Predslov britského vydavateľa
Na svete existuje asi len zopár kníh, ktoré by boli také známe ako Skauting
pre chlapcov. Je základným kameňom a inšpiráciou skautingu až dodnes. Vďaka
nadšeniu tých mladých ľudí, ktorých v roku 1908 táto kniha nadchla a ktorí sa
s elánom zapojili do skautingu, sa zrodilo skautské hnutie.
Najprv sa kniha objavila v šiestich častiach, ktoré vychádzali v dvojtýždňo­
vých intervaloch; napísal a ilustroval ich sám zakladateľ. Myšlienka sa rýchlo
ujala a Baden-Powell i mnohí ďalší ľudia, ktorých požiadal o vylepšovanie úloh
a pravidiel pri skautských skúškach či o pomoc v technických otázkach, neu­
stále zvyšovali úroveň k n i h y .
Jedného dňa sa však muselo s piplaním prestať, všetky revízie, úpravy a
zmeny sa zastavili. Rozhodlo sa, že sa "raz a navždy" vydá konečná verzia
Skautingu pre chlapcov.
A tu je výsledok - vydanie, v ktorom sa zachovala väčšina zakladateľovej
pôvodnej práce a vynechali sa časti, ktoré sa už medzitým stali irelevantné,
neaktuálne a pre rozrastajúce sa hnutie nepoužiteľné. Obsahuje tiež mnoho
autorových kresieb, ktoré sa v niektorých skorších vydaniach neobjavili.
Túto knihu treba chápať v jej historickom kontexte, ponúka pohľad na skau­
ting v jeho počiatkoch v roku 1908. Mnohé jej stránky sú však stále atraktív­
ne a aktuálne aj dnes, rovnako ako boli po celý čas.
Predslov slovenského vydavateľa
Teší nás, že môžeme našim čitateľom ponúknuť úplný slovenský preklad
prvej knihy skautingu, ktorá v roku 1908 spustila lavínu valiacu sa až dodnes.
Aj keď sa v slovenskom či českom prostredí v uplynulom storočí objavovali
preklady vybraných častí tejto knihy, kompletné vydanie v našom jazyku drží­
te v rukách až teraz. Nepochybujeme, že sa stane súčasťou každej skautskej
knižnice a každého skautského sľubu či významného obradu.
S K A U T I N G PRE C H L A P C O V
Príručka
pre
RÓBERT
(prvý
lord
tréning
dobrého
BADEN-POWELL
Baden-Powell
zakladateľ svetového
a
SVETOVÝ
"Skauti
občianstva
skautského
SKAUTSKÝ
sveta
-
z
spolu
Gilwellu)
hnutia
NÁČELNÍK
bratia"
Slovenský skauting
Pražská 11, Bratislava
2004
Slovenský skauting
Pražská 11
811 04 Bratislava
www.skauting.sk
1. slovenské vydanie
Z anglického originálu Baden-Powell: Scouting for Boys, 35. vydanie,
The Scout Association, Great Britain 1991 preložila Mgr. Lucia Sucháňová.
Odborné posúdenie prekladu: Mgr. Milan Bohunický, Mgr. Pavel Hrica.
Zodpovedný redaktor: Mgr. Pavel Hrica.
Zalomenie: Miroslav Slamka, Martin Švéda.
Ilustrácie: Robert Baden-Powell.
Reproduced by permission of The Scout Association. Licence no 0103.
Copyright © The Scout Association
Slovak edition © 2003 Slovenský skauting
All rights reserved
ISBN 80-89136-09-5
OBSAH
Uvod
Predslov
R o z h o d n u t i e Medzinárodnej skautskej konferencie z roku 1924
Skautský sľub a zákon
SKAUTSKÁ M Ú D R O S Ť
Rozprávanie pri táborovom
Rozprávanie pri táborovom
Rozprávanie pri táborovom
Rozprávanie pri táborovom
ohni
ohni
ohni
ohni
1
2
3
4
vii
viii
xi
xiii
Kto sú skauti
Čo skauti robia
Ako sa stať skautom
Skautské družiny
1
9
18
25
TÁBORNÍCTVO
Rozprávanie pri táborovom ohni 5
Rozprávanie pri táborovom ohni 6
Rozprávanie pri táborovom ohni 7
Život vo voľnej prírode
Vodní skauti
Signály a povely
36
56
61
TÁBOROVÝ Ž I V O T
Rozprávanie pri táborovom ohni 8
Rozprávanie pri táborovom ohni 9
Rozprávanie pri táborovom ohni 10
Pioneering
Táborenie
Varenie v tábore
71
90
110
STOPÁRSTVO
Rozprávanie pri táborovom ohni 11
Rozprávanie pri táborovom ohni 12
Rozprávanie pri táborovom ohni 13
Pozorovanie stôp
Stopovanie
Čítanie stôp, dedukcia
115
129
142
LESNÁ M Ú D R O S Ť
Rozprávanie pri táborovom ohni 14
Rozprávanie pri táborovom ohni 15
Rozprávanie pri táborovom ohni 16
Plazenie
Zvieratá
Rastliny
152
160
175
SKAUTSKÁ K O N D I Č K A
Rozprávanie pri táborovom ohni 17
Rozprávanie pri táborovom o h n i 18
Rozprávanie pri táborovom o h n i 19
Ako posilňovať
Ako si udržiavať zdravie
Prevencia chorôb
179
194
202
RYTIERSTVO
Rozprávanie pri táborovom ohni 20
Rozprávanie pri táborovom ohni 21
Rozprávanie pri táborovom ohni 22
Rytierskosť voči ostatným
Sebadisciplína
Sebazdokonaľovanie
210
221
229
ZÁCHRANA ŽIVOTA
Rozprávanie pri táborovom ohni 23
Rozprávanie pri táborovom ohni 24
Rozprávanie pri táborovom ohni 25
Buďte na úrazy pripravení
Úrazy a čo pri nich robiť
Ako pomôcť d r u h ý m
237
241
249
NAŠE O B Č I A N S K E P O V I N N O S T I
Rozprávanie pri táborovom ohni 26
Občianstvo
260
B.-P-HO P R Í B E H
265
B.-E-HO P O S L E D N Ý ODKAZ
272
PRÍLOHA
273
INDEX
277
ÚVOD
S K A U T I N G P R E C H L A P C O V j e k n i h a , k t o r á m á trvalú platnosť a
náš zakladateľ b o l počas svojho života s v e d k o m jej p o u ž í v a n i a snáď
vo všetkých k r a j i n á c h sveta.
N i e k t o r é d r o b n o s t i v p r o g r a m e či aktivitách sa m u s i a v ž d y m e n i ť
podľa r ô z n y c h o k o l n o s t í a p o d m i e n o k , ale vo svojom d u c h u a p o d s t a t e
je táto k n i h a nadčasová a univerzálna. My, n a s l e d o v n í c i , by s m e ju m a l i
chrániť a zaručiť, že sa v nej u c h o v á p o d s t a t a s k a u t i n g u aj p r i r ô z n y c h
a d a p t á c i á c h či p r i s p ô s o b e n i a c h sa r ô z n y m p o d m i e n k a m a p o t r e b á m .
Zistíte, že n á p a d y na h r y a aktivity sa dajú používať aj d n e s , 56 r o k o v
po ich n a p í s a n í . Vynaliezavé p r e d s t a v e n i e k o n k r é t n e j témy, k t o r á sa za
nejakou a k t i v i t o u skrýva, je však m o ž n o ešte dôležitejšie. M u s í m e si
pamätať, že tajomstvo ú s p e c h u , k t o r ý h n u t i e dosiahlo, je aj v spôsobe
p r e z e n t o v a n i a m y š l i e n o k , a nie iba v s a m o t n ý c h aktivitách.
Za k a ž d ý m slovom, k t o r é zakladateľ s k a u t i n g u napísal, sa skrýva
pravda, a tá sa n e o b m e d z u j e na j e d n u generáciu alebo n á r o d .
P r í r u č k a S k a u t i n g p r e chlapcov n á m ukazuje, ako používať n á s t r o j ,
k t o r ý zakladateľ vymyslel a zanechal, ako sa oň starať a ako ho o d o ­
vzdávať ďalším. Ak sa n a u č í m e t e n t o nástroj používať v jeho j e d n o d u ­
chosti, v jeho p o d s t a t e , zistíme, že vyhovuje p o t r e b á m každej krajiny a
každej n a s t u p u j ú c e j generácie chlapcov.
február 1963
svetová n á č e l n í č k a s k a u t i e k
PREDSLOV
n a p í s a l B.-P. v r o k u 1 9 3 2
AJ JA SOM B O L KEDYSI MALÝM CHLAPCOM.
Z detstva si najradšej s p o m í n a m na časy, keď s o m sa plavil ako
v o d n ý s k a u t s m o j i m i š t y r m i b r a t m i n a m o r i p o p r i p o b r e ž í Anglicka.
N e b o l i s m e s k u t o č n í v o d n í s k a u t i , s k a u t i n g v t e d y ešte neexistoval.
M a l i s m e však v l a s t n ú loď, na ktorej s m e bývali a c h o d i l i na výpravy
vo v š e t k ý c h r o č n ý c h o b d o b i a c h a v k a ž d o m počasí. Veľmi nás to
bavilo - b o l o to d r s n é a zároveň zábavné.
K e ď s o m už c h o d i l do školy, trávil som veľa voľného času v lese,
chytal a varil s o m zajace, pozoroval vtáky, stopoval zvieratá, s k r á t k a ,
venoval s o m sa r ô z n y m s k a u t s k ý m a k t i v i t á m . K e ď s o m sa n e s k ô r
dostal do a r m á d y , zabával s o m sa p o ľ o v a n í m na vysokú zver v d ž u n g liach I n d i e a Afriky a žil s o m m e d z i zálesákmi v K a n a d e . N e s k ô r
v J u ž n e j Afrike s o m si p r i vojenských výpravách užil s k u t o č n ý skau­
ting.
Takýto život sa mi zapáčil natoľko, že s o m si p o v e d a l : " P r e č o by
n i e č o z t o h o n e m a l i zakúsiť aj c h a l a n i v mojej v l a s t i ? " Viem, že k a ž d ý
s k u t o č n ý c h l a p e c túži po d o b r o d r u ž s t v e a živote vo voľnej p r í r o d e , a
tak s o m n a p í s a l t ú t o k n i h u , aby s o m vám ukázal, ako n a to.
A v á m sa to tak zapáčilo, že teraz už n i e sú po c e l o m svete státisíce,
ale m i l i ó n y s k a u t o v !
J a s n é , zo ž i a d n e h o c h l a p a sa n e s t a n e s k u t o č n ý zálesák, k ý m . sa
n e n a u č í p o t r e b n é n á r o č n é zálesácke z r u č n o s t i a praktiky. V tejto k n i h e
n á j d e t e r ô z n e tipy, z k t o r ý c h sa dozviete, ako na to - a tak sa to môže­
te v š e t k o naučiť aj sami, bez učiteľa.
N e s k ô r však p r í d e t e na to, že byť s c h o p n ý m a p o h o t o v ý m s k a u t o m
n e z n a m e n á len zábavu a d o b r o d r u ž s t v o . Podľa vzoru zálesákov, prie­
s k u m n í k o v a h r a n i č i a r o v sa p r i p r a v í t e p o m á h a ť svojej vlasti a ľuďom,
k t o r í sa o c i t n ú v n ú d z i a b u d ú vás potrebovať. Tak sa správajú s p r á v n i
muži.
S k a u t je p r e o s t a t n ý c h chlapcov aj dospelých ľudí človek, k t o r é m u sa
dá veriť, k t o r ý si s p l n í svoju povinnosť, aj keď je r i s k a n t n á alebo nebez­
p e č n á a k t o r ý je veselý a usmievavý bez ohľadu na ťažkosti, k t o r ý m
m u s í čeliť.
V tejto k n i h e nájdete všetko, čo b u d e t e potrebovať, aby ste sa m o h l i
stať s p r á v n y m i s k a u t m i . Takže do t o h o , prečítajte si k n i h u , všetko sa
z nej n a u č t e a dúfam, že sa b u d e t e baviť r o v n a k o ako ja, keď s o m bol
skautom.
Svetový
skautský
náčelník
ROZHODNUTIE SCHVÁLENÉ
NA MEDZINÁRODNEJ SKAUTSKEJ
KONFERENCII
V KODANI V AUGUSTE 1924
M e d z i n á r o d n á skautská konferencia vyhlasuje, že h n u t i e
má n á r o d n ý , m e d z i n á r o d n ý a u n i v e r z á l n y charakter, a jeho
p o d s t a t o u je zabezpečiť p r e každý n á r o d a celý svet fyzicky,
m o r á l n e a d u c h o v n e silnú mládež.
Je N Á R O D N É , pretože sa cez n á r o d n é organizácie zame­
riava na v ý c h o v u u ž i t o č n ý c h a zdravých občanov.
Je M E D Z I N Á R O D N É , pretože v s k a u t s k o m b r a t s t v e n i e
je n á r o d n o s ť ž i a d n o u p r e k á ž k o u .
J e U N I V E R Z Á L N E , pretože stojí n a u n i v e r z á l n o m brat­
stve všetkých skautov k a ž d é h o n á r o d a , t r i e d y a vierovy­
z n a n i a . S k a u t s k é h n u t i e neznevažuje, ale n a o p a k p o d p o r u ­
je i n d i v i d u á l n e n á b o ž e n s k é presvedčenie. S k a u t s k ý z á k o n
vyžaduje, aby skaut pravdivo a ú p r i m n e vyznával svoje
n á b o ž e n s t v o a politika h n u t i a zakazuje akúkoľvek sektár­
sku p r o p a g a n d u n a z m i e š a n ý c h s t r e t n u t i a c h .
SKAUTSKÝ
SĽUB
Sľubujem na svoju česť, že sa v y n a s n a ž í m zo všetkých síl plniť si p o v i n n o s t i voči B o h u a kráľovnej,
p o m á h a ť i n ý m ľuďom v k a ž d o m čase,
dodržiavať s k a u t s k ý zákon.
SKAUTSKÝ
ZÁKON
1. Na skautovu česť sa dá spoľahnúť.
Keď skaut p o v i e : " N a moju česť je to tak," z n a m e n á t o , že to tak
naozaj je - ako k e b y spravil t e n najvážnejší sľub.
A t a k isto ak starší skaut povie skautovi: " V e r í m ti na tvoju česť,
že to u r o b í š , " s k a u t je p o v i n n ý vykonať n a r i a d e n i e najlepšie, ako
vie a n e d o p u s t i ť , aby ho od t o h o čokoľvek o d r a d i l o .
Ak s k a u t zneváži svoju česť tak, že z a k l a m e alebo n e s p l n í naria­
d e n i e , m ô ž e dostať príkaz, aby vrátil s k a u t s k ý o d z n a k a už ho
n i k d y n e b u d e nosiť. Alebo m ô ž e byť vylúčený s p o m e d z i skautov.
2. Skaut je lojálny kráľovnej, svojej krajine, svojim v o d c o m , svojim
r o d i č o m , svojim zamestnávateľom a o s t a t n ý m p r e d s t a v e n ý m .
M u s í s n i m i držať v d o b r o m i zlom p r o t i k a ž d é m u , k t o je ich
nepriateľom alebo kto ich ohovára.
3. Skaut je o s o ž n ý a p o m á h a iným.
Táto p o v i n n o s ť má byť p r e skauta na p r v o m m i e s t e , aj k e b y sa
kvôli t o m u m u s e l vzdať svojho p ô ž i t k u , p o h o d l i a , alebo bezpeč­
nosti. Ak sa nevie r o z h o d n ú ť , čo si vybrať, m u s í sa spýtať s á m
seba, " Č o je m o j o u p o v i n n o s ť o u ? " , čiže " Č o je najlepšie p r e dru­
h ý c h ľ u d í ? " - a to urobiť. Stále m u s í byť pripravený zachrániť život
alebo p o m ô c ť z r a n e n ý m . A mal by sa snažiť zo všetkých síl urobiť
aspoň jeden dobrý skutok
denne.
4. Skaut je priateľom ku v š e t k ý m a bratom k a ž d é h o skauta, bez ohľa­
du na jeho národnosť, triedu alebo vieru.
Takže keď skaut s t r e t n e i n é h o skauta, aj k e b y ho n e p o z n a l , m u s í
s n í m hovoriť a p o m ô c ť m u , ako b u d e vedieť, či už splniť povin­
nosť, k t o r ú práve robí, alebo mu dať jedlo alebo čokoľvek, čo
b u d e potrebovať. Skaut sa n i k d y n e s m i e správať ako s n o b . Snob
sa vyvyšuje n a d d r u h ý c h , lebo sú c h u d o b n e j š í alebo je sám chu­
d o b n ý a n e z n á š a b o h a t ý c h . Skaut berie d r u h ý c h t a k ý c h , a k í sú a
hľadá na n i c h to najlepšie.
" K i m a " volali " M a l ý priateľ celého sveta" a t a k ú t o p r e z ý v k u by sa
m a l snažiť získať každý skaut.
5. Skaut je zdvorilý.
Je teda ku v š e t k ý m slušný - ale h l a v n e k ž e n á m a deťom, s t a r ý m
ľuďom a i n v a l i d o m , p o s t i h n u t ý m a p o d . N e s m i e za p o m o c a sluš­
nosť prijať o d m e n u .
6. Skaut je priateľom zvierat.
Z v i e r a t á by n e m a l zabíjať z b y t o č n e , ale chrániť ich p r e d bolesťou,
ako je to len m o ž n é , lebo sú to Božie bytosti. Zabiť zviera
p r e p o t r a v u alebo v o b r a n e je p o v o l e n é .
7. Skaut p o č ú v a nariadenia svojich rodičov, d r u ž i n o v é h o radcu a l e b o
s k a u t s k é h o v o d c u b e z námietok.
Aj keď d o s t a n e rozkaz, ktorý sa mu n e p á č i , m u s í sa zachovať ako
vojaci a n á m o r n í c i alebo futbalisti, k t o r í p o s l ú c h a j ú k a p i t á n a
svojho družstva, a n a r i a d e n i e vykoná, lebo je to jeho povinnosť; a
keď ho vykonal, m ô ž e prísť a vzniesť p r o t i n e m u n á m i e t k y : ale
rozkaz m u s í vykonať hneď. To je disciplína.
8. Skaut sa u s m i e v a a píska si pri v š e t k ý c h ťažkostiach.
Keď d o s t a n e rozkaz, m u s í ho vykonať s radosťou a rýchlo, n i e
p o m a l y a ako zbitý pes.
S k a u t n i k d y n e r e p t á na ťažkosti, ani n e b e d á k a , ani nefrfle, keď
ho n i e k a m pošlú, ale píska si a u s m i e v a sa. K e ď z m e š k á t e vlak
alebo v á m n i e k t o s t ú p i na k u r i e o k o - n i e ž e b y s k a u t m u s e l mať
k u r i e oká - alebo za i n ý c h n e p r i a z n i v ý c h o k o l n o s t í , m a l i by ste sa
p r i n ú t i ť k ú s m e v u , zapískať si a b u d e t e v p o r i a d k u .
9. Skaut je sporivý.
Čiže u š e t r í k a ž d ý halier, ktorý m ô ž e a dá ho do banky, aby m a l
peniaze, k t o r é m u p o m ô ž u , keď b u d e bez p r á c e a n e b u d e tak p r e
o s t a t n ý c h b r e m e n o m ; alebo aby m a l p e n i a z e p r e d r u h ý c h , keď
ich b u d ú potrebovať.
10. Skaut je č i s t ý v m y š l i e n k a c h , s l o v á c h a skutkoch.
Skaut sa pozerá z v r c h u na h l ú p y c h ľudí, k t o r í nadávajú a s á m
n e p o d ľ a h n e p o k u š e n i u , ani o ň o m n e h o v o r í , ani n a ň n e m y s l í , a n i
nerobí nič nesprávne.
Skaut je čistý, má čistú myseľ a je m u ž n ý .
SKAUTSKÁ MÚDROSŤ
ROZPRÁVANIE
PRI T Á B O R O V O M O H N I 1
KTOSÚ
SKAUTI
Mieroví skauti • Kim •
Chlapci z Mafekingu
P r e d p o k l a d á m , že k a ž d ý chlapec chce byť p r e svoju krajinu nejako
užitočný. M ô ž e to urobiť veľmi j e d n o d u c h o - stať sa s k a u t o m (v anglič­
t i n e t o t o slovo z n a m e n á aj p r i e s k u m n í k ) .
Ako iste viete, v a r m á d e sa p r i e s k u m n í k o m stáva obyčajne vojak, k t o ­
r é h o vyberú p r e jeho bystrosť, aby šiel d o p r e d u , našiel nepriateľa a
informoval o ň o m veliteľa.
No p o p r i vojenských s k a u t o c h existujú aj m i e r o v í s k a u t i - m u ž i , k t o r í
v čase m i e r u vykonávajú práce, k t o r é si vyžadujú r o v n a k ú g u r á ž a p o h o ­
tovosť. To sú h r a n i č i a r i n á š h o sveta.
P i o n i e r i a lovci Severnej a Južnej Ameriky, lovci v strednej Afrike,
p r i e s k u m n í c i a m i s i o n á r i po celom svete, farmári a h o n c i d o b y t k a
v Austrálii - to všetko sú m i e r o v í skauti, s k u t o č n í muži v p r a v o m zmys­
le t o h t o slova, k t o r í sa vyznajú v skautských z r u č n o s t i a c h . Vedia, ako
prežiť v džungli. Nájdu si vždy cestu a vedia čítať z n e p a t r n ý c h z n a m e ­
ní a odtlačkov n ô h . Vedia sa postarať o svoje zdravie, keď n i e je m o ž n é
zájsť k lekárovi. Sú silní a odvážni, p r i p r a v e n í stretnúť sa s nebezpečen­
stvom tvárou v tvár, a vždy o c h o t n í pomôcť jeden d r u h é m u . Zvykli si
brať život do vlastných r ú k a bez zaváhania ho riskovať, ak to p o m ô ž e
ich krajine.
Vzdajú sa všetkého, o s o b n é h o p o h o d l i a i túžob, aby m o h l i vykonať
svoju prácu. U r o b i a to, lebo je to ich povinnosť.
Život h r a n i č i a r a je úžasný, ale treba sa n a ň v o p r e d pripraviť, n e m ô ž e
sa d o ň pustiť h o c i k t o , kto má pocit, že by sa mu taký život pozdával.
Najlepšie p r e d p o k l a d y majú m u ž i , k t o r í sa v detstve venovali skautingu.
Kolonisti, lovci a prieskumníci celého sveta - to všetko sú skauti.
Musia sa vedieť postarať sami o seba.
S k a u t i n g sa v á m zíde, n e c h sa r o z h o d n e t e p r e akýkoľvek život. J e d e n
z n á m y vedec povedal, že p r í d e v h o d aj m u ž o v i , k t o r ý sa vydá na pole
vedy. A istý v ý z n a m n ý lekár p o u k á z a l na to, aké je p r e d o k t o r a alebo
c h i r u r g a dôležité, aby vedel čítať n e p a t r n é z n a m e n i a ako s k a u t i a
p o z n a l ich v ý z n a m .
V tejto k n i h e sa dozviete, ako sa sami m ô ž e t e naučiť s k a u t s k ý m zruč­
n o s t i a m a u p l a t n i ť ich doma. Keď sa do t o h o p u s t í t e , b u d e to u r č i t e jed­
n o d u c h é a veľmi zaujímavé.
Najlepšie sa však všetko n a u č í t e , keď sa p r i d á t e ku s k a u t o m .
Život hraničiara je úžasný, ale aby ste tak mohli žiť, musíte sa vopred
pripraviť na možné ťažkosti.
KIMOVE DOBRODRUŽSTVÁ
D o b r ý príklad t o h o , ako môže byť skaut užitočný, nájdeme v p r í b e h u
K i m , ktorý napísal R u d y a r d Kipling.
K i m , alebo celým m e n o m Kimball O ' H a r a , bol s y n o m seržanta írske­
ho r e g i m e n t u v I n d i i . M a t k a aj otec mu zomreli, keď bol ešte malý a sta­
rala sa o ň h o teta.
Hrával sa iba s m i e s t n y m i chlapcami, takže sa naučil ich jazyk a poznal
ich spôsoby. Spriatelil sa s p o t u l n ý m kňazom a precestoval s n í m celú
severnú I n d i u .
Jedného dňa narazil na otcov niekdajší regiment, ale pri návšteve tábora
ho chytili, považujúc ho za zlodeja. Neskôr sa však našli jeho doklady aj
rodný list a keď si v regimente uvedomili, že kedysi patril k n i m , ujali sa ho
a začali ho cvičiť. No vždy, keď mal voľno, obliekol sa K i m do indických šiat
a šiel medzi ľudí, akoby bol jedeným z nich.
Po čase sa zoznámil s p á n o m Lurganom, obchodníkom so šperkami a zau­
jímavosťami, ktorý bol vďaka svojej znalosti ľudí aj členom vládneho odde­
lenia tajných služieb.
Keď tento m u ž zistil, ako dobre pozná K i m miestne zvyky, uvedomil si, že
by sa z neho mohol stať dobrý agent vládnej tajnej služby. Naučil teda Kima,
ako si všímať a zapamätať rôzne maličkosti; táto schopnosť patrí k dôležitým
častiam skautského výcviku.
Kimov výcvik
Lurgan najprv ukázal Kimovi podnos plný vzácnych kameňov. Chvíľu ho
nechal na ne pozerať, a potom ich zakryl plátnom. Opýtal sa Kima, kolko
kameňov tam bolo, a akých druhov. Najskôr ich vedel K i m vymenovať len
pár a nevedel ich presne opísať, ale po čase si už všetky kamene celkom
dobre pamätal. Takto sa naučil zapamätať si m n o h é ďalšie veci, ktoré mu
ukazovali.
N a p o k o n sa po dlhom výcviku stal K i m členom tajnej služby a dostal tajné
znamenie - medailón alebo odznak, ktorý mal nosiť okolo krku a určitú vetu,
ktorá vyslovená špeciálnym spôsobom znamenala, že patrí k tajnej službe.
Kim v tajnej službe
Keď raz Kim cestoval vlakom, nastúpil do vozňa muž s ťažkými ranami na hlave
a na rukách. Spolucestujúcim povedal, že spadol z voza, keď sa viezol na stanicu.
No Kim si ako správny skaut všimol, že mužove rany boli ostré, nie odreniny, aké
si človek spôsobí, keď spadne z voza, a tak jeho vysvetieniu neuveril.
Kim zamaskoval muža zmesou múky a popola, aby vyzeral ako žobrák.
Keď si m u ž uväzoval okolo hlavy obväz, K i m si všimol, že má r o v n a k ý
medailón ako on, a tak mu t e n svoj ukázal. M u ž o k a m ž i t e zaplietol
do rozhovoru tajné slová a K i m mu zas správnymi slovami odpovedal.
P o t o m sa n e z n á m y u t i a h o l s K i m o m do k ú t a a vysvetlil m u , že práve r o b í
prácu pre tajnú službu, že ho odhalili a n a h á ň a l i nepriatelia, k t o r í ho tak­
m e r zabili. Z r e j m e aj vedia, že je vo vlaku a zatelegrafujú k a m a r á t o m
ďalej po trati, že sa blíži. M a l odovzdať odkaz j e d n é m u policajnému hod­
nostárovi, bez t o h o , aby ho nepriateľ chytil. Teraz však nevedel, ako to
urobiť, keď už bol nepriateľ o jeho p r í c h o d e informovaný. K i m však na­
šiel riešenie.
V I n d i i sa po krajine potĺka množstvo žobrákov. Ľ u d i a ich považujú
za svätých a dávajú im jedlo a peniaze. C h o d i a t a k m e r n a h í , natierajú sa
popolom a na tvár si maľujú rôzne znaky. K i m teda zamaskoval m u ž a ,
aby vyzeral ako žobrák. Zmiešal m ú k u s p o p o l o m z fajky, vyzliekol kama­
ráta a zmesou mu potrel celé telo. Zatrel aj m u ž o v e rany, aby ich nebolo
vidno. Vybral farbičky, ktoré mal pri sebe a namaľoval n i m i m u ž o v i
na čelo tie správne znaky. Vlasy mu sčesal d o p r e d u , aby vyzerali divoko
a strapato ako vlasy žobráka a zašpinil mu ich, že by ho ani vlastná m a t k a
nespoznala.
Čoskoro dorazili na veľkú stanicu. Na nástupišti stál policajný hod­
nostár, k t o r é m u mali odovzdať odkaz. Prezlečený žobrák d o ň h o vrazil a
policajt mu po anglicky vynadal. Ž o b r á k odpovedal d o m á c i m i nadávka­
mi, medzi k t o r é primiešal tajné slová. Policajt z týchto slov h n e ď p o c h o ­
pil, že žobrák je agent. Predstieral teda, že ho zatkol a odviedol ho
na policajnú stanicu, k d e sa m o h l i v pokoji porozprávať a m o h o l si vypo­
čuť odkaz.
P o t o m sa K i m zoznámil s i n ý m agentom oddelenia - absolventom
Indickej univerzity - a šikovne p o m o h o l pri dolapení dvoch ú r a d n í k o v špiónov.
K i m o v e dobrodružstvá stoja za prečítanie, pretože ukazujú, akú c e n n ú
prácu môže skaut vykonať p r e svoju krajinu v n ú d z i , keď je dosť šikovný
a absolvuje p a t r i č n ý výcvik.
CHLAPCI Z MAFEKINGU
C h l a p č e n s k ý zbor, k t o r ý sa sformoval na o b r a n u M a f e k i n g u v r o k o c h
1899 - 1900 počas Juhoafrickej vojny, poslúži ako skvelý p r í k l a d t o h o ,
Toto je mapa Južnej Afriky. Ak sa
na ňu pozorne pozriete, nájdete Majeking
aj vela iných miest, o ktorých sa hovorí v tejto knihe.
ako m ô ž u byť chlapci u ž i t o č n í v aktívnej službe.
Možno viete, že Mafeking je obyčajné mestečko na šírych pláňach Južnej
Afriky. N i k o m u ani neprišlo na um, že by ho mohol nepriateľ napadnúť.
Z toho vidíme, že vo vojne treba byť pripravený nielen na to, čo je pravde­
podobné, ale aj na to, čo je možné.
Keď sme zistili, že sa nás chystajú v Mafekingu napadnúť, poslali sme
našu posádku brániť dôležité miesta. Mali sme asi 700 vycvičených mužov,
policajtov a dobrovoľníkov. Potom sme ozbrojili mužov z mesta, ktorých
bolo asi 300. Boli medzi nimi aj starí hraničiari, ktorí sa na túto príležitosť
skvele hodili. No ostatní boli väčšinou mladí obchodníci, úradníci, teda
ľudia, ktorí ešte nikdy pušku v ruke nedržali.
Takto sme pozbierali asi tisíc mužov, aby bránili päť míľ široké mesto,
v ktorom sa nachádzalo 600 bielych žien a detí a okolo 7000 Afričanov a
miestnych obyvateľov.
Potrebovali sme sily každého muža. Ako týždne plynuli, m n o h o chlapov
prišlo o život alebo sa zranilo a boje a nočné hliadky boli stále náročnejšie.
Zbor k a d e t o v z M a f e k i n g u
V t e d y L o r d E d w a r d Cecil, h l a v n ý š t á b n y veliteľ, zvolal chlapcov
z M a f e k i n g u a vytvoril z n i c h zbor kadetov. D a l im u n i f o r m y a začal ich
cvičiť. Tak vznikla veselá, šikovná a u ž i t o č n á partia. P r e d t ý m s m e
na d o r u č o v a n i e správ a rozkazov, d r ž a n i e h l i a d o k i ako vojenských slu­
hov využívali mužov. T i e t o p o v i n n o s t i p r e b r a l i chlapci - k a d e t i , a m u ž i
tak m o h l i posilniť p a l e b n ú líniu.
K a d e t i p o d v e l e n í m seržantmajora, chalana, k t o r ý sa volal Goodyear,
odviedli d o b r ú p r á c u a p r á v o m si zaslúžili medaily, k t o r é im boli
na k o n c i vojny u d e l e n é .
Chlapci z Mafekingu vykonali skvelú prácu.
Sformovali sa do zboru kadetov,
dostali uniformy a potrebný výcvik.
M n o h í z n i c h jazdili na b i c y k l o c h , a tak s m e i c h m o h l i využiť
na d o r u č o v a n i e pošty. Ľ u d i a m o h l i posielať listy svojim p r i a t e ľ o m
v i n ý c h p e v n o s t i a c h a n e m u s e l i sa vystavovať paľbe. P r e tieto listy s m e
vyrobili p o š t o v é z n á m k y s o b r á z k o m k a d e t a na bicykli.
Keď jeden z n i c h prebicykloval cez s k u t o č n e ťažkú p a l b u , h o v o r í m
mu:
" J e d n é h o d ň a ťa z a s i a h n u , keď tu b u d e š t a k t o kľučkovať p o m e d z i
strelami."
"Ja, p a n e , p e d á l u j e m tak r ý c h l o , ž e m a n i k d y n e t r a f i a ! " o d p o v e d a l .
T í t o c h l a p c i a k o b y si z p a l b y n i č n e r o b i l i . Vždy b o l i p r i p r a v e n í spl­
niť rozkaz, aj keď to z a k a ž d ý m z n a m e n a l o riskovať život.
Vy by s t e to u r o b i l i ?
U r o b i l by to n i e k t o z vás? K e b y nepriateľ začal strieľať na vašej ulici
a vy by ste m u s e l i doručiť o d k a z do d o m u na d r u h e j s t r a n e cesty, u r o ­
bili by ste to? Som si istý, že áno, aj keď by ste t ý m asi n a d š e n í neboli.
U r č i t e by ste sa však na to chceli v o p r e d pripraviť. Je to ako skočiť
hlavičku do s t u d e n e j vody. Keď je n i e k t o z v y k n u t ý na p o t á p a n i e , neroz­
mýšľa n a d t ý m - n i e je to p r e ň h o n i č nové. No p r e d s t a v t e si n i e k o h o ,
k t o to ešte n i k d y neskúšal, u r č i t e sa b u d e t r o c h u báť.
A tak je to aj s c h l a p c o m , k t o r ý si zvykol o k a m ž i t e u p o s l ú c h n u ť roz­
kazy, či už p r i t o m riskuje alebo nie. Keď m u s í niečo urobiť, u r o b í to
bez ohľadu na n e b e z p e č e n s t v o , k t o r é mu hrozí. Avšak chlapec, k t o r ý sa
n i k d y n e u č i l poslúchať, by sa zdráhal, a o p o v r h o v a l i by n í m aj jeho
bývalí priatelia.
N i e l e n cez vojnu sú skauti užitoční. Aj ako m i e r o v í s k a u t i b u d e t e mať
vždy čo robiť - kedykoľvek a kdekoľvek sa b u d e t e nachádzať.
ROZPRÁVANIE
PRI T Á B O R O V O M O H N I 2
ČO
SKAUTI
ROBIA
Život v prírode •
Lesná múdrosť • Rytierstvo •
Záchrana života • Vytrvalosť • Láska ku krajine
Ak sa c h c e t e stať d o b r ý m i s k a u t m i , p o t r e b u j e t e vedieť n a s l e d u j ú c e
veci:
ŽIVOT V PRÍRODE
T á b o r e n i e je veselou s t r á n k o u s k a u t s k é h o života. Žijete v Božej prí­
rode, m e d z i k o p c a m i a s t r o m a m i , m e d z i v t á k m i a z v i e r a t a m i , p r i m o r i
či rieke - bývate v m a l o m p l á t e n n o m s t a n e , s a m i si varíte a objavujete.
To všetko zlepšuje vaše zdravie i p o h o d u tak, ako by to m e d z i p a n e l m i
a smogom mesta nebolo nikdy možné.
N a t ú r a c h d o p r í r o d y objavujete každý d e ň n o v é m i e s t a a m ô ž e t e
zažiť ú ž a s n é d o b r o d r u ž s t v á . B u d e t e silní a p e v n í , n e b u d e v á m vadiť
vietor ani dážď, t e p l o ani zima. Z o b e r i e t e to tak, ako to p r í d e a d o b r ý
pocit v á m u m o ž n í čeliť v š e t k ý m p r o b l é m o m s ú s m e v o m a v e d o m í m , že
to n a p o k o n z v l á d n e t e .
No s a m o z r e j m e , aby ste si t á b o r n í c t v o a t ú r y m o h l i naozaj vychut­
nať, najprv sa m u s í t e naučiť, ako ich s p r á v n e robiť.
P o t r e b u j e t e vedieť, ako postaviť stan či p r í s t r e š o k ; ako založiť a zapá­
liť o h e ň ; ako si uvariť; ako zviazať d o k o p y ž r d e , aby ste m o h l i postaviť
most alebo plť; ako nájsť cestu n e z n á m o u k r a j i n o u vo d n e aj v n o c i , a
mnoho iného.
V c i v i l i z o v a n o m svete sa tieto z r u č n o s t i u č í len m á l o ľudí, keďže
bývajú v p o h o d l n ý c h d o m o c h a spávajú v m ä k k ý c h p o s t e l i a c h . Jedlo
majú p r i p r a v e n é a keď n e v e d i a kadiaľ ísť, spýtajú sa na cestu policajta.
K e ď sa títo ľudia p u s t i a do s k ú m a n i a a objavovania, ostávajú b e z r a d n í .
P r e d s t a v t e si vášho š p o r t o v é h o " h r d i n u " v d i v o č i n e spolu s n i e k ý m ,
k t o sa životu v p r í r o d e r o z u m i e a h n e ď by ste videli, k t o z n i c h sa
o seba d o k á ž e postarať. D o b r é športové výsledky by mu tu veľmi
n e p o m o h l i . Bol b y iba " z e l e n á č o m " .
LESNÁ MÚDROSŤ
Lesná múdrosť znamená porozumieť zvieratám a prírode.
S p o z n á v a t e r ô z n e d r u h y zvierat, sledujete ich stopy a p r i p l a z í t e sa až
k n i m , aby ste ich m o h l i sledovať v ich p r i r o d z e n o m stave a s k ú m a ť ich
zvyky.
Celý poľovnícky šport spočíva v lesnej m ú d r o s t i s t o p o v a n i a zvierat,
a n i e v ich zabíjaní. Nijaký skaut nezabije zviera len p r e p o t e š e n i e , ale
v ý l u č n e len p r e p o t r a v u . Keď n i e k t o často pozoruje zvieratá vo voľnej
p r í r o d e , tak si ich obľúbi, že ich ani n e c h c e zabíjať.
L e s n á m ú d r o s ť n e z n a m e n á len pozorovať o d t l a č k y a iné stopy, ale aj
s c h o p n o s ť p o r o z u m i e ť ich v ý z n a m u - n a p r í k l a d , akou rýchlosťou zvie­
ra išlo, či b o l o vystrašené alebo k ľ u d n é a p o d o b n e . L o v e c tak m ô ž e
nájsť cestu v d ž u n g l i či na p ú š t i . N a u č í sa, k t o r é lesné p l o d y a k o r i e n ­
ky sú v h o d n é na jedenie, alebo k t o r é majú r a d y zvieratá a dajú sa na ne
prilákať.
Aj na o b ý v a n ý c h m i e s t a c h m ô ž e t e čítať z o d t l a č k o v ľudí, k o n i , bicyk­
lov, áut a zistiť, čo sa t a m dialo. N a u č í t e sa všímať si r ô z n e z n a m e n i a ,
n a p r í k l a d b u d e t e vedieť, že keď odniekiaľ n á h l e v z l i e t n e k ŕ d e ľ vtákov,
p o h y b u j e sa t a m n i e k t o , k o h o nevidíte.
Keď si b u d e t e všímať správanie alebo o b l e č e n i e ľudí, b u d e t e si ve­
dieť dať d o k o p y dva a dva a m o ž n o o d h a l í t e , že sa chystá n i e č o zlé.
Alebo zistíte, že je n i e k t o v n ú d z i a p o t r e b u j e p o m o c či p o v z b u d e n i e p o t o m m ô ž e t e konať podľa základnej skautskej p o v i n n o s t i , teda p o m á ­
hať ľuďom, k t o r í to p o t r e b u j ú .
P a m ä t a j t e , že p r e skauta je h a n b o u , keď si i n í ľudia v š i m n ú niečo
dôležité, v ý r a z n é či n e v ý r a z n é , blízko či ďaleko, vysoko či n í z k o , skôr
ako si to všimol on.
RYTIERSTVO
V d á v n y c h časoch boli s k u t o č n ý m i s k a u t m i rytieri a ich p r a v i d l á sa
podobali d n e š n ý m s k a u t s k ý m p r a v i d l á m .
Rytieri považovali česť za svoj najsvätejší p o k l a d .
Tak ako svätý Juraj kedysi, aj dnes bojujú skauti
proti všetkému zlému a nečistému.
Nikdy by neurobili niečo také nečestné, ako je klamstvo a krádež. Radšej
by umreli, než by niečo také dopustili.
Vždy boli pripravení bojovať a umrieť za svojho kráľa, alebo náboženstvo,
alebo za svoju česť.
Každý rytier mal svojho panoša a pár prívržencov, tak ako náš radca dru­
žiny má svojho zástupcu (alebo asistenta) a štyroch či piatich skautov.
R y t i e r s k y kódex
Rytierova d r u ž i n a bola so svojím r y t i e r o m v d o b r o m aj z l o m a držala
sa r o v n a k ý c h m y š l i e n o k ako ich vodca:
Ich česť bola svätá.
Boli v e r n í B o h u , svojmu kráľovi a svojej krajine.
Boli zdvorilí a s l u š n í ku v š e t k ý m ž e n á m , deťom a slabým ľuďom.
Každému pomáhali.
Dávali p e n i a z e a jedlo t ý m , k t o r í to p o t r e b o v a l i a na t e n t o účel si
odkladali p e n i a z e .
Učili sa zaobchádzať so z b r a ň a m i , aby m o h l i o c h r á n i ť svoje n á b o ž e n ­
stvo a krajinu.
Starali sa o seba, aby boli silní, zdraví a a k t í v n i a m o h l i si d o b r e plniť
svoje p o v i n n o s t i .
A vy ako s p r á v n i skauti by ste mali nasledovať ich rytiersky p r í k l a d .
Skaut je povinný
urobiť aspoň jeden
dobrý skutok denne.
Rytieri m u s e l i k a ž d ý deň vykonať aspoň jeden d o b r ý s k u t o k , a to je aj
j e d n o z n a š i c h pravidiel.
Keď sa r á n o z o b u d í t e , s p o m e ň t e si, že m u s í t e d n e s p r e n i e k o h o vyko­
nať nejaký d o b r ý skutok. Uviažte si na v r e c k o v k e alebo skautskej šatke
uzlík, n e c h v á m t o p r i p o m í n a .
Ak sa v á m n i e k e d y stane, že z a b u d n e t e urobiť d o b r ý s k u t o k , m u s í t e
na d r u h ý d e ň urobiť dva. Pamätajte, že podľa s k a u t s k é h o sľubu je to
o t á z k o u vašej cti. No n e m y s l i t e si, že s k a u t i m u s i a vykonať len jeden
d o b r ý s k u t o k d e n n e . M u s i a urobiť jeden, ale ak m ô ž u urobiť päťdesiat,
tak č í m viac, t ý m lepšie.
D o b r ý m s k u t k o m m ô ž e byť aj nejaká maličkosť. D o b r ý s k u t o k je dať
m i n c u c h u d á k o v i , p o m ô c ť starenke cez ulicu, uvoľniť n i e k o m u m i e s t o
na s e d e n i e , dať v o d u s m ä d n é m u k o ň o v i alebo z d v i h n ú ť z c h o d n í k a
b a n á n o v ú š u p k u . J e d e n d o b r ý skutok m u s í t e d e n n e urobiť - a počíta sa,
len ak je bez n á r o k u na o d m e n u .
ZÁCHRANA ŽIVOTA
Človek, k t o r ý z a c h r á n i svojho b l í ž n e h o p r i n e h o d e , aké sa b e ž n e stá­
vajú vo velkých m e s t á c h , b a n i a c h alebo fabrikách, je r o v n a k ý m h r d i ­
n o m ako vojak, k t o r ý sa ženie do tvrdej bitky, aby u p r o s t r e d nej zachrá­
nil svojho d r u h a .
Tisícky s k a u t o v dostali m e d a i l y za z á c h r a n u života a ja dúfam, že ich
b u d e stále viac.
Je t a k m e r isté, že m n o h í z vás sa skôr či n e s k ô r d o s t a n ú do situácie,
kedy b u d ú môcť n i e k o m u zachrániť život, ale m u s í t e byť na to
P R I P R A V E N Í . M u s í t e vedieť, čo robiť, keď sa s t a n e nejaká n e h o d a - a
urobiť to.
N e s t a č í si o t o m prečítať v k n i h e a myslieť si, že viete, ako na to.
