24. september 2013
Cena 2 € • Ročník xxiII • www.inprost.sk
Desiatky miest a obcí
si tento rok pripomínajú
900 rokov prvej písomnej
zmienky
Týka sa to desiatok obcí
a miest v Trnavskom. Trenčianskom a Nitrianskom kraji. Ich
krstným listom je Zoborská listina z roku 1113. strana 12
Dve jubileá košického
Medzinárodného maratónu
mieru
Kým to prvé, 90. ročník, je v centre komunikácie už fakticky rok,
to druhé stojí rovnako za zmienku. Maratón sa v roku 2013 bude
konať po 25. raz na tzv. mestskom okruhu.
strana17
Gajdy a gajdošská kultúra v zozname kultúrneho
dedičstva Slovenska
Galaprogramom v kultúrnom
dome v Oravskej Polhore 15.
septembra vyvrcholil 14. ročník medzinárodného gajdošského festivalu Gajdovačka
2013.
strana 29
39-40
Adresa:
Stanovisko
ZMOS k návrhu
zákona
o sociálnych
službách....
strana 5
Možno previesť
stavebné
povolenie?
strana 8
V Liptove panuje
s návštevnosťou
veľká
spokojnosť
strana 14
Sladučké bobule hrozna prilákali do vinohradov v okolí Modry kŕdle škorcov. A vzápätí aj handrové figuríny. Viac na strane 20.
Snímka: Jana Soukupová
Ticho a vytrvalo „vlievajú“
vedomosti a poznatky
do samosprávy
V košickom hoteli Central sa vo štvrtok 5. septembra stretli pracovníci regionálnych
vzdelávacích centier (RVC) združených v Asociácii vzdelávania samosprávy (AVS),
ako aj starostky a starostovia, ktorí sa aktivizujú v RVC a vo vedení AVS. Prišli aj
niektorí dlhoroční lektori a pozvaní hostia.
Na slávnostnom valnom zhromaždení si pripomenuli 10. výročie založenia Asociácie vzdelávania
samosprávy, ale aj dvadsať rokov
činnosti regionálnych vzdelávacích
centier, ktorých je na Slovensku jedenásť.
Deväť z nich (so sídlom v Rovinke, Senici, Trnave, Trenčíne, Nitre,
Martine, Košiciach, Michalovciach
a Prešove) je členom AVS, dve (v
Rimavskej Sobote a Štrbe) nie sú
členmi.
Priebeh valného zhromaždenia
bol trochu iný ako inokedy, viac sa
bilancovalo a spomínalo, oficiálne,
ale aj v neformálnych stretnutiach
popri zhromaždení. Po privítaní
domácimi usporiadateľmi valného
zhromaždenia z RVC Košice, teda
„Prísť spolu je začiatok, byť spolu je
pokrok a pracovať spolu je úspech.“
Henry Ford
Jánom Kuchardom, ktorý je aj viceprezidentom AVS a Ľubou Borošovou, valné zhromaždenie otvorila
prezidentka AVS Andrea Briestenská. Potom moderátorka zhromaž-
denia Ľ. Borošová a všetci účastníci
srdečným potleskom privítali veľkého priateľa a partnera samosprávy
Slovenska a tých jej pracovníkov,
ktorí budovali samosprávne vzdelá-
Pomáhajú si ako
sa dá!
V malej oravskej dedinke Pribiš zbierajú železo. Za peniaze,
ktoré dostanú, si chcú kúpiť
chladiaci box do rozostavaného domu smútku. Obce od
roku 2007 musia mať vlastné
domy smútku s chladiacim
boxom na telá zosnulých.
Dedinke Pribiš so 400 obyvateľmi sa však niekoľko rokov
toto nariadenie vlády pre nedostatok financií nedarilo plniť.
Takmer všetky obecné úspory
už vrazili do hrubej stavby
domu smútku. Čo sa dá, robia
si svojpomocne. Na dokončenie domu smútku však Pribišanom stále chýba 10-tisíc eur.
Len na chladiaci box potrebujú
2500 eur. Tu sa však vynašli
a pomáhajú si zberom železa.
Polovica dediny prišla v lete s
plnými fúrikmi. Len z potoka
vytiahli dve vlečky železného šrotu, chváli svojich ľudí
starostka obce. Za šrot dostali
660 eur, čo ľudí povzbudilo a
staré železo nosia ďalej.
(r)
2 vzdelávanie
24. september 2013 • Obecné noviny
Ticho a vytrvalo „vlievajú“ vedomosti
a poznatky do samosprávy
vacie štruktúry, už 80-ročného Kaia
Johannsena z Dánska, ktorý prakticky stál pri zrode týchto štruktúr
a výrazne formoval obsah vzdelávania. Rovnaký potlesk patril už nestorke vzdelávania Gitke Švarcovej,
zakladateľke a dlhoročnej riaditeľke
prvého RVC na Slovensku v Nitre,
ktorá je už druhý rok na zaslúženom dôchodku, a jej manželovi
Jiřímu, ktorý ako tlmočník pomáhal prenášať poznatky a skúsenosti
z Dánska, USA, Rakúska, Nemecka
a iných krajín do vzdelávania na
Slovensku. Pozvanie na valné zhromaždenie prijala aj Jana Voldánová
z Centra pre vzdelávanie ČR, ako aj
zástupcovia Združenia matrikárov
a matrikárok Slovenska, Združenia
hlavných kontrolórov SR, Centra
rozvoja samospráv, Inštitútu verejnej správy a Prvej komunálnej
finančnej spoločnosti, ktorá je aj
sponzorom AVS. Pozvaní najvyšší
predstavitelia ZMOS sa ospravedlnili pre zahraničnú služobnú cestu,
zastúpili ich Anna Labátová, riaditeľka sekcie vzdelávania Kancelárie
ZMOS a Barbara Gindlová, projektová manažérka Kancelárie ZMOS.
Viacerí účastníci vo svojich neskorších vystúpeniach tiež nezabudli na ďalšie významné mená z
krátkej histórie vzdelávania samosprávy. Na Freda Fishera z USA,
ktorý z spomedzi všetkých asi 55
krajín, kde pôsobil, označil Slovensko za najlepšie prijímajúce a
aplikujúce jeho bohaté skúsenosti a
poznatky. Preto sa k nám, vždy keď
môže, rád vracia. Žiaľ, tento raz pre
zdravotné problémy pozvanie nemohol prijať. Druhým človekom,
na ktorého sa veľa spomínalo, bola
Danka Paliková, zakladateľka Nadácie vzdelávania samosprávy ZMOS,
predchodcu AVS. Žiaľ, D. Paliková
už nežije.
Prečo vznikla asociácia?
Ako prvý predstúpil pred zhromaždenie Dušan Demčák, od r.
1994 starosta obce Zlatá Baňa, člen
rady AVS, aby priblížil vývoj vo
vzdelávaní až do dneška. V r. 1993
vznikla Nadácia vzdelávania samosprávy, jedinečná organizácia, ktorej
zakladateľom bolo ZMOS. Len málokto si vtedy dokázal predstaviť regionálny rozmer vzdelávania. Začali
sa vytvárať a úspešne budovať RVC,
ktoré postupne voju činnosť rozvinuli do vtedy netušených rozmerov. Z „nebeskej nadácie“ sa z toho
určite veľmi teší aj Danka Paliková,
povedal D. Demčák. RVC si museli
občas vyjasňovať vzťahy aj so svojimi zriaďovateľmi. Všetkým pomáhalo množstvo zahraničných stáží,
veľa nám dalo získavanie vedomostí
zážitkovou formou, pokračoval. Jednotlivé RVC si však svoje programy
nastavovali podľa potrieb regiónov,
v ktorých pôsobili. Zaspomínal si aj
na začiatky, keď v jeho regióne RVC
posielalo poštou aj 900 pozvánok
písaných na PC 4, čo bol ako elektrický písací troj. Dnes je to priam
neuveriteľné.
Teší ho, že zrušenie Nadácie vzdelávania samosprávy nespôsobilo zánik RVC. Ešte najmä zásluhou D.
Palikovej, hoci už vtedy nepracovala pre ZMOS, vznikla Asociácia
vzdelávania samosprávy. „Danka
nám priniesla vietor, vír, ktorý nás
vynášal do výšok a unáša nás aj
dnes,“ uzavrel svoje vystúpenie D.
Demčák.
Andrea Briestenská, prezidentka AVS:
Otvárame cesty poznaniu
Vážení hostia, priatelia a priaznivci Asociácie vzdelávania samosprávy, milí kolegovia,
V predchádzajúcich častiach
programu moji predrečníci povedali veľa podstatných informácií,
ktoré mapujú aktivity Asociácie
vzdelávania samosprávy a jej členských regionálnych vzdelávacích
centier za 10 rokov jej existencie.
Nie je tajomstvom, že spoločenská a ekonomická situácia je
v tomto období mimoriadne zložitá a premieta sa to aj do našich
možností. Rovnako zostáva faktom, že vzdelávanie vôbec – nielen to naše samosprávne – nie je
práve preferovanou oblasťou v období krízy. Ak teda hľadáme v zložitých obdobiach nové východiská, je veľmi užitočné ak sa vrátime
k podstate. Vždy bolo a bude spoločným záujmom našej asociácie
podporovať tvorivosť, efektívnosť
a schopnosť územných samospráv
pružne reagovať na potreby doby
v súlade s platnou legislatívou,
poskytovať koordinovaný systém
vzdelávania predstaviteľov a zamestnancov územnej samosprávy
prostredníctvom siete členských
RVC prípadne vlastnými aktivitami.
Pohľad na našu prácu môže
byť v rôznych smeroch skreslený.
Oprime sa preto o pohľad človeka, ktorý mal vždy úžasný nadhľad
a dokonalý odstup (nielen preto, že
je spoza oceánu). Dovoľte, aby som
citovala Freda Fishera, autora projektu Manažérske vzdelávanie v samospráve tvz. „Klobúkový manažment“, ktorý reagoval na pozvanie
na našu dnešnú slávnosť slovami:
„Milí kolegovia a stovky Slovákov, ktorých stále považujem
za priateľov a veľmi pracovitých
ľudí, výborne odvádzajúcich svoju prácu pre malé – veľké Slovensko. Hovorím o stovkách ľudí
pracujúcich v samospráve, ktorí
„slúžia“ komunitám, ktorí ma
chytili za srdce a dotkli sa mojej
duše ako tisíce svetielok. Hovorím
ako niekto, kto žil na štyroch kontinentoch, pracoval vo viac ako
60-tich krajinách sveta. Verím, že
mám plné právo pochváliť mojich
kolegov za obrovskú radosť a nadšenie, ktoré som zažil pri práci
s najlepším kádrom miestnych
úradníkov a kolegov z regionálnych vzdelávacích centier na svete. Áno – hovorím o Slovensku.
Slovensko ďakujem! Ďakujem za
nádherné spomienky a silné priateľstvá. Peggy a ja budeme vždy
považovať Slovensko za náš druhý
domov.
Regionálnym vzdelávacím cen-
trám blahoželám k ich významnému výročiu a želám veľa úspechov“.
Som presvedčená, že ak sa budeme držať tohto odkazu – budeme
dostatočne tvoriví, nadšení, budeme hľadať spoločné riešenia, témy
a možnosti „AKO“ robiť našu prácu lepšie a efektívnejšie - jednotlivé členské regionálne vzdelávacie
centrá aj samotná Asociácia vzdelávania samosprávy budú mať
zmysluplnú perspektívu.
Na záver sa chcem poďakovať
všetkým, ktorí prispeli k tomu, že
Asociácia vzdelávania samosprávy
vznikla, efektívne pracuje a „vie sa
o nej“. Sú to predovšetkým moji
kolegovia z členských RVC Košice,
Martin, Michalovce, Nitra. Prešov, Rovinka, Senica, Trenčín, Trnava – pretože je to predovšetkým
o práci, nápadoch, tvorivosti, trpezlivosti týchto ľudí, ale samozrejme moje veľké poďakovanie
patrí i predstaviteľom samosprávy
v jednotlivých regiónoch, ktorí
„svoje“ RVC podporujú, lektorom, konzultantom, partnerským
organizáciám a ďalším priateľom
a priaznivcom našej asociácie.
Veľké ďakujem vám všetkým.
Otvárajme preto spoločne cesty
k poznaniu!!!
Prvé roky AVS, predstavy
a stratégia spoločného
postupu RVC
Dušan Gallo, riaditeľ RVC Martin a prvý prezident AVS sa na úvod
svojho vystúpenia tiež vrátil k Nadácii vzdelávania samosprávy (NVS).
Dosahovali sme vtedy dobré výsledky a boli sme v istých otázkach ďalej,
ako dnes, povedal. To preto, že sme
mali dobrú manažérku D. Palikovú a
veľmi dobrý americký projekt, ktorý
sme zjednodušene volali Klobúky,
navštevovali me Dánsko, Nemecko a
iné krajiny, pokračoval. Potom došlo
k nezmyselnému kroku, keď ZMOS
zrušil nadáciu, zanikla posledným
dňom roka 2002. Následne došlo k
stretnutiu D. Galla a D. Demčáka s
jedným podpredsedom ZMOS, ktorý nám oznámil, že uvažujú o novej
štruktúre, v ktorej by malo byť jedno ústredné centrum vzdelávania
samosprávy a v regiónoch budú
pobočky tohto centra. My sme to
označili za zlé riešenie, vývoj potom
priniesol založenie AVS, vzniklo 6.
júna 2003. Žiaľ, podľa D. Gallu dodnes neexistuje koncepcia (kritéria a
štandardy) vzdelávania samosprávy.
Aj ZMOS mal zámer ju pripraviť,
dodnes sa tak však nestalo.
„Skúsenosť vraj nie je to, čo zaži-
Cieľom AVS je:
- podporovať a koordinovať aktivity jednotlivých členských RVC a realizovať vlastné aktivity na dosiahnutie cieľov združenia,
- vytvárať spoločnú ponuku aktivít a podujatí, s regionálnou a celoslovenskou pôsobnosťou,
- vytvárať a rozvíjať partnerské vzťahy s organizáciami a inštitúciami
podobného zamerania doma i v zahraničí.
Formy činnosti AVS:
Jednodňové odborné a konzultačné semináre: podľa ponuky členských RVC, ktoré pružne reagujú na zmeny v legislatíve, výklad právnych noriem
Celoslovenské odborné semináre, konferencie a pracovné stretnutia:
pre profesijné skupiny
Kurzy akreditované Ministerstvom školstva SR: odborne zamerané
na jednotlivé oblasti v pôsobnosti obcí/miest s možnosťou získania
osvedčenia s celoštátnou platnosťou. Zoznam kurzov na web stránkach jednotlivých členských RVC
Projekty: spolupráca na tvorbe a implementácii projektov v oblasti
vzdelávania samosprávy
Publikačná činnosť: edícia „Vzdelávanie v samospráve“ v rámci, ktorej
vychádzajú odborné a ďalšie publikácie – Diár samosprávy, Miestna
samospráva – základné princípy fungovania, Manažérske kompetencie v miestnej samospráve, Imidž predstaviteľa samosprávy a ďalšie
Viacdňové odborné semináre a stretnutia regionálneho charakteru:
pre primátorov a starostov miest a obcí, vedúcich zamestnancov obcí/
miest a nimi zriadených rozpočtových a príspevkových organizácií
Konzultačná činnosť: prostredníctvom zboru lektorov/konzultantov
sprostredkujeme zodpovedanie otázok týkajúcich sa vybraných problémov v samospráve. Prehľad tematických oblastí a objednávkový
formulár na www.avs-rvc.sk v časti konzultácie resp. v spolupráci s
Iure Edition
vzdelávanie 3
Obecné noviny • 24. september 2013
ješ, ale čo so zážitkom urobíš“, uviedol D. Gallo a túto životnú múdrosť
podoprel svojim obľubeným mikropríbehom detektíva Sherlocka Holmesa a jeho priateľa Wattsona:
Raz, keď spolu stanovali, sa o pol
noci prebudili a Wattson hovorí: Vidíte tú krásnu oblohu, trblietajúce sa
hviezdy... Holmes sa ho opýta: Čo z
toho dedukujete? Wattson sa zamyslel a odvetil: To, že ďaleko vo vesmíre
sú iné galaxie a možno tam niekde
žijú aj ľudia! Holmes mu na to: Vy
blázon, niekto nám ukradol stan!
Aj nám niekto vtedy ukradol stan,
vysvetlil D. Gallo. Písal sa rok 2003,
keď sme v Trenčíne založili AVS.
Dnes fungujeme – vzdelávame,
niekto viac, niekto menej, máme
rôzne výkony, dve RVC vystúpili, čo
je škoda, pre AVC aj pre tieto RVC –
dodal. Proces vzdelávania cez RVC
však žije a v spojení s AVS prináša
aj pridanú hodnotu. D. Gallo ju vidí
napr. vo vydávaní Diáru samosprávy, kontaktmi s českými partnermi, ktoré však trochu ochabli, vo
vydávaní kníh v Edícii vzdelávania
samosprávy, v stretnutiach s ľuďmi
v teréne, so starostami, ale aj inými
činiteľmi a pracovníkmi samosprávy. D. Gallo podčiarkol aj nenahraditeľnosť dobrých vzťahov, vnútri
AVS ako aj vzťahov RVC k mestám,
obciam a k všetkým, ktorým chcú
sprostredkovať nové poznatky a skúsenosti potrebné pre ich o prácu.
Na záver vystúpenia, verný svojim
lektorským zvykom, vyslovil D. Gallo ďalšie myšlienky, z ktorých možno dešifrovať, ako sa treba správať v
budúcom období:
„Nemôžeš objavovať oceány, keď
chceš stále vidieť breh“! „Keď nevieš,
kam chceš plávať, žiadny vietor nie
je pre teba dobrý!“
Lektori ako
neodmysliteľná súčasť
práce RVC
Oxana Hospodárová z Košíc pracovala dlhé roky na rôznych úsekoch
kontroly vo verejnej správe, okrem
iného aj ako hlavná kontrolórka v
samospráve mestskej časti Košíc, a
svoje vedomosti a skúsenosti odovzdáva už rad rokov iným aj ako
lektorka. I tak však vyslovila otázku,
či práve ona si zaslúžila vystúpiť za
lektorov na tomto valnom zhromaždení.
„Najskôr sa chcem osobne poďakovať Danke Palikovej a Ľube Vávrovej, ktoré ma našli, „nakopli“ do
lektorskej práce a tak som tu,“ povedala na úvod. Je desať rokov činnosti
AVS veľa či málo, dala si rečnícku
otázku a odpovedala: Desať rokov
je dosť a blahoželám vám všetkým,
že ste to vydržali a stále fungujete,
lebo v oblasti vzdelávania je veľká
konkurencia, každý deň príde nejaká pozvánka na vzdelávaciu akciu.
V stanovách AVS sú uvedené aj nasledujúce slová: ...všetci zamestnanci
RVC dospeli k presvedčeniu, že sa
treba spojiť a spoločne budovať. To
stále platí aj dnes, pokračovala O.
Hospodárová, ktorá sa vrátila do samosprávy Nie je to však jednoduché,
mnohí by aj išli na školenie, často im
však chýba na to čas alebo peniaze.
Je veľa nových zákonov, úprav starších zákonov a zmien, v ktorých sa
ťažko orientuje. Upozornila však aj
na potrebu vrátiť sa na seminároch
k dlho platným zákonom, k témam,
ktoré sú takpovediac jasné, lebo
nedošlo v nich k zmenám. Často je
však dobre sa správať podľa nasledovnej rady: Nedôveruj niekomu
iba preto, že niečo robí už 20 rokov,
možno to robí 20 rokov zle! Lebo
aj lektori, ktorí prednášajú tú istú
tému, ju neprednášajú rovnako, prichádzajú nové myšlienky a podnety
a nie každý ich rovnako aplikuje do
prednášok a diskusií.
Na záver sa O. Hospodárová dotkla citlivej témy konkurencie, nielen vzdelávacích subjektov mimo
AVS, ale aj medzi RVC. Niekto dokonca hovorí o tom, že „kradneme
si účastníkov...“ Tu si však treba
uvedomiť, zdôrazňuje, že účastníci
si vyberajú vzdelávacie podujatie
podľa rôznych kritérií. Nielen podľa toho, kto je lektor, ale aj podľa
ich osobných záujmov, napr. podľa
miesta školenia, ak majú záujem z
osobných dôvodov danú lokalitu
navštíviť, podľa termínu, podľa dopravnej dostupnosti miesta školenia
a pod.
Než Ľ. Borošová uviedla ďalšieho vystupujúceho, poznamenala
na okraj konkurovania si RVC, že
kedysi boli takým tromfom činností niektorých akreditované kurzy.
Dnes však majú RVC rozdelené nielen územie, v ktorom pôsobia, ale aj
tematické oblasti záujmu.
Práca s profesijnými
skupinami ako základ
ponuky vzdelávania pre
samosprávu
K tejto témy si vystúpenia pripravili dvaja účastníci valného zhromaždenia.
Dušan Verčimák, riaditeľ RVC
Prešov, ktorý bol v rokoch 2005 až
2012 aj prezidentom AVS, hovoril
prvý. Upriamil pozornosť na potrebu práce s profesijnými skupinami v
samospráve, ale aj mimo nej. „Prvou
profesijnou skupinou, s ktorou musíme pracovať, sme my sami, sme
ako prototyp“, povedal. Kým Nadácia vzdelávania samosprávy chcela
vytvoriť sieť RVC, poslaním AVS je
podporovať odborný rast. Už dnes
pripravujeme veci, ktoré chceme
robiť v r. 2014, najskôr to však musíme vyskúšať na sebe. Kedysi sme
pripravovali vzdelávanie najmä pre
volených predstaviteľov samosprávy,
dnes už na 80 % školíme nevolených
pracovníkov verejnej správy, treba
však zadefinovať ich profesijné skupiny, niekde sa to dá celkom presne,
rozvíjal D. Verčimák ďalej svoje úvahy. Našim cieľom nie je nejaká obec,
ale ľudia, ktorí v nej pracujú. Niektoré profesijné skupiny sú z teritoriálneho pohľadu ndregionálne. Prvú
takú skupinu – matrikárov – podchytili v RVC Martin. Povedali sme
si, že všetci nemôžeme robiť všetko,
napr. pre skupiny hlavných kontrolórov, novinárov, majetkárov, účtovníkov príspevkových organizácii,
sekretárky či kronikárov. Naopak,
niektoré profesijné skupiny sa ukazujú vhodné pre všetky RVC, napr.
učitelia, daniari, mzdári, správcovia
pohrebísk, vedúci školských jedálni, starostovia... Lektori pracujúci
s profesijnými skupinami sledujú
priebežne témy týkajúce sa týchto
profesií a spolupracujú na vytváraní
obsahu a foriem im určených kurzov. Treba pri tom spolupracovať aj s
predstaviteľmi týchto skupín.
Prezidentka AVS A. Briestenská,
Naša profesijná skupina pracovníkov RVC združená v AVS je základom a ďakujeme za tých desať rokov,
počas ktorých na sebe pracujeme a
vzájomne spolupracujeme, povedal
na záver svojho vystúpenia D. Verčimák.
Druhá hovorila Helena Spišiaková, právnička MsÚ Nitra, ktorá ako
odborníčka na stavebnú činnosť je
aktívnou lektorkou od samých počiatkov vzdelávania v samospráve.
„Milujem
svojich
stavárov,
dvakrát ročne sa s nimi stretávam“,
vyjavila na úvod svoj srdečný vzťah
k profesijnej skupine, s ktorou pracuje dlhé roky. Ako sa však priznala,
keď prvýkrát ako lektorka prednášala, triasli sa jej kolená. Jej lektorská
činnosť sa však nezameriavala iba
na stavebnú oblasť, ale na všetko
čo bolo v začiatkoch samosprávy
potrebné. RVC Nitra, ktoré vzniklo
ako prvé už v decembri 2003 (čo
nevidieť bude mať 20. narodeniny –
pozn. red.) organizovalo vzdelávanie
na rôzne témy, ktoré potrebovali volení predstavitelia samosprávy miest
a obcí. A tak sme rástli spolu – oni aj
ja ako referent v samospráve.
Profesijnej skupine stavbárov však
chýba vzdelávanie zo strany štátnej
správy, upozorňuje H. Spišiaková.
Nechcú chodiť medzi nás, boja sa, že
nedokážu odpovedať na naše otázky. Preto si my vymieňame skúsenosti medzi sebou a od počiatočnej
neistoty sme prešli k hlbokým po-
znaniam. Ako absolútnu pikošku H.
Spišiaková uviedla, že na ich vzdelávacie podujatia chodia aj pracovníci
odvolacích orgánov štátnej správy.
Chodia sa učiť, dodala. Niekedy sa
stretávame bez toho, aby sme si určili nosnú tému, pošleme si dopredu
otázky zo života týkajúce sa ťažkých
tém a na stretnutí o nich diskutujeme. Aj to je dobrá vzdelávacia forma, ktorá sa nám osvedčila, dodáva
H. Spišiaková.
Milujem aj svojich starostov a
ostávam so samosprávou, veď vďaka
vám som tu. Teším sa, že máme asociáciu, aj Danka Paliková sa na nás
určite rada pozerá zhora, vyznala sa
na záver H. Spišiaková.
„My sa pri školeniach matrikárov
snažíme spolupracovať aj so štátnou správou,“ fakticky poznamenal
D. Gallo z RVC Martin. „Matrikári
dostávajú osvedčenie o vzdelávaní a
účasti.“
Edícia Vzdelávanie
v samospráve:
„Príručka pre obecných a školských kronikárov“
Nájsť dobrého kronikára nie je
ľahké, preto RVC Prešov a RVC Košice pripravili a vydali novú publikáciu. Pracovníčka RVC Prešov Hana
Stanislavová využila autorku Mgr.
Agátu Krupovú a všetko zabezpečila
tak, že príručka je už k dispozícii a
možno si ju objednať. Na tému kronika a jej príprava vystúpila autorka
príručky Agáta Krupová.
Je to príručka pre obecných a
školských kronikárov a pre iných
nadšencov cirkevných, firemných a
rodinných kroník, doplnila A. Krupová celý názov príručky. Od čias,
keď Ivan Jasenák napísal príručku
pre kronikárov už prešli vari aj dve
desiatky rokov a okrem niekoľkých
článkov v tlači sa kronikám veľa pozornosti nevenovalo. Inovuje sa však
metodika prípravy kroník, je tu čas
internetu a elektronických médií,
ktoré môžu byť kronikárom veľmi
nápomocné. Príručka je súhrnom
odporúčaní a návodov pre kronikárov, zároveň sú v nej informácie
a odkazy na poznatky ostatných
rokov, takže verím, že si v nej nájdu
svoje aj starší skúsení kronikári, povedala A. Krupová.
Pracovníci RVC s dánskym priateľom K. Johannsenom.
Jedinečnosti vo
vzdelávaní samospráv
Je pre mňa česť byť na tomto podujatí AVS, povedala na úvod svojho
vystúpenia Ľuba Vávrová z Centra
rozvoja samospráv. Vrátila sa do
rokov začiatkov samosprávy. Celá
história vzdelávania sa zrodila z
medzinárodnej spolupráce s Kaiom
Johannsenom z Dánska, ktorý priniesol nový prístup. Prvý krok bola
študijná cesta do Dánska. Najskôr
uvidíte, potom počujete, precítite,
prídete domov a založíte si nadáciu
vzdelávania, povedal nám K. Johannsen. Druhý krok bol príchod K.
Johannsena na Slovensko, kde spolu
s D. Palikovou založili sieť RVC, pripomenula Ľ. Vávrová a pokračovala.
Keď sme potom neskôr s Fredom
Fisherom pripravovali prvé vzdelávacie podujatie na Šírave a pozývali
naň samosprávy, mnohí sa čudovali
hovoriac: O nás, z dedín máte záujem?
Potrebujeme sa spájať, ale aj dokázať spolu žiť a komunikovať, povedala ďalej Ľ. Vávrová. V AVS ste ukázali, že nie ste iba sieť 9-tich RVC, ale aj
sieť čo „chytá“ zdola aj ostatné profesijné asociácie – komunálnych ekonómov, prednostov samosprávnych
úradov, matrikárov, združení miest
obcí, dokonca i štátnu správu. Lebo
decentralizácia nie sú iba úlohy pre
samosprávu, ale aj štát sa potrebuje
reformovať a inak spravovať a metodicky usmerňovať. To im vlastne
ukazujte vy, dodala.
A v čom je AVS jedinečná?
Prvá jedinečnosť. Vytvorením siete ste neskončili, ale máte ju zámer
posúvať. F. Fisher obdivoval jedinečnosť jednoduchej horizontálnej
štruktúry. My obdivujeme jedinečnosť RVC, ktoré sú založené na jednom, dvoch či troch ľuďoch.
Druhá jedinečnosť. Zabezpečuje
unikátne vzdelávanie samosprávy,
ale aj štátnej správy, nie miestnej, ale
aj vyššieho stupňa (stavebné veci).
Tretia jedinečnosť. Vytváranie
vzdelávacích manuálov. F. Fisher
zabezpečil vzdelávanie manažérov
vzdelávania, ale vy idete ďalej, vytvárate poradenské, konzultačné a
ďalšie sieťovanie.
Štvrtá jedinečnosť je široký rozsah vašej činnosti. Dnes sa na vy-
správa
4 vzdelávanie/štátna
sokých školách vyučuje a hovorí o
New Public Managemente (NPM)
spojenom s empatiou a ľudskými
zdrojmi. Prvý taký program prišiel
zo Švajčiarska. NPM je zameraný
na prenos myšlienok zo súkromnej
sféry do verejnej správy. RVC zabezpečujú celé to veľké spektrum vzdelávania až po mäkké zručnosti.
Piata jedinečnosť. Rozvoj profesionality pracovníkov RVC a AVS
a prístup k profesijným skupinám.
Keď ste založili AVS, pýtala som sa,
ako to len bude. Bola to však príležitosť na rast a rozvoj profesionality,
nových aktivít a nových vzdelávacích programov.
Potom sa Ľ. Vávrová zamyslela
nad už nadhodenou otázkou neexistujúcej stratégie vzdelávania
samosprávy. Jednu už podľa nej začali realizovať s F. Fisherom. On ju
vysvetľoval ako obraz minibusu Matatu, ktorý využívajú v Keni. Tento
minibus, neraz bez dverí, je celkom
jednoduchý, dopravuje ľudí a pretože je väčšinou plný, tak aj doslovne
tesne spája ľudí. Niekedy tam aj visia, ale sú radi, že sa vezú. F. Fisher
spomína a je rád, že sa mal možnosť
určitý čas „viezť“ s nami, uzavrela
svoje vystúpenia Ľ. Vávrová.
Pohľad na vzdelávanie
samosprávy v SR
(Na okraj diplomovej práce)
Alena Kalinová, pracovníčka
OcÚ, priblížila výsledky skúmania,
ktoré robila v súvislosti s prípravou
diplomovej práce na vysokej škole. Dospela k záveru, že RVC a ich
činnosť je jednoznačná a jedinečná,
že to čo robia, robia podľa spätnej
väzby účastníkov vzdelávacích podujatí, dobre. Z jej poznania vyplýva,
že záujem o vzdelávanie rastie. Pracovníkov RVC je síce veľmi málo, ale
pokrývajú 2900 miest obcí na Slovensku. A. Kalinová sa sama vzdeláva na podujatiach RVC Rimavská
Sobota, sleduje aj boom súkromných školiacich agentúr, ktoré však
často preferujú menej podstatné
podmienky vzdelávania. Napr. vychádzajú toho, že pre úspech vzdelávania je najdôležitejšie atraktívne
miesto jeho konania. Pracovníci
úradov menších obcí do 300 obyvateľov by privítali možnosť zaobstarať
si rôzne manuály, napr. manuál ako
overovať listiny, lebo nemajú čas a
ani peniaze na časté školenia. Treba
tiež pamätať, že zamestnanci sa v
samospráve menia. Pripomenula aj
to, že vzdelávanie sa často venuje iba
novelám zákonov, ale to čo je v základnom zákone po rokoch uniká.
Moderátorka podujatia Ľ. Borošová poznamenala, že aj slová A. Kalinovej poukazujú na to, ako veľmi potrebujú pri vzdelávaní spätnú väzbu.
x
x
x
Následne vystúpila prezidentka
Asociácie vzdelávania samosprávy
Andrea Briestenská, riaditeľka RVC
Trnava. Jej prejav uverejňujeme na
str. 3 v plnom znení.
x
x
x
Potom sa o slovo prihlásil najvzácnejší hosť, ktorý stál pri zdrode
vzdelávania samosprávy na Slovensku, Kai Johannsen. Jeho slová pretlmočil J. A. Švarc.
„Ďakujem za pozvanie, naozaj ma
potešilo. Ste pre mňa najdôležitejší
ľudia na Slovensku. Viem, že sa venujete celoživotnému vzdelávaniu a
viete aké je pre každého z nás dôležité. Vidíme po celom svete, že tam,
kde nie je vzdelanie, je chaos, naposledy v Egypte. V Egypte nič nevedia
o demokracii, lebo sa o tom nič neučili, preto tam demokracia nemohla
vzniknúť. Gratulujem vám k výročiu
vašej organizácie a je mi ľúto, že už
mám paličku, ale my starí muži už
potrebujeme oporu.
Hovoríme tu o dieťati, ktoré sa
narodilo pred dvadsiatimi rokmi,
najskôr však muselo byť tehotenstvo. Priznám sa, že ja som tehotenstvo spoznal tiež pred 20 rokmi. 13.
jún v Berningu bol to môj posledný
pracovný deň, mal som 60 rokov a
išiel som do dôchodku. Ale už na
druhý mesiac 1. júla, keď som bol
v záhrade, zazvonil telefón a niekto
tam vykrikoval: „on príde a bude
nám pomáhať“! Volali mi z Ústredia
verejnej správy Dánska, že mám vycestovať do Československa. Vycestoval som. Prišiel som do Prahy, ale
už o dva mesiace som bol v Bratislave. Začínali sme stretnutím v Mojmírovciach. K tehotenstvu prispel aj
môj tlmočník. Najskôr sme museli
premyslieť, kde by mali RVC vzniknúť. Potom sme absolvovali rally
po Slovensku, aby sme stretli veľa
milých starostiek a starostov. Boli aj
problémy, ale s pomocou dôležitých
ľudí, medzi ktorých zaraďujem Margitu Švarcovú a vtedajšieho primátora Nitry Silvestra Štefanku, ale aj ďalších, sme všetko prekonali. Ďakujem
vám za vašu obrovskú prácu, uzavrel
svoje vystúpenie Kai Johannsen.
Potom odovzdal malé darčeky organizátorom Ľ. Borošovej a D. Verčimakovi a sám s vďakou prijal od M.
Švarcovej fialovú orchideu.
O slovo požiadala aj zahraničná
hosťka Jana Voldánová z českého
Centra pre vzdelávania. „Som prvýkrát v Košiciach a chcela som povedať niečo úžasné, ale po tom, čo
tu počúvam, som plná dojmov. Verím, že naše organizácie budú opäť
užšie spolupracovať, aj keď my sme
sa oproti minulým rokom podstatne
zmenšili.
Za ZMOS pozdravila rokovanie
valného zhromaždenia AVS Anna
Labátová, riaditeľka sekcie školstva,
športu, mládeže a vzdelávania Kancelárie ZMOS. Povedala, že ZMOS
si asociáciu veľmi váži. „Pamätám si
na slnečný deň, keď RVC v Trenčíne založili AVS,“ zaspomínala si A.
Labátová. „Možno vtedy málokto
vedel, čo bude nasledovať, ale vy ste
sa, krok za krokom, dostali až sem.
Vybudovať takúto organizáciu, ktorá azda nemá v európskom meradle
obdobu, nie je ľahké, avšak udržať ju
je ešte ťažšie. Som presvedčená, že sa
vám to podarí!“
Ako posledný prehovoril Juraj
Švarc, člen rady AVS. Najskôr odovzdal pozdrav od prezidenta Združenia hlavných kontrolórov Ľudovíta Budzáka, ktorý „ďakuje za skvelé
skvostné kurzy pre hlavných kontrolórov miest a obcí a teší sa na ďalšie.
Tlmočil tiež pozdrav Emila Muchu,
šéfa Prvej komunálnej finančnej, a.
s., ktorá býva i sponzorom AVS. Gabriela Mináriková, prednostka MÚ
mestskej časti Košice-Vyšné Opátske, odovzdala zase pozdrav Asociácie prednostov úradov miestnej
samosprávy.
Zaznamenal Bohumil OLACH,
snímky AVS
24. september 2013 • Obecné noviny
Komuniké
zo 73. schôdze vlády Slovenskej republiky,
11. september 2013
Vláda prerokovala:
- návrh poslanca Národnej rady
SR Jána Figeľa na vydanie zákona o ochrane osôb pri odhaľovaní trestnej činnosti súvisiacej s
korupčnými a inými vybranými
trestnými činmi.
Predložil: minister spravodlivosti.
Nesúhlas.
- návrh poslancov Národnej
rady SR Jána Hudackého, Jána
Figeľa a Pavla Zajaca na vydanie
zákona o rodinnom podnikaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Predložil: minister práce, sociálnych vecí a rodiny.
Nesúhlas.
- návrh Stratégie financovania
štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu a Európskeho fondu
pre námorné a rybné hospodárstvo pre programové obdobie
2014 – 2020.
Predložil: podpredseda vlády a
minister financií.
Schválený.
- návrh na odvolanie riaditeľov
obvodných pozemkových úradov.
Predložil: minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Schválený.
- informáciu o transpozičnom
deficite a harmonograme jeho
odstránenia.
Predložil: vedúci Úradu vlády
SR.
Schválený.
- návrh nariadenia vlády SR,
ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 46/2009 Z. z.,
ktorým sa ustanovujú požiadavky na aerosólové rozprašovače.
Predložil: minister hospodárstva.
Schválený.
- návrh na odvolanie a vymenovanie zástupcov SR v bankových
radách Medzinárodnej investičnej banky a Medzinárodnej
banky hospodárskej spolupráce.
Predložil: podpredseda vlády a
minister financií.
Poznámka: Čiastočne nesprístupňovaný. Na základe § 11 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane
osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Schválený.
- správu o stave v oblasti územného rozvoja SR (Správa o aktuálnom stave Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001
v znení Koncepcie územného
rozvoja Slovenska 2011).
Predložil: minister dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja.
Schválený.
- návrh ďalšieho postupu pri
realizácii investičného zámeru
v zmysle bodu B.3. uznesenia
vlády SR č. 635 z 9. septembra
2009 k návrhu zabezpečenia SR
na pandémiu chrípky.
Predložili: ministerka zdravot-
níctva, predseda Správy štátnych
hmotných rezerv SR.
Schválený.
- návrh na vymenovanie člena
Akreditačnej komisie, poradného orgánu vlády SR.
Predložil: minister školstva,
vedy, výskumu a športu.
Poznámka: Čiastočne nesprístupňovaný. Materiál sa nezverejňuje v zmysle § 9 zákona č.
211/2000 Z. z. o slobode informácií (Ochrana osobnosti a osobných
údajov).
Schválený.
- návrh na uzavretie Dohody
medzi vládou SR a vládou Českej republiky o rozvoji spolupráce v oblasti obrany.
Predložil: minister obrany.
Schválený.
- návrh na vymenovanie prednostu Obvodného úradu Bratislava.
Poznámka: Čiastočne nesprístupňovaný. Materiál sa nezverejňuje v zmysle § 9 zákona č.
211/2000 Z. z. o slobode informácií (Ochrana osobnosti a osobných
údajov).
Schválený.
- správu o hodnotení realizácie úloh Akčného plánu 2012 2013 Koncepcie rozvoja občianskej spoločnosti k 31. decembru
2012.
Predložil: podpredseda vlády a
minister vnútra.
