..... 1
založené roku 2011 náklad 46 000 ks
Kalendár .....
1
... St ...
číslo 2
Editorial .....
Jún
Žaneta
Medzinárodný deň
detí
2
... Št ...
Xénia, Oxana
3
... Pi ...
Karolína
4
... So ...
Lenka
5
... Ne ...
Laura
6
... Po ...
Norbert
7
... Ut ...
Róbert
8
... St ...
Medard
9
... Št ...
Stanislava
10
... Pi ...
Margaréta
11
... So ...
Dobroslava
12
... Ne ...
Zlatko
Juraj Kuniak v Kordíkoch. Foto: Katka Perichtová
Na káve .....
13
... Po ...
Anton
14
... Ut ...
Vasil
15
... St ...
Vít
16
... Št ...
Blanka, Bianka
17
... Pi ...
Adolf
18
... So ...
Vratislav
19
... Ne ...
Alfréd
20
... Po ...
Valéria
21
... Ut ...
Alojz
22
... St ...
Paulína
23
... Št ...
Sidónia
24
... Pi ...
Ján
25
... So...
Olívia, Tadeáš
26
... Ne ...
Adriána
27
... Po ...
Ladislav, Ladislava
28
... Ut ...
Beáta
29
... St ...
Peter, Pavol, Petra
30
... Št ...
Melánia
ročník I. jún 2011
TRAFIŤ DOBRE
„Česi majú šikovné ruky a rafinovanosť,... Fíni rýchle „nože“ a vtip. Čo majú
Slováci?“: tak znie básnická otázka Juraja Kuniaka nielen na margo hokeja.
Podnikatelia v oblasti telekomunikácií poznajú Juraja Kuniaka ako solídneho
partnera a konkurenta, niekdajší vývojári
ako vynikajúceho konštruktéra, absolvoval
cestu okolo sveta, zúčastnil sa vysokohorskej expedície na Pamír a na svojej kordíckej samote neďaleko Banskej Bystrice píše
básne a prózy, ktoré sú oslavou sedliackeho rozumu, viery, tretieho rozmeru, skalnej
ruže, horizontu, otcovej kosy, minulosti,
ktorá má budúcnosť... Čoho ešte...
Pijete kávu?
Dve denne. V týždni vo firme ráno espresso, popoludni cappuccino. Cez víkend
doma s manželkou po raňajkách a po
prechádzke so psom espresso a po obede
klasickú zalievanú tureckú kávu. Niekedy,
keď je pekný deň a raňajkujeme na terase,
manželka ma vie prekvapiť chorvátskym
štýlom – jemnou arabskou kávou, uvarenou v medenej džezve.
Ako sa to robí?
Nezalieva sa horúcou, ale studenou vodou, a potom sa varí až do bodu zovretia.
Prekrásne vonia a chutí ako atmosféra na
ostrove Hvar. Tú mám najradšej. S cukrom
a mliekom. Manželka nesladí, kvapku mlieka znesie.
Necítite to ako slabosť?
Necítim sa byť vysloveným kávičkárom.
Keď som smädný, uprednostním pivo alebo pramenistú kordícku vodu. V spoločnosti pohár vína, koňaku či whisky. V každom prípade mám rád, čo je dobré a viem
vychutnať chvíľu, ktorá k tomu patrí. V skutočnosti je to vlastne naopak. Hlavná je atmosféra chvíle. Nápoj, či už studený alebo
teplý, k nej patrí len ako sprievodný znak.
Pokračovanie na 2. strane
Pri písaní ďalšieho čísla Telegrafu mi vyvstala jedna
veľmi „nepríjemná“ povinnosť: musel som sa celé
jedno dopoludnie tárať lesom a fotiť. Také povinnosti
si človek neodkladá na zajtra. Avšak za všetko príjemné sa platí: okrem toho, že som v neznámych horách
podľahol sirénam fotografov, po hodine hľadania
cesty späť som zistil, že mi chýba mobil. Chcel som sa
prezvoniť, ale čím? Taký mobil, ktorý by sa prezvonil
sám ešte nevymysleli.
Spoza novín vidím, že sa usmievate a tak budem
pokračovať, ale trochu vo vážnejšom tóne. Problém
nie je v aparáte. Veď dnes už prídete ku chlieviku
a miesto oplieskaného alebo strateného vám na počkanie dajú úpne nový. Problém je, že v tom novom
chýba starý hardware, kde ste mali všetko uložené:
kontakty, hudbu, fotografie detí, krátke videá... Je
to pár čipíkov, drôtikov, nejaká plôška, ktorá ale pre
nášho tamagočiho znamená asi toľko ako srdce pre
človeka. Takže aparát som si vzorne vymenil, dokonca
mi dali aj to isté číslo. Je krásny, dlho vydrží, má nové
funkcie. Má však jednu podstatnú chybu: nemám
komu zavolať (samozrejme, okrem ženy, ktorej číslo
viem naspamäť, ale načo by som jej volal z obývačky
do kuchyne).
Z toho mi plynie hneď niekoľko ponaučení, a keďže sa ešte stále usmievate, a poniektorí aj cez slzy,
budem pokračovať, tentokrát v hororovejšom tóne.
Najhoršie na tom nie je to, že som stratil kontakty,
ale to, ako sa k nim teraz dostanem. Vlastne som odkázaný na milosť a nemilosť ľudí, ktorých tam mám.
Priateľov, dlžníkov i čakateľov. Mali by ste vedieť, aké
dlhé je to čakanie. Keby sa ozvali aspoň moji veritelia!
A teraz tie ponaučenia. Vlastne žiadne nie sú, všetko
už bolo povedané. Alebo ak si to chcete napísať ako
motto, tak nech sa páči: Žiadny priateľ nie je natoľko
dobrý, aby sme ho nemohli stratiť, žiadny dlžník nie je
natoľko dlžný, aby sme nemohli na neho ešte nejaký
čas počkať, žiadny veriteľ nie je natoľko nepríjemný,
aby nás jeho telefonát nemohol potešiť.
Vždy sa desím predstavy, a je to asi moja najčastejšia mora, že nejakým spôsobom som mimo
reality, nechápem beh vecí, že sem vlastne ani nepatrím a jedného dňa zostanem úplne sám. Príbeh
s mobilom je len úsmevným dokreslením tohto
„horror metaphysicus“. Začal som napríklad písať
editoriál a končím tu v nejakom zvláštnom splíne. Ale
čo je v dnešnom behu vecí vlastne k veci? Utekať spolu
s nimi, alebo nad nimi chvíľu postáť a porozmýšľať?
Tým by som to ukončil a poprosil všetkých, ktorí majú
v mobile moje pominuteľné meno, nech ma akýmkoľvek spôsobom skúsia vytočiť, budem im za to veľmi
vďačný.
Vladimír Ďurka
..... 2
Na káve .....
Pokračovanie z 1. strany
Aký to má zmysel?
Myslím, že je dobré, ak si ešte dokážeme
určité chvíle vážiť. Nemyslím si, že je dobré, keď si pomýlime život s pretekárskou
dráhou a naháňame sa až do straty dychu.
Glenovi Hanlonovi, trénerovi slovenskej
hokejovej reprezentácie, sa na Slovákoch
páči, že si vedia nájsť čas na posedenie pri
káve so svojimi priateľmi. Američan podľa
jeho vyjadrenia si kúpi kávu a vypije ju počas rýchlej chôdze na ulici.
Glen Hanlon by do tej našej kávy teraz
prilial asi trocha Red Bullu, nemyslíte?
Možno áno, reklamný slogan tvrdí, že Red
Bull dáva krídla, ale bohužiaľ, nám to už
nepomôže.
Jevgenij Jevtušenko svojím prednesom
dokáže roztlieskať Lužniky. Pravda, to hovorím len v záujme obecnosti. Takéto kultúrne špecifiká sa nedajú umelo prenášať,
Slovensko sa nedá naočkovať ruskou láskou k poézii, rovnako ako sa nedá naštepiť
kanadským štýlom hokeja.
Aká je slovenská láska k poézii?
Skrytá. Ako všetko slovenské, čo je dobré.
O tom, čo je skryté, sa ťažko hovorí na verejnosti.
Tak to skúste porovnať k tej ruskej.
Ruská láska k poézii má oporu v tradične
hlboko zakorenenom vzťahu ruského
človeka k básnikom. Básnik bol vnímaný
né chodníčky som zvyknutý. Dokonca ich
mám rád. V mladosti som bol horolezcom.
Básnik a horolezec, to je skoro vyhynutý druh, v tom mi trocha pripomínate
Antona Marca. Ako výšky ovplyvňujú
písanie?
Spisovateľ Anton Marec čerpá svoje námety z prostredia Vysokých Tatier, kde žije,
a nepochybujem o tom, že výška v jeho
prípade ovplyvňuje i písanie, povedzme vo
výbere hrdinov, ktorí sú úzko spojení s prírodou, majú svojskú filozofiu života a bránia sa konzumnej spoločnosti. Často sú to
priamo horolezci. Ja žijem nižšie, v nadmorskej výške „len“ 820 m nad morom a píšem prevažne básne. Tiež inklinujem k prí-
nehovorili o podnikaní a cestovaní. Darí
sa vám udržiavať tieto protiklady v harmónii?
Tajuplným slovíčkom kalokagathia ste pripomenuli starý pojem, v ktorom sa snúbi
krása a dobro. Vyjadruje antické presvedčenie, že krásne a dobré, krása a mravnosť
patria k sebe a majú veľa spoločného. Čo
nie je dobré, nemôže byť zároveň krásne
a naopak. Vyjadruje ideál harmonického
súladu telesnej a duševnej krásy na jednej
strane a dobroty, mravnosti a statočnosti
na druhej strane. Tento ideál bol napríklad pri počiatkoch olympijského alebo aj
skautského hnutia. Ja som to ťažké grécke
slovíčko v mladosti vôbec nepoznal, ale
Čo si myslíte o Hanlonovi?
Podľa mňa mal k dispozícii azda to najlepšie, čo na Slovensku máme, no všetci sme
boli svedkami, že koučoval kontroverzne.
Zo zápasu na zápas hľadal optimálne línie,
akoby mu súčinnosť formácií nič nehovorila. V Kanade sa asi na nejaké optimálne
variácie nehrajú, lenže aj kanadský hokej
je iný – tvrdý, dôrazný a v kombináciách
rýchly.
Myslíte si, že nás neodhadol?
Kto chce pôsobiť vo svetovej špičke, musí
priniesť do hry niečo svojské. Tak napríklad je už všeobecne známe, že zámorské
tímy majú sebavedomie a drzosť, Česi
šikovné ruky a rafinovanosť, Rusi techniku a korčuliarske výkony, Švédi pevnosť
a komplexnosť, Fíni rýchle „nože“ a vtip. Čo
majú Slováci? Povedal by som, že súčasná
tvorba hry slovenského ľadového hokeja
má komplikovanú výstavbu deja, ktorému
chýba pointa.
Ale za to hádam nemôže Hanlon?
Myslím, že nie, mne osobne je ten chlapík
celkom sympatický. Väčšiu vinu má ten, kto
ho pozval. Niekto si asi myslel, že ak presadí cudzokrajnú rastlinu do slovenskej pôdy,
prinesie mičurinský zázrak s mimoriadnou
úrodou. Opak je pravda. Rozvíjať slovenskú
hokejovú školu s kanadskými učebnicami
a s povrchnými znalosťami slovenských reálií, to nejde. Myslím, že to platí všeobecne,
nielen v hokeji.
Vidím, že Vás táto téma baví, myslel
som, že citlivá básnická duša od huriavku štadiónov skôr uteká.
Nuž, zábava to nebola. Najviac skľučuje, že
bude ešte horšie, lebo staré páky odchádzajú a vyspelý mladý káder nie je. Básnika
by to mrzieť nemuselo, o hokejových zápasoch sa básne nepíšu, no mne je tejto situácie ľúto. Z celej tej veľkej pred-hokejovej
slovenskej slávy zostane prepadák organizátorov majstrovstiev sveta, zahanbujúce
okradnutie viacerých členov dánskeho
reprezentačného mužstva v izbách hotela
Tatra, nehorázne predražený zimný štadión v Bratislave a vtip za riekou Moravou:
„Z východu prichádza oteplenie.“ „Prečo?“
„Slováci pália hokejky.“ To raní aj básnika.
Ale neodpovedali ste mi na otázku. Pýtal som sa, či básnici skôr nevyhľadávajú pokojnejšie vody.
Básnici až tak štadióny neobchádzajú. Nikdy nezabudnem na dátum 17. júna 1997,
keď sme sa s mojou manželkou na zimnom
štadióne v Banskej Bystrici stretli s kamarátom, básnikom Jožom Urbanom, na koncerte Jethro Tull. Predkapela Dorian Gray
hrala ako Mettalica v bluesovom rozpoložení skladby, ktoré otextoval Jožo. Okrem
toho existujú kultúry, napríklad ruská, kde
sa básne prednášajú na štadiónoch – taký
Básnici na Choči. Zľava Igor Hochel, Rudolf Jurolek a Juraj Kuniak. Foto: Juraj Kuniak
takmer ako národný hrdina, ktorý buď vedel vyjadriť hĺbku ruskej duše ako nikto iný
alebo vedel povedať veľmi trefne to, o čom
všetci mlčali. Preto Rusi milovali básnikov,
ich tvorbu, a tento ich cit bol taký hlboký,
že ani súčasné trhové mechanizmy ho až
tak rýchlo a ľahko nesprznia. Takáto národná vlastnosť sa u nás, ale nielen u nás, aby
sme neboli k sebe krutí, nenosí.
A čo sa nosí na Slovensku?
Na Slovensku je básnik vnímaný ako poľutovaniahodný tvor, vytesnený na okraj spoločnosti, až sa mi žiada použiť prirovnanie
k bezdomovcom. Napriek tomu sme mali
a máme silnú poéziu, kvalitou vyčnievajúcu na svetovú úroveň, iba s tým „maličkým“
kazom, že slovenský jazyk nie je svetový. To
je hlavný dôvod, prečo slovenská poézia
zostáva skrytá v celosvetovom meradle.
Avšak zaostrím na Vašu otázku. Slovenská
láska k poézii žije, ale je odkázaná na tie
najneschodnejšie chodníčky, po ktorých si
báseň nachádza tých svojich. Niekedy sa to
podarí, a vtedy má básnik šťastie. Niekedy
sa také prepojenie nepodarí, vtedy má básnik smolu.
Patríte k básnikom smoliarom alebo
šťastlivcom?
Toto je otázka z kategórie nedovolených.
Niečo ako vysoká hra palicou, za ktorou nasleduje vylúčenie. Moja odpoveď na ňu by
mohla privolať zakliatie. Azda len na okraj
by som poznamenal, že si vážim šťastie
rovnako ako mojich čitateľov. Na neschod-
rode, aj k vysokým horám, ale môj spôsob
prežívania života je iný, moja optika je iná.
tajný kód k jeho obsahu som asi dostal ako
dar od Boha už v reťazci DNA.
Áno, Marec je kritický a smutný, a Vy?
Kritický a smutný bývam aj ja, ale výšky mi
skôr pomáhajú utužovať priateľstvá. V posledných rokoch podnikáme turistické výstupy s mojimi básnickými priateľmi, najmä
s Rudom Jurolekom a Igorom Hochelom,
niekedy sa pridajú aj výtvarníci, maliar Ján
Kudlička a sochár Rasťo Biarinec. Tak sme
už spoločne vystúpili na Choč, Babiu horu
a práve sa chystáme na Kráľovu hoľu. Takéto podujatia „do výšok“ sa s najväčšou
pravdepodobnosťou nejakým spôsobom
premietnu aj do tvorby každého z nás (minimálne vyvetraním hlavy), ale myslím, že
oveľa dôležitejší v našom prípade je zážitok zo spoločného pobudnutia, spoločnej
námahy a spoločnej odmeny za ňu.
Čo to pre Vás znamená?
Láska k športu, horolezectvo, poézia.
Všetko sa to vo vás zbieha ako v starom
gréckom ideále kalokagathie. A to sme
Od malička som podvedome túžil práve po
takom ideáli. Rôznosť záujmov sa potom
javí v inom svetle. Protiklady medzi nimi
sú len zdanlivé, v skutočnosti nejestvujú.
Prečo by rozmanité záujmy mali byť automaticky v protiklade? Povedzme klavírny akord sa skladá z rozličných tónov,
a predsa znie harmonicky. Falošne zaznie
vtedy, ak niektorý kláves trafíte vedľa. Čiže
o to ide: Trafiť dobre, nie vedľa. Poviem to
ešte opačne. Napriek tomu, že žijem mnohorozmerný život, stále existuje obrovské
množstvo oblastí, v ktorých sa nevyznám
a necítim sa v nich doma. Napríklad, keby
som skúsil hrať hokej, tancovať, boxovať
alebo vstúpiť do politiky, určite by som
trafil „vedľa“.
Zhováral sa: Vladimír Ďurka
Juraj Kuniak (2. júl 1955, Košice) je básnik a prozaik. V minulosti pracoval vo vývoji
Závodov výpočtovej techniky, v súčasnosti riadi telekomunikačnú firmu TELCO. Popri
tom je cestovateľom, bývalým horolezcom a slušným interpretom hry na fujare. Za
básnický debut Premietanie na viečka získal Cenu Ivana Kraska. Zbierka básní Kúsok
svetového priestoru, ilustrovaná Martinom Kellenbergerom, získala cenu v čitateľskej
ankete Knižnej revue Kniha roka a bola ocenená ako Najkrajšia kniha Slovenska. Báseň
Čiara horizontu bola preložená do 26 jazykov. Jeho monografia maliara Jána Kudličku
Mystérium krajiny v grafickej úprave Pavla Chomu získala prémiu Literárneho fondu
a ocenenia Najkrajšia kniha Liptova a Najkrajšia kniha Slovenska. Je čestným členom
Slovenského PEN klubu. So svojou manželkou Máriou žije v Kordíkoch pri Banskej Bystrici.
