..... 1
založené roku 2011 náklad 50 000 ks
Kalendár .....
1
... St ...
číslo 2
Editorial .....
Jún
Žaneta
Medzinárodný deň
detí
2
... Št ...
Xénia, Oxana
3
... Pi ...
Karolína
4
... So ...
Lenka
5
... Ne ...
Laura
6
... Po ...
Norbert
7
... Ut ...
Róbert
8
... St ...
Medard
Stanislava
9
... Št ...
10
... Pi ...
Margaréta
11
... So ...
Dobroslava
12
... Ne ...
Zlatko
Rodák z Východnej vo svojich pesničkách hlása návrat k pravým hodnotám a rodovým
koreňom. Foto: archív J.M.
Na káve .....
... so Svetlanom Majerčíkom
13
... Po ...
Anton
14
... Ut ...
Vasil
15
... St ...
Vít
16
... Št ...
Blanka, Bianka
17
... Pi ...
Adolf
18
... So ...
Vratislav
19
... Ne ...
Alfréd
20
... Po ...
Valéria
21
... Ut ...
Alojz
22
... St ...
Paulína
23
... Št ...
Sidónia
24
... Pi ...
Ján
25
... So...
Olívia, Tadeáš
26
... Ne ...
Adriána
27
... Po ...
Ladislav, Ladislava
28
... Ut ...
Beáta
29
... St ...
Peter, Pavol, Petra
30
... Št ...
Melánia
ročník I. jún 2011
Rodofolkový pesničkár Jano Svetlan
Majerčík hľadá metafory pre svoje texty
pri rannej chôdzi do práce. Zhudobnil už
aj desať Rúfusových básní a tento rok si
zrejme zaspieva na festivale Východná.
Svoju hudbu beriete ako duchovnú
cestu. Spievate predovšetkým o návrate človeka ku svojim koreňom, k matke
zemi, k prírode. Keď sa niekto započúva
do vašich pesničiek, má pocit, akoby sa
už niekde blízko ozýval alarm, ktorý nás
upozorňuje, že sa rútime do záhuby...
Áno, ľudia sa musia vrátiť ku svojim koreňom. V súlade s nimi žili tisícročia naši
predkovia a fungovalo to. Zrazu to však
chceme všetko násilne zmeniť a táto cesta
vedie, podľa mňa, do záhuby. Od prírody sa
nesmieme a nemôžeme odvrátiť, to jednoducho nejde, pretože sme jej súčasťou. Zoberte si len takú zázračnú vec ako je napríklad semienko obyčajnej paradajky. Keď si
ho dáte na pol minúty do úst, toto semienko naberie vašu energiu a informácie o vašom zdravotnom stave. Keď ho zasadíte,
vyrastie rastlina, ktorá je schopná vás liečiť.
Naši praotcovia žili v súlade so zákonmi
prírody a neobracali sa jej chrbtom. Preto vo svojich pesničkách nabádam ľudí,
aby sa nedali vykoreniť. Bohužiaľ, väčšina
z nás však tomuto trendu podlieha. Netvrdím, že treba ísť do extrémov a žiť niekde
v pustovni, ale ani nepodliehať diktátu
globalizácie a peňazí. Vážim si ľudí, ktorí sa
dokázali tomuto vzoprieť a rozhodli sa pre
jednoduchý, ale zato ťažký život na lazoch.
Príkladom je môj priateľ Žiarislav, ktorý žije
v lese pri Kokave nad Rimavicou, chová
kozy, kone a žije prírodným spôsobom.
Miroslav Švický-Žiarislav je hudobník,
ktorý pred niekoľkými rokmi spustil
vlnu tzv. novodrevnej hudby, na ktorú
ste nadviazali vy so svojimi pesničkami.
Prečo ten motív dreva?
Áno, tento žáner sa nazýva novodrevná hudba, ale ja som si to premenoval na
rodofolk, pretože ide o spojenie rodného
s folkom. Preto aj niekedy chodím na vystúpenia v rifliach, aby ľudia pochopili, že
slovné spojenie rodo- neznamená, že im
príde spievať nejaký junák v kroji, ale taký
istý človek z civilizovaného sveta, ako sú
oni sami, len s tým rozdielom, že trochu
ináč rozmýšľa.
Pokračovanie na 2. strane
Pri písaní ďalšieho čísla Telegrafu mi vyvstala jedna
veľmi „nepríjemná“ povinnosť: musel som sa celé
jedno dopoludnie tárať lesom a fotiť. Také povinnosti
si človek neodkladá na zajtra. Avšak za všetko príjemné sa platí: okrem toho, že som v neznámych horách
podľahol sirénam fotografov, po hodine hľadania
cesty späť som zistil, že mi chýba mobil. Chcel som sa
prezvoniť, ale čím? Taký mobil, ktorý by sa prezvonil
sám ešte nevymysleli.
Spoza novín vidím, že sa usmievate a tak budem
pokračovať, ale trochu vo vážnejšom tóne. Problém
nie je v aparáte. Veď dnes už prídete ku chlieviku
a miesto oplieskaného alebo strateného vám na počkanie dajú úpne nový. Problém je, že v tom novom
chýba starý hardware, kde ste mali všetko uložené:
kontakty, hudbu, fotografie detí, krátke videá... Je
to pár čipíkov, drôtikov, nejaká plôška, ktorá ale pre
nášho tamagočiho znamená asi toľko ako srdce pre
človeka. Takže aparát som si vzorne vymenil, dokonca
mi dali aj to isté číslo. Je krásny, dlho vydrží, má nové
funkcie. Má však jednu podstatnú chybu: nemám
komu zavolať (samozrejme, okrem ženy, ktorej číslo
viem naspamäť, ale načo by som jej volal z obývačky
do kuchyne).
Z toho mi plynie hneď niekoľko ponaučení, a keďže sa ešte stále usmievate, a poniektorí aj cez slzy,
budem pokračovať, tentokrát v hororovejšom tóne.
Najhoršie na tom nie je to, že som stratil kontakty,
ale to, ako sa k nim teraz dostanem. Vlastne som odkázaný na milosť a nemilosť ľudí, ktorých tam mám.
Priateľov, dlžníkov i čakateľov. Mali by ste vedieť, aké
dlhé je to čakanie. Keby sa ozvali aspoň moji veritelia!
A teraz tie ponaučenia. Vlastne žiadne nie sú, všetko
už bolo povedané. Alebo ak si to chcete napísať ako
motto, tak nech sa páči: Žiadny priateľ nie je natoľko
dobrý, aby sme ho nemohli stratiť, žiadny dlžník nie je
natoľko dlžný, aby sme nemohli na neho ešte nejaký
čas počkať, žiadny veriteľ nie je natoľko nepríjemný,
aby nás jeho telefonát nemohol potešiť.
Vždy sa desím predstavy, a je to asi moja najčastejšia mora, že nejakým spôsobom som mimo
reality, nechápem beh vecí, že sem vlastne ani nepatrím a jedného dňa zostanem úplne sám. Príbeh
s mobilom je len úsmevným dokreslením tohto
„horror metaphysicus“. Začal som napríklad písať
editoriál a končím tu v nejakom zvláštnom splíne. Ale
čo je v dnešnom behu vecí vlastne k veci? Utekať spolu
s nimi, alebo nad nimi chvíľu postáť a porozmýšľať?
Tým by som to ukončil a poprosil všetkých, ktorí majú
v mobile moje pominuteľné meno, nech ma akýmkoľvek spôsobom skúsia vytočiť, budem im za to veľmi
vďačný.
Vladimír Ďurka
..... 2
Na káve .....
KTO JE JANO
SVETLAN MAJERČÍK
Jeho civilné meno je Ján Majerčík. Duchovné meno Svetlan prijal len nedávno. Kedysi dávno to bolo zvykom u našich slovanských predkov. Vtedy sa ešte
nosili mená, ktoré mali jasný význam
a rozumeli im v rodnej reči. Bežné mená
(takzvané detské) dostávali zväčša od
rodičov, ale v dospelosti často prijímali
mená, ktoré zodpovedali stavu ich vedomia. No a okrem toho je to aj meno
umelecké.
Za svoje poslanie na tejto ceste považuje rozdávanie radosti a šťastia, upriamovanie pozornosti ľudí na podstatnejšie hodnoty než sú tie, ktoré ponúka
dnešný konzumný svet. V týchto intenciách si razí cestu medzi poslucháčov aj
jeho hudba, v ktorej hrajú dominantnú
úlohu texty, nesúce do metafor zaobalené odkazy pre hektikou dezorientovaného „človeka-milión“.
Pokračovanie z 1. strany
Teraz mi napadli slová Milana Rúfusa,
ktorý kedysi napísal o dreve, že „je to
náš rodový pergamen i symbolicky drsné písmo nášho osudu“ a „ktokoľvek
začne rozhrabávať už usadnuté vrstvy
našich dejín, aby našiel pod nimi našu
tvár, pri tejto práci vždy narazí na drevo
a zaklope naň“. Je to správna asociácia
v súvislosti s novodrevnou hudbou?
Áno, novo znamená súčasný a drevný
zasa starý. Je zaujímavé, že sa ma na to pýtate, pretože mám už zhudobnených desať
Rúfusových básní, ktoré chystám na ďalšie
CD. Už ich hrávam aj na svojich koncertoch.
Predtým, ako som ich však takto pustil do
Pri chôdzi. Už štrnásť rokov chodím do
práce zo sídliska Podbreziny do centra Mikuláša pešo. Počas tejto cesty premýšľam
a meditujem. Nosím so sebou hŕbu papierov, aby som si mohol svoje nápady
niekam načarbať. Niekedy idem aj cez
kopec Nicovô aby som stihol východ slnka
a nadýchal sa čerstvého ranného vzduchu.
Inokedy chodím po chodníku, cez mesto,
ale dokážem sa pri chôdzi odosobniť od
mestského hluku, od ľudí kráčajúcich okolo a jednoducho rozjímam. A práve vtedy
mi napadajú rôzne metafory, ktoré používam vo svojich textoch.
S akým ohlasom na svoju filozofiu sa
stretávate u poslucháčov? Fandia vám
skôr mladší, alebo starší?
Rodák z Východnej vyrástol v rodine
tanečníkov. Jeho strýkovia Milan a Jozef
Majerčíkovci tancovali vo folklórnych
súboroch SĽUK a Lúčnica. Ľudovému
tancu sa venovali aj jeho rodičia, otec
Ján Majerčík a mama Eva (rod. Hošková). No Svetlan pohybové vlohy po
nikom z rodiny nezdedil a ťahalo ho to
viac k hudbe.
Za jeho prvé dotyky s gitarou môžu
chlapci na základnej škole, ktorých videl hrávať cez prestávky na chodbách.
Inšpirovalo ho to natoľko, že si od rodičov vyprosíkal gitaru. Dostal ju pod
vianočný stromček ako jedenásťročný
chlapec. Hrať sa učil ako samouk a v
dvanástich rokoch už začal skladať svoje vlastné pesničky. Dodnes sa v jeho
repertoári objavujú songy s melódiami
z týchto čias, samozrejme, s upravenými
textami. Počas stredoškolského štúdia
v Bratislave hrával s viacerými kapelami
a vystupoval na mládežníckych festivaloch, no ťahalo ho to k sólovej tvorbe.
Vtedy ešte ani netušil, že sa tomu hovorí pesničkárstvo. Na svojich koncertoch veľmi rád improvizuje. Hovorí, že
napriek svojmu žánrovému zameraniu
ho najviac ovplyvnili rockové skupiny
šesťdesiatych rokov od Beatles cez Led
Zeppelin, AC-DC až po Katapult. Po návrate z Bratislavy písal do šuplíka. V roku
2004 sa prihlásil na súťažnú prehliadku
amatérskych hudobných skupín a sólistov Zlatý štít Liptova. Už vtedy si ho
všimol bývalý člen legendárnej československej folkovej skupiny Luscínia
Vlado Slavík a pozval ho na jar 2005 do
folkového klubu Fontána v Liptovskom
Mikuláši. V tom istom roku sa objavil
znovu na Zlatom štíte Liptova, stal sa
jeho laureátom a získal od poroty 40
hodín nahrávania v profesionálnom
štúdiu rádia Lumen v Košiciach. Nahral
tam 30 svojich piesní, ktoré rozdelil do
dvoch albumov: A ja som z Východnej
(2006) a Dieťa veku vodnára (2007). Svoj
posledný album s názvom Piesňodary
vydal v roku 2009 a momentálne pracuje na ďalšom.
Svetlana uvidíte najbližšie hrať
24. 6. o 16.30 h v Antikvariáte v Liptovskom Mikuláši, ale aj na tradičnom
júlovom Folkovaní pod Skalkou v Liptovskom Hrádku.
však duchovná úbohosť, ktorou, bohužiaľ,
oplýva mnoho bohatých a vplyvných ľudí
tohto sveta (česť výnimkám). Nemôžeme
sa vyvíjať iba jednostranne. Ak sa budeme
usilovať iba o dosiahnutie materiálneho
blahobytu, bude to na úkor ostatných oblastí nášho života a navyše, nebude mať
dlhé trvanie. Takisto sa nemôžeme rozvíjať
iba duchovne, lebo sa ocitneme v štádiu
odmietania materiálnej stránky života,
teda aj fyzického tela.
„Dcéry i synovia sa vracajú do hôr“
spievate v songu Piesňodary. Ste vlastne dieťa spod Kriváňa. Dá sa podľa vás
v horách nájsť a pochopiť vlastnú dušu?
Samozrejme. Keď ste na kopci, v horách,
tak sa cítite úplne malý oproti tomu, čo je
okolo vás. Tam sa všetky problémy akoby
stratia a vnímate len samotnú esenciu života. Mám veľký rešpekt pred ľuďmi, ktorí
žijú v horách. Niekedy dokážu až nemožné
veci. Sú spätí s prírodou, a verím tomu, že
im veľakrát pomôžu bytosti prírody. Môj
strýko Jozef Majerčík bol veľký sympatizant Horskej služby, mal medzi záchranármi kopu priateľov. Keď sme boli v apríli na
jeho pohrebe, jeden starší pán, pravdepodobne bývalý záchranár, doniesol tričko
Horskej služby a položil mu ho na truhlu.
Ja chodím do hôr kedykoľvek môžem. Stali
sa aj súčasťou mojej hudby. Som veľmi rád,
že som na Liptove, že mám vrchy a lesy
všade okolo seba a keby som musel, veľmi
ťažko by som odtiaľto odchádzal. Mal som
možnosť zostať v Bratislave, ale práve kvôli
horám som sa vrátil sem, domov.
Rodák z Východnej vo svojich pesničkách
hlása návrat k pravým hodnotám a rodovým
koreňom. Foto: archív J.M.
sveta, bol som v jeho rodnom dome a cez
pani, ktorá tam robí sprievodkyňu, som
sa spojil s jeho manželkou. Popýtal som si
súhlas na to, aby som mohol zhudobňovať
jeho básne. Súhlasila, z čoho sa nesmierne teším. Milan Rúfus je, podľa mňa, bard
nielen slovenskej, ale svetovej poézie. Bol
to veľmi skromný človek a v jeho poézii sú
ukryté neuveriteľné diamanty duchovna.
Som neskutočne rád, že to bol Lipták, jeho
verše sú mi veľmi blízke.
Pred dvomi rokmi ste koncertovali v Zaježovej. Čím to podľa vás je, že čoraz
viac mladých ľudí z miest sa sťahuje na
vidiek a nájdu sa dokonca aj takí, ktorí
sa rozhodnú pre život na lazoch?
To je vekom Vodnára. Môj druhý album
je venovaný tomuto fenoménu, nesie aj
príznačný názov „Dieťa veku Vodnára“. Ide
o to, že ľudia, ktorí sa rodia po roku 2000
už začínajú rozmýšľať úplne inak. Nemyslia
iba egocentricky, ale zaujíma ich okolitý
svet a záleží im na tom, aby sa uberal tým
správnym smerom. Je to úplne nová generácia detí. Hovorí sa o tom, že po roku 2012
by sa všetko malo ešte viac zrýchliť a ľudia
sa rozdelia na dve skupiny – tých, čo zostanú v šialenom kolobehu honby za peniazmi a zhŕňaním nepotrebných hmotných
statkov, a tých, čo spomalia a rozhodnú sa
žiť v súlade s prírodou. Pôjde vlastne o akýsi budíček sveta.
V pesničke Múza spievate „hoci ťa nevidím, viem, že si nablízku, iskierka schovaná v obrovskom ohnisku“. Je mi jasné, že
ide o metaforu a nechceli ste tým povedať,
že inšpiráciu pre svoje texty hľadáte pri táboráku. Napriek tomu sa spýtam, kde vás
najčastejšie zvykne kopnúť teta Múza?
Clivé aj energické rytmy zo Svetlanovho repertoáru sa ozývali v mnohých dolinách Liptova. Na
obrázku Kvačianska dolina. Foto: archív J.M.
Väčšinou sú to mladí ľudia a teší ma, že
počúvajú, o čom spievam. Možno hľadajú
zmysel a táto cesta im ho ponúka. Nehovorím, že je to jediné správne smerovanie,
ale určite nie je zlé. Stretol som sa však aj
s tým, že so slzami v očiach prišiel za mnou
starší pán a pýtal si CD-čko. Údajne mu to
pripomenulo, čo je v živote najdôležitejšie,
akoby sa v tej chvíli zobudil z dlhého spánku. Takisto nemôžem zabudnúť na pani,
ktorá sa mi prišla poďakovať za svojho
mentálne postihnutého syna, že mu moja
hudba naliala chuť do života. Nechcel odo
mňa nič, len mi podať ruku. Dojalo ma to,
vtedy som si uvedomil, akú má človek zodpovednosť, keď píše a hrá.
Jedna z vašich piesní sa volá Chodila
chudoba. S jej textom ste zvíťazili na
Zlatom šípe Liptova v roku 2005. Čo pre
vás predstavuje chudoba? Ako ju vnímate?
Ľudia si chudobu nevedomky vyberajú
ako životnú školu, ako niečo, čo by ich
malo niečomu v živote naučiť. To je však
bieda z hmotného pohľadu. Najhoršia je
Kde všade vás ľudia môžu vidieť najčastejšie hrať?
Väčšinou sú to rôzne folkové alebo
trampské festivaly, no hrávam aj klubovo,
napríklad v čajovniach, knižniciach, horských chatách, na rôznych vernisážach.
