..... 1
číslo 3
založené roku 2011 náklad 43 000 ks
Kalendár .....
ročník I. jún 2011
Editorial .....
Jún
1
... St ...
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
... Št ...
... Pi ...
... So ...
... Ne ...
... Po ...
... Ut ...
... St ...
... Št ...
... Pi ...
... So ...
... Ne ...
Žaneta
Medzinárodný deň
detí
Xénia, Oxana
Karolína
Lenka
Laura
Norbert
Róbert
Medard
Stanislava
Margaréta
Dobroslava
Zlatko
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
... Po ...
... Ut ...
... St ...
... Št ...
... Pi ...
... So ...
... Ne ...
... Po ...
... Ut ...
... St ...
... Št ...
... Pi ...
... So...
... Ne ...
... Po ...
... Ut ...
... St ...
... Št ...
Anton
Vasil
Vít
Blanka, Bianka
Adolf
Vratislav
Alfréd
Valéria
Alojz
Paulína
Sidónia
Ján
Olívia, Tadeáš
Adriána
Ladislav, Ladislava
Beáta
Peter, Pavol, Petra
Melánia
VÝZVA
pre občianske združenia
a záujmové kluby.
Turčiansky TELEGRAF Vám ponúka
možnosť bezplatnej propagácie
svojich kultúrnych, športových
a iných akcií
Svoje tipy na podujatia a akcie
zasielajte do termínu uzávierky čísla
t. j. 15. dňa v mesiaci na emailovú
adresu
[email protected]
Bližšie informácie na tel. čísle:
0948 181 201
Úplne prvé divadelné predstavenie,
známu taliansku rozprávku Pinocchio, som
hral spoločne s mojou dcérou Kamilou.
Ale potom ona nemala čas, tak som zistil,
že som odkázaný hrať sám. Ale aj Anderle
(pozn. red. Anton Anderle jej jednou z najvýraznejších osobností európskeho ľudového bábkarstva.) hral sám, hoci on chodil
všade autom. Ale ja som typický tým, že
som iba tu v Turčianskom Petre a deti prichádzajú za mnou.
Pri písaní ďalšieho čísla Telegrafu mi vyvstala jedna
veľmi „nepríjemná“ povinnosť: musel som sa celé
jedno dopoludnie tárať lesom a fotiť. Také povinnosti
si človek neodkladá na zajtra. Avšak za všetko príjemné sa platí: okrem toho, že som v neznámych horách
podľahol sirénam fotografov, po hodine hľadania
cesty späť som zistil, že mi chýba mobil. Chcel som sa
prezvoniť, ale čím? Taký mobil, ktorý by sa prezvonil
sám ešte nevymysleli.
Spoza novín vidím, že sa usmievate a tak budem
pokračovať, ale trochu vo vážnejšom tóne. Problém
nie je v aparáte. Veď dnes už prídete ku chlieviku
a miesto oplieskaného alebo strateného vám na počkanie dajú úpne nový. Problém je, že v tom novom
chýba starý hardware, kde ste mali všetko uložené:
kontakty, hudbu, fotografie detí, krátke videá... Je
to pár čipíkov, drôtikov, nejaká plôška, ktorá ale pre
nášho tamagočiho znamená asi toľko ako srdce pre
človeka. Takže aparát som si vzorne vymenil, dokonca
mi dali aj to isté číslo. Je krásny, dlho vydrží, má nové
funkcie. Má však jednu podstatnú chybu: nemám
komu zavolať (samozrejme, okrem ženy, ktorej číslo
viem naspamäť, ale načo by som jej volal z obývačky
do kuchyne).
Z toho mi plynie hneď niekoľko ponaučení, a keďže sa ešte stále usmievate, a poniektorí aj cez slzy,
budem pokračovať, tentokrát v hororovejšom tóne.
Najhoršie na tom nie je to, že som stratil kontakty,
ale to, ako sa k nim teraz dostanem. Vlastne som odkázaný na milosť a nemilosť ľudí, ktorých tam mám.
Priateľov, dlžníkov i čakateľov. Mali by ste vedieť, aké
dlhé je to čakanie. Keby sa ozvali aspoň moji veritelia!
A teraz tie ponaučenia. Vlastne žiadne nie sú, všetko
už bolo povedané. Alebo ak si to chcete napísať ako
motto, tak nech sa páči: Žiadny priateľ nie je natoľko
dobrý, aby sme ho nemohli stratiť, žiadny dlžník nie je
natoľko dlžný, aby sme nemohli na neho ešte nejaký
čas počkať, žiadny veriteľ nie je natoľko nepríjemný,
aby nás jeho telefonát nemohol potešiť.
Vždy sa desím predstavy, a je to asi moja najčastejšia mora, že nejakým spôsobom som mimo
reality, nechápem beh vecí, že sem vlastne ani nepatrím a jedného dňa zostanem úplne sám. Príbeh
s mobilom je len úsmevným dokreslením tohto
„horror metaphysicus“. Začal som napríklad písať
editoriál a končím tu v nejakom zvláštnom splíne. Ale
čo je v dnešnom behu vecí vlastne k veci? Utekať spolu
s nimi, alebo nad nimi chvíľu postáť a porozmýšľať?
Tým by som to ukončil a poprosil všetkých, ktorí majú
v mobile moje pominuteľné meno, nech ma akýmkoľvek spôsobom skúsia vytočiť, budem im za to veľmi
vďačný.
Pokračovanie na 2. strane
Vladimír Ďurka
,,Sloboda je základ, bez nej sa človek nemôže cítiť dobre,“ tvrdí umelecký rezbár Juraj Šimon.
Foto: Monika Maruňáková
Na káve
s Jurajom Šimonom,
umeleckým rezbárom
a bábkarom
Známeho turčianskeho rezbára Juraja
Šimona sme zastihli v nedeľu popoludní
v jeho drevenej chalúpke v Turčianskom
Petre. Už na nás čakal, aby nám porozprával o hraní bábkového divadla pre deti,
o svojom živote, práci i životnom nazeraní.
Vyšli sme hore do podkrovia domčeka, kde
sa nachádza drevené divadlo. Sadli sme si
do starých hlbokých kresiel a rezbár, ktorého si niektoré deti mýlia s otcom Carlom
Geppettom, keďže turčiansky rezbár tiež
vyrezal Pinocchia, začal rozprávať.
Ľudia v Turci vás poznajú najmä ako
umeleckého rezbára, ktorý zavíta na nejedno kultúrne podujatie v martinskom
skanzene. V súčasnosti odkladáte dláto
a hoblík, aby ste mohli žiakom základných škôl hrať bábkové divadlo.
V ostatnom čase som sa z rezbárstva naozaj preorientoval. Teraz som skôr taký pán
principál a hrám tu u mňa doma na chalupe deťom bábkové divadlo. Ale, samozrejme, s drevenými bábkami a kulisami, ktoré
som spravil, s obrázkami, ktoré som maľoval. Všeličo sa tu u mňa počas predstavenia
deti naučia.
Divadlo ale hráte sám.
Prečo?
..... 2
Na káve .....
Pokračovanie z 1. strany
Ako vidieť, deti máte rád a ony vás. Dokonca vyrábate pre ne aj drevené hračky.
Už dávno som zistil, že k deťom inklinujem. Dieťa, to je človek ešte nepokazený.
Za totality som každú zimu robil Deda Mráza pre celý Turčan. Bolo tam aj tristo detí.
Ako Dedo Mráz som prišiel s gitarou a spieval som – „Vločky biele kol mňa krúžia...“ Aj
v iných podnikoch som bol potom slávny
ako Dedo Mráz, kam ma s obľubou volávali.
Ako ste sa dostali k hraniu bábkového
divadla pre deti?
Pred rokmi chodievali deti z Centra
voľného času Turčianska Štiavnička na environmentálnu výchovu do kaštieľa v Turčianskom Petre. Deti chodievali okolo mojej chalupy a boli veľmi zvedavé. Pýtali sa,
či by mohli prísť na návštevu k ujovi rezbárovi a vidieť ako pracuje. Prišli, popozerali
sa, páčilo sa im, kúpili si drevenú hračku.
Videl som, že sa mi to vracia, že to nie je
zbytočne obetovaný čas. Robil som to o to
s väčšou radosťou. Deti ku mne začali chodiť pravidelne, ale potom im zobrali kaštieľ.
Centrum voľného času sa presťahovalo do
Turčianskej Štiavničky. Oslovili ma ale znova, čo si veľmi vážim, že by oni chceli ku
mne chodiť aj naďalej. Raz som si urobil
zopár bábok - marionet. A keď boli deti
v dielni a uvideli ich, hneď sa im zapáčili
a prosili ma, či by som im niečo nezahral.
Potom som začal uvažovať, či by som tu
nezačal hrať bábkové divadlo. Tak som si
povedal, že podkrovie nemusí byť na bývanie. Celé som ho prerobil na bábkové
divadlo, také komorné, ľudové, aké bývali
kedysi dávno.
Vaše drevené bábky - marionety sú nádherné. Je medzi nimi čertík, líška, medveď... Čo bolo na ich výrobe najťažšie?
Nikto mi nechcel prezradiť, ako sa taká
marioneta vyrába, ako sa robí vahadlo vodidlo, aby to bolo najlepšie, najpraktickejšie. Akoby to bolo nejaké stredoveké
alchymistické tajomstvo. Raz bol v televízii
Spejbl a Hurvínek, známe české bábkové postavičky, tak som sa im čo najlepšie
prizeral, aj na ruky bábkoherca a vodidlo.
A potom som si urobil vlastné marionety.
Peterské bábkové divadlo legalizovalo
ministerstvo vnútra ako mimovládnu
organizáciu. V súčasnosti hráte iba pre
organizované skupiny žiakov základných škôl.
Teraz sú u mňa deti každý deň, od pondelka do piatku. Som tomu veľmi rád. Momentálne chodievajú ku mne druháci. Na
jeseň boli u mňa na jednom predstavení
a teraz na inom. Každé divadelné predstavenie komunikuje s učebnou látkou, ktorú
žiaci v knižke majú. Napríklad sa v prvouke
učia o lesných zvieratách. Vystrúhal som
preto z dreva bábky obyvateľov našich
hôr. Tie sa potom rozprávajú s deťmi, pýtajú sa ich, či vedia, čo jedia, kde bývajú
a podobne. Obyčajne to žiaci vedia, len si
svoje vedomosti počas predstavenia zopa-
budem skúšať prijímacie skúšky na „šupku“
tak, ako to urobil akademický maliar Nemčík. Ale mňa prijali na prvýkrát.
Čo pre vás znamená umenie?
Na umeleckej škole som pochopil hodnotu umenia. Umenie nie je na to, aby
skrášlilo nejaké steny, ale aby skvalitnilo človeka. Ja to takto chápem vo svojej
skromnosti, v tom zmysle, že nikdy som sa
nechcel stať slávnym umelcom. Cítil som
hodnotu toho, že to už ovládam. Viem aj
maľovať, kresliť, skúšal som aj do kame-
Turčiansky otec Geppetto. Foto: autorka
kujú. Vyústenie rozprávky je stále poučné,
ale koniec má byť veselý. Robím to takou
zábavnou formou, ako hovoril Komenský.
Vy ste najmä v umení dosť všestranný.
Viete kresliť, maľovať, vyrezávať. Čím
ste chceli byť ako malý chlapec?
Hneď odmalička som hovoril, že budem
akademickým maliarom. Po skončení základnej školy som si dal prihlášku na Školu
umeleckého priemyslu v Bratislave. Otec
bol nevidomý invalidný dôchodca, mama
účtovníčka. Bolo nás päť súrodencov. Chudobní sme boli možno ešte viac ako kostolné myši, aj biedu sme treli. Rád som kreslil,
tak som to išiel vyskúšať. Dokonca som ani
nebol dobrým žiakom z iných predmetov
ako matematika, slovenčina, ale vo výtvarnej som na základnej škole exceloval. Iné
som robiť nechcel. Mal som plány, že ak ma
neprijmú, pôjdem za natierača a každý rok
Podkrovie nemusí slúžiť len na bývanie. Pod strechou umeleckého rezbára kraľujú bábky.
Foto: autorka
ňa, teraz som bábkoherec. Všetko človeka
skvalitní, čo človek vie.
Napriek tomu, že ste vyštudovali umelecké rezbárstvo, život vás zavial do rôznych povolaní.
Pochádzam z Košíc. Po návrate zo školy
ma na odbore pracovných síl pridelili do
divadla v Košiciach. Robil som tam modelára a výtvarníka. Pri tejto práci, kde som
pripravoval rôzne predmety do hier, som
sa veľa naučil. Vždy som hľadal prácu, kde
som mohol byť slobodný. Sloboda je základ, bez nej sa človek nemôže cítiť dobre.
Ja som bol slobodný aj vo vnútri, nezaujímalo ma, čo povedia ľudia a spoločnosť,
nezaujímal ma diktát módy. Vedel som sa
odpútať od všetkých zvyklostí. V tom období sa to ale celkom nedalo.
Preto ste po odchode z divadla išli na
salaš?
Áno, zadovážil som si fujaru aj píšťalku.
Mama bola zhrozená: „A čo povedia ostatní, a susedia?“ A čo ma potom, ja som sa
nenarodil pre susedov. Bol som ale opatrný, keď som bol na salaši. Do mesiaca bola
skúšobná doba, mohol som kedykoľvek
odísť, potom sa už nedalo. Nechcel som
sa tejto práci upísať navždy, preto som
odišiel, hoci ma nechceli pustiť. Ale zasa
som len išiel na ďalší salaš, lebo od oviec
som nechcel ešte odísť.
Čo vám priniesla do života táto skúsenosť?
Práca na salaši uprostred prírody mi
dala veľmi veľa. Tam som naozaj zistil, aké
je drevo. Na salaši sme ako valasi spávali
v drevenej šope na matracoch položených
na zemi. Ale tá romantika, ten tvrdý život ráno o tretej vstať, a zima, a človek sa krúti
ako vretenica, aby mu neuniklo teplo spod
prikrývky. A potom podojiť ihneď zrána, to
bol taký telocvik, ako málokto má. A potom celý deň v tej samote počúvať prírodu.
Dá to človeku veľmi veľa do tela, ale nesmie ho to zlomiť. Stále ma zaujímalo hľa-
danie, skúmanie, ale v tej rovine psychickej. Hľadal som vnútornú polohu a skúmal
ju s prostredím, ktoré som často menil.
Už vtedy som cvičil jogu, hoci o nej ešte
ani v Bratislave nebolo chyrovať.
Asi aj preto ste od oviec odišli do Košíc
do televízie.
Od oviec som išiel robiť do košickej televízie. Robil som to isté, čo v divadle, čiže
rôzne predmety pre inscenácie a pre Zlatú
bránu. Pamätám si, že mi raz dali vyrobiť
klietku do rozprávky O mešci a ruži, bola
určená pre ozajstného papagája. A tá
klietka vyzerala skoro ako budapeštiansky
parlament. Nebol som klietkar ani drotár,
ale zvládol som to. Kúpil som si špajdle na
bicykel a cín, a zhotovil som klietku. Človeka sa posúva dopredu, keď zvládne výzvy
a má úspech. Potom som robil vo východoslovenských strojárňach, tam ma zavolali ako výtvarníka. Neskôr ma stiahli do
východoslovenského učilišťa, kde som bol
vychovávateľom. Tak to bola úplne iná profesia, predstavte si, prešiel som od oviec až
k ľuďom. Teraz už som nepásol ovce (skoro
ako v Biblii), ale ľudí.
Istý čas ste hrali aj s košickou trampskou
skupinou Tuláci. Aké máte spomienky
na toto obdobie?
