SOKOLIAR 12011
SLOVENSKÝ KLUB SOKOLIAROV PRI SPZ
ROČNÍK
\
Sokolnické potķeby
Stanislav Menclík
• ĀepiĀky
• rukavice
• lovecké vest a brašny
• posedy
• obratlíky
• rolniĀky
• marshall telemetrie
• elektrické výcvikové
obojky pro psy
• chov sokola
stĒhovavého
www.stanislavsfalconry.com
V ÿeské a Slovenské republice zasíláme zboží na dobírku
Dobrovského 70/II, 566 01 Vysoké Mýto
e-mail: [email protected] • tel.: +420 776 308 493
Vážení priatelia!
V roku 2010 pracovalo prezídium SKS na
plné obrátky. Uskutočnili sme výročnú členskú schôdzu, odborný seminár a zasadania
prezídia. V rámci 39. ročníka Medzinárodného stretnutia sokoliarov sa na Slovensku po
prvýkrát uskutočnila Konferencia Medzinárodnej asociácie pre sokoliarstvo a ochranu
dravých vtákov IAF (International Association for Falconry and Conservation of Birds
of Prey). V peknom a príjemnom prostredí
kaštieľa v Palárikove sa stretli delegáti z Belgicka, Českej republiky, Francúzska, Holandska, Chorvátska, Japonska, Južnej Afriky, Kanady, Kataru, Kazachstanu, Maďarska,
Maroka, Nemecka, Poľska, Portugalska, Rakúska, Srbska, Slovinska, Rakúska a USA. Nosným programom boli rôzne problémy sokoliarstva a ochrany dravcov vo svete. Delegáti po absolvovaní sokoliarskych lovov na líšky pri obci Vrbov pod Vysokými Tatrami
a na drobnú zver v okolí termálneho areálu v Horných Salibách na Západoslovenskej
nížine svorne konštatovali, že úroveň slovenského sokoliarstva patrí k špičke vo svete.
Ocenili najmä perfektný exteriér a výborný zdravotný stav našich dravcov, dodržiavanie tradícií pri sokoliarskom love, systém vzdelávania a odovzdávania skúseností
v oblasti sokoliarstva mladej generácii. Vysoko ocenili, že na Slovensku sa vyučuje
sokoliarstvo na lesníckych školách v Banskej Štiavnici a v Prešove, ale aj na Technickej
univerzite vo Zvolene, ba aj na základnej škole v Štiavnických Baniach.
Vyjadrili znepokojenie nad nedodržiavaním nariadení ES, EÚ a medzinárodného
dohovoru CITES pracovníkmi Ministerstva životného prostredia SR. Ministerstvo v súčasnosti pripravuje novelu zákona č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich
živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 672/2006 Z. z., ktorý je v úplnom rozpore s nariadením Rady ES č. 338/97 a nariadením Komisie ES č. 865/2006. Ďalej je v nesúlade so Zmluvou o založení európskeho spoločenstva, s medzinárodným dohovorom
CITES a s Ústavou Slovenskej republiky. Hrozí, že opäť pôjde o legislatívne úpravy
v prospech občianskych združení, ktoré sú dlhodobo prepojené na MŽP a Štátnu
ochranu prírody, a to aj personálne, lebo niektorí vedúci pracovníci ministerstva sú
priamo ich členmi.
Veľkú námahu sme vynaložili, aby sme slovenské sokoliarstvo nominovali na zápis
do nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO: Sokoliarstvo – umenie chovu dravcov, ich ochrana a lov s nimi. Figurovali sme v histórii najväčšej spoločnej nominácii
dvanástich štátov. Žiaľ, niekoľko dní pred jej schválením úradníci Ministerstva kultúry
SR našu nomináciu stiahli.
Sokoliarstvo vzniklo pred viac ako 2000 rokmi pred Kristom, má teda vyše štyritisícročnú tradíciu. Našou úlohou je zachovať ho pre ďalšie generácie ako kultúrne
dedičstvo našich predkov.
Ďakujem všetkým, ktorí sa podieľali na práci pre náš klub. Prajem Vám veľa sokoliarskych a chovateľských úspechov v roku 2011.
Anton Moravčík
prezident Slovenského klubu sokoliarov pri SPZ
1
The Guidelines on what form a submission should take are still
undecided and anyway will vary according to each subject. The UAE
submission includes some of the following topics:
The Cultural Heritage of Falconry
(pokračovanie zo Sokoliara 08/09)
2. Known history of Falconry in the region from manuscripts and artefacts.
Známa historická minulosť sokoliarstva podložená artefaktmi. So zreteľom
na predchádzajúci spoločný štát – Československo, uvádzame artefakty zo Slovenskej republiky, ale aj z územia Českej republiky.
Zrejme jedným z prvých hmotných dokladov o používaníí
sokoliarsky vedených dravcov na území terajšej ČR je vtáčia
spona s motívom dravca zatieneného čiapočkou z náleziska
pri „Vinařicích“, ktorá je uložená v Národnom múzeu v Prahe pod
od
inv. č. 50 730. Spona je datovaná do druhej polovice 5. storočia,
kde tiež patrí väčšia časť nálezov „vinařického pohrebiska.
Dôkazom rozvinutého sokoliarstva vo Veľkej Morave je
aj zachované bronzové nákončie opasku. Zobrazuje sokoliara
s dravým vtákom na ruke. Nákončie bolo nájdené v Moravskom
Jane,
neďaleko Malaciek asi 30 km od hlavého mesta Slovenska
J
a
Bratislavy.
Ďalším dôkazom je nález strieborneho plechoveho terčíka,
a na
ktorom
je jazdec na koni, držiaci na ľavej ruke dravého vtáka. Terčík
k
bol
b najdený v roku 1949 pri archeologickom výskume v Starom Meste
na Morave pri Uhorskom Hradišti. V trati „Špitálky“ bol v hrobe č. 15, ležiacom v nartexe veľkomoravského kostola. Trochu poškodený obraz je
tepaný
do strieborného plechu o priemere 44 mm. Originál je uložený
t
v archeologickom oddelení Moravského múzea v Brne.
Plastické prvky jednoznačne ukazujú na pôvod z čiernomorskej oblasti, teda z Byzancie. Sokoliar zo Starého mesta je námetovo v moravskom
prostredí ojedinelý, avšak nie celkom ako to naznačuje
p
načuje
nákončie z Moravského Jana na Slovensku. Jeho obleblečenie pripomína súčasný slovenský, detviansky kroj.
K 1100 ročnému výročiu Veľkej Moravy bola v Československu vydaná aj poštová známka.
Koncom 10. storočia sa sokoliarstvo šíri do všetkých
európskych, severoafrických a blízkovýchodných mocnárstiev. Pomaly nieto panovníckeho dvora,
ktorý by sa nepýšil chovom sokolov a ďalších sokoliarsky upotrebiteľných dravcov,,
čo upevňovalo mocenský význam vládcu, ale
najmä jeho vonkajší lesk. Sokoliarstvo sa tak stáva
hybnou pákou hospodárskeho a politického života mnohých vtedajších spoločenstiev a národov s výrazným historickým a kultúrnym odkazom, najmä cez eposy, legendy, povesti a výtvarné umenie.
2
Z českých Želenek máme pozlátené plechové kovanie s obrazom sokola alebo
orla, ktorý napáda jeleňa. Je to dôkaz o používaní dravcov na lov a o obdive vtedajších umelcov k sile a odvahe dravcov.
3. Traditional craftsmanship in falconry equipment.
Tradičné ľudové umenie a výroba sokoliarskych pomôcok. Na výcvik aj lov
mal každý dravec svoj výstroj. Súčasný výstroj dravcov a sokoliarov sa podstatne nezmenil. Ani technológia výroby výstroja nenadobudla do súčasnosti veľké
zmeny. Stredovekí sokoliari, tak ako dnes vypracovávali výstroj do najmenších
podrobností.
4. The falcons traditionally used.
Používané dravce. Tomáš Štítny zo Štítneho (1325 – 1400) zanechal vo svojich
mravokárnych spisoch výpočet dravcov a psov používaných na lov. Boli to sokoly,
jastraby, krahulce, ale aj psy. Tu sa prvýkrát spomína pes „ľahavý k jastrabovi“, čiže
predchodca dnešných stavačov.
Zvláštne miesto medzi loveckými vtákmi v našich zemiach bolo vyhradené
jastrabom a krahulcom. Jastraby boli v obľube pre svoju silu, s ktorou sa vrhali na
ďaleko väčšiu a silnejšiu korisť, ako boli sami. Počítali sa medzi najvýkonnejších
lovcov. Samice mali prednosť pred samcami. Jastraby sa vrhajú na korisť nízkym
letom aj z krytu. Pre zajaca neexistuje pri love záchrana ani v kľučkovaní, ktoré
jastrab ľahko vyrovnáva, ani v krovinách, kam za zajacom zaletí. Ďaleko menší
krahulec bol obľúbený pre svoju odvahu a obratnosť najmä preto, že je schopný
rýchleho a kľukatého letu v členitom prostredí porastov a krovín. Jeho malá hmotnosť je jeho prednosťou. Dá sa ľahko prenášať. Schopnosť lovu počas letu aj na
zemi mu získala pri love drobného vtáctva, ako jarabíc, prepelíc a ďalších vtákov
obľubu najmä medzi zemanmi a rytiermi.
Na lov sa nepoužívali len sokoly, jastraby a krahulce, ale aj sokol kobec, rároh,
myšiak a dokonca aj orol, ktorý však nenadobudol v našich pomeroch väčšieho
rozšírenia.
Z ďalších spisov sa dozvedáme, že vtedajší lovecký personál rozoznával asi
140 druhov denných dravcov. Nie všetky však boli cvičené, ani rovnako cenené.
Pokiaľ sa pokladal jeden druh za ušľachtilý, druhý bol „neušľachtilý“. Vtedajšie
stredoveké sokoliarske triedenie dravcov na krátko krídle a dlho krídle však zodpovedá aj súčasnému triedeniu.
Sokoliari šikovne využívali rozdielne vlastnosti a silu dravcov. Pre svoju rýchlosť bol veľmi obľúbeným sokol sťahovavý, najmä na lov volaviek. Akonáhle bola
volavka zistená a zdvihnutá, bol za ňou po zobratí čiapočky vypustený. Volavka sa
snažila vzlietnuť čo najvyššie a proti sokolím útokom sa bránila zobákom. Sokol
musel vyletieť nad ňu, zraniť ju na hlave a potom ju zraziť na zem. Spravidla však
nebol zápas tak jednoduchý a krátky, takže bolo potrebné vypustiť druhého a niekedy aj tretieho sokola. Ak sa prihodilo, že volavka ostala až na drobné poranenia
zdravá, navliekli jej na nohu strieborný krúžok s dátumom a miestom ulovenia
a menom majiteľa sokola. Potom bola pustená na slobodu. Takáto volavka s niekoľkými krúžkami na nohe je na obraze v obrazárni zámku v Opočne v terajších
severných Čechách.
3
Najušľachtilejším loveckým vtákom bol biely rároh, tzv. sokol islandský. Čím
bol svetlejší, tým bol hľadanejší. Za najobľúbenejšieho bol pokladaný rároh veľký,
ktorý bol obľúbený pre svoj spôsob lovu. Jeho rýchlosť sa mohla využiť nielen
na lov vtákov, ale jeho nízky let aj pri stíhaní drobných bežiacich cicavcov. Medzi
ženami vtedajšej strednej Európy bol obľúbený sokol kobec. Imponoval nielen
svojou neobyčajnou obratnosťou, ale aj odvahou, s ktorou útočil na korisť, ktorá
bola veľakrát oveľa väčšia ako on sám. Dal sa ľahko skrotiť a bol prítulný.
Zachovalo sa veľa písomných správ, ktoré dokazujú, že najvyhľadávanejší zo
všetkých bol nitriansky sokol rároh. Písali o ňom, že je rýchlejší, ako najprudší
severák a stúpa vyššie, ako ostatné sokoly. V cudzine vedeli, že najlepších sokolov
si môžu zaopatriť v župe Nitrianskej a Novohradskej. Mali o nich záujem nielen uhorskí feudáli, ale
aj kniežatá v Neapole a vo Ferare. Veľakrát dali za
takého vtáka hodnotu, ktorá predstavovala celý
majetok. Český historik, olomoucký biskup Dubravius napísal, že v roku 1520 dal jágerský biskup
Hyppolit z Este 40 tisíc dukátov za dobre vycvičeného sokola.
Kráľ Ferdinand I. (1526 – 1564) viac ráz pýtal
od nitrianskych pánov sokolov. Novohradským pánom Ballasovcom nariadil, aby mu z tých sokolov,
čo hniezdia okolo Novohradských hradov posielali čím viac.
Vdova po uhorskom kráľovi Ľudovítovi II., ktorý
zahynul v bitke pri Moháči v roku 1526, prosila listom z Flámska (terajšie Belgicko)
nitrianskeho biskupa, aby jej poslal sokolov rárohov, pre ktorých poslala aj svojich
poslov. Písala aj nitrianskemu županovi Františkovi Thurzovi: „V minulých rokoch
ste mi ráčili poslať jastrabov. Rada by som mala zasa niekoľko jastrabov z okolia
Nitry, lebo jastrab stadiaľ je najprednejší a veľmi vysoko vyletuje. Keby ste mali aj
inakších vyučených vtákov, aj z tých by som rada zo dva“.
Nitriansky biskup P. Bornemizsa písal priateľovi Nádasdymu, že „...poslal som
dvoch pekných sokolov rárohov a jedného jastraba Ferdinandovi a kráľ sa mi za
ne pekne poďakoval“. V roku 1 560 biskup Bornemizsa znovu píše kráľovi Ferdinandovi I.: „Štyroch sokolov posielam Vášmu veličenstvu, dvoch väčších, dvoch
menších, štyroch rárohov a troch jastrabov“. Darovaný vták bol obyčajne mladý
a nevycvičený, pretože staršieho dravca bolo ťažko priúčať novému pánovi.
Dobré meno slovenských sokolov sa rozšírilo aj do Talianska. Kardinál Hyppolit, ktorý mal svoju cirkevnú župu na východnom Slovensku, poslal do rodného
Talianska Fr. Gonzagovi naraz 10 sokolov rárohov, ktorí „...i po poli na zajace i na
vodné vtáctvo znamenite poľujú“. Obdiv pánov v Taliansku k sokolom zo Slovenska ešte stúpol, keď jeden z nich vraj ulovil naraz dve divé husi. Okrem Čiech,
Flámska, Poľska, Rakúska a Talianska aj v Turecku bolo známe, že sa v našich krajoch nachádza tento smelý sokol.
4
5. Traditional trapping and handling methods.
Tradičné spôsoby odchytu dravcov. Sokolie hniezda na terajšom našom území boli už v 13. storočí súkromnoprávnym predmetom. Zemani, zemepáni, vrátane kráľa sa „pravotili“ o Tatry a o holé skaly len preto, že bolo na nich sokolie
hniezdo. Poddaní striehli za sokolmi ako za pokladmi. Neraz bolo sokolie hniezdo
strážené vo dne v noci, aby cudzí človek nevybral mláďatá alebo aby neodleteli.
Ak mladé sokoly vyleteli z hniezda, chytali ich do sieti, osídiel, očiek alebo na lep.
Odrastený sokol sa dal ťažko chytiť. Pravých sokolov boli povinní lapať pre pánov.
Iné dravce vyberali pre seba, pretože na mnohých panstvách museli odovzdávať
jarabice, jariabky, tetrovy, kuny, tchorov a inú zver. V tom období bolo sokoliarstvo všeobecnou povinnosťou poddaných.
Sokoliari museli už v tej dobe poznať hniezdnu biológiu sokola. Zo starých
análov sa dozvedáme, že museli na sokoly striehnuť na jar, keď pučali buky. Vtedy
sa sokoly vznášali do výšky, do akej inokedy nevystupujú a vo veľkých kruhoch
krúžili nad skalami. V tom čase chodili sokoliari po horách. Keď našli obsadené hniezdo, museli vedieť, kedy vybrať mláďatá, aby neboli príliš malé. Najlepšie
ich bolo vybrať v čase, keď kvitli lipy. Skúsenejší sokoliari počkali, kým sokolica
znesie 3 – 4 vajcia, ktoré potom vybrali z hniezda a podsypali ich pod domácu
kvočku. Sliepka podvrhnuté sokolíčatá vysedela, ale nevedela ich kŕmiť. Sokoliar
mláďatá kŕmil a kvočka ich zohrievala. Keď podrástli, dali ich do prúteného koša,
ktorý upevnili na vrcholec stromu. Pred kôš upevnili dosku s priklincovaným mäsom. Sokolíčatá nemohli s mäsom odletieť, takže sa ich podarilo udržať v okolí
takzvaného hniezda. Keď sa natoľko zdokonalili v lete, že sa začali vrhať po okolo
letiacich vtákoch, sokoliar vedel, že nastal čas, kedy je sokol súci pod čiapočku.
Bolo to v čase, keď pozvážali ovos.
Z urbárov zostavovaných na našom území po rokoch 1504 a 1514 jasne vidieť,
že zemepáni aj naďalej zaťažovali poddaných ťarchami vyplývajúcimi z chytania
rôznych druhov zveri a vtákov. Okrem povinností dodávať zemepánovi poľnohospodárske plodiny, najmä obilie a remeselnícke výrobky, nachádzame veľmi často
záznamy o druhoch a počtoch povinne dodávanej zveri. Napríklad zajacov, sŕn,
prepelíc, ale aj jelenej zveri, bažantov, jariabkov, diviakov a podobne. Veľmi často
sa v nich dočítame o povinnosti poddaných dodávať sokoliarske dravce alebo kožušiny. Nájdeme v nich záznamy o povinnosti poddaných chovať pre zemepána
lovecké psy, najmä kopovy a chrty, alebo pliesť a opravovať siete na lapanie zveri
a vtákov, najmä krahulcov, jastrabov a sokolov.
6. Traditional training methods.
Tradičné spôsoby výcviku. Zo začiatku cvičil dravca
len sokoliar. Neskoršie aj sám majiteľ. Pred výcvikom dali
vtáka do tmavej komôrky alebo sokolinca, kde ho vyhladovali. Potom mu dali na nohy kožené hološne, na ktoré
priviazali špagát. Na pazúry mu dali guľky z vosku. Krídla
mu spútali stužkami, aby mu dali na hlavu čiapočku, ktorá
mu zakrývala výhľad. Potom si ho sokoliar zobral na ruku,
ktorú si vyše lakťa chránil koženou rukavicou. Po sňatí čiapočky pustil pred neho holuba na motúze, aby ho ulovil.