A tento rok sa mi možno splní jeden môj
veľký sen. Nikdy som ani netušil, že si niekedy budem môcť zahrať na folklórnom
festivale Východná, no plánuje sa spomienkový program venovaný môjmu strýkovi,
legendárnemu tanečníkovi, hercovi a jednej z najvýraznejších osobností folklórneho
hnutia na Slovensku Jozefovi Majerčíkovi
pri príležitosti jeho úmrtia (zomrel 4. apríla
2011, pozn. red.) a možno mi dovolia venovať mu jednu moju pieseň jeho pamiatke.
Naposledy som sa s ním stretol 8.novembra
minulého roku v Bratislave, keď sa prišiel pozrieť na môj koncert. Už pri prvých tónoch
mojich piesní plakal, ale boli to slzy radosti
a teraz už viem, že mi tými slzami požehnal
na mojej ceste pesničkára. S úctou a zo srdca mu za to ďakujem.
Zhováral sa: Rastislav Teplánský
..... 3
Literatúra .....
KNIHA LIPTOVA
V tomto roku sa uskutočnil už štvrtý ročník súťaže Kniha Liptova, ktorej cieľom
je propagácia knižnej produkcie spätej
s Liptovom tematicky alebo osobou
autora. Do súťaže bolo nominovaných
rekordných 81 kníh vo dvoch kategóriách. V kategórii krásna literatúra sa
o priazeň čitateľov uchádzalo 42 diel,
v kategórii odborná literatúra 39 titulov. V predchádzajúcich ročníkoch rozhodla o Knihe Liptova odborná porota,
tentoraz rozhodovali čitatelia. Až 620
čitateľov poslalo hlasovacie lístky a určilo víťazov.
V kategórii krásna literatúra sa na prvých troch miestach umiestnili knihy:
Milan Igor Chovan: Pribina – meč a kríž
Enja Rúčková: Čo koho do toho
Anna Hulejová: Rozospievaná balada
Hanky Hulejovej.
V kategórii odborná literatúra to boli
diela:
Kolektív autorov: Bitka pri Vavrišove
Jaroslav Šoučík: Západné Tatry – Príbehy z hôr
Štefan Packa: Varíme lacno, vtipne,
rýchlo.
Víťazné knihy budú súčasťou putovnej výstavy a čitatelia sa s nimi postupne
oboznámia vo všetkých regionálnych knižniciach Žilinského samosprávneho kraja.
Agilná Liptovská knižnica G. F. Belopotockého súčasne autorom víťazných publikácií dala možnosť prezentácie svojej tvorby
v priestoroch knižnice, ale aj na medzinárodnom knižnom veľtrhu Bibliotéka 2011
v novembri v Bratislave.
Titul Kniha Liptova s najvyšším celkovým počtom hlasov (156) získala kniha Bitka pri Vavrišove.
* * *
Výsledky potvrdili, že čitatelia Liptova
uprednostňujú historické témy. V oboch
kategóriách sa na prvom mieste ocitli knihy so zaujímavými historickými výsekmi
z pohnutých dejín Slovenska. Záujem čitateľov o spoznanie histórie našich predkov
je dozaista chvályhodný. Pozoruhodná je
tematická pestrosť ostatných kníh: od románu cez životopisnú monografiu, knihu
o horách až po kuchársku knihu.
Knihy sú príťažlivé svojou grafickou
úpravou, ich rôznorodosť je akcentovaná
formátom publikácie i kvalitou papiera.
Niektoré knihy vydali vydavateľstvá, iné
zasa obce a viaceré si vydali autori vlast-
ZAMYSLENIE
A prišiel čas, keď riziko zostať zovretý
v púčiku je bolestnejšie než riziko spojené s rozkvitnutím. / ANAÏS NIN /
Každá bunka v nás je ako múdre semeno, schopné rásť a kvitnúť. V prírode
semená prejavujú svoju múdrosť. I keď
je na nich položená dlažba, vedia, ktorým smerom majú rásť. Intuitívne rastú
k svetlu a životu. Razia si cestu cez prekážky, vysporiadavajú sa s nepriaznivým
počasím a zmierujú sa s hnojivami a jedmi, aby splnili svoje poslanie na zemi.
Víťazné knihy z kategórie odborná literatúra. Foto: Archív Knižnice GFB
ným nákladom. Taká je aj séria šiestich
kníh známeho ornitológa a spisovateľa
Miroslava Sanigu. Renomovaní autori Peter Jaroš (rodák z Hýb, ktorého preslávil
román Tisícročná včela) s knihou Kvet na
šachovnici a Jozef Karika (V tieni mafie)
skončili na siedmom, resp. deviatom mieste. Poézia Anny Ondrejkovej patrí k tomu
najlepšiemu, čo na Slovensku vychádza,
jej knihe Izolda: sny, listy Tristanovi sa
ušla piata priečka. Mimochodom, autorka je dlhoročnou obetavou pracovníčkou
Liptovskej knižnice a spolu s ostatnými
členkami kolektívu na čele s riaditeľkou
Marcelou Feriančekovou sa podieľa na
úspešných projektoch inštitúcie, ktorá má
v názve meno zakladateľa prvej verejnej
knižnice na Slovensku.
* * *
O víťazných knihách
Milan Igor Chovan: Pribina – meč a kríž
Autor žije v Ružomberku. Doteraz bol známy svojimi náučnými rozprávkami pre deti.
V ocenenom románe opísal zaujímavý príbeh z úsvitu našich dejín. Kniha vyšla vo
vydavateľstve EPOS v Ružomberku s pozoruhodnými ilustráciami Anety Mišovie
a Ivana Pavlisku.
Enja Rúčková: Čo koho do toho
Aktuálny príbeh o študentskej láske zo
súčasnosti zaujal čitateľov sviežim jazykovým štýlom a naliehavosťou otázky: Akú
šancu v reálnom živote majú dvaja mladí
ľudia s rozdielnou farbou pleti? Autorka
žije v Liptovskom Hrádku a knihu vydalo
vydavateľstvo Motýľ v Bratislave.
Anna Hulejová: Rozospievaná balada
Hanky Hulejovej
Pozoruhodná autobiografická kniha zná-
Vavríny v kategórii krásna literatúra zožali tieto kúsky. Foto: Archív Knižnice GFB
mej speváčky ľudových piesní, ktorá pochádza z Liptovských Sliačov a býva v Ružomberku. Je možné, že kniha sa stane
bestselerom na slovenskom knižnom trhu.
Silný ľudský príbeh, kultivovane napísané
spomienky, množstvo výborných fotografií
a prehľadné životopisné údaje predurčujú
knihu k úspešnej ceste k čitateľom. Kniha
vyšla v ružomberskej edícii Knižnica Rozhľadov po kultúre a umení a vo vzornej
kvalite ju vytlačila Tlačiareň Ján Šindléry –
TESFO, Ružomberok.
Kolektív autorov: Bitka pri Vavrišove
Publikácia je dielom kolektívu autorov
z vedeckej konferencie pri príležitosti 300.
výročia bitky pri Vavrišove. Knihu zostavila
a doslov napísala M. Feriančeková. Autori
Ružena Antolová, Peter Chrastina, Ivan
Mrva, Ferdinand Uličný, Peter Vítek, Ladislav Dráb a Árpád Markó čitateľom plasticky a fundovane priblížili slávnu bitku
pri Vavrišove. Knihu vydala obec Vavrišovo
a vytlačila ju tlačiareň NORAMI v Liptovskom Mikuláši. Aj táto tlačiareň odviedla
vynikajúcu prácu a prispela k lákavému
vizuálnemu vzhľadu diela.
Jaroslav Šoučík: Západné Tatry – Príbehy z hôr
Môžeme konštatovať: Dve knihy v jednej.
Turistický sprievodca po Západných Tatrách príjemne prekvapí perfektným popisom túr, prehľadnými mapkami, faktografickými údajmi i kvalitným ilustratívnymi
fotografiami. Drobné príbehy z hôr sú vyjadrením lásky autora k horám i k ľuďom,
žijúcim v nich. Kniha je obohatená o verše
Jána Frniaka a fotografie Pavla Balla. Autor,
žijúci v Liptovskom Mikuláši, vydal knihu
vlastným nákladom.
Štefan Packa: Varíme lacno, vtipne,
rýchlo ( s podtitulom Jedlá za „dvacku“
od Packu)
Kniha zaujala čitateľov najmä svojou aktuálnosťou. V čase hospodárskej krízy prináša viac než 400 receptov jedál z rýdzo
slovenských, neveľmi drahých surovín. Je
okorenená historkami i humorom, ale aj
objavnými básňami Milana Rúfusa a Vincenta Šikulu s tematikou varenia. Autormi
fotografií sú Eva Petranová a Karol Špánik.
Vtipné ilustrácie pochádzajú z pera básnika Ivana Repčeka. Aj túto knihu vydal autor
vlastným nákladom.
* * *
S pokorou, obdivom a úctou hľadíme na
výsledky snažení liptovských autorov. Vydali plnohodnotné svedectvo o súčasnom
živote, poodkryli históriu našich predkov.
Nepíšu iba pre seba, vedia vystihnúť podstatu vecí a javov, vedia myslieť, tvoriť, písať
a tak ovplyvňovať žitie človeka 21. storočia.
Štefan Packa
Rastliny vedia, že niekedy sa musia
niečoho vzdať, či je to kvôli prerezávaniu alebo prirodzenej strate, aby prejavili svoju pravú krásu. Nekritizujú svoj rast,
ani sa nezrovnávajú s druhými. I keď
rastliny nemusia myslieť a znepokojovať
sa kvôli takým veciam, ktoré robíme my,
mali by sme pochopiť, že rovnako ako
ony i my musíme zápasiť, aby sme našli
cestu temnotou a prežili.
Máme múdrosť pestovať svoj potenciál a dosahovať svetlo. Sme schopní rásť a máme schopnosť predrať sa
nepriazňami života. I „kompost“ by
v našom živote mohol byť lepšie využitý, keby sme dovolili aby stimuloval náš
rast.
Ak budeme venovať pozornosť svojej vnútornej Múdrosti a živiť to, čo klíči
v našom vnútri, nepochybne môžeme
behom nášho života rozkvitnúť a prinášať plody.
(audax - prevzaté knihy Dr. Bernie
S. Siegla)
VÝZVA
pre občianske združenia
a záujmové kluby.
Liptovský TELEGRAF Vám ponúka
možnosť bezplatnej propagácie
svojich kultúrnych, športových
a iných akcií
Svoje tipy na podujatia a akcie
zasielajte do termínu uzávierky čísla
t.j. 15. dňa v mesiaci na emailovú
adresu
[email protected]
Bližšie informácie na tel. čísle:
0948 411 242
..... 4
Tým žijeme .....
Od polovice júna môžete veselo vyraziť
za krásnymi výhľadmi po všetkých turistických chodníkoch v Tatrách. Na čo všetko by ste mali myslieť pri letnej turistike?
Od 1. novembra do 15. júna býva väčšina turistických chodníkov v Nízkych, Západných aj Vysokých Tatrách zatvorená.
Existujú určité výnimky, no pre bežného
– a o to viac sviatočného – turistu by malo
platiť pravidlo „do hory lez len vtedy, keď
môžeš“.
„Niektoré chodníky sú otvorené celoročne,“ vysvetľuje Milan Grešo, záchranár
z Oblastného strediska HZS Nízke Tatry-Sever v Jasnej. „Treba si to odsledovať podľa
aktuálnych máp, ktoré sa priebežne aktualizujú. Tento rok boli napríklad niektoré
skialpinistické túry v Západných Tatrách
otvorené o mesiac dlhšie, ako býva bežné.
Bolo to tak v Žiarskej doline. No a niektoré
úseky chodníkov sú otvorené celoročne.“
Napríklad tohto roku bola otvorená celý
rok turistická trasa zo Žiarskej chaty do
Žiarskeho sedla a na Plačlivé. Celú zimu
búrky. Nesmie to byť blízko pri skalnej stene, pretože keď do nej blesk udrie, môže
zasiahnuť tzv. premostením aj vás. Zostup
a únik z búrkovej zóny prináša ďalšie riziko
– že sa na klzkom a vlhkom povrchu terénu pošmyknete a zraníte. Preto je dobré
v tomto prípade vsadiť radšej na prevenciu. Ak stúpate ku hrebeňu, okolo ktorého
sa začínajú zhlukovať búrkové mračná,
radšej sa otočte a túru odložte na iný deň
s priaznivejším počasím.
„Búrka v horách môže prísť z minúty na
minútu a ak sa už do nej dostanete, hrozí vám okrem tohto všetkého navyše aj
podchladenie. Keď príde takáto zmena počasia a ste zvyknutý na letné teplo a ochladí sa na 7 – 8 stupňov, tak je taká zima, že
pomaly zachádza za nechty. Treba tomu
prispôsobiť aj výstroj, vždy treba mať teplé
oblečenie zabalené v igelitke, pláštenku
a najlepšie aj rukavice a čiapku,“ radia horskí záchranári.
Najzradnejším pohorím sú štatisticky jednoznačne Vysoké Tatry. Foto: Rastislav Teplánský
ABY HORY PRINÁŠALI RADOSŤ
sa môže chodiť aj na Baranec. Ak sa vám
to všetko zdá príliš neprehľadné, v zásade
platí, že všetky trasy našimi horami si môžete v bezpečí vychutnávať až po 15. júni.
Dovtedy treba sledovať, či sa na vytúženú
túru môžete pustiť, alebo je pre vás zakázaná.
Sezónnu uzáveru zaviedla bývalá Správa TANAP-u v roku 1979 z dvoch dôvodov.
Prvým dôvodom sú záujmy ochrany prírody a druhým bezpečnosť turistov. V minulosti trvala sezónna uzávera až do 30. júna.
ní sa začnú páriť, gravidita trvá do 38 dní,
takže mláďatá sa rodia začiatkom júna.
Veľký výkričník – snehové polia
Ak sa v júni vyberiete do hôr, veľký pozor
by ste si mali dávať na letné snehové polia. „V strmých severných svahoch býva
v žľaboch sneh ešte aj v júni,“ hovorí Grešo. „V prípade, že kráčate cez deň, sneh je
mierne roztopený a mäkký. Ale v ranných
hodinách alebo vo svahu, kde celý deň nesvieti slnko je sneh zamrznutý na ľad. Keď
ne na trávu, roztopí sa pomerne rýchlo, aj
za pol dňa. Ale ak napadne na ešte súvislú
vrstvu snehu, tak je oveľa belší a slnko ho
roztápa veľmi pomaly. Niekedy býva v Nízkych Tatrách sneh ešte aj v júli,“ upozorňujú
horskí záchranári.
Základným pravidlom pre každého turistu by malo byť: neodbočovať z vyznačených turistických chodníkov. Na nich by
sa snehové polia objavovať nemali, pretože sú vytýčené tak, aby viedli cez slnečné
lokality. Napriek tomu sa však môžu aj na
nich vyskytnúť snehové traverzy, po ktorých treba kráčať s maximálnou opatrnosťou,pretože hrozí spomínané pošmyknutie, alebo prepadnurie do mäkkého snehu
s poranením dolnej končatiny .
„Najideálnejšie by bolo používať stúpacie železá (tzv. mačky) a horolezecký čakan
aj pri bežných túrach, keď sú ešte snehové polia, no bežní turisti takéto vybavenie
nemajú. Jedinou ochranou je opatrnosť
a obozretnosť,“ zhodujú sa záchranári
z Oblastného strediska HZS Nízke Tatry-Sever v Jasnej.
Hromy, blesky
K niektorým lokalitám sa dokážu záchranári dostať pomerne rýchlo aj na vozidle po tzv.
zvážniciach. Foto: Archív HZS.
V posledných rokoch sa však jej platnosť
skrátila do polovice júna. Z pohľadu ochrany prírody má uzávera zabrániť zošľapovaniu vegetačného krytu, hlavne v hrebeňových a sedlových častiach a ochrániť
najvzácnejšie tatranské živočíchy - kamzíka a svišťa. Obdobie kamzíčej ruje na jeseň
a rodenie mláďat na jar je pre kamzíka
najcitlivejším obdobím. V máji sa rozpadávajú čriedy a oddeľujú sa od nich kamzičie
samice, ktoré v tom čase privádzajú na svet
koncom mája a v júni osamote a na bezpečnom mieste mláďatá. Kamzíča onedlho
po narodení dokáže nasledovať matku,
ktorá sa s ním po niekoľkých dňoch pripojí
k ostatným vodiacim „kamziciam“. Na jar,
približne v polovici apríla, sa zo svojich nôr
prehrabávajú aj svište, ktoré celú zimu spia
zimným spánkom. Dva týždne po vyhraba-
sa na takomto ľade pošmyknete, zletíte
dole. A to bývajú mnohokrát ťažké zranenia, niekedy končiace aj úmrtím. Základom
je držať sa pravidla nikdy nevstupovať na
letné snehové polia.“
To, že sneh sa na horách môže udržať
počas celého leta je reálna vec. Napríklad
v niektorých žľaboch v Žiarskej doline, a vo
Vysokých Tatrách o to viac. Nízke Tatry sú
v tomto smere o niečo bezpečnejšie, sneh
sa tu zvykne v letnom období úplne roztopiť. Treba však brať do úvahy aj fakt, že
ak sa napríklad na Chopok vyberiete z južnej, bystrickej strany, na svahoch panuje
krásne leto. No v severných stenách od liptovskej strany, ktoré sú od slnka odvrátené,
to môže byť horšie. „V polovici apríla nám
napríklad pripadlo na Chopku 10 centimetrov nového snehu. Ak takýto sneh napad-
Letní turisti, ktorí sa potom mnohokrát
ocitnú v tiesni alebo nebezpečnej situácii
robia najčastejšie chybu v tom, že si túru
riadne nenaplánujú s ohľadom na časové
a kondičné rezervy. „Minulý rok sme napríklad museli zachraňovať istú rodinu, ktorá
sa rozhodla pre konkrétnu trasu s tým, že
si o nej dopredu takmer nič nezistili,“ hovorí Zdeno Jurík, záchranár z Oblastného
strediska HZS Západné Tatry-Juh v Žiarskej
doline. „Vyrazili s dvomi malými deťmi,
prekonávanie trasy im išlo pomaly a nakoniec ich zastihla noc. Bez dôkladného
naplánovania túry neodporúčam nikomu
ísť do hôr.“
Ďalším pravidlom je, že ak idete na dlhšiu túru, treba vyraziť jednoznačne skoro
ráno, aby ste sa v čase obeda, kedy sa na
hrebeňoch najčastejšie vyskytujú búrky, už
vracali dole.