Bol som v tejto skupine skoro pri založení, hral som na mandolíne a ústnej harmonike. Keď som sa zoznámil s mojou manželkou, ktorá bola z Martina, tak som skupinu
opustil. Ale pamätám si na jednu pesničku,
ktorá bola veľmi populárna, s tým sa rád
chválim, keď sa chcem pochváliť. Volala sa
Dobré ráno, svetlo mojich očí. To bolo od
nás, Tulákov z Košíc.
Ale aj v Turci ste prešli pestrú paletu povolaní.
Tu v Martine som robil na Severe, na vysokej vojenskej škole správcu klubu. Zase
niečo nové, čo ma fascinovalo. Musel som
sa napríklad naučiť písať na písacom stroji.
Zároveň som tam vyrezával, robil kultúru,
zabezpečoval prístroje. Odtiaľ som potom
odišiel, keďže som odmietol „podpísať
ukradnuté televízory,“ a išiel som robiť do
Keramiky vo Vrútkach. Tam som robil najdlhšie, 12 rokov. Cítil som zodpovednosť,
pretože som bol ženatý a mal som deti.
Nakoniec ste zakotvili pri tom svojom,
pri rezbárstve. Ale začiatky boli ťažké.
Bolo mi osudom dopriate privoňať
k mnohým veciam. Keď padla totalita,
mohol som odísť z keramiky. Povedal som
si, idem robiť to, čo som vyštudoval. Nebolo to také jednoduché, že teraz každý
mi bude brať spod rúk, čo vyrežem. Ľudia
nemali peňazí ako na západe a ja musím
vidieť aj do vrecka kupujúceho. Tak som
hneď vedel, že tu musia byť štyri prikázania, ktoré musím spĺňať. Rýchlo, veľa, dobre a lacno.
Aké je vaše životné motto?
Poznávanie, ale tých najdôležitejších
vecí. Poznávanie samého seba ako jedinca,
ale nie v tom egoistickom poňatí. Nie v tom,
že ja sám som najdôležitejší, preto všetko
zjem ja, nenechám druhému. Myslím si, že
to ani nie je prostriedkom šťastia, o čom sa
všade spieva. Každý hľadáme svoju príjemnú polohu, takú vnútornú. Teraz stále viacej
nachádzam, že je to v tej rovine, kde sa vie
človek zaprieť, sám sebe zakrútiť krk. Určite,
energia, keď má vznikať v človeku, tak to nie
je tým, že ukážem iným, aký som silný. Už
ktosi veľký povedal, že ak chceš byť veľký,
premôž sám seba. Každý máme svoje slabosti a teda máme s čím bojovať.
Monika Maruňáková
Spravodajstvo .....
Železnica pre deti
Železnica pre deti, turčianskou verejnosťou obľúbené podujatie organizované
pri príležitosti Medzinárodného dňa detí,
sa bude konať cez víkend 4. a 5. júna.
Súčasťou akcie sú jazdy zvláštnych vlakov
vedených historickými parnými rušňami.
Podujatie sa bude konať v priestoroch
Rušňového depa vo Vrútkach. Návštevníci
uvidia výstavu historických a súčasných
rušňov zo Slovenska aj zahraničia, modelové koľajisko, výstavu historickej hasičskej
techniky, ukážky činnosti hasičov a policajtov. Počas akcie budú v Železničnej stanici
Vrútky, nákl. stanici, mimoriadne zastavovať všetky osobné vlaky. Medzi stanicami
Vrútky - osobná stanica a Vrútky - nákladná
bude zabezpečená kyvadlová doprava.
Akciu organizuje Spolok Výhrevne Vrútky
a Železničná spoločnosť Cargo Slovakia,
a. s.
Dni mesta Martin 2011
Od 2. júna do 6. júna budú Dni mesta Martin. V tomto roku sa konajú pri príležitosti
150. výročia Memoranda národa slovenského s podtitulom Výprava za jantárom.
Vo štvrtok 2. júna sa uskutočnia podujatia venované deťom, a to na Divadelnom
námestí, pešej zóne a kultúrnom móle.
Na najmenších čaká divadelné predstavenie Červená Čiapočka či koncert Márie
..... 3
Pohradskej a Richarda Čanakyho. Na kultúrnom móle bude interaktívne bábkové
divadielko pre deti. V piatok bude oficiálne otvorenie dní mesta. V rámci programu
vystúpi víťaz Československej Superstar
Martin Chodúr, skupina Homosapiens, The
Uniques, Amo and Band a Bačova fujara.
Večer sa v Slovenskom národnom múzeum - Etnografickom múzeu v Martine bude
konať vernisáž výstavy „Mágia Jantáru“. Zároveň vo Hviezdoslavovom parku vznikne
historický tábor súvisiaci s Výpravou za
jantárom. V sobotu sa bude konať Festival
„Amber Expedition - Výprava za jantárom“.
V historickom tábore sa bude konať remeselný jarmok, vystúpia historické skupiny.
Partnerské mestá sa predstavia vo svojich
stánkoch. Popoludní o 16-tej hodine sa
poberie historický sprievod mestom. Večer
bude určite veľkým lákadlom vystúpenie
skupiny Tublatanka. Nedeľa 5. júna bude
venovaná opäť oslavám Memoranda národa slovenského. Od desiatej hodiny dopoludnia bude slúžiť slávnostné služby božie
na Memorandovom námestí generálny
biskup evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku
Miloš Klátik.
Martinský bicyklový deň 2011
Po tzv. tankovej ceste (bývalá tanková
cesta podhorím Lúčanskej Malej Fatry)
bude viesť tohtoročná trasa 13. ročníka
Martinského bicyklového dňa. Stretnutie
NOVÁ ŠKOLA
cyklistov bude v nedeľu 19. 6. o 10.00 h na
Divadelnom námestí. Celá trasa je dlhá
okolo 28 km. Z námestia sa cyklisti pohnú smerom na Podháj, odkiaľ bude trasa
viesť ponad Bystričku, Trebostovo, Trnovo
do Turčianskeho Petra a cez Košťany nad
Turcom späť do Martina. Celé podujatie je
venované propagácii rekreačnej cykloturistiky. Podľa predsedu Turčianskej bicyklovej skupiny JUS Dušana Kubičku tankovú
cestu v tomto roku štát odovzdáva spod
vojenskej správy do správy miest a obcí.
V spolupráci s mestom Martin a prostredníctvom fondu mikroprojektov ČR – SR plánujú požiadať o finančné prostriedky, ktoré
následne plánujú použiť na investíciu do
cyklotrasy. Zaujímavosťou je, že cyklotrasa
bude viesť v blízkosti Masarykovej vily na
Bystričke.
(nk)
Základná škola Alexandra Dubčeka v Martine otvára od 1. septembra 2011 jazykovú
školu. Vedenie školy reaguje na súčasnú
situáciu vo vyučovaní jazykov, keď síce
každá základná škola vyučuje cudzí jazyk,
ale ukazuje sa potreba rozšíriť ponuku pre
študentov. Škola bola už od roku 1983 školou s rozšíreným vyučovaním jazykov. Aj
v súčasnosti sa profiluje na cudzie jazyky.
Jej žiaci každý rok absolvujú výmenné pobyty v zahraničí, zapájajú sa do medzinárodných projektov, spolupracujú s Nemcami a Švédmi. Vedenie školy chce, aby žiaci
mali čo najviac príležitostí cestovať, používať cudzí jazyk a zdokonaľovať sa v ňom.
„Založenie jazykovej školy bolo logickým
vyústením smerovania a našich dlhoročných priorít,“ povedala pre Turčiansky Telegraf riaditeľka školy Oľga Potašová.
Jazyková škola bude súčasťou ZŠ Alexandra Dubčeka. Bude využívať jej priestory, zariadenie a vybavenie. Takýto typ školy
v meste Martin ešte nie je. Škola bude
ponúkať jazykové kurzy pre začiatočníkov, pokročilých, konverzačné kurzy, kurzy
ďalšieho cudzieho jazyka a tiež kurzy pre
dospelých. Záujemcovia z celého Martina
a okolia, deti aj dospelí, sa môžu prihlásiť
na kurzy anglického, nemeckého, ruského
a talianskeho jazyka.
Personálne je škola na vyučovanie cudzích jazykov tiež kvalitne vybavená. Žiaci
ZŠ Alexandra Dubčeka v jazykových olympiádach obsadzujú prvé miesta.
(nm)
ZLATO PRE MARTIN
Projekt martinského primátora Andreja
Hrnčiara Transparentné mesto zvíťazil
v najprestížnejšej medzinárodnej súťaži
verejného sektoru Organizácie Spojených
Národov a získal 1. miesto v rámci regiónu
Európa a Severná Amerika. Mesto získalo
cenu v kategórii Prevencia a boj proti korupcii za projekt Transparentné mesto. Celosvetová súťaž sa konala v New Yorku na
pôde OSN. Ocenenie je najprestížnejším
medzinárodným uznaním inovátorstva
a kvality vo verejnej službe. Udeľuje sa verejnému sektoru, samosprávam od miestnej cez regionálnu až po vládnu úroveň,
ministerstvám, úradom vlád a neziskovým
organizáciám.
Primátor Andrej Hrnčiar neskrýval svoju
radosť, keď oznamoval túto skvelú novinu:
„Som šťastný, že s naším projektom Transparentné mesto sa nám podarilo uspieť
v konkurencii krajín Európy a Severnej
Ameriky, teda medzi krajinami s najvyspelejšími demokraciami. Na jednej strane
som veľmi hrdý na Martin a na Martinčanov, no na druhej strane Martin týmto ocenením preslávil Slovensko po celom svete.“
Martinský primátor preberie cenu v africkej Tanzánii 23. júna v rámci celosvetových osláv Dňa OSN verejnej služby. A.
Hrnčiar dodal: „Na medzinárodnej konferencii sa zúčastnia vrcholní predstavitelia
krajín, vlád a ministerstiev z celého sveta.
„Na medzinárodnej konferencii OSN budem reprezentovať predovšetkým Slovensko, čaká ma tam niekoľko prezentácií
projektu Transparentné mesto a vystúpení
na odborných fórach. Súčasťou konferencie je aj výstava, kde bude mať Slovensko
svoju expozíciu s projektom Mesta Martin
Transparentné mesto.“
(nki)
MODERNÉ LÔŽKO PRE PACIENTOV
Novinkou, s ktorou Univerzitná nemocnica
v Martine prišla, je zakúpenie multifunkčného lôžka na oddelenie intenzívnej starostlivosti ortopedického oddelenia. Lôžko
darovala nemocnici farmaceutická spoločnosť BAYER. Lôžko je určené pre pacientov
na jednotke intenzívnej starostlivosti, ktorí
podstúpili totálnu výmenu bedrového
alebo kolenného kĺbu. Práve s týmito pacientmi je ťažká manipulácia a súčasne si
vyžadujú vysoký komfort pre rýchlu mobilizáciu a rehabilitáciu.
Lôžko okrem centrálneho systému riadenia polohovania má zabudované príslušenstvo na röntgenové snímanie chrbtovej, ramennej či celej ložnej časti pacienta,
čím nie je nutná manipulácia s pacientom.
Je vyrobené zo špeciálnych materiálov
vhodných aj na RTG-snímanie. Je tiež mož-
né napojiť ho na centrálny nemocničný
systém.
Na slávnostnom odovzdávaní lôžka sa
zúčastnil aj riaditeľ UNM Julián Hamžík
a primár ortopedického oddelenia UNM
Libor Nečas. „Lôžko Medilux predstavuje
štandard, ktorý by už mal byť v 21. storočí samozrejmosťou v každej európskej
nemocnici. Žiaľ, situácia v slovenskom
zdravotníctve je zložitá, a preto sa musíme
tešiť aspoň z takýchto lastovičiek,“ uviedol
primár Libor Nečas.
Univerzitná nemocnica v Martine, ktorá
je nemocnicou nadregionálneho významu, s viac ako 40-percentným podielom
pacientov z iných regiónov sa sústavne
snaží modernizovať a zlepšovať podmienky nielen pre svojich zamestnancov, ale
predovšetkým pre pacientov.
(nkk)
..... 4
150. výročie .....
VENOVANÉ MEMORANDU
Mesto Martin bolo pred 150 rokmi epicentrom národného diania a miestom
predloženia programového dokumentu štátoprávnych, politických a kultúrnych
požiadaviek slovenského národa. Mesto Martin, Matica slovenská a Slovenská
národná knižnica zorganizovali k 150. výročiu Memoranda národa slovenského celoslovenské memorandové slávnosti, ktoré sa budú konať od 3. do 6. júna
v Martine. Ich súčasťou budú slávnostné prezentácie príležitostnej poštovej
známky, poštovej pečiatky, striebornej zberateľskej mince, matičnej knižnej publikácie a Elektronickej knižnice memoranda. Oslavami si Slováci pripomenú, povedané slovami Svetozára Hurbana Vajanského, „geniálne, charakterné, duchovne silné dielo našich otcov z roku 1861.“ Memorandom naši predkovia bojovali za
národné práva a štátnu samostatnosť Slovákov.
Poštová známka a pečiatka
Príležitostnú poštovú známku tvorcovia
venujú jednej z najvýznamnejších udalosti
moderných slovenských dejín, vyhláseniu
Memoranda národa slovenského 6. a 7.
júna 1861 na národnom zhromaždení
v Martine. Na známke sú portréty Š. M.
Daxnera a J. Francisciho, hlavných organizátorov memorandového zhromaždenia,
a mladík zobrazujúci Slovensko v pozadí
so ženskou postavou predstavujúcou slobodu, ako trhá svoje putá. Na hárčeku, do
ktorého je známka vsadená, memorandum symbolizujú portréty viacerých národovcov, účastníkov zhromaždenia v Mar-
tine a okrídlená postava (národný génius)
kráčajúca vpred, do budúcej slobodnej
slovenskej krajiny. Prerušenie, stupienok
na tejto ceste je práve memorandum, ktoré bolo takýmto míľnikom na danej ceste
k slobode a samostatnosti. Zhromaždených zástupcov národa na FDC zobrazuje
štylizovaný orol ako symbol slobody a nezávislosti. Na pečiatke je lipová ratolesť ako
novodobý symbol slovanstva, ale zároveň
i symbol miesta stretnutia (Pod lipami).
Autor výtvarného návrhu známky je akad.
mal. Igor Piačka, rytcom známky a hárčeka
akad. mal. Rudolf Cigánik. Nominálna hodnota známky je 1,20 eur. Známku vyrazila
Poštovní tiskárna cenin Praha, a. s. Rozmery známky sú: 44,4 x 54,4 mm.
(SP)
Strieborná zberateľská minca
Národná banka Slovenska (NBS) zaradila
do svojho emisného plánu na rok 2011
striebornú zberateľskú mincu venovanú
150. výročiu prijatia Memoranda národa
slovenského.
Minca v nominálnej hodnote 10 eur,
s priemerom 34 mm a hmotnosťou
18 g bola vyrazená zo striebra s rýdzosťou
900/1000 v Mincovni Kremnica. Na jej hrane je nápis „ZA NÁRODNÚ SVOJBYTNOSŤ
A ROVNOPRÁVNOSŤ“. Začiatok a koniec
nápisu je oddelený lipovým listom. NBS
mincu emitovala 17. mája 2011.
Na výtvarný návrh mince vyhlásila NBS
v roku 2010 anonymnú verejnú súťaž. Súťažné návrhy posúdila odborná komisia,
zložená predovšetkým zo zástupcov výtvarníkov a výtvarných teoretikov. Za najČo je po 150 rokoch na Memorande živé?
Nedarí sa nám nejakým ohromujúcim spôsobom dať na všeobecnú známosť, že to,
čo sa vtedy udialo, nazvali autori zápisnice
naozaj výstižne: nevídaným zjavením „tela“
a „ducha“ života slovenského. (Oni samozrejme bez úvodzoviek, my sme ich použili
preto, aby sme zdôraznili, že došlo k nevídanému zjaveniu sa nie jedného, ale až dvoch
slovenských atribútov: tela a ducha.)