Vzatý na vedomie.
Komuniké
zo 74. schôdze vlády Slovenskej republiky,
18. september 2013
Vláda prerokovala:
- návrh zákona, ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z.
z. o azyle a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa
menia a dopĺňajú niektoré zákony - nové znenie.
Predložil: podpredseda vlády a
minister vnútra.
Schválený s pripomienkami.
- správu o výsledkoch kontrol a
auditov v oblasti verejného obstarávania za obdobie 1. 1. 2013
- 30. 6. 2013.
Predložila: predsedníčka Úradu
pre verejné obstarávanie.
Vzatá na vedomie.
- návrh na určenie funkčného
platu vrchnej inšpektorke Úradu na ochranu osobných údajov
Slovenskej republiky.
Predložila: predsedníčka Úradu
na ochranu osobných údajov.
Schválený.
- informáciu o vývoji pohľadávok Sociálnej poisťovne voči
zdravotníckym zariadeniam.
Predložil: generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne
Vzatá na vedomie.
- návrh zákona o výbušninách,
výbušných predmetoch a munícii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Predložil: minister hospodárstva.
Schválený s pripomienkami.
- správu o výkone práv akcionára
v akciovej spoločnosti Technická
inšpekcia, a.s. so 100% majetkovou účasťou štátu v pôsobnosti
Ministerstva práce, sociálnych
vecí a rodiny Slovenskej republiky za rok 2012.
Predložil: minister práce, sociálnych vecí a rodiny.
Schválená.
- návrh na odvolanie prednostov
obvodných úradov životného
prostredia.
Predložil: minister životného
prostredia.
Schválený.
- analýzu možnosti zavedenia
inštitútu finančného vyšetrovania, ktoré by bol orgán činný v
trestnom konaní povinný začať
za presne vymedzených podmienok.
Predložil: minister spravodlivosti.
Vzatá na vedomie.
- návrh na podpis Protokolu č. 16
k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd.
Predložil: podpredseda vlády a
minister zahraničných vecí a európskych záležitostí.
Schválený s pripomienkou.
- informáciu o termíne piatej
pravidelnej návštevy Európskeho výboru na zabránenie
mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo
trestania v Slovenskej republike
v roku 2013.
Predložil: minister spravodlivosti.
Vzatá na vedomie.
Podľa materiálov
Úradu vlády SR sprac. (žo)
sociálna politika 5
Obecné noviny • 24. september 2013
Stanovisko ZMOS k návrhu zákona
o sociálnych službách, o pomoci
v hmotnej núdzi a návrhu výšky
minimálnej mzdy na rok 2014
Rada ZMOS sa na svojom zasadaní 20. augusta v Bratislave zapodievala aj návrhom zákona o sociálnych
službách, pomoci v hmotnej núdzi a návrhom minimálnej mzdy na rok 2014. Návrh vypracoval a predložil
výkonný podpredseda ZMOS Ing. Jozef Turčány. Rada ZMOS vzala na vedomie stanovisko ZMOS k
návrhu zákona o sociálnych službách, o pomoci v hmotnej núdzi a uložila zástupcom ZMOS presadzovať
zmeny zákona o sociálnych službách v zmysle predloženého stanoviska ZMOS. V prípade neodstránenia
zásadných rozporov odporučila požadovať stiahnutie návrhu zákona z legislatívneho procesu.
I. Stanovisko k návrhu
zákona o sociálnych
službách
MPSVR SR predložilo do pripomienkového konania návrh novely zákona o sociálnych službách.
Zámerom návrhu podľa predkladateľa je zlepšiť kvalitu sociálnych
služieb, vytvoriť priaznivejšie
podmienky na ich financovanie,
ustanoviť pravidlá podpory sociálnych služieb z verejných zdrojov,
a tým vytvoriť právne podmienky na zabezpečenie udržateľnosti
a dostupnosti sociálnych služieb,
ale aj upraviť viaceré otázky, ktoré
si vyžiadala aplikačná prax.
Podľa názoru ZMOS návrh zákona neodstraňuje dlhodobo
presadzovanú zásadnú požiadavku ZMOS (opakovane potvrdenú
snemom ZMOS), ktorá spočívala
v tom, aby boli jasne vymedzené
pôsobnosti (nielen povinnosti)
miest, obcí a VÚC v sociálnych
službách v súlade s Európskou
chartou územnej samosprávy, zásadami decentralizácie verejnej
správy a fiškálnej decentralizácie.
Návrh zákona je de facto kombináciou zabezpečenia preneseného výkonu štátnej správy a ukladacími povinnosťami pre obce k
zabezpečeniu sociálnych služieb
v stanovenom rozsahu. Navrhovateľ neuvažuje v návrhu odstrániť
zásadné systémové rozpory medzi pôsobnosťou obce a ukladaním povinnosti poskytnúť alebo
zabezpečiť poskytnutie sociálnej
služby. Zachováva, resp. prehlbuje
sa rozpor medzi nastavením práv
a povinností medzi jednotlivcom,
rodinou, komunitou, obcou, VÚC
a štátom. Je vysoké riziko udržateľnosti a vykonateľnosti sociálnych služieb každou obcou.
Poskytovateľ (aj neverejný) sociálnej služby sa dostáva v návrhu
zákona „na úroveň orgánu verejnej správy“, ktorý zodpovedá
nielen za výkon pôsobností. Návrhom zákona sa zavádza aj účelové
financovanie nárokov poskytovateľov a klientov pri originálnych pôsobnostiach z rozpočtov miest a obcí, čo je v rozpore
s princípom fiškálnej decentralizácie (aj ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti), pri
súčasnom stanovení nárokov na
dofinancovanie všetkých zariadení. Podľa navrhovateľa má poskytovateľ nárok nielen na štátny
finančný príspevok, ale aj na dofinancovanie nákladov v prípade,
ak klient nie je schopný uhrádzať
tieto náklady z vlastných príjmov.
Absentuje naplnenie základného
princípu výkonu samosprávnych
pôsobností, ktorým je možnosť
(nie povinnosť) prispôsobiť formy
a spôsoby uspokojovania potrieb
miestnym podmienkam, zvyklostiam a možnostiam, vrátane personálnych, priestorových, organizačných.
Od roku 2009 aj naďalej pretrváva stav, v ktorom úroveň zákonného prísľubu práva obyvateľa
daného zákonom (povinnosť poskytnúť alebo zabezpečiť poskytnutie služby do 60 dní, povinnosť
zabezpečiť službu aj mimo hraníc
územia obce, dostupnosť služby,
ochrana príjmu, nastavenie štandardov, kvalifikačných predpokladov, personálnych matíc atď.), sa
nezhoduje s možnosťami samosprávnych jednotiek.
Návrhom zákona sa rozširuje
rozsah sociálnych služieb a zavádzajú nové pôsobnosti a povinnosti pre mestá a obce, napr.
zaradením tzv. komunitných
centier a financovaním zo systému sociálnych služieb. Podľa
názoru ZMOS nie je presná argumentácia o tom, že je potrebné
tieto činnosti zapracovať do zákona, aby SR mohla čerpať na tieto
činnosti fondy EÚ. Naopak, je veľa
príkladov, že EÚ odmieta financovať činnosti, ktoré sú originálnymi pôsobnosťami obcí. Príkladom je aj projekt opatrovateľskej
služby. Sú obavy, že môže ísť aj o presúvanie zodpovednosti za oblasť hmotnej núdze (nedostatočné finančné krytie dávky pomoci
v hmotnej núdzi a príspevkov)
na plecia územnej samosprávy.
Pri dôraze na podporu procesu
deinštitucionalizácie to vytvára
predpoklad na ďalšie zákonom
stanovené finančné náklady pre
mestá a obce.
Zámerom viacerých navrhovaných zmien je úprava týkajúca sa
zavedenia spolufinancovania sociálnych služieb zo štátneho rozpoč-
tu aj na regionálnej úrovni a poskytovanie finančného príspevku
podľa stupňa odkázanosti klienta na pomoc inej fyzickej osoby
z prostriedkov štátneho rozpočtu,
a to pre neverejných poskytovateľov sociálnych služieb dlhodobej
starostlivosti. V praxi by to znamenalo čiastočný „presun“ štátneho príspevku v prospech regionálnej samosprávy a pre neverejných
zriaďovateľov, so súčasným zvýšením požiadaviek na financovanie
zariadení miest a obcí z vlastných
rozpočtov.
Predmetom návrhu novely zákona o sociálnych službách je aj
úprava a sprísnenie podmienok
registrácie a finančnej podpory z verejných zdrojov a úprava
(zvýšenie) hraníc ochrany príjmu prijímateľov sociálnej služby pred platením neprimeranej
úhrady za sociálnu službu. Súčasťou návrhu je aj nový spôsob
rozčlenenia skupín sociálnych služieb tak, aby podľa predkladateľa
zodpovedali požiadavkám praxe.
Návrh však nerieši problematické
povinnosti obcí, napr. zabezpečovanie odľahčovacej služby, ktorá
mala zostať štátnou kompetenciou. Súčasne sa navrhuje novým
spôsobom rozdeliť kompetencie
obcí a vyšších územných celkov v
posudzovacom procese na účely
sociálnych služieb. V súlade s procesom prechodu z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť sa
navrhuje upraviť jednotlivé hmotnoprávne podmienky poskytovania sociálnej služby v pobytových
zariadeniach a zapracovať požiadavky transformácie pobytových
sociálnych služieb na alternatívne komunitné sociálne služby
s cieľom vytvoriť podmienky, aby
klient zotrval čo najdlhšie v prirodzenom domácom prostredí.
Sprísňujú sa podmienky kvality (štandardy) sociálnych služieb
a systém ich hodnotenia, ktoré sú
v histórii poskytovania sociálnych
služieb novým prvkom a s ich
uplatňovaním poskytovatelia sociálnych služieb nemajú dostatočné skúsenosti. Aj z tohto dôvodu
sa navrhuje postupne vytvárať dostatočný priestor na oboznámenie
a následnú realizáciu. Navrhuje
sa zaviesť aj kvalitný proces akre-
ditácie vzdelávacích programov
a odborných činností v sociálnych
službách a podmienky akreditácie
bližšie špecifikovať a precizovať.
Napriek deklarácii, že návrh
novely bol postupne spracovávaný v spolupráci a na základe viacerých rokovaní, stretnutí a diskusií všetkých zainteresovaných
subjektov, predovšetkým zástupcov cieľových skupín, poskytovateľov sociálnych služieb, expertov
v danej oblasti a zástupcov lokálnej a regionálnej samosprávy,
pripomienky ZMOS neboli akceptované, resp. viaceré návrhy
zapracované v novele boli menené a navrhované až v záverečnej
fáze rokovaní.
Návrh stanoviska ZMOS je doplnený o závery sekcie sociálnych
vecí, marginalizovaných skupín
a zdravotníctva, ktorá rokovala
16. 8. 2013. Na pracovnej úrovni
členovia pracovnej skupiny uplatnili k návrhu zákona nasledovné
stanovisko:
Vážený pán štátny tajomník,
V súlade so závermi rokovania
pracovnej skupiny k sociálnym
službám posielam Vám spoločné
stanovisko členov pracovnej skupiny za ZMOS k pracovnému návrhu zákona.
Všeobecné pripomienky:
1. Návrh zákona neodstraňuje
dlhodobo presadzovanú zásadná požiadavku ZMOS (opakovane potvrdenú snemom ZMOS),
ktorá spočívala v tom, aby boli
jasne vymedzené pôsobnosti (nie
povinnosti) miest, obcí a VÚC
v sociálnych službách v súlade
s Európskou chartou územnej
samosprávy, zásadami decentralizácie verejnej správy a fiškálnej
decentralizácie.
2. Návrh zákona je z pohľadu
ZMOS de facto kombináciou preneseného výkonu štátnej správy
a ukladacími povinnosťami pre
obce k zabezpečeniu sociálnych
služieb v stanovenom rozsahu.
Navrhovateľ neuvažuje odstrániť
zásadné systémové rozpory medzi pôsobnosťou obce a ukladaním povinnosti poskytnúť alebo
zabezpečiť poskytnutie sociálnej
služby. Prehlbuje sa rozpor medzi
nastavením práv a povinností me-
dzi jednotlivca, rodinu, komunitu,
obec, VÚC a štát, riziko udržateľnosti a vykonateľnosti sociálnych
služieb každou obcou.
3. Poskytovateľ sociálnej služby
sa dostáva v návrhu zákona „na
úroveň orgánu verejnej správy“,
ktorý zodpovedá nielen za výkon
pôsobností. Absentuje naplnenie základného princípu výkonu
samosprávnych pôsobností, ktorým je možnosť (nie povinnosť)
prispôsobiť formy a spôsoby
uspokojovania potrieb miestnym
podmienkam, zvyklostiam a možnostiam, vrátane personálnych,
priestorových, organizačných. Od
roku 2009 aj naďalej pretrváva
stav, v ktorom úroveň zákonného
prísľubu práva obyvateľa daného
zákonom (povinnosť poskytnúť
alebo zabezpečiť poskytnutie služby do 60 dní, povinnosť zabezpečiť službu aj mimo hraníc územia
obce, dostupnosť služby, ochrana
príjmu, nastavenie štandardov,
kvalifikačných predpokladov, personálnych matíc atď. ), sa nezhoduje s možnosťami samosprávnych jednotiek.
4. Návrhom zákona sa zavádza účelové financovanie nárokov poskytovateľov a klientov
pri originálnych pôsobnostiach
obcí, čo je v rozpore s princípom
fiškálnej decentralizácie, pri súčasnom stanovení nárokov na dofinancovanie všetkých zariadení.
5. Návrhom zákona sa zavádzajú nové povinnosti pre mestá
a obce, napr. zaradením komunitných centier a ich povinným
financovaním do systému sociálnych služieb. Podľa nášho
názoru ide o presúvanie zodpovednosti za oblasť hmotnej núdze
(nedostatočné finančné krytie
dávky pomoci v hmotnej núdzi
a príspevkov) na plecia územnej
samosprávy.
6. Nie je k dispozícii doložka
vplyvom s dopadmi na financovanie miest a obcí.
K bodom 3 až 7 - § 2 ods. 2
písm. g), h), § 2 ods. 6, 7 a 8
Z dôvodovej správy:
Návrhom sa jednoznačne vymedzuje, čo sa považuje za správanie
iných fyzických osôb v dôsledku
ktorého je fyzická osoba ohroze-
6 sociálna politika
ná alebo sa stala obeťou. Nakoľko
obsahom tohto pojmu je aj obchodovanie s ľuďmi, tento dôvod
bol ako osobitný bod nepriaznivej sociálnej situácie vypustený.
V nadväznosti na zaradenie komunitných centier do systému
sociálnych služieb sa do dôvodov, na základe ktorých vzniká
nepriaznivá sociálna situácia,
navrhuje sa upraviť táto situácia
a definuje sa pojem zotrvávanie
v priestorovo separovanej lokalite a koncentrovaná a generačne reprodukovaná chudoba. Ide
o nepriaznivé sociálne situácie,
keď fyzické osoby žijú v priestorovo separovanej alebo segregovanej
lokalite, v ktorej sa koncentruje
chudoba, alebo o región s vysokou
koncentráciou nezamestnaných
osôb, osôb poberajúcich dávku v
hmotnej núdzi, zvýšenou mierou
delikvencie a pod. Návrh je zároveň v rozpore s ustanoveniami
ústavného zákona o rozpočtovej
zodpovednosti !
Zásadne odmietame rozšírenie
sociálnych služieb o sociálne služby
zamerané na zotrvávanie v priestorovo separovanej lokalite a koncentrovanú a generačne reprodukovanú chudobu. Tento celospoločenský
fenomén je výslednicou činnosti celého verejného sektora, ako aj celospoločenských zmien. Odmietame
prenos zodpovednosti na orgány
územnej samosprávy, ktoré budú
zodpovedné za riešenie dôsledkov
a prípadných chýb v systéme minimálneho hmotného zabezpečenia,
vzdelávania, investícií do základnej infraštruktúry, nevymožiteľnosti práva a podobne. Navyše, podľa
nášho názoru, ide o presúvanie
zodpovednosti za oblasť hmotnej
núdze (nedostatočné finančné krytie dávky pomoci v hmotnej núdzi
a príspevkov). Považujeme uvedené snahy o presun zodpovednosti
za porušenie princípu subsidiarity a proporcionality. Trváme na
osobitnej právnej úprave predmetnej problematiky. Uvedená
problematika nebola predmetom
rokovaní v pracovnej skupine.
Navyše vecný rozsah v kombinácii podľa §3 otvára možnosti pre
rôzne skupiny ľudí s rôznymi diagnózami. Dokonca môže zavádzať
práva pre občanov členských štátov
EÚ, presahujúce rámec práv v jeho
domovskom štáte. Podotýkame, že
občan členského štátu, ktorý využíva slobodu pohybu, nesmie pri
svojom pobyte v inom členskom
štáte predstavovať záťaž sociálneho systému v rámci minimálneho
hmotného zabezpečenia.
Z extenzie návrhu zákona je
zrejmá snaha o návrat k strešnej
norme typu zákona č. 195/1998
Z. z. v pôvodnom znení s tým rozdielom, že kým zákon o sociálnej
pomoci upravoval kompetencie
medzi rôzne orgány štátu a samosprávy, zákon o sociálnych službách koncentruje všetko do roviny
povinností a zodpovednosti pre
samosprávy. Zahrnuté sú v tom
aj oblasti a činnosti spadajúce do
rozsahu sociálnoprávnej ochrany
a kurately, hmotnej núdze a riešenia dlhodobej chudoby.
V bode 11 (§ 8 ods. 4 - 60-dňová lehota)
Navrhujeme vrátiť sa v celom
návrhu zákona k dikcii pôsobnosti obce podobne ako to bolo
v prípade zákona o sociálnej
pomoci č. 195/ 1998 Z. z. – obec
v rámci svojej pôsobnosti rozhoduje o ...
Alternatívne – vypustiť slovné
spojenie „najneskôr do 60 dní
odo dňa doručenia písomnej žiadosti podľa odseku 1 obci alebo
vyššiemu územnému celku, ak
tento zákon neustanovuje inak.“
V bode 12
Žiadame doplniť:
V § 8 ods. 6
„Za vážne ohrozenie života
alebo zdravia fyzickej osoby
podľa prvej vety sa považuje najmä, ak fyzická osoba je ohrozená
správaním inej fyzickej osoby, fyzická osoba odkázaná na pomoc
inej fyzickej osoby nemá žiadnu
blízku osobu16a) alebo jej blízka
osoba,16a) na ktorej pomoc bola
odkázaná, zomrie alebo táto fyzická osoba nemá zabezpečenú a
nie je možné zabezpečiť osobnú
starostlivosť manželom alebo
manželkou, plnoletým dieťaťom
alebo rodičom alebo inou fyzickou osobou, ktorú súd ustanovil za
opatrovníka.22)“.
a
doplniť: zodpovednosť zdravotníckych zariadení v prípade,
ak vystavia vážnemu ohrozeniu
života alebo zdravia FO bez toho,
aby dostatočne vopred zistili podmienky prepúšťanej osoby zo starostlivosti...
Bod 15 a16
Absentuje cieľ individuálneho
plánu, cieľom individuálneho plánu má byť najväčšia možná miera
inklúzie do spoločnosti a prevencia zhoršovania stavu prijímateľa.
Body 32 až 38
Preventívna aktivita, stimulácia
komplexného vývoja dieťaťa zo
zdravotným postihnutím a pod.,
sú definované ako odborné činnosti, ktoré nie sú v § 16 definované.
K bodom 103 a násl. § 73
Navrhované sú zmeny v nastavení povinných zostatkov
(ochrana príjmu)
Prepravná služba = zníženie
časti príjmov, z ktorých môže byť
hradená prepravná služba predstavuje takmer 20€, pri celoročnej pobytovej mesačne – 10 €,
pri týždennej pobytovej takmer
– 20 €, pri ambulantnej so stravou
takmer 60 € a bez poskytovanej
stravy takmer 20 €, pri osobách
v spoločnom okruhu – 139€.
Obce budú ešte viac doplácať
na nižšiu valorizáciu dôchodkov,
zmeny v II. pilieri a vysokú úroveň dlhodobej nezamestnanosti
v predchádzajúcej kariére dôchodcu, prípadne na nízke mzdy
niektorých skupín obyvateľstva.
Navrhujeme zvážiť rozsah
zmien v povinných zostatkoch,
resp. zabezpečiť ich refundáciu
pre obce v súlade s ústavným
zákonom o rozpočtovej zodpovednosti.
Ods. 11
Vypustiť poskytovateľa z okruhu účastníkov konania.
Nevidíme právny ani vecný dôvod na to, aby poskytovateľ mal
24. september 2013 • Obecné noviny
práva účastníka konania.
K bodu 124 §75 ods. 1
Žiadame vypustiť povinnosť
v ods. 1, ktorou sa ukladá obci
uhrádzať príspevok na prevádzku neverejnému poskytovateľovi, ak o poskytovanie služby (na
základe práva výberu odkázanej
osoby) poskytovateľa požiadala.
Výška príspevku na prevádzku
sa rovná EON mínus finančný
príspevok na odkázanosť hradenú štátom poskytovateľovi (obec
nemusí mať informácie potrebné
pre výpočet FPnP) mínus úhrada od prijímateľa pri zohľadnení
ochrany príjmov. Ide o vyriešenie
základného rozporu s Európskou chartou miestnej územnej
samosprávy a zavádzanie účelového financovania originálnych
pôsobností obcí. Ak zohľadníme
výšku príspevku štátu podľa stupňa odkázanosti (najviac však 311
€ pri VI. stupni), medián vývoja dôchodkov, je zrejmé, že obce
budú na poskytovanie tejto služby doplácať aj pri navrhovaných
výškach podpory so strany štátu.
Podotýkame, že uvedený stav je
príčinou redukcie podielu opatrovateľskej služby a ostatných služieb
pre skupiny ohrozené sociálnym
vylúčením. V hraničných situáciách môže takýto model predstavovať model, ktorý ohrozí samotné fungovanie miest a obcí
a ich zapojenie do mechanizmu
nútenej správy. Prax ukazuje, že
právo prijímateľa na voľný výber
poskytovateľa, vzhľadom na uvedený model, nekorešponduje so
zásadami hospodárnosti a efektívnosti vynakladania verejných
zdrojov. Z pohľadu zabezpečenia
verejného záujmu môže ísť aj
o neodôvodnené vynakladanie
verejných zdrojov na zabezpečenie súkromného majetku.
Žiadame do § 82 a nasl. zakotviť možné odklony (alternatívne
postupy) realizácie niektorých
služieb inou fyzickou osobou,
a to za nasledujúcich podmienok:
Programy uspokojovania potreby pomoci inou fyzickou osobou
a prevenciu pred vznikom a rozvojom odkázanosti realizuje obec
(teda nie povinne len cez verejného
alebo neverejného poskytovateľa) a
sú výsledkom komunitného plánu.
Obec vo všeobecne záväznom nariadení upraví postupy zabezpečovania bezpečnosti užívateľov týchto
programov (harmreduction, ľudské
práva...), zácvik osôb podieľajúcich
sa na týchto programoch, dostupnosť odborných konzultácií pre osoby podieľajúce sa na programoch,
zabezpečovanie dostupnosti pre
užívateľov (priestorové a finančné), postupy na hodnotenie a zvyšovanie kvality (t. j. maximálna
možná kvalita pri disponibilných
prostriedkoch), materiálno-technické zabezpečenie. Uvedené kritériá sú používané ako definícia služby vo verejnom záujme (protokol
26 Lisabonskej zmluvy). Uvedené
navrhujeme ako konštruktívny
prístup k uspokojovaniu potrieb
občanov aj v najmenších obciach,
ktoré sú schopné vlastnými silami, v miestne akceptovateľných
podmienkach
(cena/kvalita)
zodpovedne ich poskytnúť alebo
zabezpečiť ich poskytnutie. Tieto
alternatívne postupy môžu viesť
k posilňovaniu miestnej komunity, sociálnej integrácii jednotlivcov
a skupín, angažovanosti a zodpovednosti jednotlivca, komunít a samospráv pri hľadaní vykonateľného
riešenia pri uspokojovaní potrieb
a rozvojom inovatívnych prístupov
územnej samosprávy. Otvorenie
takejto možnosti odklonu od byrokratických a rozpočtovo nadštandardných nástrojov len cez
poskytovateľa by malo mať oporu
v zákone, a malo by byť rešpektované ako služba vo verejnom
záujme, za predpokladu splnenia
základných charakteristík služby
vo verejnom záujme.
Uvedené pripomienky sú stanoviskom členov pracovnej skupiny,
ktoré vychádzajú s odporúčaní,
rokovaní pracovných skupín na
úrovni ZMOS, názorov miest
a obcí. Komplexné pripomienky
budú zaslané v priebehu legislatívneho procesu na základe výsledkov rokovaní orgánov ZMOS.
Ing. Jozef Turčány,
výkonný podpredseda ZMOS
(Príloha: úplné znenie zákona
s vyznačenými zmenami.)
II. Stanovisko k návrhu
zákona o hmotnej núdzi
V legislatívnom procese je novela zákona o hmotnej núdzi, ktorej cieľom je upraviť posudzovanie
hmotnej núdze a poskytovanie
pomoci v hmotnej núdzi osobám,
ktoré si vlastným pričinením nemôžu alebo nevedia zabezpečiť
alebo zvýšiť príjem vlastnou prácou a vytvoriť efektívny systém
poskytovania pomoci v hmotnej
núdzi, v rámci ktorého sa bude
dbať na zvyšovanie adresnosti
a zásluhovosti. Tiež sa navrhuje
úprava právnych vzťahov pri poskytovaní osobitného príspevku
a jednorazovej dávky v hmotnej
núdzi. Návrh zákona vychádza
z ústavnej garancie zabezpečenia
základných životných podmienok, ktoré sú návrhom zákona
definované. Pomoc v hmotnej
núdzi sa navrhuje poskytovať formou dávky v hmotnej núdzi a príspevkov. Príspevky sú: ochranný
príspevok, aktivačný príspevok,
príspevok na nezaopatrené dieťa
a príspevok na bývanie.
Za účelom zvýšenia vlastného pričinenia občana na riešení
hmotnej núdze návrh vymedzuje
podmienky aktívnej účasti občanov. Navrhuje sa, aby výška
dávky v hmotnej núdzi bola závislá od aktivity plnoletého práceschopného člena domácnosti,
a to účasťou na menších obecných službách, dobrovoľníckych
činnostiach alebo na prácach
na predchádzanie mimoriadnej situácie, počas vyhlásenia
mimoriadnej situácie a na odstraňovaní jej následkov. Mimoriadna situácia sa vyhlasuje napr.
v čase živelnej pohromy, havárie,
katastrofy. Základným predpokladom tejto podmienky však bude,
že mu takáto činnosť ponúknutá
bude. Súčasne sa zákonom navr-
huje aj možnosť úradu aktívnejšie
sa zapojiť do výkonu týchto činností zabezpečovaním účasti osôb
na týchto činnostiach.
Novým prvkom v návrhu zákona je riešenie hmotnej núdze
pracujúcich s nízkymi príjmami.
V záujme zmiernenia rizika chudoby sa navrhuje s cieľom motivovať fyzické osoby k uplatneniu sa
na trhu práce a udržať si zamestnanie s nízkou mzdou, ktorí budú
spĺňať podmienky nároku na aktivačný príspevok. V rámci výkonu
menších obecných služieb alebo
dobrovoľníckych činností sa navrhuje v záujme zabezpečenia
účelnosti poskytovanej pomoci
v hmotnej núdzi možnosť úradu
kontrolovať účasť osôb na výkone menších obecných služieb
alebo dobrovoľníckej činnosti
priamo na mieste ich výkonu,
a to uzatvorením písomnej dohody medzi úradom a obcou
alebo organizátorom dobrovoľníckej činnosti. Úrad zabezpečí
účastníkov a bude sa podieľať
na koordinácii ich výkonu a na
kontrole účasti.
Za účelom podpory, vzdelávania a všestranného rozvoja detí,
ktoré si plnia povinnú školskú
dochádzku navrhuje sa poskytnúť
samostatný príspevok na nezaopatrené dieťa s vymedzenými
podmienkami, ktoré majú tak
rodičov ako aj samotné deti motivovať k riadnemu plneniu povinnej školskej dochádzky a tak
do budúcna deťom zabezpečiť aspoň základné vzdelanie.
V rámci právnej úpravy sa garantuje ochrana osôb, pričom sa
budú zohľadňovať určité životné
situácie, počas ktorých si nebudú môcť zabezpečiť alebo zvýšiť
príjem vlastnou prácou. Návrh
vymedzuje podmienky pre vznik
nároku na ochranný príspevok,
ktorý sa bude môcť poskytnúť na
troch úrovniach, a to v prípade,
ak si nebude môcť občan v hmotnej núdzi zvýšiť príjem vlastnou
prácou z objektívnych dôvodov
ako sú napr. staroba, invalidita,
celodenná starostlivosť o občana s
ťažkým zdravotným postihnutím,
či z dôvodu choroby.
Návrhom zákona sa upravuje možnosť priznania nároku na
príspevok na bývanie tým, že ho
bude možné poskytnúť okrem
bytov a rodinných domov aj do
zariadení sociálnych služieb alebo
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorých hlavnou
činnosťou je zabezpečenie ubytovania, ako sú napr. útulok, domov
na polceste a krízové centrum.
Návrh upravuje aj podmienky
pre vznik nároku na osobitný príspevok, ktorý bude patriť občanovi, ktorý bol dlhodobo nezamestnaný, nastúpil do zamestnania
a pred nástupom do zamestnania mu bola poskytovaná pomoc
v hmotnej núdzi. Pri splnení podmienok tento príspevok bude patriť občanovi 6 mesiacov.
Navrhuje sa zmena a doplnenie zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa ďalší spôsob výkonu rozhodnutia
o pokute za niektoré priestupky.
Ide o priestupky, ktorých účin-
sociálna politika 7
Obecné noviny • 24. september 2013
ný postih, a tým aj zamedzenie
páchaniu takýchto priestupkov,
je v záujme spoločnosti a zdravého vývinu maloletých detí, ako
je napr. dodržiavanie verejného
poriadku alebo nepoškodzovanie
cudzieho majetku. Páchateľmi sú
vo veľkej miere osoby zo sociálne znevýhodneného prostredia,
ktorých príjmom sú dávky sociálneho poistenia, dávky v hmotnej
núdzi, príspevok k dávke v hmotnej núdzi a rodičovský príspevok.
V článku III sa navrhuje úprava
zákona o rodičovskom príspevku
v súvislosti s navrhovanou zmenou v článku II a to umožnenie
výkonu rozhodnutia o uloženej
pokute.
V medzirezortnom pripomienkovom konaní ZMOS uplatnilo
nasledovné pripomienky :
A) Všeobecné zásadné pripomienky:
1. ZMOS víta snahu predkladateľa o posun od pasívneho prijímania dávky pomoci v hmotnej
núdzi k aktívnemu angažovaniu
prijímateľov na potrebách spoločnosti (kvázi reciprocita) a tiež snahu riešiť cez výkon rozhodnutia
časť priestupkov občanov poberajúcich dávky v hmotnej núdzi.
2. Návrh zákona neodstraňuje
dlhodobo presadzovanú zásadnú
požiadavku ZMOS, ktorá spočívala v tom, aby boli jasne vymedzená zodpovednosť a pôsobnosti
štátu, kam kompetenčne hmotná
núdza patrí. Podľa ZMOS zodpovedný za výkon pôsobností
v tejto oblasti musí byť v plnom
rozsahu štát (nie obec), vrátane
zabezpečenia práce a všetkých
ostatných podmienok, vrátane
manažmentu, pre aktiváciu nielen v hraniciach územia jednej
obce. Zodpovednosť za naplnenie podmienok hmotnej núdze
pre občana zostáva podľa návrhu zákona na jedinom orgáne verejnej správy - obci. Obec
však môže svoje aktivity v súlade
s ústavou SR zabezpečovať len vo
svojom katastrálnom území, pre
občanov s trvalým pobytom na
území obce a na svojom majetku.
Pôsobnosťou úradu má byť podľa návrhu zákona len vo výkone
kontrolnej činnosti výkonu prác,
so súčasnou možnosťou zapojiť sa
do výkonu zabezpečením účasti
osôb na týchto činnostiach a aktivácii. ZMOS túto skutočnosť považuje za základný rozpor, ktorý
je potrebné vyriešiť v návrhu
zákona rozšírením pôsobnosti
úradu, napr. v § 26 a § 29, vrátane toho, aby úrad priamo mohol
vstupovať do uzatvárania zmlúv
o aktivácii s občanmi v hmotnej
núdzi.
3. Rozšíriť počet subjektov,
ktoré vytvárajú podmienky
pre činnosť občanov v hmotnej
núdzi o VÚC, štátne organizácie
typu Lesy SR, povodia, Slovenský vodohospodársky podnik
a pod., ktoré môžu byť podobne
ako obce súčinné pri zabezpečovaní účasti na činnostiach spojených s aktiváciou osôb.
4. Podľa ZMOS návrh zákona má dopad na rozpočty miest
a obcí, ktoré nie sú premietnuté
v doložke vplyvov (napr. pracovné pomôcky, osobné ochranné
pomôcky, poistenie zodpovednosti za škody, úrazové poistenie,
režijné a administratívne náklady obce súvisiace s organizáciou
a kontrolou prác a pod.)
B. K jednotlivým ustanoveniam:
1. K čl. I, § 2 ods. 2
Za čiarkou a slovami „ošatenie
a“ sa vkladá slovo „nevyhnutné“.
Odôvodnenie:
V porovnaní s platným znením
ide o extenzifikáciu základných
životných podmienok. Osobitnému príjemcovi sa tým, podľa
nášho názoru, neprimerane sťažia
podmienky, keďže bude musieť
zdôvodňovať výber kvalitatívnych
aspektov vecného plnenia, čo považujeme za nevhodné.
Pripomienku považuje ZMOS
za zásadnú
2. K čl. I, § 3 ods. 7
Navrhujeme, aby predkladateľ
doplnil ilustratívnym výpočtom
predvídateľné situácie osobitného
zreteľa, resp. doklady, ktorými je
možné preukázať skutočnosti pre
uplatnenie osobitného zreteľa.
Odôvodnenie:
Aj keď predkladateľovu ambíciu
limitovať situácie, keď dochádza
k umelému štiepeniu domácností (napr. dosiaľ boli domácnosti s
plnoletým zaopatreným dieťaťom
a zárobkovo činnými rodičmi na
základe preukázania úhrady časti
nákladov domácnosti považované
za dve domácnosti) chápeme a považujeme za vecne správnu, navrhujeme v záujme predchádzania
nejednotným postupom orgánov
miestnej štátnej správy, aby predkladateľ uviedol aspoň niektoré
predvídateľné situácie, kde možno
aplikovať osobitný zreteľ.
3. K čl. I, §9 ods. 2
Z ustanovenia nie je zrejmý
spôsob preukazovania „dlhodobého zdržiavania sa domácnosti v cudzine“ ani príslušný orgán,
ktorý bude uvedenú skutočnosť
prešetrovať. Ak je ustanovenie
postavené na súčinnosti orgánov
samosprávy, je potrebné uviesť,
že nie všade majú obce podrobný
prehľad o takomto pohybe osôb.
Navyše nie je zrejmé, či pre naplnenie navrhovaného ustanovenia
sa vyžaduje neprítomnosť celej
domácnosti, alebo jej člena či členov.
4. K čl. I, § 10
Považujeme viazanie poberania
dávky pomoci v hmotnej núdzi
na výkon určitej recipročnej činnosti zo strany plnoletých príjemcov minimálneho hmotného
zabezpečenia za celospoločenskú
požiadavku a celospoločenskú
úlohu, teda nielen úlohu samosprávy. Vzhľadom na predpokladanú veľkosť skupiny, ktorá sa má
zúčastniť na uvedených službách
(približne 181-tisíc, t. j. celkový
počet osôb v HN, po odpočítaní
detí a poberateľov ochranného
príspevku), je potrebné:
a) Rozšíriť aj o všetky subjekty
verejnej správy vykonávajúce činnosti spadajúce do rámca čl. 18
ods. 2 písm. c) a d) Ústavy SR.
b) Zabezpečiť pre obce uskutočňujúce menšie obecné služby
potrebné materiálne, personálne
a finančné podmienky pre plnenie tejto celospoločenskej požiadavky.
c) V ods. 3, 4 a 10 tak, aby obec
v právnom vzťahu figurovala ako
súčinná a nie povinná osoba.
d) Všetkým subjektom verejnej správy vykonávajúce úlohy na
úsekoch podľa § 3 ods. 1 zákona
č. 406/2011 Z. z. uložiť povinnosť
ohlásiť úradu druh a rozsah činností, ktoré je možné zabezpečiť
dobrovoľníckou službou a úradu
povinnosť viesť verejný zoznam
týchto činností.
Je tiež na mieste zvážiť prípustnosť a opodstatnenosť takých
legislatívnych úprav, vrátane
ústavných, aby poberatelia minimálneho hmotného zabezpečenia
mohli byť a boli viazaní vykonať
všeobecne prospešnú činnosť pre
ktorýkoľvek subjekt verejnej správy.
Odôvodnenie:
Add a)
Pod režim výnimky z nútených
prác alebo služieb v zmysle ústavy spadajú aj iné činnosti, ktoré
môže vykonávať alebo zabezpečovať štát. Považujeme za naplnenie celospoločenskej objednávky
zúčastnenie sa aj orgánov a organizácií štátu na vytváraní príležitostí na primeranú reciprocitu zo
strany prijímateľa minimálneho
hmotného zabezpečenia.
Add b)
Navrhujeme nasledovné výšky
príspevkov pre zákonom predpokladané subjekty: - na organizovanie aktivizácie sa poskytuje 20 %
základnej dávky (§ 10 ods. 2 písm.
a)) na každú osobu, t. j. náklady
na celkovú cenu práce pri jednom
plnom TPP s minimálnou mzdou
pri počte 5 pracovných skupín po
12 aktivovaných a z čoho približne 5 % tvoria výdavky na OOP,
úrazové poistenie a poistenie zodpovednosti za škodu, pitný režim
a pod.
- na výkon osobitného príjemcu vo vecnej forme 10 % na každú dospelú osobu v okruhu, čo
zodpovedá približne nákladom
na celkovú cenu práce pri jednom
plnom TPP s minimálnou mzdou
na približne 120 dosp. prijímateľov. Vyšší príspevok v porovnaní
so súčasnosťou odôvodňujeme
tým, že pod inštitút osobitného
príjemcu, ak sú splnené podmienky čo i len pre jednu z dávok, majú
byť zahrnuté všetky dávky poskytované štátom (výchovný aspekt).
- na hotovostnú výplatu najmenej 4-krát mesačne 5 % na každú
dospelú osobu.
V najdrahšej možnej variante predstavuje nami navrhované
riešenie zvýšenie výdavkov štátu
o približne 26 miliónov eur, príjmy do poistných fondov na úrovni približne 5 miliónov eur a približne 3-tisíc nových pracovných
miest predovšetkým v oblastiach
najviac postihnutých dlhodobou
nezamestnanosťou.
Add c)
Obec ako jeden zo subjektov
vytvárajúcich podmienky pre
aktiváciu má aj v zmysle zákona
o obecnom zriadení limitované
pole pôsobnosti a v konkrétnych
lokalitách s koncentrovanou dlhodobou závislosťou na sociálnych
dávkach môže byť predmetný
zákon bez utvorenia podmienok
podľa predchádzajúceho bodu
pripomienok
nevykonateľný,
nakoľko ani organizátori dobrovoľníckej činnosti nebudú mať
vytvorené podmienky pre výkon
takýchto činností. Zároveň navrhujeme, aby subjektmi organizujúce dobrovoľnícku činnosť mohli
byť len subjekty, ktoré splnia
podmienky na príjem asignačnej
dane. Ide o selekciu tých subjektov, ktoré reálne vykonávajú činnosť na ktorú boli založené a splnili podmienky podľa zákona.