„Keď príde búrka, treba čo najskôr utekať dolu, lebo pre blesky je v takom prípade človek ako hromozvod,“ varuje Grešo.
„V lete sú zasiahnutia bleskom v horách
pomerne časté a veľakrát ide o smrteľné
úrazy, takže na to pozor.“
Pokiaľ možno, treba sa odizolovať od
zeme a nájsť si správny úkryt na prečkanie
Brum-brum, nezáväzne...
Na pozore sa musíte mať, samozrejme, aj
pred našou najväčšou šelmou, medveďom. Pravda je však skôr taká, že on sa má
na pozore pred vami! „Medveď väčšinou
o človeku v lese vie,“ vysvetľuje Grešo. „Keď
idete do lesa, mnohokrát môže byť medveď od vás aj na sto metrov vzdialený, lenže sa vám vyhne, nakoľko má oveľa lepšie
zmysly ako vy. Jednoducho povedané, vie
o vás ďaleko skôr, ako vy o ňom. Medveďom bývajú napadnutí ani nie tak turisti,
ako skôr hubári a poľovníci, ktorí chodia
mimo turistických chodníkov, aj na miesta,
kde medveď odpočíva. Táto šelma má určité únikové zóny a keď sa viacerí hubári rozlezú po lese, vyrušia ho a on potom behá
od jedného hubára k druhému. Nakoniec
sa stane to, že natrafí na niekoho, kto je
blízko, cíti sa bezprostredne ohrozený a zaútočí. Medveď sa vlastne len bráni, v našich
podmienkach sa ešte nikdy nestalo, že by
išiel za človekom ako za korisťou.“
Horšie sú mladé medvede, ktoré sú
staršími vytláčané z ich teritórií a hľadajú
si potravu blízko ľudských obydlí. Takéto
jedince sú veľmi nebezpečné a treba mať
na mysli to, že aj malý medveď dokáže človeku veľmi nepekne ublížiť. Ľudia bývajú
vo väčšine prípadov napadnutí mladým,
štvor- až päťročným medveďom s váhou
80 až 100 kíl. Najväčšie medvede, ktorých
by sa človek možno bál najviac, sú oveľa
plachejšie a ich teritóriá sú väčšinou v lokalitách, kde človek ani nezájde. Úniková
zóna medveďa je približne 30 metrov. Pokiaľ mu ju nenarušíte, nemalo by sa stať
nič, on utečie. Ak už však nemáte na výber
a ocitnete sa zoči-voči macovi, dôležité je
nepodľahnúť panike. Ľahko sa to síce hovorí, ale skúste sa ovládnuť. Zostaňte nepohnute stáť a sledujte reakciu medveďa.
Ak nezaútočí, tak stojte bez pohnutia na
mieste a počkajte kým sa nevzdiali, alebo
sa pokúste veľmi pomaly a maximálne potichu odísť. Ak zaútočí okamžite si ľahnite
a robte mŕtveho: treba si ľahnúť tvárou
k zemi a rukami si chrániť šiju, pridvihnite
pri tom ramená hore. Alebo si ľahnite na
bok, hlavu si dajte medzi kolená a rukami si
chráňte šiju. Medveď vás pravdepodobne
príde očuchať a môže vás aj začať prikrývať
suchým raždím. Tak si totiž chráni neskonzumované mäso. Znie to hrôzostrašne,
ale musíte vydržať, kým medveď neodíde
preč, čo môže trvať aj pol hodinu.
Noste so sebou mobil
Každé pohorie má svoje špecifiká, ktoré
vyplývajú už z jeho geografického rozloženia. Podobné podmienky majú Veľká
a Malá Fatra s Nízkymi Tatrami. Vo Vyso-
..... 5
Tým žijeme .....
kých a Západných Tatrách sa nachádzajú
vo všeobecnosti najnebezpečnejšie úseky.
„V lete je dosť zradný Slovenský raj, kolegovia tam majú pomerne veľa zásahov,“ opisujú situáciu horskí záchranári. „Štatisticky
najviac zásahov je práve tam a vo Vysokých
Tatrách. Nebezpečné sú aj oblasti v Malej
Fatre a v Západných Tatrách, kde je veľmi
strmo a sú tam suché trávy, na ktorých sa
človek môže pošmyknúť. Pomerne často
sa však vyskytujú aj zdravotné problémy
turistov, ako sú infarkty alebo mozgové
mŕtvice.“
ČO ROBIŤ
PRI NEHODE
V HORÁCH?
Najčastejšími letnými úrazmi v horách
sú vyvrtnutia členkov, vykĺbenia kolien, či
zlomeniny. Časté býva aj vyššie spomenuté podchladenie, či neschopnosť pokračovať v túre, alebo sa z nej vrátiť z dôvodu
Nácvik členov Horskej záchrannej služby
v Nízkych Tatrách. Foto: Rastislav Teplánský
letové podmienky, samozrejme, volá sa vrtuľník, ale niekedy musíme ísť na pešo a aj
cestou dolu znášať postihnutého na nosidlách,“ vysvetľuje Grešo.
Pokiaľ sú dobré letové podmienky a situácia si to vyžaduje, vyrážajú záchranári na akciu
vrtuľníkom. Foto: Archív HZS.
vyčerpania. Potešujúcou správou je, že úrazovosť je v lete pomerne nízka oproti zimnému obdobiu, keď výrazne stúpa vďaka
šantiacim lyžiarom. Ak sa náhodou ocitnete v núdzi, nehanbite sa požiadať okoloidúcich turistov o pomoc. Samozrejmé je,
že ak si nedokážete inak poradiť alebo ste
zranení, musíte zavolať Horskú záchrannú
službu. Preto je dobré so sebou vždy do
hôr nosiť mobilný telefón. Nemusíte panikáriť, ak nemáte signál, na číslo integrovaného záchranného systému 112 sa dovoláte aj bez neho. Po privolaní pomoci sa však
musíte vyzbrojiť určitou dávkou trpezlivosti. „Kým vyjdeme napríklad na Chabenec,
trvá to niekedy aj tri hodiny. Keď sú dobré
ČO MUSÍTE DODRŽAŤ V HORÁCH?
– priebeh túry si prezrite na mape alebo
v turistickom sprievodcovi (v prípade
potreby využite horského vodcu)
– na túru odchádzajte skoro ráno a dokončite ju do zotmenia
– pri zostupe je nutné rátať s časom rovnajúcim sa asi 70 % času výstupu
– pri pohybe v horskom teréne vám
chôdzu uľahčí používanie turistických
palíc
– riaďte sa informačnými a výstražnými
zariadeniami
– na horskej službe alebo cez iné kompetentné informačné zdroje (napr. SHMÚ)
sa informujte o počasí a schodnosti
chodníkov
– prispôsobte svoj výstroj obtiažnosti
vychádzky, túry alebo výstupu (nevyhnutná je obuv s vibramovou podrážkou a plášť do dažďa alebo vetrovka;
–
–
–
–
–
–
–
v chladnejšom počasí alebo pri výstupe na sedlo alebo vrchol sú potrebné aj
sveter, čiapka a rukavice)
vezmite si na túru lekárničku s prostriedkami na poskytnutie prvej pomoci
zásobte sa dostatočným množstvom
jedla a pitia
prispôsobte obtiažnosť túry svojmu
zdravotnému stavu a fyzickej kondícii
ukončite túru a vráťte sa, ak sa počasie
zhoršuje
nekráčajte v tesnej blízkosti okrajov
chodníka, pretože môže dôjsť k jeho
zosuvu
prechádzajte letnými snehovými poliami s maximálnou opatrnosťou a nešmýkajte sa na nich
pridržiavajte sa terénu alebo buďte
zaistený pri fotografovaní a filmovaní
v exponovanom teréne
Zákon je postavený tak, že pokiaľ nie
ste poistený, výjazd Horskej záchrannej
služby si musíte zaplatiť sami. Cena zásahu
sa môže rádovo pohybovať od stovák až
do niekoľkých tisícok eur. „Stretli sme sa aj
s tým, že človek v tiesni nám povedal, že
nemá poistenie. No my neriešime finančnú stránku, prvoradá je pre nás záchrana
ľudského života a ak vyhodnotíme, že na
zásah je potrebný vrtuľník, tak ho voláme. Pretože stav, keď človek komunikuje
sa môže aj behom minúty zmeniť na stav,
kedy je už ohrozený na živote, napríklad
vplyvom vnútorného krvácania,“ dodáva
Milan Grešo.
Z tohto dôvodu je dobré využiť špeciálne poistenie do hôr, ktoré na slovenskom
trhu ponúkajú už viaceré poisťovne. Poinformujte sa a poistite sa, aby ste si pobyt
v prírode mohli vychutnať takpovediac
„s hladkou hlavou“.
A) Nezvestnosť
Ak sa niekto nevráti z túry včas, po uplynutí primeranej čakacej doby ohláste
nezvestnosť na dispečing horskej služby; hlásenie je naliehavé najmä v zlom
počasí.
B) Zablúdenie a uviaznutie v ťažkom
teréne
Určte čo najpresnejšie miesto a vyrozumejte horskú službu; ak to okolnosti dovoľujú, zotrvajte s postihnutým
v kontakte do príchodu záchranárov.
Je vhodné, aby osoby ktoré zablúdia
nepokračovali ďalej, hlavne ak je terén
exponovaný.
C) Ľahké zranenie alebo únava
Postihnutého uložte na bezpečné miesto, poskytnite mu prvú pomoc a po oddychu mu pomôžte zostúpiť k najbližšej
stanici lanovky, chate alebo do osady.
Úraz nahláste horskej službe.
D) Vážne zranenie, neschopnosť ďalšej
chôdze
Postihnutého bezpečne uložte, poskytnite mu prvú pomoc a chráňte ho pred
chladom; urýchlene ohláste zranenie
horskej službe a prekonzultujte s ňou
ďalší postup; zraneného nenechávajte
samotného ani v zlom počasí.
(Zdroj: Horská záchranná služba)
Dôležité
telefónne čísla
NON STOP dispečing horskej
služby, t. č.: 18 300
tiesňové volanie integrovaného
záchranného systému, t. č.: 112
Rastislav Teplánský
– neskracujte si chodníky
– pohybujte sa len po značkovaných
chodníkoch
– na túru si zoberte mobilný telefón, aby
ste mohli v prípade potreby včas privolať pomoc
– pred túrou sa zapíšte do knihy vychádzok a výstupov
– ak takú možnosť nemáte, nahláste svoj
výlet horskej službe alebo blízkej osobe
– cieľ, trasu a predpokladaný čas návratu, ktoré ste zapísali do knihy bezpodmienečne dodržte (nezvestnosť trvajúca viac ako 6 hodín a považuje za
priamu žiadosť o zásah horskej služby)
– po návrate z túry sa odhláste v knihe vychádzok a výstupov, prípadne
oznámte návrat horskej službe alebo
blízkej osobe
(Zdroj: Horská záchranná služba)
Občianska inzercia .....
● Predám nový dámsky cestný bicykel
zo zdravotných dôvodov, so záručným
listom, kúpený s výraznou zľavou. Tel:
0903 016 269. Skubíková Marta
..... 6
Príbehy z Liptova .....
Niekedy je to v horách tvrdé a neviete, čo
sa môže stať. Bolo to začiatkom júna. Môj
brat Štefan bol na Baníkove a vravel, že je
to tam v pohode. Južné stráne sú už bez
snehu, v žľaboch bol sneh, samozrejme aj
celkom hore. V sedlách boli ešte snehové
polia. Tak som sa vybral na Sivý vrch. Výstup som zvládol dobre, len v sedle a na
vrchole bolo trocha snehu. Bol krásny
deň, času som mal dostatok, bolo i teplo.
Dokonca som si dal kraťasy. Dole sa mi
ísť nechcelo. Bolo len dvanásť hodín a bol
som dajako pri chuti, tak som sa vybral na
Salatín. Zbehol som do sedla Pálenica, na
chodníku bol miestami sneh, ale bolo to
lepšie ako v lete po prašnom chodníku. Zo
sedla bola Brestová na dosah, o chvíľu som
HORSKÁ ANABÁZA
Vrch Salatín z rôznych pohľadov.
Foto: Archív J.Š.
Začal som sa spamätávať. Nemal som nič
zlomené. Ba i strach ma už prešiel. Z najhoršieho som už von. Všetky veci rozhodené okolo mňa som pozbieral, zaviazal som
si členok a dal som si tabletku Novalgenu.
Vedel som, že nikto mi nepomôže. Telefón
nefungoval, všetko bolo iba na mne. Musím to zvládnuť.
sa zastavil pri kríži na Zuberci, prešiel som
snehové pole v sedle Parichvost a už som
bol na Salatíne. Nádhera, rozkoš a šťastie
– tak tam bolo pekne. Nádherné výhľady,
trávnaté svahy boli sfarbené až dohneda,
biele polia snehu, sivé bralá, modrá obloha. Čo si viac môže človek priať?
Pobral som sa zo Salatína dole. Vedel
som, čo ma čaká. Veľmi prudký svah, ale
bol som dobre vybavený. Najprv snehu nebolo, ale čím som schádzal nižšie, najskôr
ho bolo len miestami a neskôr bol všade.
Snehu bolo čoraz viac. Miestami bol zlízaný, začalo sa mi šmýkať. Paličky som si
Autor: Synor
optické
umenie
2
Hromec,Vamp
ola,Ike, rao,
Ady, Yma
pohla
musel zapichovať k vibramkám a traverzom len pomaličky postupovať dole, aby
som nezletel, a to ma čakala ešte tretina
kopca. Šlo mi to pomaly, stratil som fúru
času. Ku koncu bol žľab, v ktorom bolo
málo snehu, asi ho vyfúkalo. Už som bol
skoro dole, dajaká taká moja spokojnosť,
že už je dobre. Naraz mi podťalo nohy a letel som tak dvadsať metrov. Vyhodilo ma
to do hlbokého snehu. Dopadol som na
chrbát. Najskôr som nevedel, čo sa stalo.
Posadil som sa, ruky celé, iba rameno ma
začalo pobolievať. Postavil som sa, v ľavej
päte a členku som cítil miernu bolesť. Zo
zadnej strany hlavy mi tieklo trocha krvi.
kontra
v kartách
úctivo
oslovovala
frajerka
elektrón- volt
vrko ,
po esky
tréner magdy
Ry- bárikovej
Over-time
Poobzeral som sa, musím dole k potoku.
Všade bol sneh. Bolo to dobre, lebo pod sebou som počul zvuky potoka, len zájsť čo
najďalej. Asi po päťsto metroch som sa preboril, ale do potoka som nespadol. Bola to
taká asi jeden meter veľká vzduchová bublina, pod ňou bol ľad. Ani som si vtedy neuvedomil, čo sa mi mohlo stať. Odbočil som
doľava, ku stromom, našťastie som na nich
zbadal turistickú značku a to ma upokojilo.
Najhoršie bolo, že som pokračoval pomaly, strácal som veľa času. Miestami som sa
prebáral a to je naozaj makačka. V diaľke
som zbadal vysoký biely múr, v ktorom
boli polámané stromy. Bola to lavína z ľavého svahu. Hrudy snehu, niektoré väčšie
ako meter, spolu so zvyškami polámaných
Slovensk
telegraf
ako (poet.)
kilojoule
krik
miernite, tí te mo il, oblieval
apko
Slovensk
telegraf
skrátená trasa
voltampér
skratka
seniora
oslovenie
Olympie
rímskych 49
pevne vlo il
nech,
po esky
meno
spevá ky
Sumac
esk
hokejista
hádka (zast.)
oslovenie
I.Maigu
názov
hurikánu
indick
knie ací titul
ma arsk
básnik
tam
obidve
islamské
hnutie odporu
in titút
medicíny
základná
íslovka
Electric Light
Orchestra
pô itok,
prospech
ve k pe
francúz- sky
herec (
Alain..)
prepadli
( tud.)
solmiza .
slabika
príkaz
k
státiu
bezcenná vec
ila
E V Nitry
v dne n
de
4
ínsky egre
zvratné
zámeno
odpo ívaj v
spánku
zbra
so ípmi
Závody
a kého
strojár- stva
Slovensk
telegraf
urob zábavu
kon atina
Spolok
Uniatov
tie
mínus
odporo -vacia
spojka
krík
Personal
Identif.
Number
skratka
súhvezdia
Vela
po íval
tekutinu
slovesn
zápor
Eduard,
domácky
oslovenie
Vlasty
ruská rieka
Slovenská
koruna
chránená
oblas
3
m tick
tébsky krá
Vybrané z knihy Jaroslava Šoučíka
„Západné Tatry – Príbehy z hôr“
klobúk bez
strie ky
morsk vták
a podobne
Bol som zmorený, ale horšie bolo, že už
to nestihnem po dennom svetle. Stmievalo
sa. Snažil som sa, ako som len vládal. Dole
bolo snehu čoraz menej. Nič ma nebolelo, tabletka zabrala. Zjedol som hroznový
cukor a polovicu čokolády na varenie.
Dorazil som do doliny Parichvost, tam už
snehu nebolo a to mi svitalo na lepšie časy.
Dorazil som k potoku, mostík vzala veľká
voda. Chodil som hore-dole popri potoku,
čo robiť teraz? Topil sa sneh, potok bol široký a strmý. Našiel som miesto, kde sa mi
voda zdala najtichšia. Uprostred boli veľké
balvany. Vyzliekol som sa do trenírok, všetky osobné veci som zakrútil do pláštenky
a vložil do batoha. Predstavte si – vleziete
do náramne studenej vody až po pupok,
bosý, spotený, vystrašený a sám. Pri veľkých skalách bol taký vodný lievik. Mal som
šťastie, že druhý balvan bol na dosah. Udržal som sa v prúde a nestiahlo ma. Vyšiel
som na breh, bol som scvrknutý, určite by
som sa vtedy nemal čím vymočiť, zuby mi
drkotali a celý som sa triasol. Ako sa dalo,
tak som sa poutieral a celý som sa natrel
slivovicou. Nohavice som si obliekol na
ostro, bez trenírok („aj tak še da“). Obliekol
som si všetko suché, čo som mal. Keď som
sa pozrel na ten potok, nechcelo sa mi ani
veriť, že som ho zvládol. A potom som išiel
a išiel, až som dorazil do ústia doliny. Dalo
sa zavolať Vladovi, lebo už by ma boli začali hľadať záchranári. Sadol som si, potom
som sa dajako vypol. Bolo to ako keď zhasnete svetlo. Bez pohnutia, celkom prázdny som čumel do tmy tak asi pol hodiny.
