PETRŽALSKÉ NOVINY
R
20. 4. 2012 • ročník 18 • číslo 8
20
Dvojtýždenník • Zadarmo
www.petrzalskenoviny.sk
Verejná diskusia
RIEŠME VECI SPOLOČNE
na tému: Koncepcia parkovania
v Petržalke
• výstavba nových parkovacích domov
• rezidenčné parkovanie
viac sa dozviete na stranách 12 a 13
Padni, komu padni
(O capoch a záhradníkoch)
É
V
O
N
Í
Rokovanie petržalských poslancov
Zasadnutie Miestneho zastupiteľstva
mestskej časti Bratislava-Pertžalka sa
konalo v utorok a v čase uzávierky PN
poslanci ešte rokovali. Vzhľadom na
bohatý program, závažnosť a dôležitosť jednotlivých bodov, ktorým sa poslanci venovali, k rokovaniu sa vrátime
podrobnejšie v nasledujúcom čísle PN.
E
L
PO
M
Pred dvoma týždňami sme v redakčnom článku
Stavba, ktorá provokuje, uráža, ponižuje a - triumfuje! poukázali na šestnásťročnú kauzu gýčovej stavby
na Betliarskej ulici.
Keď kočíkov
bolo viac ako áut
Možno uveriť tomu, že rovných dvadsať rokov (1978 – 1997) sa v Petržalke
nenarodilo ani jedno dieťa?
strana 7
A
koby zázrakom sa zmenila –
na „polyfunkčnú nebytovú budovu s doplnkovou funkciou bývania“.
Aj to ako výsmech bývajúcim na
Krásnohorskej ulici, pretože práve bývanie - byty a apartmány sú v nej prevažujúce, rozhodujúce, čiže nie je to
nič iné ako klasická bytovka. Navyše,
Petržalčanov bývajúcich tridsať rokov
v okolitých panelákoch pripravilo skolaudované betónové monštrum vari o
stovku pôvodných parkovacích miest.
Gorilí smrad prenikol z vládnych, parlamentných a partajných centrál už aj
do miest, mestských častí, sídlisk.
Čo Petržalke vnútiť
a čo jej nedať
Petržalka, a už sa to nielen zdá, sa
stáva smetiskom i žumpou pre fajnovú ľavú stranu Dunaja. Nie náhodou
volíme túto redakčnú verbálnu expresívnosť. Lebo ak treba kompenzovať
kadejaké developerské, privatizačné
alebo vraj reštitučné čudáctva až lotrovstvá, za ktorými sú v nejednom
prípade svojím hlasovaním niektorí či
mnohí poslanci mestského zastupiteľstva v jeho dvadsaťročnej samosprávnej genéze, je im Petržalka ako východisko z núdze - „poruke“. Je predsa
tam - na druhej strane. Predovšetkým
pokiaľ ide o predaje pozemkov na
konfrontačnú výstavbu proti vôli Petržalčanov, alebo na nikdy sa nekončiace nájmy, zámeny parciel kadekomu na kadečo a za kadečo. V tom je
Bratislava nenapodobiteľná (bez ohľadu na to, kto je primátorom a akého
zafarbenia je vládnuce zastupiteľstvo)
v porovnaní s ostatnými európskymi
metropolami, lebo tak sa navždy zbavovať majetku, ktorý patrí všetkým
obyvateľom mesta, vzbudzuje len na
čelo klopkajúci údiv a morálne (zatiaľ)
odsúdenie za toľkú trúfalosť jednovolebnej menšiny pár desiatok „vyvolených“ na úkor, okradnutie polmilió-
novej väčšiny Bratislavčanov, ktorí sa
tak stávajú len nemajetnými návštevníkmi vo svojom meste.
Vecne a adresne: Keď treba „riešiť“
náhradu za chátrajúce PKO v Starom
Meste, developerovi sa núka lízanie
majetkovo-územných rán aj na petržalskej strane Dunaja. Keď treba ratovať lúku, Kráľovú horu na Dlhých
dieloch, ponúka sa investorovi rovnaká, ak nie väčšia parcela v Petržalke.
A vskutku originálne - čo by raz malo
slúžiť Petržalčanom na rekreáciu
a oddych, dostane zrazu iný obsah.
Keď treba odtiahnuť zle zaparkované autá, odťahová služba ich trepe zo
Starého Mesta cez už aj tak preplnené
mosty do Petržalky na Macharovu
ulicu, odmenou je „pár strieborných“
ako nájomné za zasmradené parkovisko a nepriechodné ulice, nehovoriac o strate parkovacích miest pre
miestnych obyvateľov. Keď treba „vyčarovať“ pozemky raz pre budúcu konečnú električky v Janíkovom dvore
na konci Lúk, ako inak, poslanci priklepnú na zámenu realitnému vlastníkovi lukratívnu zem na dunajskom
nábreží. Až vlasy dupkom vstávajú,
keď spomenieme chránené územie
Pokračovanie na 5. strane ```
2 • 20. 4. 2012
PETRŽALSKÉ NOVINY
SÍDLISKO
Blíži sa uzávierka súťaže
Vážení priatelia písaného slova,
pripomíname vám, že sa blíži
uzávierka literárnej súťaže Petržalské súzvuky Ferka Urbánka 2012.
Svoje práce posielajte do 15. mája
2012 na adresu: Miestna knižnica
Petržalka, Kutlíkova 17, 851 02 Bratislava 5. Štatút súťaže a prihlášku
na stiahnutie nájdete na www.kniznicapetrzalka.sk. Záujemcovia si
ich môžu vyzdvihnúť vo všetkých
desiatich pobočkách knižnice v
Petržalke, na požiadanie ich zašleme aj poštou alebo e-mailom.
Zisťovanie o príjmoch a
životných podmienkach
Slovenská republika sa prostredníctvom Štatistického úradu SR
zapojila do zisťovania o tom, aké
sú príjmy a životné podmienky
domácností (EU SILC) v rámci
projektu európskych štatistických zisťovaní. Svojím obsahom
a zameraním nadväzuje na predchádzajúce zisťovania, ktoré sa
uskutočnili v rokoch 2005 až 2011.
Zisťované údaje umožňujú nielen analyzovanie životnej úrovne
domácností na Slovensku, ale aj
medzinárodné porovnávania Slovenska v rámci Európskej únie. V
roku 2012 vybrali takmer 6-tisíc
domácností z približne 300 obcí,
medzi nimi je aj Petržalka. Akcia
trvá do 30. apríla. Poverený pracovník - opytovateľ - je povinný
preukázať sa v domácnosti osobitným poverením. Podľa informácií
zo ŠÚ SR, všetky informácie a názory, ktoré domácnosť poskytne,
budú anonymné a použité výlučne na štatistické účely.
(SITA)
Pokladnice KZP ponúknu aj Ticketportal
Kultúrne zariadenia Petržalky v Dome kultúry Zrkadlový háj otvorili začiatkom apríla
novú pokladnicu
„Z
rekonštruovaný priestor pred vchodom
zodpovedá dnešným tren
dom pohodlia, estetiky a komunikácie medzi návštevníkom a našim pracovníkom,“
uviedol riaditeľ KZP Peter
Litomerický. Okrem novovybudovanej pokladnice s počítačmi a pripojením na internet za zhruba 10-tisíc eur,
sa investovalo aj do pokladnice v DK Lúky, kde kúpili
tlačiareň a zabezpečili internetové pripojenie v celkovej
investícii 800 eur. V oboch
pokladniciach je možné kúpiť
či rezervovať si vstupenky na
podujatia, petržalských kultúrnych domov (DK Zrkadlový háj, DK Lúky, CC Centrum, KD Slniečko). Už od
1. mája sa ponuka rozšíri aj
na všetky akcie, ktoré ponúka
sieť Ticketportal.
„Veríme, že novinky, ktoré prinášame, Petržalčania
ocenia a využijú ich na pohodlnejšiu rezerváciu a nákup vstupeniek na kultúrne,
P
o predchádzajúcich piatich ročníkoch, keď vysoký štandard poskytovaných
služieb zaradil bratislavskú
mestskú pláž s návštevnos
ťou v jej histórii takmer 600tisíc ľudí na 4. miesto v Európe, zmluva o spolupráci
s mestom stratila platnosť.
Na rokovanie mestského za-
V Petržalke môžeme začať veľké upratovanie. Mestská časť pripravila
pre potreby obyvateľov veľkokapacitné kontajneri, ktoré rozmiestni na
60. miestach podľa časového harmonogramu:
4. máj (piatok)
Haanova 11-21
Nám. hraničiarov medzi 13-21
Nám. hraničiarov medzi 8/A -10
Gessayova medzi 33-25
Osuského 22-24
Hrobákova 1-7
Ambroseho 9-19
Romanova medzi 19-21
Romanova medzi 40-42
Rovniankova 2-4
11. máj (piatok)
Holíčska 7,12
Holíčska 48
Brančská 11 alebo Smolenická 1
Smolenická 16
Budatínska 7
Budatínska 16
Budatínska 67-69
Lietavská 7-9
Lietavská 14
Znievska 9
Autor a foto (ld)
Otváracie hodiny pokladnice v DK Lúky
Ut – Pia:
16.00 – 20.00
Ne:
17.00 – 20.00
Tel: + 421 2 63 835 404, [email protected]
Obľúbená a vyhľadávaná Magio pláž si za krátky čas trvania
našla svojich priaznivcov.
Fotografia z výstavby
Magio pláže
(archív redakcie PN)
jatiach KZP a Ticketportalu,“
dodal P. Litomerický.
Otváracie hodiny pokladnice v DK Zrkadlový háj
Po – Pia:
12.30 – 20.30
So-Ne:
2 hodiny pred podujatím
Tel: + 421 2 68 299 225, [email protected]
Magio pláž ďalších päť rokov
Jarné čistenie Petržalky
27. apríla (piatok)
M. C. Sklodowskej 31-41
A. Gwerkovej 1
Medveďovej medzi 18-22
Mamateyova medzi 3-5
Pankúchova medzi 3-5
Blagoevova 2
Šustekova 1-7
Mlynarovičova medzi 12-14
Lachova medzi 19-21
Furdekova medzi 15-17
spoločenské a športové podujatia, ako aj na získanie kompletnejších informácií o podu-
stupiteľstva bol preto 1. marca
predložený návrh na prenájom parciel na projekty Magio pláže. V minulosti sa na
základe zmluvy spoločnosť
Slovak Telekom podieľala na
revitalizácii Tyršovho nábrežia vybudovaním detského
ihriska, odstránením starých
a osadením nových lavičiek,
smetných košov atď. Zmluva
bola výhodná pre obidve strany. Telekomunikačná firma
si uskutočňovala svoje marketingové zámery, mestská
časť mala síce vyššie výdavky
spojené s údržbou Sadu Janka
Kráľa, ale získala na svojom
území detské ihrisko a ďalšie
zariadenie slúžiace obyvate-
18. máj (piatok)
Znievska 26 – DSS
Beňadická 1
Šášovská 2 alebo Beňadická 36
Vígľašská 19-21
Jasovská 25
Ľubovnianska 14
Krásnohorská 9-11
Krásnohorská 20
Bzovícka 14-16
Humenské námestie 7-8
25. máj (piatok)
Hrobárska ul. pri cintoríne
Kopčianska 88
Kežmarské námestie
Pečnianska 7-9-11
Gercenova medzi 23-27
ľom. No a obyvatelia? Tí získali najviac. Z málo využitého
priestoru získali atraktívny
priestor na oddych, šport,
kultúru a relax.
Návrh na prenájom bol
pre niektoré sporné otázky napokon schválený až na
nasledujúcom zasadnutí zastupiteľstva – 29. marca. Čas
medzitým využila mestská
časť na stretnutie s predstaviteľmi spoločnosti Slovak
Telekom na rokovanie o
podrobnostiach zmluvy.
Obyvatelia Petržalky, ale aj
celej Bratislavy a jej návštevníci, sa tak môžu tešiť, že od
1. júna do 9. septembra nasledujúcich 5 rokov môžu navštíviť bratislavskú Magio pláž
na Tyršovom nábreží.
Stanislav Fiala,
poslanec mestského
zastupiteľstva
Vilova 31-33
Röntgenova 2-4
Pečnianska 31-33
49. Wolkrova 11-13 parkovisko
50. Pifflova 9-11
1. jún (piatok)
Macharova 3-7
Černyševského medzi 21-23
Jungmannova 8-10
Ševčenkova 2-4
Belinského medzi 16-18
Fedinova 2-8
Švabinského 10 parkovisko
Hálova 11 parkovisko
Tupolevova medzi 14-16
Markova 3-5
(SITA)
PETRŽALSKÉ NOVINY
Na nových lavičkách sme ani
Na Zelený štvrtok predpoludním pokračovali
pracovníci miestneho
podniku Verejnoprospešných služieb
Petržalka v osádzaní
nových lavičiek
a odpadkových
košov pozdĺž Chorvátskeho ramena
v úseku ŠevčenkoNásledne mali VPS-kári
va – Hálova.
pokračovať v osádzaní popri
N
ovinka však nevydržala
ani do druhého dňa. Zatiaľ neznámi páchatelia všetky
lavičky a koše z betónu vytrhli a
nechali pohodené bokom.
20. 4. 2012 • 3
S TA L O S A
ramene ďalej, a to v časti od
Bosákovej k Rusovskej ulici - Jantárovej ceste a z druhej strany Lachovej, kde malo pribudnúť 8 lavičiek a 5
košov. V prácach však pokračovať nebudú, pretože treba
nesedeli!
opraviť zničené. Okrem toho
niekto ukradol nové odpadkové koše na uliciach Vígľašská
a Krásnohorská. Nový vybavenie v rámci celého projektu
Životné prostredie a relax je
viac ako 20-tisícová investícia
z rozpočtu mestskej časti.
Nejde o drobné finančné
záležitosti a záleží nám na vypátraní sabotérov, ktorým nič
nehovorí príjemnejšie a čistejšie prostredie v Petržalke. Prípadom sa už zaoberá polícia,
ktorú mestská časť Petržalka k
prípadu privolala.
Mária Grebeňová-Laczová
foto VPS
Vybrali sme z pošty
A je vymaľované!
Filip a Táňa: - S priateľkou sme
stálymi návštevníkmi Sadu
Janka Kráľa. Chodíme tam študovať, pripravovať sa na skúšky, alebo s kamarátmi len tak
relaxovať na deke, na trávniku.
Chcel by som sa mestskej časti
poďakovať za možnosť tráviť
voľný čas v tomto krásnom
parku a chcem tiež oceniť aj
to, akým spôsobom sa stará o
toto historické miesto. Veľmi
sa mi páči udržiavanie čistoty
a poriadku v parku, teda, až na
pár rozbitých lavičiek.
Peter Kováč: - Donedávna som
dosť často frflal na to, že keď
idem na prechádzku popri Chorvátskom ramene, nemám si kde
odpočinúť – sadnúť. Predsa len,
mám sedemdesiatosem rokov
a nohy mi už tak neslúžia. Pred
Veľkou nocou som si to namieril
znovu k ramenu a takmer mi vypadli oči. Lavička! Došiel som až
k nej – ešte na nej svietilo upozornenie, na ňu nemáme sadať,
tak som ju len potľapkal a až
smiešne sentimentálne som si
pod nos zahundral: dobrý deň,
lavička. Som rád, že žijem v Petržalke, povedal som susedovi. Už
aj tu je čisto, kultúrne... Smial sa
v každom čísle PN sa dočítam,
kde a čo urobili pracovníci VPS.
Vám sa to zdá dosť – mne málo.
Nie je to veľa príležitostí oddýchnuť si, resp. udržiavať čistotu tým,
že by sme mali kam odhodiť od-
[email protected]
mi: Uvidíš zajtra, tie tvoje lavičky
budú zdemolované – a bude
vymaľované! Neveril som. Na
druhý deň som znovu kráčal k lavičke. A veru – bolo vymaľované!
Ktosi ju vytrhol z betónu. Môže
toto spraviť normálny človek?!
Ak sa podarí zistiť, kto to urobil,
veľmi pekne vás prosím, uverejnite jeho fotografiu ako výstrahu,
nech ľudia spoznajú vandala!
Simona Vozáriková: - Takmer
padky. Pár osadených košov a lavičiek to nezachráni.
Ondrej M. – Všimol som si, ako
pekne vyčistili „vépéeskári“ okolie za naším domom. Prerezali
a upravili kríky, vyzbierali pod
nimi smeti a dočista vyhrabali.
Vďaka im, nemajú to s nami, neporiadnikmi, jednoduché.
Jaroslav Strž: - Som rád, že ste
napísali o kontajnerových prístreškoch a o tom, aké majú domové
samosprávy možnosti, ak by
chceli už existujúce opraviť, resp.
nové postaviť. Pokiaľ totiž nebudeme mať kontajnery pod strechou, vietor vždy smeti rozfúka
po okolí a nepomôžeme si.
N. S. – Chcela by som sa zmieniť o neporiadku okolo Veľkého
Zemníka. Je to obľúbené miesto na piknik. Ľudia zásadne po
sebe neodpratávajú, nanajvýš
svoj odpad zabalia do igelitky
a nechajú ju tam. Nakoľko všetci prichádzajú autom, myslím,
že nie je problém vziať ju so
sebou.
príspevky sú krátené
Spýtali ste sa
Problém
Modrý dom
Chcem využiť príležitosť a
znovu napísať o problematike tzv. Modrého domu na
Čapajevovej ulici. Syn býva
oproti a bude splácať hypotéku ešte asi 30 rokov a pozerať sa na ten neporiadok, čo
tam neprispôsobiví občania
spravili. Hlavne, že sú umiestnení vedľa Zberného dvora.
Neviem, koho to bol nápad
ich tam umiestniť, ale mal by
sa snažiť ich odtiaľ čo najskôr
presťahovať, aby neznepríjemňovali a neohrozovali, špinou, prostitúciou, a prepadmi
životy riadnych občanov.
Nech si to niekto vyskúša či
pôjde tadiaľ večer domov,
alebo zaparkuje auto v ich
blízkosti. Pustí deti na dvor?
Píše sa, čo všetko sa urobí pre
mladých Petržalčanov, ale
toto je namierené proti nim.
Kto potom ostane v tej Petržalke nakoniec bývať?
Anna Ďurčová
Odpoveď starostu Bajana:
- Uvedomujeme si, že situácia
v tejto lokalite je neúnosná aj
vzhľadom na skutočnosť, že
tam bývajúci ľudia si nevážia
poslednú šancu, ktorú dostali, som rozhodnutý navrhnúť
poslancom tzv. definitívne
riešenie s cieľom Modrý dom
zbúrať, resp. zrevitalizovať na
iný typ bývania a súčasným
nájomcom (aj to len tým,
ktorí sú schopní vôbec niečo
platiť) ponúknuť iný typ bývania (možno kontajnerové).
O tomto zámere som už informoval aj pána primátora,
pretože ide aj o spoluvlastníctvo hlavného mesta.
4 • 20. 4. 2012
S P R AV O D A J S T V O / I N Z E R C I A
Pred uzávierkou
Jokerit musí vyhrať
V sobotu 21. apríla o 11. h na
Tematinskej ulici v Petržalke
sa uskutoční tretí štvrťfinálový
zápas hokejbalovej play-off
extraligy Jokerit Petržalka –
HBK Nitrianski Rytieri Nitra.
Stav série je 0:2, takže ak chce
ešte Jokerit pomýšľať na postup, tak musí bezpodmienečne vyhrať nad prvým
mužstvom po základnej časti.
(mv)
Poďakovanie
My, rodičia druhákov zo ZS
Dudová, by sme chceli vyjadriť prostredníctvom Petržalských novín vďaku pani učiteľkám za nevšedný zážitok,
ktorý zažili počas podujatia
NOC V ŠKOLE.
Jánošová Nora
Dni otvorených dverí
Inzercia
samosprávy
Tretí aprílový víkend v hlavnom meste bude
patriť aj tento rok podujatiu Bratislava pre
všetkých - Dni otvorených dverí samosprávy.
V
tento deň otvoria
mestské
organizácie svoje brány bezplatne
pre všetkých návštevníkov. Rovnako to bude aj
v Mestskom divadle P. O.
Hviezdoslava na Laurinskej ulici, ktoré venuje
nedeľu (22. apríla) deťom.
Najmladších návštevníkov
pozýva divadlo o 10. h do
interaktívneho Batolária.
V divadelnom bufete si na
mäkkých vankúšoch budú
môcť deti užiť veselé predstavenie, počas ktorého sa
môžu váľať, šantiť. Predstavenie je pre deti do troch
rokov a tvorí ho mozaika
zvukov, pohybov, hlasov
a hudby. Starším deťom sú
od 11. h vyhradené legendárne Čapkove Rozprávky
o psíčkovi a mačičke Bábkového divadla na Rázcestí.
Záverečným
predstavením Dňa otvorených dverí
v Mestskom divadle P. O.
Hviezdoslava bude o 14. h
rozprávka Tri prasiatka režiséra Petra Mankoveckého. Viac informácií možno
nájsť na webstránke divadla - http://www.mestskedivadlo.sk.
(SITA)
Centrál otvoria v máji
Multifunkčný komplex v blízkosti Trnavského mýta otvoria
už v máji. Ponúkne 140 obchodov, jeho súčasťou bude
zelený park s rozlohou 6-tisíc
m3 na streche, detský kútik s
vonkajšou zeleňou terasou či
25-metrový antikorový plavecký bazén so šiestimi plaveckými dráhami.