M u s í t e si to p o r i a d n e nacvičiť a opakovať si n a p r í k l a d ako si zakryť ústa
a nos m o k r o u vreckovkou, aby ste m o h l i dýchať v d y m e ; ako n a t r h a ť
p l a c h t u na pásy a urobiť z nej lano, aby ste m o h l i u n i k n ú ť p r e d o h ň o m ;
ako vytvoriť otvor a pustiť v z d u c h do kanála; ako z d v i h n ú ť a preniesť
človeka v b e z v e d o m í ; ako zachrániť a oživiť napohľad u t o p e n ý c h ľudí a
tak ďalej.
Keď sa toto všetko n a u č í t e , b u d e t e si môcť veriť. Keď sa p o t o m niečo
stane, všetkých zachváti p a n i k a a n e b u d ú vedieť, čo robiť, m ô ž e t e
pokojne prísť a urobiť, čo treba.
KONDIČKA
Ak chce n i e k t o plniť všetky skautské p o v i n n o s t i , m u s í byť silný,
zdravý a aktívny. O to sa však treba pričiniť, inak t a k ý m n i k d y n e b u d e .
Vyžaduje si to veľa cvičenia, športových hier, b e h a n i a , p r e c h á d z o k ,
bicyklovania a p o d o b n e .
Skaut by m a l často spávať v o n k u . Chlapec, k t o r ý je z v y k n u t ý spať p r i
zavretom o k n e , by m o h o l p r v ý k r á t v o n k u p r e c h l a d n ú ť . Či v z i m e , či
v lete, treba spať p r i o t v o r e n o m o k n e , a p o t o m n e n a c h l a d n e t e . Ja osob­
ne n e v i e m spať p r i z a t v o r e n o m o k n e alebo s t i a h n u t ý c h žalúziách a keď
som na vidieku, r á d spávam v o n k u .
K r á t k e cvičenie r á n o a večer vás u d r ž í v dobrej k o n d í c i i - n e b u d e t e
m
a ť z n e h o výstavné svaly, ale p o v z b u d í v n ú t o r n é o r g á n y a k r v n ý o b e h
v celom tele.
K a ž d ý s p r á v n y skaut sa u m ý v a vždy, keď je to m o ž n é . Keď sa n e m ô ž e
poumývať, d o b r e s a každý d e ň v y d r h n e m o k r ý m u t e r á k o m .
Skauti dýchajú n o s o m , n i e ú s t a m i . Takto n e v y s m ä d n ú a n e b u d ú tak
r ý c h l o z a d ý c h a n í . N e v d y c h u j ú toľko c h o r o b o p l o d n ý c h b a k t é r i í a v noci
nechrápu.
H l b o k é d ý c h a n i e veľmi prospieva rozvíjaniu pľúc a p r í s u n u čerstvé­
ho v z d u c h u (kyslíka) do krvi, ak sa r o b í na č e r s t v o m v z d u c h u a zby­
t o č n e sa n e p r e h á ň a . P r i h l b o k o m d ý c h a n í vdychujete p o m a l y a zhlbo­
ka cez n o s , n i e cez ústa, k ý m sa rebrá čo najviac neroztvoria. Po chvíli
p o m a l y a p l y n u l o v y d ý c h n e t e . Najlepšie sa však d ý c h a t a k t o z h l b o k a
prirodzene, po behaní.
M I L U J T E S V O J U VLASŤ
Moja vlasť a vaša vlasť nevznikla len tak z n i č o h o nič. Vytvorili ju
m u ž i a ž e n y svojou t v r d o u p r á c o u a bojom, v k t o r o m často obetovali
vlastný život - v e d e n í svojím p r a v ý m vlastenectvom.
P r i v š e t k o m , čo robíte, myslite najprv na svoju vlasť. N e m r h a j t e vše­
tok svoj čas a p e n i a z e p r e svoje pobavenie, ale najskôr sa zamyslite, ako
by ste m o h l i prispieť k verejnému b l a h u . Keď sa v á m to p o d a r í , bavte
sa, ako m á t e chuť.
Skauti sa učia vytrvalosti vo voľnej prírode. Ako prieskumníci si sami nosia
svoje náklady a "pádlujú svoje kanoe".
M o ž n o si h o v o r í t e , ako m ô ž e m a l ý chlapec p o m ô c ť svojej vlasti.
K a ž d ý chlapec m ô ž e byť p r o s p e š n ý už len t ý m , že sa s t a n e s k a u t o m a
dodržiava s k a u t s k é zákony.
Vaším cieľom by sa m a l o stať heslo " N a j p r v moja vlasť, až p o t o m ja."
M o ž n o k e b y ste sa ú p r i m n e zamysleli, zistili by ste, že v s ú č a s n o s t i je
to u vás práve n a o p a k . D ú f a m , že v t o m p r í p a d e to n a p r a v í t e a z a č n e t e
sa podľa t o h o správať. Tak ako starí R i m a n i a , aj m n o h í súčasníci sú prí­
liš spokojní s t ý m , že platia d r u h ý m , aby za n i c h hrali futbal či bojova­
li vo vojne. Vy t a k í nebuďte. Spravte sami niečo p r e t o , aby vlajka m o h l a
ďalej viať.
Ak sa b u d e t e na s k a u t i n g pozerať z t o h t o u h l a , u r o b í t e s p r á v n e . P r i ­
dajte sa ku s k a u t o m , nie je to len zábava, ale zároveň sa tu n a u č í t e byť
d o b r ý m o b č a n o m svojej vlasti, aj celého sveta.
P r e b u d í t e v sebe s k u t o č n é h o d u c h a vlastenectva, k t o r é h o by m a l mať
každý s p r á v n y chlapec.
ELSDONSKÁ VRAŽDA
P r e d m n o h ý m i r o k m i s a n a severe Anglicka o d o h r a l a b r u t á l n a vraž­
da. V r a h a chytili, usvedčili a obesili h l a v n e vďaka skautskej m ú d r o s t i
j e d n é h o m a l é h o pastiera.
Lesná
múdrosť -
K e ď pastier
Robert
Hindmarsh
zaháňal
ovce
po trávnatej p l a n i n e d o m o v ku k o p c o m ďalej od cesty, prešiel okolo
tuláka, k t o r ý sedel na z e m i s n a t i a h n u t ý m i n o h a m i a niečo jedol.
Pozorovanie - A k o p r e c h á d z a l okolo, všimol si m u ž o v výzor a h l a v n e
nezvyčajné k l i n c e v p o d r á ž k a c h jeho t o p á n o k .
Utajenie - Nezastavil sa, ani sa na m u ž a nezahľadel, len si z a p a m ä t a l
tieto detaily, a n e p ú t a l z b y t o č n e jeho pozornosť. Tulák ho tak považoval
iba za obyčajného chlapca.
D e d u k c i a - Po p i a t i c h míľach sa chlapec dostal do svojej dediny, keď
si všimol, že okolo jednej c h a l u p y sa z h r o m a ž d i l dav ľudí. D o z v e d e l sa,
že staršia žena, k t o r á t a m bývala ( M a r g a r e t Crozier), bola zavraždená.
Objavili sa r ô z n e d o h a d y o h ľ a d n e páchateľa a najpodozrivejšia bola
s k u p i n a t r o c h či š t y r o c h vandrákov, k t o r í sa túlali po krajine, o k r á d a l i
l u d í a vyhrážali sa smrťou k a ž d é m u , kto by ich zločiny ohlásil.
C h l a p e c si to všetko vypočul, keď v t o m si všimol č u d n é o d t l a č k y
t o p á n o k v malej z á h r a d k e p r i chalupe. O d t l a č k y klincov boli r o v n a k é
ako na t u l á k o v ý c h t o p á n k a c h , tak si p r i r o d z e n e domyslel, že by t e n
m u ž m o h o l mať s v r a ž d o u niečo spoločné.
Rytierstvo - Bola zavraždená b e z m o c n á stará žena, a to v chlapcovi
v z b u d i l o jeho rytierske cítenie p r o t i vrahovi, n e c h u ž b y t o bol k t o ­
koľvek.
Odvaha a sebadisciplína - Aj keď vedel, že ho m ô ž u v r a h o v i kama­
ráti za t a k é t o i n f o r m á c i e zabiť, n e d b a l na svoj strach. Vybral sa h n e ď za
p o l i c a j n ý m s t r á ž n i k o m a povedal mu o o d t l a č k o c h na z á h r a d e , aj o t o m ,
k d e m ô ž e nájsť m u ž a , k t o r é m u patria, ak sa t a m h n e ď vyberie.
Robert Hindmarsh
si dobre všimol tulákov výzor
a nepútal zbytočne jeho pozornosť.
Zdravie a sila - Tulák sa dostal ďaleko od m i e s t a v r a ž d y a nevidel ho
n i k o k r e m m a l é h o chlapca. Tak si myslel, že je v b e z p e č í a n i k d y by mu
ani n e n a p a d l o , že práve t e n chlapec dôjde pešo až na m i e s t o vraždy a
vráti sa späť s políciou. N a d n i e č í m t a k ý m si vôbec n e l á m a l hlavu.
L e n ž e R o b e r t bol silný, zdravý chlapec z hôr, ľahko a rýchlo prešiel
celú cestu, takže chlapa bez p r o b l é m o v našli a chytili.
Bol to t u l á k m e n o m Willie Winter.
Súd ho u z n a l v i n n ý m a obesili ho v Newcastli. J e h o telo p o t o m p r e ­
niesli na m i e s t o vraždy, t a m ho zavesili na šibenicu, ako to bolo v t ý c h
časoch zvykom.
Ď a l š í c h d v o c h tulákov, v r a h o v ý c h komplicov, chytili s n e j a k ý m i
u k r a d n u t ý m i v e c a m i a tiež ich v Newcastli odsúdili.
Dobrosrdečnosť - Keď sa chlapec dozvedel, aký o s u d p o s t i h o l Willieho W i n t e r a , trápilo h o , že spôsobil smrť i n é h o človeka.
Záchrana života - Sudca si ho však dal zavolať a blahoželal m u , že t a k
p o m o h o l svojim s p o l u o b č a n o m a n i e k t o r ý m z n i c h u r č i t e z a c h r á n i l
život, keď p o m o h o l dolapiť t a k é h o n e b e z p e č n é h o k r i m i n á l n i k a .
Povinnosť - Sudca mu povedal: " S p l n i l si svoju povinnosť, aj keď si
sa sám vystavil n e b e z p e č e n s t v u a u t r p e n i u . Ale t ý m sa n e t r á p . Bolo tvo­
jou p o v i n n o s ť o u p o m ô c ť polícii p r i v ý k o n e spravodlivosti a p o v i n n o s ť
sa m u s í vykonať aj s n a s a d e n í m v l a s t n é h o života."
Príklad - Takto R o b e r t splnil všetky s k a u t s k é p o v i n n o s t i .
Použil lesnú m ú d r o s ť ; pozorovanie, bez t o h o , aby si ho všimli;
d e d u k c i u ; rytierstvo; zmysel p r e povinnosť; vytrvalosť; d o b r o s r d e č ­
nosť.
Ani by mu n e n a p a d l o , že čin, na k t o r ý sa dobrovoľne podujal, b u d e
ešte roky p o t o m slúžiť i n ý m c h l a p c o m ako p r í k l a d n á u k á ž k a p l n e n i a
povinností.
Aj vy si teda u v e d o m t e , že vaše činy si ľudia všímajú a j e d n é h o d ň a
m o ž n o poslúžia i n ý m ako p r í k l a d .
Tak sa snažte plniť p o v i n n o s t i za k a ž d ý c h o k o l n o s t í .
ROZPRÁVANIE
PRI T Á B O R O V O M OHNI 3
AKO
SA STAŤ
SKAUTOM
Nováčikovská skúška • Skautský zákon • Skautský sľub • Skautský znak a
pozdrav • Prijímanie nováčika • Skautská rovnošata
Ak sa c h c e t e stať s k a u t m i , mali by ste s d o v o l e n í m vašich rodičov
vstúpiť do s k a u t s k é h o o d d i e l u alebo d r u ž i n y vo vašom okolí.
N o ešte p r e d t ý m m u s í t e prejsť nováčikovskou skúškou. J e t o jedno­
d u c h á skúška, k t o r á u k á ž e , či sa na s k a u t i n g h o d í t e a naozaj sa t o m u
chcete venovať.
Ak p r e s v e d č í t e v o d c u svojho oddielu, že ste s c h o p n í robiť všetko a tak
ako sa m á , p r i j m e vás za skautov a b u d e t e mať právo nosiť nováčikovský o d z n a k .
SKAUTSKÝ ZÁKON
S k a u t s k ý z á k o n sú pravidlá, k t o r ý m i sa riadia všetci s k a u t i na celom
svete. K e ď sa s t a n e t e s k a u t m i , sľúbite, že ich b u d e t e dodržiavať. Skaut­
ský z á k o n nájdete na začiatku tejto k n i h y ( s t r a n y xiii, xiv, a xv). Pozor­
ne si ho prečítajte, aby ste k a ž d é m u b o d u s p r á v n e p o r o z u m e l i .
S K A U T S K Ý SĽUB
P r i svojom p r i j í m a n í za skauta b u d e t e p r e d celým o d d i e l o m skladať
s k a u t s k ý sľub.
S k a u t s k ý sľub nájdete na s t r a n e xiii.
N i e je ľahké t e n t o sľub dodržiavať, je však veľmi v á ž n y a n i k nie je
n a o z a j s t n ý m s k a u t o m , pokiaľ sa n e s n a ž í z celej sily , aby sa n í m riadil.
Vidíte s a m i , že s k a u t i n g nie je len zábava, ale sa aj od vás čosi očaká-
va Ja v á m však v e r í m , že sa naozaj vynasnažíte, aby ste s k a u t s k ý sľub
dodržali.
SKAUTSKÉ HESLO
Skautské heslo je:
BUĎ PRIPRAVENÝ
čo z n a m e n á , že ste vždy telesne aj d u š e v n e p r i p r a v e n í vykonať svoju
povinnosť.
Byť pripravený d u š e v n e z n a m e n á byť d i s c i p l i n o v a n ý a poslúchať,
predvídať všetky m o ž n é n e h o d y a situácie, k t o r é m ô ž u nastať, p r e s n e
vedieť, čo robiť v danej chvíli a naozaj to s radosťou vykonať.
Byť pripravený t e l e s n e z n a m e n á , že b u d e t e silní a a k t í v n i , a n i e l e n
s c h o p n í s p r á v n u vec urobiť, ale naozaj ju v s p r á v n u chvíľu u r o b í t e .
SKAUTSKÝ
ODZNAK
Skautský o d z n a k tvorí h r o t šípu ukazujúci na sever na m a p e alebo
kompase. Je to o d z n a k p r i e s k u m n í k a , pretože ukazuje správny smer a
mieri d o h o r a . Ukazuje cestu, ako vykonať svoju povinnosť a p o m á h a ť
ostatným. Tri h r o t y na o d z n a k u vám majú p r i p o m í n a ť tri b o d y skaut­
ského sľubu.
Tento h r o t sa stal skautským o d z n a k o m skoro na celom svete. Často sa
pred n e h o u m i e s t ň u j e e m b l é m krajiny, aby sa rozlíšili r ô z n e n á r o d n o s t i .
O d z n a k o m d r u h o s t u p ň o v ý c h skautov je s t u h a so s k a u t s k ý m h e s l o m
"Buď p r i p r a v e n ý " . S t u h a je na k o n c o c h vytočená d o h o r a ako ú s m e v na
skautovej tvári, pretože skaut r o b í svoju povinnosť s radosťou. P o d stu­
hou je lano s u z l o m . Tento uzol vám p r i p o m í n a , že m á t e každý d e ň
vykonať d o b r ý skutok.
Skautský o d z n a k so s t u h o u p a t r í p r v o s t u p ň o v ý m s k a u t o m .
SKAUTSKÝ
POZDRAV
Skautský p o z d r a v sa r o b í z d v i h n u t í m r u k y do výšky r a m e n a , dlaň je
vytočená d o p r e d u , palec p o l o ž e n ý na n e c h t e malíčka, o s t a t n é p r s t y sú
v z p r i a m e n é a ukazujú n a h o r . Tri p r s t y p r i p o m í n a j ú s k a u t o v i tri časti
s k a u t s k é h o sľubu.
Skautský p o z d r a v sa p o u ž í v a p r i s k l a d a n í sľubu
alebo p r i s t r e t n u t í . K e ď sa r u k a v s k a u t s k o m p o z d r a v e p o z d v i h n e
k čelu, je to s k a u t s k é salutovanie.
Kedy s a l u t o v a ť
Všetci nositelia s k a u t s k é h o o d z n a k u sa musia raz d e n n e pozdraviť. K t o
prvý zbadá d r u h é h o skauta, m u s í ho pozdraviť, bez ohľadu na postavenie.
Skauti m u s i a vždy salutovať na prejav úcty p r i v z t y č o v a n í vlajky; keď
sa h r á n á r o d n á h y m n a ; p r i n á r o d n ý c h farbách; keď sa s l á v n o s t n e nesie
s k a u t s k á vlajka; a na všetkých p o h r e b o c h . P r i t ý c h t o p r í l e ž i t o s t i a c h sa
s k a u t i p r i s a l u t o v a n í a p o s t a v e n í do p o z o r u
riadia p o k y n m i v e d ú c e h o
skauta. Ak sa n e p o s t u p u j e podľa rozkazov, m a l by s k a u t salutovať sám.
Vodcovia by m a l i salutovať v k a ž d o m p r í p a d e .
Tri časti skautského odznaku a tri prsty skautského pozdravu
pripomínajú skautovi tri body skautského sľubu.
P o z d r a v sa r o b í p r a v o u r u k o u a iba keď s k a u t n e n e s i e palicu. Keď
nesie palicu, ľavú r u k u dá v o d o r o v n e cez telo a p r a v o u r u k o u vo forme
s k a u t s k é h o p o z d r a v u sa d o t k n e palice.
Keď majú s k a u t i na sebe rovnošatu, zdravia sa vždy bez ohľadu na to,
či majú k l o b ú k alebo nie, jedinou v ý n i m k o u sú n á b o ž e n s k é obrady,
k e d y n a m i e s t o salutovania stoja v pozore.
Význam p o z d r a v u
Raz mi ktosi povedal, že " o n je predsa r o v n a k o d o b r ý ako h o c k t o iný,
a naštve h o , keď m u s í z d v i h n ú ť r u k u n a p o z d r a v t a k z v a n ý c h ' l e p š í c h ' ,
n e b u d e i c h o t r o k o m a p o c h l e b o v a č o m , on n i e ! " a tak ďalej.
Takéto s p r á v a n i e je naozaj n e s l u š n é , ale b e ž n é m e d z i ľuďmi, k t o r í
nemajú s k a u t s k ú výchovu.
N e h á d a l s o m sa s n í m , aj keď s o m mu m o h o l povedať, že asi neveľmi
rozumie významu pozdravu.
Pozdrav je z n a m e n í m m e d z i m u ž m i s u r č i t ý m p o s t a v e n í m . Je to p r i ­
vilégium mať možnosť ľudí zdraviť.
V m i n u l o s t i m o h l i všetci s l o b o d n í m u ž i nosiť z b r a ň a keď sa dvaja
stretli, zdvihli p r a v ú r u k u na znak t o h o , že v nej n e d r ž i a z b r a ň a stret­
li sa ako priatelia. To isté platilo, aj keď ozbrojený m u ž stretol b e z b r a n ­
n é h o človeka alebo ž e n u .
Otroci a nevoľníci n e s m e l i nosiť z b r a n e , a tak m u s e l i okolo slobod­
n é h o m u ž a iba prejsť bez p o z d r a v u .
D n e s už ľudia n e n o s i a z b r a n e . No tí, k t o r í by ich nosiť m o h l i - ako
rytieri, vážené osoby a vojaci, teda ľudia, k t o r í žijú z v l a s t n é h o majetku,
alebo si na živobytie zarábajú - sa stále zdravia tak, že z d v i h n ú r u k u
ku k l o b ú k u alebo si ho d o k o n c a dajú dolu. "Povaľači" sa nezdravia, len
prejdú okolo a n e v e n u j ú pozornosť s l o b o d n é m u m u ž o v i či ľuďom, k t o r í
si na seba zarábajú.
Skaut sa s iným skautom zdraví podaním ľavej ruky.
Pozdrav ukazuje, že ste správni ľudia a s d r u h ý m i to m y s l í t e d o b r e .
N e m á to n i č s p o l o č n é h o s o t r o c t v o m .
Ak vás n e z n á m y človek p o z d r a v í s k a u t s k ý m p o z d r a v o m , m a l i by ste
n
a to h n e ď reagovať, p o z d r a v mu opätovať, a podať si s n í m L A V Ú
R U K U - skautské p o d a n i e ruky. Ak p o t o m u k á ž e s k a u t s k ý o d z n a k ,
alebo inak dokáže, že je skaut, m u s í t e mu veriť ako svojmu s k a u t s k é m u
bratovi a vo v š e t k o m mu pomôcť.
PRIJÍMANIE
NOVÁČIKA
Takto by m o h o l vyzerať obrad prijímania nového člena:
Oddiel sa postaví do polkruhu, skautský vodca a jeho zástupca zaujmú
miesto medzi k o n c a m i polkruhu. Zástupca drží klobúk nového člena. Keď
vodca vyzve nového člena, aby vystúpil dopredu, radca družiny ho prive­
die do stredu. Skautský vedúci sa p o t o m opýta: "Vieš, čo je to tvoja česť?"
Nový člen odpovie: " Á n o . Z n a m e n á to, že som pravdovravný a ú p r i m n ý
a môžete mi dôverovať." (alebo niečo podobné).
"Poznáš skautské zákony?"
"Áno."
" M ô ž e m ti veriť, na tvoju česť, že budeš žiť tak, aby si dodržiaval skaut­
ský sľub?"
Na to nový člen u r o b í skautský pozdrav a k ý m skladá skautský sľub,
zdraví aj celá družina.
Skautský vodca: "Verím ti, na tvoju česť, že t e n t o sľub dodržíš. Odteraz
si s k a u t o m a členom celosvetového bratstva skautov."
Skautský vodca mu p o t o m odovzdá odznaky a zástupca mu dá jeho klo­
búk. Radca družiny mu na plece p r i p n e jeho družinový uzol.
Skautský vodca si s n í m podá ľavú ruku.
N o v ý skaut sa otočí a pozdraví celú družinu.
D r u ž i n a odzdraví.
Skautský vodca povie: "K svojej družine, p o c h o d o m . "
Nový skaut a jeho družinový radca odpochodujú späť k svojej družine.
POSTUP V SKAUTINGU
Keď ste sa stali s k a u t o m , m ô ž e t e postúpiť na vyšší s t u p e ň , teda stať sa
d r u h o s t u p ň o v ý m s k a u t o m . K t o m u sa však m u s í t e naučiť základy m n o ­
h ý c h u ž i t o č n ý c h vecí. O d z n a k o m skauta d r u h e j t r i e d y je s a m o t n á s t u h a
so s k a u t s k ý m h e s l o m .
N i k t o by n e m a l ostávať z b y t o č n e d l h o d r u h o s t u p ň o v ý m s k a u t o m , a
tak sa s n a ž t e stať p r v o s t u p ň o v ý m s k a u t o m čo najrýchlejšie. B u d e t e
musieť zvládnuť všelijaké zložitejšie veci ako čítanie v m a p á c h , turisti­
k u , p o s k y t o v a n i e prvej p o m o c i a m n o h o i n é h o . O d z n a k p r v o s t u p ň o v é ­
ho s k a u t a t v o r í h r o t a stuha.
Vo vašich záľubách tiež m ô ž e t e získať o d z n a k y o d b o r i e k .
SKAUTSKÁ
ROVNOŠATA
S k a u t s k á r o v n o š a t a p r i p o m í n a r o v n o š a t u , k t o r ú nosili m o j i m u ž i ,
keď s o m velil svojej p o s á d k e v J u ž n e j Afrike. Vedeli, čo je p o h o d l n é ,
p r a k t i c k é a o c h r á n i i c h p r e d n e p r i a z n i v ý m i v p l y v m i počasia. P r e t o sa
jej s k a u t s k á r o v n o š a t a veľmi p o d o b á .
P ô v o d n á s k a u t s k á r o v n o š a t a sa s m a l ý m i o b m e n a m i ujala na c e l o m
svete.
sa
Skautská rovnošata, používaná na celom svete,
veľmi podobá na rovnošatu juhoafrickej jednotky.
Skauti v m n o h ý c h krajinách m i e r n e h o p á s m a majú r o v n a k ú r o v n o ­
šatu, ale v z e m i a c h s h o r ú c i m p o d n e b í m si ju m u s e l i prispôsobiť.
Z a č n i m e z h o r a - kaki klobúk so š i r o k ý m okrajom d o b r e o c h r á n i
pred s l n k o m aj dažďom. Na hlave je p r i c h y t e n ý š n ú r k o u , k t o r á sa vpre­
du uviaže na slučku a vedie po t e m e n e hlavy. Š n ú r k a sa v á m m ô ž e zísť
aj pri s t a n o v a n í . K l o b ú k má štyri p r e h l b e n i n y .
Na k r k u sa n o s í uviazaná šatka zložená do t r o j u h o l n í k a so š p i c o m
na šiji. K a ž d ý oddiel má šatku inej farby a keďže šatka vyjadruje česť
tvojho o d d i e l u , m u s í t e sa o ňu starať, udržovať ju čistú a p e k n e zloženú.
Na k r k u sa uväzuje na uzol alebo sa spína p o m o c o u " t u r b a n č e k a " , čo je
nejaký k r ú ž o k v y r o b e n ý z povrázku, kovu, kosti a p o d o b n e . Šatka chrá­
ni p r e d s p á l e n í m od slnka a m ô ž e sa zísť aj v r ô z n y c h situáciách, n a p r í ­
klad ako obväz alebo z á c h r a n n é lano.
Skautská košeľa (alebo tričko) je ľahká a p r í j e m n á , n i e je n i č p o h o ­
dlnejšie, ako keď si na nej v y h r n i e t e rukávy. Skauti si ich vyhŕňajú, aby
sa m o h l i slobodnejšie pohybovať a ukázali, že sú p r i p r a v e n í plniť svoje
heslo. Z h r n ú si ich, keď im je zima alebo by im s l n k o m o h l o spáliť ruky.
V z i m e si m ô ž e t e obliecť teplé oblečenie na košeľu alebo p o d ň u .
K r á t k e n o h a v i c e sa v ý b o r n e h o d i a na ťažkú p r á c u , t u r i s t i k u a stano­
vanie. Sú lacnejšie a hygienickejšie ako d l h é nohavice. Dá sa v n i c h ľah­
šie pohybovať a n o h y sa d o s t a t o č n e vetrajú. M ô ž e t e v n i c h chodiť na
b o s o po m o k r e j z e m i a vôbec ich nezašpiníte, čo je ďalšia ich výhoda.
Ponožky sa u p í n a j ú p o d v ä z k a m i a na mieste z a h n u t i a je v i d n o zelené
nášivky.
Podľa m ň a sú n í z k e topánky vhodnejšie n e ž vysoká obuv, p r e t o ž e
n o h y sa v n i c h lepšie vetrajú. Keď sa nosia vysoké t o p á n k y p e v n e za­
viazané, m ô ž e sa stať, že p r e p o t e n é p o n o ž k y r o z m o č i a n o h u a spôsobia
o d r e n i n y a p r e m r z n u t i e , čo sa p r i n í z k y c h t o p á n k a c h nestáva.
Nosenie rovnošaty
Skautská
rovnošata
symbolizuje
bratské
puto
medzi
chlapcami
na celom svete.
Keď je s k a u t u p r a v e n ý a n o s í svoju r o v n o š a t u s p r á v n e , r o b í d o b r é
m e n o n á š m u h n u t i u . Ukazuje tak, že je h r d ý na seba s a m é h o a na svoj
oddiel.
N e u p r a v e n ý , n e p o r i a d n e oblečený skaut m ô ž e n a d r u h e j s t r a n e vrh­
núť v očiach verejnosti zlé svetlo na celé h n u t i e . Takýto človek podľa
m ň a n e p o c h o p i l s k a u t s k é h o d u c h a a n i e je h r d ý na svoje členstvo
v n a š o m v e l k o m bratstve.
SKAUTSKÁ PALICA
S k a u t s k á palica j e u ž i t o č n ý m d o p l n k o m s k a u t s k e j výbavy. P r e m ň a
s a stala n e o c e n i t e ľ n ý m p o m o c n í k o m p r i p r e c h o d e h o r a m i
alebo
k a m e n i s t o u k r a j i n o u , či p r i n o č n o m p o b y t e v lesoch alebo b u š i . Skau­
ti si na ňu m ô ž u vyryť r ô z n e z n a k y a z a z n a m e n a ť t a k svoje úspechy.
P o s t u p n e p r e n i c h n e b u d e len z á z n a m n í k o m , ale a j c e n n ý m p o m o c n í ­
kom.
S k a u t s k á palica by m a l a byť p e v n á , siahať s k a u t o v i asi po ú r o v e ň
n o s a a m a l i by byť na nej v y z n a č e n é s t o p y a p a l c e na v y m e r i a v a n i e .
Táto palica s a h o d í n a veľa r ô z n y c h vecí, n a p r í k l a d m ô ž e t e p o m o c o u
nej vytvoriť n o s i d l á , zadržať dav, preskočiť p r i e k o p u , zistiť h ĺ b k u
rieky, a u d r ž i a v a ť k o n t a k t v t m e so z v y š k o m svojej d r u ž i n y . P o m ô ž e
vám p r i p r e l i e z a n í m ú r a - p a l i c u chyťte o b o m a r u k a m i v o d o r o v n e , aby
sa na ňu m o h o l d r u h ý s k a u t postaviť, vyliezť a podať v á m z h o r a r u k u .
Z v i a c e r ý c h palíc p o s t a v í t e ľahký m o s t , p r í s t r e š o k či p o s l ú ž i a ako
žrď na vlajku.
Palica má veľa r ô z n y c h využití a po čase v á m b u d e chýbať vždy, keď
ju n e b u d e t e mať p r i sebe.
Ak sa dá, v y r o b t e si vlastnú palicu, ale n e z a b u d n i t e si najprv pýtať
dovolenie, keď ju pôjdete n i e k a m odrezať.
Skautská palica sa zíde pri mnohých aktivitách vo voľnej prírode.
ROZPRÁVANIE
PRI T Á B O R O V O M OHNI 4
SKAUTSKÉ
DRUŽINY
Systém družín • Radca družiny •
Signály družiny • Hry
K a ž d ý s k a u t s k ý oddiel sa skladá z dvoch alebo viacerých d r u ž í n
po šiestich až ô s m y c h c h l a p c o c h .
H l a v n ý m z á m e r o m d r u ž i n o v é h o systému je dať s k u t o č n ú zodpoved­
nosť čo najväčiemu p o č t u chlapcov. K a ž d ý z n i c h sa tak učí, že má urči­
tú o s o b n ú z o d p o v e d n o s ť za ú s p e c h družiny. A každá d r u ž i n a sa tak učí,
že má u r č i t ú z o d p o v e d n o s ť za ú s p e c h oddielu. P r o s t r e d n í c t v o m druži­
n o v é h o s y s t é m u sa skauti učia, že majú dôležité slovo v t o m , čo ich
oddiel robí.
RADCA
DRUŽINY
K a ž d á d r u ž i n a m á svojho v e d ú c e h o . J e n í m radca družiny. Skautský
vodca mu v r á m c i d r u ž i n y necháva voľnú r u k u , ale aj od n e h o veľa oča­
káva. R a d c a d r u ž i n y si z chlapcov vyberie svojho zástupcu. R a d c a je
z o d p o v e d n ý za v ý k o n y a fungovanie svojej
družiny. Vojaci veľakrát
p l n i a p r í k a z y len z o s t r a c h u p r e d t r e s t o m , ale s k a u t i p l n i a n a r i a d e n i a
svojho r a d c u p r e t o , že sú jeden t í m , ťahajú za jeden k o n i e c a za svojím
r a d c o m stoja v m e n e cti a ú s p e c h u svojej družiny.
P r i t r é n o v a n í a v e d e n í svojej d r u ž i n y získava radca p r a x a skúsenos­
ti, je s c h o p n ý prijať zodpovednosť. R a d c a d r u ž i n u n i e l e n trénuje, ale aj
vedie, p r e t o m u s í byť v r ô z n y c h aktivitách a s p o ň taký d o b r ý ako jeho
skauti. N e s m i e sa stať, že b u d e od i n é h o chlapca vyžadovať n i e č o , čo
sám nevie. N e s m i e na chlapcov zvyšovať hlas, ale má ich povzbudzovať
k n a d š e n i u a o c h o t n e j práci.
D ô v e r y h o d n í a zodpovední m l a d í muži s vodcovskými schopnosťa­
mi sú d n e s p o t r e b n í vo v š e t k ý c h sférach života. Takže ak r a d c a vedie
svoju d r u ž i n u ú s p e š n e , má veľké šance uspieť aj v b e ž n o m živote.
V r á m c i d r u ž i n y b u d e t e hrať veľa h i e r a venovať sa r ô z n y m aktivi­
t á m , vďaka k t o r ý m získate s k a u t s k é s k ú s e n o s t i .
RADA C T I
R a d a cti t v o r í d ô l e ž i t ú súčasť d r u ž i n o v é h o s y s t é m u . Je to výbor,
ktorý rieši záležitosti v oddiele. R a d a cti sa skladá z r a d c o v d r u ž í n ,
alebo v p r í p a d e m a l é h o o d d i e l u z radcov d r u ž í n a ich zástupcov. Skaut­
ský vodca sa s t r e t n u t í zúčastňuje ako p o r a d c a , ale nehlasuje. V p r í p a ­
de n e p r í t o m n o s t i s k a u t s k é h o vodcu radcovia d r u ž í n v r a d e cti p r e b e ­
rajú v e d e n i e o d d i e l u .
R a d a cti r o z h o d u j e o n á p l n i práce, táborov, o d m e n á c h a i n ý c h otáz­
kach, k t o r é sa dotýkajú v e d e n i a o d d i e l u . Členovia r a d y skladajú sľub
mlčanlivosti. Z v e r e j n i a sa iba r o z h o d n u t i a , k t o r é sa dotýkajú celého
oddielu, ako sú súťaže, s t r e t n u t i a a iné.
PÁR SLOV PRE RADCOV DRUŽÍN
C h c e m , aby ste a k o radcovia d r u ž í n viedli svoje d r u ž i n y s a m i , p r e t o ­
že sa tak m ô ž e t e venovať k a ž d é m u chlapcovi osobnejšie a urobiť z n e h o
lepšieho človeka. N i e je d o b r é mať j e d n é h o či d v o c h v y n i k a j ú c i c h
chlapcov a o s t a t n ý c h zanedbávať. M a l i by ste sa snažiť zo v š e t k ý c h
spraviť tých najlepších.
Najlepšie i c h p o v e d i e t e v l a s t n ý m p r í k l a d o m , p r e t o ž e t o , č o u r o b í t e
vy, u r o b í aj váš skaut. U k á ž t e i m , že p l n í t e všetky príkazy, ú s t n e , písa­
né či tlačené a d o d r ž i a v a t e ich n i e l e n v p r í t o m n o s t i s k a u t s k é h o v o d c u .
U k á ž t e i m , že d o k á ž e t e získať o d b o r k y a vaši c h l a p c i sa vás b u d ú sna­
žiť nasledovať. No p a m ä t a j t e , že ich m u s í t e viesť, a n i e tlačiť.
Názvy a znaky družín
Každý o d d i e l m á názov podľa miesta, k a m p a t r í . K a ž d á d r u ž i n a
v
oddiele si zvolí m e n o podľa nejakého zvieraťa alebo vtáka. Najlepšie
je vybrať si zviera alebo vtáka, k t o r ý žije vo vašom okolí. Takto m ô ž e
mať 33. l o n d ý n s k y oddiel päť d r u ž í n s n á z v a m i Vlci, H a v r a n í , Hvizdáci, Býci a Sovy. Všetci radcovia d r u ž í n majú na svojej palici m a l ú
zástavku s d r u ž i n o v ý m zvieraťom na oboch s t r a n á c h .
Toto je zástava družiny Vlkov í.
londýnskeho oddielu.
K a ž d ý s k a u t má svoje číslo. Radca d r u ž i n y má číslo 1, z á s t u p c a 2,
ostatní chlapci
majú
n a s l e d u j ú c e čísla.
Skauti
zvyčajne p r a c u j ú
v p á r o c h ako k a m a r á t i , číslo 3 a 4 spolu, číslo 5 a 6 spolu, číslo 7 s čís­
l o m 8.
Takéto z n a k y a p o k r i k y používali d r u ž i n y v p r v o m s k a u t s k o m t á b o r e
na ostrove Brownsea, ale m o ž n o s t í je n e s p o č e t n e .
Hvizdák
Havran
Vlk
pískanie
pokrik:
zavytie:
bučanie:
hvizdáka
„krá-krá"
„hauu-uuu"
,muuu-uuu'
zelená
čierna
žltá a čierna
červená
DRUŽINOVÝ
Býk
POKRIK
Všetci s k a u t i v d r u ž i n e m u s i a vedieť n a p o d o b n i ť zvuk svojho družin o v é h o zvieraťa - takže každý skaut z " B u l d o g o v " vie vrčať ako buldog.
Takto sa m ô ž e t e dorozumievať pri u k r ý v a n í alebo v n o c i , používajte
však len p o k r i k vlastnej družiny. Radca zvoláva svoju d r u ž i n u zahvízd a n í m alebo d r u ž i n o v ý m p o k r i k o m .
STOPÁRSKE POCHODOVÉ ZNAČKY
Skautské p o c h o d o v é značky sa robia na z e m i p r i p r a v o m okraji cesty.
N e s m ú s a robiť t a m , k d e b y m o h l i poškodiť s ú k r o m n ý p o z e m o k .
Ďalej po tejto ceste.
L i s t s c h o v a n ý tri k r o k y odtiaľto v s m e r e šípky.
Nechoďte po tejto ceste.
" O d i š i e l s o m domov."
(Podpis) " R a d c a d r u ž i n y Havranov, 15. l o n d ý n s k y
oddiel."
"Tadeto."
"Zaboč doprava."
Keď skaut u r o b í p r e ďalších chlapcov na zemi značky, m u s í nakresliť
aj hlavu d r u ž i n o v é h o zvieraťa. Keď chce označiť, k t o r o u cestou sa n e m á
ísť ďalej, n a k r e s l í na ňu znak, ktorý z n a m e n á " T a d e t o n i e " a p r i k r e s l í
hlavu svojho d r u ž i n o v é h o zvieraťa a svoje číslo. Takto b u d e jasné, k t o r á
družina a k t o r ý s k a u t prišli na to, že táto cesta n i e je v h o d n á . Z n a č k a
má teda vyzerať t a k t o :
V noci sa na o z n a č o v a n i e používajú k o n á r e s t r s o m trávy alebo k a m e n
e , aby sa z n a č k y dali cítiť r u k a m i .
DRUŽINOVÉ A K T I V I T Y
K a ž d ý skaut by sa m a l naučiť zvuk svojho d r u ž i n o v é h o zvieraťa.
Povzbuďte h o , n e c h zistí čo najviac o jeho zvykoch a p o d o b n e . N e c h je
to jeho p r v ý k r o k k spoznávaiu prírody.
Skauti by m a l i vedieť nakresliť j e d n o d u c h ý o b r á z o k svojho d r u ž i n o ­
vého zvieraťa, k t o r ý b u d ú používať ako svoj d r u ž i n o v ý p o d p i s .
V p r í r o d e by ste mali používať špeciálne s k a u t s k é značky. Dajú sa
robiť do p r a c h u , z vetvičiek a p o d o b n e . P o m o c o u značiek sa dá vytvo­
riť d o b r á stopovacia hra.
H r a j t e sa čo najviac r ô z n y c h hier; imitácie s ú d n y c h sporov a i m p r o ­
vizačné h r y sú v ý b o r n ý m t r é n i n g o m a spestria večery okolo t á b o r á k a či
d n i , keď sa n e d á ísť do prírody.
Skaut stretne skauta
HRY
Zaveďte skautov jednotlivo, v pároch alebo po družinách na tri míle
od seba. Potom nech idú oproti sebe popri ceste alebo im určte orientačný
bod, ku k t o r é m u treba ísť - kopec či vysoký strom - ktorý b u d e za chrbtom
jednej zo skupín, aby sa určite stretli. Vyhráva družina, ktorá zbadá druhú
družinu ako prvá. Radca zdvihne družinovú vlajku, aby ju rozhodca videl
a zapíska na píšťalke. Skauti sa nemusia držať pokope, ale vyhráva družina,
ktorá prvá zdvihne vlajku, preto by chlapci mali byť neustále s radcom
v kontakte signálmi, volaním alebo odkazmi.
Dovolené sú všetky možné úskoky, môže sa liezť po stromoch, skrývať
vo vozoch a podobne, ale ak sa chcete maskovať, treba sa na tom vopred
výslovne dohodnúť.
Táto h r a sa dá hrať aj v noci.
Debaty
Z i m n é večery v spoločenskej miestnosti si môžete skrátiť debatami
na zaujímavé témy. Skautský vodca v role predsedu sa postará o to, aby boli
vopred pripravení dvaja rečníci - prvý uvedie a p o d p o r í jednu stránku témy,
d r u h ý rozvinie opačný názor. Keď títo dvaja skončia, vyzve ostatných
chlapcov, aby povedali svoje názory. Na konci pozbiera hlasy za a proti.
Ak skautský vodca nevyberie naozaj zaujímavú t é m u , b u d ú sa chlapci
spočiatku hanbiť hovoriť, nenechajú sa tak uniesť.
Po jednej - dvoch debatách si už b u d ú viac veriť a b u d ú s c h o p n í súvislejšie sa vyjadrovať. Osvoja si vystupovanie na verejných s t r e t n u t i a c h ,
naučia sa argumentovať a obhajovať návrhy, riadiť sa r o z h o d n u t i a m i
predsedu a vyjadriť mu vďaku, b u d ú vedieť, ako prebieha hlasovanie atď.
Imitácia súdneho konania
I m i t á c i a s ú d n e h o k o n a n i a m ô ž e byť d o b r o u a l t e r n a t í v o u debaty.
N a p r í k l a d p r í b e h Elsdonskej vraždy z R o z p r á v a n i a č. 2 sa m ô ž e stať
dobrou t é m o u s ú d n e h o sporu.
Skautský vodca p r e b e r i e rolu s u d c u a rozdelí c h l a p c o m nasledujúce
úlohy:
Väzeň
William W i n t e r
Svedok
chlapec R o b e r t H i n d m a r s h
Svedok
policajný strážnik
Svedok
dedinčan
Svedkyňa
stará žena (priateľka zavraždenej)
Právny
zástupca
Právny zástupca
väzňa
žalujúcej strany
Predseda poroty a porota (ak je dosť skautov)
Snažte sa držať b e ž n ý c h s ú d n y c h postupov. N e c h si k a ž d ý podľa prí­
behu p r i p r a v í vlastné svedectvo, výstup či krížový výsluch so v š e t k ý m i
p o d r o b n o s ť a m i . Väzňa skúste považovať za n e v i n n é h o , k ý m žaloba
n e p r e u k á ž e j e d n o z n a č n e jeho v i n u p r e d p o r o t o u .
Na záver m ô ž e s u d c a vyzdvihnúť pastierove zásluhy a p l n e n i e si
povinností, a ukázať tak c h l a p c o m p r í k l a d .
Improvizačné hry
Dajte c h l a p c o m k r á t k y j e d n o d u c h ý p r í b e h , rozdeľte im roly a povedzt e
5 čo majú p r i b l i ž n e robiť a hovoriť. Skauti p o t o m p r í b e h zahrajú a dia­
lógy
vymýšľajú p r i a m o počas výstupu.
Takto si rozvíjajú predstavivosť a vyjadrovanie.
Robiť divadlo je veľmi zábavné. Nezáleží na tom, aký máte hlas,
pokiaľ vyslovujete jasne a zreteľne.
Skautské piesne
Skautský chór. Túto k r á t k u pieseň spievali africkí Z u l u o v i a svojmu
n á č e l n í k o v i . Vy ju m ô ž e t e spievať pri p o c h o d o c h , ako aplauz pri h r á c h ,
stretnutiach a pri táborovom ohni.
S Ó L O (vodca)
Vodca: E e n g o n y a m a - gonyama.
Chór: I n v o o b o o . Ya-Boh! Ya-Boh! I n v o o b o o !
a znamená to:
Vodca: " O n je lev!"
Chór: " Á n o , a je ešte lepší; je to h r o c h ! "
CHÓR
Skautský zraz. Slúži ako p o z d r a v alebo p r i h r e či pri inej v h o d n e j prí­
ležitosti.
Vodca:
"Buďpripravený!"
Chór: " Z i n g - a - z i n g ! "
Bum! Bum!
(Pri " B u m ! B u m ! " d u p n i t e alebo n i e č í m b u c h n i t e )
Skautská zvučka. Skaut ho zapíska, aby upútal pozornosť iného skauta.
Skautský tanec
Skauti sa postavia do r a d u s v o d c o m na čele, v pravej r u k e držia pali­
cu a ľavú r u k u majú na pleci chlapca po svojom b o k u .