„Tiel slovenských“ sa zišlo na tie časy
veľa, možno až päťtisíc, ani sa všetci nezmestili pod koruny líp na „otvorenom
poli farského dvora cirkvi evanjelickej
augsburského vyznania“. Bolo to teda zjavenie nevídané. V Zápisnici Slovenského
národného zhromaždenia v Turčianskom
Sv. Martine – tak sa toto zhromaždenie
samo pomenovalo – je 193 mien z prezenčnej listiny, výkvet národa. Naši veľkí
básnici Andrej Sládkovič a Samo Chalupka, dramatik Ján Palárik, maliar Peter
Bohúň, politici Hurban, Daxner, Francisci, Paulíny-Tóth. „Viac tisícov“ účastníkov
podľa mena nepoznáme. Boli medzi nimi
zvedavci, zrejme z najbližšieho okolia,
zaiste aj „špehúni“, ale predovšetkým zapálení a odvážni národovci. Mešťania,
bohatí i chudobní, vyšnurovaní zemania,
krojovaní vidiečania, domkári, nádenníci,
Matičná publikácia
k Memorandu
vhodnejšiu pokladali kombináciu dvoch
návrhov, averznej strany od spoluautorov
Mgr. art. Andrey Rolkovej a Pavla Károlyho
a reverznej strany od autorky Márie Poldaufovej. Všetci traja autori žijú a tvoria
v Kremnici, kde vzhľadom na stáročnú tradíciu mincovníctva pôsobia viacerí úspešní medailéri a autori slovenských mincí.
Patria k nim aj Mária Poldaufová a Pavol
Károly. Podľa ich návrhov bolo vyrazených
niekoľko slovenských pamätných a zberateľských mincí. Mgr. art. Andrea Rolková sa
mincovej tvorbe doteraz nevenovala, v tejto oblasti ide o jej prvotinu. Vydanie mince
iniciovala Kancelária prezidenta SR a Historický ústav Slovenskej akadémie vied.
(NBS)
Populárno-náučná publikácia vydaná
Maticou slovenskou pri príležitosti 150.
výročia Memoranda je určená širokej verejnosti. Na pozadí udalostí šesťdesiatych
rokov 19. storočia, ktoré sa odohrávali
v habsburskej monarchii, čitateľom približuje aktivizáciu predstaviteľov slovenského národného hnutia v tomto období. Jej
vyvrcholením sa stalo celonárodné zhromaždenie v Turčianskom Svätom Martine,
na ktorom sa prerokoval a schválil politický
a štátoprávny národný program a prijali
opatrenia na jeho realizáciu.
(SHUMS)
Elektronická knižnica
slovenských memoránd
SNK v Martine pri príležitosti 150. výročia
Memoranda národa slovenského sprístupní na svojej webovej stránke (www.snk.sk)
jadro Elektronickej knižnice Memoranda
národa slovenského z roku 1861, a to ako
východisko komplexne koncipovanej knižnice slovenských memoránd, t. j. významných národno-politických dokumentov,
ktoré sa podieľali na posilňovaní slovenskej národnej identity a sprevádzali vývoj
slovenského národného vedomia na ceste
k slovenskej štátnosti. Významnou úlohou
a funkciou Elektronickej knižnice slovenských memoránd bude popri reprezen-
ODKAZ SÚČASNOSTI
robotníci z fabrík. Aj dvaja hlavní župani:
turčiansky Révai a liptovský Sentiváni.
Richtári z Bratislavy, Košíc, Nitry, Žiliny,
Zvolena, Kremnice svojich zástupcov nevyslali, akiste preto, že „slovenské veci“ im
boli cudzie.
„Nevídané zjavenie ducha slovenského“ zosnoval Štefan Marko Daxner, autor
Ohlasu, ktorý po obsiahlom prerokovaní
povýšili na Memorandum národa slovenského a na radu Jána Palárika predložili
práve zasadajúcemu uhorskému snemu,
ktorý vraj „považoval za svoju hlavnú
úlohu vyrovnanie a urovnoprávnenie národností v Uhorsku“. Ale Pešť ako obyčajne ukázala svoju nenalíčenú tvár: vysoký
snem krajiny uhorskej radšej rozpustili,
akoby sa mali zaoberať žiadosťami urovnoprávenia sa chcejúcimi Slovákmi.
V tej najťažšej chvíli sa na slovenskej
politickej scéne zjavil „slovenský Mojžiš“,
Štefan Moyzes. Tento vážený banskobystrický biskup spolu s ďalšími národovcami
Memorandum v decembri 1861 na čele
delegácie predložil cisárovi Františkovi Jozefovi. To už však pracovala protislovenská
tačnej a prezentačnej funkcii jej didaktické
zameranie v systéme školskej a vzdelávacej komunikácie. Knižnica by sa mala dostať na kľúčové miesto v internetovskom
vyučovaní slovenských národných dejín
nielen v školskom didaktickom prostredí,
ale aj v domácom študijnom priestore žiakov a študentov.
Miloš Kovačka, SNK
Foto: archív MS
Marián Tkáč, predseda Matice slovenskej
mašinéria. Župné úrady na podnety z Pešti organizovali protimemorandové akcie.
Len čo sa začali množiť útoky na biskupa
Moyzesa – Slováci prehovorili: za osemnásť mesiacov dostal Moyzes 93 petícií z 343
obcí a miest s vyše štyritisíc podpismi. Ko-
(Spracované z materiálov poskytnutých poverenou riaditeľkou Členského ústredia Matice slovenskej, Mgr. Jaroslavou Môcovou)
nal sa plebiscit – a vtedy sa spamätal aj cisár a odobril aj keď nie celé Memorandum,
aspoň niektoré jeho požiadavky. Povolenie
„literárneho spolku“ a slovenských škôl. Literárnym spolkom bola Matica slovenská
s dátumom narodenia 4. august 1863, Slovensko ňou však otehotnelo už v neskorú
jar 1861. Prvé matičné stanovy, „zlatá bula
slovenského národa“ nesú dátum 5. február 1862. Ak sa všetko riadi myšlienkou zrodu, tak dodnes „Slovenská Matica je jednota milovníkov národa a života slovenského
a jej cieľ: v členoch slovenského národa
mravnú a umnú vzdelanosť budiť, rozširovať a utvrdzovať, slovenskú literatúru
a krásne umenia pestovať a podporovať,
a tým i hmotný blahobyt slovenského národa zvyšovať a na jeho zveľaďovaní pracovať.“ Je v nich aj národ, aj „život slovenský“
(oná tajuplná „slovenskosť“), aj literatúra, aj
umenie, aj hmotný blahobyt národa. Takže
toto – to je memorandový odkaz pre našu
prítomnosť i budúcnosť. Jeho naplnenie je
v rukách nás všetkých a Matica slovenská
sa cíti byť povolaná, aby stála na čele. Odkaz Memoranda pretavený do úvodných
slov z prvých matičných stanov je aj pre
súčasnú Maticu slovenskú príkazom.
Marián Tkáč, predseda Matice slovenskej
Foto: archív M.T.
..... 5
Podujatia .....
BIBLICKÝ
ROZPRÁVKOVÝ LES
PRE RODINY
Koinonia Ján Krstiteľ – Oáza Sklené
pozýva rodičov s deťmi do 12 rokov
na Biblický rozprávkový les,
25. júna 2011,
od 09:30 do 18:00 hod.,
do Oázy v Sklenom.
Pripravený je zábavný program s rozprávkovými a biblickými postavami,
koncertové predstavenie nového CD pre deti, chutný obed a iné prekvapenia.
Kto by mal záujem, v nedeľu 26. júna 2011 dopoludnia, bude radostné slávenie sv. omše.
Vstup: dobrovoľný príspevok
Prihláste sa do 20. júna 2011.
KVET PODHRADIA
V obci Podhradie sa v sobotu 9. júla 2011
uskutoční už 8. ročník podujatia Kvet Podhradia. Na návštevníkov čaká súťažná výstava kvetov drobnopestovateľov, výstava
rezaných kvetov, súťažná výstava fotografií
kvetov, výstava obrazov neprofesionálnych umelcov, kultúrny program a záhradnícka tombola.
Jednotlivé dvory sa zmenia na priedomia – záhradnícke, chovateľské, tkáčske,
ovčiarske, poľovnícke, kováčske. Podľa
Anny Jánošíkovej, jednej z organizátorov,
tohtoročnou novinkou bude Priedomie
malých tovarišov. Pod dozorom zručných
majstrov svojho remesla – košikára, hrnčiara, maliara a tkáča si návštevníci môžu vyskúšať svoju šikovnosť pri výrobe rôznych
predmetov.
Na súťažiacich, ktorí si dovezú svoje kvety, čaká množstvo cien. O víťazoch bude
rozhodovať nielen odborná, ale aj laická porota, čiže návštevníci Kvetu Podhradia. Každý návštevník dostane pri vstupe hlasovací
lístok, ktorým môže dať svoj hlas svojmu
kvetu alebo kvetinovému aranžmá.
Týždeň predtým sa otvára Podhradská
vidiecka galéria v Kultúrnom dome. V tom-
to roku v nej budú prezentovať svoje výtvarné práce detskí aj dospelí žiaci ZUŠ
Martin, ktorá má pobočku aj v Podhradí.
Nebudú chýbať sprievodné kultúrne podujatia, súťaže pre deti, podhradský guľáš.
V kultúrnom programe sa predstaví Podhradská folklórna skupina, ĽH Podhradská
muzika, Fsk Kriváň z Turian, DFS Turiec pri
Juniorklube z Martina, DĽH Fatranček a Bazalička a Dievčenská ĽH z Martina.
Priebežne so súťažou vystavovaných
kvetov sa koná súťaž fotografií kvetov. Záujemcovia majú možnosť poslať svoje fotografie kvetov na adresu obce Podhradie do
26. júna. Všetky fotografie budú vystavené
v spomínanej galérii. Opäť bude hodnotiť
odborná aj laická porota.
„Súťažiaci, ktorí majú záujem priniesť
svoje kvety do súťaže, sa môžu prihlásiť až
do 7. júla na adrese obce Podhradie. Čím
skôr sa prihlásia, tým skôr si budú môcť
vybrať výstavný priestor, aký im bude vyhovovať. Dlhoroční vystavovatelia majú
už svoj vyhliadnutý priestor a celý rok sa
pripravujú na jeho skrášlenie,“ dodala A.
Jánošíková.
(nki)
LETO S KOMUNITOU JÁN KRSTITEĽ
BIBLICKÉ TÁBORY
SAMUEL: 03.-07.07.2011 - pre 12 -14 ročných , v Sklenom, cena: 25 eur,
EXPERIENCE: 14.-19.07.2011 - pre 15-25 ročných, v Oščadnici, cena: 25 eur,
ESTER: 15.-18.08.2011 - pre 8 -11 ročných, v Sklenom, cena: 20 eur,
Prihláste sa
na tel.čísle: 043 4955227,
alebo e-mailom: [email protected]
Adresa: Koinonia Ján Krstiteľ – Oáza Sklené 327, 038 47 Sklené
Malebná obec Podhradie sa opäť po roku rozžiari všetkými farbami od výmyslu sveta.
Foto: archív A. J.
..... 6
Podujatia .....
najmä ockovia (+ teplé párky a studené
pivo!) Preto, milí ockovia, toto si určite
nenechajte ujsť, príďte sa zabaviť
a ukázať s celou vašou rodinkou!
19. 6. 2011 od 13.00 h
Podujatia pre deti
Deň detí
Areál Rodinného centra Rozprávkový
domček vo Vrútkach
Deň plný hier a prekvapení,
súťaží a sladkých odmien
1. 6. 2011 od 10.00 hod do 18.00 h
OPEN GALLERY - Človek hravý
VII. ročník o putovný pohár
hokejbalové ihrisko Vrútky
4. 6. 2011
Deň detí vo Vrútkach
Turistika, šport
MDD pre deti z detských
domovov a celého Martina
Detský výstup k Šútovskému
vodopádu, 13. ročník
Lúka vedľa Mclubu na Ľadovni,
parkovisko, Mclub
Vozenie na koníkoch pre deti 3 - 5 rokov
a 6 - 17rokov, maľovanie na tvár, detská
karaoke, Xbox 360 videohry, F1,NHL,
dance academy, šipky, kolieskové
korčule-slalom-rýchlosť, rôzne súťaže
o ceny a ďalšie atrakcie, občerstvenie
4. 6. 2011 od 10.00 do 17.00 h
Organizátor: KST Chleb Šútovo
Zraz: pred požiarnou zbrojnicou
v Šútove o 8.30 h
5. 6. 2011
Príprava na 58. SZT v Martine
Organizátor: KST ZTS Martin
Zraz: Martin ATC Turiec do 9.00 h
11. 6. 2011
Podujatie organizované
pri príležitosti MDD
Rušňové depo Vrútky
4. a 5. júna 2011 od 8.00 do 18.00 h
Cez tri okresy na bicykli, 2. ročník
Organizátor: KST Dynamo Krpeľany
Zraz: areál TJ Dynamo Krpeľany o 8.00 h
12. 6. 2011
Jazdy zvláštnych vlakov
vedených historickými rušňami
Organizátor: KST Turiec
Zraz: Pri rekreačnom zariadení
Turany – Trusalová o 8.30 h
25. 6. 2011
poloha
joge
v
indické
náre ie
oble ená
ena (6.11.)
zvukov
navigátor
citoslovce
chápenia
tamto
Stretnutie členov Štúdia
turčianskych neprofesionálnych
výtvarníkov
Turčianska knižnica
30. 6. 2011 od 16.00 do 17.30 h
Martinské cestovateľské večery
Prezentácia fotografií a diskusia
s cestovateľmi o zážitkoch zo
sveta a zo Slovenska
Athos – Mníšska republika
Klubovňa TKS
30. 6. 2011 od 17.30 do 19.00 h Cesty k sebe
Tvorivé dielne – výroba makety pravekej
krajiny v krízovom centre Brieždenie
Krízové centrum v Kláštore pod Znievom
6. 6. 2011 od 13.00 do 15.00 h
Profilaxia
Teória k foteniu, fotenie
s odborným lektorom
Domov sociálnych služieb Méta
7., 14. a 21. 6. 2011
Cvičenie pre tehotné
Klubovňa TKS v Martine
Každý utorok od 16.00 do 17.00 h
Spievame tancujeme
Klub dôchodcov Martin
Každý utorok a stredu od 13.00 do 14.00 h
Tanečná škola pre seniorov
Vystúpenie folklórneho súboru Lúčik
Domov dôchodcov a domov sociálnych
služieb pre dospelých Martin – Ľadoveň
10. 6. 2011 o 10.00 h
Vzdelávací klub tretieho veku
Klubové stretnutia seniorov na tému
kultúrne tradície a zvyky nášho regiónu
SNM Martin
14. 6. 2011 od 14.00 do16.00 h
Regionalistika Turca
Tvorivé dielne pre deti MŠ Dolinského,
druh
papagája
Paličkovaná čipka
Stretnutia členov o. z. Pôvabnica Turca
Klubovňa TKS v Martine
Každý pondelok o 16.00 h
Spoznávajme Turiec
um val , po
esky
istiaci
prípravok
Newell
Old Boys
Olympia
mámen ,
po esky
papagáj plus
kozácky
ná elník
Spevom a tancom
Úvodný program martinských
folklórnych kolektívov k 27. ročníku
Turčianskych slávností folklóru
Memorandove námestie v Martine
6. 6. 2011 od 12.00 do 16.00 h Dnes tovariš, zajtra majster
Múzeum slovenskej dediny v Martine
Tvorivé dielne a workshopy
12. 6. 2011 od 10.00 do 16.00 h Avon,
pali,
tola,
Uda,
podmienvolume (skr.)
ková spojka
od Slnka
hnedá
diev ina
zna ka
kozmetiky
udiera nohou
1
odporov.
spojka
ve k
lensk
tát
USA
spálená
odolnos
organizmu
vo i
chorobám
kus
po a
príkri
popevok
Early Literacy
Support
indická
hmotn.
jednotka
Tajnička skrýva
staré slovenské
porekadlo.
star ia plo ná
jednotka
zlos
Human
Resources
meno
Csákovej
b val
japonsk
cisár
Leteck
oddiel
Quo vadis
Vyhodnotenie projektu na rozvoj
empatického cítenia a odstránenie
diskriminácie, výstavka spoločných
diel žiakov ZŠ a klientov DSS Méta
Turčianska knižnica
27. 6. 2011 od 9.00 do 12.00 h
Vernisáž výstavy ZUŠ Martin v spolupráci
s TKS Martin, výstava potrvá do 30. 6. 2011
Turčianska knižnica
1. 6. 2011 o 17.00 h
Organizátor: KST Vrútky
Zelenou značnou od autobusovej
zastávky v Turčianskych Kľačanoch na
chatu pod Magurou. Vyhodnotenie
výstupu o 19.00 h pri Jánskom ohni.
