avs
ČA SO PIS AS OC IÁCIE VODÁRENSKÝCH SPOL OČNOS TÍ
ŠTVRŤROČNÍK
asociácia
vodárenských
spoločností
ČÍSLO 2/2011
Voda z vodovodu
a špecifiká pitného režimu
starších ľudí
Inzercia
Nenahraditeľné 60-ročné skúsenosti
Inžinierske stavby: „vodné“
projekty ako časť mozaiky
A
j vďaka nim tečie na východnom Slovensku k ľuďom
viac čistej vody... Z vodárenskej nádrže Starina,
z čistiarne odpadových vôd pri Košiciach, či cez vodovod
na špecifickom juhovýchodnom Zemplíne... Inžinierske
stavby aj uprostred neľahkej súčasnosti upevňujú
identitu v rámci skupiny COLAS. Akcentujú zákaznícku
kvalitu, ktorá však „na vode“ určite nestojí.
Bohaté referencie košickej akciovej spoločnosti
v oblasti vodohospodárskych stavieb dávajú tušiť, že
spolupráca s touto osvedčenou značkou je aj po 60
rokoch existencie firmy zárukou kvality. Za posledné
roky, keď výstavbu vodovodov a kanalizácií na Slovensku financovali takmer výlučne európske fondy, sa
portfólio spoločnosti obohatilo hneď o niekoľko významných diel.
Všetky mali pre svoj región zásadný význam. Či šlo
o odkanalizovanie a výstavbu nových vodovodov v Humennom a blízkom okolí, podobne na vyše 20 kilometrov dlhom území okresu Vranov nad Topľou, v Bardejovskej Dlhej Lúke, alebo na juhovýchodnom
Zemplíne v okolí Veľkých Kapušian. Posledne menovaný projekt akoby predstihol svoju dobu a miestni oby-
vatelia si ho úplne ocenia zrejme až
v budúcnosti.
Rozširovanie kapacity košickej čistiarne odpadových vôd v Kokšove-Bakši (na snímke) spolu s výstavbou
kanalizácií a vodovodov v rozrastajúcich sa mestských častiach východoslovenskej metropoly patrilo medzi najzložitejšie, no
zároveň najprestížnejšie akcie. Z bohatej minulosti sa
však dlho žiť nedá. Inžinierske stavby sa o tom presviedčajú každý deň, kým stavebný priemysel stále nevychádza z recesie spôsobenej súčasnou krízou.
Štíhlejšie a moderne
Z krízy vyťažili mnohé podniky poučenie – najmä
o efektivite a optimalizácii. Inžinierske stavby preto
v tomto roku zjednodušujú organizačnú štruktúru. Pozemné stavby a špeciálne projekty – to je názov závodu, ktorý vznikol zlúčením bývalých závodov 02
a 09. Nová divízia sa bude špecializovať okrem iných
práve na vodohospodárske stavby. V Košiciach sídli aj
závod Cestné staviteľstvo – s množstvom skúseností s výstavbou dopravných tepien všetkých druhov,
vrátane miestnych komunikácií, ktoré sú obvykle sú-
www.chemkostav.eu
STAVIAME NA PEVNÝCH ZÁKLADOCH:
- inžinierske stavby (vodné nádrže a prečerpávacie stanice, vodovody,
kanalizácie, čistiarne odpadových vôd)
- občianska a bytová výstavba
- priemyselné stavby
- rekonštrukcie pamiatkových objektov
Inzercia
Obnova centrálnej mestskej zóny, Michalovce
Prešov - Pitná voda a kanalizácia v povodí rieky
Torysy, ČOV Prešov
2
Petrovce- rekonštrukcia vodohospodárskeho
uzla VD Zemplínska Šírava
Prešov - Pitná voda a kanalizácia
v povodí rieky Torysy, ČOV Sabinov
časťou vodohospodárskych projektov na prospech
obcí. Prešov je domovom závodu Mosty a betónové
konštrukcie.
„Súbežne so zmenami v organizačnej štruktúre sme
pristúpili k zmene loga. Vizuál sa tiež zjednodušuje, zvýrazňuje príslušnosť k medzinárodnej stavebnej skupine
COLAS so sídlom vo Francúzsku,“ objasňuje predseda
predstavenstva Inžinierskych stavieb Pavol Kováčik.
„K zmenám symbolicky pristupujeme v období 60. výročia vzniku firmy, pričom v ďalšej činnosti chceme skĺbiť
tradičné hodnoty s novými a modernými prístupmi.“
Čistej vody treba na východnom Slovensku ešte
viac... Napojenosť na vodovody je okolo 73,1 %, na kanalizáciu len asi 52,2 %. Inžinierske stavby sú pripravené prispieť k vylepšeniu týchto nelichotivých čísel.
Ich šesťdesiatka znamená, že aj v zložitej dobe sú v
najlepších rokoch.
Anton Oberhauser, Communication House
Obsah
4 Aktuality/AVS report
5
Z činnosti AVS
Zasadnutie Správnej rady EUREAU Modra
Konferencia Rekonštrukcie stokových sietí
7
ČASOPIS ASOCIÁCIE
VODÁRENSKÝCH SPOLOČNOS TÍ
Vydavateľ: Asociácia vodárenských
spoločností, Prešovská 48, 826 46 Bratislava
IČO: 30854156
Tohtoročná konferencia AVS sa venovala zákazníkom
Pracovisko: Jašíkova 2, 821 03 Bratislava
Kampaň Pijem zdravú vodu, nápoj z vodovodu
Sídlo redakcie: Agentúra PENELOPA, s.r.o.
Omská 22, 040 01 Košice,
tel./fax.: +421 55 677 00 76
XXVIII. ročník Celoslovenskej súťaže zručnosti
Šéfredaktor: Mgr. Martina Hidvéghyová
e-mail: [email protected]
vodárenských pracovníkov
Rokovanie komisie EUREAU2 v Edinburghu
Pijú vodu z vodovodu iba nesolventní?
15
9 Hlavná téma
Čo vie verejnosť o pitnej vode? (II. časť)
12 Téma
Súčasnosť a perspektívy zdrojov pitnej vody II.
Zodpovedný redaktor:
Mgr. Adriana Marušinová
e-mail: [email protected]
Redaktori:
Ing. Alexander Nagy
Mgr. Jana Štulajterová
Ing. Peter Ďuroška
Ing. Ján Chovan
Ing. Jozef Vrábel
Mgr. Lucia Kapitančíková
Ing. Ľubomír Krcho
Ing. Helena Molnárová
Viera Gimecká
externý redaktor: PhDr. Peter Furmaník
Riaditeľ inzercie: Mgr. Martina Bubelíniová
e-mail: [email protected]
Veľké vodné zdroje
16
Kde všade potrebujeme psychológiu
Príjem inzercie: Agentúra PENELOPA, s.r.o.
Omská 22, 040 01 Košice,
tel./fax.: +421 55 677 00 76
12 Téma
Grafika a sadzba:
Agentúra PENELOPA, s.r.o.
Všetko možné, len nie pitná voda!
14 Čo je nové
18
19 Téma
Voda z vodovodu a špecifiká pitného
režimu starších ľudí
Tlač: Rotaprint Košice
Autorské práva vyhradené. Akékoľvek
rozmnožovanie textu, fotografií a grafiky
vrátane údajov v elektronickej podobe,
len s predchádzajúcim písomným
súhlasom redakcie.
Nepredajné.
Evidenčné číslo:
EV 3422/09 ISSN: 1336-6467
Dátum vydania: 21. 6. 2011
21 SOVAK
Kontaminace pitné vody kovy u spotřebitele
3
AVS Report
Z činnosti AVS
Asociácia vodárenských spoločností
usporiadala v dňoch 17. - 18. marca 2011
v Modre rokovanie Správnej rady Eureavs
au. Okrem samotného rokovania vrcholného orgánu Eureau sa uskutočnilo aj
stretnutie vedenia Eureau a AVS. O udalosti podrobne referujú samostatné články.
Svetový deň vody si všetci pracovníci vodárenského sektoru pripomenuli tradične dňa 22. 03. 2011 pri
slávnostnom podujatí v Bratislave. Z vodárenských
spoločností obdržali ocenenie z rúk ministra životného prostredia nasledujúci pracovníci: Ing. Gálik (TaVoS
a.s.), p. Jurena (OVS a.s.), Ing. Martinček (SEVAK a.s.), p.
Mikolaj (PVS a.s.), p. Wesselényiová (BVS a.s.). Všetkým
oceneným aj týmto spôsobom srdečne blahoželáme.
Novela vyhlášky ÚRSO číslo 317/2008 Z.z. (štandardy kvality) bola daná na medzirezortné pripomienkovanie v priebehu marca, rozporové konanie k pripomienkam prebehlo 22. 03. 2011. Napriek štyrom
nevyriešeným rozporom s AVS ÚRSO presadilo svoje
znenie a novela vyhlášky bola 1. apríla zverejnená
v zbierke zákonov pod číslom 93/2011 Z.z.
V závere mesiaca marec sa zástupcovia AVS ako aj
niektorých jeho členov zúčastnili partnerskej konfe-
rencie na SPNZ o prevádzke a bezpečnosti potrubných systémov
v Žiline. So zaujatím boli
prijaté aj odborné príspevky prezentované pracovníkmi vodárenských spoločností.
Pre vydávanie časopisu, ktorý čítate, je dôležité aj
stretnutie jeho redakčnej rady, ktoré sa uskutočnilo
24. marca v Košiciach, kde patrí poďakovanie kolektívu z Agentúry PENELOPA za kvalitne pripravené rokovanie.
V mesiaci apríl sa naši zástupcovia zúčastnili slávnostného snemu AZZZ (Asociácia zamestnávateľských
zväzov a združení), ktorý nám významným spôsobom
pomáha presadzovať niektorú agendu, hlavne v legislatívnej oblasti v hospodárskej a sociálnej rade vlády
(tripartita).
Dunajský vedomostný klaster usporiadal medzinárodný workshop s názvom „Integrovaný manažment
vôd - ochrana a využitie povrchových a podzemných
vôd dunajského regiónu“.
15. apríla 2011 bola podpísaná medzi AVS a Odborovým združením drevo - lesy - voda kolektívna zmluva vyššieho stupňa.
asociácia
vodárenských
spoločností
V období apríl - máj prebiehali intenzívne interné
konzultácie, ako aj stretnutia s ďalšími subjektami vo
veciach pripomienkovania výročnej správy Operačného programu životné prostredia ako aj návrhu nariadenia vlády ustanovujúcemu program opatrení pre
dosiahnutie dobrého stavu vôd.
V máji sa taktiež aj uskutočnila tradičná konferencia AVS a BVS a.s. „Súčasnosť a budúcnosť vodárenských
spoločností na Slovensku“, tohto roku so zameraním na
marketingovú komunikáciu a vnímanie postavenia zákazníka spoločnosti.
Posledný májový deň, 31. 05. 2011 rokovala v Trenčíne Správna rada AVS a následne prebehlo rokovanie riadneho snemu AVS. Snem schválil činnosť a hospodárenie asociácie za rok 2010 a súčasne odsúhlasil
plán činnosti a rozpočtu pre rok 2011. Pretože došlo
k ukončeniu funkčného obdobia doterajších členov
Dozornej rady AVS, na sneme prebehla ich voľba, ktorá potvrdila na ďalšie dva roky v Dozornej rade AVS
Ing. Pastoreka (PVS a.s.), Ing. Cseplö (KOMVAK a.s.), Ing.
Martinku (StVPS a.s.) a Ing. Vozára (TURVOD a.s.). Taktiež došlo k voľbe dvoch členov Správnej rady AVS,
kde boli potvrdení kandidáti Ing. Beníčková (TVS a.s.)
a Ing. Tarič (ZsVS a.s.).
Ing. Miloš Dian, AVS
Zasadnutie Správnej rady EUREAU Modra (I. časť)
Podľa súhlasu Správnej rady AVS bolo pre Eureau ponúknuté zabezpečenie rokovania Správnej rady, ktoré sa koná pravidelne 3 krát ročne v rôznych členských krajinách Eureau. Na základe vzájomnej dohody AVS a Eureau zabezpečovala prvé rokovanie v roku 2011.
V súlade s požiadavkami Eureau a v spolupráci s členom BoM a súčasne aj členom výkonného výboru Eureau za AVS Ing. Jakubom bolo vybrané miesto a čas
rokovania. Pretože zo strany našich hostí odznela požiadavka na zabezpečenie
kľudného a efektívneho priestoru pre pracovné rokovanie, zvolili sme ako miesto
konania Modru. Mesto vzdialené od Bratislavy 30 km a od viedenského letiska približne 80 km poskytlo v čase 17. – 18. marca 2011 v hoteli Majolika ideálne podmienky pre stretnutie účastníkov. Napriek horšej dopravnej dostupnosti, počet
účastníkov BoM prekonal všetky očakávania a v Modre sme privítali namiesto obvyklých 20 - 24 účastníkov až 27 členov Správnej rady Eureau.
Prvý deň stretnutia, štvrtok, bol pracovný hlavne pre vrcholných predstaviteľov
Eureau a AVS. Krátko popoludní sa stretli v priestoroch hotela na rokovaní prezidentka Eureau, pani K. R. Szatkiewicz a generálny sekretár Eureau, pán
P. Y. Monette s predsedom Správnej rady AVS, pánom D. Gemeranom
a členkou Správnej rady AVS, pani D. Beníčkovou. Na rokovaní bol prítomný aj kancelár AVS Ing. Nagy, zástupca AVS v Správnej rade Eureau
Ing. Jakub a člen komisie Eureau II za AVS, Ing. Dian.
Po úvodnom predstavení AVS a všeobecnej informácii o rozsahu aktivít, ktoré naši členovia zabezpečujú, systéme organizácie vodného hospodárstva s dôrazom na „malú vodu“ na Slovensku sa rozvinula široká
diskusia na témy, ktoré v súčasnosti považujú zástupcovia asociácie za
kľúčové. Len poznámka k faktu, že zahraničných partnerov často zaujímajú otázky smerujúce k organizácii zabezpečenia služieb vodovodov
a kanalizácií. Pre nás samozrejmá skutočnosť, že jeden subjekt spravidla
zabezpečuje aj dodávku pitnej vody, aj odkanalizovanie a čistenie odpadovej vody, nie je v mnohých krajinách až tak bežná. Rovnako aj princíp,
kedy väčšina spoločností je takzvane „zmiešaných“, čiže sú rovnako vlastníkmi infraštruktúrneho majetku, aj jeho prevádzkovateľmi, nie je samozrejmosťou. A keď k tomu prirátame relatívnu koncentrovanosť regionálnych spoločností, kedy 14 prevádzkovateľov združených v AVS pokrýva
okolo 95 % celoslovenských výkonov pre sektor verejných vodovodov
a kanalizácií, tak štruktúru nášho sektoru na Slovensku by chceli mať aj
mnohé iné krajiny.
H
Hlavná diskusia však bola vedená o podmienkach plnenia záväzkov
4
SR voči EÚ, hlavne v oblasti verejných kanalizácií. Boli diskutované rozpory v chápaní európskych právnych úprav, ako sú interpretované v našich národných predpisoch a navrhnuté možné spôsoby smerujúce ako k iniciovaniu krokov vedúcich
k náprave stavu, tak aj odznela informácia o východiskách pre efektívny lobing
v rámci európskych štruktúr.
Stretnutie pôvodne plánované na jednu hodinu sa predĺžilo takmer na dve
a zúčastnené strany po jeho ukončení získali mnohé hodnotné informácie.
Pred spoločnou večerou bola všetkým hosťom ponúknutá exkurzia v priestoroch Múzea modranskej keramiky, ktoré je umiestnené priamo v časti budovy hotela. Budova bola pôvodne starým výrobným priestorom modranskej majoliky,
a po citlivo vykonanej rekonštrukcii ponúka veľmi zaujímavé a príjemné priestory. Po exkurzii nasledovala spoločná slávnostná večera, ktorej boli účastní ako prítomní členovia BoM s manželkami, tak aj zástupcovia AVS. Po večeri nasledoval
ešte jeden mimopracovný bod programu, kedy účastníci mohli s kvalitným a veľmi zaujímavým výkladom degustovať modranské vína.
Ing. Miloš Dian, AVS
AVS Report
Zasadnutie Správnej rady EUREAU Modra 18. 3. 2011 (II. časť)
Dňa 18. 3. 2011 sa prvýkrát na Slovensku uskutočnilo zasadnutie Správnej rady EUREAU, ktorého organizátorom bola AVS.
V úvode sa k členom Správnej rady EUREAU prihovoril predseda Správnej rady
AVS a generálny riaditeľ BVS pán Ing. Daniel Gemeran, ktorý účastníkom zaželal
zdarný priebeh zasadnutia a odovzdal im upomienkové predmety zo zasadnutia
v Modre.
