STAROVEK ( BLÍZKY VÝCHOD)
V staroveku vznikla ľudská civilizácia - spoločensky, hospodársky a kultúrne vyspelá forma
ľudskej existencie. Vznikol štát a písmo. Písmo malo veľký význam pre uchovávanie
a šírenie poznatkov a skúseností a urýchlilo hospodársky a kultúrny vývoj spoločnosti.
Najstaršie štáty vznikli na sklonku 4. tisícročia na Blízkom aj Ďalekom východe,
v Mezopotámii, Egypte, Indii a Číne na základe závlahového hospodárstva. Začiatkom 4.
stotočia p.n.l. sa niektoré z nich stali súčasťou gréckeho sveta a potom rímskeho impéria a
základom európskej kultúry.
MEZOPOTÁMIA
Sumeri
Mezopotámia, Medziriečie, je územie medzi Eufratom a Tigrisom na Blízkom východe, od
Stredozemného mora po Perzský záliv. Raná mezopotámska civilizácia vznikla v údolí
Eufratu. Jej kultúra bola pomenovaná podľa náleziska v El Obeide (5. tisícročie p.n.l.). Stala
sa základom Sumerskej civilizácie. Sumeri sú podľa mena prvý známy národ na svete,
pretože svoje meno zapísali vďaka vynálezu písma (klinové, vznik 3 500 p.n.l., malo 2000
znakov, znak znamenal slovo - logogram- alebo celú myšlienku - ideogram, kliny zo zrezanej
trstiny otláčali do hlinených tabuliek). Najstaršie nálezy z tejto civilizácie pochádzajú z mesta
Uruk (bibl. Erech). Pod sumerským vplyvom bolo aj mesto Súzy (Irán). V sumerských
mestách sa stavali chrámy pre nedostatok kameňa a dreva z nepálených hlinených tehál
sušených na slnku. Vrcholom uruckého staviteľstva je Biely chrám zasvätený bohu nebies
Anovi. Na jeho mieste bol potom na umelej kamennej protizáplavovej terase vybudovaný
zikkurat ; palác - chrám v tvare stupňovitej pyramídy. V neskorších obdobiach sa murivo v
spodnej časti obkladalo keramickými obkladačkami (najznámejší zikkurat Mezopotámie je
Babylonská veža).
Sumeri ako prví vymysleli cylindrickú pečať - kamenný valček s vyrezávanou výzdobou
slúžiaci na administratívne účely, ktorý sa otláčal do hlinenej tabuľky. Na pečatiach je
znázornená každodenná remeselnícka a roľnícka činnosť, často duch podpierajúci hory. Na
hrnčiarskom kruhu vyrábali keramiku. Najstaršie pamiatky zo Súz, ktoré boli pod vplyvom
Mezopotámie a bola tam civilizácia podobná Uruku, pochádzajú zo 4. tisícročia p.n.l.; sú to
tekvicovité nádoby a až 30 cm vysoké poháre so zoomorfnou výzdobou ( štylizované
kozorožce, brodivé vtáky, psy). Ľudskú postavu zobrazovali schematicky, často bez tváre.
Po prvom preddynastickom uruckom období nastupuje okolo roku 2500 p.n.l. dynastické
obdobie, keď mestské štáty spravujú dynastie kontrolujúce svoje územie pod dohľadom
ochranného božstva. Králi sú kňazmi, vojenskými veliteľmi a absolútnymi vládcami. Mestá
vedú vojny. Sumeri majú bojové aj dopravné vozy ťahané polooslami a volmi. Používajú
pluhy. Na zač. 3. tisícročia p.n.l. tu vzniká najstaršia literárna pamiatka - Epos o Gilgamešovi
(o potope sveta). Epos, šírený u Sumerov ústnym podaním, je legenda o uruckom kráľovi,
ktorý túži po poznaní, šťastí a nesmrteľnosti. Pri hľadaní pravdy prežíva mnoho
dobrodružstiev, ale napokon musí prijať osud človeka. (Neskôr Asýrčania rozšírili tento
príbeh na epickú báseň s 12 spevmi.) Na terakote sa zachoval malý reliéf zobrazujúci
Gilgameša víťaziaceho nad nebeským býkom.