25. 6. 2011
Areál Rodinného centra Rozprávkový
domček vo Vrútkach
Zábavné popoludnie rodín s deťmi,
hlavní aktéri veselých súťaží budú
Cesty k sebe
Karaoke pre deti v krízovom centre
Krízové centrum v Kláštore pod Znievom
22. 6. 2011 od 13.00 do 15.00 h
Maľovaný rovník
Jánsky večerný výstup na
Kľačiansku Maguru, 13. ročník
Výstup na Veľký Fatranský
Kriváň, 39. ročník
sponové
sloveso
Deň detí
Súťaže a hry pre deti
Divadelné námestie (v prípade zlého
počasia Turčianska knižnica)
1. 6. 2011 od 9.00 do 12.00
h a od 13.00 do 15.00 h
Necpaly
Štart: 12.00 h, pri chate pod Borišovom
Dĺžka trate: 780 m (prevýšenie 212 m)
18. 6. 2011
Deň otcov
prispôsobovala
Turčianske kultúrne
stredisko Martin
XII. Borišovský výbeh
o cenu Televíkendu
Zvláštny nákladný vlak pre fotografov
na trati Vrútky - Banská Bystrica –
Zvolen – Kremnica – Vrútky s parnými
rušňami Štoker a Kremák.
3. 6. 2011
Zvláštny osobný vlak pre
verejnosť s parným rušňom
Ušatá na trati Žilina – Vrútky.
4. 6. 2011
Zvláštny osobný vlak pre verejnosť
s parným rušňom Šľachtičná
na trati Vrútky – Kremnica.
4. 6. 2011
Zvláštny osobný vlak pre verejnosť
s parným rušňom Papagáj na trati
Vrútky – Harmanecká jaskyňa a späť.
5. 6. 2011
vzdal sa
Interaktívna výstava pre deti MŠ a ZŠ
s množstvom tvorivých a náučných hier
Turčianska galéria v Martine
Výstava potrvá do 26. 6. 2011, utorok
– nedeľa od 10.00 do 17.00 h
Po fatranských
hrebeňoch, 2. ročník
Železnica pre deti
Autor:
Aurel
v Univerzitnej nemocnici v Martine
V priestore vstupnej haly pred čitárňou
Turčianskej knižnice v Martine
Výstava potrvá do 30. 6. 2011
Memoriál Miroslava Frkáňa
Súťaže pre deti na námestí od 9.30 h
1. 6. 2011
Blatnica a Hviezdoslava
Slovenské národné múzeum
16., 17. a 22. 6. 2011
Výstava výtvarných prác
detí hospitalizovaných
iroko otváral
ústa
as no a
netáraj
Slovensk
telegraf
cudzie
. meno
usadeniny
úder
okolád.
"hviezda"
prievozník
oslovenie
Miroslava
plemenn kô
udretí po
hlave
úkon
Slovensk
telegraf
záhada
ruská
predlo ka
Európ.
hospod.
spolo .
kazí,
predlo ka
zhoda slov
na konci
ver ov
ni í
anglick
zápor
ve k
krik
eská
predlo ka
clonili
asto vystríha
zvratné
zámeno
meno Lesyka
2
zvieracia
kon atina
ázijsk horsk
masív
10 x 10
nevlastnil
Správne vylúštenie krížovky doneste osobne (do 15. 6. 2011), alebo zašlite poštou na uvedenú adresu redakcie Turčiansky TELEGRAF, M. R. Štefánika 8, 036 01 Martin alebo e-mailom na adresu:
[email protected] Jedného vyžrebovaného lúštiteľa odmeníme. Vyžrebovanie úspešných lúštiteľov je zverejnené vždy v nasledujúcom čísle Turčianskeho Telegrafu.
nevystavoval
ú inkom pary
..... 7
Podujatia .....
Živé pozvánky
Turčianska knižnica
Živé pozvánky k Turčianskym
slávnostiam folklóru
Obce regiónu Turiec
13. – 17. 6. 2011 od 10.00 do 20.00 h BEHIND
Týždeň turčianskej kuchyne
Týždeň turčianskej kuchyne – prezentácia
tradičných turčianskych jedál spojená
s hraním ľudových hudieb
Pasáž v Martine
13. – 19. 6. 2011 od 10.00 do 22.00 h Súznenie
Komponovaný program
vážnej a ľudovej hudby
Turčianska galéria v Martine
15. 6. 2011 od 18.00 do 20.00 h Živá pozvánka
Živá pozvánka FS Turiec na kočoch
mesto Martin
17. 6. 2011 od 16.00 do 18.00 h Turčianska cvendžala
Program venovaný výročiu FS
Kriváň a ŽSSK Hradisko spojený
so spievaním pred muzikou
Turčianska knižnica
17. 6. 2011 od 18.00 do 22.00 h O zlatú guľôčku
Finálový koncert víťazov spevákov
Slovenské národné múzeum v Martine
18. 6. 2011 od 10.00 do 12.00 h
Vernisáž výstavy „Turiec maľovaný“
Vernisáž výstavy „Turiec maľovaný“
Objekt Oravské Veselé v Múzeu
slovenskej dediny v Martine
18. 6. 2011 od 13.00 do 14.30 h XXVII. ročník turčianskych
slávnosti folklóru
Vystúpenie detských, folklórnych
a dedinských súborov, ľudových hudieb.
Škola tanca, posedenie pri muzike,
ukážky tradičnej ľudovej výroby.
18. 6. 2011
14:15 – Slávnostné otvorenie festivalu
14:30 – Spoločné spoločne
16:15 – Turčianski inštrumentalisti
17:00 – Cestou necestou
19:00 – Divadelné predstavenie
„Ženský zákon“
19.6.2011
11:30 – Sprievod
12:30 – To najlepšie čo máme
14:00 – U nás taká obyčaj
15:30 – Medailón FS Fatran
16:00 – Galaprogram
Múzeum slovenskej dediny v Martine
18. – 19. 6. 2011 od 12.00 do 22.00 h Jarmok tradičných remesiel
Múzeum slovenskej dediny v Martine
18. – 19. 6. 2011 od 10.00 do 22.00 h Drevo včera a dnes
Tvorivé dielne a workshopy
Múzeum slovenskej dediny v Martine
17. 6. 2011 od 10.00 do 18.00 h Dedinôčka moja
Vystúpenia folklórnych kolektívov
v dvoroch skanzenu
Múzeum slovenskej dediny v Martine
18. - 19. 6. 2011 od 10.00 – do 20.00 h Poľovnícky dvor
Prezentácia činnosti
poľovníckeho združenia
Múzeum slovenskej dediny v Martine
18. - 19. 6. 2011 od 10.00 – do 20.00 h Tanečné školy a školičky
Múzeum slovenskej dediny v Martine
18. - 19. 6. 2011 od 10.00 – do 20.00 h
PROGRAM SLOVENSKÉHO KOMORNÉHO DIVADLA NA JÚN
9. 6.
štvrtok
17.00
10. 6.
piatok
19.00
Venujem Turcu - slávnostné
vyhodnotenie literárnej súťaže
11. 6.
14. 6.
15. 6.
sobota
utorok
streda
19.00
19.00
19.00
Literárna klubovňa Turčianskej knižnice
23. 6. 2011 o 15.00 h
16. 6.
štvrtok
10.00, 19.00
18. 6.
sobota
19.00
Výstava výtvarníčok E.
Drozdíkovej a N. Haratíkovej
Turčianska knižnica
Pracovisko krásnej literatúry
Od 20. 6. 2011
Hudobné popoludnie
venované N. Paganinimu
Centrum Ligy proti rakovine
24. 6. 2011 o 16.00
Týždeň detskej radosti zábavné podujatia pre deti
Pracovisko literatúry pre deti a mládež
27. 6. - 30. 6. 2011 od 9.00 h
Júnové veršovanie čítačky pod orechom
Námestíčko s orechom
pred centrálnou knižnicou
30. 6. 2011 o 16.00 h
KULTÚRNE CENTRUM VRÚTKY
Literárny klub H. Zelinovej
Kafendova u. 4 (suterén
obytného domu), Vrútky
6. 6. 2011
Výstava kaktusov a sukulentov
Kultúrna sála Kriváň
9. 6. 2011 – 12. 6. 2011
otvorenie 9. 6. o 17.00 h Koncert ZUŠ F. Kafendu
pre verejnosť
Kino 1. máj Vrútky
15. 6. 2011 o 17.00 h
Zmena programu vyhradená.
Kamil Žiška/Monika Michnová: Čím tichší tón,
tým lepšie (verejná generálka) Štúdio
Kamil Žiška/Monika Michnová:
Čím tichší tón, tým lepšie (premiéra) Štúdio
Ray Cooney: 1+1=3 Národný dom
Jozef Hollý: Kubo (Remake) Národný dom
Kamil Žiška/Monika Michnová: Čím tichší tón,
tým lepšie Štúdio
Kamil Žiška/Monika Michnová: Čím tichší tón,
tým lepšie Štúdio
Moliére: Mizantrop Národný dom
Dotyky a spojenia 2011
7. ročník Martinského festivalu divadiel na Slovensku
21. 6.
utorok 15.30
Divadlo J. Záborského Prešov: Sen noci
svätojánskej Štúdio
19.00
Otvorenie festivalu
Jókaiho divadlo Komárno: Višňový sad Národný dom
23.30
Štúdio 12 Bratislava: Barbados Štúdio
22. 6.
streda 17.00
Skrat Bratislava: Napichovači a lízači Štúdio
20.00
SKD Martin: Kubo (Remake) Národný dom
24.00
Divadlo I. Palúcha Banská Bystrica:
Helver a tí ostatní Štúdio
23. 6.
štvrtok 15.30
Divadlo J. G. Tajovského Zvolen: Plač Štúdio
18.30
Astorka korzo ´90 Bratislava: Gazdova krv
Národný dom
24.00
YSTFUD Košice: Exyt víchod Štúdio
24. 6.
piatok 16.30
Divadlo A. Duchnoviča Prešov: Havaj Štúdio
19.00
ŠD Košice: Ako sa vám páči Národný dom
23.30
Bábkové divadlo na Rázcestí Banská Bystrica:
Premena Štúdio
25. 6.
sobota 17.30
Divadlo J. Palárika Trnava:
Tajomný pokoj vecí Štúdio
20.30
MD Žilina: Podzemné blues Národný dom
24.00
Dezorzovo lútkové divadlo Bratislava: Gašparkove
šibalstvá alebo erotic dobrodružstvá
Bob de Nira Štúdio
26. 6.
nedeľa 20.00
Ukončenie festivalu
Slovenské národné divadlo Bratislava: Hollyroth, anebo Robert Roth spívá Jana Hollého mrzkosti
i pomerkováňá Štúdio
Zmena programu vyhradená.
..... 8
Rádio ZET .....
JEDINEČNÉ MIENKOTVORNÉ MÉDIUM SEVERNÉHO SLOVENSKA
Za dvanásť rokov svojho pôsobenia sa Rádio ZET vyprofilovalo do dnešnej mienkotvornej podoby. Vďaka systematickému ukotveniu do regiónov sa stalo neodmysliteľnou súčasťou života takmer 1,5 milióna obyvateľov v dosahu rozhlasových
FM vĺn na frekvencii 94,5 MHz. Vlajkovými loďami programovej štruktúry rádia sú
kvalitné regionálne spravodajstvo a publicistika. V žilinskom sídle Rádia ZET sme
sa porozprávali s jeho šéfredaktorom a programovým riaditeľom Jánom Filipom.
Čo je podľa vás podstatou úspechu Rádia ZET?
Je to predovšetkým kompaktný vysielací tím zložený z mladých pružných žurnalistov,
moderátorov, ale aj skúsených odborníkov na médiá. Tí dokážu zabezpečiť denne
nové regionálne informácie potrebné k bežnému životu.
Čo hovorí odborná verejnosť o Rádiu ZET?
Opierame sa o odborné poznatky z oblasti teórie rozhlasovej žurnalistiky, ako aj o odborné analýzy a diplomové práce absolventov žurnalistiky na viacerých slovenských
univerzitách. Treba povedať, že vo všeobecnosti rádio je najatraktívnejšie médium,
ktoré najefektívnejšie a takmer sústavne dokáže sprevádzať poslucháča v aute, v práci, doma i na výlete. Je to skutočne najúčinnejšie médium, ktoré osloví najviac ľudí. Je
najpohotovejšie a najflexibilnejšie, môže interaktívne a pružne reagovať na potreby
poslucháča, ktorého vernosť “svojmu rádiu” je obrovská.
Nadregionálne Rádio ZET má u poslucháčov vysokú dôveryhodnosť a je súčasťou života svojich poslucháčov. Z roka na
rok získava silnejšie pozície na území severného Slovenska aj s presahom na české
a poľské prihraničie, ktoré kopíruje územie
Euroregiónu Beskydy. V čom je tajomstvo
tohto úspechu?
Podľa môjho hodnotenia Rádio ZET najefektívnejšie zasahuje
ľudí v konkrétnom území, ktoré spomínate. Spravodajstvo je
prednostne metropolitné a regionálne, s presahom na témy zo
Slovenskej republiky a zahraničia, zásadne však iba vtedy, ak to
súvisí s regiónom severného Slovenska a priľahlými euroregiónmi. Spravodajstvo Rádia ZET je vyvážené, dynamické a nezávislé
od politických strán a hnutí. Informácie v spravodajstve nepochádzajú len zo zdrojov tlačových agentúr, ale predovšetkým
z vlastných relevantných zdrojov, napr. miest, obcí, štátnych zložiek a kultúrno-spoločenských organizácií. Jedinečným mienkotvorným médiom severného Slovenska sa Rádio ZET stalo aj
vďaka kvalifikovanej publicistike v celej žánrovej rozmanitosti.
Príspevky, ktoré sú svojím obsahom a zameraním zacielené
dominantne na regionálne dianie a život ľudí v regióne, nájde
poslucháč nielen v dennom vysielaní, ale aj sumarizovane v pravidelnom publicistickom magazíne Regionálny týždenník. Denne ho pripravuje celý tím žurnalistov nachádzajúcich sa na Považí, Kysuciach, Orave, v Turci a na Liptove. Redakcia spravodajstva
a publicistiky Rádia ZET s mestami, obcami a krajskými samosprávami pravidelne
pripravuje správy a rozhovory, ktoré významne prispievajú k lepšej informovanosti občanov o živote v regióne severného Slovenska. Relevantné a plnohodnotné informácie
zaručujú poslucháčovi jedinečnosť spravodajskej služby, ktorú nedokáže v regionálnom
zábere zabezpečiť žiadna celoplošná rozhlasová stanica.