Vodca začne spievať E e n g o n y a m u . Skauti spievajú c h ó r a p r i p r v o m
spievaní vykročia o pár krokov, p r i d l h ý c h n o t á c h všetci n a r a z d u p n ú .
Pri d r u h o m spievaní sa vrátia späť.
P r i treťom sa otočia doľava, r u k u majú stále na pleci
chlapca
pred sebou, p o h y b u j ú sa v k r u h u a spievajú, až k ý m sa k r u h neuzavrie.
Do s t r e d u k r u h u vojde jeden chlapec, p r e d v á d z a bojový t a n e c a uka­
zuje, ako stopoval nepriateľa a bojoval s n í m . Scénu p r e d v e d i e bez slov
a na konci p r o t i v n í k a zabije. Skauti zatiaľ spievajú p i e s e ň a tancujú na
mieste. L e n čo sa boj skončí, vodca zaspieva " B u ď p r i p r a v e n ý ! " , s k a u t i
t0 tr
i k r á t zopakujú n a počesť chlapca, k t o r ý práve tancoval.
Znova z a č n ú spievať E e n g o y a m a , do k r u h u vstúpi ďalší s k a u t a zase
bez slov ukáže, ako vystopoval a zabil d i v o k é h o bizóna. Kým sa zakrá-
da a stopuje zviera, s k a u t i sa p r i k r č i a a spievajú p o t i c h u , keď sa k zvie­
raťu p r i b l í ž i , vyskočia, začnú tancovať a n a h l a s spievať. K e ď zviera zabi­
je, vodca na jeho počesť zaspieva " B u ď p r i p r a v e n ý ! " o s t a t n í to t r i k r á t
zopakujú a p r i " B u m ! B u m ! " búchajú p a l i c a m i o z e m a d u p ú . Na k o n c i
t r e t i e h o o p a k o v a n i a s a " B u m ! B u m ! " zopakuje dvakrát.
Skautský tanec je inšpirovaný tancom
mladých mužov
z afrického kmeňa Kikuyu.
K r u h sa znova uzavrie, chlapci sa otočia doľava, ľavou r u k o u chytia
jeden d r u h é h o za plece a p r i p i e s n i E e n g o n y a m a sa p o h n ú preč, alebo
a k ostávajú, p o p o s l e d n o m " B u m ! B u m ! " s a r o z í d u .
P i e s e ň E e n g o n y a m a sa má spievať s n a d š e n í m , a n i e iba b e z d u c h o
z a m r m l a ť ako žalospev.
NA ZIMU V SEVERNÝCH K R A J I N Á C H
Arktická expedícia
D r u ž i n y si vyrobia z lán a p o p r u h o v sane, k t o r é b u d ú dvaja z n i c h
ťahať (alebo ak majú psy, m ô ž u si ich na t e n t o účel vycvičiť). Dvaja
s k a u t i p ô j d u o míľu alebo viac p o p r e d u ; o s t a t n í so s a ň a m i sledujú ich
stopu alebo značky, k t o r é m ô ž e vedúci skaut kresliť do s n e h u . Všetky
ostatné z n a č k y na ceste treba preskúmať, zaznamenať, a rozlúštiť ich
význam. Na s a n i a c h nesú p r o v i a n t , h r n c e a iné zásoby.
M ô ž u postaviť prístrešky. M u s i a byť úzke, podľa dĺžky palíc, k t o r é sa
podarí zohnať na s t r e c h u . Strecha sa m ô ž e spraviť z chrastia a prikryť
snehom.
Snehová pevnosť
Jedna
družina
p o s t a v í podľa
svojich
predstáv
snehovú
pevnosť
so strieľňami na pozorovanie. Keď je hotová, n a p a d n ú ju nepriateľské
družiny a ako m u n í c i u použijú snehové gule. Keď skauta guľa zasiahne,
je mŕtvy. Podľa pravidiel by ú t o č n í k o v m a l o byť aspoň d v a k r á t toľko
ako obrancov.
Sibírsky hon na človeka
Jeden skaut h r á utečenca, k t o r ý beží po s n e h u a hľadá v h o d n é mies­
to, k a m by sa m o h o l ukryť, keď ho nájde, schová sa t a m . O s t a t n í mu
dajú dvadsať alebo viac m i n ú t náskok, a p o t o m sa vydajú po jeho sto­
pách. Keď sa d o s t a n ú až k n e m u , páli po n i c h s n e h o v ý m i guľami a
každý, k o h o zasiahne, z o m r i e a vypadáva. U t e č e n c a treba zasiahnuť tri­
krát, aby zomrel.
V mestách
Skauti m ô ž u byť v zime veľmi u ž i t o č n í , keď p o d v e d e n í m r a d c u dru­
žiny odpratávajú s n e h z chodníkov, d o m o v atď. M ô ž u sprevádzať ľudí
v h m l e . Robia to b u ď ako dobrý s k u t o k alebo za o d m e n u , k t o r ú p o t o m
vložia do svojich zbierok.
TÁBORNÍCTVO
ROZPRÁVANIE
PRI T Á B O R O V O M OHNI 5
ŽIVOT VO
VOĽNEJ
PRÍRODE
Prieskumy • Turistika v horách • Hliadkovanie • Nočné prieskumy • Orien­
tácia • Ako nájsť sever • Čo treba vedieť o počasí
Z u l u o v i a boli j e d n ý m z najvýznamnejších k m e ň o v v J u ž n e j Afrike.
M u ž i boli skvelí bojovníci a chlapci d o b r í skauti, p r e t o ž e sa s k a u t i n g u
n a u č i l i už ako deti.
Keď chlapec dospel a m o h o l sa stať b o j o v n í k o m , vyzliekli ho do n a h a
a celé telo mu n a t r e l i na bielo. Dostal štít, aby sa m o h o l brániť a oštep
alebo m a l ú kopiju na zabíjanie zvierat a nepriateľov. P o t o m ho pustili
do "buša".
Ak ho n i e k t o zbadal, ešte k ý m bol biely, m o h o l ho chytiť a zabiť.
F a r b a sa na tele držala aj mesiac - a nedala sa umyť.
C h l a p e c sa m u s e l celý t e n čas schovávať v d ž u n g l i a prežiť ako naj­
lepšie vedel.
P o t r a v u a oblečenie získaval z u l o v e n ý c h zvierat, k t o r é vystopoval a
m u s e l sa k n i m dostať tak blízko, aby ich m o h o l zasiahnuť o š t e p o m .
O h e ň na p r í p r a v u jedla zakladal d v o m a p a l i č k a m i , k t o r é š ú c h a l o seba.
O h n i s k o m u však n e s m e l o veľmi dymiť, i n a k b y h o zbadali c h l a p i , k t o r í
sa ho vybrali dolapiť.
Ak
chcel u n i k n ú ť prenasledovateľom,
musel
vydržať bežať
dlhé
vzdialenosti, loziť po s t r o m o c h či preplávať rieku. M u s e l m a l dosť odva­
hy, aby sa u b r á n i l levovi či i n é m u zvieraťu, k t o r é ho m o h l o n a p a d n ú ť .
M u s e l sa vyznať v r a s t l i n á c h , či sú jedlé alebo n i e a postaviť si d o b r e
ukrytý p r í s t r e š o k , k d e by sa m o h o l schovať.
Keď n i e k a m šiel, n e s m e l za sebou nechávať stopy, aby ho nenašli.
Takto prežil aj celý mesiac, raz v páliacej h o r ú č a v e , i n o k e d y v c h l a d e
a daždi.
Keď biela farba k o n e č n e zliezla, m o h o l sa vrátiť do dediny. Prijali ho
s velkou radosťou a m o h o l sa zaradiť m e d z i m l a d ý c h k m e ň o v ý c h bojov­
níkov. D o k á z a l , že sa o seba vie postarať.
Zuluovia rozlišujú: Um-Fan (chlapca),
mladého bojovníka a veterána Ring-Kop.
V Južnej A m e r i k e chlapci z k m e ň a Yaghan zo s t u d e n e j a daždivej
oblasti P a t a g ó n i e tiež prejdú s k ú š k o u odvahy, než sa z n i c h s t a n ú m u ž i .
Skúška spočíva v t o m , že si zaryjú oštep h l b o k o do s t e h n a , celý čas sa
p r i t o m m u s i a usmievať a nedať najavo bolesť.
Na tejto krutej s k ú š k e v i d n o , že títo divosi vedia, aké je dôležité, aby
sa chlapci naučili byť s k u t o č n ý m i m u ž m i , aby z n i c h nevyrástli b e z d u ­
chí povaľači, k t o r í sa len prizerajú mužskej práci.
Ak sa chlapec venuje s k a u t i n g u n a p l n o , snaží sa, m ô ž e sa nazývať
skautom, n e s k ô r m u ž o m a p o s t u p n e zistí, že sa vie o seba bez p r o b l é m
o v postarať.
VÍča vzhliada ku skautovi a skaut k staršiemu skautovi.
TRÉNING ŽIVOTA VO V O Ľ N E J PRÍRODE
Bill H a m i l t o n , starý k a n a d s k ý skaut a lovec, napísal vo veku 80 rokov
k n i h u s n á z v o m M o j i c h šesťdesiat rokov na p l á ň a c h ( M y sixty years in
t h e plains), v ktorej opísal nebezpečenstvá d o b r o d r u ž n é h o života niek­
dajších pionierov.
" Ľ u d i a s a m a často pýtali," píše H a m i l t o n , " p r e č o s m e robili také
n e b e z p e č n é veci. Ja s o m im vždy odpovedal, že život vo voľnej p r í r o d e
má svoje čaro a keď mu človek raz p o d ľ a h n e , už ho to n e p u s t í . Pozrite
sa na m u ž a , k t o r ý vyrastal o b k l o p e n ý z á z r a k m i prírody. Obhajuje prav­
d u , má r á d nezávislosť a spolieha sa iba s á m na seba. Má šľachetné
srdce, je ú p r i m n ý k svojim priateľom a v e r n ý vlajke svojej krajiny."
Ú p l n e s n í m s ú h l a s í m a d o k o n c a s o m zistil, že m u ž i , k t o r í žijú ďale­
ko od civilizácie - n á m ich život m ô ž e pripadať d r s n ý a divoký - p a t r i a
m e d z i najšľachetnejších a najrytierskejších ľudí n á r o d a , h l a v n e vo vzťa­
hu k ž e n á m a slabším ľuďom. K o n t a k t s p r í r o d o u z n i c h r o b í džen­
tlmenov.
"Tvrdo sa hraj - tvrdo pracuj"
T h e o d o r e Roosevelt, p r e z i d e n t Spojených štátov a m e r i c k ý c h (prezid e n t o v a l v r o k o c h 1901- 1909), tiež uznával život vo voľnej p r í r o d e .
Po n á v r a t e z poľovačky vo v ý c h o d n e j Afrike navštívil s k a u t o v v L o n -
dyne a vyjadril im svoj obdiv. Napísal:
" U z n á v a m h r y v p r í r o d e , aj keď sú n i e k e d y d r s n é a h r á č i sa m ô ž u
občas zraniť. N e m á m rád p r e h n a n ú starostlivosť, keď m l a d ý c h m u ž o v
držia ako v b a v l n k e . V p r í r o d e m u s í dať človek zo seba to najlepšie, aby
prežil. Keď sa h r á t e , hrajte sa usilovne a keď pracujete, pracujte usilov­
ne. Ale pozor, aby vaše h r y a š p o r t o v a n i e nešli na ú k o r š t ú d i a . "
Naučte sa starať sami o seba
Ľ u d i a , k t o r í vyrástli v civilizácii, p o c h o p i t e ľ n e nevedia, ako sa o seba
postarať v africkej stepi, na p l á ň a c h či v lese. Keď p r í d u do divokej kra­
jiny sú ú p l n e b e z r a d n í a d o s t a n ú sa do r ô z n y c h ťažkostí. K e b y sa už ako
chlapci na t á b o r e učili o seba starať, m o h l i by sa t o m u v š e t k é m u vyh­
núť. Ale t a k t o sú to len n e s k ú s e n í " z e l e n á č i " .
Skúsený zálesák vie, ako to v lese chodí. Pozná tisícky
rôznych spôsobov, ako si pobyt v lese spríjemniť.
N i k d y si n e m u s e l i rozložiť o h e ň alebo uvariť jedlo - v ž d y to za n i c h
niekto u r o b i l . Keď p o t r e b u j ú vodu, otočia k o h ú t i k o m - p r e t o nevedia,
ako sa na s u c h ý c h m i e s t a c h hľadá voda, že treba pozerať na t r á v u a
k r í k y alebo hrabať v piesku až k ý m n e n a r a z i a na v l h k é m i e s t o . Keď sa
stratia alebo c h c ú vedieť, koľko je h o d í n , m u s i a sa n i e k o h o opýtať. Vždy
mali k d e bývať a spať. N i k d y si n e m u s e l i postaviť d o m alebo urobiť či
opraviť si t o p á n k y a oblečenie.
P r e t o " z e l e n á č i " tvrdia, že v t á b o r e by sa m u s e l i "vzdať p o h o d l i a " . No
skaut, k t o r ý o t o m už niečo vie, sa na život v t á b o r e n e p o z e r á ako na
stratu p o h o d l i a . P o z n á tisíc r ô z n y c h spôsobov, ako sa o seba postarať a
páči sa mu to o to viac, že si u v e d o m u j e t e n rozdiel.
Aj v m e s t e sa vynájde lepšie ako b e ž n ý človek, k t o r ý si n i k d y n e m u ­
sel zháňať z á k l a d n é veci. Skauti v tábore sa n a u č i a robiť r ô z n e veci a
po n á v r a t e do civilizácie zistia, že si vďaka t o m u oveľa ľahšie nájdu
z a m e s t n a n i e , lebo už majú prax v r ô z n y c h r e m e s l á c h .
PRIESKUMY
Výpravy do okolia m ô ž u byť ďalšou d o b r o u s k a u t s k o u aktivitou.
Skauti c h o d i a pešo alebo na bicykloch, v d r u ž i n á c h alebo vo dvoji­
ciach, ako kedysi c h o d i l i p o t u l n í rytieri. Hľadajú ľudí, k t o r í potrebujú
ich p o m o c a p o m á h a j ú im. Keď sa skauti vydajú na t a k ú t o cestu, n e m a ­
li by spávať p o d strechou. Počas p e k n ý c h n o c í m ô ž u spať h o c i k d e
p o d h o l ý m n e b o m . Keď sa počasie pokazí, m ô ž u si vypýtať p o v o l e n i e a
prespať v s e n n í k u alebo stodole.
Vždy by ste so sebou m a l i mať m a p u a orientovať sa podľa nej, aby ste
sa n e m u s e l i na cestu pýtať o k o l o i d ú c i c h .
Náčrty máp
N a č r t n i t e si m a p u . N e m u s í byť veľmi p o d r o b n á , ak sa dá podľa nej
orientovať. N e z a b u d n i t e nakresliť sever a m i e r k u .
P r i e s k u m n í c i majú samozrejme so sebou d e n n í k alebo zápisník, do
k t o r é h o si s t r u č n e zapíšu udalosti k a ž d é h o d ň a a pridajú j e d n o d u c h é
k r e s b y alebo fotografie zaujímavých vecí, k t o r é po ceste videli.
Cieľ vašej výpravy
Vaša výprava by spravidla m a l a mať nejaký cieľ: n a p r í k l a d , ak ste
dvojčlenná j e d n o t k a , vaším cieľom by m o h o l byť p r i e s k u m nejakého
z v l á š t n e h o miesta, p o v e d z m e hory, z n á m e h o jazera alebo m o ž n o nejaký
starý h r a d či bojové pole alebo pobrežie pláže.
pozrieť si r ô z n e b u d o v y a navštíviť zoologické záhrady, m ú z e á a p o d o b ­
ne.
K a ž d ý d e ň spravte aspoň jeden d o b r ý skutok, ale o k r e m t o h o b y ste
mali p o m ô c ť f a r m á r o m a ľuďom, k t o r í vám dovolia použiť ich stodoly a
p o z e m o k a oplatiť im tak ich láskavosť.
HORSKÁ
TURISTIKA
V r ô z n y c h častiach sveta poskytuje h o r s k á t u r i s t i k a ú ž a s n ý zážitok.
V h o r á c h si m u s í t e hľadať cestu a starať sa sami o seba a p r i t o m využi­
jete všetky svoje s k a u t s k é zručnosti.
Na strmých svahoch sa vám skautská palica zíde
na
udržiavanie
rovnováhy.
V h o r á c h m u s í t e často meniť smer, s t ú p a t e a klesáte h o r s k ý m i úžina­
mi, často stratíte značky, k t o r é vás obvykle vedú. Smer p o t o m m u s í t e
určovať p o m o c o u slnka a k o m p a s u a odhadovať, k a d e vedie vaša cesta.
Môže vás však z a s t i h n ú ť h m l a , a tá dokáže narušiť p l á n y aj ľuďom, k t o r í
Poznajú k a ž d ú piaď krajiny.
Stratení v horách
Raz s o m p u t o v a l š k ó t s k o u krajinou v s p r i e v o d e človeka z vysočín,
k t o r ý t e n kraj p o z n a l naozaj d o b r e , a stratil s o m sa s n í m v h m l e .
P r e d p o k l a d a l s o m , že cestu p o z n á , a tak s o m sa ú p l n e zveril jeho vede­
n i u . N o p o i s t o m čase s o m m u u ž m u s e l povedať, ž e podľa m ň a vietor
n á h l e z m e n i l smer. K e ď s m e vyrazili, fúkal zľava, a zrazu s o m ho i n t e n ­
z í v n e cítil na p r a v o m líci. Vôbec ho to nevyviedlo z m i e r y a p o k r a č o ­
val ďalej. O d r a z u s o m si všimol, že n á m vietor fúka do c h r b t a , takže
b u ď vietor, h o r a alebo my s m e sa točili dokola. N a k o n i e c sa u k á z a l o ,
p r e s n e a k o s o m p r e d p o k l a d a l , že ani vietor ani h o r a sa nestáčali. To len
m y s m e c h o d i l i dokola v u z a v r e t o m k r u h u . D o š l i s m e s k o r o t a m , od­
kiaľ s m e vyrazili.
Keď sa s k a u t i vyberú do hôr, m a l i by sa naučiť zviazať sa d o k o p y
l a n o m , a k o t o robia h o r s k í vodcovia.
HLIADKOVANIE
S k a u t i c h o d i a hliadkovať v d r u ž i n á c h , po dvojiciach alebo n i e k e d y aj
sami.
K e ď sa vyberie na o b h l i a d k u d r u ž i n a , n e d r ž i a sa obyčajne všetci
s k a u t i p o k o p e . Rozdelia sa, aby videli viac krajiny. K e ď ich c h y t í alebo
p r e p a d n e " n e p r i a t e ľ " , n e p o d a r í sa mu t a k t o zajať v š e t k ý c h .
P r e d r u ž i n u šiestich skautov je najlepšie p o h y b o v a ť sa v tvare šarka­
na s r a d c o m d r u ž i n y v strede. Číslo 2 je v p r e d u , č. 5 a č. 4 sú n a p r a v o
a naľavo, č. 3 v z a d u a č. 6 v s t r e d e s r a d c o m d r u ž i n y (č. 1).
Ak ich je v d r u ž i n e o s e m , radca d r u ž i n y si so sebou z o b e r i e nováči­
ka, č. 2 zoberie č. 6, č. 3 zoberie č. 7.
K e ď d r u ž i n y p r e c h á d z a j ú n e k r y t ý m ú z e m í m , k d e b y ich m o h o l zba­
dať n e p r i a t e ľ či zvieratá, m a l i by t a d e prejsť čo najrýchlejšie s k a u t s k ý m
k r o k o m , s t r i e d a v o 50 k r o k o v bežať a 50 kráčať od j e d n é h o ú k r y t u
k d r u h é m u . V ú k r y t e si m ô ž u na chvíľu o d d ý c h n u ť a poobzerať sa, než
spravia ďalší k r o k .
Ak v e d i e t e d r u ž i n u , idete p o p r e d u a s k a u t i vás nevidia, m ô ž e t e kaž­
d ý c h p á r y a r d o v zohýbať vetvy k r í k o v alebo t r s t i n y a trávy, aby ukazo­
vali s m e r vašej cesty. Takto vás m ô ž e ľahko sledovať d r u ž i n a alebo
n i e k t o , k t o p ô j d e za v a m i a podľa čerstvo pošliapanej trávy zistiť, kedy
ste t a d e šli. N a v y š e tak v p r í p a d e p o t r e b y ľahko n á j d e t e cestu späť.
Cestu m ô ž e t e značiť aj do p i e s k u či p o m o c o u k a m e ň o v alebo zna­
čiek, k t o r é s o m v á m ukázal v r o z p r á v a n í p r i o h n i č. 4.
V NOCI
Skauti m u s i a vedieť nájsť cestu vo d n e aj v noci. No pokiaľ si to pra­
videlne nenacvičujú, m ô ž u sa v noci veľmi ľahko stratiť. V z d i a l e n o s t i sa
zdajú väčšie a z n a č k y veľmi n e v i d n o . Keď n e c h t i a c p o s t ú p a t e s u c h é
konáriky a k o p n e t e do kameňov, n a r o b í t e asi aj viac h l u k u a k o cez d e ň .
Ak v n o c i hľadáte "nepriateľa", m u s í t e sa spoliehať viac na svoje uši
ako na oči. P o m ô ž e v á m aj nos, lebo skaut sa ho u č í používať. Pokiaľ si
človek n e p o k a z i l č u c h fajčením, m ô ž e zacítiť nepriateľa na z n a č n ú
vzdialenosť. M n e s a m é m u sa to veľakrát p o d a r i l o .
V noci sa s k a u t i držia viac p o k o p e ako cez deň. V lese a na veľmi t m a ­
vých m i e s t a c h idú v r a d e za sebou a každý d r ž í k o n i e c palice chlapca
pred sebou, aby nestratili k o n t a k t .
Keď sa skaut vyberie na n o č n ý p r i e s k u m sám, používa svoju palicu,
aby cítil cestu p r e d sebou a o d h ŕ ň a l z nej k o n á r e .
Ak sa s k a u t i v noci rozdelia, z času na čas vydajú zvuk svojho druži­
nového zvieraťa, aby o sebe vedeli.
Všetci s k a u t i by sa m a l i vedieť orientovať podľa hviezd.
ORIENTÁCIA
Človeka, k t o r ý vedel nájsť cestu aj v n e z n á m e j krajine, nazývali
indiánski p r i e s k u m n í c i "pionier, p r i e k o p n í k " . Tento t i t u l z n a m e n a l
pre t o h o človeka velkú p o c t u .
M n o h o " z e l e n á č o v " sa v stepi alebo v lese stratilo, p r e t o ž e n e v e d e l i
nič o s k ú m a n í , ani nedokázali "čítať krajinu o č a m i " a už ich n i k viac
nevidel.
V kraji M a t a b e l e raz vystúpil istý m u ž z voza, k ý m sa m e n i l i m u l i c e
a zašiel zopár y a r d o v do lesa. Keď bol voz p r i p r a v e n ý znova vyraziť,
kočiši n a ň h o najprv volali, p o t o m sa ho vybrali hľadať. Šli po jeho stopách, pokiaľ sa dalo, ale nevedeli ho nájsť. N a p o k o n už voz n e m o h o l
dlhšie čakať a keď sa n i e k t o i n ý ujal hľadania, p o k r a č o v a l v ceste.
Po niekoľkých t ý ž d ň o c h našli m u ž a m ŕ t v e h o asi 15 míľ od miesta, k d e
vystúpil z voza.
Voz cez Matabele ťahalo 8 mulíc.
Ako sa nestratiť
V b u š i z o s t a n e človek často b e z r a d n ý a n e d o k á ž e si všímať, k a d e sa
p o h y b u j e . Č a s t o z m e n í smer, aby m o h o l obísť p a d n u t ý s t r o m , skalu č i
i n ú p r e k á ž k u a keď ju o b í d e , n e p o k r a č u j e ú p l n e p r e s n e v p ô v o d n o m
s m e r e . Človek má t e n d e n c i u chodiť viac doprava, t a k ž e keď je p r e ­
svedčený, že ide r o v n o , nie je to celkom tak. Pokiaľ nesleduje s l n k o ,
k o m p a s alebo značky, m ô ž e sa ľahko stať, že b u d e chodiť dokola
v o veľkom k r u h u .
Keď " z e l e n á č " zistí, že stratil smer, s t r a t í aj h l a v u a z a č n e byť ner­
vózny. P r a v d e p o d o b n e sa r o z b e h n e , ale s p r á v n e by b o l o zachovať
c h l a d n ú h l a v u a skúsiť niečo r o z u m n é - sledovať svoje s t o p y naspäť; ak
to nevyjde, zbierať drevo na s i g n á l n y o h e ň , aby n a s m e r o v a l ľudí, k t o r í
h o p ô j d u hľadať.
Najlepšie je však nestratiť sa.
Všímajte si smer
Keď sa v y d á t e na p r e c h á d z k u alebo na p r i e s k u m , o r i e n t u j t e sa podľa
k o m p a s u . Všímajte si aj s m e r vetra; zíde sa v á m t o , ak n e m á t e k o m p a s
a s l n k o nesvieti.
Všetci ostrieľaní skauti si všímajú, k t o r ý m s m e r o m fúka vietor, keď
r á n o vyrážajú.
Ak c h c e t e zistiť s m e r vetra a v z d u c h sa t a k m e r n e h ý b e , vyhoďte
44
I
do v z d u c h u t r o c h a suchej trávy. Alebo si n a v l h č i t e p r s t a nastavte ho
vetru; vietor p r i c h á d z a z tej strany, ktorá b u d e s t u d e n á .
Ako sa používajú orientačné body
Ak sa n e c h c e t e stratiť, m a l i by ste si všímať všetky dôležité o r i e n t a č ­
né body.
N a vidieku m ô ž u byť o r i e n t a č n ý m i b o d m i k o p c e alebo n á p a d n é
budovy, k o s t o l n é veže, neobvyklé stromy, skaly, brány, p a h o r k y , m o s t y
- j e d n o d u c h o miesta, k t o r é vám p o m ô ž u nájsť cestu späť alebo n a s m e ­
rovať n i e k o h o na r o v n a k ú cestu. Zapamätajte si svoje o r i e n t a č n é body,
vždy vám p o m ô ž u nájsť cestu späť; ale m a l i by ste sa na ne občas p o ­
zrieť aj zozadu, aby ste ich na spiatočnej ceste spoznali.
Takisto keď p r í d e t e v l a k o m do c u d z i e h o mesta. P r i v y s t u p o v a n í si
všimnite, k d e je s l n k o alebo k t o r ý m s m e r o m fúka d y m . Všímajte si
orientačné b o d y - v t o m t o p r í p a d e n á p a d n é budovy, kostoly, k o m í n y
fabrík, m e n á ulíc a o b c h o d o v - aby ste sa vedeli na s t a n i c u vrátiť, aj keď
prejdete viacero ulíc. S t r o c h o u praxe je to veľmi j e d n o d u c h é , no veľa
ľudí sa stratí, keď v n e z n á m o m meste prejde za p á r rohov.
Sústreďte sa na to, čo robíte
Ak ste vo vašej s k u p i n e p r i e s k u m n í k o m alebo v o d c o m , choďte t r o c h u
popredu a sústreďte všetku svoju pozornosť na to, čo r o b í t e . M u s í t e si
všímať r ô z n e d r o b n o s t i a keď hovoríte alebo myslíte na niečo iné, ľahko
ich môžete p r e h l i a d n u ť . Starí skauti sú obyčajne veľmi t i c h í ľudia, lebo
majú zvyk sústrediť sa na to, čo práve robia.
Keď sa " n o v á č i k " po prvý raz vyberie von, často má pocit, že vedúci
skaut vyzerá o p u s t e n e , tak ho d o b e h n e a začne sa s n í m rozprávať - k ý m
mu skaut nejako n e n a z n a č í , že ho t a m nechce.
Na m a l ý c h p a r n í k o c h m ô ž e t e vidieť nápisy: " H o v o r i ť s k o r m i d e l n í ­
kom je z a k á z a n é . " A to p l a t í aj o skautovi, k t o r ý vedie s k u p i n u . K e ď ste
p r i e s k u m n í k o m , m u s í t e sústrediť všetky svoje m y š l i e n k y na j e d n u vec,
ako K i m , keď ho chcel L u r g a n zhypnotizovať.
AKO POUŽÍVAŤ KOMPAS
mi
Určite viete, že strelka k o m p a s u sa točí dookola, až sa na j e d n o m
e s t e zastaví.
Ak by ste sa pustili v s m e r e strelky, dostali by ste sa na j e d n o miesto
v severnej K a n a d e , asi 1400 míľ od severného pólu. Na t o m t o m i e s t e je
silné m a g n e t i c k é pole, k t o r é priťahuje severný k o n i e c strelky - tá teda
ukazuje na " m a g n e t i c k ý sever".
Sever je len j e d n ý m z b o d o v k o m p a s u . N á m o r n í c i ovládajú ďalšie
b o d y n a s p a m ä ť a m a l by ich poznať aj skaut. D o t e r a z s o m s p o m í n a l iba
sever, p r e t o ž e sever sa obyčajne berie ako v ý c h o d i s k o v ý b o d . Je to iba
zvyk - r o v n a k o d o b r e by sme m o h l i použiť juh.
Prieskumníci
sa
zriedka spoliehajú
na
svetové
strany kompasu.
N a m i e s t o t o h o používajú presnejšie s t u p n e .
Keď sa na s c h é m u k o m p a s u pozriete pozornejšie, v š i m n e t e si, že t a m
n i e sú len svetové strany, ale aj čísla v s m e r e h o d i n o v ý c h ručičiek od 0
na severnej s t r a n e dokola naspäť na sever, k d e je aj číslo 360. Takže
k a ž d ý b o d m o ž n o určiť b u ď podľa svetových s t r á n , alebo p o m o c o u
stupňov.
Východ je teda 90 stupňov, j u h 180, západ 270, a tak ďalej. N a m i e s t o
j u h o v ý c h o d u m ô ž e m e povedať 135 stupňov.
Ako mi kompas pomohol v kariére
Na začiatku mojej vojenskej kariéry mi veľmi p o m o h l o , že s o m vedel
správne používať k o m p a s .
Bolo ta t a k t o :
Spolu s o s t a t n ý m i d ô s t o j n í k m i som sa zúčastnil skúšok z p r i e s k u m u .
P o m o c o u k o m p a s u sme mali čítať h o d n o t y z j e d n é h o m i e s t a na d r u h é
a z n e h o na tretie. Ak sa to u r o b i l o správne, m a l i s m e sa dostať t a m ,
odkiaľ s m e vyrazili.
Pri práci s kompasom sa musíte veľmi sústrediť na správne čítanie.
P r e s n é čítanie z k o m p a s u však vyžaduje veľkú pozornosť. Stačí sa len
trošku pomýliť a už to n e m u s í vyjsť. Z našej s k u p i n y sa to p o d a r i l o len
jednému a hádajte, kto to bol?
Moja maličkosť.
Vdaka t ý m t o v ý s l e d k o m a d o b r ý m z n á m k a m z i n ý c h p r e d m e t o v s o m
promoval s o d m e n o u , za k t o r ú s o m si m o h o l kúpiť najlepšieho k o ň a ,
akého som k e d y mal.
AKO N Á J S Ť SEVER BEZ KOMPASU
O k r e m " m a g n e t i c k é h o " severu, ktorý nájdete p o m o c o u k o m p a s u ,
existuje aj sever na s e v e r n o m póle, na vrchole zeme. Toto je naozajstný
sever, a p r e t o sa aj nazýva " s k u t o č n ý sever".
Sever podľa slnka
A k n e m á t e k o m p a s , k t o r ý b y v á m ukázal " m a g n e t i c k ý sever", s l n k o
v á m cez d e ň povie, k d e leží " s k u t o č n ý sever", a ďalšie svetové s t r a n y si
už ľahko o d v o d í t e .
O šiestej r á n o g r e e n w i c h s k é h o času je s l n k o na v ý c h o d e . O deviatej je
na j u h o v ý c h o d e . O tretej p o o b e d e je na j u h o z á p a d e a o šiestej je
na západe.
Keď vidno slnko,
hodinky vám pomôžu určiť svetové strany.
V z i m e zapadá s l n k o p r e d šiestou, ale n e d o r a z í c e l k o m na západ.
Takto nejako to vyzerá na severnej pologuli. ( N a južnej p o l o g u l i je
s l n k o o šiestej na v ý c h o d e , o deviatej na severozápade, na p o l u d n i e
na severe, o tretej na severozápade a o šiestej na západe.)
Keď sa F e n i č a n i a v d á v n y c h časoch plavili okolo Afriky, všimli si, že
keď vyrazili, vychádzalo s l n k o po ich ľavej s t r a n e - šli na juh. N e s k ô r
napísali, že sa ocitli v divnej krajine, k d e s l n k o vychádza v nesprávnej
š t v r t i n e , teda po ich pravej strane. V s k u t o č n o s t i oboplávali M y s dob­
rej nádeje a smerovali znova na sever, p o p r i v ý c h o d n e j s t r a n e Afriky.
Keď chcete cez d e ň určiť sever p o m o c o u slnka, p o d r ž t e h o d i n k y
v o d o r o v n e tak, aby na ne svietilo slnko. O t o č t e ich, aby h o d i n o v á ručič­
ka ukazovala na s l n k o :
ak práve p l a t í letný čas, počítajte s t ý m .
Bez t o h o , aby ste h o d i n k a m i p o h l i , položte c e r u z k u alebo h a l ú z k u
na ciferník tak, aby ležala v strede a ukazovala na m i e s t o p r e s n e v polo-
vici m e d z i 12 a h o d i n o v o u ručičkou. Tým s m e r o m leží juh. Toto p l a t í
len na severnej pologuli. ( N a južnej pologuli otočte k s l n k u 12 n a m i e s ­
to h o d i n o v e j r u č i č k y a juh p o t o m b u d e ležať m e d z i t ý m i istými b o d m i
ako v p r v o m p r í p a d e . )
Sever podľa hviezd
R ô z n e súhvezdia dostali svoje m e n á na základe t o h o , že p r i p o m í n a j ú
obrysy ľudí alebo zvierat.
Velký voz nájdete ľahko. Vyzerá ako voz. P r e s k a u t a je to najužitoč­
nejšie súhvezdie, p r e t o ž e na severnej pologuli mu u k á ž e , k d e je sever.
Velký voz volajú aj Veľká medvedica. H v i e z d y na o b l ú k u tvoria chvost.
Je to jediný m e d v e ď s d l h ý m c h v o s t o m , k t o r é h o s o m k e d y videl.
Polárka - D v e hviezdy Veľkého voza, k t o r ý m i vedie p o m y s e l n á čiara
smerom k P o l á r k e , v á m u k á ž u sever alebo P o l á r k u . Je to p o s l e d n á
hviezda na chvoste Malej m e d v e d i c e . Všetky hviezdy a s ú h v e z d i a sa
v noci p o h y b u j ú po o b l o h e , ale Polárka ostáva stále na t o m i s t o m mies­
te na severe.
Dve hviezdy Veľkého voza ukazujú na Polárku.
Orion - Ďalšie súhvezdie predstavuje m u ž a s opaskom a m e č o m a nazý­
va sa Orion. Dá sa ľahko spoznať podľa t r o c h hviezd v rade na opasku a
tr
o c h m e n š í c h hviezd v d r u h o m rade - meča. D v e hviezdy vpravo dole
od meča sú O r i o n o v e nohy, ďalšie dve n a d opaskom sú jeho plecia a skuPma troch hviezd medzi n i m i predstavuje jeho hlavu.
Zuluovia nazývajú Oriónov opasok a m e č " I n g o b u l u " alebo tri prasiat­
ka, ktoré naháňajú traja psy. V k m e n i Masajov z východnej Afriky sa
hovorí, že tri hviezdy na O r i o n o v o m opasku sú traja starí m l á d e n c i , kto­
rých prenasledujú tri staré panny. Vidíte, že O r i o n poznajú p r i e s k u m n í ­
ci na celom svete, aj keď p o d inými m e n a m i .
s m e r k s e v e r u alebo Polárke
A
Čiara vedená Oriónom napokon určí sever alebo Polárku.
Ú ž a s n é na O r i ó n e je to, že p o m o c o u n e h o m ô ž e t e vždy určiť sever
alebo P o l á r k u a vidieť ho r o v n a k o zo severnej aj južnej p o l o g u l e zeme.
Ak p o d r ž í t e svoju palicu p r o t i oblohe a n a k r e s l í t e čiaru od strednej
Na južnej pologuli sa svetové strany určujú podľa Južného kríža.
hviezdy O r i o n o v h o opasku cez stred jeho hlavy a vediete ju cez dve
veľké hviezdy až k ý m n e d o s i a h n e na tretiu, tak tretia hviezda je Severka alebo Polárka.
Južný kríž - V južnej časti sveta, v južnej Afrike, južnej A m e r i k e ,
a N o v o m Z é l a n d e a v Austrálii Velký voz n e v i d n o . Tu ukazuje na juh
n
súhvezdie J u ž n ý kríž (pozri nákres).
Ak sledujete s m e r A ako dlhé r a m e n o kríža na vzdialenosť r o v n a j ú c u
sa p r i b l i ž n e t r o j n á s o b k u jej dĺžky, b o d , k t o r ý takto d o s t a n e t e , b u d e
smerovať na juh. Alebo ak si predstavíte čiaru m e d z i d v o m a h v i e z d a m i
ukazujúcimi na K r í ž a ďalšiu p o m y s e l n ú čiaru B k o l m o na p r v ú a ve­
diete ju, až k ý m n e p r e t n e čiaru A v p o k r a č o v a n í r a m e n a K r í ž a , b o d ,
kde sa A a B p r e t n ú , b u d e juh.
PRANOSTIKY
Každý s k a u t by m a l vedieť čítať z n a m e n i a počasia, h l a v n e keď ide
táboriť, a m a l by r o z u m i e ť b a r o m e t r u . Nasledujúce vety si zapamätajte:
Červený západ slnka veští p e k n ý deň.
Červené r a n n é zore p r i n e s ú dážď.
Žltý západ slnka z n a m e n á vietor.
Bledožltý západ slnka z n a m e n á dážď.
Raná rosa a h m l a z n a m e n á p e k n é počasie.
Svitanie n í z k o n a d o b z o r o m p r e d p o v e d á p e k n é počasie.
Svitanie vysoko n a d o b z o r o m p r i n e s i e vietor (keď svitá vysoko n a d
o b z o r o m , s l n k o vychádza n a d o b l a k m i ) .
M ä k k é obláčiky, p e k n é počasie.
Ostro o h r a n i č e n é oblaky naznačujú vietor.
Prevaľujúce sa a r o z s t r a p k a n é oblaky z n a m e n a j ú silný vietor.
"Keďpred
dažďom
silno fúka,
vydať na more sa núka;
Ale ak pred vetrom prší,
nechaj plachty, laná v skrýši. "
QRUŽINOVÉ C V I Č E N I A V ORIENTÁCII
Snažte sa čo najviac používať názvy svetových s t r á n , n a p r í k l a d "seve­
rozápadný r o h m i e s t n o s t i " alebo " v ý c h o d n á strana t á b o r i s k a " atď.
U č t e sa orientovať podľa k o m p a s u . Zvoľte si smer, p o v e d z m e severo­
východ. N á j d i t e v t o m t o s m e r e nejaký o r i e n t a č n ý b o d - s t r o m , kopec,
skalu - ale n e c h n i e je príliš ďaleko. Choďte na t o t o m i e s t o , a p o t o m
vyberte ďalší b o d , ku k t o r é m u pôjdete.
Potom namiesto svetových strán vyskúšajte orientáciu p o m o c o u stupňov.
Skúšajte určiť svetové strany p o m o c o u h o d i n i e k a hviezd.
Zadajte d r u ž i n á m svetové strany, podľa k t o r ý c h sa majú r ô z n y m i ces­
t a m i dostať na m i e s t o s t r e t n u t i a .
Skúšajte na n o č n e j o b l o h e určovať súhvezdia. N a u č t e sa rozoznávať
Veľkú m e d v e d i c u , P o l á r k u a O r i o n .
N o č n ý p o h y b sa dá nacvičiť aj cez deň, keď sa oči zaviažu niekoľkými
v r s t v a m i tmavej látky. Treba používať palicu.
N a u č t e sa čítať v m i e s t n y c h m a p á c h a orientovať sa podľa n i c h .
HRY NA ORIENTÁCIU
Podľa mapy
Z o b e r t e d r u ž i n u skautov do n e z n á m e h o mesta alebo do komplikova­
nej časti krajiny a dajte im m a p u . Na mieste si otvoria zapečatené inš­
t r u k c i e s u r č e n í m , k d e sa d r u ž i n a n a c h á d z a a k a m sa má dostať. Vo vede­
ní s k u p i n y sa striedajú všetci skauti, p o v e d z m e po 7 m i n ú t a c h , ak sú na
bicykli, alebo po 15, ak idú pešo.
K a ž d ý z n i c h určuje trasu len podľa
m a p y a na k o n c i sa im udelia b o d y za správne čítanie v m a p e .
Na túre
Z o r g a n i z u j t e výlet do " d i v o č i n y " , chlapci si v e z m ú výbavu a jedlo.
Kráčajte v zástupe, jeden skaut ide 200 yardov d o p r e d u a s k a u t s k ý m i
z n a č k a m i vyznačí cestu, k t o r o u má s k u p i n a ísť. Postavte m o s t cez p o t o k
alebo plť na jazere; alebo prebroďte m o č a r i s k á po z v ä z k o c h slamy.
Ak c h c e t e , aby sa každý s k a u t naučil orientovať vo v z d i a l e n o s t i a c h a
s m e r o c h s a m o s t a t n e , pošlite ich po j e d n o m r ô z n y m i s m e r m i a dajte im
takýto rozkaz: " C h o ď dve m í l e na severoseverovýchod. N a p í š správu,
kde sa n a c h á d z a š a prilož n á č r t m a p y d a n é h o miesta. D o r u č správu čo
najrýchlejšie." P o t o m podľa vojenských m á p alebo i n a k s k o n t r o l u j t e ,
nakoľko sa odchýlil v s m e r e či vzdialenosti.
Skauti sa vyberú vo dvojiciach a b u d ú m e d z i sebou súťažiť. Dvojice
majú doraziť podľa m a p y r ô z n y m i cestami na to isté m i e s t o , ale tak, aby
ich iná dvojica nevidela. P r i t o m sa učia orientovať v m a p e , v krajine,
správne ukrývať, cibria si pozornosť a p o d o b n e .
Naučte sa správne zbaliť svoj výstrj na stanovanie. V Afrike a Severnej
Amerike často používajú na odľahčenie nákladu popruh na hlave.
Časový o d h a d : vyšlite skautov r ô z n y m i s m e r m i , k a ž d é m u dajte kus
papiera s ú d a j o m , k e d y sa má vrátiť - n a p r í k l a d jeden o 7 m i n ú t , ďalší o
10, a tak ďalej. Z a z n a m e n a j t e p r e s n ý čas, k e d y vyrazili a čas, k e d y sa
vrátili. Ostáva to len na ich cti, aby nepozerali na h o d i n k y .
Ako nájsť sever
Skauti sa postavia na 30 yardov od seba a každý p o l o ž í svoju palicu na
z e
m v smere, k t o r ý m podľa n e h o leží sever (alebo j u h ) , nepoužívajú p r i
t o
m žiadny i n ý n á s t r o j . P o t o m o d s t ú p i a n a tri k r o k y o d palice. Roz­
hodca podľa k o m p a s u p o r o v n á palice. K o h o palica b u d e najbližšie,
vyhráva. Túto h r u m o ž n o hrať aj v noci, v z a m r a č e n é aj s l n e č n é d n i .
Nočné prieskumy
P r i tejto h r e si nacvičíte n o č n é v i d e n i e a p o č ú v a n i e . Z o p á r skautov
vytvorí " h l i a d k y " , k t o r é stoja alebo sa prechádzajú, zatiaľ čo o s t a t n í ich
majú vystopovať. Keď h l i a d k a začuje nejaký zvuk, zakričí, alebo zapís­
ka. Stopár m u s í i h n e ď zastať a zostať p o t i c h u ležať. R o z h o d c a p r í d e
k h l i a d k e a opýta sa, z k t o r é h o s m e r u zvuk prišiel. Ak sa s t o p á r dokáže
odplaziť 15 yardov od h l i a d k y bez t o h o , aby ho videli, p o l o ž í t a m na
zem n a p r í k l a d vreckovku a odplazí sa ďalej. P o t o m na seba znova u p o ­
z o r n í h l i a d k u , tá ohlási p o p l a c h a keď p r í d e r o z h o d c a , s t o p á r mu opíše
svoj ú n i k . Keď sa h l i a d k a m zaviažu oči, dá sa táto h r a hrať aj cez deň.
Indiáni používali na prepravovanie svojho típí a vybavenia "ťahač"
-jednoduchú konštrukciu z pozväzovaných tyčí.
