10. jún 2014
Cena 2 € • Ročník xxIV • www.inprost.sk
Novinky v upratovaní
v bratislavskom Starom Meste
Moderné a tiché autíčko, ktoré
funguje na elektrický pohon,
čistí ekologicky a efektívne –
také môžete vidieť v pešej zóne
bratislavského Starého Mesta a
okolitých uliciach.
strana 16
V Myjave do prázdnin pribudne šesť detských ihrísk
a bikrosová trať
Na májovej porade vedenia mesta
so zástupcami oddelenia výstavby
a životného prostredia a Správy
majetku mesta Myjava, s. r. o., vyhodnotili projekty z výzvy Postavme si hrišče.
strana 23
V nitrianskej župe začali novú tradíciu oceňovania
pracovníkov v kultúre
Predseda NSK Milan Belica po
prvý raz odovzdal ocenenia Nitrianska Lunica 2014 kultúrnym
tvorcom a manažérom kultúry
v kraji.
strana 28
23-24
Adresa:
Recyklátori
vyzývajú
stiahnuť návrh
zákona
o odpadoch
strana 14
Liptovu hrozí
invázia lovcov
pokladov
strana 18
Medzinárodná
konferencia
o projektoch
pre rómske
komunity
strana 26
Samospráva bola zodpovedným
partnerom aj v náročných
podmienkach konsolidácie
Príhovor Jozefa Dvonča, predsedu ZMOS na rokovaní 25. snemu ZMOS, ktorý sa
konal 28. a 29. mája v Bratislave.
Vážení hostia, vážené delegátky a delegáti 25. snemu ZMOS!
Po roku sa opäť stretávame, aby
sme bilancovali svoju činnosť a
závery, ktoré prijal 24. snem, podelili sa vzájomne so svojimi skúsenosťami, názormi, radosťami a
starosťami, ktoré život a naša práca každodenne prináša.
Tohto roku na jeseň budeme
skladať účty svojim občanom, oni
budú tými, ktorí budú na záver
nášho volebného obdobia hod-
notiť výsledky našej práce. Práca
v samospráve je náročná. Na dosiahnutie pozitívnych výsledkov
vyžaduje mnoho síl a energie.
Činnosť v ZMOS bola naplnená
náročnou prácou, rokovaniami,
vyjednávaniami a hľadaním riešenia problémov, ktoré priniesla
súčasná doba. Naše rokovania
orgánov ZMOS boli často búrlivé,
nechýbali ani návrhy na radikálnejšie riešenia. Prijatie rozhodnutí nebolo vždy jednoduché, vždy
však bolo výsledkom demokratickej dohody všetkých členov.
Namiesto radikalizácie nastúpili
intenzívne a racionálne rokovania
s najvyššími predstaviteľmi štátu. Môžem konštatovať, že vďaka
prístupu vlády sa nám podarilo
vybudovať a udržať korektné partnerské vzťahy s ústrednými orgánmi štátu, zintenzívniť a zefektívniť
tieto rokovania. Za rokovacím
stolom s tými najkompetentnejšími máme možnosť presadzovať a
chrániť záujmy miest a obcí, upozorňovať na riziká pri uplatňovaní
problémových legislatívnych noriem a prichádzať s návrhmi na
riešenie problémov, s ktorými sa
často stretávajú obce a mestá.
Dôležité sú korektné
vzťahy
Sme radi, že máme zastúpenie
vo všetkých dôležitých poradstr. 2
Oskara si
odniesla
Petržalka
Počas slávnostného galaprogramu v stredu 28. mája
v Expo Aréne v Bratislave bol
vyhlásený víťaz celoročnej
súťaže OSKAR BEZ BARIÉR.
Za rok 2013 za aktivity v
prospech znevýhodnených
občanov víťaznú sošku
Oskara si odniesla Mestská
časť Bratislava – Petržalka.
Ocenenie prevzal starosta
mestskej časti Vladimír
Bajan. Viac informácií
v budúcom čísle ON.
2 25.
snem ZMOS
10. jún 2014 • Obecné noviny
Samospráva bola zodpovedným
partnerom aj v náročných podmienkach
konsolidácie
ných a konzultačných orgánoch,
či už je to Hospodárska a sociálna rada, Rada solidarity a rozvoja, Rada vlády pre partnerskú
dohodu, Legislatívna rada vlády
a ďalšie. Otvorenými pre aktuálne samosprávne témy sú najmä
výbory Národnej rady SR pre verejnú správu a školstvo. Riešenie
niektorých samosprávnych problémov je možné len na regionálnej úrovni, preto sú pre ZMOS
veľmi dôležité korektné vzťahy a
efektívna komunikácia aj s ďalšími partnermi, so samosprávnymi
krajmi, zamestnávateľskými zväzmi a združeniami, s Konfederáciou odborových zväzov a ďalšími
inštitúciami činnými v regiónoch.
Význam tohto partnerstva sa
ešte prehlbuje a prehĺbi v novom
programovom období, keď od
kvality komunikácie a vzájomnej
spolupráce bude závisieť rozvoj
celých regiónov. V tomto smere
vedieme intenzívne rokovania
najmä s predsedami samosprávnych krajov združených v SK 8.
V našom združení sme sa vždy
usilovali chrániť oprávnené záujmy miest a obcí a napĺňať priority schválené najvyšším orgánom
ZMOS – snemom.
Podstatnú časť úloh
sa nám podarilo
zvládnuť
Dnes predstupujem pred vás,
aby som v tejto výročnej správe
stručne zdokladoval a vyhodnotil
všetky zásadné aktivity orgánov i
kancelárie ZMOS, ktoré viedli k
naplneniu priorít nášho združenia, úloh zo strategických materiálov a uznesení 24. snemu ZMOS.
Chcem upozorniť, že kompletná
správa je v zborníku, preto sa ob-
medzím len na niektoré vecí, ktoré budú možno doplnené niektorými poznámkami.
Ctené dámy, vážení páni,
môžem konštatovať, že aj vďaka zodpovednému a konštruktívnemu prístupu členov ZMOS
k riešeniu problémov a v partnerskom dialógu s najvyššími
štátnymi orgánmi sa nám so
cťou podarilo zvládnuť podstatnú časť našich úloh. Rozpočtové
hospodárenie miest a obcí bolo
v minulom období ovplyvňované opatreniami na konsolidáciu
verejných financií a záväzkami
miest a obcí vyplývajúcimi z Memoranda o spolupráci pri uplatňovaní rozpočtovej politiky v
roku 2013, ktorú sme podpísali
s vládou SR. Pri plnení záväzku
z memoranda sme sa celou silou
a zodpovednosťou sústredili na
efektívne a účelné využívanie verejných zdrojov a na znižovanie
nákladov. Nikto z našich členov
nespochybnil potrebu konsolidácie verejných financií. Samosprávy však už dlhodobo šetria
a mnohým finančné prostriedky
stačia už len na zabezpečovanie
základných potrieb. Pri napĺňaní
záväzku z memoranda sa naplno
potvrdili riziká, na ktoré upozorňovalo ZMOS a ktoré obce nedokázali ovplyvniť. Nejednotná
východisková základňa hospodárenia obcí, prepad výnosu dane z
príjmov fyzických osôb, nepredvídateľnosť vývoja záväzkov a pohľadávok, pretrvávajúce neskoré
refundovanie výdavkov na čerpanie fondov EÚ i ďalšie skutočnosti
spôsobili, že mnohé obce a mestá
napriek prijatým opatreniam nenapĺňali v prvej fáze očakávania
Ministerstva financií SR.
Záväzky z memoranda
samosprávy splnili
Obce vždy rozpočtovali konzervatívne a opatrne. Predvídateľnosť
alebo nepredvídateľnosť rozpočtového správania je daná charakterom samosprávy. Už na začiatku
roka sme upozorňovali na to, že
rozhodujúca bude výsledná skutočnosť na konci roka a nie rozpočet. Koncom septembra 2013 na
rokovaní s pánom predsedom vlády a rezortnými ministrami sme sa
dohodli, že MF bude pri hodnotení cieľov rozpočtovej politiky na
rok 2013 a plnení záväzkov miest
a obcí z memoranda prihliadať na
ich skutočné výsledky hospodárenia ku koncu roka 2013. V záujme
stabilizácie príjmov miest a obcí
do konca roka 2013 sme žiadali
dofinancovať všetky oprávnené
výdavky, ktoré boli predložené v
žiadostiach o platbu v rámci nenávratných finančných prostriedkov
z fondov EÚ pre mestá a obce ako
aj dofinancovanie 5-percentného
zvýšenia platov pedagogických a
nepedagogických zamestnancov
školských zariadení zo štátneho rozpočtu. Určite pomohli aj
iné opatrenia, ktoré prijala vláda, napríklad dotácia na opravu
miestnych komunikácií v objeme
8 miliónov (6 miliónov pre Slovensko a 2 milióny pre Bratislavu
a Košice).
V súlade s výsledkami rokovania sme monitoring plnenia
memoranda ku koncu septembra
2013 zamerali na zistenie očakávaného výsledku hospodárenia
obcí za rok 2013 a nie ako dovtedy
na zistenie konsolidačného úsilia
miest a obcí vo vzťahu k upravenému rozpočtu na rok 2013. Na
základe výsledkov monitoringu za
mestá a obce nad 2000 obyvateľov
MF SR uznalo argumenty ZMOS
a v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 znížilo
očakávaný prebytok hospodárenia
miest a obci na tento rok o 44,8
milióna eur. Takisto sme upozornili MF a vládu na riziká rozpočtu, najmä na to, že v rozpočte nie
je zohľadnená požiadavka na návrat podielu miest a obcí na výnose dane z príjmov fyzických osôb,
preto mestá a obce budú mať ťažkosti riešiť hromadiace sa problémy v oblasti miestnej dopravy a
inej verejnej infraštruktúry, riešiť
dopady zvýšenia platov v školstve,
nové úlohy spojené so zaškolením detí vo veku 4 až 5 rokov v
materských školách a plniť úlohy
v oblasti sociálnych vecí, na ktoré im od roku 2008 doteraz boli
poskytnuté len čiastočné finančné
prostriedky.
Prínosom bola aj snaha
o konštruktívny dialóg
Silná diskusia odznela aj k
zmenám v zákone o rozpočtových pravidlách. Až čas ukáže, či
zmeny v tomto zákone pomohli
zvýšiť predvídateľnosť rozpočtovania miest a obcí z pohľadu
štátu, či zavedenie rozpočtového
informačného systému pomôže
naplniť očakávania podobne ako
obmedzovania poskytovaní dotácií miestnym subjektom v čase
rozpočtového provizória. O to
viac vystupuje dnes do popredia
predvídateľnosť a správanie sa
ostatných subjektov verejnej správy a ustanovenia ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
Mestá a obce, ktoré plnia ciele, sú
dnes postihnuté aj za tie subjekty
verejnej správy, ktoré v minulosti
nekonsolidovali. Sme presvedčení, že aj to je jeden z argumentov
na to, aby sme otvorili diskusiu o
aplikácii ústavného zákona v roku
2015 – 2017 pre mestá a obce.
Oceňujeme, že vláda SR akceptovala našu požiadavku a 23.
októbra 2013 sa uskutočnilo rokovanie vlády za účastí zástupcov ZMOS k plneniu uznesenia
vlády SR č. 638 z 21. novembra
2012. Myslím si, že to je prvýkrát
v histórii, keď vláda dvakrát po
sebe rokovala o problémoch v
oblastí územnej a regionálnej samosprávy. Na základe výsledkov
rokovania vlády bol upravený aj
pôvodný rozpočet na rok 2014 pri
jeho schvaľovaní v NR SR tak, že
v nadväznosti na zvýšenie podielu obcí na výnose dane z príjmov
fyzických osôb v roku 2014 na
úroveň 67 %, bol obciam upravený plánovaný výnos na hodnotu
1 miliarda 301,6 milióna eur, čo
vytvorilo podmienky pre naplnenie dohodnutého rastu platov
zamestnancov obcí a pedagogických i nepedagogických zamestnancov škôl a školských zariadení
v roku 2014.
Ochota vlády SR riešiť aj ďalšie
problémy miest a obcí sa premieta nielen v rozpočte, ale aj v prijatí súvisiacej legislatívy. Vzhľadom
na definované riziká rozpočtu
obcí na roky 2014 – 2016 však aj
naďalej zostalo v platnosti uznesenie rady o nesúhlase ZMOS s
návrhom rozpočtu obcí najmä na
roky 2015 – 2016. Týmito krokmi, ako aj prísľubom pána predsedu vlády o postupnom návrate
podielu na daniach z príjmu fyzických osôb na pôvodnú výšku,
vláda deklarovala, že má záujem
na korektnom riešení problémov
25. snem ZMOS 3
Obecné noviny • 10. jún 2014
územnej samosprávy.
Môžeme konštatovať, že obce a
mestá splnili svoje záväzky z podpísaného memoranda a výrazným
spôsobom prispeli ku konsolidácii verejných financií v roku 2013.
Prebytok nášho rozpočtového
hospodárenia metodiky ESO 95
za rok 2013 v hodnote 121 milióna eur sme dosiahli napriek
prepadu výnosu dane z príjmov
fyzických osôb oproti plánovanej
prognóze na rok 2013, napriek
dopadu zvýšenia dane z pridanej
hodnoty na 20 % na obce, ako aj
negatívny dopad na rozpočty obcí
v dôsledku presunu príjmov z obcí
v prospech štátu na úseku hracích
automatoch. Tento výsledok sme
dosiahli napriek tomu, že nie
vždy boli splnené všetky záväzky
vo vzťahu k obciam pri realizácii
projektov z EÚ. Musíme však zároveň konštatovať, že časť nášho
konsolidačného úsilia a s tým
spojeného šetrenia sa dotkla služieb pre obyvateľov a znamenala
určitý prepad našich kapitálových
výdavkov. Pána predsedu vlády
sme informovali, že výnos dane
z príjmov fyzických osôb je aj po
zvýšení koeficientu na 67 % nie je
celkom v súlade s očakávaniami
samospráv. Spolu s nedoriešeným auditom kompetencií obcí a
miest a zdrojov ich financovania
vyvoláva pokračovanie tohto vývoja výnosu dane z príjmu fyzických osôb obavy o naplnenia zámerov v oblasti zvyšovania platov
a plnenia ustanovení kolektívnej
zmluvy.
V združení budeme i naďalej
pripomínať potrebu prijať zákon
o výkone a financovaní preneseného výkonu štátnej správy, potrebu znižovať administratívnu
náročnosť v procese implementácie projektov z eurofondov,
ktorá neúmerne zvyšuje náklady
mestám a obciam, potrebu zastaviť predkladanie legislatívy bez
kvantifikovania dopadov na mestá a obce a tiež dofinancovať všetky záväzky voči žiadateľom o nenávratné finančné prostriedky z
EÚ. Vzhľadom na korektné vzťahy s vládou SR, čo chcem znovu
zdôrazniť, a samotným pánom
predsedom, očakávame naplnenie rozhodujúcich požiadaviek
legislatívnej rady ZMOS, ktoré
by mali zabezpečiť vyššiu stabilitu príjmov a stabilitu celkového
hospodárenia miest a obcí nielen
v roku 2014, ale aj v nasledujúcich
rokoch.
Audit kompetencií
nesplnil naše
očakávania
Jednou z priorít ZMOS po 24.
sneme bolo vykonať komplexný audit kompetencií podľa jednotlivých úrovní verejnej správy
a zosúladiť ich financovanie s
rozsahom ich vykonávania v pôsobnosti mestami a obcami. Na
výsledky auditu malo nadväzovať
vypracovanie zákona o financovaní preneseného výkonu štátnej
správy. Čiastkové správy z auditu
po pripomienkovaní samosprávami prerokovala v septembri 2013
Rada ZMOS. Konštatovala, že
tieto čiastkové audity nie celkom
naplnili celkový zámer auditu, a to
dôsledne a komplexne analyzovať
verejné služby a náklady súvisiace
s ich poskytovaním na miestnej
a regionálnej úrovni. Odporúča
preto, aby vláda SR zriadila odborný tím na posúdenie návrhov
opatrení za jednotlivé rezorty z
hľadiska ich relevantnosti k zámeru auditu. Očakávame, že súhrnná
správa o audite kompetencií bude
spracovaná najneskôr do konca
tohto roku.
V súvislosti s auditom sme sa v
najvyšších orgánoch ZMOS zaoberali aj otázkou celkového stavu
miestnej samosprávy, štruktúry
verejnej moci, možnosťami zvyšovania výkonnosti a uplatňovania moderných a efektívnych postupoch pri realizácii služieb, ako
aj ďalšieho smerovania samosprávy. V decembri minulého roka i v
tomto roku sme uskutočnili viaceré odborné rokovania za účasti
expertov na komunálnu politiku a
predstaviteľov samospráv. Naším
cieľom bolo analyzovať súčasný
stav, pomenovať pozitíva a negatíva fungovania samospráv, využiť
doterajšie skúsenosti na modernizáciu činnosti územnej samosprávy a na vytvorenie podmienok, v
ktorých budú môcť obce a mestá
jednoduchšie, efektívnejšie a kvalitnejšie vykonávať samosprávne
kompetencie i prenesený výkon
štátnej správy.
Modernizácia nemá
za cieľ redukciu počtu
obcí
Rezonujúcou
požiadavkou
miestnej územnej samosprávy
je zachovanie existencie samosprávnych jednotiek na miestnej
úrovni v súčasnom rozsahu a zároveň požiadavka na zachovanie
rozsahu originálnych pôsobností. ZMOS navrhuje nadviazať na
Koncepciu modernizácie územnej samosprávy v SR a implementačný plán, ktoré boli schválené
vládou a sú naďalej platné, no realizácia po roku 2011 ustala a nie
je systémovo napĺňaná. Niektoré
jej úlohy sa síce postupne napĺňajú, napríklad v oblasti ekono-
mizácie územnej samosprávy sa
realizuje informačný systém RIS.
SAM, v oblasti informatizácie bol
prijatý zákon o e-Governmente,
novelizoval sa zákon o informačných systémoch verejnej správy,
realizovali sa investičné projekty
v rámci OPIS a začala sa realizácia projektu DCOM. Koncepcia
modernizácie samosprávy ZMOS
nemá za cieľ redukciu počtu obcí
a ich originálnych kompetencií,
ale chce vytvoriť spoločné obecné úrady - centrá efektívneho
výkonu kompetencií a agend.
Táto organizačná zmena by mala
zabezpečiť jednotnú aplikáciu
právnych predpisov, zvýšiť kvalitu rozhodovania, zlepšiť metodické riadenie a kontrolu, umožniť
zriadenie jednotnej elektronickej
komunikácie, uplatnenie výkonnosti normatívov atď. Navrhovanými zmenami by sa mohli vytvoriť podmienky na efektívnejšie
použitie prostriedkov zo štátneho
rozpočtu a z rozpočtov samospráv. ZMOS je pripravené na
partnerský dialóg s vládou o modernizácii a zefektívnení miestnej
samosprávy. Základom je spomínaný audit. Preto očakávame jeho
objektívne a komplexné výstupy.
V združení sme uskutočnili
aj viaceré stretnutia so spoločnými obecnými úradmi. Naším
cieľom bolo zhodnotenie tejto
formy medziobecnej spolupráce
a jej potenciálu na riešenie aktuálnych výziev, ktoré stoja pred
samosprávami. Spoločné úrady
jednoznačne preukázali svoju životaschopnosť a prínos pre
obce, ktorým poskytujú odborné služby. Je preto potrebné, aby
pre túto formu spolupráce obcí v
rôznych oblastiach boli vytvorené
priaznivé podmienky vo všetkých
ohľadoch, vrátane technického
zázemia, právneho stavu i ekonomických podmienok. Týmto
témam budeme venovať mimoriadnu pozornosť aj po 25. sneme
nášho združenia.
Podobný cieľ - zavádzať inovatívne modely služieb pre členskú
základňu posilňuje proces systematického budovania kapacít v
prostredí miestnej územnej samosprávy. Zavádzať nové opatrenia vo vybraných kompetenčných
oblastiach na úrovni členských
miest a obcí sleduje aj veľké
množstvo projektov, ktoré realizujeme prostredníctvom nášho
združenia. Musím povedať, že
nezaostávame ani v procese vzdelávania primátorov a starostov.
Za posledných 12 mesiacov sme
uskutočnili veľké množstvo vzdelávacích aktivít, odborných seminárov, školení, pilotných výmen
samospráv, exkurzií, konferencií,
pracovných stretnutí atď., s cieľom budovať kapacity miestnej
samosprávy, byť nápomocnými
pri oboznamovaní sa s novými
legislatívnymi normami či postupmi pri skvalitňovaní služieb
občanom. Sme pripravení i naďalej v tomto trende pokračovať
a veríme, že sa nám podarí získať
podporu nášho koncepčne prepracovaného vzdelávacieho projektu Budovanie kapacít na úrovni miestnej územnej samosprávy.
Držíme sa hesla:
Kto zodpovedá,
ten musí aj riadiť
Vážení hostia, vážené delegátky, delegáti,
24. snem schválil strategický
dokument ZMOS k regionálnemu školstvu, v ktorom boli definované priority v oblasti školstva,
ktoré platia doteraz a nie je zo
strany miest a obcí záujem ich razantne meniť. Pripomeňme si tie
najdôležitejšie.
Rozdelenie kompetencií v oblasti školstva medzi štátom a samosprávou považujeme za správ-
ne a je potrebné ho zachovať. S
postupným navyšovaním finančných prostriedkov je nevyhnutné v rámci pripravovanej zmeny
financovania školstva zmeniť aj
výšku normatívu na žiaka. Odmietli sme a odmietame akékoľvek
návrhy na účelové financovanie v
originálnom školstve. Pritom je
jedno, či ide o návrhy na povinné vyčlenenie 40 % z výnosu dane
pre originálne školstvo, alebo o
financovanie záujmovej aktivity,
napríklad cez školské poukazy,
hradené z rozpočtu obce. Trváme
na posilnení postavenia zriaďovateľov školských zariadení v zmysle
zásady, kto zodpovedá, ten musí
aj riadiť. Navrhli sme zapracovať
toto všetko aj do správy o stave
v školstve, ktorú - na rozdiel od
iných združení a organizácií - nepovažujeme za jediný nástroj vyriešenia všetkých problémov na
dlhé roky. Považujeme ju však za
dobrý hodnotiaci, analytický dokument. Vždy sme presadzovali
systémové riešenie problémov a
jasné rozdelenie zodpovedností
medzi orgánmi verejnej správy a
samosprávy. Ako ukazuje prax,
nerešpektovanie takého postupu
vedie k problémom.
Príkladom je vlaňajší zásah do
systému financovania základných
škôl zmenou nariadenia vlády,
ktorým sa zaviedla pre zriaďovateľov povinnosť presunúť celý
normatív na mzdy v základných
školách. Upozornili sme na negatívne dôsledky tejto zmeny pre
mestá a obce. Vďaka intenzívnym
rokovaniam bola vykonaná korekcia, čím sa čiastočne odstránili
problémy pri plnení mzdových
nárokov učiteľov základných škôl,
avšak dôsledky sú niekde opačné.
Skúsenosti niektorých samospráv
poukazujú na to, že zmenou
školského systému obce musia
dofinancovávať v niektorých regiónoch prevádzku základnej
školy, kým riaditelia ako štatutári
rozdeľujú zdroje len na pohyblivé
zložky mzdy.
Súhlasíme s tým, že prácu učiteľov, ktorí vychovávajú novú
generáciu, treba lepšie oceniť.
Pôvodný zámer vlády SR - zvýšiť
o 5 % tarifné platy pre pedagogických zamestnancov v základných
školách - bol aj na náš podnet
rozšírený aj na pedagogických
zamestnancov vo všetkých školských zariadeniach a tiež pre nepedagogických
zamestnancov.
Dotácie zo štátneho rozpočtu
boli poskytnuté v objeme zodpovedajúcom ich tarifným platom.
Zdroje na zvýšenie netarifných
miest nepedagogických zamestnancov museli hľadať mestá a
obce vo vlastných rozpočtoch. V
tomto roku objem prostriedkov
zvýšil rozpočtové povinnosti pre
mestá a obce, a to bez ich dotačného krytia zo strany štátu. Aj keď
je čiastočne premietnutý v podiele na daniach, v mnohých prípadoch to nestačí. Mestá a obce teda
znovu musia šetriť inde a vyplácať
viac zdrojov na školstvo. Zvyšovanie miezd len zamestnancom
školstva malo však aj iný rozmer.
Ten je v prehlbovaní určitej diskriminácie v odmeňovaní ostatných zamestnancov.
snem ZMOS
4 25.
10. jún 2014 • Obecné noviny
tom, kto je zodpovedný a má znášať finančné dopady, napríklad za
poistenie. Upozornili sme na skutočnosť, že obce a mestá môžu vykonávať svoju činnosť len na teritóriu svojho územia, na vlastnom
majetku a pre svojich obyvateľov.
Vzhľadom na finančnú situáciu
budú môcť vytvárať podmienky
pre poberateľov dávok len v rámci vlastných limitov a možností,
zvlášť, keď konsolidovať musia aj
ony, nielen štát. Zákon je postavený na princípe dobrovoľnosti a
spolupráce, nie na tom, aby štát
preniesol zodpovednosť na miesta
a obce. Kľúčovú úlohu by mali zohrávať aktivity 840 nových úradníkov na úradoch práce sociálnych
vecí a rodiny, ktorí sa začali prijímať do pracovného pomeru od
apríla tohto roku. Veríme, že títo
pracovníci naplnia svoju úlohu a
budú koordinovať a organizovať
činnosť pre poberateľov dávok a
nielen kontrolovať, či obec túto
činnosť robí alebo nie.
Sme pripravení na
dialóg o regionálnom
školstve
Prijatie opatrenia na financovanie záujmového vzdelávania,
ktoré ZMOS dlhodobo žiadal a
poukazoval na plytvanie a zneužívanie financií, bolo naopak pozitívnym krokom. Aj keď pretrvávajú nežiaduce tlaky na prípadnú
úpravu legislatívu zameranú na
zmenu financovania, prípadne
účelovo viazanie financií pre centrá voľného času a školské kluby
detí, ZMOS podporuje zákonom
prijaté opatrenia. Odmieta akékoľvek úvahy o návrate k účelovému financovaniu originálnych
kompetencií, a tým zasahovaniu
do kompetencií samospráv. Znamenalo by to totiž návrat k diskriminovaniu podstatnej časti detí a
mládeže, ktorá sa zúčastňuje na
záujmových aktivitách prostredníctvom iných subjektov ako sú
centrá voľného času. Vždy sme
boli - a naďalej sme pripravení
diskutovať o optimalizácii rozdelenia kompetencií medzi štátom
a regionálnymi samosprávami o
financovaní, racionalizácii a modernizácii regionálneho školstva.
Žiadali sme a naďalej žiadame
vykonať kompletnú a zodpovednú analýzu rozmiestnenia kapacít
nielen základných, ale aj stredných
škôl a ich skutočného naplnenia
na území Slovenska. Podobne
opodstatnenosť všetkých odborov
na vysokých školách.
Potrebné je presne špecifikovať
potreby a podmienky na ich optimálne rozmiestnenie a využitie,
racionalizáciu a rozvoj podľa regiónov. Prípadnú zmenu spôsobu
normatívneho financovania na
triedu odporúčame vykonať až na
základe výsledkov tejto analýzy.
Ocenili by sme aj sfunkčnenie rezortného informačného systému,
ktorý by pomohol k naplneniu
úloh súvisiacich s evidenciami v
regionálnom školstve.
Ako ukazuje prax, školské úrady, ktorých je v súčasnosti 142,
sú dôležitou súčasťou efektívneho
chodu škôl a školských zariadení.
Legislatívnou úpravou štruktúry
a činnosti školského úradu, jeho
kompetencií, vrátane zabezpečovania originálnych pôsobnosti pre
obce aj materské školy, základné umelecké školy, školské kluby
detí, centrá voľného času, školské
jedálne, realizáciu metodickej činnosti a poradenstva, zjednotenie
náplne práce školských úradov a
zabezpečenie podmienok na ich
systémové financovanie zo štátneho rozpočtu by posunulo riadenie
regionálneho školstva na kvalitatívne vyššiu úroveň.
na všetkých úrovniach riadenia
zo strany štátu. Žiadali sme tiež
povinnú úhradu ošetrovateľských
úkonov z verejného zdravotného
poistenia a prípravu legislatívy v
tomto smere.
Vláda SR akceptovala našu
požiadavku a v roku 2014 na dofinancovanie sociálnych služieb
sme dostali v objeme 62 miliónov
eur. Najmä s ohľadom na budúce
roky a potrebu rozvoja sociálnych
služieb je otázka nového rozdelenia pôsobnosti opäť predmetom
našich vzájomných diskusii.
Sociálne služby
si vyžadujú jasné
vymedzenie
kompetencií
Zákon o hmotnej núdzi
sa nerodil ľahko
Ďalšou oblasťou, ktorá bola
predmetom našich kontinuálnych
diskusií a rokovaní, boli sociálne
služby. Sociálna oblasť po decentralizácii prešla mnohými zmenami. Pod vplyvom rôznych spoločensko-ekonomických faktorov
boli v sociálnej oblasti prijímané
opatrenia, ktoré viedli aj k čiastočným deformáciám systému a
nejasným kompetenčným vzťahom. Najmä v oblasti sociálnych
služieb, ale aj hmotnej núdzi a
sociálno-právnej kurately sa vytvorila legislatívna situácia, kedy
originálne pôsobností miest a
obcí sú premiešané s pôsobnosťami štátnymi a opačne.
V združení sa snažíme komplexne analyzovať túto situáciu a
stanoviť priority. V tomto duchu
žiadame aj prijať nový zákon o
sociálnych službách s dôrazom
na prevzatie tých pôsobností,
ktoré sú v podmienkach miest a
obcí plošne vykonateľné. Predložené požiadavky na doriešenie
financovania sociálnych služieb z
verejných zdrojov pri súčasnom
prehodnotení kompetencií v sociálnych službách v súlade s princípmi fiškálnej decentralizácie.
Taktiež sme sformulovali požiadavky na účinné opatrenia v deinštitucionalizácii a presadzovanie
prevencie vzniku a rozvoja odkázanosti na sociálnych službách
Do zákona o hmotnej núdzi
sa dostali aj návrhy presadzované ZMOS. Kompromis sa nerodil ľahko. Podarilo sa nám nájsť
zhodu vo zvýšení angažovanosti
a zainteresovanosti poberateľa
dávky a jeho rodiny. Taktiež bol
akceptovaný návrh, aby dôsledky nehospodárneho využívania
dávky alebo porušenia povinnosti
jedného člena rodiny boli aplikované na celú rodinu, na v úvodzovkách „experimentálnej“ báze
sa podarilo prelomiť priestupkovú
imunitu pri vybraných priestupkoch s možnosťou exekúcie časti
dávky. Rozsah zatiaľ nevyriešených navrhovaných opatrení, ako
aj miera kompromisu, je zároveň
spoločnou úlohou do budúcnosti.
Najväčšou výzvou schváleného
zákona o hmotnej núdzi je uviesť
ho do praxe a naplniť jeho cieľ. Zapojenie ľudí v hmotnej núdzi do
aktivácie a menších obecných služieb je dôležité. S Ministerstvom
práce sociálnych vecí a rodiny SR
a Ústredím práce, sociálnych vecí
a rodiny sme zorganizovali 8 regionálnych podujatí, ktoré mali za
cieľ nielen vysvetliť zákon a ustanovenia, ale aj analyzovať jeho riziká. Problematickým sa ukázalo
vytváranie priestoru na dostatočné množstvo pracovných príležitosti, na motiváciu obcí aktivovať,
ako i problémy technicko-administratívneho charakteru, ktoré
potvrdili prvotné nejasnosti o
Nové výzvy nás čakajú
aj v ďalších oblastiach
Naša populácia starne, predlžuje sa stredná dĺžka dožitia,
objavujú sa regionálne, lokálne
disparity v súvislosti s odchodom
mladých za prácou, pozorujeme
zmeny v rodinných štruktúrach,
ktoré nechcú riešiť odkázanosť v
rámci rodinných väzieb. Mladú
generáciu treba priviesť k práci koncentrovanej niekedy aj na
pomoc seniorom. Nesmieme si
pred tým zatvárať oči, ale hľadať
riešenia v partnerskom dialógu so
širokou odbornou i laickou verejnosťou. V našom združení sa to
snažíme robiť. Napríklad projektom HELPS, z ktorého vybrané
výstupy sú súčasťou zborníka, sú
toho aktuálnym príkladom. Náročnou, no neopomenuteľnou výzvou budú do budúcnosti aj ďalšie
témy, ako je chudoba, bývanie,
zamestnanosť, demografické starnutie, sociálna patológia, sociálny
dialóg. Úlohou samospráv bude
využiť všetky dostupné možnosti
a zdroje, vrátane zdrojov v novom
programovom období na efektívne a dlhodobo udržateľné riešenia
všetkých oblastí sociálnej práce.
Jednou z nich je i deinštitucionalizácia sociálnych služieb. Naše
posolstvo teda je - deinštitucionalizácia áno, ale opatrne a s chladnou hlavou.
Významnou oblasťou pôsobenia miest a obcí je aj oblasť sociálno-právnej ochrany a sociálnej
kurately. Očakávame zásadnú
legislatívnu zmenu v tejto oblasti najmä vo vytváraní povinných
príspevkov pre tvorbu úspor pre
detí v detských domovoch. Prax
potvrdzuje, že tieto môžu byť nielen zneužívané, ale aj využité na
úplne iné účely.
Rokmi riešená a stále nedoriešená ostáva problematika marginalizovaných skupín obyvateľov.
Na základe skúsenosti z praxe
viacerí primátori a starostovia zo
ZMOS vypracovali a postúpili
jednotlivým ministerstvám a splnomocnencovi vlády pre rómsku
komunitu komplexný návrh na
riešenie problematiky neprispô-
sobivých obyvateľov. Budúcnosť
ukáže, či už prijaté opatrenia
budú efektívne a prispejú k riešeniu každodenných problémov
týchto najodkázanejších skupín
spoločnosti.
Eurofondy sú
pre samosprávy
významným faktorom
rozvoja
Aj v našom združení venujeme
mimoriadnu pozornosť hľadaniu
a využívaniu zdrojov z EÚ. V roku
2013 sme pozorne sledovali implementáciu projektov z programového obdobia 2007 – 2013 a
sústredili sme sa aj na prípravu
nového programového obdobia.
Táto téma rezonovala prakticky na každom rokovaní orgánov
ZMOS, ale aj na rokovaniach s
jednotlivými ministrami vlády
SR. Snažili sme sa upozorniť na
problémy, navrhovali sme riešenia, dostávali sme určité prísľuby.
Vyvinuli sme vlastnú iniciatívu,
zintenzívnili sme činnosť internej pracovnej skupiny, aby sme
pripravili kvalitný materiál, ktorý
čo najviac napĺňa potreby obcí a
miest. V tejto súvislosti vzniklo
viacero strategických materiálov, ktoré slúžia ako podklad k
odborným rokovaniam na viacerých úrovniach. Výsledkom bol
pozičný dokument ZMOS k príprave nového programového obdobia 2014 – 2020. Uvedomovali
sme si, že nastavenie finančných
prostriedkov zo štrukturálnych
fondov a ich čerpanie bude pre
ďalší rozvoj ZMOS a celej spoločnosti kľúčové, aj preto sme v
pracovnej skupine pracovali na
tom, aby sme pomenovali všetky
alokácie a aktivity, aby sme všetky
riziká sformulovali jasne a dali do
konkrétneho stanoviska ZMOS. V
minulom programovom období
mestá a obce urobili vďaka eurofondom veľa pre svojich občanov.
Rekonštruovali sa cesty, školy,
vybudovali sa kanalizácie, zrealizovali sa mnohé ďalšie investície.
K 31. decembru 2013 mali mestá
a obce zazmluvnené projekty za
3,7 miliardy eur. Vieme, koľko
námahy je potrebné vynaložiť
pri implementácii projektu, preto
aj toto číslo svedčí nielen o našej
schopnosti tvrdo pracovať, ale aj o
spolupráci s jednotlivými riadiacimi orgánmi, ktoré mali na starosti eurofondy.
Systém implementácie
je potrebné zjednodušiť
Naším zámerom pri príprave
nového programového obdobia
2014 – 2020 pri spracovaní partnerskej dohody a pri nastavovaní operačných programov bolo
presadiť a zapracovať poznatky a
skúsenosti získané z implementácie projektov z predchádzajúcich
období, ako aj z prípravy strategických dokumentov tak, aby sa
celý systém implementácie pre
nové programové obdobie významne zjednodušil a sprehľadnil na všetkých úrovniach, aby
sme mohli zásadným spôsobom
urýchliť čerpanie finančných
prostriedkov, ktoré môžu predsta-
25. snem ZMOS 5
Obecné noviny • 10. jún 2014
vovať v čase hospodárskej recesie
významný katalyzátor ekonomického rozvoja rastu miest a obcí
Slovenska. Systém čerpania peňazí
z eurofondov je však nevyhnutné
zjednodušiť z administratívneho
a implementačného hľadiska. Pri
príprave implementácii projektov
sme sa totiž stretávali s prekážkami, ktoré nás brzdili, strpčovali
nám život a neraz zbytočne odčerpávali financie z rozpočtov miest a
obcí, najmä na prípravu projektov,
ktoré potom neboli schvaľované.
