny zodpovedajú trendom zdravého životného
štýlu. Na pr. obchodný reťazec
Tesco prišiel na trh s výrobkami
„Healthy Living“. Parametre tohto
radu výrobkov určujú, že tieto
„zdravé potraviny“:
• obsahujú menej než 3 % celkových tukov alebo o 50 % tuku
menej než porovnateľné výrobky,
• obsahujú o 10 % kuchynskej
soli menej než porovnateľné výrobky,
• neobsahujú viac pridaného
K vitalizácii, aktivácii a regenerácii
organizmu popri zdravej výžive
a zdravom životnom štýle, založenom najmä na pohybe, prispieva aj
používanie zdraviu prospešných prísad do potravín, predovšetkým vitamínov, minerálnych látok a vlákniny,
ale aj probiotických mikroorganizmov a pod. Tým by sa malo dosiahnuť zníženie spotreby “výživových
doplnkov“ vo forme tabliet a dospieť
k podávaniu týchto látok formou fortifikácie bežných potravín. Táto skupina potravín sa nazýva tiež „funkčné potraviny“. Za funkčné potraviny
sú považované také potraviny, ktoré
spĺňajú tieto požiadavky :
• je vedecky dokázané, že táto
potravina okrem svojej výživovej hodnoty priaznivo ovplyvňuje jednu alebo viac cieľových
funkcií ľudského organizmu
tým, že znižuje riziko ochorenia alebo zlepšuje jeho zdravotný stav či pocit zdravia,
• je a zostáva potravinou, pričom
sa jej priaznivý účinok musí prejavovať pri konzumácii obvyklého množstva daného typu potraviny. Nemôže to byť tableta,
kapsula či iná forma obvyklá pre
potravinové doplnky.
Na tomto mieste je potrebné poznamenať, že Európska únia je zatiaľ
veľmi opatrná v prístupe ku GMO
(geneticky modifikovaný organizmus) potravinám a funkčným potravinám. Slabým článkom je chýbajúca európska legislatíva, ktorá nepozná pojem „funkčné potraviny“.
V európskej legislatíve sa od mája
1997 oficiálne stretneme len s kategóriou potravín „Novel Foods“ podľa tzv. „Novel Foods Regulation“
(nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 258/97 z 27. januára 1997).
Koncepcia EÚ zdôrazňuje požiadavky na vedecké preukázanie
zdravotného prínosu a súčasne
vylúčenie rizika alebo jeho zníženie na prijateľnú úroveň. Preto
Európska komisia 6.7.2007 požiadala Európsky úrad pre bezpečnosť
potravín (EFSA) o vydanie stanoviska o vedeckom a technickom
usmernení pre žiadosti o schválenie zdravotných tvrdení podľa nariadenia (ES) č. 1924/2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach
o potr avinách. Vedecký pa nel
o dietetických výrobkoch, o výžive a alergiách vypracoval návrh stanoviska, ktorý bol uverejnený na
prezentovanie verejných pripomienok (EFSA Q-2007-066). Po zvážení všetkých dodaných pripomienok panel prijal usmernenie
o zdravotných tvrdeniach týkajúcich sa konzumácie určitej kategórie potravín, určitej potraviny alebo jej zložiek (vrátane živiny alebo inej látky, alebo kombinácie živín/ iných látok ).
Z praktického hľadiska to znamená, že náročné a zdĺhavé vedecké
overovanie zdravotných účinkov
povedie spolu so zvýšenými výrobnými nákladmi k vyšším cenám
funkčných potravín v porovnaní
s bežnými potravinami, čo výrazne ovplyvní ich uplatnenie na trhu.
kvalita potravín
cukru než porovnateľné výrobky na trhu,
• etiketa obsahuje jasné a zreteľné označenie obsahu živín.
Okrem toho rastie záujem spotrebiteľov aj o tzv. „prírodné potraviny“,
alebo „biopotraviny“ pochádzajúce
z kontrolovaného poľnohospodárstva a biotechnológií. Sú to potraviny bez konzervačných látok, ochucovadiel a iných umelých prísad, vyrobené zo surovín pestovaných bez
ošetrenia chemickými látkami (ako
sú postreky, umelé hnojivá a pod.).
Spotrebitelia od nich očakávajú, že
biopotraviny budú aj zdravšie než
bežné potraviny. Dnes však existujú
vedecké štúdie, ktoré dokazujú, že
z nutričného hľadiska nemožno biopotraviny nadraďovať jednoznačne
nad potraviny z bežnej produkcie,
dokonca že sa u nich môžu prejaviť
aj niektoré negatívne účinky tohto
spôsobu pestovania a že význam biopotravín treba vidieť skôr v oblasti
šetrnejšieho prístupu k životnému
1 - 2008
27
prostrediu než v oblasti ich zvýšeného zdravotného a výživového prínosu.
kvalita potravín
Chuťové trendy
Tieto trendy zahŕňajú požiadavku
na čerstvosť, plnosť a rozmanitosť
chuťových vnemov. Plnosť chuti je
dôležitá najmä pri vytváraní pocitu
nasýtenia a potravina pritom má mať
len minimálnu energetickú hodnotu. V oblasti vývoja funkčných potravín sa intenzívne pracuje práve na
potravinách s účinkom redukcie,
resp. zachovania hmotnosti. Štúdie
predpokladajú pokračovanie výskumov v tejto oblasti ešte najmenej
počas nasledujúcich 10 až 15 rokov.
Chuťovú rozmanitosť v strave prináša obohatenie jedálneho lístka o tzv.
etnické pokrmy, ktoré so sebou prinášajú imigrujúce skupiny obyvateľstva z iných končín sveta a predstavujú tak miešanie kultúr aj v oblasti
stravovania. Okrem samotných exotických pokrmov tu zohrávajú významnú úlohu rôzne prílohy
a doplnky k jedlám.
kových technológií „High-Tech“, zaručujúcich maximálne uchovanie
nutričných a senzorických vlastností danej potraviny na základe vedecky podloženého riadenia procesov prípravy potravín. Keďže ide
prevažne o známe značky výrobcov technologických zariadení,
konkurenčný boj sa tu odohráva
prevažne v oblasti ponúkanej kuchynskej techniky.
V našich podmienkach, predovšetkým v uzatvorených systémoch
spoločného stravovania, stále ešte
prevažuje tradičná technológia prípravy pokrmov s vysokým podielom
ručnej práce. Niektoré operácie, najmä tepelné, sa už uskutočňujú
Spoločenské trendy
Tieto trendy odzrkadľujú jednak
návrat ku „kuchyniam starých materí“ prostredníctvom klasických
receptúr, jednak snahu o dosahovanie špičkovej kvality pomocou
najmodernejších technológií. Oproti bežným priemyselne vyrábaným
potravinárskym výrobkom sa stále viac presadzujú potraviny typu
„Home Made“, ale aj rôzne „regionálne špeciality“, ktorých konzumácia prináša akýsi autentický prežitok. Konkurenčné bariéry regionálnych špecialít sa obvykle dosahujú chráneným označením pôvodu.
v zariadeniach vysokej technologickej úrovne. Postupná modernizácia
jednotlivých strojov a zariadení
môže zlepšiť pracovné podmienky,
avšak nepredstavuje systémové riešenie. Jednou z ciest na zlepšenie
efektívnosti spoločného stravovania
je orientácia na účelné využívanie
priemyselne vyrábaných hotových
pokrmov a najmä polotovarov rôzneho druhu.
Tieto trendy patria k najvýznamnejším, pretože odrážajú demografické
zmeny v danej krajine, resp. kontinente. Najnovšie demografické štúdie potvrdzujú vzrastajúci počet osamotených ľudí, seniorov a zamestnaných žien, ako aj zvýšenú orientáciu ekonomicky silného obyvateľstva na aktívne využitie voľného
času, čo sa prejavuje na trhu tým, že
sú žiadané najmä také výrobky, ktoré je možné rýchlo a ľahko pripraviť. Aby mohli byť splnené tieto
a ďalšie požiadavky spotrebiteľov,
musia sa prehodnotiť a inovovať
niektoré doteraz používané technológie spracovania potravín a mení sa
aj spôsob balenia a distribúcie potravín, najmä tzv. „Convenience
foods“, t.j. pohodlných potravín s
nenáročnou prípravou a vysokým
stupňom dohotovenia. V kulinárskej
oblasti sa presadzujú módne trendy, tak ako to poznáme napr. v oblasti odievania.
Etické trendy
Technologické trendy
Oproti týmto výrobkom sa postavili produkty, ktorých kvalita je založená na použití najnovších špič-
Tieto trendy vyjadrujú pocit zodpovednosti skupiny spotrebiteľov za
ochranu životného prostredia, ochra-
Aby boli potraviny čerstvé a zdravé
a súčasne by spĺňali podmienku
garantovanej dlhšej trvanlivosti, sa
Trendy vynikajúcej kvality
28
nu niektorých živočíšnych druhov,
alebo odmietanie sporných vedeckých postupov, napr. génových manipulácií (požadovanie tzv. „NonGMO potravín“). Do povedomia
týchto spotrebiteľov jasne vstupuje
pôvod potraviny, jej spracovanie,
balenie a dopad jej produkcie na životné prostredie a zdravie obyvateľstva. Títo spotrebitelia obvykle
uprednostňujú potraviny z ekologického poľnohospodárstva a biopotraviny, a ich stravovacie predstavy sú
často natoľko špecifické, že len ťažko nachádzajú požadované potraviny na trhu alebo v bežných stravovacích systémoch.
1 - 2008
dosahujú priaznivejšie výsledky pri
zachovaní biologickej hodnoty
stravy. Rôzny charakter pokrmov
určuje aj rozdielne požiadavky na
funkciu obalov v nadväznosti na
použitý konzervačný zákrok. Tieto výrobky musia vyhovovať kvalitatívnym požiadavkám zákazníkov a mali by čo najviac minimalizovať ich úsilie a čas potrebný na
prípravu.
Biologická a senzorická hodnota pokrmov
pripravovaných modernými priemyselnými metódami je podľa
experimentálnych výskumov priaznivejšia
v porovnaní s klasickou prípravou pokrmov a ich bežným tepelným uchovaním vo
výdajných pultoch, trvajúcim aj niekoľko
hodín po ich dohotovení.
bližujú výrobky, ktoré označujeme
ako “Minimálne opracované potraviny” (MOP).