Sumeri boli tvorcami osobitého reliéfového štýlu v sochárstve , ktorý je možné sledovať
hlavne na stélach, prvých svetových historických dokumentoch. Reliéfy sú spojené s písmom
a pripomínajú ho. Používali hieratickú perspektívu (veľkosť postavy podľa spoločenského
významu). Na výjavoch prinášania obetí do chrámu a na čele sprievodov bojovníkov sa
objavuje vysoká osoba s prilbicou a v suknici - kráľ, ktorý spočiatku nie je zobrazovaný väčší
ako ostatní, čo naznačuje jeho počiatočné spojenie s ľudom. Známa je tzv. Stéla supov kráľa
z mesta Lagaš Ennatuma, ktorý je vyobrazený na čele nosatých bojovníkov. Dal ju postaviť
na pamiatku na víťazstvo v boji s mestom Umma. Symbolom kráľovskej moci boli orol a levy
: na stéle kňaza Dudu je orol s levími ušami, držiaci v pazúroch dva menšie levy (lev = kráľ
zvierat). Zo sochárskych výtvorov sa zachovali okrem reliéfov aj malé sošky tzv. prosebníkov
- umiestňovali ich v chrámoch, aby sa tam modlili namiesto zaneprázdneného živého
predobrazu. Boli zjednodušených tvarov, s veľkou hlavou a mali zbožný výraz a zopnuté
ruky. Sumeri mali aj vyspelú keramiku. Nádoby vyrábali aj z medi a striebra. Keramiku
zdobili motívy podobné výzdobe na stélach.
Akkadi
Sumerov si podrobili Akkadi - už semitský národ, ktorý
prišiel pod vedením kráľa Sargona z mesta Kiš zo severu.
Nastáva Sumersko - Akkadské obdobie. Oficiálnym jazkom
v Akkadskej ríši je akkadština. Sargonov syn a ďalší
vládcovia museli potláčať vzbury miest, usilujúcich
o nezávislosť. Vládca Narámsin konsolidoval kráľovskú moc,
ovládol aj severnú Mezopotámiu a nechal sa uctievať ako boh
(po prvý krát sa tak stretávame s kultom žijúceho panovníka.)
V umení tohto obdobia prevládajú vojenské námety (víťazné obelisky, napr. Narámsinova
stéla).
V dobe boja proti Gutejcom, Amoritom a i. nastal úpadok a od akkadskeho štátu sa postupne
odrhli mestské štáty - hlavne Ur a Lagaš. Gutejci z Iránu ovládli sever Babylónie, bývalého
akkadského štátu, rozdrobeného teraz na mestské štáty, kým vládca Uruku neporazil
gutejského náčelníka Tirikana (2068 p.n.l.).
V Lagaši a Uru došlo vďaka ich osamostatneniu k sumerskej renesancii. Ožila stará kultúra.
Vládol tu pacifistický a duchovne založený vládca Gudea, za ktorého zaznamenalo umenie
veľký rozkvet. Dal stavať chrámy a vyzdobil ich množstvom svojich sôch vytesaných
z tvrdého čierneho kameňa dioritu. Sú pokryté nápismi. Boli obnovení aj sumersko -lagašskí
bohovia : osobný boh Gudeu Pán stromu pravdy - Ningišzida a Boh oživujúci polia Ningirsu. Sochy majú podobu betylov (menhirov) - zvisle postavených uctievaných kameňov
- v ktorých postava splýva s podstavcom. Na dvoch hlinených valčekoch sa zachoval Gudeov
hymnus na chrámové staviteľstvo. Poukazujú na spätosť vládcu s Ningirsuom, svojím
mestským bohom, s Enlilom Mocným :
Keď nebo a zem rozhodovali o osudoch sveta,
Tu Lagaš v božskej sile hrdo hlavu k nebu zodvihol,
A Enlil vľúdne pozrel na Ningirsua:
„V tom našom meste všetko, čo sa patrí, skvele sa podarilo.“
Príliv sa zodvihol,
Enlilov príliv sa zdvihol,
Príliv sa zdvihol,
Zažiaril príboj, strach a bázeň budiaci,
Enlilov príboj, Tigris, sladkú vodu priniesol…
Starobabylonská ríša
Semitskí kočovníci Amoriti si postupne
zakladali osady na sumerskom území a
nechávali sa najímať ako sezónni
pracovníci.