Mestá a obce dlhodobo volajú po
reforme legislatívy. Je nevyhnutné
zmeniť priority procesu verejného
obstarávania z formálnych na vecné, to znamená, ťažisko posudzovania nasmerovať z posudzovania
bezchybného posudzovania formálnych znakov procesu k vecne
podstatnému hodnoteniu procesu
hodnoty za peniaze. Je tiež nutné
odstrániť neprimeranú administratívnu záťaž osôb povinných
aplikovať postupy podľa zákona
prostredníctvom elektronizácie
tohto procesu.
Účasť na legislatívnom
procese je veľmi
dôležitá
Vážené dámy, vážení páni a vážení hostia,
možnosť aktívne vstupovať
do legislatívneho procesu je pre
mestá a obce životne dôležitá.
Pripomienkovali sme, alebo sme
sa priamo podieľali na tvorbe
veľkého množstva návrhov zákonov, ktoré zásadným spôsobom
ovplyvňujú fungovanie samospráv. Vyjadrovanie sa k návrhom, ktoré sú predkladané na pripomienkovanie, tvorí integrálnu
súčasť združenia. Od 24. snemu
ZMOS bolo predmetom medzirezortného pripomienkového konania približne 750 návrhov rôznej
povahy. Takmer každý z návrhov
prešiel aspoň základným posúdením vplyvu na samosprávy a ich
činnosti. K viac ako k 60 návrhom boli spracované pripomienky, vrátane zásadných, ktorými
sa zaoberali orgány ZMOS a boli
aj predmetom rezortného pripo-
mienkového alebo dohodovacieho konania.
V rámci monitorovania legislatívnych iniciatív sme sa zaoberali aj návrhmi, ktoré predkladali
poslanci Národnej rady SR. Bolo
ich takmer 280. K legislatívnej
činnosti Kancelárie ZMOS patrí
aj príprava návrhov a stanovísk k
poradným a konzultačným orgánom vlády SR. Oceňujeme, že pri
spracovávaní uvedeného množstva informácii o zlepšovaní právnych podmienok pre výkon činnosti samosprávy boli nápomocní
aj naši primátori a starostovia,
ktorí sa aktívne zapájali do pripomienkového konania. Konštatujeme zároveň, že nie vždy bol vytvorený zo strany predkladateľov
dostatočný časový priestor, ktorý
je potrebný na spätnú väzbu a ktorý je zárukou predloženia skutočne kvalitných pripomienok.
Krátko
k najvýznamnejším
zákonom:
Zákon o verejnom
obstarávaní
Miestna územná samospráva
dlhodobo volá po zjednodušení pravidiel, po efektívnosti a
hospodárnosti procesov, ako sú
verejné obstarávania, ako aj po
harmonizácii jednotných postupov a noriem, na ktoré je v našich
legislatívnych podmienkach stále
veľký priestor. Za prvý polrok v
roku 2013 bol zákon o verejnom
obstarávaní novelizovaný celkovo trikrát. Novelizáciami došlo
k zásadným a čiastočne aj k pozitívnym zmenám v pravidlách
nákupu tovarov, služieb a stavebných prác zo strany miest a obcí.
V snahe predísť problémom pri
aplikácii tohto zákona sme zabezpečili školenia pre starostov
a primátorov, ako aj odborných
zamestnancov obecných a mestských úradov prichádzajúcich do
kontaktu s pravidlami verejného
obstarávania. Aj keď momentálne nie je k zákonu o verejnom
obstarávaní otvorený žiadny legislatívny proces, zaslali sme úradu pre verejné obstarávanie naše
pripomienky, ktoré sa týkajú najmä zvýšenia spodnej hranice zo
zákona obligatórne obstarávanej
verejnej zákazky zadávanej obcou
alebo mestom na sumu predpokladanej hodnoty zákazky rovnú
alebo vyššiu ako 200 000 eur, ak
ide o zákazku na dodanie tovaru, alebo poskytnutie služby, a
na sumu rovnú alebo vyššiu ako
5 miliónov eur, ak ide o zákazku
na uskutočnenie stavebných prác.
Náš návrh je návrhom protikrízového opatrenia samospráv. Zároveň sme presvedčení, že takéto
dohodnuté limity by posilnili aj
protikrízové opatrenia v spoločnosti s možnosťou regionálneho
zamestnávania, zvýšenia miestnej zamestnanosti, odstránenia
regionálnych rozdielov a využitie
ekonomického potenciálu jednotlivých regiónov. Samozrejme,
pre štát by to zvýšilo možnosť
daňových príjmov nielen v oblasti dane z pridanej hodnoty, ale aj
dane z príjmu fyzických a právnických osôb. Obciam aj naďalej
zostala zachovaná povinnosť zverejňovania zmlúv v zmysle zákona
o slobodnom prístupe k informáciám ako aj uplatňovania prísne a
transparentne nastavených pravidiel o nakladaní s majetkom obce
daných zákonmi, ktorých dodržiavanie podlieha nielen verejnej
kontrole nastavenej zákonom o
slobodnom prístupe k informáciám, ale aj kontrole štátnych inštitúcií ako je NKÚ a Ministerstvo
financií SR.
Zákon o slobodnom prístupe
k informáciám
Zákon vnímame ako jeden z
kľúčových nástrojov budovania
vzťahu medzi obyvateľmi a orgánmi verejnej moci. Samosprávy ho
nespochybňujú, no jeho zneužívanie určitými skupinami pripravuje predovšetkým obyvateľov miest
a obcí o zdroje na riešenie ich spoločných potrieb. Dnes sa zákon a
povinné osoby stali lacným a jednoduchým zdrojom na naplnenie
praktickej časti prác, výskumných
úloh či podnikateľských projektov,
z ktorých mnohé je ťažké zaradiť
medzi aktivity zamerané na chrá-
nenie verejného záujmu, uplatňovanie verejnej kontroly alebo na
zefektívňovanie fungovania orgánov verejnej správy. Usilujeme sa
o presnejšiu definíciu informácie
pre potreby zákona i optimalizáciu spôsobu jej poskytnutia. Zároveň vítame, že predseda vlády SR
vzhľadom na pripomienky, ktoré
k tomuto zákonu sú, posunul prerokovanie tohto zákona na ďalšie
obdobie v tomto roku.
Príprava zákona o odpadoch
Vážení prítomní, v súčasnosti
je pre obce a mestá mimoriadne
dôležitá príprava zákona o odpadoch. Návrh nového zákona
o odpadoch bol vypracovaný za
účelom implementácie všetkých
relevantných a aktuálnych smerníc a nariadení EÚ. Obce v súčasnosti triedia odpad a doplácajú
naň. Podľa nových pravidiel už
doplácať nebudú, pretože zodpovednosť za vytriedený odpad preberú organizácie zodpovednosti
výrobcov. Je preto predpoklad
znižovania poplatku za komunálne odpady, ktoré vyberajú obce od
obyvateľov. Z komunálneho odpadu bol vyradený aj tzv. drobný stavebný odpad, ako aj pneumatiky.
Nový zákon o odpadoch prináša
viaceré zásadné zmeny, o ktorých
ZMOS momentálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní rokuje s predkladateľom. Ide
najmä o rozšírenú zodpovednosť
výrobcov a dovozcov, zrušenie
Recyklačného fondu, problematika opusteného odpadu, výkup
kovov od fyzických osôb, zavedenie nového informačného systému, zníženie administratívnej
záťaže pre podnikateľov a budovanie zberných dvorov. Verím, že
konečná podoba zákona zohľadní
všetky pripomienky miest a obcí
k tomuto zákonu.
Miestne dane a miestne
poplatky
Napĺňaním dohôd ZMOS s
najvyššími predstaviteľmi vlády,
ktoré zabezpečia vyššiu stabilitu príjmov a celkovú stabilitu v
hospodárení miest a obcí, sú aj
navrhované úpravy v zákone o
miestnych daniach a miestnom
poplatku, predovšetkým zjednodušenie správy miestnych
daní obcami a zvýšenie obciam
výnosu z miestnych daní rozšírením a precizovaním predmetu
dane. Dôležitým prvkom je posilnenie samosprávnych kompetencií obcí a miest pri zavádzaní
úľav pri poplatku za komunálny
odpad pre vybrané skupiny poplatníkov a určovanie sadzby
dane z pozemkov pre tie pozemky, na ktorých sa nachádzajú transformačné stanice alebo
predajné stánky. Diskusia o ďalších aspektoch a možných zmenách v systéme miestnych daní
neustále prebieha na pracovnej
úrovni. Veľmi intenzívne sú aj
rokovania so Slovenskou potravinárskou a poľnohospodárskou
komorou. Pán predseda komory
je prítomný na našom zasadnutí. Veľmi intenzívne rokujeme o
maximálnom strope pre daň z
pozemkov pre poľnohospodárske subjekty.
Dôležitý je pre nás
aj stavebný zákon
Z pohľadu samosprávy a jej činnosti je dôležitý aj stavebný zákon.
Diskusia o ňom sa síce odkladá,
tentoraz na jeseň 2014. Aj napriek
tomu by som chcel zdôrazniť, že
vedenie ZMOS pri rokovaniach
o tomto zákone pevne zotrváva
na postoji zachovania tohto preneseného výkonu štátnej správy
na úrady spoločných obecných
úradov tak, ako vznikli na základe iniciatívy miest a obcí v ZMOS
ešte v roku 2009.
Do jubilejného roku
vstupuje ZMOS
ako reprezentatívna
organizácia
Ctené dámy, vážení páni,
na budúci rok budeme v našom
združení oslavovať významné výročie - 25 rokov existencie ZMOS.
Sme radi, že viac ako 95 % obcí
a miest sú našimi členmi. Reprezentatívnosť našej organizácie,
podpora 2765 sídiel je zaväzujúca
a zostane aj do budúcnosti kritériom našich snažení, aj keď si uvedomujeme, aké je to často veľmi
zložité. Vďaka vám, ktorí ste jeho
členmi, sa združenie stalo inštitúciou, ktorá dlhodobo disponuje
zázemím, silou a významom na
domácom i medzinárodnom poli.
Sme členmi Kongresu miestnych a
regionálnych samospráv pri Rade
Európy, Výboru regiónov EÚ,
Rady európskych obcí a regiónov
a iných. Kým na začiatku nášho
vzniku nám pomáhali pri formovaní samosprávy partneri z vyspelých demokracií, v tomto roku
sme sa stali aj my tými, ktorí budú
pomáhať samospráve Moldavska
pri výkone a posilňovaní miestnej
územnej samosprávy, decentralizácii moci, uplatňovaní nástrojov
samosprávnej demokracie a budovaní stabilného fungujúceho
demokratického štátu.
Rozhodujúca bude
kvalita vzájomnej
komunikácie
Vážené dámy, ctení páni,
v ZMOS vieme, aké dôležité je
pri riešení problémov konštruktívne komunikovať, efektívne spolupracovať, vytvárať partnerské
vzťahy s inštitúciami, ktoré majú
kompetencie podieľať sa na riešení vecí verejných. Na originálnej úrovni to platí dvojnásobne.
Kvalita vzájomnej spolupráce a
komunikácie v regiónoch bude
rozhodujúca aj pre úspešnosť pri
získavaní finančných prostriedkov
pre integrované projekty v nasledujúcom programovom období.
Uvedomujeme si, aká je dôležitá
komunikácia smerom dovnútra
združenia a smerom k verejnosti,
či už prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov, ale i
prostredníctvom webovej stránky
ZMOS, Obecných novín či časopisu Územná samospráva. Po každom zasadnutí Rady, predsedníctva ZMOS na tlačovej konferencii
informujeme médiá o obsahu a
výsledkoch rokovania, poskytujeme stanoviská k výsledkom legislatívy, ku skutočnostiam, ktoré
6 25. snem ZMOS
zaujímajú občanov SR. Snažíme
sa v duchu prijatej a schválenej
koncepcie komunikácie s verejnosťou otvorene a transparentne
poskytovať informácie. Niekedy
však, najmä keď o danom probléme prebieha dôležité rokovania,
nie je možné všetky informácie
ihneď medializovať. Zvolili sme
si taktiku rokovať a vyrokovať pre
samosprávy čo najlepší výsledok,
a nie dovoliť zneužiť problémy,
ktoré riešime, na politický boj.
Dôvera miest a obcí
je pre ZMOS veľkým
záväzkom
V našom združení bolo k 30.
aprílu 2014 zo 138 miest 128 členov ZMOS. Z 39 mestských častí
Bratislavy a Košíc je 24 mestských častí v ZMOS. Z 2752 obcí
je 2613 z nich členom ZMOS. Z
celkového počtu 2930 miest, obcí
a mestských častí je 2765 členom
ZMOS, čo znamená 95-percentnú
organizovanosť na dobrovoľnom,
a to chcem zdôrazniť - na dobrovoľnom princípe. Našimi členmi
sú všetky krajské a všetky väčšie
mestá na Slovensku, ako aj hlavné
mesto. Sme na našu vysokú reprezentatívnosť právom hrdí, zvlášť
preto, lebo združenie sa vytvára na
dobrovoľnom princípe zdola. Vážime si tú obrovskú dôveru, vďaka
ktorej má dnes miestna územná
samospráva významné postavenie v systéme verejnej správy a
postupne dosahuje úroveň porovnateľnú s inými európskymi
krajinami. Táto dôvera je pre nás
aj záväzkom pri uplatňovaní a
presadzovaní záujmov a potrieb
miest a obcí a ich obyvateľov.
O prioritách združenia
rozhodujú regióny
Za veľmi dôležitú pre našu
činnosť na celoslovenskej úrovni
považujeme prácu v regionálnych združeniach. 60 regionálnych združení prostredníctvom
svojich volených predstaviteľov
tvorí najvyšší orgán združenia –
Radu ZMOS. Pred 25. snemom
ZMOS už absolútna väčšina regi-
onálnych združení mala za sebou
svoje regionálne snemy. Námety,
pripomienky a návrhy sme zosumarizovali a už na sneme môže
s nimi pracovať návrhová komisia. Niektoré z nich by som rád aj
otvoril, aby sme v diskusii venovali maximálny priestor nášmu
ďalšiemu smerovaniu. Dovolím
si vybrať z podnetov regionálnych
združení a dávam do vašej pozornosti nasledovné:
n V oblasti školstva - najmä oblasť originálnych kompetencií,
oblasť materských škôl, školských
zariadení; ďalej zmena kreditného
systému zvyšovania miezd a problematika školských autobusov;
n V sociálnej oblasti – vybudovať
nové zariadenia na základe koncepcie rozvoja sociálnych služieb;
dôsledné presadzovanie návrhu
ZMOS na vyriešenie problematiky neprispôsobivých obyvateľov;
n Čo sa týka financovania – v
malých obciach programové
rozpočtovanie ponechať len ako
dobrovoľné; dodržiavanie termínov preplácania prostriedkov z
projektov zo strany štátu; riešiť
úroveň dane z príjmov fyzických
osôb pre financovanie potrieb
miest a obcí; takisto financovanie
malých obcí;
n Čo sa týka takej „všehochuti“
- je to otázka navrhnutia komunálnej reformy a termínu prípravy finálneho návrhu v tomto
smere; ďalej zrušiť každoročné
prehodnocovanie ročného platu
primátorov a starostov; iniciovať
novelizáciu zákonu o obecnom
zriadení o možnostiach ukončenia mandátu poslancov pri paralyzovaní činnosti zastupiteľstva
formou neúčasti na troch po sebe
nasledujúcich rokovaniach; ďalej
som spomínal zákon 211 - prijatie
novely zákona zbytočne zaťažuje
obce poskytovaním nadbytočných informácií, alebo informácií
už zverejnených; aplikácia zákona
o dobrovoľnej požiarnej ochrane
je veľmi dôležitá vec, ktorá nás
čaká a zrejme bude aj predmetom diskusie na tohtoročnom
sneme; ďalej zjednodušiť zákon o
10. jún 2014 • Obecné noviny
ochrane osobných údajov; veľmi
dôležité veci, ktoré sa objavili na
regionálnych združeniach a ktoré
budeme musieť po sneme rokovať
a presadzovať, je bezplatné a rýchle poskytovanie údajov z katastra
nehnuteľnosti; tiež zasadiť sa za
vysporiadanie pozemkov pod
miestnymi účelovými komunikáciami alebo inými nevysporiadanými pozemkami pod verejnými
stavbami.
Všetky pripomienky z uznesení
snemov regionálnych združení sú,
samozrejme, odovzdané pre prácu návrhovej komisie, ale niektoré
z nich som si dovolil vybrať, aby
sme mohli o tom aj v diskusii rokovať a prijali k ním niektoré závery.
x x x
Ctení hostia, milé dámy, vážení páni, na záver výročnej správy
by som chcel poďakovať všetkým
tým, ktorí v uplynulom období
s nami spolupracovali, podieľali
sa na riešení problémov miest a
obcí Slovenska. Úprimne ďakujem za dlhodobo korektné vzťahy
prezidentovi SR pánovi Ivanovi
Gašparovičovi, ktorý sa zúčastní na snemu vo štvrtok o 9.30 h.
Ďalej chcem úprimne poďakovať
predsedovi Národnej rady SR.
Osobitné poďakovanie nielen
moje, ale myslím všetkých nás,
za vysokú kvalitu partnerského
dialógu chcem adresovať predsedovi vlády SR pánovi Robertovi
Ficovi. Ďakujem všetkým ústavným činiteľom, ministrom vlády
SR, predstaviteľom parlamentných politických strán a hnutí za
udržiavanie dialógu a korektných
vzťahov s našou organizáciou.
Chcem sa úprimne poďakovať za
veľmi dobrú spoluprácu všetkým
predstaviteľom ústredných štátnych orgánov, zástupcom fondov,
organizácií, s ktorými máme dlhodobo dobré vzťahy. Naše poďakovanie patrí spolupracujúcim
predsedom vyšších územných
celkov.
Za dobré partnerské a priateľské
vzťahy ďakujem našim partnerom
zo zamestnávateľských organizácií, s ktorými sa zúčastňujeme
na tripartite, Asociácii zamestnávateľských zväzov, Združeniu
ERUZET, Klubu 500, Konfederácii odborových zväzov, Slovenskej
priemyselnej a obchodnej komore,
Slovenskej potravinárskej a poľnohospodárskej komore a všetkým
združeniam a zväzom, s ktorými
sme viedli dialóg o riešení spoločných problémov. Poďakovanie tiež
patri našim strategickým partnerom - Komunálnej poisťovni,
Prima banke, Slovenskej sporiteľ-
ni a, samozrejme, patrí aj ďalším
partnerom, napríklad KII, Motor
caru, zástupcom našich dcérskych
spoločností.
Za spoluprácu a korektné vzťahy chcem poďakovať médiám,
ktoré prenášajú naše postoje smerom k verejnosti. Aj za ich výraznej pomoci sme dokázali vysvetliť
zmysel nášho snaženia a činnosti
organizácie, ktorej skratku väčšina občanov pozná.
Moje poďakovanie patrí členom kontrolnej komisie ZMOS,
všetkým podpredsedom ZMOS a
pracovníkom Kancelárie ZMOS,
ktorí zabezpečujú jej každodennú činnosť. Poďakovanie za prácu
patrí aj členom Rady ZMOS, členom predsedníctva, odborných
sekcií, regionálnym združeniam
a regionálnym vzdelávacím centrám.
Za každodennú prácu v prospech občanov našich miest a obcí
i pozitívne výsledky v uplynulom
období však chcem predovšetkým
poďakovať vám, primátorkám a
starostkám, primátorom a starostom na celom Slovensku. Všetkým
tým, ktorí sa rozhodnú kandidovať v novembrových voľbách prajem veľa úspechov.
Za ZMOS a jeho orgány môžem
vyhlásiť, že svoje poslanie obhajovať práva a presadzovať oprávnené
záujmy miest a obcí sme v uplynulom období naplnili. Viedli sme
našu organizáciu v nestraníckom
duchu a udržali sme vecný dialóg s výkonnou i zákonodarnou
mocou. Verím, že zásadné charakteristiky, kontinuita postupu a
hodnôt ZMOS ostanú zachované
aj do budúcnosti.
Vážené delegátky a delegáti 25.
snemu ZMOS, ctení hostia, želám vám veľa zdravia, dostatok síl
meniť veci k lepšiemu, potrebnú
energiu zodpovedne, múdro, odborne a solidárne spravovať vecí
verejné a zodpovedne plniť úlohy
v službe občanom našich miest a
obcí aj v ďalšom roku tohto volebného obdobia. Veľmi pekne vám
ďakujem za pozornosť.
(Titulok a medzititulky:
ON, sprac. tl, snímky: st)
25. snem ZMOS 7
Obecné noviny • 10. jún 2014
Ústredná moc a samospráva si nemajú
konkurovať, ale úzko spolupracovať
Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča na 25. sneme ZMOS
Vážený pán predseda Združenia
miest a obcí Slovenska,
vážené delegátky a delegáti snemu,
ďakujem za pozvanie na 25.
snem Združenia miest a obcí
Slovenska. Moja zahraničná pracovná cesta mi nedovolila, aby
som sa zúčastnil na úvodnom dni
vášho rokovania, ale nemohla mi
zabrániť v tom, aby som sa s vami
stretol. Som informovaný o problémoch, ktorých riešenie predstavuje podstatu vašej činnosti i
agendy tohtoročného snemu.
Chcem vám v úvode úprimne
poďakovať za prácu, ktorú denne
odvádzate v prospech našich občanov. Za 10 rokov v pozícii hlavy štátu som sa veľakrát, bezmála
týždeň čo týždeň presviedčal o
tom, aká zodpovedná, náročná a
komplexná je vaša práca. Miestna samospráva je vskutku správcom života každého mesta, každej
obce. Vaše rozhodnutia ovplyvňujú všetky aspekty každodenného života vašich občanov. Aj preto boli pre mňa stretnutia s vami
počas mojich ciest po Slovensku
také dôležité a inšpirujúce. Získaval som od vás a vašich občanov
nenahraditeľné a neskreslené informácie, ktoré mi pomáhali pri
výkone mandátu prezidenta republiky.
Zároveň ste mi boli oporou pri
rozhodovaní o zákonoch, ktoré
sa priamo alebo sprostredkovane
dotýkali miestnych samospráv.
Ďakujem vám za to.
Váš snem je jubilejný - dvadsiaty piaty. A dvadsiaty piaty je aj
rok našej novodobej histórie. Jej
výraznou súčasťou je aj nový pohľad na štruktúru verejnej správy
a miestnej samosprávy ako jej významnej súčasti.
Ambícia ľudí rozhodovať o veciach, ktoré sa bytostne dotýkajú
ich každodenného života, bola
pretavená do postupnej decentralizácie štátnej správy. Postup bol
a je správny, jeho realizácia však
nebola a nie je jednoznačná.
Pri realizácii akejkoľvek zásadnej spoločenskej zmeny sme sa
nemohli vyhnúť názorovým stretom. Mohli sme ich riešiť dvomi
základnými spôsobmi. Konfliktom alebo dialógom.
Pri retrospektíve prejdenej cesty kronikár zapíše, že tak ako sme
kultivovane rozdelili náš spoločný
štát, tak sme aj budovali základy
našej vlastnej štátnosti a suverenity. Slovensko je, navyše, jedinou
krajinou v regióne, ktorá sa vyhla
masovému politickému i sociálnemu konfliktu. Bezpochyby
veľkú zásluhu na tomto výsledku
majú aj organizácie občianskej
spoločnosti. Zásadový postoj prejavili naposledy pri prekonávaní
svetovej finančnej a hospodárskej
krízy, ktorá spomalila, ba na ur-
čitý čas zastavila naše
rozvojové predstavy.
Takýto postup zaujal
aj ZMOS.
Moje uznanie vám
patrí preto aj za zodpovedný postoj, keď
sa ZMOS stal významným sociálnym
partnerom a účastníkom sociálneho dialógu. Vaše združenie
ukázalo zrelosť, rozhodnosť a štátnickú
prezieravosť. Nesnažilo sa zneužiť situáciu
vo svoj prospech, ale
malo na zreteli záujmy celého Slovenska
a jeho postavenia na
medzinárodnej scéne.
Miestna samospráva
bola ochotná zobrať
na seba značný diel z tých obmedzení a úsporných opatrení, ktoré boli nevyhnuté k tomu, aby sa
Slovensko udržalo na nohách, aby
sa neprepadlo do priepasti zadlženosti, odkiaľ je cesta von veľmi
zdĺhavá a bolestivá.
Teraz, keď sa európska ekonomika zjavne uzdravuje a tá naša
ešte vyššou mierou, jednoznačne
podporujem vaše snahy, aby ste
sa zbavili dobrovoľne prijatých
obmedzení. Samozrejme, do takej
rozumnej miery, ktorá nebude na
škodu štátnemu rozpočtu, ale naštartuje miestne aktivity.
Dámy a páni,
absencia otvoreného sociálneho konfliktu ale neznamená, že
tolerančný potenciál občanov je
bezlimitný.
Voľby do orgánov VÚC naznačili, že neriešenie skutočných
problémov a potrieb občanov
môže mať negatívny dopad nielen
na sociálne postavenie občana, ale
aj na spoločenský vývoj. Virtuálny
svet, virtuálne problémy a odtrhnutosť od reálneho života plodia
odpor a vzdor proti štandardným
demokratickým inštitútom, narúšajú spoločenský dialóg a všeobecný prospech spoločnosti ako
celku. Slovensko nie je odkázané
na neštandardné a extrémistické
riešenia. Spoločnosť očakáva od
vás, ktorí ste v denno-dennom
kontakte s občanom, že budete stáť
v prvej línii ochrany demokracie.
Štát vám ale musí v tomto procese pomáhať. Doterajšie reformy
verejnej správy patrili v histórii
SR k najzložitejším, najťažším, ale
aj najproblematickejším a v mnohých prípadoch realizovaným
na hrane drahého experimentu.
Na vašom minuloročnom sneme
som preto vyzval na novú reflexiu, ktorá posunie zastupiteľskú
demokraciu ďalej, ešte bližšie k
občanovi. Vychádzal som z poznania, že integrácia verejnej a
najmä miestnej štátnej správy a
samosprávy sa neosvedčila vo
všetkých jej oblastiach.
Moje poznatky z kontaktu s občanmi naznačujú, že väčšina občanov SR sa nestotožnila s existujúcou architektúrou verejnej správy,
ťažko sa v nej orientuje a považuje
ju za komplikovanú.
Upozorňujem preto v takýchto
prípadoch, aby sme reformy nerobili pre reformy, aby sme každý
krok dôsledne premysleli a skôr
než pristúpime k novému rozhodnutiu, detailne vyhodnotili tie
predchádzajúce.
Uvítal som preto iniciatívu
vlády SR na jej komplexnú reformu známu pod skratkou ESO s
predpokladom, že po skončení
reformy miestnej štátnej správy
sa vláda bude zaoberať aj ďalšími
otázkami, ktoré s výkonom verejnej správy súvisia. O to viac ma
mrzí, že audit, ktorý mal do konca
roku 2013 priniesť analýzu súčasného stavu
kompetencií podľa jednotlivých úrovní verejnej správy a nadväzne
zosúladiť aj ich financovanie s rozsahom vykonávaných pôsobností
mestami a obcami, sa
ukázal ako zle nastavený a neefektívne spracovaný.
Bolo by veľkou chybou nevyužiť potenciál
a pripravenosť územných samospráv na
vypracovaní a hľadaní
rozumných kompromisov medzi vládou a samosprávou.
Myslím si, že nadišiel
čas, aby sa ústredná zákonodarná a výkonná
moc – nielen terajšia, ale aj budúca, resp. budúce – začali vážne
zaoberať aj takými závažnými a
roky odkladanými otázkami, ako
je prerozdelenie daní a dofinancovanie kompetencií.
Je absolútne nezodpovedné
myslieť si, že ak niektorá služba občanom stála štát určitú,
nie malú sumu, po prenesení na
miestnu alebo regionálnu samosprávu ju bude možné poskytovať
za zlomok pôvodnej sumy. To potom nie je prenášanie kompetencií, ale zbavovanie sa zodpovednosti. Ústredná moc a samospráva
si predsa nemajú konkurovať, ale
nevyhnutne potrebujú úzko spolupracovať. Veď štát a obec, štát a
región majú slúžiť tým istým občanom.
Samospráva si to evidentne uvedomuje, a preto má už od svojho
vzniku napriek roky trvajúcim fi-
nančným problémom a s tým súvisiacim obmedzeným možnostiam väčšiu podporu ako vláda a
parlament.
Vážení delegáti,
teší ma, že ZMOS napĺňa svoje
poslanie, principiálne reprezentuje a obhajuje špecifické záujmy
svojich členov.
Bolo vždy mojím záujmom
podporiť všetky vaše návrhy, ktoré by vytvorili z miestnej samosprávy príklad inštitútu priamej
demokracie. Schopnosť spravovať
si priamo svoje vlastné veci na
najnižšej úrovni je nevyhnutným
základom pre dobre spravovanú
spoločnosť ako celku.
Budem aj naďalej so záujmom
sledovať, ako budete využívať vaše
silné spoločenské postavenie i ako
budete presadzovať jasne vyprofilovaný program.
Počas našej vzájomnej spolupráce i veľmi intenzívneho kontaktu
s občanmi som sa vždy presvedčil, že máte dostatok praktických
skúseností a viete primerane a
odborne reagovať na spoločenské dianie, generovať spoločenské
témy, o ktorých treba diskutovať a
ponúkate silné odborné zázemie,
čo sa prejavuje najmä v rámci legislatívneho procesu.
Prajem vám uznanie vašej práce
občanmi a ďalšie úspechy vo vašej
zodpovednej práci. Vám, ktorí sa
budete uchádzať na jeseň o potvrdenie svojho mandátu, želám veľa
úspechov.
Verím zároveň, že váš snem
bude prínosom pre ďalší rozvoj
samosprávy a pre stále lepší život
všetkých našich občanov.
Prajem vám veľa osobných aj
profesionálnych úspechov, pevné
zdravie a entuziazmus.
8 25. snem ZMOS
10. jún 2014 • Obecné noviny
Slovensko svojimi výsledkami
potvrdzuje, že konsolidácia nebola
samoúčelná
Príhovor predsedu vlády SR Roberta Fica na 25. sneme ZMOS v Bratislave
Vážené delegátky, delegáti, vzácni hostia,
všetkým vám želám tu v Bratislave krásny deň a chcem poďakovať za pozvanie na konanie vášho
snemu. Vždy také pozvanie rád
prijmem. Aj v dobrých, aj zlých
časoch.
Chcem poďakovať pánovi predsedovi združenia za jeho rozsiahly príhovor, pretože umožňuje
niektorým témam sa už nevenovať, pretože veľmi jasne naznačil, v
čom sú priority a kde je spolupráca
medzi vládou Slovenskej republiky
a Združením miest a obcí Slovenska.
Chcel by som však predovšetkým
povedať, dámy a páni, že si mimoriadne vážim konštruktívny dialóg, ktorý existuje medzi vedením
združenia a vládou Slovenskej
republiky. Je to dialóg, ktorý má
vysokú kvalitu a ktorý bol intenzívny predovšetkým v ťažkých rokoch 2012 a 2013 a pokračuje aj do
tohto roku, roku 2014. Ja verím, že
tak isto to hodnotíte aj vy z vedenia
to, ako sa vláda Slovenskej republiky stavia k rôznym výzvam, ktoré
prináša doba a rovnako verím, že
vidíte na našej strane úprimnú snahu niekedy sa aj dostať ku konkrétnym výsledkom. A ja dnes budem
hovoriť o konkrétnych výsledkoch.
A mám pre vás aj dôležité posolstvá. Som rád, že tu spolu s nami
sú aj ďalší ministri, narátal som ich
osem alebo deväť, veľmi pekne ich
poprosím, ako býva zvykom, že
keď odídem ja, aby neodišli aj oni,
aby zostali.(Potlesk.) Priatelia, teraz som vás namočil, je mi to ľúto,
ale bolo by dobré, keby ste tu zostali nejaký čas a vypočuli si tri, štyri
diskusné príspevky. Ale najmä, aby
ste boli k dispozícii primátorom,
primátorkám, starostom, samosprávam a aby ste odpovedali na
ich otázky, prípadne riešili niekedy
aj individuálne potreby.
K pozitívnym výsledkom
účinne prispela aj
samospráva
Dámy a páni, ako som už povedal,
v rokoch 2012, 2013 a, žiaľ, musím
to povedať, aj v prvej polovici roku
2014 dominuje v našej spoločnosti jedno slovo: peniaze. Financie,
udržateľné financie, poriadok vo
verejných financiách, konsolidácia,
to sú heslá a slová, ktoré sa vyskytujú najčastejšie a musím povedať,
že sú to slová, ktoré sú často bolestné tak pre štátny sektor, ako aj
pre sektor samosprávy. O to viac si
vážim, že ste postavili k tejto téme
čelom a nie chrbtom. Pokojne ste
mohli povedať vláde, exekutíve, čo
nás je po tom, my s tým nemáme
nič spoločné. Ale nie, podpísali ste
memorandum a veľmi aktívnym
spôsobom ste sa zúčastnili na veľ-
mi dobrých výsledkoch, ktoré Slovenská republika dosiahla.
Je pre mňa potešením, dámy a
páni, tu pred vami vyhlásiť, že deficit verejných financií v roku 2013
dosiahol 2,77 percenta. V praxi to
znamená, že Slovensko bude vyradené z procedúry nadmerného deficitu. To je ďalšia pozitívna značka
pre Slovenskú republiku. Ešte viac
získame dôveru finančných trhov,
ešte ľahšie sa nám bude dýchať pri
získavaní finančných prostriedkov.
Iba pre zaujímavosť jeden údaj:
opäť sme dosiahli fantastický rekord, umiestnili sme štátne dlhopisy na medzinárodných finančných trhoch (ide o tzv. štvorročné
papiere na štyri roky) a úroky boli
iba 0,8 percenta, čo sú historicky
najnižšie, čo nám neuveriteľne pomáha aj pri nakladaní s obsluhou
štátneho dlhu, ale predovšetkým
pri získavaní finančných prostriedkov, ktoré potrebujeme na naše
priority. Som veľmi rád, že ste sa
na tom zúčastnili aj vy, pretože za
rok 2013 mestá a obce v metodike
ESO 95 vykázali prebytok hospodárenia v sume 121,8 milióna eur,
čo pri zohľadnení určitého výpadku príjmov z daní z príjmov fyzických osôb znamená v skutočnosti
úspešné naplnenie cieľov spoločného memoranda o spolupráci
medzi vládou Slovenskej republiky
a ZMOS. Ešte raz vám chcem za to
poďakovať.
Hospodárske výsledky
potvrdzujú správnosť
rozhodnutí
Samozrejme, konsolidácia nie je
samoúčelná. My sme ju robili ruka
v ruke s podpornými opatreniami
na hospodársky rast. Opäť dobré
správy. Hospodársky rast v roku
2014 má predstavovať okolo 2,2
percenta. V roku 2015 dokonca 3,1
percenta. A bude to štvrtý najvyšší
hospodársky rast v celej Európskej
únii. To nie sú odhady vlády, to sú
odhady Európskej únie, OECD.
Teší ma, že krok za krokom (a určite o tom bude hovoriť minister
práce, sociálnych vecí a rodiny Ján
Richter, ktorý tu je prítomný) sa
nám darí znižovať nezamestnanosť,
čo je veľmi ťažká úloha. Dnes je
miera evidovanej nezamestnanosti
(v apríli 2014) na úrovni 12,96 percenta, čo je najmenej od januára
2011. Je to ťažké, ale sme vďační za
každú jednu stotinu, ktorá klesne v
boji proti nezamestnanosti.
Vážení priatelia, chcem vás poprosiť: ak sa začalo ako-tak Slovenskej republike dariť, ak sme na
trajektórii rastu, neurobme chybu
a nenechajme sa zatiahnuť do nezmyselných ekonomických sankcií
proti Ruskej federácii. Ak sa stane
to, že bude Slovenská republika
vtiahnutá do akéhosi geopolitic-
kého súboja, s ktorým nič nemá a
bude musieť realizovať najprísnejšie ekonomické sankcie, tak nebudeme mať hospodársky rast 3,1
percenta na budúci rok, ale iba jedno percento, zabudnime na všetky
pozitíva, ktoré vyšší hospodársky
rast prináša. (Potlesk.) Preto zachovajme si zdravý rozum, lebo
Slovenská republika to rozhodne
potrebuje.
