7. január 2014
Cena 2 € • Ročník xxIV • www.inprost.sk
Odovzdali štafetu lotyšskej Rige a švédskej Umei
Záverečným ceremoniálom
a ďalšími podujatiami Košice
slávnostne uzavreli rok,
v ktorom sa ako prvé slovenské mesto hrdili titulom Európske hlavné mesto kultúry.
strana 9
SATELITY – problém
rastúcich miest?
Diskusia o územných
a technických podmienkach
udržateľného rozvoja mesta
pokračuje • Odborná verejnosť z IUR predkladá skúsenosti, námety a predstavy zo
zahraničia.
strana 14
Na ceste k prírodným
pamiatkam v Turovej nezablúdite
Revitalizovali dve prírodné pamiatky, pri čom ochotne pomáhali aj obyvatelia. Sprístupnili
ich nielen spoluobyvateľom, ale
aj návštevníkom obce a turistom.
strana 27
1-2
Adresa:
Stanovisko
ZMOS
k rozpočtu
verejnej správy
na roky
2014 - 2016
strana 5
Mestá a obce
bilancujú
a hľadia do
budúcnosti
strana 6
Ustanovujúce
zasadania VÚC
strana 10
Vianočný výstup na Poludnicu je každý rok iný, ale vždy očarujúci. Viac na str. 27.
Snímka: (dm)
Rok 2013 bol pre nás rokom výziev,
výsledkom sú lepšie podmienky
na výkon kompetencií v roku 2014
P
očas Vianoc sme si
v kruhu svojich najbližších vychutnávali
pocit vzájomnej spolupatričnosti,
lásky
a úcty, spomínali na chvíle prežité v roku 2013. Mnohí sme si uvedomovali vzácnosť týchto chvíľ
v tomto uponáhľanom svete a povinnosťami preplnenom živote.
Želali sme si navzájom zdravie,
šťastie, lásku, porozumenie, spokojnosť.
Na prahu nového roka nastáva
čas, keď sa zvyčajne zastavíme,
obzrieme sa dozadu a bilancujeme rok, ktorý uplynul, a vyslo-
Jozef DVONČ,
predseda Združenia miest a obcí
Slovenska
vujeme želania a predsavzatia do
roku budúceho. V súkromnom
i pracovnom živote.
Aj my v Združení miest a obcí
Slovenska v čase, keď sa stretáva
rok s rokom bilancujeme, hodnotíme naše kroky a uvažujeme nad
úlohami, ktoré nás očakávajú v
roku budúcom.
Rok 2013 bol pre samosprávu
rokom výziev a merania vlastných
síl a schopností zabezpečiť vo veľ-
mi ťažkých ekonomických podmienkach všetky služby a úlohy,
ktoré jej vyplývajú zo zákona.
Nebol to rok jednoduchý a môžem s hrdosťou povedať, že vďaka
zodpovednému a konštruktívnemu prístupu členov ZMOS k riešeniu problémov, ale aj partnerskému dialógu s najvyššími štátnymi
orgánmi, sa nám so cťou podarilo
zvládnuť náročné úlohy a dúfam,
že aj pripraviť lepšie podmienky
na výkon samosprávnych kompetencií v nasledujúcom roku.
Plniť záväzky
z memoranda nebolo
jednoduché
Obce a mestá sa aj v roku 2013
sústredili na efektívne a účelné
využívanie verejných zdrojov
a v zmysle podpísaného memoranda s vládou aj na znižovanie
nákladov. Vzhľadom na to, že
obce a mestá už dlhodobo šetria,
bolo nesmierne náročné ušetriť
a pritom zabezpečiť aj všetky
služby. Pri napĺňaní záväzkov z
memoranda sa naplno prejavili
ZMOS rokovalo
s ministrom
J. Richterom
o zákone
o hmotnej núdzi
Predseda Združenia miest a
obcí Slovenska Jozef Dvonč
16. decembra 2013 rokoval
s ministrom práce, sociálnych
vecí a rodiny SR Jánom Richterom o postupe pri realizácii
zákona o hmotnej núdzi. Na
rokovaní sa za ZMOS zúčastnil
aj jeho výkonný podpredseda
Jozef Turčány, za MPSVR SR
štátny tajomník Jozef Burian,
prítomný bol aj generálny
riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR Marián
Valentovič. (Zákon nadobudol
účinnosť 1. januára 2014.)
Cieľom informatívneho
rokovania bolo prerokovať
spoločný postup pri napĺňaní
ustanovení zákona o hmotnej
núdzi, ako aj zabezpečiť efektívnu komunikáciu na úrovni
miest, obcí a regionálnych
združení.
str. 4
2 príhovor
predsedu ZMOS
7. január 2014 • Obecné noviny
Rok 2013 bol pre nás rokom výziev,
výsledkom sú lepšie podmienky
na výkon kompetencií v roku 2014
riziká, ktoré ohrozovali konsolidačné úsilie samospráv a ktoré
obce nedokázali ovplyvniť. Nejednotná východisková základňa
obcí, prepad výnosu dane z príjmov fyzických osôb v roku 2013,
nepredvídateľnosť plnenia záväzkov štátu voči obciam, ako je neskoré zasielanie dotácií na krytie
zvýšenia základných platov v školách a školských zariadeniach a
pretrvávajúce neskoré refundovanie výdavkov na čerpanie fondov
EÚ a ďalšie skutočnosti spôsobili,
že mnohé obce a mestá napriek
prijatým opatreniam nenapĺňali
záväzky vyplývajúce z memoranda.
Monitoring plnenia memoranda zo strany obcí v metodike
ESA 95, ktorý vykonalo MF SR k
31. marcu 2013, nebol priaznivý
- 2812 obcí a miest rozpočtovalo
schodok hospodárenia. Kancelária ZMOS preto zorganizovala
pre nekonsolidujúce mestá a obce
nad 2000 obyvateľov odborné
semináre k problematike konsolidácie verejných financií. Monitoring z augusta 2013 ukázal len
mierne zlepšenie. Rada ZMOS
analyzovala príčiny tohto stavu.
Na svojom rokovaní poukázala aj
na fakt, že v procese konsolidácie
sa obce vzdali v prospech štátu v
roku 2012 sumy 93 miliónov eur
a v roku 2013 až 94 miliónov eur,
keď súhlasili s prechodným znížením ich podielu na výnose dane z
príjmov fyzických osôb zo 70,3
% na 65,4 %. Samosprávy deklarovali, že zodpovedne pristupujú
ku konsolidácii verejných financií a vďaka výraznému šetreniu,
reštrikcii, odkladaniu realizácie
rozvojových zámerov a priorít
miest a obcí, ba i zníženiu reálnych miezd zamestnancov bude
rozpočtové hospodárenie miest
a obcí podobne ako v roku 2012,
aj v roku 2013 prebytkové.
Ďalší monitoring plnenia memoranda k 30. septembru 2013
bol zameraný na zistenie očakávaného výsledku hospodárenia
obcí za rok 2013. V návrhu rozpočtu verejnej správy na roky
2014 – 2016 bol upravený očakávaný prebytok hospodárenia
obcí v roku 2013 na sumu +91,4
milióna eur. To je oproti schválenému rozpočtu obcí na rok 2013
zníženie prebytku o 44,8 milióna
eur. Združenie analyzovalo aktuálnu ekonomickú situáciu miest
a obcí, zabezpečovanie originálnych a prenesených kompetencií, ako aj riziká hospodárenia
samospráv v prípade schválenia
navrhovaného rozpočtu. Obrátili
sme sa na vládu SR, upozornili
na riziká rozpočtu na roky 2014
- 2016, na ustanovenia novely zákona o rozpočtových pravidlách
a na iné skutočnosti, ktoré majú
negatívny vplyv na hospodárenie
obcí a miest - ďalšie šetrenie a
opakované zadržiavanie ušetrených prostriedkov na účtoch obcí
a miest z minulých rokov bez
možnosti ich použitia by znamenalo zabrzdenie miestneho
rozvoja, zamedzovanie investícií,
zníženie rozsahu, úrovne a kvality verejných služieb pre občanov,
ako aj zastavenie odstraňovania
modernizačného dlhu na majetku obcí.
Opatrenia na zvýšenie
stability hospodárenia
miest a obcí
Na rokovaní predstaviteľov
ZMOS s vládou SR k ekonomickým problémom územnej samosprávy 23. októbra 2013 sme
prezentovali požiadavku samospráv vrátiť podiel na daniach na
pôvodnú úroveň 70,3 percenta
zo súčasných 65,4 percenta. Za
posun v rokovaniach považujeme ochotu vlády zvýšiť pre mestá a obce príjem z podielových
daní zo súčasných 65,4 percenta
na 67 percent v roku 2014, ako
aj riešenie ďalších problémov, čo
sa následne premietlo v rozpočte
a v prijatí rozhodujúcich požiadaviek a legislatívnych návrhov
ZMOS, ktoré by mali zabezpečiť
vyššiu stabilitu príjmov a stabilitu celkového hospodárenia miest
a obcí. Ide najmä o doriešenie
auditu verejnej správy, návrhov
zákonov o verejnom obstarávaní, novely zákona o miestnych
daniach a miestnom poplatku,
zákona o odpadoch. ZMOS bude
aj naďalej pripomínať potrebu
prijať zákon o výkone a financovaní preneseného výkonu štátnej
správy, potrebu znižovania administratívnej náročnosti v procese implementácie eurofondov,
ktorá neúmerne zvyšuje náklady
mestám a obciam, a tiež dofinancovania všetkých záväzkov voči
žiadateľom o NFP.
Sociálne služby
si vyžadujú jasné
vymedzenie
kompetencií
V roku 2014 nás čakajú nové
výzvy aj v sociálnej oblasti.
V rámci procesu decentralizácie sa predpokladalo, že sa budú
priebežne vyhodnocovať dopady
a v pravidelných intervaloch robiť
revízia systémových nastavení.
Nestalo sa tak, ba pod vplyvom
rôznych spoločensko-ekonomických faktorov, ako je nezamestnanosť, chudoba, demografické
starnutie, boli prijímané opatrenia, ktoré viedli k ďalším deformáciám systému a nejasným
kompetenčným vzťahom. Vo viacerých oblastiach, na viacerých
úrovniach riadenia verejných vecí
tento stav pretrváva. Problematike sme sa venovali na konferencii
v apríli 2013. Ako konštatovali
účastníci, nevyhnutnou a zásadnou podmienkou úspešnosti
reformy sociálnych služieb je a
bude jednoznačné vymedzenie
kompetencií a zodpovednosti
jednotlivých stupňov samosprávy
a tiež nastavenie transparentného
systému financovania jednotlivých druhov sociálnych služieb.
V tomto duchu sme žiadali prijať
komplexnú a systémovú novelu zákona o sociálnych službách
s dôrazom na prevzatie tých pôsobností, ktoré sú v podmienkach
miest a obcí plošne vykonateľné.
Návrh zákona z dielne ministerstva práce však neakceptoval
požiadavky ZMOS. Naďalej pretrváva stav, v ktorom zákon stanovuje povinnosť poskytnúť alebo zabezpečiť poskytnutie služby,
povinnosť garantovať službu aj
mimo hraníc územia obce, dostupnosť služby, ochranu príjmu,
naplnenie štandardov, kvalifikačných predpokladov, personálnych
matíc atď., pričom zároveň nebol
vytvorený základný predpoklad
systémového naplnenia týchto
úloh. Realizácia týchto povinností tak naráža na finančné a personálne kapacity samosprávnych
jednotiek. Na základe požiadavky
zástupcov samospráv bola vypustená zo zákona len povinná
60-dňová lehota na poskytnutie alebo zabezpečenie sociálnej
služby. Samosprávy majú záujem
o poskytovanie kvalitných sociálnych služieb svojim občanom,
no takto navrhovaný zákon sme
museli odmietnuť. Dostali sme
prísľub ministra práce, sociálnych
vecí a rodiny Jána Richtera, že v
roku 2014 bude pripravený nový
zákon o sociálnych službách, ktorý bude postavený na princípe
dotácií štátu podľa stupňa odkázanosti.
Stále aktuálna
problematika
marginalizovaných
skupín obyvateľov
Roky riešená a nedoriešená
ostáva problematika marginalizovaných skupín obyvateľov. Na
základe skúseností z praxe odborníci zo ZMOS vypracovali
a postúpili ministerstvám a splnomocnencovi vlády pre rómske
komunity Komplexný návrh na
riešenie problematiky neprispôsobivých obyvateľov. Pri realizácii
opatrení smerujúcich aj k sociálne
vylúčeným jednotlivcom a spoločenstvám sme navrhovali, aby sa
podporili nástroje aktívnej politi-
ky zamestnanosti, riešila v praxi
existujúca priestupková imunita poberateľov dávky v hmotnej
núdzi, ako aj problematika sociálne odkázaných v oblastiach minimálneho zabezpečenia, proaktívnych politík a vymožiteľnosti
práva.
Do prijatého zákona o hmotnej
núdzi sa dostali aj návrhy presadzované ZMOS. Kompromis sa
rodil neľahko a na mnohých rokovaniach. Podarilo sa nám nájsť
zhodu vo zvýšení angažovanosti
a zainteresovanosti poberateľa
dávky a jeho rodiny, akceptovaný
bol aj návrh, aby dôsledky nehospodárneho využívania dávky alebo porušenia povinností jedného
člena rodiny boli aplikované aj na
celú rodinu, čím sa majú posilniť
vzájomné kontrolné a dohľadové kompetencie nielen rodičov,
ale aj ostatných členov, a na „experimentálnej“ báze sa podarilo
prelomiť priestupkovú imunitu pri vybraných priestupkoch
s možnosťou exekúcie časti dávky
pomoci v hmotnej núdzi. Rozsah
zatiaľ nevyriešených navrhovaných opatrení, ako aj miera kompromisu je zároveň úlohou do
budúcnosti.
Najväčšou výzvou schváleného zákona je uviesť ho do praxe. Zodpovednosť za vytváranie
príhovor predsedu ZMOS 3
Obecné noviny • 7. január 2014
priestoru na preukázanie aktívneho prístupu poberateľa dávky pomoci v hmotnej núdzi je takmer
výhradne na miestnej samospráve. Obce a mestá pritom môžu vykonávať svoju činnosť len na teritóriu svojho územia, na vlastnom
majetku a pre svojich obyvateľov,
a vzhľadom na finančnú situáciu
len v rámci vlastných limitov a finančných možností. Podľa nás
kľúčovú úlohu na plné rozvinutie
efektu - aktívny prístup poberateľa dávky v prospech všeobecne
prospešných služieb, bude závisieť aj od aktivity 840 koordinátorov na úradoch práce, sociálnych
vecí a rodiny. Ich primárnu úlohu
vnímame v pozícii koordinátorov organizátorov dobrovoľníckej
činnosti a poberateľov dávok, pre
ktorých obec nebude schopná
z kapacitných dôvodov zabezpečiť zmysluplnú činnosť v rámci
menších obecných služieb. Rokovali sme na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, aby
sme doriešili detaily, ktoré sa
týkajú zapojenia týchto občanov
do menších obecných prác, pripravujeme informačné pracovné
stretnutia pre samosprávy i koordinátorov na regionálnej úrovni.
Náročnou, no neopomenuteľnou výzvou budú do budúcna aj
ďalšie okruhy tém, ako je chudoba, bývanie, zamestnanosť,
demografické starnutie, sociálna patológia, sociálny dialóg.
Ambíciou samospráv a zároveň
úlohou bude čo najefektívnejšie
využiť všetky dostupné možnosti
a zdroje, vrátane zdrojov nového programového obdobia, na
efektívne a dlhodobo udržateľné
riešenia problémových oblastí
v rámci spomenutých tém.
Vytvorenie podmienok
na efektívnejšie čerpanie
eurofondov
Hľadanie a využívanie zdrojov
Európskej únie je ďalšou dôležitou oblasťou činnosti ZMOS, aj
preto sme v roku 2013 mimoriadnu pozornosť venovali príprave
nového programového obdobia.
Táto téma rezonovala na každom
rokovaní orgánov ZMOS, ale aj
na rokovaniach s jednotlivými
ministrami vlády SR. Upozorňovali sme na problémy, navrhovali
riešenia a dostávali množstvo
prísľubov. Vyvinuli sme vlastnú
iniciatívu, zintenzívnili činnosť
v internej pracovnej skupine, aby
sme pripravili kvalitný materiál, ktorý najviac napĺňa potreby
obcí a miest. V tejto súvislosti
vzniklo viacero strategických
materiálov, ktoré slúžili ako podklad k odborným rokovaniam na
viacerých úrovniach. Výsledkom
je Pozičný dokument Združenia
miest a obcí Slovenska k príprave
nového programového obdobia
2014 – 2020. Uvedomujeme si, že
nastavenie finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov
a ich čerpanie bude pre ďalší
rozvoj miest a obcí a celej spoločnosti kľúčové, aj preto v pracovnej skupine pracujeme na tom,
aby sme pomenovali všetky alokácie a aktivity, aby sme vychytali
všetky riziká a sformulovali jasné
a konkrétne stanovisko ZMOS.
V minulom programovom období obce a mestá vďaka eurofondom urobili veľa pre svojich
občanov, rekonštruovali cesty,
školy, vybudovali kanalizáciu
a realizovali mnohé iné investície. Veríme, že v nasledujúcom
období budeme ešte úspešnejší,
preto intenzívne pracujeme aj na
zjednodušení administratívy pri
implementácii projektov v súlade s princípom – zjednodušiť,
zrýchliť, zefektívniť!
Systémové riešenie
financovania škôl
a školských zariadení
Podobne ako v sociálnej oblasti, aj v oblasti školstva sme vždy
presadzovali systémové riešenie
financovania škôl a školských
zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti miest a obcí a jasné
rozdelenie zodpovednosti medzi
orgánmi verejnej správy a samosprávy. Výrazným zásahom do
systému financovania základných
škôl bola zmena nariadenia vlády,
ktorým sa zaviedla pre zriaďovateľov povinnosť presunúť celý
normatív na mzdy na základné
školy. Upozorňovali sme na negatívne dôsledky tejto zmeny pre
mestá a obce. Vďaka intenzívnym
rokovaniam bola v marci vykonaná korekcia, čím sa aspoň čiastočne odstránili problémy pri plnení mzdových nárokov učiteľov
v základných školách. V združení
sme museli reagovať aj na prijatie
záväzku vlády SR na 5-percentné
zvýšenie tarifných platov pedagogických zamestnancov a zodpovedajúceho objemu zdrojov
na zvýšenie netarifných miezd
nepedagogických zamestnancov.
Aj keď sme i my museli načrieť
do vlastnej kasy, štát poskytoval
štvrťročne na naplnenie tohto
záväzku dotácie zo štátneho rozpočtu.
Problematike
regionálneho
školstva sme v marci 2013 venovali programovú konferenciu.
Diskutovali sme o problémoch
v školstve z hľadiska samospráv
a hľadali východiská na optimalizáciu školstva. Konštatovali sme,
že okrem riešenia kompetencií
a financovania je potrebné analyzovať kapacitu a skutočné naplnenie existujúcich základných
a stredných škôl, presne špecifikovať potreby v oblasti vzdelávania a zadefinovať podmienky
na optimálne rozmiestnenie,
využitie a rozvoj školských zariadení podľa regiónov. Zvlášť citlivo a efektívne je potrebné riešiť
„málotriedky“. Je potrebné vytvoriť a aplikovať systém ekonomických nástrojov na reguláciu
počtu tých stredných a vysokých
škôl a odborov, ktoré produkujú
nezamestnaných a navyše neprimerane odčerpávajú zdroje,
ktoré by mohli byť efektívnejšie
použité na zabezpečovanie ústavnej povinnosti štátu v základnom
školstve.
Vyjadrenia ministra školstva
na konci roka 2013 o prechode
materských škôl pod štát vyvolali
v samosprávach otázniky. Samotný prechod kompetencií nevyrieši nič, pokiaľ nepôjde na škôlky
viac financií. Treba jednoznačne
prehodnotiť výšku finančných
prostriedkov pre materské školy.
Výdavky na výchovno-vzdelávací
proces v nich rastú a výnos dane
pripadajúcej na 1 žiaka klesá. Posilnenie vlastných zdrojov obcí na
zabezpečenie činnosti a prevádzky materských škôl je nevyhnutné aj v súvislosti s navrhovaným
bezplatným zaškolením štvorročných detí. Čakajú nás rokovania,
ak ich výsledkom bude skvalitnenie služieb občanom a posilnenie
predprimárneho vzdelávania ako
jedného z efektívnych prostriedkov na dosahovanie lepších výsledkov vo výchove a vzdelávaní,
sme pripravení na spoluprácu.
Ako ukázal čas, pozitívnym
krokom v minulom roku bolo
prijatie opatrenia na financovanie záujmového vzdelávania.
Zastavilo sa zneužívanie financií
a obce a mestá mohli transparentne a efektívnejšie podporovať
záujmové aktivity obyvateľov. Aj
keď pokračujú tendencie na prípadnú úpravu legislatívy so zameraním na zmenu financovania
CVČ a ŠKD, ZMOS podporuje
prijaté opatrenia, odmieta akékoľvek úvahy o návrate k účelovému financovaniu originálnych
kompetencií, ako aj návrat k diskriminovaniu podstatnej časti
detí a mládeže, ktoré sa zúčastňujú na záujmových aktivitách
prostredníctvom iných subjektov
ako sú CVČ.
Správa o stave školstva, ktorú vypracovalo ministerstvo
školstva, sa stala platformou na
odbornú diskusiu o všetkých
problémoch v školstve na Slovensku. Do správy boli zapracované
a zdôvodnené práva zriaďovateľa
na výber riaditeľa školy, návrh
na optimalizáciu siete škôl, ktorá
korešponduje s našimi požiadavkami, návrh na zavedenie povinných školských obvodov. V správe je zadefinované aj povinné
predškolské vzdelávanie detí od
4 rokov s rizikami, ktoré treba
zohľadniť a vyriešiť v novom zákone o financovaní. Ten by mal
priniesť aj zmenu normatívneho
financovania na žiaka, na financovanie na triedu.
Čiastkové audity
nenaplnili očakávania
samosprávy
V roku 2013 sme pripomienkovali, ale aj sa priamo podieľali na tvorbe veľkého množstva
návrhov zákonov. Takých, ktoré
zásadným spôsobom ovplyvňujú
fungovanie samospráv - ekonomických, sociálnych zákonov,
ako aj zákona o odpadoch, stavebného zákona, volebných zákonov, zákona o slobodnom prístupe k informáciám a ďalších.
Naším cieľom bolo dohliadať na
ich efektívnosť, vykonateľnosť,
ale aj na to, aby sa nimi neprenášali na samosprávy kompetencie
bez finančného krytia.
Legislatívne zmeny v oblasti
financovania obcí, nerešpektovanie samosprávneho postavenia
obcí pri výkone ich originálnych
kompetencií, ako aj prijímanie
nových zákonov, ktoré zaťažujú
rozpočet obcí a miest, spôsobili,
že samosprávy majú čoraz väčšie
problémy pri zabezpečovaní rozvoja svojich miest a obcí a služieb
pre svojich obyvateľov. Žiadali
sme, aby bol vykonaný komplexný audit, ktorého výsledkom by
bolo zosúladenie rozsahu vykonávaných pôsobností mestami
a obcami s ich financovaním.
Začiatkom roka 2013 bola na
úrovni podpredsedov vlády SR
vypracovaná jednotná spoločná metodika auditu. Výsledky
predložené jednotlivými rezortmi však nenaplnili očakávania
samospráv. Prejavili sa nedostatky v postupoch, aj nedostatočná
spolupráca rezortov so ZMOS.
Parciálne správy z auditu boli
poskytnuté na pripomienkovanie
členom Rady ZMOS. Spracované a vyhodnotené pripomienky
prerokovala v septembri Rada
ZMOS, ktorá konštatovala, že
čiastkové audity nenaplnili základný zámer auditu - a to dôsledne a komplexne analyzovať
verejné služby a náklady súvisiace
s ich poskytovaním na miestnej
a regionálnej úrovni. Odporučila
preto, aby vláda SR zriadila odborný tím na posúdenie návrhov
opatrení za jednotlivé rezorty z
hľadiska ich relevantnosti k zámeru auditu.
Veľkou témou v tomto
roku bude komunálna
reforma
V súvislosti s auditom bude
potrebné zaoberať sa v roku 2014
v najvyšších orgánoch ZMOS
otázkou celkového vývoja miestnej územnej samosprávy, samosprávnosti jej statusu v štruktúre
verejnej moci a jej ďalšieho smerovania. Nevyhnutné je definovať
samosprávu v nových spoločenských a ekonomických podmienkach, ako aj venovať pozornosť
komunálnej reforme, ktorá bezprostredne súvisí s fungovaním
územnej samosprávy z hľadiska
kvality výkonu a primeraného
finančného zabezpečenia kompetencií. V dôsledku decentralizácie správa vecí verejných sa
síce fyzicky priblížila k občanovi,
no nedošlo k očakávanému skvalitneniu a zefektívneniu výkonu
kompetencií a správneho konania. Niektoré malé obce dokonca nie sú spôsobilé zabezpečovať
všetky služby pre svojich obyvateľov. Tento nevyhovujúci stav je
potrebné urýchlene riešiť.
K problematike komunálnej
reformy sme 11. decembra zorganizovali okrúhly stôl za účasti
odborníkov na komunálnu politiku. Cieľom stretnutia bolo analyzovať súčasný stav, pomenovať
pozitíva a negatíva fungovania
samosprávy a využiť doterajšie
skúsenosti na modernizáciu činnosti územnej samosprávy a vytvorenie podmienok, v ktorých
budú môcť obce jednoduchšie,
efektívnejšie a kvalitnejšie vykonávať prenesený výkon štátnej
správy a samosprávne kompetencie.
Koncepcia modernizácie samosprávy nemá za cieľ redukciu
počtu obcí a ich kompetencií, ale
chce vytvoriť spoločné obecné
úrady - centrá efektívneho výkonu kompetencií a agend. Táto
organizačná zmena by mala zabezpečiť jednotnú aplikáciu právnych predpisov, zvýšiť kvalitu
rozhodovania, zlepšiť metodické
riadenie a kontrolu, umožniť
zriadenie jednotnej elektronickej
komunikácie, uplatnenie výkonnostných normatívov atď. Navrhovanými zmenami by sa mohli
vytvoriť podmienky na efektívnejšie použitie prostriedkov zo
štátneho rozpočtu a rozpočtov
samosprávy.
V skvalitňovaní služieb občanom i odbúravaní byrokracie
samosprávam bude nápomocný
národný projekt Dátové centrum
obcí a miest, ktorého realizácia
sa začala v novembri minulého
roka. Prostredníctvom nových
možností elektronických služieb
prinesie viac ako 1000 obciach na
Slovensku efektívnejšie fungovanie samosprávy a zvýši komfort
obyvateľov. V rámci projektu sa
vybuduje Dátové centrum obcí
a miest, ktorého informačný systém bude postupne integrovaný
s modulmi Ústredného portálu
verejnej správy, centrálnymi registrami a celkovým prostredím
eGovernmentu. Bude poskytovať služby samospráve 24 hodín
denne a 7 dní v týždni. Budovanie Dátového centra sa začalo
dovozom a inštaláciou prvých
zariadení IKT 2. decembra 2013.
Realizácia projektu, ktorý je
spolufinancovaný z operačného
programu Informatizácia spoločnosti (OPIS), je plánovaná do
septembra 2015.
V začínajúcom sa novom roku
nás čakajú nové a náročné výzvy.
Zložitá doba kladie na nás nebývalé nároky. V združení sme preto v roku 2013 venovali veľkú pozornosť vzdelávaniu samosprávy,
vytvárali sme priestor na výmenu
skúseností doma i v zahraničí.
Uskutočnili sme 18 vzdelávacích aktivít pre 1043 účastníkov
- seminárov, školení, pilotných
výmen, informačných dní, dve
veľké programové konferencie,
veľa pracovných stretnutí, podieľali sme sa na tvorbe Atlasu rómskych komunít. Sme pripravení
aj naďalej v tomto trende pokračovať.
V Združení miest a obcí Slovenska vieme, aké dôležité je pri
riešení problémov konštruktívne komunikovať, efektívne spolupracovať, vytvárať partnerské
vzťahy s inštitúciami, ktoré majú
kompetencie podieľať sa na riešení vecí verejných. O regionálnej
úrovni to platí dvojnásobne.
Vážené panie primátorky, starostky, vážení páni primátori,
starostovia, poslanci, zamestnanci úradov a organizácií riadených mestami a obcami, dovoľte
mi, aby som vám poďakoval za
to množstvo práce v prospech
vašej obce, vášho mesta v roku
2013. Želám vám veľa úspechov,
osobnej pohody a zdravia, ale
aj elánu, aby sme aj v roku 2014
úspešne zvládli všetky povinnosti
v súkromnom i pracovnom živote a mali z nich radosť a uspokojenie.
(Titulok a medzititulky: ON)
4 aktuality
7. január 2014 • Obecné noviny
ZMOS rokovalo s ministrom
J. Richterom o zákone o hmotnej núdzi
Na základe pripomienok a podnetov z praxe, ako aj medzirezortného
pripomienkového konania k zákonu Združenie miest a obcí Slovenska predložilo Ministerstvu práce,
sociálnych vecí a rodiny SR potrebu
doriešiť nasledovné okruhy:
Vymedzenie práv a povinnosti
zamestnanca úradu (tzv. koordinátora), ktorý plní úlohy vo veciach
pomoci v hmotnej núdzi vo vzťahu
k obci a k občanovi.
Možnosti naplniť požiadavky občanov v hmotnej núdzi na ponuku
práce zo strany miest a obcí počas
celého roka.
Rozsah administratívy - obsah
a spôsob plnenia zmlúv medzi úradom práce a obcou; určenie subjektu, ktorý bude zabezpečovať administratívu a kontrolu.
Otázku, či budú môcť byť do procesu aktivácie opakovane zapojení
ľudia, ktorí v súčasnosti pracujú na
aktivačných prácach a podľa aktuálneho znenia zákona by od nového
roka už túto možnosť nemali mať
(boli aktivovaní dvakrát po sebe 6
mesiacov).
Vzhľadom na to, že nejde o zamestnanca obce, je potrebné vymedziť pozíciu tohto občana z hľadiska
bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci, zodpovednosti za pracovné
úrazy, doriešiť poistenie, lekárske
potvrdenia o zdravotnej spôsobilosti, zabezpečenie ochranných pracovných prostriedkov, pracovného
náradia a pod. Akým spôsobom
a kto bude zabezpečovať tieto úlohy?
Bude to predmetom zmluvy, alebo
to bude úlohou koordinátora?
Finančné zabezpečenie povinností pri aplikácii zákona.
ZMOS opätovne upozornilo na
potrebu zabezpečenia informačných
stretnutí o spoločnom postupe MPSVR SR a ZMOS pre zamestnancov
úradov práce, starostov a primátorov ako aj regionálne združenia.
Prechodné obdobie
potrvá do 1. júla 2014
Ako na brífingu po rokovaní informovali predseda Združenia miest
a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef
Dvonč, minister práce, sociálnych
vecí a rodiny Ján Richter a šéf Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny
Marián Valentovič, pravidlo, podľa
ktorého si budú poberatelia pomoci
v hmotnej núdzi musieť dávku odpracovať, nebude platiť pre všetkých
hneď od začiatku roka 2014. Novelizovaný zákon o pomoci v hmotnej
núdzi má odkladnú účinnosť. Prechodné obdobie, počas ktorého sa
najmä zložitejšie aglomerácie budú
môcť na nový systém odpracovania
si dávky pripraviť, potrvá do 1. júla
2014.
Základnú dávku v hmotnej núdzi
v sume 61,60 eura budú v roku 2014
dostávať len tie sociálne odkázané osoby, ktoré odpracujú v rámci malých obecných služieb alebo
dobrovoľníckych prác aspoň 32
hodín mesačne za predpokladu, že
im táto možnosť bude ponúknutá.
Samosprávy dosiaľ vysvetľovali, že
zabezpečiť prácu pre všetkých poberateľov môže byť nad rámec ich
možností. Obávali sa najmä nákladov na úrazové poistenie a pracovné náradie. Minister vysvetlil, že
rezort chce starostov a primátorov
čo najviac odbremeniť, preto budú
náklady na tieto položky znášať jednotlivé úrady práce.
Samosprávy uvedú rozsah potrebných prác. O dávku prídu len tie
odkázané osoby, ktoré prácu ponúknutú obcou odmietnu. „Úrad práce
v spolupráci s nami vyberie vhodné typy pracovníkov. Myslím si, že
tento proces je zvládnuteľný. Môže
sa stať, že v niektorých osobitných
prípadoch bude percento ľudí, ktorí
sú v hmotnej núdzi, vyššie. Dohodli
sme sa, že tieto prípady budeme riešiť individuálne,“ uviedol J. Dvonč.
Podľa ministra J. Richtera i predsedu ZMOS J. Dvonča je práce dosť.
V súčasnosti sa v prehľade činností, ktoré budú poberateľom ponúkať, nachádza asi 20 aktivít. Podľa
J. Richtera diapazón činností bude
napokon určovať sám život a potreby obce. M. Valentovič informoval,
že v teréne bude práce koordinovať
840 pracovníkov. Pri organizovaní
dobrovoľníckych prác, ako dodal,
chcú pomáhať aj niektoré mimovládne organizácie.
Dávky v hmotnej núdzi poberá
v súčasnosti približne 186-tisíc sociálne odkázaných ľudí. Pracovať
za základnú dávku 61,60 eura bude
môcť od nového roka len asi 120-tisíc z nich.
Podľa splnomocnenca pre rómske
komunity Petra Polláka zákon súvisí s rómskou reformou. Zavádza tri
z desiatich pilierov rómskej reformy
a nastavuje základnú spravodlivosť
v systéme sociálnej pomoci na Slovensku v duchu toho, že práca je
cestou z chudoby a rezignácie. Novela zákona o hmotnej núdzi je podľa Polláka iba prvým krokom, po
ktorom prídu rozvojové opatrenia,
predovšetkým v oblasti vzdelávania
a bývania. Úrad splnomocnenca pre
rómske komunity zároveň spustil k
zákonu informačnú kampaň s cieľom pripraviť ľudí na vstup zákona
do platnosti.
Hlavné zmeny
pri aplikácii zákona
Prihliada sa na zásluhovosť občanov v hmotnej núdzi (ďalej len
„občanov“) - čo sa prejaví u tých,
čo pracovali alebo pracujú. Nebude
sa prihliadať napr. na 25 % príjmu
získaného zo závislej činnosti, zákonom stanovenú výšku starobného
dôchodku, invalidného dôchodku
a pod., na príjem, ktorý občan získa napr. poskytnutím dotácií, ktoré
majú humanitárny charakter a sú
určené na riešenie mimoriadnych
krízových životných situácií.
Výška dávky v hmotnej núdzi
závisí od aktivity plnoletého práceschopného člena domácnosti,
a to účasťou na menších obecných
službách, dobrovoľníckej činnosti,
alebo na prácach na predchádzanie
mimoriadnej situácie v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie a na odstraňovaní jej následkov.
Základným predpokladom tejto
podmienky bude, že činnosti budú
občanovi ponúknuté.
Sprísňujú a spresňujú sa podmienky pre vznik nároku na aktivačný príspevok, ktorý možno
získať za výkon menších obecných
služieb a dobrovoľníckych činností, a stanovuje sa rozsah ich výkonu najmenej na 64 hodín mesačne
a maximálne 80 hodín mesačne.
Výkon menších obecných služieb
alebo dobrovoľníckych činností je
možné organizovať len na základe
písomnej dohody uzatvorenej medzi úradom, obcou, alebo organizátorom dobrovoľníckych činností.
Navrhuje sa ďalší spôsob výkonu
rozhodnutia o pokute za niektoré
priestupky. Ide o priestupky, ktorých
účinný postih, a tým aj zamedzenie
páchaniu takýchto priestupkov, je
v záujme spoločnosti a zdravého
vývinu maloletých detí, ako je napr.
dodržiavanie verejného poriadku
alebo nepoškodzovanie cudzieho
majetku.
(Zdroj: zmos, sita)
Informácia
o príprave realizácie a zabezpečenia činností pre poberateľov dávky v hmotnej núdzi
na účely dávky v hmotnej núdzi a jej zníženia
Podľa § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi sa dávka
zníži za každého plnoletého práceschopného člena domácnosti,
ktorý sa nezúčastní v rozsahu 32
hodín mesačne
a) menších obecných služieb
b) dobrovoľníckej činnosti alebo
c) prác na predchádzanie mimoriadnej situácie, počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a pri
odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie.
I. Všeobecné informácie
1. Právna úprava je platná od 1.
1. 2014.
2. Úrady práce, sociálnych vecí
a rodiny prostredníctvom 840
koordinátorov zamestnaných na
úradoch práce, sociálnych vecí
a rodiny môžu zabezpečovať, koordinovať a kontrolovať účasť občanov v hmotnej núdzi na týchto
činnostiach a po dohode s obcou
aj prispieť na ochranné a pracovné
pomôcky prípadne aj úrazové poistenie účastníkov činností najmä
v oblastiach s najväčšou koncentráciou poberateľov pomoci v hmotnej núdzi.
3. Spolupracujúce subjekty
Mestá, obce, mimovládne organizácie, VÚC, materské školy, ško-
ly, zdravotnícke zariadenia a pod.
4. Činnosti prichádzajúce do
úvahy
Akékoľvek činnosti a práce aj nemanuálneho charakteru, ktorých
výsledky sú vo verejnom záujme
a pre verejný prospech, napr.:
- Údržba a úprava verejnej zelene,
zelene a priestranstiev v materských školách, základných
a stredných školách.
- Udržiavanie čistoty na verejných
priestranstvách.
- Odpratávanie lístia a snehu.
- Úprava klzkých povrchov ciest a
chodníkov v zimnom období.
- Údržba a oprava existujúcich
chodníkov a budovanie nových
chodníkov (aj cyklistických).
- Čistenie odvodňovacích kanálov
zrážkovej vody v obciach.
- Čistenie lesov a zelených plôch od
náletových drevín, zvyškov drevín po kalamitách a ťažbe dreva.
- Čistenie vodných plôch, korýt
a brehov vodných tokov.
- Pomoc pri likvidácii nelegálnych
skládok komunálneho a stavebného odpadu.
- Vykonávanie dozoru v základných školách, na priechodoch
pre chodcov, napr. počas rannej
a popoludňajšej dopravnej špičky v blízkosti škôl.
- Rozvoz stravy sociálne odkázaným občanom.
- Aktivity sociálneho charakteru
(pomoc starším, chorým) pre
odkázaných občanov (pomoc
pri nákupoch, pri upratovaní,
spoločenské vyžitie, program
aktívneho starnutia, udržiavania
psychického zdravia) – domovy
dôchodcov, kluby dôchodcov,
zariadenia sociálnych služieb,
zdravotnícke zariadenia.
- Pomoc pri neformálnom vzdelávaní pri práci s mládežou.
- Pomoc v mestských a verejných
knižniciach.
- Pomoc pri administratívnych
prácach pre verejnú správu.
- Údržba a rekonštrukcia obecných
zariadení, kultúrnych a cirkevných pamiatok, pamiatkových
území a pamätihodností.
- V rámci menších obecných služieb vo výnimočných prípadoch
aj budovanie určitých objektov
určených na zlepšenie sociálnych podmienok obyvateľov
obce (napr. menšia škola, škôlka
a pod.).
- Oprava hradov a iných kultúrnych pamiatok.
- Zabezpečovania verejného poriadku, občianske hliadky, pomoc v útulkoch pre zvieratá
a pod.
- Všetky práce, ktoré majú preventívny charakter pred vznikom
mimoriadnej situácie, pomoc pri
prácach a práce priamo počas
vyhlásenej mimoriadnej situácie
a práce na odstraňovaní následkov mimoriadnych situácií.
5. Rozpočet
Celkový predpokladaný rozpočet
je 15 miliónov eur (14 918 805,57
eura), z toho:
- na mzdy zamestnancov úradov
práce je vyčlenených 8 miliónov
eur,
- na ochranné pomôcky (pracovné rukavice, vesty a pod.)
a pracovné pomôcky, prípadne
úrazové poistenie poberateľov
dávky v hmotnej núdzi je určených takmer 7 miliónov eur
(6 839 214 eur).
II. Postup
- Riaditelia úradov práce, sociálnych vecí a rodiny boli požiadaní, aby ešte v roku 2013 uskutočnili stretnutia s primátormi miest
a starostami obcí s cieľom informovať ich o zákone č. 417/2013
Z. z. o hmotnej núdzi a o zmene
a doplnení niektorých zákonov,
účinného od 1. januára 2014.
Tieto stretnutia sa v súčasnosti
už priebežne uskutočňujú.
- V SR je už zmapovaných približne
5000 mimovládnych organizácií,
s ktorými riaditelia úradov práce,
sociálnych vecí a rodiny postupne rokujú o možnej spolupráci
pri vytváraní podmienok na zabezpečenie dostatočného počtu
miest pre výkon činností.
- Od januára 2014 sa spúšťa proces vytvárania nového útvaru
na úradoch práce, kam budú
postupne prijímaní zamestnanci
na zabezpečovanie a koordináciu výkonu činností poberateľov
dávky v hmotnej núdzi.
- Prijatých bude 840 vedúcich koordinátorov a koordinátorov na
úradoch práce v rámci SR s tým,
že budú prijímaní postupne podľa potrieb jednotlivých regiónov.
- Samospráva miest a obcí (primátori alebo starostovia) bude
rozhodujúcim spolupracujúcim
subjektom pri realizácii činností poberateľmi dávky v hmotnej
núdzi.
- Pridanou hodnotou pre mestá
a obce bude zveľadenie mesta
alebo obce, zlepšenie životných
podmienok obyvateľov mesta alebo obce, resp. životného
prostredia v meste alebo v obci.
aktuality 5
Obecné noviny • 7. január 2014
Komuniké
z 88. schôdze vlády SR, 18. december 2013
Vláda prerokovala:
- návrh nariadenia vlády SR,
ktorým sa ustanovuje spôsob výpočtu mýta, výška sadzby mýta a
systém zliav zo sadzieb mýta za
užívanie vymedzených úsekov
pozemných komunikácií - nové
znenie.
