16. júl 2013
Cena 2 € • Ročník xxiII • www.inprost.sk
Turzovské leto odštartovalo a futbalovým
turnajom a zábavou
To tohtoročné sa oficiálne začalo v sobotu 29. júna dvomi
podujatiami – Balónom do
sveta a futbalovým turnajom
žiakov O pohár primátora
mesta. strana 23
Fond Živá energia
opäť pomohol
V sídle Únie nevidiacich a
slabozrakých Slovenska v
bratislavskej Karlovej Vsi
podporil fond sumou 7000
eur inštaláciu tepelného
čerpadla a kondenzačného
kotla.
strana 26
Košice sa môžu pýšiť prvou Kunsthalle na
Slovensku
Zo schátranej budovy
starej krytej plavárne za
takmer presne rok vyrástol jedinečný polyfunkčný
priestor určený súčasnému
umeniu.
strana 29
29-30
Adresa:
Vyhodnotenie
priebehu
24. snemu
ZMOS
strana 3
Častý problém
samosprávy:
vypratanie
obecného bytu
strana 6
Protipovodňová
prevencia
a regulácia
Rýna
strana 10
Leto pri Váhu v Kamoči. Snímka: (st)
Leto prináša zábavu a oddych,
ale aj veľa nečakanej roboty
H
oci ostatné zasadanie Rady ZMOS
bolo 1. a 2. júla vo
Vysokých Tatrách
(uznesenie rady a
niektoré informácie prinášame na
str. 2, 3, 8, 9 a 12) a najbližšie ďalšie
zasadanie bude až koncom augusta v Bratislave, ukazuje sa, že ani
toto leto nebude pre samosprávu a činovníkov ZMOS vrátane
pracovníkov Kancelárie ZMOS,
oddychové. A to nehovoríme o
tých obciach a mestách, ktoré boli
postihnuté lokálnymi povodňami, napr. Brezno, Prešov, Hnúšťa, Prievidza, Čoltovo, Hrachovo,
Hucín, nemálo obcí Vranovského
okresu a samozrejme aj obce na
juhu Slovenska v povodí Dunaja a
ďalšie. A to ešte nevedno, čo, kde a
kedy nám horúce leto prichystá.
V každom prípade Rada ZMOS
mala vo Vysokých Tatrách čo robiť
a vyplynula z nej hromada úloh
už na letné mesiace. Rokovala o
vážnych témach kľúčových pre samosprávu miest a obcí, napríklad
o výsledkoch konsolidácie miest
a obcí v roku 2013, návrhoch na
zmeny v zákone o rozpočtových
pravidlách územnej samosprávy
a stave prípravy rozpočtu verejnej
správy na rok 2014, o návrhu na
novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám a aktuálnych
problémoch obcí v aplikácii tohto
zákona v praxi vrátane problémov
tých obcí, od ktorých sa niektorí
špekulanti snažia vymôcť peniaze
za údajné porušenie tohto zákona
obcami, ale aj o návrhu zásad zákona o odpadoch.
Samosprávy však majú v lete
aj príjemné starosti. Leto je čas
rôznych tradičných kultúrnych a
spoločenských podujatí a športových turnajov. Pripomíname si aj
1150. výročie príchodu vierozvestov Cyrila a Metoda a nedá nám
nespomenúť, že takmer sto obcí
a miest si pripomína už 900. rokov od prvej písomnej zmienky
o ich sídle, ktoré sa zachovali na
tzv. Zoborskej listine spísanej v
roku 1113. Táto listina je jedným
z dvoch najstarších listinných
originálov viažucich sa k slovenskému územiu. Sú v nej totiž na
základe fyzického overenia spí-
sané majetky opátstva, z ktorých
niektoré boli v roku 1109 spustošené po vpádoch moravského vojvodu Ota. Šlo o lokality v širokom
obvode západného a stredného
Slovenska, najviac ich je z Nitrianskeho kraja. Ako jedno z prvých toto krásne výročie oslávilo
ešte začiatkom rokamesto Prievidza, väčšina obcí však oslavuje v
lete. Bojnice mali hlavné oslavy v
strede júna, k „oslávencom“ patria napr. aj Hlohovec, Piešťany,
Madubice, Bojničky, Trebatice,
Horné Otrokovce a ďalšie. Škoda,
že nám o tomto peknom výročí a
o tom ako sa im v obci 900 rokov
darilo, skoro nikto nenapísal.
(bo)
Dediny a osady
od macochy
V dnešnej digitálnej ére
môžete cez mobilné siete
telefonovať a skajpovať s
hocikým, nech je na hociktorom mieste na svete. Pardon,
nie celkom. Na Slovensku je
niekoľko desiatok a možno
aj viac lokalít, kam sa nedovoláte buď vôbec, alebo iba
niekedy, keď je dobrá konštelácia počasia, hviezd a možno
aj mobilných operátorov.
„Ja keď chcem telefonovať
z mobilu, musím vyjsť na
kopec“, povedal mi priateľ,
bývalý novinár, ktorý žije v
peknej malej dedinke Opátka
pri Košiciach. Pokrytie signálom mobilných operátorov je
dlhoročný problém aj v obci
Kozelník v okrese Banská
Štiavnica, hovorí starostka
Eva Petáková. Ich obec je
ukrytá v úzkom údolí medzi
horami a dopláca na svoju
polohu i malý počet obyvateľov, pre ktorý sa spoločnostiam šíriacim signál neoplatí
investovať do zabezpečenia
mobilného signálu.
2 aktuality
16. júl 2013 • Obecné noviny
Z uznesenia Rady ZMOS
– 1. a 2. júna 2013 na Štrbskom Plese
Zasadanie Rady ZMOS viedol predseda Jozef Dvonč a bolo
uznášaniaschopné. Rada si na
úvod zvolila návrhovú komisiu
v zložení:
Pavol Burdiga, primátor, Rožňava; Alexandra Pivková, primátorka, Lučenec; Peter Baláž,
primátor, Topoľčany; Ľubomír
Lörincz, starosta, Santovka a Jozef Trizuljak, starosta, Horný
Hričov.
Rada ZMOS berie na vedomie priebežnú informáciu o stave
implementácie NSRR a príprave
programového obdobia 2014 –
2020;
žiada vládu SR a EK dôrazne
presadzovať realokáciu v rámci Regionálneho operačného
programu v hodnote 90 mil. eur,
žiada riadiaci orgán pre OPBK
o predĺženie výzvy na podávanie
žiadostí o NFP na čerpanie finančných prostriedkov ISRMO,
ukladá Kancelárii ZMOS
a) doručiť jednotlivým spracovateľom ROP a sektorových OP
strategický dokument prijatý
na 24. sneme ZMOS k programovému obdobiu na roky 2014
– 2020,
b) zaslať členom Rady ZMOS
aktuálne návrhy operačných
programov na roky 2014 –
2020; T: 31. 7. 2013, Z: výkonný
podpredseda;
Rada ZMOS odporúča pripraviť na najbližšie rokovanie Rady
ZMOS podklady na aktualizáciu
stanoviska k zachovaniu SORO
na úrovni samosprávnych krajov T: 20. 8. 2013, Z: Kancelária
ZMOS;
Rada ZMOS berie na vedomie
aktuálne informácie z legislatívneho procesu
a schvaľuje pripomienky uplatnené v legislatívnom konaní;
Rada ZMOS schvaľuje návrh
na rozpracovanie záverov 24. snemu ZMOS
a žiada
a) doplniť Strategický dokument
ZMOS k príprave programového obdobia na roky 2014 – 2020
(Pozičný dokument Združenia
miest a obcí Slovenska) o požiadavku, aby sa vytvorili podmienky na čerpanie EÚ fondov
aj na realizáciu pozemkových
úprav,
b) vedenie ZMOS presadzovať
naplnenie uvedenej požiadavky
v procese prípravy Partnerskej
dohody;
Rada ZMOS berie na vedomie
a) informáciu o výsledkoch odborných stretnutí k problematike konsolidácie a monitoringu memoranda o spolupráci,
b) návrh východísk rozpočtov
obcí na roky 2014 – 2016
c) návrh možných kompromisných úprav v rámci rozporového konania k novele zákona č.
583/2004 Z. z. o RP ÚS;
konštatuje, že konsolidáciu
rozpočtu verejnej správy považuje miestna samospráva za prioritnú úlohu, aktívne sa k tejto úlohe
hlási a dlhodobo zabezpečuje šetrenie v rámci svojich rozpočtov
a rozsahu jej zákonných kompetencií,
zásadne odmieta medializované interpretácie o aktuálnych
výsledkoch memoranda o spolupráci medzi vládou SR a ZMOS
a vyjadrenia ministra financií,
žiada predsedu ZMOS
a) rokovať s predsedom vlády SR
o miere konsolidácie miest a
obcí v roku 2013 vzhľadom na
aktuálny vývoj ekonomických
podmienok rozpočtového hospodárenia obcí (napr. nedostatky v refundácii výdavkov obcí
za realizované projekty, zmena
daňových prognóz, dodatočné
zmeny vo výsledkoch hospodárenia obcí pred schválením
záverečného účtu SR, problémy
s naplnením konsolidácie pri
uplatňovanom osobitnom režime financovania školstva zo
strany štátu),
b) uskutočniť samostatnú tlačovú
besedu k problematike zabezpečovania konsolidácie mestami a obcami a ich podiele na
konsolidácii verejnej správy,
T: do 20. 8. 2013
žiada MF SR, aby pri novele zákona č. 583 o rozpočtových pra-
vidlách ÚS rešpektovalo všetky
zásadné pripomienky vznesené
ZMOS v rámci MPK,
nesúhlasí s východiskami návrhu rozpočtu obcí a rozpočtu verejnej správy na rok 2014, v ktorých nie sú zohľadnené dopady
šetrenia a konsolidácie zo strany
obcí v predchádzajúcich rokoch;
Rada ZMOS berie na vedomie
informáciu o stave prípravy návrhu novely zákona č. 211/2000
Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a informáciu o kauze
Centrum ekologických informácií o. z. verzus obce;
Rada ZMOS berie na vedomie
informáciu o aktuálnom vývoji
doplnkového kolektívneho vyjednávania o kolektívnej zmluve vyššieho stupňa na rok 2013 a návrh
KOZ na rok 2014,
odporúča
a) nemeniť ustanovenia KZVS
na rok 2013 a pri vyjednávaní
o KZVS na rok 2014 presadzovať taký postup a nároky pre
zamestnancov, ktoré budú zosúladené s reálnymi rozpočtovými možnosťami miest a obcí,
b) presadzovať zachovanie výšky
minimálnej mzdy aj pre rok
2014 na úrovni roku 2013
schvaľuje Michala Sýkoru, prvého podpredsedu a Jozefa Turčányho, výkonného podpredsedu, ako vyjednávačov za ZMOS
v procese vyjednávania;
Rada ZMOS schvaľuje návrh
na poskytnutie príspevkov z Fondu solidarity ZMOS obci Jezersko
postihnutej povodňou v júni 2013
v sume 4000,- eur,
vyzýva členské mestá a obce,
aby vzhľadom na posledné udalosti a častý výskyt prírodných
pohrôm prispeli podľa uváženia a možností do Fondu solidarity ZMOS na číslo účtu
1802326015/5600
(variabilný
symbol: „2013“);
Rada ZMOS berie na vedomie
informáciu z rokovania Komory
obcí Komory miest;
nesúhlasí s akýmkoľvek presunom zdrojov z Programu rozvoja
vidieka 2014 – 2020 na priame
platby poľnohospodárom do
iných programov,
žiada Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
v rámci PRV v programovom období 2014 – 2020:
a) zachovať podporu obcí
v rámci prioritného opatrenia
„Základné služby a obnova dedín
vo vidieckych oblastiach (čl. 21)“,
b) nadviazať na aktivity podporované v rámci súčasných opatrení „3.2.1. Základné služby pre
hospodárstvo a obyvateľstvo vidieka“ a „3.2.2. Obnova a rozvoj
dedín“,
ukladá vytvoriť kontaktné
miesto na získavanie informácií
z programu URBACT, T: 31. 7.
2013, Z: Kancelária ZMOS;
Rada ZMOS schvaľuje stanovisko ZMOS k návrhu legislatívneho zámeru zákona o odpadoch;
Rada ZMOS berie na vedomie
predložené výsledky hospodárenia dcérskych spoločností za rok
2012;
Rada ZMOS schvaľuje zástupcov ZMOS v CEMR,
odporúča zastúpenie ZMOS na
konferencii „10 rokov pod logom
SlovakAid: Vízia rozvojovej spolupráce vo svete“;
Rada ZMOS schvaľuje návrh
postupu na podporu samospráv
pri uplatňovaní zákona o verejnom obstarávaní,
ukladá pripraviť pripomienky
a námety k novele zákona o verejnom obstarávaní, T: 20. 8. 2013,
Z: Kancelária ZMOS,
odporúča žiadať zvýšenie
spodnej hranice pre verejné obstarávanie v obciach a jej zosúladenie s limitmi v EÚ;
Rada ZMOS berie na vedomie
informáciu o aktuálnom stave implementácie projektov ZMOS;
Rada ZMOS berie na vedomie
Stratégiu komunikácie ZMOS;
Rada ZMOS berie na vedomie
návrh na zabezpečenie telekomunikačných služieb pre okrskové
komisie,
odporúča predsedom regionálnych združení informovať členov
RZ o návrhu;
Rada ZMOS k auditu kompetencií verejnej správy
žiada členov ZMOS predložiť
Kancelárii ZMOS návrhy na zrušenie alebo zmeny kompetencií
obcí, ktoré sú pre obce neefektívne a neúčelné, v členení - číslo
a názov zákona, názov kompetencie resp. úlohy, T: 31. 7. 2013, Z:
členovia ZMOS;
Rada ZMOS ukladá pripraviť na najbližšie rokovanie Rady
ZMOS návrh harmonogramu
a metodiky postupu ZMOS k príprave podkladov na rokovania
ku komunálnej reforme, T: 20. 8.
2013, Z: V.Bajan, podpredseda,
M.Muška, výkonný podpredseda,
Š. Bieľak, predseda sekcie;
Rada ZMOS ukladá zaslať na
regionálne združenia pracovný
návrh zákona o sociálnych službách; T: 10. 7. 2013, Z: Kancelácia
ZMOS,
vyzýva regionálne združenia
miest a obcí o zaslanie pripomienok a námetov k pracovnému
návrhu zákona o sociálnych službách; T: 5.8.2013, Z: predsedovia
RZ;
Uznesenie podpísali:
Jozef Dvonč,
predseda
Ľubomír Lörincz,
predseda návrhovej komisie
Dediny a osady od macochy
Starostka hneď po nástupe do
funkcie oslovila listom riaditeľov všetkých troch mobilných
operátorov, aby im pomohli, na
problém upozorňoval už predchádzajúci starosta, nikdy však
u kompetentných neuspel. Odpísali im, že finančné náklady by
boli príliš vysoké. Podľa súčasnej
starostky však musí existovať nejaký spôsob, ako tento problém
vyriešiť a stavbu stožiara vyfinancovať. Napríklad aj združením finančných prostriedkov,
myslí si.
Mobilný signál tie obce, ktoré
ho nemajú, nepotrebujú len tak,
z plezíru, preto, aby si mohli ľudia s tým alebo oným kamarátom
pokecať. Potrebujú ho pre vážne
prípady tiesňového volania, keď
treba volať policajtom, hasičom
či zdravotníkom. Keď nie je čas
utekať až na druhý koniec obce,
kde aký-taký signál je.
Podobne museli dlhé roky
chodiť telefonovať aj obyvatelia Kunešova v okrese Žiar nad
Hronom, kde mali aj problém s
internetom. Na konci minulého
roka sa to však podarilo vyriešiť.
Problém s internetovým pripojením vyriešila vlani jedna firma,
ktorá im nainštalovala stožiar. A
potom prišiel aj jeden z operátorov, aby na tento stožiar nainštaloval svoje zariadenie.
Nepokryté alebo slabšie pokryté ostávajú len tie lokality, na
ktorých je pokrytie ťažko realizovateľné z geografického dôvodu,
alebo vzhľadom na prevádzkový
potenciál nedávajú ekonomický
zmysel. Pri pokrývaní miest signálom sa prihliada na efektívnosť
a rentabilitu výstavby, vykrúcajú
sa operátori, keď ich kritizujú
za nepokrytie niektorej lokality
mobilným či internetovým signálom. Namieste je však otázka
– sú mobilní a internetoví operátori skutočne tí najzodpovednejší za to, aby obyvatelia všetkých
častí Slovenska, teda aj malých
dediniek v malebných, ale ukrytých kútikoch Slovenska, mali
rozhlasový, televízny, mobilný a
internetový signál? Nie je najmä
zodpovednosťou štátu, teda jeho
parlamentov, vlád a štátnych
úradov, aby obyvateľom svojej
krajiny zabezpečili rovnaký prístup k informáciám a rovnake
šance na požiarnu, zdravotnú
čí inú bezpečnosť, a aj rovnaké
podmienky na všestrannú komunikáciu ľudí navzájom? Alebo je pre nich štát macocha?
Bohumil M. OLACH
24. snem ZMOS 3
Obecné noviny • 16. júl 2013
Vyhodnotenie priebehu 24. snemu ZMOS
Na 24. sneme Združenia miest a obcí Slovenska, ktorý sa konal v dňoch 28. a 29. mája 2013 v priestoroch
Agrokomplexu v Nitre, sa mali právo zúčastniť delegáti zo všetkých 60 regionálnych združení z celého
Slovenska podľa určeného delegačného kľúča v pomere 1:4. Mimo delegačného kľúča sa na sneme
zúčastnili členovia kontrolnej komisie ZMOS, členovia Rady ZMOS a pozorovatelia - účastníci vyslaní
z jednotlivých regionálnych združení bez možnosti hlasovania.
N
a snem sa prihlásilo
750 delegátov s hlasom rozhodujúcim,
z toho 99 primátoriek a primátorov
a 651 starostiek a starostov. Podľa
prezenčných listín a správy mandátovej komisie sa zaregistrovalo
669 delegátov, z toho 93 primátoriek a primátorov a 576 starostiek
a starostov. Mandátová komisia
podľa uvedených počtov konštatovala, že snem je uznášania
schopný.
Na rokovaní sa zúčastnilo aj 115
hostí, z toho bolo 70 domácich
a 45 zahraničných hostí.
Z pozvaných ôsmich partnerských združení zo zahraničia sa
na rokovaní zúčastnilo 38 hostí
z dvoch partnerských združení. Dvaja hostia J. Jech, predseda
českého združenia (SMO ČR) a
Schmidt Jenő, predseda maďarského združenia, vystúpili na sneme s príspevkami.
Z pozvaných 49 stálych zastúpení v SR sa na sneme zúčastnili
zástupcovia siedmich veľvyslanectiev a z pozvaných 13 europoslancov sa zúčastnil na rokovaní jeden
europoslanec Vladimír Maňka,
ktorý je zároveň aj predsedom
Banskobystrického samosprávneho kraja.
Prvý deň rokovania sa na sneme
zúčastnili najvyšší predstavitelia
štátu a vlády na čele s prezidentom Slovenskej republiky Ivanom
Gašparovičom a predsedom vlády
Robertom Ficom, ako aj členovia vlády a poslanci parlamentu, zástupcovia diplomatických
zborov, predstavitelia politických
strán, samosprávnych krajov, významných inštitúcií, organizácií
a združení.
24. snem prebehol podľa schváleného programu.
Po hodnotiacej správe predsedu
ZMOS Jozefa Dvonča vystúpili
s príhovormi prezident republiky
Ivan Gašparovič a predseda vlády
Robert Fico, ako i ďalší členovia
vlády a poslanci NR SR. Po ich
príhovoroch nasledovala pracovná časť rokovania.
Na sneme vystúpilo s diskusnými príspevkami 36 účastníkov.
Predstavitelia ZMOS, starostovia
a primátori vo svojich príspevkoch sa zaoberali rôznymi témami
– dominovala ekonomická problematika – financovanie originálnych a prenesených kompetencií,
konsolidácia, napĺňanie memoranda, zákon o obecnom zriadení, eurofondy, nezamestnanosť,
sociálne služby, centrá voľného
času a iné problémy, s ktorými sa
stretávajú a musia riešiť starostovia a primátori pri výkone svojej
samosprávnej činnosti. Odborná
Rada ZMOS 1. júla 2013
diskusia pokračovala aj v stredu
dopoludnia. Návrhy diskutujúcich zhrnula návrhová komisia
do uznesenia, ktoré snem schválil
väčšinou hlasov.
Diskusné príspevky, ktoré odzneli na 24. sneme ZMOS, boli
prepísané do elektronickej podoby a budú poskytnuté tajomníkom
jednotlivých sekcií Rady ZMOS.
Sekcie sa budú nimi zaoberať na
svojich zasadaniach a jednotlivé
návrhy a pripomienky zapracujú
do úloh, resp. činností sekcie.
(Na webe ZMOS je link na
diskusné príspevky účastníkov
(http://www.infonet.tv/24-snemZmos-u.html?aid=3751)
Predsedníčka Kontrolnej komisie ZMOS Iveta Rušinová, primátorka mesta Krompachy, v správe
kontrolnej komisie o činnosti
ZMOS medzi 23. a 24. snemom
združenia konštatovala, že činnosť ZMOS sa v kontrolovanom
období riadila stanovami združenia a jeho vnútroorganizačnými
predpismi a bola v súlade s príslušnými zákonmi. Orgány združenia sa na svojich rokovaniach
zaoberali pravidelne úlohami vyplývajúcimi z uznesení snemov a
jeho príloh, o čom sa nachádza v
kancelárii združenia príslušná dokumentácia.
Účastníci snemu mali k dispozícii zborník „Výročná správa a snemové dokumenty“, ktorý obsahoval dôležité informácie týkajúce sa
činnosti ZMOS za uplynulé obdobie. V materiáli je prezentovaná
činnosť Rady ZMOS, predsedníctva ZMOS, odborných sekcií
Rady ZMOS, projektová činnosť,
zahraničné aktivity, ako aj strategické a snemové dokumenty.
Snem v súlade so stanovami
schválil snemové dokumenty,
uznesenie 24. snemu a priority
ZMOS po 24. sneme ZMOS. Uložil Rade ZMOS presadzovať v Národnej rade Slovenskej republiky,
vo vláde SR a v ústredných orgánoch štátnej správy plnenie požiadaviek z uznesenia a jeho príloh. Do 2. júla 2013 a priebežne
zaviazal Radu ZMOS rozpracovať
a plniť úlohy vyplývajúce z tohto
uznesenia snemu a jeho príloh
a do 30. septembra sa zaoberať námetmi z regionálnych snemov a z
diskusných príspevkov delegátov
snemu nezahrnutých do uznesenia snemu.
Do uznesenia sa dostala požiadavka novelizovať zákon č.
564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a s účinnosťou od
1. 1. 2014 vrátiť podiel obcí na
výnose dane z príjmov fyzických
osôb na výšku 70,3 % v záujme
vytvorenia základných podmienok na zabezpečovanie ich samosprávnych funkcií a rozvoja obcí.
Delegáti žiadali tiež doplniť
opatrenia zamerané na boj proti
finančným únikom o novú úlohu
v znení „Urýchlene prijať legislatívny návrh určujúci povinnosť pre
orgány štátu poskytovať finančné
prostriedky z fondov EÚ, štátnych
fondov a štátneho rozpočtu len
tým subjektom, ktoré majú splnené všetky finančné záväzky voči
obciam“.
Snem podporil aktivitu poslancov Národnej rady SR, ktorí sú
starostami a primátormi, v presadzovaní zákonov na posilnenie
právomoci primátorov a starostov
pri menovaní riadiacich pracovníkov rozpočtových a príspevkových organizácií zriadených
mestom, resp. obcou. Podporil
tiež legislatívnu iniciatívu na
zrovnoprávnenie pravidiel schvaľovania platov kontrolórov s pravidlami na schvaľovanie platov
ostatných funkcionárov miestnej
samosprávy a odporučil schvaľovanie platov prerokovávať minimálne jedenkrát za volebné obdobie. Odporúčil znížiť rozpätie
počtu poslancov mestských zastupiteľstiev a zosúladiť rokovacie
poriadky mestských a obecných
zastupiteľstiev v záujme ich jednoznačného výkladu v praxi. Podporil aj iniciatívu na zavedenie zániku mandátu poslanca mestského
a obecného zastupiteľstva jeho
odvolaním v miestnom referende,
obdobne ako to umožňuje zákon
v prípade starostov a primátorov.
Po schválení uznesenia predsedajúca snemu pani Viera Krakovská 24. snem Združenia miest
a obcí Slovenska ukončila.
Snem sa uskutočnil podľa schváleného rokovacieho poriadku, bez
zásadných rušivých momentov.
Po ukončení snemu sa bola tlačová konferencia.
x
x
x
(Obecné noviny v budúcom
čísle 31-32/2013 uverejnia –
okrem výročnej správy predsedu
ZMOS Jozefa Dvonča a vystúpení
prezidenta SR Ivana Gašparoviča
a premiéra vlády SR Roberta Fica,
ktoré sme uverejnili bezprostredne po sneme – úplný prepis
všetkých vystúpení na 24. sneme
ZMOS.)
Informácia
o medializácii
24. snemu ZMOS
Prvá informácia o konaní snemu a pozvánka pre médiá do
tlačových agentúr a iným prin-
tovým a elektronickým médiám
bola zaslaná mailom 24. mája
2013. Priebežne boli informovaní
o konaní snemu redaktori, ktorí
sa obracali na Kanceláriu ZMOS
so žiadosťou o iné informácie.
Druhá tlačová správa – na pripomenutie - bola zaslaná médiám
27. mája 2013 spolu s podkladmi
o Oskarovi bez bariér, mapkou a
programom rokovania.
Rokovania sledovalo v presscentre i v rokovacej sále a na tlačovej
konferencii sa zúčastnilo 23 novinárov. Zastúpené boli tlačové
agentúry TASR a SITA, RTVS
– Slovenský rozhlas, Rádio Regina, Slovenská televízia, TA3, TV
Joj, Pravda, Hospodárske noviny,
Obecné noviny, Územná samospráva a regionálne periodiká.
TV TA3 uvažovala o vysielaní
relácie Téma dňa priamo z miesta rokovania snemu ZMOS, ale
vzhľadom na technické problémy
sa vysielanie neuskutočnilo. Predseda ZMOS J. Dvonč informoval
o záveroch snemu v relácii K veci
v Slovenskom rozhlase v stredu
29. 5.
V presscentre boli dobré podmienky pre prácu novinárov,
vďaka kvalitnej technike si mohli
priamo nahrávať príspevky a prejavy hostí a účastníkov snemu.
Takisto k témam mohli komunikovať aj priamo s účastníkmi snemu. Novinári mali k dispozícii
rozšírenú tlačovú správu v printovej i elektronickej podobe, prejav predsedu ZMOS, uznesenie a
priority, ako aj informácie – leták
o súťaži OSKAR BEZ BARIÉR.
Slovenské médiá priebežne
zverejňovali informácie z priebehu snemu od svojich zúčastnených redaktorov, ale i preberané
z tlačových agentúr a poskytnutých tlačových správ, rozšírených
o aktuálne informácie z príspevkov rečníkov. Médiá sa venovali
všetkým dôležitým témam, ale
najviac rezonovala téma zníženia
počtu krajov, reorganizácia štátnej správy, zákon o slobodnom
prístupe k informáciám, eurofondy, fiškálna decentralizácia.
Témy snemu sú i naďalej v centre
pozornosti médií, aj v súvislosti
s plnením uznesení – vzdelávanie
samospráv ku konsolidácii financií, nová legislatíva viažuca sa k
nájomnému bývaniu, reforma
verejnej správy, príprava nového
programového obdobia, stavebný
zákon v súvislosti s povodňami,
a i.
Informácie o 24. sneme ZMOS
(tlačová správa, uznesenie, elektronická podoba Výročnej správy
a fotogaléria, monitoring médií o
sneme), ako aj informácie o Oskarovi bez bariér boli bezprostredne
po sneme zverejnené na webovej
stránke ZMOS.
Samosprávne témy sú odborne veľmi náročné, preto je potrebné si postupne pripravovať
novinárov, aby správne pochopili samosprávnu problematiku
a interpretovali požiadavky samospráv v prospech občanov.
Podobne zo strany predstaviteľov
ZMOS je potrebné, najmä pri pre
samosprávy životne dôležitých
témach, vyjadrovať zložité témy
jednoducho a zrozumiteľne, aby
nedochádzalo k dezinterpretácii
a aby novinári nemali problémy
pri ich uchopení a prezentácii
v médiách.
Účasť zahraničných
hostí na 24. sneme
ZMOS
Veľvyslanectvá:
Ankica VLAŠIĆ, splnomocnená
ministerka, Veľvyslanectvo Chorvátskej republiky
Zoran VLAŠIĆ, Veľvyslanectvo
Chorvátskej republiky
Pavel KUZNECOV, veľvyslanec
Ruskej federácie
Djumantoro PURBO, veľvyslanec
Indonézskej republiky
Félix VALDÉS, veľvyslanec Španielskeho kráľovstva
Igor KRAČKOVSKYI, prvý tajomník Veľvyslanectva Ukrajiny
Tomasz CHŁOŃ, veľvyslanec
Poľskej republiky
Dinko URUMOV, obchodný radca Veľvyslanectva Bulharskej republiky
Svaz měst a obcí ČR (SMO ČR)
Josef Bezdíček, podpredseda
Jaromír Jech, výkonný podpredseda
Maďarské národné združenie
miestnych samospráv (TOOSZ)
Schmidt Jenő, predseda +
35-členná delegácia tvorená volenými zástupcami miest a obcí
Maďarska
Pre zahraničných hostí bolo
zabezpečené ubytovanie a simultánne tlmočenie počas rokovania
snemu.
Delegácia volených zástupcov
z Maďarského národného združenia miestnych samospráv sa
zúčastnila na rokovaní snemu
v rámci spoločného projektu zameraného na podporu spolupráce
samospráv v prihraničných regiónoch. Bol pre nich príležitosťou
dozvedieť sa viac o fungovaní našej miestnej samosprávy, aktuálnych problémoch a výzvach, ako
aj na nadviazanie kontaktov, partnerstiev a výmenu skúseností.
(mb)
4 legislatíva
16. júl 2013 • Obecné noviny
Národná rada schválila novelu zákona
o príprave významných investícií, ktorá
okliešťuje kompetencie samosprávy
Národná rada SR schválila 25. júna tohto roku novelu zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa
prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov. Opoziční poslanci však boli proti tejto
novele. Navrhli ju poslanci Maroš Kondrót, Michal Bagačka a František Petro (všetci zo strany Smer-SD).
Novela má zjednodušiť proces schvaľovania strategicky a ekonomicky významných investícií a urýchliť
vytváranie nových pracovných miest v rôznych regiónoch Slovenska. Doteraz sa taký schvaľovací režim,
ako obsahuje novela, využíval pri výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest.
N
ávrhu novely sa venovali aj v rozhlasovej relácii Z prvej
ruky vysielanej niekoľko hodín pred jej
definitívnym schvaľovaním v parlamente. Uverejňujeme záznam tejto
relácie, v ktorom sme urobili jemné štylistické úpravy a škrty tak, že
neovplyvnili obsah ani stanoviská
oboch aktérov živého vysielania.
Za záznamom besedy uverejňujeme aj monitor článku z Hospodárskych novín o už schválenom
návrhu novely zákona o významných investíciách.
x x x
n Pán Mikuš, prečo opozícia dosť
tvrdo kritizuje tento návrh, keďže
ide o zákon z minulosti a má sa
iba málo zmeniť?
- J. Mikuš: Treba povedať, že súčasná vláda pri schvaľovaní niektorých zákonov vracia Slovensko
Z prvej
ruky
Novela zákona o významných
investíciách poriadne rozbúrila diskusné hladiny parlamentu. Vládna
väčšina hovorí, že ide o zlepšenie
podmienok pre podnikateľov a
prilákanie nových investorov. Opozícia kritizuje, že je to krok späť a
môže dôjsť k porušeniu vlastníckych práv. Je teda novela návratom
k totalite a pohodlnejšiemu vyvlastňovaniu alebo ide skutočne o
uľahčenie výstavby dôležitých projektov? Na tieto otázky sa pokúsia
zodpovedať dnešní hostia, poslanci
Maroš Kondrót za Smer-SD, zároveň jeden z predkladateľov novely
a Jozef Mikuš, poslanec za SDKÚDS. Vysielame priamo z NR SR, pri
počúvaní vám dobrý deň želá moderátor Juraj Jedinák.
n Pán Kondrót, o čo ide v novele zákona o významných investíciách?
- M. Kondrót: Základnou myšlienkou novely bola možnosť zjednodušiť a prilákať potenciálnych
veľkých investorov, zjednodušiť
proces investovania a takisto možnosť zjednodušiť, ale určiť presné
podmienky pridelenia štatútu významnej investície pre investíciu,
ktorá je národohospodársky významná a o ktorej rozhodne vláda.
n Akým spôsobom?
- Ide o zákon, ktorý je platný od r.
1999 a prijala ho ešte vláda M. Dzurindu, čiže platí 14 rokov. Za tých
14 rokov bolo vydaných 21 osvedčení o významnej investícii, z toho
18 osvedčení vydala vláda M. Dzurindu a 3 osvedčenia vydala vláda
R. Fica, posledné v r. 2009.
Jozef Mikuš.
naspäť, dokonca by som si dovolil
povedať, až niekedy pred r. 1989. Ide
napr. o centralizáciu výkonu štátnej
moci. ... Tento návrh, ktorý je najmä zmenou v územnom plánovaní,
je návrhom zákona, kde štátna moc
už bez ohľadu na kohokoľvek názor
bude môcť vyvlastniť a zabezpečiť
niektoré investície. Súhlasím, že
zákon o vyvlastňovaní nejakú veľkú
zmenu teraz nenadobúda, ale problém je, že sa až veľmi jednoducho
umožňuje využiť inštitút vyvlastňovania práve tým, že obce alebo
samospráva bude úplne vyčlenená
z územného konania a dokonca pozmeňovacím návrhom na výbore aj
zo stavebného konania.
n Pán Kondrót, vy tvrdíte, že tam
sa to vôbec vyvlastňovania netýka, ale pán Mikuš naznačil určité
veci.
- M. Kondrót: Návrh novely, ktorú som predložil spolu s dvoma kolegami poslancami, sa vôbec netýka
vyvlastňovania. Čiže to, čo tam je,
to platí 14 rokov. Dovolím si polemizovať s Jožkom Mikušom, ktorý
hovorí, že teraz sa to uľahčí. Neuľahčí sa nič, to funguje úplne rovnako. Ak sa povie, že sa pristúpi k
vyvlastneniu za primeranú náhradu, netreba plašiť ľudí, že by prišli o
svoje, dostanú buď náhradný pozemok alebo dostanú cenu pozemku
podľa cenovej mapy. Treba si uvedomiť, že v prípade, že príde významná investícia, drvivá väčšina
ľudí chce predať pozemok, ktorý im
je väčšinou aj tak nepotrebný. Čiže
ak 300 ľudí chce predať a traja, pre-
tože sa zatnú, nechcú, tak čo s tým?
Nepostavíme investíciu? Preto je to
posunuté na rozhodovanie vlády,
ktorá má plné právo, plnú moc aj
zodpovednosť rozhodnúť, nielen
právo, ale aj povinnosť rozhodnúť a
podporovať investície. A až potom
nastupujú do konania stavebné úrady a úrady, ktoré hovoria o územnom pláne a územnom konaní.
Takže vyvlastňovania sa to netýka,
tam sa nezmenilo nič z toho, čo platí 14 rokov.
n Ale P. Hrušovský z KDH argumentoval, že „verejný záujem“,
ktorý sa doteraz musel dokazovať, tento návrh novely zákona
mení na termín „významná investícia“, o ktorom rozhoduje
vláda administratívnym postupom. Takto to platí 14 rokov.
n Vy sa pán Mikuš usmievate, tak
skúste zareagovať.
- J. Mikuš: Trošku si to teda ilustrujme. Platný návrh zákona hovorí asi to, že keď niekto dá návrh
na vyvlastnenie, vláda môže rozhodnúť o verejnom záujme, ale investor, samozrejme, aj vláda alebo
štátni úradníci sa musia dohodnúť
so samosprávou, ktorá pripravuje
územné konanie, má územný plán
a, samozrejme, zabezpečuje aj stavebné konanie. Čiže v súčasnosti
ten, kto má záujem investovať a povedzme aj možnosť ovplyvniť rozhodnutie vlády, musí na to získať
súhlasom a dohodnúť sa s miestnou
samosprávou, a aj občanmi tej konkrétnej obce alebo mesta, ktorým
záleží na tom, a samozrejme rozmýšľajú aj o tom, aká investícia by
sa v ich blízkosti mala nachádzať.
Ak sa schváli táto novela zákona,
potom ak vláda rozhodne o investícii, že je strategicky významná vo
verejnom záujme, ten investor v
podstate už má vykachličkovanú
cestu až do záverečnej realizácie,
pretože všetko už ide v réžii štátnej moci, štátnych úradníkov. A ja
sa pýtam, ktorý štátny úradník sa
vzoprie rozhodnutiu vlády? Dnes,
keď si zmyslí pán Široký, že postaví
hotel na hociktorom mieste v tejto
republike a vláda rozhodne, že je to
vo verejnom záujme, tak ten hotel
tam bude stáť bez ohľadu na to, či
občania danej lokality, danej obce
s tým budú súhlasiť. Ak vláda rozhodne vo verejnom záujme, že sa
bude ťažiť zlato v Detve, tak občania Detvy a miestna samospráva v
podstate budú už len účastníkom
konania, ale nebudú mať právomoc
do toho zasahovať. Čiže to je ten
rozdiel. To, že sa nemení procedúra podávania žiadosti a spôsobu
akým vláda rozhodne o investícii,
nič neznamená, dôležité je, že daný
investor dnes nemá isté, či sa dohodne s samosprávou. Kolega povedal, že bolo za 14 rokov vydaných
21 osvedčení o významnej investícii
a ja neviem, že by boli s tým nejaké problémy. Vieme, že Kia mala
nejaké problémy s výkupom pozemkov, ale občania ani nevedia,
že tam bol nejaký problém. Máme
však mnoho investorov, proti ktorých investičným zámerom sa obce
búria a dnes môžu do konkrétnych
investícií aj zasahovať. Navrhované
zmeny v zákone o územnom plánovaní, však obciam túto možnosť
zoberú. A o tom, že je to veľmi diskutabilný návrh, svedčí aj to, že nejde o vládny, ale o poslanecký návrh
zákona a aj minister – podpredseda
vlády špeciálne zriadený pre veľké
investície, o ňom polemizoval a v
podstate s ním nesúhlasí a tvrdí, že
žiaden z ministrov, ani vláda s týmto návrhom zákona nič nemá.