Prezidentka EUREAU pani Klara Szatkiewicz v úvode zasadnutia privítala prítomných členov Správnej rady EUREAU a predstavila nových zástupcov členských asociácií EUREAU - Davida Strangeho, ktorý zastupuje asociáciu Water UK, Atilu Sinkana, ktorý zastupuje maďarskú asociáciu a Ivana Ivanova, ktorý zastupuje
bulharskú asociáciu.
Klara Szatkiewicz tiež informovala o žiadosti srbskej obchodnej komory o pridružené členstvo v EUREAU s tým, že zástupca bude pozvaný na ďalšie zasadnutie Správnej rady. V ďalšom priebehu zasadnutia bola podaná informácia o elektronickom schválení zmeny stanov EUREAU, ktorú vzala Správna rada na vedomie.
Následne si Správna rada vypočula volebný predslov jediného kandidáta na prezidenta EUREAU pána Carl-Emil Larsena, zastupujúceho dánsku asociáciu DANVA.
Carl-Emil Larsen je od 2005 členom Správnej rady EUREAU. Správna rada jednohlasne schválila tohto kandidáta ako nastávajúceho prezidenta EUREAU s tým, že
sa ujme funkcie na nasledujúcom zasadnutí Správnej rady v júni. Carl-Emil Larsen
poďakoval členom Správnej rady za preukázanú dôveru a Kláre Szatkiewicz za jej
prácu v predchádzajúcom období.
Po tradičnom schválení zápisnice z poslednej Správnej rady bolo prerokované
stanovisko EUREAU k opätovnému využívaniu vody v domácnostiach, ktoré upozorňuje na riziká spojené s opätovným využívaním vyčistenej vody u zákazníkov.
Správna rada schválila pozičný materiál s odporúčaním, aby akékoľvek ďalšie
legislatívne aktivity Európskej komisie prihliadali všetky súvisiace riziká
a boli využité existujúce materiály z jednotlivých členských krajín k danej
tematike, napr. Španielska (nariadenie č. 1620/2007), Veľkej Británie (BSI
8515: 2009) alebo Francúzska (nariadenie č. 8/2008).
Jens Prisum v ďalšom bode prezentoval návrh stanoviska EUREAU k posudzovaniu celkovej toxicity odtokov z ČOV vzhľadom k požiadavke na
definíciu štandardov posudzovania celkovej toxicity pre všetky ČOV, ktoré vypúšťajú odpadové vody do tokov, zaústených do Baltského mora.
Správna rada schválila pozíciu, ktorá vyžaduje iba aplikáciu emisného princípu pri stanovovaní emisných noriem na dosiahnutie cieľov určených pri
aplikácií Rámcovej smernici o vode a odmieta zavádzanie ďalšieho nadbytočného a často nepredvídateľného parametra pre vypúšťané odpadové vody.
Zásadnou diskusiou prešiel pozičný materiál k návrhu materiálu Európskej komisie „Finančné perspektívy 2014-2019/2021“, kde Správna rada na
záver jednomyseľne podporila požiadavku na doplnenie plnej akceptácie
princípov „znečisťovateľ platí“, „plná návratnosť nákladov za služby“ a doplnila princíp „užívateľ platí“ , najmä so zreteľom na používanie vody v poľnohospodárstve, kde niekoľko členských štátov uplatňuje finančnú politiku, zvýhodňujúcu použitie vody v poľnohospodárstve oproti ostatným
užívateľom vodných zdrojov.
Správna rada sa uzniesla na ďalšom zasadnutí v Dánsku, ktoré sa bude
konať v júni 2011 v meste Aarhus, kam bude zároveň pozvaný riaditeľ jed-
notky Water v DG Envi - Peter Gammeltoft na prerokovanie materiálu 2012 Blueprint to safeguard EU waters (jednotná politika obsahujúca ciele nadväzujúce na
posúdenie implementácie plánov manažmentu povodí, hodnotenie vplyvu zmien
klímy na vodohospodársky sektor a stratégia riešenia následkov období sucha pre
vodohospodársky sektor).
Pri prerokovaní predbežného stanoviska k návrhu Európskej komisie pre novelizáciu legislatívy v oblasti verejného obstarávania z 27/1/2011 (smernica 2004/17/
EC a 2004/18/EC) bol diskutovaný fakt, že týmto procesom prechádza cca 17% z
objemu hrubého domáceho produktu všetkých členských krajín. Napriek tomu
správna rada konštatovala, že nevníma zásadnú potrebu zasahovať do súčasného
legislatívneho rámca, ktorý je dostatočne podporený radom judikátov na úrovni
EÚ aj členských štátov.
Pri správach z rokovaní komisií EU1, EU2, EU3 bola prediskutovaná najmä príprava novelizácie Smernice o podzemných vodách 2006/118/ES, ktorá vychádza
z požiadaviek Rámcovej smernice o vodách. Návrhy DG Enviro pre aktualizáciu sú
diskutované s EUREAU a reagujú na najnovšie výskumy v oblasti prítomnosti znečisťujúcich látok vo vodách a najmä v pitnej vode, vyrábanej z povrchových zdrojov.
Záverom zasadnutia Správnej rady EUREAU jej generálny tajomník pán Pierre-Yves Monette informoval o výsledku sťahovania sídla EUREAU bližšie k budove
Európskeho parlamentu na námestí Luxembourg s nákladmi zhodnými s nákladmi v existujúcej lokalite (Colonel Bourg).
Prezidentka EUREAU pani Klara Szatkiewicz poďakovala AVS za výbornú pripravenosť a organizáciu zasadnutia Správnej rady EUREAU v Modre.
Ing. Vladimír Jakub
člen výkonného výboru EUREAU
člen Správnej rady EUREAU
Zasadnutie Spravnej rady Eureau Modra
Konferencia Rekonštrukcie stokových sietí
VÚVH Bratislava v spolupráci s MŽP SR, AVS, AČE SR,
SVHS ZSVTS pozývajú na 7. bienálnu konferenciu
s medzinárodnou účasťou - Rekonštrukcie stokových
sietí a čistiarní odpadových vôd, ktorá sa bude konať
v jubilejnom roku 60. výročia založenia VÚVH.
Konferencia sa bude konať 25. - 27. 10. 2011 na Podbanskom a jej program je zameraný na nasledujúce
oblasti:
- legislatívne a koncepčné východiská pre výstavbu a modernizáciu ČOV a stokových sietí
- rekonštrukcia a intenzifikácia stokových sietí
a ČOV s využitím prostriedkov fondov EÚ
- ekonomické hľadiská a nástroje investičných akcií v oblasti stokových sietí a ČOV
- progresívne metódy čistenia odpadových vôd
a spracovania kalov
- vzťah stokovej siete k ČOV, špecifiká rozsiahlych
stokových sietí
- prevádzkové skúsenosti z rekonštruovaných ČOV
a stokových sietí
- prevádzka stokových sietí a ČOV, krízové situácie
a havárie
- špecifiká prevádzky priemyselných ČOV
- nové technologické postupy pri výstavbe a rekon-
štrukcii stokových sietí a ČOV
- materiály a výrobky používané pri rekonštrukcii
stokových sietí a ČOV
Do 30. 09. 2011 je potrebné doručiť záväzné prihlášky pre účasť na konferenciu spolu s avízom o platbe, ako aj vykonať prerokovanie prípadnej reklamnej
prezentácie. Kontaktné údaje nájdete na webe
Výskumného ústavu vodného hospodárstva,
www.vuvh.sk.
Ing. Miloš Dian, AVS
5
AVS report
Tohtoročná konferencia AVS
sa venovala zákazníkom
Siedmy ročník odbornej konferencie „SÚČASNOSŤ A BUDÚCNOSŤ VODÁRENSKÝCH SPOLOČNOSTÍ NA SLOVENSKU“, ktorej organizátorom je Asociácia
vodárenských spoločností a Bratislavská vodárenská spoločnosť sa venoval
zákazníkom. 17. mája sa vo Vodárenskom múzeu stretlo 75 hostí z vodárenských spoločností, zástupcov štátnej správy a odborníkov z oblasti vodárenstva, ktorým zákazník a jeho spokojnosť nie je ľahostajná. Po úvodných slovách hostiteľa, predsedu Správnej rady AVS D. Gemerana, sa slova ujal hlavný
partner konferencie zo spoločnosti PricewaterhouseCooper a potom sa už príspevky venovali výlučne skúsenostiam, aktuálnym trendom a perspektívam
v starostlivosti o externého a interného zákazníka z pohľadu vodárenských
spoločností.
Za podporu konferencie ďakujeme všetkým partnerom a veríme, že nám
ostanú verní aj o rok.
Mgr. Jana Štulajterová, BVS, a.s.
Hlavný partner:
6
Partneri:
Mediálni partneri:
AVS report / Aktuality
odborníkov. AVS mediálne prezentovala už v predchádchá
dzajúcich rokoch fakty o kvalite vody, názory odborníkov na vodu z vodovodu: lekárov, hygienikov, špecialistov na vodárenstvo a je rozhodnutá v tomto
úsilí pokračovať. Má zámer odkomunikovať vodu z vodovodu ako lacnú a vhodnú alternatívu pitného režimu, pretože túto komunikáciu považuje za mimoriadne prospešnú službu pre verejnosť a jej zdravie.
Predprázdninová kampaň bola realizovaná v celoslovenských televíziách (Jednotka
a TA3), v rádiách (Fun rádio a Jemné
melódie) a v rôznych printových médiách od 25. mája do 22. júna 2011.
Samotná súťaž pre deti o deväť červených a bielych špičkových notebookov Toshiba Satellite a kopec darčekov
pre celú triedu, bola určená žiakom
základných škôl a mala cieľ prilákať čo
najviac ľudí na web stránku www.pijemzdravuvodu.sk. Motivované boli
nielen deti, ktoré zaslali súťažné foto,
ale aj žiaci, ktorí len hlasovali o najkrajšiu fotografiu.
Výsledky súťaže i vyhodnotenie
návštevnosti web stránky sme do uzávierky 2. vydania Vodárenských pohľadov ešte nemali k dispozícii, ale radi
ich čitateľom poskytneme v ďalšom
čísle.
Martina Hidvéghyová,
Agentúra PENELOPA, s.r.o.
Asociácia vodárenských spoločností pripravila na máj - jún 2011 komunikačnú kampaň
Pijem zdravú vodu, nápoj z vodovodu.
Tohtoročná komunikácia asociácie je v prvom
rade zameraná na deti fotosúťažou na námet Voda
- môj priateľ, aj keď jej mediálna kampaň má ambíciu osloviť celé rodiny. Chce pripomenúť nápoj
voda z vodovodu predovšetkým deťom základných
škôl, ktoré neustále a denno-denne konzumujú nápoje s vysokým obsahom cukru, farbív a kofeínu,
neprospievajúce ich zdraviu. Špeciálne v letnom
období je správny pitný režim dôležitý pre každého z nás.
Asociácia vodárenských spoločností je presvedčená o potrebe informovať verejnosť o vhodnom
pitnom režime, o vode z verejného vodovodu ako
ideálnej možnosti. Pre širokú verejnosť má pripravenú inovovanú web stránku www.pijemzdravuvodu.sk s množstvom dôležitých informácií o vode,
fámach, filtroch, kontrolách a legislatíve či názoroch
XXVIII. ročník Celoslovenskej súťaže
zručnosti vodárenských pracovníkov
Na sklonku leta sa opäť zídu pracovníci vodárenských spoločností, aby
si preverili svoje teoretické, praktické a odborné vedomosti a zručnosti
v celoslovenskej súťaži vodárenských pracovníkov. Cieľom takýchto súťaží je nielen preukazovanie profesionálnej kvality a zručnosti vodárenských pracovníkov, ale aj zoznámenie sa s novými technológiami, materiálmi a montážnymi postupmi a v neposlednom
rade aj zahŕňa možnosť stretnúť sa, vymeniť si skúsenosti a poznatky medzi pracovníkmi vodárenských spoločností z celého Slovenska.
XXVIII. ročník Celoslovenskej súťaže zručnosti vodárenských pracovníkov sa uskutoční v dňoch 7. - 9. septembra 2011 v Leviciach. Organizátorom súťaže je
Západoslovenská vodárenská spoločnosť,
a.s. a jej usporiadaním je poverený OZ
ZsVS, a.s. Levice.
Súťažiť sa bude tradične v štyroch
disciplínach:
A - montáž a oprava vodovodného
potrubia tradičnými technologickými
postupmi, doplnená o nový spôsob spájania tvaroviek a potrubia
B - montáž a oprava vodovodného
potrubia s použitím nových technologických postupov, vrátane montáže vodovodnej prípojky
C - vytyčovanie trasy vodovodného
potrubia a jeho súčastí
D - vyhľadávanie a vytyčovanie porúch na vodovodnom potrubí
V disciplíne A a B sa bude súťažiť na
Námestí hrdinov (hlavné námestie) v Le-
viciach a v disciplíne C a D - v areáli ČS Tlmače (cca 11 km od hotela ASTRUM Laus).
Súťažiť bude celkom 10 družstiev zo spoločností:
- Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s.
- Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s.
- Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s.
- Trenčianska vodohospodárska spoločnosť, a.s.
- Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s.
- Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s.
- Považská vodárenská spoločnosť, a.s.
- Oravská vodárenská spoločnosť, a.s.
- Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a.s.
- KOMVak Vodárne a kanalizácie mesta Komárno, a.s.
Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. všetkých srdečne pozýva a teší sa na stretnutie na XXVIII.
ročníku Celoslovenskej súťaže zručnosti vodárenských
pracovníkov.
Ing. Ľubomír Krcho
ZsVS, a.s.
7
AVS report
Rokovanie komisie Eureau 2 v Edinburghu
V dňoch 19. - 20. mája sa v Edinburghu konalo rokovanie komisie Eureau 2. Ťažisko agendy bolo v materiáloch spojených s prioritnými látkami, hodnotením ich
vplyvov, ich sledovaniu v odpadových vodách, ako aj prípadným možnostiam obmedzenia ich prítomnosti vo vodách. Okrem celkom jednoznačného postoja
v otázke pesticídov, pri ktorých je prevencia vstupu do odpadových vôd prednostným riešením, je podstatne problematickejšia oblasť pre liečivá a ich metabolity,
ako aj prípadné iné látky produkované pri bežnom živote obyvateľov. Obzvlášť v
prípade liečiv je síce možné predstaviť si ich zachytenie a zneškodnenie, napríklad
v odpadových vodách veľkých nemocničných areálov, ale v prípade obyvateľstva
používajúceho verejnú kanalizáciu sú v súčasnosti známe a technicky dostupné
metódy (napríklad použitie ozónu, sorpcia aktívnym uhlím) značne náročné a veľmi výrazne by zvýšili náklady na čistenie odpadových vôd.
Pracovná skupina trvalo udržateľného využívania vôd bola informovaná tiež
o prístupe jednotlivých krajín k otázke klimatických zmien a ich dopadu na vodné
hospodárstvo. Pretože jednotlivé scenáre klimatických zmien pre rôzne časti Európy predpokladajú rôzny dopad, ako aj s ohľadom na veľkú rozmanitosť prístupu
k využívaniu vôd, neuvažuje sa o návrhu jednotného riešenia. Stredomorské štáty EÚ (napríklad Španielsko, Taliansko) riešia v tejto súvislosti výrazne iné problémy (zavlažovanie, vodné zdroje pre zásobovanie obyvateľstva) ako napríklad Holandsko, kde je hlavnou otázkou dopad možnej zmeny úrovne morskej hladiny.
Zaujímavý aj pre našu situáciu je postoj vodohospodársky zodpovedných krajín,
ktoré sa už teraz pripravujú na druhý cyklus prípravy plánov manažmentu povodí.
Okrem pracovnej agendy účastníci na záver rokovania poďakovali za prácu doterajšiemu vedúcemu a technickej sekretárke komisie - Jens Prisum a Sarah Gillman, ktorí odovzdali svoje funkcie pre Bruna Tisserand a Helle Katrine Andersen.
Ing. Miloš Dian, AVS
Zasadnutie komisie EUREAU 1 pre pitné vody
Jarné zasadnutie komisie EUREAU 1 pre pitné vody
sa uskutočnilo v dňoch 26. - 27. 5. 2011 v Luxemburgu za účasti 29 delegátov z členských štátov EÚ.
Na úvod rokovania predseda komisie Dominik
Gatel privítal nových členov komisie, ktorí budú
zastupovať asociácie vodárenských spoločností
Srbska a Malty. Následne generálny sekretár
EUREAU P.Y. Monette informoval o obsadení vrcholových funkcií EUREAU po voľbách, s dôrazom
na výmenu prezidenta, ktorým sa pre nové funkčné obdobie stal
Carl-Emil Larsen z Dánska. Zároveň sa rozlúčil s prítomnými aj sám osobne, nakoľko od 1. 9. 2011 bude
vo funkcii generálneho sekretára pôsobiť Dominik
Olivier.