Od 1. 1. 2016 návrat
k 70,3-percentnému
podielu z daní
Dámy a páni, dovoľte mi teraz
jedno dôležité posolstvo pre vás,
ktorí pracujete ako predstavitelia
samosprávy. Jedným z podstatných
výsledkov rokovaní o rozpočte
na rok 2014 bolo zvýšenie podielu miest a obcí na výnose z daní z
príjmov fyzických osôb z pôvodne
65,4 percenta na 67 percent. Ja by
som chcel iba kvôli histórii a kvôli
pamäti pripomenúť, že to nebola
moja vláda, v rokoch 2006 – 2010,
ani v rokoch 2012 – 2014, ktorá by
znížila tento podiel zo 70,3 percenta na 65,4 percenta. My sme prišli
v roku 2012 do vlády a podiel na
dani z príjmov fyzických osôb v
prípade miest a obcí bol 65,4 percenta. A napriek ťažkej dobe, ktorá
nastala, sme sa dohodli a už na rok
2014 došlo k prvému zvýšeniu na
67 percent.
Dámy a páni, myslím si, že je
čas na rozhodnutia, ktoré sa týkajú
konsolidácie, z ktorých budú mať
prospech nielen finančné trhy, ale
že z týchto rozhodnutí bude mať
prospech aj samospráva a ľudia na
Slovensku. Dovoľte mi preto, aby
som oznámil, že sme pripravení
prijať rozhodnutia, ktoré zabezpečia postupné zvyšovanie podielu
z dane z príjmov fyzických osôb
v rokoch 2015 a 2016 tak, aby k
1. januáru 2016 bol tento podiel
opätovne 70,3 percenta. (Potlesk.)
Tento proces je nezvratný a garantujem ho. Pripomínam ešte raz:
nebola to moja vláda, ktorá tento
podiel znížila zo 70,3 na 65,4 percenta. My tieto krivdy naprávame
a napravíme ich tak, aby ich podiel
zodpovedal tomu, čo ste mali aj na
konci roku 2010.
Vláda sa snaží vyjsť
v ústrety požiadavkám
samosprávy
Chceme, samozrejme, ísť aj ďalej.
Chceme, aby boli prijímané legislatívne rozhodnutia, ktoré pomáhajú. Ak napríklad niektoré obce sa
boja ťažby uránu, tak prišli za nami
a my sme okamžite prijali zákon a
povedali sme, že toto bude možné
len vtedy, ak prebehne pozitívne
referendum v obci. Boli sťažnosti
z mnohých obcí a miest, že sa vypredáva poľnohospodárska pôda.
Okamžite sme prijali zákon a povedali sme, že to budeme viazať na
trvalý pobyt alebo na poľnohospodársku výrobu na danom pozemku. Mohol by som vám uviesť celý
rad ďalších opatrení, ktoré chceme
urobiť. Minister vnútra bude určite
hovoriť o dobrovoľných hasičoch,
kde napríklad chceme do roku
2016 použiť viac ako sto miliónov
eur na podporu dobrovoľných hasičov v obciach najmä na obnovu
techniky ako aj pri náhrade nákladov, ktoré sú spojené so zásahmi.
Tento rok sa dvojnásobne zvýši
podiel finančných prostriedkov na
inštaláciu kamerových systémov.
Bol to, myslím, jeden milión eur,
teraz sú to dva milióny. Bude pokračovať celá séria výjazdových rokovaní vlády, kto ste boli súčasťou
takýchto rokovaní viete, že vždy
je to spojené s určitými projektmi
a s určitými financiami. Chcem
potvrdiť, že po dvoch rokoch ministerstvo financií opäť pristupuje
k dotáciám na uspokojenie individuálnych potrieb obcí, pretože
máme určité finančné prostriedky,
do tohto projektu ideme. Rovnako
chcem povedať, že je pripravená
novelizácia zákona o miestnych
daniach, ako ju požadoval ZMOS,
všetky tieto opatrenia, ako ste ich
definovali, sa do tejto novelizácie
zahrnuli. Došlo k digitalizácii niekoľko desiatok kín na Slovensku,
podstatná časť týchto finančných
prostriedkov tiež išla z vládnych
rezerv.
Dámy a páni, keďže žijete v mestách a obciach, chcem povedať aj
to, že v krátkom čase predstavíme
pozitívny balíček pre občanov Slovenskej republiky. Pozitívny balíček, ktorý bude dôkazom toho, že
konsolidácia má byť na prospech
ľudí a nie iba na prospech finančných trhov, prípadne európskych
inštitúcií, ktoré nás v tejto oblasti
kontrolujú.
Aj RIS.SAM je výsledkom
spoločnej dohody
Teraz len veľmi stručne reagovať na pár vecí, o ktorých hovoril pán predseda združenia. Od
1. januára 2014 sa spustil ostrý
štart prevádzky Rozpočtového
informačného systému pre samosprávy (RIS.SAM). Jeho hlavnou
úlohou je zber rozpočtových subjektov územnej samosprávy pre
potreby zostavovania a sledovania
rozpočtu verejnej správy. Zároveň je to však aj nástroj, ktorý bol
poskytnutý bezplatne mestám a
obciam pre potreby skvalitňovania rozpočtového riadenia. Toto
bol výsledok dohody, ku ktorej
medzi vládou Slovenskej republiky a ZMOS v predchádzajúcom
období. Vytvorili sme významný
finančný priestor pre elektronizáciu služieb v mestách a obciach
najmä v rámci operačného programu Informatizácia spoločnosti. Za
predchádzajúcej vlády sa síce tieto procesy zabrzdili, ale mestá už
naplno realizujú viaceré národné
projekty. Zverejnená bola výzva
na elektronické služby v mestách,
v rámci ktorej boli podané najmä
projekty väčších miest. Realizuje
sa projekt Dátového centra miest a
obcí, ktorý má slúžiť približne pre
tisíc obcí a musí byť ukončený v
septembri 2015. Potom naň môže
nadviazať nový projekt, ktorý by
sa mal uskutočniť v programovom
25. snem ZMOS 9
Obecné noviny • 10. jún 2014
období 2014 až 2020.
O komunálnej reforme
treba viesť širokú
diskusiu
Pán predseda hovoril o audite a
mal pravdu. Je to osobitná kapitola
a s jeho súčasným stavom nie som
spokojný. A viem aj to, že výsledky
predložené jednotlivými rezortmi
nenaplnili ani očakávania samosprávy. Žiaľ, musíme si priznať, že
úroveň sledovania a predovšetkým
kontinuálneho riešenia problematiky výkonu správ jednotlivých odvetví verejnej správy, z verejných
orgánov územnej samosprávy je
rozdielna. Ťažisko tejto problematiky je o. i. systémovo riešené v dokumente Koncepcia modernizácia
územnej samosprávy, ktorý sme
pripravili aj za vašej účasti v posledných dvoch rokoch našej prvej vlády a prerokovali ešte v roku
2010. Na zasadnutí vlády 14. marca t. r. sme prerokovali výsledky
auditu, vzniesli sme k nemu určité
výhrady a uložili sme príslušným
ministrom revidovať, aktualizovať
a prípadne rozšíriť na súčasné potreby a ďalšie a ďalšie úlohy.
V súčasnosti funkčné spoločné
obecné úrady, ktorých je vyše dvesto, sú možno dobrým príkladom
praktickej a efektívnej spolupráce
medzi obcami a inšpiráciou pre
modernizáciu verejnej správy. Ja
si uvedomujem ich potenciál, ale
aj slabé miesta, o ktorých ešte budeme musieť otvoriť diskusiu a
hľadať spôsoby na ich legislatívne
doladenie. Druhou možnosťou na
uplatnenie spoločných obecných
úradov ako prvku projektu modernizácie územnej samosprávy bude
v stavebnom zákone návrh, ktorý
vláda chce predložiť na medzirezortné pripomienkové konanie v
septembri 2014.
Dámy a páni, hovorilo sa tu aj o
pripravovanej novelizácii zákona
o sociálnych službách. Chcem vás
ubezpečiť, že vytvorenie legislatívnych podmienok na systémové,
viaczdrojové financovanie sociálnych služieb je prioritou príslušného ministerstva na nasledujúce
obdobie, a to aj v rámci plnenia záväzkov z programového vládneho
vyhlásenia.
Pripravovaná komplexná zmena
legislatívy v oblasti regionálneho
školstva, ako naznačil aj pán predseda, zahŕňa štyri zákony. O financovaní škôl a školských zariadení, o
správe škôl a školskej samospráve,
o odbornom vzdelávaní, ako aj novely zákonov výchove a vzdelávaní.
Hovorili sme o tom v pondelok na
stretnutí s vedením ZMOS. Nepôjdeme ďalej s týmito návrhmi zákonov, pokiaľ nebude stopercentná
zhoda medzi vládou a vami. Pretože vy ste rozhodujúci zriaďovatelia,
pokiaľ ide o základné školy. Až potom môže do toho vstupovať tretí
sektor, alebo ktokoľvek iný. Vláda
– vy ste najpodstatnejšie prvky
tohto procesu.
Ako viete, 15. januára 2014 v Európskom parlamente boli schválené nové smernice pre oblasť verejného obstarávania. Treba povedať,
že verejné obstarávanie na Slovensku je veľkou hrozbou. A my teraz
pevne riešime, či máme opäť predložiť kompletne nový zákon, ktorý
sa príslušné inštitúcie budú učiť
pol roka implementovať a stratíme
tým na čerpanie ďalší čas, alebo sa
dohodneme, že s týmto zákonom
pôjdeme až s účinnosťou, povedzme, od 1. júla 2015, kedy prakticky budeme končiť toto obdobie a
dovtedy budeme pripravení urobiť
rýchlu a krátku novelizáciu zákona
o verejnom obstarávaní. Vyzval
som predsedu ZMOS v pondelok,
ak majú akékoľvek, ale akékoľvek
pripomienky, ktoré sa ale týkajú
predovšetkým čerpania európskych fondov, aby ich predložili a
my vieme využiť aj inštitút skráteného legislatívneho konania, aby
sme sa posunuli ďalej.
Zákon o slobodnom prístupe k
informáciám, je, samozrejme, tiež
mimoriadne vážna téma. Bol som
informovaný, ak to tak nie je, k dispozícii je minister spravodlivosti,
ktorý o tom môže poskytnúť ďalšie informácie, že mnohé z otázok,
ktoré sa týkajú slobodného prístupu k informáciám, boli dohodnuté
v prospech ZMOS. Konkrétne napríklad predĺženie plynutia lehoty
na vybavenie sťažnosti, rozšírenie
dôvodov predĺženia tejto lehoty,
predĺženie lehoty využitia opravného prostriedku proti rozhodnutiu a
ďalšie. My sa vieme dohodnúť, nie
je žiadny problém, avšak došlo k
stretnutiu ministra spravodlivosti
s tretím sektorom a vzniklo sedem
alebo osem zásadne rozdielnych
postojov. Takže je teraz na vláde,
je na väčšine v parlamente, ako sa
k týmto požiadavkám, politickým
požiadavkám postaví. Pokiaľ ide o
vaše požiadavky, verím, že sa prakticky na všetkom dohodneme. V
tomto máte moje slovo.
Dámy a páni, je tu stavebný zákon, ktorý pripravil rezort dopravy
v spolupráci v pracovných skupinách aj so ZMOS najmä v otázkach
pôsobnosti stavebných úradov ako
preneseného výkonu štátnej správy
na obec. V rokovaniach sa dospelo
k záveru, že pôsobnosť stavebných
úradov bude ponechaná na obciach s tým, že sa bude vykonávať
v stavebných obvodoch. Stavebné
obvody boli určené po dohode so
ZMOS a Úniou miest Slovenska.
Vláda má záujem
o transparentné
čerpanie eurofondov
Dovoľte mi ešte niekoľko slov
k čerpaniu z európskych fondov.
Prvé peniaze z eurofondov v tomto programovom období 2014 až
2020 by Slovensko mohlo začať používať už v tomto roku. Návrh Partnerskej dohody na roky 2014 až
2020 bol odoslaný do Bruselu a ak
všetko dobre pôjde, budeme štvrtý
alebo piaty v poradí, ktorí partnerskú dohodu podpíšu s Európskou
komisiou, čo je veľmi dôležité.
Očakávam, že tie operačné programy, ktoré sú na čerpanie najlepšie
pripravené a tými sú Kvalita životného prostredia, Ľudské zdroje a
Integrovaná infraštruktúra, začnú
s implementáciou už v roku 2014.
Určite by sme chceli, aby sa operačné programy začali realizovať
čo najskôr, aby to nedopadlo tak,
ako v programovom období 2007
– 2013, keď sa s čerpaním začalo až
po dvoch rokoch. Naším cieľom je
zjednodušiť a zefektívniť čerpanie
peňazí z fondov. Určite sú dôležité
aj protikorupčné opatrenia.
Dámy a páni, druhá výzva k
vám. Počúvam všelijaké šumy,
šepoty a klebety. Moje telefónne
číslo na Úrade vlády je známe. Ak
sa niekto z vás stretne s akoukoľvek praktikou, ktorú budete považovať za neetickú, nemorálnu a
protizákonnú, nebuďte ticho. Lebo
ak ste ticho, ste súčasťou hry. Potom nech sa nikto nesťažuje. Preto
ešte raz dávam k dispozícii Úrad
vlády, kontrolné orgány, na úseku
podpredsedu vlády pre investície
Ľuba Vážneho vznikne špeciálna
jednotka práve na takéto prípady,
chyťte telefón a zavolajte budeme
okamžite na veci reagovať.
IROP znamená veľkú
šancu pre naše regióny
Dámy a páni, vládou schválená
štruktúra Integrovaného regionálneho operačného programu IROP,
ktorý je pre vás taký najpodstatnejší, s alokáciou 1,754 miliardy eur
z Európskeho fondu regionálneho
rozvoja, je sústredená najmä do nasledujúcich oblastí: modernizácia
regionálnych ciest II. a III. triedy;
rozvoj verejnej osobnej dopravy a
cyklodopravy; podpora sociálnych
služieb a náhradnej starostlivosti;
rozvoj infraštrutúry vzdelávania;
zdravotníckej infraštruktúry. Ďalej
je to podpora energetickej efektívnosti v sektore bývania, investície
v sektore vodného hospodárstva.
Vodovody, kanalizácia, čistiarne
odpadových vôd , rozvoj zelenej
infraštruktúry, revitalizácia zanedbaných objektov a areálov, ako
aj miestny rozvoj. Na každý tento
rozvoj je určená presná suma peňazí v celkovej alokácii, ktorú som
uviedol – 1,754 miliardy eur. Chcem pripomenúť, a opäť sme o tom
hovorili so ZMOS, že sme podali aj
ďalšie operačné programy, kde sa
mestá a obce, vyššie územné celky
môžu vidieť, takže celková sumu je
podstatne vyššia ako 1,754 miliardy eur.
Za uplatňovanie zákona
o hmotnej núdzi
zodpovedá štát
Pán predseda spomenul na záver
svojho vystúpenia aj zákon o hmotnej núdzi. Tento zákon je účinný
od 1. januára 2014 a pre správnosť
interpretácie chcem zdôrazniť,
dámy a páni, že za uplatňovanie
tohto zákona v praxi zodpovedá
štát. Štát. Konkrétne Ministerstvo
práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Obce a mestá sú len jedným zo
subjektov, ktoré sa môžu, nemusia,
ale môžu, do realizácie tohto zákona zapojiť. Podľa mojich informácií
mestá a obce s tým nemajú zásad-
nejší problém. Mestá a obce nemajú povinnosť sa na tomto procese
zúčastňovať. Zákon v prechodnom
období zadefinoval podmienky
prípravy koordinátorov zo štátnych zamestnancov, na zavedenie
zákona štát pripravil 15 miliónov
eur, z toho pôjde približne sedem
miliónov na náklady, ochranné
pomôcky, náradie či úrazové poistenie, a zvyšných osem miliónov je
určených na koordinátorov. Zákon
nesúvisí len so zámerom zvýšiť
dávku v hmotnej núdzi, ale cieľom
je aktivovať a motivovať ľudí odkázaných na dávku v hmotnej núdzi.
Úrady práce poskytujú v každom
okrese svoju súčinnosť a metodickú pomoc všetkým subjektom,
teda aj tým mestám a obciam, ktoré sa rozhodli tento nástroj v svojich podmienkach využívať.
Vážené delegátky, delegáti,
úplne na záver ďakujem všetkým
za prácu, ktorú ste vykonali v uplynulom roku v samospráve. Moju
vďaku tiež tlmočte členom zastupiteľstiev a zamestnancom mestskej
a obecnej samosprávy. Poďakovanie vám všetkým určite patrí aj za
úspešné zvládnutie tohtoročných
volieb. Čakajú nás však ešte jedny
a tie budú pre vás tie najdôležitejšie. Prajem vám, aby ste ich nielen
organizačne, ale aj osobne úspešne
zvládli. Zvlášť sa chcem poďakovať tým starostom, primátorom,
mužom a ženám, ktorým už vek a
zdravotný stav neumožňujú kandidovať v nasledujúcich komunálnych voľbách. Mnohí z nich pracovali v komunálnej sfére možno aj
viac ako dvadsať rokov a odviedli
kus poctivej roboty. Do ďalšieho
obdobia vám, priatelia, želám pevné zdravie, veľa energie pri zabezpečovaní správy vecí verejných na
miestnej úrovni. Nech sa darí vám
osobne, nech sa darí vašim rodinám, vašim priateľom, nech sa darí
vašim mestám, obciam, nech sa
darí celej našej krásnej Slovenskej
republike!
10 25. snem ZMOS
10. jún 2014 • Obecné noviny
Uznesenie 25. snemu Združenia
miest a obcí Slovenska
Bratislava, 28. – 29. máj 2014
25. snem Združenia miest a obcí Slovenska, zastupujúci členské mestá a
obce, mestské časti miest Bratislava
a Košice, vychádzajúc z prerokovaných
materiálov a návrhov delegátov snemu,
sa uznáša takto:
I. VOLÍ
Predsedníctvo snemu v zložení:
Jozef DVONČ,
primátor Nitry, predseda ZMOS
Michal SÝKORA,
starosta Štrby, 1. podpredseda ZMOS
Vladimír BAJAN,
starosta MČ Bratislava-Petržalka, podpredseda ZMOS
Viera KRAKOVSKÁ,
starostka Brusna, podpredsedníčka
ZMOS
Milan MUŠKA,
výkonný podpredseda ZMOS
Jozef TURČÁNY,
výkonný podpredseda ZMOS
Mandátovú komisiu v zložení:
Eva BEŇOVIČOVÁ,
starostka Trenčianskych Stankoviec
Alena JELUŠOVÁ,
starostka Maduníc
Dalibor SURKOŠ,
primátor Veľkého Krtíša
Návrhovú komisiu v zložení:
Pavel BARÁNI,
starosta Závažnej Poruby
Štefan BIEĽAK,
primátor Spišskej Belej
Remo CICUTTO,
primátor Piešťan
Ladislav HROŠŠO,
starosta Jelšoviec
Božena KOVÁČOVÁ,
starostka Janovej Lehoty
Zuzana MÁČEKOVÁ,
starostka Uhrovca
Ľubomír PARÍZEK,
primátor Senice
Ľubomír PETRÁK,
starosta Hurbanovej Vsi
Miroslav REJDA,
primátor Turzovky
II. BERIE NA VEDOMIE
Vyhodnotenie plnenia uznesení 24.
snemu a informácie o činnosti Predsedníctva ZMOS, Rady ZMOS a jej odborných sekcií za uplynulé ročné obdobie
predložené v materiáloch snemu.
Správu predsedu Jozefa Dvonča o činnosti Združenia miest a obcí Slovenska
za uplynulé ročné obdobie.
III. SCHVAĽUJE
Program rokovania 25. snemu Združenia miest a obcí Slovenska
Rokovací poriadok 25. snemu Združe-
nia miest a obcí Slovenska
Správu kontrolnej komisie Združenia
miest a obcí Slovenska za uplynulé ročné obdobie
Priority Združenia miest a obcí Slovenska po 25. sneme ZMOS
Strategické a východiskové dokumenty ZMOS:
Strategický dokument ZMOS k príprave programového obdobia 2014 – 2020
s pripomienkami delegátov z bratislavského regiónu
Východiskový dokument ZMOS k modernizácii miestnej územnej samosprávy
2. Rozpracovať a plniť úlohy vyplývajúce z tohto uznesenia snemu a jeho
príloh.
T: 30. jún 2014 a priebežne
Zaoberať sa námetmi z regionálnych snemov a z diskusných príspevkov delegátov snemu nezahrnutých do
dokumentov snemu a prerokovať ich
v príslušných odborných sekciách a orgánoch ZMOS .
T: 30. september 2014
Zaoberať sa prípravou na zmenu stanov ZMOS a zapracovať pripomienky
z rokovania snemu ZMOS a regionálnych združení
T: priebežne do 26. snemu
V. ŽIADA
Strategický dokument ZMOS k zákonu
o odpadoch
vládu Slovenskej republiky a poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
IV. UKLADÁ
- o plnenie požiadaviek Združenia
miest a obcí Slovenska uvedených
v tomto uznesení a jeho prílohách
Rade Združenia miest a obcí Slovenska
1. Presadzovať v Národnej rade Slovenskej republiky, vo vláde SR a v
ústredných orgánoch štátnej správy
plnenie požiadaviek z tohto uznesenia
a jeho príloh.
T: priebežne
Priority Združenia miest a obcí
Slovenska po 25. sneme
Rokovaniami s vládou SR dosiahnuť prinavrátenie dane z príjmov fyzických osôb pre
mestá a obce na 70,3 % najneskôr do 1. 1. 2016 s postupným zvyšovaním v roku 2015.
Presadzovať novelu zákona o verejnom obstarávaní tak, aby bol zákon lepšie vykonateľný, zladený s úrovňou EÚ a umožňujúci pružnejší proces obstarávania.
Presadzovať komplexnú a systémovú novelu zákona o sociálnych službách s dôrazom
na taký spôsob rozdelenia výkonu kompetencií, ktorý je v podmienkach miest a obcí
finančne vykonateľný. Riešiť problematiku sociálne odkázaných občanov v oblastiach
minimálneho zabezpečenia, proaktívnych politík a vymožiteľnosti práva s dôrazom na
rómsku problematiku.
V novom programovom období 2014 - 2020 v nastavení operačných programov zohľadniť praktické potreby a implementačné skúsenosti miestnej samosprávy a garantovať
samosprávam podiel na celkovej alokácii vo výške 35 - 40% celkovej národnej alokácie
bez veľkej infraštruktúry.
Uzavrieť komplexný audit výkonu kompetencií podľa jednotlivých úrovní verejnej správy a
zosúladiť ich financovanie s rozsahom vykonávaných pôsobností mestami a obcami.
Urýchliť prijatie nového zákona o odpadoch a riešiť spôsob financovania odpadov s dôrazom na triedený odpad, biologicky rozložiteľný odpad a opustený odpad.
Pokračovať v napĺňaní priorít ZMOS v oblasti regionálneho školstva, ktoré boli schválené
v strategickom dokumente k regionálnemu školstvu na 24. sneme ZMOS.
- o navrátenie podielu obcí na výnose
dane z príjmov FO pre mestá a obce na
70,3 % najneskôr do 1. 1. 2016 s postupným zvyšovaním v roku 2015.
Jozef DVONČ,
predseda ZMOS
25. snem ZMOS 11
Obecné noviny • 10. jún 2014
Samosprávy dosiahli v rozpočtovom
hospodárení prebytok 121 miliónov eur
Účelné využívanie verejných zdrojov, konsolidácia verejných financií a záväzky miest a obcí vyplývajúce z
memoranda podpísaného s vládou boli najdôležitejšie úlohy samosprávy v uplynulom roku. Konštatoval
to predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Dvonč v hodnotiacom prejave na 25. (v poradí a na 24.
riadnom) sneme ZMOS 28. a 29. mája v bratislavskej Inchebe.
S
amosprávy sa podľa jeho
slov zodpovedne zamerali
na efektívne a účelné využívanie verejných zdrojov
a na znižovanie nákladov,
čo napokon potvrdili aj niektorí
diskutujúci.
Samosprávy už dlho šetria, napriek tomu výrazne prispeli ku
konsolidácií verejných financií v
roku 2013. V rozpočtovom hospodárení dosiahli prebytok 121
miliónov eur. Pritom okrem iných
problémov mali prepad výnosu
dane z príjmu fyzických osôb oproti pôvodnej prognóze na rok 2013.
Chýbali im aj príjmy z hracích
automatov, ktoré sa stali príjmom
štátu. Požiadavkou je vrátiť sa na
úroveň koeficientu pre rozdelenie
výnosu dane z príjmov fyzických
osôb na 70,3 percenta už od roku
2015, nie od 1. 1. 2016, ako to vo
svojom príhovore povedal premiér
R. Fico. Podľa ministra financií
Petra Kažimíra sú rozpočty obcí
na tento rok v lepšom stave, počítajú s väčšími investíciami, väčšími
výdavkami, či už bežnými alebo na
mzdy, no budú ich musieť udržať
aj pre rok 2015. Potom tie peniaze
budú patriť obciam a stanú sa ich
rezervou. Podľa jeho názoru je to
postup, s ktorým budú obce spokojné.
Podiel ZMOS na tvorbe
zákonov
J. Dvonč hovoril aj o legislatívnom proces, do ktorého môže
združenie zasahovať, pretože pre
mestá a obce je to podľa jeho slov
veľmi dôležité. ZMOS pripomienkoval alebo sa priamo podieľal na
tvorbe množstva návrhov zákonov, ktoré zásadným spôsobom
ovplyvňujú fungovanie samospráv.
Vyjadrovanie sa k návrhom, ktoré
sú predkladané na pripomienkovanie, tvorí podľa predsedu
ZMOS integrálnu súčasť činnosti
združenia. Od 24. snemu ZMOS
bolo predmetom medzirezortného pripomienkového konania
približne 750 návrhov rôznej povahy. Takmer každý z nich prešiel aspoň základným posúdením
vplyvu na samosprávy a ich činnosť. K viac než 60 návrhom boli
spracované pripomienky, vrátane
zásadných, ktorými sa zaoberali
orgány ZMOS. V rámci monitorovania legislatívnych iniciatív sa
ZMOS zaoberal aj návrhmi, ktoré
predkladali poslanci NR SR. Bolo
ich takmer 280. K legislatívnej
činnosti kancelárie ZMOS patrí
aj príprava stanovísk k návrhom
predkladaným na rokovania poradných a konzultačných orgánov
vlády Slovenskej republiky.
Predseda ZMOS považuje za
Najdôležitejšou úlohou uplynulého roka bola
konsolidácia verejných financií
jeden z najdôležitejších zákonov
týkajúcich sa samosprávy napríklad zákon o verejnom obstarávaní. Združenie už dlho volá po
zjednodušení pravidiel, po efektívnosti a hospodárnosti procesov
verejného obstarávania, ako aj po
harmonizácii jednotlivých postupov a noriem. Ďalej je to zákon o
slobodnom prístupe k informáciám, ktorý združenie vníma ako
jeden z kľúčových nástrojov budovania vzťahu medzi obyvateľmi a
orgánmi verejnej moci, no občania
ho často zneužívajú. Ďalšími dôležitými zákonmi sú zákon o odpadoch, zákon o miestnych daniach
a miestnom poplatku či stavebný
zákon.
Dialóg ZMOS – vláda je
konštruktívny
Premiér Fico vo svojom príhovore konštatoval, že slovenskej
ekonomike sa začalo dariť. Varoval
pred chybou, ktorú by sme urobili,
ak by sme sa nechali vtiahnuť do
ekonomických sankcií voči Rusku
a na budúci rok by sme nedosiahli
predpokladaný hospodársky rast
3,1 percenta, ale len jedno percento. Potom by sme mohli zabudnúť
na všetky pozitíva, ktoré vyšší hospodársky rast prináša, poznamenal. „Zachovajme si zdravý rozum,
pretože toto Slovenská republika
dnes potrebuje,“ dodal.
Taktiež vyzdvihol konštruktívny dialóg medzi vedením ZMOS
a vládou, ktorý je veľmi kvalitný. Zvlášť intenzívny bol predovšetkým v ťažkých rokoch 2012,
2013 a pokračuje aj v tomto roku.
Pojmy peniaze, poriadok vo verejných financiách či konsolidácia dominujú v našej spoločnosti.
Tieto slová sú bolestné pre štátny
sektor aj pre samosprávy, povedal. Na veľmi dobrých výsledkoch,
ktoré Slovensko dosiahlo, sa však
aktívne zúčastnili. Podľa jeho slov
v krátkom čase vláda pripraví pozitívny balíček pre občanov, ktorý
bude dôkazom, že konsolidácia
má byť v prospech ľudí a nielen v
prospech finančných trhov či európskych inštitúcií. Z európskych
peňazí na roky 2014 až 2020 by
sa mohlo začať čerpať už v tomto
roku. Najlepšie sú na to pripravené operačné programy Kvalita
životného prostredia a Ľudské
zdroje. Ak sa niekto stretne s nemorálnymi praktikami v prípade
čerpania, nemal by byť ticho, zdôraznil premiér. Čísla úradu vlády
sú známe, zavolajte mi. Prosím vás
o spoluprácu v tejto oblasti, vyzval
prítomných.
Účastníkom snemu sa potom
prihovoril Oldřich Vlasák, podpredseda Českého zväzu miest a
obcí. Zdôraznil, že výmena skúseností so slovenskými partnermi je
veľmi dôležitá. Problémy a požiadavky českých miest a obcí zhrnul
do troch okruhov. V prvom rade
je to zákon o zverejňovaní zmlúv.
Do legislatívneho procesu sa dostal bez pripomienkového konania
a obsahuje „množstvo nepresností“ (citát). Ďalej je to zákon o verejnom obstarávaní, ktorý paralyzuje niektoré projekty a je jednou
z príčin, ktoré spomaľujú čerpanie
eurofondov. Napokon je to implementačná schéma na programové
obdobie rokov 2014 – 2020. S ministerstvom pre miestny rozvoj a
vládou sa dohodli na znížení počtu operačných programov z 24 na
osem, čo je výrazné zjednodušenie
a držia jednotnú metodiku pre
všetky operačné programy. Chcú
presadiť jednotný informačný systém, z ktorého by sa všetci žiadatelia dozvedeli, kedy bude vyhlásená
aká výzva a ako pokračuje ich projekt. Je to v záujme kontroly.
Právo obcí rozhodovať
Podpredseda Národnej rady SR
Ján Figeľ zdôraznil, že obce by mali
pri hazardných hrách právo rozhodovať a rovnako aj v územnom
a stavebnom konaní. Ubezpečil
prítomných, že bude napomáhať
to, čo je nielen samosprávne, ale
aj správne. Konštatoval otvorenosť a férovosť pri rokovaniach s
predsedom ZMOS Dvončom i primátorom Bratislavy Ftáčnikom. S
premiérom a ministrom vnútra sa
zhodujú v názore na kvalifikačné
predpoklady pre starostov. Ide totiž o majetkovú a finančnú zodpovednosť, čomu by mali predstavi-
telia samosprávy rozumieť.
Účastníkov snemu potom pozdravili podpredseda Združenia
miest a obcí Zakarpatskej Ukrajiny Oleg Lukša a predsedníčka
Kongresu miestnych samospráv
Moldavska (CALM) – mimochodom, existuje len tri roky - Tatiana
Badanová. Ďakovali najmä za veľmi účinnú spoluprácu so ZMOS
najmä v legislatívnej oblasti. O.
Lukša zdôraznil, že napriek súčasným problémom na Ukrajine nová
vláda jeho krajiny schválila občanmi dávno očakávajú reformu a
decentralizáciu verejnej správy. V
podobnom duchu hovorila aj Tatiana Badanová.
Predseda NKÚ Ján Jasovský vyjadril podporu všetkým predstaviteľom samosprávy a na jej adresu
povedal niekoľko poznámok o
hospodárení s verejnými finančnými prostriedkami a majetkom. O
náročnosti práce NKǓ svedčí aj to,
že kontroluje približne 8-tisíc subjektov územnej samosprávy. Kontroly ukázali, že nie všetky mestá
a obce venovali dostatočnú pozornosť stavu a vývoju dlhu. Pripomenul, že kontrolovaným subjektom
sa snažia pracovníci NKÚ poskytovať aj odbornú pomoc. Úrad
spracúva výsledky tohtoročnej
kontroly hospodárenia s finančnými prostriedkami a pripravuje k
nim publikáciu a katalóg najčastejších nedostatkov. Dúfa, povedal, že
NKÚ bude môcť konštatovať zlepšenie stavu v tejto oblasti.
Pri živelných pohromách
treba spolupracovať
Po ňom vstúpil minister vnútra
Robert Kaliňák. Spýtal sa prítomných, či súhlasia, aby starostovia
a primátori absolvovali aspoň
10-ročnú povinnú školskú dochádzku. Zdvihla sa veľká väčšina
rúk. Spomenul v jeseni spustený
projekt týkajúci sa živelných pohrôm. Veľkú úlohu v ňom zohrávajú hasiči. Profesionálnych je 4-tisíc
a na všetko nemôžu stačiť, preto sú
takí potrební aj dobrovoľní. Obce
vyzval na spoluprácu pri živelných
pohromách.
Ďalší diskutujúci hovorili o
problémoch s triedeným zberom
odpadov. Nesúhlasia s tým, aby sa
jeho ťarcha preniesla len na obce.
Upozornili tiež na zlučovanie tried
– nezvýši to kvalitu vzdelania. Aj
využitie budov zrušených škôl v
malých obciach je minimálna.
Nie memorandum, ale dlhodobá
rozvážna hospodárska politika pomôže ekonomike Slovenska, tvrdí
primátor Ilavy Štefan Daško. Podľa
jeho názoru bolo memorandum
„fatálnou chybou“.
Minister školstva Dušan Čaplo-
12 25. snem ZMOS/aktuality
10. jún 2014 • Obecné noviny
Komuniké
z 109. schôdze vlády SR, 28. máj 2014
Vláda prerokovala:
vič priznal, že regionálne školstvo
sa nachádza v situácii, v akej v doterajšej histórii nebolo. Za rezort
prisľúbil zlepšenie.
Starosta Rohožníka Peter Šváral prízvukoval, že obce, mestá
a vyššie územné celky pristpili k
šetreniu obdivuhodne. Kvitoval,
že samosprávy a štát mali v tom
rovnakú líniu, a to aj vďaka memorandu, čím oponoval primátorovi
Ilavy. Tejto spolupráci sa teší.
Štát a samospráva si
nemajú konkurovať
V priebehu druhého dňa snemu
vystúpil aj prezident SR Ivan Gašparovič. Z jeho príhovoru vyberáme: „Doterajšie reformy verejnej
správy patrili v histórii SR k najzložitejším, najťažším, ale aj najproblematickejším a v mnohých
prípadoch realizovaným na hrane
drahého experimentu. Na vašom
minuloročnom sneme som preto
vyzval na novú reflexiu, ktorá posunie zastupiteľskú demokraciu ďalej, ešte bližšie k občanovi. Vychádzal som z poznania, že integrácia
verejnej a najmä miestnej štátnej
správy a samosprávy sa neosvedčila vo všetkých jej oblastiach. Bolo
by veľkou chybou nevyužiť potenciál a pripravenosť územných samospráv na vypracovaní a hľadaní
rozumných kompromisov medzi
vládou a samosprávou.
Myslím si, že nadišiel čas, aby sa
ústredná zákonodarná a výkonná
moc – nielen terajšia, ale aj budúca, resp. budúce – začali vážne
zaoberať aj takými závažnými a
roky odkladanými otázkami, ako
sú prerozdelenie daní a dofinancovanie kompetencií.
Je absolútne nezodpovedné
myslieť si, že ak niektorá služba
občanom stála štát určitú, nie malú
sumu, po prenesení na miestnu
alebo regionálnu samosprávu ju
bude možné poskytovať za zlomok
pôvodnej sumy. To potom nie je
prenášanie kompetencií, ale zbavovanie sa zodpovednosti. Ústredná moc a samospráva si predsa nemajú konkurovať, ale nevyhnutne
potrebujú úzko spolupracovať. Veď
štát a obec, štát a región majú slúžiť
tým istým občanom.
Samospráva si to evidentne uvedomuje, a preto má už od svojho
vzniku napriek roky trvajúcim
finančným problémom a s tým
súvisiacim obmedzeným možnostiam väčšiu podporu ako vláda a
parlament.
Bolo vždy mojím záujmom podporiť všetky vaše návrhy, ktoré by
vytvorili z miestnej samosprávy
príklad inštitútu priamej demokracie. Schopnosť spravovať si priamo svoje vlastné veci na najnižšej
úrovni je nevyhnutným základom
pre dobre spravovanú spoločnosť
ako celku.“
Na prvom dni rokovania snemu
sa zúčastnilo 692 delegátov, z nich
bolo 89 primátorov. Počas druhého dňa sedelo v sále Incheby 493
delegátov, z nich 63 primátorov,
ostatní boli starostovia.
Príhovor predsedu ZMOS Jozefa Dvonča uverejňujeme v plnom
znení na str. 1 – 6, prezidenta Ivana Gašparoviča na str. 7 a preméra
Roberta Fica (oboch taktiež v plnom znení) na str. 8 – 9.
Ďalšie príhovory a diskusné príspevky uverejníme v plnom znení
v nasledujúcich číslach Obecných
novín.