Rádio ZET – to však nie je iba spravodajstvo a publicistika. Je
tam aj hudba!
Áno, komplexnosť Rádia ZET v programovej štruktúre významne dopĺňa moderovaný program, množstvo atraktívnych rubrík a vyvážená hudba. Naše štúdiá aj naživo
navštevujú mnohé osobnosti súčasnej populárnej hudby, ale aj iní zaujímaví ľudia
z regiónu. Poslucháčov pravidelne motivujeme v súťažiach a reláciách hodnotnými
cenami od našich reklamných partnerov. Tím skvelých moderátorov zabezpečuje
pre poslucháčov profesionálne moderované vysielanie počas celého dňa a pravidelné servisné informácie potrebné k životu obyvateľov v dosahu frekvencie 94,5
MHz. Rádio ZET je vyprofilovaný hudobný formát s aktuálnymi singlami domácich aj
zahraničných hitov, najznámejšie hity posledného desaťročia okorenené občasným
hitom z rokov 80-tych.
Čo sú podľa vás hlavné esá Rádia ZET?
Zuzana Smatanová v Rádiu ZET
ako doma
Rádio ZET má trendovo navrhnuté portfólio služieb, operatívne
vyvíjané nové multimediálne produkty a bonusy - zaujímavé
a maximálne účinné. Naši obchodní zástupcovia „nepredávajú
reklamu“, ale ponúkajú mediálne partnerstvo s klientom. Rádio
ZET ako mienkotvorná a silná značka zaručuje pozitívne naklonenie dôležitých osobností a firiem na severe Slovenska. Rádio
ZET má vybudovanú odlišnosť od všetkých staníc na okolí. Programovo, reklamne a kvalitou ponúkaných služieb má schopnosť poskytnúť a odvysielať aj také produkty, ktoré nemôže
odvysielať celoplošná stanica. Informačná služba zabezpečuje
publicitu malých i najväčších investičných projektov, ktoré aj na
severe Slovenska realizujú subjekty zo štrukturálnych fondov
Európskej únie. Zverejňovanie relevantných informácií o príprave a implementácii europrojektov na vlnách Rádia ZET je akceptované monitorovacími výbormi a je aj v Bruseli akceptované
v rámci povinnej publicity o prostriedkoch zabezpečovaných
daňovými poplatníkmi Európskej únie. A keďže je rádio predovšetkým o ľuďoch, som vďačný za tvorivosť ľudí v redakčnom
tíme a všetkým poslucháčom za vernosť Rádiu ZET.
Mgr. Ján Filip - šéfredaktor Rádia ZET
Sudička mu dopriala médií
Narodil sa v najjužnejšom slovenskom meste
– v Starej Pazove, v bývalej Juhoslávii – 30 km
severne od Belehradu, na 45. rovnobežke. Osud
mu doprial po ukončení slovenskej základnej školy
a slovensko-srbského gymnázia roku 1977 absolvovať štúdium žurnalistiky na Filozofickej fakulte
v Bratislave. Už vtedy spolupracoval s viacerými
médiami v Juhoslávii a na Slovensku. Profesionálne začal pôsobiť v Slovenskom rozhlase v Novom Sade, potom pôsobil v týždenníku Hlas ľudu,
v Televízii Nový Sad, kde bol roky šéfredaktorom
spravodajstva a publicistiky. Publikoval vedecké
práce z oblasti teórie a dejín žurnalistiky, absolvoval množstvo študijných pobytov v Európe, Kanade
a USA. Nešťastné vojnové roky, o ktorých netušil,
že ešte nejaké v Európe po druhej svetovej vojne
budú, ho roku 1993 priviedli do vlasti predkov –
na Slovensko, do Žiliny. Tu pôsobil ako šéfredaktor
týždenníka Cieľ, tiež ako redaktor Národnej obrody
a denníka SME, bol hovorcom Krajského úradu v Žiline, potom šéfredaktorom Rádia Fajn. Toho času
pôsobí vo funkcii programového riaditeľa a šéfredaktora Rádia ZET.
..... 9
Reportáž .....
V 21. storočí sa stal obľúbenou outdoorovou zábavou malých i veľkých geocaching. U nás na Slovensku tejto sofistikovanej hre podľahlo už niekoľko tisíc
ľudí.
Geocaching je hra, pre ktorú môže
byť ihriskom celá Zem. Jej názov je
odvodený od slova „geo“, čo znamená
Zem a „cache“, čo je v preklade skrýša.
Ide teda o hľadanie skrýš, ktoré sa nachádzajú na zaujímavých miestach na
celom svete, teda aj u nás na Slovensku.
Skrýšu väčšinou tvorí vodotesná nádoba, v nej je pero alebo ceruzka, zápisník
- logbook a rôzne iné predmety. Hľadač
– kešer si pri jej nájdení môže čokoľvek zobrať, no zároveň niečo aj pridať,
vymeniť, aby cache – skrýša ostala aktuálna aj pre ďalších hľadačov. Kešeri
majú radosť nielen z toho, že objavia
schránku, ale aj z toho, že boli na peknom mieste, o ktorom predtým ani len
netušili a možno by ho inak ani nikdy
nenavštívili.
Prvá skrýša
Aj my sme sa vybrali do terénu spolu
s martinským kešerom Ivanom L. Jeho
plné meno neuvádzame, pretože kešeri
chcú zostať v utajení, keďže pri objavovaní a otváraní skrýš musia byť maximálne
nenápadní. „Geocaching pre mňa znamená spestrenie turistiky a trávenia voľného
času,“ hovorí nám hneď na začiatku nášho
stretnutia sympatický hľadač.
Po prihlásení sa na internetovom portáli slovenských kešerov sme si „naklikali“
mapku Turca. Prekvapilo nás množstvo
skrýš, ktoré sú len v samotnom meste
Martin a jeho blízkom okolí. Veľa ich je aj v horách a vrchoch Veľkej a Malej Fatry. Ako
začiatočníci sme si vybrali skrýšu blízko
nášho bydliska. Tá najbližšia cache sa síce
nachádza len pár krokov od nášho domu,
čo nás prekvapilo, ale my sme si kvôli lepšej dostupnosti miesta vybrali inú. Do GPS
navigátora sme si zaznačili jej súradnice
vyznačené na internete, nasadli sme do
auta a vydali sa na cestu. Asi po desiatich
minútach jazdy po výpadovke na Žilinu
sme zastali. Zobrali sme si do ruky GPS navigátor, ktorý nám bezpečne ukázal hľadané miesto. To si kešeri vyberajú podľa jeho
významu. Musí byť zaujímavé historicky,
spoločensky alebo prírodne. Nesmeli sme
NOVODOBÍ HĽADAČI
Skrýša – cache v Turci. Obsahuje zápisník, pravidlá hry geocaching, rozličné predmety
a putovný predmet. Foto: autorka
ale zabudnúť na jedno zo základných pravidiel geocachingu. „Kešeri musia byť nenápadní, aby si nikto nevšimol, že hľadajú
a otvárajú skrýšu, hlavne v centrách miest,“
hovorí Ivan.
Naša cache bola uložená na peknom,
tichom mieste na brehu rieky Váh. Škatuľku s obsahom vôbec nebolo ťažké nájsť.
V tomto prípade ju našiel náš malý päťročný syn. Bola to bežná malá plastová
škatuľka, akú je dostať kúpiť v každom hypermarkete alebo obchode s kuchynskými potrebami. Nedočkavo sme ju otvorili.
Syna potešili zberateľské karty sady Harry
Potter, bolo ich tam sedem. Podľa pravidiel
hry sme si ľubovoľnú z kariet mohli zobrať
so sebou, ale museli sme tam za ňu vložiť
iný predmet. Keďže sme s tým nepočítali,
veď ku skrýši nás hnala len vlastná zvedavosť a chuť napísať našim čitateľom o autentickom geokachingovom zážitku, možnosť zámeny predmetov sme nevyužili.
met celej skrýše – malý zápisník. Na jeho
prvej strane bol uvedený názov skrýše
a meno toho, kto ju založil. Potom nasledovali dátumy, kedy ju ktorý kešer našiel,
ich podpisy, prezývky, pečiatky, nálepky.
Náš kešer nám vysvetlil, že do zápisníka
sa musíme zapísať, ale rovnako dôležité
je zalogovanie – zaznačenie našej návštevy na internete. V škatuľke nás zaujal ešte
jeden predmet - minca zo žltého kovu
s vyrazeným číslom. Je to tzv. trakovateľný
(putovný) predmet, ktorý „cestuje“ vďaka
kešerom zo skrýše do skrýše, zo štátu do
štátu, z kontinentu na kontinent. Na internete sme si potom podľa čísla mince našli,
ktorému kešerovi minca patrí a cez aké štáty už prešla. Tá „naša“ začala svoju púť v cache vo Veľkej Británii, odkiaľ ju preniesli do
Európy, ocitla sa v Taliansku, Chorvátsku,
Čechách a zatiaľ zakotvila u nás na Slovensku. Takže v ruksakoch kešerov preputovala niekoľko tisíc kilometrov.
Putovná minca
Kešeri cez internet
Pre kešerov, ale aj pre tých, ktorí môžu škatuľku objaviť náhodne, boli na papieriku
zatavenom v umelohmotnom obale napísané pravidlá hry vo viacerých jazykoch.
Okrem toho nechýbal najdôležitejší pred-
Vrátili sme sa opäť domov k počítaču zalogovať našu návštevu. To znamená, že sme
zapísali nález schránky, ako sme ju objavili,
mohli sme pridať fotografiu a radu, prípadne postrehy pre ďalších hľadačov.
Ivan sa sa prihlásil, zadal heslo a už sme
boli na „jeho“ stránke. Na internete sa počíta všetko. Dozvedeli sme sa, koľko už našiel
skrýš, kedy a kde (dokonca až na Malorke), aj koľko kešiek založil. Niektorí kešeri
sa môžu pochváliť stovkami až tisíckami
nájdených škatuliek. Skúseným kešerom
už nestačí Slovensko, často chodievajú
do susedných štátov, do Čiech, Rakúska
i ďalej do sveta. Hľadaniu skrýš sa môžete
venovať napríklad aj na letnej dovolenke
pri mori.
V Turci je rozmiestnených okolo 200 až
300 cache. Môžeme ich nájsť v mestách,
dedinách i okolitých horách. Len v centre
Martina ich je okolo 30. Hľadanie cache ale
nie je ľahké. Okrem jednoduchých skrýš,
pri ktorých GPS súradnice zistíme na internetovej schránke geocachingu, existujú aj
skrýše, ku ktorým sa dostanete až keď rozlúštite nejaký kód, hlavolam a podobne.
Ivan nám ukázal jednu takú skrýšu na internete. K jej popisu patril elektronický kód
v podobe obrazca, ten musí kešer rozlúštiť,
ak sa chce dostať k súradniciam a potom
ku skrýši. Rozlúštenie ťažších hádaniek vraj
niektorým kešerom trvá aj niekoľko mesiacov. Aj preto sa vzájomne kontaktujú cez
internet alebo osobne, vymieňajú si skúsenosti, navzájom si radia a usporadúvajú
stretnutia.
Kto môže byť kešerom
„Kešerom“ sa môže stať každý, kto sa zaregistruje na internetovej stránke geocachingu. Na webových portáloch sú aj
mapy a zoznamy skrýš. Každá skrýša má na
internete svoju stránku s popisom miesta a súradnicami GPS, podľa ktorých ju
hľadači hľadajú. Geocacher - hľadač teda
potrebuje mať GPS prijímač a prístup na
internet. Geocaching môže hrať každý, bez
obmedzenia veku a fyzickej kondície. Je
veľmi vhodný pre rodiny s deťmi, ktoré si
takýmto spôsobom môžu spestriť vychádzku do prírody či mesta.
Geocaching má množstvo oficiálnych aj
nepísaných pravidiel, vďaka ktorým si udržiava určitú úroveň. Nováčik sa môže veľa
dozvedieť na internetových fórach alebo
si môže nájsť kamaráta – kešera medzi
skúsenejšími hráčmi. Niekedy ich stačí iba
osloviť. Takto si začiatočník najľahšie osvojí
základy hry.
Monika Maruňáková
REHABILITÁCIA PRE ONKOLOGICKÝCH PACIENTOV
Od septembra minulého roku otvorila
Liga proti rakovine
Centrum
pomoci
v Martine. Poskytuje širokú škálu bezplatných služieb pre
onkologických pacientov, ich blízkych i verejnosť, ku ktorým
patrí:
• odborné poradenstvo na Linke pomoci
pre onkologických pacientov i verejnosť,
• rehabilitácia a relaxácia pre onkologických pacientov,
• voľnočasové aktivity v podobe kreatívnych, vzdelávacích kurzov a kultúrnych
podujatí pre onkologických pacientov,
• vzdelávacie semináre a kurzy pre pacientov i verejnosť.
Jednou z poskytovaných služieb určenou onkologickým pacientom po liečbe
patrí aj rehabilitácia a relaxácia za asistencie fyzioterapeuta. Rehabilitácia je zameraná na zlepšenie fyzickej aktivity a kondície.
Relaxácia najmä na odbúravanie stresu,
uvoľnenie napätia, zvýšenie sebadôvery,
zlepšenie koncentrácie.
Rehabilitačné programy sú zostavené
individuálne podľa potrieb a možností onkologických pacientov. Pomáhajú najmä
pri problémoch s chrbticou, kĺbmi i celým
pohybovým systémom. Na zmiernenie
opuchov sa využíva prístrojová i ručná
lymfodrenáž.
V rámci relaxačných cvičení majú onkologickí pacienti možnosť navštevovať
kurzy jogy, ktoré sa cvičia trikrát týždenne
a sú určené sú pre začiatočníkov i pokročilých. Joga pomáha zvládnuť stresové situácie a psychickú zaťaž spojenú s ochorením,
zlepšuje telesnú kondíciu a posilňuje imunitný systém.
K ďalším pohybovým aktivitám patria aj
kurzy latinsko-amerických a brušných tancov.
Viac informácii získate na:
Centrum pomoci Ligy proti rakovine
Kukučínova 2, 036 01 Martin
Tel: 043/324 04 87
Rehabilitácia je zameraná na zlepšenie fyzickej aktivity a kondície. Foto: archív
..... 10
Inzercia .....
Inzerujte s Turčianskym Telegrafom.
Turčiansky Telegraf Vám dáva priestor na uverejnenie občianskej inzercie.
Podmienky inzercie :
- 120 znakov zdarma
- ďalších 120 znakov 3 EUR s DPH
- inzerát zaslaný a zaplatený do 15. dňa
kalendárneho mesiaca uverejníme v najbližšom čísle
Rubriky:
Práca, Auto Moto,
Služby, Rôzne,
Reality, Predaj,
Prenájom, Zvieratá,
Straty a nálezy
Darujem
Zoznámenie
Zadanie inzerátu:
- kupónom na adresu redakcie:
Turčiansky Telegraf, M.R. Štefánika 8, 036 01 Martin
- emailom na adresu: [email protected]
- sms správou na číslo 0948 090 014 v tvare:
turtelegraf a text inzerátu
Platba:
Vkladom alebo prevodom na číslo účtu: 1122874018 / 1111
Pre identifikáciu platby do správy pre prijímateľa uveďte meno a priezvisko,
alebo telefónne číslo alebo emailovú adresu (podľa spôsobu, akým bola inzercia
zadaná).
Redakcia si vyhradzuje právo neuverejniť inzerát, ktorý považuje za obsahovo
nevhodný pre verejné periodikum.
Vyplňte paličkovým písmom text a rubriku inzerátu
Rubrika: ........................................
Meno a priezvisko/tel.: ..........................................................................................................................................
Ulica: ..................................................................................................... PSČ Obec: ...............................................