Na začiatku odbornej časti zasadnutia sa slova ujal
hosť p. Helmut Bloech z Európskej komisie, aby vysvetlil prítomným, prečo sa po troch rokoch práce na
revízii Smernice pre pitné vody komisia rozhodla smernicu nerevidovať.
Vzhľadom na skutočnosť, že legislatívny proces revízie celej Smernice o pitnej vode by trval v najlepšom
prípade do roku 2016 - 2017, po preskúmaní návrhov
na zmeny, dospela predkladateľská komisia k názoru,
že pre niektoré urgentné zmeny je to príliš dlho a je
potrebné zvoliť alternatívne procesy. Konkrétne ide
o monitorovacie a analyzačné metódy, ktoré nevyhnutne potrebujú upgread (annex II +III). Zmena príloh nevyžaduje absolvovanie celej schvaľovacej procedúry v EK a mala by byť hotová do roku 2012.
Ďalšia časť Smernice, ktorá sa mala zaoberať zlepšením kvality a dohľadu nad prevádzkovaním malých
vodných zdrojov, sa bude riešiť prostredníctvom Plánov bezpečnosti pitnej vody.
Veľa si EK sľubuje od nového projektu tzv.“ Blueprint
for Safeguarding Europe´s Water“, ktorý by do roku
2012 mal zmapovať stav legislatívy pre ochranu vôd
vo všetkých členských štátoch a následne navrhnúť
opatrenia na zlepšenie stavu. Dokument vychádza
z existujúcej stratégie v problematike nedostatku
vody a sucha, implementácie Rámcovej smernice o
vodách a hodnotenia zraniteľnosti vodných zdrojov
v dôsledku klimatických zmien.
Komisia venovala aj riziku ohrozenia pitných vôd
kontamináciou rádioaktívnymi látkami a preventívnymi opatreniami, príp. legislatívnymi normami v jednotlivých členských štátoch.
Na záver rokovania sa predseda komisie EUREAU 1
Dominik Gatel rozlúčil s členmi komisie, nakoľko mu
skončilo druhé funkčné obdobie a poďakoval sa všetkým za odvedenú prácu na poli legislatívy a ochrany
pitných vôd.
Ing. Alena Trančíková
člen EUREAU 1 za AVS
Pijú vodu z vodovodu iba nesolventní?
S
kúste si v niektorej slovenskej pizzérii, v kaviarni alebo bare objednať
pohár čistej pitnej vody. Vo väčšine týchto zariadení (našťastie nie vo
všetkých!) budú ešte vždy pozerať na vás ako na blázna. Dôvodov je hneď
niekoľko - určite je medzi nimi aj ten, že na čistej pitnej vode sa nedá tak
dobre zarobiť ako na iných nápojoch, ale hlavný dôvod spočíva v tom, že
povedomie o pitnej vode je u nás na veľmi nízkej úrovni.
Skúsili sme to. „Vodu?“ - opýtal sa nechápavo čašník. „Pitnú vodu...?“ nechá-pavo krútil hlavou. A s veľavýznamným „No!“ ponúkol tri druhy balenej vody - dvee
minerálne a jednu stolovú. Všetko známe značky! (Nemenujeme ich, aby sme ichh
výrobcom nerobili reklamu grátis.)
Oveľa viac prekvapila reakcia muža, s ktorým som sedel pri stole. Spolužiak zoo
základnej školy, nevideli sme sa aspoň päť - šesť rokov a mali sme si čo povedať, a
tak sme sa rozhodli, že si zájdeme na chvíľu posedieť.
„Vodu? Ty si chceš objednať vodu z vodovodu? „ nahlas sa rozosmial a po chví-li - chvalabohu, už potichu a decentne dodal: „Neboj sa, ja platím!“ Myslel si, žee
mi novinárska profesia zväzuje peňaženku, preto žiadam vodu z vodovodu.
Aj táto malá epizódka hovorí o našom pokrútenom postoji k pitnej vode. Po-dobné príklady však možno nájsť aj v iných situáciách - dieťa, ktoré cez prestávkuu
v škole pije vodu a nie masívnou reklamou podchytený nealko nápoj, neraz bývaa
terčom úškľabkov zo strany spolužiakov. Na Slovensku žiaľ ešte vždy platí, že ten
kto pije vodu z vodovodu je zrejme chudák alebo socka, ako sa dnes hovorí. Jednoducho, ten kto nemá na drahší a lepší nápoj.
Vráťme sa ale k téme - pitná voda v kaviarňach, baroch, reštauráciách. Vo viace-
8
rých
kútoch sveta už začína byť samozrejr
mosťou. U nás zatiaľ nie. Len pre ilustráciu sa pozrime aj na niekoľko výsledkov
z nedávneho prieskumu v susednej Českej republike, pod výsledky ktorého sa
podpísala
p
medzinárodná agentúra pre
m
marketingový prieskum Synovate.
Agentúra konštatovala, že aj keď ponuka „koAg
houtkové vody“ zadarmo v reštauráciách je
hout
zahraničí už bežnou záležitosťou, v Česku je
v zah
to ešte
ešt len v začiatkoch. Z prieskumu však vyplynulo, že českí spotrebitelia majú k vode z voplynu
dovodu viac-menej pozitívny vzťah, lebo si uvedovod
domujú, že v porovnaní s balenými vodami
domu
inými nealko nápojmi je šetrnejšia - aj k života iným
nému prostrediu aj k ich peňaženkám. Na otázku, či by reštaurácie a iné pohostinské zariadenia mali ponúkať „kohoutkovú vodu“,
zareagovala kladne viac ako polovica opýtaných.
zareag
Zhruba polovica respondentov sa vyjadrila
Zhr
v tom zmysle, že za pitnú vodu z vodovodu by
v reštauráciách
bola ochotná aj zaplatiť, avšak
rešta
výrazne
výrazn menej ako za balené vody. A ešte jeden
údaj z prieskumu - aj keď väčšina oslovených považuje „kohoutkovú vodu“ za kvalitnú, v reštauráciách si ju radšej neobjednajú. Niektorí preto, že nie je priamo v ponuke, väčšina
však preto, že sa hanbí alebo má strach z toho ako zareaguje obsluhujúci personál...
(fur.), ilustračné foto: archív redakcie
Hlavná téma
Predajcovia filtrov nás stále vedia prekvapiť...
Čo vie verejnosť
o pitnej vode?
[ II. časť]
N
edá sa to prehliadnuť. Reklamné aktivity výrobcov a predajcov dnes tak vychytených módnych filtrov pre úpravu pitnej vody,
určených pre domácnosti, nás ohlušujú čoraz viac. Sú všade - predajcovia filtrov využívajú najrozličnejšie komunikačné
kanály. Informácie o tom, že voda z verejného vodovodu je zlá a nevhodná na pitie, a preto potrebuje úpravu, zasielajú
emailom letáčiky vhadzujú do poštových schránok alebo ich brigádnici rozdávajú na uliciach. Propagácia filtrov má svoje miesto
v médiách i na seansách a rôznych výstavných akciách, kde „naslovovzatý odborník“ predstavuje filtračné zariadenie s dodatkom, že piť
neupravenú vodu z vodovodu znamená v dnešných časoch samovraždu.
votníctva (RÚVZ)? Vie, že z verejných vodovodov tečie u nás čistá a zdravotne bezpečná voda
a nepotrebuje žiadnu ďalšiu úpravu?
Ak vie, prečo potom tak ľahko podľahne mediálnym
tlakom? A prečo sa výrobcom a predajcom filtrov tak
darí?
Asi stále nestačí vodárenská osveta, málo sa poukazuje na nekalé praktiky a zavádzanie zo strany výrobcov a predajcov filtrov. Tak skúsme rozbehnúť nový
prúd informácií.
Avšak to, že nesprávna údržba filtra, neskorá výmena filtračnej vložky (periodicita sa musí stanoviť na základe zloženia vody určenej rozborom!) spôsobuje riziko zhoršenia pôvodnej kvality vody, to už od
predajcov filtrov zväčša nepočuť.
Ale má verejnosť dostatok informácií o kvalite pitnej vody z vodovodu? Vie o tom, že výroba a distribúcia pitnej vody na všetkých stupňoch podlieha pravidelnej a systematickej kontrole zo strany samotných
vodárenských spoločností i orgánov na ochranu zdravia - príslušných regionálnych úradov verejného zdra-
Na úvod ešte terminologická poznámka: Pojmom
filter sa v tejto súvislosti označujú zariadenia na doúpravu pitnej vody v mieste spotrebiska, v kontexte tohto článku máme konkrétne na mysli domácnosti. Prihliadnuc na reklamné aktivity predajcov i na
laickú verejnosť, ktorá je týmito aktivitami najviac zasiahnutá, v texte preferujeme zjednodušený pojem
filter, pričom tu máme na mysli malé zariadenia pracujúce na báze rôznych technológií.
„Čo sa týka filtrov na vodu určených pre domácnosti, my vodári ich úplne nezavrhujeme, majú svoje
opodstatnenie, ale len tam, kde nie je prístup k pitnej vode z verejného vodovodu, ak v obci nie je vybudovaný verejný vodovod alebo ide o odľahlé pozemky a pod., a tak ľudia používajú vlastné zdroje. Ale
pre pitnú vodu z verejných vodovodov, ktorej kvalita
je pravidelne kontrolovaná, nie je žiadne, zdôrazňujem: žiadne opodstatnenie pre používanie filtrov,“ hovorí Ing. Nataša Riganová, vedúca útvaru chemicko-technologických činností VVS, a.s. , ktorá je odborným
garantom seriálu Čo vie verejnosť o pitnej vode?
Keď sa napije známa modelka...
Najčastejšie sa na doúpravu pitnej vody používajú
filtre pracujúce na princípe membránových technológií založených na filtrácii kvapalného média cez polopriepustné membrány (reverzná osmóza, mikrofiltrácia, nanofiltrácia); ďalšími využívanými
technológiami sú adsorpcia na aktívnom uhlí, iónová
výmena medzi roztokom a ionexom (iónomeničom),
UV žiarenie, príp. ide o zariadenia kombinujúce mechanickú filtráciu s vyššie uvedenými technológiami.
Ale tieto i mnohé ďalšie technológie nie sú z hľadiska výroby a predaja filtrov pre domácnosť zastúpené
rovnako - medzi dnes tak vychytenými filtrami jednoznačne dominujú zariadenia na báze reverznej
osmózy, pričom v televíznych reklamách často vidieť
modelku či známu športovkyňu ako sa napije absolútne čistej - demineralizovanej vody, hneď po vypití
ešte viac pookreje, cíti sa zdravšia ...
A na strane druhej, niektoré zo spomínaných technológií nájdu skôr uplatnenie v priemyselnej úprave
vody pre potravinárstvo a iné odvetvia, pri zmäkčovaní vody pre teplárenstvo atď. Destilovaná voda sa používa pre laboratórne účely.
Veľmi všeobecná definícia hovorí, že reverzná
osmóza je proces, ktorý dovoľuje transport rozpúšťadla membránou, zatiaľ čo rozpustené soli a nízkomolekulárne zložky zachytáva. Proces je založený na aplikácii vonkajšieho tlaku zo strany
koncentrovanejšieho roztoku, čo spôsobuje obrátenie prirodzeného javu osmózy. Platí, že membrána
musí byť priepustná pre rozpúšťadlo, nie však pre rozpustené látky. Osmotický tlak systému zodpovedá
ustálenému rozdielu hladín na obidvoch stranách
membrány. Pokiaľ bude tlak na strane rozpustenej látky väčší než je osmotický tlak, dôjde k obráteniu osmotického javu a membránou budú niektoré zložky rozpúšťadla prechádzať a niektoré sa budú koncentrovať
pred ňou.
Podľa vedúceho oddelenia technológie úpravy vôd
Výskumného ústavu vodného hospodárstva (VÚVH)
Ing. Karola Munku, PhD., reverzná osmóza prebieha
za relatívne vysokého hydraulického tlaku (700 - 8 000
kPa), pričom veľkosť pórov je menšia ako 0,003 μm.
„Membrány na reverznú osmózu prepúšťajú selektívne len molekuly vody, ale separujú sa všetky suspendované častice a väčšina rozpustených organických a anorganických látok, vrátane vápnika a horčíka. Reverznou
osmózou sa upravovaná voda stáva demineralizovanou
vodou. Táto technológia sa používa pri odsoľovaní morskej vody,” zdôrazňuje inžinier Munka.
V súvislosti s využívaním reverznej osmózy pri úprap
9
Hlavná téma
ve vody na pitné účely je potrebné upozorniť na riziká, ktoré táto technológia so sebou prináša. „Vo vode
upravenej reverznou osmózou sú úplne alebo takmer
úplne odstránené minerálne látky, voda je demineralizovaná a má veľmi podobné vlastností ako voda, ktorá
je väčšine obyvateľov známa ako destilovaná voda.“
Hrozia aj tehotenské
komplikácie
„Mnohými vedeckými štúdiami z rôznych krajín sveta bolo zistené, že konzumácia takejto vody vedie
k štatisticky významnému zvýšeniu ochorení a úmrtnosti na kardiovaskulárne choroby, k odvápneniu kostí, pravdepodobne tiež k vzniku niektorých nádorov,
náhlych úmrtí ako aj niektorým tehotenským komplikáciám.“
aj o zvýšenom riziku ťažkých kovov prijímaných
stravou. „Vápnik a v menšej miere aj horčík majú aj ďalšiu prospešnú funkciu - antioxidačnú, čo znamená, že
redukujú voľné radikály v tele čiže majú aj antikarcinogénny účinok.“
Agresívna voči človeku
i potrubiam
Demineralizovaná voda je hladná čiže agresívna.
Preto podľa inžinierky Riganovej treba otvorene hovoriť aj o rizikách druhotnej kontaminácie spôsobenej zvýšenou agresivitou takejto vody voči materiálom, s ktorými prichádza do styku.
Inžinierka Bratská dopĺňa, že “demineralizovaná
voda prijíma všetky vodou rozpustné látky - kovy z potrubí,
Reverznou osmózou sa podľa slov Ing.
Munku znižuje príjem pre život dôležitých (esenciálnych) prvkov ako sú vápnik a horčík, ale aj meď, zinok, jód,
mangán, kobalt a molybdén. „Vo vode
sa tieto zložky nachádzajú najmä vo voľnom, iónovom stave, a preto sú z vody
vstrebávané omnoho lepšie ako z potravy,
v ktorej sú viazané na iné látky alebo sú prítomné v nerozpustnom stave. Varením pokrmov v takejto vode dochádza k stratám
týchto esenciálnych prvkov z varenej stravy.“
10
V ponuke predajcov sú napríklad aj filtre na báze
aktívneho uhlia s pórovitou štruktúrou a veľkým vnútorným povrchom, ktorý môže adsorbovať široké
spektrum mikro a makromolekulárnych látok (pripomeňme si tzv. živočíšne uhlie používané v medicíne),
ako aj zariadenia na báze iónomeničov a ďalších
technológií.
V zariadeniach na doúpravu pitnej vody v mieste
spotreby sa pri iónovej výmene používajú predovšetkým katexy na zmäkčovanie vody (odstraňovanie
vápnika a horčíka) a anexy na odstraňovanie dusičnanov.
Pomerne zriedkavo sa pre úpravu pitnej vody v domácnosti používajú UV
lampy čiže zariadenia na princípe
ultrafialového žiarenia. Podľa inžiniera Munku sa pri tom využívajú germicídne účinky UV žiarenia v oblasti od cca 200 do 320
nanometrov (nm), pričom maximálne biocídne účinky sa dosahujú pri vlnovej dĺžke 260 265 nm, pri ktorej dochádza
k poškodeniu DNA mikroorganizmov prítomných vo vode. To
spôsobuje inaktiváciu reprodukcie mikroorganizmov alebo
ich usmrtenie.
Pozor na hladnú vodu!
Podľa vedúcej Národného referenčného
centra pre hygienickú problematiku pitnej
vody pri RÚVZ so sídlom v Košiciach Ing.
Zuzany Bratskej produktom filtrov pracujúcich na báze reverznej osmózy je demineralizovaná (hladná) voda, pričom vedecky boli
preukázané mnohé zdravotné riziká spojené s
jej konzumáciou, vrátane priameho účinku na
črevnú sliznicu a zaťaženia metabolizmu homeostázy, ktorého dôsledkom je narušenie minerálového a vodného metabolizmu organizmu.