..... 3
Spravodajstvo .....
Obnova medokýšu
čianskeho hradu koncertami jednotlivých
skupín. Na druhý deň účinkujúci vystúpia
v rámci programu Turičného jarmoku
v Slovenskej Ľupči a popoludní si možno
ich defilé vychutnať o 17:00 pred bystrickým Barbakanom. Po tomto ťažiskovom
programe sa festival ukončí spoločným nedeľným vystúpením v rímsko-katolíckom
a evanjelickom kostole v Slovenskej Ľupči.
Plánovacie stretnutie obnovy medokýšu je
za nami. Nadácia EKOPOLIS a mesto Banská Bystrica pozýva všetkých na zapojenie
sa do ďalších krokov obnovy.
Plánovacie stretnutie bolo súčasťou projektu „Bystričania, obnovme si medokýš“,
na ktorý Mesto Banská Bystrica získalo
podporu z programu Nadácie EKOPOLIS,
Pohoda za mestom vo výške 6000 €. Program je založený na princípe, že na rozhodnutiach o tom, ako budú vyzerať rekreačné
zóny v zázemí väčších miest, by mali participovať užívatelia týchto priestorov. Preto
sa v Banskej Bystrici uskutočnilo 12. mája
2011 verejné stretnutie, na ktorom sa ľudia
spoločne dohodli, pre koho bude priestor slúžiť a čo by sa na ňom malo zmeniť.
Stretnutia sa zúčastnilo približne 70 dospelých a detí. Práve najmladší účastníci
stretnutia vytvorili unikátne návrhy toho,
ako si predstavujú okolie medokýšu v budúcnosti. V spoločnej diskusii zasa dospelí
riešili širšie okolie upravovaného pozemku,
identifikovali hlavné skupiny užívateľov celého priestoru a detailne navrhovali úpravu celého priestranstva. Podľa spoločnej
dohody by sa mali v parku objaviť nové
lavičky na posedenie, zeleň vrátane kvetov alebo byliniek, informačné prvky pre
cykloturistov aj peších. Opraviť by sa mal
altánok, pričom otvorenou otázkou zostal
ešte spôsob riešenia lavičiek priamo pri
prameni. Rovnako sa diskutovalo o tom, čo
by malo na tomto priestranstve pritiahnuť
verejnosť – napríklad lanový park, priestor
na hry s lietajúcim tanierom a podobne.
Originálnym nápadom bolo priamo na
priestore pripomenúť blízku cestičku, ktorou sa kedysi viedli odsúdení na popravis-
Na festivale sa predstavia súbory zo Slovenska, Čiech, Bieloruska, Poľska a Španielska. Okrem už spomenutých dominujúcich
gájd na koncertoch zaznejú harfy, bubny,
viola de roda sprevádzajúca Trubadúrske
piesne v okcitánčine. Účasťou a najmä svojim orientálnym tancom obohatí festival
tanečná skupina Rustiqua.
Klaster HOREHRONIE
Tri samosprávne a šesť podnikateľských
subjektov spoločne založili Klaster HOREHRONIE. Týmto spôsobom chcú konkurovať ostatným destináciám na európskej
diaľnici cestovného ruchu.
Detský model medokýšu. Foto: Martina Paulíková
ko. Tieto návrhy spoločne s informáciami
o minulosti miesta, návrhmi detí a výstupmi z diskusie spracuje architekt do formy
návrhu. Ten bude opätovne predstavený
verejnosti a to minimálne zverejnením návrhu a spoločnou diskusiou. V súčasnosti je
stále rozhodnutie o úpravách, ich rozsahu
a najmä obsahu otvorené. Ak má niekto
konkrétne návrhy, na čo by sa nemalo zabudnúť a nebol na plánovacom stretnutí,
je možné kontaktovať priamo Mestský
úrad v Banskej Bystrici, projekt má na starosti Mgr. Ivana Barlíková, 0917 494401,
[email protected]
Martina Paulíková
Mechúrik Košťúrik
- po novom
Nová hra Divadla z Pasáže má byť interaktívna, herci budú zapájať detské publikum
do deja.
Mestské divadlo – divadlo z Pasáže pracujúce s ľuďmi s mentálnym postihnutím
je na divadelnej scéne už 16. sezónu a stojí
pred neľahkou úlohou: predstaviť Mechúrika Košťúrika trochu inak. Známu rozprávku Milana Rúfusa adaptoval a režíruje
Peter Vrťo, absolvent Katedry pre nepočujúcich Janáčkovej akadémie v Brne a riaditeľ divadla Tiché iskry.
Podľa dramaturgičky Divadla z Pasáže
Evy Ogurčákovej má hra Mechúrik Košťúrik
stáť na neľahkej interaktívej spolupráci
hercov Divadla z Pasáže s deťmi materských škôl. Nebude to nová skúsenosť,
nakoľko pre materské škôlky už Divadlo
z Pasáže robilo tvorivé dielne s rozprávkou
Janko Hraško. Tentokrát však herci budú
improvizovať a priamo komunikovať s deťmi, čo podľa Petra Vrťa z každého vystúpenia urobí akoby novú premiéru.
V hlavných úlohách sa nám predstavia Mojmír Podlipný, Ján Kinčeš
a Miriam Kujanová. Premiéra hry
má byť zatiaľ v neupresnenom termíne v júni v banskobystrickom
Diecéznom centre Jána Pavla II.
vd
Horehronie je jeden z najkrajších kútov
Slovenska. Dlho bojoval s rozvojom cestovného ruchu. Individuálny marketing
kvalitných turistických stredísk už nevládal
udržiavať rýchlosť na európskej diaľnici
cestovného ruchu. Ako jediná prirodzená
reakcia na daný stav bolo podľa Ing. Milana
Gemzického založenie Klastra HOREHRONIE, ktorý bude plniť úlohy spoločnej marketingovej centrály pre región Horehronie,
ako aj koordinátora pre rozvoj cestovného
ruchu na regionálnej úrovni.
Klaster HOREHRONIE v súčasnosti prechádza procesom registrácií. V najbližšom
programe bude vyhlásenie verejnej sútaže
na logo a tvorba regionálneho web portálu. Súčasne s týmito aktivitami sa začnú
prípravy marketingových aktivít na zimnú
sezónu 2011/2012. Takisto prebiehajú rokovania s niektorými obcami, avšak výsledky ešte nie sú známe. Cieľom na tento rok
je podľa Ing. Milana Gemzického, výkonného riaditeľa Klastra HOREHRONIE, úspešný
štart a stabilizácia a až potom rozširovanie.
vd
Festival gajdošskej
hudby
V Slovenskej Ľupči sa po úspešnom nultom ročníku už druhý krát
stretnú gajdoši z okolitých krajín.
Ozveny hradných múrov, tak sa
volá prvý festival stredovekej až
súčasnej gajdošskej hudby, ktorý
organizuje skoro na vlastné trovy
trojica nadšencov: Jana Orlická,
Juraj Dufek a Ľubomír Tatarka.
Podľa posledného z trojice ide
o neformálne stretnutie milovníkov kvalitnej historickej hudby
s príchuťou etna. Cieľom tohto
do počtu komorného festivalu je
priblížiť sa prostredníctvom gájd
ako jeného z najstarších hudobných nástrojov k našim spoločným
predkom. Festival začne v piatok
10. júna o 17:00 na nádvorí Ľup-
Pochod Gajdošov v Slovenskej Ľubči. Foto: Daniel Baláž
..... 4
Reportáž .....
opačnom konci druhý.“ Zem tu totiž skoro
nie je. Pod tým, čo sa tvári ako zelený les,
je vlastne skala a na nej pomerne tenká
vrstva hrabanky, lesnej pôdy, ktorá sa tvorí
pomaly hnijúcim lístím a pod ktorú ľahko
prenikne oheň a v koreňoch vytvorí tlejúce
ložisko. To sa šíri bez toho, aby si to niekto
všimol a je aj o to zákernejšie.
Slabý buk
Podľa informácií Andreja Súľovského, pracovníka Správy Národného parku Veľká Fatra, tvoria geologické podložie tejto lokality vápence a dolomity, na ktorých je len
tenká vrstva lesnej pôdy s veľkou skeletnatosťou a rýchlym vysychaním. „Celé miesto
je prehrievané slnkom, voda sa tu dlho
neudrží a bukom, ale nielen im, takéto exponované miesta veľmi neprajú,“ dodáva
k tomu pán Pršanec. Preto tu buk, ktorý je
vo väčšine, a od neho pochádza aj spomínané lístie, nebol ani nikdy systematicky
vysádzaný. Najstaršia generácia bukov,
ktorá má asi 160 rokov, bola jednoducho
naletená – vetrom alebo vtákmi. Napriek
tomu sa ujal a nikto proti tomuto prirodzenému zákonu nebude chcieť nič robiť. „Aj
Z požiariska. Foto: Vladimír Ďurka
SLNKO NAD JELENCOM
Pred necelými dvomi mesiacmi sa
prehnal nad osadou Horný Jelenec niekoľkodňový požiar. Jeho rýchlo sa šíriace plamene nenechali chladného asi nikoho z nás. Hoci dym už je dávno preč,
zápach nad požiariskami ostal.
V nedeľu, 10. apríla o 14.20 h bol na
okresnej správe požiarnikov nahlásený požiar. Spozoroval ho pán, ktorý prechádzal
vozidlom cez Staré Hory. Hoci bola nedeľa,
kedy väčšina našej populácie nepracuje,
oheň – dobrý sluha, ale zlý pán – neoddychoval a trápil požiarnikov i tunajších obyvateľov tri dni a tri noci. Keď sa už zdalo, že
je koniec, po týždni sa plamene objavili znova. Po uhasení ostal poškodený lesný porast
vo výmere okolo 60 hektárov. Celková škoda na lesoch bola podľa hovorcu lesov Vlastimila Rezka vyčíslená na 223.000 eur.
keby sme chceli horu rovno vyrúbať a nasiať niečo iné, bol by to nezmysel,“ vysvetľuje
lesník. Iná otázka ale je, či sa v týchto beztak drsných podmienkach podarí ošľahnutým bukom obstáť. Podľa pána Pršanca
možno scenár do budúcnosti vyčítať z Kolomazničky, kde horelo pred štyrmi rokmi.
Na mesačnom páse náprotivnej strany zo
zeme čnejú desiatky vyschnutých kmeňov.
„Buk má asi centimeter tenkú kôru, pod
ktorou sa v čase požiaru tlačila miazga.
Niektoré aj napadnuté stromy zazelenali,
lebo stihli pred tým vytlačiť aj neporušenú
miazgu. Ale tá, ktorá sa tlačila počas požiaru a vytekala z drobných otvorov úplne
hnedá a uvarená, sa prejaví až v budúcnosti vysychaním stromov.“ Za zmienku snáď
stojí, že v pretekoch o vytrvalosť najlepšie
skončila borovica. Jej zhruba päťcentimetrová „hrošia koža“ totiž uchránila spodnejšie, pre život kľúčové vrstvy stromu.
Zvieratá a ľudia
Vráťme sa ale k pánovi Milanovi, už spomenutému miestnemu obyvateľovi, ktorý počas požiaru prišiel z Harmanca ratovať rodinu aj rodičovský dom: „V ten večer to bolo
nebezpečné, nevesta musela odviezť deti,
hovorilo sa o evakuácii. Keď som sem prišiel, celý bok nad domom už horel, boli tu
požiarnické autá a hasiči zabraňovali, aby
treba k požiaru?“ hovorí pán Milan. Za posledných päť rokov je to totiž už druhý požiar, pri ktorom druhotnou príčinou bolo
preschnuté lístie. „Je ho tu naozaj veľa,
sneh ho stláča a zhromažďuje pod kopcom
a v dolinkách a keďže nestíha hniť, stačí
suché počasie, malá iskra a je zle,“ dodáva
pán Pavel Pršanec, miestny lesník, ktorý nás
ako priamy účastník sprevádzal lokalitou aj
dramatickými udalosťami. Tak to bolo aj teraz. Presušené kopy lístia sa v spodnej časti
Podšturca, neďaleko domov a elektrického
napätia, z dodnes neznámych príčin zapálili a komínovým efektom sa po dolinkách
oheň vyšplhal až na vrch kopca a odtiaľ sa
šíril ďalej. „Požiar sa nešíril iba povrchovo,“ vysvetľuje lesník, „ale aj koreňovou
sústavou, to bol dôvod prečo týždeň na
to, ako sme uhasili prvý požiar, vzbĺkol na
Sužovaný Jelenec
Horný Jelenec, malá osada pod úpätím
Podšturca medzi Starými Horami a Donovalmi má za sebou krušnú históriu. Pohoria, v ktorých sa nachádza boli do 13. storočia zalesnené, avšak vplyvom ťažby dreva
a valaskou kolonizáciou boli lesy značne
poškodené. Odvtedy sa nevykonávalo
žiadne zalesňovanie. Následky sa prejavili
v roku 1751, kedy padla prvá väčšia lavína,
ktorá pochovala 18 ľudí a zničila 8 domov.
V roku 1924 tu vyčíňala najväčšia známa
lavína v dejinách Slovenska, ktorej čelo
malo výšku až 35 m a vyžiadala si 11 obetí. Po následnej povodni v roku 1925 bolo
obyvateľom Horného Jelenca odporučené
vysťahovanie, avšak finančne prijateľnejšia
sa napokon ukázala regulácia tokov. Dnes
je v Hornom Jelenci okolo dvadsať obyvateľov s trvalým pobytom a niekoľko prechodne zdržiavajúcich sa rekreantov. Od
pána Milana, ktorého sme našli pri jednom
z desiatky malých domčekov, sa dozvedáme, že sa tu žije dobre. „Je tu pokoj, len to
nešťastné lístie...“
Domy nad ktorými sa začal šíriť požiar.
Foto: Vladimír Ďurka
Lístie a korene
„Čo s ním robiť, teraz som pohrabal, prišiel vietor a už je znova rozfúkané, čo tam
Jedna zo spálených doliniek Podšturca. Foto: Vladimír Ďurka
sa plameň nerozšíril na domy,“ hovorí Milan a vykresľuje, ako si miestni obyvatelia
chránili majetky aj kožu. „Zhrabávali sme
lístie, ktoré nebolo ešte chytené, smerom
dole, aby sme vytvorili prirodzenú bariéru.
Odhrabané miesta sa potom polievali vodou, aby sa plameň nedostal k domom.“
Inak to bolo so zvieratami: „Hádam všetko čo malo nohy, zutekalo, iba my sme
sa vrhali do plameňov“ smeje sa cez slzy
lesník a na otázku, kedy možno očakávať
návrat zveri, dostávame odpoveď, že ťažko povedať. Táto lokalita bola pre zvieratá
jedna z veľmi obľúbených. Extrémny sklon
svahov a členitosť, ktoré turistov skôr odrádzali a požiarnikom poriadne sťažovali
prácu, boli podľa Miroslava Sanigu, naslovovzatého prírodovedca, veľmi vhodným
domovom aj pre náročné jedince. Tie si
budú musieť hľadať nový domov, a to v citlivom čase, keď si to svoje každý chráni.
..... 5
Reportáž .....
Obrázky z plameňov
„Nepoznal som to tu až tak detailne, nič
ma sem neťahalo, po požiari mám však
územie Podšturca zmapované až príliš
dobre,“ hovorí pán Pršanec, ktorý pomáhal
požiarnikom najskôr iba pri monitorovaní
a orientácii v náročnom teréne. „Po čase
sme poslúžili aj s ostatnými lesníkmi ako
hrubá pomocná sila, lebo každá ruka bola
potrebná. Lístie bolo ako pušný prach.
Behom pár minút prekonával oheň vzdialenosť niekoľko sto metrov, šľahali 3 – 4
metrové plamene.“ Členitý Podšturec, pozostávajúci z mnohých doliniek, smerujúcich k vrcholu a oddelených hrebienkami,
robil celú operáciu nesmierne náročnou.
„Keby oheň ostal vždy v tej jednej dolinke,
stačilo by ju hadicami obkľúčiť, plameň
zahasiť a bol by koniec. Oheň bol však
rýchlejší, vždy si našiel cestu ako nás obísť,
dokonca púšťal z hrebienkov rozpálené kamene a tlejúce pne, ktoré sa skotúľali dole
a zapálili odspodu ďalšiu dolinku, čiže kým
sme zňeškodňovali požiar v jednej, oheň
už prešiel do vedľajšej.“ Keď sa rozšíril ku
skalám a strminám, kde bol nedostupný,
prišli na rad vrtuľníky, ktoré hasili postihnuté miesta z výšky a gemfovaky, ktorými požiarnici bojovali proti ohňu zblízka.
„Nebola to žiadna zábava, celé zariadenie
gemfovaku, podobné ruksaku, váži spolu
s vodou asi 15 kg, potrebujete to vytrepať
do výšky, rýchle ho minúť a zase s prázdnym utekáť späť dolu, kde vám ho naplnia.