Predložil: minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja.
Schválený.
- návrh na zmenu člena Rady
vlády SR pre prevenciu kriminality.
Predložil: podpredseda vlády a
minister vnútra a predseda Rady
vlády pre prevenciu kriminality.
Schválený.
- štvrtú správu o implementácii
Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín v SR.
Predložil: podpredseda vlády a
minister zahraničných vecí a európskych záležitostí.
Schválený.
- návrh na odvolanie vedúceho
služobného úradu a vymenovanie vedúcej služobného úradu
Správy štátnych hmotných rezerv SR.
Predložil: predseda Správy štátnych hmotných rezerv SR.
Poznámka: Čiastočne nesprístupňovaný. Materiál sa nezverejňuje v zmysle § 9 zákona ods. 1 č.
211/2000 Z. z. o slobode informácií (Ochrana osobnosti a osobných
údajov).
Schválený.
- návrh nariadenia vlády SR,
ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 384/2006 Z.
z. o výške pracovnej odmeny a
podmienkach jej poskytovania
obvineným a odsúdeným v znení neskorších predpisov.
Predložil: minister spravodlivosti.
Schválený.
- plán práce vlády SR na rok
2014.
Predložil: predseda vlády.
Schválený.
- správu o stave siete zastupiteľských úradov SR v zahraničí v
roku 2013 a východiská pre jej
ďalší rozvoj.
Predložil: podpredseda vlády a
minister zahraničných vecí a európskych záležitostí.
Schválený.
- návrh riešenia nájomného bývania so zameraním na zvýšenie
podielu trhového nájomného
bývania v SR.
Predložil: podpredseda vlády
SR pre investície.
Schválený.
- návrh Strategického rámca
starostlivosti o zdravie na roky
2014 – 2030.
Schválený.
- protokol o vode a zdraví k Dohovoru o ochrane a využívaní
hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier z roku 1992
– Národné ciele SR - Informácia
o plnení národných cieľov.
Predložili: ministerka zdravotníctva a minister životného
prostredia.
Schválený.
- návrh Programu predchádzania vzniku odpadu SR na roky
2014 – 2018.
Predložil: minister životného
prostredia.
Znenie so zapracovanými pripomienkami.
- návrh Národného akčného
plánu na prevenciu a elimináciu
násilia na ženách na roky 2014 –
2019.
Predložil: minister práce, sociálnych vecí a rodiny.
Schválený.
- návrh Zamerania kontrolnej
činnosti Úradu vlády SR na rok
2014.
Predložil: vedúci Úradu vlády
SR.
Schválený.
- návrh na uzavretie Rámcovej
dohody o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou
a jej členskými štátmi na jednej
strane a Mongolskom na strane
druhej..
Schválený.
- návrh na uzavretie Rámcovej
dohody o komplexnom partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými
štátmi na jednej strane a Vietnamskou socialistickou republikou na strane druhej.
Predložil: podpredseda vlády a
minister zahraničných vecí a európskych záležitostí.
Schválený.
- návrh nariadenia vlády SR,
ktorým sa mení nariadenie vlády SR č. 299/2007 Z. z. o úprave
osobných požitkov poskytovaných duchovným cirkví a náboženských spoločností v znení
neskorších predpisov.
Predložil: minister kultúry.
Schválený.
- postup implementácie finančných nástrojov cez Slovenský
investičný holding v programovom období 2014 – 2020.
Predložili: podpredsedovia vlády a zároveň ministri financií a
hospodárstva.
Schválený.
- návrh na zníženie stavu štátnych finančných aktív z dôvodu
nedobytnosti niektorých pohľa-
dávok štátu.
Predložil: podpredseda vlády a
minister financií.
Schválený.
- program prevencie a manažmentu zosuvných rizík (2014 –
2020).
Schválený.
- návrh na riešenie problematiky programu EÚ Copernicus
a konsolidácia národných monitorovacích sietí v Slovenskej
republike.
Predložil: minister životného
prostredia.
Schválený.
- návrh zámeru transformácie a
postup transformácie príspevkovej organizácie Slovenský
metrologický ústav so sídlom
v Bratislave na neziskovú organizáciu poskytujúcu všeobecne
prospešné služby.
Schválený.
- návrh na prvú voľbu predsedu
Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových
služieb.
Schválený.
- návrh na vymenovanie podpredsedu Úradu pre reguláciu
elektronických komunikácií a
poštových služieb a určenie jeho
funkčného platu.
Schválený.
- návrh na vymenovanie predsedu a podpredsedu Dopravného
úradu a určenie ich funkčných
platov.
Predložil: minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja.
Poznámka: Čiastočne nesprístupňované. Materiál\ sa nezverejňujú v zmysle § 9 zákona ods. 1 č.
211/2000 Z. z. o slobode informácií (Ochrana osobnosti a osobných
údajov).
Stanovisko ZMOS k rozpočtu
verejnej správy na roky 2014 - 2016
Združenie miest a obcí Slovenska očakáva, že sa mu k 1. januáru 2015 podarí
dohodnúť sa s vládou o návrate k príjmu z podielových daní na pôvodných 70,3 percenta.
„Schválený rozpočet na roky
2014 – 2016 je z pohľadu miest
a obcí naďalej konsolidačným rozpočtom,“ povedal predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef
Dvonč. Mestá a obce od prepuknutia finančnej a hospodárskej
krízy dlhodobo šetria a v rámci
svojich rozpočtov a podľa svojich
možností sa snažia zabezpečiť pre
občanov výkon zákonných kompetencií. „Za pozitívum považujeme to, že v rozpočte a v súvisiacej
legislatíve sa premietli dohody
ZMOS s vládou SR,“ konštatoval
predseda ZMOS. Zvýšenie príjmu z podielových daní pre mestá
a obce zo súčasných 65,4 percenta
na 67 percent, zmiernenie tvrdosti
ustanovení zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy pomôže odstrániť časť prekážok, s ktorými sa mestá a obce
stretávajú pri výkone pôsobností,
umožnia im lepšie sa pripraviť na
novú rozpočtovú situáciu pre rok
2015.
„Očakávame, že dôjde ku konsenzu s vládou SR a v roku 2014
sa dohodneme o návrate podielu na daniach na pôvodnú výšku, ktorá bola 70,3 percenta, a to
k 1. januáru 2015. Veríme, že sa
tak stane ešte do rokovania snemu ZMOS v roku 2014,“ vyjadril
želanie samospráv Jozef Dvonč.
„V budúcom roku očakávame aj
naplnenie všetkých rozhodujú-
cich požiadaviek a legislatívnych
návrhov ZMOS, ktoré zabezpečia
vyššiu stabilitu príjmov a stabilitu celkového hospodárenia miest
a obcí. Ide najmä o doriešenie
auditu verejnej správy, návrhov
zákonov o verejnom obstarávaní,
novely zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku, zákona o odpadoch.“
Za jedno z rizík rozpočtu považuje ZMOS v roku 2014 dosiahnutie plánovaných rozpočtových
prebytkov v mestách a obciach.
Podľa názoru samospráv hospodárenie miest a obcí bude v budúcom roku vyrovnané, nie prebytkové. Dôvodom bude snaha využiť
vlastné príjmy naakumulované vo
fondoch a prostriedky, ktoré mestám a obciam zostali na účtoch ku
koncu roka 2013, a to na realizáciu investícií, rozvojových projektov a na financovanie kapitálových
výdavkov. Mestá a obce budú mať
záujem zapájať do financovania
týchto aktivít viac tieto zdroje než
rozpočtované príjmy z predaja
majetku, prípadne úvery. Plánovaný výrazný pokles kapitálových
výdavkov, očakávané každoročné
prebytky hospodárenia miest a
obcí v metodike ESA 95 v rokoch
2014 - 2016 by obmedzili funkčnosť miestnej samosprávy a plnenie jej zákonných povinností.
(mb)
Schválený.
- návrh nariadenia vlády SR o
ustanovení stupnice platových
taríf príslušníkov Hasičského a
záchranného zboru a príslušníkov Horskej záchrannej služby.
Predložil: podpredseda vlády a
minister vnútra.
Schválený.
Vláda vzala
na vedomie:
- informáciu o plnení Štátnej
politiky zdravia SR.
Predložila: ministerka zdravotníctva.
- informáciu o odpočte účasti
SR v Programe spoločného investovania v oblasti obranného
výskumu a technológií na zabezpečenie ochrany ozbrojených síl.
Predložil: minister obrany.
- informáciu z 56. zasadnutia
Bezpečnostnej rady SR konaného dňa 27. novembra 2013.
Predložil: predseda vlády a
predseda Bezpečnostnej rady SR.
- informácia o plnení Národného programu reforiem SR 2013.
Predložil: podpredseda vlády a
minister financií.
- informáciu o 74. zasadnutí Výboru pre bývanie a pozemkový
manažment (pôvodne Výbor
pre ľudské sídla) EHK OSN.
Predložil: minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja.
- základné východiská reformy
verejnej správy v SR.
Predložil: podpredseda vlády a
minister vnútra.
Podľa materiálu Úradu vlády SR
sprac. (žo)
Brezno sa pýta
občanov na
priority rozvoja
Priority vedenia mesta
Brezna v najbližších rokoch
môžu ovplyvniť obyvatelia
prostredníctvom ankety,
ktorú zorganizovala radnica. Jej výsledky budú slúžiť
ako východisko pri príprave
Programu hospodárskeho a
sociálneho rozvoja mesta na
roky 2014 až 2020. Formou
dotazníka sa radnica pýta,
ktoré problémy v oblasti
školstva, kultúry, športu,
životného prostredia, dopravy, služieb, bezpečnosti a
bývania má mesto riešiť čo
najskôr. Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja
Brezna na roky 2014 až
2020 by sa mal na schválenie mestskému zastupiteľstvu dostať v auguste tohto
roka.
(SITA)
6 anketa
7. január 2014 • Obecné noviny
Mestá a obce bilancujú
a hľadia do budúcnosti
Čas na prelome rokov býva spravidla príležitosťou obzrieť sa dozadu, zrátať plusy i mínusy obdobia, ktoré
je nenávratne za nami, ale aj zamyslieť sa nad budúcnosťou, čo urobiť, aby ten práve sa začínajúci rok bol
lepší, úspešnejší, nádejnejší.
Primátorom miest a starostom obcí sme
ponúkli príležitosť zhodnotiť predchádzajúci
rok, ale aj načrtnúť, ktoré úlohy považujú za
najdôležitejšie v roku 2014.
Všetkým sme položili rovnaké otázky:
1. Čo považujete za najväčšie úspechy vo vašej
práci pre mesto/obec v roku 2013?
2. Čo by ste chceli vykonať v prospech mesta/
obce v roku 2014?
Prinášame vám ich odpovede.
Anton VARECHA,
starosta Vysokej nad
Kysucou
1. Rok 2013 možno pre obec
Vysoká nad Kysucou považovať za
náročný, ale úspešný.
Samospráve obce sa v roku
2013 podarilo zrealizovať náročné
investičné akcie, a to predovšetkým
vďaka štátnym dotáciám, zapojením
sa do zverejnených výziev a, samozrejme, i spôsobom hospodárenia
obce.
Najvýznamnejšou z nich bolo
riešenie havarijného stavu budovy
ZŠ E. A. Cernana, kde sa z finančnej
podpory Ministerstva školstva, vedy
a výskumu SR podarilo uskutočniť
výmenu nefunkčných okien na celej
budove. Z účelovej dotácie vlády
SR obec zrekonštruovala vybrané
miestne komunikácie poškodené v
dôsledku zimy.
Z vlastných zdrojov sa obci podarilo vyriešiť havarijný stav zatekajúcej strechy ZŠ Horný Kelčov,
ktorá bola zrekonštruovaná formou
hydroizolačných pásov a vymeniť
časť okien na budove zdravotného
strediska.
Z hľadiska zvýšenia bezpečnosti
v obci bolo významnou investíciou
vybudovanie kamerového systému
v obci vďaka projektu „Zníženie
kriminality a výtržníctva v obci
Vysoká nad Kysucou pomocou
kamerového systému”, ktorý bol financovaný z dotácie Ministerstva
vnútra SR a rozpočtu obce.
Obec zaznamenala úspech aj s
projektom „Zvýšenie bezpečnosti v
obci Vysoká nad Kysucou a Bílá” financovaného z operačného programu Cezhraničná spolupráca SR
a ČR. Ide o výstavbu bezdrôtového
rozhlasu v obci, projekt bude ukončený v roku 2014.
Okrem spomenutých významnejších investícií sa obci v priebehu
roka podarilo urobiť naozaj množstvo drobných prác na údržbe, zveľadení či očiste obce.
K zvýšeniu kvality života však
podľa môjho názoru nepatria len
veci investičného charakteru, ale
aj rôzne podujatia, ktoré spestrujú
našim obyvateľom a návštevníkom
každodenný život. Tými „nosnými“ podujatiami boli Pochovanie
basy, Váľanie mája, Summer night,
Matúšovské hodové slávnosti či
Medzinárodné stretnutie hasičov
veteránov, ktoré bolo financované
prostredníctvom nadácie SPPoločne. Obec každoročne vydáva kalendár podujatí a som hrdý na to, že sa
nám podarilo uskutočniť nielen tie
naplánované, ale vďaka vytrvalej
aktivite množstva dobrovoľníkov
aj veľa nových podujatí.
Treba si však i sebakriticky priznať, že nie všetko, čo sme si spoločne s obecným zastupiteľstvom
predsavzali, sa nám podarilo aj
uskutočniť, avšak úprimne a zo
srdca musím poďakovať každému,
kto sa akoukoľvek formou podieľal
na realizácii ktorejkoľvek aktivity či
diela.
2. Nový a začínajúci kalendárny
rok vždy so sebou prináša množstvo nových výziev a predovšetkým
obrovský priestor na realizáciu.
Výnimkou nie je ani samospráva.
Mnohé v našej obci „pokrivkáva“
a je nutné riešiť množstvo čiastkových cieľov. Prioritou bude, samozrejme, implementácia schválených
projektov bezkáblového rozhlasu
a rozsiahleho projektu „Spoločne
za bezpečnosť obyvateľov a ochranu
krajiny bez hraníc“, ktorým dôjde
k skvalitneniu technického vybavenia našich dvoch hasičských zborov.
Snahou samosprávy bude udržať
stabilitu v práci v prospech obce
a nasadený trend jej neustáleho
rozvoja. V tomto roku sa budeme
intenzívne zameriavať na prípravu nového programového obdobia
na roky 2014 - 2020, aby sa mohla
aj naša obec efektívne zapojiť do
zverejnených výziev, samozrejme,
v úzkej závislosti od možností spolufinancovania.
Každý deň sa snažím spoločne so
svojimi spolupracovníkmi analyzovať, čo naša obec potrebuje a musím
povedať, že máme pripravených veľa
námetov, ktoré by sme chceli v tomto roku uskutočniť. Radi by sme
začali rekonštruovať ďalšie miestne
komunikácie a v jarných mesiacoch
dokončili aj prebiehajúcu pasportizáciu miestnych komunikácií.
S rastúcou intenzitou dopravy na
štátnej ceste II/487 chceme v tomto
kalendárnom roku pristúpiť k projekčnému spracovaniu výstavby
chodníka pre peších a v spolupráci
s OCR Kysuce aj naďalej pokračovať v prípravách na vybudovanie
cyklochodníka. Úloh a čiastkových
cieľov v jednotlivých oblastiach,
akými sú školstvo, sociálna starostlivosť, šport, kultúra a zdravotnícka
starostlivosť (v rámci ktorej chceme
vyriešiť situáciu s neexistujúcim pediatrom), máme naozaj veľa a dalo
by sa o nich rozprávať nekonečne
dlho. Za zmienku azda stojí aj to,
že tento rok sa chceme spoločne
s vysockými deťmi pokúsiť o zápis
do Slovenskej knihy rekordov usporiadaním podujatia, o ktorom zatiaľ
nechcem hovoriť.
Bol by som úprimne šťastný, ak
by sa nám v roku 2014 podarilo naplniť aspoň niektoré z našich plánov
a posunúť tak úroveň života v obci
Vysoká nad Kysucou o hodný kus
ďalej. Na záver by som chcel nielen
tej našej, ale všetkým samosprávam
na Slovensku i štátu samotnému zaželať úspešný a vydarený rok 2014.
Katarína MACHÁČKOVÁ,
primátorka Prievidze
1. Po prvých dvoch rokoch súčasného volebného obdobia, pre ktoré bolo typické stabilizovanie verejných financií a boj s enormným
dlhom, sme sa v roku 2013 pustili
do investičných akcií a opatrení
pre obyvateľov. V predchádzajúcom období sme sa úspešne vyhli
nútenej správe. Za najdôležitejšie
pokladám masívne opravy ciest, do
ktorých sme dali v roku 2013 viac
ako jeden milión eur. Začali sme
tiež budovať centrálne detské ihriská, na ktoré sme vyčlenili takmer
50-tisíc eur.
Medzi zložité projekty, ktoré sme
uskutočnili, patrí aj rekonštrukcia veľkej časti verejného osvetlenia prostredníctvom systému EPC
(Energy performance contracting).
Základným princípom EPC je
splácanie realizovaného projektu energetickej optimalizácie až z
preukázateľne dosiahnutých úspor
nákladov na energie. Pre Prievidžanov bol veľmi dobrým signálom aj príchod nového investora z
Rakúska do nášho priemyselného
parku. Nový investor plánuje postupne zamestnať viac ako 150 ľuďom. Mesto má aj značný investič-
ru pri minigolfovom areáli, s ktorou
rozpočet na rok 2014 počíta ako s
konkrétnym budovaním samotného diela. Projekt budeme spolufinancovať s mestom Bojnice.
V roku 2014 budú postupne
splatené až štyri bankové úvery a
to konkrétne úver z roku 2004 na
financovanie plavárne, z roku 2005
na odkúpenie pavlačových bytov
na Ciglianskej ceste, z roku 2007 na
výkup pozemkov pod Priemyselný park Prievidza – Západ a úver z
roku 2009.
ný dlh – to znamená, že to, čo malo
byť opravené už pred niekoľkými
rokmi, stále opravené nie je a dnes
musíme investovať značné financie
aj do dlhodobo podhodnocovaných
oblastí. Napríklad budovy materských a základných škôl sú v havarijnom stave. Desiatky rokov do
nich nikto neinvestoval. Aj preto sa
radnica pustila do rekonštrukčných
prác v materských školách na Ul. D.
Krmana a Ul. P. Benického či v materskej škole na Nábreží sv. Cyrila.
Do týchto prác mesto investovalo
desaťtisíce eur.
2. Rozpočet na rok 2014 počíta
s pokračovaním obnovy ciest a
chodníkov. Do opráv komunikácií plánujeme investovať ďalších
420-tisíc eur. V roku 2014 sú naplánované obnovy ďalších miestnych
komunikácií, napríklad Ul. M. Rázusa, Nábrežná ulica alebo Nábrežie
sv. Cyrila. Finančné prostriedky sú
naplánované aj na modernizáciu
verejného osvetlenia a osvetľovanie
ďalších priechodov pre chodcov. Na
verejné osvetlenie počíta návrh rozpočtu so sumou 250-tisíc eur.
Vlani mesto investovalo do opráv
budov materských škôl - napríklad
MŠ na Ul. D. Krmana, MŠ na Ul. P.
Benického alebo MŠ na Nábreží sv.
Cyrila. V roku 2014 plánujeme pokračovať v týchto investíciách v rozsahu približne 320-tisíc eur. Opráv
sa môžu dočkať ďalšie základné aj
materské školy. Pripomínam, že
roky do týchto budov nikto neinvestoval a tento investičný dlh je
enormný. Musíme znížiť náklady na
energie práve rekonštrukciami budov. Sú to práce, ktoré už nemôžeme odkladať, pretože na mestských
budovách nám postupne padajú
stropy.
Nový rozpočet počíta aj s niekoľkými novinkami, ktoré reflektujú
požiadavky obyvateľov z verejných
zhromaždení. Takouto snahou na
vybavenie verejných požiadaviek
je napríklad vybudovanie spojovacieho chodníka medzi Necpalmi
a Kopanicami v sume 78-tisíc eur.
Okrem toho ide aj o vybudovanie
novej lávky pre peších cez rieku Nit-
Pavol CEĽUCH, starosta
Sveržova
1. Naoko ľahká otázka, ale pri odpovedi na ňu sa možno treba viac
zamyslieť ako sa na prvý pohľad
zdá, pretože uhol pohľadu - dôležitosti, je pre každého iný a také by
boli aj odpovede . Pre mňa osobne
je veľmi potešujúce začatie výstavby
Komunitného centra vo Sveržove,
zriadenie ďalšej interaktívnej tabule
v škole, ako aj to, že obec nemá ani
jedného dlžníka medzi rómskym
obyvateľstvom, či už na daniach, nájomnom a iným poplatkoch. To isté
platí aj pre majoritnú časť obyvateľstva, dofinancovanie projektov z eurofondov, postupné znižovanie dlhu
obce a prevody všetkých pre obec
zaujímavých pozemkov do majetku
obce. Maličkosti, ktoré tešia a som
za ne veľmi vďačný.
2. Úspechom bude udržať a stupienok vyššie posunúť chod a úroveň
práce obecného úradu, spoločnej
úradovne ako aj vo vzťahy medzi
nami starostami spolupracujúcimi
v Spoločnej úradovni a pracovníkmi. Obec nemá kanalizáciu, keby
sa nám podarilo aspoň nakuknúť
na možnosti jej zahájenia a finacovania, bol by som šťastný. Budem
veľmi rád, ak sa nám podarí ukončiť
výstavbu Komunitného centra detského ihriska, vonkajšieho cvičiska- posilňovne podať aspoň jeden
úspešný projekt či už na rekonštrukciu MŠ či výstavbu chodníkov a miestnych komunikácií. Veľa
možnosti nestojí na tom čo chceme,
ale čo nám umožní celkový systém
chodu samosprávy. Z toho mám
veľké obavy.
anketa 7
Obecné noviny • 7. január 2014
Marián KOLESÁR,
primátor Trebišova
1. V roku 2013 mesto Trebišov
uskutočnilo 32 významnejších investičných akcií, vo finančnom vyjadrení je to približne 732 500 €.
Medzi najvýznamnejšie investičné akcie v roku 2013 patrili:
• Rekonštrukcia a výstavba chodníkov v bezbariérovej úprave – išlo o
plochu približne 10 500 m² v celkovej sume 168 123 €.
• Vybudovanie nových parkovacích miest na sídliskách – pribudlo
156 státí z polovegetačných tvárnic,
celková hodnota projektu dosiahla
sumu 79 235 €.
• Riešenie kritického stavu cestnej
infraštruktúry si vyžiadalo sumu168
500 €. • Rekonštrukcia úseku miestnej komunikácie na Ul. M. R. Štefánika (pred budovou políciou) vyšla
mesto na 34 380 €.
• Výstavba 4 nových detských ihrísk
v celkovej sume 59 625 €.
• Výstavba mestských detských jaslí
v hodnote 28 080 € .
• Zateplenie MŠ na Škultétyho ulici
v sume 35 868 €.
• Oprava hygienických zariadení v
ZŠ Gorkého vyšla mesto na 22 798 €.
• Opravy striech (MsKS, MŠ Škultétyho, MŠ pri polícii) v celkovej
sume 47 634 €.
• Odstránenie čiernych skládok a
skládky stavebného odpadu (sídlisko Juh, garáže Sever, Sady, Paričov)
+ vybudovanie protipovodňového
valu na sídlisku Juh v celkovej sume
24 250 €.
• Záchrana tehlového múru hradu
Parič II. etapa v hodnote 15 809 €.
• Rekonštrukcia amfiteátra v sume
19 947 €.
• Výmena okien na budove Spoločenského centra Milhostov si vyžiadala sumu 12 431 €.
• Rozšírenie kamerového systému v
meste vyšlo na sumu 15 809 €.
• Vybudovanie informačného a varovného systému si vyžiadalo sumu
12 000 €. Tieto investície zlepšili zlý
stav mestských komunikácií – ciest
a chodníkov. Zvýšil sa počet parkovacích miest na sídliskách. Pribudli
štyri nové detské ihriská. Opravili
sme materské školy, základné školy
a budovy vo vlastníctve mesta a vybudovali nové mestské jasle.
Zlepšilo sa životné prostredie odstránením čiernych skládok, skládky stavebného odpadu s následnou
rekultiváciou pozemkov.
K bezpečnosti prispelo rozšírenie
kamerového systému, vybudovanie
informačného a varovného systému a vybudovanie protipovodňovej
hrádze na sídlisku Juh.
2. Investície - zámery pre rok
2014:
• Cintorín – výstavba/rekonštrukcia
domu smútku a chodníkov, vybudovanie nového vstupu a parkoviska z južnej strany.
• Modernizácia a rozšírenie verejného osvetlenia + intenzívne osvetlenie prechodov pre chodcov.
• Vybudovanie kanalizácie Trebišov
– Milhostov.
• Zriadenie a prevádzkovanie 2 verejných WC.
• Rekonštrukcia križovatky pri
gymnáziu.
• Rekonštrukcia a výstavba chodníkov v bezbariérovej úprave - II.
etapa.
• Opravy ciest.
• Vybudovanie cestných odbočovacích pruhov na mestských komunikáciách.
• Zvýšenie počtu parkovacích miest
na verejných priestranstvách v správe mesta.
• Rekonštrukcia komunikácii na
sídlisku Juh.
• Rekonštrukcia detských ihrísk a
malých športovísk na sídliskách a
v MŠ.
• MsKS - rekonštrukcia divadelnej
sály, estrádnej sály a nealko-diskotékovej sály.
• Prvé kroky k sharingu elektrických vozidiel pre obyvateľov mesta
– rezervačný a monitorovací systém
a vybudovanie verejnej elektrickej
nabíjacej stanice pre elektrické automobily.
• Uplatňovanie zásad zadržiavania
dažďovej vody na území mesta.
• Rekonštrukcia amfiteátra - II. etapa.
• Vybudovanie chodníka k mauzóleu Andrássyovcov.
• Obnova mestského parku.
Miroslav REJDA, primátor
Turzovky
1. V úvode sa chcem najskôr poďakovať naším občanom, spolkom,
organizáciám a partnerom, ktorí
akýmkoľvek spôsobom pomohli
našej samospráve k tomu, že sme
vcelku úspešne rok 2013 zvládli aj
napriek tomu, že nám štát znížil príjem z podielových daní, a to až na
úroveň roku 2007. Zabezpečili sme
chod mesta tak, aby sa to občanov,
verejných služieb, práce rozpočtových a príspevkových organizácií
dotklo čo najmenej bez výkyvov a
turbulencií. Ako jedna z mála samospráv sme si tiež splnili vládou SR
nastavené úlohy konsolidácie verejných financií. A vďaka pokračujúcej
a dlhodobej kontinuite našej práce
sme dokonca časť prostriedkov nasmerovali na zmysluplné kapitálové a investičné výdavky ako napr.
na riešenie dostavby, nadstavby a
zateplenia pavilónu B ZŠ, čím sme
odstránili havarijný stav. Urobili
sme údržbu miestnych komunikácií i v mestských častiach na Kempe, Košariská, v Turkove. Obnovili
sme časť verejného osvetlenia, čím
sme ušetrili elektrickú energiu,
resp. financie a zvýšila sa bezpečnosť v týchto mestských častiach.
Prostredníctvom získaných grantov,
napr. od SPPoločne, sa nám podarilo za účasti a pomoci našich občanov vybudovať krásne detské ihrisko v areáli Dúhy na Vyšnom Konci.
Minulý rok bol rokom, v ktorom si
naše mesto pripomínalo 45. výročie
udelenia štatútu mesta, s úctou sme
si pripomenuli 300. výročie popravenia nášho rodáka, zbojníka Tomáša Uhorčíka, ktorého skutočný život
participácie správy veci verejných.
Chceme vynaložiť maximálne spoločné úsilie, t. j. orgánov mesta,
poslancov MsZ, pracovníkov MsÚ,
rozpočtových a príspevkových organizácií mesta a občanov na zabezpečenie kvalitných samosprávnych
funkcií a verejných služieb v našom
meste, aby sa Turzovke darilo aj v
nadchádzajúcom roku aspoň tak
ako doposiaľ.
Peter GOGOLA, primátor
Banskej Bystrice
nám bude pripomínať inštalovaný
pamätník – socha v Parku rodákov
pred Domom kultúry. Získali sme aj
časť eurofondov, vďaka ktorým sme
mohli kvalitne zabezpečiť všetky
aktivity a akcie Turzovského leta a
Beskydských slávností. Zvolali sme
piate svetové stretnutie Turzovčanov a ich potomkov na budúci rok.
Dotačne sme podporili šport, kultúru, ako aj spolky v meste. Určite ešte
bude dostatok času na racionálne a
zmysluplné hodnotenie našej práce,
čo sa nám všetko podarilo, kde sme
mali určité resty, alebo kde nás tlačí
topánka v našej samospráve.
2. Mám pocit, že rok 2014 bude
rokom pravdy nielen o samospráve (a myslím to aj všeobecne
v rámci celého Slovenska), ale
aj o jej reálnych možnostiach.
Chceme udržať stabilitu v práci
našej samosprávy. No po skúsenostiach z minulých rokov sa nemôžem
ubrániť aj určitým obavám, či sa
štátu a vláde podarí naplniť výnos
dane fyzických osôb, ktorý je pre
našu samosprávu limitujúci, ďalej
nevieme aké budú dopady novoprijatých legislatívnych zákonov, ktoré
môžu sťažiť zabezpečenie plnenia
samosprávnych funkcií, čo môže
následne spomaliť alebo až zastaviť
niektoré naše rozvojové aktivity v
prospech mesta a obyvateľov. Preto
sa intenzívne zameriavame v našej
práci na prípravu nového programového obdobia 2014 – 2020, t. j.,
aby sme naďalej mohli efektívne
čerpať eurofondy. Analyzujeme, čo
potrebuje mesto, jeho obyvatelia a
na to máme už pripravený zásobník návrhov a námetov na čerpanie
nových eurofondov v podmienkach
mesta Turzovka, jeho rozpočtových
a príspevkových organizáciách.
Máme spracovaný plán obnovy a
údržby miestnych komunikácií, kde
chceme za účasti našich obyvateľov
a finančných možnosti rozhodnúť,
akým postupom budeme ďalej robiť
údržbu a obnovu miestnych komunikácií v našom meste. Chceme obnoviť nielen miestne komunikácie,
ale aj chodníky, pokračovať v budovaní oddychovej cyklotrasy okolo
Kysuce. Úloh a čiastkových cieľov
podľa jednotlivých oblastí, ako
napr. školstvo, sociálne veci, zdravotnícka starostlivosť, šport, kultúra
a iné máme mnoho a dalo by sa o
nich ešte veľa rozprávať. Stálou úlohou pre nás naďalej ostáva hľadať
nové prostriedky, metódy, spôsoby
a prístupy, ako občanov zapojiť do
1. V roku 2013 sa nám podarilo
uskutočniť tieto aktivity:
I. Projekty
• ZŠ Moskovská - zrekonštruované priestory sú k dispozícii od 31.
októbra (zateplenie budovy, bezbariérový vchod, výmena okien,
rekonštrukcia sociálnych zariadení,
kamerový systém, multimediálne
učebne...)
• Serpentíny na Urpín - revitalizácia
- začiatok prác
II. Spoločne pre naše námestie
• Zelený asfalt
• Prijatie zásad zriaďovania a prevádzkovania sezónnych vonkajších
obslužných zariadení (terás) v Pamiatkovej rezervácii Banská Bystrica
stupňuje svojim obyvateľom služby
cez internet. Banskobystričania tak
majú jedinečnú možnosť zjednodušiť si vybavovanie administratívnych záležitostí s mestom
VIII. OOCR
• V roku 2013 prijali 9 členov
• Obec Špania Dolina, Tajov, Kováčová, Kováčová Aquapark, Kováčová kúpele, Fugerov dvor, Dolný Harmanec, Marco Weiss - Destination
Service Slovakia (sídlo Zvolen).
2. V roku 2014 je našou ambíciou naďalej intenzívne pokračovať v podpore cestovného ruchu.
Okrem toho budeme pokračovať
v realizácii projektu elektronizácie
úradu.
Za peniaze utŕžené predajom budovy bývalej ZŠ Okružná chceme
vymeniť okná na ostatných základných školách za plastové.
Rekonštrukciou budovy bývalej
SAV chceme získať približne 40 nových nájomných bytov.
S dotáciou štátu budeme pokračovať v rekonštrukcii zimného štadióna a ak si vyriešime majetkovoprávne vzťahy s rezortom obrany,
tak aj futbalový štadión sa dočká
rekonštrukcie.
To sú ciele vedenia mesta pre rok
2014.
Alexander Slafkovský,
primátor Liptovského
Mikuláša
• Obraz námestia dotvárajú počas
príležitostných trhov aj štýlové a
vkusné stánky
III. Generel nemotorovej dopravy
• ETM
• Povolenie vjazdu cyklistov na pešiu zónu
• Dotazníkový prieskum MHD
• Cyklostojany na Námestí SNP
• druhý ročník Do práce na bicykli
• Green Riders
IV. Sociálna oblasť
• Ocenenia: Sociálny čin roka 2013,
Ocenenie v súťaži Slovensko a samospráva bez bariér
• Projekt Od dávok k platenej práci
(zaujal aj monitorovaciu komisiu z
Bruselu)
• Ďalší ročník (13.) Akadémie európskeho seniora
V. Úspešné kultúrne akcie
• Nultý ročník Cisárskej vizitácie
• 3. ročník čoraz úspešnejšieho podujatia Griliáda
• Stanley Cup
• Maratón
VI. Zefektívnenie vymáhania daňových pohľadávok
• Zatiaľ čo sa v roku 2011 podarilo
vymôcť necelých 5000 eur, v roku
2012 sa formou externých exekúcií podarilo vymôcť pohľadávky v
sume 77 659 eur a v roku 2013 k
dnešnému dňu to je 483 453 eur
VII. iMesto
• Banská Bystrica je jedným z prvých miest na Slovensku, ktoré sprí-
1. Zníženie komerčnej zadlženosti mesta o 2,2 milióna eur len
vlastnými racionalizačnými opatreniami, táto suma predstavuje asi
dvadsať percent dlhov. To všetko
napriek znižovaniu predpokladaných daňových príjmov od štátu.
Úspešným kultúrnym, športovým
či spoločenským podujatiam dominovala počas celého roka téma
Jánošík – 300 rokov legendy.
2. Chystáme sa investovať do
protipovodňových
opatrení,
kompostárne v mestskej časti Okoličné, nových parkovacích plôch
na sídlisku Podbreziny, dobudovania cyklochodníka na Nábreží či
verejného osvetlenia v niektorých
častiach mesta. Predpokladaná
hodnota týchto investícií by mala
predstavovať asi pol milióna eur.
Rekonštrukcia mestskej plavárne,
na ktorú dozrel čas, nás bude stáť
asi 250-tisíc eur. Viac investujeme
aj do našich chodníkov a ciest, za
ďalších asi 3,8 milióna eur máme
pripravené ďalšie investičné zámery, ktoré budú kryté zo zdrojov ministerstva výstavby, štátneho fondu
rozvoja bývania či eurofondov.
8 legislatíva
O názve
obce nebudú
rozhodovať
občania,
ale vláda
Poslanci za Smer-SD 17.
decembra v NR SR zamietli
novelu zákona o obecnom
zriadení poslancov za
Most-Híd Árpáda Érseka a
Gábora Gála, ktorou reagovali na nedávne odmietavé
stanovisko vlády, ktorá
neumožnila zmenu názvu
obce Tešedíkovo na Pered,
hoci o tom v obci rozhodla nadpolovičná väčšina
oprávnených voličov v
referende.
„Vôľu občanov musí rešpektovať akákoľvek vláda,“
konštatoval Árpád Érsek.
Návrh predložili preto, aby
sa už nikdy nemohlo stať,
že kabinet vôľu občanov
rešpektovať nebude. Vláda
by podľa návrhu musela
rešpektovať zmenu názvu
obce, ak o tom rozhodnú v
referende jej obyvatelia. V
prípade, že by vláda mala
pochybnosti o dodržaní
zákona, mohol by sa podľa
poslancov za Most-Híd obrátiť na ústavný súd, ktorý
by mal vo veci konečné
slovo. Kabinet Smeru-SD,
ktorý neumožnil zmenu názvu Tešedíkova na Pered,
podľa Érseka konal v rozpore s princípmi demokracie a právneho štátu.
Zásadné výhrady k zmene
názvu obce Tešedíkovo
na Pered mala Stála
názvoslovná subkomisia
Terminologickej komisie
Ministerstva vnútra SR,
pretože by podľa nej došlo
k porušeniu zákona o obecnom zriadení a zákona o
štátnom jazyku. Stanovisko subkomisie odsúhlasilo ministerstvo kultúry,
ktoré tiež neodporúčalo
zmenu názvu Tešedíkovo
na Pered. Ministerstvo
poukazuje na skutočnosť,
že oficiálne názvy obcí, nachádzajúcich sa na území
Slovenska, sa určujú výlučne v štátnom jazyku SR pri
súčasnom rešpektovaní
spisovnej normy slovenského jazyka. Vláda podľa
ministra vnútra Roberta
Kaliňáka miestne referendum neignorovala, zákony
však podľa neho hovoria
jasnou rečou. „Názvy obcí
musia byť v štátnom jazyku a navrhovaný názov je
maďarský. Z nášho pohľadu je to pôvodný uhorský
názov a nemyslíme si, že
je dobré sa k nemu vracať,
tak isto ako sa Bratislava
nevráti k Pozsony,“ uviedol
16. októbra minulého roku
Kaliňák.
(SITA)
7. január 2014 • Obecné noviny
Úloha kolízneho opatrovníka
pri ochrane práv detí
Verejná ochrankyňa práv sa v podnetoch doručených od občanov často stretáva
s námietkami proti činnosti úradov práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad
práce“) pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka. Do tejto funkcie je síce súdom
ustanovený úrad práce ako celok, no reálne ju, samozrejme, vykonáva konkrétny
zamestnanec z odboru sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
V
ýhrady rodiča smerujú k tomu, že daný
zamestnanec je zaujatý v prospech
druhého rodiča, nekoná s oboma rodičmi, nevhodne
sa správa, pomery v rodine neprešetruje riadne a súdu podáva neobjektívne správy. Niektorí namietajú, že kolízny opatrovník svojím
postupom porušuje práva ich detí.
Po nástupe do funkcie v marci
2012 sa preto verejná ochrankyňa práv zamerala na podrobnejšie
preskúmanie činnosti úradov práce, a to v dvoch fázach. Výsledkom
prvej fázy v roku 2012 bola Správa
verejnej ochrankyne práv o podmienkach činnosti orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately, v ktorej konštatovala, že
nemajú vytvorené potrebné podmienky pre riadne plnenie úloh
ustanovených zákonmi, a že tento
stav má negatívny dopad na zabezpečenie ochrany práv detí. Na
prieskum z roku 2012 nadväzoval
prieskum uskutočnený v priebehu roka 2013. Jeho predmetom už
bolo zisťovanie, ako štát prostredníctvom činnosti svojich orgánov
v praxi ochraňuje práva dieťaťa
v prípade kolízie práv.
Ak sa v živote vyskytne situácia, že sa práva a právne záujmy
rodičov - zákonných zástupcov
dieťaťa - a dieťaťa, ktoré zastupujú,
dostanú do vzájomného rozporu,
stretu – kolízie, náš právny poriadok ju rieši ustanovením kolízneho opatrovníka ako ochrancu
práv dieťaťa a zástupcu jeho záujmov. Do funkcie ho ustanoví súd
iba pre konkrétne konanie alebo
pre konkrétny právny úkon, po
jeho skončení funkcia kolízneho
opatrovníka zaniká. Jeho jedinou
zákonnou úlohou je zastupovanie
dieťaťa v určenom konaní alebo
pri určitom právnom úkone. Zastupovanie má byť riadne, nie iba
formálne. Kolízny opatrovník by
mal poznať záujmy dieťaťa a jeho
oprávnené záujmy by mal presadzovať v konaní efektívnym využívaním právnych prostriedkov
v prospech dieťaťa. Mal by pri tom
dodržiavať aj ustanovenia Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorých má každé dieťa vždy právo
na to, aby jeho najlepší záujem bol
prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti uskutočňovanej
správnymi orgánmi, aby ochrana
jeho práv bola vykonávaná riadne
a aby ju vykonávali inštitúcie a zariadenia na to riadne vybavené, aj
čo do počtu a vhodnosti personálu, aby mu bolo zabezpečené, ak
je schopné formulovať vlastné ná-
zory, právo tieto názory slobodne
vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho týkajú, pričom
sa jeho názorom musí venovať
patričná pozornosť zodpovedajúca
veku a úrovni, a aby sa mu poskytla možnosť byť vypočuté v každom
súdnom alebo v správnom konaní,
ktoré sa ho týka, a to buď priamo,
alebo prostredníctvom zástupcu
či prostredníctvom príslušného
orgánu, pričom spôsob vypočutia
musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho
zákonodarstva. Prieskum ukázal,
že v súčasnosti vzájomná prax súdov a úradov práce pri vykonávaní funkcie kolízneho opatrovníka
nezabezpečuje každému dieťaťu
možnosť byť vypočuté v každom
súdnom konaní, ktoré sa ho týka.
Súdy tradične uprednostňujú prax,
že dieťa nevypočujú priamo v súdnom konaní. Žiadajú kolízneho
opatrovníka, aby zistil názor dieťaťa, no len ak uvážia, že jeho poznanie môže mať vplyv na rozhodnutie. Viacerí kolízni opatrovníci
uviedli, že názor dieťaťa zisťujú len
v prípadoch, ak o to požiada súd.