(SITA)
Riešenie zdravotných problémov
novým spôsobom
Centrum Komhelp poskytuje vyšetrenie novým biorezonančným skenerom DIACOM v cene 15 €, ktorý dokáže odhaliť
skryté príčiny zdravotných problémov. Odborné vyšetrenie nájde
ložiská baktérií, vírusov, borélií, helicobactera, mykóz, parazitov atď.
v jednotlivých orgánoch. Navrhneme vám terapiu biopreparátmi
novej generácie, ktoré tieto záťaže odstraňujú. Bezbolestné vyšetrenie je vhodné aj pre deti a citlivé povahy.
Vysokoúčinná pomoc pri všetkých problémoch vrátane najťažších.
Info: 0910 939 512
Šaty na
1. sväté prijímanie
Svadobka
Lachova 30, BA
kontakt: 0902 137 475
KUPÓN
-30 %
ZĽAVA
www.komhelp.meu.zoznam.sk
KURZY
plávania od 4 rokov
v Petržalke
na ZŠ Pankúchova 4
a ZŠ Holíčska 50
Kontakt 0905 620 679
REALITNÁ KANCELÁRIA
S NAJVÄČŠOU PONUKOU
BYTOV V PETRŽALKE
www.mrkretex.sk
TEL: 63453910,
0907772623,
0905606016
LIEČENIE
2 % pre prírodu
Chránime prírodu už 15 rokov.
Pomôžte nám pokračovať.
Bratislavské regionálne
ochranárske združenie
občianske združenie
č. účtu: 4060012108/3100
Godrova 3/b, 811 06 Bratislava
IČO: 31771815
www.broz.sk
Piešťany - VKÚ
Predám za výhodnú cenu
veľmi málo používaný detský
kočík zn. ESPRIT Trio Vegas, fialovo-béžovej farby, trojkombinácia vrátane autosedačky.
Kočík je ešte v záruke.
Kontakt: 0905/470756, resp.
[email protected]
www.osetrovaniedoma.sk
MATÚŠ Oprava chladničiek
a mrazničiek. Tel.: 0905 616 431
Glazúrovanie vaní
Tel.: 0905 983 602
Kúpim za najvyššie ceny
obrazy od významných
slovenských, českých a iných
maliarov, starožitný nábytok,
hodiny, porcelán a iné.
Platím okamžite. Tel.: 032/65
284 92, 0905 409 972.
E-mail: [email protected]
com Adresa: Akant, Jilemnického 15, 911 01 Trenčín
KÚPIME byt v Petržalke, aj
zadlžený tel.: 0917 708 319
ZNALECKÉ POSUDKY
rýchlo, výhodne,
tel.: 0905 606 016
STOMADENTIK s.r.o.,
Tematínska 10. Tel.: 63821034,
M: 0949 701 935
JÁN POLÁK vodoinštalácie,
údržba. Tel.: 0905 627 321
web: www.studiobellani.sk
e-mail: [email protected]
KADERNÍCTVO
AKCIA!
svadobné a
spoločenské účesy
odNECHTOVÝ
15 do 30 DESIGN
eur
PEDIKÚRA
Pedikúra - 11 eur
Cena pre dôchodcov
10 eur
NECHTOVÝ DESIGN
ZDOBENIE ZDARMA
LOGIÍ
KOZMETIKA
BEZRÁMOVÝ SYSTÉM
od 120 €/m2
s montážou a DPH
Miestna knižnica Petržalka
a Bratislavské regionálne ochranárske združenie
pozývajú na slávnostnú vernisáž výstavy
poistenci sk. B od =13 €
Relax/Universall - Pass
7 dní/ 10. proc. = 149 €
Kontakt: 0903 405154
tel./fax:033/7628387
e-mail:
[email protected]
www.apthous.eu
Otvorené:
Po - Pi: od 9.00 - 19.00 h
v sobotu: od 8.00 - 13.00 h
ZASKLIEVANIE
www.logie.sk
POZVÁNKA
Rovniankova 4
(terasa za DK Zrkadlový háj)
Japonská manikúra
13 eur
mobil: 0905 435 187
www.
orcabratislava.sk
PETRŽALSKÉ NOVINY
Život hraboša severského panónskeho v mokradiach Podunajska.
Svadobné a
spoločenské líčenie
od 10 do 15 eur
Tetovanie obočia
80 eur
KONTAKTY
Kaderníctvo
Katka mobil: 0905 156 765
Janka mobil: 0903 191 885
Kozmetika
Otvorenie výstavy bude 24. apríla o 14. h
v priestoroch knižnice na Prokofievovej ul. č. 5.
Ľubka mobil: 0907 556 758
Je to sprievodná akcia kampane Les ukrytý v knihe. Expozíciu tvoria viaceré
interaktívne prvky, napr. model potravinového reťazca, veľké puzzle, imitácia
hrabošej nory, magnetická tabuľa s tvorivou hrou atď., ktoré predstavujú život
vzácneho obyvateľa mokradí Podunajska – severského panónskeho.
Albína mobil: 0903 390 913
Pedikúra
Nechtový design
Lenka mobil: 0907 385 932
PETRŽALSKÉ NOVINY
20. 4. 2012 • 5
MÍNOVÉ POLE
Padni, komu padni
(O capoch a záhradnÍkoch)
```Pokračovanie z 1. strany
Pečnianskeho lesa, z ktorého
ministerský úradník odkrojil 24
ha, aby ich vymenil za rovnaké
veľké územie v Šiatorskej Bukovinke v okrese Lučenec.
Ale keď príde reč na električku v Petržalke, ozýva sa staromestské i župné proti. Keď
mala vyrásť na petržalských
Janíkových roliach multifunkčná a hokejová hala, zburcovali sa stranícke tantamy proti
nej, keďže bola personifikovaná
až kriminalizovaná. A tak pre
istotu a škodoradosť - nestojí
multifunkčná hala. Nestojí však
ani, inou partajou pred rokom o
takomto čase sľubovaný, národný futbalový štadión. Ešteže na
9-hektárovom župnom pozemku je buriny až-až. Nemal by ho
vlastník aspoň pokosiť? Predsa vlastníctvo zaväzuje, tak to stojí
aj v ústave.
Mínové pole na Daliborovom námestí
Náš redakčný kolega, fotoreportér Miro Košírer sa záslužne
venuje vojenským bunkrom.
Aby sme nezabudli na minulosť.
V Petržalke však máme súčasné
míny. Sú to už práve realizované
alebo pripravované stavby, ktoré
nie sú v súlade s vôľou mnohých
Petržalčanov, ale proti ich vôli.
Tí nemajú ani meče, ani fúru
peňazí, ani kontakty, majú len
jediné: istú mieru trpezlivosti a
hranice tolerantnosti. Petržalka
patrí svojou hustotou obyvateľstva spolu so Starým Mestom
medzi „najhustejšie“. Vniesť do
stiesnených priestorov ďalšiu
stavbu, znamená komplexnú
záťaž celého prostredia. Je iróniou, ak developer rutinne zdôvodní svoj zámer formulkou,
že novostavbou sa zvýši kvalita
života obyvateľov okolia, keď je
to presne naopak...
Pohostinstvo Lipa na Daliborovom námestí postavili v
roku 1965. Teda ešte skôr, ako
zmietli z povrchu zemského
niekdajšiu najväčšiu dedinu v
Československu - Petržalku.
Pohostinstvo bolo skôr, ako sa
začali vytínať marhuľové sady.
Tam chodili domáci zapíjať
žiaľ a stratu domova. Lebo naozaj prišli o domy. Bez nostal-
gie: do Lipy tiež chodievali na
pivo katedristi, vysokoškoláci,
ktorí raz za týždeň rukovali v
plsteňákoch do petržalských
kasární na bigošský, tankový
či ženijný výcvik ako budúci
vojaci - absolventi. Ak sa neskôr stali obyvateľmi už novej
Petržalky, zašli si po rokoch
do Lipy, aby ukázali niekdajšiu
mladosť svojím deťom, novej
generácii Petržalčanov. Lipa je
polstoročnou históriou súčasníkov. Nie je múzeom. Ale Lipa
už nemá byť. Má dopadnúť, či
skôr spadnúť ako tie petržalské
marhuľové sady. Má tam vyrásť
nie strom, ale citujme z územného rozhodnutia petržalského
stavebného úradu spred dvoch
rokov- Energeticky úsporný
polyfunkčný bytový dom Lipa.
Keď sa povie - už iná Lipa
Aj v tomto prípade platí to
známe, že každý investor si dovolí len toľko, koľko mu dovolia
tí, ktorí majú v právomoci rozhodnutia, v rukách pečiatky, a
najmä počúvajú tých, ktorí ich
do rozhodovacích funkcií zvolili, teda občanov, voličov.
Začiatok je zvyčajný. Štichpróba. Vytypuje sa priestor,
zistia sa vlastnícke vzťahy, možnosti čo zaberie a presvedčí.
No len nech nikto nechce v
týchto zlých energetických časoch energeticky úsporný polyfunkčný bytový dom. Skvelý
názov projektu - energie sú drahé, úspory treba, polyfunkčne
znamená viacvyužitie, viacúčelovosť. Najmä ak to všetko
podporí citát H. Scheera, generálneho predsedu Svetovej rady
pre obnoviteľné zdroje energie:
„Globálna civilizácia môže
uniknúť život ohrozujúcej pasci fosílnych palív iba v prípade
razantného prechodu na obnoviteľné a trvalo udržateľné
zdroje...“
A prečo takýto energeticko-úsporný objekt? Práve tu,
na mieste polstoročného pohostinstva Lipa? Kde je už aj
tak husto? Žiadateľ o stavbu a
architekt stavby v jednej osobe
sa netajil výhodnosťou, v brožúre ateliéru z roku 2009 o situovaní stavby sa o. i. uvádza, že
Zo stretnutia poslancov a občanov pred Lipou
stavebný pozemok je v dotyku
s celometským centrom BA, s
pešou dostupnosťou 20 min. do
historickej časti Starého Mesta;
je umiestnený priamo na pešej
zóne tzv. Petržalskom korze,
uprostred vnútrobloku jestvujúcej zástavby Dvory 4. Zdôrazňuje sa blízkosť železničnej
stanice Petržalka - Viedeň, k administratívnym - Digital Park a
obchodným centrám - Aupark.
Neposlednou výhodou je ľahká
dostupnosť do Sadu Janka Kráľa, dunajská hrádza a rekreačno-relaxačný areál Draždiak…
No, nekúp to! Developersky:
No, nepostav to!
Ak doteraz protestujúci obyvatelia celkom nechápali, prečo práve tu má stáť iná Lipa,
možno po týchto riadkoch im
je to jasné. Potom stačí už len
ukladať dej: 4. augusta 2008
požiadala eseročka PROEFEKT petržalský miestny úrad
o vyjadrenie k architektonicko-objemovej štúdii stavby
Polyfunkčný bytový dom Lipa.
Stručne: 5 nadzemných podlaží, jednopodlažná podzemná
garáž s 55 parkovacími miestami, 35 bytov a priestory pre
obchod a služby. Byty na poslednom podlaží sú ustúpené a
majú terasy. Komisia odporučila
štúdiu schváliť, iný názor malo
oddelenie životného prostredia.
Nesúhlasilo s návrhom štúdie,
keďže v dotknutom území sa
nachádza vzrastlá zeleň vysokej
hodnoty, ale tiež aj z dôvodu záberu zelene pre rampu do podzemnej garáže. Ibaže takto pripravené nesúhlasné vyjadrenie
mestskej časti k štúdii stavby sa
nepodpísalo. Po rokovaniach s
jej žiadateľom 8. októbra 2008
(teda v minulom volebnom
období) mestská časť vyjadrila
súhlas s podmienkami. Preskočme niektoré dátumy až po
24. máj 2010, keď stavebný úrad
vydal územné rozhodnutie na
stavbu Energetický úsporný polyfunkčný bytový dom Lipa Bratislava, Petržalka, Daliborovo
námestie. Nasledujú vyjadrenia
k dokumentácii pre stavebné
povolenie, k tomu rôzne podmienky, doplnenie a napokon
urgovanie investora z marca a
apríla t. r. A už to beží…
Pokračujeme spravodajsky:
12. 4. sa uskutočnilo stretnutie
miestnych poslancov a pracovníkov petržalského MÚ priamo
na mieste (Daliborovo nám. pri
ZUŠ a pohostinstve Lipa), kde
prednosta M. Štefánik oboznámil prítomných so základnými
faktmi plánovanej investície a
odpovedal na otázky poslancov. Poslankyňa Ľ. Farkašovská
upozornila, že výstavba môže
ohroziť aj jediný organ ZUŠ nachádzajúci sa v Petržalke, ktorý
je inštalovaný na priľahlej stene
novostavby. Poslanci sa zaujímali o počet nových bytových
jednotiek v dome, nových parkovacích miest, pohyb ťažkých
automobilov počas stavby objektu, o majetkové vzťahy k dotknutým pozemkom aj o možnosť nesúhlasiť s prenajatím
pozemkov a vyžiadali si pripraviť materiál o investícii na májové rokovanie zastupiteľstva.
Petržalku? Áno!
Modernú, tolerantnú
Príbeh sa neskončil. Je ešte
len na začiatku. Výrečnejšie
povedané slovami starostu V.
Bajana: „Neviem si predstaviť,
aké dôvody mohli viesť bývalé
vedenie hlavného mesta k vy-
daniu súhlasného stanoviska
k umiestneniu stavby a predošlé vedenie mestskej časti k
podpísaniu územného rozhodnutia k tejto stavbe v tomto stabilizovanom obytnom území.“
Petržalka nechce byť skanzenom zovretým v obruči 30- a
viacročných panelákov, aj keď
sa obnovou farebne prebúdzajú
do života. Petržalka neodmieta
vežiaky ani experimenty v architektúre. Petržalčania si za tie
novodobé desaťročia užili pejoratív až-až. Novopetržalčania
prechovávajú úctu k Staropetržalčanom, ktorým nechtiac
vzali ich pokojný vidiecky domov. To počiatočné napätie
z oných rokov už našťastie pominulo. Nech nám tu nik nezasieva nové sváry, nepodsúva
iné prieky. Z veľkých či malých
politikov, z megadeveloperov
či šťastie skúšajúcich investorských trpaslíkov so základným
imaním. Každý, kto do Petržalky vstúpi, alebo chce v nej niečo urobiť i zarobiť, áno, zarobiť,
by to mal robiť v zhode s ostatnými. So susediacou väčšinou.
Tej je 120-tisíc. Petržalka sa nesmie stať pre sólokaprov zlatou
baňou ani dojnou kravou. Chce
byť moderná a vie byť tolerantná. Práve tolerantnosť, úcta a
pokora nie sú v tejto mestskej
časti synonymami bezočivosti,
nadutosti, sebectva. Kto má
také zmýšľanie a taký popletený slovník, nech potom do
Petržalky ani nevstupuje. Nech
by mal hocijakú moc peňazí,
akékoľvek známosti, bohorovnejšiu pozemskú funkciu.
A za rohom, škľabiac sa, rozdával karafiáty.
Redakcia PN
foto archív
6 • 20. 4. 2012
PETRŽALSKÉ NOVINY
RODINA
Staňme sa dvojjazyčnou rodinou!
Koncom minulého roku odštartoval pod taktovkou Univerzity la Sapienza v Ríme a Univerzity
Edinburgh dvojročný medzinárodný výskumný projekt Staňme sa dvojjazyčnou rodinou, ktorého partnerom na Slovensku je Materské centrum Budatko. Bližšie o projekte, ktorý sleduje
125 rodín v 5 európskych krajinách, sme sa zhovárali so Zlaticou Jursovou z MC Budatko.
Čo to znamená byť dvojjazyčnou rodinou?
Vo všeobecnosti ako dvojjazyčnú rodinu vnímame tú, v
ktorej sa každodenné skúsenosti žijú v
dvoch jazykoch. Ide buď
o prípad, keď rodina rozpráva
iným jazykom ako spoločnosť,
v ktorej žije, alebo niektorí členovia rodiny rozprávajú jedným jazykom (matka a
deti) a ostatní komunikujú v
inom jazyku (otec).
Ako sa rodina môže stať
dvojjazyčnou?
V našom projekte sme dali možnosť bežným rodinám
stať sa dvojjazyčnou pomocou
naratívneho formátu. Členovia rodiny majú denne venovať aspoň 20 minút odporúčaným spoločným aktivitám.
Medzi také môžeme zaradiť
dramatické stvárnenie príbehu, spievanie a tancovanie,
pozeranie animovaných príbehov na DVD, čítanie e-knižky, hranie bábkového divadla,
nahrávanie a posielanie odkazov iným rodinám, vytvorenie
si vlastnej knižky z príbehov,
nahrávanie videa zo spoločných rodinných aktivít či hranie stolovej hry, samozrejme,
všetko v cudzom jazyku. Ide
teda o vyskúšanie si komunikácie v cudzom jazyku v reálnom, bežnom živote.
Spomínate naratívny formát
– o čo konkrétne ide?
Ide o model, ktorý vytvorila profesorka Traute Taeschner
z Univerzity
v Ríme. Naratívny formát,
teda založený na príbehoch, vychádza zo štúdií procesu osvojovania si materinského
jazyka a jeho porovnania s procesom osvojovania si dvoch jazykov v rodinnom prostredí.
Jeho podstatou je uľahčiť učenie sa dvoch jazykov súčasne
a vytvoriť pozitívny vzťah ku
komunikácii v inom ako materinskom jazyku.
Ako sa darí rodinám vo výskume?
Už vyše roka sa 25 slovenských rodín učí spoločne cudzí jazyk s postavičkami Hocusom a Lotuskou. Rodiny, ktoré
okrem denného venovania sa
aktivitám v cudzom jazyku aj
pravidelne on-line komunikujú a radia sa s tútorom, dosahujú veľmi pekné výsledky. Stať
sa bilingválnou rodinou však
nie je také jednoduché, ako
si mnohí na začiatku mysleli.
Po rýchlom a úspešnom štarte u takmer všetkých účastníkov približne po jeden a pol až
dvoch mesiacoch prišlo k prvému zastaveniu sa. Mnoho detí,
ktoré na začiatku projektu mali
medzi 3 až 5 rokmi, začalo po
čase odmietať aktivity a rodiny
Príď, Duchu svätý
D
uchovné impresie slovenských skladateľov z prelomu tisícročí zaznejú 1. mája
o 17. h v Evanjelickom kostole
Sinfonietta Bratislava
sv. Trojice v Petržalke. Vstup na
koncert, ktorý je venovaný 100.
výročiu narodenia Jozefa Juráša,
je voľný, dobrovoľný príspevok
poľavili z tempa a hlavne z nárokov na deti. Trpezlivosťou a
nenútenosťou však väčšina rodín prekonala počiatočné ťažkosti. Nespolupracovanie detí
po čase vystriedali prvé pokusy komunikovať v cudzom jazyku a následne prišla radosť z
dvojjazyčnosti.
V čom vidíte význam stať sa
bilingválnou rodinou?
Pokrok v cudzom jazyku
závisí od pravidelnosti a nenútenej radosti zo spoločnej aktivity. Dôležité je tiež nevzdávať sa pri prvých neúspechoch
a zotrvať v začatom, výsledky
sa určite dostavia.
Aké máte ohlasy od rodín?
Na rodiny čaká do leta ešte
veľa práce, ale už teraz je väčšina z nich rozhodnutá pokračovať v aktivitách aj po skončení výskumného projektu.
Prvé výsledky z výskumu budú prezentované na medzinárodnej vedeckej konferencii Rozvíjanie cudzojazyčných
zručností u detí v školskom a
v rodinnom prostredí v septembri, na ktorú všetkých srdečne pozývame.
Ukážka zo života rodiny po roku učenia sa pomocou
naratívneho formátu:
„Včera sme oslavovali ockove narodeniny ... samozrejme
presne podľa scenára 6. príbehu (hocus´s birthday). Syn
ráno zahlásil: ,,Mami, it´s daddy´s B-day. We make B-day
cake, balloons and I bring juice. Oh oh oh, don´t tell Daddy because it is a suprise.“ A tak sme cez deň upiekli tortu,
ingrediencie sme používali niektoré ako pri palacinkách
(príbeh 18), ostatné sme si doplnili a deti si pospevovali:
,,Next I have put some eggs (flour, milk, chocolate, sugar
...) in the bowl and stir and stir the mixture in the bowl.
Nakoniec keď prišiel ocko domov, syn pozhasínal svetlá,
zapálili sme sviečky a už jednohlasne sme spievali:
,,1 2 3 Surprise!!! Happy B-day to you, Happy B-day to
you, Happy B-day dear daddy, Happy B-day to you.“
V prípade záujmu účasti na konferencii je potrebné poslať
prihlášku v elektronickej podobe do 30. apríla t. r. na e-mail:
[email protected] Prihlášku nájdete na www.budatko.sk/
konferencia. Konferencia je určená širokej verejnosti, deťom
MŠ, žiakom ZŠ a SŠ, samozrejme ich rodičom, ako aj učiteľom.
Katarína Krapková
je vítaný. Do programu sú zaradené diela D. Martinčeka (1936
– 2006) Passacaglia (Malá suita
pre sláčikový orchester), 1967, I.
Bázlika (1941): Dve modlitbičky
na verše Milana Rúfusa (Deti
a modlitbička; Deti sa modlia
za básnika), 1995, V. Kubičku
(1953): Hospodin je môj pastier,
kantáta pre soprán a orchester, (text Peter Varga) 2011 a J.