Zväčša sa chodilo po dvojiciach: jeden
sme nespali, pracovať sa síce nedalo, ale
dávali sme aspoň pozor. Keď sa objavil
pri domoch oheň, už sme volali hasičov
a zhrabúvali lístie.“ Keď hovorí Milan o hasičoch, nemyslí len profesionálov, ale aj dobrovoľníkov z viacerých okolitých i vzdialenejších dedín a dodáva: „Musím povedať,
že požiarnici, ktorí tu boli, si zaslúžia veľkú
pochvalu, naozaj išli na doraz a ochránili
nás.“ O súčinnosti všetkých zložiek, ktoré sa
na hasení podieľali, sa pochvalne vyjadril aj
starosta obce Ján Kováč, ktorý bol takisto
pri celej akcii. „Bol som toho svedkom už
druhý krát, pretože ako pred štyrmi rokmi,
aj teraz sme ako obec poskytli priestory
pre štáb, odkiaľ sa všetko riadilo a vytvárali sa stratégie. Mali sme zabezpečené aj
priestory pre evakuáciu, našťastie k nej - aj
vďaka dobrej práci požiarnikov - nedošlo.“
Fotografie
Borovica a buk. Foto: Vladimír Ďurka
s čakanom rozkopal koreňový systém, druhý hasil.“ Zaujímalo nás, čo sa dialo v noci.
„Nebol som tu, viem, že sa iba monitorovalo, hasiť sa nedalo kvôli nulovej orientácii. Vždy som prišiel ráno a bol tu dovtedy,
kým som bol potrebný.“ Pri prezeraní nočných fotografíí, kde sa plamene ukazujú
v „pravom svetle“ nám však naskakuje
husia koža.
Nadpráca požiarnikov
„V prvé dni to bolo asi najnebezpečnejšie“
vracia sa k požiaru pán Milan. „Celé noci
„Už je to tu celkom pekné. Dva týždne dozadu bol popol ešte čierny, ale popršalo
a dážď ho zmyl,“ hovorí Pršanec, a dodáva:
„Kým nevidíme ohorené spodky stromov,
ani by sme nepovedali, že sa niečo stalo.“
Tú istú skúsenosť sme zažili pri fotografovaní, blúdiac rozľahlým a členitým lesom
a hľadajúc „senzácie“. Akoby aj za chvíľu
nepríjemnej pravdy musel človek zaplatiť
námahou. Skutočný obraz toho, čo sa tu
dialo, sa nám ukázal až na hrebeni. Keď
sme fotili, práve pršalo. Do objektívu sa pomedzi mraky a ohorené stromy zubilo rozpačité slnko. Symbol irónie alebo nádeje?
Vladimír Ďurka
LESNÝ POŽIAR NAPÁCHAL NA PRÍRODE NEVYČÍSLITEĽNÉ ŠKODY
Vyčíňanie červeného kohúta v prírodnom ekosystéme
(les, lúka) má ďalekosiahle následky v podobe vyhubenia
všetkých jeho živých zložiek, takže takéto škody sú z environmentálneho hľadiska nevyčísliteľné. Pokiaľ ide o lokalitu v oblasti Horného Jelenca – Podšturca v južnej časti
Veľkej Fatry, lesné ekosystémy tohto územia predstavujú
pôvodné reliktné porasty borovice lesnej, buka lesného,
jedle bielej a smreka obyčajného. Je to jeden z najcennejších lesných komplexov v celej Starohorskej doline, kde
prakticky „nevkročila“ do týchto čias ľudská noha „vďaka“
neprístupnosti strmého a skalnatého terénu. „Vďaka“
tomu boli tieto prírodné systémy ušetrené pred lesohospodárskymi a turistickými záujmami človeka. Práve tieto
pozitívne atribúty majú „na svedomí“, že tieto stanovištia
si zvolili za svoj domov mnohé druhy zvierat, ktoré majú
vysoké ekologické nároky na životné prostredie.
V oblasti zasiahnutej požiarom bol brloh medvedice
s dvoma lanskými mláďatami. Ako oheň zasiahol do života tejto medvedej rodinky zatiaľ nie je známe. V prípade,
že jej sa únik podaril a mláďatá za ňou „nestíhali“ a zostali
v požiarisku, po strate potomstva bude takéto zviera vykazovať známky zvýšenej nervozity a agresivity.
V ohňom postihnutej oblasti sa zdržiaval aj rys ostrovid
a mnohé iné cicavce (jelenia, srnčia zver, viaceré vzácne
drobné zemné cicavce). Z vtákov tu boli bežné ďatle,
brhlíky, kôrovníky, sýkorky, ale hniezdil tu aj jeden pár
bociana čierneho. V lesnom komplexe hniezdili sovy lesné, kuviky kapcavé a sovy dlhochvosté. Na hrebeni bolo
tokanisko vymierajúceho pamätníka doby ľadovej - tetrova hlucháňa. V skalných partiách mal hniezdisko krkavec
čierny, výr skalný a neobyčajne vzácny murárik červenokrídly, ktorého populácia v slovenských horách dosahuje najviac 50 párov. Zo stavovcov oheň najviac postihol
obojživelníky (salamandru škvrnitú a skokana hnedého)
a plazy (vretenicu severnú a jaštericu živorodú) , ktoré nestihli narýchlo opustiť lokalitu postihnutú ohňom.
Ohňom najviac postihnutými živočíchmi boli bezstatvovce – reprezentanti pôdnej bioty, hlístovce, ulitníky,
pavúkovce, chrobáky, motýle, ktoré v požiarisku uhoreli.
Živočíchy, ktoré stihli včas opustiť horiaci ekosystém,
si budú musieť v najbližšom období hľadať náhradný
domov v okolitom prírodnom prostredí. Bude to ale neobyčajne náročná úloha, keďže požiar zachvátil lokalitu
práve v chúlostivom období ročného cyklu zvierat, keď
sú najcitlivejšie na obhajovanie svojho životného priestoru a nadväzujú partnerské zväzky, aby si mohli založiť
rodiny. Uprostred jarného obdobia sú všetky vhodné stanovištia obsadené inými jedincami, resp. pármi, ktoré sa
ťažko vzdávajú hoci len okrajových častí svojich teritórií.
Hľadanie nového životného priestoru živočíchmi z územia postihnutého ohňom bude v tomto prípade mimoriadne sťažené aj tým, že oheň „úradoval“ aj pred štyrmi
rokmi, v protiľahlom svahu, a tak budú musieť migrovať
do vzdialenejších lokalít Veľkej Fatry, resp. Starohorských
vrchov.
Pre rastlinstvo je jarné obdobie rovnako najcitlivejšie,
pretože v tomto čase precitá z vegetačného pokoja. Rastliny začínajú kvitnúť, kríky a stromy sa olisťujú. Hoci na
podstatnej časti postihnutej lokality zhorela len najvrchnejšia vrstva pôdy – hrabanka a stromy neboli požiarom
priamo postihnuté, následky prírodného živlu vyjdú najavo o niekoľko týždňov. V hrabanke totiž oheň poškodil koreňové systémy drevín, na následky čoho stromy postupne odumrú. Zostáva len veriť, že čo najviac ostrovčekov
pôvodného lesa zostalo pred ohňom „ušetrených“. Tieto
budú môcť poskytnúť záštitu novovznikajúcemu lesu.
Na stanovištiach postihnutých požiarom rástlo mnoho
rastlinných druhov, z ktorých viaceré sú viazané na špecifický skalný a lesný biotop. Cyklámen fatranský, veľkofatranský endemit (rastlina, ktorá rastie len na určitej lokalite na svete), tu mal jednu zo svojich „ťažiskových“ lokalít
výskytu vo Veľkej Fatre. Rástol tu aj poniklec veľkokvetý,
črievičník papučkový a prvosienka holá.
Skutočné škody môžeme demonštrovať na príklade
spomenutej endemickej rastlinky cyklámenu fatranského,
ktorého na ploche požiariska rástlo niekoľko tisíc jedincov.
Prírodovedná hodnota jednej zničenej rastlinky je podľa
Zbierky zákonov č. 93/1999 po prepočte okolo 60 eur.
Teda reálne škody len na jednej chránenej rastline sa špl-
hajú k státisícom eur! O život alebo minimálne o životný
priestor v požiarisku s rozlohou 100 hektárov prišli tisícky
jedincov chránených rastlín, bezstavovcov, desiatky obojživelníkov, plazov a vtákov a niekoľko cicavcov. A to nehovoríme ešte o priamych škodách na vlastnom lesnom
poraste, ktorý lesníci vyčíslili na 200.000 eur! Napokon
by sme sa vo vyčíslení „reálnej“ škody na celej rastlinnej
a živočíšnej zložke zasiahnutej lokality dopracovali k astronomickým číslam, ktoré súdnemu človeku vyrazia dych!
Zvieratá, ktoré zažili vyčíňanie ohňa v lesnom prostredí
na vlastnej koži, budú týmto negatívnym zážitkom poznačené minimálne na niekoľko dní, ak nie aj na celý zostatok života. Znovuosídľovanie ohňom zdevastovaného
lesného biotopu živočíšnou zložkou bude veľmi pomalé
a bude nasledovať po obnovení rastlinného krytu. Tento
proces na extrémne strmých a skalnatých svahoch bude
trvať pri priaznivých prírodných pomeroch bez výskytu
iných negatívnych vonkajších faktorov prostredia (lejaky,
dlhodobé suchá v jarnom období, neskoré jarné mrazy)
desiatky rokov.
Obnova ekosystému na požiarisku je mimoriadne finančne a časovo náročná. Po zničení bioty v pôde musí
sa táto „obnoviť“ a potom môže začať pomalý proces
sukcesie prakticky od bodu „0“, ako tomu bolo v dávnej
minulosti. Aby na ploche zničenej požiarom narástol
opäť nový les, príroda to bude režírovať niekoľko desiatok rokov. V prípade mimoriadne svahovitého terénu jej
s „rekonštrukčnými“ prácami pri obnove lesa bude musieť pomôcť odbornými zásahmi aj človek, aby nedošlo
k odplaveniu všetkej, hoci už aj „odumretej“ pôdy počas
letných prívalových dažďov. V prípade odnosu lesnej hrabanky by zakladanie lesa na obnaženom skalnom podklade bolo neobyčajne náročné, ak nie nemožné.
Lesný požiar by mal byť pre človeka múdreho – Homo
sapiens – veľkým mementom, aby nebol jeho pôvodcom
svojim ľahtikárskym prístupom k svojmu životnému prostrediu.
Doc.Ing. Miroslav SANIGA, CSc.
Výskumná stanica ÚEL SAV, Staré Hory
..... 6
Podujatia .....
03.06.2011 PIATOK
05.06.2011 NEDEĽA
SNEHOVÁ KRÁĽOVNÁ
SLOVENSKÝ KOMORNÝ
ORCHESTER
BOHDANA WARCHALA
Premiéra divadelného
predstavenia detského súboru
POKOLOKO
o 17:00 hod. Základná škola Pieninská
Franz Kafka: PREMENA
BUBÁCKA ROZPRÁVKA
o 19:00 hod. Bábkové divadlo
na Rázcestí, Banská Bystrica
04.06.2011 SOBOTA
CESTA ROZPRÁVKOVÝM LESOM
06.06.2011 PONDELOK
koncert o 19:00 hod. v Klube 77
Začiatok cesty: o 09:30 hod.
Bikrosová dráha na Oremburskej
ulici, Banská Bystrica
Koniec cesty: o 12:00 hod. Kráľovstvo
krásnych víl Základnej
školy Moskovská 2
Sprievodné podujatia v cieli
od 11:00 do 14:00 hod. :
nafukovací hrad, štvorkolky, jazda
na koni, maľovanie na asfalt,
o 11:30 hod. Vystúpenie
sokoliarskej skupiny Sv. Bavona
od 12:00 do 12:30 hod. Vystúpenie
detského folklórneho súboru Matičiarik
HRANA TOUR 2011
Art-rockový koncert, hrjú
Oskar Rózsa – Hrana
o 20:00 hod. Robotnícky
dom, Banská Bystrica
Silvester Lavrík: VILLA LOLA
Anton Kret: DOMOV
o 17:00 hod. D44: Štátna vedecká
knižnica, Banská Bystrica
ZHUBNÉ KULTY A SEKTY
Beseda pre žiakov ZŠ.
Základná škola Spojová
14, Banská Bystrica
07.06.2011 UTOROK
BOHÉMIENS – novodobá
CINKA PANNA
Originálne podanie rómskej
hudby s príchuťou etna, soft
jazzu, balkánskych rytmov
primáška: Barbora Botošová - vnučka
Jána Barkyho Mrenicu staršieho
o 19:00 hod. Radnica, Banská Bystrica
Franz Lehár: VESELÁ VDOVA
CESTOVATEĽSKÝ UTOROK:
2 ROKY V ČÍNE
Opera v troch dejstvách.
o 18:30 hod. Štátna opera,
Banská Bystrica
Cestovateľ Michal Richter o ďalekej Číne
o 16:30 hod. Tihányiovský
kaštieľ v Radvani
Inzerujte s Bystrickým Telegrafom.
Bystrický Telegraf Vám dáva priestor na uverejnenie občianskej inzercie.
Podmienky inzercie :
Zadanie inzerátu:
- 120 znakov zdarma
- kupónom na adresu redakcie:
Bystrický Telegraf, Partizánska cesta 3,
- ďalších 120 znakov 3 EUR s DPH
97401 Banská Bystrica
- inzerát zaslaný a zaplatený do 15. dňa
- emailom na adresu: [email protected]
kalendárneho mesiaca uverejníme v najbližšom čísle
- sms správou na číslo 0948 090 014 v tvare:
bbtelegraf a text inzerátu
Rubriky:
Platba:
Práca, Auto Moto,
Vkladom alebo prevodom na číslo účtu: 1122874018 / 1111
Služby, Rôzne,
Pre identifikáciu platby do správy pre prijímateľa uveďte meno a priezvisko,
Reality, Predaj,
alebo telefónne číslo alebo emailovú adresu (podľa spôsobu, akým bola inzercia
Prenájom, Zvieratá,
zadaná).
Straty a nálezy
Redakcia si vyhradzuje právo neuverejniť inzerát, ktorý považuje za obsahovo
Darujem
nevhodný pre verejné periodikum.
Zoznámenie
Vyplňte paličkovým písmom text a rubriku inzerátu
Koncert známej českej speváčky
o 19:00 hod. Evanjelický kostol
Lazovná ulica, Banská Bystrica
o 18:00 hod. Radnica, Banská Bystrica
Protistrašidelná rozprávka
pre malých a veľkých
o 16:00 hod. Bábkové divadlo
na Rázcestí,Banská Bystrica
SLOBODNÁ EURÓPA, BOD OMYLU
Rubrika: ........................................
dychových hudieb
o 15:00 hod. v obci Valaská
IVA BITTOVÁ
OZVENY HRADNÝCH MÚROV
Festival stredovekej až súčasnej
gajdošskej hudby
o 16:00 hod. v Barbakane
12.06.2011 NEDEĽA
08.06.2011 STREDA
AKO SA OTESANČEK POLEPŠIL
KTO JE TU RIADITEĽ
Drevená rozprávka pre
najmenších(pre deti od 4 rokov)
o 16:00 hod. Bábkové divadlo
na Rázcestí, Banská Bystrica
Vynikajúca bláznivá komédia
o 20:00 hod. Filmový klub
Europa, Banská Bystrica
POHYB V PARKU
F. G. Lorca: KRVAVÁ SVADBA
o 18:30 hod. Divadelné štúdio
FDU AU, Banská Bystrica
PORADNÝ ZBOR
Poradný zbor pre umelecký prednes
o 14:30 hod. Klubovňa
SOS, Banská Bystrica
Cvičenia Body Mind
od 10:00 do 16:00 hod. Areál pod
Pamätníkom SNP v Banskej Bystrici
(v prípade zlého počasia sa podujatie
prekladá na 19.06.2011)
POTULKY MESTOM: HORNÁ ULICA
Júnové Potulky mestom vám
priblížia Hornú ulicu
o 17:00 hod. Mariánsky stĺp
v Banskej Bystrici
BANSKOBYSTRICKÝ FOTOKLUB
Stretnutie členov a priateľov fotografie
o 18:00 hod. Stredoslovenské
osvetové stredisko, Banská Bystrica
13.06.2011 PONDELOK
10.06.2011 PIATOK
Jean Cocteau: KRÁSNY
ĽAHOSTAJNÝ
ZÁVEREČNÝ KONCERT TANEČNÉHO
ODBORU ZUŠ J. CIKKERA
o 17:00 hod. D44: Štátna vedecká
knižnica, Banská Bystrica
o 17:00, 19:00 hod. Štátna
opera, Banská Bystrica
GIACOMO PUCINY: TOSCA
11.06.2011 SOBOTA
FESTIVAL DYCHOVÝCH HUDIEB
Jubilejný 40. ročník festivalu
Priamy prenos opery Tosca zo
španielskeho divadla Palau
de les Arts vo Valenci
o 20:00 hod. Radnica, Banská Bystrica
PRIJMEME DO PRACOVNÉHO POMERU
Redakcia mesačníka Bystrický Telegraf hľadá spolupracovníkov do svojho
redakčného tímu:
Manažéra inzercie
Náplňou práce bude zabezpečovanie inzercie do pridelených novín, starostlivosť o klientov,
vlastná aktívna akvizičná činnosť.
Predaj inzertného priestoru, jeho príloh klientom z daného regiónu.
Aktívne vyhľadávanie nových klientov.
Zodpovednosť za plnenie obchodných plánov, reporting.
Grafika
Náplňou práce bude zalamovanie novín a plošných reklám v programe InDesign CS5
a Photoshop CS5.