- M. Kondrót: Dve poznámky.
Že vláda rozhodne? Nenasadzujme tejto vláde, alebo akejkoľvek
inej vláde psiu hlavu. Vláda má
plné právo, moc, vyšla z víťazných
volieb, je momentálne jednofarebná, je to oveľa jednoduchšie, ako
keď je vláda zložená z viacerých
subjektov, kde sa navzájom držia
pod krk a navzájom sa vydierajú,
musia si robiť ústupky a v podstate
rozhoduje jeden čudný, nevolený
orgán, teda koaličná rada. Ale dobre, po Ficovej vláde príde iná vláda, budú chodiť ďalšie vlády, takže
tá vláda vždycky má právomoc,
žiadna sa na Úrad vlády nevlúpala.
Vyhrala voľby a má nielen právo,
ale aj povinnosť a zodpovednosť.
n Toto však nie je vládny návrh,
ale poslanecký.
- Pôvodne to bol vládny návrh
a my-poslanci navrhujeme len novelu, ktorá sa týka troch bodov.
Čiže to gro zákona ostáva také, ako
bolo doteraz. Ale vrátim sa k vláde.
Predsa vláda nemusí schváliť každú žiadosť, ktorú dostane na stôl.
Musí to byť národohospodársky
významná investícia a vláda o nej
rozhodne, či si ju želá, alebo neželá.
Jeden príklad. Predstavme si, že príde šiesta automobilka a bude žiadať
pridelenie významnej investície a
vláda povie, že nie, ďakujeme, nepotrebujeme šiestu automobilku.
Maroš Kondrót.
Môžete ísť do toho, ale bez vládnej
podpory. Môže prísť tretí Samsung,
alebo niekto iný a vláda povie, áno,
to je presne to, čo potrebujeme. Takisto vláda sa môže rozhodnúť, či
chce aby niekto postavil Disneyland
na Kysuciach, to si teraz vymýšľam,
alebo nejaký veľký akvapark či veľké
centrum, ale povie, že nie. Čiže nechajme ta na vláde, ktorá má na to
právo, povinnosť a zodpovednosť,
aj všetky páky, aby rozhodla, či typ
investície je národohospodársky významný, či je ochotná ho podporiť.
A potom nech ho podporuje až do
konca, aby sa nemusela vyhovárať,
že my by sme aj chceli, ale viete, táto
malá obec nám to celé zastavila. To
nemôže takto fungovať.
n Ešte raz, prečo teda tento návrh novely nedala vláda? Lebo neviem si predstaviť, aká bola vaša
motivácia. Ráno ste sa zobudili a
povedali si, že to chcete upraviť?
A druhá vec, keďže nešlo o vládny návrh, v legislatívnom procese
vypadlo pripomienkové konanie
atď.
- Ale predsa rozsah našej novely
bol neveľký, iba tri body na jeden
a o pol strany. Dnes má síce už 3
strany, pretože sme pozorne počúvali výhrady opozície aj z našich
radov a pribudli aj veci, ktoré sú
technického charakteru, ktoré podľa mňa v tom zákone už dávno mali
byť a neboli, ako sú napr. sankcie,
alebo hodnotenie zo strany ministerstva. A takýto návrh sme vedeli
dať aj traja poslanci.
n Asociácia zamestnávateľských
zväzov a združení (AZZZ) vníma navrhovanú úpravu procesu
a podmienok schvaľovania významných investícií ako súčasť
nevyhnutných opatrení smerujúcich k zefektívneniu prípravy a
realizácie významných investícií,
24. snem ZMOS 5
Obecné noviny • 16. júl 2013
ktoré prispejú k zatraktívneniu
podnikateľského prostredia a k
udržaniu hospodárskeho rastu a k
poklesu miery nezamestnanosti.
Čo poviete na takýto postoj? Lebo
to je organizácia, ktorá združuje
aj rôzne firmy a veľkých zamestnávateľov.
- J. Mikuš: Najskôr k tomu, prečo
nejde o vládny návrh zákona. Vládny návrh zákona má určitý postup,
ktorý musí byť zohľadnený na to,
aby vláda mohla predložiť návrh
zákona do parlamentu. Správne ste
povedali, že má pripomienkové konanie, ktoré musí ísť jednotlivými
rezortnými ministerstvami a hlavne, vtedy sa k tomu zákonu môžu
vyjadriť všetky zúčastnené zainteresované subjekty v rámci Slovenska.
No ja by som rád videl napríklad
oficiálne stanovisko ZMOS a je pre
mňa až čudné, že dvaja z troch predkladateľov sú starosta a primátor.
Akým spôsobom rozmýšľali predkladatelia, alebo ak bolo to po dohode s niektorými členmi vlády, tak
aj s vládou, keď sa to dalo do parlamentu ako poslanecký návrh. Ďalšia vec. Ten návrh síce je, čo sa týka
veľkosti malý, ale je taký zásadný, že
môže spôsobiť neuveriteľné veci. To
nevieme ani predvídať, čo sa môže
stať, pretože keď tento zákon prejde, tak – zopakujem doslovne to,
čo som povedal aj v druhom čítaní:
hocikto, hocikde, hocikomu, čo sa
týka rozmeru kúpy pozemku a za
hocikoľko, pretože to vyvlastnenie
pôjde súdnoznaleckými posudkami, hocičo na Slovensku môže postaviť. Hocikto a hocikde. Možno
ide o olympiádu. Ja neviem, komu
napadlo a s akými ambíciami a motiváciou predkladať tento návrh zákona. Ale podotýkam ešte raz, podpredseda vlády, ktorý je určený ako
minister, podpredseda vlády pre
veľké investície s návrhom polemizoval, doslova ho zacitujem: „aj keď
sú ambície možno správne, cesta
zrejme nie je najsprávnejšia.“ Toto
hovorí nie opozičný poslanec, toto
hovorí podpredseda vlády pre veľké
investície. Čiže správne ste povedali,
pán redaktor, tu ide o kompetenciu
vlády. A ja vôbec nepolemizujem o
tom, či je vláda dobrá alebo zlá. Tu
vôbec o to nejde. Samozrejme, bude
tu aj iná vláda, môže prísť koaličná,
môže prísť opäť vláda jednofareb-
ná, to vôbec nie je dôležité. Dôležité
je, že tí, ktorých sa to najviac týka,
teda. občania SR prostredníctvom
svojich volených zástupcov v miestnej samospráve, budú vyčlenení z
procesu. Jednoducho sa nebudú
môcť k tomu vyjadriť.
n Dobre, skúste ešte odpovedať
na stanovisko zamestnávateľov, že
im sa to zdá ako dobré opatrenie
proti kríze a nezamestnanosti.
- Ja nevylučujem, že môže ísť aj
o dobré projekty, ak pôjde o stavbu ciest, o nejaké naozaj verejnoprospešné stavby. Bohužiaľ, v
definovaní
verejnoprospešnosti
stavieb a podmienok, ktoré môžu
byť do toho zahrnuté a čo sa bude
rátať aj do tej sumy, predkladatelia
ešte zmenili dokonca ten návrh pôvodný tak, že dnes teoreticky tam
môže byť 50 – 70 % ceny zahrnutej
v know-how, čiže vôbec nejde ani
o nové pracovné miesta, nejde tam
ani o verejnoprospešnosť ako takú,
všetko je dané na rozhodnutie vlády a ja predpokladám, že vláda asi
bude rozhodovať dobre. Ale ak by
prišiel niekto a povedal, že práve na
tom a tom mieste spravím nejakú
investíciu a vláda sa s ním stotožní,
tak nikto iný to nemôže korigovať,
keďže tí úradníci, ktorí to budú
následne riešiť v špeciálnej štátnej
správe, sú podriadení vláde alebo
ministrovi, ktorý sedí v tej vláde.
Tak už tam niet sily, ktorá by tomuto zabránila. A aj vláda sa môže
pomýliť, alebo nemusí zohľadniť
všetky pre a proti. A tí, ktorých sa
to najviac týka, to znamená občania, obce, mestá sú týmto návrhom
vyčlenení z toho, či pozemok v ich
blízkosti a možno aj v ich intraviláne bude vyvlastnený.
- M. Kondrót: Kolega Mikuš
tu v podstate púšťa hrôzostrašné
správy a aj bubliny. Áno, púšťa,
straší ľudí, neviem, či nenapĺňa až
skutkovú podstatu šírenia poplašnej správy, pretože nie je až taká
veľká pravda všetko, čo povedal.
Máme aj stanovisko ZMOS, na ktoré sa pýtal, odcitujem jednu vetu.
ZMOS akceptuje filozofiu návrhu
zákona, ktorým sa má zabezpečiť
zlepšenie podmienok pri výstavbe
významných stavebných investícií
pri súčasnom zvýšení zamestnanosti a zmiernení administratívnej
záťaže pre realizáciu významných
investícií. To je stanovisko ZMOS
podpísané jeho predsedom. Máme
aj stanovisko AZZZ, ktoré ste prečítali vy a také isté súhlasné stanovisko máme od Republikovej únie
zamestnávateľov. Keď sa zhodli RÚZ, AZZZ a ZMOS, tak na
tom zákone asi niečo pozitívne je.
n Ale pri tom ZMOS vám budem
trošku oponovať, lebo hovorkyňa
ZMOS pani Bujňáková pre Rádio
Slovensko povedala, že strategické investície je potrebné umiestňovať v dialógu so samosprávou, s
obyvateľmi miest a obcí a v súlade
s územným plánom.
- Ale tomu sa nikto nebráni.
n Znie to však trošku v kontraste
s tým, že vy vlastne vynímate tie
samosprávy z procesu.
- Viete čo, opozícia má málo normálnych tém, tak sa chytá všetkého
a snaží sa nasadiť…
n Ale ZMOS nie je opozícia.
- ZMOS nie, ale ja hovorím o našej
opozícii, ktorá sa snaží nasadiť psiu
hlavu vláde aj nám, poslancom. atď.
Nie je to až taká veľká pravda. Vrátim sa k tej Detve. Občania Detvy
vraj nebudú môcť..., ako preboha,
neplašme občanov Detvy. Vláda
si musí rozhodnúť, či ide podporovať určitý typ investícií. Bola tu
predtým možno obava, že by sa
to mohlo raz zneužiť, ale táto vláda nie je vydierateľná sama sebou,
možno iná vláda by bola, preto sme
akceptovali a verím, že bude schválený pozmeňujúci návrh poslancov
Rašiho a Senka o tom, že zákon o
významných investíciách sa nebude
dať použiť na banské stavby a banské diela. Čiže tam sa naďalej pôjde
podľa banského zákona, stavebné konanie, špecializovaná štátna
správa, čiže tak, ako to platí. Práve
preto, aby sme rozptýlili obavy o
tom, že teraz sa ide zneužívať tento zákon na čokoľvek. Neverím, že
by to vláda akceptovala. Ale prijali
sme pod tlakom takýto návrh, nech
sa páči.
n A okruhom sa vraciame opäť
k Ľubomírovi Vážnemu, lebo on
viacero vecí kritizoval. Jednou
z nich je práve aj to, čo ste spomínali, že zároveň nie je možné
tento správny postup tak ako pri
banských stavbách, využiť aj pri
energetických.
- Viete čo, toto je názor Ľuba Váž-
neho. Nekonzultoval to s nami, s nikým z nás. Aj keď má môj telefón…
n Ale je to podpredseda vlády pre
veľké investície.
- Áno, nerozumiem, či pod nejakým tlakom dal takéto stanovisko,
alebo prečo, len ma prekvapilo, že
takto reagoval bez toho, aby s nami
konzultoval. A nie je až taká veľká pravda, že sú vynechané obce,
lebo jednak je územný plán, každá
investícia by mala s ním byť v súlade, takisto obec je dotknutým
orgánom, ktorý bude v územnom a
stavebnom konaní vystupovať. Čiže
ak má relevantné pripomienky, tak
povoľovací orgán musí na tie pripomienky prihliadať. Samozrejme
je to niekde prelomiteľné, ale to
neznamená, že sú teraz odsunuté a
vypustené z celého procesu rozhodovania. Nie je to pravda.
n Ale nie je to trošku chaos, že
najskôr v návrhu zákona niečo je,
potom sa to zrazu vypustí, rovnako aj s tými počtami zamestnancov. Hovorili ste, že investícia má
priniesť minimálne 300 pracovných miest, a zrazu v pozmenenom návrhu to už nie je.
- Chaos nie je. Chaos by bol práve
vtedy, keby rozhodovala v prvom
kroku jedna partia a v druhom
kroku druhá partia a budú si teraz
robiť zle. Ak budú kooperovať, nie
je problém. Ak nebudú kooperovať,
tak je problém. Čiže práve preto sa
to zjednocuje. Ak vláda vydá rozhodnutie o významnej investícii,
tak nech si to potom v podstate
vláda dotiahne aj do konca, nech si
to odkontroluje a prípadne aj sankcionuje.
n Už dám aj vám slovo, pán Mikuš. Ideme na ten Ústavný súd,
kam sa chcete obrátiť, takisto
KDH to naznačovalo. Ste v tomto
jednotní v opozícii, ak sa tento návrh schváli?
- J. Mikuš: My ešte čakáme, ako
sa to vyvinie, pretože vidíte, ako sa
tvorí zákon. Pôvodný návrh poslaneckej novely má už dnes úplne iný
tvar, inú formu, sú tam úplne iné
veci. Neviem, k čomu sa napr. aj
ZMOS alebo tá aliancia vyjadrovali, pretože návrh sa už dosť zmenil,
veľa sa zmenilo už vo výbore a aj v
druhom čítaní. Vidíme krásny príklad toho, ako sa tvorí taká dôležitá
novela. Minister, podpredseda vlá-
dy sa má pýtať poslancov jednofarebnej vlády a konzultovať, keď oni
niečo navrhli. A on je pod tlakom.
No, ja sa pýtam, pán kolega, tak kto
dall motív, kto bol impulzom toho,
aby sa tento návrh zákona pripravil?
Pretože to, čo hovoríš, platí dnes, v
tejto novele. Ak samospráva nekoná
pol roka pri veľkej investícii alebo
pri mimoriadnej investícii,, môže
prebrať bývalý špecializovaný krajský úrad stavebný, teraz je to pod
obvodným úradom v sídle kraja,
kompetenciu územného konania.
To platí dnes. Dnes, v súčasnej platnej novele. A vy napriek tomu vyčleňujete v akejkoľvek investícii, o
ktorej rozhodne vláda, samosprávy
automaticky mimo. Čiže nie v tej,
kde by robili problém a kde by nekonali, lebo to je v súčasnej platnej
novele. Vy automaticky ako prioritu
tohto zákona, lebo tam sa jediná vec
mení, vyčleniť samosprávu z konania, aby automaticky, keď vláda povie, že to je strategická investícia,
všetko už išlo v štátnej línii.
n Pán Kondrót, povedzte, či sa
teda nebojíte toho, že v prípade
podania na Ústavný súd SR, by
opozícia uspela, lebo už poznáme,
ako to bolo pri vyvlastňovaní pozemkov pod diaľnice. To Ústavný
súd SR označil za protizákonné.
- M. Kondrót: Takto, v prvom
rade poradca pána Vážneho bol pri
tvorbe tejto legislatívy. Po druhé,
nebojím sa takého uznesenia Ústavného súdu, pretože to, čo sa návrhu
vyčítalo v rozprave, veľmi často zo
strany opozície, sa vôbec netýkalo
podstaty zákona. Vyčítalo sa nejaké rozhodnutie z minulosti, ktoré
bolo Ústavným súdom zrušené. Ale
vzhľadom na to, že my sa v našom
návrhu novely vôbec nedotýkame vyvlastňovania a je pripravený
nový zákon, nový celý, ktorý príde
koncom roku do vlády a potom do
parlamentu, nemám obavu, že by
Ústavný súd mal dôvod tento zákon
z pohľadu neústavnosti rušiť, alebo
napadnúť.
n Ďakujem za vaše názory, budeme sledovať, ako popoludní
dopadne hlasovanie. Ďakujem,
dopočutia, dovidenia.
(Reláciu Z prvej ruky 25. júna na
stanici Rádio Slovensko od 12,30
do 13.00 hod. moderoval Juraj
Jedinák.)
Štát dostane monopol na veľké investície
Ak sa vláda rozhodne, že má ropovod prechádzať hlavným mestom, Bratislava s tým už nič neurobí. Teda len v prípade, ak to
bude podľa kabinetu vo verejnom záujme.
Takúto zmenu pomerov na
Slovensku umožní už od augusta nový zákon. Ten včera schválil
parlament. Kým doteraz sa proti
rozhodnutiam vlády mohli mestá
či obce odvolať, po novom túto
možnosť stratia. Ich stanovisko
totiž stratí jeden status – záväzné.
A to štátu umožní robiť investície
presne tam, kde si naplánuje.
Predkladateľ návrhu Maroš
Kondrót (Smer-SD) argumentuje,
že tieto zmeny rozhýbu investície
na Slovensku. Samotný bratislavský magistrát, ktorý môže dosahy
zákona už čoskoro práve pri ropovode pocítiť na vlastnej koži, zatiaľ
nepanikári. Podľa jeho hovorcu
Stana Ščepána sa s novinkami ešte
nestihli oboznámiť. Vo všeobecnosti však podľa neho platí – o
svoje právomoci nechceme prísť.
„Sme za zachovanie svojich kompetencií vrátane vydávania rozhodnutí k výstavbe veľkých investičných projektov.“
Nebezpečenstvo si však zrejme
uvedomili v Košiciach. Ich primátor a zároveň poslanec Národnej rady Richard Raši (Smer-SD)
presadil, aby sa obmedzenie právomocí nedotklo aspoň banských
projektov. „Takýto návrh zákona
by pre Košice znamenal, že sa-
mospráva nebude mať možnosť
vyjadriť sa k banským projektom,
akým je napríklad aj ťažba uránu
na Jahodnej,“ argumentoval Raši.
Ide o lokalitu neďaleko Košíc. A
podporil ho aj minister životného
prostredia Peter Žiga (Smer-SD).
Podľa neho totiž pôvodný návrh
zas vytváral priestor na ťažbu zlata
v Detve. „Považujem za potrebné,
aby samospráve zostala možnosť
záväzne odmietnuť ťažbu v takýchto environmentálne citlivých
prípadoch.“
Na otázku, či ropovod cez Žitný ostrov nepredstavuje podobnú
hrozbu, sme od envirorezortu od-
poveď nedostali. Predseda OZ Nie
ropovodu Miroslav Dragun teraz
plánuje požiadať prezidenta Ivana
Gašparoviča, aby zákon nepodpísal. „Sme v šoku, že zo zákona
majú vypadnúť banské stavby, ale
ostatné energetické stavby tam
ostávajú,“ povedal Dragun. Okrem
toho však včera prešla aj novela zákona, ktorá mení pravidlá pre prípravy významných investícií. Má
uľahčiť vyvlastňovanie pozemkov.
Kategória významných investícií,
o ktorých môže vláda rozhodnúť,
že sú vo verejnom záujme, sa rozšírila na všetky druhy stavieb. Musí
to byť však investícia v hodnote
aspoň sto miliónov eur a vytvoriť
minimálne 300 pracovných miest.
Štát bude mať právo pristúpiť v
niektorých prípadoch k vyvlastňovaniu aj vtedy, ak pôjde o menšiu
investíciu.
Erik Kapsdorfer v Hospodárskych novinách, 26. júna 2013
x
x
x
Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon 80 hlasmi
poslancov Smeru-SD (traja neboli
prítomní). Zo 67 poslancov opozície boli okrem dvoch neprítomných všetci 65 proti tejto novele.
Dvojstranu redakčne
pripravil (bo)
6 legislatíva
16. júl 2013 • Obecné noviny
Častý problém samosprávy: vypratanie
obecného bytu
Starostovia obcí sa opakovane obracajú na Kanceláriu verejného ochrancu práv so žiadosťou o pomoc
pri vyprataní nájomníka z obecného bytu. Zväčša ide o o prípady, keď nájomník dlhodobo (viac ako tri
mesiace) neplatí nájom a zo sociálnych dôvodov nie je schopný splatiť ho ani v budúcnosti. A navyše ani
nesúhlasí s dohodou o ukončení nájmu.
S
vojvoľné
vypratanie
nájomníka, ako sa to v
niektorých prípadoch
rieši, je v rozpore s ustanoveniami Občianskeho
zákonníka, ktorý chráni nájom
bytu tým, že vymedzuje spôsob
jeho ukončenia formou dohody
alebo výpovede. Pri výpovedi má
nájomník možnosť obrátiť sa na
súd so žalobou o určenie neplatnosti výpovede. To v praxi znamená, že jej účinky nastanú až
po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia súdu o neplatnosti výpovede. V tomto prípade,
ak nájomník po uplynutí lehoty
na vypratanie byt dobrovoľne
nevyprace, je nevyhnutné podať žalobu na príslušný súd, aby
v rozhodnutí nájomcovi uložil
povinnosť vypratať nehnuteľnosť
alebo jej časť a vydať ju oprávne-
Z kancelárie ombudsmanky
nej osobe. Takéto rozhodnutie
je predpokladom na vykonanie
exekúcie vyprataním nehnuteľnosti. Exekútor, ktorý je poverený vykonaním exekúcie, je povinný upovedomiť oprávneného
a povinného o začatí exekúcie
vyprataním nehnuteľnosti. Exekútor po tom, ako uplynie lehota
na vznesenie námietok proti exekúcii, alebo po doručení rozhodnutia súdu o námietkach, ktorým
sa námietky zamietli, vydá exekučný príkaz na vypratanie nehnuteľnosti a súčasne určí termín
vypratania. Exekučný príkaz by
mal byť doručený pred termínom
vypratania.
Exekučný príkaz musí byť doručený oprávnenému, povinnému a obci, na území ktorej sa
nachádza nehnuteľnosť, ktorá
má byť vyprataná. Povinnému
sa exekučný príkaz doručuje do
vlastných rúk. Po doručení exekučného príkazu exekútor urobí
opatrenie, aby sa z vypratávaného
objektu odstránili veci patriace
povinnému a príslušníkom jeho
rodiny, a tiež veci, ktoré patria
niekomu inému, ale sú so súhlasom povinného umiestnené vo
vypratávanom objekte. Exekútor
ďalej urobí opatrenie, aby bol z
vyprataného objektu vysťahovaný povinný a všetci, ktorí sa tam
zdržujú na základe práva povinného.
V tejto súvislosti je potrebné
zdôrazniť, že aj keď nájomcovi spravidla neprináleží bytová
náhrada, ak však ide o dôvod
hodný osobitného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie. V prípade, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, má nárok na
náhradné ubytovanie, a ak sa stará
o maloleté dieťa alebo bezvládnu
osobu, ktorí sú členmi jeho domácnosti a umožňujú to pomery
prenajímateľa, je tento povinný
poskytnúť náhradný byt.
Vzhľadom na uvedené je tiež
dôležité uviesť, že verejná ochrankyňa práv sa podieľa na ochrane
základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánov verejnej správy a jej
pôsobnosť sa podľa ustanovenia
§3 ods.1 zákona č. 564/2001 Z.
z. o verejnom ochrancovi práv, v
znení neskorších predpisov, vzťahuje len:
- na orgány štátnej správy
- na orgány územnej samosprávy
- na právnické a fyzické osoby,
ktoré podľa osobitného zákona
rozhodujú o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy.
Obec v prípade vypratávania
obecného bytu spravidla vystupuje ako právnická osoba a nie
ako orgán verejnej správy. Z tohto
dôvodu verejná ochrankyňa práv
nemá kompetenciu riešiť tento občianskoprávny spor medzi
obcou a nájomcom. V prípade
niektorých špecifických situácií
však predsa len môže byť opodstatnené aj následné konanie verejnej ochrankyne práv. Závisí to
však od posúdenia konkrétneho
prípadu a jeho okolností.
JUDr. Drahoš NAVRÁTIL,
Kancelária verejného ochrancu práv
Vytvorenie regionálnych pracovísk
je mimoriadne aktuálna téma
Kancelária verejného ochrancu práv už má prvé výsledky svojich prieskumov a na ich základe
Jana Dubovcová úradom odporúča, aby jej zistenia nebrali na ľahkú váhu.
A
j napriek finančnej
podvýžive, v ktorej
sa momentálne nachádza, sa v roku
2013 Kancelária verejného ochrancu práv nad rámec
svojej bežnej činnosti venuje tiež
dôležitým prioritným témam.
Zlou správou však je, že ak chcú
ľudia osobne riešiť svoje problémy, ešte stále musia za verejnou
ochrankyňou práv z celého Slovenska cestovať až do Bratislavy.
Za prvých šesť mesiacov tohto
roku dostala Kancelária verejného
ochrancu práv od občanov približne 880 podaní. V tom istom
období právnici kancelárie vybavili 874 podaní (180 nových a
694 z predchádzajúceho obdobia)
a preukázali 68 porušení základných práv a slobôd (z toho až v 26
prípadoch súdmi). Stále platí, že
občania sa na Kanceláriu verejného ochrancu práv najčastejšie
obracajú pre prieťahy v rôznych
konaniach a s otázkami, ktoré súvisia s priznaním alebo výpočtom
dávok sociálneho zabezpečenia či
dôchodkov. Počas prvého polroka navyše kancelária od občanov
prostredníctvom mailov dostala
a vybavila 192 žiadostí o usmernenie.
„Napriek veľkej snahe nám
štát ešte stále nepridelil pracovné
miesta a financie na mzdy pre regionálne pracoviská, a tak sa mi
nedarí splniť jednu z mojich priorít. Som presvedčená o tom, že veľkým rezortom by tých desať pracovných miest určite nechýbalo,
no Kanceláriu verejného ochrancu práv by to mimoriadne posilnilo. Z poslania verejného ochrancu
práv predsa jednoznačne vyplýva,
že má byť čo najbližšie k ľuďom,“
konštatuje verejná ochrankyňa
práv Jana Dubovcová.
Okrem bežnej činnosti, teda
vybavovania podnetov od občanov, sa v roku 2013 Kancelária
verejného ochrancu práv venuje
aj viacerým mimoriadne závažným témam. Začala sa zaoberať
časťou rómskej problematiky;
pokračuje v skúmaní dodržiavania práv detí, najmä v štátnych
inštitúciách a zariadeniach, v
ktorých sa vykonáva ústavná výchova; a venuje sa tiež právam
cudzincov. Podľa ombudsmanky
je totiž dôležité preskúmať tie oblasti fungovania orgánov verejnej
správy, ktoré majú dopad na najzraniteľnejšiu a najbezbrannejšiu
časť občanov.
„Už máme prvé výsledky
prieskumov a na ich základe apelujem na všetky orgány verejnej
správy, aby moje odporúčania
nebrali na ľahkú váhu. Musíme si
ctiť a rešpektovať základné ľudské
práva a za našimi zisteniami sa
spravidla skrýva ich porušenie.
Poslanie verejnej ochrankyne
práv vnímam tak, že svojim pôsobením má pomáhať orgánom
verejnej správy, aby zlepšovali
svoju činnosť v prospech ľudí.
Chcem veriť tomu, že to je cieľom nás všetkých,“ zdôrazňuje
Jana Dubovcová.
Kancelária už na základe
prieskumu, ktorý uskutočnila v marci a apríli tohto roku v
Útvaroch policajného zaistenia
pre cudzincov v Medveďove a v
Sečovciach, zverejnila Správu o
dostupnosti právnej pomoci zaisteným štátnym príslušníkom
tretích krajín. V nej konštatovala,
že legislatívne zmeny účinné od
1. januára 2013 podstatne zhoršili prístup cudzincov zaistených
na území Slovenskej republiky k
právnej pomoci. Po vyhodnotení viacerých prieskumov verejná
ochrankyňa práv už v najbližších
dňoch zverejní aj Správu o dodržiavaní práv maloletých umiestnených v reedukačných centrách
so závažnými zisteniami. Zároveň
dokončuje Správu o vykonávaní
funkcie kolíznych opatrovníkov a
Správu o prístupe rómskych detí k
predškolskému a školskému vzdelávaniu.
Slovensko bolo v apríli 2013
hostiteľom tradičného pracovného stretnutia verejných ochrancov
práv členských krajín V4. Jeho
hlavnou témou boli úlohy a kompetencie verejného ochrancu práv
pri presadzovaní dobrej správy
vecí verejných. Vo svojom spoločnom záverečnom uznesení však
prítomní konštatovali napríklad
aj to, že „...považujú za správne,
aby sa parlament oboznamoval s
ich správou (o činnosti) bez hlasovania, ktoré môže byť pokušením politicky hodnotiť činnosť
verejného ochrancu práv“.
Kancelária verejného ochrancu
práv v máji zorganizovala širokú
odbornú diskusiu s cieľom zistiť,
ako sa po tragickom prípade malej
Lucky zmobilizovali kompetentné
úrady, a či sa niečo zmenilo vo
fungovaní orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Pravidelným priestorom na
diskusiu nielen s odborníkmi,
ale aj s občanmi a možnosťou na
otváranie dôležitých otázok z oblasti základných práv, je otvorená „Diskusia s ombudsmankou“.
Takmer dvadsiatka veľmi zaujímavých hostí z rôznych oblastí
už s verejnou ochrankyňou práv
hovorila napríklad o témach ako
Vymožiteľnosť práva verzus slo-
venská realita; Práva národnostných menšín a etnických skupín;
Vzdelávanie Rómov; Menšiny a
správa vecí verejných; Najlepší
záujem dieťaťa – mnohí o ňom
hovoria, ale kto vie, čo to naozaj
znamená; Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a
viery; Práva detí – ako vážne ich
berieme a dodržiavame?
Kancelária verejného ochrancu práv už viac ako štyri roky
prevádzkuje internetovú stránku
www.detskyombudsman.sk. Deti
na nej nájdu nielen množstvo
užitočných informácií o problematike ochrany svojich práv, no
zároveň môžu prostredníctvom
tejto stránky hľadať riešenia svojich problémov a dostať odpovede
na otázky. Za prvý polrok 2013
nám napísalo 378 detí a už tradične sa ich oveľa viac ozýva pred
koncom školského roka. Oproti
predchádzajúcim mesiacom sa v
júni ich počet takmer zdvojnásobuje. Pýtajú sa nielen na veci súvisiace so školou (známky, problémy s nevrátenými učebnicami,
koľko písomiek môžu písať v jeden
deň...), ale aj klasicky „prázdninové otázky“ o brigádach, požívaní
alkoholu či nočných vychádzkach.
(kvop-ak)
Obecné noviny • 16. júl 2013
inzercia 7
www.slsp.sk sporotel: 0850 111 888
Aj vaše mesto môže počítať
s našou podporou.
A s kým bankujete vy?
Mesto Senec využíva pri riadení svojich financií balík služieb Komunal od Slovenskej sporiteľne, a. s.
Slovenská sporiteľňa dlhodobo podporuje mestá aj obce na Slovensku. Účty Komunal sú určené na jednoduché, bezpečné
a prehľadné riadenie financií miest, obcí a organizácií zriaďovaných v ich pôsobnosti.
SENEC 258x326 obecne noviny.indd 1
7/3/13 11:50 AM
8 samospráva
16. júl 2013 • Obecné noviny
Na programe bolo hospodárenie
Rada ZMOS na poslednom zasadaní 1. a 2. júla vo Vysokých Tatrách prerokovala aj dôležité materiály
týkajúce sa hospodárenia miest a obcí vo vzťahu ku konsolidácii verejných financií. Materiál Rade ZMOS
predkladal Vladimír Bajan, podpredseda ZMOS, vypracoval ho Jaroslav Mrva, riaditeľ ekonomickej sekcie
Kancelárie ZMOS.
I. Informácia o výsledkoch odborných stretnutí k problematike
konsolidácie a monitoringu memoranda o spolupráci
V zmysle záverov z rokovania 24.
snemu ZMOS a výsledkov rokovaní
predstaviteľov ZMOS a MF SR bola
Kancelária ZMOS poverená zorganizovať odborné stretnutia k problematike konsolidácie verejných financií a monitoringu memoranda
o spolupráci. Odborné stretnutia
sa mali uskutočniť v termíne do 15.
júna 2013.
Podľa memoranda o spolupráci
sa obce nad 2000 obyvateľov zaviazali schváliť a realizovať svoje
rozpočty na rok 2013 s úsporou
kvantifikovanou v rozsahu cca
5 % osobných výdavkov a 10 %
výdavkov na tovary a služby oproti ich schváleným rozpočtom na
rok 2012 a obce s počtom obyvateľov do 2000 s týmito výdavkami
maximálne na úrovni ich schválených rozpočtov na rok 2012. Podľa
rozpočtu verejnej správy (RVS) by
dosiahnutý prebytok hospodárenia
za všetky obce mal dosiahnuť sumu
136,2 mil. €.
Ako spoločný záväzok bola v
memorande o spolupráci pri uplatňovaní rozpočtovej politiky orientovanej na zabezpečenie finančnej
stability verejného sektora na rok
2013 definovaná úloha, uskutočniť
pravidelný štvrťročný monitoring
o plnení záväzkov vyplývajúcich
z memoranda o spolupráci pre
zmluvné strany.
Na základe finančných výkazov
k 31. 3. 2013 predložených obcami
a spracovaných Datacentrom, MF
SR z hľadiska plnenia memoranda
vyhodnotilo celkovo (s MČ Bratislavy a Košíc) rozpočty 2812 obcí,
z toho 2395 obcí do 2000 obyv.
a 417 obcí nad 2000 obyv. Hodnotil sa stav vykázaného upraveného
rozpočtu k 31. 3. 2013. Finančné
výkazy nepredložilo 16 obcí a 104
obcí (z nich 3 nepredložili výkazy)
je naďalej v rozpočtovom provizóriu, MF SR ich preto hodnotí ako
nekonsolidujúce.
Z predložených údajov MF SR
konštatovalo, že spolu 2812 obcí
a miest rozpočtuje schodok hospodárenia v sume asi 10,8 mil. €
(obce nad 2000 obyvateľov schodok asi 3,7 mil. €, obce do 2000
obyvateľov schodok 7,1 mil.), čo je
v porovnaní s RVS v sume 136,2
mil. € zhoršenie o 147,0 mil. €.
Ako najrizikovejšie z pohľadu
plnenia memoranda boli vybrané
mestá a obce nad 2000 obyvateľov v kategóriách K3 a NK, t. j. tie,
ktoré sú vykazované ako nekonsolidujúce. Pre týchto 20 + 289 =
309 miest a obcí Kancelária ZMOS
zorganizovala odborné stretnutia
zamerané na problematiku konsolidácie verejných financií a monitoringu memoranda o spolupráci pri
Informácia o výsledkoch konsolidácie miest a obcí
v roku 2013, návrhy na zmeny v zákone o rozpočtových
pravidlách územnej samosprávy a stave prípravy
rozpočtu verejnej správy na rok 2014
uplatňovaní rozpočtovej politiky
na rok 2013 v podmienkach miest
a obcí. Na odborné stretnutia boli
pozvané primátorky, primátori,
starostky a starostovia uvedených
miest a obcí spolu s odborným
ekonomickým zamestnancom. Na
odborných stretnutiach sa v prípade záujmu mohli zúčastniť aj zástupcovia z iných miest a obcí.
Program odborných stretnutí
bol nasledovný:
n Konsolidácia verejných financií,
n Memorandum o spolupráci pri
uplatňovaní rozpočtovej politiky
na rok 2013 podpísané medzi vládou SR a ZMOS a jeho uplatňovanie v mestách a obciach,
n Výsledky monitoringu memoranda o spolupráci k 31. 3. 2013
n Ďalší postup pri uplatňovaní
memoranda o spolupráci v rozpočtovej politike miest a obcí v roku
2013
n Diskusia.
Spolu s pozvánkou bola mestám
a obciam zaslaná informácia MF
SR o hodnotení plnenia memoranda k 31. 3. 2013 a kvantifikácia
výsledkov plnenia memoranda
podľa jednotlivých miest a obcí,
ktoré boli identifikované ako nekonsolidujúce. Po ukončení série
odborných stretnutí bude dotknutým mestám a obciam zaslaná
doplňujúca kvantifikácia plnenia
memoranda s definovanou sumou
konsolidácie a prezentácie uvedené
na odborných stretnutiach.
Po odbornej stránke pracovné
stretnutia garantovali Jozef Mikš,
vedúci oddelenia rozpočtovej
regulácie a analýz financovania
územných samospráv Ministerstva
financií SR a Jaroslav Mrva, riaditeľ ekonomickej sekcie Kancelárie
ZMOS.
Odborné stretnutia sa uskutočnili nasledovne:
5. júna 2013 v Nitre, pre mestá
a obce z VÚC Nitra a Trnava,
7. júna 2013 v Detve, pre mestá
a obce z VÚC Banská Bystrica,
11. júna 2013 v Žiline, pre mestá
a obce z VÚC Žilina a Trenčín,
12. júna 2013 v Humennom, pre
mestá a obce z VÚC Prešov a Košice,
14. júna 2013 v Bratislave, pre mestá a obce z VÚC Bratislava a Trnava.