V ostatných nie je pre ich postup
dôležitý. Na súdnom pojednávaní
sa nevykonáva ako samostatný dôkaz doklad – záznam - o vypočutí
dieťaťa, nečíta sa, čo dieťa kolíznemu opatrovníkovi uviedlo, súd
teda nepozná jeho autentické vyjadrenie. Od kolíznych opatrovníkov ho ani nežiada a za nepriame
vypočutie dieťaťa považuje vlastné
vyjadrenie kolízneho opatrovníka uvedené buď písomne v správe
o prešetrení pomerov v rodine, alebo ústne na pojednávaní. Bez oboznámenia sa so záznamom o obsahu vypočutia dieťaťa však nemôže
byť zrejmé, či a ako sa uskutočnilo,
či kolízny opatrovník vo svojom
vyjadrení reflektuje vlastný názor,
alebo uvádza (interpretuje) to, čo
uviedlo dieťa pri vypočutí. Ďalej sa
ukázalo, že ak už kolízny opatrovník zisťuje názor dieťaťa, zisťuje ho
bez predchádzajúcej odbornej prípravy na takýto druh činnosti, bez
existujúcej metodiky či procedurálnych pravidiel. Vypočutie sa
uskutočňuje najmä v domácnosti,
v ktorej dieťa býva, no niekedy aj
na základe predvolania dieťaťa na
úrad, kde s ním vedú rozhovor
v nevyhovujúcich, priechodných
úradných miestnostiach a v málo
osobnom prostredí, ktorého spríjemnenie si zabezpečujú samotní
kolízni opatrovníci z vlastných finančných prostriedkov.
Na základe týchto zistení verejná ochrankyňa práv konštatovala, že súčasná bežná prax súdov
a kolíznych opatrovníkov vedie k
porušeniu práv tej časti detí, ktorým nebola poskytnutá možnosť
byť vypočuté, či už priamo v súdnom konaní alebo prostredníctvom kolízneho opatrovníka, ako
aj tých detí, ktorých názor nebol
zisťovaný, resp. aj keď bol, nebola
mu následne venovaná patričná
pozornosť. V súvislosti s výsledkami prieskumu verejná ochrankyňa
práv navrhla upraviť legislatívu
tak, aby v súdnych konaniach, v
ktorých dochádza ku kolízii práv
dieťaťa a jeho zákonných zástupcov, súd vždy ustanovil orgán sociálnoprávnej ochrany ako kolízneho opatrovníka rodiny, ktorý bude
mať ex offo samostatné právne
postavenie v tomto konaní, a aby
dieťaťu osobitne ustanovil, z úradnej moci na ochranu jeho práv
a oprávnených záujmov, právne
zastúpenie v každom takomto konaní. Týmito krokmi by sa zabezpečila riadna ochrana práv detí,
rovnoprávne postavenie všetkých
účastníkov súdneho konania, aj
účasť štátu na pomoci rodine v kríze – podľa súčasnej právnej úpravy
má kolízny opatrovník súčasne plniť dve roly, a to v súdnom konaní
zastupovať právne záujmy dieťaťa v kolízii práv s právami jeho
rodičov a v čase mimo súdneho
pojednávania pracovať s rodinou
ako s celkom a pomáhať jej dostať sa z krízy. Po tom, čo kolízny
opatrovník preskúmaval pomery
v rodine z hľadiska starostlivosti
rodičov o dieťa a ich spôsobilosť na
osobnú starostlivosť, a po predložení jeho správy o pomeroch v rodine súdu, sú rodičia, alebo aspoň
jeden z nich, jeho činnosťou dotknutí. Následná práca s rodinou
mimo pojednávania je tak značne
sťažená.
Verejná ochrankyňa práv ďalej
navrhla, aby sa v každom konaní,
ktoré sa dieťaťa týka, z úradnej
moci preskúmavalo, či sa dieťa,
ktoré je schopné formulovať vlastné názory, mohlo slobodne vyjadriť k všetkým záležitostiam, ktoré
sa ho týkajú a aby sa overovalo, či
jeho názorom bola venovaná patričná pozornosť, a aby sa rovnako z úradnej moci preskúmavalo,
akým spôsobom bolo dieťa vypočuté v prípadoch, ak nebolo vypočuté priamo súdom v súdnom konaní. Prijatím takéhoto postupu sa
vyhneme riziku, že dieťaťu nebola
poskytnutá možnosť byť vypočuté
v konaní, a aj riziku, že nebolo vypočuté vôbec, alebo bolo vypočuté
nedostatočne či nesprávnym postupom, a súčasne to dáva možnosť
tento nedostatok v prebiehajúcom
konaní napraviť. V návrhoch odporúčaní je aj vypracovanie procedurálnych pravidiel priameho
vypočutia dieťaťa v súdnom konaní (aj v každom inom konaní)
a procedurálnych pravidiel pre
prípad, ak je dieťa vypočuté mimo
konania prostredníctvom zástupcu
alebo príslušného orgánu.
V závere verejná ochrankyňa
práv pripomenula potrebu postupne realizovať opatrenia uvedené
v Správe o podmienkach činnosti
orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Na to,
aby mohli príslušné štátne orgány
riadne plniť povinnosti, ktoré im
vyplývajú z nášho právneho poriadku, musia byť na ich plnenie
personálne aj materiálne riadne
pripravené. V prípadoch, ak dôsledkom ich nevybavenosti môže
byť aj porušovanie základných
práv a slobôd, alebo neplnenie záväzkov, ktoré na seba štát prevzal
pristúpením k medzinárodným
dohodám o ľudských právach, je
riešenie ich situácie akútne.
(kvop)
kultúra 9
Obecné noviny • 7. január 2014
Košice a Marseille odovzdali štafetu
lotyšskej Rige a švédskej Umei
Záverečným ceremoniálom na Hlavnej ulici a podujatiami na ďalších miestach Košice slávnostne uzavreli
rok, v ktorom sa ako prvé slovenské mesto hrdili titulom Európske hlavné mesto kultúry.
K
ľúčovým podujatím
záverečného ceremoniálu bol koncert
Dva v jednom, ktorý
sa 13. decembra konal na Hlavnej ulici pri Immaculate. Spojili sa v ňom dve krajiny,
dve mestá, ktoré boli v roku 2013
nositeľmi titulu EHMK - Košice a
Marseille. Súčasne počas koncertu odovzdali symbolickú štafetu
švédskemu mestu Umea a lotyšskej Rige.
Ako uviedol primátor Richard
Raši, Košice aj naďalej zostanú
kultúrnym mestom a záverečným
ceremoniálom sa nič nekončí.
„Začína sa nová éra Košíc. Budeme ďalej budovať na postavených
základoch v zrekonštruovaných
a novo vytvorených investičných
projektoch,“ povedal R. Raši. Dodal, že mesto bude pokračovať v
úspešných podujatiach ako Biela
noc, Imaginácie, Use The City a
ďalších. Košice sú najrýchlejšie
sa rozvíjajúcim mestom, ktoré
sa pomaly mení z bašty ťažkého
priemyslu na mesto rozvíjajúce
kreatívny priemysel.
„Rok 2013 sa určite zapíše do
bohatej histórie Košíc veľkými písmenami a je to zásluha
všetkých Košičanov. Dokázali
sme sami sebe i celému svetu, že
Košice sú úžasné mesto a dokážu
zvládnuť aj takýto veľký kultúrny
projekt, aký nemá na Slovensku
obdobu. Projekt uzatvárame len
symbolicky a v roku 2014 budeme pokračovať v procesoch, ktoré sme naštartovali v roku 2013.
Chceme rozvíjať cenné medzinárodné partnerstvá, zabezpečíme
udržateľnosť kvalitných kultúrnych podujatí a novej kultúrnej
infraštruktúry,“ povedal R. Raši.
Primátor zdôraznil, že Košice majú nový kultúrny komplex
Kasárne-Kulturpark, prvú halu
umenia na Slovensku – Kunsthale. Na sídliskách sa bývalé výmenníky tepla zmenili na komunitné
a kultúrne body – Spot´s a získali
veľký ohlas v celej Európe. Vznikli krásne parky, rekonštruovali sa
viaceré kamenné kultúrne inštitúcie.
Predseda Košického samosprávneho kraja (KSK) Zdenko
Trebuľa uviedol, že samosprávny
kraj od začiatku podporoval úsilie
mesta o získanie titulu a prišiel aj
s vlastnými projektmi, ktoré priniesli oživenie do regiónov nielen
po stránke rozvoja kultúry, ale aj
oživenia cestovného ruchu. Za
nosné označil projekty Terra Incognita a sedem ostrovov kultúry,
ktoré otvorili kultúrne inštitúcie
širokej verejnosti.
Košický samosprávny kraj sa
pripojil k celomestským aktivitám v rámci záverečného ceremoniálu Európske hlavné mesto kultúry predovšetkým v otvorených
zónach - ostrovoch kultúry, ktoré
zriadil vďaka projektu EHMK.
Predstavil aj niektoré aktivity dlhodobého vlastného programu
Terra Incognita so zameraním
na rozvoj kultúrno-poznávacieho
turizmu v regióne.
Nosným programom bolo
slávnostné otvorenie výstavy Košická moderna vo vynovených
priestoroch Východoslovenskej
galérie už 12. decembra. Ďalšie
sprievodné aktivity kraja sa sústredili na piatok 13. decembra,
keď sa konali aj hlavné programy
EHMK, ktoré pripravilo mesto
Košice. Celý deň bol otvorený informačný bod Terra Incognita na
Hlavnej ulici, kde pre návštevníkov pripravili propagačné materiály, podvečer pohľady Košičanov
i návštevníkov mesta pútala slávnostne osvetlená historická budova Východoslovenského múzea.
Hlavnou myšlienkou aktivít
Košického samosprávneho kraja bolo prepojiť všetkých sedem
ostrovov kultúry cez zvyky a tradície, ktoré sú na deň svätej Lucie
v košickom regióne zaužívané.
Symbolicky ich prepojil sprievod
Lucií a pouličný program v histo-
Predseda KSK Zdenko Trebuľa a primátor Košíc Richard Raši.
Primátor Košíc R. Raši odovzdal pre šťastie mešec so symbolickými dukátmi Aive Rosenberg, programovej riaditeľke lotyšskej Rigy.
rickom centre mesta. Nechýbalo
ani odlievanie olova a vosku do
vody s predpoveďou na nadchádzajúci rok, výroba medovníkov či
vyrezávanie „lucijného stolčeka“,
vymetanie zlých duchov a ponúkanie žrebov pre šťastie. Niekoľko
desiatok Lucií rozdávalo v meste
„šťastie“ v podobe žrebov s možnosťou získať voľné vstupenky na
návštevu vybraných kultúrnych
zariadení – múzeí, galérií a rôznych iných programov, festivalov,
predstavení v divadlách, kultúrnych centrách počas roka 2014 v
celom Košickom kraji.
Najmenších zas potešili darčeky
od psíka Tašiho, ktorý odmeňoval
najaktívnejších „potulkárov“ po
Tašíkove – rozprávkovom Košickom kraji. V Barkóczyho paláci
čakali návštevníkov rôzne tvorivé
dielne v komponovanom programe Tašíkovo. Hvezdáreň Michalovce pripravila pozorovanie Mesiaca - pozorovateľňu zriadili aj
na Dominikánskom námestí.
Sprievodné programy záveru
EHMK pripravili aj kultúrne zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja - Kultúrne centrum
KSK, Gemerské osvetové stredisko a Kultúrne centrum Údolia
Bodvy a Rudohoria. Garantmi
aktivít v otvorených zónach ostrovov kultúry boli Východoslovenská galéria, Bábkové divadlo
v Košiciach, Východoslovenské
múzeum, Verejná knižnica Jána
Bocatia, Divadlo Thália.
Do siedmich projektov – ostrovov kultúry - ktoré uskutočnil
KSK v rámci projektu EHMK Košice 2013 investovala župa takmer
12,4 milióna eur, z čoho 9 644 531
eur bol nenávratný finančný príspevok. Vďaka nim vzniklo atraktívne prostredie v kultúrnych
zariadeniach v zriaďovateľskej
pôsobnosti kraja priamo v Košiciach. Ostrovy kultúry vznikli v
historickej budove Východoslovenského múzea, vo Východoslovenskej galérii, v Bábkovom
divadle, na nádvorí Barkóczyho
paláca, kde sídli knižnica, vo Verejnej knižnici Jána Bocatia na
Hviezdoslavovej ulici, v Divadle
Thália a v areáli Katovej bašty v
Uličke remesiel.
Hlavným cieľom projektov bolo
zveľadiť objekty inštitúcií v zriaďovateľskej pôsobnosti KSK so
sídlom v Košiciach, vhodne prepojiť ich interiérové danosti s exteriérovými možnosťami pre poskytovanie služieb na kvalitatívne
vyššej úrovni s následným doplnením žánrovo rôznorodých kultúrnych podujatí. Ostrovy kultúry
v centre Košíc vytvárajú otvorené
zóny, kde môžu prísť stáli návštevníci, ale aj náhodní okoloidúci. Nájdu tu príjemné miesta na
zastavenie a inšpiráciu. Pozývajú
na stretnutie s divadlom, hudbou,
literatúrou, výtvarným umením,
tradičnou kultúrou i historickými
pamiatkami.
„Košice zaznamenali obrovský
boom nielen pokiaľ ide o rozvoj
kultúrnej infraštruktúry, ale priniesli ľuďom koncerty medzinárodne uznávaných telies, výstavy
výtvarných umelcov svetového
mena. Na strane druhej dostali
priestor na prezentáciu aj mladí
začínajúci umelci. „Mesto prechádza hlbokým transformačným procesom, pozitívny dosah
ktorého nielen na kultúru, ale aj
na ekonomiku mesta si možno
Košičania uvedomia až neskôr,“
povedal riaditeľ tímu Košice –
EHMK 2013 Ján Sudzina.
Umelecký riaditeľ tímu EHMK
Vladimír Beskid vidí prínos v
tom, že vznikla široká platforma
pre komunikáciu v širšom európskom priestore tak našich ako
aj zahraničných umelcov, ktorí
tu nájdu v rámci rezidenčných
pobytov dobré podmienky. „Stimulovali sme určité energetické
body na kultúrnej mape Európy
a je dôležité v tom pokračovať,“
povedal Beskid.
Ako informoval profesor Oto
Hudec z košickej Technickej univerzity, ktorý so spolupracovníkmi
uskutočnil prieskum o EHMK, Košičania pozitívne vnímajú najmä
rekonštrukciu bývalých vojenských
kasární na Kulturpark a zriadenie
kultúrnych bodov Spot´s na sídliskách. Z podujatí ocenili najmä
tie, ktoré sa uskutočnili vo verejnom priestore a tie, ktoré boli zadarmo.
Počas projektu EHMK v Košiciach a kraji sa okrem 20 investičných projektov v období od roku
2008 do roku 2013 uskutočnilo
napríklad 100 festivalov, 470 výstav a podujatí vizuálneho umenia, 250 multižánrových podujatí, 270 divadelných a tanečných
predstavení, 270 konferencií,
prednášok a seminárov, 280 literárnych podujatí, 770 rôznych
workshopov. Podporu dostalo
600 menších projektov a vydanie
50 kníh, publikácií a časopisov.
(sprac. tl)
Snímky: EHMK
10 VÚC
7. január 2014 • Obecné noviny
Ustanovujúcimi decembrovými
zasadaniami začali vyššie územné
celky štvrté volebné obdobie
Skladanie slávnostných sľubov novozvolených županov a krajských zastupiteľstiev začal Bratislavský
samosprávny kraj, záverečnú bodku dal Banskobystrický samosprávny kraj.
P. Frešo chce
do rozhodovania väčšmi
zapojiť primátorov
a starostov
Na ustanovujúcom zastupiteľstve Bratislavského samosprávneho kraja 5. decembra
novozvolený župan Pavol Frešo
a 43 zo 44 poslancov zložili slávnostný sľub.
Sľúbili riadne plnenie svojich
povinností, ochraňovanie záujmov kraja, dodržiavanie ústavy
i zákonov a že pri výkone svojej
funkcie ich budú uplatňovať podľa svojho najlepšieho vedomia
a svedomia.
„Verím, že tieto štyri roky, keď
budeme pokračovať spolu so zastupiteľstvom, budú najúspešnejšie v histórii bratislavskej župy,“
povedal Pavol Frešo. Uviedol tiež,
že je to obrovský záväzok urobiť
niečo, vyorať brázdu, aká tu ešte
nebola a odovzdať župu v lepšom stave, v akom je dnes. „Od
tohto momentu to už nie je o stranách, o tom, kto koho volil, ani
kto vôbec voliť bol. Zastupujeme
všetkých 613 000 obyvateľov Bratislavského kraja a všetkých tých,
ktorí sem prichádzajú. Musíme sa
riadiť ich videním sveta,“ dodal
Pavol Frešo.
V nasledujúcom období chce
vybudovať ďalší most cez rieku
Morava do Angernu, dokončiť
integrovanú dopravu, zachrániť
osemročné gymnáziá a riešiť nemocnicu v Malackách. Bude sa
tiež uchádzať o väčšie zapojenie
starostov a primátorov do rozhodovania v BSK a chcel by posilniť
kompetencie samosprávnych krajov.
T. Mikuš: Správa
kraja nie je o politike,
ale vecnom riešení
problémov
V aule Materiálovo-technolo-
gickej Fakulty STU v Trnave sa
6. decembra konalo ustanovujúce Zastupiteľstvo Trnavského
samosprávneho kraja (TTSK)
pre 4. volebné obdobie. Predseda TTSK Tibor Mikuš a s ním aj
39 poslancov slávnostne zložili
sľub.
Okrem novozvoleného poslanca
Józsefa Nagya sa na zastupiteľstve
zúčastnilo 39 poslancov, poslanci
z predchádzajúceho volebného
obdobia, ako aj podpredsedníčka
Národnej rady SR Renáta Zmajkovičová, veľvyslanci Maďarska, Rakúskej republiky, Srbskej republiky, Bulharskej republiky, Českej
republiky, poslanci NR SR Mária
Kučerová, Marián Kovačócy, Peter Náhlik a ďalší hostia. Vedeniu
TTSK poprial veľa úspechov do
ďalšieho obdobia aj zástupca katolíckej cirkvi, predstaviteľ trnavskej
spravovaní kraja. „Nemôžem síce
z postu predsedu alebo s poslancami vyriešiť všetky problémy
kraja, ale určite sa budeme spoločne snažiť tieto problémy spoznať a
spoločne hľadať riešenia. Viem,
že pre tento postup zjednotíme
svoje hlasy, pretože správa kraja nie je o politike, ale o vecnom
riešení problémov, týkajúcich sa
každodenného života občanov.“
povedal Mikuš. Najdôležitejšími
výzvami do budúcnosti sú podľa
neho riešenie dopadov hospodárskej krízy, rekonštrukcia cestnej
infraštruktúry, rozvoj cestovného
ruchu a automobilového a elektronického klastra.
Poslanci potom jednomyseľne
schválili výber členov mandátovej komisie. Predsedom komisie
sa stal Zoltán Hájos a podpredsedníčkou Marta Gubrická. Ďalšími členmi komisie sú Alena
Jelušová, Peter Dvoran a Arpád
Érsek. Zaoberali sa taktiež voľbou
členov do komisie pre nezlučiteľnosť funkcií. Za predsedu komisie
poslanci zvolili Štefana Bošnáka,
podpredsedom sa stal Augustín
Hambálek. Za členov komisie boli
zvolení László Bacsó, Milan Domoracký, Jozef Pobiecký a Gábor
Gál. Posledným bodom zasadnutia bolo vyhlásenie voľby nového
hlavného kontrolóra TTSK, ktorá
bola 5. februára.
P. Chudík vyzval
poslancov zložiť
stranícke tričká
a spoločne pracovať
na rozvoji kraja
arcidiecézy, vikár Róbert Kiss.
„Prajem vám, aby ste toto zverené bohatstvo aj naďalej zveľaďovali a pociťovali vašu službu pre
náš región,“ smeroval svoj prejav
novozvoleným poslancom a predsedovi. Na zasadnutí vystúpil aj
predseda volebnej komisie TTSK
Róbert Orihel, ktorý poukázal na
informácie o výsledku volieb do
orgánov TTSK. „Voľby v Trnavskom samosprávnom kraji boli
v súlade so zákonom. Voľby boli
dvojkolové a v priebehu volieb
neboli vznesené žiadne námietky
ani podnety, “ konštatoval.
Po zložení sľubu nového poslaneckého zboru sa slova ujal predseda TTSK Tibor Mikuš. „Chcel
by som sa poďakovať všetkým,
ktorí prišli voliť a prejavili tak
veľkú zodpovednosť vo vzťahu k
vlastnému životu,“ poďakoval Mikuš občanom, ktorí sa zúčastnili
volieb do vyšších územných celkov. Predseda TTSK ďalej zdôraznil, že prioritou v ďalšom období
musí zostať široká spolupráca pri
Štvornásobný župan za najťažšie štyri roky z pohľadu financií
považuje posledné volebné obdobie.
Peter Chudík 9. decembra slávnostne zložil sľub predsedu Prešovského samosprávneho kraja a
zasadol tak už štvrté volebné ob-
dobie do županského kresla. Za
62 zvolených poslancov prečítala
slávnostný sľub Anna Aftanasová,
ktorá ako prvá aj podpísala písomné znenie sľubu poslanca Prešovského samosprávneho kraja.
Postupne sa na scéne historickej
budovy Divadla Jonáša Záborského v Prešove, kde sa slávnostný akt
podpisu konal, vystriedalo aj jej
ďalších 61 poslaneckých kolegov.
Medzi prvými gratulantmi bol
predseda NR SR Pavol Paška, na
podujatí sa zúčastnili aj poslanci
NR SR za Prešovský kraj.
O predsedovi a zložení regionálneho poslaneckého zboru
rozhodli voliči už v prvom kole
volieb. Zastupiteľstvo Prešovského samosprávneho kraja pracuje
v zostave 35 poslancov za stranu
Smer-SD, 19 poslancov za koalíciu
KDH – SDKÚ-DS – Most-Híd,
po jednom poslancovi budú mať
strany Úsvit a Nová väčšina, šesť
zvolených poslancov kandidovalo
ako nezávislí. Do poslaneckých lavíc v novom volebnom období zasadne 57 mužov a päť žien. Voliči
dali deviatim poslancom dôveru
už pre štvrté volebné obdobie,
naopak, 22 poslancov bude v krajskom parlamente úplne nových.
Staronový predseda kraja Peter
Chudík všetkým zablahoželal a
požiadal ich, aby od tejto chvíle
dali politiku bokom a nachádzali
medzi sebou cesty komunikácie
pre spoločný cieľ, ktorým je rozvoj kraja.
Chudík zhodnotil 12 rokov
existencie kraja ako pozitívne
obdobie. Za najťažšie štyri roky z
pohľadu financií považuje posledné volebné obdobie, keď krajským
samosprávam štát znížil podielové dane a v roku 2012 sa navyše zaviazali plniť memorandum
uzavreté s vládou, čím sa zaviazali nemíňať viac peňazí ako rok
predtým. Chudík uviedol, že tým
sa PSK za štyri roky znížili výdaje
o približne 16 miliónov eur. Napriek tomu bol PSK vyhodnotený
opakovane ako najlepšie hospodáriaci kraj.
Za priority pre budúce štyri
roky považuje Chudík skvalitňovanie úrovne škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja. Ďalej uviedol, že počas volebnej kampane sa
na neho ľudia najčastejšie obracali
s požiadavkou, aby sa kraj viac
zaangažoval v boji s nezamestnanosťou. Chudík povedal, že hoci
to priamo nepatrí do kompetencie kraja, za svoju úlohu číslo jeden si dáva lobing za severný obchvat Prešova a začatie budovania
rýchlostnej cesty R4 od Svidníka
smerom na Košice. „Bez dokončenia nevyhnutnej infraštruktúry
sa nám nezamestnanosť nepodarí
znížiť,” uviedol.
M. Belicovi prekáža
nízka informovať
ľudí o práci krajských
samospráv, chce
to zmeniť
Z 54 poslancov nitrianskej
župy je viac ako polovica nových,
v pléne zasadlo aj 14 primátorov
a starostov.
Staronový predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja (NSK)
Milan Belica a poslanecký zbor 9.
decembra zložili sľub v Župnom
dome v Nitre. Z 54 poslancov je
viac ako polovica nových. V zastupiteľstve má prevahu koalícia
strán Smer-SD – KDH, ktorá má
32 poslaneckých kresiel. Druhá
najsilnejšia strana v zastupiteľstve
je SMK so 14 poslancami. Pravicová koalícia Most-Híd - Nová
väčšina-Dohoda - OKS - SaS –
SDKÚ-DS obsadila tri poslanecké mandáty. Jeden poslanec je za
SNS a štyria sú nezávislí.
V zbore je deväť žien, čo je podľa poslankyne Renáty Kolenčíkovej (Smer-SD) málo. Naopak, poslanec Ján Vančo (KDH) povedal,
že z počtu žien, ktoré kandidovali,
je to pekný počet a mali by iba nabrať viac odvahy ísť do politiky. V
pléne bude sedieť aj 14 primátorov a starostov.
Milan Belica (Smer-SD, SNS,
Agrárna strana vidieka) je na
poste predsedu NSK štvrté volebné obdobie. V druhom kole volieb
porazil svojho súpera Tomáša
Galbavého (Most-Híd - NOVA
-OKS -SaS - SDKÚ-DS - SMK).
Za svoje priority považuje sociálnu oblasť, zdravotníctvo, dopravu
a školstvo. „Je výborné, že nám
nebudú jazdiť kamióny po cestách
II. a III. triedy, ale čo z toho, keď
sa presunú napríklad v smere na
VÚC 11
Obecné noviny • 7. január 2014
Topoľčany na cestu, ktorá prechádza cez obce. Práve tu treba čím
skôr postaviť rýchlostnú cestu,
ktorá pomôže aj Hornej Nitre,“
uviedol Belica. Zároveň upozornil, že ďalšia rýchlostná cesta je
potrebná smerom na juh, kde je
na slovensko-maďarskej hranici
naplánovaná výstavba mosta s
diaľničnými parametrami.
V sociálnej oblasti Belica poukázal na zámer spustiť desať
projektov bývania rodinného
typu, ktoré by mali pomôcť odkázaným ľuďom začleniť sa do
spoločnosti. V školstve považuje
za najnutnejšie otváranie ďalších
centier odbornej prípravy. Ako
ďalej dodal, prekáža mu nízka
informovanosť ľudí o práci krajských samospráv, čo by chcel v
nasledujúcich rokoch zmeniť.
Ako konkrétne, nepovedal. Diskusii o počte samosprávnych
krajov sa podľa svojich slov nebráni. Za dôležitejšiu otázku ako
počet krajov však považuje ich
kompetencie.
J. Blanár chce
pokračovať
v čerpaní eurofondov,
ozdravovaní nemocníc
a zveľaďovaní ciest
Župan a krajskí poslanci zložili sľuby v Sobášnom paláci v
Bytči, do poslaneckých lavíc zasadne 57 poslancov.
Predseda Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Juraj Blanár sa 9. decembra na ustanovu-
ozdravovaní nemocníc a zveľaďovaní ciest. Podľa Blanára však
bude potrebné urobiť zmeny v
zdaňovaní motorových vozidiel
či financovaní stredného školstva. „Samozrejme, je pred nami
ešte veľa práce, pretože si musíme vyjasniť, aké bude financovanie do budúcnosti, pretože sa
musíme veľmi vážne pobaviť o
dani z motorových vozidiel, ktorá je dnes diskriminačná, nie je
vyvážená, a musíme sa rovnako
baviť o zmene financovania v
strednom školstve, ktoré takisto
dnes nie je úplne v poriadku a je
potrebné ho zmeniť. Je tu množstvo výziev, ktoré nás čakajú,“
povedal Blanár.
Sľub za prítomnosti predsedu
Národnej rady SR Pavla Pašku
a podpredsedníčky Národnej
rady SR Eriky Jurinovej zložilo
aj 57 poslancov novozvoleného
Zastupiteľstva ŽSK. Najväčšie
zastúpenie v ňom bude mať ďalšie štyri roky poslanecký klub
Smer-SD, ĽS-HZDS a SNS s 24
poslancami. V novembrových
voľbách získala strana SmerSD 19 poslaneckých mandátov,
SNS 3 poslanecké mandáty a ĽSHZDS dva poslanecké mandáty.
Koalíciu KDH, MOST-HÍD, SaS,
SDKÚ-DS bude zastupovať 16
poslancov a 16 poslancov je nezávislých. Jeden poslanec zastupuje koalíciu Nová väčšina – Dohoda, Občianska konzervatívna
strana.
Volebná účasť v ŽSK dosiahla vo voľbách 9. novembra 2013
21,57 % pri účasti 121 745 voličov z 564 208 zapísaných.
Podľa J. Bašku čaká
trenčiansku župu jedno
z najnáročnejších
období
Prioritou nového župana je
rozpočet, ktorý má byť po vlaňajšom rozpočtovom provizóriu adresný a šetrný.
Novozvolený predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja Jaroslav Baška (Smer-SD) na
ustanovujúcom zastupiteľstve 9.
decembra zložil slávnostný sľub.
júcom zasadnutí novozvoleného
Zastupiteľstva ŽSK v Sobášnom
paláci v Bytči ujal po zložení
sľubu tretíkrát funkcie predsedu
samosprávneho kraja. „Som presvedčený, že žilinská župa počas
svojej 11-ročnej existencie obstála a plní si svoju úlohu veľmi významne. Pri výkone môjho mandátu ako aj mandátu poslancov je
potrebné, aby sme neustále mysleli na občanov. Sme tu pre nich
a naším spoločným cieľom by
malo byť úsilie posunúť náš kraj
dopredu a urobiť ho atraktívnym
pre investorov. Aby náš kraj bol
naozaj spoločným domovom pre
všetkých, ktorí tu majú korene
a boli prirodzene naň hrdí,“ povedal J. Blanár.
Úspešný kandidát Smeru-SD,
SNS a Strany zelených hneď po
voľbách avizoval, že nechystá
žiadne zásadné zmeny, chce pokračovať v čerpaní eurofondov,
Nahradil tak doterajšieho predsedu Pavla Sedláčka (Smer-SD, ĽSHZDS), ktorý tento post zastával
dve funkčné obdobia. Spolu s
Baškom zložilo predpísaný sľub
aj 45 poslancov krajského zastupiteľstva, z ktorých je väčšina za
stranu Smer-SD. TSK čaká podľa
Bašku jedno z najnáročnejších
období v jeho histórii. Dôvodom
je okrem iného aj potreba konsolidovať verejné financie.
J. Baška sa prioritne chce venovať rozpočtu. Kraj totiž fungoval
celý minulý rok v rozpočtovom
provizóriu, do ktorého sa dostal
prvýkrát. „Bude to adresný, šetrný rozpočet, ktorý bude reagovať
na požiadavky kraja v jednotlivých oblastiach a s rezervou na
zmeny a výzvy, ktoré nás budú v
nasledujúcom období čakať,“ povedal Baška.
Nový predseda kraja sa chce
sústrediť aj na oblasť školstva,
ktorá by podľa neho mala reflektovať trh práce. Riešiť chce aj
stav troch nemocníc, ktoré má
kraj v správe. „Je potrebné prijať zásadné opatrenia. Budeme
hľadať dodatočné finančné zdroje a budeme sa snažiť znižovať
prevádzkové náklady,“ povedal
Baška. Sľúbil tiež, že kraj nebude
zvyšovať poplatky v sociálnych
domovoch. Na zlepšenie stavu
samosprávneho kraja chce novozvolený župan využívať najmä eurofondy. V prípade ciest
sú podľa neho riešením najmä
súvislé opravy jednotlivých úsekov.
J. Baška v príhovore kritizoval
aj doterajšiu nízku otvorenosť
župy a malú informovať obyvateľov o jej činnosti. Zlepšiť to chce
aj prostredníctvom opatrenia,
keď navrhne zastupiteľstvu, aby
súčasťou jednotlivých komisií
boli aj odborníci, ktorí nebudú
poslancami.
Poslanec NR SR J. Baška zvíťazil hneď v prvom kole volieb, keď
mu svoj hlas odovzdalo 53,45
percenta voličov. V 45-miestnom zastupiteľstve Trenčianskeho samosprávneho kraja bude
mať väčšinu strana Smer-SD s
25 poslancami. Pravicová koalícia KDH - SDKÚ-DS - MostHíd - SaS - OKS - Nová väčšina
- Dohoda získala osem poslaneckých miest, nezávislí obsadia 11
kresiel a jeden poslanec bude za
Zmenu zdola.
Prioritami sú pre
Z. Trebuľu rozvoj
infraštruktúry, turizmu
a cestovného ruchu
Za podpredsedov Košického
samosprávneho kraja na ustanovujúcom zasadaní zvolili
Emila Ďurovčíka a Istvána Zachariáša.
Na ustanovujúcom rokovaní
košického krajského zastupiteľstva 9. decembra slávnostne
zložili zákonom predpísaný sľub
predseda Košického samosprávneho kraja Zdenko Trebuľa a 56
poslancov. Sľub nezložil poslanec
Jaroslav Hlinka, ktorý sa ospravedlnil a sľub zloží na najbližšom
rokovaní zastupiteľstva.
Predseda Zdenko Trebuľa v
príhovore načrtol základné smerovanie kraja v štvrtom volebnom období. „Osobne vnímam
dôveru voličov, ktorú nám dali,
s pokorou a s vedomím veľkej
zodpovednosti a nesmieme ju
sklamať. Sme povinní oplatiť
ich dôveru rozumným riadením
záležitostí kraja,“ povedal Trebuľa. „KSK v uplynulom období
zrekonštruoval 118 kilometrov
ciest za 18 miliónov eur. Takmer
145 kilometrov ciest a deväť
mostov obnovíme v nasledujúcom období. Aj v nepriaznivých
ekonomických podmienkach sa
budeme snažiť hospodáriť tak,
aby sme dokázali udržať doterajší štandard najmä vo vzdelávaní,
doprave, sociálnej sfére,“ povedal
Trebuľa. Doložil, že snahou bude
investovať čo najviac prostriedkov do rozvoja infraštruktúry.
„Budeme podporovať rozvoj turizmu najmä cez program Terra Incognita a rozvíjať cestovný
ruch.“ Zdôraznil, že chce spájať
ľudí v kraji v záujme jeho rozvoja.
Po úvodnej slávnostnej časti
pokračovalo riadne pracovné rokovanie. Poslanci vytvárali poslanecké kluby. Klub strany SmerSD má 40 členov - Smer-SD ich
má 26, štyria sú z SMK, sedem je
nezávislých a traja za Most-Híd.
Daniel Rusnák oznámil vytvorenie poslaneckého klubu KDH,
SDKÚ-DS, KDS, ktorý má trinásť členov. Zakladá sa aj poslanecký klub nezávislých, ktorý by
mal mať štyroch poslancov.
Predseda KSK Zdenko Trebuľa
navrhol za podpredsedu Emila
Ďurovčíka a Istvána Zachariáša
na pol úväzku. Poslanci verejným
hlasovaním schválili za podpredsedov KSK Emila Ďurovčíka
(Smer-SD), ktorý bude mesačne
poberať 2650 eur, a Istvána Zachariáša (SMK), ktorý je súčasne
primátorom mesta Moldava nad
Bodvou, s mesačnou odmenou
1325 eur.
Nový župan tvrdí, že
nijaké čistky v úrade
nechystá, pripravuje
však personálny audit
Zložením sľubu sa 20. decembra na ustanovujúcom zasadnutí Zastupiteľstva BBSK stal jeho
predsedom víťaz novembrových
volieb Marian Kotleba (Ľudová
strana Naše Slovensko).
Sľub zložilo aj 46 novozvolených poslancov 49-členného
Zastupiteľstva BBSK. Traja zvolení kandidáti na poslancov sa
na zasadnutí nemohli zúčastniť a
sľub budú skladať na najbližšom
zasadnutí. Nový župan potom
poslancom predstavil ako svoje
hlavné priority zvýšenie zamest-
nanosti, zvýšenie bezpečnosti a
odstránenie korupcie, hlavne v
súvislosti s domovmi sociálnych
služieb. „Budeme sa tiež snažiť
znížiť závislosť kraja od Európskej únie, pretože tá so svojimi
obmedzeniami má veľký podiel
na likvidácii všetkého dobrého,
čo v kraji bolo,“ povedal Kotleba.
Poslancov poprosil, aby spolu s
ním „ťahali za jeden povraz“ vo
veciach, ktoré budú užitočné pre
rozvoj BBSK, pričom zdôraznil,
že mu ide o rovnomerný rozvoj
všetkých okresov v kraji. „Nech
ľudia vidia, že samosprávny kraj
nie je zbytočným stupňom samosprávy, ale pomáha im skvalitňovať život,“ dodal Kotleba.
Na brífingu po zasadnutí Kotleba uviedol, že na Úrade BBSK sa
nechystá robiť personálne čistky,
pripravuje však personálny audit. O svojich zámeroch v tejto aj
v ďalších oblastiach plánuje konkrétnejšie informovať v januári.
Ustanovujúcemu zasadnutiu
Zastupiteľstva BBSK predchádzal incident, keď traja muži v
zelených mikinách s nápisom
Ľudová strana Naše Slovensko
nechceli vpustiť do rokovacej
sály občana - aktivistu Radoslava
Slobodu v kostýme Mikuláša.
Na otázky, z akého dôvodu mu
bránia vstupu na verejné zasadnutie, či majú na to právo a na
čí príkaz konajú, neodpovedali. Aktivista sa do sály nakoniec
dostal bočným vchodom, odovzdať pripravené „mikulášske
dary“ Marianovi Kotlebovi sa
mu však nepodarilo. „Chceli sme
pred inauguráciou venovať nášmu novému županovi desatoro
dobrého župana, teda také rady,
ktorými sa môže riadiť,“ povedal
Sloboda.
Končiaci župan Vladimír Maňka k incidentu uviedol, že keď sa
o ňom dozvedel a išiel sa pozrieť
do sály, „Mikuláš“ už bol vnútri.
„Do týchto chvíľ som schôdzu
viedol ja a nikto nikomu nebude
brániť, aby sem vstúpil. Myslím
si, že do týchto priestorov musí
mať aj v budúcnosti každý slobodný prístup,“ povedal Maňka.
K incidentu sa po zložení sľubu
vyjadril Kotleba takto: „Počul
som o tom incidente, neviem
vám k tomu nič bližšie povedať.“
(Zdroj: tyš, dan, vúc, sita)
12 sociálna politika
7. január 2014 • Obecné noviny
Kľúčom k úspechu deinštitucionalizácie
sociálnych služieb je zmena celospoločenského
myslenia a hodnôt
V Banskej Bystrici sa konala konferencia na tému Odkiaľ a kam v procese deinštitucionalizácie systému
sociálnych služieb v SR.
V
rámci
projektu
Podpora integrácie
inštitucionalizovaných klientov do lokálnych komunít na
príklade pilotného územia, ktorý
uskutočňuje MESA 10 v spolupráci s partnermi - Banskobystrickým samosprávnym krajom
a Nórskou univerzitou pre vedu
a výskum v Trondheime (NTNU
Samfunnsforskning AS - nezávislý výskumný inštitút univerzity NTNU, Nórsko) - sa vlani
koncom jesene v Banskej Bystrici
uskutočnila konferencia s názvom
„Odkiaľ a kam v procese deinštitucionalizácie systému sociálnych
služieb v SR“.
Hlavným cieľom konferencie
bolo informovať o procese deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb na Slovensku a jeho
význame. Ďalšími, čiastkovými
cieľmi bolo motivovať hlavných
aktérov procesu deinštitucionalizácie a verejnosť k podpore procesu, motivovať verejnosť k akceptácii občanov so zdravotným
postihnutím a podpore integrácie, ako aj prezentovať skúsenosti
z Nórska.
Na konferencii sa zišlo takmer
140 ľudí z celého Slovenska, pričom najpočetnejšie zastúpenie
mal Banskobystrický samosprávny kraj. Na konferencii sa zúčastnili aj zástupcovia Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny SR,
Združenia miest a obcí Slovenska,
mimovládnych organizácií, riaditelia a zamestnanci DSS, experti
na proces denštitucionalizácie a v
neposlednom rade značný počet
klientov z DSS, ale aj klientov integrovaných do komunitných služieb v Banskej Bystrici a Lučenci.
Hosťom bol profesor Jan Tøssebro
z Nórskej univerzity pre vedu a
výskum v Trondheime.
Deinštitucionalizácia
= nezávislosť
Program konferencie organizátori zostavili tak, aby účastníci
získali najaktuálnejšie informácie
o stave procesu deinštitucionalizácie v sociálnych službách na
národnej úrovni: od legislatívy
po víziu cez regionálnu úroveň na
príklade Banskobystrického samosprávneho kraja až po miestnu
úroveň. To všetko v konfrontácii
so skúsenosťami z Nórska (jednotlivé prezentácie nájdete na webovej stránke www.mesa10.org).
Koordinátorka projektu Oľga
Reptová a moderátorka konferencie, nad ktorou prevzal záštitu
vtedajší predseda BBSK Vladimír
Maňka na úvod uviedla, čo pojem
deinštitucionalizácia pre realizačný tím projektu znamená: „Pred
nami je veľká reforma, jej náročnosť nevieme vyčísliť ani finančne
ani časovo. Reformy však nie sú
len o peniazoch a čase, ale najmä o zmene v kvalite života ľudí.
Konferencia nám má pomôcť zorientovať sa v procese deinštitucionalizácie a možno aj zodpovedať
na otázku v názve konferencie
- odkiaľ a kam v procese deinštitucionalizácie v Slovenskej reublike.“
Soňa Holúbková z Rady pre poradenstvo v sociálnej práci začala
svoju prezentáciu tým, že účastníkov vyzvala, aby zdvihli ruku tí,
ktorí proces deinštitucionalizácie
podporujú. Urobila tak približne
jedna šestina. Potom už hovorila
o tom, čo deinštitucionalizácia
znamená, že ide o politický a sociálny proces postupnej zmeny
od inštitucionálnej starostlivosti
a iných segregačných zariadení k
nezávislému životu s podpornými
službami v komunite.
