8. január 2013
Cena 2 € • Ročník xxiII • www.inprost.sk
Darček pre seniorov
Bernolákova a okolia
- Penzión POHODA
V novembri dostali dôchodcovia a zdravotne
postihnutí z Bernolákova a
okolia pekný vianočný darček – nový dom sociálnych
služieb
strana 6
Práce na unikátnom projekte spájajúcom Budatínsky hrad
a hrad Strečno pokračovali aj v decembri
Práce na hradnej cyklotrase napredujú, prvých cyklistov privíta na
jar. strana 10
V Krajnom si pripomenuli 620. výročie prvej písomnej zmienky o obci
Aj keď oslavy neboli také
pompézne ako pri okrúhlom
jubileu pred dvadsiatimi rokmi, v obecnej kronike zaujali
významné miesto.
strana 16
1-2
Kontrola
nakladania
s majetkom
obcí
strana 5
Aktuálne
informácie
z legislatívneho
procesu
strana 8
Obnova dediny
z pohľadu
architekta
strana 11
Adaptačná
stratégia
na lokálnej
úrovni
strana 12
Boli aj smutné
Vianoce...
Do nového roku s optimizmom.... Snímka : B. Olach
Spoločnosť očakáva
od samosprávy splnenie
poslania aj v ťažkom roku 2013
M
ilé kolegyne, kolegovia, vážení
poslanci a spolupracovníci,
vážení čitatelia
Obecných novín,
len pred niekoľkými dňami sme
si pri vianočnom stole v kruhu
svojich najbližších vychutnávali
pocit vzájomnej spolupatričnosti. Uvedomovali sme si, že chvíle
radosti, šťastia, lásky, pokoja a
porozumenia medzi najbližšími
sú v dnešnom uponáhľanom a
skomercionalizovanom svete a po
prežití náročného rok asi tým najkrajším darčekom, ktorý si môžeme priať. Do nového roka sme
si navzájom želali zdravie, šťastie,
lásku, porozumenie. S niektorými
z vás sme sa stretli v závere roka aj
na regionálnych snemoch, spoločne bilancovali uplynulé obdobie a
vyslovovali želania a predsavzatia
do roka budúceho.
Rok 2012 nebol pre samosprávu
jednoduchý. Najmä situácia v oblasti financovania miest a obcí je
skutočne vážna a zabezpečiť v danej situácii všetky služby v obciach
v súlade so zákonom znamenalo
pre obce a mestá kalkulovať s každým eurom a hľadať nové zdroje.
Prioritou v oblasti financovania
obcí sa stalo odstránenie rozporov medzi rastom kompetencií a
úloh obcí a miest a objemom ich
finančných zdrojov. Neustále sme
sa snažili o rešpektovanie princípov fiškálnej decentralizácie pri
financovaní originálnych kompetencií obcí. Naším cieľom bolo
obnoviť transparentnosť, objektívnosť a kontrolovateľnosť kritérií
na prerozdeľovanie výnosu dane
fyzických osôb miestnej územnej
samospráve.
Vývoj hospodárenia obcí a
miest a výkonu ich kompetencií
ukázal, že niektoré legislatívne
zmeny v oblasti financovania a
nerešpektovanie samosprávneho
postavenia obcí a miest pri výkone ich originálnych kompetencií
spôsobili vážne systémové problémy - originálne pôsobnosti mestá
a obce už plošne pomaly nebudú
môcť vykonávať. Problémy boli
aj s rozsahom a transparentnosťou ich financovania. V oblasti
školstva umožňovali nielen neúčelné a neefektívne využívanie
verejných zdrojov, ale dokonca aj
ich zneužívanie na osobné alebo
skupinové záujmy diskriminovali vzdelávacie inštitúcie na úkor
financovania záujmových aktivít.
Narušenú rovnováhu vo vzdelávacom systéme bolo potrebné riešiť s rozhodnosťou a bez emócií.
ZMOS upozorňovalo na všetky tieto skutočnosti, výsledkom
bolo prijatie uznesenia vlády SR
o vykonaní auditu kompetencií a
financovania verejnej správy.
strana 2
Vianoce aj Nový rok máme
za sebou. Niektorí – z detí
po prvý, piaty či trinásty raz,
z dospelých po osemnásty,
štyridsiaty či šesťdesiaty raz,
z najstarších seniorov po
osemdesiaty, deväťdesiaty,
ba i stý raz. Čas letí, to vedia
najmä tí starší, prežitých
sviatkov pribúda a je na čo
spomínať. Pri spomínaní na
najkrajšie Vianoce vari každý
začrie do svojich detských
rokov, pretože deti majú
vzhľadom na svoju dôveryhodnosť väčšiu schopnosť
tešiť sa z darčekov a vnímať
čaro a „sladkosť“ Vianoc.
Nie každý, najmä spomedzi
seniorov, však spomína na
každé Vianoce v dobrom,
a nielen preto, že si najmä
pred a počas druhej svetovej
vojny užili nemálo chudoby,
ale aj preto, že sa niekedy
aj báli o život. Také smutné
sviatky prežil aj náš dopisovateľ Jozef Hrubovčák, ako
sme sa dočítali v liste, ktorý
nám poslal. Spomína v ňom
na najskromnejšie vianočné
sviatky v jeho živote, v roku
1944.
strana 3
2 aktuality
8. január 2013 • Obecné noviny
Spoločnosť očakáva
od samosprávy splnenie poslania
aj v ťažkom roku 2013
Audit by mal do konca roku
2013 priniesť nielen analýzu súčasného stavu kompetencií podľa
jednotlivých úrovní verejnej správy, ale aj zosúladiť ich financovanie s rozsahom vykonávaných pôsobností mestami a obcami.
Odborné orgány ZMOS budú
starostlivo sledovať celý proces,
jeho prípravu a sú pripravené
podieľať sa na jeho koordinácii
a realizácii. Kvalitný audit, jeho
serióznosť a výpovedná hodnota bude závisieť aj od schopnosti
efektívne spolupracovať v rámci
celej členskej základne Združenia
miest a obcí Slovenska, preto vás
chcem, vážené primátorky a starostky, primátori a starostovia, aj
touto cestou požiadať o aktívnu
spoluprácu.
V súvislosti s auditom, ale aj
očakávanými zmenami vo verejnej správe pred nami stále naliehavejšie vyvstáva potreba vízie o
budúcnosti samosprávy ako efektívnej a funkčnej správy vecí verejných na miestnej úrovni. Nabáda
nás k tomu aj realita týchto dní,
ktorá ukazuje, že je nevyhnutné
presnejšie definovať úlohy samosprávy aj v nových spoločenských
a ekonomických podmienkach.
Bude pritom nevyhnutné zobrať
do úvahy aj tendencie v oblasti
nasadzovania informačných technológií vo verejnej správe, ktoré sa
masívne prejavia najmä v najbližších troch rokoch.
Ďalšou prioritnou oblasťou pôsobenia orgánov a sekcií Združenia miest a obcí Slovenska v roku
2012 bola stabilizácia financovania
miest a obcí. Základným predpokladom pre udržateľný rozvoj Slovenska sa v čase prehlbujúcej sa
krízy stala nevyhnutnosť konsolidovať verejné financie tak, aby bol
deficit verejných financií v roku
2013 pod 3 percentami hrubého
domáceho produktu. Splnenie
tohto cieľa nie je možné bez širokého konsenzu všetkých zainteresovaných strán. Volení predstavitelia miest a obcí zodpovedajú za
použitie značnej časti verejných
zdrojov, s podstatným dopadom
aj na celkové výsledky rozpočtového hospodárenia Slovenskej
republiky. Aj keď samosprávy už
niekoľko rokov výrazne šetria na
svojich výdavkoch, najvyšší výkonný orgán Združenia miest a
obcí Slovenska väčšinou hlasov
schválil Memorandum o spolupráci s vládou SR, v ktorom členské mestá a obce vyjadrili ochotu
podieľať sa na stabilizácii a konsolidácii verejných financií. Dohodli
sme sa s vládou SR, že budeme
vzájomne koordinovať svoju rozpočtovú politiku. V tom zmysle
už prijala vláda prvé legislatívne
opatrenia na stabilizáciu príjmov
a zníženie výdavkov miest a obcí
bez negatívneho vplyvu na roz-
počet verejnej správy a s ohľadom
na zabezpečenie zákonom stanovených povinností obcí a miest
voči svojim obyvateľom. Výsledkom nášho snaženia bola prijatá
novela zákona o dani z príjmov,
ktorá odbremení obce od platenia
dane z predaja ich majetku a tiež
zabezpečí prísun daní od daňových subjektov. Novela zákona o
správnych poplatkoch odstráni
niektoré deformácie v poplatkoch
a prispeje k lepšiemu financovaniu preneseného výkonu štátnej
správy vo viacerých činnostiach.
K stabilizácii financovania obcí by
mala v roku 2013 prispieť aj komplexná novela zákona o miestnych
daniach a miestnom poplatku za
komunálne odpady a drobné stavebné odpady, na príprave ktorej
sa budú podieľať aj odborné útvary Zduženia miest a obcí Slovenska.
Pre ďalší rozvoj obcí a miest a celej spoločnosti je kľúčové čerpanie
finančných prostriedkov z európskych fondov. Naši špecialisti sa v
roku 2012 výrazne podieľali svojimi odbornými pripomienkami na
tvorbe strategického dokumentu
k príprave nového programového obdobia na roky 2014 – 2020
charakterizovaného ako „Európa
2020“. Systém čerpania peňazí z
Európskych fondov je však nevyhnutné čo najskôr zjednodušiť z
administratívneho aj implementačného hľadiska. Pri príprave
a implementácii projektov sme
sa totiž stretávali s prekážkami,
ktoré nás brzdili, strpčovali nám
život a neraz zbytočne odčerpávali aj financie z rozpočtov miest
a obcí. ZMOS permanentne apeluje na vládu SR, aby zabezpečila
a vytvorila priestor na efektívnu,
rýchlu a transparentnú implementáciu projektov podávaných
v rámci jednotlivých operačných
programov Národného strategického referenčného rámca (NSRR).
Úloha bola zakotvené nielen v memorande, ale stala sa aj súčasťou
uznesenia vlády SR. Mestá a obce
dlhodobo volajú aj po reforme
legislatívy, ktorá súvisí aj so zjednodušením procesov pri kontrole
projektov a následne urýchli aj
čerpanie finančných prostriedkov.
Je nevyhnutné zmeniť aj nastavenie procesu verejného obstarávania. Pripravený návrh zákona o
verejnom obstarávaní v značnej
miere akceptuje naše návrhy. Dôležité bude, aby bol v tejto podobe
v čo najkratšom čase prijatý aj parlamentom.
Samostatným balíkom problémov sú opatrenia smerujúce k
zníženiu administratívnej náročnosti a odbúraniu zbytočných a
často nezmyselných povinností
pri výkone verejnej správy a informačných povinností. V tomto
roku preto pred nami stojí aj úloha
presadiť zníženie administratívnej
náročnosti v procese implementácie eurofondov, vyhodnotiť aktuálny stav a dofinancovať všetky
záväzky voči žiadateľom o nenávratné finančné príspevky (NFP),
zabezpečiť dofinancovanie DPH
pre obce v rámci Programu rozvoja vidieka.
Zásluhou intenzívnych rokovaní ZMOS s vládou SR a podporou navrhovaných realokácií
prostriedkov z iných operačných
programov sa podarilo dosiahnuť
čiastočné riešenie financovania
nadkontrahovaných projektov infraštruktúry vzdelávania v rámci
Regionálneho operačného programu, na doriešenie však ostáva ešte
pomerne vysoká čiastka. Veríme, že aj v tomto smere budeme
úspešní.
Nedá mi nespomenúť aj výsledok dobrej spolupráce ZMOS s
Ministerstvom hospodárstva SR
a osobného zasadenia sa ministra
Malatinského, ktorému sa podarilo navýšiť finančné prostriedky
na modernizáciu verejného osvetlenia z európskych fondov. Namiesto pôvodne plánovaných 100
projektov bude môcť byť podporených až 201 projektov.
Rok 2012 nebol jednoduchý ani
v sociálnej oblasti. Prioritou bolo
predovšetkým riešenie problematiky sociálnych služieb a súčinnosť
odbornej sekcie ZMOS so stálou
pracovnou skupinou pre marginalizované komunity a problematiku neprispôsobivých obyvateľov.
Niektoré návrhy opatrení na riešenie tejto zložitej problematiky,
ktoré predložila Rada Združenia
miest a obcí Slovenska, sa dostali
aj do programu Správna cesta.
Napriek tomu, že sa nám po-
darilo presadiť čiastočné financovanie sociálnych služieb zo strany štátu v roku 2013, z dôvodu
nedoriešenia ďalších požiadaviek
predložených na sneme Združenia
miest a obcí Slovenska, budeme sa
i v tomto roku stretávať s problémami v oblasti sociálnych služieb.
Až v septembri má na rokovanie
vlády SR predložiť ministerstvo
sociálnych vecí návrh novely zákona, alebo nový zákon o sociálnych službách.
Rok 2013 bude nesporne zložitý,
nezaobíde sa bez úzkej súčinnosti
a jednoty vnútri nášho združenia. Tu sa obraciam na vás, vážené
primátorky, primátori, starostky,
starostovia, so žiadosťou o spoluprácu, lebo na prijatie kvalitnej a
vykonateľnej legislatívy budú nevyhnutne potrebné vaše skúsenosti, podnety a pripomienky i súčinnosť vašich odborníkov.
Žijeme v dobe, ktorá si vyžaduje sofistikované riešenia. Kvalitné
ľudské zdroje vo vedení samospráv, skúsení, rozhľadení a dôveryhodní manažéri v samosprávach
môžu výrazne napomôcť rozvoj
našich miest a obcí. ZMOS venovalo v roku 2012 veľkú pozornosť
spusteniu projektu zameraného na
podporu vzdelávania samosprávy.
Našou snahou je vybudovať efektívny a ucelený systém celoživotného a ďalšieho vzdelávania pre
predstaviteľov i zamestnancov samosprávy.
Hovorí sa, že všetko je v ľuďoch
a my dopĺňame, že aj v ich vzájomnej spolupráci, ktorá je pre rozvoj
miest a obcí životne dôležitá. Len
vďaka vzájomnej a efektívnej spolupráci miest a obcí v Združení
miest a obcí Slovenska môžeme
byť rovnocenným partnerom naj-
vyšších orgánov štátu. Vlani sme
určite dosiahli najmä to, že sme
uznávaným partnerom vlády SR,
čo prispelo aj k skvalitneniu sociálneho dialógu. Pre zabezpečenie
kvalitnej komunikácie s miestnou
územnou samosprávou sa naše
Združenie miest a obcí Slovenska
zúčastňuje na vecných rokovaniach tak pred každým uzatvorením programového vyhlásenia
vlády SR, ako i počas jeho napĺňania, ale optikou miestnej územnej
samosprávy.
Naši členovia zastupujú miestnu
územnú samosprávu Slovenskej
republiky v tripartite, v Rade solidarity a rozvoja, Rade vlády pre
partnerstvo, poradných orgánoch
vlády a ústredných orgánoch štátnej správy, ale aj medzinárodných
organizáciách, ako aj v orgánoch
verejnoprávnych a iných inštitúcií
v regiónoch. Je to aktívny priestor
pre účasť na riešení vecí verejných.
Chcem vás ubezpečiť, že si uvedomujeme obrovskú zodpovednosť
za výstupy, ktoré majú dosah na
občanov Slovenska, preto vaše
pripomienky a názory schválené v
orgánoch Združenia miest a obcí
Slovenska sú pre nás zaväzujúce.
V Združení miest a obcí Slovenska vieme, aké dôležité je pri riešení problémov vytvárať partnerské
vzťahy s inštitúciami, ktoré majú
kompetencie podieľať sa na riešení vecí verejných. O regionálnej
úrovni to platí dvojnásobne. Partnerské vzťahy s organizáciami, inštitúciami, tretím sektorom, cirkvami, ale aj so všetkými občanmi,
ktorým záleží na budúcnosti, sú
užitočnou platformou na vzájomnú spoluprácu pri príprave budúcich spoločných podujatí a projektových aktivít. Som presvedčený,
že dokážete nájsť v komunikácii so
všetkými zložkami rezervy, využiť
všetky možnosti, najmä tie, ktoré
nám ponúkajú európske fondy, a
v spoločnom úsilí sa nám podarí
lepšie prekonať náročné obdobie.
Na záver chcem poďakovať vám
všetkým, primátorkám a primátorom, starostkám a starostom, poslancom, zamestnancom úradov i
organizácií riadených mestami a
obcami za vykonanú prácu v roku
2012. Za množstvo vykonanej
práce pri zabezpečovaní fungovania vašich rodín a domácností,
za prácu na vašich pracoviskách,
za prácu v prospech vašej obce,
mesta.
Dovoľte mi, aby som vám aj obyvateľom vašich obcí a miest zaželal
veľa úspechov, osobnej pohody a
zdravia, ale aj oduševnenia a elánu, aby sme aj v roku 2013 úspešne zvládli všetky povinnosti.
Jozef DVONČ,
predseda ZMOS,
primátor mesta Nitra
štátna správa 3
Obecné noviny • 8. január 2013
Komuniké
Boli aj smutné
Vianoce...
zo 40. schôdze vlády SR, 19. december 2012
Vláda prerokovala:
- správu o stave používania jazykov národnostných menšín na
území SR za rok 2012 podľa § 7a
ods. 2 zákona č. 184/1999 Z. z. o
používaní jazykov národnostných
menšín v znení neskorších predpisov.
Schválený.
Predložil: vedúci Úradu vlády SR.
- návrh zákona, ktorým sa mení a
dopĺňa zákon č. 293/2007 Z. z. o
uznávaní odborných kvalifikácií
v znení zákona č. 560/2008 Z. z. nové znenie.
Schválený.
Predložil: minister školstva, vedy,
výskumu a športu.
- návrh zákona, ktorým sa mení a
dopĺňa zákon č. 476/2008 Z. z. o
efektívnosti pri používaní energie
(zákon o energetickej efektívnosti) a o zmene a doplnení zákona č.
555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
zákona č. 17/2007 Z. z. v znení zákona č. 136/2010 Z. z.
Schválený s pripomienkou.
Predložil: minister hospodárstva.
- návrh zákona, ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 8/2005 Z. z. o
správcoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa
mení a dopĺňa zákon Národnej
rady SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov - nové znenie.
Schválený.
Predložil: minister spravodlivosti.
- návrh nariadenia vlády SR, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie
vlády SR č. 422/2009 Z. z., ktorým
sa ustanovuje rozsah priamej vyučovacej činnosti a priamej výchovnej činnosti pedagogických
zamestnancov - nové znenie.
Schválený.
Predložil: minister školstva, vedy,
výskumu a športu.
- návrh na zriadenie Rady vlády
SR na podporu exportu a investícií - nové znenie.
Schválený.
Predložil: podpredseda vlády a
minister zahraničných vecí a európskych záležitostí.
- návrh na úhradu výdavkov súvisiacich so záchrannými prácami
počas mimoriadnej situácie na
územiach územných obvodov obvodných úradov Galanta, Námestovo, Spišská Nová Ves, Košice-okolie, Rožňava, Prešov, Bardejov,
Trebišov, Rimavská Sobota a Košice.
Schválený.
Predložil: podpredseda vlády a
minister vnútra.
- aktualizovanú Koncepciu vyrozumenia a varovania obyvateľstva
v Slovenskej republike do roku
2013.
Schválený.
Predložil: podpredseda vlády a
minister vnútra.
- návrh na zníženie stavu štátnych
finančných aktív.
Schválený.
Predložil: podpredseda vlády a
minister financií.
- návrh výziev na predkladanie
žiadostí o nenávratný finančný
príspevok zameraných na zintenzívnenie podpory malých a stredných podnikov a na podporu zamestnávania mladých ľudí.
Schválený.
Predložil: minister hospodárstva.
- návrh na odvolanie prednostov krajských úradov životného
prostredia.
Schválený.
Predložil: minister životného
prostredia.
- návrh revízie Operačného
programu Doprava 2007 - 2013 v
súvislosti s nedostatočným pokrokom v implementácii.
Schválený.
Predložil: minister dopravy, vý-
stavby a regionálneho rozvoja.
- návrh na zmenu rozpočtu Štátneho fondu rozvoja bývania na
rok 2012.
Schválený.
Predložil: minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja.
- návrh na odvolanie prednostov
krajských úradov pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie a
riaditeľov obvodných úradov pre
cestnú dopravu a pozemné komunikácie a na vymenovanie riaditeľov obvodných úradov pre cestnú
dopravu a pozemné komunikácie
v sídle krajov, v Starej Ľubovni a v
Malackách.
Schválený.
Poznámka: Čiastočne nesprístupňovaný. Materiál sa nezverejňuje v
zmysle § 9 zákona č. 211/2000 Z. z.
o slobode informácií (Ochrana osobnosti a osobných údajov).
- návrh na odvolanie prednostov
krajských stavebných úradov.
Schválený.
Predložil: minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja.
- návrh na odvolanie prednostov
krajských školských úradov.
Schválený.
Predložil: minister školstva, vedy,
výskumu a športu.
- návrh Medzirezortného programu 06 E - Podpora obrany štátu na
roky 2013 až 2018.
Schválený.
Predložil: minister obrany.
- návrh na vklad štátnych finančných aktív do základného imania
Exportno-importnej banky SR a
na posilnenie poistného a záručného fondu prostriedkami zo zníženia základného imania Exportno-importnej banky SR.
Schválený.
Predložil: generálny riaditeľ a
predseda Rady banky Exportnoimportnej banky SR.
- koncepciu štátnej politiky v
oblasti športu - Slovenský šport
2020.
Schválený.
Predložil: minister školstva, vedy,
výskumu a športu.
- návrh zákona, ktorým sa mení a
dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o
organizácií činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v
znení neskorších predpisov.
Schválený.
Predložil: vedúci Úradu vlády SR.
- správu o makroekonomickom
vývoji a vývoji verejných financií
za tri štvrťroky 2012 a predikcia
vývoja do konca roka (2012).
Schválený.
Predložil: podpredseda vlády a
minister financií.
- návrh na vymenovanie profesionálnych vojakov ozbrojených síl
SR do prvej generálskej hodnosti.
Schválený.
Predložil: minister obrany.
Poznámka: Nesprístupňovaný. §9
ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o
slobodnom prístupe k informáciám
a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
- návrh na odškodnenie pozostalých po obetiach tragického nešťastia pri zrútení mostnej konštrukcie na stavbe diaľnice D1
Jánovce - Jablonov úsek I. pri Kurimanoch.
Schválený.
Predložil: minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja.
Vláda vzala na vedomie:
- informáciu o priebehu úloh súvisiacich s realizáciou auditu výkonu kompetencií verejnej správy.
Predložil: podpredseda vlády a
minister vnútra.
- správu o činnosti Medzinárodného podporného fondu na odstavenie Jadrovej elektrárne V1 v
Jaslovských Bohuniciach.
Predložil: minister hospodárstva.
Podľa materiálov
Úradu vlády SR sprac. (žo)
Sociálni pracovníci sa sťažujú
na ich preťaženie prípadmi
Kancelária verejného ochrancu
práv vypracovala ku koncu minulého roka na základe dotazníkového prieskumu správu, ktorá sociálnu kuratelu opisuje z pohľadu jej
vykonávateľov.
Sociálni pracovníci zaoberajúci
sa deťmi majú pocit, že sú nadmerne zaťažení a musia riešiť neprimerané množstvo pridelených
prípadov. Okrem toho sa sťažujú
aj na administratívne povinnosti
a informačné systémy, s ktorými
pracujú. Vyplýva to z dotazníkového prieskumu, ktorý iniciovala
a vypracovala Kancelária verejného ochrancu práv na konci tohto
roka. Zamestnanci oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vrátili do kancelárie
VOP 292 vyplnených dotazníkov.
Cieľom prieskumu bolo získať poznatky o práci týchto oddelení na
úradoch práce, sociálnych vecí a
rodiny na Slovensku.
Terénna práca, teda priamy kontakt s klientom v jeho prirodzenom
prostredí, či účasť na súdnych pojednávaniach nepredstavuje pre
väčšinu respondentov významnejší
problém, uvádza sa v správe, ktorú
kancelária zverejnila. Na opačnom
póle hodnotenia stoja administratívna práca a spracovanie množstva
spisov. Evidenciu, tvorbu štatistík,
spisovú agendu vnímajú zhruba
dve tretiny respondentov, presne
67,81 percenta, ako najväčší problém. Viac ako 73 percent pracovníkov zaťažuje podľa ich vyjadrení
priveľké množstvo prípadov. Výhrady uvedené v správe sa týkajú aj
kvality informačného systému.
Sociálni pracovníci uvádzajú,
že sa najčastejšie zaoberajú usporiadaním rodičovských práv a povinností a výživným. Často riešia
výchovné problémy, konflikty v
rodinách a otázky náhradnej starostlivosti, pestúnstva a adopcií.
Medzi najčastejšie opatrenia, ktoré sociálni pracovníci uplatňujú,
patrí obmedzenie a odstránenie
negatívnych vplyvov, ohrozujúcich
psychický, fyzický a sociálny vývin
dieťaťa. Okrem toho pracovníci
najčastejšie sprostredkúvajú sociálne poradenstvo a odporúčajú psychologickú pomoc dieťaťu a jeho
rodičom počas rozvodu.
Kancelária verejného ochrancu
práv vyhodnotila odpovede respondentov s tým, že smerujú k
pesimizmu a práca ich nenapĺňa
aj napriek jej potrebnosti a záslužnosti. „Výsledky prieskumu v našej
výskumnej vzorke naznačujú, že
osobné súkromné pocity dlhodobej nespokojnosti by za istých
okolností mohli prerásť do širšieho
sociálneho napätia a kolektívnych
akcií," uvádza Kancelária verejného ochrancu práv. Medzi navrhovanými opatreniami uvedenými
v správe sa často skloňovalo zvýšenie počtu zamestnancov sociálnoprávnej ochrany maloletých. K
takémuto kroku sa už zaviazalo aj
ministerstvo práce, sociálnych vecí
a rodiny v októbri tohto roka. Minister práce Ján Richter vtedy povedal, že kapacity úradov sa zvýšia
o 92 pracovníkov.
(sita)
Ich smola, teda patália jeho
rodiny sa začala už v lete toho
istého roku, keď sa v Brekove,
kde žili, zastavilo na prenocovanie množstvo vojakov
slovenskej armády idúcej na
pomoc nemeckej armáde, a
utáborilo na najrozličnejších
miestach. Potom, ako nepísaný zákon káže, sa títo vojaci
opili v miestnych krčmách
a niektorí z nich vyvádzali.
Tak podpálili stodolu práve
u Hrubovčákov, od ktorej sa
chytili aj stodoly susedov a
hospodárske budovy. V nich
zhoreli nielen niektoré vozy
a rôzne poľnohospodárske
náradie, ale aj veľa sena a
slamy potrebných na kŕmenie
dobytka. Nasledovala štrapácia so zháňaním krmiva, dobrí
ľudia však, ako to na dedine
bývalo, pomohli a na zimu bol
dobytok zabezpečený. Potom
však prišla ďalšia pohroma –
Nemcami nútená evakuácia.
Prijali ich príbuzní v Gruzovciach, ktoré ležali mimo
hlavného frontového územia.
Keď sa v polovičke decembra
mohli vrátiť, ich rodinný dom
bol obsadený velením Sovietskej armády a ošetrovňou
a im prepustili len neveľkú
komoru. Tam ich osemčlenná
rodina trávila Vianoce v 1944.
roku. Vianočný stromček –
malý smrek – vyzdobili jabĺčkami, orechami a hruškami.
Pri zapálenej sviečke potom
večerali hubovú polievku a
fazuľový prívarok s chlebom,
na čo im suroviny podarovala rodina príbuzného Jána
Harvana z Gruzoviec, ktorá ich
predtým prichýlila. Tradičné
opekance s makom, oplátky s
medom a cesnakom, slivková polievka však chýbali. Čo
však ani v týchto skromných
pomeroch nechýbalo boli koledy, ktoré si schuti a s láskou
zaspievali.
Krajšie, aj keď stále veľmi
skromné, boli v Brekove prvé
povojnové Vianoce r. 1945.
Pisateľovi starší kamaráti
si na oslavu Vianoc nacvičili
najkrajšie koledy a vinšovačky a chodili s nimi od domu
k domu, kde citlivým slovom
a náboženskou piesňou
ohlasovali „narodil sa Ježiš
Kristus, syn boží a Spasiteľ
sveta, radujme sa, veseľme
sa...“ Všade ich srdečne vítali
a odmenili. Každý Brekovčan
bol v tomto zvláštnom a čarovnom čase šťastný, že vojnové
strasti sú konečne za nimi.
„Od tých čias uplynulo veľa
rokov, ale tieto prvé povojnové
Vianoce sa mi vryli hlboko do
mysle. Nikdy na ne nezabudnem a verím, že raz nielen u
nás, ale všade na svete budú
iba Vianoce bez vojnových
výbuchov a strachu o život“,
končí svoje spomienky na
Vianoce Jozef Hrubovčák.