V mnohých
mestách
sa
postupne stali kráľmi. Sumerov postupne
asimilovali. R. 1792 p.n.l. Amorita
Chammurapi z mesta Babylon (Irak, asi 90 km od Bagdadu pri rieke Eufrat) spojil
mezopotámske mestské štáty a tak vzniká Starobabylonská ríša. Namiesto sumerčiny sa
používa akkadština, ale sumerčina ostáva kultovým jazykom (podobne ako v európskom
stredoveku latinčina) a sumerská kultúra a umenie ovplyvňuje i Amoritov.
Chammurapi vybudoval centralizovaný štátny aparát a vytvoril prvý právny kódex na svete:
tieto zákony dal vytesať do stél po celom kráľovstve ( stély pri Súzach). Potom Babylóniu
ovládli Kassiti (asi od roku 1594 p.n.l.. do 1155 p.n.l.), ktorých nakoniec porazil Elamský
kráľ. Okolo roku 1155 p.n.l. moc v Babylone získala dynastia pochádzajúca z mesta Isinu patril k nej aj kráľ Nabukadnezar I. ktorý porazil štát Elam. Zhruba po roku 1100 nastalo
obdobie úpadku. V Babylónii sa postupne začali usadzovať kočovní Aramejci a najmä v Sýrii
a Palestíne vytvárali drobné mestské štáty. Nakoniec sa celá nížinná Mezopotámia úplne
arameizovala.
Asýrska ríša
V 9. stor. aramejské štáty pri Eufrate a v severnej Mezopotámii ovládli Asýrčania. V 9. a 8.
stor. dobyli aj Sýriu, Palestínu a kraje na severozápade, severe a východe, čím vznikla prvá
veľká ríša v dejinách Blízkeho východu. Najväčší rozmach dosiahla, v 7. st. p.n.l., keď
dobyla Egypt.
Kultúru a vzdelanosť dobytej Babylónie Asýrčania pokladali za základ svojej kultúry.
Významné babylonské mestá si mohli ponechať svoje pôvodné výsady, niektorí asýrski králi
sa nechali v Babylone formálne korunovať za babylonských kráľov. Babylončania sa však
proti asýrskej nadvláde búrili a spájali sa pritom so štátom Elam. Assýrčania vzbúrencov
často po veľkých skupinách presídľovali a tak vzniklo multietnické osídlenie.
Dorozumievacím jazykom bola aramejčina. Z asýrskych správcov provincií, ktorí od 10. st.
p.n.l. nahrádzali domáce dynastie, sa postupne stávali nezávislí vládcovia ohrozujúci
centrálnu vládu, až kým ich moc neobmedzil kráľ Tiglatpilesar III. (8.st.p.n.l.), ktorý vytvoril
personálnu úniu Novoasýrskej a Babylonskej ríše sa a dal sa v Babylone korunovať za kráľa
menom Púlu. K vrcholu moci priviedla ríšu dynastia založená panovníkom Sargonom II.,
ktorý porazil vojská sýrsko-palestínsko-egyptskej koalície - udržal Sýriu a Palestínu v ríši,
prenikol až k hraniciam Egypta, prinútil časť Cypru uznať asýrsku zvrchovanosť, v Anatólii si
podmanil Frýgov (kráľ Midas) atď. Vybudoval nové hlavné mesto (717 – 706 p.n.l.) Dúr
Šarrukín (Sargonova pevnosť, dnes Chorsábád) osídlené najmä presťahovanými vojnovými
zajatcami. Aššurbanipal (bibl. Sardanapal 685 p.n.l. – 627/626 p.n.l.) patril tiež
k sargonovskej dynastii. Bol mimoriadne vzdelaný, podporoval staviteľstvo a umenie. Vo
svojom paláci v Ninive vybudoval významnú knižnicu s 22 tisícami tabuliek skopírovaných z
babylonských archívov (okrem iných aj s Eposom o Gilgamešovi), ktorá je historickým
hlavným prameňom sumerského a akkadského písomníctva.