Pohľad ministerstva
práce, sociálnych vecí
a rodiny
Zástupca MPSVR SR Miroslav
Cangár predstavil medzinárodné
východiská deinštitucionalizácie
v SR od Všeobecnej deklarácie
ľudských práv až po Dohovor
OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (OZP), ktorý
SR ratifikovala ešte v roku 2010.
Z uvedeného dokumentu vyplýva
povinnosť zabezpečiť OZP možnosť voľby miesta pobytu, ako aj
to, kde a s kým budú žiť, ako aj
prístup k celému spektru podporných služieb, ktoré sú nevyhnutné
pre nezávislý život v spoločnosti a
pre začlenenie sa do nej a zabraňujú izolácii a segregácii v spoločnosti. Predstavil tiež desať spoločných zásad pre transformáciu
a deinštitucionalizáciu, definíciu
inštitúcie a poukázal na znaky
inštitucionálnej kultúry. Priblížil
tiež základné rozdiely medzi in-
štitucionálnou a komunitnou starostlivosťou.
Dôležitou časťou prezentácie
bola pasáž o základných dôvodoch deinštitucionalizácie v SR,
ktoré vyplývajú tak z medzinárodných dohovorov, ako aj zo
skúseností domácej praxe a zo
zahraničia s dôrazom na rozvoj
komunitných služieb. Tie majú
vyšší potenciál mobilizovať miestne a regionálne technické i ľudské
zdroje na kvalitné poskytovanie
služieb a pracujú komplexne pri
napĺňaní individuálnych potrieb
klientov. Predstavil základný cieľ
deinštitucionalizácie v SR, ako
aj krátkodobé a dlhodobé ciele a
opatrenia stratégie deinštitucionalizácie. V návrhu legislatívnych
zmien na podporu deinštitucionalizácie v zákone č. 448/2008 Z.
z. o sociálnych službách sa zameral na individuálny plán, podporu samostatného bývania, službu
včasnej intervencie pre deti so ZP
a stimuláciu komplexného vývoja
dieťaťa, ako aj ďalšími návrhmi.
Záver komplexne spracovanej
prezentácie o deinštitucionalizácii
systému sociálnych služieb v SR
venoval vízii procesu, ktorá má
ambíciu v podpore a presadzovaní deinštitucionalizácie prostredníctvom čerpania štrukturálnych
fondov v novom programovom
období 2014 - 2020 a tiež v reforme opatrovníctva.
Skúsenosti
banskobystrickej župy
Zástupcovia Banskobystrického samosprávneho kraja Pavel
Červienka a Tatiana Králiková
hovorili o procese deinštitucionalizácie na regionálnej úrovni
od roku 2005 až po súčasnosť.
Dnes, ako uviedli, sú už v štvrtej etape procesu. Spracovali a
predložili dva projektové zámery
deinštitucionalizácie sociálnych
služieb na získanie nenávratného
finančného príspevku cez ROP na
celkovo 14 stavebných objektov, z
toho 11 obytných v celkovej sume
4,3 milióna eur. Zámery sa týkajú
DSS Slatinka v Lučenci a DSS v
Ladomerskej Vieske - prechodu z
kaštieľov do komunitných služieb
podporovaného bývania.
A čo ich prekvapilo alebo zmenilo ich cestu v procese deinštitucionalizácie sociálnych služieb?
Predovšetkým finančná kríza,
nedostatok verejných zdrojov na
realizáciu koncepčných zámerov
kraja, nevyhnutnosť racionalizácie zariadení sociálnych služieb,
ako aj nedostatok vhodných nízkokapacitných objektov vo vlastníctve kraja pre deinštitucionalizáciu.
Z kaštieľa do menších
objektov
V ďalších prezentáciách predstavili zástupkyne dvoch zariadení - Denisa Nincová a Miroslava
Urblíková - proces deinštitucionalizácie v DSS Slatinka v Lučenci a DSS v Ladomerskej Vieske.
Starostlivosť v obidvoch zariadeniach bola situovaná do kaštieľov,
z ktorých kaštieľ v Slatinke je zatvorený a je na predaj. Klientov,
ktorí v ňom boli umiestnení, už
presťahovali do menších objektov.
Celý proces deinštitucionalizácie
však bude ukončený až po realizácii projektu, ktorý by mal byť
finančne podporený z ROP. Ciele
projektu DSS v Slatinke sú plne v
súlade s prvkami procesu deinštitucionalizácie sociálnych služieb
v SR, a to:
- zvýšiť kvalitu poskytovaných
služieb v zariadení; zrekonštruovať objekty, v ktorých sa poskytujú sociálne služby tak, aby
spĺňali štandardy kvality a boli
debarierizované;
- účelovo vybaviť objekty, v ktorých sa poskytujú sociálne služby a vytvoriť priestor na vznik
nových komunitných sociálnych služieb.
O tom, že to v DSS myslia s
procesom deinštitucionalizácie
vážne, sa účastníci konferencie
presvedčili aj v časti prezentácie
osobných príbehov, ktoré porozprávali Angelika a Roman. Obaja
začínajú bývať a žiť samostatne
a nezávisle. Zaujímavou časťou
v tejto prezentácii bola zmienka
o dobrej spolupráci s MsÚ v Lučenci, ako aj spolupráca s platformou za deinštitucionalizáciu
sociálnych služieb Z domova
domov. Výstupy, ktoré očakávajú
v procese denštitucionalizácie, a
ktorými sú zníženie celoročných
pobytových sociálnych služieb a,
naopak, zvýšenie sociálnych služieb poskytovaných ambulantnou
formou ako aj poskytovanie nových služieb včasnej intervencie,
vytvorenie rehabilitačného centra
a podpora samostatného bývania
dali jasnú odpoveď na otázku v
názve konferencie „Odkiaľ a kam
v procese deinštitucionalizácie v
SR“.
Pri prezentácii druhého domova sociálnych služieb, ktorý je zaradený do programu deinštitucionalizácie, a to DSS v Ladomerskej
Vieske, sa účastníci dozvedeli,
prečo sa ráta s deinštitucionalizáciou v tomto zariadení, ako si ju
predstavujú v DSS i čo by malo
byť jej výsledkom.
ZMOS kladie dôraz
na komunitnú prácu
Pohľad Združenia miest a obcí
Slovenska na proces deinštitucionalizácie sociálnych služieb
prezentovala Božena Kováčová,
predsedníčka sekcie sociálnych
vecí, zdravotníctva a marginalizovaných komunít Rady ZMOS a
starostka Janovej Lehoty. Zamerala sa predovšetkým na komunitnú
prácu, ktorá je podľa nej významným prvkom procesu deinštitucionalizácie. Klientov zapája do
života komunity, riešenia problémov a rozhodovania, čím im
dáva možnosť ovplyvniť to, čo sa s
nimi deje. V prezentácii vyslovila
aj otázku, či klienti zo zariadení,
presťahovaní do komunity, ktorá
im je cudzia rovnako, ako aj oni
sú cudzí komunite, nezostanú
opustenejší. A sama si aj odpovedala, že toto má vyriešiť proces
deinštititucionalizácie sociálnych
služieb. V závere svojho vystúpenia vyzvala všetkých aktérov
procesu deinštitucionalizácie na
komunitnú prácu.
Nórska cesta
k deinštitucionalizácii
Skúsenosti z procesu deinštitucionalizácie sociálnych služieb v
Nórsku prezentoval profesor sociálnej práce z Nórskej univerzity
sociálna politika 13
Obecné noviny • 7. január 2014
pre vedu a výskum a technológie
v Trondheime Jan Tøssebro.
Prezentáciu rozdelil do niekoľkých častí. Hovoril o diskusii k
procesu deinštitucionalizácie v 60.
rokoch minulého storočia, ktorá
odkryla a pomenovala základné
problémy, najmä skutočnosť, že
je nevyhnutné odísť z inštitúcií do
komunitných služieb, ktoré sa javili lacnejšie. Zdôraznil, že aj keď sa
o deinštitucionalizácii sociálnych
služieb v Nórsku začalo hovoriť
už v 60. rokoch, prechod na komunitnú starostlivosť sa uskutočnil až v rokoch 1991 – 1995, keď
klienti prešli do zdravotníckych
zariadení na regionálnej úrovni
a zodpovednosť prevzala miestna
samospráva. Proces deinštitucionalizácie rozdelil do dvoch vĺn:
prvej v rokoch 1960 - 1970 a druhej v rokoch 1991- 1995, ktorá už
bola nielen o zatváraní inštitúcií,
ale najmä o zmene kvality života ľudí so závažným zdravotným
postihnutím. Poznamenal tiež, že
rozdiel medzi systémom v Nórsku
a na Slovensku vidí najmä v tom,
že pri návšteve zariadení v SR nezbadal rozdiel medzi veľkými a
malými zariadeniami.
Za tendenciou k deinštitucionalizácii vidí troch hlavných aktérov:
n profesionálov - ktorí presadili,
že v inštitúcii existuje bariéra
pre individuálny rozvoj;
n rodičov a kritickú verejnosť,
ktorí spoločne poukázali na
problém segregácie (táto myšlienka prišla z USA);
n politickú sféru – na začiatku
prevažovala diskusia o nákladovosti pri umiestňovaní ľudí
do iných systémov ako inštitúcií, problémy s bývaním a so
zamestnanosťou a pod.
Implementácia procesu deinštitucionalizácie sa v Nórsku, ako
uviedol, odohrávala na národnej,
ale aj miestnej úrovni. Uskutočnili sa významné legislatívne
zmeny – prijal sa zákon o deinštitucionalizácii, novela zákona
o sociálnych službách , zaviedol
sa systém praktického plánovania a prevádzkovania služieb na
miestnej úrovni (vzniklo verejné
bývanie, úrady práce) a zmenili sa
postoje rodičov a zamestnancov
inštitúcií.
Výsledkom je zmena
kvality života
Výsledky procesu deinštitucionalizácie sa prejavili predovšetkým v zmene kvality života
jednotlivcov, najmä v novom bývaní, zamestnanosti, zmene postojov rodičov, v tom, že viac ľudí
bolo presťahovaných z inštitúcií
do komunitných služieb, kde získali priestor na sebarealizáciu a
dostali viac slobody, podotkol Jan
Tøssebro. Zamestnanci nestratili
prácu, len prešli do inej sféry.
V závere prezentácie poukázal
na to, že každý človek potrebuje
mať súkromie, väčšie sebaurčenie,
viac individuálnej slobody, integrácie, v ktorej je dôležité lojálne
okolie a participácia všetkých
aktérov procesu deinštitucionalizácie. Odpor verejnosti bol krátky, o čo sa pričinila aj mediálna
podpora, ktorá je v tomto procese dôležitá. Zdôraznil tiež, že je
neustále potrebné zviditeľňovať
ľudí, ktorí boli integrovaní. Dôležité je aj vzdelávanie verejnosti
a v neposlednom rade konkrétne
prvky zmeny – poskytnutie býva-
nia týmto ľuďom, komunitných
služieb, zamestnania. Zmienil sa
aj o drobných neúspechoch, najmä spočiatku, keď sa klienti cítili
osamotení. Postupne sa však aj
tento negatívny prvok vytratil, a
to správnym nastavením komunitnej starostlivosti.
Náklady na proces deinštitucionalizácie sú určite dôležitým
faktorom, podotkol Jan Tøssebro,
Nórsko sa však vzhľadom na svoj
sociálny systém týmto problémom
príliš nezapodievalo. Reforma stála toľko, koľko stála. Dôležité však
bolo, že veľa ľudí dostalo možnosť
žiť v nezávislých podmienkach a
slobodne. Potvrdil však, že väčšie
inštitúcie sú ekonomicky efektívnejšie, ale kvalitou zaostávajú.
Nórsko si za svoj cieľ stanovilo
kvalitu a tá niečo stojí.
„Nie je jednoduché vám odporučiť, čo je možné použiť z našich
skúseností. Naše krajiny majú veľmi odlišný systém v poskytovaní a
financovaní služieb aj v ponímaní
zmyslu inštitúcie a komunitných
služieb. Ale jedno môžem odporučiť: procesu sa netreba báť,
skôr či neskôr sa skepsa, ktorá aj
u vás vládne, zmení na podporu.
Významné sú výstupy, teda to,
že viac ľudí dostane možnosť žiť
kvalitnejší život a až druhoradou
skutočnosťou sa stanú finančné
náklady. Proces je potrebné ukotviť v legislatívnej norme, pripraviť
pravidlá komunitnej starostlivosti pre jeho aktérov čo je miestna
úroveň samosprávy a vytvoriť sociálne siete alternatívnych služieb
na komunitnej úrovni,“ zdôraznil
na záver Jan Tøssebro.
x x x
Konferencia dospela k záveru,
že kľúčom k úspechu deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb na Slovensku je zmena celospoločenského myslenia a hodnôt,
široká spolupráca so spoločným
cieľom, tlak a motivácia na posun
procesu dopredu (mapovanie stavu deinštitucionalizácie, podpora
a zviditeľnenie úspešných projektov a príbehov), ako aj tvorba
udržateľného modelu komunity
(návrh modelu a príručky pre zakladateľov komunít).
Oľga REPTOVÁ,
MESA 10, koordinátorka
projektu
Predbežné výsledky monitoringu DSS a ich klientov
v rámci projektu Podpora integrácie inštitucionalizovaných
klientov do lokálnych komunít na príklade pilotného územia
BBSK (aktivita č. 3 uvedeného projektu)
Cieľom monitoringu, ktorý uskutočnila MESA 10 bolo zmapovať inštitucionalizovaných klientov vo
vybraných domovoch sociálnych služieb (ďalej len DSS), ako aj aktuálny stav procesu deinštitucionalizácie
vo vybraných DSS.
Monitoring sa uskutočnil 25. až
29. 11. 2013 v 16 zariadeniach: DSS
Nová Baňa – Hrabiny, DSS Ladomerská Vieska, DSS Doména Žiar
nad Hronom, DSS Prameň Banská Bystrica, DSS Kompa Banská
Bystrica, DSS Kotva Brezno, DSS
Pohorelská Maša, DSS Lom nad
Rimavicou – Drábsko, DSS Veľký
Blh, DSS Libertas Lučenec, DSS
Slatinka, DSS Bušince (ČeláreKirť), DSS Detva – deti, DSS Detva
– Piešť II – dospelí, DSS Symbia
Zvolen a DSS Zvolen.
Monitoring bol rozdelený do
dvoch základných častí: štruktúrované interview – diskusia k vybraným okruhom a doplňujúcim
otázkam a prehliadka zariadenia
a stretnutia s klientmi.
Interview sa zúčastnilo 50 zamestnancov monitorovaných DSS.
Výsledky monitoringu sa budú
priebežne spracovávať. Výstupom
bude SWOT analýza a štatistické
výstupy o klientoch, zamestnancoch a ďalších možnostiach pre
integrovateľných inštitucionalizovaných klientov.
Predbežné zistenia:
n Všetci zamestnanci DSS, ktorých sme navštívili, boli pozitívne naklonení procesu integrácie
klientov do lokálnych komunít.
Medzi jednotlivými klientmi
však boli veľké rozdiely, ktoré by
si v prípade ich integrácie vyžadovali väčšiu či menšiu mieru
asistencie. Objavovali sa názory,
že klientov s najťažšími zdravotnými postihmi a veľmi starých
klientov nie je možné integrovať.
n V jednotlivých DSS bol evidentný proces transformácie, ktorý
smeroval k snahám o rozvoj
väčšej samostatnosti klientov a
ich voľnosti. Zaregistrovali sme
predovšetkým zmenu prístupu
ku klientovi, ktorý je založený na
individuálnom prístupe. Klient
dostáva priestor na uplatnenie
samostatnosti, slobody výberu
činnosti či aktivity, ktorá mu napomáha rozvoj pre sebarealizáciu
alebo získanie nových zručností
nevyhnutných pre integráciu do
miestnych komunít.
n Medzi jednotlivými DSS boli
veľké rozdiely v prístupe ku
klientom, ako aj rozdiely v podmienkach kvality ich života.
Prejavoval sa vplyv štruktúry
klientov a ich diagnóz, prístupu
a úsilia personálu, umiestnenia
zariadení (ktoré mohli byť viac
alebo menej izolované od komunity) a podobne.
n Len veľmi malý počet rodičov
a príbuzných sa zaujíma o klientov umiestnených v DSS na celoročný pobyt. Zaznamenali sme
aj príklady, keď rodičia zámerne
zbavili svoje dieťa spôsobilosti na
právne úkony a umiestnili ho do
DSS z dôvodov ich finančného
prospechu.
Podmienky klientov v DSS poskytovaných ambulantnou a týždennou formou sa značne odlišovali od podmienok klientov
v celoročnom pobyte. Pravidelný
kontakt s rodinou a s prostredím,
odkiaľ pochádzajú, znamená aj
väčšiu mieru integrácie.
n Nedostatočné ohodnotenie zamestnancov v sociálnej oblasti
spôsobuje v prevažnej miere
existenciu takmer 100 % ženských kolektívov. Najmä v zariadeniach, kde sú umiestňovaní
muži s diagnózou schizofrénie
a poruchami správania, by bola
prítomnosť mužov žiaduca z dôvodov bezpečnosti a lepšieho
zvládania krízových stavov.
n V mnohých prípadoch účastníci interview označovali za negatívnu skutočnosť zníženie počtu
odborných pracovníkov (na počet klientov).
Medzi ďalšie negatívne skutočnosti možno zaradiť:
- nedostatočnú kooperáciu medzi
hlavnými aktérmi procesu deinštitucionalizácie, a to medzi
miestnou a regionálnou samosprávou;
- absenciu osvety o procese medzi
verejnosťou, ale aj medzi rodičmi
klientov;
- negatívne skúsenosti nedávnej
centralizácie niektorých činností
v zariadeniach (napr. stravovania, kde sme sa stretli so zrušen
ním kuchyne a jej nahrádzaním
dovozom stravy, čo negatívne
vplývalo na možnosti aktivít
klientov);
- absenciu možností vzdelávania,
ktoré by viedli k novým možnostiam prípravy na proces DI tak
zamestnancov ako aj klientov;
- existenciu silných neprimeraných
sociálnych väzieb medzi zamestnancami a klientmi v zariadeniach s celoročnými pobytmi,
spojenú s ich podceňovaním.
Medzi zistené pozitívne skutočnosti patria aj:
- individuálne prístupy niektorých
zariadení, ktorých výstupom sú
názorne spracované pomôcky, či
programy pre prípravu klientov
na proces DI (podporované bývanie, získavanie sebaobslužných
zručností);
- všetci klienti v monitorovaných
zariadeniach - až na jedno zariadenie - majú vypracované individuálne plány rozvoja (ďalej len
IPR);
- zlepšenie podmienok pre vytváranie nových sociálnych väzieb
mimo zariadení, ale aj pre vytváranie nových terapeutických
činností;
- poukázanie na časť procesu transformácie, v ktorej sa v minulosti
humanizovali podmienky pre
klientov, hlavne v oblasti bývania;
- uplatňovanie dobrovoľníckej práce v spolupráci s ÚPSVR;
- existencia tréningových domov,
v ktorých sa klienti pripravujú
a osvojujú si zručnosti potrebné
na samostatnosť v podporovanom bývaní;
- zmiernenie predsudkov obyvateľov a rodičov klientov pri prvom
stretnutí s informáciami o procese DI;
- zástupcovia – zamestnanci špecializovaných zariadení, najmä
rehabilitačných zariadení s denným pobytom a ambulantnou
formou poukazovali na výbornú
spoluprácu s rodičmi;
- príklady dobrej praxe – odmena za prácu či činnosť v zariadeniach, zavedenie „miestnej
meny“ pre motiváciu klientov.
Zamestnanci DSS celkovo hodnotili zmeny za posledných päť
rokov vo svojich zariadeniach
veľmi pozitívne najmä z hľadiska
zavedenia nového režimu - individuálneho prístupu ku klientovi.
Vysoko vyzdvihli aj príchod mladých kreatívnych pracovníkov. Zo
strany klientov sa ozývali hlasy
o spokojnosti s novými možnosťami sa vyjadrovať k zostavovaniu
IPR a rozprávali o túžbe navštíviť
svoju rodnú obec, rodinu, priateľov, čo im je v istých možnostiach
umožnené.
(Zdroj: MESA 10)
14 architektúra
7. január 2014 • Obecné noviny
SATELITY – problém rastúcich miest?
Diskusia o územných a technických podmienkach udržateľného rozvoja mesta pokračuje • Odborná
verejnosť z IUR predkladá skúsenosti, námety a predstavy zo zahraničia • Tentoraz s dôrazom na
priestorové aspekty udržateľného rozvoja • Ako dotvárať mesto a optimalizovať nároky na spotrebu energie
a celkovú infraštruktúru? • Téma „Ako zvládnuť zahusťovanie“ pokračuje
I
nštitút urbánneho rozvoja
(IUR) v spolupráci s hlavným mestom SR Bratislavou a partnermi z krajín V4
pripravili na 27. novembra
2013 v Zrkadlovej sále Primaciálneho paláca v Bratislave konferenciu „Ako zvládnuť zahusťovanie“.
Táto téma na odborných konferenciách a diskusných fórach IUR
nebola nastolená prvý raz. Architekti, urbanisti, investori, inžinieri
a ďalší odborníci združení v IUR
sa jej venujú systematicky. Po
konferencii v r. 2012 na pôde hl.
mesta, ktorá priniesla názory odborníkov zo zahraničia (Viedeň,
Paríž, Londýn), boli obsahom vlaňajšej konkrétne skúsenosti a príklady z krajín Višegrádskej štvorky (V4), ktoré sú Slovensku blízke
nielen geograficky, ale aj sociálne
či historicky. V auditóriu Zrkadlovej siene Primaciálneho paláca
sa zišla široká odborná verejnosť
nielen z Bratislavy, ale aj ďalších
miest Slovenska. Záujem o danú
problematiku prejavili i environmentálni aktivisti, občianske
združenia, zástupcovia verejnej
správy a komunálni politici. Veľkú pozornosť venovali podujatiu predovšetkým predstavitelia
mestských častí a poslanci miestnych a mestského zastupiteľstva
hlavného mesta SR.
Téma zahusťovania miest je pri
súčasných trendoch a životnom
tempe čoraz aktuálnejšia všade.
V Bratislave, ktorá leží na priesečníku stredoeurópskeho metropolitného regiónu CENTROPE o to
väčšmi, že je v ňom stredne malým
mestom s veľkou rozlohou. Mesto
sa svojimi 367,58 km2 približuje
veľkosťou rozlohy k vyše jeden
a polmiliónovej (1,7 mil.) Viedni
(460 km2), no počtom obyvateľov
(približne 430 000) sa zaraďuje
iba k stredne veľkým mestám. Je
riedko a vo vzťahu k sociálnej,
technickej a dopravnej infraštruktúre nehospodárne zastavaná. Pre
odborníkov, ale aj laickú verejnosť
problém, ktorý má negatívny dopad na život v hlavnom meste.
Ruka v ruke s ním ide nejednotnosť a nekomplexnosť regulácie
možnej výstavby a pričasté zmeny
územného plánu, ktoré v konkrétnom prostredí pôsobia negatívne.
A nejde pritom len o samotnú výstavbu, ale najmä stav stagnujúcej
infraštruktúry. Pritom rámec formovania mesta je daný, vychádza
zo Stratégie rozvoja Bratislavy,
ktorú mesto prijalo v r. 1999 a bol
nastavený na životné potreby a sídelný rozvoj pre takmer 900-tisíc
obyvateľov. V budúcom plánovacom horizonte (viď územný plán)
by sa malo viac „zabývať“ ľuďmi
prichádzajúcimi do Bratislavy za
prácou a vzdelaním. Pribudnúť by
mali nové sídelné satelity ako Juž-
né mesto, Bory, Kapitulské pole a
ďalšia výstavba. Domov dovedna
takmer pre vyše 300 000 ľudí.
Stratégia, ktorá reflektuje závery
medzinárodných dokumentov pre
rozvoj stredoeurópskeho priestoru je preto stále živá a aktuálna.
Pri formovaní programových cieľov mesta z nej do budúcna chcú
komplexnejšie zohľadniť jej priority tak architekti, urbanisti, ako aj
dopravní inžinieri, sociológovia i
odborníci na demografický vývoj.
Práve ten ukazuje, že za posledné
obdobie 20 rokov mesto čo do
počtu obyvateľov zostarlo a nemalo prírastky. Zato sa v poslednom
širšom časovom horizonte sídelne
rozrástlo do šírky. Satelitne presiahlo hranice mesta, čo so sebou
prinieslo problémy s rozvojom
infraštruktúry i nároky vyšších
energetických zdrojov a najmä
dopravy. (Navyše do Bratislavy
denne prichádza za prácou okolo 100-tisíc ľudí.) Na porovnanie
susedná Viedeň pre dosiahnutie
nižšej spotreby energií, pre vyššiu
hustotu obyvateľstva umožňuje
prevádzkovanie kvalitnejšej hromadnej dopravy a prináša aj iné
benefity.
Aké podmienky sa však musia
splniť, aby bolo zahusťovanie benefitom pre všetkých? Ako ho robiť tak, aby okrem nového bývania
pre nových obyvateľov prinieslo
„niečo viac“ aj obyvateľom z okolia? Ako ich zakotviť v budúcom
územnom pláne?
„Naším cieľom je dosiahnuť
takú urbanistickú štruktúru mesta, ktorá by zabezpečila hospodárnu sociálnu, technickú a dopravnú infraštruktúru a splnila všetky
strategické podmienky pre rozvoj
udržateľného mesta. Optimálna
hustota zástavby šetrí energiu a v
prepojení s dostatočnými plochami zelene, ktoré bránia prehrievaniu a prechladeniu mesta vytvára
lepšie podmienky na život v meste,“ zdôraznila vo svojom úvodnom slove Ingrid Konrad, hlavná
architektka mesta Bratislava.
Neustály rast Bratislavy do šírky, jej posun k sídelným satelitom
zvyšuje požiadavky na dopravu,
chýba infraštruktúra – to všetko
je tikajúcou bombou nakopených
problémov,“ hovorí za organizátorov podujatia Roman Talaš,
predseda občianskeho združenia
IUR. „Kam a ako rásť. Čo je pre
nás, obyvateľov mesta výhodnejšie, udržateľnejšie. Hustá doprava,
či hustejšia zástavba? Na jednej
strane musíme zvažovať ekologické aspekty, na druhej sociálno-ekonomické. Je však dokázané, že
optimálne husté mestské štruktúry spotrebujú len jednu tretinu
energie v porovnaní s rozťahanou
zástavbou na okrajoch moderných miest a európskom vidieku.
O urbanistickej vízii rozvoja moderného mesta. Ako
a kam má rásť Bratislava
Bratislava.
No pri zahusťovaní musíme myslieť aj na zeleň a ´dýchanie´ mesta
a nájsť správnu mieru,“ dodáva
Talaš.
S hustotou zastavania sídiel ide
ruka v ruke aj optimálne využitie
hromadnej dopravy, čo tiež smeruje k udržateľnosti sídla. A v tejto problematike je za veľa rokov
neriešených a nazbieraných problémov. Rovnako v rozvojových
aktivitách kvalitnej infraštruktúry
a zhodnotení verejných priestorov.
Súčasný problém Chorvátskeho
Grobu je len vrcholom „ľadovca“,
ktorý z tejto vody „vyplával“. Na
každej rozvojovej radiále hlavného mesta je tento problém známy
a je odrazom veľkej chyby rozvoja obcí, ktorý začal v polovici 90.
rokov minulého storočia. Skupovanie poľnohospodárskej pôdy, jej
prekvalifikácia na stavebný pozemok a následný predaj s vysokým
zhodnotením bez toho, aby sa
z tohto zisku vytváralo zázemie
verejného priestoru a najmä doplnkových funkcií obcí,“ poukazuje na nedostatky v plánovacom
a rozhodovacom konaní minulých období Tibor Schlosser, hlavný dopravný inžinier mesta.
statky, no načrtli aj svoje riešenia.
Súčasťou ich vystúpení boli aj
príklady úspešného zahusťovania
v Krakove, Budapešti, Brne, Prahe
i Plzni.
Existenciu veľmi hustej zástavby centrálnej časti Budapešti už
zo začiatku 20. storočia prezentoval Arpád Szabó z Maďarska z
Fakulty architektúry v Budapešti.
Pred približne 100 rokmi boli vybudované štvrte s veľmi vysokou
hustotou obyvateľov, ktoré dnes
vyžadujú výraznú rekonštrukciu
a často aj úplnú obnovu. V minulosti boli pri výstavbe budované uzavreté bloky, ktoré ešte viac
Skúsenosti našich
susedov
Na tieto a súvisiace otázky sa zamerali aj zahraniční prednášatelia
z univerzít, vedeckej a výskumnej
obce, ale aj z komerčnej praxe.
Priniesli nielen pohľady súčasného stavu vecí a pomenovali nedo-
Ulica Futó - Budapešť.
zvyšovali pocit z hustého mesta.
Už niekoľko desaťročí počet obyvateľov týchto štvrtí systematicky
klesá a ak chce mesto zabrániť ich
vyľudneniu, musí sa pri obnove
zamerať na tvorbu kvalitných verejných priestorov. Je potrebné
prejsť od uzavretých vnútorných
nádvorí k štruktúre verejne prístupných priestorov. V prezentácii
uviedol tri konkrétne príklady obnovy líšiace sa veľkosťou. Prvým
bola moderná výstavba otvárajúca vnútroblok verejnosti, druhým
vstavba sústredená pri ulici Futó
a tretím rozsiahly projekt Korvínova promenáda. Spoločným zna-
15
architektúra
Obecné noviny • 7. január 2014
kom projektov je pomerne vysoká
hustota, ale s dôrazom na kvalitné
verejné priestory.
Na potrebu obnovy, či regenerácie miest poukázal vo svojom príspevku Maciej Huculak z Poľska,
Department of Urban policy and
Regeneration, Institute of urban
development. V príspevku s názvom „Obnova miest ako nástroj
na reguláciu ich hustoty“ poukázal na územia, ktorých spoločným
znakom je ich degradácia a nevyužívanie. Takéto lokality vznikajú
často v centrálnych častiach miest,
ale aj v bývalých priemyselných,
či inak využívaných priestoroch.
Mestá by mali upriamiť pozornosť
na obnovu takýchto chátrajúcich
častí, aby pritiahli nových obyvateľov do vyľudňujúcich sa štvrtí, či
nové funkcie na plochy bývalých
tovární. „Recyklácia“ priestoru znižuje tlak na rozrastanie sa
miest do šírky a zároveň skvalitňuje mestské prostredie.
Ako vo svojej prednáške pripomenul aj Ing. arch. Jaroslav Dokupil, Arch. Desing Group z Brna,
spoločný vývoj v urbanizme nás
poznačil aj v ďalšom vývoji uplynulých dvadsiatich rokoch. Riziká
zahusťovania sú tu, nedajú sa prehliadnuť, ale cesty hľadania optima medzi tým, čo je prijateľné a čo
nedokáže zohľadniť územný plán
vo svojich detailoch, môže riešiť
zonálna štúdia, ale aj spolupráca
už v procese územného plánovania s developermi. Poukázal na
spoločné názory odbornej verejnosti Bratislavy a ďalších miest a
podporil záväznosť zonálych štúdií a plánov ako záruku kvality sídelného rozvoja. Ako praktikujúci
architekt zadefinoval, aké plochy
sú pre zahusťovanie vhodné a aké
sú neprijateľné. K tým neprijateľným priradil predovšetkým všetky verejné priestranstvá a územia
zelene v intraviláne mesta.
Na príkladoch z praxe pri zahusťovaní uviedol nielen negatíva, ale aj pozitíva spolupráce
BB centrum, Praha-Michle
verejného a súkromného sektora
pri zakomponovaní nového sídelného celku v Brne Prednádraží či
v satelitných prímestských sídlach
Prahy. Zároveň vyzdvihol finančný prínos súkromného sektora
do riešenia verejných priestranstiev a vyváženia zelenej plochy
s obytným i pracovným súborom.
Zaujal najmä projektom Špilberg parku v Brne, postavenom
nad podzemnými garážami, hore
s cyklistickou lávkou, ktorá bude
mať ďalšiu nadväznosť na novú
cyklotrasu v zóne.
Zahusťovanie – problém
akéhokoľvek rastúceho
mesta
Na aspekty efektívnosti a únosnosti intenzity urbánnych štruktúr
na Slovensku poukázala Ing. arch.
Ľubica Vitková, PhD. z Fakulty
architektúry Slovenskej technickej
univerzity, s osobitným dôrazom
na „zahusťovanie urbanistickej
štruktúry Bratislavy“. Na štúdiu,
ktorú spracoval autorský kolektív
fakulty nadviazali diplomové práce študentov. V modelových urbanistických štúdiách so študentmi
a doktorandmi architektúry hľadali v praktických podmienkach
rovnováhu medzi verejnoprospešným záujmom a realizovateľným
záujmom v dotknutých územiach. (prezentácia prác – napr.
Transformácia vnútorného mesta
a jeho intenzifikácia, či modelová
situácia urbanistickej štúdie Ružinova, priemyselných a skladových
priestorov v kvalite premeny v oblasti železničnej trasy bratislavskej
časti Nové Mesto a ďalších).
Nedostatky štúdia vidí v neefektívnom využívaní daných území.
V absencii sledovania a vyhodnocovania ekonomických analýz
a expertíz územia, v chýbajúcich
prioritách daného územia, ale aj
včasného zapojenia súkromného
sektora do procesu územného
plánovania. Veľkým hendikepom
je aj diferencovaná metodika re-
Diplomová práca FA STU, UUUP, Ing arch Zuzana Hutárová, Ing arch Hana Stehlíková (BA III).
gulatívov územných plánov miest,
čo má dopad na ich rôznu interpretáciu a využívanie. Malá miera schválených územných plánov
zón (ktoré exaktnejšie definujú
regulatívy pre rozvoj na danom
území) vedie k vydávaniu stavebných povolení na stavby z úrovne
územných plánov sídiel, ktoré nie
sú na tento účel koncipované. Nie
sú v nich dostatočne vytvorené
podmienky optimalizácie prostredia z úrovne verejných priestranstiev, dopravnej a občianskej infraštruktúry, kvality životného
prostredia a ďalších aspektov.
Rozvoj mesta ako zdroj
financií na zvyšovanie
kvality života v ňom (na
infraštruktúru)
Riziká, ktoré sa nedajú prehliadnuť - ochrana životného
prostredia, nárast investičných
nákladov i prevádzky na verejnú infraštruktúru, zápas o každé
euro do obecnej kasy na rozvojové
programy – to všetko dominovalo
v diskusii rokovania. Investori zo
súkromnej sféry, architekti, stavbári i dopravní inžinieri, rovnako
ako tvorcovia územných plánov
sa tu zhodli. Nastavené pravidlá
sú nedostatočné, nevytvárajú dostatočný zákonný rámec pre vyššiu kvalitu života rozširujúcich
sa miest. Nedostatočné finančné
zdroje ruka v ruke s nedostatočnými regulami pre investorov,
stavbárov i mestá brzdia možnosti
kvalitného rozvoja sídiel.
Otázky získavania financií na
rozvoj infraštruktúry rezonujú
v odborných kruhoch profesijného združenia – Inštitútu urbánneho združenia už od jeho založenia. Od svojho vzniku pred troma
rokmi poukazujú na nevyhnutnosť vytvorenia transparentných
a zároveň spravodlivých pravidiel
smerujúcich k tvorbe finančných
zdrojov využiteľných na rozvoj
verejných priestorov, cestnej in-
fraštruktúry, parkov... Konkrétne
návrhy IUR vyplynuli aj zo skúseností zo zahraničnej praxe členov
združenia a ich postoja k udržateľnému rozvoju mesta a spoločenskej zodpovednosti. „V minulosti
sme síce nenašli väčšiu odozvu,
no dnes sa už o riešeniach hovorí
hlasnejšie aj na pôde ministerstva
financií. Sme pripravení poskytnúť naše skúsenosti a veríme, že
intenzívnou spoluprácou sa nám
podarí pripraviť návrh kvalitného
zákona o príspevkoch na rozvoj,
ktorý bude všetkým zúčastneným
na úžitok. Problém financovania
infraštruktúry nie je len v Bratislave, a preto aj navrhované riešenie musí byť na prospech akéhokoľvek rastúceho mesta,“ povedal
Drahan Petrovič, architekt, konateľ Imagine Development a zároveň podpredseda IUR, ktorý
pôsobí aj ako odborník v komisii
územného a strategického plánovania, životného prostredia a výstavby. Mestského zastupiteľstva
hl. m. SR Bratislavy.
(žo)
Snímky: archív IUR
Inštitút urbánneho rozvoja (IUR) je nezisková
organizácia, ktorá združuje profesie pôsobiace
v oblasti urbánneho
rozvoja a tvorby krajiny.
Inštitút vznikol v apríli
2010 a sídli v Bratislave. Členmi IUR sú
architekti, inžinieri,
projektanti, stavebné
firmy, investori, ako aj
predstavitelia finančných inštitúcií, marketingoví odborníci, právnici, realitné kancelárie a správcovia
nehnuteľností. Cieľom IUR je vyvážený a dobre naplánovaný
rozvoj miest a obcí, podpora ústretovej a efektívnej stavebnej
činnosti, kvalitný rezidenčný, komerčný a priemyselný development. IUR má ambíciu podávať konkrétne návrhy na zlepšenie podnikateľského prostredia, zabezpečovať profesionálny
rozvoj svojich členov a sprostredkovať ich odborné skúsenosti
pri rokovaniach s orgánmi štátnej správy, samosprávy, organizáciami a širokou verejnosťou. Viac informácií na www.iur.sk.
16 legislatíva
7. január 2014 • Obecné noviny
Pripomienky k návrhu nového
stavebného zákona – II.
Uverejňujeme druhú, záverečnú časť Pripomienok k návrhu nového stavebného zákona. Vzišli z vystúpení
na seminári, ktorý sa uskutočnil na pôde Národnej rady SR 17. 10. 2013. Jeho účastníci sa zhodli na
tom, že Slovensko potrebuje nový stavebný zákon, ktorý bude lepší ako ten, ktorý platí v súčasnosti.
Zásadnou požiadavkou je, aby zákon riešil všetky aspekty územia/priestoru. Má teda mať nadrezortný,
interdisciplinárny a integrujúci charakter.
Z
vystúpení, ktoré odzneli na seminári (s
výnimkou vystúpení
predkladateľov návrhu nového zákona)
vyplynul názor, že predložený
návrh uvedené požiadavky a potreby celkovo nespĺňa, nevybočil
z tradičného rezortného rámca.
Napriek niektorým pozitívam,
ktoré prináša, viaceré navrhované ustanovenia i celková kvalita
a prehľadnosť spracovania a procesov sú dokonca krokom späť v
porovnaní s dosiaľ platným zákonom.
Preskúmateľnosť
zákonnosti
územnoplánovacej
dokumentácie:
Návrh zákona (rovnako ako
súčasný stavebný zákon) vôbec
neráta s možnosťou, aby zákonnosť schválenej územnoplánovacej dokumentácie bola predmetom súdneho preskúmania,
ktorú by na súde mohli namietať
dotknutí členovia verejnosti. Je
pritom nepochybné, že schválená
územnoplánovacia dokumentácia je spôsobilá zasiahnuť a mať
priamy vplyv na práva, povinnosti, resp. právom chránené
záujmy konkrétnych subjektov.
Žiadny z dotknutých subjektov
však nemá právny prostriedok,
ktorý je plne v jeho dispozícii a
ktorý by mu umožňoval iniciovať súdny prieskum zákonnosti
schválenej
územnoplánovacej
dokumentácie. Môže sa tak stať,
že celý proces pripomienkovania
počas obstarávania územnoplánovacej dokumentácie bude len
formálnou záležitosťou a verejnosť (dotknuté fyzické či právnické osoby, obyvatelia obce a pod.)
nebude mať žiadny faktický dosah na obsah územnoplánovacej
dokumentácie napriek tomu, že
sa môže priamo a bezprostredne
týkať ich práv či právom chránených záujmov.
To, aby bola zákonnosť územnoplánovacej dokumentácie preskúmateľná súdom, vyplýva z čl.
9 ods. 3 a 4 Dohovoru o prístupe
k informáciám, účasti verejnosti
na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej
len „Aarhuský dohovor“), ako aj
z čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. Je nepochybné, že aj jednotlivé druhy
územnoplánovacej dokumentácie
sú správnymi aktmi v zmysle čl.
9 ods. 3 Aarhuského dohovoru,
ktoré musia podliehať súdnemu
prieskumu a povinnosť umožniť
súdny prieskum uvedených aktov
rovnako vyplýva aj z ústavy.
Z uvedených dôvodov požadujeme, aby návrh zákona ustanovil možnosť súdneho prieskumu
zákonnosti územnoplánovacej
dokumentácie na základe žalobného návrhu vybraných členov verejnosti, resp. dotknutých
fyzických či právnických osôb.
Z legislatívnej praxe vyplýva, že
takéto ustanovenie môže byť aj v
hmotnoprávnom predpise, ktorým je aj stavebný zákon (pozri
napr. ustanovenie § 9b zákona
č. 138/1991 Zb. o majetku obcí).
Navrhujeme, aby návrh zákona
zároveň označil aktívne legitimované subjekty na podanie
takéhoto žalobného návrhu, ktorým by mali byť dotknuté fyzické a právnické osoby definované
v ustanovení § 36 ods. 2 Návrh
územnoplánovacej dokumentácie, ako aj vybraní členovia verejnosti, ktorí sa aktívne zúčastnili
na procese obstarávania územnoplánovacej dokumentácie a sú
zastúpení zástupcom verejnosti
(pozri pripomienku k zástupcovi
verejnosti).
