Navrhovateľ:
Obec Rybník
Hlavná 2, 935 23 Rybník
Rybník –protipovodňové preventívne opatrenia
Zámer pre zisťovacie konanie
vypracovaný podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie, v znení zákona NR SR č. 287/2009 Z.z.
Spracovateľ zámeru
Ing. Ján Janec-MMJ, Haškova 30, 974 11 Banská Bystrica
autorizovaný inžinier SKSI, r.č.2860*A*2
November 2011
Rybník –protipovodňové preventívne opatrenia
zámer
OBSAH A ŠTRUKTÚRA ZÁMERU
I. Základné údaje o navrhovateľovi
1. Názov (meno).
2. Identifikačné číslo.
3. Sídlo.
4. Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje oprávneného
zástupcu obstarávateľa.
5. Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje kontaktnej osoby, od
ktorej možno dostať relevantné
informácie o navrhovanej činnosti a miesto na konzultácie.
II. Základné údaje o navrhovanej činnosti
1. Názov.
2. Účel.
3. Užívateľ.
4. Charakter navrhovanej činnosti (nová činnosť, zmena činnosti a podobne).
5. Umiestnenie navrhovanej činnosti (kraj, okres, obec, katastrálne územie, parcelné
číslo).
6. Prehľadná situácia umiestnenia navrhovanej činnosti (mierka 1: 50 000).
7. Termín začatia a skončenia výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti.
8. Stručný opis technického a technologického riešenia.
9. Zdôvodnenie potreby navrhovanej činnosti v danej lokalite (jej pozitíva a negatíva).
10. Celkové náklady (orientačné).
11. Dotknutá obec.
12. Dotknutý samosprávny kraj.
13. Dotknuté orgány.
14. Povoľujúci orgán.
15. Rezortný orgán.
16. Druh požadovaného povolenia navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov.
17. Vyjadrenie o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti presahujúcich
štátne hranice.
III. Základné informácie o súčasnom stave životného prostredia dotknutého územia
1. Charakteristika prírodného prostredia vrátane chránených území [napr. navrhované
chránené vtáčie územia,
územia európskeho významu, súvislá európska sústava chránených území (Natura
2000), národné parky,
chránené krajinné oblasti, chránené vodohospodárske oblasti].
2. Krajina, krajinný obraz, stabilita, ochrana, scenéria.
3. Obyvateľstvo, jeho aktivity, infraštruktúra, kultúrnohistorické hodnoty územia.
4. Súčasný stav kvality životného prostredia vrátane zdravia.
IV. Základné údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti na životné
prostredie vrátane zdravia a o možnostiach opatrení na ich zmiernenie
1. Požiadavky na vstupy (napr. záber pôdy, spotreba vody, ostatné surovinové a
energetické zdroje, dopravná a iná
infraštruktúra, nároky na pracovné sily, iné nároky).
2. Údaje o výstupoch (napr. zdroje znečistenia ovzdušia, odpadové vody, iné odpady,
zdroje hluku, vibrácií, žiarenia,
tepla a zápachu, iné očakávané vplyvy, napríklad vyvolané investície).
3. Údaje o predpokladaných priamych a nepriamych vplyvoch na životné prostredie.
4. Hodnotenie zdravotných rizík.
5. Údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti na chránené územia [napr.
navrhované chránené vtáčie
územia, územia európskeho významu, súvislá európska sústava chránených území
(Natura 2000), národné
parky, chránené krajinné oblasti, chránené vodohospodárske oblasti].
2
Rybník –protipovodňové preventívne opatrenia
zámer
6. Posúdenie očakávaných vplyvov z hľadiska ich významnosti a časového priebehu
pôsobenia.
7. Predpokladané vplyvy presahujúce štátne hranice.
8. Vyvolané súvislosti, ktoré môžu spôsobiť vplyvy s prihliadnutím na súčasný stav
životného prostredia v dotknutom
území (so zreteľom na druh, formu a stupeň existujúcej ochrany prírody, prírodných
zdrojov, kultúrnych
pamiatok).
9. Ďalšie možné riziká spojené s realizáciou navrhovanej činnosti.
10. Opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov jednotlivých variantov
navrhovanej činnosti na životné prostredie.
11. Posúdenie očakávaného vývoja územia, ak by sa navrhovaná činnosť
nerealizovala.
12. Posúdenie súladu navrhovanej činnosti s platnou územnoplánovacou
dokumentáciou a ďalšími relevantnými
strategickými dokumentmi.
13. Ďalší postup hodnotenia vplyvov s uvedením najzávažnejších okruhov problémov.
V. Porovnanie variantov navrhovanej činnosti a návrh optimálneho variantu
(vrátane porovnania s nulovým variantom)
1. Tvorba súboru kritérií a určenie ich dôležitosti na výber optimálneho variantu.
2. Výber optimálneho variantu alebo stanovenie poradia vhodnosti pre posudzované
varianty.
3. Zdôvodnenie návrhu optimálneho variantu.
VI. Mapová a iná obrazová dokumentácia
VII. Doplňujúce informácie k zámeru
1. Zoznam textovej a grafickej dokumentácie, ktorá sa vypracovala pre zámer, a
zoznam hlavných použitých materiálov.
2. Zoznam vyjadrení a stanovísk vyžiadaných k navrhovanej činnosti pred
vypracovaním zámeru.
3. Ďalšie doplňujúce informácie o doterajšom postupe prípravy navrhovanej činnosti a
posudzovaní jej predpokladaných
vplyvov na životné prostredie.
VIII. Miesto a dátum vypracovania zámeru
IX. Potvrdenie správnosti údajov
1. Spracovatelia zámeru.
2. Potvrdenie správnosti údajov podpisom (pečiatkou) spracovateľa zámeru a
podpisom (pečiatkou) oprávneného
zástupcu navrhovateľa.
3
Rybník –protipovodňové preventívne opatrenia
zámer
I. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVATEĽOVI
1. Názov (meno):
Obec Rybník
2. Identifikačné číslo:
0030742400
3. Sídlo:
Obecný úrad Rybník, Hlavná 2, 935 23 Rybník
4. Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje oprávneného
zástupcu obstarávateľa:
Ing. Imrich Králik– starosta obce
Obecný úrad Rybník
935 23 Rybník
Tel.: 036 / 634 21 51,632 42 16
Fax: 036 / 632 42 16
5. Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje kontaktnej osoby, od
ktorej možno dostať relevantné
informácie o navrhovanej činnosti a miesto na konzultácie.
Ing. Imrich Králik– starosta obce
Tel.: 036 / 634 21 51,632 42 16
e-mail :[email protected], [email protected]
II. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVANEJ ČINNOSTI
II.1. Názov:
Rybník –protipovodňové preventívne opatrenia
II.2. Účel:
Projektový zámer rieši ochranu predmetného územia pred veľkými vodami.
V záujmovom území dochádza, počas väčších zrážok, resp. v jarných obdobiach
k zaplavovaniu miestnych komunikácií, nižšie položených domov a záhrad. Projektový zámer
protipovodňových opatrení rieši nepriaznivé odtokové pomery v katastrálnom území obce
Rybník. Priamo v obci rieši obnovenie funkcie pôvodných odvodňovacích zariadení, ktoré po
chýbajúcej údržbe a nevhodných terénnych úpravách zanikli alebo prestali plniť svoj účel
alebo v niektorých častiach obce doteraz neboli riešené. V obci rieši úpravu toku Kráľovka,
ktorý v období väčších a prívalových dažďov zaplavuje prístupové cesty k rodinným domom,
záhrady a domy. Taktiež rieši opevnenie Hajného potoka, ktorý nad obcou v krátkom úseku
podmýva ľavostranný svah a môže spôsobiť jeho zosuv a následne zásyp koryta.
Technickými opatreniami nad intravilánom obce je navrhnuté spomaliť odtok
zrážkových vôd v eróznych ryhách a ich zadržiavanie malými drevenými prehrádzkami.
V súlade s výzvou na protipovodňové opatrenia bol vypracovaný predmetný projekt, ktorý
zapadá do I. skupiny: preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami.
II.3. Užívateľ: ObecRybník
II.4. Charakter navrhovanej činnosti (nová činnosť, zmena činnosti a podobne)
Ide o novú činnosť, ktorá spadá podľa prílohy č. 8 zákona č. 24/2006 Z. z. o
posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) do kapitoly č. 10 Vodné hospodárstvo, pod položku
č. 7 „Objekty protipovodňovej ochrany“, časti B (zisťovacie konanie) - bez limitu.
Zámer navrhovanej činnosti je riešený v jednom variante, nakoľko konfigurácia terénu,
erózne ryhy, zastavanosť intravilánu a pôvodné korytá potokov neumožňujú iné riešenie.
Navrhovateľ požiadal o upustenie od variantného riešenia zámeru navrhovanej činnosti
Obvodný úrad životného prostredia v Leviciach, ktorý upustil podľa § 22 ods. 7 zákona na
základe žiadosti navrhovateľa od požiadavky variantného riešenia zámeru navrhovanej
činnosti.
II.5. Umiestnenie navrhovanej činnosti (kraj, okres, obec, katastrálne územie, parcelné
číslo).
Kraj:
Nitriansky
4
Rybník –protipovodňové preventívne opatrenia
zámer
Okres:
Levice
Obec:
Rybník
Katastrálne územie: Rybník
Parcelné čísla:
KN C č. 2616, 2617, 2624/1, 2625, 2558/1, 2557/1, 2509/5, 2509/2, 2556, 2555, 3259, 616,
617/8, 621, 636/2, 654, 830, 770/3, 754/1, 754/2, 1053, 1056, 2543/1, 1609/3, 2479/1,
2479/40, 1609/2, 525/9, 2544/1, 2393/2, 2393/1, 2023/1, 524/16, 528/3, 2137/31
II.6. Prehľadná situácia umiestnenia navrhovanej činnosti (mierka 1: 50 000).
II.7. Termín začatia a skončenia výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti.
Termín začatia výstavby navrhovanej činnosti:
09/2012.
Termín ukončenia výstavby a začatia prevádzky navrhovanej činnosti: 08/2013.
Termín ukončenia prevádzky navrhovanej činnosti: nie je definovaný.
II.8. Stručný opis technického a technologického riešenia.
-drevené prehrádzky v eróznych ryhách -30 ks
-rúrové priepusty 5 ks nové, rekonštrukcia 2 ks
-vtokové objekty 3 ks
-rúrový odvodňovací kanál DN 400 dĺžky 425,0 m
-úprava toku Kráľovka v dĺžke 133,0 m
-ľavostranná úprava Hájneho potoka dĺžky 70,0 m
-obnova, rekonštrukcia a vybudovanie cestných priekop a priekopy za záhradami:
-priekopovým žľabom 95,0+450,0 m
-cestná priekopa s opevnením v dne žľabovkou a na svahoch bet.dlaždicou
dĺ.606,0m + 663,0 m +170,0 m
-trojuholníková priekopa –žľabovka 130,0 m
-vsakovacie bloky 5 ks
Vhodnými opatreniami na zdržanie resp. spomalenie prietoku vody a tým sploštenie
povodňovej vlny javia sa drevené prehrádzky. Kolové a klasické prehrádzky sú vhodným
riešením v roklinách, eróznych ryhách a na drobných potôčikoch a sú vhodným
revitalizačným opatrením s významnými eróznymi procesmi. V tomto prípade však budú mať
akumulačnú funkciu na zadržanie-sploštenie povodňovej vlny počas veľkých búrok
a dlhotrvajúcich lejakov. Stavebne budú realizované tak, aby počas menej výdatných dažďov
voda voľne odtekala, nebola brzdená -zadržiavaná. Voda bude v prehrádzkach krátkodobo
akumulovaná počas veľkých búrok a dlhotrvajúcich lejakov. Takéto typy hrádzok sú
navrhnuté v roklinách a eróznych ryhách, ktoré začínajú už pod horou a vinohradmi
a napĺňajú sa dažďovými vodami z veľkých plôch, väčšieho povodia.
