ROZHOVOR KAROLA SUDORA v
nedeľa 30. októbra 2011
Jozef Chavko: Chovatelia vykrádajú hniezda dravcov
Foto: Karol Sudor
Narodil sa v roku 1954 v Trenčíne. Ukončil strednú priemyselnú školu stavebnú. Pracoval v
Slovenských plynárenských závodoch, v Domácich potrebách (investičný technik) a v Štátnej
ochrane prírody. Od roku 2006 je šéfom neziskovej organizácie Ochrana dravcov na
Slovensku (www.dravce.sk). Je ženatý, má dve deti, žije v Bratislave, medzi jeho najväčšie
záujmy patria dravce a príroda.
Chovatelia dravých vtákov nemajú radi ochranárov, lebo sa im nepáčia kontroly ich
chovov, tvrdí v otvorenom rozhovore pre SME.sk ochranár dravcov vo voľnej prírode.
Chovatelia dravcov, teda sokoliari, obviňujú ochranárov, medzi nimi aj vás, že mrháte
peniazmi tam, kde to nie je potrebné.
Podotýkam, že ako sokoliar som začínal aj ja. Podrobne teda poznám prácu chovateľov,
a práve niektorí z nich mi sokoliarstvo znechutili. Na dravce sa pozerajú len cez okuliare
biznisu, teda peňazí. Ochrana dravcov vo voľnej prírode ich vôbec nezaujíma. Počíta sa len
to, čo je priviazané na posede alebo vo voliére.
Ide o legitímny biznis. Čo je zlé na tom, že niekto chová vtáky, robí letové ukážky,
poskytuje informácie, že ich rozmnožuje a potom predáva? To by sme museli kritizovať
aj chovateľov a predajcov iných zvierat.
Samozrejme, lenže vôbec nemám dojem, že všetko, čo niektorí chovatelia robia, je legitímne.
Pozrite sa na to, koľko dravcov má Anton Moravčík na Červenom Kameni, ktorý ochranárov
napadol vo vašom rozhovore. Veď to je zoologická záhrada. Ide o komerčnú činnosť, pričom
niektoré veci by sa podľa mňa v zmysle predpisov vôbec nemali vykonávať.
Tvrdíte, že Moravčík podniká aj nezákonne?
To nech povedia príslušné orgány, ja sa k tomu nejdem vyjadrovať. Isté podozrenia tu však
sú.
Prečítajte si aj veľkú reportáž o sporoch medzi chovateľmi a ochranármi (je na konci tohto
rozhovoru.)
Ak obviňujete, mali by ste to zdôvodniť.
Ak niekto chová také množstvo dravcov, mal by to mať legalizované cez zákony. Toto je však
zoologická záhrada. Ja tomu hovorím skôr cirkus, keďže za ukážky „výcviku“ dravcov sa
vyberá vstupné.
Zákon to dovoľuje.
Áno, ale je to v rozpore s filozofiou ochrany prírody. Málokto vie, že ten orol, lietajúci nad
hlavami užasnutých divákov, to spraví len preto, lebo je zámerne vyhladovaný, pričom za
1
odmenu dostane mäso. Princíp je teda rovnaký ako v cirkuse. Pritom sa však deklaruje, že
k chovateľovi prilieta z lásky.
Teraz spochybňujete len etiku tohto biznisu. Vraveli ste však, že tam niečo robia aj
nezákonne. Čo konkrétne?
Pán Moravčík odmieta akúkoľvek kontrolu. Nepustí tam žiadne kontrolné orgány, hoci tie
vtáky komerčne využíva. Ak má niekto čisté svedomie, nemal by mať s kontrolou chovu
problém.
Existujú predsa mechanizmy, ako ho ku kontrole donútiť. Podľa neho kontroly
chovateľov vyslovene šikanujú, zabavujú im dravce, dokonca niekde už zasahovali aj
kukláči.
Na tom, aby tie kontroly umožnil, už pracujú príslušné orgány, môžete si to overiť na
Slovenskej inšpekcii životného prostredia. Vyjadriť sa musí ona.
VIDEO autor: Karol Sudor Jozef Chavko: Útoky nemajú zmysel
Spustiť len audio | Ďalšie videá nájdete na tv.sme.sk.
Chovatelia sa bránia kontrolám
Hovoril som s viacerými chovateľmi aj ochranármi, medzi oboma skupinami je
obrovská averzia. Z čoho vznikla? Logika hovorí, že by ste mali spolupracovať. Na
západe je to bežné.
S pánom Moravčíkom ako zástupcom slovenských sokoliarov, ale aj s inými chovateľmi, sme
sa pokúšali komunikovať už viackrát. Odpoveďou boli vždy len útoky a osočovania, koniec
koncov aj v rozhovore, ktorý ste robili vy.
Moravčík zaútočil na ochranárov, to je fakt, lenže tento spor sa ťahá už dlhé roky. Prečo
sú na vás chovatelia takí alergickí?
Najväčšou trecou plochou je kontrola chovov a všetko, čo s tým súvisí. Napríklad niektorým
sokoliarom veľmi prekáža metóda DNA, ktorá môže jednoznačne potvrdiť, alebo vyvrátiť
pôvod chovaného dravca. Nerozumiem ich postoju, lebo by ich očistila z každého podozrenia
a nik by ich viac nemohol obviniť z toho, že dravca ukradli z prírody. Venovali sme tomu
množstvo energie.
Veď tá metóda už v zákone je.
Ale im sa to nepáči, lebo sme prispeli k tomu, aby sa presadila. To je dôvodom ich kritiky.
Kontroly DNA sú totiž také objektívne, že by sa skončili všetky dohady o tom, či svoje vtáky
naozaj odchovali v zajatí, alebo ich ukradli z prírody.
Chytíme zlodeja a zrazu už nie je sokoliar?
Tvrdíte, že slovenskí chovatelia dravcov kradnú dravce z prírody? Moravčík
argumentoval, že za desiatky rokov bol taký prípad len jeden.
Sú tam vážne podozrenia. Moravčík v tomto vyslovene klame, také štatistiky neexistujú.
Navyše teraz je už situácia lepšia, po mnohých akciách stráženia hniezd vykrádači zistili, že
na Slovensku je to veľké riziko.
Máte dôkazy o vykrádaní hniezd?
Z prírody nám jednoznačne miznú dravce, a sú tam jasné stopy, že je to práca človeka. Vôbec
nejde o zanedbateľné čísla, ale o stovky mláďat. Sám som so študentmi strážil mnohé
hniezda, neraz sme tých zlodejov vyslovene naháňali. Ono zase nie je ľahké takého vykrádača
priamo chytiť. A ak sme ho aj chytili, sokoliari zrazu tvrdili, že to nie je sokoliar, lebo ho zo
svojich radov vylúčili.
Tie stovky mláďat myslíte ročne či za desaťročia?
Za viac ako 50 rokov z prírody zmizlo odhadom asi 500 mláďat či vajec. To sú alarmujúce
čísla. Populácia rároha hniezdi na Slovensku len na niektorých územiach východného
a západného Slovenska. V 80. až 90. rokoch, s výnimkou jedného až dvoch párov, na
2
východnom Slovensku v dôsledku vykrádania hniezd úplne zanikla, na západnom Slovensku
sme zase 24 hodín a za každého počasia od marca do júna strážili posledných päť či šesť
hniezd. Oplatilo sa, prežili kritické obdobie a teraz sa populácia spamätala a hniezdi.
Pri vykrádaní hniezd ste prichytili priamo chovateľov?
Samozrejme. Napríklad pána B., ktorý bol dlhoročný sokoliar a zároveň legenda vykrádania.
Viete, ako to robil? O polnoci za dažďa a na osemdesiatmetrovej skale. Skúste ho v takýchto
podmienkach prichytiť pri čine. Podarilo sa mu však preukázať úmysel.
Čiže na polícii nájdem vaše trestné oznámenia? Za každého zlodeja jedno? Vravíte, že
sa kradlo masívne, takže by ich tam mali byť desiatky až stovky.
Nejaké tam sú, hoci nejde o desiatky. Choďte pri každom jednom prípade na políciu
a nahláste, že ste našli dôkazy, že sú na strome stúpačky a hniezdo bolo vykradnuté. Čo s tým
spravia? Policajt nevylezie na strom vysoký 25 až 30 metrov, nezlezie niekoľko desiatok
metrov vysokú skalu, aby zaistil dôkazy. Navyše hniezda sú často v náročnom teréne, kam sa
nedá dostať autom. Najčastejšie zadržiavané sú však pašované živočíchy na hraničných
prechodoch. Myslím, že sa ich tam našlo dosť, nielen dravcov, ale aj exotov, plazov a iných
vzácnych druhov živočíchov.
Zdrogované vtáky pašujú v PET fľašiach
Sokoliari argumentujú, že krádeže sa im nevyplatia, lebo čierny trh nefunguje. Predať
dravca bez papierov sa dá totiž len za zlomok ceny.
Ale funguje, a veľmi dobre. Obrovský dopyt je najmä v arabských krajinách. Navyše sa to
legalizuje práve cez chovy, v zahraničí sa to preukázalo. Práve preto existuje taký odpor
k preukazovaniu pôvodu prostredníctvom testov DNA, preto chovatelia odmietajú kontroly
chovov s výhovorkami na prehnanú byrokraciu.
Bez papierov oficiálne neprekročíte hranice ani dvere do lietadla.
Smiešna otázka, keby som chcel, cez hranice by som dostal čokoľvek.
Hovorím o oficiálnom postupe, sám som Moravčíkovi vravel, že v tejto krajine sa dajú
vybaviť onakvejšie veci ako papiere na vtáky.
Ak sa aj kontraband niekde na hraniciach zabaví, je to len prirodzená strata pre obchodníkov,
s ktorou sa počíta. Veď sa spýtajte colníkov. Viete, za akých podmienok sa tie dravce pašujú?
Medikamentmi zdrogované vtáky sú natlačené v PET fľašiach, kde musia vydržať celé
hodiny, pričom je tam obrovská úmrtnosť. (Hovorkyňa Colného riaditeľstva to nepotvrdila,
od roku 2005 do septembra 2011 nebol zachytený ani jeden prípad nelegálneho dovozu alebo
vývozu dravých vtákov, pozn. autora)
3
Chovatelia tvrdia, že ochranári ich prenasledujú preto, lebo sami si skvele žijú
z miliónových dotácií. Tie však dostanú len vtedy, ak si vymyslia umelý problém.
Príklad – ak kompetentných nepresvedčia o tom, že hrozí vyhynutie nejakého dravca,
nemajú šancu dostať peniaze na jeho záchranu. Podľa sokoliarov však dravce ohrozené
nie sú, a keby aj boli, nie je problém odchovať ich v zajatí a vypustiť do prírody. To by
ohrozovalo biznis ochranárov.
To môžu hovoriť len ľudia, ktorí o prírode veľa nevedia. Či sú nejaké dravce ohrozené,
neurčujú ochranári, ale vedci na základe výskumov. Každý dravec má svoje kritérium stavu
ohrozenia, a z neho trebárs vieme, že napríklad sokol rároh je kriticky ohrozený v celej
Európe. Stalo sa tak aj z dôvodu vykrádania jeho hniezd. Sú o tom publikované články.