Podľa odôvodnenia návrhu
nového zákona k príslušnému
ustanoveniu bude zastavovací plán nahrádzať doterajšie
územné konanie a rozhodnutia
o umiestnení stavby. Je teda nepochybné, že zastavovací plán
bude mať priamy vplyv na práva
a povinnosti dotknutých subjektov. S ich prístupom k súdnej
ochrane však návrh zákona neráta. Tieto subjekty nebudú môcť
obhajovať svoje práva či právom
chránené záujmy v správnom konaní ako účastníci konania, ako
by to bolo v prípade územného
konania, keďže na schvaľovanie
zastavovacieho plánu sa v zmysle navrhovaného ustanovenia 3.
hlavy § 112 Základné ustanovenie nevzťahuje správny poriadok.
Je preto potrebné, aby bol v tejto
súvislosti upravený prístup k súdnej ochrane pre subjekty (fyzické
a právnické osoby), ktorých práva
budú priamo dotknuté zastavovacím plánom.
Podľa ustanovenia § 36 ods. 5
návrhu zákona v prípade, ak ide
o verejné prerokovanie návrhu
územnoplánovacej dokumentácie, je potrebné, aby bol zhromaždeným obyvateľom obce
podaný aj „odborný výklad obsahu návrhu územnoplánovacej
dokumentácie“. Aj súčasne platný stavebný zákon požaduje, aby
v prípade verejného prerokovania
územnoplánovacej dokumentácie
(vo fáze konceptu) bolo súčasťou
jej prerokovania podanie výkladu
o navrhovanej územnoplánovacej dokumentácii, avšak používa
pojem „všeobecne zrozumiteľný
výklad“. Tento pojem je pre účely verejného prorokovania, ktoré
slúži obyvateľom obce – laikom
v oblasti územného plánovania,
jednoznačne vhodnejší a výstižne
vyjadruje to, čo by malo verejné
prerokovanie návrhu územnoplánovacej dokumentácie priniesť –
zrozumiteľné predstavenie návrhu
územnoplánovacej dokumentácie
tak, aby obyvatelia obce vedeli,
ako vedenie obce plánuje rozvíjať
územie obce a aby k nemu mohli
uplatniť prípadné pripomienky,
ak sa ich to dotýka.
Navrhujeme preto, aby sa aj v
návrhu zákona v danom ustanovení používal pojem „všeobecne
zrozumiteľný výklad“. Rovnako
požadujeme, aby sa povinnosť
podať všeobecne zrozumiteľný
výklad zo strany obstarávateľa
územnoplánovacej dokumentácie
ustanovila aj pri verejnom prerokovaní konceptu ÚPD (§ 34 Koncept) tak ako je to v súčasnosti,
a to z toho dôvodu, že fáza konceptu predstavuje najdôležitejšiu
fázu obstarávania územnoplánovacej dokumentácie, keď sú ešte
otvorené viaceré varianty ÚPD.
3.2.3.4 Verejná správa
v územnom plánovaní
a vo výstavbe
Základnou úlohou orgánov ÚP
je usmerňovať územný rozvoj určovaním koncepcie rozvoja územia a organizácie územia, riešiť
a vytvárať podmienky na udržateľný územný rozvoj, výstavbu,
územnú súdržnosť, zachovanie
a zlepšenie životného prostredia
a zladenie všetkých činností v
území. Ide o plnenie úloh v ÚP
vo verejnom záujme, dosiahnutie
všeobecne prospešného súladu
verejných a súkromných záujmov
na rozvoj územia a ochranu a
tvorbu krajiny.
Reálnym problémom v praxi je
určitá svojvôľa úradov zakrývaná
správnou úvahou. Negatívom je
rozširovanie nejednotného postupu, znížená predvídateľnosť
aplikácie práva a nižšia právna istota, ťažšie ohodnotenie efektivity
vynaložených prostriedkov, znižovanie záujmu o výstavbu, ale aj
nevhodná výstavba a nerešpektovanie práv a právom chránených
záujmov vlastníkov a verejných
záujmov.
Návrh by mohol riešiť uvedené problémy zmenou exekutívy
(prenesením výkonu právomoci
na orgány štátnej správy) alebo
náhradným riešením, napr. formou predkladania podkladov v
stavebnom konaní oprávnenou
autorizovanou osobou, ktorá by
garantovala jej súlad so zákonom
a s oprávnenými záujmami dotknutých osôb (ako je to napr. v
Rakúsku). Ak sa toto nebude realizovať, bude nevyhnutné, aby
akákoľvek možnosť zneužitia
konaní bola vylúčená a v tomto
kontexte aby boli precizované
jednotlivé ustanovenia.
Návrh stavebného zákona v § 37
ods. 2 Schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie upravuje
posúdenie návrhu ÚPN orgánom
štátnej správy: „Orgány štátnej
správy v prerokovaní posúdia, či
návrh územnoplánovacej dokumentácie z hľadiska obsahu a postupu jeho obstarania je v súlade s
právnymi predpismi, so zadaním
a s hierarchicky vyššou územnoplánovacou dokumentáciou a
či obsah návrhu územnoplánovacej dokumentácie zabezpečuje
koordináciu využívania územia
v nadväznosti na širšie územné
vzťahy a na medzinárodné záväzky Slovenskej republiky.“
Podčiarknutú časť ustanovenia
považujeme nielen za spornú, ale
aj za nebezpečnú. Uvedená formulácia („zabezpečuje koordináciu využívania územia v nadväznosti na širšie územné vzťahy“)
poskytuje veľký priestor aplikačnej svojvôli orgánu štátnej správy. Už v súčasnosti pri taxatívnom výpočte predmetu skúmania
podľa § 25 platného stavebného
zákona sa stretáme s extenzívnym
až nezákonným výkladom právomocí štátnych orgánov. Takýto
prístup a navrhovaná úprava
sú v evidentnom rozpore s charakterom
územnoplánovacej
legislatíva 17
Obecné noviny • 7. január 2014
pôsobnosti samospráv, ktorá
má charakter originálnej a autonómnej kompetencie. Samotná skutočnosť kontroly orgánom
štátnej správy voči autonómnej
samosprávnej pôsobnosti samospráv je na hrane ústavnosti. Ak
v nej chce zákonodarca zotrvať,
musí špecificky a taxatívne vymedziť predmet prieskumu návrhu. Zároveň vnímame uvedenú formuláciu ako nadbytočnú
aj z obsahového hľadiska, keďže
koordinácia využívania územia
v nadväznosti na širšie územné
vzťahy a na medzinárodné záväzky Slovenskej republiky má
byť zabezpečená v ÚPD vyššieho
stupňa, súlad s ktorou je mimo
akúkoľvek debatu.
Z vyššie uvedených dôvodov
navrhujeme, aby časť textu ustanovenia § 37 ods. 2: „a či obsah
návrhu územnoplánovacej dokumentácie zabezpečuje koordináciu využívania územia v nadväznosti na širšie územné vzťahy
a na medzinárodné záväzky Slovenskej republiky“ bola vypustená z návrhu zákona.
Požadujeme, aby kompetentný orgán – MDVRR SR koordinoval po stránke terminologickej,
obsahovej, vecnej a kompetenčnej zákonné nariadenia, normy,
vyhlášky a územnoplánovacie
pomôcky pre obstarávateľov,
zhotoviteľov aj riadenie, napr.
stavebný zákon, Zásady a pravidlá územného plánovania (3.
etapa výskumnej úlohy – koncept
na prerokovanie), cestný zákon,
Štandardy minimálnej vybavenosti obcí, Rozborové úlohy noriem: STN 73 6101 Projektovanie
ciest a diaľnic, STN 73 6102 Križovatky a STN 73 6110 Projektovanie miestnych komunikácií
(všetky cez plán RVT Slovenskej
správy ciest) a i.
Návrh odoberá kompetencie
pamiatkovým úradom pri zásahoch do národných kultúrnych
pamiatok!!!
Tvorcovia nového zákona by
mali rešpektovať už 20 rokov
fungujúci decentralizovaný systém riadenia štátu a špecifiká samostatných regiónov – vyšších
územných celkov Slovenska. Nie
je predsa možné ešte v dnešnej
dobe unitárne centralistickým
zákonom diktovať do detailu, ako
riešiť územný plán a rozvoj regiónu či mesta rovnako pre Bratislavu a napr. Rožňavu, prípadne
obec „Horné-Dolné“, keď každé
toto územie má diametrálne odlišné ekonomické, technické, prírodné a ľudské zdroje, inú kultúru, históriu, tradície…
Návrh zákona zasahuje do
originálnych kompetencií samospráv pri schvaľovaní územných plánov, zavádza obligatórne
lehoty. Znamená to zvýšenie kontroly štátnej administratívy nad
procesom spracovania a obstarania územnoplánovacej dokumentácie a podkladov, okliešťovanie
kompetencií samosprávy.
Oddeliť a sprehľadniť činnosť
samospráv, ich originálnych
kompetencií koncepčného charakteru a prenesených výkonov
štátnej správy.
Povinnosti spracovateľa ÚPD
– § 105 Odborná spôsobilosť:
V ods. 4 písm. b) nahradiť výraz „využívať najnovšie poznatky spoločenských, prírodných a
technických vied“ výrazom „využívať výsledky najlepšej praxe a
aktuálne poznatky o stave územia
a životného prostredia“. Odôvodnenie: Poznatky rôznych vied si
často protirečia. Navyše, územné
plánovanie nie je nástrojom na
presadenie vedy, ale konsenzu o
využití územia – a ten nemá s vedou takmer nič spoločné.
V ods. 4 písm. c) preformulovať alebo vypustiť výraz „prizvať
na spracovanie špecifických častí
ÚPD a ÚPP, najmä na urbanistickú koncepciu územia … iných
odborníkov“. Odôvodnenie: Nositeľom koncepcie musí byť spracovateľ (hlavný riešiteľ) ÚPD/
ÚPP. Ustanovenie by mohlo mať
odporúčací (fakultatívny), a nie
obligatórny charakter.
Požadujeme jednoznačné odlíšenie pozície VÚC ako orgánu
ÚP a jeho originálnych kompetencií – obstarania a schválenia
ÚPN regiónu – od štátnej správy,
ktorá vykonáva úlohy, činnosti a
kompetencie v hierarchii úradov
štátnej správy. Ide o odstránenie „dvojzložkovosti“ na krajskej
úrovni (napriek zmenenému názvu na „okresné úrady“).
Okresné úrady vypustiť z orgánov ÚP, keďže neobstarávajú
ÚPP a ponechať len tie orgány,
ktoré obstarávajú ÚPD. V § 103
písm. b) Okresný úrad v sídle
kraja preniesť poskytovanie
informácie o ÚPD regiónu na
VÚC a informácie o ÚPD obcí
presunúť do § 88 Základné ustanovenie.
Vyčleniť osobitné postavenie
okresného úradu ako orgánu ÚP
na obstaranie ÚTP kraja. Obstarávanie, udržiavanie aktuálnosti
a poskytovanie ÚTP na žiadosť
pre potreby ÚPD bude centrálne,
s predpokladom odborne kvalifikovaného zabezpečenia, čo má
viacero pozitív. Žiadateľom ÚTP
bude štátna správa (čo má väčšiu
váhu), jednotlivé organizácie /
povinné osoby budú poskytovať
údaje len jednému subjektu v kraji (namiesto všetkým starostom)
a zabezpečí sa jednotné spracovanie podkladov. Aj po internetovom sprístupnení všetkých
priestorových informácií v zmysle zákona budú ÚTP vždy vyžadovať odborné spracovanie a
kompletizáciu pre potreby ÚPD,
čo pre obce znamená zvýšenie
finančných nárokov mimo povinnosti obstarania a udržiavania
aktuálnosti ÚPD.
V stavebnom zákone opätovne riešiť postavenie jednotlivých úrovní samosprávy – mesta
a jeho mestských častí – v konaniach podľa tohto zákona, t. j.
stanoviť, že tá úroveň samosprávy, ktorá nemá postavenie stavebného úradu, je dotknutým orgánom s právom vydávať záväzné
stanoviská (problematika riešená
podobne v § 140a ods. 2 platného
stavebného zákona).
Nie je riešená problematika
dvojstupňovej samosprávy v mestách Bratislava a Košice. Žiadame
dopracovať!
Podporujeme významnú redukciu počtu stavebných úradov,
príliš vysokým počtom úradníkov sa značne znižuje kvalita rozhodovania. Zároveň na mnohých
nesprávnych rozhodnutiach je v
súčasnosti zrejmý vplyv starostu – neodborníka. Navrhujeme
uvažovať o stavebných obvodoch
podľa prirodzených regiónov v
zmysle návrhu Únie miest Slovenska, ktorý podporilo aj MF SR
– 175 sídiel obvodov stavebných
úradov.
Návrh zákona nereflektuje
pripravovanú reformu verejnej
správy (ESO). Reforme by mal
predchádzať audit kompetencií
stavebných úradov, vrátane e-governmentu a pod.
Reálny stav pracovísk stavebných úradov nemôže spĺňať nároky nového zákona. Návrh zvyšuje nároky na informatizáciu,
technické, softwarové a personálne vybavenie obcí a vyžaduje
si prepojenie verejnej správy ako
celku.
Zvyšovanie nárokov na práce obce zároveň zvyšuje nároky
na rozpočty obcí bez finančnej
kompenzácie.
Upozorňujeme
na to, že v súčasnosti je vysoký podiel obcí bez ÚPD (napr. v
Prešovskom samosprávnom kraji približne 50 %) a že v termíne
navrhovanom v Návrhu obce určite nestihnú obstarať ÚPN aj pre
nedostatok finančných prostriedkov. Predpokladáme, že túto
úlohu malé obce nemôžu splniť.
3.2.3.5 Odborná kvalifikácia, odborné útvary
Potrebné je doplnenie kvalifikácie osôb a zriadenie útvarov
na vykonávanie a zabezpečovanie
činností v ÚP. Kvalifikácia potrebná na zabezpečenie permanentnej činnosti orgánov ÚP a
ich vzdelávania je nedostatočne
uvedená. Činnosti vo výstavbe a
činnosti v územnom plánovaní sú
nevyvážené.
Absentuje metodické pôsobe-
nie ministerstva na stavebné úrady a v oblasti územného plánovania, chýba priebežné vzdelávanie.
Vzhľadom na sledované problémy so zabezpečením kvalitného
kompetentného
personálneho
obsadenia stavebných úradov a
úradov samosprávy (aj tých, čo
pripomienkujú dokumenty EIA
alebo SEA) považujeme certifikované vzdelanie a celoživotné
vzdelávanie (niečo ako odbornú
spôsobilosť pre obstarávanie ÚPP
a ÚPD) za nevyhnutné pre tieto
skupiny osôb:
- odborne spôsobilé osoby pre
obstarávanie ÚPP a ÚPD
- všetci zamestnanci stavebných
úradov, ktorí vydávajú rozhodnutia na základe ÚPD
- tí, ktorí pripomienkujú ÚPP a
ÚPD
- zamestnanci útvarov hlavného urbanistu (ÚHU)/útvarov
hlavného architekta (ÚHA)
Potrebné je taktiež permanentné vzdelávanie starostov a
poslancov.
Osobitne upozorňujeme na
potrebu kultivujúcich úradov a
hlavných architektov/urbanistov
pre mestá a samosprávne kraje.
Podporujeme existenciu „zoskupení niekdajších útvarov hlavného architekta (ÚHA)“, resp.
odporúčaných útvarov hlavného
urbanistu (ÚHU) v mestách a samosprávnych krajoch. Ani hlavný architekt/urbanista by nemal
byť chápaný ako jednotlivec, ale
ako inštitúcia, za ktorou je kolektív odborníkov.
V mestách ako Martin, Košice,
Banská Bystrica považujú pozíciu
hlavného architekta aj za mediátora, ktorého úlohou je diskutovať so záujmovými skupinami o
rozvoji mesta a hľadať/nachádzať
konsenzus, ako aj robiť osvetu.
Je to mimoriadne náročný proces, ktorý však prináša výsledok
„win-win: výhra-výhra“. Hlavní architekti súhlasia s tým, že
ÚHA/ÚHU by mal byť relatívne
nezávislý odborný útvar. Mal by
byť zriadený zo zákona a jeho od-
borné obsadenie by malo podliehať súhlasu nadradeného orgánu
územného plánovania, takže by
nepodliehal pravidelným zmenám politickej situácie po voľbách. Jeho úlohou by malo byť aj
permanentné vzdelávanie volených predstaviteľov a verejnosti.
Návrh zákona zvyšuje potrebu
odborne zdatných pracovníkov.
V § 49 Oprávnenie na vyhradené činnosti vo výstavbe sa udeľujú prehnané práva bakalárom
(1. stupeň VŠ aj nestavebných
smerov) s minimálnou odbornou praxou. Bude to síce mať
pozitívny vplyv na obsadzovanie
pracovných postov v úradoch verejnej správy, ale kvalita výkonu
takýchto „úradníkov“ bude diskutabilná!
§ 95 Osobitný kvalifikačný
predpoklad: V ods. 3 písm. a)
navrhujeme vypustiť slová „alebo právnické“. Odôvodnenie: Na
splnenie zákonom stanovených
požiadaviek na stavby a ich výslednú kvalitu je nevyhnutné, aby
zamestnanci v stavebnom úrade
mali vzdelanie architektonického alebo stavebného zamerania;
právnické vzdelanie je v tomto
prípade nedostatočné.
Napriek vyššie uvedenému nie
sme zástancami toho, aby ÚPD
a projekty spracúvali úradníci,
resp. zamestnanci verejnej správy.
Považujeme to za stret záujmov,
ktorý musí zákon vylúčiť – a to i
v prípade, že zamestnanec verejnej správy projektuje dielo mimo
svojho pôsobiska. Nevylučujeme
však možnosť spracúvania ÚPP
a iných podkladov potrebných
pre prácu príslušného orgánu
verejnej správy. Projektovanie by
mali robiť výhradne „autorizovaní urbanisti“/„územní plánovači“
a vnútornú, vonkajšiu krajinu i
exteriér „autorizovaní krajinní
architekti“ tak, ako im je to dané
ich autorizáciou.
Od súčasného regulovaného
povolania „architekt“ odčleniť regulované povolanie odborníka
– spracovateľa ÚPP a ÚPD s ná-
18 legislatíva
zvom „autorizovaný urbanista“.
Tento termín žiadame upraviť
nielen v novom stavebnom zákone, ale aj následnou zmenou
v zákone SNR č. 138/1992 Zb.
o autorizovaných architektoch
a autorizovaných stavebných
inžinieroch v znení neskorších
predpisov – zmeniť tento zákon
na „zákon o autorizovaných
architektoch, autorizovaných
urbanistoch a autorizovaných
stavebných inžinieroch“. Súhlasíme s prístupom absolventov
odboru priestorové plánovanie
k výkonu povolania autorizovaných urbanistov.
Osoby vykonávajúce činnosti a
úlohy ÚP, profesie podieľajúce
sa na tvorbe ÚPD, osoby, ktoré obstarávajú ÚPD, pracujú s
ÚPD – t. j. „implementujú“ ju,
sledujú naplnenie a realizáciu
záväznosti ÚPD – možno považovať za „územných plánovačov“. Pozícia územného plánovača by mala byť vyčlenená
ako špecifická pozícia.
V nadväznosti na potrebu systematicky a precízne zapracovať
do Návrhu požiadavky manažmentu, ochrany a tvorby krajiny
navrhujeme doplniť do príslušných paragrafov explicitnú požiadavku na profesiu/kvalifikáciu
„špecialistu na krajinu“.
Je potrebné rozlišovať medzi
krajinnou architektúrou a krajinnou ekológiou, resp. „krajinným
architektom“ a „krajinným ekológom“. Keďže ide o multiprofesijné
dielo, prizvať aj tieto profesie na
spracovanie špecifických častí
územnoplánovacej dokumentácie a územnoplánovacích podkladov (§ 105 Odborná spôsobilosť),
pričom projektovanie z hľadiska
krajiny, krajinné štúdie, exteriér
by mali robiť výhradne autorizovaní krajinní architekti. Zvážiť
pojem „krajinný urbanizmus“/
„krajinný urbanista“ (ako tvorivá disciplína). Zákonom vyvolať
spoločenský dopyt po týchto profesiách.
Tím špecialistov zameraný na
riešenie krajinnej štúdie pod
vedením krajinného architekta
7. január 2014 • Obecné noviny
tvoria:
- krajinný ekológ
- biológ
- zoológ
- krajinný inžinier…
- fyzický geograf
- poľnohospodár
- lesný inžinier
- vodohospodár (voda v krajine)
- sadovník, ovocinár
- dendrológ, arborista…
- hodnotiteľ preventívneho vplyvu na krajinný ráz… a pod.
Čo sa týka postavenia stavebných odborníkov v navrhovanom
zákone, Návrh pozná len pojmy
„architekt“, „krajinný architekt“ a
„autorizovaný stavebný inžinier“,
t. j. pozná len projektantov. O stavebných inžinieroch bez autorizácie a stavebných technikoch, či
ostatných kvalifikovaných stavebných odborníkoch priamo pripravujúcich, uskutočňujúcich a
udržiavajúcich stavby, ktorých je
v stavebnej praxi podstatne viac,
v návrhu zákona nie je žiadna
zmienka.
Konečne by si každý, kto sa
pohybuje v stavebníctve a zvlášť
v legislatíve v tomto odbore, mal
ujasniť pojmy „odbornosť“ a
„kvalifikácia“, ich obsah práva a
povinnosti. Zákon nemá upravovať monopolné postavenie akejkoľvek organizácie a jej členov, ale
musí určovať, kto a s akou odbornosťou a kvalifikáciou má stavby
navrhovať, pripravovať, uskutočňovať a udržiavať. To znamená,
že zákon musí riešiť odbornosť
a kvalifikáciu neutrálne počnúc
od pomocného aplikačného pracovníka (pomocného robotníka),
cez špecializovaných aplikačných
pracovníkov – remeselníkov s
odborným vzdelaním a kvalifikáciou (napr. tesár, murár, klampiar
a pod.), majstrov stavebnej výroby a stavbyvedúcich po stavebných dozorov uskutočňujúcich
svoju činnosť priamo na stavbe.
Uvedené okrem stavbyvedúcich a
stavebných dozorov v zákone vôbec riešené nie je!
Je čas, aby si technická, administratívna a politická verejnosť
konečne uvedomila, že autorizo-
vaný stavebný inžinier je hlavne
osoba s akademickým titulom a
s autorizačnou skúškou oprávňujúcou uskutočňovať projekty,
teda autorské diela. To isté sa
týka architektov a oboch komôr
týchto špecialistov. Sú to osoby s
vysokou odbornosťou navrhujúce a projektujúce stavebné diela,
v ktorých sa dennodenne pohybujeme a ktorí do každého svojho projektu vkladajú svoju česť,
meno a hlavne teoretickú odbornosť a zodpovednosť za bezpečný
projektový návrh. Stavebná činnosť nie je činnosťou len autorizovaných stavebných inžinierov a
architektov, ale tiež niekoľkonásobne väčšieho množstva neautorizovaných stavebných inžinierov
a technikov, čo tento Návrh prakticky vôbec nerieši.
Na stavbách sa nezriedka stretneme s odborníkom majúcim
osvedčenie o odbornej spôsobilosti na výkon stavbyvedúceho
napr. pre pozemné stavby, ktorý
je pôvodne elektrotechnik, alebo
stavebným dozorom napr. pre inžinierske stavby, ktorý je pôvodne
chemik… Nečudujme sa potom,
že naše stavby majú stále viac a
viac technických porúch a havárií.
Nevymýšľajme nové odbornosti a kvalifikácie len preto, aby sme
mohli tvrdiť, že máme nový zákon, simulovať pokrok a vydávať
nové druhy osvedčení. Stavebné
diela v celej EÚ pripravujú a riadia všeobecne známe kvalifikované a odborne spôsobilé osoby v
nasledovnom slede:
a) Projektant (Gebäude-Designer) je osoba s odbornou
kvalifikáciou, ktorá vyhotoví
stavebnú technickú projektovú dokumentáciu pre stavebné
konanie a realizáciu samotnej
stavby alebo jej časti. Projektant vyhotovuje projekt na základe zámeru a požiadaviek
objednávateľa.
b) Majster stavebnej výroby
(Baumeister) je osoba s odbornou kvalifikáciou, ktorá priamo
riadi aplikačných pracovníkov
(murárov, montérov a pod.) a
môže samostatne vykonávať
drobné a jednoduché stavby. V
návrhu zákona táto kvalifikácia
chýba, je nelogicky nahradená
stavebným dozorom.
c) Stavbyvedúci (Bauleiter) je
osoba s odbornou kvalifikáciou riadiaca jednu alebo viac
stavieb, na ktorých má najmenej jedného majstra stavebnej
výroby, ktorého priamo riadi.
Stavbyvedúci neriadi priamo aplikačných pracovníkov,
zodpovedá za uskutočňovanie
stavby!
d) Stavebný dozor (Bauleitug)
je osoba s odbornou kvalifikáciou kontrolujúca správnosť
aplikačných a technologických procesov, výstavbu podľa
schváleného projektu, správnosť objemov vo výkazoch
zhotoviteľa a i. Stavebný dozor
v žiadnej krajine neriadi murárov, maliarov a pod. Stavebný
dozor je kontrolný orgán investora a koná aj vo verejnom
záujme – mať bezpečnú stavbu, a to aj v krajinách Afriky a
Ázie! Návrh zákona nelogicky
a zbytočne túto kvalifikáciu
rozdelil na tri odlišné činnosti:
1. Stavebný dozor vykonávajúci drobné stavby, 2. Stavebný
dozor a 3. Stavebno-technický
dozor s prakticky rovnakými
činnosťami.
e) V celej EÚ stavbu priamo na
mieste uskutočňujú pomocní
stavební robotníci, kvalifikovaní stavební robotníci a kvalifikovaní stavební remeselníci
(Bau-arbeiter, Bau-fach-arbeiter, Kunst-hand-werker) a i.
Návrh zákona sa tiež snaží zaviesť na Slovensku a v zahraničí
nepoznané nové stavebné odbornosti a kvalifikácie, ktoré nik
nevyučuje, ako napr. Projektant
nosnej konštrukcie, Územný plánovač, Kontrolný statik, Stavebno-technický dozor… Budeme
zasa vydávať nové osvedčenia?
Je pochopiteľné, že autori návrhu zákona sa v dôsledku posledných, už aj smrteľných havárií
stavieb snažia zvýšiť ich bezpečnosť zavedením inštitútu „Kontrolný statik“ (§ 52), ale v tejto
súvislosti sa automaticky vynára
otázka potreby zaviesť aj inštitút
„Kontrolný kúrenár“, „Kontrolný projektant zdravotechniky“,
„Kontrolný projektant elektroinštalácií“ atď. Na stavbách sú totiž
problémy nielen so statikou, ale
bývajú problémy aj s projektmi
technického zariadenia budov,
elektroinštaláciami, EPS – protipožiarnym zabezpečením, kúrením atď. Ak chceme mať dodatočnú kontrolu projektov pred
vydaním stavebného rozhodnutia, alebo projektov vôbec, je
potom vhodnejšie vo verejnom
záujme vytvoriť verifikačný úrad
(ako je to vo vyspelom svete), ktorý bude posudzovať kvalitatívnu
a bezpečnostnú stránku projektu
stavebného diela.
V otázke zbytočného delenia
stavebného dozoru na osobu
uskutočňujúcu jednoduchú stavbu, teda osobu na úrovni majstra
stavebnej výroby, na stavebný dozor a stavebno-technický dozor
možno konštatovať, že v stavebnej
a úradnej praxi táto trojjedinosť
stavebného dozoru prinesie ešte
väčší chaos než je dnes… Bude
to problém hlavne pre investorov
pri identifikácii, kto je kto a koho
vlastne budú potrebovať, kedy a
na čo.
Na zabezpečenie architektonickej a stavebno-technickej kvality
stavieb je potrebné, aby ich projekty pripravovali skutočne kvalifikovaní projektanti. To sa týka aj
bežných rodinných domov, ktoré
formujú tvár našich miest a obcí
a predstavujú nezanedbateľnú
časť bytového fondu. Ak majú byť
kvalitne riešené, nemožno k nim
pristupovať ako k jednoduchým,
nenáročným stavbám.
V pôvodných pripomienkach
sme to riešili požiadavkou, aby
aj jednoduché stavby mohli projektovať len osoby s oprávnením
podľa § 48 ods. 1 – teda úpravou
§ 49 ods. 2 písm. a):
„a) na vypracovanie projektovej
dokumentácie zmeny a stavebných úprav jednoduchej stavby a
projektu terénnych úprav malého
rozsahu;“
Alternatívne by sme však mohli
zabezpečenie navrhovania architektonicky a technicky náročných
stavieb zabezpečiť logickejšou
úpravou, pričom vychádzame z
predpokladu, že žiadna stavba
podliehajúca energetickej certifikácii nie je v skutočnosti jednoduchou stavbou, ktorej kvalitný
návrh zvládne stredoškolák s pár
rokmi praxe. Za jednoduché stavby nepovažujeme ani objekty so
zastavanou plochou niekoľko sto
m2. Navrhujeme teda úpravu definície jednoduchej stavby v § 14
ods. 3 Kategorizácia stavieb: „(3)
Jednoduchými stavbami sú:
a) budovy nepodliehajúce energetickej certifikácii, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 120
m2, počet podlaží je najviac 2
nadzemné a 1 podzemné a výška je najviac 9 m,
b) oporné múry a protihlukové
steny, ktorých výška nepresahuje 2 m a dĺžka 25 m,
c) reklamné stavby, ktorých žiadny rozmer neprekračuje 6 m,
d) zariadenie staveniska.“
Návrh zákona taktiež nerieši povinnosť periodicky aspoň
raz za dva až tri roky aktualizovať svoje odborné vedomosti
všetkých odborníkov v celom
spektre stavebnej činnosti tak,
ako je to vo vyspelom svete, alebo
u nás v oblasti zdravotníctva, advokácie, kaderníctva a pod. Stavby sú predsa objekty chrániace
alebo ohrozujúce život každého,
kto sa v nich pohybuje. V stavebníctve je možné predpokladať legislatívne úpravy a zásadné nové
technológie v priemere každé dva
až 2,5 roka. To isté platí pre administratívnych pracovníkov vo
verejnej a miestnej správe. Návrh
MDVRR SR na ich preškoľovanie
1-krát za 10 rokov je výsmech
odbornej verejnosti. Zvlášť keď
vieme, že v tomto štáte sa zákony menia na počkanie a v prípade
schválenia predloženého návrhu
je možné predpokladať jeho zmeny tiež veľmi často.
§ 95 Osobitný kvalifikačný
predpoklad: V odseku 6 navrhu-
legislatíva 19
Obecné noviny • 7. január 2014
jeme zmeniť text nasledovne: „Vedomosti, zručnosti a znalosti sa
overujú každých päť rokov zdokonaľovacou odbornou prípravou a skúškou.“ Odôvodnenie:
Technológie, postupy a materiály
používané vo výstavbe podliehajú vysokému tempu inovácií,
a preto považujeme navrhovanú
10-ročnú frekvenciu prípravy a
preskúšania zamestnancov stavebných úradov za nedostatočnú. Alternatívne vidíme riešenie
uvedeného problému v zavedení
požiadavky na kontinuálne vzdelávanie zamestnancov stavebných
úradov (napr. prostredníctvom
účasti na odborných seminároch/
konferenciách zapojených do kreditného systému) v kombinácii
s periodickým preskúšaním ministerstvom. Pre túto alternatívu
by bolo pravdepodobne potrebné
vypracovať osobitnú vyhlášku.
3.3 Stavebný poriadok
Napriek rozsahu návrh zákona
zabúda na mnohé odborné problematiky.
Vôbec nerieši:
- dožívajúcu chátrajúcu panelovú
bytovú výstavbu a bezpečnosť
jej technických zariadení
- doterajšie vazalstvo stavebného
investora – stavebníka vo vzťahu k poskytovateľom médií,
energií a iných služieb
- uskutočňovanie, zmeny a údržbu stavebných diel výlučne
kvalifikovanými a odborne
vzdelanými aplikačnými pracovníkmi
- uskutočňovanie stavieb spoločnosťami bez zamestnancov
- uskutočňovanie stavieb systémom pyramídy dodávateľov a
poddodávateľov
- uskutočňovanie zložitých stavieb na živnosť vykonávajúcu
stavebné alebo montážne práce
- napriek niektorým pozitívam
nie celkom dostatočne rieši
ochranu stavebného dedičstva
Návrh zákona zavádza nové
pojmy ako „vyhradená stavba“,
„stavebno-technický
dozor“,
„kontrolný statik“ a podobne, čo
len ďalej skomplikuje projektovú
prípravu.
Návrh zavádza nové byrokratické inštitúty v § 96 Registre
výstavby a v § 97 Register záujmových združení vlastníkov reklamných stavieb.
Odborná i široká verejnosť
očakávala, že Návrh zjednoduší
procesy. Zároveň však, že sprísni
a vytvorí páky na vykonateľnosť
rozhodnutí stavebného úradu.
Avizovaný zákon mal uľahčiť
stavebné konanie. Mal tiež vytvoriť kompetencie pre orgány
verejnej moci na účinný zásah v
prípadoch nedodržiavania zákona. Je taktikou autorov zákona
odpútať pozornosť od zámeru
legalizovať nepovolené stavby v
prechodnom období?
3.3.1 Územné a stavebné
konania
Požadujeme záväznosť záverečného stanoviska EIA (a jeho
podmienok) v územnom a stavebnom povolení.
Zahrnúť posúdenie natura a
jeho výsledky do územného a
stavebného konania, resp. povolenia.
Podľa súčasného zákona sú
rozhodnutia a vyjadrenia iných
orgánov štátnej správy vydané k
stavebnému alebo územnému konaniu, prípadne k rôznym stupňom územnoplánovacej dokumentácie záväzné. Prevziať tento
inštitút aj do Návrhu: Ak orgán
ochrany prírody vydá rozhodnutie s podmienkami, alebo neudelí výnimku, musí to stavebný
úrad plne rešpektovať.
V súvislosti s kultúrno-historickou udržateľnosťou navrhujeme doplniť § 70 ods. 2 Ochrana
kultúrneho dedičstva o povinnosť
úradu zabezpečiť bezodkladné
posúdenie nálezu: „(2) Stavebný úrad zabezpečí bezodkladné
odborné posúdenie nálezu. Ak
ide o mimoriadne vzácny nález,…“ Ide o činnosť vo verejnom
záujme, preto je neprimerané
prenášať jej náklady, či už priame
alebo nepriame (vyvolané zdržaním stavby) na stavebníka. Takýto prístup zníži pravdepodobnosť
úmyselného zničenia vzácnych
nálezov.
Umelecké diela sú predmetom
nielen autorských práv, ale aj práv
vlastníckych a kultúrno-historickej ochrany. Úrad by mal preto v
súvislosti so stavebnými zásahmi
oslovovať nielen autora, ale aj
vlastníka (a prípadne ďalšie orgány, napríklad ochranu pamiatok
či múzeá). V tom duchu odporúčame úpravu § 70 ods. 3. V prípade nezáujmu týchto subjektov
o dielo nepovažujeme za správne
zaťažovať stavebníka nákladmi
na starostlivosť oň – zjavne ide o
„dielo“, ktorého zachovanie nie je
verejným záujmom (ak by bolo,
náklady má znášať štát alebo verejná inštitúcia a nie stavebník,
vlastník alebo autor). S tým súvisí aj navrhované stručné znenie
ods. 4: „(4) Stanoviská vlastníka
umeleckého diela, jeho autora a
dotknutých orgánov sa prikladajú k dokladom v stavebnom
konaní a v stavebnom povolení
úrad na ich základe určí spôsob
naloženia s dielom.“
Práva účastníkov konania: Navrhujeme vypustiť ustanovenie
§ 113 ods. 1 Účastníci. Formulácia, že ostatní účastníci majú v
konaní procesné práva „v rozsahu nevyhnutnom na uplatnenie
svojich práv a zákonom chránených záujmov alebo na plnenie
uložených povinností, ak môžu
byť priamo dotknuté rozhodnutím vo veci“, je absolútne vágna,
neurčitá, spôsobovala by právnu
neistotu, umožňovala svojvôľu
orgánov verejnej moci a subjektívne a svojvoľné obmedzovanie
práv účastníkov v prípadoch, keď
by bola pre správny orgán nepohodlná ingerencia účastníkov konania. To, že iný účastník nemôže
vziať späť podanie navrhovateľa,
vyplýva priamo z logiky veci (že
každý účastník môže konať iba za
seba) a vôbec nie je potrebné túto
skutočnosť upravovať.
§ 113 ods. 4: Účastníctvo zainteresovanej verejnosti je v návrhu vymedzené nedostatočne. Z
čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru
vyplýva povinnosť štátu zabezpečiť pre verejnosť prístup k súdu
a možnosť napadnúť nezákonné
akty z oblasti práva životného
prostredia. V súčasnosti je zakotvenie účastníctva jediný spôsob, ako túto požiadavku naplniť.
Navrhujeme, aby zainteresovaná
verejnosť bola účastníkom konaní podľa stavebného zákona aj
v prípadoch, ak je účastníkom
čiastkového konania súvisiaceho
so stavbou a týkajúceho sa životného prostredia (napr. konania o
udelení výnimky podľa zákona o
ochrane prírody a krajiny).
V § 124 ods. 1, ktorý hovorí o
účastníkoch konania o umiestnení stavby, navrhujeme v písm. c)
znenie: „c) vlastník susedného
pozemku a vlastník susednej
stavby,“. Nevidíme dôvod vylučovať z konania niektorých vlastníkov susedných nehnuteľností.
Obdobnú úpravu navrhujeme pre
stavebné konanie – § 134 ods. 2
písm. d).
K zúčastneným osobám: Postavenie zúčastnenej osoby podľa §
114 Zúčastnené osoby nespĺňa
požiadavky čl. 6 a čl. 9 ods. 2 a 3
Aarhuského dohovoru. Navrhujeme upraviť vágny a neurčitý pojem „predmet záujmu verejnosti“.
Navrhujeme demonštratívne stanoviť, že prihláška občianskeho
združenia do konania alebo petícia obyvateľov obce sa považuje za predmet záujmu verejnosti.
Navrhujeme vypustiť slová „v zastavanom území“, pretože mnohé
stavby výrazne ovplyvňujúce obyvateľov obce nie sú iba v zastavanom území. Navrhujeme, aby sa
ustanovenie vzťahovalo na celé
územie obce.
Navrhujeme, aby percento obyvateľov, ktoré musí podpísať petíciu (§ 114), bolo výrazne znížené
a aby sa počet obyvateľov odvíjal
od počtu obyvateľov obce. V obciach i mestách je väčšinou nereálne, aby takúto petíciu podpísalo
30 percent obyvateľov. Navrhujeme inšpirovať sa českou právnou
úpravou (českým stavebným zákonom), ktorý stanovuje: „Zá-
stupcem veřejnosti může být fyzická nebo právnická osoba plně
způsobilá k právním úkonům.
Zástupce veřejnosti musí zmocnit nejméně jedna desetina občanů obce s méně než 2000 obyvateli nebo nejméně 200 občanů
příslušné obce, kteří uplatňují
věcně shodnou připomínku k
návrhu územně plánovací dokumentace. Zástupce veřejnosti
může zmocnit rovněž nejméně
500 občanů kraje nebo nejméně
jedna desetina občanů kterékoli
obce na území kraje s méně než
2000 obyvateli nebo nejméně 200
občanů obce na území kraje, pokud podali věcně shodnou připomínku k návrhu zásad územního
rozvoje.“
K umiestňovaniu stavieb – §
59:
- K odseku 4 písm. b): Formulácia „v areáloch existujúcich
stavieb“ je príliš široká a vágna.
Umožnila by bez rozhodnutia o
umiestnení stavby umiestniť aj
rozsiahlu alebo výškovú budovu iba z dôvodu, že ide o areál
existujúcej stavby. Navrhujeme
zachovať formuláciu zo súčasne
platného stavebného zákona:
„stavby umiestňované v uzavretých priestoroch existujúcich
stavieb, ak sa nemení vonkajšie
pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru“.
- K odseku 4 písm. h): Formulácia „ktoré podliehajú dozoru štátnej banskej správy“ je
príliš široká a vágna. Dozoru
môžu podliehať aj akékoľvek
stavby na mieste bývalých banských diel. Navrhujeme túto
formuláciu vyjasniť v zmysle,
že ide o stavby „povoľované
podľa osobitného zákona“ na
úseku banskej správy.
Konanie o umiestnení stavby
pozemnej komunikácie – § 167
Zrušovacie ustanovenia: Ustanovenie čl. II, bod 2 a bod 3, § 16
a § 16c neprijateľne zužuje právo účastníkov konania zúčastniť
sa na ústnom pojednávaní v takých závažných prípadoch, ako
je výstavba pozemných komuni-
kácií. Navrhujeme preto z navrhovaného § 16 vypustiť odsek 4
a z navrhovaného § 16c vypustiť
odsek 10.
V navrhovanom § 16c navrhujeme vypustiť aj odsek 15. Ide o
neprijateľné ustanovenie, na základe ktorého aj rozsiahle zmeny
stavby pozemnej komunikácie
pred dokončením by bolo možné
schváliť iba stavebným súhlasom
na základe ohlásenia stavebníka.
K záväznému stanovisku – §
116: Keďže ustanovenie zakotvuje viazanosť správneho orgánu
záväzným stanoviskom (správny
orgán sa nemôže od záväzného
stanoviska odkloniť, ani ak sa domnieva, že je v rozpore so zákonom), nie je vyriešená možnosť
napadnutia výsledného povolenia na súde z dôvodu, že záväzné
stanovisko je v rozpore so zákonom.
Navrhujeme riešenie, aby bolo
možné napadnúť obsah záväzného stanoviska tak, že účastník napadne na súde meritórne povolenie. Súd bude v konaní o žalobe
proti meritórnemu povoleniu
posudzovať aj obsah a zákonnosť
záväzného stanoviska. Dotknutý
orgán by bol vedľajším účastníkom súdneho konania, aby mohol obhajovať obsah svojho záväzného stanoviska pred súdom.