„Ako už bolo spomínané, konzumácia vody s nízkym obsahom vápnika a horčíka má priamu súvislosť aj
s nárastom chorobnosti a úmrtnosti na kardiovaskulárne choroby. U pokusných zvierat napájaných vodou
s koncentráciou vápnika 5 mg/l sa prejavila tiež znížená
funkcia štítnej žľazy. Aj preto Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča obsah vápnika v pitnej vode
minimálne na úrovni 30mg/l, optimálne by to bolo až
50 mg/l.“
Ako inžinierka Bratská ďalej dodala, príjem čistej
demineralizovanej vody nepriaznivo ovplyvňuje aj
proces krvotvorby. „Chcela by som tiež rozvinúť myšlienku o tom, že pri varení v demineralizovanej vode dochádza k stratám esenciálnych prvkov. U vápnika a horčíka môžu tieto straty dosahovať až 60 percent! Ale
platí to aj naopak - pri varení v tvrdšej vode môže dokonca dôjsť k obohateniu varenej potravy.“
Podľa inžinierky Bratskej by každý človek, ktorý čo
len uvažuje o kúpe filtra na úpravu vody, mal vedieť
rogénne častice s veľkosťou 0,06 až 3,0 μm. Prevádzkuje sa pri tlakoch od 30 do 200 kPa a môže
odstraňovať suspendované látky, najmä baktérie, riasy, prvoky (Giardia a Cryptosporidium) a koloidy. „Mikrofiltrácia nie je účinná na odstraňovanie rozpustených
látok, pokiaľ nie sú viazané na koloidy. Mikrofiltráciou
je možné dosahovať asi 99 percentné odstránenie mikroorganizmov. Póry mikrofiltračnej membrány prepúšťajú minerály, takže nie je narušené prirodzené zloženie
upravovanej vody.“
Akoby objavovali
Ameriku
zmäkčovadlá, organické toxické látky z hadicových rozvodov, plastových a pryžových zásobníkov, napáda aj
betón. Osobitnú kapitolu tvorí vyššia náchylnosť demineralizovanej vody k bakteriálnej kontaminácii. Túto
skutočnosť dokazuje epidémia týfu v Saudskej Arábii
v roku 1992 a to z príčin vody upravovanej reverznou
membránovou osmózou, pričom táto by mala odstrániť všetky baktérie. Táto účinnosť však nemusí byť v praxi stopercentná.”
Od mikrofiltrov po UV lampy
Časť predávaných filtrov na pitnú vodu pre domácnosti pracuje na princípe mikrofiltrácie, ktorá, ako
zdôrazňuje Ing. Karol Munka, PhD., separuje hete-
Predajcovia filtrov pri styku s potenciálnymi zákazníkmi na rôznych seansách očierňujú kvalitu pitnej vody z verejných vodovodov a vychvaľujú filtračné zariadenia, ktoré predávajú. Neraz v rozpore
s realitou hovoria o nových technológiách a objavoch,
ktoré údajne stoja za výrobkami, ktoré predávajú. Nemožno nenadobudnúť pocit akoby objavovali Ameriku, keď rozprávajú o niektorých filtračných metódach ako o absolútnej novinke, ktorá má spasiť svet
- pred zlou vodou z vodovodu. Pritom často ide o staré a osvedčené metódy, niektoré známe už zo staroveku!
Napríklad reverzná osmóza sa už dlho používa
v laboratórnych podmienkach pre prípravu vody výlučne na technické a laboratórne účely. Princíp aktívneho uhlia je známy už zo staroveku - malé množstvá
aktívneho uhlia dával svojím pacientom už pred
takmer dva a pol tisíc rokmi zakladateľ modernej medicíny Hippokrates z Kósu. Princíp aktívneho uhlia
sa začiatkom 18. storočia začal používal v USA a masovo je rozšírený v anglosaských krajinách. Vedecký
výskum aktívneho uhlia začal až v roku 1785, keď
Hlavná téma
Lowitz objavil jeho adsorpciu rozpustených látok.
V roku 1876 Gibbs pomocou termodynamiky odvodil adsorpčný zákon.
Profesor Friedrich G. Helferich vo svojej svetoznámej knihe Ion Exchange cituje pasáž zo Starého zákona, ktorý naznačuje použitie iónovej výmeny pre
desaniláciu brakickej vody. Helferich pripomína, že
z textu je zrejmé, ako Mojžiš s použitím dreva pripravil z brakickej vody pitnú vodu. „Potom sa Mojžiš s Izraelom pohol od Červeného mora a tiahli cez púšť Sur. Tri
dni šli po púšti a nenašli vodu. Došli do Máry, ale vodu
z Máry piť nemohli, lebo bola horká. Preto sa aj volá Márá
(Horkosť). A ľud reptal proti Mojžišovi: Čo budeme piť?
On volal k Pánovi a Pán mu ukázal drevo, a keď ho hodil do vody, vody zosladli. Tam im dal zákon a právo
a tam ich podrobil skúške.“ (citované podľa katolíckeho prekladu Svätého Písma - Starý zákon, kniha Exodus, 15. kapitola, verše č. 22 - 25).
Treba ešte pripomenúť, že brakická voda je z hľadiska koncentrácie solí niečo medzi morskou a sladkou vodou - obsahuje od 0,5 do 30 g solí na liter. Je slanšia ako sladká voda, ale nie tak slaná
ako voda morská. Vyskytuje sa na miestach, kde
sa voda z morí mieša s vodou sladkou, najčastejšie to býva v ústiach riek do mora, niekedy však brakická voda tvorí celé
more, typickým príkladom je Baltické
či Azovské more.
Ing. Karol Munka, PhD.: Zariadenia na doúpravu
pitnej vody v mieste spotreby si najčastejšie obstarávajú úplní laici, ktorí nerozumejú princípom technologických postupov používaným v týchto zariadeniach, nepoznajú ich technologické možnosti
a pristupujú k nákupu týchto zariadení, aj keď vôbec
nepoznajú kvalitu nimi používanej pitnej vody, a teda
absolútne nedokážu objektívne posúdiť potrebu
využitia týchto zariadení v daných konkrétnych podmienkach. Za takéhoto stavu sa predajcom týchto
zariadení darí ich predávať, a to aj v regiónoch s veľmi
kvalitnou pitnou vodou, kde by také zariadenia vôbec
nemali byť využívané.
Je to postavené na hlavu
Niektoré, najmä tie drahšie filtre, majú prídavné zariadenie, ktorým sa prefiltrovaná (rozumej: demineralizovaná) voda dodatočne obohacuje o váp-
Otázky, na ktoré
chýbajú odpovede
„Prednedávnom som sa stretla s jednou paňou, ktorá sa pochválila, aký si kúpila filter na pitnú vodu z verejného vodovodu. Stál, pokiaľ sa dobre pamätám cca
1300 eur. Pekný peniaz! A tak som sa jej opýtala, či si dala urobiť rozbor vody pred zakúpením filtra a po jeho použití. Keď už toľké
peniaze vynaložila za filter, či jej nestálo za
to, dať peniaze aj na laboratórne rozbory.
A načo rozbory? - pýtala sa ma udivene.
Osobne si myslím, že ak chce človek investovať do zdravia a do kvalitnej pitnej vody, mal
by vedieť aká je kvalita vody, ktorú chce
doupravovať a čo chce filtráciou dosiahnuť,
na akom princípe konkrétne filtračné zariadenie pracuje, akú vodu vyrába a či je pre
danú vodu filter vôbec potrebný,“ uviedla inžinierka Riganová.
Zároveň dodala, že táto stránka veci už mnohých
ľudí nezaujíma.
„Chcem preto opätovne zdôrazniť, že pitnú vodu z verejného vodovodu netreba upravovať. My ako prevádzkovateľ sme povinní dodávať pitnú vodu, za kvalitu ktorej ručíme. Pravidelne kontrolujeme kvalitu pitnej vody
dodávanej do rozvodnej siete a výsledky predkladáme
príslušným regionálnym úradom verejného zdravotníctva, ktoré taktiež vykonávajú aj vlastnú kontrolu a monitorujú kvalitu vody u spotrebiteľa.“
Ľuďom však nejde o poznanie reality, ale - ako upozorňuje Ing. Riganová - podliehajú všadeprítomným
reklamám a inzertným ponukám. „Na analýzy vody
nie sú zvedaví, lebo vraj vedia to, čo aj tak vedia všetci - že voda , ktorá tečie z kohútikov je zlá, nekvalitná,
škodlivá.
Sú to všetko otázky, na ktoré chýbajú odpovede.
verznú osmózu, je navyše málo účinné. Ide tu v zásade
o filtráciu vody cez tzv. polovypálený dolomit.“
Cynizmus najhrubšieho zrna súčasťou biznisu!
Aj keď sme sa vo Vodárenských pohľadoch téme
filtrov a ich predaja venovali už viackrát, predsa len sa
treba k tejto téme vrátiť.
Popri osvedčených ťahoch typu „moja blízka príbuzná pracuje na hygiene a od nej, teda z prvej ruky viem,
aké je v tej vode svinstvo“ alebo „určite sa pamätáte zo
školy na prudko jedovatý bojový plyn chlór a presne
ten chlór my denno-denne pijeme vo vode a pomaly
nám rozožiera pečeň, žalúdok, slezinu,“ je najnovším
„argumentom“.
Istý predajca pôsobiaci na východnom Slovensku,
predovšetkým v niektorých okresoch Prešovského
kraja, má predpripravený monológ o umierajúcich
deťoch na onkológii z pitia vody. Ďalšia zaužívaná
taktika predajcov filtrov spočíva v argumentácii, že látky nachádzajúce sa v liekoch, osobitne v antibiotikách, kortikoidoch a antikoncepčných prípravkoch, ktoré sa z ľudského tela vylúčia močom, sa
dostávajú späť do vody z vodovodu. Istá firma so
sídlom v Trnave rozosiela emaily, v ktorých sa
píše: „Pitná voda neznamená zdravá... Každý jeden
pohár vody, ktorý vypijete, pred vami už niekto minimálne dvakrát vypil a vylúčil.“ Uvedené tvrdenie
je na Slovensku úplne chybné. Veď zásobovanie
verejných vodovodov sa vykonáva takmer z 90 %
zo zdrojov podzemnej vody (pramene, studne a
vrty) a aj povrchové zdroje (vodárenské nádrže a toky), sú v rozhodujúcej miere umiestnené v kopcoch, vysoko nad ľudskými sídlami. Určite nie sme u nás odkázaní na
odbery z dolných úsekov tokov, ako mnohé iné krajiny, odkiaľ pochádzajú zavádzajúce argumenty predajcov filtrov.
A na záver
nik, horčík... Je to celé takpovediac postavené na
hlavu: občan si kúpi drahý prístroj, ktorý mu z vody
odstráni minerálne látky nevyhnutné pre život v prirodzenej forme a vzápätí sa mu ich „snaží opätovne
vrátiť“ do tej istej vody.
Podľa inžinierky Riganovej možno tento problém
vnímať v dvoch polohách: „Po prvé, voda sa v týchto zariadeniach dodatočne obohacuje už len o niektoré prvky a nie o celé široké spektrum esenciálnych prvkov, ktoré sú v prirodzenom pomere obsiahnuté v pitnej vode.
Druhá vec je, že zariadenie odstraňuje minerálne látky
v prirodzenej forme a potom ich dodáva do vody vo forme
umelej - je to presne to isté, ako keby sme namiesto pestrej
stravy sústavne pojedali multivitamínové tabletky.“
Inžinierka Bratská k tomu doplnila: „Treba zdôrazniť, že dodatočné obohacovanie vody vápnikom (prípadne horčíkom), ktoré niektorí výrobcovia zaraďujú za re-
Celú problematiku možno zhrnúť do piatich
bodov.
Voda, ktorú dodávajú spotrebiteľom, je kvalitná a zdravotne bezpečná, a preto nepotrebujú žiadne filtre. Tie majú svoje opodstatnenie len
tam, kde ľudia naozaj nemajú možnosť napojiť
sa na verejný vodovod a používajú iný zdroj,
napr. vodu z vlastných domových studní, ktorých kvalita je neraz pochybná.
Používanie filtrov nie je „beztrestné“, väčšina
z nich ochudobňuje vodu o potrebné minerálne látky a pravidelná konzumácia takejto hladnej vody
ohrozuje zdravie človeka. Na rozdiel od pitnej vody, ktorá obsahuje vyvážený obsah minerálov nevyhnutných
pre ľudský organizmus používanie filtrov môže znehodnocovať vodu v dôsledku pomnoženia mikroorganizmov
predajcovia filtrov často klamú a zavádzajú; šírenie klamstiev o údajnej nekvalite pitnej vody s cieľom predať čo
najviac filtrov často hraničí s trestným činom. Ale nielen
na Slovensku. Tento problém poznajú aj v mnohých iných
krajinách niektorí predajcovia filtrov sa naozaj neštítia ničoho - oháňajú sa chorobami, nemocnicami... Majú to
dobre premyslené: ohrozenie zdravia, choroby a smrť, to
je jediná vec, ktorej sa bojí prevažná väčšina ľudí - bez
ohľadu na svetonázorovú orientáciu. A ak predajcovia
brnkajú na túto citlivú strunu a popritom šíria nepravdy
o pitnej vode, ktorá vraj môže za nejednu chorobu, sú
v predaji filtrov úspešní.
(fur.)
ilustračné foto: archív redakcie
11
Téma
Súčasnosť a perspektívy zdrojov pitnej vody [II.]
Veľké vodné zdroje
Kde všade potrebujeme
psychológiu
P
ríslovia a porekadlá každého národa zovšeobecňujú ľudovú múdrosť a skúsenosti mnohých generácií s najrozličnejšími životnými
situáciami. Inak to nie je ani so slovenským múdroslovím, čo dokazuje aj zbierka Adolfa Petra Zátureckého (1837 - 1904 ) nazvaná
Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Nájdeme v nej viacero príkladov, ktoré v aforistickej forme vyjadrujú skúsenosť ľudí s tzv.
veľkou vodou ohrozujúcou ich počas povodní a záplav, odrážajú odveký strach človeka z takejto pohromy, príp. porovnávajú valiacu sa masu vody s
iným nebezpečným živlom. Najčastejšie s ohňom a požiarom.
Takýmito prísloviami a porekadlami sú napríklad:
Začiatok vody, koniec chleba. Ešte oheň vodou zaleješ, ale vode sa neubrániš. Pred ohňom aspoň so životom ujdeš, ale pred vodou nie. S ohňom nežartuj
a vode never.
Tento stručný exkurz do sveta parémií nie je samoúčelný. Až veľmi výrečne hovorí o tom, že strach z veľkej masy vody vždy bol, je a vždy bude („čo ak sa tá
hrádza pretrhne a nás to zaleje?“). Je v ľuďoch hlboko
zakorenený, vychádza zo skúseností mnohých gene-
12
rácií s krutými následkami povodní a záplav, počas ktorých človek neraz musí bojovať o holý život a tak ani
v neskoršom uvažovaní nie je vždy prístupný racionálnym argumentom. A ak aj argumenty takpovediac rozumovo chápe, pudová a emocionálna zložka
ich odsúva kamsi nabok.
A práve to - aj v minulosti aj teraz - stálo a stojí v ceste budovania vodných diel, priehrad, vodárenských
nádrží. Tak na Slovensku ako hocikde inde vo svete.
Psychológia strachu
Veľmi všeobecná definícia hovorí, že strach je stiesnený duševný stav vyvolaný očakávaním niečoho nebezpečného, zlého, resp. obava, úzkosť o niekoho,
o niečo. Podľa psychológie je strach pocitom znepokojenia z možného blížiaceho sa zla; je to negatívny
cit, nepríjemná emócia.
Na strach však treba podľa psychológov vždy pozerať ako na prirodzenú reakciu na možné skutočné
Téma
nebezpečenstvo alebo ohrozenie, ktoré má človeka
pripraviť na útek, únik alebo obranu. Strach motivuje
k vyhnutiu sa možnému nebezpečenstvu alebo k úteku pred ním. Kde to nie je možné, tam sa strach nezriedka mení na agresiu. Odborníci upozorňujú, že
strach sa vyvíja s vekom, pričom postupne nadobúda
rôzne podoby a postupne sa spája s prežitými skúsenosťami človeka a často sa viaže aj na predstavivosť.
Žiada sa ešte uviesť, že súčasná psychológia rozoznáva rôzne formy a rôzne stupne intenzity strachu. Ich klasifikácia u rôznych autorov nie je jednoznačná, a tak len uveďme, že všeobecne sa
rozlišuje napríklad obava, tréma, bázeň, úzkosť, zdesenie, hrôza, ale aj panika ako dôsledok toho, že strach
je ľahko prenositeľný a rýchle sa rozšíri i na ďalších ľudí,
pričom ľudia - obrazne povedané - často unikajú pred
niečím, hoci ani nevedia pred čím.