Add d)
Orgány a organizácie štátu vykonávajú (resp. majú vykonávať)
rôzne úlohy na úsekoch spadajúcich pod vecný rozsah 3 ods. 1 zákona č. 406/2011 Z.z.. Ich plnenie
však buď nie je prioritou, alebo
nie sú na dané úlohy vyčlenené
potrebné zdroje, alebo sa jedná
o fakultatívne činnosti. Evidencia vecného zamerania a rozsahu
takýchto úloh, ktoré by bolo možné vykonávať aj prostredníctvom
dobrovoľníckej činnosti pod odborným dohľadom organizátora
dobrovoľníckej činnosti (súlad
zamerania OZ, NO a činností +
dohoda s orgánom štátnej správy,
ktorý vyhlásil činnosti) môžu byť
podstatným prínosom k zabezpečovaniu aktivít podľa 3 ods. 1 zákona č. 406/2011 Z.z., ktoré doposiaľ neboli vykonávané, alebo boli
vykonávané len v obmedzenom
rozsahu.
Pripomienku považuje ZMOS
za zásadnú
5. K čl. I, § 12 ods. 4
Žiadame vypustiť slová: „môžu
byť vykonávané najviac 18 po
sebe nasledujúcich kalendárnych
mesiacov. Menšie obecné služby
podľa odseku 3 písm. b) štvrtého
bodu alebo dobrovoľnícka činnosť
podľa odseku 3 písm. b) piateho
bodu môžu byť opätovne vykonávané najskôr po uplynutí 6 po
sebe nasledujúcich kalendárnych
mesiacov, ktoré začínajú plynúť
odo dňa, ktorý nasleduje po dni,
keď bolo ukončené predchádzajúce vykonávanie menších obecných služieb alebo dobrovoľníckej
činnosti, za ktoré patril aktivačný
príspevok.“
Odôvodnenie:
Požadujeme, aby bolo možné
tieto činnosti v prípade záujmu
občana vykonávať neobmedzene,
keďže je medzi nimi veľký počet
uchádzačov o zamestnanie, ktorí
majú záujem o túto činnosť.
Pripomienku považuje ZMOS
za zásadnú
6. K čl. I, § 14
Vzhľadom na všeobecnú právnu úpravu príspevku na bývanie,
ktorá nepodmieňuje nárok na
príspevok priznaním nároku na
dávku pomoci v hmotnej núdzi,
požadujeme uvedenú dávku vyňať do samostatnej právnej úpravy. Zároveň upozorňujeme, že pri
nájomných vzťahoch spravidla
nie je daňová povinnosť súčasťou
povinností nájomcu, ale prenajímateľa, ak sa v zmluve nedohodnú
inak. Ďalej navrhujeme v ods. 4
písm. b) doplniť v miestnosti, izbe,
obytnej miestnosti, ktorú domácnosť užíva.
Pripomienku považuje ZMOS
za zásadnú
7. K čl. I, § 17
Navrhujeme ponechať možnosť poskytovania jednorazovej
dávky, jej formy a rozsah, spôsob
uplatnenia na úpravu obci formou
všeobecne záväzného právneho
predpisu.
Odôvodnenie:
Okrem toho, že sa zákonom limituje forma (úhrada nákladov)
ako aj z dôvodu, že sa upravuje
okruh prípustných komodít, ktoré nemusia zodpovedať akútnym
potrebám v danej obci, no najmä
z dôvodu, že viaceré obce uprednostňujú vecné plnenia (zbierky
šatstva, nepotrebného nábytku,
spotrebičov a pod.) navrhujeme,
aby uvedené náležitosti poskytnutia jednorazovej dávky upravovala
obec, ak má na krytie týchto výdavkov vyčlenené zdroje.
Pripomienku považuje ZMOS
za zásadnú
8. K čl. I, § 18 ods. 11:
Navrhujeme vypustiť. Legislatívno-technická pripomienka
vzhľadom na pripomienku k pripomienke k § 17.
9. K čl. I, § 24
Navrhujeme doplniť písm. c)
v znení:
Môže uzatvárať s občanom v
hmotnej núdzi písomnú dohodu
o vykonávaní menších obecných
služieb podľa § 12 ods. 4 písm. c)
a oznamuje uzatvorenie a skončenie dohody o vykonávaní menších
obecných služieb s občanom v
hmotnej núdzi úradu, ktorý poskytuje tomuto občanovi dávku
a príspevky
Odôvodnenie:
Splnomocnenie na uzatváranie
dohody je potrebné pre prehľadnosť vzťahov, práv, povinností
a oprávnení obce.
10. K čl. I., § 27:
Alternatíva II. Pri neakceptovaní pripomienky k § 10:
Úvodná veta znie:
„Činnosti obce podľa tohto zákona sú preneseným výkonom
štátnej správy.“
Odôvodnenie:
Nadväzujúc k všeobecným pripomienkam a pripomienkam k
§ 10 zastávame názor, že štát má
vytvárať podmienky pre naplnenie celospoločenských úloh, medzi ktoré, podľa nás nepochybne
patrí aj zabezpečenie primeranej
reciprocity poberateľa dávky pomoci v hmotnej núdzi s jej financovateľom – platitelia daní
a poplatkov, ktoré sú príjmom
štátneho rozpočtu. Presunutie
týchto celospoločenských úloh len
samospráve bez náležitých podmienok považujeme za nesúladné
s ústavou a ústavným zákonom
o rozpočtovej zodpovednosti. Akceptujúc však rozhodnutie štátu,
akou formou bude výkon týchto
úloh zabezpečovaný, ponúkame
alternatívu k návrhu uvedenom
v pripomienke k § 10.
8 sociálna politika
Pripomienku považuje ZMOS
za zásadnú
Po rozporovom konaní na rokovaní HSR 12. 8. 2013 ZMOS
uplatnilo nasledovné stanovisko.
Všeobecne k návrhu:
ZMOS vo všeobecnosti privítalo
navrhované zmeny v podmienkach
poskytovania pomoci v hmotnej
núdzi, ktoré v niektorých oblastiach kopírujú návrhy ZMOS na
riešenie problematiky neprispôsobivých občanov. Cieľom zásadných
pripomienok zo strany ZMOS
bolo predovšetkým vytvorenie čo
najlepších podmienok pre realizáciu zákonných podmienok v praxi. Neakceptovanie niektorých
návrhov a pripomienok zo stra-
ny ZMOS môže viesť k viacerým
aplikačným problémom, predovšetkým vytvorením nerovnakým podmienok zabezpečovania
priestoru na činnosť poberateľov
dávky pomoci v hmotnej núdzi,
čo je kvalifikačná podmienka na
získanie „základnej dávky“. Bude
závisieť od územnej samosprávy,
do akej miery bude schopná vytvoriť podmienky pre výkon menších obecných služieb. Ak takúto
formu aktivity objektívne nebude
môcť ponúknuť, poberanie dávok
tak nebude ani naďalej ničím podmienené. Obce tak budú tlačené
zabezpečovať aj činnosti, ktoré je
hospodárnejšie a efektívnejšie vykonávať dodávateľsky alebo je postačujúce vykonávať v nižšom intervale prostredníctvom menších
24. september 2013 • Obecné noviny
obecných služieb. Faktická zodpovednosť za vytváranie priestoru na
preukázanie aktívneho prístupu
poberateľa dávky pomoci v hmotnej núdzi podľa predloženého návrhu nespočíva na štátnej správe,
ktorá je nositeľom úlohy, ale aj naďalej výhradne na miestnej územnej samospráve. Pripomíname, že
táto môže svoju činnosť vykonávať
len pre občanov s trvalým bydliskom na území obce a v hraniciach
obce. Pôsobnosť a kompetencia
organizátorov
dobrovoľníckej
činnosti bude z dôvodu absencie
iných ekonomických nástrojov
obmedzená. Uvedené aplikačné riziká môžu viesť k tomu, že sa z dôvodu faktickej nemožnosti, alebo
z iných dôvodov situácia, ktorá je
verejnosťou vnímaná ako proble-
matická, výraznejšie nezmení.
Pripomienky k návrhu:
ZMOS po rozporovom konaní
neuplatňuje k návrhu zákona zásadné pripomienky.
Záver:
ZMOS navrhuje, aby HSR SR
odporučila návrh zákona na ďalšie
legislatívne konanie.
III. Informácia o výške
minimálnej mzdy na rok
2014
Na rokovaniach s MPSVR SR
a so sociálnymi partnermi bola
uplatnená na základe uznesenia
Rady ZMOS požiadavka nezvyšovať pre rok 2014 výšku minimálnej
mzdy.
Podobné stanovisko bolo uplatnené aj na rokovaní HSR 12. 8.
2013, kde bol predložený návrh na
úpravu sumy mesačnej minimálnej
mzdy na rok 2014 Ministerstvom
práce, sociálnych vecí a rodiny SR
po tom, čo sociálni partneri nedospeli k dohode o úprave sumy
mesačnej minimálnej mzdy na
rok 2014.
Návrh predložený na rokovanie
zo strany KOZ bol v sume 364,70
eura, kompromisný návrh MPSVR SR v sume 345,90 eura, čo
predstavuje zvýšenie o 2,4 % oproti úrovni minimálnej mzdy v roku
2013 (337,70 eura).
Návrh zákona bude mať dopad
na rozpočty miest a obcí v roku
2014.
Vyhlásenie APSS SR k novele zákona o sociálnych službách
Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb v SR(APSS SR) 11. septembra rokovala na rozporovom konaní na MPSVR SR o
dvoch zásadných pripomienkach k predkladanej novele zákona o sociálnych službách. Ako nás informovala predsedníčka APSS
SR Ing. Milada Dobrotková, obe pripomienky sa skončili rozporom. Súčasne nám poskytla stanovisko asociácie k novele a
uviedla, že APSS sa v snahe presadiť svoje požiadavky obráti na poslancov NR SR.
Vo vyhlásení sa uvádza:
Po skončení medzirezortného pripomienkového konania o
novele zákona o sociálnych službách, Asociácia poskytovateľov
sociálnych služieb v SR:
Vníma pozitívne, že MPSVR
SR prizvalo aj zástupcov APSS SR
do pracovnej komisie na prípravu legislatívnych zmien a že boli
niektoré naše pripomienky zo
strany ministerstva akceptované.
Novela zákona č. 448/2008 o
sociálnych službách však nerieši
základný problém rovnoprávneho
financovania sociálnych služieb,
čím ešte viac prehlbuje diskrimináciu:
• klientov – prijímateľov sociálnych služieb, vytvára dve skupiny občanov s nerovnakým
prístupom k verejným zdrojom
(do ktorých prispievajú všetci)
tým, že obmedzenému počtu
klientov verejných poskytovateľov umožňuje získať sociálne
služby za zlomkové ceny dotované z rozpočtu samosprávy, ale
klientom neverejných poskytovateľov túto možnosť upiera,
pretože jej zákon umožňuje
nedávať príspevok (dotáciu) neverejnému poskytovateľovi na
klientov. Pritom všetci klienti
sú občania tej istej samosprávy
a mali by mať rovnaký prístup k
verejným financiám. Vznikajú
tak skupiny rovných a rovnejších a vytvára sa podhubie pre
korupciu.
• neverejných poskytovateľov,
pretože im upiera právo podieľať sa v rovnakej miere na
verejných zdrojoch a vykonávať tak predmet svojej činnosti
– poskytovanie sociálnych služieb. Neverejní poskytovatelia
nemajú rovnaké podmienky na
vykonávanie svojho predmetu
činnosti ako verejní poskytovatelia, ktorí hospodária s rozpočtom samosprávy, tvoreným
z verejných zdrojov (podielových a iných daní), do ktorých
prispievajú všetci. Jedni poskytovatelia tak vykonávajú predmet svojej činnosti za výrazne
zvýhodnených a iní za nepriaznivých podmienok.
• Navyše koncentruje moc do
rúk samosprávy bez vonkajšej
kontroly a možnosti uplatniť
opravný prostriedok, keďže samospráva:
- registruje -poskytovanie sociálnych služieb registruje, rozhoduje o tom, kto bude zaregistrovaný ako poskytovateľ
- posudzuje odkázanosť občanov,
ktorá má vplyv na výšku finančného príspevku, pričom často
tendenčne bez možnosti opravného prostriedku
- rozdeľuje financie z verejných
zdrojov,
- kontroluje poskytovanie sociálnych služieb a sankcionuje poskytovateľov
- sama aj sociálne služby poskytuje
- ruší registráciu bez možnosti
opravného prostriedku.
V dôsledku diskriminačne nastaveného systému financovania
a koncentrácie právomocí, reálne berie klientovi právo na slobodnú voľbu výberu poskytovateľa sociálnych služieb a priamo
vytvára nerovnaké podmienky
na poskytovanie sociálnych služieb.
K paragrafovému zneniu novely zákona o sociálnych službách máme pripomienky:
§ 78 a, odsek 1
Doplniť: - písmeno i) Opatrovateľská služba
Navrhujeme do textu doplniť aj
finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby aj pre opatrovateľskú službu.
Odôvodnenie: Ak štát presadzuje myšlienku čo najdlhšieho
zotrvania občana v jeho domácom
prirodzenom prostredí, je potrebné, aby poskytol tomuto občanovi
príspevok v odkázanosti. Rodi-
na nedokáže dlhodobo uhrádzať
ceny za služby v domácej opatere
vo výške nákladov. Už dnes je hodina opatrovateľskej služby v rozmedzí od 6 do 8,50 €. Pritom cena
za hodinu opatrovateľskej služby
v pôsobnosti obce je stanovená
VZN danej obce a je od 0,50 do
približne 1,50 € za hodinu. Obec
hradí rozdiel medzi nákladmi a
účtovanou cenou vo svojom rozpočte. Sme toho názoru, že občan
má právo vybrať si poskytovateľa
(verejného, alebo neverejného) a
príspevok z verejných zdrojov má
byť pre poskytovateľa rovnaký.
Teda každý občan (či sa vojde do
rozpočtu obce, alebo nie) má mať
právo na príspevok v odkázanosti.
Sme toho názoru, že tento príspevok v odkázanosti má byť štátnou
dávkou, lebo štát sa nemôže zbaviť
zodpovednosti za svojich občanov
tým, že kompetencia poskytovania opatrovateľskej služby je originálnou kompetenciou miestnej
samosprávy a že obec už na tieto
kompetencie dostala peniaze z podielových daní. Podielové dane nestačia na financovanie kompetencií
obcí a samosprávy všeobecne.
§ 75, odsek 1
Obec je povinná
Zmeniť slovo obec na slová
budúci prijímateľ na konci vety
nasledovne: pskytovať finančný
príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej
služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk,
ak o poskytovanie tejto sociálnej
služby požiadal budúci prijímateľ
a poskytuje...
Odôvodnenie: Prijímateľ sociálnej služby má právo vybrať si poskytovateľa sociálnej služby a obec
má byť povinná poskytnúť finančný príspevok na prevádzku tomu
poskytovateľovi, ktorého si vybral
prijímateľ sociálnej služby. Ak by
v zákone zostala pôvodná for-
mulácia, prijímatelia sociálnych
služieb umiestnení u neverejných
poskytovateľov v pôsobnosti obci
by nedostali príspevok na prevádzku, lebo obec by „nepožiadala". Toto nám hovorí viacročná
prax, keď obce odôvodňujú neposkytovanie príspevku na prevádzku rozpočtovými možnosťami.
Pritom v zariadeniach, ktoré sú v
ich rozpočtovej alebo príspevkovej pôsobnosti, prekrývajú všetky
náklady súvisiace s prevádzkou
zariadenia.
Znovu upozorňujeme na úskalia problémov, alebo neriešených
problémov novele:
1. Zmena koncepcie podmienok prijímania prijímateľov sociálnych služieb do DSS bude znamenať likvidáciu veľkého podielu
lôžkovej kapacity. V DSS je v súčasnosti umiestnených najviac
klientov v porovnaní s ostatnými
pobytovými službami. Táto zmena ovplyvní celý systém poskytovania sociálnych služieb.
2. Neriešenie povinnosti obecnej samosprávy poskytovať príspevok na prevádzku neverejným
poskytovateľom prehlbuje rozdiely vo financovaní klientov a poskytovateľov sociálnych služieb.
3. Zníženie príspevkov, prakticky vo všetkých druhoch služieb
oproti minulosti, bude pre mnohých poskytovateľov likvidačné a
negatívne ovplyvní kvalitu a dostupnosť sociálnych služieb.
4. Regulácia položiek, ktoré
možno započítať do ekonomicky
oprávnených nákladov, bez ekonomického zdôvodnenia, trvalo
negatívne ovplyvňuje ekonomickú stabilitu neverejných poskytovateľov sociálnych služieb.
5. Stanovenie kapacity Zariadení pre seniorov na 22 lôžok je
ekonomicky a prevádzkovo nere-
alizovateľné a trvalo neudržateľné.
A to aj napriek tomu, že si vážime
postoj MPSVR SR, ktoré zmenilo
stanovenie kapacity Zariadení pre
seniorov z 12 lôžok na 22.
6. Podpora čo najdlhšieho zotrvania občana v domácom, prirodzenom prostredí, zostane iba
deklaráciou, ak sa nebude riešiť
príspevkom v odkázanosti. Príspevok v odkázanosti má poskytovať štát bez rozdielu veku. Poukazuje na to, že štát sa nemôže
zbaviť zodpovednosti za svojich
občanov tým, že posunul kompetenciu na samosprávu. Obecné samosprávy na túto úlohu finančne
nestačia, svedčia o tom znižujúce
sa počty opatrovaných občanov
a katastrofálne sa znižujúce stavy
kapacít domácej opatrovateľskej
starostlivosti. Obecné samosprávy
neposkytujú príspevky klientom
neverejných poskytovateľov a prehlbujú tak rozdiely vo financovaní
klientov a poskytovateľov sociálnych služieb.
7. Posudková činnosť musí byť
odňatá z pôsobnosti samosprávy,
ktorá v dokázateľných prípadoch
umelo znižuje stupeň odkázanosti prijímateľov sociálnych služieb
umiestnených u neverejných poskytovateľov v snahe znížiť príspevky poskytovateľom.
8. Ošetrovateľské výkony poskytované v zariadeniach sociálnych služieb musia byť hradené
zo zdravotného poistenia tých,
ktorým sú poskytované, t. j. prijímateľom sociálnych služieb.
Systém poskytovania sociálnych služieb je trvalo nedofinancovaný. Platný zákon 448/2008
spôsobuje diskrimináciu klientov a poskytovateľov sociálnych
služieb, vytvára nerovnaké podmienky pre poskytovanie sociálnych služieb v SR. Predkladaná novela nerieši tieto zásadné
problémy.
legislatíva 9
Obecné noviny • 24. september 2013
Možno previesť stavebné povolenie?
V súčasných slovenských podmienkach (najmä investičných) sa objavujú zmluvné vzťahy, objektom
ktorých je „prevod stavebného povolenia“. Účelom týchto zmlúv je prevod práv a povinností vyplývajúcich
zo stavebného povolenia z osoby A, ktorá tieto práva a povinnosti nadobudla ako výsledok stavebného
konania, na osobu B, ktorá zvyčajne ani nebola účastníkom stavebného konania. Zastávame názor, že ak
osoba B nebola účastníkom predmetného konania, takýto prevod nie je platný.
1. Účel stavebného konania
Slovenská republika má zatiaľ právne vzťahy spojené s povoľovaním stavieb upravené zákonom č. 50/1976 Zb. o
územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). V štvrtom oddiele
stavebného zákona (ustanovenia § 54 až
§ 70) je upravené povoľovanie stavieb,
zmien stavieb a udržiavacích prác. Vydaniu stavebného povolenia predchádza stavebné konanie.
V stavebnom konaní rozhoduje príslušný stavebný úrad (obec) o tom, či žiadateľ
(stavebník) a predložená dokumentácia
spĺňajú podmienky stanovené právom
a rozhoduje o vydaní stavebného povolenia. Stavebné konanie začína na návrh,
ktorý musí obsahovať účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na určitú
dobu aj dobu užívania stavby (§ 58 ods.
1 stavebného zákona). Podstatnou podmienkou v stavebnom konaní je to, aby
stavebník preukázal, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo
podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho
oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú
stavbu. To neplatí, ak tieto skutočnosti
preukázal v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo
k zmene (§ 58 ods. 2 stavebného zákona).
V tomto prípade išlo zákonodarcovi pravdepodobne najmä o to, aby napriek absencii zásady „superficies solo cedit“ (stavba
je súčasťou pozemku) v našom právnom
poriadku nevznikali nové samostatné
nehnuteľné veci (stavby) na pozemkoch,
bez vedomia vlastníkov týchto pozemkov.
Okrem toho je tu rad ďalších zákonných
podmienok, ktoré musí stavebný úrad
skúmať pred tým, než rozhodne o vydaní
stavebného povolenia.
Ak stavebný úrad usúdi, že sú splnené
všetky zákonom stanovené podmienky a
nie je naplnená ani jedna z prekážok pre
vydanie stavebného povolenia, vydá stavebné povolenie. Podľa ustanovenia § 66
stavebného zákona v stavebnom povolení
určí stavebný úrad záväzné podmienky
uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania.
2. Pozitívno-právne možnosti
prevodu
Skutočnosť, že ide o prevoditeľné práva,
by mala byť výslovne umožnená pozitívnym právom. Tejto požiadavke v prípade stavebného povolenia je vyhovené
prostredníctvom ustanovenia § 70 stavebného zákona, ktoré výslovne určuje, že
stavebné povolenie a rozhodnutie o predĺžení jeho platnosti sú záväzné aj pre právnych nástupcov konania. Bližšie k tomu
zákon ďalej nič výslovne neuvádza. Nie sú
určené explicitne žiadne bližšie podmienky prevodu.
1
2
3
4
3. Právne dôsledky povahy
stavebného povolenia ako
individuálneho právneho aktu
priznávajúceho verejnoprávne
oprávnenia a povinnosti
Obec ako stavebný úrad získala od štátu
časť verejnej moci. Ide o prenesený výkon
štátnej správy na orgán územnej samosprávy. Stavebný úrad má voči žiadateľovi
nadradené postavenie, môže jednostranne priznať práva ako aj udeliť povinnosti
a trvať na ich splnení (napríklad cez výkon štátneho stavebného dohľadu podľa §
98 a nasl. stavebného zákona).
Pokiaľ stavebný úrad v stavebnom konaní dospeje k záveru, že je odôvodnené
vydať stavebné povolenie, žiadateľ dostáva k dispozícii verejnoprávne oprávnenie
(a zároveň určité povinnosti, ktoré musí
dodržať pri realizácii stavby), na základe
ktorého môže začať vykonávať stavebné
práce.
Žiadateľ - stavebník sa tak stáva držiteľom práv a povinností (spoločne ich
možno širšie pomenovať ako subjektívne
právo), ktoré majú verejnoprávny pôvod.
Priznanie tohto subjektívneho práva sa
totiž viaže na skúmanie zákonných predpokladov a rozhodnutie subjektu, ktorému bola zverená verejná moc v danej
oblasti realizovať výkonnú moc štátu. Ide
teda o istý vzťah medzi štátom (obcou, na
ktorú je prenesený výkon štátnej správy)
a subjektom súkromného práva, ktorý
nadobudol na základe rozhodnutia štátu
(a z vlastného podnetu - žiadosti) práva
a povinnosti.
V zásade platí, že subjekt súkromného
práva môže disponovať so svojimi vecami
ale aj právami, pokiaľ ho v tom pozitívne
právo nejakým spôsobom neobmedzuje.
Ako ale môže nakladať s právami a povinnosťami, ktoré majú verejnoprávny
charakter? Môže súkromná osoba previesť
jednoduchým dispozičným úkonom subjektívne právo vyplývajúce zo stavebného
povolenia na inú osobu súkromného práva?
Medzi jednu z mnohých rímsko-právnych zásad patrí aj táto: „Ius publicum
privatorum pactis mutari non potest“
(„súkromnými dohodami nemožno meniť
právo verejné“, Papinianus). Vzhľadom na
to, že aj v súčasnosti jasne pretrváva zásadné odlišovanie verejného práva od
súkromného práva, je na mieste uvažovať
o uplatnení tejto zásady.
4. Dôsledky povahy stavebného
povolenia ako individuálneho
právneho aktu in rem
V tejto súvislosti sa javí ako relevantné
rozlišovanie individuálnych správnych
aktov ako prejavu verejnej moci štátu na
správne akty „in personam“ a „in rem“.
Správnym aktom vzťahujúcim sa podľa
Stavebné konanie
- I. časť
svojho obsahu na osobu (in personam)
„...sa mení osobná pozícia účastníka konania tým, že získava nové právo alebo sa
mu ukladá osobná povinnosť, ktoré nie
sú prenositeľné na inú osobu.“1 Správnym
aktom vzťahujúcim sa podľa svojho obsahu na vec (in rem) „...sa mení právny stav
účastníka konania vo vzťahu k nejakej
veci tým, že získava nové práva alebo sa
mu ukladá nová povinnosť, ktoré sú však
prenositeľné na inú osobu spolu s vecou,
na ktorú sa vzťahujú.“2
Z uvedeného vyplýva, že správnym aktom priznané verejné právo je spôsobilé
dispozície, pokiaľ smeruje k veci; pokiaľ sa
vzťahuje na osobu, prevod takéhoto práva
je výlučený. Pri správnych aktoch in rem,
kam putuje vec tam putujú práva a povinnosti plynúce z daného správneho aktu.
Vodičský oprávnenie (preukaz) ako
subjektívne právo viesť motorové vozidlo vydáva rovnako subjekt disponujúci
verejnou mocou za skúmania zákonných
podmienok v zákonom stanovenom procese. Vodičský preukaz oprávňuje konkrétnu osobu na vedenie motorového
vozidla v rámci jednotlivých skupín (A,
B, C, D, E, M, T). Ide teda o oprávnenie
v prospech konkrétnej osoby, ktorá preukázala schopnosti oprávňujúce k vedeniu
motorového vozidla. Iná osoba, ako tá,
ktorá je uvedená vo vodičskom preukaze
nie je oprávnená viesť motorové vozidlo
na základe tohto vodičského preukazu.
Subjektívne právo vyplývajúce z vodičského preukazu nie je teda prevoditeľné
na inú osobu a napríklad zánikom (smrťou) oprávnenej osoby zaniká. Účelom je
v tomto prípade najmä to, aby motorové
vozidlá riadili osoby, ktoré k tomu získajú
oprávnenie – čiže osoby, ktoré spĺňajú štátom stanovené požiadavky, ktorých zvládnutie predpokladá spôsobilosť na vedenie
motorového vozidla v cestnej premávke.
Nie je prípustné, aby vodičský preukaz bol
prenositeľný a motorové vozidlo by viedla
osoba, u ktorej nebolo zistené splnenie
zákonných podmienok. Je vyhradené subjektu, ktorý disponuje verejnou mocou,
posúdiť udelenie vodičského oprávnenia.
Pre posúdenie povahy stavebného povolenia z hľadiska okruhu osôb, ktoré
správny akt zaväzuje (in personam alebo
in rem) je potrebné skúmať rovnako obsah predmetného správneho aktu – stavebného povolenia.
Stavebné povolenie je súhlasom (povolením) kompetentného správneho orgánu
(stavebného úradu) s uskutočnením a užívaním konkrétnej stavby na konkrétnom
pozemku podľa záväzne stanovených
podmienok. V popredí stavebného konania stojí rozhodovanie stavebného úradu o
povolení uskutočnenia stavby na určenom
pozemku, ku ktorému musí stavebník
preukázať zákonom predpokladaný vzťah
podľa ustanovenia § 58 ods. 2 stavebného
zákona, ktoré znie nasledovne:
Stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku
iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona,
ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. To neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal v územnom konaní a
po právoplatnosti územného rozhodnutia
nedošlo k zmene.
Uvedené zákonné ustanovenie teda pripúšťa okrem preukázania existencie vlastníckeho vzťahu k pozemku aj iný právny
vzťah podľa ustanovenia § 139 ods. 1 stavebného zákona:
Pod pojmom „iné práva k pozemkom a
stavbám“ použitým v spojení „vlastnícke
alebo iné práva k pozemkom a stavbám na
nich“ sa podľa povahy prípadu rozumie
a) užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy alebo dohody
o budúcej kúpnej zmluve, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej
zmenu,
b) právo vyplývajúce z vecného bremena
spojeného s pozemkom alebo stavbou,
(§ 151n až 151p občianskeho zákonníka),
c) právo vyplývajúce z iných právnych
predpisov. (napr. zákon o vodách, elektrizačný zákon, plynárenský zákon).
Pri vydávaní stavebného povolenia sa
kladie dôraz na vzťah stavebníka k pozemku, na ktorom má navrhovaná stavba stáť (ďalej ako „stavebný pozemok“).
Z uvedeného ustanovenia stavebného
zákona zároveň vyplýva, že kvalifikovaný
vzťah stavebníka k pozemku je predpokladom nadobudnutia ďalšieho subjektívneho práva, a to oprávnenia stavať na
tomto pozemku. Tento dôraz sa v rámci
stavebného konania prejavuje ako povinnosť stavebníka preukázať zákonom požadovaný vzťah podľa § 58 ods. 2 stavebného
zákona. V následne vydanom stavebnom
povolení stavebný úrad konštituuje právo
stavebníka uskutočniť navrhovanú stavbu
(právo stavať) na danom stavebnom pozemku. Stavebným povolením konštituované právo stavať sa tak viaže ku konkrétnej parcele (stavebný pozemok), pričom
zákonným predpokladom vydania tohto
správneho aktu je existencia aspoň jedného zákonom predvídaného vzťahu stavebníka k stavebnému pozemku.
„Každý vlastník stavebného pozemku
môže na ňom postaviť v súlade s územným plánom stavbu, ak má stavebné povolenie. Toto právo je hmotným právom
každého vlastníka stavebného pozemku.“3
A zároveň je to právom každého, kto preukáže iný právny vzťah k pozemku predpokladaný ustanovením § 139 ods. 1 stavebného zákona.
Z obsahu stavebného povolenia a názo-
Machajová, J. a kol.: Všeobecné správne právo. Eurokódex, Žilina 2007, s. 173.
Machajová, J. a kol.: Všeobecné správne právo. Eurokódex, Žilina 2007, s. 173.
Machajová, J. a kol.: Všeobecné správne právo. Eurokódex, Žilina 2007, s. 151
Hendrych, D. a kol: Správní právo. Obecní část. 6. vydání. C.H.BECK, Praha, 2006, s.194. Machajová, J. a kol.: Všeobecné správne právo. Eurokódex, Žilina 2007, s. 173.
10 legislatíva/súťaž
rov uvedených v odbornej literatúre4 jednoznačne vyplýva, že stavebné povolenie
je správnym aktom in rem, pričom za vec
(res) možno na základe vyššie uvedenej
úvahy považovať pozemok.
Samotné právne nástupníctvo sa pri
správnom akte in rem (stavebné povolenie) vzhľadom na svoju povahu však
nemôže udiať hocijakým spôsobom, ale
práve s dôrazom na právnu povahu „in
rem“ musí dôjsť k právnemu nástupníctvu
vo vzťahu k veci ako predmetu správneho
aktu. Tento názor potvrdzuje aj odborná
literatúra, ktorá uvádza, že: „Akty in rem
pôsobia voči každej osobe, ktorá sa vo
vzťahu k predmetu daného aktu nachádza
v rovnakej právnej pozícii ako pôvodný
adresát“. Je to v súlade už z vyššie vyslovenou myšlienkou (kam putuje vec, tam
putuje práva s ňou späté). Napríklad, ak
adresát správneho aktu in rem ako vlastník veci mohol vykonávať isté oprávnenia
priznané týmto správnym aktom, tak každému ďalšiemu5 vlastníkovi veci (rovnaká
právna pozícia ako pôvodný adresát) pat5
24. september 2013 • Obecné noviny
ria tieto oprávnenia z titulu právneho nástupníctva (zmena vlastníka veci).
Z uvedeného teda vyplýva, že:
Stavebné povolenie je správnym aktom
in rem, pričom vecou (res) je stavebný pozemok.
Nástupca správneho aktu in rem musí
nadobudnúť právo k veci (res), ktorá je
predmetom správneho aktu in rem, minimálne takej kvality ako právny predchodca.
Právne nástupníctvo v prípade stavebného povolenia je výslovne umožnené § 70
stavebného (Stavebné povolenie a rozhodnutie o predĺžení jeho platnosti sú záväzné
aj pre právnych nástupcov konania.).
K právnemu nástupníctvu v prípade stavebného povolenia dôjde vtedy, ak právny nástupca nadobudne k stavebnému
pozemku minimálne právo takej kvality,
aké mal k stavebnému pozemku právny predchodca. Prevod práv k stavebnému pozemku z právneho predchodcu na
právneho nástupcu je preto podmienkou
prevodu práv zo stavebného povolenia.
Záver
Na príklade stavebného zákona a prevodu práv a povinnosti zo stavebného
povolenia možno odôvodňovať význam
rozlišovania verejného práva a súkromného práva. A následne význam uvažovania
o verejno-mocenskom charaktere štátu.
V prípade, že v pozitívnom práve nie sú
výslovne uvedené podmienky pre dispozičný úkon osôb súkromného práva navzájom, okolnosť, že predmetom prevodu
má byť subjektívne právo vyplývajúce z
verejného práva ako aj jeho ďalšia právna
povaha (in personam a in rem) spôsobuje
vznik podmienok, na ktorých je potrebné trvať, a ktoré sú podľa nášho názoru
uplatniteľné pred súdom bez zásahu do
práv a legitímnych očakávaní súkromných
osôb ako subjektov dispozície.
Ak sa niekto rozhodne uskutočňovať
stavbu bez stavebného povolenia (na ktorú je stavebné povolenie podľa zákona
potrebné) či riadiť vozidlo bez vodičského oprávnenia, ide o situáciu, ktorú prá-
vo považuje za neželateľnú a predpokladá
uloženie sankcií. Právo v niektorých prípadoch obligatórne predpokladá k výkonu
určitých činností povolenie či oprávnenie
(alebo inak nazvaný individuálny právny
akt) na základe skúmania či sú splnené zákonné podmienky. Bolo by obchádzaním
zákonnej úpravy, pokiaľ by niekto nadobudol subjektívne práva z povolenia za
splnenia určitých podmienok a previedol
ich na inú osobu bez toho, aby bolo zrejmé, či ich táto osoba spĺňa. V prípadoch
správnych aktoch in personam (vodičský
preukaz) prevod možný nie je. V prípadoch správnych aktoch in rem (stavebné
povolenie) je prevod možný, ale je potrebné pozorne posudzovať podmienky tohto
prevodu, ktoré nemusia byť výslovne uvedené v pozitívnom práve, ale vyplývajú
z obsahu správneho aktu a účelu zákonnej
úpravy.
Advokátska kancelária
Koliková & Partners, s. r. o.,
Bratislava
Slovné spojenie „každému ďalšiemu“ je potrebné vnímať aj v súvislosti s časovým obmedzením práv priznaných daným správnym aktom in rem.
Hľadá sa
Podnikateľka Slovenska 2013
Slovenské podnikateľky majú opäť šancu zabojovať o prestížny
titul a vyhrať osobný automobil. V súťaži Podnikateľka Slovenska získalo ocenenie už viac ako 100 najúspešnejších žien,
ktoré majú odvahu, nápad a schopnosti presadiť sa na trhu.
Podnikateľkou Slovenska sa pre rok 2012 stala pekárka a
majiteľka predajní z Veľkej Lomnice – Lucia Choredžáková. Kto
bude víťaz tento rok?
Projekt Podnikateľka Slovenska, ktorý každoročne vyhlasuje
Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania
(NARMSP), je zameraný na rozvoj podnikania žien na Slovensku. Jeho hlavným cieľom je oceniť a vyzdvihnúť dôležité
miesto žien vo sfére podnikania.
Vyberať a hodnotiť súťažiace bude aj minister hospodárstva
Tomáš Malatinský. „Ženy podnikateľky majú môj obdiv a úctu.
Môžem im ako muž, podnikateľ odkázať len jedno: nemusí byť
úspech jeden a veľký, ale nech je úspech taký, ktorý vás vždy
dokáže posunúť dopredu. Vnukne vám nové a nové inšpirácie a
vždy nech každé kroky sprevádza triezvy úsudok a miera využitia vlastného potenciálu a síl.“
Záštitu nad projektom aj tento rok prevzala manželka prezidenta SR Silvia Gašparovičová. „Každý rok sa v tejto súťaži presviedčame, že na Slovensku je veľa šikovných a odvážnych žien,
ktoré zastávajú významnú úlohu na budovaní a rozvoji podnikania. Sama som ako podnikateľka v minulosti pôsobila, preto si
o to viac vážim každú ženu, ktorá zobrala osud do vlastných rúk
a podniká.“ uviedla S. Gašparovičová.
Do 14. ročníka prestížnej súťaže Podnikateľka Slovenska 2013
sa môžu zapojiť majiteľky obchodných spoločností a živnostníčky, ktoré podnikajú minimálne jeden rok. Hlavnou podmienkou
pre účasť v súťaži je, aby podnikateľky vlastnili aspoň 50 % podiel v spoločnosti. Prihlásené podnikateľky rozdelí hodnotiaca
komisia do 3 kategórií - Vynikajúca podnikateľka, Začínajúca
podnikateľka, Úspešná živnostníčka.
Termín podania prihlášok je do 30. septembra.
Viac informácií nájdete na www.podnikatelkaslovenska.sk
x
x
x
NARMSP bola založená v roku 1993 za účelom podpory sektora
malého a stredného podnikania, zvýšenia jeho konkurencieschopnosti a uľahčenie prístupu ku kapitálovým zdrojom. Podieľala sa na implementácii predvstupových programov PHARE
a od mája 2004 i na implementácii štrukturálnych fondov a
štátnych programov. Poskytuje tiež poradenstvo v jednotlivých
regiónoch SR prostredníctvom spolupracujúcich organizácií
(13 regionálnych poradenských a informačných centier, 5
podnikateľských inovačných centier, 9 centier prvého kontaktu,
16 podnikateľských/technologických inkubátorov a dcérskej
spoločnosti Fond fondov, s.r.o.).
KONTAKT Dominika Bizíková, vedúca oddelenia komunikácie,
[email protected]
Solárna revolúcia
v školách
ZSE v spolupráci s Nadáciou Ekopolis už piaty rok pomáha realizovať
projekty investičného alebo neinvestičného charakteru prostredníctvom
Nadačného fondu Živá energia. V tomto ročníku bolo zo 60 predložených
projektov vybraných 14, ktoré získali finančnú podporu celkovo 90 225 eur.
Väčšina z projektov rieši ohrev
TÚV na strechách školských zariadení, vďaka čomu samosprávy šetria náklady na energie a tie
môžu tak následne využiť na financovanie iných aktivít, na ktoré v miestnych rozpočtoch nie sú
prostriedky. Napríklad starosta
Devínskej Novej Vsi, kde onedlho
vďaka projektu vyrastie na streche
ZŠ fotovoltická elektráreň, sľúbil
ušetrené financie na energiách
zohľadniť vo vyšších odmenách
učiteľom.
Zaujímavý je tiež projekt z obce
Veľký Meder. Cieľom projektu je
inštalácia solárnych kolektorov
na objekt materskej školy. V školskej jedálni sa tu denne pripravuje
jedlo pre približne 170 detí a inštaláciou kolektorov sa výrazne
znížia ročné náklady na ohrev
teplej úžitkovej vody, pri ročnom
predpokladanom priemere úspor
až do výšky 40 percent.