5
Keď holuba dohonil, pritiahol ho sokoliar šnúrou späť na ruku, aby holubovi neublížil.
Na rukavici mu ponúkol kúsok mäsa, ako náhradu za holuba. Opakovalo sa
to toľkokrát, kým sa sokol na volanie „chyló,“ zapískanie alebo zacenganie dobrovoľne vrátil späť na ruku. Potom ho privykali na lomoz a krik ľudí i domácich
zvierat. Keď sa nebál letieť za holubom v hlučnej spoločnosti alebo za brechotu
psa, popúšťali mu motúz na dlhšiu vzdialenosť. Nakoniec s ním šli na pole, kde
nasledovala najťažšia časť výcviku. Postupne mu odväzovali krídla aj nohy a na vypchatom holubovi mu ponúkali kúsok mäsa. Neskoršie holuba s mäsom vyhodili
do vzduchu, kde ho sokol chytil. Potom cvičili sokola vyhadzovaním vypchatého
holuba bez mäsa. Vždy keď za ním letel alebo ho chytil, odmenili ho živým holubom. Neskôr vymenili vypchatého holuba za živého vtáka, a to takého druhu, aký
mal sokol na poľovačke loviť. Telo vtáka poobväzovali, aby ho sokol hneď nezabil.
Vždy, keď sokol vtáka chytil, odmenili ho kúskom mäsa. Tento výcvik trval 8 – 12
týždňov. Keďže so sokolom mohol loviť iba sokoliar, na ktorého bol zvyknutý pri
výcviku, zapájali sa doň i majitelia sokolov.
Starého (1 až 2 ročného) sokola cvičili tak, že ho zavreli do tmavej komory,
a držali ho v nej dovtedy, pokiaľ nezobral mäso z rukavice na ruke sokoliara. Neskôr ho zaniesli na lúku a tam ho vábili na väčšiu vzdialenosť vypchatým holubom. Napokon organizovali poľovačku na jarabice.
K spôsobu krotenia, výchove a výcviku loveckých dravcov sa tak, ako teraz
vyžadovala trpezlivosť, zručnosť, pokoj a odborné znalosti. Pokoj a poslušnosť sa
od dravcov vynucovali hladom, bránením spánku a tmou. Niekedy sa používala
aj hojdačka. Zatienený dravec bol postavený na hojdačku, na ktorej bol hojdaný
až dva dni. Niekedy ešte aj o hlade. Pre naše terajšie humánnejšie myslenie to
boli tvrdé metódy, ktoré sa už dnes nepoužívajú. Keď už dravec prestal vzdorovať,
nosil ho sokoliar na ľavej ruke, pričom ho učil prijímať potravu na rukavici alebo
vábidle. Skrotený dravec sa potom cvičil vo voľnej prírode. Nesmel sa báť ľudí,
psov a koňov. Výcvik dravcov na lov prebieha v nezmenenej forme doteraz.
Anglickí a škótski sokoliari boli nedostihnuteľní vo výcviku hniezdošov a haluziarov. Holanďania boli zase neprekonateľnými majstrami vo výcviku sokolov
chytených v dospelom veku a starších sokolov – hagardov. Týchto čerstvo chytených sokolov privykali na človeka zaujímavým, aj keď dosť drastickým spôsobom. Do uzavretej miestnosti s holými stenami napustili vodu do výšky 30 cm. Do
prostriedku miestnosti s vodou sa postavil sokoliar a vypustil divého sokola. Ten
bol donútený, ak nechcel po dlhšom obletovaní padnúť od vyčerpania do vody,
postaviť sa sokoliarovi na ruku, plece alebo na hlavu. Týmto spôsobom, ktorý vraj
prevzali Holanďania od cvičiteľov z Islandu, si tieto čerstvo chytené sokoly veľmi
rýchlo zvykali na človeka.
V minulosti sa používali pri výcviku dravcov aj ďalšie drastické metódy. Dravý
vták, určený na onosenie bol umiestnený do tmavej komory na visutú hrazdu, kde
ho o hlade viac dní a nocí hojdali, aby nemohol zaspať. V stredoveku prepichovali
sokolom viečka ihlou, ktoré potom zošili niťou. Tento spôsob sa používa v niektorých krajinách dodnes pri dočasnom oslepení vtákov, používaných ako návnada
pri odchyte sokolov. Slúžilo to na ten istý účel, ako ustavičné hojdanie na hrazde.
Neustálym bdením sa sokol stal povoľnejším a krotším. Vyhladovaný sa takto dal
6
7
ľahšie privábiť ku kúsku mäsa, ktoré mu podával sokoliar na rukavici. Toto privábenie na sokoliarovu ruku bolo prvým cvikom. Postupom výcviku sokol doletel
pre maškrtu na rukavicu aj na hlasový signál cvičiteľa.
K sokoliarstvu sa používali najmä sokoly sťahovavé a biele sokoly islandské,
jastraby, ale aj orly. Neskoršie sa začal používať aj sokol rároh, sokol lastovičiar,
ale aj malý sokol kobec a jastrab krahulec. Kobec a krahulec sa dal najľahšie onosiť.
Dnes sa uvedené mučivé prostriedky nepoužívajú. Dobre vytrávený dravec sa
dá privábiť na rukavicu aj bez uvedených drastických metód, najčastejšie na zapískanie sokoliara alebo privolanie menom.
Tak ako pri každom cviku pre lov upotrebiteľných zvierat, musí si sokoliar prívetivým, ale rozhodným konaním, získať dôveru svojho zverenca a dokázať sa vžiť
do jeho povahy. Pri začiatočných cvikoch má dravec na stojákoch pútka a dĺžec, za
ktorý ho je možné pridržať. Ak je vták vycvičený v miestnosti, zvyká si na zakrytie
hlavy a očí čiapočkou, aby sa pri nosení vonku na rukavici nerozptyľoval a zbytočne nevyrážal. Čiapočka nesmie dravcovi veľmi priliehať, dotýkať sa očí alebo
inak tlačiť, a tým ho znervózňovať. Tak isto nasadzovanie čiapočky vyžaduje určitú
odbornosť a cit. V opačnom prípade si ju dravec ani nedá nasadiť. Po odčiapkovaní sa pokračuje vo výcviku na voľnom priestranstve tak, že sa dravcovi priviaže
k dĺžcu tenká, ale pevná šnúra, na ktorej sa cvičia prílety na rukavicu. Keď dravec
poslušne prilieta aj na väčšie vzdialenosti, ťahá sa mu na ďalšej šnúre po zemi alebo vyhadzuje do vzduchu najprv usmrtená a potom sa vypúšťa živá korisť, ktorá
je spočiatku čiastočne hendikepovaná. Po jej úspešnom viazaní dravcom sa neskoršie vypúšťa korisť bez hendikepu. Takto sa postupuje aj bez šnúry, čiže dravec
je úž vypúšťaný len s pútkami a zvončekmi. Cvičí sa dovtedy, dokiaľ sa dravec samostatne vrhá na vyhliadnutú vypustenú korisť, viaže ju a dokáže sa z nej prebrať,
prípadne pri neúspešnom útoku sa dokáže privábiť späť na rukavicu.
Všetky druhy dravých vtákov rozdeľujú sokoliari podľa veku, v ktorom boli
vybraté z hniezda alebo chytené v prírode. Podľa toho v akom vývinovom štádiu –
veku získal sokoliar dravca, hovoríme o hniezdošovi, haluziarovi alebo divochovi.
Aj sokoliarskemu dravcovi, ktorý preperil u sokoliara hovoríme divoch. Termíny
lapard a hagard sa používajú medzinárodne iba u dravcov, ktorých operenie dorastalo alebo preperili v prírode.
Niektorí sokoliari využívajú vlastností divochov tak, že doma odchované a na
polovicu onosené hniezdoše a haluziare, púšťajú s pútkami a zvončekmi na voľný
let.
V čom spočíva podstata sokoliarstva? Je to využitie loveckých schopností dravcov v prospech človeka. Dravec vypustený z päste sokoliara uchvacuje škodlivú či
úžitkovú zver, ktorá mu je ukázaná alebo, ktorú svojím bystrým zrakom spozoruje
v diaľke oveľa skôr ako sokoliar, ktorý o nej nemusí vôbec ani tušiť. Uchvátenú
slabšiu zver ako jarabice, bažanty, vrany, straky a sojky usmrcuje. Silnejšiu zver
ako králiky, zajace, líšky, túlavé mačky a psy atď. zadržiava, pričom čiastočne spolieha aj na sokoliara, ktorý mu najčastejšie behom alebo na koni prichádza na pomoc. Napríklad zajac je i pre veľmi silného jastraba príliš mocnou korisťou. MUDr.
Brdička uvádza, že videli divého králika, ktorý dokonca na jastraba útočil. Zajac,
ktorého jastrab zle viaže sa dokáže veľmi výdatne brániť. Najčastejšie pri útoku
8
zozadu, keď jastrab nedoletí ešte potrebný pol meter, aby ho mohol viazať za hlavu. Na drobnú zver pernatú aj srstnatú môžeme dravca z päste jednoducho hodiť.
Väčšinou zatína pazúry, aj to najčastejšie iba jednej nohy do zadnej časti zajaca, pričom sa ho snaží zadržať, a druhou nohou prešľapnúť na hlavu. Väčšina
týchto útokov končí vytrhnutím iba niekoľkých chumáčov srsti, a zajac „pelaší“
v ústrety ďalšiemu životu. Viac jastrabov bolo pri tomto spôsobe útoku zradených
vlastnou nemohúcnosťou, ktorú si dlho pamätajú, a veľmi ťažko zabúdajú. Preto
sa sokoliar musí poponáhľať dravcovi na pomoc. Zdôrazňujem behom, ktorý je
spravidla na poliach s rôznymi poľnohospodárskymi kultúrami alebo po oráčine,
popretkávanými krovinatými a lesnými remízkami. Čiže tu sa jednoznačne vyžaduje aj fyzická zdatnosť sokoliara, ktorá zvýrazňuje športovú stránku sokoliarstva.
V priebehu jedného dňa to môže byť, aj niekoľko desiatok loveckých útokov dravca, z ktorých iba pár je úspešných. Pre sokoliara to znamená niekoľko kilometrov
chôdze s dravcom na ruke.
Po vypustení dravca na korisť, ktorý ju môže prenasledovať niekoľko stoviek
metrov, a ktorá môže úspešne uletieť alebo utiecť do najbližšieho krytu, musí ísť
sokoliar naproti svojmu dravcovi a snažiť sa ho privolať na ruku. Neraz sa tieto
dobiehania sokoliara za dravcom rátajú počas jedného dňa na kilometre. Niekedy
sa stane, že dravec zaletí za les alebo za viditeľný horizont, takže sa úplne stratí
z dohľadu sokoliara. Tu mu už nepomôže ani pozorovací ďalekohľad. Pre tento
prípad sú dravce vybavené malými telemetrickými vysielačkami, ktoré sa im upevňujú na nohu alebo chvostové pero. Následne sa potom sokoliar s anténou snaží
zistiť polohu dravca.
Podľa spôsobu výcviku môžeme s dravcami uskutočňovať rôzne spôsoby lovu.
Na drobnú zver pernatú aj srstnatú môžeme dravca z päste jednoducho hodiť. Pri
love napríklad vrán sa osvedčilo čakať s dravcom v úkryte alebo za prírodnou
zábranou. Veľmi zaujímavým spôsobom lovu je „voľné sledovanie“, pri ktorom
vypustený dravec sleduje voľným letom v korunách a konároch stromov vpredu
kráčajúceho sokoliara a chytá zver, ktorú mu vyplašil. Vyššou formou výcviku je
spolupráca so psom. Pri ich vzájomnej spolupráci dravec jednoznačne čaká na
zdvihnutie zveri psom, čo sa deje na pokyn sokoliara.
Uvedené spôsoby výcviku a lovu sa používajú s dravcami nízkeho letu – jastrabom, krahulcom a kaňúrom na srstnatú zver a vtáky nestúpajúce do výšok, ale
hľadajúce úkryt v kríkoch a stromoch, ako straky, sojky a menšie vtáctvo. Nízko
loviaci jastrab obyčajne zatne pazúry do tela koristi, ktorú viaže a spoločne s ňou
padá na zem. Jastrab sa naučí aj chytaniu potkanov na dvore, ale je tiež schopný
vysokého letu.
Sokoly sa používajú najmä k vysokému letu, i keď sú schopné chytiť aj nízko
letiaceho vtáka, ale aj vtáka a srstnatú zver na zemi. Používajú najviac na chytanie
vtákov, ktoré stúpajú do výšky ako vrany, havrany, volavky, holuby alebo na chytanie rýchlo letiacich vtákov ako sú husi a kačice.
Sokol udrie do koristi prevažne zhora. Pazúry zatne do oblasti ľadvín medzi
krídlami a padá s korisťou k zemi. Sokoliar na koni alebo peši sa k ním poponáhľa a podávajúc sokolovi pekné sústo mäsa, odvábi ho na ruku a korisť prekrytú
rukavicou preberie. Takýto spôsob uchvátenia koristi sa volá viazanie. Ďalší spôsob útoku sokola je tzv. zrážanie koristi, na ktorú udrie strmhlavým letom zhora,
9
prepichne ju dlhými zadnými pazúrmi v oblasti ľadvín medzi krídlami a nechá ju
padať k zemi, aby prípadne zrazil ešte druhú obeť z kŕdľa jarabíc.
Je veľmi ťažké popísať zážitok a nervové vypätie, keď sa prvýkrát vypúšťa jastrab v revíry, najmä ak ide o dravca chyteného v dospelom veku. Pokiaľ lieta len
na cvičnej šnúre, nejde ešte o nič. Keď je však puto odopnuté a dravec má úplnú
slobodu voľného pohybu, tu si sokoliar overí nakoľko rozumie svojmu remeslu,
a či v priebehu predchádzajúceho výcviku dokonalo vnikol do dravcovej mentality. Teraz nastáva obdobie harmonickej spolupráce medzi sokoliarom a opereným
lovcom. Dobre vedený jastrab alebo krahulec musí hneď po zavolaní bez váhania priletieť sokoliarovi na ruku aj zo vzdialenosti 200 metrov. Aby získal fyzickú
kondíciu, rýchlosť, vytrvalosť a obratnosť v lete, musí v sezóne za deň nalietať aj
niekoľko kilometrov. Bez týchto vlastností pôsobí v prírode nemotorne a cudzo.
Keď konečne nastane vytúžený okamih prvého regulárne uloveného kusa zveri
je to zážitok nezabudnuteľný pre sokoliara. Určite sa vyrovná šťastnému pocitu
nadšeného strelca, ktorý stojí nad svojím „prvým alebo životným“ srncom, jeleňom atď.
7. Traditional quarry hunted.
Tradičná korisť. V 13. a 14. storočí dochádza k najväčšiemu rozkvetu sokoliarstva. Lovili sa volavky, divé husi a kačice, zajace, králiky, bažanty, jarabice, prepelice, divé holuby,
vrany, straky, sojky, ale dokonca aj dravce ako
kane a haje. S krahulcom sa lovili rôzne vtáky,
najmä čvíkoty a drozdy.
Uvedené druhy u nás prevládajú dodnes.
8. Traditional Hunting Areas in the region.
Tradičné miesta lovu v regióne. V samotnom poľovníctve sa dravce okrem priameho
požitia na lov, využívajú aj na tlmenie počtu
pernatých škodcov (kavky, sojky, straky, vrany
a havrany), srstnatých škodcov (chrčky, sysle,
lasice, kuny, tchory a líšky), ale aj túlavých mačiek a psov.
Okrem priameho použitia dravcov na lov
pri poľovačkách, využívajú sa ich prirodzené
vlastnosti, aj v biologickej ochrane letísk (vojenských a civilných), poľnohospodárskych kultúr (hrach, kukurica, slnečnica), vinohradov, ovocných sadov, chovných rybníkov, lesných škôlok a pri ochrane limbového semena.
Sokoliarsky cvičené dravce sa úspešne využívajú na „odplašovanie“ vtákov
z letísk a ich bezprostrednej blízkosti, ktoré spôsobujú pri strete s lietadlom veľké hospodárske škody na technike, ale aj škody na životoch (havárie). Hovoríme
tomu „Biologická ochrana letísk – BOL“.
Ďalej sa dravce úspešne využívajú na „odplašovanie“ vtákov v poľnohospodárstve, ktoré v čase dozrievania niektorých poľnohospodárskych plodín (ovo10
cia, zeleniny, hrozna) alebo v lesnom hospodárstve pri ochrane lesných školiek
a semien (limba), kde tiež spôsobujú veľké hospodárske škody. Hovoríme tomu
„Biologická ochrana v poľnohospodárstve – BOP a Biologická ochrana v lesnom
hospodárstve – BOLH.
Biologická ochrana dravými vtákmi je oveľa účinnejšia ako použitie strelných
zbraní, na ktoré si vtáctvo veľmi rýchlo navykne a útočí na plodinu z inej strany
lanu, kde je mimo dosahu streľby.
Biologická ochrana letísk – BOL
a) civilných
b) vojenských
Biologická ochrana miest a pamiatok – BOMP
a) mestské holuby
Biologická ochrana v poľnohospodárstve – BOP
a) poľnohospodárskych kultúr (hrach, kukurica, slnečnica)
b) vinohradov
c) ovocných sadov
Biologická ochrana v lesnom hospodárstve – BOLH
d) lesných škôlok
e) limbového semena
9. Traditional knowledge and practice ucha s tracking methods.
Tradičné praktické skúsenosti – napríklad stopovanie, vyhľadanie koristi, vábenie.
10. Traditional hunting assistants: the Saluki, the Arab horse and the Camel.
Pomocníci pri love – saluky, kôň, ťava. V jednom dokumente z benešovského
panstva sa dočítame, že poddaným sa povoľuje loviť „s jastrabom a psom ľáhavým“.
Ak mal byť úspešný lov zábavou a zaručovať aj dobrý úlovok, nemohol sa obísť bez
pomocníkov, ktorými bol rýchly kôň a dobre vycvičený pes. Kôň ako jediný spoľahlivý
dopravný prostriedok tej doby, bol pre lovca
samozrejmosťou. Pes, ako druhý pomocník sa
už odpradávna používal na lov, ale sústavne
a špecializovane sa začal používať v sokoliarstve až za vlády Luxemburgovcov. Po vymretí
Přemyslovcov bol povolaný Ján Luxemburský, aby vládol ako kráľ Čechám. Prišiel zo
západu z oblasti vyspelej loveckej kultúry.
Ako náruživý lovec nezabudol ani v novej domovine využiť pre svoju zábavu všetko, čomu
si na západe navykol. A tak sa lov so sokolmi
v Čechách skoro vžil.