Hatríka (1941): Deti píšu Bohu,
na autentické detské texty
(výber), 2006. Medzi účinkujú-
cimi sa predstavia M. Garajová,
Dievčenský spevácky zbor Slovenského rozhlasu, Komorný
orchester Sinfonietta Bratislava,
A. Zajícová, I. Ožvát, M. Mikuš,
F. Kovár, recitátor, a dirigent
A. Kokoš.
Po prestávke koncert vyvrcholí kantátou pre sóla, detský
zbor a komorný orchester Príď,
Duchu svätý (scenár Ján Juráš
na texty: Biblia, Credo, M. Kraus,
M. Luther).
(upr)
Deň narcisov
Piatok trinásteho sa na Miestnom úrade Petržalka rozžiarilo žltými narcisovými kvietkami, ktoré priniesli šiestaci
zo Základnej školy na Prokofievovej ulici. Peniaze na
zbierku Ligy proti rakovine
venovali pracovníci rôznych
oddelení úradu. Žiaci prišli aj
do kancelárie starostu Vladimíra Bajana i prednostu Miroslava Štefánika. Neskôr sa
do Technopolu na Kutlíkovej
ulici podujali prísť s pokladničkou Dňa narcisov aj študenti Obchodnej akadémie
na Dudovej ulici a oslovili aj
návštevníkov budovy. Petržalčania teda aj tento rok
podporili tých, ktorí bojujú
s onkologickým ochorením,
a aj pripnutím si žltého narcisu im vyjadrujú spolupatričnosť a podporu.
Oznam
Čistenie Chorvátskeho ramena sa uskutoční 4. mája.
Vzhľadom na to, že obyvatelia
žiadali mestskú časť, aby dobrovoľnícka akcia bola v sobotu,
pretože počas pracovných dní
sa nemôžu uvoľniť z práce, tak
sa časť Chorvátskeho ramena
bude čistiť aj v sobotu a zároveň aj okolie Veľkého Draždiaka. V piatok je stretnutie brigádnikov o 8.30 h a v sobotu
o 9. hodine.
(mgl)
PETRŽALSKÉ NOVINY
20 . 4. 2012 • 7
RODINA
Manželstvá pod vŕbou
Keď kočíkov bolo viac ako áut
Možno uveriť tomu, že v rokoch 1978 - 1997, čiže rovných dvadsať
rokov sa v Petržalke nenarodilo ani jedno dieťa? Presnejšie - s miestom
narodenia Petržalka?
N
a neuverenie, ide predsa o roky „bejbybumu“,
keď sa niekoľkotisícový vidiecky pravý breh Dunaja výstavbou a ľudským osadenstvom
z celého Slovenska zmenil na
takmer 150-tisícové sídlisko (v
tom čase najväčšie v strednej
Európe) ako samostatná mestská časť Petržalka.
Keď v nej bolo detí, bez urážky, je to ľudová rýmovačka,
viac ako smetí... až nestačili
jasle, škôlky, školy. Keď v nej
bolo viac kočíkov ako - áut! Nie
preto, že boli neporovnateľne
lacnejšie a dostupnejšie, ale čo
najprednejšie, snom, cieľom,
vrcholom zmyslu žitia - dať inému, iným život. Tomu sa povie
- ľudské časy... Kto len vtedy tušil, že čoskoro to bude naopak,
a, paradoxne, tie štvorkolesové
s pohonom motora a smradom
spálenej nafty či benzínu sa stanú pre dospelých dôležitejšími
ako tie s tlačiacou silou človeka.
Aj s právom prednosti pre klaksón pred detským smiechom.
Napokon, ani deti sa už nerozbehnú po chodníkoch, nevyšantia na pľacoch pred vchodmi do panelákov ako kedysi ich
rodičia, lebo by narazili do zaparkovaných áut či autá vrazili
do nich. Nuž sa, ešte paradoxnejšie, hľadajú a vytvárajú sa
podmienky pre - autá. Aby sa
práve plechom nič nestalo.
Ale poďme k záhade petržalského nerodenia detí, veď
predsa prichádzali na svet malí
Petržalčania. Vylúštenie máme
z prvej ruky, od vedúcej petržalského matričného úradu
Kristíny Majorovej, ktorá v roku 1978 nastúpila na matriku
a pôsobí tam doteraz. Prvého
apríla to bolo 34 rokov. Je tak
personifikovanou petržalskou
matrikou tri a pol desaťročí,
písanými i nepísanými dejinami narodení, sobášov, úmrtí.
- Pôrodnícke oddelenie otvorili v nemocnici na Antolskej
až v roku 1997. Dovtedy sme
naozaj do novodobej petržalskej matriky nezapísali dieťa
s miestom narodenia Petržalka, lebo v nej nebolo pôrodnice. Rodičky z pravého brehu
Dunaja rodili na ľavom brehu
v nemocniciach na Bezručovej ulici, na Kramároch, v Ružinove, Podunajských Biskupiciach. Ak aj mamička porodila
v sanitke cestou do nemocnice na „bezručku“, miestom narodenia bolo Staré Mesto, lebo až v nemocnici sa dokončil
pôrod vybratím placenty. Odvtedy sa všetko zmenilo. V Petržalke sa rodí najviac detí zo
všetkých mestských častí Bratislavy. Do matriky sme v minulom roku zapísali 2 891 detí,
čo je o 300 detí viac, ako sa narodilo v roku 2010.
Aby nás to nezvádzalo k úvahe o populačnej explózii, nie sú
to len deti petržalských rodičov,
ale aj z iných mestských častí,
z blízkeho i vzdialeného okolia Bratislavy, ba z celého Slovenska. Prečo donedávna nič a
zrazu toľko v Petržalke? Skromne, bez pýchy, pravdivo: I. gynekologicko-pôrodnícka klinika a
Novorodenecká klinika v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda na
Antolskej ul. majú ten najlepší
cveng. Vysokošpecializované a
erudované tímy lekárov, sestier,
ústretový personál. Moderné,
špičkové technické vybavenie,
laboratórne a materiálové zázemie. Sú zárukou pre rodičky, že sa im v každom okamihu,
v krízovej situácii poskytne najvyšší stupeň odbornej starostlivosti. Vyjadrené slovami jedného čerstvého otca, že až na
vlastnom príbehu pochopil rušenie niektorých nemocníc.
- Radšej doveziem manželku
z 30- až 40-kilometrovej vzdialenosti do Petržalky, keď viem,
že tu je o ňu zo všetkých hľadísk
a možných rizík pre dieťatko
postarané na rozdiel od bližšej
nemocnice, ktorá už len chátra,
má síce dobrých lekárov, ale už
nedostatočné vybavenie. Treba
investovať do takých nemocníc,
ako je na Antolskej, len tak sa
nadštandard stane pre každého
dostupným štandardom.
Mnohí Petržalčania sme vidiečania, čo je jemný výraz
pre dedinčanov. Ak sa mladý
pár v tej či onej dedine „zobral“ len tak, „na výbore“, čiže
nie pred oltárom, o takej dvojici si zvykli babky šušúkať, že
„tí dvaja ani nie sú svoji, lebo
to nebolo pred Bohom, ale len
tak, pod vŕbou“.
A koľkože máme takých „vŕbových“ v Petržalke? - Ročne
zapíšeme do petržalskej matriky asi tristo manželstiev,- uvádza matrikárka. - Kde sú tie
časy, keď som pred vyše dvadsiatimi rokmi za jednu sobotu
ako oddávajúca absolvovala 23
sobášov. K tomu ešte ostatné
dni v týždni. Manželstvo ako
právna forma vzťahu dvoch ľudí, ak nechcem priamo povedať, že je v kríze, potom inými
slovami - nie je v trende.
Ak prijmeme túto terminológiu, potom v trende prestávajú byť sobáše v obradnej sieni,
na oddanie sa uprednostňujú
zasadačka úradu či kancelárie
zástupcov starostu, reštaurácie, vinárne, príroda, najradšej
Sad Janka Kráľa. Snúbenci požadujú len to, čo zákon ukladá,
teda úradný akt - predstavenie
nevesty a ženícha, ich súhlasné
vyjadrenia, vyhlásenie manželstva za právoplatné, podpísanie
zápisnice, vydanie sobášnych
listov. A dosť. Tejto vecnosti a právnej stručnosti sa hovorí klauzula. Je ich asi pätina.
Akosi sa nechcú počúvať ani
slávnostné príhovory, najmä to
odmietajú dvojice, ktoré spolu žijú 10-15 rokov, majú dve-
tri deti a až teraz prišiel, podľa nich, ten správny čas, aby sa
stali životnými partnermi aj v
zmysle zákonov. Vykladať či až
„kázať“ im ako majú žiť, pomáhať si navzájom, byť si verní, zabezpečiť výchovu detí - no... To
by bolo skôr na úsmev, smiech
ako na vážnosť. - Navyše, ak ešte ide o muža, ktorého by som
ako manžela sobášila druhý či
tretí raz s inou nevestou,- tiež
s úsmevom konštatuje vedúca matričného úradu Kristína
Majorová.
Keď spolu žijú
„na divoko“
Praktická záležitosť iného trendu: Vzťah, ktorý puritáni častujú ako „na divoko“, čiže spolu v
jednom dome, byte bez sobáša a čakajúc dieťa, by sa mali
skôr ako sa poberú do pôrodnice uvítať spoločného potomka, poponáhľať ešte na petržalskú matriku. Sobášov výrazne
ubudlo, ale detičky, našťastie i
chvalabohu, sa v Petržalke rodia. Aby neboli problémy s rodičovstvom po pôrode, partneri, ak nie sú manželia, by mali
pred narodením dieťaťa určiť
otcovstvo súhlasným vyhlásením a dohodnúť sa na priezvisku dieťaťa. Zápisnicu z toho aktu odovzdajú v pôrodnici a do
matriky zapíšu dieťatko s priezviskom, na ktorom sa rodičia
dohodli. Matričný úrad vydá
rodný list s otcom dieťaťa. Ak
by chceli túto otcovskú agendu
vybaviť až po pôrode, čaká ich
zbytočná administratíva.
Peter Poruban
foto archiv NP
V kontexte tohto článku a milej ľudovej poverčivosti nie
náhodná správa z médií: Bocian biely prilieta na Slovensko začiatkom apríla. Vracia sa zo zimovísk v Strednej
a Južnej Afrike, musí preletieť až 10-tisíc kilometrov. Obýva
mestá a dediny v blízkosti vôd alebo mokrých lúk. Hniezdo, ktorému je verný po celý život, opúšťa koncom augusta. Podľa ornitológov
u nás hniezdi približne 1 350
párov bocianov bielych, ktoré ročne privedú
na svet asi 3-tisíc
mláďat. Nastal čas bocianov. Preletia nad
domami,
panelákmi.
Prídu na svet
ďalšie deti.
8 • 20. 4. 2012
N Á Z O R Y A S TA N O V I S K Á
Presýpacie hodiny
Čo sa babe chcelo,
Škoda slov, alebo ani nie?
T
ak si tu v Petržalke žijeme.
Aprílovo. Alebo
skôr prvoaprílovo. Počasie si
s nami robí, čo
chce, politici detto. Leto sme už mali počas vianočných sviatkov, na prvého
apríla ešte aj snežilo. Aj príroda je pomýlená. My sme jej
súčasťou, tak nečudo, že sme
pomýlení aj my, vzpriamení
dvojnožci.
Nedávno sme absolvovali dojazd do bodu D, teda
do druhoaprílovej (vďaka víkendu) uzávierky daňových
priznaní. Na Daňovom úrade
v Petržalke to posledný deň
príjmu týchto dokladov odsýpalo jedna radosť, bez čakania, bez nervov, jeden by ani
neveril, že to predsa len ide.
Náš vždy veselo naladený
(teda VVN) Miško Hrdopýško
sa nedal zaskočiť a k daňovej téme vytiahol fór, ktorý
nám až taký fórový ani veľmi
nepripadal. Daňový úrad odpísal jednému daňovníkovi:
„Vážený pán inžinier, vraciame vám daňové priznanie
na prepracovanie. V kolónke
Vyživované osoby nemôžete
uvádzať: vláda, parlament,
štátni a mestskí úradníci a pol
milióna Rómov.“ Vierka, bledá
ako stierka, si len povzdychla:
„K tomu vážne niet čo dodať,
škoda slov...“
Škodu slov inak poňala naša
nová členka partie Katka Taľafatka. Mejlom jej prišla táto zaujímavá štatistika (ktovie, aký
exot si dal tú námahu a či je
to presné): Pythagorova veta
obsahuje 24 slov, Otčenáš 66
slov, Archimedov zákon 67
slov, Desať prikázaní 179 slov,
americká Deklarácia nezávislosti 1 300 slov, Ústava USA
so všetkými 27 dodatkami 7
818 slov a Smernica Európskej
únie o predaji kapusty obsahuje 26 911 slov! Čo dodať?
Škoda slov...
Ja vám želám, aby ste zvažovali každé slovo, aj ono vie vykonať svoje – v dobrom i zlom,
v dobrom počasí i v zlom. Len
škoda, že nie rozprávkovo, kde
dobro VŽDY víťazí nad zlom.
Vaša Dáša
Kresba: Natália
Murat-Oravcová
to sa babe snilo
A
by sa petícia nestala nevážnou, nezneužiteľnou, ani zámienkou na dosiahnutie v skutočnosti iného cieľa či cieľov, musí
byť aj pravdivou. Aby tomu, čo sa
v petícii tvrdí, žiada, navrhuje a
na to sa sťažuje, verilo a uverilo
po prečítaní obsahu a mien tých,
ktorí ju podpisujú. Nie sme si totiž
v redakcii Petržalských novín istí,
či je tomu tak v prípade petície Za
ochranu Sadu Janka Kráľa, proti
zvyšovaniu výstavby a rozšíreniu
cesty pri lesíku na Krasovského
aspoň v prípade jedného petičného hárku, adresovaný zároveň
Magistrátu hl. mesta Bratislavy
i Miestnemu úradu v Petržalke.
V texte petície sa v troch odsekoch
začína petičný text slovami: „My,
dolupodpísaní obyvatelia Bratislavy...“ Chvályhodné, že obyvatelia Bratislavy, aspoň tvrdiac rečou
textu petície, nie sú ľahostajní vo-
Uvedomila som si nedávno, aké je to zvláštne: voľakedy sa
peniaze zarábali, teraz sa zháňajú. Kto má dobrý prehľad, nájde
ich. Hocikde, napríklad aj na ministerstve.
aloží si nejakú neziskovú organizáciu, vypracuje projekt a ponúkne ministerstvu, napríklad financií. A
ministerstvo vyplatí za úplne
zbytočné „výskumy“ peniaze
daňových poplatníkov. Spomínate si? To sa stalo v predminulom volebnom období
„hayekovcom“.
Môj priateľ, šikovný,
schopný a aj slušný podnika-
2
Petícia je vážna vec. Aspoň by mala byť. Aj preto, že zákon
č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov
v § 1, ods. 1 uvádza, že každý má právo sám alebo s inými obracať
sa vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne
orgány a orgány územnej samosprávy so žiadosťami, návrhmi
a sťažnosťami. Je významným právom občana, vo výkone petičného práva sa nesmie nikomu brániť, ani výkon tohto práva
nesmie byť niekomu na ujmu. Aj to hovorí zákon.
Kto je vinný?
Z
PETRŽALSKÉ NOVINY
teľ mi povedal: pozri sa, keď
položím na stôl peňaženku,
nechám ju tam a nebudem
si ju všímať, iste sa nájde
niekto, komu to udrie do
očí. A ak budem voči svojmu majetku dlho ľahostajný, tak tá peňaženka určite
dostane nohy. Ale vinníkom
budem ja, nie ten, kto ju potiahne. Ja budem ten hlupák,
čo sa nestaral. Ľudia sú len
ľudia, anjelov z nich nikto
nespraví.
Aj tí šikovníci - vraj sa ničoho nedopustili, veď neporušili zákon, iba ho využili.
Tak za odmenu sedeli potom
v parlamente a všetko reformovali. Štát síce nenávidia,
ale zato dojiť ho - sa neštítia.
Pred časom som čítala štúdiu sociológa Jána Kellera,
ktorý hovorí, že prinajmen-
či zámeru developera postaviť v
citlivej lokalite vysokopodlažnú
polyfunkčnú budovu. V tomto
sme v redakcii s nimi zajedno.
Omína však niečo iné, čo nie je
až tak nepodstatné, lebo to nie
je pravdivé. Totiž šesť občanov,
ktorí podpísali petíciu nie sú tými, ktorí sa trikrát sami oslovujú „My, dolupodpísaní obyvatelia Bratislavy...“ Sú totiž, podľa
adresy trvalého pobytu - piati
z Humenného a jeden z Belej
nad Cirochou, okres Snina. No
čo, možno prechodne bývajú
v Bratislave, možno tu pracujú,
študujú. V meste na Dunaji sa
náhodne či cielene stretli a podpísali petíciu. Ale prečo je potom na poštovej obálke pečiatka
s poštou odoslania - Humenné?
Isteže, vo výkone petičného
práva nemožno nikomu brániť. Je až dojemné, ako v Hu-
šom od polovice 19. storočia
slúžili reformy na to, aby rozširovali na čoraz širšie vrstvy
práva priznané dovtedy len
niektorým. My prechádzame
obdobím historicky absolútne zvláštnym.
„Cieľ reforiem je dvojaký –
na jednej strane obmedziť už
skôr vybojované a priznané
práva, na druhej strane zariadiť to tak, aby to, čo zo sociálnych práv zostane, financovali prakticky výlučne nižšie a stredné vrstvy.“
A rez sa vedie celým svetom.
Prostí, slušní ľudia sa cítia
byť okradnutí.
Pred parlamentnými voľ-
mennom záleží na našom petržalskom osude. Pre istotu si
zopakujme druhý odsek tejto redakčnej glosy: Aby sa petícia nestala nevážnou, nezneužiteľnou,
ani zámienkou na dosiahnutie
v skutočnosti iného cieľa či cieľov, musí byť aj pravdivou. Aby
tomu, čo sa v petícii tvrdí, žiada,
navrhuje a na čo sa sťažuje verilo a uverilo po prečítaní obsahu
a mien tých, ktorí ju podpisujú.
Shakespearov Hamlet by
deklamoval, že to je otázka...
A možno ani nie. Stačí si prečítať mená členov petičného výboru a kto odkiaľ je, presnejšie
rodácky pochádza. A je to! Zatiaľ prišli podpisy z Humenného,
možno prídu ďalšie, z iných slovenských lúk a hájov. Predsa len
– každý sme prišli do Petržalky
odniekiaľ.
Redakcia PN
bami visela táto veta vo
vzduchu. Až sa zdalo, že voľby nemajú byť o ničom inom:
vyberaj, občan, ale na výber
máš iba medzi väčšími alebo
menšími zlodejmi. Akoby už
nešlo o spravovanie vecí verejných, akoby podstatný bol
iba prístup k válovu.
Tak naozaj všetci iba kradnú? Skutočne nevyberáme
medzi lepšími, mravnejšími, čestnejšími, ale iba medzi
zlorečenými hrabivcami?
A kde je ten, čo vyženie
kupcov z chrámu?
Myslím, že by sme mu mali pomaly dláždiť cestu. A pridať sa k nemu.
Gabriela Rothmayerová
PETRŽALSKÉ NOVINY
20. 4. 2012 • 9
INZERCIA
Organizátori:
ÉRU
OSF
Á ATM
TORÝ M
K
,
H
R
ÝT
FAREBN
MO
ZADAR
Mediálni
partneri:
EH
KUMENT
DO
ČLOVEK
Partneri:
PR
ÍB
www.bratislavskymajales.sk
VAŠA TELEVÍZIA NA CESTÁCH
&
10 • 20. 4. 2012
Aktuálne
o Fedinovej
PETRŽALSKÉ NOVINY
Z A H U S Ť O VA N I E
To je môj názor
Prieluka -
aj ako šanca na dotvorenie sídliska
V PN č. 8/2012 sme
vás informovali o
polyfunkčnom objekte
spoločnosti BSS, s. r. o.,
v prieluke panelových
domov Fedinova 16
a 18 a o sťažnostiach
32 vlastníkov, ktorí
ohlásili, že ich byty
boli následkom stavby
poškodené.
N
a konci apríla miestny
úrad inicioval stretnutie
zástupcov spoločnosti BSS, s.
r. o., vlastníkov poškodených
bytov a Bytového družstva
Petržalka, ktorý je správcom
Fedinovej 16. Prítomní sa
zhodli, že BD Petržalka osloví
Stavebnú fakultu s požiadavkou o spracovanie obšírneho
stavebno-technického posudku zo zreteľom na vplyv
novej polyfunkčnej budovy
na stavebnú konštrukciu bytového domu Fedinova 16
a vypracuje návrh sanácie
vzniknutých prasklín. Zainteresovaní nahlásili osoby,
ktoré budú spolupracovať
so spracovateľom posudku
a zosumarizujú podklady a
požiadavky na spracovateľa.
Bytové družstvo zorganizovalo 10. apríla na jeho pôde
stretnutie týchto zástupcov
so spracovateľom posudku, na ktorom sa predbežne
dohodol okruh problémov
a otázok, na ktoré by mal
spracovateľ v posudku dať
odpoveď. 13. apríla odovzdalo spracovateľovi všetky
dostupné podklady a projektové dokumentácie potrebné ku spracovaniu posudku
(PD objektu Fedinova 14-16,
vykonávací projekt dodávateľa polyfunkčného objektu,
dosiaľ spracované znalecké
posudky, zoznam poškodených vlastníkov).
O aktuálnom vývoji situácie
vás budeme priebežne informovať. Rozhovor so zástupcom spoločnosti BSS, s. r. o.,
vám z dôvodu posunutého
termínu autorizácie prinesieme v ďalšom čísle.
(ld)
Výstavba prieluky na Fedinovej ul. vyvoláva rôzne reakcie. Petržalka
je typická množstvom stavebných medzier medzi panelákmi a tieto
prieluky sa stávajú aj predmetom záujmu novej výstavby.