Nebol som schopný ničoho. Dajako som
sa potom pozbieral a autom som dorazil
domov. Vrhol som sa do vane s horúcou
vodou a tam mi došlo, čo som prežil a čo
všetko sa vám v horách môže prihodiť. Mal
som za sebou veľmi ťažký deň.
1
politické
ekonómia
Slovensk
telegraf
citoslov.
chápania
stromov. Nedalo sa cez to prejsť. Miestami
bola stena vysoká aj tri metre. Čo robiť? Lavínu som obišiel v smere do svahu. Často
som sa hlboko zabáral, občas aj plazil. Prišiel som na miesto, kde sa mi podarilo vojsť
do lavíny. Kýpte polámaných stromov, dajako som to prešiel. Tak isto som sa vrátil na
zasypaný chodník, našiel turistickú značku
na strome a bolo dobre.
zdravá
nemäsitá
strava
(zdrob.)
alumínium
drav vták
..... 7
Podujatia / Kultúra .....
DEŇ DETSKEJ RADOSTI
NA HRADE A V PODHRADÍ
Program pri príležitosti
Medzinárodného dňa detí.
1. júna; Čutkovská dolina, Ružomberok
Stretnutie s atmosférou povestí a príbehov
z okolia Ružomberka a Dolného Liptova.
8. – 9. júna o 9 h – 15 h; Hrad Likava
XXV. RUŽOMBERSKÝ JARMOK
DEPECHE MODE REVIVAL
Tradičný Ružomberský jarmok slávi tento
rok okrúhle 25. výročie. Pre vás i vaše deti
sú pripravené sprievodné akcie a koncerty.
3. – 4. júna; Námestie A.
Hlinku, Ružomberok
Koncert skupiny Depeche Mode
Revival z Ústí N.Labem. Koncertný
program prechádza naprieč celou
tvorbou kultových Depeche Mode.
11. júna o 21 h; Piváreň Nové
Korzo, Ružomberok
VÝSTAVA HISTORICKÝCH VOZIDIEL
14. ročník tradičného podujatia
Ružomberská ruža veteránov,
ktoré je prezentáciou historických
áut a motocyklov.
4. júna, 10 h – 14 h; Centrum mesta
Ružomberok (pešia zóna)
RK FEST
Hudobný open air festival. Vystúpia:
Gladiátor, Hex, Helenine oči, Smola
a hrušky, Švepes, Stoičostoi, Spirit
bar, Lera, A.G.E.N.T, The Weather.
11. júna o 14 h; Futbalový štadión
v Černovej, Ružomberok
KONCERT IVY BITTOVEJ
Samostatný komorný koncert s husľami
brnianskej speváčky, huslistky,
skladateľky a herečky Ivy Bittovej.
6. júna o 19 h; Evanjelický
kostol, Ružomberok
LONGITAL
Koncert úspešnej slovenskej dvojice
Daniela Salontaya a Shiny.
11. júna o 20 h; Čajovňa za siedmimi
horami, Liptovský Hrádok
UMELECKÉ UTORKY – FILM
SEDEM SVETIEL
Filmové medailóniky osobností Liptova
– Bratia Pavellovci; Majster Štecko
z Pribyliny; Príbeh poetky, herečky
a modelky Jolany Trombauerovej
7. júna o 18 h; Pizzéria Fanab,
DK Liptovský Hrádok
Premietanie dokumentu o holokauste
spojené s diskusiou s českou
režisérkou Olgou Sommerovou.
Filmový klub Jeden Svet.
15. júna o 19 h; Klubová scéna DK
Liptovský Mikuláš; vstup zdarma
RADOŠINSKÉ NAIVNÉ
DIVADLO: „NESLADÍM“
V trpkej komédii skúma autor Stanislav
Štepka rôzne podoby ľudského šťastia.
7. júna o 19 h; DK Liptovský Mikuláš
WELCOME SUMMER 2001
Veľký tanečný open air festival. Behom
jedného dňa a noci sa predstavia rôzne
hudobné skupiny a celý program bude
zavŕšený nočnou show v sprievode DJ-
Inzerujte s Liptovským Telegrafom.
Liptovský Telegraf Vám dáva priestor na uverejnenie občianskej inzercie.
Podmienky inzercie :
- 120 znakov zdarma
- ďalších 120 znakov 3 EUR s DPH
- inzerát zaslaný a zaplatený do 15. dňa
kalendárneho mesiaca uverejníme v najbližšom čísle
Rubriky:
Práca, Auto Moto,
Služby, Rôzne,
Reality, Predaj,
Prenájom, Zvieratá,
Straty a nálezy
Darujem
Zoznámenie
Zadanie inzerátu:
- kupónom na adresu redakcie:
Liptovský Telegraf, Garbiarska 905,
03101 Liptovský Mikuláš
- emailom na adresu: [email protected]
- sms správou na číslo 0948 090 014 v tvare:
liptelegraf a text inzerátu
Platba:
Vkladom alebo prevodom na číslo účtu: 1122874018 / 1111
Pre identifikáciu platby do správy pre prijímateľa uveďte meno a priezvisko,
alebo telefónne číslo alebo emailovú adresu (podľa spôsobu, akým bola inzercia
zadaná).
Redakcia si vyhradzuje právo neuverejniť inzerát, ktorý považuje za obsahovo
nevhodný pre verejné periodikum.
Vyplňte paličkovým písmom text a rubriku inzerátu
Rubrika: ........................................
Meno a priezvisko: ..................................................................................................................................................
Ulica: ..................................................................................................... PSČ Mesto: ...............................................
ských legiend slovenskej tanečnej scény.
17. júna; Ihrisko v Liskovej
REMESLO MÁ ZLATÉ DNO
Remeselnícka nedeľa vo Vlkolínci.
19. júna; Vlkolínec
VALAŠSKÁ HOSTINA
Jánske zvyky, opekanie, programové
podujatie pre základné školy.
24. júna o 8 – 16 h; Nádvorie
Národopisného múzea
v Liptovskom Hrádku
KONCERT SVETLANA MAJERČÍKA
ROZPRÁVKOVÝ LES
Vystúpenie liptovského folkového
speváka. Okrem vlastných skladieb
prednesie aj zhudobnené texty barda
slovenskej poézie Milana Rúfusa.
24. júna o 16.30 h ; Antikvariát
v Liptovskom Mikuláši
9. skautský zbor L. Krónera vás pozýva
na podujatie Rozprávkový les.
26. júna; Kalvária, Ružomberok
JAZZPIATOK
Jazzový minifestival.
24. júna; Synagóga v Ružomberku
KOLÁŽ JE ŽIVOT – ŽIVOT JE KOLÁŽ
Výstava 150 obrazov Štefana Packu,
vytvorených technikou koláže.
Stála výstava, otvorené denne (okrem
nedele) od 9,00 do 17,00 h;
Antikvariát v Liptovskom Mikuláši.
..... 8
Za rohom .....
„Česi majú šikovné ruky a rafinovanosť... Fíni rýchle ,nože' a vtip. Čo majú
Slováci?“: tak znie básnická otázka Juraja Kuniaka nielen na margo hokeja.
Podnikatelia v oblasti telekomunikácií poznajú Juraja Kuniaka ako solídneho
partnera a konkurenta, niekdajší vývojári
ako vynikajúceho konštruktéra, absolvoval
cestu okolo sveta, zúčastnil sa vysokohorskej expedície na Pamír a na svojej kordíckej samote neďaleko Banskej Bystrice píše
básne a prózy, ktoré sú oslavou sedliackeho rozumu, viery, tretieho rozmeru, skalnej
ruže, horizontu, otcovej kosy, minulosti,
ktorá má budúcnosť... Čoho ešte...
a komplexnosť, Fíni rýchle „nože“ a vtip. Čo
majú Slováci? Povedal by som, že súčasná
tvorba hry slovenského ľadového hokeja
má komplikovanú výstavbu deja, ktorému
chýba pointa.
Aká je slovenská láska k poézii?
Skrytá. Ako všetko slovenské, čo je dobré.
O tom, čo je skryté, sa ťažko hovorí na verejnosti.
Ale za to hádam nemôže Hanlon?
Myslím, že nie, mne osobne je ten chlapík
celkom sympatický. Väčšiu vinu má ten, kto
ho pozval. Niekto si asi myslel, že ak presadí cudzokrajnú rastlinu do slovenskej pôdy,
prinesie mičurinský zázrak s mimoriadnou
úrodou. Opak je pravda. Rozvíjať slovenskú
Tak to skúste porovnať k tej ruskej.
Ruská láska k poézii má oporu v tradične
hlboko zakorenenom vzťahu ruského
človeka k básnikom. Básnik bol vnímaný
takmer ako národný hrdina, ktorý buď vedel vyjadriť hĺbku ruskej duše ako nikto iný
alebo vedel povedať veľmi trefne to, o čom
všetci mlčali. Preto Rusi milovali básnikov,
Pijete kávu?
Dve denne. V týždni vo firme ráno espresso, popoludni cappuccino. Cez víkend
doma s manželkou po raňajkách a po
prechádzke so psom espresso a po obede
klasickú zalievanú tureckú kávu. Niekedy,
keď je pekný deň a raňajkujeme na terase,
manželka ma vie prekvapiť chorvátskym
štýlom – jemnou arabskou kávou, uvarenou v medenej džezve.
Ako sa to robí?
Nezalieva sa horúcou, ale studenou vodou, a potom sa varí až do bodu zovretia.
Prekrásne vonia a chutí ako atmosféra na
ostrove Hvar. Tú mám najradšej. S cukrom
a mliekom. Manželka nesladí, kvapku mlieka znesie.
Necítite to ako slabosť?
Necítim sa byť vysloveným kávičkárom.
Keď som smädný, uprednostním pivo alebo pramenistú kordícku vodu. V spoloč-
Básnici na Choči. Zľava Igor Hochel, Rudolf Jurolek a Juraj Kuniak. Foto: Juraj Kuniak
TRAFIŤ DOBRE, NIE VEDĽA
nosti pohár vína, koňaku či whisky. V každom prípade mám rád, čo je dobré a viem
vychutnať chvíľu, ktorá k tomu patrí. V skutočnosti je to vlastne naopak. Hlavná je atmosféra chvíle. Nápoj, či už studený alebo
teplý, k nej patrí len ako sprievodný znak.
Aký to má zmysel?
Myslím, že je dobré, ak si ešte dokážeme
určité chvíle vážiť. Nemyslím si, že je dobré, keď si pomýlime život s pretekárskou
dráhou a naháňame sa až do straty dychu.
Glenovi Hanlonovi, trénerovi slovenskej
hokejovej reprezentácie, sa na Slovákoch
páči, že si vedia nájsť čas na posedenie pri
káve so svojimi priateľmi. Američan podľa
jeho vyjadrenia si kúpi kávu a vypije ju počas rýchlej chôdze na ulici.
Glen Hanlon by do tej našej kávy teraz
prilial asi trocha Red Bullu, nemyslíte?
Možno áno, reklamný slogan tvrdí, že Red
Bull dáva krídla, ale bohužiaľ, nám to už
nepomôže.
Čo si myslíte o Hanlonovi?
Podľa mňa mal k dispozícii azda to najlepšie, čo na Slovensku máme, no všetci sme
boli svedkami, že koučoval kontroverzne.
Zo zápasu na zápas hľadal optimálne línie,
akoby mu súčinnosť formácií nič nehovorila. V Kanade sa asi na nejaké optimálne
variácie nehrajú, lenže aj kanadský hokej
je iný – tvrdý, dôrazný a v kombináciách
rýchly.
Myslíte si, že nás neodhadol?
Kto chce pôsobiť vo svetovej špičke, musí
priniesť do hry niečo svojské. Tak napríklad je už všeobecne známe, že zámorské
tímy majú sebavedomie a drzosť, Česi
šikovné ruky a rafinovanosť, Rusi techniku a korčuliarske výkony, Švédi pevnosť
hokejovú školu s kanadskými učebnicami
a s povrchnými znalosťami slovenských reálií, to nejde. Myslím, že to platí všeobecne,
nielen v hokeji.
Vidím, že Vás táto téma baví, myslel
som, že citlivá básnická duša od huriavku štadiónov skôr uteká.
Nuž, zábava to nebola. Najviac skľučuje, že
bude ešte horšie, lebo staré páky odchádzajú a vyspelý mladý káder nie je. Básnika
by to mrzieť nemuselo, o hokejových zápasoch sa básne nepíšu, no mne je tejto situácie ľúto. Z celej tej veľkej pred-hokejovej
slovenskej slávy zostane prepadák organizátorov majstrovstiev sveta, zahanbujúce
okradnutie viacerých členov dánskeho
reprezentačného mužstva v izbách hotela
Tatra, nehorázne predražený zimný štadión v Bratislave a vtip za riekou Moravou:
„Z východu prichádza oteplenie.“ „Prečo?“
„Slováci pália hokejky.“ To raní aj básnika.
Ale neodpovedali ste mi na otázku. Pýtal som sa, či básnici skôr nevyhľadávajú pokojnejšie vody.
Básnici až tak štadióny neobchádzajú. Nikdy nezabudnem na dátum 17. júna 1997,
keď sme sa s mojou manželkou na zimnom
štadióne v Banskej Bystrici stretli s kamarátom, básnikom Jožom Urbanom, na koncerte Jethro Tull. Predkapela Dorian Gray
hrala ako Mettalica v bluesovom rozpoložení skladby, ktoré otextoval Jožo. Okrem
toho existujú kultúry, napríklad ruská, kde
sa básne prednášajú na štadiónoch – taký
Jevgenij Jevtušenko svojím prednesom
dokáže roztlieskať Lužniky. Pravda, to hovorím len v záujme obecnosti. Takéto kultúrne špecifiká sa nedajú umelo prenášať,
Slovensko sa nedá naočkovať ruskou láskou k poézii, rovnako ako sa nedá naštepiť
kanadským štýlom hokeja.
ich tvorbu, a tento ich cit bol taký hlboký,
že ani súčasné trhové mechanizmy ho až
tak rýchlo a ľahko nesprznia. Takáto národná vlastnosť sa u nás, ale nielen u nás, aby
sme neboli k sebe krutí, nenosí.
A čo sa nosí na Slovensku?
Na Slovensku je básnik vnímaný ako poľutovaniahodný tvor, vytesnený na okraj spoločnosti, až sa mi žiada použiť prirovnanie
k bezdomovcom. Napriek tomu sme mali
a máme silnú poéziu, kvalitou vyčnievajúcu na svetovú úroveň, iba s tým „maličkým“
kazom, že slovenský jazyk nie je svetový. To
je hlavný dôvod, prečo slovenská poézia
zostáva skrytá v celosvetovom meradle.
Avšak zaostrím na Vašu otázku. Slovenská
láska k poézii žije, ale je odkázaná na tie
najneschodnejšie chodníčky, po ktorých si
báseň nachádza tých svojich. Niekedy sa to
podarí, a vtedy má básnik šťastie. Niekedy
sa také prepojenie nepodarí, vtedy má básnik smolu.
Patríte k básnikom smoliarom alebo
šťastlivcom?
Toto je otázka z kategórie nedovolených.
Niečo ako vysoká hra palicou, za ktorou nasleduje vylúčenie. Moja odpoveď na ňu by
mohla privolať zakliatie. Azda len na okraj
by som poznamenal, že si vážim šťastie
rovnako ako mojich čitateľov. Na neschodné chodníčky som zvyknutý. Dokonca ich
mám rád. V mladosti som bol horolezcom.
Básnik a horolezec, to je skoro vyhynutý druh, v tom mi trocha pripomínate
Antona Marca. Ako výšky ovplyvňujú
písanie?
Spisovateľ Anton Marec čerpá svoje námety z prostredia Vysokých Tatier, kde žije,
a nepochybujem o tom, že výška v jeho
prípade ovplyvňuje i písanie, povedzme vo
výbere hrdinov, ktorí sú úzko spojení s prírodou, majú svojskú filozofiu života a bránia sa konzumnej spoločnosti. Často sú to
priamo horolezci. Ja žijem nižšie, v nadmorskej výške „len“ 820 m nad morom a píšem prevažne básne. Tiež inklinujem k prírode, aj k vysokým horám, ale môj spôsob
prežívania života je iný, moja optika je iná.
Áno, Marec je kritický a smutný, a Vy?
Kritický a smutný bývam aj ja, ale výšky mi
skôr pomáhajú utužovať priateľstvá. V posledných rokoch podnikáme turistické výstupy s mojimi básnickými priateľmi, najmä
s Rudom Jurolekom a Igorom Hochelom,
niekedy sa pridajú aj výtvarníci, maliar Ján
Kudlička a sochár Rasťo Biarinec. Tak sme
už spoločne vystúpili na Choč, Babiu horu
a práve sa chystáme na Kráľovu hoľu. Takéto podujatia „do výšok“ sa s najväčšou
pravdepodobnosťou nejakým spôsobom
premietnu aj do tvorby každého z nás (minimálne vyvetraním hlavy), ale myslím, že
oveľa dôležitejší v našom prípade je zážitok zo spoločného pobudnutia, spoločnej
námahy a spoločnej odmeny za ňu.
Láska k športu, horolezectvo, poézia. Všetko sa to vo vás zbieha ako v starom gréckom ideále kalokagathie. A to sme nehovorili o podnikaní a cestovaní. Darí sa vám
udržiavať tieto protiklady v harmónii?
Tajuplným slovíčkom kalokagathia ste pripomenuli starý pojem, v ktorom sa snúbi
krása a dobro. Vyjadruje antické presvedčenie, že krásne a dobré, krása a mravnosť
patria k sebe a majú veľa spoločného. Čo
nie je dobré, nemôže byť zároveň krásne
a naopak. Vyjadruje ideál harmonického
súladu telesnej a duševnej krásy na jednej
strane a dobroty, mravnosti a statočnosti
na druhej strane. Tento ideál bol napríklad pri počiatkoch olympijského alebo aj
skautského hnutia. Ja som to ťažké grécke
slovíčko v mladosti vôbec nepoznal, ale
tajný kód k jeho obsahu som asi dostal ako
dar od Boha už v reťazci DNA.
Čo to pre Vás znamená?