Pri doterajších spôsoboch sokoliarskeho
lovu, ani pri chytaní zveri a vtákov do sietí,
11
psy ako chrt a kopov neboli celkom vyhovujúci. Hľadal sa pes, ktorý by zver vysliedil, ale lovca na ňu aj upozornil. Práve na Slovensku, na majetku zayovského
panstva v Uhrovci (okres Topoľčany), je už okolo roku 1700 písomne doložený
cieľavedomý chov takýchto psov. Boli to zlatožlté vyžly.
V nemeckých prameňoch nachádzame zmienky o čiernobielych stavačov používaných výhradne pri sokoliarskom love, ktoré sú považované za predchodcov
terajších münsterlandských stavačov, boli to tzv. Vogelhunde. Klasickým sokoliarskym psom anglických sokoliarov boli špringeršpaniele.
11. Recording historic falconry medicines evolving into modern methods.
Zapísané tradičné spôsoby liečenia dravcov a ich vývoj.
12. The vocabulary of falconry.
Sokoliarsky slovník – špecifické slová sokoliarov. Hniezdoš – dravý vták, vybratý z hniezda, ešte v páperčekovom šate mladých odchovaný sokoliarom. Pri
malých dravcoch je vhodný vek na vybratie mláďaťa cca 14 dní. Pri dravcoch strednej veľkosti je to vek cca 21 dní, kedy je kostra dorastená takmer na 90 % a letky takmer na 50 %. Je to najpočetnejšia skupina sokoliarsky cvičených, poľovne
upotrebiteľných dravcov, najmä pre dobrú formovateľnosť a tvárnosť charakteru
mláďat, pri odchove sokoliarom.
Haluziar – dravý vták, ktorý bol na sokoliarske účely vybratý z hniezda alebo
chytený pri hniezde na haluziach a konároch v úplnom perí, ale ešte nesamostatný, ktorý ešte neodletel od hniezda, pretože je stále kŕmený rodičom. Jeho
nevýhodou v sokoliarení je, že nemá úplné letové schopnosti, žiadne lovecké skúsenosti a má vzdorovitú povahu. Preto nie je veľmi vhodný na sokoliarstvo.
Divoch – dravý vták chytený na sokoliarske účely v období medzi plným letom
a koncom kalendárneho roka, v ktorom sa vyliahol. Je už dostatočne vylietaný
a sám lovil, aj chytil korisť. Je dostatočne tvárny, pretože ešte nemá silne zafixovaný, únikový reflex pred človekom. Spravidla býva dobrým lovcom, preto je vhodný na sokoliarsky výcvik.
Lapard – dravý vták chytený na sokoliarske účely v 2. kalendárnom roku života
po prvé preperenie v šate mladého vtáka. Je to veková kategória medzi divochom
a hagardom. Nie je celkom vhodný na sokoliarstvo.
Hagard – dravý vták chytený na sokoliarske účely v 2. a ďalšom kalendárnom
roku života po prvom preperení v šate starého vtáka. Najťažšie sa onáša, ale ak sa
to podarí, tak je výborným loveckým vtákom. Jeho výhodou je, že už má dokonalé
znalosti a skúsenosti, ako aj zručnosť v love. Jeho nevýhodou je silne zafixovaný
únikový reflex pred človekom.
Plný let – vývinové štádium mladého dravca po ukončení rastu operenia, najmä letiek, ktorý je schopný plnohodnotného letového výkonu.
Udretie – prirodzené zakončenie útočného letu sokola výškara pri útoku na
zver alebo vabidlo (perenec). Pazúry zadných prstov ju pritom smrteľne zraňujú,
zvyčajne v oblasti ľadvín medzi krídlami. Ak dravec zver hneď neviaže, tá padá
voľne na zem.
Viazanie – uchopenie koristi sokoliarskym dravcom pri love. Dravec najčastejšie viaže korisť za hlavu, pokiaľ ju sokoliar od neho nepreberie.
12
13. Falconry in poetry.
Sokoliarstvo v poézií a umení. Množstvo loveckých motívov v slovesnom, ale
najmä výtvarnom umení Slovenska, je základným zdrojom informácií o tom, že
lov neodmysliteľne patril k slovenskému životu od jeho najranejších začiatkov.
S rozvojom sokoliarstva a zákonodarstva sa v Európe po vzore Fridricha II.
začali používať aj pečate so sokoliarskymi motívmi. Zaujímavosťou je, že pečate
s týmto motívom používali aj ženy.
Za Anjouovcov bol sokol zemianskym znakom. Preto je na erboch tej doby
veľa vtákov. Sokoliarsky motív sa nachádza aj v znakoch českých miest Jesenník
a Žamberk. Mešťania mohli mať za znak jastraba, krahulca, kaňu, kršiaka, alebo
iného vtáka a len s tým mohli poľovať, nie však na zemianskych pozemkoch.
Vari najskvelejšie poľovačky sa konali za panovania uhorského kráľa Mateja
Korvína (1458 – 1490), ktorý sa často zúčastňoval poľovačiek so sokolmi na našom
území. Túto jeho záľubu v sokoliarstve opisuje v básni Detvan, náš slávny básnik
Andrej Sládkovič. O sokoloch sa hovorí aj v ďalších slovenských básňach, bájkach
a rozprávkach. Spieva sa o nich v mnohých ľudových pesničkách, napr. „Sedí sokol
na javorí“.
Aj výtvarní umelci sa často inšpirovali námetmi zo sokoliarstva: napríklad Hans
Holbein mladší (1497 – 1543) sa preslávil portrétom flámskeho sokoliara Róberta Chesemana a Hamilton obrazom islandských sokolov. Cheseman bol vrchným
sokoliarom kráľa Henricha VIII., ktorý si ho obľúbil, pretože mu pri love v rašeliniskách zachránil život.
V Jiráskových Starých povestiach českých sa dočítame ako volá Neklanov posol udatných bojovníkov do vojny proti kniežaťu Vladislavovi: Nech každý, kto má
sokola, krvistreba alebo rároha, krahulca alebo káňu bielokurú, nech ich vezme
so sebou do poľa, nech nikto týchto dravcov doma nenecháva. Kto by tak neurobil, kto by poľu vyhol, ten že zahynie, ten že bude týmto mečom popravený. Čiže
dravé vtáky boli všade na svete používané aj na vojenské účely.
Aj český umelec Václav Hollar sa zapísal do histórie sokoliarstva medenou rytinou „Březen“ zo série dvanástich mesiacov.
Sokoliarom je tiež známy „Volavčí stĺp“ zo začiatku 17. storočia v Altenhagene
(terajšie Holandsko, pozn. aut.), ktorý znázorňuje sokoliarske lovy volaviek.
Na priečelí vstupu do habsburského cisárskeho sokoliarskeho dvora Laxenburg pri Viedni je súsošie sokola usmrcujúceho volavku. Ďalej sú tam súsošia
dravca na divej husi a líške.
Z literárnych foriem je potrebné uviesť bohaté dielo Williama Shakespeara,
ktorý často volil dramatické scény z loveckého, ale najmä sokoliarskeho prostredia (napr. Skrotenie zlej ženy, IV. dejstvo, 1. scéna alebo Rómeo a Júlia, III. Dejstvo,
2. scéna). Konráda z Altštatenu ako sokoliarskeho Rómea a Júliu zobrazil Walter
von der Vogelweide na obraze manilský pesničkár.
Veľmi pozoruhodný je nález Shakespearovho rukopisu z roku 1962 so sokoliarskou scénou z Veselých paničiek windsorských, ktorá bola pôvodne určená
do IV. dejstva, neskoršie ju však autor z neznámeho dôvodu vypustil. Zabieha
do takých profesionálnych podrobností, že veľa skúsených sokoliarov môže Shakespearovi jeho znalosti závidieť. Pergamen s rukopisom bol náhodou nájdený
v koženom jadre sokoliarskeho vábidla, kde slúžil ako výstuha niekoľko storočí.
13
14. Falconry in Religion.
Sokoliarstvo v náboženstve. O sokoliarstve v Európe nachádzame zmienku
v dochovaných písomných záznamoch z cirkevných koncilov v rokoch 506 a 517,
v ktorých sa nepáči záľuba vtedajších duchovných – loviť s dravými vtákmi, vyšším
cirkevným hodnostárom. Nakoniec na nasledujúcom koncile v Macone bol sokoliarsky lov s dravými vtákmi vtedajším duchovným úplne zakázaný.
Kronikár Rehor z Touru v 6. storočí ako prvý v Európe podrobnejšie popisuje
sokoly franského kráľa Merowiga II., ktorý vydal aj nariadenie s prísnym postihom zlodejov loveckých dravých vtákov. Z jeho análov sa dozvedáme: „Nech nám
privedú kone a podajú sokolov a krahulcov! Vyjdeme si na lov“!
Od 6. storočia sa sokoliarstvo rozširuje na európskych panovníckych dvoroch
ako neobvyklá zábava, ale aj medzi ostatnými vrstvami obyvateľstva, ktoré ho využívalo ako vedľajší zdroj obživy. Obyčajný zeman a tobôž poddaný si nemohol
dovoliť luxus sokoliarskej družiny. Svojho dravca si cvičil, ošetroval a nosil sám.
Veľkým vyznávačom lovu s dravými vtákmi bol aj pápež Gregor I. (590 – 604 †),
Veľký.
Panónsko – moravská legenda sa zmieňuje, aj o záľube vierozvestca Konštantína, nazývaného Cyril, že sa v mladosti venoval sokoliarstvu a lovil s jastrabom.
Cirkevný snem v Moháči zakázal v roku 1034 cirkevným osobám nielen sokoliarčiť, ale aj zúčastňovať sa na love so sokolmi. Napriek tomu, tak nábožný panovník, akým bol Karol IV., prenechal každoročné dodávky dvanástich sokolov
z mesta Lübeck kolínskemu arcibiskupovi.
Napriek predchádzajúcim duchovným koncilom a zákazu kňazom loviť s dravými vtákmi a poľovne upotrebiteľnými psami sa kňazi tohoto obľúbeného lovu
a chovu poľovných psov nevzdali. Preto niektorí biskupi franskej ríše povoľovali na svojich diecézach duchovným výnimky. Napríklad mohli cvičiť iba jastraby
a krahulce, s ktorými mohli aj loviť. Nakoniec koncil v Paríži v roku 1212, v Monpellieri v roku 1214 a v Pontau de mer v roku 1276 znovu zakazuje celému duchovnému stavu chovať poľovné psy a loviť s cvičenými loveckými dravcami.
Pápeži Pius II. (Aeneas Piccolomini 1458 – 1464) a Leo X. (Giovani dé Medici
1513 – 1521) holdovali svetským zábavám a boli vášnivými sokoliarmi. Nemecký
rytiersky rád pravidelne posielal pápežom sokoly z Marienburgu.
Známy cirkevný hodnostár Hyppolit d´Este, neskôr kardinál, pôsobil pôvodne na Ostrihomskej arcidiecéze. Kvôli sokoliarstvu sa nechal preložiť do Egeru.
O biskupovi Auxerskom je známe, že dal pre akýsi „sokoliarsky zločin“ ukrižovať človeka.
Vo Francúzsku sa duchovní venovali sokoliarstvu až natoľko, že zanedbávali
svoje duchovné povinnosti, preto im bol tento lov zakázaný. Šľachtici si však presadili výsadu, chodiť na bohoslužby s dravcom na ruke.
15. Falconry artefacts in coins, stamps and other usages.
Sokoliarstvo v artefaktoch – mince, známky. V knihe Tomáša Krivjanského
SOKOLIARSTVO 1. diel, História sokoliarstva, sú uverejnené dravce na troch
známkach Slovenskej republiky (1993): obr. 2., str. 183. Príležitostná obálka so sokoliarskym motívom (4. 7. 1994) a dravcami na známkach: obr. 54, str. 190. Sokoliarstvo a poľovníctvo na troch známkach Českej republiky: obr. 4, str. 183.
14
Ďalej orol na štvrť dolárovej minci obr. 89., str. 165; Turul na 50 forintovej
minci, obr. 127; sokol na 5, 10 a 100 dirhamovej bankovke, obr. 128 až 130, str. 178
a 179.
Koncom roku 1992, keď sa pripravoval vznik Národnej banky Slovenska, sa stala aktuálnou potreba jej loga. Základnou otázkou bolo, čo by malo symbolizovať
v tom období najmladšiu centrálnu banku na svete. Prevládol názor, že námetom
loga by mal byť starobylý symbol, ktorý by vystihoval historické aj hospodárske
tradície Slovenska. Po diskusiách historikov, umelcov a numizmatikov na pôde
novo vznikajúcej inštitúcie boli vytipované dva námety.
Prvým bol „sokoliar“, ozbrojený jazdec – lovec so sokolom na ľavej ruke vyobrazený na striebornej tepanej plakete z druhej polovice 9. storočia, ktorá sa našla
pri archeologickom výskume staroslovanských usadlostí. Popri poľnohospodárstve, záhradníctve a vinohradníctve ako aj vyspelej remeselnej výrobe patrilo sokoliarstvo k jedným z významných spôsobov získavania obživy starých Slovanov
v 9. storočí nášho letopočtu, v období najväčšieho rozkvetu prvého štátneho útvaru na našom území. Na kultúrne a historické tradície nitrianskych a moravských
kniežatstiev priamo nadväzuje Slovenská republika, čo je deklarované aj v samotnom texte preambuly Ústavy Slovenskej republiky.
Druhým námetom bol „Biatec“, keltská minca, na averze ktorej sa nachádza
vyobrazenie jazdca sediaceho na koni s ratolesťou v ruke a pod ním nápis Biatec.
Doterajšie numizmatické a archeologické výskumy svedčia o tom, že Kelti, jeden
z prvých historicky známych národov, razili svoje mince aj na území dnešnej Bratislavy približne v rokoch 70-44 pred naším letopočtom.
Mince, ktoré sa v tom čase razili na území dnešnej Bratislavy, nemajú obdobu
v celom vtedajšom keltskom svete. Boli zhotovené z kvalitného kovu – zo striebra
a zlata. Na minciach z bratislavskej keltskej mincovne sú nápisy latinským písmom
15
– kapitálou: BIATEC, NONNOS, DEVIL, BUSU, BUSSUMARUS, TITTO – spolu 14
rôznych nápisov, z ktorých sa nápis BIATEC objavuje najčastejšie (preto sa časom ujal pre všetky tieto mince názov Biatec, i keď v odbornej literatúre sú zväčša
uvádzané ako tetradrachmy bratislavského typu). Prvýkrát sa tak na našom území použilo latinské písmo. Podľa posledných výskumov predstavujú tieto nápisy
osobné mená miestnych vládcov.
Tieto mince majú priemer asi 25 mm a hmotnosť 16,5–17 g. Na ich lícnej strane
sa zvyčajne striedajú rôzne stvárnenia hlavy, na rube je väčšinou jazdec na koni.
Vyskytujú sa však aj rôzne mytologické motívy, napr. harpya (vták s ľudskou hlavou), kentaur (kôň so mužskou hornou časťou tela) alebo grif (okrídlený lev s hlavou orla) či do klbka stočený drak alebo iné totemové symboly rôznych reálnych
zvierat. Dá sa povedať, že bohatstvom námetov môže bratislavská keltská mincovňa smelo súperiť s vtedajšími rímskymi mincovňami.
Najvýznamnejší nález keltských mincí typu „Biatec“ sa viaže k stavbe budovy Tatra
banky v Bratislave v roku 1923, keď sa pri kopaní jej základov našlo vo vrstve s laténskou keramikou na ploche 1-2 m2 voľne rozptýlených 76 veľkých a 324 malých mincí.
Napokon sa stal pri tvorbe loga NBS hlavným námetom Biatec (ide predsa len
o logo bankovej inštitúcie a mince typu Biatec sú najstaršie mince dokázateľne
razené na slovenskom území), bol však použitý aj námet sokoliara, čím sa skĺbili
dve dávne významné obdobia a tradície Slovenska: keltská a veľkomoravská. Autor výtvarného
stvárnenia loga NBS Anton Šulek umiestnil do kruhu jazdca na koni, avšak na rozdiel od predlohy
posadil na jazdcovu pravú ruku sokola a lipovú
ratolesť pozostávajúcu z troch lístkov premiestnil
z jeho ruky pod nohy koňa. Jazdec na cválajúcom
koni s dravcom v ruke symbolizuje určitú moc či nezávislosť, stabilitu a pružnosť
v konaní, nesie so sebou lesk slávy i váženosti a nakoniec aj odvahy a odhodlania
– všetko vlastnosti, ktoré by centrálna banka mala reprezentovať. Neoddeliteľnou
súčasťou grafického stvárnenia loga je ešte v spodnej časti umiestnený nápis s názvom inštitúcie v slovenskom, resp. anglickom jazyku.
Záverom treba dodať, že aj odborný časopis Národnej banky Slovenska nesie
meno Biatec a obehová minca s nominálnou hodnotou 5 Sk mala na lícnej strane
vyobrazený Biatec – tetradrachmu bratislavského typu.
Prvým novodobým sokoliarom v Československu bol gróf Fridrich Mensdorff-Pouilly, pôvodom z Chotělic pri Novom Bydžove, ktorý už v roku 1929
uverejnil v časopise „Stráž myslivosti“ výzvu na založenie sokoliarskeho klubu. Po
emigrácií z Československa bol od júna 1956 čestným členom ÖFB.
Jeho sokoliarskym žiakom bol synovec Zdeněk Sternberg, neskorší autor knihy „Sokolnictví“ z roku 1969.
Následne sa o propagáciu sokoliarstva v Československu zaslúžil MUDr. Jiří
Brdička, ktorý začínal v Radošoviciach a pokračoval v Říčanoch pri Prahe, kde
choval vo svojej záhrade väčšie množstvo dravcov, ktoré väčšinou na šnúrach
predvádzal najmä pre účely filmu, televízie a fotografovania. Predelom jeho činnosti bol rok 1961, kedy navštívil sokoliarov v bývalej NDR a spoznal ich spoločné
lovy s voľne púšťanými dravcami za korisťou.
S prvými pokusmi o výcvik dravcov k lovu začal už v roku 1957 Svatopluk
Doubrava na královohradecku, ktorý dodržiaval zásadu, vždy chovať a cvičiť iba
jedného dravca, aby mu mohol poskytnúť dokonalú starostlivosť a intenzívny výcvik. K nemu sa pridružil Ján Kumbera. Neskoršie autor knihy „Výcvik loveckých
dravců“.