5
Rybník –protipovodňové preventívne opatrenia
zámer
Keďže dlhšia roklina je v dvoch úsekoch prekrytá betónovým potrubím DN 600
a často dochádza k upchatiu potrubia zanesením väčšími kusmi materiálov, či už konármi
alebo iným splavovaným odpadom, navrhujeme pred potrubím vybudovať vtokové objekty
s česlami (železnou mrežou) a v dne s usadzovacím priestorom. Zároveň je potrebné
vybudovať v hornom úseku dva nové priepusty DN 400 na poľných cestách.
Ďalším opatrením na zamedzenie prítoku cudzích vôd do obce a odľahčenie potoka
Teplica je vybudovanie krytého kanála DN 300 až 400 dĺžky 425,0m. Krytý kanál odvedie
vody mimo intravilán obce do Hájneho potoka západne od obce. V rámci výstavby kanála
bude vybudovaný cestný priepust na poľnej ceste DN 600 dĺžky 7,0m a vtokový objekt.
V intraviláne obce, v južnej časti, je neupravený úsek toku Kráľovka, ktorý je
pokračovaním eróznej ryhy, resp. rokliny, ktorú riešime drevenými prehrádzkami. Tento úsek
je prehradený viacerými priepustmi pred vstupmi k rodinným domom. Dva z nich sú výškovo
nevhodne osadené. Spôsobujú vzdúvanie vody a zaplavovaniu okolitých plôch. Pre rýchle
odvedenie vôd do toku Teplica navrhujeme vybudovať dva nové priepusty, prehĺbenie
a úpravu potoka do lichobežníkového tvaru dĺžky 133,0 m, v dne šírky 1,0 m, so sklonom
svahov 1:1,5 a s opevnením v dne aj svahoch kamennou dlažbou.
Opevnenie Hájneho potoka, ktorý nad obcou v krátkom úseku podmýva ľavostranný
svah a môže spôsobiť jeho zosuv a následne zásyp koryta je riešené oporným múrom dĺžky
70,0 m.
Odvádzanie vôd z povrchového odtoku pozdĺž miestnych komunikácií -ide
o obnovenie funkcie pôvodných odvodňovacích zariadení, ktoré po chýbajúcej údržbe
a nevhodných terénnych úpravách zanikli alebo prestali plniť svoj účel, vybudovanie nových
odvodňovacích zariadení, záchytnej priekopy nad záhradami, priepustov a vsakovacích
blokov. Z tohto dôvodu je navrhnuté vybudovať objekty na odvedenie povrchových vôd
z intravilánu obce v rozsahu viď príloha 2. Situácia protipovodňových opatrení v mape
KN. Podľa typov odvodňovacích prvkov navrhujeme odviesť vodu:
Podrobnejší technický návrh bude vychádzať z podkladov podrobného geodetického
zamerania územia záujmového územia.
II.9. Zdôvodnenie potreby navrhovanej činnosti v danej lokalite (jej pozitíva a
negatíva).
Navrhované opatrenia riešia ochranu obce Rybník a predmetného územia pred
veľkými vodami. V záujmovom území dochádza, počas väčších zrážok, resp. v jarných
obdobiach k zaplavovaniu miestnych komunikácií, nižšie položených domov a záhrad.
Projekt rieši protipovodňové opatrenia a nepriaznivé odtokové pomery v katastrálnom území
obce Rybník. Priamo v obci rieši obnovenie funkcie pôvodných odvodňovacích zariadení,
ktoré po chýbajúcej údržbe a nevhodných terénnych úpravách zanikli alebo prestali plniť svoj
účel alebo v niektorých častiach obce doteraz neboli riešené. Rieši úpravu toku Kráľovka,
ktorý v období väčších a prívalových dažďov zaplavuje prístupové cesty k rodinným domom,
záhrady a domy. Taktiež rieši opevnenie Hajného potoka, ktorý nad obcou v krátkom úseku
podmýva ľavostranný svah a môže spôsobiť jeho zosuv a následne zásyp koryta. Aby
nedochádzalo k nárazovým prítokom veľkých vôd do obce je navrhnuté spomaliť odtok
zrážkových vôd v eróznych ryhách a ich zadržiavanie malými drevenými prehrádzkami.
Medzi negatíva môžeme zaradiť potrebu častej údržby drevených prehrádzok,
vtokových objektov.
II.10. Celkové náklady (orientačné).
Cca 400 tis. EUR
II.11. Dotknutá obec.
Rybník
II.12. Dotknutý samosprávny kraj.
Nitriansky
6
Rybník –protipovodňové preventívne opatrenia
zámer
II.13. Dotknuté orgány.
Úrad Nitrianskeho samosprávneho kraja
Krajský úrad životného prostredia v Nitre
Krajský pozemkový úrad v Nitre
Krajský pamiatkový úrad v Nitre
Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemkové komunikácie v Leviciach
Obvodný pozemkový úrad v Leviciach
Obvodný úrad životného prostredia v Leviciach
Obvodný úrad –odbor CO a krízového riadenia v Leviciach
Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Leviciach
Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Leviciach
Slovenský pozemkový fond, RO Levice
Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. OZ Banská Bystrica
Obec Rybník a jednotliví správcovia inžinierskych sietí
II.14. Povoľujúci orgán.
Obvodný úrad životného prostredia Levice
II.15. Rezortný orgán.
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky
II.16. Druh požadovaného povolenia navrhovanej činnosti podľa osobitných
predpisov.
Povolenie príslušného stavebného úradu na výstavbu navrhovaných stavebných
objektov podľa zákona 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení neskorších predpisov.
Súhlas príslušného obvodného úradu životného prostredia na:
- povolenie na vybudovanie vodnej stavby podľa § 26 ods. 1 vodného zákona, §66
stavebného zákona
- vydanie kolaudačného rozhodnutia podľa §76 stavebného zákona a v súlade s § 26
ods.3 vodného zákona o uvedenie stavby do prevádzky
II.17. Vyjadrenie o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti presahujúcich
štátne hranice.
Realizácia navrhovanej činnosti nebude mať vplyvy na životné prostredie presahujúce
štátne hranice.
III. ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O SÚČASNOM STAVE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA
DOTKNUTÉHO ÚZEMIA
Dotknuté územie pre navrhovanú činnosť predstavuje časť intravilánu a extravilánu
obce Rybník..
III.1. Charakteristika prírodného prostredia vrátane chránených území.
V zmysle Zákona NR SR č. 287/1994 Z.Z o ochrane prírody a krajiny celé územie k.ú.
patrí do 1. stupňa ochrany okrem tých častí územia, ktorým sa poskytuje osobitná ochrana.
Na územie s l. st. ochrany sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody v zmysle §7
uvedeného zákona, písmeno a) až o).
- Na území k.ú. Rybník sa nachádzajú aj územia, ktorým sa poskytuje vyšší stupeň
ochrany (osobitná ochrana) v zmysle uvedeného zákona. Jedná sa o :
ƒ Územie CHKO Štiavnické vrchy definované v zmysle §13 uvedeného zákona na ktoré
platí 2. stupeň ochrany podľa, ktorého sa súhlas orgánu ochrany prírody vyžaduje na
činnosti podľa §13, ods.2, písm. a) až o). (popis CHKO je uvedený ďalej).
ƒ Územie prírodnej rezervácie (PR) Krivín, definovanej podľa §7 uvedeného zákona, na
ktorom platí 5. stupeň ochrany podľa, ktorého sa zakazuje vykonávať činnosti uvedené v
§16 ods.3 tohto zákona a ďalšie činnosti uvedené pod písm. c) až t) odst.3) §17. Na
7
Rybník –protipovodňové preventívne opatrenia
zámer
ƒ
územie ochranného pásma do vzdialenosti 100 m smerom von od hranice PR platí
stupeň ochrany 3.
Iné územia, na ktoré by bola vyhlásená osobitná ochrana podľa uvedeného zákona sa
v riešenom území nenachádzajú a pripravuje sa vyhlásenie PR Slovenská brána – Skala.
Toto územie sa rozprestiera na pravom brehu Hrona – k.ú. Kozárovce a celý pás
vyvýšeniny ľavého brehu Hrona v k.ú. Hronský Beňadik a k.ú. Rybník.
III.2. Krajina, krajinný obraz, stabilita, ochrana, scenéria.
V rámci ekologického hodnotenia krajinnej štruktúry a spracovaného regionálneho
systému ekologickej stability okresu Levice a návrhu územného systému prvkov ekologickej
stability a tvorby krajiny v štádiu Konceptu ÚPD sú stanovené nasledovné prvky Kostry
ekologickej stability :
Nadregionálne biocentrum – PR KRIVÍN, por. č. v POOP 19, Kategória R 19 s vyhláseným
5 stupňom ochrany prírody a krajiny, rok vyhlásenia 1993, výmera 54,15 ha, územie dlhé
1500 m a široké priemerne 300 m, výška územia min. 180 m. n. m, max. výška 330 m n.m.,
prevýšenie 150 m. Prírodná rezervácia KRIVÍN sa nachádza na vyvýšenine Štiavnických
Vrchov a na prudkých svahoch a kamenných prievisoch nad údolnou nivou Hrona
v susedstve s časťou Psiare obce Hronský Beňadik.
PR Krivín sa rozprestiera v k.ú. obce Rybník vo vzdialenosti 3,0 km od zastavaného
územia obce na západných skalných zrázoch sopečného pohoria v úseku historicky známej
Slovenskej Brány a na území obranného hradiska z doby bronzovej, údajne využívanom aj
Slovanmi v období 700 r. p. n. l.
PR KRIVÍN je chránená z dôvodu výskytu genofondu vzácnych suchomilných rastlinných
spoločenstiev a vzácnych živočíchov.
Nadregionálny biokoridor – rieka Hron so sprievodnou brehovou vegetáciou s enklávami
zbytkového porastu – pôvodných drevín a s niektorými ešte nezlikvidovanými mŕtvymi
ramenami periodicky zaplavovanými sú refúgia vodných živočíchov. Spomenuté ostrovčeky
s enklávami pôvodnej drevinovej vegetácie, flóry a fauny sa navrhuje na vyhlásenie osobitnej
ochrany ako prírodné pamiatky a genofondové plochy. Jedná sa približne o 3 lokality. Pri PR
Krivín – ostrovček v dĺžke cca 150 m, tu Hron preteká cez úzke hrdlo opretý úplne o sopečný
vulkán. Brehový porast sa zachoval aj na pravom brehu pri ihrisku v Psiaroch. Dve lokality
západne až juhozápadne od kameňolomu na Kusej hore.
Regionálny biokoridor predstavuje celé severné zalesnené územie k.ú. Rybník, ktoré je
súčasťou veľkoplošného chráneného územia CHKO Štiavnické vrchy s 2. stupňom ochrany,
por. číslo v POOP č.1 kategória K1, vyhlásené v roku 1989. Predstavuje najväčšiu CHKO na
Slovensku, je tvorené najväčším vulkanickým pohorím na Slovensku. Z krajinárskeho
hľadiska sa tu striedajú lesy s pastvinami, lúkami a sídlami. Pestré geologické podložie
umožnilo vývoj druhovo rozmanitého rastlinného krytu. Zachovali sa významné horské
dreviny ako tis obyčajný, valdštejnia trojlistá, lipa sitnianska a iné.
Na území k.ú. Rybník sa toto horstvo tiahne až do výšky 570 m. n. m – Brekov vrch.
Je to svahovité územie lesného porastu prevažne listnatých lesov dubovo – hrabových
a cerovo – dubových lesov s krovinami, čistinkami s bohatou teplomilnou flórou a faunou.
Územie má značne členitú konfiguráciu terénu s množstvom eróznych dolín a rýh,
kamenných strání.