Od ochranárov, ktorí často nemajú príslušné vzdelanie, či od vedcov?
Aj od vedcov.
Nájdem ich aj v karentovaných časopisoch?
Samozrejme, aj tam. Tvrdia to totiž renomovaní ornitológovia.
U nás na Slovensku?
Napríklad v Rusku. Publikované sú aj u nás v ornitologickej literatúre.
V každej krajine to môže byť inak. Slovenskí chovatelia tvrdia, že je to nezmysel.
Nemali by sme to zužovať len na karentované časopisy. Takých vedeckých prác je veľa,
všetko sa do karentovaných časopisov nedostane. Prečo by to malo byť podmienkou?
Faktom je, že slovenské občianske združenia sú často prešpikované amatérmi, ktorí
dokážu emotívne argumentovať, pričom berú peniaze na nezmysly, mohol by som
uviesť množstvo príkladov. Nemierim na vás, hovorím to všeobecne.
Tak poďme naháňať čarodejnice. Tak ako sa medzi sokoliarmi nájdu slušní aj menej slušní
ľudia, obe skupiny nájdete aj v radoch ochranárov, kde sú názorovo rôzne orientovaní ľudia,
s ktorými nemusí každý súhlasiť.
Ja sám som publikoval rozsiahlu prácu o sokolovi rárohovi z výsledkov monitoringu za
obdobie rokov 1976 až 2010, čo je naozaj dosť dlhé obdobie na to, aby som mal o téme
relevantné informácie.
Študovali ste stavbársku strednú školu, čo nie je moja výčitka, zaujímajú ma však
vedecké zdroje. Podporujú vaše argumenty?
Vedecká obec, napríklad Slovenská akadémia vied, ale aj iní odborníci, výsledky akceptuje.
Koniec koncov, v článku sa odvolávam a citujem aj z iných vedeckých prác. Myslím si, že na
Slovensku je to jediný detailný a dlhodobý monitoring ekobiologických parametrov sokola
rároha v histórii.
Vtáky chovateľov sú degradované, v prírode neprežijú
V čom je nesprávny argument chovateľov, že ak je populácia nejakého dravca ohrozená,
môžu sa do prírody vypustiť jedince z umelého odchovu, čo by bolo lacnejšie, než
predražené projekty na záchranu?
Táto metóda je vyslovene nevhodná. Sokoliari totiž nemajú žiadnu evidenciu chovu, čiže
nevieme, o aké vtáky ide, často ide o krížené hybridy, ktoré síce voľným okom nerozoznáte,
ale do voľnej prírody ísť nemôžu. To sa týka mláďat. Dospelé jedince sú zase často z hľadiska
miery plachosti, psychiky a vitality také degradované, že by vonku neprežili.
Navyše nie je pravda, že sa to nikdy neskúšalo. Do hniezd v prírode sme priložili niekoľko
desiatok mláďat, ich prežitie sa však blížilo k nule. Umelý chov tie vtáky totiž natoľko
degraduje, že v prírode prakticky nemajú šancu. Ak by sme to robili naďalej, stálo by to
stonásobne viac, než tie kritizované projekty ochranárov.
Poďme k jednému z tých projektov. Podľa Moravčíka práve vaše združenie za obrovské
peniaze presadilo projekt drevených búdok na elektrických stĺpoch pre sokola rároha.
Tvrdí, že jednak sokolom naznačujete, že jeho domovinou sú nebezpečné stĺpy, hoci
v Malých Karpatoch majú dosť prirodzených miest na hniezdenie, a že mnohé z nich
4
zdochli na aspergilózu, keďže do drevenej búdky nesvieti slnko, neprší ani nefúka
vietor, čím sa stáva dokonalým miestom pre plesne.
V živote som o aspergilóze nepočul väčšiu hlúposť, a práve z úst človeka, ktorý sa pasuje za
odborníka na dravce. Od roku 1975 som vyliezol na takmer každé hniezdo sokola rároha,
s aspergilou som sa však ani raz nestretol. Hniezda v korunách stromov či búdky na
stožiaroch sú neustále dobre ventilované vetrami, ako aj ožarované slnečnými lúčmi, huby
a plesne tam nemajú šancu. Mláďatá v búdkach sledujeme až do ich vyletenia, pričom
v priebehu krúžkovania sa vykonáva fotodokumentácia. Celé je to len účelová hra pána
Moravčíka, ktorý by chcel spochybniť projekt a nemá iné, než smiešne argumenty.
Aspergilóza je podstatne väčším problémom práve v chovoch.
Podľa Moravčíka sa ochranári mediálne prezentujú, keď mladé vyletia z hniezda, ale
nik neskúma, že dravce po čase hynú na choroby. Tvrdí, že aspergilu na ich pľúcach
videl pri pitve.
Rád by som videl, či má pán Moravčík na toto tvrdenie dôkaz. Podľa mňa si to len účelovo
vymyslel rovnako ako ostatné tvrdenia. To videl pitvu jedného jedinca? Alebo viacerých
jedincov, ktoré preukázateľne pochádzali z búdky? Ako to, že ja, čo som ten projekt
realizoval, nemám jedinú informáciu o pitve dravca z búdky na elektrickom stĺpe? Kde on čo
mohol vidieť? V živote som o niečom takom nepočul. Naše búdky sú veľmi dobre vetrané,
minimálne raz ročne ich tiež čistíme a dezinfikujeme.
Pozrite sa na Malé Karpaty. Jednoznačne tvrdím, že sokol rároh v nich úplne stratil
prirodzené podmienky na hniezdenie. Ide predovšetkým o stepný druh, ktorému najviac
vyhovujú nížiny, pričom do Karpát sa presunul aj preto, lebo ho z nížin vytlačila jednak
hospodárska činnosť, jednak ďalšie okolnosti.
Aké?
V nížinách sa likvidujú vetrolamy, existuje tiež silný tlak poľovníkov, ktorí tam neznesú ani
myšiaky, ani iné dravce. Sokoly ani sovy si totiž hniezda nestavajú, lebo to nevedia, čiže sú
odkázané na hniezda iných dravcov, respektíve prirodzené dutiny, skalné plošiny a podobne.
Ja osobne som v 80 a 90. rokoch v Malých Karpatoch staval na bukoch umelé hniezda aj
búdky, lebo vďaka ťažbe už sokoly nemali kde hniezdiť. Sokoly rárohy ich využívali do
chvíle, keď boli vyťažené aj posledné staré porasty, na ktoré boli viazané. V tom čase pritom
na celom západnom Slovensku hniezdilo okolo 10 až 12 párov rárohov, v celej krajine snáď
15. To bol priamy dôsledok decimovania populácie vykrádaním hniezd, rozoraním lúk so
sysľami a likvidáciou hniezdnych biotopov.
Som len laik, ale stromy či skalné plošiny a dutiny sa mi zdajú prirodzenejšie, než
elektrické stožiare.
Áno, ale je to pomýlený názor, lebo vtáky tu vôbec nezabíjajú elektrické stožiare, ale 22
kilovoltové elektrické betónové stĺpy. Navyše my tie vedenia ošetrujeme ekochráničkami.
Búdky sme dávali do výšky na stožiare vysokého napätia, kde sa dravcom nemôže nič stať.
Navyše v zimnom období sa prevažná časť populácie sústreďuje v nížinách a väčšinou
odpočíva práve na stožiaroch, odkiaľ má dobrý prehľad o potenciálnej koristi. Čo sa týka
skalných biotopov, z nich boli sokoly rárohy vytlačené sokolmi sťahovavými na všetkých
lokalitách na Slovensku.
Elektrické stĺpy nie sú prirodzeným domovom rárohov.
Kde potom majú hniezdiť? V Malých Karpatoch stratili podmienky. Dovolím si tvrdiť, že bez
vytvorenia náhradných hniezdnych príležitostí, v tomto prípade búdok, by sokol rároh zo
Slovenska vymizol. Na Slovensku je to prvý projekt, keď sa pred vyhynutím podarilo
zachrániť konkrétny druh. Tento rok napríklad prvý raz na Slovensku nezahniezdila krakľa
belasá, ktorá je v ohrození z podobných dôvodov ako rároh. Tie stĺpy nám navyše ukázali
priamo rárohy, keď na nich prirodzene sedávali.
Ako konkrétne im pomohol projekt?
5
Realizuje sa v dvoch fázach. Je to medzinárodný projekt, v ktorom sme len partnerom,
garantom je maďarská organizácia Hungarian Ornithological and Nature Conservation
Society. Vďaka opatreniam sa podarilo stabilizovať populáciu sokola rároha, výrazne znížiť
stav jeho ohrozenia a vytvoriť náhradné podmienky pre reprodukciu. Kým do roku 2000 na
západnom Slovensku hniezdilo len do 12 párov, v roku 2011 ich už bolo 30. To je
jednoznačný fakt. Okrem toho sa ošetrili kilometre nebezpečných konštrukcií 22 kV
elektrických stĺpov, na ktorých často hynú dravce ako také. Realizoval sa tiež reštitučný
program pre obnovu výskytu sysľa pasienkového, ktorý je pre sokoly rárohy dôležitým
potravným zdrojom, ale i ďalšie aktivity. Populácii rároha tiež výrazne pomohlo, že sa vďaka
nášmu projektu znížil takzvaný predačný tlak.
Máte dôkazy, že populácia stúpla vďaka projektu? Nemohlo sa tak stať napriek vám,
respektíve prirodzene?
Pri dlhodobom a detailnom sledovaní máme presný obraz o jeho populácii. Z hľadiska
ochrany, ale aj z dôvodov ohrozenia populácie, sme osobitne sledovali každý pár. Vďaka
takémuto prehľadu nemáme pochybnosti o dôvodoch nárastu a zmien v rozšírení populácie.
Vybrané jedince sledujeme aj satelitnými vysielačkami, čiže pár označíme a družice
lokalizujú ich pohyb. Presne vieme, čo sa deje s mláďatami a vniesť to do máp. Keď si
sadnem k internetu, dokážem povedať, kde presne sa ktorý vták nachádza. Okrem toho sú tie
dravce krúžkované, takže ak niektorý uhynie, vieme, či ide o nášho sokola.
Spomínali ste aj zníženie predačného tlaku. O čo ide?
Keď sokol sídlil na buku kdesi v Malých Karpatoch, často sa stávalo, že jastrab mu odlovil
mláďatá, čo v súčasných búdkach nehrozí. Sokol tam má aj bližšie k potrave, keďže predtým
za ňou musel z Karpát zaletieť do nížiny a odtiaľ ju transportovať späť, čím strácal množstvo
energie. Toto, samozrejme, prispieva aj k vyššej úspešnosti počtu vyvedených mláďat.
Odkedy sa má verejnosti predkladať finančná správa?
Prečo utajujete finančné správy z týchto projektov? Stoja milióny eur.