Moderné technológie výroby pokrmov ponúkajú nové spôsoby prípravy jedál, ktoré znižujú nároky
na počet pracovných síl a uľahčujú
namáhavé práce. Okrem toho moderné technológie predstavujú
spravidla šetrnejší spôsob zaobchádzania s potravinami, čím sa
V nadväznosti na
progresívne výrobné
a konzervačné technológie výroby polotovarov, hotových pokrmov a „convenience
foods“ sa rozvíjajú aj
moderné technológie
balenia týchto produktov. Počas posledných 20 rokov vzrástol záujem o hotové pokrmy, balené
do plastových a Al-obalov s nízkym
profilom, ktoré sa môžu ohrievať
ako konvenčným spôsobom, tak aj
mikrovlnovým ohrevom. Predpokladá sa, že tento druh balenia nahradí
pokrmy, ktoré sa uchovávali pri hlbokom zmrazení alebo v plechovkách, resp. sklenených obaloch po
tepelnej sterilizácii. Súčasne sa zmenili požiadavky konzumentov na
skladovateľnosť týchto výrobkov,
ktorá sa tak znížila rádovo z rokov
a mesiacov na týždne a dni, čím sa
výrazne zvýšila ich kvalita. V tejto
skupine výrobkov sa uplatňujú najmä chladené potraviny, pre ktoré sú
odporúčané skladovacie teploty
v rozsahu 0° až 6°C. Trvanlivosť
týchto produktov sa pohybuje
v závislosti od spôsobu spracovania
od 2-3 dní až do niekoľkých týždňov, príp. mesiacov. Zvyšuje sa však
zdravotné riziko, odstránenie ktorého kladie zvýšené požiadavky na
hygienu a sanitáciu celej výroby a na
podmienky dopravy a skladovania.
kvalita potravín
zdanlivo javí ako rozporná požiadavka. Vôbec samotný pojem „čerstvosť“ z pohľadu výslednej kvality akejkoľvek spracovanej potraviny je dosť diskutabilný, i keď sa
pod ním obvykle predstavuje iba
určitý optimálny stupeň zachovania čerstvosti, resp. zrelosti produktu ako po fyziologickej stránke, tak aj po stránke hygienicko –
mikrobiologickej. Technologicky
sa týmto požiadavkám najviac pri-
Záver
Masívne rozšírenie ponuky tzv.
zdravých, racionálnych potravín
alebo biopotravín vyvoláva u spotrebiteľov často rozpaky, ako sa
v tejto oblasti orientovať. I keď stále ešte zostáva rozhodujúcim faktorom cena, zvyšuje sa povedomie
zákazníkov o kvalite potravín, začínajú vnímať rozdiely v kvalite
jednotlivých potravín a posudzovať pomer ceny a kvality. Najvýznamnejším nástrojom spotrebiteľa je zmyslové hodnotenie, preto určujúcim faktorom umiestnenia výrobku na trhu je a bude jeho
spotrebiteľská akceptovateľnosť
daná práve senzorickými vlastnosťami.
Budúcnosť funkčných potravín je
obmedzená zatiaľ ekonomickými
faktormi, legislatívou, pretrvávajúcim konzervatívnym spôsobom tradičného stravovania a v neposlednom rade čiastočnou nedôverou
spotrebiteľa, vyvolanou obavami, či
nejde len o obchodný trik, príp.
módnu vlnu.
Príspevok bol vypracovaný v rámci projektu APVV-0310-06 „Výskum a vývoj
funkčných potravín“.
1 - 2008
29
RESUMÉ
Food safety management system in practice
Effects and importance of FSMS implementation and certification in dairies
kvalita potravín
The paper briefly describes steps which milk overcomes from cows to consumers following the Food Safety Management System, ISO 22000: 2005
and ISO 9001: 2000 standard requirements and depicts advantages of this
approach both for customers and milk production firms.
Marieta Hlocká, ASTRAIA®, s.r.o., Nitra
Systémy manažérstva potravinovej bezpečnosti v praxi
Prínosy a význam zavedenia
a certifikácie FSMS v mliekarňach
Mlieko – zdroj živín a energie pre
človeka i choroboplodné organizmy
Mlieko je prvou potravou, s ktorou
sa stretneme po svojom narodení
a sprevádza nás po celý život. Je jednou zo základných potravín pre všetky vekové skupiny populácie vzhľadom na nezastupiteľný význam jeho
biologickej hodnoty. Bielkoviny,
tuky, mliečny cukor - laktóza, vybrané esenciálne látky, vitamíny a minerály tvoria komplexnú vyváženú
požívatinu. Jednou z nutrične najhodnotnejších zložiek mlieka sú
nenasýtené mastné kyseliny, ktoré
si telo samo nevie vytvoriť. Mliečny
tuk je ľahko stráviteľný, dodáva telu
energiu, vitamíny, a to predovšetkým skupiny B, ale aj vitamíny
A, D, E a K. Preto mlieko a mliečne
výrobky patria k základným potravinám vo výžive obyvateľstva.
Zákon o potravinách stanovuje
podmienky výroby potravín a ostatných požívatín, manipuláciu
s nimi a ich uvádzanie do obehu
30
1 - 2008
v záujme podpory a ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na
trhu potravín, ako aj úlohy a organizáciu potravinového dozoru nad
ich dodržiavaním.
Požiadavky na zdravotnú neškodnosť, hygienu, zloženie a kvalitu
potravín, technologické postupy
používané pri ich výrobe, balení
a spôsob označovania, skladovania, prepravy, manipulácie s nimi
a ich obehu, ako aj zásady na odber vzoriek a ich vyšetrovanie ustanovuje Potravinový kódex Slovenskej republiky. Konkrétne požiadavky na mlieko a mliečne výrobky sú stanovené v šiestej hlave tretej časti Potravinového kódexu. Za
mliečne výrobky sa pritom pova-
žujú výrobky vyrobené len z mlieka, ktoré bolo získané nadojením
kravy, ovce alebo kozy.
Cesta mlieka od kravy až na náš
stôl
Dnes už, samozrejme, mlieko neputuje po nadojení priamo na náš
stôl, ale musí absolvovať pomerne
zložitý proces spracovania. Jednotlivé činnosti sú veľmi náročné na
zaistenie adekvátnej hygieny, aby
sa mlieko cestou nekontaminovalo a tým sa nestalo namiesto vzácnej potraviny zdrojom vážnych
ochorení.
Preto musí byť mlieko ošetrené,
zbavené mechanických nečistôt,
čiže ho treba scediť, filtrovať, odstreďovať a tiež schladiť do 150
minút od začiatku dojenia. Potrebné je uchovať ho až po dovoz do
mliekarne pri teplote 4-6 °C. Pri
tomto spracúvaní sa mlieko mieša,
aby sa zabránilo jeho namŕzaniu
na steny chladiaceho zariadenia.
Denne sa zváža z väčších zberných
miest špeciálnymi cisternami a kaž-
dý druhý deň z menších objektov.
Pri každom zvoze mlieka z poľnohospodárskeho objektu je prítomný i pracovník mliekarne, ktorý kontroluje jeho množstvo a kvalitu pri
odbere, teda dohliada na teplotu,
kyslosť, pachy, tuk, mernú hmotnosť
a prípadne i vykonáva kvasnú skúšku. Veľmi dôležité je však i stanovenie inhibičných látok v mlieku.
V prípade pozitívnej skúšky na tieto látky nie je možné mlieko použiť
na potravinárske účely. Okrem toho
pravidelne vykonáva podrobné analýzy mlieka pre každú mliekareň
nezávislé akreditované laboratórium.
Zaistenie potravinovej nezávadnosti mlieka
Na zaistenie hygieny počas procesu
spracovania mlieka musia mliekarne podobne ako všetci ostatní producenti potravín zaviesť a udržiavať
tzv. HACCP systém. Mnohé proaktívne orientované organizácie však
idú ešte ďalej a implementujú tzv.
manažérsky systém potravinovej
bezpečnosti (FSMS), ktorý je systémovým nástrojom na riadenie hygie-
kvalita potravín
ny pri výrobe potravín. Výhodou
tohto prístupu je, že riadi všetky priame aj nepriame aktivity, ktoré majú
vplyv na bezpečnosť a nezávadnosť
potravín.
V súčasnosti sú najčastejšie tieto systémy zavádzané podľa medzinárodne platnej normy ISO 22000: 2005.
V tomto článku chceme zhodnotiť
prínosy a výhody, ktoré zavedenie
a certifikovanie tohto systému spolu so systémom kvality podľa ISO
9001: 2000 prinieslo konkrétne
dvom významným spracovateľom
mlieka na Slovensku. Spoločnosť
Koliba, a.s., Hriňová bola certifikovaná 13.12.2007 a ďalší spracovateľ
mlieka, firma Orava – Milk Leštiny,
Dolný Kubín bola certifikovaná
7.12.2007.
Pozitívne hodnotené faktory z implementácie a certifikácie FSMS
Na základe komunikácie so zodpovednými pracovníkmi oboch
mliekarní, pracovníkmi štátneho
dozoru a skúseností certifikačných
audítorov, ktorí posudzovali uvedené mliekarne, možno prínosy
a výhody z implementácie a certifikácie FSMS zhrnúť do dvoch základných oblastí:
1. Zlepšujú vzájomné vzťahy medzi zákazníkmi a dodávateľmi, pretože prispievajú k odstraňovaniu technických a organizačných prekážok pri spracovaní mlieka a produkcii
mliečnych výrobkov, zvyšujú
konkurencieschopnosť certifikovaného subjektu, zlepšujú
kvalitu a bezpečnosť mliečnych
produktov a tým zvyšujú dôveru zákazníkov k produktom
danej organizácie. Systematické riešenie problematiky bezpečnosti potravín v organizácii
je vynikajúcou prevenciou pred
porušením predpisov, pretože
1 - 2008
31
kvalita potravín
otázky týkajúce sa technológie
a právnych požiadaviek sa prakticky riešia denne. Z týchto dôvodov sa znižuje tlak kontrolných orgánov na organizáciu,
pretože vie objektívne preukázať zvyšovanie kvalitatívneho
a bezpečnostného štandardu
pri spracúvaní mlieka a produkcii mliečnych produktov.