(bo)
4 školstvo
Najviac podnetov
pochádza
od rodičov
Na konci uplynulého roka
bilancovala svoju minuloročnú
činnosť Štátna školská inšpekcia. Súhrnnú správu o stave a
úrovni výchovy a vzdelávania v
školách a v školských zariadeniach v Slovenskej republike
v školskom roku 2011/2012
predložila ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu
Slovenskej republiky Dušanovi
Čaplovičovi.
Zo súhrnnej správy okrem iného vyplýva, že Štátna školská
inšpekcia v priebehu školského
roka 2011/2012 prešetrovala
141 sťažností voči školám
a školským zariadeniam.
Z tohto počtu bolo 72 podnetov opodstatnených a 61 neopodstatnených. Pri ostatných
sťažnostiach sa oprávnenosť
či neoprávnenosť nedala zistiť
alebo sa šetrenie zastavilo.
V hodnotenom školskom roku
kancelária hlavného školského
inšpektora zaevidovala spolu
418 podaní proti školám a
školským zariadeniam. Z nich
bolo 277 klasifikovaných ako
sťažnosť a prešetrovalo sa 141.
Činnosť súvisiaca s prešetrovaní m a vybavovaním všetkých
sťažností si vyžiadala spolu
približne 4000 hodín.
Najviac podaní, konkrétne
45 %, zaslali školskej inšpekcii
rodičia. Deti adresovali 10 %
podaní. Viac ako dve tretiny sťažností smerovali proti
riaditeľom škôl a školských
zariadení. Učiteľov sa týkalo 29
percent podaní. Riaditelia mali
podľa autorov podaní pochybiť
pri prijímacom konaní, neobjektívnom hodnotení, zabezpečení
komisionálnej skúšky či kvalifikovanosti výučby predmetov,
predovšetkým cudzích jazykov,
ale aj v oblasti správneho konania alebo pri vylučovaní žiakov
stredných škôl zo štúdia. Predmetom sťažností na učiteľov
boli najmä nevhodná komunikácia s rodičmi, používanie
telesných trestov, neobjektívna
klasifikácia prospechu, slabá
kvalita výchovnovzdelávacieho
procesu či neodučené hodiny.
Riaditelia škôl a školských
zariadení po prešetrení a zistení
opodstatnenosti sťažností prijali približne 300 opatrení, po
ktorých nastali pozitívne zmeny
vo viacerých problémových
oblastiach.
Správa taktiež konštatuje
nárast podaní voči násiliu v
škole a najmä neochoty riešiť
tento problém a poukazuje na
fakt, že v posledných rokoch
pribúdajú sťažnosti týkajúce sa
zneužívania moderných informačných technológií - internetu a mobilných telefónov, čím
dochádza k porušovaniu práv
učiteľov i žiakov.
Strana pripravená z informácií
Michala KALIŇÁKA
hovorcu ministra
školstva
8. január 2013 • Obecné noviny
Vláda SR schválila Koncepciu
štátnej politiky v oblasti športu
Š
pecifikovať
aktuálne
problémy slovenského
športu, podporovať šport
pre všetkých ako odporúčaný spôsob aktívneho
životného štýlu, najmä detí a mládeže či zvýšiť kvalitu športovej
reprezentácie a prípravu športovo
talentovanej mládeže je cieľom
Koncepcie štátnej politiky v oblasti športu - Slovenský šport 2020,
ktorú na svojom rokovaní 19. decembra 2012 schválila vláda SR.
Materiál pripravilo Ministerstvo
školstva, vedy, výskumu a športu
SR v spolupráci s mimovládnymi
športovými organizáciami a odborníkmi v oblasti športu.
Zámerom koncepcie je riešiť
problémy slovenského športu už
od vyučovania telesnej výchovy
v školách. Navrhuje preto v roku
2013 vykonať revíziu štátnych
vzdelávacích programov a pripraviť východiská pre postupné zavedenie 3 hodín telesnej výchovy
na prvom stupni základných škôl.
Rovnako má za cieľ zmeniť zameranie hodín TV (najmä smerom
k zážitkovosti) a zatraktívniť ich
obsah s cieľom zvýšenia počtu
cvičiacich žiakov na vyučovacích
hodinách. Veľký dôraz kladie aj
na podporu rekreačného športu v
záujme aktívneho trávenia voľného času ľudí v každom veku, najmä však detí a mládeže.
V oblasti podpory športovo talentovanej mládeže koncepcia navrhuje skvalitniť jej prípravu, ako
aj zvýšiť efektivitu výberu športových talentov do 23 rokov pre
potreby športovej reprezentácie
SR. Za cieľ si kladie taktiež vytvoriť podmienky pre sociálnu inklúziu športovcov so zdravotným
znevýhodnením do spoločnosti a
skvalitniť prípravu reprezentácie
športovcov so zdravotným znevýhodnením.
Materiál rieši taktiež implementovanie nového modelu financovania športu, ktorý pozostáva nielen
z rozpočtov ministerstiev a iných
verejných zdrojov (prostriedky
EÚ, výroba a vysielanie športu vo
verejnoprávnych médiách, výnosy tipovacích súťaží na športové
výsledky), ale aj zo súkromných
zdrojov (dary, zmluvy, výnosy
z charitatívnych lotérií) či vlastných zdrojov športovcov a športových organizácií. Finančné
prostriedky budú rozdelené medzi národné športové zväzy podľa
koeficientu úmernému spoločenskému významu športov, ktorý sa
vypočíta nasledovne:
Koeficient športu = Športový
úspech x Záujem o šport
Športové zväzy budú mať slobodu narábania s poskytnutými
prostriedkami, povinné však budú
zverejniť použitie poskytnutej dotácie, výročnej správy a pravidelne
vkladať štruktúrované informácie
o vlastnom športovom odvetví do
informačného systému v športe.
Materiál venuje pozornosť taktiež boju proti negatívnym javom
v športe a zameraný je aj na kroky v legislatívnej oblasti, pričom
navrhuje vypracovať nový zákon
o športe, novelizovať školský zákon a zákon o organizovaní verejných telovýchovných podujatí,
športových podujatí a turistických
podujatí.
Okrem toho sa v koncepcii ako
zámer uvádza budovanie športo-
vej infraštruktúry osobitného významu s cieľom postaviť Národný
futbalový štadión. Ďalším navrhovaným opatrením je modernizovať
športovú infraštruktúru verejných
vysokých škôl, vybudovať strediská akademického športu v Bratislave, Nitre, Žiline, Banskej Bystrici, Prešove a v Košiciach a zároveň
riešiť havárie športových objektov
slúžiacich pre potreby školskej telesnej výchovy a záujmovej športovej činnosti detí a mládeže.
Koncepcia štátnej politiky v oblasti športu bola pripravovaná za
aktívnej účasti približne 80 športových zväzov, pričom ako pracovný materiál bola určená aj na
verejné pripomienkovanie, v rámci ktorého bolo predložených 350
pripomienok. Ideový zámer pre
rozvoj športu bol teda tvorený
prostredníctvom širokej diskusie
priamo zainteresovaných, čo znásobuje jeho kvalitu. Po schválení
koncepcie bude nasledovať novelizácia viacerých zákonov tak, aby
sa zámery zosúladili s legislatívou
a následne s adekvátnym finančným krytím.
V roku 2012 dostali základné a stredné školy
69 reformných učebníc
Celkovo 69 titulov nových reformných učebníc (vrátane učebníc pre školy s vyučovacím jazykom
maďarským) bolo vlani dodaných do základných a stredných škôl.
Išlo o 59 učebníc pre všeobecnovzdelávacie predmety, ostatné tituly boli určené pre odborné
predmety. Distribuovali sa v celkovom náklade 1 354 600 kusov, za
ktoré ministerstvo zaplatilo sumu
2 859 640 eur. Naďalej tak chýba
školám s vyučovacím jazykom slovenským a maďarským 34 titulov
nových reformných učebníc (vrátane prekladov do maďarského jazyka).
Prioritou ministerstva bolo zabezpečiť vo vlaňajšom roku najmä nové
učebnice pre posledný reformný
ročník – 9. ročník základnej školy a
4. ročník gymnázia s osemročným
štúdiom. I keď z dôvodu rozhod-
nutia Úradu pre verejné obstarávanie bola súťaž na predmet zákazky
„Nákup učebníc 9+“ vo svojej finálnej fáze zrušená, z celkového počtu
39 titulov, ktoré boli predmetom
súťaže, sa podarilo rokovaním s vydavateľstvami v priebehu školského roka 2012/2013 dodať do škôl
30 titulov nových učebníc. Okrem
toho ministerstvo zabezpečilo 18
verejných obstarávaní postupom
rokovacích konaní bez zverejnenia, a to na prvé vydania nových
reformných učebníc, ako aj reedície. Ďalšie verejné obstarávania na
tvorbu takmer 400 titulov nových
učebníc pre všeobecno-vzdelávacie
aj odborné predmety pre základné
školy, školy pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a stredné školy rezort školstva
pripravuje.
Finančné prostriedky vyčlenené
na nákup a distribúciu učebníc v
roku 2012 predstavovali po navýšení sumu 8,5 milióna €. Prostredníctvom tejto sumy sa školám podarilo
zabezpečiť 660 titulov rôznych druhov učebníc v printovej podobe,
čo predstavuje približne 3 milióny
kusov učebníc v celkovom objeme
844 ton. Z uvedeného počtu distribuovaných učebníc bolo 159 titulov
učebníc pre odborné predmety.
Popri tlačených reformných
učebniciach mali učitelia a žiaci
možnosť pracovať aj s ich digitálnymi verziami, a to vďaka webovému
portálu eAktovka. Ministerstvo na
ňom doteraz bezplatne sprístupnilo
59 titulov učebníc a ich prekladov.
Okrem nich môžu nájsť žiaci a rodičia na portáli aj ďalšie voľne prístupné učebné materiály a odporúčanú literatúru.
Skvalitniť výučbu pre žiakov so
špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa podarilo zabezpečiť prepismi 17 reformných učebníc
do Braillovho písma, pričom časť
týchto učebníc bola spracovaná aj
v elektronickej podobe prístupnej
pre slabozrakých žiakov na CD nosičoch.
Rezort školstva očakáva zodpovednosť
a spravodlivosť
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v súvislosti s financovaním
centier voľného času a školských
klubov detí pripomína, že rezort
vytvoril podmienky na to, aby bolo
zabezpečené financovanie každého
dieťaťa, ktoré chce tráviť voľný čas
v týchto zariadeniach.
Keďže financovanie centier voľného času a školských klubov je
teraz, rovnako ako aj v minulosti,
originálnou kompetenciou miest
a obcí, rezort nemôže samosprávam
prikázať, aby to dodržiavali. Vytvo-
rili však dostatočné podmienky na
to, aby financie patrili deťom a neslúžili na iné výdavkové potreby.
Práve preto si samosprávy vo svojich mestských zákonoch, teda vo
všeobecne záväzných nariadeniach
nastavujú pravidlá poskytovania
týchto financií. Keďže na tvorbe
všeobecne záväzných nariadení
môže participovať široká verejnosť,
apelujeme týmto na rodičov, aby sa
aktívne zapojili do tvorby pravidiel,
ktorými samosprávy určujú výšku
dotácie na každé dieťa.
Rezort školstva rovnako apeluje
na samosprávy, aby pri schvaľovaní
príslušného všeobecne záväzného
nariadenia rešpektovali princípy
zodpovednosti a spravodlivosti, čo
znamená, že peniaze, ktoré dostávajú na každé dieťa s trvalým pobytom na území danej samosprávy
a vo veku od 5 do 15 rokov by mali
v plnej výške adresne smerovať práve do toho zariadenia, v ktorom deti
zmysluplne trávia svoj voľný čas.
Ak obec či mesto nemá zriadené
CVČ, môže si ho zriadiť, prípadne
požiada iného zriaďovateľa o zriadenie elokovaného pracoviska na jej
území a následne uhradí náklady na
záujmové vzdelávanie v tomto pracovisku.
Rezort školstva vytvoril finančné
krytie pre všetky deti vo veku od 5
do 15 rokov. Na ťahu sú teraz samosprávy, aby financie v plnej výške
nasmerovali do zariadení, ktoré deti
a mládež chcú navštevovať. Sme
presvedčení, že optimálny model
dokážu samosprávy nastaviť práve
za aktívnej účasti rodičov, ktorí by
mali využiť príležitosť spoluúčasti
na tvorbe pravidiel financovania záujmového vzdelávania.
KOntrola 5
Obecné noviny • 8. január 2013
Kontrola nakladania s majetkom obcí
Najvyšší kontrolný úrad SR preveril v 24 vybraných subjektoch územnej samosprávy dodržiavanie
všeobecne záväzných právnych predpisov pri nakladaní s majetkom. Táto kontrolná akcia bola vykonaná
na základe plánu kontrolnej činnosti NKÚ SR na rok 2012.
J
ej predmetom bolo zverenie
majetku do správy správcu
majetku, rozpočet ako zdroj
obstarania
kapitálových
aktív, analýza štruktúry a
dynamiky pohybov dlhodobého
majetku, dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov
pri obstaraní majetku, správnosť a
úplnosť evidencie majetku v účtovníctve, hospodárenie a nakladanie
s majetkom a účinnosť vnútorného
kontrolného systému.
Kontrolované subjekty hospodárili so svojím majetkom samostatne a prostredníctvom správcov
majetku.
Zriaďovacie listiny správcov neobsahovali v 16 prípadoch vecné
a finančné vymedzenie zvereného
majetku obce, čo bolo pri školách
a školských zariadeniach v rozpore so zákonom o štátnej správe v
školstve a školskej samospráve, v
prípade ostatných organizácií v
rozpore so zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy.
Neurčenie majetku obce zvereného
do správy pri zriadení správcu v
zriaďovacej listine nebolo v súlade
so zákonom o majetku obcí. Jedna
príspevková organizácia v kontrolovanom období preukázateľne
nevykonávala svoju činnosť a neplnila zverené úlohy obce. Napriek
tejto skutočnosti ju jej zriaďovateľ
nezrušil, čím nedodržal zákon o
rozpočtových pravidlách verejnej
správy. Kontrola zistila založenie
neziskovej organizácie v rozpore
s podmienkami stanovenými rozhodnutím obecného zastupiteľstva,
čo nebolo v súlade so zákonom o
obecnom zriadení.
Nedostatok vyplývajúci z nedodržania zákona o rozpočtových
pravidlách územnej samosprávy
bol zaznamenaný v jednej obci, keď
náklady na jej podnikateľskú činnosť neboli kryté výnosmi z nej.
Výsledky kontrol poukázali na
nedostatky v oblasti rozpočtového
procesu vykonaním zmien rozpočtu a následným realizovaním
úhrad výdavkov bez súhlasu obecného zastupiteľstva, s následkom
porušenia zákona o rozpočtových
pravidlách územnej samosprávy a zákona o obecnom zriadení.
Niektoré obce pri zostavovaní rozpočtu neuplatnili jednotné triedenie príjmov a výdavkov podľa
platnej rozpočtovej klasifikácie.
Svoj rozpočet vnútorne nečlenili
na bežný rozpočet, kapitálový rozpočet a finančné operácie. V oboch
prípadoch tak nepostupovali podľa
zákona o rozpočtových pravidlách
územnej samosprávy. Kontrolou
dodržiavania pravidiel používania
návratných zdrojov financovania
a stavu a vývoja dlhu bolo v jednej
obci zistené porušenie zákona o
obecnom zriadení prijatím úveru
bez súhlasu zastupiteľstva.
Kontrolou údajov a informácií
vykázaných vo finančných výka-
zoch zostavených obcami k 31. 12.
2011 bolo zistené, že kvantifikácia
príjmov a výdavkov v nich prezentovaných nezodpovedala v prípade
niektorých obcí schválenej a realizovanej skutočnosti. Preverením
údajov o plnení rozpočtu uvedených v záverečných účtoch obcí
za rok 2011 bolo v prípade ďalších
obcí zistené ich vyčíslenie v rozpore so skutočnosťou vykázanou
vo finančných výkazoch. V troch
prípadoch bolo v rámci usporiadania prebytkov rozpočtov obcí
v ich záverečných účtoch zistené
vykázanie výsledkov hospodárenia
v rozpore s jednotnou metodikou
platnou pre Európsku úniu, čím
tieto obce nepostupovali podľa
zákona o rozpočtových pravidlách
územnej samosprávy a podľa zákona o rozpočtových pravidlách
verejnej správy.
Analýza štruktúry a dynamiky pohybov dlhodobého majetku
kontrolovaných subjektov za posudzované trojročné obdobie rokov
2009 až 2011 preukázala, že celková hodnota ich majetku v obstarávacích cenách sa zvýšila. Mierne
rástla aj zostatková hodnota. Nárast hodnoty bol spôsobený predovšetkým investičnou činnosťou,
pričom zdroje financovania si obce
zabezpečovali aj prostredníctvom
úverov. V dôsledku toho obciam
vzrástli aj záväzky súvisiace s vytváraním majetku. V posudzovanom
období z hľadiska štruktúry majetku absolútne dominoval dlhodobý
hmotný majetok, ktorý bol v prevažnej miere viazaný v stavbách.
Rozdiel v obstarávacích a zostatkových cenách dlhodobého majetku
vypovedá o skutočnosti, že obce
disponovali v značnej miere majetkom obstaraným v predchádzajúcich obdobiach, ktorý bol účtovne
sčasti alebo úplne odpísaný.
Pri zadávaní zákaziek sa zistilo
viacero porušení zákona o verejnom obstarávaní. Výber nového
zhotoviteľa zákazky nebol vykonaný prostredníctvom verejného
obstarávania. Predpokladaná hodnota predmetu zákazky buď nebola
stanovená alebo chýbal doklad o jej
určení. Zápisnica z otvárania ponúk
nebola uchádzačom zaslaná v stanovenej lehote, resp. nebola vôbec
vyhotovená. Štvrťročná súhrnná
správa o zákazkách s nízkou hodnotou s cenami presahujúcimi 1-tis.
eur nebola zverejňovaná a oznámenie o výsledku verejného obstarávania bolo Úradu pre verejné obstarávanie zaslané oneskorene.
Previerka správnosti a opodstatnenosti financovania obstarávaného majetku zistila porušenie
finančnej disciplíny podľa zákona
o rozpočtových pravidlách verejnej
správy spolu v sume 102 tis. eur.
Dôvodom bolo poskytnutie preddavkov, ktoré neboli vopred zmluvne dohodnuté, ich poskytnutie na
dlhšie ako tri mesiace a uhradenie
nákladov za služby spojené s predmetom nájmu, ktoré hradila obec a
nie nájomca. Súčasne bolo zaznamenané nesprávne uplatňovanie
rozpočtovej klasifikácie pri triedení výdavkov napr. financovaním
dlhodobého hmotného majetku z
bežných výdavkov, resp. drobného majetku a opráv z kapitálových
výdavkov, čo malo vplyv na výkazníctvo v celkovej sume 184-tis. eur.
Kontrolou účtovných operácií
realizovaných v procese obstarania
lade so zákonom o majetku obcí.
Zistené boli prípady nerealizovania odpisov hmotného majetku
formou oprávok alebo vykonania
neodôvodnenej medziročnej korekcie hodnoty majetku. Nedostatky zaznamenané pri inventarizácii
majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov mali vplyv na preukázateľnosť účtovníctva.
Kontrolou postupov a spôsobu
nakladania s majetkom územnej
samosprávy boli zistené porušenia
majetku a prác investičného charakteru sa zistilo, že z dôvodu nedodržania platných postupov účtovania nepostupovali obce podľa
zákona o účtovníctve v prípadoch
spolu v sume 1 336-tis. eur. Obce
napríklad nesprávne účtovali obstaranie a technické zhodnotenie
dlhodobého hmotného majetku do
nákladov. Užívaný majetok nezaradili do používania alebo majetok
uvádzali do užívania predčasne.
Neevidovali všetky časti majetku
vo vecnej a následne hodnotovej
štruktúre, resp. ocenenie majetku nezahŕňalo všetky náklady na
jeho obstaranie. Niektoré účtovné
doklady neboli preukázateľné, nakoľko ich obsah nedokazoval skutočnosť súpisom vykonaných prác
alebo iným spôsobom.
Preverením evidencie a vykazovania dlhodobého majetku k 31.
12. 2011 bolo zistené porušenie
zákona o účtovníctve s chybovosťou v celkovej sume 4 600-tis. eur.
Používaný majetok a dokončené
investície boli napríklad dlhodobo
vykazované na účtoch obstarania
majetku. Bežné náklady boli účtované do obstarania a technického
zhodnotenia dlhodobého hmotného majetku. Úbytky majetku vrátane zrušených stavebných projektov
neboli odúčtované. Majetok nebol
správne začlenený do jednotlivých
účtových skupín, bol vykazovaný
duplicitne alebo jeho prírastky neboli zaúčtované. Prípady neocenenia majetku, najmä nehnuteľností
ku dňu ocenenia, t. j. jeho nevedenia v účtovníctve, mali vplyv na
úplnosť účtovníctva a neboli v sú-
zákona o majetku obcí. Pri prevode vlastníctva majetku priamym
predajom nebol zverejnený takýto
zámer, nebola zverejnená lehota na doručenie cenových ponúk
záujemcov a všeobecná hodnota
prevádzaného majetku nebola stanovená znaleckým posudkom. V
niektorých prípadoch nebol schválený spôsob prevodu vlastníctva
nehnuteľného majetku obce, v
iných bol prevod zrealizovaný pred
prijatím kúpnej ceny. Nehnuteľný
majetok bol prenajímaný bez rozhodnutia zastupiteľstva, často aj
bezodplatne, resp. za cenu nižšiu
ako obvyklú. Obce nezverejňovali
zámer prenajať majetok, aby mohla byť akceptovaná najvýhodnejšia
cenová ponuka, resp. nezverejňovali zámer prenajať majetok z dôvodu hodného osobitného zreteľa.
Viackrát nepoužili všetky právne
prostriedky na ochranu svojho
majetku, vrátane včasného uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými
orgánmi. V prípadoch likvidácie
majetku nepripájali doklad o tom,
ako bolo s likvidovaným majetkom
naložené. Zásady hospodárenia
a nakladania s majetkom väčšiny
obcí neupravovali všetky povinnosti a podmienky určené zákonom o majetku obcí. Niektoré obce
nemali tieto zásady určené vôbec,
čím nepostupovali podľa zákona o
obecnom zriadení.
Nedodržanie povinností vyplývajúcich zo zákona o slobodnom
prístupe k informáciám bolo zistené v prípadoch nezverejňovania všetkých objednávok, faktúr a
zmlúv týkajúcich sa obstarania a
nakladania s majetkom.
Hodnotenie vnútorného kontrolného systému z hľadiska jeho
účinnosti bolo realizované preverením postupov a metód, ktoré boli
použité v rámci finančného riadenia. Vnútorný kontrolný systém
obcí bol tvorený kontrolnými činnosťami, ktoré zabezpečovalo najmä obecné zastupiteľstvo, hlavný
kontrolór a zamestnanci kontrolovaných subjektov v zmysle zákona
o finančnej kontrole a vnútornom
audite, zákona o obecnom zriadení
a príslušných interných predpisov.
Vo viacerých prípadoch boli finančné operácie vykonané bez ich
overenia, resp. pred ich overením
predbežnou finančnou kontrolou,
čo bolo v rozpore so zákonom o
finančnej kontrole a vnútornom
audite. Nedostatky boli zistené i v
oblasti vytvárania a rozvíjania systému finančného riadenia.
V činnostiach hlavných kontrolórov boli zaznamenané významné
a časté porušenia zákona o obecnom zriadení. Hlavní kontrolóri
nevykonávali svoju kontrolnú činnosť na základe schválených plánov kontrolnej činnosti, resp. ju
nevykonávali vôbec. Nepredkladali
zastupiteľstvám ročné správy o svojej kontrolnej činnosti, nepodávali
správy o výsledkoch kontrol priamo zastupiteľstvu na jeho najbližšom zasadnutí a nevypracovávali
odborné stanoviská k návrhu rozpočtu, resp. k návrhu záverečného
účtu pred ich schválením v zastupiteľstve. Kontrolou obsahových
náležitostí materiálov o výsledkoch
následných finančných kontrol
spracovaných hlavnými kontrolórmi a preverením súvisiacich
realizovaných procesov bol zistený nesúlad so zákonom o finančnej kontrole a vnútornom audite.
Kontrolór i v prípadoch, ak neboli
zistené nedostatky, vypracovával
správu, nie záznam. Vo výsledných
materiáloch z kontrol chýbali stanovené náležitosti, resp. kontrolovaný subjekt nebol oboznámený s
výsledkami kontroly. Kontroly boli
vykonávané len formálne, resp. z
vykonaných kontrol nebola vypracovávaná žiadna dokumentácia.
Na základe uvedených skutočností bola v kontrolovanom období
hodnotená účinnosť a efektívnosť
vnútorného kontrolného systému
troch obcí ako dobrá, 16 obcí ako
primeraná a v piatich kontrolovaných subjektoch ako slabá.
Na eliminovanie kontrolou zistených a pretrvávajúcich nedostatkov v činnosti obcí predložil NKÚ
SR kontrolovaným subjektom 35
odporúčaní. Tieto odporúčania
vychádzali z konkrétnych zistení
a zohľadňovali individuálne podmienky jednotlivých subjektov.
Ing. Radoslav JELŠOVSKÝ,
vedúci kontrolnej akcie
Expozitúra NKÚ SR Žilina
6 sociálne veci
8. január 2013 • Obecné noviny
Darček pre seniorov Bernolákova
a okolia - Penzión POHODA
Koncom minulého roka v novembri dostali dôchodcovia z Bernolákova a okolia, vrátane zdravotne
postihnutých, pekný vianočný darček – obec slávnostne skolaudovala nový dom sociálnych služieb –
Penzión Pohoda.
R
eálny zámer postaviť takéto zriadenie
vznikol asi pred ôsmimi rokmi, keď v
obci rozmýšľali ako
komplexne riešiť sociálnu starostlivosť o seniorov. Obec ho
stavala sama, pričom celkové náklady na výstavbu činili 2 a pol
milióna eur. Úver zo Štátneho
fondu rozvoja bývania pokryl
potrebu asi 1,4 milióna eur, štátna dotácia asi 200-tisíc eur, obec
pridala asi 700-tisíc eur. Zariadenie začali stavať v marci 2011
a naplno má slúžiť už od začiatku druhého štvrťroka 2013,
teda hneď ako bude zariadené
na prakticky všetky služby, ktoré
môžu byť pre dôchodcov zaujímavé a budú ich môcť využívať
aj seniori z Bernolákova, ktorí v
domove nebudú bývať. Za obec
mal výstavbu „pod palcom“, teda
na ňu dozeral Stanislav Bečica,
zástupca starostu Bernolákova, ktorým je Ľubomír Poór. A
práve od starostu Poóra a z jeho
príhovoru k účastníkom slávnostnej novembrovej kolaudácie
sme získali informácie o novom
dome sociálnych služieb.
Dôchodcovia sa z pohľadu ich
zdravotnej spôsobilosti podľa
zákona zaraďujú do jednej zo
šiestich skupín. Nárok na sociálne zariadenie – samozrejme, ak
to sami chcú – majú dôchodcovia zaradení do 4., 5. a 6. stupňa,
pričom o tých, čo sú zaradení do
4. stupňa rozhoduje obec, o 5.
a 6. stupni rozhoduje VÚC. To
neznamená, že sociálne zariadenie nemôžu využívať aj dôchodcovia zaradení do prvých troch
stupňov zdravotnej spôsobilosti
starať sa o seba, prednosť však
majú tí menej spôsobilí.
Doma je doma
Pochopiteľne, prežiť jeseň a
zimu svojho života v tomto zariadení bude najpríťažlivejšie pre
dôchodcov z Bernolákova, pretože ostanú žiť doma, v prostredí, s ktorým sú zžití a ktoré je im
citovo veľmi blízke. Nestrácajú
priamy osobný kontakt s najbližšími príbuznými, priateľmi, známymi, môžu ísť na kávu či pivko
do svojej obľúbenej kaviarne, povzbudzovať futbalistov či iných
športovcov v ich športových zápasoch, ale aj kedykoľvek zájsť na
cintorín a položiť kvietok na hrob
svojich najbližších... Prosto doma
je doma, veď poznáme dosť príkladov, že starší človek psychicky
neuniesol, keď ho „presadili“ do
cudzieho ľudského a prírodného
zázemia a smútok za domovom
urýchlil jeho skon.
Pre seniorov je pripravených
približne 65 až 70 miest. Preto
približne, lebo hoci každá bytová
jednotka má záchod i kúpeľňu
a spĺňa štandard pre dve osoby,
môže v ňom žiť aj iba jedna osoba, alebo trebárs i tri osoby. Treba však povedať, že časť bytových
jednotiek tohto domu, asi 40, je
určených na sociálne bývanie,
teda budú slúžiť ako sociálne byty.