..... 11
Rady a tipy .....
Občianska inzercia .....
RECEPT
●Predám chladničku A triedy, značka
Zanussi, objem 153 l. Cena: 50 Eur.
Kontakt: 0907561903
Polievky hrali v živote našich prastarých
rodičov dôležitú úlohu. Aj keď je pravda, že
muži si to väčšinou neuvedomovali a dôležitosť pripisovali skôr iným tekutinám ako
polievkam, faktom ostáva, že polievka sa
na rozhraní 19. a 20. storočia objavovala
na stoloch roľníckych domácností každý
pracovný deň. Nie však na obed, ale na raňajky. Veru tak, pracovný deň sa ešte začiatkom 20. storočia nezačínal kakaom, bielou kávou alebo kapučínom s pečivom, ani
cereálnymi tyčinkami a čiernou kávou ako
dnes. Každé ráno čakal hladných členov
mnohých turčianskych rodín tanier čerstvo
navarenej poľjovki.
●Opatrím Vaše dieťa – Martin a okolie.
Kontakt: 0903650913
●Predám lacno rôzne kostýmové šaty,
kožený kabát, jesenný kabát pre ženu
č. 50 - 52. Mobil: 0904215536
●Predám 5-dielnu sedaciu súpravu,
cena: 60 €uro, 4 ks kresiel-(1ks/8€uro),
fotografie pošlem e-mailom. Mob.:
0904215536
●Pôžička už od 200 Eur pre
zamestnaných, SZČO, dôchodcov.
0903276765, 0918220281
Karfiolová polievka
1,25 l vody, 1 karfiol, soľ, 30 - 40 g hladkej
múky, 30 g masti, 1 malá cibuľa, mleté čierne korenie, muškátový oriešok, 2 dl mlieka,
2 žĺtky
Umytý a na ružičky rozobratý karfiol,
ktorého hlúbik sme narezali do kríža, dáme
variť do osolenej vody. Z múky a masti pripravíme svetlú zápražku, pridáme do nej
posekanú alebo postrúhanú malú cibuľku,
zalejeme vlažnou vodou, povaríme a prilejeme ku karfiolu. Podľa chuti okoreníme
mletým čiernym korením, postrúhaným
muškátovým orieškom a znovu povaríme.
V mlieku rozšľaháme žĺtky a zmes prilejeme do polievky, ktorú sme odstavili z ohňa.
Foto: archív
●Predám celoplyn. sporák Mora –
dohoda. Tel.: 0908270263
●Kto daruje alebo lacno predá časopisy
Plus 7 dní a iné – rok 2010. 0903424541
●Obrazy na predaj – Monet, Dalí, Klimt,
V.v. Gogh. Maľovanie obrazov na
zákazku. Martin, 0944521060
●Dám do prenájmu 3-izb. byt blízko
Trnavskej univerzity, aj študentom.
Tel: 0908 419 208
●Predám kuch. linku za 25 eur, písací stroj
Consul za 30 eur. Tel.: 0908 251 713
PORADŇA PRE CHOVATEĽOV
Každý rok od jari do jesene riešim ten istý problém.
Môjho štvornohého miláčika dokážu kliešte poriadne
potrápiť. Mohli by ste mi poradiť, ako by sme ho mohli
pred nimi účinne chrániť?
Marta V. z Turian
Kliešť je nielen nepríjemný, ale aj nebezpečný parazit,
ktorý sa živí krvou ľudí a zvierat. Sezóna kliešťov začína
skoro na jar a končí neskoro na jeseň. Záleží to od teploty
vonkajšieho prostredia. Kliešte nepadajú zo stromov, ako
sa mnohí mylne domnievame, ale číhajú vo vysokej tráve
a listnatých lesoch. Keď sa zviera prebehne po takomto
„zamorenom“ teréne, jeho koža je potom plná kliešťov.
Tie sa do kože prichytia hryzadlami a do rany vypúšťajú
látky proti zrážaniu krvi. Spolu so slinami kliešťa sa do
krvi hostiteľa môžu dostať aj baktérie spôsobujúce ťažké
ochorenia, prenosné na zvieratá i ľudí.
Riziko, že sa nakazíme od kliešťa vážnym ochorením
záleží od oblasti, kde žijeme a od našej snahy minimalizovať riziko nákazy. U psov sa najčastejšie stretávame
s boreliózou. Až päťdesiat percent kliešťov je infikovaných touto chorobou. Borelióza (lymská choroba) je akútne horúčkovité ochorenie. Často prebieha skryto, preto
je ťažké ju včas odhaliť. Jej prejavmi sú nechutenstvo,
horúčka, opuchy kĺbov či chrbtice. Môže skončiť až ochrnutím. Infikované psy sú zdrojom nákazy aj pre človeka,
lebo borélie sa vylučujú močom. Proti borelióze existuje
očkovanie, ktoré sa vykonáva v zimných mesiacoch.
Babezióza je ochorenie časté v Stredomorí. V ostatných rokoch sa však vyskytuje aj u nás. Prejavmi sú únava, slabosť, horúčka až 42°C, žltkasté slinenie, červený až
zelenohnedý moč, zlyhávanie obličiek, žltačka, zväčšenie
pečene a sleziny.Všetky príznaky sú spôsobené rozpadom červených krviniek. Ak nie je liečba včasná, dochádza až k úhynu zvieraťa. Proti tomuto ochoreniu je už aj na
Slovensku možné očkovanie, ale je finančne nákladnejšie.
Menej často sa stretávame u zvierat s ochoreniami ako
erlichióza či leishmanióza.
U ľudí je možnosť nákazy kliešťovou encefalitídou (zápal mozgu) s ťažkým postihnutím centrálnej nervovej
sústavy. Proti kliešťovej encefalitíde sa môžu ľudia chrániť
očkovaním.
Dôležitou súčasťou ochrany našich miláčikov pred
kliešťami je prevencia, ktorá spočíva v aplikácii prípravkou proti kliešťom počas sezóny. Vybrať si môžeme medzi
obojkami, spraymi alebo roztokmi. Chrániť treba psy aj
mačky, ktoré sa pohybujú vonku. Ak máte mačku, poraďte
sa radšej s veterinárom, pretože niektoré prípravky určené pre psov sú pre mačky toxické. Zvyčajne je to uvedené
aj v príbalovom letáku. Stojí za to si ho poriadne prečítať.
Obojky sú vhodné pre psy žijúce vonku. Účinkujú 2 - 7
mesiacov, podľa kvality. Sú vodeodolné a postupne sa
uvoľňujú do srsti zvieraťa. Nie sú vhodné pre malé rasy,
ktoré sú citlivé na ich zložky. Spray sa rovnomerne rozpráši do srsti, treba pri tom chrániť sliznice a zabrániť, aby
sa zviera olizovalo. Spot-on je výborná forma ochrany,
aplikuje sa kvapnutím roztoku na kožu zvieraťa, zvyčajne
na jedno miesto medzi lopatky, kde sa zviera nedokáže
oblízať. Dĺžka účinku je jeden mesiac.
Ak sa predsa len stane, že má zviera kliešťa, musíme ho
okamžite vytiahnuť vykývaním alebo vytočením pomocou pinzety. Dôležité je skontrolovať celistvosť parazita,
musí byť s hlavičkou. Miesto prisatia treba vyčistiť alkoholom. Je veľmi dôležité umyť si potom ruky mydlom. Neodporúča sa potierať kliešťa čímkoľvek, pretože dochádza
k vyvráteniu obsahu žalúdka kliešťa do krvi zvieraťa, čím
sa riziko infekcie zvyšuje. Pri dodržaní zásad prevencie,
t. j. prehliadka psa po prechádzke a používanie prípravkou proti parazitom, sa chovateľovi určite podarí ochrániť
zvieratá (i seba) pred chorobami prenášanými kliešťami.
Zdenka Suchá, chovateľka
..... 12
Pozvánka .....
SOBOTA 2. 7. 2011
14.00 h
TERCHOVEC – výstavný priestor, (Relaxačno-informačné
centrum)
CYRILOMETODSKÉ TRADÍCIE V TVORBE UBS
Garant: Umelecká beseda slovenská
18.15 h
Kostol sv. Cyrila a Metoda
MLÁDEŽNÍCKA SV. OMŠA
celebruje: P. Ján Kušnír, SVD
účinkuje: mládežnícky spevokol KOLENÁ z Terchovej
20.00 – 23.00 h
Kostol sv. Cyrila a Metoda
VEČER MODLITIEB A CHVÁL + SVIATOSŤ ZMIERENIA
Program vedie Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina
NEDEĽA 3. 7. 2011
8.30 h
Kostol sv. Cyrila a Metoda
SVÄTÁ OMŠA
10.30 h
SVÄTÁ OMŠA v priamom prenose TV NOE
celebrujú: terchovskí rodáci
14.00 h
Kostol sv. Cyrila a Metoda
CYRILOMETODSKÁ EKUMENICKÁ BOHOSLUŽBA
Zástupcovia kresťanských cirkví z okresu Žilina
15.00 h
Kostol sv. Cyrila a Metoda
SLÁVNOSTNÝ KONCERT
účinkujú:
CAPPELLA ISTROPOLITANA - komorný orchester
mesta Bratislavy
Róbert MAREČEK, umelecký vedúci
Anna DÁVIDÍKOVÁ, soprán
Veronika ZAJACOVÁ, soprán
Koncert v priamom prenose TV NOE
PONDELOK 4. 7. 2011
16.00 h
Vrch Oravcove
KRÍŽOVÁ CESTA
18.15 h
Kostol sv. Cyrila a Metoda
LITURGIA SV. JÁNA ZLATOÚSTEHO
Gréckokatolícka svätá omša
celebruje: vdp. dekan Emil Turiak
účinkuje: Spevácky zbor MÁJ Mesta Žiliny
20.00 h
Kultúrny dom Andreja Hlinku
MUZIKANTSKÉ CHODNÍČKY
účinkujú:
NEBESKÁ MUZIKA
Jakub Valíček, perkusie
Alojz Mucha, heligónka
Rudo Patrnčiak st., píšťaľky
Pavol Cabadaj, gitara
Peter Juhás, klavír
Stano Palúch, husle
S PRISPENÍM GRANTOVÉHO SYSTÉMU MINISTERSTVA KULTÚRY SR
UTOROK 5. 7. 2011
7.30 – 10.30 h
Kostol sv. Cyrila a Metoda
SVIATOSŤ ZMIERENIA
8.30 h
SVÄTÁ OMŠA
celebruje: P. Ján Halama SVD, provinciál
10.30 h
Kostol sv. Cyrila a Metoda – vrch Oravcove
PROCESIA VERIACICH
účinkujú: dychová hudba Dubňanka, terchovský ľud
a spojené terchovské muziky
11.00 h
Vrch Oravcove
CYRILOMETODSKÁ SVÄTÁ OMŠA
celebruje: Mons. Tomáš Gális, žilinský diecézny
biskup
16.00 h
Kostol sv. Cyrila a Metoda
ZÁVEREČNÝ GALAKONCERT
účinkujú:
Eva URBANOVÁ, soprán (cz)
Stanislav ŠURÍN, organový sprievod
Rudolf PATRNČIAK ml. husle
SPEVÁCKY ZBOR A ORCHESTER UMELECKÉHO
SÚBORU LÚČNICA
Martin SLEZIAK, umelecký vedúci orchestra
Elena MATUŠOVÁ, dirigentka
Program v priamom prenose TV NOE
www.terchova.sk www.terchova.fara.sk
..... 13
Retro .....
V KRÁĽOVSTVE ZAŠLÉHO ČASU
Začiatky zberateľstva
J. Maruňák, ktorého známi poznajú najmä
ako zberateľa výtvarných diel a žehličiek,
sa k zberateľstvu dostal úplnou náhodou.
„Raz v januári 1999 sme s mojím bratom
Petrom išli okolo predajne umeleckých diel
v Martine. Práve vtedy tam jeden zberateľ
predával viacero obrazov zo svojej zbierky
martinských výtvarníkov. Na stene bol zavesený Záborský, Krýslová, Stašík, Nemčík.
Obidvom nám vtedy napadlo, že by sme
mohli založiť zbierku obrazov výtvarníkov,
ktorí žili a tvorili v Turci,“ začína J. Maruňák
svoje rozprávanie.
Keď sme vstúpili do kancelárie Jána Maruňáka, zrazu sme sa ocitli v celkom inom
svete. Okolo nás zavanula vôňa zašlých storočí a mali sme pocit, akoby práve zastal čas. Akoby tu už všetko bolo oddávna a malo tak aj ostať navždy. Rozhliadli
sme sa po stenách naokolo, najprv nás prekvapili starožitné žehličky poukladané
na policiach v radoch nad sebou i vedľa seba. Na dlážke stáli poukladané malé
nahrievacie piecky na žehličky a množstvo obrazov položených vedľa seba. Aj
ostatné police a poličky zdobili starožitné predmety - olejová lampa, mosadzný
mažiar, starý mlynček, dvojramenné kuchynské váhy.
Vstup do tohto kráľovstva zašlého času môžete získať len s výhradným povolením jeho majiteľa. Tak sa spolu s nami poďte popozerať.
Zároveň s kúpou prvých obrazov si založil kroniku svojho zberateľstva. Zaznamenáva si do nej všetko - kedy kúpil obraz, za
akých okolností, od koho, za koľko. Takisto
si zapisuje zážitky a myšlienky zo stretnutia
s výtvarníkmi, ktorých najradšej navštevuje u nich doma alebo v ateliéri. „Na osobné
stretnutia, napríklad s Ladislavom Záborským, Oľgou Krýslovou, Milanom Laluhom
či Vladimírom Kompánkom, naozaj nie je
možné zabudnúť,“ hovorí zberateľ.
Pred šiestimi rokmi začal J. Maruňák
zbierať aj staré žehličky. Vidí v nich odkaz
zašlej doby našich prarodičov. Uvedomuje
si možno viac ako ostatní, že staré predmety, ktoré sa už nepoužívajú a povaľujú sa
na povalách, v pivniciach a humnách alebo v horšom prípade končia nenávratne
v kontajneroch, treba zachovať. „Nemôžeme po sebe zanechať iba paneláky. Teraz to
možno niekto chápe ako zbytočné plytvanie časom a peniazmi, ale za sto či dvesto
rokov to budú vzácne artefakty dejín a života našich predkov,“ rozmýšľa zberateľ
nahlas. A tak pravidelne chodieva na burzy
starožitností, aby svoje priateľky - žehličky
zachránil pred zubom času.
Prvá žehlička
Jeho zbierka žehličiek vznikla celkom náhodou. Prvá starožitná žehlička bola tá,
ktorá ostala po starej mame v drevenej
chalupe v Turčianskom Petri. „Videl som
starú mamu rozkurovať v nej uhlíky a žehliť
s ňou. Keď zomrela, žehlička ostala u brata Petra a potom nejakým nedopatrením
u mňa na skrini. K nej pribudla náhodne
ešte ďalšia podobná a ešte jedna. Keďže
som strojár, mal som k technológii ich výroby veľmi blízko. Ak som išiel na burzu
kvôli obrazom a videl som tam peknú žehličku alebo zaujímavú podložku pod žehličku, tak som ju kúpil,“ rozpráva. Keď boli
žehličiek tri desiatky, tak si povedal, že by
z nich mohla vzniknúť celkom zaujímavá
zbierka.