M
nohé prieluky medzi
panelovými
domami sú dôsledkom vtedajších
technologických postupov (v
čase výstavby Petržalky), ktoré sa nedokázali prispôsobiť
atypickému riešeniu. Medzi
domami vznikli „diery“, ktoré boli vyplnené trafostanicami, alebo ako priechody pomedzi štítové steny. Niektoré
úzke prieluky, najmä v nároží
zalomených sekcií, spôsobujú vo vnútrobloku tzv. prievanový efekt. Pritom je to práve
nárožie alebo prieluka, ktorej
atypické riešenie mohlo a stále môže priniesť aj architektonickú atraktivitu do monotónneho výrazu zástavby.
Z núdze cnosť
V prípade prieluky na Fedinovej ul. sa zdvihla vlna odporu ako ďalšie neúmerné zahusťovanie Petržalky. Možno
nesprávne zvolená technológia výstavby spôsobuje okolitým bytom problémy. Táto
prieluka však nezabrala ani
centimeter zelene. Zastavovanie prieluk na sídlisku hodnotím ako lepší postup, ako
výstavbu na voľnej ploche. Sú
situácie, keď prieluka môže
byť pre susediace byty za štítovými stenami aj ponukou
na zvýšenie plošného štandardu a obohatenie kategorizácie bytov sídliska. Môžu tak
vzniknúť nadštandardné byty, môžeme ich vidieť v rohovej sekcii panelových domov v
nároží Škultétyho a Kukučínovej ul. K zahusťovaniu Petržalky formou prieluk však treba
predovšetkým zachovať diferencovaný pohľad, keďže nie
každá má rovnaký potenciál.
Predovšetkým treba zvážiť aj
sprievodný nárast dopravnej
záťaže, infraštruktúru, vybavenie vnútrobloku, technické
podmienky, ale aj nové sociálne vzťahy. Takúto úlohu však
môžu riešiť len zonálne územ-
né plány alebo urbanistické
štúdie. Tam, kde by sa preukázalo, že zástavba prieluky nie
je vhodná, dal by sa efekt holých štítových stien využiť aj
inak. Zväčša za takouto stenou je kuchyňa a kúpeľňa. Vieme si predstaviť pod stropom
kúpeľne v paneláku pri zachovaní všetkej intimity elegantnú štrbinu okna, teda kúpeľňu
s priamym osvetlením a vetraním, tak ako to vidíme v
drahších bytoch? Prečo by
strecha trafostanice nemohla byť aj zelenou terasou pre
susediace byty? Som presvedčený, že aj takéto zásahy by
sídlisku priniesli zjemnenie a
obohatenie jeho architektonického výrazu.
Čudné vlastníctva
k pozemkom
Prieluky v Petržalke sú súčasťou tzv. stabilizovaných území. Na riziká zmeny ich definície v Zmenách a doplnkoch
č. 02 územného plánu mesta,
som viackrát poukázal. Táto
nová definícia bez bližšie stanoveného obmedzenia predpokladá v stabilizovaných územiach všetky formy výstavby,
teda aj výstavbu v prielukách.
Definícia je formulovaná tak, že
umožňuje subjektívne hodnotenia vhodnosti ďalšej výstavby v stabilizovanom území: Ak
nový návrh nerešpektuje charakteristické princípy, ktoré reprezentujú existujúcu zástavbu
a vnáša do zástavby neprijateľný kontrast, resp. neúmerné
zaťaženie, nie je možné v stabilizovanom území takúto stavbu umiestniť. Kto určí, čo sú to
charakteristické princípy, čo sa
považuje za neprijateľný kontrast, resp. neúmerné zaťaženie? Takto nejasne formulovaná
regulácia otvára priestor na rôzny výklad investorom, úradníkom, ale aj občanom a môže sa
stať predmetov sporov (vtedy je
po stabilite...).
Jedným z výkladov tak môže byť, že prieluka je charakteristickým znakom Petržalky
a mala by ostať nezastavateľná...
Problémom nielen prieluk v Petržalke sú však najmä čudne vyvinuté vlastnícke vzťahy k pozemkom. Noví privátni vlastníci
si osvojili, že vlastníctvo a takáto
definícia im dáva právo stavať.
Keďže územný plán mesta tieto lokality neurčuje na podrobnejšiu zonálnu reguláciu a ani
mestské časti nemajú prostriedky na plány v stabilizovaných
územiach, môžeme očakávať vo
výstavbe v zastavanom rôzne situácie... Pojem stabilita by sme
však chápali zle, ak by sme si ho
vysvetľovali ako zapečatenie súčasného stavu. Dobrá stabilita
je spojená s prosperitou, a teda
aj rozvojom. Len pre tento rozvoj stabilizovaných území musia platiť pre jednotlivé lokality
diferencované podstatne prísnejšie a pravidlá ako pre rozvojové územia. Mestská časť by
mala napr. formou urbanistickej
štúdie pripraviť celoplošnú urbanisticko-architektonickú pasportizáciu prieluk.
prof. Bohumil Kováč,
architekt - urbanista
PETRŽALSKÉ NOVINY
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
M. Skovajsa:
VPS odovzdám s mašličkou
Bol zakladajúcim členom Združenia podnikateľov Slovenska. Roky sa
pohyboval v súkromnej sfére. Riaditeľom Miestneho podniku Verejnoprospešných služieb Petržalka je od januára 2011. Za pár mesiacov ho
dokázal ozdraviť natoľko, že kalendárny rok uzatváral v plusových číslach. Na naše otázky odpovedal Ing. Miroslav Skovajsa.
Aké najzávažnejšie zmeny ste
počas roka urobili?
Zamerali sme sa na racionalizačné opatrenia. Počet robotníkov sme znížili o 25 %,
dnes je ich okolo šesťdesiat, no
zabezpečujú oveľa väčší rozsah
prác ako v minulosti. Zaviedli
sme nulovú toleranciu k alkoholu. Za významné považujem, že sa zmenil vzťah ľudí
k práci. Prestávajú sa hanbiť
za vestu VPS. Zmeny sa netýkajú len robotníkov, ale aj
administratívnych a riadiacich
pracovníkov. Niektoré práce
zadávame externe. V podstate
tri funkcie nás dnes stoja len
jeden plat.
Je ťažké nájsť spoľahlivých
zamestnancov na prácu
v teréne?
Po nástupe do funkcie som
povedal, že znížime počet
ľudí, ale budú pracovať za iné
peniaze. Pozrel som si rozbory
hospodárskej činnosti, zarazilo ma, že mzdové prostriedky
neboli nikdy vyčerpané. V minulom roku sa nám to podarilo
zhruba na 98 %. Ľudia po prvý
raz dostali trinásty, štrnásty
plat. Nie sú to síce veľké peniaze, no dosiaľ tu niečo také
nebolo zvykom.
V Zbernom dvore na Čapajevovej ulici 6 môžu občania s trvalým pobytom v Petržalke bezplatne umiestniť: drobný
stavebný odpad (200kg/rok), objemný odpad (len rozobratý
drevený nábytok), skrine, okenné rámy, dosky (max 2x0,5m) ,
v množstve do 1 m3/rok na jedného obyvateľa, jednorázovo
nie viac, ako jeden prívesný vozík za osobné motorové vozidlo, pneumatiky automobilov – 4 ks osoba/rok, s poplatkom
1,5 €/ks. Kovový odpad, elektrospotrebiče, tabuľové sklo, biologicky rozložitelný odpad). Pri dovoze odpadu do zberného
dvora je povolený vstup len vozidlám s celkovou hmotnosťou
do 3,5 t. Nie je dovolené dovážať a ukladať odpad od firiem
a právnických osôb.
Telefón na vrátnicu 0905/902 254
Pondelok - Piatok od 8,00 do 18,00 hod.
Sobota
od 8,00 do 18,00 hod.
Nedeľa, sviatky
mimo prevádzky
V roku 2011 miestny podnik
dosiahol zisk. Kde ste našli
ďalšie rezervy?
Začalo sa šetriť na elektrine a teple. Robíme priebežnú
údržbu techniky. Každý pracovník po skončení šichty musí
stroj skontrolovať a vyčistiť,
neexistuje, aby ho zaparkoval
a išiel domov. Znížili sme spotrebu nafty o vyšše 25 %. Stačila
obyčajná kontrola tachometrov
a motohodín. Momentálne
nám beží akcia, kde externý
pracovník chodí spolu s našimi zamestnancami na pumpu
a sleduje čerpanie pohonných
hmôt. V podstate už nie sme
socialistický typ podniku, kde
platí, ak som niečo neukradol,
mal som zlý deň.
Ako ste pripravení na práce
spojené s jarným obdobím?
Predpokladám, že kosiť začneme o pár dní. Teraz intenzívne čistíme plochy. Pokosiť
trávu v celej Petržalke trvá
minimálne tri týždne. Počas
vegetačného obdobia, po prvej kosbe, okamžite nasleduje
druhá. Nie všetko zabezpečujeme sami. Rozdiely sú aj medzi
efektivitou práce dodávateľov.
Pripravujeme novú súťaž. Do
zmluvy, by sme radi vložili
klauzulu o sankciách, za nedodržanie termínov dokončenia
prác.
Ľudia sa často sťažujú na
pozemky, ktoré sú súčasťou
verejného priestoru, no Petržalke nepatria. Ako sa darí
riešiť tento problém?
Gro pozemkov patrí hlavnému mestu. Približne 90 %
zverilo mestskej časti, a tak na
ňu presunula aj starostlivosť
o zeleň. Nezverené sú najmä
pozemky okolo komunikácií
prvej a druhej triedy. Periodicita kosenia je podstatne nižšia,
vieme v akej finančnej situácii je mesto. Problematické sú
lokality, ktoré patria súkromným vlastníkom. Ak si neplnia
povinnosti, miestny úrad im
vystaví pokutu, málokedy však
dôjde k rýchlej náprave. Niekedy ich aj my iniciatívne vyhľadávame a uzatvárame zmluvy.
Je to pre nás zaujímavý zdroj
príjmov.
Pribudnúť by mali nové smetné koše.
Na celom území ich plánujeme osadiť 250. Umiestnená je
už zhruba polovica. Mesto nám
povolilo využiť pouličné osvetlenie, čím sa podstatne znižujú
náklady. Hľadáme aj ďalšie spôsoby ako šetriť verejné financie.
Petržalka má zmluvu na koše
pre psie exkrementy. Umiestnené sú viac ako desať rokov
a stále patria súkromnej firme.
Psie exkrementy už nie sú v
kategórii nebezpečný odpad, s
malými technickými úpravami
by sme vedeli obyčajné koše
využiť aj na tento účel. Tým by
sa rozšíril ich počet z 80 na 500.
Za tretinu súčasných nákladov
môžeme poskytnúť päťnásobné služby.
Ako je to s lavičkami?
Za veľmi dobrú cenu sa nám
ich podarilo vysúťažiť sedemdesiat. Okrem toho začneme
aj s opravovaním stávajúcich.
Výhodne sme zakúpili drevo.
Za cenu jednej novej dokážeme
opraviť tri pôvodné.
Mobiliár, ktorý ste prednedávnom osadili pri Chorvátskom ramene. vzápätí poškodili vandali...
Mestskí policajti nám sľúbili,
že bezprostredne po osádzaní nového mobiliáru posilnia
v lokalitách hliadky. Spravíme
20. 4. 2012 • 11
aj technické opatrenia, väčšie
jamy, viac betónu, na lavičky
pridávame železnú konštrukciu, aby bolo ich vytrhnutie náročnejšie. Dúfam, že aj občania
zareagujú a ak budú vidieť, že
dochádza k vandalizmu, upozornia políciu.
Ako ste spokojní s prevádzkou zberného dvoru?
Problém je, že bezplatnú
službu určenú obyvateľom,
zneužívajú podnikatelia, ktorí sem vozia stavebný odpad.
Momentálne to nevieme
účinne odkontrolovať. Minulú
rok sme sa uchádzali o grant
z ministerstva. Plánovali sme
zaviesť evidenciu a zakúpiť
váhu, ktorá by umožnila odpad kvantifikovať. Podnikatelia by ho tak mohli dovážať za
poplatok vo výške režijných
nákladov. Je to lepšia alternatíva ako čierne skládky. Napokon sme prostriedky nezískali, no bez ohľadu na výzvu
budeme musieť zakúpiť nové
auto na prevoz kontajnerov.
Súčasné má 35 rokov a náklady na jeho údržbu sú už teraz
vyššie ako lízingové splátky za
nové.
Aké sú dlhodobé plány
v ozdravovaní hospodárenia
VPS?
Sú dva spôsoby, ako ušetriť
značné množstvo peňazí na
energiách. Petržalka má obrovské množstvo podzemnej
vody. Náklady na vykurovanie nášho areálu sú ročne
zhruba 20-tisíc eur. Trúfam
si povedať, že ak by sme zakúpili tepelné čerpadlo, vedeli
by sme ich dostať na tretinu
alebo štvrtinu pôvodných
nákladov. Investícia 80-tisíc
eur by sa vrátila v priebehu
piatich rokov. Druhý spôsob
je vo využití plochých striech,
ktoré majú 900 m2. Dala by sa
na ne umiestniť fotovoltarika.
Návratnosť je okolo siedmich
rokov. Sú to fantastické čísla.
VPS si to sama nemôže dovoliť, bude treba presvedčiť poslancov. Funkciu som preberal
s tým, že tu budem dva roky,
maximálne do konca funkčného obdobia starostu. Potom sa
chcem naplno venovať svojím
podnikateľským aktivitám, ale
nikdy neodchádzam od začatej roboty, Miestny podnik by
som rád odovzdal v 100 % stave, previazaný mašličkou.
Text a foto Lucia Drevická
12 • 20. 4. 2012
PETRŽALSKÉ NOVINY
PA R K O VA N I E
VEREJNÁ DIKUSIA na tému
PARKOVANIE
bude 2. mája o 17. h
v CC Centre na Jiráskovej ul.
Vyrozprávajme sa –
s reálnym
výsledkom!
Určite to
o poznáte: ak niekto potrebuje alibi za neistý alebo vopred
naprojektovaný
ktovaný výsledok, snaží sa pred vami vyviniť (keby to záležalo
odo mňa, nemám s tým nijaký problém, ale...) alebo vám ponúkne
osvedčenú zbraň demokracie: diskusiu. Spomeniete si, o čom všetkom
vás politici nabádali diskutovať, vyjadriť názor, presvedčenie, návrh,
pripomienku...V konečnom dôsledku – iste nie vždy, ale často – bolo
výsledkom to, že ste sa aspoň vyrozprávali.
V
petržalskom diskusnom
rebríčku asi vedie téma
dopravy. Metro? Pod zemou a
Dunajom alebo po povrchu?
Električka? Oboje? Parkovanie na všetky známe spôsoby...
Petržalské noviny majú už 18
rokov a na ich stránkach sme
tému vyobracali zo všetkých
strán a so zástupcami všetkých
politických strán, ktorých zástupcovia sedeli na dôležitých
miestach či postoch. Pravda, nie
je to vždy len o nenaplnených
predvolebných sľuboch, ale vo
veľkej miere aj o peniazoch,
kompetencii, odbornosti...
Prečo teda v PN otvárame
diskusie o všetkom, čo Petržalčanov trápi? Hoci je odpoveď jednoduchá – chceme pomenovať problémy, ľudí, ktorí
za ich (ne)riešenie nesú zodpovednosť, pretože sme im
dali do ruky poslanecký mandát – nie sme si vonkoncom
istí výsledkom. Bolo by totiž
nekorektné tvrdiť, že problém
– náš, váš, ich – PN vyriešia.
Žiadne noviny, rozhlas či televízia nemôžu problém vyriešiť. Majú však v rukách silu
pýtať sa za vás, vytvárať tlak
na kompetentných a poháňať
ich k výsledku.
V miestnom zastupiteľstve máme 35 poslancov.
Zvolili sme si ich – vedome
či naslepo. Je pozoruhodné,
že by nám stačili prsty na
jednej ruke, aby sme spočítali, koľkí z nich boli za dva
roky pôsobenia v miestnom
parlamente adresátmi vašich
otázok. Pri vzácnych chvíľach
záujmu o obsah PN zvyknú
niektorí počítať, koľkokrát
boli na stránkach PN oni,
starosta, koľkí sprava a koľkí
z iných bokov. Redakcii PN
je jedno, koľko písmen si na
konto pripíše ten či onen poslanec, starosta, jeho zástupcovia alebo pracovníci MÚ.
Podstatné je, či niekto chce
využiť PN ako komunikačný
most medzi sebou a vami, čo
vám chce povedať, či vás počúva, či rozumie aj samospráve nielen hlasovaciemu zariadeniu, či sa zapojí do diskusie
– nie ako občan, ale ako ten,
čo dobrovoľne vzal na svoje
plecia bremeno venovať svoj
voľný čas spravovaniu vecí
verejných.
Problém parkovania je skutočne veľký. Svedčí o tom realita, ale aj desiatky majlov od
čitateľov PN. Všetky diskusné
príspevky sme poskytli aj MÚ
a sme radi, že starosta Bajan
sa odpovediam na ne nevyhýba. Pozorne sledujeme aj
prácu komisie, ktorá sa riešeniami zaoberá. Aj na základe vašich podnetov dospela
k možným návrhom. Za krok
vpred – hoci malý – považujeme aj dohodu so starostom,
že k vízii parkovania v Petržalke, sa uskutoční verejná
diskusia s občanmi.
Gaba Belanová
Nechcem žiť
na parkovisku!
V
Petržalskýchnovinách (6. 4.) navrhuje pán Mishel Š. jednoduché a lacné riešenie parkovania. Ďakujem pekne
za také riešenie! Zlikvidovať posledné oddychové plochy
v obytnej zástavbe! Viete, ako to bude vyzerať, keď pôjdem
z domu, alebo sa tam budem vracať? Zakopnem o auto
alebo stúpim do psieho exkrementu! A proti tomu protestujem! Nie som vedľajšia súčasť procesu automobilovej
produkcie a užívania ich výrobkov, napriek tomu, že automobilky na Slovensku sú modla extenzívneho rozvoja! Ja
chcem zmysluplne žiť a k tomu patrí dobré, zdravé a vyvážené životné prostredie. Do toho zaraďujem aj bývanie,
v ktorom ako senior trávim už väčšinu z dvadsiatich štyroch
hodín dňa. A ja nechcem žiť na parkovisku. Návrh pána
Mishela chce naše domy z troch strán, opakujem z troch
strán, až pod okná obklopiť autami. V tomto neľudskom duchu mu navrhujem, aby ihneď začali pracovať aj na využití
štvrtej strany na parkovanie. Je tam školské ihrisko a podľa
názoru majiteľov áut aj tak je väčšinu dní a mesiacov nevyužité, to znamená z hľadiska majiteľov áut nefunkčné.
Áno, veľmi nepríjemne sa ma dotkol argument pána
Mishela, že sú to staré už nefunkčné ihriská. Ako môžu byť
funkčné, keď na každom z nich deň čo deň parkuje priemerne 8 až 10 áut! A ich majitelia denne ničia bývalé trávniky, spokojne jazdia aj cez ešte zachované, vyrábajú blato
(v daždivé dni idem domov po kolená zablatený aj na asfalte)! Kto tam pustí hrať dieťa, alebo si len tak ide posedieť?
Nepovažujem za riešenie povýšiť porušovanie zákonov na
medziľudskú normu (zmeniť ihriská na parkoviská), aj keď
ide o niečo také úžasné ako auto.
Žiadam (asi od mestskej časti Petržalka), urobiť jednoduché zábrany pri „nedovolených vjazdoch“ na oddychové
plochy medzi obytnými domami na Furdekovej 10, 12 a 14.
Stačia aj balvany, kamene, šutre s metrovým priemerom.
Následne rekultivovať jeden medzidomový priestor na
malé, jednoduché, uzavreté detské ihrisko a druhý priestor
na mini oddychovú zónu pre obyvateľov, ale aj okoloidúcich. Čo si tak tam napríklad pripomenúť tabuľou, bustou
alebo inak Štefana Furdeka, jedného zo zámorských tvorcov slovenskej štátnosti?
Nevyjadril som sa k otázke zvyšovania parkovacích miest
pri našich domoch. Ani sa nemienim. Na to sú povolanejší, a najmä za to platení. Riešte to napríklad podmienením
registrácie auta preukázaním miesta na parkovanie či garážovanie, aj to sa robí vo svete! Alebo si nekupujte auto, aj
tak sa už pomaly cez mosty nedostanete na druhú stranu
Dunaja. Stavajte veľkokapacitné garáže! Ale nezhoršujte životné prostredie občanom! Mimochodom, nie je potrebné
na ,,prerobenie“ detského ihriska na parkovisko zmeniť aj
územný plán?
Jozef Schwarz,,
Furdekova 12
20. 4. 2012 •13
PETRŽALSKÉ NOVINY
A čo deti? Majú sa kde hrať?
Ako obyvateľ Wolkrovej ulice by som rád zareagoval na situáciu
okolo možného vzniku parkoviska pri Pengyme na Wolkrovej
a Piflovej ulici v Petržalke.
S
om si vedomý, že parkovanie je, a ešte aj bude,
veľkým problémom Petržalky a nájsť optimálnu cestu nie
je jednoduché. Lenže vybudovať parkovisko na mieste
ihriska pokladám prinajmenšom za nekoncepčné, krátkozraké a z hľadiska budúcnosti
aj za absurdné. Pretože vznik
cca 50 parkovacích miest,
pri stále narastajúcom počte
áut, situáciu nerieši a o 10
dní bude stav presne taký
ako predtým, iba dôjde k nepozorovateľnému presunu
niekoľkých áut. Ak sa sťažujeme na zhoršujúce sa životné prostredie a nedostatok
príležitostí na športové vyžitie, tak na druhej strane sme
svedkami neutíchajúcej a,
žiaľ, vo väčšine prípadov opäť
nekoncepčnej výstavby, ktorej dôsledkom je zánik aj tých
málo voľných, resp. zelených
plôch a vznik polyfunkčných
centier rôzneho charakteru.