Od malička som podvedome túžil práve po
takom ideáli. Rôznosť záujmov sa potom
javí v inom svetle. Protiklady medzi nimi sú
len zdanlivé, v skutočnosti nejestvujú. Prečo
by rozmanité záujmy mali byť automaticky v protiklade? Povedzme klavírny akord
sa skladá z rozličných tónov, a predsa znie
harmonicky. Falošne zaznie vtedy, ak niektorý kláves trafíte vedľa. Čiže o to ide: Trafiť
dobre, nie vedľa. Poviem to ešte opačne.
Napriek tomu, že žijem mnohorozmerný
život, stále existuje obrovské množstvo
oblastí, v ktorých sa nevyznám a necítim
sa v nich doma. Napríklad, keby som skúsil
hrať hokej, tancovať, boxovať alebo vstúpiť
do politiky, určite by som trafil „vedľa“.
Zhováral sa: Vladimír Ďurka
Juraj Kuniak
(2. júl 1955, Košice) je básnik a prozaik. V minulosti pracoval vo vývoji Závodov výpočtovej
techniky, v súčasnosti riadi telekomunikačnú
firmu TELCO. Popri tom je cestovateľom, bývalým horolezcom a slušným interpretom hry na
fujare. Za básnický debut Premietanie na viečka
získal Cenu Ivana Kraska. Zbierka básní Kúsok
svetového priestoru, ilustrovaná Martinom
Kellenbergerom, získala cenu v čitateľskej ankete Knižnej revue Kniha roka a bola ocenená ako
Najkrajšia kniha Slovenska. Báseň Čiara horizontu bola preložená do 26 jazykov. Jeho monografia maliara Jána Kudličku Mystérium krajiny
v grafickej úprave Pavla Chomu získala prémiu
Literárneho fondu a ocenenia Najkrajšia kniha
Liptova a Najkrajšia kniha Slovenska. Je čestným
členom Slovenského PEN klubu. So svojou ženou
Máriou žije v Kordíkoch pri Banskej Bystrici.
..... 9
Reportáž od susedov .....
V 21. storočí sa stal obľúbenou
outdoorovou zábavou malých i veľkých
geocaching. U nás na Slovensku tejto
sofistikovanej hre podľahlo už niekoľko
tisíc ľudí.
Geocaching je hra, pre ktorú môže
byť ihriskom celá Zem. Jej názov je
odvodený od slova „geo“, čo znamená
Zem a „cache“, čo je v preklade skrýša.
Ide teda o hľadanie skrýš, ktoré sa nachádzajú na zaujímavých miestach na
celom svete, teda aj u nás na Slovensku.
Skrýšu väčšinou tvorí vodotesná nádoba, v nej je pero alebo ceruzka, zápisník
- logbook a rôzne iné predmety. Hľadač
– kešer si pri jej nájdení môže čokoľvek zobrať, no zároveň niečo aj pridať,
vymeniť, aby cache – skrýša ostala aktuálna aj pre ďalších hľadačov. Kešeri
majú radosť nielen z toho, že objavia
schránku, ale aj z toho, že boli na peknom mieste, o ktorom predtým ani len
netušili a možno by ho inak ani nikdy
nenavštívili.
NOVODOBÍ HĽADAČI
Skrýša – cache v Turci. Obsahuje zápisník, pravidlá hry geocaching, rozličné predmety
a putovný predmet. Foto: autorka
Prvá skrýša
Aj my sme sa vybrali do terénu spolu
s martinským kešerom Ivanom L. Jeho
plné meno neuvádzame, pretože kešeri
chcú zostať v utajení, keďže pri objavovaní a otváraní skrýš musia byť maximálne
nenápadní. „Geocaching pre mňa znamená spestrenie turistiky a trávenia voľného
času,“ hovorí nám hneď na začiatku nášho
stretnutia sympatický hľadač.
Po prihlásení sa na internetovom portáli slovenských kešerov sme si „naklikali“
mapku Turca. Prekvapilo nás množstvo
skrýš, ktoré sú len v samotnom meste
Martin a jeho blízkom okolí. Veľa ich je aj v horách a vrchoch Veľkej a Malej Fatry. Ako
začiatočníci sme si vybrali skrýšu blízko
nášho bydliska. Tá najbližšia cache sa síce
nachádza len pár krokov od nášho domu,
čo nás prekvapilo, ale my sme si kvôli lepšej dostupnosti miesta vybrali inú. Do GPS
navigátora sme si zaznačili jej súradnice
vyznačené na internete, nasadli sme do
auta a vydali sa na cestu. Asi po desiatich
minútach jazdy po výpadovke na Žilinu
sme zastali. Zobrali sme si do ruky GPS navigátor, ktorý nám bezpečne ukázal hľadané miesto. To si kešeri vyberajú podľa jeho
významu. Musí byť zaujímavé historicky,
spoločensky alebo prírodne. Nesmeli sme
ale zabudnúť na jedno zo základných praAutor:
Ladon
odbor
technic.
kontroly
(skr.)
zhrabúvalo
nedrgol
v, vnútri
(lek.)
vidiel geocachingu. „Kešeri musia byť nenápadní, aby si nikto nevšimol, že hľadajú
a otvárajú skrýšu, hlavne v centrách miest,“
hovorí Ivan.
Naša cache bola uložená na peknom,
tichom mieste na brehu rieky Váh. Škatuľku s obsahom vôbec nebolo ťažké nájsť.
V tomto prípade ju našiel náš malý päťročný syn. Bola to bežná malá plastová
škatuľka, akú je dostať kúpiť v každom hypermarkete alebo obchode s kuchynskými potrebami. Nedočkavo sme ju otvorili.
Syna potešili zberateľské karty sady Harry
Potter, bolo ich tam sedem. Podľa pravidiel
hry sme si ľubovoľnú z kariet mohli zobrať
so sebou, ale museli sme tam za ňu vložiť
iný predmet. Keďže sme s tým nepočítali,
veď ku skrýši nás hnala len vlastná zvedavosť a chuť napísať našim čitateľom o autentickom geokachingovom zážitku, možnosť zámeny predmetov sme nevyužili.
met celej skrýše – malý zápisník. Na jeho
prvej strane bol uvedený názov skrýše
a meno toho, kto ju založil. Potom nasledovali dátumy, kedy ju ktorý kešer našiel,
ich podpisy, prezývky, pečiatky, nálepky.
Náš kešer nám vysvetlil, že do zápisníka
sa musíme zapísať, ale rovnako dôležité
je zalogovanie – zaznačenie našej návštevy na internete. V škatuľke nás zaujal ešte
jeden predmet - minca zo žltého kovu
s vyrazeným číslom. Je to tzv. trakovateľný
(putovný) predmet, ktorý „cestuje“ vďaka
kešerom zo skrýše do skrýše, zo štátu do
štátu, z kontinentu na kontinent. Na internete sme si potom podľa čísla mince našli,
ktorému kešerovi minca patrí a cez aké štáty už prešla. Tá „naša“ začala svoju púť v cache
vo Veľkej Británii, odkiaľ ju preniesli do
Európy, ocitla sa v Taliansku, Chorvátsku,
Čechách a zatiaľ zakotvila u nás na Slovensku. Takže v ruksakoch kešerov preputovala niekoľko tisíc kilometrov.
Putovná minca
Kešeri cez internet
Pre kešerov, ale aj pre tých, ktorí môžu škatuľku objaviť náhodne, boli na papieriku
zatavenom v umelohmotnom obale napísané pravidlá hry vo viacerých jazykoch.
Okrem toho nechýbal najdôležitejší pred-
Vrátili sme sa opäť domov k počítaču zalogovať našu návštevu. To znamená, že sme
zapísali nález schránky, ako sme ju objavili,
mohli sme pridať fotografiu a radu, prípadne postrehy pre ďalších hľadačov.
ruská
polievka
s mäsom a
zelen.
anasarka,
Ay, i
poschodie,
po esky
snímka,
po esky
osemveslica
Total Kinetic
Energy (skr.)
rieka
vo Francúzsku
bieda
Mohamedov
radca
vy ahuj
me
Kto môže byť kešerom
„Kešerom“ sa môže stať každý, kto sa zaregistruje na internetovej stránke geocachingu. Na webových portáloch sú aj
mapy a zoznamy skrýš. Každá skrýša má na
internete svoju stránku s popisom miesta a súradnicami GPS, podľa ktorých ju
hľadači hľadajú. Geocacher - hľadač teda
potrebuje mať GPS prijímač a prístup na
internet. Geocaching môže hrať každý,
bez obmedzenia veku a fyzickej kondície. Je veľmi vhodný pre rodiny s deťmi,
ktoré si takýmto spôsobom môžu spestriť
vychádzku do prírody či mesta.
Geocaching má množstvo oficiálnych aj
nepísaných pravidiel, vďaka ktorým si udržiava určitú úroveň. Nováčik sa môže veľa
dozvedieť na internetových fórach alebo
si môže nájsť kamaráta – kešera medzi
skúsenejšími hráčmi. Niekedy ich stačí iba
osloviť. Takto si začiatočník najľahšie osvojí
základy hry.
Monika Maruňáková
MOL
lietadiel
Salvádora
ázijská
rie na lo
1
spisy,
akty,
po esky
porucha,
po anglicky
jeden
z Beatles
dvor ek
(anat.)
podmorské
plavidlo
zohne
planétka
vodnate nos (lek.)
3/1
2/2
planá
núbijská
bavlna
stvorite
(náb.)
cudzie
m. meno
zna ka
náklad.
automobilov
pakova
Ivan sa sa prihlásil, zadal heslo a už sme
boli na „jeho“ stránke. Na internete sa počíta všetko. Dozvedeli sme sa, koľko už našiel
skrýš, kedy a kde (dokonca až na Malorke), aj koľko kešiek založil. Niektorí kešeri
sa môžu pochváliť stovkami až tisíckami
nájdených škatuliek. Skúseným kešerom
už nestačí Slovensko, často chodievajú
do susedných štátov, do Čiech, Rakúska
i ďalej do sveta. Hľadaniu skrýš sa môžete
venovať napríklad aj na letnej dovolenke
pri mori.
V Turci je rozmiestnených okolo 200 až
300 cache. Môžeme ich nájsť v mestách,
dedinách i okolitých horách. Len v centre
Martina ich je okolo 30. Hľadanie cache ale
nie je ľahké. Okrem jednoduchých skrýš,
pri ktorých GPS súradnice zistíme na internetovej schránke geocachingu, existujú aj
skrýše, ku ktorým sa dostanete až keď rozlúštite nejaký kód, hlavolam a podobne.
Ivan nám ukázal jednu takú skrýšu na internete. K jej popisu patril elektronický kód
v podobe obrazca, ten musí kešer rozlúštiť,
ak sa chce dostať k súradniciam a potom
ku skrýši. Rozlúštenie ťažších hádaniek vraj
niektorým kešerom trvá aj niekoľko mesiacov. Aj preto sa vzájomne kontaktujú cez
internet alebo osobne, vymieňajú si skúsenosti, navzájom si radia a usporadúvajú
stretnutia.
zabezpeujeme
mienka,
názor
3/2
vreskot
mater,
po esky
mastná
kvapalina
malajská
d ka
vojenská
predaj a
meno
Strakovej
opísal,
po esky
mesto
v Nigérii
vyplácaj
isti
praním
zn. det.
zásypu
oersted
(zn.)
abvolt
(zn.)
mu ské
meno
samica
srnca
mikronézsky totem
avízo, po
nemecky
Homérov
epos
o Tróji
stonala
k m
portová
ta ka
slovensk
spevák
slovenské
mesto
takáto
vsiaknu
Internat.
Animal
Rescue
(skr.)
sem, po
nemecky
cirkusov
stan
elaj
tonnage
(skr.)
tiene
psst
základná
íslovka
v hra
(hovor.)
balneum
vaporis
juhoam.
hlodavec
iracká j.
hmotnosti
2/1
vydal
trngot
pletením
okrúcam
zna ka
vrecú kov ch
polievok
Správne vylúštenie krížovky doneste osobne (do 15. 5. 2011), alebo zašlite poštou na uvedenú adresu redakcie Liptovský TELEGRAF, Garbiarska 905, 031 01 Liptovský Mikuláš, alebo e-mailom na adresu:
[email protected] Jedného vyžrebovaného lúštiteľa odmeníme. Vyžrebovanie úspešných lúštiteľov je zverejnené vždy v nasledujúcom čísle Liptovského Telegrafu.
..... 10
Relax .....
RECEPT
VLASY, KORUNA KRÁSY
NEBEZPEČNE DOBRÝ JABLČNÍK
Vlasy majú byť ozdobou každej ženy.
Vplyvom nesprávneho životného štýlu,
prílišným mechanickým a chemickým zaťažovaním alebo len nespravodlivou genetickou výbavou vyzerajú naše vlasy inak,
než by sme si priali.
Suroviny:
4 vajcia, 100 g práš. cukru, 1 vanilkový cukor, 6 lyžíc vlažnej vody, 200 g polohrubej
múky, 1 prášok do pečiva, 750 g nastrúhaných jabĺk, 2 vanil. cukry, lyžička mletej
škorice, 3 vanilkové pudingy, 500 ml mlieka, 400 ml kyslej smotany
Ako na to
Plech vyložíme alobalom, rovnomerne naň
rozsypeme 2 vanilkové cukry a škoricu,
navrstvíme nastrúhané jablká, a zalejeme
cestom a dáme piecť pri teplote 180-200°C
na 30 min. Na cesto vyšľaháme celé vajcia
s cukrom, pridáme vlažnú vodu a nakoniec
múku s práškom do pečiva. Po upečení
plech obrátime tak, že jablká budú hore,
a potrieme plnkou z pudingu. Posypeme
nastrúhanou čokoládou alebo Grankom.
Plnka: v 500 ml mlieka uvaríme 3 pudingy
(ocukríme podľa chuti), necháme mierne
vychladnúť a do mierne teplého zašľaháme kyslú smotanu.
Na pomoc prichádzajú rôzne druhy
výrobkov od šampónov, vlasových sér,
masiek a kúr, ktoré zabezpečujú výživu vlasu zvonku. Kým do rúk vezmete fén alebo
žehličku, uvedomte si, že až 10% ľudského
vlasu tvorí voda a vlas ju k svojej kráse nevyhnutne potrebuje. Vhodnejšie je teda
nechávať vlasy schnúť prirodzene. Ak sa
už bez žehličky nezaobídete, treba vlasy
na tepelný „útok“ pripraviť vhodným produktom na ochranu pri žehlení. Prevencia
je vždy jednoduchšia než naprávanie škôd,
keď už často pomôžu len nožnice. Strata
lesku, štiepiace sa končeky a lámavosť sú
znakom toho, že sme to s chémiou a teplom prehnali. Potom nezostáva nič iné, len
zvoliť správny prípravok na revitalizáciu
a dopriať vlasom odpočinok. V zime im neprospieva časté striedanie teplôt v miestnostiach, v lete zas priame slnečné žiarenie, voda z bazénov a morská voda.
Vynechajte kamarátky
S výberom správnej kozmetiky pre váš typ
vlasu pomôže kaderník, ktorý odborným
okom posúdi ich stav. A tu sa dostávame
Už pomaly všetci akosi zabúdame na
to, čím urobiť radosť blízkym v deň
menín. V horšom prípade pošleme
SMS-ku, v tom lepšom vchádzame do
kvetinárstva a kupujeme, čo nám padne do oka. Ale viete, že aj to má svoje
pravidlá?
Aký kvet je vhodné venovať ženám,
ktoré oslavujú meniny v júni?
1. ŽANETA (Grácia)
G r á c i i dávame pri blahoželaní k menu
konárik tavoľníkovac jarabinolistého Graciózne kvety v strapcoch pristanú k touto
menu veľmi dobre.
2. XÉNIA
Xénia znamená v latinčine priateľský darček. Iste ju poteší pestrá stračia nôžka.
KARMEN
Toto meno preslávil svojou operou
George Bizet. Nech kytica krvavočervených makov pripomenie nositeľke tohto
mena jej slávnu menovkyňu.
3. KAROLÍNA
Karolínu by iste potešila divá ruža (Rosa
carolina), ale radosť jej urobí aj striebristoružová ruža sorty Carol alebo jasnoružová ruža Carolyn Dianne. Z črepníkových
kvetín pripomína jej meno efektná Neoregelia carolinae. Ak chceme Karolíne pripomenúť latinský význam jej mena (chrabrá,
silná, mocná), venujme jej priepor ozdobný (Piper ornatum), príbuzný nášho čierneho korenia.
4. LENKA
Lenky potešme krasuľkami, z izbových
kvetín im darujme Leontis leonurus.
k ďalšiemu problému. Množstvo žien necháva starostlivosť o svoje vlasy v rukách
kamarátok, sestier či mám. Dokonalý melír
z obalu v drogérii sa potom často zmení
na fľakaté niečo, potoky sĺz a utrápený
výraz oboch účastníčok vlasovej premeny.
S čiapkou na hlave utekáte zachraňovať
situáciu a prekryť pohromu tmavšou farbou. Niekedy je jednoducho lepšie zveriť
sa do rúk odborníkom a investovať. Platí to
hlavne pri zložitejších vlasových procedúrach. Je to predsa naša hlava. Správny strih
navyše dokáže vyčariť objem aj na redších
vlasoch a úprava profesionálne vytvoreného strihu býva jednoduchšia.
Aj vlasom chutí
Krásu našich vlasov ovplyvňuje aj to, čo si
denne kladieme na tanier. Vlasy sa nezaobídu bez vitamínov a minerálov. Za správnu výživu sa nám odvďačia. „Chutia“ im
vitamíny E, A, D, omega-3 mastné kyseliny.
V našom jedálničku by teda nemali chýbať
ryby, doprajme si semiačka a orechy.
Drastická diéta sa na vlasoch určite
prejaví. Ak ste denne chudobnejší o viac
než stodvadsať vlasov, je lepšie navštíviť
lekára. Ten posúdi, či ich nadmerné vypadávanie nie je dôsledkom vážnejšieho
zdravotného problému.
Vladimíra Zubercová
KALENDÁR MENÍN A KVETÍN
10. MARGARÉTA, DIANA
Meno Margaréta je odvodené z Margarity,
jej meno v gréčtine znamená perla. Pre
Margaréty sú najvhodnejšie margarétky.
Sú pekné aj v kytičke s letnými fialkami,
bielymi ružami alebo s modrými stračími
nôžkami. Nikdy nezabudnime ku kytičke
pridať pár stoniek gypsomilky, ktorej kvety nápadne pripomínajú perličky.