Po prípadnom zrušení meritórneho rozhodnutia z dôvodu nezákonnosti záväzného stanoviska
by v konaní pokračoval dotknutý
orgán, ktorý by bol povinný znovu konať o vydaní záväzného stanoviska. Navrhujeme do zákona
výslovne zakotviť, že záverečné
stanovisko z procesu EIA je preskúmateľné súdom.
Odstraňovanie rozporov – §
117: V ods. 5 navrhujeme upraviť formuláciu, aby bolo jasné,
že odsek sa vzťahuje na záväzné
stanovisko vo forme správneho
rozhodnutia. Odporúčame inšpirovať sa znením zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia
(IPKZ).
Upovedomenie o začatí kona-
20 legislatíva
nia – § 119: Navrhujeme precizovať, čo sú „podstatné údaje“,
ktoré by sa mali zverejňovať.
Navrhujeme, aby pri stavbách,
na ktoré sa vzťahuje doručovanie verejnou vyhláškou, bolo
upovedomenie o začatí konania
zverejnené aj na mieste stavby
(„na verejne prístupnom mieste
pri pozemku, na ktorom sa stavba navrhuje umiestniť, a to až do
vydania územného rozhodnutia;
súčasťou tejto informácie je grafické vyjadrenie návrhu alebo iný
podklad, z ktorého vyplýva polohové, pôdorysné a výškové usporiadanie stavby“) tak, ako to bolo
v predchádzajúcom návrhu nového stavebného zákona a ako to
obsahuje aj právna úprava stavebného zákona v Českej republike.
Český stavebný zákon stanovuje,
že informácia o začatí každého
územného konania sa zverejní
na mieste stavby a súčasťou tejto
informácie je grafické vyjadrenie
zámeru, z ktorého sú zrejmé vplyvy stavby na okolie.
Ohlasovanie výstavby niektorých stavieb, napr. detských ihrísk, chodníkov, oplotení a i. bez
riadneho povoľovacieho procesu
je nevhodným postupom – hrozí
pri ňom výstavba bez koncepcie.
Výsledkom by bol nesúlad, nekoncepčnosť, ohrozenie kultúrneho i prírodného dedičstva.
Jednoznačne stanoviť, že po
uplynutí lehoty platnosti územného rozhodnutia, stavebného
povolenia a búracieho povolenia
bez predĺženia stráca príslušné
rozhodnutie právoplatnosť.
K dokazovaniu – § 122: Navrhované znenie ustanovenie je
absolútne neprijateľné. Navrhujeme ustanovenie zásadne preformulovať, pretože predstavuje
zásadné ohrozenie ústavných
práv účastníkov konania a je v
zjavnom rozpore s Ústavou SR a
Aarhuským dohovorom. Správny orgán musí mať povinnosť
zaoberať za všetkými pripomienkami a námietkami účastníkov
konania a vysporiadať sa s nimi v
rozhodnutí.
Navrhované písmeno a) môže
znamenať, že odvolací orgán
sa nebude musieť zaoberať námietkami účastníkov, ak ich už
prvostupňový orgán raz odmietol.
Navrhované písmeno b) znamená, že správny orgán sa nebude musieť zaoberať pripomienkami a námietkami, ak ich
označí za „rozporné so zákonom“
alebo „s územnoplánovacou dokumentáciou“. Ak bude účastník
konania namietať nesúlad návrhu
alebo prvostupňového rozhodnutia so zákonom, územným
plánom alebo záverečným stanoviskom EIA, správny orgán bude
môcť vyhlásiť, že považuje námietky účastníka za „rozporné“
so zákonom, územným plánom
alebo stanoviskom EIA a vôbec
sa nimi nebude musieť zaoberať
(mohlo by to viesť až k absurdným situáciám, keď by účastník
nemohol namietať napr. neaktuálnosť záverečného stanoviska EIA,
keďže správny orgán by vyhlásil,
že námietka účastníka je v rozpore s existujúcim záverečným sta-
7. január 2014 • Obecné noviny
noviskom EIA). Tak bude môcť
ignorovať všetky „nepohodlné“
námietky.
Opodstatnenosť
námietok
musí správny orgán posudzovať v
samotnom konaní.
Navrhované písmeno c) je
absolútne neprijateľné. Vágna
a neurčitá formulácia „nemajú
priamy vplyv na ich verejné subjektívne práva a právom chránené
záujmy alebo na osobné plnenie
uložených povinností“ umožní
správnemu orgánu svojvoľne zamietať „nepohodlné“ námietky
účastníkov konania
Po podaní žiadosti na vydanie
stavebného povolenia má všetky
doklady zabezpečiť stavebný úrad
a má stavebné povolenie vydať.
Doteraz občan aj podnikateľ slúži
byrokratom. Malo by to byť tak,
že byrokrati by mali ak už nie
vytvárať podmienky na podnikanie, tak by podnikanie nemali
zdržiavať a štátu by malo stačiť,
že inkasuje dane.
§ 139 Podklad rozhodnutia:
V ods. 3 písm. h) požadujeme upraviť znenie nasledovne:
„projektová dokumentácia stavby
obsahuje projektové energetické hodnotenie, ak ide o budovu,
ktorá podlieha energetickej certifikácii, a či povoľovaná stavba
spĺňa minimálne požiadavky na
energetickú hospodárnosť budov“. Odôvodnenie: Z hľadiska
dosahovania vyšších energetických štandardov pri výstavbe a
obnove budov je potrebné zabezpečiť, aby sa okrem samotnej prítomnosti energetického hodnotenia kontrolovala aj skutočnosť,
či stavba bude spĺňať minimálne
požiadavky energetickej hospodárnosti budov.
3.3.2 Stavebné povolenia
Potrebná je zmena v procese
vydávania stavebných povolení,
ktorá povedie k zvýšeniu kvality realizovaných stavieb; t. j. aby
stavebné úrady nekontrolovali
iba formálnu prítomnosť vy-
žadovaných častí stavebnej dokumentácie, ale aj kvalitu ich
spracovania. Uvedomujeme si,
že to môže byť nad rámec schopností týchto úradov, ale máme za
to, že na Slovensku je dostatok inštitúcií, ktoré disponujú potrebnými zručnosťami. Napr. stavebná inšpekcia (projekty, statika a
pod.) alebo energetická inšpekcia
(energetické hodnotenie budov)
môžu robiť kontroly na definovanej (napr. 10 %) vzorke žiadostí
o stavebné povolenie. Vedomie,
že aj môj projekt môže byť skontrolovaný a sú s tým potenciálne
spojené sankcie (neudelenie stavebného povolenia), povedie k
zvýšeniu kvality stavebnej dokumentácie.
Je potrebné jednoznačne určiť
spôsob vydávania stavebného povolenia bez akýchkoľvek možností obísť riadne konanie. V prípade
predbežného alebo dodatočného
stavebného povolenia musí ísť len
o stavby výlučne verejného záujmu pred hroziacim nebezpečenstvom, napr. živelnými pohromami a stavby na obranu štátu.
Predbežné stavebné povolenie
– § 141: Navrhujeme vyjasniť,
čo znamená pojem „rozsah, ktorý je sporný“, pretože ide o príliš
neurčitú formuláciu. Navrhujeme ustanovenie precizovať v tom
zmysle, aby sa vzťahovalo iba na
situáciu, ak nie je sporné povolenie celej stavby a ak nie sú námietky účastníkov voči povoleniu
samotnej stavby.
Pri povoľovaní zmeny stavby v
§ 62 ods. 2 navrhujeme spresniť
postup pri nesplnení podmieňujúcich požiadaviek (a dopĺňame
ďalšiu podmienku): „(2) Stavebný úrad môže povoliť zmenu
stavby pred dokončením, ak je
navrhovaná zmena stavby v súlade so zastavovacími podmienkami, zmenou sa nezmení účel
využitia stavby podľa stavebného
povolenia a zmena nepredstavuje
zvýšenie podlažnosti, zastavanej
plochy či výšky stavby o viac než
20 %. Ak toto nie je splnené, sta-
vebný úrad stavbu zastaví a začne
nové stavebné konanie.“
V § 150 Kolaudačná obhliadka
stavby navrhujeme doplniť ods.
6: „(6) Ak stavebný úrad zistí,
že stavba, pre ktorú sa vyžaduje
stavebné povolenie, bola zrealizovaná bez neho, alebo v rozpore
so zastavovacími podmienkami,
alebo so zmeneným účelom využitia, alebo so zvýšením podlažnosti, zastavanej plochy či výšky
stavby o viac než 20 %, kolaudačné konanie ukončí.“
Týmto ustanovením sa zabráni
bežnej praxi, keď stavebník získa
povolenie na stavbu s prijateľným riešením a potom zrealizuje
niečo podstatne odlišné. V tejto súvislosti odporúčame v § 73
Kolaudovanie stavieb vypustiť
celý odsek 3 s výnimkami z povinnosti kolaudácie (sú zbytočné)
a doplniť ustanovenia o povolení
užívania stavieb zrealizovaných
pred rokom 1990, ak k nim neexistuje potrebná dokumentácia.
K § 59 ods. 4 písm. e) Umiestňovanie stavieb: Formulácia
„zmena stavby okrem nadstavby a prístavby“ je príliš široká
a vágna. Umožní umiestniť bez
rozhodnutia o umiestnení stavby napr. výrobnú halu na mieste
skladu alebo bytového domu.
Návrh zákona sa nedostatočne
vysporiadal s možnosťou „nepovolenej“ výstavby z dôvodu
mimoriadnej udalosti, živelnej
pohromy alebo operatívneho
riešenia dočasnej dopravnej infraštruktúry. Ďalej, pokiaľ nedôjde k odstráneniu prieťahov
a svojvôle v konaní a nebude
možné korektne a v reálnom čase
plánovať výstavbu, tak pri investičných projektoch môže vypustenie inštitútu dodatočného stavebného povolenia znamenať aj
presun investícií do iných krajín.
V uvedenej oblasti preto navrhujeme, aby predkladateľ zvážil
ponechanie tohto inštitútu aspoň
v uvedených prípadoch a napr.
v prípadoch zaujímavých investičných projektov, ktoré prináša-
jú zamestnanosť a sú v súlade s
územnoplánovacou dokumentáciou.
Medzi všeobecnými podmienkami povoľovania stavieb v § 63
ods. 1 Všeobecné požiadavky
navrhujeme spresniť písm. g),
aby bolo možné povoliť aj autonómne domy či iné „neštandardné“ stavby (precizovanie by
si zaslúžili aj ďalšie body): „g)
ju možno pripojiť na inžinierske
siete v mieste stavby (najmä na
verejný vodovod, na verejnú kanalizáciu a na rozvodnú sieť elektrickej energie), ak stavba takéto
pripojenie na svoju prevádzku
potrebuje“.
§ 142 Zamietnutie žiadosti
o stavebné povolenie: Doplniť
nové písmeno v nasledovnom
znení: „f) chýba alebo je nedostatočne spracované energetické
hodnotenie stavby“. Odôvodnenie: Energetická hospodárnosť
stavieb musí byť pre svoj vplyv na
prevádzkové náklady, z hľadiska
ochrany životného prostredia a
tiež z dôvodu zvyšovania energetickej bezpečnosti SR jednou z
kľúčových požiadaviek.
3.3.3 Čierne stavby
Zákon musí vytvárať také preventívne „páky“, ktoré odradia
kohokoľvek vôbec čiernu stavbu
začať – aby čierna stavba vôbec
nevznikla. Určite to nie sú opatrenia, ktoré zavádzajú obrazne
povedané „generálny pardon“ na
doteraz nepovolené čierne stavby.
Čo to znamená v praxi? Všetky
„papalášske“ a vilky zbohatlíkov
postavené bez povolenia a v rozpore s územným plánom budú zo
zákona skolaudované a povolené.
Odporúčame, aby sa ako čierne
stavby radikálne riešili tie stavby,
ktoré sú v rozpore so strategickými regulatívmi, teda so základnou
urbanistickou koncepciou ÚPD.
Starostlivo definované strategické regulatívy uľahčia posúdenie
závažnosti previnenia „čierneho stavebníka“, na druhej strane
by mali poskytnúť dostatočný
priestor na neobmedzovanie stavebníkov a ich životného štýlu.
Návrh zákona, tak ako ho predložilo ministerstvo na verejnú
diskusiu, obsahuje pojem „nepovolené stavby“ a hneď v niekoľkých paragrafoch dáva možnosť
zneužitia na zlegalizovanie stavieb, ktoré sa postavili bez povolenia:
- V § 65 ods. 6 Nepovolená stavba: „Za nepovolené stavby sa
nepovažujú stavby zhotovené
a stavebné úpravy uskutočnené
pred 1. októbrom 1976.“ Takýmto spôsobom sa teda zlegalizujú všetky stavby, ktoré do
účinnosti tohto zákona zlegalizované neboli.
- Obdobne § 73 Kolaudovanie
stavieb zavádza tzv. „generálnu“ kolaudáciu neskolaudovaných stavieb v odseku 3:
„Kolaudácii nepodliehajú …
d) neskolaudované stavby a
stavebné úpravy, ktoré sa bez
chýb užívajú na rovnaký účel
najmenej 20 rokov pred 1. júlom 2014.“ V praxi týmto môže
dôjsť k ohrozeniu životov ľudí
legislatíva 21
Obecné noviny • 7. január 2014
užívajúcich stavbu bez kolaudácie. A to bez akýchkoľvek
podmienok a za nezákonného
vylúčenia dotknutých účastníkov konania!
Čo inak znamená, že všetko
postavené od roku 1994 je vlastne
týmto skolaudované zákonom a
v podstate aj v prípade odlišnosti
realizácie od stavebného povolenia sa vlastne nič nestalo. Teda
napr. divoké stavby pod Slavínom, ktoré neboli skolaudované a
sú nezákonne užívané, budú zrazu „čisté“. No toto môžu byť nielen obytné, ale aj priemyselné objekty, o ktorých škodlivosti nikto
nič netuší. Okrem toho zákon
ďalej nerieši, ako sa takéto stavby
vlastne zapíšu do listu vlastníctva
bez kolaudácie.
- V § 165 ods. 1 Prechodné
ustanovenia: „Stavebník nepovolenej stavby môže do 30. júna
2015 podať žiadosť o dodatočné
povolenie nepovolenej stavby.“
Toto môže vyvolať okamžitý
boom čiernych stavieb. V celom
procese tak budú vylúčené všetky dotknuté inštitúcie a občania.
Teda, bez stavebného konania sa
rozbehne nekontrolovaná výstavba, ktorej legalizáciu začnú stavebníci až tesne pred dátumom
uvedeným v zákone. Stavebné
konanie je dôležitý proces posudzovania vplyvov novej stavby
na okolie, životné prostredie, život ľudí okolo. Všetky tieto posudzovania budú ignorované a
posudzovanie začne, až stavebník
požiada, teda v stave, keď bude
pravdepodobne vykonaný taký
zásah, že nebude jednoduché
všetko vrátiť späť do pôvodného
stavu. Je, samozrejme, iná situácia, ak stavebné konanie predchádza výstavbe a keď je to naopak.
Toto však vyvolá tlak na stavebné
úrady a korupčné správanie.
Riešenie čiernych stavieb nie
je dotiahnuté do konca, je v ňom
dosť nejasností a možností „úniku“ v ich dodatočnej legalizácii.
Napr. v § 59 ods. 3 Umiestňovanie stavieb „Rozhodnutím o
umiestnení stavby“ a ods. 5 „Ak
ide o jednoduchú stavbu alebo jej
zmenu“, v § 61 ods. 2 Povoľovanie
stavby „Stavebné povolenie nie je
potrebné na uskutočnenie stavby, na ktorú postačuje stavebný
súhlas“, alebo v § 65 ods. 3 nejde
o čiernu stavbu, „…ak stavebný
úrad vydal predbežné stavebné
povolenie alebo povolil uskutočniť niektoré prípravné práce“, čo
dáva možnosť korupcii. Predbežné stavebné povolenie v podstate
legalizuje uskutočňovanie stavby
pred vydaním stavebného povolenia, prípadne umožní zlikvidovať stavebné dedičstvo.
Zbúranie nelegálnych stavieb:
Nový zákon mal priniesť naozaj vykonateľné odstraňovanie
čiernych stavieb. V čase, keď verejnosť volá po razantnejších postupoch pri čiernych stavbách,
zákon nerieši vykonateľnosť zastavenia nepovolenej stavby. Už
samotná realizácia čiernej stavby
by mala mať trestnoprávny charakter. Obecná i štátna polícia
musí okamžite konať a priamo
zamedziť prácam na čiernej stavbe. Zákon musí odrádzať dodá-
vateľov prác a energií napomáhať
realizáciu čiernej stavby.
3.4. Špecifické problémy
3.4.1 Ochrana kultúrneho
dedičstva
Terminológia použitá v návrhu
zákona – napr. v § 26 ods. 3 písm.
f) Územný plán regiónu, § 55
ods. 2 písm. k) Stavbyvedúci, § 58
písm. a) Všeobecné technické požiadavky, § 70 Ochrana kultúrneho dedičstva, § 85 ods. 3 písm. c)
Odstraňovanie stavieb, § 126 ods.
2 písm. b) Posudzovanie návrhu
na začatie konania – je nesúrodá,
t. j. nesystémová a hierarchicky
neusporiadaná. Vyžaduje si sprehľadniť, doplniť a vzájomne zjednotiť do uceleného logického systému všetky používané termíny:
napr. „umelecké dielo“, „kultúrne
dedičstvo“, „pamiatkový fond“,
„pamiatková ochrana“, „archeologický nález“, „archeologické
nálezisko“, „kultúrne cenný predmet“, „kultúrny nález“, „kultúrna
pamiatka“, „národná kultúrna pamiatka“ atď.
V tejto súvislosti navrhujeme:
- § 58 písm. a): nahradiť pojem
„pamiatková ochrana“ pojmom
„ochrana pamiatkového fondu“
- § 70 Ochrana kultúrneho dedičstva: zmeniť názov tohto
paragrafu, príp. ustanoviť osobitný paragraf – umelecké dielo
nie je automaticky kultúrnym
dedičstvom, predstavuje však
kultúrnu hodnotu.
- § 85 ods. 3 písm. c), § 55 ods.
2 písm. k): zadefinovať, čo je
(významný)
archeologický/
kultúrny nález, resp. použiť iný,
systematicky primeraný pojem
- § 126 ods. 2 písm. b): nahradiť pojem „kultúrne pamiatky“
pojmom „kultúrne dedičstvo“,
„pamiatkový fond“ alebo iným
vhodným pojmom v závislosti
od zámeru predkladateľa Návrhu – uvedený termín je nejasný,
môže ísť napr. o kultúrne pa-
miatky vo všeobecnosti alebo
národné kultúrne pamiatky
Uvedená terminologická nekonzistentnosť vedie aj k problémom ohľadom kompetencií
príslušných orgánov. Napr. v § 55
ods. 2 písm. k) nie je jasné, aký
„pamiatkový úrad“ sa myslí – či
ide o Pamiatkový úrad SR alebo
krajský pamiatkový úrad. Podobne znenie § 126 ods. 2 písm. b)
vedie ku konfliktu kompetencií
medzi krajským pamiatkovým
úradom a stavebným úradom.
Pozitívne hodnotíme zapracovanie ochrany kultúrneho dedičstva v územnom plánovaní v § 22
Základné ustanovenia a nasl., ako
aj v ďalších tematických okruhoch: § 7 Pozemok vylúčený zo
zastavania, § 31 Prerokovanie s
dotknutými orgánmi , § 115 Dotknuté orgány (krajský pamiatkový úrad), § 48 Vyhradené činnosti, § 58 Všeobecné technické
požiadavky (aj kontext ochrany
pamiatkového fondu), § 61 Povoľovanie stavby (uskutočňovanie
stavieb bez povolenia/súhlasu:
správne vyňatý pamiatkový fond),
§ 107 Výkon štátneho stavebného
dohľadu, § 43 Vyvlastňovacie dôvody (odkaz na osobitný zákon).
Do § 48 Vyhradené činnosti
navrhujeme doplniť projektovanie pamiatkových obnov.
Do § 107 ods. 5 Výkon štátneho stavebného dohľadu navrhujeme doplniť aj ochranu
kultúrneho dedičstva v prípade,
ak hrozí jeho poškodenie: „…alebo hrozí poškodenie životného
prostredia alebo kultúrneho dedičstva, môžu osoby uvedené…“
3.4.2 Pozemkové úpravy
Územný plán (územný plán
obce) nie je tvorený na relevantných podkladoch – katastrálnej
mape, resp. geodetickom zameraní polohopisu a výškopisu. Riešenie v návrhu zákona nezohľadňuje skutočný stav. Navrhujeme
doplniť § 27 Územný plán obce:
„Územný plán obce sa spracúva
na podklade katastrálnej mapy.“
ÚPD často nezohľadňuje vlastníctvo pozemkov v lokalitách
navrhovaných na výstavbu. Tým
sa ani nemôže realizovať riešenie
navrhnuté v ÚPD. Navrhujeme
doplniť do § 30 Základné ustanovenia ods. 4 ďalšie podklady
na obstaranie územnoplánovacej dokumentácie: „Ako ďalšie
podklady sa využívajú projekty
pozemkových úprav (v prípade
ak sú vyhotovené), súbor geodetických informácií katastrálneho
operátu (mapa určeného operátu, katastrálna mapa), súbor popisných informácií katastrálneho
operátu (vybrané údaje o nehnuteľnostiach, údaje o vlastníkoch
alebo iných oprávnených osobách, ktoré sa zapisujú do listu
vlastníctva)…“
3.4.3 Návrh riešenia
radónovej problematiky
Súčasný reálny stav riešenia
radónovej problematiky v SR je
značne neuspokojivý. Radónový
prieskum už od roku 2000 vyžadujú Úrady verejného zdravotníctva („hygienici“) a stavebné
inšpekcie pred kolaudáciou. Ale
na rozdiel od stavebného zákona
pracovníci štátnej správy zvyčajne nepoznajú zákon 355/2007 Z.
z. o ochrane, podpore a rozvoji
verejného zdravia, a tak sa radónový prieskum realizuje podľa
odhadov približne pri 10 – 20 %
novopostavených objektov.
Zníženie smerných hodnôt v
novej legislatíve bude mať za následok oveľa väčší počet pobytových priestorov, v ktorých budú
tieto hodnoty prekročené. Do
novostavieb sa sťahujú prevažne
mladé rodiny s malými deťmi,
ktoré môžu byť od ranného detstva vystavené účinkom radónu
po dobu až 25 a viac rokov (kým
sa osamostatnia).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti pripájame návrh úpravy stavebného zákona tak, aby bol v súlade so zákonom č. 355/2007 Z. z.
a vyhláškou MZ SR č. 528/2007,
ako aj navrhovanou smernicou
EÚ, ktorej ustanovenia bude nutné implementovať do národnej
legislatívy.
Navrhujeme doplniť:
- § 19 ods. 7 Projektová dokumentácia: „c) protokol o stanovení objemovej aktivity radónu v pôdnom vzduchu, ak
ide o stavby s bytovými a nebytovými budovami a projekt
protiradónových stavebných
opatrení X). - X) Vyhláška MZ
SR č. 528/2007 Z. z., ktorou
sa ustanovujú podrobnosti o
požiadavkách na obmedzenie
ožiarenia z prírodného žiarenia, § 1 d)“
- § 19 ods. 11 Projektová dokumentácia: „d) protokol zo
stanovenia objemovej aktivity
radónu v ovzduší bytových a
nebytových budov Y) (radónový certifikát)
Y) Vyhláška MZ SR č. 528/2007
Z. z., ktorou sa ustanovujú
podrobnosti o požiadavkách na
obmedzenie ožiarenia z prírodného žiarenia, § 5 odsek 5; ISO
11665-8 (2013) Methodologies
for initial and additional investigations in building“
§ 58 Všeobecné technické
požiadavky na navrhovanie
stavieb – zmena znenia navrhovaného odseku k) na znenie: „…
stavba bola čo najviac chránená
pred hlukom, vibráciami a otrasmi z vonkajšieho prostredia, pred
ionizačným žiarením z geologického podložia a pred vplyvom geopatogénnych zón, podzemných
a povrchových vôd a zemnej vlhkosti, elektrických bludných prúdov a pred prenikaním radónu z
geologického podložia.“
Odôvodnenie: Zmena terminológie z „ionizačného žiarenia“ na
„radón“ – pre lepšiu pochopiteľnosť pracovníkmi štátnej správy
hlavne na úrovni obcí (ide v zásade o ekvivalentný výraz). Termín
prenikanie radónu je v súlade
s článkom 74 ods. 3 dokumentu Návrh smernice Rady, ktorou
sa stanovujú základné bezpečnostné normy ochrany pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v
dôsledku ionizujúceho žiarenia,
COM/2012/242 final.
§ 109 ods. 3 Priestupky: „l) nepredloží ku kolaudácii protokol
zo stanovenia objemovej aktivity
radónu v ovzduší bytových a nebytových budov“
§ 149 ods. 2 Návrh na začatie
kolaudačného konania: „h) protokol zo stanovenia objemovej
aktivity radónu v ovzduší bytových a nebytových budov.“
Na základe prezentácií a stanovísk účastníkov a účastníčok
seminára v NR SR (17. 10. 2013)
spracovali:
Prof. RNDr. Mikuláš HUBA,
CSc., a Ing. Ľubica TRUBÍNIOVÁ, Bratislava, 12. 11. 2013.
Pozn.: Pod slovným spojením
„nový stavebný zákon“ sa myslí
vládny návrh zákona o územnom
plánovaní a výstavbe, verzia zo
septembra 2013.
Redakčná úprava: (žo)
Ilustračné snímky: internet
22 obnova
vidieka
Zápis na
zoznam UNESCO
B. Štiavnici
pomohol
Zápis mesta Banská Štiavnica
a technických pamiatok v
okolí do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného
dedičstva UNESCO podľa
mestskej samosprávy prispel
k záchrane historických pamiatok a zviditeľnil mesto
i celý región vo svete.
Ako v súvislosti s nedávnym
20. výročím zápisu uviedol
vedúci oddelenia kultúry,
športu a mediálnej komunikácie na banskoštiavnickom
mestskom úrade Rastislav
Marko, z hľadiska priamych
benefitov má mesto možnosť
čerpať prostriedky z dotačného programu ministerstva
kultúry určeného pre lokality
UNESCO, ale podarilo sa mu
vďaka zápisu získať aj ďalšie
prostriedky. Značka UNESCO
mestu, ale aj inými inštitúciám a firmám v regióne
pomáha pri zapájaní sa do
národných i medzinárodných projektov a získavaní
externých zdrojov. Mesto tiež
získalo na význame, čo sa
prejavilo aj v prístupe štátnych
inštitúcií. „Na Banskú Štiavnicu sa ako na jedno z mála
slovenských miest vzťahuje
samostatný zákon. Tajchy ako
dôležitá súčasť zápisu viedli
k tomu, že v našom meste
sídli Slovenský vodohospodársky podnik, ktorý významne
podporuje zamestnanosť
v regióne,“ uviedol Marko.
Vodohospodársky podnik
tiež postupne zrekonštruoval
hrádze viacerých tajchov.
Zápis mal pozitívny vplyv aj na
rozvoj cestovného ruchu. „Aj
posledný prieskum návštevníkov z roku 2013 poukázal na
skutočnosť, že turisti chodia
do Banskej Štiavnice vo veľkej
miere pre kultúrne pamiatky,
tajchy a aktivity spojené s
týmito hmotnými pamiatkami
zapísanými v Zozname UNESCO,“ dodal Marko.
Do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva
UNESCO zapísali Banskú
Štiavnicu a technické pamiatky v jej okolí 11. decembra
1993 v kolumbijskej Cartagene. Do zoznamu sa dostali
najvýznamnejšie kultúrnohistorické pamiatky mesta a
technické pamiatky v okolí,
spolu 360 objektov, medzi
ktorými je 201 národných kultúrnych pamiatok. Technické
pamiatky predstavujú v prvom
rade unikátny vodohospodársky systém umelých vodných
nádrží - tajchov, zberných a
náhonných jarkov a vodných
štôlní, ale aj ďalších banských technických pamiatok,
dokumentujúcich niekdajšiu
banskú činnosť v banskoštiavnickom regióne.
(SITA)
7. január 2014 • Obecné noviny
Dedina by mala mať zmysel
pre pokrok
Prof. Michal ŠARAFÍN
V nadväznosti na posolstvá adresované dedine ako komunite so zmyslom pre tradície
a poriadok chýba ešte jedno - dedina so zmyslom pre nové a moderné, dedina s
duchom doby, v ktorej žijeme. Ducha dediny spojme s výrazom jej tváre a preferujme
pokrok nielen v myslení, ale aj vo formovaní jej prostredia. Pokrok znamená prijatie
nových predstáv a zásad, podľa ktorých sa má vyznačovať dedina našej doby.
P
okrok hľadajme aj
v prostredí a podmienkach, ktoré vytvára človek pre svoj život, pre
svoje potreby, pre naplnenie svojej túžby obohatiť sa pocitmi. Pocitmi, ktoré vyvolá vnem
prostredia, jeho užívania a prežívania. V našej dobe preplnenej
informáciami a charakterizovanej
vysokým tempom života tieto pocity chýbajú, dnešnému človeku
stále viac chýba povznášajúci pocit. Prostredie človeka pripravuje
na to, aby bol citlivejší, vnímavejší,
aby bol pripravený dospieť k očakávaným zážitkom. Za pokrok
našej dediny preto považujeme
vzbudenie zmyslu pre obdiv ku
všetkému, čo v nás vyvolá príjemný pocit, uchváti nás, povzbudí,
zohreje na duši. Začnime obdivovať umenie, ktoré vie spojiť účelnosť s vizuálnym pôžitkom. Tak
získame pocit, ktorý nám chýba,
pocit blízky šťastiu. Tento odkaz
našej doby spájajme s prostredím,
v ktorom žijeme. To znamená byť
nezmieriteľný s tým, čo bolí oči,
so stavom, na ktorý sme si zvykli. Pokrokom pre dedinu bude
uvedomiť si, že obraz dediny je
vizitkou všetkých obyvateľov.
dého obytného domu. Pokrok do
našej dediny vstúpi ulicami, ktoré
obnovia a umocnia naše tradičné
domoradia, kde sa vráti život na
priedomia. Pokrokom bude nový
obraz dedinskej ulice otvorenej
ľudským kontaktom a humanizácii dopravy. Pokrok dediny je
závislý od prípravy projektov s
týmto zameraním spojenej s občianskou aktivitou „za našu spoločnú ulicu“. Bude to znamenať
odmietnutie vysokých, nedobytných plotov lemujúcich ulice. Na
dedine tak budú žiť ľudia so zmyslom pre spolunažívanie.
Stretneme sa na námestí
Posaďme sa pod strom
Otvoríme diskusiu na tému
zmien, ktoré menia tvár mnohých našich dedín. Mnohých
úpravy nadchli, mnohých prekvapili, mnohí dojem stále hľadajú. Nové architektonické diela v
podobe úprav verejných priestranstiev sú znakom pokroku našej dediny, mnohé dediny sú už krajšie.
Nepopierateľne podpora z eurofondov má svoj pozitívny účinok.
Dedina v mene svojho kultúrneho
pokroku túto podporu potrebuje a stále ju očakáva, pretože do
dediny vstúpila nová požiadavka
- bývať v peknej dedine. V dedinách sa stala úprava ústredného
priestranstva pamätníkom našej
doby. Veľa dedín ešte na túto príležitosť čaká a na pokrok sa pripravuje.
Úpravy verejných priestranstiev
sú predmetom poučenia, diskusie
na túto tému sú otvorené a nevyhnutné. Dominujú ekonomické
problémy a schopnosť samospráv
vykonávať funkciu odborného
manažéra tohto investičného
procesu. Nositeľom budúceho
plánovacieho procesu budú ekonomické poučenia. Za ťažiskový
bod považujem svojpomocnú
zainteresovanosť obyvateľov de-
Príklad zelených ulíc so spomalenou dopravou.
diny na realizácii diela. Vybrané stavebné výkony treba zveriť
obci, úpravy sa musia stať stavbou
obce. Viaceré dediny prešli ťažkou
skúškou investorskej spôsobilosti.
Hovoríme o miere vplyvu úprav
na kultúrny pokrok v živote obce.
Verejné priestranstvá v obci sa
funkčne rozdelili - ulice, ústredné priestranstvo, park. Obce dali
prednosť ústredným priestranstvám spojeným s parkom, výnimkou ostali ulice. Tento pomer
z hľadiska funkčnej účinnosti
považujem za neproduktívny, za
nosné verejné priestranstvá pre
život dediny považujem ulice.
Napriek tomu, že ulice sú najfrekventovanejším miestom pohybu a
pobytu ľudí v dedine, venuje im
naša dedina najmenšiu pozornosť. Pekné domy a nedokončené
cesty. Ulice akoby nikomu nepat-
rili, k uliciam stratili jej obyvatelia
vzťah. Chváľme obyvateľov, ktorí
už objavili radosť z pohľadu na
svoju ulicu. Navrhujem do prvého
poradia dôležitosti úprav verejných priestranstiev zaradiť ulice.
Bez upravených ulíc je paradoxom mať novovybudovaný park či
námestie. Ulice sú tvárou dediny,
námestie jej úsmevom.
Úprava ulíc je náročná úloha, demonštruje vzťah súkromia
a verejného priestoru. Nestačí
vybudovať chodník s odvodom
dažďovej vody, treba zmeniť nevzhľadné ploty. Na obytnej ulici
treba zaviesť nový dopravný poriadok, obytná ulica je v prvom
rade pre ľudí. Vytvorme zelené
a bezpečné ulice, menej asfaltu,
viac kvetín. Obytné ulice sa stanú
predmetom projektov pokojných
zón, ulice súčasťou domova kaž-
Svetom sa šíri epidémia ľudského odcudzovania sa, ľudia sa navzájom vzďaľujú, málo sa na seba
usmievajú. Nestretávajú sa. Dedičstvom našej dediny z nedávnej
minulosti je životný štýl v znamení „môj dom - môj hrad‘‘, žiť sám
pre seba. Novým dôvodom na
vzájomné odcudzovanie sa ľudí
na vidieku je strata času venovaná cestovaniu. Stretnutia nahrádzame pohodlím pri televízore.
Ľudské kontakty pod strechou
spoločensko-kultúrnych podujatí sú posolstvom pokroku našej
doby. Dedina pestuje družnosť a
podporuje spolupatričnosť svojej
komunity, dedina sa cíti byť rodinou. Dedina obnovuje a pestuje
zvykoslovia, chváli sa svojimi tradíciami, tancom, spevom a hudbou. Pokrok s týmto zameraním
podmieňujú podmienky. Dedina
je komunitou aj v zlom, nielen
v dobrom. Znamením pokroku našej dediny je starostlivosť o
odkázaných na pomoc, o starých
ľudí. Pokrok merajme intenzitou
medziľudských vzťahov. Znakom
toho je vôľa stretnúť sa, byť z času
na čas spolu, podporiť sa navzájom dobrým slovom a úsmevom.
V tomto znamení je prejavom našej doby aj na dedine spoločenské
ťažisko obce, miesto reprezentujúce súdržnosť obce, miesto s pečaťou našej doby. Budovanie námestíčok nie je zbytočným mrhaním
finančných prostriedkov. Treba
však upozorniť na to, že často ide
o drahé a pritom prázdne, nič
nehovoriace vydláždené plochy.
Nebezpečenstvo „zabetónovania‘‘
dediny je vysoké. Umenie je vytvoriť miesto príjemného spoločenského významu, miesto živé a
vyhľadávané, miesto evokujúce a
podnecujúce, miesto so znamením našej doby.
Skice: autor
životné prostredie 23
Obecné noviny • 7. január 2014
ŽOS–EKO Vrútky vracia cenné suroviny
priemyslu
ŽOS-EKO Vrútky, a. s., je nielen najväčším spracovateľom opotrebovaných vozidiel v Žilinskom kraji,
ale aj významným recyklátorom v oblasti zberu a skladovania odpadových olejov.
Z
ároveň patrí k dvom najvýznamnejším spracovateľom batérií a akumulátorov na Slovensku, špecializuje sa
predovšetkým na zber a likvidáciu
nikel-kadmiových (Ni-Cd) akumulátorov a batérií. Firma má vytvorený komplexný systém zberu
opotrebovaných alkalických batérií a akumulátorov a jej hlavným
environmentálnym prínosom je
recyklácia, resp. spätné získavanie druhotných surovín a využitie
jednotlivých zložiek z odpadu až
na plánovaných približne 98 %.
Informovala o tom generálna riaditeľka spoločnosti ŽOS–EKO, s.
r. o., Vrútky Jana Antošová.
,,Zhodnotené Ni–Cd akumulátory a batérie sú významnou surovinou na výrobu niklu, jeho zlúčenín a na výrobu rôznych druhov
legovaných ocelí. Alkalické batérie
a akumulátory však obsahujú ťažké kovy, ktoré sú toxické pre jednotlivé zložky životného prostredia, preto je dôležité zabezpečiť
ich zber, prepravu a zhodnotenie
v súlade s platnou legislatívou
EÚ a SR. Spoločnosť ŽOS-EKO
má v rámci SR vytvorených nie-
koľko zberných miest, z ktorých
prepravuje batérie a akumulátory
do spracovateľského závodu vo
Vrútkach. Na území SR sa odhaduje ročný výskyt maximálne 300
ton alkalických batérií a akumulátorov určených na recykláciu.
V roku 2013 sme v ŽOS-EKO
ekologicky zlikvidovali 270 ton
a za 9 mesiacov roka 2013 sme
zhodnotili 127 ton alkalických batérií a akumulátorov. Okrem toho
sme spracovali aj 16 ton prenosných batérií a akumulátorov, 551
opotrebovaných vozidiel a 25 ton
opotrebovaných olejov,“ konštatovala J. Antošová.
Ďalej poukázala na to, že ŽOSEKO pri likvidácii elektrolytu
získaného z alkalických batérií a
akumulátorov, využíva jedinečnú
technológiu jeho recyklácie pri
spracovaní starých vozidiel. Tento
spôsob spojenia dvoch autorizovaných činností je na Slovensku
výnimočný a špecifický len pre
spoločnosť ŽOS-EKO. Špeciálne vybavená chemická čistiareň
odpadových vôd, tzv. deemulgačná stanica, je technologická
linka, kde sa niekoľkostupňovým
spôsobom vykonáva čistenie zaolejovaných odpadových vôd a
zneškodňovanie odpadov fyzikálno-chemickou úpravou. Pri spracovaní starých vozidiel je zaujímavá komodita - motor, ktorý je
silne znečistený ropnými látkami.
Na jeho vyčistenie po rozobratí
používajú špeciálnu metódu čistenia v zariadení hydromat. V ňom
pri teplote približne 80 stupňov
dochádza v alkalickom prostredí
k očisteniu jednotlivých častí mo-
torov od ropných látok.
Chemická čistiareň odpadových
vôd (deemulgačná stanica) v ŽOSEKO, s. r. o., Vrútky zároveň zabezpečuje špičkové vyčistenie vôd
od všetkých kvapalín, súvisiacich
s likvidáciou opotrebovaných vozidiel v tejto firme. Moderné kapacity firma vybudovala aj s prispením
Recyklačného fondu, ktorý spolu
na 9 projektov udelil dotácie v celkovej sume 2,422 mil. eur.
(pl)
Ďalšie eurá z Recyklačného fondu
na podporu triedeného zberu odpadov
Správna rada Recyklačného fondu na svojom decembrovom, desiatom vlaňajšom zasadnutí vyhovela
siedmim žiadostiam o poskytnutie finančných prostriedkov. Od začiatku roka správna rada schválila
dotácie na celkovo 39 projektov v súhrnnej sume 6 013 142 eur.
Obec Hodruša-Hámre získala dotáciu 19 900 eur na projekt
„Zefektívnenie triedeného zberu
odpadov v obci Hodruša - Hámre“.
Cieľom projektu je intenzifikácia triedeného zberu a zavedenie
zberu nových komodít. Na území obce plánuje žiadateľ vytvoriť
celkovo 16 zberných hniezd, ktoré
budú na dobre prístupných a kontrolovateľných miestach.
Dotáciu 70 184 eur získala
obec Spišský Hrhov s projektom
„Triedený zber odpadov Spišský
Hrhov a okolie“. Cieľom projektu
je zavedenie systému triedeného
zberu a jeho intenzifikácia v obciach združenia. Zavedenie triedeného zberu bude mať na obyvateľov a lokalitu pozitívny ekologický
aj ekonomický dopad. Združenie
bude venovať pozornosť osvete a
vzdelávaniu obyvateľov v regióne
o problematike životného prostredia s hlavným zameraním na triedený zber a recykláciu komodít,
pre ktoré združenie zabezpečuje
túto činnosť.
Združeniu obcí EKOLÓG,
Brezno bola odsúhlasená dotácia
na projekt „Intenzifikácia a rozšírenie separácie komunálneho
odpadu Združenia obcí Ekológ“
v sume 66 910 eur. Dotáciu z Recyklačného fondu plánuje Združe-
nie Ekológ využiť na skvalitnenie
a zefektívnenie zavedeného zberu
dotknutých komodít. Predmetom dotácie sú investície najmä
do nádob na triedený zber jednotlivých komodít, ktoré by mali
doplniť existujúci systém, vytvoriť
podmienky na zber štvrtej zložky
povinného zberu triedených odpadov – kovových obalov a postupne nahradiť zavedený vrecový
systém, ktorý vyžaduje neustále
finančné prostriedky zo strany
jednotlivých obcí.
Správna rada schválila poskytnutie prostriedkov Združeniu obcí
pre separovaný zber „Tatiar“, Pukanec v celkovej sume 62 000 eur na
projekt „Nákup zberového vozidla
na separované komodity“. Združenie v súčasnosti zabezpečuje triedený zber papiera, plastov, skla,
viacvrstvových kombinovaných
materiálov, kovov, žiariviek, batérií, pneumatík, elektroodpadu.
Hlavným cieľom projektu je zefektívnenie a intenzifikácia triedeného zberu odpadov v 23 obciach
patriacich do Združenia TATIAR,
a to nákupom jazdeného komunálneho vozidla s nadstavbou FAUN.