Zároveň sa v organizácií vytvára lepší priestor na jednoduchšie zavedenie a presadenie nových výrobkov na trhu, jednoduchšiu a efektívnejšiu tvorbu
a udržanie marketingovej pozície spoločnosti na trhu, rastie
dôvera spotrebiteľov v bezpečnosť produktov danej organizácie, zlepšuje sa imidž
spoločnosti v očiach spotrebiteľov a meno organizácie pred
kontrolnými orgánmi.
2. Prispievajú k neustálemu zlepšovaniu kvalit y produkcie
i riadenia organizácie, pretože podporujú plošné zavedenie a dodržiavanie jednotlivých
postupov a zvyšuje pracovnú
disciplínu na všetkých pozíciách a kľúčových činnostiach.
Zavedený a certifikovaný manažérsky systém je hnacím
motorom efektívnej kontroly
a zlepšovania účinnosti reali-
32
1 - 2008
začných i manažérskych procesov, ale podporuje i ďalšie
vzdelávanie zamestnancov, pomáha znižovať prevádzkové
náklady, systematicky hodnotiť úroveň organizácie voči medzinárodným a legislatívnym
kritériám, hodnotiť trendy
v kľúčových oblastiach a lepšie
identifikovať potreby zákazníka a predovšetkým na ne adekvátne reagovať.
V spoločnosti Orava – Milk vidia
najväčšie prínosy zo zavedenia
a certifikovania integrovaného ma-
nažérskeho systému podľa ISO
STN EN 9001: 2001 a ISO STN
EN 22000: 2006 najmä v tomto:
• sprehľadnila sa firemná dokumentácia;
• zefektívnila sa firemná komunikácia;
• máme väčšiu istotu, že naše potraviny sú bezpečné, pretože
zavedený integrovaný manažérsky systém bol počas procesu certifikácie objektívne
a komplexne posúdený akreditovaným certifikačným orgánom, ktorý potvrdil jeho funkčnosť a vhodnosť, čím sme získali väčšiu sebadôveru v našu
prácu;
• zavedením výkonu interných
auditov sme získali paralelnú
systematickú kontrolu nad kvalitou i bezpečnosťou produkcie, ktorá sa vhodne dopĺňa
s klasickou kontrolou a tým
ešte viac eliminujeme problémy
vo výrobe i s kvalitou našich
produktov;
• zavedením systematického sledovania a štatistického vyhodnocovania kľúčových parametrov, indikátorov, problémov
a reklamácií, ich analyzovaním
níci a postupne snáď i spotrebitelia nás vnímajú dôveryhodnejšie a tým, samozrejme, rastie
hodnota a imidž organizácie.
V spoločnosti Koliba, a.s., vidí Janka Malatincová, manažérka systému manažérstva kvality a bezpečnosti potravín, najväčšie prínosy zo
zavedenia a certifikovania integrovaného manažérskeho systému
podľa ISO STN EN 9001: 2001
a ISO STN EN 22000: 2006 najmä
v tomto:
• efektívnejšie plníme požiadavky najnáročnejších zákazníkov
(obchodných reťazcov a nadnárodných spoločností);
•
•
•
syndrómom „prevádzkovej slepoty“ a často nás upozornia na
nedostatky, ktoré sme akosi
„samozrejme prehliadali“ – to
je ďalšia možnosť zlepšovať sa;
• v procese implementácie
a certifikácie sme pochopili, že
požiadavky ISO noriem nie sú
bremenom pre firmy, ak štandardne fungujú a jednotlivé
požiadavky zavedú pragmatickým spôsobom, ktorý nie je
byrokratickou záťažou, ale
skôr praktickým prínosom;
• zároveň cítime, že naši zákaz-
• vieme preukázať, že seriózne
pristupujeme k zaisteniu bezpečnosti produktov, pretože plníme aj požiadavky, ktoré sú
nad rámec požiadaviek daných
národnou legislatívou, a v dôsledku tohto sa nadštandardne zlepšila nielen hygiena, ale
i technologická disciplína vo firme;
• zlepšila sa komunikácia manažmentu a personálu, sprehľadnili sa úlohy a jednoznačne
boli stanovené zodpovednosti
jednotlivých pracovníkov, čo
•
rovnako podporilo zlepšenie
pracovnej disciplíny;
dnes máme stabilizovaný výrobný procesu a tým aj stabilnú a vysokú úroveň kvality poskytovaných produktov zákazníkom; znížila sa nepodarkovosť, zlepšili sa výsledky monitoringu kvalitatívnych ukazovateľov a znížili sa náklady na
nekvalitu; zároveň sme dosiahli
úspory surovín, energie a ďalších zdrojov a evidujeme zníženie ekonomických strát vo vzťahu k označovaniu, presnosti
plnenia, váženia a pod;
pre nás je veľmi dôležité, že zákazníkom i kontrolným orgánom vieme objektívne preukázať, že máme vybudovaný
vhodný, účinný a efektívny manažérsky systém, pretože to
potvrdila nezávislá strana
a zároveň na túto činnosť akreditovaná autorita - certifikačný
orgán;
zaviedli sme efektívnejšiu kontrolu procesov, pracovníkov, dodržiavania postupov, dodávateľov, vstupných surovín i finálnych
produktov; zároveň operatívne
riešime problémy, ktoré nám vyplynú aj z tohto monitoringu
a máme možnosť sledovať, kvantifikovať a riadiť vývoj nášho zlepšovania;
certifikáciou týchto systémov
sme jednoznačne potvrdili naše
kvality, čím rastie dôvera spotrebiteľov aj štátnych kontrolných orgánov v našu značku
a naše produkty. V neposlednom rade si myslíme, že máme
lepšiu východiskovú pozíciu pri
žiadaní prostriedkov z fondov
EÚ ako necertifikovaná konkurencia a tiež očakávame, že budeme mať menší stres pri podávaní žiadostí a projektov na čerpanie prostriedkov z týchto
fondov.
1 - 2008
kvalita potravín
a hodnotením vieme spätne
posúdiť vývoj, hodnotiť trendy
a tým získavame, samozrejme,
lepší prehľad o silných aj slabých miestach vo výrobe i riadení súvisiacich záležitostí;
• rôzne nástroje manažérskeho
systému (audity, monitoring,
preskúmanie manažmentom,
porady kvality) nám pomáhajú sústavne nachádzať nové
príležitosti na zlepšovanie
a riešenie skrytých rezerv;
• pridanou hodnotou externých
auditov sú pozorovania od profesionálnych audítorov, ktoré
nám „otvárajú oči“, pretože ľudia zvonku nie sú zaťažení
33
RESUMÉ
Increasing quality of work effort through motivation
ľudské zdroje
Motivation is considered to be a very significant part of the company management. Based on the work performance assessment using various criteria
the paper presents results of investigations of employees´ motivation using
a set of motivation factors The most important from them appeared to be
nemunaration.
Katarína Teplická, Technická univerzita Košice
Zvyšovanie kvality pracovného
výkonu prostredníctvom motivácie
1. Úvod
V dnešnej dobe neustáleho rozvoja podnikania sa snažia jednotlivé
firmy začleniť do nového európskeho chápania ponímania podnikania. Napriek všetkým dôležitým
faktorom, ktoré ovplyvňujú činnosť podniku, riadenie ľudských
zdrojov má prvoradý význam.
Nové ekonomické podmienky vytvárajú požiadavky na nový prístup a nové metódy riadenia ľudských zdrojov, pretože v ľudských
zdrojoch, v racionálnom hospodárení s nimi, v ich formovaní a motivovaní, či starostlivosti o ľudské
zdroje je možné nájsť kľúč k prosperite jednotlivých firiem, a tým aj
celej spoločnosti. Ľudské zdroje
zároveň predstavujú najcennejší
a v rozvinutých trhových ekonomikách aj najdrahší zdroj, ktorý
rozhoduje o úspešnosti a konkurenčnej schopnosti firmy.
Zamestnanci predstavujú prioritný
aktuálny zdroj efektívnej činnosti
a prosperity podniku. Okrem toho
sú však dôležité aj také aspekty,
ako vzdelanie a podniková kultúra, medziľudské vzťahy, schopnosť
34
1 - 2008
spolupráce, vnímanie sociálnych
a ekologických faktorov prostredia
a pod. To všetko je reálne len na
základe systémovo koncipovaného riadenia ľudských zdrojov, ktoré orientuje zamestnancov tak, aby
sa dosahovali základné strategické zámery a ciele podniku. Výsledkom správneho riadenia ľudských
zdrojov je zvýšenie produktivity vo
firme a vzájomná obojstranná spokojnosť riadiacej zložky aj samotných zamestnancov – t.j. zosúladenie strategických cieľov podniku s individuálnymi cieľmi zamestnancov, čo je zároveň predmetom
systému manažérstva kvality. Spôsobilosti pracovníkov, efektívnosť
ich práce, výkonnosť, zručnosti
a pod. sú predmetom manažérstva
zdrojov podľa ISO 9001:2001
v prvku 6.2. Ľudské zdroje.
2. Hodnotenie pracovného výkonu
Keďže sme sa v konkrétnom podniku zaoberali otázkou zvyšovania
kvality pracovného výkonu zamestnancov, bolo potrebné určiť
úroveň hodnotenia pracovného
výkonu. Ak chceme posudzovať
výkon zamestnanca, prípadne skupiny, je potrebné určiť kritériá výkonu, ktoré musia byť primerané
hodnotenej práci a mať dostatočnú vypovedaciu schopnosť. Základnými a do určitej miery univerzálnymi kritériami sú predovšetkým:
• kvantita (množstvo) vykonanej práce za určitý časový úsek,
• kvalita práce za určitý časový
úsek ,
• včasnosť plnenia pracovných
úloh,
• motivácia v práci,
• stabilita výkonu v čase,
• výskyt a frekvencia chybného
konania, nepodarkovosti.