Zbierka žehličiek
Zbierka J. Maruňáka dnes obsahuje asi
500 starožitných žehličiek. Sám zberateľ
ju považuje za malú a seba za pokročilého začiatočníka. A na vysvetlenie dodáva:
„Zberateľstvo má na Slovensku ešte malú
tradíciu, hranice možností pre styk s vyspelými západnými štátmi boli dlhé desaťročia obmedzené. Naopak, najväčšie zbierky
starožitných žehličiek sú v USA a západnej
Európe, kde súkromné zbierky obsahujú až
1800 vzácnych kusov, ktoré sa dedia z generácie na generáciu.“
v pestrých farbách – žltej, oranžovej, modrej, zelenej, červenej, s odnímateľnými rúčkami určené na nahrievanie na peci. Majú
ich aj zberatelia z USA i Európy, ale nie sú
vzácne, zatiaľ sú iba pekné.
Význam zberateľstva
Zbierka sa podľa J. Maruňáka nedá plánovať, pretože zberateľstvo je dlhodobá
náhodná činnosť. „Zberateľ sa orientuje
vo svojej zberateľskej činnosti štúdiom
literatúry a najmä katalógov žehličiek, vydaných v USA. Získanými vedomosťami
a intuíciou sa orientuje v údajoch: z ktorého roku a odkiaľ žehlička pochádza, kto ju
vyrábal, aký je jej výskyt a orientačná hodnota. Zistí, ako žehlička pôvodne vyzerala,
jej originálnosť a kompletnosť,“ rozpráva
zberateľ.
On sám koľkokrát z troch žehličiek urobí
takú, ako pôvodne existovala. „Na jednej
nie sú pôvodné skrutky, na druhej je iná
rúčka, na tretej chýbajú zadné dvierka. Tú
najzachovalejšiu skompletizujem potom
do pôvodného stavu,“ vysvetľuje nám J.
Maruňák. Jeden z prínosov zberateľstva
teda je, že uchováva, kompletizuje, navracia veciam pôvodný tvar a stav. Pre zberateľa to znamená nespočetné hodiny presedené nad starožitnými žehličkami, ktoré
špeciálnym postupom a prípravkami čistí,
zbavuje hrdze, reštauruje a konzervuje.
Ján Maruňák vo svojom „kráľovstve“ žehličiek. Fofo: archív
V zberateľstve sa pokročilý zberateľ neposudzuje podľa množstva žehličiek, ale
podľa toho, aké unikátne a vzácne žehličky
vlastní. Filozofiou pokročilého zberateľa
žehličiek teda je, že je lepšie mať pár vzácnych žehličiek ako regál zbytočného železa. Ako všetci zberatelia, aj pokročilí však
začínali tým, že zbierali všetko, až postupne sa zamerali na kvalitu a svoje zbierky
začali „brúsiť.“
Medzi zberateľmi sú veľmi cenené žehličky zo 17. a 18. storočia pochádzajúce z Nemecka, Belgicka, Holandska, Škótska a Francúzska. Sú zaujímavé svojou ozdobnosťou,
gravírovaním a umeleckým poňatím.
Zberateľstvo aj cez internet
Záujmovým územím zberateľskej vášne
J. Maruňáka je celý svet. Preto žehličky do
svojej zbierky získava hlavne cez zahraničné internetové dražby. Komunikácia s predajcami žehličiek z Japonska, Mexika, Austrálie, Nemecka či USA v angličtine je pre
neho síce veľmi zaujímavá, ale rozhodujúci
je výsledok dražby v cenovej konfrontácii
s ostatnými záujemcami a zberateľmi z celého sveta. „V súčasnosti často súperím so
zberateľom žehličiek z Rumunska. Pri jeho
cenových ponukách nemám šancu. Už
avizoval, že v roku 2012 plánuje otvoriť
v Bukurešti stále múzeum žehličiek. Veľmi
sa na túto expozíciu a stretnutie s týmto
zberateľom teším,“ hovorí nám J. Maruňák.
Márne hľadanie múzea
Múzeá žehličiek existujú v Holandsku, Nemecku, Francúzsku a o svojich zbierkach
vydávajú publikácie. Na Slovensku môžeme žehličky nájsť v múzeách ako súčasť
etnografických zbierok a v Technickom
múzeu v Košiciach.
J. Maruňák márne hľadal múzeum vo
Fiľakove, kde viac ako sto rokov pôsobila
známa fabrika Kovosmalt Fiľakovo, ktorá okrem iného vyrábala aj smaltované
žehličky. Podnik bol sprivatizovaný a v 90.
rokoch minulého storočia ukončil svoju výrobu. „Tak som si povedal, že z Kovosmaltu
nebudem zbierať iba jeden typ, ale vyzbieram všetky farby smaltov, ktoré nájdem,“
ukazuje nám zberateľ roztomilé žehličky
Na koniec nášho rozhovoru sa J. Maruňák vyznáva zo svojho vzťahu k zberateľstvu: „Nepýtajte sa ma, prečo tie starožitné žehličky zbieram, lebo sám sebe na
túto otázku neviem odpovedať. Všeobecne možno povedať, že zberateľstvo je lovecká vášeň ľudí, hromadiacich veci, ktoré
k svojmu životu vôbec nepotrebujú, je to
posadnutosť, závislosť a choroba vysiľujúca zberateľa duševne, fyzicky i finančne.
Osobne som rád, že ma tento vírus neobišiel, je to môj obdiv k štýlu života a dobe,
v ktorej sa tieto žehličky používali a vzťah
k ich tvorcom.“
(nk)
PRIJMEME DO PRACOVNÉHO POMERU
Redakcia mesačníka Turčiansky Telegraf hľadá spolupracovníkov do svojho
redakčného tímu:
Manažéra inzercie
Náplňou práce bude zabezpečovanie inzercie do pridelených novín,
starostlivosť o klientov, vlastná aktívna akvizičná činnosť.
Predaj inzertného priestoru, jeho príloh klientom z daného regiónu.
Aktívne vyhľadávanie nových klientov.
Zodpovednosť za plnenie obchodných plánov, reporting.
Grafika
Náplňou práce bude zalamovanie novín a plošných reklám
v programe InDesign CS5 a Photoshop CS5.
Štruktúrovaný životopis spolu s motivačným listom posielajte do 31. 6. 2011 na adresu
[email protected]
Predpokladaný termín ukončenia výberového konania 15. 7. 2011.
Vyhradzujeme si právo odpovedať len vybraným záujemcom.
U záujemcov, ktorí majú záujem s nami spolupracovať, sú vítané zručnosti ako kreativita,
flexibilita, všeobecný rozhľad, prípadne predchádzajúca skúsenosť na pozícii,
o ktorú majú záujem.
Kolportérov
Náplň práce: Vyzdvihnutie prideleného množstva periodickej tlače, vkladanie do schránok
domácností, spolupráca pri príjme, skladovaní a výdaji novín, vedenie evidencie.
Kolportéri kontaktujte: 0917 198 718, alebo: [email protected]
Viac informácií na www.slovenskytelegraf.sk/zamestnanie
..... 14
Šport .....
Vyžrebovanie súťaží Stredoslovenského futbalového zväzu – jún 2011
3. liga
26. kolo – Ne 5. 6. 2011 o 17:00
MFK B. Bystrica – V. Krtíš
Krásno – Bánová
L. Štiavnica – Kremnička
Čadca – Kalinovo
Tisovec – Z. Poruba
K. N. Mesto – Námestovo So 4. 6.
Fiľakovo – MFK N. Baňa
L. Lúčka – Turany
27. kolo – Ne 12. 6. 2011 o 17:00
L. Lúčka – MFK B. Bystrica
Turany – Fiľakovo
MFK N. Baňa – K. N. Mesto
Námestovo – Tisovec
Z. Poruba – Čadca
Kalinovo – L. Štiavnica
Kremnička – Krásno
Bánová – V. Krtíš
28. kolo – Ne 19. 6. 2011 o 17:00
MFK B. Bystrica – Bánová
V. Krtíš – Kremnička
Krásno – Kalinovo
L. Štiavnica – Z. Poruba
Čadca – Námestovo
Tisovec – MFK N. Baňa
K. N. Mesto – Turany So 18. 6.
Fiľakovo – L. Lúčka
29. kolo: predohrali 4. 5. 2011
30. kolo – St 1. 6. 2011 o 17:00
MFK B. Bystrica – Kremnička
Bánová – Kalinovo
V. Krtíš – Z. Poruba
Krásno – Námestovo
L. Štiavnica – MFK N. Baňa
Čadca – Turany
Tisovec – L. Lúčka
K. N. Mesto – Fiľakovo
4. liga SEVER:
ŠK Aqua Turčianske Teplice
sa odhlásil zo súťaže
24. kolo – Ne 5. 6. 2011 o 17:00
K. Lieskovec – Skalité
O. Jasenica – Fomat Martin
Bytčica – Družstevník Belá
Sučany – Predmier
Dúbrava – L. Hrádok
Ďanová voľno
Stráňavy – Kotrč. Lúčka
25. kolo – Ne 12. 6. 2011 o 17:00
Stráňavy – K. Lieskovec
Kotrč. Lúčka – Ďanová
Dúbrava voľno
L. Hrádok – Sučany
Predmier – Bytčica
Družstevník Belá – O. Jasenica
Fomat Martin – Skalité So 11. 6.
Tvrdošín – Trstená
Likavka – T. Štiavnička
Ludrová – Vrútky
LM Palúdzka – Černová
LM Palúdzka – Dražkovce
Černová – Ludrová
Vrútky – Likavka So 11. 6.
T. Štiavnička – Tvrdošín
Trstená – T. Kľačany
O. Podzámok – M. Čepčín
O. Veselé – Klin
Sklabiňa – Bystrička
Bystrička – Žabokreky
Necpaly – Mošovce
Valča voľno
Krpeľany – Blatnica
Dražkovce – O. Veselé
Klin – O. Podzámok
M. Čepčín – Trstená So 18. 6.
T. Kľačany – T. Štiavnička So 18. 6.
Tvrdošín – Vrútky
Likavka – Černová
Ludrová – LM Palúdzka
Košťany – Diviaky
2. trieda – nadstavbová časť
5. nadstavbové kolo:
4. 6. 2011 o 17.00 hod.
Skupina o 1. – 4. miesto
OBFZ Martin
Príbovce – Slovenské Pravno
Kláštor pod Znievom – Lipovec
Skupina o 5. – 8. miesto
Sklené – Podhradie
Háj – Horná Štubňa
24. kolo: 5. 6. 2011 o 17,00 hod.
Trebostovo – Bystrička 4.6.
Necpaly – Sklabiňa
Žabokreky voľno
Dubové – Mošovce
Krpeľany – Valča
Košťany – Priekopa
Diviaky – Blatnica
6. nadstavbové kolo:
11. 6. 2011 o 17.00 hod.
Skupina o 1. – 4. miesto
Slovenské Pravno – Kláštor pod Znievom
Lipovec – Príbovce
Skupina o 5. – 8. miesto
25. kolo: 12. 6. 2011 o 17:00 hod.
Podhradie – Háj
Diviaky – Trebostovo
Horná Štubňa – Sklené
ŠACH STÁLE POPULÁRNY
Šach je hra i šport, je to výchovný a vzdelávací program
pre deti alebo dokonca spôsob na zvyšovanie koncentrácie hyperaktívnych detí. Šach je predovšetkým hra, zaujímavá i náročná. Mnohí z nás ale zapochybujú o tom, či je
to šport, ktorý sa prioritne prejavuje súťaživosťou. O šachu
sa dá povedať, že je jednou z najsúťaživejších hier. Dokonca, šach patrí k najzákernejším hrám vôbec. Na zákernosť
sa tentoraz nedívame ako na výsledok hrubej neočakávanej sily. Pozrime sa na to z iného aspektu. Futbalový brankár v siedmej minúte urobí „hrúbku“ a jeho družstvo prehráva 1:0. Do konca zápasu družstvo brankára ešte vyhrá
4:1, a nič sa vlastne nestalo. Teraz šachista urobí v 7. ťahu
chybu (a nemusí to byť vôbec „hrúbka“) a partia je prehratá. Nie je to zákernosť, keď po malej chybe kruto prehrávate? Súťaživosť šachu môžeme porovnať napríklad
s futbalovými súťažami družstiev. Ak je z pohľadu počtu
súťaží futbal súťaživý, tak potom je ním aj šach. Veď strom
šachových súťaží je taký istý ako pri futbale. Od extraligy
až po 5. ligy hrajú v súťažiach osemčlenné družstvá.
Trebostovo – Sklabiňa
26. kolo – Ne 19. 6. 2011 o 17:00
ŠK Aqua Turčianske Teplice
B sa odhlásil zo súťaže
Na Slovensku máme takmer šesťtisíc registrovaných šachistov. Vo svete hrá šach súťažne aj nesúťažne viac ako
300 miliónov ľudí.
26. kolo: 19. 6. 2011 o 17:00 hod.
Dubové – Priekopa
K. Lieskovec – Fomat Martin
Skalité – Družstevník Belá
O. Jasenica – Predmier
Bytčica – L. Hrádok
Sučany voľno
Dúbrava – Kotrč. Lúčka
Ďanová – Stráňavy
Dražkovce – Klin
M. Čepčín – O. Veselé So 4. 6.
T. Kľačany – O. Podzámok So 4. 6.
Mošovce voľno
25. kolo – Ne 12. 6. 2011 o 17:00
1. trieda:
24. kolo – Ne 5. 6. 2011 o 17:00
Valča – Dubové
Žabokreky – Necpaly
26. kolo – Ne 19. 6. 2011 o 17:00
5. liga - skupina B
Blatnica – Košťany
Priekopa – Krpeľany
Deti, ktoré začnú so šachom v predškolskom veku alebo v 1. či 2. ročníku ZŠ dosahujú lepšie výsledky v škole.
Prečo je tomu tak - žiak, ktorý nehrá šachy a je priemerne chápavý sa začína skutočne učiť až vo 4. - 5. ročníku.
Dovtedy mu väčšinou stačí to, čo sa naučil v škole a doma
sa už toľko učivu nemusí venovať Problémy nastávajú
väčšinou po prechode na druhý stupeň. Žiak totiž nie je
zvyknutý doma individuálne pracovať a nastávajú problémy, ktoré sa neraz veľmi ťažko prekonávajú.
Deti, ktoré sa venujú šachu, chodia na tréningy, súťažia
a chcú vyhrávať, sa začnú pri šachu individuálne učiť, vzdelávať oveľa skôr ako tie, ktoré šach nehrajú a prechod
na druhý stupeň základnej školy pre väčšinu z nich neznamená problém. Jednoducho šach ako záľuba ich naučí učiť sa.
Preto je naším zámerom dostať šach naspäť medzi deti
a do škôl. Chceme informovať o šachovom dianí v Turci
a o výsledkoch šachistov Turca. K tomu chce pomôcť aj
redakcia Turčianskeho Telegrafu zriadením šachového
kútika, kde sa dočítate aj o histórii šachu v Turci a šachových kluboch Turca. Budete si môcť aj zasúťažiť pri riešení
šachových úloh o pekné ceny.
Nezabudnite, už v najbližšom čísle Turčianskeho Telegrafu sa začne dlhodobá šachová súťaž.
Jozef Hlaváčik
predseda TŠC Luna Martin
Riešiteľská úloha:
Naša prvá šachová úloha je skôr zábavná než skutočne
riešiteľská a je určená predovšetkým začiatočníkom.
Šach veľmi pozitívne vplýva na hyperaktívne deti a ich
schopnosť koncentrovať sa na nejakú činnosť. Práve
z týchto detí vyrastajú nielen dobrí šachisti, ale aj výborní
študenti a často aj úspešní ľudia.
Napíšte nám najmenší počet ťahov, ktorými zo základného postavenia figúrok na šachovnici dostane jeden zo
súperov mat. Pripomíname, že obaja súperi majú záujem
dať mat čo najskôr. Samozrejme, riešenie (riešenia) je potrebné napísať šachovou notáciou a zaslať najneskoršie
do 30. júna na adresu Turčianskeho Telegrafu alebo elektronicky na adresu : [email protected]
Aj keď má šach v Turci storočnú históriu, v súčasnosti
prežíva krízu, a to zvlášť práve v šírení šachu medzi deťmi.