Na pamiatku antickej bohyne Diany (Luny)
venujme nositeľke tohto mena Dianthus –
klinček, alebo žlté kvety gaillardie, pripomínajúce kotúč luny.
11. DOBROSLAVA
V starej rozprávke vystupuje dobrá víla
menom Dobroslava. Na ceste za dobrom
ju prepravovali slnečné lúče. Preto sú pre
SZČO VÝPIS
UŽ NEPODÁVAJÚ
Samostatne zárobkovo činné osoby
(SZČO) nie sú tento mesiac povinné podať
do Sociálnej poisťovne výpis z daňového
priznania za rok 2010. Na svojej internetovej stránke na to upozorňuje Sociálna
poisťovňa.
Poisťovni totiž prvýkrát v tomto roku
oznámi údaje o príjmoch SZČO z podnikania za minulý rok Daňové riaditeľstvo SR.
V minulých rokoch museli SZČO oznamovať poisťovni výšku príjmu za prechádzajúci rok vždy do 30. júna.
Zrušenie povinnosti podávať do Sociálnej poisťovne výpisy z daňových priznaní
zaviedla novela zákona o sociálnom poistení, ktorú schválil parlament v decembri
2009. SZČO každoročne predkladali poisťovni výpisy z daňových priznaní len preto,
aby jej oznámili údaj o období podnikania
a inej samostatnej zárobkovej činnosti.
Podľa novely zákona však túto informáciu bude obsahovať už samotné daňové
priznanie.
„Bude povinnosťou daňovníka uvádzať
tento údaj na daňovom priznaní a daňové
riaditeľstvo túto skutočnosť iba oznámi Sociálnej poisťovni, tak ako oznamuje aj iné
skutočnosti,“ objasnila navrhovateľka zmeny, poslankyňa NR SR Jana Vaľová.
(r)
meno znamená drobná, malá – alebo kytičku gypsomiliek.
23. SIDÓNIA
Sidónii dajme k meninám peknú črepníkovú begóniu. Jej meno znamená lovkyňu, rybárku. Pekným darčekom je pre
ňu aj lekno alebo leknovec.
5. LAURA
Lauru oslávil Petrarca vo svojich básňach.
Elegantným darčekom pre ňu je vavrín
(Laurus) v podobe venca. Veniec z tejto
ušľachtilej kvetiny pripomína vážnosť
jej mena i jeho grécky pôvod „ovenčená
vavrínom“. Môžeme ju prekvapiť aj bielo lemovaným brečtanom, no priložme
k nemu kyticu fialovej levandule alebo
kvet oleandra.
9. STANISLAVA
Na Stanislavu zvyčajne prší, lebo meniny
oslavuje po Medardovi. Na návštevu k Stanislave si teda vezmime dáždnik, ale aj
črepník s „vodnou fuksiou“ - netýkavkou
sultánovou, ktorá pripomína toto mokré
obdobie. Vhodným darčekom je i šachor,
čiže vodná palma.
Podnikateľom .....
26. ADRIÁNA
Aj mäsiari a žalárnici mali kedysi patrónku,
lepšie povedané patróna - krotkého sv.
Adriána. Ženskou obmenou tohto mena
je módna Adriána. Mali by sme jej venovať
kvitnúci oleander alebo palmy pochádzajúce z pobrežia Jadranu. Zaručene ju poteší konárik bielej orchidey.
Oleander pre Adriánu.
Dobroslavu priliehavým kvetinovým darčekom plnokveté žlté slnečnice.
16. BLANKA
Blanke môžeme darovať jedine biele kvety, lebo jej meno znamená biela. pri blahoželaní jej odovzdáme kyticu krásneho
plnokvetého maku alebo astrovky čínskej.
20. VALÉRIA
Meno Valéria znamená zdravá. Valérii môžeme venovať kytičku valeriánky poľnej,
ktorá pripomína jej meno a súčasne je to
výborná zelenina, obsahujúca veľa vitamínov. Poteší ju aj kytica zvončekov alebo
petúnie. Z izbových kvetín jej najlepšie
pristane Impatiens waleriana.
22. PAULÍNA
Pavlínke darujme drobnolistú izbovú kvetinu drobnolistý popínavý fikus - lebo jej
28. BEÁTA
Meno Beáta má rovnaký význam ako Blažena (11. mája), obe pochádzajú z gréckeho mena Beatrix. Venujme jej teda tiež
akáciu alebo pomarančové montbrécie
a nejaký úryvok z Danteho básní.
29. PETRA
Na sviatok Petra a Pavla, keď sa oslavuje
začiatok žatvy, má meniny aj Petra. Darujme jej žatevnú kyticu alebo peknú závesnú ozdobu z dozretých klasov.
30. MELÁNIA
Melánia znamená v gréčtine tmavá ako
noc. Preto je pre ňu ako darček veľmi
vhodný tulipán „Blue parrot“ s takmer
čiernymi kvetmi. Ak ho nezoženiete,
vhodná je aj lesklá fialová Gynaura aurantiaca s tmavými chĺpkami, prípadne niekoľko kvetov černušky.
Zdroj: Kalendár menín a kvetín (Mária Sulyoková, Zuzana Timárová, príroda 1972)
..... 11
Rádio ZET .....
JEDINEČNÉ MIENKOTVORNÉ MÉDIUM SEVERNÉHO SLOVENSKA
Za dvanásť rokov svojho pôsobenia sa Rádio ZET vyprofilovalo do dnešnej mienkotvornej podoby. Vďaka systematickému ukotveniu do regiónov sa stalo neodmysliteľnou súčasťou života takmer 1,5 milióna obyvateľov v dosahu rozhlasových
FM vĺn na frekvencii 94,5 MHz. Vlajkovými loďami programovej štruktúry rádia sú
kvalitné regionálne spravodajstvo a publicistika. V žilinskom sídle Rádia ZET sme
sa porozprávali s jeho šéfredaktorom a programovým riaditeľom Jánom Filipom.
Čo je podľa vás podstatou úspechu Rádia ZET?
Je to predovšetkým kompaktný vysielací tím zložený z mladých pružných žurnalistov,
moderátorov, ale aj skúsených odborníkov na médiá. Tí dokážu zabezpečiť denne
nové regionálne informácie potrebné k bežnému životu.
Čo hovorí odborná verejnosť o Rádiu ZET?
Opierame sa o odborné poznatky z oblasti teórie rozhlasovej žurnalistiky, ako aj o odborné analýzy a diplomové práce absolventov žurnalistiky na viacerých slovenských
univerzitách. Treba povedať, že vo všeobecnosti rádio je najatraktívnejšie médium,
ktoré najefektívnejšie a takmer sústavne dokáže sprevádzať poslucháča v aute, v práci, doma i na výlete. Je to skutočne najúčinnejšie médium, ktoré osloví najviac ľudí. Je
najpohotovejšie a najflexibilnejšie, môže interaktívne a pružne reagovať na potreby
poslucháča, ktorého vernosť “svojmu rádiu” je obrovská.
Nadregionálne Rádio ZET má u poslucháčov vysokú dôveryhodnosť a je súčasťou života svojich poslucháčov. Z roka na
rok získava silnejšie pozície na území severného Slovenska aj s presahom na české
a poľské prihraničie, ktoré kopíruje územie
Euroregiónu Beskydy. V čom je tajomstvo
tohto úspechu?
Podľa môjho hodnotenia Rádio ZET najefektívnejšie zasahuje
ľudí v konkrétnom území, ktoré spomínate. Spravodajstvo je
prednostne metropolitné a regionálne, s presahom na témy zo
Slovenskej republiky a zahraničia, zásadne však iba vtedy, ak to
súvisí s regiónom severného Slovenska a priľahlými euroregiónmi. Spravodajstvo Rádia ZET je vyvážené, dynamické a nezávislé
od politických strán a hnutí. Informácie v spravodajstve nepochádzajú len zo zdrojov tlačových agentúr, ale predovšetkým
z vlastných relevantných zdrojov, napr. miest, obcí, štátnych zložiek a kultúrno-spoločenských organizácií. Jedinečným mienkotvorným médiom severného Slovenska sa Rádio ZET stalo aj
vďaka kvalifikovanej publicistike v celej žánrovej rozmanitosti.
Príspevky, ktoré sú svojím obsahom a zameraním zacielené
dominantne na regionálne dianie a život ľudí v regióne, nájde
poslucháč nielen v dennom vysielaní, ale aj sumarizovane v pravidelnom publicistickom magazíne Regionálny týždenník. Denne ho pripravuje celý tím žurnalistov nachádzajúcich sa na Považí, Kysuciach, Orave, v Turci a na Liptove. Redakcia spravodajstva
a publicistiky Rádia ZET s mestami, obcami a krajskými samosprávami pravidelne
pripravuje správy a rozhovory, ktoré významne prispievajú k lepšej informovanosti občanov o živote v regióne severného Slovenska. Relevantné a plnohodnotné informácie
zaručujú poslucháčovi jedinečnosť spravodajskej služby, ktorú nedokáže v regionálnom
zábere zabezpečiť žiadna celoplošná rozhlasová stanica.
Rádio ZET – to však nie je iba spravodajstvo a publicistika. Je
tam aj hudba!
Áno, komplexnosť Rádia ZET v programovej štruktúre významne dopĺňa moderovaný program, množstvo atraktívnych rubrík a vyvážená hudba. Naše štúdiá aj naživo
navštevujú mnohé osobnosti súčasnej populárnej hudby, ale aj iní zaujímaví ľudia
z regiónu. Poslucháčov pravidelne motivujeme v súťažiach a reláciách hodnotnými
cenami od našich reklamných partnerov. Tím skvelých moderátorov zabezpečuje
pre poslucháčov profesionálne moderované vysielanie počas celého dňa a pravidelné servisné informácie potrebné k životu obyvateľov v dosahu frekvencie 94,5
MHz. Rádio ZET je vyprofilovaný hudobný formát s aktuálnymi singlami domácich aj
zahraničných hitov, najznámejšie hity posledného desaťročia okorenené občasným
hitom z rokov 80-tych.
Čo sú podľa vás hlavné esá Rádia ZET?
Zuzana Smatanová v Rádiu ZET
ako doma
Rádio ZET má trendovo navrhnuté portfólio služieb, operatívne
vyvíjané nové multimediálne produkty a bonusy - zaujímavé
a maximálne účinné. Naši obchodní zástupcovia „nepredávajú
reklamu“, ale ponúkajú mediálne partnerstvo s klientom. Rádio
ZET ako mienkotvorná a silná značka zaručuje pozitívne naklonenie dôležitých osobností a firiem na severe Slovenska. Rádio
ZET má vybudovanú odlišnosť od všetkých staníc na okolí. Programovo, reklamne a kvalitou ponúkaných služieb má schopnosť poskytnúť a odvysielať aj také produkty, ktoré nemôže
odvysielať celoplošná stanica. Informačná služba zabezpečuje
publicitu malých i najväčších investičných projektov, ktoré aj na
severe Slovenska realizujú subjekty zo štrukturálnych fondov
Európskej únie. Zverejňovanie relevantných informácií o príprave a implementácii europrojektov na vlnách Rádia ZET je akceptované monitorovacími výbormi a je aj v Bruseli akceptované
v rámci povinnej publicity o prostriedkoch zabezpečovaných
daňovými poplatníkmi Európskej únie. A keďže je rádio predovšetkým o ľuďoch, som vďačný za tvorivosť ľudí v redakčnom
tíme a všetkým poslucháčom za vernosť Rádiu ZET.
Mgr. Ján Filip - šéfredaktor Rádia ZET
Sudička mu dopriala médií
Narodil sa v najjužnejšom slovenskom meste
– v Starej Pazove, v bývalej Juhoslávii – 30 km
severne od Belehradu, na 45. rovnobežke. Osud
mu doprial po ukončení slovenskej základnej školy
a slovensko-srbského gymnázia roku 1977 absolvovať štúdium žurnalistiky na Filozofickej fakulte
v Bratislave. Už vtedy spolupracoval s viacerými
médiami v Juhoslávii a na Slovensku. Profesionálne začal pôsobiť v Slovenskom rozhlase v Novom Sade, potom pôsobil v týždenníku Hlas ľudu,
v Televízii Nový Sad, kde bol roky šéfredaktorom
spravodajstva a publicistiky. Publikoval vedecké
práce z oblasti teórie a dejín žurnalistiky, absolvoval množstvo študijných pobytov v Európe, Kanade
a USA. Nešťastné vojnové roky, o ktorých netušil,
že ešte nejaké v Európe po druhej svetovej vojne
budú, ho roku 1993 priviedli do vlasti predkov –
na Slovensko, do Žiliny. Tu pôsobil ako šéfredaktor
týždenníka Cieľ, tiež ako redaktor Národnej obrody
a denníka SME, bol hovorcom Krajského úradu v Žiline, potom šéfredaktorom Rádia Fajn. Toho času
pôsobí vo funkcii programového riaditeľa a šéfredaktora Rádia ZET.
..... 12
Retro .....
Memorandum slovenského národa, vyhlásené v júni 1861 v Martine, malo priamu nadväznosť na Žiadosti slovenského
národa z roku 1848, vyhlásené v Liptovskom Mikuláši. V roku meruôsmom stáli pri
zrode Žiadostí osobnosti ako Štúr, Hurban,
Hodža, nechýbal ani Štefan Marko Daxner.
Práve táto osobnosť je spájaná s oboma
dokumentmi - so Žiadosťami i s Memorandom. Požiadavky, ktoré boli spísané o 13
rokov skôr, sa opakovali aj v roku 1861. Pripomeňme si požiadavky obsiahnuté v Memorande slovenského národa:
– uznať zákonom osobitosť slovenského
národa a jeho reči
– vyčleniť pre Slovákov územie pod názvom Hornouhorské slovenské okolie
– uznať slovenčinu pre Slovákov za verejný,
občiansky, cirkevný a vyučovací jazyk
– zriadiť v niektorom slovenskom mes-
Memorandové šperky. Foto: archív MS
sopise Priateľ školy a literatúry, v ktorých
sa hlásil za Slováka. Bohužiaľ, po rakúsko-uhorskom vyrovnaní obrátil svoje zmýšľanie a v snemovných voľbách v rokoch
1865 a 1869 sa znížil ku kupovaniu hlasov
v Liptove. Jeho príbuzný Martin Sentiváni
bol v rokoch 1860-61 županom Liptovskej
stolice. Práve za neho sa slovenčina stala
jazykom stoličných zasadaní. V Liptovskej stolici bolo veľa zemanov - Slovákov,
niektorí otvorene podporovali slovenské
národné požiadavky (J. B. Guoth, G. F. Belopotocký). Martin Sentiváni sa zúčastnil
martinského Memorandového zhromaždenia, kde navrhol miesto Okolia pojem
Vidiek Hornouhorský. Dokonca prisľúbil
i svoju účasť v delegácii, ktorá mala predložiť Memorandum národa slovenského
uhorskému snemu. Z nepochopiteľných
OHLASY MEMORANDA V LIPTOVE
te slovenskú právnickú akadémiu a na
peštianskej univerzite katedru reči a literatúry slovenskej
– zakladať literárne a mravné vzdelávacie
spolky
– zabezpečiť pre Slovákov aj v neslovenskom prostredí užívanie slovenčiny a národný rozvoj
Na vyhlásení Žiadostí slovenského národa v Liptovskom Mikuláši sa stretlo len
cez dvadsať národovcov, lebo Hodža ktorý
poznal protislovensky zmýšľajúcich Mikulášanov bol proti väčšiemu zhromaždeniu.
Memorandum v Martine sa od začiatku
malo niesť v duchu národnej spolupatričnosti a preto sa počítalo s veľkou účasťou.
Obce Liptova poverovali listami významných liptovských národovcov, aby sa v ich
zastúpení zúčastnili zhromaždenia a v ich
mene konali. Medzi poverovacími listinami
pre memorandové zhromaždenie sa nachádza aj doklad pre Jozefa Bellu, otca básnika
Petra Bellu Horala. Bella mal právo rokovať
a hlasovať, ako aj zastupovať Vrbický Hušták.
Doklad z 1. júna 1861 podpísali richtár G.
Stodola, podrichtár J. Šolc, notár J. Krivoš a A.
Uličný. Dňa 3. júna splnomocnili Jozefa Bellu
obyvatelia Závažnej Poruby, aby ich zastupoval. Listinu podpísal richtár Jano Jurečka,
notár Matej Broska, Mišo Kováč, Matej Hladký, Mišo Stanovský, Martin Kráľ, Jano Piatka,
Jano Ilanovský a Mišo Mikuláš.
ne pripravili a mali na ňom početné zastúpenie. Už tradične sa Liptov považoval
za baštu slovenského národného pohybu
a čo bolo dôležité, presadzovanie slovenských politických požiadaviek malo podporu aj v liptovských mestách a obciach.
Uvedomelí slovenskí živnostníci, rodiaci sa
podnikatelia, ale aj učitelia, farári, to všetko
tvorilo živnú pôdu pre slovenské národné
snaženie.
Zaujímavou postavou bol liptovský
zeman Martin Sentiváni (1815 – 1895),
ktorý bol čiastočne ovplyvnený svojím
príbuzným Adolfom Sentivánim (1817
-1897) ktorý lavíroval medzi slovenským
hnutím a maďarónsky naladenými politikmi. Zúčastnil sa Žiadostí slovenského
národa v roku 1848 v Liptovskom Mikuláši,
v roku 1860 navrhol uviesť slovenčinu do
stoličného rokovania. Spolu s rodákom
z Dovalova, staviteľom J.N. Bobulom chcel
v roku 1869 založiť slovenskú tlačiareň.
V roku 1861 napísal aj dva články (Záujmy
Slovákov v Uhrách, Či som Slovák) v ča-
dôvodov tento svoj sľub nedodržal. Po rakúsko- uhorskom vyrovnaní bol už znovu
zástancom záujmov maďarskej šľachty.
Zaujímavou osobnosťou je mikulášsky
zlatník Ondrej Uličný (1824 – 1914). Preslávil sa najmä zlatníckymi predmetmi, ktoré zhotovil pri príležitosti memorandového
zhromaždenia. Keď posielal náramok J.M.