Z každého projektu je spracovaná správa pre verejnosť, v ktorej sa uvádza, o čom je projekt,
koľko stál, čo konkrétne sa podarilo. Pozrite si tento materiál. (Chavko ukazuje na brožúru
o projekte, pozn. autora)
Ide o milióny. V správe však nie je nijako špecifikované, na čo konkrétne tie peniaze šli.
Odkedy sa má verejnosti predkladať finančná správa? Na to, aby sa peniaze nezneužili, predsa
existujú finančné kontroly. Nemyslím si, že do správy pre verejnosť mám uviesť, napríklad
koľko sa minulo na kancelárske potreby, koľko benzínu sa prejazdilo či vynaložilo na výrobu
búdok. Za vyúčtovanie sa zodpovedáme príslušným kontrolným orgánom Európskej komisie.
6
Úradníci často nedokážu posúdiť oprávnenosť použitia financií. Ako môže kontrola
vedieť, či potrebuje služobné auto za milión alebo za polovicu?
Ide o projekt Európskej komisie. Je ňou skontrolovaná úplne každá položka, navyše kontrolný
mechanizmus na financovanie týchto projektov je neuveriteľne náročný.
Obaja vieme, že v obrovskom množstve projektov, európske nevynímajúc, sa peniaze
zneužívali.
O žiadnom prípade v branži ochrany vtáctva neviem. Výnimkou sú podozrenia pri projektoch
organizácie Ekobudúcnosť, na ktoré boli upozornené orgány činné v trestnom konaní, a bola
o tom odvysielaná aj reportáž Kataríny Začkovej. Tie však boli financované z národných
zdrojov.
Hovorím o projektoch z európskych peňazí všeobecne. Mnohé prípady riešili médiá aj
polícia. Okrem toho peniaze na vaše projekty idú z peňazí daňovníkov. Nemá verejnosť
právo vedieť, na čo konkrétne ste ich minuli? Bavíme sa o transparentnosti.
Žiadne nezmysly v projekte nemôžu prejsť, lebo ho schvaľuje a kontroluje niekto konkrétny.
Robia to priamo odborníci Európskej komisie. Takéto prípady sú podrobne sledované. Koho
by zaujímalo detailné čerpanie rozpísané na tisícky jednotlivých položiek? To sa proste
nerobí. Ak má niekto podozrenie, nech to oznámi.
Sám ste pred chvíľou kritizovali chovateľov, že sa bránia kontrolám. Teraz mám pocit,
že sa im bránite vy. Čo je transparentnejšie ako kontrola verejnosti, nie byrokratických
a často skorumpovaných úradníkov?
Miera toho, čo zverejňujeme, je dostatočná. Nie je potrebné zverejňovať viac.
Vy by ste zverejnili svoju výplatu?
Projekt na záchranu dropa fúzatého, ktorý sa realizoval v rokoch 2005 až 2009, mal
pôvodný rozpočet viac ako 2 milióny eur, skutočné náklady boli okolo jeden a štvrť
milióna eur. Z vašich materiálov sa nedozviem, na čo ste ich minuli.
Nie je to pravda, uvádzame tam všetky aktivity, ktoré sme robili – od výkupu pozemkov, čo
bola najväčšia položka, cez ošetrenie elektrických vedení, čo je druhá najväčšia položka
v chránenom vtáčom území, až po záverečné činnosti.
Z toho nik nezistí, či sú ceny pozemkov nadhodnotené alebo nie, či niekto nedal zarobiť
rodine, kamarátom a podobne. Nik sa nedozvie, koľko stála tlač, energie, výpočtová
technika, prenájmy priestorov, či máte luxusné kancelárie v centre alebo inde, koľko
stoja telefóny, autá, platy, kancelárske potreby, školenia a podobne.
Ak má niekto podozrenie, alebo chce seriózne vidieť presné čísla a informácie, môže sa u nás
zastaviť a ukážeme ich. Existujú však určité pravidlá, v ktorých sa presne nevyznám, a tak
neviem, čo z toho je utajené a čo nie je.
Utajené nie je nič. Zato poznám neziskovky, ktoré len na réžiu dávajú viac ako polovicu
rozpočtu. Verejnosť by zaujímali napríklad personálne náklady na ochranárov.
Nehnevajte sa, ale vy aby ste zverejnili svoju výplatu? Fungujeme na priemerných platoch za
to, že reálne prispievame ochrane životného prostredia, čo nie je osobný prospech, ale
prospech pre verejnosť.
Mňa platí výhradne súkromný sektor, kým ochranári sú platení primárne z daní
občanov. Európska komisia nerozdáva svoje, ale naše peniaze.
Rozumiem, ale na čerpanie platov v takýchto projektoch sú limity, ten si nemôžete nadiktovať
sám. Keď zverejním, koľko zarábam, chovatelia ako Moravčík to bez ohľadu na sumu aj tak
rozmažú. Ak ma chce niekto obviniť, tak hovorím, že bývam v paneláku a Kiu som si kúpil za
šrotovné, pričom naša organizácia funguje v pivničných priestoroch. Navyše nesúhlasím, že
ide o rozdávanie peňazí, v rámci prideľovania prostriedkov na to existuje riadny schvaľovací
proces.
Poznám ľudí v treťom sektore, ktorí zarábajú takmer tritisíc eur mesačne. Koniec
koncov, keby to dobre neuživilo vás, asi by ste to nerobili.
7
Samozrejme, že ma to uživí, ale nejdeme do žiadnych horibilných súm. V žiadnom prípade
nemám tritisíc eur mesačne.
V akých mantineloch sa teda pohybujete?
Myslím si, že hovoriť o plate je nepatričné. Vyššie som už spomenul že poberám priemerný
plat.
Pýtam sa na mantinely, nie na konkrétny plat.
Hovoríme o priemernom plate, medzi 700 až 1500 eur mesačne. To je maximum. Ale toto
môže zaujímať skôr malomeštiakov, ktorí si na tom budú naháňať svoje ego. Mne sa to bridí.
(Pre časopis Život v roku 2006 Chavko uviedol: „Náklady organizácie na moju prácu sú 60tisíc korún vrátane odvodov,“ pozn. autora)
Personálne prepojenia nie sú konfliktom záujmov
Chovateľom vyčítate, že dravce sú pre nich biznis. Ale vzhľadom na sumy, ktoré sa točia
v ochranárskych projektoch, je to tiež solídny biznis.
Z projektov mám iba plat, nič viac. Nik nevidí, že sa 12 hodín denne pohybujem v prírode,
pracujem v nebezpečných výškach. Aj teraz mám dochrámanú nohu.
8
Z čoho?
Bol som krúžkovať orly a zlomil sa podo mnou konár. Je to veľmi náročná práca, ani si to
neviete predstaviť. Sokoliari napríklad tvrdia, že pomáhajú so záchranou zranených jedincov.
Viete aká bola prax konkrétne u Moravčíka na Červenom Kameni ? Prijíma len vzácne druhy
dravcov, ktoré mu tam potom ostanú. Keď však ide o bežné druhy, musíme ich riešiť my
alebo Štátna ochrana prírody.
Poďme k personálnym prepojeniam medzi úradmi a ochranárskymi združeniami.
Riaditeľ Štátnej ochrany prírody Ján Zuskin bol aj členom výboru vášho združenia.
Nezmysel, vo výbore nikdy nebol. Bol však členom našej organizácie, lebo sa zaujímal
o dravce.
Čo šéf sekcie Štátnej ochrany prírody Michal Adamec?
To priznávam, ale nevidím na tom nič zlé. Je každého vec, aké má záujmy a do akej
záujmovej organizácie vstúpi. Som rád, že ja nie som napríklad filatelistom.
Generálny riaditeľ Ministerstva životného prostredia pán Rybanič je aj vo výbore
občianskeho združenia BirdLife.
Bol, ale už nie je.
Vedúci environmentálny vyšetrovateľ Policajného prezídia pán Kern má byť v tom
združení tiež.
Je tam len radovým členom.
Bývalým zamestnancom Štátnej ochrany prírody ste aj vy či Michal Noga, ktorý u vás
pracuje ako manažér. Vo výbore vášho združenia má byť aj ďalší zamestnanec Štátnej
ochrany prírody Stanislav Harvančík. Tieto prepojenia naznačujú, že peniaze
ochranárskym združeniam prideľujú ich bývalí kolegovia, pričom sú v nich priamo
zainteresovaní. Navyše ak je niekto v Štátnej ochrane prírody aj v združení, kontroluje
de facto sám seba. Nie je to klientelizmus?
Neviem o žiadnej dotácii, ktorú by som niekedy dostal zo Štátnej ochrany prírody.
Prostriedky máme výhradne z Európskej komisie. Tým chcem povedať, že Štátna ochrana
prírody je úplne mimo tohto procesu.
Štátna ochrana prírody býva partnerom takých projektov.
To je pravda, ale my ju prizývame, lebo je to logické. Má odborníkov ktorí môžu byť užitoční
pri špecifických aktivitách projektu.
A zvyšujú šancu, že vám projekt a peniaze schvália.
Áno. A čo je na tom? Zvyšuje to šancu na schválenie projektu, ale podstatné je, že Štátna
ochrana prírody priamo participuje na problematike ochrany prírody. To mám osloviť zväz
záhradkárov?
Eticky je to v poriadku?
Povedzte mi, ako by to malo byť, aby to bolo eticky správne.
Tak, že dotyčný nebude sedieť v úrade a mať vplyv, hoci aj nepriamy, na to, kto dostane
peniaze, a zároveň pracovať pre združenie, ktoré ich dostáva. Logicky by vás tiež nemal
kontrolovať úradník, ktorý je aj vaším členom. Tí ľudia sú v konflikte záujmov.
Ak sa niekto venuje ochrane dravcov, tak je logické, že to robí v zamestnaní, kde tú činnosť
môže reálne vykonávať. Na tom nie je nič zlé.
Parafrázujem z listu, ktorý chovatelia zaslali Úradu špeciálnej prokuratúry: Proces
získavania dotácií a následného osobného prospechu prebieha tak, že štátne orgány
ochrany prírody, najmä Štátna ochrana prírody v spolupráci s „odborníkmi“ z
občianskych združení vymyslia, respektíve vykonštruujú ekologický problém. Potom
vymyslia projekt na riešenie. Tak získavajú peniaze od európskych spoločenstiev, zo
štátneho rozpočtu či od iných podporovateľov, ktoré Štátna ochrana prírody
prerozdeľuje na občianske združenia.
9
To je paranoidná demagógia. Štátna ochrana prírody žiadne peniaze neprerozdeľuje. To, čo
ste citovali, už preverovali príslušné orgány. Moravčík podal možno 20 alebo 30 trestných
oznámení, 90 percent z nich sa už ukázalo ako nepodložených. Ak chce niekto napádať
personálne prepojenia, prečo nenapadne aj políciu, že v jej radoch je plno poľovníkov? To nie
je klientelizmus?
Policajt nerozhoduje o prideľovaní peňazí poľovníkom, zamestnanec Štátnej ochrany
prírody na to má vplyv. Ak sedí aj vo vašom združení, je v jeho záujme, aby združenie
tie peniaze získalo.