Spoločenské dôsledky strachu
Psychológia hovorí, že strach vplýva na človeka zle
- odoberá mu chuť do práce a deformuje človeka aj
morálne. Vyvoláva nedôveru. Okráda človeka o istoty,
uberá optimizmus. Klasik českej psychológie profesor
Milan Nakonečný hovorí o strachu ako o niečom vrodenom. Strach je podľa neho reakciou na možné nebezpečenstvo.“Strach ako taký je pudovým prejavom
túžby po uchovaní života a po bezpečí.“
V dávnej i nedávnej minulosti sa ľudia báli veľkých
vodných diel - priehrad, vodárenských nádrží. Protesty proti ich výstavbe sú známe už zo staroveku. Ak by
sme sa na vec pozreli štatisticky, v celej histórii však
nebolo až tak veľa prípadov, že by sa zrútila priehrada. Výnimkou boli umelo zničené, podmínované priehrady - najmä v časoch druhej svetovej vojny.
Vráťme sa ale k téme. Podstatne viac ľudí zahynie
napríklad pri dopravných nehodách a z tohto hľadiska sa proti ich výrobe a predaju neorganizujú protesty. Zrejme teda strach z vodných diel nemá nejaký racionálny základ. Je možné, že je strachom len preto,
že je tu nejaká obrovská masa vody a tá vzbudzuje
v ľuďoch rešpekt, obavy. Strach ničím neodôvodnený, ale akosi prirodzený. Hlboko v ľuďoch zakorenený.
Hydrofóbia a iné fóbie
Osobitnou formou strachu sú už spomínané fóbie
(zo starogréckeho phobos - strach, úzkosť a zmätok).
V odbornej literatúre možno nájsť viacero definícií,
azda najznámejšia z nich hovorí, že fóbia je neurotický strach v takej situácii, ktorá bežne strach nevyvoláva. Je to strach pred vlastným strachom a stratou sebakontroly.
Veda pozná nepreberné množstvo fóbií, jednou
z nich je hydrofóbia čiže strach z vody. Treba ale povedať, že hydrofóbia ako strach z dotyku s vodou s našou témou nijako nesúvisí. Ani len okrajovo. Ak hovoríme o širokej škále emócií, vášní a foriem strachu
a obáv z veľkej masy vody, z priehrad a vodárenských nádrží, určite by sa v nich našli aj prvky rôznych fóbií. Napríklad agarofóbie ako strachu z veľkého otvoreného priestoru či klaustrofóbie ako strachu
z uzavretých priestorov. Napríklad podľa schémy: pretrhne sa hrádza, všetko okolo nás zaleje veľká voda,
budem uzavretý pod jej hladinou, nebudem môcť dýchať, zadusím sa. Pripomeňme si ešte raz jedno príslovie zo Zátureckého zbierky: Pred ohňom aspoň so životom ujdeš, ale pred vodou nie.
Odporca i zástanca
Toľko sme považovali za potrebné vysvetliť k problematike strachu všeobecne i vo vzťahu k veľkej mase
vody. Strach je totiž zo psychologického hľadiska emócia a ako každá iná emócia má svoje vlastnosti.
Medzi kľúčové vlastnosti emócií patria najmä:
subjektivita, čo znamená, že na rovnaké situácie
uácie
môžu jedinci reagovať rôznymi a rôzne intenzívnymi
emóciami (nadšenie, radosť, vášeň, hnev, strach, afekt,
zúfalstvo, sklamanie, beznádej)
spontánnosť - emócie sa spúšťajú samovoľne a je
pomerne nízka možnosť ovplyvniť ich rozumom
ľahká prenositeľnosť- emócie sa pomerne ľahko
prenášajú na druhých ľudí (klasickými učebnicovými
príkladmi sú napr. panika, strach z niečoho, neutíšiteľný smiech, plač na pohrebe a podobne)
polarita - emócie sú v jednej rovine vždy pozitívne
i negatívne (láska - nenávisť, odpor - náklonnosť, sympatia - nesympatia), resp. citové prejavy môžu postupne prechádzať z jednej krajnosti do druhej alebo sa
dve krajnosti ambivalentne spájajú (ľúbi, ale zároveň
aj nenávidí). Ambivalencia (zo starogréckeho amphi
– dvojakosť a z latinského valens – silný, schopný) znamená, že človek súčasne prežíva dve protikladné kvality, je odporcom, ale i zástancom niečoho. Má k tomu
kladný i záporný vzťah
Polarita emócií by v našom prípade mohla napríklad znamenať aj situáciu, keď človek, ktorý je sprvu
zarytým odporcom vodného diela (často len preto,
že proti výstavbe sú aj ostatní ľudia z jeho okolia), neskôr pod vplyvom presvedčivých argumentov o jeho
potrebe sa postupne stáva obhajcom, resp. niekedy
až fanatickým zástancom často neuznávajúcim argumenty tých, ktorí majú opačný názor. Takýchto príkladov sa v rôznych sférach ľudskej činnosti určite nájde
viac ako dosť.
Psychológii strachu sme venovali väčšiu pozornosť
preto, že práve strach, emócie, obavy z obrovskej masy
vody vždy stáli, naďalej stoja a zrejme aj naďalej budú
výstavbe veľkokapacitných vodných zdrojov stáť
v ceste.
So psychológiou a obavami ľudí preto treba vždy
rátať. Nálady ľudí treba dôkladne poznať - prekonávať
ich možno len trpezlivou argumentáciou a otvore-
13
Téma / Čo je nové
nou diskusiou. Nie mocenskými zásahmi a direktívami bez diskusie. Nie urážkami a zosmiešňovaním tých,
ktorí majú iný názor, ako sa to v minulosti aj u nás zavše dialo a ako sa to ešte aj v súčasnosti občas deje vo
svete - zo strany betonárskej loby.
Svietili si dynamom
S naznačenou témou psychológie strachu a obáv
súvisí ešte jeden balík problémov. Budovanie veľkých
vodných diel, priehrad, nádrží si nezriedka vyžaduje
násilné presťahovanie obyvateľstva i priemyslu. Najmä s ľuďmi, ak ide o zlikvidovanie celých dedín, je to
veľmi ťažké. V našich podmienkach možno spomenúť
napríklad budovanie Oravskej priehrady i Liptovskej Mary (v obidvoch prípadoch bolo presťahovaných cca po štyritisíc ľudí), ako aj budovanie Vodárenskej nádrže (VN) Starina, ktorá si vyžiadala likvidáciu
siedmich čisto rusínskych obcí s cca tri a pol tisíc obyvateľmi, čo niektorí ľudia pochádzajúci z regiónu
dodnes veľmi ťažko znášajú.
Len si pripomeňme, ako v 80-tych rokoch, keď sa
budovala VN Starina, na pokyn vtedajších orgánov Východoslovenského kraja (Krajský výbor KSS, KNV) voči
obyvateľom obcí, ktoré mali byť zaplavené, tvrdo zasiahla štátna moc. Nasadené boli aj bezpečnostné
zložky, boli odstavené autobusy do týchto obcí, zatvorená bola pošta a príslušníci bezpečnosti demonštratívne postŕhali a postrihali telefónne káble, násilne zatvorili obchody, atď. Neskôr sa v meste Snina
sformovalo Združenie presídlencov, ktorého členovia sa pravidelne schádzajú a spomínajú. Napríklad na
„kauzu“ rodiny Skirčákovcov. Keď štátna moc vypla v
regióne elektrinu, Skirčákovci si ju vyrábali svojpomocne - dynamom. Ale keď sa nádrž začala nebezpečne napĺňať, odsťahovali sa aj oni - medzi poslednými.
Psychológovia upozorňujú, že likvidovanie obcí je
vždy veľký psychologický problém (tradícia, rodinné
zväzky, pripútanosť k pôde, životný štýl, kultúra, náboženstvo, cirkev, kostoly, cintoríny) a pri plánovaní
vodných diel treba brať do úvahy aj tento faktor. Ale
pokiaľ ide o VN Tichý Potok, čo je dnes z hľadiska
prognózovania a výstavby vodných zdrojov na Slovensku kardinálny a najaktuálnejší problém, žiadne,
ani len malé lokálne sťahovanie obyvateľstva ani priemyslu sa neplánuje a nie je potrebné!
Aj napriek tomuto faktu je to však s Tichým Potokom tak ako je. Generálny riaditeľ VVS, a.s. Ing. Stanislav Hreha k tomu povedal:
Čo je nové v VVS, a.s.
Intenzifikácia ČOV Bardejov
VVS, a.s. je dlhodobo úspešná v implementácii projektov spolufinancovaných z fondov EÚ. Vďaka financiám z Kohézneho fondu Európskej únie
a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky VVS, a.s. otvára ďalší projekt –
Intenzifikácia Čistiarne odpadových vôd Bardejov. Pri tejto príležitosti sa
9. 6. 2011 konala tlačová konferencia, kde investičný riaditeľ VVS, a.s.
Ing. Róbert Hézsely informoval, že cieľom projektu je vytvoriť podmienky
pre čistenie odpadových vôd na ČOV pre 36 518 obyvateľov, čo pokryje
potreby aglomerácie Bardejov. Zároveň sa vytvoria aj možnosti a kapacity na zvoz a likvidáciu odpadových vôd zo žúmp domov okolitých obcí.
Väčšina starých technologických zariadení bude nahradená a pribudnú aj
ďalšie moderné technológie, ktoré prispejú kzlepšeniu kvality vypustených
vôd. Čistiareň bude fungovať prevažne v plnoautomatizovanom režime
s minimálnou obsluhou. Stavba je rozdelená na štyri etapy tak, aby bol dopad na životné prostredie čo najmenší a jestvujúca čistiareň nebude odstavená. Plánovaný termín ukončenia realizácie projektu je jún 2013.
Adriana Marušinová, foto: archív redakcie
14
„Podľa nás vodárov a všetkých odborníkov na vodu
je Tichý Potok potrebný, podľa ochranárov vraj nie je.
Už 25 rokov sa o Tichom Potoku diskutuje, neustále sa
otvára táto téma, s výstavbou sa otáľa, až sa raz zistí,
že nie je dosť vody a potom sa všetci chytia za hlavu.
Najväčším problémom sú ochranári a tiež obyvatelia
obce Tichý Potok, ktorí sa boja. No neviem čoho sa
boja a prečo... Boja sa, že by sa vraj nádrž mohla pretrhnúť a voda by ich zaliala. Ale ja si myslím, že pri
dnešných moderných technológiách a bezpečnostných systémoch ich obava nie je namieste.“
V ďalších častiach seriálu sa budeme venovať vodným zdrojom zo strategicko-bezpečnostného hľadiska. Je lepšie orientovať sa na jeden výdatný a spoľahlivý veľkokapacitný zdroj alebo radšej na viac
menších zdrojov? Táto otázka, ktorá bola zrejme aktuálnou už v histórii, ešte viac vystupuje do popredia
v súčasnosti (možný teroristický útok, čoraz častejšie
povodne a záplavy súvisiace s klimatickými zmenami, zemetrasenia alebo napr. ak nejaký subjekt pri
zemných a stavebných prácach z nedbanlivosti poškodí hlavné potrubie, ktorým sa pitnou vodou zo
vzdialeného veľkokapacitného zdroja zásobuje celé
mesto).
(fur.)
foto: archív redakcie
Čo je nové
Čo je nové v BVS
Investičná činnosť
Investičná stavebná činnosť prebieha v zmysle
schváleného investičného plánu a rozpočtu v Bratislave, na Záhorí aj Predhorí. K najvýznamnejším patrí v súčasnosti intenzifikácia a modernizácia ČOV Senica.
Reakreditácia laboratórií
Od decembra minulého roka pracujú laboranti BVS
v nových moderne zrekonštruovaných priestoroch,
kde práve nedávno úspešne ukončili reakreditáciu
a rozšírenie akreditácie o ďalšie laboratórne skúšky
s platnosťou na nasledujúce 4 roky.
Činnosť Nadácie Voda
a Košickom kraji. Finančný dar
vo výške 2.334,89 EUR bol
odoslaný postihnutým obciam Prešovského a Košického kraja. Do zbierky sa zapojilo 29 zamestnancov BVS, časť
zamestnancov DDV, 25 zamestnancov Bionergy a 4
partnerské organizácie.
Nadácia sa v čase od 1. júla
do 31. augusta 2010 zapojila
aj do verejnej zbierky organizovanej Slovenskou poštou
a oslovila svojich zamestnanBrigáda v objekte Lepšieho sveta
cov s výzvou pomôcť obyvateľom lokality Hornej Nitry
vecnými darmi. Zamestnanci priniesli do nadácie krát BVS požiadal o pomoc pri vyčistení priestorov bumenšie predmety do domácnosti – malé kuchynské dovy v jednej bratislavskej MČ. Brigády sa v jednu okspotrebiče, vankúše, paplóny, utierky, uteráky, posteľ- tóbrovú sobotu zúčastnilo 14 zamestnancov, ktorí za
né obliečky, odevy a obuv, hygienické a čistiace po- 5 hodín vypratali a vyčistili v spolupráci s členmi Leptreby a ďalšie užitočné veci. Do akcie sa zapojilo 27 za- šieho sveta objekt vrátane jeho okolia.
mestnancov, ktorí priniesli spolu 460 kg vecí.
Nadácia Voda minulý rok darovala finančné dary
BVS spolupracuje s neziskovou organizáciou a chrá- Mestským lesom v Bratislava (1.500 EUR) na projekt
nenými dielňami Združenia Lepší svet pre znevýhod- Bežeckej trate na Kamzíku, Liečebni sv. Františka,
nených od roku 2004. Ide o inštitúciu, ktorá sa stará ktorá sa stará o dlhodobo chorých pacientov vyššieo mentálne postihnutých občanov. Lepší svet tento ho veku (1.000 EUR na nákup liekov a špeciálneho
zdravotného materiálu), a Domovu dôchodcov Borský sv. Jur (260 EUR) na nákup vianočných darčekov
pre 26 klientov zariadenia.
Nadácia Voda BVS, a. s. sa v priebehu minulého roka
venovala napĺňaniu jej cieľov. Zo spolupráce s STU, fakulty architektúry, vzišla ročníková práca študentov
2. ročníka. Za najlepšie architektonické návrhy revitalizácie a modernizácie areálu
BVS, ktorého súčasťou je budova Vodárenského múzea, udelila nadácia finančnú
odmenu vo výške 50 eur a vecný dar dvom
študentom, ktorí svoje návrhy predstavili
vo Vodárenskom múzeu na podujatí Noc
múzeí a galérií.
Dvadsaťdva zamestnancov BVS a dcérskej spoločnosti BIONERGY v júni reagovalo na urgentnú výzvu Národnej transfúznej služby dobrovoľne darovať krv.
Dva mesiace od 28. júna do 31. augusta 2010 prebiehala v BVS finančná zbierka na podporu postihnutých obcí na východnom Slovensku – v Prešovskom
Odmenený študent za návrh revitalizácie objektu VM
Kultúrno-spoločenské aktivity
Jarné mesiace sa niesli v znamení príprav najväčšieho podujatia Vodárenského múzea BVS s medzinárodným rozmerom, 7. ročníka - Noci múzeí a galérií.
Tohtoročná „Noc“, do ktorej sa zapojilo 80 slovenských
kultúrnych stánkov sa spájala aj so 125. výročím založenia prvej mestskej vodárne a 5. výročím otvorenia
Vodárenského múzea. Pre návštevníkov bol pripravený bohatý program, výstava historických fotografií
a pečené pstruhy ako bonus. Zároveň prebiehala aj
výstava slovenských výtvarných umelcov a jedného
iránskeho hosťa Žena a voda, ktorú za 20 aprílových
dní videlo asi 250 návštevníkov.
V júni si BVS pripomenula významný medzník svojho vzniku usporiadaním firemného dňa, ktorý bol
menej športový a viac kultúrny vďaka výberu z najlepších predstavení Radošinského naivného divadla. Približne 200 zamestnancov si vyskúšalo svoju bystrosť
pri riešení hlavolamov, pevnú ruku pri strieľaní z kuše,
luku či praku, šikovnosť pri francúzskom petangue.
Výsledky generálneho
pardonu
Legálne sa pripojiť na vodovodnú a kanalizačnú sieť
bez hrozby uplatnenia sankcií využilo počas 4 mesiacov, kedy platil generálny pardon BVS, 739 nelegálnych producentov odpadových vôd a 104 odberateľov pitnej vody. BVS vyhodnotila akciu ako úspešnú,
nakoľko získala za 4 mesiace nových odberateľov
a producentov, ktorí jej zabezpečia zvýšenie tržieb
o približne 50 000 eur ročne.
Mgr. Jana Štulajterová, BVS, a.s.
15
Čo je nové
Čo je nové v SEVAK
SEVAK pripravil už 12. ročník
cyklistického zrazu
Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a.s. Žilina
už tradične koncom mája organizujú športovo-spoločenskú cyklistickú akciu, na ktorej sa zúčastňujú nielen zamestnanci SEVAK-u, ale aj bývalí kolegovia, dnes
zamestnanci Oravskej vodárenskej spoločnosti, Liptovskej vodárenskej spoločnosti, a.s., Turčianskej vodárenskej spoločnosti, Považskej vodárenskej spoločnosti a Vodárenskej spoločnosti Ružomberok, a.s.