(žo)
- návrh na zrušenie úlohy v
bode B.1 uznesenia vlády SR č.
91 z 26. februára 2014 k oceneniu športovcov - reprezentantov SR za výsledky dosiahnuté v
roku 2013.
Predložil: minister školstva,
vedy, výskumu a športu.
Schválený.
- správu o postavení a právach
príslušníkov
národnostných
menšín za rok 2013 podľa článku 4 ods.1 písm. a) Štatútu splnomocnenca vlády Slovenskej
republiky pre národnostné
menšiny.
Predložil: vedúci Úradu vlády
SR.
- politika, zásady a stratégia
ďalšieho rozvoja jadrovej bezpečnosti.
Predložila: predsedníčka Úradu jadrového dozoru SR.
Schválené.
- návrh zákona, ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z.
z. o autorskom práve a právach
súvisiacich s autorským právom
(autorský zákon) v znení neskorších predpisov.
Predložil: minister kultúry.
Schválený.
- návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa
mení a dopĺňa nariadenie vlády
Slovenskej republiky č. 87/1995
Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení ne-
skorších predpisov – nové znenie.
Predložil: minister spravodlivosti.
Schválený.
- program prevencie a manažmentu rizík vyplývajúcich z
opustených a uzavretých úložísk ťažobného odpadu (2014
– 2020).
Predložil: minister životného
prostredia.
Schválený.
- návrh na zabezpečenie prípravy, vykonania a vyhodnotenia
cvičenia kybernetickej ochrany
NATO CC 14.
Predložil: riaditeľ Národného
bezpečnostného úradu.
Schválený.
Komuniké
z 110. schôdze vlády SR, 4. jún 2014
Vláda prerokovala:
- návrh zákona o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov
a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.
Predložili: vedúci Úradu vlády
SR, podpredseda vlády a minister
financií, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Schválený.
- správu o poskytnutej štátnej pomoci v SR za rok 2013.
Predložil: podpredseda vlády a
minister financií.
Schválená.
- správa o stave a výsledkoch ekonomickej diplomacie za rok 2013.
Predložil: podpredseda vlády a
minister zahraničných vecí a európskych záležitostí.
Schválená.
- analytické vyhodnotenie výsledkov a tendencií zahraničného obchodu SR za rok 2013.
Predložil: minister hospodárstva.
Schválené.
- návrh na povolenie výnimky podľa § 45 ods. 5 zákona č.
92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby
v znení neskorších predpisov pre
Železnice SR, Bratislava, v skrátenej forme „ŽSR“ (zámena majetku Detskej historickej železnice
Alpinka za pozemky vo vlastníctve mesta Košice).
Predložil: minister hospodárstva.
Schválený.
- návrh zákona o štátnej službe
profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Predložil: minister obrany.
Schválený s pripomienkami.
- návrh zákona, ktorým sa mení a
dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o
vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších
predpisov (vodný zákon) v znení
neskorších predpisov a ktorým sa
menia a dopĺňajú niektoré zákony
- nové znenie.
Predložil: minister životného
prostredia.
Schválený s pripomienkami.
- návrh nariadenia vlády SR,
ktorým sa zrušujú niektoré nariadenia vlády SR o technických
požiadavkách v oblasti typového
schválenia ES motorových vozidiel - nové znenie.
Schválený.
- návrh nariadenia vlády SR, ktorým sa dopĺňa nariadenie vlády
SR č. 71/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o typovom
schválení ES dvojkolesových motorových vozidiel, trojkolesových
motorových vozidiel a štvorkoliek
v znení neskorších predpisov.
Schválený.
- návrh nariadenia vlády SR, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie
vlády SR č. 168/2010 Z. z. o technických požiadavkách na niektoré komponenty a charakteristiky
dvojkolesových motorových vozidiel a trojkolesových motorových
vozidiel.
Schválený.
- návrh nariadenia vlády SR, ktorým sa mení nariadenie vlády SR
č. 373/2006 Z. z. o technických
požiadavkách na montáž zariadení na osvetlenie a svetelnú signalizáciu na dvojkolesových motorových vozidlách, trojkolesových
motorových vozidlách a na ľahkých štvorkolkách.
Schválený.
- návrh na uzavretie Dohody medzi vládou SR a vládou Maďarska
o výstavbe cestného mosta nad
riekou Hornád a príjazdových
ciest na spoločnej štátnej hranici
medzi obcami Kechnec a Abaújvár.
Predložil: minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja.
Schválený.
- správu o bezpečnosti SR za rok
2013.
Schválená.
- zámer zriadenia stáleho Situačného centra SR pre vyhodnocovanie bezpečnostnej situácie v SR a
vo svete.
Predložil: predseda vlády a predseda Bezpečnostnej rady SR.
Schválený.
- návrh na vydanie súhlasu vlády
SR so zmenou účelu použitia kapitálových výdavkov z rokov 2012
a 2013 v kapitole Ministerstva
dopravy, výstavby a regionálneho
rozvoja SR.
Predložil: minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja.
Schválený.
- správu o mimoriadnej udalosti v
súvislosti so živelnou pohromou
spôsobenou vetrovou smršťou
Žofia 15. mája 2014.
Predložil: minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Schválená.
Vláda vzala na vedomie:
- informáciu o celkovom štatistickom vyhodnotení procesu verejného obstarávania za rok 2013.
Predložila: predsedníčka Úradu
pre verejné obstarávanie.
- informáciu o vývoji pohľadávok
Sociálnej poisťovne voči zdravotníckym zariadeniam.
Predložil: generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne
- správu o plnení úloh Národného
programu starostlivosti o deti a
dorast v SR na roky 2008-2015 za
rok 2013.
- správu o plnení Národného
programu prevencie HIV/AIDS
v SR na roky 2013 – 2016 za rok
2013.
Predložila: ministerka zdravotníctva.
- informáciu o prípravách účasti SR na svetovej výstave EXPO
2015 v Miláne.
Predložil: minister hospodárstva.
Podľa materiálov Úradu vlády SR
sprac. (žo)
inzercia 13
Obecné noviny • 10. jún 2014
Nový slovenský rekord
v Trhovej Hradskej
Roland Zsoldos, starosta obce Trhová Hradská, tvrdí, že rozpočty sa, žiaľ, nedajú ťahať donekonečna ako štrúdľa.
V jeho obci však našli spôsob, ako ušetriť. Vďaka ZSE platia za energie menej a pripravujú projekt zameraný
na rekonštrukciu obecného úradu a školy, ktorý obci ušetrí ďalšie peniaze. A aby toho nebolo málo, nedávno sa im
podarilo dosiahnuť slovenský rekord v ťahaní štrúdle.
Každoročne u vás usporiadate
štrúdľový festival. Čím bol výnimočný tohtoročný, už ôsmy
v poradí?
Tento rok sa nám podarilo dosiahnuť nový slovenský rekord
v ťahaní štrúdle, ktorá bola dlhá až
35 m 33 cm, čo je o 4 metre viac
ako minulý rok. Pri príležitosti eurovolieb sme sa tento rok rozhodli
popri tradičných štrúdľach a iných
dobrotách pripraviť pre návštevníkov aj európsku kuchyňu. O jej
prípravu sa postarali naše dedinské
organizácie, ktorým sa každoročne
snažíme dať príležitosť zarobiť si
na takýchto podujatiach. Náš rozpočet, žiaľ, nie je štrúdľa a nedá sa
ťahať do nekonečna, preto hľadáme aj takéto možnosti, ako pomôcť
obecným spolkom prilepšiť si nad
rámec nášho rozpočtu.
Boli na festivale aj zahraniční
účastníci?
Mali sme tu účastníkov z našej sesterskej obce Böny z Maďarska.
Štrúdľový festival dáva priestor
fantázii všetkých zúčastnených.
Piekli sme tu dokonca štrúdľu aj
z mangalice, tvarohovo-mentolovú
a rôzne iné štrúdle so zaujímavou
príchuťou. Tento rok dominovali
najmä slané štrúdle plnené napríklad
špenátom, lososom alebo kapustou.
Ako sa zrodil nápad realizovať
takýto festival?
S touto myšlienkou prišla v roku
2006 pani Krisztína Bugárová, ktorá u nás vlastní pekáreň s cukrárňou.
Inšpirovala sa na podobných festivaloch v Maďarsku a odvtedy tento
festival naberá na obrátkach a z roka
na rok máme väčšie ambície. Nedávno sme uvažovali aj o tom, že by sme
sa chceli dostať do Knihy rekordov.
Pripravujete v súčasnosti ďalšie
zaujímavé projekty?
Naším hlavným zámerom je ušetriť
obci najmä na nákladoch súvisiacich
s energiami a s chodom administratívnych budov. Preto pripravujeme
nové projekty s ohľadom na tieto
ciele. Ešte pred rokom 1989 boli
v Trhovej Hradskej vybudované administratívne budovy, obecný úrad,
veľké zdravotnícke stredisko a dom
služieb. Bohužiaľ, tieto budovy už
nespĺňajú nároky na energetickú
efektívnosť a to chceme zmeniť.
Bývalému starostovi sa v roku 2005
podarilo z vlastných peňazí obce zatepliť a vymeniť okná na zdravotníckom stredisku a v roku 2009 zatepliť
a vymeniť okná na škole a škôlke.
Túto modernizáciu som dokončoval
a žiadal som naspäť peniaze zo štrukturálnych fondov. Neskôr sme cez
Poľnohospodársku platobnú agentúru
(PPA) získali peniaze aj na obnovu
športového areálu.
V obci sa teda podarilo zrekonštruovať zdravotné stredisko,
školu so škôlkou a tiež športový
areál. Čo bude nasledovať?
Ešte nám ostáva požiarna zbrojnica, obecný úrad a kultúrny dom.
Na modernizáciu požiarnej zbrojnice sme nedávno ukončili verejné
obstarávanie a chystáme sa vyhlásiť
súťaž na obnovu kultúrneho domu.
Ďalším dôležitým krokom bude
výmena okien a kotla na obecnom
úrade a nové vykurovanie v škole.
Spoločnosť, ktorá pre nás bude realizovať čiastočnú rekonštrukciu
školy a obecného úradu, už pol roka
dopredu robila merania, ktoré potvrdili, že je potrebné vymeniť kotol
v obidvoch objektoch. Z ušetrených
prostriedkov budeme postupne splácať nové okná a tiež technológiu
na vykurovanie, čím nezaťažíme
obecný rozpočet.
Aká je návratnosť tejto investície?
Návratnosť sa odhaduje na 7 až 10
rokov. Veľkou výhodou tohto riešenia je možnosť diaľkového ovlá-
dania cez počítač. Cez Nadačný
fond ZSE Živá energia sme získali
finančnú podporu, ktorú investujeme
do čiastočnej rekonštrukcie obecného úradu a školy, a vďaka tomu si
znížime splátky.
sme sa pred dvomi rokmi rozhodli
rozšíriť spoluprácu so ZSE aj o dodávku zemného plynu. Vďaka tomu
sme doteraz ušetrili takmer 9 500
EUR v porovnaní s predchádzajúcim
dodávateľom. Ušetrené prostriedky
Na základe pozitívnych skúseností sme sa
pred dvomi rokmi rozhodli rozšíriť spoluprácu
so ZSE aj o dodávku zemného plynu. Vďaka
tomu sme doteraz ušetrili takmer 9 500 EUR
v porovnaní s predchádzajúcim dodávateľom.
Ušetrené prostriedky sa snažíme využiť
najmä na podporu aktívneho života v obci
a na pomoc združeniam, ktoré tu fungujú.
Akú úsporu očakávate od tohto
riešenia?
V škole by sme mali dosiahnuť 30 až
35 % úsporu nákladov a na obecnom
úrade 40 až 45 %.
Darí sa vám ušetriť aj v iných oblastiach?
Výraznú úsporu sa nám podarilo dosiahnuť zmenou dodávateľa plynu.
Na základe pozitívnych skúseností
sa snažíme využiť najmä na podporu
aktívneho života v obci a na pomoc
združeniam, ktoré tu fungujú. Naša
obec si to zaslúži, pretože v spolupráci s obecnými združeniami pravidelne
organizujeme pre ľudí podujatia ako
Štrúdľový festival, Obecný deň, Tekvicový miš maš alebo Advent.
Dodávateľom plynu a elektriny
pre obec Trhová Hradská je ZSE
14 aktuality
10. jún 2014 • Obecné noviny
Recyklátori vyzývajú stiahnuť návrh
zákona o odpadoch
Podľa vyhlásenia spoločností pôsobiacich v oblasti spracovania a recyklácie odpadu ministerstvo nebralo
pri príprave zákona ohľad na ich pripomienky.
S
poločnosti
pôsobiace
v oblasti spracovania a
recyklácie odpadu vyzývajú na stiahnutie návrhu zákona o odpadoch
z dielne Ministerstva životného
prostredia SR. Agentúru SITA o
tom informoval prezident Republikovej únie recyklačného priemyslu Ján Zvonček. Spoločnosti
kritizujú hlavne to, že neboli prizvané do expertnej skupiny posudzujúcej návrh a ich pripomienky
v rámci rozporového konania ne-
boli zohľadnené
Spoločnosti zároveň žiadajú ministerstvo, aby nezjednodušovalo proces rozporového
konania. Niektoré ustanovenia
navrhovaného zákona sú podľa
nich natoľko vážne, že v oblasti
odpadového hospodárstva môžu
ohroziť zamestnanosť, pričom
postihnutí by boli prevažne ľudia
s najnižším vzdelaním. Návrh v
jeho súčasnom znení môže podľa
vyhlásenia spoločností tiež spôsobiť pokles investícií ako aj postup-
ný zánik separovaného zberu na
Slovensku, neúmerné zvyšovanie
cien za odpadové hospodárstvo a
monopolizovať odpadové hospodárstvo v prospech zahraničných
výrobcov a dovozcov. Spoločnosti
vyzývajú ministerstvo, aby proces
rozporového konania k pripomienkam všetkých zúčastnených
bol transparentný, neunáhlený a
zohľadnili sa všetky pripomienky, ktoré môžu posunúť zákon o
odpadoch na modernú normu
zohľadňujúcu skúsenosti v rámci
krajín Európy. Ak sa tak nestane,
spoločnosti podnikajúce v oblasti
odpadového hospodárstva sú pripravené podniknúť všetky legálne
kroky vrátane štrajkovej pohotovosti a ostrého štrajku na to, aby
presvedčili ministerstvo stiahnuť
návrh z legislatívneho procesu.
Návrh nového zákona o odpadoch je momentálne v štádiu
ukončeného
medzirezortného
pripomienkového konania. K návrhu bolo podaných 2 664 pripomienok, z toho 1 613 zásadných.
Kritizovali ho napríklad aj Republiková únia zamestnávateľov,
ktorá podala 180 zásadných pripomienok a Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení,
ktorá podala 303 zásadných pripomienok. Medzi časté výčitky patrí
napríklad zaťažovanie podnikateľov, ktoré môže spôsobiť rast cien
alebo pokles zamestnanosti. Na
rokovanie vlády by sa mal návrh
zákona o odpadoch dostať v júli.
(SITA)
Holcim otvára v cementárni Rohožník novú
elektráreň a prevádzku na výrobu soli
Spoločnosť Holcim, vedúci výrobca a dodávateľ stavebných materiálov a súvisiacich služieb na Slovensku, otvorila
za účasti ministra životného prostredia a švajčiarskeho veľvyslanca novú elektráreň a prevádzku na výrobu soli.
C
ementáreň v Rohožníku
v rámci environmentálnej
oblasti realizuje viaceré
projekty, medzi ktoré patrí využívanie odpadových materiálov na
výrobu tepla (alternatívne palivá),
výroba technickej soli z plastových odpadov (projekt Redudust)
a využívanie vzniknutého tepla na
výrobu elektriny (projekt Waste
Heat Recovery).
Holcim (Slovensko), a. s., prevádzkuje v Rohožníku jednu z
najmodernejších cementární v
celej Európe. Nevyhnutnou podmienkou výroby cementu je vyrobenie veľkého množstva tepla
na roztavenie vstupných surovín
(vápenec a íl). Cementáreň v
Rohožníku je unikátna tým, že
jej moderné výrobné zariadenia
umožňujú na účel výroby tepla
využiť alternatívne palivá (odpady), ktoré by inak skončili na
skládke odpadov a zároveň spĺňa
prísne environmentálne kritériá
pre emisie znečisťujúcich látok
do ovzdušia. V súčasnosti sa až
80 % potrebného tepla vyrobí z
alternatívnych palív (odpadov),
čím sa šetria prírodné zdroje (uhlie, zemný plyn). Takáto miera
náhrady fosílnych palín je unikátna! Moderná cementárenská
technológia využíva nielen energiu ukrytú v odpadových materiáloch, ale aj zvyškovú tuhú časť
po spálení (popol) zakomponuje
to výsledného produktu (cement), ide teda o bezodpadovú
technológiu, čo je v porovnaní so
skládkovaním odpadov výrazný
progres vpred. Táto technológia
ponúka Slovensku reálnu alternatívu, ako odkloniť odpad od
skládkovania a splniť požiadavky smerníc Európskej únie v oblasti odpadového hospodárstva.
Slovenské cementárne by vedeli
kapacitne spracovať približne 50
% upravených komunálnych odpadov, ktoré na Slovensku každoročne vzniknú a pomôcť tak splniť cieľ redukovať skládkovanie
na Slovensku vyprodukovaných
odpadov.
Podstatnú časť alternatívnych
palív predstavujú odpadové zmesné a znečistené plasty, ktoré už nie
je možné materiálovo zhodnotiť.
S veľkým množstvom zhodnoteného odpadu sa do výrobného
procesu dostáva veľké množstvo
chlóru, ktorý je potrebné odčerpať. Pri uvedených množstvách
predstavuje tento chlór naviazaný
na pecný prach odpadový vedľajší
produkt. Na riešenie tohto problému prišiel Holcim s nápadom
chlór chemicky viazať a vyrábať
z neho technickú soľ vhodnú
na posypy ciest alebo na výrobu hnojív pre poľnohospodárov.
Tento proces je podstatou projektu Redudust, ktorý je vo finálnej
fáze dokončovania.
Vzhľadom na skutočnosť, že
veľké množstvo tepla vo výrobnom procese nebolo pôvodne
využívané (odchádzalo do okoli-
tého prostredia prostredníctvom
chladenia vypálenej suroviny a
chladenia spalín), Holcim prišiel s nápadom toto teplo využiť
na výrobu elektrickej energie
v elektrárni, ktorá je novinkou
na Slovensku nielen tým, že je
umiestnená v cementárni, ale aj
svojou technológiou – využíva
tzv. Rankinov organický cyklus,
čiže turbínu poháňajú pary cyklopentánu. V súčasnosti už elektráreň dodáva prvé kilowatthodiny a jej celkový výkon je takmer
5 MW, čo predstavuje približne
15% spotreby elektrickej energie
v cementárni. Investícia Holcimu
do elektrárne predstavuje 19 miliónov eur.
(rj)
Procházka chce zoštíhliť vládu
z 13 na 10 ministerstiev
Príkladná iniciatíva
poslanca
Bratislavská mestská časť Ružinov zaznamenala ďalšie úpravy a zmeny k lepšiemu. Tentoraz sa potešia najmä milovníci
športu, ktorí by si v teplejších dňoch radi zahrali volejbal v blízkosti svojho bývania. Na Raketovej ulici sa do užívania vracia
volejbalové ihrisko.
Ružinov tak pokračuje v prácach na obnovovaní pieskovísk.
Na Raketovej ulici vymenil Ružinovský podnik verejno-prospešných služieb piesok na lokálnom ihrisku do hĺbky 30 cm. “Detičky sa už môžu hrať na vynovenom a čistom pieskovisku,”
povedal riaditeľ Ružinovského podniku verejno-prospešných
služieb a poslanec BSK Attila Horváth, ktorý sa do tejto úpravy
vložil aj osobne. Z vlastných financií prispel navyše na profesionálnu volejbalovú sieť a dve volejbalové lopty. “Dali sme ich
do rúk pani, ktorá má pri ihrisku cukráreň a dobrovoľne sa o
túto lokalitu stará. Ktokoľvek si bude chcieť zahrať volejbal,
môže si sieť a loptu požičať od nej. Veľmi sa z toho teším, ako
bývalý športovec mi záleží na tom, aby sa šport vrátil do ulíc
medzi našich mladých či aj starších,” povedal A. Horváth.
(ty)
Líder vznikajúcej strany Sieť Radoslav Procházka chce zoštíhli vládu zo
terajších 13 na 10 ministerstiev. Vychádza to aj z Národného programu
odmeny ľuďom, ktorý chce Sieť uviesť do života.
„Musíme sa sústrediť na úsporu na strane vlády a odmeniť ľudí
za trpezlivosť, ktorú znášali pri
zvýšení záťaže bez lepších služieb,“ povedal pred novinármi
Procházka. Hoci premiér Robert
Fico počas svoje prvej vlády hovoril, že kríza sa ľudí na Slovensku nedotkne, už štyri roky sa na
krízu vyhovára, pričom premiér
tri štvrtiny bremena konsolidácie
nechal niesť samotných občanov
v podobe vyšších daní, odvodov
a ďalších poplatkov.
Zoštíhlením vlády by mohli
podľa Procházku skončiť samo-
statné rezorty hospodárstva,
kultúry a pôdohospodárstva.
Kultúru by Procházka zaradil ku
školstvu, z pôdohospodárstva a
ministerstva životného prostredia by mohlo vzniknúť ministerstvo ochrany krajiny a prírodných zdrojov.
Nezaradený poslanec zároveň
zdôraznil, že základná úloha pre
každého je znižovanie regionálnych rozdielov na Slovensku.
V rámci programu odmeny
ľuďom sa podľa jeho slov musí
naštartovať plnohodnotné čerpanie eurofondov, kde Slovensko
zlyháva najmä v investíciách do
vedy, vzdelávania a výskumu.
Výnos z privatizácie Telekomu navrhuje Procházka použiť
rozumne – polovicu na úhradu
štátneho dlhu, čím sa znížia nároky na obsluhu dlhu. Druhú polovicu by podľa Procházku mala
vláda použiť prostredníctvom samospráv, ktoré poznajú miestne
potreby a vedia hospodáriť lepšie
ako centrálna vláda. „Štát by samosprávam mal prejaviť viac rešpektu a dôvery,“ uzavrel.
(SITA)
15
životné prostredie
Obecné noviny • 10. jún 2014
Požiadavky CEPTA na ministrov
životného prostredia EÚ
Ministri životného prostredia členských krajín EÚ sa stretnú v Luxemburgu 12. júna, aby hlasovali aj o
balíčku predpisov zameraných na kvalitu ovzdušia, energetiku a klimatické zmeny.
Peter Žiga, minister životného
prostredia Slovenska, bude hlasovať okrem iného o sprísnení
národných stropov emisií znečisťujúcich látok, o tzv. „NEC directive“ ako aj o regulácii stredne
veľkých spaľovacích zariadení. Za
nekvalitu ovzdušia a dlhodobé
prekračovanie limitov EÚ je Slovensko v procese infringementu,
hrozia nám pokuty a SR musí
tento problém intenzívne riešiť
tak na európskej ako aj národnej
úrovni.
Žiaľ, pripravované materiály na
schvaľovanie - ak by boli chválené tak, ako budú predložené - sú
veľmi slabé a výsmechom európskej verejnosti. Navrhované limity – záväzky redukcie emisií pre
r. 2020 dosiahnu členské štáty aj
keby nedodržiavali legislatívu
EÚ a šli by scenárom „business
as usual“. Pri dosiahnutí týchto „cieľov“ by naďalej predčasne
umieralo v dôsledku znečisteného ovzdušia ročne v EÚ v r. 2020 340 000 obyvateľov a v roku 2030
- 260 000 obyvateľov. V SR by aj
pri dodržaní navrhovaných limitov r. 2030 z rovnakého dôvodu
predčasne umrelo 2841 osôb.
Navrhované záväzky sú neakceptovateľné aj preto, že nezabezpečia ani len dosiahnutie cieľa
Európskej únie, ktorý bol defi-
novaný a schválený v 7. Environmentálnom akčnom programe
EÚ1 v r. 2013: „...dosiahnuť (do
roku 2020) takú kvalitu ovzdušia,
ktorá nebude mať vážne negatívne dopady a ani nebude vytvárať
riziká voči ľudskému zdraviu a
životnému prostrediu“. V praxi to
znamená dosiahnuť minimálne
úroveň dnes odporúčaných limitov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktoré sú prísnejšie ako súčasné limity platné v EÚ
(7. EAP - bod 54; s 51.).
Požiadavky OZ CEPTA:
1. Revízia Smernice o národných emisných stropoch
2001/81/EC (National Emissions Ceiling – NEC, directive revison):
- požadovať a hlasovať pri revízii NEC smernice za prísnejšie limity, ako sú navrhované
na roky 2020, 2025 a 2030 (=
podstatne prísnejšie, ako ich
máme definované dnes), právne záväzné pre všetky členské
krajiny tak, aby sme v roku
2020 dýchali čisté ovzdušie na
úrovni minimálne súčasných
limitov WHO;
- do záväzných limitov redukcie
emisií 2020, 2025, 2030 podporí zapracovanie limitov pre
metán a ortuť;
- posilní požiadavky platné pre
všetky členské štáty zamerané
na efektívnu redukciu emisií v
jednotlivých sektoroch: poľnohospodárstvo, lodná doprava,
necestné motorové mechanizmy, lokálne kúreniská na tuhé
plavá, čím sa pomôže členským
štátom znižovať ich emisie v
rovnocennej a spravodlivej súťaži ekonomického priestoru
EÚ.
2. Regulácia stredných spaľovacích zariadení (Medium-scale
combustion plants 1-50 MW)
pre emisie NOx, SO2 a PM:
- požadujeme prijať štandardy na
tieto spaľovacie, doteraz neregulované zariadenia na úrovni
BAT – Najlepšie dostupných
technológií, pre nové inštalácie
v členských štátoch už od roku
2016;
- prijať mechanizmus a nástroje
na dosiahnutie týchto emisných
štandardov aj pre existujúce zariadenia do roku 2020;
- zabezpečiť verejnú participáciu
pri schvaľovaní výstavby, resp.
rekonštrukcie týchto zariadení
ako zdrojov znečistenia v danej
lokalite;
- zabezpečiť kontinuálny, nezávislý monitoring emisií z týchto
zariadení ako aj kvality paliva,
ktoré sa v nich spaľuje – táto
požiadavka vychádza aj z reálnych skúseností zo SR;
- otvoriť diskusiu o regulácii lokálnych kúrenísk (malé spaľovacie
zariadenia na pevné palivo) na
úrovni ministrov ŽP členských
krajín EÚ, ktoré sú problematickým decentralizovaným
zdrojom znečistenia ovzdušia
predovšetkým v hornatých krajinách ako ke Slovensko;
3. Balíček klimaticko-energetických opatrení (Climate and
Energy Package)
Aktuálne skúsenosti s ukrajinsko-ruskou krízou jednoznačne
definujú prioritu pre energetiku
Slovenska do roku 2020. V maximálnej možnej miere sa zamerať na úspory energií, zvyšovanie
energetickej efektívnosti a obnoviteľné zdroje energií – predovšetkým bezuhlíkové. K tomuto
cieľu máme otvorené aj fondy EÚ
na roky 2014 - 2020.
Požiadavky OZ CEPTA:
- ako minimálny cieľ pre rok 2030
schváliť 40 % úspory spotreby
energie; 60 % redukciu skleníkových plynov z úrovne roku
1990 a 45 % energie vyrábanej
z udržateľných obnoviteľných
zdrojov.
4. Geneticky modifikované
organizmy GMO (Genetical
modified organizms)
Požiadavky o. z. CEPTA:
- legislatívne posilniť právo členského štátu zakázať produkciu
GMO na národnej úrovni zmenou legislatívnej viazanosti zákazu z čl. 114 na čl. 192 TFEU
(chválenej Európskym parlamentom už v r. 2011) s možnosťou zohľadnenia tak environmentálnych, ekologických,
agronomických ako aj socio-ekonomických dôvodov;
- zabezpečiť, aby posudzovanie
bezpečnosti GMO bolo nezávislé, plne v kompetencii Európskej komisie bez možnosti
vplyvu producentov GMO;
- zabezpečiť revíziu procesu autorizácie do konca roka 2015,
ktorá bola schválená Radou
ENVI ministrov už v decembri
roku 2008;
Zdroj: o. z. CEPTA
Po veternej kalamite inšpekcia mestských lesov
Primátor Banskej Bystrice Peter Gogola sa v sprievode riaditeľa mestskej organizácie Mestské lesy Banská Bystrica, s. r.
o., zúčastnil na inšpekcii lesov na území mesta. Jej cieľom bolo zmonitorovať škody, ktoré za sebou zanechala kalamita a
postarať sa o bezpečnosť turistov a návštevníkov lesov.
P
o kontrole a monitorovaní
rozsahu veternej kalamity
eviduje mesto predbežne
28 400 m3 vyvrátenej drevnej
hmoty. Uvedené množstvo je zatiaľ len v rovine odhadu, ktorý
bude spresnený po komplexnom
preverení následkov kalamity.
Veľké množstvo drevnej hmoty sa nachádza v oblastiach navštevovaných turistami, predovšetkým v lokalite Chotárna
(južne od Banskej Bystrice –
modrý turistický chodník miestneho turistického značenia) a
Bystrickej doliny. V uvedených
lokalitách bude mesto musieť nevyhnutne požiadať Okresný úrad
Banská Bystrica o obmedzenie
využívania lesov verejnosťou na
čas spracovania kalamity, keďže
mu túto povinnosť ukladá zákon
o lesoch.
„Chcel by som úctivo požiadať
všetkých turistov a návštevníkov
lesa, aby v záujme ochrany svojho zdravia momentálne nevstupovali do krízových lokalít. V
Lesné porasty po veternej kalamite 2014 Chotárna.
kalamitných porastoch je totiž
množstvo zavesených stromov,
polámaných haluzí na stojacich
stromoch a taktiež množstvo
stromov s narušeným koreňovým
systémom, ktoré aj pri malom
vetre môžu spadnúť a ohrozujú
tak bezpečnosť turistov,“ vyjadril
sa Peter Gogola.
Spracovanie kalamity bude vy-
žadovať množstvo mechanizačných prostriedkov ako sú traktory, odvozné súpravy a lanové
systémy. Zvýšenú pozornosť a
ostražitosť tak treba udržiavať aj
v miestach ich výskytu.
Týmito krokmi sa chce mesto
Banská Bystrica plnohodnotne
postarať o bezpečnosť turistov v
lokalitách mestských lesov.
(bw)
16 životné prostredie
Šoférovanie
– úsporne a ekologicky
O
dborníci na ochranu a
kvalitu ovzdušia, energetickú efektívnosť, inštruktori a tréneri šoférovania
zo Slovenska ako aj z Českej republiky sa stretli 23. mája v sídle
agentúry SEVEn v Prahe, aby diskutovali o princípoch, nastavení
a zavádzaní ekošoférovania do
praxe v oboch krajinách. Ekošoférovaním možno ušetriť až 20 %
emisií a rovnako aj pohonných
hmôt, je to ekologické a zároveň
ekonomické opatrenie na ochranu životného prostredia.
Ekošoférovanie je spôsob udržateľnej mobility, ktorý začína pri
výbere dopravného prostriedku
–
uprednostňuje
nemotorovú
a hromadnú verejnú dopravu,
pokračuje cez výber správneho
typu automobilu, zásady úspornej jazdy, prevádzky klimatizácie
či filtra pevných častíc (DPF).
Jeho podstatnou súčasťou sú zásady úspornej jazdy za volantom
v motorovom vozidle.
Úspornú jazdu vyučujú tréneri
už aj v Českej republike. Zástupca
o. z. ECOWILL Tomáš Voříšek
spresňuje: „Hospodárne šoférovanie má byť vďaka európskej
legislatíve, presnejšie smernici
2006/126/ES z novembra 2012,
povinnou súčasťou praktickej
skúšky na získanie vodičského
preukazu pre všetky skupiny vodičského oprávnenia. Dokonce
sú definované jednotné metodiky výučby tohto tzv. ecodrivingu, ktoré môžu, resp. by mali
inštruktori autoškôl a skúšobní
komisári dodržiavať. Naše združenie sa usiluje, aby to tak v praxi
skutočne bolo a aby sa hospodárne šoférovanied stalo prirodzenou schopnosťou vodiča.“ Viac o
o. z. ECOWILL nájdete na stránke www.ecowill.cz.
V rámci projektu CleanAir z
EÚ programu LIFE+ pripravuje
o. z. CEPTA metodické materiály
a certifikačnú schému ekošoférovania pre jednotlivcov, autoškoly a firmy s flotilami vozidiel.
Daniel Lešinský, predseda o. z.
CEPTA dodáva: „Už v júli tohto
roka chystáme na Slovensku demonštračné jazdy, na jeseň modelový kurz pre vybraných trénerov/inštruktorov ekošoférovania.
Verím, že už začiatkom budúceho roka sa nám podarí spustiť výučbu ekošoférovania v pilotných
autoškolách a rovnako certifikovať prvé firmy s flotilami vozidiel
na Slovensku.“
O. z. CEPTA vydalo v rámci
projektu Clean Air podporeného
programom LIFE+ informačné
materiály o ekošoférovaní, ktorým môže každý šofér prispieť k
zlepšeniu kvality ovzdušia a pritom ušetriť až 20 % financií za
benzín či naftu.
10. jún 2014 • Obecné noviny
Do parkov chcú vrátiť život
Novým vybavením, ale i kultúrnymi a športovými podujatiami chce mesto
Liptovský Mikuláš vrátiť život do svojich parkov. Sedem zelených plôch v
katastri mesta dostalo v minulom roku oficiálne pomenovanie. V týchto
mesiacoch pokračujú práce na ich skultúrňovaní, aby sa stali lákadlom pre ľudí,
vyhľadávajúcich oddych a príjemné posedenie.
Na revitalizácii mestských parkových plôch sa v minulom roku
začalo pracovať v Parku Márie
Rázusovej-Martákovej na Rachmaninovom námestí, kde skupina
dobrovoľníkov zveľadila tamojšie chodníky. „Pracovníci mesta
orezali niektoré dreviny, aby park
presvetlili. Pred pár týždňami
chodníky vysypali novým štrkom
a pribudli tu lavičky so smetnými
košmi,“ uviedla Iveta Klepáčová,
vedúca útvaru životného prostredia a poľnohospodárstva MsÚ
v Liptovskom Mikuláši. Novými lavičkami sa od augusta 2013
pýši i Park Martina Rázusa pred
mestským úradom. Oficiálne pomenovanie zelených plôch mesto
zdôraznilo osadením kameňa s
názvom parku.
Oáza pokoja uprostred
mestského ruchu
Začiatkom jari sa výrazne zmenila tvár Rohonciho záhrady v
centre mesta, ktorá bola v minulosti vychýreným miestom zábavy
a čulého spoločenského života.
„Osadili sme tu lanovú špirálu pre
deti a nové lavičky. Už teraz máme
veľmi dobrú odozvu od ľudí, ktorí oceňujú, že sa toto miesto opäť
mení na oázu oddychu a pokoja
uprostred mestského ruchu. Návštevnosť parku chceme podporiť
kultúrno-spoločenskými podujatiami a atmosféru tohto miesta
určite dotvoria lampióny v rámci
projektu Magická záhrada, ktoré
sa rozsvietia 21. júla,“ povedala
Anna Rašiová, prednostka MsÚ.
Park venovaný športu
Cyklochodník tiahnuci sa cez
Park Ivana Laučíka na Nábreží
dr. Aurela Stodolu a jedno z najväčších detských ihrísk predurčili
toto miesto na športové vyžitie.
„Plánujeme tu už počas tohto leta
umiestniť fitnes prvky na cvičenie
v prírode aj pre dospelých záujemcov,“ prezradila I. Klepáčová.
V procese spracovania je projektová štúdia na úpravu Parku
Margity Dobrovičovej na sídlisku Nábrežie 4. apríla. „Keď bude
pripravená, ponúkneme ju na verejné prerokovanie. Podobne by
sme chceli postupovať aj v prípade ďalších parkov, ktoré chceme
upraviť,“ dodala vedúca životného
prostredia.
Kontakty:
Daniel Lešinský
(CEPTA, Slovensko),
[email protected];
mob.: +421 905 581076;
Centrum pre trvalo udržateľné
alternatívy (CEPTA):
www.cepta.sk.
Novinky v upratovaní
v bratislavskom Starom Meste
Moderné a tiché autíčko, ktoré funguje na elektrický pohon, čistí ekologicky a efektívne – také môžete vidieť v pešej zóne
bratislavského Starého Mesta a okolitých uliciach.
O čistotu v tejto mestskej časti sa bude
sedem dní v týždni starať špeciálny čistiaci
stroj, ktorý je úplne prvý svojho druhu na
Slovensku. Ďalšou novinkou v upratovaní
mestskej časti je aj „čistiaca rota“. Sedem
upratovačov denne vyráža na najproblematickejšie lokality a zametá a čistí ulice Starého Mesta podľa potreby.