Tie však z hľadiska využitia
voľného času neponúkajú Petržalčanom žiadne zmysluplné aktivity. Apropo - mládež.
Sťažujeme sa, že sú leniví,
obézni, vysedávajú pri TV a
PC, ale zároveň im chceme
zobrať aj možnosť, ako to
zmeniť. Poznám ihriská, kde
to funguje.
Pamätám si, ako som sa so
svojimi deťmi na uvedenom
ihrisku hrával, bývalo väčšinou obsadené a aj tu kdesi
sa začala cesta môjho syna za
tromi titulmi majstra Slovenska. Aj dnes by sme ho určite
využívali...
Argument, že ihrisko
,,okupuje“ mládež holdujúca psychotropným látkam
neobstojí - práve naopak,
v rámci prevencie kriminality a zvýšenia bezpečnosti
občanov, treba túto situáciu
riešiť a nezatvárať si pred
ňou oči. Ale nie tým, že
ostatným zoberieme ihrisko
na úkor parkoviska! Mám
pocit, akoby sa tým MČ Petržalka chcela zbaviť problému. Vlastne dvoch: jednak
dlho chátrajúceho ihriska
(čo je veľmi zlá a zarážajúca
vizitka mestskej časti) a jednak neprispôsobivej mládeže. A prikrášliť to nedostatkom parkovacích miest. Na
prvý pohľad naozaj racionálne riešenie, až dojemné.:-)
Záver: Som zásadne proti výstavbe parkoviska, navrhujem
revitalizovať ihrisko a vrátiť ho
späť obyvateľom, ktorí majú
oň záujem. Určite ich nebude
málo. Riešenia sa dajú nájsť,
rád vám nejaké ponúknem.
O. Říha zo skupiny Katapult už pred pár desiatkami
predbehol dobu v jednej z ich
piesní: ,,A co deti - mají si kde
hrát?“ Necháme deti alebo
vnúčatá, ale aj športuchtivých
dospelých, aby sa hrali na parkovisku?! A nakoniec, treba si
uvedomiť ešte jednu vec - ak
tam raz vznikne parkovisko,
už nikdy viac tam žiadne ihrisko nebude... Opačne áno...
Ing. Ivan Košec
archív redakcie PN
Vladimír Bajan: Beriem do úvahy názor obyvateľov a viem,
že rozhodnúť musí samospráva
Som zástancom rozumnej diskusie a hľadania,
ak nie ideálnych, tak aspoň kompromisných riešení. Aj preto sa podnetom obyvateľov preveriť
možnosť dočasného parkoviska na spevnenej
ploche pri ŠH Pengym seriózne zaoberáme,
stretli sme sa s obyvateľmi dotknutej lokality
a pokúsili sme sa navrhnúť aj možné riešenia
dopravnej obslužnosti, zadefinovali sme jeho
možné riziká a aj na ne máme odpovede. Nedá
mi v tejto súvislosti nespomenúť, že ešte za
môjho predchádzajúceho pôsobenia vo funkcii
starostu sme na tomto ihrisku zabezpečili oplotenie a osadenie hracích prvkov, to však dlho
nevydržalo a o pár dní bolo všetko zničené.
Rád by som zároveň zdôraznil, že otázka nestojí v súčasnosti tak, či bude mestská časť budovať na nevyužívanom ihrisku pri ŠH Pengym
športovisko alebo parkovisko. Zvažujeme len
to, či tu dočasne neumožníme parkovať obyvateľom okolitých bytových domov a návštevníkom ŠH. Sám by som bol najradšej, keby sa nám
podarilo nájsť spôsob, akým tam vybudovať
povedzme podzemné parkovisko, na streche
ktorého by mohlo byť aj športovisko. Ale to nie
je otázka tohto dňa.
Aj keď si uvedomujeme akútny nedostatok
parkovacích miest a snažíme sa aj túto situáciu riešiť tam, kde to podmienky dovoľujú, nie
som zástancom prebudovania každej voľnej či
zelenej plochy alebo ihrísk na parkovanie, to je
naozaj otázka posúdenia konkrétnej situácie.
Napokon, v tejto lokalite sa nám rovnako v spolupráci s obyvateľmi podarilo zmeniť parkovanie na Farského ulici na kolmé, čím sme získali
ďalšie parkovacie miesta, vypovedali sme nájomnú zmluvu s odťahovou spoločnosťou, takže v dohľadnom čase by sa malo uvoľniť aj toto
parkovisko. Na podnet obyvateľov sme oplotili
jedno z ihrísk na Mánesovom námestí tak, aby
tam nemohli parkovať autá. Spomeniem aj parčík pri ŠH Pengym, ktorému v poslednom čase
venujeme naozaj osobitnú starostlivosť tak, aby
slúžil mamičkám s deťmi či seniorom na posedenie na lavičkách a podobne.
Som ďaleko od toho, aby sme neurobili nič
a nechali všetko tak, ako je. Viem, že názory ľudí
sa rôznia, azda som sa ešte vo svojom viac ako
18-ročnom pôsobení v komunálnej politike ani
nestretol so stopercentnou podporou akéhokoľvek projektu. Rovnako si uvedomujem, že ani
akokoľvek dobre myslené riešenie nemusí byť
ideálne. Ale ako som už povedal, samospráva je
tu na to, aby aj v prípade rozporných stanovísk
brala do úvahy všetky názory obyvateľov, zvážila všetky za a proti, eliminovala prípadné riziká
a napokon rozhodla a konala.
Budeme si parkovať
nad hlavami?
Posledných pár rokov sa v Petržalke
parkuje už asi všade. Na chodníkoch,
na trávnikoch aj na cestách. A teraz
si máme parkovať aj nad hlavami
a pred oknami.
Chceme stavať parkovacie domy,
ktoré nám celkom zmenia víziu zelenej Petržalky na šedivé betónové
sídlisko. Pýtam sa, prečo chceme
riešiť parkovanie týmto spôsobom?
Prečo nechceme z tejto situácie vyťažiť a urobiť z nej výhodu? Prečo nevyužijeme možnosť skrášliť Petržalku
namiesto toho, aby sme ju ešte viac
zničili? Prečo si chceme parkovať nad
hlavami, keď môžeme parkovať pod
zemou a nad zemou stavať parky
namiesto parkovacích domov? Už
teraz počujem námietky ako – nie sú
peniaze, nie sú vyporiadané pozemky, je tu spodná voda a pod. Toto sú
však iba výhovorky, pretože všetko
sa dá vyriešiť, keď sa chce. Podzemné parkoviská by mohol postaviť a
prevádzkovať súkromný investor,
ktorý by mal v zmluve presne napísané, ako majú vyzerať, v akom stave
majú byť a aký mesačný poplatok sa
za parkovanie má vyberať. Myslím,
že každý je ochotný niečo zaplatiť za
parkovanie, ktoré bude elegantnejšie
a bezpečnejšie ako parkovanie všade
inde. Nad parkoviskom by sa postavil
zelený park, ktorý by slúžil na skrášlenie a oddych. Na park by sa dali určite
využiť peniaze z európskych fondov,
prípadne by ich mal na starosti ten
súkromný investor, ktorý má pod
ním parkovisko. Možností je naozaj
veľa, len sa treba nad nimi zamýšľať
a diskutovať, nie iba vymyslieť jednu
možnosť, ktorá je možno najlacnejšia
a najjednoduchšia, ale v skutočnosti
najhoršia.
Peter Koupil
Kultivujme zeleň
Zvýšiť počet parkovacích
miest je nevyhnutné. V Peržalke máme tzv. zeleň, o ktorú
sa nikto nestará. Sú to miesta
zarastené burinou a plné odpadkov. Na týchto miestach
by mohli byť vytvorené provizórne parkoviská. Neskôr, keď
by sa problém parkovania
riešil komplexne a dlhodobo,
týmto miestam by mohlo byť
vrátené ich pôvodné poslanie
- kultivované zelené oddychové plochy.
Jana Varadínková
14 • 20. 4. 2012
Budú zbierať
nebezpečný odpad
Zber odpadu s obsahom škodlivín
sa uskutoční 28. apríla. Od 8. do
10. h ho budú zbierať v mestskej
časti Čunovo na hrádzi a v Jarovciach na kontajnerovom stanovišti
Študienac. Od 10.30 do 12.30 v
Rusovciach v zbernom dvore na
Vývojovej ulici a v Petržalke na Ovsištskom námestí.
Mesto spustilo diskusiu
o parkovaní
Mesto Bratislava spustilo verejnú
diskusiu na tému parkovanie, nový
systém parkovania plánuje odštartovať v januári 2013. Názor môžete
vyjadriť aj e-mailom na [email protected] Vedenie mesta
chce rokovať o parkovacej politike
s poslancami mestského zastupiteľstva v lete, výsledky ankety im budú
podľa hovorcu slúžiť ako podklad.
V hlavnom meste majú vodiči k
dispozícii zhruba 150-tisíc parkovacích miest, z nich takmer polovica
má charakter uličného parkovania,
teda státia, ktoré nie je oficiálnym
parkovacím miestom. V Bratislave je
evidovaných viac ako 210-tisíc áut a
ďalších takmer 100-tisíc áut prichádza do mesta každý pracovný deň.
O troch centoch
Sú peniaze kľúčom ku šťastiu? Ako
sa môžeme stať bohatými? Odkiaľ
sa vzali peniaze? Na tieto a ďalšie
otázky odpovie deťom výstava, ktorú otvorili v sídle Detského múzea
SNM. Výstava O troch centoch funguje ako veľká hra. Pomocou sporiacich kariet a vedomostnej vkladnej
knižky môžu deti plniť úlohy, a tým
peniaze zarábať a následne i sporiť,
nakupovať za ne v obchode alebo
investovať na burze. Naučia sa, že
peňazí nie je dosť, a preto musíme
podnikať rôzne kroky na ich zarobenie. Detské múzeum je otvorené
denne od 10. do 18. h a vstup doň
je z Múzejnej ulice v zadnej časti sídelnej budovy SNM na Vajanského
nábreží.
Otvorené brány do ZOO
Najbližším podujatím, ktoré pre
svojich návštevníkov ZOO Bratislava
pripravuje, je Bratislava pre všetkých
21. a 22. apríla. Nasledovať bude podujatie na podporu matiek a detí
v najchudobnejších častiach Kene
Pomôžte nám pomáhať, ktoré bude
6. mája. Na začiatok júna zoologická
záhrada pripravuje akciu k Medzinárodnému dňu detí.
(SITA)
PETRŽALSKÉ NOVINY
Z Ľ AV É H O B R E H U
Nový most alebo
Most SNP?
Na marcovom rokovaní mestského zastupiteľstva bol predložený návrh na premenovanie Nového mosta opäť na Most SNP.
Súhlas s premenovaním vyjadrila väčšina
poslancov, teda most sa opäť oficiálne
vráti k svojmu staršiemu názvu.
H
lasoval som proti, lebo
som s návrhom nesúhlasil. Nechcem spochybňovať historický význam SNP.
Práve naopak; domnievam
sa, že zlomová dejinná udalosť ako povstanie proti totalitnému režimu si zaslúži
viac ako „vlastný“ most (kvôli
ktorému, mimochodom, bolo zbúrané celé historické
podhradie). Svoje výhrady
proti premenovaniu mosta
by som rád zhrnul do niekoľkých bodov:
Z princípu mi prekáža
trend neustále (a mnohokrát
tendenčne) meniť názvy ulíc,
námestí a mostov. Každé pomenovanie má svoj historický
kontext a je nešťastné ho meniť pri každej zmene politickej
klímy. Podobným spôsobom
prišla Bratislava o námestie
4. apríla, ktoré je dnes „Hlavné“. Pritom 4. apríl je z pohľadu Bratislavy kľúčový, keďže
v tento deň v roku 1945 bolo
naše mesto oslobodené od
nemeckej armády.
SNP je naozaj jeden
z kľúčových medzníkov
v našich moderných dejinách. Ale Bratislava dnes už
má verejný priestor, ktorý
svojím názvom pripomína
túto dôležitú udalosť – týmto
priestorom je Námestie SNP
v centre mesta. Ak si naozaj
chceme uctiť SNP, mali by
sme venovať adekvátnu pozornosť námestiu, ktoré je
dnes spustnuté a potrebovalo by celkovú rekonštrukciu
(podobne ako aj most). Čiže
financie na starostlivosť o námestie (a most) nemáme, ale
dôležité je, že oba priestory
hrdo nesú názov SNP? Cítim
za tým určitý druh pokrytectva a formalizmu.
V čase prípravy a výstavby mosta sa v médiách a
medzi odbornou aj širšou
verejnosťou bežne používalo
l spojenie Nový most cez
Dunaj,
ktoré sa ukotvilo vo
D
verejnom
povedomí. Názov
v
odráža
vtedajšie predstavy
o
o budovaní „novej“ Bratislavy ako modernej metropoly
a tiež ambíciu urbanizovať
pravý breh Dunaja.
Po roku 1990 padlo rozhodnutie pomenovať všetky
bratislavské mosty jednoduchými názvami, ktoré súvisia
s miestnym kontextom. Rozhodnutie bolo prijaté odbornou komisiou, ktorej členmi
boli historici, architekti a
urbanisti. Názov Nový most
je pre toto dielo charakteristický; jednak vystihuje kontrast oproti Starému mostu
a taktiež definuje „novosť“
riešení doby, v ktorej vznikal
(a to v pozitívnom aj negatívnom zmysle). Starý a Nový
most sú prvé dva bratislavské
pevné mosty, pričom Starý
most spadá do industriálnej
éry konca 19. storočia a Nový
most do modernej éry 60. rokov 20. storočia.
V neposlednom rade je tu
aj ekonomický aspekt. Pre
hlavné mesto nevzniknú
možno priame finančné náklady. Ale existuje množstvo
máp, navigačných systémov
a knižných sprievodcov, kde
figuruje názov Nový most.
Mnohé cestovné kancelárie budú musieť meniť svoje
propagačné materiály a kartografické spoločnosti budú
prekresľovať a tlačiť nové
mapy (nehovoriac o tom, že
pre turistov je názov New
Bridge oveľa zrozumiteľnejší
ako The Bridge of the Slovak
National Uprising). Pritom
hlavné mesto často nemá
financie ani na plnenie zákonných povinností (napr.
údržba ciest a komunikácií,
kvalitná MHD atď.). V tomto kontexte sa javí premenovávanie mosta ako prázdne
politické gesto.
K premenovaniu symbolov Bratislavy by mal existovať závažný dôvod a širší
konsenzus a diskusia o ňom
by nemala byť vedená iba na
politickej úrovni. Takémuto
kroku by mal predchádzať
seriózny prieskum verejnej mienky a mali by sa k
nemu vyjadriť aj odborníci z
FA STU a ÚSTARCH SAV.
V opačnom prípade môže
samotné premenovanie polarizovať verejnosť a v budúcnosti môže vyvolať opäť nové
premenovanie.
Domnievam sa, že celý
proces premenovávania bola
čisto politická fraška, pričom
však vonkoncom nechcem
staronový názov mosta znevažovať. Obyvatelia Bratislavy budú most naďalej volať
tak, ako chcú; mnohí mu
hovoria Nový most, iní zase
Most SNP. Oficiálny názov
na tom nič nezmení. A tiež
nezmení nič na kvalite života
Bratislavčanov.
Oliver Kríž,
poslanec MsZ Bratislava
Ako dopadne parkovanie pred Antolskou?
S
lovenské lekárske odbory
pri Univerzitnej nemocnici Bratislava (UNB) podali
trestné oznámenie v súvislosti so zmluvou, ktorú uzavrela
nemocnica so súkromnou
spoločnosťou na zabezpečenie, prevádzku a údržbu parkovacích miest. Ide v nej aj o
230 miest pri Nemocnici Sv.
Cyrila a Metoda v Petržalke.
Zmluva je podľa lekárskych
odborárov v rozpore so zákonom, a teda je neplatná. Je
tiež podľa nich pre nemocni-
cu nevýhodná a získa na nej
súkromná spoločnosť. Odborári chcú pri nemocniciach
zachovať parkovanie zadarmo, proti jeho spoplatneniu
spustili aj petíciu.
Podľa nich je zmluva, ktorú
nemocnica uzavrela so spoločnosťou ZIPP – S, neplatná.
Ako dôvody uvádzajú, že je
uzavretá na 10 rokov, správca
štátneho majetku však podľa
nich môže dočasne prebytočný majetok štátu prenajať najviac na päť rokov. K uzavretiu
zmluvy bol tiež podľa odborárov nevyhnutný súhlas ministerstva financií.
„Domnievame sa, že celá
kauza má nielen prvky amorálnosti, ale aj protiprávnosti.
Dochádza k vzniku škody
na strane štátu a spoločnosti,“ myslia si odborári pri
UNB. Zmluva je podľa nich
neplatná aj preto, že jej text
zverejnený na internetovej
stránke Centrálneho registra
zmlúv odkazuje na prílohy,
ktoré tam chýbajú, resp. nie
sú tými prílohami, na ktoré
zmluva odkazuje. V zmluve
im tiež chýbajú, rovnako ako
nezameniteľné určenie prenajatých nehnuteľností.
Hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Bratislava Lehocká
uviedla, že podnet na prešetrenie nepodali len odborári, ale aj
samotná nemocnica. Zmluvu
aj verejné obstarávanie už kontrolovalo ministerstvo zdravotníctva, k výsledkom kontroly sa má nemocnica vyjadriť do konca apríla.
(SITA)
PETRŽALSKÉ NOVINY
Na Žehrianskej otvoria
špeciálnu škôlku
V Špeciálnej základnej škole v Petržalke už desať rokov funguje prípravný ročník, od septembra plánujú otvoriť aj špeciálnu škôlku.
Ž
iakom s mentálnym postihnutím alebo pervazívnymi vývinovými poruchami s mentálnym postihnutím (napríklad autizmus)
poskytujú vzdelanie na Žehrianskej ulici. Služby chcú
rozšíriť aj pre deti od troch
rokov, keďže predškolské
zariadenie tohto typu v najväčšej mestskej časti dosiaľ
chýbalo.
Výhodou škôlky je, že
bude sídliť v budove školy,
kde majú dlhodobé skúsenosti v edukácii žiakov s
individuálnymi potrebami.
Bežne využívajú kanisterapiu, hipoterapiu či arteterapiu. Nachádzajú sa tu dve
relaxačné miestnosti – biely
a čierny snoezelen, ktorý
otvorili len nedávno. Pomôcť má najmä deťom, pre
ktoré je vhodná stimulácia
zraku. Pri škole je zriadené
aj terapeutické ihrisko.
Pre deti od troch do šiestich rokov so zdravotným
znevýhodnením, akým je
mentálne postihnutie, narušená komunikačná schopnosť, oneskorený vývin, pervazívne vývinové poruchy,
či viacnásobné postihnutie
plánujú otvoriť dve triedy.
„V jednej môže byť maximálne osem detí. Podľa potreby
s nimi budú okrem špeciálnych pedagógov pracovať aj
20. 4. 2012 • 15
ŠKOLST VO
asistenti. Zručnosti a schopnosti detí sa rozvíjajú na
základe ich individuálnych
potrieb. K dispozícii bude
logopéd, školský psychológ
a ďalší odborní zamestnanci z Centra špeciálno-pe-
dagogického poradenstva,“
vysvetľuje riaditeľka Mgr.
Monika Čihanská. Prihlášky
do materskej školy je možné
podávať až do septembra.
Prípravný ročník na Žehrianskej je určený deťom,
ktoré sú vo veku nástupu do
školy, no potrebnú zrelosť
ešte nedosiahli. Podľa skúseností riaditeľky zhruba dve
tretiny po jeho absolvovaní
nastúpia do bežných základných škôl. „Deti nabiehajú
na školský režim. Časť triedy je vybavená ako v bežnej
škole, žiaci pracujú v laviciach. Na relaxačné chvíľky
a hrové aktivity slúži ďalšia
časť triedy. Počas hodiny sa
aktivity striedajú. Prípravný ročník je medzistupňom
medzi materskou a základnou školou. Spätná väzba od
výchovných poradcov hovorí,
že do prvého ročníka chodia veľmi dobre pripravené.“
Vzdelávací program nie je
striktne nastavený. Tempo sa
prispôsobuje potrebám dieťaťa. Prihlásiť sa je možné až
do septembra.
Špeciálne školstvo ešte stále vyvoláva v časti verejnosti
negatívne asociácie. Aj tunajší
pedagógovia sa občas stretávajú s obavami rodičov, že ich
dieťa bude čeliť predsudkom.
Na Žehriansku sa treba prísť
pozrieť osobne. Profesionálny a ľudský prístup, príjemná
atmosféra, množstvo mimoškolských aktivít a vybavenie,
ktoré by mohli závidieť aj
žiaci bežných škôl, sú podľa
riaditeľky hlavné argumenty, prečo si vybrať školu, kde
dieťa nebude počas deviatich rokov podpriemerné, ale
bude môcť naplno rozvíjať
svoje schopnosti, napredovať
tempom, ktoré potrebuje a
zažívať pocit úspechu.
Viac info: www.szszehrianska.sk
autor a foto (ld)
Reprezentujú nás
vo Fínsku
Základná umelecká škola Jána
Albrechta pripravila exkluzívnu
prehliadku zameranú na domácu hudobnú tvorbu v programe
reprezentačného koncertu,
ktorý odznel 11. apríla v koncertnej sieni ZUŠ.