Tento rok to bol už 12. ročník, ktorý sa konal v dňoch
26. až 28. mája 2011 v Podduklianskom kraji na severovýchode našej republiky, odkiaľ mimochodom pochádza aj generálny riaditeľ SEVAK-u Ing. Miroslav
Kundrík. Ten za účasti primátora mesta Svidník Ing.
Jána Holodňáka, kolegov - riaditeľov z Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. ako aj ďalších pozvaných hostí z radov obchodných partnerov, otvoril
tohtoročný cyklozraz a vyjadril presvedčenie, že sa
účastníkom podujatia sa Poddukliansky kraj zapáči
a že sa tu v budúcnosti radi vrátia.
Cyklistická trasa merala 45 km a viedla rusínskymi
obcami, v ktorých sa nachádzajú vzácne drevené kostolíky tzv. cerkvy, ktoré ašpirujú na zápis do fondu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Sú to sakrálne
skvosty ľudovej architektúry vybudované prevažne
v 17. a 18. storočí. Prehliadku kostolíkov v Bodružali
a Miroli dopĺňal odborný výklad Ing. Michala Kosťa.
Po absolvovaní cyklistickej trasy a občerstvení nasledovala prehliadka Duklianskeho priesmyku vrátane Pamätníka československého armádneho zboru.
Od historika Jozefa Rodáka sa účastníci dozvedeli, ako
prebiehali boje Karpatsko-duklianskej operácie až po
prekročenie štátnej hranice 6. 10. 1944.
Podujatia takéhoto charakteru obohacujú nielen
telo a ducha, ale prispievajú k poznávaniu doposiaľ
nami neobjavených miest na mape Slovenska, ale aj
k poznávaniu nových ľudí a v neposlednom rade aj
k poznávaniu seba samých.
Ing. Miroslav Kundrík,
SEVAK, a.s.
22. marec - Svetový deň vody
v Severoslovenských
vodárňach a kanalizáciách, a.s.
mali žiaci z pochôdzky na prístavnom móle vodárenskej nádrže a ak by tam kotvil čln, už sa našli dobrovoľníci na jeho využitie. Exkurzia sa zavŕšila krátkou
zastávkou v Starej Bystrici pri novom slovenskom orloji.
Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a.s. pri
príležitosti Svetového dňa vody pripravili pre žiakov 8. a 9. ročníkov troch vybraných základných
škôl exkurzie na vybrané objekty.
Žiaci ZŠ Vendelína Javorku zo Žiliny navštívili čistiareň odpadových vôd v Hornom Hričove,
žiaci ZŠ M.R. Štefánika z Čadce navštívili čistiareň
odpadových vôd v Čadci a žiaci ZŠ z Belej navštívili
úpravňu vody a vodárenskú nádrž v Novej Bystrici.
Čistiareň odpadových vôd Žilina
Žiaci si najskôr pozreli dokumentárny film o činnostiach, ktoré sa vykonávajú v spoločnosti Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a.s. s podtextom Voda a ľudia - partneri pre život. Potom si prezreli vybrané
technologické celky na týchto objektoch a živou, často
aj vtipnou diskusiou spestrili užitočne strávený deň.
1. ČOV v Hornom Hričove bola tesne pred rekonštrukciou, ktorá je spolufinancovaná z kohézneho fonduu Európskej únie. Žiakom vedúci ČOV Ing. Pavol Ha-
16
Čistiareň odpadových vôd Čadca
luška priblížil technologické procesy čistenia
odpadových vôd a rozsah rekonštrukcie, ktorá bude
trvať dva roky.
2. ČOV Čadca je naopak po rekonštrukcii, ktorá bola
ukončená v roku 2010 ako súčasť stavby „Dodávka pitnej vody a odkanalizovanie Horných Kysúc“. Stavba
bola tiež spolufinancovaná z Kohézneho fondu Európskej únie. Vedúci ČOV Milan Macko žiakom prístupným spôsobom popísal rozsah rekonštrukcie a formou
otázok a odpovedí priblížil čistiarenský proces.
3. Úpravňu vody (v prevádzke od roku 1983) a vodárenskú nádrž (v prevádzke od roku 1990) v Novej
Bystrici prezentoval Štefan Truchly. Najväčší zážitok
Vodárenská nádrž Nová Bystrica
Slovenský orloj Stará Bystrica
Na záver všetkých troch podujatí bol pre žiakov pripravený polovážny, položartovný test, ktorý obsahoval otázky z prednesených tém. Zo správnych odpovedí boli vyžrebovaní traja žiaci z každej školy, ktorí
dostali malú sladkú pozornosť.
Všetky tri exkurzie prispeli k získaniu základných vedomostí žiakov, či už o čistiarenských procesoch na
čistiarňach odpadových vôd, alebo činnostiach, súvisiacich s výrobou a distribúciou pitnej vody z vodárenskej nádrže.
Ing. Jozef Vrábel,
SEVAK, a.s.
Čo je nové
Čo je nové v StVPS, a.s.
Služba pre zákazníka a prírodu
- faktúra e-mailom
V záujme skvalitňovania a rozširovania služieb Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s.
začína od druhej polovice roka ponúkať svojim zákazníkom elektronické zasielanie faktúr prostredníctvom portálu ZelenaFaktura.sk.
Na základe úspešnej aktivácie služby budú zákazníkovi faktúry za vodné a stočné zasielané v elektronickej podobe na jeho e-mailovú adresu. Elektronická faktúra plne nahrádza tlačenú faktúru, preto po
aktivácii služby elektronického zasielania faktúr už
spoločnosť nebude zákazníkovi zasielať poštou tlačenú faktúru.
Výhod elektronického zasielanie faktúr je niekoľko.
Služba zasielania elektronických faktúr je pre zákazníka bezplatná, pričom zákazník získa jednoduchý
a komfortný prístup k faktúre. Keďže faktúry budú zasielané v pravidelných fakturačných cykloch v PDF formáte bude mať zákazník k dispozícii kompletný archív
faktúr kedykoľvek a kdekoľvek a tiež získa upozornenie SMS správou o doručení faktúry do e-mailovej
schránky. Touto formou zasielania faktúr prispeje
k ochrane životného prostredia spoločnosť i zákazník.
dárenská prevádzková spoločnosť a.s. generálnym
partnerom medzinárodného projektu Zelená škola.
Okrem finančnej podpory projektu participujeme na
príprave metodických materiálov a pri realizácii školení pre konzultantov projektu a pre učiteľov.
Ako súčasť Medzinárodného roku biodiverzity sme
pre školy pripravili pod patronátom spoločnosti Veolia Environnement pokračovanie úspešnej kampane
Okolo sveta pod názvom „Okolo sveta – keď biodiverzita prebudí moje mesto k životu“. V súťaži zameranej
na poznávanie a skúmanie biodiverzity v mestskom
prostredí skúmali deti pomocou špeciálnych metodic-
Pre registráciu elektronického zasielanie faktúr
musí mať zákazník k dispozícii svoj kód UID a PIN, ktorý je možné získať z prednej strany faktúry, osobnou
návštevou Zákazníckeho centra alebo kontaktovaním
Call centra.
Ďalšie informácie k úspešnej aktivácii elektronického zasielania faktúr možno nájsť na www.stvps.sk.
Jednou z foriem spolupráce so základnými školami
v oblasti vzdelávania je aj distribúcia špeciálnych laboratórnych kufríkov na základné školy v našom regióne.Výhodou kufríka je možnosť výberu spôsobu
využitia pomôcky na jednotlivých vyučovacích predmetoch a pri rôznych témach a nadväznosť na učebné osnovy environmentálnej výchovy.
Celá učebná pomôcka je zostavená hlavne v nadväznosti na učivo fyziky. Pomocou takmer štyroch desiatok pokusov, pracovných zošitov a ilustračného plagátu objavia žiaci tajomstvá kolobehu vody v prírode.
Osvoja si znalosti fyzikálnych princípov, zákonov a pojmov.
Variabilita kufríka umožňuje využitie aj na zdanlivo
nesúvisiacich predmetoch ako je napríklad jazyk slovenský alebo etická výchova. Žiaci sa nielen učia prakticky realizovať pokusy, ale zároveň si trénujú komunikačné zručnosti, prácu v skupine, učia sa
zrozumiteľne vyjadrovať, správne urobiť zápis a vyhodnotenie.
Práca s laboratórnym kufríkom
Pri príležitosti Medzinárodného dňa detí sa pravidelne zúčastňujeme celomestských osláv MDD napr.
v Banskej Bystrici a v Lučenci. Pre deti sú pripravené
aktivity, kde hravou formou spoznávajú vodu a jej
vlastnosti ale pripravená je aj ochutnávka pitnej vody.
Zákaznícke centrum StVPS, a.s.
Ohýbaj ma mamko... alebo
školské projekty StVPS a.s.
a PVPS a.s.
Naša spolupráca so školami je zameraná hlavne na
výchovu detí k trvalo udržateľnému rozvoju, ochranu
biodiverzity a vytváranie pozitívneho vzťahu k vode
ako jedinečnej zložke životného prostredia.
V školskom roku 2010/2011 je Stredoslovenská vo-
Pracovné listy pre žiakov k projektu „Okolo
sveta – keď biodiverzita prebudí moje mesto k životu“
kých materiálov rôzne druhy zvierat či rastlín v ich prostredí. Prostredníctvom fotografií alebo výkresov argumentovali, prečo je dôležité zachovať životné
prostredie a čo všetko môžu urobiť pre jeho ochranu.
Všetky školy prihlásené do súťaže dostali špeciálne
metodické materiály s tematikou biodiverzity – pracovné zošity pre žiakov a metodické príručky pre učiteľov.
MDD
Mgr. Slavomíra Vogelová,
VEOLIA VODA - Stredoslovenská
vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s.
17
Čo je nové
Čo je nové v ZsVS, a.s.
ZsVS, a.s. úspešne pokračuje v napĺňaní projektových zámerov v oblasti odvádzania a čistenia odpadových vôd. V dňoch 24. 2. a 3. 3. 2011 sa slávnostnými ceremoniálmi začala výstavba nových
úsekov stokovej siete a ČOV v regióne mesta Nitra a Štúrovo.
„Nitra- dobudovanie
kanalizačnej siete“
Projekt stavby rieši odkanalizovanie v meste Nitra,
konkrétne jeho mestských častí Janíkovce, Dolné Krškany, Párovské Háje, Lukov Dvor, Kynek, Dražovce
a ulíc Fabrická, Hornostavská, Krompašská a Jaseňová , kde doteraz nebola vybudovaná verejná kanalizačná sieť.
V rámci projektu sa vybuduje splašková stoková sieť
v celkovej dĺžke 34 561 m z toho:
• 24.410 m gravitačnej stokovej siete,
• 10.151 m výtlačného potrubia,
• 1518 ks kanalizačných prípojok- kanalizačných odbočení
• 17 čerpacích staníc
Primárnym cieľom projektu je zvýšenie napojenosSlávnostné otvorenie Štúrovo - príhovor
predsedu predstavenstva ZsVS, a.s. Ing.Jána
Podmanického
Slávnostné otvorenie Nitra - príhovor ministra MŽP SR Ing. Jozsefa Nagya
ti obyvateľov mesta Nitra na kanalizačný systém a následne na spoločnú čistiareň odpadových vôd Nitra,
ktorá je v súčasnosti v plnej prevádzke, spĺňa všetky
stanovené parametre a limity a je schopná prijať obyvateľov novo pripojených v rámci projektu. Odtokové limity i parametre bude ČOV spĺňať aj po realizácii
daného projektu.
Z celkového počtu obyvateľov mesta Nitra 84.156
je v súčasnosti pripojených na verejnú kanalizáciu
67.914 obyvateľov, čo predstavuje 81%-nú pripojenosť. V rámci projektu sa novo pripojí 5.044 obyvateľov čím sa percento pripojenosti na verejnú kanalizá-
18
ciu zvýši na 87%.
Predpokladaný termín ukončenia realizácie projektu je naplánovaný na 12/2012.
„Aglomerácia Štúrovo –
odvedenie a čistenie
odpadových vôd“
Aglomerácia Štúrovo (do aglomerácia Štúrovo patrí
mesto Štúrovo s počtom obyvateľov 10 859 a obec
Nána s počtom obyvateľov 1 186), má v súčasnosti vybudovanú len čiastočne kanalizáciu v niektorých častiach mesta Štúrov a to o celkovej dĺžke 33 518 m.
V obci Nána je vybudovaná kanalizačná sieť v dĺžke 1433 m. Aglomerácia Štúrovo nie je napojená na
žiadnu ČOV. Splaškové odpadové vody od obyvateľov mesta Štúrovo a obce Nána sú priamo - po hrubom prečistení - vypúšťané do rieky Dunaj alebo sú
zachytávané v žumpách, s ktorých mnohé nespĺňajú
podmienky tesnosti, čím dochádza k znečisteniu podzemných a povrchových vôd.
Projekt rieši odkanalizovanie mesta Štúrovo a obce
Nána s vybudovaním splaškovej kanalizácie v tých častiach mesta kde kanalizácia chýba a rieši vybudovanie
ČOV Štúrovo. V rámci projektu sa vybuduje splašková
stoková sieť v meste Štúrovo v celkovej dĺžke 3 189 m
(z toho 1 860,5 m gravitačná sieť, 1 328,5 m výtlaky),
33 ks kanalizačných prípojok, v obci Nána o celkovej
dĺžke 5 320 m (z toho 3 429 m gravitačná sieť, 1 891 m
výtlaky) 206 ks kanalizačných prípojok a 3 ks ČS.
V meste Štúrovo sa vybuduje nová ČOV s najmodernejšou dostupnou technológiou v európskom regióne, s odstraňovaním dusíka a fosforu a energetickým zhodnotením vyprodukovaného bioplynu.
Predpokladaná doba výstavby je 36 mesiacov –
od 03/2011 - 03/2014, skúšobná prevádzka je 12 mesiacov.
Financovanie oboch stavieb bude prostredníctvom
fondov EÚ schválených v rámci výzvy Operačného
programu Životné prostredie, Prioritná os č.1 „Integrovaná ochrana a racionálne využívanie vôd, Operačný cieľ 1.2 „Odvádzanie a čistenie odpadových vôd
v zmysle záväzkov SR voči EÚ“, štátneho rozpočtu SR
a vlastných prostriedkov ZsVS, a.s. .
Ing. Ľubomír Krcho
ZsVS, a.s.
Téma
Voda z vodovodu
a špecifiká pitného režimu
starších ľudí
S
pitným režimom moderného človeka nie je niečo v poriadku. Všeobecne platí, že pijeme málo
tekutín, aj to zväčša až vtedy, keď už sme smädní, čo je pre telo neskoro. A nevyhovujúca je
aj skladba toho, čo pijeme - namiesto čistej pitnej vody konzumujeme množstvá minerálnych
vôd, ktoré pre vysoký obsah niektorých minerálnych látok jednostranne
a zbytočne zaťažujú náš organizmus, resp. popíjame veľa
prisladzovaných a prifarbovaných nápojov. A platí to žiaľ
pre všetky vekové kategórie - od najmenších cez
dorastajúcu mládež a dospelých v produktívnom
veku, až po tých skôr narodených.
Ozaj, vieme aké sú špecifiká pitného režimu
starších a starých ľudí, u ktorých sa znižuje až
doslova stráca pocit smädu. Treba takýmto ľuďom ponúkať nápoje aj vtedy, keď nás presviedčajú, že nie sú smädní?
O odpovede na tieto otázky sme požiadali MUDr. Alžbetu Béderovú, CSc., z Poradne zdravej výživy Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Bratislave
a gastroenterológa MUDr. Jozefa Klucha
z Nových Zámkov - z portálu www.gastroenterolog.com Na tejto webovej adrese
možno nájsť aj prvú virtuálnu gastroenterologickú ambulanciu, v ktorej návštevník
bezplatne dostane odpovede na svoje
konkrétne otázky týkajúce sa ochorení tráviaceho traktu a poučenie o zdravej životospráve a pitnom režime.
Aké je miesto čistej pitnej vody v pitnom režime človeka a prečo nemožno pitnú vodu nahrádzať sladenými a prifarbovanými nealko nápojmi, ale ani veľkými
množstvami minerálnych vôd?
A. Béderová: Tak ako je dôležité pravidelne
a správne sa stravovať, tak je dôležité aj pravidelne
a správne dopĺňať telesné tekutiny. Na udržanie života a zdravia potrebuje človek okrem základných živín,
produkujúcich stavebný materiál a energiu, aj ochranné živiny a predovšetkým vodu. Telo dospelého človeka obsahuje až 40 litrov vody a neustály kolobeh
vyžaduje pravidelný prísun, pretože jej telesné zásoby sú malé. Jasným dôkazom je fakt, že bez potravy
vydrží človek až niekoľko týždňov, ale bez vody len
niekoľko dní. Minerálne vody, ktoré pri nadmernom
potení nahradzujú aj stratené minerály, sa líšia jednak
skladbou, ale aj úrovňou nasýtenia rôznymi minerál-
mi a preto
pri jednos-trannom preferovaní vysokomineralizovanej
vody môže dochádzať k nadmernému príjmu niektorých minerálov a následne k negatívnym následkom.