V sociálnych bytoch je navyše aj
priestor na varenie a iné kuchynské práce. Možno pre niekoho len
maličkosť, ale pre iných veľmi dôležité je, že klienti sťahujúci sa natrvalo do domova si môžu doniesť
niečo im veľmi milé z vybavenia
ich doterajšieho bývania, napr.
skriňu, komodu, stoličky a pod.
Dom sociálnych služieb je vybavený spoločnou modernou kuchyňou, v ktorej možno pripravovať
Kolaudačnú pásku slávnostne prestrihli Gabriella Németh (vľavo), Ľubomír Poór a Viera Toamanová.
Snímka zo Dňa otvorených dverí.
jedlá pre viac ako 160 stravníkov,
teda nielen pre tu bývajúcich dôchodcov. Ďalej bude poskytovať aj
služby ako napr. denný stacionár,
pranie, žehlenie a iné.
Nová kapitola
komplexnej sociálnej
starostlivosti
Na prehliadku a kolaudáciu
novej budovy určenej na sociálne
účely prišlo 20. novembra viacero
významných hostí a, samozrejme,
aj ktorí sa o vybudovanie tohto
zariadenia pričinili – poslankyňa NR SR, exministerka práce,
sociálnych vecí a rodiny SR Viera Tomanová, podpredsedníčka
Bratislavského samosprávneho
kraja Gabriella Németh, prednosta Krajského stavebného úradu Tomáš Matejička, starostovia
okolitých obcí, ďalší zástupcovia
štátnej správy, poslanci OcZ Ber-
nolákovo, architekti a realizátori
stavby a, samozrejme, aj zástupcovia občianskych združení a
obyvateľov Bernolákova. Veľa
obyvateľov obce si zariadenie prezrelo už desať dní predtým na Dni
otvorených dverí.
V už spomínanom príhovore
na slávnostnej kolaudácii starosta
povedal aj toto: Sociálna problematika, najmä starostlivosť o
seniorov je v tomto období často
diskutovanou témou a v médiách
sa vedie rozsiahla diskusia o tom,
koľko seniori hradia za poskytovanie sociálnych služieb, ale už
menej sa hovorí o úrovni poskytovaných služieb a vybavenosti zariadení. Naša obec sa už pred viac
ako siedmimi rokmi začala zaoberať komplexným riešením starostlivosti o seniorov tak, aby sme
sa na sklonku ich života o nich
dôstojne postarali a zostali žiť v
prostredí obce, kde väčšina z nich
sociálne veci/kultúra 7
Obecné noviny • 8. január 2013
Krásna moderná kuchyňa.
vyrastala a prežila celý svoj život.
Predsavzatie sme splnili úspešne,
čím začíname napĺňať Komunitný plán sociálnych služieb na
roky 2012 – 2017. Aj doteraz sme
venovali sociálnej problematike
značnú pozornosť, veď popri terénnej opatrovateľskej službe pre
občanov obce, ktorí sú na takúto
službu odkázaní, sme v roku 2003
odovzdali tri sociálne byty pre
rodiny s nízkym príjmom. Teraz
stojíme v novom zariadení, ktoré vyrieši na desaťročia sociálny
program v našej obci, a zároveň
ponúkne služby aj ďalším obciam
Bratislavského kraja. Pozitívne
je aj to, že tento projekt prinesie
vznik 30 až 35 nových pracovných príležitostí. Pochváliť sa
môžeme aj tým, že elektronickou
aukciou na výber dodávateľa sme
ušetrili asi 38 percent finančných
prostriedkov. Naše poďakovanie
patrí projektantom z PROFIS, s.
r. o., Nové zámky, realizátorovi
stavby OTYK, s. r. o., Bratislava,
Ľudovítovi Chropovskému za
jeho odbornú pomoc pri podávaní projektu a Emanuelovi Krokovičovi, ktorý stál pri zrode myšlienky vybudovať toto zariadenie a
spolupracoval s nami už niekoľko
rokov. Nech tieto stavby slúžia na
účel, pre ktorý boli vybudované a
najmä nech sa tu všetci ich obyvatelia cítia ako doma.
Gabriela Németh vo svojom
príhovore hodnotila pozitívne
úspech obce, pretože odovzdaním
tohto zariadenia sa nielen rozšíri,
ale aj zvýši kvalita poskytovaných
služieb v Bratislavskom kraji. Vysoko ohodnotila celkovú úroveň
zariadenia, najmä jeho umiestnenie v centre obce, čím komunita
prijímateľov sociálnych služieb
nestratí kontakt s obyvateľmi
obce. Poslankyňa NR SR Viera
Tomanová neskrývala uznanie a
obdiv toho čo videla, pretože tento
priestor jej bol známy z predchádzajúcich návštev obce. Zdôraznila potrebu dobrej starostlivosti o
seniorov, pretože sociálna služba
je pre občanov čoraz potrebnejšia
a odovzdaním týchto zariadení sa
sociálne služby dostávajú na lepšiu úroveň. Poďakovala sa vedeniu obce za prínos pre obyvateľov
v sociálnej oblasti
Po príhovoroch obe predstaviteľky spolu so starostom obce
slávnostne prestrihli pásku a nasledovala prehliadka domova sociálnych služieb a nájomných bytov pre seniorov. Tento deň sa pre
obec a jej obyvateľov stal dňom,
ktorý sa zapísal do histórie Bernolákova, pretože občania odkázaní
na sociálnu službu už nebudú musieť hľadať umiestnenie v zariadeniach iných miest a obcí.
Myslia s predstihom
Obec, jej starosta a pracovníci
však už začiatkom minulého roka
začali myslieť s predstihom. Keďže
proces prijatia za klienta sociálneho zariadenia je z administratívneho, osobnostného a sociálneho
hľadiska časovo náročný a je potrebné sa rozhodovať dopredu,
oslovili potrebnými informáciami
všetkých obyvateľov Bernolákova,
teda nielen tých, ktorí majú seniorský vek, ale aj mladších, bývajúcich mimo obce, ktorých príbuzní
sú v seniorskom veku a chceli by
v pripravovanom zariadení Penziónu Pohoda bývať alebo využívať
sociálne služby.
Okrem iného sa v informáciách
píše, že toto zariadenie okrem bývania bude poskytovať komplexné
sociálne služby, ako je zaopatrenie
občana (pranie, žehlenie, pomoc
pri kúpaní, upratovanie a pod.),
stravovanie podľa potrieb jednotlivých klientov (diéta, mletá
strava, mixovaná strava a pod.),
spoločenské a kultúrne vyžitie pre
bývajúcich klientov, ale aj ostatných občanov, najmä seniorov,
žijúcich v Bernolákove. Spríjemňovať život v domove sa napr.
chystajú svojím programom aj
členovia Klubu dôchodcov v Bernolákove. A starosta Ľ. Poór pripomína aj to, že veľmi radi prijmú
od každého ďalšie podnety, pripomienky a návrhy na ďalšie skvalitnenie služieb, pretože „nám nejde
iba o to, čo zákon stanovuje, ale aj
o to, čo pociťujete a čo si myslíte,
že by bolo dobré pre seniorov v
obci vykonať“.
Záujemcovia o penzión a ich
príbuzní sa mohli už minulý rok
a môžu aj tento rok prísť poradiť
a oboznámiť s možnosťami poskytovania sociálnej služby priamo
na obecný úrad každý štvrtok od
10.00 do 12.00 hod., alebo využiť
e-mail [email protected], resp.
telefonicky na č. 02/4599 3920,
na ktorom poskytuje podrobne
informácie JUDr. Emanuel Krokovič. Podnety, námety a postrehy veľmi radi privítajú aj osobne
v úrade alebo písomne na adrese
Obecný úrad, Hlavná 111, 900 27
Bernolákovo, či cez e-mail na adrese [email protected]
x
x
x
Čas letí naozaj ako besný, skutočne sa človek ani nenazdá a ocitá sa v seniorskom období života.
Dobrá a slušná spoločnosť sa pozná najmä podľa toho, ako sa vie
postarať o tých najviac zraniteľných – o deti a o seniorov. Preto
každému mestu, obci, kde sa na to
nezabúda, patrí plné uznanie.
Bohumil OLACH
Snímky: archív
obce Bernolákovo
Seniorom sa nový dom služieb veľmi páčil.
Štefánikova hlava je už na podstavci,
ale kde je jeho „telo“?
E
šte v minulom storočí 25.
novembra 1934 odhalili v
Humennom sochu nášho
veľkého Slováka Milana Rastislava Štefánika. Toto umelecké dielo
v nadživotnej veľkosti sa zrodilo
vďaka finančnej zbierke tamojších
obyvateľov, jeho obdivovateľov a
ctiteľov. Trónilo na neveľkom námestíčku pred vstupom do parku,
ktorého súčasťou bol aj kaštieľ
grófa Andrássyho. Táto socha
vkusne dekorovala hlavnú časť
mesta na Laborci.
Pamätník tohto astronóma, generála a ministra národnej obrany
vo vtedajšom Československu v
pokoji prežil následne nielen zvyšok spoločnej republiky a násled-
Do hľadania sa zapojil aj ROTARY
KLUB
ný, fašistickej nemeckej ríši blízky
slovenský štát, ale aj zopár rokov
po oslobodení. Po „Víťaznom
februári“ sa však táto socha stala
tŕňom v očiach komunistických
vládcov a nežiaducou pamiatkou.
Preto ju dali odstrániť.
V roku 1968, a najmä po roku
1989 sa o osud sochy M. R. Štefánika začalo zaujímať viac ľudí,
aj médií. Medzi nimi i vtedajšie
okresné Podvihorlatské noviny.
Intenzívnym pátraním sa však
našla zo sochy iba hlava, prekvapujúco na pôjde vtedajšieho
Mestského národného výboru v
Humennom. Po ostatných častiach kovového tela tohto odvážneho Slováka akoby sa zľahla zem
a doteraz sa nenašli.
Obdivovatelia tohto významného človeka sa však po odstránení
totalitného režimu postarali o to,
aby jeho hlavu aspoň provizórne
nainštalovali na kamenný podstavec v mestskom parku na Námestí
slobody v Humennom. Tým aspoň sčasti vzdali česť človeku,
ktorý sa významným spôsobom
zaslúžil o vznik prvej Českoslo-
venskej republiky.
Kde sú ostatné zvyšky sochy, by
chceli vedieť aj mnohí obyvatelia
Humenného a Slovenska. Do ich
hľadania sa zapojil aj ROTARY
klub v Humennom. Podľa jeho
zistení je zvyšok sochy Štefánika
zakopaný v miestnom parku a
má sa tam kopať. Hovori sa však
aj o tom, že zvyšky bronzovej sochy si dal do základov domu istý
komunistický funkcionár. Ako to
je naozaj však potvrdí iba ďalšie
pátranie.
Možno by však najlepšie riešenie bolo, keby dnešní alebo budúci predstavitelia mesta vážne
pouvažovali o vytvorení a osadení novej sochy Milana Rastislava
Štefánika. Tento významný Slovák
si to nepochybne zaslúži.
Jozef HRUBOVČÁK
8 samospráva
8. január 2013 • Obecné noviny
Aktuálne informácie z legislatívneho
procesu
Rada ZMOS sa na svojom rokovaní 19. a 20. novembra 2012 na Štrbskom Plese zaoberala aj legislatívnymi
návrhmi v rôznom štádiu legislatívneho procesu. Z materiálu vyberáme informácie o niektorých
pripravovaných návrhoch v predlegislatívnom štádiu.
K príprave nového
zákona o územnom
plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný
zákon) a nového
zákona o vyvlastňovaní
pozemkov a stavieb
Ministerstvo dopravy, výstavby a
regionálneho rozvoja SR v auguste
2012 zriadilo na účely zabezpečenia
prípravy odborných a legislatívnych
materiálov v súvislosti s prípravou
nového Zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a nového zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb
novú pracovnú skupinu zostavenú
z odborných zamestnancov sekcie
výstavby Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR,
jeho podriadených orgánov a organizácii, zo zástupcov pracovných
partnerov – samosprávnych združení, stavovských komôr, odborných spoločenských organizácií,
ako aj expertov so širokou praxou
v územnoplánovacej, stavebnej
a komunálnej legislatíve. Pracovná
skupina sa skladá z troch podskupín: podskupiny pre územné plánovanie, podskupiny pre stavebný
poriadok a podskupiny pre vyvlastňovanie. Jozef Dvonč, predseda
Združenia miest a obcí Slovenska
je členom podskupiny pre územné
plánovanie a členom podskupiny
pre stavebný poriadok.
Nový návrh zákona o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku
vychádza z návrhu stavebného zákona z roku 2009, ktorý bol vtedajším vedením predložený na rokovanie NR SR („tlač č. 995“). Daný
návrh zákona bol však následne z
rokovania stiahnutý. (Pozn.: Predmetný návrh zákona bude zaslaný
členom Rady ZMOS.)
Základné pojmy budú v zákone
definované s ohľadom na predmet
a účely zákona s dôrazom na jednotnosť definovania pojmov používaných v časti územné plánovanie a
v časti stavebný poriadok. Členenie
stavieb a vymedzenie pojmov „budovy“ a „inžinierske stavby“ bude
upravené v súlade s vyhláškou štatistického úradu SR č. 323/2010
Z. z., ktorou sa vydáva štatistická
klasifikácia stavieb. Členenie stavieb je dôležité pre používanie zákona, pretože rôzne druhy stavieb
podliehajú rôznym odchýlkam.
Základ členenia stavieb na budovy a inžinierske stavby je tradičný
a zachoval sa v používaní aj právnych aktoch Európskych spoločenstiev. Pre povoľovacie postupy sa
ponechá delenie (kategorizácia)
stavieb na drobné stavby, jednoduché stavby a ostatné stavby, ako
to upravuje terajšia právna úprava.
Všeobecné technické požiadavky na výstavbu - v návrhu nového
stavebného zákona sa ponechá zakotvenie záväznosti všeobecných
technických podmienok na navrhovanie a uskutočňovanie stavieb,
ktoré sú upravené v technických,
bezpečnostných a hygienických
predpisoch a v technických normách; podrobnejšie budú vymedzené vo vykonávacom predpise k
stavebnému zákonu. Základné požiadavky na stavby, ktoré musí každá stavba počas svojej ekonomicky
zdôvodnenej životnosti spĺňať, sú
kritériom pre oblasť navrhovania a
projektovania stavieb, pre povoľovanie stavieb, kontrolu uskutočňovania stavieb, pre kolaudáciu i pre
oblasť spôsobilosti stavby na užívanie počas jej životnosti. V stavebnom zákone sa nebudú osobitne
upravovať, zákon bude odkazovať
na Nariadenie EP a Rady (EÚ) č.
305/2011 z 9. marca 2011, ktorým
sa ustanovujú harmonizované
podmienky uvádzania stavebných
výrobkov na trh a ktorým sa ruší
smernica Rady 89/106/EHS (Úradný vestník Európskej únie). Vybrané činnosti vo výstavbe – v princípe
sa prevezme úprava problematiky z
platného stavebného zákona, odlišnosti budú vyplývať najmä z rozdielnej úpravy procesných postupov pre jednotlivé druhy stavieb.
Na vykonávanie vybraných činností (projektová činnosť, vedenie
uskutočňovania stavby a vybrané
geodetické a kartografické činnosti) sa bude vyžadovať preukázanie
osobitných odborných znalostí
(autorizácia príslušnou profesijnou
komorou), pretože pri ich výkone
treba brať zreteľ na verejné záujmy. Vykonávanie činností, ktoré
budú vyňaté z vybraných činností
vzhľadom na rozsah stavby a jej
stavebnotechnické prevedenie, ako
aj verejný záujem bude viazané na
živnostenské oprávnenie, príslušné
odborné vzdelanie a prax. Zákon
bude upravovať aj zodpovednosti
a povinnosti jednotlivých účastníkov výstavby, okrem projektanta
a stavbyvedúceho aj stavebníka a
zhotoviteľa stavby. Vymedzenie
obsahu a rozsahu projektovej dokumentácie - nový stavebný zákon
bude vymedzovať a upravovať náležitosti projektovej dokumentácie
potrebnej pre účely konaní podľa
tohto zákona. Vypracovanie dokumentácie pre územné rozhodnutie
a projektovej dokumentácie stavieb pre stavebné povolenie bude
možné len osobou autorizovanou
Slovenskou komorou architektov
alebo Slovenskou komorou stavebných inžinierov. Druhy a náležitosti projektovej dokumentácie
potrebnej pre jednotlivé správne
konania budú podrobnejšie vyme-
dzené vo vykonávacom predpise k
stavebnému zákonu.
K rokovaniam o návrhu
zákona o sociálnych
službách
Začiatkom novembra sa uskutočnilo v poradí druhé rokovanie
pracovnej skupiny na prípravu návrhu zákona o sociálnych službách
pod vedením štátneho tajomníka
MPSVR SR Jozefa Buriana. Toto
rokovanie bolo tematicky zamerané na modely financovania sociálnych služieb. ZMOS sa zaoberalo
a schvaľovalo svoje stanoviská
k problematike sociálnych služieb
na rokovaniach v Bratislave (13. 10.
2009), Trenčíne (20. a 21. 9. 2011)
a Piešťanoch (21. a 22. 2. 2012).
Vychádzajúc z materiálov
a uznesení Rady ZMOS pri rokovaniach bola doposiaľ presadzovaná požiadavka „zosúladiť rozdelenie pôsobností v sociálnych
službách s ustanoveniami zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode
niektorých pôsobností z orgánov
štátnej správy na obce a na vyššie
územné celky a s podmienkami
financovania prijatými vo fiškálnej decentralizácii v roku 2004,“
Nakoľko zadaním pre predmetnú pracovnú skupinu bolo diskutovať nielen v rozsahu novely zákona
o sociálnych službách, ale zaoberať sa prípadne aj novou právnou
normou, je potrebné zaoberať sa
sociálnymi službami ako komplexom, a to nielen z hľadiska riešenia
aktuálnych problémov, ale aj výziev
vyplývajúcich z:
- demografických zmien Slovenska
– predovšetkým starnutia populácie a z toho vyplývajúceho
rastu dopytu po sociálnych službách a špecifických verejných
službách (napr. modelov bývania
pre seniorov)
- deinštitucionalizácie sociálnych
služieb – SR prijala Stratégiu
deinštitucionalizácie
systému
sociálnych služieb a náhradnej
starostlivosti v Slovenskej republike a Národný akčný plán deinštitucionalizácie
Touto problematikou sa zaoberala na svojom zasadnutí 29. 10. 2012
aj Sekcia sociálnych vecí, marginalizovaných komunít a zdravotníctva
Rady ZMOS. Z diskusie vyplynulo,
že kompetenčný model nastavený
vo fiškálnej decentralizácii je model najbližšie k podmienkam realizovateľnosti v praxi miest a obcí.
Zmena pôsobnosti miest a obcí
na povinnosť s prvkami donútenia
je bez systematickej podpory zo
strany štátu v praxi nevykonateľná.
Sociálne služby (vrátane terénnych, ambulantných a pobytových)
z dôvodu vecnej a obsahovej previazanosti uspokojovania niektorých
potrieb a z dôvodu „rozkladania
rizika“ je nevyhnutné financovať
koordinovane z viacerých zdrojov
(štát – štátny rozpočet alebo sociálne poistenie, zdravotné poistenie,
klient, rodina a samospráva).
Medzi najväčšie riziká zotrvania
pri aktuálnom rozdelení povinností medzi samosprávami je:
- objem zdrojov, vrátane zdrojov od
štátu nebude zodpovedať vývoju
dopytu spôsobeného demografickými zmenami,
- odčerpávanie zdrojov z terénnych
služieb v záujme dofinancovania
pobytových služieb, a - neochota prijímať potrebné regulačné opatrenia voči poskytovateľom a prijímateľom (napr.
regulácia vzniku nových poskytovateľov, miera slobodného
výberu poskytovateľa, postavenie verejných a neverejných poskytovateľov z pohľadu systému
a podmienok poskytovania služieb).
Model, ktorý by do istej miery
umožňoval zachovanie existujúceho rozdelenia podľa cieľových skupín (základné životné podmienky
a seniori – miestna územná samospráva, zdravotne ťažko postihnutí
a deti – VÚC) by mal formulovať:
n Náklady na bývanie a stravu
ako povinnú platbu zo strany
prijímateľa, cena za ubytovanie a stravu by mala byť plne
hradená klientom/rodinou, pri
nízkopríjmových z príspevku
na bývanie. Sú to výdavky, ktoré
má každá osoba, či je odkázaná
alebo nie, a hradí ich zo svojich
bežných príjmov. Docielila by sa
tak vyššia zodpovednosť za nákladovosť na strane prijímateľa.
n Náklady na odkázanosť – štát vo
vzťahu k odkázaným obyvateľom
má záujem „garantovať práva“.
Pri aktuálnom modeli garantuje
práva na účet samosprávy bez
systémového finančného krytia.
Vznik odkázanosti nie je chybou
jednotlivca, rodiny, ani obce, je
potrebné riziko týchto nákladov
rozdeliť celospoločensky – napr.
cez poistenie. Náklady na odkázanosť sú už dnes formulované
v zákone 448/2008 Z. z. (Príloha
5) v rozpätí od 62,21 € do 310,99 €
podľa stupňa odkázanosti na ambulantnú a pobytovú službu a od
89,82 € do 449,18 € podľa stupňa
odkázanosti pre terénnu službu
mesačne. Bez spolufinancovania
cez poistné schémy je veľmi otázne, či takúto mieru svojej zodpovednosti štát akceptuje.
n Náklady na zdravotnú starostlivosť: požiadavku obligatórneho
preplácania nákladov na zdravotnú starostlivosť v rozsahu ošetrovateľských úkonov je dlhodobá
požiadavka ZMOS. Je dlhodobo
nespravodlivé, že náklady za tieto úkony sú napriek čl. 40 Ústavy SR spolufinancované nielen
ich samotným prijímateľom, ale
aj všetkými, ktorým je sociálna
služba poskytovaná a nepotrebujú
ošetrovateľské úkony, a v konečnom dôsledku aj samosprávou.
riadenie sociálnej služby – personálne výdavky na manažment sociálnej služby by tak ostali jedinou
nepokrytou položkou.
K materiálom
zverejneným v súvislosti
s riešením problematiky
neprispôsobivých
obyvateľov
Podpredseda vlády a minister
vnútra SR Robert Kaliňák a splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Peter Pollák predstavili 22.
októbra 2012 prvú časť návrhu rozsiahlej rómskej reformy, a to v oblasti vzdelávania. Návrh obsahuje
tieto ciele:
VZDELÁVANIE - deti patria do
školy
1. Nepodchytením výchovy dieťaťa od počiatku často nechávame
deti nezodpovedných a neschopných rodičov behať do siedmich
rokov po ulici. Takéto dieťa skončí spravidla v špeciálnej triede či
škole, kde štát za vzdelávanie platí
2-krát vyššiu sumu za dieťa ako
v škole normálnej. Také dieťa nakoniec nezíska ani výučný list, ani
prácu a naveky zostáva závislé na
sociálnom systéme.
a) Problém: Nepripravenosť detí
(jazyková, zručnostná, sociálna...) pochádzajúcich z rodín,
ktoré sú pre zdravý vývoj dieťaťa
rizikové, na vstup do prvého ročníka základnej školy.
RIEŠENIE: Zavedenie povinnej
3-ročnej predškolskej výchovy pre
deti z rizikových rodín, ktoré identifikujeme na základe kombinácie
nasledovných kritérií – vzdelanie
rodičov, výška príjmu rodičov,
miera kriminality rodičov, miera
dlhodobej nezamestnanosti rodičov, materiálne zázemie, zadĺženosť
rodiny, záškoláctvo v rodine a predpoklad neovládania vyučovacieho
jazyka dieťaťom v čase nástupu do
základnej školy.
b) Problém: Nedostatočná pozornosť venovaná deťom z rizikových rodín, respektíve rizikovým
deťom zo strany rodín a výchovno-vzdelávacieho systému.
RIEŠENIE: Zavedenie celodenného výchovno-vzdelávacieho systému pre deti z rizikových rodín,
respektíve pre rizikové deti, ktoré
identifikujeme na základe nasledovných kritérií – prospech, dochádzka a správanie dieťaťa.
Dochádzka a správanie dieťaťa v
samospráva 9
Obecné noviny • 8. január 2013
školskom prostredí priamo ovplyvní formu a výšku sociálnej pomoci
štátu rodine, z ktorej dieťa pochádza – napr. rodinné prídavky, aktivačný príspevok, atď.
c) Problém: Deti z rizikových rodín
trávia prázdniny vo svojej obci,
respektíve v osade, bez akýkoľvek
pozitívnych podnetov.
RIEŠENIE: Zabezpečiť prázdninovú prevádzku materských a základných škôl s cieľom zmysluplne
podchytiť výchovu detí z rizikových
rodín aj počas prázdnin.
2. Nastavením súčasného sociálneho systému finančne motivujeme
deti zo sociálne odkázaných rodín,
aby okamžite po ukončení povinnej
školskej dochádzky opustili vzdelávací systém a začali radšej poberať
sociálne dávky, lebo je to pre rodinu
finančne výhodnejšie.
Problém: Dieťa po ukončení povinnej školskej dochádzky má nárok na zaradenie do systému aktivačných prác a byť tak poberateľom
aktivačného príspevku. To mnohé
rodiny a aj samotné dieťa motivuje
hneď po skončení povinnej školskej
dochádzky zo školy odísť.
RIEŠENIE: Predĺženie povinnej
školskej dochádzky na 12 rokov.
3. Cieľom súčasného vzdelávacieho systému je, aby dieťa ukončilo
povinnú školskú dochádzku, a nie
to, aby získalo kvalifikáciu zodpovedajúcu jeho schopnostiam a bolo
tak pripravené na pracovný trh.
Problém: Dieťa, ktoré ukončí
povinnú školskú dochádzku počas
štúdia na základnej škole, odchádza zo vzdelávacieho systému bez
akýchkoľvek manuálnych zručností, ktoré sú základným predpokladom na získanie nízkokvalifikovaného pracovného miesta.
RIEŠENIE: Dieťa, ktoré v priebehu 9 rokov povinnej školskej
dochádzky neukončí úspešne ôsmy
ročník základnej školy, nastúpi na
povinnú trojročnú učňovskú školu s povinnou dvojročnou praxou
podľa výberu a schopností žiaka,
rozhodnutia rodičov a potrieb pracovného trhu, ktorej cieľom bude
maximalizovať šancu na zaradenie
dieťaťa na pracovný trh.
4. V špeciálnych školách žiaci
získavajú vzdelanie, ktoré zásadným spôsobom znižuje ich šance
uplatniť sa na trhu práce a tým ich
predurčuje na dlhodobú sociálnu
odkázanosť.
a) Problém: V špeciálnych školách
sa nachádzajú deti s ľahkým
mentálnym postihnutím - tzv.
variant A (veľakrát aj nesprávne
diagnostikovaným), ktoré do špeciálnych škôl nepatria. Príplatok
na špeciálne vzdelávanie týchto
žiakov zbytočne zaťažuje štát a
žiaci získavajú vzdelanie, ktoré
zásadným spôsobom znižuje ich
šance uplatniť sa na trhu práce a
tým ich predurčuje na dlhodobú
sociálnu odkázanosť.
RIEŠENIE: Zastaviť prijímanie
žiakov s ľahkým mentálnym postihnutím – tzv. variant A do špeciálnych základných škôl.
b) Problém: Zodpovedná osoba za
diagnostikovanie žiaka je zároveň aj finančne závislá od počtu
žiakov špeciálnej školy (napr.
riaditeľ centra špeciálno-pedagogického poradenstva je často
súčasne aj riaditeľom špeciálnej
základnej školy).
RIEŠENIE: Zabezpečiť objektívnu vstupnú ako aj priebežnú pedagogicko-psychologickú diagnostiku
detí zodpovednou štátnou inštitúciou, a to tak, aby bolo možné odlíšiť handicap sociálneho znevýhodnenia a mentálnej retardácie.
c) Problém: Vzhľadom na chyby
systému bolo množstvo detí neoprávnene zaradených do špeciálnych škôl.
RIEŠENIE: Na požiadanie rodičov umožniť objektívnu rediagnostiku detí zodpovednou štátnou inštitúciou.
5. Veľa školopovinných deti nechodí do školy napriek tomu, že
ich matka je doma na rodičovskej
dovolenke.
Problém: Sankcia, zníženie rodičovského príspevku za záškoláctvo
jej detí na polovičku sa míňa účinku, lebo toto zníženie je nahradené
cez vyššiu dávku v hmotnej núdzi.
RIEŠENIE: Neumožniť nahradiť
vyššou dávkou v hmotnej núdzi
akúkoľvek finančnú sankciu voči
jednotlivcovi či rodine v hmotnej
núdzi.