V diskusii k prezentovanej problematike na všetkých odborných
stretnutiach zazneli popri otázkach
k metodike samotného monitoringu aj kritické poznámky k nastaveniu miery konsolidácie pre mestá
a obce v podpísanom memorande
(napr. v oblasti preneseného výkonu štátnej správy, ale aj k pomeru
konsolidácie pre mestá a obce a iné
subjekty verejnej správy) ako aj námety na ďalšie legislatívne zmeny,
ako napr. možnosť použitia rezervného fondu aj na jednorázové splatenie úverov, opätovné rozviazanie
rúk obciam pri určovaní miestnych daní, zavedenie povinnosti
refundácie realizovaných projektov
z fondov EÚ v termínoch určených
v obchodnom zákonníku atď.
Na záver každého odborného
stretnutia boli mestá a obce vyzvané zodpovedne posúdiť možnosti
konsolidácie v ich podmienkach
a podľa možností uskutočniť do 30.
6. 2013 zmeny v ich schválených
rozpočtoch na rok 2013 tak, aby sa
čo najviac priblížili ku kvantifikovanej sume konsolidácie.
Z pozvaných 309 miest a obcí
sa na odborných stretnutiach
zúčastnili zástupcovia z 95 miest
a obcí, čo predstavuje 30,7-percentnú účasť. Okrem vybraných
rizikových miest a obcí sa na odborných stretnutiach zúčastnili zástupcovia ďalších 46 miest a obcí.
Zoznam obcí s počtom nad 2000
obyvateľov, ktoré identifikovalo
MF SR na základe predložených
finančných výkazov k 31. 3. 2013
ako nekonsolidujúce, je uvedený
v Prílohe č. 1. (dostali ju aj v digitálne forme všetci členovia Rady
ZMOS, teda i predsedovia regionálnych združení, od ktorých si ju
možno vypýtať – pozn. red.)
II. Návrh východísk rozpočtov
obcí na roky 2014 – 2016
V zmysle zákona o rozpočtových
pravidlách prerokovalo MF SR so
ZMOS východiská rozpočtov obcí
na roky 2014 – 2016. Pre obce sú
plánované nasledovné parametre
ich rozpočtov (Zdroj: MF SR):
V návrhu východísk na rok 2014
sa predpokladá prebytok rozpočtového hospodárenia obcí vo výške
60 334-tis. eur, čo je oproti schválenému rozpočtu na rok 2013 nižšie
o 75 841-tis. eur
Zníženie prebytku v roku 2014
je ovplyvnené nižšími rozpočtovanými kapitálovými grantmi
a transfermi o 202 978 tis. eur, pričom sa predpokladá, že realizácia
kapitálových výdavkov bude vo
zvýšenej miere krytá príjmovými
finančnými operáciami (prijaté
úvery a presuny prostriedkov z peňažných fondov a z predchádzajúcich rokov).
Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy ukladá príslušným ministerstvám prerokovať
s republikovými združeniami miest
a obcí návrh rozpočtu na zabezpečovanie preneseného výkonu štátnej správy. Z uskutočnených rokovaní vyplýva nasledovný návrh
dotácií obciam na zabezpečovanie
preneseného výkonu štátnej správy
v rokoch 2014 – 2016.
Návrh dotácií obciam
Pri rokovaniach o financovaní
preneseného výkonu štátnej správy
bola MV SR poskytnutá informácia o nevyčerpaných dotáciách na
financovanie preneseného výkonu
štátnej správy za rok 2012. V roku
2012 nevyčerpali dotácie nasledovné obce:
Na úseku hlásenia pobytu občanov a registra obyvateľov SR to boli
obce: Vlkas (nevyčerpaných asi 34
eur), Lentvora (10) a Prešov (800).
Na úseku matričnej činnosti to
boli obce: MČ Bratislava-Ružinov
(asi 3882 eur), MČ Bratislava-Nové
Mesto (386), Trnava (1065), Ilava (534), Liptovský Mikuláš (28),
Ábelová (400), Prešov (3776), MČ
Košice-Západ (315).
Nevyčerpané dotácie spolu pred-
stavujú približne 11 240 eur.
III. Návrh možných kompromisných úprav v rámci rozporového konania k novele zákona
č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových
pravidlách územnej samosprávy
medzi MF SR a ZMOS.
1.)
k bodu 10: používať
prostriedky rezervného fondu aj na
úhradu bežných výdavkov
Pripomienka ZMOS:
Žiada doplniť nový bod k § 10
V doterajšom znení zákona
583/2004 Z. z. žiadajú v § 10 odsek
8 na konci odseku vložiť novú vetu
v znení: ,,Rezervný fond sa môže
použiť aj na úhradu záväzkov bežného rozpočtu.“– zásadná pripomienka.
Odôvodnenie:
Dlhodobý prepad výnosu DPFO
a každoročné znižovanie pôvodnej
prognózy výnosu tejto dane dostávajú obce do situácie, že napriek
dostatku vlastných finančných
zdrojov nedokážu plnohodnotne
zabezpečovať výkon svojich kompetencií, čo je aj jeden z dôvodov
rozhodnutia pre vykonanie auditu
kompetencií. Navrhovaná úprava
bude viesť obce k vyššej motivácii
využívania vlastných zdrojov aj
znižovania výdavkov.
Návrh MF SR:
Nové znenie odseku 9 (platné
znenie je odsek 8) v § 10:
(9) Ak v priebehu rozpočtového roka vznikne potreba úhrady
bežných výdavkov na odstránenie
havarijného stavu majetku obce
alebo majetku vyššieho územného celku alebo na likvidáciu škôd
spôsobených živelnými pohromami alebo inou mimoriadnou
okolnosťou, ktoré nie sú rozpočtované a kryté príjmami bežného
rozpočtu, môže obec alebo vyšší
územný celok na základe rozhodnutia svojho zastupiteľstva použiť
prostriedky rezervného fondu.
Prostriedky rezervného fondu
môže obec alebo vyšší územný
celok na základe rozhodnutia
svojho zastupiteľstva použiť aj na
úhradu záväzkov bežného rozpočtu, ktoré vznikli v predchá-
samospráva 9
Obecné noviny • 16. júl 2013
Tab.: Návrh dotácií obciam
dzajúcich rozpočtových rokoch,
maximálne v sume prebytku
bežného rozpočtu vykázaného
za predchádzajúci rozpočtový
rok.
2.) k bodu 12: nezakazovať poskytovanie dotácií v čase rozpočtového provizória
Návrh novely zákona:
V § 11 ods. 1 prvej vete sa za
slovo „podľa“ vkladá slovo „schváleného“ a na konci sa pripája táto
veta: „Počas rozpočtového provizória(RP) obec a vyšší územný celok
nemôžu poskytovať dotácie podľa
§ 7 ods. 4 a § 8 ods. 5; to neplatí,
ak poskytovanie dotácií obcou a
vyšším územným celkom ustanovuje osobitný predpis.17c)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu
17c znie:
„17c) Napríklad zákon č.
596/2003 Z. z. o štátnej správe
v školstve a školskej samospráve
a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších pred-
pisov.“.
Pripomienka ZMOS k návrhu:
Žiada bod 12 vypustiť z návrhu
novely a tým ponechať systémové
poskytovanie dotácii v čase rozpočtového provizória, z dôvodu
príkreho rozporu s pôsobnosťou a
významom samosprávy.
Návrh MF SR:
Návrh zakázať poskytovanie
dotácií počas RP bol už v r. 2008
súčasťou kompromisného návrhu
po rozporovom konaní v rámci
medzirezortného pripomienkového konania (MPK).
Navrhujeme ponechať návrh
novely z MPK doplnený o ďalšie
opodstatnené oblasti, kde by sa
mohli aj počas rozpočtového provizória poskytovať dotácie - podľa
návrhu ZMOS.
Návrh ZMOS na doplnenie:
Ako výnimky doplniť: poskytovanie dotácií na zabezpečovanie
sociálnych služieb v zmysle zákona o sociálnych službách a dotácií
na verejnú hromadnú dopravu.
Odôvodnenie:
V oblasti sociálnych služieb sú
to napr. dotácie organizáciám,
ktoré za obce zabezpečujú opatrovateľskú službu, služby pre bezdomovcov v zimnom období t. j.
na začiatku rozpočtového roka,
keď môže byť rizikom neschválenie rozpočtu obce a túto sociálnu
službu je potrebné zabezpečovať
a pod.
Na úseku verejnej hromadnej
dopravy len výnimočne zabezpečujú obce túto službu vo vlastnej
réžii. V rozhodujúcej miere sa
táto úloha rieši formou dotácií na
služby vo verejnom záujme. Obce
v okolí niektorých miest dotujú
využívanie MHD pre svojich obyvateľov, iné obce a mestá poskytujú dotácie na financovaní prímestskej dopravy resp. medzimestskej
dopravy na svojom území.
3.) k bodu 17: neobmedzovať
vykonávanie rozpočtových opatre-
ZMOS: Konsolidácia
verejných financií sa nedá
vyriešiť jedným príkazom
Združenie miest a obcí Slovenska odmieta vyjadrenia ministra financií ku konsolidácii verejných financií. „Ministerstvo
vyčíta obciam a mestám, že nenapĺňame
Memorandum v tom zmysle, že niektoré mestá a obce neupravili svoje rozpočty.
My to vnímame ako proces, lebo nie všetko sa dá vyriešiť jedným príkazom. Vždy
je to závislé od rozhodnutia zastupiteľstiev.
My nabádame svojich členov, aby takýmto
spôsobom postupovali,“ uviedol na tlačovej
besede na Štrbskom plese po rokovaní Rady
Združenia miest a obcí Slovenska predseda
Jozef Dvonč. Podľa predsedu ZMOS boli zo
strany samospráv výhrady voči textu Memoranda... a jeho aplikácii v praxi, pretože
to poškodilo hlavne tie obce a mestá, ktoré
dlhodobo šetrili a odkladali si peniaze na
svojich rezervných účtoch. Veľmi vážnou
otázkou podľa neho bude, ako samosprávy
použijú tieto ušetrené peniaze.
Rada ZMOS sa na rokovaní vo Vysokých
Tatrách venovala otázke čerpania eurofondov a príprave nového programového obdobia. Rada ZMOS žiada prijatie opatrení
na zabezpečenie maximálneho čerpania
zdrojov z eurofondov, ako aj urýchlené dofinancovanie všetkých záväzkov voči žiadateľom o nenávratný finančný príspevok. V
novom programovom období 2014 – 2020
požaduje samospráva nastavenie operačných programov tak, aby zohľadnili praktické potreby samosprávy a implementačné
skúsenosti miestnej samosprávy, vrátane
potreby znižovania regionálnych rozdielov.
Rada ZMOS požaduje umožniť aj obciam
Bratislavského kraja v maximálne možnej
miere čerpať prostriedky z fondov Európskej únie a štátnych fondov.
Rada ZMOS sa okrem konsolidácie verejných financií a prípravy nového programovacieho obdobia venovala aj ďalším témam.
Rada žiada vykonať komplexný audit výkonu kompetencií podľa jednotlivých úrovní
verejnej správy a zosúladiť ich financovanie
s rozsahom vykonávaných pôsobností mestami a obcami. Požaduje tiež vypracovanie
návrhu zákona o výkone a financovaní preneseného výkonu štátnej správy. Žiada tiež
zabezpečenie rozšírenia predmetu dane
z nehnuteľností a posilnenie postavenia
miestnych daní v slovenskom daňovom systéme. ZMOS tiež žiada prijať komplexnú a
systémovú novelu zákona o sociálnych službách s dôrazom na taký spôsob rozdelenia
výkonu kompetencií, ktorý je v podmienkach miest a obcí finančne vykonateľný.
ZMOS požaduje urýchlenie prijatia nového zákona o odpadoch a riešenie spôsobu
financovania odpadov s dôrazom na separovaný odpad a biologicky rozložiteľný odpad.
Samospráva požaduje urýchliť novelizáciu
zákona o ochrane prírody a krajiny, pripraviť a schváliť zonáciu národných parkov, s
rešpektovaním stanovísk samosprávy. Rada
ZMOS nakoniec schválila aj poskytnutie
príspevku z Fondu solidarity ZMOS obci
Jezersko postihnutej povodňou v júni tohto
roku vo výške 4000 eur.
SITA
ní v časti finančných operácií do
30. 6.
Návrh novely zákona:
V § 14 sa za odsek 2 vkladá nový
odsek 3, ktorý znie:
„(3) Obec a vyšší územný celok
môžu vykonať rozpočtové opatrenia uvedené v odseku 2 písm. d)
do 30. júna príslušného rozpočtového roka. Obec a vyšší územný celok môžu po tomto termíne
vykonávať v priebehu rozpočtového roka len také zmeny rozpočtu,
ktorými sa nezvýši schodok rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku, s výnimkou
zmien rozpočtu z dôvodu potreby
úhrady výdavkov na odstránenie
havarijného stavu majetku obce
alebo majetku vyššieho územného celku, výdavkov na likvidáciu škôd spôsobených živelnými
pohromami alebo inou mimoriadnou okolnosťou alebo výdavkov na financovanie spoločných
programov Slovenskej republiky
a Európskej únie vrátane operačných programov spadajúcich do
cieľa Európska územná spolupráca a programov financovaných na
základe medzinárodných zmlúv
o poskytnutí grantu uzatvorených
medzi Slovenskou republikou
a inými štátmi.“.
Doterajší odsek 3 sa označuje
ako odsek 4.
Pripomienka ZMOS:
Žiada vypustiť tento bod z aktuálnej novely zákona.
Odôvodnenie:
ZMOS nesúhlasí s obmedzením
rozpočtových opatrení v oblasti
povoleného prekročenia a viaza-
nia finančných operácií. Použitie
rezervného fondu je legitímnou
možnosťou samosprávy nakladania s verejnými prostriedkami,
preto obmedzenie jeho použitia
iba do 30. júna nemá opodstatnenie a tento termín je pre obce
príliš obmedzujúci.
Návrh MF SR:
Ponechať návrh novely z MPK
rozšírený o ďalšie opodstatnené výnimky na základe návrhu
ZMOS + doplniť nový odsek 4
v znení:
(4) Ustanovenie § 14 ods. 3 sa
neuplatní v rozpočtovom roku,
v ktorom je rozpočet verejnej
správy zostavený ako vyrovnaný
alebo prebytkový. XY)
XY) § 30b zákona č. 523/2004 Z.
z. v znení zákona č. .../2013 Z. z.
Návrh ZMOS na doplnenie:
Doplniť slová: “alebo výdavkov na financovanie projektov zo
zdrojov ŠFRB, Environmentálneho fondu a rozvojových projektov
financovaných zo zdrojov ŠR„
Odôvodnenie:
Je bežná prax rozhodovať a
schvaľovať projekty s dopadom
na rozpočty obcí v uvedených
inštitúciách alebo na príslušných
ministerstvách aj v priebehu II.
polroka rozpočtového roka. Táto
požiadavka by nebola opodstatnená v tom prípade, ak by rozpočtové pravidlá verejnej správy prikazovali ŠFRB, Environmentálnemu
fondu a príslušným ministerstvám
rozhodnúť o použití finančných
prostriedkov určených na projekty pre obce najneskôr v termíne
do 30. 6. rozpočtového roka.
OZNAM
Obecné zastupiteľstvo obce Vydrany vyhlasuje v zmysle § 18a zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení
v znení neskorších predpisov výberové konanie
na obsadenie funkcie hlavného kontrolóra.
Podmienky účasti na výberovom konaní:
morálna bezúhonnosť,
kvalifikačné predpoklady: ukončený I. stupeň vysokoškolského
vzdelania,
n min. 5-ročná odborná prax v činnosti hlavného kontrolóra,
n osvečenie o získanom vzdelaní s celoštátnou platnosťou hlavný kontrolór obcí SR HK 2-02,
n osvečenie o získanom vzdelaní s celoštátnou pôsobnosťou kontrolná činnosť v samospráve - II. stupeň,
n znalosť práce s počítačom.
n
n
K prihláške žiadame priložiť:
základné osobné údaje uchádzača,
n podrobný odborný životopis,
n výpis z registra trestov - nie starší ako 3 mesiace,
n fotokópie dokumentov o dosiahnutom vzdelaní,
n
Uzávierka prihlášok: 31. 07. 2013
Prihlášky zasielajte na adresu:
Obec Vydrany, Vydrany č. 71
Obálku označte nápisom: VÝBEROVÉ KONANIE
10 životné prostredie
16. júl 2013 • Obecné noviny
Protipovodňová prevencia
a regulácia Rýna
Európa v súlade s predpoveďami klimatológov čoraz častejšie zažíva extrémy obehu vody: predlžujúce
sa sucho, lokálne povodne z prívalových dažďov, ale i povodne veľkého regionálneho a nadregionálneho
rozsahu spôsobené dlhotrvajúcimi zrážkami.
T
éma povodňovej prevencie je pomerne široká. Bleskovým povodniam, ktoré trápia naše
horské a podhorské
obce, sme venovali pomerne veľa
priestoru vo februárových a marcových číslach Obecných novín. V
tomto príspevku sa krátko pozrieme na problematiku „veľkých“ povodní, aké zasiahli najmä Čechy a
Nemecko v júni tohto roka. Odvrátenie väčších škôd na našom úseku
Dunaja prostredníctvom rýchleho
odvedenia povodňovej vlny bolo
vnímané ako úspech. Vyjadrenia popredných hydrológov však
spochybňujú systémovosť riešenia
vzhľadom na budúcnosť. Povodňová prevencia rýchlym odvádzaním vôd u nás občas vzbudzuje
ostré diskusie. Pohľad na problém
s istým časovým a priestorovým
odstupom môže odbúrať niektoré
myšlienkové stereotypy a emocionálne nánosy. Na tento účel sme si
zvolili rieku Rýn, ktorej radikálna
regulácia na začiatku 19. storočia
sa stala archetypom úprav tokov
nielen v Nemecku a Európe, ale
prostredníctvom európskeho vplyvu i na ostatných kontinentoch.
Rýn je dobrým príkladom úspechov i nepredvídaných následkov
daného typu regulácie, ale aj poučenia zo zlyhaní a nádejou v nový
typ opatrení, ktoré sa usilujú o harmonické spolužitie s prírodou, nie
o jej pokorenie.
Otec moderného Rýna
Architektom radikálnej regulácie Rýna bol Johann Gottfried
Tulla z Karlsruhe v nemeckom
Bádensku, ktorý sa podľa dlhej
rodinnej tradície pôvodne mal
stať luteránskych pastorom, ale
vzhľadom na talent na matematiku a fyziku sa stal inžinierom.
Dielo, ktoré Johann Gottfried Tulla vykonal na Rýne začiatkom 19.
storočia, pokračovalo v myšlienkovej línii pruského osvieteneckého kráľa Fridicha II. (Veľkého),
ktorý polstoročie pred ním vysušil obrovské plochy mokradí na
Odre (Oderbruch) a začal s ich
poľnohospodárskym využívaním.
Fridrich sa v liste Voltairovi vyjadril: “Ktokoľvek obrába ladom
ležiacu pôdu, vysúša mokrade,
prispieva tým k víťazstvu nad
barbarstvom.” Úlohu civilizovaného človeka videl v „zdisciplinovaní“ tých „barbarských“ kútov
zeme, ktorým Stvoriteľ nepridelil
žiadny „užitočný zmysel.“ Rýn v
Bádensku začiatkom 19. storočia
pripomínal takýto barbarský kút
zeme. Nemal ustálené koryto, vytváral neprehľadnú spleť ramien,
kanálov a ostrovov. Zmeny koryta nútili rybárov často sťahovať
svoje obydlia. Populárne legendy
rozprávali o rybároch, ktorí spod
hladiny rieky počuli zvonenie
zvonov ich zatopenej dediny. Tulla
vo viacerých dokumentoch definoval ochranu pred povodňami a
získanie poľnohospodárskej pôdy
ako svoje hlavné ciele. Zmenám
na Hornom Rýne priala i politická situácia. Susedné revolučné
Francúzsko napriek deklaráciám
o nepoužití sily v roku 1792 obsadilo Bádensko a niekoľko ďalších
území pozdĺž Rýna. Odstránenie
politickej rozdrobenosti týchto
území a maskovanie francúzskej
expanzie potrebou „prirodzenej
hranice“, ktorou mal byť Rýn, vytvorilo predpoklad na reguláciu
tejto rieky, ktorej poloha sa v prirodzenom stave menila niekedy aj
niekoľkokrát ročne. Tulla za danej
situácie v roku 1809 napísal svoje prvé Princípy úprav Rýna, v
ktorých predstavil svoju víziu: „V
civilizovaných krajinách by malo
byť pravidlo, že rieky sú kanalizované. Rieka by mala tiecť v jednom
koryte s jemnými oblúčikmi alebo
priamo.“ Umelé koryto bez „zbytočných“ meandrov malo značne
skrátiť dĺžku rieky. Prekonávanie
toho istého prevýšenia na kratšej vzdialenosti znamenalo väčší
sklon a väčšiu rýchlosť prúdenia,
ktorá mala spôsobiť vymieľanie,
zahĺbenie koryta a tým odvodňovanie okolitej krajiny, vrátane
podzemnej vody. Inundačné územie ohraničené hrádzami sa malo
z obvyklej šírky 1000 až 3000 met-
Johann Gottfried Tulla (1770 1828) - „muž, ktorý skrotil Rýn”.
Jeho svojho času odvážny inovátorský prístup síce dosiahol stanovené
ciele, ale vyvolal i rad nepredvídaných dôsledkov, kvôli ktorým je
prehodnocovaný.
rov zúžiť na konštantných 150 200 metrov, za nimi mala byť poľnohospodárska krajina.
Vzhľadom na značný odpor
miestneho obyvateľstva sa začiatok
prác niekoľko rokov odkladal. Až
po katastrofálnej povodni v roku
1817 bol s pomocou vojska odpor
miestneho obyvateľstva zlomený. Práce začali a pokračovali ešte
dlho po smrti Tullu v roku 1828.
Zvyčajný postup pozostával v ručnom vykopaní napriameného koryta v šírke približne 20 metrov.
Po vykopaní boli odstránené oba
konce. Rýchlo prúdiaca voda si v
prípade potreby rozšírila koryto.
Keď bol projekt počas sedemdesiatych rokov 19. storočia zavŕšený,
podľa knihy Davida Blackbourna
(The Conquest of Nature. Water,
Landscape and the Making of Modern Germany, 2006) dĺžka Rýna
medzi Bazilejom a Wormsom sa z
pôvodných 354 kilometrov skrátila na 273. Viac ako 2200 ostrovov
v pôvodnom riečnom priestore
prestalo existovať. Bolo vybudovaných 240 kilometrov hrádzí, na
výstavbu ktorých použili stavitelia
päť miliónov kubických metrov
materiálu.
Z hľadiska definovaných cieľov
bola rektifikácia Rýna úspechom.
Hrádze a zrýchlený odtok poskytli obyvateľstvu zvýšenú ochranu
pred povodňami. Rýchlo rastúci
počet obyvateľov za hranicami
inundačného územia v relatívnom
pokoji obrábal pôdu bývalých
mokradí a menil ju na úrodné
polia a zelené záhrady. Dostavili
sa i ďalšie benefity. Takmer úplne vymizla malária, ktorá si v 18.
storočí vyžiadala viac obetí ako
miestne vojny. Autorovi regulácií
Johannovi Gottfriedovi Tullovi sa
dostalo uznanie v podobe titulu
„otec moderného Rýna“.
Nepredvídané následky
Nie všetky dôsledky regulácie
Rýna boli predvídané a pozitívne.
So zmenou hydrologického re-
žimu rieky došlo napríklad k vymiznutiu ryžovania zlata v rieke,
ktoré bolo významným zdrojom
tohto vzácneho kovu a zdrojom
zamestnania pre segment obyvateľstva počas 2000 rokov. V súvislosti s vysúšaním mokradí a
likvidáciou plytkých úsekov rieky zanikli zamestnania spojené
so sekaním a spracovaním tŕstia.
Strata hniezdisk vodného vtáctva
pripravila o prácu vtáčnikov. Najviac však utrpelo rybárstvo, ktoré
poskytovalo obživu značnej časti
obyvateľstva. Všetky väčšie mestá
pozdĺž Rýna mali významné rybie
trhy. Kráľom Rýna bol americký
losos, ktorého počty sa s obmedzením neresísk radikálne znížili.
Počet ulovených lososov sa ďalej
znížil z 200 000 kusov v polovici
19. storočia, keď už bol zaznamenaný zreteľný pokles úlovkov, na
nulu v polovici 20. storočia po
dokončení výstavby priehrad, ktoré pre migrujúce druhy ako lososy predstavovali neprekonateľnú
prekážku. Ako sa dozvedáme zo
starých kuchárskych kníh, Dunaj
i Rýn boli prirodzeným domovom
i ďalších atraktívnych rýb, ktoré z
nich vymizli, napríklad pstruhov,
mihúl a jeseterov. Svoju významnú úlohu pri ničení riečnej bioty
zohralo i jej znečistenie, v neposlednom rade zo splachu hnojív
z poľnohospodársky obrábaných
polí na odvodnených mokradiach.
Redukovanie zón rozličných rýchlostí prúdenia znížilo samočistia-
Úsek horného Rýna pri Breisachu v roku 1828 pred reguláciou, v roku 1872 po Tullových úpravách a v roku 1963 po ďalšej kanalizácii.
(Zdroj ICPR 1991)
životné prostredie 11
Obecné noviny • 16. júl 2013
Obraz Petra Birmanna zo začiatku 19. storočia zobrazuje Rýn pri Isteine pred reguláciou – v neprehľadnej spleti kanálov a ramien ťažko určiť hlavný
tok rieky. Čas ukázal, že stav krajiny blízky prirodzenému okrem krásy poskytuje ľuďom i cenné ekosystémové služby.
cu schopnosť vody. Zúženie širokého inundačného územia okolo
rieky podľa Blackbourna za obdobie poldruha storočia na hornom
Rýne znamenalo stratu 85 percent
zátopového pásma, zdecimovanie
lužných lesov a najväčší pokles biodiverzity od drobného hmyzu až
po cicavce za posledných 10 000
rokov od stabilizácie po ústupe
poslednej doby ľadovej. Urýchľovanie odtoku a prehlbovanie
koryta (niekedy i umelým bagrovaním, aby sa vyhovelo požiadavkám rozvíjajúcej sa riečnej plavby)
často zašli príliš ďaleko. Cenou za
vysokú protipovodňovú prevenciu na viacerých úsekoch horného
Rýna bol pokles hladiny podzemnej vody až o 16 metrov, čo spôsobilo vysychanie stromov a zmenu
mokraďného charakteru krajiny
na stepný. Opačný trend nastával na strednom a dolnom Rýne.
V mestách ako Koblenz, Bonn či
Kolýn nad Rýnom sa s urýchľovaním odtoku vo vyššie položených
častiach povodia prudko zhoršovala povodňová hrozba. Veľkosť a
rýchlosť povodňových vĺn sa zvyšovala nielen vplyvom zvyšovania
prietočnosti riek prostredníctvom
ich regulácie, ale i zvyšovaním
povrchového odtoku zmenami v
povodí: odlesňovaním, poľnohospodárstvom a urbanizáciou. Povodňová vlna, ktorá v minulosti
prichádzala z Bazileja do Karlsruhe s redukovaným objemom a
so zdržaním vďaka retencii za 64
hodín, po úpravách prichádzala v
plnej sile za 23 hodín. Vzhľadom
na minimálne zdržanie sa zvýšila
šanca, že povodňové vlny na hlavnom toku a prítokoch sa stretnú.
K týmto faktorom sa pridával falošný pocit bezpečia obyvateľstva,
vďaka ktorému sa ľudia usádzali aj
v zátopových oblastiach, čo znásobovalo ľudské obete a materiálne
škody pri povodniach.
Začiatkom 20. storočia sa novým
zázračným prostriedkom na opravu chýb minulosti a podrobenie si
všetkých hydrologických vrtochov
prírody mali stať veľké priehrady. Vodní inžinieri sľubovali, že
priehrady sa stanú zdrojmi vody
pre rastúce potreby miest, vody
na závlahy pre poľnohospodárstvo, vody na zabezpečenie aspoň
minimálneho prietoku pre lodnú
dopravu, vody na výrobu elektrickej energie a že, samozrejme, budú
slúžiť i ako protipovodňová prevencia. To, čo stavitelia priehrad
zamlčali bolo, že uvedené požiadavky sú navzájom protichodné a
že sa čiastočne alebo úplne vylučujú. Protipovodňová prevencia napríklad znamenala držať priehrady
po väčšinu roka poloprázdne a
čakať na povodeň, ktorá mohla a
nemusela prísť. Po prvotnej eufórii a postavení niekoľkých desiatok
priehrad na Rýne a jeho prítokoch,
odhliadnuc od problémov napríklad so zanášaním ich nádrží a
vymieľaním koryta pod nimi, začalo vytriezvenie vzhľadom na ich
užitočnosť a úzku špecifikáciu ich
účelov. Čo sa týka protipovodňovej ochrany priehrad postavených
na prítokoch Rýna, skúsenosti boli
pozitívne i negatívne, ale čoskoro
bolo jasné, že priehrady nemožno
postaviť všade. Ich stavba na jednom mieste ponechávala iné miesta nechránené. Z tohto a nielen z
tohto hľadiska sa ukazuje výhodnejšie postavenie väčšieho množstva malých priehrad ako jednej
veľkej s ich sumárnym objemom.
„Čo je malé, je milé“, mohlo by byť
heslo staviteľov.
siatych rokov 20. storočia. Rieka
sa premenila na stoku plnú chemikálií a umelých hnojív. Vo vode
rieky na dolnom toku silne chýbal
kyslík. S Rýnom bolo treba niečo
urobiť a pomaly sa začali rozbiehať programy na revitalizáciu.
Avšak až únik desiatok ton chemikálií z fabriky pri Bazileji v roku
1986, ktorý zabil prakticky všetko
živé až po Koblenz, dal podnet k
radikálnej akcii na úrovni vlád
štátov na Rýne. Prijali a splnili
ambiciózne plány na obmedzenie
znečistenia rieky a návrat vymiznutých druhov ako losos a ďalšie
migrujúce ryby. To zahŕňa ich vysádzanie, odstraňovanie prekážok
ich migrácie, obnovu neresísk a
prostredia čo najbližšie k priro-
dzenému. Súčasný návrat lososov
do Rýna je vnímaný ako dôkaz radikálneho zlepšenia kvality vody
tejto rieky.
S Rýnom bolo treba niečo robiť i
na poli zníženia odtoku. Medzinárodná Komisia na štúdium povodní na Rýne v roku 1968 skonštatovala, že kanalizácia horného Rýna
a dosiahnutie takmer 100-percentnej protipovodňovej prevencie na
úseku od Bazileja po Iffezheim
podstatne zvýšila povodňové riziko na toku pod ním. Nemecko a
Francúzsko sa v roku 1982 dohodli
na obnove stavu protipovodňovej
prevencie, ktorý existoval pred kanalizáciou. V rámci Integrovaného
programu pre Rýn bolo pre daný
priestor rozhodnuté o vytvorení
212 miliónov kubických metrov
zádržných priestorov – prostredníctvom hatí, poldrov, rozširovania zátopového územia posúvaním
hrádzí a ďalších podobných opatrení. Časť týchto opatrení je už hotová. Medzinárodná komisia pre
ochranu Rýna si, okrem iných, vytýčila i ciele do roku 2020 zvýšiť na
celej dĺžke povodia Rýna retenciu
na 364 miliónov kubických metrov
a zalesniť 3500 štvorcových kilometrov. V Holandsku a Nemecku
sa rozvíja program „Viac priestoru pre rieky“, ktorý má napomôcť
obnovu nielen inundačné územia,
ale i meandre riek. Rámcová smernica pre vodu Európskej komisie
vznikla z veľkej časti i v spolupráci s iniciatívami vykonávajúcimi
spomínané opatrenia na Rýne. Pre
tých, ktorým nejde len o formálne
naplnenie litery smernice, ale ktorí
skutočne chápu a prijímajú jej obsah, je smernica v týchto aktivitách
veľkou oporou.
V čase, keď v nemecky hovoriacich krajinách vrcholilo vysušovanie mokradí a regulácia riek a v
slovanských krajinách sa to dialo
len zriedka, nemecké prostredie
sa cítilo byť z tohto dôvodu voči
Slovanom nadradené. Poznanie
negatívnych dôsledkov odvodňovania krajiny však po čase došlo
tak ďaleko, že keď Poľsko chcelo po 2. svetovej vojne regulovať
Odru a budovať na nej hrádze,
Berlín sa v obave pred povodňami
snažil presvedčiť Poliakov, aby od
svojho zámeru upustili. Situácia
vo vodohospodárskej profesii sa
pomaly otáča tak, že si treba klásť
otázku, či vyspelý Západ nebude
nami pohŕdať ako s barbarmi za
to, že naši štátom platení vodohospodári uprednostňujú betónovú
infraštruktúru pred zelenou, protipovodňovú prevenciu rýchlym
odvádzaním vôd pred retenciou,
prípadne retenciu vo veľkých priehradách pred malými, kým oni sa
na základe zlej skúsenosti s takýmito riešeniami uberajú opačným
smerom.
Juraj KOHUTIAR,
NPOA
Poučenie z krízového
vývoja
Ekologická degradácia Rýna
vyvrcholila začiatkom sedemde-
Zregulovaný Rýn a intenzívne využívaná krajina v blízkosti Iffezheimu. (Zdroj: ICPR 2008)
12 životné prostredie
16. júl 2013 • Obecné noviny
Bratislavská župa ropovod cez
Žitný ostrov nechce
Bratislavský samosprávny kraj bude problém ropovodu riešiť na najvyššej možnej úrovni.
„Cítim to tak, že tlak je zo strany ministerstva hospodárstva veľký, preto volíme tú priamu formu
komunikácie. Už to nebudú riešiť
úradníci, ale najvyšší predstavitelia. Myslím si, že nájdeme spôsob,
ako zastúpiť záujmy ľudí žijúcich
tu v Bratislave,“ povedal predseda
BSK Pavol Frešo.
Zástupcovia BSK sa zúčastnili
na rozporovom konaní na Ministerstve dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, kde rokovali
o ropovode, ktorý by mal viesť cez
hlavné mesto Bratislava. Ministerstvo hospodárstva SR brzdí schválenie územného plánu kraja tým,
že jeho schválenie štát podmieňuje
zakomponovaním ropovodu Slovnaft-Schwechat do navrhovaného
dokumentu. Kraj ropovod opa-
kovane odmieta. „Myslím si, že
vôľa župného či mestského zastupiteľstva, ktoré výrazným spôsobom dalo najavo, že nechce mať v
meste ropovod, je zaväzujúca, lebo
rovnako rozmýšľajú aj obyvatelia
župy,“ myslí si Pavol Frešo.
Podľa župana existuje viacero
návrhov, ako obísť celé mesto, ale o
tom chce diskutovať priamo s ministerstvom hospodárstva. „V tomto prípade treba, aby ustúpili tieto
olejárske a energetické záujmy tej
vôli, ktorú má samospráva,“ dodal
bratislavský župan.
Ropovod má viesť cez
zastavané oblasti, kraj
ho odmieta
Občania sa môžu k zámeru výstavby ropovodu cez Bratislavu
vyjadriť aj prostredníctvom ankety, ktorú 9. júla spustil Bratislavský
kraj na svojej Facebookovej stránke.
„Neexistuje takúto stavbu postaviť bez toho, aby sme mali dôveru
verejnosti,“ povedal Pavol Frešo.
„Mimoriadne ma zarazilo radikálne vyhlásenie hovorcu ministerstva
hospodárstva, že tak či onak budú
stáť za týmto projektom, aj keby to
malo pozastaviť územný plán. Toto
nepovažujem za šťastné, považujem to za totálne nepochopenie
a doslova tlačenie na regionálnu
samosprávu, hlavne v situácii, keď
ešte nikde neboli oznámené presné
trasy, kade by ropovod mal viesť,“
povedal. Informoval tiež, že by
mal dostať termín stretnutia s ministrom hospodárstva, s ktorým o
ropovode plánuje rokovať.
Navrhovaný koridor by mal viesť
cez husto zastavanú oblasť a chránené oblasti. Obe navrhované trasy ropovodu by viedli tesne popri
viacerých kolíznych bodoch – prvá
napríklad popri Auparku, Inchebe
či Pečnianskom lese, kde je vodný
zdroj. Druhá trasa by v Petržalke
viedla tesne popri bytovkách či nemocnici na Antolskej. Preto s ropovodom vedúcim cez hlavné mesto
župa v pripravovanom územnom
pláne regiónu neráta.
Schválenie územného plánu
kraja však štát podmieňuje zakomponovaním ropovodu Slovnaft-Schwechat do navrhovaného
dokumentu. Ak by však kraj chcel
ropovod do územného plánu zapracovať, bol by to krok dozadu.
Pripomienky bolo treba predložiť, kým bol územný plán v štádiu konceptu, teraz je už v štádiu
návrhu. „Na poslednú chvíľu po
termíne sa prihlásilo ministerstvo
hospodárstva, že chce dve trasy ropovodu do tohto územného plánu
záväzne dať. My sme namietali, že
sa mali prihlásiť v riadnych termínoch, pretože máme isté pochybnosti, či tento projekt je dostatočne
strategicky podložený a schválený,
aby mohol ísť rovno do územného plánu. Keby sme pristúpili na
ich požiadavky, museli by sme
celý územný plán pozastaviť, o
rok predĺžiť, znova prediskutovať
s verejnosťou, so samosprávami a
so všetkými dotknutými,“ povedal
Pavol Frešo, ktorý dodal, že toto
nepovažuje za šťastné riešenie.
Financie na voľnočasové aktivity budú pod kontrolou
A
j vďaka novému spôsobu
financovania záujmovej
činnosti môžu samosprávy vykonávať kontrolu nakladania
s vlastnými prostriedkami, ako aj
reálnu kontrolu počtov detí vykazovaných centrami voľného času,
čo doteraz nebolo možné.