Svetové strany na kompase
O s e m palíc sa položí na z e m do tvaru hviezdy, všetky smerujú od stre­
du von. J e d n a z n i c h ukazuje na sever.
Palice predstavujú svetové strany k o m p a s u , ku k o n c u každej palice sa
p o s t a v í jeden skaut.
S k a u t s k ý vodca zahlási názvy dvoch strán, n a p r í k l a d j u h o v ý c h o d a
sever a títo dvaja s k a u t i sa m u s i a o k a m ž i t e vymeniť. P r i v ý m e n e n e s m ú
s k a u t i ísť cez palice, ale po vonkajšom k r u h u obísť hráčov. Keď sa niek­
to p o h n e bez t o h o , aby sa zavolala jeho strana, p o h n e sa na nesprávne
m i e s t o , alebo zaváha, stráca body. K t o stratí tri body, vypadáva.
A k o h r a pokračuje, objavujú sa p r á z d n e m i e s t a a p r e zostávajúcich
c h l a p c o v je to stále o čosi ťažšie.
Ak c h c e t e h r u ešte t r o c h u sťažiť, p o u ž i t e n a m i e s t o ô s m i c h s t r á n šest­
násť. Ak sa h r á t e v m i e s t n o s t i , m ô ž u sa s t r a n y nakresliť na z e m k r i e d o u .
Poplach: chyťte zlodeja
V t á b o r e alebo k l u b o v n i sa r á n o zavesí červená vlajka. R o z h o d c a
počas h i e r alebo p r á c e k a ž d é m u skautovi pošepká: "V t á b o r e je zlodej."
Iba j e d n é m u z n i c h povie: "V tábore je zlodej a si to ty - m r a m o r o v ý
oblúk," alebo u d á nejaký i n ý výrazný o r i e n t a č n ý b o d asi míľu vzdiale­
ný. Tento skaut sa teda dozvie, že počas nasledujúcich t r o c h h o d í n m u s í
vlajku u k r a d n ú ť a utiecť s ň o u k m r a m o r o v é m u o b l ú k u . N i k t o i n ý
nevie, k t o je zlodej, k a m má s vlajkou utiecť, ani k e d y ju u k r a d n e . Keď
niekto zistí, že červená vlajka zmizla, vyhlási p o p l a c h . O k a m ž i t e všetci
prestanú robiť to, čo práve robia a vyrazia hľadať zlodeja. Skaut, k t o r ý
získa vlajku, alebo a s p o ň kúsok z nej, vyhráva. Ak sa to n i k o m u n e p o ­
darí, vyhráva zlodej. Vlajku však m u s í mať u v i a z a n ú okolo k r k u , a n i e
vo vrecku, alebo n i e k d e schovanú.
Prieskum krajiny
L e n čo sa postaví tábor, treba h n e ď p r e s k ú m a ť o k o l i t ú krajinu, čo sa
dá výborne využiť na d r u ž i n o v ú súťaž.
Radcovia d r u ž í n d o s t a n ú k ú s o k papiera, na k t o r ý majú nakresliť
mapu krajiny asi v o k r u h u dvoch míľ. Rozošlú svojich skautov do všet­
kých smerov p r e s k ú m a ť krajinu a priniesť správu o všetkých v ý z n a m ­
ných m i e s t a c h - cesty, železnice, potoky, atď. - na najnáročnejšie úseky
vyšlú najzdatnejších chlapcov.
Radcovia
d r u ž í n p o t o m na základe
informácií od svojich skautov vytvoria m a p u .
Vyhráva d r u ž i n a , ktorej radca p r i n e s i e s k a u t s k é m u vodcovi najlepšiu
mapu v n a j k r a t š o m čase.
P o z n á m k a - M n o h é z týchto h i e r sa dajú hrať r o v n a k o v m e s t e ako
na vidieku.
ROZPRÁVANIE
PRI T Á B O R O V O M OHNI 6
VODNÍ
SKAUTI
Záchranné člny • Plávanie • Cestovanie loďou • Vodné hry
Asi n e n á j d e t e väčších h r d i n o v a skutočnejších skautov, ako sú n á m o r ­
n í c i v p o s á d k a c h z á c h r a n n ý c h člnov p r i p o b r e ž i a c h svetových oceánov.
M u s i a byť stále P R I P R A V E N Í , aby aj počas n e b e z p e č n ý c h b ú r o k doká­
zali nasadiť svoj život na z á c h r a n u iných. R o b i a to často a bez r o z r u c h u ,
p r e t o sa už na to p o z e r á m e ako na čosi ú p l n e b e ž n é . Je to však úžasné
p o s l a n i e h o d n é n á š h o obdivu.
S o m r á d , že sa toľko chlapcov dáva na v o d n ý s k a u t i n g . K e ď sa učia
ovládať lode a prenikajú k n á m o r n í c k e m u u m e n i u , učia sa tiež zaujať
svoje m i e s t o v službe vlasti ako n á m o r n í c i v n á m o r n í c t v e , v o b c h o d ­
n ý c h s l u ž b á c h alebo ako p o s á d k a z á c h r a n á r s k y c h člnov p r i p o b r e ž í .
L o ď m ô ž e byť raj alebo peklo - to záleží len na p o s á d k e . M r z u t í ľudia,
k t o r í stále reptajú a sú n e p o r i a d n i , n e b u d ú na lodi d o b r ý m i spoločník­
m i . Ak sú ako s k a u t i r o z h o d n u t í s radosťou robiť všetko čo najlepšie,
vedia dávať a brať a loď u d r ž u j ú u p r a t a n ú a čistú, b u d ú ako šťastná rodi­
na a život na m o r i sa im b u d e páčiť.
PLÁVANIE
Všetci chlapci by sa mali naučiť plávať. P o z n á m veľa ľudí, čo sa to
naučili h n e ď na prvý raz, i n ý m to trvalo dlhšie. Veď aj m n e - n i e a nie
to zvládnuť. M á m taký pocit, že som sa vody t r o c h u bál. Ale j e d n é h o
d ň a s o m to p r e k o n a l a zrazu som si p o k o j n e plával. Najprv s o m sa totiž
príliš snažil a bojoval - n a p o k o n som zistil, že na to treba ísť p o s t u p n e
a s kľudom. Z a m i l o v a l s o m si vodu a plávanie bolo zrazu j e d n o d u c h é .
Najprv skúšajte plávať ako pes, ako by ste vo vode lozili. N e s n a ž t e sa
h n e ď plávať prsia. Keď sa učíte plávať ako psík, k a m a r á t v á m p o m á h a a
drží vás p o d b r u c h o m .
K ú p a n i e je skvelá zábava - ale ešte väčšia, ak viete plávať. Je s m u t n é ,
ak sa n i e k t o m u s í čľapkať v plytkej vode a n e m ô ž e ísť s k a m a r á t m i
na výlet po m o r i či rieke.
Je to však viac než len zábava.
NOVÁČIK TOMMY č.
1
-
TOMMY NA JAZERE
Tommy čumí na kamošov, vo vode sa hrajú
a z neho, čo plávať nevie, iba srandu majú.
Keď sa vyberiete člnkovať alebo plachtiť a neviete plávať, m ô ž e t e to
ostatným veľmi skomplikovať. L o ď sa m ô ž e prevrátiť a ak všetci vedia
plávať, je to len zábava. No ak je m e d z i n i m i neplavec, o s t a t n í m u s i a ris­
kovať svoj život, aby ho udržali n a d vodou.
Môže sa stať, že u v i d í t e , ako sa n i e k t o topí. Ak viete plávať, skočíte
do vody, s p r á v n e ho c h y t í t e a vynesiete na b r e h . A z a c h r á n i t e b l í ž n e m u
život! Ale keď neviete plávať? P o t o m je to h r o z n é . N i e k t o p r e d vašimi
ocami bojuje o h o l ý život, sily mu u b ú d a j ú a vy len stojíte na b r e h u a
voláte o p o m o c s v e d o m í m , že by ste mali spraviť viac. N e b u d e m p o k r a ­
čovať ďalej - je to h r o z n á predstava a b u d e vás prenasledovať do k o n c a
zl
v o t a , vždy, keď si na to s p o m e n i e t e , že aj vašou v i n o u sa u t o p i l človek.
Prečo vašou v i n o u ? P r e t o ž e ozajstný skaut sa n a u č í plávať a vie topia­
ceho sa zachrániť.
AKO OVLÁDAŤ ČLN
Ak bývate blízko p r i vode, mali by ste sa naučiť ovládať čln. Vedieť,
ako ho priraziť k lodi alebo m ó l u , veslovaním alebo k o r m i d l o v a n í m
do o b l ú k a ho naviesť p o z d ĺ ž provy lode alebo v s m e r e p r ú d u . N a u č t e sa
veslovať j e d n ý m veslom v r o v n a k o m r y t m e s celou p o s á d k o u , používať
dve vesla, alebo riadiť loď j e d n ý m veslom na k o r m e . Keď je p r i veslo­
v a n í veslo n a d v o d o u , treba ho obrátiť n a p l o c h o , aby sa d o ň h o nezaprel
vietor a n e b r z d i l o loď.
M a l i by ste sa naučiť hádzať slučku či lano na d r u h ú loď alebo prísta­
visku; chytiť a uviazať lano, k t o r é h o d i a v á m a ako hodiť z á c h r a n n é
koleso t o p i a c e m u sa.
M a l i by ste vedieť urobiť plť z m a t e r i á l u , k t o r ý b u d e p r á v e po r u k e dosky, polená, sudy či vrecia slamy a p o d o b n e . Na výlete sa v á m môže
stať, že b u d e t e chcieť prejsť na d r u h ú s t r a n u rieky s b a t o ž i n o u a potra­
v i n a m i a n e b u d e t e mať čln.
SPLAVY NA LODI
D r u ž i n a sa m ô ž e n a m i e s t o turistiky či bicyklovania vybrať na člne
p r e s k ú m a ť r i e k u či spraviť si splav po krajine a táboriť ako p r i turisti­
ke. K a ž d ý člen p o s á d k y by m a l byť s c h o p n ý zaplávať a s p o ň 50 yardov
v šatách ( m i n i m á l n e tričko, k r á t k e n o h a v i c e a p o n o ž k y ) , p r e t o ž e neho­
dy sa stávajú, ale ak viete všetci plávať, zvládnete to h r a v o .
M e d z i v o d n ý m i s k a u t m i bol j e d n ý m z m o j i c h najlepších zážitkov
splav po rieke, na k t o r ý som sa vybral s d v o m a b r a t m i . Na skladacej
l o d k e s m e sa pustili h o r e Temžou, chceli s m e sa doplaviť, pokiaľ sa b u d e
dať. D o s t a l i s m e sa po C h i l t e r n Hills, k d e d o v t e d y ž i a d n u loď nevideli.
M a l i s m e so sebou súpravu na varenie, stan, veci na s p a n i e a na n o c sme
sa u t á b o r i l i .
Keď s m e sa dostali až k p r a m e ň u , preniesli s m e loď cez rozvodie a
p u s t i l i s m e sa na západ dolu p r ú d o m , k t o r ý sa o pár míľ ďalej nazýva
Avon.
Prešli s m e cez B a t h a Bristol, podľa p o t r e b y s m e veslovali, plachtili,
odrážali sa žrďou alebo vliekli loď, až sme sa dostali do m o c n ý c h vôd
rieky Severn. Tade s m e sa preplavili so s p u s t e n o u s t r e d n o u p l a c h t o u až
do C h e p s t o w u na d r u h e j strane. Odtiaľ s m e splavovali k r á s n y m krajom
a perejami Wye cez k r á s n u scenériu do blízkosti L l a n d o g o .
A tak s m e prešli po vode t a k m e r celú cestu z L o n d ý n a do Walesu a
zažili p l n o d o b r o d r u ž s t i e v a zábavy.
Naučte sa správne veslovať a riadiť čln jedným veslom.
Ale to by dokázal každý z vás, stačí len skúsiť.
Takže, m i l í skauti, s m e l o do t o h o a ak sa v á m v o d n ý s k a u t i n g zapáči
tak ako m n e , užijete si veľa zábavy.
VODNÉ HRY
Pašeráci (cez noc aj deň)
"Pašerácka b a n d a " sa snaží pristáť na b r e h u , ukryť svoj lup (jedna
tehla alebo k a m e ň na človeka) v základni nazvanej " J a s k y ň a p a š e r á k o v "
a
n
odplaviť sa zase p r e č . D r u h á s k u p i n a skautov - " c o l n í k o v " sa r o z d e l í
a jednotlivcov a stráži d l h ý úsek pobrežia.
Keď n i e k t o z c o l n í k o v zbadá, že pašeráci pristávajú, ohlási p o p l a c h a
zvolá o s t a t n ý c h , aby m o h l i zaútočiť. Ú t o k však n e m ô ž e byť ú s p e š n ý ,
kým nie je colníkov a s p o ň toľko ako pašerákov. Skauti - " c o l n í c i " však
m u s i a zostať na svojich stanoviskách, k ý m n i e k t o z n i c h nezavolá na
poplach.
Lov veľrýb
Veľrybu vyrobíte tak, že na velkom p o l e n e n a h r u b o vytesáte hlavu a
chvost. Obvykle vyrazia na lov veľrýb dve lode, p o s á d k u vždy tvorí
jedna d r u ž i n a s r a d c o m v role k a p i t á n a a z á s t u p c o m ako h a r p u n á r o m a
zbytok d r u ž i n y je p r i veslách. Každá loď p a t r í do i n é h o prístavu, ktoré
sú od seba míľu vzdialené. R o z h o d c a veľrybu p u s t í asi v polovici m e d z i
o b o m a p r í s t a v m i a na signál obe lode začnú pretekať, aby sa dostali
k veľrybe a m o h l i ju uloviť.
H a r p u n á r , ktorý sa k nej d o s t a n e ako prvý, do nej h o d í h a r p ú n u , loď
sa h n e ď otočí a zavlečie veľrybu do prístavu.
D r u h á loď ich prenasleduje, a keď ich p r e d b e h n e , tak tiež h o d í
po veľrybe h a r p ú n u , otočí sa a snaží sa d o t i a h n u ť veľrybu do svojho prí­
stavu.
Takto m e d z i loďami v y p u k n e preťahovanie l a n o m a n a p o k o n lepšia
loď o d t i a h n e veľrybu a m o ž n o aj d r u h ú loď do prístavu.
ROZPRÁVANIE
PRI T Á B O R O V O M O H N I 7
SIGNÁLY
A POVELY
Tajné správy • Signálne ohne •
Zvukové signály • Znenie povelov
Pískanie a vlajkové signály
Skauti m u s i a zvládnuť tajné posielanie správ a vedieť sa dohovárať
pomocou z n a m e n í .
Pred o b l i e h a n í m M a f e k i n g u , k t o r é s o m s p o m í n a l v m o j o m p r v o m
rozprávaní, s o m dostal tajnú správu od n e z n á m e h o priateľa z Transvaalu. Písal v nej o nepriateľových p l á n o c h , kolko má mužov, k o n i a zbra­
ní. Správa bola n a p í s a n á na m a l i č k o m lístku, z r o l o v a n o m do guličky
veľkosti pilulky, vložená do v o s k o m zaliateho otvoru v n e o p r a c o v a n e j
vychádzkovej palici. Palicu priniesol Afričan s r o z k a z o m prísť do Mafe­
kingu a odovzdať mi ju ako dar. Keď mi ju p r i n i e s o l a povedal, že je
od belocha, h n e ď s o m sa dovtípil, že na nej m u s í byť niečo zvláštne a
čoskoro som aj s c h o v a n ý list našiel.
I n o k e d y s o m zas dostal tajný list od i n é h o priateľa. N a p í s a n é to bolo
hindustánsky, ale a n g l i c k ý m p í s m o m . K e b y to chcel čítať n i e k t o iný,
ostal by z t o h o jazyka p o p l e t e n ý , ale m n e to bolo jasné ako facka.
Keď s m e z M a f e k i n g u posielali počas o b l i e h a n i a listy, dávali s m e ich
Afričanom, k t o r í sa vedeli preplížiť okolo B ú r s k y c h z á k l a d n í . K e ď sa
raz dostali cez stráže, B ú r i ich považovali za svojich a viac si ich nevší­
mali. L i s t y p r e n á š a l i t a k t o : správy sa napísali na t e n u č k ý papier, šesť a
viac sa n a p e v n o z m u c h l a l o do malej guličky, a tú s m e p o t o m zabalili
do papiera, do a k é h o sa b a l í n a p r í k l a d čaj. Z v e d niesol viacero t ý c h t o
guličiek v r u k e alebo zavesených na š n ú r k e okolo k r k u . Ak mu h r o z i 1°> že ho c h y t í nepriateľ, p u s t i l guličky na zem, k d e vyzerali ako m a l é
kamienky a z a p a m ä t a l si všetky o r i e n t a č n é b o d y okolo. P o t o m smelo
kráčal dálej, až k ý m ho nepriateľ neoslovil, neprehľadal a n i č nenašiel.
Posol d e ň - dva počkal, k ý m bol v z d u c h zase čistý, a p o t o m sa vrátil
na m i e s t o , k d e podľa o r i e n t a č n ý c h b o d o v n e c h a l list. O r i e n t a č n ý m i
b o d m i , ako si iste p a m ä t á t e , m ô ž u byť všelijaké objekty - stromy, kopce,
skaly a p o d o b n e - slúžia skautovi ako ukazovatele, k t o r é si v š i m n e a
zapamätá.
Domorodci z Austrálie často používali na posielanie odkazov signálne ohne.
SIGNALIZOVANÉ
P r e skautov je dôležité vedieť posielať signály. K a m a r á t o v i na druhej
s t r a n e ulice m ô ž e t e dávať z n a m e n i a a o s t a t n í n e b u d ú mať ani tušenie, o
č o m h o v o r í t e . Z í d e sa to aj v p r í r o d e , keď sa s k a m a r á t m i o c i t n e t e každý
na i n o m kopci alebo d r u h o m b r e h u rieky a potrebujete si povedať niečo
dôležité.
Signálne ohne
V r ô z n y c h častiach sveta používajú p r i e s k u m n í c i na posielanie správ
o h e ň - d y m o v é signály cez d e ň a o h ň o v é v noci.
D y m o v é signály - tri veľké d y m o v é obláčiky p o m a l y za sebou zna­
m e n a j ú " C h o ď ďalej". Malé obláčiky za sebou z n a m e n a j ú " D r u ž i n a ku
m n e . " N e p r e r u š o v a n ý stĺp d y m u z n a m e n á "Stáť." Striedavo veľké a
malé d y m o v é obláčiky z n a m e n a j ú " N e b e z p e č e n s t v o " .
Ak chcete dávať d y m o v é signály, zapáľte zo s u c h ý c h vetvičiek a koná­
rikov o h e ň ako obyčajne a keď už b u d e d o b r e horieť, p r i h o ď t e zelené
listy a trávu alebo v l h k é seno, aby začal dymiť.
V Afrike sa na posielanie signálov z dediny do dediny
používajú špeciálne bubny.
Prikryte o h e ň v l h k o u dekou. O d t i a h n i t e ju, v y p u s t i t e obláčik d y m u
a znovu p r i k r y t e . O b l á č i k y b u d ú také veľké ako d l h o n e c h á t e o h e ň
odkrytý. Keď chcete m a l é obláčiky, nechajte o h e ň odkrytý, k ý m nará­
tate do d v o c h , a p o t o m ho zakryte a rátajte do osem. Na veľký obláčik
podržte o h e ň o d k r y t ý asi šesť s e k ú n d .
S v e t e l n é s i g n á l y - D l h é alebo k r á t k e záblesky z n a m e n a j ú to isté ako
dymové signály cez d e ň .
Zapáľte o h e ň zo s u c h ý c h vetvičiek a chrastia, aby ste m a l i čo najvyš­
ší plameň.
Dvaja s k a u t i p r i d r ž i a p r e d o h ň o m deku, aby ho príjemcovia správy
nevideli skôr ako treba. Spustite d e k u a narátajte do d v o c h , ak c h c e t e
krátky záblesk, do šiestich, ak chcete d l h ý a m e d z i z á b l e s k m i o h e ň
zakryte a narátajte do štyroch.
Toto je ďalší signálny
"bubon" používaný v Afrike.
Zvukové signály
Počas A m e r i c k e j
občianskej
vojny chcel k a p i t á n Clowry varovať
veľkú zložku svojej armády, že nepriateľ sa ich chystá v n o c i neočaká­
v a n e p r e p a d n ú ť . No n e m a l sa ako k svojim k a m a r á t o m dostať, m e d z i
n i m i ležala široká rieka, k t o r ú n e m o h o l prejsť a zúrila b ú r k a .
Čo by ste na m i e s t e k a p i t á n a Clowryho spravili vy?
K a p i t á n dostal d o b r ý n á p a d . Stála t a m stará l o k o m o t í v a . Zapálil v nej
o h e ň , vytvoril p a r u a na píšťale vydával d l h é a k r á t k e signály v morze­
ovke. J e h o k a m a r á t i to rýchlo začuli, p o c h o p i l i a o d p o v e d a l i mu poľnicou. P o t o m im poslal varovný odkaz, k t o r é m u p o r o z u m e l i a podľa n e h o
sa zariadili. A tak j e d n o t k a 20 000 m u ž o v predišla n e p r í j e m n é m u pre­
kvapeniu.
N i e k t o r é africké k m e n e si správy b u b n u j ú . I n é zase používajú dreve­
né vojnové gongy.
Signalizovanie morzeovkou a semaforom
K a ž d ý s k a u t by sa m a l naučiť m o r z e o v k u . D a j ú sa ň o u posielať
na u r č i t ú vzdialenosť odkazy vo forme b o d i e k a čiarok, r ô z n y m i
spôsobmi:
zástavkami, z v u k o m - n a p r í k l a d poľnicou alebo svetlom
(heliografom alebo e l e k t r i c k ý m svetlom).
Pri s e m a f o r o v e j s i g n a l i z á c i i na seba m á v a t e zástavkami v r ô z n y c h
u h l o c h a dá sa to celkom ľahko naučiť. P í s m e n á tvoríte tak, že dávate
ruky do r ô z n y c h uhlov. L e n pozor, aby ste ich robili správne. Na obráz­
ku na ďalšej s t r a n e sú znaky, ako ich v i d í "čitateľ". M ô ž e to vyzerať
k o m p l i k o v a n e , ale u v i d í t e , že je to j e d n o d u c h é .
Odosielateľ m u s í vždy stáť čelom k prijímateľovi. Pozornosť prijíma­
cej stanice získa volacím signálom VE - VE - VE alebo AAAA. Keď je pri­
jímacia stanica p r i p r a v e n á , dá pokračovací signál K. Ak nie je, vyšle sig­
nál Q, čo z n a m e n á čakajte.
Ak prijímacia stanica p o r o z u m e l a slovu, vyšle E alebo T (v morzeov­
ke) a C alebo A (pri zástavkách). Ak na n i e k t o r é slovo n e o d p o v i e , p r e
vysielajúcu stanicu to z n a m e n á , že prijímacia stanica ho neprečítala.
Ak sa p o m ý l i t e , pošlite mazací signál, 8 krát E, a p o t o m slovo zopa­
kujte.
Ak chcete posielať čísla, v m o r z e o v k e p o u ž i t e číslice, ale v zástavkovom signalizovaní ich vypíšte slovami. Správne prijatie s k o n t r o l u j t e
tak, že prijímajúca stanica ich zopakuje.
Písmená a čísla morzeovky sa skladajú z bodiek a čiarok.
signalizovaní svetlom a z v u k o m sa k o n i e c slova n a z n a č í k r á t k o u
Pauzou a pri zástavkovom sa zástavky spustia d o p r e d u dole.
Správu u k o n č í t e p o s l a n í m koncového signálu AR. Prijímacia stanica
o d p o v i e signálom prijatej správy R, ak správu správne dostala.
Keď sa raz n a u č í t e M o r z e o v u alebo semaforovú abecedu, potrebujete
už len prax. N e t r e b a , aby ste posielali d l h é vety, na d l h é vzdialenosti
alebo veľmi rýchlo. Očakáva sa od vás, že si osvojíte celú abecedu a
b u d e t e vedieť naozaj d o b r e čítať a posielať j e d n o d u c h é vety alebo slová.
Semaforouá abeceda sa tvorí tak, že sa držia dve zástavky v rôznych uhloch.
Ak b u d e t e musieť posielať správu cez velké pole, či z k o p c a na kopec,
s n a ž t e sa, aby bola ľahko čitateľná.
Ak c h c e t e poslať odkaz, u r č e n ý len n i e k t o r ý m ľuďom, p o u ž i t e na­
m i e s t o obyčajnej abecedy m o r z e o v k u alebo semafor. Všetci vaši kama­
ráti, k t o r í t e n t o spôsob poznajú, si správu ľahko prečítajú.
POVELY A SIGNÁLY
R a d c a d r u ž i n y nosieva na š n ú r k e píšťalku. N a s l e d u j ú c e povely a sig­
nály by ste mali mať po r u k e , aby ste ich m o h l i použiť vo svojej druži­
ne.
Znenie povelov
" Z o r a d i ť " (do zástupu).
" P o z o r " (stáť v z p r i a m e n e ) .
" P o h o v " (stáť uvoľnene).
"Posaďte sa" (sadnúť si alebo si ľahnúť bez t o h o , aby ste o p u s t i l i rad).
" R o z c h o d " (rozíď'te sa).
" V p r a v o v b o k " alebo "Vľavo v b o k " (všetci s k a u t i sa otočia d a n ý m
smerom).
" D r u ž i n a vpravo v b o k " (alebo "vľavo v b o k " ) ; ( d r u ž i n a sa o t o č í k
danej r u k e ) .
" P o c h o d o m v c h o d " ( p o c h o d o v a ť d i s c i p l i n o v a n e , vykročiť ľavou
nohou).
"Zastaviť stáť" (zastaviť, stáť stále v pozore).
" P o k l u s o m k l u s " (klusať r e z k ý m k r o k o m , r u k y voľne p r i tele).
" S k a u t s k ý m k r o k o m v p r e d " (kráčať a bežať striedavo r o v n a k ý počet
krokov - asi 50).
SIGNÁL
VÝZNAM A P O U Ž I T I E
VE, V E , VE alebo AAAA
Volací signál.
K
Pokračovať (odpoveď na V E , ak je
stanica p r i p r a v e n á prijať správu).
Čakať (odpoveď na V E , ak n i e je
Q
p r i p r a v e n á prijať správu).
T alebo E ( m o r z e o v k a )
C alebo A (semafor)
Všeobecná odpoveď ( o d p o v e ď na všetky
signály, ak sa n e u r č í i n a k ) .
8 bodiek (semafor - 8 x E)
Vymazať (vymazať n e s p r á v n e poslané).
AR
K o n i e c správy.
R
Správa prijatá s p r á v n e ( o d p o v e ď na A R ) .
Pišťaľkové signály
Keď chce s k a u t s k ý vodca zvolať oddiel, zapíska " s k a u t s k é v o l a n i e "
alebo použije špeciálne " o d d i e l o v é volanie".
Radcovia d r u ž í n p o t o m zvolajú svojich skautov d r u ž i n o v ý m p o k r i ­
kom a o d v e d ú i c h p o k l u s o m k s k a u t s k é m u vodcovi.
Tu je zopár p r í k l a d o v p í s k a n i a pri s k a u t s k ý c h h r á c h :
L Jedno dlhé zapísknutie znamená " T i c h o " , "Pozor"; "Dávajte pozor
n
a môj ďalší signál".
2. D l h é p o m a l é z a p í s k n u t i a za sebou z n a m e n a j ú "Vyjdite", " C h o ď t e
ďalej", alebo " P o s t u p u j t e " , " R o z t i a h n i t e sa", "Rozptýľte sa."
3. K r á t k e , ostré h v í z d n u t i a z n a m e n a j ú " Z h r o m a ž d i t e sa", " D a j t e sa
d o k o p y " , "Zíďte sa", "Zoradiť sa".
4. Striedavé d l h é a k r á t k e z a p í s k n u t i a z n a m e n a j ú " P o p l a c h " , "Dávaj­
te p o z o r " , " P r i p r a v t e sa", "Choďte na p o p l a c h o v é m i e s t a " .
5. K e ď s k a u t s k ý vodca zapíska t r i k r á t k r á t k o a raz d l h o , zvoláva druž i n o v ý c h r a d c o v - teda "Radcovia, ku m n e " .
Všetky signály treba o k a m ž i t e p o s l ú c h n u ť , m u s í t e rýchlo p r i b e h n ú ť je j e d n o , čo práve robíte.
Signalizovanie rukami
Signalizovanie r u k a m i - keď je treba, m ô ž u d r u ž i n o v í radcovia použiť
aj d r u ž i n o v é vlajky. Keď sa zamáva r u k a m i alebo vlajkou viackrát p r e d
tvárou z o s t r a n y n a s t r a n u , z n a m e n á t o " N i e " , " N e v a d í " , " N e c h a j t a k " .
M á v a n i e r o z p a ž e n o u r u k o u alebo vlajkou vo výške p o m a l y zo s t r a n y
na s t r a n u z n a m e n á " R o z t i a h n i t e sa, "Choďte ďalej", "Rozptýľte sa".
M á v a n i e r o z p a ž e n ý m i r u k a m i či vlajkou n a d h l a v o u a r ý c h l o zo stra­
n y n a s t r a n u z n a m e n á " Z h r o m a ž d i t e sa", "Zoraďte sa", "Poďte s e m " .
U k a z o v a n i e s m e r u r u k o u alebo vlajkou z n a m e n á " C h o ď t e t ý m t o sme­
rom".
Rýchly p o h y b zovretou r u k o u alebo vlajkou h o r e a dole z n a m e n á
"Bežte".
R u k a alebo vlajka r o v n o n a d hlavou z n a m e n á " S t o p " , "Zastaviť stáť".
Keď vodca k r i č í nejaký rozkaz alebo správu na s k a u t a , k t o r ý stojí
od n e h o ďalej, m a l by skaut celý čas držať r u k u na ú r o v n i hlavy,
na z n a k , že ho počuje. Ak nepočuje, tak len ďalej stojí a n e d á v a žiadne
z n a m e n i e . Vodca p o t o m zakričí hlasnejšie, alebo p o k y n i e skautovi, aby
prišiel bližšie.
Vymyslite si p r e ďalšie rozkazy svoje vlastné d r u ž i n o v é signály.
DRUŽINOVÉ C V I Č E N I A V S I G N A L I Z Á C I I
N a c v i č t e si zakladanie, zapálenie a p o u ž í v a n i e o h ň o v na d y m o v é
alebo svetelné signály.
Vyskúšajte si píšťaľkové signály a povely.
Usporiadajte v d r u ž i n e súťaž v s c h o v á v a n í správ: dajte k a ž d é m u
skautovi k ú s o k papiera, n e c h ho sám schová. U r č t e dvojice a n e c h
každý z dvojice hľadá o d k a z t o h o d r u h é h o . Vyhráva t e n , k o h o p a p i e r i k
sa hľadal najdlhšie.
Každá d r u ž i n a si vymyslí svoj vlastný tajný kód. O s t a t n é d r u ž i n y sa
ho snažia rozlúštiť.
D r u ž i n y súťažia v n á j d e n í najdômyselnejšieho s p ô s o b u ako poslať
m o r z e o v k o u správu bez p o u ž i t i a špeciálneho aparátu.
Všetky n á c v i k y signalizovania by mali pôsobiť čo najreálnejšie. H n e ď
od začiatku skúšajte vysielať v o n k u a na väčšie vzdialenosti.
Naučte sa anglickú vetu, s ktorou si môžete cvičiť signalizáciu všetkých písmen
abecedy: "The quick brown fox jumps over the lazy dog."
HRA NA ODOVZDÁVANIE SPRÁV
Beh so správou
J e d e n s k a u t je vybraný, aby bežal so správou na " o b k ľ ú č e n é " m i e s t o m ô ž e to byť s k u t o č n á d e d i n a , farma, d o m , alebo s k a u t čakajúci
n a d o h o d n u t o m mieste. Posol m á n a pleciach p r i p n u t é farebné p l á t n o
d l h é a s p o ň dve stopy - t a k t o oblečený sa m u s í dostať na u r č e n é miesto.
Obliehajúci nepriateľ sa mu v t o m snaží zabrániť, ale n e s m i e p r e k r o ­
čiť s t a n o v e n é o b r a n n é p á s m o , čo je asi 300 yardov od o b l i e h a n é h o mies­
ta - na h r a n i c i a c h sa treba d o h o d n ú ť vopred. K e ď r o z h o d c a v t o m t o
p r i e s t o r e nájde n i e k o h o z nepriateľov, vylúči h o , p r e t o ž e ho o b r a n c o v i a
"zastrelili".
Keď chce nepriateľ posla chytiť, m u s í mu s t r h n ú ť p l á t n o z pliec. Vie,
že posol vyrazí z u r č i t é h o s m e r u v u r č i t ý čas - asi míľu od o b l i e h a n é h o
m e s t a - a m ô ž e spraviť hocičo, aby ho chytil, len n e s m i e byť pri t o m ,
keď vyrazí.
H r u m o ž n o hrať aj v meste, jeden d o m b u d e slúžiť ako štart a d r u h ý
ako o b l i e h a n é m i e s t o . Posol sa m ô ž e maskovať ( n e s m i e sa prezliecť
za ž e n u ) , ale farebné p l á t n o m u s í mať stále p r i p n u t é na pleciach.
Kedysi mali ľudia vlastné signály. Tu je jeden,
ktorý odjakživa znamenal
"Pozor".
TÁBOROVÝ ŽIVOT
r-
ROZPRÁVANIE
PRI T Á B O R O V O M OHNI 8
PIONEERING
Viazanie uzlov • Stavanie
chatrčí • Stínanie stromov •
Meranie • Odhadovanie výšok
a vzdialeností
P i o n i e r i sú m u ž i , k t o r í idú p o p r e d u a razia cestu džungľou či i n ý m
t e r é n o m p r e tých, k t o r í p o s t u p u j ú za n i m i . Keď s o m slúžil na západ­
n o m p o b r e ž í Afriky, velil som veľkej j e d n o t k e m i e s t n y c h p r i e s k u m n í ­
kov a ako všetci d n e š n í skauti aj my s m e sa snažili byť u ž i t o č n ý m i
pre a r m á d u , čo p o s t u p o v a l a za n a m i . N i e l e n , že s m e pozorovali nepria­
teľa a sledovali k a ž d ý jeho p o h y b , robili s m e aj čo b o l o v n a š i c h silách,
aby s m e ú z k y c h o d n í k h u s t o u džungľou a m o č i a r m i p r e m e n i l i na akú
takú cestu p r e n a š u a r m á d u . Tak s m e sa stali z p r i e s k u m n í k o v aj pio­
n i e r m i . P r i n a š o m p o s t u p e s m e postavili okolo 200 m o s t o v cez rieky
tak, že s m e d o k o p y zväzovali žrde.
Keď s o m p r v ý k r á t poveril asi tisíc p r i e s k u m n í k o v t o u t o dôležitou
prácou, zistil som, že m n o h í z n i c h nevedeli, ako používať sekeru
pri s t í n a n í s t r o m o v a o k r e m p á r desiatok z n i c h n i k t o nevedel viazať
uzly - d o k o n c a ani len zlé uzly.
AKO MÔŽU UZLY ZACHRÁNIŤ ŽIVOT
Tesne p r e d t ý m , ako s o m p r e d m n o h ý m i r o k m i prišiel d o K a n a d y ,
odohrala sa na N i a g a r s k ý c h v o d o p á d o c h veľká tragédia. Stalo sa to asi
v polovici zimy. Traja ľudia, m u ž , jeho žena a s e d e m n á s ť r o č n ý c h l a p e c
prechádzali po ľadovom m o s t e cez valiacu sa rieku p o d v o d o p á d m i , keď
zrazu ľad začal pukať a lámať sa. M u ž so ž e n o u sa ocitli na jednej k r y h e ,
chlapec na d r u h e j a p o m a l y sa vzďaľovali od ľadovej plochy.
Všade okolo n i c h plávali kusiská ľadu, k t o r é do seba narážali a b ú c h a -
li. Trojica bola vydaná na milosť a nemilosť p r ú d u , v t ý c h t o m i e s t a c h
ešte p o k o j n é m u , no p o m a l y ich unášal k n e b e z p e č n ý m k a s k á d a m nece­
lé dva k i l o m e t r e ďalej.
Na b r e h o c h sa zbehli tisíce ľudí, videli, v akej nebezpečnej situácii sa
títo traja ocitli, ale n i k t o n e b o l s c h o p n ý im pomôcť. Plávať sa nedalo.
A n i ísť po n i c h loďou.
H o d i n u unášala rieka nešťastníkov, až sa ocitli p o d d v o m a m o s t a m i ,
k t o r é sa k l e n ú n a d vodou kúsok p r e d k a s k á d a m i .
Z päťdesiatmetrovej výšky mostov spustil nejaký človek laná, aby
viseli v ceste, k t o r o u rieka unášala nešťastníkov.
Keď už boli p o d m o s t a m i , p o d a r i l o sa chlapcovi chytiť lana a ochot­
né r u k y ho začali vyťahovať h o r e . L e n ž e asi v polovici cesty sa už ú b o h ý
chlapec n e d o k á z a l dlhšie udržať. Spadol do ľadovej vody a viac ho n i k
nevidel. M u ž na d r u h e j k r y h e tiež zachytil lano a pokúsil sa ho uviazať
okolo svojej ženy, aby sa a s p o ň ona zachránila. L e n ž e p r ú d už bol prí­
liš rýchly a r u k y m a l s k r e h n u t é . N e p o d a r i l o sa mu lano uviazať a n a p o ­
k o n mu vykĺzlo z r ú k .
A p á r s e k ú n d n a t o , keď ich vtiahol silný rozvírený p r ú d kaskád, skon­
čilo sa ich spoločné t r á p e n i e .
Čo by ste urobili vy?
Po boji je každý generálom, ale toto nešťastie stojí za zamyslenie. Čo
by ste u r o b i l i vy, keby ste t a m boli?
J e d e n z n a š i c h s k a u t s k ý c h v e d ú c i c h mi povedal, že k r á t k o po tejto
n e h o d e cestoval v l a k o m , keď sa jeho spolucestujúci začali o nej rozprá­
vať. N e t u š i a c , že majú m e d z i sebou skauta, jeden z n i c h povedal:
" N o , ja s o m presvedčený, že keby t a m vtedy boli nejakí skauti,
vymysleli by p l á n , ako tých ú b o h ý c h ľudí zachrániť." Ľ u d i a si často
myslia: " N a č o je d o b r é učiť sa niečo také j e d n o d u c h é , ako je viazanie
u z l o v ? " Tu s m e však videli p r í p a d , keď niečo také j e d n o d u c h é m o h l o
zachrániť tri životy.
Keď spustili laná z m o s t u , mala byť na n i c h uviazaná slučka alebo
dve, aby si ich obete m o h l i prevliecť okolo seba, alebo do n i c h vložiť
r u k y či nohy. Na lanách však ž i a d n e slučky n e b o l i a ľudia, k t o r í neve­
deli, ako sa viaže dračia či iná slučka, nedokázali n e š ť a s t n í k o m pomôcť.
Aby sa lano na koncoch nestrapkalo, mali by ste ho ukončiť. Na kúsku motú­
za spravte slučku a priložte ju k lanu. Potom obtáčajte dlhší koniec (B) okolo
lana až do vzdialenosti pol centimetra od konca. Motúz vždy poriadne utiah­
nite a pri ďalšom obtočení ho umiestnite presne vedľa predchádzajúceho. Teraz
pretiahnite koniec B cez slučku a pevne potiahnite za koniec
A - netrhnite,
aby ste motúz neroztrhli. Takto vtiahnete koniec B pod omotanú časť (stačí asi
do polovice). Na koniec zostávajúce kúsky odstrihnite.
UŽITOČNÉ UZLY
K a ž d ý s k a u t by m a l vedieť viazať uzly.
Vyzerá to ako j e d n o d u c h á záležitosť, ale uzly sa dajú viazať s p r á v n e aj
n e s p r á v n e a s k a u t by m a l poznať ten s p r á v n y spôsob. Na d o b r e uviaza­
n o m uzle m ô ž e závisieť život.
D o b r ý uzol by m a l vydržať h o c a k ú záťaž a m u s í sa dať z n o v a rozvia­
zať, keď to b u d e treba.
Zlý uzol p o v o l í hneď, ako zaň silnejšie z a t i a h n e t e a p o m o t á sa tak, že
sa n e d á rozviazať.
Najlepšie sa n a u č í t e viazať uzly p r i a m o od n i e k o h o , k t o to ovláda.
P o t o m si to m u s í t e často opakovať, inak to ľahko z a b u d n e t e . Používaj­
te kusy lana a p o v r a z u , a nie c h a t r n é k ú s k y špagátu či š n ú r k y do topá­
nok!
Na ďalších s t r a n á c h nájdete u ž i t o č n é uzly, k t o r é by m a l poznať k a ž d ý
s k a u t a vedieť ich používať na zaviazanie lana alebo p o v r a z u .
K o n c e lana sa z v y k n ú rozpletať a strapkať, p r e t o by ste ich m a l i o m o ­
tať. N i e k o ľ k o k r á t ich o m o t á t e t e n k ý m m o t ú z o m a z a k o n č í t e tak, aby
u k o n č e n i e m o t ú z a n e b o l o v i d n o . Sú na to r ô z n e spôsoby - na o b r á z k u
vidíte jeden j e d n o d u c h ý a ú č i n n ý .
1. Ambulantný uzol - ťahom
zviažete dve laná dokopy, ako pri
zaväzovaní balíka. Je to plochý
uzol a môžete ním ukončiť aj obväz.
Je veľmi jednoduchý, lebo sám sa
nevyklzne a ľahko sa rozväzuje.
2. Škotový alebo bežný uzol na
zviazanie dvoch lán rovnakej alebo
nerovnakej hrúbky. Z jedného lana
urobte slučku a koniec druhého lana
prevlečte cez slučku a okolo nej a
napokon popod ostávajúcu časť.
3. Loďkový úväz s ovinom sa robí
tak, že sa obtočí koniec lana okolo
ostávajúcej časti a prevlečie sa za
seba. Ak sa voľný koniec zatočí
dozadu a spraví sa slučka, dá sa
uzol ľahko rozviazať. Obtočenie a
dve polovičné slučky sa používajú
na uviazanie lana na žrď.
4. Skracovačka slúži na skrátenie
lana. Zoberte kus, ktorý sa má skrá­
tiť, ako vidíte na obrázku. Potom
urobte okolo oboch koncov slučky.
5. Dračia slučka sa nevyvlečie,
môže sa ňou upevniť človek, ktorý
sa má spustiť z budovy a pod.
Spravte slučku, potom okolo ostá­
vajúcej časti spravte druhú, menšiu
slučku. Cez ňu pretiahnite koniec
veľkej slučky, poza ostávajúcu časť
a dolu cez malú slučku.
6. Lodná slučka slúži na prichytenie
lana na kôl. Vydrží ťah, nevyvlečie
sa v smere viazania ani neskízne
dolu.
Keď s o m bol v západnej Afrike, n e m a l i s m e so sebou ž i a d n e laná.
Používali s m e silné plazivé rastliny, t e n k é p r ú t y alebo o h y b n é k o n á r e ,
k t o r é s m e ešte upravovali, aby boli poddajnejšie a ohybnejšie - j e d e n
k o n i e c s m e p r i c h y t i l i n o h o u a d r u h ý m s m e k r ú t i l i dokola. D o b r é p r ú t y
sú z v ŕ b y a liesky. Nedajú sa na n i c h viazať všetky uzly ako na lane, ale
slučka sa z n i c h spraviť dá.
7. Tesársky uzol na priviazanie
konca lana k žrdi alebo brvnu.
8. Rybársky uzol na zviazanie dvoch
mokrých alebo klzkých šnúr.
Krížová väzba. Začnite lodnou slučkou pod vodorovným brvnom; pokračujte
dokola, ako vidíte na obrázku; vždy poriadne zatiahnite; pri obtáčaní ukladaj­
te lano pekne vedľa seba, aby sa nekrížilo. Po niekoľkých obtočeniach zaťahujte
(v pravom uhle k hotových obtočeniam) a poriadne utiahnite. Ukončite lodnou
slučkou okolo brvna tak, aby slučka bola v pravom uhle k poslednému obtočeniu. Postupujte pomaly a všetko poriadne napevno uťahujte.
Diagonálna
väzba.
Spojte prekrížené
Vidlicová väzba. Najprv uviažeme okolo
brvná tesárskou slučkou.
Začnite
jedného brvna lodnú slučku. Potom omo­
omotávať podľa
Zaistite.
távame obe brvná. Zaistíme. Ukončíme
obrázku.
Ukončite lodnou slučkou.
lodnou slučkou okolo jedného brvna.
STAVANIE PRÍSTREŠKOV
S k a u t m u s í vedieť, ako si spraviť ú k r y t na n o c alebo ako postaviť cha­
trč, ak sa chystá dlhšie táboriť a chce mať t r o c h a p o h o d l i a .