6. Spoločné vzdelávanie detí rôznych schopností, zručností, etník či
postihnutí (inkluzívne vzdelávanie)
rovnomernejšie rozvíja dieťa a lepšie ho pripravuje na praktický život.
a) Problém: Inkluzívne vzdelávanie
je finančne aj personálne náročnejšie, avšak súčasný systém neumožňuje škole zohľadniť reálne
náklady naň.
RIEŠENIE: Nastaviť spravodlivé
financovanie inkluzívneho vzdelávania, ktoré plne zohľadní náklady
školy spojené s jeho zabezpečením.
b) Problém: Vzdelávací systém nemotivuje učiteľa za náročnú prácu s deťmi z rizikových rodín, respektíve s rizikovými deťmi.
RIEŠENIE: Učiteľ pracujúci s deťmi z rizikových rodín, respektíve s
rizikovými deťmi, bude mať nárok
na motivačný príplatok, ktorého
výška sa bude odvíjať od počtu takých žiakov v triede.
7. Vzhľadom na chybné doterajšie
nastavenie systému budú mať tisícky detí, ktoré už sú a následne budú
ešte niekoľko rokov prichádzať na
stredné školy, výrazné problémy so
svojim začlenením do vzdelávacieho procesu.
Problém: Pomocná profesia asistenta učiteľa je určená len na využitie v materských a základných
školách.
RIEŠENIE: Umožniť výkon pozície asistenta učiteľa aj v stredoškolskom vzdelávaní.
8. Veľa základných škôl deťom
nezabezpečuje teplú stravu. Namiesto teplého jedla deti dostávajú
potravinové balíčky, ktoré následne, hlavne deti z rodín v hmotnej
núdzi, odnášajú domov, čím nie je
zabezpečená riadna starostlivosť o
žiakov základných škôl.
Problém: Školám zákon umožňuje vydávať obedy formou suchej
stravy.
RIEŠENIE: Zrušiť možnosť vydávať obedy v základných školách
formou suchej stravy.
(Vybrané z materiálu, ktorý na
Radu ZMOS pripravili Bruno Konečný, riaditeľ legislatívnej sekcie
a Andrea Lubelcová, špecialistka legislatívnej sekcie Kancelárie
ZMOS.)
Názory na financovanie a systém financovania
sociálnych služieb
– výber z odpovedí rôznych subjektov alebo ich združení, zaoberajúcich sa poskytovaním sociálnych služieb na niektoré otázky
týkajúce sa ich financovania
1. Ako má vyzerať financovanie
sociálnych služieb, resp. finančný
príspevok pri odkázanosti (FPO)
a na prevádzku (FPP) po novom?
Združenie SK8: štát - FPO, samospráva - FPP, občan a jeho rodina, verejné zdravotné poistenie, v
budúcnosti pripoistenie na účely SS,
resp DLS
Únia miest Slovenska (ÚMS):
štát - FPO, občan-úhrada, samospráva - rozdiel medzi skutočnými
nákladmi a súčtom úhrad a FPO od
štátu, zdravotné poisťovne - ošetrovateľské výkony v ZSS
Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb (ďalej APSS): štát FPO, samospráva - FPP (každému
odkázanému klientovi), občan+rodina - úhrada (predpokladom je,
aby verejní poskytovatelia mali rozpočtovú a právnu subjektivitu), systém len na pokrytie štandardných
služieb - definovať nadštandard
Zväz poskytovateľov sociálnych
služieb v SR (ZPSS SR): FPO dospelí: II. st. - 9,72 € (0,05 ŽM), III. st.
- 48,64 € (0,25 ŽM), IV. st. - 97,29 €
(0,5 ŽM), V. st. - 252,95 € (1,3 ŽM),
VI. st. - 291,89 € (15 ŽM); FPO deti:
II. st. - 19,45 € (0,1ŽM), III. st. 97,29 € (0,5 ŽM), IV. st. -194,58 €
(1,0 ŽM), V. st. - 505,9 € (2,6 ŽM),
VI. st - 600 € (3,0 ŽM); príplatok k
FPO 100 € ak je príjem klienta nižší
ako 1,5/1,3 ŽM (aj poberatelia dôchodku); nastaviť systém sociálneho
poistenia pre sociálnu starostlivosť
Slovenská katolícka charita
(SKCH): FPO - štát, FPP - samo-
správa, občan - úhrada, zdravotné
poisťovne - ošetrovateľské výkony
v ZSS; služby krízovej intervencie
(útulky, nízkoprahy..) financovať
cez špecializovanú štátnu správu
SOCIA: Služby DLS: FPO +
úhrada klienta za ubytovanie a stravu + FPP z rozpočtu samosprávy
(náklady na riadenie a správu poskytovateľa) v min. výške stanovenej zákonom (samospráva by na to
mala dostať vyššie dane); služby krízovej intervencie: úhrada klienta za
ubytovanie a stravu + FPP
Ing. Viera Freyová, podpr. Združenia zdravotne postihnutých občanov SR: klient - štát (poisťovne
- zdravotná a sociálna, ÚPSVAR,
ZMOS) - rodina
2. Ak bude poskytovaný (FPO)
zo štátu, z akého systému?
SK8: MPSVR poskytne VÚC alebo strediskovej obci zálohovú platbu
(do 31.1) na základe počtu klientov
a ich stupňov v predchádzajúcom
roku a počtu občanov vedených v
evidencii. Raz v roku bude zálohová
platba zúčtovaná podľa skutočného
počtu klientov, skutočného obdobia
poskytovania SS, skutočných stupňov odkázanosti
ÚMS: z MPSVR ako účelový príspevok (alebo zvážiť začlenenie do
systému kompenzácií)
APSS: zo systému kompenzácií
(zákon č. 447/2008), nakoľko sa viaže na poškodenie zdravia žiadateľa
ZPSS SR: vyplácaný občanovi
prostredníctvom ÚPSVAR
SKCH: zo systému kompenzácií
(zákon č. 447/2008) na základe rozhodnutia ÚPSVAR
SOCIA: Prechodne z kapitoly
MPSVR SR samospráve na „prenesený výkon“; neskôr FPO a FP na
službu transformovať do jedného
systému
3. Kto bude posudzovať odkázanosť, resp. nárok na FPO?
SK8: Ponechať doterajší systém, t.
j. posudzovanie na obciach a VÚC
- súčasne s posudzovaním sa poskytuje sociálne poradenstvo, ukazuje
sa súčinnosť s registračnou, kontrolnou a metodickou činnosťou
voči ZSS, VÚC získava údaje o potrebách svojich obyvateľoch, počte
odkázaných... Je potrebné odstrániť
dualizmus pri posudzovaní odkázanosti na ZpS, DSS, ŠZ. Vytvorenie
jednotného posudkového orgánu
by proces spomalilo.
ÚMS: ÚPSVAR/samospráva/nezávislý orgán - integrovaná posudková činnosť (rôzne názory miest)
APSS: ÚPSVAR - odstráni sa
stav, keď subjekt, ktorý financuje aj
sám posudzuje
ZPSS SR: samosprávny kraj, rozdeliť odkázanosť na deti a dospelých, posilniť právomoc sociálneho
pracovníka
SKCH: nezávislý štátny orgán
(vrátane kompenzácií, dôchodkov...), do jeho zriadenia ÚPSVAR
SOCIA: nezávislý posudkový orgán s možnou podporou sociálneho
pracovníka obce; súčasťou rozhod-
nutia bude stupeň odkázanosti (nie
odkázanosť na konkrétnu SS) a výška priznaného FPO
Ing. V. Freyová: ÚPSVAR - v rozhodnutí by sa malo uviesť všetko
(PP na benzín, ošatenie..., zaradenie
do ZSS, stupeň odkázanosti...)
4. FPO bude poskytovaný klientovi (na službu alebo ako osobný
rozpočet) alebo priamo poskytovateľovi sociálnej služby?
SK8: ako účelový príspevok pre
poskytovateľa na konkrétneho klienta podľa stupňa odkázanosti
ÚMS: priamo poskytovateľovi SS
prostredníctvom miestnej alebo regionálnej samosprávy
ZPSS SR: občanovi, na základe
predloženia zmluvy s poskytovateľom SS alebo výpisu z evidencie
neformálnych
(kvalifikovaných)
poskytovateľov SS, ktorý bude viesť
obec
SKCH: poskytovateľovi SS na základe rozhodnutia ÚPSVAR účinného až po uzatvorení zmluvy o
poskytovaní SS - refundačne
SOCIA: vybranému poskytovateľovi SS zo samosprávy (z rozpočtu
MPSVR - prenesený výkon)
5. Bude FPO poskytovaný aj na
účely opatrovateľskej služby?
ÚMS: áno, súčasný objem podielových daní nepostačuje
APSS: áno, ale nemal by byť príjmom obce, t. j. obec má mať na účely opatrovateľskej služby zriadenú
organizáciu
ZPSS SR: jednotná cena na terénnu a pobytovú SS
SKCH: áno, na všetky druhy SS,
ktoré vyžadujú posudzovanie odkázanosti
SOCIA: áno
10. V prípade stanovenia FPP,
resp. normatívu budú takúto výšku príspevku dostávať rovnako
neverejní ako aj verejní poskytovatelia?
SK8: Neodporúča sa, nakoľko financovanie rozpočtových organizácií podlieha zákonu o rozpočtových
pravidlách. Je to možné iba ak VÚC
bude môcť zvýšiť minimálny FPP
stanovený zákonom na základe stanovených kritérií.
ÚMS: áno, rovnako verejným aj
neverejným poskytovateľom
APSS: áno, s tým, že verejní poskytovatelia už nebudú napojení na
rozpočet samosprávy, ale budú hospodáriť s rovnakými prostriedkami
ako neverejní
SKCH: áno, rovnako verejným aj
neverejným poskytovateľom
SOCIA: samospráva má právo
poskytnúť svojim ZSS prostriedky,
ale poslanci by mali schvaľovať rozpočty, z ktorých bude jasne rozdelená nároková časť (FPO, FPP, úhrada) a príspevok, ktorý ZSS žiada
„navyše“
Ing. V. Freyová: verejní by mali
dostávať vyššie dotácie ako neverejní poskytovatelia
(Krátený materiál pripravený
na Radu ZMOS.)
10 životné prostredie
8. január 2013 • Obecné noviny
Práce na unikátnom projekte spájajúcom
Budatínsky hrad a hrad Strečno
pokračovali aj v decembri
Ž
ilinský
samosprávny
kraj, ktorý podpísal vlani v septembri deklaráciu
o spolupráci so spoločnosťou
Kia Motors Slovakia, pokračuje aj naďalej v budovaní nových
a obnove už existujúcich cyklistických chodníkov. Spoločným
cieľom oboch partnerov je vytvorenie „krajiny pre cyklistov“
v duchu projektu s názvom BikeKIA Žilinského kraja. Žilinská župa získala od významnej
automobilovej spoločnosti Kia
finančnú dotáciu 100-tisíc eur
na účely financovania projektu
Cyklotrasa hrad Budatín – hrad
Strečno, celková investícia na
prvú fázu výstavby úseku A medzi priehradným múrom a Bu-
Práce na hradnej cyklotrase
napredujú, prvých cyklistov privíta
na jar
datínskym hradom je v hodnote
130-tisíc eur, pričom zvyšok financuje kraj z vlastných zdrojov.
Práce na tomto unikátnom projekte pokračujú, oficiálne spustenie nového úseku cyklotrasy je
naplánované na apríl tohto roka.
„Podpora mobility je jednou
z priorít našej firemnej filantropie. Vlani sme podporili filantropické aktivity sumou 685 000
eur,“ povedal Dušan Dvořák,
hovorca spoločnosti Kia Motors
Slovakia. V rámci projektu s názvom BikeKIA počas uplynulých
Budatínsky hrad.
mesiacov vybudovali a osadili
oceľový most ponad biokoridor,
a tak už cyklisti nebudú musieť
využívať účelové mostíky areálu
vodných športov, ktoré nie sú
na to prispôsobené. Podarilo sa
tiež vyrovnať a vyplniť štrkovou
vrstvou viac ako 1,2 km dlhý
úsek cyklotrasy a osadené boli
nové lavičky, stojany na bicykle,
prístrešky a informačné tabule.
Cyklotrasa by mala byť verejnosti prístupná už na jar tohto
roku.
(dan)
Slovenské a maďarské cyklotrasy
Eurovelo 6 sú prepojené
V
yznačením horizontálneho dopravného značenia sa na území MČ Bratislava-Rusovce skončila práca
na projekte Eurovelo 6, cieľom
ktorého bolo prepojenie slovenských a maďarských cyklotrás.
Úsek na území MČ BratislavaRusovce má dĺžku 6,5 km. Projekt bol podporený z Programu
cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Maďarská republika 2007 - 2013.
Na projekte sa zúčastnili mest-
ské časti Bratislavy Rusovce a
Čunovo na slovenskej strane
a obce Rajka a Bezenye na maďarskej strane. Celé prepojenie
v dĺžke 16,3 km (vrátane spomenutého úseku v Rusovciach) pozostáva z vybudovania nových
úsekov a úpravy existujúcich
úsekov cyklotrasy a z jej nového
označenia.
Každá zo zúčastnených samospráv prispela k projektu vlastnými aktivitami; Rusovce napr.
organizáciou kultúrno-spolo-
čenských podujatí (Mikuláš pre
deti, otvorenie vianočných trhov,
vianočné stretnutie seniorov),
vydaním 3500 ks trojjazyčných
propagačných letákov s upozornením na najväčšie zaujímavosti
zúčastnených samospráv (slovenčina, maďarčina, angličtina),
či výrobou 4000 reklamných
predmetov – reflexných pások
pre cyklistov.
Projekt má vlastnú spoločnú web stránku www.bezenye.
hu/eurovelo6/ Oficiálny názov
a kód projektu: Eurovelo 6 Bezenye, Rajka, Čunovo, Rusovce;
HUSK/0901/2.3.1/0242.
Obsah, zameranie projektu:
- vybudovanie a prepojenie cyklotrás na území SR a MR
- vytvorenie nových možností na
športové aktivity bez rozdielu
veku
- vytvorenie možností na vzájomné lepšie spoznávanie života
a kultúry obyvateľov prihraničných regiónov
- výmena vzájomných skúseností
a rozvoj spolupráce medzi zúčastnenými samosprávami
Termín realizácie: január 2011
– december 2012.
Z celkových nákladov projektu 2 161 545,78 € sa na Rusovce vzťahujú nasledovné sumy:
príspevok z ERDF 308 820 €,
príspevok štátneho rozpočtu
SR 36 332 €, vlastné zdroje MČ
18 166 €.
Oľga GÁFRIKOVÁ,
prednostka MÚ
V pohorí Považského Inovca ožilo vyše 40 km turistických trás
Členovia Slovenského cykloklubu v Piešťanoch zatraktívnili turistické trasy
v pohorí Považského Inovca v celkovej dĺžke 40,4 km. Na hlavnom hrebeni
pohoria osadili desať nových kovových smerovníkov, ktorými nahradili
zhnité drevené koly alebo ich osadili na miesta, kde v posledných 20 rokoch
chýbali.
Na svoj projekt obnovy značenia a infraštruktúry na hrebeňovom a niekoľkých bočných
chodníkoch získali 2070 eur
z grantového programu Nadácie Ekopolis Živé chodníky.
„Cieľom nášho projektu bola
obnova troch peších turistických trás v pohorí Považského
Inovca, konkrétne z Hrádku do
sedla pod Skalinami, z Beckova na Panskú Javorinu a z hradu Tematín do lokality pod
Skalinami. Trasy prechádzajú
na hlavný hrebeň pohoria. Ich
zaujímavosťou je, že vychádza-
jú od dvoch hradov, “ povedal
Juraj Hlatký zo Slovenského
cykloklubu Piešťany.
Súčasťou projektu bola aj
generálna oprava Prameňa
pod Jakubovou. Tá sa nachádza vysoko v horách, tesne pod
hrebeňom Považského Inovca.
Juraj Hlatký pokračuje: „Pred
opravou studnička podtekala
a nebolo ju možné používať.
Murárskymi prácami sme
ju utesnili. Opravili sme aj
krycí domček a vyčistili okolie.
Keďže studnička oslávila
svojich 25 rokov, vymenili sme
pri nej aj orientačné značenia,
prečistili a označili prístupový
chodník. Súčasne sme ju pomenovali Bohušova studnička
– na počesť jej autora.“
Pri obnovách spolupracoval Slovenský cykloklub so
značkárom Klubu slovenských
turistov Miroslavom Vavrom.
Pohorie je v oblasti hrebeňa
veľmi atraktívne najmä v lete,
keď ho okrem domácich peších turistov využívajú i turisti
z Čiech a cykloturisti.
Text a snímka: (jh)
Obecné noviny • 8. január 2013
obnova vidieka 11
Obnova dediny z pohľadu architekta
Michal ŠARAFÍN
Slovensko je vidieckou krajinou, spoločnosťou nielen ľudí mesta, ale aj dediny. Dedina má svoju minulosť,
prítomnosť a budúcnosť. Má dar prírody, tvár krajiny, prejav svojej kultúry. Aj dedinský človek má svoje
sny a túžby. Vidiek hľadá svoju architektúru. Inšpiráciou sú kultúrno-historické odkazy. Architektúra
hľadá invenciu, ako dedinu naplniť duchaplnosťou jej vlastného prostredia.
A
rchitektonické školy vidieka
v Európe sa zhodujú v tom,
že dediny predstavujú kultúrnu klenotnicu svojich národov. Dedičstvom dediny je
jej svojráznosť a malebnosť, pomeštenie
dediny Európa odmieta. Poslaním našej
architektonickej školy vidieka je formovať myslenie dedinského človeka, nastoliť
stavebnú kultúru vidieka. Architekti vedú
dialóg so samosprávami, „kreslia“ vízie
vidieka a obraz dedín moderného veku,
motivujú jej budúcnosť. Na prvé miesto
dáva naša architektúra osvetu. Architekti
diskutujú s ľuďmi a spoločne hľadajú hodnoty vidieka, aby tak znova objavili jeho
čaro. Žiaľ, nenachádzajú veľkú podporu
v samosprávach pri presadzovaní svojich
predstáv o uliciach či priestranstvách vo
vidieckom duchu. Dedina si neosvojila vkus a zmysel pre súlad, zvykla si žiť
v architektonickom chaose. Architektúru
vidieka preto čaká zápas o stavebný poriadok dediny.
Aj tematicky koncipované výstavy
otvárajú diskusiu na tieto otázky a dokumentujú metodickú osobitosť tvorby
architektúry vo vidieckom prostredí: 1.
Súbor exponátov – scenár; obnova dediny
a participácia jej obyvateľov na objavovaní architektonických hodnôt a pretváraní prostredia so zámerom humanizovať
a kultivovať ho.
2. Súbor exponátov – osveta; obnova
dediny prostredníctvom presvedčivých
slov a argumentácií. Idea ako mobilizačná
sila života vidieka, motivácia zmien k lepšiemu.
3. Súbor exponátov – projekty; obnova
dediny v znamení inovácií a moderného
trendu vo formovaní prostredia dediny.
Štúdie, projekty a realizácie autora a kol.
x x x
Autor pozýva priateľov dediny na svoju
výstavu pri príležitosti svojho okrúhleho
životného jubilea - 70. narodenín. Bude
to zároveň príležitosť na spoločnú diskusiu s architektmi a predstaviteľmi obcí.
Výstava je príležitosťou oživiť hnutie obnovy dediny aj u vás. Pripravujú ju aj ďalšie okresné mestá.
12 životné prostredie
8. január 2013 • Obecné noviny
Adaptačná stratégia na lokálnej úrovni
V doterajších číslach ON (č. 37, 38, 48) vám Karpatský rozvojový inštitút zo svojej publikácie „Klimatická
zmena – výzva pre lokálny rozvoj na Slovensku“ poskytol základné informácie o klimatickej zmene
ako globálneho problému s lokálnymi dopadmi, o zmene klímy a jej doterajších a očakávaných dopadoch
na Slovensko, ako aj prvú časť o lokálnych procesoch potrebných na zmierňovanie príspevku obyvateľstva
ku klimatickej zmene (mitigácii).
D
nes prinášame štvrtý článok, a to o
procese prispôsobovania (adaptácie)
sa na dopady zmeny klímy na lokálnej úrovni (celú
publikáciu si môžete bezplatne
stiahnuť na stránke KRI www.kri.
sk).
Ako sme už spomenuli v predošlých článkoch, očakáva sa, že
prakticky všetky územia budú
ovplyvnené rýchlo sa meniacou
klímou. Potreba adaptovať sa na
dopady zmeny klímy je preto veľmi veľká. Nedostatok konkrétnych
adaptačných stratégií na lokálnej
úrovni (ale často aj na národnej či
regionálnej) poukazuje na to, že
existuje požiadavka určitého návodu na prípravu lokálnych adaptačných stratégií (LAS), čo môže
napomôcť dosiahnutie progresu
v tejto oblasti.
Na čo je potrebné
zamerať sa
Adaptáciu na dopady klimatickej zmeny je potrebné zamerať
hlavne na nasledujúce oblasti činností lokálnej samosprávy:
- Vybudované prostredie (napr.
aplikácia stavebného zákona,
spôsob využívania krajiny, povoľovanie stavieb, rekonštrukcia a údržba verejných budov a
pod.)
- Infraštruktúra (napr. dodávka
a čistenie pitnej vody, výstavba
a údržba kanalizácie, výstavba
a údržba ciest, mostov, chodníkov a pod.)
- Služby (napr. požiarna ochrana,
verejný poriadok, manažment
odpadových vôd, zdravotná
starostlivosť, verejná doprava,
sociálne služby, reagovanie na
pohromy a pod.)
- Stratégie, koncepcie a plány (napr.
plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja, územný plán, energetická koncepcia a pod.)
Predtým, než popíšeme proces tvorby adaptačnej stratégie, je dobré ešte objasniť vzťah
a prieniky adaptácie na dopady
zmeny klímy s manažmentom
havarijných rizík. Sú to dve
témy, ktoré sa sčasti prekrývajú,
avšak nie sú totožné. Prekrývajú
sa napríklad v reakcii na dopady niektorých extrémov počasia (prívalové dažde, víchrice,
požiare zo sucha), ale niektoré udalosti (požiare vzniknuté
neklimatickou príčinou, priemyselné havárie, zemetrasenia
a pod.) patria iba pod znižovanie havarijných rizík. Naopak,
dlhodobé prispôsobovanie na
meniace sa priemerné klimatické podmienky je témou výsostne adaptačnou.
nosti do procesu, náklady na zamestnancov a pod. Financovanie
prípravy LAS môže byť kombinované jednak z vlastných ako aj
externých doplnkových zdrojov,
kde možno v blízkej budúcnosti
predpokladať väčšiu alokáciu.
Zraniteľnosť ako
východisko
na nastavenie stratégie
V bežnom rizikovom manažmente na lokálnej úrovni sa nerozlišuje medzi reakciou na tzv.
klimatické riziká (napr. povodne,
víchrice) a neklimatické riziká
(napr. zrážky vlakov, požiare). Manažment klimatických rizík sa netýka len základných záchranných
zložiek, ostatných záchranných
zložiek a policajného zboru, ale sa
vzťahuje aj na rozhodovací proces
miestnej samosprávy, ktorá v spolupráci s ostatnými subjektmi
verejnej správy a ďalšími aktérmi
musí podporovať taký udržateľný
rozvoj, ktorý berie do úvahy klimatické riziká, resp. minimalizuje
ich dopad na ľudí a prostredie na
danom území. Prepojením manažmentu havarijných rizík a rizík súvisiacich so zmenou klímy
vytvárame komplexný manažment rizík.
Čo je to LAS a čo je
pri jej príprave dôležité
Zváženie rizík spojených s klimatickou zmenou má byť súčasťou všetkých existujúcich politík,
stratégií, plánov a programov tak
ako to odporúča aj Európska komisia. Je dôležité, aby sa lokálna
adaptačná stratégia (LAS) stala
integrálnou súčasťou stratégie
rozvoja územia. Treba si pritom
uvedomiť, že ciele, opatrenia či aktivity v plánoch, ktoré nie sú voči
dopadom klimatických zmien
odolné alebo s nimi nerátajú, nie
sú udržateľné, ale naopak, stávajú
sa niekedy neuskutočniteľné, resp.
iba čiastočne uskutočniteľné.
Na lokálnej úrovni už teraz
existuje množstvo stratégií a plánov, ktoré súvisia so zmierňovaním dopadov klimatickej zmeny
bez toho, aby boli explicitne klasifikované alebo zaradené medzi
„adaptačné“ (medzi takéto stratégie/plány možno zaradiť napr.
plán manažmentu povodia, plán
rekonštrukcie sociálneho bývania,
plán reakcie na vypuknutie zdra-
votnej nákazy, povodňové plány,
miestny územný systém ekologickej stability, plány dopravnej infraštruktúry, plán rozvoja turizmu
a pod.). Je dôležité pri príprave
LAS zobrať do úvahy všetky tieto
dokumenty, aby boli identifikované a prípadne modifikované tie
ich časti, ktoré môžu napomôcť
zmierňovaniu zraniteľnosti, resp.
manažovať riziká.
V kroku 1 je potrebné identifikovať súčasné a budúce (predpokladané) dopady klimatickej
zmeny a nastaviť prostredie na
úspešný adaptačný proces.
Klimatologický scenár je založený na pozorovaných prejavoch
a dopadoch zmeny klímy z nedávnej minulosti a na klimatologických predpokladoch pre dané
územie, resp. región, v ktorom
sa územie nachádza. Súčasne je
dôležité získať hneď na začiatku
procesu prípravy LAS trvalú politickú a odbornú podporu, a to
tak od volených (primátor, starosta, poslanci) ako aj výkonných
reprezentantov samosprávy, aby
sa neskôr táto problematika dostala do všetkých relevantných
dokumentov a činností miestnej
samosprávy. Potrebné je tiež získať podporu a zapojiť do procesu
aj zástupcov tých organizácií, ktoré sa musia, resp. by sa mali vyjadrovať k príprave LAS, ale aj tých,
ktorí by mali časť zo stratégie
implementovať (správa povodia,
úrady životného prostredia, lesné
úrady a organizácie, úrad verejného zdravotníctva, ale aj obyvatelia). V tejto úvodnej fáze je tiež
dôležité urobiť aj kvalifikovaný
odhad nákladov na vypracovanie
LAS, ktorý, prirodzene, v priebehu procesu môže byť modifikovaný v závislosti od vzniku/zmeny
nákladov, ktoré neboli známe pri
iniciálnom odhade. Celkové náklady môžu zahŕňať napr. náklady
na vypracovanie štúdií či prieskumov, náklady na zahrnutie verej-
Cieľom kroku 2 je získať lepšie
poznatky, akým spôsobom dopady klimatickej zmeny ovplyvnia
napríklad zdravie a celkovú kvalitu života jednotlivých sociálnych skupín, miestnu ekonomiku
a majetok v území a tiež identifikovať prioritné oblasti, ktorými
je potrebné sa zaoberať. Krok 2
je zameraný na zhodnotenie zraniteľnosti územia, pričom zraniteľnosť je miera pre prípadné budúce škody spôsobené dopadmi
klimatickej zmeny. Nielen úroveň
dopadu klimatickej zmeny (expozícia) robí systém zraniteľný, ale
aj jeho citlivosť k tomuto dopadu
a schopnosť sa na tento dopad
adaptovať. Je to znázornené na
obr. 3.
Stupeň zraniteľnosti je východiskom na nastavenie adaptačnej
stratégie. Je dôležité, aby sa vždy
uvažovalo zo zraniteľnosťou niečoho (nejakého systému) na niečo (napr. prívalové zrážky) alebo
s tým spojenými škodami (napr.
po povodniach). Medzi faktory,
ktoré ovplyvňujú expozíciu, patria
napr. lokalizácia v rizikovej zóne
(v záplavovom území, v teplotných ostrovoch a pod). Citlivosť
na expozíciu závisí od kvalitatívnych charakteristík systému,
napr. od kvality bývania či kvality
prevádzkových budov (kvalitná
tepelná izolácia na fasádach znižuje prenos vĺn horúčav dovnútra, kvalitná konštrukcia znižuje
stupeň poškodenia a pod.). Adaptívna kapacita ako schopnosť vysporiadať sa s dopadmi klimatickej zmeny môže byť zvýšená napr.
rýchlym a ľahkým prístupom
ohrozených skupín do zdravotníckeho zariadenia alebo poistením proti škodám spôsobeným
dopadmi klimatickej zmeny.
Súčasťou tohto kroku je aj priorizovanie rizík a príležitostí, ktoré
sú spojené s klimatickou zmenou.
Neexistuje jednoznačný najlepší
spôsob, ako sa rozhodnúť, ktoré
kľúčové systémy majú byť vybrané
na hodnotenie zraniteľnosti. Závisí to od klimatického a socioekonomického kontextu danej
lokality, ako aj od dôvodov, prečo
sa pripravuje lokálna adaptačná
stratégia. Ak je stratégia robená
len pre jeden sektor (napr. vodné
hospodárstvo) alebo na konkrétne riziko (napr. povodne), vtedy sa kľúčové systémy definujú
jednoduchšie. Ak sa vytvára LAS
komplexne pre celé územie, potom treba vybrať systémy, ktorými sa bude zaoberať na základe
hodnotenia podľa kritérií (napr.
ohrozenie zdravia, ekonomická
dôležitosť pre územie, veľkosť
územia/počet ľudí, ktoré sa musí
adaptovať, právomoci a pod.).