Tieto kritériá však zvyčajne nepostačujú na hodnotenie pracovného výkonu a je potrebné ich doplniť o ďalšie a detailnejšie. Použité
kritériá sú do značnej miery determinované použitými metódami
hodnotenia, ktorých je pomerne
veľa a majú niekoľko ďalších variantov. Oveľa zložitejšie je hodnotenie pracovného výkonu pri odborných pracovníkoch, prípadne
manažéroch. Do úvahy je potrebné zobrať aj faktor času. Pracovné
Vzhľadom na to, že pri hodnotení
kvality pracovného výkonu zamestnancov vybranej firmy sme
v našom prieskume nezaznamenali
výrazné odchýlky, úroveň kvality
pracovného výkonu stagnovala na
určitej proporcionálnej hladine,
bolo potrebné venovať pozornosť
niektorým univerzálnym kritériám
hodnotenia pracovného výkonu
a pre náš prieskum sme zvolili kritérium motivácie zamestnancov
v práci, pretože motivácia predstavuje významný nástroj zvyšovania
pracovného výkonu.
3. Prieskum motivácie zamestnancov
Vplyv motivačných faktorov na
zvyšovanie kvality pracovného výkonu sme analyzovali prostredníctvom prieskumu motivácie.
Pred začatím prieskumu motivačnej štruktúry zamestnancov bolo
potrebné poznať a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré majú na fungovanie podniku a výkonnosť pracovníkov podstatný vplyv. Pri takomto hodnotení bolo potrebné
zhromaždiť a vykonať rozbor sociálno-ekonomických informácií, k u ktor ým pa tria predovšetkým:
• Informácie o organizačných
podmienkach práce.
• Informácie o kvalifikačných
charakteristikách zamestnancov.
• Informácie o charakteristikách
pracovného prostredia, o pracovných podmienkach a o sociálnom vybavení pracovísk.
• Informácie o uplatňovaných
systémoch hodnotenia a odmeňovania.
• Informácie o uplatňovaní systému personálnej práce.
• Informácie o uplatňovaní so-ciálnej starostlivosti a zamestnaneckých výhod v podniku.
• Zhromaždenie a rozbor tzv.
mäkkých dát (informácie o charakteristikách spokojnosti alebo nespokojnosti pracovníka,
jeho hodnotovej orientácii, ašpirácii, vzťahu k práci, k nadriadeným, ku kolegom a k podniku ako celku).
Základom uskutočnenia prieskumu bol výber vzorky respondentov v konkrétnom podniku a špecifikácia metódy prieskumu.
Vzhľadom na cieľ prieskumu bol
zvolený ako nástroj písomný spôsob dopytovania - dotazník.
Prieskum týkajúci sa výberovej
vzorky respondentov mal charakter rozsiahlejšieho prieskumu
a týkal sa hodnotenia všetkých
motivačných faktorov a stavu motivácie pracovníkov v konkrétnej
firme. Na uvedených pracoviskách
bolo rozdaných 30 dotazníkov.
Dotazníky boli adresované zamestnancom osobne. Po dohode
so zamestnancami boli v časovom
oneskorení prevzaté na štatistické
hodnotenie. Na tomto výskume sa
zúčastnili zamestnanci v administratíve a robotníci, pričom výber
bol náhodný. Vzorka respondentov obsahovala 15 administratívnych zamestnancov a 15 robotníkov. Výsledky prieskumu boli spracované zo všetkých odovzdaných
dotazníkov.
Obsah dotazníka bol zameraný na
tieto oblasti:
1. Vek
2. Rodinný stav
3. Pohlavie
4. Vzdelanie
5. Počet rokov odpracovaných
v podniku
6. Poznáte systém odmeňovania
vo vašom podniku?
7. Je podľa vás vo vašom podniku systém odmeňovania spravodlivý?
8. Ktoré zložky odmeňovania a
ako sú pre vás dôležité?
9. Akú formu mzdy dostávate?
10. Aké významné sú pre vás
z hľadiska motivácie tieto faktory?
• Odmeňovanie - mzda
• Pracovná istota
• Vzdelanie a osobný rast
• Atmosféra na pracovisku
• Spravodlivé odmeňovanie
• Meno firmy
• Sociálna starostlivosť
• Lepšia organizácia práce
• Rodinný život a voľný čas
• Ekológia firmy
• Zamestnanecké výhody
• Dostatočné informácie
o dianí v podniku
• Stres
• Nezávislosť
• Pracovné podmienky
• Prestíž
• Lepší nadriadený
11. Ako zaujímavá je pre vás vaša
práca?
12. Ste spokojný s kvalitou pracovného prostredia?
13. Je vám v podniku poskytovaná možnosť vzdelávania?
14. Ste dostatočne informovaný
o dianí v podniku?
15. V rámci sociálnej starostlivosti môžete využívať tieto zamestnanecké výhody:
• Stravovanie
• Pôžičky na byt
• Sociálna výpomoc
1 - 2008
ľudské zdroje
výstupy za hodnotené obdobie
totiž s daným obdobím časovo
vôbec nemusia súvisieť. Preto je
potrebné prihliadať pri hodnotení
na možný časový posun medzi činnosťou pracovníka a výsledným
výstupom tejto činnosti. Tiež je
potrebné nájsť určitú rovnováhu
medzi orientáciou na dlhodobú
a krátkodobú výkonnosť.
35
• Kultúrne podujatia
• Športové podujatia
• Rekreácie
16. Ako hodnotíte svoj vzťah
k nadriadenému?
ľudské zdroje
4.
Výsledky prieskumu stavu
motivácie zamestnancov vo
firme
Z hľadiska motivácie môže tento
ukazovateľ znamenať pre firmu určité výhody, ale aj nevýhody. Nevýhodou môže byť práve ich rodinný
stav, ktorý ich určitým spôsobom
obmedzuje vo zvyšovaní kvalifikácie, v kariérovom raste, v kreatívnej
práci, ktorá si vyžaduje obetovanie
voľného času a pod. Tieto fakty potvrdzujú aj dosiahnutú úroveň vzdelávania, ktorá predstavuje 80 % pracovníkov s ukončeným stredoškolským vzdelaním s maturitou. Okrem
obmedzení zo strany rodiny môže
byť dôsledkom tohto stavu aj obmedzenie zo strany firmy, ktorá nemá
záujem o zvyšovanie vzdelania
a kvalifikácie svojich zamestnancov,
alebo nemá vytvorený systém rekvalifikácie zamestnancov. Toto tvrdenie sa potvrdilo aj v prieskume, kde
iba 3 % respondentov uviedli, že
majú možnosť vzdelávania
a zvyšovania si kvalifikácie. Vzhľadom na túto skutočnosť sme analyzovali dopad úrovne vzdelania na
pracovný výkon, ktorý zaznamenal
nárast len u pracovníkov s vyšším
vzdelaním a tých pracovníkov, ktorí si vzdelanie zvyšovali. Druhým negatívnym faktorom je slabá informovanosť práve v oblasti ďalšieho vzdelávania zamestnancov. Ďalším významným ukazovateľom je počet
odpracovaných rokov vo firme. Na
základe výsledkov prieskumu možno konštatovať, že až 47 % respondentov pracuje vo firme viac ako 11
rokov. Z tejto informácie možno
posúdiť, že firma sa snaží udržať si
svojich pracovníkov, nedochádza
36
1 - 2008
k častej zmene personálnej štruktúry, vo firme nie je vysoká fluktuácia
pracovníkov a udržiava sa priemerný stav pracovníkov. Nie vždy je však
pozitívnym ukazovateľom umelé
udržiavanie pracovníkov vo firme,
pretože sa tým stráca flexibilnosť
a kreatívnosť pracovného kolektívu
a dochádza k poklesu pracovného
výkonu.
Pre zamestnancov tejto firmy je
najdôležitejšia základná finančná
odmena. V poradí druhou najdôležitejšou formou je pohyblivá zložka, potom nasledujú zamestnanecké výhody a nepeňažné odmeny. Je dôležité, aby podnik kombinoval všetky zložky miezd, čím by
dosiahol väčší záujem zo strany
zamestnancov. Finančná motivácia
z tohto hľadiska sa stáva najpreferovanejšou formou motivácie zamestnancov.
Zamestnanci, ktorí tvoria výberovú vzorku v tomto prieskume, sú
najčastejšie odmeňovaní základnou mzdou, túto časť tvorí 37 %
pracovníkov. Druhou najpočetnejšou skupinou 25 % sú zamestnanci, ktorí dostávajú prémie. Pre pod-
nik by bolo vhodné v tomto smere
viac sa zamerať na formy miezd,
ako sú: príplatky, odmeny, osobné
hodnotenia, podiely na hospodárskych výsledkoch, pretože tieto
faktory sú možným motivačným
prostriedkom pracovníkov a môžu
viesť zamestnancov aj k zvyšovaniu pracovného výkonu. Dôležitosť motivačných faktorov vo firme prezentuje tab.1.
Z uvedených výsledkov vyplýva, že
najdôležitejším motivačným faktorom pre vybraných respondentov sú
finančné prostriedky. Toto pre podnik nie je veľmi potešujúce, lebo zamestnancov motivuje prevažne finančná forma odmeny. Druhým
najdôležitejším faktorom, ktorý
motivuje zamestnancov, je pracovná istota, čo je pochopiteľné hlavne
u rodinne založených zamestnancov. Ďalšou položkou v rebríčku
motivačných faktorov je spravodlivé odmeňovanie výkonu a zamestnanecké výhody. Atmosféra na pracovisku dostatočne vplýva na prácu
zamestnancov. Po týchto faktoroch
nasledujú sociálna starostlivosť, rodinný život a voľný čas a pracovné
podmienky. Postupnosť ďalších mo-
Tab. 1: Vážený priemer motivačných faktorov vo firme
tivačných faktorov je v poradí: lepšia organizácia práce, lepší nadriadený, ekológia firmy, dostatočné informácie o dianí v podniku a uznanie.
Je zaujímavé, že motivačný faktor
vzdelanie a osobný rast sa umiestnil
až na 14 mieste, ten je asi dôležitý
len u zamestnancov na vedúcich
pozíciách, preto pravdepodobne
nepôsobí motivujúco pre zamestnancov pracujúcich v robotníckych
profesiách. Minimálnu dôležitosť
prikladajú respondenti motivačným
faktorom, ako sú: meno firmy, nezávislosť, prestíž a stres. Možnosť
využívať zamestnanecké výhody
prezentuje tab.2.