Medzi ďalšie projekty, ktoré
v roku 2013 zaujali odbornú komisiu, patrí projekt Solárna terasa.
Krajská hvezdáreň a planetárium
Maximiliána Hella v Žiari nad
Hronom plánuje získanú finančnú podporu použiť na vytvorenie
To, čo ušetria na energiách, sa
rozhodli venovať svojim učiteľom
solárneho laboratória na terase
hvezdárne. Návštevníci, ktorých
väčšina je v školskom a predškolskom veku, budú môcť v praxi
vidieť funkčné zariadenia slúžiace
na premenu slnečnej energie na
tepelnú a elektrickú.
Určite sa oplatí sledovať aj realizáciu projektu výskumného a
demonštračného koncentrátora
priameho slnečného žiarenia. Na
Fakulte environmentálnej a výrobnej techniky Technickej univerzity vo Zvolene vznikne vďaka
podpore fondu Živá energia demonštračný koncentrátor priameho slnečného žiarenia, ktorý
umožní výskum premeny slnečného žiarenia pri teplotách aj nad
200 °C a zároveň bude slúžiť ako
ukážkové zariadenie pre študentov vysokých a stredných škôl ako
aj odbornú verejnosť.
Podporené projekty sú z okresov Bratislava, Dunajská Streda,
Hlohovec, Nové Zámky, Senec,
Senica, Topoľčany, Zlaté Moravce,
Zvolen a Žiar nad Hronom. Plánované investičné aktivity zahŕňajú prevažne výstavbu a inštaláciu nových zdrojov využívajúcich
obnoviteľné zdroje energie, ich
rekonštrukciu za účelom zvýšenia
energetickej efektívnosti, inštaláciu solárnych kolektorov, modelové využitie fotovoltických článkov
a opatrenia pre energetické úspory ako napríklad výmenu okien.
Začiatok realizácie podporených
projektov je naplánovaný na september 2013.
Fond Živá energia je financovaný z predaja produktu Živá energia spoločnosti ZSE Energia, a.
s. Od svojho vzniku v roku 2009
pomohol fond Živá energia už
takmer 60 projektom v celkovej
hodnote 300 000 eur.
Viac informácií získate na www.
ekopolis.sk alebo u Petra Medveďa, riaditeľa Nadácie Ekopolis,
tel.: 048 / 414 5259, e-mail: [email protected]
samospráva 11
Obecné noviny • 24. september 2013
Samosprávy miest a obcí a vyšších územných celkov nemajú
súperiť o priazeň voličov, ale usilovať sa o ich dôveru
Na dohľad sú voľby predsedov a poslancov samosprávnych krajov, ktoré sa v médiach častejšie
pomenúvajú ako vyššie územné celky (VÚC). Už sa rozbieha predvolebný pohyb, je čas prihlásiť svojich
kandidátov, alebo prihlásiť sa sám, ak niekto kandiduje ako nezávislý jednotlivec.
O
postavení
VÚC,
ich
sp olupr á c i
s mestami
a obcami, o
vnímaní VÚC obyvateľmi a aktuálnych otázkach
okolo VÚC sme sa pozhovárali s politológom, ktorý
prednáša na vysokej škole
a poslancom MsZ Prešov,
ktorý aktuálne pracuje ako
riaditeľ tlačového odboru
MŠVVaŠ SR Michalom
Kaliňákom.
n Pre regionálny rozvoj
je nevyhn utná spolupráca VÚC s miestnou samosprávou meist a obcí.
Čo najviac chýba v tejto
spolupráci, ktorá z oboch
strán sa má o spoluprácu
usilovať intenzívnejšie.
Napríklad aj v spolupráci
mesta Prešov a VÚC Prešovského samosprávneho
kraja?
- Miestna a regionálna
samospráva nesmú byť
rivalmi ani súpermi. Ide
o partnerov, ktorí by sa
podľa mňa mali čo najviac
„hecovať“ pre dobré a lepšie riešenia. Napríklad v
oblasti cestovného ruchu,
efektivite verejnoprospešných činností, v rámci kvality administratívneho servisu určeného obyvateľom.
Ale napríklad aj v koordinácii rozvoja školstva či pri
nastavení verejnej dopravy.
Ľudia v Prešove nevedia a
určite ich ani nezaujíma,
ktorá z ciest patrí mestu a
ktorá samosprávnemu kraju. V zime chcú mať z cesty
odhrnuté od snehu a celý
rok priepustné bez kolón.
Podobne je to aj v prípade
cestovného ruchu. Turistov
nezaujíma, ktoré múzeum
či galéria patria mestu a
ktoré kraju. Im ide o kvalitu a dostupnosť služieb.
V prípade verejnej dopravy asi len málokto pozerá,
či sa medzi mestom a susednými obcami vezie v
MHD, alebo v autobusoch
SAD. V prvom rade rieši
komfort prepravy a to, aby
mal cestou k cieľu čo najmenej prestupov. Presne
takéto veci musí sledovať
permanentný dialóg medzi
mestom a samosprávnym
krajom. Úspechom však
nie je iba zámer a hľadanie východísk, ale realita
spečatená peniazmi. Práve
preto vnímam ako nevyhnutnosť to, aby na úrovni
mesta a samosprávneho
kraja boli definované rovnaké kroky a v rozpočtoch
finančné
zabezpečenie
rovnakých opatrení. Takto
si predstavujem zmysluplnú spoluprácu pre riešení
konkrétnych problémov.
n Občania ešte nedostatočne vnímajú existenciu
a význam regionálnej samosprávy. Čo treba robiť,
aby viac cítili a uvedomovali si jej potrebu?
- Vyššie územné celky
nevznikli prirodzene historicky ako obce a mestá.
Boli zriadené zo zákona,
ktorý predpokladá, že budú
aktívnym partnerom miest
a obcí v regionálnom rozvoji, sociálnej, školskej či
environmentálnej oblasti.
Ak sa pozrieme na zoznam
kompetencií, zistíme, že sú
predurčené na spoluprácu viac s právnickými ako
fyzickými osobami. To, že
ich ľudia nevnímajú tak intenzívne ako svoju dedinu
či mesto neznamená, že ich
treba zrušiť, alebo zvýšiť
ich počet. Skôr by mali ich
predstavitelia zrozumiteľne
vysvetľovať ľuďom o čom
všetkom a ako rozhodujú
krajské parlamenty. Ak sa
v zastupiteľstve nedokážu
zjednotiť názory a postoje,
potom neprehráva opozícia alebo koalícia, na celej
čiare prehrávajú ľudia, ktorí volili vo viere, že veci sa
budú riešiť... Toto je podľa
mňa najsilnejšie memento,
ktoré by nemali podceňovať poslanci, bez ohľadu na
to, či sú nezávislí, stranícki,
alebo pochádzajú z radov
richtárov.
n Pre regionálny i miestny rozvoj by bolo dobre,
keby obyvatelia prejavovali väčší záujem o miestnu politiku. Majú samosprávy VÚC a obcí medzi
sebou o priazeň ľudí súperiť?
- Samosprávy nemôžu
medzi sebou súperiť o
priazeň ľudí, ale musia bojovať o ich dôveru. O to, že
spoločná vytrvalosť bude
predzvesťou
prilákania
nového investora a trpezlivosť je dôležitá preto, aby
sa opravili cesty. Ak ľudia
žijú so samosprávou, vedia
počkať a dokážu pochváliť.
V opačnom prípade sú len
obyvateľmi na papieri.
n Aké miesto a vplyv
majú mať politické strany
na fungovanie VÚC. Je
ich súperenie, niekedy po-
litická revnivosť ba až neznášanlivosť pozitívum?
Alebo by bolo lepšie, keby
po zvolení za poslancov
VÚC na politiku zabudli
a viac mysleli na úlohy a
problémy?
- Politické strany sú v
samospráve stále viac atakované širokou konkurenciou. Tá neprichádza iba s
veľkým počtom zástupcov
politických strán, ale aj
z radov nezávislých kandidátov. Konkurencia vo
voľbách na úrovni samosprávy je široká, no vzťah k
regiónu, prirodzený lokálpatriotizmus, nemôžeme
hodnotiť iba podľa veľkoleposti predvolebnej kampane. Politiku nie je možné
robiť bez konfliktu. Je ale
rozdiel biť sa za farby politickej strany a bojovať za
lepšie prostredie pre ľudí.
Preto tvrdím, že pre politiku je dôležitý konflikt, ale
zdôrazňujem, že hodnotový a programový.
n V NR SR je návrh na
zjednotenie
volebných
kódexov. Málo sa však
hovorí o zjednotení termínu volieb, čo by prinieslo najväčšie úspory.
Vraj na to, aby sa termíny
zjednotili by bolo treba
krátiť niektorým terajším
voleným predstaviteľom
volebné obdobie. Čo si o
tom myslíte?
- Zjednotenie termínu
volieb by mohlo pomôcť.
Nemám pocit, že by sa tým
niečo ušetrilo, napríklad
preto, lebo každé voľby
musia mať v každom volebnom okrsku volebnú
komisiu. Určite však spojenie volieb, ktoré majú
tradične odlišnú volebnú
účasť dokáže pomôcť v záujme voličov. To by určite
nebolo na škodu. Napokon, ak by boli krajské voľby v tom termíne ako komunálne, určite by sa táto
politika dostávala ľuďom
pod kožu vo väčšej miere.
Hlavne v rovine konkrétnych riešení.
n Hovorí sa aj o znížení
počtu poslancov v mestách. Nie je ich priveľa aj v
zastupiteľstvách VÚC?
- Z určenia počtu poslancov v samosprávach mám
obavy. Poviem to otvorene.
Neexistuje vzorec, ktorý by
určil aký počet poslancov
je ideálny a optimálny. V
znížení počtu poslancov a
pretrvávajúcom nezáujme
väčšiny obyvateľov o samosprávu reálne hrozí, že
zo zastupiteľstiev by boli
exkluzívne kluby. A myslím si, že nikto nebude pochybovať o tom, že rôzne
ekonomické záujmy majú
menšiu cestu odporu, ak je
poslancov menej...
n V regionálnom a miestnom rozvoji svoju úlohu
zohrávajú aj mimovládne organizácie. Rozvoj
aktivít (mladých ľudí aj
iných vekových kategórií)
je záslužná činnosť, celý
tretí sektor je však veľmi
roztrieštený, v ňom doslovne platí tá pretransformovaná výzva z jednej
relácie L+S v socializme,
ktorá znela: „Kto ešte nebol ministrom, nech sa
prihlási u súdruha Žinčicu“ na „Kto ešte nemá
občianske združenie alebo inú občiansku organizáciu, nech sa prihlási...“
A tak sa desaťtisíce MVO
ruvú o prostriedky a silou
mocou dokazujú svoju
potrebnosť, ktorá je však
často iluzórna. Myslíte
si, že je to správne, trieštiť prostriedky takmer na
mikročasti?
- Absolútne súhlasím s
tým, že mimovládky u nás
vznikajú ako huby po daždi. Až to vyvoláva dojem,
že Slovensko je ukážkovou
občianskou spoločnosťou.
Podľa mňa vznik občianskych združení a rôznych
mimovládnych organizácií
treba vnímať cez dve optiky. Prvou je práca, kto-
rá zostáva za konkrétnou
mimovládkou a druhou je
dlhý zástup treťosektorových organizácií, ktoré iba
číhajú na granty a fungujú
podľa pravidla - ak je grant,
riešime, keď skončí, problém nás už netrápi. Nedovolím si hádzať všetky mimovládne organizácie do
jedného vreca, akurát ma
mrzí, že za chrbtom pracovitých a usilovných sa
skrývajú aj také pofidérne
s čudným životopisom.
n Vy sa aktivizujete tiež
v jednej MVO, aký je jej
životopis?
- Ak hovoríme o partnerstvách v samospráve a
skloňujeme mimovládne
organizácie, rád v krátkosti
predstavím Nadáciu Intenda, ktorej aktivity smerujú
k podpore aktivít mladých
ľudí v mestá a obciach.
Intenda ponúka mladým
šancu meniť okolie. Peniaze, ktorými podporujeme
formálne a neformálne
skupiny mladých pochádzajú z hospodárenia našich organizácií. Teda zisk
meníme na granty. Nadácia Intenda v priebehu rokov 2009 až 2012 podporila finančným balíkom 168
000 eur ohrozené skupiny
mladých ľudí. Podpora
mladej talentovanej vedy
a výskumu predstavovala
86 000 eur a na kultúrny
potenciál mladých vyčlenila 98 000 eur. Napriek
tomu, že tento kalendárny
rok ešte nie je uzavretý z
hľadiska grantov, už dnes
môžeme konštatovať, že v
tomto roku boli podporené iniciatívy a nápady mladých ľudí viac ako 100 000
eurami. Od budúceho roka
plánujeme pokračovať v
niektorých tradičných a
osvedčených grantových
kolách, ktoré však budú
výrazne rozšírené. Pripravujeme napríklad Inkubátor občianskych združení
a neziskových organizácií,
čo znamená priamu podporu mládežníckych mimovládnych organizácií
v našich priestoroch. Tiež
pripravujeme Inkubátor
prezentačných príležitostí,
ktorý bude sledovať poskytnutie našich priestorových kapacít na prezentáciu aktivít, organizovanie
workshopov či konferencií
neziskových organizácií
a neformálnych skupín.
Úspech predpokladáme aj
v prípade grantovej schémy Podporujeme talenty,
ktorou chceme podporovať
úspešných mladých ľudí,
ktorí nemajú možnosti,
aby sa úspešne prezentovali na súťažných podujatiach v zahraničí.
n Vráťme sa k VÚC.
Majú podľa vás primerané kompetencie, nemali
by im pribudnúť ďalšie,
prípadne iné ubudnúť?
Ktoré? A majú na tieto
kompetencie
dostatok
prostriedkov?
- Dnes je najvyšší čas a
samospráva si žiada inventúru kompetencií. Je namieste vyhodnotiť zoznam
oprávnení a ich využívanie
tak v prostredí najmenších
obcí, ako aj na úrovni najväčšieho samosprávneho
kraja. Veď napokon Združenie miest a obcí Slovenska dlhodobo požaduje audit kompetencií, z ktorého
by sa malo vychádzať pri
vytvorení novej kompetenčnej výbavy samospráv.
Určite si viem predstaviť
presun
rozhodovacích
právomocí, nie však od
štátu na samosprávy, ale
skôr medzi samosprávami
navzájom. Slovensko sa
nevyhne komunálnej reforme a práve výsledky auditu kompetencií by v ňom
mali zohrávať kľúčovú úlohu pri presune niektorých
právomocí medzi miestnou samosprávou a vyššími územnými celkami.
Bohumil OLACH
12 aktuality
24. september 2013 • Obecné noviny
Desiatky miest a obcí si tento rok
pripomínajú 900 rokov prvej písomnej
zmienky
Deväťsto rokov od prvej písomnej zmienky si tento rok pripomínajú desiatky obcí a miest v Trnavskom.
Trenčianskom a Nitrianskom kraji. Ich krstným listom je Zoborská listina z roku 1113, ktorá je jedným
z dvoch najstarších listinných originálov, ktoré sa viažu k slovenskému územiu. Zoborské listiny boli
vlastne dve a pochádzajú z benediktínskeho kláštora svätého Hypolita na Zobore pri Nitre.
P
odľa toho majú aj názov. Spísanie listín v rokoch 1111 a 1113 inicioval a zostavil zoborský
opát Godefrid a potvrdil ich kráľ Koloman. Venujú sa
súpisu majetku zoborského opátstva. V prvej listine z roku 1111 si
mnísi poistili príjmy tretiny výnosov mýtnych poplatkov na svojich
územiach, ktoré im zaručili králi
Štefan a Ladislav. Druhá listina
z roku 1113 má najväčší význam
v historiografii viacerých regiónov na Slovensku vrátane hornej
Nitry. Sú v nej totiž na základe fyzického overenia spísané majetky
opátstva, z ktorých niektoré boli
v roku 1109 spustošené po vpádoch moravského vojvodu Ota.
Šlo o lokality v širokom obvode
západného a stredného Slovenska, medzi ktorými bola vzdiale-
Hlohovec alebo dediny Bojničky,
Opatovce nad Nitrou a ďalšie.
Oslavovali od štvrtka
do nedele
Od štvrtkového večera 29. augusta až do nedeľného obeda 1.
septembra oslavovali 900 rokov
aj v Poľnom Kesove (okres Nitra).
Tancachtivým ľuďom sa oplatilo
prísť vo štvrtok večer na zábavu
nielen preto, že na nej hrala dlhoročná skupina Profil, ktorých
hudobný štýl okopírovali aj profesionálni muzikanti skupiny Senzus, ale aj preto, že za sedem eur
vstupného dostal každý večeru,
víno, kávu a vodu. Piatok popoludní „ožili“ v starej dedine „božie
muky“, keď nitriansky biskup Viliam Judák, spolu s dekanom dekanátu Šurany a farárom farnosti
Rastislavice, ktorý slúži sväté omše
V Poľnom Kesove položili aj
základný kameň nového kúpeľného
areálu
nosť až 100 kilometrov. Dôležité
je, že v listine sa nespomínajú
iba vtedajšie sídla, ale aj niektoré
medzníkové body, prírodné útvary a rieky a podobne, ktoré ohraničovali majetky benediktínov. Je
ich až 150. Niektoré sídla spomínané v listinách už neexistujú.
Väčšina obcí a miest, ktoré
majú minimálne 900 rokov, sa
pousilovala pripomenúť si toto
výročie peknými oslavami s pekným programom, ba veľa z nich
usporadúva k tomuto výročiu
akcie a podujatia po celý rok.
Napr. mestá Prievidza, Bojnice či
aj v Poľnom Kesove, vysvätili kríž.
Vysvätenie kríža so sochou ukrižovaného Krista sprevádzal spev
žien súboru Prameň. Tento súbor
si po vysviacke veľa neoddýchol,
pretože jeho krásne vokály zneli
aj pri položení a požehnaní základného kameňa výstavby nového areálu kúpeľov ThermalKesov.
K biskupovi V. Judákovi sa pridali
župan Nitrianskeho samosprávneho kraja (NSK) Milan Belica,
starosta Poľného Kesova Pavel
Bednárik a konatelia spoločnosti
ThermalKesov na čele s Emilom
Muchom. Biskup základný kameň
Biskup V. Judák posväcuje základný kameň.
požehnal, ostatní ho poklepali,
aby dobre držal a splnili sa tak
plány a nádeje, ktoré do nového
hotela a ďalších stavieb nového
areálu všetci vkladajú. Župan M.
Belica popri akte kladenia základného kameňa stihol odovzdať starostovi Bednárikovi aj pamätnú
plaketu NSK k 900-ročnému jubileu Poľného Kesova. Takú istú
medailu dostalo aj ďalších 35 obcí
patriacich do NSK. Piatočný večer
zavŕšila laserová diskotéka v kultúrnom dome.
V sobotu posledného augusta
sa všetko podstatné dialo na ná-
mestí obce. Keďže sa oslavy patrí
otvoriť slávnostne, hoci i na tretí
deň osláv, urobili tak v sobotu aj
v Poľnom Kesove. Účastníkom sa
prihovoril starosta obce P. Bednárik a niektorí hostia, zaspievali
domáci spevácky zbor Prameň
a folklórne súbory Nitra Nevädza
a Dražovce Tradícia. K ním sa pridali zástupcovia spoločenských
organizácií, jazdci s koňmi, koč
s koňmi v tradičnom ustrojení
a utvorili sprievod, ktorý prešiel
časťou dediny. Na námesti boli
stánky remeselníkov, stánky s občerstvením, deti mohli skákať na
trampolíne, v nafúkanom hrade,
mohli maľovať i dať sa pomaľovať, mohli sa povoziť na koňoch,
svoje dravé vtáky predvádzali sokoliari, poľovníci varili guľáš, kto
chcel, zacvičil si s animátorkou
kúpaliska ThermalKesov alebo sa
odfotografoval s maskotom tohto
kúpaliska - žabiakom. Súbory po
sprievode ešte dostali možnosť
ukázať, čo vedia v individuálnych
vystúpeniach a pridal sa k nim
aj obľúbený spevák Robo Kazík
a jeho hostia. Na záver zahrala
svižné rytmy dixilendová kapela.
V nedeľu dala za oslavami seri-
Z REGIÓNOV 13
Obecné noviny • 24. september 2013
Hlavní aktéri slávnosti: zľava biskup V. Judák, župan M. Belica, starosta P. Bednárik, v pozadí R. Kazík a E.
Mucha.
óznu bodku slávnostná svätá omša
za farníkov a rodákov, odhalenie
pamätnej tabule rodákovi Poľného Kesova prof. Dr. Jánovi Kasalovi a zasadenie lipy slovanstva
pri kostole, k čomu spieval zbor
Lipka. Všetkým zúčastneným
na záver dobre padlo grátis občerstvenie. Na občerstvenie, ako
aj k úspešnému priebehu celých
osláv rôznymi formami (finančne,
naturálne a inak), prispelo až 17
rôznych subjektov.
Na kus reči so starostom
Obec Poľný Kesov má síce minimálne 900 rokov, ale v minulosti figurovala ako súčasť Urmína,
dnešných Mojmíroviec. Snahy
o osamostatnenie začali silnieť po
roku 1933, keď na pôde Poľného
Kesova vytvorili štátnu meštiansku školu. Síce ju v roku 1939 zrušili, ale snahy o osamostatnenie
boli korunované úspechom, obec
za samostatnú uznali štátne orgány vojnového Slovenského štátu
od 1. januára roku 1940. Novú
školu postavili v r. 1957. A čím
je obec výnimočná? To sme sa už
opýtali starostu Poľného Kesova
Pavla Bednárika, ktorý je na tomto poste už druhé volebné obdobie.
Azda najmä tým, že má hlboké
slovanské korene, ktoré si udržiava napriek rôznym krutým časom, ktoré v histórii museli prežiť
jej obyvatelia, hovorí. Zaujímavé
je, že obec tak v rokoch Osmanskej ríše, ako aj počas II. svetovej
vojny bola hraničnou obcou na
slovenskej strane. Aj preto si až do
dnešných časov zachovala svoju
etnickú a národnú homogénnosť.
Poľný Kesov je pekná dedina,
má nie prepychové, ale úhľadne
upravené domy, dobré cesty, krásny park aj kostol, ktorý hoci ho
postavili až v roku 1940, stojí na
historických základoch z 13. a 15.
storočia. A obec má síce zatiaľ nie
veľké, ale atraktívne kúpalisko
s termálnou vodou, s ktorým má,
spolu s ďalšími investormi, veľké
plány. O tom však viac v závere
tohto článku, lebo ma zaujíma, čo
sa obci podarilo urobiť odkedy je
P. Bednárik starostom, teda od r.
2006.
Postavili sme bytový dom s deviatimi bytmi, začali sme stavať
ďalší, ktorý bude mať rovnaký
počet bytov. Síce starší obyvatelia
veľmi neboli za bytovú výstavbu,
ale deti ich presvedčili, že obec
byty potrebuje. V katastri obce,
pokračuje P. Bednárik, sme vybudovali cestu III. triedy, modernizovali verejné osvetlenie, obecný
rozhlas, revitalizovali obecné námestie, kompletne sme zrekonštruovali budovu obecného úradu
a najmä rekonštruovali a rozšírili
sme, najmä za eurofondy, hasičskú
zbrojnicu, čo si naši hasiči za svoju aktívnu činnosť veľmi zaslúžili.
Osobitným úspechom obce je to,
že sa pred niekoľkými rokmi podarilo zastaviť chátranie termálneho kúpaliska, zrevitalizovať ho
tak, že žije stále čulejším životom.
V ešte lepšom využití termálnej
vody vidíme aj veľké šance na rozvoj obce.
Podporujú aktívne
združenia a spolky
A potešili sme aj našich rybárov,
hovorí starosta, keď sme s využitím prostriedkov Programu obnovy dediny a s pomocou Povodia
Váhu zachránili jazero vytvorené
riekou Cedron, kde sa vzápätí
pomerne rýchlo obnovila jazerná fauna, teda rôzne druhy rýb
a okolitá flóra. Dnes je z neho
pekný rybník, kde je rybolov zaujímavý nielen pre členov rybárskeho spolku, ktorý má jazero vo
svojej správe, ale aj pre hostí kúpeľov, ktorí si môžu za pár eur kúpiť denný lístok, požičať rybárske
náradie a chytať. Obec aj naďalej,
v súčinnosti s rybárskym spolkom
investuje primerané prostriedky
tak, aby rybník ostával atraktívny pre domácich aj návštevníkov
obce.
Má však starosta rovnaké porozumenie aj pre iné aktivity
obyvateľov obce? - kladiem mu
otázku. Mám, odpovedá, občianske združenia a spolky sú mojou
takpovediac srdcovou záležitosťou. Či sú to členovia folklórneho
kesovského súboru Prameň, ktorý šíri dobré meno obce aj mimo
nej, alebo sú to futbalisti, tenisti,
poľovníci, dôchodcovia, hasiči,
všetci u mňa nájdu pochopenie,
samozrejme, v rámci možností
obce, hovorí starosta Bednárik.
Futbalistov drží obec, aj keď sú
problémy s ich financovaním,
sponzori sa vytratili, dnes, žiaľ,
nemajú na podporu. Šport v obci
však nesmie zaniknúť. Hasiči
majú môj veľký obdiv, pretože pohotovo zasahujú priamo v teréne
a dosahujú vynikajúce výsledky
aj v hasičskom športe, dodáva.
(Hasičom Poľného Kesova budem
venovať osobitnú pozornosť v budúcom čísle ON – pozn. red.)
Budúcnosťou obce
je cestovný ruch
Na stene vnútorného bazéna
v hoteli ThermalKesov je tabuľa, na ktorej každý deň prepisujú
číslo, ktoré ukazuje, kedy sa začne s výstavbou nového areálu
ThermalKesov. Dnes do toho času
Raz bude celý areál vyzerať takto.
chýba už iba pár dní. Obec patrí
medzi spoločníkov areálu ThermalKesov, starosta je jedným z jej
konateľov. Čo si však obec sľubuje
najviac od výstavby, ktorá sa má
začať?
Naším veľkým cieľom je maximálne využiť termálnu vodu
na pritiahnutie návštevníkov do
obce. Už dnes tu dovolenkujú celé
rodiny, na pracovno-oddychových
podujatiach sa tu stretávajú rôzne
profesijné skupiny, nedávno tu bol
zraz karavanistov, medzinárodná
súťaž poľovníckych psov a pod.
Kúpalisko ThermalKesov v letnej
ankete TV Markíza dostalo od
jeho návštevníkov plný počet desiatich bodov. Toľko z ostatných
kúpalísk dostal len Vadaš Štúrovo
a Podhájska. Mojím snom je, prezradil starosta Pavel Bednárik, aby
aj obyvatelia obce a podnikatelia
zareagovali na črtajúce sa šance
v cestovnom ruchu a pripravovali ubytovacie kapacity. To prinesie obci možnosti poskytovať aj
ďalšie, najmä stravovacie služby
a prosperitu jej obyvateľom. Už
badať pohyb, sú ľudia, ktorí bý-
Na slávnosti zaspievali aj speváčky domáceho súboru Prameň.
vajú inde a začali prerábať svoje
domy na penzióny.
A čo sa vlastne má postaviť
v kúpeľnom areáli v prvej etape
výstavby? - pýtam sa starostu.
Areál spoločnosti ThermalKesov má celkovú rozlohu takmer
11 hektárov, odpovedá. V najbližšom čase majú v ňom pribudnúť
viaceré bazény, wellness a ďalšie
ubytovacie kapacity. Úvodná etapa zahŕňa výstavbu nového bazénového sveta.
V ďalších etapách sa plánuje výstavba ubytovacích kapacít,
bazénov a športovísk. Vonkajšie
bazény budú vybavené rôznymi
atrakciami pre deti aj dospelých,
ktoré budú dopĺňať tobogány. Dôležité je, že areál kúpaliska aj počas
výstavby ostane celoročne otvorený. Výstavbou a rekonštrukciou
celého areálu chceme prilákať nielen návštevníkov z okolia Nitry,
ale aj z celého Slovenska, prípadne
z Českej republiky, uzavrel svoju
záverečnú odpoveď.
Bohumil OLACH
snímky: J. Švarc
14 cestovný ruch
24. september 2013 • Obecné noviny
V Liptove panuje s návštevnosťou veľká
spokojnosť
Prvé miesto Slováci, s veľkým odstupom nasledujú Česi a za nimi Poliaci. Týmto rebríčkom by sa dala v stručnosti
zhodnotiť rekordná návštevnosť Nízkych Tatier počas školských prázdnin. Najmä vďaka výraznému nárastu
domácich dovolenkárov môžu v Liptove hovoriť o jednom z najlepších liet za posledné roky.
R
egión pod Chopkom
sa definitívne udomácnil na mape najobľúbenejších dovolenkových destinácií
na Slovensku. Zdá sa, že okrem
domácej klientely začali na dobré
chýry o Liptove reagovať aj v zahraničí. „Svedčia o tom aj nárasty
návštevnosti najväčších atrakcií,
vyťaženosť ubytovacích zariadení
na takmer 80 percent a postupný
rast tržieb. Prispeli k tomu novinky v strediskách, spoločné marketingové úsilie a projekty značenia
cyklotrás, integrovaná doprava
v regióne Cyklo & aqua bus, ale aj
podpora zo strany štátu v podobe
dotácie,“ potvrdila Darina Bartková, riaditeľka Oblastnej organizácie cestovného ruchu REGIÓN
LIPTOV.
Cyklo & Aqua bus
ukončil sezónu
Cyklo & Aqua bus, ktorý počas
uplynulého leta premiérovo počas
víkendov križoval cesty Liptova,
ukončil sezónu. Do Liptova sa
mu podarilo prilákať množstvo
cyklistov. Pôvodne mal cyklo &
aqua bus ukončiť sezónu v nedeľu 15. septembra. Koniec prázdnin a počasie počas prvých dvoch
septembrových víkendov sa však
podpísalo pod nízky počet cestujúcich. Prvý septembrový víkend
bol preto posledný, keď autobusy
previezli milovníkov cyklotúry.
Cyklo&aqua bus premával medzi najväčšími atraktivitami Liptova a jeho služby využilo počas
celého leta takmer tisíc návštevníkov. „Je to nový produkt, ktorý sa
postupne dostáva do povedomia
Liptákov a návštevníkov. Je jednou z aktivít projektu Cykloregion Liptov, s ktorým sme začali
v tomto roku. Z ohlasov vieme, že
spustením projektu, ktorý prezentuje Liptov ako cykloregión, prišlo
k nám oveľa viac cyklistov ako po
minulé roky. Chceme počuť aj názor ubytovateľov, vychytáme ‚muchy‘ a verím, že v budúcom roku
si tento trend zachováme,“ dodala
D. Bartková.
Akvaparky a Jánošíkova
cesta
Najväčší záujem prázdninujúcich dovolenkárov bol už tradične
o liptovské akvaparky. Z GINO
Paradise hlásia za júl a august výrazne vyššiu návštevnosť ako pred
rokom. Leto v pohybe prilákalo
najviac Slovákov - až 56 percent,
kým spoza hraníc si cestu do Bešeňovej našli najmä Česi a Poliaci.
Spokojnosť neskrývajú ani v susednej Tatralandii, kde za dva mesiace školských prázdnin privítali
takmer 300-tisíc ľudí. Nové atrakcie a priaznivé počasie sa postarali
o vyše 5-percentný nárast tržieb
v porovnaní s minuloročnými
prázdninami. Nárast návštevnosti
si pochvaľujú aj v Kúpeľoch Lúčky,
ktoré stále vo väčšej miere lákajú
rodiny s deťmi.
Letná turistická sezóna sa v Nízkych Tatrách tento rok niesla najmä v znamení spomienky na 300.
výročie súdu a popravy legendárneho zbojníka Juraja Jánošíka. Významná postava slovenských dejín
a s ňou spojené podujatia dokázali
pritiahnuť do metropoly Liptova návštevníkov nielen z Európy.
„V porovnaní s inými bola táto
sezóna iná v tom, že sme prvý raz
počas letných mesiacov ponúkali
bezplatnú sprievodcovskú službu
s názvom Jánošíkova cesta. Bohatstvo slovenskej histórie očarilo aj
turistov z Izraela, Portugalska či
USA,“ konštatuje Miroslav Parobek, vedúci oddelenia marketingu
v Liptovskom Mikuláši. Nárast
počtu zahraničných návštevníkov
až o tretinu zaznamenali aj v Ružomberku, kam počas prázdnin
zavítalo celkovo o 18 percent viac
dovolenkárov ako pred rokom.
S najatraktívnejšími mesiacmi
roka sú spokojní aj miestni hotelieri. Po chladnom úvode sa sezóna vďaka zväčšenému marketingovému úsiliu rozbehla a obsadenosť
ubytovacích zariadení pravidelne
prekračovala 80 percent. „Túto
letnú sezónu prevládala tendencia
klientov rozhodovať sa o dovolenke na poslednú chvíľu podľa počasia,“ konštatoval Anton Považský,
konateľ spoločnosti Cascada hotels and resorts. Uplynulé mesiace
odhalili silné stránky, ale aj rezervy hotelových zariadení. „Naším
cieľom je zvýšiť najmä návštevnosť
turistov z Poľska, ktorí sa k nám
po zavedení eura len pomaly vracajú,“ dodal riaditeľ Wellness hotela Chopok Tomáš Kubica.
Západných Tatier, Chočských vrchov, ako aj rozprávanie kapitána
lode o histórii najväčšej priehrady
na Slovensku a zatopených obcí,“
konštatuje Ján Vozár, majiteľ Adrenalín Centrum Liptov.
Vodný park pre deti
i dospelých
Hitom boli atrakcie
na vode
Pod Chopok láka turistov aj
voda. Hitom tohtoročnej letnej sezóny okrem akvaparkov s termálnou vodou boli najmä atrakcie vo
voľnej prírode.
Divoké rieky, vodné kanály či
najväčšia nádrž na Slovensku –
Liptovská Mara - patria už tradične k najväčším prírodným pokladom Liptova. Niet divu, že práve
tento región je liahňou najúspešnejších svetových vodákov. Nielen
majstri divokej vody si však môžu
aj bez pretekárskych bránok vyskúšať, o čom je náš dlhodobo najúspešnejší šport. Záujem o raftovanie na umelom vodnom kanáli
postupne stúpa aj vďaka majstrovstvám sveta juniorov a pretekárov
do 23 rokov vo vodnom slalome,
ktoré sa v Liptovskom Mikuláši
uskutočnili v druhej polovici júla.
„Dostavba novej budovy lodenice
a celková modernizácia areálu by
mala postupne prilákať viac ľudí
a zároveň zvýšiť úroveň poskytovaných služieb,“ dodala Darina
Bartková.
Nebyť horúceho počasia a nízkeho prietoku na rieke Váh, záujem o splav na divokej vode mohol
byť ešte väčší. Vyhľadávaným spestrením pobytu v Liptove je plavba
loďou „MARA“ s kapacitou pre 11
osôb, ktorá vychádza na hodinovú
okružnú exkurziu z prístavu Liptovský Trnovec. Na prieskumnú
plavbu sa vydala už viac ako 300
ráz a prepravila takmer 3000
klientov. „Množstvo z nich si
pochvaľovalo predovšetkým neopakovateľné výhľady z pohodlnej koženej sedačky - na starých
lodiach sú totiž väčšinou drevené
lavice. Turisti si užívajú aj pohľady na vodnú hladinu, na ktorej
sa odrážajú panorámy Nízkych a
Pozitívne ohlasy prišli aj z prvého wakeboardového parku v
Liptove s jedinečným vodným vlekom na Slovensku. Jazdci si v ňom
môžu užívať rovnú vodnú hladinu s dĺžkou 150 metrov a šírkou
30 metrov. Novo otvorený vodný
park ponúka pre deti i dospelých,
začiatočníkov aj pokročilých, možnosť naučiť sa nové triky a užívať si
vodné športové aktivity v bezpečnom a pokojnom prostredí. „Na
to, že to bola naša prvá sezóna,
sme nadmieru spokojní. Dosiaľ u
nás záujemcovia prejazdili vyše
500 hodín, množstvo z nich skúsilo tento šport vôbec prvý raz,“
nadchýna sa Paul Wilson, majiteľ
Propaganda Freestyle Park.
Úspešnejšia ako minulý rok bola
splavovacia sezóna na Váhu, ktorá
nie je až natoľko závislá od výšky
vodnej hladiny. Najžiadanejší bol
zážitkový splav z Ružomberka
popod Skladanú skalu, ktorý je
skombinovaný s dobrodružnou
jazdou na terénnom vozidle z a do
Čutkovskej doliny. „Okrem domácich klientov si splav objednalo
množstvo Čechov, ale aj turistov
z Izraela,“ dopĺňa Miroslav Klíma
z agentúry Liptov Active Ružomberok.
Prekonávanie rekordov Liptákom zachutilo a už teraz si brúsia
zuby na zimnú sezónu, ktorú opäť
spestrí množstvo atraktívnych noviniek.
Text a snímky: (rl)
15
z regiónov
Obecné noviny • 24. september 2013
Mesto chce efektívnejšie
spolupracovať s krajskými cestármi
Vedenie mesta Liptovský Mikuláš sa na spoločnom stretnutí zo zástupcom Správy ciest Žilinského
samosprávneho kraja, závod Liptov, dohodli na zlepšení vzájomnej spolupráce.
S
poločne chcú zefektívniť
blízke kompetencie, podieľať sa na skvalitnení
cestnej infraštruktúry v
liptovskomikulášskom
okrese a spolupracovať pri investičných zámeroch.
Vo vzťahu mesta Liptovský Mikuláš so Správou ciest Žilinského
samosprávneho kraja (SC ŽSK) by
mala byť najdôležitejšou oblasťou
spolupráce údržba komunikácií.
„Na území a v katastri mesta sa
v niektorých úsekoch pretínajú
mestské a krajské cesty. Chceme
docieliť, aby nedochádzalo k zbytočnému prejazdievaniu kilometrov napr. pri zametacích prácach
v lete alebo pri zhŕňaní snehu v
zime,“ vysvetlil primátor mesta
Alexander Slafkovský. „Bolo by
skutočne praktickejšie, ak by na
rovnaký úsek cesty nemuseli vychádzať v jednom čase dva mechanizmy len preto, že cesta patrí
inej organizácii,“ potvrdil Martin
Kögel, riaditeľ SC ŽSK, závod
Liptov.
Opravy krajských ciest
už čoskoro
V súčasnosti prebieha ďalšia
etapa Regionálneho operačného
programu, z ktorého kraje zabezpečujú veľkoplošné opravy
svojich ciest. Z týchto finančných
zdrojov by mali krajskí cestári v
priebehu októbra opraviť viacero
úsekov na ceste II/584 od Hotela
Jánošík v smere do Liptovského
Trnovca a od Liptovskej Ondrašovej po Bobrovec. Mesto Liptovský Mikuláš a SC ŽSK, závod
Liptov sa zhodli tiež v spoločnom
záujme vybudovať cyklochodník
od akvaparku v Ráztokách po
Liptovský Trnovec pre zvýšenie
bezpečnosti cyklistov a chodcov.
„Projektová dokumentácia je už
vypracovaná. Majetkovoprávne
vysporiadanie ukáže, či uskutočníme tento zámer, alebo dôjde
len k rozšíreniu cesty, podobne
ako v prípade cesty do akvaparku z Liptovskej Ondrašovej. Je
tu záujem zo strany súkromného sektora, samospráv a oblasti
cestovného ruchu, aby sa táto
myšlienka uskutočnila,“ povedal
primátor.