Na priorizovanie rizík (nevyhnutnosť priorizovania si vyžadu-
jú aj ekonomické faktory, teda náklady a očakávané benefity), ktoré
so sebou nesú dopady klimatickej zmeny na jednotlivé systémy
v danom území, existuje viacero
kvantitatívnych a kvalitatívnych
metodológií. Zameranie a investovanie do adaptácie na dopady
klimatickej zmeny by vždy malo
byť proporcionálne závažnosti rizík, pretože existuje aj viacero rizík, ktoré nemajú pôvod v zmene
klímy, no aj tie si vyžadujú pozornosť a zdroje.
Čo treba definovať
v záujme
uskutočniteľnosti
stratégie
Na základe predchádzajúceho
kroku je potrebné stanoviť smerovanie v rámci adaptačnej stra-
Obecné noviny • 8. január 2013
tégie (krok 3). Ide o to brať do úvahy existujúce limity (disponibilný
čas, zdroje na realizáciu opatrení)
a uskutočniteľnosť stratégie.
Treba si definovať:
a) Územie (celý kataster mesta/
obce, mesto a jeho okolie, časť
mesta), na ktorom sa plánujú
robiť adaptačné opatrenia. Súčasne si treba stanoviť územie,
z ktorého sa budú zbierať údaje
a s vplyvom ktorého je potrebné rátať vzhľadom na povahu
dopadov klimatickej zmeny
(napr. lesy, poľnohospodárstvo,
výstavba a pod.).
b) Sektory (doprava, vodné hospodárstvo, energetika, zelená
a modrá infraštruktúra a pod.),
s ktorými je potrebné sa prioritne zaoberať, tzn. ktoré sú najviac ohrozené, resp. adaptačné
opatrenia v nich môžu významne prispieť k zníženiu rizík.
c) Dopady klimatickej zmeny (prívalové zrážky, horúčavy, suchá
a pod.), na ktoré sa stratégia
sústredí (nie všetky dopady sú
rovnako významné pre dané
územie).
d) Časový rámec na implementáciu LAS, ktorý musí byť realistický tak z hľadiska zdrojov, ale
aj z hľadiska možných škôd, ak
adaptačné opatrenia nebudú
uskutočnené v danom časovom
horizonte.
Stanovené rámce majú dôležitú
implikáciu na to, ako bude LAS
navrhnutá a manažovaná a ktoré
inštitúcie budú do procesu zahrnuté.
Je potrebné vytvoriť
akčný plán
V kroku 4 sa plánujú a implementujú už konkrétne adaptačné
opatrenia. K nim je potrebné vy-
tvoriť detailný akčný plán, ktorý
stanoví ako, kedy a kto má implementovať. Je nevyhnutný aj na to,
aby sa adaptačná stratégia dostala
do reality.
Na základe existujúcich poznatkov a skúseností (vlastných či
z iných území) je vhodné vytvoriť
katalóg (zoznam) opatrení, ktoré
môžu byť odpoveďou na klimatickú zraniteľnosť daného územia
identifikovanú v kroku 2. Existuje viacero typových kategórií pre
adaptačné opatrenia:
n Sivá infraštruktúra predstavuje
fyzický zásah alebo konštrukčné opatrenia na to, aby sa budovy a ostatná infraštruktúra
stali odolnejšie voči extrémom
počasia.
n
Zelená infraštruktúra využíva funkcie ekosystému, aby sa
dosiahli cenovo efektívnejšie
a niekedy lepšie uskutočniteľné adaptačné riešenia. Navyše
tento prístup prispieva aj k ekoudržateľnosti či už znížením
straty biodiverzity, spomalením
degradácie ekosystémov či obnovením vodných cyklov.
n
„Mäkké“ neinfraštrukturálne
prístupy sa vzťahujú na motivačné/kontrolné stimuly/opatrenia
ako sú informačno-osvetová
činnosť, dotačná politika, povoľovacie či vyjadrovacie procesy,
územný plán a pod.
Kľúčovou fázou kroku 4 je posúdenie možností adaptačných
opatrení z hľadiska
n ich vhodnosti pre miestny kontext,
n miery ich efektívnosti pre zníženie zraniteľnosti, resp. zvýšenie odolnosti,
n
ich udržateľnosti (teda nie
jednorazové či jednosenzónne
opatrenia),
životné prostredie/cestovný ruch 13
a to na základe nasledujúcich kritérií:
A.Veľkosť dopadu, ak by dané
opatrenie bolo implementované a
čo by to znamenalo z hľadiska:
a) sociálneho (prednosť majú tie
opatrenia, ktoré nenarušujú,
resp. prispievajú k zachovaniu
princípu rovnosti, sociálnej inklúzie a kohézie),
b) ekonomického (analýza nákladov a výnosov pre dané opatrenie, ktorú vzhľadom k určitej
neistote v predikcii škôd a dlhodobej uplatniteľnosti adaptačných opatrení je niekedy
ťažké použiť v jej tradičnej podobe, ale je potrebné doplniť
ju kvalifikovaným expertným
názorom),
c) environmentálneho (posúdenie z hľadiska ich dopadu na
životné prostredie, vrátane príspevku k emisii skleníkových
plynov).
B. Naliehavosť z hľadiska potenciálneho nebezpečenstva či rizika
spojeného s dopadmi zmeny klímy. Niektoré adaptačné opatrenia
je vhodné implementovať vo veľmi krátkom časovom horizonte,
aby čelili urgentným rizikám, na
iné treba dôslednú prípravu a plánovanie. Každá LAS by mala byť
zmesou krátkodobých opatrení
a prípravných krokov na implementáciu dlhodobých variantov.
C. Uskutočniteľnosť a schopnosť
realizovať opatrenie je dôležitým
kritériom výberu. Predmetné
opatrenie uvedené v katalógu
vhodných opatrení na daný dopad(y) zmeny klímy musí byť
uskutočniteľné v daných podmienkach a musia existovať kapacita a zdroje na jeho realizáciu.
D. Potreba koordinácie/priamej
kooperácie s územiami a inštitúciami, ktoré sú v jurisdikcii iných
subjektov (iná samospráva, štátne
orgány). Opatrenie, ktoré si vyžaduje takúto súčinnosť, nemôže
byť zaradené do opatrení, ak nie
je získaný súhlas dotknutých.
Niektorým témam
sa treba venovať
prierezovo
Pre všetky štyri spomenuté
kroky (1 - 4) prípravy Lokálnej
adaptačnej stratégie treba mať na
pamäti, že existujú témy, ktorým
je nevyhnutné venovať sa prierezovo, a to:
- Priebežný zber informácií –
pretože jednak informácie stále
pribúdajú a navyše neexistuje
konštantná lineárna klimatická
a socioekonomická zmena, takže efektívnosť a účinnosť stratégie sa zvyšuje s jej aktualizáciou
na základe nových/zmenených
skutočností. V tejto súvislosti je
potrebné aj vytvoriť, resp. doplniť havarijné plány prepojené
s mapami rizík dopadov klimatickej zmeny (povodňové mapy,
mapy dopadov horúčav atď.) .
- Komunikácia a zahrnutie
všetkých, ktorých aktivity
a rozhodovanie môžu ovplyvniť
úspešnosť realizácie adaptačnej
stratégie. Súčasne je nevyhnutné zvyšovať povedomie občanov a inštitúcií o prichádzajúcich rizikách, investovať do
zberu a diseminácie informácií
o rizikách a zaviesť prísnejšie
regulácie pre tie aktivity, ktoré
zvyšujú stupeň rizika dopadov
klimatickej zmeny (napr. výstavba v ohrozených zónach,
výrub stromov, krajinno-územné usporiadanie a pod.).
- Iteratívny proces, tzn. neustále
opakovanie niektorých analýz
a prehodnocovanie opatrení,
kde je nevyhnutné zvýšiť ich
efektivitu.
Začlenenie rizík klimatickej
zmeny do komplexného uvažovania o rozvoji v území potrebuje
zmenu paradigmy v spravovaní
a špeciálne plánovaní rozvoja na
lokálnej úrovni. Je potrebný odklon od tradičného prístupu (ktorý reaguje len na bezprostredné
dopady zmeny klímy a plánuje
adaptačné kroky na zmiernenie
rizík, ktoré sa už stali a môžu sa
opakovať) smerom k prehodnoteniu súčasného rozvojového
plánu a posúdeniu citlivosti jeho
zámerov a cieľov voči viacnásobnému tlaku rizík vyplývajúcich zo
zmeny klímy, podobne ako tlaku
z výrazných zmien ekonomických a sociálnych podmienok.
Tento nový prístup zdôrazňuje
vzťah medzi súčasnými záujmami danej komunity v jej špecifických podmienkach a budúcimi zmenami v oblasti klímy
v socio-ekonomickom kontexte.
Navyše zaručuje, že rozvojový
plán a jeho implementácia nebude viesť komunitu do zbytočných
rizík a strát vyplývajúcich z budúcich zmien klímy.
x x x
Karpatský rozvojový inštitút (www.
kri.sk) je nezávislá, odborná, nezisková organizácia, inšpirujúca a presadzujúca komplexný environmentálny, sociálny a ekonomický regionálny
a komunálny rozvoj. Našim poslaním
je presadzovanie systémových zmien
v prospech udržateľného rozvoja
území prostredníctvom formovania
ideologicky nezávislého a intelektuálne kritického prostredia. Sme výskumným a poradenským centrom v
tejto oblasti, ktoré poskytuje analýzy
potenciálu a príležitosti na rozvoj,
ako aj odborné rozvojové štúdie či
scenáre.
Bratislavský kraj a Dolné Rakúsko rozvíjajú cestovný
ruch aj vďaka projektu Destinatour 2013
Prihraničné regióny Bratislavský kraj a Dolné Rakúsko majú nielen podobné geografické podmienky a historicko-kultúrne väzby,
ale aj predpoklady na rozvoj cestovného ruchu. Práve podobnosť aj rozdielnosť spojili tieto dva regióny v projekte Destinatour
2013, ktorý implementuje Bratislavský kraj v spolupráci s dolnorakúskym partnerom Niederösterreich Werbung v rámci
programu cezhraničnej spolupráce Slovensko – Rakúsko 2007 - 2013.
„Podpora cestovného ruchu
a využitie ekonomického kapitálu
tohto odvetvia je jednou z kľúčových priorít župy. Cestovný ruch
je veľmi perspektívne odvetvie,
prináša nové pracovné miesta, sú
to lokálne pracovné miesta,“ priblížil podpredseda BSK a predseda Krajskej organizácie cestovného ruchu Turizmus regiónu
Bratislava Ivo Nesrovnal. Hlavným posolstvom cezhraničného
projektu Destinatour 2013 je podľa neho koordinácia individuálnych aktivít a spolupráca všetkých
zainteresovaných - verejného a
súkromného sektora a taktiež jednotlivých subregiónov navzájom.
Z aktivít, ktoré sa uskutočnili
počas roka 2012, možno spomenúť veľmi úspešnú fotografickú
súťaž Život v bratislavskom regióne, prezentáciu BSK na medzinárodnom Dunajskom festivale v
nemeckom Ulme, počas letných
olympijských hier v Londýne,
prezentáciu podujatí kultúrneho
leta mesta i regiónu v Budapešti. Z
edičnej tvorby sa kraj zameral na
cyklomapu, imidžovú brožúru o
Bratislavskom kraji a na bedeker.
Organizácia sa aktívne podieľala
i na podpore podujatí kultúrneho
leta v Bratislave a v Senci a Župnej
jesene ako Jablkové hodovanie,
Slávnosti zelá v Stupave, Deň vo
vinohradoch a Deň otvorených
pivníc v Malokarpatskom regióne.
Podľa dostupných štatistík eviduje BSK oproti roku 2011 nárast
počtu ubytovaných návštevníkov
v regióne o 3,1 % a počtu prenocovaní o 6,1 %. V porovnaní s
ostatnými krajmi Bratislavský kraj
je na prvej priečke v počte zahraničných a celkovo ubytovaných
návštevníkov a počte prenocovaní zahraničných návštevníkov.
Aj tieto údaje svedčia podľa Iva
Nesrovnala o tom, že existencia
novovzniknutej krajskej organizácie cestovného ruchu je namieste.
Záujmom krajskej organizácie je
podporiť aj ďalšie regióny Bratislavského kraja s turistickým po-
tenciálom, ktorými bezpochyby
sú malokarpatský región a dolné
Záhorie. Spoločné aktivity kladne hodnotil aj riaditeľ dolnorakúskej organizácie Niederösterreich-Werbung Christoph Madl.
„V roku 2011 sme zaznamenali
43 000 prenocovaní Slovákov
u nás, tento rok to vyzerá na 50
000 prenocovaní, čo je výsledok
našej spolupráce. V roku 2013
bude veľkým lákadlom dolnorakúska krajinská výstava s názvom
Chlieb a víno, ktorá potrvá od
apríla do novembra,“ dodal Madl.
Projekt Destinatour 2013 je
spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja
v rámci Programu cezhraničnej
spolupráce Slovenská republika –
Rakúsko 2007 - 2013 (www.sk-at.
eu).
(ts-bs)
14 z regiónov
8. január 2013 • Obecné noviny
V školách pribudli pitné fontánky
vďaka Modrej škole
„Modrá škola - voda pre budúcnosť“ je dlhodobý vzdelávací program Bratislavskej vodárenskej
spoločnosti (BVS), a. s., ktorý prakticky robí o. z. Mladí vedci Slovenska. Cieľom je pomôcť školám
aktívnejšie sa zapájať do výchovno-vzdelávacích projektov a aj podporovať činnosti, ktoré vedú žiakov
k environmentálnemu správaniu sa a k rozvoju vzdelávacích schopností.
S
účasťou programu je
Festival vody zameraný
na zvýšenie povedomia
žiakov o problematike
súvisiacej s pitnou vodou. Vďaka nemu by sa mali dozvedieť viac aj o jej výrobe a distribúcii k zákazníkom, o ochrane
vodných zdrojov, odvádzaní a
čistení odpadových vôd a podobne. Projekty žiakov základných
škôl a 1. – 4. ročníka osemročných gymnázií hodnotí odborná
komisia.
V školskom roku 2012/2013 sa
do súťaže zapojilo 82 projektov.
Do finále postúpilo 43 projektov, ktoré vypracovalo 121 žiakov
z 20 škôl pod vedením pedagógov, ktorí boli odbornými garantmi súťažných tímov. Súťažné
projekty posudzovala 9-členná
komisia formou pohovorov so
súťažiacimi pri posterových pre-
Bratislavská župa
dala regiónu
športový darček
V Plaveckom Štvrtku je nový
futbalový štadión s umelým
povrchom a osvetlením. Slúžiť
bude aj mestám a obciam
BSK.
Štadión budú počas desiatich rokov bezplatne využívať
okrem samosprávy aj organizácie v pôsobnosti BSK, a to
šesť hodín denne. „Je to ďalší
krok k napĺňaniu našich priorít
v oblasti športu a verím, že ihrisko bude vyťažené,“ povedal
predseda BSK Pavol Frešo.
Okrem tejto športovej plochy
plánuje BSK v tomto roku
rekonštrukciu dvoch až troch
školských areálov a pripravuje
centrum extrémnych športov
v Petržalke. Bratislavský kraj
podporuje aj rozvoj športu detí,
preto prispieva na rôzne športové aktivity aj revitalizáciu
športovísk. Vlani BSK podporil
napríklad Mestské preteky
v behu pre deti a dospelých
s medzinárodnou účasťou,
finančne podporil športový
hokejový klub KŠK Bratislava,
Športovému klubu polície Bratislava prispel na mobilné mini
hádzanárske ihrisko. Medzi
podujatia, ktoré kraj spolufinancoval, patrili napríklad
Greenless day - športový deň,
VoBaDoBa (volejbalovo - basketbalový turnaj neziskoviek
v Bratislave) či akcia Prebicyklujeme Ružinov.
(ts-bs)
zentáciách. Vyhlásenie víťazov
a ich ocenenie sa uskutočnilo 19.
decembra 2012 vo Vodárenskom
múzeu BVS v Bratislave. Víťazmi
Festivalu vody 2012 sú žiaci Základnej školy s materskou školou
v Báhoni, ktorí pod vedením Mgr.
Saskie Šipošovej vypracovali projekt „Šetrenie vodou v domácnostiach a v škole“ . Ocenení boli
aj žiaci ZŠ v Holíči, ktorí sa zaoberali hodnotením ekologickej
kvality vody na základe výskytu
makrozoobentosu a fyzikálnochemických ukazovateľov.
Nová učebná pomôcka
Tobogan z Vištuku
Hodnotiacu komisiu zaujala
aj učebná pomôcka o vode – Tobogán, ktorú vyhotovili žiaci ZŠ
s MŠ vo Vištuku. „Naším cieľom
bolo vytvoriť učebnú motivačnú
pomôcku o vode, ktorá má po-
môcť učiteľom. Tobogan je hra
o základných faktoch a zaujímavostiach o vode. Riadili sme sa
heslom Škola hrou. Vybrali sme
niekoľkých žiakov, aby si vyskúšali našu hru. Tí istí žiaci ju hrali dvakrát, aby sme zistili, či sa
zlepšili vo svojich vedomostiach
o vode. Touto učebnou pomôckou o vode sme potvrdili, že
žiakov viac zaujme, keď sa učia
hrou, ako keby sa učili mechanicky, pretože sa naučia nové
pojmy bez toho, aby mali strach
z učenia a z pocitu, že učivo neovládajú. Veríme, že hra Tobogan, osloví učiteľov a budú ju
využívať vo vyučovacom procese o vode,“ dodáva PaedDr.
Júlia Pocisková, odborný garant
súťažného tímu.
Pitné fontánky do škôl
Viaceré školy, ktoré sa zapojili
do projektu Modrá škola – voda
pre budúcnosť, dostali od BVS
pitné fontánky. V priebehu novembra a decembra ich bolo 15
a začiatkom tohto pribudnú pitné
fontánky aj v 3 materských školách. Využívajú ich už napríklad
žiaci v Ivanke pri Dunaji, Dojči,
vo Svätom Jure, v Novej Dedinke
a aj žiaci ZŠ SNP na Ostredkovej
ulici v Bratislave.
Hoci je pitná voda, nevyhnutná pre správny pitný režim, dostupná v každej škole v triedach
a sociálnych zariadeniach, pitné
fontánky majú niekoľko výhod.
„Deti sa môžu napiť a nabrať si
vodu v peknom a čistom prostredí. Jednoducho ich to viac baví
a motivuje, aby pili zdravú vodu
z vodovodu,“ vysvetľuje Zenon
Mikle, hovorca BVS, a. s. PaedDr. Erika Drgoňová, riaditeľka
ZŠ SNP dodáva: „Fontánku sme
umiestnili v tých priestoroch našej školy, cez ktoré prechádza
denne veľa detí. A práve tu pitná
chýbala.“
Podľa najnovšieho sociologického prieskumu začali žiaci viac
preferovať zdravú vodu z vodovodu. Prieskum sa uskutočnil v 36
náhodne vybraných základných
školách v Bratislavskom samosprávnom kraji a v okresoch Senica, Skalica a Myjava. Preferovaný
nápoj z vodovodu má výhodu, že
neobsahuje umelé sladidlá a žiadne kalórie. „Je najprirodzenejšou
tekutinou – nápojom pre človeka,“ dodáva RNDr. Ján Šípoš,
CSc., koordinátor vzdelávacieho
programu Modrá škola – voda pre
budúcnosť.
Bližšie informácie na:
www.modraskola.sk
Sprac. (žo)
Cestujúci môžu využívať
viac autobusových spojov
Cestujúci v Bratislavskom kraji
môžu využívať viac autobusových spojov, linky sú posilnené
najmä na Záhorí. Celkovo si BSK
ako objednávateľ dopravných výkonov uplatnil u dopravcu Slovak
Lines, a. s., 12 175 000 km z cestovných poriadkov 2012/2013, čo
je o 272-tisíc km viac, ako v cestovných poriadkoch 2011/2012.
„Cestovné poriadky sú upravené tak, aby spĺňali parametre
pre moderný integrovaný dopravný systém – to znamená, že
sú zavedené intervalové cestovné
poriadky a tiež sa vytvorili nad-
Bratislavská župa ako jediná
spolufinancuje regionálnu dopravu
väznosti medzi železničnou a autobusovou dopravou,“ priblížil
bratislavský župan Pavol Frešo.
Pre lepšiu orientáciu je zavedené
číselné označenie prímestských
autobusových liniek tak ako
v mestskej hromadnej doprave.
V oblasti Záhorie boli pridané
dopravné výkony pre väčší počet
spojov ako prípoje k/od vlakov v
snahe vytvoriť takt. Pridané boli
spoje z Bratislavy do Marianky,
dva ranné spoje do Stupavy, riešili sa časové posuny na zrovnomernenie premávky. Riešili sa
aj pripomienky Chorvátskeho
Grobu týkajúce sa priameho
spojenia so Sencom, požiadavky
študentov na spojenie z Trnavy
do Senca o 14.00, večerný spoj
o 22.00 do Tomášova. Všetky
pripomienky budú v rámci možností upravené k marcu 2013. Na
železničnej trati medzi Zohorom
a Záhorskou Vsou pribudli spoje
v sobotu a v nedeľu. Táto trať je
dlhá 14 km a je odbočnou traťou
z trate Bratislava – Kúty. Prevádzkuje ju Železničná spoločnosť Slovensko, a. s., za finančnej
podpory Ministerstva dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja
SR a Bratislavského kraja. Bratislavská župa sa ako jediná spomedzi samosprávnych krajov na
Slovensku podieľa na spolufinancovaní takéhoto druhu regionálnej dopravy.
Kampaň Voda pre stromy! zalesnila ďalšie
hektáre v Tatrách
Kampaň Voda pre stromy! je
založená na záväzku spoločnosti Lidl venovať jeden cent na
výsadbu mladých stromčekov v
Tatrách za každú predanú 1,5 l
fľašu minerálnej vody Saguaro.
Spoločnosť Lidl a Štátne lesy TANAP ďakujú zákazníkom, vďaka
ktorým vyčlenil obchodný reťazec v roku 2012 prostriedky na
výsadbu ďalších 50 000 stromčekov. V prepočte to znamená, že
v kampani Voda pre stromy! sa
zatiaľ získali financie na zalesnenie približne 23 hektárov ka-
lamitného územia vo Vysokých
Tatrách.
Na jar 2012 Lidl venoval Štátnym lesom TANAP 25 000 sadeníc, pričom na výsadbe sa
osobne podieľali aj zamestnanci
spoločnosti. Takýmto spôsobom
je zalesnených 10 hektárov územia, ktoré v roku 2004 postihla
veterná a následne aj lykožrútová kalamita. Smrekovo-smrekovcový Lidl les rastie nad Tatranskými Matliarmi.
(wli)
(ts-bs)
Eurofondy/z regiónov 15
Obecné noviny • 8. január 2013
Šanca pre „obyčajných“ podnikateľov
Pôdohospodárska
platobná
agentúra zverejnila v piatok 14. decembra, okrem iných, aj tri výzvy,
na základe ktorých môžu malí
podnikatelia žiadať pri svojich investíciách nenávratnú pomoc z európskeho Programu rozvoja vidieka, pričom majú značnú šancu na
úspech. Ide o nasledovné výzvy:
Opatrenie 3.2. Podpora činností v oblasti vidieckeho cestovného
ruchu. Výzva je určená pre fyzické
osoby, na rekonštrukciu a modernizáciu nízkokapacitných ubytovacích zariadení, prestavbu rodinných domov na nízkokapacitné
ubytovacie zariadenia, doplnkové
relaxačné zariadenia a výstavbu
kempingového ubytovania. Miera
nenávratnej podpory je 50 %, maximálna výška podpory 100 000
eur.
„Toto pomerne nenápadné opatrenie, môže byť veľkou pomocou
pre každého, kto prevádzkuje ubytovanie na súkromí a nestíha konkurovať moderným penziónom,
O nenávratnú pomoc pri rekonštrukcii
domov na minipenzióny môžu žiadať iba
fyzické osoby
alebo zdedil či inak získal nevyužitú nehnuteľnosť na vidieku. Ak
si podá dobrý projekt, na rekonštrukciu môže získať až 100 000
euro,“ hovorí Miroslav Lopata,
konateľ slovenského lídra v europoradenských službách Premier
Consulting.
Opatrenie 1.2 Pridávanie hodnoty do poľnohospodárskych
produktov a produktov lesného
hospodárstva môže pomôcť najmä lesníkom. Predmetom žiadosti
môžu byť technológie pre predpriemyselné spracovanie dreva
(napr. píla, štiepačky, štiepkovače),
pričom žiadateľ nemusí byť vlastníkom lesa. Miera nenávratnej
podpory je 50 %, maximálna výška podpory 200 000 eur. Druhé
Opatrenie 1.4 Zvýšenie hospodárskej hodnoty lesov, je určené tiež
pre lesníkov, kde predmetom pro-
Bratislavské
Staré Mesto
sa postavilo
za nájomníkov bytov
Mestská časť Bratislava-Staré Mesto nechce
opakovať praktiky, ktoré sa pred rokom 2010
používali pri spravovaní bytového fondu. Po
podpísaní nájomnej zmluvy na dobu neurčitú
si nájomník mohol napríklad 100-metrový byt
v centre mesta odkúpiť za 1500 eur.
To je nespravodlivé voči
všetkým obyvateľom Starého
Mesta, ktorí takýmto spôsobom
prichádzali o obecný majetok.
Mestská časť preto v súvislosti
s konaním na okresnom súde o
nehnuteľnosti na Hviezdoslavovom námestí vykonala viacero
opatrení.
Podľa súčasných predpisov
majú nájomníci reštituovaných
nehnuteľností nárok na bytovú
náhradu len v prípade, že dostali výpoveď z nájmu v zmysle
zákona číslo 260/2011. Mestská
časť v uplynulom období výpovede nájomcom umožnila doručiť, čo mnohí privítali, keďže to
bola jediná cesta, ako sa dostať
k bytovej náhrade. Piati z nich
si osobne prišli na staromestský
úrad zobrať výpoveď z nájmu,
ktorá pritom neznamená vysťahovanie z bytu. Ak magistrát
obyvateľom nárok na bytovú náhradu prizná, nájomníci môžu
naďalej užívať doterajší byt až
dovtedy, kým reálne nedostanú
nové bývanie.
Ak sa rozsudok okresného súdu stane právoplatným a
byty sa stanú obecnými, Staré
Mesto sa so siedmimi nájomníkmi dohodne, či chcú zostať
bývať v doterajších bytoch. Po
uplynutí výpovednej lehoty im
potom Staré Mesto ponúkne
nové nájomné zmluvy na dobu
určitú s nájmom podľa zákona
o cenách. Mestská časť rovnako postupovala aj vo viacerých
obdobných prípadoch. Alebo
nájomníci môžu uprednostniť
bytovú náhradu pridelenú magistrátom.
Na jar sa mestská časť postavila za obyvateľov, keď miestni poslanci schválili, že podiel v spornom dome samospráva kúpi za
388-tisíc eur. To bolo v čase, keď
sa rozsudok súdu nedal prejudikovať a Staré Mesto nevedelo,
ako celý prípad na súde dopadne. Ak by miestne zastupiteľstvo takéto uznesenie neprijalo,
mohlo by sa stať, že celá budova aj s nájomníkmi by pripadla
súkromnému vlastníkovi.
Nehnuteľnosť na Hviezdoslavovom námestí 11 je reštituovaný dom s regulovaným nájomným, kde nájomníci po dlhé
roky platili za lukratívne veľké
byty v centre mesta nájomné
menej ako sto eur. Peniaze z
fondu opráv tak nestačia ani na
základné opravy a údržbu.
Tomáš HALÁN
jektu môžu byť lesné stroje, technika plus iné investície potrebné
na obhospodarovanie lesa a ťažbu
(traktory, píly, autá, stroje, výrobné
prevádzky). Oprávnení žiadatelia
v tomto opatrení musia obhospodarovať minimálne 10 hektárov
lesa. Miera nenávratnej podpory je
50 %, maximálna výška podpory
200 000 eur.
Skúsenosti poradenskej firmy
Premier Consulting potvrdzujú,
že informovanosť o možnosti získania podpory z eurofondov medzi malými podnikateľmi je stále
nedostatočná. Navyše tu často
prevláda skepsa a strach z neznámeho. Pritom práve vo vyššie spomínaných opatreniach bola percentuálna úspešnosť uchádzačov v
minulosti pomerne vysoká. Je to aj
preto, lebo cieľové sumy sú tu pre
veľkých hráčov cestovného ruchu
a lesníctva relatívne nezaujímavé.