Áno, ale ak vyšetruje poľovníka policajt poľovník, potom tiež možno hovoriť o konflikte
záujmov. Ak je niekto profesionál a zároveň funguje aj v nejakom záujmovom združení, čo je
na tom zlé? Navyše tí ľudia z úradov v našich združeniach nepoberajú žiadne peniaze.
To nie je pravda. Mám dôkazy, že nejaké peniaze dostávajú.
Áno, dostávajú, ale iba ak robia nejaký projekt vo voľnom, nie v pracovnom čase. Ide len
o malé členské projekty, ktoré financujeme z našich darov a sú to symbolické čiastky.
Opakujem, že od Štátnej ochrany prírody nedostávame žiadne financie.
Pred chvíľou ste priznali, že na schválenie peňazí má vplyv.
Teoreticky môže napomôcť, ale iba v tom zmysle, že projekt je dostatočne odborne obsadený
kapacitami, ktoré sú dôležité pre naplnenie cieľov.
Aj prakticky. Európska komisia iste dá na argumenty Štátnej ochrany prírody, ktorá je
príspevkovou organizáciou Ministerstva životného prostredia.
Ale peniaze neprerozdeľuje priamo, to v žiadnom prípade.
Nikdy ste od nej nevzali jediný cent? Už ste povedali, že nie.
Počkajte... robia sa aj projekty, za ktoré máme malé, teda zanedbateľné peniaze. Napríklad ak
chce spraviť monitoring vo vtáčích územiach, tak ma niekedy oslovia, keďže na túto tému
som expert. Hovoríme rádovo možno o 100 eurách ročne. Ja im poskytnem dôležité dáta, oni
mne malú odmenu. To však nie sú granty, o ktorých vravia chovatelia dravcov.
Šéf sokoliarov už prehral množstvo súdov
Chovatelia napadli aj súčinnosť medzi pánom Kernom z policajného prezídia a vami.
Vraj ste zámerne marili a likvidovali dôkazy. Ide o prípad pána B., keď vám mal Kern
odovzdať mláďatá sokolov, a vy ste ich vypustili do prírody bez toho, aby ste overili, či
nejde o krížence, ako tvrdil obvinený, alebo čistokrvné jedine, ako to tvrdil Kern a vy.
Mali ste tak spraviť preto, aby sa im neodobrala vzorka DNA, ktorá mohla preukázať
nevinu pána B. Dosť vážne obvinenie.
To je úplne smiešne. Ak by to malo opodstatnenie, dnes by som sedel.
10
Tu nesedia onakvejší gauneri, takže to nie je argument. Premisa, že každý, kto spáchal
trestný čin, bol aj odsúdený, neplatí.
Jednoznačne sa preukázalo, že pán B. tie mláďatá ukradol z hniezda. Veď za to aj sedel. Bolo
pritom veľmi dôležité, aby sa mláďatá čo najskôr vrátili do hniezda. Všetko sme navyše robili
v súčinnosti so Štátnou ochranou prírody. Čím neskôr by sme tak urobili, tým by to bolo pre
mladé sokoly horšie. Ak by sme ich do hniezda nevrátili včas, matka by ich už neprijala.
Na začiatku ste hovorili, aká dôležitá je analýza DNA pri určovaní pôvodu dravcov.
Keď ste však mali možnosť ju urobiť, čím by sa potvrdilo, či pán B. kradol, znemožnili
ste ju.
Vzorka DNA nebola potrebná, lebo sa jasne preukázalo, že mladé ukradol z hniezda.
Vypustením do prírody sa ale zlikvidoval potenciálny dôkaz. Nezastávam sa pána B.,
možno tie dravce ukradol, len si nie som istý, či to bolo správne.
Pán B. sa chcel vyviniť, tak si vymyslel historku, že mláďatá kúpil v Nitre pred Tescom od
neznámeho človeka. Že podľa neho ani nešlo o čistokrvné vtáky, povedal až na konci
vyšetrovania. Zneužil situáciu, že sme ich museli rýchlo vrátiť do hniezda vo voľnej prírode
a otočil to proti nám. Z jeho strany ide o prirodzenú účelovú snahu vyviniť sa. Ten človek
pritom sedel za viac vecí, okrem iného aj za nelegálne držanú zbraň.
Sokoliari sa tiež sťažujú, že ochranári ich terorizujú nezmyselným trestnými
oznámeniami. Podľa nich bolo šikanózne obvinených množstvo chovateľov, pričom
žiaden z nich nebol právoplatne odsúdený. Vraj im bolo zhabaných veľa živočíchov
obrovskej hodnoty, z ktorých už mnohé uhynuli, čím im vznikla škoda.
Podľa mňa to je inak, ale nechcem sa k tomu vyjadrovať. Pán Moravčík už prehral množstvo
súdov aj na túto tému. Ak sme podľa neho takí zločinci, prečo ešte nesedíme, prečo nás nikto
nevyšetruje?
Prečo im boli zhabané vtáky, keď nikoho neodsúdili?
Pravdepodobne preto, lebo nevedeli preukázať ich pôvod, ale to sa ma netýka, nie som
kompetentný na to odpovedať.
Faktom je, že na papiere CITES sa čaká dlhšie, než v iných krajinách. Moravčík ešte
v lete tohto roka nemal papiere na minuloročné dravce. Mladé tak nemôže predať,
a keď doklady získa, už sú nepredajné.
Pokiaľ viem, je tam 30-dňová lehota na vybavenie. Ako ich chce získať, keď tam nepustí
kontrolu? Odporúčam obrátiť sa na príslušné orgány.
On tvrdí, že krúžok na dravca a potvrdenie o ňom už predtým dostane od
kompetentného pracovníka. Potom však mesiace čaká na papier CITES.
Nepoznám okolnosti tohto prípadu, len môžem podotknúť, že krúžkovanie nestačí. Možno to
súviselo s potrebou predloženia testov DNA, tým sa však bráni. Ak vtáka okrúžkujete a on
uhynie, jednoducho ten krúžok dáte inému jedincovi. Ako to kto overí? Krúžkovanie vôbec
nie je nezameniteľné označenie. Moravčíkovi prekáža, že štát si neplní povinnosti, ale na to,
že on si ich neplní voči štátu, akosi zabúda.
Rozhovor bol autorizovaný, Jozef Chavko doplnil niektoré formulácie bez zmeny zmyslu
pôvodných odpovedí.
Medzititulky: redakcia
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní SME.
Čítajte viac: http://www.sme.sk/c/6097163/jozef-chavko-chovatelia-vykradaju-hniezdadravcov.html#ixzz1cGBoV8mw
11
REPORTÁŽ KAROLA SUDORA v
piatok 14. 10. 2011 18:20
Pomoc prírode alebo dobrý biznis?
Projekty ochranárov sú platené aj z daní občanov, sumy však na svojich weboch taja.
Biznis chovateľov dravých vtákov je legálny, pre mnohých však neetický. Život vo voliérach
či na krátkych povrazoch, ich množenie a predávanie, vnímajú ako týranie. Kým niekto výska
od nadšenia pri letových ukážkach na rôznych akciách, skeptici namietajú, že ide o cirkus
s vyhladovanými vtákmi, ktoré k človeku priletia len preto, lebo konečne dostanú kus mäsa.
Niektoré druhy dravcov dokážu pri strmhlavom lete za korisťou vyvinúť rýchlosť viac ako
300 kilometrov za hodinu. Sokola rároha alebo sokola sťahovavého si u nás možno obstarať
za 100 až 500 eur. V arabských štátoch idú na odbyt drahšie druhy, sokol poľovnícky či rôzne
veľké hybridy sokolov sa dajú „streliť“ od 500 do 5000 eur.
Vtáky z umelého odchovu sú žiadané z viacerých dôvodov. V Kazachstane alebo Mongolsku
sa orly používajú na lov vlkov, u nás líšok či zajacov. Sokoly sú vhodné pri lovení bažantov,
jarabíc a kačíc, jastraby pomáhajú uloviť bažanty aj zajace. Ušľachtilejšie pôsobí využívanie
dravcov na biologickú ochranu letísk, pikoškou je používanie sokolov v USA na ochranu
väzníc pred čajkami. Dravce kupujú zoologické záhrady, nadšenci, ale aj snobi, ktorí sa chcú
ukázať.
VIDEO autor: Karol Sudor Jozef Chavko: Útoky nemajú zmysel
Spustiť len audio | Ďalšie videá nájdete na tv.sme.sk.
Riešia fiktívne problémy?
Na Slovensku roky prebieha spor medzi chovateľmi a ochranármi, ktorí zachraňujú dravce vo
voľnej prírode. Prví kričia, že neziskovky mrhajú miliónmi eur aj na záchranu druhov, ktoré
ohrozené nie sú, druhá strana sa bráni, že chovateľom ide o biznis. Sokoliari vravia, že
chýbajúce dravce by vedeli do prírody dodať (predať) lacnejšie, ochranári to označujú za
nezmysel, lebo degenerované vtáky zo zajatia by tam neprežili.
Podľa chovateľov je podnikanie ochranárov banálne – štátne orgány si s neziskovkami
vymyslia umelý problém, napíšu projekt a dostanú naň milióny eur. Obe skupiny majú byť
personálne prepojené. Tak to aspoň v rozsiahlom trestnom oznámení zaslanom na Úrad
špeciálnej prokuratúry naznačili šéf Slovenského klubu sokoliarov Anton Moravčík a Milan
Vávra zo Slovenského zväzu chovateľov.
Prečítajte si rozhovor so sokoliarom Antonom Moravčíkom (je na konci tohto rozhovoru)
Michal Adamec zo Štátnej ochrany prírody to popiera. „Nikdy som sa nestretol s riešením
problému, ktorý by bol vykonštruovaný,“ spolupracujú s univerzitami aj vedcami. „Každý má
svoju pravdu. Niekto považuje druh za zachránený vtedy, keď sa vo veľkom chová v zajatí,
niekto vtedy, keď sa darí zachovanie a postupné zvyšovanie populácie v prírode. My sme
zameraní na to druhé.“
Ochranársky manažér združenia BirdLife Jozef Ridzoň je tvrdší. Moravčíkove slová
označuje za „výmysly a posplietané fakty, ktoré boli viackrát prešetrené rôznymi inštitúciami
a nikdy sa nepotvrdili. Bolo by to na smiech, keby to nedehonestovalo dobrovoľnú prácu
našich členov.“ Podľa neho je vylúčené, že by ich projekty nespĺňali vedecké kritériá,
vznikajú v spolupráci so SAV aj s expertmi z univerzít. „Riešime problémy na základe
verifikovaných dát, ktoré obstoja vo vedeckej diskusii na európskej úrovni.“
12
Konflikt záujmov?
Isté prepojenia medzi úradníkmi a neziskovkami sú realitou. Rastislav Rybanič, riaditeľ
jednej zo sekcií na Ministerstve životného prostredia, bol kedysi šéfom združenia BirdLife,
odišiel ešte pred nástupom na ministerstvo. Šéf Ochrany dravcov na Slovensku Jozef Chavko
je bývalým zamestnancom Štátnej ochrany prírody rovnako ako jeho kolega Michal Noga,
Stanislav Harvančík v nej pracuje dodnes. V neziskovke figuroval aj riaditeľ Štátnej ochrany
prírody Ján Zuskin či šéf jednej zo sekcií Michal Adamec.