Štruktúrovaný životopis spolu s motivačným listom posielajte do 31. 6. 2011 na adresu
[email protected]
Predpokladaný termín ukončenia výberového konania 15. 7. 2011.
Vyhradzujeme si právo odpovedať len vybraným záujemcom.
U záujemcov, ktorí majú záujem s nami spolupracovať, sú vítané zručnosti ako kreativita,
flexibilita, všeobecný rozhľad, prípadne predchádzajúca skúsenosť na pozícii,
o ktorú majú záujem.
Kolportérov
Náplň práce: Vyzdvihnutie prideleného množstva periodickej tlače, vkladanie do schránok
domácností, spolupráca pri príjme, skladovaní a výdaji novín, vedenie evidencie.
Kolportéri kontaktujte: 0917 198 718, alebo: [email protected]
Meno a priezvisko/tel: ...........................................................................................................................................
Ulica: ..................................................................................................... PSČ Obec: ...............................................
Viac informácií na www.slovenskytelegraf.sk/zamestnanie
..... 7
Podujatia .....
14.06.2011 UTOROK
21.06.2011 UTOROK
ROCKOVÁ GITARA
RECITÁL MARTY KUBIŠOVEJ
Koncert žiakov Základnej
umeleckej školy Róberta Tatára
o 18:00 hod. Sála BDNR,
Banská Bystrica
Recitál známej českej speáčky
o 19:00 hod. Evanjelický kostol
v Lazovnej ulici v Banskej Bystrici
15.06.2011 STREDA
PO SVADBE
Severský kinematografický skvost
o 20:00 hod. Filmový klub
Europa, Banská Bystrica
J. Podhradský: HOLUBY A ŠULEK
o 18:30 hod. Divadelné štúdio
FDU AU, Banská Bystrica
PORADNÝ ZBOR
Poradný zbor pre detské divadlo
o 16:30 hod. Klubovňa
SOS, Banská Bystrica
ALADINOVA ZÁZRAČNÁ LAMPA
Divadelné predstavenie pre
malých pacientov
o14:30 hod. Detská fakultná
nemocnica v Banskej Bystrici
16.06.2011 ŠTVRTOK
HYDE PARK JÁNA SNOPKA
Zábavný program
Jána Snopka. Hostia: Iveta
Radičová, Peter Gogola.
o19:30 hod. Reštaurácia
Barbakan, Banská Bystrica
ŠKOLY NA NÁMESTÍ
Prezentácia činnosti MŠ
a ZŠ v Banskej Bystrici
od 09:00 do 16:00 hod. Námestie
SNP v Banskej Bystrici
22.06.2011 STREDA
NA SEVER
o 20:00 hod. Filmový klub
Europa, Banská Bystrica
J. Podhradský: HOLUBY A ŠULEK
o 18:30 hod. Divadelné štúdio
FDU AU, Banská Bystrica
CYKLUS LITERÁRNE A HUDOBNÉ
VEČERY: BLANKA POLIAKOVÁ
o 16:00 hod. Literárne a hudobné
múzeum, Banská Bystric
Múzeu SNP, Banská Bystrica
Výstavy .....
Stredoslovenské múzeum
- Thurzov dom, Námestie
SNP 4, Banská Bystrica
ZA VÔŇOU TABAKU II.
02.06.2011 – 28.08.2011
Výstava o fajkách fajčiarskych pomôckach
Vernisáž výstavy: 02.06.2011 o 15:00 hod.
DETVIANSKYM OBJEKTÍVOM
02.06.2011 – 31.07.2011
Fotogrfická výstava
Vernisáž výstavy: 09.06.2011 o 15:00 hod.
Stredoslovenské múzeum
- Tihányiovský kaštieľ,
Radvaň - Banská Bystrica
GITARIÁDA 2011
KONTRASTY VEĽKOMIEST
VÝCHODU A ZÁPADU
Koncert víťazov hry na gitare
o 22:00 v Klube 77
do 03.07.2011
Fotografická výstava
24.06.2011 PIATOK
Stredoslovenská galéria
Praetorium, Nám. Š.
Moyzesa, Banská Bystrica
MILITARY DAY
Park pod Pamätníkom SNP
v Banskej Bystrici
Military day - prezentácia
armád bojujúcich počas druhej
svetovej vojny po celom
svete, vojenské tábory, vojenská
technika, výstroj a
výzbroj, ukážky bojových stretov,
cvičenia, poľná kuchyňa
a besedy pre všetkých milovníkov
vojenskej histórie.
HOREHRONSKÉ DNI
SPEVU A TANCA
VÝSTAVA ABSOLVENSTKÝCH
PRÁC ZUŠ JÁNA CIKKERA
Jún 2011
Výstava absolventských prác
žiakov ZUŠ Jána Cikkera
VÝSTAVA DIEL ČLENOV ZDRUŽENIA
VÝTVARNÝCH UMELCOV
STREDNÉHO SLOVENSKA
Jún 2011 – August 2011
Výstava Združenia výtvarných
umelcov stredného Slovenska
Štátna vedecká knižnica,
Banská Bystrica
ZDENKA PEEROVÁ
08.06.2011 – 27.06.2011 Átrium ŠVK
Výber z tvorby autorky – grafické
listy a autorské techniky
POĽSKÝ FILMOVÝ PLAGÁT
HOME EDITION
do 05.06.2011
Skupinová výstava vybraných
autoriek mladšej generácie zo
Slovenska a zo zahraničia.
GRAFIKA
28.06.2011 – 18.07.2011 Átrium ŠVK
Výstava plagátov
MEDIÁLNY FESTIVAL
02.06.2011 – 16.06.2011 I. poschodie ŠVK
Výstava prezentuje práce žiakov ZŠ Narnia
YNÁ SOBOTA
17.06.2011 – 30.06.2011 I. poschodieŠVK
Výstava k podujatiu Yní Výkend
Otvorenie 17.06.2011 o 16:00
hod. na nádvorí
23.06.2011 – 11.09.2011
Výstava Súčasná slovenská grafika.
DIPLOM 2011
09.06.2011 – 01.07.2011
Galéria v podkroví
Výstava prác študentov PF
UMB Banská Bystrica
Stredoslovenská galéria
Bethlenov dom, Banská Bystrica
NIŤOKRESBA
PAVEL HRÚZ
17.06.2011 PIATOK
Obec Heľpa
46. ročník folklórneho festivalu v Heľpe
YNÍ VÍKEND
25.06.2011 SOBOTA
Banská Bystrica
Multikultúrny festival, na ktorom sa
predstaví množstvo mladých kapiel.
HOREHRONSKÉ DNI
SPEVU A TANCA
12.05.2011 – 03.07.2011
Výstava mladej autorky
Vlasty Žákovej (1981) v súbornejšom prehľade od
roku 2005 po súčasnosť
Obec Heľpa
46. ročník folklórneho festivalu v Heľpe
ÄGYPTEN – REISEBILDER AUS DEM
ORIENT – KAROL ĽUDIVÍT LIBAY
KOŽÚŠKY OD MAJSTRA JURÁŠEKA
MILITARY DAY
Park pod Pamätníkom SNP
v Banskej Bystrici
do 31.08.2011
Obrázky z ciest po Oriente.
z polovice 19. storočia
do 05.09.2011
Výstava ľudovo – umeleckých výrobkov
z oblasti Kokava nad Rimavicou,
Podpoľanie a Horehronie
THE INTERNATIONAL
DIXIELAND JAM SESSION
GEJZA ANGYAL – VIKTOR
HERMÉLY: GRAFICKÁ TVORBA
Štátna opera, Banská Bystrica
Špania Dolina, Klopačka
do 31.08.2011
Výstava grafickej tvorby
kremnických rodákov Gejzu
Angyala a Viktora Hermélyho
ŠKOLY NA NÁMESTÍ
od 09:00 do 14:00 hod. Námestie
SNP v Banskej Bystrici
18.06.2011 SOBOTA
YNÍ VÍKEND
Banská Bystrica
Multikultúrny festival,
na ktorom sa predstaví
množstvo mladých kapiel.
SPOZNAJ ZO SZPB V BRUSNE
Obec Brusno (okres Banská Bystrica)
Spoznávanie ZO SZPBv obci Brusno
19.06.2011 NEDEĽA
YNÍ VÍKEND
Banská Bystrica
Multikultúrny festival, na ktorom sa
predstaví množstvo mladých kapiel.
PRE TEBA VŠETKO
Scénické čítanie textov
o 16:00 hod. Bábkové divadlo
na Rázcestí, Banská Bystrica
DEŇ OBCE ALEBO SLOVENSKÁ
ĽUPČA AKO JU NEPOZNÁME
od 17:00 do 19:00 hod. Námestie
SNP v Banskej Bystrici
26.06.2011 NEDEĽA
OBCE POD PÁNSKYM DIELOM
01.06.2011 – 30.06.2011 II. poschodie
Výstava zo zbierkového fondu
Literárneho a hudobného múzea
Literárne a hudobné
múzeum, Banská Bystrica
Mária Pecsöková–Šurinová,
Jaroslav Šurina: TOUR DE
FRANCE, AVEC AMOUR...
Námestie v Heľpe
Predstavovanie domácej výroby a remesiel
z Podkoníc, Slovenskej Ľupče a Seliec.
HOREHRONSKÉ DNI
SPEVU A TANCA
Obec Heľpa
46. ročník folklórneho festivalu v Heľpe
MILITARY DAY
Park pod Pamätníkom SNP
v Banskej Bystrici
29.06.2011 STREDA
UKRUTNE ŠŤASTNÍ
Groteskne ladená kriminálna história
o 20:00 hod. Filmový klub
Europa, Banská Bystrica
Niťokresba z výstavy.
do 07.06.2011
..... 8
150. výročie .....
VENOVANÉ MEMORANDU
Mesto Martin bolo pred 150 rokmi epicentrom národného diania a miestom
predloženia programového dokumentu štátoprávnych, politických a kultúrnych
požiadaviek slovenského národa. Mesto Martin, Matica slovenská a Slovenská
národná knižnica zorganizovali k 150. výročiu Memoranda národa slovenského celoslovenské memorandové slávnosti, ktoré sa budú konať od 3. do 6. júna
v Martine. Ich súčasťou budú slávnostné prezentácie príležitostnej poštovej
známky, poštovej pečiatky, striebornej zberateľskej mince, matičnej knižnej publikácie a Elektronickej knižnice memoranda. Oslavami si Slováci pripomenú, povedané slovami Svetozára Hurbana Vajanského, „geniálne, charakterné, duchovne silné dielo našich otcov z roku 1861.“ Memorandom naši predkovia bojovali za
národné práva a štátnu samostatnosť Slovákov.
Poštová známka a pečiatka
Príležitostnú poštovú známku tvorcovia
venujú jednej z najvýznamnejších udalosti
moderných slovenských dejín, vyhláseniu Memoranda národa slovenského 6.
a 7. júna 1861 na národnom zhromaždení v Martine. Na známke sú portréty Š. M.
Daxnera a J. Francisciho, hlavných organizátorov memorandového zhromaždenia,
a mladík zobrazujúci Slovensko v pozadí
so ženskou postavou predstavujúcou slobodu, ako trhá svoje putá. Na hárčeku, do
ktorého je známka vsadená, memorandum symbolizujú portréty viacerých národovcov, účastníkov zhromaždenia v Martine a okrídlená postava (národný génius)
kráčajúca vpred, do budúcej slobodnej
slovenskej krajiny. Prerušenie, stupienok
na tejto ceste je práve memorandum, ktoré bolo takýmto míľnikom na danej ceste
k slobode a samostatnosti. Zhromaždených zástupcov národa na FDC zobrazuje
štylizovaný orol ako symbol slobody a nezávislosti. Na pečiatke je lipová ratolesť ako
novodobý symbol slovanstva, ale zároveň
i symbol miesta stretnutia (Pod lipami).
Autor výtvarného návrhu známky je akad.
mal. Igor Piačka, rytcom známky a hárčeka
akad. mal. Rudolf Cigánik. Nominálna hodnota známky je 1,20 eur. Známku vyrazila
Poštovní tiskárna cenin Praha, a. s. Rozmery známky sú: 44,4 x 54,4 mm.
(SP)
Strieborná zberateľská minca
Národná banka Slovenska (NBS) zaradila
do svojho emisného plánu na rok 2011
striebornú zberateľskú mincu venovanú
150. výročiu prijatia Memoranda národa
slovenského.
Minca v nominálnej hodnote 10 eur,
s priemerom 34 mm a hmotnosťou 18
g bola vyrazená zo striebra s rýdzosťou
900/1000 v Mincovni Kremnica. Na jej hrane je nápis „ZA NÁRODNÚ SVOJBYTNOSŤ
A ROVNOPRÁVNOSŤ“. Začiatok a koniec
nápisu je oddelený lipovým listom. NBS
mincu emitovala 17. mája 2011.
Na výtvarný návrh mince vyhlásila NBS
v roku 2010 anonymnú verejnú súťaž. Súťažné návrhy posúdila odborná komisia,
zložená predovšetkým zo zástupcov výtvarníkov a výtvarných teoretikov. Za naj-
Čo je po 150 rokoch na Memorande živé?
Nedarí sa nám nejakým ohromujúcim spôsobom dať na všeobecnú známosť, že to,
čo sa vtedy udialo, nazvali autori zápisnice
naozaj výstižne: nevídaným zjavením „tela“
a „ducha“ života slovenského. (Oni samozrejme bez úvodzoviek, my sme ich použili
preto, aby sme zdôraznili, že došlo k nevídanému zjaveniu sa nie jedného, ale až dvoch
slovenských atribútov: tela a ducha.)
„Tiel slovenských“ sa zišlo na tie časy
veľa, možno až päťtisíc, ani sa všetci nezmestili pod koruny líp na „otvorenom
poli farského dvora cirkvi evanjelickej
augsburského vyznania“. Bolo to teda zjavenie nevídané. V Zápisnici Slovenského
národného zhromaždenia v Turčianskom
Sv. Martine – tak sa toto zhromaždenie
samo pomenovalo – je 193 mien z prezenčnej listiny, výkvet národa. Naši veľkí
básnici Andrej Sládkovič a Samo Chalupka, dramatik Ján Palárik, maliar Peter
Bohúň, politici Hurban, Daxner, Francisci, Paulíny-Tóth. „Viac tisícov“ účastníkov
podľa mena nepoznáme. Boli medzi nimi
zvedavci, zrejme z najbližšieho okolia,
zaiste aj „špehúni“, ale predovšetkým zapálení a odvážni národovci. Mešťania,
bohatí i chudobní, vyšnurovaní zemania,
krojovaní vidiečania, domkári, nádenníci,
Matičná publikácia
k Memorandu
vhodnejšiu pokladali kombináciu dvoch
návrhov, averznej strany od spoluautorov
Mgr. art. Andrey Rolkovej a Pavla Károlyho
a reverznej strany od autorky Márie Poldaufovej. Všetci traja autori žijú a tvoria
v Kremnici, kde vzhľadom na stáročnú tradíciu mincovníctva pôsobia viacerí úspešní medailéri a autori slovenských mincí.
Patria k nim aj Mária Poldaufová a Pavol
Károly. Podľa ich návrhov bolo vyrazených
niekoľko slovenských pamätných a zberateľských mincí. Mgr. art. Andrea Rolková sa
mincovej tvorbe doteraz nevenovala, v tejto oblasti ide o jej prvotinu. Vydanie mince
iniciovala Kancelária prezidenta SR a Historický ústav Slovenskej akadémie vied.
(NBS)
Populárno-náučná publikácia vydaná
Maticou slovenskou pri príležitosti 150.
výročia Memoranda je určená širokej verejnosti. Na pozadí udalostí šesťdesiatych
rokov 19. storočia, ktoré sa odohrávali
v habsburskej monarchii, čitateľom približuje aktivizáciu predstaviteľov slovenského národného hnutia v tomto období. Jej
vyvrcholením sa stalo celonárodné zhromaždenie v Turčianskom Svätom Martine,
na ktorom sa prerokoval a schválil politický
a štátoprávny národný program a prijali
opatrenia na jeho realizáciu.
(SHUMS)
Elektronická knižnica
slovenských memoránd
SNK v Martine pri príležitosti 150. výročia
Memoranda národa slovenského sprístupní na svojej webovej stránke (www.snk.sk)
jadro Elektronickej knižnice Memoranda
národa slovenského z roku 1861, a to ako
východisko komplexne koncipovanej knižnice slovenských memoránd, t. j. významných národno-politických dokumentov,
ktoré sa podieľali na posilňovaní slovenskej národnej identity a sprevádzali vývoj
slovenského národného vedomia na ceste
k slovenskej štátnosti. Významnou úlohou
a funkciou Elektronickej knižnice slovenských memoránd bude popri reprezen-
ODKAZ SÚČASNOSTI
robotníci z fabrík. Aj dvaja hlavní župani:
turčiansky Révai a liptovský Sentiváni.
Richtári z Bratislavy, Košíc, Nitry, Žiliny,
Zvolena, Kremnice svojich zástupcov nevyslali, akiste preto, že „slovenské veci“ im
boli cudzie.
„Nevídané zjavenie ducha slovenského“ zosnoval Štefan Marko Daxner, autor
Ohlasu, ktorý po obsiahlom prerokovaní
povýšili na Memorandum národa slovenského a na radu Jána Palárika predložili
práve zasadajúcemu uhorskému snemu,
ktorý vraj „považoval za svoju hlavnú
úlohu vyrovnanie a urovnoprávnenie národností v Uhorsku“. Ale Pešť ako obyčajne ukázala svoju nenalíčenú tvár: vysoký
snem krajiny uhorskej radšej rozpustili,
akoby sa mali zaoberať žiadosťami urovnoprávenia sa chcejúcimi Slovákmi.