O to viac by sa o ne mali zaujímať
všetci malí podnikatelia, zdôrazňuje Miroslav Lopata.
Viac o výzvach, teda detaily
o tom, aké sú si ich šance na získa-
nie nenávratnej podpory z Programu rozvoj vidieka 2007 – 2013 sa
možno dozvedieť na bezplatnej
infolinke č. 0800 500 050.
Ľudovít TÓTH,
[email protected]
Aj Bardejovčania sa musia
pripraviť na šetrenie
Mesto plánuje v tomto roku
rekonštrukcie školských budov a
dokončenie zariadenia pre seniorov, väčšie investície brzdí výpadok príjmov.
Bardejov ide do roku 2013 so
„šetrným rozpočtom“ v objeme
18 077 069 eur, v ktorom nerozpočtuje vlastné kapitálové príjmy. K prioritám v tomto roku v
oblasti investícií patria hlavne
rekonštrukcie mestských budov a
komunikácií.
Ako uviedol asistent bardejovského primátora Jozef Guliga,
radnica v roku 2013 plánuje investovať peniaze do rekonštrukcie
Stocklovej ulice. Pripravuje sa na
opravu strechy na budove mater-
skej školy na Gorkého ulici. Dve
základné školy čaká väčšia rekonštrukcia, v Základnej škole na
Komenského ulici vymenia okná,
celková obnova budovy je plánovaná v Základnej školy na Wolkrovej ulici. V priebehu roka by
sa malo dokončiť zariadenie pre
seniorov, kde sa rozšíria služby seniorcentra a denných centier pre
starších obyvateľov mesta.
V minulom roku sa mestu podarilo aj za pomoci finančných
zdrojov z eurofondov zabezpečiť čistiacu techniku pre mestský
podnik Bapos za dva milióny eur
a zrekonštruovať ulicu Dlhý Rad.
Z vlastných zdrojov radnica rozšírila parkovacie plochy na sídlis-
kách. V centre mesta zrekonštruovala a odovzdala do užívania byty
na Radničnom námestí v štyroch
domoch. Samospráve sa podarilo
zmodernizovať futbalový štadión
a kúpalisko.
Na druhej strane sa Bardejovu nepodarilo dokončiť hnedý
priemyselný park, dôvodom bolo
zastavenie financovania zo strany
Slovenskej agentúry pre rozvoj
investícií a obchodu SARIO. Investor presunul časť výroby do zahraničia. Uplynulý rok priniesol aj
výpadok príjmov spôsobený nárastom neuhradených záväzkov,
ktoré vytvárajú problém do budúcich období, uviedol J. Guliga.
(sita)
Topoľčany budú šetriť, aby
naplnili memorandum ZMOS
Mestá a obce na Slovensku
majú podľa memoranda ušetriť
päť percent na mzdových nákladoch a desať percent na tovaroch
a službách. Ďalšiu finančnú úsporu má priniesť reštrukturalizácia
v rámci organizačnej štruktúry
radnice.
Mesto Topoľčany bude v roku
2013 šetriť, aby naplnilo prijaté
memorandum medzi Združením
miest a obcí Slovenska (ZMOS) a
vládou SR. Podľa neho majú mestá a obce na Slovensku ušetriť päť
percent na mzdových nákladoch
a desať percent na tovaroch a
službách. Ako povedal primátor
Peter Baláž, tento cieľ by sa malo
mestu podariť dosiahnuť. „Dosť
podrobne sme sa s poslancami
zaoberali všetkými položkami
programového rozpočtu a snažili
sme sa vyradiť také veci, ktoré nie
sú nevyhnutné pre chod mesta,“
povedal. Desaťpercentné zníženie výdavkov na tovary a služby
oproti roku 2012 je zohľadnené
v rozpočte a redukcia nastane aj
pri mzdových výdavkoch.
Mestský úrad má 100 zamestnancov, päť percent teda predstavuje päť ľudí. Dve pracovníčky ekonomického odboru ešte v
roku 2012 z radnice odišli za inou
prácou. „Tie miesta už nebudeme
obsadzovať a ich prácu rozdelíme
ostatným pracovníkom,“ povedal
primátor. Ďalšiu finančnú úsporu má priniesť reštrukturalizácia
v rámci organizačnej štruktúry
radnice. „Robím už siedmy rok
primátora a predtým som tam
13 rokov pracoval ako vedúci
odboru, takže poznám každého
pracovníka a každú funkciu. Od
prvého momentu, keď som nastúpil, redukujem stav pracovníkov a tým, ktorí zostali, som sa
snažil finančne pridať,“ podotkol
P. Baláž.
Topoľčany budú v roku 2013
hospodáriť s rozpočtom približne 27 miliónov eur. Miestne dane
a poplatky od nového roka nevzrástli, s výnimkou zaokrúhlenia
poplatku za odvoz komunálneho
odpadu z 23,60 na 24 eur, informoval topoľčiansky primátor.
(sita)
16 kultúra
8. január 2013 • Obecné noviny
V Krajnom si pripomenuli 620. výročie
prvej písomnej zmienky o obci
Aj keď vlaňajšie oslavy neboli také pompézne ako pri okrúhlom jubileu pred dvadsiatimi rokmi, v obecnej
kronike zaujali významné miesto.
V
histórii obce 620 rokov neznamená veľa
v porovnaní s mnohými staršími historickými dokladmi o
osídlení v neďalekom okolí. Ani
620 rokov nie je „okrúhle“ číslo, ako to bolo pred dvadsiatimi
rokmi, keď sa konali veľké oslavy,
o ktorých píše kronikárka obce
Krajné Jozefa Matyášová pri príležitosti osláv 600-ročnice: „Jubilejné oslavy sa začali v sobotu 7. marca 1992 otvorením výstavy Krajné
1932 – 1992, ktorá bola inštalovaná v zasadačke obecného úradu.
Bolo to presne v deň, na ktorý pripadla jubilejná šesťstoročnica. Vo
štvrtok 7. marca 1392 uhorský kráľ
Žigmund vydal donačnú listinu na
hradné panstvo Čachtice svojmu
vernému Štiborovi zo Štiboríc. V
tejto listine sa spomína naša obec a
niekoľko okolitých obcí prvýkrát. Je
to najstaršia zmienka o obci.“
Oslavy vtedy prebiehali počas
celého roku 1992. V spomínanej
jarnej časti sa počas dvoch dní a
za širokej účasti obyvateľov a pozvaných hostí uskutočnilo viacero
podujatí.
Hlavná, letná časť osláv sa konala 25. až 28. júna 1992. Fragmenty
zápisov v kronike: Vo štvrtok 25.
júna o 17. h. sa začala letná časť
osláv vernisážou výstavy „Krajné
vo výtvarnom umení“. ... Piatok 26.
júna patril deťom a mládeži. Žiaci
pod vedením svojich učiteľov súťažili v telocvični školy, na školskom
ihrisku, aj na ihrisku telovýchovnej jednoty v rôznych športových
disciplínach a hrách. ... V sobotu
27. júna sa stretli pozvaní krajania a hostia s predstaviteľmi obce
v zelenom salóniku SaB-y JRD.
Prítomným sa prihovoril starosta
obce. Moderátorom stretnutia bol
Ivan Eľko. … Po slávnostnom obede si prezreli výstavu „Krajné vo
výtvarnom umení“. V tom čase sa
už schádzali účastníci alegorického sprievodu pred budovou OcÚ.
Pamätná tabuľa na farskom dvore.
Po krátkom príhovore (J. Matyášová) sa dal sprievod do pohybu.
Za krojovaným čelom sprievodu,
ktorý niesol emblém osláv, na koči
sa symbolicky viezli v dobových
kostýmoch historické postavy, ku
ktorým sa viaže najstaršia písomná zmienka o obci: kráľ Žigmund
v sprievode vojvodu Ctibora zo
Ctiboríc – pána čachtického panstva (Žigmund – B. Matyáš, Ctibor
- D. Nedorost). Za nimi nasledoval voz so svadobčanmi a ľudovou
hudbou, mládež v krojoch, baby
perinárky (členovia folklórneho
súboru Krajňanec) a školská mládež v športových úboroch, malí
tanečníci spoločenských tancov v
sprievode učiteľov. V slávnostnom
sprievode niesli členovia cirkevného zboru staré spolkové zástavy z
dvadsiatych rokov. ...V nedeľu ráno
28. júna na slávnostných bohoslužbách boli milí hostia. Dcéra Vladimíra Roya pani Zora Belanová –
Royová sa prihovorila prítomným.
Sviatočnú kázeň predniesol pán
farár Osuský. Bohoslužby snímal
Slovenský rozhlas. … Nedeľňajšie
popoludnie patrilo športu. …“
V kronike sa uvádzajú aj nasledujúce podujatia: stretnutie dôchodcov, jubilantov, stretnutie rodákov narodených v rokoch 1932
- 1942, výstava fotografií „Krajné
vo fotografii“ (20. 11. 1992) a vianočný koncert umelcov pod názvom „Nesieme vám koledu“.
Toľko z kroniky. A ako to bolo
po dvadsiatich rokoch?
Prezident Ivan
Gašparovič čestným
občanom obce
Pod historickými zástavami
spolkov obce Krajné, ktoré boli
založené krátko po vzniku prvej
ČSR a neskôr, sa 20. 10. 2012 konali oslavy 620. výročia prvej písomnej zmienky o obci Krajné. Oslavy,
ktoré zorganizovala obec Krajné v
spolupráci so Základnou školou s
materskou školou v Krajnom, sa
Čestným občanom obce Krajné sa stal prezident Ivan Gašparovič. Na snímke vľavo je starosta Krajného Vladislav
Šuster.
začali slávnostným zasadnutím
obecného zastupiteľstva, spojeným s oceňovaním a kultúrnym
programom. Pri príležitosti 620.
výročia prvej písomnej zmienky
o obci Krajné, obecné zastupiteľstvo a starosta udelili ocenenia.
Cenu obce Krajné za hospodársky
a kultúrny rozvoj obce a jej propagáciu doma i v zahraničí, pri
záchrane ľudských životov, majetku obce a jej občanov sa rozhodli
udeliť Ivanovi Šestákovi, Jurajovi
Plesníkovi, Martinovi Cibulkovi,
Pavlovi Macúchovi, Vladimírovi
Baranovi, Milanovi Medveďovi,
Jozefovi Gerthoferovi, družobnej
cezhraničnej obci z Českej republiky mestskej časti Brno-Chrlice,
zosnulému Štefanovi Dlhému a
zosnulému evanjelickému farárovi Jánovi Eľkovi. Cenu starostu
obce Krajné za úspešnú a záslužnú činnosť v prospech obce udelili Ľudmile Cibulkovej, Alžbete
Mockovej, Anne Ďurišovej, Viere
Turanovej, Jánovi Konečnému,
Rudolfovi Talábovi, Rastislavovi
Sokolovi, Stanovi Gálisovi, Jozefovi Šóthovi, Ivanovi Janekovi,
Štefanovi Mramúchovi, Milanovi
Gajarovi, Vladimírovi Janekovi,
Jánovi Kubusovi, Jánovi Sedílkovi, Štefanovi Bumbálovi, Jozefovi
Šusterovi, Zite Kukučkovej, Zuzane Bielikovej, Jánovi Kubíčkovi,
Viere Feriancovej, Petrovi Kaminskému, Ivane Michalcovej, Jánovi
Otrubovi a Štefanovi Horákovi.
K menám významných osobností, čestných občanov obce Krajné
pribudlo čestné občianstvo obce
Slávnosť otvorili ako inak - domáci.
Krajné prezidentovi Slovenskej
republiky Ivanovi Gašparovičovi.
Prvý raz
sa predstavila chrlická
Zvonica
Slávnostnú atmosféru osláv
vytvorili mužský spevácky zbor
Zvonica z družobných Chrlíc, cirkevný spevokol ECAV v Krajnom,
spevácky zbor Hrachovienka a
folklórny súbor Krajňanec, ktorý
na záver venoval niekoľko piesní
prezidentovi SR Ivanovi Gašparovičovi. Na záver prezident zablahoželal všetkým, ktorí boli ocenení Cenou obce Krajné. Prezrel si
aj priestory pred tromi rokmi rekonštruovanej školy a výstavu po-
ľovníckeho združenia Drieňovica,
ktorú jeho členovia nainštalovali v
jednej z učební školy. Neoficiálne
stretnutie prezidenta I. Gašparoviča s občanmi potom pokračovalo v školskom klube.
Druhý deň osláv sa začal službami Božími v evanjelickom kostole. Po úvodnej liturgii vystúpil
cirkevný spevácky zbor ECAV
v Krajnom, vedený kantorkou
Martinou Figurovou. Kázňou
prítomných oslovil hosťujúci
kňaz Ľuboslav Beňo z cirkevného
zboru Rankovce. Dôležité medzníky a momenty z histórie zboru
pripomenul krajňanský rodák,
farár Branislav Kolény. Jeho milé
a vrúcne slová sú zachytené aj v
kronike obce Krajné. Prítomných
kultúra 17
Obecné noviny • 8. január 2013
potom pozdravila starostka družobných Chrlíc Ivana Telecká, starosta obce Krajné Vladislav Šuster,
farárka Monika Beňová a zborový
dozorca Vladimír Malý. Na záver
zazneli duchovné piesne mládežníckej skupiny Eleos. Po skončení
služieb Božích ich účastníci položili veniec na hrob zosnulého farára Jána Eľku a veniec na farský
dom k pamätnej tabuli významným dejateľom a martýrovi meruôsmych rokov Vilkovi Šulekovi.
K dobrej pohode
prispeli aj dobrovoľníci
Nedeľné popoludnie pokračovalo oslavami v Kultúrnom dome
Matejovec. Ich účastníkov oboznámili s menami ocenených a dozvedeli sa aj dôvody, ktoré viedli k
udeleniu ocenenia. Potom nasledovali kultúrne vystúpenia súborov podobne, ako to bolo v predchádzajúcom dni. Veľmi emotívne
bolo lúčenie sa s členmi chrlickej
Zvonice, ktorí boli v našom, podľa
nich malebnom kraji prvý raz, a
určite veľmi radi sem opäť zavítajú
so svojím moravským folklórom.
Na dlhú cestu domov sa posilnili
večerou v Stopke, kde sa rozlúčili
s predstaviteľmi obce. Tak ako pri
sobotňajších oslavách aj v nedeľu
sa o dobrý priebeh osláv staralo aj veľa dobrovoľníkov, ktorí v
Matejovci pripravili všetko pre
vystúpenie súborov a pričinili sa
o dobrú pohodu hostí. Za to im
patrí veľká vďaka od hlavných organizátorov osláv.
Činili sa najmä členovia
kultúrnej komisie
Keď sa podarí ukončiť nejaké
väčšie dielo, je dobré v pokoji,
bez časovej tiesne zhodnotiť všetky jeho etapy. Aj keď oslavy 620.
výročia prvej písomnej zmienky
o obci Krajné nemožno čo do ich
rozsahu porovnávať s oslavami
600-ročnice spred dvadsiatich
rokov, budú mať v kronike našej
obce významné miesto. Hlavne
občanom, ktorí si prevzali ocenenia, zostane tento deň dlho v
pamäti. Po počiatočných rozpačitých úvahách, či vôbec oslavy
organizovať, sa vedenie obce priklonilo k myšlienke usporiadať
ich. Predstavitelia obce pri tom
vychádzali aj z informácií, že pri
príležitosti 620. výročia prvej písomnej zmienky organizujú oslavy aj iné obce, ktoré patrili pod
čachtické panstvo, ale aj tie, ktoré
Po prvý raz zavítal do Krajného chrlický mužský zbor Zvonica.
Všetci sa zhodli v jednom: oslavy sa vydarili!
patrili pod iné, spomínané v historickom dokumente. V čase nášho
rozhodovania už mala za sebou
oslavy obec Lubina, kde sa konali
4. augusta, Vaďovce - 18.augusta.
Obec Častkovce chystala oslavy
na 15. septembra a Stará Turá na
22. septembra. Obecné zastupiteľstvo na svojom zasadnutí 30.
augusta 2012 za účasti predsedov
alebo zástupcov miestnych organizácií schválil v uznesení termín
osláv v Krajnom na 20. a 21. 10.
2012. Na porade kultúrnej komisie pri obecnom zastupiteľstve
jej členovia potom 11. 9. 2012
detailnejšie rozpracovali úlohy a
program osláv, následne dohodli
vystúpenia súborov Krajňanec,
Hrachovienka, spevokolu ECAV a
chrlickej Zvonice. Na ďalšej porade, ktorá sa konala 25. septembra,
už spresnili program a hlavne potvrdila sa informácia o účasti prezidenta Slovenskej republiky Iva-
na Gašparoviča, ktorému sa obec
rozhodla udeliť najvyššie ocenenie, čestné občianstvo. Na poslednej porade 15. októbra komisia už
len dolaďovala scenár osláv.
O tom, ako prebiehali oslavy,
podrobne informujú aj textové a
fotografické dokumenty, uverejnené na webovej stránke obce pod
názvom Oslavy 620. výročia prvej
písomnej zmienky o obci Krajné.
Vďaka kultúrnej komisii
a mnohým ďalším
Predstavitelia obce Krajné
ďakujú všetkým, ktorí prispeli k úspešnému priebehu osláv.
Najviac práce na tvorbe scenára
a sprievodných textov urobila
predsedníčka kultúrnej komisie Danka Marková, textovými
podkladmi pomohli matrikárka
Miroslava Matejovičová a organizačným úsilím, koordináciou
jednotlivých zložiek starosta Vla-
dislav Šuster, prednostka obecného úradu Jana Hudecová, Andrea
Batková, Jarmila Slezáková, Ľubomír Galiovský, Miloš Kment. O
dobrý priebeh osláv sa pričinil aj
kolektív Základnej školy s materskou školou v Krajnom. Ďakovné
listy Obecného úradu v Krajnom
dostalo 12 organizácií a jednotlivcov.
Väčšina domácich návštevníkov si možno ani neuvedomila
symboliku zástav, pod ktorými
kráčali naši otcovia a dedovia. Vo
chvíľach slávnostných, radostných
i smutných, aby udržali spolkový
život v obci. Vystúpenie súborov a aktívna účasť organizácií
na oslavách nasvedčuje, že odkaz
našich predkov, združovania sa a
aktívneho spoločenského konania
nezapadá prachom a má pokračovateľov.
Ivan GÁLIK,
kronikár obce Krajné
Mestská časť Košice-Sever sa pokúša získať
financie aj cez granty
Na podujatia v roku 2013, keď budú Košice Európskym hlavným mestom kultúry, žiada mestská časť na
štyri projekty takmer 60 000 eur. O podpore rozhodne odborná komisia MK SR už začiatkom tohto roka.
Na základe výziev rôznych grantových schém podala v roku 2012
mestská časť Košice-Sever osem
projektov. Z toho štyri žiadosti boli
na podporu komunitných projektov pre rodiny s deťmi, seniorov,
ale aj širokú verejnosť. Ďalšie štyri
projekty sa uchádzajú o podporu
z grantovej schémy ministerstva
kultúry v rámci programu EHMK
– Košice 2013.
„Projekt Hokejové mestečko
Košice-Sever 2013 je už tretím pokračovaním veľmi úspešného podujatia, počas ktorého v amfiteátri v Košiciach vznikla najväčšia
fanúšikovská zóna na Slovensku.
Cieľom projektu je do nového
priestoru amfiteátra priniesť feno-
mén majstrovstiev sveta v ľadovom
hokeji 2013. Na veľkoplošnej obrazovke sa premietnu najdôležitejšie zápasy doplnené sprievodným
programom. Hokejové mestečko
Košice-Sever 2013 má ambíciu
sa opäť stať unikátnym miestom
národnej hrdosti a spolupatričnosti. Na projekt sa uchádzame o
dotáciu vyše 25 000 eur,“ uviedol
vedúci kancelárie starostu MČ Sever Marcel Gibóda. Pripravili aj
projekt Amfik uvádza, v ktorom
chcú vo vynovenom amfiteátri v
roku 2013 prezentovať najlepšie
filmy zo slovenskej, českej a svetovej produkcie a priniesť divákom
aj premiéry slovenských a českých
filmov spojené s autogramiádami
protagonistov a súťažami. Osobitné miesto bude mať v programe
premietanie tvorby mladých nezávislých filmárov. Sprievodnou
aktivitou projektu je informovanie
návštevníkov Amfiku o aktuálnom
dianí v Európskom hlavnom meste kultúry prostredníctvom Kinožurnálu 2013. Cieľom projektu je
spropagovať filmovú tvorbu a Košice - EHMK publiku v najväčšom
kine pod holým nebom. Na tento
projekt sa mestská časť uchádza o
13 000 eur.
Ako uviedol M. Gibóda, o podporu vyše 7000 eur sa uchádza
aj projekt Hand Made in Košice,
ktorého prvý ročník pripravila
mestská časť v roku 2012 a stretol
sa s veľkým záujmom vystavujúcich i širokej verejnosti. „Projekt
je sériou podujatí – trhov ručných
prác, ktorých cieľom je vytvoriť
inšpirujúce prostredie na prezentáciu, propagovanie a uchovanie
ručnej práce. Výsledkom tvorivých dialógov zručných senioriek
z MČ Sever s mladými umelcami,
dizajnérmi a módnymi tvorcami,
ktorých na trhy pozveme, budú
konkrétne výrobky – bytové či
módne doplnky vytvorené spoločne. Chceme obnoviť tradíciu
odovzdávania zručností z generácie na generáciu,“ povedal M.
Gibóda.
Zámerom projektu Good Life
– Gott Live je prezentovať široký
záber umeleckého vyjadrovania
legendy česko-slovenského show
biznisu – Karla Gotta. Na projekt
chce mestská časť Sever získať
takmer 14 000 eur. „Prostredníctvom jeho hudby, výtvarného prejavu, ale aj sprievodných podnikateľských aktivít ako vône, vína a
kávy chceme predstaviť fenomén,
ktorý ovplyvnil niekoľko generácií
Čechov a Slovákov. Výstava obrazov, komorný koncert, módna
prehliadka šiat inšpirovaných jeho
výtvarnými dielami, ale aj ochutnávka vín, kávy a prezentácia vôní
sa bude konať za osobnej účasti
Karla Gotta,“ povedal M. Gibóda.
(sita)
18 samospráva
Poslanci
trnavskej župy
sa zišli na
výjazdovom
zasadaní
v Skalici
Zastupiteľstvo prvýkrát rokovalo mimo krajského mesta
a podľa slov predsedu TTSK
Tibora Mikuša ide o vytvorenie novej tradície.
Poslednému minuloročnému
zasadnutiu zastupiteľstva
Trnavského samosprávneho
kraja, ktoré sa konalo 12.
decembra v Skalici, predchádzalo prijatie u primátora
Skalice Stanislava Chovanca.
Pri tejto príležitosti sa trnavský župan, podpredsedovia
TTSK a poslanci kraja zapísali
do kroniky mesta.
Záverečné zasadnutie zastupiteľstva v roku 2012 sa
konalo v historickej budove
kultúrneho domu za účasti 32 poslancov župy. Na
programe bolo devätnásť bodov. Najdôležitejším a najviac
diskutovaným bolo odhlasovanie rozpočtu TTSK na roky
2013 – 2015. Rozpočet bude
hospodáriť s prebytkom 5,5
milióna eur. V nasledujúcom
roku bude TTSK pracovať s
príjmami približne 102 miliónov eur a výdavkami viac ako
96 miliónov eur.
„Jedným z rámcov pre rozpočet je konsolidácia verejných
financií. Z toho vyplynulo,
akým spôsobom sa jednotlivé kraje majú podieľať
na tejto konsolidácii. Sú to
jednotky miliónov eur pre
každý kraj. Aj preto sme sa
zaviazali k memorandu, na
základe ktorého ušetríme v
roku 2013 päť percent na
osobných a desať percent na
bežných výdavkoch. Všetci
predsedovia samosprávnych
krajov jednomyseľne toto
memorandum podporili,“
uviedol predseda TTSK Tibor
Mikuš.
Poslanci TTSK zároveň jednohlasne podporili návrh výziev
na predkladanie žiadostí o
dotáciu na budúci rok pre
Podporu kultúrnych a umeleckých aktivít, Podporu činnosti mládežníckych aktivít,
Podporu aktivít zameraných
na pomoc sociálne odkázaných občanov, Podporu
zdravia a prevencie chorôb
TTSK a Podporu športových
aktivít pre všetkých.
„Ciele, ktoré sme si dali na
tento rok sme splnili. Som
hrdý na to, že nespĺňame
len veci, ktoré nám ukladá
zákon, ale robíme aj mnohé
aktivity navyše, ktoré nám
zákon neukladá. Aj vďaka
tomu sme ako jediný región
Európy získali cenu Európskej
komisie ako Podnikateľský
región roka 2012.“
(čup)
8. január 2013 • Obecné noviny
Schválili všeobecne záväzné
nariadenia dôležité pre chod
sociálnych a školských zariadení
Zastupiteľstvo Trenčianskeho samosprávneho kraja sa zišlo 19. decembra 2012
na jubilejnom XX. zasadnutí v tomto volebnom období, ktoré bolo zároveň
posledným rokovaním regionálneho parlamentu v minulom roku.
P
redvianočnú
atmosféru v rokovacej sále
navodili v úvode vinšovníci z detského
súboru Radosť a na
záver potom členovia speváckej
skupiny CSS Považan z Považskej
Bystrice.
V úvode poslanci prerokovali a
schválili štyri VZN, ktoré sú dôležité pre chod sociálnych a školských zariadení v samosprávnom
kraji.
VZN číslo 15/2012 upravuje
úhradu za poskytovanie sociálnych služieb. Výška úhrady prijímateľa sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb s celoročnou
formou a racionálnou stravou sa
od 1. januára roku 2013 určuje vo
výške 42 % z priemerných ekonomických oprávnených nákladov
za predchádzajúci rok. V každom
prípade v 26 zariadeniach sociálnych služieb v zriaďovateľskej
pôsobnosti kraja zaplatí prijímateľ sociálnej služby menej ako je
výška ekonomicky oprávnených
nákladov.
VZN 17/2012 reaguje na zmeny
legislatívy a určuje podrobnosti
financovania, lehotu na predloženie údajov, podľa ktorých bude
TSK financovať základné umelecké školy, jazykové školy a školské zariadenia. Výška dotácie na
dieťa, žiaka, ubytovaného žiaka,
jedlo, poslucháča jazykovej školy
je na úrovni roku 2012 s výnimkou poskytnutej dotácie na dieťa,
žiaka v škole v prírode, kde dochádza k jej zníženiu.
Mení sa aj VZN o určení výšky
príspevku na čiastočnú úhradu
nákladov v školskom stravovaní.
Riaditelia škôl, ktorých súčasťou
sú zariadenia školského stravo-
vania, zareagovali na aktuálny
vývoj spotrebiteľských cien potravinových komodít a požiadali
o stanovenie vyššieho finančného
pásma na nákup potravín, čím sa
vo VZN 14/2012 mení aj výška
príspevku zákonného zástupcu
žiaka na úhradu nákladov na nákup potravín a režijných nákladov.
Na základe žiadostí riaditeľov
škôl, ktorých súčasťou je školský
internát, sa mení v novom VZN
16/2012 aj výška mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov spojených s ubytovaním
v školskom internáte s cieľom
zlepšiť vybavenosť a pokrytie nákladov súvisiacich s prevádzkou
týchto zariadení.
Poslanci schválili potom upustenie od vymáhania nevymožiteľných pohľadávok organizácií
v zriaďovateľskej pôsobnosti TSK
v celkovej sume 106 743,11 eura.
Vo veľkej miere sa na tejto sume
podieľali stredné školy, v menšej
sociálne služby – len 488,37 eura
z celkovej sumy. Väčšina týchto
pohľadávok voči školám vznikla v SOŠ v Dubnici nad Váhom
a v SOŠ v Starej Turej ešte pred
prechodom kompetencií v oblasti školstva na VÚC a len umelo
zvyšujú hodnotu majetku TSK a
skresľovali pravdivý a úplný obraz o stave majetku TSK.
Regionálny parlament schválil
návrh na vyradenie zo siete školských zariadení Výdajnej školskej
jedálne, F. Madvu 2 v Prievidzi,
ktorá je súčasťou SOŠ obchodu
a služieb v Prievidzi dňom 28.
februára 2013. Stravovanie žiakov
a zamestnancov bude zabezpečovať už od 1. januára 2013 Súkromná školská jedáleň a kuchyňa,
M. Falešníka 6 v Prievidzi.
Poslanci aktualizovali aj uznesenie o optimalizácii siete škôl a
školských zariadení v Myjavskom
okrese tak, že navrhli vyradiť k 31.
8. 2013 zo siete škôl SOŠ, Trokanova 3, Myjava a SOŠ M. R. Štefánika v Brezovej pod Bradlom,
vrátane školských internátov a
zariadení školského stravovania,
ktoré sú ich súčasťou. Takouto
úpravou sa zabezpečí v okrese optimálna sieť – jedno gymnázium
a jedna stredná odborná škola SPŠ Myjava, Ul. SNP 413/8, ktorá
poskytne možnosti štúdia v širokej sieti odborov - podľa požiadaviek regiónu.