Asýrske umenie je najnádhernejšie zo všetkých dovtedajších umení Prednej Ázie (Blízkeho
východu). Asýrčania sú pokračovateľmi sumerskej a babylonskej kultúrnej tradície, v ich
umení sa odráža ich systém vlády (štátny despotizmus, v ktorom bol kráľ, opierajúci sa
o vojsko, zástupcom boha na zemi), spoločenské usporiadanie, viera.
Asýrska architektúra bola tehlová, jednoliateho výzoru; z tehál boli aj klenby. Obrovské
plochy palácových stien pokrýva ornament. Hlavné motívy sú hviezdicovité a lupeňovité
kvety, husto vedľa seba, prechádzajúce jeden do druhého. Sú prepletené a oblé orámovanie
lupeňov je plastickejšie ako vnútorné pole s hviezdicou. Okraje vypĺňajú egyptské ornamenty
pripomínajúce lotosové kvety a púčiky granátovej jablone. Rastlinné formy sa striedajú
v jednoduchom usporiadaní a nie sú poprepájané stonkami.
Pri výzdobe stavieb sa uplatnilo aj maliarstvo a sochárstvo. Maľby a reliéfy (najobľúbenejší
je vlys) zobrazujú život na kráľovskom dvore, oslavujú vládcu (slávnostné sprievody,
audiencie, poľovačky na kamzíky a levy). Predmety stojace na rôznych úrovniach sú dávané
do radu pod seba ako riadky textu. Vypracovanie je detailné. Maliari a sochári, oslavujúci
mužskú silu, vystihli stavbu ľudského tela - zobrazujú detailne svaly, kučery vlasov a brady,
výšivku na odeve, zdobenie konských postrojov, kovové šperky. Chýbajú zobrazenia žien
a detí, na rozdiel od zobrazovania zvierat a ich krásy (umierajúca levica, reliéf v Ninive z čias
Assubanipala). Neuplatňoval sa tu kult mŕtvch a preto sa nestavajú monumentálne hrobky monumentálna architektúra je zastúpená prepychovými palácmi a chrámami (Sargonov palác
v Chorsabade, Senacheribov palác v Ninive). Sargonov palác (nezachoval sa) stál na okraji
mestského opevnenia na násype, na vysokých základoch. Mal vysoké múry. Stĺp mal hlavne
dekoratívnu funkciu. K hlavnej bráne chránenej dvoma vežami s cimburím viedlo široké
schodisko. Vchod strážili fantastické zvieratá s hlavami býkov, orlími krídlami a ľudskými
bradatými hlavami. V interiéri sa nachádzal veľký presvetlený dvor; masívne múry budov
vnútri však boli zahalené v polotme bez svetelného prechodu. Do trónnej siene sa muselo
prechádzať množstvom miestností s mnohými dverami. Súčasťou paláca bol zikkurat.
Novobabylonská ríša
V dobe Novobabylonskej ríše ( 7. st. p.n.l. - 558 p.n.l., bibl. Kniha Danielova) sa Asýrska
ríša zrútila. V bojoch s aramejsko-chaldejskými kmeňmi bol roku 689 p.n.l. totálne zničený
Babylon (potom znova postavený). Najslávnejším vládcom týchto čias bol Nabukadnezar
(Nabuchodonozor), člen druhej chaldejskej dynastie, Za jeho vlády Novobabylonská ríša
dosiahla najväčší rozmach. Zvíťazil nad Egyptom v bitke pri Karchemiši, dobyl Judskú ríšu,
zničil Jeruzalem a ovládol Feníciu. Babylon, kde staval monumentálne stavby, sa za jeho
panovania stáva prvým mestom na svete a hlavným strediskom vzdelanosti. Nachádzali sa
tam zikkuraty, paláce, arkádové visuté záhrady na terasách stupňovitých budov. Každá terasa
bola o 5 metrov vyššie ako predchádzajúca. Dláždili ju 5,45 m dlhé a 1,35 m široké kamenné
platne. Niektoré platne ešte zaliali asfaltom premiešaným s tŕstím, na dosky uložili dvojitú
vrstvu pálených tehál a medzery medzi nimi vyplnili sadrou. Vrstva olova na tehlách
izolovala od vlhka. Na nej bola trojmetrová vrstva zeme, na ktorej rástli aj vysoké stromy.