Z výsledkov prieskumu môžeme
zhodnotiť, ktoré zamestnanecké
výhody sú v podniku zamestnancom poskytované. Z výsledkov vyplýva, že respondenti uviedli túto
postupnosť poskytovaných zamestnaneckých výhod: 20 % - stravovanie, 17 % - rekreácie, 18 % - zdravotná starostlivosť, 12 % - sociálna výpomoc, 11 % - športové podujatia,
10 % - kultúrne podujatia, 7 % , sta-
rostlivosť o dôchodcov, 5 % - odmeny za darcovstvo krvi, 0 % - pôžičky na byt.
Na základe vykonaného prieskumu
možno aplikovať výsledky do hierarchickej pyramídy motivačných
a demotivačných faktorov pracovníkov konkrétneho podniku.
5. Záver
Cieľom tohto prieskumu bolo zistiť a zhodnotiť úroveň motivácie
pracovníkov vo vzťahu k ostatným
personálnym činnostiam v podniku. Motivačný proces bol skúmaný vo vzťahu k ostatným personálnym činnostiam, a to k odmeňovaniu, vzdelávaniu, kvalite pracovného výkonu a medziľudských vzťahov.
Z výsledkov
uskutočneného
prieskumu vyplynulo, že podnik má
v systéme odmeňovania určité nedostatky, čo má samozrejme vplyv na
úroveň pracovnej motivácie zamestnancov a zvyšovanie pracovného
výkonu zamestnancov. V dotazníkoch bola uvedená nespokojnosť
väčšiny zamestnancov s odmeňovaním ich práce. Táto nespokojnosť
pramenila z nespravodlivosti hodnotenia pracovného výkonu. V oblasti
vzdelávania podľa odpovedí respondentov je v podniku málo možností
zvyšovania kvalifikácie, alebo
o týchto možnostiach nie sú zamestnanci dostatočne informovaní.
Vzhľadom na túto skutočnosť možno konštatovať, že informovanosť
o dianí v podniku nie je na postačujúcej úrovni. Všetky tieto faktory
majú samozrejme vplyv na medziľudské vzťahy v podniku a zároveň
sa to odráža v stotožňovaní individuálnych cieľov jednotlivých zamestnancov s podnikovými cieľmi. Motivácia – je dôležitý nástroj vzájomnej
deľby práce a kooperácie práce
v podniku, a preto je dôležité, aby
si podniky uvedomili jej prínos
v oblasti riadenia ľudských zdrojov.
ľudské zdroje
Tab.2: Prieskum zamestnaneckých výhod vybraných respondentov
Tento príspevok je súčasťou grantového projektu VEGA č. 1/0002/08.
Literatúra
[1] ARMSTRONG, M.: Personální management. Praha: Grada Publishing, 1999.
ISBN 80-7169-614-5
[2] KOUBEK, J.: Řízení lidských zdroju. Praha: Management Press, 1998. ISBN 807261-168-3
[3] MAYEROVÁ, M.: Stres, motivace
a výkonnosť. Praha: Grada, 1997. ISBN
80-7169-425-8
[4] PICHŇA, J.: Základy personalistiky II.
Bratislava: SOFA, 1995. ISBN 80-8575215-8
[5] ANTOŠOVÁ, M.: Ekonomika práce.
Košice : AMS, 2004. ISBN 80-8073088-1
[6] ANTOŠOVÁ, M.: Poslanie riadenia ľudských zdrojov. Zborník- Manažérstvo
kvality na stredných školách. TU Košice, 2002. ISBN 80-7099-720-6.
[7] SZOMBATHYOVÁ, E.- CSIKÓSOVÁ, A.:
Motivations of employees- consistent
part of management. Transactions of
the Universities of Košice, 4/2000. ISSN
1335-2334.
1 - 2008
37
Hosť redakcie
informácie
Slovenská národná akreditačná služba (SNAS) ako národný akreditačný orgán uznávaný vládou Slovenskej republiky plní dôležitú úlohu
v národnom systéme posudzovania zhody, vytvorenom na odstránenie
technických prekážok domáceho a medzinárodného obchodu SR
a podporu požadovanej úrovne kvality výrobkov, služieb a ochrany spotrebiteľa. Vykonáva posudzovanie spôsobilosti orgánov posudzovania
zhody ako nezávislá tretia strana uznávaná vládou SR, udeľuje osvedčenia o akreditácii orgánov posudzovania zhody, poskytuje klientom orgánov posudzovania zhody požadovanú dôveru, že výsledky činnosti
týchto orgánov sú plne hodnoverné. Vytvára podmienky na vylúčenie
viacnásobného posudzovania spôsobilosti v rovnakých oblastiach činnosti rôznych orgánov, podporuje činnosti na ochranu spotrebiteľa
a poskytuje širokú publicitu všetkým akreditovaným orgánom posudzovania zhody v SR i v zahraničí.
Ing. Jozef Obernauer je absolventom Chemickotechnologickej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
Na ÚNMS SR, kde pracoval na
odbore akreditácie vo funkcii posudzovateľa pre účely akreditácie
prišiel v roku 1993 zo š.p. MATADOR, kde zastával post technického námestníka riaditeľa. Od
roku 1994 do roku 1999 bol predseda TVA-L4 SNAS Bratislava.
V rokoch 1999 - 2007 pracoval
vo firme SLOVDEKRA, s.r.o., Bratislava ako poradca pre systémy
kvality v oblasti akreditácie a certifikácie. Je odborným garantom
štyroch kurzov z oblasti akreditácie a certifikácie, akreditovaných MŠ SR, 9 rokov je držiteľom
certifikátu audítora kvality a audítora EOQ. Pôsobil ako vedúci
posudzovateľ na účel akreditácie,
súťaže Národná cena SR za kvalitu a modelu CAF a ako vedúci
audítor na účel certifikácie. V uvedených oblastiach pôsobí ako lektor a školiteľ. Je autorom a spoluautorom študijných materiálov
a prispieva do zborníkov z odborných domácich a medzinárodných konferencií.
38
1 - 2008
Ing. Jozef Obernauer
riaditeľ SNAS
Predseda ÚNMS SR dňa 10. novembra 2007 menoval na základe úspešného výberového konania Ing. Jozefa Obernauera do
funkcie riaditeľa SNAS. Bol prvým hosťom našej redakcia v tomto
roku a sme radi, že môžeme čitateľom sprostredkovať odpovede
na niekoľko zaujímavých a aktuálnych otázok, ktoré odzneli
v našom rozhovore.
• Pán riaditeľ, s akými pocitmi a predsavzatiami ste prijímali funkciu riaditeľa SNAS?
Potešilo ma, keď som sa dozvedel výsledok výberového konania.
Tie pocity v prvom okamžiku boli ťažko identifikovateľné, na jednej strane radosť, no vzapätí aj nesmierny pocit zodpovednosti
z takej vážnej funkcie, do ktorej som mal nastúpiť. V tom momente som si uvedomil aj nesmiernu zodpovednosť a príležitosť
zhostiť sa výzvy. Samozrejme, že som prijal tento výsledok
a rozhodol som sa popasovať sa aj s takouto funkciou. Pri mojom
rozhodovaní mi veľmi pomohla skutočnosť, že v oblasti akreditácie pracujem prakticky od začiatku jej realizácie v rámci Slovenskej republiky – t.j. od roku 1993, keď ako pracovník odboru
akreditácie Úradu pre normalizáciu, meranie a skúšobníctvo SR
som mal možnosť osobne sa podieľať na konštituovaní Slovenského národného akreditačného systému. Takmer päť rokov som
bol predsedom Technického výboru (TVA-L4 SNAS) pre akreditáciu skúšobných laboratórií v oblasti pôsobnosti MP SR, MŽP SR
• Aká je vaša vízia jej ďalšieho smerovania?
Spomenul som, že v oblasti akreditácie pracujem
od roku 1993. Od toho času som sa v tejto oblasti
neustále zdokonaľoval a rozširoval som si vedomosti ako aj praktické skúsenosti tiež zo systémov manažérstva v oblasti certifikácie, modelu EFQM
a CAF. Spolupracoval som v tejto oblasti aj so zahraničnými organizáciami. Všetky tieto činnosti sú
v podstate zamerané na plnenie požiadaviek zákazníkov a mojou víziou je, aby som získané poznatky
maximálne využil pre spokojnosť všetkých žiadateľov o akreditáciu, lebo aj v názve SNAS sa od roku
1999 zmenilo „písmeno S (systém) na S „služba“
a ja chcem tomuto poslaniu zostať verný. Teda mojou víziou je, aby SNAS bola moderným akreditačným orgánom v SR, aby požívala dôveryhodnosť
všetkých zainteresovaných strán ako jediná kompetentná organizácia v SR, ktorá je uznávaná nielen doma, ale aj v zahraničí. Smerovanie SNAS je
dané aj pripravovaným nariadením Európskeho parlamentu a Rady, kde sú o.i. stanovené úlohy a činnosti
národných akreditačných orgánov v rámci EÚ na
najbližšie obdobie, v neposlednom rade aj v dokumentoch organizácie EA, ILAC a IAF, ktorých sme členom
a signatárom MLA a MRA. Moje dlhoročné skúsenosti z ďalších systémov manažérstva chcem plne využiť
aj v SNAS, pretože tu tiež vidím oblasti na zlepšenie.
SNAS má potenciál na takéto využitie a určite to zvýrazní jej postavenie a akceptáciu všetkými zainteresovanými stranami.
• SNAS je jediná akreditovaná osoba na vykonávanie akreditácie v SR. Čo v tejto oblasti
vašej činnosti chcete urobiť v najbližšom čase?
Mať jediný národný akreditačný orgán je trend
a požiadavka EÚ. Preto v najbližšom období je potrebné aplikovať požiadavky EÚ v tejto oblasti. Dôležitou úlohou v tomto období je transformácia právnej formy SNAS a príprava osobitného zákona
o akreditácii. Samozrejme, pred nami je obrovské
množstvo ďalších úloh, ktoré som jednak, ako ja
hovorím, „zdedil“ a tiež množstvo nových úloh, ktoré postupne pribúdajú a my ich realizujeme. Veľa
úloh nás čaká vo „vnútri“ SNAS. Racionalizáciou
a optimalizáciou prác chceme zabezpečiť plnenie
úloh voči našim zákazníkom v čase, ktorý sme si
my sami zadefinovali a nedarí sa nám to ideálne
plniť a v kvalite, ktorá je požadovaná medzinárodnými predpismi pre akreditačný orgán, ako aj pre
žiadateľov o akreditáciu a akreditované subjekty.