O pripravenom projekte prítomných poinformovala riaditeľka školy Lucia Celecová. Dramaturgicky
program vychádzal z bohatej histórie a dejín slovenského hudobného umenia. O slovenskej hudbe
hovorila aj pedagogička Darina
Tóthová. Video – prezentáciu o Bratislave a výstižné monografie o hudobných skladateľoch, ktorých diela zazneli počas koncertu pripravil
a technicky zabezpečil Mgr. art.
Martin Ťažký. Z úprav Vietorisovho
kódexu v interpretácii komorného
tria v zoskupení žiačok A. Lackovej
– zobcová flauta, L. Hrobárovej –
gitara, M. Kollerovej – violončelo
na úvod zazneli vybrané časti starej
hudby Ach smutná sivá. Klobucký
tanec. Proporcia. Sarabanda. Uhorský tanec. Tanec. Blízku i vzdialenú
slovenskú históriu oživili mladí
interpreti v dielkach J. Hatríka:
Motýlik Eliška, J. Kowalského: Hra s
bábikou, Na hojdačke, J. Hummela: Valčíky,L. Borzíka: Postludium, V.
Godára: Gigue, J. Melkoviča: Víly,
Ide pieseň dokola, V. Nováka: Pieseň búrlivej noci, B. Martinů Suita
miniature, J. Zimmera, Suchňa M.
Schneidera-Trnavského, Očenáša,
Dibáka, Suka, Bernátha. Dominujúci klaviristi M. Bečková, M. Volarik, B.
Drugdová, nadaná violončelistka
H. Jahanpour, sugestívny spevák
M. Slezák, huslistka Z. Bystrická
zaujali precíznym kultivovaným
a kvalitným podaním diel, tiež
schopnosťou ovládať hru na viacerých nástrojoch v komorných
zostavách.
Prvú časť projektu ZUŠ Jána Albrechta účinkujúci žiaci a pedagógovia prezentujú vo Fínsku Helsinkách práve v týchto dňoch.
Odborným garantom projektu je
renomovaný hudobný skladateľ a
pedagóg prof. Juraj Hatrík. Druhá
časť poznávacieho projektu Slovensko a krajina tisícich jazier bude
pokračovať v Bratislave budúci rok
v rámci recipročnej návštevy hostí
z Helsínk.
(bd)
16 • 20. 4. 2012
PETRŽALSKÉ NOVINY
INZERCIA
POVEDZTE SVOJ NÁZOR
AKO BY STE RIEŠILI
PARKOVANIE V MESTE?
VEREJNÁ DISKUSIA K PRAVIDLÁM
PARKOVANIA V BRATISLAVE
www.bratislava.sk
www.facebook.com/Bratislava.sk
[email protected]
ilustračné foto.
INZERCIA
Atraktívne ceny predvádzacích vozidiel
Predvádzacie a skladové vozidlá ŠKODA teraz v tých najlepších číslach u nás.
ŠKODA Fabia Combi Sport 1,2 TSI 77 KW - modrá lava, pôvodná cena 12 758,- Eur, nová cena 11 440,- Eur
ŠKODA Octavia Active 1,2 TSI 77 KW - béžová cappuccino, pôvodná cena 15 876,- Eur, nová cena 12 999,- Eur
ŠKODA Roomster Style 1,2 51 KW - sivá platin, pôvodná cena 12 388,- Eur, nová cena 10 250,- Eur
U nás na vás čakajú aj ďaľšie vozidlá.
www.skoda-auto.sk
Ilustračné foto.s
Váš autorizovaný predajca vozidiel ŠKODA:
IMPA Bratislava, a.s.
Panónska cesta 23
Bratislava - Petržalka
Tel.: 0800 10 20 10
E-mail: [email protected]
www.impa.sk
®
PETRŽALSKÉ NOVINY
20. 4. 2012 • 17
SERVIS
Kultúrne zariadenia Petržalky
program od 20. do 30. apríla
DOM KULTÚRY ZRKADLOVÝ HÁJ
20. 4. / 19. h - DFS Lúčka a FS Ponitran - vystúpenie folklórnych súborov, po vystúpení bude
posedenie pri ľudovej hudbe a diskotéke
22. 4. / 18. h - Večer írskeho tanca - celovečerný
program venovaný k 10. výročiu založenia školy
írskeho tanca a tanečného súboru Avalon
24. 4. / 19. h – Hradišťan, umelecký vedúci:
J. Pavlica - koncert najznámejšej moravskej cimbalovej kapely
27. 4. / 19. h - Večer autentického folklóru –
predstaví sa vám obec Parchovany, účinkuje
folklórna skupina Parchovianka a ľudová hudba
Borievka. Na záver programu bude spoločenské
posedenie pri ľudovej hudbe a občerstvení domácimi špecialitami. Realizované s podporou Ministerstva kultúry SR , BSK a Nadácie V. Bajana
29. 4. / 10. h – Nedeľné filmové predstavenie
pre deti – Červená čiapočka, SR, r: P, Povoda,
60´minut
Klubová činnosť – zábavné a kreatívne podujatia
20. 4. / 11. h – Jarná lúka - pre mentálne postihnutú mládež
25. 4. / 10. h – Ako išli psíček a mačička k zubárovi - pre deti MŠ
26. 4. / 15. h – Skús to s nami - patchwork - tvorivá dielňa
Koncerty v Klube za zrkadlom
28. 4. / 20. h - Preßburger Klezmer Band: S Cimbalom /Mit Tsimbl/, hosť Oskar Lehotský (cimbal)
DOM KULTÚRY LÚKY
20. 4. / 19. h – Music club - ZET 4 (jazz rock/BB),
Rekoncern (progressive rock/ZV)
22. 4. / 15. h – Nedeľný čaj o tretej - do tanca hrá
Kartágo trio
25. 4. / 19.30 h - Igor Bauersima: Norway. Today - divadelná hra, réžia: J. Krasula, účinkujú K.
Svarinská, a J. Alžbetkin
27. 4. / 19. h – Music club – Manfred Auch (alternative,indie) AIMEE (alternative, fusion, pop)
29. 4. / 15. h - Nedeľný čaj o tretej - do tanca hrá
Prova
Detská scéna – utorky a štvrtky
Kreslíme s našimi deťmi
24. a 26. 4. / 10. h – Jarná nálada
CC CENTRUM
23. 4., / 10. h – Cvičenie matiek s deťmi
30. 4. / 16.30 h – Pre šikovné ručičky
24. 4. / 18. h - tvorivé dielne pre deti od 3 rokov
24. 4. / 18. h Ateliers Français - dramatický krúžok pre mládež
24. 4. / 14. h – Okno do minulosti - cyklus multimediálnych tvorivých dielní inšpirovaných významnými dejinnými udalosťami – Letom - svetom: Zázračný strom p. Klimta
25. 4. / 14. h – Stretneme sa v ateliéri - pestrý mix
výtvarných štýlov a zaujímavých aktivít pre deti,
Šperkárska dielnička vyrábame netradičné ozdoby
a farebné šperky
29. 4. / 16. h – Momentum musicum - cyklus komorných koncertov - Hudobné dvojportréty, účinkujú: Mgr. I. Fábera, ArtD. (hoboj), V. Faboková/
hoboj/, V. Kovalčiková (hoboj), uvádza: A. Rajter
Výstavy
19. 4. – 03. 05. - Kampino art výstava klientov
DSS Kampino, výstavná sieň otvorená: po – št. 10.
– 18. h , pia. 10. – 16. h
Kluby
25. 4. / 17. h – Danubius bonsai klub - pravidelné
stretnutie členov
KLUB DETÍ SLNIEČKO
Rozprávkové stredy
25. 4. /14. h - O pani Nádche - Divadlo Na Vešiaku
Detská herňa – pre mamičky s deťmi
Hrajme sa na rozprávku
26. 4. / 9.30 h - O Jankovi Polienkovi
Detské hry, pesničky a povedačky
24. 4. / 9.30 h - Kukulienka, kde si bola
Herňa pre deti i dospelých -Voľné hranie stolových
hier
26. 4. / 14. h - Galaxy Trucker
Soboty v klube
21. 4. / 14. h - Detské hry, pesničky a povedačky
- Keď komára ženili
28. 4. / 14. h - Voľné hranie stolových hier pre
deti i dospelých
PROGRAM KÍN
ARTKINO ZA ZRKADLOM – v nedeľu a stredu
FEBIOFEST 2012
22. 4. / 20.34 - Rodina je základ státu, r. R. Sedláček, ČR, 2011, 106 min.
25. 4. / 20.04 - Koniec Roberta Mitchuma,
r. O. Babinet/F. Kihn, Fr./Nór./Belg./Poľ., 2011,
91 min.
29. 4. / 20.04 - Mortem, r. E. Atlan, Francúzsko,
2010, 94 min.
FILMOVÝ KLUB LÚKY – v utorok a štvrtok
FEBIOFEST 2012
24. 4. / 19.30 - Rozkaz, r. A. Louhimies, Fín./
Nem./Gréc., 2008, 115 min.
Štvrtky s: Aki Kaurismäki
26. 4. / 19.30 - Hamlet podniká, r. A. Kaurismäki,
Fínsko, 1987, 86 min.
PETRŽALSKÉ NOVINY
Náš tip na apríl
Preßburger Klezmer Band
v Klube za zrkadlom, 28. apríla o 20. h
Jedinečné bratislavské hudobné zoskupenie Preßburger Klezmer Band si od založenia v roku 1995
získalo množstvo priaznivcov. Táto prvá slovenská
formácia, inšpirujúca sa emotívnou a tanečnou hudbou zo strednej a východnej Európy známou ako
klezmer, je zároveň najlepšie hodnotenou skupinou
svojho zamerania na území bývalého Československa. Jej energický hudobný „kokteil“ je podmanivo
namiešaný zo židovskej, z balkánskej a orientálnej
hudby, ako aj zo slovenského a cigánskeho folklóru – to všetko s originálnou esenciou súčasných
moderných štýlov, ako džez, rock, reggae a latino.
Preßburger Klezmer Band patrí medzi popredných
predstaviteľov európskej scény world music.
Skupina od svojho vzniku absolvovala množstvo
rozmanitých vystúpení nielen na Slovensku, ale aj
v Európe i zámorí, počnúc multižánrovými hudobnými festivalmi, cez koncerty v kluboch a v klasických hudobných sálach, komornými vystúpeniami
až po zábavy na plesoch, oslavách a firemných
eventoch. Vystúpenia kapely prinášajú podmanivú
interpretáciu známych aj unikátnych piesní predovšetkým v jazyku jidiš, ale aj v slovenčine, angličtine
a balkánskych jazykoch. Vyjadrujú aj strhujúcu emotívnosť a tanečnosť klezmerovej hudby. Preßburger
Klezmer Band má na konte päť albumov a mnoho
úspešných spoluprác na filmových, divadelných
a iných projektoch.
Preßburger Klezmer Band sa predstaví so zaujímavým hudobným hosťom: talentovaným cimbalistom Oskarom Lehotským.
Hradišťan
Koncert najznámejšej moravskej cimbalovej
kapely sa uskutoční 24. apríla o 19. h
v DK Zrkadlový háj.
Hradišťan s umeleckým vedúcim Jiřím Pavlicou
je ojedinelým hudobným telesom s vysokou umeleckou aj interpretačnou úrovňou, neobyčajne
širokým žánrovým záberom a netradičným repertoárom vychádzajúcim z folklóru. Ten sa stáva inšpiračným zdrojom, pričom jeho filozofická podstata
zostáva zachovaná. Jiří Pavlica priviedol muziku
Hradišťan k nadžánrovému hudobnému poňatiu
a predstavil ju v desiatkach projektov vydaných na
zvukových nosičoch v rozmanitých televíznych či
rozhlasových cykloch, alebo každoročne na stovkách živých koncertných vystúpeniach.
Dnes je Hradišťan (hudobná skupina a tanečný súbor) profesionálne teleso, ktoré s odkazom
ľudovej tradície často preniká za hranice hudobných žánrov, spolupracuje s ďalšími umelcami
a osobnosťami. Koncertovali na 4 svetadieloch,
nakrútili viac ako 30 zvukových nosičov. Medzi
kmeňových sólistov patrí Alice Holubová, Jiří Pavlica a David Burda.
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava. NAKLADATEĽ: Vydavateľstvo M.R.K. agency, s.r.o. Redakcia: Kutlíková 17,
852 50 Bratislava, fax: 6383 8640, 6383 5295. INTERNET: www.petrzalskenoviny.sk, E-mail: [email protected] Šéfredaktorka: Gabriela Belanová,
tel. číslo: 0905 273 415. TELEFÓNY: grafici: +421905527738, oddelenie marketingu a príjem inzercie 0905273416, 0905273414 redaktori: 0910792553.
TLAČ: VERSUS, a. s., Bratislava, NÁKLAD: 46 000 ks. Distribúciu do domácností v Petržalke, Jarovciach, Rusovciach a Čunove zabezpečuje M.R.K. agency. Neobjednané príspevky nevraciame a nehonorujeme.
Evidenčné číslo: EV 3214/09
20. 4. 2012 • ročník 18 • číslo 8
www.petrzalskenoviny.sk
18 • 20. 4. 2012
Hudobné zamyslenie
počas Tichého týždňa
V poslednom týždni tohtoročného pôstu vyvrcholila spolupráca profesionálnych hudobníkov pod taktovkou šéfdirigenta SND Rastislava Štúra so Speváckym zborom Technik
STU uvedením diela Josepha Haydna Sedem
posledných slov nášho Spasiteľa na kríži.
O
rchestrálne dielo autor
pôvodne
skomponoval pre katedrálu v španielskom Cadize na bohoslužby
na Veľký piatok (1785/1786).
Neskôr ho však Joseph Haydn
zrevidoval a pridaním zborových a sólových partov mu dodal ešte hlbší rozmer (1796).
Na koncerte sa predstavili
sólisti Hilda Gulyasová (soprán), Angelika Zajícová (alt),
Juraj Hollý (tenor) a Tomáš
Šelc (bas), ako aj Spevácky
zbor Technik STU so zbojmajsterkou Ivetou Viskupovou
a Kresťanský komorný orchester ZOE s hosťujúcim
Žili sme všetkými jarnými farbami
Nielen na dedinách sú stále živé veľkonočné
tradície, ale aj v najväčšom sídlisku na Slovensku
- v Petržalke.
Päť petržalských denných centier seniorov prezentovalo v
budove Technopolu Veľkú noc
so všetkým, čo s jej tradíciami
súvisí. Od pletenia korbáčika,
cez napečené koláčiky, veľkonočné dekorácie aj maľované a inak ozdobené vajíčka.
„Kedysi sa veru aj v Petržalke
vo veľkom polievalo. My seniori, sme spojili tradície aj s
novými vecami. Ťukli sme do
Googlu a našli nové techniky,
ako ozdobovať vajíčka,“ povedala Ružena Borzová z Klubu
dôchodcov na Vyšehradskej
ulici. S riaditeľkou Vierou Šulekovou prišli k seniorom aj
strelnicu
Schôdzka s jarou
V redakčnej pošte som našla milý mail a k nemu pribalené fotografie.
„Dobrý deň, chcel by som dať do Petržalských novín jarnú básničku.
Daniel Magnússon, 11 rokov. Ďakujem.“
Ďakujeme aj my a z viacerých sme vybrali tieto. Veríme, že vám
sprítomnia jar ešte intenzívnejšie.
Redakcia PN
Jar
Po zime zas prišla jar,
slnko už má teplú tvár.
Budú kvety, zvieratká,
vstáva spiaca záhradka.
koncertným majstrom Robertom Marečkom.
Predstavenie sa konalo
s podporou Slovenskej Technickej univerzity v Bratislave v evanjelickom kostole na
Strečnianskej ulici v Petržalke za účasti vyše 200 divákov.
Skúsený dirigent R. Štúr dokázal obdivuhodne a s nadhľadom stmeliť kolos účinkujúcich a vystihnúť duchovnú
hĺbku výnimočného diela,
ktoré zaznelo v podaní zboru Technik, štyroch sólistov
a Kresťanského komorného
orchestra ZOE presvedčivo a štýlovo. Uznanie patrí aj
zbormajsterke I. Viskupovej,
pod ktorej vedením sa zbor
Technik vyšvihol na úroveň
konkurujúcu profesionálnym
speváckym súborom.
Veríme, že niekoľkoročná spolupráca zboru Technik
a Kresťanského komorného
orchestra ZOE, ktorého členovia sú hráči orchestrov SF,
SND, SRo, Capelly Istropolitany a študenti VŠMU, bude
úspešne pokračovať, aby sa aj
v budúcej sezóne mohli milovníci sakrálnych vokálnoinštrumentálnych diel obohatiť nielen umeleckým, ale aj
duchovným zážitkom.
Jindřich Drmola,
(obyvateľ Petržalky,
dirigent a dramaturg
na dôchodku )
Otvorili prvú vzduchovú
Zaujalo nás
Lienka v dlani
Mám maličkú lienku v dlani,
chce mi niečo šepnúť vari?
Asi to, že je JAR sa blíži,
slniečko si cestu so zimou kríži.
PETRŽALSKÉ NOVINY
SPOLOČNOSŤ
Jarný úsmev
Na jar, keď sa stopia ľady,
vetrík zimu odnesie.
Vtáčiky nám začnú spievať,
slnko úsmev prinesie.
P
ri príležitosti 67. výročia
Oslobodenia Petržalky
(5. 4. 1945) sa konala v sobotu (7. 4.) vojenská ukážka
útoku ruských jednotiek proti nemeckým, ktoré bránili
vojenský bunker BS-8 Hřbitov v bojovej línii na Kopčianskej ul. Na záver podujatia slávnostne otvorili prvú
vzduchovkovú strelnicu v lesíku pri vojenskom bunkri. Pre
verejnosť ju otvorili o 14. hodine. Bielu pásku prestrihli
(na snímke zľava) major Mgr.
Ján Forgács, Bc. Oľga Krejčí je študentkou Ekonomickej univerzity. Pred 7-8 rokmi
významnou mierou prispela k tvorbe systému voľnočasových aktivít víťazstvami
v okresnej a krajskej súťaži v
streľbe zo vzduchovej pušky.
Na snímke vpravo podplukovník Ján Ščerbík z Colného riaditeľstva SR. Najúspešnejší strelci z radov verejnosti
získali zaujímavé vecné ceny.
Podujatie pripravili občianske združenie Zachráňme petržalské bunkre v spolupráci
s Mestskou časťou Petržalka
a Magistrátom hl. mesta SR
Bratislavy.
Miroslav Košírer
deti zo ZŠ na Gessayovej ulici
s pásmom piesní Kytička jarných melódií. Po vystúpení sa
chlapci učili pliesť korbáčiky
a dievčatá zaujali háčkované
vajíčka, pečený baranček aj
košíčky s kuriatkami. Ochutnali
orechové a lekvárové rožky,
linecké koláčiky aj ďalšie dobroty, ktoré vlastnoručne upiekli
petržalskí seniori. Podujatie
bolo zároveň prvou akciou z
celoročného projektu seniorov
a detí Reťaz skúsenosti – most
generácií v rámci roku aktívneho starnutia a solidarity medzi
generáciami.
Mária Grebeňová-Laczová
Malý Muk deti zaujal
Pred niekoľkými dňami sme
sa s deťmi nášho ŠKD pri ZŠ
Turnianska 10 zúčastnili na
vernisáži výstavy výtvarných
prác žiakov Školských klubov
Petržalky na tému Turecko s
názvom Malý Muk. Ide o spoločný turecko-slovenský projekt organizovaný v rámci projektu partnerstvá – Comenius
regio – programu celoživotného vzdelávania. Deťom sa
výstavka veľmi páčila a zaujala
ich, potešilo ich, keď uvideli
svoje dielka. Už teraz pripravujú spolu s vychovávateľkami ďalšiu časť tohto projektu.
Pôjde o dramatizáciu známej
povesti Studňa lásky, príbehu
o Omarovi a Fatime. S týmto
divadielkom sa deti predvedú aj zahraničnej návšteve
z Turecka, ktorá zavíta na našu
školu v máji tohto roka.
Krajčiová, Huťanová
PETRŽALSKÉ NOVINY
20. 4. 2012 • 19
K U LT Ú R A
Zasiať, zožať, pozvážať, vymlátiť
Herečka, spisovateľka a scenáristka Milka
Zimková vyštudovala divadelnú fakultu
VŠMU, v kamennom divadle však pracovala iba jednu sezónu. Vybrala si ťažšiu
cestu – už tridsaťpäť rokov vozí svoje
divadlo jedného herca nielen po Slovensku, ale aj Európe, ba dokonca ho
vyviezla už aj za Atlantik.
Filmy Pásla kone na betóne
a Kone na betóne, ktorých je
autorkou aj hlavnou predstaviteľkou, sa stali zlatým fondom
slovenskej kinematografie.
Je autorkou próz a esejí, filmových scenárov, vo svojich monodrámach je aj režisérkou. Pri
neokrúhlom tridsiatom piatom
výročí Divadla jedného herca
Milky Zimkovej sme ju požiadali o rozhovor.
Teba je ťažko zastihnúť – nie
si ani na „fejzbúku“, nemáš
mail, ani mobil...
Zatiaľ ma nikto nepresvedčil,
že bez mobilu sa nedá žiť. Ojoj,
dá sa. Celkom pokojne. A kto
chce, si ma nájde aj bez mobilu.
Okrem pevnej telefonickej linky nie som majiteľkou ani jedného z technických vynálezov
– mobilu, počítača, internetu.
Ešte aj nová elektrická rúra ma
bantuje, hoci ja varím rada.
A nemáš menej príležitostí,
keď nepoužívaš túto techniku?