Pri zrode sokoliarstva v Čs. má svoje nezastupiteľné miesto aj Ivan Maroši
z Rožňavy. Počas štúdia na Strednej lesníckej technickej škole v Liptovskom Hrádku si začal vymieňať svoje sokoliarske skúsenosti s MUDr. Jiří Brdičkom, Svatoplukom Doubravom a Jánom Kumberom. Následne rozšíril svoju sokoliarsku korešpondenciu do viacerých štátov Európy a to: Maďarska, SSSR, Rakúska, Nemecka,
Francúzska, Veľkej Británie a Poľska.
Uvedení šiesti sokoliari majú rozhodujúcu zásluhu na obnovení sokoliarstva
a založení sokoliarskeho klubu v ČSSR.
Materiál pre UNESCO spracoval Tomáš Krivjanský
16. Some well–known Falconers in the region.
Známi sokoliari regiónu. Uhorskí králi Belo IV. (1235 – 1270) a Ondrej III.
(1290 – 1301). Za ich vlády vzniklo Kráľovské sokoliarstvo – Falconarii regii,
a sám kráľ bol najvyšším sokoliarom. Belo IV. razil vlastné mince. Na jednej sedí
na koni so sokolom na ruke. Na druhej je dravec na ulovenom zajacovi.
Uhorský kráľ Ľudovít I., Veľký (1370 – 1382). Mal vrchného sokoliara Ladislava
Ungarusa, autora knihy o sokoliarstve: Magister aucupatorium herodiorum – Učiteľ lovu volaviek.
Knieža Eugen Zoárd Kálmán Agost Arthur Odescalchi (1876 – 1917) z Aradu
s manželkou Irmou (1880 – 1967), dcérou grófky Margity Forgáčovej, nevestou
vtedajšieho predsedu vlády Rakúska-Uhorska.
16
17
Záznam zo zasadnutia organizačného výboru v Sencci 2. 10. 2010
Konferencia IAF, Lov líšok orlami Vrbov. Sokoliarske stretnutie s medzinárodnou účasťou Diakovce 2010.
Prítomní: A. Moravčík, P. Michal, J. Tomík, L. Molnár, A. Kaššák.
–14. 10. 2010 sa Moravčík a Kaššák zúčastnia na 40-tom výročí Rakúskeho sokoliar. klubu,
–16. 10. 2010 preberie Molnár v Rakúsku delegátov IAF a zariadi ich presun do Vrbova,
–17. 10. 2010 preberie Michal v Rakúsku ďalších delegátov a presunú sa do Vrbova,
–16. – 19. 10. 2010 sa zúčastnia delegáti IAF lovu líšok orlami pod Vysokými Tatrami, ktoré
zabezpečuje Ján Pilát (Molnár, Kaššák),
–19. 10. 2010 poobede bude zasadnutie výboru IAF vo Vrbove,
–20. 10.2 010 Kaššák a Molnár navštívia s delegátmi IAF Múzeum TANAP-u v T. Lomnici
a zariadia spoločný obed. Potom sa všetci presunú do Thermálneho kúpaliska Horné Saliby,
–Moravčík preverí možnosti presunu belgických sokoliarov a p. DeCouna z BA do Vrbova.
21.10.2010 – štvrtok
7.30 hod. – raňajky,
9.00 hod. – slávnostné zahájenie sokoliarskeho stretnutia a odchod do revírov,
11.00 hod. – zasadnutie IAF v kaštieli v Palárikove,
13.00 hod. – prehliadka expozície CIC s výkladom (Číž, Šuba) a slávnostný obed,
14.00 – 16.00 hod. – pokračovanie zasadnutia IAF,
17.00 hod. – Thermálne kúpalisko Horné Saliby, slávnostný výrad ulovenej zveri,
18.00 hod. – večera delegátov a VIP hostí s neformálnym stretnutím v reštaurácii,
19.00 hod. – večera ostatných účastníkov v stane,
20.00 hod. – program a country zábava v stane.
22.10.2010 – piatok
7.30 hod. – raňajky,
9.00 hod. – zahájenie druhého dňa lovov a odchod do revírov,
17.00 hod. – výrad,
19.00 hod. – večera,
20.00 hod. – predstavenie jednotlivých delegátov a sokoliarskych organizácii, následne
kultúrny program – „Stredovek“, zabezpečí Tomík.
23.10.2010 – sobota
7.30 hod. – raňajky,
9.00 hod. – zahájenie druhého dňa lovov a odchod do revírov,
17.00 hod. – výrad,
19.00 hod. – večera,
20.00 hod. – kultúrny program (Tomík), zábava pri hudbe.
24.10.2010 – nedeľa
8.00 hod. – raňajky, odchod účastníkov a doprava delegátov na letiská.
Rozdelenie úloh:
–Kaššák – revíry (potvrdených 5, potreba ešte 2); preveriť financie; návšteva TANAP –u;
VIP pozvánky, pamätné listy (so Šomekom), propagačné predmety a materiál (Topoľčianky SPZ); trubači; chladiaci box; postery; pozvanie hostí; bažanty a víno; lístky na stravu;
filmovanie, premietanie v stane a filmový materiál pre delegátov.
–Moravčík – ubytovanie delegátov a hostí (preveriť aj hotely); bažanty a víno; Country
kapela; nocľah pre Michala v Rakúsku.
–Tomík – stan, katering, kultúrny program, ozvučenie výradov, nástupov a stanu; pásky
18
na ruku (3 druhy); techniku na premietanie do stanu; vlajky jednotlivých štátov (zatiaľ 14);
osloviť našich členov z TU vo Zvolene na stráženie areálu.
–Michal – technika na Konferenciu IAF v Palárikove; prevozy delegátov; deti na prezentáciu SKS pri SPZ; tlmočenie podľa možností.
–Petrikovič – výrad; trubači (spolu s Kaššákom) a stráženie.
–Fiľová, Krivjanský a Valaštík – vyber poplatkov, ubytovanie.
–Blaško – veterinárne zabezpečenie.
–Molnár – komunikácia s delegátmi, koordinácia ich presunov a tlmočenie.
Sokoliari z celého sveta na Slovensku
Slovenský klub sokoliarov pri Slovenskom poľovníckom zväze hostil v dňoch 15. až
24. októbra 2010 sokoliarov z dvadsiatich štátov sveta. Tohtoročný už 39-tý ročník Slovenského stretnutia sokoliarov bol pre nás významný tým, že sa počas neho po prvýkrát
na Slovensku uskutočnila Konferencia Medzinárodnej asociácie pre sokoliarstvo a ochranu dravých vtákov – International Assotiation for Falconry and Conservation of
Birds of Prey (www.i-a-f.org). Viď nasledujúca farebná príloha. Foto: Tomáš Krivjanský,
www.krivjansky.sk.
V dňoch 16. až 20. októbra prebiehali lovy líšok
s orlami v revíroch PZ Víťaz Slovenská Ves, Spišské
Vlachy, Jamník, Úsvit, Branisko a PS Mesta Spišská
Belá pod Vysokými Tatrami a Spišským Hradom,
kde sokoliari s 15 orlami skalnými zo Slovenska,
Česka, Srbska a Belgicka ulovili 16 líšok a 15 sŕn
a srnčiat (Mozoľa 4x líška, 2x srnčia; Škrba 3x líška,
3x srnčia; Križan 1x líška, 4x srnčia; Kanát 2x líška,
1x srnčia; Girgis 2x líška, 1x srnčia; Baar 2x líška;
Šarvari 1x líška, 1x srnčia; Engler 1x líška, 1x srnčia;
Zubaj 1x srnčia; Galát 1x srnčia). Účastníci tohto
podujatia boli ubytovaní v príjemnom prostredí
Thermalneho kúpaliska vo Vrbove pri Kežmarku,
kde zasadal i výkonný výbor IAF.
Dňa 20. októbra 2010, počas presunu z Vrbova
do Horných Salíb, navštívili účastníci zasadnutia
IAF Múzeum Štátnych lesov Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici, kde im
pracovníci ŠL TANAP-u poskytli odborný výklad o múzeu a národnom parku.
V kaštieli v Palárikove, kde vznikla myšlienka založenia CIC sa dňa 21. 10. 2010
zišli delegáti z Belgicka, Českej republiky, Francúzska, Holandska, Chorvátska, Japonska,
Južnej Afriky, Kanady, Kataru, Kazachstanu, Maďarska, Maroka, Nemecka, Poľska, Portugalska, Rakúska, Slovinska, USA, Veľkej Británie a Slovenska. Otvorenia zasadnutia a sokoliarskeho stretnutia sa zúčastnili i významní hostia: Ing. Marián Ondrejčák, pov. zast.
generálneho riaditeľa sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva, Ing. Leopold Dugovič z odboru lesného majetku a poľovníctva Ministerstva pôdohospodárstva SR, Mgr.
Branislav Rezník, generálny riaditeľ sekcie kultúrneho dedičstva Ministerstva kultúry SR,
výkonný riaditeľ kancelárie SPZ PeadDr. Imrich Šuba, riaditeľ OZ LSR Palárikovo Ing. Ján
Beňa, Ing. Dušan Krajniak predseda poľovníckej komisie SPZ a SPK a riaditeľ Múzea vo
Svätom Antone Ing. Marián Číž, ktorý hostí sprevádzal v priestoroch kaštieľa.
19
Na zasadnutí bolo za ďalšieho člena prijaté Srbsko, takže IAF v súčasnosti združuje
spolu 70 sokoliarskych organizácií z 50 štátov sveta s počtom viac ako 30 000 členov.
V dňoch 21. až. 23. októbra sa konali sokoliarske lovy na západoslovenskej nížine
v poľovných revíroch Abrahám, Dedina Mládeže, Čalovec, Sládkovičovo, Orechová Potôň a Holice so 17 jastrabmi lesnými, 32 sokolmi (sokol poľovnícky, rároh, sťahovavý
a ich krížence), 16 orlami skalnými, 1 orlom jastrabovitým, 6 kaňurmi okrúhlochvostými
a 1 myšiakom červenochvostým. Napriek tomu, že tohtoročný extrémne mokrý rok znížil
stavy malej zveri bolo ulovených 21 bažantov, 36 zajacov, 2 srnčatá a 2 pytliačiace mačky
domáce. Za dosiahnutý úspech si zaslúžia poďakovanie najmä zástupcovia jednotlivých
revírov od viac ako 150 účastníkov stretnutia. Sokoliari sa so svojimi dravcami zúčastnili
počas lovov i viacerých krátkych besied na miestnych školách.
Konferencia IAF pokračovala počas stretnutia sokoliarov v areáli Thermálneho kúpaliska Horné Saliby neďaleko Galanty, kde boli všetci ubytovaní. Výbor prostredie v priestornom stane so stravovaním a sprievodnými akciami ako historický šerm, streľba z perkusných zbraní, ohňová šou, ľudová hudba atď. pre všetkých vytvoril sokoliar Jozef Tomík
zo sokoliarskeho dvora Aquila Bojnice, za čo mu patrí poďakovanie. Súčasťou programu
bola i prezentácia Základnej školy s materskou školou v Štiavnických Baniach kde sa sokoliarstvo vyučuje ako nepovinný predmet, podobne ako na ďalších dvoch stredných lesníckych školách a na Technickej univerzite vo Zvolene. (V tomto je Slovensko jediné na
svete). Jednotliví delegáti v sobotu večer v krátkosti predstavili prítomným sokoliarstvo
v ich krajinách a v neformálnej debate si so slovenskými sokoliarmi vymenili skúsenosti.
Delegáti v čele s prezidentom IAF Frankom M. Bondom z USA konštatovali, že slovenské
sokoliarstvo je na špičke svetového sokoliarstva. Ďalej sa vyjadrili, že naši orliari sú najlepší
na svete. Potvrdil to aj Bakyt Karnakbayev, delegát zo štyritisícročnej kolísky svetového orliarstva Kazachstanu. Všetci delegáti ocenili profesionalitu slovenských sokoliarov, najmä
perfektný exteriérový a zdravotný stav dravcov, systém vzdelávania a odovzdávanie skúseností mladým generáciám, ale najmä množstvo mladých sokoliarok a sokoliarov priamo
pri love. Ďalej spoluprácu so SPZ a SPK, MP SR, MK SR a ŠVS, PZ a PS SR. Vyzdvihli aj blízke
priateľské vzťahy s českými, rakúskymi, poľskými a maďarskými sokoliarmi, ktorí svojou
kvalitou prispeli k výbornej prezentácii stredoeurópskeho sokoliarstva.
Všetci delegáti IAF vysoko hodnotili spôsob komunikácie nášho klubu s laickou verejnosťou, a to najmä pri predvádzaní dravcov na sokoliarskych dvoroch, ako aj na rôznych kultúrnych a spoločenských podujatiach na Slovensku, jej informovanosť v rámci
televízneho magazínu o prírode „Halali“ a publikovanie článkov o sokoliarstve, ochrane
dravcov v odborných a populárnych časopisoch.
Veľký záujem prítomných vzbudili dva sokoliarske kalendáre Zdenka Tunku na rok
2011, ale najmä prvé dva diely kníh o sokoliarstve od autora článku. Všetci delegáti prejavili záujem a podporu o ich vydanie v angličtine, prípadne aj nemčine.
Na záver vyjadrili úprimný obdiv a poďakovanie prezidentovi klubu Antonovi Moravčíkovi, viceprezidentovi Ing. Alojzovi Kaššákovi, tajomníkovi MVDr. Ladislavovi Molnárovi, Ing. Jánovi Pilátovi, Tomášovi Krivjanskému a všetkým členom za perfektnú prípravu
a organizáciu ako aj televíznemu štábu „Halali“ za nepretržitú prítomnosť a dokumentovanie celého zasadnutia IAF so sprievodnými podujatiami a lovmi s dravcami na Slovensku.
V Bratislave 4. 12. 2010
Text: Tomáš Krivjanský
Ing. Alojz Kaššák
20
21
22
23
24
25
26
27
Postkomunistické členské štáty Európskej únie a ich problémy
s NATUROU 2000
(Mgr. Jozef Vojtek, Občianske združenie Matej Korvín, Rybničná 40,
831 06 Bratislava 35, Slovenská republika)
Dear Delegate,
On behalf of the Officers and Advisory Committee of the International Association for Falconry, I would like
to extend our best wishes for a blessed Christmas and a New Year that will bring to you, and all the Falconers of
your country, fulfilment of your Falconry dreams.
This has been a truly wonderful year in the history of Falconry with the successful completion of the UNESCO project. It has also been a year where we have worked hard to develop the IAF into an organization that will
meet the challenges of the future. For this we must thank our President, Frank Bond, for his leadership and the
many other people who have contributed to this effort. We must also thank the Slovak Falconry Club who hosted
our meeting this year and facilitated our work.
There will be hard work in the year ahead, but we are ready to meet the challenges involved in strengthening
and promoting the Art of Falconry worldwide. We look forward to working with all of you in achieving this goal.
With all best wishes, Adrian Lombard
Executive secretary, International Association For Falconry.
28
A. Úvod
„Ochrana prírody“ ako slovné spojenie i pojmy z neho odvodené, napríklad
,,ohrozený živočích“, „vzácna rastlina“ či „územie európskeho významu“ v súčasnosti pôsobia na občana civilizovaného štátu ako zaklínadlo. Jednotlivci, hospodárske subjekty alebo štáty obviňovaní z poškodzovania prírody sa zvyknú správať ako uhranutí. Aj preto sa voči obvineniam tohto druhu, aj nespravodlivým,
nedokážu efektívne brániť.
Magické pôsobenie pojmu ,,ochrana prírody“ i pojmov príbuzných je na jednej strane dôsledkom popularity témy ochrany prírody. Tá vyplýva z pozitívneho
vzťahu kultúrne vyspelého človeka k prírode. Vyplýva však aj z častého využívania danej témy masmédiami a novinármi, presnejšie povedané novinárskymi
„hyenami“, na vymývanie mozgov svojich čitateľov ochranu prírody zneužívajúcimi (na Slovensku novinárov objektívne informujúcich o ochrane prírody zatiaľ
nemáme). Na strane druhej je magické pôsobenie názvu „ochrana prírody“ dôsledkom neurčitosti pojmov, s ktorými sa v jestvujúcich kauzách ochrany prírody
argumentuje. Konkrétnym problémom v ochrane prírody a najmä ich riešeniam
vzhľadom na ich interdisciplinárny charakter, rozsiahlosť a komplexnosť rozumie
v skutočnosti iba mizivá menšina obyvateľstva štátu. Tým vzniká živná pôda aj pre
„enviromafiu“. V nej sa uplatňujú podvodníci i výpalníci. Ak je „ochrana prírody“
iba kamuflážou skrytých hmotných, finančných alebo iných sebeckých záujmov
jednotlivcov, skupín alebo iných štátov, býva to v každom prípade na úkor životnej úrovne občanov oblastí týmto spôsobom postihnutých, na úkor ich ľudskej
dôstojnosti a dokonca aj na úkor skutočnej ochrany prírody.
B. Analýza problematiky z jednotlivých hľadísk a závery
V rokoch 2003 – 2010 sme v Slovenskej republike, v tíme zloženom z profesionálov pôsobiacich v oblasti ochrany prírody a lesníctva, pracujúcich najmä na základe osobných pohnútok skúmali z rôznych hľadísk agendu smernice o vtákoch
a smernice o biotopoch v členských štátoch Európskej únie (EÚ) a chránených
území vymedzených na ich základe (NATURA 2000). Zvláštny zreteľ sme pritom
brali na dopad týchto smerníc na postkomunistické členské štáty EÚ. Toto skúmanie sme uskutočnili z pozície kresťanského antropocentrizmu neprehliadajúceho
nezastupiteľnú zodpovednosť človeka za biosféru. Na základe výsledkov tohto
skúmania si dovoľujeme predložiť nasledovné závery:
1. Územia NATURY 2000 vymedzené na základe smernice o vtákoch (platnej
od roku 1979), čiže chránené vtáčie územia (CHVÚ) a smernice o biotopoch (platnej od roku 1993), čiže územia európskeho významu (ÚEV) mali podľa pôvodného legislatívneho zámeru tvoriť v každom členskom štáte EÚ podiel maximálne 10
% z jeho plochy. Uvedená výška podielu však do textov smerníc už premietnutá
nebola. Problematika maximálneho podielu území NATURA 2000 v jednotlivých
členských štátoch EÚ je v každej zo smerníc riešená len veľmi neurčito. DG Enviro v zastúpení Európskej komisie (EK) pri rokovaniach s postkomunistickými
členskými štátmi EÚ si otázku maximálneho podielu území NATURA 2000 do29
voľuje vysvetľovať tak, že prírodu je potrebné chrániť tam, kde je (čiže v postkomunistických členských štátoch EÚ). V Slovenskej republike tvoria územia NATURA 2000 už 34 % z jej plochy. To je prekročenie pôvodného zámeru EÚ o 240
%. V ostatných postkomunistických členských štátoch EÚ je tento podiel niekde
o niečo menší, inde zasa dokonca väčší. Prístup DG Enviro k danej problematike považujeme za prekrúcanie práva v neprospech Slovenskej republiky i iných
postkomunistických štátov EÚ. Postkomunistické členské štáty EÚ túto agendu
počas prístupových rokovaní s EÚ zrejme hlboko podcenili. Smernica o vtákoch
i smernica o biotopoch sa súčasťou prístupových zmlúv postkomunistických štátov s EÚ nemali stať.