„Stroj nasadzujeme do ulíc Starého Mesta v tom najvhodnejšom čase, začína letná
sezóna, ktorá znamená aj viac ľudí v uliciach pešej zóny. Keďže autíčko funguje na
elektrickú energiu, je ekologické a šetrné k
prostrediu, finančne výhodné a veľmi tiché.
Pre svoju veľkosť navyše bez problémov vyčistí aj ťažšie dostupné miesta alebo úzke
uličky Starého Mesta,“ uviedla starostka
mestskej časti Bratislava-Staré Mesto Táňa
Rosová. Autíčko, ktoré je poháňané batériou na základe lítia, obsluhujú dvaja šoféri
a bude čistiť sedem dní v týždni v pešej zóne,
okolitých uliciach aj na nábreží. Na jedno
nabíjanie vydrží upratovať osem hodín rýchlosťou 5 - 10 km/hod, záber kief je 1,3 až 1,6
m.
V Starom Meste pribudla aj tzv. „čistiaca
rota“. Štrnásť zamestnancov Staromestskej,
a. s., spoznáte podľa viest s logom mestskej
časti. Denne sa striedajú siedmi zametači,
stretávajú sa na Žilinskej ulici, kde dostanú
potrebné náradie a vyrážajú do ulíc Starého
Mesta, pričom upratujú od 12.00 do 19.00 h.
„Ich úlohou je zabezpečiť poriadok na najproblematickejších lokalitách v Starom Meste. Kým doteraz nám čistotu zabezpečovala
iba dodávateľská firma na základe fixného
rozpisu, teraz vieme flexibilnejšie reagovať
aj na podnety obyvateľov a riešiť aktuálne
problémy,“ povedala starostka.
Staré Mesto taktiež navrhuje efektívnejšie
rozdeliť správu komunikácií medzi mestskú
časť a magistrát pre potreby upratovania a
čistenia ulíc. „V súčasnosti je deľba veľmi
neprehľadná, jednu ulicu upratujeme my a
hneď susediacu magistrát. Pripravili sme návrh, podľa ktorého by bolo územie rozdelené
na komplexné časti, čo bude jednoduchšie aj
pre obyvateľov. Bolo by to možné na základe
zmluvy o spolupráci,“ dodala starostka.
Alexandra OBUCHOVÁ,
hovorkyňa MČ
Snímka: archív MČ
životné prostredie/šport 17
Obecné noviny • 10. jún 2014
Snina a Humenné finišujú
s prípravami na MS kadetov
v zápasení
Zašportovali sme si
cestou do práce
Zápasnícky klub Vihorlat Snina patrí medzi slovenskú zápasnícku špičku. Jeho
čelní funkcionári Jaroslav Zaremba, prezident klubu, a Erik Cap, manažér klubu
a reprezentačný tréner kadetov Slovenska v zápasení vo voľnom štýle, majú dobré kontakty
na rôzne federácie štátov či kluby.
Prišli s myšlienkou usporiadať
MS kadetov. Keďže mesto Snina
nemá športovú halu vyhovujúcu požiadavkám medzinárodnej zápasníckej federácie (FILA)
a ani nedostatok ubytovacích
priestorov, spojili sa s predstaviteľmi mesta Humenné, ktoré
prijalo spoluúčasť o usporiadaní
MS. Kandidátku podalo Humenné spolu s hlavným mestom Lotyšska Riga. Medzinárodná zápasnícka federácia FILA rozhodla, že
MS sa budú konať 15. – 20. júla
2014 v Humennom. Pred rokom,
v máji 2013, na tlačovej besede
predstavitelia mesta Humenné,
funkcionári ZK Vihorlat Snina
a Slovenského zápasníckeho zväzu informovali novinárov o usporiadaní MS kadetov v zápasení.
Začalo sa s prípravami. Dejisko
MS navštívili inšpektori FILA a
prezreli si športoviská: mestskú
športovú halu, kde budú na troch
žinenkách prebiehať tréningy
a váženie zápasníkov, zimný štadión, kde sa bude bojovať o tituly,
ubytovacie a stravovacie priestory
a podobne. Začalo sa s prípravou
a odstraňovaním nedostatkov, ktoré určila inšpekcia FILA. Po roku
a 52 dni pred MS kadetov predseda organizačného výboru Jaroslav
Zaremba na tlačovej besede novinárov informoval o stave príprav
na MS kadetov. Konštatoval, že
do príprav je zapojených 20 ľudí.
Ďalší sú pripravení na prestavbu
zimného štadióna a iné práce.
Majstrovstvá sveta sa začnú 15.
júna o 10.00 h a slávnostné otvorenie je na programe o 19.00 h.
Prvé začnú súťažiť ženy v oboch
štýloch, po nich kadeti v gréckorímskom a potom vo voľnom štýle. Účastníci majstrovstiev budú
ubytovaní v Snine, Humennom
a Michalovciach a do dejiska majstrovstiev budú zvážaní kyvadlovou dopravou. Do 15. mája sa
predbežne prihlásilo 25 krajín,
najmä z Európy. Hotelová škola v Humennom prisľúbila počas
majstrovstiev zabezpečiť občerstvenie pre štartujúcich a personál. Celodenný lístok pre dospelú
osobu sú 2 eurá a deti do 15 rokov
majú vstup zdarma. Permanentka
na celé MS je 6 eura.
Jaroslav Zaremba (vľavo), predseda organizačného výboru MS 2014 kadetov v zápasení a primátor mesta Snina Ing. Štefan Miľovčík pri predstavovaní medailí.
Reprezentanti niektorých krajín
majú záujem prísť s predstihom
v záujme aklimatizácie. Ich sústredenie bude v Snine. Zatiaľ sa
prihlásili Izrael a Japonsko. Na
slávnostné otvorenie organizačný
Aj Miss Slovensko sa angažuje
za čistejší vzduch
Ochranu ovzdušia podporuje aj Miss Slovensko 2014 Laura Longauerová z Detvy, ktorá
sa počas svojej kampane zapája
do aktivít ochrany životného
prostredia a konkrétne napríklad
do rozvoja ekošoférovania. Vysvetľuje: „Nemali by sme žiť len
pre prítomnosť, je potrebné, aby
sme sa starali o životné prostredie, v ktorom budú žiť naše deti.
Ekošoférovanie je jednou z aktivít, ako môže každý z nás prispieť k ochrane ovzdušia, klímy
a zároveň zníži spotrebu svojho
automobilu.“
Ministri životného prostredia
členských krajín EÚ sa stretnú v Luxemburgu 12. júna, aby
hlasovali aj o balíčku predpisov
zameraných na kvalitu ovzdušia
a klimatické zmeny. Peter Žiga,
minister životného prostredia
Slovenska, bude hlasovať okrem
iného o sprísnení národných
stropov emisií znečisťujúcich látok, o tzv. „NEC directive“ ako aj
o regulácii stredne veľkých spaľovacích zariadení. Za nekvalitu
ovzdušia a dlhodobé prekračovanie limitov EÚ je Slovensko v
procese infringementu, hrozia
nám pokuty a SR musí tento
problém intenzívne riešiť tak na
európskej ako aj národnej úrovni.
„Na Slovensku máme ovzdušie
znečistené tak, že nám preto ročne predčasne umiera 10-násobne viac osôb ako pri dopravných
nehodách na cestách. To je len
vrcholec ľadovca, pod ktorým
je široká škála poškodení zdravia spolu za 4 - 12 mld. € ročne,
priame ekonomické škody v práceneschopnosti, nižšie úrody v
poľnohospodárstve, vyššie straty
v lesnom hospodárstve, poškodenie budov, negatívne dopady
na klímu atď.,“ vysvetľuje Daniel
Lešinský, predseda o. z.
CEPTA. V nadväznosti na
Radu ENVI ministrov EÚ 12.
júna v Luxemburgu zdôrazňuje: „Očakávame, že náš minister
bude obhajovať verejný záujem
ochrany zdravia a životného
prostredia v právne záväzných
limitoch pre všetky členské krajiny EÚ, ktoré budú podstatne
prísnejšie, ako boli dohodnuté v
Gothenburgskom protokole2 či v
Tematickej stratégii o znečistení
ovzdušia v r.2005.“
Aktívne sa do ochrany ovzdušia a klímy môže zapojiť aj každý
jednotlivec. O. z. CEPTA začala
v roku 2012 projekt zameraný na
rozvoj ekošoférovania, ktorým
môžeme ušetriť aj viac ako 20 %
pohonných hmôt a emisií uvoľňovaných do životného prostredia. "Ekošoférovanie začína už
pri výbere spôsobu dopravy, ktorá uprednostňuje cyklodopravu
a hromadnú dopravu. Pokračuje
výberom správneho typu vozidla
a druhu pohonu,“ uvádza Miloš
Veverka, odborník projektu a dopĺňa: „Podstatnú časť ekošoférovania predstavujú zásady úspornej jazdy – najmä vyvarovať sa
agresívnej jazde typu brzda-plyn,
jazdiť plynulo a predvídať situáciu na vozovke, mať dobre nafúkané pneumatiky. Strešný nosič
môže na diaľnici zvýšiť spotrebu
až o 2 l/100 km. Spotrebu zvyšuje aj zbytočne rýchla jazda, pri
rýchlosti 130 km/h spotrebujeme až o 25 % paliva viac ako pri
115 km/h."
V nadväznosti na kurz úspornej jazdy, ktorý Miss Slovensko
Laura Longauerová absolvovala
s o. z. CEPTA 23. mája v Prahe
dodáva: „Ja som sa naučila nevytáčať motor, jazdiť plynulo ako
bez bŕzd, viac predvídať, skoro
preraďovať a takto ušetriť temer
20 % benzínu.“
Zdroj: CEPTA
výbor pozýva niektorých konzulov. Nad majstrovstvami prevzal záštitu premiér Robert Fico.
Text a snímka:
Pavel ANDRAŠČÍK
Primátor mesta Žilina Igor
Choma ďakuje všetkým, ktorí
sa zapojili do iniciatívy mesta
Žilina a do práce prišli na bicykli alebo pešo. Cieľom bolo, aby
ľudia v našom meste nahradili
takmer obvyklý spôsob dopravy
do práce či školy autom alebo
autobusom za ekologickú formu
dopravy so športovým nasadením. Okrem toho, že mesto Žilina dostalo ocenenie Cyklisticky
najaktívnejšia samospráva, chce
primátor povzbudiť Žilinčanov
k športu obzvlášť v letných mesiacoch.
„Chcem sa poďakovať aj zamestnancom mestského úradu,
že sa zapojili do dňa bez áut alebo
autobusov a do práce prišli na bicykli či pešo. Prajem obyvateľom,
aby takýchto dní využili počas
letných mesiacov čo najviac, pretože nielen odbremeníme naše
mesto od výfukových plynov, ale
aj spravíme niečo pre svoje zdravie,“ poďakoval sa zúčastneným
primátor Igor Choma.
(pč)
Na Záhoráckej olympiáde boli
najúspešnejší Gbelania
V areáli Základnej školy s materskou školou Gbely sa 22. mája siedmy raz rozhorel olympijský oheň a
oficiálne odštartoval ľahkoatletické
preteky žiakov škôl z okresov Skalica, Senica a Malacky. Mladí atléti
z desiatich škôl si zmerali sily v behoch, skokoch a ďalších ľahkoatletických disciplínach. Účasť na
Záhoráckej olympiáde sa pre nich
stala prestížnou záležitosťou, o čom
svedčí fakt, že do Gbiel pricestovalo vyše sto atletických nádejí. O to
väčšmi domácich organizátorov
a pedagógov, ktorí pretekárov pripravovali, hreje fakt, že sa gbelskí
športovci v tejto konkurencii nestratili a doma zostalo deväť cenných kovov.
K tradíciám Záhoráckej olym-
piády už neodmysliteľne patrí aj
vyhlásenie najlepšieho gbelského
športovca a najlepšej športovkyne.
Do hodnotenia tejto kategórie sa
zahŕňajú výsledky z celého školského roka a výsledky dosiahnuté
na Záhoráckej olympiáde. V siedmom ročníku boli najúspešnejší
Mária Krchňavá a Nikolas Frčka.
Potešujúco dopadol pre domácich
aj vrh guľou. V nej suverénne vyhrala reprezentantka ZŠ Vajanského, Skalica, Natália Váleková, keď
svoje súperky prehodila takmer
o meter. A čo bolo zaujímavé?
Fakt, že Natália je svojimi koreňmi
Gbelanka, keďže obaja rodičia sú
miestni rodáci, a tak toto zlato tiež
zostalo takpovediac „doma“.
Text a snímky: (gb)
18 cestovný
ruch/obnova vidieka
10. jún 2014 • Obecné noviny
Liptovu hrozí invázia lovcov pokladov
Zlatá horúčka v Liptove stúpa. Dôvodom je odhalenie 7 pokladov, ktoré čakajú na svojich objaviteľov.
Za ich získaním bude treba prejsť cez hory, vodu a tajuplné jaskyne. Prvé indície odhalia už 11. júna
pri príležitosti otvorenia sezóny a je viac ako isté, že región zaplavia tisícky malých aj veľkých hľadačov.
Truhličky s pokladom budú môcť hľadať už od 14. júna.
P
re obyvateľov a návštevníkov Liptova majú
cenu zlata. Nie všetky
poklady však zákonite
musia byť zlaté. Jedným z dôkazov je nesmierne bohatstvo, ktoré sa skrýva hlboko
pod zemou. „V Liptove sa nachádza najrozsiahlejší systém jaskýň
na celom Slovensku. Len samotné
Demänovské jaskyne majú viac
ako 35 kilometrov a skrývajú poklady, ktoré vznikali tisícky rokov.
Prísť do nášho regiónu a nenavštíviť niektorú z tunajších jaskýň
by preto bola chyba,“ upozorňuje
riaditeľka Oblastnej organizácie
cestovného ruchu REGION LIPTOV.
Niet pochýb, že jednou z najkrajších a najzaujímavejších je
Demänovská ľadová jaskyňa,
ktorá je opradená množstvom legiend a ponúka príjemné schlade-
nie aj počas horúcich letných dní.
„Jaskyne a pukliny v skalách predstavovali od nepamäti pre človeka
niečo záhadné a miestami až strašidelné. Naši predkovia verili na
mýtické bytosti a podľa nich sa tu
vraj kedysi dávno usadil šarkan,
ktorý strážil bohatstvo v podzemí
a napádal okolité stáda i obydlia.
Keď mládenec Damian draka zničil ľsťou, v podzemí objavil bohatstvo v podobe nádhernej krasovej
výzdoby jaskýň. Blízku dedinu
nazvali na počesť hrdinu Demianová – Demänová,“ približuje jednu z legiend Ján Zuskin, riaditeľ
Správy slovenských jaskýň. Drak
bol porazený, a tak objavovať staré
podzemné poklady je dnes oveľa
jednoduchšie.
Nie menej atraktívna je aj Medvedia štôlňa v Žiarskej doline a
Veľká Stanišovská jaskyňa v Jánskej doline. Jednou z jej zaujíma-
vostí je, že je v nej až sedemkrát
sterilnejšie prostredie ako v operačnej sále v nemocnici. Narkózu
si však musí každý priniesť sám.
„Na tomto mieste sa písala história,“ upozorňuje skúsený speleológ Pavel Procházka a pokračuje. „Slúžila ako úkryt už pred
vpádmi Tatárov. Oceľové hlavne
pušiek a zvyšky poľných lôžok sú
dôkazom, že počas druhej svetovej vojny sa tu skrývali partizáni
a vojaci slovenskej armády. Nápisy na stenách zasa nasvedčujú, že
jaskyňa slúžila ako útočisko pre
ruskú inteligenciu počas občianskej vojny,“ dodáva.
Hľadači pokladov by určite nemali obísť ani Podzemie pod vežami v Liptovskom Jáne, ktoré ukrýva tajomstvo jednej mince. Na
malej ploche jedného domčeka
a čiastočne aj pod ním sa miestnym jaskyniarom podarilo vytvo-
Podzemie pod vežami v Liptovskom Jáne.
riť príbeh, ktorý zaujme každého.
„Uvedomili sme si, že to, čím sa
môže Slovensko bez akýchkoľvek
obáv chváliť doma i v zahraničí, je
naša banícka história. Dom sme
síce mali prenajatý na iný účel, no
nebol problém preorientovať sa.
Keďže žijeme v dobe príbehov, do
hlavnej úlohy sme obsadili mincu
a my sme len herci v tej vedľajšej,“
Demänovská ľadová jaskyňa.
približuje hlavnú myšlienku projektu Peter Holúbek.
Liptov ukrýva pod zemou nielen prírodné, ale aj historické
a kultúrne poklady opradené legendami a dych vyrážajúcimi príbehmi. Jaskyne sú súčasťou letného projektu 7 pokladov Liptova.
Text a snímky: (rl)
Malé Dvorníky súťažia o Európsku cenu obnovy dediny 2014
V júni 2013 vyhlásilo Európske pracovné spoločenstvo pre rozvoj vidieka
a obnovu dediny (ARGE) 13. ročník
súťaže o Európsku cenu obnovy dediny
pod mottom „lepšie.žiť.". Motto súťaže
sústreďuje pozornosť na tie dediny a
vidiecke komunity v Európe, ktoré na
procesoch „zdola nahor“ stavajú aktuálne výzvy svojho prostredia a realizáciou
primeraných, vizionárskych a trvalo
udržateľných projektov zabezpečujú
moderný a na budúcnosť orientovaný
rozvoj.
Motto súťaže „lepšie.žiť.“ je na jednej
strane signálom, že spôsob „rýchlejšie,
vyššie, ďalej“ je zriedkavo receptom na
úspech pre vidiecke spoločenstvo a že
v popredí záujmu by mali stáť menej
kvantitatívne a oveľa viac kvalitatívne
zlepšenia života na vidieku. Na druhej
strane chce motto jasne zdôrazniť, že
hodnotenie súťaže je zamerané predovšetkým na doteraz uskutočnenú cestu
rozvoja, ako aj na relatívne zmeny,
ktoré boli dosiahnuté v rozvojových procesoch – presne v zmysle „Byť dobrým,
je dobré. Stať sa lepším, je lepšie!“
V marci 2014 sa medzinárodná
multidisciplinárna porota stretla na
úvodnom zasadnutí. Členovia jury sa
oboznámili s podkladmi súťažiacich
obcí, rozdelili sa do skupín a naplánova-
li výjazdy. Každú súťažiacu obec navštívi trojčlenná komisia a obec sa musí čo
najlepšie a najkomplexnejšie odprezentovať v 4 - 5 hodinovom programe.
Slovenský reprezentant Malé Dvorníky
(okres Dunajská Streda) – víťaz súťaže
Dedina roka 2013 - súťaží v jednej
skupine spolu s obcami Moosburg
(Korutánsko, Rakúsko), Kirchberg an
der Raab (Štajersko, Rakúsko), Tihany
(Veszprém, Maďarsko) a Komlóska
(Borsod Abaúj Zemplén, Maďarsko).
Malé Dvorníky sa prezentovali 15. mája
2014. Obce hodnotili členovia medzinárodnej komisie: Ivona Cimermanová
(Slovensko), Leonhard Rill (Nemecko) a
Peter Haider (Rakúsko).
Koncom júna 2014 sa na svojom záverečnom zasadnutí v Mníchove stretne
porota posledný raz, aby rozhodla o
víťazovi a ďalších oceneniach. Slávnostné odovzdávanie cien v súťaži o
Európsku cenu obnovy dediny 2014
bude 12. septembra 2014 v obci Vals
v kantone Graubunde, vo Švajčiarsku.
Popri slávnosti čaká účastníkov od
11. do 13. septembra 2014 bohatý
program s workshopmi, exkurziami,
kultúrnymi a kulinárskymi zážitkami,
ako aj príležitosť na vzájomnú komunikáciu a výmenu skúseností.
(jm)
životné prostredie 19
Obecné noviny • 10. jún 2014
Hlavnú cenu Envirofilmu získal
Zobák a mozog
Nové zázraky vo svete športu zvierat. Tak by mohol znieť podtitul filmu Zobák a mozog,
ktorý si z 20. ročníka Envirofilmu odnáša hlavnú cenu. Nemecko-novozélandský dokument skúma
dvoch z najmúdrejších tvorov v živočíšnej ríši. Podstatou filmu je kontrast medzi vtipnými papagájmi
a vytrvalými vranami. Dielo režisérskej dvojice Volker Artz a Angelika Sigl si z Envirofilmu okrem
Hlavnej ceny odnáša aj Cenu žiakov ZŠ pri Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou v Banskej Bystrici.
S
20. ročníkom Envirofilmu sa spája aj rekord
- postaralo sa oň 488
študentov základných
a stredných škôl z Banskej Bystrice, ktorí na Námestí
SNP vytvorili predpoludním živé
logo festivalu v podobe štvorlístka. Študenti, tanečníci štvorylky,
mali na hlavách biele a zelené
šiltovky vo farbách loga Envirofilmu. Necelá päťstovka žiakov vytvorila štvorec s rozmermi 20,8 x
20,8 metra. Zakladateľ knihy Slovenských rekordov Igor Svítok po
pokuse konštatoval: „Rekord sa
podaril. Oficiálnym potvrdením
platnosti slovenského rekordu
je odovzdanie certifikátu komisárom Vladimírom Výbošťokom
počas slávnostného vyhodnotenia
festivalu Envirofilm.“
V priestoroch Múzea SNP
v Banskej Bystrici sa konala beseda s predstaviteľmi vedenia rezortu životného prostredia. Slávnostnou bodkou Envirofilmu bolo
udeľovanie cien v Cikkerovej sieni
historickej radnice. Medzi kolekciou 15 cien nechýbala, okrem už
spomínanej Hlavnej ceny Envirofilmu, ani Cena v kategórii spravodajské a publicistické programy,
magazíny a filmy, ktorú získala
dánska snímka režiséra Toma Heinemanna Podvodníci s emisiami.
Podľa slov predsedu poroty Františka Palondera: „Ide o odvážne
a detailné odhalenie megapodvodov pri obchode s emisiami.“
V kategórii Dokumentárne filmy sa medzinárodná porota rozhodla pre čínsky film Syn Zeme
režiséra Luo Shenga – za obsažné
spracovanie širokej témy; ekonomika verzus životné prostredie,
za občiansku statočnosť a filmársku odvahu. Terra X: Expedícia
Nemecko: Cesta časom naprieč
500 miliónmi rokov (2) – táto
fascinujúca výprava do najkrajších kútov Nemecka získala na
jubilejnom Envirofilme Cenu
v kategórii vzdelávacie a náučné
videoprogramy a filmy. Režisérom nemeckého filmu je Ralf
Blasius.
Precitnutie je názov 7-minútového animovaného filmu režisérky Aleny Smrtníkovej, ktorý zaujal porotu v Kategórii voľná tvorba
a filmy pre deti a mládež. Podľa
členky medzinárodnej poroty Kateřiny Javorskej: „Ide o umelecky
odvážne a varovné poodhalenie
ľudskej krutosti páchanej na kožušinovej zveri.“
Diváci tohtoročného Envirofilmu mali možnosť za päť festi-
valových dní vidieť 63 súťažných
filmov. Do jubilejného 20. ročníka
Envirofilmu prihlásilo svoje diela
rekordných 37 krajín sveta. Festivalové filmy si prezrelo približne
2000 divákov.
Envirofilm sa niesol v znamení
jubileí a jubilantov: režisér Juraj
Lihosit (70 rokov), herec Jozef
Kroner (nedožitých 90 rokov).
V rámci Envirofilmu sa odovzdávali aj ceny víťazom 19. ročníka
súťaže výtvarnej tvorivosti detí
a mládeže Zelený svet a 2. ročníka
literárnej súťaže Múdra príroda
Envirofilmom v Banskej Bystrici žilo nielen Múzeum SNP, ale
napr. aj Štátna vedecká knižnica,
kde sa konali prednášky vzácnych
hostí z USA – Billa Parksa z Floridy a hovorcu Správy národných
parkov USA Davida Barnu. Každý
deň boli v priestoroch Múzea SNP
enviroaktivity pre deti a mladých
ľudí a každý deň zabával návštevníkov Envirofilmu maskot Tatko
príroda.
Dve dekády medzinárodného festivalu filmov o životnom
prostredí mapuje publikácia Letopisy zeleného festivalu. Výrazná
postava Envirofilmu – filmár Pavol Barabáš aj v tomto roku zaplnil kinosálu a spolu s polárnikom
Petrom Valušiakom pripravili
krásny filmový večer.
Medzi sprievodné podujatia Envirofilmu patrili výstavy, posterové prezentácie, ale aj konferencia
Krajina-človek-kultúra, na ktorej
sa stretli profesionáli, urbanisti,
krajinári a hovorili o význame
krajiny a potrebe spolupráce v tejto oblasti.
(ef)
Pohoda v trnavskom parku Kalvárka
Združenie Lepšia Trnava získalo podporu 5440 eur z grantového programu Pohoda za mestom. Vďaka programu, ktorého štvrtý
ročník vyhlásila Nadácia Ekopolis v spolupráci so spoločnosťou HEINEKEN Slovensko, môže občianske združenie realizovať
projekt Energia pre Kalváriu.
L
epšia Trnava je občianskou
iniciatívou zameranou na
zlepšenie kvality života v
Trnave na prospech jej občanov.
Cieľom je spájať ľudí, ktorým záleží na tom, kde a ako žijú a sú
ochotní pomôcť vytvoriť z mesta
Trnava otvorenejšie, efektívnejšie
a krajšie miesto pre život.
Aktivity Trnavčanov sú zamerané aj na park v blízkom okolí potoka Trnávka, na ktorého úpravu
získalo združenie finančnú podporu z programu Pohoda za mestom.
Do jesene by na obľúbenej zelenej
ploche s familiárnym názvom Kalvárka mali pribudnúť nové lavičky,
odpadkové koše a informačné tabule. Lavičky si budú môcť osadiť
rôzne aktívne občianske združenia
a tak prispieť ku skrášleniu parku. Dobrovoľníci okrem ošetrenia
existujúcich stromov vysadia aj
nové dreviny a zorganizujú niekoľko komunitných podujatí.
Jedným z takýchto podujatí bol
aj premiérový ročník Trnavského
dňa stromu, ktorý sa uskutočnil
31. mája. Na svoje si prišli všetky vekové skupiny. Pre deti bolo
pripravené mini lezenie, lanovka,
slackline a spoznávanie stromov
podľa druhov. Okrem prechádzky a príjemného dňa stráveného v
parku mohli návštevníci vidieť popredných slovenských odborníkov
na stromy pri ich práci. Pozvanie
prijali Martin Kolník a Marek Áč
z medzinárodnej arboristickej spoločnosti ISA Slovensko a Michal
Zelenák z organizácie European
Tree Worker (ETW ISA). Verej-
nosť tak mohla vidieť určovanie
rôznych druhov drevín, posudzovanie zdravotného stavu stromov,
či ošetrovanie stromov s použitím
stromolezeckej techniky aj na nedostupných miestach.
Návštevníci strávili príjemný deň v parku a okrem rôznych
dobrovoľníckych a osvetových
aktivít sa mohli zapojiť aj do hlasovania za Trnavský Strom roka.
Predbežným víťazom sa stal dub.
Hlasovanie pokračuje na Facebook stránke www.facebook.com/
lepsiatrnava. Víťazný strom získa
sponzorské ošetrenie, ktoré urobí
akreditovaný člen ISA Slovensko.
Najbližšie podujatie bude v druhej polovici júna, keď park navštívia street artoví umelci a maliari
a priamo v parku budú maľovať.
(ne)
Unikátny výskum kilometre nad zemou
P
rojekty univerzít, ktoré sú
financované z eurofondov,
robia vedecké tímy nielen
na zemi, ale aj v oblakoch. V prípade Žilinskej univerzity v Žiline
ide o originálny výskum brzdenia
koľajových vozidiel a vybudovanie letového laboratória. Aktivity
tejto univerzity majú strategický
význam pre možnú medzinárodnú
spoluprácu so subjektmi prepojenými na Európsku organizáciu
pre bezpečnosť letovej prevádzky
(Eurocontrol) alebo Airbus.
Súčasťou univerzitného projektu „Centrum excelencie pre leteckú dopravu“, na ktoré univerzita
získala takmer 4 milióny eur, sú
špičkové laboratóriá Aerolab 1
a Aerolab 2 zamerané na zvyšovanej bezpečnosti civilného letectva. ,,Prvé monitoruje elektromagnetické pole v horizontálnej
aj vertikálnej dimenzii vzhľadom
na rádionavigačné, sledovacie a
komunikačné prostriedky. Druhé
laboratórium je zamerané na pozorovanie, výskum javov, ktoré
vznikajú v oblasti letových hladín
od 0 do 3 kilometrov výšky nad
povrchom,“ uviedla rektorka univerzity Tatiana Čorejová. Keďže
sa u nás spôsob získavania meteorologických údajov prostredníctvom výskumných lietadiel
neaplikuje, predstavuje toto špeciálne letové laboratórium ojedinelý spôsob získavania informácií predovšetkým o oblačnosti,
turbulencii, námraze, ako aj o
koncentrácii environmentálnych
plynov a tokoch krátkovlnného a
dlhovlnného žiarenia.
Revolúciou zníženia hlučnosti
pri brzdení koľajových vozidiel by
mohol byť výsledok výskumu ďalšieho projektu – laboratórium vybavené originálnym skúšobným
prototypom brzdných komponentov RAILBCOT. Jeho základným
cieľom bolo skúmať, ako vzájomne
pôsobí železničné dvojkolesie, koľajnica a zároveň brzdný systém.
„Vyvinuli sme unikátny skúšobný
stav na základe využitia nových
materiálov, ktorým dokážeme
redukovať hlučnosť v železničnej
doprave,“ doplnila rektorka.
Žilinská univerzita v Žiline získala v operačnom programe Výskum a vývoj finančné prostriedky 61,5 mil. eur. S počtom 34
europrojektov, ktoré realizovala
prostredníctvom Agentúry Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre štrukturálne
fondy EÚ, je v poradí druhá najúspešnejšia univerzita.
(mk)
20 z regiónov
10. jún 2014 • Obecné noviny
S EnvirOtáznikmi si najlepšie poradili
žiaci z východného Slovenska
Celoslovenská vedomostná súťaž EnvirOtázniky má svojich víťazov. Do deviateho ročníka olympiády sa
prihlásilo 882 žiakov II. stupňa zo 162 základných škôl. Najúspešnejší boli žiaci z východného Slovenska.
O
dbor starostlivosti o
životné prostredie,
environmentálnej
výchovy a vzdelávania
Slovenskej
agentúry životného prostredia
(SAŽP) v Banskej Bystrici vyhlásil
vo februári 2014 už IX. ročník celoslovenskej vedomostnej súťaže
- olympiády o životnom prostredí
pre žiakov II. stupňa základných
škôl. Jej cieľom je zvýšiť záujem
žiakov základných škôl o prírodovedné predmety a o problematiku životného prostredia ešte
pred rozhodovaním sa o budú-
com štúdiu na stredných školách.
Olympiáda môže zároveň prispieť
k zvyšovaniu environmentálneho
vedomia, informovanosti o trvalo
udržateľnom rozvoji a angažovanosti žiakov v otázkach životného
prostredia doma, v škole i vo svojom regióne.
Tento ročník olympiády pozostával z 10 otázok v každej z nasledovných oblastí:
1. Environmentálne záťaže, 2.
Školský program Enviróza, 3.
Druhy environmentálnych záťaží,
4. Pôda a horninové prostredie, 5.
Voda, 6. Ľudské zdravie.
V zmysle propozícií súťaže sa
porota vytvorená z odborných
zamestnancov SAŽP zhodla na
nasledovných kritériách hodnotenia: počet získaných bodov, samostatnosť pri riešení a uvedené
použité zdroje. Na ich základe sa
rozhodla udeliť 10 cien podľa poradia, pričom najvyšší dosiahnutý
počet bodov v IX. ročníku olympiády bol 57. Víťaz súťaže získava
vecné športové ceny v hodnote
400 eur. O umiestnení na druhom
až štvrtom mieste rozhodli „rozstrelové“ otázky, ktoré boli zostavené z nasledovných oblastí: Pôda
a horninové prostredie, Voda,
Ľudské zdravie. Žiaci na druhom
až štvrtom mieste získavajú ceny
v celkovej hodnote 550 eur. Najlepším žiakom budú ceny odovzdané osobne. Žiaci na piatom
až desiatom mieste získavajú ceny
v celkovej hodnote 110 eur. Týmto
žiakom budú ceny zaslané poštou.
Všetkým, ktorí v súťaži získali 50
a viac bodov, budú zaslané diplomy za úspešné absolvovanie
olympiády.
Hodnotné vecné ceny do súťaže venovala Slovenská agentúra
životného prostredia a Európska
environmentálna agentúra (EEA).
EnvirOtázniky 2013/14 boli súčasťou projektu Osveta, práca s
verejnosťou ako podpora pri riešení environmentálnych záťaží v
SR.
Víťazi IX. ročníka súťaže EnvirOtázniky: 1. Robert Karpiel,
Cirkevná spojená škola, Duchnovičova 24, Humenné, 2. Simona Tomková, ZŠ Budovateľská
9, Snina, 3.Chiara Frandoferová,
Cirkevná spojená škola, Duchnovičova 24, Humenné.
Zdroj: SAŽP
Michalovskí policajti a ich netradičná doprava:
Turzovská ZŠ na Bukovine žila
oslavami svojho 50. výročia
Vozový park Mestskej polície v
Michalovciach sa rozrástol o netradičný dopravný prostriedok.
Je ním trojkolka na elektrický
pohon, ktorá sa bude používať výlučne v centrálnej zóne mesta.
Zemplínski policajti sa týmto
nápadom inšpirovali u kolegov z
Česka. Ako informoval náčelník
MsP v Michalovciach Dušan Šanta, policajt využívajúci trojkolku
bude predovšetkým monitorovať
pešiu zónu, prípadne sa po komunikácii s operátorom mestského
kamerového systému presunie na
Polstoročie - to je kus života, počas ktorého prešli bránami ZŠ tisíce žiakov,
veľa a veľa učiteľov ako aj ďalších zamestnancov školy, ktorí tu pôsobili,
a pevne veríme, že si odtiaľ odniesli veľa dobrého a užitočného.
Po centre mesta jazdia
na trojkolke!
miesta, kde dochádza k protiprávnemu konaniu. „
Elektrická trojkolka, ktorá dosahuje maximálnu rýchlosť dvadsaťpäť kilometrov za hodinu, má
dojazd osemnásť kilometrov na
jedno dobitie. To trvá zvyčajne
šesť hodín. „Obsluhuje sa jednoducho, už počas prvého dňa jej
prevádzky som sa stretla s pozitívnymi reakciami obyvateľov
mesta,“ poznamenala policajtka
Adriana Grobelniková.
Zdroj: michalovce.dnes24.sk
Základná škola, o ktorej veľa
Turzovčanov hovorí ako o „novej“ – tak ju zvykli nazývať ešte v
čase, keď sa učilo v Turzovke na
viacerých miestach – má takéto
okrúhle jubileum. To neznamená, že deti z Turzovky sa nemali
kde vzdelávať aj predtým. Základná škola v Turzovke na Bukovine oslavuje teda 50 rokov svojho
pôsobenia a ako je zvykom pri
životných jubileách a iných výročiach, patrí sa takéto významné medzníky aj náležite osláviť.
Škola v každom z nás zanechala
nezabudnuteľné spomienky, či
už plné detského smiechu, alebo
sklamania zo zlej známky. Ľudia
vekom starnú, ale naša škola nie.
Dnes môže čerpať silu z tradícií
a poznatkov, ktoré tu zanechali
učitelia po desaťročia, avšak noví
žiaci, nové trendy a náš prístup ju
robia mladou a neustále sa rozvíjajúcou.
Základná škola prešla a prechádza vďaka investíciám mesta
a podpore samosprávy výraznou
zmenou – stala sa z nej vskutku
moderná škola, ktorá poskytuje
mladej generácii kvalitné vyučovacie priestory a profesionálny
prístup pedagógov. Je najväčšou
školou v okrese čo do počtu žiakov a určite sa má čím pochváliť
jednak vo vyučovacích výsledkoch, ale aj v reprezentácii školy a
mesta na rôznych vedomostných a
talentových súťažiach. Svoj vývoj
od 60-tych rokov po súčasnosť si
škola pripomenula aj vydaním výročného bulletinu, kde sa dočítate
nielen veľa zaujímavých faktov a
čísel, ale svojím spomínaním ho
okorenili viaceré významné osobnosti, ktoré s turzovskou školou
spájajú detské roky.
(tu)
Mladí futbalisti na Spiši dostali takmer 11-tisíc
eur z grantového programu Futbal to je hra!
Nadačný fond Slovenskej sporiteľne v Nadácii Pontis v 5. ročníku grantového
programu Futbal to je hra! podporil na Spiši sumou takmer 11-tisíc eur 4
projekty zamerané na rozvoj neprofesionálnych mládežníckych futbalových
klubov. Partnerom projektu je už po piaty raz Slovenský futbalový zväz.