Najlepšie vyriešená úloha bude odmenená cenou, ktorú
venuje TŠC LUNA Martin.
..... 15
Šport .....
HOKEJOVÉ OTÁZNIKY
Martin určite patrí medzi piliere slovenského hokeja. Aj preto je veľmi nepríjemné,
že v súčasnosti je pilierom rozkývaným
a nestabilným. Môže za to, ako ináč ekonomické nastavenie našej spoločnosti,
ktoré stavia zdravotníctvo, školstvo, kultúru i šport do nedôstojnej pozície trpiteľov
a prosebníkov.
Extraliga bude
Približne pred mesiacom, či dvoma sa
mestom šírili reči, že v nasledujúcej sezóne
vypadne MHC Martin z extraligovej mapy.
Nevyplatené podlžnosti voči hráčom, zlé
ekonomické ukazovatele, nespokojnosť
hlavného sponzora i nespokojnosť s hlavným sponzorom, či športový neúspech
A-mužstva a „blbá“ nálada medzi divákmi
– toto všetko signalizovalo veľké problémy
martinského hokeja. K tomu treba pripočítať určitú váhavosť radnice, ktorú trápia vážnejšie problémy ako len športové.
Finančná podpora hokeja by z jej strany
mala byť o tretinu nižšia ako v minulom
roku. „Treba si uvedomiť, že mesto musí
predovšetkým zabezpečiť to, čo mu káže
zákon. Dopravu, bezpečnosť, osvetlenie,
odvoz odpadu, cesty, školstvo atď. Až
potom môže riešiť aj šport. . Predtým to
bolo sumou 300-tisíc eur, teraz to bolo už
len 200-tisíc eur. Ak sa zlepší situácia, prehodnotíme aj mestské dotácie,”vysvetľuje
viceprimátor Martina Milan Malík. S jeho
postojom je len veľmi ťažké nesúhlasiť.
Potvrdzujú to aj slová predsedu fanklu-
pripúšťame si, že by hokej v Martine v nachádzajúcej sezóne nebol extraligový. Keď
už sme sa dali na ťažký boj za jeho udržanie, tak chceme, aby to malo aj reálnu podobu,“ presvedčivo hovorí Aurel Nauš.
Príprava
Hokejisti, ktorým klub dlhuje peniaze za
posledné štyri, či päť mesiacov, začali po
menšom váhaní 9. mája prípravu na suchu.
Už bez obrancov Ďatelinku a Kozáka, ktorých získal bratislavský Slovan, či bez útočníka Themára, zaberajúceho v Banskej Bys-
že sa tu pracuje na vysokej úrovni s mládežou. Keby sme šetrili na mladých, bol to zlý
signál a nebolo by to správne smerovanie.“
Hráči sa určite na prípadné finančné škrty nebudú pozerať s nadšením, hoci praví
martinskí srdciari to zrejme pochopia. Ako
je to však s trpezlivosťou martinských fanúšikov v prípade slabšieho kádra a horších
výsledkov? Nuž, minulá problematická sezóna ukázala, že nie najlepšie. „Martinský
fanúšik je určite trpezlivý, len musí vidieť
srdiečko, snahu, ochotu bojovať. Teraz
dostávajú v príprave príležitosť mladí odchovanci a my veríme, že v ďalších rokoch
by mohli Martin posunúť vyššie,“ nesúhlasí s tvrdením o rozmarnosti martinských
fanúšikov šéf jedného z dvoch tunajších
foto HC Košice
fanklubov Ľubomír Kopka. Myslíme si, že
aj fanúšikovská rozdrobenosť v čase, keď
martinský hokej potrebuje spolupatričnosť
a jednotu, je vyslovene negatívnym javom.
Dajme slovo aj hráčom, konkrétne útočníkovi Jaroslavovi Markovičovi. „Hokej je
našou vášňou, ale na druhej strane je to
aj naše zamestnanie a dlhodobý výpadok
príjmov sa dotkne každého zamestnanca. Väčšina z nás verí, že klub sa finančne
vzchopí a splní si pohľadávky voči hráčom.
V životaschopnosť martinského hokeja veria aj tisícky jeho fanúšikov, stovky
mladých hokejových nádejí, ktoré v Turci
neustále vyrastajú. Práve pre ne by sa mali
kompetentní snažiť zachovať v Martine
konkurencieschopný klub.
V klube sa preto musia orientovať na získanie ďalších partnerov z podnikateľskej
sféry. Generálny manažér MHC Aurel Nauš
tvrdí, že po rokovaniach im pomoc prisľúbilo hneď niekoľko subjektov a verí, že sa
ich sľuby aj zreálnia. Do konca mája mali
byť vyplácané podlžnosti voči hráčom a realizačnému tímu (cca 300 tisíc eur) alebo
aspoň stanovený splátkový kalendár. „Ne-
Zdeno Cíger
19. október 1969 Martin
Je zrejme najslávnejším odchovancom
martinského hokeja. V roku 1987 odišiel
do Trenčína, mužstva pevne etablovaného
v najvyššej československej súťaži. Už po
roku ho vyhlásili za najlepšieho nováčika
ligy, čo nemohlo ujsť pozornosti klubov
NHL. V roku 1988 ho draftoval New Jersey
Devils, ešte pred odchodom za more (sezóna 1990/91) stihol aj dva štarty na MS
v drese reprezentácie ČSSR, resp. ČSFR
a oba mali bronzovú medailovú príchuť.
Po tom, čo v zámorí strávil šesť sezón
(okrem NJD aj Edmonton Oilers) sa prekvapujúco vrátil na Slovensko. Počas piatich
sezón v drese bratislavského Slovana získal
s týmto klubom aj dva slovenské extraligové tituly. Potom prišlo druhé a posledné
pôsobenie v NHL (2001/2002 NY Rangers
a Tampa Bay Lightning) a po ňom opätovný návrat do tímu „belasých,“ okorenený
ďalšími dvoma ligovými titulmi.
V slovenskej reprezentácii patril Zdeno
vždy k najlepším hráčom. Mal však smolu
na úspechy. Veď aj bronzová medaila, ktorú
získal na MS 2003 bola v tieni nešťastného
zranenia v úvodnom zápase s Ukrajinou.
Celkovo odohral za náš reprezentačný tím
106 zápasov a zaznamenal 36 gólov.
Jednou z opôr MHC Martin v sezóne 2011/2012
by mal byť aj brankár Michal Dzubina
bu MHC Unico bianco azurro Ľubomíra
Kopku. „Myslím si, že mesto sa správa voči
obyvateľom zodpovedne. Síce nie je až tak
zadlžené, ako napríklad Trenčín, ale je dobré že hľadá prostriedky, aby sa obyvateľov
Martina dotkla zlá ekonomická situácia
mesta čo najmenej.”
Osobnosti športu
trici. Tréner Ladislav Spišiak má k dispozícii
mladý káder, v ktorom je niekoľko strieborných juniorov z minulej sezóny, ale napríklad aj veterán Michal Beran, či osvedčení
borci Dzubina, Markovič, Važan, Galamboš,
Hriňa. Všetci sú v stave mierneho napätia,
čo bude... Jediné s čím môžu takmer stopercentne rátať je to, že klub sa bude snažiť šetriť a aj na „áčku.“ Váhavo to priznáva
aj generálny manažér Aurel Nauš. „Keď šetríte, tak kvalita môže ísť dole a je otázne, či
to okolie pochopí. Určite sa to dotkne aj A-mužstva, ale je otázne v akom rozsahu. Je
to veľmi citlivá téma, najmä keď na druhej
strane na mládeži príliš šetriť nechceme.
Martin je v posledných rokoch známy tým,
Káder MHC Martin v príprave na suchu:
brankári: Michal Dzubina, Marek Šimko,
Viktor Volentier
obrancovia: Tomáš Brcko, Adam Drgoň,
Slavomír Hriňa, Igor Rúfus (posila zo Žiliny), Lukáš Matejka, Michal Danko, Tomáš
Obuch, Martin Tupý
útočníci: Michal Beran, Jaroslav Markovič,
Peter Galamboš, Michal Važan, Filip Macejka, Lukáš Vartovník, Lukáš Zeliska, Miroslav
Škumát, Jozef Fojtík, Martin Drotár, Michal
Murček, Peter Šišovský, Matej Hančiak, Radoslav Slávik, Michal Rechtorík, Milan Jonák, Martin Sobota.
hlavný tréner: Ladislav Spišiak
Po rozlúčke s hráčskou kariérou v roku
2006 sa Zdeno okrem podnikania dal aj na
tvrdý trénerský chlebíček. Ani v tejto oblasti neprepadol. Bol asistentom reprezentačného trénera Júliusa Šuplera na MS 2007
a už vo svojej prvej klubovej sezóne
v pozícii hlavného kormidelníka Slovana Bratislava si siahol na pohár pre víťaza extraligy. O rok tento úspech zopakoval a stal sa prvým extraligovým trénerom,
ktorému sa podarilo s tým istým klubom
získať dva majstrovské tituly v sérii. Striedačke Slovana Bratislava „šéfoval“ aj v tejto
sezóne. Krízou zmietaných Bratislavčanov
však nepriviedol ani do semifinále play-off.
Miroslav Vanko
14. február 1973 Martin
V ére samostatnosti jeden z najlepších
slovenských bežcov na dlhé trate. Turčiansky talent „prebehol“ v 18-tich rokoch do
armádnej Dukly Banská Bystrica a dlhých
11 rokov bol jej spoľahlivým atletickým inventárom. Najväčšie úspechy mu priniesla
sezóna 1998. Na Majstrovstvách Európy
obsadil ôsme miesto na 5000 metrov
a stal sa najlepším atlétom Slovenska.
V roku 1996 sa Miro predstavil aj na OH
v Atlante. Na 5000-ke bol vyradený v semifinále a celkovo obsadil 18-tu priečku. Na
zahodenie však nie sú ani jeho výsledky
v krose. Na svetovom šampionáte v roku
2001 sa v súťaži míliarov predral v záplave
Afričanov až na 21. miesto a bol jedným
z najlepších Európanov. Neskôr presedlal
aj na polmaratón a maratón, ktoré mu priniesli viacero domácich i medzinárodných
triumfov. Beh je pre mnohonásobného
majstra Slovenska dôležitou súčasťou života aj v súčasnosti, hoci dlhá kariéra mu už
priniesla i nepríjemné zranenia.
Stranu pripravil: Ľubomír Ondráš
..... 16
Aforizmy ....
Jula Ondreja
• objal ho balkanizmus a on bol
rád, že ho prijali do rodiny
úchyliek...
• štát si aj tento rok dal
predsavzatie, že nám znova
predsa len niečo vezme...
• blbosť v ňom praskala vo
švíkoch...
• naša republika má už toľko
otcov, že sa treba obávať jej
morálky...
• svojou prázdnotou zaberal
najväčší priestor...
• zaplatil si aj vstupné do seba...
• nevedel zastaviť chuť do
jedla, svedomie ho žralo vždy
a všade...
• zistil, že najlepšie sa
kšeftuje so zásadami...
• účel už vysvätil všelijaké
prostriedky...
• žiť podľa Biblie sa vlastne
nedá, je totiž ťažké
rozhodnúť sa, či bude človek
žiť v raji na zemi, alebo
v nebi...
• najprv nás uviedol do
pokušenia a potom do
omylu...
• zdá sa, že Boh už dlho nebol
u očného lekára...
Vylosovanie .....
SPRÁVNE VYLÚŠTENIE KRÍŽOVIEK Z MÁJOVÉHO VYDANIA
Tajnička zo str. 2
Osemsmerovka zo str. 10
Lenivosť je hlúposť tela a hlúposť je lenivosť ducha.
Ján Amos Komenský – Hrdza skúša zlato
a trápenie človeka.
Výherca: Emília Brozmanová, Benice 41,
Príbovce
Výherca: Anna Vaňková, I. čsl. brigády
23/22, Vrútky
Tajnička zo str. 5
Odpovede na otázky zo súťaže str. 16
Krásna Hôrka, Spišský Hrad, Trenčiansky
Hrad.
Na dobovej fotografii je kaštieľ v Mošovciach, ktorý patril významnému šľachtickému rodu Révaiovcov.
Výherca: Ľuba Pivková, Štúrova 16, Sučany
Tajnička zo str. 8
Ak nemá čítanie vplyv na náš život, konanie a myslenie, vtedy je škoda čítať.
Výherca: Viera Švecová, 038 35 Valča 149
Osemsmerovka zo str. 9
Skutočne žijú iba tí, ktorí konajú dobro.
Výherca: Zora Frkáňová, Škultétyho 12,
Martin
Súťaž
Na tejto malebnej fotografii z Turca je v pozadí mestečko, ktoré prekvitalo hlavne začiatkom 20. storočia. Poradíme vám, milí čitatelia, že v diaľke vidieť budovu bývalej židovskej
synagógy i rodný dom spisovateľky, ktorá toto mesto preslávila.
Napíšte nám:
a) Názov rieky, cez ktorú vedie most.
b) Názov mestečka a meno spisovateľky, ktorá sa v ňom narodila.
Súťaž pre tých, ktorí radi fotografujú
Námestie zachytené na fotografii sa dodnes veľmi nezmenilo, dokonca aj jeho duch zostal
podobný a denne po ňom prejdú stovky ľudí.
Svoje odpovede na súťažné otázky píšte na e-mailovú adresu: [email protected], alebo osobne prineste do sídla redakcie.
Výherca bude zverejnený v nasledujúcom čísle Turčianskeho Telegrafu a získava hodnotnú cenu.
Výherca súťaže: MUDr. Marek Smolár,
Hviezdoslavova 35, Martin
Fotosúťaž:
Správne ste našli Kostol sv. Mikuláša v Kláštore pod Znievom
Výherná fotografia: Žiaci VII. A triedy ZŠ
Františka Hrušovského v Kláštore pod
Znievom.
Výhercovia súťaží a vylúštených krížoviek si môžu prísť vyzdvihnúť vecné ceny
osobne v redakcii Turčianskeho Telegrafu: Štefánikova 8, 036 01 Martin
Turčiansky TELEGRAF - vydáva Slovenský Telegraf, s. r. o., Hurbanovo nám. 1, 811 06 Bratislava * Adresa redakcie: M. R. Štefánika 8, 036 01 MARTIN * Vychádza ako mesačník v náklade 43 000 kusov.
Šéfredaktor: Mgr. Ján Filip, [email protected], tel.: 0948 786 010, Zástupca šéfredaktora Bc. Rastislav Teplánský, [email protected], tel.: 0948 411 242. Redakcia: Mgr. Monika Maruňáková,
[email protected] Kancelária: Martin Jezný, [email protected], tel.: 0948 083 830, Grafik: Ľubomír Palovčík, [email protected], tel.: 0948 40 49 10.
Obchodná riaditeľka: Ing. Denisa Špacírová, [email protected], tel.: 0917 128 342, Manažér inzercie: Mária Smutná, [email protected], tel.: 0948 620 680. Manažér distribúcie: Vladimír Repiščák,
[email protected], tel.: 0917 198 718, Tlač: VERSUS a. s., Bratislava. Občianska inzercia: E-mail: [email protected], tel. SMS: 0948 09 00 14. Web: www.slovenskytelegraf.sk. Autorské práva sú vyhradené
a vykonáva ich vydavateľ. Akékoľvek použitie časti alebo celku, najmä rozmnožovanie a šírenie textov a fotografií akýmkoľvek mechanickým alebo elektronickým spôsobom aj v inom než slovenskom
jazyku bez písomného povolenia vydavateľa je zakázané.* Redakcia nezodpovedá za právnu stránku a obsah inzerátov a príspevky od externých prispievateľov. EV 4254/11
Download

Jún - Rádio Rebeca