2. Smernica o vtákoch a smernica o biotopoch oficiálne deklarujú, že úlohou
území NATURA 2000 je prispieť k zachovaniu biodiverzity (článok 2 ods. 1 smernice o biotopoch). Prvá inventúra druhov a biotopov NATURY 2000 z roku 2008
ale ukázala, že pokles biodiverzity v členských štátoch EÚ sa v rokoch 2001-2008
zastaviť nepodarilo (Správa Komisie Rade a Európskemu parlamentu KOM (2009)
358 z 13. 7. 2009). EK a jej DG Enviro na základe tejto inventúry dospeli k stanovisku, že územia NATURA 2000 je potrebné rozšíriť a ich ochranné podmienky
sprísniť. Zlyhanie NATURY 2000 pri ochrane biodiverzity v EÚ sa v zásade dalo
očakávať. NATURA 2000 bola totiž skoncipovaná ako mozaika navzájom izolovaných ostrovov. Takáto koncepcia je v rozpore so základnými poznatkami genetiky
populácií a aj ostatných biologických vied. Čím sú izolované populácie druhov
menšie, tým je pravdepodobnosť ich genetickej a biologickej degradácie i vyhynutia väčšia. Spomínané poznatky pritom nie sú nové a sú všeobecne známe už
desiatky rokov. Podľa nás teda vyššie uvedený výsledok inventúry druhov a biotopov v EÚ z roku 2008 nie je žiadnym prekvapením. Tento výsledok znamená,
že samotná koncepcia NATURY 2000 je nastavená nesprávne a to je skutočným
dôvodom jej neúčinnosti. Preto je NATURU 2000 potrebné primerane prehodnotiť, alebo, ešte lepšie, úplne zrušiť (1). Pre takéto závery máme k dispozícii aj
zodpovedajúce argumenty, ktoré uvedieme v ďalšom texte.
3. Texty oboch smerníc sú nejasné. Sú teda fomrulované tak, že v niektorých
pasážach neumožňujú jednoznačný výklad. Inými slovami, či už náhodou alebo
náročky, umožňujú aj výklad v neprospech členského štátu EÚ. Plnenie jednotlivých článkov smerníc v členských štátoch EÚ je v praxi posudzované v konaniach
EK proti nim úradníkmi DG Enviro. Toto posudzovanie je v mnohých prípadoch
subjektívne, málo odborné a občas dokonca v rozpore so zdravým rozumom.
Exemplárnym prípadom pre uvedené bolo konanie EK č. 4717/2007 proti Slovenskej republike za zásah do biotopov európskeho významu (9410 Smrekové lesy).
Podľa EK boli týmito nezákonnými aktivitami fytosanitárne zásahy proti rozširovaniu podkôrnika smrekového v polomoch smrekových lesov vo Vysokých a Nízkych Tatrách v rokoch 2005-2007. K polomom došlo koncom roka 2004. Definície
biotopov európskeho významu, ktorých názvy sú uvedené v prílohe I. smernice
o biotopoch sú odvodené z palearktickej klasifikácie biotopov (Devillers P. a Devillers – Terschuren, 1993). V tejto klasifikácii biotopov však polom smrekového
porastu uvedený nie je. Deklarovaný biotop (9410 Smrekové lesy) v daných lokalitách v inkriminovanom čase v skutočnosti teda vôbec nejestvoval. V dôsledku
tohto konania EK voči SR bolo v dôsledku neasanovanej kalamity podkôrnika
30
smrekového zbytočne zničených 70 000 ha smrekových lesov včítane 7 smrekových pralesov (nevyčísliteľnej hodnoty) s celkovou environmentálnou škodou 6
710 000 000 eur (202 000 000 000 Sk). EK toto konanie zastavila v apríli 2009 bez
jediného slovka vysvetlenia. Konanie EK č. 4717/2007 voči Slovenskej republike
bolo teda ničím iným ako škandálom. Podobnú odbornú ,,úroveň“ a podobnú
,,korektnosť“ majú aj niektoré rozsudky Európskeho súdneho dvora (ESD) v kauzách iných členských štátov EÚ.
4. EK po ukončení druhého stupňa konania voči členskému štátu EÚ predkladá kauzu pred ESD. Rozsudkami ESD môžu byť členským štátom EÚ ukladané finančné sankcie. Tieto sankcie môžu mať na ekonomický a sociálny rozvoj
postkomunistických členských štátov EÚ s nižšou úrovňou ekonomickej výkonnosti zničujúci vplyv. Obe smernice sa v histórii EÚ stali kvôli odporu majiteľov
pozemkov v starých členských štátoch EÚ smernicami najhoršie aplikovateľnými. Po negatívnych skúsenostiach s aplikáciou oboch smerníc by tieto smernice
v súčasnosti legislatívnym procesom EÚ neprešli. Napriek tomu musia postkomunistické členské štáty EÚ územia NATURY 2000 vymedzovať, vyhlasovať a ich
ochranu trpieť. Deje sa tak na základe nekompromisného nátlaku EK a pod hrozbou sankcií od ESD.
5. Obe smernice boli pôvodne koncipované ako politický nástroj pre riešenie
nepriaznivého až katastrofálneho stavu prírody v tzv. starých členských štátoch
EÚ, ktorý bol dôsledkom vývoja trvajúceho mnoho storočí. Smernice vstupovali
do platnosti v období, kedy ekologicky hodnotné oblasti týchto štátov tvorili už len
malý podiel ich plochy. Výkonnosť ekonomík starých členských štátov EÚ v tom
čase však bola v porovnaní s východoeurópskymi členskými štátmi EÚ podstatne
vyššia a ich základná hospodárska infraštruktúra (priemyselné zóny, železnice,
diaľnice, produktovody a pod.) bola v podstate dobudovaná. Inými slovami – náklady na NATURU 2000 bolo v starých členských štátoch EÚ z čoho platiť a NATURU 2000 na jej relatívne malých plochách tam bolo možné lokalizovať mimo
základné oblasti hospodárskych záujmov štátov. Vo väčšine postkomunistických
členských štátov EÚ je situácia opačná. Sú to štáty na jednej strane s nízkou ekonomickou výkonnosťou a nedobudovanou infraštruktúrou (vzhľadom najmä na
ich príslušnosť do sovietskeho bloku v rokoch 1945 až 1989). Na strane druhej sú
to štáty s podstatne vyšším podielom ekologicky hodnotných oblastí. Doplácať na
ochranu prírody ,,pre Európu“ tu nie je z čoho. Ekonomické zaostávanie postkomunistických štátov za tzv. starými členskými štátmi EÚ sa nevyrovnalo ani po ich
vstupe do EÚ. Životná úroveň ich občanov je a dlho ešte bude niekoľkokrát nižšia.
Výrazný podiel na nízkej ekonomickej výkonnosti a nízkej životnej úrovni občanov postkomunistických členských štátov EÚ má a bude mať aj NATURA 2000.
6. Podľa článku 2 ods. 3 smernice o biotopoch by mali opatrenia prijaté v súlade
s touto smernicou ,,brať do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne požiadavky“.
Skutočnosť je však iná. Územia NATURA 2000 znamenajú pre majiteľov ich pozemkov ale aj iných obyvateľov týchto oblastí významné hospodárske obmedzenia a z nich vyplývajúce hospodárske a finančné straty. Finančné mechanizmy
EÚ umožňujú časť z týchto strát nahradiť z jej rozpočtu (program rozvoja vidieka
a pod.). Majitelia pozemkov postihnutých príslušnosťou k NATURE 2000 sa však
k týmto náhradám dostávajú až po prekonaní značných administratívnych bariér
31
a s niekoľkoročným oneskorením. Celkové hospodárske, sociálne i kultúrne straty
postkomunistických členských štátov EÚ z titulu príslušnosti ich lokalít do NATURY 2000 však tento finančný mechanizmus ani zďaleka nenahrádza. Najväčší
podiel hospodárskych, sociálnych a kultúrnych strát postkomunistických členských štátov EÚ z dôvodu jestvovania území NATURA 2000 v nich tvoria totiž straty z nerealizácie možných investícií.
7. Pre ilustráciu strát z nerealizácie možných investícií kvôli existencii územia
NATURA 2000 uvádzame príklad oblasti v Slovenskej republike pozdĺž hrebeňov
Západných Karpát medzi mestami Martin a Košice, ktorá má veľký potenciál pre
rozvoj turistického ruchu (asi ako Švajčiarsko alebo Rakúsko), za predchádzajúceho politického režimu samozrejme zanedbávaného a v súčasnosti nevyužitého.
V súčasnosti je oblasť blokovaná prítomnosťou súvislej reťaze CHVÚ. Plocha tohto
spojeného CHVÚ je 286 000 ha (!!!). Východná tretina územia bola v 19. storočí
hospodársky a kultúrne najrozvinutejšou oblasťou Uhorska. Vzdelanostná úroveň
obyvateľstva je ešte napriek všetkému stále vysoká. Dnes je v danej oblasti 30 %-ná
nezamestnanosť. Vysťahovalectvo je tu väčšie, ako v časoch svetovej hospodárskej
krízy v 30. rokoch 20. storočia. Potenciálny investor v oblasti dokáže dnes v priebehu niekoľkých sekúnd zistiť, že sa nachádza v CHVÚ a aj to, čo by ho tu preto
čakalo. Z preventívnych dôvodov svoj zámer obyčajne reviduje a odchádza s ním
tam, kde NATURA 2000 nie je. Ak sa napriek tomu rozhodne riskovať a v oblasti
zostať, budú ho tu čakať náklady na projekty pre posudzovanie vplyvov investície
na životné prostredie, ročné zdržanie kvôli procesu posudzovania a najmä jeho
neistý výsledok. Existenciou daného CHVÚ na ploche 286 000 ha teda Slovenská
republika prichádza o investície do výchovy a vzdelania ľudí, ktorí sa kvôli nezamestnanosti museli z oblasti vysťahovať, alebo ktorí nepracujú, o výsledky ich práce, o dane od podnikateľov, ktorí boli nútení do oblasti „neprísť“ alebo z nej odísť
a o dane z miezd zamestnancov, ktorých by odídení podnikatelia boli zamestnali.
Existenciou CHVÚ nám pribudli zbytočné náklady na žobračenky nezamestnaných. Presnú kalkuláciu hospodárskych strát z nerealizácie možných investícií
z titulu príslušnosti území do NATURY 2000 podľa vyššie uvedenej schémy zatiaľ
v SR nikto neuskutočnil. Na takéto hospodárske, sociálne a kultúrne straty postkomunistických členských štátov EÚ z titulu existencie území NATURA 2000 EK
neberie ohľad. Na základe uvedeného sa dá konštatovať, že NATURA 2000 v postkomunistických členských štátoch EÚ je ochranou prírody pre Európu, ale najmä na náklady ich obyvateľov a na úkor ich životnej úrovne.
8. Smernica o vtákoch a smernica o biotopoch a na ich základe transponované zákony postkomunistických členských štátov EÚ nielenže nerešpektujú
ich súčasnú ekonomickú a sociálnu situáciu, ale nezohľadňujú ani špecifiká ich
prírodných pomerov. Čítankovým príkladom toho môžu slúžiť lesné porasty na
Slovensku, ktorých hlavnou súčasťou je buk lesný. Tie tu zaberajú najväčší podiel plochy lesov. Výskyt bukových lesov sa dá na Slovensku považovať za bežný
a ich perspektíva do budúcnosti za bezproblémovú. Napriek tomu je Slovenská
republika povinná ich v rámci NATURY 2000 vymedzovať, územne chrániť a voči
majiteľom pozemkov v nich uplatňovať primerané obmedzenia. Zo SR by bolo
možné uviesť desiatky podobných prípadov. Týka sa to nielen spoločenstiev, ale
aj druhov voľne žijúcich organizmov. Druhmi v SR bežne sa vyskytujúcimi sú na32
príklad fúzač alpský, roháč veľký, kunka červenobruchá alebo 17 druhov vtákov.
V SR sme teda povinní v rámci NATURY 2000 chrániť nielen spoločenstvá a druhy
s nepriaznivým ekologickým statusom, ale aj spoločenstvá a druhy s priaznivým
ekologickým statusom, teda v ekologických podmienkach Slovenska ochranu nevyžadujúcich. V SR sme povinní v rámci NATURY 2000 pre Európu chrániť spoločenstvá i druhy organizmov, ktorých ochrana je tu vecne neopodstatnená.
9. Podľa článku 1ods. 1 smernice o vtákoch sa smernica má týkať druhov voľne
žijúcich vtákov, ktoré sa na území členského štátu vyskytujú prirodzene. Podľa
článku 3 ods. 1 smernice o biotopoch sa má sieť území NATURA 2000 týkať spoločenstiev a stanovíšť druhov v rámci prirodzeného areálu ich rozšírenia. Plochu
Slovenskej republiky pôvodne bezo zbytku pokrývali lesy a mokrade. Stepi, polopúšte a púšte a druhy ich obývajúce sa tu nevyskytovali. Stepné spoločenstvá
a stepné druhy sa sem začali sťahovať až po odlesnení častí územia, ktoré začal
uskutočňovať človek. Medzi druhy stepí patria napríklad orol kráľovský (prenikol sem až v roku 1950), sokol červenonohý (prenikol sem až v roku 1930), drop
fúzatý alebo ľabtuška poľná (to je dokonca až druh polopúští). Medzi stepné a nepôvodné spoločenstvá patria nížinné a podhorské kosné lúky (6510) alebo panónske travinno-bylinné porasty na spraši (6250). V Slovenskej republike sa však
v rozpore s vyššie uvedenými ustanoveniami smerníc musia vyhlasovať územia
NATURA 2000 aj pre spoločenstvá a druhy stepí a polopúští, teda také, ktoré sa tu
vyskytujú iba v dôsledku pôsobenia človeka, teda neprirodzene.
10. Počet voľne žijúcich druhov organizmov na Slovensku sa odhaduje na
40 000. V rámci NATURY 2000 sme tu však povinní chrániť iba 200 druhov. To
predstavuje len 0,5 % z celkového počtu druhov. Na Slovensku teda ostáva 99,5 %
druhov NATUROU 2000 nechránených. Podobne je to aj v ostatných postkomunistických členských štátoch EÚ. Výber druhov pre ochranu NATUROU 2000 bol
v EÚ uskutočnený pred vstupom postkomunistických štátov do nej bez skúmania
otázky, či v nich pre ochranu v rámci NATURY 2000 nie sú medzi spoločenstvami
alebo druhmi voľne žijúcich organizmov vhodnejší kandidáti. Ignorovanie prírodných špecifík postkomunistických členských štátov EU koncepciou NATURY
2000 ju po stránke odbornej diskvalifikuje.
11. Príprava oboch smerníc bola svojho času úlohou politickou a prebiehala
v časovom strese. Smernice sú aj preto zaťažené desiatkami zásadných odborných
chýb. V rokoch 2005 – 2008 sme uskutočnili analýzu CHVÚ navrhnutých alebo
vyhlásených v SR. V rámci nej sa nám v CHVÚ SR podarilo identifikovať zatiaľ
18 diskvalifikujúcich odborných chýb. Medzi odborné chyby NATURY 2000 patrí
aj kľúč, podľa ktorého sa spoločenstvá a druhy v oboch smerniciach zaraďovali
medzi chránené. Tento výber sa uskutočnil za stavu, kedy neboli známe nielen
ekologické nároky veľkej časti z druhov tu žijúcich, ale dokonca ani úplný výpočet
týchto druhov. Výber druhov medzi druhy chránené NATUROU 2000 nemožno
preto považovať za reprezentatívny, ale iba za výber predčasný a za výber náhodný. Založiť ochranu prírody 27 členských štátov EÚ na náhodnom výbere druhov
pre osobitnú ochranu a zaťažiť ňou ich ekonomiku by malo byť dostatočným dôvodom na okamžité zrušenie oboch smerníc. Čerpanie finančných prostriedkov
z fondov EÚ na ochranu nereprezentatívneho výberu druhov pre NATURU 2000
je preto potrebné považovať za mrhanie verejnými prostriedkami EÚ.
33
12. Jednotlivé disciplíny prírodných vied prechádzajú za posledné desaťročia búrlivým vývojom. Ani jedna zo smerníc už nezodpovedá súčasným poznatkom. NATURA 2000 býva preto čoraz častejšie terčom kritiky špecialistov
na jednotlivé skupiny druhov organizmov alebo na jednotlivé vedecké disciplíny. Najväčšia nespokojnosť odborníkov biologických vied je so smernicou
o vtákoch. Uplatňovanie smernice o vtákoch sa tu definuje ako vyjadrenie neoprávnenej ochranárskej exkluzivity vtákov na úkor ostatných skupín druhov
organizmov. Vtáky sú totiž vzhľadom na svoju schopnosť lietať najpohyblivejšou
skupinou vôbec. Sú teda schopné riešiť svoje ekologické problémy na lokalitách
výskytu – odletom na vhodnejšie stanovištia. Medzi ostatnými skupinami druhov organizmov sa totiž vyskytujú skupiny v porovnaní s vtákmi s výraznými
biologickými hendikepmi a preto s podstatne horšími ekosozologickými statusmi (ide napríklad o niektoré nižšie taxonomické jednotky červov, pavúkovcov,
podeniek, blanokrídlovcov, dvojkrídlovcov, motýľov, chrobákov, obojživelníkov,
lišajníkov, machorastov a pod.) Dôvodom ohrozenia týchto skupín organizmov
môže byť malá pohyblivosť ich jedincov, životných štádií alebo ich diaspór, úzke
rozpätie ekologických podmienok, ktoré sú schopné zniesť a podobne. Podľa
špecialistov zastávajúcich voči koncepcii NATURA 2000 kritický postoj je vzťah
medzi ochranou vtákov určovaných smernicou o vtákoch a ostatnou ochranou
prírody vzťahom parazitickým. Najschodnejším riešením danej situácie by malo
byť zrušenie smernice o vtákoch a samozrejme aj zrušenie na jej základe vyhlásených CHVÚ.