Už v prvom štvrťroku tohto
roka obce a mestá na regionálnych združeniach avizovali, že
pretrvávajú pokusy niektorých
CVČ i naďalej podvádzať pri voľnočasových aktivitách detí vykazovaním tzv. „čiernych duší“, čím
odčerpávajú finančné prostriedky
z vlastných zdrojov obce na iné
účely pre majiteľov a zriaďovateľov CVČ.
Združenie miest a obcí Slovenska v minulosti dlhodobo poukazovalo na zneužívanie finančných
prostriedkov určených na voľnočasové aktivity detí niektorými centrami voľného času. Nový systém
financovanie záujmovej činnosti, a
teda aj centier voľného času účinný od 1. januára 2013 umožňuje
obciam a mestám nielen priamo
financovať rôzne voľnočasové aktivity detí, ale mal by zabrániť aj
plytvaniu a zneužívaniu verejných
zdrojov umožnením kontroly ich
reálneho použitia. Ako sa ukazuje,
bol to správny krok.
„Napriek tomu, že samosprávy
bojujú o každé euro, chceme podporovať rozvoj záujmovej činnosti
našich detí. Budeme však trvať na
tom, aby dotácie na konkrétnu záujmovú činnosť konkrétnych detí
dostali subjekty, ktoré sa skutočne
venujú deťom. Využijeme všetky
kontrolné mechanizmy na to, aby
boli účelne využité a zabránilo sa
podvádzaniu.“ povedal predseda
ZMOS Jozef Dvonč.
V prípade zistenia protiprávneho konania v súvislosti so zneužívaním týchto prostriedkov
budeme postupovať naše zistenia
orgánom činným v trestnom konaní.
(mb)
Ministerstvo zvýši kontrolu financovania CVČ
M
inisterstvo
školstva,
vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky
v súvislosti so zmenou financovania centier voľného času apeluje
na samosprávy, aby zvýšili kontrolu financovania voľnočasových
aktivít. Rezort tak reaguje na pokusy o zneužívanie nastaveného
modelu.
„Zmena financovania okrem
iného sledovala zvýšenie verejnej
kontroly vynakladania peňazí na
voľnočasové aktivity deti a mládeže. Dnes sme však svedkami
pokusov, ktoré sledujú nelegálne
obohacovanie a zneužívanie verejných zdrojov cez falošné podpisy či čestné vyhlásenia,“ hovorí
minister Dušan Čaplovič a ďalej
zdôrazňuje: „Rezort školstva zabezpečil presun financií každej
obci a každému mestu. Peniaze
smerujú na každé dieťa vo veku od
5 do 15 rokov a od zastupiteľstiev
očakávame zodpovednosť pri ich
využití na podporu voľnočasových
aktivít. Zároveň však samosprávy
musia kontrolovať adresnosť týchto finančných zdrojov.“
Podľa ministra školstva, vedy,
výskumu a športu Slovenskej republiky by obecné a mestské zastupiteľstvá mali do plánu práce
svojho hlavného kontrolóra zakomponovať kontrolu využívania
financií určených centrám voľného času. „Nedávno v Prešove súkromné CVČ žiadalo od obce pe-
niaze na dieťa na tenisový krúžok.
Až následne matka dieťaťa zistila,
že jej podpis na prihláške bol sfalšovaný. Reakcia riaditeľky CVČ
bola v tom duchu, že išlo o nedorozumenie. Neďaleko Vranova
nad Topľou starostovia riešili žiadosti o peniaze na deti, ktoré roky
trávia mimo Slovenska, prípadne
sú to mladé mamičky. Ide o vážne
signály, na ktoré musia samosprávy reagovať. Sú to snahy o podvody, ktoré netreba tolerovať,“ tvrdí
Dušan Čaplovič.
Minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky
Dušan Čaplovič o týchto skutočnostiach tiež informoval predsedu
Združenia miest a obcí Slovenska,
pretože účinná kontrola prostredníctvom hlavných kontrolórov
dokáže minimalizovať pokusy
o biznis na úkor detí.
Michal KALIŇÁK,
hovorca ministra
Rezort pripravil novelu školského V Senci mohla vyrásť
zákona
nová športová hala,
poslanci zámer stopli
M
inisterstvo
školstva,
vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky
zaradilo do medzirezortného pripomienkového konania novelu
zákona o výchove a vzdelávaní.
Tá okrem iného sleduje úpravu
maximálneho počtu žiakov v triedach základných škôl, upravuje
hodnotenie žiakov s mentálnym
postihnutím, ale napríklad aj ruší
jazykové certifikáty ako náhradu
maturitnej skúšky z cudzieho jazyka.
Cieľom novely je aj úprava
podmienok financovania súťa-
ží a predmetových olympiád a
snaha umožniť zriaďovateľovi
školy schvaľovať okrem počtu prijímaných žiakov aj počet
tried.
Pri určení maximálneho počtu
žiakov v triedach sa vychádzalo
z priemernej naplnenosti triedy
v krajinách OECD v roku 2010
a v nadväznosti na to ministerstvo navrhuje zvýšiť maximálny
počet žiakov na 1. stupni ZŠ na
28 žiakov (doteraz v 1. ročníku
22 žiakov, v 2. - 4. ročníku 25
žiakov) a na 2. stupni ZŠ z 28 na
30 žiakov. Novela zároveň navr-
huje možnosť úpravy hodnotenia žiakov s mentálnym postihnutím bez vyjadrenia stupňov
a so slovným komentárom o
dosiahnutých vzdelávacích výsledkoch. V predkladanom materiáli sa navrhuje každoročne
zverejňovanie metodiky prideľovania finančných prostriedkov zriaďovateľom škôl v rámci
dohodovacieho konania, ako aj
zriaďovateľom štátnych materských škôl a štátnych školských
zariadení.
(mk)
P
oslanci krajského zastupiteľstva rokovali o zámere vybudovať novú športovú halu
pri Gymnáziu Antona Bernoláka
v Senci. Návrh sa nestretol s dostatočnou podporou poslancov za
SMER-SD.
„Je mi veľmi ľúto, že poslanci
návrh nepodporili a tým v podstate bránia rozvoju športu v kraji. V
Senci mohla vyrásť nová športová
hala, takto budú musieť senecké
deti opäť čakať,“ povedala podpred-
sedníčka BSK Gabriela Németh.
Mestu Senec chýba športová
hala. Bratislavský samosprávny
kraj mu mohol pomôcť prenájmom pozemku pri Gymnáziu
Antona Bernoláka, na ktorom by
vyrástla nová kotolňa pre školu.
Na mieste, kde teraz stojí stará
kotolňa, by mesto Senec postavilo
športovú halu. Poslanci za SMERSD však návrh nepodporili.
(rá)
samospráva 13
Obecné noviny • 16. júl 2013
Z rokovaní Komory obcí Rady ZMOS
V Brusne sa 18. marca a 17. júna tohto roku za vedenia predsedníčky komory Viery Krakovskej,
podpredsedníčky zMOS, konali zasadania Komory obcí Rady ZMOS. Prijali nasledovné uznesenia.
Zasadanie Komory
obcí Rady ZMOS
– 18. marca 2013
Uznesenie
Komora obcí:
A) Žiada:
Ministerstvo
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v rámci
Programu rozvoja vidieka (PRV)
programového obdobia 2014 2020:
- Zachovať podporu obcí v rámci
prioritného opatrenia „Základné
služby a obnova dedín vo vidieckych oblastiach (čl. 21)“ .
- Nadviazať na aktivity podporované v rámci súčasných opatrení „3.2.1. Základné služby pre
hospodárstvo a obyvateľstvo vidieka“ a „3.2.2. Obnova a rozvoj
dedín“.
- Zvýšiť finančné prostriedky na
programové obdobie 2014 2020, v porovnaní so súčasným
programovým obdobím PRV
(2007 - 2013), alokáciu finančných prostriedkov vyčlenených
pre opatrenia, v rámci ktorých
konečným prijímateľom nenávratného finančného príspevku
bude samospráva.
- Zabezpečiť prefinancovanie DPH
z národných zdrojov v projetoch
PRV za programové obdobie
2014 - 2020.
- Stanoviť ako kritérium na schvá-
lenie žiadostí o nenávratný finančný príspevok (NFP) pre FO
(podnikateľov, poľnohospodárske subjekty a pod.) povinnosť
predkladložiť potvrdenia o vyrovnaní všetkých záväzkov voči
územne príslušnej samospráve,
a to aj v žiadostiach o priame
platby.
- Presadzovať možnosť zakladania miestnych akčných skupín
(MAS) aj na území Bratislavského samosprávneho kraja.
- Zmeniť systém financovania projektov na systém preddavkových
platieb.
- Zabezpečiť vyváženosť zmlúv
o NFP a zohľadnenie stanovených lehôt na úhrady
v zmysle aktuálnej legislatívy
(verejná správa má po novom
určenú lehotu 30 dní, v odôvodnených prípadoch s možnosťou
predĺženia na 60 dní).
B) odporúča
zástupcom ZMOS:
- Viesť rokovania o Integrovanom
Regionánom operačnom programe (IROP), s cieľom podpory
priorít miest a obcí Slovenska
a zamerať sa na aktivity v zmysle
materiálov schválených Radou
a predsedníctvom ZMOS.
- Viesť rokovania s vládou SR o
podpore a prefinancovaní projektov, prostredníctvom realokácie zdrojov z jednotlivých
operačných programov v záuj-
me akcelerácie čerpania finančných prostriedkov. Presadzovať
predmetnú refundáciu tak už
zrealizovaných projektov, ako
i pôvodne pripravených vrátane
VO a spĺňajúcich podmienky na
získanie NFP zo zdrojov EÚ.
- Zachovať v súčasnom platnom
znení „§ 52 a“ a „§ 52j“ zákona
č.5/2004 Z .z. o službách zamestnanosti.
- Presadzovať obojstranné dodržiavanie záväzkov vyplývajúcich
z Memoranda o spolupráci... pri
uplatňovaní rozpočtovej politiky
orientovanej na zabezpečenie finančnej stability verejného sektora na rok 2013 medzi vládou
SR a ZMOS.
- Presadzovať v legislatívnom procese neprijatie takých opatrení,
ktoré môžu mať negatívny vplyv
na výdavkovú časť rozpočtov samospráv v zmysle Memoranda
o spolupráci... pri uplatňovaní
rozpočtovej politiky orientovanej na zabezpečenie finančnej
stability verejného sektora na rok
2013 medzi vládou SR a Združením miest a obcí Slovenska.
- Prerokovať s predsedom vlády
SR a ministrom financií SR P.
Kažimírom návrh na zmenu
uznesenia Vlády SR z 21. 11.
2012 pod B3 ods. a, b, a následne
aj nariadenia vlády č. 668/2004
Z. z. o rozdeľovaní výnosu dane
z príjmov územnej samospráve
v znení neskorších predpisov
Zasadanie Komory obcí Rady ZMOS
– 17. júna 2013
V Brusne sa 17. júna 2013 konalo zasadnutie Komory obcí Rady ZMOS.
Zasadnutie bolo zamerané na prípravu programového obdobia 2014 - 2020
v nadväznosti na Program rozvoja vidieka SR 2014 – 2020, ako aj na problematiku
kontrol a zistených nedostatkov pri kontrolách v oblasti výkonu kompetencii
miestnych samospráv.
Na stretnutí sa zúčastnili ako
hostia Martin Barbarič, generálny riaditeľ sekcie rozvoja vidieka
Ministerstva pôdohospodárstva
a rozvoja vidieka SR, Ľubomír
Partika, výkonný riaditeľ a riaditeľ sekcie projektových podpôr a
štátnej pomoci Pôdohospodárskej
platobnej agentúry SR, Ján Jasovský, PhD, predseda Najvyššieho
kontrolného úradu SR (NKÚ) a
Vladimír Laššák, riaditeľ expozitúry NKÚ v Banskej Bystrici
Členovia Komory obcí Rady
ZMOS na zasadnutí prijali nasledovné uznesenia:
Komora obcí:
A) Nesúhlasí
s akoukoľvek realokáciou zdrojov z Programu rozvoja vidieka
2014 - 2020 do iných operačných
programov
B) Odporúča:
1. Zástupcom ZMOS:
- postupovať vo veci žalobného
návrhu predloženého v mene organizácie Centrum ekologických
informácii podľa návrhu a uznesenia ZMO a mestských častí Malokarpatskej oblasti (ZMOMR),
(Znenie uznesenia
ZMOMR:
ZMOMR žiada ZMOS, aby:
- v mene žalovaných obcí z celého Slovenska podal podnet na orgány činné v trestnom konaní, aby
vyšetrili podozrenie zo založenia
a zosnovania zločineckej skupiny
v súvislosti s podanými žalobami
na obce vo veci infoterorizmu,
- žiadal advokátsku komoru, aby
sa zaoberala kauzou infoterorizmu
spoločnosti Bardač, s. r. o. a v snahe
zachovania svojho dobrého mena
zvážila pôsobenie Mgr. Róberta
Bardača vo svojich radoch,
- prebral iniciatívu a zhostil sa
zastupovania všetkých žalovaných
obcí.)
- presadzovať v novom zákone
o odpadoch, aby, ak ide o komunálny odpad a drobný stavebný
odpad, v prípade ak sa nezistí osoba zodpovedná za umiestnenie odpadu na nehnuteľnosti v rozpore s
týmto zákonom, sa zodpovednosť
a povinnosť odstránenia takého
odpadu preniesla z obce na každú FO a PO, ktorá má vlastnícke
právo k pozemku, na ktorom sa
takýto opustený odpad vyskytne,
alebo je jeho nájomcom, či užívateľom, 2. Regionálnym
združeniam ZMOS:
- v spolupráci s jednotlivými
expozitúrami NKÚ SR organizovať s cieľom zlepšenia výkonu
samosprávy tématicky zamerané
regionálne školenia, najmä pre
ekonomických pracovníkov.
(Z materiálu, ktorý na Radu
ZMOS na Štrbskom lese 1. a 2.
júla 2013 pripravil Stanislav Doktor, Kancelária ZMOS)
-
-
-
-
tak, aby východiskové údaje pre
výpočet podielových daní (PD)
na rok 2013 pre jednotlivé mestá
a obce boli určujúce údaje o počte obyvateľov, platné pre rozdeľovanie dane k dátumu 31.12. 2011.
Takto novelizované nariadenie
vlády iniciovať s účinnosťou k 1.
5. 2013.
Odmietať iniciatívu MŽP SR,
Obvodných úradov životného
prostredia a Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP)
o prehodnocovanie projektov
realizovaných v Programe revitalizácie krajiny a integrovaného
manažmentu povodí SR, v súvislosti s následnými vodoprávnymi
konaniami.
Presadzovať v Nariadení vlády
SR č. 668/2004 Z. z. upravenie
koeficientov smerom nahor pre
materské školy, školské jedálne,
družiny, školské kluby detí, potenciálnych stravníkov školských
jedální.
Presadzovať vypracovanie metodického pokynu na vykonanie
auditu kompetencií.
Presadzovať navrátenie podielu
obcí na výnose DPFO zo súčasných 65,4 % na pôvodnú úroveň
70,3 %.
Presadzovať na rokovaniach so
zástupcami MŽP SR podporu
pre ukončovanie už rozostavaných stavieb–vodovodov, kanalizácii, a pri rozdeľovaní dotácií
z Envirofondu na vodárenskú in-
fraštruktúru požadovať a zohľadňovať stanovisko vodárenských
spoločností.
- Viesť rokovania vo veci riešenia kontaktu samospráv s distribučnými
spoločnosťami
v energetike (resp. rokovať s
príslušným
ministerstvom)
v čase mimoriadnych situácií
pri odstávke dodávky elektrickej
energie.
C) Ukladá členom komory
obcí:
V elektronickej podobe zaslať
v termíne do 30. 3. 2013 na e-mail: [email protected]; obecbrusno@
stonline.sk
a) návrhy opatrení na programové obdobie 2014 - 20 v rámci PRV
2014 - 20,
b) predložiť na ZMOS návrh na
určenie demarkačnej čiary v rámci
PRV 2014 - 2020,
c) praktické skúsenosti z implementácie stratégie LEADER, zakladania MAS a odporúčania pre nové
programovacie obdobie 2014 - 20,
d) informovať o množstve opotrebovaných pneumatík na územiach
miest a obcí (požiadavka za účelom
zvozu a likvidácie opotrebovaných
pneumatík ).
D) Odporúča
predsedníčke komory
obcí
- Iniciovať zasadnutie Komory obcí
Rady ZMOS kvartálne.
ZŠ Moskovská prejde výraznou
rekonštrukciou
Mesto Banská Bystrica sa vďaka prostriedkom z eurofondov
pustí do rekonštrukcie ZŠ Moskovská. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky ako riadiaci orgán pre regionálny operačný program podal súhlas so začatím
realizácie rekonštrukcie ZŠ Moskovská.
Začiatok stavebných prác na projekte pod názvom „Zvyšovanie
energetickej efektívnosti a modernizácia ZŠ Moskovská 2“ je
podmienený prevzatím staveniska, na ktoré mesto Banská Bystrica ako objednávateľ písomne vyzve zhotoviteľa stavebných
prác. „Chceli by sme, aby stavebné práce začali pred začiatkom
letných prázdnin tak, aby bol vyučovací proces na tejto škole
ovplyvnený v čo najmenšej miere. Všetky práce by mali byť
ukončené do konca decembra 2013,“ informoval prednosta
mestského úradu Miroslav Rybár.
Rekonštrukcia školy bude financovaná z eurofondov, pričom
celková suma za jej realizáciu bude približne 1 milión eur.
Mesto Banská Bystrica bude mať na tomto financovaní 5-percentnú spoluúčasť. V rámci rekonštrukcie je plánovaná výmena
okien na hlavnej budove (pavilón A – C) za plastové, zateplenie
stien hlavnej časti budovy, dodávka informačno-komunikačných
technológií a nábytku. Projekt rieši v rámci skvalitnenia bezbariérového pohybu v priestoroch školy aj schodolez tak, aby bol
umožnený pohyb imobilných občanov po budove. Opraviť by sa
mala aj poškodená fasáda budovy, ktorá kazí vzhľad sídliska a
z dôvodu odpadávania omietky je nebezpečná.
V rámci zefektívnenia výučby je v projekte vyčlenená finančná
čiastka na nákup interaktívnych učebných pomôcok. Vytvorené
budú dve multimediálne učebne pre všetky predmety, ktoré
budú obsahovať interaktívne tabule a modernú didaktickú techniku pre zážitkové učenie.
(mk)
14 cestovný ruch
16. júl 2013 • Obecné noviny
Projekt Destinatour 2013 bol úspešný
V kláštore Heiligenkreuz.
Účastníci exkurzie si prezreli aj kúpeľný areál v meste Baden.
Ochutnávka vína vo vinotéke.
tudijná cesta 30 pracovníkov organizácií cestovného ruchu z Bratislavského samosprávneho kraja
do Dolného Rakúska
nadviazala na cyklus odborných
seminárov a workshopov zameraných na prenos know-how z
destinačného manažmentu Dolného Rakúska v rámci projektu
cezhraničnej spolupráce DESTINATOUR 2013. Hostiteľom bola
destinácia Wienerwald.
Hostitelia pripravili bohatý
program. Prvou zástavkou bola
návšteva známeho kúpeľného
mesta Baden, ktoré sa nachádza
30 km od Viedne. Riaditeľ obchodnej sekcie cestovného ruchu mesta Baden Klaus Lorenz
predstavil turistický potenciál
mesta, hlavné témy rozvoja cestovného ruchu a pripravil návštevu miestnych kúpeľov, kam
chodí veľa návštevníkov najmä
z Ruska. Uskutočnila sa aj prezentácia vinárskeho turizmu v
regióne návštevou typickej rakúskej „hauervinotéky“ v meste.
Pre účastníkov bolo zaujímavé
poznanie, že tu spoločne ponúka
vína až od 80 vinárov z regiónu,
členov združenia.
Ďalšou atrakciou v regió-
v regióne boli vzorne obrobené,
čo si pozorne všímali najme vinohradníci z Malokarpatského
regiónu, kde je veľká časť vinohradov neobrobená.
Vedúcou študijnej cesty v
Dolnom Rakúsku bola riaditeľka odboru cestovného ruchu a
kultúry BSK Ing. Alžbeta Melicharová. Pozitívne zhodnotila
skúsenosti z rozvoja cestovného
ruchu v Dolnom Rakúsku, ktoré
bude možné využiť v podmienkach oblastných organizácii CR
v BSK. Študijná cesta v Dolnom
Rakúsku bola posledným podujatím v rámci úspešného pro-
Š
Dúha objala
Modru
ne Winerwald je kláštor Heiligenkreuz, ktorý je vzdialený
od Viedne 15 km a je druhým
najstarším cisterciánskym kláštorom na svete. Hostí sprevádzal páter Karl Wallner, ktorý
poskytol zaujímavé turistické
informácie a predstavil aj prevádzkovo-obchodné
činnosti
kláštora. Poslednou zastávkou
bola návšteva obce Gumpoldskirchen, kde bola prezentácia
vinárskych tradícii a vinárskeho
turizmu v obci a regióne spojená s ochutnávkou vín a gastronomických špecialít v typickej
vinárni „Heuriger“. Vinohrady
jektu Destinatour 2013, ktorý
zabezpečil Bratislavský samosprávny kraj. Jej účastníci pozitívne ocenili aj prínos vedúcej
projektu Ing. Silvie Renácsovej,
ktorá profesionálne zvládla organizáciu celého projektu na
podporu rozvoja cestovného
ruchu v regióne. Záujemcovia o
projekt Destinatour 2013 sa viac
dozvedia na webstránke: www.
bratislavskykraj.sk, a www.turismbratislava.com.
Jana SOUKUPOVÁ,
MATIK Modra
Snímky: František Mach
Moderný cestovateľský sprievodca
Bratislava City Guide
Prvý moderný cestovateľský sprievodca po hlavnom meste SR a okolí v angličtine z dielne anglického
týždenníka The Slovak Spectator prináša pre turistov komplexný pohľad na Bratislavu z historického,
kultúrneho aj spoločenského života.
Tohoročné júnové počasie
vystrčilo svoje „rožky“. Toky
riek Dunaj, Váh, Hron a
ďalšie si začiatkom mesiaca
vytvorili storočné maximá.
Voda v riekach a zaplavených
územiach poklesla a nastalo
rýchle oteplenie. Tropické
slnečné počasie ľudí prekvapilo. Správcovia kúpalísk
otvorili brány. Poniektorí mali
možnosť chytiť bronz nielen
na kúpalisku, ale aj počas
práce na poli, vo vinohrade
alebo v záhrade.
Slnečné počasie vystriedali
dažde so silným vetrom a
poklesom teploty. Ťažké tmavé mraky sa prevaľovali cez
Malé Karpaty. Dážď sa chvíľami striedal so slnečnými
lúčmi a na oblohe sa objavila
pestrofarebná dúha. Zvlášť
pestrá a farebná sa vytvorila
nad mestečkom Modra. Objala stred starobylého mesta,
ponad rímskokatolícky Kostol
svätého Štefana a hradby
mestského opevnenia.
(js)
P
lnofarebná 112-stranová
publikácia obsahuje profily
pamiatok, praktické informácie, 3D animácie, veľa článkov
a viac ako 300 fotografií. Súčasťou vydania je vložená orientačná
mapa centra Bratislavy s výberom
najvýznamnejších zaujímavostí,
ako aj prehľad trás MHD.
Bratislava City Guide je súčasťou cestovateľskej série Spectacular Slovakia, ktorú The Slovak
Spectator vydáva nepretržite od
roku 1996. Autori invenčným
spôsobom sprevádzajú čitateľa po Bratislave, kým publikácia prináša nové objavy aj pre
tých, ktorí nenavštevujú mesto
prvý rza. Nový grafický dizajn v
atraktívnom knižnom formáte je
len jednou z početných zmien.
Tohtoročná edícia sa zameriava
na hlavné mesto a blízke okolie,
odporúčané miesta a trasy, viac
či menej známe historické a kultúrne pamätihodnosti, ako aj aktivity a atrakcie, ktoré Bratislava
ponúka. Okrem klasických turistických miest je približených 27
tém, medzi ktorými nechýbajú
témy ako: nočný život v hlavnom
meste, ako ušetriť v Bratislave,
adrenalínové aktivity, alternatívne tipy pre cestovateľov, atrakcie
pre rodiny s deťmi...
Od 25. 6. 2013 bude cestovateľ
voľne dostupný online vo forme
interaktívneho PDF na stránke www.spectator.sk, a to vďaka
podpore od Bratislava Tourist
Board, Bratislava Region Tourism a Magistrátu hlavného mesta Bratislavy.
Na vzniku publikácie sa podieľalo 31 autorov, z ktorých viacerí
sú študentmi žurnalistiky. Do
spolupráce boli zapojení na základe tretieho ročníka vzdelávacieho projektu Get trained and
then get published (Podstúp tréning a potom publikuj). Na pôdu
Katedry žurnalistiky Univerzity
Komenského prišli na pozvanie
The Slovak Spectator lektori, ktorí trénovali mladých novinárov a
sprevádzali ich celým procesom
prípravy materiálov. Tohtoročné
vzdelávanie na Katedre žurnalistiky UK je možné robiť aj vďaka
podpore od ambasády USA a
spoločnosti Orange Slovensko.
Vydanie Bratislava City Guide
zastrešoval vydavateľ Ján Pallo,
redakčný tím viedla šéfredaktor-
ka Beata Balogová a editor Howard Swains.
Publikáciu Bratislava City Guide je možné zakúpiť si priamo v
sídle vydavateľstva na Lazaretskej
12 v Bratislave, online na spectator.sk, martinus.sk, v predajniach
Megabooks a Phanta Rei, vo vybraných novinových stánkoch
alebo v predajniach Interpresss
so zahraničnou literatúrou. Každý predplatiteľ týždenníka The
Slovak Spectator ju bezplatne získa v rámci svojho predplatného.
Vybrané staršie vydania Spectacular Slovakia môžete nájsť na
cestovateľskom portáli www.travel.spectator.sk, ktorý je online
verziou tejto publikácie. Okrem
cestovateľských tém a autentických záberov autori prinášajú
svoje zážitky a praktické postrehy, ktoré nadobudli počas cestovania po našej krajine.
Pre viac informácií kontaktujte:
Ján Pestún,
Circulation & PR Manager,
The Slovak Spectator
tel: +421 2 5923-3300,
[email protected],
www.spectator.sk
O publikácii Spectacular Slovakia:
Spectacular Slovakia je turistický sprievodca po Slovensku,
ktorý vychádza s ročnou periodicitou nepretržite od roku 1996 a
predstavuje reálnu skúsenosť autorov s miestami, o ktorých píšu.
Tretíkrát v jeho histórii vzniká
jeho obsah na základe vzdelávacieho projektu The Slovak Spectator, realizovaného na pôde
Katedry žurnalistiky Univerzity
Komenského - “Get trained and
then get published”.
Tohtoročné vydanie edície
prvý raz prináša zameranie na
konkrétny región. Bratislava City
Guide vychádza v náklade 10 000
ks a v rozsahu 112 strán, vďaka
ktorým sa môže čitateľ dozvedieť
množstvo kultúrnych, historických a spoločenských informácií
o hlavnom meste SR. Publikácia
pre cestovateľov Bratislava City
Guide je v predaji od 17. 6. 2013
a možno si ju zakúpiť na spectator.sk, martinus.sk, na recepcii
vydavateľstva Petit Press, v kníhkupectvách Panta Rhei a Megabooks.
(sp)
15
obnova vidieka/z regiónov
Obecné noviny • 16. júl 2013
Dedina hľadá svoj vkus
Na Dunaji vznikol
ďalší prievoz,
loďka pre 12
pasažierov
Prof. Michal ŠARAFÍN
Výstava Dedina moja, tvoja, naša otvorila nové témy na diskusiu. Jedna z nich je
aj vkus – ako zistiť, čo sa má páči, ako si vybrať. Veľa ľudí je bezradných, veľa len
preberá, čo je v móde, veľa ich hľadá argumentácie pre svoje rozhodnutia. Ponúkam
možnosť vysporiadať sa s týmto problémom.
S
kôr ako začneme rozmýšľať o tom, čo sa nám
páči a čo nie, položme
si pár otázok. Páči sa mi
jednoduchosť a skromnosť, alebo cítim viac obdivu k
luxusu a noblese? Zaujala ma
väčšmi živá hra nepokojných tvarov, alebo upokojujúci konvenčný poriadok vpísaný do tváre
stavby domova? Hľadajme na to
vlastné odpovede, objavíme tak
sami seba a svoj vkus na architektúru. Odpoveď nás rozdelí na dva
tábory: som za súlad a poriadok,
som za nezávislosť a nesúrodosť.
Predstavme si dôsledok tohto názoru či vkusu na formovanie obrazu nášho obytného prostredia.
s tvorenou možnosťou rozmanitosti. Pod modernosťou budeme
rozumieť vkus podmieňujúci súlad a spolupôsobenie všetkého,
čo vytvára prostredie dediny.
Lazany
Jednoduchosť
a útulnosť
Veľa z nás cíti príťažlivý vzťah
k tomu, čo sa vyznačuje funkčnosťou, praktickosťou a eleganciou jednoduchosti. Obdivujem
tieto vlastnosti. Kladná odpoveď
je kľúčom pre spoznanie vlastného vkusu, čo znamená, že najviac
sa mi páči dom jednoduchého
tvaru. Tento vkus či štýl tvorby
prostredia odborníci nazývajú
minimalizmus. Svedčí o racionalite jeho obdivovateľa. Tvarom
jednoduchý dom je lacný, jeho
údržba nenáročná. Tento vkus
modeluje objednávku domova,
ale aj predstavu o peknej dedine
vo verejných diskusiách. Prezentuje presvedčenie, že v jednoduchosti je krása, menej je viac.
Tento vkus je historickým dedičstvom dediny.
Tradície a romantika
Tradície sú regionálne pestré
a rôznorodé, ich obdivovatelia
uprednostňujú čaro a teplo vidieckeho domova, pamäť generácií, inšpirácie kultúrnych a historických odkazov. Čaro takého
domova má žiariť romantikou.
Človek s týmto vkusom sa kriticky stavia k tomu, že domy neidentifikujú prostredie, nerešpektujú
príslušnosť ku krajine, nezachovávajú ráz historicky vyvinutého
prostredia. Kriticky sa stavia k
tzv. internacionalizmu, ktorý vytvára prostredie v znamení globalizovaného sveta „bez hraníc“
a príslušnosti. Tradície polarizujú
náš vkus - dedina verzus mesto.
Výzvou „vidieckeho vkusu“ je návrat dedinského domu ako domu
s modernou interpretáciou našej doby a kultúrno-historických
odkazov. Interpretácia takéhoto
prejavu vkusu je dnes v celej Európe otvorená a diskutuje sa o
tom. Nebezpečím je kopírovanie
starých domov, ale aj výraz domu
bez zmyslu pre svoju dobu. Do
týchto súvislostí vstúpilo celoeurópske hnutie za obnovu dediny,
ktoré aktivizuje tvorbu vidieckeho štýlu prostredia.
Modernosť a poriadok
Naznačil som spektrum zamyslenia sa nad vkusom s menovateľom vidieka. Zisťujem, že
hľadanie vlastného vkusu často
nahrádza preberanie módneho
vkusu s pomenovaním moderný.
Modernosť sa nesprávne prijíma
ako vzor a vedie ku kopírovaniu vzorov s výsledkom, že na
dedinách sa stavajú domy ako
v meste. Vkus dediny je vystavený tlaku subjektívnych výkladov
modernosti. Modernosť v minulosti znamenala rovné strechy.
Dnes modernosť predstavuje
názor či vkus známy ako „každý
po svojom“. Modernosť v pravom
zmysle slova označuje pokrok,
niečo nové v našom rozhodovaní. V tvorbe prostredia vidieka
to znamená poriadok, zmysel
pre verejný záujem. Ide o manuál pre stavebnú prax, ktorý bude
vlastníkov navigovať pri príprave
a realizácii investičných zámerov.
Konkrétne akou cestou sa vydať
pri voľbe výrazu svojich stavieb
či dostavieb. Moderné bude prijať hlavné znaky architektúry dediny, bez dôsledkov uniformity,
Budúcnosť každej dediny je
založená nielen na jej sociálno-ekonomickom rozvoji, ale aj na jej
kultúrnosti. Aj chudobné dediny môžu byť pekné s prostredím
príťažlivým pre život človeka. To
je výsledok vkusu, ktorý spojí
jej obyvateľov, keď obyvatelia sa
dohodnú na tom, ako má vyzerať ich dedina. Urbanistická teória ponúka dohodu založenú na
nasledovných zásadách riadenia
výstavbu dediny:
- autenticky; podľa históriou preukázaného výrazu (oslava pôvodného)
- adaptačne; prispôsobenie nového pôvodnému, nové si ctí
staré
- balančne; nové prevláda nad
starým, vzájomné porozumenie
- inovačne; nové prekoná staré,
bez nadradenosti
Naša dedina sa vyznačuje kompaktnosťou čo znamená, že každý
dom v domoradí rozhoduje o výsledkoch dohody. Vkus stavebníka je zárukou toho, že sa každý
dom obrazu dediny prispôsobí.
Na príklade Lazian to konkrétne znamená:
- domy nemôžu byť každý iný, ale
spolupôsobiť
- domy nemôžu byť vysoké, aby
celok spolu ladil
- domy ako súčasť verejných
priestranstiev, súkromné je
v pozornosti všetkých
- domoradia ako súčasť ulice, ulica je obytným priestorom pre
všetkých
Lazany ako rad ďalších obcí
stoja pred diskusiou a rozhodnutím prijať stavebný poriadok.
Východiskom je výmena názorov
riadených vkusom jednotlivca.
Diskusie budú preto dlhé, ale nevyhnutné a neodkladné. Prvým
krokom je nespokojnosť s chaosom domoradia (1). Druhým
uvedomenie si, že každý dom
sa podieľa na obraze dediny (2).
Tretím je pochopenie, že domy
tvoria spoločné priestranstvá (3)
a ulice sú spoločným domovom
(4).
Obrázky to dokumentujú:
Vkus je vážny problém našej
dediny. K tomuto záveru prišli
účastníci debát pri otvorení mojej výstavy. Ďakujem všetkým za
aktívnu účasť a vážim si ich záujem o budúcnosť našich dedín.
Obrázky sú z archívu autora
Od nedávna sa dá cez Dunaj
prejsť ďalším prievozom –
loďkou pre dvanásť ľudí.
Zriadili ho obce Kravany nad
Dunajom v okrese Komárno
a maďarské mesto Lábatlan
medzi sebou. Využívať by ho
mali začať o pár dní, keď
budú všetky povolenia vybavené aj na maďarskej strane.
Starosta obce Kravany n/D
Gabriel Duka verí, že najmä
počas dovolenkovej sezóny sa
im podarí zabezpečiť pravidelnú premávku. Pre tu žijúcich
ľudí tento dopravný prostriedok - loďka - môže znamenať
aj ďalšie pracovné príležitosti,
ak si nájdu prácu na opačnom brehu Dunaja. Loďka je
schopná na jedenkrát odviezť
12 ľudí.
Podľa starostu v rámci
cezhraničnej spolupráce
obnovili jednu malú loď,
vytvorili pristávacie možnosti
a parkovisko. Celá investícia
stála 783.000 eur, z toho
mesto Lábatlan dostalo 490
000 a Kravany nad Dunajom
293 000 eur z fondov Európskej únie.
Na maďarskej strane prístav
už existoval aj v predchádzajúcich storočiach. Počas druhej
svetovej vojny bol zlikvidovaný. Na tom istom mieste je
postavený nový prístav, ktorý
vyhovuje aj väčším lodiam.
(ts)
Choma „zarezal“
ŽIRAFU
Mestské
zastupiteľstvo sa stalo
verejným popraviskom
aktivít mladých ľudí
Mesto Žilina na čele s primátorom Igorom Chomom
na mimoriadnom mestskom
zastupiteľstve zavŕšilo niekoľkomesačnú snahu o likvidáciu
najväčšieho centra voľného
času na Slovensku. Primátor
Igor Choma tak definitívne
zarezal ŽIRAFU a tým znevážil
mnohoročnú prácu ľudí, ktorí
zasvätili svoje životy mladým
Žilinčanom.
Je tragédiou, keď politici
namiesto toho, aby podporili
rozvoj voľnočasových aktivít
detí a mládeže, tieto aktivity
likvidujú. Riešenie náhrady za
Žirafu, ktoré mesto ponúka,
považujeme za zlé a veríme,
že ani jedno z takmer 8000
detí a mladých ľudí, ktorí sú
členmi CVČ ŽIRAFA, si nenájde ako náhradu za zrušené
krúžky krčmy, herne, či putiky.
Martin KAPITULÍK,.
predseda MZ SDKÚ-DS Žilina
16 štátna správa
16. júl 2013 • Obecné noviny
Komuniké
zo 66. schôdze vlády SR, 3. júl 2013
Vláda prerokovala:
- návrh na úhradu výdavkov súvisiacich so záchrannými prácami počas mimoriadnej situácie
na územiach územných obvodov
obvodných úradov Košice, Spišská Nová Ves, Rimavská Sobota,
Liptovský Mikuláš, Námestovo,
Prešov, Poprad, Žilina, Dolný
Kubín, Svidník, Banská Bystrica,
Brezno, Levice, Stará Ľubovňa,
Košice –okolie, Dunajská Streda
a Komárno.
Schválený.
- správu o výkone práv akcionára v akciových spoločnostiach so
100 % majetkovou účasťou štátu
v pôsobnosti Ministerstva vnútra
SR za rok 2012.
Predložil: podpredseda vlády a
minister vnútra.
Schválená.
- návrh Viacročného národného strategického plánu rozvoja
akvakultúry SR na roky 2014
–2020.
Predložil: minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Schválený.
- národný akčný plán pre problémy s alkoholom na roky 2013
– 2020.
Predložila: ministerka zdravotníctva.
Schválený.