Voľných kapacít
je v banskobystrických
ZŠ dosť
Školský úrad zverejnil na internetovej stránke mesta Banská
Bystrica možnosti umiestnenia žiakov z dvoch zrušených
základných škôl. Podľa vedúceho školského úradu vie mesto
pre 276 žiakov z oboch škôl ponúknuť 787 voľných miest.
Okrem týchto miest je možné umiestniť na ostatné banskobystrické školy aj 18 kompletných tried, pričom na ZŠ
Bakossova je momentálne 14 tried. Umiestňovanie žiakov
je však v kompetencii ich zákonných zástupcov, a teda je na
rozhodnutí rodičov a žiakov, či sa umiestnia jednotlivo, alebo
ako celá trieda.
(ka)
Finančnú podporu na skvalitnenie podmienok pre malých športovcov v spišskom regióne dostanú futbalové kluby Slovan FO
Markušovce, MŠK Slavoj Spišská
Belá, Obec Lendak a Družstevník
Dravce. Kompletný zoznam podporených projektov nájdete na
webe: http://www.nadaciapontis.
sk/clanok/futbal-to-je-hra/954
V minulom roku banka prispela aj hráčom futbalového klubu
v obci Vyšná Slaná v gemerskom
regióne: „Nakúpené futbalové pomôcky – dresy, kopačky, chrániče,
futbalové lopty, rozlišovacie tričká
či siete, prispeli k primeranému
vybaveniu nášho futbalového klubu OFK Vyšná Slaná. Z dôvodu
zlej finančnej situácie sme roky
mohli dokupovať len to najnevyhnutnejšie. Sme radi, že sme boli
úspešní v tomto grante poskytnutom Slovenskou sporiteľňou. V
dnešnej dobe je potrebné podporovať mládež, ktorá je dnes úplne
iná. Trávi priveľa času pasívne,
najčastejšie pri počítačoch. V našej obci sa nám však darí zapájať
mládež v doraste aj v prípravke,
ktorú budú teraz motivovať lepšie
podmienky. Veríme, že Slovenská
sporiteľňa bude aj naďalej podporovať športové aktivity mládeže,“
povedal Dušan Gallo, starosta
obce Vyšná Slaná.
O grant sa v 5. ročníku programu uchádzalo 277 mládežníckych
futbalových klubov. Žiadosti sa
týkali najmä investícii do materiálneho a technického vybavenia
klubov alebo drobných rekonštrukcií šatní a revitalizácie hracích plôch.
Slovenská sporiteľňa počas piatich ročníkov grantového programu podporila celkovo 150 klubov
sumou takmer 474-tisíc eur vo
všetkých regiónoch na Slovensku.
Keďže doterajšie ročníky programu splnili očakávania, Slovenská
sporiteľňa plánuje pokračovať
v podpore mladých talentov aj naďalej a postupne chce vybudovať
z programu tradíciu.
(šf)
životné prostredie 21
Obecné noviny • 10. jún 2014
Na Technickej univerzite vo Zvolene
prednášali zahraniční odborníci
na lesné ekosystémy
Občianske združenie Prales získalo v roku 2013 nenávratné finančné prostriedky v 2. výzve Blokového
grantu pre mimovládne organizácie Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce. V rámci prebiehajúceho
projektu Poznávame a chránime pralesy Slovenska sa uskutočnila 29. mája 2014 na Technickej univerzite
vo Zvolene prednáška na tému lesných ekosystémov.
J
ednou z hlavných činností
OZ Prales je ekologický výskum a ochrana pralesov a
prirodzených lesov a veľkú
pozornosť venujú aj symbolu
združenia – hlucháňovi hôrnemu.
V roku 2013 začali pracovať na
projekte Poznávame a chránime
pralesy Slovenska, ktorý bol podporený prostredníctvom Programu
švajčiarsko-slovenskej spolupráce
a nadväzuje na predchádzajúci výskum pralesov uskutočnený v rokoch 2009 - 2010. Aktivity projektu sú venované mapovaniu lokalít
pralesov na Slovensku, tvorbe právnych noriem v oblasti ochrany
prírody a lesného hospodárstva
a taktiež zvyšovaniu povedomia
verejnosti o význame a dôležitosti
pralesov na Slovensku.
Jedným z takýchto osvetových
podujatí bola aj odborná prednáška
na tému Disturbancie a dynamika
v lesných ekosystémoch, ktorá sa
uskutočnila 29. mája 2014 na pôde
Technickej univerzity vo Zvolene.
Cieľom odbornej prednášky bolo
predstaviť odbornej aj laickej verejnosti poznatky dvoch významných
vedcov získané výskumom vývoja
lesných ekosystémov a disturbancií v nich (čiže ich rozsiahlejších
poškodení napríklad vetrom, ohňom, hmyzom, mrazom a pod.).
Prednášky sa zúčastnilo približne
80 účastníkov spomedzi lesných
odborníkov, študentov Lesníckej
fakulty TU Zvolen a ďalších záu-
jemcov z radov verejnosti. V úvode
zástupca OZ Prales Juraj Vysoký
stručne predstavil OZ Prales a projekt Poznávame a chránime pralesy Slovenska.
Ako prvý prednášajúci dostal
priestor americký vedec dr. Daniel
Donato z Washington State Department of Natural Resources, odborník na ekológiu lesa, disturbancie lesných ekosystémov a obnovu
lesov po požiaroch na území USA.
Počas prezentácie bolo uvedených
množstvo zaujímavých poznatkov
získaných dlhoročným výskumom
vývoja odlišných lesných ekosystémov v USA (pobrežné dažďové
lesy, suché lesy, vysokohorské lesy,
boreálne lesy atď.).
Efektívne potláčanie požiarov v
USA začalo okolo r. 1900, čo spôsobilo, že lesné porasty sa výrazne
zahustili a bolo v nich naakumulované množstvo paliva. Požiare
v posledných desaťročiach boli
horšie. Detailnejšie predstaveným
príkladom bol obrovský požiar
v Národnom parku Yellowstone
v roku 1998, kedy zhorelo takmer
40 % územia národného parku,
pričom snaha zastaviť požiar bola
úplne neúspešná. Z výskumu vyplynulo, že podobne veľký požiar
sa v oblasti vyskytol po 300 – 400
rokoch. Zároveň bolo pozorované, že spontánna obnova lesa bola
rýchla, masívna a nehomogénna,
vznikal teda pomerne komplexný
základ nového lesa. V Yellowstone
v posledných rokoch požiare len
regulujú, niekedy dokonca umelo
vyvolávajú, pretože sú prirodzenou súčasťou vývoja tamojších
lesných ekosytémov. Dr. Donato
tiež uviedol tiež, že aj v prístupe
lesníkov sa v niektorých oblastiach objavuje nový prístup, tzv.
ekologické lesníctvo, v rámci ktorého sa vytvárajú napr. tzv. chaotické holoruby (messy clearcuts),
ktoré do významnej miery napodobňujú spontánne disturbancie.
Poznatky z viacerých výskumov
Dr. Donato zhrnul do niekoľkých
téz: 1. disturbancie (narušenia)
lesných ekosystémov sú prirodzenou súčasťou ich vývoja, 2.
existencia každého prirodzeného lesného ekosystému závisí od
„Dni otvorených dverí“
na Devínskej Kobyle
I
nštitút aplikovanej ekológie
DAPHNE pripravil koncom
mája prvé zo série podujatí
pre verejnosť určené všetkým
návštevníkom Devínskej Kobyly. Len máloktoré hlavné mesto
v Európe sa môže pochváliť takým prírodným skvostom a neobyčajne významným paleontologickým náleziskom na svojom
území. Zaslúži si preto našu pozornosť a ochranu.
Mimovládna organizácia Daphne – Inštitút aplikovanej ekológie pripravila na Sandbergu
informačný stánok s viacerými
sprievodnými aktivitami pre
rodiny s deťmi. Deti pozorovali ďalekohľadmi desiatky obratných pestrofarebných letcov
včelárikov zlatých alebo spozná-
vali lesné poschodia a ich obyvateľov. Niektoré sa zahrali na
malých paleontológov a v pieskovom modeli Sandbergu si vykopali a určili vlastnú sadrovú
skamenelinu, ktorú si mohli zobrať so sebou. Keďže Sandberg je
chránené nálezisko a súčasť Národnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla, tie skutočné skameneliny obdivovali len priamo
na mieste.
Nielen deti, ale aj dospelí návštevníci sa zúčastnili bezplatných exkurzií so sprievodcom,
ktorý ich bližšie zoznámil s prírodnými hodnotami Devínskej
Kobyly, vysvetlil, prečo sa tu pasie stádo kôz a prezradil aj veľa
iných zaujímavostí. Exkurzie začali pri prvej informačnej tabuli
disturbancií, 3. silné disturbancie
nezjednocujú krajinu – les po samoobnove je pestrý a komplexný.
Ďalším prednášajúcim bol doc.
Ing. Miroslav Svoboda z Fakulty
lesníckej a drevárskej ČZU v Praze, odborník na ekológiu a manažment lesa. Predstavil množstvo
poznatkov získaných dendrologickým výskumom prírodných
smrekových lesov v strednej a východnej Európe, vrátane Slovenska. Okrem iného uviedol: v horských smrekových lesoch je po
disturbancii zaznamenaných viacero druhov živočíchov, než uzavretých lesoch, vzťah prirodzených
a hospodárskych lesov v Šumave /
Bavorskom lese je ovplyvňovaný
zakladaním centrálnych (jadro-
vých) bezzásahových zón, okolo ktorých sú nárazníkové zóny,
v ktorých sa vykonávajú opatrenia
na zabezpečenie, aby sa požiar
alebo lykožrút nešíril ďalej, dôležitý je tiež správny manažment
v hospodárskych lesoch tak, aby
vznikal štruktúrovaný a diferencovaný les.
Blokový grant pre MVO a podporu partnerstiev švajčiarsko-slovenskej spolupráce pozostáva z
dvoch častí: 1. Blokový grant pre
MVO a 2. Blokový grant pre podporu partnerstiev. Blokový grant
pre MVO je zameraný na vytvorenie funkčnej grantovej schémy
na podporu slovenských MVO,
ktoré realizujú aktivity v sociálnej a environmentálnej oblasti
prostredníctvom tzv. Malých projektov. Blokový grant pre podporu
partnerstiev je zameraný na podporu partnerských projektov slovenských a švajčiarskych inštitúcií
prostredníctvom tzv. Spoločných
projektov.
Informácie o Blokovom grante
a doteraz podporených projektoch nájdete na www.bgsfm.sk.
Sprostredkovateľom Blokového
grantu je Nadácia Ekopolis (www.
ekopolis.sk) v partnerstve s Karpatskou nadáciou (www.karpatskanadacia.sk) a nadáciou SOCIA
(www.socia.sk).
(šj)
Malacky plánujú predlžovať
kanalizáciu
pod Sandbergom a trvali približne 2 hodiny.
Ďalšie informačné stánky a exkurzie sa uskutočnia aj v sobotu
14. júna a 28. júna vďaka projektu „Ochrana druhov a biotopov
v Národnej prírodnej rezervácii
Devínska Kobyla“, podporeného
Nemeckou spolkovou nadáciou
pre životné prostredie DBU. Manažmentové a edukačné aktivity
prebiehajú aj v rámci projektu
LIFE10 NAT/SK/000080 „Obnova území NATURA 2000 v cezhraničnom regióne Bratislava“
podporovaného z programu
LIFE+ Nature Európskou komisiou a Ministerstvom životného
prostredia SR.
(jm)
Kanalizačnú sieť v Malackách len
nedávno predĺžili o viac ako 16 kilometrov a mesto opäť plánuje jej predĺženie. Na kanalizáciu by tak malo
byť napojených takmer 100 percent
obyvateľov Malaciek. Mesto reaguje na výzvu ministerstva životného
prostredia na predkladanie žiadostí
o nenávratný finančný príspevok
projektom, ktorého celkové oprávnené výdavky sú plánované na 1 549
927 eur. Ako nenávratný finančný
príspevok môže mesto získať 1 472
430 eur, informovala tlačová tajomníčka mesta Michaela Janotová.
Projekt na dobudovanie kanalizácie v Malackách už schválilo
mestské zastupiteľstvo. Cieľom je
dobudovať sieť verejnej kanalizácie
na niekoľkých uliciach, na ktorých
doteraz nie je vybudovaná verejná
kanalizačná sieť. Do projektu zahrnuli tie ulice, pre ktoré malo mesto
v čase vyhlásenia výzvy už pripra-
venú projektovú dokumentáciu a
stavebné povolenie na stavbu kanalizácie. Mesto už zároveň pracuje na
potrebných dokumentoch a projektoch aj pre zvyšné ulice. "Výstavbou
navrhovaných stôk sa zaistí bezpečné odvádzanie produkovaných odpadových vôd a tým sa do značnej
miery prispeje k ochrane kvality
podzemných aj povrchových vôd.
Okrem toho sa zlepší štandard
bývania v týchto častiach mesta a
umožní ďalší sociálno-ekonomický
rozvoj týchto lokalít," informovala
Janotová.
V roku 2013 ukončili projekt, v
rámci ktorého sa predĺžila verejná
kanalizačná sieť v Malackách na
takmer 46 kilometrov. Úroveň napojenia obyvateľstva dosahuje 96
percent, pričom predtým to bolo
83,5 percenta.
(SITA)
22 životné
prostredie
10. jún 2014 • Obecné noviny
Aj školy oslávili Svetový deň životného
prostredia
Svetovým dňom životného prostredia (World Environment Day) je od roku 1973 5. jún. Je spomienkou
na prvú konferenciu OSN o životnom prostredí, ktorá sa konala v Štokholme pod heslom „Je len jedna
Zem.“ Cieľom Svetového dňa životného prostredia je upriamiť pozornosť na globálne problémy spojené
so životným prostredím a na spôsoby ich riešenia. Forma oslavy tohto dňa je v mnohých krajinách rôzna,
od koncertov, cez environmentálne aktivity až po recyklačné a upratovacie kampane.
S
lovenská agentúra životného prostredia (SAŽP)
pripravila pri príležitosti
Svetového dňa životného prostredia veľa podujatí a sprievodné aktivity. Práve
5. júna 2014 otvorilo svoje brány
pracovisko SAŽP v Žiline. Pre
záujemcov bol počas Dňa otvorených dverí pripravený zaujímavý
sprievodný program plný aktivít
vrátane výstavy prác 19. ročníka
medzinárodnej súťaže výtvarnej
tvorivosti detí a mládeže ZELENÝ
SVET 2014 s témou M(I)ESTO
PRE ĽUDÍ.
V ten istý deň sa na pôde
Okresného úradu v Brezne stretli
starostovia obcí Horehronia. Hovorili o legislatívnych zmenách
v oblasti tvorby a ochrany životného prostredia vrátane informácií o odbornej príprave na získanie osobitných kvalifikačných
predpokladov. Zároveň získali od
pracovníkov odboru starostlivosti
o životné prostredie, environmentálnu výchovu a vzdelávanie SAŽP
informácie o ďalších možnostiach
akreditovaného vzdelávania s
názvom OCHRANA PRÍRODY
A KRAJINY, o Cene Slovenskej
republiky za krajinu a podrobnosti o súťaži Dedina roka 2015.
V sídle SAŽP v Banskej Bystrici
sa 4. júna stretli učitelia mater-
ských, základných a stredných
škôl. Čakala ich posledná skúška
kontinuálneho vzdelávania v roku
2014 v rámci Akreditovaného
vzdelávacieho programu s názvom Ekologická stopa - výchova
k trvalo udržateľnému rozvoju.
Všetci úspešní pedagógovia získali osvedčenia a kredity za absolvovanie vzdelávania.
Aj v Žiline boli v rámci Svetového dňa životného prostredia
pripravené vzdelávacie aktivity.
Odborný seminár k problematike
uplatňovania environmentálnych
charakteristík vo verejnom obstarávaní sa uskutočnil 4. júna. Určený bol pracovníkom miest, obcí,
ústredných orgánov štátnej správy a im podriadených organizácií,
ktorí pôsobia v oblasti verejného
obstarávania.
Ďalšou zaujímavou aktivitou,
ktorú pripravila SAŽP pri príležitosti Svetového dňa životného
prostredia bolo odovzdávanie
certifikátov Ekostopy. Každej škole, ktorá dodržala postup uvedený
na stránke školského programu
Ekologická stopa (www.ekostopa.
sk), bol 5. júna udelený Certifikát
ekologickej stopy školy za školský
rok 2013/2014. Udeľovanie prebehlo vo virtuálnej, teda environmentálne šetrnej rovine. Napokon ešte jedno podujatie,
ktoré SAŽP organizuje pri príležitosti Svetového dňa životného prostredia. Ide o Hypericum
- prírodovedeckú súťaž určenú
žiakom druhého stupňa základných škôl. Okrem poznávania
prírodných hodnôt sa žiaci zameriavajú aj na kultúrne dedičstvo
jednotlivých oblastí Slovenska.
Ústrednou témou tohto ročníka
súťaže je Chránené vtáčie územie
Ostrovné lúky. V Zariadení environmentálneho zamerania Dropie
na južnom Slovensku si 17. júna
2014 zmeria sily 11 trojčlenných
družstiev.
(mp)
Víkend otvorených parkov
a záhrad predstavil
aj staromestské poklady
K
ochova záhrada, záhrada
Pisztoryho paláca, Prügerka – tieto a ďalšie zelené
poklady mohli záujemcovia lepšie
spoznať počas Víkendu otvorených parkov a záhrad (6. – 8. júna).
Spolu bolo do šiesteho ročníka
tohto dobrovoľníckeho podujatia
zapojených rekordných 24 lokalít.
Sami návštevníci však mohli prispieť k zveľadeniu niektorých záhrad. V Prügerke – Staromestskej
záhrade, ako aj v ďalších dvoch
Pozitívny príklad z Dolného
Kubína – využitie dažďovej
vody v školskom areáli
Základná škola Petra Škrabáka v Dolnom Kubíne získala podporu v druhom ročníku programu Nestlé pre
vodu v krajine, ktorý je zameraný na zvýšenie záujmu
ľudí o vodu, ako zdroja života a zlepšenie životného
prostredia ochranou vody.
Finančné prostriedky 1795 eur budú použité na
projekt „Zber a využitie dažďovej vody v školskej
záhrade“. Cieľom projektu je vybudovanie bioretenčného systému, ktorý zahŕňa tvorbu dažďových záhrad,
zbernej nádrže a jazierka na zber strešnej vody a
vody stekajúcej zo spevnených a zhutnených plôch.
Takto zozbieraná voda bude používaná na zalievanie
školskej záhrady.
V rámci projektu už osadili podzemnú 6000-litrovú
nádrž a zviedli tam vodu zo strechy, na nádrž osadili
ručnú pumpu, aby sa dala voda pumpovať a používať
na zalievanie novovytvorených záhonov s kvetmi a zeleninou, ktorú pestujú deti. Zároveň osadili aj systém
na zásobovanie jazierka vodou zo strechy školy.
záhradách, sa v sobotu 7. júna
uskutočnilo dobrovoľnícke upratovanie.
Hlavným cieľom Víkendu otvorených parkov a záhrad, ktorého
organizátorom je Národný Trust n.
o., je atraktívnou formou predstaviť návštevníkom hodnoty najmä
historických parkov a záhrad Slovenska, ako aj prácu ľudí, ktorí sa
na tvorbe a údržbe týchto lokalít
podieľajú či podieľali v minulosti.
Tento rok je súčasťou podujatia 24
zaujímavých lokalít, medzi nimi
Františkánska kláštorná záhrada,
Lisztova záhrada či Prepoštská
záhrada. „Do akcie je tento rok prvýkrát zapojené aj Námestie slobody. Chceme poukázať na obrovský
potenciál tejto plochy v centre mesta ako plochy na vytvorenie kvalitného mestského parku,“ uviedla
Michaela Kubíková z organizácie
Národný Trust.
Text a snímka: (mč)
Škriatkovia odhalili aj posledné
súradnice
Už tretiu sériu 75 súradníc odhalili škriatkovia v Bratislavskom kraji. Hlavné
ceny hľadačom odovzdali na Farm Feste.
„Po minulom ročníku nám
bolo jasné, že škriatkovia so svojimi pokladmi budú aj teraz úspešní. S takým veľkým ohlasom sme
však, priznám sa, nerátali,“ zhodnotil snahu hľadačov predseda
Bratislavského samosprávneho
kraja Pavol Frešo.
Každú sobotu škriatkovia zverejňovali súradnice na stránke
www.objavujpoklady.sk. Najviac
pokladov našli ľudia v malokarpatskom regióne.
V pokladoch mohli hľadači
nájsť informácie o mieste, na ktorom sa nachádzajú a najmä dôvody, pre ktoré si škriatkovia vybrali práve toto miesto. Okrem toho
tam však našli aj automatickú
výhru, ktorou je vstup na lezeckú
stenu v Bratislave a kupón, vďaka
ktorému sa dozvedia, či získali
okamžitú výhru alebo sú zaradení do žrebovania o hlavné ceny.
Žrebovanie hlavných cien sa
uskutočnilo v sobotu 7. júna
v bratislavskom Sade Janka Kráľa na podujatí Farm Fest, kde
Bratislavčania aj návštevníci
hlavného mesta mohli ochutnať
regionálne špeciality, ale aj produkty fariem z regiónu. O zába-
vu sa z pódia starali skupina Lojzo a veľmi príznačne aj skupina
Vidiek.
Objavuj poklady Bratislavského regiónu je hra, ktorej druhý
ročník prichystala Krajská organizácia cestovného ruchu Bratislava Region Tourism spolu
s Bratislavským samosprávnym
krajom pre obyvateľov regiónu.
(ty)
z regiónov 23
Obecné noviny • 10. jún 2014
V Myjave do prázdnin pribudne šesť
detských ihrísk a bikrosová trať
Na májovej porade vedenia mesta so zástupcami oddelenia výstavby a životného prostredia
a Správy majetku mesta Myjava, s. r. o., vyhodnotili projekty z výzvy Postavme si hrišče.
K
oncom marca mesto
Myjava
zverejnilo výzvu s názvom
Postavme si hrišče.
Úlohou tohto malého mestského projektu je nielen
vybudovať zopár malých detských ihrísk, ale aj priamo zapojiť
verejnosť do ich realizácie a podľa predstáv rodičov. Do stanoveného termínu 30. apríla prišlo na
Mestský úrad v Myjave päť projektov z lokalít Marečkova ulica,
Ul. 1. mája, Dolná štvrť, Kolónia
- Sládkovičova a Vajanského ulica a Hoštáky.
Na májovej porade vedenia
mesta so zástupcami oddelenia
výstavby a životného prostredia
a Správy majetku mesta Myjava,
s. r. o., predložili projekty, ktoré boli posúdené predovšetkým
z hľadiska ich realizovateľnosti a finančnej náročnosti. Padlo
rozhodnutie, že sa v tomto roku
vybudujú ihriská na Marečkovej
ulici, na Ul. 1. mája, v Dolnej
štvrti a Kolónii. Hoštáky sa zatiaľ robiť nebudú, hoci projekt je
zaujímavý a dobre spracovaný.
No výstavba ihriska tak, ako ho
obyvatelia tejto lokality a rodičia
predložili, by stál niekoľko desiatok tisíc eur. V každom prípade,
projekt Hoštáky podľa slov primátora Pavla Halabrína zostáva
aktuálny a v budúcnosti by mohol byť pretavený do reality.
O aké projekty ide?
Detské ihrisko Marečkova
ulica: Je to jeden z menších projektov lokalizovaný v priestore medzi bytovými domami
a Strednou odbornou školou.
Dnes tu je pieskovisko, preliezačka, kolotoč a trávnatá plocha
s futbalovými bránkami. Niektorí miestni obyvatelia sa o tento
priestor sami starajú a práve oni
požiadali o doplnenie ihriska o
nové hracie prvky, o nové drevené laty na kolotoč či o odstránenie pozostatkov hojdačiek.
Okrem toho pri obhliadke miesta sa rozhodlo, že mimo projektového zámeru sa dá do poriadku aj bývalé ihrisko pri hlavnej
ceste na Marečkovej ulici na začiatku obytného bloku. Hovorilo
sa o osadení lavičky, o oprave
šmykľavky či kolotoča.
Detské ihrisko na Ulici 1.
mája: Ide o väčší zámer, ktorý
sa má uskutočniť vo vnútornom
dvore obytného bloku pod cestou
na Hurbanovej ulici. V minulosti
sa tu nachádzalo pomerne veľké
detské ihrisko s preliezačkami,
hojdačkami, pieskoviskom a volejbalovým ihriskom. V tomto
roku má byť komplexne revitalizované, doplnené o nové hracie
prvky, ktoré autori projektu sami
navrhli. O. i. si želajú napríklad aj
exteriérový stolnotenisový stôl či
preliezaciu lanovú sieť. Toto ih-
doplní o klasické detské ihrisko s
hracími prvkami v tej istej lokalite, ale v mieste bližšom k ceste na
Partizánskej ulici.
Ďalšie dva zámery
risko bude jedným z miest, kam
položia aj trávnik z myjavského
štadióna.
Detské ihrisko Kolónia - Sládkovičova a Vajanského ulica:
Tento projekt je navrhnutý v časti mesta s individuálnou bytovou
zástavbou, kde v súčasnosti nie
je žiadne detské ihrisko. Miestni
obyvatelia prišli s návrhom využiť na jeho vybudovanie zelenú
plochu v križovatke ulíc Sládkovičova a Vajanského. Má tu byť
šmykľavka, preliezačka, pieskovisko, hojdačky či lezecká stena,
plus mobiliár.
Detské dopravné ihrisko Dol-
ná štvrť: Zaujímavý projekt navrhli rodičia na mieste bývalého
veľkého ihriska v dolnej časti
mesta, kde je v súčasnosti nevyužitá asfaltová plocha. Zaslali
návrh dopravného ihriska a hoci
v mieste jeho lokalizácie bolo
pôvodne navrhnuté rozšírenie
spevnených plôch pre parkovanie motorových vozidiel, predložený zámer dostal prednosť. Má
dôjsť k celkovej úprave plochy,
oprave asfaltového podkladu,
namaľovaniu ciest a chodníkov
či k osadeniu dopravných značiek. Okrem toho vedenie mesta
rozhodlo, že dopravný projekt
Okrem výzvy Postavme si hrišče má samospráva v pláne postaviť menšie detské ihrisko na
„hornom sídlisku“ pre obyvateľov
ulíc Štúrova, Hodžova a Bradáčova. Bude sa nachádzať v areáli
futbalového štadióna na zelenej
ploche za tribúnou B a verejnosti bude bežne prístupné. Nejde o
nový zámer, s detským ihriskom
na tomto mieste sa uvažovalo už
pri začiatku rekonštrukcie štadióna, no teraz to vyzerá, že dôjde
konečne k jeho realizácii.
Priaznivcov cyklistického športu - bikrosu bude určite zaujímať
aj budovanie bikrosovej trate na
voľnom priestranstve pri hlavnej ceste na Novomestskej ulici,
oproti križovatke s Marečkovou
ulicou. Tu sa už začali terénne
úpravy, nasledovať bude navážka zeminy a postupné tvarovanie
trate pre bikrosových pretekárov.
Ak to na záver zhrnieme, vyzerá to tak, že do prázdnin v Myjave
pribudne šesť nových menších či
väčších ihrísk a jedna bikrosová
trať pre športové vyžitie milovníkov cyklistického športu.
(mh)
Rozprávkový chodník škriatka Mikluša v Miklušovciach
Vďaka projektu Komprax sa podarilo sprístupniť časť Čiernohorského turistického chodníka v mikroregióne Čierna Hora,
ktorý vedie z Miklušoviec cez Klenov až na Rohačku.
O
d 10. mája sa môže obec
Miklušovce (30 km od
Prešova)
prezentovať
niečím novým. Vďaka Iuvente, mládežníckej organizácii, sa
prostredníctvom projektu Komprax podarilo OZ Sapio, Obecnému úradu v Miklušovciach
a dobrovoľníkom, zatraktívniť a
sprístupniť časť Čiernohorského
turistického chodníka v mikroregióne Čierna Hora, ktorý vedie
z Miklušoviec cez Klenov až na
Rohačku. Na trase rozprávkového chodníka sa dozviete, prečo
na skalách „žije“ škriatok Mikluš
a ako zachránil les a zvieratká,
ktoré v ňom žijú dodnes.
Trasa je mierne náročná, začína sa pri autobusovej zastávke na
konci dediny (smerom do Klenova). Miernym stúpaním sa cez
les dostanete na veľkú lúku, kde
v tomto čase kvitne nespočetné
množstvo lesných jahôd. Potom
lesná cestička vedie opäť cez les,
až zbadáte veľké skaly obrastené
čučoriedkami. Po hrebeni týchto
skál, z ktorých je krásny výhľad
na krajinu, pokračuje lesná cesta
do hlbokého lesa až po rázcestie,
kde máte dve možnosti. Pokračovať v ceste smerom na Klenov
a potom na Rohačku, alebo odbočiť doľava a pokračovať ďalej
po rozprávkovom chodníku (lesná cesta) dole do dediny popod
skaly. Po absolvovaní trasy sa
opäť ocitnete blízko miesta, kde
ste na chodník vstúpili na začiatku. Tento okruh má približne
4,6 km a zvládnu ho aj malé deti,
výstup na skaly je pre zdatnejších
turistov a deti si môžu na skaly
vyliezť spolu s dospelými.
Tento rozprávkový chodník je
vhodnou alternatívou pri úvahách rôznych škôl, kam na výlet so žiakmi na konci školského
roku alebo čo pripraviť pre deti
na MDD. Je to jedna z možností,
ako ukázať deťom, ale aj dospelým
krásnu prírodu na kúsku zeme ne-
ďaleko Prešova, o ktorej málokto
vie a ktorá dokáže očariť svojou
rozmanitosťou.
Mária ČUCHTOVÁ,
starostka Miklušoviec
a predsedníčka mikroregiónu
Čierna Hora
24 z regiónov
10. jún 2014 • Obecné noviny
Dvadsiaty ročník Staromestských
slávností prilákal do centra Žiliny
množstvo návštevníkov
Organizátori pripravili počas troch dní bohatý hudobný program, širokú ponuku rozmanitých
remeselníckych výrobkov a sprievodné podujatia.
P
očas tohtoročných Staromestských slávností
vystúpilo 44 umeleckých súborov, kapiel
a interpretov, z toho
bolo 15 vystúpení detí z Centra
voľného času Žilina a zo základných, materských a umeleckých
škôl. Samozrejme nemohli chýbať
ani kluby seniorov. Mesto vysúťažilo technické zabezpečenie Staromestských slávností a program na
Námestí Andreja Hlinku za 40 788
€, čo je najnižšia suma za uvedenú
službu za posledné roky a zároveň
mesto získalo najsilnejší program
v rámci oboch dní. Víťazná Agentúra Duna, vzhľadom na jubilejný ročník, priviedla do mesta 15
kapiel súčasnej špičky slovenskej
populárnej a rockovej hudby, čo je
takmer dvojnásobný počet kapiel
a účinkujúcich. Mesto požadovalo
vo verejnej súťaži 8 kapiel alebo
interpretov.
Dramaturgiu programu Staromestských slávností pripravil odbor kultúry, športu, cestovného
Centrum
Limbachu
má novú podobu
Za eurofondy zrevitalizovali
verejné priestranstvá vrátane
ihrísk, mobiliáru a verejného
osvetlenia.
Celkovo sa obnovilo vyše
4400 štvorcových metrov
spevnených plôch a 467
štvorcových metrov zelene.
V odbornom hodnotení bolo
na projekt schválených vyše
641-tisíc €, pričom vo verejnom obstarávaní sa bratislavskej župe podarilo ušetriť 41
percent. Celkové zazmluvnené výdavky predstavovali
takmer 380-tisíc €. S realizáciou projektu sa začalo
vlani v októbri, 26. mája ho
slávnostne otvorili. Projekt
bol financovaný z operačného
programu Bratislavský kraj.
V rámci projektu sa upravili
verejné priestranstvá vrátane
ihrísk, zrekonštruovala sa
pešia zóna v centrálnej časti
obce, nový je aj mobiliár a
verejné osvetlenie, ktoré
sa vymenilo za energeticky
úsporné LED osvetlenie.
Okrem toho obec vybudovala z vlastných finančných
prostriedkov v strede Limbachu kruhový objazd, čo prispeje k zvýšeniu bezpečnosti.
(ts-bsk)
ruchu a miestneho rozvoja Mestského úradu v Žiline pod vedením Ingrid Dolníkovej. Slávnostný sprievod režíroval a technicky
zabezpečoval riaditeľ Mestského
divadla v Žiline Anton Šulík.
V rámci Staromestských slávností bolo zorganizovaných 6
sprievodných podujatí. Najväčší
úspech z nich mal Rozprávkový deň detí, ktorý organizovali
Mesto a Centrum voľného času
Žilina. Do Sadu SNP prišlo súťažiť
viac ako 500 detí, čo je doterajší
rekord. Na organizáciu Dňa detí
sponzorsky prispeli aj predajcovia remeselníckych výrobkov z
trhov, rozdalo sa 300 ks horaliek,
lízaniek a minerálok, cukrovej
vaty, či kráľovských orieškov. K
príjemnej atmosfére a oslave dňa
detí prispel aj Klub žilinských
kuchárov a cukrárov poriadnou
dávkou palaciniek, ktoré pripravovalo súbežne 6 kuchárov.
K akcii tiež prispeli členovia záchranárskej kynológie a v neposlednom rade Ponorkový klub
Žilina.
Na jubilejnom 20. ročníku Staromestských slávností sa zúčastnilo 91 predajcov remeselníckych
výrobkov a 18 stánkov s občerstvením. Pri výbere tovaru a predajcov bola hlavným kritériom
remeselná výroba, ktorá sprevádza podujatie od jeho začiatkov a
prináša do mesta staré tradície. Za
užívanie verejného priestranstva
za stánky pribudlo do rozpočtu
mesta 5085 €.
Celkové náklady tohtoročných
Staromestských slávností dosiahli
69 692 €. Náklady mimo verejnej
súťaže boli 28 904 €, v ktorých
je započítaný program na Ma-
riánskom námestí, organizačné
zabezpečenie, propagácia, pitný
režim, technické prvky, sedačky,
záchranné zložky a pod. Vďaka partnerom má mesto v tomto
roku najnižšie náklady v porovnaní s predchádzajúcimi ročníkmi,
čo predstavuje sumu 35 922 €.
„Veľmi ma teší, že sa nám podarilo dôstojne osláviť jubilejný 20.
ročník Staromestských slávností
a všetky generácie si v programe
našli to, čo sa im najviac páčilo.
Skutočne sa nám podaril kultúrny
zázrak v tom, že za menej peňazí bolo viac muziky v porovnaní
s predchádzajúcimi rokmi. Chcem sa poďakovať generálnemu
partnerovi podujatia – spoločnosti Kia Motors Slovakia a všetkým
tým, ktorí akoukoľvek formou
podporili toto podujatie. Želám si,
aby sme tradíciu Staromestských
slávností rozvíjali, aby z roka na
rok boli veľkolepejšie,“ uviedol
primátor Žiliny Igor Choma.
(čor)
V Lukovištiach hodnotili ovocné destiláty
z regiónu
Vyhodnotenie súťaže a výstava spojená s koštovkou páleniek pre verejnosť sa uskutoční 12. júla v obci
Lukovištia pri príležitosti 80. výročia založenia prvej obecnej pálenice.
V
iac ako 200 vzoriek destilátov z 20 páleníc z regiónov Gemer-Malohont
a Novohrad hodnotili posledný
májový piatok v Lukovištiach.
Vyhodnotenie súťaže a výstava
spojená s koštovkou páleniek pre
verejnosť sa uskutoční 12. júla v
obci Lukovištia pri príležitosti 80.
výročia založenia prvej obecnej
pálenice. Od roku 1934 sa v nej
vypálilo veľké množstvo kvalitných ovocných destilátov a pálenica si vytvorila v širokom okolí
veľmi dobré meno.
Súťažné destiláty hodnotilo
30 degustátorov rozdelených do
3-členných tímov, v ktorých mali
zastúpenie odborníci aj začiatočníci z rôznych regiónov Slovenska.
Pod odborným dohľadom destilatérky a medzinárodnej degustátorky Edity Vargovej anonymne
hodnotili vzhľad, čistotu a intenzitu vône a chuti, ako aj vzájomnú
vyváženosť chuti a vône páleniek.
Spomedzi 5 súťažných kategórií
- slivka, hruška, jablko, čerešňa a
záhradná zmes - bola najpočetnejšie zastúpená kategória sliviek.
Počas prihlasovania destilátov
bola doplnená aj osobitná nesúťažná kategória - iné ovocie, v ktorej sa hodnotitelia mohli stretnúť
s pálenkami z jahôd, šípky, trnky,
černice, ale aj s kombináciou jablko – hruška - dub.