Podľa chovateľov ide o konflikt záujmov, lebo úradníci majú vplyv na prideľovanie peňazí
neziskovkám, v ktorých sa sami angažujú, pričom vlastne kontrolujú sami seba. Štátna
ochrana prírody aj združenia to odmietajú, ochranár Jozef Chavko ale priznal, že ľudia, ktorí
sedia na úrade a pracujú aj pre občianske združenia, zvyšujú šancu na schválenie projektu.
„Áno. A čo je na tom? Hlavné je, že Štátna ochrana prírody participuje na ochrane prírody.“
Nepovažuje to ani za etický problém. „Na schvaľovanie veľkých projektov nemá dosah,
teoreticky ho môže mať len na úrovni projektov platených zo štátneho rozpočtu.“
Adamec tvrdí, že aktivity úradníkov počas voľna nemožno obmedziť. „Nejde o konflikt
záujmov, ich činnosť nie je vykonávaná počas pracovnej doby ani na náklady našej
organizácie.“ Popiera tiež, že Štátna ochrana prírody rozdeľuje peniaze. „Za to zodpovedajú
iné orgány.“ Obvineniam nerozumie ani Ridzoň. „Spolupracovníci BirdLife sa prírode venujú
vo voľnom čase a zadarmo, preto členstvo v združení v prípade zamestnancov na riadiacich
pozíciách štátnych orgánov nemožno chápať ako konflikt záujmov.“
Na otázku, či Štátna ochrana prírody alebo Ministerstvo životného prostredia majú nejaký
vplyv na prerozdeľovanie peňazí združeniam, Ridzoň odpovedá, že záleží od projektu. „V
prípade projektov, ktoré sú tŕňom v oku chovateľov, síce môže ministerstvo napísať pozitívne
stanovisko, to ale nemusí mať vplyv na rozhodnutie Európskej komisie.“ Chavko hovorí, že
ak chce niekto napádať personálne prepojenia, mal by napadnúť aj políciu, že v jej radoch je
plno poľovníkov. „To nie je klientelizmus?“
Koho zaujímajú drobné?
Chovateľov rozčuľuje, že združenia nezverejňujú finančné správy, z ktorých by sa dalo určiť,
či sa prostriedky využívajú účelne. Chavko tvrdí, že z každého projektu existuje správa pre
verejnosť, v ktorej je aj celková suma. „Odkedy sa má verejnosti predkladať finančná správa?
Na to, aby sa peniaze nezneužili, existujú finančné kontroly. Koho by zaujímalo detailné
čerpanie rozpísané na tisícky položiek? Ak má niekto podozrenie, nech to oznámi.“
Hoci projekty sú popri zdrojoch od súkromných donorov financované aj z eurofondov
a zo štátneho rozpočtu, teda daňovníkmi, združenia na svojich webstránkach neuvádzajú ani
13
celkové sumy. Chavkova neziskovka má na portáli dravce.sk zoznam desiatok projektov.
Koľko stáli, tam nie je. Projekt na záchranu dropa fúzatého z rokov 2005 až 2009, na ktorom
sa okrem nej podieľala aj Štátna ochrana prírody a BirdLife, pritom stál okolo jeden a štvrť
milióna eur. Tajnostkársky sa k financiám stavia na svojej stránke aj BirdLife.
Podľa Chavka sumy nie sú tajné, uvádzajú ich v inej forme a na iných miestach. „Riadime sa
platnou legislatívou.“ Ridzoň dopĺňa, že sumy nepublikujú, lebo „sa to stretalo s
dezinterpretáciou zo strany rôznych záujmových skupín.“ Sľúbil však, že údaje doplnia
v najbližších dňoch. Šéfka Aliancie Fair-play Zuzana Wienk si myslí, že údaj o tom, koľko
ktorý projekt stál, by na weboch ochranárov mal figurovať. „Zákon to nevyžaduje, ale
z hľadiska etiky by to bolo korektné.“
Vykrádajú chovatelia hniezda?
Colníci slová ochranára o pašovaní dravcov nepotvrdzujú.
Podľa ochranára Jozefa Chavka ich chovatelia napádajú, lebo sa sprísnila legislatíva pre ich
biznis. „Trecou plochou je kontrola chovov a všetko, čo s tým súvisí. Niektorým sokoliarom
prekáža metóda DNA, ktorá môže jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť pôvod dravca. „Nik by
ich potom nemohol obviniť, že ho ukradli z prírody,“ vysvetľuje Chavko.
Že sa chovatelia zvyknú brániť kontrolám, priznal aj hovorca Slovenskej inšpekcie životného
prostredia Michal Štefánek. „Inšpektorom sa stáva, že kontrolovaný subjekt robí obštrukcie.
Pravdepodobne preto, aby sa nezistilo porušovanie zákonov. Vtedy ukladáme poriadkové
pokuty, alebo sa vec postúpi orgánom činným v trestnom konaní.“ Medzi časté nedostatky
patrí práve nepreukázanie pôvodu alebo spôsobu nadobudnutia živočíchov.
Šéf sokoliarov Anton Moravčík s povinnými analýzami DNA nesúhlasí. „Pre identifikáciu
jedincov je to nedostatočné, riadne preskúmaný je len genóm človeka.“ Vtáčia kriminalita je
vraj u nás minimálna, chovatelia preto analýzy berú ako šikanu. „Porušuje sa prezumpcia
neviny, keď vzniká povinnosť dokazovať niečo bez toho, aby sme sa dopustili protizákonného
konania. V EÚ sa DNA využíva len pri vážnom podozrení. Slovensko navyše na testy nemá
pracovisko s príslušnou akreditáciou.“
Chavko označuje slová o nízkej vtáčej kriminalite za nepravdivé. „Z prírody miznú dravce, sú
tam jasné stopy, že je to práca človeka. Nejde o zanedbateľné čísla. Sám som so študentmi
strážil mnohé hniezda, neraz sme zlodejov vyslovene naháňali. Ono zase nie je ľahké takého
vykrádača priamo chytiť. Ak sme ho aj chytili, sokoliari zrazu tvrdili, že to nie je sokoliar,
lebo ho zo svojich radov vylúčili. Za posledných 50 rokov zmizlo odhadom asi 500 mláďat či
vajec.“
Analýzy DNA postavené na prezumpcii viny odmieta aj chovateľ Ľubomír Engler. Spomína
prípad poľovačky spred pár rokov. „Šlo o akciu s orlami, kde boli aj hostia zo zahraničia.
Zrazu nabehli kukláči a ochranári s tým, že všetkým vtákom idú odoberať DNA. Dravce
vystresovali, bola to hanba. Svojho orla som mal už sedem alebo osem rokov. Ak ho chceli
testovať, prečo to neurobili u mňa doma? Výsledkom bolo, že dravec nešiel po líške, ale
vyštartoval na lovca a agresívny voči ľuďom bol ešte dlhý čas.“
Podľa chovateľov sa dravce z prírody nekradnú. „Nevyplatí sa to ani finančne. Predať dravca
bez papierov sa dá len za zlomok ceny,“ hovorí Moravčík. Chavko ale tvrdí, že čierny trh
funguje veľmi dobre. „Obrovský dopyt je najmä v arabských krajinách. Legalizuje sa to cez
chovy, v zahraničí sa to preukázalo. Práve preto existuje odpor k analýzam DNA.“
Ochranár dopĺňa, že ak sa aj kontraband na hraniciach zabaví, je to len prirodzená strata pre
obchodníkov, s ktorou sa počíta. „Veď sa spýtajte colníkov. Medikamentmi zdrogované vtáky
sú natlačené v PET fľašiach, kde musia vydržať celé hodiny, pričom je tam obrovská
úmrtnosť.“
Naši colníci to nepotvrdzujú. Hovorkyňa Colného riaditeľstva Miroslava Slemenská uviedla,
že „podľa štatistických údajov nebol v rokoch 2005 až september 2011 v SR v spojitosti s
nelegálnym dovozom a nelegálnym vývozom zadržaný žiadny dravý vták.“
14
Zabíjal ochranársky projekt sokoly?
Podľa ochranára sa ich populácia strojnásobila.
Šéf sokoliarov Anton Moravčík napáda, že ochranári vyhodili ťažké peniaze na stavby
drevených búdok pre sokoly rárohy na elektrických stĺpoch. „Vraj všade sú holoruby a
nemajú kde hniezdiť. Priestoru pritom majú koľko chcú, stačí sa pozrieť na Malé Karpaty.“
Z takého projektu podľa neho zdravé vtáky nevyrastú. „Pleseň ako aspergila má rada vlhko a
málo svetla. Ochranári jej v búdkach vytvorili ideálne prostredie,“ vraví Moravčík a dodáva,
že na ohlupovanie verejnosti stačí, že mláďatá vyletia z hniezda a ukážu ich v médiách.
„Zamlčujú však, že po piatich mesiacoch umierajú kvôli aspergile na pľúcach.“ Vraj to
potvrdzujú pitvy vtákov, ktoré videl.
Podľa ochranára Jozefa Chavka však tára. „Pozrite sa na Malé Karpaty. Sokol rároh v nich
úplne stratil prirodzené podmienky na hniezdenie.“ S projektom začali, lebo populácia na
západnom Slovensku vraj klesla na 10 až 12 párov. „Ako to, že ja, čo som projekt realizoval,
nemám jedinú informáciu o pitve dravca z búdky na elektrickom stĺpe? Aspergila je tam
vylúčená,“ argumentuje s tým, že vďaka projektu sa populácia rozrástla na 30 párov.
Karol Sudor
Sťažujú sa na policajta
V roku 2008 bolo na Úrad špeciálnej prokuratúry doručené trestné oznámenie od
Slovenského klubu sokoliarov a Slovenského zväzu chovateľov. Vyjadrujú v ňom
podozrenie z viacerých trestných činov, ktorých sa mal dopustiť Mário Kern z oddelenia
environmentálnej kriminality na policajnom prezídiu.
Policajt mal spolu s ochranárom Jozefom Chavkom zámerne likvidovať dôkazy v prípade
pána B. Ten mal byť prichytený s mláďatami sokolov z voľnej prírody. Kern vtáky odovzdal
ochranárovi, aby ich vypustil do prírody bez analýzy DNA, ktorá mohla potvrdiť či vyvrátiť
tvrdenia údajného zlodeja. Bránil sa totiž, že mláďatá kúpil, a že ide len o krížence.
Chavko to odmieta. „Jednoznačne sa preukázalo, že pán B. tie mláďatá ukradol z hniezda.