Premiestnenie svetelnej
signalizácie v Palúdzke
Zámerom mesta je tiež v blízkej budúcnosti preloženie svetelnej signalizácie v mestskej časti
Palúdzka spred Hotela Bocian k
priechodu pre chodcov v blízkosti
nemocnice. „Zvýši sa tak bezpečnosť návštevníkov nemocnice,
dôchodcov z tamojšieho domu
seniorov a žiakov, ktorí chodia do
blízkej základnej a materskej školy,“ naznačil zástupca primátora
Jozef Repaský. Preloženie svetelnej signalizácie bude závisieť aj od
súhlasu Slovenskej správy ciest a
Krajského dopravného inšpektorátu v Žiline.
V jesenných mesiacoch by malo
dôjsť k obnoveniu vodorovného
dopravného značenia na štátnej ceste I/18, ktorá tvorí hlavnú
cestnú žilu v meste. K pozdržaniu
prác došlo, podľa slov Slovenskej
správy ciest Žilina, z dôvodu prebiehajúcej obchodnej verejnej
súťaže. Zhotoviteľ je už vybraný.
„Bol by som rád, keby sa v budúcnosti zohľadnilo, že máme v
meste veľké množstvo cyklistov.
Budeme sa snažiť dosiahnuť dohodu so štátom a krajom, aby na
cestách II. a III. triedy, tam kde
to možnosti dovolia, pribudol na
okrajoch ciest pás vyznačujúci
priestor pre cyklistov,“ dodal A.
Slafkovský.
(kell)
Mestská polícia v Banskej Bystrici jazdí ekologicky
Nový progresívny spôsob dopravy pomocou elektromobilov by mali testovať aj ďalšie mestá na strednom Slovensku.
N
ový a čisto elektrický Peugeot iOn predstavili 16. septembra na banskobystrickom Námestí SNP v rámci projektu
E-jazda. Používať ho budú mestskí
policajti. Rovnaký elektromobil už
dva týždne využívajú v susednom
Zvolene. Stredoslovenská energetika, a. s., (SSE) sa tak rozhodla
podporiť Európsky týždeň mobility
v Banskej Bystrici. Odovzdanie vozidla je súčasťou projektu E-jazda v
meste, ktorý sa uskutočňuje v spolupráci s mestami, združením Ad
Vocem a spoločnosťou EEI. Hlavným cieľom projektu je poukázať
na potenciál uplatnenia elektromobilov ako praktických dopravných
prostriedkov v mestách na Slovensku. Záštitu nad podujatím prevzal
Peter Pellegrini, štátny tajomník
Ministerstva financií SR.
„Chceme predstaviť ľuďom elektromobily ako praktický dopravný
prostriedok do mesta. Projekt Ejazda v meste je inovatívny spôsob
dopravy, ktorý je priateľský k životnému prostrediu a pritom užívateľovi poskytne komfort porovnateľný s tradičnou automobilovou
dopravou. Nový progresívny spôsob dopravy pomocou elektromobilov budú v rámci nášho projektu
testovať aj ďalšie vybrané mestá na
strednom Slovensku,“, uviedol Antoine Jourdain, generálny riaditeľ
SSE.
Výhodou elektromobilov je nulová produkcia emisií, zníženie
prevádzkových nákladov či nižšia
hlučnosť. Elektromobily sú poháňané elektrickým motorom, ktorý
je napájaný elektrickou energiou
uloženou v batérii.
„Problematika životného prostredia sa týka nás všetkých. Aj preto
je nesmierne dôležité hľadať nové
spôsoby a riešenia dopravy, vyu-
žívať technický pokrok a inovácie
v automobilovom priemysle. Dôležité je však zmeniť aj myslenie
ľudí a pritiahnuť väčšiu pozornosť
k technológiám, ktoré sú pre životné prostredie, a teda aj pre nás,
šetrnejšie. Tomu, ako pevne verím,
pomôže v našom meste aj nový
elektromobil, ktorý dnes dostala
do užívania mestská polícia,“ povedal banskobystrický primátor Peter
Gogola.
Základným predpokladom fungovania elektromobilov je aj budovanie infraštruktúry. Organizácia
Ad Vocem a spoločnosť EEI prinášajú do mesta Banská Bystrica nabíjaciu stanicu, ktorá bude k dispozícii aj verejnosti na Kapitulskej ulici.
Jej použitie bude bezplatné.
(ts-bb)
Stavať budovy tam, kde sa zosúva
pôda, bude minulosťou
Podľa novely budú samosprávy pri územnom plánovaní povinné rešpektovať
geologické údaje.
S
tavať budovy na miestach,
kde sa zosúva pôda, by malo
byť minulosťou. Vyplýva to
z novely geologického zákona,
ktorú 11. septembra schválil parlament. Mestá a obce by podľa
nej mali rešpektovať stanoviská
envirorezortu a geológov, ktorí
územia podrobne mapujú. „Tieto
kroky môžu nielen ochrániť majetok, zdravie a životy občanov, ale
súčasne ušetria štátu množstvo
financií na prieskum a sanáciu v
havarijných prípadoch," uviedol
predkladateľ návrhu, minister životného prostredia Peter Žiga.
Na zosuvy pôdy doplatilo najmä
východné Slovensko po veľkých
dažďoch na jar a v lete 2010. Zosúvanie poškodilo 136 rodinných
domov v obciach Nižná Myšľa,
Kapušany a v meste Prešov, pričom 38 domov museli zbúrať a z
11 museli ich obyvatelia nedobrovoľne odísť. Ohrozených však bolo
ďalších 400 stavieb. Podľa novely
budú samosprávy pri územnom
plánovaní povinné rešpektovať
geologické údaje. Musia najmä
zohľadniť údaje o zosuvných územiach, o ložiskách nerastov, o
prítomnosti využiteľných zásob
podzemných vôd, geotermálnej
energii, starých banských dielach
a podobne.
Ministerstvo životného prostredia bude informovať o územiach,
kde sa zosúva pôda ako aj o iných
geologických hazardoch. Takto
chce zabezpečiť tzv. systém predbežnej opatrnosti a prevencie nežiaducich stavebných zásahov do
rizikových území. Štát nebude musieť dávať toľko peňazí na prieskum
a vyrovnávanie zosuvov.
Na Slovensku je v súčasnosti
21-tisíc tzv. svahových deformácií. Porušujú územie veľké 257-ti-
síc hektárov, čo je približne 5,25
percenta rozlohy celého územia
krajiny. Takmer 90 percent tvoria
práve zosuvy. Tie u nás ohrozujú
takmer 100 kilometrov diaľnic a
ciest prvej triedy, takmer 600 kilo-
metrov ďalších ciest, desiatky kilometrov plynovodov, vodovodov
a približne 30-tisíc pozemných
stavieb.
(SITA)
16 cestovný ruch
24. september 2013 • Obecné noviny
Zástupcovia podunajského regiónu
podpísali spoločnú víziu
V rámci projektu TransDanube podpísali 17. septembra zástupcovia podunajského regiónu na
medzinárodnej konferencii v Bratislave spoločnú víziu trvalo udržateľnej mobility v oblasti cestovného
ruchu. Konferencia sa konala v rámci Európskeho týždňa mobility.
C
ieľom spoločnej vízie je rozvíjať podunajský región, ktorý
bude
poskytovať
sociálne spravodlivú, ekonomicky životaschopnú,
šetrnú k životnému prostrediu a
zdravie propagujúcu mobilitu a
cestovný ruch pre občanov a návštevníkov tohto regiónu. Podstata
projektu vychádza z prioritných
oblastí Dunajskej stratégie, ako je
trvalo udržateľný rozvoj európskych regiónov pozdĺž toku rieky
Dunaj, pričom je zároveň v súlade so stratégiou Európa 2020.
„Zhodli sme sa, že v budúcnosti budeme robiť všetko pre to, aby
sme trvalo udržateľnú dopravu
v našich regiónoch a našich projektoch naďalej realizovali a zároveň aby všetky naše kroky viedli
k ochrane životného prostredia,“
povedala vicežupanka Gabriella Németh. Za veľmi dôležitú
označila najmä vzájomnú spoluprácu aj so starostami, primátormi, štátnymi a mimovládnymi
organizáciami. Ako tiež uviedla,
spoločnou snahou je preorientovať individuálnu dopravu z ciest
na hromadnú dopravu, pričom
by sa využívala aj lodná doprava.
Vo verejnej doprave považuje za
najdôležitejší projekt spustenie
integrovanej dopravy a pre rozvoj
cykloturistiky postavenie cyklomostu v Devínskej Nove Vsi
a tiež budovanie cyklotrás.
Rieka Dunaj je podľa Gabrielly
Németh predpokladom na rozvoj
turistického ruchu, široké možnosti môže poskytnúť napríklad
na športové aktivity či rybolov.
Zároveň ponúka šancu na rozvoj
regionálnych cyklotrás na území bratislavskej župy v nadväznosti na cezhraničné cyklotrasy.
Ráta sa s rozvojom územia okolo
zdrže Hrušov, obcí v okolí Malého Dunaja a hlavného toku Dunaja, súčasťou má byť aj podpora
pravidelného lodného spojenia
z Bratislavy do Hamuliakova.
V oblasti zdrže Hrušov a okolia
hlavného toku Dunaja spolupra-
Kraj, mesto aj aktivisti
chcú o ropovode
verejnú diskusiu
Bratislavský kraj, hlavné mesto aj občianski aktivisti chcú okrem odbornej aj verejnú diskusiu o ropovode, ktorý by mal viesť
cez Bratislavu. Ministerstvo hospodárstva
prisľúbilo podľa primátora najskôr odbornú
diskusia, prizvaní budú aj zástupcovia
ministerstva životného prostredia. Odborná
diskusia by sa mala konať na prelome septembra a októbra. Samosprávy následne
žiadajú aj verejnú diskusiu s občanmi.
„Je potrebná aj verejná diskusia s občanmi, aj oni musia poznať argumenty, prečo
áno, prečo nie, aké sú riziká a ako chce
ministerstvo tie riziká zvládnuť,“ povedal
primátor Bratislavy Milan Ftáčnik. Župa
s ministrom hospodárstva rokovala v polovici júla v rámci prípravy územného plánu
BSK. Podľa podpredsedu BSK Martina
Bertu nastal posun najmä v tom, že v novom územnom pláne kraja nebude presne
špecifikovaná trasa plánovaného ropovodu,
ako je to v terajšom územnom pláne. „Presunuli sme to do roviny prepojenia ropovodu Družba - Schwechat, ktoré dáva do hry
späť aj severný variant, severný koridor, čo
je výrazný posun, lebo nie je v hre len južný
variant, ale bude sa diskutovať aj o tom
severnom,“ uviedol. Podpredseda kraja
zároveň dodal, že záväzok vlády, ktorá ukladá ministerstvu hospodárstva rokovať so
samosprávou o ropovode, stále trvá.
Miroslav Dragun z OZ Nie ropovodu zdôraznil, že kraju, mestu aj občanom stále
chýbajú informácie o projekte zo strany
ministerstva hospodárstva a spoločnosti
Transpetrol, na ktoré čakajú od júla.
(tyš)
cuje BSK aj so správou CHKO
Dunajské luhy na vzniku nástupných turistických bodov na
hranici CHKO a vytvorení udržateľných dopravných spojení
k nim. V záujme rozvoja oblasti
Malého Dunaja majú vzniknúť
cyklospojenia medzi obcami,
hlavným tokom Dunaja a Malým
Dunajom, oblasť Malého Dunaja
sa tiež plánuje využiť na rekreačné a športové účely. Pribudnúť by
mali aj náučné chodníky, tabule
a obnoviť by sa mali aj kultúrne
pamiatky a tradície. „Zvýši sa
tým atraktivita okolia Malého
Dunaja, prilákame tak nových
turistov a pre rezidentov územia
rozšírime voľnočasové možnosti. Región Podunajsko tým získa
osobitú identitu, ktorú môže samostatne rozvíjať ako produkt
cestovného ruchu,“ doplnil župan Pavol Frešo.
Projekt si kladie za cieľ nájsť
riešenie na riadenie mobility
prostredníctvom trvalo udržateľnej dostupnosti a prepojenia
medzi mestami a regiónmi pozdĺž Dunaja a v zúčastnených
regiónoch cez ekologicky šetrné
dopravné prostriedky ako vlaky a
autobusy, alternatívne vozidlá šetrné k životnému prostrediu, lode
a člny alebo bicykle. Osobitná pozornosť sa kladie na ekologickú
dostupnosť turistických regiónov
a prírodných parkov. Na základe
vypracovania nadnárodnej správy o stave udržateľnej mobility
a súhrnu príkladov dobrej praxe
bola vypracovaná spoločná Vízia
soft mobility pre oblasť Dunaja.
Vízia obsahuje zásady a odporúčania pre realizáciu trvalo udržateľnej mobility v oblasti Dunaja.
Dokument bude nielen sprevádzať partnerov v projekte. Bude
tiež vodidlom pre orgány, cestovný ruch a dopravné podniky
a zastrešujúce orgány, destinačný
manažment a regionálne rozvojové organizácie, mimovládne
organizácie a akademickú sféru
s cieľom zaviesť trvalo udržateľnú mobilitu v cestovnom ruchu v
celej oblasti Dunaja.
Projekt TransDanube je spolufinancovaný z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho
rozvoja a je realizovaný ako
súčasť programu Juhovýchodná Európa. Bratislavský kraj je
jedným z projektových partnerov. Projekt bol schválený Monitorovacím výborom programu
Juhovýchodná Európa koncom
júna 2012. Podieľa sa na ňom 14
financujúcich partnerov z 11 krajín a 35 pridružených partnerov
a pozorovateľov (11x Rakúsko, 7x
Bulharsko, 1x Francúzsko, 1x Nemecko, 10x Maďarsko, 1x Taliansko, 7x Rumunsko, 5x Slovensko,
2x Chorvátsko, 1x Moldavsko
a 3x Srbsko). Rozpočet BSK ako
partnera je 233 260 €, z ktorého
je 85 % financovaných z ERDF
a 15% z vlastných zdrojov. Celková suma financií v rámci ERDF
na projekt TransDanube predstavuje takmer 1,8 mil. €.
(tyš)
Nature & Sports Euro ‘Meet otvára Liptov
celej Európe
Už čoskoro sa Liptovský Mikuláš a jeho okolie stane centrom stretnutia odborníkov a nadšencov
outdoorových športov počas európskeho podujatia Nature & Sports Euro’Meet 2013.
D
o Liptova pritiahne začiatkom
októbra účastníkov z pätnástich
krajín Európy, ktorí budú hovoriť
o možnostiach športov a voľnočasových
aktivitách v prírode a prakticky si tiež vyskúšajú športové možnosti v Liptove a vo
Vysokých Tatrách.
Liptovský Mikuláš bude od 2. do 5. októbra hostiteľom 2. európskeho stretnutia
Nature & Sports Euro’Meet 2013. Podujatie pozostáva z konferenčnej a praktickej časti. „S prednáškou vystúpi pred
európskym plénom uznávaný odborník
na vzdelávanie v oblasti športov v prírode Nills Faarlund z Nórska, o korelácii
športu a zdravia porozpráva prof. Václav
Bunc z Karlovej univerzity a Slovensko
zastúpi počas prednášok riaditeľ TANAP-u Pavol Majko, ktorý priblíži povolené športové aktivity v rôznych pásmach
ochrany prírody u nás,“ povedal riaditeľ konferencie Ivan Paňák. Medzi prednášajúcimi vystúpia odborníci z oblasti
outdoorových športov, ochrany prírody,
vzdelávania a prevencie zdravia z Veľkej
Británie, Francúzska, Švajčiarska, Fínska,
Bulharska, Nemecka či Poľska.
Jedinečná príležitosť pre
Liptov a Slovensko
„Podujatie je jedinečnou príležitosťou,
ako zužitkovať skúsenosti krajín Európy
zo športovania v prírode na rozvoj nášho
regiónu a celého Slovenska. Jedným z po-
zitívnych faktorov, ktoré prispeli k úspešnej kandidatúre Liptovského Mikuláša, sú
prírodné podmienky lokality a potenciál
na rozvoj cestovného ruchu a outdoorových športov,“ zdôraznil Alexander Slafkovský, primátor mesta Liptovský Mikuláš a predseda organizačného výboru. Na
podujatí predstaví našu krajinu Slovenská
agentúra cestovného ruchu (SACR) a regióny krajské a oblastné organizácie CR.
Prihlásiť sa môže každý
Konferencia je určená odborníkom
z verejnej správy, podnikateľom, školám
a študentom i širokej verejnosti, ktorí
majú stále možnosť prihlásiť sa. Organizátori pripravili pre slovenských účastníkov špeciálny konferenčný poplatok
s 50-percentnou zľavou. Prihlásenie neur-
čuje účastníkom povinnosť vystúpiť s odborným príspevkom, ale môžu sa zapojiť
do diskusie. V prípade záujmu sa môžu
prihlásiť mailom na [email protected]
sk alebo môžu kontaktovať kanceláriu
podujatia na Mestskom úrade v Liptovskom Mikuláši (tel.: 044/55 65 404).
Svoju účasť na podujatí potvrdili zástupcovia Ministerstva životného prostredia
SR, Ministerstva školstva, vedy, výskumu
a športu SR, ako aj a zástupcovia francúzskeho ministerstva športu a Európskej
komisie z Bruselu. Garantom konferencie je Ministerstvo športu Francúzska
a záštitu nad podujatím prevzal minister
školstva Dušan Čaplovič.
(na)
šport 17
Obecné noviny • 24. september 2013
Dve jubileá košického Medzinárodného
maratónu mieru
Medzinárodný maratón mieru sa v roku 2013 prezentuje dvoma jubileami. Kým to prvé, 90. ročník,
je v centre komunikácie už fakticky rok, to druhé, i keď menej zásadné, stojí rovnako za zmienku. Maratón
sa v roku 2013 bude konať po 25. raz na tzv. mestskom okruhu.
T
en v roku 1989 nahradil
dovtedy klasickú trať z
Košíc do Sene a späť.
Po niekoľkých optimalizáciách trať slúžila i
pre majstrovstvá sveta v polmaratóne v roku 1997 a neskôr potvrdila svoje parametre aj postupným
posúvaním traťových rekordov až
na hodnotu 2:07:01.
Obzretie sa za
rekordným rokom 2012
Záver uplynulého roka a tým aj
uzatvorenie 89. ročníka MMM sa
udialo v Aténach prevzatím čestnej
plakety pre najstarší maratón v Európe v projekte AIMS. Táto maratónska asociácia ocenila najstaršie
alebo najprestížnejšie maratóny na
jednotlivých kontinentoch.
Športová stránka podujatia
priniesla nové traťové rekordy
u mužov i žien, pričom najmä
ten mužský znamenal opäť výrazný kvalitatívny posun. Na jednej
strane sa tento výkon stal v historickom svetovom rebríčku 16. najkvalitnejším traťovým rekordom
všetkých čias. Iba AIMS pritom
registruje viac než 200 certifikovaných maratónov a rekord z Košíc je
kvalitnejší než napríklad zo Soulu,
Pekingu, Toronta, Milána, Barcelony či ďalších metropolí. Ďalšie
výborné hodnotenie vystavil Košiciam portál All Athletics, ktorý
za celú plejádu skvelých výkonov
v pretekoch mužov (4 bežci pod
2:08:00) pridelil MMM skóre 6003
bodov, čo ho zaradilo na 10. miesto
v Európe za rok 2012.
Leonard „Buddy“ Edelen
O tom, kto bude bojovať o vavrínový veniec tohto roku, budeme
ešte iba hovoriť. Kto ho získal pred
polstoročím, je jasné. Buddy Edelen prišiel do Košíc ako svetový
rekordér (2:14:28) a svoju triedu
potvrdil jasným víťazstvom. Práve tomuto Američanovi, ktorý
bol tiež prvý vo svojej krajine, kto
zabehol maratón pod 2:20:00, je
venovaný aktuálny ročník MMM
a jeho projekt Po stopách maratónskych legiend. Finále zabezpečí tak
ako každý rok juniorská štafeta, v
ktorej si 42 študentov z celého regiónu vychutná atmosféru zaplnených košických ulíc. Pripomeňme,
že vlani sa tejto pocty dostalo Austrálčanovi Johnovi Farringtonovi.
Pred nim to boli ešte olympijský
víťaz Abebe Bikila, ďalej Waldemar
Cierpinski, Christa Vahlensiecková, Pavel Kantorek, Desire Leriche
i Juan Carlos Zabala.
Fotovýstava pred prvou
inštaláciou
„90 rokov košického maratónu vo fotografii“ je názov výstavy,
ktorú po dlhých týždňoch príprav
Veniec už tradične kladie na krk
víťazovi krojovaná dievčina.
do intervalu kvalifikačných kritérií nevie zaradiť. Úzka európska
špička sa čiastočne predstavila na
MS v Moskve, čiastočne čaká na
lukratívne štarty vo svojich domovských krajinách. Už však môžeme prezradiť, že viacerí z mužov
sú svojim maximom vzdialení od
traťového rekordu menej než minútu a u žien sú dokonca výrazne
pod ním.
Maratónci a dominanta Košíc – Dóm sv. Alžbety.
otvorili 10. septembra v priestoroch
košického Kulturparku. Výstavu si
budú môcť záujemcovia postupne
pozrieť na viacerých miestach v
Košiciach, prichádzajúci účastníci
potom priamo v mieste registrácie .
Všetko smeruje k tomu, aby v roku
2014 zavítala výstava i do zahraničia, prioritne do Berlína, Prahy,
Bruselu a Krakova.
Biela noc v predvečer
maratónu
V roku 2013, keď je metropola
východného Slovenska zároveň
jednou z dvoch metropol európskej kultúry, patrí medzi TOP
podujatia v Košiciach nepochybne Biela noc/Nuit Blanche. Už 4.
ročník tohto najrozsiahlejšieho a
najnavštevovanejšieho
projektu
súčasného umenia na Slovensku
sa v Košiciach uskutoční v sobotu
5. októbra 2013, teda v predvečer
štartu Medzinárodného maratónu
mieru.
„Týmto ročníkom Bielej noci
sa nám podarilo prekročiť európsky kontinent. Po prvý raz budú v
našej krátkej histórii vystavovať aj
traja umelci z Japonska a jeden z
Austrálie. Celkovo sa v Košiciach
predstaví štyridsať umeleckých inštalácií,“ uviedla kurátorka Bielej
noci Zuzana Pacáková. Vystaviť a
ukázať svoje diela prídu aj umelci z Anglicka, Česka, Francúzska,
Talianska, Maďarska, Slovenska a
Španielska. Jedna z inštalácii bude
i na Námestí maratónu mieru, kde
počas spoločného programu o 19.
hodine zapália maratónsky oheň.
Na štarte i Maroš
Šefčovič a tím Európskej
komisie
Na jubilejnom 90. ročníku Medzinárodného maratónu mieru sa
zúčastní aj tím Európskej komisie.
Podpredseda EK Maroš Šefčovič
pobeží polmaratón, ostatní členovia tímu absolvujú buď polmaratón
alebo štafetu. Počas maratónskeho
víkendu v Košiciach, Európskom
hlavom meste kultúry, prebehne aj
niekoľko ďalších európskych podujatí. V sobotu 5. októbra sa uskutoční veľká diskusia s občanmi o
súčasnosti a budúcnosti Európskej
únie - Európsky dialóg, na ktorom
sa zúčastní Maroš Šefčovič a vysokí
predstavitelia Slovenskej republiky.
V dňoch 3. až 5. októbra bude v
Kulturparku predstavená Iniciatíva
Európskej únie „MLÁDEŽ V POHYBE“, čo prinesie okrem iného
aj mnoho informácii o možnostiach vzdelávania v celej Európe.
Primátor Bratislavy
na hosťovaní v Košiciach
O tom, koľko zaujímavých mien
skrýva štartovná listina MMM
2013, nie je ešte celkom známe.
Isté však je, že primátor Bratislavy
Milan Ftáčnik opäť prijal pozvanie
Richarda Rašiho hosťovať v primátorskej štafete prvého muža Košíc.
Na rozdiel od maratónu v Bratislave, kde si štafeta delí iba polmaratónsku vzdialenosť, čaká Milana
Ftáčnika o niečo väčšia porcia.
Na výber bude mať buď 9- alebo
12-kilometrový úsek z celkového
súčtu 42, 195 km.
Výsledky „košických“ atlétov vo svete
Počas sezóny si organizátori
nenechajú ujsť možnosť sledovať
výsledky tých atlétov, ktorí sa už
v Košiciach v minulosti predstavili. Dieru do sveta v tomto smere
určite urobil Peter Kimeli Some,
ktorý vyhral veľký maratón v Paríži 7. apríla časom 2:05:37. K tomuto výkonnostnému skoku sa
rozbiehal i v Košiciach, kde v roku
2011 obsadil 4. miesto. Ehitu Kiros
Reda z Etiópe zas vlani brala v Košiciach bronz časom 2:33:43, aby
sa v januári tohto roku zlepšila na
famóznych 2:23:39 a týmto časom
obsadila v Dubaji 2. miesto. Potvrdzuje sa tak, že Košice sú často
odrazovým mostíkom k hviezdnej
kariére a otvárajú mnohým dvere do maratónskeho sveta. Ak sa
pozrieme ešte aj na muža, ktorý
vlani na MMM šokoval svojím
temer 5-minútovým zlepšením
až na 2:07:01, môžeme vidieť, že
Lawrence Kimayio na jar štartoval
v Hamburgu a časom 2:10:27 obsadil 3. miesto.
Vizitky favoritov
Pole elitných pretekárov jubilejného ročníka sa pomaly uzatvára. Latka sa posnula opäť vyššie a
fakticky nik okrem Afričanov sa
Majstrovstvá finančnej
správy
Malé jubileum si v Košiciach pripomenú i naši partneri z Finančnej správy Slovenskej republiky. Po
10. raz sa kontinuálne predstavia
na svojich medzinárodných majstrovstvách Slovenskej republiky.
Pred reorganizáciu sme toto podujatie poznali ako majstrovstvá
Colnej správy, pričom historicky
najlepší výkon si zatiaľ zaknihoval
Petr Vymazal z Českej republiky
časom 2:37:18 v roku 2006.
Maratón hlási vypredané
Mnohí sú z tohto faktu nadšení, mnohí sklamaní. Registrácia,
ktorá sa otvorila rekordne skoro,
už 21. januára, sa i rekordne skoro
uzatvára. Stalo sa tak v piatok 31.
augusta. Dôvodom je naplnenie
počtov, ktoré sú naprojektované
z logistického, bezpečnostného i
materiálneho hľadiska.
Nie sú to počty, ktoré nebude
možné pri súčasnej organizačnej
koncepcii prekonať, ale bolo potrebné v daných oblastiach urobiť
príslušné opatrenia s dlhodobým
predstihom.
Kráľovská disciplína, teda samotný maratón, zaznamenáva bezprecedentný, temer 100-percentný
medziročný nárast. Po uzatvorení
registrácie sa štartovná listina doplní už iba o atlétov so statusom
elite a tiež tých, ktorí budú štartovať na majstrovstvách Slovenska v
maratónskom behu.
(na)
Snímky: internet
18 školstvo
24. september 2013 • Obecné noviny
O pôžičku pre pedagógov možno žiadať
do konca mesiaca
F
ond na podporu vzdelávania zverejnil 15.
júla 2013 Oznam o
možnosti predkladania žiadostí o pôžičku.
Žiadosť môžu predkladať pedagogickí zamestnanci škôl (okrem
vysokých škôl a univerzít), odborní zamestnanci týchto škôl a
doktorandi.
Pôžička z fondu môže byť poskytnutá v minimálnej sume 1000
eur a v maximálnej sume 30 000
eur. Minimálna lehota splatnosti
je 8 a maximálna 15 rokov. Pôžičky do 5000 eur nie sú účelovo
viazané a poskytujú sa bez ručiteľa, len na základe preukázaného
príjmu. Pôžičky prevyšujúce túto
čiastku až do 15 000 eur tiež nie
sú účelovo viazané, ale žiadateľ
je povinný zabezpečiť ručenie
prostredníctvom ručiteľa. Účelová viazanosť sa týka až pôžičiek
nad 15 000 eur, pri ktorých je žiadateľ povinný zabezpečiť ručenie
prostredníctvom ručiteľa.
Pavol Kučmáš, poverený riadením fondu, na margo žiadostí
hovorí o viacerých nedostatkoch
zo strany žiadateľov. „Niektoré
žiadosti, ktoré nám boli doposiaľ doručené, vykazujú nedostatky, preto žiadatelia nespĺňajú
požadované kritériá. Ak by sme
to mali zovšeobecniť, potom za
najčastejšie chyby môžeme považovať napríklad to, že žiadosti nie
sú predložené so všetkými náleži-
tosťami, alebo chýba podpis žiadateľa, prípadne nie sú pripojené
povinné prílohy v prípade uplatnenia kritérií na uprednostnenie
žiadosti, napríklad potvrdenia
od zamestnávateľa, že manžel/
manželka žiadateľa je pedagogický zamestnanec. Ďalšou z chýb
je napríklad nesprávne uvádzanie požadovanej výšky pôžičky.
Napríklad je uvedená konkrétna
suma bez jej zaokrúhlenia na celé
stovky,“ zdôrazňuje Kučmáš.
Fond na podporu vzdelávania
má v aktuálnom školskom roku
na pôžičky vyčlenených 1,5 mil.
eur. Termín na predkladanie žiadostí o pôžičku je stanovený do
30. 9. 2013. Všetky informácie k
podmienkam pôžičiek sú verejne
prístupné na web stránke Fondu
na podporu vzdelávania www.
fnpv.sk.
Michal KALIŇÁK,
hovorca ministra
NÚCEM podpíše prvé pracovné zmluvy
s takmer 300 autormi úloh a testov
Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) pripravil pracovné zmluvy pre 300 zaškolených autorov úloh a
testov v rámci národného projektu „Zvyšovanie kvality vzdelávania na základných a stredných školách s využitím elektronického
testovania“.
Medzi autormi prevažujú pedagógovia základných a stredných škôl, záujem však prejavili aj dve učiteľky na materskej dovolenke
a učiteľka na dôchodku. Celoslovenský projekt je naďalej otvorený aj pre nových záujemcov o tvorbu úloh ako aj testov, ktorí
splnia odborné predpoklady.
N
ÚCEM začal v septembri
podpisovať s autormi úloh
a autormi testov pracovnú
zmluvu o telepráci, ktorá umožní
tvorcom väčšiu časovú flexibilitu
pri tvorbe odborných materiálov.
„Na začiatku pôjde o 25-percentný
pracovný úväzok. Počas skúšobnej
lehoty vyhodnotíme rozsah práce autora, počet vytvorených úloh
a ich kvalitu. Následne sa dá spoluprácu v rámci pracovnej zmluvy
rozšíriť,“ povedala riaditeľka NÚCEM Romana Kanovská a dodala,
že maximálne môže NÚCEM pra-
covnú zmluvu s autorom predĺžiť
až do 30. novembra 2015, teda do
konca realizácie národného projektu. Významným výsledkom národného projektu má byť moderná
databáza nových 30-tisíc úloh a 150
testov do veľkej elektronickej databázy úloh zo všeobecnovzdelávacích predmetov pre druhý stupeň
základných škôl, pre stredné školy
a pre národné merania realizované NÚCEM (Testovanie 9, Externá
časť Maturitnej skúšky).
Mesačný plat autorov úloh a autorov testov sa bude odvíjať od
dohodnutého úväzku a kvality práce. K jednotlivým úväzkom bude
stanovený priemerný počet úloh,
ktoré má autor vytvoriť za mesiac. Napríklad pri 25-percentnom pracovnom úväzku autor by mal vytvoriť priemerne 10 kvalitných úloh
mesačne. Tvorcovia budú zaradení
do 9. platovej triedy a 12. platového
stupňa podľa zákona o odmeňovaní
niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.
NÚCEM podpíše pracovnú zmluvu najprv s autormi úloh a testov zo
slovenčiny, z matematiky, angličti-
ny a nemčiny, ktorí už absolvovali
vzdelávanie v tvorbe testovacích
nástrojov (úloh a testov). Na jeseň
NÚCEM bude vzdelávať aj záujemcov o tvorbu úloh a testov z prírodovedných a spoločenskovedných
predmetov, slovenského jazyka, slovenskej literatúry a z maďarského jazyka. Po absolvovaní školenia v tvorbe testovacích nástrojov teda bude
môcť NÚCEM ponúknuť pracovné
zmluvy ďalším učiteľom.
Jednou z dôležitých požiadaviek
NÚCEM na tvorcov je okrem kvality aj novosť vytvorených úloh a tes-
tov. „V minulosti publikované úlohy a testy určite nemôžeme zaplatiť.
Každá úloha v národnom projekte
musí byť autorským originálom,“
zdôraznila riaditeľka Kanovská s
tým, že plagiátorstvo je neprípustné. Predtým, ako sa zhotovené úlohy a testy dostanú do elektronickej
databázy, budú ich testovať a overovať v praxi učitelia a žiaci v takmer
dvoch tisíckach škôl zapojených do
národného projektu.
Mária GREBEŇOVÁ-LACZOVÁ,
manažérka publicity
Nadácia Intenda prichádza s novým programom pre mladých
Aj v budúcom roku plánuje Intenda pokračovať v niektorých tradičných a osvedčených grantových kolách, budú však výrazne rozšírené.
N
adácia Intenda prichádza
s novým programom,
ktorý podporuje nápady
mladých ľudí a ich snahu aktívne formovať svoje okolie. Nový
program vychádza so záverov
niekdajšej programovej konferencie, na ktorej sa doterajšie aktivity
a jasne sa definovali aktivity pre
budúce obdobie.
Nadácia Intenda v priebehu rokov 2009 - 2012 podporila rozvoj
aktívneho občianstva mladých
čiastkou 261 000 eur. Finančným
balíkom 168 000 eur podporila
ohrozené skupiny mladých ľudí.
Podpora mladej talentovanej vedy
a výskumu bola na úrovni 86 000
eur a na kultúrny potenciál mla-
dých vyčlenila 98 000 eur. Napriek
tomu, že tento kalendárny rok ešte
nie je uzavretý z hľadiska grantov,
už dnes môžeme konštatovať, že v
tomto roku boli podporené iniciatívy a nápady mladých ľudí viac ako
100 000 eurami.
V súčasnosti je vyhlásené 4.
grantové kolo nazvané Podporujeme Individuality. Tento grant je
sleduje podporu talentovaných
doktorandov. Jeho uzávierka je
27.septembra 2013. Do 15. septembra bolo možné podávať žiadosti v
rámci Projektu štartovacieho bývania pre odídencov z detských
domovov a opätovne sme vyhlásili
výzvu na v súčasnosti nevyužívaný
objekt Kremná pre záujemcov o
jeho dlhodobé využívanie na verejnoprospešný účel.
Na podporu ochrany práv detí a
mládeže a na podporu rozvoja sociálnych, životných a iných zručností detí a mládeže v spolupráci
s dcérskou spoločnosťou Hotely
mládeže Slovenska, a. s., a ďalším
partnerom ponúkame pobytové
tábory „Intenďáčik“ s komplexným programom, ktoré majú
umožniť mimoškolské pobyty pre
všetkých žiakov bez rozdielu.
Od budúceho roka plánuje Intenda pokračovať v niektorých
tradičných a osvedčených grantových kolách, ktoré však budú
výrazne rozšírené. Ide napríklad
o Inkubátor občianskych zdru-
žení a neziskových organizácií,
čo znamená priamu priestorovú
a kapacitnú podporu mládežníckych mimovládnych organizácií
v našich priestoroch. Pripravujeme aj Inkubátor prezentačných
príležitostí, ktorý bude sledovať
poskytnutie našich priestorových
kapacít na prezentáciu aktivít, organizovanie workshopov či konferencií neziskových organizácií
a neformálnych skupín. Úspech
predpokladáme aj v prípade
grantovej schémy Podporujeme
talenty, ktorou chceme podporovať úspešných mladých ľudí,
ktorí nemajú možnosti na to, aby
sa úspešne prezentovali na súťažných podujatiach v zahraničí.
Nadácia Intenda v týchto dňoch
umožnila podporu nadačných aktivít aj integráciou TrustPay platobnej brány. Prostredníctvom nej
je možné prijímať platby kartou,
ako aj platby prostredníctvom
okamžitých bankových prevodov.
To znamená, že umožňujeme takúto formu podpory konkrétnych
projektov určených mladým.
Naším cieľom je to, aby sme
mladým ľuďom vytvárali možnosti na sebarealizáciu, ktorá garantuje pridanú hodnotu pre širšie okolie.
Michal KALIŇÁK,
predseda správnej rady
nadácie Intenda
P. Frešo : Na škôlky pôjde v tomto roku 150-tisíc eur
N
a zvýšenie kapacít pre
materské školy pôjde v
tomto roku 150-tisíc eur.
Dotačná komisia ich prerozdelila medzi 30 samospráv, ktoré požiadali o dotáciu a splnili
podmienky projektu Naša škôlka - náš kraj. Najvyššia dotácia
je 8-tisíc eur.
Dotáciu je možné použiť na
bežné výdavky, kapitálové výdavky, ale aj na refundáciu výdavkov
už realizovaných v rozpočtovom
roku 2013, a to v maximálnej
sume 300 eur pri bežných a 600
pri kapitálových výdavkoch. „V
krátkom čase zareagovalo tridsať percent všetkých obcí a
miest v kraji, čo považujem za
úspech. Projekt bude pokračovať aj v budúcom roku. Verím,
že s vyšším rozpočtom,“ povedal
bratislavský župan Pavol Frešo. Počet miest v škôlkach sa aj
vďaka dotáciám zvýši o viac ako
400. Návrh na prerozdelenie dotácií musí schváliť ešte v Zastupiteľstvo BSK.
(tyš)
školstvo 19
Obecné noviny • 24. september 2013
Bratislavský kraj investuje do vzdelávania
Stredné odborné školy v pôsobnosti Bratislavského kraja, ktoré sú zapojené do cezhraničného projektu
EdTrans, majú inštalované nové interaktívne vybavenie. Pozostáva z interaktívnej multifunkčnej tabule,
projektora a vizualizéra. Projekt v hodnote 140 000 € je financovaný z Programu slovensko-rakúskej
spolupráce 2007 -013.
„Žiaci dostávajú základy toho,
akým spôsobom tvoriť počítačový
softvér, aj čo sa týka elektronických prvkov, optických či telekomunikačných prvkov klasického
hardvéru sieti a počítačov samotných,“ povedal bratislavský župan
Pavol Frešo počas návštevy SOŠ
informačných technológií na Hliníckej v Bratislave, ktorá má tiež
takéto interaktívne vybavenie.
Zároveň konštatoval, že aj vďaka
tomuto odbornému vybaveniu je
o školu stále väčší záujem. „Takýto
profil je vyslovene žiadaný medzi
malými a strednými firmami. Títo
stredoškoláci majú veľkú šancu
zamestnať sa,“ dodal župan.
Vďaka interaktívnemu vybaveniu sa prispôsobí vyučovací proces
moderným štandardom a poskytne školám konkurenčnú výhodu.
Projekt má podporiť prepojenie
systému vzdelávania s trhom práce. Projekt EdTrans–Transition
from school to work je zameraný
na podporu stredných odborných
škôl v BSK prostredníctvom výmeny skúseností s partnerský-
mi školami z Rakúska. Zároveň
sa orientuje na zvýšenie kvality
a atraktivity odborného vzdelávania. Do projektu je zapojených
celkovo 10 škôl, z nich 5 z Bratislavského kraja. Súčasťou projektu je tiež školenie zamestnancov
škôl.
Akým spôsobom merať
kvalitu vzdelania?
O kvalite výchovno-vzdelávacieho procesu, o projekte školského stravovania a aj o festivale vedy
– Noc výskumníkov diskutovali
riaditelia škôl a školských zariadení v pôsobnosti BSK aj na stretnutí začiatkom septembra na SOŠ
vinársko-ovocinárskej v Modre.