V tejto súvislosti je potrebné prehodnotiť aj personálne zabezpečenie SNAS – najmä jej posilnenie,
i keď môžem jednoznačne konštatovať a potvrdiť,
že stávajúci kolektív pracovníkov SNAS je vysoko
kompetentný, myslím si, že si rozumieme a vidím
v ňom záruku úspešného plnenia našich predsavzatí.
Veľkú pozornosť venujeme aj rokovaniam vedúcim
k možnostiam akreditácie nových oblastí – rozšírenie o nové činnosti. Okrem týchto aktivít obnovujeme činnosť SAR a pripravujeme po niekoľkoročnej
„odmlke“ aj aktív SNAS (22. – 23. 5. 2008 v Piešťanoch), na ktorom chceme získať v rámci výmeny
skúseností, poznatkov a potrieb akreditovaných subjektov ďalšie podnety na zlepšenie našej práce.
informácie
a MZ SR. Dnešná moja funkcia je prakticky s touto
podobná, rozdiel je však v tom, že riadim celý SNAS,
čo je náročnejšie.
• Aké povinnosti, resp. úlohy bude SNAS plniť
v tomto roku na medzinárodnej úrovni?
Čo sa týka úloh SNAS v medzinárodnej oblasti, je
potrebné spomenúť, že SNAS aktívne spolupracuje
v rámci členstva v EA, ILAC a IAF, ako aj v ich odborných výboroch. Počas roka sa naši pracovníci v zmysle
schváleného plánu zahraničných aktivít na rok 2008
aktívne zúčastnia zasadaní vrcholových orgánov uvedených organizácií, ako aj ich odborných výborov. Časť
našich akreditačných kapacít využijeme v zmysle pravidiel cezhraničnej akreditácie aj na zabezpečenie akreditačných služieb u akreditovaných zahraničných subjektov a záujemcov o akreditáciu. V rámci zahraničných aktivít zabezpečujeme pomoc v oblasti akreditácie aj v SNŠ (Spoločenstvo nezávislých štátov). Túto
pozíciu si samozrejme chceme udržať a v tomto roku
aj posilniť. Na budúci rok nás čaká reevaluácia, čo
znamená dôkladne sa pripraviť, aby sme si signatárstvo MLA a MRA úspešne obhájili. V tomto roku sme
tiež začali s aktivitami na obnovenie, resp. rozšírenie
spolupráce s ďalšími akreditačnými orgánmi štátov
EÚ.
Ďakujem za rozhovor, prajem vám v mene redakcie
i v mene svojom veľa úspechov v práci, radosti z jej
výsledkov i dobrých, ochotných a spoľahlivých spolupracovníkov.
Katarína Gacíková
1 - 2008
39
Značka kvality SK
Na Slovensku, ako aj v EÚ je zaistená vysoká miera spolupráce všetkých zainteresovaných inštitúcií a trvale sa usilujú o zvyšovanie dôvery spotrebiteľa k výrobkom, ktorým
bola národná značka kvality udelená.
Národný program podpory poľnohospodárskych výrobkov a potravín „Značka kvality SK“ vznikol v roku 2004.
Od 01.06.2007 sa realizátorom propagácie a marketingu
poľnohospodárskych výrobkov a potravín nielen so ZK SK,
Zavedenie značky bolo nevyhnutným predpokladom
udržania záujmu spotrebiteľov o tuzemské potravinárske výrobky aj po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Značka si svoju úlohu plní a pomáha zabrániť odlivu spotrebiteľov od kúpy kvalitných slovenských potravinárskych výrobkov.
Prostredníctvom marketingového prieskumu realizovaného v SR počas trvania veľtrhu Agrokomplex 2007
v Nitre a v obchodných reťazcoch TESCO, COOP,
HYPERNOVA a KAUFLAND sa získali dôležité informácie o postojoch spotrebiteľov ku kvalite potravín, ich
pôvode a „Značke kvality SK“. V súčasnosti má právo
značku používať 63 výrobcov pre 284 výrobkov. Zoznam
spoločností, ktorým bola udelená Značka kvality SK
v rokoch 2004 - 2007, sme uviedli v časopise v č. 3/2007.
Je potrebné zdôrazniť, že záujem výrobcov o udelenie značky sa zvýšil aj po spustení propagačnej kampane, ktorá
bola realizovaná v druhej polovici roku 2007, napriek prís-
Značka kvality SK Vám zaručuje kvalitné potraviny.
Viac ako 50 % spotrebiteľov Značku kvality SK pozná.
Viac ako 90 % spotrebiteľov si vyberá kvalitné potraviny.
www.land.gov.sk
40
1 - 2008
Výskumný ústav potravinársky v Bratislave
odd. Inštitút kvality
Tel.: 02/55566112
E-mail: [email protected]
Významnou úlohou, ktorou sa zaoberajú národné a európske rezortné inštitúcie agropotravinárskeho priemyslu,
je dbať na to, aby sa kvalita a bezpečnosť v čo najväčšej
miere premietla do konečného produktu. Spotrebiteľ sa
v súčasnosti čoraz viac zaujíma práve o tieto faktory.
ale aj výrobkov s chránenými označeniami EÚ, stal Výskumný ústav potravinársky. Činnosti súvisiace s propagáciou a marketingom vykonáva samostatné oddelenie – Inštitút kvality.
Informácie o propagácii a marketingu značky:
informácie
Tak ako v celej EÚ aj v Slovenskej republike patrí výroba
potravín k nosným odvetviam priemyslu. Vznik národných značiek v rámci celej EÚ prišiel s požiadavkou na
zaistenie vysokej úrovne ochrany zdravia a posilnenie
dôvery spotrebiteľa. V súčasnej dobe už nestačí len ponúknuť zdravotne bezpečné, plnohodnotné potraviny,
ale tiež poskytnúť jasné informácie o sledovaní kritérií,
na základe ktorých sa pre výrobky jednotlivé národné
značky udeľujú.
informácie
kov a potravín bol prezentovaný výrobkami Značky kvality
SK v oficiálnom stánku Ministerstva pôdohospodárstva SR
za aktívnej účasti aj spoločností, ktorých výrobky získali
Značku kvality SK v minulých rokoch. Cech pekárov a cukrárov regiónu západného Slovenska v spolupráci so Značkou kvality SK organizoval súťaž „O najlepší Bratislavský
rožok“ ako propagáciu kvalitných a tradičných pekárskych
výrobkov.
Spoločnosti, ktorým bola udelená Značka kvality SK
počas výstavy Danubius Gastro 2008:
nejšiemu posudzovaniu parametrov prihlásených výrobkov. Dôležitou časťou týchto zásad je požiadavka „nadštandardná kvalitatívna vlastnosť“ výrobku, ktorú výrobca
uvádza v technickej dokumentácii pri predkladaní žiadosti
o udelenie značky. Aj vďaka splneniu tejto požiadavky je
značka udeľovaná iba tým potravinárskym výrobkom, ktoré sú na kvalitatívne vyššej úrovni v porovnaní s obdobnými,
na trhu bežne dostupnými výrobkami.
Ako požiadať o značku?
Program podpory poľnohospodárskych výrobkov a potravín je otvorený všetkým výrobcom potravinárskeho priemyslu. Základným predpokladom úspešného splnenia podmienok vedúcich k udeleniu značky je dôkladné oboznámenie sa so „Zásadami pre posudzovanie a udeľovanie
„Značky kvality SK“ pre poľnohospodárske výrobky
a potraviny.“ Podrobnosti o zásadách možno získať na
stránke MP SR www.land.gov.sk/značka kvality. Následne je potrebné predložiť požadovanú dokumentáciu spolu
s prílohami.
Odborná komisia zložená z nezávislých odborníkov, zástupcov Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, MP SR,
Ministerstva zdravotníctva SR, VÚP a iných rezortných inštitúcií, odporučí ministrovi pôdohospodárstva SR udeliť
značku. Odborné posudky k prihláškam vypracúva VÚP.
Rok 2008 začal pre značku udeľovaním ocenení počas trvania medzinárodnej potravinárskej výstavy Danubius
Gastro, ktorá sa konala v dňoch 17. - 20. 01. 2008 v Bratislave vo výstavných priestoroch Incheba Expo. Značku udelila
výrobcom ministerka pôdohospodárstva SR Zdenka Kramplová.
Národný program podpory poľnohospodárskych výrob-
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
Agro Tami, s. r. o., Nitra
APIS, s. r. o., Veľké Kapušany
Hrádok Mäsokombinát, s. r. o., Lučenec
Humenská mliekareň, a. s., Humenné
Hydina ZK, a. s., Košice
IMPERATOR, s. r. o., Drietoma
Jozef Hatala Mäsovýroba, Kopčany
Levické mliekarne, Levice
Margita Ivánková, Pekáreň, Kopčany
Mecom, a. s., Humenné
Milk – Agro, s. r. o., Sabinov
MILSY, a. s., Bánovce nad Bebravou
Mliekoservis Slovakia, a. s., Zvolen
Novofruct SK, s. r. o., Nové Zámky
PERKINS, a. s., Poprad
Pivovary TOPVAR, a. s., Topoľčany
RISO – R, s. r. o., Rimavská Sobota
Ryba Košice, s. r. o., Košice
Slovenské pramene a žriedla, a.s., Dubové pri
Turčianskych Tepliciach
V dňoch 4. – 7. marca 2008 sa v Českej republike v Brne
uskutočnil jeden z najvýznamnejších potravinárskych veľtrhov v strednej Európe - SALIMA.
Zvláštna pozornosť sa venovala segmentu biopotravín, kvalitných potravín a ekologickému poľnohospodárstvu, keďže trendom posledných rokov je zmena stravovacích návykov populácie, čo súvisí so snahou o zdravý životný štýl.
Národný stánok prezentoval deväť výrobcov a samostatnú
expozíciu tvorili opäť výrobky so Značkou kvality SK. Práve
o tieto prejavil najväčší záujem počas svojej návštevy minister poľnohospodárstva ČR Petr Gandalovič, ktorého sprevádzala ministerka pôdohospodárstva SR Zdenka Kramplová.