- informáciu o aktuálnom stave
Projektu nového jadrového zdroja v lokalite Jaslovské Bohunice a
návrhu ďalšieho postupu.
Schválená.
- správu o výkone práv akcionára v akciových spoločnostiach so
100 % majetkovou účasťou štátu
v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva SR za rok 2012.
Predložil: minister hospodárstva.
Schválená.
- návrh na určenie zodpovednosti ministerstiev, ostatných
ústredných orgánov štátnej správy a niektorých orgánov verejnej moci za aplikáciu a prijatie
opatrení na vnútroštátnej úrovni
k nariadeniam Európskej únie a
rozhodnutiam Európskej únie.
Predložil: vedúci Úradu vlády
SR.
Schválený.
- správu o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia
za rok 2012.
Predložila: predsedníčka Úradu
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Vzatá na vedomie.
- návrh zákona, ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o
cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým
sa menia a dopĺňajú niektoré zákony - nové znenie.
Predložil: podpredseda vlády a
minister vnútra.
Znenie so zapracovanými pripomienkami.
- návrh zákona, ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa
menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Predložil: minister spravodlivosti.
Schválený.
- návrh koncepcie rozvoja výroby
elektriny z malých obnoviteľných
zdrojov energie v SR.
Predložil: podpredseda vlády SR
pre investície.
Schválený.
- návrh zákona, ktorým sa
mení a dopĺňa zákon č. 309/2009
Z. z. o podpore obnoviteľných
zdrojov energie a vysoko účinnej
kombinovanej výroby a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 251/2012 Z.
z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
zákona č. 391/2012 Z. z.
Predložil: minister hospodárstva.
Schválený.
- návrh nariadenia vlády SR, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie
vlády SR č. 716/2002 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam bezpečných tretích krajín a bezpečných
krajín pôvodu v znení neskorších
predpisov.
Predložil: podpredseda vlády a
minister vnútra.
Schválený.
- návrh nariadenia vlády SR, kto-
rým sa ustanovuje výška dotácie
na obstaranie nájomného bytu,
obstaranie technickej vybavenosti a odstránenia systémovej
poruchy a výška oprávnených
nákladov na obstaranie nájomného bytu.
Predložil: minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja.
Schválený.
- návrh nariadenia vlády SR, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie
vlády SR č. 339/2008 Z. z. o poskytovaní pomoci na podporu
spotreby mlieka a mliečnych výrobkov pre deti v materských školách, pre žiakov na základných
školách a pre žiakov na stredných školách v znení neskorších
predpisov - nové znenie.
Predložil: minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Schválený.
- návrh legislatívneho zámeru
zákona o odpadoch.
Predložil: minister životného
prostredia.
Schválený.
- správu o prerokovaní druhej
periodickej správy SR k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych
právach a návrh zodpovedných
subjektov za realizáciu odporúčaní obsiahnutých v Záverečnom
stanovisku Výboru OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne
práva – nové znenie.
Predložil: podpredseda vlády a
minister zahraničných vecí a európskych záležitostí.
Schválená.
- návrh na logisticko-organizačné zabezpečenie predsedníctva
SR v Rade Európskej únie v roku
2016.
Schválený.
- správu o výkone práv akcionára v akciovej spoločnosti Správa
služieb diplomatickému zboru, a.
s., so 100 % majetkovou účasťou
štátu v pôsobnosti Ministerstva
zahraničných vecí a európskych
záležitostí SR za rok 2012.
Predložil: podpredseda vlády a
minister zahraničných vecí a európskych záležitostí.
Schválená.
- koncepciu rozvoja pôdohospodárstva SR na roky 2013 – 2020.
Predložil: minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Schválená s pripomienkami.
- informáciu o stave investícií v
akútnej lôžkovej zdravotnej starostlivosti na Slovensku a zámer
realizácie výstavby novej nemocnice v Bratislave.
Predložila: ministerka zdravotníctva.
Schválená.
- návrh na príspevok pozostalým
po obetiach tragického nešťastia
teroristického útoku v Pakistane
pod horou Nanga Parbat.
Predložil: podpredseda vlády a
minister vnútra.
Schválený.
predpisov v znení neskorších
predpisov.
Schválený.
- návrh zákona, ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z.
o spotrebnej dani z minerálneho
oleja v znení neskorších predpisov.
Schválený.
- návrh zákona, ktorým sa mení
a dopĺňa zákon Národnej rady
SR č. 145/1995 Z. z. o správnych
poplatkoch v znení neskorších
predpisov a ktorým sa menia a
dopĺňajú niektoré zákony.
Predložil: podpredseda vlády a
minister financií.
Schválený.
- návrh na urobenie vyhlásení SR
podľa článku 52 odseku 1 Dohovoru o právomoci, rozhodnom
práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských
práv a povinností a opatrení na
ochranu dieťaťa z 19. októbra
1996 (ozn. č. 344/2002 Z. z.).
Predložil: minister spravodlivosti.
Schválený.
- návrh Dohody o pôžičke medzi
Slovenskou republikou a Medzinárodným menovým fondom.
Predložil: podpredseda vlády
a minister financií, guvernér Národnej banky Slovenska.
Schválený.
- návrh Stratégie rozvoja cestovného ruchu do roku 2020.
Predložil: minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja.
Schválený.
- návrh programov vytvárania
nových pracovných miest v regióne Horná Nitra v spolupráci s
a. s. Hornonitrianske bane Prievidza.
Predložil: minister hospodárstva.
Schválený.
- návrh na zriadenie Riadiaceho
výboru pre koordináciu reformy
verejnej správy v Slovenskej republike.
Schválený.
- harmonogram na zabezpečenie úloh súvisiacich so zmenou
organizácie miestnej štátnej
správy.
Predložil: podpredseda vlády a
minister vnútra.
Schválený.
- návrh opatrení na konsolidáciu
železničnej nákladnej dopravy
SR.
Predložil: minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja.
Schválený.
- návrh na začatie procesu výberu strategického partnera pre
spoločnosti Vojenský opravárenský podnik Trenčín, a. s., a
Letecké opravovne Trenčín, a. s.
Predložil: minister obrany.
Schválený.
- návrh zákona, ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z.
o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z.
z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Predložil: podpredseda vlády a
minister financií.
Schválený.
- návrh na poskytnutie investičnej pomoci pre Mobis Slovakia,
s. r. o., so sídlom MOBIS ulica 1,
013 02 Gbeľany.
Predložil: minister hospodárstva.
Schválený.
Podľa materiálov
Úradu vlády SR sprac. (žo)
Komuniké
zo 67. schôdze vlády SR, 10. júl 2013
Vláda prerokovala:
- návrhy na uzavretie Protokolu
medzi Slovenskou republikou a
Poľskou republikou, ktorým sa
mení Zmluva medzi Slovenskou
republikou a Poľskou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmov
a z majetku, podpísaná vo Varšave 18. augusta 1994 a Zmluvy
medzi Slovenskou republikou a
Barbadosom o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z
príjmov.
Schválené.
- návrh zákona, ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 289/2008 Z. z.
o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 511/1992 Zb. o
správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších
predpisov v znení neskorších
predpisov.
Schválený s pripomienkami.
- návrh zákona, ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z.
o správe daní (daňový poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov a ktorým sa menia a
dopĺňajú niektoré zákony.
Schválený.
- návrh zákona, ktorým sa mení
a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej
komore daňových poradcov v
znení neskorších predpisov.
Schválený.
- návrh zákona, ktorým sa mení a
dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o
dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov a ktorým
sa mení zákon č. 331/2011 Z. z.,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov
a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony, v znení zákona
č. 246/2012 Z. z.
Schválený s pripomienkami.
- návrh zákona, ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 609/2007 Z.
z. o spotrebnej dani z elektriny,
uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004
Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších
z regiónov 17
Obecné noviny • 16. júl 2013
V Devínskej Novej Vsi majú odvahu
riešiť malé problémy
Jar sa len rozpačito prebúdzala z dlhej nevľúdnej zimy, ale kalendár už neúprosne oznámil letný čas
a začiatok turistickej sezóny. Cyklomost Slobody naširoko otvoril dvere do najkrajšej mestskej časti
Bratislavy Devínskej novej Vsi. Pozrime sa na ňu bližšie.
P
rvý pohľad nie je lákavý.
Vysoké paneláky na sídliskách Podhorské a Kostolné.
Niektoré z nich po zateplení získali
nevhodnú farbu, kontrastujú s prírodným prostredím, nie sú príťažlivé pre oko návštevníka. Tak sa však
stavalo ešte nedávno, architekt mal
predpísaný počet obyvateľov na
hektár! Ťažko sa skrášľuje a prebúdza život tam, kde sa porušil jeho
základný princíp - komunikácia.
Skvalitňovanie života v takomto
prostredí si vyžaduje odvahu popasovať sa s maličkosťami.
Mladý starosta Milan Jambor
len čo si zobral na starosť starosti
starostu, začal bez zaváhania riešiť,
čo ho dlho trápilo. Dal povymieňať schátrané okná na všetkých
materských a základných školách.
Ale deti nepotrebujú len učebne,
pridal ihriská a nielen pri školách,
aj v sídliskách a dokonca sa zaslúžil
o fitnes.
Po deťoch prišli na program vodiči. Tak ako všade, aj tu si autá
prekážali navzájom - cúvať, vycúvať, čakať. Prešiel lokalitu kúsok po
kúsku a našiel riešenie aj na túto
boľavú civilizačnú chorobu našich
sídlisk. Všade, kde sa dalo, pribudli malé, účelné parkoviská. A kde
sa nenašlo miesto na parkovisko,
pomohli stojiská priamo pred bytovkami. Neuplynulo veľa času od
jeho zvolenia do funkcie a uľavilo
sa nielen deťom, ale aj majiteľom
štvorkolesových pomocníkov.
A kultúra? Ani tá si tu nemôže
sťažovať na nezáujem. V Devínskej
zriadili Múzeum kultúry Chorvátov, ktoré patrí Národnému múzeu. Konajú sa tu prednášky a výstavy. Múzeum žije a jeho okolie je
konečne vyčistené, má lukratívnu
podobu amfiteátra.
Aj zeleň má v Devínskej Novej
Vsi zelenú. Ošetrené javory, vysadené cyprusy, takmer dvesto
stromčekov tvorí milosrdný predeľ
medzi starou kolóniou a mohutnou zástavbou technického Volkswagenu.
Nezabudlo sa ani na to, čo najviac ľudia potrebujú - na osobný
kontakt. Myšlienka zriadiť Vianočnú uličku sa stretla s vrelými
sympatiami obyvateľov. V 17-tisícovej lokalite vznikol aspoň malý
priestor na stretnutia s priateľmi
a porozprávanie sa.
Devínsku čaká teraz zaťažkávacia skúška - prestavba frekventovanej ulice Istrijská.
Keby tak niekto videl, čo všet-
ko je pod zemou! Kábel na kábli
a každý patrí niekomu inému. Jediný, kto to všetko ovláda, je Ing.
arch. Milan Beláček. Presný pohľad
pod zem si vyžiadal dlhodobú, dôslednú, na prvý pohľad neviditeľnú
a nateraz spoločensky nie dostatočne ocenenú prácu. Na stole architekta pribúdal výkres za výkresom,
hromadili sa tu tie z podzemia i tie,
ktoré prispejú k skrášleniu zrekonštruovanej ulice. Dôsledná príprava umožňuje okamžité naštartovanie práve pridelených eurofondov.
Hoci sa meno architekta už dostáva do širokého spoločenského
povedomia v súvislosti s Cyklomostom Slobody, domáci poznajú
aj jeho citlivý prístup k detailom.
Je tu obnovený takmer rozpadnutý múr pod kostolom, príťažlivo
vyriešené malé námestičko Ruda
Slobodu - vstup do štvrte Slovinec
a na Sandberg. Pokračovať? Stačí
sa prejsť Devínskou a pozrieť sa
na upravené priestranstvá pre ľudí
a ich štvornohých miláčikov. Príjemne pôsobí križovatka Na hriadkach. Konečne sa tu dá bezpečne
prejsť z lokality do prírody. Veľkou
pomocou pre obyvateľov bolo aj
vyriešenie križovatky pri pošte.
Avšak to, čo je z hľadiska turisti-
Bratislavskému Ružinovu sa
spolupráca s investormi vypláca
Dva nové chodníky na Slowackého ulici a nové zariadenie do kuchyne
materskej školy Rádiová. To je najnovší príklad spolupráce samosprávy so
súkromným investorom.
Chodníky začiatkom júla oficiálne odovzdali do užívania obyvateľom starosta Ružinova Dušan Pekár
a zástupca spoločnosti Ivánska cesta Ľuboš Čema.
„V Ružinove je už pravidlom,
že investorov oslovujeme s tým,
aby prispeli do rozvoja verejného
priestoru. Som rád, ak na to pristúpia a urobia niečo navyše pre obyvateľov,“ povedal starosta Dušan
Pekár. Chodníky a zariadenie do
škôlky venoval investor bytového
domu Dornyk, ktorý je v súčasnosti
vo výstavbe na neďalekej Ivánskej
ceste. „Tento dar obyvateľom Ružinova má hodnotu približne 30-tisíc
eur,“ spresnil Ľuboš Čema, konateľ
spoločnosti Ivánska cesta. Chodníky si hneď s kriedami vyskúšali
deti zo susedných materských škôl.
Podľa Čemu chcú v spolupráci so
samosprávou pokračovať.
Vo vynútených investíciách je
mestská časť Ružinov úspešná. „Za
dva a pol roka máme zrealizované,
zazmluvnené alebo predrokované
vynútené investície za pol milióna
eur. To sú peniaze, ktoré nemusíme
dávať z rozpočtu mestskej časti,“
doplnil D. Pekár.
Doteraz sa formou vynútených
investícií a spolupráce s investormi
napríklad zrekonštruovalo asfaltové ihrisko v MŠ Nevädzová, detské
ihrisko na Hraničnej ulici, pribudli
nové triedy v MŠ Bancíkovej, nový
chodník v areáli ZŠ Ostredková a
nové lavičky na Bajzovej ulici.
Zo súkromných zdrojov by sa tiež
mal vybudovať odbočovací pruh na
Stachanovskej ulici, detské ihrisko
na Líščich Nivách, nové povrchy
ciest alebo chodníkov, ale aj upraviť
parčík pred bytovým domom Meinl
a opraviť fontána a povrch chodník
po obvode parku Andreja Hlinku.
(mš)
ky najdôležitejšie, je možnosť stravovania. V Devínskej sú viaceré
drobné, príjemné pohostinstvá
(chýba však ich označenie) a dobudované obchodné domy – Terno,
TESCO, Lídl. Tu turisti hladovať
naozaj nemusia.
Z prehliadky Devínskej Novej
Vsi odchádza návštevník s úľavou a presvedčením, že aj u nás
sa za pridelené - nie veľké peniaze
- môže urobiť veľa pri rozumnom
hospodárení, neutrácaní na zby-
točnosti a osobnom neprivlastňovaní si toho, čo má slúžiť celku. Tu
cítiť znovuzrodenie, pre Slovensko
takých typických, vysokých morálnych hodnôt.
Devínska Nová Ves má veľké
prírodné, intelektové i lokálpatriotické predpoklady stať sa naozaj
najpríťažlivejšou turistickou mestskou časťou Bratislavy.
Blažena SCHENKOVÁ
Snímka: Milan Beláček
Akcia Za krajšie mesto 2013 úspešná
aj napriek nepriazni počasia
Aj v tomto roku mesto Banská Bystrica tradične zorganizovalo v mesiacoch apríl – máj ďalší ročník akcie Za krajšie mesto. Projekt zameraný
na čistenie verejných priestranstiev koordinovali tak ako po minulé roky
pracovníci oddelenia odpadového hospodárstva a údržby verejných
priestranstiev na Mestskom úrade v Banskej Bystrici.
Tento ročník akcie výrazne ovplyvnila a poznačila dlhotrvajúca zima.
Obyvateľov mesta počas aprílových veľkonočných sviatkov nečakane
prekvapila bohatá snehová nádielka a aj z tohto dôvodu začalo mesto
akciu až v termíne 12. - 15. apríla, ktorý bol v minulých ročníkoch termínom záverečným. Z dôvodu snehovej pokrývky a vlhkého terénu museli
byť zmenené až tri zo štyroch pôvodne plánovaných termínov.
„Aj napriek nepriaznivému počasiu a zmene zadaných termínov
Banskobystričania opäť ukázali, že im záleží na čistote svojho mesta.
Výsledok v podobe zapojenia sa mnohých obyvateľov do akcie a jej
záverečné vyhodnotenie svedčí o tom, že akcia Za krajšie mesto každoročne efektívne prispieva ku skrášľovaniu Banskej Bystrice, „ zhodnotil
akciu primátor mesta Peter Gogola.
Výsledkom akcie bolo vyčistenie verejných priestranstiev okolo bytových domov na sídliskách a rodinných domov, ale aj verejnej zelene na
celom území mesta. Počas všetkých etáp akcie vyviezli celkovo 337
veľkoobjemových kontajnerov odpadu s hmotnosťou 261,97 ton.
Na pozitívnom výsledku výrazne participovala mestská organizácia ZAaRES, ktorá počas jednotlivých etáp zapožičala obyvateľom náradie a
zabezpečovala odstraňovanie kôp lístia, starej trávy a rôznych odpadov.
Celkovo z mesta pracovníci ZAaRES-u odstránili až 35,52 ton biologicky
rozložiteľných odpadov a 28, 88 ton ostatných komunálnych odpadov.
Do akcie sa zapojili aj učitelia a žiaci viacerých škôl v zriaďovateľskej
pôsobnosti mesta, ktorí dočistili priľahlé ihriská, parky, verejné plochy a
areály škôl. Svojou rukou k dielu prispeli i dobrovoľné organizácie - Banskobystrický spolok ochranný a okrášľovací, členovia OZ Joga v dennom
živote, Komunitné centrum Sásová, Bosí karmelitáni, OZ New faces, OZ
Envirofuture a obyvatelia sociálno-charitatívneho centra Prístav.
(win)
18 energetika
16. júl 2013 • Obecné noviny
V malackej nemocnici ponúkajú
nepretržitú opatrovateľskú službu
Bratislavský samosprávny kraj podľa župana Pavla Freša presadzuje systém
poskytovania zdravotníckej starostlivosti, ktorý sa ako jediný na Slovensku
ukázal ako fungujúci.
Dôkazom je fungovanie malackej
nemocnice ako aj polikliník, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti
BSK. Práve Nemocnica Malacky
ponúka od 19. júna v novootvorenom Geriatrickom centre nepretržitú 24-hodinovú opatrovateľskú
službu.
Podľa župana Pavla Freša je tento typ spolupráce je pre kraj zo
strategického hľadiska dôležitý,
„lebo dávame signál, ako si predstavujeme zdravotnú starostlivosť.
Netajím sa tým, že pokračujeme v
zmluve o prenájme a tým, že spolupracujeme na takýchto projektoch,
udržiavame zdravotnú starostlivosť
nielen v malackom okrese, ale aj na
celom Záhorí“. Dodal, že prenajať
zdravotnícke zariadenie a tým zabezpečiť, aby zdravotná starostlivosť zostala zachovaná, považuje za
rozumnejšie riešenie ako odpredaj
a následnú likvidáciu polikliník.
Vedenie Bratislavského samosprávneho kraja, ako nás informovala Miroslava Rácová z odboru
komunikácie a propagácie BSK, je
veľmi znepokojené snahou poslanca Martina Borguľu (Smer-SD),
ktorý na mimoriadnom zastupiteľstve, ktoré sa konalo 18. júna,
predložil návrh uznesenia, ktorým
chcel zrušiť zmluvu o prenájme polikliniky na Šustekovej ulici v brati-
FOND MIKROPROJEKTŮ
Mestská časť Brno – Chrlice a Obec Krajné
vás pri príležitosti realizácie mikroprojektu
cezhraničnej spolupráce
Červený kohout nikdy nespí aneb
Kdo je připraven, není zaskočen
(kód projektu CZ/FMP.10/0261)
pozývajú na
Hasičskú súťaž a zábavné popoludnie
pre občanov
Memoriál Jána Dlhého
slavskej Petržalke.
„Pán poslanec podal návrh, ktorým by sa de facto zrušilo poskytovanie zdravotnej starostlivosti
v jednej z najväčších polikliník v
Petržalke. Chápem, že v čase, keď
idú voľby, je to pre pána Borguľu
silná téma, no treba si uvedomiť
dôsledky, ktoré by toto uznesenie
so sebou prinieslo. Obyvatelia by
týmto trpeli pre nezmyselnú politizáciu,“ povedala podpredsedníčka
BSK Gabriella Németh.
Návrh, ktorý Borguľa predložil,
získal podporu iba štyroch spolustraníkov. „Na mimoriadnom
zastupiteľstve za návrh, ktorý predložil poslanec za Smer-SD Mar-
Rozširovanie Národného projektu
digitálneho vzdelávania
Do národného projektu „Moderné vzdelávanie – digitálne vzdelávanie
pre všeobecno-vzdelávacie predmety“ sa môžu zapojiť už aj učitelia prírodovedných predmetov, a to prostredníctvom tvorby digitálnych vzdelávacích
objektov. Ide o kreatívne prvky vyučovacej hodiny v rozsahu 2 – 14 minút.
Učitelia budú tvoriť scenáre len pre jednotlivé objekty, nie celé vyučovacie
lekcie. Ich tvorba si nevyžaduje znalosť špeciálneho softvéru. Jednoduchá
online registrácia pre aktívnych učiteľov je stále otvorená na portáli www.digitalnevzdelavanie.sk, kde je zároveň zverejnený aj katalóg tém na spracovanie. Podľa rezortu školstva sa touto ponukou učitelia stanú spoluarchitektmi
atraktívneho vzdelávania, ktoré so sebou prináša nové metódy výučby.
Národný projekt Moderné vzdelávanie – digitálne vzdelávanie pre všeobecno-vzdelávacie predmety realizuje Ústav informácií a prognóz školstva
z prostriedkov Európskej únie. Spolu s Planétou vedomostí a ďalšími projektmi je súčasťou programu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR Digipedia 2020, ktorý bol spustený za účelom modernizácie rezortu
školstva v oblasti informatizácie a digitalizácie. Informácie o tomto programe sa nachádzajú na www.digipedia.sk.
Michal KALIŇÁK, hovorca ministra
Do Radvaň Parku mestskou
hromadnou dopravou
Minulý rok otvorila svoje brány nová nákupná zóna v Banskej Bystrici
Radvaň Park. Skolaudovaním prístupovej cesty zo Sládkovičovej ulice sa
nákupná zóna prepojila s ďalšou významnou dopravnou tepnou v meste a
do Radvaň Parku začala jazdiť aj mestská hromadná doprava.
Prístupovú cestu vybudoval investor stavby na vlastné náklady a mesto
Banská Bystrica ako objednávateľ výkonov vo verejnom záujme zabezpečilo od 9. júna 2013 zavedenie linky č. 22 do Radvaň Parku.
Vybudovaním Radvaň Parku pribudli v Banskej Bystrici známe medzinárodné značky. Developerská spoločnosť ATRIOS, ktorá tento projekt robí,
už minulý rok avizovala prípravu druhej etapy výstavby. Druhá etapa už
naberá reálne kontúry. Jej otvorenie sa posunulo na jar 2014 z dôvodu kvalitnejšej prípravy projektu a lepšieho výberu nájomníkov. Banská Bystrica
tak získa najväčšiu nákupnú zónu na strednom Slovensku.
(ka)
tin Borguľa, hlasovali iba štyria
poslanci. Je mi ľúto, že ak sa má
prerokovávať bod, ktorý poslanci
Smeru považujú za taký dôležitý,
na krajské zastupiteľstvo neprídu.
Pred pár mesiacmi, keď sa o dodatku č.4 o prenájme polikliniky
hlasovalo, väčšina prítomných poslancov Smer-SD bola za,“ povedala vicežupanka.
Systém poskytovania zdravotnej
starostlivosti tak, ako ho presadzuje
BSK, sa stretol s pozitívnymi reakciami aj pri posudzovaní prostredníctvom nezávislého inštitútu INECO a podobný systém v súčasnosti
zavádzajú aj ďalšie župy.
(ts-rac)
dňa 20. 7. 2013 o 13. hod.
Obecný športový areál v Krajnom
Program:
1. Príchod hasičských jednotiek a slávnostný príhovor
2. Súťaž hasičských družstiev – vykonanie požiarneho útoku
3. Štafeta požiarnych družstiev
4. Súťaž v rozvinutí hadíc na cieľ – súťaž určená pre českú aj slovenskú verejnosť
5. Záchrana zranenej osoby z havarovaného vozidla
6. Ukážka a predvádzanie hasičskej techniky (požiarne vozidlá a ručné hasiace prístroje)
Tešíme sa na stretnutie s vami.
Juh Slovenska má na dosah
stovky miest
Región, ktorý má jednu z najvyšších nezamestnaností má na dosah
investíciu so stovkami pracovných miest. Tie by mala vytvoriť už etablovaná
firma Dometic Slovakia vo svojom fiľakovskom závode. Ministerstvo
hospodárstva tejto firme navrhuje štátnu pomoc vo výške viac ako tri
milióny eur, a to počas ôsmich rokov.
Na oplátku fabrika za to už
počas najbližších rokov zamestná celkovo 326 ľudí. „Dôvodom
odporučenia je vytvorenie vysokého počtu pracovných miest v
regióne s mimoriadne vysokou
mierou nezamestnanosti,“
zdôvodnil návrh hovorca rezortu Stanislav Jurikovič.
Za každého nového zamestnanca firma môže dostať viac ako
deväťtisíc eur.
Sporáky či markízy pre karavany Dometic pritom už nových
zamestnancov postupne naberá.
„Zamestnávajú aj ľudí z našej
evidencie,“ povedal riaditeľ lučeneckého úradu práce Martin
Šebian.
A nielen tí budú vyrábať doplnky a zariadenia pre autá, obytné vozy, karavany či lode. Firma
chce vo svojom závode po novom vyrábať oveľa viac varičov,
prenosných grilov alebo sporákov. Do zvýšenej produkcie tak
Dometic plánuje preinvestovať
takmer 5,5
milióna eur.
„Vítame, samozrejme, každé
nové pracovné miesto, pretože v
meste je nezamestnanosť až 23
percent. Táto investícia teda
pomôže celému regiónu,“ komentoval primátor Fiľakova Jaromír
Kaličiak rozšírenie prevádzky.
Samotná spoločnosť do uzávierky na otázky HN nereagovala.
Šéf Podnikateľskej aliancie Slovenska Róbert Kičina efektívnosť
stimulu hodnotiť nechcel, s odôvodnením, že nepozná detaily
pomoci.
Na druhej strane je však rád, že
spoločnosť nežiadal o maximálnu výšku stimulu.
22 projektov Nejde však o jedinú firmu, ktorú vláda plánuje
tento rok podporiť.
Poskytnúť štátnu pomoc plánovala celkovo pre 22 investorov.
Do tohto počtu pritom minister-
stvo zaradilo aj spoločnosť Grandwood, ktorá vo Vranove chcela
postaviť drevársku fabriku. Nad
ňou však visel tieň podozrenia,
či pri žiadosti nezavádzala. Na to
niekoľkokrát upozornili aj HNky.
Svoju žiadosť o stimul napokon stiahla. Oficiálne vysvetlenie
bola nepriazeň médií.
Okrem nej rezort hospodárstva zverejnil návrhy pre stimuly
žilinskému Mobisu či IBM Slovensko.
Tento rok už pritom odklepol
štátnu pomoc pre púchovský
Continental.
Kičinovi však pri odsúhlasovaní podpory chýbajú detailnejšie informácie. „Nech štát ukáže
rebríček kvalitných projektov.
Zaujímali by ma napríklad prognózy tržieb, koľko odberateľov na
seba naviažu,“ hovorí šéf podnikateľov Kičina.
Hospodárske noviny 3. 7. 2013
životné prostredie 19
Obecné noviny • 16. júl 2013
Lidožúr odštartoval letnú sezónu
LIDO - ostrov pre ľudí je projektom občianskeho združenia PRO CIVITATE, ktorý je zameraný
na revitalizácia územia ostrova LIDO v intraviláne mesta Piešťany. V rámci programu Pohoda za mestom,
ktorý vyhlásila Nadácia Ekopolis v spolupráci s partnerom programu – spoločnosťou HEINEKEN
Slovensko, získalo podporu 4000 eur.
C
ieľom projektu LIDO
- ostrov pre ľudí je
prilákať ľudí do prírody, aby aktívne
relaxovali. Podpora
4000 eur bola použitá na ošetrenie drevín, vytvorenie priestoru
na aktívny i pasívny oddych pre
obyvateľov. Súčasťou projektu
sú taktiež rôzne kultúrne a spoločenské podujatia a vytvorenie
priestoru pre galériu umenia v
prírode.
V uplynulých týždňoch sa na
Lide uskutočnilo niekoľko brigád,
ktoré skrášlili obľúbené miesto
oddychu mnohých Piešťancov.
Ich iniciátorom bolo občianske
združenia Pro Civitate v spolupráci s iniciatívou Chyť sa roboty
a OZ Kvas. Pomocnú ruku pridali taktiež pracovníci Slovenského
vodohospodárskeho podniku.
Program podujatia odštartoval v sobotu 22. júna maľovaním
street artu pri Dome umenia,
ktorý vytvoril Peter Trmos z
Martina. V rovnakom čase sa na
cípe Lida uskutočnil workshop
pre rodiny s deťmi, ktorý pripravilo Centrum voľného času Ahoj.
Návštevníci mali k dispozícii tvorivé dielne, landart, modelovanie
z hliny, loptové hry, bedminton,
petang a aj streľbu z luku.
Večerný program sa začal akrobatickým vystúpením Pro Street Teamu. Ďalej vystúpili kapela
Problem z Martina a tiež víťaz
RadioHead awards 2012 v kategórii objav roka, skupina Zlokot.
Po nej sa krátkym programom
predstavila tanečná skupina Heroes. Súčasťou Lidožúru bola ohňová šou a púšťanie lampiónov
šťastia po vode. Okrem príprav
na Lidožúr dobrovoľníci pracovali na výrobe lavičiek, ktoré po
akcii zostali na Lide. Po Lidožúre
pribudli na pláži i ležadlá.
Ďalšie podporené projekty:
1. Oddychová zóna pri prameni
Medokýš
Mesto Martin získalo 5600 eur
na vytvorenie priestoru pri prameni a potoku v lokalite Jahodníckych hájov, ktorá je nástupným
bodom do Múzea slovenskej dediny. V širokom partnerstve s MVO
a občanmi bude priestor vyčistený od odpadu, osadená drevená
lávka cez potok, drevené móla,
ohnisko so sedením, lavičky okolo
stromov a stojan na bicykle.
2. Spoločne za nový Šiklóš
Na obnovu vyhliadkového a pamätného miesta Šiklóš, ktoré má
zaujímavú históriu, dostalo mesto
Levice 3700 eur. Priestor bude
vyčistený, budú doplnené lavičky,
informačné tabule a smerovníky.
3. Doplnenie mobiliára a revitalizácia kalového poľa na Hideparku
TRIPTYCH, o. z., plánuje vďa-
ka grantu 5750 eur pokračovať v
zatraktívnení bývalej skládky odpadu pri rieke Nitra, ktorú menia mladí ľudia na multifunkčný park. Tento rok chcú opraviť
cestu, popri nej vysadiť stromy a
spraviť tak náučný chodník pre
deti, doplniť mobiliár, premeniť
kalové pole na permakultúrnu
záhradku a začať s chovom včiel.
4. Košičania na Jakubovej ceste
Live Aid International, n. o.,
využije podporu 5200 eur na vyčistenie a úpravu koridoru cesty
od Košíc po Gelnicu (časť Thurzov), ktorú využívajú korčuliari, cyklisti a rodiny. Cieľom je
spestrenie cesty atrakciami ako
napr. osadenie lavičiek pre korčuliarov, stojanov na bicykle, vytvorenie labyrintu a hlavolamov
nie len pre deti, či výstavba prístreška s priestorom na opekanie
a grilovanie.
5. Oddychové miesta na re-
laxačno-náučnom historickom
chodníku nad Banskou Bystricou
Na vytvorenie nového turistického a spoločensko-oddychového
priestoru - historického chodníka
"Malachov - Hrádok - Horné Pršany" získalo občianske združenie
Malachovská dolina grant 5750
eur. Finančné prostriedky použijú
na osadenie náučných tabúľ, turistických smerovníkov, vytvorenie
maľovanej mapy a oddychového
sedenia s ohniskom.
Upravené časti oddychových
zón by mali začať slúžiť verejnosti
najneskôr na konci októbra 2013.
Viac informácií:
Martina B. Paulíková,
programová manažérka
Nadácie Ekopolis,
048 / 414 54 78, 0949 266 151,
[email protected]
(ne)
Janez Potočnik ocenil Európsky strom roka 2013
Pri príležitosti Svetového dňa životného prostredia sa v Bruseli konalo slávnostné vyhlásenie víťaza medzinárodnej ankety
Európsky strom roka 2013. Akcia sa uskutočnila za podpory Európskeho parlamentu pod záštitou európskeho komisára pre
životné prostredie Janeza Potočnika a europoslanca RNDr. Pavla Poca. Zúčastnili sa na nej významné politické osobnosti, všetci
navrhovatelia stromov a ďalších bezmála 200 návštevníkov.
T
retí ročník medzinárodnej ankety Európsky
strom roka 2013 vyhlásila Nadace Partnerství z Brna v
spolupráci so Štátnym fondom
životného prostredia Českej republiky, Ministerstvom životného prostredia Českej republiky,
spoločnosťou Tetra Pak a Európskym združením vlastníkov
pôdy. Anketa o najsympatickejší
strom Európy nadväzuje na národné ankety jednotlivých štátov. O titul najsympatickejšieho
stromu sa uchádzali stromy so
svojimi zaujímavými príbehmi z
Bulharska, Českej republiky, Írska, Maďarska a Poľska. V tejto
ankete na rozdiel od iných nie je
dôležitá krása, veľkosť a vek, ale
Námestie očami detí je farebné a zábavné
V Cikkerovej sieni radnice ocenili deti z materských škôl zapojených do projektu „Námestie očami
detí“, ktorý vyhlásilo vedenie mesta
Banská Bystrica. Zapojilo sa sedem
materských škôl, zozbieraných bolo
79 výtvarných prác.
Námestie SNP dostane vďaka
zelenému asfaltovému povrchu a
zásadám zriaďovania a prevádzkovania sezónnych vonkajších obslužných zariadení (terás) v Pamiatkovej rezervácii Banská Bystrica novú
tvár. Svoj pohľad na to, ako by malo
Námestie SNP vyzerať, ponúkli aj
deti materských škôl. Tie mali za
úlohu výtvarne vyjadriť, ako by si
predstavovali námestie. Mnohé z
prác zapojených do tohto projektu
ponúklo inšpiratívny a originálny
pohľad. „Bolo veľmi náročné vybrať
16 najlepších prác. Všetky deti sa
snažili a svojimi prácami poodhalili kúsok toho vzácneho detského
videnia sveta, o ktorý sme my, dospelí, žiaľ, prišli,“ povedal primátor
mesta Peter Gogola, ktorý spolu s
výtvarníčkou Ľubicou Lintnerovou
a Martinom Baníkom oceňoval
detské práce.
Tento projekt je jednou z aktivít, ktoré mesto Banská Bystrica v
spolupráci s Martinom Baníkom,
komunikačným koordinátorom zabezpečovania úloh v zmysle memoranda o spolupráci pri zlepšovaní
podmienok bývania, podnikania a
zvyšovania atraktívnosti Námestia
SNP pre obyvateľov mesta a jeho
návštevníkov vyvíja v snahe zatraktívniť Námestie SNP a vytvoriť
dôstojné centrum mesta. V nastavenom trende komunikácie s verejnosťou plánuje mesto pokračovať.
Svoje práce poslali deti zo siedmich materských škôl. Na oceňovaní sa zúčastnili deti spolu so svojimi učiteľkami a rodičmi. Primátor
mesta pre všetkých malých umelcov pripravil prekvapenie - divadelné predstavenie Medené mesto v
podaní Divadla Harry Teater.
príbeh stromu. Cieľom ankety je
poukázať na zaujímavé európske
stromy ako na dôležité prírodné
a zároveň historické dedičstvo,
ktoré by sme si mali viac všímať
a chrániť.
Víťazným stromom sa so 14
205 hlasmi stal platan z maďarského mesta Eger. Hlavnú cenu
odovzdal navrhovateľom euroko-
misár Janez Potočnik. V priebehu slávnostného večera vystúpili
okrem eurokomisára Potočnika
tiež Pavel Poc, poslanec Európskeho parlamentu a Ladislav Miko,
zástupca riaditeľa DG SANCO.
Ďalej Erika Mink zo spoločnosti
Tetra Pak, Thierry de l'Escaille z
Európskeho združenia vlastníkov
pôdy a spoluorganizátori. Ocene-
nia odovzdal tiež Jaroslav Parolek, člen Rady Juhomoravského
kraja. Juhomoravský kraj anketu
dlhodobo podporuje.
Návštevníci sa mohli oboznámiť s príbehmi všetkých finálových stromov a zhliadnuť výstavu
ich fotografií.
(ne)
Lipa sútokov sveta sa rozrástla
o ďalšieho darcu
Ž
ilinský župan Juraj Blanár sa pripojil k symbolickému aktu polievania
Lipy sútokov sveta, ktorú v
Dolnom Kubíne zasadili ešte v
roku 2009. Ide o lipu malolistú
(Tilia cordata), ktorá predstavuje pomyslený symbol Slovanstva a národného cítenia
Slovákov. Je polievaná vodou z
najrôznejších riek, potokov či
oceánov. Túto vodu prinášajú
dovolenkujúci ľudia, turisti a
tiež zástupcovia partnerských
krajín, miest a obcí. Zámerom
tejto nevšednej tradície je poukázať na spolupatričnosť mesta
Dolný Kubín s krajinami Európskej únie i celého sveta. V
rámci návštevy dolnokubínskej
radnice sa k tradícii pripojil aj
žilinský župan Juraj Blanár. Ten
polial lipu vodou z rieky Raj-
čianka spod Slnečných skál pri
Rajeckých Tepliciach v spoločnosti primátora mesta Dolný
Kubín Romana Matejova. „Pripojili sme sa k tradícii, ktorá
má zaujímavý charakter nielen
v kontexte nášho kraja, ale i celého Slovenska. Vzniká tu veľmi
pekná tradícia, ktorá je oživením pre obyvateľov, návštevníkov a turistov prichádzajúcich
na Oravu,“ dodal predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár, v poradí 172.