F o r m a ú k r y t u závisí od krajiny a počasia.
V š i m n i t e si, odkiaľ obyčajne fúka vietor, z a d n ú s t e n u ú k r y t u postav­
te t ý m s m e r o m a o h e ň u m i e s t n i t e p r e d ň u . Ak sa r o z h o d n e t e kempovať
na mieste, k d e je veľa stromov, m á t e h n e ď viacero m o ž n o s t í , ako si
postaviť ú k r y t .
N a j j e d n o d u c h š í je bivakový prístrešok. Do z e m e zarazte dva r o v n é
koly, cez ne položte navrch p r i e č n u palicu. Z náveternej s t r a n y o ňu
oprite ďalšie palice, cez ne dajte p r i e č n e konáre. Na tie sa p o t o m upev­
nia vetvy, trstina, tráva, halúzky alebo hocičo, z čoho si spravíte strechu.
Bivakový prístrešok je jednoduchý a dá sa celkom rýchlo postaviť.
Tento prístrešok a k u r á t stačí pre j e d n é h o človeka -
asi 3 stopy vyso­
ký na p r e d n e j s t r a n e , 3 stopy široký a 6 stôp dlhý. O h e ň si rozložíte
v p r e d u asi 4 stopy od ú k r y t u a ľahnete si d o v n ú t r a neďaleko o h ň a .
Ak chcete p r í s t r e š o k p r e viac ľudí, mal by mať výšku 5 alebo 6 stôp na
p r e d n e j s t r a n e a dĺžku 6 alebo 7 stôp, aby m o h l o vedľa seba ležať viac
ľudí s n o h a m i k o h ň u .
Ako pokryť strechu chatrče
Keď si dávate na c h a t r č strechu, začnite o d s p o d u a strešný m a t e r i á l
ukladajte po vrstvách, jednu na d r u h ú ako škridle na strechu. Takto zís­
kate n e p r e m o k a v ú s t r e c h u .
Na p o k r y t i e s t r e c h y m ô ž e t e použiť ihličnaté vetvičky, trávu, t r s t i n u ,
k ô r u , d r e v e n é dosky (nazývané " š i n d l e " ) , alebo m a l é vetvičky vresu
pospletané dohromady.
Keď je strecha hotová, položte na ňu zopár h r u b š í c h konárov, aby
vám ju n e o d n i e s l o , keby sa p r i h n a l a víchrica.
Iné prístrešky
Ak si chcete postaviť k o m p l e t n ý úkryt, u r o b t e p r í s t r e š o k dookola
jedinej p o d p o r n e j palice. No j e d n o d u c h ý prístrešok s o h ň o m v p r e d u
väčšine ľudí b o h a t é stačí.
Ďalej m ô ž e t e oprieť palicu alebo inú o p o r u o rozvetvenie m a l é h o stro­
mu asi 5 stôp n a d z e m o u , aby d r u h ý k o n i e c palice bol na n á v e t e r n e j
s t r a n e asi 7 stôp od s t r o m u . P o t o m o ňu o p r i t e p o s t r a n n é palice a sprav­
te s t r e c h u ako na prístrešku.
Palica opretá o rázsochu stromu môže poslúžiť ako základ prístreška.
Keď n e m á t e žiadne palice, môžete si urobiť prístrešok ako domorodci
z južnej Afriky - postavte polkruhovú stenu z chrastia, vresu a p o d o b n e ,
ktorá vás ochráni pred s t u d e n ý m vetrom - a o h e ň rozložte v otvorenej časti.
Keď si Zuluovia stavajú chatrč, zarazia do zeme po obvode k r u h u dlhé
palice. Vrchy palíc o h n ú smerom do stredu a zviažu dokopy. Pomedzi zvis­
lé palice vodorovne vpletú ohybné konáre, až vznikne čosi ako polguľová
klietka. Túto kostru prikryjú slamenými rohožami,
slamou alebo vpletú
p o m e d z i palice trsy trávy. Niekedy nechajú navrchu malý otvor na k o m í n .
Zuluovia stavajú chatrč tak, že do kruhu vztýčia dlhé palice.
Konce sa na vrchu zviažu dokopy a vznikne kostra.
S e v e r o a m e r i c k í I n d i á n i zase stavajú " t í p í " - zviažu viacero d l h ý c h
palíc d o k o p y do tvaru p y r a m í d y a pokryjú ich p l á t n o m alebo k o z a m i
zošitými dokopy.
Tento typ prístrešku
nazývajú domorodci zo
Somalilany
"wab".
Ak m á t e v s t a n e či chatrči v lete príliš teplo, dajte na v r c h ešte nie­
koľko p l a c h i e t alebo viac slamy. Č í m je strecha h r u b š i a , t ý m je v stane
chladnejšie. Ak je v c h a t r č i príliš c h l a d n o , spevnite s p o d n ú časť stien
alebo postavte z v o n k a okolo základov stien m a l ú s t e n u z trávy asi
do výšky jednej stopy.
N e z a b u d n i t e si okolo chatrče vykopať jarok, aby vás n e v y t o p i l o , ak by
prišiel p r u d k ý lejak.
VLASTNÁ SEKERA
Zálesák m u s í vedieť d o b r e zaobchádzať so sekerou. Ak to c h c e t e ve­
dieť aj vy, m u s í t e sa najprv naučiť, ako sa správne používa, a p o t o m zís­
kať prax, aby ste ju naozaj d o b r e ovládali.
Iba zlý r o b o t n í k sa sťažuje na nástroje - p r e t o n e ž sa p u s t í t e do neja­
kej práce, s k o n t r o l u j t e si, či m á t e n á r a d i e v p o r i a d k u .
Ako naostriť sekeru
Najprv teda s k o n t r o l u j t e , či je sekera ostrá - naozaj ostrá, n i e l e n s
p e k n ý m o s t r í m . H o c i len t r o c h u t u p á sekera je na s t í n a n i e s t r o m o v
v h o d n á asi tak ako ú p l n e t u p ý n ô ž na orezávanie ceruziek. Kým ste v
civilizácii, m á t e k dispozícii b r ú s n e kotúče, tak sa najprv n a u č t e brúsiť
NOVÁČIK TOMMY č.
2 TOMMY STÍNA STROM
Tommy nevie zoťať strom, len do neho búcha,
sekeru si nenaostril, po kmeni sa šúcha.
p o m o c o u n i c h , o d n i e k o h o , kto t o vie.
Keď s m e v I n d i i chodili "nabodávať p r a s i a t k a " (loviť diviaky oštep­
m i ) , zistili s m e , aké sú ostré h r o t y oštepov dôležité. Po k a ž d o m ulove­
n o m diviakovi s m e si ich znova naostrili, aby boli p r i p r a v e n é na ďalší
lov. B r ú s n e k o t ú č e s m e so sebou nosiť n e m o h l i , ale m a l i s m e m a l ý pil­
n í k , k t o r ý m sme m o h l i poopraviť ostrie.
Veľa zálesákov n o s í takýto p i l n í k so sebou na b r ú s e n i e svojej sekery.
K t ý m t o m u ž o m sa viaže aj jedno úslovie: "Priateľovi môžeš požičať aj
p o s l e d n ý dolár, ale n i k d y mu nepožičiavaj sekeru - len ak m á š istotu, že
ň o u vie naozaj z r u č n e zaobchádzať a n e o t u p í ti ju."
Chráň si svoju sekeru
L e n h l u p á k c h y t í sekeru a trieska ň o u sem a t a m - do stromov, kore­
ň o v a vetiev na zemi. N i č í tak c e n n é s t r o m y a k a ž d ý m ú d e r o m do zeme
či do k a m e ň o v si t u p í sekeru. Keď sa unaví, o d h o d í ju a n e c h á ležať
na zemi, k d e o ňu m ô ž e v noci n i e k t o zakopnúť a p o r a n i ť si n o h u .
Keď chcete odložiť sekeru, zatnite ju do k l á t u a nechajte ju t a m , k ý m
ju n e b u d e t e znova potrebovať, alebo o c h r á ň t e ostrie š p e c i á l n o u " m a s ­
k o u " z k ú s k a dreva, alebo ju uložte do k o ž e n é h o p u z d r a .
Ako používať sekeru
Keď n i e k t o používa sekeru prvý raz, ú d e r y zle m i e r i a snaží sa to
k o m p e n z o v a ť p r í l i š n o u silou. Skúsenejší človek sa len prizerá, u s m i e v a
a s p o m í n a , ako ho bolel chrbát, keď to tiež skúšal prvýkrát.
Nedávajte do ú d e r u z b y t o č n e veľa sily, radšej lepšie m i e r t e , aby seke­
ra d o p a d l a p r e s n e t a m , k a m chcete. Správny švih a váha sekery už spra­
via zvyšok. Ú d e r y veďte t r o c h u š i k m o , nie r o v n o dole.
Človek, k t o r ý už má so sekerou veľa skúseností, ju vie používať rov­
n a k o d o b r e ľavou aj pravou r u k o u . Všetko si ale vyžaduje prax.
Ako sa stínajú stromy
Keď c h c e t e zoťať s t r o m , samozrejme na u ž i t o č n ý účel, vypýtajte si
najprv povolenie. N e ž sa do t o h o pustíte, o d s t r á ň t e všetky vetvy, k t o r é
by v á m m o h l i p r i s t í n a n í zavádzať a pokaziť v á m úder. Dajte si p r e č aj
k r y a vysoký podrast, o k t o r é by ste sa m o h l i v kritickej chvíli p o t k n ú ť .
Ak sa n i e k t o prizerá, n e c h je od vás d o s t a t o č n e ďaleko.
Najprv spravte h l b o k ý zásek na tej s t r a n e s t r o m u , na k t o r ú má pad­
núť, a p o t o m r ú b t e z d r u h e j strany. Vyrátajte to tak, aby p a d o l m e d z i
okolité s t r o m y a neostal zachytený v k o r u n á c h .
P r e d p r v ý m ú d e r o m si spravte na k m e n i dve značky, vzdialené
o d seba n a h r ú b k u s t r o m u . R ú b t e striedavo, najprv v o d o r o v n ý ú d e r
do nižšej, p o t o m š i k m o zaseknite od vyššej s m e r o m n a d o l , aby sa m e d z i
n i m i vytvoril zásek. Pokračujte až do s t r e d u s t r o m u .
Pri stínaní stromu použite dva záseky, nižší urobte na mieste, na ktoré sa
strom nakláňa. Strom potom padne tým smerom.
Teraz u r o b t e z d r u h e j s t r a n y s t r o m u zásek asi tri palce n a d ú r o v ň o u
nižšej značky p r v é h o záseku.
Keď už ste sa do t o h o pustili, r ú b t e p o r i a d n e - n i e len nejaké odštiep­
ky, z k t o r ý c h by o s t a t n í videli, že tu pracoval " z e l e n á č " . Všetko je to len
otázka s p r á v n e h o n a m i e r e n i a ú d e r u .
Keď s t r o m p a d n e , dajte pozor na peň. Stáva sa, že skočí z pahýľa doza­
du. N i k d y n e o s t a ň t e stáť p r i a m o za n í m - veľa n e s k ú s e n ý c h ľudí už
takto prišlo o život. Keď k m e ň zapraská a s t r o m začne klesať k zemi,
choďte v s m e r e , k t o r ý m padá, avšak čo najdalej b o k o m od p ň a .
Orezanie stromu a nasekanie polien
Keď sa s t r o m z o t n e , m u s í sa orezať, čiže m u s i a sa osekať k o n á r e a
vetvy, až o s t a n e len holý k m e ň . P r i t o m sa p o s t u p u j e od spodnej časti
k m e ň a s m e r o m k vrcholcu. K o n á r e sa odtínajú o d s p o d u , čo najbližšie
ku k m e ň u .
K m e ň sa p o t o m naseká na kusy, k t o r ý m sa h o v o r í polená. Sekajte
z jednej s t r a n y s m e r o m do s t r e d u , do polovice šírky s t r o m u . P o t o m
k m e ň otočte n a o p a k z druhej s t r a n y a sekajte r o v n a k o do stredu, až
poleno preseknete.
STAVANIE
MOSTOV
Už s o m s p o m í n a l , ako moji p r i e s k u m n í c i v A š a n t i pôsobili ako pio­
nieri a postavili okolo 200 mostov. K dispozícii m a l i len m a t e r i á l , ktorý
našli p r i a m o n a mieste.
M o s t y sa dajú stavať m n o h ý m i spôsobmi.
P i o n i e r s k e m o s t y sa obyčajne k o n š t r u u j ú zo ž r d i zviazaných dokopy.
V H i m a l á j a c h sa na stavbu mosta n a t i a h n u p o n a d r i e k u tri laná a kaž­
d ý c h p á r m e t r o v sa spoja zábradlím v tvare V. J e d n o lano teda slúži ako
c h o d n í k a ďalšie dve ako zábradlie na o b o c h s t r a n á c h . K e ď po t ý c h t o
m o s t o c h kráčate, dosť sa kývajú. No svoj účel p l n i a a dajú sa j e d n o d u ­
cho skonštruovať.
Keď potrebujete premostiť úzky, h l b o k ý p o t o k , n a j j e d n o d u c h š i e je
na b r e h u zoťať s t r o m alebo dva vedľa seba a nechať ich p a d n ú ť cez
potok.
V r c h n ú s t r a n u p o t o m širokou sekerou zarovnajte.
Postavte
zábradlie a m á t e skvelý most.
Na p r e c h o d p o t o k a môžete použiť plť. Vyrobte plť p r i b r e h u - vo vode,
ak je rieka p l y t k á ; na b r e h u , ak je hlboká. K e ď je h o t o v á , chyťte ju
na k o n c i , k t o r ý je nižšie po p r ú d e , potlačte o p a č n ý k o n i e c z b r e h u a
nechajte p r ú d , n e c h ju celú spustí na vodu.
Ako urobiť zo žrde rebrík - Na žrď p r i v i a ž t e na p e v n o palice
vo vzdialenostiach j e d n é h o k r o k u . Ž r ď m ô ž e t e vyrobiť z v i a z a n í m via­
cerých s k a u t s k ý c h palíc dokopy.
VLASTNÉ MIERY
K a ž d ý p r i e s k u m n í k by mal poznať svoje p r e s n é miery, tu sú u v e d e n é
rozmery priemerného muža:
K Í b u k a z o v á k a alebo šírka palca
1 palec
Rozpätie m e d z i p a l c o m a u k a z o v á k o m
8 palcov
Rozpätie medzi palcom a malíčkom
9 palcov
Od zápästia po lakeť (rovná sa dĺžke c h o d i d l a )
10 palcov
Od lakťa po k o n i e c ukazováka
17 palcov
Od s t r e d u k o l e n n é h o jabĺčka po zem
18 palcov
D ĺ ž k a pri r o z t i a h n u t ý c h pažiach o d k o n c a p r o s t r e d n í k a p o k o n i e c
d r u h é h o p r o s t r e d n í k a sa r o v n á p r i b l i ž n e vašej výške.
Srdce bije asi 75 krát za m i n ú t u . U d e r je o niečo k r a t š í ako jedna
sekunda.
K r o k : k r o k má asi 30 palcov; okolo 120 krokov je 100 yardov.
K r o k y p r i rýchlej c h ô d z i sú kratšie ako p r i p o m a l e j . K e ď k r á č a t e
rýchlo, prejdete míľu za 16 m i n ú t alebo štyri m í l e za h o d i n u .
Niektoré "mosty" v Kašmíre
v Indii sú len z jedného lana
ODHADOVANIE VZDIALENOSTI
Skauti by mali vedieť odhadovať vzdialenosti od palca až po míľu alebo aj
viac.
Ak si zapamätáte presne svoje miery, môže sa vám to zísť pri rôznych mera­
niach. Veľmi užitočné je urobiť si na skautskej palici zárezy s mierami jeden
palec, šesť palcov, jedna stopa a jeden yard. Vymerajte si ich meracím pásmom
ešte než začnete palicu používať.
Keď chcete zistiť, kolko ste na výlete prešli, uvedomte si, ako dlho ste šli a
akou rýchlosťou. Predpokladajme, že idete rýchlosťou štyri míle za hodinu.
Ak ste šli asi hodinu a pol, zistíte, že ste prešli približne šesť míľ.
Vzdialenosť sa dá odhadovať aj podľa zvuku. Keď zbadáte, že niekto v diaľ­
ke vystrelil a počítate sekundy medzi zábleskom a zvukom výstrelu, ktorý
k vám doľahne, ľahko zistíte, ako ďaleko ste od pištole. Zvuk sa prenáša rých­
losťou 365 yardov za sekundu - presne tolko yardov, kolko je v roku dní.
Overte si nesledujúce príklady vlastným pozorovaním.
Na vzdialenosť 50 yardov sa dajú na človeku jasne rozoznať ústa aj oči.
P r i 100 yardoch sa oči zdajú ako bodky. Pri 200 yardoch sa stále dajú vidieť
gombíky a detaily uniformy. Pri 300 yardoch je možné vidieť tvár. Pri 400
yardoch sa dá vidieť pohyb nôh. Pri 500 yardoch sa dá vidieť farba rovnošaty.
NOVÁČIK TOMMY č.
3
TOMMY STAVIA
Tommy staval, staval most, nedotiahol uzly,
tak sa jeho krivé nohy až do vody sklzli.
MOST
Ak už ide o väčšie vzdialenosti, p o k ú s t e sa nájsť b o d , k t o r ý leží asi
v polovici m e d z i v a m i a o b j e k t o m . O d h a d o m zistite, ako je od vás ďaleko a t ú t o vzdialenosť zdvojnásobte. Ďalej m ô ž e t e o d h a d n ú ť , ako najd'alej a ako najbližšie by m o h o l od vás objekt byť a tieto h o d n o t y
spriemerujete.
O b j e k t y sa zdajú byť bližšie, než v s k u t o č n o s t i sú, keď na ne svieti
jasné svetlo; keď sa p o z e r á t e p o n a d v o d u alebo s n e h ; h o r e k o p c o m či
dole. O b j e k t y sa zdajú byť ďalej, keď sú v t i e n i ; na d r u h e j s t r a n e ú d o ­
lia; keď má p o z a d i e r o v n a k ú farbu; keď pozorovateľ leží alebo kľačí;
keď sa v z d u c h v l n í t e p l o m .
Ako určiť vzdialenosť cez rieku
P r i o d h a d o v a n í v z d i a l e n o s t í cez rieku si zvoľte nejaký b o d X na opač­
n o m b r e h u r o v n o o p r o t i v á m , n a p r í k l a d s t r o m alebo skalu. Vy stojíte
v b o d e A (pozri nákres). P r e d s t a v t e si p r i a m k u AX a k o l m o na ňu prej­
dite p o p r i b r e h u , p o v e d z m e , 90 yardov. Po 60-tich
yardoch položte
na z e m k a m e ň alebo tyč, teda b o d B. Keď p r í d e t e do b o d u C, 30 yardov
od b o d u B a 90 od z a č i a t o č n é h o b o d u A, otočte sa o 90 stupňov, kráčaj­
te s m e r o m od rieky a rátajte kroky, až k ý m sa n e d o s t a n e t e na m i e s t o ,
kde b u d ú tyč a s t r o m v zákryte. Vzdialenosť AX sa r o v n á d v o j n á s o b k u
p o č t u krokov, k t o r é ste prešli od rieky po p r i a m k e C D .
Keď si predstavíte trojuholníky, ako vidíte na nákrese,
môžete určiť šírku rieky celkom presne.
ODHADOVANIE
VYSKY
Skaut m u s í vedieť odhadovať aj výšky, od p á r palcov do 3000 stôp
alebo viac, aby vedel určiť výšku plota, h ĺ b k u priekopy, výšku h r á d z e ,
d o m u , s t r o m u , veže alebo hory. Podľa k n i h y sa to u č í ťažko, ale keď si
to p á r k r á t skúsite, uvidíte, že je to j e d n o d u c h é .
Keď chcete zistiť výšku nejakého objektu, n a p r í k l a d s t r o m u alebo
d o m u , prejdite od n e h o jedenásť stôp, yardov alebo i n ý c h jednotiek,
postavte t a m palicu a dajte ju podržať d r u h é m u skautovi. Teraz prejdi­
te ďalšiu j e d n o t k u svojho m e r a n i a , spolu to teda b u d e dvanásť. P r i l o ž t e
teraz oko na ú r o v e ň zeme a p o z r i t e na s t r o m . D r u h ý skaut pohybuje
r u k o u po palici h o r e dolu, až k ý m vaše oko, jeho r u k a a v r c h o l e c stro­
mu n e b u d ú v jednej linke. O d m e r a j t e vzdialenosť od z e m e po r u k u
na palici v p a l c o c h ; dosaďte n a m i e s t o palcov stopy a m á t e výšku objek­
tu v s t o p á c h . Na toto m e r a n i e môžete použiť h o c a k ú j e d n o t k u , k t o r á
v á m vyhovuje, ale m u s í t e zachovať p o m e r jedenásť k jednej, a n a m i e s ­
to palcov si dosadiť stopy.
Výšku stromu určíte pomocou skautskej palice, na ktorej máte vyznačené palce.
HMOTNOSTI A POČTY
N a u č t e sa odhadovať h m o t n o s t i - list s h m o t n o s ť o u jednej u n c e , lib­
rová ryba, z e m i a k y alebo vrece o t r ú b , a určiť p r a v d e p o d o b n ú h m o t n o s ť
človeka podľa jeho výzoru. Na to však je zas p o t r e b n ý cvik.
N a u č t e sa odhadovať počty - aby ste m o h l i na pohľad p r i b l i ž n e pove­
dať, kolko ľudí je v dave, v a u t o b u s e či na v e l k o m z h r o m a ž d e n í ; kolko
je oviec v s t á d e ; koľko guliek na p o d n o s e a tak dálej. Skúšajte si to stále,
na ulici či v p r í r o d e .
VIAZANIE UZLOV - DRUŽINOVÉ C V I Č E N I A
U s p o r i a d a j t e p r e t e k y m e d z i dvojicami skautov vo v i a z a n í uzlov
na čas. T í , k t o r í p r e h r a j ú , sa zas dajú do dvojíc a p o k r a č u j ú v súťaži, až
k ý m sa n e n á j d e n a j p o m a l š í viazač uzlov. Takto
tí najmenej z d a t n í zís­
kajú najviac praxe ( t e n t o spôsob sa dá použiť aj p r i i n ý c h s k a u t s k ý c h
cvičeniach). Súťaž je r o v n a k o dobrá, keď sa snažíte nebyť p o s l e d n ý m i ,
ako keď sa snažíte byť p r v ý m i a získať cenu.
Z á b a v n é sú aj súťaže vo v i a z a n í uzlov v noci.
R a d c a d r u ž i n y povie,
Dvojitá slučka je výborná na manipuláciu s ťažkým kmeňom - alebo iným ťažkým objektom.
aký uzol sa má viazať a na chvíľu zhasne. N a m i e s t o z h a s í n a n i a svetiel
sa m ô ž u súťažiacim zaviazať oči.
Postavte m o d e l y m o s t o v zo s k a u t s k ý c h palíc, k t o r é zviažete d o k o p y
l a n o m alebo p o v r a z o m .
HRA
Skautská chôdza
R o z h o d c a u r č í t r o c h ľudí alebo skupiny, každá s k u p i n a b u d e oblečená
odlišne a b u d e mať pri sebe niečo iné ( n a p r í k l a d palicu, b a t o h , papier
atď.). Postavia sa vo vzdialenostiach od 300 do 1200 yardov od štartu. Ak
sú t a m aj i n í ľudia, m ô ž e rozhodca s k u p i n y požiadať, aby si kľakli
na jedno k o l e n o alebo zaujali i n ú pozíciu, k t o r o u sa odlíšia od okolo­
idúcich. R o z h o d c a p r e súťažiach u r č í k r u h o v ú trať d l h ú asi 1/4 míle
s t r o m a stanovišťami a p r í p a d n e s p r e k á ž k a m i , k t o r é treba preskočiť.
Súťažiaci vyrazia a bežia k stanovišťu 1. Tu im dá r o z h o d c a k o m p a s o ­
vé s ú r a d n i c e skupiny, o ktorej majú podať hlásenie. Keď súťažiaci zbadá
t ú t o s k u p i n u , napíše správu, k d e uvedie:
1. K o l k o je v s k u p i n e ľudí.
2. Ako sú oblečení alebo na základe čoho sa dajú odlíšiť.
3. I c h pozíciu p o m o c o u nejakého o r i e n t a č n é h o b o d u v ich blízkosti.
4. O d h a d vzdialenosti od jeho pozície.
P o t o m beží k ďalšiemu stanovišťu a zopakuje to isté s ďalšou s k u p i n o u
a tak ďalej; a na k o n i e c beží so správou do cieľa.
Plť môžete zhotoviť jednoducho aj z "klobások" - nepremokavých obalov naplne­
ných slamou alebo suchými listami. Priviažte ich ku kostre zo skautských palíc.
B o d o v a n i e : P l n ý počet b o d o v je 5 za každý s p r á v n y a ú p l n ý p o p i s
s k u p i n y - čiže spolu 15 b o d o v za j e d n u trať. Za k a ž d ý c h desať s e k ú n d ,
o d k e d y prvý s k a u t odovzdal v cieli svoju správu, sa o d r á t a jeden bod.
Celé b o d y alebo polovica sa odrátava za c h y b u alebo v y n e c h a n ú
p o d r o b n o s ť v správe.
Družinovú chatrč môžete postaviť aj tak,
že zviažete zopár tenkých stromov
dokopy a túto kostru pokryjete trávou.
ROZPRÁVANIE
PRI T Á B O R O V O M OHNI 9
TÁBORENIE
Pohodlie v tábore • Miesto •
Vybavenie tábora • Stavanie.
tábora • Rozkladanie
ohňa • Udržiavanie čistoty
v tábore
N i e k t o r í ľudia hovoria, že v život v tábore je " t v r d ý " . P r a v d u pove­
diac, nováčikovi m ô ž e pripadať tvrdý a n e p o h o d l n ý . No s k ú s e n ý zále­
sák to vidí i n a k ; vie, ako sa o seba postarať a spraviť si p o h o d l i e . Ak
n e m á stan, n e s a d n e si a nezačne sa triasť a frflať, ale p u s t í sa do stava­
n i a p r í s t r e š k a alebo chatrče. Vyberie si na to v h o d n é m i e s t o , k d e mu
n e h r o z í , že by ho v p r í p a d e b ú r k y či dažďa vytopilo. P o t o m zapáli o h e ň
a v y r o b í si m ä k k ý m a t r a c z p a p r a d i a a slamy.
Skaut má p l n o m o ž n o s t í . Vie sa vynájsť v každej ťažkosti alebo n e p o ­
hodlí.
MIESTO
Keď sa vyberiete stanovať, m u s í t e sa najprv r o z h o d n ú ť , k d e chcete
t á b o r rozložiť a aký d r u h tábora to b u d e .
Č í m bližšie k vašim d o m o v o m to b u d e , t ý m m e n e j m i n i e t e na cesto­
vanie.
Podľa m ň a najlepším m i e s t o m p r e t á b o r je okraj lesa, k d e získate
p o v o l e n i e rúbať drevo na o h e ň a stavať c h a t r č e . Takže ak p o z n á t e
vo svojom o k o l í n i e k o h o , kto má les a m o h o l by v á m dovoliť k ú s o k
z n e h o používať, využite to. M ô ž e sa stať, že zem v lese b u d e m o k r á a
vo v l h k o m počasí m ô ž e zo s t r o m o v neustále kvapkať. Na to si t r e b a dať
pozor. K e ď si postavíte n e p r e m o k a v é c h a t r č e , n e p o t r e b u j e t e stany.
Ď a l š í m d o b r ý m m i e s t o m na s t a n o v a n i e je m o r s k é p o b r e ž i e , ak nájde­
te m i e s t o , k d e sú k dispozícii loďky a dá sa t a m kúpať. N i e k e d y vám
dovolia používať na bývanie aj prístrešok na člny. N e z a b ú d a j t e , že
b u d e t e potrebovať p i t n ú vodu a drevo na o h e ň .
Alebo sa p o k ú s t e získať povolenie na t á b o r e n i e v h o r á c h , na p l á ň a c h
či pri rieke.
P r i výbere m i e s t a na s t a n o v a n i e vždy myslite aj na to, ako to t a m
b u d e vyzerať v p r í p a d e dažďa alebo silného vetra. Vyberte najsuchšie a
najviac c h r á n e n é m i e s t o blízko zdroja pitnej vody. N e z a b ú d a j t e , že
p i t n á voda je veľmi dôležitá. Uistite sa, že vaša p i t n á voda je čistá.
PUTOVNÉ TÁBORY
M n o h o skautov dáva p r e d " s t á l y m i " t á b o r m i prednosť p u t o v n ý m .
Samozrejme, prechádzať n e z n á m o u krajinou je oveľa zábavnejšie, ale
aby ste z p u t o v n é h o tábora mali správny pôžitok, potrebujete d o b r é
počasie.
Keď plánujete p u t o v n ý tábor, vyberte si najprv trasu, k t o r o u chcete ísť
a na m a p e si označte miesta, k d e b u d e t e nocovať. Zistíte, že v h o d n á
vzdialenosť, k t o r ú za d e ň b u d e t e chcieť prejsť, je asi tak päť míľ.
N i e k t o r í sa m o ž n o r o z h o d n e t e urobiť si vozík, na ktorý naložíte stany,
prikrývky, p o d l o ž k y na spanie či iné vybavenie.
K a ž d ý deň, keď prejdete n a p l á n o v a n ú trasu, opýtajte sa majiteľa
p o z e m k u , či by ste si m o h l i postaviť na jeho poli tábor, alebo prespať
v jeho stodole, h l a v n e ak je m o k r o .
STANY
Než sa rozhodnete pre nejaký stan, musíte vedieť, či ho chcete na stály
tábor alebo putovný.
Na stály tábor, z ktorého nemienite odchádzať, odporúčam stany, ktoré
prieskumníci nazývajú "vojenský stan". Sú veľmi p o h o d l n é a v tábore
pekne vyzerajú. Vďaka tropiku sú dosť nepremokavé, aj keď sa ich zvnútra
dotknete, v lete v nich b u d e chladno a v zime teplo.
Na táborenie sa hodia aj menšie skautské stany, ak máte pre každú druži­
nu aspoň dva. Počas zimy si môžete vyrobiť vlastný stan - a to je m o ž n o aj
najlepšie riešenie, keďže vyjde najlacnejšie. Keď sa už do toho pustíte, urob­
te rovno jeden - dva naviac, a potom ich môžete so slušným ziskom predať.
Ak je pre vás príliš drahé kúpiť si stan, nezabúdajte, že si ho môžete cel­
kom lacno na týždeň či dlhšie aj požičať.
"Vojenský" stan radi používajú prieskumníci na celom svete.
V Y B A V E N I E TÁBORA
Teraz sa pozrime na vybavenie tábora - ako sú veci na varenie, vedrá, nástro­
je, a tak ďalej. Tu je stručný zoznam vecí užitočných v stálom tábore, ale
v putovnom tábore alebo pri bivakovaní ich nebudete potrebovať všetky.
Do stanu - vedro, lampáš a sviečky, zápalky, palica, lavór, rýľ, sekera, klbko
špagátu, družinová zástavka, šnúra na vešanie vecí pomedzi stanové tyče.
Do kuchyne - rajnica alebo hrniec, panvica, kotlík, veci na grilovanie mäsa,
zápalky, vedro, mäsiarsky nôž, naberačka, handry na čistenie, vak na zemiaky atď.
Pre každého skauta - nepremokavé podložky na spanie, dve prikrývky
alebo spací vak, špagát alebo šnúra na uväzovanie, slamený matrac (dá sa uro­
biť v tábore, treba na to motúz a slamu), vak na potraviny. Treba mať dostatok
prikrývok alebo spacích vakov, aby každý jeden mohol mať svoju posteľ.
Osobná výbava - všetci skauti b u d ú potrebovať:
K o m p l e t n ú skautskú uniformu, aj s pokrývkou hlavy
P y ž a m o alebo iné oblečenie na noc
N á h r a d n é košele a krátke nohavice
S p o d n ú bielizeň
Sveter
Pršiplášť
N á h r a d n é ponožky a topánky
Plavky
Uterák
Vreckovky
M y d l o , hrebeň, kefu, z u b n ú kefku v hygienickom vrecúšku
Šicie p o t r e b y
Taniere, h r n č e k alebo šálku
Nôž, vidličku a lyžičku
Zápalky
Utierku
Torbu alebo ruksak
Ostrieľaný táborník má vždy so sebou v tábore tri alebo štyri malé plá­
tené vaky na uchovávanie potravín. Samozrejme, že než sa vyberie stano­
vať, sám si ich vyrobí.
Vak na potraviny n e m u s í byť veľmi velký, stačí 6 palcov d l h ý a 3 palce
široký, na vrchu je špagát na zatiahnutie.
Keď sa už do toho pustíte, u r o b t e si aj zopár väčších vakov, v ktorých
budete mať v tábore rôzne drobnosti - špagát, zvyšné gombíky, p u z d r o
s ihlami, nožnice a tak p o d o b n e .
Ja m á m tiež plátené vaky, do ktorých si vždy balím topánky. N e z a š p i n í
sa tak od n i c h ďalšie oblečenie.
JEDLO
Ak používate čerstvé mäso, uistite sa, že je naozaj čerstvé a pamätajte si, že
vajcia, ryža a ovsené vločky vydržia dlhšie. Ovocie sa ľahko pripravuje a je
chutné. Čokoláda sa v tábore a na túre veľmi zíde.
Na táborenie sa najviac h o d í suchý chlieb, ktorý nosievajú Búri a m n o h í
lovci z južnej Afriky. Sucháre si spravíte ľahko. V pekárni si kúpte starý boch­
ník za polovičnú cenu, pokrájajte ho na hrubšie krajce alebo štvorcové kusy a
upečte v rúre alebo nad ohňom, kým nie sú tvrdé. Získate veľmi dobrú náhra­
du za chlieb. Mäkký chlieb v tábore ľahko navlhne, skysne alebo stvrdne.
Ak ste si dobre postavili stan, môžete sa pri daždi usmievať.
STAVIAME TABOR
V s k a u t s k ý c h t á b o r o c h sa stany nestavajú
do radov a ulíc ako
vo v o j e n s k o m tábore. R o z m i e s t n i a sa podľa d r u ž í n , 50, 100 či viac yar­
dov od seba do veľkého k r u h u okolo s t a n u s k a u t s k é h o vodcu, k t o r ý sa
s vlajkou a t á b o r o v ý m o h ň o m n a c h á d z a obyčajne v strede.
Stavanie stanov
Keď ste si už vybrali miesto pre svoj tábor, postavte si stan s vchodom
na záveternej strane.
Keď sa spustí prudký dážď, vykopte okolo stanu brázdu hlbokú asi 3 palce,
aby vás nevytopilo. Brázda odvedie vodu dolu svahom. Pri stanovej tyči
vyhĺbte dieru asi velkosti čajovej šálky, kam môžete tyč presunúť, keď začne
pršať. Takto uvoľníte naraz všetky laná, aby sa mohli zraziť, keď zmoknú.
Dostatok vody
Ak ste si postavili tábor v blízkosti p r a m e ň a alebo p o t o k a , m u s í t e si
jeho najlepšiu časť udržovať ú p l n e čistú ako zdroj p i t n e j vody. Nižšie
po p r ú d e si m ô ž e t e vyhradiť m i e s t o na k ú p a n i e , p r a n i e a p o d o b n e .
S k a u t i sa naozaj m u s i a starať o to, aby mali zdroj pitnej v o d y ú p l n e
čistý, i n a k by m o h l i ochorieť.
NOVÁČIK
TOMMY č.
4
TOMMY IDE STANOVAŤ
Tommyho to táborenie vždy niečím ohúri,
napríklad, že každý stan má kolíky a šnúry.
Vo vode žijú m a l é baktérie, k t o r é je m o ž n é vidieť len p o d m i k r o s k o ­
p o m . N i e k t o r é sú n e b e z p e č n é , iné nie. Voľným o k o m n e v i e m e zistiť,
k t o r ý d r u h b a k t é r i í vo vode je, takže ak si n i e ste c e l k o m istí, najlepšie
je v o d u prevariť, a tak b a k t é r i e zabiť. P o t o m ju už len n e c h á t e vychlad­
núť a m ô ž e t e piť. P r i p r e v á r a n í neodstavte vodu hneď, ako začne vrieť,
ale nechajte ju vrieť aspoň 1/4 hodiny. Baktérie majú t u h ý k o r i e n o k a
dlho trvá, k ý m ich varenie zabije.
Kuchyňa
O h e ň na varenie sa rozkladá na záveternej strane tábora alebo po vetre
od tábora, aby d y m a iskry z o h ň a nelietali do stanov. O h n e na varenie
sú p o p í s a n é na s t r a n á c h 102 a 103.
K u c h y ň u treba udržiavať veľmi čistú. Ak by t a m ostávali zvyšky jedla,
sadali by na ne m u c h y , m o h l i by potraviny nakaziť a skauti by ochoreli.
Poznámka pre rodičov
Táborenie je skvelou súčasťou s k a u t i n g u , k t o r á sa c h l a p c o m páči,
u t u ž u j e ich zdravie a u č í ich s a m o s t a t n o s t i a p o h o t o v o s t i . N i e k t o ­
rí rodičia, k t o r í n i k d y n e b o l i stanovať, sa obávajú, či to p r e ich deti
n i e je príliš t v r d é a n e b e z p e č n é . No u r č i t e to ocenia, keď sa ich
ratolesti vrátia na prvý pohľad p l n é zdravia, šťastné, s h r o m a d o u
n o v ý c h priateľov a p r a k t i c k ý m i skúsenosťami, ako sa o seba posta­
rať. P r e t o ú p r i m n e dúfam, že p o d p o r í t e svoje deti, aby m o h l i ísť
stanovať vždy, keď b u d ú mať príležitosť.
Takže u d r ž u j t e k u c h y ň u aj jej okolie veľmi čisté.
Na to b u d e t e potrebovať s u c h ú a m o k r ú jamu. J a m y sú štvorcové
diery so s t r a n o u asi 18 palcov a aspoň dve stopy h l b o k é . V r c h m o k r e j
jamy je zakrytý vrstvou slamy alebo trávy, cez k t o r ú sa leje všetka zne­
čistená voda. Na tejto vrstve sa zachytia všetky nečistoty z vody a n e u p chajú jamu. Slamu alebo trávu treba každý deň spáliť a n a h r a d i ť n o v o u .
Do suchej jamy sa dáva všetko, čo sa nespáli. P l e c h o v k y treba najprv
spáliť, p o t o m zbúchať n a p l o c h o a až p o t o m hodiť do suchej jamy. Spáľte všetko, čo sa dá, i n a k b u d e t e mať s u c h ú jamu čoskoro p l n ú . S m e t i by
sa mali k a ž d ý večer zakryť vrstvou zeme.
Latríny
Ďalšou dôležitou vecou p r e skautovo zdravie je vykopať zákop, ktorý
b u d e slúžiť ako latrína. Keď p r í d e t e do tábora, zo v š e t k é h o najskôr treba
venovať pozornosť l a t r í n a m - na to by mal pamätať každý skaut.
Ešte než sa p u s t í t e do stavania stanov a rozkladania o h ň a , treba vyko­
pať latrínu a n a t i a h n u ť okolo nej zásteny. Z á k o p m u s í byť dve stopy
hlboký, tri stopy d l h ý a stopu široký, takže človek si m ô ž e čupnúť
p o n a d n e h o . Po k a ž d o m p o u ž i t í sa d n u v h o d í t r o c h a zeme a po pár
d ň o c h používania sa celý zákop starostlivo zasype z e m o u .
Mali by ste spraviť aj m o k r ú latrínu. Vykopte dieru a do polovice ju
naplňte k a m e ň m i na odvodnenie.
Aj keď rozkladáte tábor len na jednu noc, mali by ste vykopať latrínu.
A ak si skaut o d b e h n e m i m o tábor, mal by si vykopať m a l ú j a m k u , ktorú
po p o u ž i t í zase zasype zemou. N e b e r t e to na ľahkú váhu, lebo inak mies­
to znečistíte, ale aj z n e c h u t í t e farmárov a už tak ľahko nepovolia skau­
t o m používať p o z e m k y n a táborenie. N a toto, m i l í skauti, n i k d y neza­
búdajte!
Táborový program
Tu sú a l t e r n a t í v n e p r o g r a m y :
A
7:00 Budíček pre kuchárov
7:30 Budíček pre táborníkov, umývanie atď.
8:15 Raňajky
8:45 - 10:00 Umývanie riadov, upratova­
nie stanov a táboriska, vetranie prikrý­
vok atď.
10:00 Prehliadka. Vztyčovanie vlajky;
modlitby.
1 0 : 1 5 - 1 3 : 0 0 Skautské aktivity
13:00 Obed
13:30 - 14:30 O d d y c h
14:30- 17:00 Rôzne hry a skautské aktivity
17:00 Čaj
18:00 - 19:30 Táborové hry alebo voľný
program
20:30 Táborový oheň: h o d i n a je akurát;
dlhé rozprávanie spestrí spievanie
22:00 Večierka
B
7:00 Budíček pre kuchárov
7:30 Budíček pre táborníkov, umývanie atď.
8:15 Raňajky
8:45 - 10:00 Umývanie riadov, upratova­
nie stanov a táboriska, vetranie prikrý­
vok atď.
10:00 Prehliadka. Vztyčovanie vlajky;
modlitby.
10:15 - 13:00 Skautské aktivity
13:00 Ľ a h k ý obed
14:00 - 17:30 Rôzne hry a skautské aktivity.
17:30 Čaj a keksy
17:45 - 18:45 Táborové hry alebo voľný
program.
19:00 Večera, po nej voľný program
20:30 Táborový o h e ň : h o d i n a je tak aku­
rát; dlhé rozprávanie spestrí spievanie.
22:00 Večierka
Po večierke má byť v tábore ticho a po 22.30 nesmie v žiadnom prípade byť hluk.
Jeden večer by sa mala usporiadať nočná hra a nasledujúci deň sa m u s í čas vstáva­
nia náležité upraviť.
KÚPANIE A PLÁVANIE
K ú p a n i e sa m ô ž e stať v t á b o r e j e d n o u z vašich zábav a p o v i n n o s t í zábavou, lebo sa p r i t o m človek pobaví, povinnosťou, lebo ž i a d n y s k a u t
sa n e m ô ž e považovať za h o t o v é h o skauta, k ý m nevie plávať a zachrániť
život t o p i a c e h o sa. P r i k ú p a n í s t r i e h n u aj r ô z n e n e b e z p e č e n s t v á , ale
r o z u m n ý s k a u t je na ne pripravený.
Mažete si postaviť nástenku na
"Pravidlá" a
Všimnite si jedálenský stan
"Táborový program".
družiny v pozadí.
M ô ž e t e dostať k ŕ č , h l a v n e ak sa idete kúpať skôr ako h o d i n u a pol po
jedle, čiže skôr, ako jedlo strávite. B u d e t e sa zvíjať v h r o z n ý c h boles­
tiach, n e b u d e môcť p o h n ú ť r u k a m i ani n o h a m i - a p o t o p í t e sa. M ô ž e t e
sa aj utopiť - a b u d e to len vaša chyba.
Vždy zostavte plavčícku h l i a d k u z dvoch d o b r ý c h plavcov a k ý m sa
o s t a t n í k ú p u , o n i sú na b r e h u v plavkách p r i p r a v e n í kedykoľvek skočiť
a pomôcť n i e k o m u , kto by m a l problémy. H l i a d k a m u s í mať k dispozí­
cii z á c h r a n n é lano a n e m a l a by sa kúpať, k ý m o s t a t n í nevyjdú z vody.
Veľa n e r o z u m n ý c h chlapcov p r í d e v lete pri k ú p a n í o život, lebo
na tieto veci nemyslia. K ú p a n i e má byť p o v o l e n é len na b e z p e č n ý c h
miestach a p o d p r í s n y m dohľadom.
Prechod cez cudzí pozemok
Skôr, n e ž na nejaký p o z e m o k vkročíte, n e m a l i by ste z a b u d n ú ť vypý-
tať si od majiteľa povolenie na p r e c h o d . N e m á t e ž i a d n e právo chodiť
m i m o ciest bez dovolenia, ale väčšina majiteľov vám to povolí, keď im
vysvetlíte, kto ste a čo chcete robiť.
Keďbudete prechádzať cez ich pozemok, pamätajte si predovšetkým toto:
1. N e c h a j t e všetky b r á n y tak, ako ste ich našli.
2. N e r u š t e zvieratá a hrajte sa s n i m i čo najmenej.
3. N e n i č t e ploty, ú r o d u ani stromy.
Keď p o t r e b u j e t e drevo na o h e ň , m u s í t e si ho najskôr vypýtať. Dajte
pozor, aby ste n e b r a l i drevo zo živých plotov, lebo m ô ž e slúžiť na vypl­
n e n i e medzier.