Záhrady mali dômyselný systém zavlažovania. Pod nimi bola hlboká studňa, ktorá čerpala
vodu z neďalekého Eufratu. Voda sa priviedla na najvyššiu terasu a odtiaľ sa rozlievala na
ostatné. Záhrady dal Nabukadnezar II. postaviť pre svoju manželku Amytis, ale nazývajú sa
Semiramidine, lebo podľa legendy mesto dala vystavať ona.
V Berlínskom múzeu sa nachádza zrekonštruovaná kubická Ištarina brána z Ištarinho chrámu
v Babylone. Ištar bola bohyňou lásky, plodnosti a vojny. Jej brána bola ôsmou bránou
babylonského vnútorného mesta, postavená (6. st. p.n.l) zo zelenkavých, glazovaných tehál.
Múry sú zdobené rytmicky rozmiestnenými reliéfmi fantastických zvierat, najmä drakov
a býkov. Zvieratá sú symbolmi bohov, ochrancov mesta: Marduk - drak, Ištar - lev, Adad býk. Steny priechodu zdobia Ištarine symboly - levy. Veže po stranách sú zakončené
cimburím. Biblická babylonská veža mala na vrchole chrám zasvätený bohu Mardukovi.
Zikkurat mal 7 stupňov ( posvätné číslo). K chrámu viedla Mardukova cesta obohnaná 7 m
vysokými hradbami s reliéfmi levov a drakov s rohmi.
Mesto Babylon bolo členené v posvätnom pravom uhle. Niekoľkoposchodové domy mali
obdĺžnikový pôdorys. Pozostávali z obytnej a hospodárskej časti s plochým stropom. Mali aj
hygienické zariadenia. Uprostred bol dvor; tu sa sústreďoval život rodiny. Okná boli zvnútra odtiaľto do domu prichádza vzduch a svetlo.
Okrem obytných domov stavali babylonci aj úžitkové stavby: vodné nádrže, akvadukty,
mosty, kanál (400 km) spájajúci Eufrat a Tigris.
Peržania
Iránska plošina bola okolo roku 1500 p.n.l. osídlená indoeurópskymi kmeňmi, z ktorých
najvýznamnejší boli Médi, obývajúci jej severozápadnú časť. Médska ríša vznikla na troskách
Asýrskej ríše, keď Médi v 7.st. p.n.l. spolu s Babylončanmi dobyli Ninive. Na druhej strane
rieky Tigris po zrútení panstva Asýrčanov (606 p.n.l.) vznikla Novobabylonská ríša. Árijskí indoeurópski Peržania, jazykovo príbuzní Médom, dlho žili pod ich nadvádou. V roku 550
p.n.l. nastúpil na perzský trón Kýros Veľký. Zvrhol médskych vládcov (549 p.n.l.), dobyl
susedné kráľovstvá vrátane Babylónie (539 p.n.l.) a založil Perzskú ríšu, ktorá sa stala
vedúcou silou Stredného východu a prevzala dedičstvo dovtedajšej kultúry Prednej Ázie.
Babylon sa mu vzdal, keď si uctil jeho boha Marduka (brat Ištar, syn boha Slnka; boh
zaklínania, múdrosti, liečiteľstva, určoval osudy, bol darcom svetla, stvoriteľ sveta, ľudí...).
Kýros sa snažil byť benevolentným vládcom. Dovolil Židom odsťahovať sa z Babylonu do
Palestíny.V Sumeri povolil ponechanie tamojšieho náboženstva, v Jeruzaleme zahájil
prestavbu židovského chrámu.