Hurbanovi napísal mu:
„Nevideu som ešte posavad žiadneho
národnieho znaku, krem dakej stuštičky
i umieniv som si, pravda bez šetkej porady
aj niečím inším národný náš znak živote
ukázať, za najprimeranejšie som držav, že
bude, ako Vám to posielam pre naše slovenské krásky zhotuvať náramnice s nápisom
slovenským.“
Náramnice (bracelette) robil v rôznych
veľkostiach, boli jednoduché s maximálnou funkčnosťou tvarov. Zhotovené boli
zo striebra, pozlátené, modro emailované
a bol na nich nápis : „Memorandum národa
slovenského r. 1861 dňa 6. a 7. júnia.“
Memorandové šperky sa stali prejavom
súhlasu s programom, obsiahnutým v Memorande. Ich nositeľ sa hrdo hlásil k slovenskej národnosti. Náramnice sa stali aj pamiatkou na tento veľký deň v živote nášho
národa. Uličný začal prstene vyrábať už
koncom roku 1861. Farár z Pribyliny Daniel
Bachát ho prosil už 3. decembra o prsteň,
aký nosí dcéra M. M. Hodžu Marina, chcel
ho darovať Slovenke Zuzane Junákovej do
Ratkovej. Musíme uznať, že to bol od Uličného aj výborný obchodný ťah, šperky sa
predávali po 7 zlatých a podľa svedkov sa
míňali tak rýchlo, že ich nestačil ani vyrábať.
Ohlasy Memoranda národa slovenského v Martine boli veľmi silné aj v Liptove.
Osobnou účasťou mnohí liptovskí národovci prispeli k tomu, že toto masové
národné vystúpenie Slovákov v druhej
polovici 19. storočia malo ohlas vo vtedajšej verejnosti. Mnohí Liptáci aktívne vstupovali do národného života. Nehľadeli na
postih , ani na príkoria zo strany uhorských
orgánov, svojou statočnosťou a odvahou
kliesnili cestu k dnešku, kliesnili cestu k poznaniu, že v Európe existuje národ pod Tatrami, ktorý má právo na svoju existenciu
a slobodný rozvoj.
PETER VRLÍK
spisovateľ a publicista
predseda MO MS Liptovský Mikuláš
PRAMENE:
1. Milan Petráš : Mikulášsky zlatník a národovec Ondrej Uličný, str. 276-277
LIPTOV, vlastivedný zborník č.9., vydavateľstvo OSVETA Martin 1987
2. Branislav Choma: Hornoliptovský panteón
str. 156
Vydavateľstvo LUFEMA, 1993
3. Slovenský biografický slovník V. zväzok R-Š
, str. 207
Vydala Matica slovenská Martin 1992
4. Laco Paška : Matica slovenská a Liptovský
Mikuláš , str. 25 a str. 28
Vydali : Dom MS L. Mikuláš a matica slovenská Martin 1994
Splnomocnenie znie:
„Plnomocenstvo pre vysokocteného
Pána Josefa Bellu obce VrbicHušták poslanca, mocou, ktorého právo dávame
spomenutému pánovi v mene našej obce
Závažná Poruba, aby na 2. t. mesiaca držať
majúcom národnom Slovenskom zjazde
v Sv. Martine v Turci o všetkom čo sa záležitostí národních týka volievať, hlasovať,
a uzavierať môhol.
Danô v Závažnej Porube dňa 3 júna 1861.“
Podobné splnomocnenia dali svojim zástupcom O. Gaviarovi, J. Martinkovi, P. Mikovi a J. Kováčovi predstavení mestečka Vrbice, Hybe, Liptovská Porúbka. Liptovský
Mikuláš poveril zastupovaním J. Bauera,
pričom v poverovacom liste boli uvedené
obšírne odporučenia, ktoré mal na zhromaždení presadzovať.
Z týchto faktov vyplýva, že Liptáci sa
na Memorandové zhromaždenie dôklad-
Vedúce osobnosti slovenského národného hnutia v šesťdesiatych rokoch 19. storočia. Foto: archív MS
..... 13
Pozvánka .....
SOBOTA 2. 7. 2011
14.00 h
TERCHOVEC – výstavný priestor, (Relaxačno-informačné
centrum)
CYRILOMETODSKÉ TRADÍCIE V TVORBE UBS
Garant: Umelecká beseda slovenská
18.15 h
Kostol sv. Cyrila a Metoda
MLÁDEŽNÍCKA SV. OMŠA
celebruje: P. Ján Kušnír, SVD
účinkuje: mládežnícky spevokol KOLENÁ z Terchovej
20.00 – 23.00 h
Kostol sv. Cyrila a Metoda
VEČER MODLITIEB A CHVÁL + SVIATOSŤ ZMIERENIA
Program vedie Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina
NEDEĽA 3. 7. 2011
8.30 h
Kostol sv. Cyrila a Metoda
SVÄTÁ OMŠA
10.30 h
SVÄTÁ OMŠA v priamom prenose TV NOE
celebrujú: terchovskí rodáci
14.00 h
Kostol sv. Cyrila a Metoda
CYRILOMETODSKÁ EKUMENICKÁ BOHOSLUŽBA
Zástupcovia kresťanských cirkví z okresu Žilina
15.00 h
Kostol sv. Cyrila a Metoda
SLÁVNOSTNÝ KONCERT
účinkujú:
CAPPELLA ISTROPOLITANA - komorný orchester
mesta Bratislavy
Róbert MAREČEK, umelecký vedúci
Anna DÁVIDÍKOVÁ, soprán
Veronika ZAJACOVÁ, soprán
Koncert v priamom prenose TV NOE
PONDELOK 4. 7. 2011
16.00 h
Vrch Oravcove
KRÍŽOVÁ CESTA
18.15 h
Kostol sv. Cyrila a Metoda
LITURGIA SV. JÁNA ZLATOÚSTEHO
Gréckokatolícka svätá omša
celebruje: vdp. dekan Emil Turiak
účinkuje: Spevácky zbor MÁJ Mesta Žiliny
20.00 h
Kultúrny dom Andreja Hlinku
MUZIKANTSKÉ CHODNÍČKY
účinkujú:
NEBESKÁ MUZIKA
Jakub Valíček, perkusie
Alojz Mucha, heligónka
Rudo Patrnčiak st., píšťaľky
Pavol Cabadaj, gitara
Peter Juhás, klavír
Stano Palúch, husle
S PRISPENÍM GRANTOVÉHO SYSTÉMU MINISTERSTVA KULTÚRY SR
UTOROK 5. 7. 2011
7.30 – 10.30 h
Kostol sv. Cyrila a Metoda
SVIATOSŤ ZMIERENIA
8.30 h
SVÄTÁ OMŠA
celebruje: P. Ján Halama SVD, provinciál
10.30 h
Kostol sv. Cyrila a Metoda – vrch Oravcove
PROCESIA VERIACICH
účinkujú: dychová hudba Dubňanka, terchovský ľud
a spojené terchovské muziky
11.00 h
Vrch Oravcove
CYRILOMETODSKÁ SVÄTÁ OMŠA
celebruje: Mons. Tomáš Gális, žilinský diecézny
biskup
16.00 h
Kostol sv. Cyrila a Metoda
ZÁVEREČNÝ GALAKONCERT
účinkujú:
Eva URBANOVÁ, soprán (cz)
Stanislav ŠURÍN, organový sprievod
Rudolf PATRNČIAK ml. husle
SPEVÁCKY ZBOR A ORCHESTER UMELECKÉHO
SÚBORU LÚČNICA
Martin SLEZIAK, umelecký vedúci orchestra
Elena MATUŠOVÁ, dirigentka
Program v priamom prenose TV NOE
www.terchova.sk www.terchova.fara.sk
..... 14
Šport .....
Vyžrebovanie súťaží Stredoslovenského futbalového zväzu – jún 2011
3. liga
4. liga, skupina SEVER
24. kolo, dňa 05.06.2011 o 17:00 hod.
Iľanovo – Hubová
Gálovany – Hybe
Part. Ľupča – L. Revúce
L. Štiavnička – Komjatná
Východná – Bobrovec
L. Kokava – Podtureň
Ľubeľa – L. Lúžna
25. kolo, dňa 12. 6. 2011 o 17:00 hod.
Ľubeľa – Iľanovo
L. Lúžna – L. Kokava
Podtureň – Východná
Bobrovec – L. Štiavnička
Komjatná – Part. Ľupča
L. Revúce – Gálovany
Hybe – Hubová
26. kolo – Ne 19. 6. 2011 o 17:00
Dražkovce – O. Veselé
Klin – O. Podzámok
M. Čepčín – Trstená So 18. 6.
T. Kľačany – T. Štiavnička So 18. 6.
Tvrdošín – Vrútky
Likavka – Černová
Ludrová – LM Palúdzka
24. kolo – Ne 5. 6. 2011 o 17:00
K. Lieskovec – Skalité
O. Jasenica – Fomat Martin
Bytčica – Družstevník Belá
Sučany – Predmier
aorit, kabala,
oldal,
roy
vyhynut
ko ovník
naparoval
metla
na vymeta-nie
pece
ostrovid
je, po
nemecky
26. kolo, dňa 19. 6. 2011 o 17:00 hod.
Iľanovo – Hybe
Hubová – L. Revúce
Gálovany – Komjatná
Part. Lupča – Bobrovec
meno
Caponeho
hrôza
staro- eské
zámeno
pre
aténsky
futbalov klub
Slovensk
telegraf
2
onakvo (nár.)
strana, po
ma .
Antonov (skr.)
cudzie mu .
meno
tamten
zbavil ostr ch
hrán (stroj.)
neochotne
mykací stroj
Slovensk
telegraf
balkán.
objemová
miera
Ak nemá ítanie vplyv na (tajni ka)
napínav
krvák
obidva
osobné
zámeno
tátne lesy
krvn obraz
zv
ples
en
d
pero na
ozdobné
písmo
tón
obloha, po
angl.
ukazov.
zámeno
21. kolo, dňa 12. 06. 2011 o 17:00 hod.
Dovalovo – Jakubovany
Ploštín – L. Trnovec
Prosiek – L. Ondrašová
Vavrišovo – Uhorská Ves
Veterná Poruba – Pavčina Lehota
Kráľova Lehota – L. Ondrej
22. kolo, dňa 19. 06. 2011 o 17:00 hod.
Jakubovany – Kráľova Lehota
L. Ondrej – Veterná Poruba
Pavčina Lehota – Vavrišovo
Uhorská Ves – Prosiek
L. Ondrašová – Ploštín
L. Trnovec – Dovalovo
Ragnarok
online
ly iarske
vetrovky
druh idovskej
mystiky
4
pologranitizovaná
hornina
5
Zlatica
(z ma .)
ve k kus
(náre .)
rusk ve tok
vylu o- vacia
spojka
predlo ka
zvolanie
voly
na
trma-vrma
mier ,
po esky
po et ro-kov
ivota
Slov.nár.
divadlo
Dietlova
sestri ka
en.meno
(27.5.)
postupné
dospievanie
osoby
existuj
Eastern Time
1
meno Jiráska
20. kolo, dňa 05.06.2011 o 17:00 hod.
Jakubovany – L. Ondrej
Pavčina Lehota – Kráľova
Lehota 4. 6. o 17.00
Uhorská Ves – Veterná Poruba
L. Ondrašová – Vavrišovo
L. Trnovec – Prosiek
Dovalovo – Ploštín 4. 6. o 17.00
osobné
zámeno
svoj, po
nemecky
pajác
Slovensk
telegraf
18. kolo, dňa 19.06.2011 o 17:00 hod.
L. Osada – Valaská Dubová
Lúčky – Stankovany
Ivachnová – Ľubochňa
Hrboltová – Kalameny
Gôtovany – L. Vlachy
prikr vka
mohame dánsky boh
chemická
zna ka telúru
17. kolo, dňa 12.06.2011 o 17:00 hod.
L. Vlachy – L. Osada
Kalameny – Gôtovany
Ľubochňa – Hrboltová
Stankovany – Ivachnová
Val. Dubová – Lúčky
velikán
turecké
oslovenie
pána
Nemka
búval
bahnia- kovit
vták
L. Osada odohrá domáce zápasy
na ihrisku v L. Revúcach
L. Osada – Lúčky
Ivachnová – Valaská Dubová
Hrboltová – Stankovany
Gôtovany – Ľubochňa
L. Vlachy – Kalameny
obec
v regióne
Turiec
usporadúvala
zbav prachu
3.A trieda
16. kolo, dňa 05.06.2011 o 17:00 hod.
3. B trieda
2. trieda:
25. kolo – Ne 12. 6. 2011 o 17:00
LM Palúdzka – Dražkovce
Černová – Ludrová
Vrútky – Likavka So 11. 6.
T. Štiavnička – Tvrdošín
Trstená – T. Kľačany
O. Podzámok – M. Čepčín
O. Veselé – Klin
ŠK Aqua Turčianske Teplice
sa odhlásil zo súťaže
lie ivá bylina Rhode Island
26. kolo, dňa 19. 6. 2011 o 17:00 hod.
Svätý Kríž – L. Sliače
Švošov – Lisková
Demänová – L. Teplá
Bešeňová – Jamník
L. Ján – Biely Potok
Pribylina – Beňadiková
Smrečany Žiar – Kvačany
5. liga, skupina „B“
30. kolo – St 1. 6. 2011 o 17:00
MFK B. Bystrica – Kremnička
Bánová – Kalinovo
V. Krtíš – Z. Poruba
Krásno – Námestovo
L. Štiavnica – MFK N. Baňa
Čadca – Turany
Tisovec – L. Lúčka
K. N. Mesto – Fiľakovo
3
25. kolo, dňa 12. 6. 2011 o 17:00 hod
Kvačany – Svätý Kríž
Beňadiková – SmrečanyŽiar
Biely Potok – Pribylina
Jamník – L. Ján
L. Teplá – Bešeňová
Lisková – Demänová
L. Sliače - Švošov
24. kolo – Ne 5. 6. 2011 o 17:00
Dražkovce – Klin
M. Čepčín – O. Veselé So 4. 6.
T. Kľačany – O. Podzámok So 4. 6.
Tvrdošín – Trstená
Likavka – T. Štiavnička
Ludrová – Vrútky
LM Palúdzka – Černová
29. kolo: predohrali 4. 5. 2011
samopal
1. trieda
26. kolo – Ne 19. 6. 2011 o 17:00
K. Lieskovec – Fomat Martin
Skalité – Družstevník Belá
O. Jasenica – Predmier
Bytčica – L. Hrádok
Sučany voľno
Dúbrava – Kotrč. Lúčka
Ďanová – Stráňavy
28. kolo – Ne 19. 6. 2011 o 17:00
MFK B. Bystrica – Bánová
V. Krtíš – Kremnička
Krásno – Kalinovo
L. Štiavnica – Z. Poruba
Čadca – Námestovo
Tisovec – MFK N. Baňa
K. N. Mesto – Turany So 18. 6.
Fiľakovo – L. Lúčka
L. Štiavnička – Podtureň
Východná – L. Lúžna
L. Kokava – Ľubeľa
24. kolo, dňa 05. 6. 2011 o 17:00 hod.
Svätý Kríž – Švošov o 10.30
Demänová – L. Sliače
Bešeňová – Lisková
L. Ján – L. Teplá
Pribylina – Jamník
SmrečenyŽiar – Biely Potok
Kvačany - Beňadiková
25. kolo – Ne 12. 6. 2011 o 17:00
Stráňavy – K. Lieskovec
Kotrč. Lúčka – Ďanová
Dúbrava voľno
L. Hrádok – Sučany
Predmier – Bytčica
Družstevník Belá – O. Jasenica
Fomat Martin – Skalité So 11. 6.
27. kolo – Ne 12. 6. 2011 o 17:00
L. Lúčka – MFK B. Bystrica
Turany – Fiľakovo
MFK N. Baňa – K. N. Mesto
Námestovo – Tisovec
Z. Poruba – Čadca
Kalinovo – L. Štiavnica
Kremnička – Krásno
Bánová – V. Krtíš
Autor: Synor
OBFZ L. Mikuláš
Dúbrava – L. Hrádok
Ďanová voľno
Stráňavy – Kotrč. Lúčka
26. kolo – Ne 5. 6. 2011 o 17:00
MFK B. Bystrica – V. Krtíš
Krásno – Bánová
L. Štiavnica – Kremnička
Čadca – Kalinovo
Tisovec – Z. Poruba
K. N. Mesto – Námestovo So 4. 6.
Fiľakovo – MFK N. Baňa
L. Lúčka – Turany
zna ka ly í
po
krá ,
fran - cúzsky
jednotka
dedi nosti (aj
id )
domácke
meno
Kataríny
Správne vylúštenie krížovky doneste osobne (do 15. 6. 2011), alebo zašlite poštou na uvedenú adresu redakcie Liptovský TELEGRAF, Garbiarska 905, 031 01 Liptovský Mikuláš, alebo e-mailom na adresu:
[email protected] Jedného vyžrebovaného lúštiteľa odmeníme. Vyžrebovanie úspešných lúštiteľov je zverejnené vždy v nasledujúcom čísle Liptovského Telegrafu.
..... 15
Šport .....
ZACHRÁNENÁ SEZÓNA
Po vlaňajšom neúspechu, kedy ružomberské basketbalistky obsadili v Slovenskej
ženskej extralige historicky najhoršiu „iba bronzovú“ pozíciu, sa tím z Dolného Liptova v tejto sezóne opäť vrátil tam, kde výkonnostne patrí – do finálových bojov.
Zlý štart
Ružomberská finálová cesta však bola sprevádzaná veľkými problémami v prvej polovici sezóny. Tím okolo trénera Ivan Kurillu sa
na konci decembra „motal“ na piatej priečke tabuľky a zdalo, že príliš ťažkou úlohou
bude preň i postup do semifinále. Našťastie
vedenie klubu zareagovalo v správnej chvíli
a už začiatkom januára zohnalo cenné posily: Američanky Jennu Smithovú a Jessicu
Dicksonovú. Podľa generálneho manažéra
MBK Ružomberok Stanislava Onušku išlo
o vopred stanovenú predsezónnu taktiku boja. „Prvú časť sezóny sme chceli
odohrať iba so slovenskými hráčkami
a Bieloruskou Tarasovovou. Čo je zvlášť
cenné, s týmto kádrom sme účinkovali
aj v Európskom pohári. Teda skúsenosti,
ktoré sa v ňom dajú získať, zbierali Slovenky a nie americké legionárky.“ Treba
dodať, že mladé ružomberské dievčatá
sa medzinárodnej konfrontácie nezľakli a s prehľadom postúpili zo základnej
skupiny. Zo slovenských hráčok Stanislav
Onuška vyzdvihol najmä spoľahlivé výkony
skúsenej rozohrávačky Slávky Bučákovej
a v Európskom pohári aj Simony Podešvovej, ktorá však aj pre študijné povinnosti išla
v druhej polovici sezóny s formou dole.