Ulievači v tábore
V t á b o r e je dosť miesta, ale nie p r e n i e k o h o , k t o o d m i e t a p o m á h a ť
p r i p r í l e ž i t o s t n ý c h p r á c a c h , k t o r é treba urobiť.
Niet t a m miesta
p r e povaľačov či frflošov - t a k í by ani n e m a l i patriť m e d z i skautov a už
vôbec n i e do tábora.
K a ž d ý m u s í p o m á h a ť a s radosťou, aby sa v t á b o r e všetci cítili prí­
j e m n e . Takto vznikajú priateľstvá.
NOVÁČIK TOMMY 5
TOMMY SPÍ VONKU
Tommy daj si pod seba teplých vrstiev dosť!
Ale on bol múdrejší a - prernrzol na kosť.
POHODLIE V TÁBORE
Táborové postele
Existuje m n o h o spôsobov, ako si v t á b o r e pripraviť posteľ, z á k l a d o m
je ale mať p o d sebou n e p r e m o k a v ú vrstvu. Stačí aj h r u b á vrstva poko­
senej trávy, s l a m y alebo p a p r a d i a , k t o r ú si dáte p o d seba, keď idete spať.
Asi ste si n i k d y n e u v e d o m i l i , kolko ostrých r o h o v na sebe m á t e , k ý m
ste n e m u s e l i spať na tvrdej zemi n i e k d e , k d e sa nedala zohnať tráva ani
slama.
Najhoršie je to s b e d r o v o u kosťou, to vie každý skaut. Ak m u s í t e spať
na tvrdej z e m i a c h c e t e spať p o h o d l n e , treba vyhĺbiť m a l ú j a m k u
velkosti čajovej šálky, k d e b u d e odpočívať vaša b e d r o v á kosť. H n e ď vám
b u d e lepšie.
N o č n ý o d p o č i n o k je veľmi dôležitý; ak sa d o b r e nevyspíte, n e b u d e t e
cez d e ň s c h o p n í robiť to, čo treba, tak ako n i e k t o , kto si v n o c i odpoči­
n u l . Moja d o b r á r a d a teda znie: spravte si p o r i a d n e h r u b ý s l a m e n ý mat­
rac.
Ako si vyrobiť matrac
Na výrobu m a t r a c u si postavte táborové k r o s n a (ako sú p o p í s a n é na
konci t o h t o rozprávania) a m a t r a c si utkajte z p a p r a d i a , vresu, slamy
alebo trávy, šesť stôp d l h ý a dve stopy a deväť palcov široký. K r o s n a
môžete použiť aj na výrobu s l a m e n ý c h rohoží, z k t o r ý c h sa dajú posta­
viť stany, p r í s t r e š k y alebo steny (strana 109). Ďalej sa dá d o b r á posteľ
vyrobiť z veľkého vaku z p l á t n a alebo h r u b e j ľanovej látky s r o z m e r m i
šesť k r á t t r i stopy. P o t o m si do vaku m ô ž e t e zbaliť svoje veci na cestu.
V tábore ho n a p l n í t e slamou, listami, p a p r a d í m a p o d o b n e , a použijete
h o ako p o h o d l n ý m ä k k ý m a t r a c .
P r e s p r á v n e p o h o d l i e je dôležitý aj v a n k ú š . Potrebujete len silnú obliečku asi dve stopy d l h ú a stopu širokú. M ô ž e t e si ju vyrobiť aj sami.
Cez d e ň vám poslúži ako vak na šaty a v noci ako v a n k ú š ; veci b u d e t e
mať ú h ľ a d n e zložené vo v n ú t r i n a m i e s t o n á p l n e .
Ja s o m často n a m i e s t o v a n k ú š a používal t o p á n k y ; zabalil s o m ich do
kabáta, aby sa nerozchádzali.
V tomto spacom vaku môžete spať vonku aj bez stanu.
Ako správne čupieť
M u s í t e sa naučiť, ako si správne sadnúť, ak je v tábore m o k r á zem.
N e s a d n e t e si, ale č u p n e t e . I n d o v i a sú z v y k n u t í čupieť na p ä t á c h , ale ak
ste sa to n e n a u č i l i v detstve, je to dosť n á r o č n é . Ak si p o d p ä t y podloží­
te š i k m ý k a m e ň , klátik alebo kus dreva, b u d e to oveľa j e d n o d u c h š i e .
J u h o a f r i c k í B ú r i a n i e k t o r í ostrieľaní zálesáci čupia na jednej päte, ale
aj to m ô ž e byť spočiatku dosť n a m á h a v é .
Skúsení zálesáci už vedia, ako si čupnúť, aby nemuseli sedieť na mokrej zemi.
AKO ROZLOŽIŤ OHEN
Severoamerickí I n d i á n i vždy vedeli s o h ň o m š i k o v n e zaobchádzať.
M a l i štyri d r u h y ohňov. P o r a d n ý o h e ň v t í p í bol f o r m á l n o u záležitos­
ťou. Priateľský o h e ň - o niečo väčší ako P o r a d n ý o h e ň - m a l zohrievať
všetkých v osade. Signálny o h e ň bol u r č e n ý na posielanie d y m o v ý c h
signálov. O h e ň na varenie boli vlastne len žeravé uhlíky.
Skauti používajú r o v n a k é d r u h y ohňov.
Vyčistenie miesta
N e ž zapálite o h e ň , spravte to, čo každý s p r á v n y zálesák - keď vybe­
riete m i e s t o na o h e ň , o d s t r á ň t e z jeho okolia všetku trávu, s u c h é listy a
rastliny, aby sa o h e ň nerozšíril. Veľa lesných požiarov spôsobili zelená­
či, k t o r í šľahajúce p l a m e n e považovali za svoj t á b o r o v ý o h e ň . Ak by
h r o z i l o , že sa c h y t í okolitá tráva, majte p r i p r a v e n é vetvy alebo staré vre­
cia, aby ste ju m o h l i udusiť.
S k a u t i m u s i a byť vždy p r i p r a v e n í uhasiť požiar, ak by nejaký n á h o ­
dou vypukol. Bol by to ich d o b r ý skutok majiteľovi p o z e m k u či ľudom,
k t o r ý c h ú r o d a a stáda sú takto o h r o z e n é .
Rozloženie ohňa
O h e ň sa n a u č í t e zakladať najlepšie tak, že vám n i e k t o povie, ako sa to
robí. Treba si p o z o r n e vypočuť všetky rady, ale p o t o m si m u s í t e rozkla­
d a n i e a zapaľovanie o h ň a nacvičiť.
V k n i ž k e "Dvaja divosi" (Two L i t t l e Savages) nájdete r i e k a n k u , k t o r á
dáva takýto n á v o d na rozloženie o h ň a :
Najprv kus brezovej kôry suchučký,
potom drievko mäkké - dve-tri vetvičky,
z borovice konár pridaj, nech sa v kotli voda varí
a pred tebou ako v krbe veselo si oheň čarí.
Chcem vám iba pripomenúť častú začiatočnícku chybu - keď niekto prvý
raz rozkladá oheň, snaží sa ho spraviť čo najväčší. Zálesák by to n i k d y tak
nerobil - použije na svoj oheň čo najmenej dreva.
Zo všetkého najskôr si nazbierajte drevo na oheň. N i e je v h o d n é ani zele­
né, čerstvo odrezané drevo ani konáre, ktoré už dlho ležali na zemi. Vypý­
tajte si povolenie, aby ste na oheň mohli odlámať zo stromov suché haluze.
Na zapálenie takto pripraveného ohňa vám postačí jediná zápalka.
Najprv položte na zem zopár konárov, hlavne ak je m o k r o . Na ne dajte
p r á c h n o - čiže triesky, úlomky, čokoľvek, čo v á m od zápalky ľahko chytí.
NOVÁČIK
TOMMY
6
TOMMY
ROZKLADÁ
Ako vatru urobiť, každému dáva rady,
no vykresať čo len iskierku sa mu vôbec nedarí.
OHEŇ
N a p r á c h n o n a u k l a d á t e d o tvaru p y r a m í d y t e n k é vetvičky, h r u b š i e
n a š t i e p a n é triesky, k ú s k y s u c h é h o dreva tak, aby sa opierali o p r á c h n o
a o seba navzájom.
D o b r ý " p o d p a ľ o v a č " u r o b í t e aj z k o n á r i k a - n a r e ž e t e na ň o m niekoľ­
ko pásikov ako na obrázku. Volá sa to " o h ň o v á palička". Keď ju položí­
te n a r e z a n o u časťou n a d o l , p á s i k m i s m e r o m k zemi, rýchlo sa zapáli a
rozhorí.
Na t o t o všetko dáte zopár h r u b š í c h k o n á r o v a o h e ň m á t e pripravený.
Zapaľovanie ohňa
Zapáľte zápalku a vložte ju p o d p r á c h n o .
Ohňová palička" zo suchého dreva pomôže zapáliť oheň.
Keď sa už oheň chytí, pridajte viac hrubších konárov a napokon polená.
Keď "zelenáč" zapáli oheň, sfúkne zápalku a o d h o d í ju na zem. Zálesák
najprv rozlomí zápalku napoly a až p o t o m ju odhodí. Prečo? Pretože ak
zápalka ešte ú p l n e nezhasla a stále tlie, rýchlo sa to dozvie - popáli si ruku.
Rôzne druhy ohňov
O h e ň na varenie sa najlepšie r o b í z rozpálených d r e v e n ý c h uhlíkov.
M ô ž e t e použiť aj tri veľké polená, dáte ich na zem do tvaru hviezdy,
k o n c e b u d ú v o h n i s k u . Takto p r i p r a v e n ý o h e ň v á m n i k d y n e z h a s n e ,
p r e t o ž e ako p o l e n á p o s t u p n e ohorievajú, posúvate ich s m e r o m d o o h ň a
a m á t e tak vždy nové, do červená rozpálené uhlíky. Takýto o h e ň veľmi
nedymí, ani z neho nejdú plamene.
Pri
"hviezdicovom
ohnisku" sa polená ukladajú
takto.
Ak v n o c i p o t r e b u j e t e udržať plamene alebo sa chcete zohrievať, pou­
žite o h n i s k o s j e d n ý m d l h š í m p o l e n o m , na k t o r é d o č i a h n e t e , a p o t o m
ho len stačí z času na čas p o s u n ú ť do o h ň a , takže n e m u s í t e vstávať a pri­
kladať.
Ak chcete, aby v á m v n o c i o h e ň tlel, p r i k r y t e ho vrstvou popola. Takto
b u d e p r i p r a v e n ý n a r á n o , p o t o m h o stačí len rozdúchať.
N a s l e d o v n ý m s p ô s o b o m si v Severnej A m e r i k e vyhrievajú stany:
Z a r a z t e do z e m e dva koly asi štyri stopy od seba tak, aby boli n a k l o ­
n e n é dozadu. Z o t n i t e m l a d ý s t r o m široký asi šesť palcov; n a r e ž t e ho na
kusy d l h é asi štyri stopy. Položte na seba tri alebo viac p o l i e n a o p r i t e
ich o koly. Vytvoríte tak z a d n ú časť o h n i s k a , " o d r a z " . D v e k r a t š i e pole­
ná po b o k o c h spolu s t r e t í m p r i e č n y m tvoria " r o š t " , k t o r ý z a b r á n i roz­
šíreniu o h ň a . V " r o š t e " postavte o h n i s k o do tvaru p y r a m í d y , k t o r é vás
k r á s n e zohreje. " R o š t " m u s í byť, samozrejme, o t o č e n ý p r o t i vetru.
Ako uhasiť oheň
Skaut z a o b c h á d z a s o h ň o m veľmi o p a t r n e . Keď ho rozloží, d o h l i a d n e
p o t o m aj na to, aby bol r i a d n e u h a s e n ý , keď od n e h o o d c h á d z a . O h n i s ­
ko sa h a s í v o d o u a z e m o u a n a k o n i e c sa zadupe, aby neostala a n i iskrič-
"Odrazový oheň" používaný v Severnej Amerike na vyhrievanie stanov,
najmä pri zimnom táborení.
ka, od ktorej by sa m o h l o niečo chytiť. Trávu, k t o r ú ste o d s t r á n i l i , n e ž
ste založili o h e ň , d á t e späť a n e o s t a n e po vás t a k m e r ani stopa.
P r i t á b o r o v o m o h n i sa vám zídu kliešte. Vyrobíte ich z b u k o v é h o
konára alebo i n é h o t v r d é h o dreva, asi štyri stopy d l h é h o a palec široké­
ho. V s t r e d e drevo orežte asi na p o l o v i č n ú h r ú b k u ; p o t o m t o t o m i e s t o
Pridržte chvíľu n a d r o z p á l e n ý m i u h l í k m i a z o h n i t e konár, až sa jeho
k o n c e t a k m e r spoja. K o n c e zrežte na v n ú t o r n e j s t r a n e n a p l o c h o , aby sa
n i m i lepšie chytalo - a kliešte sú hotové.
Ešte než konár na kliešte zohnete, urobte v strede zárezy.
Ako rozložiť oheň bez zápaliek
Čo by ste urobili, keby ste potrebovali rozložiť o h e ň a n e m a l i by ste
zápalky? M l a d ý Z u l u by sa v takejto situácii vynašiel. K ú s k o m t v r d é h o
k o n á r a by vyvŕtal do m ä k k é h o dreva dierku. P o t o m by k o n á r i k o m krú­
til m e d z i d l a ň a m i , až by začalo m ä k k é drevo tlieť. Od tlejúceho dreva by
sa chytila s u c h á tráva alebo kôra s t r o m u a z t o h o by p o t o m rozložil oheň.
Austrálski chlapci zapaľujú oheň tak, že krútia paličkou v mäkkom dreve.
Z južnej Afriky do Austrálie je to p o r i a d n e ďaleko - tisícky míľ
cez oceán. No v Austrálii zrazu zistíte, že tamojší d o m o r o d c i majú veľa
r o v n a k ý c h zvykov a trikov ako ľudia v južnej Afrike.
S e v e r o a m e r i c k í I n d i á n i zapaľujú o h e ň inak a ich spôsob často použí­
vajú s e v e r o a m e r i c k í skauti.
V t o m t o p r í p a d e má chlapec vetvičku z t v r d é h o dreva, d r ž í ju k o l m o
v jednej r u k e , dlaň si c h r á n i k ú s k o m dreva alebo k a m e ň a . O k o l o drievk a m á o m o t a n ú tetivu luku, p o m o c o u ktorej p o t o m p a l i č k o u točí.
Špička paličky sa zavrtáva do kusa m ä k k é h o dreva, k t o r é si chlapec
pridržiava nohou.
Na t o m t o drievku je m a l ý zárez, začínajúci p r i diere, k t o r á sa v dreve
tvorí. D o zárezu s i chlapec vopred pripravil p r á c h n o . Tlejúce k ú s k y
dreva, k t o r é o d s k a k u j ú od paličky, padajú do zárezu a zapália p r á c h n o .
Keď už človek vie takto rozložiť o h e ň a n a u č í sa, k t o r é d r u h y dreva
použiť (lebo n i e všetko drevo je v h o d n é ) , m ô ž e ísť do p r í r o d y aj bez
zápaliek a vždy sa b u d e môcť zohriať alebo si niečo uvariť, lebo si roz­
loží o h e ň zálesáckym s p ô s o b o m .
Obyvatelia Bomea rozkladajú oheň tak, že pilia poleno pružnou lianou.
AKO SUŠIŤ ŠATY
V tábore sa m ô ž e stať, že p r e m o k n e t e . Často m ô ž e t e vidieť, ako si
nováčikovia na sebe nechávajú m o k r é šaty, až k ý m im znova n e u s c h n ú .
Starší s k a u t by to n i k d y n e u r o b i l , lebo takto m ô ž e a k u r á t p r e c h l a d n ú ť .
Keď p r e m o k n e t e , snažte sa čo najskôr z m o k r ý c h šiat vyzliecť a usu­
šiť ich, aj keby ste n e m a l i n i č iné na seba; m n e s a m é m u sa to stalo veľa­
krát. Sedel s o m n a h ý p o d vozom, k ý m sa moje veci sušili n a d o h ň o m .
Keď p o t r e b u j e t e usušiť šaty, p r i p r a v t e o h e ň z uhlíkov, a p o t o m
nad n e h o postavte k o s t r u z palíc do tvaru úľa. Na ňu rozvešajte šaty,
takto v á m rýchlo u s c h n ú .
V h o r ú c o m počasí by ste n e m a l i ostávať v šatách p r e v l h n u t ý c h
od potu. Na západoafrickom p o b r e ž í s o m m a l so sebou vždy n á h r a d n ú
košeľu. M a l s o m ju zavesenú na c h r b t e a rukávy s o m m a l u v i a z a n é
okolo k r k u . Vždy keď s o m zastal, dal s o m m o k r ú košeľu dole a obliekol
som si s u c h ú , k t o r á mi visela na c h r b t e a pálilo na ňu s l n k o . Takto som
m k d y n e p r e c h l a d o l , aj keď všetci o s t a t n í ochoreli.
Indiáni i skauti rozkladajú oheň pomocou luku a vŕtania.
PORIADOK
V t á b o r e je vždy čisto a p o r i a d o k , nielen p r e t o (ako s o m už s p o m í ­
nal), aby t a m n e b o l o veľa m ú c h , ale aj p r e t o , lebo s k a u t i sú už zo
zvyku p o - r i a d n i , v t á b o r e či m i m o n e h o . Ak si n e u d r ž i a v a t e poria­
d o k d o m a , n e b u d e t e ani v tábore; ak v tábore n e m á t e p o r i a d o k , ste
len " z e l e n á č i " , a nie skauti.
P r i u p r a t o v a n í sa v á m zíde metla, k t o r ú si ľahko vyrobíte z brezových
p r ú t i k o v u v i a z a n ý c h na palici.
Skaut má p o r i a d o k aj v stane, v m i e s t n o s t i určenej na s p a n i e alebo
izbe, aby bol p r i p r a v e n ý , keby vznikol p o p l a c h alebo sa stalo niečo
n e č a k a n é . Ak by p r e s n e nevedel, k d e nájde svoje veci, h l a v n e u p r o s t r e d
noci by mu d l h o trvalo, než by všetko našiel.
Takže aj d o m a , keď idete spať, zvyknite si poskladať oblečenie a odlo­
žiť ho n i e k a m , k d e ho nájdete aj p o t m e a ľahko do n e h o v k ĺ z n e t e .
TÁBOROVÉ OHNE
Večer p r i o h n i m ô ž e t e spievať piesne, recitovať, hrať scénky. M a l i by
sa zapojiť všetci skauti, či už si myslia, že na to majú alebo nie.
K a ž d ý d e ň by sa m o h l a o p r o g r a m postarať iná d r u ž i n a . Takto sa
m ô ž u d r u ž i n y n a táborový o h e ň pripraviť vopred.
Táborový oheň je jednou z najzábavnejších chvíľtábora.
V programe sa striedajú piesne, recitácie, scénky.
Č I S T E N I E TÁBORISKA
Nezabúdajte, že podľa t o h o , čo po vašom tábore ostane, sa dá h n e ď
vidieť, či t a m bola p o r i a d n a alebo n e p o r i a d n a d r u ž i n a či oddiel. Sku­
t o č n í skauti n i k d y nenechajú p o sebe priestor tábora znečistený. Z a m e ­
ní a z a k o p ú alebo spália všetky zvyšky a smeti. F a r m á r i po n i c h n e m u ­
sia čistiť p o z e m o k a n a b u d ú c e im aj ochotnejšie dovolia svoje p o z e m k y
používať.
P r e jednotlivca aj celú d r u ž i n u je velká h a n b a , keď po sebe nechajú
špinu a n e p o r i a d o k .
Z a p a m ä t a j t e si, že keď opúšťate táborisko, má po vás ostať len t o t o :
1. N i č .
2. Poďakovanie majiteľovi p o z e m k u .
PLATENIE
Keď p o u ž í v a t e n i e k o h o p o z e m o k , m a l i by ste mu za to zaplatiť. Ak
nemôžete zaplatiť p e n i a z m i , u r o b t e to i n ý m s p ô s o b o m . M ô ž e t e - a m a l i
by ste - majiteľovi nejako u ž i t o č n e pomôcť. M ô ž e t e mu opraviť p l o t y a
bránky, vytrhať b u r i n u a p o d o b n e .
Majiteľovi p o z e m k u by ste m a l i vždy pomáhať, r o v n a k o ako ľuďom
v
okolí vášho tábora, a tí b u d ú p o t o m radi, že vás t a m majú.
DRUŽINOVÝ NÁCVIK TÁBORENIA
Táborte čo najčastejšie, a vtedy sa n a u č í t e táboriť d o b r e . Chodievajte
táboriť na j e d n u n o c , na víkendovky, ale aj na d l h š i e tábory.
Keď idete na tábor s o d d i e l o m , je d o b r é mať zopár " s t á l y c h pravi­
diel", k t o r é sa m ô ž u podľa p o t r e b y dopĺňať. Radcovia d r u ž í n sú p l n e
z o d p o v e d n í za to, že ich skauti b u d ú tieto pravidlá p r e s n e dodržiavať.
T i e t o p r a v i d l á b u d ú zahŕňať táborový režim d ň a , m ô ž e sa v n i c h
určiť, že každá d r u ž i n a b u d e táboriť o d d e l e n e a že sa b u d e súťažiť v čis­
t o t e a p o r i a d k u v s t a n o c h a okolí.
D r u ž i n y majú väčšinou s t a n y p o k o p e , o d d e l e n e od o s t a t n ý c h , ale
v d o s a h u v o d c o v s k é h o stanu, k t o r ý je obyčajne v strede.
Kúpať sa m ô ž e t e len p o d p o z o r n ý m dohľadom, aby sa neplavci n e d o ­
stali do n e b e z p e č n ý c h vôd.
Treba sa p r í s n e držať nasledujúcich pravidiel:
1. Skaut sa n e s m i e kúpať bez dozoru skauta s t a r š i e h o ako 18 rokov
z o d p o v e d n é h o za s k u p i n u alebo dozoru i n é h o d o s p e l é h o , k t o r é h o určia
na t e n t o účel. Vopred sa m u s í overiť, či je m i e s t o b e z p e č n é a spravia sa
všetky p o t r e b n é o p a t r e n i a v r á t a n e z á c h r a n n é h o lana.
2.
Na b r e h u alebo v člne je p r i p r a v e n á v p l a v k á c h dvojčlenná hliad­
ka d o b r ý c h plavcov, najlepšie t r é n o v a n ý c h záchranárov, aby m o h l i
pomôcť chlapcom v núdzi.
U a m e r i c k ý c h skautov sa používa takzvaný " t a n d e m o v ý " systém. To
z n a m e n á , že sa s k a u t i rozdelia do dvojíc, čiže na " t a n d e m y " . Obaja
c h l a p c i vedia asi r o v n a k o d o b r e plávať. Keď sú vo vode, k a ž d ý je zod­
p o v e d n ý za t o h o d r u h é h o a na všetky t a n d e m y d o h l i a d a starší skaut,
z o d p o v e d n ý za celú s k u p i n u .
Ako vyrobiť táborové krosna - postavte p e v n e do z e m e r a d p i a t i c h
kolíkov (rad č. 1) 7 alebo 8 palcov od seba. O p r o t i n i m , na vzdialenosť
asi 6 až 7 stôp postavte rad (rad č. 2) z dvoch kolíkov a na ne položte
p r i e č n u palicu (alebo rad z piatich kolov). U v i a ž t e na k a ž d ý kôl
v p r v o m r a d e lano alebo š n ú r u a n a t i a h n i t e ich na zodpovedajúci kôl
v d r u h o m r a d e a p o r i a d n e p r i p e v n i t e . Ďalej ťahajte lano asi ďalších 5
stôp naspäť s m e r o m k p r v é m u r a d u a priviažte ho na voľný držiak alebo
konár. Popriväzujte o s t a t n é špagáty z p r v é h o r a d u na koly v d r u h o m
rade a na voľný držiak, dodržiavajúc o d s t u p y m e d z i k o l m i v p r v o m
rade.
J e d e n s k a u t p o t o m m ô ž e pohybovať voľným d r ž i a k o m h o r e dolu
v p o m a l ý c h i n t e r v a l o c h , d r u h ý p o k l a d á trsy trávy alebo slamy vo vrst­
vách p o n a d a p o p o d n a ť a h a n é špagáty. Takto sa trsy u p e v n i a š p a g á t o m ,
k t o r ý je raz n a d a raz p o d n i m i .
Na táborových krosnách sa dá utkať pohodlný matrac
z papradia, vresu, trávy či slamy.
Voľným d r ž i a k o m m ô ž e t e pohybovať striedavo t r o c h u d o p r a v a a
doľava, aby sa špagát o m o t a l lepšie okolo n a p n u t é h o lana a viazanie
b u d e pevnejšie.
ROZPRÁVANIE
PRI T Á B O R O V O M OHNI 10
VARENIE
V TÁBORE
Varenie • Varenie v "sennej" krabici •
Výroba chleba • Čistota
K A Ž D Ý S K A U T M U S Í V E D I E Ť , ako si uvariť m ä s o a z e l e n i n u a
vyrobiť c h l i e b , samozrejme bez bežných k u c h y n s k ý c h p o m ô c o k .
AKO VARIŤ MÄSO
M ä s o m ô ž e t e napichať na ostré paličky a zavesiť n í z k o n a d o h e ň , aby
sa ugrilovalo. N a m i e s t o panvice m ô ž e t e použiť p l e c h o v ý v r c h n á k od
keksov. N e z a b u d n i t e tam dať nejaký t u k , aby sa v á m m ä s o n e p r i p i e k l o .
Alebo si spravte k e b a b ; nakrájajte mäso na p l á t k y na palec alebo 3/4
palca h r u b é . N a r e ž t e ich na malé kúsky asi palec a pol dlhé. N a p i c h n i ­
te ich niekoľko na palicu alebo rošt a z a s t o k n i t e p r e d o h e ň alebo p o d o ­
p r i t e p o n a d uhlíky, k ý m sa mäso neupečie.
M ä s o m ô ž e t e zabaliť do viacerých vrstiev m o k r é h o p a p i e r a alebo
hliny, dať do pahreby, a t a m sa samé uvarí.
P o ľ o v n í c k e d u s e n é - Nakrájajte c h u d é m ä s o alebo d i v i n u na kocky
so s t r a n o u palec alebo palec a pol. Zmiešajte m ú k u , soľ a k o r e n i e a obaľte v t o m m ä s o . O p r a ž t e ho t r o c h u na t u k u v h r n c i , potriasajte t r o c h u
h r n c o m , aby sa m ä s o opieklo, ale n i e p r i p i e k l o . Pridajte čistú vodu a
zaveste h r n i e c vysoko n a d o h e ň . Je dôležité, aby voda p r u d k o nebublala, iba sa m i e r n e varila. N e s k ô r pridajte p o k r á j a n ú z e l e n i n u , n a p r í k l a d
zemiaky, m r k v u a cibuľu. Vody by m a l o byť len tak, aby zakryla jedlo n i e viac. Varte d o m ä k k a .
Ako variť vtáky a ryby
Vtáky a ryby m o ž n o variť r o v n a k ý m s p ô s o b o m . Vták sa ľahšie ošklbe
h n e ď po zabití. N i e je ho však treba ošklbať, ak pripravujete vtáka
v h l i n e , lebo p e r i e sa p r i l e p í na h l i n u . Tá v o h n i s t v r d n e a keď ju ro­
zlomíte, vyberiete vtáka u v a r e n é h o a bez peria ako o r e c h zo škrupiny.
Ď a l š í spôsob je vypitvať vtáka. K a m e ň vo veľkosti jeho v n ú t o r n o s t í
rozpáľte s k o r o do červená, vložte ho d o v n ú t r a vtáka a n a p i c h n i t e ho
na rošt alebo d r e v e n ú ihlicu n a d o h e ň .
Ohnisko sa dá urobiť z dvoch radov tehál, hrubých polien alebo kameňov.
Hrnce nad ne položte alebo zaveste.
OHNISKÁ
Obyčajne má k a ž d ý skaut vlastný h r n i e c alebo kotlík. V ň o m si m ô ž e ­
te uvariť v o d u alebo pripraviť z e l e n i n u či udusiť mäso.
Keď chcete variť v h r n c i , m ô ž e t e ho postaviť na vrch p o l i e n hviezdi­
cového o h n i s k a (odkiaľ m ô ž e ľahko padnúť, ak n e d á t e pozor) alebo ho
položiť na h o r ú c u p a h r e b u . Alebo postavte n a d o h e ň t r o j n o ž k u zo zele­
ných konárov, k t o r é na v r c h u zviažete a h r n i e c zavesíte p o m o c o u d r ô t u
či retaze.
O h n i s k o m ô ž e t e urobiť z dvoch radov tehál, h r u b ý c h p o l i e n alebo
kameňov. R a d y by m a l i byť na v r c h u p l o c h é a d l h é asi šesť stôp, štyri
palce od seba na j e d n o m k o n c i a osem palcov na d r u h o m - väčším k o n ­
com p r o t i vetru.
RADY PRI VARENÍ
Keď varíte vodu na o h n i , neprikladajte p o k r i e v k u na h r n i e c príliš
n a p e v n o . Keď sa v n ú t r i vytvorí para, m u s í sa nejako dostať von. Ak chce­
te zistiť, či už voda začína vrieť, n e m u s í t e h r n i e c odkrývať, stačí pridržať
na ň o m koniec palice alebo noža a keď sa už voda varí, pocítite, že sa
h r n i e c chveje.
O v s e n á k a š a - Nalejte do h r n c a šálku vody na osobu. Na každú šálku
pridajte štipku soli. Keď už voda vrie, p o s t u p n e do nej za stáleho mieša­
nia vsypte ovsenú m ú k u a miešajte paličkou alebo velkou lyžicou. M ú k y
pridajte podľa t o h o , či chcete kašu h u s t ú alebo riedku. Nechajte h r n i e c
na m i e r n o m o h n i a miešajte, až kým nie je kaša hotová.
Nespravte rovnakú chybu ako ja, keď som bol ešte nováčik. M a l som
v ten deň variť, tak som si povedal, že spravím na obed polievku. Zobral
som h r a c h o v ú m ú k u , zmiešal ju s vodou, uvaril a podával ako hrachovú
polievku. No nevedel som, že by sa mal pridať bujón alebo mäsový vývar,
a netušil som, že si to niekto všimne. Ale všimli si to h n e ď a nazvali moju
výbornú polievku " m o k r ý m hrachovým p u d i n g o m " a povedali, že si to
m ô ž e m zjesť sám - nielen, že si to m ô ž e m zjesť, ale p e k n e krásne ma to
p r i n ú t i l i zjesť.
Túto chybu už n i k d y n e u r o b í m .
Varenie v "sennej krabici"
Varenie v " s e n n e j k r a b i c i " je skvelé na p r í p r a v u jedla v tábore, preto­
že takto jedlo iba začnete a krabica ho d o k o n č í za vás. M ô ž e t e ísť a hrať
sa t á b o r o v é h r y s o s t a t n ý m i a keď sa vrátite, jedlo je h o t o v é - ak ste ho
na začiatku správne pripravili. Ak n i e - n o , asi si n e z í s k a t e v d r u ž i n e
veľkú obľubu.
Z a č n i t e t ý m , že si zoženiete krabicu. Na s p o d o k a na s t r a n y dajte nie­
koľko vrstiev n o v í n , a p o t o m ju n a p l ň t e s e n o m alebo ďalšími n o v i n a m i ;
d o b r e to n a t l a č t e a v strede nechajte m i e s t o p r e h r n i e c . Veľa sena treba
dať p o d h r n i e c aj okolo. Na vrch si p r i p r a v t e v y p c h á v k u zo sena alebo
poskladaných novín.
N a p l ň t e h r n i e c jedlom a keď už vrie, vložte ho do krabice. Seno alebo
p a p i e r p o r i a d n e natlačte okolo h r n c a , p r i k r y t e v r c h n o u v y p c h á v k o u a
na vrch pritlačte vrchnák.
M ä s o sa t a k t o b u d e variť asi štyri až päť h o d í n . O v s e n ú kašu by ste
mali päť m i n ú t povariť a nechať ju v krabici až do rána. Takto ju m á t e
na d r u h ý d e ň p r i p r a v e n ú na raňajky.
Ako upiecť chlieb
" K e ď chcete v t á b o r e prežiť, m u s í t e vedieť pripraviť k u k u r i č n ý
chlieb, fazuľu a s l a n i n u . "
N a p r í p r a v u chleba, k u k u r i č n é h o chleba alebo chlebovej p l a c k y
zmiešajte m ú k u so š t i p k o u - d v o m a soli a p r á š k o m na p e č e n i e , z t o h o
spravíte k ô p k u , v s t r e d e vyhĺbte jamku, do nej nalejte vodu. D o b r e
všetko vymieste, k ý m sa nevyformuje cesto. R u k y si p o p r á š t e t r o c h o u
múky, aby sa v á m cesto neprilepilo, utľapkajte ho a spravte z n e h o jeden
alebo viacero b o c h n í k o v .
P o t o m ho n a s t o k n i t e na rošt a dajte n a d r o z p á l e n ú p a h r e b u . Alebo
o d h r ň t e časť o h n i s k a na s t r a n u a b o c h n í k položte na r o z p á l e n ú zem,
n a h r ň t e okolo n e h o h o r ú c i popol a nechajte upiecť.
Takto sa dajú robiť len m a l é bochníčky.
Chlieb sa dá urobiť aj bez rúry. Omotajte cesto okolo palice
a upečte ho nad horúcou pahrebou.
Špirála
Ď a l š í spôsob je odrezať h r u b š i u palicu, zaostriť jej t e n š í k o n i e c a zo­
hriať v o h n i . U r o b t e z cesta d l h ý šúľok asi dva palce široký a pol palca
h r u b ý a omotajte špirálovito okolo palice. Palicu dajte k o h ň u a nechaj­
te cesto opiecť, len palicu občas otáčajte.
Táborová pec
Ak si chcete upiecť skutočný chlieb, b u d e t e si musieť vyrobiť r ú r u , b u ď
z h l i n e n é h o h r n c a alebo z plechovej krabice, uložiť ju do o h ň a a navŕšiť
okolo nej h o r ú c u p a h r e b u . Alebo postavte h l i n e n ú r ú r u , zapáľte v nej
o h e ň a keď už b u d e p o r i a d n e rozpálená, rozhrabte o h e ň a vložte d n u
peceň, zavrite n a p e v n o otvor, kým chlieb nie je hotový.
ČISTOTA
Skauti dbajú o to, aby mali v k u c h y n i čisto. D ô k l a d n e vyumývajú
h r n c e , t a n i e r e , vidličky aj nože. Vedia, že keby na n i c h ostala š p i n a a
zbytky jedla, prilákalo by to muchy.
M u c h y sú n e b e z p e č n é , lebo na n o h á c h majú c h o r o b o p l o d n é zárodky
a keď si s a d n ú na jedlo, často t a m nechajú b a k t é r i e a vy ich zjete - a
p o t o m sa divíte, z čoho ochoriete.
P r e t o m u s í t e udržiavať táborovú k u c h y ň u čistú, aby s a t a m m u c h y
nezlietali. Všetky zbytky jedla sa m u s i a spáliť alebo hodiť do špeciálnej
jamy, k d e sa z a k o p ú a n e s m ú sa povaľovať k a d e tade.
Radcovia d r u ž í n sú z o d p o v e d n í za to, aby sa to dodržiavalo. Pamätaj­
te, " s k a u t je č i s t o t n ý " .
DRUŽINOVÉ C V I Č E N I A VO VARENÍ
Skauti by sa m a l i naučiť variť prv, n e ž idú do tábora. N a u č t e ich
najdôležitejšie veci, ako variť z e m i a k y a kašu, mäso a z e l e n i n u . Toto sa
m ô ž e t e učiť aj v zime.
N a u č t e sa vymiesiť cesto a upiecť špirály a placky.
Spravte si " s e n n ú " k r a b i c u a vyskúšajte ju.
Spravte si vlastné p l á t e n é vaky na jedlo.
D r u ž i n y by m o h l i súťažiť v p r i p r a v o v a n í m e n u , vyrátať m n o ž s t v á atď.
P r i n e s t e si na t ú r u surové p o t r a v i n y a uvarte si vlastné jedlo.
E x p e r i m e n t u j t e s viacerými d r u h m i o h n í s k , až k ý m n e n á j d e t e jedno,
k t o r é v á m b u d e pripadať n a varenie p r e vašu d r u ž i n u najvhodnejšie.
P o t o m skúste vyrobiť zopár k u c h y n s k ý c h p o m ô c o k .
STOPÄRSTVO
ROZPRÁVANIE
P R I T Á B O R O V O M O H N I 11
POZOROVANIE
STÔP
Ako si všímať stopy • Všímajte si ľudí •
"Stopy" okolo mŕtveho tela • Čo si
všímať v krajine • Ako skauti používajú
oči, uši a nos • Nočné prieskumy
S L O V O M " S T O P A " skauti označujú akékoľvek d r o b n o s t i - ako sú
odtlačky n ô h , p o l á m a n é vetvičky, pošliapaná tráva, zbytky jedla, kvap­
ka krvi, vlas a p o d o b n e - čokoľvek, čo m ô ž e poslúžiť a k o stopa p r i zís­
k a v a n í p o t r e b n ý c h informácií.
Keď P a n i S m i t h s o n o v á cestovala K a š m í r o m , sledovala s n i e k o ľ k ý m i
i n d i c k ý m i s t o p á r m i stopy p a n t e r a , ktorý ulovil a niesol jeleňa. P r e b e ­
hol aj po holej skale, k d e po jeho m ä k k ý c h labách s a m o z r e j m e neostali
ž i a d n e odtlačky. Stopár sa h n e ď vydal k o s t r é m u zrázu na d r u h e j s t r a n e
skaly. N a s l i n i l si p r s t a p r e c h á d z a l n í m po okraji, až našiel p á r jeleních
chlpov, k t o r é t a m ostali zachytené. Takto našiel m i e s t o , k d e p a n t e r zi­
šiel zo skaly aj s j e l e n o m , k t o r é h o ťahal za sebou. Tých p á r c h l p o v nazý­
vajú s k a u t i " s t o p a " .
Stopár p a n i S m i t h s o n o v e j vedel podľa n e p a t r n ý c h " s t ô p " vystopovať
aj medveďa. R a z si v š i m o l na s t r o m e čerstvý š k r a b a n e c , zjavne od m e d v e d i e h o p a z ú r a ; i n o k e d y zasa našiel na kôre s t r o m u p r i c h y t e n ý c h l p , a
tak vedel, že sa t a m bol m e d v e ď škriabať.
AKO SI V Š Í M A Ť STOPY
K a ž d ý stopár, či už vojnový, m i e r o v ý alebo poľovník, sa m u s í vycvi­
čiť, aby jeho pozornosti nič neuniklo - to je jedna z najdôležitejších vecí,
k t o r é sa m u s i a naučiť. M u s í si všímať d r o b n é stopy a z n a m e n i a a p o c h o -
piť ich v ý z n a m . N o v á č i k potrebuje veľa praxe, aby si zvykol naozaj si
všetko všímať, aby mu s k u t o č n e nič n e u n i k l o . M ô ž e sa v t o m cvičiť rov­
n a k o v m e s t e ako aj na vidieku.
Takto si treba všímať aj zvláštne zvuky či n e o b v y k l é p a c h y a snažiť sa
pochopiť, čo by m o h l i znamenať. Kým sa n e n a u č í t e všímať si " s t o p y " ,
b u d e v á m chýbať " d v a a dva", čo by ste si dali d o k o p y a ako skauti
budete na nič.
P a m ä t a j t e si, že ak si n i e k t o v š i m n e nejakú vec skôr ako skaut, je to
p r e s k a u t a velká h a n b a , či už sa jedná o objekt v diaľke alebo o niečo,
čo má rovno pod nosom.
K e b y ste sa šli prejsť so s k ú s e n ý m s k a u t o m , všimli by ste si, že jeho
oči sú stále v p o h y b e , pozerá sa na všetky strany, do blízka aj do diaľky
a sleduje, čo sa okolo deje.
Raz s o m sa s j e d n ý m p r e c h á d z a l po H y d e P a r k u v L o n d ý n e . Z r a z u
povedal: " T e n k ô ň t r o c h u kríva." P r i nás s o m nevidel ž i a d n e h o k o ň a ,
p o t o m s o m si všimol, že sa pozerá na k o ň a ďaleko od nás, za jazerom
S e r p e n t i n e . H n e ď na to zdvihol zo zeme zvláštny g o m b í k . Ako v i d n o ,
pozeral sa do diaľky aj do blízka.
"Nevideli ste náhodou tohto muža?"
Keď sa skaut d o s t a n e do n e z n á m e h o mesta, o r i e n t u j e sa podľa
v ý z n a m n ý c h budov, p o s t r a n n ý c h ulíc, obchodov, okolo k t o r ý c h pre­
chádza, všíma si, čo majú vo výkladoch; a tiež, aké vozidlá ho míňajú.
H l a v n e si však všíma ľudí - ich tváre, oblečenie, topánky, spôsob
c h ô d z e - takže keby sa ho n a p r í k l a d policajt opýtal, " N e v i d e l i ste m u ž a
s t m a v ý m v y s t u p u j ú c i m obočím, v m o d r o m o b l e k u , ako ide dolu t o u t o
u l i c o u ? " vedel by odpovedať, " Á n o - t r o c h u kríval na p r a v ú n o h u , m a l
t o p á n k y najskôr z a h r a n i č n e j výroby a v r u k e niesol balík. Zabočil do
Zlatej ulice, d r u h e j ulice doľava odtiaľto, asi p r e d t r o m a m i n ú t a m i . "
Všímajte si tváre ľudí, aby ste ich vedeli spoznať.
Takéto informácie sú p r i s t o p o v a n í zločinca častokrát n e n a h r a d i t e ľ n é .
U r č i t e si p a m ä t á t e K i m o v p r í b e h , v k t o r o m sa p o m o c o u h r y učil všet­
ko p o z o r n e sledovať - na m i n ú t u mu ukázali tácku s p r e d m e t m i , a keď
ju zase schovali, m u s e l s p a m ä t i povedať, čo t a m videl.
Táto " K i m o v a h r a " je d o b r ý m cvičením aj p r e skautov, p r e t o ju p o u ­
žívame aj my.
V Taliansku kedysi pôsobila revolučná organizácia n a z ý v a n á C a m o r ra; chlapci sa v nej učili všímať si a pamätať veci. Keď sa p r í s l u š n í k
C a m o r r y p r e c h á d z a l po ulici, m o h o l sa zrazu zastaviť a opýtať sa c h l a p ­
ca: " Č o m a l a na sebe žena, k t o r á sedela p r i dverách š t v r t é h o d o m u
na pravo v poslednej u l i c i ? " alebo "O č o m sa rozprávali m u ž i na r o h u
tri ulice za n a m i ? " alebo " K a m m a l ísť t e n taxík a aké m a l číslo?" či
"Aký je vysoký t a m t e n d o m a aké má široké h o r n é o k n o ? " a p o d o b n e .
Alebo dali chlapcovi m i n ú t u , aby si prezrel výklad, a p o t o m m u s e l
povedať, čo všetko t a m bolo.
Človeku stačia na zamaskovanie úplne jednoduché veci, keď vie, ako na to.
Kolko veci zmenil tento muž, aby vyzeral inak? Všimnite si,
že zmena výzoru spočíva hlavne v držaní tela.
Skaut by si m a l všímať, čo leží na z e m i na okrajoch c h o d n í k o v ,
pri d o m o c h alebo k a n á l o c h . Sám s o m často našiel nejaké c e n n é d r o b ­
nosti, k t o r é n i e k t o stratil, veľa ľudí okolo n i c h len prešlo bez povšim­
n u t i a alebo ich o d k o p l i n i e k a m nabok.
Skaut by m a l v k a ž d o m m e s t e zistiť, k d e je l e k á r e ň (v p r í p a d e n e h o ­
dy), najbližšia policajná stanica, lekár, n e m o c n i c a , p o ž i a r n a stanica,
telefón, pohotovosť atď.
V Š Í M A J T E SI DETAILY ĽUDÍ
Keď cestujete vlakom alebo autobusom, obzrite si d o b r e svojich spolu­
cestujúcich. Všimnite si ich tváre, oblečenie, spôsob reči a p o d o b n e , aby
ste ich p r í p a d n e vedeli neskôr p o d r o b n e opísať. Skúste z ich vzhľadu a
správania vyčítať, čo robia, či sú šťastní, c h o r í alebo potrebujú p o m o c .
Keď si ich b u d e t e obzerať, n e s m ú si všimnúť, že ich pozorujete, inak si
na vás začnú dávať pozor. S p o m e ň t e si na pastiera z rozprávania č. 2, vši­
m o l si tulákove topánky, ale tulák si p r i t o m vôbec nevšimol jeho, lebo sa
n a ň h o chlapec nepozeral p r i a m o .