Veď za to aj sedel. Bolo dôležité, aby sa čo najskôr vrátili do hniezda. Ak by sa tak nestalo,
matka by ich už neprijala,“ vraví ochranár a dodáva, že pán B. si vymyslel historku, že ich
kúpil v Nitre pred Tescom od neznámeho človeka. „Že nešlo o čistokrvné vtáky, povedal až
na konci vyšetrovania. Zneužil situáciu a otočil to proti nám.“
Hovorca policajného prezídia Michal Slivka zaslal stanovisko, v ktorom sa uvádza, že prípad
vyšetrovalo vecne a miestne príslušné okresné riaditeľstvo policajného zboru, a Kern do
15
vyšetrovania nezasahoval. „Ak sa ktokoľvek domnieva, že došlo k pochybeniu zo strany
polície, môže podať podnet na prešetrenie postupu.“
Chovatelia napádajú aj Kernovo údajné zneužívanie právomocí. Argumentujú menami
ôsmich kolegov, ktorí mali byť vďaka nemu neprávom obvinení, pričom nik z nich nebol
právoplatne odsúdený. Mali im tiež zhabať živočíchy, z ktorých mnohé neboli vrátené a
ďalšie uhynuli. Prezídium policajného zboru tvrdí, že vyšetrovanie konkrétnych prípadov
vykonávali vecne a miestne príslušné orgány činné v trestnom konaní, a ak sa niekto
domnieva, že polícia pochybila, môže podať podnet na prešetrenie. Hovorca dodal, že
kritizované špecializované pracovisko prezídia policajného zboru viedlo v priebehu šiestich
rokov trestné konanie iba v troch prípadoch ohrozených druhov rastlín a živočíchov. V dvoch
prípadoch bola vec ukončená návrhom na podanie obžaloby, jedna vec bola zastavená.
Karol Sudor
Kazí štát biznis chovateľov?
CITES je medzinárodný dohovor, ktorý má regulovať svetový obchod s ohrozenými druhmi
živočíchov a rastlín tak, aby nedošlo k ich vyhubeniu. A práve doklad CITES potrebujú
chovatelia, ak chcú obchodovať s niektorými druhmi dravcov.
Na proces jeho získavania sa sťažujú. „Čech ho získa za týždeň, Nemec na počkanie, my
najskôr o šesť až sedem mesiacov,“ vraví sokoliar Anton Moravčík. „Certifikát dostaneme,
keď už je mláďa nepredajné.“ Štát tak podľa neho paralyzuje obchod chovateľov. Moravčík
tvrdí, že ešte v lete tohto roka nemal k dispozícii papiere na mláďatá z minulého roka.
Chovateľ Ľubomír Engler v roku 2010 napísal sťažnosť, v ktorej uvádza konkrétne prípady.
Na mláďa plamienky driemavej mu napriek splneniu podmienok vydali doklady až po 135
dňoch, pričom mláďa orla skalného, ktorého odchoval, sa ich nedožilo vôbec. Podľa
viacerých oslovených chovateľov preto zahraničie stráca záujem o jedince zo Slovenska.
Hovorkyňa Ministerstva životného prostredia Beatrice Hudáková tvrdí, že vydanie dokladov
trvá v priemere 14, najviac 30 dní. Meškanie vzniká len v prípade, že žiadosti chovateľov nie
sú kompletné. Podľa Englera je však sporný práve obsah pojmu „kompletná žiadosť“, keď
úrady žiadajú aj doklady nad rámec európskych smerníc. „Len na vybavenie preukazu
o pôvode majú 30 až 60 dní, hoci neplatí nikde inde, len na Slovensku. V súčte potom ide
o dlhé mesiace.“ Karol Sudor, FOTO - Dana Sudorová
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní SME.
Čítajte viac: http://www.sme.sk/c/6097164/pomoc-prirode-alebo-dobrybiznis.html#ixzz1cGFOpigt
___________________________________________________________________________
16
streda 7. 9. 2011 0:06 | Karol Sudor | FOTO - Karol Sudor, Dana
Sudorová
Anton Moravčík: Aj dravce balia frajerky podľa vzhľadu
Foto: Karol Sudor
Narodil sa v roku 1954, maturoval na technickej strednej škole so všeobecným zameraním.
Pracoval v Štátnom ústave pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody na oddelení
zabezpečovania prevádzky, neskôr nastúpil do zoologickej záhrady v Bratislave, kde sa
venoval odchovu dravcov (v roku 1984 sa mu podaril odchov prvého sokola sťahovavého na
Slovensku) a potom zabezpečovaniu prevádzky. Po roku 1989 začal podnikať (voľná
živnosť), v roku 1998 založil sokoliarsky dvor ASTUR, ktorý dodnes funguje na hrade
Červený Kameň. Je predsedom Slovenského klubu sokoliarov pri Slovenskom poľovníckom
zväze. Medzi jeho záujmy patrí fotografovanie a turistika. Je ženatý, má dve deti.
Čítajte viac: http://www.sme.sk/c/6044199/anton-moravcik-aj-dravce-balia-frajerky-podlavzhladu.html#ixzz1cHVnWJrG
Ochranári za ťažké milióny vymysleli projekt na záchranu sokolov, ktorým ich v
skutočnosti likvidovali, tvrdí v rozhovore pre SME.sk šéf sokoliarov.
Koho máte radšej? Manželku či lietajúcich dravcov?
Všetkých rovnako. Ženil som sa dosť neskoro, až po štyridsiatke, a bolo to práve kvôli
sokoliarstvu, keďže vtáky mi veľmi prirástli k srdcu. Neviem si predstaviť, že by som žil bez
nich, rovnako by som však trpel, ak by som žil bez rodiny.
Dá sa sokoliarstvu vyučiť v škole?
Máme šťastie, že áno. Kým v zahraničí má väčšina sokoliarov preddôchodkový až
dôchodkový vek, my máme pomerne veľa mladých. Sokoliarstvo totiž učíme na stredných
lesníckych školách v Banskej Štiavnici, Liptovskom Hrádku a Prešove. To ročne vygeneruje
20 až 30 záujemcov. Taktiež sa venujeme mládeži na hrade Červený Kameň. Viacerí
odchovanci už pracujú na sokoliarskych dvoroch a na odchovoch dravcov v zahraničí.
Nemám pocit, že by ich v praxi bolo až toľko.
Samozrejme, lebo z tohto počtu ich pomerne veľa odpadne. Takých päť až desať ročne však
ostáva. Všetko sú to mladí ľudia, u ktorých je predpoklad, že budú pokračovať.
autor: Karol Sudor, Dana Sudorová, Jaro Kurpel
VIDEO autor: Karol Sudor, Dana Sudorová, Jaro Kurpel
Lietajúce dravce nie sú pes, skrotiť sa nedajú
Spustiť len audio | Ďalšie videá nájdete na tv.sme.sk.
17
Jednu noc prespí v lese a už sa k nemu nepriblížite
Ľudia inklinujú skôr k psom, mačkám, možno k akvarijným rybičkám a podobne. Ako
ste sa dostali k vtákom?
V roku 1962 vyšla kniha Sokoliar Tomáš, ktorú som dostal ako dar. Zaujala ma, navyše sa
v tom čase pripravovalo otvorenie zoologickej záhrady v Bratislave. Založili sme tam
ornitologický krúžok, ktorý sme neskôr zmenili na sokoliarsky. Od tých čias ma to nepustilo.
Celé tie roky ma fascinuje, že dravce sa nedajú domestifikovať. Slona naučíte tancovať, tigra
skákať cez horiaci kruh, ale dravec sa vám na to vykašle. Vždy robí len to, čo aj vo voľnej
prírode – lieta a loví.
Nedá sa to zmeniť, ani keď je v zajatí už od vyliahnutia?
Môžete ho skrotiť, dokonca bude spolupracovať, ale výhradne v tom, čo mu je prirodzené.
Tvrdohlavo si drží svoju majestátnosť, nikdy z neho nevychováte domáceho miláčika. Bude
za vami lietať, loviť mäso z vašich rúk, ale nedosiahnete, aby na povel tancoval, skákal cez
kruh, sadol si, ľahol a podobne. Na dravce totiž žiadna drezúra neplatí.
Zjavne si však vedia zvyknúť na ľudí a necítiť sa pri tom ohrozene. Vidno to počas
letových ukážok, keď plachtia ľuďom tesne nad hlavami.
Ak by nám však niektorý uletel, po troch dňoch by sa správal úplne inak. Jednu noc prespí
v lese, okamžite sa v ňom prebudia pudy a ani sa k nemu nepriblížite. Ak nám nejaký uletí,
kritická hranica je sedem dní. Po tomto termíne je jasné, že ostane v prírode. Raz sme pustili
lietať sokola rároha a na druhý deň nám volali až z bývalej Juhoslávie.
Šikovný vták.
Priletel k istému chlapíkovi. Dostal sa k nemu v priebehu jedného dňa a my sme potom štyria
dva týždne vybavovali doklady, aby sme ho mohli previezť späť.
Ako je na tom Slovensko s dravcami?
Veľmi dobre. Vďačíme za to jednak svojej polohe, jednak fungovaniu poľovníckeho zväzu.
Našťastie neplatí, že poľovníci sú len zlí a všetko živé zastrelia, venujú sa aj chovu
a zušľachťovaniu zveri.
Koľko ich teda je?
Existujú štatistiky a monitoringy, každý dravec však má svoj prirodzený biotop a teritórium.
Napríklad orol skalný nemôže hniezdiť v Malých Karpatoch, doma sa tu cíti orol kráľovský.
Jeho skalný kolega sa zase vyskytuje najmä v Nízkych a Vysokých Tatrách. Žije ich tam
okolo 120 až 140 párov, čo nie je málo. V skutočnosti im nehrozí žiadne vyhynutie, ako sa to
občas prezentuje v médiách cez ochranárov.
18
Likvidoval ich poľnohospodársky prášok
Koľko rokov sa dožívajú?
Orly žijú pomerne dlho, 45 až 60 rokov. V prírode pritom dochádza k dosť krutému javu keď sa vyliahnu dve orlíčatá, staršie toho mladšieho usmrtí, prípadne ho nepustí k potrave,
čím spečatí jeho ortieľ. Z hniezda už vyletí len jeden. Je to taký biblický kaino-ábelovský
vzťah.
Čo sokol sťahovavý?
Ten dlho trpel v celej Európe najmä kvôli DDT, čo bol chemický prášok, používaný v
poľnohospodárstve. Vďaka nemu sa mláďatká nedokázali dopracovať do bodu, že prerazia
škrupinku vajíčka. Populáciu tohto druhu zachránili najmä umelé odchovy. Najkritickejšie to
bolo v Nemecku, kde sa v 80. rokoch prepadla populácia z tritisíc hniezd na nejakých dvesto.
Aké dravce u nás žijú?
Začnime orlami – orol skalný, krikľavý, myšiakovitý a kráľovský. Tomu poslednému
vyhovuje iba južná časť Slovenska. Hniezdi od Bratislavy až po Košice, ale len v spodnej
časti krajiny. Spolu ich je asi 80 párov, pri Bratislave sú štyri, dokonca nejaké žijú aj priamo
v hlavnom meste.
Ďalším druhom sú sokoly - rároh, sťahovavý, myšiar, lastovičiar, k tomu myšiaky – lesný,
hrdzavý, v zime k nám zalieta aj myšiak severský. Potom tu žijú haja červená a tmavá, ale aj
kane – močiarna, stepná, popolavá, sivá.