Regionálni poslanci schválili aj
dodatky k organizačným poriadkom 9 stredných škôl v kraji, ako
aj RKC v Prievidzi.
Zastupiteľstvo potom schválilo
spolufinancovanie štyroch projektov, ktoré sa budú uchádzať o
poskytnutie dotácie Ministerstva
kultúry SR z programu Obnovme si svoj dom v rámci podprogramu obnova kultúrnych pamiatok. Ide o rekonštrukciu DSS
v Zemianskom Podhradí (kaštieľ
rodiny Ostrolúckych), reštaurátorské a sanačné práce v kaštieli v
Pruskom, návrh obnovy hodinovej veže na Trenčianskom hrade
a návrh obnovy Draškovičovho
kaštieľa v Čachticiach.
Poslanci potom prerokovali informatívne správy o implementácii projektov TSK zo štrukturálnych fondov, kohézneho fondu
a iných programov EÚ, o Fonde
mikroprojektov v rámci OP Cezhraničná spolupráca SR – ČR,
ako aj súhrnnú správu o schválených projektoch z fondov EÚ v
celom TSK.
V závere poslanci schválili plán
kontrolnej činnosti Útvaru hlavného kontrolóra na prvý polrok
2013, ako aj plán zasadnutí Zastupiteľstva TSK v prvom polroku 2013. Regionálny parlament
sa zíde už 28. januára 2013, kde
bude hlavným bodom návrh rozpočtu TSK na roky 2013-2015.
(ts-pt)
Rozpočet na tento rok znižuje zadlžovanie
župy o takmer tri milióny eur
Poslanci ŽSK 19. decembra 2012 schválili rozpočet na rok 2013. Najviac financií, vyše 63 miliónov eur,
pôjde na stredné školstvo, 28 miliónov eur župa vyčlenila na sociálne veci.
Ž
ilinský samosprávny kraj by
mal v budúcom roku hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom 136,89 milióna eur. Predseda
ŽSK Juraj Blanár ho označil za zodpovedný. Zároveň tento rozpočet
rešpektuje memorandum, ktoré
kraje uzatvorili s vládou SR. „Aj v
budúcom roku sa budeme správať
zodpovedne nielen voči občanom,
ale aj voči verejným financiám.
Celkové úspory oproti roku 2012
sú 6,6 milióna eur,“ povedal župan.
„Prioritou je udržanie zamestnanosti a zachovanie kvality poskytovaných služieb v sociálnej oblasti,
školstve, zdravotníctve, kultúre a
doprave.“
Schválený rozpočet na rok 2013
je výsledkom konsolidačného úsilia žilinskej župy a zodpovedného
prístupu k ozdraveniu verejných
financií. V príjmoch sú najväčšou
položkou daňové príjmy v sume
64,8 milióna eur, transfery a granty
predstavuje suma takmer 57 milió-
nov eur a nedaňové príjmy dosahujú 10,2 milióna eur. ŽSK použije v
roku 2013 pre sociálnu oblasť 28,4
milióna eur, čo je o 1,2 milióna eur
viac ako v tomto roku. Pre dopravu,
ktorá zahŕňa správu a údržbu ciest
II. a III. triedy, ako aj financovanie
výkonov vo verejnom záujme v
prímestskej autobusovej doprave,
je určená suma 20,3 milióna eur
a 63 miliónov eur pôjde do oblasti vzdelávania. ŽSK vyčlenil tiež
100-tisíc eur na financovanie rea-
lizovaných projektov, medzi ktoré
patrí rekonštrukcia zariadení sociálnych služieb v Liptovskom Hrádku, Turí, Tvrdošíne a Oščadnici či
rekonštrukcia kultúrnych inštitúcii
ako sú Kysucká knižnica v Čadci a
Oravská knižnica v Dolnom Kubíne. Schválený rozpočet na budúci
rok znižuje zadlžovanie Žilinského
samosprávneho kraja o 2,5 percenta
(2,9 milióna eur).
Hana DANOVÁ,
hovorkyňa ŽSK
z regiónov 19
Obecné noviny • 8. január 2013
Mestská karta ponúkne
Košičanom a turistom viac
zliav a výhod
Prešovský kraj
už deviatykrát
ocenil osobnosti
regiónu
Pohodlnejšie cestovanie mestskou hromadnou dopravou, lacnejšie vstupy
do mestských múzeí, galérií, zoo, knižníc a ďalších mestských inštitúcií ponúkne
nová mestská karta mesta Košice. Mesto ju spolu s Dopravným podnikom mesta
Košice (DPMK) začalo vydávať od 1. januára 2013.
M
estská čipová karta sa osvedčila už
vo viacerých väčších slovenských
mestách, preto sa
ju rozhodli svojim obyvateľom ponúknuť aj Košice. Karta umožní jej
držiteľom cestovanie v dopravných
prostriedkoch MHD v Košiciach a
prináša súčasne zľavy na niektoré
služby a tovary poskytované mestskými podnikmi.
„Mestská karta ozdraví nie len
fungovanie dopravných kariet
mestskej hromadnej dopravy, ale
pomôže obyvateľom zjednodušiť
ich každodenný život a umožní
im prostredníctvom rôznych aplikácií pohodlnejšie využívať služby
mesta. Zľavy ponúkajú mestské
podniky a Košičania si budú môcť
vybrať, či využijú zľavu napríklad
na odber dreva z mestských lesov, kúpu rastlín z ponuky Správy
mestskej zelene alebo návštevu zoo
so zaujímavým programom,“ hovorí viceprimátorka Košíc Renáta
Lenártová.
Základom pre zavedenie mestskej
karty, ktorá vo všetkých mestách
ponúka najmä dopravnú aplikáciu,
je vynovenie (upgrade) systému kariet a technológií v DPMK. Podnik
pre tento produkt preto prechádza
zo súčasných dopravných kariet
technologického typu Mifare Standard na multifunkčné karty typu
Mifare DesFire. Nové karty budú
mať vyššiu pamäťovú kapacitu a
najmä vyšší bezpečnostný štandard.
Od novembra 2012 v tejto súvislosti
DPMK vymieňa aj existujúce pa-
lubné počítače a čítačky.
„Výmena technologických zariadení mala byť ukončená do konca
roka 2012. Upgrade odbavovacieho
systému užívateľom mestskej karty rozšíri dobíjanie cez internet o
elektronickú peňaženku a kontrolu
vkladu mesačného lístka na čítačkách,“ vymenúva výhody Martin
Jaš, riaditeľ ekonomiky DPMK.
Vynovený technologický systém a
karty uviedli do pilotnej prevádzky
1. januára 2013. Aby bol prechod z
pôvodného na nový systém plynulý, budú počas januára 2013 paralelne fungovať obe. Najneskôr do 1.
februára 2013 bude funkčný už len
nový odbavovací systém.
Mestská karta je produktom mesta Košice, jej vydávaním, distribúciou a správou je poverený DPMK.
O vydanie mestskej karty môže
požiadať každý občan s trvalým
pobytom v SR. Cena jednej mestskej karty je 6,80€ a jej životnosť je 3
roky. Upgrade odbavovacieho systému DPMK bude stáť 500-tisíc € a
financovať ho bude DPMK.
Návštevníkom mesta alebo regiónu, ktorí by chceli využívať počas svojho pobytu výhody systému
mestskej karty, bude mesto ponúkať
aj Košickú turistickú kartu. Karta sa
bude vydávať za poplatok, alebo ako
súčasť pobytového balíka pri ubytovaní sa v meste u partnerov projektu. Plánované spustenie turistickej
karty je na začiatku letnej turistickej
sezóny 2013.
Martina URIK VIKTORÍNOVÁ,
hovorkyňa mesta
V centre Žiliny pribudlo sedemnásť kamier
Projekt podporili Rada vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality a Obvodný úrad v Žiline.
V
Žiline ukončili prvú etapu
projektu Modernizácia a
doplnenie
kamerového
systému s cieľom prispieť k predchádzaniu kriminality (lúpežiam,
prepadnutiam či výtržníctvu) v
meste a zvýšiť podiel odhalenia
kriminálnej činnosti. Projekt bol
financovaný z rozpočtu mesta a
dotáciou zo štátneho rozpočtu SR.
Dodávateľská spoločnosť, vybraná prostredníctvom elektronickej aukcie, zabezpečila dodávku,
montáž a spustenie 17 kamier (z
toho 10 otočných), ktoré inštalovali v centre mesta.
„Skúsenosti z iných slovenských
miest aj zo zahraničia potvrdzujú,
že zavedenie kamerového systému v najrizikovejších a najfrekventovanejších lokalitách mesta
významne prispieva k predchádzaniu kriminality a inej protispoločenskej činnosti. Kamery
boli nainštalované na najfrekven-
tovanejších miestach a v uliciach
v centre Žiliny, aby zvýšili bezpečnosť verejnosti," povedal primátor
Žiliny Igor Choma.
Rozpočet projektu Modernizácia a doplnenie kamerového systému mesta Žilina – I. etapa pozostával z finančných prostriedkov
mesta v sume 105 935,56 € a zo
štátneho príspevku 8000 €. Projekt sa uskutočňoval od apríla do
decembra 2012. V súčasnosti kamerový systém obsluhujú zamestnanci Mestskej polície v Žiline,
ktorí dohliadajú 24 hodín denne
na poriadok a bezpečnosť v uliciach mesta. Mesto sa bude uchádzať o dotáciu aj v roku 2013 a
bude rozširovať kamerový systém
o ďalšie kamery, ktoré prispejú k
úspešnému odhaľovaniu priestupkov na území Žiliny.
Pavol ČORBA,
hovorca mesta
Viac peňazí pôjde do školstva, sociálnej oblasti
aj na šport
Poslanci Mestského zastupiteľstva v Liptovskom Mikuláši schválili na svojom poslednom minuloročnom zasadnutí
13. decembra rozpočet pre rok 2013. Mesto bude najbližších dvanásť mesiacov hospodáriť so sumou 21,7 milióna eur.
N
ávrh rozpočtu bol zostavený ako vyrovnaný. Stanovisko k nemu podala
hlavná kontrolórka mesta Bibiana
Kuchárová. „Riziká vidím v krátení
plnenia výnosu podielovej dane zo
strany ministerstva financií, nenaplnení príjmov pri dani z nehnuteľností a poplatku za komunálny
odpad,“ uviedla B. Kuchárová.
Primátor Alexander Slafkovský
považuje schválený rozpočet za
realistický a obozretný. „Zároveň
rešpektuje memorandum medzi
vládou a Združením miest a obcí
Slovenska o znížení výdavkov. My
sme k takýmto úsporám pristúpili
už vlani a preto sa nám dýcha ľahšie,“ povedal.
Zároveň poukázal na zmeny v
budúcoročnom rozpočte oproti
tomu na rok 2012: „Viac peňazí by
malo ísť na vzdelávanie a mládež,
približne o 28-tisíc eur. Na bežných
výdavkoch si prilepšia základné a
materské školy, školské jedálne aj
voľnočasové vzdelávacie zariadenia,
ktorým rozdelíme vyše 6,8 milióna
eur,“ poznamenal primátor.
V budúcom roku by si mal pri-
lepšiť aj mestský šport. „Do sociálnej oblasti plánujeme dať o 369-tisíc
eur viac. Viac peňazí z rozpočtu
poputuje aj na verejné osvetlenie a
dopravu,“ doplnil A. Slafkovský. V
roku 2011 bol rozpočet mesta 27,7
milióna eur, v roku 2012 hospodáril Liptovský Mikuláš so sumou asi
22,6 mil. eur.
(ts-leh)
Na veľkej scéne Divadla
Jonáša Záborského v
Prešove sa 19. decembra
uskutočnilo slávnostné
odovzdávanie najvyšších
ocenení v Prešovskom samosprávnom kraji – Ceny
Prešovského samosprávneho kraja (PSK) a Ceny
predsedu PSK.
„Prešovský samosprávny
kraj od roku 2004 mapuje
aktivity a úspechy ľudí,
ktorí žijú v našom regióne. Pretože nie domy, nie
stromy, ale ľudia – práve
ľudia, ktorí sa snažia
a idú za svojím snom,
sú naším bohatstvom,“
povedal predseda PSK
Peter Chudík. K štyridsiatim šiestim nositeľom
krajských ocenení sa v
koncom minulého roka
roku zapísalo ďalších
šesť. Poslanci Zastupiteľstva PSK vybrali troch
laureátov. Boli medzi nimi
aj Jeho Vysokopreosvietenosť Ján, arcibiskup
prešovský a Slovenska, in
memoriam, za osobný prínos pre rozvoj duchovného života cirkvi, horolezec
Peter Hámor a zakladateľ
Inštitútu Naše Aktivity Pre
slovensko Peter Solej.
Predseda samosprávneho
kraja Peter Chudík sa v
tomto roku rozhodol udeliť
cenu zápasníckemu klubu
Vihorlat Snina za vynikajúce športové výsledky.
Druhým laureátom Ceny
predsedu PSK sa stalo
občianske združenie
Barlička za dlhoročnú
a systematickú prácu
pri integrácii zdravotne
znevýhodnených občanov.
Tretie ocenenie si zo slávnosti odniesol spevácky
zbor Septemthillis – Lipany za výnimočnú prezentáciu regiónu.
Myšlienka oceňovať
osobnosti a inštitúcie za
prínos k rozvoju regiónu
vznikla v roku 2004. Ako
zdôraznil P. Chudík, „na
ceny nie je viazané žiadne
finančné ohodnotenie. Ide
predovšetkým o morálne
ocenenie zásluh, ktoré nie
je možné vyčísliť žiadnou
finančnou čiastkou“.
Cenu predstavuje hodnotné umelecké dielo od
akademickej sochárky
Evy Fišerovej – gotická
brána s doširoka otvorenými dverami a srdce,
obomknuté po stranách
krídlami.
Veronika FITZEKOVÁ,
hovorkyňa PSK
veci
20 sociálne
Výstava
fotografií detí
zapojených do
protidrogového
projektu
Projekt s názvom „Povedzme hlasné nie!“, ktorý sa
uskutočňoval v auguste až
decembri 2012, zavŕšila
výstava, ktorá je pre verejnosť prístupná vo vestibule
Mestského úradu v Žiline
do 28. februára 2013.
Projekt bol zameraný na
osvetu medzi deťmi základných škôl v súvislosti s nástrahami, ktoré prinášajú
do života drogy. Priebeh aktivít na základných školách
zabezpečilo mesto Žilina v
spolupráci s Úniou centier
prevencie a pomoci DAFNÉ.
Išlo o primárnu protidrogovú prevenciu zameranú
na posilnenie asertívneho
správania a motivácie
odmietnuť drogu, prostredníctvom hrania rolí, scénok
a rôznych situácií, ktorých
cieľom je naučiť deti, ako
sa zachovať a reagovať na
to, keď im niekto ponúkne
drogu. Metaforickým spôsobom sa deťom ukázalo,
čo sa deje v tele, keď je
závislé od nejakej drogy,
ako sa môže cítiť človek,
ktorý je od niečoho závislý,
ale aj aké pocity má človek
po požití drogy. Celkový
rozpočet projektu bol 3032
€, z toho sumou 2880€
prispel Úrad vlády SR.
Súčasťou výstavy je brožúrka informujúca o vzťahu
človeka s drogou, ktorá obsahuje aj kontakty pomoci.
Brožúrka je dostupná na
Mestskom úrade v Žiline a
je určená najmä deťom a
ich rodičom, učiteľom, sociálnym pracovníkom, polícii
a všetkým, ktorých sa táto
téma nejakým spôsobom
týka. Slúži ako prevencia
a aj ako opatrenie pri možnom styku s drogou.
Pri realizácii projektu
žiaci okrem iného vypĺňali
dotazník, ktorý je zameraný
na efektívnosť aktivít a na
oblasť komunikácie žiakov
v súvislosti s drogami.
Výsledky z projektu budú
zverejnené na internetovej
stránke mesta v sekcii:
www.socialne.zilina.sk
prostredníctvom Správy o
výsledkoch projektu.
Projekt sa uskutočnil s
finančnou podporou Úradu
vlády SR v rámci dotačného programu na poskytnutie účelovej dotácie
Úradu vlády SR na podporu
programov, iniciatív a
aktivít v oblasti národnej
protidrogovej stratégie pre
rok 2012.
Pavol ČORBA,
hovorca mesta
8. január 2013 • Obecné noviny
V Novej Bani sa podarilo založiť
tradíciu darcovstva krvi
Komisia kultúry, vzdelávania, mládeže a športu pri Mestskom zastupiteľstve v Novej
Bani môže byť so svojou prácou v posledných dvoch volebných obdobiach spokojná.
Z
ásluhou tejto komisie vzniklo napríklad
už tradičné podujatie
„Týždeň športu pre
všetkých“, ktoré sa koná
v rôznych častiach mesta a vrcholí
v rekreačnej časti Tajch, organizuje
tiež viacero zaujímavých podujatí
pre deti a mládež a zaktivizovala
aj činnosť mládežníckeho parlamentu. Najväčšie ocenenie členom
tejto komisie však určite patrí za
založenie tradície darcovstva krvi.
Začalo to Mikulášskou kvapkou
krvi - po prvý raz sa hromadný
odber uskutočnil 1. decembra
2008 v novobanskom Mestskom
klube dôchodcov. Samozrejme, za
spolupráce Národnej transfúznej
služby v Banskej Bystrici a Územného spolku Slovenského Červeného kríža v Žiari nad Hronom.
Vďaka dobrej propagácii Mikulášskej kvapky krvi prišlo na odber až
89 darcov, z ktorých po lekárskom
vyšetrení krv darovalo 68. Medzi
nimi boli aj ľudia z okolitých obcí,
ba aj takí, ktorí sa mohli popýšiť
plaketami MUDr. Jana Janského.
A čo organizátorov najviac poteši-
lo, bolo to, že prišli aj prvodarcovia
– študenti Gymnázia F. Švantnera
a Strednej odbornej školy v Novej
Bani. Medzi darcami nechýbali ani
zamestnanci MsÚ a poslanci MsZ.
Niektorí zo starších darcov ocenili
túto aktivitu najmä preto, že nemuseli cestovať do vzdialenejších
miest. Nechýbalo ani občerstvenie, na ktoré prispeli aj sponzori.
Všetci si na pamiatku odniesli medovníkovú kvapku krvi, ktorú im
daroval predseda komisie MUDr.
Ľubomír Snopek.
Úspešný prvý odber povzbudil
novobanských organizátorov natoľko, že sa v nasledujúcom roku
rozhodli uskutočniť až tri odbery
krvi. Počet účastníkov si vyžiadal
aj zmenu priestorov, kde sa budú
odbery vykonávať. Tie sa našli v
budove novobanskej Základnej
umeleckej školy, ktorá na tento účel
poskytla celé prízemie. Na „Valentínsku kvapku krvi“ prišlo 83 darcov (21 prvodarcov) a z nich krv
mohlo darovať 70. Okrem dobrého
pocitu si účastníci domov odnášali
milý darček – valentínske perníkové srdiečko. Začiatkom júna 2009
Perníček ako darček.
Posledný minuloročný odber krvi. Druhý sprava je primátor mesta Ján
Havran.
sa na „Športovej kvapke krvi“ zúčastnilo 46 darcov, pre zdravotné
problémy nemohlo darovať 13 a na
odber prišlo aj 11 prvodarcov. Na
pamiatku darcom organizátori darovali perníkovú futbalovú loptu.
Mikulášska kvapka krvi sa zapísala
počtom 94 účastníkov (krv z nich
darovalo 81) ako doteraz najúspešnejšia. Darčekom od organizátorov
bola tentoraz mikulášska čiapka.
Úspešné boli aj ďalšie roky. V
roku 2010 sa na jarnej, športovej
a vianočnej kvapke krvi zúčastnilo 234 ľudí, z ktorých najcennejšiu
tekutinu mohlo darovať 193. Darčekmi boli snežienka, futbalový
dres a vianočná guľa. V roku 2011
počet účastníkov síce mierne klesol (196), no krv darovalo 185 darcov. Darčekmi boli kvet, športová
čiapka a snehová vločka.
Vlaňajšie odbery zaznamenali počtom 210 účastníkov a 191
darcov mierny vzostup a potešiteľný bol aj počet prvodarcov (27).
Medovníčky znázorňujúce jarnú
lúku, olympijské kruhy a snehuliak obohatili zbierku stálych darcov. Účastníci všetkých odberov
si pochvaľovali dobré a vhodné
prostredie, pestré občerstvenie a,
samozrejme, výbornú organizáciu.
No a tú veľmi oceňujú aj pracovníci Národnej transfúznej služby
v Banskej Bystrici, ktorí nešetria
chválou na organizátorov.
Učiteľ národov Ján Amos Komenský kedysi povedal, že kto
chce zapaľovať, musí sám horieť,
čo platilo najmä pre pedagógov.
Platí to však pre všetkých, ktorí sa
rozhodnú pre organizovanie akejkoľvek činnosti. Organizovaniu
novobanských odberov tekutiny
najvzácnejšej pre ľudský život –
krvi, sa venujú od začiatku nielen
bývalí a súčasní členovia spomínanej komisie - MUDr. Ľ.Snopek,
Mgr. R. Jányová, K. Štrbová (vyše
20-násobná darkyňa), poslankyne
A. Bindová V. Hudecová, MUDr.
V. Holečka, vedúca správneho oddelenia Mgr. Ľ. Rajnohová a pracovník MsÚ J. Rafaj. Pravidelným
účastníkom odberov je aj súčasný
primátor mesta Ján Havran. Mesto
so sponzormi zabezpečuje darčeky
– perníky a občerstvenie a spolu
s vedením Základnej umeleckej
školy v Novej Bani aj príjemné
prostredie.
Text a fotografie:
Jozef RUSŇÁK
Výstavba nájomných bytov by pomohla
zastaviť úbytok mladých ľudí
Podľa trenčianskeho primátora Richarda Rybníčka potrebuje mesto približne tisíc nájomných bytov.
N
ajväčším tohtoročným neúspechom je pre trenčianskeho primátora Richarda
Rybníčka projekt nájomného bývania s názvom Idea Grande.
Práve o tom nedokázal opakovane presvedčiť mestských
poslancov, ktorí mu ho napokon
neodsúhlasili. Projekt Idea Grande zahŕňal výstavbu takmer 700
nájomných bytov, pričom 225 z
nich by patrilo mestu. Rybníček
sa však myšlienky nájomného bývania nevzdal. „Som presvedčený,
že nájomné bývanie je absolútne
kľúčové. Keď si predstavíte diskusie o budúcnosti miest, tak sa
jednoznačne hovorí o nájomnom
bývaní. Mladí ľudia dnes nemajú tendenciu vlastniť nehnuteľnosť, ale skôr si ju prenajímať a
chodiť za prácou. Demografia je
nezastaviteľná a mestá musia mať
prácu a bývanie, aby si zamestna-
nosť a bývanie udržali a aby sem
prilákali nových ľudí,“ povedal
Rybníček.
Podľa primátora potrebuje
Trenčín približne 1000 nájomných bytov. Na prvých asi 60 sú
vyčlenené peniaze v rozpočte na
rok 2013. Rybníček predpokladá,
že pripravia aj projekt na výstavbu minimálne ďalších 125 nájomných bytov, ktoré by mali postaviť
v roku 2014. „Domnievam sa, že
by som sa ešte mohol za dva roky
pokúsiť, aby sme postavili približne 200 nájomných bytov a že v
horizonte minimálne piatich rokov by Trenčín mal mať asi 1000
nájomných bytov, ktoré by mohli
zastaviť úbytok najmä mladých
Trenčanov a stabilizovať mesto aj
s ľuďmi v produktívnom veku,“
povedal trenčiansky primátor.
(sita)
z regiónov
21
Obecné noviny • 8. január 2013
Košice začali s odpočítavaním
V piatok 21. decembra 2012 o 18. hodine na košickej Hlavnej ulici v parku pri
Spievajúcej fontáne spustili odpočítavadlo, ktoré upozorňuje na blížiaci sa termín otváracieho ceremoniálu
projektu Košice 2013 – Európske hlavné mesto kultúry.
R
ealizátorom odpočítavadla je umelecká
skupina Make Up collective z Košic a túto
svoju intermediálnu
site-specific inštaláciu nazvali
MISSION 2013. Tá je situovaná
do preskleného altánku nachádzajúceho sa v blízkosti Spievajúcej
fontány. Inštalácia vychádza zo
špecifickej architektúry malého
altánku, slúžiaceho za iných okolností ako vstup k technickému zázemiu fontány.
„Moderný altánok s pseudogotickými prvkami predstavuje
v projekte MISSION 2013 akúsi
hlavicu rakety, ktorej väčšia časť sa
nachádza pod zemou. Jej viditeľná
presklená časť je naplnená systémom (fiktívnych) časovaných náloží s centrálnym odpočítavaním
zvyšného času do začiatku významnej udalosti Košíc – celoročného podujatia Európske hlavné
mesta kultúry. Náplň bojovej hlavice tvorí vysoko výbušná zmes,
odkazujúca na rôzne problematické súvislosti okolo doterajšieho diania a príprav na štart MISSION 2013. To, čo sa nachádza v
podzemnej časti, sa môžu diváci
dozvedieť z informačnej tabule,
umiestnenej v blízkosti inštalácie.“, priblížil Radovan Čerevka zo
združenia Make Up collective.
Otvárací ceremoniál je naplánovaný na 19. a 20. januára 2013.
Počas dvoch dní sa bude na Košičanov, ale aj domácich a zahraničných návštevníkov valiť kultúra doslova na každom kroku. Na
desiatkach koncertov si na svoje
príde skutočne každý. Divadelné
predstavenia ponúknu tradičné,
ale aj nové formy prezentácie hier
od známych, ale aj menej známych
autorov. Pripravené sú aj filmové
premietania a výstavy fotografií.
Raňajky v meste sľubujú nečakané
stretnutia a diskusie na množstvo
zaujímavých tém. Pastvou pre oči
budú podujatia venované dizajnu
a móde. Nové a alternatívne formy
umenia budú mať silné zastúpenie
v multižánrových podujatiach.
Pre deti je pripravený program
plný hier, rozprávok a nebude chýbať ani bábkové divadlo a tvorivé
dielne. Svoje zastúpenie budú mať
aj rôzne národy a národnosti žijúce v Košiciach. Tí predstavia svoju
gastronómiu a folklór. Čerešničkou na tejto kultúrnej torte bude
koncert britskej funkovej formácie
Jamiroquai. Viac ako stovka podujatí dáva nekonečné možnosti
ako sa dokonale kultúrne nasýtiť a
nájsť si to svoje.
+++
Inštalácia site-specific (špecifické miesto) je vytvorená pre konkrétne miesto či priestor, na ktorý
nadväzuje, reaguje a odvoláva sa.
Vychádza z histórie, pamäti miesta a charakteru často negalerijného priestoru (priemyselné haly,
opustené domy, bývalé synagógy,
krajina – land art a podobne). Inštalácia site-specific je väčšinou
unikátna, dočasná a nedá sa presunúť na iné miesto.
(ts-ehmk)
Snímka:www.kosice.estranky.sk
Dotácie pomohli rozšíriť zbierky a skvalitniť prácu galérie
V roku 2012 sa Oravskej galérii v Dolnom Kubíne podarilo získať z dotačného systému Ministerstva kultúry SR finančné
prostriedky na šesť projektov v celkovej sume 39 341 €.
M
inisterstvo tak podporilo všetky žiadosti, ktoré galéria na rok 2012
podala. Dotácie umožnili kúpiť
štyri nové zbierkové predmety
od autorov Juraja Meliša, Pala
Macha a Michala Černušáka a
rozšíriť tak kolekciu výtvarného
umenia 20. – 21. storočia v sochárstve, maliarstve a sklárskom
výtvarníctve.
Z hľadiska bezpečnosti bolo
významným krokom uskutočnenie projektu obstarania kamerového systému, ktorý bude
monitorovať všetky výstavné a
expozičné priestory v Župnom
dome v Dolnom Kubíne. Rozšíril
tak už jestvujúci zabezpečovací systém objektu o vyšší stupeň
ochrany. V expozíciách sú vystavené najhodnotnejšie umelecké
diela zo zbierkového fondu a kamerový systém bude zabezpečovať ich ochranu pred krádežou či
inými možnými ohrozeniami. O
ochranu vystavených exponátov
sa postarajú aj dva výkonné odvlhčovače. Prístroje, ktoré galéria
kúpila tiež z poskytnutého grantu, zabezpečia lepšie klimatické
podmienky v expozícii Štefana
Siváňa a Malej výstavnej sieni,
čím sa eliminuje riziko napadnutia vystavených diel plesňovými a
hubovými infekciami.