účastník, ktorý symbolicky polial lipu stojacu pred Mestským
úradom v Dolnom Kubíne.
Okrem slovenských riek bola
lipa poliata aj vodou z Jordánu,
Mississippi, Červeného, Mŕtveho či zo Stredozemného mora.
Text a snímka: (hd)
regiónov
20 legislatíva/z
16. júl 2013 • Obecné noviny
Únia miest Slovenska má výhrady voči
zákonu a významných investíciách
Únia miest Slovenska (ÚMS) žiada prezidenta Ivana Gašparoviča, aby nepodpísal novelu zákona o
významných investíciách vo verejnom záujme. Mestá chcú, aby prezident vrátil zákon do Národnej rady SR
na opätovné prerokovanie.
N
ovela zákona podľa
ÚMS zbavuje obce
a mestá možnosti
vyjadriť sa v záujme
svojich občanov k
realizovaným investičným zámerom.
"Sme presvedčení, že takýto návrh by mal byť vládnym návrhom,
ktorý prejde cez medzirezortné
pripomienkové konanie, odbornú, ale aj širokú diskusiu, vrátane vyjadrenia reprezentatívnych
združení územnej samosprávy,"
uvádza sa v žiadosti ÚMS adresovanej prezidentovi. Ako ÚMS
upozorňuje, po nadobudnutí
účinnosti tohto zákona by napríklad bolo možné proti názoru
mestského zastupiteľstva v Bratislave viesť akúkoľvek trasu ropovodu v línii Schwechat - Slovnaft,
postaviť megakasíno v Petržalke,
resp. opätovné rozšíriť skládky
odpadov v Pezinku.
Zjednodušenie usporiadania
vlastníckych vzťahov potrebné na
prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou označuje ÚMS za
zásah do vlastníckych práv. "To,
že sa tak deje 'zjednodušene', teda
cestou ľahšieho odporu pre štát,
je vec, ktorá je veľmi citlivá," upozorňuje únia miest. Navyše sa tak
deje v čase prípravy nového stavebného zákona.
Podmienky na vyvlastnenie by
mali byť podľa ÚMS stanovované
veľmi citlivo, práve s veľkým dôrazom na čo najväčšiu ochranu vlastníckeho práva doterajších vlastníkov, pričom zásah do vlastníckeho
práva by mal byť obmedzený na čo
najnižšiu mieru. "Najmä by mali
byť už v zákone vopred vylúčené
možnosti vybranou investíciou
výrazne obmedziť už jestvujúcu
výrobu, narušiť životné prostre-
die, či naše spoločné kultúrne
dedičstvo, resp. nebezpečenstvo
podpory a rozšírenia gamblerstva,
alebo nerešpektovanie etnického,
či religiózneho cítenia obyvateľov konkrétnej dotknutej lokality.
Navrhovaný zákon robí presný
opak," vyhlasuje ÚMS.
Novela zákona o významných
investíciách a o územnom plánovaní a stavebnom poriadku z
dielne poslancov za vládnu stranu
Smer-SD Maroša Kondróta, Michala Bagačku a Františka Petra
má slúžiť na zefektívnenie, prípravy a realizácie významných
investícií. Za významnú investíciu
sa podľa nej považuje stavba s investičnými nákladmi minimálne
100 mil. eur namiesto súčasnej
sumy 33,194 mil. eur (predtým 1
mld. Sk). Ďalšou podmienkou pre
významnú investíciu má byť, že
stavba bude národohospodársky
významná, alebo jej realizáciou
sa vytvorí najmenej tristo nových
pracovných miest. Zachovaná zostane požiadavka, že za významnú
investíciu sa bude považovať len
stavba, o ktorej vláda rozhodla, že
jej uskutočnenie je vo verejnom
záujme.
Trnavská radnica je pripravená sa súdiť
T
rnava je pripravená súdiť
sa s Úradom pre verejné obstarávanie pre jeho
rozhodnutia, ktoré stáli mestskú
pokladnicu 2,3 milióna eur. O
túto sumu z eurofondov prišla
samospráva pri výstavbe Mestského priemyselného a technologického parku na základe
výsledkov kontroly verejného
obstarávania. Primátor Vladimír
Butko označil výhrady úradu za
"administratívne vyfabulovaný
problém“. Výpadok dotácie 2,3
milióna eur riešilo mestské zastupiteľstvo úverom.
Trnavu povzbudil úspech
mesta Myjava v podobnom spore so štátom. Myjava sa súdila o
peniaze na prestavbu Zariadenia
sociálnych služieb Nezábudka.
Podľa hovorcu trnavskej radnice
Pavla Tomašoviča boli problémy oboch miest veľmi podobné.
"Sme presvedčení, že v našom
prípade nenesie mesto Trnava
vinu za určité zmeny, ktoré nastali počas súťaže a ktoré boli
riadne odkonzultované a zaprotokolované. Z tohto dôvodu
chceme mať jasno v tejto veci a
preto sme sa obrátili na advokáta, ktorý má už s podobným
prípadom skúsenosti,“ povedal
Tomašovič. Advokát Anton Blaha má vypracovať analýzu zá-
konnosti rozhodnutí Úradu pre
verejné obstarávanie a podnet
generálnemu prokurátorovi na
podanie protestu proti rozhodnutiam Úradu pre verejné obstarávanie. Tomašovič pripúšťa, že
samospráva sa bude za určitých
okolností o dotáciu aj súdiť.
Mestský priemyselná a technologický park za 10,7 milióna eur
Trnava dokončila na jar minulého roku. Určený je pre investo-
rov z oblasti výskumu, vývoja,
výroby prototypov a inovačných
procesov. Úrad pre verejné obstarávanie odmietol postup výberu dodávateľa pre zmenenú
časť projektu rokovacím konaním bez zverejnenia. Trnava tak
prišla o dotáciu 2,3 milióna eur.
Peniaze nahradila najskôr krátkodobým úverom, ktorý v tomto
roku poslanci zmenili na riadny
úver so splatnosťou desať rokov.
Komárno bojuje po povodniach so spodnou vodou
aj komármi
M
esto Komárno stále bojuje s následkami povodní. Spodná voda naďalej
na niektorých miestach presakuje a pretrvávajú tiež problémy s
premnoženými komármi. Ako
informoval primátor Komárna
Anton Marek, v meste trvá druhý stupeň povodňovej aktivity. Po
jeho odvolaní bude mať radnica
20 dní na vyčíslenie a nahlásenie
škôd. Podľa A. Mareka sa počas
povodní ukázalo, že protipovodňové múry mesta na niektorých
miestach presakujú. „Škody budú
rozsiahle. Betónové múry nie sú
dobré, máme už prísľub štátnych
orgánov, že budú upravovať prie-
pusty,“ povedal. Ďalšie investície
si vyžiada oprava prepadnutej cesty na Alžbetinom ostrove. „Kedysi
to bola záhradkárska oblasť, teraz
sú tam už aj rodinné domy, takže
možno došlo aj k neregulovaným
vstupom do toho územia, lebo
veľa studní tam porobili,“ myslí si
A. Marek. V súčasnosti sa robí na
ostrove geomonitoring.
Mestu sa zatiaľ nepodarilo potlačiť problémy s komármi. Podľa
A. Mareka pozemný postrek nepomáha. Spoločne s primátorom
neďalekého Kolárova sa chce teraz informovať na letisku v Nových Zámkoch o cene postrekov
z lietadla. „Máme tu veľmi veľký
región a veľa vody, je tu sútok
Váhu a Dunaja, mŕtve ramená,
kanály, ručne sa to nijako nedá
zvládnuť,“ zdôraznil primátor.
Mesto platí postrek z vlastného
rozpočtu, chce však zistiť, či by
sa nedali peniaze získať spätne
od štátu, pretože podľa A. Mareka ide o popovodňovú kalamitu.
Mesto Modra získalo 154-tisíc eur na rozvoj
cestovného ruchu
M
odra získala viac ako
154-tisíc eur na rozvoj
cestovného ruchu. Agentúru SITA o tom informoval Roman Zelenay z Mestského úradu
v Modre. Mesto získalo peniaze z
Programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Rakúsko
2007 – 2013. Ide o projekt Nemotour, ktorý je spoločným projek-
tom medzi slovenským mestom
Modra a burgenlandskými obcami Jois, Purbach a Illmitz. Modra
bude z projektu financovať aktivity pre rozvoj cestovného ruchu
najmä v oblasti marketingu, tvorby atrakcií, propagácie a komunikácie či vzdelávania a ďalších.
Výstupom projektu budú náučné
a tematické chodníky, propagač-
né predmety, tlačoviny, webový
portál, organizovať by sa mal aj
kurz sprievodcov a workshop pre
podnikateľov v cestovnom ruchu
a samosprávu.
Opravia fontány za viac ako 21 tisíc eur
V
bratislavskom Starom
Meste opravujú poškodené fontány, Vtáčia
fontána i malá fontána pred
sochou Hviezdoslava už sú v
prevádzke a práce pokračujú
ešte na fontáne na Hviezdoslavovom námestí. Do opráv
mestská časť zo svojho rozpočtu investovala vyše 21 500 eur.
Agentúru SITA o tom informoval staromestský hovorca Tomáš Halán.
Vo fontáne na Hviezdoslavovom námestí v máji silná
búrka poškodila elektroinšta-
láciu, pre technickú poruchu ju
nebolo možné spustiť. Minulý
týždeň preto začali s kompletnou opravou elektroinštalácie, malá fontána pred sochou
Hviezdoslava má už nové siete
a je v prevádzke. "Opravy stále
realizujeme na druhej z fontán,
pričom všetky práce ukončíme do piatku. Potom fontánu
napustíme vodou a takisto ju
spustíme,“ povedala starostka
Starého Mesta Tatiana Rosová.
Do opráv fontány Staré Mesto
zo svojho rozpočtu investovalo
21-tisíc eur. Opravená už je aj
Vtáčia fontána, ktorú poškodilo okolo prechádzajúce vozidlo.
Náklady na opravu fontány na
rohu Ventúrskej a Panskej ulice
stáli Staré Mesto 560 eur.
(Všetky správy sú od agentúry
SITA)
Obecné noviny • 16. júl 2013
životné prostredie/samospráva 21
Spoločný biotický výskum na oboch
stranách slovensko-maďarskej hranice
Ú
čelom spolupráce,
ktorá sa začala v
posledných dňoch
medzi maďarským
Riaditeľstvom národného parku Bükk a jeho slovenským partnerským orgánom
Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky je zachovanie
a dlhodobé udržanie hodnotného prírodného stavu pahorkatín
na severnom úpätí pohorí Bükk
a Mátra – v Maďarsku sú to Hevešsko-Boršodská pahorkatina,
na Slovensku Cerová vrchovina
a Bodvianska pahorkatina. Obe
Na Dunaji vznikol
ďalší prievoz
Od nedávna sa dá cez Dunaj
prejsť ďalším prievozom –
loďkou pre dvanásť ľudí.
Zriadili ho obce Kravany nad
Dunajom v okrese Komárno
a maďarské mesto Lábatlan
medzi sebou. Využívať by
ho mali začať o pár dní, keď
budú všetky povolenia vybavené aj na maďarskej strane.
Starosta obce Kravany n/D
Gabriel Duka verí, že najmä
počas dovolenkovej sezóny
sa im podarí zabezpečiť
pravidelnú premávku. Pre tu
žijúcich ľudí tento dopravný
prostriedok - loďka - môže
znamenať aj ďalšie pracovné
príležitosti, ak si nájdu prácu
na opačnom brehu Dunaja.
(ts)
strany vykonajú za 24 mesiacov
trvania projektu (v období 1. 10.
2012 až 30. 9. 2014) prieskumy
a výskumy v teréne a následne
spoločne vyhodnotia výsledky.
Obe strany očakávajú od spolupráce účinnejšiu ochranu prírody.
Riaditeľstvo národného parku
Bükk (BNPI) a jeho slovenský
partnerský orgán Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
(ŠOP SR) v minulosti spolupracovali na množstve projektov. Táto
spolupráca je dobrým základom
pre ďalšiu spoločnú činnosť.
Nová výskumná činnosť sa
týka tak maďarských ako aj slovenských území. Projektové
územie má v Maďarsku rozlohu
64 522 ha, na Slovensku 37 893
ha, spolu 102 415 ha. Významná časť výskumných úloh bude
prebiehať na štátom chránených
územiach, resp. na území siete
chránených území Natura 2000,
ktoré ich čiastočne prekrývajú; v
Maďarsku ide o územia v župách
Borsod-Abaúj-Zemplén, Heves a
Nógrád a na Slovensku v Banskobystrickom kraji.
Na projektovom území vy-
konávajú projektoví partneri
zásahy, resp. výskumy v oblasti
ochrany prírody už dlhé desaťročia. Na základe doterajších skúseností je možné zachovať bohatú
biodiverzitu chránených prírodných území na oboch stranách
hranice jedine prostredníctvom
úzkej spolupráce zainteresovaných strán. Preto je komplexným
cieľom strán zachovanie a rozvoj
spolupráce partnerov.
Partneri počas biotického výskumu zostavia spoločný zoznam
chránených a ohrozených rastlinných a živočíšnych druhov,
stanovia najdôležitejšie rizikové
činitele a technológie podporujúce zásahy v oblasti ochrany
prírody.
Okrem spolupráce v oblasti
výskumu v teréne sa pracovníci
BNPI a ŠOP SR zúčastnia na teoretických a praktických odborných školeniach.
Celkové náklady projektu sú
504 323 eur(BNPI: 462 863 EUR;
ŠOP SR: 41 460eir), pričom 100
% týchto nákladov hradí Európska únia.
(hu)
Spoločne pre lepšiu informovanosť návštevníkov
M
aďarské Riaditeľstvo
národného parku Bükk
(BNPI) a jeho slovenský partnerský orgán Štátna ochrana prírody Slovenskej
republiky (ŠOP SR) vypracujú
komplexný systém pre informovanie návštevníkov o ochrane
prírody v prihraničnej oblasti.
Účelom investície je dôkladnejšie informovať návštevníkov o
prírodných hodnotách územia.
Projekt trvajúci dva roky pozostáva z mnohých prvkov, napr.
vytvorí systém demonštračných
miest s jednotným vzhľadom a
poslúži na vydanie viacerých
nových
populárno-náučných
publikácií.
Pri
slovensko-maďarských
hraniciach sa nachádza viacero
prírodných hodnôt a chránených krajinných území. Dlho-
dobo ich zachovať je možné
jedine vtedy, ak ich pozná čím
viac ľudí; taktiež je podstatná
environmentálna výchova mladých generácií. Zefektívnenie
týchto činností umožňuje práve
spolupráca Riaditeľstva národného parku Bükk a jeho slovenského partnerského orgánu,
Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky. Spolupráca je
významná aj z dôvodu neustáleho rastu cestovného ruchu na
oboch stranách hranice, čím
vzniká potreba účinnejšieho a
rozsiahlejšieho
poskytovania
informácií. Pomocou týchto aktivít sa tým dosiahnu aj ďalšie
cieľové skupiny.
Hlavné časti projektu:
1. Bude vytvorený systém demonštračných miest, prijímacích
miest návštevníkov, náučných
chodníkov s jednotným vzhľadom. Na oboch stranách hranice
sa popri iných aktivitách v Maďarsku uskutoční rekonštrukcia
prijímacieho miesta pri skale
Baglyas-kő, systému náučných
chodníkov pri obci Felsőtárkány, rozšíri sa systém tematických
ciest s názvom Kamenná cesta
úpätím pohoria Bükkalja, kým
na Slovensku dôjde k rozšíreniu
siete informačných tabúľ pri Silickej ľadnici, jaskyni Babia diera a pri Jašteričom jazere.
2. V súvislosti s demonštračnými miestami a tunajšími aktivitami ochrany prírody sa vytvorí balík populárno-náučných
publikácií. (V rámci programu
budú vydané rôzne publikácie,
mapy, leporelá, knihy, resp. periodikum o aktivitách ochrany
prírody s názvom Zöld Horizont
- Zelený horizont.)
3. Bude vytvorený online informačný systém Programový navigátor, ktorý bude komplexnou
zbierkou údajov, poskytujúci
systematicky zložený, interaktívny obsah s možnosťou vyhľadávania pre moderné informačné
technológie a ktorý bude informovať o prírodných a kultúrnych hodnotách daného územia, o chránených krajinných
územiach a ochrane prírody ako
jednej zo základných úloh štátu.
Obdobie realizácie projektu:
1. 4. 2012 až 31. 3. 2014.
Celkové náklady projektu:
574 418,95 eur náklady plne hradí Európska únia.
(ts)
Z júnového zasadania MsZ v Prievidzi
N
a júnovom zasadnutí MsZ
Prievidza jeho poslancom
účty za minulý rok skladali podnik Správa majetku mesta
Prievidza, s. r. o., ako aj Turisticjko-informačná kancelária, ktoré o
to predložili správu o činnosti.
Aj správa majetku mesta
Prievidza musí šetriť
Z celkovej sumarizácie vyplýva,
že síce výnosy oproti minulému
roku zaznamenali nárast o viac ako
300 tisíc eur, avšak niektoré položky výrazne zvyšujú nevyhnutné
výdavky tejto spoločnosti.
Od marca 2012 Správa majetku
mesta Prievidza (ďalej SMMP) začala zabezpečovať pre mesto novú
činnosť – údržbu a opravu miestnych komunikácií. Tohtoročné výdaje na údržbu a opravu miestnych
komunikácií predstavovali sumu
169 tisíc EUR.
V rámci úsporných opatrení v
iných oblastiach sa znížili aj náklady na opravy a údržbu tým, že
sa uskutočňujú iba opravy havarijných stavov a opravy zabezpečujúce prevádzkyschopnosť bytov
a nebytových priestorov. Neusku-
točnili sa žiadne investičné akcie,
ani rozsiahlejšie opravy objektov,
s výnimkou rekonštrukcie objektu
Košovská 17 a 19 pre potreby mesta na sociálne účely, kde sa taktiež
aj mesto podieľalo na financovaní.
Nepriaznivý vplyv na hospodárenie SMMP mala aj v roku 2012
prevádzka podchodu pod štátnou
cestou – Ul. Matice slovenskej.
Dosahovanie
zodpovedajúceho
štandardu podchodu z hľadiska
prevádzky eskalátorov a udržiavanie čistoty a bezpečnosti v podchode sa uskutočňuje za cenu vysokej
straty SMMP. Najväčšiu nákladovú
položku tvoria náklady na elektrickú energiu, servis a opravy eskalátorov a výťahov a upratovanie.
V rámci prevádzky a údržby sa
pokračovalo aj vo vypratávaní a
opravách bytov po neplatičoch.
Vlastné vypratávanie, ale hlavne
následné uvedenie bytov do užívaniaschopného stavu si vyžiadalo
vysoké náklady SMMP, voči ktorým výnosy z týchto bytov nie sú
primerané.
Celkove sa na spravovanom majetku v roku 2012 vykonali práce v
rámci opráv a údržby a investícií v
hodnote 152 943 eur. V tejto sume
nie sú zahrnuté práce, ktoré uhradilo mesto z vlastného rozpočtu pri
rekonštrukcii Košovskej 17 a 19.
Turisticko- informačná
kancelária zhodnotila
rok Turisticko-informačná kancelária Prievidze (TIK PD) poskytovala
v hodnotenom období informácie
o možnostiach cestovného ruchu
v meste i regióne horná Nitra, propagovala okres ako cieľovú destináciu cestovného ruchu tvoriacu
pestrú mozaiku Slovenska doma i
v zahraničí.
Kríza v hospodárstve sa odrazila v roku 2012 aj v terciálnej sfére,
čo bolo cítiť v cestovnom ruchu a
návštevnosti nielen mesta Prievidza, ale celej hornej Nitry. Od
roku 2010 neustále klesajú hodnoty ukazovateľov výkonnosti cestovného ruchu ako sú napríklad
návštevnosť, počet prenocovaní a
pod.. Aj roku 2012 bol zaznamenaný pokles jednodenných výletov
a krátkodobých pobytov. Zníženie
návštevnosti pocítili aj v TIK PD,
kde služby využilo o 7436 klien-
tov menej ako v predchádzajúcom
roku, čim sa dostala takmer na
úroveň prvého roku činnosti neziskovej organizácie. Napriek zlepšovaniu úrovne poskytovaných
služieb sa TIK PD, ani v súčinnosti
s oblastnou organizáciou cestovného ruchu REGIÓN HORNÁ NITRA – BOJNICE, nedarilo prilákať
viac turistov.
Počet prenocovaní klesol o 4911,
teda o 14,01 % oproti skutočnosti
v roku 2011.
TIK PD v roku 2012 prezentovala mesto Prievidza na národných,
medzinárodných a regionálnych
výstavách, veľtrhoch a workshopoch cestovného ruchu ITF Slovakiatour Bratislava a Holiday World
Praha, Regionálna konferencia
cestovného ruchu v Prievidzi.
Zabezpečovala aktuálnu propagáciu podujatí prostredníctvom
webovej stránky
www.prievidza.sk/tik;
predaj
vstupeniek cez predajný internetový portál –www.ticketportal.sk;
kopírovanie, faxovanie a inzerciu
za poplatok. Zároveň poskytovala poradensko informačné služby
nielen pre zákazníkov, ale aj žia-
kom a učiteľom v rámci regionálnej výchovy.
Zrealizovala štyri prehliadkové
okruhy v rámci Zlatej prievidzskej
cesty pre 67 záujemcov o históriu
mesta Prievidza. V súvislosti s propagáciou mesta spracovala, aktualizovala a vydala propagačný materiál Tipy na týždeň, Kúpaliská,
Lyžiarske strediská, Cyklotrasy.
V príjmovej časti rozpočtu sa
podarilo naplniť všetky očakávané
položky. Skutočné príjmy
sú v porovnaní s rokom 2011
vyššie aj napriek zníženej návštevnosti TIK PD.
Vo výdavkovej časti rozpočtu sa
odrazila snaha všetkých zainteresovaných znižovať náklady na plynulú činnosť TIK PD v porovnaní
s rokom 2011 sa znížili celkové
výdavky o 3341,00 € a oproti roku
2010 poklesli celkové výdavky o
9338,00 €. TIK PD mala za rok
2012 výnosy vo výške 22 200,40
€ a náklady vo výške 20 145,84 €.
Výsledkom hospodárenia pred
zdanením bol v roku 2012 zisk vo
výške 2054,56 €.
(mď)
22 šport/z
regiónov
16. júl 2013 • Obecné noviny
Na športových hrách deti z detských
domovov boli najúspešnejší Slováci
V športovom areáli Fakulty telesnej výchovy a športu Lafranconi v Bratislave sa uskutočnil 23. ročník
športových hier detí z detských domovov – Športové majstrovstvá s Nestlé 2013.
S
tretli sa na ňom víťazi regionálnych kôl z detských
domovov z celého Slovenska a súťažili vo vybraných
disciplínach - v atletike
(behu na 100 m, 800 m, 1500 m, v
skoku do diaľky, skoku do výšky,
vo vrhu guľou a v štafete 4x100 m),
minifutbale a vo volejbale. Najlepší z nich reprezentovali Slovensko
28. – 30. júna 2013 v Bratislave na
Medzinárodných športových hrách
detí z detských domovov, ktoré sa
konali v rovnakom areáli. Na medzinárodných hrách sa zúčastnili
deti z Českej republiky, Maďarska
a Slovenskej republiky. Informovala o tom PhDr. Mária Soboličová,
PhD, zástupkyňa jedného z organizátorov akcie, Spoločnosti priateľov
detí z detských domovov - Úsmev
ako dar (ÚAD).
,,Už piaty raz je generálnym
sponzorom tohto podujatia spoločnosť Nestlé Slovensko, s. r. o.,
ktorá uhrádza náklady na podujatie vo všetkých kolách a poskytuje
vecné ceny vo forme sladkostí do
jednotlivých kôl. V základných
kolách sa na tomto projekte na
Slovensku zúčastnilo viac ako 400
detí z detských domovov. Súťažili
bez rozdielu veku, limitom bol iba
vek do 17 rokov. Predvlani sa súťaže rozšírili o stolný tenis, o ktorý je
veľký záujem a tento šport má svoje
regionálne kolá v iných termínoch
ako ostatné súťaže. Stolný tenis
mal aj teraz celoslovenské kolo samostatne 3. mája v stolnotenisovej
hale na Černockého ulici v Brati-
slave - Krasňanoch,“ konštatovala
M. Soboličová.
Dodala, že majstrovstvá detí z
detských domovov sú unikátnym
úspešným projektom s medzinárodnými rozmermi. Deti z detských domovov to majú v bežnom
živote ťažšie a aj športovanie im
umožňuje zvyšovať zdravé sebavedomie a zažívať úspech. Hry sú
príležitosťou na rozvíjanie talentov
a stretávanie sa na vlastnej súťaži.
Okrem nadväzovania priateľstiev
si deti upevňujú vôľové vlastnosti
a schopnosti. Mottom podujatia
je olympijský výrok Pierra de Coubertin: ,Nie je dôležité vyhrať, ale
zúčastniť sa´.
,,Deti, ktoré športujú a súťažia, sa
vedia aj lepšie orientovať v bežnom
živote a potom sa im aj viac darí a
pomáha im to uplatniť sa a presadiť. Súťaživosť je dôležitý faktor vo
vývoji, rozvíja cieľavedomosť detí a
zdravú ľudskú dravosť za dosiahnutím svojich snov,“ zdôraznila M.
Soboličová.
Cieľovou skupinou sú deti s nariadenou ústavnou starostlivosťou,
deti s narušeným psycho-sociálnym a emočným vývinom, deti s
poruchami nálad, deti ohrozené
sociálno-patologickými javmi bez
rozdielu pohlavia a do 18. roku
veku. Snahou je ich integrácia do
society. Úsmev ako dar hľadá riešenie, ako skutočne pomôcť opusteným deťom, naplniť ich potrebu
blízkej osoby, trvalých vzťahov,
bezpečia, adekvátnych podnetov
pre zdravý vývin a dôveru v seba
i iných. Všetky rozvojové projekty,
ktoré táto organizácia robí pre deti,
by neurobila bez podpory a spolupráce partnerov a podporovateľov.
Spoločným úsilím sa tak darí napĺňať myšlienku ,,... aby každé dieťa
malo rodinu“.
Po troch rokoch sa medzinárodná súťaž opäť konala na Slovensku. A rovnako ako minulý rok v
Čechách, aj tento rok bol najúspešnejší domáci tím. Slováci si z majstrovstiev odniesli nielen príjemné
zážitky, ale i hlavnú trofej – víťazný
pohár. V hodnotení štátov s vysokým náskokom bodov zdolali svojich zahraničných súperov.
Medzinárodné športové majstrovstvá sa začali v piatok 28. 6.
stolnotenisovým turnajom v krytej
hale na Černockého ulici v Bratislave. V sobotu 29. 6. sa rozbehli
atletické disciplíny a loptové hry v
športovom areáli Lafranconi. Slovensko reprezentovalo 35 športovcov z 12 detských domovov. Spolu
na majstrovstvách predviedlo svoj
športový potenciál 90 chlapcov
a dievčat do 17 rokov. Namiesto
rodičov ich povzbudzovali vychovávatelia, no objatia po podaných
výkonoch boli i tak vrúcne.
„Na našich športových majstrovstvách súťažili deti, ktorým sa
veľa povzbudenia od tých najbližších nedostalo. Ocenenie rodičov
je pre dieťa veľmi dôležité, a pokiaľ
zažije, naopak, odmietnutie, zanedbávanie či nezáujem, tak sa to
hlboko podpíše na jeho osobnosti.
Deti z detských domovov sa potrebujú naučiť znovu si vážiť sami
seba, znovu si veriť. Preto sa tešíme
z každého úspechu spolu s nimi,
lebo vieme, že je to dobrý základ
pre ich budúcnosť,“ vysvetľuje Mária Soboličová.
Mladých športovcov prišiel povzbudiť aj štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a
rodiny Branislav Ondruš. V neformálnej atmosfére poprial všetkým
súťažiacim veľa odhodlania. Nezaprel, že by si želal, aby vyhrali
domáci, no poukázal aj na to, že
v športe je protihráč vždy zároveň
spoluhráčom. Inak by žiadna súťaž
nemohla vzniknúť.
Odborná porota hodnotila všetky disciplíny samostatne, a zároveň udelila cenu najúspešnejšiemu
športovcovi z každej krajiny. Za
Slovensko ju získala Veronika Pinterová z detského domova v Michalovciach, ktorá obsadila prvé
miesta v behu na 100 m a v štafetovom behu a 2. miesto v skoku do
diaľky. „Ide o športové podujatie
medzinárodného rozmeru. No
dovolím si tvrdiť, že ide aj o niečo
iné. Deti, ktoré športujú, sa neskôr
lepšie orientujú v bežnom živote.
Cieľavedomosť deťom z detských
domovov často chýba, a práve
športové majstrovstvá im dávajú
príležitosť si túto vlastnosť precvičiť. Ak si poradia s prekážkami na
športovom štadióne, možno si raz
poradia aj s prekážkami, na ktoré
narazia v živote,“ uzatvára Mária
Soboličová.
sprac. (žo)
Mesto Banská Bystrica pomáha chrániť naše deti v sieti
Do škôl a škôlok v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Banská Bystrica pribudne od nového školského roka príručka Deti v sieti. Občianske
združenie eSlovensko v spolupráci s mestom Banská Bystrica chcú takto zvýšiť povedomie o nebezpečenstve, ktoré hrozí deťom na
internete.
M
esto Banská Bystrica
sa rozhodlo distribuovať túto publikáciu do
všetkých základných a materských
škôl v jeho pôsobnosti. Príručky
budú v nasledujúcom školskom
roku využívané na hodinách zameraných na informatiku a prácu s
počítačom.
Kniha Deti v sieti, ktorá sa venuje
najmä prevencii a prehľadu nástrah
vedúcich k ohrozeniu dieťaťa predpokladá, že najlepšou ochranou je
dostatočná informovanosť. Nená-
silným spôsobom sa snaží objasniť
a vysvetliť základné pojmy akými
sú diskriminácia, kyberšikanovanie, gambling, nelegálne sťahovanie z internetu, sexuálne zneužitie
prostredníctvom zoznamovania sa
na internete alebo problém zneužitia osobných údajov. Poskytuje tiež
odborné rady pre rodičov a učiteľov
ako rozoznať a zamedziť vzniku
patologických javov spojených s
používaním internetu mladistvými.
Definuje druhy závislostí, s ktorými
sa v tejto oblasti môžu stretnúť, po-
pisuje ich základné znaky a spôsob
ako s nimi bojovať.
„V dnešnej dobe, keď si za počítač
sadajú aj deti v škôlke, je nevyhnutné vedieť, ako ich dokážeme ochrániť a pripraviť na všetky nástrahy,
ktoré na nich na internete čakajú.
Projekt, akým je publikácia Deti v
sieti určite prispeje k väčšej obozretnosti a opatrnosti detí, rodičov aj
učiteľov,“ povedal primátor mesta
Banská Bystrica Peter Gogola.
Mesto Banská Bystrica je členom
občianskeho združenia eSlovensko,
ktorého hlavným cieľom je podpora
rozvoja informatizácie Slovenska.
Občianske združenie pomáha pri
budovaní informačno-komunikačnej štruktúry, organizovaní školení,
seminárov a iných foriem edukačnej
činnosti a pôsobí v oblasti budovania a integrácie digitálneho obsahu
a služieb. Združenie eSlovensko stálo pri založení Združenia informatikov samospráv Slovenska a organizačne aj finančne podporovalo a
podporuje jeho prácu. „Účasť mesta
Banská Bystrica v Združení infor-
matikov samospráv Slovenska ako
aj členstvo v združení eSlovensko
považujeme za prínos pre skvalitnenie našich odborných vedomostí
ako aj možnosť prispieť k skvalitneniu informatizácie samospráv,"
povedal Alexander Hlavatý, vedúci
oddelenia informatiky, ktorý v roku
2008 a 2009 získal druhé miesto v
súťaži o najlepšieho informatika
samospráv Slovenska v Banskobystrickom kraji.
Martina KANISOVÁ,
hovorkyňa primátora
Slovensku sú len dve mestá, ktoré
školskú športovú ligu organizujú
– Košice a naša Žilina,“ uviedol
primátor mesta Žilina Igor Choma.
Žilina má v športe dlhodobú
tradíciu. Na samotnom vyhodnotení Školskej športovej ligy sa
zúčastnili aj úspešní úradujúci
majstri sveta v hokejbale a reprezentanti Slovenska, ktorí vybojovali v Kanade zlaté medaily: Róbert Kašša, Milan Beniač a Milan
Ladiver.
V Žiline vyhodnotili Školskú športovú ligu
N
a Mestskom úrade v Žiline vyhodnotili 24. júna
4. ročník Školskej športovej ligy. Zástupcovia 14 žilinských základných škôl súťažili
od októbra až do júna v týchto
športoch: futbal, plávanie, atletika, vybíjaná, lyžovanie a florbal.
Víťaznú cenu – výlet do Tatralandie si prevzali žiaci ZŠ Martinská.
V školskom roku 2012/2013 sa
do Školskej športovej ligy zapojilo
okolo 700 žiakov zo základných
škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti
mesta Žilina. „Som hrdý na naše
žilinské žiačky a žiakov, ktorí
svojimi výkonmi reprezentovali nielen seba, ale aj svoju školu.
V jednotlivých športoch zbierali
body, aby sa ako kolektív zaslúžili o najlepší výsledok v bodovaní
škôl. Je chvályhodné, že z roka na
rok je počet účastníkov väčší. Na
(čo)
z regiónov 23
Obecné noviny • 16. júl 2013
Turzovské leto odštartovalo
futbalovým turnajom a zábavou
Letné mesiace v Turzovke sú plné rôznych hudobných a športových podujatí, známych ako Turzovské leto.
To tohtoročné sa oficiálne začalo v sobotu 29. júna dvomi podujatiami – Balónom do sveta a futbalovým
turnajom žiakov O pohár primátora mesta.
Š
portoví nadšenci sa stretli v predpoludňajších
hodinách na futbalovom ihrisku FK Tatran
v mestskej časti Závodie, kde o víťazstvo bojovali štyri
futbalové tímy zložené zo žiakov.
Svojou účasťou podujatie podporili mladí futbalisti FK Čadca,
MŠK Kysucké Nové Mesto, FK
Bytča a, samozrejme, nechýbali
ani domáci hráči FK Tatran Turzovka.
Turnaj oficiálne otvoril primátor Miroslav Rejda spolu s viceprimátorom Kamilom Kobolkom,
prednostom mestského úradu
Lukášom Šulekom a členom neinvestičného fondu na podporu
turzovských detí Otváraj sa brána Milanom Škorníkom. V zápasoch si žiacke družstvá zmerali
sily systémom „každý s každým“.
Víťaza určil najväčší počet bodov
získaných v zápasoch. Pohár primátora mesta si vďaka najväčšiemu skóre odniesli žiaci FK Bytča.
Druhé miesto si vybojoval domáci FK Tatran, za ktorým nasledovali MŠK Kysucké Nové Mesto a
FK Čadca.
Popoludní v Areáli športu a
oddychu v Závodí odštartovali
súťažno-zábavné podujatie pre
rodiny s deťmi – Balónom do
sveta, ktoré sa tento rok tešilo
veľkej návštevnosti. Organizátori už tradične pripravili rôzne
súťaže pre jednotlivcov a rodiny,
napr. zatĺkanie klincov na čas,
fúkanie balónov, hod na basketbalový kôš, preťahovanie lanom,
kopanie penált a ďalšie. Nechýbali ani atrakcie, medzi ktorými si najväčšiu pozornosť získal
aquazorbing. Atmosféru podujatia dopĺňali tanečné a spevácke
vystúpenia turzovských a staškovských detí. Krv v žilách ma-
lým aj veľkým rozprúdila zumba
a mužské osadenstvo zas zaujal
extrém test na terénnych motorkách, o ktorý sa postaral turzovský Enduro Team. Podujatie
zavŕšila Turzovsko-Benátska noc
s pálením vatry, lampiónovým
sprievodom, detskou diskotékou
a prázdninovým ohňostrojom.
Turzovské leto 6. júla pokra-
čovalo 5. ročníkom futbalového
turnaja dorastencov Stavmarket - Quick Sport Cup, ktorý sa
uskutočnil na futbalovom ihrisku FK Tatran v Závodí. Svoje
sily si na futbalovom ihrisku FK
Tatran v Závodí tento rok zmerali štyri družstvá dorastencov z
kysuckých klubov. Svojou účasťou turnaj podporili zverenci FK
Čadca, Spartak Vysoká nad Kysucou, ŠK Čierne a, samozrejme,
domáci FK Tatran Turzovka.
Po vyraďovacom zápase sa do
boja o tretie miesto dostali družstvá Spartak Vysoká nad Kysucou
a ŠK Čierne. Dorastenci Spartaku
nenechali nič na náhodu. Svojho
súpera zaslúžene porazili 4:2, čím
si vybojovali tretie miesto. Vo finálovom zápase sa stretol domáci
FK Tatran Turzovka s minuloročným víťazom Quick Sport Cup-u
FK Čadca. Aj napriek viditeľnej
snahe domácich sa Čadčanom
opäť podarilo obhájiť titul z minulého roka a po konečnom skóre zápasu FK Tatran Turzovka
– FK Čadca 1:2 si putovný pohár
z rúk primátora mesta Miroslava
Rejdu prevzali už druhýkrát dorastenci z Čadce.