Biocentrum miestneho významu (č.1) je tvorené plochou lesného porastu krovín
a kamenných zrázov. Najjužnejšieho výbežku Kusej hory – lokalita Kamenec. Zrázy lesného
a krovinového porastu severne od súčasnej ťažby andezitu na Kusej hore až po zjazvený
chrbát Štiavnických Vrchov v lokalite Tomášova chrasť. Tento pás stromovej zelene, krovín
a suchých strání je veľmi dôležitý interakčný prvok medzi PR Krivín lesným porastom CHKO
a nadregionálnym biokoridorom riekou Hron.
8
Rybník –protipovodňové preventívne opatrenia
zámer
Zároveň predstavuje posledné existujúce lesíky a kroviny v tejto JZ časti pohoria,
nakoľko rovnejšie plochy územia severne a ZS od zastavaného územia obce sa orú, alebo
sú vinice a záhrady.
Biocentrum miestneho významu (č.2) na severovýchod od zastavaného územia obce sa
nachádzajú skupiny lesného porastu, ktorý vybieha z CHKO Štiavnické vrchy – lokalita Pri
Urbankovi. Uvedené porasty sú prepojené v smere juhovýchodnom a severovýchodnom
nelesnou stromovou a krovinou zeleňou pomedzi vinohrady a záhrady. Rozšírenie tohto
biocentra miestneho významu sa doporučuje aj smerom východným do lokality Sádovie –
Slaný stok, ktorá je charakteristická močiarmi mokraďami. V tejto oblasti pramení jediný
tečúci tok z riešeného územia smerom južným – Rybnický (Sadovský) potok.
Biokoridory miestneho významu predstavujú veľmi dôležité interakčné prvky kostry
ekologickej stability. Jedná sa o pozostatky sprievodnej zelene potokov, ciest, malé remízky
krovín, pasienky a pod.
- Údolie Hájneho potoka na západ od obce predstavuje pomerne zachovalú stromovú
zeleň prepájajúcu lesný porast (Stará hora) a plochy PPF – Kamence, Hlina nad Hronom
smerom ku areálu SES a.s. Tlmače. Okolité pasienky sú väčšinou nevyužívané. Dôležité
je prepojenie tohto biokoridoru s interakčnými plochami krovia, pasienkov nad oplotením
areálu SES Tlmače.
- Údolie Kráľovka znamená prepojenie zalesnenej časti Stará hora so zastavaným územím
obce pásmi nelesnej stromovej a krovinovej zelene s množstvom zachovalých
vinohradníckych domcov a viníc. Navrhuje sa zaradiť do systému miestnych – lokálnych
biokoridorov.
- Východne od obce a od družstevného vinohradu sú pásy sprievodnej zelene okolo cesty
do vinohradov, lokalita Papajka a ďalej východné údolie Rybnického potoka dolina
Sádovie – Slaný stok. Uvedené pásy vysokej stromovej zelene a krovín sa navrhuje
zaradiť do systému prvkov ekologickej stability ako miestne biokoridory. V ÚPN sa
navrhuje predložiť uvedené biokoridory do južnej časti k.ú. v pásoch okolo potoka
Teplička a Rybnického potoka.
- Na Prieložkách východné svahy terénneho zlomu smerom ku prameňom Teplica
pokrývajú extenzívne pasienky a skupinky nelesných drevín a krovín. Táto plocha sa
ponecháva bez stavebných zásahov ako interakčné prvky prepájajúce zeleň v rámci
zastavaného územia (parková a vyhradená zeleň záhrad) a zeleň severných častí k.ú.
kde je vytvorená kostra ekologickej stability a návrh sanácie narušeného krajinného
obrazu.
• Zeleň v rámci zastavaného územia obce – je zastúpená v dostatočnej miere
v nasledovných formách :
- vyhradená zeleň pridomových záhrad s množstvom produkčných ovocných stromov,
čiastočne aj s okrasnými drevinami
- vyhradená zeleň areálov (cintorín, areál PD Rybník, SES Tlmače, areál ZŠ)
- verejná parková zeleň nachádzajúca sa v centre obce – ul. Hlavná a iné plochy na ul.
Železničnej.
III.3. Obyvateľstvo, jeho aktivity, infraštruktúra, kultúrnohistorické hodnoty územia.
Počet obyvateľov v obci Rybník je sledovaný od roku 1869, kedy mala obce 1050
obyvateľov. Prehľad počtu obyvateľov v jednotlivých sledovaných rokoch udáva priložená
tabuľka č.1.
Vývoj počtu obyvateľov mal pozitívny až kolísavý priebeh. Najväčší nárast bol
zaznamenaný v povojnových rokoch 1948 – 1961. Vtedy zároveň bol zaznamenaný aj
doteraz najvyšší počet obyvateľov 1724. Od tohto roku je zaznamenaný stály mierny pokles
obyvateľov, až na počet 1415 v roku 1998. Príčinou sú zrejme migračné tendencie
obyvateľov do väčších miest (napr. Bratislava, Nitra, Levice) za lepším pracovným
uplatnením, vzdelaním a kultúrou a pokles populácie.
9
Rybník –protipovodňové preventívne opatrenia
zámer
V poslednom desaťročí sa v prospech rozvoja obce prudko znížila bytová výstavba
v mestách formou štátnej hromadnej bytovej výstavby. Vplyvom trhového hospodárstva sa
zvýšila cena bytov hlavne v mestách a tiež stúpli životné náklady. Znovu je aktuálny návrat
obyvateľov z veľkých miest na vidiek, hlavne do obcí kde je možnosť pracovných príležitostí,
kde je dobrá dostupnosť ku mestám a kde bývanie na vidieku poskytuje z hľadiska
technického vybavenia a sociálnej infraštruktúry plnohodnotné životné podmienky,
zrovnateľné s podmienkami v mestách. Snahou územného plánu je práve vytvoriť územné
a technické podmienky pre zlepšenie technickej a sociálnej infraštruktúry pre zlepšenie
životného štandardu v obciach.
3.1 Kultúrno-historický vývoj obce
S riešeným katastrálnym územím obce Rybník sa spájajú veľmi bohaté a rušné historické
udalosti osídlenia nášho územia od najstarších predhistorických dôb až po historické
obdobie a nakoniec po súčasné a nedávne premeny a udalosti našej histórie. Z množstva
rôznych informácií, ktoré už boli spracované o území obce Rybník a o jeho širšom
záujmovom území sa pokúsime pre účely územného plánovania a pre poukázanie potreby
zachovávať a chrániť kultúrno-historické dedičstvo tohto územia v plánovaní ďalšieho rozvoja
obce, chronologicky zhrnúť tieto historické udalosti.
• Neolit – mladšia doba kamenná, približne 4 000 r. pred n.l. Z tejto doby sa našli najstaršie
stopy v osídlení človeka v k.ú. Rybník. Boli to najstarší roľníci, novoprišlí usadlí
podunajský ľud, ktorý vystriedal kočujúcich paleolitických lovcov (staršia doba kamenná).
Vo viniciach nad Rybníkom sa našli štiepané kamenné nástroje a kamenný čakan
(Tekovské múzeum v Leviciach) z tohto obdobia.
• Neolit – mladšia lengyelská kultúra. Z tejto doby pravdepodobne pochádzajú kruhové,
dosiaľ neskúmané opevnenia s priemerom 120 m, tzv. RONDELY objavené v roku 1990
počas leteckého archeologického prieskumu.
• Eneolit – mladšia doba kamenná, približne 2200 r.pred n.l. – sídliská kultúry s kanelovou
keramikou nájdené tiež v priestore tlmačských strojární pri výkopových prácach.
• Doba bronzová – 1800 až 750 r.pred n.l. Na vyvýšenine tesne pri ľavom brehu Hrona,
ktorá ostrohovito vybieha zo Štiavnických vrchov, stála v staršej dobe bronzovej osada
oddelená od horského masívu priekopou.
Zisťovanými sondami v roku 1985 tu archeológovia odkryli dva obdĺžnikové objekty, ktoré
sú prvými obydliami tzv. maďarskej kultúry na Slovensku. Z tohto obdobia sa našlo
niekoľko bronzových a hlinených predmetov.
• Z obdobia staršej doby bronzovej až nasledujúcej mladšej doby bronzovej sú známe
hradiská obývané v mladších obdobiach praveku v mladších predhistoriských
obdobiach a nakoniec až v období historickom. Najväčšie z týchto hradísk sa nachádza
v k.ú. Rybník na vyvýšenine Štiavnických vrchov nad Hronom vedľa časti Psiare a siaha
až po Kláštor v Hronskom Beňadiku. V súčasnej dobe je na časti tohto hradiska PR
KRIVÍN. Rozloha tohto hradiska je vyše 32 hektárov. Iné hradiská v danej lokalite sa
nachádzali v Tlmačoch na Festúnku, na malokozmálovskom Grázi.
Rybnícke hradisko bolo založené pravdepodobne
lužickým ľudom pred vpádmi
kmeňových náčelníkov mohylových kultúr z juhozápadného Slovenska.
Neskoršie bolo hradisko korisťou a útočiskom kmeňov Skýtov, Keltov, na začiatku nášho
letopočtu to boli germánski Markomani a Kvádi a v druhom storočí n.l. Rimania.
Naposledy obývali hradisko pravdepodobne Slovania, ktorí sa sem uchýlili pred
maďarskými útokmi.
• Prvé písomné zmienky o obci Rybník sú z roku 1075, keď bol založený kláštor
benediktov vo Svätom Benediku. Obec Rybník už v tomto období bola vyspelým
ranostredovekým sídliskom s pokročilou deľbou práce jeho obyvateľov. Obyvatelia
Rybníka patrili do veľkého slovensko – slovienskeho kmeňa Pohroncov, ktorý sa usadili
na dolnom Pohroní a boli súčasťou Veľkomoravskej ríše.
V tomto období tvorili obyvatelia Rybníka poddaní kráľa, ktorých daroval kláštoru vo Sv.
Beňadiku a „hradčania z Tekova“, (v Starom Tekove bol vtedy hrad, ktorý bol sídlom
župy).
10
Rybník –protipovodňové preventívne opatrenia
zámer
•
Do polovice 13.storočia za obdobia panstva opátstva bol v rybníckom chotári vybudovaný
rybník v lokalite Kerekťove ( Kerektó = okrúhle jazierko – maď.). Obyvatelia boli povinní
loviť pre kláštor ryby. V tomto období vznikol pravdepodobne aj názov obce „Rybník“.
• Vpád Tatárov v roku 1241 na naše územie. Od tohto obdobia prechádza obec Rybník
vrátane majetku tekovských meš. až na poltisícročie do rúk nového majiteľa –
Ostrihomského arcibiskupa. Svätobenediktínske opátstvo sa snažilo získať aspoň svoje
kráľom darované majetky až do roku 1775. V obci Rybník bolo sídlo oficiolátu (miestna
správa arcibiskupského majetku).
• Turecké nájazdy a turecké pustošenie v 16. a prvej polovici 17. storočia (1530 až 1664)
sa niekoľkokrát priamo dotklo aj územia obce Rybník. V roku 1545-1546 vytvorili Turci
v Ostrihome turecký sandžak (okres). Pripojili k nemu aj okolité obce Rybníka – Tlmače,
Veľké Kozmálovce a Kozárovce. Kláštor v Hronskom Beňadiku bol prebudovaný na
protitureckú pevnosť a bolo realizované zosilňovanie opevnenia Levického hradu.
V Rybníku bol starý kostol obohnaný silným obranným múrom. Tu sa obyvatelia obce
zachraňovali pred tureckými nájazdmi. V obci boli vykopané podzemné chodby tzv.
„potojomnice“, v ktorých sa ukrývali obyvatelia, ich potraviny a víno.