V tej najťažšej chvíli sa na slovenskej
politickej scéne zjavil „slovenský Mojžiš“,
Štefan Moyzes. Tento vážený banskobystrický biskup spolu s ďalšími národovcami
Memorandum v decembri 1861 na čele
delegácie predložil cisárovi Františkovi Jozefovi. To už však pracovala protislovenská
tačnej a prezentačnej funkcii jej didaktické
zameranie v systéme školskej a vzdelávacej komunikácie. Knižnica by sa mala dostať na kľúčové miesto v internetovskom
vyučovaní slovenských národných dejín
nielen v školskom didaktickom prostredí,
ale aj v domácom študijnom priestore žiakov a študentov.
Miloš Kovačka, SNK
Foto: archív MS
Marián Tkáč, predseda Matice slovenskej
mašinéria. Župné úrady na podnety z Pešti organizovali protimemorandové akcie.
Len čo sa začali množiť útoky na biskupa
Moyzesa – Slováci prehovorili: za osemnásť mesiacov dostal Moyzes 93 petícií z 343
(Spracované z materiálov poskytnutých poverenou riaditeľkou Členského ústredia Matice slovenskej, Mgr. Jaroslavou Môcovou)
obcí a miest s vyše štyritisíc podpismi. Konal sa plebiscit – a vtedy sa spamätal aj cisár a odobril aj keď nie celé Memorandum,
aspoň niektoré jeho požiadavky. Povolenie
„literárneho spolku“ a slovenských škôl. Literárnym spolkom bola Matica slovenská
s dátumom narodenia 4. august 1863, Slovensko ňou však otehotnelo už v neskorú
jar 1861. Prvé matičné stanovy, „zlatá bula
slovenského národa“ nesú dátum 5. február 1862. Ak sa všetko riadi myšlienkou zrodu, tak dodnes „Slovenská Matica je jednota milovníkov národa a života slovenského
a jej cieľ: v členoch slovenského národa
mravnú a umnú vzdelanosť budiť, rozširovať a utvrdzovať, slovenskú literatúru
a krásne umenia pestovať a podporovať,
a tým i hmotný blahobyt slovenského národa zvyšovať a na jeho zveľaďovaní pracovať.“ Je v nich aj národ, aj „život slovenský“
(oná tajuplná „slovenskosť“), aj literatúra, aj
umenie, aj hmotný blahobyt národa. Takže
toto – to je memorandový odkaz pre našu
prítomnosť i budúcnosť. Jeho naplnenie je
v rukách nás všetkých a Matica slovenská
sa cíti byť povolaná, aby stála na čele. Odkaz Memoranda pretavený do úvodných
slov z prvých matičných stanov je aj pre
súčasnú Maticu slovenskú príkazom.
Foto: archív M.T.
..... 9
Bystrická knižnica .....
a súčasnosti obce, počte obyvateľov, nadmorskej výške a iných zaujímavostiach.
Autori venovali pozornosť aj mestskému hradu, najstaršej a najvýznamnejšej
banskobystrickej pamätihodnosti. Čitatelia môžu obdivovať vzácnosti tohto areálu
prostredníctvom pozoruhodnej perokresby doplnenej fotografiami jednotlivých
objektov i stavebných detailov hradnej
pevnosti.
Mesto aj okolité obce možno v knihe
obdivovať aj na leteckých fotografiách.
Obdivovatelia pamiatok iste ocenia snímky významných plastík, mozaiku nevšedných okien na meštianskych domoch
a čarovné, často prehliadané, architektonické detaily i zákutia mesta.
V knihe nájde čitateľ aj fotografie z tradičných podujatí a textové informácie
v rubrike Viete, že... o rôznych kuriozitách
a raritách mesta a okolia.
Banská Bystrica a okolie
Banská Bystrica a okolie je názov reprezentačnej obrazovej knihy, ktorá vyšla vo
vydavateľstve AB ART press.
Nechýbajú ani informácie o zaujímavostiach a službách cestovného ruchu,
kde sa predstavuje Múzeum SNP, Kúpele
Brusno, stredisko Šachtičky, Habakuky na
Donovaloch, Skalka aréna v Kremnických
vrchoch a záujemca sa dozvie aj o možnostiach vyhliadkových letov či plavieb
po rieke Hron.
Jej autori, Vladimír Bárta a Vladimír
Barta, známi slovenskí fotografi, predstavujú vo svojej novej publikácii nielen
kultúrno–historické a prírodné pamiatky
mesta, ako meštianske domy na Námestí
SNP a v priľahlých uličkách, hradný areál,
kostoly, múzeá, i kaštiele v časti Radvaň,
ale zamerali sa aj na historické zaujímavosti banskobystrického okolia, napr. unikátny drevený kostol v Hronseku, zapísaný do UNESCO, Badínsky prales, kamenné
výtvory v Hrochotskej doline, kostol v Čeríne, Ľubietovský Vepor, ktorý je považovaný za stred Slovenska, Králickú tiesňavu,
málo známy Badínsky vodopád a ďalšie
lokality.
samopal
3
lie ivá bylina Rhode Island
Poéma Nervus vagus, doplnená o koláže Jána Kudličku - nehovoriac o jej dvojdomosti a tíme ľudí, ktorí sa na knihe podieľali – opäť predstavuje básnika Juraja
Kuniaka ako toho, ktorý okolo seba tvorí
obec, rád komunikuje a delí sa o to, čo má
rád, aby spájal: mňa s tebou a vôbec všetko zdanlivo nespojiteľné.
Vladimír Ďurka
Nové knižné dielo Vladimíra Bártu a Vlada Bartu Banská Bystrica a okolie je teda
nielen krásnym darčekovým predmetom,
ale aj sprievodcom po turistických atrakciách banskobystrického regiónu.
Texty sú v slovenčine a angličtine, a tak
kniha poslúži aj pre zahraničného návštevníka.
(MB)
Publikácia obsahuje aj kreslené mapy
mesta a okolia, cestnú mapu okolia i mapky mikroregiónov. V knihe predstavujú
autori tiež 24 najvýznamnejších obcí
okolo Banskej Bystrice, každú s fotografiou, alebo perokresbou typickej dominanty a textovými informáciami o histórii
Autor: Synor
veň. Autor sa v nej vracia do študentských
čias v Prahe; možno aj preto jeho slovám
dobre padne zaspomínať si v paralelnom
českom preklade. O ten sa postaral Jiří
Dedeček, známy český pesničkár a básnik. Témou knihy však nie je nostalgický
návrat do naivnej mladosti, aj keď voľne
a asociatívne plynúce verše by to mohli
evokovať. Osoby a mená ako Vladimír Holan, Jan Zrzavý a Zuzana Trojanová svietia
prísne otcovsky do autorovej budúcnosti, čiže prítomnosti, kde sa lúšti hádanka
bytia z hľadiska činu, a kde „je kruto iné:
HOVORIŤ a kruto iné: ŽIŤ“. Autor – nervus
vagus sveta, v ktorom je láska „duchom
neprítomná“, sa totiž cíti smrteľne zraniteľný. V tom je zároveň sila, univerzálnosť
a čitateľnosť Kuniakovej básnickej výpovede.
Občianska inzercia .....
● Predám pojazdný Trabant Combi bez
evidenčných čísel a kamenný šrotovník.
Cena dohodou, tel. č.: 0905910285
Reedícia v poradí tretej básnickej zbierky
Juraja Kuniaka Blúdivý nerv, tentoraz pod
titulom Nervus vagus, dráždi a hladí záro-
● Dám do prenájmu 3-izb. byt blízko
Trnavskej univerzity, aj študentom.
Tel: 0908 419 208
naparoval
metla
na vymeta-nie
pece
ostrovid
je, po
nemecky
meno
Caponeho
hrôza
staro- eské
zámeno
pre
aténsky
futbalov klub
2
onakvo (nár.)
strana, po
ma .
Antonov (skr.)
cudzie mu .
meno
tamten
Slovensk
telegraf
zbavil ostr ch
hrán (stroj.)
neochotne
mykací stroj
Slovensk
telegraf
balkán.
objemová
miera
Ak nemá ítanie vplyv na (tajni ka)
napínav
krvák
obidva
osobné
zámeno
tátne lesy
krvn obraz
zv
ples
en
d
pero na
ozdobné
písmo
tón
obloha, po
angl.
ukazov.
zámeno
pologranitizovaná
hornina
5
Zlatica
(z ma .)
ve k kus
(náre .)
vylu o- vacia
spojka
predlo ka
zvolanie
voly
na
trma-vrma
Slov.nár.
divadlo
Dietlova
sestri ka
mier ,
po esky
po et ro-kov
ivota
en.meno
(27.5.)
postupné
dospievanie
osoby
existuj
Eastern Time
1
meno Jiráska
4
rusk ve tok
osobné
zámeno
svoj, po
nemecky
pajác
Slovensk
telegraf
druh idovskej
mystiky
prikr vka
mohame dánsky boh
chemická
zna ka telúru
ly iarske
vetrovky
velikán
turecké
oslovenie
pána
Nemka
búval
bahnia- kovit
vták
Ragnarok
online
obec
v regióne
Turiec
usporadúvala
zbav prachu
Tajnička zo str. 2
Slovenský telegraf, váš každodenný spoločník.
Výherca: Ondrej Ševčík, Sitnianska 1, Banská Bystrica
Tajnička zo str. 3
Svet je nádherná kniha, ale nemá význam
pre toho, kto nevie čítať.
Výherca: Petrušková Ingrid, Kúpeľná 18,
Sliač
Tajnička zo str. 4
Jarné prezutie palio.
Výherca: Viliam Jazbec, Karpatská 2, 97411,
Banská Bystrica
Tajnička zo str. 5
Prvý let človeka do kozmu. Berlínsky múr.
Výherca: Magdaléna Nagyová, Wolkerova
22, Banská Bystrica
Tajnička zo str. 6
Tuční ľudia kratšie žijú, ale dlhšie jedia.
Výherca: Kamil Cejpek
Tajnička zo str. 7
Kde sa pivo varí, tam sa dobre darí.
Výherca: Zuzana Kočanová, Starohorská
46, Banská Bystrica
Tajnička zo str. 10
Martin Benka, Jozef Cíger Hronský, Andrej
Kmeť.
Výherca: Ing. Anna Kamasová, Internátna
57, Banská Bystrica
Tajnička zo str. 12
Hlavnou príčinou rozvodu je manželstvo.
Výherca: Anna Polcová, Sládkovičova 50,
Banská Bystrica
Odpovede na otázku zo súťaže na str. 16
Názov školy, ktorá kedysi sídlila v dome č.
14 na terajšom Námestí SNP, bol Odborná
kovorobná škola.
Výherca súťaže: T. Cimmerman
NERVUS VAGUS, Juraj Kuniak ,
(Praha, Slovensko–český klub,
2010)
aorit, kabala,
oldal,
roy
vyhynut
ko ovník
SPRÁVNE VYLÚŠTENIE KRÍŽOVIEK
Z MÁJOVÉHO VYDANIA
zna ka ly í
krá ,
po
fran - cúzsky
jednotka
dedi nosti (aj
id )
domácke
meno
Kataríny
Správne vylúštenie krížovky doneste osobne (do 15. 6. 2011), alebo zašlite poštou na uvedenú adresu redakcie Bystrický TELEGRAF, Partizánska cesta 3, 97401 Banská Bystrica, alebo e-mailom na adresu:
[email protected] Jedného vyžrebovaného lúštiteľa odmeníme. Vyžrebovanie úspešných lúštiteľov je zverejnené vždy v nasledujúcom čísle Bystrického Telegrafu.
..... 10
Rádio ZET .....
JEDINEČNÉ MIENKOTVORNÉ MÉDIUM SEVERNÉHO SLOVENSKA
Za dvanásť rokov svojho pôsobenia sa Rádio ZET vyprofilovalo do dnešnej mienkotvornej podoby. Vďaka systematickému ukotveniu do regiónov sa stalo neodmysliteľnou súčasťou života takmer 1,5 milióna obyvateľov v dosahu rozhlasových
FM vĺn na frekvencii 94,5 MHz. Vlajkovými loďami programovej štruktúry rádia sú
kvalitné regionálne spravodajstvo a publicistika. V žilinskom sídle Rádia ZET sme
sa porozprávali s jeho šéfredaktorom a programovým riaditeľom Jánom Filipom.
Čo je podľa vás podstatou úspechu Rádia ZET?
Je to predovšetkým kompaktný vysielací tím zložený z mladých pružných žurnalistov,
moderátorov, ale aj skúsených odborníkov na médiá. Tí dokážu zabezpečiť denne
nové regionálne informácie potrebné k bežnému životu.
Čo hovorí odborná verejnosť o Rádiu ZET?
Opierame sa o odborné poznatky z oblasti teórie rozhlasovej žurnalistiky, ako aj o odborné analýzy a diplomové práce absolventov žurnalistiky na viacerých slovenských
univerzitách. Treba povedať, že vo všeobecnosti rádio je najatraktívnejšie médium,
ktoré najefektívnejšie a takmer sústavne dokáže sprevádzať poslucháča v aute, v práci, doma i na výlete. Je to skutočne najúčinnejšie médium, ktoré osloví najviac ľudí. Je
najpohotovejšie a najflexibilnejšie, môže interaktívne a pružne reagovať na potreby
poslucháča, ktorého vernosť “svojmu rádiu” je obrovská.
Nadregionálne Rádio ZET má u poslucháčov vysokú dôveryhodnosť a je súčasťou života svojich poslucháčov. Z roka na
rok získava silnejšie pozície na území severného Slovenska aj s presahom na české
a poľské prihraničie, ktoré kopíruje územie
Euroregiónu Beskydy. V čom je tajomstvo
tohto úspechu?
Podľa môjho hodnotenia Rádio ZET najefektívnejšie zasahuje
ľudí v konkrétnom území, ktoré spomínate. Spravodajstvo je
prednostne metropolitné a regionálne, s presahom na témy zo
Slovenskej republiky a zahraničia, zásadne však iba vtedy, ak to
súvisí s regiónom severného Slovenska a priľahlými euroregiónmi. Spravodajstvo Rádia ZET je vyvážené, dynamické a nezávislé
od politických strán a hnutí. Informácie v spravodajstve nepochádzajú len zo zdrojov tlačových agentúr, ale predovšetkým
z vlastných relevantných zdrojov, napr. miest, obcí, štátnych zložiek a kultúrno-spoločenských organizácií. Jedinečným mienkotvorným médiom severného Slovenska sa Rádio ZET stalo aj
vďaka kvalifikovanej publicistike v celej žánrovej rozmanitosti.
Príspevky, ktoré sú svojím obsahom a zameraním zacielené
dominantne na regionálne dianie a život ľudí v regióne, nájde
poslucháč nielen v dennom vysielaní, ale aj sumarizovane v pravidelnom publicistickom magazíne Regionálny týždenník. Denne ho pripravuje celý tím žurnalistov nachádzajúcich sa na Považí, Kysuciach, Orave, v Turci a na Liptove. Redakcia spravodajstva
a publicistiky Rádia ZET s mestami, obcami a krajskými samosprávami pravidelne
pripravuje správy a rozhovory, ktoré významne prispievajú k lepšej informovanosti občanov o živote v regióne severného Slovenska. Relevantné a plnohodnotné informácie
zaručujú poslucháčovi jedinečnosť spravodajskej služby, ktorú nedokáže v regionálnom
zábere zabezpečiť žiadna celoplošná rozhlasová stanica.
Rádio ZET – to však nie je iba spravodajstvo a publicistika. Je
tam aj hudba!
Áno, komplexnosť Rádia ZET v programovej štruktúre významne dopĺňa moderovaný program, množstvo atraktívnych rubrík a vyvážená hudba. Naše štúdiá aj naživo
navštevujú mnohé osobnosti súčasnej populárnej hudby, ale aj iní zaujímaví ľudia
z regiónu. Poslucháčov pravidelne motivujeme v súťažiach a reláciách hodnotnými
cenami od našich reklamných partnerov. Tím skvelých moderátorov zabezpečuje
pre poslucháčov profesionálne moderované vysielanie počas celého dňa a pravidelné servisné informácie potrebné k životu obyvateľov v dosahu frekvencie 94,5
MHz. Rádio ZET je vyprofilovaný hudobný formát s aktuálnymi singlami domácich aj
zahraničných hitov, najznámejšie hity posledného desaťročia okorenené občasným
hitom z rokov 80-tych.
Čo sú podľa vás hlavné esá Rádia ZET?
Zuzana Smatanová v Rádiu ZET
ako doma
Rádio ZET má trendovo navrhnuté portfólio služieb, operatívne
vyvíjané nové multimediálne produkty a bonusy - zaujímavé
a maximálne účinné. Naši obchodní zástupcovia „nepredávajú
reklamu“, ale ponúkajú mediálne partnerstvo s klientom. Rádio
ZET ako mienkotvorná a silná značka zaručuje pozitívne naklonenie dôležitých osobností a firiem na severe Slovenska. Rádio
ZET má vybudovanú odlišnosť od všetkých staníc na okolí. Programovo, reklamne a kvalitou ponúkaných služieb má schopnosť poskytnúť a odvysielať aj také produkty, ktoré nemôže
odvysielať celoplošná stanica. Informačná služba zabezpečuje
publicitu malých i najväčších investičných projektov, ktoré aj na
severe Slovenska realizujú subjekty zo štrukturálnych fondov
Európskej únie. Zverejňovanie relevantných informácií o príprave a implementácii europrojektov na vlnách Rádia ZET je akceptované monitorovacími výbormi a je aj v Bruseli akceptované
v rámci povinnej publicity o prostriedkoch zabezpečovaných
daňovými poplatníkmi Európskej únie. A keďže je rádio predovšetkým o ľuďoch, som vďačný za tvorivosť ľudí v redakčnom
tíme a všetkým poslucháčom za vernosť Rádiu ZET.