Veľký obrat
Nadstavbová časť priniesla ružomberské
výsledkové i herné vzkriesenie. Liptáčky
sa vďaka ôsmim víťazstvám z desiatich
zápasov prebojovali do play-off napokon
z výbornej druhej priečky. Veľkú zásluhu
na tom majú spomenuté Američanky i Britka Chantalle Handyová. Podľa Stanislava
Onušku pri výbere zahraničných posíl mali
tento rok šťastnú ruku. „Určite budeme
zvažovať, pravdaže podľa našich ekonomických možností, aby sme ich v budúcej sezóne stiahli späť na Liptov“.
V play-off išlo všetko ľahšie, ako sa čakalo. „Ruža“ vo štvrťfinále vyradila Šamorín
2:0 na zápasy a v semifinále veľkého rivala ŽBK Poprad 3:1 na zápasy. V súbojoch
s Podtatrankami rozhodovali koncovky,
v ktorých až na úvodné zaváhanie kraľovalo družstvo spod Čebraťa.
veň však priznáva, že hlavné slovo budú
mať (ako vždy) financie. S nimi je to ťažké
v takmer každom slovenskom športovom
klube. V MBK však veria, že si udržia podporu mesta i hlavných sponzorov, vrátane
mecenáša Milana Fiľa, ktorý klubu v ťažkej situácii zatiaľ vždy pomohol. „V minulom roku, keď sme pre zlú finančnú situáciu avizovali, že neprihlásime klub do
Európskeho pohára, už o niekoľko dní
nám prišli od pána Fiľa peniaze vyslovene na Európsky pohár.“ Kým nebudú
vyriešené financie, je predčasné hovoriť
aj o zložení kádra, či o zotrvaní úspešného
trénera Ivana Kurillu, ktorý má aj niekoľko
ponúk z ďalších klubov.
Príjemné prekvapenie - diváci
Američanka Jenna Smithová (s loptou)
patrila v uplynulej sezóne medzi opory MBK
Ružomberok. Foto: ŽBK Poprad
Vzdialený titul
Vo finále sa Ružomberčanky kajali, že favorizovaným hráčkam Dobrých Anjelov
Košice sa pokúsia čo najviac predĺžiť sezónu. Realita však ukázala, že Euroligou
obrúsené východniarky majú stále výkonnostne navrch. Sériu vyhrali jednoznačne
3:0 na zápasy. Hoci dva z troch duelov boli
výsledkovo vyrovnané, titul bol pre „Ružu“
priďaleko.. Tak to chápal aj tréner MBK Ivan
Kurilla. „Pre nás to bola veľmi ťažká sezóna, ale úspešná. Ukázalo sa, že v našej
lige je čoraz väčšia konkurencia. Vo finálovej sérii dokázali Košičanky preniesť
skúsenosti z Euroligy aj do našej extraligovej súťaže.“
Otázniky a optimizmus
Generálny manažér MBK Ružomberok Stanislav Onuška sa netají tým, že v budúcej
sezóne by chceli ohroziť dominantné postavenie Košíc a vrátiť do centra Dolného
Liptova stratený majstrovský lesk. Záro-
Sponzorov i ružomberskú radnicu by mohol pri ich rozhodovaní „zlomiť “ fanúšikovský element. V slávnych časoch predchodcu MBK, takmer neporaziteľného tímu
SCP Ružomberok, si diváci v hale Koniareň
zvykli na neustále víťazstvá a trofeje už
brali pomaly ako samozrejmosť. Aj preto
sa potom, ako prišlo nútené zmenšenie
ambícií, mnohí z nich od klubu odvrátili.
Záver tejto sezóny však priniesol aj z pohľadu Stanislava Onušku pozitívny obrat.
„V semifinále a vo finále bol v Ružomberku
taký malý basketbalový boom. Do Popradu s nami vycestovalo vyše 200 fanúšikov
a vo finále proti Košiciam sme dokonca po
dlhých rokoch museli vyťahovať štvrtú, pomocnú tribúnu.“
Bilancia Ružomberských basketbalistiek v Československej a v Slovenskej
lige:
1. liga Československo:
1989/90: 3. miesto 1990/91: 1. miesto
1991/92: 1. miesto 1992/93: 1. miesto
1. liga Slovensko:
1993 – 2003: vždy 1. miesto (11 titulov)
2004 – 2009: vždy 2. miesto (6 krát vicemajster)
2009/10: 3. miesto
2010/11: 2. miesto
Výsledky MBK Ružomberok v play-off
2011:
Štvrťfinále: ŠBK Šamorín 92:62 doma (d)
a 98:48 vonku (v)
Semifinále: ŽBK Whirlpool Poprad 60:63
(d), 61:59 (v), 70:61 (d), 62:58 (v)
Finále: Dobrí Anjeli Košice 54:78 (v),
61:70 (d), 63:78 (v)
KVALIFIKAČNÉ PREKVAPENIA
63. ročník Medzinárodného Tatranského slalomu (MTS) v Liptovskom
Mikuláši (12. – 15. 5. 2011) bol zároveň
aj druhou časťou kvalifikácie do reprezentačných tímov vodných slalomárov
v sezóne 2011. Dostať sa do „nároďáku“ nebolo jednoduché.
KANOE PODĽA
PREDPOKLADOV
V našej parádnej disciplíne, mužskom kanoe boli v hre dve reprezentačné miestenky (Michal Martikán má účasť istú). Prvú
z nich si s prehľadom ustrážil Alexander
Slafkovský (KTK Dukla L: Mikuláš). Druhá
napokon patrila Matejovi Beňušovi (ŠKP
Bratislava), ktorý si ju definitívne vybojoval víťazstvom v záverečných nominačných pretekoch. Aj v mužskom deblkanoe
sa presadili favoriti (trojnásobní olympijskí
víťazi bratia Hochschornerovci mali nomináciu istú). Kvalifikáciu suverénne vyhrali
bratanci Ladislav a Peter Škantárovci (ŠKP
Bratislava) a doma v Liptovskom Mikuláši
si druhú miestenku pre seba zachránili Tomáš Kučera s Jánom Bátikom.
KAJAKÁRSKE DRÁMY
Iba o jedno voľné miesto (nominačnú istotu mali Elena Kaliská s Janou Dukátovou)
bojovali kajakárky. Gabriela Stacherová
s Danou Mann-Beňušovou to napokon
dotiahli až do nedeľňajšieho kvalifikačného rozstrelu, pred ktorým si Gabriela
Stacherová povzdychla. „Už tretí rok po
sebe to končí tou poslednou rozstrelovou
jazdou. Tak čo už, dva týždne sa človek
nevyspí a je po kvalifikácii.“ Možno to bol
práve nedostatok spánku, ktorý zariadil
Gabikinu prehru. Rozhodujúce dve jazdy
totiž podstatne lepšie zvládla jej kolegyňa
z ŠKP Bratislava.
Nudné to nebolo ani v mužskom kajaku.
Veď do reprezentačného tímu sa nevopchali opory Tomáš Mráz (4. miesto na ME
2010), Ján Šajbidor (1. miesto na ME 2007)
a ani prvý slovenský medailista z MS Peter Cibák (všetci KTK Dukla LM). „Som
sklamaný, pretože som chcel štartovať na
Majstrovstvách sveta v Čunove. Žiaľ pravidlá sú dané, nevyšlo to, treba sa sústrediť
na budúcoročnú olympijskú kvalifikáciu,“
staval sa k veci realisticky Ján Šajbidor. Tri
miestenky si tak rozdelila „nová krv,“ Martin Halčin (KTK Dukla LM), Marcel Potočný
(ŠKP Bratislava) a Ľubomír Janček z ŠKP
Dolný Kubín.
FINÁLE 63. ROČNÍKA MTS
V tieni kvalifikácie boli upršané finálové boje Medzinárodného tatranského
slalomu. Slovenskí vodáci vo výbornej
medzinárodnej konkurencii potvrdili, že
sú svetovou elitou a vybojovali si sedem
medailových umiestnení (3-2-2). V ženskej K1-ke zvíťazila Jana Dukátová tesne
pred Danou Mann-Beňušovou. V deblovkách vyhrali famózni bratanci Škantárovci,
v mužskom kajaku dostal cenu útechy Ján
Šajbidor a senzáciou dňa bol triumf Japonca Takuja Hanedu v C1-ke, ktorý zdolal kompletnú slovenskú špičku na čele
s Michalom Martikánom.
Osobnosti športu
Dr. Jozef Vengloš
18. február 1936 Ružomberok
V slovenskom futbale nie je taká osobnosť,
ktorá by bola vo svete viac uznávaná ako
Jozef Vengloš. Vo svojej dobe známy hráč
(so Slovanom Bratislava získal v roku 1955
majstrovský titul) vyrastal v ružomberskej
futbalovej liahni a po vzore svojho rodáka Viktora Tegelhoffofa zakotvil v 18-tich
rokoch v bratislavskom Slovane. Ten vtedy
trénoval známy a nekonvenčný odborník
Leopold Jim Šťastný, ktorý mladého Vengloša výrazne ovplyvnil na jeho ďalšej profesionálnej ceste.
Jozef Vengloš sa začal trénerským koníčkom živiť v ďalekej Austrálii, kde s FC
Sydney Prague získal ligový titul i pohár,
pričom sa stal oficiálne prvým trénerom
Austrálskeho národného tímu.
V roku 1970 sa vracia domov a trénerské úspechy sú na ňom „nalepené“ aj tu.
V „provinčnom“ VSS Košice je dvakrát
blízko k ligovému prvenstvu (2. a 3. miesto). S reprezentáciou do 23 rokov vyhráva
Európsky šampionát (1972). Ako hlavný
tréner Slovana Bratislava získava dva tituly
majstra ČSSR, jedno víťazstvo v Československom pohári a s klubom sa lúči v roku
1976 vicemajstrovskou pozíciou.
Nezabudnuteľné sú jeho úspechy pri A-mužstve ČSSR. Ako asistent Václava Ježka
sa podieľa na titule Majstra Európy v roku
1976. O štyri roky, už ako hlavný tréner, získava na ME v Taliansku bronz a v roku 1982
priviedol Československo opäť na scénu
Majstrovstiev sveta do Španielska. To isté
sa mu podarilo už s výberom ČSFR v roku
1990 a bolo z toho výborné šieste miesto.
V pozícii reprezentačného kormidelníka
pôsobil ešte aj v samostatnom Slovensku
(1993 – 1995) v Malajzii a v Ománe.
Osobitnou kapitolou je jeho trénerský
rukopis v špičkových európskych kluboch.
Sporting Lisabon (1983 – 84, 3. miesto
v lige a víťazstvo v pohári), Aston Villa
Birmingham (1990 – 91, ako prvý cudzinec na lavičke anglického klubu v Premiership!!!), Fenerbatche Istanbul (1991 – 92,
2. iesto v lige), Celtic Glasgow (1998 – 99,
2. miesto v lige). S trénerskou kariérou sa
lúči v roku 2002 v japonskej Ičihare, futbalu
však zostáva verný naďalej. Úzko spolupracuje s FIFA i s UEFA a aj v súčasnosti je prezidentom Únie európskych futbalových
trénerov. Ako sám tvrdí, futbalu obetoval
naozaj všetko.
Jerguš Bača
4. január 1965 Liptovský Mikuláš
Jeden z najkvalitnejších produktov mikulášskej hokejovej školy. Jeho prvým „veľkým
klubom“ bol VSŽ Košice. Na začiatku 90-tych
rokov 20. storočia skúsil šťastie v zámorí.
Draftoval ho Hartford Whalers, v ktorého
drese odohral v slávnej NHL 10 zápasov.
V roku 1994 ho boj na úzkych klziskách nižších zámorských súťaží omrzel a vracia sa do
Európy. Úspešne pôsobí vo Švédsku, Česku
a najmä v Nemecku, kde odohral dobré sezóny v DEL za Revier Lions.
V roku 2002 dosiahne svoj kariérny
vrchol. Je členom nášho zlatého reprezentačného tímu z MS vo Švédsku. V drese s dvojkrížom sa celkovo predstavil v 75.
zápasoch. Netreba však zabudnúť ani na
jeho dva „bronzové šampionáty“ v rokoch
1989 a 1990, na ktorých reprezentoval bývalé Československo.
Maličkosťou nie sú ani Bačove olympijské aktivity. V roku 2003 ho zvolili do komisie športovcov Európskych olympijských
národov a myšlienky olympizmu usilovne
šíri aj v súčasnosti.
..... 16
Aforizmy .....
Miroslava
Kapustu
• Viete že...
Hlúposť je iba
- matkou múdrosti
osprostený otec?
• Perspektíva
Ak sa dvaja pozerajú do toho
istého slnka,
aj ich tiene sú spoločné.
• Večná siesta
Keby nebolo tieňa,
za niektorými ľuďmi by nebolo
vôbec nič!
• Fetiš
Upokojujem sa pohľadom do
manželkinej kabelky.
Je tam ešte väčší bordel ako na Slovensku!
• Primerane, podľa chuti
Vážiť si život, neznamená
denne ho brať na kilá,
ale ani vyberať si iba diétne
kúsky.
Fotosúťaž .....
Vážení čitatelia. Aj v júnovom čísle Liptovského Telegrafu sme pre vás pripravili fotosúťaž.
Tentokrát od vás nechceme, aby ste fotili, ale tak trochu vás prinútime trénovať si postreh
a znalosti regiónu, v ktorom žijete. Na obrázku je letecký pohľad na časť istej liptovskej
obce. Uhádnete, ktorá to je?
Svoje odpovede zasielajte na e-mailovú adresu: [email protected]
Jedného čitateľa, ktorý nám pošle správnu odpoveď, odmeníme pekným darčekom.
• Povedali naše deti
(z Rodinného OBčasníka Jany
Lilgovej)
• Mamka, ja sa nemám čoho
držať, tak sa vypínača držím.
• Ja som sa dobre najedol
a musím ísť niekde, aby ma
nevideli takého tučného.
• V škôlke varia trošku lepšie
halušky ako ty, lebo tie mi
trošku chutia a tvoje mi
trošku nechutia.
Vylosovanie výhercov .....
Milí naši čitatelia a naši noví priaznivci,
veľmi pekne Vám ďakujeme za slová uvítania a podpory,
ktorých sa našej redakcii Liptovského Telegrafu od Vás dostalo, či už v písomnej alebo ústnej podobe. Takisto ďakujeme všetkým, ktorí sa zapojili do riešenia súťaží a krížoviek.
Cítime sa voči Vám zaviazaní. Preto aj tento mesiac sme
s nadšením pripravovali júnové číslo našich novín. Dúfame, že vás Telegraf osloví, dobre si pri ňom oddýchnete
a zabavíte sa.
Tajnička zo str. 5: Jarné prezutie palíc.
Výherca: Marta Gešková, Kollárova 1928/6, Liptovský Mikuláš
Tajnička zo str. 7: Prvý let človeka do kozmu. Berlínsky
múr.
Výherca: Martina Sihotská, Nábr. 4. apríla 1860/11, Liptovský Mikuláš
Tajnička zo str. 10: Tuční ľudia kratšie žijú, ale dlhšie
jedia.
Výherca: Richard Kunec, Belanská štvrť 574/14, Liptovský
Hrádok
Tajnička zo str. 12: Martin Benka, Jozef Cíger Hronský,
Andrej Kmeť.
Výherca: Mária Chudobová, Nábrežie 1747/28, Lipt. Mikuláš
Výherca fotosúťaže:
Vaša redakcia Liptovského Telegrafu.
Víťaznú fotografiu Ulice 1. mája v Liptovskom Mikuláši
nám poslal pán Bernard Galica. Vavríny nezožala kvalitou,
ale svojou osobitosťou a výborným vystihnutím atmosféry
podvečerného mestského „vákua“. Pán Galica k nej pridal
aj svoj popisok: „Na mesto sadá súmrak, šerí sa.. Ľudia sa
utiahli do svojich domov a inak rušná ulica zmĺkla, čerpajúc sily do ďalšieho búrlivého dňa.“
VYLOSOVANIE VÝHERCOV Z MÁJOVÉHO
VYDANIA
Tajnička zo str. 3: Slovenský Telegraf, váš každodenný
spoločník.
Výherca: Karol Šipoš, Žilinská cesta 14, Ružomberok
Tajnička zo str. 4: Svet je jedna nádherná kniha, ale
nemá význam pre toho, kto nevie čítať.
Výherca: Božena Kmeťová, Bobrovček 4, 032 21 Bobrovec
Foto: Rastislav Teplánský
Výherná fotografia B. Galicu
Výhercov súťaží a vylúštených krížoviek prosíme aby si
svoje ceny vyžiadali na tel.: čísle 0948 411 242.
Liptovský TELEGRAF - vydáva Slovenský Telegraf, s. r. o., Hurbanovo nám. 1, 811 06 Bratislava * Adresa redakcie: Garbiarska 905, 031 01 Liptovský Mikuláš * Vychádza ako mesačník v náklade 50 000 kusov.
Šéfredaktor: Mgr. Ján Filip, [email protected], tel.: 0948 786 010, Zástupca šéfredaktora: Bc. Rastislav Teplánský, [email protected], tel.: 0948 411 242. Redakcia: Bc. Rastislav Teplánský,
[email protected], tel.: 0948 41 12 42. Kancelária: Martin Jezný, [email protected], tel.: 0948 083 830, Grafik: Ľubomír Palovčík, [email protected], tel.: 0948 40 49 10.
Obchodná riaditeľka: Ing. Denisa Špacírová, [email protected], tel.: 0917 128 342, Manažér inzercie: Peter Mesároš, [email protected], tel.: 0948 303 506. Manažér distribúcie: Vladimír Repiščák, distribucia@
telegraf.sk, tel.: 0917 198 718. Tlač: VERSUS a. s., Bratislava. Občianska inzercia: E-mail: [email protected], tel. SMS: 0948 09 00 14. Web: www.slovenskytelegraf.sk. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva
ich vydavateľ. Akékoľvek použitie časti alebo celku, najmä rozmnožovanie a šírenie textov a fotografií akýmkoľvek mechanickým alebo elektronickým spôsobom aj v inom než slovenskom jazyku bez
písomného povolenia vydavateľa je zakázané.* Redakcia nezodpovedá za právnu stránku a obsah inzerátov a príspevky od externých prispievateľov. EV 4254/11
Download

jún 2011 - Rádio Rebeca