Najničivejší útok proti Rybníku bol 9. a 10. októbri roku 1599, keď Tatári v službách
Osmanskej ríše úplne vypálili obce Rybník a Čajkov. V nasledovných rokoch nasledovalo
drancovanie, zajatie a odvlečenie obyvateľov, vymáhanie výkupného . Až v roku 1664
prebehli rozhodujúce protiturecké bitky cisárskych vojsk armády generála de Souchesa.
Druhá a rozhodujúca bitka sa odohrala dňa 19. júla 1664 čiastočne aj v k.ú. Rybník –
lokalita Sádovie.
• 18. storočie znamenalo pre Rybník vrchol jeho hospodárskeho a spoločenského rozvoja
za obdobie feudalizmu. V obci žilo 68 rodín a rodiny zemianskej a zamestnanci panstva.
Panstvo budovalo svoje majerské hospodárstvo. kaštieľ, pivnice, teheľňu. Panstvo
prenajíma práva rybolovu, hostinec, mlyn a jarmočné právo. V roku 1775 vydala
panovníčka Mária Terézia spoločný urbár pre celú monarchiu, ktorý určoval najvyššie
dávky odovzdávanej renty (daní). Poddanské dávky v Rybníku na majetok
Ostrihomského arcibiskupstva zostali podľa starého zvykového práva.
• Stavba nového kostola. Starý kostol umiestnený nad súčasným novým kostolom
v západnej časti starého cintorína, bol postavený v gotickom slohu. Mal dve veže
a opevnenie, postavený v období tureckých vpádov. Nakoľko bol vo veľmi zlom
technickom stave panovníčka Mária Terézia dala postaviť v rokoch 1767-1771 nový
kostol
financovaný kráľovskou pokladnicou a veriacimi. Je v klasicistickom štýle,
postavený z kameňa a tehál. V tomto období bola postavená aj fara a severne od fary
bola zrejme pôvodná – stará škola.
• 1776 – obec Rybník dostala nového zemepána – Banskobystrické biskupstvo. V roku
1776 založila Mária Terézia tri nové biskupstvá, jedným z nich bolo aj banskobystrické.
Panovníčka mu darovala majetky Svätokrížskeho panstva, ktorému patril aj tzv.“ Dolný
dištrikt „ s obcami Rybník, Čajkov, Tekovské Nemce, Tekovská Breznica.
• 19. storočie znamenalo pre obec Rybník veľké katastrofy. V rokoch 1810, 1831, a 1849
boli cholerové epidémie a epidémie nemocí detí. V druhej polovici 19. storočia postihli
obec požiare, v roku 1854 a v roku 1874.
• 20. storočie. Udalosti najbližšej histórie v 20. storočí rozvádzame v súvislosti v výrobou,
bytovou a občianskou výstavbou. V tomto storočí najväčšou udalosťou ovplyvňujúcou
vývoj obce bola po 2. svetovej vojne industrializácia a kolektivizácia.
3.2 Demografické predpoklady – návrh
Riešená obec Rybník pre svoj ďalší rozvoj bytovej výstavby má niekoľko potenciálov :
- veľmi dobrá dostupnosť ku okresnému mestu;
- možnosť pracovných príležitostí nielen v obci, ale hlavne v susedných Tlmačoch
a v jadrovej elektrárni Mochovce;
- možnosť atraktívneho vidieckeho bývania a realizovania foriem oddychu a rekreácie
v hodnotnou krajinnom prostredí.
11
Rybník –protipovodňové preventívne opatrenia
zámer
Oživenie hospodárstva v miestnych a regionálnych výrobných areáloch, prípadne
nové možnosti pracovných príležitostí s tým spojených je výhľadovo založený na
nasledovných východiskách :
- realizáciou reformy verejnej správy získli obce, mestá a regióny viac finančných
prostriedkov pre svoje rozvojové programy;
- vstupom Slovenska do Európskej únie sa vytvorili podmienky pre voľný pohyb kapitálu
a rozšírili sa možnosti vstupu zahraničných investorov;
V ÚPN obce Rybník vychádzame z nárastu počtu obyvateľov do návrhového roku
2016 na 1485 čo je oproti roku 1998 nárast o 70 obyvateľov za uvedených predpokladov.
V prípade vytvorenia územnotechnických podmienok pre novú bytová výstavbu, ktorá by
zabezpečila migráciu obyvateľov hlavne z Levíc, Tlmáč a ostatného okolia je predpoklad
nárastu počtu obyvateľov približne o 120.
3.3 Ekonomické predpoklady rozvoja obce
Obec Rybník má ekonomické predpoklady rozvoja svojho územia v dvoch aspektoch.
Jedným sú ekonomické aktivity, ktoré sa nachádzajú priamo na území obce a druhé aktivity
mimo územia obce, ktoré však prinášajú možnosť pracovných príležitostí pre obyvateľov
obce Rybník a tým aj vytvárajú predpoklady pre jeho rozvoj.
a.) Ekonomické aktivity mimo obce :
- Vo vzdialenosti cca 10 km sa nachádza významný energetický podnik JE Mochovce,
ktorý zabezpečuje nielen dostatok elektrickej energie pre celé okolia a širšie územie SR,
možné riziko pri havárii, alebo pri mimoriadnych udalostiach, ale aj dostatok pracovných
príležitostí.
- Okresné sídlo Levice je zaradené v rámci Nitrianskeho kraja medzi „Stredne veľké
priemyselné centrá“ s dominanciou textilného priemyslu (zamestnáva 52% pracovníkov
priemyslu). Ďalším odvetvím je potravinársky priemysel so zastúpením 20% pracovníkov,
strojársky (9%), chemický (8%), kozmetický a kovospracujúci (po 6%).
- Sídlo Tlmače je rovnako ako okresné mesto Levice zaradené medzi „Stredne veľké
priemyselné centrá“ a pre obec Rybník vzhľadom na územnú previazanosť je veľmi
dobrým zdrojom, pracovných príležitostí napriek určitej recesii výroby v poslednom
desaťročí.
V priemyselnom centre Tlmače dominuje strojárenský priemysel zastúpený
Slovenskými energetickými strojmi (SES) a.s. Tlmače s počtom pracovníkov až do 2000.
Z obce Rybník pracuje v SES približne 200 pracovníkov čo je približne 30% pracovníkov
z celého počtu ekonomicky aktívnych obyvateľov. SES a.s. Tlmače zamestnávajú až 74%
pracovníkov priemyslu tohto centra. V kovospracujúcom priemysle asi 11% pracovníkov.
b.) Ekonomické aktivity v obci Rybník
Vo vlastnom riešenom území obce Rybník súčasné ekonomické aktivity predstavujú
menej pracovných príležitostí ako aktivity mimo územia obce, aj keď sú zastúpené
v pomerne dobrej diverzifikácii. Zastúpené sú všetky tri sektory ekonomických aktivít:
Primárny sektor (poľnohospodárska a lesnícka výroba), sekundárny sektor (priemyselná
a stavebnícka výroba), terciálny sektor (obchod, administratíva a služby). Novo vytvárajúci
sa štvrtý sektor poskytujúci informácie zatiaľ nie je evidovaný.
• Poľnohospodárska výroba zaberá pomerne veľkú časť výmery z celkovej plochy
katastrálneho územia obce, 965 ha čo je 25%. Najväčším podielom je zastúpená orná
pôda : 695 ha čo je 72% z výmery PPF, trvalé trávne porasty 163 ha.......... 17% a vinice
107 ha .......11%. Prevažnú časť uvedenej poľnohospodárskej pôdy obhospodaruje RD
Rybník : (595 ha orná pôda, 163 ha trvalé trávne porasty, 57 ha vinice). Ostatné plochy
obhospodarujú drobní agropodnikatelia: (100 ha orná pôda, 50 ha vinice). Južná časť
k.ú. predstavuje typ poľnohospodárskej produkcie s veľkou produkciou – oblasť
ďatelinovo – lucernovo – jačmenno – pšeničnú s plochami vinohradov.
- Plochy pre rastlinnú poľnohospodársku výrobu sú sústredené hlavne v južnej časti k.ú.
južne od obce a štátnej cesty III/51023. Uvedené plochy sú zaradené medzi chránené
12
Rybník –protipovodňové preventívne opatrenia
zámer
pôdne jednotky. Sú veľkoplošne zavlažované s podzemným rúrovým rozvodom. Iné
plochy v lokalite Močiar pri Rybníckom potoku sú meliorované. Ďalšie čiastočne
rozptýlené ale pomerne veľké výmery poľnohospodárskej pôdy – prevažnej ornej sa
nachádzajú severne od cesty III/51023 . Lokalita Dlhé hony a Záhumenica, Papajka
a Hrušovec, ďalej severne od cesty III. triedy pri SES Tlmače – lokalita „Tekovská cesta“.
Veľké plochy ornej pôdy sa nachádzajú severozápadne od starej tekovskej cesty –
lokality „Záhumenica a Na Prieložkách, Kamenec, Hlina nad Hronom, Malé a Veľké
Hruštie“. Menšie plochy poľnohospodárskej pôdy čiastočne využívanej ako orná pôda,
lúky a pasienky sa nachádzajú v údolnej nive Hrona po celom západnom až
severozápadnom okraji katastrálneho územia obce a menšie rozptýlené fragmenty sú aj
na južných svahoch Štiavnických vrchov pod lesným porastom kde dominujú vinohrady,
záhrady a nelesná zeleň.
III.4. Súčasný stav kvality životného prostredia vrátane zdravia.
Riešené územie k.ú. Rybník sa z hľadiska územnej príslušnosti nenachádza v oblasti
so silne až extrémne narušeným životným prostredím, ktorých je na Slovensku 9. Najbližšie
k riešenému územiu je oblasť Strednopohronská zo zdrojmi emisií Žiar nad Hronom, Nová
Baňa. Je predpoklad, že čiastočne pri nepriaznivých poveternostných podmienkach je
prenos emisných čiastok z tejto oblasti aj do riešeného územia.
Geografická poloha riešeného územia je pomerne priaznivá nakoľko zo severu
a severovýchodu ho chráni zalesnená oblasť Štiavnických Vrchov a prevládajúce vetry sú zo
severozápadu a juhovýchodu.
Riešené územie sa nachádza v okrese Levice, kde sú dve lokality z hľadiska úrovne
životného prostredia hodnotené ako prostredie narušené až silne narušené. Je to práve
okresné sídlo Levice a susedná lokalita s priemyselným závodom SES a.s. Tlmače
a Kameňolom Kusá hora. Ostatná rozloha územia smerom severne a východne je zaradená
približne do skupiny „prostredie vyhovujúce“.
• Zdroje znečistenia životného prostredia
Zdroje znečistenia životného prostredia riešeného územia delíme na :
- zdroje miestne (producenti znečisťujúcich látok na vlastnom riešenom území k.ú;
- zdroje regionálne, to sú tie ktoré sa nachádzajú v blízkosti obce a majú priamy negatívny
dopad na riešené územie;
- zdroje mimo regiónu - dopad môže byť diaľkovým prenosom alebo riekou Hron. Pri
budovaní jednotlivých zložiek ŽP uvedieme niektoré najväčšie zdroje znečistenia.
Ovzdušie. Čistota ovzdušia je meraná automatickými monitorovacími stanicami (AMS). Na
riešenom území sa nenachádza AMS. V danom regióne sa nachádza AMS Mochovce
umiestnená vo vzdialenosti cca 4 km od JE Mochovce.
Ovzdušie patrí medzi pomerne znečistenú zložku ŽP v okrese Levice a tiež na území
obce Rybník. Prispieva k tomu niekoľko veľkých a stredných zdrojov znečistenia ovzdušia :
LEVITEX a.s. Levice produkoval v roku 1996 ročne
62,9 ton tuhých látok (TL)
874,3 ton SO2
184/0 ton Nox
18,6 ton CO
SES a.s. Tlmače produkoval do ovzdušia v r.1996
18,33 ton tuhých látok (TL)
77,24 ton SO2
23,17 ton Nox
37,70 ton CO
SES Real a.s. Tlmače produkoval do ovzdušia v roku 1996
3,41 ton tuhých látok (TL)
28,35 ton SO2
7,09 ton Nox
13
Rybník –protipovodňové preventívne opatrenia
zámer
13,85 ton CO
Ďalším menší producenti emisií v danom regióne sú priemyselné závody SES a.s.