Školstvo je jednou z priorít Bratislavského samosprávneho kraja, v rozpočte na tento rok je naň
vyčlenených najviac peňazí – vyše
44 miliónov eur.
„Je dôležité nielen to, aby sme
vedeli rodičom a deťom predstaviť, čo im ponúkame, nielen to,
aby sme ich vedeli kvalitne vzdelávať, ale aj to, aby sme sa zamys-
leli, akým spôsobom úroveň ich
vzdelania merať. Veľmi by každému pomohlo, keby existoval
napríklad celoštátne rešpektovaný
test, na základe ktorého by boli
žiaci prijímaní do škôl,“ povedal
predseda BSK Pavol Frešo, ktorý
poradu v Modre otvoril.
V školskom roku 2013/2014
otvoril Bratislavský samosprávny kraj na školách vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti vyše 150
nových tried a pribudli aj nové
odbory. Kraj pripravuje vytvorenie ďalšieho centra odborného
vzdelávania, tentoraz pre automobilový priemysel. Od septembra
2012 fungujú dve centrá excelentnosti – Centrum odborného
vzdelávania a prípravy pre oblasť
elektrotechniky a informačných
technológií na SOŠ informačných
technológií na Hliníckej 1 v Bratislave a Centrum odborného
vzdelávania a prípravy pre oblasť
poľnohospodárstva a rozvoj vidieka na Spojenej škole v Ivanke
pri Dunaji. V máji k nim pribudlo
tretie – pre potravinárstvo na SOŠ
V Rači otvorili zrekonštruované moderné detské ihrisko
Mestská časť Rača v stredu 4. septembra o 10.00 hodine oficiálne prevzala a uviedla do prevádzky vynovené detské ihrisko na Mudrochovej ulici. Na slávnostnom
odovzdaní sa zúčastnil starosta Rače Peter Pilinský, vicestarostka BA-Nové Mesto
Anna Jánošová, starosta Vajnor Ján Mrva, ďalej Ing. arch. Juraj Jurík, autor návrhu
a projektu ihriska a zástupcovia spoločnosti ŠTUDIO-21 plus, s. r. o., ktorá ihrisko
realizovala. Pre detičky vystúpilo Divadielko Dunajská vlnka s interaktívnou hrou
Zázračná Ema v podaní bábkoherečky Jany Segešovej.
Detské ihrisko na Mudrochovej ulici spolu s ihriskom na Plickovej ulici bolo vynovené v rámci plánu rekonštrukcie detských ihrísk v Rači. Na Mudrochovej pribudlo päť
nových prvkov na hranie, rozvíjanie stability, fyzickej kondície a motoriky, napríklad
lanový mostík, labyrint, hojdačka na lane a iné. Račania sa tiež môžu tešiť z nového
bezbariérového pieskoviska osadeného pod úrovňou terénu pre väčšiu bezpečnosť.
V pieskovisku sú zabudované rôzne hracie prvky. Pôvodná preliezková zostava so
šmykľavkou bola zrenovovaná a vymenený je aj materiál na celej dopadovej ploche.
Mestská časť Rača zaplatila za nové ihrisko na Mudrochovej ulici necelých 50-tisíc
euro, do tejto sumy sú započítané prípravné práce, hracie prvky a dopadová plocha.
Farského.
Bratislavský
samosprávny
kraj má vo svojej zriaďovateľskej
pôsobnosti aktuálne 57 stredných škôl, z toho 36 stredných
odborných, dve jazykové školy,
14 gymnázií, dve konzervatóriá
a tri spojené školy. V uplynulom
školskom roku na nich študova-
lo spolu 19 567 žiakov. Žiaci zo
škôl v pôsobnosti kraja sú do jeho
diania aj zapojení. Podieľajú sa na
podujatiach organizovaných bratislavskou župou, kde majú nielen
možnosť prezentovať svoje výrobky, ale môžu nadobudnúť aj nové
skúsenosti.
(tyš)
Ihrisko na Tabakovej
sa zmenilo na nepoznanie
Osadené lavičky, vyčistený areál, pokosený trávnik, namaľované
futbalové ihrisko, hry pre deti a mnohé ďalšie – to všetko sa
podarilo počas jediného dňa na ihrisku vo vnútrobloku na
Tabakovej ulici v Bratislave.
Do prác sa v sobotu, 24. augusta zapojili ľudia z OZ Vagus, ľudia bez domova, či
susedia z okolitých domov. Pomôcť prišla
aj starostka bratislavského Starého Mesta
Táňa Rosová.
„Zapájať ľudí bez domova do pracovných
procesov je podľa mňa najlepší a najúčinnejší prostriedok na to, ako im pomôcť.
Praktizujeme to aj v rámci Starého Mesta,
kde napríklad práve ľudí bez domova zapájame do upratovania a máme s tým len dobré skúsenosti. Sú veľmi pracovití a schopní,
napokon to vidieť aj na ihrisku na Tabakovej ulici, kde sa za jeden deň aj vďaka nim
podarilo spraviť obrovský kus práce,“ uviedla starostka Rosová.
Od rána až do večerných hodín priestor
čistilo a upravovalo 12 ľudí bez domova
spolu s niekoľkými obyvateľmi z okolia ihriska. „Aj takto chceme ukázať, že ľudia bez
domova vedia spolupracovať a urobiť niečo
aj pre prostredie, v ktorom priamo nežijú,“
uviedol Sergej Kára z OZ Vagus, ktoré celú
akciu organizovalo.
Starostka Rosová podporuje projekt nízkoprahového a integračného denného centra pre ľudí bez domova na Mýtnej ulici,
ktoré v novembri otvorí OZ Vagus aj vďaka grantu z nórskych fondov. „Pre ľudí bez
domova je lepšie, ak majú alternatívu, kde
môžu stráviť deň a kde nielenže dostanú
stravu, ale budú zapojení aj do pracovných
aktivít, ako keď posedávajú na lavičkách
v centre mesta,“ dodala T. Rosová.
(th)
20 z Regiónov
24. september 2013 • Obecné noviny
Žilinčania plávali a bavili sa futbalom
– hrali Sever proti Juhu
Mesto Žilina zorganizovalo už 6. ročník futbalového turnaja Sever proti Juhu, alebo Žilinčania sa bavia
futbalom. V priebehu dvoch dní sa na ňom zúčastnilo 56 tímov zo Žiliny a okolia.
H
ralo sa na Námestí Andreja Hlinku na pieskovom
ihrisku. Lepšie sa
darilo hráčom severnej časti mesta Žilina, ktorí
zvíťazili 120:81 a historické skóre zvýšili na 4:2.
Žilinčania sa bavia futbalom
od roku 2008. Počas dvoch dní
sa konajú nonstop futbalové zápasy na Námestí Andreja Hlinku
na mantinelovom ihrisku s umelou trávou, prípadne na piesku.
Minulý rok sa turnaj hral premiérovo na piesku, čo bolo pre
hráčov náročnejšie a aj gólov
bolo menej. Celkovo sa prihlásilo viac ako 90 futbalových družstiev. Z víťazstva sa radovali hráči Severu, ktorí zvíťazili celkovo
130:108 a tým sa ujali vedenia
v dueli 3:2. Tento rok sa Sever
proti Juhu uskutočnil opäť na
piesku a putovný pohár získali
opäť hráči Severu. Súčasťou turnaja boli detské atrakcie a ďalší
sprievodný program.
Futbalový turnaj Sever proti Juhu je súčasťou Žilinského
kultúrneho leta 2013, ktoré pre-
bieha počas mesiacov júl, august
a september. Bohatý program
pre všetky generácie pripravilo mesto Žilina v spolupráci so
svojimi partnermi.
Preplávali takmer tisíc
kilometrov
Len o rok mladšie než futbalový turnaj je ďalšie športové podujatie – Žilinská plavecká štafeta. Mesto Žilina v spolupráci s
Mestskou krytou plavárňou Ži-
lina ju usporiadalo 13. septembra. Zúčastnili sa na nej základné školy, stredné školy, športové
kluby a široká verejnosť. Minuloročný rekord 1315 kilometrov
sa síce prekonať nepodarilo, ale
aj tak bola účasť vysoká. Žilinskú plaveckú štafetu podporili
Asociácia športu pre všetkých
Slovenskej republiky, Klub plaveckých športov Nereus a Pizzeria Nesita.
Plávalo sa od 6.00 h až do
20.00 h. Na pdujatí sa zúčastnilo 760 plavcov. Preplávali 933
kilometrov a 800 metrov. Najmladším účastníkom bol 5-ročný Timko Kašuba, ktorý zdolal
100 m, a najstarším bol 90-ročný Evžen Protivínsky, ktorý preplával úctyhodných 600 m. Najdlhšiu vzdialenosť poporili Jozef
Kruták a Vladimír Marendiak,
zhodne po 10 000 m. Medzi školami najviac preplávali žiaci ZŠ
Lichardova, a to viac ako 34 ki-
lometrov.
Žilinská plavecká štafeta patrí
k podujatiam, na ktorom organizátori pripravujú pre účastníkov rôzne benefity v plávaní.
Inštruktori účastníkom radili a
pomáhali odstrániť chyby v plaveckom štýle a oboznámili záujemcov s technikou potápania či
s vodným pólom.
(čo)
Snímky: archív MsÚ
Oberačkové slávnosti
pod Malými Karpatmi
T
ohoročný zber hrozna vo
viniciach pod Malými Karpatmi už je v plnom prúde.
Suché horúce leto urýchlilo dozrievanie hrozna a tak vinohradníci pod Malými Karpatami začali
so zberom skorých odrôd. Po odrode Irschay Oliver prišiel na rad
Mϋller Thurgau a popri ceste na
Pezinok sa vzápätí začal predávať
burčiak. Kráľovské mesta Modra
a Pezinok už stihli absolvovať aj
malokarpatské oberačkové slávnosti.
Do vinohradov v modranskom
chotári zvanom Na novinách
smerom na Šenkvice sa už tradične sťahujú húfy škorcov. Časť
vinohradov je tu neobrobených a
tak škorce hľadajú sladkú potravu
tam, kde ich nik nevyrušuje. Vinohradníci postavili do obrábaných
vinohradov handrových strašiakov, no škorce si na nich rýchlo
zvykajú. Po výstrele poľovníka síce
nakrátko vzlietnu, preletia nad vinohradom, no opäť sa posadia na
hostinu pod kĺč. A nedajú sa vy-
rušiť ani pravidelnými výstrelmi
poplašných zariadení. Operence
vedia narobiť vinohradníkom obrovské škody. Ako nám povedal
vinohradník David Hubinský z
Vinosadov, škody tento rok narobila aj lesná zver. Vinohradníci z
Pezinka preto oplotili svoje vinohrady pod lesom na úbočí Malých
Karpát, aby takto zamedzili jej
prístup do vinohradov.
Text a snímky:
Jana SOUKUPOVÁ
Námestie Ľ. Štúra v Modre počas oberačkových slávností.
75 rokov telovýchovnej jednoty v Hontianskych Tesároch
V
kronike
Telovýchovnej
jednoty Hontianske Tesáre sme našli údaj – roky
1935-1938, keď začali prví nadšenci z radov tovarišov, sluhov
ale i z gazdovských rodín hrávať
futbal. Z rozprávania starších občanov sme sa dozvedeli mená prvých futbalistov a spôsob dopravy
- na koňoch, vozoch, bicykloch ,
na zápasy do susedných dedín.
S týmito údajmi, ako aj menami hráčov, oboznámila všetkých
na stretnutí 20.júla tohto roku
starostka obce Dana Kohútová.
Vo svojom príhovore priblížila
históriu športu v Hontianskych
Tesároch, vyzdvihla osobnosti ,
ktoré sa zaslúžili o dobré meno
futbalu a tým aj o dobré meno
obce. Na ihrisku TJ si potom s
chuťou zahrali futbalový zápas
rodáci s veteránmi, rozlíšení boli
modrými a zelenými tričkami. O
výsledku zápasu, ale aj všeličom
inom sa debatovalo pri dobrom
guľáši a muzike.
Keďže v kronike sa ďalej spomínajú aj iné športy, rozhodli
sme sa pre ďalšiu akciu.
Po vlaňajšom tragickom odchode Filipa Majdáka – mladého
športovca, aj na podnet jeho rodiny sa v sobotu 24. 8. uskutočnil
na ihrisku TJ volejbalový turnaj,
na ktorom sa zúčastnilo 9 druž-
stiev zložených s priateľov, príbuzných a známych, ktorí prišli aj
z okolitých obcí. Takto si pripomenuli kamaráta Filipa. Prišli aj
niektoré bývalé hráčky - rodáčky
z Tesár a Dvorník, ktoré prekvapila úroveň hry našich mladých a
s potešením konštatovali že majú
nasledovníkov.
V tomto roku ešte plánujeme
stretnutie bývalých hráčov stolného tenisu a v budúcom roku
možno aj cyklistov. Teší nás, keď
sa ľudia po rokoch stretávajú a s
láskou spomínajú na rodné dedinky.
Zvolensko-Podpolianske noviny
školstvo/inzercia 21
Obecné noviny • 24. september 2013
Obce chcú školy
s nízkym počtom
žiakov zachovať
Ministerstvo školstva stále rokuje
so školami s nízkym počtom žiakov,
ktoré ho požiadali o mimoriadne
dofinancovanie. K detailom sa bude
môcť vyjadriť až po ukončení rokovaní, zopakoval dnes stanovisko
rezortu školstva hovorca ministra
školstva Michal Kaliňák.
Zriaďovatelia škôl požiadali o ďalšie peniaze od ministerstva práve
pre nízky počet detí v školách, keďže
peniaze dostávajú na žiaka a tie im
na fungovanie školy nestačia.
Starosta obce Hodruša-Hámre v
okrese Žarnovica Jozef Uram uviedol, že ministerstvo im navrhlo,
aby na škole, ktorú navštevuje 100
žiakov, zrušili od budúceho školského roka druhý stupeň. Problémom
je najmä štvrtý ročník, ktorý teraz
navštevuje desať žiakov. Starosta
vraví, že rozhodnutie od neho chceli z ministerstva hneď. Uram však
najprv chce stanovisko obecného
zastupiteľstva, ktoré by sa školou
malo zaoberať koncom septembra.
Poslancom však starosta odporučí,
aby s rušením druhého stupňa nesúhlasili. „Do prvého ročníka nám
nastúpilo 21 žiakov a podľa prognózy na ďalšie roky budeme mať
nárast žiakov. Práve pre stagnujúci
počet detí sme vlani a predvlani postavili 80 nových bytov, tam bývajú
mladé rodiny,“ povedal Uram s tým,
že je pritiahnuté za vlasy, aby obec
s 2 200 obyvateľmi nemala školu aj
s druhým stupňom. Ak by v obci
druhý stupeň zrušili, žiaci z Hodruše-Hámrov by dochádzali do Žarnovice, ktorá je tri a pol kilometra
od obce. "Možno tabule obcí sú od
seba toľko vzdialené, ale len samotná naša obec má 11 kilometrov,“
hovorí starosta. Riaditeľka základnej
školy Gabriela Bašková uviedla, že v
minulých rokoch ministerstvo vždy
vyhovelo ich žiadosti o dofinancovanie, tentoraz od neho žiadajú 5800
eur. Riaditeľka predpokladá, že poslanci zrušenie druhého stupňa nepodporia, Bašková sa chystá prísť na
zasadnutie zastupiteľstva a vystúpiť
pred poslancami.
Starosta obce Dolné Obdokovce
v okrese Nitra Zoltán Gyepes hovorí, že ministerstvo obec vyzvalo,
aby oznámila, aké plány majú so
školou, aby do budúcna zabránila
problémom s nedostatkom financií.
Školu navštevuje 29 detí. „Žiadali
od nás, aby sme zatvorili jednu triedu, je to spolu druhý a tretí ročník
a chodí tam sedem detí. Zaslali sme
ministerstvu stanovisko, že triedu
nezrušíme a školu budeme naďalej prevádzkovať,“ povedal Gyepes.
Obec po tom, čo odmietla triedu
zrušiť, s peniazmi od ministerstva
neráta. S dofinancovaním základnej
školy sa chce popasovať sama. Ako
povedal pre agentúru SITA Gyepes,
obec bude musieť vo svojom rozpočte nájsť minimálne 10-tisíc eur.
„Radšej sa zriekneme niečoho iného, ako našej školy,“ skonštatoval.
Ako to bude s financovaním školy
ďalší rok, si starosta netrúfol povedať. V obci Rudník, v okrese Košice
okolie, majú len dvojtriednu školu s
prvým stupňom, dokopy ju navštevuje 24 detí. V obci chcú školu udržať. „Už sme o všetkom informovali
ministerstvo, ktoré chce, aby sme
školu financovali sami, ak ju chceme zachovať," povedal starosta obce
Vladimír Kišdučák. Časť prostriedkov na prevádzku školy chcú dať z
obecného rozpočtu, zvyšok sa budú
snažiť získať od sponzorov. "Pokiaľ
by sme školu zrušili, museli by v
obci zabezpečiť sprievodcu a prepravu detí autobusom do Poproča
alebo Malej Idy," povedal Kišdučák.
Podľa starostu by mohlo v budúcom
školskom roku v škole detí pribudnúť, pretože detí je už v materskej
škole viac.
Hovorca ministra školstva Michal Kaliňák ešte v júli informoval,
že zriaďovateľom rezort navrhuje na
rokovaniach aj konkrétne možnosti,
ako dosiahnuť efektivitu, a to s prihliadnutím na počet žiakov, kvalitu
výučby, ekonomickú náročnosť prevádzky škôl a dopravnú dostupnosť.
"Ak škole chýbajú peniaze a nás požiada o finančnú pomoc, spoločne
ju budeme hľadať. Práve od racionalizačných opatrení očakávame, že
škola odstráni problém tak, aby sa v
ďalšom roku neopakoval a už škole
nechýbali peniaze z rovnakého dôvodu," uviedol dnes Kaliňák. Na medializovaný zoznam takmer 130 škôl
určených na zrušenie rezort školstva
už niekoľkokrát reagoval, že taký
zoznam neexistuje. Rezort tvrdí, že
zriadenie aj zrušenie školy je vecou
zriaďovateľa a nie ministerstva.
Už sa nevedia dočkať nových bytov
Vyše 700 osadníkov čaká na sťahovanie do nového! ho! Obyvatelia z
chatŕč sa presunú do nájomných bytov nižšieho štandardu v Strelníkoch v inej časti katastra Letanoviec. Starosta obce však nechce nič
uponáhľať a presný termín zatiaľ tají. -Bude to čoskoro. Viac povedať
nemôžem, tak sa uznieslo naše zastupiteľstvo," uviedol starosta Letanoviec Michal Urban. Za tajuplnosťou je obava, aby nevzbľkli vášne. V
okolitých obciach Spišský Štvrtok, Hrabušice, Vydrník i Jánovce totiž zo
sťahovania veľkú radosť nemajú. -Písali sme petície, no nič sa nevyriešilo," vraví starostka Hrabušíc Jana Skokanová. Nadšená nebola, lebo
nik sa ich na nič nepýtal a v tejto časti katastra chýba aj infraštruktúra.
Isté je, že k sťahovaniu by malo prísť už čoskoro. Keďže ide o veľký
počet osadníkov, počítajú s pomocou krízového štábu i polície.
V novom objekte je zhruba stovka bytov nižšieho štandardu. Nájomníkom budú k dispozícii dve studne. Nájomníci musia zložiť zábezpeku
150 eur. Stará osada Letanovský mlyn bude zbúraná.
DIÁR SAMOSPRÁVY 2014
- jedinečný svojho druhu...
- dobrý pomocník plánovania času...
- vhodný spôsob ako prezentovať samosprávu...
Diár obsahuje:
prehľadné kalendárium: ročné, mesačné, týždenné, denné; plánovací kalendár 2014; niekoľko
pomôcok k systému verejnej správy (hlasovacie kvóra, prevody majetku a pod.); adresáre regionálnych vzdelávacích centier (RVC) združených v AVS, dôležitých ústredných orgánov, ministerstiev, úradov samosprávnych krajov, profesijných združení samosprávy, regionálnych združení
miest a obcí a ďalších inštitúcií; výroky slávnych, zrnká múdrosti; priestor na základné údaje
o obci/meste, inštitúcií, osobné údaje; praktické pomôcky – abecedný zoznam mien, osobný
adresár, poštové a telefónne smerové čísla a iné; priestor (voľné listy) na poznámky z pracovných
rokovaní, porád a pod.; prehľadný kalendár na rok 2015.
Diár sa osvedčil:
primátorom a starostom; poslancom obecných/mestských zastupiteľstiev; predsedom, vedúcim
zamestnancom, poslancom úradov samosprávnych krajov; vedúcim i ostatným zamestnancom
obecných a mestských úradov; zamestnancom ďalších inštitúcií; ako vhodný darček pre partnerov obce/mesta a iné.
Formát: 240 x 170 mm (o niečo väčší ako formát A5); pevná viazaná väzba s dvoma záložkami;
modrý obal so striebornou razbou.
Cena je oproti vlaňajšku nezmenená – 6,65 eura/1 ks
Objednávky: Zaslať, pokiaľ možno OBRATOM, najneskôr však do 17. septembra 2013, mailom
na [email protected], cez elektronickú objednávku na web stránke AVS v časti Publikácie
http://www.avs-rvc.sk/avs/materialy/, prípadne poštou.
Kalendáre budeme distribuovať v priebehu mesiaca november 2013;
poštou (účtujeme poštovné a balné).
VERÍME, ŽE DIÁR SAMOSPRÁVY 2014 SA STANE OPÄTOVNE
VAŠÍM EFEKTÍVNYM POMOCNÍKOM
OBJEDNÁVKA:
Názov obce/mesta/inštitúcie: ................................................................................................................................
Adresa objednávateľa: ..............................................................................................................................................
Záväzne si objednávame
Diár samosprávy 2014 v cene 6,65 eura/1 ks v celkovom počte ........... kusov.
Kontaktná osoba (meno a priezvisko): ...................................................................
Telefón: ........................... mail: ....................................
Číslo účtu/kód banky: ................................/................
IČO: ................................. DIČ: ..........................................
Dátum: ...................... 2013
..................................................................
podpis
22 monitor
24. september 2013 • Obecné noviny
Referendum
v Tešedíkove
na zmenu názvu
obce nestačí
Úspešné referendum ešte neznamená, že sa
Tešedíkovo môže premenovať na Pered.
V sobotu 10. marca minulého roka sa viac ako
dve tisícky občanov juhoslovenského Tešedíkova
vybrali do referendových miestností. V hlasovaní
rozhodovali o tom, či sa ich obec vráti
k historickému názvu Pered.
Referendum bolo úspešné, zúčastnilo sa na ňom asi 64 percent
voličov. Takmer dve tretiny z nich
hlasovali za premenovanie.
Odvtedy uplynul rok a pol a
Tešedíkovo je stále Tešedíkovom.
Rozhodnutie o zmene názvu totiž
musí prijať vláda. Žiadosť predtým posudzuje názvoslovná komisia ministerstva vnútra. Dvaja
jej členovia denníku SME potvrdili, že komisia premenovanie na
Pered neodporučí. Vláda by mala
o Tešedíkove rokovať v poslednom štvrťroku tohto roka.
Nesúhlas názvoslovnej komisie
môže mať na rozhodnutie vlády
výrazný vplyv. Členovia komisie
argumentujú napríklad významom Samuela Tešedíka. Obec po
ňom nazvali v roku 1948. Tento
evanjelický kňaz a zakladateľ pôdoznalectva bol podľa komisie
uhorskou osobnosťou, ktorú dodnes uznávajú Slováci aj Maďari.
Aj starosta obce Gyula Borsányi
význam Tešedíka uznáva. „Na
druhej strane, s našou obcou
nemá nič spoločné, nenarodil sa
tu ani tu nebýval,“ vysvetľuje. „Tešedíkovom by podľa toho mohla
byť ktorákoľvek iná obec, pokojne
aj Štúrovo.“ Pered je príliš maďarský. Komisii údajne prekáža aj to,
že Pered znie maďarsky. „Pered je
označovaný ako maďarský názov.
Názov obce musí mať slovenský
pôvod,“ povedala členka komisie.
Historický názov Tešedíkova sa
dnes síce používa ako maďarské
meno dediny na dvojjazyčných
tabuliach, samotné slovo však v
maďarčine nič neznamená. Zákon
o obecnom zriadení predpokladá,
že názov obce musí byť v štátnom
jazyku. Nehovorí však o pôvode
slova. Z maďarčiny pritom pochádzajú aj niektoré názvy obcí, ktoré
sa k historickým názvom vrátili
na začiatku 90. rokov. Napríklad
Tornaľa, za socializmu Šafárikovo, spojená s menom šľachtického
rodu Tornallyaiovcov.
Dušan Sloboda, ktorý sa samosprávam venuje v Konzervatívnom inštitúte M. R. Štefánika,
nerozumie, prečo by úrady mali
ignorovať vôľu občanov. „Najmä
ak existujú príklady z minulosti,
keď sa obce k svojmu historickému názvu vrátiť mohli.“ Starosta
Tešedíkova dúfa, že vláda nakoniec referendum rešpektovať
bude. „Názor obyvateľov by pre
nich mal byť svätý.“
Mnohé obce na juhu Slovenska
sa k svojmu historickému názvu
stihli vrátiť ešte na začiatku 90.
rokov. Okrem Tornale išlo napríklad o Veľký Meder, predtým Čalovo, či Močenok, za socializmu
Sládečkovce. Naopak, svoj názov
nezmenilo Štúrovo, a to aj napriek
úspešnému referendu. Miestny
učiteľ dejepisu Juraj Himmler
spomína, že sa v roku 1991 na
referende zúčastnilo 54 percent
voličov. Deväť z desiatich hlasovalo za zmenu názvu na Parkan.
Premenovanie však stopla vláda
práve na základe odporúčania
názvoslovnej komisie. „Žiadne
konkrétne vysvetlenie nám vtedy
nedali, napísali len, že celospoločenský záujem musí mať prednosť
pred miestnym záujmom,“
hovorí Himmler. „Povedali, že
názov mesta nie je len otázkou
Štúrova, ale celého štátu,“ dodal.
V tom istom termíne, keď prebehlo referendum v Tešedíkove,
hlasovali aj obyvatelia Kolárova.
Na otázku o premenovaní mesta
na Gutu však neprišiel odpovedať
dostatočný počet voličov.
Dušan MIKUŠOVIČ,
Noviny Juhozápadu | 9. 9. 2013
Odložili odhalenie sochy Nácka
Postavičke miestneho vtipkára Náca mali v Banskej Štiavnici
odhaliť sochu počas festivalu Salamandrové dni. V oficiálnych
programoch slávností však o tom nebola žiadna zmienka.
„Odložili sme to na októbrové oslavy 20. výročia zapísania
nášho mesta do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného
dedičstva UNESCO,“ informovala primátorka Banskej Štiavnice
Nadežda Babiaková (Smer-SD). „Teraz by sme toho mali naraz
veľa, rozhodli sme sa preto pre zmenu termínu, ktorý je už definitívny,“ povedala. resný dátum však nekonkretizovala.
Noviny Žiarskej kotliny 9. 9. 20123
Trikrát z Oravských novín
Akoby do mesta na sídlisko
priplával koráb
Jedinečné. Taký prívlastok sa v piatok najčastejšie skloňoval na Medvedzí v
Tvrdošíne. Obrovská drevená loď, dostala meno Alica. Koráb v sebe ukrýva
množstvo prvkov detského ihriska. Hrať sa v ňom môžu naraz desiatky detí.
„Povedali sme si, že treba skúsiť niečo nové,“ hovorí primátor
Ivan Šaško na netradičný vzhľad
detského ihriska. „Mám blízko
k jachtám, takže sme skúsili navrhnúť niečo takéto. A do tohto
priestoru to zapasovalo.“
Súčasťou detského parku je aj
nové dopravné ihrisko. Využívať ho budú škôlkari aj školáci.
K dispozícii majú štvorkolky aj
bicykle. „Bola tu nevyužita asfaltová plocha, vymýšľali sme,
čo s ňou. Dopravné ihrisko bola
najlepšia voľba.“ Areál je oplotený, monitorovaný kamerami,
aby ho nezničili vandali.
Na druhej strane škôlky pribudlo multifunkčné ihrisko
s umelou trávou. Hrať sa na
ňom dá minifutbal, florbal, tenis, bedminton i volejbal. Jeho
súčasťou je aj nočné osvetlenie. „Takto by to malo vyzerať
vo všetkých mestách,“ povedal
niekdajší futbalista a tréner Dušan Galis. „Nestačí hovoriť, že
mladí podľahli počítačom, treba im vytvoriť podmienky, aby
pri nich nesedeli. A toto je ten
správny spôsob.“
Nové športoviská financovalo
mesto z vlastného rozpočtu.
Dedina sa zbavila hanby
„Kebyže môžem, idem tadiaľ so zažmúrenými očami, tak som sa za ňu hanbila,“hovorí starostka
Mária Ondreková o ceste v miestnej časti Uhlisko. Po výstavbe nových domov ostala v zlom stave.
Po lete to už neplatí. Päť metrov široká a 230 metrov dlhá nová komunikácia je tohtoročnou najdôležitejšou investičnou akciou samosprávy. „Cesty sú to, čo ľudia najviac pýtajú,“ dodáva starostka.
Sporiť o vodu
sa už obce nemusia
Zachytenie nových prameňov vyriešilo situáciu s nedostatkom pitnej vody
v Mútnom aj Oravskom Veselom. Obec Mútne pod Pilskom patrí do oblasti
s veľmi výdatnými zrážkami. Ročne tam spadne 800 až 1200 milimetrov
zrážok. To by malo bohato stačiť na zabezpečenie zásobovania pitnou vodou.
Vodu však treba zachytiť a priviesť ku spotrebiteľom. A tu nastal problém.
Keď v deväťdesiatych rokoch
stavali obe obce spoločný vodovod v akcii Z, dohodli sa, že Oravské Veselé zachytí jeden prameň
s výdatnosťou približne 20 litrov
za sekundu. V prípade potreby
Mútne pridá ďalšie tri. „Už po pár
rokoch však začala voda chýbať,
ale neboli peniaze na zachytenie
nových prameňov,“ povedal Ján
Bugaj, prednosta obecného úradu
v Mútnom. „Problém sa opakoval
počas suchého leta a silných mrazov v zime.“ Preto Mútňania oprášili starý projekt a pustili sa do
práce. Investovali 130-tisíc eur z
fondov a v Randovej zachytili dva
pramene. „Sú menej výdatné ako
ten v správe Oravského Veselého,
ale úplne postačujú na doplnenie
potreby oboch dedín aj v suchom
období.“Potvrdil to Albín Maslaňák, prednosta obecného úradu v
Oravskom Veselom. „K dostatku
vody prispelo nielen zachytenie
prameňov v oblasti Randová, ale
aj odstránenie porúch na trase od
prameňov k občanom. Nechcem
to zakríknuť, ale vody je dostatok,
vodojemy sú plné. To, čo sme zažili v minulosti, teda nejaké bočné
napojenie už nehrozí.“
Mal na mysli udalosť spred
dvoch rokov. Vtedy po suchom
lete prišla aj suchá jeseň a niektoré
domy v Oravskom Veselom ostali
bez pitnej vody.
V kultúrnom dome chystali
svadbu, no bez vody by si neporadili. Starosta Oravského Veselého
Ivan Patron preto nariadil, aby do
obecného vodovodu pustili vodu
z potoka. Jeho snaha sa nakoniec
našťastie neskončila hromadným
ošetrením občanov v zdravotníckom zariadení.
Dnes je situácia oveľa lepšia.
„Pitnej vody je dostatok a preteká
prepadom,“ zhodne tvrdia obaja
prednostovia.
Oravské noviny 9. 9. 2013
Senica predala za 450-tisíc eur
autobusovú stanicu
Podľa agentúry SITA mesto Senica predalo autobusovú stanicu v meste. Spoločnosť
Slovenský hodváb Plus jej za ňu zaplatí 450-tisíc eur. Hodnotu stanice vyčíslil
znalec na približne 900-tisíc eur. Kupujúci sa v zmluve zaviazal zachovať súčasný
účel autobusovej stanice. Senica si zo získaných peňazí aspoň čiastočne zlepší svoju
ekonomickú situáciu.
Primátor Senice Ľubomír Parízek v júni informoval, že autobusový dopravca SAD Trnava
chce stanicu zrekonštruovať tak,
aby vyhovovala normám Európskej únie. Napriek dobrému
projektu vedenie Senice zvolilo
predaj stanice s pozemkami o
rozlohe viac ako jeden hektár
verejnou súťažou, v ktorej uspela spoločnosť Slovenský hodváb Plus. Tá vlastní v susedstve
autobusovej stanice rozsiahle
pozemky po bývalej fabrike na
výrobu umelých vláken. Voľnú
plochu s rozlohou približne jedenásť hektárov dlhodobo ponúka na predaj.
Za autobusovú stanicu samospráva nedostávala doteraz žiadne peniaze, po predaji môže rátať
aspoň s daňou z nehnuteľností.
Senica chce vo výpredaji majetku pokračovať, podľa primátora
Parízka potrebuje na ,,vyčistenie
svojej ekonomiky“ získať ešte aspoň 600 až 700-tisíc eur.
kultúra 23
Obecné noviny • 24. september 2013
Stretnutia s Martinom Rázusom
a Milanom Rúfusom
Spomienkové podujatie Stretnutia s MR (Martin Rázus, Milan
Rúfus) organizujú Spolok Martina
Rázusa, Ars ante portas a mesto
Liptovský Mikuláš pri príležitosti 125. výročia narodenia Martina
Rázusa (18. októbra 1888, Vrbica-Liptovský Mikuláš) a 85. výročia narodenia Milana Rúfusa (10.
decembra 1928, Závažná Poruba)
v dňoch 17. – 20. októbra 2013
v Liptovskom Mikuláši a Závažnej
Porube a v dňoch 22. – 24. októbra
v Bratislave.
Námet a produkcia: Ján Juráš, odborná spolupráca: Vladimír Ferenčík, Miloš Kovačka, Borivoj Medelský, Slavomíra Očenášová-Štrbová,
Juraj Sarvaš .
Jednotlivé programy podujatia
budú mať názvy básní obidvoch MR.
Vstup na všetky programy je voľný. Dobrovoľný finančný príspevok
je vítaný.
Liptovský Mikuláš
a Závažná Poruba
Štvrtok 17. 10. 2013 vernisáž,
16.00 h:
Názov: Z tichých i búrnych chvíľ
– zo života Martina Rázusa (1888 –
1937)
Miesto: Výstavná sieň Múzea
Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši,
Nám. osloboditeľov 30
Výstava o živote a diele Martina
Rázusa.
Autorka: Ľubica Rybárska
Štvrtok 17. 10. 2013, 18.00 h:
Názov: Umelcov večer
Miesto: Liptovská galéria Petra
Michala Bohúňa
Program: Verše Martina Rázusa
a Milana Rúfusa
Klavírne skladby svetových majstrov
Účinkujú: Eva Kristínová – recitácia, Tatiana Lenková-Hurová
– klavír
Piatok 18. 10. 2013, 10.00 h:
Z Vrbice do Závažnej/Zo Závažnej do Vrbice
Pochod žiakov z Liptovského
Mikuláša od rodného domu M. Rázusa do rodného domu M. Rúfusa
a žiakov zo Závažnej Poruby od
rodného domu M. Rúfusa do rodného domu M. Rázusa, v rodných
domoch program pre žiakov s cieľom priblížiť život a dielo obidvoch
MR.
Lektorky: Ľubica Rybárska –
správkyňa Rázusovie domu, Soňa
Barániová – správkyňa Domu Milana Rúfusa
Piatok 18. 10. 2013, 18.00 h:
Názov: Návšteva
Miesto: Pred rodným domom
Martina Rázusa
Program: Verše a eseje Martina
Rázusa, národné a ľudové piesne
Premietanie tematických fotografií Ľubomíra Schmidu
Účinkujú: Juraj Sarvaš, Ľudovít Košík – recitácia, Ivan Ožvát –
spev
Piatok 18. 10. 2013, 19.30 h:
Názov: Daj, Bože pokoja (Vrbický zvon)
Miesto: Evanjelický kostol Liptovský Mikuláš-Vrbica
Program:
Martin Rázus: Vrbický zvon
Videozáznam kázne Jána Bohdana Hroboňa zo Služieb Božích pri
príležitosti 115. výročia narodenia
Martina Rázusa (2003)
Martin Rázus: Suspíriá – výber
Piesne z Evanjelického spevníka
s textami Martina Rázusa v úprave
Petra Hochela
Účinkujú: Zdenka Matějková,
Vladimír Ferenčík, Marián Bochnička, Lýdia Kordošová, Daniel
Baláž
Ľudová hudba Miroslava Dudíka, Mariana Hochelová, Cithara
chorus kvartet
Sobota, 19. 10. 2013, 18.00 h:
Názov: Stretnutie
Miesto: Liptovská galéria Petra
Michala Bohúňa
Program:
Slavomíra Očenášová-Štrbová:
Stretnutia naveky
Peter Vrlík: Stretnutie, dramatický výstup
Účinkujú: členovia Matičnej divadelnej ochotníckej scény Lipt.
Mikuláš
Martin Rázus ako dieťa – Marek
Selčan, Martin Rázus ako dospelý
– Patrik Fuzák, Rázusova matka –
Zdenka Matějková, Anka Krdanka
– Malvína Fuzáková
Dramatizácia a réžia: Eva Štofčíková
Andrej Očenáš/Martin Rázus:
Stretnutie
Účinkujú: Alfréd Swan, Ľudmila
Swanová – recitácia, Tatiana Lenková-Hurová – klavír
Nedeľa 20. 10. 2013, 9.00 h:
Názov: Poďte, už zvonia
Slávnostné Služby Božie
Miesto: Evanjelický kostol Liptovský Mikuláš
Kazateľ: Vladimír Pavlík, CZ
ECAV Závažná Poruba
Liturgovia: Marián Bochnička,
Vladimír Ferenčík, Lýdia Kordošová, CZ ECAV Liptovský Mikuláš,
Daniel Baláž, CZ ECAV Svätý Kríž
– Lazisko
Účinkujú: Chrámový zbor apoštola Pavla, Brezno, dirigent Ján Zachar, Juraj Sarvaš – recitácia, Ján
Demenčík – saxofón
Nedeľa 20. 10. 2013, 15.00 h:
Názov: Modlitbičky
Miesto: Evanjelický kostol Závažná Poruba
Program: Milan Rúfus: Deväť
Modlitbičiek v hudobnej úprave
Jána Demenčíka ml.
Básne Milana Rúfusa
Účinkujú: jazzový súbor RUKY
KVARTET (Francúzsko), Stano
Slovák – spev; Juraj Sarvaš – recitácia
Bratislava
Utorok, 22. 10. 2013, 19.00 h:
Názov: Modlitbičky
Miesto: Zichyho palác, Ventúrska ulica
Program: Milan Rúfus: Deväť
Modlitbičiek v hudobnej úprave
Jána Demenčíka ml.