Okrem dravcov máme aj sovy – najväčšou je výr skalný, žijú tu však aj sova lesná, myšiarka
ušatá, močiarna, plamienka driemavá, kuvik, kuvičok vrabčí a ďalšie.
Sova je dravec?
Oficiálne sa hovorí o dravcoch a sovách, ale aj sovy sú v podstate dravce, keďže sa živia
lovom drobných zvierat.
Ako si dravce nahovárajú svojich partnerov?
Denné dravce pred samotnou reprodukciou začínajú takzvané svadobné lety, v rámci ktorých
sa samička a samček zoznamujú. Deje sa tak vo februári až v marci.
Šantia na oblohe?
Neskutočne. Predvádzajú akrobatické piruety, zakvačia sa o nohy a rútia sa dole, akoby šli na
smrť, v poslednom momente sa pustia a zase vyletia hore.
Neskôr prichádza samotná kopulácia a znášanie vajíčok. Orol skalný má zväčša dve vajíčka,
ale ako som spomínal, v 99 percentách prípadov prežije len jeden. U sokolov býva od troch
do päť vajíčok, pričom doba liahnutia je 32 dní, u orlov o niečo viac, až 45 dní. Myšiaky
mávajú tak dve až štyri vajíčka.
Dôležitá informácia je, že spermie dravcov sú živé asi len dva mesiace po dvadsiatom
februári. Preto treba vedieť, kedy presne dôjde k páreniu – napríklad u sokolov to musí byť
minimálne 52 hodín predtým, než sa uvoľní vajíčko samičky do vajíčkovodu, inak tam
spermia nedorazí a neoplodní ho.
Kto sedáva na vajíčkach? Samičky?
Najmä ony, ale občas sa striedajú so samčekmi. U sokolov sa tam vtedy drží teplota 37,2
stupňa. Na tridsiaty druhý deň sa vajíčko obvykle otvorí a vyliahne sa malý sokolík.
Čím si tú škrupinku prerazí? Zobáčikom?
Dravce majú pri liahnutí sa takú hrčku na zobáku, akýsi malinký zúbok, a ako vo vajíčku
rastú, tlačia ním na škrupinku, až nakoniec praskne.
Ako často môžu mať potomkov?
Jedenkrát ročne, ale sokoly a orly majú aj takzvané náhradné znášky. Predstavte si, že si
v prírode postavia hniezdo, nakladú vajíčka, sedia na nich, príde búrka a všetko im zlikviduje.
Vtedy sa opätovne naštartuje celý proces a príde k náhradnej znáške. Tú inak bežne robíme aj
vo voliérach.
19
Ako?
Máme u nás páry dravcov, ktoré si nakladú povedzme päť vajíčok. Nechám ich na nich sedieť
10 dní, potom im ich vezmem do liahne a ony si o 14 dní znesú nové.
Erotický salón pre dravce
V zajatí necháte páry kopulovať vo voliére, alebo ich inseminujete. Nie sú umelé liahne
miešaním sa do zákonov prírody?
Ak párik kopuluje prirodzene, vajíčka im obvykle nechávame. V prírode sa však napríklad
stáva, že sokoly sedia na vajíčkach a okolo lieta orol kráľovský. Toho neznášajú, lebo je to
predátor. Keď ho zbadajú, začnú vrieskať a stane sa, že prudko vyskočia a vajíčko rozbijú,
prípadne im vypadne z hniezda. V liahni to máme pod kontrolou, a teda je aj väčšia šanca na
úspešný výsledok.
Neovplyvňuje ich však to, že po vyliahnutí sa nie sú s matkou?
Keď sa vyliahnu, prvé tri dni ich pinzetou kŕmim ja, a keď už držia zobáčiky hore a pýtajú si
potravu, samičke vezmem z hniezda náhradnú znášku a podstrčím jej tie vyliahnuté. Ona ich
už potom poctivo vychová.
Ako vlastne inseminujete samičky? Uspíte ich alebo nasilu?
Kdeže. (smiech) Samičku pripravujeme tak, že na ňu tokáme ústami. Vydávame zvuky typu
„ačak ačak čak čak čak“, ktoré v prírode vydáva samček sokola. Tam sa to deje v hniezde.
Keď samička zavolá samčeka, ten príde, začne sa ukláňať a tokať. My to ukláňanie často
simulujeme rukou, samička sa na to chytí a vtedy jej pipetou vpravíme semeno do
vajíčkovodu. Za odmenu dostane papať mäsko.
Ako odoberáte semeno tým samčekom?
Normálne. Masážou. (smiech)
Erotický salón pre dravce?
Asi tak. (smiech)
Orly v Kazachstane lovia vlky
Čo dávate žrať čerstvo vyliahnutým vtákom?
Mäso, sú to predsa dravce. Niekedy v 60. rokoch bola zažitá predstava, že dravce kŕmia mladé
tak, že sa najskôr nažerú, potravu predtrávia a potom vydávia, aby sa mladé nažrali. Je to
nezmysel, dravec chytí povedzme holuba a rovno ho trhá potomkom.
Čím sa v prírode živia orly?
Často chytajú mladé líšky, svište, ale aj holuby. Nie tak, že by ich naháňali za letu, ale holub
sedí povedzme na špičke stromu, orol krúži vo výške a zrazu sa spustí dole. Ku koristi sa blíži
tak, že kopíruje vrcholky lesa, teda horizont tak, aby ho nemohla zbadať. Sokol rároh má zase
20
najradšej sysle, holuby a iné vtáky, myšiaky chytajú drobné hlodavce. Vedeli ste, že orla
skalného používajú v Kazachstane na lov vlkov?
Veď býva menší ako orol kráľovský.
Lenže ten ani zďaleka nemá takú odvahu. Toho by ste nemohli použiť snáď ani na zajaca.
Ako môže uloviť vlka?
Tak, že ho zadrží. Jednoducho sa do neho zadrapí, a to stačí. V Kazachstane sú veľké
pastviny, kde vlci páchajú škody na stádach, pričom sú dosť rafinovaní na to, aby k sebe
nepustili lovca s puškou. Tí sa preto na koňoch ukrývajú v kopcovitých terénoch tak, aby ich
vlci nevideli, a keď sa za nimi vydá orol, jednoducho cválajú za ním. Kým vlk bojuje s orlom,
majú ho na lopate. Samozrejme, často to končí aj smrťou orla, keďže vlk nie je zajac.
Čím sa živia sovy?
Drobnými hlodavcami a vtáctvom, výr dokonca navštevuje cudzie hniezda. Je napríklad
obrovským nepriateľom sokola sťahovavého. Premnoženie výrov by znamenalo redukciu
sokolov, lebo v hniezdach by dokopy nič nenechali.
Z toho vyplýva, že dravce sú predátormi aj jeden voči druhému. Keby ste všetky, čo
máte v sokoliarskom dvore, dali do jednej voliéry, tak sa vzájomne vykynožia?
Nepochybne. V prírode totiž majú šancu jeden druhému utiecť. Minule som videl, ako letel
sokol sťahovavý, v nohách držal korisť, a pustili sa do neho dva myšiaky. Mal čo robiť, aby
sa ich zbavil. Často korisť radšej pustí, aby si zachránil život. Pri bratislavskom Metre som
raz v zime pozoroval tri sokoly rárohy, ktoré za normálnych okolností odlietavajú na juh. Bol
tam totiž aj sokol myšiar. Len čo ulovil nejakú myšku, tie tri veľké sa do neho pustili, aby im
korisť prenechal.
Aj dravce si partnerov vyberajú podľa výzoru
Vie sa, podľa čoho si sokol vyberá frajerku?
Má na to genetické predispozície – automaticky pozerá aj na vzhľad, aj na to, aký zvuk
potenciálna frajerka vydáva.
To mi pripomína ľudí.
V tomto sú nám naozaj podobní. (smiech)
Ľudia sa však snažia sokolov aj krížiť. Kritici hovoria, že to ohrozuje prirodzenú
populáciu, keďže by sa mohli spáriť s „čistými“ druhmi.
Nezmysel. Hybrid sokolov je obvykle neplodný. A keby aj bol plodný, nemá šancu nájsť si
partnera, lebo nespĺňa kritériá sokolov v prírode. Spomínal som, že pozerajú aj na vzhľad.
Predstavte si, že umelo skrížime sokola rároha so sokolom sťahovavým a mláďa uletí. Ak by
si chcelo nájsť partnera v prírode, nemá šancu. Prirodzené druhy by ho vôbec neprijali.
21
Ale keby aj, lebo teoreticky je možné všetko, po dvoch generáciách by to bolo zase geneticky
vyčistené. Keď už sme pri tom – čo dnes nie je hybrid? Jeden vedec uskutočnil v Nemecku
testy a zistil, že sokol rároh, ktoré považujeme za čistý druh, je v skutočnosti hybridom sokola
sťahovavého a sokola poľovníckeho.
Ako je to s partnerskou vernosťou dravcov?
Zväčša sú si verní, ostávajú spolu a tvoria rodinu, najmä orly. Dokážu spolu prežiť desaťročia.
Ak jeden z páru uhynie, stáva sa, že nového partnera si už nenájdu. V podstate monogamné sú
aj sokoly, dožívajú sa však menej – 15 až 20 rokov.
Čo ich ohrozuje?
Napríklad autá. Tie zrazia líšku alebo zajaca, oni sa tam dôjdu nažrať a ďalšie auto ich zabije
vo chvíli, keď sa snažia vyletieť. Ohrozujú ich aj elektrické vedenia a veľké sklenené tabule.
Myslia si, že je to voľná plocha, nabúrajú hlavou do skla, poškodia si mozgové centrum a po
pár hodinách či dňoch uhynú.
Prejdime k sovám.
Malé sovičky sa dožívajú 10 až 15 rokov, výr aj dvakrát viac.
Rodičia občas deti strašia, že ak nebudú poslúchať, príde bubák a vezme ich. Výr skalný
je po latinsky bubo bubo. Súvisí to spolu?
Áno. Ten výr je totiž pomerne veľký. Najradšej pritom lieta za šera – skoro ráno alebo
neskoro večer. Ak kedysi osadníci sedeli večer pri ohni a preletel okolo, naozaj vyzeral ako
nejaké strašidlo.
Ako si sovy prejavujú lásku?
Samček začína baliť samičku tak, že jej najskôr začne nosiť potravu. Ľudia si dávajú darčeky,
oni jedlo. Pekné, nie? (smiech)
Časť ochranárov je prepojená na ministerstvo aj policajné prezídium
Funguje u nás to, že dravce z umelého odchovu sa vypúšťajú do voľnej prírody?
Bohužiaľ nie, hoci v mnohých krajinách sveta áno.
Dôvod?
Nefungujúca spolupráca s ochranármi. Existuje tu totiž istá skupina ľudí, ktorá z ochrany
prírody ťaží peniaze a dotácie tým, že zavádza verejnosť nepravdivými informáciami.