Futbalové zápolenie v Turzovke pokračovalo aj 13. júla, a to
68. ročníkom turnaja mužov O
pohár česko-slovenskej vzájomnosti. Sily si zmerali tímy MŠK
Žilina B, SK Sigma Olomouc,
MFK Frýdek Místek, ŠK Javorník Makov, LKS Zgoda Malec
a FK Tatran Turzovka. (V čase
našej uzávierky výsledky neboli
známe.)
Neoddeliteľnou súčasťou tohto
turnaja je už sedem rokov Súťaž
o najlepší guláš, v ktorej si zmerali sily družstvá z celého Slovenska aj Čiech vo varení tohto
tradičného pokrmu.
(jaš)
Vo Veličnej remeslá i folklór, v Podbieli oslávili aj
výročie príchodu vierozvestov
Prvou programovou ponukou Oravského folklórneho leta boli 16. folklórne slávnosti dolnej Oravy a 22. tradičný veličniansky jarmok.
P
odujatím ožil historický
Rínok vo Veličnej v sobotu 6. júla. Usporiadatelia
nadviazali na bohatú tradíciu
jarmokov v jednej z najstarších
oravských obcí s cieľom prezentovať najmä tradičné oravské remeslá. V programe slávností sa
predstavili najmä dolnooravské
folklórne a spevácke skupiny
z Veličnej, Jasenovej, Oravskej
Poruby, Malatinej, Párnice, Dolného Kubína a Žaškova. Hosťom
bol folklórny súbor Senior Oravan z Nižnej. Záver Folklórnych
slávností dolnej Oravy patril
zábave, pripravených bolo niekoľko sprievodných podujatí,
medzi nimi aj otvorenie izby ľudových tradícií v obci. Podujatie
pripravila obec Veličná v spolupráci s Oravským kultúrnym
strediskom a s podporou ŽSK a
nadácie Pontis.
V Podbieli sa zas 7. júla uskutočnil už 22. ročník Podbielanských folklórnych slávností. Regionálny folklórny festival začne
v miestnom kostole odpustovou
svätou omšou, pokračoval oslavami 1150. výročia príchodu sv.
Cyrila a Metoda na naše územie,
vyhrávaním ľudových hudieb na
stanovištiach v obci. Popoludní
vyvrcholil hlavným programom
vo viacúčelovej hale. V ňom sa
predstavili domáce skupiny Senková a Podbielan z Podbiela,
folklórna skupina Kýčera zo Zázrivej, Guroľsko muzika Zbuje
spod Tatier a folklórne súbory
Jedľovina z Kysuckého Nového
Mesta, Senior Oravan z Nižnej
a Bystrina z Banskej Bystrice.
Podujatie finančne podporilo
Ministerstvo kultúry SR.
(žab)
24 z regiónov
16. júl 2013 • Obecné noviny
Na nábreží Dunaja pribudli tri nové
vyhliadkové lavičky
V bratislavskej mestskej časti Staré Mesto dostali príležitosť mladé talenty – a využili ju na prospech
obyvateľov i návštevníkov hlavného mesta.
P
osedieť si na nábreží
a pozerať sa na Dunaj je na Vajanského
nábreží opäť realitou.
Staré Mesto a občianske združenie Punkt umiestnili
na nábreží tri nové vyhliadkové
lavičky.
Základná idea projektu Vyhliadková lavička vznikla v hlave zakladateľa Nadácie Provida
– Ladislava Kossára, rodeného
Bratislavčana, ktorý chcel prispieť k zatraktívneniu verejného
prostredia „svojho” mesta. Spolu
s občianskym združením Punkt
sa rozhodli vytvoriť mestský
mobiliár pre Bratislavu, ktorý
by svojím dizajnom reagoval na
vopred určené miesto v mestskej
časti Staré Mesto.
Vlani v marci vyhlásilo občianske združenie Punkt verejnú dizajnérsku súťaž na návrh
vyhliadkovej lavičky pre Staré
Mesto. K termínu uzávierky 30. aprílu 2012 - prišlo do súťaže s medzinárodnou účasťou
rekordných 126 dizajnových
návrhov, pričom väčšina z nich
sa vyznačovala inteligentným
tvorivým prístupom k zadaniu
a vysokou kvalitou spracovania.
Návrhy hodnotila odborná komisia a autorkou víťazného návrhu s názvom „Posaďte sa!” sa
stala dizajnérka Helena Bergerová. V novembri 2012 vybrali naj-
vhodnejšieho z uchádzajúcich sa
výrobcov – bola ním popradská
firma KLOCOK, s. r. o. - ktorá
od marca do mája tohto roku
odliala tri kusy Vyhliadkovej
lavičky z betónu poskytnutého
spoločnosťou Holcim Slovensko, a. s. Sedacie komponenty z
dreva vyrobila spoločnosť 30/70
Productions, s. r. o.
„Tento projekt je pre mňa ďalším dôkazom, že dobré nápady sa
dajú uskutočniť a mladí talentovaní ľudia môžu dostať možnosť
na prezentovanie sa najmä vďaka
vzájomnej pomoci. Vyhliadková
lavička ukázala ideálne spojenie
mestskej časti a neziskového a
podnikateľského sektora,“ dodala starostka mestskej časti Staré
Mesto Táňa Rosová. Mladé talenty dostali príležitosť, aby sa
realizovali v prospech domácich
i zahraničných užívateľov bratislavského verejného priestoru.
(hal)
Serpentíny na Urpíne sa konečne dočkajú
rekonštrukcie
Primátor Banskej Bystrice Peter Gogola menoval projektový tím, ktorý bude riešiť krátkodobý aj dlhodobý zámer obnovy
serpentín tak, aby sa toto miesto stalo bezpečné pre návštevníkov.
P
ráce na rekonštrukcii serpentín sa začnú už tento
mesiac. Ako prvý krok je
potrebné urobiť geodetické zameranie serpentín pre účely vyňatia
záujmového územia z lesného
pôdneho fondu vrátane dočasného
záberu lesnej pôdy, čo je základný
predpoklad ďalšieho možného postupu. V súčasnosti prebieha verejné obstarávanie na spracovanie
geometrického plánu, polohopisy
a výškopisy pre zadanie vypracovania projektovej dokumentácie
na rekonštrukciu serpentín.
Druhou súbežnou aktivitou
budú činnosti spojené so zabezpečením všetkých podmienok
pre revitalizáciu nebezpečných
drevín. Na základe šetrenia od-
borných pracovníkov Mestských
lesov, Obvodného lesného úradu
a oddelenia životného prostredia
MsÚ v Banskej Bystrici boli vytipované jednotlivé stromy, ktoré
budú musieť byť odstránené. Ide
o 36 kusov, ktoré sú zhnité, naklonené alebo suché. Tieto stromy sú
síce súčasťou ochranného lesa, ale
pre schátralý stav ohrozujú bezpečnosť návštevníkov. „V prípade,
že by sme stromy ponechali, hrozí
celkové uzatvorenie serpentín pre
návštevníkov a ohrozená by bola
aj bezpečnosť pracovníkov vykonávajúcich práce spojené s odstránením havarijného stavu svahov
a rekonštrukciou chodníka,“ povedala Beáta Kostúrová, vedúca
oddelenia životného prostredia na
MsÚ v Banskej Bystrici.
Projekt „Rekonštrukcia serpen-
tín na Urpíne“ je v súčasnosti v
štádiu dopracovania projektového
zámeru, v rámci ktorého sa určia
jednotlivé realizačné etapy a tiež
postup sanácie a následnej rekonštrukcie serpentín. V roku 2013
bude vyriešené spracovanie geodetického zamerania serpentín,
realizujú sa aj legislatívne postupy
potrebné na revitalizáciu a prípadné odstránenie nebezpečných stromov. Ukončená má byť aj komunikácia s krajským pamiatkovým
úradom a zabezpečená projektová
dokumentácia pre rekonštrukciu
serpentín. Rekonštrukčné práce
budú pokračovať aj v roku 2014 z
finančných prostriedkov, ktoré na
tento účel vyčlení zo svojho rozpočtu mesto.
(kan)
V Turovej sa športovalo a tancovalo, nechýbal ani guláš
V
sobotu 29. júna o 11.
hodine na futbalovom
ihrisku v Turovej vztýčili
vlajku Medzinárodného dňa detí
2013 s farebnými dlaňami detí
a začal sa športový deň pri príležitosti ukončenia školského roku
2012/2013 a Medzinárodného
dňa detí. Športovú akciu pripravili členovia športovej komisie
OZ Turová pod vedením Petry
Halamovej.
Pre deti boli pripravené rôzne športové súťaže – pre menšie
beh, lezenie, hod loptičkou, pre
staršie streľba zo vzduchovky
a ďalšie disciplíny. Za športové
výkony ich čakala sladká odmena a, samozrejme, nechýbal ani
tradičný stoličkový tanec pre deti
a rodičov.
Na športovom dni v Turovej sa
zúčastnila aj zástupkyňa spoločnosti SITA Slovensko, ktorá deťom vysvetlila zmysel a význam
separovania odpadu.
Samospráva obce by sa rada
poďakovala všetkým sponzorom, ktorý prispeli k vydarenému športovému dňa: Ing.
Petrovi Badiarovi za pokosenie ihriska a za ingredencie do
guláša, Jadranskej zmrzline za
osviežujúcu zmrzlinu, spoločnosti SENOBLE Central Europe za mliečne dezerty a jogurty,
VRM, s. r. o., za chutnú pizzu
a nápoje, reštaurácii Malisa za
nápoje, p. Kačánimu za nápoje
pre deti a obsluhu s nealkoholickými nápojmi. Poďakovanie
patrí aj p. Lackovi, ktorý poskytol s dozorom štvorkolku s dozorom, na ktorej sa povozili nielen
deti, ale aj rodičia, ale aj šikovným rukám ľudí, ktorí pripravili
celé podujatie a navarili chutný
guláš, na ktorom si pochutnali
všetci – deti i rodičia.
Na záver deti vyzvali rodičov
na malý futbalový zápas, ktorý
skončil výhrou detí nad rodičmi.
Jana JAROTOVÁ,
starostka obce Turová
z regiónov 25
Obecné noviny • 16. júl 2013
Audítori v Banskej Bystrici nenašli
závažnejšie nedostatky
Na Mestskom úrade v Banskej Bystrici a v zariadeniach sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti
mesta vykonala spoločnosť TÜV SÜD Slovakia, s. r. o., 25. a 26. júna dozorný audit. Pri záverečnom
hodnotení audítori konštatovali súlad s normami ISO.
V
poradí už štvrtý audit sa uskutočnil na
útvaroch vedenia
mesta, a to v kancelárii primátora, na
oddelení organizačno-legislatívnom, oddelení riadenia ľudských
zdrojov, odbore sociálnych vecí a
služieb, odbore propagácie mesta
a ekonomickom odbore. Závery auditu vyzdvihli do popredia
neustále zlepšovanie sa v oblasti riadenia sociálnych služieb a
strategické zameranie sa vedenia
na rozvoj cestovného ruchu v
Banskej Bystrici. „Pri audite sme
zistili, že mestský úrad disponuje
funkčným systémom manažérstva kvality, ktorý zamestnanci
dodržiavajú,“ konštatoval vedúci
audítor Branislav Chmel.
Dozorný audit bol vykonaný
aj v zariadeniach v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Banská
Bystrica, konkrétne v detských
jasliach a v zariadeniach sociál-
nych služieb. Úlohou audítorov
bolo zhodnotiť, či je sociálna
práca v týchto zariadeniach systémovo zabezpečená, či je stanovená jednoznačná zodpovednosť
pri výkone práce, či sa robia požadované záznamy a či sú klienti
využívajúci tieto služby spokojní.
Audit preukázal, že nenašli problémy, ktoré by vyžadovali nápravu
zo strany preverovanej organizácie. Pozitívne hodnotená bola aj
práca s klientmi v zariadeniach
sociálnych služieb. „Systém manažérstva kvality v zariadeniach
sociálnych služieb zaviedol poriadok do dokumentácie a záznamov, do delení zodpovedností a
právomocí a taktiež hodnotenie
spokojnosti klientov, ktorým sa
služby v našich zariadeniach poskytujú,“ uviedla Mária Filipová,
vedúca odboru sociálnych vecí
na Mestskom úrade v Banskej
Bystrici.
Aktualizácia systémov kvality
na požiadavky normy STN EN
ISO 9001 : 2009 pomáha zefektívniť činnosť mestského úradu a
jeho zariadení sociálnych služieb
formou procesného riadenia, jasným zadefinovaním kompetencií zamestnancov, ako aj ľahším
zapracovaním a zapojením sa
nových zamestnancov k plneniu
cieľov mesta.
Martina KANISOVÁ,
hovorkyňa primátora
V detskom amfiteátri na Alpinke sa vystriedajú
herci i hudobníci
Premiérovú divadelnú sobotu už má za sebou, no rozprávkovým hrám, ale aj filmom a koncertom budú patriť aj nasledujúce soboty.
N
a Alpinke - konečnej stanici Košickej detskej historickej železnice - pribudol
detský amfiteáter. Počas prázdnin,
ale aj celej sezóny, poslúži divadelníkom i hudobníkom. Premiérovú
divadelnú sobotu už má za sebou,
no rozprávkovým hrám budú patriť aj nasledujúce soboty.
Prvé divadelné predstavenie určené pre najmenších cestujúcich a
ich rodičov prilákalo na historickú úzkorozchodnú železnicu do
Čermeľa niekoľko stoviek divákov.
Nové pódium si mohli v premiére
vyskúšať herci divadla Rarášok z
občianskeho združenia Slniečko v
sieti. Deti pobavili s hrou Tri úlohy. „Hľadisko je v bezprostrednej
blízkosti hercov, čo nám umožňuje ľahšie nadviazať kontakt s našimi divákmi. Vyvýšené pódium
zároveň poskytuje dobrý výhľad
aj tým, ktorí sedia vzadu. Hralo
sa nám výborne, diváci boli veľmi vnímaví,“ oceňuje prednosti
nového amfiteátra Daniel Vereb,
herec divadla Rarášok.
Predstavenie sa páčilo aj súrodencom Zuzke a Martinkovi,
ktorí prišli do Košíc až z Popradu. „Sme na prázdninách u starých rodičov a tak sme sa tešili na
vláčik. Keď nám babka povedala,
že tu bude aj divadlo, veľmi nás to
potešilo. A rozprávka sa nám páčila,“ povedal za oboch 12-ročný
Martinko.
Divadelné predstavenia v soboty pripravujú aktivisti v rámci
projektu Vlak kultúry a zážitkov
- Art & Fun Košice 2013.
Župa začala s rekonštrukciou cesty
na Pezinskej Babe
V tomto roku to bude najnákladnejšia investícia, predpokladané náklady sú približne 2,3 milióna eur.
Na Babe je porušená stabilita, vytvárajú sa pozdĺžne trhliny a zosúvajú sa časti vozovky. Ak by kraj
nezačal s rekonštrukciou, hrozil by úplný zosuv časti telesa.
B
ratislavský kraj začal rekonštruovať tri havarijné úseky
na ceste II/503 z Pezinka
do Perneka. Všetky tri lokality sa
robia naraz v rámci jednej stavby.
Teleso bude treba sčasti rozobrať,
vybudovať kotvenie násypu, urobiť
odvodňovacie vrty a oporné múry.
Dôvodom, pre ktorý kraj k rekonštrukcii pristúpil, boli podľa župana
Pavla Freša geologické prieskumy
v uplynulých rokoch, ktoré naznačili, že dochádza k zosúvaniu
celej cesty čo môže spôsobiť veľké
problémy. Problémy podľa neho
vyplývajú najmä z toho, že napriek
zákazu jazdia cez Pezinskú Babu
ťažké nákladné autá, ktoré majú 20
až 40 ton. Druhým dôvodom je, že
cesta je pomerne stará, má zvetraný
povrch a jej základy sú len o niečo
pevnejšie ako suchý piesok. Tretím
dôvodom je vlhkosť, voda preteká
popod cestu, čím sa íl stáva šmyk-
ľavým a celá cesta sa môže pohnúť.
„Preto robíme takúto hlbokú rekonštrukciu. Budú tu oporné betónové múry, priepusty, ktoré odvedú
vodu a všetka znehodnotená drť sa
vymení za takú, ktorá udrží,“ uviedol župan.
Ide o náročnú rekonštrukciu,
ukončená by mohla byť do štyroch
mesiacov. „Záleží však od toho, čo
tam ešte nájdeme. Predĺžiť sanáciu
môže aj počasie,“ povedal Jaroslav
Kuklovský zo spoločnosti RCB,
ktorá sa stará o krajské cesty. Podľa
župana hrozí aj riziko, že bude treba celú cestu uzavrieť. Zároveň zdôraznil, že rekonštrukcia cesty nie je
riešenie, po ktorom budú môcť cez
Pezinskú Babu jazdiť ťažké nákladné
autá, ale je to riešenie pre ľudí, ktorí
používajú tento horský prechod na
osobnú či hromadnú dopravu a tiež
pre nákladné autá do 7,5 tony.
(tyš)
K novému pódiu čoskoro pribudnú preliezačky, ktoré OZ
Detská železnica darovala Správa
mestskej zelene v Košiciach. „V
auguste sa môžu návštevníci železničky tešiť na letné koncerty a
kino. Pripravené sú kultové komédie a oscarové filmy, kde je do
vedľajšej úlohy – ako inak – obsadená železnica,“ vyberá z bohatého letného programu Ľubomír
Lehotský, predseda OZ Detská železnica Košice a dodáva, že vstupné na všetky podujatia je pri jazde
vláčikom vždy voľné.
Viac informácií nájdete na
www.detskazeleznica.sk.
Zuzana LEHOTSKÁ
Spomienka
na obete
holokaustu
Pietnou spomienkou si
verejnosť uctila obete holokaustu pri pamätníku „Cesta bez návratu“ na Závodskej ceste v Žiline, ktorý sa
nachádza na mieste, kde
bol od marca do októbra
1942 zriadený zberný tábor
pre deportáciu židovských
spoluobčanov z celého
Slovenska do nemeckých
nacistických koncentračných táborov. Pietnej
spomienke predchádzala
smútočná tryzna, ktorá sa
konala v Obradnej sieni
na Židovskom cintoríne v
Žiline. Pamätník „Cesta bez
návratu“ vybudovalo Mesto
Žilina na znak úcty obetiam
týchto smutných udalostí.
(čor)
politika
26 sociálna
16. júl 2013 • Obecné noviny
Fond Živá energia opäť pomohol
na správnom mieste
V sídle Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska v bratislavskej Karlovej Vsi podporil fond sumou
7000 eur inštaláciu tepelného čerpadla a kondenzačného kotla.
N
adačný fond Živá
energia, cez ktorý spoločnosť ZSE
podporuje ekologické aktivity zamerané na úspory energie a na
obnoviteľné zdroje, umožnil realizáciu ďalšieho užitočného projektu. V sídle Únie nevidiacich a
slabozrakých Slovenska v bratislavskej Karlovej Vsi, kde pracuje
40 zamestnancov a spolupracovníkov ÚNSS a ktoré ročne využíva
približne 700 ľudí, podporil Fond
sumou 7000 eur inštaláciu tepelného čerpadla a kondenzačného
kotla.
Projekt bol súčasťou komplexného riešenia zníženia nákladov
na vykurovanie, v rámci ktorého boli okrem inštalácie nového
zdroja tepla aj vymenené okná a
regulovaný vykurovací systém.
V sídle ÚNSS tak v budúcnosti
dosiahnu predpokladanú úsporu
energie 50 %, čo pri súčasných cenách plynu predstavuje približne
4400 eur ročne.
Návrh a realizácia všetkých
opatrení a následná správa kotolne
sú realizované formou EPC pro-
jektu. To znamená, že organizácia
má do budúcnosti garantované
dosiahnuté úspory, riadenú prevádzku vykurovania a tiež zabezpečený servis zariadení. Náklady
na tieto opatrenia sa teda splácajú
z dosiahnutých úspor a ušetrené
prostriedky môže ÚNSS využiť na
svoje charitatívne aktivity.
„Teší nás, že sme vďaka podpore
fondu Živá energia mohli zastaraný plynový kotol nahradiť novou
technológiou tepelného čerpadla.
Spolu s výmenou okien a regulovaním vykurovania sme okrem
dosiahnutých úspor aj skutočne
zvýšili štandard služieb poskytovaných našim klientom. Zlepšilo sa
prostredie na uskutočňovanie integračných aktivít našich členov v
objekte, ktorý máme v dlhodobom
prenájme a ktorý svojou polohou
a veľkosťou veľmi dobre vyhovuje
potrebám našej organizácie,“ uvie-
dla k projektu Ivana Potočňáková,
riaditeľka Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska.
Nadačný fond Živá energia je
výsledkom spolupráce spoločnosti
ZSE a Nadácie Ekopolis. Cieľom
Nadačného fondu Živá energia je
podpora projektov zameraných na
výchovu a vzdelávanie, na rozvoj
obnoviteľných zdrojov energie, na
rozvoj energetickej efektívnosti alebo na podporu výskumu a vývoja
v tejto oblasti. Fond je financovaný
z predaja produktu Živá energia
spoločnosti ZSE Energia, a. s. Z
každej predanej MWh v produkte
Živá Energia odvádza ZSE Energia
do Nadačného fondu Živá energia
3,30 eura. Od svojho vzniku v roku
2009 pomohol fond Živá energia
už 40 projektom v celkovej hodnote vyše 210 000 eur.
(pot)
Dotácie získali projekty zamerané proti drogám a násiliu
Medzi úspešnými žiadateľmi sú mestá Turzovka, Čadca, obce Rabča, Zázrivá, Zborov nad Bystricou, občianske združenia,
domovy sociálnych služieb i centrá voľného času.
Ž
ilinská župa prerozdelila finančnú podporu projektom
sociálnoprávnej ochrany detí
a sociálnej kurately žiadateľom na
území Žilinského samosprávneho
kraja. V roku 2013 podporila župa
spolu 14 projektov sumou 10-tisíc
eur. Aktivity subjektov, ktoré pôsobia v danej oblasti a poskytujú
sociálnu pomoc, sa zameriavajú na
predchádzanie drogovej závislosti,
na problematiku týraných detí, žien
a rodín, aktivít zameraných na výchovu k manželstvu a rodičovstvu,
na podporu vhodného využívania
voľného času detí. „Považujeme
za veľmi dôležité venovať sa rôznym preventívnym opatreniam, čo
sa týka výchovy mládeže, pretože
následné riešenie problémov, napríklad vo forme resocializačných
zariadení pre drogovo závislých, je
finančne oveľa náročnejšie ako preventívne aktivity,“ uviedla riaditeľka
odboru sociálnych vecí ŽSK Marta
Pauková. Dotácie boli poskytnuté
v zmysle Všeobecne záväzného nariadenia ŽSK č. 21/2010.
Medzi úspešnými žiadateľmi
boli mestá Turzovka, Čadca, obce
Rabča, Zázrivá, Zborov nad Bystricou, občianske združenia, domovy
sociálnych služieb i centrá voľného
času. Prostredníctvom projektov,
ktoré si jednotlivé organizácie sami
navrhli, budú môcť efektívnejšie
rozvíjať svoje poznatky v ďalšej
práci, myslí si predseda ŽSK Juraj
Blanár. Medzi podporenými subjektmi sú aj občianske združenie
Žena v tiesni s projektom „Nebuď
ďalšou obeťou V.“, ktorého cieľovou
V Prievidzi je dobrovoľníctvo vítané
D
obrovoľníctvo má svoje nezastupiteľné miesto v rozvoji občianskej spoločnosti.
Špecifickou oblasťou pre vykonávanie dobrovoľníckej činnosti je sociálna sféra. Od 1. júna tohto roku
mesto Prievidza, sociálne oddelenie
spolupracuje so štyrmi dobrovoľníčkami, ktoré svoju činnosť vykonávajú v domácnostiach seniorov a
v zariadení pre seniorov.
Poslaním
dobrovoľníckeho
programu je poskytnúť osamelým
seniorom vybraných ľudí, ktorí bez
nároku na odmenu, nezištne venujú
časť svojho voľného času v prospech
seniorov - navštevujú ich, ponúkajú
im ľudskú prítomnosť, spoluúčasť,
jednoducho seniorov sprevádzajú.
Aktuálnym cieľom dobrovoľníctva
v Prievidzi je dopĺňanie poskytovanej opatrovateľskej starostlivosti
klientom a seniorom, ktorí sa cítia
byť sociálne vylúčení. Svoju činnosť
dobrovoľníci vykonávajú na základe
zmluvy o dobrovoľníckej činnosti.
Mesto Prievidza považuje pomoc
dobrovoľníkov za veľký prínos pri
zabezpečovaní a zvyšovaní kvality sociálnych služieb. V súčasnosti
sociálne oddelenie MsÚ hľadá ďalších dobrovoľníkov. „Cieľom mesta
je zapájať ďalších motivovaných
dobrovoľníkov, ktorí môžu svoj voľ-
ný čas venovať seniorom a svojou
užitočnou činnosťou im pomôcť
preklenúť samotu a sociálne vylúčenie. Veríme, že dobrovoľníctvo a
možnosť zapojiť sa do tejto aktivity
zaujme všetkých dobrých a ochotných ľudí, ktorým nie sú osudy
iných, osamelo žijúcich, alebo osamelo sa cítiacich seniorov ľahostajné. Preto budeme radi ak sa nám
ľudia prihlásia ako dobrovoľníci a
budú chcieť pracovať na organizácii našich sociálnych programov,“
uviedla vedúca sociálneho oddelenia MsÚ Jana Králová.
(ďur)
skupinou sú dospievajúce dievčatá
a chlapci vo veku 17 – 19 rokov v
približne 10 školách. Projekt by do
novembra mal prostredníctvom
prednášok spojených s voľnou
diskusiou prispieť k zlepšeniu povedomia v problematike a eliminácii násilia páchaného na ženách.
Martinský Domov sociálnych služieb Méta pripraví „Letnú školu
umenia a pohybu“ pre 30 detí a
mladých ľudí s ťažkým mentálnym
a kombinovaným postihnutím a
mladých dobrovoľníkov z radov
študentov stredných a vysokých
škôl, zameranú na vhodné využívanie voľného času najmä hendikepovaných detí. Cieľom projektu
je počas prázdnin rozvíjať záujmy
detí, sprostredkovať im nevšedný
zážitok a obohatiť ich osobnosť aktivitami. Štrnásť schválených projektov získalo spolu 10-tisíc eur,
pričom maximálna suma na jeden
projekt bola stanovená na 800 eur.
Hana DANOVÁ,
hovorkyňa ŽSK
Na Kvapku krvi predsedu BBSK prišli
takmer dve stovky darcov
Odbor zdravotníctva Úradu Banskobystrického
samosprávneho
kraja zorganizoval 14. júna v poradí
už 8. ročník podujatia Kvapka krvi
predsedu BBSK.
Spolupracoval pri tom s Národnou
transfúznou službou v Banskej Bystrici, mestom Banská Bystrica a Územným spolkom Slovenského Červeného kríža v Banskej Bystrici. Darcovia
mali opäť možnosť darovať krv aj v
priestoroch Úradu BBSK. Dovedna
sa ich zaregistrovalo 53, z nich mohli
vzácnu tekutinu darovať 43, medzi
ktorými bolo aj osem prvodarcov.
Samozrejme, medzi darcami nechý-
bali ani zamestnanci Úradu Banskobystrického saamosprávneho kraja.
Ďalších 111 darcov zaregistrovali v
priestoroch Národnej transfúznej
služby v Banskej Bystrici a 24 darcov
vo Zvolene.
Podujatie bolo spojené s kultúrnym programom, prostredníctvom
ktorého vyzvali organizátori verejnosť
darovať krv a zároveň sa poďakovali
všetkým darcom. Na námestie prišli
všetkých zabaviť aj Ľudová hudba Andreja Sládkoviča, Klub seniorov z Krupiny a folklórny súbor Prvosienka.
(past)
sociálna politika 27
Obecné noviny • 16. júl 2013
Nový komunitný plán v Komárne
pomôže rozšíriť sociálne služby
Na májovom zasadnutí schválili poslanci Mestského zastupiteľstva v Komárne aj nový, viac ako
100-stranový plán komunitných služieb v meste na roky 2013 – 2016.
N
a dôslednej príprave a získavaní
podkladov pre vytvorenie nového
komunitného plánu sa zúčastnilo 27 poskytovateľov sociálnych služieb vrátane
cirkevných, ako aj rôzne neziskové charitatívne organizácie a viac
než 1300 obyvateľov mesta. Obyvateľom mesto rozdalo dotazníky
(zverejnené boli aj na webovej
stránke mesta), z ktorých získalo
veľmi zaujímavé podnety. Rôzne prieskumy a stretnutia s poskytovateľmi sociálnych služieb,
ktoré sa konali na Mestskom
úrade v Komárne, pomohli samospráve zistiť, v akom stave sú
sociálne služby pre rôzne vrstvy
obyvateľstva a o aké služby bude
v budúcnosti záujem, najmä čo
sa týka sociálne slabších skupín
obyvateľstva. V budúcich rokoch,
ako konštatovali v rozprave po-
slanci, bude potrebné venovať
viac finančných prostriedkov na
rozvoj kapacít stálych sociálnych
služieb, veď aj v Komárne je rok
čo rok viac bezdomovcov. Mesto
nevyhnutne potrebuje stálu nocľaháreň ako aj azylový dom, či
ďalší denný stacionár pre seniorov. Rozšíriť je potrebné aj opatrovateľskú službu v rodinách, aby
starší občania mohli zostať čo
najdlhšie v domácom prostredí.
Mesto má v súčasnosti stálu
ubytovňu pre 25 ľudí. Tento počet lôžok sa však javí nedostačujúci najmä v prípadoch, keď pre
nepriaznivé počasie je potrebné
zabezpečiť strechu nad hlavu často aj viac ako 100 ľuďom. Mesto
potrebuje čím skôr prevádzkovať
aj azylový dom, kde by našli ubytovanie aj týrané ženy s deťmi a
podobne.
V komunitnom pláne počíta
mesto aj s finančnými prostried-
kami, získanými z rôznych grantov a fondov Európskej únie. Ako
povedal viceprimátor Vojtech
Novák, v súčasnosti sa Komárno
uchádza o získanie finančných
prostriedkov v sume 150-tisíc eur
hlavne na monitoring sociálne
slabších skupín obyvateľstva. Ak
by mesto uspelo, na dva roky by
sme chceli prijať kvalifikovaných
pracovníkov a na základe ich ďalších zistení a odporúčaní by sme
vybudovali v našom meste Komunitné a poradenské centrum.
Veľmi dôležitým prínosom pre
vypracovanie komunitného plánu bolo vyhodnotenie dotazníkového prieskumu medzi obyvateľmi mesta. Jednoznačne možno
konštatovať, že prístup všetkých
respondentov bol veľmi aktívny,
nielen že jasne formulovali svoje
odpovede na otázky, ale uviedli aj mnohé ďalšie doplňujúce
informácie, ktoré spracovatelia
komunitného plánu mohli považovať za víziu obyvateľov mesta
v záujme zlepšovania sociálnych
služieb, ale aj vytvárania bezpečného prostredia a spolunažívania
v mestskej komunite.
Samozrejme, mnohé podnety,
ktoré mesto získalo od obyvateľov, boli zapracované aj do komunitného plánu mesta. Pri jeho
schvaľovaní poslanci jednomyseľne konštatovali, že Komárno
doteraz dosiahlo veľmi dobré výsledky v poskytovaní sociálnych
služieb, čo napokon ocenili aj
obyvatelia mesta pri prieskume.
Poslanci s uznaním kvitovali aj
fakt, že plán je živý materiál, ktorý sa bude podľa potrieb doplňovať a rozširovať. Veľké uznanie
za vypracovanie komunitného
plánu patrí predovšetkým vedeniu mesta, príslušným odborom
na mestskom úrade, poslancom
mestského zastupiteľstva, členom
Vynovené CSS Bystričan
v Považskej Bystrici ponúka kvalitnejšie
služby
S
ších hostí.
Vďaka projektu sa podarilo zrekonštruovať dve budovy s bytovými jednotkami a budovu kuchyne
s jedálňou. Súčasne zateplili obvodový plášť budov, uskutočnila sa
výmena všetkých drevených okien
a oceľových presklených stien so
vstupnými dverami za plastové
so zasklením izolačným dvojsklom. Demontovali tiež drevené
lodžiové steny s balkónovými oknami a dverami, zrekonštruovali
balkóny vrátane vymurovania
stien namiesto drevených a dre-
vené zábradlia nahradili oceľovými.
Dôležitým prínosom bolo získanie desiatich polohovateľných
lôžok v hodnote 11 532 € a nákup
IKT (informačno-komunikačné
technológie) vybavenia v hodnote
6932 €. Rekonštrukciou sa rozšírila kapacita zariadenia o 20 miest
na súčasných 180.
Realizáciou projektu zabezpečila trenčianska župa modernejšie a
komfortnejšie služby pre klientov,
ubytovaných v zariadení. Zvýši sa
aj tepelná pohoda pre klientov a
Štefan BENDE,
poslanec mestského zastupiteľstva
Beh proti
cukrovke
v Žiarskej doline
Ďalším úspešným projektom, prostredníctvom ktorého Trenčiansky samosprávny kraj prispel k obnove
ďalšieho zo svojich 26 sociálnych zariadení, je projekt Rozšírenie spektra a kvality služieb sociálnej
starostlivosti pre marginalizované skupiny obyvateľov Považia v Centre sociálnych služieb Bystričan
Považská Bystrica.
lávnostná prezentácia uskutočneného projektu, na ktorý TSK využil Európsky fond
regionálneho rozvoja „Investícia
do vašej budúcnosti“, sa konala
v stredu 26. júna za prítomnosti predsedu TSK Pavla Sedláčka,
riaditeľa Úradu TSK Vladimíra
Buzalku, zástupcu realizátora projektu z firmy Eiffage Constuction
SR Jozefa Gajdošíka, zástupcu stavebného dozoru z firmy Ko-SKI,
s. r. o., Považská Bystrica Jozefa
Kostelanského, primátora Považskej Bystrice Karola Janasa a ďal-
odborných komisií, ako aj finálnemu spracovateľovi komunitného plánu - organizácii Montry,
n. o., Bratislava, ktorej poslanci
mestského zastupiteľstva vyslovili poďakovanie.
Už 4. júla predložil zástupca
primátora Vojtech Novák poslancom realizačný plán plnenia
úloh Komunitného plánu sociálnych služieb v meste Komárno
na rok 2013 a ďalšie roky. Som
presvedčený, že aj v ďalšom období nájdeme vo vedení mesta,
v mestskom zastupiteľstve i na
mestskom úrade dostatok vzájomného porozumenia, aby sa
plány, obsiahnuté v komunitnom
pláne, vypracovanom za širokej
podpory všetkých poskytovateľov
sociálnych služieb v meste, mohli
postupne úspešne realizovať.
zamestnancov, zabezpečí stavebno-technická kvalita objektov a
zníži energetická náročnosť v CSS.
Vzniknuté úspory bude možné
investovať do skvalitňovania ďalších poskytovaných sociálnych
služieb.
Celkové výdavky na projekt boli
1 214 063,46 eura. Realizátorom
bola firma Eiffage Construction
Slovenská republika, stavebný dozor zabezpečovala firma Ko-SKI,
s. r. o., Považská Bystrica.
(ts-tsk)
V Žiarskej doline sa na
bežeckú štartovaciu čiaru
postavili deti bojujúce s
diabetom. Prvý ročník Behu
proti cukrovke, ktorý má šíriť
osvetu o tejto chorobe tým v
Liptove založil novú tradíciu.
V tábore pre deti s diabetom
v Žiarskej doline zaradili
tento rok medzi voľnočasové aktivity aj beh na 1500
metrov, ktorý preveril vytrvalosť detí s cukrovkou, ale
aj bežcov spomedzi širokej
verejnosti. „Pôvodne sa mali
preteky konať v Bratislave,
ale ako rodák z Liptova som
presadil Žiarsku dolinu pre
jej členitý terén a svieži zdravý liptovský vzduch,“ povedal
Jozef Borovka, prezident
Zväzu diabetikov Slovenska.
Preteky sa konali 5. júla.
Požiadavka založiť tradíciu
Behu proti cukrovke prišla
na Slovensko z Bruselu.
„Osveta je veľmi dôležitá.
Kým pred siedmimi rokmi
bolo na Slovensku približne
262-tisíc diabetikov, dnes
ich je asi 400-tisíc a to
nepočítam tých, ktorí ešte
nevedia, že majú cukrovku,“
priblížil zmysel športového
podujatia J. Borovka. Asi
15-minútový dokument o
behu by mal zväz diabetikov
odprezentovať nielen na
Slovensku, ale napríklad aj v
austrálskom Melbourne.
(kell)
28 kultúra
16. júl 2013 • Obecné noviny
Po Jánošíkovej ceste v Liptovskom
Mikuláši
Atraktívne podujatia k 300. výročiu popravy Juraja Jánošíka budú v Liptovskom Mikuláši počas celej letnej
sezóny a vyvrcholia sprístupnením zrekonštruovanej mučiarne.
K
de sa narodil, kade
zbíjal, kto ho ukrýval, kde ho mučili
a popravili. Tieto a
množstvo ďalších informácií o živote zbojníckej legendy, Juraja Jánošíka, sa budú môcť
počas celého leta dozvedieť návštevníci Liptovského Mikuláša.
Stačí sa každý piatok popoludní vydať na bezplatnú prehliadku
mestom so sprievodcom. Jej prvú
časť absolvovali už v piatok 28.
júna.
Čo je pravda a čo sú iba legendy
o kontroverznej postave slovenských dejín? Odpovede na tieto
otázky prináša už piaty ročník
pravidelných sprievodcovských
služieb v Liptovskom Mikuláši.