Básne Milana Rúfusa
Účinkujú:
jazzový
súbor
RUKY KVARTET (Francúzsko), Stano Slovák
– spev,
František Kovár – recitácia
Streda, 23. 10. 2013, 19.00 h:
Názov: Umelcov večer, Stretnutie
Miesto: Zichyho palác, Ventúrska ulica
Program: verše Martina Rázusa a Milana Rúfusa
Klavírne skladby svetových
majstrov
Účinkujú: Eva Kristínová – recitácia, Tatiana Lenková-Hurová
– klavír
Program: Andrej Očenáš/Martin Rázus: Stretnutie
Účinkujú: Alfréd Swan, Ľudmila Swanová – recitácia, Tatiana
Lenková-Hurová – klavír
Štvrtok, 24. 10. 2013, 19.00 h:
Názov: Daj, Bože pokoja
Miesto: Nový evanjelický kostol, Legionárska ulica
Program:
Ladislav Fričovský: Pocta Rázusovi
Videozáznam kázne Jána Bohdana Hroboňa zo Služieb Božích
pri príležitosti 115. výročia narodenia Martina Rázusa (2003)
Martin Rázus: Suspíriá – výber
Piesne z Evanjelického spevníka s textami Martina Rázusa
v úprave Petra Hochela
Účinkujú: Boris Mišina, Martin Šefranko, Ľudová hudba Miroslava Dudíka, Mariana Hochelová, Cithara chorus kvartet.
Najkrajšie trofeje vystavujú v múzeu
Trnavský samosprávny kraj, v spolupráci s Obvodnými poľovníckymi komorami v Dunajskej Strede, Galante,
Piešťanoch, Senici, Skalici a Trnave usporiadal Krajskú výstavu poľovníckych trofejí. Zbierka najlepších trofejí
zo všetkých okresov kraja bude vystavená v Západoslovenskom múzeu v Trnave do 6. októbra.
„V prvom rade ma teší, že sa
tu zišli ľudia z rôznych oblastí
života. Táto výstava bude po 55
rokoch prvý raz vystavovať niečo
z bohatého kultúrneho dedičstva
kraja. Výstava by nemala byť len
pre poľovníkov samých, ale má
pripomenúť, že tú máme obrovský dar – našu prírodu. Mnohí
majú skreslený pohľad na poľovníkov. Nie je to len o lovení zveri,
ale o starostlivosti o zver, výchove
mladých k láske k prírode a všetkému živému, čo tu máme. Je to
práca, ktorá často nie je docenená,“ povedal na slávnostnom
otvorení predseda TTSK Tibor
Mikuš, sám vášnivý poľovník.
Na prehliadke je vystavených
okolo sto medailových trofejí
srnčej, jelenej, muflónej, diviačej
zveri. Nechýbajú ani šelmy našich lesov – líšky a jazvece. „Nie každému poľovníkovi sa
podarí v živote uloviť medailovú
trofej. Tí šťastlivci, ktorých trofeje môžeme vidieť na výstave,
sa k nim dopracovali trpezlivosťou a zodpovednosťou. Verím, že
každý si nájde tú trofej, o ktorej
sníva,“ povedal Pavol Kaššák,
predseda poľovníckej a hodnotiteľskej komisie OPK Trnava.
Text a snímka: (po) Objavujte, zažite
a ochutnajte
B. Bystricu
aj v iných jazykoch
Banská Bystrica je stále viac
dostupná pre zahraničných
hostí. Vedenie mesta vníma rozvoj
cestovného ruchu ako prioritu a
neustále sa snaží zlepšiť podmienky pre zahraničných turistov. Propagačné materiály Stopy v histórii,
Leto v Banskej Bystrici a Zima v
Banskej Bystrici sú k dispozícii
zahraničným turistom už v štyroch
ďalších jazykoch.
Ruské, francúzske, maďarské a
poľské mutácie propagačných materiálov budú popri slovenských,
anglických a nemeckých dostupné
vo všetkých atrakciách, kultúrnych
a historických pamiatkach mesta
Banská Bystrica, v informačnom
centre, ako aj na internetovej
stránke mesta Banská Bystrica a
na stránke www.visitbb.sk.
Propagačné materiály s podtitulom Objavte, zažite, ochutnajte...
upriamujú pozornosť turistov a
návštevníkov na historické, architektonické a kultúrne pamiatky
mesta Banská Bystrica a nenásilnou formou informujú o ich histórii
a význame pre mesto. Rovnako
ponúkajú množstvo skvelých tipov
na aktívne využitie voľného času v
meste a jeho blízkom okolí.
„Rozhodli sme sa rozšíriť ponuku jazykových mutácií našich
propagačných materiálov, pretože
každý deň navštevuje informačné
centrum mesta množstvo zahraničných turistov. Som presvedčený
o tom, že je potrebné ponúknuť
im širokú paletu aktivít a možností
turistických atrakcií, aby z návštevy
Banskej Bystrice odchádzali s
pocitom, že sa do nášho krásneho
mesta musia ešte vrátiť,“ povedal
primátor mesta Banská Bystrica
Peter Gogola.
Materiál pozýva návštevníkov
mesta napríklad splavovať Hron,
spoznať krásu stredoslovenských
hôr na jednom z označených
turistických chodníkov, či Španiu
dolinu, malebnú banícku obec,
ktorá bola vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu.
(ka)
Konferencia
o sakrálnych
pamiatkach BKS
V rámci Dní európskeho
kultúrneho dedičstva sa 17.
septembra v Modre konala
odborná konferencia Sakrálne
pamiatky bratislavskej župy.
Hovorilo sa o vývoji typologicky
najvýznamnejších sakrálnych
architektonických pamiatok, o
problematike obnovy a najnovších
poznatkoch pamiatkových
výskumov, o súčasnej sakrálnej
architektonickej tvorbe, ale aj
o problematike prezentácie
sakrálnych pamiatok a
možnostiach ich integrácie do
vzdelávania. Organizačným
partnerom Bratislavského
samosprávneho kraja je
Academia Istropolitana Nova.
(ts-bsk)
24 kultúra
24. september 2013 • Obecné noviny
Regióny žilinskej župy opäť rozvoňali
Kulinárske dni
Podujatie už druhý rok organizuje ŽSK v rámci europrojektu Krásy a zaujímavosti Žilinského kraja.
T
ohtoročné
septembrové víkendové dni
sa v Žilinskom samosprávnom
kraji
opäť niesli v duchu
prípravy, varenia a ochutnávok
tradičných jedál. Každý z piatich
regiónov kraja rozvoňajú lákavé
vône kulinárskych špecialít vďaka
ďalšiemu pokračovaniu podujatí
s názvom Kulinárske dni, ktoré
už druhý rok organizuje žilinská
župa v rámci europrojektu Krásy
a zaujímavosti Žilinského kraja.
Milovníci dobrého jedla si prišli na svoje už v sobotu 14. septembra v žilinskom obchodnom
centre Max, kde na nich čakali
bezplatné ochutnávky domácich
bryndzových pirohov, perníkov, fánok, tvarohových guliek či
bryndzových halušiek a syrov. O
pravú ľudovú atmosféru sa postarali folklórne súbory Rozsutec a
Slnovrat a detské folklórne súbory
Stavbárik a Lúčik. Nechýbali ani
ukážky výroby keramiky, košíkov,
sviečok, drevorezieb a drotárskych
výrobkov. O týždeň - v piatok 20.
septembra - sa zas mohli oblizovať
návštevníci obchodného centra
Jasna v Liptovskom Mikuláši, kam
sa kulinárske dni presunuli z horného Považia. Nejeden maškrtný
jazýček potešila sladučká višňová
štrúdľa, makový závin či tvarohové šatôčky a toto tradičné menu
dopĺňal chlieb s masťou a cibuľou.
Do tanca hrali folklórne súbory
Turiec a Smrečany, detské folklórne súbory Sliačanček a Pramienok
a o svoj remeselný kumšt návštevníkom predviedli košikári, drevorezbári, keramikári i šperkári.
V sobotu 21. septembra ožilo
dobovou atmosférou Múzeum
kysuckej dediny vo Vychylovke.
Rozhoreli sa pece starých domčekov a areálom sa šírila vôňa zemiakových placiek, kapustových
halušiek, hrachovej polievky a
pečených zemiakov so slaninkou
a kapustou. Ľudoví majstri návštevníkom ukázali, ako sa vyrábajú košíky, sviečky, drevorezby,
šperky z drôtu a cínu. A kto chcel,
mohol si vyskúšať plieskanie bičom. Vo folklórnom programe
vystúpili deti zo súborov Bystrinka a Slniečko a folklórny súbor
Bystričan.
Kulinárske dni pokračovali v nedeľu 22. septembra na Oravskom
hrade. Špeciálne menu v podobe
bryndzových halušiek, párnického kabáča či tvarohových guliek
rozšírila ochutnávka syrov, medu
a medoviny. Stánky s jedlom doplnili stánky ľudových umelcov,
ktorí predviedli svoje umenie vo
výrobe fujár, drevených výrobkov,
košíkov, sviečok či šperkov. Jedinečnú atmosféru dotvorilo vystúpenie detského folklórneho súbo-
ru Roháčik, folklórneho súboru
Sliačanka a súboru Dubravček.
Tohtoročná jesenná séria kulinárskych dní vyvrcholí v turčianskom obchodnom centre Tulip v
sobotu 28. septembra. Priestory
obchodného domu zaplní sladká vôňa perníkov, waflí, jafurových koláčov a makovej štrúdle.
V stánkoch sa okrem vynikajúcich kuchárov predstavia ľudoví
umelci a v kultúrnom programe
vystúpia folklórne súbory Chotár,
Slnovrat a deti zo súborov Lučik a
Kalužiar.
Kulinárske podujatia majú za
cieľ pripomenúť mladšej generácii, aké pestré, chutné a voňavé
jedlá varili naše prastaré mamy.
Na minuloročné kulinárske dni
nadviazala župa tento rok v marci. Viac ako päťtisíc ľudí na nich
zažilo skvelú atmosféru plnú vôní
a chutí tradičných jedál a nie inak
to bolo aj na jesenných kulinárskych dňoch.
(dan)
Po storočí sa konečne dostalo ocenenia aj hasičom
T
ento rok si Bratislava pripomína 100. výročie fatálneho
požiaru, pri ktorom v podhradí vyhorela tzv. židovňa. Požiar
vypukol 17. mája 1913, uhasiť sa
ho podarilo až po 16 dňoch. Za likvidáciu požiaru vtedy vyznamenali policajtov, vojakov aj detektívov,
iba na hasičov sa akosi zabudlo. Po
storočí túto krivdu odčinil Bratislavský samosprávny kraj. Župan
Pavol Frešo dodatočne ocenil 23
dobrovoľných hasičských zborov
pamätnými listami a stuhami k
ich čestným zástavám. Vďaka patrí podľa neho hasičom za všetky
Bratislava si pripomenula
sté výročie najväčšieho požiaru
v meste
zachránené životy a majetky, ale aj
za to, že vychovávajú svojich nasledovníkov, aby tu aj o ďalších 100
rokov boli dobrovoľní hasiči, ktorí
zasiahnu, keď bude treba.
Hasiči získali ocenenia na XXVI.
ročníku medzinárodnej súťaže s
historickou hasičskou technikou
o Pohár starostu mestskej časti
Rusovce, ktorá sa konala v parku
kaštieľa v Rusovciach.
Pri požiari v Bratislave v roku
1913 zahynul len jeden človek,
člen požiarneho zboru Klingerovej
továrne, aj to nie v dôsledku ohňa,
ale na srdcovú slabosť. Škody na
majetku boli rozsiahle - za obeť
padlo niekoľko ulíc, takmer 70 domov a strechu nad hlavou stratilo
722 rodín.
(bsk-tyš)
Na podujatí sa predstavili aj obce kremnického
a štiavnického regiónu
Vo Zvolene sa 14. septembra uskutočnil 15. ročník Grand Prix Slovakia 2013 –
Preteky parných rušňov, na ktorých sa prezentovalo aj občianske združenie ADELA.
K
remnicko-štiavnické
občianske združenie ADELA
tvoria obce Budča, Turová,
Tŕnie, Železná Breznica, Hronská
Breznica, Ostrá Lúka, Bacúrov a
Dubové. Mikroregión má rozlohu
10 960 hektárov. Žije v ňom 3500
obyvateľov a patrí do okresu Zvolen.
Rieka Hron rozdeľuje územie na
dve časti. Polovica patrí do CHKO
Štiavnické vrchy a druhá do CHKO
Kremnické vrchy.
Občianske združenie ADELA
dostalo príležitosť prezentovať sa
na 15. ročníku Grand Prix Slovakia
2013 a spropagovať región u návštevníkov. V poskytnutých priestoroch združenie pripravilo banery
obcí a ponúklo reklamné predmety
z obcí mikroregiónu. Nezabudlo
ani na Adelu Ostrolúcku – priateľku Ľudovíta Štúra, ktorú zapojilo
do svojej prezentácie na 15. ročníku
tak, že cestovala spolu s návštevníkmi vo vlakoch. Výstavné priestory
mikroregiónu navštívila aj poslankyňa Národnej rady SR Jana Laššáková, ktorá organizátorom vyslovila
uznanie za prezentáciu mikroregiónu. Občianske združenie ADELA
ďakuje organizátorom za pozvanie
na 15. ročník a za možnosť zviditeľniť sa pred Zvolenčanmi a návštevníkmi 15. ročníka Grand Prix
Slovakia 2013.
Jana JAROTOVÁ,
starostka Turovej
z regiónov 25
Obecné noviny • 24. september 2013
Modru, Benátky nad Jizerou
a Hustopeče spája už viac ako
polstoročie spolupráce
V dňoch 28. a 29. augusta sa uskutočnil autobusový zájazd dvadsiatich členov
Jednoty dôchodcov v Modre do družobného mesta Benátky nad Jizerou v ČR.
T
rasa cesty z Modry do
Benátok nad Jizerou
viedla cez ďalšie družobné mesto Hustopeče, kde autobus doplnili
miestni dôchodcovia. Vedúca zájazdu Jana Machalová z Mestského
centra sociálnych služieb v Modre
pripravila spoločne s hostiteľmi v
Benátkach bohatý program.
Hlavným cieľom zájazdu bolo
zúčastniť sa na slávnostnej vernisáži
výstavy s názvom „Ruce, které umí“
v Múzeu Benátky. O exponáty sa postarali dôchodcovia z družobných
miest. Najviac, až 300 exponátov,
pripravili zruční domáci majstri,
125 exponátov bolo z Hustopečí
a 60 ručných prác pochádzalo z
Modry. Na slávnostnom otvorení
výstavy sa zúčastnili starosta Benátok nad Jizerou Jaroslav Král,
zástupca starostu Hustopečí Libor
Sadílek a primátorka Modry Hana
Hlubocká. Usporiadatelia pripravili
zaujímavú prehliadku ručných prác
prevažne žien, na ktorej dominovali
rôzne ozdoby, výšivky, obrazy, keramické výrobky, náhrdelníky, obrusy,
ozdobné vajíčka a ďalšie produkty
z pedigu, dreva, kovu, hliny, skla a
ďalších materiálov. Vystavené exponáty zaujali najmä svojou jednoduchosťou a umeleckým stvárnením.
Modrania vystavovali výšivky od
paní Čaputovej, Kazičkovej a Čeligovej, drevorezby od pána Valacha,
kópiu historického lisu na hrozno,
ktorý vytvoril dnes už nebohý pán
Špánik, no aj reprodukcie obrazov
od dnes už tiež nebohého Willyho
Baya, keramiku od pána Petráša a
frkacúle, ktoré počas sychravých
dní vyrábali členovia Jednoty dôchodcov.
Hostitelia pripravili pre dôchodcov aj prehliadku mesta, v ktorom
žije 7 500 obyvateľov. S výsledkami
Primátorka Modry Hana Hlubocká s členmi OZ Kraľovan z Modry.
rozvoja mesta sa pochválil sám
starosta Luboš Kuchynka, ktorý je
na čele mesta už 20 rokov. Radnica
je v rekonštruovanom starobylom
zámku nad mestom, kde sa nachádza aj Múzeum Benátky. Zámok
je obklopený priestranným parkom, v ktorom sú zasadené stromy
družby všetkých družobných miest
vrátane Modry. Pod zámkom sú
vinice a jedna z uličiek sa volá Burčiaková. Nachádza sa tu aj kostol s
vyhliadkovou vežou, ktorý vlastní
mesto. Ako nám prezradil starosta, za jeho vedenia preinvestovali
na nákup nehnuteľného majetku
a na rozvoj mesta dve miliardy
českých korún. Pol miliardy získali zo skládky odpadu nachádzajúcej sa neďaleko mesta. Najviac
investovali do športových objektov, sociálnych a zdravotníckych
služieb, do infraštruktúry mesta a
ďalších oblastí. Účastníkov zájazdu
prekvapil najmä zimný štadión s
ľadovou plochou, na ktorej trénovali domáci hokejisti. Obdivovali
aj letné kúpalisko, tenisové kurty,
športovú krytú halu, futbalový
štadión a ďalšie športové zariadenia, päť kilometrov cyklociest, no
aj hotel patriaci mestu. Reprezentačné však boli aj priestory v zdravotníckych zariadeniach a zariadeniach sociálnych služieb, ktoré
slúžia obyvateľom. V novootvorených zrekonštruovaných priestoroch Záložne hostitelia pripravili
priateľské spoločenské posedenie
s tancom, na ktorom v programe
vystúpili aj členovia OZ Kraľovan
a ľudový zabávač Jožko Šimeček z
Modry.
V klube dôchodcov pri domove
sociálnych služieb sa uskutočnila
výmena skúseností z činnosti organizácií združujúcich dôchodcov v
družobných mestách. Prítomných
informovali riaditelia domovov
sociálnych služieb a predsedovia
organizácií dôchodcov. Za hostiteľov vystúpila Ružena Dibitanzlová,
vedúca Klubu dôchodcov v Benátkach, za delegáciu z Hustopečí sa
prihovorila Bohumila Defeldová,
predsedníčka organizácie zdra-
votne ťažko postihnutých ľudí.
Jaroslav Kintler, predseda Jednoty
dôchodcov v Modre, podrobne
hovoril o podmienkach práce a
programe činnosti organizácie v
meste. Uskutočnilo sa aj rokovanie
predstaviteľov družobných miest,
na ktorom dohodli program spolupráce na ďalšie roky pre jednotlivé
vekové a záujmové skupiny obyvateľov.
Účastníci exkurzie si priniesli
domov veľa pekných spomienok a
podnetov pre ďalšiu prácu v meste. Ako nám prezradila riaditeľka
MsCSS v Modre Jana Machalová,
ambíciou družobných vzťahov je
okrem recipročných stretnutí kontaktovať sa aj v užšom kruhu, napr.
s cieľom rozšíriť záujmové aktivity,
vymeniť si poznatky, naučiť sa nové
techniky a pod. Oficiálne stretnutie
seniorov družobných miest sa v budúcom roku uskutoční koncom leta
v moravských Hustopečiach.
František MACH,
MATIK Modra
Titul gulášmajstra si zo súťaže odniesli turovskí Babroši
Na futbalovom ihrisku v Turovej sa posledný
augustový deň uskutočnil 2. ročník súťaže vo varení
gulášu, ktorý pripravila a zorganizovala kultúrnošportová komisia Obecného zastupiteľstva v Turovej.
Na varení gulášu sa zúčastnilo 18
družstiev, z toho po dve z obcí Tŕnie a Železná Breznica a 14 družstiev z hostiteľskej Turovej. Svoje
družstvá postavili aj Obecný úrad
v Tŕní a Obecný úrad v Železnej
Breznici, pričom práve družstvo zo
Železnej Breznice obhajovalo svoje
vlaňajšie prvenstvo.
Porota zložená zo siedmich členov hodnotila kvalitu gulášu a
kreativitu prostredia, v ktorom sa
guláš pripravoval. Tento rok si víťazstvo odnieslo družstvo mladých
gulášmajstrov z Turovej, ktorí sú-
ťažili pod názvom Babroši.
Ďakujeme celému organizačnému tímu za prípravu akcie a
všetkým sponzorom, ktorí finančne
a materiálne prispeli k výbornému
priebehu 2. ročníka gulášmajstra.
O príjemnú náladu sa postarala
hudobná skupina Druhý dych. Pre
deti bola pripravená nafukovacia
šmykľavka (ktorá zaujala aj tých
starších), aj občerstvenie bolo pripravené pre tých najmladších i najstarších, ktorí sa zúčastnili na podujatí. Na ihrisku sa hral nezáväzne
malý futbal, v ktorom si vyskúšali
sily nielen deti, ale aj dospelí.
Podujatie sa skončilo vo večerných hodinách. Rozchádzali sme
sa s úsmevom na tvári a so želaním, aby sme sa tu znova stretli aj
o rok. Obyvatelia Turovej i hostia
prežili veľmi príjemnú poslednú
augustovú sobotu.
Text a snímka:
Jana JAROTOVÁ,
starostka Turovej
Dobrý trh
odštartoval
Týždeň mobility
v bratislavskom
Starom Meste
Stovky ľudí pritiahla v
sobotu 14. septembra
Panenská ulica v bratislavskej mestskej časti Staré
Mesto, aj keď tentoraz
počasie Dobrému trhu veľmi neprialo. Napriek tomu
Dobrý trh, ktorý organizuje
mestská časť BratislavaStaré Mesto a občianske
združenie PUNKT, pripravili pre všetkých bohatý
program, množstvo skvelej
zábavy, dobrôt, či príjemných zážitkov.
Okrem dobrého jedla a zábavy odštartoval Dobrý trh
aj Európsky týždeň mobily
v Starom Meste. Starostka Táňa Rosová a Giraffe
Bakery slávnostne odhalili cyklostojan od umelca
Mateja Rosmanyho pred
Goetheho inštitútom.
Keďže nasledujúci týždeň patril predovšetkým
otázkam dopravy, nielen o
nej sa bavili Staromešťania so starostkou v stánku
Dobrého úradu. Starostka
vypočula obyvateľov, od
ktorých dostala viacero
podnetov či námetov. V
stánku rovnako ako v apríli
na Jakubovom námestí,
rozvoniavali sladké dobroty, ktoré napiekli staromestské seniorky.
Na Dobrom trhu sa tentoraz predstavilo staromestské oddelenie kultúry.
Zariadenia zo Školskej a
Gaštanovej ulice propagovali vo svojom vlastnom
stánku aktivity, ktoré sú
určené Staromešťanom –
najmä možnosť zapísať sa
do kurzov a krúžkov, ktoré
tieto zariadenia organizujú. Deti čakali dramatické
dielne s veľkorozmernými
bábkami, či výtvarné dielne s témou Vytvor stánok
pre Dobrý trh. Indiánsku
rozprávku Divadla Baretka
zas pre deti pripravilo centrum z Gaštanovej ulice.
Dobrý trh na Panenskej organizuje o. z. PUNKT v spolupráci s mestskou časťou
Bratislava-Staré Mesto
a pod záštitou starostky
Táne Rosovej. O. z. PUNKT
je aj správcom Dobrého
trhu. Myšlienku podporila
Nadácia Tatra banky, partnerom je parkovisko Arios
na Konventnej, Cirkevný
zbor Evanjelickej cirkvi a.
v. Bratislava, Tuli a Konspepti. Dobrý trh finančne
podporil aj R.O.C (Taiwan)
Development Fund.
(hal)
26 doprava
24. september 2013 • Obecné noviny
V Pezinku otvorili nový terminál
integrovanej dopravy
V rámci župného štvrtka 5. septembra terminál slávnostne otvorili predseda Bratislavského kraja
Pavol Frešo a primátor mesta Oliver Solga.
N
ový terminál má
umožniť cestujúcim
jednoduchší presun
v regióne. Súčasne
skultúrni priestor v
okolí pezinskej železničnej stanice.
„Terminál výrazne podporí
našu ideu integrovanej dopravy,
to znamená, že ľudia prídu na autobusoch, prestúpia na vlak a idú
smerom na Bratislavu,“ priblížil
bratislavský župan Pavol Frešo.
Zároveň uviedol, že od decembra
sa bude môcť lacnejšie a rýchlejšie
cestovať na jeden lístok v celom
kraji. „To už je moderný spôsob
dopravy, na aký sú zvyknutí ľudia
vo všetkých veľkých aglomeráciách okolo hlavných miest v Európe,“ doplnil.
Výstavba terminálu, ktorý sa nachádza v predstaničnom priestore na Holubyho ulici, trvala pol
roka. Jeho súčasťou sú dve stojis-
ka určené na výstup z autobusov,
päť nástupíšť, časovo obmedzená
parkovacia plocha Kiss and Ride
(K+R), parkovisko s 50 miestami
ako aj priestor na odstavenie bi-
cyklov Bike and Ride (B+R). Na
termináli sú umiestnené dve veľké
elektronické informačné tabule,
ktoré informujú o odchodoch
vlakov a autobusov. Náklady na
výstavbu dosiahli 428 104,57 €,
projekt bol financovaný boli z eurofondov z operačného programu
Bratislavský kraj.
Bratislavská župa už začala aj
s budovaním nových inteligentných priechodov pre chodcov,
ktoré zvýšia ich bezpečnosť na
cestách, najmä v noci. Počas župného štvrtka si bol ich bezpečnosť
overiť aj župan. „Sľubujeme si od
toho zníženie nehodovosti, najmä
nehôd chodcov, teda práve tých,
ktorí sú najviac zraniteľní,“ zdôraznil. V tomto roku sa prioritne
rieši 12 priechodov v regióne –
štyri v pezinskom, štyri v seneckom a štyri v malackom okrese.
Hotové sú zatiaľ priechody v
pezinskom okrese, ďalšie budú
dokončené v priebehu niekoľkých
týždňov. Okrem toho župa obnovuje značenie aj na všetkých ďalších priechodoch na cestách II. a
III. triedy.
Priechody pre chodcov sú zhora prudko nasvietené, nechýbajú
ani svetelné odrazky na vozovke
a zvislé dopravné značenie. Župa
vyberala lokality podľa toho, kde
je bezpečnosť chodcov najviac
ohrozená, pričom vychádzala z
dopravných štatistík nehodovosti.
Pri výbere lokalít spolupracovala
s okresnými dopravnými inšpektorátmi v Pezinku, Senci aj Malackách. Na základe obhliadok sa
konštatovalo, že viaceré vodorovne
a zvisle vyznačené priechody pre
chodcov na cestách II. a III. tried
v obciach BSK nie sú bezpečné
(ukončenie priechodu do priekopy, na parkovisko, do vjazdu, do
križovatky a pod.), preto je potrebné vykonať väčšie stavebné úpravy
(vybudovanie chodníkov a pod.).
(bsk-tyš)
Vynovená autobusová stanica v Sabinove už slúži cestujúcim
Po 37 rokoch odovzdali 16. septembra do užívania zrekonštruované priestory autobusovej stanice v Sabinove. SAD Prešov
prepraví cez autobusovú stanicu v Sabinove denne v priemere 148 autobusov, ktoré smerujú do 68 obcí a obslúžia celkom
3846 cestujúcich.
R
ekonštrukcia za takmer
260-tisíc eur cestujúcim zo
Sabinova a okolia výrazne
skvalitnila cestovanie. Na stanici,
ktorá bola uvedená do prevádzky v
roku 1976, sa celé desaťročia vykonávali len drobné opravy. Ako uviedol pri otvorení generálny riaditeľ
SAD Prešov Jozef Kičura, práce sa
podarilo uskutočniť za päť mesiacov – od apríla do augusta. Dodávateľ – AZA Group - za tento čas
zrekonštruoval spevnené plochy,
zriadil prístrešky pre cestujúcich a
inštaloval automatické závory pre
vstup a výstup autobusov. Modernizácia sa týkala aj verejného osvetlenia, pribudli nové odpadkové koše,
osadili označníky a nainštalovali
informačnú tabuľu.
Spoločnosť SAD Prešov, a. s., už
v predchádzajúcom období modernizovala stanice v Lipanoch, Bardejove a Giraltovciach. Išlo o opravy
nástupíšť a príjazdových komunikácií, opravy striech na staniciach a
inštaláciu automatických rámp. Ako
vysvetlil J. Kičura, aj takto sa SAD
Prešov snaží vytvoriť bezpečnejšie
podmienky pre dopravcov, zvýšiť
kultúru cestovania a tak prispieť k
spokojnosti zákazníkov. To všetko
by sa podľa jeho slov malo odraziť
na zvýšení počtu cestujúcich a v konečnom dôsledku aj náraste tržieb
prímestskej dopravy.
Vyšší komfort pre cestujúcich
ocenil aj predseda Prešovského samosprávneho kraja Peter Chudík:
„Samosprávny kraj prispieva na
dopravu vo verejnom záujme. Preto nás teší, že SAD Prešov investu-
je nielen do nových autobusov, k
čomu sa zmluvne zaviazal, ale aj do
exteriérových staničných priestorov, ktoré sú pre cestujúcich takisto
mimoriadne dôležité.“
V tomto roku plánuje SAD Prešov zmodernizovať aj autobusovú
stanicu v Prešove. Pôjde o rekon-
štrukciu nástupíšť, sociálnych zariadení a v súvislosti s tým aj inštaláciu vstupných a výstupných
rámp. Cieľom úprav bude odstrániť
mnohé bariéry v oblasti dopravnej
infraštruktúry pre osoby so zdravotným postihnutím a zníženou
pohyblivosťou.
SAD Prešov ročne prepraví približne 13 miliónov cestujúcich a
odjazdí 12,2 milióna kilometrov.
Dopravu zabezpečuje 199 autobusov, z toho v prímestskej doprave
172 s priemerným vekom šesť rokov. Priemerné ročné tržby osobnej
dopravy dosahujú 8 miliónov eur.
SAD Prešov zamestnáva 333 pracovníkov.
Veronika FITZEKOVÁ,
hovorkyňa PSK
BSK na cestách vo svojej správe obmedzí tranzit ťažkej nákladnej dopravy
Kamióny nad 12 ton nebudú môcť jazdiť po 30 kilometroch ciest II. triedy a po žiadnych cestách III. triedy. Zmena sa teda dotkne všetkých obcí.
O
d 1. januára 2014 nebude môcť ťažká nákladná doprava využívať na
tranzit 333 km ciest III. triedy v
Bratislavskom kraji. Obmedzenie
sa dotkne aj 30 km ciest II. triedy, konkrétne cesty II/572 v úseku Bratislava – Dunajská Streda
a cesty II/590 v úseku Malacky
– Borský Mikuláš. Na ostatných
úsekoch bude tranzit monitorovaný prostredníctvom mýtneho
systému, výstupy z neho budú vyhodnotené v polovici roka 2014.
Táto dohoda je súčasťou opatrení
MDVRR SR na základe iniciatívy
a tlaku predsedov samosprávnych
krajov.
„Našou snahou bol aj zákaz na
ďalších úsekoch ciest II. triedy,
tu však k dohode nedošlo. Ide o
niektoré úseky II/501, 502 a 503.
Preto tu budeme hľadať možnosti
iných opatrení,“ povedal riaditeľ
Odboru dopravy BSK Ladislav
Csáder. Malo by ísť o technické
úpravy, úpravy premávky a výhľadovo aj obchvaty obcí. Jedným z
opatrení, ktoré už funguje, je zjednosmernenie ťažkej nákladnej
dopravy v trojuholníku Malacky
– Pernek – Rohožník, o ktorom sa
rozhodlo v spolupráci s dopravnou políciou a samosprávami.
Opatrenie zachovalo možnosti
prepravy produkcie z výrobných
závodov v Rohožníku a súčasne
výrazne znížilo nehodovosť.
Bratislavský kraj pripravuje rekonštrukciu cesty III/50310 Malacky – Rohožník tak, aby mohla
byť na ňu presmerovaná všetka
ťažká doprava v oblasti. Vydanie
územného rozhodnutia BSK očakáva do konca septembra a reali-
záciu v najbližších troch rokoch.
V spolupráci s NDS kraj rozbieha
vybudovanie diaľničnej križovatky
Triblavina, so stavebnými prácami
by sa malo začať na jar 2014. BSK
súčasne zabezpečí vybudovanie
pripojení tejto križovatky na cestu I/61 a Chorvátsky Grob, neskôr
až po Pezinok. Týmto prepojením
sa umožní presmerovanie ťažkej
nákladnej dopravy v oblasti z ciest
III. triedy na diaľnicu.
Dlhodobejšou perspektívou je
vybudovanie obchvatov najviac
zaťažených obcí, v prvom rade
okresných miest. Ide hlavne o
obchvat Pezinka, Svätého Jura či
Viničného. V spolupráci s NDS
ide o obchvaty Malaciek, Stupavy
a Senca diaľničnými kolektormi
a dobudovaním diaľničných križovatiek. „Pracujeme na tom, aby
sme na tieto projekty mohli čerpať
aj prostriedky z eurofondov a sú
zahrnuté v návrhu územného plánu BSK, ktorý bude predložený na
schválenie na najbližšom zastupiteľstve,“ dodal Ladislav Csáder.
(bsk-rac)
sociálna politika 27
Obecné noviny • 24. september 2013
Košický kraj zverejnil výzvu na
špecializované sociálne poradenstvo
Prioritou zabezpečenie dostupnosti a dostatočnej siete poradenských služieb občanom kraja, ako aj
zvýšenie kvality poskytovaného špecializovaného sociálneho poradenstva.
K
ošický samosprávny
kraj vyhlásil Výzvu
na predkladanie projektov na vykonávanie špecializovaného
sociálneho poradenstva v Košickom kraji na roky 2014 - 2015.
Ako informovala hovorkyňa
kraja Zuzana Bobríková, cieľom
výzvy je optimálne rozloženie poradenských služieb v jednotlivých
mikroregiónoch Košického kraja
a prioritou zabezpečenie dostupnosti a dostatočnej siete poradenských služieb občanom kraja, ako
aj zvýšenie kvality poskytovaného
špecializovaného sociálneho poradenstva. Výzvu vyhlásili 4. septembra a uzavretá bude 18. októb-
ra tohto roku.
Oprávnenými žiadateľmi sú
akreditované subjekty, právnické
alebo fyzické osoby, ktorým bolo
vydané rozhodnutie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR o akreditácii pre výkon
špecializovaného poradenstva a
nevykonávajú svoju činnosť prevencie a špecializovaného sociálneho poradenstva na dosiahnutie
zisku.
Cieľovými skupinami sú osoby
so zdravotným postihnutím (zrakovým, sluchovým, mentálnym,
duševným a telesným) a ich rodiny a ďalej osoby ohrozené sociálnym vylúčením (osoby, ktoré
nemajú zabezpečené nevyhnutné
podmienky na uspokojovanie
základných životných potrieb,
osoby, na ktorých je páchané násilie, alebo sú ohrozené domácim
násilím, osamelí rodičia s deťmi,
osoby po výkone trestu, drogovo
závislé osoby, osoby v nepriaznivej životnej situácii, dlhodobo
nezamestnané osoby).
Zuzana Bobríková ďalej informovala, že existujúca sieť poradenstva v Košickom kraji je aktuálne zložená z 21 akreditovaných
poradcov, ktorí sú financovaní
z rozpočtu kraja. Pokrýva mikroregióny Košice (11 poradcov),
Michalovce (štyria poradcovia),
Spišská Nová Ves (štyria poradcovia a jeden na polovičný úväzok)
a Rožňava (jeden poradca a jeden
na polovičný úväzok). Na základe
Projektu optimalizácie a zefektívnenia poradenských služieb, ktorý
nadväzuje na Koncepciu rozvoja
sociálnych služieb v KSK na roky
2007 – 2013, je určená optimálna
sieť poradcov pre jednotlivé mikroregióny a cieľové skupiny. Tá sa
postupne mení a dopĺňa v závislosti od potreby mikroregiónu a
zároveň od finančných možností
KSK tak, aby sa zvyšovala kvantita a kvalita špecializovaného poradenstva.
Optimálna sieť špecializovaných poradcov financovaných z
rozpočtu KSK podľa jednotlivých
mikroregiónov, cieľových sku-
pín a potrieb kraja bola stanovená na 40, z toho 28 poradcov pre
zdravotne ťažko postihnutých a
12 poradcov pre sociálne vylúčené osoby v regiónoch Rožňavy,
Michaloviec, Spišskej Novej Vsi
a Košíc. Špecializované sociálne
poradenstvo pre občanov KSK
poskytujú bezplatne.
Celkový objem finančných
prostriedkov potrebných na financovanie tejto služby je takmer
279-tisíc eur na rok. Finančný príspevok na jedného poradcu sa od
roku 2009 nezmenil – ide o sumu
9958 eur pre jedného poradcu na
rok.
(SITA)
V Liptovskom Mikuláši už čoskoro odštartujú projekt
vzdelávania seniorov
Viac ako sto obyvateľov s trvalým pobytom v okrese Liptovský Mikuláš si účasťou na jednotlivých vzdelávacích aktivitách môže
zvýšiť svoju počítačovú, finančnú, právnu i jazykovú gramotnosť.
„Projekt zohľadňuje potreby
skupiny obyvateľov vo veku nad
50 rokov, aktivity neformálneho vzdelávania sú zamerané na
zvýšenie miery ich zručností,
podporu ich osobnostného rozvoja, zdravého životného štýlu,
prispejú k zvýšeniu kvality ich
života, ale aj ich konkurencieschopnosti s ohľadom na potreby
súčasnej vedomostnej spoločnosti,“ približuje myšlienku projektu
prednostka Mestského úradu v
Liptovskom Mikuláši Anna Rašiová. Na vzdelávacích kurzoch,
voľnočasových aktivitách a prevádzke deviatich klubov seniorov sa mesto pravidelne finančne podieľa. Teraz tieto možnosti
rozšíri o ďalšie aktivity. „Na spoločnom stretnutí so zástupcami
mestských klubov dôchodcov a
občianskych združení si seniori
sami navrhli jednotlivé aktivity,
ktorých sa chcú zúčastniť,“ dodala A. Rašiová.
Od novembra sa seniori zúčastnia na kurzoch podľa vlastného
výberu z ponúkaných ôsmich.
„Po ukončení projektu získajú
účastníci poznatky o zdravom životnom štýle, v oblasti týkajúcej
sa osobnostného rozvoja, v práci
s počítačom na úrovni začiatočník a pokročilý, jazykové zručnosti v anglickom, nemeckom a
ruskom jazyku, v pohybových a
hudobných aktivitách, spoznávaní regiónu a okolia, ale naučia
sa aj základy finančnej a právnej gramotnosti a získajú lepšiu
orientáciu vo verejnej správe,“
vymenovala jednotlivé kurzy
projektová manažérka mesta Jana
Kormaníková. Prvé certifikáty o absolvovaní kurzu dostanú
Záujem o vzdelávanie medzi seniormi prudko rastie vo všetkých regiónoch
Slovenska.
účastníci v máji budúceho roka.
Tí, ktorí nastúpia do celoročných
kurzov, ukončia
v októbri 2014.
vzdelávanie
Projekt celoživotného vzdelávania, ktorý podporí aktívne
starnutie a dlhší pracovný život
obyvateľov okresu Liptovského
Mikuláša, je financovaný formou nenávratného finančného
príspevku z Európskeho sociálneho fondu a štátneho rozpočtu
vo výške viac ako 102-tisíc eur
v rámci operačného programu
Vzdelávanie. Celkové náklady projektu predstavujú sumu
takmer 108-tisíc eur a zahŕňajú najmä náklady na samotné
školenia, prípravu vzdelávacích
programov neformálneho vzdelávania, nákup výpočtovej techniky, školiace materiály, exkurzie
pre účastníkov i nájom budov.
(ts-msú)
Ilustračná snímka:
Kysucký večerník
Radničkine trhy prvý raz už aj v Liptovskom Mikuláši a Prešove
Cieľom podujatia je pozitívne ovplyvniť postoje verejnosti voči postihnutých
ľuďom a ukázať plnohodnotnosť a rôznorodosť ich života.
L
iptovský Mikuláš sa stane
jedným z troch slovenských
miest, kde ukážu svoje kvality
a zručnosti postihnutí spoluobčania počas kúpno-predajnej akcie
Radničkine trhy.