13. Ako príklad parazitizmu ochrany vtákov na celkovej ochrane prírody môžeme uviesť ochranu zimných populácií kormorána veľkého v štátoch strednej
Európy. Zimné populácie druhu tu doteraz (v súčasnej dobe poľadovej a teda za
posledných 10 000 rokov) nejestvovali. Vznikli tu iba v posledných desaťročiach
ako priamy dôsledok ľudskej činnosti a sú v tejto oblasti neprirodzeným javom.
Severské populácie kormorána veľkého pôvodne cez strednú Európu na svoje
zimoviská v Stredozemí iba tiahli. Vzhľadom na charakter vodohospodárskych
úprav veľkých vodných tokov, ktoré boli v priebehu 20. storočia v tejto oblasti
uskutočnené a nezohľadnili ekologické nebezpečenstvo pôsobenia tohto druhu
(ten sa tu vtedy v zime ešte nevyskytoval), 12 000 kormoránov na území Českej
republiky a 9 000 kormoránov na území Slovenska pôsobí v súčasnosti v zime
ekologickú devastáciu vodných ekosystémov na stovkách hektárov umelých
i prirodzených vodných plôch. Oba štáty pod „Damoklovým mečom“ smernice o vtákoch túto devastáciu musia trpieť. Uvedené sa v skratke dá opísať ako
,,ochranou prírody k jej devastácii“. Prirodzené podmienky pre odsun zimných
populácií kormorána veľkého na ich pôvodné zimoviská na pobreží Stredozemného mora by sa v SR dali zabezpečiť iba odstránením všetkých vodohospodárskych diel (priehrad a ochranných hrádzí vodných tokov). Tým by sa vodné toky
vrátili k svojim prirodzeným režimom, neumožňujúcim vznik podmienok pre
zotrvávanie zimných populácií kormoránov v tejto oblasti. Vodný tok s prirodzeným režimom totiž umožňuje rybám zimovať v tmavých hlbočinách krytých
ľadom. Ryby sú v takýchto lokalitách pre kormorány nedosiahnuteľné. Hlboké
jamy sa na vodnom toku s prirodzeným režimom vytvárajú počas jeho divočenia
v čase záplav. Návrat vodných tokov SR k ich pôvodným režimom by však vyvolal
34
zníženie počtu jej obyvateľov, zrejme vysťahovaním, zo súčasných 5,3 miliónov
na asi 3 milióny. Absurdnosť takéhoto riešenia problému a aj samotnej situácie
je očividná. Riešením daného problému by malo byť zrušenie druhovej ochrany
zimných populácií kormorána veľkého na území štátov strednej Európy. Riešením ešte lepším by bolo úplné zrušenie smernice o vtákoch.
14. Hlavným cieľom NATURY 2000 je údajne ochrana biodiverzity. Hlavnú príčinu úbytku biodiverzity v členských štátoch EÚ však NATURA 2000 ani neidentifikuje, ani nerieši a riešiť ani nemieni. Hlavnou príčinou úbytku biodiverzity sú
tu totiž dôsledky priemyselnej revolúcie – intenzifikácia hospodárenia na pôde
a jeho veľkoplošnosť. To je proces, ktorý sa začal na základe vedeckého, technického a technologického pokroku už pred 200 rokmi. Ďalšou z príčin úbytku biodiverzity je značná zotrvačnosť prírodných procesov. Dnešné vymretie druhu
vôbec nemusí mať príčinu v súčasnosti. Mohlo byť spôsobené zmenou ekologických podmienok, zmenou technológie pestovania poľnohospodárskej plodiny,
zavedením nového osevného postupu, uvedením novej chemikálie na trh, zmenou organizácie pôdneho fondu a pod. pred 2, 20 alebo 200 rokmi. Skutočné
podmienky pre návrat biodivezity v členských štátoch EÚ by vznikli iba návratom k neefektívnej ručnej práci v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve,
k pastevnému chovu hospodárskych zvierat, k využívaniu konských poťahov
v poľnohospodárstve a v doprave, k maloplošnosti parciel poľnohospodárskeho
a lesného pôdneho fondu, k pôvodnému režimu vodných tokov a najmä k oligotrofnosti stanovíšť nezaplavovaných území. Súčasná životná úroveň obyvateľov Európy by sa musela prepadnúť do úrovne okolo roku 1850 a počet jej obyvateľov by musel klesnúť na 1/10 počtu súčasného. Na takúto zmenu kvality života
dnes v Európe dobrovoľne jej obyvateľstvo nepristúpi.
15. NATURA 2000 sa jej zástancami prezentuje ako veľký úspech európskej
ochrany prírody. Toto tvrdenie je z pozície ochrany prírody v SR iba propagandistickým trikom a z pozície európskej ochrany prírody iba polopravda. NATURA 2000 nie je jedinou koncepciou ochrany prírody ani na svete a ani v Európe.
Každý členský štát EÚ mal pred pristúpením na koncepciu NATURA 2000 desiatky rokov vlastný systém ochrany prírody, prirodzene s výsledkami rôznej kvality. Korene týchto systémov siahajú až do polovice 19. storočia a ak vezmeme do
úvahy existenciu šľachtických a kráľovských zverníc, tak aj omnoho hlbšie. Lokalitou s najväčšou populáciou zubra hrivnatého na svete do roku 1915 bola zvernica ruského cára v Bialoviežskom pralese. Inštitucionálna ochrana prírody má
v Českej republike 160 ročnú históriu a na Slovensku históriu 98 ročnú. Na Slovensku sme pred pristúpením na koncepciu NATURA 2000 mali lesnatosť územia
42 %, lesy s drevinovým zložením blízkym pôvodnému, 70 pralesov a tri druhy
veľkých predátorov (medveď hnedý, vlk dravý a rys ostrovid) v súvislých areáloch
rozšírenia. To sú parametre, ku ktorým sa staré členské štáty EÚ napriek svojim
územiam NATURA 2000 ani len nepribližujú a v prípade slovenských pralesov sa
k nim nepriblížia zrejme nikdy.
16. Inou platnou koncepciou ochrany prírody v Európe je Európsky dohovor
o krajine (EDoK). Ten vznikol na pôde Rady Európy v roku 2001 a vznikol aj ako
výraz odbornej i občianskej nespokojnosti s násilným presadzovaním NATURY
2000.
35
17. V zásadnom metodologickom protiklade s koncepciou NATURY 2000 je aj
československý systém ekologických sietí, inak povedané územný systém ekologickej stability (ÚSES). Tento systém na rozdiel od NATURY 2000 spojitosť populácií voľne žijúcich druhov organizmov vyriešenú má. ÚSES sa stal v roku 1992 jedným z dvoch podkladov pre koncepciu európskej ekologickej siete – EECONET.
Túto sieť definovala a odporúča (teda nenariaďuje) štátom Európy Rada Európy.
Oba systémy ochrany prírody, teda EDoK a ÚSES sa v porovnaní s NATUROU
2000 javia, pokiaľ ide o samotnú ochranu biodiverzity ako účinnejšie.
18. Medzi spoločenstvá chránené NATUROU 2000 sú zaradené aj spoločenstvá
na území postkomunistických členských štátov EÚ bežné (trvalé trávne porasty
od zaplavovaných až po vysokohorské, dubové alebo bukové lesy a pod.). Medzi
prioritné druhy sú zaradené aj druhy s rozsiahlymi individuálnymi areálmi (areál
medveďa hnedého môže mať až 3000 ha). NATURA 2000 je výberom druhov organizmov a spoločenstiev medzi chránené (aj takých, ktoré žiadnu ochranu fakticky
nepotrebujú) v skutočnosti nastavená tak, že ak bude EK potrebovať a uzná to za
vhodné, bude môcť s využitím článku 5 smernice o biotopoch a článku 3 ods. 1
smernice o vtákoch v postkomunistických členských štátoch EÚ proti vôli ich
občanov a ich štátnych orgánov uzákoniť územnú ochranu v rámci NATURY 2000
a zablokovať tak ekonomický rozvoj na 90 – 95 % ich plochy. V takom prípade
by sa územia týchto štátov premenili na skanzeny. Ich obyvatelia by museli žiť zo
žobračeniek, alebo, tí ambicióznejší, by sa vysťahovali (predpokladáme, že by tak
uvoľnili Lebensraum pre iných občanov EÚ).
19. EK si v SR vyššie uvedený postup (vecne neoprávnené vymedzovanie NATURY 2000) už odskúšala. V SR sa na nátlak EÚ niektoré CHVÚ museli vyhlásiť
bez vtákov a iné zasa bez biotopov vtákov. CHVÚ bez deklarovaných druhov vtákov sú CHVÚ Sysľovské polia (1900 ha), CHVÚ Lehnice (2700 ha), CHVÚ Ostrovné lúky (8300), CHVÚ Úľanská mokraď (22 000 ha) a iné. Neexistujúceho dropa
fúzatého v CHVÚ Sysľovské polia si bol osobne pozrieť aj veľvyslanec USA v SR.
CHVÚ pre dropa videl, dropa však samozrejme nie. CHVÚ bez biotopov pre kritériové druhy vtákov zaberajú dnes v nížinách SR 160 000 ha ornej pôdy. Táto
plocha predstavuje 11 % všetkej ornej pôdy v tomto štáte. Iným prípadom absurdnosti vymedzovania NATURY 2000 v SR je koridor pre úsek diaľnice Turany
– Hubová. Tento koridor je v územnoplánovacej dokumentácii SR rezervovaný už
70 rokov. Napriek tomu boli doň vymedzené ÚEV Veľká Fatra a ÚEV Malá Fatra.
ÚEV rovnakej kvality mohli pritom byť vymedzené na stovkách iných lokalít, ktoré
sú dodnes nie územne chránené. Slovensko zatiaľ nemá dobudované diaľničné
spojenie medzi západom a východom štátu a aj v dôsledku toho má východnú
polovicu svojho územia hospodársky paralyzovanú. V roku 2010 bola výstavba
rozostavaného úseku diaľnice Turany – Hubová prerušená a stavebná firma vykonávajúca výstavbu úseku musela prepustiť 1000 zamestnancov. Uvedené príklady
dokazujú, že NATURA 2000 v jednom z postkomunistických členských štátov EÚ
je v skutočnosti Kocúrkovom.
20. Európska komisia prostredníctvom svojho DG Enviro používa na dosiahnutie svojich cieľov na Slovensku (čo najväčší podiel území NATURA 2000 a čo
najväčšie reštrikcie pre SR) niektoré mimovládne organizácie (NGO) pôsobiace
na jeho území. Tieto NGO tu teda pôsobia ako trójske kone. Spomínané NGO
36
(s výnimkou jednej) v skutočnosti žijú iba na základe kamuflovaných LIFE-projektov financovaných z rozpočtu EÚ. Svoje žiadosti o LIFE-projekty zasielajú uvedené NGO pre EK v zásade tak, aby sa ich údajne kladné výsledky dali len ťažko
objektívne vyvrátiť. Početnosť populácie orla kráľovského alebo orla krikľavého
po skončení LIFE-projektu na tak rozsiahlych územiach sa dá len ťažko určiť presne, najmä ak počiatočný stav populácií týchto druhov si určuje sama NGO a EK ho
v podstate ani nemá ako skontrolovať. Systém schvaľovania LIFE-projektov určila
EK tak, že umožňuje jeho schválenie aj napriek zásadnému nesúhlasu Slovenskej
republiky. Systém fungovania LIFE-projektov teda v podstate umožňuje vydržiavanie NGO použiteľných pre zámery EK. Doteraz EK viedla voči SR štyri konania,
všetky na základe podnetov slovenských NGO. V NATURE 2000 na Slovensku sú
v skutočnosti pripravené desiatky ,,nášľapných mín“. Príkladom ,,nášľapnej míny“
je povinné vyhlásenie CHVÚ bez deklarovaného druhu vtáka, teda bez toho, aby
tam prítomnosť tohto druhu bola objektívne dokázaná. CHVÚ aj takéhoto druhu
navrhujú v SR NGO a SR ich musí na nátlak EK vyhlasovať. Načasovanie výbuchov
týchto nášľapných mín je potom už len v rukách NGO a EK. Alebo naopak, v rukách EK a NGO. V prípade udelenia pokút od ESD za NATURU 2000 sa táto stáva
v členskom štáte EÚ jedným zo stavebných kameňov „peňazovodu“ z členského
štátu EÚ do Bruselu.
21. Naše podozrenie z nespravodlivého prístupu EK voči postkomunistickým členským štátom EÚ pri presadzovaní NATURY 2000 potvrdzuje aj jej faktická nečinnosť voči starým členským štátom EÚ v prípade obnovy spoločenstiev európskeho významu alebo stanovíšť druhov európskeho významu tam,
kde tieto boli zničené alebo sa nachádzajú v nepriaznivom stave ochrany. Možnosť takejto obnovy je zakotvená napríklad v článku 2 ods. 2 a v článku 3 ods. 1
smernice o biotopoch. Obnova spoločenstva je pritom možná napríklad zatrávnením pôvodnými druhmi bylín a tráv alebo zalesnením pôvodnými druhmi
drevín, reštitúciou pôvodných druhov rastlín a živočíchov a pod.. Takáto obnova spoločenstiev nie je pritom náročná ani finančne a ani organizačne. Ibaže
by narazila na patričný konzervativizmus majiteľov postihnutých pozemkov
a na ich odpor, ktorý by bol pravdepodobne silnejší ako v postkomunistických
členských štátoch EÚ. Obnove biodiverzity EÚ by veľmi pomohlo napríklad
zalesnenie 10 – 20 % poľnohospodárskej pôdy v Holandsku, Írsku, Veľkej Británii, Dánsku, Belgicku a vo vnútrozemí Španielska. Namiesto obnovy pôvodných spoločenstiev sa voľné poľnohospodárske pozemky v starých členských
štátoch EÚ nechávajú ležať ladom a farmárom sa za to vyplácajú náhrady. Naše
podozrenie z nezáujmu EK o skutočnú obnovu biodiverzity starých členských
štátov EÚ potvrdzuje aj jej nulový záujem o dovoz prebytočných jedincov zo
slovenskej populácie medveďa hnedého do voľnej prírody týchto štátov. Na
našu ponuku spred 5 rokov na úrovni ministrov životného prostredia členských
štátov EÚ nereagoval nikto.
22. Na tomto mieste je nutné uviesť ako vychádzajú svetová, európska a národné koncepcie ochrany prírody z konfrontácie s poslednými výsledkami svetovej vedy. Svetová koncepcia ochrany prírody, ktorú presadzuje IUCN desiatky
rokov, ale aj koncepcia NATURY 2000 utrpeli vo svojej odbornej povesti od roku
2005 vážne trhliny. IUCN odporúčala vládam štátov vyhlasovať národné parky
37
v miestach ,,horúcich bodov“ biodiverzity („hot spots“) a to na základe predpokladu, že kde je druhov veľa (kde je biodiverzita vysoká), tam sú prítomné aj druhy ohrozené vyhynutím (endemity). Ukázalo sa, že uvedený predpoklad bol nesprávny. V roku 2005 uverejnil David Orme výsledky svetovej inventúry rozšírenia
druhov vtákov – so šokujúcimi závermi. Z ním vypracovanej inventúry vyplýva,
že na svetovej úrovni biodiverzita a endemizmus u vtákov navzájom nesúvisia.
Od roku 2005 boli preto uskutočnené svetové inventúry aj iných skupín organizmov s podobnými závermi. Z uvedeného je zrejmé, že národné parky v mnohých
štátoch sveta sú vymedzené nesprávne, čiže zbytočne. To je samozrejme škandál.
Spomenuté závery Ormeho a iných sa budú pravdepodobne týkať aj území NATURA 2000. V posledných rokoch sa hromadia vedecké poznatky, ktoré vrhajú zlé
svetlo na svetové i európske koncepcie ochrany prírody aj z iných uhlov pohľadu.
Jedným z nich je poznatok o skutočných príčinách vyhynutia megafauny počas
poslednej doby ľadovej. Nezapríčinili ho klimatické zmeny, ako sa donedávna
predpokladalo, ale paleotolický človek a jeho lovecká nenásytnosť. Z toho vyplýva, že prirodzenou súčasťou našej prírody, ale aj prírody všetkých ostatných štátov nachádzajúcich sa v polárnom, miernom a subtropickom podnebnom pásme
Zemegule by mala byť aj megafauna. Keďže megafauna súčasťou dnešnej prírody
nie je, aktuálna príroda v daných oblastiach je len karikatúrou prírody pôvodnej a ochrana takejto karikatúry je v podstate iba ilúziou ochrany prírody. Vzniká
samozrejme otázka, aká je efektívnosť nákladov vynakladaných na udržiavanie
ilúzie. Prvou a zatiaľ aj poslednou oblasťou na svete, kde dochádza k pokusom
o vedomú reštitúciu pôvodnej megafauny (od roku 1988) a kde ochrana prírody znesie najvyššie vedecké kritériá a preto má objektívne opodstatnenie, je rozsiahla rezervácia v údolí rieky Leny v ďalekovýchodnej oblasti Ruska. EK zatiaľ
na všetky uvedené vedecké spochybnenia koncepcie NATURA 2000 nereagovala
a na tejto koncepcii naďalej trvá.
23. Máme vážne podozrenie, že skutočným cieľom NATURY 2000 v postkomunistických členských štátoch EÚ nie je ochrana prírody a ani ochrana biodiverzity. NATURA 2000 v sebe obsahuje desiatky zásadných odborných nedostatkov.
Prax EK a ESD voči postkomunistickým členským štátom EÚ je pri presadzovaní
NATURY 2000 nespravodlivá. NATURA 2000 je v skutočnosti pravdepodobne
iba zámienkou na presadzovanie hospodárskych záujmov ekonomicky silných
štátov EÚ (Nemecko, Veľká Británia, Francúzsko, Holandsko) v postkomunistických členských štátoch EÚ (2). Ekonomicky silné štáty EÚ s výnimkou Nemecka
sú zrejme nie náhodou aj bývalými koloniálnymi mocnosťami. Isté kruhy v nich
majú aj zodpovedajúce skúsenosti s koncipovaním, uzatváraním a presadzovaním
nespravodlivých zmlúv. NATURA 2000 vytvára pre ňou postihnuté oblasti v postkomunistických členských štátoch EÚ v skutočnosti mimotržné hospodárske prekážky. Tým vlastne podstatne znižuje pre tieto oblasti a jej obyvateľov ich konkurencieschopnosť na svetových trhoch. Oblasti postihnuté NATUROU 2000 čaká
najprv schudobnenie a potom vyľudnenie (3). Hodnota pozemkov tu podstatne
klesne. Nepomerne bohatší občania starých členských štátov EÚ tieto pozemky
budú môcť potom skúpiť. Tento proces sa v postkomunistických členských štátoch EÚ už začal a v krátkom čase sa naplno rozbehne. To je v podstate nič iné nie
ako starý známy ,,Drang nach Osten“ pod iným názvom.