Mgr. Ján Filip - šéfredaktor Rádia ZET
Sudička mu dopriala médií
Narodil sa v najjužnejšom slovenskom meste
– v Starej Pazove, v bývalej Juhoslávii – 30 km
severne od Belehradu, na 45. rovnobežke. Osud
mu doprial po ukončení slovenskej základnej školy
a slovensko-srbského gymnázia roku 1977 absolvovať štúdium žurnalistiky na Filozofickej fakulte
v Bratislave. Už vtedy spolupracoval s viacerými
médiami v Juhoslávii a na Slovensku. Profesionálne začal pôsobiť v Slovenskom rozhlase v Novom Sade, potom pôsobil v týždenníku Hlas ľudu,
v Televízii Nový Sad, kde bol roky šéfredaktorom
spravodajstva a publicistiky. Publikoval vedecké
práce z oblasti teórie a dejín žurnalistiky, absolvoval množstvo študijných pobytov v Európe, Kanade
a USA. Nešťastné vojnové roky, o ktorých netušil,
že ešte nejaké v Európe po druhej svetovej vojne
budú, ho roku 1993 priviedli do vlasti predkov –
na Slovensko, do Žiliny. Tu pôsobil ako šéfredaktor
týždenníka Cieľ, tiež ako redaktor Národnej obrody
a denníka SME, bol hovorcom Krajského úradu v Žiline, potom šéfredaktorom Rádia Fajn. Toho času
pôsobí vo funkcii programového riaditeľa a šéfredaktora Rádia ZET.
..... 11
Poradňa .....
RECEPT
PREČO CEREÁLIE
NEBEZPEČNE DOBRÝ JABLČNÍK
Počas stáročí boli cereálie ako pšenica,
ryža, kukurica, ovos a jačmeň stálicami
vo výžive. Nielen že výborne chutia, ale aj
ponúkajú potenciálne zdravotné výhody.
Nedávne rozsiahle epidemiologické
štúdie preukázali, že pravidelná konzumácia celozrnných obilnín môže znížiť riziko
ochorenia srdca a určitých onkologických
ochorení (špeciálne rakoviny hrubého
čreva) až o 30 percent. Celozrnná vláknina zväčšuje objem stolice a viaže karcinogény, ktoré sa môžu z čriev urýchlene
odstrániť predtým, ako začnú spôsobovať
problémy. Je tiež dokázané, že celozrnné
potraviny a strukoviny pomáhajú redukovať hmotnosť. Lepšie zdravie a znížené
riziko určitých ochorení tak môže byť jednoduchou záležitosťou: stačí konzumovať
celozrnné cereálie, celozrnný chlieb, cestoviny a obilné krúpy namiesto bielej ryže.
Medzi živiny, nachádzajúce sa v celozrnných obilninách, patria vitamín E, komplex
vitamínov B a minerály, ako je selén, zinok,
meď, železo, horčík a fosfor, tiež proteíny,
komplexné uhľovodíky a ochranné zlúčeniny ako lignany (rastlinné fytoestrogény).
Celozrnné potraviny sú bohatým zdrojom
sacharidov, ktoré sa črevnou flórou premieňajú na nižšie mastné kyseliny. Tieto
kyseliny sú schopné zmierniť faktory spôsobujúce onkologické ochorenia.
Suroviny:
4 vajcia, 100 g práš. cukru, 1 vanilkový cukor, 6 lyžíc vlažnej vody, 200 g polohrubej
múky, 1 prášok do pečiva, 750 g nastrúhaných jabĺk, 2 vanil. cukry, lyžička mletej
škorice, 3 vanilkové pudingy, 500 ml mlieka, 400 ml kyslej smotany
Ako na to
Plech vyložíme alobalom, rovnomerne naň
rozsypeme 2 vanilkové cukry a škoricu,
navrstvíme nastrúhané jablká, a zalejeme
cestom a dáme piecť pri teplote 180-200°C
na 30 min. Na cesto vyšľaháme celé vajcia
s cukrom, pridáme vlažnú vodu a nakoniec
múku s práškom do pečiva. Po upečení
plech obrátime tak, že jablká budú hore,
a potrieme plnkou z pudingu. Posypeme
nastrúhanou čokoládou alebo Grankom.
V mnohých krajinách národné stravovacie smernice odporúčajú konzumáciu
potravín vyrobených z obilnín ako základ
zdravej výživy a kladú dôraz na zvýšenie
spotreby celozrnných potravín. Výživové
smernice v USA odporúčajú skonzumovať
tri alebo viac celozrnných výrobkov denne.
Prečo nie biela múka
Posledných 60 rokov sa na výrobu pekárenských produktov ako chlieb, pečivo,
cestoviny, ale žiaľ aj niektoré cereálie obvykle používa len vnútorná časť pšeničného zrna vo forme čistej bielej múky.
Tento spôsob použitia pšeničného zrna je
potrebné prehodnotiť aj vďaka už spomenutým epidemiologickým štúdiám. Dôvod
je ten, že zavedením valcových mlynov
(na začiatku 20. storočia) odstraňujúcich
z obilného zrna šupku, sa ľuďom dostáva
to menejcennejšie. Biela múka je v porovnaní s tmavou hrubozrnnou ochudobnená
o 19% bielkovín, 36% tukov, 63% solí, 54%
vápnika, 50% fosforu, 70% železa, 77%
zinku, 100% karoténu, 50% vitamínu B2,
85% vitamínu B1, a 98% vlákniny. Chýba
jej vláknina, ktorá je nevyhnutná pri čistení
tráviaceho traktu, znižovaní hladiny cholesterolu v krvi, predchádzaní cukrovke, nadváhe a obezite.
Irena Stingl
(autorka článku sa venuje zdravej výžive)
Plnka: v 500 ml mlieka uvaríme 3 pudingy
(ocukríme podľa chuti), necháme mierne
vychladnúť a do mierne teplého zašľaháme kyslú smotanu.
Auror .
Aurel
kla al sa
(náb.)
2
zlo ili
z hlavy
predlo ka
staroarménske
mesto
Aza, Tola,
Alor, vao
bursk
orie ok
patriaci Mati
krajec chleba
Slovan
citoslov,
veselosti
istil
pomocou
Tepu
obmyli
AKO NEPRÍSŤ
O DOMOV
Mgr. Karol Langstein je vedúci oddelenia sociálnej a krízovej intervencie, zaoberá sa problematikou ľudí bez domova, aktívne sa podieľal na vybudovaní
siete útulkov pre túto marginalizovanú
skupinu našich spoluobčanov. Opýtali
sme sa ho preto...
Mnohých z nás aspoň raz za život prenikne úzkosť z predstavy, že stratíme
domov a ostaneme na ulici. Ako tomu
predísť?
Základným predpokladom je mať domov a v prípade, že ho máme, musíme
nastaviť svoje správanie tak, aby sme oň
neprišli. To znamená mať stabilný a pravidelný príjem, ktorého výška pokryje
náklady spojené s bývaním. Ak tento
príjem nepostačuje na tento základný
predpoklad, je najvyšší čas zaoberať sa
myšlienkou zmeny bývania podľa našich schopností a to z toho dôvodu, že
neplatičstvo sa nevypláca a nejednému
už „zlomilo krk“ a spravilo z neho bezdomovca s nevyriešeným restom. V prípade, že prídete o zamestnanie a máte
nárok na dávku v hmotnej núdzi, môžete si - za predpokladu, že platíte služby
spojené s bývaním - uplatniť príspevok na bývanie na miestopríslušnom
Úrade práce sociálnych vecí a rodiny.
V prípade, že je dlžoba „na svete“, je potrebné tieto veci riešiť v prvom prípade
s vlastníkom bytu alebo spoločenstvom
a v prípade, že je problém vážnejší, tak
prostredníctvom mediačných pracovníkov skúsiť problém riešiť splátkami alebo inou dohodou.
Základným pravidlom však ostáva
v prvom rade zaplatiť si strechu nad hlavou a s tým spojené služby a v ďalšom
rade to ostatné, čo k životu patrí. Človek
sa do problémov môže veľmi ľahko dostať, avšak riešiť ich veľakrát sám bez poradenstva nevie. Na to sú zákonmi ustanovené úrady, či už samosprávne, štátne
alebo ostatné poradensko-konzultačné
subjekty typu centier právnej pomoci,
mediačno konzultačné strediská a niektoré mimovládne organizácie.
Karol Langstein
predsie
chalupy
patriaci
amoretovi
sekcionálny
stroj
dovnútra
5
kysli ník
titani it
obidva
Pakistan
Youth
Revolution
von (nár.)
Alino
sudca
Izraelov
francúzsky
filozof
zhotovil itím
herecká
úloha
stre ná
krytina
autor Mony
Lisy
nemecká
predlo ka
grécky
boh vojny
prebrali sa
k ivotu
divadelná
umelky a
základná
íslovka
naoko
slovko
úcty
v Ázii
argón
isti striebra
indonézsky
ostrov
hliník
zn. nem.
áut
oslovenie
Diany
hrdlo
predpona
superlatívu
kó letiska
Kuching
Brnenská
zimná liga
skratka pre opak favorita
kus
astát
achová
figúra
kontra
v kartách
Civilná
obrana
4
3
druh
v bu niny
strata
hmotnosti (aj
calo)
druh
tanca
Jerryho
kamarát
súrodenec
bratislavsk
pivovar
1
star í skaut
hrad,po esky
Slovensk
telegraf
ampérhodina
pohla
zástup udí
americk
maratónec
vábi
Slovensk
telegraf
Automoto
klub
a ká vo ba
opadnutie
versus (skr.)
Client Acces mu ské meno
(10.4.)
License
kandinávsky
praobor
starorímsky peniaz
a ké
strojárstvo
Správne vylúštenie krížovky doneste osobne (do 15. 6. 2011), alebo zašlite poštou na uvedenú adresu redakcie Bystrický TELEGRAF, Partizánska cesta 3, 97401 Banská Bystrica, alebo e-mailom na adresu:
[email protected] Jedného vyžrebovaného lúštiteľa odmeníme. Vyžrebovanie úspešných lúštiteľov je zverejnené vždy v nasledujúcom čísle Bystrického Telegrafu.
..... 12
Pozvánka.....
SOBOTA 2. 7. 2011
14.00 h
TERCHOVEC – výstavný priestor, (Relaxačno-informačné
centrum)
CYRILOMETODSKÉ TRADÍCIE V TVORBE UBS
Garant: Umelecká beseda slovenská
18.15 h
Kostol sv. Cyrila a Metoda
MLÁDEŽNÍCKA SV. OMŠA
celebruje: P. Ján Kušnír, SVD
účinkuje: mládežnícky spevokol KOLENÁ z Terchovej
20.00 – 23.00 h Kostol sv. Cyrila a Metoda
VEČER MODLITIEB A CHVÁL + SVIATOSŤ ZMIERENIA
Program vedie Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina
NEDEĽA 3. 7. 2011
8.30 h
Kostol sv. Cyrila a Metoda
SVÄTÁ OMŠA
10.30 h
SVÄTÁ OMŠA v priamom prenose TV NOE
celebrujú: terchovskí rodáci
14.00 h Kostol sv. Cyrila a Metoda
CYRILOMETODSKÁ EKUMENICKÁ BOHOSLUŽBA
Zástupcovia kresťanských cirkví z okresu Žilina
15.00 h
Kostol sv. Cyrila a Metoda
SLÁVNOSTNÝ KONCERT
účinkujú:
CAPPELLA ISTROPOLITANA - komorný orchester
mesta Bratislavy
Róbert MAREČEK, umelecký vedúci
Anna DÁVIDÍKOVÁ, soprán
Veronika ZAJACOVÁ, soprán
Koncert v priamom prenose TV NOE
PONDELOK 4. 7. 2011
16.00 h Vrch Oravcove
KRÍŽOVÁ CESTA
18.15 h Kostol sv. Cyrila a Metoda
LITURGIA SV. JÁNA ZLATOÚSTEHO
Gréckokatolícka svätá omša
celebruje: vdp. dekan Emil Turiak
účinkuje: Spevácky zbor MÁJ Mesta Žiliny
20.00 h
Kultúrny dom Andreja Hlinku
MUZIKANTSKÉ CHODNÍČKY
účinkujú:
NEBESKÁ MUZIKA
Jakub Valíček, perkusie
Alojz Mucha, heligónka
Rudo Patrnčiak st., píšťaľky
Pavol Cabadaj, gitara
Peter Juhás, klavír
Stano Palúch, husle
S PRISPENÍM GRANTOVÉHO SYSTÉMU MINISTERSTVA KULTÚRY SR
UTOROK 5. 7. 2011
7.30 – 10.30 h
Kostol sv. Cyrila a Metoda
SVIATOSŤ ZMIERENIA
8.30 h SVÄTÁ OMŠA
celebruje: P. Ján Halama SVD, provinciál
10.30 h Kostol sv. Cyrila a Metoda – vrch Oravcove
PROCESIA VERIACICH
účinkujú: dychová hudba Dubňanka, terchovský ľud
a spojené terchovské muziky
11.00 h Vrch Oravcove
CYRILOMETODSKÁ SVÄTÁ OMŠA
celebruje: Mons. Tomáš Gális, žilinský diecézny
biskup
16.00 h
Kostol sv. Cyrila a Metoda
ZÁVEREČNÝ GALAKONCERT
účinkujú:
Eva URBANOVÁ, soprán (cz)
Stanislav ŠURÍN, organový sprievod
Rudolf PATRNČIAK ml. husle
SPEVÁCKY ZBOR A ORCHESTER UMELECKÉHO
SÚBORU LÚČNICA
Martin SLEZIAK, umelecký vedúci orchestra
Elena MATUŠOVÁ, dirigentka
Program v priamom prenose TV NOE
www.terchova.sk www.terchova.fara.sk
..... 13
Retro .....
(fragmenty zo spomienok Ivana Kadlečíka
na Pavla Hrúza a z listov Pavla Hrúza Ivanovi Kadlečíkovi)
ZA PAVLOM HRÚZOM
Ivan Kadlečík: Francúzi majú slovné spojenie la femme fatale a takú ženu aj mám.
Ale význam sa dá rozšíriť nielen na ženy ale
na všetky ľudské bytosti, ktoré človek v živote stretne, ovplyvnia ho a určujú natoľko,
že bez nich by bol chudobnejší, prázdnejší,
necelý a neúplný, dokonca by nebol tým,
čím je. Takýchto ľudí som mal a mám viac
a Pavel Hrúz je jedným z nich.
Mali by sme sa vážne zamyslieť, Ivan,
nad úlohou, ktorú nám toto nové pokolenie v masmédiách láskavo prideľuje,
kým definitívne uchopí moc. Už veru
pevne verím, že nás osud mimodeložnej
literatúry nemíňa ani teraz, keď sa zdanlivo deje opak.
Paľo sa zvyčajne a nečakane zjavoval
v Pukanci v jarnom čase mojich narodenín. Vo vyťahanom svetri a so starou tučou
taškou v ruke. Pripili sme si na zdravie priateľov a „priateľov“. S Hrúzom som priateľom dodnes, aj keď nežije, a to je oveľa
väčšia prekážka ako normalizácia. Rozprávať sa dá aj s mŕtvymi, len sa nemôžeme
spolu opiť. Ale je tu jeho korešpondencia,
knihy, spomienky... A možno aj tá vôňa dreva, bukových a dubových pilín.
Pavel Hrúz: Milý kmotre + krsný synu!
Pekne od Vás, že ste si spomenuli na
starého tučného zlostníka, čo už medzičasom preklial všetko, od jesene po
zimu, do zniku. Teraz sa chystám trochu
zrekreovať na dolniakoch, vyjsť v ústrety sťahovavým ftákom a dotiahnuť slnce
sem, čo aj len za jednu nohu.
Približne v roku 1967 som som bol ako
redaktor košického časopisu Krok v Martine na nejakej besede o literatúre. Bol tam
aj mladý spisovateľ z Banskej Bystrice Hrúz,
s ktorým sme si sadli do vinárne U čiernej
panej. Bol to okamih, bod alebo semienko
jedného veľkého a dlhého príbehu, ktorý
sa ešte neskončil.
Spomínam to preto, lebo aj teba, velebný kmete, chcem povzbudiť do ďalších
bláznovstiev, o ktoré už síce nikto nestojí, ale asi by sa mali urobiť. Knižky tu
budú ešte aj vtedy, keď už žiadne nové
nebudú, farebné fotky vyblednú a CD
nebude ako prehrať.
Archív ŠVK – Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici, evidenčné číslo L13247.
Foto: Vladimír Červený
A tak som v miestnom divadielku pretrpel pásmo z tvorby K. Foldváriho, T.
Janovica a M. Šveca...Ba aj nasledujúcu
besedu s autormi, kde sa nikto na nič
nepýtal a autori museli kvákať sami. Tomáš tieto maléry rieši tým, že číta svoje
afrizmy a potom mlčí, mladý Švec mlčí
vraj pred staršími zo zásady a tak sólo
mal Kornel. Lenže: pri tejto príležitosti som sa dozvedel, že niečo podobné
čaká začiatkom júna nás dvoch.
tlakom dietok, ktoré ešte zabíjačku
nezažili, ale už je tak: nemohol som
sa ustanoviť, nadrábame si voľno medzi sviatky, aby sme mali viac času na
škriepky a protivenstvá v domácnosti.