O b c h o d n í c i a predajcovia, k t o r í presviedčajú ľudí, aby si k ú p i l i tovar,
si m u s i a p o z o r n e všímať ľudí a vedieť vyčítať ich c h a r a k t e r a myšlien­
ky, h l a v n e ak sa snažia p r e k u k n ú ť p o t e n c i á l n y c h p o d v o d n í k o v .
H o v o r í sa, že c h a r a k t e r m u ž a sa dá vyčítať z t o h o , ako n o s í klobúk.
Ak je t r o c h u na s t r a n u , majiteľ je asi dosť veselej p o v a h y ; ak ho má
veľmi na s t r a n u , je to c h v a s t ú ň , ak n o s í k l o b ú k n a r a z e n ý vzadu
na hlave, n e p l a t í dlhy, ak ho má r o v n o na v r c h u hlavy, je p r a v d e p o d o b ­
ne poctivý, ale dosť n u d n ý .
O c h a r a k t e r e človeka p r e z r a d í veľa aj spôsob jeho c h ô d z e - v š i m n i t e
si, ako v y p a r á d e n ý chlapík vykračuje m a l ý m i k r ô č i k m i a rozhadzuje
r u k a m i ; n e r v ó z n y m u ž m á trhavý, u p o n á h ľ a n ý k r o k ; flákač kráča zhr­
b e n é ; s k a u t o v a c h ô d z a je plynulá, rýchla, t i c h á atď.
PRAKTICKÉ
POZOROVANIE
S t r o c h o u praxe b u d e skaut vedieť celkom p r e s n e vyčítať c h a r a k t e r
človeka z jeho oblečenia.
O b l e č e n i e sa dá celkovo najlepšie posúdiť podľa t o p á n o k .
Raz s o m sa s j e d n o u p a n i prechádzal na vidieku a p r e d n a m i si vykra­
čovala m l a d á slečna.
" K t o to len m ô ž e byť?" h o v o r í moja priateľka.
" N o , " p o v e d a l s o m , "stačilo by, keby sme vedeli, u k o h o slúži."
Dievča bolo veľmi p e k n e oblečené, ale podľa jej t o p á n o k s o m si
domyslel, že šaty patrili k o m u s i i n é m u , dostala ich d a r o m a s a m a si ich
upravila - ale čo sa týka t o p á n o k , cítila sa lepšie vo svojich vlastných.
D o d o m u , k d e s m e boli u b y t o v a n í , vošla s l u ž o b n ý m v c h o d o m a m y s m e
zistili, že to bola jedna zo slúžok.
Raz som zasa m o h o l p o m ô c ť p a n i , ktorá sa ocitla vo finančnej n ú d z i .
Kráčala p r e d o m n o u a všimol som si, že n a p r i e k p e k n ý m š a t á m má roz­
p a d n u t é p o d r á ž k y na t o p á n k a c h . Zvyšok s o m si už domyslel. Asi sa
n i k d y nedozvedela, ako s o m u h á d o l , že potrebuje p o m o c .
Je zvláštne, koľko sa dá vidieť z podrážky, keď za n i e k ý m kráčate - a
prekvapujúco veľa m ô ž e t e z t o p á n o k vyčítať. Vraj t o p á n k y zošliapané
r o v n a k o n a p o d r á ž k e ako n a o p ä t k u s ú d ô k a z o m o b c h o d n ý c h schop­
ností a poctivosti;
o p ä t k y zošliapané na vonkajšej
s t r a n e ukazujú
na človeka s predstavivosťou a z m y s l o m p r e d o b r o d r u ž s t v o ; ale o p ä t k y
zošliapané na v n ú t o r n e j strane z n a m e n a j ú slabosť a n e r o z h o d n o s ť cha­
r a k t e r u - p o s l e d n é p l a t í viac p r e m u ž o v ako ženy.
Keď cestujete v l a k o m alebo a u t o b u s o m , skúste sa s p o l u c e s t u j ú c i m
pozerať iba na nohy, nie vyššie a snažte sa u h á d n u ť , čo sú to za ľudia,
m l a d í či starí, b o h a t í či c h u d o b n í , t u č n í či c h u d í , až p o t o m sa p o z r i t e
h o r e a u v i d í t e , či ste u h á d l i .
Bavil s o m sa raz s j e d n ý m d e t e k t í v o m o m u ž o v i , s k t o r ý m s m e sa už
obaja rozprávali a snažili s m e sa u h á d n u ť , čo je zač.
Ja s o m p o v e d a l : " N o , k a ž d o p á d n e je to rybár."
Môj s p o l o č n í k n e c h á p a l prečo - lenže p o t o m ani on sám n i k d y nerybárčil. V š i m o l s o m si, že m u ž o v i z ľavej m a n ž e t y kabáta t r č í m n o ž s t v o
c h u m á č i k o v látky. Keď dávajú rybári m u š k y dole z u d i c e , p r i p n ú si ich
na čapicu, aby vyschli; alebo ich pripínajú na rukáv. S u c h é m u š k y zase
v y t i a h n u a p r i t o m si často v y t r h n ú kúsok n i t k y z oblečenia.
S p o m e ň t e si, ako Sherlock H o l m e s stretol c u d z i n c a - všimol si, že
vyzerá z á m o ž n é , má nové oblečenie so s m ú t o č n o u p á s k o u na rukáve,
vojenské d r ž a n i e tela a n á m o r n í c k u c h ô d z u , je opálený, s t e t o v a n í m
na r u k e . Za k o h o by ste ho považovali vy? Sherlock H o l m e s správne
u h á d o l , že t e n t o m u ž len n e d á v n o odišiel do d ô c h o d k u z kráľovského
n á m o r n í c t v a ako seržant, žena mu zomrela a d o m a m a l m a l é deti.
NOVÁČIK TOMMY 7
STOPÁR
TOMMY
"Priateľ či nepriateľ, zmizol mi bez stopy.
Kadiaľ ísť? Dve a dve neviem dať dokopy!"
STOPY OKOLO MŔTVEHO TELA
Aj v á m sa m ô ž e stať, že j e d n é h o d ň a ako p r v í nájdete m ŕ t v o l u .
V t a k o m t o p r í p a d e sa aj najmenšie p o d r o b n o s t i na tele a okolo n e h o
m u s i a p r e s k ú m a ť a zaznamenať prv, ako sa telom p o h n e alebo sa
po okolitej z e m i postúpa. V š i m n i t e si p r e s n ú p o l o h u tela (treba ho
odfotiť p r e s n e tak, ako ste ho našli), m u s í sa p r e s k ú m a ť zem okolo - šliapte po nej len ak je to n e v y h n u t n é , aby ste n e p o r u š i l i stopy. Ak
m ô ž e t e , n a k r e s l i t e p r e s n e , ako telo ležalo a k d e boli o k o l o n e h o stopy,
m o h o l by to byť veľmi c e n n ý dôkaz.
P o z n á m dva prípady, keď sa našli telá ľudí, o k t o r ý c h sa myslelo, že sa
obesili. Až p o d r o b n é p r e s k ú m a n i e okolia - v p r v o m p r í p a d e sa našli
nejaké p o l á m a n é h a l ú z k y a pošliapaná tráva, v d r u h o m p r í p a d e zhúžvaný k o b e r e c - ukázalo, že tu bola spáchaná vražda a telá boli o b e s e n é
až po s m r t i , aby to vyzeralo, že tí ľudia spáchali s a m o v r a ž d u .
Odtlačky prstov
Polícia najprv hľadá na mieste činu na veciach o d t l a č k y prstov. Ak
n e p a t r i a z a v r a ž d e n é m u , m ô ž u patriť vrahovi, k t o r é h o p o t o m m ô ž u
identifikovať p o r o v n a n í m odtlačkov jeho prstov.
Raz našli j e d n é h o u č e n é h o d ž e n t l m e n a m ŕ t v e h o v jeho spálni s r a n o u
na čele a na zátylku.
Často v r a h p o vražde c h y t í krvavými r u k a m i n a ú t e k u dvere alebo
d ž b á n s v o d o u , aby sa u m y l .
V t o m t o p r í p a d e sa našli tri krvavé odtlačky p r s t o v na n o v i n á c h na
stole.
P o d o z r e n i e p a d l o na syna z a v r a ž d e n é h o , a tak ho zatkli.
P o d r o b n á o b h l i a d k a m i e s t n o s t i a odtlačkov prstov však ukázala, že
s t a r é m u p á n o v i bolo v noci zle. Vstal z postele, aby si zobral nejaký liek,
ale p r i stole ho chytil n o v ý záchvat a spadol, p r i č o m sa silno u d r e l t e m e ­
n o m hlavy o r o h stola, a tak sa zranil. Keď sa snažil postaviť, zachytil sa
stola a na n o v i n á c h , k t o r é t a m ležali, nechal odtlačky. Spadol ešte raz a
p o r a n i l si h l a v u o n o h u postele.
O d t l a č k y sa p o r o v n a l i s o d t l a č k a m i m ŕ t v e h o m u ž a a boli ú p l n e rov­
naké. V s k u t o č n o s t i m e d z i 64 000 000 000 000 ľuďmi n e n á j d e t e d v o c h
s r o v n a k ý m i v z o r m i na b r ú s k a c h prstov. Takto sa teda dokázalo, že
nešlo o v r a ž d u a d ž e n t l m e n o v h o syna prepustili ako n e v i n n é h o .
Iné stopy
V j e d n o m r u s k o m meste raz našli m ŕ t v e h o b a n k á r a . P r i tele sa obja­
vila aj jantárová cigaretová špička. M a l a veľmi neobvyklý tvar, v ú s t a c h
sa dala držať len j e d i n ý m s p ô s o b o m a boli na nej odtlačky dvoch zubov.
Z odtlačkov sa zistilo, že zuby boli n e r o v n a k o dlhé.
Z a v r a ž d e n ý m u ž m a l z u b y pravidelné, takže cigaretová špička n e ­
m o h l a byť jeho. No zuby jeho synovca p r e s n e zodpovedali o d t l a č k o m .
Zatkli ho a n e s k ô r sa dokázalo, že on bol s k u t o č n ý m v r a h o m .
Aj v Memoároch Sherlocka Holmesa je p o d o b n ý p r í b e h s n á z v o m
D o m á c i p a c i e n t " . N a š l i o b e s e n é h o m u ž a a všetci p r e d p o k l a d a l i , že
spáchal s a m o v r a ž d u . Sherlock H o l m e s však p o m o c o u r ô z n y c h stôp o d t l a č k y c u d z í c h zubov na cigaretových špičkách, o d t l a č k y n ô h - doká­
zal, že t e s n e p r e d smrťou boli v m i e s t n o s t i s m ŕ t v y m aj ďalší traja m u ž i ,
a tí ho obesili.
AKÉ DETAILY SI VŠÍMAŤ V KRAJINE
Vo voľnej krajine by ste si mali všímať o r i e n t a č n é body, čiže objekty,
k t o r é vám p o m ô ž u nájsť cestu späť alebo nestratiť sa - m ô ž u to byť
vzdialené vrchy, k o s t o l n é veže, ale aj bližšie objekty ako zvláštne b u d o ­
vy, stromy, brány, skaly a tak ďalej.
Veľa prachu nemusí vždy znamenať veľa ľudí.
Takýto úskok sa používal
na prilákanie pozornosti nepriateľa: po prašnej ceste sa ťahali
vetvy stromov, aby to vyzeralo, že prichádza kavaléria.
Keď si tieto o r i e n t a č n é b o d y všímate, tak si ich aj zapamätajte, ak by
ste raz chceli n i e k o h o na tú cestu navigovať, p r e t o ž e p o t o m by ste ich
m a l i vedieť p r e s n e opísať a povedať v s p r á v n o m p o r a d í . Všímajte si a
pamätajte k a ž d ú vedľajšiu cestu a c h o d n í k .
N e n e c h a j t e n e p o v š i m n u t é ani m e n š i e stopy, ako sú n a p r í k l a d vtáky,
k t o r é zrazu vzlietnu a odletia - z n a m e n á to, že je t a m zviera alebo člo­
vek. Stúpajúci p r a c h z n a m e n á pohybujúce sa zvieratá, ľudí alebo vozid­
lá.
Samozrejme, aj na vidieku pozorujte všetko to, čo v meste, p o z o r n e si
všímajte o k o l o i d ú c i c h - ich oblečenie, tváre, c h ô d z u - n a č r t n i t e si
o d t l a č k y ich n ô h do z á z n a m n í k a , aby ste ich n e s k ô r spoznali, ak ich
zbadáte n i e k d e i n d e , ako pastier na začiatku tejto knihy.
Všímajte si stopy zvierat, vtákov, kolies, atd'., p r e t o ž e aj z n i c h môže­
te vyčítať veľa c e n n ý c h informácií.
Č í t a n i u stôp v e n u j e m o s o b i t n é rozprávanie, p r e t o ž e je veľmi dôležité.
P O U Ž Í V A J T E OČI
N e c h p r e vás n i e je n i č také malé, že by ste si to n e v š i m l i . G o m b í k ,
zápalka, popol z cigarety, p i e r k o alebo list, všetko m ô ž e byť veľmi dôle­
žité.
Skaut sa m u s í pozerať nielen p r e d seba, ale na všetky s t r a n y a aj
za seba, m u s í mať " o č i aj v z a d u " , ako sa hovorí.
Ak sa o b z r i e t e za seba, m ô ž e t e častokrát zbadať n e p r i a t e ľ s k é h o zveda
alebo zlodeja, k t o r ý by sa n i k d y neukázal, keby vedel, že sa obzriete.
J a m e s F e n i m o r e Cooper p e k n e opísal s c h o p n o s t i i n d i á n s k e h o prie­
s k u m n í k a v zaujímavom p r í b e h u s n á z v o m " S t o p á r " . M a l " o č i aj
v z a d u " a raz, keď prešiel k r í k m i , dokázal m e d z i čerstvými listami zba­
dať jeden alebo dva u s c h n u t é . Toto ho priviedlo k p o d o z r e n i u , že listy
t a m dal n i e k t o ú m y s e l n e , aby sa lepšie zamaskoval a vďaka t o m u o d h a ­
lil u k r y t ý c h utečencov.
NOČNÉ
PRIESKUMY
Skaut m u s í byť s c h o p n ý všímať si stopy v noci r o v n a k o d o b r e ako
cez d e ň .
V noci p o u ž í v a h l a v n e sluch, p r í p a d n e h m a t alebo č u c h .
V t i c h u noci sa zvuky nesú ďalej ako cez deň. Ak p r i l o ž í t e u c h o
na zem alebo na palicu, či ešte lepšie na b u b o n , p o l o ž e n ý na z e m i , začu­
jete d u p o t k o n s k ý c h k o p ý t alebo zvuk ľudských k r o k o v z veľkej diaľky.
P r i ďalšom spôsobe m ô ž e t e využiť otvárací n o ž í k , k t o r ý b u d e mať
čepele na o b o c h s t r a n á c h . J e d n u čepeľ o t v o r e n é h o n o ž í k a z a b o d n i t e
do zeme, d r u h ú zovrite m e d z i z u b a m i a b u d e t e počuť ešte lepšie.
Aj tichý ľudský hlas sa nesie veľmi ďaleko a dá sa od i n ý c h zvukov
lahko rozoznať.
Niekedy, keď s o m v noci potreboval prejsť nejakou z á k l a d ň o u , vedel
som podľa t l m e n é h o h o v o r u alebo c h r á p a n i a určiť, k d e sú hliadky.
DRUŽINOVÝ NÁCVIK POZOROVANIA
V M E S T E : najprv u č t e chlapcov všímať si p r i p r e c h á d z k e m e s t o m
o b c h o d y a zapamätať si ich na ulici v s p r á v n o m p o r a d í . N e s k ô r si
už m u s i a pamätať aj ich názvy. P o t o m sa na dve m i n ú t y zahľadia do kaž­
d é h o v ý k l a d u a snažia sa zapamätať jeho obsah. N a p o k o n im na ziste­
n i e o b s a h u jednotlivých výkladov postačí len pol m i n ú t y .
Vyšlite chlapcov do mesta, n e c h si všímajú r ô z n e o r i e n t a č n é body,
n a p r í k l a d n á p a d n é budovy, k o l k o k r á t z a h n e ulica, p o ktorej pôjdu,
názvy ďalších ulíc, detaily áut, k t o r é prejdú okolo a h l a v n e oblečenie,
črty a c h ô d z u ľudí. P r v ý k r á t choďte s n i m i , aby ste im m o h l i ukázať,
ako sa to robí. P o t o m ich pošlite do m e s t a a po n á v r a t e sa ich na všetko
opýtajte.
D o h l i a d n i t e na to, aby skauti sami zistili a z a p a m ä t a l i si, k d e sa
n a c h á d z a j ú p o ž i a r n e hlásiče, policajné stanice, n e m o c n i c e atď.
N A V I D I E K U : n a u č t e d r u ž i n u n a p r e c h á d z k e všímať s i vzdialenejšie
o r i e n t a č n é b o d y - n a p r í k l a d kopce a kostolné veže - aj bližšie - zvláštne
budovy, stromy, skaly, b r á n y atď. N e c h si všímajú vedľajšie cesty, chod­
níky, r ô z n e d r u h y stromov, vtákov, zvierat, stôp a tiež ľudí a doprav­
n ý c h prostriedkov.
Pošlite chlapcov v o n na p r e c h á d z k u . Po n á v r a t e dajte k a ž d é m u jed­
notlivo alebo všetkým naraz p í s o m n o u f o r m o u p o v e d z m e šesť otázok
o h ľ a d n e u r č i t ý c h bodov, k t o r é si m a l i všimnúť. D o k o n c a by ste m o h l i
ešte p r e d z a č i a t k o m pripraviť na z e m i nejaké značky, alebo t a m nechať
g o m b í k y či zápalky, aby si ich chlapci všimli, z o d v i h l i a doniesli. Bolo
by to veľmi d o b r é , pretože tak by sa naučili pozerať aj na zem
p r e d sebou, aj na vzdialenejšie objekty.
N a o d d i e l o v o m s t r e t n u t í naaranžujte n e č a k a n ú " n e h o d u " , n a p r í k l a d :
P r i b e h n e nejaký m u ž , " z r a z í " s k a u t s k é h o v o d c u a utečie. P o t o m každá
d r u ž i n a n a p í š e správu o t o m , čo sa stalo, zostaví p o p i s m u ž a a pod.
HRY NA POZOROVANIE
Hľadanie náprstka (vnútri)
Pošlite d r u ž i n u v o n z m i e s t n o s t i .
Z o b e r t e n á p r s t o k , p r s t e ň , m i n c u , kúsok papiera alebo nejakú m a l ú
vec a p o l o ž t e to na d o b r e viditeľné miesto, na k t o r o m si ju ale veľmi
p r a v d e p o d o b n e n i k t o n e v š i m n e . Zavolajte d r u ž i n u d n u , aby vec našla.
Ak ju n i e k t o r ý skaut nájde, p o t i c h u si s a d n e a n e n a z n a č í o s t a t n ý m , k d e
to je.
Po n e j a k o m čase ho vyzvite, aby ukázal m i e s t o t ý m , k t o r í ho ešte
nenašli.
Ďaleko a blízko (v meste aj na vidieku)
R o z h o d c a ide s d r u ž i n o u v družinovej formácii po u r č e n e j trase. Má
so sebou h o d n o t i a c u k a r t u s m e n a m i všetkých skautov.
Skauti hľadajú u r č e n é stopy a hneď, ako si ich v š i m n ú , bežia k roz­
h o d c o v i a n a h l á s i a mu alebo odovzdajú nález (ak m a l i hľadať nejakú
vec). R o z h o d c a im k m e n u pripíše body. Vyhráva skaut, k t o r ý získa naj­
viac bodov.
M ô ž e t e použiť nasledujúce stopy, skauti si tak cibria svoju pozorovateľskú schopnosť a učia sa pozerať do diaľky aj do blízka, h o r e aj dolu.
Stopy treba m e n i ť p r i každej novej h r e , ale vždy by ich m a l o byť a s p o ň
8 až 10.
Za k a ž d ú n á j d e n ú zápalku
1 bod
Za k a ž d ý nájdený g o m b í k
1 bod
Vtáčie stopy
2 body
Z a h l i a d n u t ý šedý k ô ň
2 body
Letiaci holub
2 body
Sediaci vrabec
1 bod
Jaseň
2 body
Rozbité okno
1 bod
a podobne.
Výklady (vonku v meste)
R o z h o d c a v e z m e skautov n a p r e c h á d z k u okolo šiestich obchodov,
na každý majú j e d n u m i n ú t u . P o t o m dá všetkým p a p i e r a c e r u z k u , aby
s p a m ä t i napísali, čo si všimli n a p r í k l a d v treťom a p i a t o m o b c h o d e .
Vyhráva skaut, k t o r ý napíše najviac s p r á v n y c h položiek. M ô ž e t e nechať
chlapcov súťažiť m e d z i sebou - tí, k t o r í prehrajú, b u d ú súťažiť dálej,
k ý m n e n á j d e t e najhoršieho. J e t o u ž i t o č n ý spôsob, p r e t o ž e t a k t o b u d ú
mať najslabší skauti najviac praxe.
Pozorovanie miestnosti (vnútri)
Pošlite skautov j e d n é h o p o d r u h o m n a pol m i n ú t y d o m i e s t n o s t i . Keď
vyjdú, k a ž d ý n a p í š e z o z n a m n á b y t k u a vecí, k t o r é si t a m všimol. Chla­
pec, k t o r ý si všimol najviac, vyhráva.
Na b o d o v a c í p a p i e r si napíšte zoznam vecí a m e n n ý z o z n a m skautov
s k o l ó n k o u na body, je to n a j j e d n o d u c h š í spôsob b o d o v a n i a . B o d y sa
p o t o m j e d n o d u c h o spočítajú.
Pašeráci za hranicami
" H r a n i c a " je u r č e n ý kus krajiny asi 400 yardov dlhý, najlepšie cesta,
široký c h o d n í k alebo piesok, teda miesto, na k t o r o m d o b r e v i d n o stopy.
J e d n a d r u ž i n a u r č í h l i a d k y na stráženie h r a n i c e a rozostaví ich pozdĺž
cesty; ďalej vo v n ú t r o z e m í na polceste m e d z i " h r a n i c o u " a " m e s t o m " sú
zálohy. " M e s t o " je základňa asi pol m í l e od h r a n i c e , k t o r ú označuje
s t r o m , b u d o v a alebo vlajky. Nepriateľská d r u ž i n a pašerákov sa zhro­
m a ž d í asi pol m í l e na d r u h e j strane h r a n i c e . P r e j d ú cez h r a n i c u b u ď
k a ž d ý sám, spolu alebo po s k u p i n k á c h a vyberú sa k m e s t u c h ô d z o u ,
b e h o m či s k a u t s k o u c h ô d z o u . L e n jeden z n i c h naozaj pašuje a má na
t o p á n k a c h značkovacie násadky. Stráže h l i a d k u j ú na svojom ú z e m í
(utekať m ô ž u , len keď sa ohlási " p o p l a c h " ) a hľadajú stopy pašeráka.
H n e ď , ako stráž zbadá stopy, ohlási p o p l a c h zálohe a vydá sa čo naj­
rýchlejšie po stopách. Z á l o h a sa p o t o m spolu so s t r á ž o u s n a ž í chytiť
pašeráka skôr, ako sa dostane do mesta. Keď p r e k r o č í h r a n i c e mesta, je
v b e z p e č í a vyhráva h r u .
Poďobaná tvár
Spravte si na k a r t ó n y štvorcovú sieť s m i n i m á l n e d v a n á s t i m i políčka­
m i . K a ž d ý skaut si v e z m e ceruzku, jeden k a r t ó n a p o o d í d e o sto yardov
ďalej.
R a d c a má väčší kus k a r t ó n u s r o v n a k ý m p o č t o m štvorcov so s t r a n o u
asi 3 palce. R a d c a n a ň na r ô z n e miesta p r i p n e š p e n d l í k m i zo 6 č i e r n y c h
p a p i e r o v ý c h k r u h o v s p r i e m e r o m pol palca. P o d r ž í k a r t ó n tak, aby ho
videli všetci. S k a u t i sa p o s t u p n e približujú, a keď už na s c h é m u dovi­
dia, poznačia si do svojich kariet r o z m i e s t n e n i e bodov. K t o to dokáže
na najväčšiu vzdialenosť od radcu, vyhráva.
Za k a ž d ý s p r á v n e zaznačený k r u h prirátajte 5 b o d o v a odrátajte 1 b o d
za každé dva palce, o k t o r é je skaut bližšie než najvzdialenejší výherca.
"Poďobaná tvár" je dobrá hra na nacvičovanie pozorovania.
Tiež pomáha ostriť zrak.
Skautský nos (vnútri)
Do rovnakých papierových vrecúšok dajte veci s r ô z n y m i v ô ň a m i nakrájanú cibuľu, kávu, lupienky ruže, kožu, aníz, toaletné mydlo, poma­
rančovú k ô r u a p o d o b n e .
Sáčky uložte do r a d u , k a ž d ý súťažiaci
k n i m pristúpi a na pár sekúnd privonia. Na konci majú m i n ú t u , aby napí­
sali alebo povedali rozhodcovi čo cítili, spamäti a v správnom poradí.
Utečenci
K a ž d é m u skautovi z d r u ž i n y p r i p n i t e na c h r b á t na košeľu biely kar­
tónový k r u h s číslom.
J e d n é h o člena d r u ž i n y určíte za " u t e č e n c a " , o s t a t n í sú lovcami.
" U t e č e n e c " má na t o p á n k a c h značkovacie násadky, alebo za sebou
n e c h á v a nejakú stopu a má p o v e d z m e 10 m i n ú t n á s k o k . Z b y t o k druži­
ny vyrazí za n í m a s n a ž í sa ho vystopovať.
Keď sa lovec d o s t a n e k utečencovi bez t o h o , aby si ho všimol, a napí­
še si jeho číslo, je u t e č e n e c chytený. No ak sa u t e č e n c o v i p o d a r í zapísať
si číslo prenasledovateľa, vypadáva lovec z hry.
Keď s k a u t zapíše číslo, zvolá ho n a h l a s , aby c h y t e n ý vedel, že vypa­
dáva.
P r i h r e sa treba vedieť d o b r e n e p o z o r o v a n e pohybovať. " U t e č e n e c "
n i e l e n ž e u n i k á šiestim či s i e d m i m prenasledovateľom, ale zároveň sa
s n a ž í ich " c h y t i ť " a sám nebyť chytený, p r e t o by to m a l byť veľmi šikov­
n ý skaut.
ROZPRÁVANIE
PRI T Á B O R O V O M O H N I 1 2
STOPOVANIE
Ľudské stopy • Zvieracie stopy •
Vek stôp • Tipy pri stopovaní
G E N E R Á L D O D G E Z A M E R I C K E J A R M Á D Y raz napísal o t o m ,
ako stopoval s k u p i n u I n d i á n o v , k t o r í kohosi zabili.
Vrahovia šli, všetci o k r e m j e d n é h o , na n e p o d k u t ý c h k o ň o c h a m a l i
asi t ý ž d e n n ý n á s k o k .
Generálovi D o d g e o v i p o m á h a l úžasný stopár m e n o m E s p i n o s a . P o
n i e k o l k ý c h míľach stopovania zrazu zosadol E s p i n o s a z k o ň a a vytiahol
zo skrytej t r h l i n y v skale 4 podkovy. Jazdec na p o d k u t o m k o n i n e c h c e l
zanechávať s t o p u a dal ich teda dole. Šesť d n í D o d g e a jeho m u ž i p r e ­
nasledovali b a n d u po s t o p á c h , k t o r é by b e ž n ý človek sotva zbadal. Po
150 míľach n a p o k o n celú s k u p i n u p r e d b e h l i a chytili. A b o l o to h l a v n e
zásluhou Espinosovej stopovacej schopnosti.
STOPOVANIE V NOCI
V i n o m p r í p a d e zas n i e k t o r é a m e r i c k é oddiely p r e n a s l e d o v a l i nie­
koľko I n d i á n o v , k t o r í prepadávali a vraždili bielych. M a l i so sebou
iných I n d i á n o v , k t o r í im p o m á h a l i so s t o p o v a n í m .
Aby m o h l i d o b r e zaútočiť, p o c h o d o v a l i oddiely v noci a stopári hľa­
dali cestu v t m e tak, že o h m a t á v a l i stopy p r s t a m i . D l h o p o s t u p o v a l i
d o b r ý m t e m p o m ; no zrazu sa zastavili, lebo zistili, že stopa, k t o r ú sle­
dujú, je p r e k r í ž e n á i n o u , čerstvou stopou. Keď veliaci dôstojník prišiel
na m i e s t o , našiel I n d i á n o v , ako stále ohmatávajú r u k a m i stopu, aby
nespravili nejakú c h y b u .
Po p r i n e s e n í svetla sa ukázalo, že n o v é stopy p a t r i a medveďovi, k t o r ý
skrížil nepriateľovi cestu. P o c h o d m o h o l pokračovať bez ďalších p r e r u ­
šení. V s k o r ý c h r a n n ý c h h o d i n á c h nepriateľa prekvapili a zajali.
Tesne p r e d t ý m , ako p r i rieke S h a n g a n i v j u h o a f r i c k o m kraji M a t a b e le obkľúčili a zmasakrovali Wilsonových mužov, bol ich a m e r i c k ý sto­
pár F r e d e r i c k B u r n h a m vyslaný s o správou m i m o tábora. Aby h o ne­
priateľ nespozoroval, išiel len v noci. Cestu si hľadal podľa stôp v b a h n e ,
k t o r é t a m r á n o p r e d t ý m nechala p o c h o d u j ú c a kolóna.
Ja sám s o m viedol oddiel po spletitých oblastiach v r c h o v M a p o t o
v R h o d é z i i v n o c i , aby sme m o h l i n a p a d n ú ť nepriateľskú pevnosť, k t o r ú
s o m p r e s k ú m a l d e ň p r e d tým. Cestu som hľadal tak, že s o m hľadal svoje
vlastné stopy, n i e k e d y r u k a m i a n i e k e d y cez p o d r á ž k y už veľmi t e n k ý c h
t o p á n o k . N i k d y som n e m a l p r o b l é m nájsť trasu.
Americký stopár Frederick Burnham sa preslávil v kraji Matabele.
PREČO JE STOPOVANIE DÔLEŽITÉ
S t o p o v a n i u alebo sledovaniu stôp sa v r ô z n y c h anglicky hovoriacich
krajinách h o v o r í inak. V Južnej Afrike by ste n a m i e s t o " t r a c k i n g "
hovorili o " s p o o r i n g " , čiže o sledovaní zvieracích stôp,; v I n d i i by to
bolo " p u g g i n g " , psie v e t r e n i e ; v severnej A m e r i k e sa vraví aj " t r a i l i n g "
- hľadanie stopy.
Je to jeden z h l a v n ý c h spôsobov, ako skaut získava informácie a ako
lovci hľadajú zver. Ak sa však chcete stať d o b r ý m i s t o p á r m i , m u s í t e sa
t o m u začať priúčať v m l a d o s t i a nacvičovať vždy, keď sa v o n k u p r e ­
chádzate, či už v m e s t e alebo v p r í r o d e .
Ak si najprv b u d e t e vždy p r i p o m í n a ť , že to m u s í t e robiť, čoskoro to
začnete robiť aj zo zvyku, bez p r i p o m í n a n i a . Je to veľmi u ž i t o č n ý návyk
a vďaka n e m u sa aj tá najnudnejšia p r e c h á d z k a m ô ž e stať zaujímavou.
Keď poľovníci hľadajú zver, všímajú si najprv všetky stopy, staré aj
nové, aby zistili, či sú v okolí nejaké zvieratá. P o t o m s k ú m a j ú novšie
stopy, aby zistili, k d e sa zvieratá schovávajú. P o t o m , keď nájdu čerstvú
stopu, sledujú ju, až k ý m n e n á j d u zviera a nezabijú h o . Veľakrát m u s i a
sledovať vlastné stopy späť, aby našli cestu do tábora. Vojnoví stopári
robia to isté, keď sledujú svojich nepriateľov.
ĽUDSKÉ STOPY
Najprv sa m u s í t e naučiť odlíšiť odtlačok n o h y j e d n é h o
človeka
od i n é h o p o m o c o u veľkosti, tvaru, klincov v p o d r á ž k e atď. P o d o b n e sa
naučíte rozlišovať odtlačky k o n i a i n ý c h zvierat.
Z o d t l a č k u n o h y m u ž a , teda z jeho veľkosti a dĺžky k r o k u , m ô ž e t e
s istou m i e r o u p r e s n o s t i určiť jeho výšku.
Keď si r o b í t e o stope p o z n á m k y , mali by ste zvoliť veľmi p o d r o b n ý
popis o d t l a č k u , zmerať p o z o r n e jeho dĺžku, dĺžku o p ä t k u , šírku p o d ­
rážky, š í r k u p r i e h l a v k u , šírku o p ä t k u , počet radov klincov, počet klin­
cov v k a ž d o m r a d e , p o d k o v i č k y na o p ä t k u a na špici, k l i n c e - tvar hla­
vičiek klincov, chýbajúce klince atď.
Najlepšie je spraviť n á k r e s odtlačku.
Všimnite si dĺžku topánky, šírku podrážky,
dĺžku opätku
a iné detaily. X označuje chýbajúce klince.
M a l i by ste p o z o r n e odmerať aj dĺžku k r o k u , od p ä t y jednej n o h y
p o p ä t u d r u h e j nohy.
Raz našli m u ž a u t o p e n é h o v rieke. P r e d p o k l a d a l o sa, že m u s e l
do rieky p a d n ú ť n á h o d o u a že z r a n e n i a na hlave mu spôsobili k a m e n e
a všeličo i n é v rieke. No n i e k t o si nakreslil jeho t o p á n k y a keď p o t o m
prehľadal b r e h rieky a našiel jeho stopy, sledoval ich až na m i e s t o , k d e
m u s e l o zjavne dôjsť k zápasu: zem bola veľmi p o š l i a p a n á a k r í k y sme­
r o m k rieke p o l á m a n é a boli t a m stopy n ô h ďalších d v o c h mužov. Aj
keď t ý c h t o m u ž o v n i k d y nenašli, ukázalo t o p r í p a d ako p r a v d e p o d o b n ú
v r a ž d u , a k t o m u t o p o d o z r e n i u by sa inak n e p r i š l o .
Rozdiely medzi odtlačkami bosých nôh
P r e začiatočníka je dosť m ä t ú c e zistiť, aký je rozdiel m e d z i viacerými
o d t l a č k a m i b o s ý c h n ô h - všetky sa tak veľmi p o d o b a j ú - no u k á ž m e si,
ako to robia i n d i c k í policajní stopári.
Keď m e r i a t e odtlačok n o h y človeka, n a k r e s l i t e čiaru od k o n c a palca
po k o n i e c malíčka, a p o t o m si všímajte, v akej p o l o h e sú o s t a t n é prsty
k tejto čiare a p o z n a m e n a j t e si to do zápisníka. K e ď sa p o t o m dostane­
te k i n ý m s t o p á m , stačí, keď nakreslíte k jednej - d v o m t a k ú istú čiaru
až nájdete s t o p u , k t o r ú potrebujete. Všetci ľudia majú o d l i š n é postave­
n i e prstov.
Vyskúšajte to s o s t a t n ý m i c h l a p c a m i zo svojej družiny, každý z vás
u r o b í odtlačok bosej nohy, a p o t o m si p o z n a m e n a j t e , ako sa od seba líšia
p o m o c o u čiary m e d z i p r s t a m i .
Keď chcete odlíšiť odtlačky bosých nôh, nakreslite čiaru od konca palca po koniec
malíčka, potom si všimnite, v akej polohe sú k nej ostatné prsty.
T E M P O STOP
S k a u t sa m u s í naučiť na pohľad rozpoznať, akou rýchlosťou išiel člo­
vek, k t o r ý spravil odtlačky.
Kráčajúci človek kladie celú p l o c h u c h o d i d l a n a zem, k a ž d ú n o h u
m e n e j ako yard od d r u h e j . Keď beží, sú p r s t y viac v n o r e n é do z e m e , tro­
c h u z e m e v y k o p n e a n o h y sú od seba ďalej ako jeden yard. N i e k e d y
kráča m u ž pospiatky, aby p o m ý l i l n i e k o h o , k t o by ho chcel stopovať, ale
d o b r ý s k a u t to obyčajne ľahko odhalí, p r e t o ž e k r o k je kratší, p r s t y viac
vytočené d o v n ú t r a a stopy po p ä t á c h sú hlbšie.
STOPY
KONÍ
Rozbiehame do klusu
Klus
O.F. = pravá predná, O.H. = pravá zadná, N.H. = ľavá zadná, N.E = ľavá predná
Trysk
Keď nájdete stopy koni, pokúste sa uhádnuť, akou rýchlosťou šli. Toto sa dá
zistiť zo
vzdialenosti medzi prednými a zadnými
nohami.
Na nákresoch hore sú dlhé stopy zadné nohy a krátke predné.
Keď zvieratá idú rýchlo, majú prsty hlbšie v z e m i , vykopávajú z e m a
k r o k y sú d l h š i e ako keď kráčajú.
M a l i by ste byť s c h o p n í určiť, akou rýchlosťou k ô ň šiel hneď, ako zba­
dáte stopy.
P r i c h ô d z i r o b í k ô ň dva páry odtlačkov k o p ý t - ľavá z a d n á n o h a p r e d
o d t l a č k o m p r e d n e j n o h y a pravá p r e d n á p o d o b n e za o d t l a č k o m zadnej
nohy. P r i kluse je stopa p o d o b n á , ale krok dlhší.
Z a d n é n o h y majú obyčajne d l h š í a užší tvar ako p r e d n é nohy.
K e d y s i mali lupiči a zlodeji k o n i taký trik, že dali k o ň o m p o d k o v y
n a o p a k , aby zmiatli stopárov, k t o r í sa ich pokúšali stopovať. Ale d o b r ý
stopár by sa n e m a l dať pomýliť. P o d o b n e aj zlodeji c h o d i a často po­
spiatky, ale š i k o v n ý stopár t e n t o p o d v o d odhalí.
Stopy kolies t r e b a skúmať tiež, aby ste vedeli povedať rozdiel m e d z i
o d t l a č k a m i kolies áut a bicyklov
a smer, ktorým išli.
VEK STÔP
Keď sa n a u č í t e určiť rýchlosť stôp, m u s í t e vedieť zistiť, ako sú staré.
Toto je veľmi dôležitý b o d a keď to chcete robiť naozaj d o b r e , vyžaduje
m n o h o s k ú s e n o s t í a praxe.
Veľa závisí aj na p ô d e a počasí a na t o m , aký vplyv m a l i na stopu. Ak
sledujete j e d n u s t o p u p o v e d z m e v suchý, v e t e r n ý d e ň , po r ô z n o m povr­
c h u , zistíte, že keď je stopa na svetlej, piesočnatej z e m i , b u d e rýchlo
vyzerať stará, p r e t o ž e vlhká h l i n a , k t o r ú n o h a v y k o p n e spod p o v r c h u ,
veľmi rýchlo u s c h n e a b u d e mať r o v n a k ú farbu ako h l i n a na p o v r c h u .
Ostré
okraje
odtlačkov b u d ú
čoskoro
zaoblené
vetrom,
vejúcim
n a d s u c h o u h l i n o u , do ktorej sú vtlačené.
Smer bicykla sa dá zistiť z toho, ako je hlina hádzaná dozadu.
Tiež sa dá zistiť z vybočenia, keď jazdec odbočil, alebo sa zakolísal:
užší koniec oblúka ukazuje na smer jazdy.
Na vlhkej z e m i b u d e r o v n a k ý odtlačok vyzerať oveľa čerstvejšie, p r e ­
tože s l n k o len sčasti vysuší vyfŕknutú h l i n u a vietor p r e t o n e s k o s í ostré
okraje o d t l a č k u .
Ak je stopa vo vlhkej z e m i v tieni s t r o m o v alebo na i n o m m i e s t e , na
ktoré sa s l n k o n e d o s t a n e , r o v n a k á stopa, k t o r á na s l n k u m o h l a vyzerať
deň stará, tu b u d e vyzerať celkom čerstvo.
Keď sledujete bicykel (alebo auto), skúmajte hlavne miesta,
kde je cesta nerovná. Tam nájdete veľa "správ".
S a m o z r e j m e , veľmi u ž i t o č n ý m i kľúčmi p r i u r č o v a n í v e k u stôp b u d ú
dažďové kaluže, v z n i k n u t é po o d t l a č e n í stopy (ak viete, k e d y pršalo),
prach alebo s e m i a č k a rastlín nafúkané do stopy (ak ste si všimli, k e d y
fúkal vietor), p r e k r í ž e n i e pôvodnej stopy i n o u alebo do akej m i e r y
uschla či zvädla tráva, k t o r o u stopa vedie. Keď sledujete k o ň a , dá sa
u p l y n u t ý čas určiť aj podľa stavu trusu, p r e t o ž e n a ň p ô s o b í s l n k o , dážď
či vtáky.
Keď už ste sa n a u č i l i rozoznať t e m p o a vek stôp, m u s í t e sa ďalej nau­
čiť sledovať s t o p u po všetkých p o v r c h o c h t e r é n u . Tejto z r u č n o s t i sa
môžete venovať celý svoj život a aj tak zistíte, že sa stále zlepšujete.
Veľa sa dozviete z p o p o l a po o h n i - či je stále teplý alebo s t u d e n ý ,
Podľa zbytkov sa dá zistiť, čo sa t a m jedlo, či h o j n e alebo s k r o m n e .
M u s í t e si p o z o r n e všímať n i e l e n " z n a č k y " , k t o r é u r o b i l i vaši s k a u t i ,
ale aj tie, čo u r o b i l i " n e p r i a t e ľ s k í " skauti.
Tu je zopár značiek, k t o r é nakreslili v a n d r á c i k r i e d o u na ploty
p r i d o m o c h , k d e žobrali, aby varovali o s t a t n ý c h v a n d r á k o v :
Veľmi zlé: tu s v a m i zatočia
Ž i a d n y zisk
Už tu bolo priveľa v a n d r á k o v
Z l í ľudia
Stopovanie ukradnutých vecí
V S u d á n e a E g y p t e s o m videl p r i práci vvynikajúcich stopárov.
P l u k o v n í k o v i egyptskej kavalérie u k r a d l i z d o m u nejaké veci, tak
poslali po stopára zo s u s e d n é h o J a a l i n s k é h o k m e ň a .
Niekedy môžete naraziť aj na tieto stopy.
Sú to zľava doprava: jeleň, ovca, vlk a líška.
Č o s k o r o našiel stopy zlodeja a sledoval ich ďaleko do p ú š t e , až našiel
m i e s t o , k d e zlodej zakopal u k r a d n u t é veci. J e h o stopy p o t o m viedli spať
do kasární.
Z o r a d i l i teda celý r e g i m e n t na p r e h l i a d k u bez t o p á n o k , aby ich
m o h o l stopár preskúmať. Keď si t e n pozrel c h ô d z u všetkých mužov,
povedal, " N i e , m e d z i n i m i zlodej n i e je." Práve v t e d y p r i s t ú p i l k plu­
k o v n í k o v i jeho sluha s o d k a z o m a stopár, k t o r ý stál p r i ň o m , povedal
p l u k o v n í k o v i , "Tento m u ž zakopal u k r a d n u t é veci."
Sluha, p r e k v a p e n ý , že ho odhalili, sa p r i z n a l , že to on o k r a d o l svojho
p á n a , mysliac si, že b u d e posledný, k o h o by podozrievali.
STOPÁRSKE RADY
Keď starý s k a u t natrafí na čerstvú stopu človeka alebo zvieraťa, oby­
čajne ju nesleduje príliš n a t e s n o , p r e t o ž e lovené zviera sa často obzerá
späť, aby zistilo, či ho n i e k t o nesleduje. Stopár p r e t o r o b í k r u h y a vráti
sa t a m , k d e očakáva, že nájde stopu. Keď ju nájde, ide v ďalšom k r u h u ,
viac d o p r e d u , k ý m nenájde ž i a d n u stopu. P o t o m vie, že je p r e d svojou
korisťou, tak p o s t u p n e ide v k r u h o c h , k ý m ju n e n á j d e , s a m o z r e j m e
p o s t u p u j e o p a t r n e , aby n e b o l v s m e r e vetra k zvieraťu, keď sa d o s t a n e
na vzdialenosť, k e d y by ho m o h l o zviera zacítiť.
Skúsený stopár sleduje stopu.
Stopári zo S c i n d e stopovali u k r a d n u t ú ťavu z K a r á č í do Sevanu 150
míľ po p i e s k u a holej skale. Zlodeji, aby ich n e o d h a l i l i , vodili ťavu h o r e
dolu po p r e p l n e n e j ulici, aby sa jej stopa pomiešala s i n ý m i - ale stopá­
ri to p r e d p o k l a d a l i , tak sa prešli a narazili na stopu, k t o r á na vzdiale­
n o m k o n c i vychádzala z mesta, a tú p o t o m ú s p e š n e sledovali.