Želiezovce, Fortunaco s.r.o. Levice, Priemyselný park Levice, JE Mochovce (súčasné
množstvá emisií nám nie sú známe).
Z miestnych zdrojov znečistenia ovzdušia sú aktuálne prevádzky kameňolomu ZKŠ
Bratislava svojou prašnosťou, Cestné stavby Nitra – obaľovačka, miestne kotolne, ktoré sú
už väčšinou plynofikované. Dosť podstatné je aj
znečistenie ovzdušia z dopravy
a z poľnohospodárskej výroby (prašnosť pri prácach na poľnohospodárskych lánoch).
K sekundárnej prašnosti dochádza hlavne z neupravených a nespevnených ciest, stavenísk
a poľnohospodárskych polí.
Diaľkovým zdrojom znečistenia vzniká prenos emisií – kyslých dažďov zo zdrojov,
ktoré môžu byť aj veľmi vzdialené, napr. Trnavsko-galanská oblasť na západe, kumulovaná
Hornonitrianska a Strednopohronská oblasť na severe až severovýchode od riešeného
územia.
Voda.
Okrajom riešeného územia preteká rieka Hron, ktorá je zaradená v tomto úseku
toku do V. triedy znečistenia pre zvýšený obsah NEL a mikrobiologických ukazovateľov do
III. triedy v ukazovateli BSK5.
Znečistenie Hrona je v dôsledku priemyselných znečisťovateľov a vplyvom
vypúšťania splaškových odpadových vôd. Hlavným zdrojom znečisťovania Hrona na tomto
úseku je Benzinol Hronský Beňadik.
Podzemné vody, ktorých je južná časť k.ú. Rybník dôležitou zásobárňou sú
infiltrované aj vodou Hrona vzhľadom na dobrú priepustnosť aluviálnych náplavov v celej
nive.
Horninové prostredie, hlavne na severe územia podmieňujú vo vodách zvýšený
obsah kovových prvkov napr. hliník, železo a mangán, čo je typické pre horninové prostredie
budované prevažne čadičmi a andenzitmi stredoslovenských neovulkanitov. Oveľa
nepriaznivejšia situácia je v podzemných aluviálnych náplavách Hrona až po Želiezovce.
Podzemné vody majú nepriaznivé fyzikálno – chemické vlastnosti. Mineralizácia je 400-1200
mg/l, sírany 635 mg/l, dusičnany 70 mg/l, dusitany 0,4 mg/l, železo 0,4-7 mg/l a amónne
ióny 1,2 mg/l. Uvedené hodnoty sú spôsobené jednak prirodzeným pôdotvorným procesom
a jednak antropogénnou činnosťou človeka. Nie je zanedbateľné aj kontaminovanie
spodných vôd vplyvom poľnohospodárskej výroby (hnojiská, močovka z areálov ŽV).
Pôda. Riešené územie z hľadiska kontaminácie pôdneho fondu v SR zaraďujeme medzi
nekontaminované až kontaminované pôdy, kategória A,A1.
V rámci okresu Levice sa extrémne hodnoty kontaminácie pôdy olovom namerali na JV okraji
okresu v nive riečky Štiavnica. Nadlimitné hodnoty olova a kadmia boli zistené aj v Starom
Tekove, Hronských Kosihách.
Ani pôda v rámci lesného pôdneho fondu nie je uchránená pred devastačnými
vplyvmi. Jej okysľovanie a následné zníženie prirodzenej úrodnosti vplyvom kyslých dažďov
pokračuje. Odráža sa znížením prírastkov drevnej hmoty a zhoršením zdravotného stavu
lesné porastu.
V riešenom území sú lesné a poľnohospodárske pôdy ohrozené aj vodnou a veternou
eróziou. K zosunom pôdy zatiaľ nedochádza. Erózia je spôsobená nadmerným odlesnením
územia, likvidáciou mokradí a nesprávnym hospodárením na poľnohospodárskych pôdach,
rozorávaním lúk a pasienkov.
• Príčiny a dôsledky stavu ŽP
Aj keď stav životného prostredia nedosahuje tak zlé hodnoty ako sú vo viacerých
priemyselných a urbanizačných centrách Slovenska, jeho zhoršenie spôsobuje viaceré
príčiny, ktoré sa zosilujú tým, že pôsobia dlhodobo a synergicky. Hlavné príčiny sú :
priemysel, ťažba a spracovanie nerastných surovín, poľnohospodárstvo, doprava. Dôsledky
sme už popísali v jednotlivých zložkách ŽP. Stopy sú už viditeľné na zdravotnom stave
obyvateľstva, na kvalite spodných a povrchových vodách, na ekosystéme celého územia,
lesnom poraste.
• Rizikové faktory v životnom prostredí
14
Rybník –protipovodňové preventívne opatrenia
zámer
Medzi rizikové faktory v ŽP patria : rádioaktivita v ŽP, hluk, chemické látky, cudzorodé
látky v potravinách, ohrozenie ozónovej vrstvy a odpady. Niektoré z nich budú uvedené
v súvislosti s riešeným územím
• Radónové riziko
Uranpres š. p. Spišská Nová Ves v rámci zostavovania odvodených máp radónového
rizika SR v mierke 1:200 000 realizoval priame meranie radónu v pôvodnom vzduchu
v blízkosti okolí mesta Levíc. Stredná kategória radónového rizika sa nachádza na prevažnej
časti plochy okresu. Bola zistená nad širším okolím údolia Hrona, nad južnými výbežkami
Štiavnických Vrchov, teda aj riešené územie spadá do tejto kategórie. Uvedené výsledky
merania radónu v okrese Levice podávajú len základné informácie o radónovej situácii.
Je potrebné realizovať ďalšie prieskumné práce – podrobnejší radónový prieskum.
Pre umiestňovaní novej výstavby v riešenom území je potrebné v predprojektovej príprave
obytných objektov zabezpečiť premeranie a zatriedenie pozemku do stupňa radónového
rizika. V prípade zisteného vyššieho stupňa radónového rizika je potrebné už v projektovom
riešení objektov prijať také technické opatrenia, ktoré znížia, alebo úplne eliminujú
rádioaktívnu záťaž budúcich obyvateľov.
Prevádzka JE Mochovce a jej bezpečnosť je garantovaná vysokou bezpečnotechnickou úrovňou gestora výstavby. Reaktory budované podľa odskúšaných západných
typov poskytujú dostatočné záruky, že prevádzka JE nezhorší životné prostredie.
Údaje o radiačnej situácii na území SR zhromažďuje a vyhodnocuje Slovenské
ústredie radiačnej monitorovacej siete (SÚRMS). SÚRMS zabezpečujú tiež lokálne siete
v okolí JE Mochovce. Lokálnu sieť prevádzkuje JE MO.
Tvorí monitorovanie výpustí z JE a sieť termoluminiscenčných dozimetrov v okolí
elektrárne.
Hluk.
Riešené územie a jeho obytná zastavaná zóna sa nachádza mimo hlavných
dopravných koridorov regiónu, ktoré sú hlavnými zdrojmi hluku z dopravy.
V regióne Levíc je takáto záťaž hlavne na ceste s medzinárodnou tranzitnou
dopravou E 571-cesta I/76 Budapešť – Žiar nad Hronom. Uvedená trasa neprechádza ani
cez riešené územie k.ú. Cesta Tlmače – Levice II/564 je dopravne zaťažená zrovnateľne
s prech. cestou , ale prechádza len západným okrajom k.ú. Rybník vo vzdialenosti cca 500
m od zastavaného územia.
Cez súčasné zastavané územie obce a zároveň cez obytné územie prechádza štátna
cesta III/51023 v smere Tlmače - Čajkov – Nová Dedina – ďalej smerom na SV Pukanec
alebo južne prepojenie na št. cestu I/51 v smere na Žemberovce.
Uvedená štátna cesta je pomerne málo frekventovaná a nepredstavuje z hľadiska
hluku záťaž nad 55 bB.
Železnica Levice – Tlmače – Kozárovce prechádza rovnakým koridorom ako cesta
II/564 a nezaťažuje obce hlukom. Iné zdroje pôsobiace hlučnosť v kontakte s obytným
územím obce nie sú.
Odpady.
Na území obce v ochrannom pásme II. vonkajšom sa nachádzala skládka
komunálneho odpadu v lokalite Papajka. Skládka bola prevádzkovaná do roku 1996.
Vzhľadom na uvedené ochranné pásmo bola skládka zrušená a celá plocha zrekultivovaná.
V súčasnej dobe je odstraňovanie tuhého komunálneho programu zabezpečované
Obecným úradom Rybník prostredníctvom Združenia TATIAR a spoločnosti Tekovská
ekologická s.r.o.. TKO je uskladňovaný regionálne na riadenej skládke III. stavebnej triedy
Nový Tekov zrealizovanej v súlade s programom odpadového hospodárstva okresu Levice
(január 1997). TKO sa najprv separuje neupotrebiteľné časti sa ukladajú do plechových
nádob uložených na určených priestoroch. Sezónne sú používané aj veľké kontajnery.
Separovaný zber odpadu je v obci zavedený od roku 1996. Zabezpečuje ho obecný
úrad. Zbiera a triedi sa železný šrot, sklo a papier. ÚPN navrhuje rozšírenie separovaného
zberu s vytvorením
viacerých medziskládok druhotných surovín a tiež rozšírenie zberu
o plasty, pneumatiky.
Zároveň sa navrhuje aj zneškodňovanie nebezpečných odpadov v sezónnych
zberových akciách. Zozbierané nebezpečné odpady budú odvážané do siete recyklačných
15
Rybník –protipovodňové preventívne opatrenia
zámer
zariadení nebezpečných odpadov. V rámci Nitrianskeho kraja sa rieši dobudovanie zberných
stredísk pre zhromažďovanie zvláštnych a nebezpečných odpadov vrátane kontajnerizácie.
V rámci obce je v štádiu realizácie splaškovú kanalizácia,
-vybudovať minimalizáciu odpadov, separovaný zber a recykláciu druhotných surovín,
-znížiť množstvo odpadu zaradeného do I. triedy vyluhovateľnosti. Navrhnúť spôsob
ukladania odpadu I. triedy v riešenom území, napr. pri rekonštrukcii lomu na Kusej hore.
Návrh konzultovať so správcom, príslušným orgánom štátnej správy v odpadovom
hospodárstve.
Záver :
Okres Levice je jediný v Nitrianskom kraji, ktorý má vyriešený problém
zneškodňovania odpadov určených na skládkovanie. Zároveň je riešené aj zneškodňovanie
odpadov zo zdravotníckych zariadení, nebezpečný odpad, žiarivky a výbojky, zeminy
znečistené ropnými látkami, rádioaktívne odpady z JE Mochovce. Približne v 60-tych obciach
je realizovaný separovaný zber KO. Obec Rybník bola medzi prvými v okrese, ktorá zaviedla
separovanie KO.
IV. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ
ČINNOSTI NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE VRÁTANE ZDRAVIA A O MOŽNOSTIACH
OPATRENÍ NA ICH ZMIERNENIE
IV.1. Požiadavky na vstupy.
Realizácia navrhovanej činnosti predstavuje nasledovné požiadavky na vstupy:
záber pôdy, spotreba vody a materiálov, terénne a sadové úpravy a nároky na dopravu.
IV.1.1. Záber pôdy a nároky na zastavané územie.
Samotné úpravy tokov si nevyžadujú trvalý záber poľnohospodárskej pôdy, nakoľko
sa realizuje v pôvodnom koryte toku, resp. v ostatnej ploche.