Takže budem prítomný len duchom (ak)
a budem Vám držať palce, aby ste ju
dobre držali a nemuseli dorážať nedajbože až pri kostole.
Neskôr sme s Paľom zistili, že Paľovi
predkovia naozaj žili v Pukanci....Naše stáročné, azda aj pokrvné príbuzenstvo sme
spečatili, keď sa v roku 1971 stali Paľo so
ženou Máriou krstnými rodičmi nášho
syna. Príbehy a stretnutia sa stále dejú bez
konca a kraja.
...Sigmund Freud by sa azda potešil, že
podvedomie naozaj jestvuje. Možno aj genetici a hstorici by mali radosť. Meno Hrúz
mi začalo voňať raným detstvom a prázdninami u starých rodičov v Pukanci. Malo
okrem iného vôňu drevených stružlín v čarovnej dielni u suseda kolárskeho majstra,
ktorý sa volal Hrúz.
Inak sa veľa nemení, sneh sa topí pomaly a víno nenápadne, ale vytrvalo
dražie. Aj nájomné mi zodvihli o tretinu.
Hľadím teraz do všelijakých papierov,
od daňového priznania až po pozvánku
na referendum a šek za smeti, a zunova-
Kmotrovstvo milé, keď tento list príde, bude už zrejme o jednu sviňu menej. Odkladal som, odkladal, súc pod
E
M
A
R
P
CH
H
O
D
P
L
A
T
A
R
E
DZ
Y
K
E
T
E
R
P
A
A
T
S
S
K
O
T
O
P
S
K
P
Á
P
O
V
E
R
A
O
R
O
Ú
Z
Á
S
O
B
A
U
T
S
V
O
K
R
A
A
M
L
O
R
L
Ú
P
A
S
K
K
E
A
I
A
N
G
R
K
R
R
U
T
I
P
T
P
O
L
K
A
A
Z
B
A
E
L
A
O
A
K
U
P
E
C
D
T
Á
B
A
K
I
T
N
A
T
R
K
A
O
O
P
O
D
E
S
T
A
A
O
K
N
K
O
L
D
A
T
E
I
L
T
N
O
N
D
O
L
A
Á
T
Í
K
M
Á
Á
A
I
P
N
O
S
N
Í
K
E
Á
K
R
A
L
T
A
I
P
E
I
R
E
P
K
L
U
A
E
R
R
C
N
O
K
P
I
A
E
R
V
N
H
A
K
A
E
E
L
L
O
P
Á
R
Y
V
P
O
A
K
S
E
I
R
T
P
A
A
H
M
A
N
I
R
L
A
A
R
L
E
A
I
V
T
E
V
A
T
O
S
K
tvorbu vzájomne nehodnotili ani v rozhovoroch, lebo náš spôsob písania bol dosť
odlišný...
P
CH
L
F
V
A
E
K
T
C
V
K
E
K
L
T
A
B
A
K
A
T
A
V
A
R
K
M
A
O
ný som už z tých celoživotných pretekov
za peňaženkami.
Keď som mal recenzovať pre 3. číslo
Kroku 1966 Hrúzovu prvotinu Dokumenty
o výhľadoch, stále mi jeho kniha voňala
drevom. Kniha sa mi neveľmi páčila, zdala
sa mi nesústredená a rozhádzaná, povrchná a zle komponovaná. Mal som chuť dielo
odsúdiť, neakceptovať, zavrhnúť, ale vždy
ma pribrzdila čudná sympatia a sentiment
a nostalgia, takže som dilematicky a vyhýbavo kľučkoval... Neskôr sme si svoju
A tak, brat môj, počas našich nekonečných, štyri desaťročia trvajúcich a neprestávajúcich debát nepovedal som ti ani
polovicu, čo som chcel, a nechcel som ani
polovicu, čo som ti povedal, tak si to vydeľ dvoma, alebo ak chceš, v štatistickom
vesmírnom priemere to vždy nejako vyjde
a zaguľatí sa, veď si inžinier (ne)ľudských
duší.
Vybral a usporiadal Vladimír Ďurka
Použitá literatúra: IVAN KADLEČÍK - OLEG PASTIER, in: Spytovanie, F.R. & G., Ivanka pri Dunaji
2010, str. 322 - 370.
Pavel Hrúz bol jeden z najtalentovanejšch prozaikov Slovenska v 20. storočí. Narodil
sa 14. júna 1941 v Banskej Bystrici, študoval elektrotechniku a dosiahol titul inžinier. Po
prvých pracovných skúsenostiach však tento obor opustil a začal sa naplno venovať
literatúre. Za bývalého režimu bol v kuloároch uznávaným autorom, ale po 1968 sa nedobrovoľne dostal na index zakázaných. Hlavné diela: Dokumenty o výhľadoch, Okultizmus, Chliev a hry, Pereat, Párenie samotárov, Oči kuričove, Chlieb a kry, Bystrica v...tom,
Memoáre medeného mesta. V roku 1998 Pavel Hrúz získal Cenu Dominika Tatarku za
knihu Hore pupkom, pupkom sveta. V týchto dňoch by sa bol dožil 70 rokov.
Tajnička má 30 písmen. Meno autora výroku je skryté v prázdnych okienkach.
ANTIKA
BRÚSKA
BUKVA
CESTOPIS
GONDOLA
HARMONIKA
HLAVA
KABÁT
KADET
KARAFA
KARTA
KOPÝTKO
KRAVATA
KRECHT
KRESLO
KRYHA
KUPEC
LETISKO
LIACE
LIETADLO
LOPÁR
MARAS
MASKA
MASLO
METLA
MOKRINA
MOSTÍK
NÁDOBA
NANUK
NOSNÍK
ODPLATA
OLTÁR
PAPEK
PARKETA
PARTIA
PERIE
PODESTA
POLIEVKA
POLKA
PORIADOK
POTOK
POVERA
PRAMEŇ
PRAVNUK
PRETEKY
PROSPECH
PRSTEŇ
PUMPA
RAKETA
SKALA
SOPKA
STANICA
SVOKRA
ŠKANDÁL
TABAK
TRASA
TRIESKA
TURNAJ
UHORKA
UTOROK
VENIEC
VETVIČKA
VLÁKNO
ZÁSOBA
(Mach)
Správne vylúštenie osemsmerovky doneste osobne (do 15. 6. 2011), alebo zašlite poštou na uvedenú adresu
redakcie Bystrický TELEGRAF, Partizánska cesta 3, 97401 Banská Bystrica, alebo e-mailom na adresu:
[email protected] Jedného vyžrebovaného lúštiteľa odmeníme. Vyžrebovanie úspešných
lúštiteľov je zverejnené vždy v nasledujúcom čísle Bystrického Telegrafu.
..... 14
Šport .....
Vyžrebovanie súťaží Stredoslovenského futbalového zväzu – jún 2011
3. liga
27. kolo – Ne 12. 6. 2011 o 17:00
L. Lúčka – MFK B. Bystrica
Turany – Fiľakovo
MFK N. Baňa – K. N. Mesto
Námestovo – Tisovec
Z. Poruba – Čadca
Kalinovo – L. Štiavnica
Kremnička – Krásno
Bánová – V. Krtíš
28. kolo – Ne 19. 6. 2011 o 17:00
MFK B. Bystrica – Bánová
V. Krtíš – Kremnička
Krásno – Kalinovo
L. Štiavnica – Z. Poruba
Čadca – Námestovo
Tisovec – MFK N. Baňa
K. N. Mesto – Turany So 18. 6.
Fiľakovo – L. Lúčka
sponové
sloveso
poloha
joge
26. kolo – Ne 19. 6. 2011 o 17:00
D. Strehová – V. Blh
Š. Bane – Málinec
B. Štiavnica – Č. Balog
Revúca – Žiar n. Hr.
Brusno – Kováčová
JUPIE BB – Hliník n. Hr.
Poltár – Divín
25. kolo 12. júna 2011 o 17:00
Hronec – Lučatín
Medzibrod – Baláže
Heľpa – Tatr. Č. Balog
Beňuš – Poniky
Závadka – Braväcovo
Harmanec – Nemecká
Mýto p. Ď. – Osrblie
v
indické
náre ie
oble ená
ena (6.11.)
zvukov
navigátor
citoslovce
chápenia
tamto
28. kolo 19. júna 2011 o 17:00
Priechod B voľno
Staré Hory – Šalková B
Mičiná – Hiadeľ
Podkonice – Strelníky
Jakub – Dúbravica
Tajov – Malachov
Riečka – Hronsek
Horné Pršany – Králiky
29. kolo: odohrali 4. mája 2011
30. kolo 1. júna 2011 o 17:00
Šalková B voľno
Priechod B – Hiadeľ
Staré Hory – Strelníky
Mičiná – Dúbravica
Podkonice – Malachov
Jakub – Hronsek
Tajov – Králiky
Riečka – Horné Pršany
26. kolo 19. júna 2011 o 17:00
Lučatín – Mýto p. Ď.
Osrblie – Harmanec
Nemecká – Závadka
Braväcovo – Beňuš
Poniky – Heľpa
Tatr. Č. Balog – Medzibrod
Baláže – Hronec
2. trieda Skupina „B“
Schválené výnimky hracích dní a časov:
Telgárt – Sobota ÚHČ
Schválené výnimky hracích dní a časov:
Šalková B, Priechod B – Sobota ÚHČ
26. kolo 5. júna 2011 o 17:00
Staré Hory voľno
Mičiná – Priechod B
Podkonice – Šalková B
Jakub – Hiadeľ
Tajov – Strelníky
Riečka – Dúbravica
Horné Pršany – Malachov
Králiky – Hronsek
26. kolo 12.júna 2011 o 17:00
Šumiac – Pohr. Polhora
Polomka – Telgárt
Michalová – Dolná Lehota
Pohorelá voľno
27. kolo 19.júna 2011 o 17:00
Michalová – Šumiac
Dolná Lehota – Pohorelá
Telgárt – Pohr. Polhora
Polomka voľno
27. kolo 12. júna 2011 o 17:00
Králiky – voľno
Hronsek – Horné Pršany
Malachov – Riečka
Dúbravica – Tajov
Strelníky – Jakub
Hiadeľ – Podkonice
druh
papagája
um val , po
esky
istiaci
prípravok
Newell
Old Boys
Olympia
28. kolo 1. júna 2011 o 17:00
Šumiac – Telgárt
Polomka – Dolná Lehota
Pohorelá – Michalová
Pohr. Polhora voľno
mámen ,
po esky
papagáj plus
kozácky
ná elník
Avon,
pali,
tola,
Uda,
podmienvolume (skr.)
ková spojka
od Slnka
hnedá
diev ina
nevystavoval
ú inkom pary
zna ka
kozmetiky
udiera nohou
1
odporov.
spojka
ve k
lensk
tát
USA
spálená
kus
po a
príkri
odolnos
organizmu
vo i
chorobám
popevok
Early Literacy
Support
indická
hmotn.
jednotka
star ia plo ná
jednotka
as no a
netáraj
zlos
Human
Resources
meno
Csákovej
b val
japonsk
cisár
Leteck
oddiel
25. kolo 5.júna 2011 o 17:00
Dolná Lehota – Šumiac
Telgárt – Pohorelá
Pohr. Polhora – Polomka
Michalová voľno
2. trieda: Skupina „A“
26. kolo – Ne 19. 6. 2011 o 17:00
Šalková – Badín So 18. 6. o 19:00
Krupina – Selce
Sásová – Hrochoť
Žarnovica – Radvaň
Hodruša – Pliešovce
S. Ľupča – Jasenie So 18. 6. o 17:00
Priechod – Lutila
24. kolo – Ne 5. 6. 2011 o 17:00
D. Strehová – Š. Bane
B. Štiavnica – V. Blh
Revúca – Málinec
Brusno – Č. Balog
JUPIE BB – Žiar n. Hr.
prispôsobovala
24. kolo 5. júna 2011 o 17:00
Lučatín – Osrblie
Nemecká – Mýto p. Ď.
Braväcovo – Harmanec
Poniky – Závadka
Tatr. Č. Balog – Beňuš
Baláže – Heľpa
Hronec – Medzibrod
25. kolo – Ne 12. 6. 2011 o 17:00
Lutila – Šalková
Jasenie – Priechod
Pliešovce – S. Ľupča
Radvaň – Hodruša
Hrochoť – Žarnovica
Selce – Sásová
Badín – Krupina
4. liga Juh:
vzdal sa
25. kolo – Ne 12. 6. 2011 o 17:00
Divín – D. Strehová
Hliník n. Hr. – Poltár
Kováčová – JUPIE BB
Žiar n. Hr. – Brusno
Č. Balog – Revúca
Málinec – B. Štiavnica
V. Blh – Š. Bane
24. kolo – Ne 5. 6. 2011 o 17:00
Šalková – Krupina So 4. 6. o 19:00
Sásová – Badín
Žarnovica – Selce Str 8. 6. o 17:30
Hodruša – Hrochoť
S. Ľupča – Radvaň
Priechod – Pliešovce
Lutila – Jasenie
30. kolo – St 1. 6. 2011 o 17:00
MFK B. Bystrica – Kremnička
Bánová – Kalinovo
V. Krtíš – Z. Poruba
Krásno – Námestovo
L. Štiavnica – MFK N. Baňa
Čadca – Turany
Tisovec – L. Lúčka
K. N. Mesto – Fiľakovo
Šalková B – Mičiná
Priechod B – Staré Hory
1. trieda:
5. liga, Skupina „C“
29. kolo: predohrali 4. 5. 2011
Autor:
Aurel
Súťaže OBFZ B. Bystrica
Poltár – Kováčová
Divín – Hliník n. Hr.
26. kolo – Ne 5. 6. 2011 o 17:00
MFK B. Bystrica – V. Krtíš
Krásno – Bánová
L. Štiavnica – Kremnička
Čadca – Kalinovo
Tisovec – Z. Poruba
K. N. Mesto – Námestovo So 4. 6.
Fiľakovo – MFK N. Baňa
L. Lúčka – Turany
Slovensk
telegraf
iroko otváral
ústa
cudzie
. meno
usadeniny
úder
okolád.
"hviezda"
prievozník
oslovenie
Miroslava
plemenn kô
udretí po
hlave
úkon
Slovensk
telegraf
záhada
ruská
predlo ka
Európ.
hospod.
spolo .
kazí,
predlo ka
zhoda slov
na konci
ver ov
ni í
anglick
zápor
ve k
krik
eská
predlo ka
clonili
asto vystríha
zvratné
zámeno
meno Lesyka
2
zvieracia
kon atina
ázijsk horsk
masív
10 x 10
nevlastnil
Správne vylúštenie krížovky doneste osobne (do 15. 6. 2011), alebo zašlite poštou na uvedenú adresu redakcie Bystrický TELEGRAF, Partizánska cesta 3, 97401 Banská Bystrica, alebo e-mailom na adresu:
[email protected] Jedného vyžrebovaného lúštiteľa odmeníme. Vyžrebovanie úspešných lúštiteľov je zverejnené vždy v nasledujúcom čísle Bystrického Telegrafu.
..... 15
Šport .....
Zmeny v kádri
NOVÁ ÉRA
Podľa slov prezidenta HC 05 Banská
Bystrica Juraja Kovala sa začína v tunajšom hokeji nová éra. Jej hlavnou postavou bude nový klubový šéftréner ALPO
SUHONEN.
Veľký úlovok
Rodák z Valkeakoski Alpo Suhonen oslávi
o niekoľko dní už 63. narodeniny. V hokejovom svete má však jeho meno stále
veľký cveng. Preslávil sa najmä tým, že
ako prvý európsky tréner viedol mužstvo
zámorskej NHL (Chicago Black Hawks,
sezóna 2000/01) Spolu s tragicky zosnulým Ivanom Hlinkom, sú jediní „koučovia“
zo „starého kontinentu,“ ktorým sa tejto
cti dostalo. Netreba vynechať ani jeho
štvorročné pôsobenie pri fínskej reprezentácii (1982 – 1986) a mnohé európske
i zámorské klubové zastávky. Ako sa Alpo
Suhonen dostal pod Urpín? Nuž, prišiel
za svojím slovenským synom Alpom juniorom, ktorý v súčasnosti pôsobí pri jednom zo žiackych tímov HC 05 B. Bystrica.
Vedenie bystrického klubu sa mu skúšobne ozvalo a bolo dosť prekvapené kladnou
odpoveďou. „Pre Banskú Bystricu je to
veľká česť, že získala takúto trénerskú
osobnosť. Som presvedčený o tom, že
pán Suhonen od prvého dňa zrealizuje
v športovom fungovaní nášho klubu určité zmeny, o ktorých ma už informoval,
a ktoré budú určite pozitívne,“ nadchýna
sa veľkým trénerským úlovkom prezident
klubu Juraj Koval. A čo chce priniesť klubu
samotný Alpo Suhonen? „Keďže v súčasnosti sa už rozdiely medzi európskym
a zámorským hokejovým štýlom stierajú, chcel by som aj v Banskej Bystrici
vytvoriť kombináciu týchto hokejových
škôl. Tak je tomu aj vo Fínsku, kde sa
kombinuje európska kreativita so zámorským dôrazom.“
Pre trénerov cudzincov nie je jednoduché správne „uchopiť“ slovenskú hokejovú
mentalitu. Na domácich majstrovstvách
sveta sa to nepodarilo ani Glenovi Hanlonovi. Ako o jednej z príčin sa hovorilo
o slabšej komunikácii s hráčmi, spôsobenej menšou rečovou bariérou. Angličtina
Do USA aj s Rebekou
Pre Martinu Hrašnovú je už pomaly rituálom, že na sezónu sa minimálne mesiac pripravuje v Spojených štátoch amerických,
odkiaľ pochádza aj jeden z jej trénerov
Don Babbitt. Toto pravidlo neporušila ani
po „materskom návrate“ a pobyt v USA jej
všetko vrátil aj s úrokmi. Na aprílovom mítingu v Athens, čo bolo jej prvé kladivárske
vystúpenie septembra 2009, splnila A-limit
na svetový šampionát v juhokórejskom
Daegu hneď prvým pokusom. Výkon 72,47
m bol skvelý. „Išla som do tých pretekov
s cieľom prekonať limit. Prekonala som
ho a navyše s rezervou, takže som spokojná, ako hladko to vyšlo,“ spomína na
vydarený míting Martina Hrašnová.