Niektoré ochorenia (napríklad vysoký tlak, obličkové
kamene) obmedzujú príjem vybraných minerálov,
a to musíme pri výbere rešpektovať.
J. Klucho: Pitná voda má svojím zložením nezastupiteľné miesto vo výžive človeka vzhľadom na svoju
povahu transportného média (prenáša živiny z potravy do buniek), rozpúšťadla (rozpúšťa minerály, vitamíny a výživné látky) a tvorí podstatnú súčasť živej
hmoty. Sladené a prifarbované nápoje sú na
každodenné používanie zásadne nevhodné najmä pre svoj obsah sladidiel a prídavných látok. Minerálne vody pri dennej konzumácii
je potrebné striedať a chorý
človek by ich dlhodobo
nemal konzumovať. Aj
zdravý by mal piť iba
nízkomineralizované
minerálky. Inak hrozí, že pravidelnou
konzumáciou minerálok, ktorých
zloženie nesleduje, narobí
svojmu zdraviu
viac škody ako
osohu, práve
pre nežiadúci
obsah a zloženie týchto minerálok.
A. Béderová: V poslednom období
hlavne u mladej generácie sú
obľúbené sladké
a energetické nápoje prisladzované repným cukrom
do výšky 8 - 12 percent! Sladká chuť pritom nemá osviežujúce
vlastnosti, naopak zvýrazňuje pocit smädu, pretože takýto hypertonický roztok vodu z buniek odčerpáva.
Cukor môže byť príčinou vyššej kazivosti zubov a často i obezity. Prítomný kofeín (cca 15mg/100ml) môže
znížiť napríklad obsah vitamínov zo skupiny
B a vápnika v krvi. Navyše prítomná kyselina fosforečná v kolových nápojoch nepriaznivo ovplyvňuje metabolizmus vápnika, blokuje a vytesňuje ho
z metabolického procesu, vápnik sa nedokáže zabudovať do kostného tkaniva, čo úzko súvisí s rednutím
kostí. Chcem zdôrazniť, že prevencia civilizačných
ý
19
Téma
ochorení začína pri správnom výbere tekutín, pričom
prvé miesto si udržuje čerstvá pitná voda.
Akú sú špecifiká pitného režimu ľudí vo vyššom
veku, u ktorých býva potlačený pocit smädu?
A. Béderová: Pocit smädu je riadený z centra
v mozgu, ale stáva sa, že v pracovnom zhone smäd
potlačíme čo je veľká chyba, pretože nedostatok tekutín sa môže prejaviť malátnosťou, nevoľnosťou, bolesťami hlavy, nesústredenosťou. V extrémnych situáciách sa môže tak znížiť krvný tlak a zrýchliť pulz, že
človek omdlie, stratí vedomie. Pri náhrade tekutín je
zvlášť potrebné upozorniť na dve vekové kategórie deti a seniori. Pre deti je charakteristická vyššia fyzická aktivita a tento nadmerný temperament si vyžaduje vyšší prísun tekutín. Preto deťom nikdy nebránime
dosýta sa napiť, ale pozor, aby nepili len z dôvodu sladkej chuti malinovky, ale z dôvodu skutočného smädu.
Najzdravšia je čistá voda resp. ovocný čaj, či nízkomineralizovaná prírodná voda. Vo vyššom veku mozgové centrum už nie je dostatočne citlivé a nereaguje
optimálne na potrebu náhrady tekutín. Pocit smädu
je v tomto veku značne utlmený a nie je dostatočným
a optimálnym ukazovateľom skutočnej potreby. Preto musíme starším ľuďom tekutiny cielene a pravidelne dopĺňať. Dostatok tekutín je totiž nevyhnutný pre
tráviace pochody, udržovanie vnútorného prostredia,
tlaku krvi, primerané vylučovanie odpadových látok.
J. Klucho: Starý človek má často zníženú potrebu
príjmu tekutín, to vyplýva často z jeho pridružených
chorôb. Preto zvlášť v letných mesiacoch a najmä
u ľudí dlhodobo pripútaných na lôžko, s nedostatkom
pohybu a sebakontroly, by ich okolie malo dbať na ich
dostatočný pitný režim. Ten by mal byť prispôsobený
ich chorobám a potrebám.
Platí aj pre túto skupinu ľudí (ľudia vo vyššom
veku), že voda je najlepší nápoj na udržanie správnej
hydratácie organizmu a nedostatok vody stojí za väčšinou zdravotných problémov moderného človeka?
J. Klucho: V každom prípade toto tvrdenie platí aj
pre staršiu generáciu, ba dokonca možno dvojnásobne ako pre tú mladšiu - napokon to vyplýva už z mojej
predošlej odpovede. Ak sa starší človek nestará o svoj
pitný režim a nemá mu kto podať ani pohár vody, často
práve toto je hlavná príčina, že nakoniec skončí v nemocnici pre jedinú príčinu - nedostatok tekutín v organizme. Odborne sa tomu hovorí dehydratácia. Tej sa dá
predísť práve dodržiavaním a sledovaním pitného režimu a čistá pitná voda k tomu, aby sa do tej nemocni-
ce nakoniec nedostal, z tekutín, ktoré prijíma, prispieva najviac. Denná potreba tekutín u zdravého človeka
je podľa telesných rozmerov, veku, ročného obdobia,
resp.charakteru vykonávanej práce a sprievodných
ochorení asi 1,5 až 2 litre denne, z toho čistá voda by
mala tvoriť minimálne 80 percent. Inak môže byť organizmus človeka ohrozený zdravotnými problémami.
A. Béderová: Aj pre seniorov platí, že najvhodnejšia je čistá voda, ovocné a bylinkové čaje, prípadne
ovocné šťavy, džúsové streky, ktoré svojím obsahom
vitamínov navyše posilňujú imunitu. Ale - ako som už
zdôraznila - pri prevencii civilizačných ochorení si prvé
miesto udržuje čerstvá pitná voda.
(fur.)
ilustračné foto: archív redakcie
Zásady pitného režimu v horúcich letných dňoch
• Tekutiny prijímame nie nárazovo, ale
priebežne počas celého dňa, keďže ich aj
vylučujeme (potením a inými cestami) počas celého dňa.
• Piť musíme neustále „po troške“ a nie až
vtedy, keď sme už smädní.
• Už dvojpercentná strata vody z organizmu, napríklad potením alebo hnačkou, výrazne znižuje telesnú a duševnú
výkonnosť, spôsobuje únavu, bolesti hlavy a kĺbov. Dvadsaťpercentný deficit
vody v tele vedie ku zlyhaniu obličiek
a krvného obehu.
• Ani v najhorúcejších dňoch by sme nemali piť veľmi studené nápoje. Ak si do nápojov predsa len pridáme kocky ľadu, mali
by sme vždy vedieť, z akej vody je ľad vyrobený (platí to predovšetkým pre dovolenky
v zahraničí).
• Najvhodnejšou tekutinou na uhasenie
smädu je čistá pitná voda, ďalej bylinkové
a ovocné čaje, prípadne v menších množstvách aj minerálne vody a zriedené ovocné šťavy. Vyhýbajme sa kolovým a iným
prifarbovaným a sladeným nápojom
• V záujme zdravia treba obmedziť pitie kávy,
20
ktorá má dehydratačný účinok. Ak si ju nevieme odpustiť, tak ju konzumujme spolu s pohárom pitnej vody, aby sa strata tekutín spôsobená diuretickým účinkom kávy kompenzovala.
• V letných horúčavách obmedziť pitie
akýchkoľvek alkoholických nápojov.
• Viac ako v iných ročných obdobiach dbať
na osobitosti pitného režimu detí, pre ktoré
všeobecne platí, že aj krátkodobým zanedbaním pitného režimu ľahko vznikne dehydratácia. Dôležitou zásadou je v horúcom lete
obmedziť podávanie sladkostí a zmrzlina tiež
nemusí byť každú chvíľu. Radšej ju nahraďme pohárom čistej pitnej vody.
• Zdravotníci z regionálnych úradov verejného zdravotníctva upozorňujú, že tak
ako po celý rok, aj v lete platia pre pitie minerálnych vôd výrazné obmedzenia. Nesmú sa konzumovať dlhodobo a nie vo veľkých množstvách. Viaceré minerálne vody
nie sú pre svoje zloženie vhodné napríklad
pre deti alebo pre ľudí trpiacich chorením
srdca, obehového systému či ľadvín. Pre pitie vody z vodovodu však takéto obmedzenia neplatia.
(fur.)
ilustračné foto: archív redakcie
Kontaminace pitné vody
kovy u spotřebitele
ÚVOD
Někteří výrobci vody se tváří, že jejich odpovědnost
za kvalitu dodávané pitné vody končí u vodoměru,
popř. na obdobném „předávacím místě“. Nehledě k
povinnosti odebírat vzorky vody ke kontrole na kohoutku u spotřebitele, nemají ve věci své odpovědnosti
(tak úplně) pravdu. Jistě, prokáží-li, že nalezená závada ve vodě odebrané na kohoutku vznikla v důsledku kontaktu vody s domovním rozvodem (vnitřním
vodovodem), přechází povinnost šetřit příčinu závady a provedení nápravného opatření na odběratele
vody a dodavatel vody nenese za nedodržení kvality
právní zodpovědnost. Nicméně mu zákon ukládá povinnost o zjištěné skutečnosti odběratele informovat
a uvést i možná nápravná opatření, kterými by se omezilo nebo odstranilo riziko, že ve vodě nebudou hygienické limity dodrženy [1].
Evropská směrnice 98/83/ES dokonce požaduje,
aby členský stát vedle shora uvedeného zajistil, aby „v
případě potřeby byla ještě podniknuta jiná opatření, jako
například nasazení vhodných metod úpravy, kterými se
změní povaha nebo vlastnosti vody ještě před její dodávkou odběratelům tak, aby se omezilo nebo odstranilo riziko, že dodaná voda hodnoty uvedených ukazatelů nedodrží“. Jinými slovy: má-li odběratel domovní rozvod
z nevyhovujícího materiálu (z olova či mědi v místech,
kde je voda agresivní apod.), mohl by členský stát –
namísto apelace na výměnu tohoto materiálu odběratelem – nutit výrobce vody dodatečně upravovat vodu
tak, aby se riziko koroze zmíněných materiálů minimalizovalo. Podle našeho názoru by ale takovému rozhodnutí (ze strany státu) musela předcházet dobrá hygienická a ekonomická rozvaha ve smyslu
cost-benefit analýzy.
Jiní výrobci vody však věří, že je nutné se zaobírat
otázkou kvality vody u spotřebitelů už jen proto, že se
jedná o jejich zákazníky a cílem je mít spokojené zákazníky. Příkladem může být vystoupení M. Rouse,
prezidenta Mezinárodní vodárenské asociace (IWA) na
konferenci Water Safety v Berlíně v dubnu 2003 [2].
Ten v době, kdy si celá Evropa teprve zvykala na povinné vzorkování na kohoutku u spotřebitele, již vyzýval vodárenské společnosti i hygienické orgány, aby
se zajímaly rovněž o to, co se děje „za kohoutkem“: zda
a jak si spotřebitel vodu doma doupravuje pomocí
různých zařízení nebo v čem se potom voda vaří. Podnětem byly výsledky průzkumu IWA, podle kterého
obsahovala voda převařená v některých pseudo-nerezových varných konvicích až tisíckrát více niklu, než
připouští evropská směrnice pro pitnou vodu.
Informace o vysokých koncentracích niklu ve vodě
uvařené ve varné konvici se již řadu let šíří i v naší zemi,
stejně jako o vysokých nálezech niklu ve vodě odebírané z některých pítek a vodovodních baterií. Proto
jsme se rozhodli v rámci výzkumného projektu zaměřeného na kovy v pitné vodě tuto problematiku
ověřit a zhodnotit související zdravotní riziko.
Připomínáme, že tuzemskou situaci ohledně kontaminace pitné vody olovem a mědí jsme již popsali
v samostatných publikacích [4, 3]. V jiné publikaci zase
byly zmíněny různé scénáře péče o domovní rozvody
uvažované v souvislosti s chystanou novelou směrnice 98/83/ES [5].
UVOLŇOVÁNÍ KOVŮ
Z VARNÝCH KONVIC
Varné konvice jsou běžným vybavením domácností, stagnace vody v těchto nádobách i opětovný var
jsou častými jevy. Na možnost vyšších koncentrací niklu i dalších kovů v takto uvařené vodě upozorňují nejen starší dokumenty, ale i nedávná skotská studie,
prezentovaná v interním dokumentu britské „Committee on Toxicity“ z roku 2007 [6].
V námi provedené studii byly analyzovány čtyři
druhy varných konvic běžně dostupných v obchodní
síti. Jednalo se o konvice celonerezové (objem 1,3 l),
včetně cestovních ( 0,5 l), plastové s kovovou spirálou
(1,4 l) a plastové s nerezovým dnem (1,6 l). Každá z
konvic byla řádně vymyta způsobem, který byl uveden v návodu k použití. Schéma pokusů zohledňovalo různou, ale reálně se vyskytující dobu stagnace při
běžném používání konvice během dne, ale i extrémní doby stagnace např. přes celý víkend. Byl zahrnut i
vliv opakovaného varu stejného podílu vody. Pokus
jsme provedli ve dvou etapách a pro každou etapu
použili trochu jiný typ vodovodní vody z různých částí města Ostravy. První typ vody z podzemního zdroje s vyšším obsahem vápníku měl tendenci k tvorbě
vodního kamene.
V první etapě pokusu byly odběry prováděny v
době nulové stagnace (byl nalit nový objem vody) a
dále po 2,6,10 a 24 hodinách, celkem v 9 cyklech. Voda
byla opětovně uvedena do varu a poté byl buď odebrán vzorek nebo bylo odlito množství vody adekvátní
vzorku; v některých případech byly vzorky odebírány
také před varem. Celá metodika je podrobně popsána v závěrečné zprávě [7]. Ve vzorcích byly metodou
ICP-MS stanovovány prvky Ni, Cr, Pb, Zn, Ca, Fe a Cd.
Vzhledem k vyššímu obsahu vápníku ve vodě došlo
během pokusu k usazování vodního kamene, který na
konci 9. cyklu pokrýval dno, resp. spirálu varných konvic. Tento efekt „pasivace“ analyzovaného povrchu se
odrážel v nalézaných koncentracích. Maximální zjištěné koncentrace niklu byly u celonerezové konvice 12,4
µg/l, u cestovní celonerezové 8,8 µg/l, u plastové se
spirálou 6,3 µg/l a u plastové s nerezovým dnem 8,1
µg/l. Nalezené koncentrace kadmia, zinku a chromu
byly výrazně pod limitní hodnotou.
Ve druhé etapě byl zvolen typ vody z povrchového
zdroje s nižším obsahem vápníku (okolo 15 mg/l). Tento typ vody neměl tendenci k vytváření vodního kamene a teoreticky byl vůči kovovým materiálům o trochu agresivnější. Pro odstranění vodního kamene ze
vzorkovaných konvic byly použity postupy uvedené
v návodech k použití. Jednalo se vždy o roztok kyseli-
ny citrónové, následovalo několikanásobné propláchnutí vodou a var. Na základě výsledků první etapy bylo
schéma odběru vzorků u druhé etapy zjednodušeno.
Vzorky byly odebírány pouze po varu, byly prodlouženy i intervaly stagnace mezi jednotlivými odběry
(po 4, 7, 10 a 24 hodinách a 3 dnech) a provedli jsme
pouze 5 cyklů. Nalezené koncentrace pro kadmium a
olovo byly nízké.
Co se týká chromu, byl zřetelně patrný vliv odvápnění nerezových konvic na koncentrace nalezené v
prvním cyklu. Tento vliv předchozího odvápnění je
zřejmý pouze v 1.cyklu a po nalití čerstvé vody se již
neopakuje. Plastová konvice s kovovou spirálou tento trend nevykazuje. Koncentrace nalézané v dalších
cyklech druhé etapy jsou mírně zvýšené oproti etapě
první, ale nevýznamné vůči limitní hodnotě (50 µg/l).
Podobný trend byl pozorován i u železa. Maximální koncentrace byla nalezena u celonerezové konvice
v 1. cyklu po odvápnění a činila 0,26 mg/l, zatímco ve
vstupní vodě bylo jen 0,04 mg/l. Nejnižších hodnot
pak bylo dosahováno u plastové konvice s kovovou
spirálou.
Stanovené koncentrace niklu vykazovaly v počátečním cyklu rozdílné hodnoty pro různé typy konvic.