Najlepšie hodnotené destiláty
postúpili do finále, v ktorom boli
určení víťazi jednotlivých odrôd
a šampión súťaže, ktorým sa stala slivovica od Alexandra Dóbiho
z Dúžavy vypálená v Lukovištiach.
Víťazmi ostatných odrôd sa stali v
kategórii jablko Oskar Jakubovič
z Lučenca (Lučenská pálenica), v
kategórii hruška Ľuboslav Novák
z Horných Strhár (Hornostrhárska pálenica), v kategórii čerešňa
(višňa) František Vitárius z Veľkého Blhu (Hostišovská pálenica),
v kategórii záhradná zmes Ján
Kúdela z Lukovíšť (Lukovištská
pálenica) a v kategórii iné ovocie
si prvenstvo odniesla borovička
Fedora Príhradského z Gemerskej
Hôrky (pálenica Gemerská Hôrka).
Odborní hodnotitelia okrem
toho udelili pestovateľom 55 zla-
tých, 64 strieborných a 41 bronzových diplomov, čo svedčí o vysokej úrovni zúčastnených vzoriek.
Ich mená spoznáme 12. júla, keď
sa počas Dňa obce Lukovištia
uskutoční výstava spojená s koštovkou páleniek pod názvom
Lukovištský kalíščok a ocenenie
víťazov. V tento deň bude možné
ochutnať všetkých 202 súťažných
destilátov a nebude chýbať ani
kultúrny program.
„Ide nám predovšetkým o osvetu v príprave kvalitných a nezávadných ovocných destilátov,
vyrobených v licencovaných páleniciach, ale aj o zviditeľnenie obce
a regiónu, v ktorom má výroba
pálenky bohatú históriu a tradíciu,“ dodal Jozef Mitter, starosta
obce Lukovištia, ktorá je hlavným
organizátorom podujatia.
K iniciatíve domácich organizátorov sa pripojila Gemerská
poľnohospodárska a potravinárska komora Rimavská Sobota,
Okresné výbory Slovenského
zväzu záhradkárov v Lučenci a v
Rimavskej Sobote, Miestna akčná
skupina MALOHONT v Hrachove a mnohí sponzori.
Ing. Miroslava VARGOVÁ,
manažérka MAS MALOHONT
z regiónov 25
Obecné noviny • 10. jún 2014
Drôtový miestny rozhlas vo Vysokej
nad Kysucou nahradil bezkáblový systém
Miestny rozhlas v obci bol vybudovaný v roku 1952 a nahradil hlásnika, či písomné zverejňovanie
dôležitých informácií. Zároveň začal plniť aj nenahraditeľnú varovnú úlohu.
O
d uvedenia do prevádzky až doteraz
prešiel
mnohými
technickými zmenami s cieľom neustále ho zlepšovať. Stále však išlo
o „klasický drôtový“ miestny rozhlas. Drôtové vedenie a nosné železné stĺpy boli a sú pod neustálym
vplyvom povetrnostných podmienok a v krízovej situácii je vedenie
z pochopiteľných dôvodov vystavené možnému poškodeniu. Tak
to bolo aj v roku 2006 počas októbrový zimnej kalamity, keď miestny
rozhlas pre poškodené vedenie nefungoval niekoľko dní.
V snahe zvýšiť technickú úroveň miestneho rozhlasu a predovšetkým vybudovať funkčný
varovný systém podala obec Vysoká nad Kysucou spoločne so
svojím českým partnerom obcou
Bílá prostredníctvom operačného
programu Cezhraničná spolupráca SK – CZ 2007 – 2013, fond
mikroprojektov, na Trenčiansky
samosprávny kraj ako správcu
fondu mikroprojektov, v roku
2013 projekt s názvom „Zvýšenie
bezpečnosti v obciach Vysoká nad
Kysucou a Bílá“. Jeho cieľom bolo
vybudovať bezkáblový varovný
systém, ktorý by bol schopný plniť aj úlohu miestneho rozhlasu s
možnou prepojiteľnosťou cez štátnu hranicu do obce Bílá.
Celkové náklady podaného projektu boli 31 820,40 eura, z toho
požadované náklady z ERDF boli
30 229,38 eura a vlastné zdroje
1591,02 eura.
Projekt bol posúdený ako čiastočne úspešný – obec získala
dotáciu 15 793,71 eura – 50 %.
Zvyšných 50 % obec financovala z vlastných zdrojov (Uznesenie OcZ č. 3-2/2013 zo dňa 5. 3.
2013). Na základe výberového konania sa úspešným uchádzačom
na dodanie požadovaného systému stala spoločnosť Telegrafia, a.
s., Košice. Na dostatočné pokrytie obce akustickým signálom sa
podľa projektu javilo vhodné použitie 35 koncových bodov. Rádiovými meraniami sa však zistilo,
že všetky koncové body v častiach
Nižný Kelčov, Kelčov, Slončíkovci, Zátoka a časť koncových bodov
v časti Varechovský potok nemajú
rádiové pokrytie. To znamenalo,
že signál vysielaný z obecného
úradu tieto koncové body nezachytia, a teda nebudú funkčné, čo
je spôsobené geomorfologickým
členením územia obce – časť koncových bodov totiž „tieni” vrch
Kyčera.
Aby aj tieto koncové body boli
funkčné, bolo potrebné vybudovať retranslačné stanice, ktoré sú
umiestnené vo vytypovaných vysokých miestach – konkrétne je to
požiarna zbrojnica v miestnej časti Nižný Kelčov, budova ZŠ Horný Kelčov a betónový stĺp v časti
„Príslop“.
Retranslačné stanice fungujú
ako prenosný bod, ktorý signál
zachytí, zosilní a odošle ďalej.
Vďaka týmto retranslačným staniciam je možné pokryť aj odľahlé
časti obce, ktoré by boli bez použitia týchto staníc nefunkčné.
Najčastejšie využitie týchto staníc
je v prípadoch ozvučovania obcí,
ktorých časti sú vzdialené viac
ako 3 km, prípadne sa nachádzajú
za kopcami alebo v dolinách.
Nevyhnutnosť použitia retlansačných staníc mala však za
následok, že ich finančná hodnota
vyvolala potrebu znížiť počet koncových bodov z plánovaných 35
so 74 reproduktormi na 22 koncových bodov s 22 vysokovýkonnými ozvučnicami. Koncové body
sú, ako to vyplýva z rádiového
projektu, orientované v území s
priamou nadväznosťou na štátnu
hranicu s ČR a susednou obcou
Bílá ako cezhraničného projektového partnera. Zvyšná časť územia je riešená pripojením pôvodného 100 V rozvodu na ústredňu
v budove obecného úradu.
Funkčný systém obci Vysoká nad
Kysucou slávnostne odovzdali 23.
apríla 2014 za účasti starostu obce
Vysoká nad Kysucou Antona Varechu, starostu obce Bílá Karla Matulu
a zástupcov dodávateľskej spoločnosti. Želaním obce je už v blízkej
budúcnosti postupne bezkláblový
systém dopĺňať o ďalšie prvky, čo by
vo finále viedlo k výmene pôvodného káblového miestneho rozhlasu v
obci za bezkáblový.
Anton VARECHA,
starosta Vysokej nad Kysucou
Rozhlas formou SMS
Obec Vysoká nad Kysucou v snahe zvýšiť adresnosť hlásenej
informácie či oznamu prostredníctvom miestneho rozhlasu
však zašla ešte ďalej a službu miestneho rozhlasu rozšírila
o možnosť odoslania hláseného oznamu formou SMS priamo
do mobilného telefónu svojich obyvateľov.
Po výzve adresovanej obecným úradom písomne do každej
domácnosti, sa vytvorila prvotná databáza záujemcov – adresátov, ktorí boli zatriedení do skupín podľa miestnych častí
obce. Po vytvorení tejto databázy spustili službu do prevádzky
22. mája 2014. V momente hlásenia miestneho rozhlasu v obci
tak účastníkom „pípne“ mobil a text hlásenia sa im zobrazí v
mobilnom telefóne ako SMS. Poskytovaná služba je bezplatná.
Odteraz tak jej prijímatelia budú vždy vedieť, aj keď sú v práci –
kedy bude prerušená dodávka elektrickej energie, kedy sa koná
nejaké podujatie v obci, aký prebieha miestny predaj, jednoducho všetko, čo sa oznamuje miestnym rozhlasom.
Na piknik do Čunova prišli stovky ľudí
Nedeľa 1. júna patrila deťom, pre ktoré pripravil Bratislavský kraj spolu s Areálom Divoká mimoriadny Piknik&Bike.
Pripravených bolo množstvo atrakcií, aktivít aj hudobné vystúpenie.
N
a piknikové podujatie,
ktorého cieľom je prepojenie cyklistiky s aktívnym relaxom v prírode, prišlo vyše 1300 ľudí a požičalo sa
takmer 100 piknikových košíkov.
„Podujatie Piknik&Bike je jedinečné piknikovou atmosférou
a zameraním na zdravý životný
štýl. A trendom súčasnej doby
je zdravý životný štýl. Preto si
myslím, že aj to je dôvod, prečo
akciu vyhľadáva stále viac ľudí,
viac rodín s deťmi,“ povedal
predseda BSK Pavol Frešo. Piknikovú atmosféru podčiarkuje
aj možnosť zapožičania si piknikových košíkov. Návštevníci si
mohli vyskúšať množstvo vodných aktivít, napr. kajaky, kanoe,
Stand up paddle, aquazorbing či
hydrospeed, k dispozícií boli aj
vodné skútre a rafting. Ide už o
tretí ročník projektu. Ďalšie zo
série piknikových podujatí bude
na jeseň.
Župa na podujatí prezentovala
aj projekt Family Net, len počas
nedeľnej akcie sa zaregistrovalo
viac ako sto rodín, informovala
hovorkyňa BSK Iveta Tyšlerová.
Tento projekt je tiež zameraný na
rodiny s deťmi, ktoré môžu vďaka rodinným pasom aktívnejšie
tráviť svoj voľný čas a využívať
množstvo zliav aj za hranicami
regiónu. Okrem bratislavskej
župy sú doň zapojené aj trnavská župa, Burgenland a Dolné
Rakúsko. Rodiny sa môžu registrovať aj prostredníctvom web
stránky www.rodinne-pasy.sk.
Súčasťou podujatia bola aj propagácia Cyklomostu slobody. Vytvorený bol imaginárny most, po
ktorom prešli na bicykli v rámci
súťaže Cyklomost plný detí stovky malých ratolestí. Cyklomost
aj projekt Piknik&Bike sú spolufinancované z programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika - Rakúsko 2007-2013.
(ts-bsk)
veci
26 sociálne
10. jún 2014 • Obecné noviny
Medzinárodná konferencia o projektoch
pre rómske komunity
Banská Bystrica ponúkla 27. a 28. mája 2014 odbornej i laickej verejnosti unikátny priestor na výmenu
skúseností a poznatkov týkajúcich sa projektov pre marginalizované skupiny.
N
a radnici sa v rámci projektu Bioknoblauch romanes
konala medzinárodná konferencia
Financovanie a administrácia projektov pre rómske komunity. Projekt Bioknoblauch romanes, ktorý
si za cieľ kladie poskytnutie vzdelania a vytváranie pracovných
príležitostí pre marginalizované
skupiny, sa tentoraz zameral na
odborné inštitúcie, poskytujúce
legislatívnu a finančnú oporu dotknutým skupinám.
V priebehu dvoch dní mali
účastníci medzinárodnej konferencie možnosť počuť príspevky zaoberajúce sa financovaním
projektov pre marginálne skupiny
obyvateľstva. Zo zahraničia prijali pozvanie do Banskej Bystrice
Kay-Michael Dankl z Európskeho
združenia miest a regiónov pre inklúziu Rómov pri Rade Európy či
Nemanja Pandurevic z Ministerstva pre ľudské práva a utečencov
z Bosny a Hercegoviny.
Pre odbornú verejnosť však
boli rovnako zaujímavé príspevky
domácich inštitúcií, ktoré na fóre
prezentovali aktuálne programy,
pripravované novinky a výzvy
pre rómske projekty. Vďaka prítomnosti zástupcov Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity, Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny v Banskej Bystrici,
mesta Banská Bystrica a mimovládnych organizácií tak vzniklo
jedinečné diskusné fórum, ktoré
nastavilo zrkadlo existujúcemu
systému najmä v oblasti sociálnych politík. Auditórium ocenilo
aktivity, ktoré sa v Banskej Bystrici v oblasti sociálnej politiky
vykonávajú, zároveň sa zhodli na
potrebe prehĺbenia dialógu medzi jednotlivými subjektmi, najmä pri kreovaní nových progra-
mov.
Partneri
projektu
Bioknoblauch romanes spolu s hlavným koordinátorom, rakúskou
mimovládnou organizáciou European neighbours, vyjadrili vôľu
pokračovať v aktivitách vedúcich
ku zlepšeniu podmienok znevýhodnených a marginalizovaných
skupín obyvateľstva a k ich zapájaniu do verejného života.
„Som presvedčený, že len poctivou a systematickou prácou dokážeme urobiť v oblasti pomoci
marginalizovaným skupinám pokroky, aby sme nemuseli rómsku
komunitu považovať za problém,
ale za obohatenie našej vlastnej
kultúry," povedal primátor Peter
Gogola.
(kan)
J. Dubovcová: Na Slovensku stále chýba detský ombudsman
Slovensku hrozí napomenutie od OSN, keďže úvahy o zriadení ombudsmana pre deti zostávajú len na papieri a jeho zriadenie
sa presúva z roka na rok.
N
a Slovensku stále chýba
detský ombudsman, ktorý by riešil problémy detí,
preto je potrebné sa ich právam a
problémom venovať 365 dní v roku.
Verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová k tomu vyzýva všetkých
rodičov, učiteľov či zástupcov štátnych inštitúcií, ktorí prichádzajú do
kontaktu s deťmi, uvádza sa v tlačovej správe, ktorú agentúre SITA poskytol ombudsmankin poradca pre
médiá a komunikáciu Ján Glovičko. Kancelária verejného ochrancu práv opätovne upozorňuje, že
Slovensko si nesplnilo svoj záväzok
zriadiť túto funkciu. "Slovensku
hrozí napomenutie od OSN, keďže
úvahy o zriadení ombudsmana pre
deti zostávajú len na papieri a jeho
zriadenie sa presúva z roka na rok,"
poznamenala J. Dubovcová.
Funkciu detského ombudsmana čiastočne nahrádza internetová stránka Kancelárie verejného
ochrancu práv www.detskyombudsman.sk, ktorá je v prevádzke päť
rokov. Od 1. júna 2009 právnici
kancelárie ombudsmanky prostredníctvom tejto stránky odpovedali
na 3071 detských otázok. O mnohom svedčí aj fakt, že počet otázok
každým rokom rastie. „Z nášho
pohľadu je dôležité, že kým iní
len dookola hovoria o tom, akým
spôsobom ustanoviť detského om-
budsmana, naša kancelária každý
deň rieši niekoľko konkrétnych
detských problémov. Poskytujeme
deťom usmernenia a pomáhame
im často aj v hraničných životných
situáciách,“ uviedol vedúci kancelárie Marián Török.
Na každú otázku príde deťom
elektronická odpoveď najneskôr do
troch pracovných dní, a to aj napriek
tomu, že právnici kancelárie to robia nad rámec svojich pracovných
povinností. „Najčastejšie sú to problémy, ktoré sa týkajú školy, hlavne
vzťahov medzi učiteľmi a deťmi alebo aj medzi deťmi navzájom. Mnohokrát riešime šikanu, ale medzi
podnetmi sú aj bežné problémy v ro-
OZ Ranč Nádej prosí: Zachráňte byty
Nádeje!
Otvorený list prezidentovi I. Gašparovičovi, novozvolenému
prezidentovi A. Kiskovi, premiérovi R. Ficovi, ministrovi
J. Počiatkovi, splnomocnencovi vlády P. Pollákovi,
poslancom NR SR a iným dobrým ľuďom.
Občianske združenie Ranč Nádej sa obracia na dobrodincov, ktorí akoukoľvek
formou vedia prispieť k vyriešeniu neúnosnej situácie s financovaním sociálne
zameraného pilotného projektu Nádejáckych bytov Nádeje, ktoré sa postavili v
rómskej osade vo Svätom Antone. Tento projekt sme realizovali pod memoriálom
Michala Buzalku po čestnom prísľube, že to obec Svätý Anton po poskytnutí dotácie z ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja a úveru zo Štátneho
fondu rozvoja bývania od nás odkúpi. Inak by nebolo možné tento pilotný projekt
zrealizovať. V stredu 21. mája sa poslanec obecného zastupiteľstva a hovorca OZ
Ranč Nádej Ondrej Binder na osobnej návšteve ministerstva dozvedel, že jeden z
najúspešnejších projektov v rámci celého Slovenska neprešiel. Dôvodom bolo porušenie stavebnej normy. Pýtam sa však, aká stavebná norma dovoľuje sociálne slabým rodinám žiť v rozpadnutých chatrčiach, kde sú ohrozené ich životy a zdravie.
OZ Ranč Nádej výstavbou týchto Nádejáckych bytov nádeje chcelo pomôcť najbiednejším sociálnym vrstvám. Nízke nájomné im malo zabezpečiť reálnu pomoc.
My všetci sme tak chceli prispievať aj k splneniu odkazu preambuly Ústavy Slovenskej republiky ako najvyššieho zákona našej krajiny, tej preambuly ústavy, ktorá
hovorí, že SR je postavená aj na sociálnych a spolupatričných princípoch.
Michal BINDER,
predseda OZ Ranč Nádej
dine, vzťahy s rodičmi, výživné, rozvody," priblížila právnička kancelárie
Janka Milan Laššáková. Ako dodala,
rodinné problémy deti trápia, riešia
tiež zlé vzťahy medzi rodičmi.
Stránka detského ombudsmana otvorila aj celospoločenský
problém reedukačných centier, na
ktorý upozorňuje ombudsmanka
od minulého roka. „Ešte vo februári 2013 sa na kanceláriu obrátil
prostredníctvom stránky maloletý,
ktorému prekážal postup reedukačného centra spočívajúci v používaní
telesných trestov, v neprimeranom
používaní ochrannej miestnosti,
vo vyvíjaní psychického nátlaku a
v hrozbách vychovávateľov reedu-
kačného centra,“ píše Dubovcová
v správe o svojej činnosti za rok
2013. Maloletého chlapca následne
zamestnanci kancelárie navštívili
v reedukačnom centre a spísali s
ním podnet. Deň po ich návšteve
chlapec spolu s ďalším chovancom z reedukačného centra ušli a
s prosbou o pomoc prišli do sídla
ombudsmanky v Bratislave. Obaja
maloletí mali skúsenosti s fyzickými trestami a tvrdili, že sa obávajú
vrátiť sa. Kancelária skontaktovala
príslušné úrady práce, sociálnych
vecí a rodiny a chlapcov umiestnili
do krízového centra.
(SITA)
Sprísnili pravidlá pri vyhradzovaní parkovacích miest
pre ZŤP
Nové pravidlá, ktoré schválili liptovskomikulášski poslanci všeobecne záväzným
nariadením mesta 15. mája, sú už v platnosti.
V Liptovskom Mikuláši dochádzalo k zneužívaniu vydávania vyhradených parkovacích miest pre
ľudí so zdravotným postihnutím. Poslanci preto
sprísnili podmienky ich vyhradzovania a užívania.
Nové pravidlá, ktoré schválili všeobecne záväzným
nariadením mesta 15. mája, sú už v platnosti.
Do konca roka 2010 parkovalo v Liptovskom
Mikuláši na vyhradených parkovacích miestach
takmer 120 ľudí so zdravotným postihnutím. „Od
roku 2011 nám enormne stúpol počet žiadostí, preto sme vydávanie vyhradených miest pre týchto
ľudí zastavili. Žiadosti sme však prijímali naďalej,“
vysvetlil Ľubomír Hán, vedúci oddelenia životného prostredia, dopravy a verejných priestranstiev
Mestského úradu (MsÚ) v Liptovskom Mikuláši.
V súčasnosti ich mesto eviduje 54.
Najčastejšie mesto vyhradzovalo parkovacie
miesta pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ZŤP) v lokalitách s nedostatkom parkovacích
miest, najmä na sídliskách. „Veľmi dobre vieme, že
už vyhradené parkovacie miesta sú často zneuží-
vané. Parkujú na nich rodinní príslušníci osôb so
zdravotným postihnutím a nezriedka už človek,
ktorému bolo povolenie vydané, v spoločnej domácnosti so skutočnými užívateľmi nebýva. Naďalej
chceme ľuďom so zdravotným postihnutím vychádzať v ústrety. Bolo však potrebné presne stanoviť
podmienky vyhradzovania a užívania parkovacích
miest. Zákon o pozemných komunikáciách ich totiž
bližšie nešpecifikuje,“ spresnil Ľ. Hán.
V najbližších týždňoch mesto začne s prehodnocovaním existujúcich vyhradených parkovacích státí. Nové miesta pre držiteľov parkovacieho preukazu
ZŤP budú vydávané na dva roky a následne opätovne prehodnocované. „V minulosti sme pri vydávaní
vyhradených miest vyžadovali len potvrdenie o trvalom pobyte, parkovací preukaz pre ZŤP, alebo
osobitné označenie vozidla pre ZŤP. Odteraz budú
musieť žiadatelia predložiť aj vodičský a technický
preukaz,“ dodal vedúci oddelenia MsÚ Ľ. Hán.
(ts-msú)
sociálne veci 27
Obecné noviny • 10. jún 2014
Na návšteve v zariadení, ktoré chce byť
skutočným domovom
Zariadenie pre seniorov na Špitálskej ulici v Komárne v týchto dňoch oslávilo 25. výročie svojho vzniku.
E
šte pred oslavami jubilea som sa rozhodol
navštíviť toto zariadenie, v ktorom žije 146
seniorov z Komárna
a okolia, aby som sa čo-to dozvedel o predchádzajúcich rokoch
i súčasnom živote obyvateľov
tohto moderného zariadenia,
ktoré patrí medzi najlepšie svojho druhu na Slovensku. Mojou
sprievodkyňou bola jeho riaditeľka Zuzana Hervayová.
Prechádzka pavilónmi A, B, C,
ktoré sú všetky pospájané chodbami a vyzdobené obrazmi i ručnými prácami obyvateľov dávajú
tušiť, že pracovníci zariadenia
spolu s klientmi robia všetko pre
to, aby tu bolo domácke prostredie a život bol naozaj príjemný.
A to som ešte nespomenul krásny dvor s udržiavanou zeleňou,
kvetmi a lavičkami. Skrátka, vyzerá to tu ako v rekreačnom zariadení.
„V našom zariadení, ktoré
funguje od roku 1989, sa o 146
klientov stará takmer 80-členný
personál. Odbornú opatrovateľskú starostlivosť zabezpečujeme
prostredníctvom ADOS Anjelské
ruky v Komárne. Mimochodom,
riaditeľkou nášho zariadenia až
do roku 2011 bola Eva Ipóthová,
ktorej v tomto roku za dlhoročnú prácu udelili Cenu mesta Komárno. Práve ona tu za podpory
miestnych i centrálnych štátnych
orgánov vybudovala z pôvodne
jedinej budovy celý komplex budov, vzájomne prepojených širokými svetlými chodbami. Snažila
sa dosiahnuť, aby tu obyvatelia
mohli dožiť a nemuseli sa, ak
ochoreli, sťahovať do rozličných
špecializovaných zariadení. To
sa jej aj podarilo. Veď aj teraz zo
146 obyvateľov je približne polovica klientov úplne imobilných
alebo len málo mobilných, čo si
vyžaduje 24-hodinovú starostlivosť. Do funkcie riaditeľky som
nastúpila v roku 2011 a rozhodla
som sa pokračovať v šlapajach
mojej veľmi aktívnej predchodkyne, ktorá ma často navštevuje
a zaujíma sa o život klientov v
našom zariadení. Od roku 2002
na základe prechodu kompetencií na obce sa zriaďovateľom zariadenia pre seniorov stalo mesto
Komárno, odvtedy sme jeho rozpočtovou organizáciou,“ hovorí
Z. Hervayová, ktorá si pochvaľuje spoluprácu s vedením mesta i
mestským zastupiteľstvom, ale aj
štátnymi inštitúciami a desiatkami sponzorov, ktorí podporujú
zariadenie i jednotlivé podujatia.
Okrem každodennej ošetrovateľskej a stravovacej starostlivosti priamo v izbách (zariadenie
disponuje aj garsónkami a 1-izbovými bytmi s kuchynkami) sa
personál stará aj o kultúrno-spoločenský život svojich klientov.
V minulom zariadenie poskytlo
svojim pracovníkom možnosť
zúčastniť sa na kurze sociálnej
rehabilitácie. Dnes už pôsobia na
sociálnom úseku, ktorého úlohou je individuálna a skupinová
práca s klientmi i organizovanie
rôznych spoločensko-kultúrnych
podujatí. „S odstupom času môžem povedať,“ hovorí Z. Hervayová, „že sa nám v tejto práci darí.
Každý tu nájde možnosť prejaviť
svoje schopnosti či už vo výtvarnom prejave, speve, recitácii alebo inej činnosti. Z našich výtvarných prác organizujeme výstavy
aj mimo zariadenia. Samozrejme,
organizujeme vianočné a veľkonočné posedenia, fašiangové
i batôžkové zábavy, oslavy Dňa
matiek, rozličné zdravotné prednášky, športové dni, opekanie
a grilovanie, výstavy, podujatia
v Mesiaci úcty k starším, vtedy
nás navštevujú žiaci základnej
školy Marianum a mnohé iné
podujatia. Veľmi populárne medzi klientmi sú kultúrne programy Strednej priemyselnej školy
v Komárne. Tvorivé dielne, ktoré
pripravujeme V spolupráci s Regionálnym osvetovým strediskom v Komárne organizujeme
tvorivé dielne, ktoré sú zamerané na zhotovovanie ozdobných
predmetov. Veľmi populárny je
však aj tréning pamäti, s ktorým
nám pomáha Selyeho univerzita
v Komárne. A môžem povedať,
že o všetky naše akcie je vždy veľmi veľký záujem.“
Samozrejme, nedalo mi ne-
spýtať sa, ako oslávili 25. výročie
vzniku tohto zariadenia. „Výročím žijeme už od začiatku tohto
roku. Na oslavy, ktoré vyvrcholili
5. júna, sme pripravili kultúrny
program, ale aj malé výstavy. Začali sa dňom otvorených dverí,
počas ktorých si verejnosť mohla
pozrieť naše zariadenie. Popoludní sa na nádvorí konalo spoločné
posedenie obyvateľov a našich
hostí, na ktorom sme privítali
zástupcov samosprávy i našich
sponzorov. Kultúrny program pre
našich obyvateľov pripravili žiaci umeleckej školy v Komárne,“
hovorí riaditeľka Zariadenia pre
seniorov v Komárne Z. Hervayová a na záver vyslovuje vďaku
svojim spolupracovníkom, ktorí
tu denne odvádzajú kus poctivej
práce.
Štefan BENDE,
poslanec MsZ
S asistentmi zdravia spolupracuje v rómskych
komunitách vyše päťsto lekárov
Aktivity projektu sú zamerané na obyvateľov segregovaných rómskych osád v štyroch oblastiach - ochrana a podpora zdravia,
podpora vzdelávania a osvety, podpora výskumu a propagácia a osveta.
S
asistentmi osvety zdravia v
rómskych komunitách prevažne na východe Slovenska spolupracuje v súčasnosti 520
lekárov. Spolupracujú s nimi v
rámci projektu Zdravé komunity,
ktorého cieľom je osveta zdravia v
komunitách po celom Slovensku a
zlepšenie zdravotného stavu desiatok tisíc ľudí v 102 lokalitách. Ako
uviedla hlavná koordinátorka projektu Zuzana Pálošová, s asistentmi predovšetkým spolupracujú
detskí a obvodní lekári, ale aj gynekológovia, stomatológovia či iní
špecialisti.
Tzv. osvetári zabezpečili už počas prvých týždňov fungovania
projektu množstvo aktivít, ktoré smerovali k zlepšeniu zdravia
obyvateľov osád. V jednej lokalite
zabezpečili napríklad očkovanie,
pričom starosta poskytol miest-
nosť, kde mohol lekár ľudí očkovať. Vo viacerých obciach hlásili
asistenti 100-percentnú účasť
na očkovaní. Tiež Identifikovali
tiež rôzne infekčné a parazitárne ochorenia, hromadný výskyt
hepatitídy, svrabu, mumpsu, ale
aj ložiská tuberkulózy či prípady
pohlavne prenosných ochorení či
HIV. Vo všetkých lokalitách, kde
pracujú asistenti, je nadmerný výskyt vší a problémov s výskytom
hlodavcov, priblížila Pálošová s
tým, že v tretine lokalít sa riešia
nevyhovujúce zdroje pitnej vody,
pričom v niektorých je jej zdrojom potok.
Asistenti zaznamenali 14 lokalít
s výskytom tuberkulózy, v 10 sa
vyskytla žltačka typu A, v piatich
žltačka typu B. V dvoch bola besnota, v 29 svrab, v piatich syfilis a
v 12 lokalitách ovčie kiahne. Vši sa
vyskytli v 80 lokalitách. Osvetári
sa stretli tiež s HIV, bakteriálnou
meningitídou, mumpsom, ale aj s
premnožením ploštíc či bĺch, hlodavcov a dokonca švábov.
V projekte Zdravé komunity
pracuje v súčasnosti už 160 ľudí,
pričom v máji sa k nim pripojilo
ďalších 36 asistentov a štyria koordinátori. Naším cieľom je zvýšiť
počet osvetárov na 200 v budúcom
roku a 300 v roku 2015, poznamenala Alexandra Punová z Asociácie
pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu (ACEC). Projekt je do konca
júna financovaný zo štátneho rozpočtu, vyčlenených je naň 750-tisíc
eur. Zdravé komunity sú dobrým
príkladom toho, ako môže niečo
fungovať aj v rómskych osadách,
pričom túto prácu vykonávajú Rómovia pre Rómov, pripomenula
Punová.
Asistenti osvety a koordinátori poznajú komunity, s ktorými
pracujú, pretože v nich žijú. Práca
osvetárov má podľa Punovej obrovský význam. Životné podmienky
spolu s nízkym zdravotným uvedomením obyvateľov osád zvyšujú
výskyt ohnísk infekčných a iných
ochorení, čo má priamy dopad na
zlý zdravotný stav obyvateľov rómskych komunít. Asistenti osvety za
prvé tri mesiace urobili 18 306 intervencií spolu s 159 009 klientmi a
mimo pracovného času ďalšie aktivity zamerané na čistenie a zveľaďovanie životného prostredia. Za
tento čas pozvali 10 778 klientov
na preventívne prehliadky a 11 194
klientov na povinné očkovanie.
V roku 2012 sa združenia Asociácia pre kultúru, vzdelávanie a
komunikáciu (ACEC), Asociácia
terénnych zdravotných asisten-
tov (ATZA) a Slovenská spoločnosť všeobecných lekárov pre
dospelých spojili do záujmového
združenia právnických osôb pod
názvom Platforma na podporu
zdravia znevýhodnených skupín
(PPZZS). Vytvorili tak komplexný model podporujúci zlepšenie
zdravia obyvateľov vylúčených
komunít. Platformu podporili a
do jej práce sa zapojili tiež rezorty
vnútra, financií a práce. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske
komunity platformu zastrešuje ako
štátna inštitúcia. Aktivity projektu
sú zamerané prioritne na obyvateľov segregovaných rómskych osád
v štyroch oblastiach - ochrana a
podpora zdravia, podpora vzdelávania a osvety, podpora výskumu
a propagácia a osveta.
(SITA)
28 kultúra
10. jún 2014 • Obecné noviny
V nitrianskej župe začali novú tradíciu
oceňovania pracovníkov v kultúre
Predseda NSK Milan Belica po prvý raz odovzdal ocenenia Nitrianska Lunica 2014 kultúrnym tvorcom a
manažérom kultúry v kraji.
P
red rokom, konkrétne
16. mája 2013, predseda
Nitrianskeho
samosprávneho kraja
Milan Belica po prvýkrát v novodobej histórii kraja vyznamenal piatich zamestnancov kultúrnych organizácií v
zriaďovateľskej pôsobnosti NSK
ocenením Nitrianska Lunica,
pričom deklaroval zámer vytvoriť novú tradíciu oceňovania výnimočných kultúrnych tvorcov a
manažérov kultúry kraja.
Vo štvrtok 22. mája prevzalo v
Koncertnej sále Župného domu v
Nitre z rúk predsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja Milana
Belicu a vedúcej odboru školstva,
mládeže, športu a kultúry Úradu NSK Ľubice Libovej ďalších
päť osobností kultúry ocenenie
Nitrianska Lunica 2014, čím sa
tento zámer stal skutočnosťou.
M. Belica vo svojom príhovore
zdôraznil, že si váži myšlienku
každoročne oceňovať prácu najlepších zamestnancov kultúrnych organizácií NSK, pričom
poďakovanie podľa neho patrí
hlavne tým, ktorí práci v kultúre
venovali značnú časť alebo celý
svoj profesionálny život a svojou
prácou sa nezmazateľne zapísali
do dejín kultúry v Nitrianskom
kraji v uplynulých desaťročiach.
Z významných kultúrnych
zámerov NSK M. Belica pripomenul unikátny projekt „Najvýznamnejšie archeologické a
historické pamiatky v zbierkach
múzeí Nitrianskeho samosprávneho kraja“, čo je projekt digitalizácie zbierkových predmetov
v múzeách NSK v hodnote vyše
990-tisíc eur, z čoho 5 % hradí
NSK. V rámci neho pracovníci
spoločnosti Konica Minolta Slovakia do marca 2015 zdigitalizujú
8424 predmetov, z ktorých 2600
umiestnia na webstránke NSK,
čím budú vzácne zbierkové predmety sprístupnené aj širokej verejnosti. Doteraz z plánovaného
počtu zdigitalizovali vyše 3500.
Všetkým oceneným M. Belica vyslovil poďakovanie za ich
zanietenie, s akým roky chránia
a zveľaďujú kultúrne dedičstvo,
ktoré pretrvalo stáročia a obohacuje nás i v súčasnosti. Zdôraznil, že jeho zachovanie je našou
morálnou povinnosťou voči budúcim generáciám a pripomenul
oceneným, že oni spolurozhodujú o uplatnení kultúrnych, morálnych a estetických hodnôt v
našom živote.
V tomto roku si ocenenie Nitrianska Lunica prevzali divadelný a filmový herec a bývalý riaditeľ Jókaiho divadla v Komárne
zaslúžilý umelec Mátyás Dráfi,
dlhoročný odborný pracovník a
riaditeľ Ponitrianskeho múzea
v Nitre Mgr. Anton Števko, dlhoročná odborná pracovníčka a
riaditeľka Galérie umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch
Mgr. Magdaléna Klobučníková,
dlhoročná odborná pracovníčka
Tekovskej knižnice v Leviciach
– PhDr. Vlasta Kollárová a dlhoročný odborný pracovník a súčasný riaditeľ Tribečského osvetového strediska v Topoľčanoch
Mgr. Július Krajčík.
Všetci venovali kultúre desaťročia svojho života a v oblasti, v
ktorej pôsobia, už teraz zanechali
výraznú pečať svojej osobnosti.
Medzi ocenenými nechýbal ani
predstaviteľ maďarskej menšinovej kultúry pôsobiacej na území
kraja, ktorý svojím hereckým
majstrovstvom si získal uznanie
nielen na Slovensku, ale aj za jeho
hranicami.
Počas slávnostného odovzdávania ocenení zneli v nádherných priestoroch Koncertnej sály
Župného domu v Nitre prekrásne
tóny známych svetových skladieb
a piesní od Frederika Chopina,
Gilberta Becauda (Marie, Marie),
Edit Piaf (Mon Dieu) a nesmrteľná „Aleluja“ v podaní študentiek
Univerzity Konštantína Filozofa v
Nitre Lindy Dóczyovej a Martiny
Zajíčkovej (spev), žiačky Základnej umeleckej školy Jozefa Rosinského v Nitre Bibiány Miškolciovej (klavír, laureátka významných
klavírnych súťaží, z triedy profesorky Hroncovej) a žiakov Tralaškoly – súkromnej základnej
umeleckej školy v Nitre, Samuela
Putza (spev) a Mareka Štrbáka
(klavírny sprievod).
(ts-nsk)
Za dotáciu od ministerstva kultúry zorganizuje župa
kraj letnú školu archeológie
Bratislavský kraj získal dotáciu v hodnote 9000 eur od Ministerstva kultúry SR v rámci programu Obnovme si svoj dom 2014.
Za získané peniaze plánuje župa zorganizovať letnú školu archeológie a tradičných spôsobov murovania v areáli obytnorituálneho komplexu národnej kultúrnej pamiatky synagógy v Senci.