Tamojšie Informačné centrum v
spolupráci s mestom pri príležitosti 300. výročia súdu a popravy
zbojníka Jura Jánošíka pripravili
prehliadkovú trasu s názvom Jánošíkova cesta. „Počas hodinového pútavého rozprávania sa návštevníci dozvedia fakty zo života
odvážneho zbojníckeho kapitána
Jura Jánošíka i z doby, v ktorej žil,
keď mučenie bolo legálnou súčasťou súdnych procesov, čo všetko
v nich bolo dovolené a aké tresty
podstúpil Jánošík,“ približuje Jana
Piatková, riaditeľka Informačného
centra v Liptovskom Mikuláši.
Návštevníci tiež zistia, ako sa z
vojaka stal legendárny zbojnícky
kapitán, či si skutočne zatancoval
pod šibenicou alebo bol naozaj
obesený za ľavé rebro. Pri prehliadke zároveň spoznajú osobnosti, ktoré súviseli s postavou
Jánošíka v Liptovskom Mikuláši a
dozvedia sa, kde ho väznili a kde
popravili. Milovníci histórie sa
napríklad dozvedia, že Jánošík sa
nechal zlákať na zboj Tomášom
Uhorčíkom. „Na kapitánstvo Jánošíka nahovoril práve Uhorčík,
po siedmich rokoch sa už zrejme
cítil unavený a potreboval vystriedať. Navyše, mal už veľa na rováši
a chcel sa aj usadiť, keďže si vyhliadol nevestu – z toho vznikla
legenda, že Jánošík zbíjal sedem
rokov,“ vysvetľuje Ružena Antolová z Múzea Janka Kráľa. Záver
prehliadky tradične patrí návšteve
výstavy Jánošík – karpatský zbojník na Mestskom úrade v Liptovskom Mikuláši.
Pravidelné
sprievodcovské
služby budú pokračovať v júli a
auguste každý piatok so začiatkom o 16.00 hodine pred Informačným centrom (v slovenskom
a anglickom jazyku). „Keďže Liptov počas leta navštívia aj tisícky
zahraničných turistov, tieto prehliadky im poskytnú širší obraz o
histórii a kultúre nášho regiónu.
Zároveň je to služba, ktorá by
nemala chýbať v žiadnom významnejšom meste,“ nazdáva sa
Darina Bartková, riaditeľka Oblastnej organizácie cestovného
ruchu REGION LIPTOV. Dôležitý je fakt, že piatkové prehliadky mesta so sprievodcom sú pre
všetkých návštevníkov bezplatné.
Ak k Jánošíkovej ceste pridajú
návštevu stálej expozície v Múzeu
Janka Kráľa alebo výstavy získajú
bezplatne pamätný Jánošíkov dukát. Pri každej návšteve dostanú
pečiatku do propagačného materiálu o Jánošíkovi, v ktorom sa
dozvedia aj ďalšie zaujímavosti o
slávnom zbojníkovi.
Zbierka na záchranu prvého slovenského sirotinca
v Modre
Evanjelický sirotinec v Modre, dielo architekta Dušana Jurkoviča, obnovujú dobrovoľníci z OZ Modranská Beseda. Zároveň sa chcú
uchádzať o zaradenie budovy medzi národné kultúrne pamiatky. Na obnovu je zorganizovaná zbierka s podporou Nadácie VÚB.
D
obrovoľníci, odborníci,
milovníci histórie, fanúšikovia tvorby Dušana Jurkoviča, ctitelia ľudskosti
a priaznivci silných príbehov sa
pod záštitou občianskeho združenia Modranská Beseda pustili
do záchrany prvého slovenského
sirotinca.
Sirotinec v Modre, dielo najvýznamnejšieho
slovenského
architekta Dušana Jurkoviča, už
dvadsať rokov chátra a nepoznajú
ho ani samotní Modrania. História budovy však ponúka príbehy
plné emócií a osobností.
Celonárodnú zbierku na prvý
slovenský sirotinec, aby siroty a
deti z chudobných rodín nemuseli do Dolného Uhorska, inicioval evanjelický farár Pavel Zoch.
Vyrástli v ňom stovky detí, medzi
nimi básnici Ján Smrek a Daniel Okáli. Počas vojnu v sirotinci
ukrývali a zachránili pred smrťou
židovské deti.
„Počas vojny v sirotinci ukrývali deti zo židovských rodín, ktoré
pokrstili evanjelickí kňazi, aby
ich zachránili. Spomína sa, že v
susedstve sídlilo nemecké vojsko
a veliteľ vedel o ukrytých deťoch,
ale nezasiahol, pretože sám bol
evanjelický farár,“ pripomína pohnuté udalosti vojnového obdobia
historička Agáta Petrakovičová.
Evanjelická cirkev, ktorá je
vlastníkom budovy, chce sirotinec
s pomocou OZ Modranská Beseda
vrátiť do užívania ľuďom. „Objekt
dokazuje, že na Slovensku boli ľudia, ktorí nemyslia iba na seba, ale
sú schopní súcitiť a pomôcť iným.
Chceme znovu spoločne vytvoriť priestor, kam by ľudia mohli
prísť, nadobúdať vedomosti, rásť
kultúrne a duchovne,“ hovorí Eva
Oslíková, miestna farárka.
Sirotinec s prinavráteným „jurkovičovským“ štýlom sa stane študijným centrom Dušana Jurkoviča, s expozíciami viažucimi sa k
rodine Zochovcov a k sirotincu s
dobovým zariadením, odbornou
knižnicou a študovňou, viacúčelovou spoločenskou sálou pre
širokú verejnosť, komunitným
centrom pre mládež a možno aj
umeleckými ateliérmi pre začínajúcich umelcov.
„Budova sa dnes aktívne nevyužíva. Prináša však ešte vždy
veľa krásnych pocitov, pohľadov
a je naším záujmom, aby ožila a
stala sa kultúrnym centrom Modry a regiónu,“ hovorí o plánoch
Ján Zigo, predseda združenia
Modranská Beseda.
Viac informácií o zbierke nájdete na: www.dakujeme.sme.sk:
Modranská Beseda: Nový príbeh
pre sirotinec
+++
Spolok Modranská Beseda pôsobí v Modre od roku 2001, od
roku 2006 aj formálne ako ob-
čianske združenie. Jeho členmi
sú ľudia z oblasti kultúry, ochrany pamiatok, ekológie, ekonómie
a techniky. Hlavným cieľom OZ
Modranská Beseda je kultúrnospoločenská obroda Modry a
priľahlých častí. Hlavné činnosti:
etnologický a kulturologický výskum, publikačná činnosť, osvetová činnosť, organizácia odborných
seminárov, tradičných remeselných jarmokov, kultúrnych festivalov, tradičné bábkové divadlo.
Agáta PETRAKOVIČOVÁ
kultúra 29
Obecné noviny • 16. júl 2013
Košice sa môžu pýšiť prvou Kunsthalle
na Slovensku
Zo schátranej budovy starej krytej plavárne za takmer presne rok vyrástol jedinečný polyfunkčný priestor
určený súčasnému umeniu.
K
ošice sa vďaka titulu Európske hlavné
mesto kultúry stávajú skutočným európskym centrom kultúry a umenia. Zo schátranej budovy
starej krytej plavárne za takmer
presne rok vyrástol jedinečný
polyfunkčný priestor určený súčasnému umeniu, ktorý nemá na
Slovensku obdobu. Rekonštrukcia v hodnote takmer 7,5 milióna
eur, financovaná z prostriedkov
Európskej komisie, otvorila svoje
brány návštevníkom 3. júla. Výsledok práce stavbárov a architektov
si prišlo pozrieť niekoľko stoviek
Košičanov.
„Som hrdý na Košice. Sme prvé
mesto na Slovensku, ktoré má
takýto typ kultúrnej inštitúcie a
fakt, že sa nám podarilo zachrániť
výnimočnú budovu starej krytej
plavárne moju radosť len znásobuje. Celej Európe sme dokázali,
že titul Európske hlavné mesto
kultúry nám právom patrí. Želám
našej Kunsthalle, aby bola kultúrnou inštitúciou, ktorá ponúka
najvyššiu kvalitu, ktorá prezentuje
nové, originálne formy umenia,
ktorá prekvapí aj šokuje a ktorá
má množstvo spokojných fanúšikov nielen z Košíc, ale z celého
Slovenska,“ uviedol pri otvorení Kunsthalle primátor Richard
Raši.
Rekonštrukcia starej krytej
plavárne, ktorú realizovala firma
OHL ŽS, trvala takmer presne
rok. Architektonicky jednu z najhodnotnejších budov v Košiciach
sa aj napriek počiatočným komplikáciám so statikou podarilo
zachrániť a Košice sa dnes môžu
hrdiť prvou Kunsthalle na Slovensku. Multifunkčný priestor je
určený na medzinárodné výstavy
umenia, umeleckých objektov,
nových médií a organizovanie
worshopov. Špecifické prepojenie
vody s výstavným priestorom vý-
2013 Košické živly – voda, svetlo, zvuk a nové médiá. Hlavným
nositeľom týchto prostriedkov
bude na najbližšie tri až päť rokov Kunsthalle/Hala umenia,“
predstavil vízie do ďalších rokov
V. Beskid.
Kunsthalle je typ kultúrnej inštitúcie, ktorá prezentuje súčasné
umenie a na rozdiel od múzea
nemá vlastné zbierky, ale vždy ponúka nové a originálne výstavy.
Priestory Kunsthalle sú pre verejnosť otvorené šesť dní v týždni
s výnimkou pondelka vždy od 11.
do 18. h. Vstup na prvé tri otváracie výstavy, ktoré trvajú do 25.
augusta, je bezplatný.
(ts-mk, ehmk)
Divadelníci z Makovíc v Európskom
hlavnom meste kultúry 2013
razným spôsobom podporí vznik
a prezentáciu nových originálnych foriem umenia bez podobnej možnosti prezentovať ich na
inom mieste na Slovensku. Okrem
výtvarného umenia tu nájdu svoje
miesto aj svetelné inštalácie. Prvok vody bude využívaný v spojení s tanečným a divadelným umením, čím vznikne multifunkčný
priestor, ktorý má slúžiť širokej
verejnosti s rôznymi umeleckými
preferenciami.
Košičania si hneď v otvárací
večer si mohli pozrieť nielen vynovené priestory nového stánku umenia, ale aj tri unikátne
výstavy. Umelecký riaditeľ n. o.
Košice 2013 Vladimír Beskid
konkretizoval, že nosnou je výstava britského sochára Tonyho
Cragga, pôsobiaceho vo Wuppertale, partnerskom meste Košíc. Ďalšou je výstava Constantina Brancusiho, klasika svetového
moderného sochárstva, ktorého
však predstavujú ako fotografa.
Tretia výstava je venovaná jednej
z kľúčových osobností projektu
Európskeho hlavného mesta kultúry 2013, argentínskemu multimediálnemu umelcovi Guylovi
Kosice, rodákovi z Košíc, ktorý
je považovaný za spoluzakladateľa op-artu a hydrokinetizmu. K
svojmu rodnému mestu sa hlási
nielen prostredníctvom umeleckého mena, ale aj dielom s
názvom Socha pre Košice, ktorú
venoval mestu a 3. júla ju slávnostne pred budovou Kunsthalle
odhalili primátor Košíc Richard
Raši, predseda Košického samosprávneho kraja Zdenko Trebuľa
a umelecký riaditeľ n. o. Košice
2013 Vladimír Beskid.
„Aj v nasledujúcom období
by sme chceli nastavenú latku a
komunikáciu v medzinárodnom
prostredí. Máme ambíciu vytvoriť
nový silný kultúrny bod v strednej Európe s preferovaním súčasných výtvarných tendencií, ale
aj intermédií a multižánrových
podujatí, kde budú periodické
aktivity ako Trienále obrazu, Dni
zvuku (Sound City Days) a podobne. Kunsthalle/Hala umenia
je značne neštandardne riešeným
priestorom aj s možnosťou využitia vody priamo v hlavnej hale,
preto bude vyžadovať aj špecifické prístupy a výstavné projekty špeciálne pre tento priestor.
Vodná hladina zapadá do jednej
z nosných línií projektu EHMK
Divadelníčky z Makovíc.
Mladí žilinskí divadelníci predviedli svoju šikovnosť a improvizátorské zručnosti aj na Improlige v Košiciach.
Členovia Divadelného klubu Makovice pri Krajskom kultúrnom
stredisku v Žiline navštívili východ Slovenska, aby sa zapojili
do jedného zo sprievodných podujatí Európskeho hlavného
mesta kultúry 2013. Snahou organizátorov bolo vrátiť kultúru
aj na košické sídliská. Tvorivé dielne pod vedením Jozefa Abafiho a večer improvizácií sa konal v zrekonštruovanej budove
starej výmenníkovej stanice. Pôvodne strohý priestor tak ožil a
zmenil sa na miesto nabité tvorivosťou, fantáziou a humorom.
Ani domáce divadelné talenty sa nenechali dlho prehovárať
a aj oni všetkým ukázali svoju nebojácnosť. Cenu za najlepší
herecký výkon získala iba 12-ročná divadelníčka Majka Winklerová (DK Makovice).
(kol)
Prezidentský palác patril nielen hlavám štátu
Tip do obecných knižníc
P
o aristokratoch patril kdekomu. Grassalkovichov palác dal postaviť gróf Anton I.
Grassalkovich (1694, rodák z Urmína, dnešných Mojmíroviec pri
Nitre – 1771), predseda Uhorskej
kráľovskej dvorskej komory so
sídlom v Prešporku na dnešnom
Hodžovom námestí v Bratislave.
Rokokovú budovu paláca dokončili
v roku 1769. Grófov syn Anton II.,
ktorý sa v roku 1758 oženil s kniežacou princeznou Máriou z rodiny
Esterházyovcov, bol v roku 1784
cisárom Jozefom II. povýšený do
stavu ríšskych kniežat. Rozhodol
sa palác, ešte úplne nový, upraviť
a rozšíriť. Smrťou kniežaťa Antona
III. (posledného) Grassalkovicha
(1771 – 1841) palác prestal byť sídlom aristokratov.
O histórii Prezidentského paláca,
ktorý prešiel ešte mnohými architektonickými a interiérovými premenami, ako aj výmenami majiteľov či prenajímateľov, sa viac z pera
Štefana Holčíka dozviete v reprezentatívnej publikácii s názvom
Prezidentský palác z bratislavského
Vydavateľstva Perfekt. Pod ostatné
texty sa podpísal Ján Čomaj, zostavovateľkou je Magadaléna Gocníková, autorom veľkorysej grafickej
úpravy a zalomenia Juraj Martiška.
V rokoch 1939 – 45 v Grassalkovichovom paláci sídlil slovenský
prezident a po roku 1945 sa stal
Ústredným palácom detí a mládeže
K. Gottwalda (čiže Pionierskym palácom, ľudovo nazývaným Pinkáč –
pozn. red.). Neskôr prešiel rozsiahlou rekonštrukciou a od roku 1996
opäť slúži na reprezentačné účely
slovenských prezidentov. Jeho súčasťou je rozsiahla záhrada vo francúzskom štýle, kam má verejnosť
voľný prístup a kde zahraničné hlavy štátov na znak priateľstva so Slovenskom sadia mladé stromčeky.
Plnofarebná obrazová kniha Prezidentský palác (208 strán formátu
A3), v ktorej sa nachádzajú zároveň
preklady do nemčiny (Thea Leixnerová) a angličtiny (Martina Synaková), nám poskytuje širokospektrálny (a s mnohými fotografickými
detailami, aj na celé dvojstrany)
pohľad na palác zvnútra i zvonku. Okrem toho obsahuje kapitoly
o strážnej službe, o štátnych vyznamenaniach prezidenta SR. Súčasnú
podobu Prezidentského paláca si
na stránkach publikácie môžeme
porovnať s jeho vyobrazením na
poštových ceninách a na historických pohľadniciach. Možno sa ňou
poučiť, potešiť, ale aj pochváliť aj za
hranicami Slovenska.
Laura LINUMOVÁ
Reprofoto: Michal Monotropa
regiónov
30 tlačivá/z
16. júl 2013 • Obecné noviny
Informácia
Krátko z regiónov
k novým vzorom priznaní k miestnym daniam od 1. decembra 2012
Nadväzne na ustanovenie § 99d ods. 4 zákona
č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom
poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné
odpady v znení neskorších predpisov Ministerstvo
financií Slovenskej republiky vydalo Opatrenie z
20. augusta 2012 č. MF/020058/2012-722, ktorým
sa ustanovujú vzory priznania k dani z nehnuteľností, dani za psa, dani za predajné automaty a
dani za nevýherné hracie prístroje. Pre daňovníkov ako aj pre mestá a obce to znamená, že od 1.
decembra 2012 budú platiť tieto tlačivá priznania k
miestnym daniam.
Pri grafickej úprave nových vzorov tlačív uvedených priznaní sme tak ako v minulých rokoch
spolupracovali s Obecnými novinami. Preto sú
tlačivá k miestnym daniam ponúkané pre mestá a
obce prostredníctvom Obecných novín po vecnej
i grafickej stránke zhodné so vzormi priznania k
miestnym daniam, ktoré tvoria prílohu citovaného
opatrenia, čo nemožno jednoznačne konštatovať
pri tlačivách propagovaných inými subjektami.
Zdroj: MF SR
Tlačivá si môžete objednať na adrese:
Inprost, spol. s r. o.
Distribúcia tlačív
Smrečianska 29
811 05 Bratislava
alebo faxom na čísle: 02/446 311 95, 02/ 446 311 98,
alebo mailom na adrese: [email protected]
Kontaktná osoba: Dagmar Borisová,
tel.: 02/ 446 311 99 alebo mobil: 0905 599 120.
Objednávky budeme vybavovať v poradí, v akom
prídu a budú zaevidované. Cena tlačív zostáva nezmenená, a to košieľka (F1.1 a P2.1) a poučenie na
vyplnenie tlačiva ( F1.11 a P2.11) 0,17 €, ostatné tlačivá 0,10 € s DPH. Pri zasielke poštou k cene tlačív
fakturujeme poštovné a balné.
Pre odoberateľov Obecných novín zľava 25% z fakturovanej sumy.
Záväzná objednávka
Názov úradu (organizácie) ........................................................................................................
Kontaktný pracovník .................................................................... č. tel.:.................................
IČO ....................................... DIČO ......................................... IČ DPH .................................
PSČ ..................
Presná adresa: .........................................................................................
Bankové spojenie ................................
Číslo účtu ...............................................................
Ako predplatiteľ Obecných novín si uplatňujeme 25 % zľavu z celkovej fakturovanej sumy.
(označte X)
Dátum ..................................................
Pečiatka a podpis
1.
Fyzické osoby 1.1
Údaje o daňovníkovi + priznanie k dani z pozemkov + zo stavieb - k stavbe na jeden účel (košieľka)
1.2
Priznanie k dani z pozemkov
1.3
Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na jeden účel
1.4
Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na viaceré účely
1.5
Priznanie k dani z bytov - byty a nebytové priestory v bytovom dome
1.6
Priznanie k dani za predajné automaty
1.7
Priznanie k dani za nevýherné hracie prístroje
1.8
Priznanie k dani za psa
1.9
Príloha k zníženiu dane alebo oslobodeniu od dane
Počet
1.10 Potvrdenie o podaní daňového priznania
1.11 Poučenie na vyplnenie daňového priznania
2.
právnické osoby
2.1 Údaje o daňovníkovi + priznanie k dani z pozemkov + zo stavieb - k stavbe na viac účelov (košieľka)
2.2 Priznanie k dani z pozemkov
2.3 Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na jeden účel
2.4 Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na viaceré účely
2.5 Priznanie k dani z bytov - byty a nebytové priestory v bytovom dome
2.6 Priznanie k dani za predajné automaty
2.7 Priznanie k dani za nevýherné hracie prístroje
2.8 Priznanie k dani za psa
2.9 Príloha k zníženiu dane alebo oslobodeniu od dane
2.10 Potvrdenie o podaní daňového priznania
2.11 Poučenie na vyplnenie daňového priznania
V Bitarovej ožili tradície svätojánskej
noci
Počet
„Na Jána, na Jána, zem sa nám
otvára“ je podujatie, ktoré má v
Bitarovej už trojročnú tradíciu.
Organizátormi podujatia, ktoré sa
konalo 22. júna, boli obec Bitarová a Krajské kultúrne stredisko v
Žiline. K jánskej zábave neodmysliteľne patril spev sprevádzaný
hudbou. O to sa postarali folklórne kolektívy – domáca spevácka
skupina Bitarovienka, folklórny
súbor Rovňan z Veľkého Rovné-
ho (na snímke), folklórni nadšenci Oprášené krpce zo Žiliny,
dychová hudba Predmierčanka
z Predmiera a hostia z poľského
Strumieńa - Grupa bebniarska a
Grupa Canzonetta. Silu sviatku
sv. Jána samozrejme umocnila aj
vatra, ktorá bola spojená s veselou
zábavou.
Anna LUŠŇÁKOVÁ,KKS
Snímka: Milan Kosec
Otvorili nový domov pre ľudí
s mentálnym postihnutím
N
a Hontianskej ulici v Bratislave slávnostne otvorili
zariadenie podporovaného bývania. Ľudia s mentálnym
postihnutím v ňom nájdu slobodný a dôstojný domov. Budovu má v
správe DSS prof. Karola Matulaya,
ktorého zriaďovateľom je Bratislavský kraj. „V tomto zariadení
budú môcť klienti fungovať bez
rodičov s primeranou podporou,
pomôže im k samostatnosti, bude
dávať ich životu radosť, nádej a
zmysel. Budú môcť osobnostne
Putovanie
(po)slov
v Makovického
dome
Výstavu s cyrilometodskou
tematikou Putovanie (po)slov
si môžu návštevníci pozrieť
v Makovického dome od 26.
júna do 20. júla. Pripravil ju
Žilinský samosprávny kraj
v spolupráci so Zlínskym
krajom v rámci osláv 1150.
výročia príchodu Cyrila a
Metoda na naše územie. Výstavu tvoria diela výtvarníčky
Zuzany Jesenskej-Kubicovej.
Sú to obrazy, ilustrované
poloreliéfy, či ornáty, štóly
a oltárne plachty, ktoré
dopĺňajú fotografie zo súťaže
študentov stredných škôl.
(al)
rásť a nadobudnúť zdravé sebavedomie a za veľmi podstatné považujem aj to, že keď tu ich rodičia
raz nebudú, títo ľudia budú mať
svoj domov,“ povedala podpredsedníčka BSK Gabriella Németh.
Budova, v ktorej zariadenie sídli, prešla stavebnými úpravami.
Klienti majú svoje izby, spoločné
priestory, kuchynky. Prestavbu
financoval BSK, rodičia klientov a DSS prof. Karola Matulaya
prostredníctvom projektov a dobrovoľných darcov.
V Starom Meste
pribudnú nové
nájomné byty
Mladé rodiny z bratislavského Starého Mesta sa
dočkali. Na Dobšinského
ulici postaví mestská časť
nový nájomný dom, ktorý
bude v súlade so zákonom
o Štátnom fonde rozvoja
bývania určený ako štartovacie bývanie. Mestská časť
v tomto roku začala aj s
prípravou prestavby nebytových priestorov na Obchodnej ulici na bytové jednotky,
čím mestská časť získa
ďalších 8 malometrážnych
bytov. Staré Mesto eviduje
80 žiadateľov o pridelenie
nájomného bytu.
(hal)
monitor
31
Obecné noviny • 16. júl 2013
Športový park na Tehelnom
poli chcú vybudovať z nórskych
peňazí
Bratislavskí mestskí poslanci zverili pozemok pod bývalým cyklistickým štadiónom
do správy mestskej časti Nové Mesto.
M
á tu vzniknúť
športpark, ktorého výstavba bude
možno financovaná z nórskych
fondov. Športový park musí stáť
do konca roka 2015, inak bude
musieť Nové Mesto vrátiť pozemok mestu.
Areál bývalého cyklistického
štadióna medzi Ulicou odbojárov a Kalinčiakovou zbúrali pred
takmer troma rokmi počas rekonštrukcie Zimného štadióna
O. Nepelu. Počas majstrovstiev
sveta v hokeji slúžil ako dočasné
parkovisko, odvtedy je však nevyužívaný.
Starosta Nového Mesta Rudolf
Kusý zorganizoval aj verejnú dis-
V Novákoch hrozí
zrušenie mestskej
televízie
Na ostatnom rokovaní zastupiteľstva totiž poslanci rozhodli,
že mesto ju bude podporovať
len do konca júna. Od 1. júla
tak televízia nemá na prevádzku peniaze.
Novácka televízia začala vysielať 15. marca 1991. Podľa
vtedajšieho aj súčasného
primátora Dušana Šimku to od
začiatku mala byť živá kronika
mesta. „Spravím všetko pre to,
aby sa mi podarilo zachovať
vysielanie televízie do konca
roka. Plánujem preto osloviť
sponzorov, ktorí by jej chod zafinancovali,“ objasnil Šimka. „Informácia o skončení vysielania
mnohých Nováčanov pobúrila,
mám už viacero negatívnych
ohlasov. Predpokladám, že ich
počet bude narastať, čo by poslanci pri schvaľovaní rozpočtu
na rok 2014 nemali ignorovať.
Verím preto, že rozhodnú o
opätovnej podpore nováckej
televízie zo strany mesta.“
Prieboj,
9. 7. 2013
kusiu, na ktorej sa Novomešťania
zhodli, že tu chcú park s niekoľkými ovocnými stromami, športoviskami, letnou čitárňou, miestom
na hranie petangu, posilňovňou v
prírode či horolezeckou stenou.
V lokalite je problémové parkovanie, obyvatelia Nového Mesta
spolu s vedením však parkovacie
miesta na bývalom štadióne nechcú. „Podzemné parkovisko nie
je technicky možné vybudovať,“
odpovedal na otázku, či sa jama
na štadióne plánuje zasypať alebo sa osadením strechy vybuduje
aspoň jedno podzemné podlažie
parkovacích miest, hovorca Nového Mesta Marek Tettinger.
Mestská časť chcela pozemok
získať do správy, aby zamedzi-
la tomu, že mesto bude nútené
pozemok pre nedostatok peňazí predať či zameniť, alebo by na
mieste ostala diera. Novomestská
samospráva prebrala pozemok aj
so záväzkom mesta uskutočniť na
pozemkoch náhradnú výsadbu asi
400 stromov za vyrúbané dreviny
v rámci rekonštrukcie zimného
štadióna. Zo záväzkov zo zmluvy
o demolácii bývalej stavby ostala
tiež neodstránená ešte jedna stena.
„Ak by nastala situácia, že by
mesto nezískalo nórske fondy, nemáme plán B. Všetky investičné
prostriedky dávame na splácanie
starých dlhov,“ povedal primátor
Bratislavy Milan Ftáčnik.
Nové Mesto však avizovalo,
že vybudovanie športparku by
mohlo financovať aj samo. Mesto
môže na všetky projekty cez nórske fondy žiadať jeden až štyri
milióny eur s tým, že žiadateľ sa
spolu s partnermi musí podieľať
na spolufinancovaní projektu sumou minimálne 15 percent. Projekty bolo potrebné predložiť do
28. júna.
Nové Mesto má v tohtoročnom
rozpočte vyčlenených na revitalizáciu ihrísk, športovísk a parkov
340-tisíc eur. „V prípade potreby
budú tieto prostriedky použité aj
na park na území bývalého velodrómu,“ uviedol Tettinger.
Bratislavské noviny,
3. 7. 2013
Čadca chce udržať počet škôl
napriek finančným problémom
Základné školy v Čadci vstúpia do nového školského roka v rovnakej zostave
ako v minulom roku. Do konca volebného obdobia ich nečaká žiadne
zlučovanie ani rušenie.
F
inancovanie škôl v zriaďovateľskej
pôsobnosti
mesta je určené rozpočtom na rok 2013. Podľa neho
pôjdu do základného školstva
približne 2 640 070 eur. Viacerí
kompetentní tvrdia, že výška
financií nezodpovedá reálnym
potrebám škôl. „Ročne ubúda
priemerne 70 žiakov na základných školách, čo sa odráža aj na
výške financií zo štátu, nakoľko
základné školstvo je v rozhodujúcej miere financované cez
normatív vzťahujúci sa na jedného žiaka,“ povedal ekonóm
Ján Husár. Racionalizácia škôl
a školských zariadení je v meste
podľa neho nevyhnutná.
„Postupné znižovanie dotácií
zo štátu vytvára automaticky
tlak na reorganizáciu siete škôl.
Ak mesto nebude reagovať na
túto skutočnosť, hrozí, že v najbližšom období budú mestské
Vychádza pri Združení miest a obcí Slovenska ako
odborno-metodický týždenník pre komunálnu sféru
Bezručova 9, 811 09 Bratislava 1
Tel.: 02/5296 4243, fax: 02/5296 4256
email: [email protected], www.zmos.sk
školy finančne podvyživené a
neefektívne fungujúce,“ uviedol
Ján Husár.
Jeho slová potvrdzuje aj radnica. V tomto roku bude musieť
na základné školstvo doplatiť
sumu 150-tisíc eur. „Iba pre
ZŠ Rázusova vystačí normatív,
zvyšné základné školy je mesto
nútené dofinancovať. Najviac
ZŠ J. A. Komenského - 55 740
eur, ZŠ Horelica - 55 116 eur,
ZŠ Podzávoz - 37 613 eur, ZŠ
Milošová - 20 786 eur a ZŠ M.
R. Štefánika - 20 346 eur,“ vyratúva vedúci oddelenia školstva
Marián Fúrik.
Posledné racionalizačné opatrenia realizovala radnica v roku
2012. Týkali sa úpravy počtu
žiakov v triedach a počtu pedagógov v jednotlivých školách.
Podľa novej organizácie malo
vzrásť percento naplnenosti na
85,9 %. Koľko sa samospráve
podarilo ušetriť a s akým výsledkom prebehla racionalizácia, radnica neuviedla. Tvrdí,
že pri nakladaní s verejnými financiami koná efektívne a zodpovedne.
„Mesto ako zriaďovateľ sa
každoročne snaží racionálne nakladať s finančnými prostriedkami,“ uviedol vedúci školstva
Marián Fúrik a dodal, že do
konca roka 2014 mesto rušenie
ani zlučovanie škôl nechystá.
Názor ekonóma v oblasti samosprávy je ale odlišný. „Ničnerobenie mesta v tejto oblasti
je síce populistické, ale na druhej strane si treba uvedomiť, že
chýbajúce zdroje na školstvo
zaplatí len občan, či už formou
zvýšených daní alebo poplatkov,“ povedal J. Husár.
Žilinský večerník,
20. 6. 2013
Po dvadsiatich
rokoch má
Zvolen novú
monografiu
Publikácia je výsledkom
štvorročného úsilia takmer
stovky ľudí. Na jej spracovaní sa podieľalo 52
autorov pod vedením troch
zostavovateľov.
Monografia má 460
strán, texty sú doplnené
hypertextami - odkazmi k
hlavnému textu - a okrem
fotografií tiež mapami,
plánikmi, kresbami či grafmi. Resumé je preložené
do piatich cudzích jazykov
- angličtiny, nemčiny, ruštiny, poľštiny a maďarčiny.
Od roku 1993, keď vydala
zvolenská samospráva
poslednú monografiu,
sa zmenilo nielen mesto
samotné, ale objavili sa
aj nové poznatky o jeho
vývoji. Nová monografia,
ktorú uviedli do života
počas mestských osláv
770. výročia obnovenia
mestských privilégií, prináša komplexné informácie
o Zvolene. „Zachytáva
prírodné danosti územia,
históriu mesta od praveku
po rok 1989 a jeho súčasnosť. Je to populárno-náučná publikácia o meste
a jeho obyvateľoch, ktorá
je graficky spracovaná
atraktívnym a moderným
spôsobom,“ povedala
vedúca odboru rozvoja
mesta na mestskom úrade
Juliana Ištóková.
Monografiu zvolenskou
zemou pokrstil predseda
Banskobystrického samosprávneho kraja a europoslanec Vladimír Maňka.
Publikácia má reprezentatívny charakter, čomu
zodpovedá aj obsahová
štruktúra diela.
„Dielo tohto typu nemôže
byť nikdy dokončené alebo
ucelené. Preto aj monografia mesta Zvolen ponecháva priestor budúcim
publikáciám, ktoré budú
môcť nadviazať na nami
začatú prácu.“
Zvolensko Podpolianske
noviny,
9. 7. 2013
Z regionálnej tlače sprac. (tl)
Vydáva: INPROST, spol. s r. o., IČO 31 363 091, riaditeľ Seraf Tropek, tel.: 02/44 63 11 94, e-mail: [email protected]
Sídlo vydavateľa a redakcie: Smrečianska 29, 811 05 Bratislava, tel./fax: 02/44 63 11 95, 02/44 63 11 98, fax: 02/44 63 11 95,
02/44 63 11 98, www.inprost.sk, www.obecne-noviny.sk, e-mail: [email protected]
Šéfredaktor: Ing. Bohumil Olach, 02/44 63 11 98, mobil: 0905 631 853
Redaktorky: Darina Žoldošová, 02/44 63 11 98, mobil: 0908 710 115, Tereza Ljubimovová, 02/44 63 11 98, mobil: 0918 394 354
Inzercia: Petra Tropeková, mobil: 0903 658 513, e-mail: [email protected],
Špecializované prílohy: Petra Tropeková, mobil: 0903 658 513, e-mail: [email protected], Zuzana Badinková, mobil: 0944 124 304,
e-mail: zuzana.badinková@onmedia.sk
Predplatné a distribúcia: Dagmar Dóková, 02/44 63 11 99, mobil: 0905 599 120, e-mail: [email protected]
Redakcia nevyžiadané rukopisy nevracia. Tlačí Petit Press, a. s., Lazaretská 12, 811 08 Bratislava. Registrované Ministerstvom kultúry SR pod č. EV 3772/09
zo dňa 24. 07. 2009. ISSN 1335-650X. Podávanie novinových zásielok povolené riaditeľstvom pôšt v Bratislave, č. j. 183 – PP – zo dňa 14. 1. 1991.
32 humor
16. júl 2013 • Obecné noviny
žela, ktorý riadi.
- Prečo myslíš?
- Mám dojem, že toho psa
sme prešli už pred pol hodinou.
V škole:
- Máš domácu?
- Hej.
- Tak nalej!
Smrtka stojí pri dverách
bytu a hovorí:
- Dobrý deň, odčítanie
ľudu.
Príde farár na omšu a sťažuje sa miništrantovi:
- Toto nie je možné! V kostole ani noha!! Kde sú všetci?
Dokonca ani organista neprišiel! Kto bude teraz hrať?
Miništrant:
- Slovensko s Kanadou!
Na rozvodovom pojednávaní sa sudca pýta manžela:
- Koľkokrát ste boli svojej
manželke neverný?
- Pán sudca, ale ja som sa
sem prišiel rozviesť a nie
vychvaľovať.
Starý pán profesor na začiatku hodiny anatómie človeka
vytiahne z vrecka kľúč a vyzve študentku:
- Skoč prosím ťa do kabinetu, dnes budeme na hodine
preberať orgán lásky a prines ho!
Študentka sa vrátila, položila model penisu na katedru,
pán profesor sa zaškľabil a
skonštatoval:
- Ako sa tie časy rýchlo menia, za mojich mladých čias
dievčatá doniesli srdce!
- Obžalovaný, na všetky
otázky odpovedajte ústne.
- Akú školu ste navštevovali?
- Ústne...
Chlapík u holiča sediac v
kresle, osloví vedľa pracujúcu manikérku:
- Hej, krásavica, nepovečeriaš dnes so mnou? Vieš,
tlmené svetlo sviečky, tichá
hudba, ostatné sa uvidí...
- Nemôžem, som vydatá.
- No tak tomu svojmu povedz, že ideš s priateľkou do
kina!
- Povedz mu to sám! Práve
ťa holí!
Na rozvodovom súde sa
sudca pýta rozvádzajúceho
sa manžela:
– A ako vysvetlíte skutočnosť, že ste sa po celý rok
manželke neprihovorili?
Chlapík odpovedá:
– Nechcel som jej skočiť do
reči.
- Na kúpalisku mám najradšej, keď si môžem skočiť.
- Do vody?
- Nie, na pivo!
Sudca sa čuduje:
- Ako je možné, že ste si nezohnali žiadneho obhajcu,
veď sa vám toľkí ponúkali!
Obžalovaný len pokrčí plecami:
- Ja som aj chcel, ale zistili,
že som tie peniaze naozaj
neukradol.
Dvaja dedkovia, veľkí pivári,
sa rozprávajú v hostinci:
- Ty, Peter, keď zomriem,
budeš mi pivom polievať
hrob?
- Prečo nie... A nebude ti
vadiť, ak ho najprv prefiltrujem?
Na súde:
- No, pani Kukučková, ako
vás znásilnil ten športovec?
- Prosím vás, aký športovec? Keby som nespomalila, tak ma ani nechytí!
Starej žene prvýkrát v živote
dali ochutnať pivo. Trochu si
upila a prekvapene hovorí:
- Zaujímavé... Vôňou mi to
pripomína manželove lieky,
ktoré bral posledných dvadsať rokov!
Z prázdninovej cesty:
- Nemáš pocit, že sme zablúdili?- pýta sa žena man-
- Máámíí, máámíí, čo mám
robiť, moje tamagoči je v
inom stave.
- To nie je možné, čo je to
za čudnú hračku, prines mi
to, ja sa na to musím pozrieť.
Dieťa prinesie svoje tamagoči, mamička číta a zmeravie. Na displeji je skutočne napísané „Som v inom
stave, čo budeš robiť?“
- To ale nie je tvoje tamagoči, Anička, to je ockov
mobil...
Pasú sa dve kravy na lúke,
jedna zdvihne hlavu a povie:
- BÚÚÚÚ.
A druhá:
- No, práve som to mala na
jazyku...
Download

Leto prináša zábavu a oddych, ale aj veľa nečakanej