Ďalším cieľom je zlepšenie propagácie triedeného zberu pomocou
letákov, ktoré budú distribuované
občanom v jednotlivých obciach.
Spoločnosť EAST WEST SK, s. r.
o., Bátovce získala na projekt „Doplnenie technológie na efektívnejší zber a spracovanie starých vozidiel“ dotáciu 295 000 eur. Cieľom
predloženého projektu je zintenzívnenie logistiky zberu starých
vozidiel bezplatným odberom
priamo od ich držiteľov v rámci
spomenutých okresov odťahovým vozidlom s navijakom ako
aj pri väčšom množstve vozidlom
s hydraulickou rukou a prívesom.
Veľkoobjemové kontajnery budú
slúžiť na dočasné skladovanie vyseparovaných komodít a prepravu ku konečným zhodnotiteľom.
Drvič je určený na objemové
zmenšenie rozmerných vyseparovaných častí starých vozidiel ako
sú plastové nárazníky, interiérové
časti ako aj pneumatiky.
Správna rada Recyklačného
fondu schválila dotáciu 1 720 000
eur na projekt s názvom „Technológia depolymerizácie – konečné
spracovanie plastov zo starých vozidiel a triedenia zmesového komunálneho odpadu“, ktorý predložila spoločnosť ROMAG, spol.
s r. o., Senec. Cieľom projektu je
zakúpenie technologického zariadenia na katalytickú depolymerizáciu plastového odpadu.
Dotáciu 8310 eur získala spo-
ločnosť PAPER LIFE, s. r. o.,
Prievidza na projekt „Tlačové
konferencie na propagáciu materiálového zhodnotenia odpadov“. Cieľom projektu je podpora
osvety, vzdelávania a propagácie
materiálového
zhodnocovania
jednotlivých komodít podľa jednotlivých sektorov formou aktívnych tlačových konferencií s exkurziou v recyklačnom závode
zameranom na recykláciu, tematicky spätú s programom tlačovej
konferencie. Mediálne pôsobenie
bude smerovať aj k možnému
pozitívne ladenému ovplyvneniu
legislatívneho procesu v prospech
životného prostredia.
Rozhodnutia o poskytnutí
prostriedkov z Recyklačného fondu budú podľa § 64 ods. 9 zák. č.
223/2001 Z. z. o odpadoch postúpené na podpísanie ministrovi
životného prostredia Slovenskej
republiky.
Správna rada vzala na vedomie
informáciu,ževobdobíod19. 10. 2013
do 19. 11. 2013 vyplatil Recyklačný fond na základe žiadostí obcí
a miest 280 289 eur príspevkov za
odpad, ktorý obce a mestá vytriedili
a odovzdali na spracovanie.
Adriana TANTOŠOVÁ,
asistentka riaditeľa RF
Triedením
odpadov
pomáhame
životnému
prostrediu
Triedený zber odpadov
prebieha na území mesta
Banská Bystrica už od
roku 1993 a je efektívnym prostriedkom v boji
proti znečisťovaniu životného prostredia. Vďaka
zavedeniu triedenia dreva, odevov a kovov v roku
2012 sa výrazne podarilo
znížiť objem odpadov
na Regionálnej skládke
Škradno-Šalková.
K zvýšeniu zberu triedených odpadov výrazne
prispel projekt Zavedenie
separovaného zberu kovov a biologicky rozložiteľného odpadu z domácností na území mesta
Banská Bystrica z roku
2010. V rámci neho bolo
na území mesta rozmiestnených 800 ks kontajnerov na biologicky rozložiteľné odpady (BRO) a na
kovy a každej domácnosti
v rodinných domoch bolo
spolu pridelených 4000
ks 240 l nádob na BRO.
Dôležitými komoditami
triedeného odpadu sú
aj papier, plasty, sklo a
kovy. „Množstvo vyzbieraných kovov medziročne
narastá, avšak z dôvodu
vyberania kovov z kontajnerov a zapĺňania prázdnej kapacity kontajnerov
ostatným odpadom len
nevýrazne. Z tohto dôvodu vyzývame obyvateľov
nášho mesta k využívaniu kontajnerov podľa
príslušného farebného a
písomného označenia,"
povedal Peter Suchý,
vedúci oddelenia odpadového hospodárstva a
verejných priestranstiev.
Množstvo rôznorodého
odpadu v nádobách na
separovaný zber výrazne
znižuje efektivitu systému triedenia odpadov.
Z tohto dôvodu apeluje
mesto Banská Bystrica
na svojich obyvateľov, aby
umiestňovali do nádob
na triedený zber stlačený odpad, a tým šetrili
kapacitu nádob. Dôležité
je aj dodržiavanie pokynov a piktogramov na
jednotlivých nádobách.
Len spoločným úsilím a
zodpovedným prístupom
je možné chrániť životné
prostredie a vedome znižovať množstvo komunálneho odpadu.
(ka)
prostredie
24 životné
7. január 2014 • Obecné noviny
Malé projekty na ochranu vôd získajú
podporu takmer 30 000 eur
Nadácia Ekopolis so spoločnosťou Nestlé Slovensko vyhlásila druhý ročník programu Nestlé pre vodu
v krajine. Je zameraný na zvýšenie záujmu ľudí o vodu a zlepšenie životného prostredia ochranou vodných
prvkov a zdrojov. Vybrané projekty budú podporené súhrnnou sumou 29 000 eur.
V
oda je atraktívnym
prvkom v mestskom aj vidieckom
prostredí. Studne,
fontány a jazierka
dodávajú mestám aj menším obciam charakteristický ráz. Popri
riekach a potokoch vznikajú čoraz obľúbenejšie priestory pre
peších, korčuliarov aj cyklistov.
Výzvou súčasnosti je aj adaptácia
krajiny na klimatické zmeny, ktorá súvisí aj s efektívnou ochranou
vodných zdrojov a ich manažmentom.
„Nestlé si uvedomuje, že pre
nás ako výrobcu potravín je zodpovedné hospodárenie s vodnými zdrojmi bezpodmienečnou nutnosťou. Z tohto dôvodu
podporujeme aktívny prístup
rôznych organizácií, komunít a
širokej verejnosti v tejto oblas-
ti. Voda a jej dostupnosť parí k
základným prioritám, na ktoré
sa na našom trhu i celosvetovo
sústreďuje spoločensky zodpovedné a udržateľné podnikanie
Nestlé, tzv. vytváranie zdieľaných
hodnôt - „Creating Shared Value“,“ spresnila Jana Blecherová
zo spoločnosti Nestlé.
Cieľom programu je zvýšiť
účasť miestnych komunít na starostlivosti o vodné zdroje a prvky
a podporiť šetrné hospodárenie
s vodou v krajine aj v budovách.
Uzávierka prijímania žiadostí je
7. februára 2014.
„Program kladie dôraz na aktívnu účasť verejnosti a dobrovoľníkov na aktivitách projektu – od
etapy plánovania, cez realizáciu
až po následnú starostlivosť o vytvorené priestory a prvky. Zároveň je nevyhnutnou súčasťou
spolupráca s vlastníkmi a užívateľmi pozemkov a tiež s odborníkmi a miestnymi autoritami,“
hovorí Martina B. Paulíková,
programová manažérka Nadácie
Ekopolis.
O podporu z programu sa
môžu uchádzať mimovládne organizácie, ktoré pôsobia v miestnej komunite a vyvíjajú činnosť
napr. v oblasti ochrany životného
prostredia, kluby turistov či rybárske zväzy. Žiadateľom môžu
byť aj všetky školy, samosprávy
miest a obcí, ako aj nimi zriadené subjekty, ako napríklad centrá
voľného času, zariadenia pre seniorov, správcovia zelene a podobne.
Z programu je možné získať
finančné prostriedky napr. na
ochranu a obnovu studničiek,
prameňov vody a úpravu ich
okolia, čistenie brehov a nábreží vodných tokov, revitalizáciu a
doplnenie brehových porastov,
obnovu a ochranu mokradí a malých vodných plôch. Okrem toho
je možné finančné prostriedky
použiť na vybudovania udržateľného manažmentu dažďovej
vody, ako napríklad na vybudovanie dažďových záhrad, zberných jazierok, odvedenia vody
do vsaku a podpory infiltrácie
vody cez priepustné povrchy.
Finančná podpora sa sústreďuje
aj do úspory vody v budovách,
technických opatrení na zníženie
spotreby úžitkovej aj pitnej vody
vo verejných budovách, školách
a škôlkach. Súčasťou projektov
môžu byť aj informačné kampane
a vzdelávacie aktivity pre miestnu verejnosť o ochrane vody a jej
efektívnom manažmente.
„V tomto ročníku programu
predpokladáme podporu pre 10
– 12 projektov, na ktoré je určených spolu 29 000 eur. Maximálna výška grantu je 2500 eur,“
dodáva Martina B. Paulíková.
Podporené projekty budú zverejnené vo februári 2014 a ich
realizácia prebehne od marca do
konca októbra 2014.
V pilotnom ročníku programu získalo podporu 5 projektov
v celkovej sume 8500 eur, ktoré
boli realizované od júna do konca novembra 2013.
Viac informácií:
Martina B. Paulíková,
programová manažérka Nadácie
Ekopolis,
0949 266 151,
[email protected]
Navštívili virtuálnu jaskyňu a „vyveštili“ budúcnosť lesa
Národné lesnícke centrum už štvrtý raz otvorilo svoje brány 50 žiakom pre projekt Detská lesnícka univerzita. Na rozdiel
od iných detských univerzít, tu študenti zo Zvolena a Liptovského Hrádku budú pracovať až do leta, spoznajú les a prácu v ňom
unikátnym spôsobom.
S
lávnostná
imatrikulácia
a prvá prednáška boli 16.
decembra 2013. Deti si do
leta vypočujú spolu 8 prednášok. Pod vedením odborníkov
z Technickej univerzity vo Zvolene a Národného lesníckeho
centra budú poznávať prierezové
lesnícke témy. Dozvedia sa viac
o ekológii lesa, poľovníctve, lesnej ťažbe, hospodárskej úprave
lesov, pestovaní lesa a lesníckej
dendrológii.
„Žiakov šiestych ročníkov
základných škôl musíme zaujať iným než len prednáškami.
Čakajú nás diskusné panely, zážitkové a projektové vyučovanie
v rámci programu lesnej peda-
gogiky a na záver aj kus praxe,“
hovorí projektová koordinátorka Andrea Melcerová z Ústavu
lesníckeho poradenstva a vzdelávania Národného lesníckeho
centra (NLC) vo Zvolene. Praxou pritom bude návšteva a exkurzia u najväčšieho spracovateľa drevnej hmoty na Slovensku,
celulózok a papierní Mondi SCP
v Ružomberku.
Celý cyklus sa začal paradoxne
počítačovou hrou. Pod vedením
odborného lektora doc. Ing. Mareka Fabriku, PhD., z Lesníckej
fakulty Technickej univerzity vo
Zvolene sa študenti dozvedeli,
ako je možné plánovať lesnícke činnosti akoby počítačovou
hrou a navštívili unikátnu virtuálnu jaskyňu, ktorá im umožnila prechádzať sa vo virtuálnom
V Šalkovej pribudlo 80 stromov
J
eseň v Šalkovej bude tento rok o niečo farebnejšia
vďaka decembrovej výsadbe
80 javorov, o ktorú sa postaralo mesto Banská Bystrica v
spolupráci so správcom zelene,
Záhradníckymi a rekreačnými
službami mesta.
Drevina javor tatársky (Acer
tataricum) sa vysádza najmä v
zeleni mesta alebo v okrasných
záhradách. Je to okrasný strom,
ktorý dosahuje výšku 3 - 5 m.
Priemer koruny má približne 1,5
m. Jeho listy sa na jeseň sfarbujú
do karmínovej farby a vytvára-
jú tak krásnu jesennú scenériu.
Stromy sú vysadené na Ľupčianskej ulici do stromoradia.
„Každú výsadbu v meste robíme v zmysle platného zákona o
ochrane krajiny a prírody. V blízkej budúcnosti poskytnú tieto
stromy obyvateľom mesta aj prímestských častí nielen príjemný
estetický zážitok, ale v lete aj blahodarný tieň," povedala vedúca
oddelenia životného prostredia
na MsÚ Beáta Kostúrová.
Každá výsadba na pozemkoch mesta podlieha procesu
schvaľovania na úrade hlavného
architekta a oddelení životného prostredia na MsÚ. Následne je konzultovaná so správcom
mestskej zelene. Pri rozhodnutí
sa zohľadňuje najmä vhodnosť
navrhnutých drevín a miesto ich
vysadenia, pričom sa prihliada
na podzemné inžinierske siete.
Týmto procesom sa mesto dokáže vyhnúť neskorším problémom
s poškodením inžinierskych sietí,
neprimeranému tieneniu stromov, a teda aj potrebe výrubu takýchto drevín.
(ka)
lese a rozhodovať o činnostiach,
ktoré les potrebuje, aby v budúcnosti plnil všetky funkcie pre
spoločnosť.
„Detská lesnícka univerzita je
jeden z programov, ktorý v lesnej
pedagogike úspešne rozširujeme.
Vzájomné pochopenie o skĺbení našich potrieb, starostlivosti
o krajinu a les, ako i o mnohých
funkciách lesa v našich životoch
učíme novú generáciu tak, aby
si osvojila pozitívny vzťah k prírodnému bohatstvu, ktoré na
Slovensku máme,“ hovorí riaditeľ
Ústavu lesníckeho poradenstva
a vzdelávania NLC Ing. Milan
Sarvaš, PhD.
Doterajšie tri ročníky absolvo-
valo 120 študentov. V tomto roku
je novinkou, že sa zapojili nielen
študenti zo Zvolena, ale aj žiaci z
mesta s ďalšou silnou lesníckou
vzdelávacou tradíciou – Liptovského Hrádku. Dvadsať šiestakov
z miestnych základných škôl bude
poznávať les a jeho tajomstvá na
Strednej odbornej škole lesníckej
Jozefa Dekréta Matejovie.
Počas slávnostnej imatrikulácie dostali žiaci index študenta Detskej lesníckej univerzity
v Kongresovom centre Technickej univerzity vo Zvolene z rúk
jej dekana, doc. Dr. Viliama
Pichlera.
(mel)
životné prostredie/školstvo 25
Obecné noviny • 7. január 2014
Parlament schválil
novelu zákona
o ochrane prírody
Národné parky, chránené krajinné oblasti, chránené vtáčie
územia, prírodné rezervácie a chránené areály bude po novom
vyhlasovať vláda SR. Novelu zákona o ochrane prírody
a krajiny z dielne ministerstva životného prostredia koncom
novembra schválila Národná rada SR.
N
ovela prinesie efektívnejšie a účinnejšie nástroje
na dokončenie zonácie
národných parkov a ochranu
prírody s dôrazom na dohodu s
vlastníkmi pozemkov v chránených územiach. Novela je výsledkom kompromisu a predchádzali
jej zložité rokovania s verejnosťou, mimovládnymi organizáciami, súkromnými vlastníkmi, ale
aj inými rezortmi. Každým vyhláseným územím sa môžu obmedziť aj vlastnícke práva a môže
tak vzniknúť nárok na hradenie
ujmy z verejných zdrojov. Preto
je dôležité, aby vláda pri vyhlasovaní chránených území mala
súčasne prehľad o finančných
nákladoch. Novinkou je možnosť
vyhlásenia obecného chráneného
územia obcou v jej katastrálnom
území, alebo po dohode obcí aj
na viacerých katastrálnych územiach.
Nový systém kompenzácie zahŕňa zámenu pozemkov, zmluv-
nú starostlivosť, výkup či nájom
pozemkov a náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania. Dohoda na nefinančnom
vyrovnaní zníži aj nároky na
verejné financie. Štát totiž platí
vlastníkom pozemkov vo vyššom
stupni ochrany náhrady za to, že
ich nemôžu plnohodnotne využívať.
Novela upravuje taktiež reguláciu inváznych druhov rastlín.
Podľa nových pravidiel bude
vlastník, správca alebo užívateľ,
nájomca, povinný odstraňovať
invázne druhy zo svojich pozemkov na vlastné náklady alebo na
náklady pôvodcu šírenia. Doteraz boli náklady na ťarchu pôvodcu šírenia a ak nebol známy,
na náklady štátu.
Zmenia sa tiež podmienky na
výrub drevín. Súhlas nebude po
novom potrebný v prípade drevín v nezastavaných častiach
sídiel s obvodom kmeňa do 80
centimetrov. Zmena sa tak týka
len extravilánu, súčasná hranica
pre dreviny s obvodom kmeňa
do 40 centimetrov v intraviláne
sa nemení. Toto opatrenie sa nevzťahuje na dreviny rastúce ako
súčasť verejnej zelene, na cintorínoch, v územiach s druhým a
tretím stupňom ochrany a dreviny rastúce v územiach so štvrtým a piatym stupňom ochrany.
Tam je výrub akýchkoľvek drevín
zakázaný. Pre chránené stromy
platí osobitný režim ochrany a
navrhovanou právnou úpravou
nebudú dotknuté.
Novela obsahuje aj úpravu definícií vybraných pojmov a úpravu týkajúcu sa všeobecnej ochrany druhov živočíchov, ochrany
biotopov európskeho a biotopov
národného významu. Upravuje
sa aj pôsobnosť štátnych orgánov ochrany prírody, organizácií
ochrany prírody a stráže prírody,
výkonu štátneho dozoru a náhrady škody spôsobenej určenými
živočíchmi.
(mžp)
Uloženie odpadov na skládkach
bude stáť viac
Kým v západných krajinách sa väčšina odpadu recykluje a zhodnocuje,
na Slovensku je to naopak. Zmeniť to môže novela zákona o poplatkoch
za uloženie odpadov, ktorú 28. novembra schválil parlament.
Od januára 2014 prinesie táto
novela v niektorých prípadoch
vyššie ceny za ukladanie odpadu
na skládkach. Týmto spôsobom
chce envirorezort motivovať pôvodcov odpadov, aby ich viac
triedili a zhodnocovali a menej
ukladali na skládky a zaťažovali tak životné prostredie. Druhá
novela, ktorú schválili poslanci
Národnej rady SR, sa týka zberu
batérií a akumulátorov v obciach.
Ich výrobcovia budú niesť všetky
náklady spojené so zberom, spracovaním a recykláciou tých použitých.
Novela zákona o odpadoch bola
reakciou na odôvodnené stanovisko Európskej komisie voči Slovenskej republike, tzv. infringement,
pre nevyhovujúcu transpozíciu
európskej smernice o batériách
a akumulátoroch. EK vyčítala
Slovensku nedostatočné zavedenie rozšírenej zodpovednosti
výrobcov v legislatíve SR. Novela
zákona odstránila tieto deficity a
ochránila Slovensko pred vysokou
pokutou zo strany Európskej komisie.
Právna norma zavádza aj kolektívne nakladanie s použitými
batériami a akumulátormi. Taktiež zavádza povinnosť stiahnuť
bezodkladne z trhu tie batérie a
akumulátory, ktoré boli uvedené
na trh po 26. septembri 2008 a
nespĺňajú požiadavky smernice.
Tento termín predtým v legislatíve chýbal, čo bol jeden z problémov, ktoré EK slovenskej strane
vyčítala.
Zvýšenie poplatkov za skládkovanie odpadov sa podľa novely
zákona o poplatkoch za uloženie
odpadov nedotkne firiem, ktoré
zákon o odpadoch dodržiavajú.
Na jeho základe je držiteľ odpadov povinný recyklovať odpad pri
svojej činnosti a odpad takto nevyužitý ponúknuť na recykláciu
iným subjektom. Tie firmy, ktoré
recyklujú, tak nebudú platiť zvýšené poplatky za ukladanie odpadov. Podobný princíp má platiť aj
v prípade obcí. Pokiaľ ich obyvatelia budú separovať, nebude potrebné zvyšovať im poplatky.
Novela mení aj prerozdelenie
príjmov z poplatkov za uloženie
odpadov, ak sa skládka odpadov
alebo odkalisko nachádza v katastrálnom území viacerých obcí.
V súčasnosti má absencia tohto
ustanovenia spôsobovať v praxi
problémy pri prerozdeľovaní príjmov. Zavádza sa preto pomerné
rozdelenie príjmov k veľkosti územia, ktoré skládka odpadov/odkalisko v katastrálnom území danej obce zaberá. Príjmy z uloženia
odpadov sa po novom budú môcť
použiť aj na iný účel, ako je odpadové hospodárstvo obce. Peniaze
budú môcť ísť aj napr. na zlepšenie životného prostredia v obci.
(mžp)
Košice výrazne znižujú poplatky
v centrách voľného času
Mesto Košice od októbra, keď
boli na výjazdovom rokovaní vlády
odsúhlasené finančné prostriedky
na rekonštrukcie škôl, pripravovalo znenie všeobecne záväzného
nariadenia, ktorým budú upravené
poplatky v centrách voľného času v
zriaďovateľskej pôsobnosti mesta.
Na decembrovom mestskom zastupiteľstve ho poslanci schválili.
Nové VZN č. 103 znižuje poplatky zákonných zástupcov detí a
žiakov vo veku od 3 do 18 rokov, ak
dieťa navštevuje ďalší krúžok, zo
súčasných 20 eur na 11 eur mesačne. V prípade, že žiak vo veku od
15 do 18 rokov odovzdá vzdelávací
poukaz na krúžok v centre voľného času, jeho mesačný príspevok
sa zníži z 11 eur na 9 eur.
V ústrety vychádza mesto aj
najmladším deťom navštevujúcim
krúžky v centrách voľného času.
Poplatky za krúžky pre deti vo
veku do 5 rokov sa znižujú z 11 eur
na 4 eurá.
Renáta Lenártová, viceprimátorka mesta Košice: „Znížením
poplatkov chceme podporiť kreatívne aktivity detí a mládeže tak,
aby boli finančne dostupné čo najširšej verejnosti a aby voľnočasové
aktivity mohlo využívať čo najviac
záujemcov."
Všeobecne záväzné nariadenie
č. 103 nadobudlo účinnosť od 1.
januára 2014.
-múv-
Fond na podporu vzdelávania schválil
pôžičky pre študentov
Rada fondu na podporu vzdelávania začiatkom decembra schválila
žiadosti o poskytnutie pôžičky pre
študentov. Rada fondu pri schvaľovaní pôžičiek prihliadala na zákonom predpísané kritériá, ktoré vychádzajú najmä zo sociálnej situácie
žiadateľa, ako aj z jeho študijných
výsledkov.
„Z celkového počtu 3717 doručených žiadostí o poskytnutie pôžičky
bolo neschválených 1764 žiadostí,
pričom časť z nich bola vyradená
z dôvodu nesplnenia podmienok
poskytovania pôžičiek zo zákona,“
konštatoval Pavol Kučmáš, poverený riadením fondu. Podľa jeho slov
„išlo napríklad o žiadosti doručené
po termíne, či z dôvodu duplicitného predloženia, alebo z nesplnenia
iných predpísaných podmienok.“
Žiadateľom o pôžičku, ktorým
žiadosť o poskytnutie pôžičky
schválili, doručia na podpis zmluva
o pôžičke. Predpokladaný termín
vyplatenia prvých pôžičiek je začiatok januára 2014. Menné zoznamy
schválených aj neschválených žiadostí o poskytnutie pôžičky sú už
dostupné na webovom sídle fondu.
Schválených bolo 1953 pôžičiek.
V porovnaní s akademickým rokom 2012/2013 bol teda podporený
nižší počet žiadateľov pri výraznom
náraste sumy schválených pôžičiek (o takmer 1,5 mil. eur). Súhrn
schválených pôžičiek je takmer 5
mil. eur, kým v akademickom roku
2012/2013 bola celková suma pôžičiek poskytnutých študentom na
úrovni 3,54 mil. eur.
(ka)
Rezort školstva uhradil cestovné
pre žiakov viac ako 7, 5 milióna eur
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR
poskytlo v minulom roku viac ako 7,5 milióna
eur na preplácanie nákladov za cestovné žiakov
základných škôl a špeciálnych základných škôl,
ktorí dochádzajú do škôl mimo svoje bydlisko.
Najviac financií bolo preplatených rodičom žiakov v Prešovskom kraji. Ide o finančnú
čiastku takmer 1,5 milióna eur.
Rodičom žiakov v Banskobystrickom kraji bolo preplatených
takmer 1,3 mil. eur. V Košickom
kraji išlo o čiastku prevyšujúcu
1,2 milióna eur. Viac ako milión eur na cestovnom vyplatili zriaďovatelia rodičom aj v
Trenčianskom kraji, kde išlo o
1,1 mil. eur. Najnižšiu sumu za
cestovné náklady si dali preplatiť
v Bratislavskom kraji - necelých
192 000 eur. V Trnavskom kraji
to bolo niečo vyše 471 000 eur,
v Žilinskom takmer 900 000 eur
a v Nitrianskom kraji približne
945 000 eur.
Z hľadiska zriaďovateľov najviac finančných prostriedkov,
konkrétne 6,5 mil. eur, dostali školy v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a miest. Takmer
561 000 eur vyplatili rodičom
školy v pôsobnosti niekdajších
krajských školských úradov (po
novom odbory školstva na obvodných úradoch v krajských
mestách) a ďalších približne 426
000 eur vyplatili školy cirkevných zriaďovateľov. Najnižšia
časť na dopravné, 15 500 eur,
bola určená pre samosprávne
kraje ako zriaďovateľov spojených škôl s organizačnou zložkou základná škola.
Finančné prostriedky na dopravné sa poskytujú na základe
zákona o financovaní základných
škôl, stredných škôl a školských
zariadení s cieľom kompenzovať náklady rodičov žiakov základných a špeciálnych základných škôl plniacich si povinnú
školskú dochádzku, ktorí musia
dochádzať do školy mimo svoje
trvalé bydlisko v rámci určeného
školského obvodu.
Michal KALIŇÁK,
hovorca ministra
26 Inzercia
7. január 2014 • Obecné noviny
Mobilná pozorovacia sieť v praxi - monitoring lesných požiarov,
propagácia regiónu a ochrana majetku v Liptovskej Kokave
Obec Liptovská Kokava pracovala v roku 2013 na projekte s
názvom Prevencia pred prírodnými katastrofami a turistický monitoring obce Liptovská Kokava.
Projekt bol realizovaný v rámci
Programu cezhraničnej spolupráce
Poľsko - Slovenská republika 2007
- 2013 a spolufinancovaný Európskou úniou z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja
a aj zo štátneho rozpočtu. Na tomto projekte obec Liptovská Kokava
spolupracovala so svojím poľským
partnerom gminou Poronin.
V rámci tohto projektu vznikol
monitorovací systém zameraný na
včasnú identifikáciu lesných požiarov. Ide teda o monitorovací systém, ktorého cieľom je predchádzať
prírodným katastrofám, v tomto
prípade lesným požiarom. Ako už
názov projektu hovorí, súčasťou
systému je aj propagácia regiónu
a obce v rámci turistického ruchu.
Zobrazenie diania v obci na internete však zároveň spĺňa aj účel preventívnej ochrany majetku.
Mobilná pozorovacia sieť
Ide o sústavu monitorovacích kamier, ktoré nie sú závislé od zdroja
elektrického prúdu ani pripojení
na niektorú z telekomunikačných
sietí. To má vplyv nielen na variabilitu rozmiestnenia pozorovacích
staníc, ale aj na cenu prevádzky,
Liptovskej Kokavy bol prenos uskutočňovaný na vzdialenosť viac ako
11 km. Dôležitou vlastnosťou nami
odskúšanej mobilnej pozorovacej
siete teda je, že poloha jednotlivých
pozorovacích stanovíšť je prakticky
nezávislá a plne sa prispôsobí požiadavkám prevádzkovateľa.
Táto vlastnosť robí z mobilnej
pozorovacej siete univerzálny systém, ktorý je možné aplikovať na
sledovanie všetkých lokalít, ktoré
obec potrebuje z nejakého dôvodu
kontrolovať.
Mobilná pozorovacia sieť pozostáva zo samotných pozorovacích
stanovíšť, na ktorých je umiestnená jedna alebo viac kamier, podľa
účelu pozorovania danej lokality či
širšieho okolitého územia. Okrem
toho je tu umiestnený solárny zdroj,
ktorého režim prevádzky je možné
nastaviť v závislosti od svetelných
podmienok a priorite pozorovacích kamier. Dôležitou súčasťou je
vysielacia aparatúra, ktorá zabezpečuje prenos obrazu kamery v
reálnom čase do vyhodnocovacieho centra. Súčasťou výbavy pozorovacieho stanovišťa je aj elektronická jednotka, ktorá zabezpečuje
vzájomné prepojenie jednotlivých
komponentov a zároveň riadi chod
pozorovacích kamier.
Vyhodnocovacie centrum je v
podstate jednoduché počítačové
pracovisko pozostávajúce z prijímacích jednotiek, príslušnej kabeláže a počítača, na ktorom prebieha
vyhodnocovanie obrazu, posielanie varovných správ, riadenie a nastavovanie kamier na diaľku a pod.
Vyhodnocovacie centrum je v prípade Liptovskej Kokavy inštalované v kancelárii starostu obce.
Požiarny monitoring
lesných porastov urbáru
obce
Pozorovacie stanovište lesných požiarov s troma kamerami a meteostanicou – Jamnická dolina.
ktorá je výrazne nižšia, pokiaľ sa
na prenos obrazu používa vlastná
prenosová sústava. Pozorovací systém môže byť preto umiestnený na
ľubovoľných miestach obce, či jej
bližšieho alebo aj vzdialeného okolia. Prenos obrazu nie je prakticky
závislý od vzdialenosti, v prípade
Na monitorovanie lesných požiarov bolo celkovo osadených 7
monitorovacích kamier a 3 meteorologické stanice na celkovo 4
lokalitách. Monitorovacie kamery
sú staticky zamierené na lesné porasty a ich pohľady sa navzájom
Počítačová identifikácia dymu v
obraze kamery v nami vypracovanom software.
prekrývajú tak, že je možné sledovať súvislé časti lesných porastov. V
prípade Liptovskej Kokavy ide najmä o porasty v Jamnickej doline v
Západných Tatrách. Funkčnosť pozorovacieho systému, ktorý vznikol
v rámci uvedeného projektu, veľmi
dôkladne preveril mimoriadne náročný vysokohorský terén. Realizačný tím projektu musel zvládnuť
nielen výber najvhodnejších lokalít
na pozorovanie, ale hlavne mimoriadne náročnú inštaláciu techniky.
Bolo potrebné napríklad vyhotoviť
na mieru konštrukcie pre umiestnenie kamier a ostatných zariadení, v mimoriadne strmých a často
bralnatých terénoch inštalovať
solárne panely, či zvládnuť šetrné
umiestnenie citlivých elektronických súčastí riadiacej jednotky tak,
aby nedošlo k jej poškodeniu.
Osobitnou časťou riešenia bolo
vypracovanie
špecializovaného
programového vybavenia, ktoré by
bolo schopné nielen zobraziť obraz z kamier, ale tiež automaticky
identifikovať v obraze kamier dym
alebo oheň a v prípade ich zistenia
vyslať varovnú správu. Nami vypracovaný systém dokáže v prípade požiaru zaslať súradnice ohnísk
požiaru na okresný hasičský zbor v
požadovanom formáte. To umožní
v prípade požiaru uskutočniť veľmi
operatívny hasičský zásah ešte v
čase, keď sa lesný požiar nerozhorel naplno.
Pozorovací systém na sledovanie
vzniku lesných požiarov obsahuje
okrem kamier aj meteorologické
stanice. Ich význam spočíva najmä
v tom, že na základe merania teploty ovzdušia a vlhkosti vzduchu
dokáže vyhodnocovacie centrum
vyslať správu o miere rizika vzniku
lesných požiarov, a tak aktivizovať
požiarne hliadky.
Propagácia regiónu
a obce v cestovnom ruchu
Mobilný pozorovací systém bol
v rámci projektu zameraný aj na
propagáciu regiónu - horného Liptova, kde sa obec Liptovská Kokava
nachádza. Na prvý pohľad je to pre
chod obce málo atraktívne využitie,
no zviditeľnenie obce na web stránke živým prenosom predsa len zvýši záujem turistickej verejnosti o
návštevu okolia či obce samotnej.
Tým, že je možné kamery umiestniť prakticky kdekoľvek, môže obec
propagovať naozaj tie najzaujímavejšie prírodné krásy, scenérie či
obec samotnú.
V prípade nami realizovaného
projektu boli zvolené netradič-
Propagácia turisticky atraktívnych cieľov regiónu – pohľad z pozorovacieho stanovišťa na Roháče.
né pohľady na Vysoké a Západné
Tatry - Roháče, ktoré nikde inde
na internete nie je možné vidieť.
Sme toho názoru, že motivačná
sila takýchto záberov pre turistov,
ktorí zvažujú návštevu regiónu, má
nemalý význam pri ich konečnom
rozhodnutí navštíviť práve náš región či obec.
Ochrana majetku
Ochrana majetku je prakticky pre
každú obec kľúčovým problémom.
V našom prípade sme sa rozhodli
spojiť propagáciu obce s jej dianím
aj s preventívnou ochranou majetku obce. Pozorovacie stanovištia
boli zvolené tak, aby zobrazovali
hlavné centrá obce, kde je zároveň
umiestnený aj majetok obce. Tieto
zábery majú možnosť kedykoľvek
vidieť obyvatelia obce na internetovej stránke obce. Už tento fakt
vyvoláva určitú potrebu kontroly
správania a dodržiavania určitej
občianskej disciplíny aj u menej
prispôsobivých občanov, keďže
vedia, že pri ich neprístojnom správaní ich práve môžu sledovať iní
spoluobčania. Tento psychologický
aspekt zobrazenia aktuálneho záberu kamery na internete pomáha
udržiavať v obci poriadok a nepoškodzovanie obecného majetku.
Ďalšie aplikácie mobilného
pozorovacieho systému
Vyššie sme opísali využitie mobilného pozorovacieho systému
ako hlavného výstupu projektu cezhraničnej spolupráce v podmienkach obce Liptovská Kokava. Možností jeho využitia je však oveľa
viac. Pozorovací systém môže slúžiť
napríklad na kontrolu pohybu automobilov či návštevníkov v odľah-
lých lokalitách, napr. v chatových a
záhradkárskych oblastiach, kde dochádza k častým rozkrádaniam.
Ďalšou oblasťou využitia je
kontrola miest v okolí obce, kde
najčastejšie vznikajú divé skládky
odpadu. Systém môže byť využitý
aj na odľahlých miestach na ochranu lesa pred vstupom nelegálnych
zberačov lesných plodín či rozkrádačov dreva.
Význam budovania takýchto
systémov, okrem už spomenutého, spočíva v podpore rozvoja
spolupráce susediacich obcí, ako
aj ďalších miestnych inštitúcií pôsobiacich v regióne, ktoré týmto
participujú na regionálnom rozvoji
územia.
Záver
Obec Liptovská Kokava plánuje
svoj pozorovací systém využívať aj
v budúcnosti po ukončení projektu.
Tu je potrebné zdôrazniť jeho cenu
ako aj cenu priebežnej údržby.
Cena systému s približne 10 pozorovacími stanovišťami sa pohybuje podľa náročnosti inštalácie
od 30- do 40-tis. eur. Prevádzkové
náklady sú minimálne, keďže systém nie je napojený na niektorého
poskytovateľa prenosu údajov a využíva svoj vlastný prenosový aparát
na voľných frekvenciách.
Údržba je tiež veľmi jednoduchá
- spočíva v občasnej kontrole stavu
batérií a elektronických súčastí riadiacej jednotky.
Ing. Július Porubän,
starosta obce Liptovská Kokava
RNDr. Stanislav Klaučo,
vedúci realizačného tímu projektu, starosta obce
Liptovská Kokava
z regiónov 27
Obecné noviny • 7. január 2014
Na ceste k prírodným pamiatkam
v Turovej nezablúdite
Obec Turová v rokoch 2012 a 2013 revitalizovala dve prírodné pamiatky, ktoré sa nachádzajú v jej katastrálnom území. Pri ich
revitalizácii ochotne pomáhali obyvatelia Turovej, lebo im záležalo na tom, aby ich sprístupnili nielen svojim spoluobyvateľom, ale
aj návštevníkom obce a turistom.
V spolupráci s Chránenou
krajinnou oblasťou (CHKO) Poľana obec Turová v marci 2012
revitalizovala prírodnú pamiatku
Turovský sopúch. Boli z nej odstránené náletové dreviny a kríky, ktoré bránili vo výhľade na jedinečný sopečný kanál. Finančne
sa na tom podieľal aj Banskobystrický samosprávny kraj.
Turovský sopúch sa nachádza
mimo zastavaného územia obce.
Na jej území platí v zmysle zákona č. 540/2002 Z. z. o ochrane
prírody a krajiny štvrtý stupeň
ochrany. Turovský sopúch bol
vyhlásený za prírodnú rezerváciu
z dôvodu zabezpečenia ochrany
ukážky sopečného kanála pre
vzácne a vedeckovýskumné ciele. Starostlivosť o túto prírodnú
pamiatku zabezpečuje Štátna
ochrana prírody SR a Správa
CHKO Poľana.
V obci Turová sú osadené orientačné šípky, ktoré návštevníkom
ukazujú smer k Turovskému sopúchu. Pod ním je umiestnená
informačná tabuľa.
V júni 2013 obec zorganizovala
dobrovoľnú brigádu na sprístupnenie Turovského vodopádu. Vo-
dopád sa vytvoril v bezmennom
pravom prítoku potoka Turová
v Kremnických vrchoch, v doli-
ne, ktorá má charakter kaňonu.
Pôvod vodopádu je tektonický
a horninové podložie tvoria terciálne andenzity amfibolické.
Výška vodopádu je 15 metrov
a ide o trvalý vodopád.
Vedie k nemu chodník z dvoch
strán, čo je tiež zásluha obce.
Priestor bol vyčistený od odpadu
a plastov. Na skalách sú umiestnené reťaze, aby bol priechod
k vodopádu pre turistov bezpečný. Pri vodopáde je nainštalovaný náučný informačný panel
a ďalší je umiestnený pri ceste
III. triedy. Cesta k Turovskému
vodopádu je značená v celej obci
orientačnými šípkami.
Obyvateľom Turovej ako aj
ostatným návštevníkom chceme spropagovať túto jedinečnú
prírodnú pamiatku a ponúknuť
tak ďalšie atraktívne miesto, kde
môžu stráviť voľné chvíle.
Jana JAROTOVÁ,
starostka obce
Niekedy aj málo môže
priniesť veľký úžitok
Mnohé budovy obecných úradov pochádzajú z prvej polovice
minulého storočia a za tie desiatky rokov, čo patria verejnej
správe, zub času sa riadne zahryzol do ich múrov. K takým
patrí aj súčasné sídlo obecného úradu v Budmericiach.
Najskôr to bola žandárska stanica, neskôr začala slúžiť obci - obyvatelia si v nej mohli vybaviť úradné veci
najprv na obecnom úrade, potom miestnom národnom
výbore a po rokoch opäť došlo k zmene firemnej tabule
na Obecný úrad Budmerice. Na budove ako takej však
všetko zostávalo po starom až do roku 2013. Starostovi
obce Jozefovi Savkuliakovi i zamestnancom došla trpezlivosť dýchať výpary z plesnivých stien, pracovať v tmavých kanceláriách a navyše trpieť neustálym prievanom
z netesniacich okien. V záujme ochrany zdravia zamestnancov napokon padlo rozhodnutie radikálne zlepšiť
pracovné prostredie tak, aby zodpovedalo súčasným
predpisom, najmä však spríjemnilo celodenný pobyt
pracovníkov zvýšilo pohodlie „stránok“ pri vybavovaní
úradných záležitostí.
V lete na obecnom úrade začali s reparáciou priečok,
podláh, stropov, rozvodov elektriny, vody, kanalizácie
najskôr z vlastných zdrojov. Na výmenu všetkých okien
však vlastné financie nestačili. V hodine dvanástej vypomohol obci dotáciou 2500 € Bratislavský samosprávny
kraj. Dnes už na všetkých pracoviskách v budove Obecného úradu v Budmericiach je čistý vzduch, dostatok
svetla a tepla, nechýba ani moderné nábytkové vybavenie. V roku 2014 sa zmení aj vonkajší vzhľad budovy,
ktorú ošatia novou fasádou.
Aj na tomto prípade vidieť, že niekedy aj neveľký príspevok z mimorozpočtových zdrojov dokáže výrazne
pomôcť obci pri zvýšení kultúrnosti a bezpečnosti pracovného prostredia zariadenia, slúžiaceho samospráve.
Milan BUŠO
Snímka: Jozef Savkuliak
Na Štefana na Poludnici
Vianočný výstup na Poludnicu je každý rok iný, ale vždy očarujúci. V roku 2013 vystúpili na tento vrch v tom čase viac ako dve
stovky turistov - od Jána, Iľanova a najviac z Poruby. Miestami
sneh, miestami ľad, niekde ako v lete. Zostup bol náročnejší
ako výstup - chodník bol klzký a šmykľavý. Našťastie, všetci zostúpili bez úrazu. V Závažnej Porube bolo 7 stupňov nad nulou,
na vrchole -2 a severovýchodný vetrisko fučal, až zadúšalo. Ale
aj tak to bolo ohromujúce a radostné stretnutie v čase Vianoc,
plné vinšov a ľudskosti. Podpis do výstupovej knihy zaznamenal
účastníkov výstupu. A výhľady? Posúďte sami...
Text a snímka: (dm)
Nové okná na budove obecného úradu.
28 sociálne
veci
7. január 2014 • Obecné noviny
Výťažok z primátorského Vianočná rozprávka
punču tentoraz pomôže potešila klientov zariadenia
OZ Návrat
v ružomberskom Trojlístku
Primátorský punč 19. decembra 2013 na Námestí
SNP už tradične doplnil široké spektrum
predvianočných podujatí organizovaných mestom
Banská Bystrica.