Trinásť rokov sa Radničkine
trhy usporadúvali iba v hlavnom
meste Bratislave. Občianske združenie Inklúzia si však zaumienilo,
že prekročí hranice Bratislavy a
myšlienku trhov rozvinie aj v iných
častiach krajiny. Liptovskomikulášske Námestie osloboditeľov sa tak
27. septembra stane centrom trhov
na strednom Slovensku, kde svoje
kvality a zručnosti ukážu postihnutí
spoluobčania počas kúpno-predajnej akcie Radničkine trhy. Východ
bude reprezentovať mesto Prešov.
„Radničkine trhy je podujatie
zamerané na verejné prezentovanie
pracovnej činnosti ľudí so zdravotným postihnutím a prezentáciou ich vlastnoručne vyrobených
výrobkov. Priamo podporuje nezávislosť klientov službou zamestnanosti, profesionálnu orientáciu
klientov chránených dielní a ochotu
celej verejnosti zamestnávať ľudí so
zdravotným postihnutím alebo ich
minimálne podporovať,“ priblížila
Jana Badáňová, riaditeľka APZ Liptovský Hrádok, n. o.
V Bratislave sa Radničkine trhy
uskutočnili 20. a 21. septembra, v
Prešove sa budú konať 10. a 11. októbra a nadviažu na Dobrý trh, ktorý mesto organizovalo so svojimi
sociálnymi partnermi.
(kell)
V Bratislave majú Radničkine trhy už 13-ročnú a úspešnú históriu.
28 kultúra
24. september 2013 • Obecné noviny
Na Radvanskom jarmoku aj tento rok
opäť ožili tradície
Vychýrení remeselníci sa predstavili od 12. do 15. septembra na Námestí SNP, v priestore hradného areálu
a na Dolnej ulici.
J
edinečná atmosféra tradičného trhoviska, lákavé
pochúťky starých mám, ale
aj výnimočný program čakali na návštevníkov 356.
Radvanského jarmoku, ktorého
súčasťou bol aj už v poradí 16. trh
ľudových remesiel.
Unikátny jarmok tradičných
remesiel, Radvanský jarmok, je
zapísaný do Reprezentatívneho
zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska a kandiduje na zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného
kultúrneho dedičstva UNESCO.
Radvanský jarmok v minulosti patril medzi najznámejšie jarmoky v okolí a svojím významom
prekračoval pomyselné hranice
stredného Slovenska. Podľa údajov historikov v dobe jeho najväčšej slávy dosahovala návštevnosť
počas troch jarmočných dní 30až 40-tisíc ľudí. „Naším cieľom je
dať poctu kumštu a remeslu tak,
aby mesto Banská Bystrica bolo
dôstojným pokračovateľom tradície Radvanského jarmoku a my
sme tak túto tradíciu uchovali aj
pre ďalšie generácie,“ povedala
riaditeľka Parku kultúry a oddychu Jana Suraová.
Mesto Banská Bystrica a Park
kultúry a oddychu aj tento rok
pripravili zaujímavý program.
Návštevníci jarmoku si mohli
pozrieť vystúpenie donských kozákov, českej hudobnej skupiny
Čechomor. Súčasťou podujatia
bola aj Slávnosť remeselných
cechov, predstavenia bábkových
divadelných súborov či prednáška o fujare, hudobnom nástroji, ktorý je neodmysliteľným
prvkom nášho folklóru a súčasťou nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.
Historici predpokladajú, že
jarmok v Radvani vznikol na základe privilégia o usporadúvaní
pútí, ktoré získal katolícky kostol v Radvani, zasvätený práve
Panne Márii. Niektorí bádatelia
dávajú do súvislosti aj konanie
Radvanského jarmoku v čase
pútí na Staré Hory, pretože každý
starohorský pútnik sa zastavil na
Radvanskom jarmoku nakúpiť
potrebný tovar na celý rok. Neoddeliteľnou súčasťou Radvanského jarmoku bola ponuka potravín. Ženy z okolia Krupiny v
širokých sukniach lákali okoloidúcich voňavou pečenou husacinou, jaternicami a bravčovinou.
Medzi potravinami vynikali aj
syrárske výrobky.
Špecifikom Radvanského jarmoku bolo, že v posledný jarmočný deň si chlapci a muži
kúpili varešky, ktorými potom
udierali dievky a mladé ženy po
zadku. Tento zvyk pretrval až do
dnešných dní.
(ts, kan)
Slovenskí a poľskí majstri na Dňoch stredovekých
remesiel na hrade Strečno
Organizátorom podujatia bolo Považské múzeum v Žiline a poľský partner
Nadácia Kamojówa – Muzeum Regionalne Kamojówka v Suszci.
P
rojekt Stredovek ako neobmedzený zdroj inšpirácie poskytuje Považskému
múzeu v Žiline a jeho poľskému
partnerovi, Nadácii Kamojówe –
Muzeum Regionalne Kamojówka
v Suszci široký priestor na spoločné stretnutia. Jedným z nich sú
aj Dni stredovekých remesiel na
hrade Strečno, ktoré sa tento rok
konali od 11. do 15. septembra.
Okrem znamenitých špecialít
stredovekej kuchyne, ktoré pre
návštevníkov pripravil Cech Terra de Selinan, čakali návštevníkov
aj ukážky hrnčiarstva. „Toto remeslo malo špecifické postavenie
medzi remeslami aj v stredoveku.
Keramika mala široké využitie,
pretože išlo o tovar dennej spotreby. Na jej výrobu sa používala
hlina, ktorá sa najčastejšie získavala ťažbou z lokálnych zdrojov a
následne sa spracovávala ručne
alebo točením na hrnčiarskom
kruhu,“ vysvetľuje konzervátor
keramiky v Považskom múzeu
v Žiline Michael Daskalakis. No
nezostalo len pri tom: poľskí remeselníci predviedli aj ukážky
rezbárstva, tkáčstva a kto mal
záujem, toho zelinkár poinformoval o liečivých, ale aj iných
bylinkách. Na Považí však v stredoveku boli dobré podmienky
aj pre spracúvanie železa. „Sme
radi, že dobovú atmosféru vo
svojich vyhniach priblížili slovenskí kováči, ktorí predviedli
kutie železa a kováčske výrobky,"
uviedla správkyňa hradu Strečno
Katarína Repáňová. V sprievodnom programe sa predstavili aj
obľúbení sokoliari.
+++
Počas podujatia v podhradí
hradu Strečno slávnostne otvorili aj stredovekú dedinu Paseka.
Autentická stredoveká dedina s
piatimi malými kompletne vybavenými domčekmi z dreva a
slamenými strechami pozostáva
z domu stredovekého pekára, rybára, ľudovej liečiteľky, útulne pre
pútnikov a funkčnej zvonice. V jej
bezprostrednej blízkosti je ohnis-
ko s grilom, studňa a drevené detské ihrisko.
(guž, pm)
Rozprávkové príbehy pritiahli divákov zo širokého okolia
Prešovská pešia zóna bola 28. augusta dejiskom prvého ročníka festivalu bábkových divadiel z celého Slovenska – Bábkofestu 2013.
P
odujatie tohoto druhu doteraz v Prešove chýbalo. S nápadom zorganizovať niečo pre
deti, oživiť históriu bábkarstva na
Slovensku, priblížiť deťom rozprávku priamo na ulici prišlo občianske
združenie Sapio z Miklušoviec, v
rámci ktorého pôsobí aj amatérske
bábkové divadielko Badros. Na námestí sa na sklonku leta vystriedali
divadelníci – bábkoherci z Miklušoviec, Prešova, Košíc, Nitry a Bratislavy. Rozprávky Princezná s obrovskými nohami, Hanička bez rúk,
Dobrodružstvá Pipa a Čvir, Soľ nad
zlato, Braček jelenček, Herkules či
Dobytie pekla a Pyšná pricezná sa
deťom a ich rodičom páčili, vtiahli
ich do sveta kúziel a rozžiarili iskričky radosti v očiach.
Sprievodným programom podujatia boli tvorivé dielne, kde si deti
mohli vyrobiť svoje vlastné bábky
na tieňové alebo maňuškové divadlo a výstava fotografií bábkových
divadiel. Vďaka peknému počasiu
si prvý Bábkofest v Prešove získal
svojich priaznivcov a oživil mesto
netradičným spôsobom. Zároveň
to bola pre deti pekná rozlúčka s letom a s prázdninami.
Mária ČUCHTOVÁ,
starostka Miklušoviec
kultúra 29
Obecné noviny • 24. september 2013
Gajdy a gajdošská kultúra v zozname
kultúrneho dedičstva Slovenska
Galaprogramom v kultúrnom dome v Oravskej Polhore 15. septembra vyvrcholil 14. ročník
medzinárodného gajdošského festivalu Gajdovačka 2013.
P
ozvanie usporiadateľov
- Oravského kultúrneho
strediska v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho
kraja a Obecného úradu v Oravskej
Polhore prijalo viac ako stodvadsať
gajdošov a ďalších muzikantov zo
Slovenska, Česka, Poľska, Škótska,
Chorvátska a Talianska. Festival,
ktorý je svojím zameraním i rozsahom na Slovensku ojedinelý, ponúkol od 13. do 15. septembra nielen
scénické programy a koncerty, ale
aj školu hry na gajdy, výstavy a 13.
medzinárodnú súťaž mladých gajdošov O Zboroňovu nôtu.
Práve súťaž, ktorej cieľom je podľa
dramaturga festivalu Miroslava Žabenského podporovať a prezentovať
mladých interpretov a zachovávať
tak tradičný štýl hry v európskych
gajdošských oblastiach, bola jedným
z ťažiskových programov festivalu.
Pred porotou, zloženou z gajdošských majstrov a etnomuzikológov
zo Slovenska (Ľubomír Tatarka),
Poľska (Janusz Jaskulski), Škótska
(Lindsay Davison) a Českej republiky (Vladimír Kovářík) sa v dvoch
vekových kategóriách predstavilo 25
talentovaných muzikantov.
Medzi mladšími do 15 rokov
najviac zaujal a prvé miesto získal
domáci gajdoš Martin Machajda
z Oravskej Polhory, druhé miesto
obsadila Barbora Holakovská z
Prahy a na treťom sa umiestnil Jakub Kluś z poľského Zakopaného.
V kategórii starších gajdošov do 25
rokov zvíťazil Jakub Dostál z Prahy,
druhé miesto získal Jan Ryt zo Suchej Besidskej a tretie Piotr Górecki
zo Steszewa pri Poznani.
Gajdovačka začala v piatok 13.
septembra podvečer v kultúrnom
dome v Oravskej Polhore sprístupnením výstavy o histórii gájd
a fotografií gajdošov. V regionálnej
súťaži v speve ľudových piesní pod
názvom Tak spievala moja babka
sa predstavili mladé talenty z oravských goralských obcí. Potom večer
patril úvodnému programu hostí,
ktorý bol zameraný na interpretáciu
tradičných melódií mladými gajdošmi a hudbami v ich ponímaní.
Sobotňajší program ponúkol
malú školu hry na gajdy, na ktorej
tridsiatku záujemcov do tajov hry
na juhočeské gajdy zasvätil Vladimír Kovářík z Prahy. V bohatom
programe festivalu nechýbali ani
sprievodné koncerty gajdošov.
Úspešne zahrali v zuberskom skanzene, v poľskej Milowke a na najsevernejšom bode Slovenska, na
gajdošskom chodníku v Oravskej
Polhore, časti Modralová.
Po večernej súťaži patril kultúrny
dom slávnostnému programu majstrov gajdošov pripravenému pri
príležitosti zápisu gájd a gajdošskej
kultúry na Slovensku do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného
kultúrneho dedičstva Slovenska.
Gajdy sa tak na Gajdovačke aj oficiálne stali kultúrnym fenoménom
a tradičným kultúrnym symbolom
Slovenska.
Tretí deň festivalu začal svätou
omšou venovanou gajdošom a ďalším nositeľom tradície, pokračoval
spomienkou na oravských gajdošov
Jozefa Zboroňa a Jána Fernezu na
cintorínoch v Sihelnom a Oravskej
Polhore, vozovým sprievodom gajdošov a vyvrcholil popoludňajším
galaprogramom. V ňom divákov
okrem iných zaujali najmä pražské muziky Pracharanda a Hruška,
netradičné spojenie gájd a harfy v
programe koncertných majstrov
Lindsaya a Ireny Davisonovcov,
nositelia polhorskej gajdošskej tradície – speváčka Margita Kuráková
a gajdoš a výrobca gájd František
Skurčák, kapela Kozlary od poľskej
Poznane, melodické piesne Stjepana Večkovića zo Zagrebu, virtuozita
Roberta Coronu zo Sardínie či záverečný pozdrav zoskupenia Spojené huky Slovenska.
Festival sa uskutočnil ako jedna
z aktivít projektu Oravského kultúrneho strediska pod názvom Od
leta do jari spoločne vy i my, ktorý
je spolufinancovaný Európskou
úniou z prostriedkov Európskeho
fondu regionálneho rozvoja a štátnym rozpočtom v rámci Programu
cezhraničnej spolupráce Poľsko –
Slovenská republika 2007-2013.
+++
Minister kultúry Marek Maďarič na návrh odbornej komisie 23.
augusta potvrdil žiadosť Cechu
slovenských gajdošov o zápis gájd
a gajdošskej kultúry na Slovensku
do reprezentatívneho zoznamu
nehmotného kultúrneho dedičstva
Slovenska. Žiadosť podporilo aj
Oravské kultúrne stredisko a obec
Oravská Polhora. Gajdy sa tak stali
kultúrnym fenoménom a tradičným kultúrnym symbolom Slovenska. Aj keď slávnostné vyhlásenie sa
Nový bibliobox uľahčí kontakt s knižnicou
V Knižnici Bratislava–Nové Mesto otvorili knižnično-informačné a voľnočasové centrum pre deti a mládež.
B
ibliobox získala knižnica
aj s podporou Bratislavského
samosprávneho
kraja. Ide o špeciálne zariadenie, ktoré slúži na vrátenie kníh
24 hodín denne, sedem dní v
týždni. Čitateľský box je samoobslužný a je ideálny pre tých,
ktorí knihy nestíhajú vracať po-
čas otváracích hodín.
Ďalšou novinkou v novomestskej knižnici je knižnično-informačné a voľnočasové
centrum pre deti a mládež. To
vzniklo v priestoroch nevyužívanej čitárne. Oficiálne ho
otvorili už 12. septembra a do
prevádzky spustili 23. septem-
bra. Centrum pomôže najmä
deťom zo sociálne slabších rodín. Deti – čitatelia knižnice –
majú v centre k dispozícii výpočtovú techniku a pomôcky.
Knižnica im poskytne papier a
používať budú môcť napríklad
aj tlačiareň. Centrum deťom
ponúka aj možnosť konzultá-
cií s knihovníčkami, ktoré sú
druhou profesiou učiteľky. Tie
budú s deťmi preberať prírodné
vedy aj slovenčinu a knižnica
plánuje začať aj s výučbou cudzích jazykov pre najmenších
na báze pohybových aktivít.
(bsk-rac)
uskutoční až 24. októbra v Dvorane
Ministerstva kultúry SR, gajdoši
túto skutočnosť slávnostne oznámili už 14. septembra vo večernom
programe 14. medzinárodného
gajdošského festivalu Gajdovačka
v Oravskej Polhore. Takmer dvadsaťročné snaženie, sprístupňovanie,
prezentovanie a propagovanie gajdošskej kultúry na severnej Orave
prostredníctvom medzinárodného
festivalu i pravidelných škôl hry na
gajdy tak prináša ďalší z hmatateľných výsledkov. Tým najpodstatnejším je však medzigeneračný prenos
gajdošskej tradície na najmladšiu
generáciu v podobe desiatky detí
- chlapcov i dievčat a štyroch gajdošských hudieb, ktoré aktuálne v
Oravskej Polhore a Sihelnom hrajú
a snažia sa gajdy aj vyrábať.
(žab)
regiónov
30 tlačivá/z
24. september 2013 • Obecné noviny
Informácia
Krátko z regiónov
k novým vzorom priznaní k miestnym daniam od 1. decembra 2012
Nadväzne na ustanovenie § 99d ods. 4 zákona
č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom
poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné
odpady v znení neskorších predpisov Ministerstvo
financií Slovenskej republiky vydalo Opatrenie z
20. augusta 2012 č. MF/020058/2012-722, ktorým
sa ustanovujú vzory priznania k dani z nehnuteľností, dani za psa, dani za predajné automaty a
dani za nevýherné hracie prístroje. Pre daňovníkov ako aj pre mestá a obce to znamená, že od 1.
decembra 2012 budú platiť tieto tlačivá priznania k
miestnym daniam.
Pri grafickej úprave nových vzorov tlačív uvedených priznaní sme tak ako v minulých rokoch
spolupracovali s Obecnými novinami. Preto sú
tlačivá k miestnym daniam ponúkané pre mestá a
obce prostredníctvom Obecných novín po vecnej
i grafickej stránke zhodné so vzormi priznania k
miestnym daniam, ktoré tvoria prílohu citovaného
opatrenia, čo nemožno jednoznačne konštatovať
pri tlačivách propagovaných inými subjektami.
Zdroj: MF SR
Tlačivá si môžete objednať na adrese:
Inprost, spol. s r. o.
Distribúcia tlačív
Smrečianska 29
811 05 Bratislava
alebo faxom na čísle: 02/446 311 95, 02/ 446 311 98,
alebo mailom na adrese: [email protected]
Kontaktná osoba: Dagmar Borisová,
tel.: 02/ 446 311 99 alebo mobil: 0905 599 120.
Objednávky budeme vybavovať v poradí, v akom
prídu a budú zaevidované. Cena tlačív zostáva nezmenená, a to košieľka (F1.1 a P2.1) a poučenie na
vyplnenie tlačiva ( F1.11 a P2.11) 0,17 €, ostatné tlačivá 0,10 € s DPH. Pri zasielke poštou k cene tlačív
fakturujeme poštovné a balné.
Pre odoberateľov Obecných novín zľava 25% z fakturovanej sumy.
Záväzná objednávka
Názov úradu (organizácie) ........................................................................................................
Kontaktný pracovník .................................................................... č. tel.:.................................
IČO ....................................... DIČO ......................................... IČ DPH .................................
PSČ ..................
Presná adresa: .........................................................................................
Bankové spojenie ................................
Číslo účtu ...............................................................
Ako predplatiteľ Obecných novín si uplatňujeme 25 % zľavu z celkovej fakturovanej sumy.
(označte X)
Dátum ..................................................
Pečiatka a podpis
1.
Fyzické osoby 1.1
Údaje o daňovníkovi + priznanie k dani z pozemkov + zo stavieb - k stavbe na jeden účel (košieľka)
1.2
Priznanie k dani z pozemkov
1.3
Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na jeden účel
1.4
Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na viaceré účely
1.5
Priznanie k dani z bytov - byty a nebytové priestory v bytovom dome
1.6
Priznanie k dani za predajné automaty
1.7
Priznanie k dani za nevýherné hracie prístroje
1.8
Priznanie k dani za psa
1.9
Príloha k zníženiu dane alebo oslobodeniu od dane
Počet
1.11 Poučenie na vyplnenie daňového priznania
právnické osoby
2.1 Údaje o daňovníkovi + priznanie k dani z pozemkov + zo stavieb - k stavbe na viac účelov (košieľka)
2.2 Priznanie k dani z pozemkov
2.3 Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na jeden účel
2.4 Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na viaceré účely
2.5 Priznanie k dani z bytov - byty a nebytové priestory v bytovom dome
2.6 Priznanie k dani za predajné automaty
2.7 Priznanie k dani za nevýherné hracie prístroje
2.8 Priznanie k dani za psa
2.9 Príloha k zníženiu dane alebo oslobodeniu od dane
2.10 Potvrdenie o podaní daňového priznania
2.11 Poučenie na vyplnenie daňového priznania
O
bľúbená atrakcia - socha
napoleonského vojaka, s
ktorou sa odfotil nejeden
návštevník bratislavského Starého
Mesta, je od začiatku septembra
opäť na svojom mieste. Samotná
socha pri májovom útoku vandalov poškodená nebola, opraviť
však bolo treba lavičku. Sochu teraz upevnili tak, aby odolala možnému ataku zo strany vandalov.
Všetky práce urobili zamestnanci
mestskej časti. Náklady tak nepre-
Počet
siahli 20 eur, ak by opravu robila
externá firma, staromestskú samosprávu by to vyšlo na 2500 eur. Od
zimy poškodili neznámi útočníci aj
ďalšie obľúbené turistické atrakcie
v Starom Meste. Vlani v decembri
to boli kilometrovník pod Michalskou bránou a v júli tohto roka zasa
socha Čumila na Laurinskej. Mestská časť už zabezpečila opravu a
znovuosadenie oboch atrakcií.
(hal)
Festival maskotov v košickej zoo
V
nedeľu 8. septembra sa v
košickej zoo uskutočnil
prvý ročník podujatia pod
názvom Veľký festival maskotov.
Do zoo zavítalo vyše päťdesiat
postavičiek, medzi ktorými boli
napr. zvieratká z rozprávky Madagaskar, Pat a Mat, populárne tváre
z rozprávok Walta Disneyho, ale
aj hrdinovia klasických slovenských kreslených rozprávok. Prišla aj Vranka, maskot Hokejového
klubu Košice a mnoho iných. V
Deň sliviek
v Turej Lúke
1.10 Potvrdenie o podaní daňového priznania
2.
Napoleonský vojak sa vrátil na Hlavné
námestie
V Gazdovskom dvore
v časti Turá Lúka sa v
sobotu 14. septembra
konal Deň sliviek. Návštevníci podujatia sa
mohli zapojiť do otváracej
exkurzie Kopaničiarskej
ovocno-destilátovej cesty,
ochutnať rôzne druhy
destilátov, byť svedkami varenia slivkového
lekváru či „slifkovích
gulí", škola varenia bola
tentoraz určená aj pre
deti. V hlavnom programe
boli odborné prednášky o
pestovaní ovocia a výrobe
destilátov, premietania
filmov a, samozrejme, aj
kultúrny program. V ňom
vystúpili MSSk Chotár z
Hornej Súče a Horňácka
cimbalová muzika Petra
Mičky z Kozojídek (ČR).
(mh)
programe sa predstavili Bábkové
divadlo v Košiciach, Ujo Ľubo,
D.S.Studio, Kúzelník Wolf. Deti
sa zabavili na minidiskotéke a nechýbali ani tvorivé dielne, nafukovadlá, maľovanie na tvár a ďalšie
atrakcie. Podujatie bolo spestrením začiatku školského roka. Záštitu nad podujatím prevzala viceprimátorka mesta Košice Renáta
Lenártová.
(ts)
V Ružinove
opravili ďalšie
komunikácie
V bratislavskej MČ Ružinov
opravili ďalšiu vyťaženú komunikáciu - Ulicu Maximiliána Hella. Plátanie výtlkov na
nej už stratilo význam. „Na
ulici tak vymenili celý povrch
vozovky. Práce prebiehali
v piatich etapách. Oprava
vyšla na 112-tisíc eur, túto
sumu vysúťažili v elektronickej aukcii. V tomto roku
už Ružinov vymenil povrch
vozoviek na uliciach Jašíkova, Kašmírska, Kladnianska,
Šalviová, Azovská. Paralelne
s ulicou Maximiliána Hella
robí aj kompletnú rekonštrukciu Šťastnej ulice v
Prievoze, kde bude cesta
vybudovaná nanovo. Nový
povrch dostanú tento rok aj
ďalšie komunikácie.
(str)
monitor
31
Obecné noviny • 24. september 2013
Súdy už vyriekli prvé verdikty:
Odpovedať mali, trovy platiť nemusia
Súdy na Slovensku dostali stovky žalôb z jednej adresy. Občianske združenie zastúpené
advokátom Róbertom Bardačom sa domáha práva na informácie aj náhrad trov konania.
Od každej obce pýta vyše 250 eur.
P
red piatimi mesiacmi
dostala väčšina starostov
na Slovensku mail so žiadosťou o sprístupnenie
niektorých informácií.
Keďže žiadosť bola v neznámom
type súboru a väčšina predstaviteľov
obcí ho nevedela otvoriť, na otázky
z Centra ekologických informácií
nereagovala. Zástupca spoločnosti
advokát Róbert Bardač obce žaluje a
od každej chce vyše 250 eur.
Súdy už vydali prvé
rozsudky
Krajský súd v Banskej Bystrici
rozhodol v deviatich zo stoviek prípadov takto: združenie má právo na
informácie, lebo zákon mu umožňuje posielať žiadosti s elektronickým podpisom. Náhrady trov však
sudcovia združeniu odmietli. Myslia
si, že viac ako o informácie išlo združeniu o peniaze.
Bardač sa proti rozhodnutiu o nevyplatení trov odvolal. Tvrdí, že obce
si nesplnili zákonnú povinnosť, kto-
rá platí takmer jedenásť rokov, a to
prijímať podania podpísané elektronickým podpisom. To je podľa neho
dôvod žalôb.
Prečo šifroval elektronickým podpisom žiadosť o informácie dostupné z internetu? „Pre zvýšenie právnej
istoty, aby v budúcnosti nikto nespochybnil, kto je odosielateľ.“
Obce sa bránia, že žiadosť im doručili spôsobom, ktorý im neumožnil informácie poskytnúť.
„Komunikujem s rôznymi inštitúciami a na každý mail zvyknem
odpisovať. Príloha mailu však bola v
takom súbore, ktorý sme tu na obci
nevedeli otvoriť. Absolútne nesúhlasím s tým, že som niečo porušil. Rád
by som pánovi advokátovi odpovedal, ak by mi prílohu poslal v dokumente, v ktorom vieme komunikovať,“ hovorí starosta Lovinobane
Marián Lenhard.
Ústavný súd však v podobných
prípadoch konštatoval, že štátny orgán si musí vytvoriť podmienky na
prijímanie elektronicky šifrovaných
žiadostí. Starostovia napriek tomu
tvrdia, že im zo žiadneho právneho
predpisu nevyplýva mať elektronickú podateľňu.
„Správny orgán je povinný prijať
podanie podpísané zaručeným elektronickým podpisom,“ konštatoval
súd. Ak obec nechcela alebo nemohla vyhovieť žiadosti o informácie,
mala to zákonnou formou zdôvodniť.
ZMOS tvrdí, že na rozdiel od štátnych orgánov samosprávam nevytvorili technické podmienky na výkon prenesených kompetencií, teda
aj prijímanie podaní s elektronickým
podpisom. Ešte stále existujú aj obce
bez pripojenia na internet.
Súd však zároveň vyriekol, že ak
by združeniu prioritne išlo o informácie, pokúsilo by sa ich získať aj
inak, alebo by žiadosti poslalo v inej
forme. Súdne trovy mu preto neprisúdilo.
„Žiadal od nás informácie k trom
otázkam: koľko obyvateľov má obec,
rozlohu obce a počet i zoznam území
chránených Ramsarským dohovorom o mokradiach. Tieto informácie
si pokojne mohol nájsť aj na internete,“ hovorí starosta Mýtnej Pavel
Greksa patriaci medzi tých starostov,
ktorí Bardačovi informácie poslali.
Jeho kolega z Príbeliec odpísal, že sa
im prílohy nedajú otvoriť.
Za neprimerané považuje súd trovy aj preto, lebo ide o takmer totožné
hromadné žaloby podávané elektronicky s nízkou právnou a časovou
náročnosťou.
Ich množstvo (len v Banskobystrickom kraji 495 obcí) podľa súdu
svedčí, že „žalobca mal väčší záujem na priznaní trov konania ako na
sprístupnení informácií“.
„Je to názor súdu, preto sme sa odvolali,“ reaguje Bardač.
Centrum ekologických informácií
vzniklo niekoľko dní pred masovým
rozoslaním žiadostí o informácie.
Zverejnené nemá ani telefónne číslo.
Novohradské noviny,
19. 8. 2013
Prokurátor napadol viacero všeobecnozáväzných nariadení miest
Podnety od prokurátora na opravy VZN pribúdajú nielen v malých obciach, ale aj v mestách.
V
o viacerých mestách i obciach regiónu pribudli podnety prokurátora na opravy všeobecnozáväzných nariadení
(VZN), ktoré mestá i obce vydávajú.
V niektorých prípadoch išlo iba
o formality, niekedy to boli vecné
pripomienky. Otázne je, či ide o nižšie právne vedomie obcí, alebo je v
poslednom čase prísnejší dohľad na
stanovovanie nariadení. V každom
prípade pomôže pravdepodobne iba
väčšia kontrola nariadení.
Tvorbu VZN zabezpečujú vo
väčších mestách jednotlivé útvary,
ktorých sa dané znenie týka, prechádzajú následne cez právny útvar
a potom na pripomienkovanie občanov. V malých obciach však právny
útvar zvyčajne nemajú, a preto si vypracovanie VZN objednávajú.
Napriek existujúcim právnym
útvarom však podnety od prokurátora pribúdajú aj v mestách. V Trenčíne pribudli tento rok tri napadnutia VZN prokurátorom. Podľa slov
Eriky Ságovej, hovorkyne mesta, to
boli v rámci VZN o mestskej polícií
skôr formality. „Napríklad, slovo zamestnanci sme museli nahradiť slovom príslušníci,“ vysvetľuje Ságová.
Ďalšie napadnuté VZN o premávke
na pozemných komunikáciách bolo
podľa nej z dôvodu, že bol v ňom
uvedený starý zákon. „Toto VZN
sme ale už nepotrebovali, preto by
bolo zrušené tak či tak,“ dodáva.
Tento rok napadol prokurátor aj
VZN o podmienkach držania psov
na území Trenčína. „My sme mali
vytypované plochy, kde bol voľný
pohyb psa dovolený, na ostatných
plochách bol voľný pohyb psa zakázaný. Zákon ale hovorí, že my môžeme len pomenovať miesta, kde bude
voľný pohyb psa zakázaný a tieto
riadne označiť,“ objasňuje komplikované záležitosti zákona Ságová.
Aj v Myjave prokuratúra napadla
niekoľko VZN. Týkali sa požívania
alkoholu na verejných priestranstvách, chovu psov a používania
pyrotechniky na území mesta. „Vo
všetkých prípadoch prokuratúra
mestu vytkla nesúlad nariadenia s
platnou legislatívou. Konkrétne v
Vychádza pri Združení miest a obcí Slovenska ako
odborno-metodický týždenník pre komunálnu sféru
Bezručova 9, 811 09 Bratislava 1
Tel.: 02/5296 4243, fax: 02/5296 4256
email: [email protected], www.zmos.sk
prípade chovu psov išlo napr. o definovanie zvláštnych psov, definovanie podmienok chovu psov alebo o
vymedzenie priestorov v meste, kde
je vstup so psom zakázaný,“ objasňuje Marek Hrin, hovorca mesta Myjava. V prípade pyrotechniky išlo aj o
formality, takisto prokurátor vyčítal
mestu, že nie je kompetentné udeľovať výnimky zo zákazov a obmedzení vo VZN. Ale aj to, že Mestská
polícia Myjava nie je kompetentná
dohliadať na ohňostroje na území
mesta a kontrolovať ich. Pokiaľ ide
o požívanie alkoholu na verejných
priestranstvách, prokurátor mestu
vyčítal, že napr. vzdialenosti od škôl
či ihrísk, kde nie je možné požívať
alkohol, nemá občan ako rozpoznať.
„Bolo toho viac a veľa bodov bolo totožných s tými, ktoré vyčítal aj iným
obciam,“ dodáva Hrin. Podľa Hrina
boli podnety témou zastupiteľstva,
ale po diskusii sa poslanci rozhodli
podnetom nevyhovieť.
Podnety prokurátora na opravu
pribudli aj v Trenčianskych Tepliciach. Podľa primátora Štefana Škul-
tétyho sú problémy pri vypracovaní
VZN v niekoľkých rovinách. „VZN
schvaľujú poslanci a tí svojimi pozmeňovacími návrhmi spôsobia, že
časti VZN sú potom v rozpore so
zákonom. Podľa mňa to súvisí aj s
nízkym právnym vedomím samotných poslancov,“ vysvetľuje Škultéty.
V iných prípadoch ide o formality.
Škultéty poukazuje na prípady z
praxe, keď napríklad odsek „primátor udelí pokutu“ mal byť správne
„mesto udelí pokutu“. Aj keď nakoniec pokutu udelí či podpíše samotný primátor.
Podľa jeho slov je problémom aj
značná „komplikovanosť“ legislatívy. „Často, keď robíme VZN, tak sa
pozrieme, ako to majú v iných mestách a potom čerpáme informácie
od nich. A potom sa niekedy stane,
že nastane reťazová reakcia a prokurátor napáda v mnohých mestách tie
isté VZN,“ dodáva Škultéty.
Trenčianske noviny,
19. 8. 2013
Krátenie
bežných
výdavkov
ohrozuje
základné
funkcie mesta
Detve sa memorandum o
finančnej stabilite nepodarí
splniť,dôvodom sú záväzky,
ktoré vznikli ešte pred podpisom memoranda.
Plnenie memoranda o zabezpečení finančnej stability, ktoré v októbri podpísalo
Združenie miest a obcí
Slovenska (ZMOS) s vládou
SR, je pre zabezpečovanie
základných funkcií mesta
Detva likvidačné.
V súvislosti s rokovaním
premiéra Roberta Fica
a ministra financií Petra
Kažimíra so ZMOS o plnení
memoranda (konalo sa 14.
augusta) to konštatoval
vedúci ekonomického oddelenia MsÚ v Detve Mojmír
Chalupský.
„Memorandum zatiaľ plníme v rámci bežného rozpočtu, teda krátime o 5 percent
výdavky na mzdy a o 10
percent výdavky na tovary a
služby, čo už však ohrozuje
základné funkcie mesta,
ako je napr. verejné osvetlenie či kosenie trávy. Celkovo
však memorandum splniť
nemôžeme a hospodáriť s
prebytkom nebudeme, lebo
ešte pred podpísaním memoranda sme mali uzavretú
zmluvu na rekonštrukciu
kultúrneho centra, na čo
sme si vzali úver.
Vyjadrenie R. Fica o sprísnení monitoringu hospodárenia miest a možnom
selektívnom vyvodzovaní
zodpovednosti nechcel komentovať. Podotkol však, že
výdavky samospráv klesajú
už niekoľko rokov, kým
výdavky štátneho rozpočtu
rastú. „Takže úspory treba
asi hľadať niekde inde.
My už určite nemôžeme
viac šetriť, sme totálne na
hrane, nevidím tam žiaden
priestor,“ dodal Chalupský.
Zvolensko-Podpolianske noviny,
19. 8. 2013
Z regionálnej tlače sprac. (tl)
Vydáva: INPROST, spol. s r. o., IČO 31 363 091, riaditeľ Seraf Tropek, tel.: 02/44 63 11 94, e-mail: [email protected]
Sídlo vydavateľa a redakcie: Smrečianska 29, 811 05 Bratislava, tel./fax: 02/44 63 11 95, 02/44 63 11 98, fax: 02/44 63 11 95,
02/44 63 11 98, www.inprost.sk, www.obecne-noviny.sk, e-mail: [email protected]
Šéfredaktor: Ing. Bohumil Olach, 02/44 63 11 98, mobil: 0905 631 853
Redaktorky: Darina Žoldošová, 02/44 63 11 98, mobil: 0908 710 115, Tereza Ljubimovová, 02/44 63 11 98, mobil: 0918 394 354
Inzercia: Petra Tropeková, mobil: 0903 658 513, e-mail: [email protected],
Špecializované prílohy: Petra Tropeková, mobil: 0903 658 513, e-mail: [email protected], Zuzana Badinková, mobil: 0944 124 304,
e-mail: zuzana.badinková@onmedia.sk
Predplatné a distribúcia: Dagmar Dóková, 02/44 63 11 99, mobil: 0905 599 120, e-mail: [email protected]
Redakcia nevyžiadané rukopisy nevracia. Tlačí Petit Press, a. s., Lazaretská 12, 811 08 Bratislava. Registrované Ministerstvom kultúry SR pod č. EV 3772/09
zo dňa 24. 07. 2009. ISSN 1335-650X. Podávanie novinových zásielok povolené riaditeľstvom pôšt v Bratislave, č. j. 183 – PP – zo dňa 14. 1. 1991.
32 humor
24. september 2013 • Obecné noviny
Rozprávajú sa dve priateľky:
- Ako sa tvári tvoj muž pri
sexe?
- Ale, stojí vo dverách a
blbo čumí.
Keď sa smeješ, pošli mi tvoj
úsmev. Keď plačeš, pošli mi
tvoje slzy..."
Chlapec odpíše:
- Sedím na záchode. Mám ti
niečo poslať?
Vo vlaku:
- Pani, povedzte svojmu synovi, nech ma nenapodobňuje!
- Maroško, prestaň zo seba
robiť debila!
Dvaja ležia príjemne unavení v posteli.
On:
- Miláčik, čo keby som
prišiel zajtra k vám a pred
všetkými ťa požiadal o
ruku?
Ona:
- Hmmm, manžel by asi
zúril a deti by sa smiali.
Hádka manželov:
On:
- Prosím ťa, neštvi ma, lebo
vo mne prebudíš zviera!
Ona:
- ...si myslíš, že sa bojím somára!?!
Zamilovaná dievčina píše
SMS-ku chlapcovi, ktorý sa
jej páči:
- Keď spíš, pošli mi tvoje sny.
- Čím bol váš otec?
- Tuberák.
- Nie, nie, ja myslím, čo robil?
- No, kašľal.
- Ale veď z toho predsa nemohol vyžiť!
- Však aj zomrel.
Chodí dedko po nemocnici
a mrmle si:
- Žabu? Hm, nie, žabu nie.
Mloka? Hm, nie, mloka
nie.
Ide okolo sestrička a hovorí mu:
- Raka máte, dedo, raka!
Milada hovorí kamarátke:
- Manžel mi povedal, že ak
ho ešte raz podvediem, tak
sa zastrelí. Od tých čias mlčím a už sedemkrát som mu
zachránila život.
- Mami, je to pravda, že keď
človek zomrie, tak sa zmení na prach?
- Áno, miláčik.
- Tak za našou skriňou muselo zomrieť veľa ľudí.
Blondínka si v lietadle sadne
k oknu. O chvíľku k nej príde fešný chlapík a hovorí:
- Prepáčte slečna, ale toto
sedadlo je moje...
Blondínka:
- Daj si odchod, mladý, také
blbé finty poznám... Neotravuj!
Chlapík pokrčí ramenami a
hovorí:
- Tak si to lietadlo pilotuj
sama, ty krava!
Manžel hovorí manželke:
- Ty si už taká tlstá, že tvoj
zadok vyzerá ako kombajn.
Manželka sa urazí a večer,
keď si ľahnú spolu do postele, sa otočí manželovi
chrbtom.
Manžel jej hovorí:
- Ale drahá, nebuď taká, ja
som to tak nemyslel...
A manželka nato:
- No dovoľ, ozaj nebudem
otáčať celý kombajn pre jeden klások.
Vedci skúmali rozdiely v
uvažovaní u žien a mužov.
Zadanie znelo - Vytvor-
te vetu, v ktorej budú slová
„milovať“ a „sex“.
Žena napísala:
- Keď sa dvaja úprimne a hlboko milujú a vzájomne si
seba vysoko vážia, tak spoločnosť morálne aj spirituálne akceptuje, že títo dvaja sa
ponoria do sladkého opojenia fyzického sexu.
Muž napísal:
- Milujem sex.
Číňania robia prieskum.
Zisťujú, za koľko sa dokážu
študenti naučiť čínštinu.
Pýtajú sa študenta na Oxforde. Študent odpovie:
- Za dva roky.
Študenta z Harwardu sa
tiež pýtajú.
- Za rok sa to dá.
Prídu na Žilinskú univerzitu a spýtajú sa študenta.
Študent vytiahne slúchadlá
z uší:
- A sú skriptá?
- Sú.
- Tak ma zapíšte na piatok
na skúšku.
Download

Ticho a vytrvalo „vlievajú“ vedomosti a poznatky do