L
etná škola bude prebiehať formou workshopov a je učená
pre študentov archeológie,
architektúry, konzervátorstva, resp.
príbuzných odborov, pre ktorých
budú vhodným praktickým doplnením študijného programu. „Študenti si budú môcť vyskúšať svoje
znalosti a zručnosti priamo v praxi. Aktivity letnej školy sú zároveň
ďalším krokom pri obnove seneckej
synagógy. Túto unikátnu pamiatku
plánujeme aj za pomoci finančného mechanizmu EHP zrekonštruovať, aby mohla slúžiť verejnosti,“
povedal predseda BSK Pavol Frešo.
Poslanci BSK schválili v marci finančný príspevok na obnovu areálu synagógy, konkrétne na terénne
úpravy a výstavbu infopavilónu za
618 347,37 eur. Tieto peniaze sú
však podmienené získaním nenávratného finančného príspevku z
EHP fondov.
Študenti vyčistia priestor predpokladaného rituálneho kúpeľa
„mikve“ od navážok, ktoré tlačia
na múry, čím ohrozujú ich statiku
a odborne ju doskúmajú. Následne bude mikve prezentovaná in
situ - v stave, v akom sa zachovala.
„Ide pravdepodobne o najstaršiu
pamiatku svojho druhu, zachovanú
a na Slovensku,“ zdôraznil župan.
V rámci workshopov tiež študenti
rozoberú tehlovú pec, ktorá slúžila
pravdepodobne na pečenie nekvaseného chleba – macesu, premiestnenia ju a postavia nanovo, pričom
využijú dobovú stavebnú technológiu. Zmena umiestnenia pece je nevyhnutná vzhľadom na plánovanú
rekonštrukciu samotnej synagógy
a výstavby infopavilónu na mieste,
kde sa momentálne nachádza tehlová pec.
Na záchranu synagógy podnikol
Bratislavský kraj viaceré kroky – za-
bezpečil vypracovanie projektovej
dokumentácie vrátane potrebného
pamiatkového výskumu, technických posudkov a geodetického zamerania, predložil žiadosť o nenávratný finančný príspevok, vyčistil
areál synagógy a urobil archeologický výskum, informovala hovorkyňa
župy Iveta Tyšlerová..
Bratislavský kraj, ako ďalej uviedla, má aj vlastnú iniciatívu na
obnovu a zachovanie kultúrneho
dedičstva s názvom „Chránime pamiatky bratislavskej župy“. Financoval napríklad zdokumentovanie
existujúceho stavu pamiatkových
objektov, výskum a starostlivosť
o NKP vo svojom vlastníctve a
prostredníctvom dotácií aj iných
pamiatok. Sú to napríklad kaštieľ a
park v Malinove, synagóga v Senci,
Kupecký dom v Pezinku či prístupový most do kaštieľa v Stupave. V
súvislosti s ochranou a propagáciou
významu kultúrneho dedičstva organizovala župa aj konferencie a
podujatia pri príležitosti Dní kultúrneho dedičstva a udeľovala „Ocenenia za príkladnú obnovu“ objektov
tradičnej architektúry a pod.
(ts-bsk)
Obecná knižnica vo Vysokej nad Kysucou je online
Nový knižnično-informačný systém prináša modernejšie a komfortnejšie služby čitateľom.
D
onedávna, podobne ako
mnoho iných obecných
knižníc, aj Obecná knižnica vo Vysokej nad Kysucou
podávala informácie o dostupnej
literatúre a poskytovala knižnično-informačné služby prostredníctvom knižničného systému
LIBRIS. V snahe zmodernizovať
obecnú knižnicu, aby mohla poskytovať komfortné a moderné
služby aktuálnym a tiež novým
čitateľom, rozhodla sa obec posunúť ešte o krôčik ďalej - prostredníctvom projektu, ktorý ponúka Slovenská národná knižnica
v Martine prešla na nový knižnično-informačný systém MaSK,
ktorý sa začal naplno využívať v
obecnej knižnici od polovice mája
2014.
Knižnično-informačný systém
MaSK je určený pre malé a stredne veľké knižnice a zahŕňa nespočetné množstvo výhod v porovnaní s predošlým systémom LIBRIS.
Jednou z jeho najväčších výhod
je, že obsahuje rozšírený model,
ktorý zahŕňa OPAC web katalóg
knižnice. Kliknutím na odkaz
Knižnica online, ktorá sa nachádza na internetovej stránke obce
Vysoká nad Kysucou, sa čitateľ, ale
aj návštevník internetovej stránky
dostane do on-line katalógu knižnice, kde si môže pozerať jednotlivé knižné tituly, ktoré knižnica
ponúka a zároveň si knihu, o ktorú
má záujem, aj rezervovať. Systém
okrem iného umožňuje poskytovať aj medziknižničnú výpožičnú
službu. Pre samotnú knižnicu má
výhody hlavne v tom, že umožňuje
podrobnejšie štatistiky výpožičné-
ho systému a knižničného fondu,
obsahuje viac polí pre evidenciu
revíznych údajov a vyraďovania a
upravené výstupné formáty. Nový
knižnično-informačný systém tak
zrýchľuje, skvalitňuje a rozširuje
poskytovanie knižničných služieb
a súčasne zjednodušuje výpožičnú techniku.
(var)
kultúra 29
Obecné noviny • 10. jún 2014
Múzeum slovenskej dediny v Martine
ožije folklórom
22. júna 2014 sa v areáli múzea uskutoční jubilejný XXX. ročník Turčianskych slávností
folklóru
H
lavným
organizátorom
podujatia je Turčianske
kultúrne stredisko v Martine v zriaďovateľskej pôsobnosti
Žilinského samosprávneho kraja.
Spoluorganizátormi podujatia sú
Mesto Martin, TUZLUK, Slovenské
národné múzeum v Martine – Múzeum slovenskej dediny a Združenie turčianskych muzikantov.
Podujatie sa uskutoční s finančnou podporou Ministerstva kultúry
Slovenskej republiky.
Nad podujatím udelil záštitu
predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár.
Na návštevníkov čaká nielen
bohatý kultúrny program, v rámci
ktorého vystúpi viac ako 25 folklórnych kolektívov, ale tiež sprievodný
program Turčianskych slávností
folklóru, ktorý je určený všetkým
vekovým kategóriám.
Milovníci umenia si prídu na
svoje na výstave detských výtvarných prác „Turiec maľovaný“, ako
aj pri prezentácii prác členov Štúdia
turčianskych
neprofesionálnych
výtvarníkov, turčianskych rezbárov
a sochárov, ktorí budú na mieste
prezentovať svoju tvorbu.
Organizátori tiež pripravili
škola plieskania bičom, ukážky
podkúvania koní, drevený kolotoč, či stánky určené milovníkom
tradičného jedla.
Hlavný program –
22. 6. 2014 – Múzeum
slovenskej dediny:
10. 00 h - Otvorenie jarmoku
tradičných remesiel
Slávnostné otvorenie jarmoku tradičných remesiel
10. 30 h - Sprievod
Sprievod účinkujúcich areálom
Múzea slovenskej dediny
11. 00 h - Deti a detstvo
Účinkujú detské folklórne súbory, detské ľudové hudby a detskí
sólisti inštrumentalisti z regiónu
Turiec
12. 30 h - Turčianskym chodníčkom
Účinkujú folklórne súbory z regiónu Turiec
14. 00 h - Z dedín, miest a dolín
Účinkujú ľudové hudby, ženské
spevácke skupiny a folklórne súbory z Turca, Slovenskej Ľupče i
Hluku (ČR)
Sprievodné podujatia:
8. 6. 2014 od 10. 00 h do 16. 00 h
- Dnes tovariš, zajtra majster
Študenti stredných škôl, ktorí v
úlohe „tovarišov“ ukazujú tradičné postupy a techniky ľudovej výroby. Súčasťou je aj detská tanečná
škola a muzikantské dielne.
Miesto: Múzeum slovenskej dediny Martin – Jahodnícke háje
14. 6. 2014 od 17. 30 h - Návraty
k prameňom – Turčiansky jarmok ozbíjaný
Programové podujatie XXX. Turčianskych slávností folklóru realizované v rámci Dní mesta Martin
na Divadelnom námestí – živá
pozvánka na programy slávností
Miesto: Divadelné námestie Martin
15. 6. 2014 od 16. 00 h - O zlatú
guľôčku
Finálny koncert víťazov regionálnej nepostupovej prehliadky detských sólistov spevákov organizovaný v rámci XXX. Turčianskych
slávností folklóru
Miesto: CVČ Kamarát Martin
18. 6. 2014 od 17. 00 h - Súznenie
Hudobno – poetický program organizovaný v rámci XXX. Turčianskych slávností folklóru
Miesto: Turčianska galéria Martin
20. 6. 2014 od 17. 00 h - Mráčkuvanie
Stretnutie a zaspomínanie si
pamätníkov Turčianskych slávností folklóru pri ľudovej hudbe
a piesni spojené s odovzdávaním
pamätných listov významným
osobnostiam folklórneho hnutia
v regióne Turiec
Miesto: Veľká zasadačka Slovenského národného múzea Martin
(vedľa Barmuseum)
Touto cestou Vás srdečne pozívame na Turčianske slávnosti
folklóru!
Bližšie informácie o podujatí:
Mgr. Eva Palovčíková Záthurecká,
manažér pre ZUČ: folklór a detské divadlo,
[email protected],
0917 494 708
Starý zámok a Pracháreň do októbra
zrekonštrujú za 1,6 milióna eur
Pre verejnosť sprístupnia časti zámku, kde je teraz depozitár, ktorý sa po rekonštrukcii presunie
do podkrovia, sprístupnia aj ochodze.
N
ové, podkrovné priestory pre depozitár a po
jeho presune rozšírenie
výstavných priestorov prinesie
Slovenskému banskému múzeu
(SBM) rekonštrukcia Starého
zámku v centre Banskej Štiavnice
a Prachárne z 18. storočia v banskoštiavnickom banskom skanzene, ktorá sa má začať už tento
mesiac. Náklady na ňu sú 1,6
milióna eur a múzeum ich bude
v plnom rozsahu hradiť z grantu, ktorý získalo cez Regionálny
operačný program z eurofondov.
Ako uviedol riaditeľ Slovenského banského múzea Jozef Labuda,
základ rekonštrukcie tvorí oprava
šindľových striech, cez ktoré už
miestami zateká, oprava ochodzí
a úprava podkrovia na účely depozitára. Budú sa tiež reštaurovať
niektoré poškodené kamenné
Pracháreň z 18. storočia v banskoštiavnickom banskom skanzene.
časti Starého zámku, napríklad
piliere pri presbytériu. „Hlavným
zmyslom je opraviť choré strechy
a ochodze, pretože do niektorých
častí zámku sa naši návštevníci
vôbec nedostanú, a potom pri-
praviť nové priestory pre naše
bohaté zbierkové predmety,“
uviedol J. Labuda. Presunutie
depozitáru do zrevitalizovaných
priestorov podkrovia Starého
zámku umožní múzeu sprístup-
niť prakticky celé tretie podlažie
zámku. Pre verejnosť múzeum po
rekonštrukcii sprístupní aj dosiaľ
uzavretú Pracháreň.
Rekonštrukcia má byť hotová
do októbra. Hoci Starý zámok
nebude počas nej zatvorený, dodržanie bezpečnosti si vyžiada
obmedzenia prehliadok.
Starý zámok alebo Mestský hrad patrí k najstarším a
najvýznamnejším pamiatkam
Banskej Štiavnice. Vznikol na
prelome 15. a 16. storočia ako
renesančná protiturecká pevnosť prestavbou a opevnením
románsko-gotického farského
kostola zo začiatku 13. storočia.
Tamojšia expozícia Slovenského banského múzea je jednou
z jeho najnavštevovanejších.
(SITA)
Račianske
hody opäť
prilákali tisíce
návštevníkov
Tak ako každý rok sa v bratislavskej mestskej časti Rača
v prvý májový víkend konali
Račianske hody. Priaznivci
kvalitného račianskeho vína si
mohli vyberať z pestrej ponuky domácich vinárov, na svoje
si prišli aj milovníci domácich
gurmánskych špecialít či pestrej zábavy a kolotočov. Hlavnými hviezdami Račianskych
hodov bola kapela Kmeťoband, známa svojou temperamentnou cigánskou hudbou
a skupina Elán Tribute, ktorá
spieva známe hity od legendárneho Elánu. Nechýbal ani
program pre najmenších.
Súťažilo sa o Najlepší hodový
koláč a starostovský budíček.
Novinkou bola výstava svadobných fotografií s názvom
Račianske nevesty.
(ts)
regiónov
30 tlačivá/z
10. jún 2014 • Obecné noviny
Informácia
Krátko z regiónov
k novým vzorom priznaní k miestnym daniam od 1. decembra 2012
V Senci súťažili mladí záchranári
Nadväzne na ustanovenie § 99d ods. 4 zákona
č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom
poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné
odpady v znení neskorších predpisov Ministerstvo
financií Slovenskej republiky vydalo Opatrenie z
20. augusta 2012 č. MF/020058/2012-722, ktorým
sa ustanovujú vzory priznania k dani z nehnuteľností, dani za psa, dani za predajné automaty a
dani za nevýherné hracie prístroje. Pre daňovníkov ako aj pre mestá a obce to znamená, že od 1.
decembra 2012 budú platiť tieto tlačivá priznania k
miestnym daniam.
Pri grafickej úprave nových vzorov tlačív uvedených priznaní sme tak ako v minulých rokoch
spolupracovali s Obecnými novinami. Preto sú
tlačivá k miestnym daniam ponúkané pre mestá a
obce prostredníctvom Obecných novín po vecnej
i grafickej stránke zhodné so vzormi priznania k
miestnym daniam, ktoré tvoria prílohu citovaného
stredu 21. mája sa v Senci na Slnečných jazeráchJuh konalo krajské kolo
súťaže mladých záchranárov civilnej ochrany. Organizátormi
boli Okresný úrad Bratislava,
odbor krízového riadenia a Bratislavský samosprávny kraj. Cieľom súťaže je pripraviť žiakov na
možné riziká spôsobené napríklad živelnými pohromami, overiť si vedomosti získané učivom
„Ochrana človeka a prírody“
a precvičiť si všetky úkony spojené s podávaním prvej pomoci
a záchranou života. Súťažilo 12
štvorčlenných družstiev, ktoré
opatrenia, čo nemožno jednoznačne konštatovať
pri tlačivách propagovaných inými subjektami.
Zdroj: MF SR
Tlačivá si môžete objednať na adrese:
Inprost, spol. s r. o.
Distribúcia tlačív
Smrečianska 29
811 05 Bratislava
alebo faxom na čísle: 02/446 311 95, 02/ 446 311 98,
alebo mailom na adrese: [email protected]
Kontaktná osoba: Dagmar Borisová,
tel.: 02/ 446 311 99 alebo mobil: 0905 599 120.
Objednávky budeme vybavovať v poradí, v akom
prídu a budú zaevidované. Cena tlačív zostáva nezmenená, a to košieľka (F1.1 a P2.1) a poučenie na
vyplnenie tlačiva ( F1.11 a P2.11) 0,17 €, ostatné tlačivá 0,10 € s DPH. Pri zasielke poštou k cene tlačív
fakturujeme poštovné a balné.
Pre odoberateľov Obecných novín zľava 25% z fakturovanej sumy.
Záväzná objednávka
Názov úradu (organizácie) ........................................................................................................
Kontaktný pracovník .................................................................... č. tel.:.................................
IČO ....................................... DIČO ......................................... IČ DPH .................................
PSČ ..................
Presná adresa: .........................................................................................
Bankové spojenie ................................
Číslo účtu ...............................................................
Ako predplatiteľ Obecných novín si uplatňujeme 25 % zľavu z celkovej fakturovanej sumy.
(označte X)
Dátum ..................................................
Pečiatka a podpis
1.
Fyzické osoby 1.1
Údaje o daňovníkovi + priznanie k dani z pozemkov + zo stavieb - k stavbe na jeden účel (košieľka)
1.2
Priznanie k dani z pozemkov
1.3
Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na jeden účel
1.4
Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na viaceré účely
1.5
Priznanie k dani z bytov - byty a nebytové priestory v bytovom dome
1.6
Priznanie k dani za predajné automaty
1.7
Priznanie k dani za nevýherné hracie prístroje
1.8
Priznanie k dani za psa
1.9
Príloha k zníženiu dane alebo oslobodeniu od dane
Počet
1.11 Poučenie na vyplnenie daňového priznania
právnické osoby
2.1 Údaje o daňovníkovi + priznanie k dani z pozemkov + zo stavieb - k stavbe na viac účelov (košieľka)
2.2 Priznanie k dani z pozemkov
2.3 Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na jeden účel
2.4 Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na viaceré účely
2.5 Priznanie k dani z bytov - byty a nebytové priestory v bytovom dome
2.6 Priznanie k dani za predajné automaty
2.7 Priznanie k dani za nevýherné hracie prístroje
2.8 Priznanie k dani za psa
2.9 Príloha k zníženiu dane alebo oslobodeniu od dane
2.10 Potvrdenie o podaní daňového priznania
2.11 Poučenie na vyplnenie daňového priznania
Počet
(bsk)
Žilinský župan navštívil Čadcu
P
redseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár v rámci svojich pravidelných výjazdov po regiónoch
navštívil v utorok 20. mája mesto
Čadca. Na pôde mestského úradu
ho prijal primátor Milan Gura.
Medzi hlavné témy spoločnej diskusie patrila dopravná infraštruktúra. Župan a primátor sa tdohodli na spoločnom postupe pri
podpore výstavby diaľnice D3,
ktorá má veľký význam nielen pre
Čadcu, ale aj okolie. J. Blanár preto
navrhol iniciovať stretnutie s Národnou diaľničnou spoločnosťou
a Slovenskou správou ciest, na
ktorom by prediskutovali niektoré sporné body projektu, ako je
výstavba strategického mostného
prepojenia cez rieku Kysuca, ktorá
vedie do miestnej časti Bukov.
(dan)
Tradičný výstup na Poludnicu
S
tredne náročná poldňová
túra s prudkým stúpaním,
klesaním a jednoduchou
orientáciou patrí v Závažnej Porube už tradične poslednej májovej nedeli. Ani v tomto roku to
nebolo inak. Na Poludnicu stúpali
turisti od Iľanova, z Liptovského
Jána. Najviac ich však išlo zo Závažnej Poruby hore Suchou dolinou. Cieľ je každý rok rovnaký,
ale výstup a zostup je vždy iný.
Tento rok na vrchol vystúpilo viac
ako 250 turistov. Odmenou bol
Pomoc obetiam
povodní v Srbsku
1.10 Potvrdenie o podaní daňového priznania
2.
V
postúpili z okresných kôl súťaže. Každé družstvo pod vedením
svojho kapitána súťažilo v disciplínach spojených s civilnou
ochranou, teda použitie ochrannej masky či rozoznávanie varovných signálov, disciplínou však
bola aj zdravotnícka príprava
či hasenie malých požiarov. Na
záver odpovedal každý mladý
záchranár na 20 otázok v teste.
BSK podporuje túto súťaž už desiaty rok, víťaz získava Putovný
pohár predsedu Bratislavského
samosprávneho kraja.
Mesto Banská Bystrica
vzhľadom na tragické
udalosti ničivých povodní
na Balkáne vyzvalo svojich
obyvateľov, aby sa zapojili
do mimoriadnej verejnej
zbierky materiálnej pomoci
vyhlásenej Územným spolkom Slovenského Červeného kríža v Banskej Bystrici
na podporu tamojších
obetí. Pomôcť obyvateľom
Srbska, ktoré zasiahli ničiví
povodne, mohol každý dezinfekčnými prostriedkami,
hygienickými potrebami,
balenou pitnou vodou či
konzervovanými potravinami.
Verejná zbierka sa konala
od 24. do 29. mája.
(kn)
prekrásny výhľad na Liptovskú
kotlinu a Nízke Tatry. Atmosféru
sviatku dotvárala štátna zástava,
výstupové odznaky a pamätné
listy. O jedenástej zaznela štátna
hymna, pozdravný príhovor a nasledovala očakávaná tombola. A
aby výstup zostal pamätný, tesne predpoludním sa ohlásila od
Ďumbiera búrka. Zostupujúcich
turistov pokropil májový dáždik,
ale to len tak, aby sa nepovedalo...
Text a snímka: (dm)
Liptákov
inšpiroval
Dolný Kubín
Prekvapenie v podobe
bezplatnej jazdy autobusom
pripravilo pre deti do 15 rokov mesto Liptovský Mikuláš
v spolupráci s SAD LIORBUS.
V piatok 30. mája mohli
cestovať autobusom bezplatne pri príležitosti Medzinárodného dňa detí. „S našim
prepravcom sme sa na tomto
nápade okamžite zhodli.
Inšpirovali sme sa mestom
Dolný Kubín, kde s touto
myšlienkou prišli ako prví,“
uviedol Ľubomír Hán, vedúci
oddelenia životného prostredia, dopravy a verejných
priestranstiev Mestského úradu v Liptovskom Mikuláši.
(ts-msú)
monitor
31
Obecné noviny • 10. jún 2014
V Zlatých Moravciach plot oddeľuje
Rómov od majority, vraj si zvykli
Nezvyčajné riešenie prišlo po mesiacoch neporiadku a vandalizmu. Názory naň
sa rôznia.
D
va susediace paneláky v Zlatých Moravciach sú navzájom
oddelené plotom.
Pred necelými dvoma rokmi sa o jeho vybudovanie
zasadili obyvatelia dvadsiatich
štyroch bytov na Ulici 1. mája 35.
Sťažovali sa, že Rómovia zo susedného paneláka im robia v okolí
bytovky neporiadok a rozbíjajú
okná. Postavenie plotu podporila
aj radnica, jej predstavitelia vtedy
hovorili o „prehradení lokality“.
Plot z pletiva si obyvatelia 24 bytov zaplatili z fondu opráv. Ohradu postavili iba zo strany, ktorá
susedí s „rómskym“ panelákom. Z
opačnej strany nie je, čiže k bytovke sa dá dostať, aj keď okľukou.
Nápad vtedy vyvolal veľké kontroverzie, do 14-tisícového mesta
mierili všetky celoslovenské médiá. Rómovia pri výstavbe plota
na svojich susedov vulgárne pokrikovali.
Po necelých dvoch rokoch si na
plot obe skupiny zvykli. Iniciátori
si nápad pochvaľujú, výhrady nemala ani väčšina Rómov, s ktorými sme hovorili. „Dobre spravili,
je od nich pokoj. Oni majú svoje
teritórium, my svoje a navzájom
si nerobíme zle,“ hovorí 27-ročný
Róm Mário a opakuje, že teraz je
„všetko v pohode“.
Podľa mladého Róma stáli za
celým susedským sporom deti.
Tvrdí, že tie rómske aj nerómske
si robili navzájom zle.
To si ale nemyslí obyvateľka
z vchodu, ktorý je najbližšie ku
kontroverznému plotu. „Rómovia
nám tu rozbíjali okná,“ povedala.
Plot preto ako ochranu pred vandalmi privítala. „Oni si myslia, že
im všetko patrí,“ podotkla o rómskych susedoch.
Mário ale akékoľvek agresívne
správanie Rómov poprel. „Rómovia im zle nerobia, veď predsa len,
sú to naši susedia,“ vyhlásil.
Aj medzi Rómami sa však našli takí, ktorí sa s plotom medzi
nimi a susedmi dodnes nezmierili. „Mne sa to nepáči. To by som
sa mohol ohradiť, keby som kúpil
dom. Toto je ale činžiak, je to verejné. Bola tam cesta, teraz tadiaľ
nemôžeme prechádzať, musíme
ísť okolo,“ sťažuje sa 34-ročný Peter Lakatoš. „Čo spravíme, keď to
dovolil primátor,“ povzdychne si.
Viacerí Rómovia sa tiež sťažujú,
že v okolí oploteného paneláka je
pokosená tráva, oni majú pritom
pod oknami desiatky centimetrov
vysokú trávu aj burinu. Rómovia v
tom vidia nerovný prístup mesta.
Viacerí sa zaprisahávali, že nájomné riadne platia, napriek tomu
sa o pozemky pod ich oknami vraj
mesto nestará.
Primátor Peter Lednár plot dávnejšie zdôvodňoval tým, že „každý chce mať kultúrne a príjemné
prostredie v okolí svojho bývania“.
Po výstavbe kontroverzného
plota na Ulici 1. mája mesto tvrdilo, že sa mu ozývali ďalší ľudia,
ktorí sa chceli ohradiť pred neprispôsobivými občanmi. Napriek
tomu od jesene 2012 žiaden ďalší
plot ohradzujúci dve skupiny obyvateľov nevznikol.
„Riešenie oddelenia neprispôsobivých občanov na Ulici 1. mája
s cieľom ochrany majetku a zlepšenia kvality životného prostredia ostatných obyvateľov sa nám
osvedčilo. Ani zo strany samotných neprispôsobivých obyvateľov sme nezaznamenali žiadne
negatívne reakcie. Toto opatrenie
pochopili a rešpektujú ho. Sme
presvedčení, že aj oni sami si uvedomujú, že vzhľadom na správanie
ich komunity bolo takéto riešenie
v záujme zabezpečenia verejného
poriadku nevyhnutné,“ reagovala
radnica. Tvrdí, že aj mestská polícia vníma zmeny k lepšiemu.
Mesto okrem Ulice 1. mája považuje za rizikovú lokalitu aj neďalekú mestskú časť Chyzerovce.
Práve tam sa „vo väčšej miere sústreďuje sociálne slabšie či neprispôsobivé obyvateľstvo“. V tejto
časti sú však iba rodinné domy,
ktoré majú svoje vlastné ploty,
žiadne nové ohradenia preto vznikať nebudú.
Mestskej polícii pomáha zabezpečovať verejný poriadok v Chyzerovciach aj kamera, ktorú sem
samospráva inštalovala.
Jeden oplotený panelák v Zlatých Moravciach už je. Má sedem
poschodí a stojí na Duklianskej
ulici. Ľudia si ho v roku 2009 dali
obohnať pletivom, pretože v blízkosti bola krčma. Stávalo sa, že
steny paneláka pokreslili vagabundi, pod oknami močili opilci, ďalší
nespratníci ničili minizáhradku v
okolí paneláka. Na rozdiel od bytovky na Ulici 1. mája panelák na
Duklianskej je oplotený celý.
Nitrianske noviny,
2. 6. 2014
Čierne skládky likvidujú sami. A na vlastné náklady
Každá obec bojuje s čiernymi skládkami po svojom. Pôvodcami nemusia byť len miestni občania.
V
ystopovať pôvodcov čiernych skládok v obciach
nie je vôbec jednoduché.
Zvlášť v posledných rokoch, keď
za ich odpratanie zodpovedá obec.
Niektoré obce využívajú aktivačných pracovníkov, aby sledovali rizikové miesta. Niekde zas sami starostovia kontrolujú, či ľudia hádžu
odpad tam, kam patrí. Pomôcť by
mohli kamery, tie si však nemôže
každá obec dovoliť.
„Áno, v minulosti sme už riešili
čiernu skládku, na podnet anonymného listu. Čo sa týka sledovania
skládok kamerami, ak niekomu záleží na čistote v obci, je to kruté. Je
to zásah do súkromia. Ľudia sú rôzni,“ hovorí Anton Mrmus, starosta
obce Lopušné Pažite. Kamery nemajú. Starosta dodáva, že pôvodca-
mi skládok nemusia byť len miestni. Často sú z iných obcí a miest.
Tento problém, ako sa vysporiadať s
odpadom, však trápi aj ďalšie obce.
„Na otázku kamerového systému
mám svoj názor, je to zrejme módny trend, ale na ako dlho. Kým sa
nezmení myslenie ľudí, ani kamery
tomu nezabránia. Napríklad už môj
5-ročný vnuk vedel pochopiť separáciu. A to je to zdravé myslenie,“
hovorí starosta: „Na druhej strane
chápem, že občania často nevedia,
ako naložiť s neželaným odpadom.
Bolo by potrebné sa nad tým zamyslieť. Je to na dlhú debatu.“
Problém s čiernymi skládkami
mali aj v obci Veľká Čierna. Postupne sa im ich podarilo zlikvidovať a
v súčasnosti sa už v takom rozsahu
neobjavujú. V prípade, že sa vyskyt-
Vychádza pri Združení miest a obcí Slovenska ako
odborno-metodický týždenník pre komunálnu sféru
Bezručova 9, 811 09 Bratislava 1
Tel.: 02/5296 4243, fax: 02/5296 4256
email: [email protected], www.zmos.sk
nú, hneď v zárodku ich zlikvidujú.
Kamerou či fotopascou rizikové
miesta nesledovali ani nesledujú.
Nie sú na to peniaze. „Pravidelne
monitorujeme celý kataster obce.
Hlavne tie miesta, kde je predpoklad vzniku skládky. Využívame
aktivačných pracovníkov. Dá sa povedať, že čierne skládky nemáme,“
vysvetľuje starosta Štefan Harant a
dodáva: „Respektíve ich už v zárodku touto cestou likvidujeme. Tento
spôsob sa nám veľmi osvedčil. Veľmi dôležitá je osveta medzi občanmi. Neustále vysvetľovanie, upozorňovanie, oznamy, vyhlasovanie v
miestnom rozhlase atď.“
„Aj naša obec, ako väčšina obcí
a miest na Slovensku, tiež zápasí
s týmto problémom. Problémom,
ktorý si vyrábame sami. My, ob-
čania Slovenska. Je jednoduché
poukazovať na to, že v Rakúsku sú
všetky pozemky pokosené a čierne
skládky sa tam vyskytujú len ojedinele. Alebo vôbec nie,“ myslí si
Anna Mičiaňová, starostka Rudiny. „Každý by sme mali začať od
seba. A nebáť sa upozorniť suseda,
že príroda je jedinečná a mala by
slúžiť aj ďalším generáciám.“ Miesta, kde sa najčastejšie a pravidelne
čierne skládky objavujú, zatiaľ ešte
kamerami a fotopascami nesledovali. Do budúcna nad tým ale
uvažujú. „Myslím si, že je to jeden
s najúčinnejších nástrojov, ako tento problém aspoň čiastočne, alebo
úplne vyriešiť.“
Žilinské noviny,
2. 6. 2014
Púchovská
samospráva
hospodárila
dobre, účet
je prebytkový
Púchovskí poslanci sa
zaoberali záverečným účtom
mesta za predchádzajúci
rok. Schválili ho spolu
s celoročným hospodárením.
Poslanec Mestského zastupiteľstva v Púchove Milan
Trník predložil záverečný
účet mesta za rok 2013.
Zastupiteľstvo diskutovalo aj
o plnení príjmov, výdavkov i
o úverových záväzkoch.
V Púchove minulý rok hospodárili dobre, rozpočtové
hospodárenie mesta bolo
prebytkové. „Hrubý prebytok
predstavuje 563 944,64 eur,
očistený o nevyčerpané dotácie je v sume 571 656,26
eura,“ informoval M. Trník.
Prebytok ponechajú v
rezervnom fonde mesta,
o jeho použití rozhodne
mestské zastupiteľstvo.
Podľa stanoviska hlavného
kontrolóra bol k 1. januáru
2013 rezervný fond v sumee
831 992,07 eura, v priebehu
roka vzrástol, pričom boli
z neho hradené výdavky.
Rezervný fond na konci roka
2013 dosiahol
1 121 067,07 eura.
Poslanec M. Trník informoval aj o plnení príjmov aj
výdavkov. „Celkové príjmy
boli naplnené vo výške
91,59 percenta, výdavky
boli čerpané vo výške 88,16
percenta,“ spresnil. „Zostatok úverov k 31. decembru
2013 bol 6 016 929,26
eura,“ hovorí s tým, že táto
výška aktuálne predstavuje
51,68 percenta z celkovej
sumy dlhu mesta.
„Mesto Púchov má síce
vyššie úrokové zaťaženie
ako iné samosprávy, ale je
zaradené do rebríčka desiatich „naj“ skokanov v otázke
znižovania dlhu spomedzi
slovenských samospráv,“
reagoval poslanec Radoslav
Varga.
Noviny stredného Považia,
27. 5. 2014
Z regionálnej tlače sprac. (tl)
Vydáva: INPROST, spol. s r. o., IČO 31 363 091, riaditeľ Seraf Tropek, tel.: 02/44 63 11 94, e-mail: [email protected]
Sídlo vydavateľa a redakcie: Smrečianska 29, 811 05 Bratislava, tel./fax: 02/44 63 11 95, 02/44 63 11 98, fax: 02/44 63 11 95,
02/44 63 11 98, www.inprost.sk, www.obecne-noviny.sk, e-mail: [email protected]
Redaktorky: Darina Žoldošová, 02/44 63 11 98, mobil: 0908 710 115, Tereza Ljubimovová, 02/44 63 11 98, mobil: 0918 394 354
Inzercia: Petra Tropeková, mobil: 0903 658 513, e-mail: [email protected],
Špecializované prílohy: Petra Tropeková, mobil: 0903 658 513, e-mail: [email protected], Zuzana Badinková, mobil: 0944 124 304,
e-mail: zuzana.badinková@onmedia.sk
Predplatné a distribúcia: Dagmar Dóková, 02/44 63 11 99, mobil: 0905 599 120, e-mail: [email protected]
Redakcia nevyžiadané rukopisy nevracia. Tlačí Petit Press, a. s., Lazaretská 12, 811 08 Bratislava. Registrované Ministerstvom kultúry SR pod č. EV 3772/09
zo dňa 24. 07. 2009. ISSN 1335-650X. Podávanie novinových zásielok povolené riaditeľstvom pôšt v Bratislave, č. j. 183 – PP – zo dňa 14. 1. 1991.
32 humor
10. jún 2014 • Obecné noviny
- Odíď odtiaľ, ty šalát! Ako
to pískaš, ty jaternica?! Ty si
dobrý tak na pranie plienok
pre deti, a nie na sudcovanie, frajer!
- Ako môžete niečo také
tvrdiť? pohoršuje sa sused.
- A čo by som nemohla,
odvrkla ženička. - Veď je to
môj muž!
Hovorí lekár pacientovi:
- Nesmiete fajčiť, piť, hrať
karty, hnevať sa, chodiť za
ženami...
- Pán doktor, nebola tu
predtým moja žena?
Bača kričí:
- Pozor! Ten pes hryzie!
- Was? Was?
Bača na to:
- Mňa nie, ale vás.
Prídu turisti na salaš a pýtajú sa:
- Bača, máte syr?
- Mám, ale nedám.
- Bača, a mlieko máte?
- Mám, ale nedám.
Turisti sklamane odídu.
Keď už sú dole, objaví sa
bača a volá:
- Vráťte sa, vráťte sa!
Turisti sa potešia a driapajú
sa hore svahom. Keď vyjdú
hore, bača vraví:
- Aj tvaroh mám, ale nedám.
Rozhovor dvoch kamarátov:
- Ja som už dvanásť rokov
ženatý a stále som zaľúbený.
- A do koho?
Nemecký turista na salaši.
- Bola moja operácia úspešná, pán doktor?
- Ľutujem, kamarát, ja som
svätý Peter.
Naštvaná manželka nadáva
mužovi, že trávi každý večer v krčme. On jej vraví:
- Tak tam poď so mnou.
Idú teda spolu do krčmy.
Manžel sa pýta ženy, čo si
prosí piť.
- To, čo ty, - odpovie manželka.
Muž objedná dva panáky
whisky a jeden hneď kopne
do seba. Manželka ochutná,
zamračí sa, vypľuje to a vraví:
- Fuj, ako to vôbec môžeš
piť?!?
- No vidíš, a ty si myslíš, že
sa tu každý večer bohvie
ako bavím.
- Otecko, bojíš sa leva?
- Nie.
- A bojíš sa čerta?
- Tiež nie.
- Takže ty sa bojíš len
mamy?
Na futbalovom ihrisku huláka útla ženička na rozhodcu:
Príde Janko domov z katolíckej školy s čarveným
lícom a otec mu začne dohovárať:
- Janko, nevravel som ti,
že sa nemáš biť s chlapcami!?!
- Ale ja som sa vôbec nebil. To bolo tak: Boli sme
v kostole, odriekali sme
modlitby a keď sme sa postavili, zbadal som, že sa
našej učiteľke, ktorá stála
predo mnou, zarezali šaty.
Tak som jej ich vytiahol a
ona mi dala facku.
Otec na to hovorí:
-Ale, také veci ženám robiť
nesmieš!
Na druhý deň príde Janko
domov a opäť má celé líce
čarvené. Otec vraví:
- Čo si včera nepochopil?
Jasne som ti povedal, že
také veci sa ženám nerobia!
Janko na to:
- Ale, teraz to bolo úlne
inak. Sedeli sme v kostole,
odriekali sme modlitby a
keď sme sa postavili, učiteľke sa opäť zarezali šaty.
Kamarát vedľa mňa jej ich
vytiahol, ale ja som vedel,
že to nemá rada, tak som
jej ich zastrčil naspäť.
Na prednáške o škodlivosti
alkoholu. Prednášajúci rozpráva:
- Je známych veľa prípadov,
keď muža-alkoholika opustila žena.
Prihlási sa jeden z poslucháčov:
- Prosím vás, aké množstvo
a ako dlho je potrebné piť
na to, aby sa docielil daný
stav?
Download

Samospráva bola zodpovedným partnerom aj v