Primátor Peter Gogola servíroval všetkým, ktorí mali chuť pomôcť, chutný vianočný nápoj. O
punč bol tento rok mimoriadny
záujem a pripravených 120 litrov
sa predalo za necelé tri hodiny.
Výťažok z podujatia, 880 eur, tentoraz pomôže OZ Návrat, ktoré už
od roku 1993 presadzuje a podporuje návrat opustených detí z detských domovov do rodín.
„Sociálna práca je náročná a aj
málo oceňovaná. My sme sa tento rok rozhodli výťažok z punču
darovať ľuďom, ktorí zasvätili svoj
život pomoci rodinám a najmä
deťom. Verím, že finančná čiastka, ktorú sme za tento jeden večer
vyzbierali, im pomôže napredovať
v projektoch a že aj vďaka týmto
finančným prostriedkom budú
mať chuť pokračovať v ich obdivuhodnej práci aj naďalej,“ povedal primátor mesta Peter Gogola.
Občianske združenie Návrat pôsobí prostredníctvom sociálnych
pracovníkov, špeciálnych pedagógov a psychológov v siedmich
regionálnych centrách. Hlavné
oblasti, v ktorých poskytujú odbornú pomoc a poradenstvo sú
náhradná rodinná starostlivosť a
sanácia rodín v ohrození. Členovia OZ Návrat sú zároveň členmi
rôznych inštitúcií, kde pôsobia
ako expertný poradný hlas. Ide
najmä o Výbor pre deti a mládež
pri Rade vlády, Výbor expertov
pre deinštitucionalizáciu, ktorý je
poradným orgánom ministra práce, sociálnych vecí a rodiny a sieť
európskych organizácií a jednotlivcov angažujúcich sa v prospech
citlivých zmien v oblasti ochrany
detí Eurochild.
Martina KANISOVÁ,
hovorkyňa primátora
Herci žilinského Bábkového divadla počas adventu trikrát zavítali so svojím
predstavením medzi deti a dospelých v zariadeniach sociálnych služieb.
Akcia pod názvom Vianočná rozprávka potešila aj klientov v Centre sociálnych služieb
Trojlístok v Ružomberku. Herci
vtiahli divákov do predstavenia
s názvom Neuveriteľný týždeň.
„Z Vianočnej rozprávky sa stáva
milá tradícia v čase očakávaných
vianočných sviatkov a je vidieť, že
prináša potešenie a radosť,“ povedala riaditeľka odboru sociálnych
vecí ŽSK Marta Pauková, ktorá
podujatie otvorila. Na záver čakalo klientov vianočné prekvapenie
v podobe darčekov.
Zariadenie na Ulici svätej Anny
v Ružomberku nedávno uskutočnilo dva projekty, vďaka ktorým
zrekonštruovali hygienické zariadenia na bezbariérové a vybudovali šikmú rampu s protišmykovou úpravou, zastrešením
a bezpečnostným zábradlím. Tie-
to, ale aj ďalšie projekty Žilinského samosprávneho kraja ocenila
Únia miest Slovenska v súťaži Samospráva a Slovensko bez bariér
2010 – 2013. V kategórii VÚC si
žilinská krajská samospráva odniesla hlavnú cenu.
(dan)
Veľkokrtíšania tentoraz pomohli 11-ročnej Nikolke
Predajom vianočného primátorského punču sa podarilo vyzbierať 708,29 €.
Primátor Veľkého Krtíša Dalibor Surkoš koncom roka nechýbal na vianočnom pásme Čaro Vianoc, ktorého súčasťou
je aj predaj vianočného primátorského punču. Výťažok z predaja každoročne putuje dieťaťu so zdravotným či mentálnym
hendikepom. Výťažok tentoraz pomôže Nikolke Tóthovej.
Žiačka Špeciálnej základnej školy vo Veľkom Krtíši má 11
rokov a diagnostikovali jej Kannerov detský autizmus s mentálnym postihnutím.
Autizmus je celoživotné postihnutie, ktoré sa nedá liečiť.
Spôsobuje, že postihnutý zlyháva v nadväzovaní bežných sociálnych vzťahov a komunikácie, prejavuje nezvyčajné záujmy a nezvyčajné správanie. Nikolka žije so svojimi rodičmi,
ktorí sa o ňu príkladne starajú. Starostlivosť o ňu im zaberá
väčšinu času, keďže si vyžaduje veľa pozornosti. Absolvuje
rôzne špeciálne cvičenia a rodičia sa jej snažia kupovať aj
kompenzačné pomôcky, čo rodinu stojí nemalé finančné prostriedky. Nikolke chcú aspoň čiastočne uľahčiť
jej neľahké životné bremeno a snažia sa, aby ich dcéra bola v duševnej i fyzickej pohode, kdekoľvek ju život
zavedie. Erika GREGA
Klientom v zariadeniach sociálnych
služieb zostane viac peňazí
Pri zmene financovania sociálnych služieb je podľa ministra Jána Richtera nevyhnutné počkať na výsledky
auditu verejnej správy, ktorý by sa mal ukončiť v máji tohto roku.
Suma, ktorá musí zostať klientom zariadení sociálnych služieb
po uhradení poplatku za sociálnu
službu, sa od začiatku tohto roka
zvýšila. Pri opatrovateľskej službe
sa ochrana príjmu klienta zvýšila z
257,52 eura na 277,33 eura. Osobe,
ktorá celoročne býva v sociálnom
zariadení, sa ochrana príjmu zvýšila z 20 % na 25 % sumy životného
minima, čo predstavuje 49,52 eura.
Klientom s celoročným pobytom,
ktorí neodoberajú stravu, sa hranica ochrany príjmu zvýšila na úro-
veň 75 % sumy životného minima.
Vyplýva to z novely zákona o sociálnych službách, ktorú koncom
minulého roka podpísal prezident
Ivan Gašparovič.
Novela zákona sa nevyhla rozsiahlej kritike opozície, ako aj
poskytovateľov a prijímateľov sociálnych služieb. Tí financovanie
sociálnych služieb štátom vnímajú
ako nespravodlivé. Podľa predsedníčky Asociácie poskytovateľov
sociálnych služieb (APSS) Milady
Dobrotkovej štát naďalej pokraču-
je v diskriminácii pri financovaní
klientov neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Upozornila
na to, že pre klientov verejných poskytovateľov poskytuje samospráva vyššie finančné prostriedky než
pre klientov, ktorí sú umiestnení u
neverejných poskytovateľov týchto
služieb.
Z návrhu novely zákona o sociálnych službách totiž rezort práce
vypustil zavedenie finančného príspevku zo štátneho rozpočtu aj pre
neverejných poskytovateľov vybra-
ných sociálnych služieb na úrovni
vyšších územných celkov. Nezmení
sa ani spôsob výpočtu finančného
príspevku tak, aby tento príspevok
zohľadňoval stupeň odkázanosti
prijímateľov sociálnej služby.
Minister práce a sociálnych vecí
Ján Richter poukázal na to, že pri
zmene financovania sociálnych
služieb je nevyhnutné počkať na
výsledky auditu verejnej správy,
ktorý by sa podľa jeho vyjadrenia
mal ukončiť v máji 2014. Uviedol
tiež, že už v tomto roku minister-
stvo práce plánuje predložiť ďalší
návrh novely zákona o sociálnych
službách, ktorá by mala byť účinná od 1. januára 2015. „Ak vyššie územné celky majú finančné
prostriedky na to, aby v plnej miere financovali neverejných poskytovateľov, tak to zo zákona musia
robiť,“ zdôraznil J. Richter. Podľa
neho niektoré samosprávne kraje
si tieto úlohy plnia, avšak niektoré
financujú neverejných poskytovateľov len sčasti.
(SITA)
kultúra 29
Obecné noviny • 7. január 2014
V Modre sa podarilo zaktivizovať ľudí
na ochranu kultúrnych pamiatok
Projekt obnovy Kostola narodenia sv. Jána Krstiteľa na modranskom cintoríne oslovil aj mládež.
M
odranský mestský
cintorín
je
národnou
kultúrnou pamiatkou. Každoročne ho navštevujú tisíce turistov a žiakov základných škôl
zo západného Slovenska, aby sa
poklonili pamiatke Ľudovíta Štúra. Návštevníkov cintorína zaujíma aj najstaršia sakrálna stavba
v Modre, Kostol narodenia sv.
Jána Krstiteľa, ktorý v súčasnosti
prechádza rekonštrukciou.
S obnovou tejto vzácnej pamiatky sa začalo už v roku 2010 vďaka
iniciatíve občianskeho združenia
Záchrana cirkevných pamiatok
v Modre, ktoré zastupuje Katarína Machatová. Spoločne s Rímskokatolíckou cirkvou v Modre
koordinujú a zabezpečujú práce
na obnove vzácnej pamiatky. Už
v roku 2012 vymenili na kostole
strešnú krytinu, vlani pokračovali práce na sanácii vlhkých múrov
a obnove betónových kanálov
odvodnenia kostola. Na obnove
kostola sa okrem profesionálnych firiem podieľajú aj mladí ľu-
dia, členovia spevokolu a miništranti. Tí vlani v lete odstraňovali
betónový sokel po celom obvode
kostola a takisto brigádnicky odstránili aj omietku na márnici a
vymenili strešnú krytinu.
Ako nám povedala Katarína
Machatová, náklady na doteraz
vykonané práce už prekročili
sumu stotisíc eur, ktoré získali aj
od sponzorov, zo zbierok, benefičných koncertov či vydania nástenného kalendára.
Odborné práce sa uskutočnili
s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR, Bratislavského
samosprávneho kraja, Malokarpatskej komunitnej nadácie REVIA, mesta Modra, rímskokatolíckej cirkvi a ďalších inštitúcií.
V roku 2013 sa okrem iného
uskutočnil archeologický výskum okolia kostola, na ktorom
sa podieľali pracovníci Katedry
klasickej archeológie Trnavskej
univerzity. Výsledkom výskumu
boli rôzne nálezy z 18. až 19. storočia, ale aj nové poznatky o starších stavebných fázach kostola. V
tomto roku chcú začať s reštau-
Katarína Machatová (v strede) a spolupracovníčky z OZ Záchrana cirkevných pamiatok v Modre na vianočnom jarmoku.
rovaním interiéru kostola a dokončiť obnovu hlavného oltára
a oltárneho obrazu. Plánujú tiež
obnoviť pôvodné drevené okna,
dvere, kamenné články a exteriérové omietky.
Práce na obnove kostola budú
pokračovať v závislosti od získaných finančných prostriedkov.
Na vianočných trhoch členky OZ
Záchrana cirkevných pamiatok
v Modre ponúkali občerstvenie
a kalendár na rok 2014. Výťažok
z tejto charitatívnej akcie je určený na obnovu vzácneho kostola.
Obnova historickej pamiatky
Kostola narodenia sv. Jána Krstiteľa na modranskom cintoríne je
Dotácie umožnili Oravskej galérii
uskutočniť štyri projekty
V roku 2013 sa Oravskej galérii v Dolnom Kubíne (v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK)
podarilo získať z dotačného systému Ministerstva kultúry SR 10 500 eur.
D
otácia umožnila vydať Sprievodcu po expozíciách tradičného
ľudového umenia na Slanickom
ostrove umenia. Expozície, umiestnené
v pôsobivej prírodnej scenérii ostrova s
barokovo-klasicistickým kostolom, komplexom kalvárie a parkovou úpravou, boli
verejnosti sprístupnené v rokoch 1971
-1973. Publikácia, vydaná pri príležitosti 40. výročia ich dobudovania a zároveň
60. výročia vzniku ostrova a napustenia
Oravskej priehrady, sprevádza návštevníka expozíciami, poskytuje najdôležitejšie
informácie o histórii, vzniku a súčasnom
využití ostrova. Jej súčasťou je katalóg
najpozoruhodnejších rezbárskych a kamenárskych diel. Sprievodca obsahuje
odbornú štúdiu, ktorá zhodnocuje vývoj
a význam tradičného ľudového umenia v
regionálnom i celoslovenskom kontexte.
Zahŕňa tiež základné údaje o budovaní
zbierky ľudového umenia, ktorá je jednou
z primárnych oblastí špecializácie Oravskej galérie od jej vzniku v roku 1965 a
stala sa východiskom pre vytvorenie expozícií na Slanickom ostrove umenia.
Ďalší podporený projekt bol zameraný
na komplexné reštaurovanie troch drevených polychrómovaných plastík z 18.
storočia, ktoré boli v minulosti súčasťou
interiérovej výzdoby kostolov v Slanici a
Lokci. Zreštaurované sakrálne rezbárske
diela, ktoré sú dokladom umelecko-historického vývoja v regióne Oravy, tak
bude možné opäť vystavovať a verejne
prezentovať.
Dotácia z MK SR pokryla aj uskutoč-
Viktor Hulík: Veľký posúvač VII.
nenie projektu, zameraného na zabezpečenie ochrany zbierkových predmetov v stálych expozíciách pred denným
svetlom. Finančné prostriedky šli na nákup a montáž interiérových roliet s UV
filtrom, ktoré chránia najhodnotnejšie
zbierkové predmety v expozíciách pred
škodlivými účinkami slnečného žiarenia. Projekt sa sústredil na zabezpečenie
priestorov dvoch stálych expozícií v Župnom dome v Dolnom Kubíne - „Staré
umenie 15. – 19. storočia“ a „Štefan Siváň
– rezbár z Oravy“, ktoré sú intenzívnym
denným svetlom najviac ohrozené.
Posledný projekt sa sústredil na podporu akvizičnej činnosti galérie a vďaka
nemu sa galérii podarilo zakúpiť do zbie-
Anjel približne z polovice 18. storočia.
rok variabilný objekt slovenského výtvarníka Viktora Hulíka „Veľký posúvač
VII.“ z roku 1991. Dielo môžu návštevníci galérie vidieť na autorovej výstave
v Župnom dome v Dolnom Kubíne do
12. januára, potom bude vystavené v stálych expozíciách.
Projekty
boli
dofinancované
z prostriedkov ŽSK sumou 3375 € a z
vlastných zdrojov.
Dagmar ADAMUSOVÁ,
Oravská galéria v Dolnom Kubíne
príkladom aktivity tretieho sektora v meste, ktorý si takto získal
veľa prívržencov najmä medzi
mládežou. Podobne aj obnova
Evanjelického sirotinca v Modre,
výstavba detského parku hrania
a oddychu i modranského banského náučného chodníka sú príkladom iniciatívy občianskych
združení.
Spolupráca samosprávy, podnikateľov a tretieho sektora sú zárukou ďalšieho rozvoja mesta. To
si uvedomili aj účastníci nedávnej druhej mestskej konferencie
neziskových organizácii a občianskych združení v Modre. Primátorka Modry Hana Hlubocká
si správne stanovila priority svojej činnosti – medzi ktorými je
okrem iného aj snaha aktivizovať
ľudí pri ochrane kultúrneho dedičstva a zvýšiť tak ich záujem
o veci verejné. Aj keď pomaly,
ale predsa len k určitému posunu
v tomto smere došlo.
Jana SOUKUPOVÁ,
MATIK Modra
Snímky: František Mach
Ochotnícke divadlo
v Turci stále žije
Turčianske kultúrne stredisko v Martine zorganizovalo v minulom roku cyklus divadelných tvorivých dielní.
Projekt s názvom „Kam kráčaš, ochotnícke
divadlo?“ podporilo Ministerstvo kultúry
SR. Lektormi vzdelávacích stretnutí boli
Martin Krajčovič a Zuzana Galková. Projekt
vyvrcholil 7. decembra v kultúrnom dome
v Dražkovciach uvedením komédie Všetko
sa... od anglického autora Raya Cooneyho
v podaní divadelného súboru Pišinger z Bystričky v réžii Zuzany Galkovej.
Večer pokračoval spoločným posedením
turčianskych ochotníkov, na ktorom zhodnotili priebeh a význam projektu. Zástupcovia
divadelných súborov z Bystričky, Vrútok,
Dražkoviec, Kláštora pod Znievom a zo
Žabokriek vyhodnotili uplynulú divadelnú
sezónu a predložili návrhy na pripravované
hry v ďalšom roku. Pavol Fabro z DS Žabokreky navrhol nacvičiť spoločnú divadelnú
hru v duchu tradičného dedinského divadla
spojeného s folklórom. Metodička Turčianskeho kultúrneho strediska (TKS) pre
divadlo Jana Knošková ponúkla pomoc divadelným súborom v podobe zapožičania vyše
500 scenárov divadelných hier, ktoré vlastní
TKS a informovala o plánoch vytvoriť šatník
kostýmov, ktoré budú požičiavať divadelným
súborom.
Ochotnícke divadlo v Turci teda stále žije
a funguje. V niektorých obciach, kde v minulosti pracovali divadelné súbory, plánujú
znovuoživenie divadla (Dražkovce, Turany,
Valča). Veríme, že neostane iba pri plánoch
a divadelné súbory v našich obciach sa
budú znovu rozrastať a projekt edukačných
aktivít TKS bude pokračovať aj v tomto roku.
(knoš)
regiónov
30 tlačivá/z
7. január 2014 • Obecné noviny
Informácia
Krátko z regiónov
k novým vzorom priznaní k miestnym daniam od 1. decembra 2012
Nadväzne na ustanovenie § 99d ods. 4 zákona
č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom
poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné
odpady v znení neskorších predpisov Ministerstvo
financií Slovenskej republiky vydalo Opatrenie z
20. augusta 2012 č. MF/020058/2012-722, ktorým
sa ustanovujú vzory priznania k dani z nehnuteľností, dani za psa, dani za predajné automaty a
dani za nevýherné hracie prístroje. Pre daňovníkov ako aj pre mestá a obce to znamená, že od 1.
decembra 2012 budú platiť tieto tlačivá priznania k
miestnym daniam.
Pri grafickej úprave nových vzorov tlačív uvedených priznaní sme tak ako v minulých rokoch
spolupracovali s Obecnými novinami. Preto sú
tlačivá k miestnym daniam ponúkané pre mestá a
obce prostredníctvom Obecných novín po vecnej
i grafickej stránke zhodné so vzormi priznania k
miestnym daniam, ktoré tvoria prílohu citovaného
opatrenia, čo nemožno jednoznačne konštatovať
pri tlačivách propagovaných inými subjektami.
Zdroj: MF SR
Behom pre podporu
lesa
Tlačivá si môžete objednať na adrese:
Inprost, spol. s r. o.
Distribúcia tlačív
Smrečianska 29
811 05 Bratislava
alebo faxom na čísle: 02/446 311 95, 02/ 446 311 98,
alebo mailom na adrese: [email protected]
Kontaktná osoba: Dagmar Borisová,
tel.: 02/ 446 311 99 alebo mobil: 0905 599 120.
Objednávky budeme vybavovať v poradí, v akom
prídu a budú zaevidované. Cena tlačív zostáva nezmenená, a to košieľka (F1.1 a P2.1) a poučenie na
vyplnenie tlačiva ( F1.11 a P2.11) 0,17 €, ostatné tlačivá 0,10 € s DPH. Pri zasielke poštou k cene tlačív
fakturujeme poštovné a balné.
Pre odoberateľov Obecných novín zľava 25% z fakturovanej sumy.
Záväzná objednávka
Názov úradu (organizácie) ........................................................................................................
Kontaktný pracovník .................................................................... č. tel.:.................................
IČO ....................................... DIČO ......................................... IČ DPH .................................
PSČ ..................
Presná adresa: .........................................................................................
Bankové spojenie ................................
Číslo účtu ...............................................................
Ako predplatiteľ Obecných novín si uplatňujeme 25 % zľavu z celkovej fakturovanej sumy.
(označte X)
Dátum ..................................................
Pečiatka a podpis
1.
Fyzické osoby 1.1
Údaje o daňovníkovi + priznanie k dani z pozemkov + zo stavieb - k stavbe na jeden účel (košieľka)
1.2
Priznanie k dani z pozemkov
1.3
Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na jeden účel
1.4
Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na viaceré účely
1.5
Priznanie k dani z bytov - byty a nebytové priestory v bytovom dome
1.6
Priznanie k dani za predajné automaty
1.7
Priznanie k dani za nevýherné hracie prístroje
1.8
Priznanie k dani za psa
1.9
Príloha k zníženiu dane alebo oslobodeniu od dane
Počet
1.11 Poučenie na vyplnenie daňového priznania
právnické osoby
2.1 Údaje o daňovníkovi + priznanie k dani z pozemkov + zo stavieb - k stavbe na viac účelov (košieľka)
2.2 Priznanie k dani z pozemkov
2.3 Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na jeden účel
2.4 Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na viaceré účely
2.5 Priznanie k dani z bytov - byty a nebytové priestory v bytovom dome
2.6 Priznanie k dani za predajné automaty
2.7 Priznanie k dani za nevýherné hracie prístroje
2.8 Priznanie k dani za psa
2.9 Príloha k zníženiu dane alebo oslobodeniu od dane
2.10 Potvrdenie o podaní daňového priznania
2.11 Poučenie na vyplnenie daňového priznania
Prievidza podporila
znevýhodnené rodiny
Finančný dar od mesta dostali
v Prievidzi náhradné rodiny a rodiny, ktoré majú deti v pestúnskej
starostlivosti. Mesto už tradične
predvianočnom období poskytuje tento jednorazový finančný
príspevok zo svojho rozpočtu.
„Na túto finančnú pomoc malo
mesto Prievidza vyčlenených
10 500 €. Tentoraz podporíme 140
sociálne odkázaných rodín s nezaopatrenými deťmi a tiež náhradné
rodiny, ktoré majú zverené deti
v pestúnskej starostlivosti. Jedna
rodina dostane presne 75 €,“ uviedla primátorka mesta Katarína
Macháčková.
(ďur)
Príspevok dostali
novorodenci i prváčikovia
1.10 Potvrdenie o podaní daňového priznania
2.
Od novembra minulého roku rastie nad Peknou cestou v bratislavskom lesoparku 700 nových stromčekov. Stovky sadeničiek buka lesného vysadili Mestské lesy v Bratislave. Venovala ich spoločnosť Lidl
Slovenská republika. Obchodný reťazec sa ako generálny partner podujatia Saguaro Run Fest, ktorý sa uskutočnil v posledný júnový víkend,
zaviazal venovať jeden stromček za každého účastníka tohto bežeckého
festivalu. Miesto výsadby bolo postihnuté veternou kalamitou v roku
2010. Následne ho Mestské lesy Bratislava opätovne zalesnili, ale na jar
roku 2013 sa porast stal obeťou požiaru.
(ts)
Počet
Rodinám s novorodencami
a prváčikmi vlani bratislavská
mestská časť Ružinov finančne
pomohla sumou vyše 68-tisíc
eur. „Mladé rodiny sme podporili príspevkom pri narodení
dieťaťa a príspevkom pri prvom
vstupe dieťaťa do školy,“ povedal
starosta Ružinova Dušan Pekár.
Peniaze od samosprávy dostalo
761 novorodencov a 423 prváčikov. Príspevok pri narodení dieťaťa je v Ružinove 70 eur a príspevok pre prváka 35 eur.
(št)
Pomocnú ruku podali
aj v Novom Meste
Bratislavská MČ Nové Mesto
rozdala svojim 449 obyvateľom
vianočné príspevky v sume od 30
do 70 eur. Mestská časť vyčlenila
na tento účel 17 380 eur. Príspevok dostávajú sociálne slabšie rodiny s nezamestnanými rodičmi,
rodiny s deťmi zverenými do starostlivosti, nezamestnaní s problémom nájsť si prácu či osamelé
matky s deťmi. Najpočetnejšou
skupinou sú dôchodcovia, ktorí
sú poberateľmi dávok v hmotnej
núdzi alebo ich mesačný dôchodok nepresahuje 340 eur a zároveň je ich jediným príjmom.
„Každoročne sa takto snažíme
podať pomocnú ruku obyvateľom
vo finančnej núdzi a spríjemniť
im tak vianočné sviatky,“ povedal
starosta MČ Rudolf Kusý.
(SITA)
monitor
31
Obecné noviny • 7. január 2014
Starostovia si myslia, že viac šetriť sa už nedá
Ani sľubované zvýšenie príjmu z podielových daní sa obciam nezdá dostatočné. V Liptovských
Revúcach budú doplácať už len na platy učiteľov.
L
iptovskí primátori a starostovia vyjadrujú nespokojnosť s návrhom
štátneho rozpočtu na
budúci rok. Nepozdáva
sa im, že vláda kritizuje obce za nedostatočné šetrenie, no na druhej
strane kladie na plecia samosprávy
nové povinnosti bez dostatočného
finančného krytia.
Miloša Kuriša, starostu Liptovských Revúc a Jána Ondrejku, starostu Liptovských Sliačov, sme sa
pýtali, ako hodnotia svoj doterajší
podiel na stabilizácii verejných financií a aké formy šetrenia sú možné v budúcom roku.
- Ako sa prejavil pokles príjmov
obce pri znížení príspevku z podielových daní zo 70,3 na súčasných 65,4 percenta?
M. Kuriš: „V roku 2012 sme mali
rozpočet skrátený o 16 347,84 eura.
Pritom na základe východiskových
štatistických údajov a rozpočtovaných podielov sme pôvodne rátali
so zvýšením príjmu o 8164,18 eura.
Vlani sme dostali o viac ako 15-tisíc
eur menej, čo sa logicky prejavuje v
rušení rozvojových plánov obce.“
J. Ondrejka: „Ekonomická nestabilita výrazne ovplyvnila predovšetkým plnenie dane z príjmov fyzických osôb z dôvodu zmeny zákona
o dani z príjmov a zvyšovania nezamestnanosti. Pre našu obec sa príjmy
z tejto dane znížili o 15,70 percenta.“
- Vláda po ostrej kritike ZMOS
prisľúbila pre rok 2014 zvýšiť príjem z podielových daní pre obce
zo 65,4 na 67 percent. Považujete
to za dostatočný ústupok v prospech samosprávy?
M. Kuriš: „Odpoviem konkrétnymi číslami v spojitosti s prísľubom
štátu zvýšiť platy učiteľom, pričom
plnenie tohto záväzku v základnom
školstve pôjde z obecných peňazí.
Ak vláda dodrží svoj sľub, potom
avizované zvýšenie príjmu z podielových daní bude v sume 5135,65
eura. Zvýšenie učiteľských platov si
však vyžiada 13 092 eur. Rozdiel je
teda mínus 7956,35 eura v neprospech obecnej pokladne.“
J. Ondrejka: „Netreba miešať
hrušky s jablkami. Ak vláda rozhodla o zvýšení platov pre učiteľov,
nech na ne pošle peniaze. Ak to
budeme musieť platiť z vlastných
peňazí, tak potom aj po zvýšení príspevku z podielových daní budeme
mať v konečnom dôsledku len toľko, koľko sme mali dosiaľ.“
- Súhlasíte s tvrdením, že samospráva šetrí výraznejšie ako štát,
pričom v obciach už nie je priestor
pre ďalšie úspory?
M. Kuriš: „Priestor pre ďalšie
šetrenie v samospráve už dávno neexistuje. Rozvojové programy nepripadajú do úvahy a sme radi, ak
môžeme riešiť havarijné stavy. V neposlednom rade treba brať do úvahy
aj podiel samosprávy na dlhu štátu.“
J. Ondrejka: „Samospráva musí
mať vyrovnaný rozpočet. V záujme zachovania rovnováhy príjmov
a výdavkov je obec nútená prijímať
úsporné opatrenia. Stále hľadáme
možnosti, ako znížiť výdavky, udržať
ich na minimálnej úrovni. Starostovia a primátori výrazne zveľaďujú
infraštruktúru miest a obcí. Štát by
sa nikdy nepostaral o základné a
materské školstvo, ako aj o ostatné
odvetvia tak dobre ako samospráva. My sa podieľame na dlhu štátu
0,2 percenta, pričom štát je často
najväčší neplatič pre samosprávu v
eurofondoch. Skoro rok čakáme na
preplatenie oprávnených nákladov.
Súhlasíme so šetrením, no sú oblasti, kde sa už viac šetriť nedá.“
Liptovské noviny,
10. 12. 2013
Zrušili storočnú školu, ktorú nedávno opravili
Obec Malé Chyndice nemala na výber, napriek avizovaným jedenástim žiakom nastúpili na začiatku školského
roka iba štyria.
D
edina prišla o vzdelávaciu
inštitúciu s viac ako storočnou tradíciou. Školu tak
stratili aj susedné Veľké Chyndice,
pretože fungovala pre deti z oboch
obcí, ktoré kedysi tvorili jednu dedinu. Podobne skončili aj ďalšie tri
základné školy na Slovensku.
Iróniou osudu je, že dedina pred
piatimi až siedmimi rokmi školu postupne zrekonštruovala. Na budove
v susedstve obecného úradu pribudli plastové okná, opravili stropy aj
strechu.
„Rátali sme s tým, že budeme mať
jedenásť detí. Ministerstvo školstva si
dalo podmienku, že zachová školu aspoň s dvanástimi deťmi,“ povedal starosta Malých Chyndíc Pavel Bystrický.
Napriek prísľubu rodičov bolo
začiatkom septembra všetko inak.
„Čakali sme jedenásť detí, prišli len
štyri,“ povedal starosta. A to aj napriek tomu, že dedina robila všetko
pre to, aby rodičov presvedčila o výhodnosti málotriedky. Rodičia dali
jasne najavo, že o málotriedku záujem nemajú. Tí podľa starostu teraz
vozia deti do škôl v Klasove alebo vo
Vrábľoch.
Obec teraz zvažuje, čo s budovou
školy, ktorú len pred pár rokmi postupne zrekonštruovala. Predať ju
nechce, pretože obecného majetku
nie je veľa. Prenajať priestory bude
tiež náročné, Malé Chyndice s približne 390 obyvateľmi sú koncovou
obcou, podnikatelia v obci takmer
nie sú. V dedine po zrušení školy
toho veľa neostalo. Malé Chyndice
nemajú dokonca ani krčmu. Boli aj
bez potravín, tie však už v obci znovu fungujú.
Malé a Veľké Chyndice tvorili
kedysi jednu dedinu. Po rozdelení
sa Malé Chyndice stali - protirečiac
názvu - väčšou dedinou ako Veľké
Chyndice. Majú asi o 70 obyvateľov a 280 hektárov viac. Dediny sú
dodnes úzko prepojené, v Malých
Chyndiciach bola až do jesene škola, do ktorej chodili aj deti z Veľkých
Chyndíc. V nich zas funguje škôlka,
ktorá v Malých Chyndiciach nie je.
Podľa P. Bystrického neprežije ani
tá, má čoraz menej detí. V Malých
Chyndiciach sa ročne narodia dve
až tri deti.
Nitrianske noviny,
2. 12. 2013
Župa sa chce zviditeľniť v cestovnom ruchu
V Dunajskej Strede predstavili na odbornom workshope projekt „Trnavský kraj - región pre všetkých“, na ktorom verejnosť
oboznámili s možnosťami využitia cestovného ruchu.
Podobné workshopy sa už konali v Trnave, Piešťanoch, Galante a Hlohovci.
Posledný sa uskutoční v Šaštíne-Strážach na budúci rok v júni, povedala Ľubica
Pélyová z Kancelárie predsedu TTSK, ktorá je manažérkou projektu.
„Prínos projektu spočíva v tom, že sa kraj stane atraktívnejším pre obyvateľov kraja, ako aj pre domácich a zahraničných turistov. Zabezpečí sa propagácia
regiónu, zvýši sa informovanosť turistickej verejnosti, tým vzrastie počet návštevníkov, následne aj príjmov z produktu služieb cestovného ruchu,“ vysvetlila
Pélyová. Zároveň sa posilní aj spolupráca verejného a súkromného sektora za
účelom vytvárania nových partnerstiev a intenzívnejšej spolupráce v rozvoji
cestovného ruchu v regióne. Trnavská župa sa tak stane konkurencieschopnejšou v tejto oblasti.
Manažérka projektu oslovila v Dunajskostredskom okrese starostov obcí a
predsedov inštitúcií, ktorí v niečom vynikali. Pozvanie prijali aj viacerí predsta-
Vychádza pri Združení miest a obcí Slovenska ako
odborno-metodický týždenník pre komunálnu sféru
Bezručova 9, 811 09 Bratislava 1
Tel.: 02/5296 4243, fax: 02/5296 4256
email: [email protected], www.zmos.sk
vitelia kultúrneho, politického života a cestovného ruchu, informačných kancelárií a cestovných agentúr.
Generálny riaditeľ Slovakia Ringu Pavel Čulík predstavil okruh, poukázal
na rôzne mimopretekárske, rodinné programy. Vedúci marketingu Thermal
Corvinus Veľký Meder Pavol Molnár a riaditeľ Thermalparku Dunajská Streda Gabriel Somogyi analyzovali vývoj termálnych kúpalísk. Starosta obce Malé
Dvorníky Zoltán Marczell rozobral výsledky súťaže Dedina roka 2013. O teórii
a praxi v príprave odborníkov regionálneho cestovného ruchu hovorila zástupkyňa riaditeľa Strednej odbornej školy rozvoja vidieka v Dunajskej Strede a na
regionálne špecifiká Žitného ostrova upozornil Iván Nagy zo Žitnoostrovného
múzea.
Noviny Juhozápadu,
2. 12. 2013
Nevyužívaný
internát
v Tlmačoch
prebudovali
na sociálne byty
V meste sú aj ďalšie opustené budovy. Jednou z nich je
niekdajšia jedáleň s vývarovňou, v ktorej by chceli už
tento rok vybudovať ďalšie
byty.
Viacpodlažnú budovu odkúpil od Nitrianskeho samosprávneho kraja súkromný
investor. Objekt zrekonštruoval a prerobil na byty.
„Vítame, že sa niekoľko
rokov chátrajúca budova
konečne zrenovovala a využila,“ zhodujú sa Tlmačania.
Pred rekonštrukciou boli na
objekte porozbíjané okná a
na prízemí sa usadili ľudia
bez strechy nad hlavou.
„Mesto získalo zo Štátneho fondu rozvoja bývania
návratnú a nenávratnú
pôžičku,“ informoval Gabriel
Belák, prednosta Mestského úradu v Tlmačoch, o
zdrojoch financovania. Úver
na kúpu objektu bude splácať 30 rokov s tým, že aj po
tomto období byty ostanú
majetkom mesta.
V bytovke je 32 malometrážnych jedno- a dvojizbových sociálnych bytov
s rozlohou do 40 štvorcových metrov.
„V týchto dňoch pripravujeme nájomné zmluvy,“
doplnil G. Belák. Podmienky
na pridelenie sociálneho
bytu splnilo 45 žiadateľov,
ďalší podmienkam nevyhoveli. Jednou z nich bolo, aby
mal žiadateľ trvalé alebo
prechodné bydlisko v Tlmačoch, preukázal dlhodobý
príjem a vopred zaplatil
dvojmesačné nájomné
a za služby.
V meste sú aj ďalšie opustené budovy. Jednou
z nich je niekdajšia jedáleň
s vývarovňou, v ktorej by
podľa slov prednostu chcelo
mesto vybudovať v roku
2014 ďalších 17 bytov.
Týždeň na Pohroní,
2. 12. 2013
Z regionálnej tlače sprac. (tl)
Vydáva: INPROST, spol. s r. o., IČO 31 363 091, riaditeľ Seraf Tropek, tel.: 02/44 63 11 94, e-mail: [email protected]
Sídlo vydavateľa a redakcie: Smrečianska 29, 811 05 Bratislava, tel./fax: 02/44 63 11 95, 02/44 63 11 98, fax: 02/44 63 11 95,
02/44 63 11 98, www.inprost.sk, www.obecne-noviny.sk, e-mail: [email protected]
Šéfredaktor: Ing. Bohumil Olach, 02/44 63 11 98, mobil: 0905 631 853
Redaktorky: Darina Žoldošová, 02/44 63 11 98, mobil: 0908 710 115, Tereza Ljubimovová, 02/44 63 11 98, mobil: 0918 394 354
Inzercia: Petra Tropeková, mobil: 0903 658 513, e-mail: [email protected],
Špecializované prílohy: Petra Tropeková, mobil: 0903 658 513, e-mail: [email protected], Zuzana Badinková, mobil: 0944 124 304,
e-mail: zuzana.badinková@onmedia.sk
Predplatné a distribúcia: Dagmar Dóková, 02/44 63 11 99, mobil: 0905 599 120, e-mail: [email protected]
Redakcia nevyžiadané rukopisy nevracia. Tlačí Petit Press, a. s., Lazaretská 12, 811 08 Bratislava. Registrované Ministerstvom kultúry SR pod č. EV 3772/09
zo dňa 24. 07. 2009. ISSN 1335-650X. Podávanie novinových zásielok povolené riaditeľstvom pôšt v Bratislave, č. j. 183 – PP – zo dňa 14. 1. 1991.
32 humor
7. január 2014 • Obecné noviny
píše list generálovi ruskej
armády:
- Tie rakety zem - vzduch,
čo ste nám poslali na testy,
fungujú vynikajúco, ale nabudúce nám pošlite rakety
zem - lietadlo.
Žena na námestí vykrikuje:
- Okradli ma, ľudia, robte
niečo!
Okolo ide policajná hliadka. Policajti sa pýtajú:
- Pani, čo sa stalo?
- Okradli ma, svine!
- A čo vám ukradli?
- Kabelku mi ukradli!
- A čo ste v nej mali?
- Tridsať peňaženiek.
optrií a hovorí:
- Dobrý deň, ja som prišiel
na ten konkurz.
Jeden z policajtov mu odpovedá:
- Ale veď nespĺňate ani jednu požiadavku.
A dedko na to:
- Však ja som vám len prišiel
povedať, aby ste so mnou
nerátali.
Žena volá svojej mamičke:
- Zase sa so mnou vadil, prídem bývať k tebe!
Mama odpovedá:
- Nie, miláčik, on musí zaplatiť za svoje chyby. Ja prídem bývať k vám!
Na súde pri rozvodovom
konaní, za účasti svokry, sa
sudca pýta manžela, prečo sa
chce rozviesť. Manžel odpovedá:
- Nevyhovuje mi!
Vtom svokra vyskočí a zvolá:
- No to je dobré, všetkým vyhovuje, len jemu nie!
Polícia vypisuje konkurz
na miesto detektíva. Podmienky: výška najmenej 180
cm, dobrá fyzická kondícia,
ovládanie AJ a práce s PC.
Na druhý deň príde na stanicu asi 80-ročný dedko s
francúzskou palicou, strojčekom na sluch a s okuliarmi, ktoré majú aspoň 10 di-
Dvoch zlodejov súdia, lebo
vykradli obchod s liehovinami.
- Čo ste urobili s takým
množstvom alkoholu? - pýta
sa sudca jedného.
- Predali sme ho.
- A čo ste urobili s peniazmi?
- Prepili sme ich.
Blondínka sa pýta na ulici:
- Pane, prosím vás, koľko je
hodín?
- Je štvrť na štyri.
Blondínka len krúti očami a
hovorí:
- Viete, to je divné. Pýtam sa
na to celý deň a vždy dostanem inú odpoveď.
Na verejných záchodoch je
na automate na kondómy
ceduľka: „Zodpovedá britským predpisom.“
Pod tým je vyrytý nápis: „Titanik tiež zodpovedal.“
Rozprávajú sa dvaja dedkovia
v parku na lavičke:
- Vieš čo? Ja ti už ani neviem,
či som bol zranený v prvej
alebo druhej svetovej vojne.
- To nič. Ja viem, že som bol
zranený v druhej svetovej, ale
neviem, či som dostal guľkou
medzi lopatky alebo lopatkou
medzi guľky.
Generál slovenskej armády
Takto podvečer prechádza
sama žena tichým parkom,
keď vidí, ako oproti nej kráča
rezkým krokom chlap v monterkách a s roztiahnutými rukami. Vraví si v duchu:
- Utiecť už nestihnem, aj tak
ma chce znásilniť, tak nech
mi aspoň nezamaže tie nové
šaty, čo mám na sebe, dám si
ich radšej dole.
Chlap je bližšie a ženskú napadne:
- Bože, veď aj podprsenka je
nová, nohavičky tiež, dám si
ich dole, nech ich nezašpiní!
Chlap v monterkách je už pri
nahej žene a zreve:
- Uhni, šľapka, nesiem sklo!
Kolegovia v práci:
- Som hladný. Tu máš dve
eurá, skoč, prosím ťa do obchodu a kúp mi 20 Dg šunky. Ak nebudú mať šunku,
tak mi kúp niečo iné.
Kolega sa o polhodinku vráti a vraví:
- Šunku nemali, tak som ti
kúpil štyri päťdesiatcentové
známky.
Manželka hovorí:
- Kura a štrúdľa mi idú najlepšie.
Manžel následne nato otvorí
hrniec a pýta sa:
- A toto je ktoré z nich?
Príde Janko domov a mamička sa ho pýta:
- Janko, od čoho máš tu
modrinu na čele?
- Od premýšľania.
- Ako to?
- Myslel som, že Karol ma
tým kameňom netrafí.
Policajt zdvihne telefón:
- Kto volá?
- Prosím vás, prosím vás,
pomôžte mi, do bytu nám
vošla mačka!
- A to nám voláte kvôli takej
blbosti? A kto vlastne volá?
- Tu papagáj!!!
Na Záhorí v reštaurácii:
- Tak, čo to bude?
- Prosím si jeden čaj.
- Obyčajný alebo bez rumu?
Príde chlapík do pekla a Satan ho sprevádza komnatami, aby si vybral trest, ktorý
bude musieť vykonávať 200
rokov. Príde teda do prvej
miestnosti a tam obete bičujú do krvi. Chlapík zhnusene hovorí:
- Nie, tak toto teda nechcem.
Idú do druhej a tam mučia
ohňom. To sa mu tiež nepozdáva a tak prídu do tretej
miestnosti. Tam vidí nádhernú blondínu, ktorá uspokojuje starého dedka. Chlapík celý naradostený hovorí:
- Áno, takýto trest je pre
mňa najvhodnejší, - uškŕňa
sa nenápadne popod fúzy.
Satan podíde k blondíne a
hovorí jej:
- Choď, si voľná.
Download

Rok 2013 bol pre nás rokom výziev, výsledkom sú