38
24. Dôsledky súčasnej svetovej finančnej a ekonomickej krízy v EÚ ukázali,
že EÚ nemá voči takýmto vplyvom zvonka účinné obranné mechanizmy. Väčšina štátov EÚ v dôsledku tejto krízy schudobnela a niektoré sa dokonca ocitli na
prahu štátneho bankrotu. Rozpočet EÚ na základe vôle Veľkej Británie, Nemecka
a Francúzska uplatnenej v roku 2010 sa ale do roku 2021 nebude zvyšovať. Jeho
výdavky sa však určite zvýšia (na euroval, na príspevky nedávno pristúpivšiemu
a chudobnému Bulharsku a Rumunsku a pod.). Očakávané škrty v rozpočte EÚ
zrejme neobídu ani NATURU 2000. Z toho vyplýva, že reštrikcie z NATURY 2000
pre postkomunistické členské štáty EÚ sú v blízkej budúcnosti isté, kým náhrady
za obmedzenia z nej v uvedenej súvislosti už istými nie sú.
25. Vo svetle uvedených skutočnosti je zrejmé aj to, že smernica o vtákoch
i smernica o biotopoch nie sú v súlade nielen s objektívnymi potrebami európskej
ochrany prírody a s hospodárskymi sociálnymi a kultúrnymi požiadavkami obyvateľov EÚ, ale ani s inými primárnymi alebo sekundárnymi zdrojmi práva EÚ.
V prípade dokázaného nesúladu oboch smerníc s jedným alebo viacerými zdrojmi práva EÚ dáva jej právny systém možnosť nápravy. Napadnutý zdroj práva
EÚ je možné na základe novo zistených skutočností novelizovať alebo aj zrušiť.
EÚ má k dispozícii inštitúcie a mechanizmy potrebné na vykonanie takýchto legislatívnych zmien. Tento proces môže začať nielen z vnútorného podnetu ale aj
na základe podnetu zvonka. Občania EÚ majú v zásade možnosť sa svojich práv
aktívne domáhať a aj ich presadiť.
C. Záver
Ochranu prírody a ochranu biodiverzity zvlášť považujeme v Slovenskej republike za základnú povinnosť civilizovaného štátu. Povinnosť ochrany biodiverzity vyplýva napríklad z Dohovoru o biologickej diverzite z Rio de Janeira (1992),
ku ktorému Slovenská republika pristúpila. Pristúpili k nemu i iné postkomunistické členské štáty EÚ.
Slovenská republika dosiahla pred svojím vstupom do EÚ v rámci štátnych
útvarov, kam vtedy patrila a aj v ére svojej štátnej samostatnosti na poli ochrany
prírody výrazné úspechy. Medzi najvýraznejšie patrí napríklad zachovanie pôvodných populácií veľkých predátorov v súvislých areáloch s najvyššími nárokmi na
ich individuálnu veľkosť (medveď hnedý, rys ostrovid a vlk dravý). Pre porovnanie – nič podobné neevidujeme v iných oblastiach EÚ, napríklad v oblasti Álp,
hoci tam sú prírodné podmienky pre udržanie populácií týchto druhov ešte príhodnejšie ako v Karpatoch.
Spolu s Českou republikou sme na Slovensku začiatkom 90. rokov 20. storočia pristúpili na vymedzovanie a budovanie ekologických sietí (inak povedané
územného systému ekologickej stability). To bol akútny problém predovšetkým
hospodársky príliš intenzívne využívaných území nížin a pahorkatín, najmä kvôli
výrobe potravín v rámci zabezpečenia potravinovej bezpečnosti štátu. Udržiavanie ekologických sietí rieši to, čo NATURA 2000 riešiť nedokáže, napríklad dostatočnú veľkosť populácií druhov a ich genetickú bezpečnosť alebo spojitosť areálov druhov, výmenu genetických informácií medzi populáciami a podobne. Dnes
máme v SR tieto siete vymedzené v stovkách katastrálnych území obcí.
Vzhľadom najmä na vyspelosť tunajších lesníckych aplikovaných vied sa nám
na Slovensku donedávna podarilo zachovať aj 70 pralesov alebo pralesovitých les39
ných porastov. Takéto lokality sú pre základné i aplikované vedy aj pre samotnú
prax potrebné ako referenčné plochy. Paradoxom je, že o jednu desatinu z nich
sme nenávratne prišli v rokoch 2004 – 2010.
Práve vďaka tancom európskeho slona v slovenskom porceláne, teda konkrétne vďaka krátkozrakému konaniu EK č. 4717/2007 voči SR za zasahovanie do biotopov európskeho významu. V skutočnosti tam totiž nielenže k žiadnemu zasahovaniu nedošlo, ale tam dokonca ani žiadny biotop európskeho významu nebol.
V ochrane prírody sa Slovenská republika v praxi starých členských štátov EÚ
nemá čomu učiť. Na účinnosť ochrany prírody máme v Slovenskej republike s EK
rozdielne názory a vzhľadom na naše výsledky a stav prírody v starých členských
štátoch EÚ ich máme oprávnene. Týka sa to aj NATURY 2000. V Slovenskej republike máme teda zavedené a v praxi odskúšané účinnejšie metódy ochrany biodiverzity ako je schopná zabezpečiť NATURA 2000, presadzovaná u nás Európskou
komisiou pod hrozbou sankcií ESD.
Z uvedeného samozrejme nevyplýva, že by v ochrane prírody alebo v ochrane
biodiverzity Slovenskej republiky neboli žiadne problémy. Takýmito problémami
sú napríklad rozširovanie agáta bieleho do porastov dubín, rozširovanie javorovca jaseňolistého a inváznych druhov bylín do lužných stanovíšť, neprítomnosť
niektorých pôvodných druhov kopytníkov v chránených územiach a podobne.
Tieto problémy teda sú, a sú ich desiatky až stovky, ale NATURA 2000 ich riešiť
nemôže a ani ich riešiť nechce.
1/ Téza EK o rozšírení NATURY 2000 a sprísnení jej ochranných podmienok v členských štátoch EÚ po 29 rokoch aplikácie smernice o vtákoch a po 16 rokoch aplikácie smernice o biotopoch hovorí v podstate o tom, že NATURA 2000 sa v praxi
neosvedčila a preto ju treba sprísniť. To občanom postkomunistických štátov neodbytne pripomína podobne gradovanú
tézu stalinistického režimu ZSSR v 50. rokoch 20. storočia. Bola to téza o zostrovaní triedneho boja. Čím viac triednych
nepriateľov bolo týmto režimom fyzicky zlikvidovaných, tým musel byť podľa zvrátenej logiky jeho ideológov triedny
boj silnejší a vyžadoval stále nové obete. Aj na základe tejto tézy zahynulo v ZSSR násilnou smrťou 70 miliónov väčšinou
nevinných ľudí. Takáto logika nie je správna.
2/ Z ilúzií o spravodlivosti v rukách predstaviteľov Nemecka, Francúzska, Veľkej Británie a Holandska nás môže vyviesť
osud národov Juhoslávie za posledných 20 rokov. Juhoslávia ako prosperujúci komunistický štát bola po roku 1990 z ich
iniciatívy a v dôsledku vnútorných vojen rozbitá na niekoľko malých štátov. Výsledkom tohto delenia boli obrovské hospodárske škody a desiatky tisíc mŕtvych. Vrcholom všetkého však je škandalózna podpora predstaviteľov týchto štátov
kriminálnemu albánskemu režimu v srbskej provincii Kosovo, hoci o ňom dobre vedeli, že tento režim vo veľkom uskutočňuje praktiky porovnateľné s kanibalizmom.
3/ Porovnanie podielov území NATURA 2000 v niektorých starých členských štátoch EÚ a postkomunistických štátoch:
CHVÚ:
Írsko
2,9 %
Slovensko
28,5 %
Dánsko
5,9 %
Slovinsko
23,0 %
Veľká Británia
6,3 %
Bulharsko
20,4 %
ÚEV:
Veľká Británia
6,8 %
Slovinsko
31,4 %
Francúzsko
8,5 %
Bulharsko
29,6 %
Niektoré územia CHVÚ a ÚEV sa na Slovensku prelínajú ale spolu zaberajú cca 34 % územia! Je to
doslova ekonomická sabotáž voči rozvoju Slovenska! (Poznámka redakcie).
40
Ľubomír Engler, Dargovských hrdinov 99/65, 078 01 Sečovce
Ministerstvo pôdohospodárstva,
životného prostredia a regionálneho rozvoja
Slovenskej republiky
27. 9. 2010
Vec: Vyhlásenie chovateľa – sťažnosť na dobu vybavovania certifikátov o pôvode
na jedince narodené a odchované v zajatí.
Týmto podávam sťažnosť na prieťahy vo vybavovaní potvrdenia o pôvode na jedince
narodené a odchované v zajatí a zároveň upozorňujem, že prieťahy vo vybavovaní potvrdení o odchovaní v zajatí ma stáli nemalé finančné prostriedky a umiestnenie odchovaných
jedincov po tak dlhej dobe po narodení a následnom krúžkovaní je prakticky nereálne.
Dávam na zváženie či školenie pracovníkov KÚ a MŽP na školení CITES, na ktorom
som sa zúčastnil za tretí sektor aj ja, malo vôbec nejaký význam, keď sa poznatky z neho
nevyužívajú a nedodržujú v praxi.
Výklad jednoznačne automaticky dáva výnimku na narodené a odchované jedince,
čiže ďalšia výnimka už nepripadá do úvahy a celý zdĺhavý proces aj s preukazmi o pôvode, ktoré platia iba v SR a sú nad rámec smerníc EÚ, na ktorý podľa zákona má úrad čas 60
(!!!) dní od doručenia žiadosti je neprekonateľnou administratívnou prekážkou pre voľný
pohyb a komerčné využitie doma odchovaných jedincov uvedených v prílohe A a najmä
v prílohe B nariadenia 338/97.
Poukazujem na skutočnosť, že sme jednoznačne diskriminovaní v celej EÚ a ako
chovatelia nemáme žiadnu šancu vo svete konkurovať pre tento opakujúci sa hendikep,
nakoľko chovatelia vo vyspelých štátoch únie aj celého sveta takéto prieťahy nemajú a potvrdenia dostávajú na počkanie, prípadne v priemere do dvoch týždňov po okrúžkovaní.
V mojom prípade mláďa Plamienky driemavej okrúžkované 10. 05. 2010, na ktoré bola
podaná v ten istý deň žiadosť, ste mi až po 135 dňoch starostlivosti vydali potvrdenia
o odchovaní v zajatí (!!!) a mláďa orla skalného, ktoré som odchoval sa týchto papierov
ani nedožilo!!!
Neskoré vydanie potrebných certifikátov spôsobilo, že narodené a odchované jedince
v zajatí sú nepredajné, pretože v takom vývojovom stave a dátume sú dĺžkou chovu a starostlivosťou vysoko nerentabilné.
Pre príklad uvádzam, že holandský chovateľ, ktorý sa zúčastnil 25. 7. 2010 na burze
v Taliansku, predal 10 ks Plamienky driemavej zhruba za dve hodiny po 250 Eur.
Ja som odchoval 26 ks týchto sov. Nakoniec som ich musel darovať aj vypustiť do prírody, nakoľko som nemal na ich predaj vydané potrebné potvrdenia do 27. 9. 2010!!!
Pre hore uvedené dôvody podávam sťažnosť a zároveň vyhlasujem, že pracovníci ministerstva svojim konaním a nedodržaním výkladu ES mi len tento rok spôsobili priamu
škodu vo výške zhruba 10 000 Eur. Ďalšiu škodu za dlhodobú starostlivosť, ktorá sa vyčísliť
ani veľmi nedá a hlavne vážne poškodenie máme pri každoročných prieťahoch tým, že
záujemcovia o odchované jedince zo zahraničia úplne stratili záujem o naše zo Slovenska.
Ľubomír Engler
Ďakujem vyboru a členskej zakladni za spolupracu a podporu pri tvorbe Sokoliara!
Termín Sokoliarskeho stretnutia v Sečovciach je 10. až 13. 11. 2011.
Ľubomír Engler
41
Chovná a rehabilitačná stanica (CHaRS) pri CVČ v Sečovciach,
ul. Cyrila a Metóda 46
Správa o činnosti:
Počas prevádzky za mesiace máj 2009 – december 2010 bolo v stanici prijatých
64 chránených jedincov. Z toho bolo úspešne zrehabilitovaných a vypustených
42, 12 bolo utratených, 2 uhynuli na následky zranenia, 1 deponácia a 7 ostalo
v dočasnej opatere.
Druh:
Výr skalný – Bubo bubo
Sokol myšiar – Falco tinunculus
Myšiarka ušatá – Asio otus
Kuvik obyčajný – Athene noctua
Kaňa popolavá – Circus pygargus
Bocian biely – Ciconia ciconia
Jastrab krahulec – Accipiter nisus
Sova lesná – Strix aluco
Krkavec čierný – Corvux corax
Orol kráľovský – Aquila heliaca
Orol krikľavý – Aquila pomarina
Myšiak lesný – Buteo buteo
Sokol lastovičiar – Falco subbuteo
Volavka popolavá – Ardea cinerea
Jastrab veľký – Accipiter gentilis
Sova dlhochvostá – Strix uralensis
Orliak morský – Haliaetus albicilla
Mačka divá – Felis silvestris
Korytnačka močiarna – Emis orbic
ks
2 ks
6 ks
10 k
2 ks
1 ks
2 ks
3 ks
5 ks
2 ks
2 ks
1 ks
19 ks
1 ks
1 ks
2 ks
1 ks
1 ks
1 ks
1 ks
opatera/deň
694
249
586
2
1
101
139
154
346
713
317
270
18
114
854
73
165
10
4
stav ks k dec. 2010
2 opatera
6 vypustené
10 vypustené
2 vypustené
1 utratená
1 vyp./1 opat.
3 vypustené
5 vypustené
2 vypustené
1 vyp./1 opat.
1 opatera
9 uh./7 vyp./2 úh./1dep.
1 utratený
1 utratená
2 opatera
1 vypustená
1 opatera
1 vypustená
1 vypustená
Okrem samotnej rehabilitácie a ošetrenia sme sa venovali aj edukačnej činnosti. Ochranu dravcov sme priblížili žiakom základných škôl nášho mesta. Venovali sme sa aj výstavbe nových objektov v priestoroch CVČ: sústava štyroch voliér
s jednou chodbou s rozmermi 4 x 3, 3 x 3, 2 x 3, 2 x 3 m o výške 2,5 m. Na ul. Dargovských hrdinov sa využíva na rehabilitáciu 5 voliér s rozmermi 4 x 3, 1 voliéra 5
x 4 x 3 m a 3 voliéry s rozmermi 2 x 3 o výške 2,5 m.
Doposiaľ za 4819 kŕmných dní opatery a starostlivosti o hendikepované jedince nám KÚ ŽP v Košiciach nič neuhradil s tvrdením, že na takúto činnosť nemajú
ani cent a na opakované žiadosti a prosby nám doposiaľ neodpovedá ani MŽP SR.
Náklady na opateru, potravu, amortizáciu voliér na ul. Darg. Hrdinov 99/65,
pomôcky, bežné liečivá, veterinárne zákroky, elektrickú energiu a dopravu znáša
Ľubomír Engler, správca CHaRS. Náklady na materiál na novovybudované voliery
v CVČ na ul. Cyrila a Metóda čiastočne znášalo mesto Sečovce a OZ – Duša.
Za uplynulé obdobie nám pri veterinárnej starostlivosti nadštandardne pomáhala Univerzita veterinárneho lekárstva, osobne pán MVDr. Ladislav Molnár,
3 VET klinika – MVDr. Róbert Holečka, MVDr. Patrik Čižmár a pomocnú ruku
poskytli aj Honorárny konzulát Ukrajiny, pán Stanislav Obický, honorárny konzul
Ukrajiny, Ing. Róbert Puci, RNDr. Monika Bérešova, MUDr. Juraj Selecký, MUDr.
Ľubomír Fučko a ďalší, ktorým nie je ľahostajný osud hendikepovaných jedincov.
Všetkým, ktorí nám pri tejto činnosti pomáhali, patrí veľká vďaka.
V Sečovciach 27. 12. 2010
42
Ľubomír Engler
správca CHaRS pri CVČ Sečovce
Slovenský klub sokoliarov pri SPZ, Štefánikova 10, 811 05 Bratislava
Zápisnica
zo schôdze prezídia SKS pri ÚV SPZ konanej 27. 11. 2010 v Revištskom Podzámčí.
Prítomní podľa prezenčnej listiny: Anton Moravčík, MVDr. Peter Blaško, Tomáš Krivjanský, Miroslav Micenko, Ing. Alojz Kaššák, Jozef Tomík, Ľubomír Engler,
Ing. Iveta Fiľová, Mgr. Michal Pavol a Ing. Štefan Petrikovič.
Schôdzu otvoril Moravčík o 10,00 hod. a oboznámil prítomných s programom:
1.
Zhodnotenie medzinárodného stretnutia sokoliarov
2.
Hospodárenie SKS pri SPZ a návrh na zmenu ekonóma klubu
3.
Plán činnosti na rok 2011
4.
Príprava VČS
5.
Prijímanie kandidátov
6.
Príprava školenia kandidátov
7.
Príprava sokoliarskej skúšky
8.
Rôzne.
So zreteľom na meškanie viacerých členov prezídia uviedol Anton Moravčík
jednotlivé body programu v tomto poradí:
1. Plán činnosti klubu na rok 2011
Ing. Kaššák mal pripomienku, aby sa pri budúcoročnom 40. výročí založenia
SKS pri SPZ realizovala v Sieni slávy SPZ pri Múzeu vo Svätom Antone stála sokoliarska expozícia s prierezom od stredoveku cez Kazachov až po súčasné obdobie
sokoliarstva, plus programy pre verejnosť v kostýmoch a prehliadkou psích plemien vo vzťahu k sokoliarstvu. Odporúčal tiež uskutočniť slávnostnú schôdzu vo
Zvolene na TU alebo vo Svätom Antone.
Plán aj s pripomienkami bol na záver všetkými prítomnými schválený a ukladá
sa predložiť na schválenie VČŠ klubu.