Je smutné, že na Slovensku majú priamo pracovníci Štátnej ochrany prírody svoje vlastné
občianske združenia, a sami sebe odporúčajú a schvaľujú rôzne ochranárske projekty.
Logicky potom sami seba aj kontrolujú. Sú tiež úzko prepojení aj na Ministerstvo životného
prostredia a policajné prezídium. Ide im len a len o peniaze.
22
Konkrétne?
Napríklad tvrdia, že vraj sú tu vo veľkom vykrádané hniezda.
Nebodaj to nie je pravda?
Samozrejme, že nie je. Podľa štatistiky boli za 40 rokov len dva také prípady, aj to boli Česi.
Spravila sa však z toho bublina a dnes si plno ľudí myslí, že to je najväčší biznis na svete.
Lenže mne o vykrádaní hniezd hovorili aj poľovníci. Vymýšľali si?
Iste, že sa vykrádajú, ale určite nie masívne. Navyše sa to deje najmä kvôli tomu, že sú
k tomu „ochranármi“ nabádaní práve tými nepravdivými informáciami.
Akými?
Ak niekde neuvážene poviete, že sokol má hodnotu povedzme 100-tisíc dolárov, niekto tú
informáciu zachytí a uloží si ju v hlave. Keď potom také hniezdo objaví, hneď si myslí, že má
zlatú baňu. Keď však chce dravca neskôr predať, zistí, že nemá šancu ani za sto dolárov.
Vykrádanie hniezd teda existuje, ale sú za tým skôr neuvážené a nezmyselné tvrdenia rôznych
ochranárskych občianskych združení. Dnes predsa nie je najmenší problém odchovať
akéhokoľvek dravca. Chcete orlov skalných? Sťahovavých? Jastrabov? Kane? Čokoľvek,
stačí si ich objednať a každý chovateľ vám ich pripraví.
Orol v garsónke? Na Slovensku je to možné
Čiže ak chcem mať doma orla, môžem si ho len tak kúpiť?
23
Samozrejme. Potrebujete akurát certifikát, respektíve potvrdenie CITES. Sme však na
Slovensku, takže kým Čech ho získa za týždeň, Nemec na počkanie, my tak najskôr o šesť až
sedem mesiacov.
K tomu sa ešte dostaneme. Čiže ak nejaký snob v rozmare zatúži mať doma kane a
myšiaky, pre ktoré je prirodzená voľná príroda, pokojne si ich kúpi a nik nerieši, či ich
netýra, či sa o ne vôbec dokáže správne starať?
V Nemecku a Rakúsku potrebujete ešte takzvané povolenie na držbu, čo má zabezpečiť, že
dotyčný bude vedieť so živočíchom zaobchádzať a nie ho týrať. Ak si spraví povedzme
sokoliarske skúšky, dá sa predpokladať, že o tom niečo vie. Na Slovensku je však zákon
postavený tak, že nemusíte mať nič. Áno, teoreticky môže vzniknúť aj situácia, o akej
hovoríte vy.
Ešte raz – ak dnes prídem za chovateľom, že chcem povedzme do garsónky orla
kráľovského, predá mi ho, a nemusí skúmať, čo s ním urobím?
Samozrejme, zákon to nevyžaduje. Nebudete však môcť prevádzkovať sokoliarstvo, na to je
iná legislatíva. Inak však neexistujú žiadne veľké obmedzenia.
Netrpia dravce v zajatí, hoci sú na sokoliarskom dvore? Netýrate ich tým, že im nohy
priväzujete o povrazy?
Určite nie. Každý sokoliarsky dravec je totiž každý deň poctivo prelietavaný, aby si rozprúdil
krv a udržiaval kondíciu, každý deň je zabezpečená hygiena klietok a dobrá strava. Ak by mu
u nás bolo zle, kedykoľvek môže odletieť a nemáme šancu ho chytiť. Problém je v podstate
len s jednou vecou – vtáky prirodzene vymieňajú svoje perie. Ak by sme ich púšťali bez
prestávky, tento cyklus by trval pol roka, možno viac. Ak ho však na dva až tri mesiace od
lietania odstavíme, prebehne to rýchlejšie.
Prečo?
Keď dravec lieta, nemôže zhadzovať pierka vo veľkom množstve, lebo ich potrebuje na
samotné lietanie. Púšťa tak len jedno až dve, čo je málo. Ak však má dostatok potravy, vyhodí
ich rýchlejšie a môžu mu narásť nové. Dokonalé operenie a ostré pazúry sú totiž základom
prežitia dravcov ako takých. U menších dravcov sa perie obmieňa raz do roka, u orlov trvá
celý cyklus až tri roky.
Žijú u nás aj supy?
Vo voľnej prírode nie, hoci k nám občas nejaké zaletia. Minule jedného chytili pri Nitre. Sup
je trochu špecifický, vôbec neloví a živí sa len zdochlinami.
Ochranársky projekt za milióny likviduje sokoly
Vo dvore máte 60 dravcov. Dobrý biznis?
24
Robíme prehliadky a letové ukážky pre verejnosť, objednávajú si nás aj inde, ale z toho sa
vyžiť nedá. Každý rok do toho investujem úspory z minulosti, sme zaťažení aj úverom, čiže
ak to pôjde takto ďalej, zrejme pôjdeme do bankrotu. Naše dravce denne spotrebujú až 30
kilogramov mäsa. Na stravu pritom musíme dávať pozor, pretože sú mimoriadne náchylné na
choroby.
Napríklad?
Najčastejšie sú asi problémy s trichomonádou, čo je vtáčí mor, veľmi nebezpečná je
aspergilóza, čo je zase pleseň. Jej rozmnožovaniu inak tiež pomohli takzvaní „ochranári“
prírody.
Prosím?
Sokolom rárohom za ťažké milióny vymysleli projekt, v rámci ktorého im stavali búdky na
elektrických stĺpoch. Vraj preto, lebo všade sú holoruby a nemajú kde hniezdiť. Priestoru na
hniezdenie pritom majú koľko chcú, stačí sa pozrieť na Malé Karpaty. Biznis je však biznis,
a tak im vyrobili drevené búdy na elektrických stĺpoch. Sokolov tým v podstate učili, že
elektrina, ktoré je pre ne v skutočnosti nebezpečná, môže byť ich domovinou.
V prírode je to tak, že dravec si spraví hniezdo na strome alebo na skalnej plošine. Dážď ho
umýva, vietor vysušuje, slnko vypaľuje. Napadlo by vám potom spraviť drevenú búdu na
stĺpe, ktorú nemáte ako čistiť a nechať sokolov v prítmí, vlhku, prípadne v šialenej teplote?
Veď ak je vonku 30 stupňov, v búdke majú 60 a malé sokolíky tam len tak pachtia.
Z takéhoto projektu zdravé vtáky nikdy nevyrastú. Pleseň ako aspergila má totiž najradšej
práve vlhko a málo svetla. Ochranári jej vtedy vytvorili ideálne prostredie.
Na ohlupovanie verejnosti im potom stačí, že mláďatá vyletia z hniezda, okrúžkujú ich
a ukážu sa v médiách, ale akosi zamlčujú, že po piatich mesiacoch tie sokoly umierajú, lebo
majú aspergilu na pľúcach. Úlohou má byť v prvom rade ochrana prirodzeného prostredia
a moja otázke preto znie - je búda pre sokola rároha na elektrickom stĺpe prirodzené
prostredie?
Silne pochybujem, že by o tom ochranári nevedeli. Nekrivdíte im?
Videl som pitvy. Mali na pľúcach plesne veľké ako palec. Reálne sa len spraví veľká bublina,
že mladé vyleteli z tých búdok, ale už nikto nevidí, že o pár mesiacov kvôli chorobe zoslabnú,
padnú a zožerie ich líška, prípadne rovno zdochnú.
Biznis s predajom dravcov? Vďaka byrokracii sme 100 rokov za opicami
Hovoríte, že sokoliarstvo je stratový biznis. Prehliadkami pre verejnosť si možno
nezarobíte, ale veď dravce aj predávate.
25
Náš dvor by si naozaj vedel prilepšiť predajom, keby sa tu na to dali dostatočne rýchlo
vybaviť doklady. Aj teraz tu máme mladé na predaj, ale nemôžeme tak urobiť, lebo nemajú
papiere.
Na čom to stojí?
Sme síce členmi EÚ, ale v chovateľskom obchodovaní sme sto rokov za opicami. V krajinách
EÚ môžete odchovať mláďa, a ak má 12 dní, dostane oficiálny krúžok, teda označenie podľa
európskych noriem. Zavoláme príslušného pracovníka, ten o tom napíše potvrdenie, a keď
nožička dravca o pár dní dorastie, krúžok už nie je manipulovateľný. Práve on je základným
podkladom na to, aby sme si mohli podať žiadosť na vystavenie certifikátu, čiže potvrdenia
CITES.
V celom procese však funguje iks byrokratických procesov, deje sa to cez viaceré úrady,
pričom na každý krok majú 30 dní. Výsledkom je, že certifikát dostaneme po niekoľkých
mesiacoch, keď už je to mláďa nepredajné. Dodnes nemám papiere na minuloročné dravce.
Ako ich mám teda predávať? Zaplatíte kolky, všetko riadne urobíte a nič. Toto je Slovensko.
Tak to máte solídne podmienky pre čierny trh s dravcami, nie?
Určite nie. Čierny trh môže fungovať len v štáte, kde sa to dá potom zlegalizovať, respektíve
kde si na dravca dodatočne vybavíte papiere. V EÚ taký štát nie je.
Tu sa dajú vybaviť onakvejšie nelegálne veci, nieto obyčajné papiere.
Neoplatí sa to finančne. Ak sa nový Mercedes v predajni automobilov oficiálne predáva za
100-tisíc eur, za koľko vám asi tak zlodej predá kradnutý? Za zlomok ceny. A tak by to bolo
aj s vtákmi. Zbytočne tu ochranári hovoria, že niekto predáva sokoly rárohy za 100-tisíc eur, a
preto je pre niekoho lákavé kradnúť ich z prírody, keď tie s papiermi sa na burzách reálne
predávajú za 200 až 500 eur. Taký orol skalný má vyššiu cenu, ide od dvoch až troch tisíc eur
vyššie podľa toho, či ide o samčeka alebo samičku a podobne, ale ceny, ktoré uvádzajú
ochranári, sú nezmyslom. Ak by sme teda chceli normálne zarábať, musel by sa zmeniť
systém tak, aby sme certifikát na predaj dravca dostali v priebehu pár dní ako na západe, nie
čakať mesiace či roky.
Z dôvodu objektivity sme rovnaký priestor na rozhovor ponúkli aj ochranárom.
Rozhovor sa uskutočnil a spolu s veľkou reportážou na túto tému ho publikujeme v
priebehu niekoľkých týždňov.
Rozhovor bol autorizovaný, Anton Moravčík v prepise nič nezmenil.
Medzititulky: redakcia
Čítajte viac: http://www.sme.sk/c/6044199/anton-moravcik-aj-dravce-balia-frajerky-podlavzhladu.html#ixzz1cHWQwhli
26
Download

Sudor SME.pdf - klubsokoliarov.sk