Pred pár rokmi sme o mobile
ani nechyrovali a žili sme. Robili sme, milovali sa, stretávali
– oveľa častejšie ako dnes. A
nemám pocit, že by sme pociťovali absenciu týchto technických fenoménov. Technický
pokrok ako prirodzený proces
vývoja sa zastaviť nedá, ale ľudská pohodlnosť sa dá hamovať,
a toto ľudský tvor odmieta.
Radšej sa dá do područia menšej či väčšej mašinky, dokonca
s ňou aj spáva, nosí ju aj tam,
kde sa to nesluší. Namojveru,
na svojich cestách s divadlom
som počula telefonovať už aj zo
staničného záchodu!
Ty svoje umenie prežívaš so
svojimi postavami, preto ti
ľudia veria. Dodnes na všetky
sviatky – Veľkú noc či Viano-
ce - dávajú v televíziách tvoje
Pásla kone na betóne a Kone
na betóne. Tvoje sú dvojako
- literárne i herecky. Pozeráš
sa na ne aj ty? A čo si pri tom
myslíš?
Nikdy som sa nedívala na svoje filmy a nečítam svoje knižky.
Či film, či monodráma, či
poviedka vždy cítiť za tvojím
dielom hniezdo, z ktorého si
vzišla...
Nevyrástla som v mestskom prostredí, ani vo vybranom penzióne, ale v našom
valale. V jednotriedke, kde sa
doobeda učili prváci, druháci,
tretiaci a poobede štvrtáci a piataci. Pod Slanskými vŕškami sa
na úzkych falatkoch robí veľmi
ťažko, neraz sa stalo, že zbožie
– od oziminy cez jarinu statočne obrábané – keď už prišlo do
klasu, zahrmelo, prišli lejaky a
šicko vźal Perun...
Možno ľudia v duchu tým
hore (bodaj by nie!) tvrdo zanadávali, ale ja som ako dieťa z
úst tých zrobených ľudí hrubé
slovo nikdy nepočula. V nedeľu
ráno si umyli nohy od hliny a išli
na službu božiu.
Film, divadlo – to je umenie,
o ktorom sa nielen hovorí, ale
aj klebetí. Ako si si zvykala na
túto stránku svojho umeleckého života?
Nedávno som sa vrátila z môjho rodného kraja, po predstavení som mala besedu s divákmi.
Ako zasvätenej do tajov súčasného, bohužiaľ, už len zriedka
umenia, sa ma besedujúci pýtali
na dámy so šoubiznisu. Ale diváci boli omnoho informovanejší ako ja! Podľa mien som
ani nevedela, ktorá je ktorá,
lebo sú si podobné ako púpava
púpave, v lepšom prípade podbeľu. Blond, polo blond, rovné
popredlžované vlasy, obtiahnuté tričko s dekoltom aj tam,
kde sa to nepatrí, dva tri druhy
texasiek a bez čiernej farby ani
na krok, patričný make-up v
duchu poslednej sezóny, a ty,
Milko, hádaj, ktorá je ktorá. Prisámvačku, nerozoznám. Všetky
sú ako z mexicko-argentínskych
telenoviel. S tým rozdielom, že
tam im hovoria seňority a u nás
celebrity...
Ty si, Milka, bola vždy dvojdomá. Už tridsaťpäť rokov
putuješ so svojím divadlom
jedného herca po celom Slovensku, stálu divadelnú scénu
nemáš. Keďže všetky knižky si
napísala tak, že si ich najprv
zahrala, čo robí dnes tvoja literatúra?
Každú poviedku si najprv
premyslím. Nielen jej ideu,
ale aj obsah. Potom si text poviedky sama pre seba hovorím.
(Možno preto, že som herečka
a mám na to školy.) Až potom,
keď som si istá, že sa dá povedať, tak si sadnem a napíšem ju.
A potom spätne zahrám.
Keď mi vyšla druhá kniha poviedok No a čo? stretli sme sa s
pánom profesorom Karvašom
v Bratislave na Poštovej ulici
pred hračkárskym obchodom.
Pozdravil ma a povedal: Pani
kolegyňa, čítal som vašu kniž-
ku, nie je horšia ako prvá. Nepovedal – je dobrá. Ale – nie je
horšia ako prvá. On bol veľmi
prísny pán. No ale potom dodal
- a keby ste už nikdy nič nenapísali, aj to by stačilo. Áno, to
bolo povzbudivé. Najmä vtedy,
keď som nemala kde hrať, a tak
som si vymyslela svoje písanie
aj svoje divadlo.
A čo film?
No, film – ten sa pre mňa
stáva nočnou morou. Už niekoľko rokov mám napísaný scenár pre film na veľmi aktuálnu
tému, ktorú naša patriarchálna
spoločnosť (odpusťte mi, junáci slovenskí, je to tak) zďaleka
obchádzala. Teraz ju už trochu
berú na vedomie, lebo začína ísť
do tuhého. Môj príbeh hovorí o
týraní žien, hovorí to sarkasticko-humorným spôsobom, aj
keď vec je veľmi vážna. Ale môj
hlavný problém nie je v téme,
ale v peniazoch.
Ty máš problém získať financie na film? Veď kto iný, ak nie
ty? Spolu so Štefanom Uhrom
a potom Stanislavom Párnickým ste nakrútili kultové
filmy...
Finančné prostriedky, určené
pre slovenskú filmovú tvorbu, si
už roky rozdeľujú „kompetentní“ medzi sebou. „Kompetentní“ už roky robia svoje filmy.
Často nie sú ešte ani hotové a
už majú miesto na svetových
festivaloch. Sem-tam získajú nejakú cenu, to je jedno či
v Uruguaji, alebo Paraguaji,
chvíľu sú toho plné médiá. No
slovenský divák tie filmy skoro
nepozná.
Asi nemáš na mysli dokumentárne filmy, viem, že veľmi
fandíš Markovi Škopovi, tvojmu rodákovi. Rozprávame sa
pred udeľovaním výročných
cien Slnko v sieti, na slávnostný večer pozvali aj teba, máš
tam odovzdať cenu. A čo tvoje
ocenenia?
No... Raz ráno ma stretol náš
kolega spisovateľ Peter Glocko
a gratuloval mi. Práve prebiehal
festival európskych filmov v
Saint Etienne a ja som vraj získala hlavnú cenu. Peter to počul v ranných správach z rádia.
Nechcela som veriť, ale večer
v TV správach sa to potvrdilo.
Na druhý deň boli o tom v novinách tri riadky...
Ty si ani nevedela, že niekde
súťaží film, v ktorom hráš
hlavnú úlohu?
Slovenská firma, s ktorou
som ten film robila, nemala ani
toľko chochmesu, aby mi – ako
scenáristke a hlavnej predstaviteľke – účasť na festivale oznámila. A už vôbec nie to, že som
v Saint Etienne získala hlavnú
cenu za najlepší ženský herecký výkon. Doteraz neviem, kto
cenu prevzal. To ma až tak nebantuje, ale nebolo by márne
mať doma nejaký papierik alebo sošku, nech mám nejaký dôkaz, že som v jednom roku bola
jednou z najlepších herečiek v
Európe. A navyše, by som mala
čo ukazovať vnúčatám alebo
svojim deťom. Tie síce už teraz
tomu neveria, vlastne už tomu
neverím ani ja sama.
Každý dobrý autor píše svoju
jedinú knihu, hrá svoju úlohu, len s každým vydaním,
s každým filmom, s každým
predstavením je vo svojom
poznaní inde. Kam si ty práve
teraz dospela?
Kam som dospela? Tam, kde
som skončila pri svojej prvej
poviedke. Tam začínam vždy
odznova... „Zasial, zožal, pozvážal, vymlátil. Všetko s akousi posvätnou úctou.“
Milke Zimkovej
aj za Petržalčanov
zablahoželala Gabriela
Rothmayerová
20 • 20. 4. 2012
PETRŽALSKÉ NOVINY
K O N TA K T
Nezametáme pod prah
Informácia
je dôležitá
Vážená redakcia, prvého apríla
sa uskutočnil v Bratislave beh
športovcov, ktorého trasa išla
aj cez Petržalku, konkrétne
v južnej časti. Usporiadateľom behu patrí za to srdečná
vďaka. Veď každá športová
aktivita slúži na upevňovanie
zdravia jeho účastníkov. Beh
si však vyžiadal v čase jeho
konania aj určité dopravné
obmedzenia. Aj za to patrí
mestu a Dopravnému podniku Bratislava poďakovanie,
pretože tým sa zamedzilo
prípadnej kolízii účastníkov
behu s autobusmi MHD. Lenže DPB možno vyčítať to, že
cestujúci neboli o zmenách
dostatočne
informovaní.
Konkrétne ja som chcel cestovať linkou MHD č. 98 zo
zástavky z Jasovskej ul. Autobus s odchodom o 11.59
h riadne odišiel, ale ten som
nestihol. Nasledujúci autobus s odchodom o12.14 h už
nešiel a nešli ani ďalšie. Pritom na zástavke na Jasovskej
ulici ani na nasledujúcej na
Žehrianskej ul. nebol žiaden
oznam o zmene trasy linky počas konania pretekov,
pritom len na zástavke na
Jasovskej ulici čakalo na spoj
s pravidelným odchodom o
12.14 h asi 15 ľudí, ďalší čakali na zástavke na Žehrianskej ul. Bolo by dobré, keby v
budúcnosti DPB pri takýchto
zmenách informoval o nich
na príslušných zastávkach
krátkym oznamom.
Juraj Slabý
Ad: Guláš architektonických štýlov
M
ám 38 rokov a v Petržalke žijem od svojich
siedmich rokov. Na hrádzu
sa chodievam bicyklovať od
nepamäti a vždy som veľmi
miloval ten pohľad z hrádze
smerom k vode a stromom
popri nej. Nádherne sa odrážali od vody a vytvárali
tam jedinečnú atmosféru, a
to v ktoromkoľvek ročnom
období. V súčasnosti, keď
prechádzam okolo, je mi
do plaču, ako človek rýchlo
zohyzdil túto čarovnú scenériu. Hausbót na hausbóte
a tá otrasná architektúra. Tá
už nie je ani na plač, ale na
grc. Neskutočné, aký vkus
majú ľudia ešte v súčasnosti a
snažia sa ohúriť svojou pseudooriginalitou. Je to ako na
výstave gýča, žiaľ, ten gýč na
obľúbenom mieste pravdepodobne pretrvá dlhé roky. A
my ostatní si ho budeme mu-
Čitateľ Peter
Poznámka redakcie:
K téme havarijný stav terás nám prišlo niekoľko podnetov, venujeme
sa im a článok prinesieme v ďalšom
čísle PN. A hľadáme aj ďalšie odpovede na otázky, s ktorými sa na nás
obrátili čitatelia v súvislosti s výstavbou hausbótov.
P. B. predseda SVB Fedinová 2-4
Čítam práve posledné číslo PN a chcel by som vám niečo
poradiť, alebo skôr pripomenúť, keďže to pre vás asi nebude žiadna novinka.
rečítal som článok o objekte na Betliarskej. Myslím, že by dosť pomohlo, keby
sa ku každej kauze uvádzali
mená a prípadne i fotografie
zodpovedných osôb. Každé
povolenie na krajskom sta-
sieť ,,vychutnávať“. To sa týka
aj tých hausbótov, ktoré ich
majitelia majú snahu ťahať
do neba. Nehovoriac o šoféroch, čo si to ženú po hrádzi
aj niekoľko 100 metrov, len
aby sa vyhli jazde po šotoline. A keď ich stretnete, tak
sa im, samozrejme, musíte
pokorne uhnúť, lebo nám ide
o zdravie, im len o škrabanec
na plechu.
Úrady, ktoré by asi teoreticky mohli zasiahnuť, máme v
tejto krajine asi len na udržanie zamestnanosti, inak je
nepochopiteľné, ako je možné, že to nechali dôjsť až tak
ďaleko.
Ozaj by ma zaujímalo, dokedy sa budeme ešte bezmocne
prizerať, ako ďalší krásny kúsok zeme v našom okolí padol
za obeť ľudskej chamradi. No
takisto asi môžeme začať aj tipovať, ktorý bude ďalší.
Dokedy budú vlastník terasy
a vlastníci garáži na Fedinovej
2-8 ohrozovať bezpečný pohyb
po terase a pod terasou? Kto
bude zodpovedný, ak dôjde k
nešťastiu? A prečo mestská polícia tento havarijný stav nevidí?
Ad: Betliarska
P
Ďakujem,
pani učiteľka
vebnom úrade musel niekto
podpísať (kto určite dostal od
developera peknú odmenu).
Ani tomu najväčšiemu mafiánovi nie je ľahostajné, keď
sa jeho meno príliš spomína
v médiách. Dobrým príkla-
dom je medializácia Penty
v súvislosti s protestmi Gorila. Napriek tomu, že tým
pánom nehrozil zákonný postih, vydali veľké úsilie, aby sa
ich mená prestali v súvislosti
s kauzou spomínať.
Každý novinár - a najmä
ten investigatívny - môže
využiť svoju pozíciu na psychologický tlak. Nestačí len
písať o problémoch, treba v
článkoch neustále napádať
ľudí, ktorí sú za to zodpovední. Treba hľadať prostriedky
ako ich potrestať, ak to nejde
zákonnou cestou. Aj spoločenské znemožnenie môže
byť bolestivé. Keď niekomu
zavoláte a spýtate sa ho, či
V marci sa konal 27. ročník
akcie s názvom Pomoc
ropuchám pri jarných
migráciách na Železnej
studienke pod záštitou
organizácie Slovenského
zväzu ochrancov prírody a
krajiny Miniopterus. Na akcii sa pravidelne zúčastňujú aj žiaci Základnej školy
Tupolevova 20 z Petržalky,
ktorí sa aj teraz odhodlali
prísť na najčistejšie miesto
v Bratislave a pomôcť žabám pri ich presunoch do
jazierok. Akcia sa skladala s
dvoch častí. Dobrovoľníci
najprv vybudovali zábrany,
pretože vedľa rybníčkov je
cesta pre MHD a automobilovú dopravu a práve to
je dôvod robenia zábran,
keďže v tomto čase najviac žiab uhynie práve na
ceste na Železnú studienku. Druhá časť sa skladala
zo zbieranie žiab a ich
bezpečného vypustenia
do vody. Ako nás informoval hlavný organizátor
pán Lehotský, na akcii sa
zúčastnilo veľa rôznych
škôl a tried, ale hlavná
vďaka patrí našej bývalej
učiteľke biológie Mgr. Darine Petrášovej, ktorá nás
oboznámila s týmto skvelým projektom, a že sme
sa mohli opäť stretnúť – aj
keď už nie sme žiakmi ZŠ
Tupolevova 20. Ďakujeme,
pani učiteľka, a verím, že sa
takto stretneme aj o rok.
Marek Olšanský
dostal nejaké všimné od developera, že niečo také odobril, síce sa neprizná, ale rozhodne mu to pokazí náladu
na celý týždeň. A keď sa ešte
jeho meno i fotografia objavia v novinách, to už ani spať
pokojne nebude. Aj takto sa
dá bojovať, keď už máme nefunkčné zákony a súdy. Nech
sa vám darí!
Peter Herka,
Petžalka
PETRŽALSKÉ NOVINY
Krimipríbeh
Romeo s kyselinou
Kriminálna polícia sa obracia na občanov so žiadosťou o pomoc pri pátraní po
týchto osobách. Informácie oznámte na najbližšom
policajnom útvare, alebo
na telefónnom čísle 158,
prípadne na e-mail [email protected]
Silvia Kovačovičová, (54)
z Bratislavy
Popis osoby: je asi 170 cm
vysoká, strednej postavy. má
hnedé vlasy. Na menovanú
vydal Okresný súd Bratislava II
príkaz na zatknutie pre prečin
zanedbania povinnej výživy.
Iveta Částová, (54) ,
z Bratislavy
Popis osoby: je 168 cm
vysoká, silnejšej postavy, má
krátke blond vlasy a zelené
oči. Naposledy mala oblečenú bielo- červenú bundu do
pása a modré rifle.
20. 4. 2012 • 21
KRIMI
Po prvýkrát sa oženil na prahu hranice,
ktorá teoreticky oddeľuje chlapcov od
mužov, deti od dospelých. Osemnásť prežitých rokov zvyčajne nie je vstupenkou
na rodinné súžitie, iba zriedkavo otvára
mužovi priestor na zodpovedný prístup
k novej rodine.
Vtedy si myslel, že svet je
gombička na nitke zvanej
manželstvo, a tak sa stalo,
že Mirovi (24) sa v priebehu jedného roka podarilo
vykúzliť triptych v podobe osláv svojich narodenín, svadobných obradov
a slávnosti krstu. Ani táto,
nanajvýš milá príležitosť
stať sa chlapom, však nenarušila rozkladný proces
vo zväzku manželskom,
ktorý od svojho začiatku
smeroval do záhuby. Vydržalo skoro dva roky, aby
sa nedlho po rozvode Miro
oženil po druhý raz. Kolotoč manželských nezhôd sa
opakoval aj s Lenkou (21),
opäť sa vyskytovali scény, v
ktorých znova dominovala
Julova žiarlivosť spojená s
vypočúvaním manželky,
kde, kedy a s kým bola, čo
robila v práci, prečo prišla
domov neskôr a prečo sa
priatelí s tou či onou. Hádky, neraz spojené s Mirovým fyzickým atakom, sa
stali obvyklým sprievodcom dní všedných. Tých
sviatočných bolo ako šafranu. Po niekoľkých mesiacoch manželského súžitia
bez prívlastku ideálny sa pri
jednom menej družnom
rozhovore podarilo Mirovi
svoju, vraj ozajstnú lásku
tak udrieť, že si pri páde na
zem zlomila prst. Vybrala
sa na políciu, povadili ste
sa, má vás rád, je zvedavý,
čo robíte, to nie je týranie,
veď do vás iba sotil, žiaden
úmysel, ako dokážete, že
vás psychicky týra? Odišla
s presvedčením, že jediným riešením je rozvod.
Aj mu to povedala. Chcel
si ju nakloniť, sľuboval a
prosíkal. Hrozil zabitím.
Zaškrtením v spánku. Podrezaním. Opätovne bola
na polícií, vypočuli si ju a
s poznámkou, že muži sa
robia silní, spísali zápisnicu. Poznala ho, a preto sa
odsťahovala k matke.
V ten deň, bola sobota
niečo pred obedom, matka
otvorila dvere. Vstúpil so
slušným pozdravom, ktorý
sa o pár minút zmenil na
ponižujúce a urážlivé slová. Krátka zvada vyvrcholila v splnený sľub. V ploskačke Umu, aká irónia!, je
kvapalina, ktorá má od nápoja kedysi známeho ako
rum, ďaleko. Nedáva falošné krídla. Skôr ich spaľuje.
Kyselina soľná. Krátky pohyb, švih rukou a výkrik.
Kuchyňu naplnil štipľavý
zápach a bolesť ženy, ktorá
nemala ako dokázať svoje
utrpenie.
V Bratislavskom kraji za dva mesiace tohto roka zaznamenali policajné štatistiky 9 prípadov
týrania blízkej osoby a zverenej osoby (SR 56), na základe ktorých boli trestne stíhané tri
osoby (objasnenosť 33 %). Tak vraví § 208 ods. 1 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný
zákon v platnom znení v súvislosti s týraním blízkej osoby a zverenej osoby: Kto týra blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické
utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín
rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo
iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej
bezpečnosť, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov. (Okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššie trestnej sadzby - odňatie slobody na pätnásť rokov až dvadsaťpäť
rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie – je závažnejší spôsob konania, osobitný
motív, ťažká ujma na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb a. i. Štatistika
zahŕňa všetky formy týrania blízkej a zverenej osoby tak, ako sú taxatívne uvedené pod
písm. a) až e) ods. 1 § 208 TZ.).
Viete, že...
Ing. Peter Murín, (57) ,
z Bratislavy
Popis osoby: je 181-185 cm
vysoký, štíhlej postavy, má
čierne vlasy a hnedé oči.
Na menovaného vydal
Najvyšší súd SR príkaz na
dodanie do výkonu trestu
odňatia slobody pre trestný
čin podvodu.
... od začiatku tohto roka do
1. apríla 2012 vzniklo v Slovensku 6 019 požiarov, ktoré
spôsobili priame materiálne
škody predbežne vyčíslené
na 8 936 842 eur? Pri požiaroch prišlo o život 20 osôb a
89 utrpelo zranenia. Oproti
rovnakému obdobiu vlaňajška je počet požiarov vyšší o
200, pozitívom je zníženie
počtu usmrtených o 9 osôb.
Vravíte chodník a zeleň? No a čo?
Držitelia zbraní,
termín sa kráti
Držiteľ zbrane kategórie A uvedenej
v § 4 ods. 2 písm. b) alebo kategórie
B uvedenej v § 5 ods. 1 písm. f) je povinný prvýkrát podrobiť sa posúdeniu
psychickej spôsobilosti podľa § 20
ods. 3 do 30. apríla 2012; nesplnenie
tejto povinnosti sa považuje za stratu
psychickej spôsobilosti. (Zákon o strelných zbraniach a strelive § 72 d ods.1)
Ustanovenie určuje povinnosť držiteľa
samočinnej (plnoautomatickej) zbrane
a držiteľa zbrane, ktorá je konštrukčne
odvodená alebo upravená z plnoautomatickej zbrane (útočné pušky, napr.
AK 47 vzor 58), prvýkrát sa podrobiť
psychologickému vyšetreniu do 30.
apríla 2012. Nesplnenie tejto povinnosti
sa považuje za stratu psychickej spôsobilosti, ktorá je dôvodom na odňatie
zbrojného preukazu.