Navrhované preventívne protipovodňové opatrenia sa budú realizovať v k.ú. Rybník, na
parcelách C-KN číslo: 2616, 2617, 2624/1, 2625, 2558/1, 2557/1, 2509/5, 2509/2, 2556,
2555, 3259, 616, 617/8, 621, 636/2, 654, 830, 770/3, 754/1, 754/2, 1053, 1056, 2543/1,
1609/3, 2479/1, 2479/40, 1609/2, 525/9, 2544/1, 2393/2, 2393/1, 2023/1, 524/16, 528/3,
2137/31
Počas výstavby dôjde k
dočasnému záberu pozemkov. Týka sa to výstavby
vsakovacích košov na poľnohospodárskej pôde na parcelách KN C č. 2023/1 a 2479/1 druh
pozemku orná pôda, ktoré po ukončení výstavby budú dané do pôvodného stavu. Dočasný
záber bude aj počas výstavby odvodňovacieho kanála v dĺžke 425,0m a šírky 7,0m.
Osadením šachiet odvodňovacieho kanála vznikne trvalý záber pre každú šachtu 2,0 x 2,0m.
Pri výstavbe drevených prehrádzok nedôjde k trvalému a ani dočasnému –ich výstavba
bude realizovaná len na nepoľnohospodárskej pôde.-v eróznych ryhách. Trasa Hájneho
potoka a potoka Kráľovka sa nachádzajú na pozemkoch, ktoré sú vedené ako ostatné
plochy, resp. zastavané územie.
K trvalému alebo dočasnému záberu lesných pozemkov počas výstavby a prevádzky
navrhovanej činnosti nedôjde.
Z uvedeného vyplýva, že realizáciou navrhovanej činnosti nedochádza k podstatným
plochám trvalého a ani dočasného záberu poľnohospodárskej pôdy.
IV.1.2. Chránené územia, chránené výtvory a pamiatky, ochranné pásma.
Navrhovaná činnosť nezasahuje do navrhovaných a vyhlásených území európskeho
významu a chránených vtáčích území, ako ani do biotopov národného alebo európskeho
významu, pričom je umiestnená v území s I. stupňom územnej ochrany podľa zákona č.
543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
Navrhovaná činnosť nezasahuje do maloplošných a veľkoplošných chránených
území, mokradí, resp. jej realizáciou nie sú dotknuté chránené stromy. Navrhovaná činnosť
je situovaná mimo prvky ÚSES.
Navrhovaná činnosť je situovaná mimo chránené územia, chránené výtvory a pamiatky a
ochranné pásma.
16
Rybník –protipovodňové preventívne opatrenia
zámer
IV.1.3. Spotreba vody.
Prevádzka navrhovanej činnosti si nevyžaduje spotrebu pitnej ani úžitkovej vody.
Taktiež nie je potreba zabezpečenia požiarnej vody.
Množstvo spotrebovanej pitnej vody počas výstavby v súčasnosti nie je možné uviesť (závisí
od počtu nasadenia jednotlivých pracovníkov a prebiehajúcich procesov výstavby). Príprava
betónových zmesí bude vykonávaná mimo staveniska. Zariadenie staveniska bude
zásobované pitnou vodou z miestneho vodovodu.
Nároky na vodu počas výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti sú zanedbateľné.
IV.1.4. Surovinové zabezpečenie.
Surovinové zabezpečenie počas výstavby navrhovanej činnosti si zabezpečí
dodávateľ výstavby navrhovanej činnosti, pričom zo surovín pôjde o drevo, vodu, benzín
resp. naftu, betónovú zmes, hydraulické oleje, štrk, piesok a lomový kameň. Stavebné
materiály budú dovážané, resp. nakupované u predajcov potrebných surovín.
IV.1.5. Energetické zdroje.
Navrhovaná činnosť si vyžaduje elektrickú energiu iba pri výstavbe a to pri výrobe
bet. zmesí, čerpaní vody a pod., resp. pre zariadenie staveniska. Túto si zabezpečí
dodávateľ stavebných prác z verejnej siete, resp. elektrocentrálou.
Taktiež si navrhovaná činnosť nevyžaduje iné energie ani telefónne pripojenie.
IV.1.6. Nároky na dopravu a pracovné sily.
Nároky na dopravu a pracovné sily počas výstavby
zanedbateľné.
Dopravne bude navrhovaná činnosť prístupná po miestnych
napájené na cestu č. III/052015.
Počas prevádzky nevznikajú nároky na zabezpečenie dopravy.
navrhovanej činnosti sú
komunikáciách, ktoré sú
IV. 1.7. Postup výstavby
Samotná výstavba navrhovanej činnosti bude realizovaná dodávateľsky odborne
spôsobilou organizáciou, pričom táto odborne spôsobilá osoba je povinná dodržiavať všetky
všeobecne záväzné právne predpisy týkajúce sa výstavby a bezpečnosti pri práci a ochrane
zdravia. Dodávateľ bude povinný pri odovzdaní a prevzatí stavby investorovi odovzdať
doklad o spôsobe zneškodnenia, resp. uloženia stavebného odpadu na skládku odpadov,
ktorý vznikne vzniknutého počas výstavby.
Stavba bude realizovaná pracovníkmi dodávateľa v počte podľa jeho možností tak, aby bol
dodržaný termín dokončenia stavby. Sociálne priestory si dodávateľ zabezpečí sám (napr.
suché WC a dovoz pitnej vody), prípadne po dohode s investorom sa použijú jeho
zariadenia.
Nároky na pracovné sily
Prevádzka stavby bude bezobslužná. Stavba v dobe prevádzky nebude vyžadovať stálu
pracovnú silu. Uvažuje sa s pochôdzkovou kontrolou. Tento pracovný výkon bude
zabezpečený zo súčasných pracovných síl navrhovateľa.
IV.2. Údaje o výstupoch
IV. 2.1. Zdroje znečistenia ovzdušia.
Počas výstavby bude zastavané územie obce zaťažené stavebným hlukom
a prašnosťou pri realizácii výkopových prác, prípadne exhalátmi z mechanizmov. Rozsah
hlučnosti je určený výkonom stavebných strojov a bude pôsobiť iba krátkodobo. Hlučnosť sa
čiastočne zvýši počas prejazdu mechanizmov stavby cez zastavané územie.
Vzhľadom na uvedené zdroje znečisťovania ovzdušia a ich predpokladanú intenzitu je
možné konštatovať, že vplyv navrhovanej činnosti počas výstavby na ovzdušie bude mať
lokálny a krátkodobý charakter, ktorého významnosť bude zanedbateľná.
Odpady vznikajúce počas výstavby:
17
Rybník –protipovodňové preventívne opatrenia
zámer
Pri výstavbe je predpoklad vzniku odpadov „ostatných“ (v zmysle Vyhlášky MŽP SR
č. 284/2001 Z.z. o kategorizácii odpadov – Katalóg odpadov)
Číslo skupiny,
podskupiny
Názov odpadu
kategória
a druhu odpadu
17 01 01
Betón
O
17 02 01
Drevo
O
17 02 03
Plasty
O
17 05 04
Zemina a kamenivo
O
17 05 06
Výkopová zemina
O
17 09 04
Zmiešané odpady zo stavieb a demolácií O
15 01 01
Obaly z papiera a lepenky
O
15 01 02
Obaly z plastov
O
20 03 01
Zmesový komunálny odpad
O
17 03 02
Bitúmenové zmesi
O
Bitumenové zmesi, ktoré sú zaradené ako ostatný odpad pod č. 17 03 02 budú odovzdané
na recykláciu
Kategória :
O – ostatný
Získaný materiál ( vybúraný kameň, bude použitý opätovne na opevnenie koryta. Časť
výkopku najmä štrkopiesky budú použité pri opevnení ako podklad.
Humózna zemina : bude použitá na: - zahumusovanie svahov brehov nad kamenným
opevnením
Výkopová zemina : sa umiestni na dočasnú skládku, bude použitá na terénne úpravy. Miesto
určí investor stavby.
Drevo : po vyťažení drevnej hmoty z toku : krovie a konáre budú po
ozdrvenískompostované, kmene uložené na medziskládku k ďalšiemu využitiu, pne sa
zabudujú pri terénnych úpravách
Pri realizácii stavby nedôjde k vzniku ďalších odpadov. Dovezený kameň a betón bude
všetok zabudovaný, resp. použitý pri úprave priľahlých jestvujúcich objektov.
Počas prevádzky navrhovaná činnosť nebude produkovať látky znečisťujúce ovzdušie,
odpadové vody, iné odpady, žiarenie ani vytvárať fyzikálne polia. Taktiež sa v súvislosti s
prevádzkou nepredpokladá žiaden výskyt hluku, vibrácií, tepla, zápachu ako ani iných
škodlivých výstupov.
IV.3. Údaje o predpokladaných priamych a nepriamych vplyvoch na životné prostredie.
IV.3.1. Vplyvy na horninové prostredie, reliéf, nerastné suroviny, geodynamické a
geomorfologické javy a pôdu.
Vplyvy na horninové prostredie sa neočakávajú ani počas výstavby, ani počas prevádzky
činnosti.
Vzhľadom na charakter stavby sa neočakávajú významné negatívne vplyvy na reliéf. Úprava
spočíva vo vybudovaní protipovodňových ochranných opatrení. Tento vplyv má len lokálny
charakter a z globálneho hľadiska nie je významný.
IV.3.2. Vplyvy na ovzdušie a miestnu klímu
Realizácia stavby neovplyvní súčasné pomery dotknutého územia z hľadiska
klimatických pomerov a hygieny ovzdušia. Počas výstavby sa očakávajú dočasné
nepriaznivé vplyvy v dôsledku prejazdov dopravných a stavebných mechanizmov a
samotných
prác na stavenisku vo forme:
- zvýšenia prašnosti a hlučnosti na prístupových cestách
18
Rybník –protipovodňové preventívne opatrenia
zámer
- zvýšeného podielu exhalátov z dopravy
- zvýšenej prašnosti na staveniskách a v koridore výstavby počas stavebných prác
Zrealizovaná stavba nebude mať vplyvy na ovzdušie a klímu.
IV.3.3. Vplyvy na povrchové a podzemné vody
Vplyvy na povrchové vody sa viažu rovnako iba na etapu výstavby. Najvýznamnejší
vplyv predstavuje dočasné znečistenie vôd toku Kráľovka a Hájneho potoka zákalotvornými
látkami pri realizácii prác v koryte toku – výkopy, úpravy dna koryta a svahov. Ďalšie riziko
znečistenia povrchových a podzemných vôd súvisí s pohybom dopravných a stavebných
mechanizmov v blízkosti toku. Relatívne najväčšie riziko predstavuje únik ropných látok zo
stavebných mechanizmov pri havárii resp. poruche.
Zrealizovaná stavba nebude mať vplyvy na ovzdušie a klímu.
IV.3.4 Vplyvy na hlukovú situáciu a ďalšie fyzikálne a biologické charakteristiky.
V dotknutom území sú hlavným zdrojom hluku a vibrácií dopravné komunikácie a
spracovanie dreva.
Naplnenie zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o
zmene a doplnení niektorých zákonov sa kontroluje porovnaním nameraných a vypočítaných
imisných hodnôt vo vonkajšom prostredí záujmového územia s prípustnými hodnotami podľa
vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 549/2007 Z. z. ktorou sa
ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o
požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí. Investor je
povinný riadiť sa pri prevádzkovaní zdrojov hluku týmito predpismi. Prípustné ekvivalentné
hladiny hluku v dotknutom území pre vonkajšie prostredie podľa vyhlášky Ministerstva
zdravotníctva SR č. 549/2007 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných
hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a
vibrácií v životnom prostredí musia byť dodržané.