Z pridelených finančných
prostriedkov Oravská galéria v
spolupráci s ďalšími subjektmi
uskutočnila aj projekt maliarskeho sympózia Lúčky 2012, ktoré sa
konalo v letných mesiacoch a zúčastnili sa na ňom traja umelci Marko Vrzgula, Jozef Baus a Igor
Benca. Výsledky ich pracovného
pobytu sú prezentované na výstave v Oravskej galérii a v sprievodnom katalógu. Ďalší projekt
edičného charakteru bol určený
pre detského návštevníka. Detského sprievodcu po stálych expozíciách s názvom „GPS – ako
sa nestratiť v galérii“ vydala Oravská galéria vo forme pracovných
listov. Sprievodca prevedie dieťa
hravým spôsobom expozíciami
starého umenia 15. – 19. storočia
a slovenského výtvarného umenia 20. storočia a na konkrétnych
umeleckých dielach vysvetlí detskému divákovi základné pojmy
výtvarného umenia. Sprievodca
a edukačné pomôcky, ktoré boli
v rámci projektu vyrobené, pomôžu rozvíjať detské zručnosti a
rozširovať ich vedomosti.
Posledný projekt, zameraný na
reštaurovanie, umožnil záchranu maľby „Nájdenie sv. kríža“
zo začiatku 19. storočia. Komplexné zreštaurovanie obrazu
prinavrátilo pôvodný duchovný
a umelecký rozmer a v budúcnosti ho bude možné opäť verejne prezentovať. Reštaurátorské
práce vykonala Mgr. Art. Dana
Siváňová.
Pridelené dotácie umožnili
Oravskej galérii realizáciu ďalších zmysluplných projektov,
ktoré by bez podpory dotačného
systému Ministerstva kultúry SR
zostali iba v podobe konceptu.
Projekty boli dofinancované z
prostriedkov Žilinského samosprávneho kraja sumou 2748 € a
z vlastných zdrojov.
Dagmar ADAMUSOVÁ,
Oravská galéria Dolný Kubín
Bratislavská župa ocenila pätnásť osobností
Výročnú cenu Samuela Zocha udelil župan Pavol Frešo desiatim osobnostiam, Pamätný list predsedu BSK dostali piati.
O
cenené boli osobnosti,
ktoré svojou prácou a
dlhoročným pôsobením
prispeli k rozvoju regiónu a šíreniu dobrého mena kraja. „Medzi
ocenenými sú ľudia, ktorí niečo
dokázali a ktorí idú za svojimi snami. Sú to ľudia, ktorí obohacujú
našu spoločnosť a bezprostredné
okolie, v ktorom tvoria. Zaslúžia
si ho o to viac, o čo viac sa venuje
pozornosť ľuďom zo šoubiznisu
či televíznych obrazoviek a o skutočných celebritách v povedomí
širokej verejnosti počuť veľmi
skromne,“ povedal predseda BSK
Pavol Frešo.
Výročnú cenu Samuela Zocha
na slávnostnom galavečere v stredu 19. decembra dostal riaditeľ
DSS Rosa Miroslav Kuric, ktorý
zabezpečil vybudovanie nového
areálu DSS a patrí k zakladateľom
hipoterapie na Slovensku. Ďalším
oceneným bol Albert Marenčin,
ktorý vo svojom vydavateľstve PT
Marenčin vydáva aj knihy o Bratislave. Jozef Haľko získal cenu za
publikačnú činnosť o cirkevných
dejinách Bratislavy a za koordináciu výskumu podzemia Katedrály
sv. Martina. Edita Walterová bola
ocenená za šírenie pozitívneho
obrazu Modry a Malokarpatského regiónu. Generálny biskup
Evanjelickej cirkvi augsburského
vyznania na Slovensku Miloš Klátik dostal cenu za angažovanosť
v prospech občanov. Za osobné
zásluhy pri rozvoji kultúrnych
a umeleckých hodnôt získal výročnú cenu Samuela Zocha Juraj
Kukura. Margit Polák bola ďalšou ocenenou, takmer 50 rokov
pôsobila v seneckej knižnici a v
Csemadoku. Za prínos ZŠ v Záhorskej Vsi, kde je riaditeľkou,
získala cenu Anastázia Šimková.
Jozef Horák vyše 30 rokov pôsobil ako riaditeľ na SOŠ Farského,
jeho prácu ocenil Veľkou cenou
sv. Gorazda aj minister Čaplovič.
Poslednou ocenenou bola Mária
Potzlová-Malíková, ktorá cenu Sa-
muela Zocha dostala za publikačnú činnosť o barokovej Bratislave
a propagáciu regiónu v zahraničí.
Pamätný list predsedu BSK získal in memoriam Pavel Komrska,
ktorý 26 rokov viedol DSS Sibírska. Margita Krajačová pôsobila
ako riaditeľka strediska kultúry
Bratislava – Nové Mesto. Za vedecký a pedagogický prínos získala pamätný list teoretická fyzička
Anna Zuzana Dubničková. Ďalším oceneným bol hlavný architekt Cyklomosta slobody Milan
Beláček. Pamätný list predsedu
BSK získal aj Milan Šimoni za
dlhoročnú prácu v oblasti psychiatrie a pomoci drogovo závis-
lým.
Výročnú cenu Samuela Zocha a
Pamätný list predsedu BSK udeľuje predseda BSK na základe rozhodnutia výberovej komisie. Výročná cena Samuela Zocha býva
udeľovaná fyzickým a právnickým
osobám, ktoré sa významným
spôsobom zaslúžili o ekonomický
a spoločenský rozvoj Bratislavského samosprávneho kraja a jeho
prezentáciu doma aj v zahraničí. Pamätný list predsedu BSK je
udeľovaný fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré sa zaslúžili
o rozvoj a reprezentáciu regiónu.
(ts-rac)
22 tlačivá/z
regiónov
8. január 2013 • Obecné noviny
Informácia
Krátko z regiónov
k novým vzorom priznaní k miestnym daniam od 1. decembra 2012
Nadväzne na ustanovenie § 99d ods. 4 zákona
č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom
poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné
odpady v znení neskorších predpisov Ministerstvo
financií Slovenskej republiky vydalo Opatrenie z
20. augusta 2012 č. MF/020058/2012-722, ktorým
sa ustanovujú vzory priznania k dani z nehnuteľností, dani za psa, dani za predajné automaty a
dani za nevýherné hracie prístroje. Pre daňovníkov ako aj pre mestá a obce to znamená, že od 1.
decembra 2012 budú platiť tieto tlačivá priznania k
miestnym daniam.
Pri grafickej úprave nových vzorov tlačív uvedených priznaní sme tak ako v minulých rokoch
spolupracovali s Obecnými novinami. Preto sú
tlačivá k miestnym daniam ponúkané pre mestá a
obce prostredníctvom Obecných novín po vecnej
i grafickej stránke zhodné so vzormi priznania k
miestnym daniam, ktoré tvoria prílohu citovaného
opatrenia, čo nemožno jednoznačne konštatovať
pri tlačivách propagovaných inými subjektami.
Zdroj: MF SR
Tlačivá si môžete objednať na adrese:
Inprost, spol. s r. o.
Distribúcia tlačív
Smrečianska 29
811 05 Bratislava
alebo faxom na čísle: 02/446 311 95, 02/ 446 311 98,
alebo mailom na adrese: [email protected]
Kontaktná osoba: Dagmar Borisová,
tel.: 02/ 446 311 99 alebo mobil: 0905 599 120.
Objednávky budeme vybavovať v poradí, v akom
prídu a budú zaevidované. Cena tlačív zostáva nezmenená, a to košieľka (F1.1 a P2.1) a poučenie na
vyplnenie tlačiva ( F1.11 a P2.11) 0,17 €, ostatné tlačivá 0,10 € s DPH. Pri zasielke poštou k cene tlačív
fakturujeme poštovné a balné.
Pre odoberateľov Obecných novín zľava 25% z fakturovanej sumy.
Záväzná objednávka
Názov úradu (organizácie) ........................................................................................................
Kontaktný pracovník .................................................................... č. tel.:.................................
IČO ....................................... DIČO ......................................... IČ DPH .................................
PSČ ..................
Presná adresa: .........................................................................................
Bankové spojenie ................................
Číslo účtu ...............................................................
Ako predplatiteľ Obecných novín si uplatňujeme 25 % zľavu z celkovej fakturovanej sumy.
(označte X)
Dátum ..................................................
Pečiatka a podpis
1.
Fyzické osoby 1.1
Údaje o daňovníkovi + priznanie k dani z pozemkov + zo stavieb - k stavbe na jeden účel (košieľka)
1.2
Priznanie k dani z pozemkov
1.3
Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na jeden účel
1.4
Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na viaceré účely
1.5
Priznanie k dani z bytov - byty a nebytové priestory v bytovom dome
1.6
Priznanie k dani za predajné automaty
1.7
Priznanie k dani za nevýherné hracie prístroje
1.8
Priznanie k dani za psa
1.9
Príloha k zníženiu dane alebo oslobodeniu od dane
Počet
2.1 Údaje o daňovníkovi + priznanie k dani z pozemkov + zo stavieb - k stavbe na viac účelov (košieľka)
2.2 Priznanie k dani z pozemkov
2.3 Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na jeden účel
2.4 Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na viaceré účely
2.5 Priznanie k dani z bytov - byty a nebytové priestory v bytovom dome
2.6 Priznanie k dani za predajné automaty
2.7 Priznanie k dani za nevýherné hracie prístroje
2.8 Priznanie k dani za psa
2.9 Príloha k zníženiu dane alebo oslobodeniu od dane
2.10 Potvrdenie o podaní daňového priznania
2.11 Poučenie na vyplnenie daňového priznania
počas primátorského punču vyzbieralo 880 eur, bol ten posledný
bol štedrejší a na dobrú vec pôjde
1260 eur, ktoré dostane tentoraz
OZ Prístav nádeje. To prevádzkuje v Banskej Bystrici chránenú
kaviareň s knižnicou, ktorá sa
zameriava na podporu ľudí znevýhodnených telesným hendikepom. Pomáha im pri začleňovaní
sa do spoločnosti a podporuje ich
pri zlepšovaní kvality každodenného života.
(past)
V Trnave budú vyberať dodávateľa
obnovy pešej zóny
T
rnava v polovici januára
rozbehne proces verejného
obstarávania na dodávateľa
rekonštrukcie povrchov pešej zóny.
V optimálnom prípade by podľa
primátora Vladimíra Butka mohol
byť víťaz známy v polovici apríla.
Po skúsenostiach z iných verejných
obstarávaní však pripúšťa aj možné
komplikácie a zdržanie. Vynovenú
pešiu zónu pritom vedenie radnice
sľubuje Trnavčanom už najmenej päť
rokov, pred komunálnymi voľbami v
r. 2010 sa pešia zóna stala ústrednou
témou predvolebnej kampane. Trnava mala mať pôvodne pešiu zónu
K
1.11 Poučenie na vyplnenie daňového priznania
právnické osoby
V
iac punču, medovníky ako
novinka a vyššia vyzbieraná suma ako vlani – tak
sa dá charakterizovať primátorský punč, ktorý 20. decembra na
Námestí SNP v Banskej Bystrici
čapoval primátor Peter Gogola.
Banskobystričania a návštevníci
vianočných trhov vypili 160 litrov vianočného nápoja a k tomu
si pochutnali na 400 sladkých
medovníkoch, ktoré rozdala viceprimátorka Katarína Čižmárová.
Na rozdiel od roku 2011, keď sa
vynovenú už v r. 2008. Vtedajší projekt rátal s investíciou v objeme viac
ako 5,5 milióna eur. Kríza prinútila
radnicu projekt skresať na terajších 3,5 milióna eur. Šetriť sa bude
hlavne na použitých materiáloch a
priľahlých uličkách. Projekt ráta aj s
kompletnou výmenou zelene vrátane všetkých stromov. Na pešej zóne
je navrhnutých aj niekoľko umeleckých diel a fontán. Čiastka 1,5 milióna eur na prvú etapu prác je už
zakomponovaná v rozpočte na rok
2013, s ďalšími dvoma miliónmi ráta
rozpočet na rok 2014.
(sita)
„Z vŕšku do doliny“
1.10 Potvrdenie o podaní daňového priznania
2.
Výnos z primátorského punču
dostane Prístav nádeje
Počet
rajské kultúrne stredisko
v Žiline v zriaďovateľskej
pôsobnosti
Žilinského
samosprávneho kraja sa v rámci
svojich aktivít zameriava aj na
výskum ľudového odievania. V
minulom roku uskutočnilo takýto výskum v Rajeckej doline, na
ktorom sa svojimi cennými informáciami podieľali aj samotní
obyvatelia obcí. Jeho výsledkom
je zrod ďalšej knihy „Z vŕšku do
doliny“ – Ľudové odievanie Rajeckej doliny v prvej polovici 20.
storočia. Slávnostné uvedenie tejto knihy do života sa uskutočnilo
18. decembra 2012 v Obradnej
sieni Mestského úradu v Rajeckých Tepliciach. V roku 2010 vydalo Krajské kultúrne stredisko v
Žiline knihu „Čo vŕšok prejdeš,
to iný kroj nájdeš“ – Ľudový odev
Terchovskej doliny.
(ts-kks)
Vďaka projektu sa z knižiek tešilo 71 detí
K
omunitná nadácia Zdravé
mesto uskutočnila od 5. do
21. decembra 2012 v kníhkupectvách Artforum na Dolnej ul.
8 a Duma na Dolnej ul. 35 v Banskej
Bystrici projekt „DARUJ knihu deťom“, vďaka ktorému sa pod vianočným stromčekom z novej knižky tešilo 71 detí, ktorých rodiny sú v ťažkej
sociálnej situácii a deti z mnohopočetných a náhradných rodín. Ľudia,
ktorí sa rozhodli potešiť konkrétne,
ale im neznáme dieťa nakúpili knihy v sume 505,49 €. Nadácia projekt
uskutočnila už deviate Vianoce. Od
jeho začiatku sa jej podarilo vďaka
dobrým ľudom potešiť už 613 detí.“
(ad)
monitor 23
Obecné noviny • 8. január 2013
Tretím námestníkom
bratislavského primátora
je poslanec Ján Budaj
V obci Makov
vynovili z
prostriedkov
EÚ verejné
priestranstvá
Milan Ftáčnik využil novú právomoc, ktorú mu umožnila novela zákona o hlavnom
meste SR Bratislave. Novelu predložil poslanec Maroš Kondrót (Smer-SD).
B
ratislavský primátor Milan
Ftáčnik (nezávislý) 31. 12.
2012 vymenoval do funkcie
svojho tretieho námestníka
poslanca mestského zastupiteľstva Jána Budaja (Zmena zdola,
DÚ). Informovala o tom webstránka
bratislavského magistrátu. Budaj do
funkcie nastúpil 1. januára 2013.
„V snahe vyhnúť sa zbytočnému
napätiu medzi orgánmi Bratislavy a so
zreteľom na skutočnosť, že námestník
primátora má zastupovať primátora
a počas celého volebného obdobia s
ním bezprostredne spolupracovať,
umožňuje sa priamo primátorovi, aby
spomedzi poslancov vymenoval svojich námestníkov a určil im aj rozsah
zastupovania," uviedol M. Kondrót
počas rokovania o návrhu v parlamente.
Primátor tak musí námestníkov vymenovať do 60 dni od zloženia sľubu
primátora, ak tak neurobí, jeho ná-
mestníkov zvolí mestské zastupiteľstvo.
Primátor pri vymenovaní zároveň určí
prvého námestníka, ktorý ho zastupuje v prípade jeho neprítomnosti alebo
nespôsobilosti na výkon funkcie. Primátor tiež určí, v akom poradí ho zastupujú ostatní námestníci. Primátora
zastupujú traja námestníci a prvýkrát
sa v zákone používa pojem prvý námestník primátora, ktorý plní úlohy
primátora v plnom rozsahu v prípade,
ak zanikne mandát primátora pred
uplynutím funkčného obdobia.
„Tým sa počet námestníkov skompletizoval na troch a považujem tým
situáciu okolo námestníkov pre toto
volebné obdobie za kompletnú,“ povedal Ftáčnik. Námestníčkami primátora zostávajú Viera Kimerlingová
(KDH) a Petra Nagyová-Džerengová
(Most-Híd).
Bratislavskenoviny.sk,
1. 1. 2013
Vo Svidníku bude fungovať iba jedno
centrum voľného času!
Pomerne dlhá rozprava počas zasadnutia svidníckeho mestského parlamentu bola o návrhu
na vyradenie školských stredísk záujmovej činnosti pri ZŠ Karpatská, ZŠ 8. mája a ZŠ Komenského
vo Svidníku zo siete škôl a školských zariadení.
P
ripomeňme, že po novom
sa prvým januárom 2013
strediská záujmovej činnosti transformujú na centrá voľného
času (CVČ). Vo Svidníku by tak od
januára 2013 boli štyri centrá voľného času, keďže okrem troch stredísk
záujmovej činnosti (po novom už
CVČ) od 1. septembra 2012 začalo
svoju činnosť aj CVČ v dome kultúry. Zmenou financovania záujmovej činnosti od januára 2013 však
nebude mesto schopné financovať
štyri centrá voľného času. Preto
do zastupiteľstva prišiel návrh, aby
všetku mimoškolskú činnosť efektívnejšie v spolupráci so školami a
školskými zariadeniami zabezpečovalo a koordinovalo iba centrum
voľného času na čele s riaditeľom
Jaroslavom Ivančom. Po zmene zákona by mesto Svidník malo dostať
financie na záujmovú činnosť iba
pre 1089 detí od 5 do 15 rokov, čo
predstavuje sumu približne 72-tisíc
eur. Ako povedal primátor Svidní-
ka Ján Holodňák, pri financovaní,
aké má platiť, by strediská záujmovej činnosti mali veľký problém s
fungovaním. S týmto názorom sa
stotožnili aj niektorí riaditelia základných škôl, ktorých sa to týka.
Napríklad podľa názoru riaditeliek
ZŠ Komenského a ZŠ Karpatskej
- Heleny Lacovej a Nadeždy Ignácovej - by po zmene financovania
v škole nemohli fungovať všetky záujmové krúžky v takom počte ako
teraz. Naopak, zástupca riaditeľa
ZŠ 8. mája Ján Šimko by bol radšej,
keby v tomto školskom roku krúžky
fungovali tak ako doteraz, teda aby
zostali strediská záujmovej činnosti
(po novom centrá voľného času) v
školách.
Poslanci napokon hlasovali takto:
za vyradenie stredísk záujmovej
činnosti bolo 12 poslancov, zdržali
sa 4 a proti bol iba Vladislav Sluk
(Smer-SD).
Podduklianske novinky,
17. 12. 2012
Monitoring ukázal, že v Ružomberku je stále dosť bariér
V Ružomberku sa v septembri a októbri uskutočnil monitoring bezbariérovosti, ktorý v meste robili osoby
s telesným hendikepom. Jeho výsledky prezentovali koncom novembra.
O
tom, či mesto obstálo, respektíve v čom má ešte rezervy,
hovorí Monika Vrábľová, koordinátorka projektu a predsedníčka
Slovenského zväzu telesne postihnutých (SZŤP). „Projekt sa uskutočnil s
finančnou podporou Úradu vlády SR.
Cieľom bolo zhromažďovanie informácií o bezbariérovom prístupe k objektom a službám. Ďalej išlo o štatistické spracovanie, hĺbkovú analýzu a
návrh opatrení na odstránenie diskriminácie ťažko telesne postihnutých z
neprístupnosti prostredia,“ objasnila.
Výsledky boli spracované v brožúrke
a prezentované predstaviteľom mesta.
„Takisto sme chceli zlepšiť spoluprácu
so samosprávou a miestnou správou v
oblasti predchádzania diskriminácie a
ostatných prejavov intolerancie,“ zdôraznila M. Vrábľová.
„Výsledky z Ružomberka hovoria,
že tam nie je všetko celkom v poriadku. Hoci sa nedá povedať, že sa nič
neurobilo. Napríklad z kultúrnych
zariadení a zariadení pre voľnočasové
Vychádza pri Združení miest a obcí Slovenska ako
odborno-metodický týždenník pre komunálnu sféru
Bezručova 9, 811 09 Bratislava 1
Tel.: 02/5296 4243, fax: 02/5296 4256
email: [email protected], www.zmos.sk
aktivity z monitorovaných objektov
vyhovovalo iba 39 percent, čiastočne
vyhovuje 28 percent a zvyšné nevyhovujú. Najväčším problémom sú schody a nesprávne osadené nájazdové
rampy,“ uviedla.
O čosi lepšia je situácia v službách.
„A to z dôvodu, že okrem ubytovacích a stravovacích zariadení boli do
monitoringu zaradené aj obchody.
A dnešné veľké obchodné centrá sú
pre osoby s telesným hendikepom
vyhovujúce. „V zdravotníckych za-
riadeniach by niekedy nemuseli byť
umiestnené schody aj tam, kde sú. Pri
školách, z monitorovaných objektov,
vyhovuje iba 17 percent, čiastočne
vyhovuje 5 percent a až 78 percent
nevyhovuje. Z toho vyplýva, že aj
keď je prístup ku vzdelaniu jedným z
najdôležitejších ľudských práv a slobôd, zostáva v tomto prípade vysoký
stupeň bariérovosti,“ upozornila M.
Vrábľová.
Ružomberský hlas,
13. 12. 2012
Pásku symbolicky
prestrihli predseda ŽSK
Juraj Blanár a starosta
Makova Marián Masnica.
Dielo požehnal správca
farnosti Peter Hluzák.
V nedeľu 16. decembra
slávnostne odovzdali do užívania stavbu
„Revitalizácia verejných
priestranstiev centra
obce Makov“. Podujatie
bolo súčasťou Makovských Vianoc, ktoré
navštívilo veľa občanov.
Po kultúrnom programe
starosta obce Marián
Masnica privítal predsedu ŽSK Ing. Juraja Blanára, riaditeľa odboru VÚC
Žilina Milana Ovseníka,
predsedníčku ZMO Kysúc
A. Šimurdovú, starostu
družobnej obce HutiskoSolanec V. Petruželu a
ďalších hostí.
M. Masnica v príhovore
informoval o realizácii
stavby, počas ktorej revitalizovali verejné plochy.
Spájajú verejné budovy
v obci - obecný úrad,
kostol, dom kultúry, základnú školu, materskú
školu a dom smútku s
cintorínom.
Pre uskutočnenie
myšlienky bolo treba
od roku 2009 vynaložiť
veľa úsilia a prekonať
mnoho prekážok. Dielo
v hodnote približne 230
000 eur sa skladá z desiatich objektov, ako sú
rekonštrukcie miestnych
komunikácií, výstavby
chodníkov a autobusových zastávok. Projekčné práce vykonala
firma Archekta z Čadce
a dielo realizovala firma
Cestné stavby Nitra, a. s.
Autorom projektu bola
v r. 2009 M. Sláviková,
riaditeľka RRA Kysuce.
E-kysuce,
21. 12. 2012
Z regionálnej tlače sprac. (tl)
Vydáva: INPROST, spol. s r. o., IČO 31 363 091, riaditeľ Seraf Tropek, tel.: 02/44 63 11 94, e-mail: [email protected]
Sídlo vydavateľa a redakcie: Smrečianska 29, 811 05 Bratislava, tel./fax: 02/44 63 11 95, 02/44 63 11 98, fax: 02/44 63 11 95,
02/44 63 11 98, www.inprost.sk, www.obecne-noviny.sk, e-mail: [email protected]
Šéfredaktor: Ing. Bohumil Olach, 02/44 63 11 98, mobil: 0905 631 853
Redaktorky: Darina Žoldošová, 02/44 63 11 98, mobil: 0908 710 115, Tereza Ljubimovová, 02/44 63 11 98, mobil: 0918 394 354
Inzercia: Petra Tropeková, mobil: 0903 658 513, e-mail: [email protected],
Špecializované prílohy: Petra Tropeková, mobil: 0903 658 513, e-mail: [email protected], Zuzana Badinková, mobil: 0944 124 304,
e-mail: zuzana.badinková@onmedia.sk
Predplatné a distribúcia: Dagmar Dóková, 02/44 63 11 99, mobil: 0905 599 120, e-mail: [email protected]
Redakcia nevyžiadané rukopisy nevracia. Tlačí Petit Press, a. s., Lazaretská 12, 811 08 Bratislava. Registrované Ministerstvom kultúry SR pod č. EV 3772/09
zo dňa 24. 07. 2009. ISSN 1335-650X. Podávanie novinových zásielok povolené riaditeľstvom pôšt v Bratislave, č. j. 183 – PP – zo dňa 14. 1. 1991.
24 Kresba: Peter Gossányi
8. január 2013 • Obecné noviny
Ide nákladiak a za ním
blondínka. Pri prvom semafore blondínka povie:
- Ahoj, som Zuzka a strácate náklad.
Pri druhom povie:
- Ahoj, som Zuzka a strácate náklad.
Pri treťom povie:
- Ahoj, som Zuzka a strácate náklad.
Šofér nákladiaka to nevydrží a na ďalšom semafóre
povie:
- Ahoj, som Karol, je zima
a posýpam cestu.
Pán novák sa rozčuľuje:
- V správach hovorili, že by
každý, kto vyrazí na cesty v
tomto počasí, mal mať so
sebou reťaze, lopatu, deku,
rozmrazovač, ťažné lano,
baterku, hever a náhradné koleso. No, vyzeral som
ráno v tej električke ako blbec!!!
Blondínka telefonuje na
informácie:
- Prosím vás, koľko trvá let
z Viedne do Amsterdamu?
- Momentík...
- Ďakujem.
Zrazia sa dve autá. Šofér z
jedného vystúpi a vidí, že sa
zrazil so šoférkou. Kričí
na ňu:
- Baba jedna bláznivá! Robila si ty niekedy vodičák?!
- Určite viackrát než vy! nedá sa mladá dáma.
Blondínka sedí v lietadle a
vraví:
- Tí ľudia vyzerajú ako
mravce.
Muž sediaci vedľa nej jej
odpovie:
- Pani, to aj sú mravce. Ešte
sme nevzlietli.
Vracia sa opitý chlap z krčmy. Vojde do vchodu a pri
dverách na duhom poschodí zazvoní. Otvoria sa dvere
a tam rozospatá žena. Chlap
povie:
- Už som doma!
- Ale vy tu nebývate, vy bývate v druhom vchode.
Tak chlap obehne blok a
druhýkrát zvoní pri dverách.
Zopakuje sa to isté. Tak ide
teda tretíkrát. Taktiež to nevyšlo a žena mu hovorí:
- Však už ste tu boli trikrát
a povedala som vám, že tu
nebývate!
- Ja tu síce nebývam, ale
nechápem, prečo vy bývate
všade!
Rozpráva Fero príbeh kamarátom v krčme:
- Včera okolo jedenástej
vnoci si vykračujem prkom
a zrazu na mňa kričí chlaík
priviazaný lanom k stromu:
- Nájdi rýchlo pomoc!
Pozrel som na neho, položil
som fľašu vodky a vravím:
- Nechaj ma, ja nemám
problém. Môžem prestať
kedy chcem...
Žena robí volské oko, keď
vtom do kuchyne vtrhne
muž a začne kričať:
- POZOR!!! POZOR!!!
VIAC OLEJA!!! POTREBUJEME VIAC OLEJA!!!!
ZHORI TO... POZOR!!!!
OTOČIŤ, OTOČIŤ, OTO-
ČIŤ.... RYCHLO!!! POZOR
!!! ZBLAZNILA SI SA???
TEN OLEJ!!!! PRE BOHA,
SOĽ!!!! NEZABUDNI NA
SOĽ!!!
Žena už to nevydrží a úplne
vynervovaná sa spýta:
- Čo tak reveš?!? Myslíš si,
že neviem urobiť volské
oko?
Muž pokojným hlasom odpovedá:
- To len, aby si mala predstavu, aké to je, keď po mne
vrieskaš počas šoférovania...
Blondínka dáva vianočný
darček kamarátke - tiež
blondínke:
- Mám pre teba darček.
Hodinky.
- Jéj, ďakujem. A idú?
- Nie, musíš ich nosiť na
ruke...
Uteká slimák z lesa.
Stretne líšku:
- Čo je, slimák, kam tak utekáš?
- Ani sa nepýtaj. Je tu daňová kontrola.
- No a ?
-No vieš, ja mám dom, žena
má dom a aj deti majú dom,
tak si vieš predstaviť...
Zamyslí sa líška a aj ona začne utekať. Stretnú bociana
a ten sa pýta líšky:
- Líška, kam tak utekáš?
- Nepočul si ? Je tu daňová
kontrola.
- No a čo má byť?
- No ja mám drahý kožuch, muž má drahý kožuch a aj deti majú, tak si
vieš predstaviť...
Bocian sa veľmi čuduje,
začne premýšľať a povie:
- No, my nemáme okrem
tohto škaredého hniezda
nič. Aj to je vždy okadené,
škaredé a je aj lacné - to
nestojí vôbec za reč.
Nato sa ozve slimák:
- No len no, bocian, pol
roka doma a pol roka v
zahraničí... A z čohooooo???
Download

Spoločnosť očakáva od samosprávy splnenie poslania