Držiteľ skupiny B, D, E alebo F zbrojného preukazu alebo držiteľ skupiny C
zbrojného preukazu, ktorý má vydaný
zbrojný preukaz na výkon oprávnenia
podľa osobitného predpisu, ktorý sa
do 30. apríla 2011 nepodrobil psychologickému vyšetreniu v súvislosti s vydaním s vydaním zbrojného preukazu, nového zbrojného preukazu alebo
v súvislosti s preskúmaním zdravotnej
spôsobilosti držať alebo nosiť zbraň a
strelivo, je povinný pri vydaní nového
zbrojného preukazu podrobiť sa posúdeniu psychickej spôsobilosti podľa § 20 ods. 3; to neplatí pre osobu,
ktorá v čase podania žiadosti dosiahla
62 rokov. (Zákon o strelných zbraniach
a strelive § 72 d ods.2)
Každý držiteľ zbrojného preukazu
mladší ako 62 rokov sa musí aspoň raz
v živote podrobiť psychologickému vyšetreniu. To neplatí pri držiteľoch zbrojného preukazu skupiny A a zbrojného
preukazu skupiny C, ktorí majú vydaný
zbrojný preukaz na výkon zamestnania. Títo majú povinnosť podrobiť sa
psychologickému vyšetreniu každých
10 rokov. Držiteľ zbrojného preukazu
skupiny A sa musí podrobiť psychologickému vyšetreniu aj po dosiahnutí 62
roku života. Ak je držiteľ zbrojného preukazu zároveň držiteľom samočinnej
zbrane (plnoautomatickej) alebo držiteľ
zbrane, ktorá je konštrukčne odvodená
alebo upravená z plnoautomatickej
zbrane (útočné pušky, napr. AK 47 vzor
58), má povinnosť podrobiť sa psychologickému vyšetreniu každých 10 rokov,
a to bez ohľadu na vek. Držiteľ zbrojného preukazu, ktorý sa do 30. apríla 2012
nepodrobil psychologickému vyšetreniu v súvislosti s vydaním zbrojného
preukazu a žiada o rozšírenie oprávnenia - skupiny zbrojného preukazu - musí
doložiť psychologický posudok.
počtu usmrtených o 10 osôb.
Stranu pripravil Jaroslav Gründler, [email protected]
22 • 20. 4. 2012
PLASTOVÉ A HLINÍKOVÉ OKNÁ A DVERE
PARTNERSTVO TRVALEJ HODNOTY
PETRŽALSKÉ NOVINY
INZERCIA
NAJVÄČŠIA KULTÚRNA UDALOSŤ ROKU
Špeciálny hostia: BÁRA BASIKOVÁ a MARTIN CHODÚR
DD TRADE, s.r.o.
Párièková 18, 821 08 Bratislava
www.ri-okna.com
0948 975 800
Vodné filtre Nerezové fľaše
www.kvalitavody.sk
2.6. BRATISLAVA
INCHEBA EXPO ARÉNA
„Mr. Kalinka“
VADIM ANANEV
WWW.ALEXANDROVCI.INFO
Ak vám nechodia
pravidelne
24. 5. 2012 o 19:00
BRATISLAVA, ISTROPOLIS
PETRŽALSKÉ
NOVINY
volajte
0905 273417
ZELENÁ LINKA
Podnety, postrehy a návrhy v oblasti čistoty
a životného prostredia v mestskej časti Bratislava-Petržalka môžete oznámiť prostredníctvom
„zelenej linky“ 02/ 63 820 158 . Informácie
o MP VPS nájdete na stránke www.mpvps.sk
KUPÓN
0,5l nápoja ku každému jedlu ZDARMA
(sóda, hejkola, hroznovka, zlatý bažant tankový)
PETRŽALSKÉ NOVINY
20. 4. 2012 • 23
ŠP ORT
Otázka
pre poslanca
Polícia upozorňuje
Takú Petržalku chceme
Aká je budúcnosť futbalového ihriska MŠK Iskra?
Dnes pohľadom
Lukáša Chovana (12 rokov)
Rada by som sa opýtala na futbalové ihrisko MŠK Iskra, nachádzajúce sa na
ZŠ Budatínska. MŠKI predtým vlastnilo trávnaté ihriská pri Matadorke.
Treba robiť dobré
veci, nie zlé
K
eď o tie pozemky prišli
(kvôli výstavbe Wiena
Gate a plánovanej ďalšej,
ktorá sa však do dnešného
dňa nekoná – len pozemok
je odpredaný a výstavba
žiadna), dostali náhradný
pozemok na ZŠ Budatínska,
kde sa vybudoval jeden veľký umelý trávnik. Toto náhradné ihrisko je užívané už
niekoľko rokov, ale stále nie
je dobudované malé priľahlé
ihrisko – plocha zarastá neskutočnou burinou, nie je
tam žiadna tribúna či aspoň
lavice pre fanúšikov, chýbajú
toalety pre fanúšikov, resp.
rodičov a o potrebe nejakého
malého bufetu, ktorý by bol
počas zápasov k dispozícii,
ani nehovorím.
Trávnatá plocha okolo
ihriska, predovšetkým zo
strany priľahlej kotolne a od
cesty, resp. chodníka, je neupravený burinatý prales,
v ktorom treba odkopnuté
lopty vyhľadávať. A osvetle-
Nech nám
poslanci
predstavia svoju
víziu, ako podporia
mládežnícky šport
v Petržalke
konkrétnymi
činmi
nie na ihrisku je vraj nefunkčné od začiatku. Pritom za pozemky pri Matadorke mala
MČ Petržalka odovzdať do
užívania náhradné ihrisko so
šatňami a sprchami pre hráčov, tribúnou a neviem čím
ešte, a to mal financovať developer, ktorý získal pozemky pri Matadorke. Vedeli by
ste sa medzi poslancami MČ
Petržalka popýtať na bezútešný stav ihriska, resp. na jeho
budúcnosť, čo sa týka dobudovania, lebo zrejme nikto
nerieši problémy miestneho
futbalového klubu a všetko
financovanie sa ponecháva
na rodičov detí, ktoré hrajú
za klub, čo je samozrejme
neúnosná situácia.
V každom prípade by pozadie zaujímalo viacerých
rodičov detí z klubu, ktorí
sú zároveň viac či menej
sponzormi. Tak nech sa
naši miestni poslanci netvária ako zástupcovia potreby budovania, rozvíjania
a podporovania športu
petržalskej mládeže a nič
preto nerobia. Nech nám
predstavia svoju víziu
v tomto smere a nech podporia šport mládeže v Petr-
Naša samospráva
pravidelne
podporuje
viaceré športové
kluby, a to
prostredníctvom
priamych dotácií
a relatívne nízkeho
nájomného
pri prenájmoch
obecného
majetku.
žalke aj konkrétnymi činmi
a nech tlačia na developera,
ktorému predali pozemky
pod starými futbalovými
ihriskami, aby splnil podmienky tohto predaja –
t. j. dobudovanie terajšieho
ihriska. Rodičia financujú celý tréningový proces,
t. j. trénera, lopty, prenájom školských šatní a spŕch,
športovú výbavu – kopačky,
dresy, výjazdy autami na
zápasy. Nemôžeme predsa
za vlastné budovať tribúnu
alebo funkčné osvetlenie.
Alžbeta Kocúriková
Odpovedá Michal Radosa,
poslanec miestneho zastupiteľstva (SDKÚ DS) a viacročný
spolupracovník vedenia MŠKI Petržalka
Úvodom reakcie musím upozorniť na
jednu zásadnú vec. Pozemky, na ktorých MŠKI Petržalka pôvodne športoval,
boli vo vlastníctve podniku Matador a
jeho nástupcov, nikdy nepatrili obci
a poslanci nikdy nerozhodovali o ich
predaji.
B
udovanie športového areálu na Budatínskej sa začalo približne pred 3 až 4
rokmi. Pôvodne mal byť vybudovaný zo
sponzorských prostriedkov od Artmedie a
VIENNA GATE. Najpodstatnejšou prekážkou,
pre ktorú sa zatiaľ nedobudovalo, sú finančné problémy druhej menovanej spoločnosti, ktoré viedli k neposkytnutiu druhej časti
financií príspevku. Vzhľadom na tieto problémy sa financovanie budovania ihriska aj
podmienky jeho užívania zmenili. Poslanci
miestneho zastupiteľstva schválili koncom
roku 2011 dlhodobý nájom pozemku na
školskom dvore pre MŠKI Petržalka za výhodných podmienok, čo dáva klubu aj areálu dlhodobú pozitívnu perspektívu.
Klub súhlasil s dobudovaním malého
ihriska a tenisových kurtov najneskôr do
konca budúceho roku na svoje náklady. Poslanci i starosta mestskej časti akceptovali
pri schvaľovaní rozpočtu na tento rok môj
poslanecký návrh na vyčlenenie finančných
prostriedkov na vybudovanie atletickej rovinky s doskočiskom. Dúfam preto, že celý
areál bude čoskoro dobudovaný, čo je jednou z mojich osobných priorít v druhej časti
minulého a prvej polovici tohto funkčného
obdobia. Som rád, že aj toto zastupiteľstvo,
ktoré má 29 nových poslancov, i nový starosta s prednostom sa k projektu začatému
v minulom období prihlásili. Vážim si chlapský postoj ľudí z MŠKI, ich snahu dobudovať areál ešte v tomto roku a minimalizovať
negatívne vplyvy na obyvateľov okolitých
domov.
Čo sa týka podpory športu, naša samospráva pravidelne podporuje viaceré športové kluby, a to prostredníctvom priamych
dotácií a relatívne nízkeho nájomného pri
prenájmoch obecného majetku. Podpora
MŠKI Petržalka dotáciami bola zatiaľ každoročná a podľa mojich vedomostí nie sú
to ani z pohľadu klubu zanedbateľné sumy.
Podporujem poskytnutie dotácie i v tomto
roku. Pravdou však je, že popri iných prioritách samosprávy a ostatných športových
kluboch v Petržalke nie je v našich možnostiach, aby sme v podstatnej časti uhrádzali
náklady klubu. Aj preto nielen držím palce,
ale aj dlhoročne dobrovoľne bez nároku na
odmenu pomáham vedeniu klubu i novým
ľuďom v ňom pri ich neľahkom snažení o
stabilizáciu a rozvoj klubu.
Informácia na záver: od začiatku tohto
roku pracuje komisia zaoberajúca sa budovaním športovísk pre verejnosť a myslím,
že i v tomto funkčnom období ich niekoľko pribudne. Osobne by som bol rád, keby
došlo i k obnove športovísk na školských
dvoroch, ktoré by tak mohli počas vyučovania slúžiť žiakom a po jeho skončení športuchtivým Petržalčanom.
V posledných dňoch som začal viac sledovať detské ihriská v Petržalke. Na mnohých
sú odpadky, ba dokonca
injekčné striekačky. Podvečer tam veľa tínedžerov
pije alkohol, fľašu odhodia a
nechajú len tak ležať, aj keď
majú desať metrov od seba
kôš, potom to deti chytajú.
Ďalšia vec je ich ošarpanosť.
Niektoré atrakcie, šmykľavky,
hojdačky, preliezačky sú hrdzavé a nehygienické, nie sú namaľované, sú škaredé. Niektoré slúžia viac na graffitovanie ako na
hranie. Nepáči sa mi, že sa ničí
oplotenie, ktoré zabraňuje, aby
do priestoru chodili psy a ostatné zvieratá. Najviac ma však zaráža, že niektorí ľudia si z ihrísk
robia toaletu. Na Lachovej ulici
(vedľa polície na Nám. hraničiarov) v bludisku som už párkrát
videl ľudské exkrementy, veľmi
to tam smrdelo.
Chcel by som poprosiť
všetkých, čo chodia na detské
ihriská: „Prosím, používajte koše,
hádže tam obaly od keksíkov,
fľaše od minerálky a podobné
veci. Takto sa dá dosiahnuť, aby
na tam neboli odpadky a aby
sa na nich deti cítili dobre, veď
detstvo majú len jedno a treba
si ho naplno užiť. Pre tínedžerov:
Prosím negraffitujte na detských
ihriskách, máte na to vyhradené
legálne múry, na ktorých to je
povolené. Na všetkých ihriskách
sú graffiti alebo nápisy od centrofixiek. Aj vy ste boli deti a hrali
ste sa na podobných ihriskách.
Viem, že chcete zapadnúť do
kolektívu, ale nie touto cestou.
Treba robiť dobré veci a nie tie
zlé. Radšej príďte pomôcť na
naše upratovacie akcie a budete
mať zážitok na celý život. Dúfam, že si ľudia vstúpia do svedomia a budú detským ihriskám
pomáhať.
Ak máte aj vy zlé skúsenosti s
ihriskami, alebo sa vám na nich
niečo nepáči, môžete písať na
email: [email protected], [email protected]
Spoločne ich môžeme zmeniť
k lepšiemu.
24 • 20. 4. 2012
ŠP ORT/INZ E RC I A
Prídeme o jednotku?
Úspešné juniorky
Petržalky
Uplynulý víkend zakončili juniorky BK
Petržalka víťazstvami v Ružomberku
84:78 a v Poprade 60:55 nadstavbovú
časť súťaže. Posledný aprílový víkend
ich čaká v Košiciach finálový turnaj
majstrovstiev Slovenska. Najmladší tím
súťaže si v zápasoch s o dva roky staršími protihráčkami počínal výborne. S 11
víťazstvami a 3 prehrami sa v konečnej
tabuľke umiestnil na 2. mieste. Petržalčanky nestačili len na favorita súťaže
Dannax Košice, ktorého hráčky už zbierajú extraligové skúsenosti. Vo štvrťfinále záverečného turnaja si zmerajú sily
s dievčatami zo Zvolena a v semifinále
s víťazom stretnutia Poprad - Ružomberok. Pred posledným dvojkolom nadstavbovej časti sú na 2. mieste tabuľky
tiež kadetky BK Petržalka. Starším žiačkám patrí zatiaľ šiesta priečka. Kadetky
aj staršie žiačky odohrajú svoje finálové
turnaje v prvej polovici mája. .
(mv)
Nedávno sa v autosalóne ŠKODA v Petržalke
konala tlačová konferencia Veroniky Zuzulovej.
N
edávno sa v autosalóne ŠKODA v Petržalke konala tlačová
konferencia Veroniky Zuzulovej. Ešte
ani dnes nie je jasné, či bude Veroni-
ka po úspešnej sezóne pokračovať
v reprezentovaní Slovenska a či bude
ešte vôbec súťažne lyžovať. Budúcnosť slovenskej lyžiarskej jednotky
ohrozuje nielen finančná neistota,
ale aj rozpory s vedením Slovenskej
lyžiarskej asociácie (SLA).
Veronika priznala, že by nerada
v budúcnosti štartovala za inú krajinu, no ak nebude mať okrem skončenia kariéry inú možnosť, bude
v hre aj táto alternatíva. Výrazný
podiel na jej rozhodnutí bude mať
postoj Slovenskej lyžiarskej asociácie (SLA) k budúcej spolupráci...
Nerada by sa však lyžovania vzdala.
Veroniku čaká 27. apríla jej najšťastnejší deň, bude sa vydávať. Želáme
jej veľa lásky a šťastia.
Tím IMPA
Niňaj neuvažoval nad odchodom z Petržalky
Futbalovú reprezentáciu Slovenska do 18 rokov čaká v Trenčianskych Tepliciach na sklonku tohto týždňa turnaj Lotto Slovakia Cup.
F
utbalovú reprezentáciu Slovenska
do 18 rokov čaká v Trenčianskych
Tepliciach na sklonku tohto týždňa
turnaj Lotto Slovakia Cup.
Kapitánom domáceho výberu je
stredopoliar FC Petržalka 1898 Branislav Niňaj, ktorý o odchode z klubu
neuvažoval ani v kritických časoch aj
vďaka silnému a optimistickému kapitánovi Tomášovi Jenčovi. Minulý
rok tím Slovenska na turnaji Slovakia
Cup neobstál veľmi dobre. Ste teraz
pripravení pobiť sa o lepšie priečky?
,,Ak budú všetci zdraví a budeme v
kompletnom zložení, tak verím, že
môžeme zdolať každého. Umiestnenie si netrúfam prorokovať,“ povedal
nám B. Niňaj. Kariéru začínal vo
Venglošovej akadémii, ako viacero
reprezentantov. S kým v tom čase
hrával? ,,V žiackych kategóriách si
pamätám Lásika a Macziczu, ktorí
hrávali za starších. Mojimi ,parťákmi´ boli Schranz s Vaculom,“ hovorí
nádejný stredopoliar, ktorý od zápasu vo Švédsku je kapitánom slovenského výberu do 18 rokov. Pociťuje
väčšiu zodpovednosť aj na ihrisku?
,,Priznám sa, že ani nie. Ja si chcem
zápas čo najviac užiť, možno to bude
aj tým.“ Petržalku tvorí veľmi mladý
tím, dal vám nejaké rady aj váš kapitán Tomáš Jenčo, ktorý je známy
svojím optimizmom? ,,O reprezentácii sme sa nebavili, ale nejaké rady
som už od neho dostal. Predsa len je
skúsenejší a o čosi starší.“ Petržalka
ešte tesne pred začiatkom jarnej časti
nevedela, či nastúpi do jarnej časti II.
ligy. Neuvažovali ste o odchode, ako
to riešil váš rovesník Ivan Schranz?
,,V zime som nad odchodom aj napriek napätej situácii neuvažoval. Veril som, že sa to zlepší.“
(mv)
Čierne mraky nad FC
N
PETRŽALSKÉ NOVINY
ad druholigovým futbalovým
klubom FC Petržalka 1898 sa
sťahujú čierne mraky. V jarnej časti
druhej najvyššej slovenskej súťaže
prehral všetkých šesť stretnutí so skóre 2:14, hoci až štyrikrát mal výhodu
domáceho prostredia. FC je po 25. kolách II. ligy na poslednom 12. mieste
a na desiaty Liptovský Mikuláš stráca
už osem bodov. V Prievoze na jar nedal ešte ani gól a jeho situácia v boji
o záchranu je čoraz horšia. Potvrdzujú to aj vysoké prehry v Myjave 1:6 a
naposledy doma s Dubnicou 0:3. ,,Na
pôdu vedúcej Myjavy sme neprišli s
tým, že urobíme dieru do sveta, ale
mali sme na to, aby sme sa postarali o
vyrovnanejší zápas. Nepotrestali sme
hrubé chyby domácich, nedali sme
góly z veľkých šancí, naopak, súper
nám udelil lekciu z efektivity. V súboji s Dubnicou sa zasa ukázalo, že iba
snaha na dobrý výsledok v tejto súťaži
nestačí na dobrý výsledok. V útočnej
fáze sme boli málo nebezpeční, mali
sme sa viac pobiť o lepší výsledok,“
poťažkal si tréner FC Petržalka 1898
Emil Stranianek.
Dobrou správou je aspoň to, že
túto sobotu predpoludním sa usku-
točnil na Ulici M. Sklodovskej v Petržalke prvý majstrovský zápas na
novom štadióne FC Petržalka 1898.
Prvoligoví dorastenci FC Petržalka
1898 vo veľmi dôležitom stretnutí
v boji o záchranu gólmi Kamenca a
Gaburu zdolali Slovan Bratislava 2:0
a odpútali sa z posledného miesta.
Domáci mladíci teda pokrstili nový
štadión tým najlepším spôsobom a
príjemne prekvapili funkcionárov,
fanúšikov Engeraufans a v neposlednom rade samých seba cennými
tromi bodmi.
(mv)
Cenu PN vyhrala kobylka
Aurelia Pia
Na 39. ročníku Jarnej ceny Petržalky (steeplechase na 3 800 m pre 5-ročné a staršie
kone s dotáciou 1 900 eur), overtúre dostihovej sezóny na Slovensku, sa očakávalo
tretie víťazstvo Schreka zo Šurian.
Z víťazstva nedeľnej skokanskej Ceny mestskej časti Bratislava-Petržalka sa tešil domáci šesťročný hnedý valach s poľským pasom
Bodyguard, ktorého trénuje Michal Ročák
a do cieľa ho doviedol český džokej Jaroslav
Myška. Druhý, rovnako ako vlani, napokon
skončil český Mr. Millionaire (dž. Marek
Stromský) a tretie miesto pripadlo hostiteľovi Marquisovi. Jarnú cenu Petržalky dokončilo len päť z ôsmich štartujúcich koní.
Druhým ťahákom prvého mítingu sezóny
bola Cena Petržalských novín - Memoriál
Josefa Břečku pre trojročné kobyly. Najlepšie si počínala Aurelia Pia v sedle s talianskym džokejom Ninom Muru od skúsenej
trénerky Zuzany Kubovičovej zo Senice,
druhá skončila Samantha for Love, tretia
dobehla Damietta.
Na Závodisku budú brány
dokorán
Nedeľa (22. apríl) bude už tradične patriť
Bratislava krásnemu podujatiu - Mesto pre
všetkých. Do tejto akcie sa už od počiatku
úspešne zapája aj bratislavský hipodróm.
Návštevníci budú mať, tak ako po iné roky,
už od 14. h, voľný vstup do areálu ,,dostihovky“. Dostihovými magnetmi budú hlavné predskúšky jarných klasických dostihov
- Cena trojročných žrebcov a Cena trojročných kobýl s kvalitným medzinárodným obsadením koní a jazdcov. Napínavé dostihy
ozvláštni aj zaujímavý program, na pódiu
vystúpi hudobnú skupina Neon a country
pod vedením Kvetky a Pavla Fraitových,
pôsobiaca už roky úspešne pod hlavičkou
ZUŠ J. Albrechta na Topoľčianskej ulici. Ak
chcete zažiť krásnu atmosféru víťazstiev
i dobrej nálady, namierte si to na Závodisko
v Starom háji. Brány budú pre návštevníkov
dokorán.
(vk)
Download

parkovanie - Petržalské Noviny