Celkovo možno konštatovať, že ekvivalentná hladina hluku zo stacionárnych a mobilných
zdroj súvisiacich s výstavbou navrhovanej činnosti bude v dotknutom území podlimitná
(menej ako určujú limity vo vyhláške MZ SR č. 549/2007 Z. z. ktorou sa ustanovujú
podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na
objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí).
Navrhovanej činnosť neprodukuje žiadny hluk.
Osvetlenie počas prevádzky sa nenavrhuje. V priebehu výstavby je možno očakávať
krátkodobé používania zváračských agregátov. Pri výstavbe nebudú použité materiály, u
ktorých by sa účinky rádioaktívneho žiarenia dali očakávať.
Dotknuté územie spadá do územia so strednej kategórie radónového rizika.
Výstavba a prevádzka navrhovanej činnosti nebude produkovať teplo a zápach, ktoré by
významne negatívne ovplyvnili situáciu v dotknutom území.
IV.3.5 Vplyvy na genofond, biodiverzitu a biotu.
Navrhovaná činnosť sa nachádza v 1. stupni územnej ochrany podľa zákona č.
543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, mimo schválené a
navrhované chránené vtáčie územia a územia európskeho významu, resp. európsku sústava
chránených území, ako aj mimo národnú sústavu veľkoplošných a maloplošných chránených
území.
- V zmysle Zákona NR SR č. 287/1994 Z.Z o ochrane prírody a krajiny celé územie k.ú.
patrí do 1. stupňa ochrany okrem tých častí územia, ktorým sa poskytuje osobitná
ochrana. Na územie s l. st. ochrany sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody v zmysle
§7 uvedeného zákona, písmeno a) až o).
- Na území k.ú. Rybník sa nachádzajú aj územia, ktorým sa poskytuje vyšší stupeň
ochrany (osobitná ochrana) v zmysle uvedeného zákona. Jedná sa o :
ƒ Územie CHKO Štiavnické vrchy definované v zmysle §13 uvedeného zákona na ktoré
platí 2. stupeň ochrany podľa, ktorého sa súhlas orgánu ochrany prírody vyžaduje na
činnosti podľa §13, ods.2, písm. a) až o). (popis CHKO je uvedený ďalej).
19
Rybník –protipovodňové preventívne opatrenia
zámer
ƒ
ƒ
Územie prírodnej rezervácie (PR) Krivín, definovanej podľa §7 uvedeného zákona, na
ktorom platí 5. stupeň ochrany podľa, ktorého sa zakazuje vykonávať činnosti uvedené v
§16 ods.3 tohto zákona a ďalšie činnosti uvedené pod písm. c) až t) odst.3) §17. Na
územie ochranného pásma do vzdialenosti 100 m smerom von od hranice PR platí
stupeň ochrany 3.
Iné územia, na ktoré by bola vyhlásená osobitná ochrana podľa uvedeného zákona sa
v riešenom území nenachádzajú a pripravuje sa vyhlásenie PR Slovenská brána – Skala.
Toto územie sa rozprestiera na pravom brehu Hrona – k.ú. Kozárovce a celý pás
vyvýšeniny ľavého brehu Hrona v k.ú. Hronský Beňadik a k.ú. Rybník.
Maloplošné chránené územie sa na katastrálnom území Rybník nenachádza.
Chránené stromy sa v dotknutom území nenachádzajú a realizácia navrhovanej činnosti
ich ani neohrozí.
IV.3.6 Vplyvy na krajinu.
Štruktúra krajiny bude výstavbou a prevádzkou navrhovanej činnosti iba minimálne
zmenená, -opevnenie koryta toku.
Navrhovaná činnosť nemá závažný negatívny vplyv na scenériu krajiny.
Navrhovaná činnosť je situovaná mimo prvky ÚSES a nebude mať na nich žiadny vplyv.
Celkovo možno konštatovať, že realizácia navrhovanej činnosti nemá závažný negatívny
vplyv na krajinu.
IV.3.7 Vplyvy na urbánny komplex a využívanie zeme.
Výstavba a prevádzka navrhovanej činnosti nebude mať vplyv na kultúrne a historické
pamiatky v dotknutom území. Realizácia navrhovanej činnosti neovplyvní štruktúru obce
Rybník a ani jeho architektúru. Z pohľadu kultúrnej hodnoty nehmotnej povahy nemá
dotknuté územie v širších vzťahoch v rámci regiónu významné postavenie. Na území
navrhovanej činnosti sa nenachádzajú hodnoty, ktoré by boli cieľom záujmu obyvateľov
širšieho okolia alebo návštevníkov regiónu. Navrhovaná činnosť nebude mať vplyv na
kultúrnej hodnoty nehmotnej povahy obce Rybník. Priamo na lokalite výstavby a prevádzky
navrhovanej činnosti sa nenachádzajú žiadne objekty alebo predmety, ktoré by spadali do
podmienok pamiatkovej starostlivosti. Stavenisko stavby sa nachádza mimo pamiatkových
území, resp. zón.
Investor a aj zhotoviteľ stavby budú v dobe realizácie navrhovanej činnosti viazaný zákonom
č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov, keby sa pri
výkopových prácach narazilo na predmety charakteru pamiatok. Investor aj zhotoviteľ stavby
sú v takomto prípade povinní zastaviť stavebné práce a vyzvať orgány pamiatkovej
starostlivosti k účasti na stavbe. Všetky tieto náležitosti musia byť podrobne zachytané v
stavebnom denníku. Pokračovať v prácach sa bude môcť až po písomnom vyjadrení orgánu
pamiatkovej starostlivosti.
V okolí navrhovanej činnosti sa nenachádzajú plochy pre oddych, šport a rekreáciu.
IV.3.8 Vplyvy na obyvateľstvo.
Z popisu jednotlivých uvedených vplyvov v predchádzajúcich kapitolách vyplýva, že
navrhovaná činnosť by počas výstavby a prevádzky nemala mať negatívny vplyv na dotknuté
obyvateľstvo a jeho zdravie. Negatívne vplyvy na obyvateľstvo sa očakávajú prevažne vo
fáze výstavby a budú to vplyvy vyplývajúce z pohybu dopravných a stavebných
mechanizmov po miestnej komunikácii - obyvateľstvo tak bude dočasne a nepravidelne
vystavené zvýšenému hluku, prašnosti a tiež obmedzeniu pohybu v obci. Uvedené vplyvy
budú krátkodobé a čiastočne narušia kvalitu a pohodu života obyvateľov v blízkom okolí.
Nepredpokladáme ovplyvnenie zdravotného stavu obyvateľstva danými vplyvmi.
IV.3.9 Synergické a kumulatívne vplyvy.
Na základe predchádzajúceho hodnotenia na jednotlivé zložky životného prostredia a
zdravia obyvateľstva možno konštatovať, že sa nepredpokladá významné negatívne
20
Rybník –protipovodňové preventívne opatrenia
zámer
synergické a kumulatívne pôsobenie navrhovanej činnosti na jednotlivé zložky životného
prostredia a zdravia obyvateľstva, ktoré by malo za následok ich významné zhoršenie stavu
v dotknutom území.
Počas prevádzky sa očakávajú pozitívne vplyvy súvisiace s ochranou
miestnych
komunikácií a majetku občanov obce.
IV.4. Hodnotenie zdravotných rizík.
Pri výstavbe ani pri užívaní objektov protipovodňovej ochrany sa nepredpokladajú
negatívne vplyvy na zdravotný stav obyvateľstva.
IV.5. Údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti na chránené územia.
Navrhovaná činnosť sa nachádza v 1. stupni územnej ochrany podľa zákona č.
543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, mimo schválené a
navrhované chránené vtáčie územia a územia európskeho významu, resp. európsku sústava
chránených území, ako aj mimo národnú sústavu veľkoplošných a maloplošných chránených
území.
Maloplošné chránené územie sa na katastrálnom území Rybník nenachádza.
Chránené stromy sa v dotknutom území nenachádzajú a realizácia navrhovanej činnosti ich
ani neohrozí.
Iné chránené územia z hľadiska ochrany prírody a krajiny sa v dotknutom území
nenachádzajú.
Vplyvom realizácie navrhovanej činnosti dôjde k minimálnemu trvalému záberu (šachty
kanála) a dočasnému záberu poľnohospodárskej pôdy. K trvalému alebo dočasnému záberu
lesných pozemkov nedochádza.
Navrhovaná činnosť počas výstavby a prevádzky nemá významný negatívny vplyv na
uvedené chránené územia a ochranné pásma.
IV.6. Posúdenie očakávaných vplyvov z hľadiska ich významnosti a časového
priebehu pôsobenia.
V predchádzajúcich častiach zámeru (kapitoly IV.1. - IV.5.) boli identifikované a
charakterizované všetky vplyvy na životné prostredie, ktoré sa predpokladajú v súvislosti s
výstavbou a prevádzkou predmetnej stavby.
V nasledujúcom texte sú očakávané vplyvy zosumarizované a vyhodnotené z hľadiska ich
významnosti. Pre hodnotenie významnosti vplyvov bola zvolená päťstupňová škála s
nasledujúcimi charakteristikami, uplatňovanými rovnako pre negatívne ako aj pozitívne
vplyvy:
0 bez vplyvu (navrhovaná činnosť žiadnym spôsobom neovplyvní zložku životného
prostredia, obyvateľstvo alebo využiteľnosť zeme, kultúrne a historické hodnoty územia, a
pod.)
1 nevýznamný - zanedbateľný vplyv (ide prevažne o vplyv s charakterom rizika, náhody
alebo so zanedbateľným príspevkom alebo dočasným pôsobením)
2 málo významný vplyv (vplyv, ktorého pôsobenie je z kvantitatívneho hľadiska minimálne,
lokálny vplyv alebo pôsobiaci na málo zraniteľnú zložku životného prostredia, príp. nie je
vnímateľný alebo je subjektívny, tiež vplyv s charakterom rizika pre viac zraniteľnú zložku
životného prostredia alebo inak špecifické územie, dočasný vplyv so širším plošným
záberom alebo priamym ovplyvnením obyvateľstva)
3 významný vplyv (má dosah na širšie okolie, alebo pôsobí na viac zraniteľnú zložku
životného prostredia, príp. jeho vnímavosť alebo plošný záber sú vysoké, tiež dočasný vplyv
s celoplošným pôsobením)
4 veľmi významný vplyv (má regionálny dosah, alebo pôsobí na najzraniteľnejšie zložky
životného prostredia, ovplyvňuje ekologickú únosnosť, príp. nie je v súlade s príslušnou
legislatívou alebo inými normami, ovplyvňuje predmet ochrany v chránených územiach,
trvalý a nevratný vplyv)
Pri číselnom označení mieru vplyvu je uvádzane znamienko – negatívny vplyv
+ pozitívny vplyv
21
Rybník –protipovodňové preventívne opatrenia
zámer
Vplyvy na horninové prostredie 0 – bez vplyvu
Vplyvy na reliéf 0 – bez vplyvu
Vplyvy na ovzdušie a miestnu klímu
Počas výstavby: - 1 – zanedbateľný vplyv
Počas prevádzky: 0 – bez vplyvu
Vplyvy na vody
Znečistenie vodných tokov
-1 – zanedbateľný vplyv, krátkodobý
Počas prevádzky:
0 – bez vplyvu
Stabilizácia odtokových pomerov
0 – bez vplyvu
Znečistenie podzemných vôd
počas výstavby: - 1 nevýznamný vplyv
Počas prevádzky: - 1 nevýznamný vplyv
Vplyvy na pôdy
Trvalé zábery pôdy
0 – bez vplyvu
Ochrana pôd pred povodňami
+3 – významný vplyv, trvalý
Vplyvy na biotop
Výruby drevín
0 – bez vplyvu
Vplyvy na štruktúru krajiny 0 – bez vplyvu
Vplyvy na stabilitu krajiny
Celková stabilita územia:
0 – bez vplyvu
Vplyvy na chránené územia 0 – bez vplyvu
Vplyvy na obyvateľstvo
Narušenie pohody a kvality života počas výstavby
- 1 nevýznamný vplyv, krátkodobý,
Pohoda a kvality života počas prevádzky
+3 – významný vplyv, dlhodobý
Vplyvy na kultúrno-historické pamiatky a hodnoty nehmotnej povahy 0 - bez vplyvu
Vplyvy na poľnohospodársku výrobu 0 - bez vplyvu
Vplyvy na lesnú a priemyselnú výrobu, rekreáciu a služby 0 – bez vplyvu
IV. 7. Predpokladané vplyvy presahujúce štátne hranice.
Vplyvy presahujúce štátne hranice Slovenskej republiky sa vzhľadom na umiestnenie
a charakter stavby sa počas výstavby a v priebehu existencie stavby nepredpokladajú.