Soňa Supeková, Vladimír Pasiar
Výskumný ústav potravinársky v Bratislave
1 - 2008
41
Slovenská spoločnosť pre kvalitu
v ďalšom funkčnom období v rokoch 2008-2010
informácie
Slovenská spoločnosť pre kvalitu si chce aj v budúcom volebnom období
udržať kredit centra iniciatív rozvoja kvality života na Slovensku
v najvšeobecnejšom zmysle slova. Ambíciou SSK je aktívne prispievať
k zvyšovaniu povedomia o kvalite medzi najširšími vrstvami obyvateľstva
a odbornej verejnosti uľahčovať prenos poznatkov z prostredia manažérstva
kvality, životného prostredia a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na
Slovensku i v medzinárodnom meradle.
11. marca 2008 zvolal výbor Slovenskej spoločnosti
pre kvalitu valné zhromaždenie svojich členov. Jeho
programom okrem iného
bola správa o činnosti za
volebné obdobie rokov
2005-2007 a voľby do výboru SSK na ďalšie trojročné obdobie.
SSK je pripravená naďalej aktívne pôsobiť pri príprave a realizácii Národného programu kvality SR na roky 2009-2013. Prioritou SSK v nasledujúcom
období je pôsobenie pri výchove študentov v oblasti kvality, združovanie
odborníkov s cieľom vytvoriť prostredie na výmenu skúseností a rozšírenie
kooperácie SSK s odbornými organizáciami Slovenskej republiky. Dôležitú
úlohu bude pritom predstavovať prezentácia informácií prostredníctvom web
stránky SSK. Zámerom členov výboru je však presun ťažiska kontaktov
s členmi viac k osobným stretnutiam. SSK je pripravená prostredníctvom združovania svojich členov do projektových tímov a konzorcií vo väčšom rozsahu zapájať sa do riešenia národných i EÚ projektov predovšetkým v tých
oblastiach, kde SSK pociťuje podstatné príležitosti na zvyšovanie kvality –
oblasť sociálnych služieb a verejnej správy.
Pre svojich členov chce SSK naďalej poskytovať osvedčený súbor služieb,
rozšírený o zaujímavé podujatia špecializovaného charakteru a služby, ktoré
by čo najlepšie vyhovovali požiadavkám našich členov a sympatizantom.
K tomu pripravuje výbor SSK v najbližšom období sériu osobných stretnutí
s vybranými zástupcami členov SSK z radov organizácií.
Valné zhromaždenie členov SSK zvolilo na najbližšie trojročné volebné obdobie výbor SSK v tomto zložení:
Slovenská spoločnosť pre kvalitu
Dolné rudiny 3
010 01 Žilina
Tel./fax: 041/7632632
E-mail: [email protected]
www.ssk.sk
Miroslav Hrnčiar – prezident
Ladislav Majchrák – viceprezident pre vzdelávanie
Milan Šesták – viceprezident pre rozvoj
Mária Gasperová – viceprezidentka pre projekty
Dagmar Bočanová – členka výboru
Miroslav Laluštiak – člen výboru
Iveta Paulová – členka výboru
Do nového volebného obdobia Slovenskej spoločnosti pre kvalitu si dovoľujem zaželať našim členom a priaznivcom v mene výboru SSK veľa úspechov
v práci a vzájomne veľa potešenia z citeľného a udržateľného zvyšovania
kvality všade vôkol nás.
Miroslav Hrnčiar
prezident SSK
42
1 - 2008
Skúšanie a certifikácia
15. – 16. apríl 2008, Hotel Patria, Štrbské Pleso, Vysoké Tatry
informácie
KVALITA - SKÚŠANIE - ZLEPŠOVANIE
Odborné fórum na výmenu informácií a praktických skúseností v oblasti akreditácie, poznatkov so zavádzaním integrovaného systému manažérstva v organizácii, manažérstva rizika,
ochrany a bezpečnosti pri práci a zmien obsahu
pripravovanej revízie radu noriem ISO 9000.
Výmena skúseností so zlepšovaním v oblasti manažérstva kvality s využitím moderných nástrojov, ako Balance Scorecard, Six sigma.
Priestor na výmenu informácií v oblasti skúšobníctva a certifikácie v súlade s legislatívou EÚ
pri preukazovaní zhody, certifikácie personálu
v skúšobniach a laboratóriách.
• Pozícia ÚNMS SR v oblasti zabezpečenia infraštruktúry kvality
• Revízia nového prístupu a predpokladané dopady
na skúšobnícky trh
• Aktuálny stav legislatívnych predpisov v SR v oblasti preukazovania zhody stavebných výrobkov
• Novela zákona o stavebných výrobkoch - jej prínos z pohľadu výrobcu DPS, a.s.
• Uplatňovanie európskych technických noriem
v procesoch preukazovania zhody u notifikovaných
osôb z pohľadu výrobcu
• Skúšanie a certifikácia v environmentálnych službách
• Zavádzanie systému riadenia BOZP v Slovenskej republike - Program Bezpečný podnik
MASM
Dolné Rudiny 3
010 01 Žilina
• Spokojnosť zákazníka - predpoklad posilnenia pozície
• Úlohy SNAS v roku 2008 z pohľadu medzinárodných a národných predpisov
• Certifikácia osôb v oblasti systémov manažérstva
• Produkty SÚTN v roku 2008
• Manažérske systémy - základ manažérstva rizika
v organizáciách
• Technické normy na systémy manažérstva kvality
a ich hospodárska hodnota v chápaní rozvoja
• Skúsenosti s aplikáciou požiadaviek na kompetentnosť skúšobných laboratórií do IMS v SLOVALCO, a.s.
• Procesne a zákaznícky orientovaná organizácia
• Balanced Scorecard – výkonnosť organizácie upriamená na dlhodobé ciele
Tel.: 041 – 76 323 62
Tel. a fax: 041 – 72 433 26
E-mail: [email protected]
www.masm.sk
1 - 2008
43
Certifikácia osôb
v oblasti manažérstva kvality
informácie
Jednou z hlavných foriem overovania
kvalifikácie personálu v oblasti systémov manažérstva kvality a environmentálnych manažérskych systémov je
jeho certifikácia akreditovanou organizáciou.
Certifikačný orgán pre osoby pri Slovenskej spoločnosti pre kvalitu - COPO
SSK získal akreditáciu od Slovenskej
národnej akreditačnej služby podľa
STN EN ISO/IEC 17024. Na základe
zhody s Harmonizovanou schémou
Európskej organizácie pre kvalitu –
EOQ získal aj Recognition certificate
EOQ, umožňujúci navrhovať certifikáty EOQ s celoeurópskym pôsobením
a ich akceptáciou.
O certifikáciu osôb v oblasti manažérstva kvality možno požiadať na COPOSSK, ktorá po úspešnom absolvovaní
skúšky udeľuje certifikáty v týchto
kategóriách:
QP
- profesionál kvality
QM
- manažér systémov kvality
QA
- audítor kvality
M-EMS - manažér environmentálnych manažérskych systémov
A – EMS - audítor environmentálnych
manažérskych systémov
Pred vlastným procesom skúšky na získanie certifikátu musí každý uchádzač
splniť základné podmienky týkajúce sa:
1. kvalifikačných požiadaviek
2. požiadaviek na vzdelanie a prax
Ako postupovať pri získaní certifikátu pre osoby?
Základnou podmienkou pre všetky kategórie certifikátov je splnenie kvalifikačných požiadaviek, predovšetkým
špecializovaného vzdelávania.
44
1 - 2008
V prípade záujmu uchádzač zabezpečí:
Certifikáty QM, M-EMS
a) podanie prihlášky na skúšku, ktorú získa elektronickou formou od
COPO SSK,
b) zaplatenie poplatku,
c) predloženie projektu, napr. rozpracovanie prvku SMK,
d) účasť na skúške, ktorá sa skladá
z písomného testu, obhajoby projektu a ústnej skúšky,
e) po úspešnej skúške odovzdá predseda skúšobnej komisie uchádzačovi certifikát.
Certifikáty QA, A-EMS
a) podanie prihlášky na skúšku, ktorú získa v elektronickej forme od
COPO SSK,
b) zaplatenie poplatku,
c) účasť na skúške, ktorá sa skladá
z písomného testu, simulovaného
auditu na predloženej prípadovej
štúdii a ústnej skúšky,
d) po úspešnej skúške odovzdá predseda skúšobnej komisie uchádzačovi certifikát.
Proces certifikácie sa v súčasnosti stáva nielen obvyklou požiadavkou zákazníka pri uzatváraní dohôd,
prostriedkom trvalého zlepšovania
podnikateľských aktivít, ale predovšetkým prostriedkom zvyšovania
konkurenčnej schopnosti každej firmy.
Ľubomír Bušfy
Vedúci certifikačného orgánu COPO SSK
COPO – SSK
Dolné Rudiny 3
010 01 Žilina
Tel./Fax: 041/7233014
E-mail: [email protected]
PROMĚNY EVROPY 2008
Současný globální svět vyžaduje stále naléhavěji systematická a synergická řešení v oblastech vědy a výzkumu,
podnikání, vzdělávání a společenské odpovědnosti organizací. Vždyť na základě bohatých praktických zkušeností je
již dostatečně známo, že každá jednostrannost a izolované vidění ve stále složitějším světě může znehodnotit výsledky i toho nejpoctivějšího snažení, vedoucího k podnikovému úspěchu, inovacím a konkurenceschopnosti.
Propojenost VaV, podnikání a vzdělávání
Letošní odborné fórum se uskuteční pod osobní záštitou premiéra ČR Mirka Topolánka a ministra MPO ČR Martina Římana. Konferenci by měl zahájit premiér ČR úvodním vystoupením na aktuální téma VIVAT – priorita premiéra.
V současnosti již můžeme postupně nahlédnout i do první pracovní verze programového rámce této konference a už jen letmý
pohled dává tušit mimořádně zajímavou „intelektuální hostinu“, neboť lze očekávat nejen vystoupení známých politiků,
špičkových profesorů a vynikajících manažerů z tuzemska i
zahraničí, ale i dalších osobností široké odborné a manažerské
veřejnosti. S některými aktéry i jejich tématy se můžete již nyní
seznámit na webových stránkách konference www. neweurope.cz. Z řady avizovaných vystoupení vyplývá, že systematické
a synergické propojení VaV, podnikání, vzdělávání a společenské odpovědnosti organizací, je konečně na programu dne
a právem lze proto očekávat širokou diskusi ze strany auditoria, podobně jako tomu bylo v minulém ročníku. Vždyť skutečný růst a následující úspěch vyžaduje často ze strany podniků
především značný vzdělanostní vklad, který se pravděpodobně
nevrátí dříve, než ve vzdálené budoucnosti – a za to, žel, dnešní
uspěchaná doba a netrpělivá podniková kultura nenabízí valnou odměnu a už vůbec ne ve formě očekávaných okamžitých
zisků, přestože řada odborníků z oblasti podnikového řízení se
otevřeně hlásí k premise, že řízení je přípravou budoucnosti.