2. Hospodárenie SKS pri SPZ a návrh na zmenu ekonóma klubu
So zreteľom na doterajší nepriaznivý stav riešil Moravčík predmetnú zmenu
s doterajšou ekonómkou Ing. Ivetou Fiľovou a navrhovaným kandidátom Tomášom Krivjanským. Informoval, že počas stretnutia v Horných Salibách zrealizoval
osobné rokovanie, na ktorom menovaní súhlasili so zmenou, najmä kvôli starostlivosti Ing. Fiľovej o maloleté deti. Následne požiadal prítomných o vyjadrenie.
Menovaní vyjadrili súhlas zo zmenou.
Moravčík, Blaško, Kaššák, Tomík, Michal, Petrikovič – súhlas, Micenko bol za
navrhnutie mladšieho kandidáta a Engler sa zdŕžal vyjadrenia. Väčšina odporúča
predložiť návrh na schválenie VČŠ klubu.
Potom požiadal ekonómku o predloženie zoznamu neplatičov členského
a informovaní o hospodárení. Zoznam si netrúfala vyhotoviť, pretože v členskom
existujú doteraz neidentifikované platby. Celú problematiku je potrebné doriešiť
vzájomnou spoluprácou a následne vypracovať správu o hospodárení klubu. Zodpovedný Moravčík, Molnár a Fiľová do konca roku 2010.
Ďalej navrhol vytvoriť samostatný účet pre príjem 2 % z daní fyzických aj právnických osôb. Musí sa to stihnúť do 9. 1. 2011. Buď v spolupráci s Englerom, ktorý
z toho požaduje 10 % s podmienkou, že sa musí zúčtovať 90 % príjem aj výdaj
alebo samostatne za klub. Zodpovedný Moravčík.
43
3. Zhodnotenie Konferencie IAF a medzinárodného stretnutia sokoliarov 2010
Do hodnotenia sa zapojili všetci prítomní. Akcia dopadla nad naše očakávanie, o čom svedčia vyjadrenia prezidenta IAF p. Franka M. Bonda z USA ako aj
ostatných zástupcov jednotlivých krajín, najmä Bakyta Karnakbayeva z Kazachstanu, generálneho sekretára IAF Dr. Adriana Lombarda z JAR, Christiana DeCouna
z Belgicka, Yukio Asaoka z Japonska a ďalších. Ich vyjadrenia vyzdvihli slovenské
sokoliarstvo, ale najmä naše orliarstvo na piedestál sveta, o čom priniesli informácie všetky naše celoslovenské poľovnícke časopisy a to Poľovnícky magazín Lovu
zdar, Poľovníctvo a rybárstvo, Naše poľovníctvo, Hubertlov, ale aj české Myslivost
Stráž myslivosti a Svět myslivosti. O publikovanie sa zaslúžili najmä Tomáš Krivjanský s množstvom fotografií a Ing. Alojz Kaššák so štábom Halali.
Moravčík, Kaššák, Molnár a Krivjanský informovali o príjmoch a predbežných
výdavkoch za akciu. Dotácia MP SR 8 000,- €, dotácia SPZ 2 000,- €. Spolu: 10 000,- €.
Je potrebné fakturovať IAF 700,- € za Palárikovo. Zabezpečí Moravčík.
Tomík informoval, že vklad sokoliarov Aquila z Bojníc na stretnutie je preplatenie cestovného plus materiál na vystúpenia všetkým svojím účinkujúcim, ktorí
prišli vystupovať zadarmo, plus výroba baneru s vlajkami, nakladanie stolov na
kamión a doprava Francúza z letiska. Spolu cca 380,- €.
Všetky výdavky budú spracované v správe o hospodárení klubu. Zodpovedná
Ing. Fiľová.
Moravčík informoval, že bol založený samostatný účet pre IAF, ktorý je potrebné zrušiť, aby sme nešli do debetu. Odsúhlasené. Vybaví Moravčík.
MVDr. Milan Greguš dal 300,- € sponzorské pre klub, za čo v mene klubu poďakoval Moravčík.
4. Príprava VČS
Informoval Moravčík. Tento bod sa prekladá na nasledujúce prezídium klubu.
Všetci poverení prípravou materiálov.
5. Prijímanie kandidátov
Ing. Petrikovič predložil zoznam 15 kandidátov SKS z roku 2008, ktorí absolvovali skúšku 4. 9. 2009 v Banskej Štiavnici.
6. Príprava školenia kandidátov
Ing. Petrikovič predložil zoznam kandidátov SKS za roky 2009 – 2010 a 2010 –
2011. Je potrebné určiť termín školenia kandidátov v roku 2011 – máj.
7. Príprava sokoliarskej skúšky
Na základe predložených zoznamov kandidátov SKS za roky 2009 – 2010
a 2010 – 2011 je potrebné určiť termín skúšky v roku 2011. Pravdepodobne jún.
K uvedeným bodom vypracuje správu a návrh termínov Ing. Petrikovič.
Micenko doplnil do zoznamu kandidátov 2010 – 2011 Alojza Marčeka z Komjatnej o čom dodá potrebné podklady.
8. Rôzne
8.1. Spravodaj SKS pri SPZ:
– Engler sa vyjadril, že nikto neposlal žiadne podklady, preto ho nechcel robiť
a vzal to iba preto, že to nemal kto robiť a zároveň požiadal o zasielanie príspevkov.
– Moravčík, Spravodaj musí robiť človek, čosi ako reportér.
– Kaššák členovia prezídia by tam mali posielať aspoň svoje správy.
– Micenko sa vyjadril veľmi pochvalne o Vraňárovi, ktorý vydávajú v Košiciach.
44
Navrhol ich osloviť, konkrétne Stana Danka, ktorý je jeho šéfredaktorom.
– Krivjanský sa vyjadril, že v H. Salibách na stretnutí dostal od MVDr. Rie Burešovej
za prítomnosti Ing. Martina Tomčeja a ďalších v stane okolo polnoci do daru 0-té
číslo z februára 2010 a 1. číslo z augusta 2010, kde mu ako úplne novú problematiku na str. 12 – 16 zdôraznili článok „Výškové krúženie a fyzika“. Ďalej informoval,
že Ria odmietla od neho prijať 4,- €, keďže poznamenala, že sa predáva za 2,- €.
So zreteľom na bydlisko Laca Molnára v Košiciach, bol poverený prerokovať
so Stanom Dankom možnosť vydávania spoločného spravodaja klubu a Vraňára.
8.2. Webová stránka SKS pri SPZ:
– Moravčík informoval, že jej administrátor Martin Bobrík spolupracuje s ČR.
– Tomík informoval, že okrem normálneho fóra je urobené aj fórum pre členov,
ktoré sa mu nepodarilo otvoriť, pretože je to veľmi komplikované.
– Moravčík navrhol, že je potrebné to prerobiť aj v spolupráci s administrátorom
web stránky KS pri ČMMS.
– Krivjanský informoval, že sa mu po registrácií a viacnásobnom skúšaní podarilo
na fórum členov prihlásiť, ale pridať príspevok už nie. Pripája sa k tomu, že je to
veľmi komplikované a je potrebné to zjednodušiť.
Záver: všetci členovia prezídia majú za úlohu kontaktovať, prípadne získať nových administrátorov stránky.
8.3. Spracovanie DVD-čka z Konferencie IAF a 39. stretnutia sokoliarov na Slovensku v roku 2010:
– Kaššák informoval, že odložili vysielanie relácie Halali až na január. V prvej relácii bude o IAF a o stretnutí, ale kvôli formátu a kvalite to bude spojené so stretnutím v Rakúsku. Z lovov líšok s orlami vo Vrbove budú urobené linky. Ďalej bude
zdokumentovaná návšteva delegátov IAF v Múzeu TANAPU v Tatranskej Lomnici.
Všetko bude chronologicky zoradené a budú tam aj články z tlače. Navrhuje spracovať aj DVD, ktoré by sa poslalo všetkým štátom združeným v IAF a všetkým delegátom, ktorí sa zúčastnili zasadnutia a lovov na Slovensku. Na tento účel navrhuje
použiť dotáciu 2 000,- € od SPZ plus 1 500,- € (Kaššák).
– Krivjanský navrhol doplniť DVD o prierezový výber fotografií (cca 50 ks), ktoré
nafotografoval. Ďalej navrhol doplniť DVD aj o ďakovné e-maily, ktoré obdŕžal
od zúčastnených delegátov IAF na čele s prezidentom Frankom M. Bondom ako
reakciu na zaslanie e-mailov s linkami na uverejnené články v tlači. Podklady poskytne Kaššákovi.
Prítomní odsúhlasili predmetné návrhy.
8.4. Súd o orlovi v Rimavskej Sobote:
– Moravčík informoval o súdnom pokračovaní o orlovi skalnom v Rimavskej Sobote, kde navrhol nových svedkov Micenku a Englera pri teste DNA. Ďalej informoval o situácií s vydávaním Citesu.
– Micenko informoval o probléme „IRA“ a „analýze, čo je komerčná činnosť. Keď
daruješ dravca, nepotrebuješ nič, len ho dať okrúžkovať pracovníkovi OÚŽP a priložiť darovaciu zmluvu. Keď predáš orla a nevrátia sa ti peniaze za odchov, ani to
nie je komercia“.
8.5. Problematika nezaradenia sokoliarstva na Slovensku na zoznam kultúrneho dedičstva UNESCO:
– Kaššák, Moravčík a Molnár podrobne uviedli situáciu s podpisom št. tajomníka
45
p. Langa v Abu Dabí 6. apríla 2010, kde sa SR zaviazala k prístupu na zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Následne tesne pred zasadnutím IAF
na Slovensku pri 39. medzinárodnom stretnutí sokoliarov z celého sveta byrokrati
MK SR ani len neoznámili, že Slovensko napriek podpisu k dohovoru nepristupuje.
– Blaško, Kaššák, Pavol a Molnár informovali o rokovaní na MK SR s ministrom
Krajcerom a gen. riaditeľom MK o zápise slovenského sokoliarstva ako kultúrneho dedičstva UNESCO, a tiež s predsedom parlamentu p. Sulíkom. Bude sa prepracovávať metodika a možno pôjdeme do zápisu budúci rok. Robí sa na tom
ďalej, vyjadril sa Ing. Kaššák.
– Blaško rozdal prítomným tieto vytlačené materiály:
1. Na seznam UNESCO míří masopustní průvody a sokolníctví, www.CT24.cz.
2. Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky z 20. mája 2010,
ktorou sa mení vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č.
344/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o poľovníctve.
3. Zákon 282/2002 Z. z. zo 16. mája 2002, ktorým sa upravujú niektoré podmienky
držania psov.
Všetci prítomní skonštatovali, že vo vzťahu k UNESCU a platbám do IAF nepotrebujeme kvantitu, ale kvalitu. Preto problémy s neplatením členského je potrebné definitívne a rázne riešiť aj za cenu straty členstva niektorých, spolu s tvrdým
finančným postihom pri opätovnom prijímaní za člena.
Schôdzu prezídia ukončil Anton Moravčík o 16,15 hodine a poďakoval prítomným za aktívny prístup.
Zápisnicu napísal poverený zapisovateľ: Tomáš Krivjanský
Revišťské Podzámčie 27. 11. 2010
MVDr. Ladislav Molnár, tajomník SKS pri SPZ
Anton Moravčík, prezident SKS pri SPZ
Slovo redaktora!
Prosím všetkých, ktorí čítate toto nové číslo spravodaja nášho Slovenského
klubu sokoliarov pri Slovenskom poľovníckom zväze – SOKOLIAR 1, ročník 2011
o zhovievavosť a pochopenie.
Nerodil sa ľahko, čo ste sa dočítali v predchádzajúcej zápisnici. Napriek času,
ktorý ubehol od posledného prezídia, mal som na jeho spracovanie, čiastočnú
jazykovú úpravu a zalomenie pre grafika Vydavateľstva Epos necelý týždeň, keď
sa konečne e-mailami väčšiny členov prezídia rozhodlo, že ho môžem robiť.
Držme si všetci spoločne palce, aby bol s Vašimi príspevkami od čísla k číslu
lepší a pútavejší.
Ďakujem!
Tomáš Krivjanský, redaktor
Vydal: Slovenský klub sokoliarov pri SPZ pre vnútornú potrebu.
Grafika a tlač
. Bez jazykovej úpravy.
Príspevky posielajte na adresu: Tomáš Krivjanský, Osuského 34,
851 03 Bratislava, tel.: 02/390 120 91, mobil: 0904 174 257,
e-mail: [email protected], web: www.krivjansky.sk
46
Kniha SOKOLIARSTVO 3. diel Slovenská škola sokoliarstva
Vážený priatelia, sokoliarky a sokoliari!
S aktívnou pomocou viacerých z Vás uzreli svetlo sveta moje knihy, ktoré sú
Vám stále k dispozícií. Verím, že s Vašou ďalšou všestrannou pomocou sa mi podarí čoskoro dokončiť aj tretiu rozpracovanú knihu mojej sokoliarskej monografie.
Obraciam sa na Vás s prosbou o zasielanie materiálov, ktoré súvisia so sokoliarstvom alebo, na ktorých sa vyskytuje sokoliarsky motív. Od niektorých som obdŕžal materiály a fotografie, za ktoré ďakujem! Nikdy ich nebude dosť, ak chceme
spoločne vybrať tie najvýstižnejšie.
Zaujímajú ma aj mená dravcov. Ďalej Vaše odborné postrehy a zážitky pri výcviku ako aj pri love, ktoré môžu byť napísané aj voľnou rukou. Len prosím, aby
boli čitateľné. Najlepšie sú však písomné materiály vo Worde. Kresby, maľby, fotografie a diapozitívy vo Photoschope. Najlepšie v elektronickej podobe na diskete,
CD alebo DVD. Nezabudnite pri každej uviesť meno a priezvisko autora.
V knihe bude znova aj kapitola Galéria sokoliarok a sokoliarov. Kto máte záujem o uverejnenie, prosím o zaslanie farebnej fotografie s dravcom. So zreteľom
na rozsah knihy a s tým spojené finančné náklady zároveň zdvorilo prosím okrem
fotografie, zaslať aj sponzorský príspevok v čiastke minimálne 33,- € na môj Bežný
účet POHODA v ČSOB, a. s., pobočka Bratislava – Dominant, Námestie Hraničiarov 33, číslo: 4013182809/7500 alebo poštovou poukážkou na moju adresu: Tomáš
Krivjanský, 851 03 Bratislava 5, Osuského 34, priama linka 02 62 31 11 57, mobil:
0904 174 257, e-mail: [email protected], web: www.krivjansky.sk, kde si môžte knihy objednaťaj spolu s mojím písomným venovaním.
Kapitoly rozpracovanej knihy SOKOLIARSTVO 3. diel Slovenská škola sokoliarstva:
1. Úvod
2. Najznámejší sokoliari v histórií sveta
3. Ešte k histórií sokoliarstva na Slovensku
4. Sokoliarstvo a Národná banka Slovenska
5. O sokoliarstve napísali...
6. Potrava dravcov a sov v prírode
7. Potrava dravcov a sov v zajatí
8. Hniezdenie a odchov dravcov a sov v zajatí
9. Choroby dravcov a sov a ich liečenie
10. Sokoliarsky výstroj, pomôcky a zariadenia
11. Sokoliarska terminológia a mená dravcov a sov
12. Základný sokoliarsky výcvik
13. Výcvik dravcov nízkeho letu
14. Výcvik dravcov vysokého letu
15. Výcvik orlov
16. Biologická ochrana pomocou cvičených dravcov
17. Záchranné a rehabilitačné stanice dravcov a sov
18. Sokoliarstvo v legislatíve a ochrana prírody
19. Slovenská škola sokoliarstva
47
20. Slovenský klub sokoliarov pri SPZ
– Organizačný poriadok klubu
– Sokoliarska skúška
– Hodnotenie dravcov
21. Slovenskí sokoliari v Európe
22. Sokoliarstvo a enviromentálna výchova
23. Sokoliarstvo vo výtvarnom umení a novoročenky
24. Galéria sokoliarok a sokoliarov k 31. 12. 2011
O Autorovi – Poďakovanie na záver
Zoznam použitej literatúry
Autori fotografií
Pôvod ilustrácií, tabuliek a grafov
Najznámejšie sokoliarske webové stránky
Obsah
Reklama
Záverom ponúkam v knihe a na zadnej strane obálky možnosť plnofarebnej
reklamy Vašej firmy alebo sokoliarskeho dvora, či odchovne dravcov. Stačí zaslať
predlohy na CD nosiči alebo poslať e-mailom. Návrh reklamy podľa Vašej predstavy spracuje grafik a zašle Vám ju na odsúhlasenie.
Tomáš Krivjanský
Spoločnosť ASTUR
ponúka
vynikajúcu univerzálnu trojvrstvovú rukavicu v dĺžke 33 cm
vo veľkostiach S, M, L, XL
na jastraby, sokoly, myšiaky červenochvosté a kaňúre.
Rukavica je veľmi pohodlná. Dá sa používať aj na malého sokola,
ale aj na veľkú samicu jastraba.
Cena 33.- € plus poštovne cca 1,50.- €
Tel. 0949 459 209
E-mail: [email protected]
48
Sokolnické potķeby
Stanislav Menclík
pķímý distributor
pro ÿeskou republiku
• draci
• elektrické výcvikové obojky pro psy
Elektronické
výcvikové
obojky
$[[aYZ]ZO[W\tb
'Q[`]h^‹b'Q[R{ZYO
www.stanislavsfalconry.com
V ÿeské a Slovenské republice zasíláme zboží na dobírku
We are delighted to announce that the Emirates Falconers’ Club, Abu Dhabi has kindly agreed to host the
at Al Ain Jahili Fort, United Arab Emirates
Public Festival days
15th, 16th & 17th December 2011
Free admission
www.falconryfestival.com
Meet and greet Abu Dhabi & Dubai Airports
Falconry Conferences at Al Ain Rotana Hotel
Overnight Hawking Parties at Desert Camp
Saluki Racing at Desert Camp
Sand Dune Cinema & Evening Socials
Falcon Flying Events at Desert Camp
Training for Festival Arena Events
Additional events
Excursions to Abu Dhabi Falcon Hospital & Grand Mosque
‘Falconers come to Town’ – falconers parade in Abu Dhabi
Schools Day
Arena Events
Award Ceremony for Art and Photograph Competition
Social Events
- free admission
International Festival of Falconry
Arena Events
Grand Parade
Falconers Feast and Social Evening
free admission
International Festival of Falconry
Arena Events
Grand Parade
VIP Gala Dinner,
UNESCO Celebration and Concert
Depart
For more information on conferences, short breaks and how
to contribute to the festival please contact:
[email protected]
Download

SOKOLIAR 2011web.pdf