Najväčším panovníkom Perzskej ríše bol Dareios, ktorý v roku 520 p.n.l. založil mesto
Persepolis. Posunul hranice ríše až po rieku Indus. Zdokonalil štátnu správu. Vybudoval
cesty, zaviedol jednotnú zlatú menu, vybudoval silnú armádu. Jeho synom bol Xerxés, ktorý
sa pokúsil poraziť Grékov, ale bol zmetený vo veľkej námornej bitke pri Salamíne v roku 480
p.n.l. a v dvoch ďalších pozemných bitkách v roku 481. Jeho výbojmi končí obdobie snáh
o rozšírenie hraníc Perzskej ríše. V bitkách medzi rokmi 334 p.n.l. a 331 p.n.l. porážajú
Peržanov a ovládnu ich územie Macedónci pod vedením Alexandra Veľkého. (Arabskými
moslimami bola Perzia obsadená v roku 651 n.l.)
Oficiálne náboženstvo Peržanov bolo monoteistické učenie Zarathuštru (7st.p.n.l.), hlásajúce
večný boj dobra so zlom (boh dobra Ahura Mazda resp. Ormuzd proti bohu zla Ahrimanovi).
Človek má svojimi skutkami pomáhať bohu dobra- napokon dobro zvíťazí. S týmto učením
súvisel kult ohňa, ako zdroja svetla a dobra a kult slnka (Mithra = boh Slnka).
Peržania boli veľmi umelecky nadaní. Ich umenie sa vyznačuje jemnou eleganciou. Počas
výbojov v Prednej Ázii prevzali mnoho umeleckých podnetov : od Asýrčanov vlysovité
reliéfy, od Egypťanov používanie stĺpov v architektúre, od Grékov zobrazovanie človeka.
Postupne strácali umeleckú samostatnosť.
V perzskej architektúre bol hlavným stavebným typom palác. Paláce stavali na obrovských
terasách. Boli v nich veľké sály štvoruholníkového pôdorysu - apadany - určené na slávnostné
zhromaždenia. Sály boli na jednej strane otvorené, lemované vežami a celý vnútorný priestor
vypĺňali aj 20 m vysoké stĺpy, ktorých bývalo aj do 100. Z výšky spod stropu z hlavíc stĺpov
sa skláňali obrovské býky a kone. Pre sochárstvo sú charakteristické basreliéfy podľa
asýrskych vzorov. Častým motívom bol okrídlený lev s rohami. Mal pružné, mäkko
modelované telo so zvýrazneným svalstvom a bol zachytený v pohybe. Všetko živé z prírody
Peržania štylizovali a premieňali na lineárny ornament. Jeho základným prvkom bola špirála.
Používali glazúrové kachle a techniku glazovania uplatňovali aj pri tvorbe bohatých
dekoratívnych reliéfov.
Peržania vynikli v umeleckých remeslách : vo výrobe bronzových predmetov, zlatníctve,
glyptike (rezby do drahých kameňov). Azda najznámejšie sú perzské koberce. V roku 1947
bol na Sibíri v hrobe skýtskeho princa objavený pravdepodobne najstarší existujúci výborne
zachovaný ručne tkaný koberec Pazyryk. Bol utkaný v Perzii okolo roku 500 p.n.l. s hustotou
približne 360.000 uzlíkov na meter štvorcový. Je veľký 283 x 200 cm. V strednom poli je
sýto červený a má dva široké okraje : na jednom sú vyobrazené jelene a na druhom perzský
jazdec. Pred objavením Pazyryku sa za najstarší považoval nezachovaný koberec perzského
kráľa Chusrava I. (531 - 579 n. l.), ktorý je známy z kópií. Bol utkaný zo zlata, striebra a z
hodvábu, ozdobený drahými kameňmi a mal kráľovi v zime pripomínať rozkvitnutú záhradu.
Na umenie starovekého Blízkeho východu nadviazalo umenie helénskej antiky
a prostredníctvom Byzancie aj stredoveké európske umenie. Európu Peržania ovplyvnili tiež
svojimi mýtmi a povesťami.
Download

STAROVEK.pdf