V Spojených štátoch Amerických bola
pochopiteľne pri nej aj dcérka Rebeka,
z ktorej sa už stala v mladučkom veku
„veľká cestovateľka.“ Podľa hrdej mamičky
to zvládala dobre. „Príprava s ňou je náročnejšia, ako tie predchádzajúce prípravy, ale pre mňa je to príjemné spestrenie. Som veľmi rada, že môže chodiť so
mnou a cestovanie jej nerobí problémy.“
Príjemné starosti
Rodičovské problémy Martinu viditeľne bavia a napĺňajú. Nesťažuje sa ani na
je síce hlavným hokejovým jazykom. Bez
zvládnutia slovenčiny, či češtiny však zahraničný tréner u nás len ťažko prenikne
„do hláv“ svojich zverencov. V Banskej
Bystrici by mal byť hlavným Suhonenovým
pomocníkom v tejto oblasti bývalý reprezentant a asistent trénera HC 05 Vladimír
Orságh. Fínsky kormidelník si z rečovej
bariéry ťažkú hlavu nerobí a záležitosť berie s humorom. „V šatni som našiel osem
alebo desať hráčov, ktorí ovládajú angličtinu. Takže prvé dve päťky už máme
skompletizované.“ smeje sa Suhonen.
Okrem športu aj umenie
Na severana až prekvapivo uvoľnený
a vtipný trénerský bard je aj veľkým priaznivcom umenia a nielen to. Svojho času bol
riaditeľom divadla a viedol džezový festival
v Pori. „Divadlo má mnoho podobností
s hokejom. Veď aj hokejisti sú v podstate herci, ktorí hrajú na ľade svoju rolu.“
K Bystričanom sa pridá na júnovom
sústredení v Tatrách. Letnú prípravu však
inak prenechá doterajšiemu hlavnému
trénerovi HC 05 Milanovi Stašovi. „Pán
Suhonen sa oficiálne pripojí k tímu 25.
júla, kedy prvýkrát vykorčuľujeme na
ľad a potom si kompetencie určite rozdelíme. Musím však povedať, že keby
mi niekto ponúkol stáž pri tomto úspešnom trénerovi, nech by to bolo v Kanade, či vo Fínsku, určite by som povedal,
že idem. A teraz ju budem mať zadarmo,“ usmieva sa v súčasnosti najdlhšie
slúžiaci tréner v extralige, s ktorým predĺžilo vedenie banskobystrického klubu ich
vzájomnú spoluprácu na ďalšie dva roky
s ročnou opciou.
Bystričania si pred seba nekladú falošné
ciele. V budúcej sezóne by chceli postúpiť
do play-off a v základnej časti sa držať okolo šiesteho miesta. Z tímu odišlo viacero
skúsených hráčov: brankár Miroslav Šimonovič, obrancovia Miroslav Vantroba,
Marek Biro, či útočníci Miroslav Hlinka,
Richard Šechný, Michal Hudec, Miroslav
Lažo, Erik Weissmann, či Lukáš Hvila.
Náhrada je na prvý pohľad skromnejšia.
Pozornosť vzbudzuje ruský brankár Sergej
Chorošun z Čechova, bývalý žilinský kanonier Michal Kokavec, martinský bojovník Andrej Thémar a najväčšia hráčska
ryba - vicemajster sveta z Petrohradu 2000
Richard Kapuš. „S manažérom HC 05
Vlastom Plavuchom sme sa už dva roky
dohadovali o mojom možnom príchode.
Tento rok sa to upieklo tak, že som tu
a verím, že to bude dobré.“ Tridsaťosemročný hokejový veterán bol v našej extralige vždy spájaný iba s bratislavským Slovanom, s ktorým získal šesť majstrovských
titulov. Stihol si však vyskúšať aj najkvalitnejšie európske ligy (Rusko: Omsk, Novokuzneck, Švédsko: Lulea, Česko: Třinec).
„Tento rok som sa po zahraničnom angažmáne ani nepozeral. Cestovania už
bolo dosť a toto bola maximálne vzdialenosť, do ktorej som bol ochotný ísť,“
objasňuje Richard Kapuš jeden z dôvodom
svojho príchodu do Banskej Bystrice.
Finančná situácia
Ako takmer vo všetkých hokejových kluboch na Slovensku ani v Banskej Bystrici
nad finančnou situáciou príliš nejasajú.
„S touto otázkou sa boríme každý rok
a zatiaľ ešte nemôžem zodpovedne
povedať, že máme tú sezónu zabezpečenú,“ konštatuje prezident HC 05 Juraj
Koval. Významným partnerom klubu je
mesto, ktoré hradí prevádzku oboch hokejových hál. „Mesto schválilo nejaké
finančné prostriedky na dokončenie rekonštrukcie južnej tribúny, s ktorou sa
začalo pred niekoľkými rokmi. Boli by
sme tomu radi, lebo tam je obsiahnutá
aj šatňa A-mužstva. Podmienky, v ktorých hráči pôsobia doteraz sú minimálne nedôstojné.“
Osobnosti športu
Dárius Rusnák
2. 12. 1959 Ružomberok
Dárius Rusnák je síce rodákom z Liptova,
hokej však začal hrať v Banskej Bystrici.
Z vtedajšej Istry jeho kroky v roku 1972
smerovali do Bratislavy, kam sa presťahoval
spolu s rodinou. Krátko hrával v miestnej
BEZ-ke a od roku 1976 v slávnom bratislavskom Slovane spolu s bratmi Šťastnými,
Bukovinským, Kuželom, či Sakáčom. Tu sa
v roku 1979 dočkal historicky prvého ligového titulu majstra Československa pre
slovenský klub. Až na vojenčinu v Jihlave
zostal belasým verný do roku 1989. Neopustil ich ani keď pôsobili v 1. Slovenskej
národnej hokejovej lige. V najvyššej československej súťaži odohral 436 zápasov
a strelil 186 gólov.
Postupne sa stal stálicou národného
tímu ČSSR. Reprezentoval na piatich svetových šampionátoch a na štyroch z nich
získal medailu. Pamätné sú najmä jeho výkony na domácich MS 1985 v Prahe, kde sa
v pozícii kapitána národného tímu, spolu
so slovenskými kolegami z útoku - Dušanom Pašekom a Igorom Libom, výraznou
mierou pričinili o zlatú medailu. Bratislavsko-košická formácia žiarila aj rok predtým
na ZOH 1984 v Sarajeve. Po finálovej prehre 0:2 so ZSSR bolo z toho cenné striebro.
Legenda bratislavského Slovana, pre
ktorú sa stali príznačné góly spoza bránky,
zavŕšila netuctovú kariéru vo fínskom KalPA Kuopio, kde strávila štyri úspešné sezóny (169 zápasov, 79 gólov a 110 asistencií).
Hoci v roku 1987 draftoval Rusnáka tím
NHL Philadelphia Flyers, v najprestížnejšej
klubovej súťaži na svete si nikdy nezahral.
A nedostal sa ani do výberu novotvoriacej
sa slovenskej reprezentácie, ktorá sa v roku
1993 pripravovala na kvalifikačný turnaj
o postup na ZOH v Lillehammeri.
V ďalších rokoch sa Dárius Rusnák venoval trénerstvu (Slovan Bratislava) i manažérskej práci v Iskre Banská Bystrica, pričom v roku 2009 ho uviedli do Siene slávy
slovenského hokeja. V súčasnosti pôsobí
v Kancelárii prezidenta SR.
RÝCHLY NÁVRAT
Najznámejšia slovenská atletická mamička, kladivárka Martina Hrašnová, sa
úspešne vrátila do súťažného kolotoča. Od narodenia jej dcérky Rebeky ubehlo
iba niečo vyše desať mesiacov a stále pomerne čerstvá mamina má už za sebou
dvoje pretekov vyšperkovaných splneným limitom na Majstrovstvá sveta.
nedostatok spánku, ktorý bol evidentný
najmä po návrate z USA. „Dva-trikrát za
noc sme vstávali na papanie, čo bolo
určite náročné. Navyše, kým si zvykla
na opačný režim, tak bola hore hlboko
do noci. Trochu mi ten spánok chýbal
a stále chýba, ale stojí to za to. Je to
moje zlatíčko.“
Podľa trénera Martiny Hrašnovej v Dukle
Banská Bystrica, skúseného odborníka Jozefa Hanušovského by materstvo rozhodne nemalo forme bronzovej medailistky
z MS 2009 v Berlíne uškodiť. „V odbornej
literatúre sme čítali, že ženy, ktoré sa do
vrcholnej atletiky vrátili po materských
povinnostiach väčšinou dosahovali
lepšie výkony ako predtým. Dúfam, že
aj u Martiny to tak bude,“ dúfa Jozef Hanušovský, podľa ktorého však Martine k vrcholnej forme ešte čosi chýba.
Hlavný cieľ - majstrovstvá sveta
Trénerove slová i vnútorné pocity samotnej
kladivárky sa potvrdili na májovej predšampionátovej skúške v Daegu. Na mítingu,
ktorý sa počítal do kladivárskej klasifikácie
IAAF, Martina hodila 68,40 m, čo stačilo na
štvrtú priečku za Číňankou Čang Weng-siu
(73,49 m), Moldavčankou Marghievovou
(71,14 m) a Ruskou Lysenkovou (70,40 m).
Na žiadnu skepsu však nie je dôvod. Hlavné
sú predsa Majstrovstvá sveta na prelome
augusta a septembra. Tak to berie aj Martina Hrašnová. „Tento výsledok ma nijako nestresuje. Myslím si, že sa môžem
dostať do dobrej formy. Uvidíme ako na
tom budú súperky. Kladivo ide totiž stále dopredu. Každopádne na sezónu sa
teším.“ hovorí Martina Hrašnová, ktorej patrilo v čase našej uzávierky v tohtoročných
svetových tabuľkách 9. miesto. Na Majstrovstvách sveta by chcela byť o čosi vyššie.
Martina Hrašnová v bronzovom
kladivárskom kruhu na MS 2009 v Berlíne.
Foto internet
..... 16
Aforizmy / súťaže .....
Povedali naše deti
(z Rodinného OBčasníka Jany Lilgovej)
• Mamka, ja sa nemám čoho
držať, tak sa vypínača držím.
• Ja som sa dobre najedol
a musím ísť niekde, aby ma
nevideli takého tučného.
• V škôlke varia trošku lepšie
halušky ako ty, lebo tie mi
• Mama: Mne sa dvakrát
nechce ísť von...
Matej: A mne sa trikrát
chce ísť von.
• Zavrime si nos, aby to tu
nesmrdelo.
• Tento mesiac je ránočný
a tento večerný.
• Aha, ja som sa rozliala! (pri
obede)
trošku chutia a tvoje mi
• Poď, ideme sa loptať!
trošku nechutia.
• Môžem poležiačky sedieť?
Tip na výlet .....
Špania Dolina
Špania Dolina, malá obec, ležiaca na rozhraní Nízkych Tatier a Veľkej Fatry, 11 km
od Banskej Bystrice, výrazne prispela
k presláveniu nášho regiónu ako banskej
oblasti. Od svojho vzniku vystriedala viacero pomenovaní (Montania, Grueb, Valis,
Dominorum, Herrengrund, Úrvoldi, Baňa),
napokon sa ujal názov Špania Dolina, pochádzajúci z latinského Spanatus - Špánová, čiže županova dolina.
Nadmorská výška Španej Doliny a jej
katastra sa pohybuje v rozmedzí od 720
– 1100 metrov nad morom a ponúka nám
tak insitný obrázok rázovitej banskej obce.
K Španej doline patrí aj zaniknutá osada
Piesky a časť Šachtičky. Od Banskej Bystrice
ju delí masív Panského dielu.
Počiatky baníctva v Španej Doline siahajú pravdepodobne do r. 1006, keď sa
v lokalite otvárali prvé bane, avšak podľa
archeologických výskumov sa tu s ťažbou
začalo už v eneolite (1800- 1400 p. n. l.).
Každopádne, rozkvet baníctva v Španej
Doline mal prísť až pôsobením takzvaných Waldburgerov, majiteľov baní, ktorých banícke aktivity od 13. storočia n. l.
boli garantované panovníckymi právami
Súťaž pre tých, ktorí radi tvoria .....
Na kresbe od A. Stollmana pred rokom 1895 sa nachádza časť mesta Banská Bystrica.
Vašou úlohou je miesto odfotografovať, prípadne nakresliť v stave, v akom sa nachádza
dnes. Miesto, ktoré je predmetom súťaže, môžete zachytiť z rôznych uhlov, v dennom, či
nočnom čase: fantázii sa medze nekladú. Odmenená bude práca, ktorá bude v sebe niesť
pečať autorstva a originality.
Svoje výtvory môžete posielať na emailovú adresu: [email protected]
a mnohými výsadami. Na oplátku však
museli majitelia baní posilňovať kráľovskú
pokladnicu desatinou vyťaženého zlata
a osminou striebra a iných kovov.
Spomedzi všetkých známych podnikateľských rodov vyniká hornonemecká
rodina Fuggerovcov, ktorí spolu s Jánom
Thurzom odkúpili bane od predošlých ma-
jiteľov a svoju podnikateľskú činnosť rozvíjali až do r. 1546.
Ťažilo sa zo štyroch hlavných žíl. Tie ponúkali dva druhy rudy: čiernu rudu, ktorá
obsahovala aj menšie množstvo striebra,
a žltú rudu, ktorú tvorila len meď. Počas
existencie baní sa uplatňovalo aj sofistikovanejšie získavanie kovov pomocou ce-
mentácie, keď ponárali železné plechy do
kadí plných takzvanej meďonosnej vody zrážkovej vody presiaknutej cez povrchové
haldy - a čakali, kým sa po pár týždňoch na
železe vytvorí cementačná meď. Z plechov
sa potom vyrábali špaňodolinské poháre, vystavované v mnohých európskych
múzeách. Farbivo z cementačnej vody sa
používalo aj na výrobu zelenej farby, ktorou maľovali najznámejší gotickí a renesanční maliari.
Po zlatom období začala ťažba postupne
upadať. Najnápadnejším svedkom banskej
minulosti sú dnes odvaly, nánosy hlušiny po
hlbinnom dolovaní. Z nich najväčší Odval
šachty Maximilián má obsah až 405 510 m3
a hrúbku od 5 – 18 metrov a týči sa nad obcou ako samostatný monument.
Obraz Španej Doliny od Andreja Stollmana.
Stopy po zašlej sláve zachytáva banský
náučný chodník, nad ktorým drží patronát
sv. Kliment so svojím Baníckym bratstvom
Herrengrund dodnes. Po kliknutí na stránku www.herrengrund.sk si môže turista
objednať sprievodcu náučným chodníkom, to je totiž jedným z poslaní spomenutého bratstva. Nežnejšie polovičky zase
určite poteší kúpa typickej špaňodolinskej
čipky, v ktorej bude zapletený kus nádhernej histórie.
vd
Bystrický TELEGRAF - vydáva Slovenský Telegraf, s. r. o., Hurbanovo nám. 1, 811 06 Bratislava * Adresa redakcie: Partizánska cesta 3, 974 01 Banská Bystrica * Vychádza ako mesačník v náklade 46 000 kusov.
Šéfredaktor: Mgr. Ján Filip, [email protected], tel.: 0948 786 010, Zástupca šéfredaktora: Bc. Rastislav Teplánský, [email protected], tel.: 0948 411 242. Redakcia: Mgr. Vladimír Ďurka,
[email protected], tel.: 0918 653 994. Kancelária: Martin Jezný, [email protected], tel.: 0948 083 830, Grafik: Ľubomír Palovčík, [email protected], tel.: 0948 40 49 10.
Obchodná riaditeľka: Ing. Denisa Špacírová, [email protected], tel.: 0917 128 342, Manažér inzercie: Mgr. Alexander Daško, [email protected], tel.: 0948 180 220. Manažér distribúcie: Vladimír Repiščák,
[email protected], tel.: 0917 198 718 Tlač: VERSUS a. s., Bratislava. Občianska inzercia: E-mail: [email protected], tel. SMS: 0948 09 00 14. Web: www.slovenskytelegraf.sk. Autorské práva sú
vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Akékoľvek použitie časti alebo celku, najmä rozmnožovanie a šírenie textov a fotografií akýmkoľvek mechanickým alebo elektronickým spôsobom aj v inom než
slovenskom jazyku bez písomného povolenia vydavateľa je zakázané.* Redakcia nezodpovedá za právnu stránku a obsah inzerátov a príspevky od externých prispievateľov. EV 4254/11
Download

Jún - Rádio Rebeca