Inovace jako vysoce tvořivé poslání inženýra, manažera,
podnikatele
Právě z výše uvedených důvodů věnuje řada příspěvků významnou pozornost otázkám zaměřeným do oblasti výchovy a vzdělávání pro inovace s cílem zvýšit inovační tempo, výkonnost
a konkurenceschopnost. Jednoduše řečeno – inovace jsou dnes
obecně vnímány jako klíč k úspěchu v podnikání. Technické
vzdělávání, jeho nová kvalita, spojená s praxí a výzkumem, by
mohla (a měla) hrát klíčovou roli na globální scéně, neboť pouze taková orientace vzdělávacích programů bude schopná pečovat o talenty, formovat jejich schopnosti, a konečně, být katalyzátorem tolik potřebných inovací.
informácie
O připravovaném, v pořadí již druhém ročníku mezinárodní
konference Proměny Evropy 2008 jsme vás informovali již na
podzim minulého roku (KVALITA č. 4/2007), kdy byla v tomto
kontextu nastavena klíčová programová témata. Připomínáme
jen, že konference se uskuteční v termínu 17. – 18. dubna v Praze
(opět v překrásných prostorách Kongresového sálu Nové radnice). Slavnostní večer proběhne tentokrát ve spolupráci s SP
ČR, MSF a ČMA při příležitosti jubilejního15. ročníku vyhlašování Manažera roku v paláci Žofín.
Jak vyplývá z řady současných statistických šetření, velkým
handicapem naší (tzn. české i slovenské) populace je kreativita,
která se spolu s inovacemi stává základním fenoménem budoucí prosperity a úspěchu. Běžná řešení už v konkurenčním boji
nestačí, protože je užívají všichni.
Je proto na místě položit si otázku, zda není zásadní chybou současných vzdělávacích programů dokonalá příprava úzkých specialistů na zvládnutí nejrůznějších modelových situací, když tyto nastávají stále méně a naopak, stále
více překvapují situace zcela nové a neočekávané? Celá plejáda příkladů z doby nedávno minulé (teroristické útoky, živelné katastrofy, korejská válka apod.) jednoznačně dokumentují, že klíčovým faktorem přežití v nepředvídatelných
a extrémních podmínkách je právě kreativita/tvořivost lidí.
A jelikož se dá předpokládat, že s touto dispozicí se rodí každý
zdravý jedinec a míra této schopnosti je dána jeho individualitou a výchovou, je podpora takovéto výchovy k tvůrčí práci,
která je nejen prostředkem k obživě, ale především způsobem
seberealizace a naplnění, novým úkolem naší společnosti s cílem
zvyšování inovací a potažmo i prosperity a konkurenceschopnosti našich podniků. Vždyť trvalá snaha o dosažení všeho
nového, lepšího, výkonnějšího a flexibilnějšího je spojena především se schopností člověka tvořit, s jeho schopností nejen
vymýšlet a snít, ale i se schopností tyto sny následně realizovat.
Vysokou cenu budou proto mít nově ty organizace, které prokáží vysoký kreativní a inovační potenciál svých zaměstnanců.
Zejména do takto orientovaných firem se pak vyplatí investovat
a proto je nejvyšší čas připravit pro tuto orientaci i nové manažery. Všechny v současnosti připravované nové vzdělávací
programy proto vyžadují výraznou a přímou orientaci na zvyšování sociálních kompetencí, pružnosti, adaptability, vynalézavosti, tvořivosti a iniciativy lidí směrem k větší otevřeností
k inovacím. A i o tom bude letošní ročník konference Proměny
Evropy 2008, na kterou vás, slovenské kolegy, srdečně zveme.
Růžena Petříková
ředitel společnosti DTO CZ, s.r.o.
1 - 2008
45
informácie
P o rra
a dens
o a vzdeláv
a n iie
e pr
a v e sy
nažér
a,
denstt vvo
a vzdeláva
prii výs
výstt a vbe a prípr
prípra
syss tému ma
manažér
nažérss t vva
a iin
n tte
e rrných
ných
r e ssp.
p. tr
a kv
alit
a v a per
sonálu a r
eali
záci
kvalit
alityy , prípr
prípra
personálu
a reali
ealizáci
zácia
trvv alého zlepšo v a n iia
a externých auditov kvality:
ISO 900
1: 2000; ISO 11400
400
1; VD
A 6.
1, QS 9000, ISO/TS 1169
69
49; nar
e HA
CCP;
9001:
4001;
VDA
6.1
6949;
narii a deni
denie
HACCP;
nažér
a.
egr
o v a ného sy
BS 8800/OHS
AS 11800
800
1; iint
nt
syss tému ma
manažér
nažérss t vva
8001;
ntegr
egro
8800/OHSAS
PRIPRA
V O VANÉ KURZY
PRIPRAV
Preškolenie manažérov pre systémy manažérstva
Systém manažérstva bezpečnosti informácií
Spoznajte systém manažérstva BOZP podľa OHSAS 18001
Príprava a simulačný tréning audítora na výkon externého auditu
Príprava a simulačný tréning audítora na výkon interného auditu
Štatistické metódy v kvalite I
QFD + FMEA
Manažér systému environmentálneho manažérstva
MASM ŽILIN
A
ŽILINA
VZDELÁV
ANIE
VZDELÁVANIE
e-mail: [email protected]
www.masm.sk
46
1 - 2008
28. – 30. 4. 2008
22. – 23. 4. 2008
05. – 06. 5. 2008
12. – 16. 5. 2008
20. – 23. 5. 2008; 17. – 20. 6. 2008
12. – 14. 5. 2008
15. – 16. 5. 2008
02. – 06. 6. 2008
MASM sy
alit
titin
n PORADENS
T VO
sysstém
témyy kv
kvalit
alityy Mar
Marti
PORADENST
e-mail: [email protected]
www.systemykvality.sk
4-2007
3-2007
2-2007
Scott, J.: ISO 9000 v službe. To čo je dobré, zlé a nepríjemné
Nenadál, J.: Vybrané metody a nástroje procesně orientovaného managementu jakosti
Šesták, M.: Sedem základných nástrojov kvality
Balek, J.: Metodologické aspekty kvality v príprave projektov
Helfer, D. – Fecková, V.: Slovensko podporilo rozvoj manažérskych systémov
v Kazachstane
Richtaríková, J.: Certifikácia systémov manažérstva kvality v ambulancii všeobecného
lekára
Šalgovičová, J. – Bílý, M.: Aj požiadavky na kvalitu certifikačných orgánov sa zvýšili
Paulová, I.- Mĺkva, M.: Princípy komplexného manažérstva kvality a ich aplikácia na
Slovensku
Čandík, M.: Organizačná kultúra a orientácia organizácie na potreby klienta
v zdravotníctve
Bušfy, Ľ.: Certifikácia odborníkov v oblasti manažérstva kvality
1/6-9
1/10-18
1/19-23
1/26-30
1/3132
Šesták, M.: Lean Six Sigma a štatistická regulácia procesov
Tošenovský, J. – Tošenovský, F.: Výpočet, hodnocení a snižování ztrát způsobených
překročením tolerančních hranic
Šatanová, A. – Nemec, J.: Zvyšovanie výkonnosti procesov v podniku
Srdošová, K. – Tomin, M.: Zlepšovanie kvality v automobilovom priemysle
Hrnčiar, M.: Service Level Agreement – nástroj garancie kvality poskytovanej služby
Bystrický, P. – Mičúchová, A. – Rajzák, P.: Audit ako nová povinnosť úradných veterinárnych lekárov
Gabryšová, M.: Péče o rodinu zaměstnanců jako součást kvality podniku
Bílý, M. – Šalgovičová, J.: Revízia noriem systému manažérstva kvality
2/6-12
2/13-16
1/34-35
1/36-38
1/3945
1/48-49
1/50
2/18-23
2/24-28
2/32-34
2/36-41
2/42-43
2/44-45
Dufinec, I. - Špak, K.: Optimalizácia auditu systému manažérstva kvality
Nenadál, J.: Plánování pro sebehodnocení – 1. časť
Šesták, M.: Určovanie priorít v projektoch Lean Six Sigma
Bendíková, L. – Helfer, D.: Nové trendy v EMAS
Mráz, I.: Hodnotenie výrobcov a dodávateľov značkových potravinárskych výrobkov
Mikulková, M.: Lojálny zákazník – cieľ každej organizácie
Vaňová, J.: Vplyv firemnej kultúry na angažovanosť a stabilizáciu zamestnancov
v podmienkach systému manažérstva kvality
Krajčíová, M.: Optimalizácia procesov a počtu zamestnancov metódou simulácie
Superková, S. – Pasiar, V.: Značka kvality SK
3/6-10
3/11-18
3/19-24
3/26-30
3/31-32
3/36-38
3/40-42
Šesták, M.: Identifikácia oblastí potenciálnych problémov na zadania projektov
Lean Six Sigma
Nenadál, J.: Plánování pro sebehodnocení – 2. část
Gottasová, R.: Skúsenosti s manažérstvom kvality a bezpečnosti produktov
v závode Nestlé Prievidza
Petříková, R.: Společenská odpovědnost, etika, ekologická ohleduplnost a trvale
udržatelný rozvoj
Meravá, M.: Metóda 5S a jej implementácia v praxi
Národná cena Slovenskej republiky za kvalitu 2007
Bušfy, Ľ.: Certifikácia osôb v oblasti manažérstva kvality
4/6-11
1 - 2008
informácie
1-2007
- obsah ročníka 2007
3/43-46
3/47-49
4/12-18
4/20-22
4/24-27
4/28-30
4/31-36
4/46-47
47
48
1 - 2008
Download

Content - Časopis KVALITA