Tyto hodnoty se postupně vyrovnávaly, lze předpokládat, že vyšší hodnoty niklu byly způsobeny odvápněním před druhou etapou. Limitní hodnota niklu v
pitné vodě (20 µg/l) nebyla nikdy dosažena.
V první etapě studie byla použita vodovodní voda
s vyšším obsahem vápníku i železa. Tento parametr
měl zřejmý vliv na dosahované výsledky stanovení
prvků. Nicméně takový „typ“ vody se vyskytuje v řadě
domácností. Ve druhé části studie, kdy byla použita
voda s nižším obsahem rozpuštěných látek, byly nalezené koncentrace pro chrom, železo i nikl v 1.cyklu
(tedy při prvním naplnění konvice) vyšší, a to především u konvic s nerezovým povrchem. V následujících
cyklech se hodnoty významně snížily.
Výsledky a porovnání obou etap
Kadmium: nalézané koncentrace v obou etapách
byly většinou pod mezí detekce použité metody (0,02
µg/l). Maximální koncentrace byla stejná: 0,09 µg/l.
Olovo: stanovené koncentrace v obou etapách se
pohybovaly většinou pod hodnotou 1 µg/l. Ojedinělé
vzorky tuto koncentraci přesahovaly, avšak celková
dosažená maximální koncentrace byla 2,06 µg/l. Je zajímavé, že byla dosažena v konvicích se spirálou, kde
byly dosahovány většinou minimální koncentrace ostatních prvků.
Železo: obsah železa v první etapě byl výrazně
ovlivněn hodnotami ve vstupní vodě. Ve druhé etapě
studie se v 1. cyklu projevil vliv odvápnění, dochází k
uvolňování železa, které ale v dalších cyklech výrazně
klesá.
Chrom: v prvním pokusu byly dosahovány hodnoty chromu na úrovni jednotek µg/l. Maximální koncentrace činila 4 µg/l u cestovní celonerezové konvi-
21
ce. Ve druhém pokusu byly nalezeny v 1. cyklu
výrazně vyšší hodnoty u konvic s nerezovou plochou,
které narůstaly s dobou stagnace. Tento trend nebyl
pozorován u plastových konvic se spirálou. Maximální koncentrace (u celonerezové konvice) však dosahovala pouze 14,4 µg/l (NMH pro chrom je 50 µg/l). Tyto
vyšší nálezy se nepotvrdily v dalších cyklech po výměně vody.
Nikl: i u tohoto prvku byly ve druhé etapě studie
nalezeny vyšší koncentrace v 1. cyklu pokusu, poté se
postupně snižovaly.
Porovnání maximálních koncentrací v obou etapách:
Typ konvice
nerezová
plastová se spirálou
cestovní nerezová
plastová nerezové dno
První etapa
(v µg/l)
12,4
6,27
8,84
8,14
Druhá etapa
(v µg/l)
9,12
3,75
14,4
5,5
UVOLŇOVÁNÍ NIKLU
Z VODOVODNÍCH BATERIÍ
Nikl se v surové vodě vyskytuje v měřitelných koncentracích poměrně zřídka, přesto však bývá mezi nejčastěji nalézanými kovy, analyzujeme-li pitnou vodu
u spotřebitele na kohoutku. Proč tomu tak je? Díky
jeho specifickému použití při výrobě některých komponent rozvodů vody (armatury, vodovodní trubky) a
následnému louhování z nich.
Hlavním zdrojem jsou vnitřní povrchy poniklovaných
a pochromovaných výrobků, především vodovodní baterie. Aby totiž bylo možné baterii pochromovat, musí
se nejprve poniklovat, přičemž se ponikluje i část vnitřního povrchu – a jelikož nikl zde není pevně vázán,
vyluhuje se do vody poměrně snadno. Umístění tohoto zdroje niklu na samém konci rozvodu vody, relativně vysoký poměr povrchu k objemu vody a velmi variabilní doba stagnace jsou příčinou kolísání
koncentrace niklu ve vodě (vytékající z kohoutku) v rozsahu několika řádů. Popisovaná maxima se pohybují až
na hranici 500 g/l [8], což potvrdily i naše analýzy (viz
dále), přičemž současná limitní hodnota je 20 µg/l.
Abychom ověřili publikované informace o vysokých
koncentracích niklu, ale především zjistili dynamiku
uvolňování niklu z koncových částí rozvodu vody, provedli jsme na třech odběrových místech ve dvou objektech u nových nebo zánovních kohoutků opakované odběry. Každý odběr sestával ze čtyř následně
odebraných vzorků (u prvního objektu 4 x 500 ml; u
druhého objektu 50 ml + 3 x 250 ml). Odběry byly provedeny po různé době stagnace vody, která je uvedena u popisu obrázků. Jeden objekt byl napojen na
veřejný vodovod v Praze a baterie umístěny v prvním
a třetím patře objektu (obrázky 1 a 2). Druhý objekt byl
napojen na veřejný vodovod v Ostravě (obrázky 3 a 4).
Výsledky jsou uvedeny na obrázcích 1 až 4. Koncentrace niklu v prvním podílu po noční stagnaci se u baterií používaných několik měsíců pohybují v řádu stovek µg/l (250 – 600), u nové baterie jsou nálezy niklu
ještě vyšší – po noční stagnaci se nalézají až miligramové hodnoty a hodnot v řádu stovek µg/l se dosahuje již po stagnaci několika málo hodin. Z výsledků
vyplývá velká variabilita i mezi jednotlivými bateriemi.
22
Obr. 1. Koncentrace niklu (v µg/l) v pitné vodě odebrané z nové mosazné pochromované vodovodní baterie umístěné v prvním patře objektu. Každý odběr složen ze čtyř podílů po 500 ml po definované době stagnace v průběhu jednoho dne (30 MS = stagnace 30 minut; FF = fully flush čili odběr hned po odpuštění celého objemu vody z vnitřního
vodovodu).
Obr. 2. Koncentrace niklu (v µg/l) v pitné vodě odebrané z nové mosazné pochromované vodovodní baterie umístěné ve třetím patře objektu. Každý odběr složen ze čtyř podílů po 500 ml po definované době stagnace v průběhu jednoho dne (30 MS = stagnace 30 minut; FF = fully flush čili odběr hned po odpuštění celého objemu vody z vnitřního
vodovodu).
Obr. 3. Koncentrace niklu (v µg/l) v pitné vodě odebrané ze zánovní, asi před měsícem instalované mosazné pochromované vodovodní baterie v průběhu jednoho dne. Každý odběr složen ze čtyř podílů: 1 x 50 ml + 3 x 250 ml;
po třídenní stagnaci (7:15) a náhodný denní odběr (10:00, 13:00, 15:45). Mezi odběry byla baterie opakovaně používána.
Obr. 4. Koncentrace niklu (v µg/l) v pitné vodě odebrané ze zánovní, asi před měsícem instalované mosazné pochromované vodovodní baterie v průběhu jednoho dne. Každý odběr složen ze čtyř podílů: 1 x 50 ml + 3 x 250 ml; po noční stagnaci (7:30) a náhodný denní odběr (10:15, 13:00, 16:30). Jedná se o stejnou baterii jako na obrázku 3.
Na základě zahraničních i námi zjištěných údajů se
domníváme, že po několika měsících dojde k částečnému vyluhování niklu z vnitřních povrchů kohoutku
a miligramové hodnoty se již neobjevují ani po noční
stagnaci. Nicméně hodnoty 200 – 500 µg/l se po noční stagnaci objevují ještě řadu let. Týká se to však jen
prvního podílu vody o objemu několika set ml.
Závěr
Výsledky získané u varných konvic zakoupených náhodně na českém trhu nepotvrdily předpoklad založený na literárních údajích, že varné konvice mohou
být zdrojem uvolňování prvků, především niklu, do
používané pitné vody. Toto resumé platí samozřejmě
pro testované typy konvic, ale protože jsme vybírali
spíše levnější typy, lze očekávat celkem příznivou situaci a konstatovat zlepšení oproti minulosti. Jak však
ukazují zahraniční zkušenosti, situaci může radikálně
změnit typ použité vody. Pokud bude na vaření používána voda demineralizovaná (destilovaná či osmotická), která je díky absenci minerálů „hladová“ a má
nesrovnatelně vyšší korozivní vlastnosti a jejíž používání bývá v ČR také propagováno, mohou být nalézány koncentrace kovů o řád až dva vyšší, jak např.
ukázala výše zmíněná skotská studie.
Pokud se jedná o uvolňování kovů z vodovodních
baterií, potvrdili jsme zvýšené uvolňování niklu po delší stagnaci, kdy koncentrace mnohonásobně překračují povolený limit. Zvýšené koncentrace niklu v pitné vodě představují pro spotřebitele určité zdravotní
riziko, protože nikl je známý a rozšířený kožní alergen..
Z empirického pozorování i řady experimentálních
studií je známo, že příjem niklu potravou nebo pitnou
vodou může u osob přecitlivělých na nikl vést k erupci systémové alergické kontaktní dermatitidy, která má
nejčastěji podobu puchýřkového ekzému na rukou.
Většinou se jedná o drobný lokální zánět či podráždění, u některých osob se však může objevit i rozsáhlá
dermatitida, u jiných může být puchýřková forma na
rukou dokonce tak vážná a obtěžující, že vede k pracovní neschopnosti, a to i trvalé. Podle některých pra-
cí počet osob v populaci citlivých k niklu stoupá s věkem. Opakovaná expozice, zřejmě i relativně nízkým
dávkám, může snad zvyšovat pravděpodobnost vzniku přecitlivělosti a alergické reakce. Podrobnosti o
hodnocení zdravotních rizik z niklu v pitné vodě byly
nedávno publikovány jinde [9].
Hodnoty nalézané v pitné vodě po delší stagnaci
vody v kohoutku, ve výši 100 až 500 μg/l, mohou při
požití u 1 až 3 % osob citlivých na nikl vyvolat systémovou alergickou kontaktní dermatitidu. I když v celé
populaci může být takto postiženo „pouze“ asi 0,1 až
0,2 % osob, přesto je žádoucí minimalizovat expozici
niklu z pitné vody – a to proto, že je to možné relativně jednoduchým opatřením na straně samotného spotřebitele: nepoužívat k pití nebo mytí první litr vody po
noční nebo delší stagnaci, ale vodu nejprve odpustit.
Samozřejmě spotřebitel musí být o tomto opatření informován. Nemusí se nutně jednat o edukaci zaměřenou na osoby alergické na nikl, protože se jedná o
obecné opatření ke zlepšení kvality vody platné pro
většinu spotřebitelů, nejen z hlediska expozice niklu.
Další možností jsou speciální technická opatření při
výrobě vodovodních baterií a dalších kovových výrobků koncového rozvodu vody, které minimalizují poniklování vnitřních povrchů přicházejících do styku s vodou. Taková opatření jsou možná a známá, ale vzhledem
k vyšším výrobním nákladům asi nelze očekávat, že k
nim výrobci přistoupí dobrovolně. V rámci chystaného
společného evropského předpisu pro výrobky ve styku s vodou je však pamatováno i na tuto oblast.
V České republice bylo výrobci vody v letech 2005
až 2009 na přítomnost niklu analyzováno a do centrální databáze kvality pitné vody (Informační systém
IS PiVo) vloženo každý rok téměř šest tisíc vzorků odebraných na kohoutku u spotřebitele. Četnost nedodržení limitní hodnoty se pohybuje pod 0,5 %. Naprostá většina nálezů (cca ¾) je pod mezí stanovení,
střední hodnota nálezů (průměr) se pohybuje mezi
1,5 – 3 µg/l. Nejvyšší nalezené hodnoty byly v letech
2005-7 v řádu stovek µg/l (490, 230 resp. 280 µg/l), v
letech 2008-9 v řádu desítek µg/l (52 resp. 71 µg/l).
Předepsaný způsob odběru vzorku ale většinou eliminuje potenciální maximální hodnoty.
Poděkování
Článek byl zpracován v rámci grantového projektu
MŠMT „Kovy a související látky v pitné vodě“ (program
COST č. j. 1715/2007-32).
Literatura:
[1] § 4 odst. 5 zákona o ochraně veřejného zdraví
(č. 258/2000 Sb.) v platném znění.
[2] Rouse M. Drinking water quality – what and
how? Prezentace na konferenci “Water Safety”, Berlín
28.-30.4.2003.
[3] Kožíšek F., Nešpůrková L., Gari D.W., Pomykačová I., Tomášková H., Němcová V. Olovo a pitná voda:
situace v České republice. Vodní hospodářství, 2008,
58(1): 1-4.
[4] Němcová V., Kantorová J., Kožíšek F., Gari D.W.,
Pomykačová I. Měď a pitná voda: situace v České republice. Vodní hospodářství, 2010, v tisku.
[5] Beneš O., Kožíšek F.: Co se děje za vodoměrem?
Možné scénáře revize evropské směrnice pro pitnou
vodu. SOVAK, 2008, 17(9): 316-317.
[6] Committee on toxicity of chemicals in food, consumer products and the enviroment: Nickel leaching
from kettle elements into boiled water. TOX/2007/15.
Secretariat TOX May 2007.
[7] Uvolňování kovů, především niklu, při používání
varných konvic. ZÚ Ostrava, 2009. Dostupné na www.
meteau.cz.
[8] WHO. Nickel in Drinking-water. Background document for development of WHO Guidelines for Drinking-water Quality. WHO/SDE/WSH/05.08/55. WHO,
Geneva 2005.
[9] Kožíšek F., Jeligová H., Němcová V. (2010). Hodnocení zdravotních rizik niklu v pitné vodě. Hygiena,
55(2): 40-45.
Ing. Vladimíra Němcová,
Zdravotní ústav se sídlem v Ostravě,
MUDr. František Kožíšek, CSc., MUDr. Hana
Jeligová Státní zdravotní ústav, Praha 10
článok je prevzatý z časopisu SOVAK, č. 01/2011
23
Intenzifikácia ČOV Bardejov
POPIS PROJEKTU
VVS, a.s. je pružnou akciovou spoločnosťou, ktorá ponúka plastickejší pohyb v kontúrach Európskej únie a je úspešnou
v implementácii projektov spolufinancovaných z fondov EÚ.
Je to spoločnosť, ktorá hľadá nové, efektívnejšie a ekologickejšie technológie v zmysle ochrany životného prostredia.
Spĺňa tak všetky predpoklady pre realizáciu a prevádzkovanie ďalšej stavby z odvetvia životného prostredia: Intenzifikácia
ČOV Bardejov
Tento projekt
spolufinancuje
EURÓPSKA ÚNIA.
Tento projekt je spolufinancovaný z Kohézneho fondu Európskej únie a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v rámci
Operačného programu Životné prostredie.
Cieľom projektu je:
- vytvoriť podmienky pre čistenie odpadových vôd na ČOV pre 36 518 EO, čo pokryje potreby aglomerácie Bardejov,
- dosiahnuť povolené hodnoty na odtoku do vodárenského toku Topľa v súlade s Nariadením vlády č. 296/2005 Z.z.,
s dôrazom na amoniakálny dusík, ktorý je z hľadiska odberu vody pre pitné účely kľúčovým faktorom,
- emisno-imisným princípom návrhu intenzifikácie ČOV zabezpečiť dosiahnutie parametrov v recipiente po zmiešaní
redukciou vypúšťaného znečistenia v súlade s požiadavkami správcu toku, čím sa zlepší stav rieky Topľa vo všetkých
parametroch.
Celkové oprávnené náklady projektu: 15.757.196,92 €
ZDROJE FINANCOVANIA
Grant EÚ (Kohézny fond)
Štátny rozpočet SR
VVS, a.s.
80,75 %
14,25 %
5%
KONEČNÝ PRÍJEMCA
Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s.
Košice, Komenského 50, Slovenská republika
PROJEKT REALIZUJÚ
Chemkostav, a.s. Michalovce
Ekostav a.s. Michalovce
ZAČIATOK VÝSTAVBY
10. máj 2011
UKONČENIE VÝSTAVBY
9. jún 2013
HLAVNÝ STAVEBNÝ DOZOR
EUTECH a.s. Košice, DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava,
BUNG Slovensko s.r.o. Bratislava
SodaStream Sparkling Goodness
Čisto prírodné
Vychutnajte si nové osviežujúce nápoje rady
„Sparkling Goodness“. Bez umelých farbív. Bez
umelých aróm. Bez konzervačných látok..., len
osviežujúci nápoj. Stačí nasýtiť vodu z vodovodu, pridať obľúbenú príchuť a vychutnať si nápoj. Vyskúšajte naše tri nové príchute prírodných sirupov z tropického ovocia:
SodaStream rúžový grep, SodaStream pomaranč a SodaStream citrón-limetka.
prístroj SodaStream PURE, doporučená MOC 94 €
Inzercia
www.sodastream.sk
Inzercia
Download

vodar pohlady 2-2011-doma.indd