IV.8. Vyvolané súvislosti, ktoré môžu spôsobiť vplyvy s prihliadnutím na súčasný stav
životného prostredia v dotknutom území.
V súvislosti s realizáciou navrhovanej činnosti sa neočakávajú žiadne vyvolané
súvislosti vo vzťahu k súčasnému stavu životného prostredia, ktoré nie sú predmetom
predchádzajúcich hodnotení.
IV.9. Ďalšie možné riziká spojené s realizáciou navrhovanej činnosti.
Realizácia navrhovanej činnosti sa riadi predovšetkým prevádzkovými a
technologickými predpismi a normami. V prípade havárií stavebných mechanizmov počas
výstavby, je dodávateľ povinný vzniknutú situáciu riešiť a zabezpečiť prostredie pred únikom
pohonných hmôt do podzemných vôd a pod.
IV.10. Opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov jednotlivých variantov
navrhovanej činnosti na životné prostredie.
22
Rybník –protipovodňové preventívne opatrenia
zámer
Účelom opatrení je predchádzať, eliminovať, minimalizovať, zmierniť, alebo
kompenzovať očakávané (predpokladané) vplyvy činnosti, ktoré môžu vzniknúť počas jej
výstavby a prevádzky. Tento cieľ je možné dosiahnuť opatreniami, ktoré sa viažu na jeden
alebo na viac vplyvov zároveň.
Vzhľadom na rozsah navrhovanej činnosti a definovanie očakávaných vplyvov (minimálne
pôsobenie negatívnych vplyvov) sa navrhujú tieto opatrenia:
1. Zapracovať navrhovanú činnosť do Zmien a doplnkov územného plánu obce Rybník ako
verejnoprospešnú stavbu.
2. Počas výstavby je potrebné rešpektovať všeobecne platné opatrenia vzťahujúce sa na
bežné stavebné práce: udržiavanie dobrého technického stavu vozidiel, skrápanie ciest
v období sucha, obmedzenie pohybu vozidiel v koryte toku, nakladanie s odpadmi.
3. Pred začatím prác vytýčiť v teréne zábery stavby a výrub drevín obmedziť iba na
nevyhnutný rozsah. Dreviny, ktorých výrub v súvislosti s výstavbou nie je nutný, počas prác
chrániť pred poškodením.
4. Výrub drevín realizovať zásadne v mimo hniezdnom období.
5. Stavebník je povinný v zmysle § 40 pamiatkového zákona a v zmysle § 127 stavebného
zákona oznámiť každý archeologický nález nájdený počas stavby miestne príslušnému
stavebnému úradu a Krajskému pamiatkovému úradu a urobiť nevyhnutné opatrenia, aby sa
nález nepoškodil alebo nezničil, pokiaľ o ňom nerozhodne stavebný úrad.
IV.11. Posúdenie očakávaného vývoja územia, ak by sa činnosť nerealizovala
V prípade že by sa činnosť nerealizovala, prívalové a dlhodobé dažde by aj naďalej
ohrozovali intravilán obce Rybník. Takýto stav je pre obyvateľov sídla nežiaduci a výraznou
mierou negatívne ovplyvňuje pohodu života v záujmovom území.
IV.12. Posúdenie súladu navrhovanej činnosti s platnou územnoplánovacou
dokumentáciou a ďalšími relevantnými strategickými dokumentmi.
Navrhované riešenie plne rešpektuje funkčné a priestorové využitie dotknutého
územia s dodržaním stanovených limitov a cieľov využitia územia v náväznosti na technickú
a dopravnú infraštruktúru a v súlade s Územným plánom obce Rybník (schválený 01/2005).
IV.13. Ďalší postup hodnotenia vplyvov s uvedením najzávažnejších okruhov
problémov.
Pri hodnotení navrhovanej činnosti boli zvážené všetky predpokladané vplyvy
navrhovanej činností na životné prostredie, ktoré bolo možné v tomto štádiu poznania
predpokladať. Zvážili sa všetky riziká navrhovaného riešenia z hľadiska vplyvu na životné
prostredie, chránené územia a zdravie obyvateľov, na základe čoho bolo preukázané, že
navrhovanú činnosť je možné realizovať v navrhovanom variante.
Z doterajšieho hodnotenia vyplýva, že navrhovanou činnosťou nebudú negatívne ovplyvnené
skúmané zložky životného prostredia.
Plánovaná investícia nebude mať negatívny vplyvy na súčasnú kvalitu životného prostredia
hodnoteného územia a ani na zdravie obyvateľstva, očakáva sa priaznivé ovplyvnenie
súčasnej situácie v území.
V. POROVNANIE VARIANTOV
OPTIMÁLNEHO VARIANTU
NAVRHOVANEJ
ČINNOSTI
A
NÁVRH
Navrhovateľ požiadal o upustenie od variantného riešenia zámeru navrhovanej
činnosti Obvodný úrad životného prostredia v Leviciach.
V.1. Tvorba súboru kritérií a určenie ich dôležitosti na výber optimálneho
variantu
V zámere bol posudzovaný jeden realizovateľný variant.
23
Rybník –protipovodňové preventívne opatrenia
zámer
V.2. Výber optimálneho variantu alebo stanovenie poradia vhodnosti pre posudzované
varianty.
Zámer navrhovanej činnosti je riešený v jednom realizačnom variante. Navrhovateľ
požiadal o upustenie od variantného riešenia zámeru navrhovanej činnosti Obvodný úrad
životného prostredia Levice, ktorý upustil podľa § 22 ods. 7 zákona na základe žiadosti
navrhovateľa od požiadavky variantného riešenia zámeru navrhovanej činnosti (list č.
T2011/01831-eia, zo dňa 7. 12. 2011).
V.3. Zdôvodnenie návrhu optimálneho variantu.
Zámer navrhovanej činnosti je riešený v jednom realizačnom variante, je daný
konfiguráciou terénu, požadovanými a navrhnutými opatreniami . Tieto terénne pomery
neumožňujú iné variantné riešenie. V prípade nulového variantu by nedošlo k realizácii
stavby, nedošlo by k zvýšeniu prašnosti, miernemu navýšeniu hluku z dopravy, mierneho
množstva emisií a odpadov počas výstavby. Na druhej strane by nedošlo k ochrane
obyvateľstva, majetku a životného prostredia pred povodňami z prívalových dažďov.
V navrhovanom variante prevažujú pozitívne vplyvy na ochranu a rozvoj regiónu nad
negatívnymi, ktoré nepredstavujú významné riziko ohrozenia životného prostredia. Preto
odporúčame realizovať posudzovanú činnosť ako navrhovaný variant.
VI. MAPOVÁ A INÁ OBRAZOVÁ DOKUMENTÁCIA
Príloha č. 1 – Upustenie od variantného riešenia zámeru
Príloha č. 2 – Prehľadná situácia viď str. č. 5
Príloha č. 2.1 - Situácia protipovodňových opatrení M=1:5000
Príloha č. 4 - Fotodokumentácia
VII. DOPLŇUJÚCE INFORMÁCIE K ZÁMERU
1. Zoznam textovej a grafickej dokumentácie, ktorá sa vypracovala pre zámer, a
zoznam hlavných použitých materiálov.
Podklady pre vypracovanie zámeru :
- Územný plán obce Rybník, 10/2004, Banská Bystrica,
-Povrchové odvodnenie v obci Rybník, projektová štúdia st., MONTSTAV PROJEKT s.r.o.
Levice, Ing.Jaroslava Vašková 06/2010
-Upustenie od variantného riešenia zámeru navrhovanej činnosti „Rybník-protipovodňové
preventívne opatrenia“, Obvodný úrad životného prostredia Levice (list č. T2011/01831-eia,
zo dňa 7. 12. 2011),
- Všeobecne záväzné právne predpisy a normy,
- poskytnuté doplňujúce údaje od zástupcov navrhovateľa, ako aj dostupné materiály a
vlastné skúsenosti z hodnotenia obdobných činností, ako aj obhliadka lokality a
dokumentácia.
Literatúra:
- Atlas krajiny Slovenskej republiky 2002: 1. vyd., Bratislava – MŢP SR, Banská Bystrica –
SAŽP SR, 2002,
- Linkeš, V., Pestún, V. a Džatko, M., 1996: Príručka pre pouţívanie máp BPEJ, VÚPÚ,
Bratislava,
- Ročenky SHMÚ,
- http://www.air.sk, http://www.cp.sk, www.culture.gov.sk, http://www.economy.gov.sk,
http://www.enviro.gov.sk,
http://www.enviroportal.sk,
http://www.geology.sk,
http://www.geoportal.sk,
http://jaspi.justice.gov.sk,
http://www.kuzp.sk,
http://lvu.nlcsk.org/polovgis/Mapa.aspx,
http://www.naucnechodniky.sk,
http://www.obecrybnik.sk,
http://www.podnemapy.sk,
http://www.regionzilina.sk,
http://www.reviry.choma.sk, http://www.sazp.sk, http://www.shmu.sk, http://www.sizp.sk,
http://www.sopsr.sk,
http://www.ssc.sk,
http://www.statistics.sk,
http://vodanakupanie.sazp.sk, http://www.vsetkyfirmy.sk.
24
Rybník –protipovodňové preventívne opatrenia
zámer
VII.2. Zoznam vyjadrení a stanovísk vyžiadaných k navrhovanej činnosti pred
vypracovaním zámeru.
Nie sú.
VII.3. Ďalšie doplňujúce informácie o doterajšom postupe prípravy navrhovanej
činnosti a posudzovaní jej predpokladaných vplyvov na životné prostredie.
Nie sú.
VIII. MIESTO A DÁTUM VYPRACOVANIA ZÁMERU
Banská Bystrica, november 2011.
IX. POTVRDENIE SPRÁVNOSTI ÚDAJOV
1. Spracovatelia zámeru
Ing. Ján Janec – autorizovaný inžinier SKSI, r.č.2860*A*2
2. Potvrdenie správnosti údajov podpisom spracovateľa zámeru a podpisom
oprávneného zástupcu navrhovateľa.
........................................................
Ing. Ján Janec
spracovateľ zámeru
...............................................................
oprávnený zástupca navrhovateľa
25
Rybník –protipovodňové preventívne opatrenia
zámer
Príloha č. 4
FOTODOKUMENTÁCIA:
Priepusty na bezmennom potoku výškovo nevhodne osadené, pri väčších
prietokoch v koryte spôsobujú vzdúvanie a vybrežovanie vody.
26
Rybník –protipovodňové preventívne opatrenia
zámer
Cestná priekopa s prítokovým úsekom s rúrovým priepustom DN 300 na
križovatke Školskej a Hlavnej ulice
Tá istá priekopa -dolný úsek bez odtoku.
27
Rybník –protipovodňové preventívne opatrenia
zámer
Potrubie DN 100 ako rúrový priepust s nevhodným profilom na poľnej ceste v hornom
úseku eróznej ryhy.
Erózna ryha nad priepustom pod vinicami.
28
Download

1 Textova cast Rybnik-Projektovy zamer.pdf