Pozerajte dopredu za tvrdú zem
Keď sledujete s t o p u v teréne, k d e je ťažko viditeľná, ako n a p r í k l a d
na tvrdej z e m i , v š i m n i t e si s m e r poslednej stopy, k t o r ú vidíte a p o z r i t e
sa t ý m s m e r o m , ale viac d o p r e d u , p o v e d z m e 20 alebo 30 yardov
pred seba. Na tráve p o t o m u v i d í t e pošliapané stebla a na tvrdej z e m i
m o ž n o p o h n u t é alebo p o š k r i a b a n é k a m e n e a tak ďalej - m a l é značky,
ktoré, keď sa na ne p o z r i e t e j e d n u po d r u h e j , vám dajú istý d r u h stopy,
ktorú by ste si inak nevšimli.
Raz s o m sledoval bicykel na tvrdej štrkovitej ceste, k d e neostával sku­
t o č n e ž i a d e n o d t l a č o k , ale keď s o m
s a p o z r e l n a p o v r c h cesty
Predo m n o u ďaleko d o p r e d u , p r i slnku, k t o r é a k u r á t vychádzalo, bola
stopa, k t o r ú bicykel zanechal, d o b r e viditeľná cez sotva p o s t r e h n u t e ľ n ú
vrstvu rosy na zemi. Keď som stál pri stope a pozeral na ňu p r i mojich
n o h á c h , vôbec s o m ju nevidel.
Na zložitú s t o p u sa pozerajte p r i slnku, keď aj n a j m e n š i e n e r o v n o s t i
na zemi, k t o r é t a m stopa zanechala, vrhajú tieň.
Hľadanie stratenej stopy
Keď s t o p u stratíte, m u s í t e ju hľadať znova. V t e d y dajte na p o s l e d n ú
stopu
vreckovku
alebo palicu či
inú
značku
a p o s t u p u j t e odtiaľ
vo veľkom k r u h u asi 30, 50 alebo 100 yardov, s p o s l e d n o u s t o p o u ako
s t r e d o m . Vyberajte si čo najvhodnejší p o d k l a d , ak sa dá, tak m ä k k ú
zem, aby ste našli akýkoľvek n á z n a k p o k r a č o v a n i a stopy.
Ak ste s d r u ž i n o u , najlepšie je, ak d r u ž i n a zastaví a jeden alebo dvaja
m u ž i hľadajú stopu. Ak začnete hľadať všetci naraz, čoskoro si ju poka­
zíte, lebo si po nej pošliapete a popletiete ju s v l a s t n ý m i s t o p a m i v t a k o m t o p r í p a d e priveľa k u c h á r o v ľahko p o k a z í polievku.
Keď hľadáte s t r a t e n ú stopu, používajte aj r o z u m - s k ú s t e u h á d n u ť ,
k t o r ý m s m e r o m nepriateľ šiel, a t a m hľadajte.
S p o m í n a m si, ako s m e raz sledovali diviaka, a táto p r í h o d a b u d e lep­
šie ilustrovať to, o č o m h o v o r í m .
D i v i a k bežal po r o z b a h n e n ý c h zaplavených poliach, k d e sa ľahko sle­
doval, až k ý m n e z a h o l na t v r d ú k a m e n i s t ú zem, k d e s m e po chvíli nevi­
deli ani n á z n a k jeho stopy. Museli sme začať hľadať. O z n a č i l a sa posled­
ná stopa a s t o p á r postupoval v k r u h o c h , p o z o r n e s k ú m a l zem, no nič
nenašiel. P o t o m sa rozhliadol po krajine a predstavil si, že je na mieste
diviaka a p o v e d a l : " N o , k a m by som šiel teraz ja?" K u s p r e d n í m ,
v s m e r e , k t o r ý m viedla p ô v o d n á stopa, stál pás pichľavých kaktusov;
a v ň o m boli dve medzery. Stopár sa vybral k jednej z n i c h , v s m e r e , kto­
r ý m diviak p r a v d e p o d o b n e bežal. Tu bola zem stále t v r d á a n e b o l o vidi­
eť ž i a d n e o d t l a č k y n ô h , ale na liste k a k t u s u v m e d z e r e bola h r u d k a
blata; p r e s n e t o t o sme potrebovali.
Na tvrdej z e m i n e b o l o ž i a d n e blato, ale prasa zjavne p r i n i e s l o nejaké
na n o h á c h z m o k r e j zeme, k t o r o u bežalo. Toto m a l é z n a m e n i e u m o ž n i ­
lo stopárovi pokračovať s p r á v n y m s m e r o m k ďalšej a ďalšej stope, až
k ý m sa n a p o k o n dostal na vhodnejšiu zem a m o h o l stopovať diviaka
až do b r l o h a .
Ako prispôsobiť chôdzu stopovaniu
Pozoroval som raz v S u d á n e stopára, ako sledoval stopy, k t o r é už boli
dlhší čas b e ž n é m u o k u neviditeľné. Kým bolo o d t l a č k y jasne vidieť,
prispôsobil svoj k r o k s t o p á m , takže išiel zarovno s n i m i a p o k l e p a l
po z e m i palicou z a k a ž d ý m , keď prešiel okolo - a k o b y si odfajkoval
každý odtlačok.
Toto sú stopy dvoch vtákov. Jeden žije obyčajne na zemi,
druhý v kríkoch a stromoch. Ktorá stopa patrí ktorému vtákovi?
Keď sa stopa stratila na tvrdej zemi alebo ju zakryl p o h y b u j ú c i sa pie­
sok, šiel stále ďalej r o v n a k ý m t e m p o m a poklepával palicou na miesta,
kde by m o h l i byť odtlačky. Občas zazrel nezreteľnú p r i e h l b i n u alebo
značku, k t o r á ukazovala, že t a m bol odtlačok, a tak vedel, že je stále
na správnej ceste.
DRUŽINOVÉ C V I Č E N I A V STOPOVANÍ
P r i p r a v t e t e r é n na s t o p o v a n i e tak, že nájdete m i e s t o s m ä k k o u z e m o u
na p l o c h e štvorca so s t r a n o u asi 10 až 15 yardov a urovnajte ho valcom.
Časť t e r é n u by mala byť m o k r á ako po daždi, časť suchá. N e c h sa po nej
jeden chlapec prejde, p o t o m p r e b e h n e a n a p o k o n prevezie na bicykli.
Vysvetlite rozdiel v stopách, aby skauti v d r u ž i n e vedeli n e s k ô r z rôz­
nych stôp vyčítať, či osoba kráčala alebo bežala.
Pošlite chlapca, aby spravil stopy a n e c h ho d r u ž i n a stopuje a v š í m a
sij keď jeho stopy križujú nejaké iné, ukazujúce, akí ľudia či zvieratá
tadiaľ po ň o m prešli. C h l a p e c m ô ž e mať značkovacie n á s a d k y na pod­
rážkach t o p á n o k . Alebo by m o h o l mať v p o d r á ž k e n a b i t ý c h zopár klin­
cov alebo mať k l i n c e na s p o d k u svojej palice, aby nechával n e z a m e n i ­
teľnú stopu.
Skúmajte vek stôp tak, že na d r u h ý d e ň spravíte p r i starých stopách
čerstvé. Všímajte si rozdielnosti, aby sa s k a u t i n a u č i l i rozpoznať vek
stôp.
N e c h k a ž d ý skaut u r o b í do mäkkej zeme odtlačok svojej t o p á n k y a
spraví z n e h o n á k r e s na papier.
Vyšlite d r u ž i n y po r ô z n y c h cestách. Po n á v r a t e majú podať správu,
aké stopy videli - či to boli ľudské, zvieracie alebo po vozidlách.
U r o b t e sadrové odliatky stôp. U r o b t e okolo stopy okraj z blata.
Do m i s k y či šálky nalejte vodu, p o m a l y pridávajte sadru, až kým
n e v z n i k n e h u s t á t e k u t á zmes. Tú p o t o m nalejte do o d t l a č k u . K e ď už je
sadra t a k m e r tvrdá, vyryte do nej d á t u m , k d e ste ju našli a p o d o b n e .
Keď už je s t v r d n e ú p l n e , o p a t r n e ju vykopte a u m y t e .
STOPOVACIE HRY
Stopovacia pamäť
D r u ž i n a si posadá tak, aby si skauti m o h l i navzájom p r e s k ú m a ť nohy.
Dajte s k a u t o m p o v e d z m e tri m i n ú t y n a o b h l i a d k u t o p á n o k . P o t o m ich
zavrite v tmavej m i e s t n o s t i , alebo si zaviažu oči a j e d n é h o z n i c h nená­
p a d n e zavolajte von, n e c h u r o b í nejaké o d t l a č k y na väčšej rozlohe.
P o t o m volajte skautov j e d n é h o po d r u h o m , n e c h sa p o z r ú na stopy a
povedia, kto tie dotlačky spravil.
Kreslenie stôp
Z o b e r t e d r u ž i n u v o n ; n e c h sledujú stopu. Pozrite, k t o r ý s k a u t u r o b í
najpresnejší n á k r e s jednej zo stôp. Skauti by m a l i sledovať s t o p u až
p o m i e s t o , n a k t o r o m necháva d o b r é odtlačky.
Chyťte zlodeja
N e c h n i e k t o n e z n á m y u r o b í stopu tak, aby h o chlapci nevideli. Skau­
ti si p o z o r n e p r e z r ú stopu, aby ju aj n e s k ô r spoznali.
P o t o m n e c h n e z n á m y ide m e d z i ô s m i m i až d e s i a t i m i i n ý m i ľuďmi,
všetci zanechajú zreteľné stopy a striedavo kráčajú p o p r i n e z n á m o m .
K a ž d ý skaut p o t o m pošepká r o z h o d c o v i , kto u r o b i l p ô v o d n ú stopu -
popíše ho číslom. Skaut, k t o r ý odpovie správne, vyhráva. Ak o d p o v i e
správne viac ako jeden, vyhráva ten, kto s p a m ä t i n a k r e s l í najlepší
nákres odtlačku.
Sledovanie stopy
Vyšlite "zajaca", b u ď pešo alebo na bicykli s v r e c k o m p l n ý m zrna,
š k r u p i n i e k z orechov, konfiet a p o d o b n e , aby za sebou tu a t a m trúsil a
n e c h a l tak d r u ž i n e s t o p u n a sledovanie.
Alebo používajte s k a u t s k é značenie, vyryté do z e m e alebo u r o b e n é
z vetvičiek, a na j e d n o m mieste schovajte list.
ROZPRÁVANIE
P R I T Á B O R O V O M O H N I 13
ČÍTANIE
STÔP,
DEDUKCIA
Ako si zrátať dve a dve • Príklady
dedukcie • Sherlock Holmes
K E Ď SA S K A U T N A U Č Í všímať si stopy, m u s í sa tiež naučiť "zrátať
dve a d v e " , a tak vyčítať v ý z n a m t o h o , čo videl. To sa nazýva " d e d u k ­
cia".
Tu je p r í k l a d , ako m ô ž e skaut vyčítať v ý z n a m zo z n a m e n í , keď si to
natrénoval.
Starý B l e n k i n s o p vybehol zo svojho m a l é h o o b c h o d í k a v africkej
d e d i n e Kaffir.
" H e j ! Chyťte zlodeja!" kričal. " U k r a d o l m i cukor. Chyťte h o ! "
Chytiť k o h o ? N i k t o na dohľad nebežal preč.
" K t o ho o k r a d o l ? " opýtal sa policajt.
" N e v i e m , ale chýba mi celé vrece c u k r u . E š t e p r e d chvíľkou tam
bolo."
Zavolali policajného stopára - a nájsť stopy zlodeja m e d z i desiatkami
ďalších odtlačkov bosých n ô h okolo o b c h o d u vyzeralo ú p l n e beznádej­
ne. Stopár však vykročil do buša, akoby to p r e ň h o bol r u t i n n ý prípad.
Na n i e k t o r ý c h m i e s t a c h išiel t v r d ý m k a m e n i s t ý m t e r é n o m , ale ani raz
nepoľavil v t e m p e , aj keď nebolo vidieť ž i a d n e stopy.
Po čase sa stopár zastavil a začal hľadať, zjavne stratil stopu. P o t o m sa
u s m i a l a p a l c o m ukázal p o n a d plece na najbližší s t r o m . Na ň o m zbada-
li m u ž a s v r e c o m c u k r u u k r y t é h o m e d z i k o n á r m i .
Ako ho stopár našiel? J e h o ostrý zrak zachytil zopár z r n i e k c u k r u
na z e m i m e d z i p r a c h o m . Vrece bolo deravé a n e c h á v a l o za sebou jem­
n u č k ú stopu. Sledoval ju a keď sa skončila, všimol si stopár zástup
mravcov p o h y b u j ú c i sa h o r e s t r o m o m . Išli po c u k r e za s t o p á r o m , a tak
p o m o h l i chytiť zlodeja.
M y s l í m , že starý B l e n k i n s o p potľapkal stopára po pleci za jeho šikov­
nosť, s a k o u použil oči, aby videl z r n k á c u k r u a m r a v c o v a ako sa dovtí­
pil, prečo m r a v c e p o c h o d o v a l i h o r e s t r o m o m .
Stratený vojak
V I n d i i sa raz stratil vojak kavalérie a jeho d r u h o v i a ho všade hľada­
li. Stretli i n d i c k é h o chlapca a opýtali sa h o , či nevidel s t r a t e n é h o m u ž a .
H n e ď o d p o v e d a l : " M y s l í t e veľmi vysokého m u ž a , čo šiel na grošovanom koni, ktorý trochu kríval?"
Vojaci povedali: " Á n o , to bol on. K d e si ho v i d e l ? "
C h l a p e c p o v e d a l : " N e v i d e l som h o , ale viem, k a m išiel."
N a t o ho zatkli, v presvedčení, že m u ž bol asi z a v r a ž d e n ý a o d p r a t a n ý
a že chlapec o t o m čosi počul.
No n a k o n i e c im vysvetlil, že videl m u ž o v e stopy.
Tieto stopy urobil krívajúci kôň. Otázkou je:
na ktorú nohu kríva? Dlhšie nohy sú zadné.
Ukázal im stopy a n a k o n i e c sa dostali na m i e s t o , k d e sa podľa stôp
muž zastavil. Tu sa k ô ň škriabal o s t r o m a zostalo po ň o m zopár c h l p o v
na k m e n i , podľa k t o r ý c h sa dalo zistiť, že bol grošovaný (fľakatý). S t o p y
kopýt ukázali, že kríval, pretože jedna n o h a n e b o l a r o v n a k o h l b o k o
odtlačená do z e m e a n e r o b i l ň o u tak d l h ý k r o k ako o s t a t n ý m i . To, že bol
jazdec vojak, sa dalo zistiť z odtlačkov jeho vojenských t o p á n o k .
P o t o m sa spýtali chlapca: " A k o môžeš vedieť, že bol v y s o k ý ? " a chla­
pec ukázal na m i e s t o , k d e vojak o d l o m i l zo s t r o m u konár, na k t o r ý by
n o r m á l n e vysoký m u ž n e d o č i a h o l .
D e d u k c i a je ako čítanie knihy.
C h l a p e c , k t o r ý sa n i k d y neučil čítať a u v i d í n i e k o h o čítať k n i h u , by sa
opýtal: " A k o to r o b í š ? " Ukázali by ste m u , že m a l é z n a k y na s t r á n k e sú
p í s m e n á . Keď sa dajú tieto p í s m e n á dokopy, tvoria slová. A zo slov sa
tvoria vety a z viet sa d o z v e d á m e informácie.
P o d o b n e sa b u d e skúsený skaut pozerať na m a l é značky a stopy. Rých­
lo si ich dá v hlave d o k o p y a prečíta si z n i c h v ý z n a m , na k t o r ý by
n e s k ú s e n ý človek n i k d y neprišiel.
S častou p r a x o u sa n a u č í čítať v ý z n a m už na pohľad, ako keď čítate
k n i h u , bez t o h o , že by ste sa museli zdržovať h l á s k o v a n í m slov písme­
no po písmene.
Príklady dedukcie
Jedného
d ň a počas vojny v M a t a b e l e v Afrike s o m bol v o n k u
na p r i e s k u m e s j e d n ý m Afričanom na t r á v n a t ý c h p l á ň a c h p r i v r c h o c h
Matopo.
Z r a z u s m e narazili na čerstvé stopy v tráve - stebla boli síce zošliapn u t é , ale ešte stále zelené a v l h k é - všetky boli n a k l o n e n é j e d n ý m sme­
r o m , k t o r ý m ľudia kráčali. Keď sme stopu chvíľu sledovali, dostali sme
sa na p i e s o č n a t é miesto, a t a m sme zistili, že stopa p a t r í viacerým
ž e n á m (malé c h o d i d l á s r o v n ý m okrajom a m a l ý m i k r o k m i ) a c h l a p c o m
(malé c h o d i d l á , zakrivený okraj a dlhšie kroky), k t o r í kráčali, nebežali,
s m e r o m k h o r á m , v z d i a l e n ý m asi 5 míľ, k d e s m e si mysleli, že sa ukrý­
va nepriateľ.
P o t o m s m e zbadali list, ktorý ležal asi 10 y a r d o v od cesty. N a b l í z k u
n e b o l i ž i a d n e stromy, ale vedeli sme, že s t r o m y s t a k ý m i t o listami rást­
li v d e d i n e asi 15 míľ odtiaľ v smere, z k t o r é h o p r i c h á d z a l a stopa. Vyze­
ralo to teda, že ženy vyšli z tejto dediny, m a l i so sebou t e n list a šli
do hôr.
K e ď s m e list zdvihli, zistili sme, že bol v l h k ý a p á c h o l po m i e s t n o m
pive. K r á t k e k r o k y ukazovali, že ženy niečo niesli. Tak s m e h á d a l i , že
niesli podľa tamojšieho zvyku n á d o b y s p i v o m na h l a v á c h a otvory
n á d o b m a l i uzavreté zväzkami listov.
J e d e n z t ý c h t o listov vypadol; a keďže s m e ho našli 10 yardov
od cesty, bolo jasné, že vtedy fúkal vietor. Teraz o siedmej už vietor
nefúkal, ale okolo piatej fúkalo.
Z t ý c h t o m a l ý c h z n a m e n í sme teda u h á d l i , že s k u p i n a žien a chlap-
cov niesla v n o c i pivo z d e d i n y 15 míľ odtiaľ a zobrali ho nepriateľovi
do vrchov, k a m dorazili skoro po šiestej.
Jediný lístok, ktorý odvialo z nádoby, ktorú niesla africká žena,
umožnil získať informácie o nepriateľovi.
M u ž i p r a v d e p o d o b n e začali h n e ď piť pivo (lebo za p á r h o d í n by skyslo) a k ý m by s m e sa t a m dostali, boli by už ospalí a nedávali by veľmi
pozor, čiže by s m e mali v h o d n ú príležitosť o b h l i a d n u ť ich pozície.
Takže s m e sledovali ženské stopy, našli nepriateľa, u r o b i l i pozorova­
nia, a odišli s m e s p o t r e b n ý m i i n f o r m á c i a m i bez akýchkoľvek ťažkostí.
A to všetko na základe svedectva j e d i n é h o m a l é h o lístka.
Tak tu vidíte, aké je dôležité všímať si aj takéto maličkosti.
Ako pri dedukcii pomôže prach
D e t e k t í v i už veľakrát vyriešili zločiny na základe n e p a t r n ý c h stôp.
V j e d n o m p r í p a d e bol s p á c h a n ý zločin a našiel sa t a m k a b á t n e j a k é h o
cudzinca, na k t o r o m n e b o l a žiadna stopa, k t o r á by viedla k majiteľovi.
Kabát dali do p e v n é h o vreca a mlátili ho palicou. P o t o m pozbierali
2
vreca p r a c h , čo sa vytrúsil z kabáta a p o d s i l n ý m zväčšovacím s k l o m
sa zistilo, že sú v ň o m j e m n é piliny, k t o r é p o u k a z o v a l i na to, že majiteľ
je asi tesár, r o b o t n í k na píle alebo stolár. P r a c h p o t o m dali p o d ešte sil­
nejšie zväčšovacie sklo - volá sa m i k r o s k o p - a ukázalo sa, že v ň o m boli
aj m a l é z r n i e č k a želatíny a p r á š k o v é h o lepidla. T i e t o veci tesár ani
r o b o t n í k na píle nepoužíva, a tak sa ukázalo, že k a b á t p a t r í stolárovi, a
polícia sa dostala na stopu zločincovi.
Ak sa p o d r o b n e p r e s k ú m a p r a c h z vreciek alebo z v r e c k o v é h o noža a
p o d o b n e , m ô ž e n á m to veľa napovedať.
SHERLOCK HOLMES
H o v o r í sa, že Sirovi A r t h u r o v i C o n a n o v i Doyleovi poslúžil ako pred­
loha p r e Sherlocka H o l m e s a Dr. Bell z E d i n b u r g h u .
D o k t o r učieval t r i e d u š t u d e n t o v m e d i c í n y v n e m o c n i c i , ako sa majú
starať o ľudí. Priniesli pacienta, aby m o h o l d o k t o r ukázať, ako sa posta­
rať o z r a n e n é h o človeka. Pacient v t o m t o p r í p a d e kríval a d o k t o r sa
obrátil k j e d n é m u š t u d e n t o v i a opýtal sa h o :
" Č o sa stalo t o m u t o č l o v e k u ? "
Študent odpovedal: "Neviem, pane. Nepýtal som sa h o . "
D o k t o r p o v e d a l : " N i e je treba pýtať sa, mali by ste to s a m i vidieť - zra­
nil si p r a v é k o l e n o - kríva na tú n o h u . Z r a n i l si ho tak, že sa popálil
na o h n i - vidíte, že má na kolene p r e h o r e n é nohavice. Teraz m á m e pon­
delok r á n o . Včera bolo p e k n e , v s o b o m bolo v l h k o a blatisto. M u ž o v e
n o h a v i c e sú celé zablatené. V sobotu padol do blata."
P o t o m sa otočil k m u ž o v i a povedal: "V sobotu ste dostali výplatu a
opili ste sa a keď ste sa pokúšali osušiť si d o m a šaty, spadli ste do o h ň a
a popálili si k o l e n o - bolo to t a k ? "
" Á n o , p a n e , " povedal m u ž .
Videl s o m v n o v i n á c h p r í p a d , kedy sudca využil svoje s c h o p n o s t i vší­
mať si m a l i č k o s t i a "zrátať si d o k o p y dve a d v e " . Súdil m u ž a kvôli
dlhom.
M u ž vysvetľoval, že bol bez práce a nevedel si nájsť z a m e s t n a n i e .
Sudca p o v e d a l : "Tak čo robíte s tou ceruzkou za u c h o m , ak nepracu­
jete?"
M u ž sa m u s e l n a p o k o n priznať, že p o m á h a l svojej m a n ž e l k e s obcho­
d o m , k t o r ý sa n a k o n i e c ukázal ako veľmi výnosný. Sudca mu teda
n a r i a d i l splatiť dlh.
SKUTOČNÉ STOPÁRSKE PRÍBEHY
K a p i t á n Stigand, dôstojník kavalérie, píše o svojich z á ž i t k o c h a uvá­
dza
nasledujúce príklady o
prieskumníkoch,
k t o r í vedeli
vyčítať
z m a l i č k o s t í dôležité významy.
Keď sa j e d n é h o d ň a r á n o p r e c h á d z a l okolo tábora, všimol si čerstvé
stopy kráčajúceho koňa. Vedel, že všetky jeho k o n e len klusali, m u s e l to
byť teda c u d z í k ô ň . U v e d o m i l si, že sa na jeho tábor v n o c i pozeral
nepriateľský zved na k o n i .
Keď prišiel do d e d i n y v strednej Afrike, z ktorej ušli obyvatelia, Sti­
gand nevedel, k t o r é m u k m e ň u d e d i n a patrila, k ý m nenašiel v jednej
chatrči k r o k o d í l i u labu. Z t o h o zistil, že tu žil k m e ň Awisa, k t o r ý jedol
krokodílov, k ý m s u s e d n é k m e n e ich nejedli.
Bol s p o z o r o v a n ý m u ž , ako ide na ťave asi vo vzdialenosti míľu a pol.
Afričan, k t o r ý sa n a ň h o pozeral, povedal: " T e n človek má v sebe krv
otroka."
" A k o to m ô ž e t e povedať na t ú t o vzdialenosť?"
" P r e t o ž e kýva n o h o u . S k u t o č n ý Arab jazdí s n o h a m i p r i t i s n u t ý m i
na b o k ťavy."
Aj stopy rovno pred vašimi dverami môžu rozpovedať príbeh, ak ich viete čítať.
Tieto stopy hovoria jednoduchý príbeh o psovi, ktorý prenasledoval mačku
a o jeho nahnevanom majiteľovi.
Ako sa hľadá stratený majetok
J e d e n dôstojník stratil počas m a n é v r o v na p ú š t i asi 5 míľ od K á h i r y
ďalekohľad a poslal po egyptských stopárov, aby ho našli.
P r i v i e d l i k o ň a a vodili ho dokola, aby m o h l i stopári p r e s k ú m a ť jeho
stopy. T i e t o si zapamätali a vybrali sa na m i e s t o , k d e sa k o n a l i m a n é v ­
re. Tu m e d z i s t o v k a m i i n ý c h stôp kavalérie a artilérie stopári čoskoro
našli stopy d ô s t o j n í k o v h o k o ň a a sledovali ich všade, k a m šiel, až našli
ďalekohľad, k t o r ý ležal na p ú š t i t a m , k d e vypadol z p u z d r a .
Odtlačky nôh rôznych tiav sa veľmi podobajú. No egyptskí stopári sú vycvičení
na to, aby vedeli ukradnutú ťavu sledovať a vystopovať.
"Stratená" ťava
E g y p t s k í stopári sú v ý n i m o č n e d o b r í pri s t o p o v a n í tiav. Keď niekto
n i e je na to z v y k n u t ý , pripadajú mu všetky ťavie s t o p y r o v n a k é . Ale pre
s k ú s e n é oko sú tak rozdielne ako ľudské tváre a vycvičení stopári si ich
zapamätajú tak, ako si vy p a m ä t á t e tváre ľudí, k t o r ý c h ste stretli.
P r e d niekoľkými r o k m i u k r a d l i pri K á h i r e ťavu. Poslali za ň o u poli­
cajného stopára a ukázali mu stopu. Sledoval ju veľmi d l h ý úsek, až sa
dostal do jednej ulice, k d e stopu m e d z i o s t a t n ý m i ú p l n e stratil.
O rok n e s k ô r stopár zrazu narazil na čerstvú s t o p u jeho ťavy - pamätal
si ju celý t e n čas. Zjavne ju viedli s i n o u ťavou, ktorej s t o p u tiež poznal.
Vedel, že p a t r í z n á m e m u zlodejovi tiav. Takže n a m i e s t o t o h o , aby sle­
doval stopy po meste, išiel stopár s policajtom r o v n o do stajne muža,
a t a m našli d á v n o s t r a t e n ú ťavu.
Juhoamerickí stopári
" G a u č o v i a " alebo kovboji z Južnej A m e r i k y sú d o b r ý m i p r i e s k u m ­
n í k m i . P o z e m k y s d o b y t k o m sú teraz z veľkej časti uzavreté, ale kedysi
museli gaučovia stopovať u k r a d n u t ý alebo s t r a t e n ý d o b y t o k na m í l e
ďaleko, a tak boli aj d o b r ý m i s t o p á r m i .
J e d n é h o z t ý c h t o m u ž o v raz poslali, aby našiel u k r a d n u t é h o k o ň a , ale
n e p o d a r i l o sa mu to. O niekoľko mesiacov neskôr, v inej časti krajiny,
si zrazu všimol na zemi čerstvú stopu svojho koňa. H n e ď sa ju vydal
sledovať a k o ň a našiel.
PRÍKLADY C V I Č E N I A DEDUKCIE
P o z r i m e sa na j e d n o d u c h ú d e d u k c i u zo stôp, k t o r é s o m si všimol
na p r e c h á d z k e v j e d n o r á n o p r i ceste b ú r l i v ý m i h o r a m i K a š m í r u .
S p o z o r o v a n é stopy - p e ň p r i ceste, asi tri stopy vysoký. P r i ň o m leží
k a m e ň asi veľkosti k o k o s o v é h o orecha, k n e m u sú p r i c h y t e n é k ú s k y
p o m l i a ž d e n e j š u p k y vlašského orecha, u s c h n u t é . K ú s k y š u p k y ležali aj
na p n i . Ďalej na ceste, asi 30 yardov na juh od p ň a ležali š k r u p i n y
zo štyroch vlašských orechov. Blízko bola vysoká skala, zvažujúca sa
popri ceste. J e d i n ý s t r o m s o r e c h m i na dohľad bol 150 yardov na sever
od pňa.
Pri p n i bola h r u d a blata, na ktorej ostal odtlačok slamenej topánky.
Čo by ste si poskladali na základe t ý c h t o stôp?
Moje riešenie bolo takéto.
Bol to m u ž , k t o r ý niesol náklad, pretože nosiči, keď si c h c ú o d d ý c h ­
nuť, si n e s a d n ú , ale o d d y c h u j ú tak, že si oprú n á k l a d o n a k l o n e n ú skalu
a oprú sa oň. K e b y n e m a l náklad, asi by si sadol na p e ň , ale on radšej
šiel o 30 y a r d o v ďalej ku skale. Ž e n y tu nenosia n á k l a d , t a k ž e to bol
muž. O r e c h o v é š k r u p i n y rozbil na p n i k a m e ň o m , doniesol si ich
zo s t r o m u 150 yardov severne - takže postupoval na juh. Bol na dlhej
ceste, p r e t o m a l t o p á n k y a nešiel bosý, ako by bol šiel, k e b y sa len pre­
chádzal n i e k d e blízko d o m u . P r e d t r o m a d ň a m i pršalo, h r u d a blata
bola p r i c h y t e n á , k ý m bola zem ešte m o k r á - ale o d v t e d y na ňu neprša­
lo, takže bola suchá. Aj šupka z orecha bola suchá, a tak p o t v r d i l a čas,
ktorý u p l y n u l .
K t o m u t o p o z o r o v a n i u sa neviaže žiaden dôležitý p r í b e h , je to len prí­
klad k a ž d o d e n n e j praxe, k t o r ú by mal robiť každý skaut.
DRUŽINOVÉ C V I Č E N I A V DEDUKCII
Prečítajte n a h l a s p r í b e h , v k t o r o m si treba všímať veľa detailov
s n á s l e d n o u d e d u k c i o u , či už z Pamätí alebo Dobrodružstiev Sherlocka
Holmesa. P o t o m sa opýtajte chlapcov, k t o r é detaily viedli k u r č i t ý m
záverom, aby ste zistili, či chlapci pochopili m e t ó d u .
Spravte na m ä k k e j zemi stopy r ô z n y c h u d a l o s t í - n a p r í k l a d ako cyk­
lista s t r e t n e chlapca, k t o r ý ide pešo, zostúpi z bicykla, aby sa porozprá­
val s k a m a r á t o m , a p o t o m pokračujú ďalej. N e c h chlapci p r e s k ú m a j ú
stopy a v y d e d u k u j ú ich význam.
Dajte na p o d l o ž k u n i e k o l k o predmetov, k t o r é by m o h l i byť z vreciek
nejakého m u ž a . Požiadajte skautov, aby d e d u k o v a l i , aký človek to
m o h o l byť, aké m a l záujmy atď.
HRY S DEDUKCIOU
Cudzinci
Z o ž e ň t e zopár ľudí, k t o r ý c h chlapci nepoznajú, aby prešli po ceste
alebo ulici ako o k o l o i d ú c i a n e c h si ich k a ž d ý c h l a p e c s a m o s t a t n e po­
r i a d n e v š i m n e . Po n e j a k o m čase požiadajte chlapcov o p o p i s okoloidú­
cich - ako vyzerali, aké mali výrazné črty a aké bolo ich p r e d p o k l a d a n é
zamestnanie.
Alebo n e c h sa každý chlapec dve m i n ú t y rozpráva s c u d z í m človekom
a skúsi za t e n čas o ň o m zistiť čo najviac p o m o c o u otázok a pozorova­
nia.
Dedukcia "zločinu" - detektív
Prichystajte miestnosť alebo kúsok lúky a u r o b t e t a m m a l é značky,
stopy atď. Prečítajte nahlas p r í b e h zločinu až po b o d , k e d y sa spravia
značky a n e c h chlapci jeden po d r u h o m p r e s k ú m a j ú s c é n u a p o t o m vám
o s o b i t n e dajú svoje riešenie zločinu.
Na začiatku by sa mali dávať len j e d n o d u c h é schémy. P o s t u p n e sa
m ô ž u rozpracovávať hlbšie.
N a p r í k l a d p r i p r a v t e n i e k o l k o odtlačkov n ô h a p o u ž i t ý c h zápaliek
ku s t r o m u , k t o r é ukazujú, k d e m a l m u ž ťažkosti so z a p á l e n í m fajky a
podobne.
Ak chcete h o t o v ú t é m u , zoberte si z á h a d u , a k o je tá v P a m ä t i a c h
Sherlocka H o l m e s a v p r í b e h u " D o m á c i p a c i e n t " . P r i p r a v t e p a c i e n t o v u
miestnosť, k d e ho našli o b e s e n é h o , so s t o p a m i z a b l a t e n ý c h t o p á n o k
na koberci, s cigarovými š p i č k a m i o d k ú s n u t ý m i alebo o d r e z a n ý m i
v o h n i s k u , cigarovým p o p o l o m , s k r u t k o v a č o m a s k r u t k a m i atď. Roz­
ložte na z e m k u s y n o v í n , po k t o r ý c h b u d ú chlapci chodiť (aby sa n e p o plietli existujúce stopy). N e c h každý skaut (alebo d r u ž i n a ) vojde oso­
b i t n e a dajte m u tri m i n ú t y n a o b h l i a d k u . P o t o m m u dajte p o l h o d i n y
na vyriešenie, ú s t n e alebo p í s o m n e .
"Stopovanie vraha"
Vrah u t e k á po t o m , ako " z a b o d o l svoju obeť", a nesie " k v a p k a j ú c u
dýku". O s t a t n í ho z a č n ú sledovať o m i n ú t u neskôr, sledujú ho p o m o c o u
"kvapiek k r v i " (konfety), k t o r é padajú n a k a ž d o m treťom k r o k u . J e h o
s p o l u v i n n í k ( r o z h o d c a ) mu d o p r e d u povie, k a m sa má vybrať. Ak sa
tam d o s t a n e bez t o h o , aby ho prenasledovatelia chytili, viac ako osem
m i n ú t p r e d n i m i , vyhráva.
LESNÁ MÚDROSŤ
ROZPRÁVANIE
P R I T Á B O R O V O M O H N I 14
PLAZENIE
Ako sa schovať • Ako sa naučiť plaziť • Hry s plazením
K E Ď C H C E T E P O Z O R O V A Ť divoké zvieratá, m u s í t e s a k n i m
priplaziť, zakrádať sa bez t o h o , aby vás zazreli alebo ucítili.
Keď sa chce lovec dostať k d i v o k ý m zvieratám, m u s í sa vedieť dobre
schovať. R o v n a k o aj vojnový skaut, keď pozoruje alebo hľadá nepriate­
ľa. Policajt n e c h y t í vreckových zlodejov, ak b u d e postávať v u n i f o r m e a
pozorovať ich.
Oblečie sa ako obyčajný človek a často sa pozerá
do výkladov, v k t o r ý c h ako v z r k a d l e vidí všetko, čo sa deje okolo.
Ak v i n n í k zistí, že ho n i e k t o pozoruje, začne si dávať väčší p o z o r a
n e v i n n ý človek sa zasa znepokojí. Keď n i e k o h o pozorujete, n e r o b t e to
príliš n á p a d n e , skúste si obzrieť p o t r e b n é črty j e d n ý m d v o m a pohľad­
m i . Ak ho c h c e t e skúmať p o d r o b n e j š i e , kráčajte za n í m . Z pohľadu
o d z a d u sa dozviete r o v n a k o veľa - v s k u t o č n o s t i aj viac - ako z pohľadu
o d p r e d u . A ak to n á h o d o u n i e je skaut, tak sa a n i n e o b z e r á za seba a
nezistí, že ho pozorujete.
Vojnoví s k a u t i a lovci, k t o r í sa plazia za korisťou a n e c h c ú , aby ich
bolo vidieť, n i k d y n e z a b ú d a j ú na dve dôležité veci.
Po prvé - dbajú na t o , aby zem, s t r o m y alebo b u d o v y za n i m i boli rov­
nakej farby ako ich oblečenie.
Po d r u h é - ak sa na n i c h nepriateľ alebo zver p o z r i e , o s t a n ú n e h y b n e
stáť.
Takto si s k a u t a častokrát n e v š i m n ú a n i na o t v o r e n o m p r i e s t r a n s t v e .
Ako je to s pozadím
Keď si vyberáte pozadie, zvážte farbu svojho oblečenia. Ak ste oble­
čení v kaki, nestojte p r e d bielou s t e n o u alebo t i e n i s t ý m k r í k o m , ale
majte za sebou piesok či skaly farby kaki - a n e h ý b t e sa.
Ak m á t e na sebe t m a v é šaty, choďte m e d z i t m a v é kríky, alebo do tieňa
stromov a skál, ale dávajte pozor, aby aj zem p o d v a m i bola t m a v á - ak
je p o d s t r o m a m i svetlá zem, b u d e vás p r o t i nej veľmi d o b r e v i d n o .
Keď sa c h c e t e r o z h l i a d n u ť z kopca po okolí, dajte pozor, aby vás n e b o ­
lo proti o b l o h e príliš v i d n o . Nováčikovia sa často dopúšťajú tejto chyby.
NOVÁČIK TOMMY
8
TOMMY SA PLAZÍ
Na chrbát si pozor dávaj, keď sa trávou plazil,
choď však radšej tvárou napred, aspoň nenarazíš.
Pomalý pohyb
P r i e s k u m n í c i k m e ň a Z u l u často využívajú vrchol k o p c a alebo vyvý­
šenú p l o š i n u ako r o z h ľ a d ň u - z ich s k ú s e n o s t í sa dá m n o h é m u naučiť.
P r i e s k u m n í k sa p r i p l a z í po štyroch trávou až na vrch. Keď sa d o s t a n e
hore, hlavu dvíha pomaly, palec po palci, k ý m n e m á d o b r ý výhľad. N e ­
priateľa si d o b r e obzrie, ale ak sa mu zdá, že sa n a ň h o pozerajú, o s t a n e
úplne n e h y b n ý a dúfa, že si ho pomýlia s k a m e ň o m alebo p ň o m . Ak ho
nezbadali, skláňa veľmi p o m a l y hlavu naspäť do trávy, palec po palci a
potichu sa o d p l a z í preč. Rýchly p o h y b hlavou p r o t i o b l o h e by u r č i t e
upútal pozornosť aj na veľkú vzdialenosť.
V noci sa d r ž t e čo najviac p r i z e m i alebo v r ô z n y c h p r i e k o p á c h , aby
ste boli dole v t m e a nepriateľa jasne videli p r o t i h v i e z d n a t e j o b l o h e .
Raz s o m v noci čupel v tieni k r í k a a bol s o m ú p l n e p o t i c h u . N i č n e t u taci nepriateľský zved sa priblížil na 3 stopy o d o m ň a a keď sa mi otoc h r b t o m , m o h o l s o m sa postaviť a chytiť h o .
Tichá chôdza
M u s í t e si pamätať, že h l a v n e v noci, keď c h c e t e n e p o z o r o v a n e prejsť
t m o u , treba chodiť p o t i c h u . Z v u k ľudských c h o d i d i e l dopadajúcich
na z e m počuť p o m e r n e ďaleko. Skaut alebo lovec našľapuje ľahko
na b r u š k á prstov, nie na päty. Takúto c h ô d z u by ste si m a l i nacvičovať
vždy, keď k r á č a t e , vo d n e či v noci, v n ú t r i aj v o n k u , aby ste už zo zvyku
našľapovali čo najľahšie a kráčali čo najtichšie. Z i s t í t e , že t a k t o ste
s c h o p n í chodiť na d l h é vzdialenosti - n e u n a v í t e sa tak rýchlo, ako keď
d u p e t e ťažkými n o h a m i ako väčšina ľudí.
Držte sa po vetre
N i k d y n e z a b u d n i t e , že keď sa plazíte za d i v o k ý m zvieraťom alebo
d o b r ý m p r i e s k u m n í k o m , m u s í t e sa od n e h o držať po vetre, aj keby ste
m a l i p o c i t , že duje ledva slabý vánok.
N e ž sa začnete plaziť k nepriateľovi, m u s í t e vedieť s m e r vetra a podľa
t o h o sa zariadiť. N a s l i ň t e si dokola celý prst, vystrčte ho d o h o r a ,
a p o t o m skúste, k t o r á strana je najchladnejšia. Alebo vyhoďte do vzdu­
c h u ľahký p r a c h , s u c h ú trávu či listy a u v i d í t e , k t o r ý m s m e r o m ich to
unesie.
Používajte maskovanie
Keď chceli s e v e r o a m e r i c k í I n d i á n i p r e s k ú m a ť nepriateľský tábor,
uviazali si na c h r b á t vlčie kožuchy, chodili po š t y r o c h a zakrádali sa
okolo tábora, n a p o d o b ň u j ú c zavíjanie vlkov. Aj keď vykúkali p o n a d
k o p e c alebo iné miesto, k d e by sa ich hlava m o h l a rysovať o p r o t i oblo­
he, dali si na hlavu k o ž e n ú čiapku z vlčej hlavy s u š a m i , takže keby ich
aj n i e k t o zbadal, považoval by ich za vlkov.
V Austrálii d o m o r o d c i sledujú e m u - velké vtáky p o d o b n é pštrosovi o b l e č e n í v koži t o h t o vtáka, kráčajú z o h n u t í a j e d n u r u k u držia hore,
aby vyzerala ako vtáčia hlava s k r k o m .
S k a u t i sa často schovajú v tráve a z nej vykúkajú von - vtedy si uvia­
žu na h l a v u m o t ú z alebo čelenku, za ňu si nastrkajú trávu, n i e k t o r é
stebla trčia d o h o r a , iné padajú nadol, aby zakryli tvár a zamaskovali
celú hlavu. Ak sa skrývajú za k a m e ň o m alebo vyvýšeninou, nepozerajú
sa p o n a d n e , ale z b o k u .
Austrálsky domorodec sleduje vtáka emu oblečený v jeho koži.
Bumerang drží v ruke a oštep medzi prstami na nohách.
DRUŽINOVÉ NÁCVIKY V PLAZENÍ
Postavte j e d n é h o chlapca asi 500 yardov od vás p r o t i r ô z n y m poza­
diam, k ý m n e n á j d e t e to správne, p r e d k t o r ý m ho nie je v jeho o b l e č e n í
vidno. Takto si skauti u v e d o m i a , aké je pozadie dôležité. Zvyšok druži­
ny ho pozoruje a všíma si, aký je neviditeľný, keď sa postaví p r e d v h o d ­
né pozadie. N a p r í k l a d chlapec oblečený v sivom je dosť viditeľný
pred t m a v ý m i k r í k m i , ale už m e n e j p r e d sivou skalou či d o m o m . Chla­
pec v t m a v o m o b l e č e n í je d o b r e viditeľný na z e l e n o m poli, ale nie, keď
stojí v o t v o r e n ý c h dverách a za n í m je tmavá miestnosť.
Predveďte efekt p o h y b u . Schovajte skautov do d o b r é h o ú k r y t u (kro­
via a p o d o b n e ) a ukážte, ako je ťažké si ich všimnúť, k ý m sa n e p o h n ú .
Nacvičte s i rýchle p r e s u n y m e d z i ú k r y t m i ; plazenie p o p r i p r i e k o p á c h
a poza h r e b e n e , od k r í k u po krík.
Skúšajte p l a z e n i e v šere. N i e k t o r é z u v á d z a n ý c h h i e r sa m ô ž e t e hrať
v
sere alebo v t m e . Nepúšťajte sa však do hry, ak sa už ú p l n e z o t m e l o .
HRY S PLAZENÍM
Poľovačka na skauta
J e d n é h o s k a u t a pošlete, aby sa schoval a o s t a t n í sa ho vyberú hľadať.
Vyhráva, ak ho n i k t o nenájde, alebo ak sa mu p o d a r í dostať späť na štart
bez t o h o , aby h o chytili.
Beh so správou
Skaut - posol m u s í z nejakej vzdialenosti v u r č e n o m časovom limite
priniesť správu n a d o h o d n u t é miesto alebo d o d o m u . " N e p r i a t e ľ s k í "
s k a u t i majú p r í k a z zabrániť mu v d o r u č e n í správy. R ô z n e sa poschová­
vajú, aby posla s o d k a z o m zastavili.
Ak sa dvaja s k a u t i d o t k n ú posla skôr, než sa d o s t a n e na m i e s t o urče­
nia, je chytený.
Plazenie za jelenom
R a d c a d r u ž i n y h r á jeleňa - neschováva sa, ale postáva, alebo sa sem
tam trocha pohne.
Skauti sa ho vyberú hľadať, každý sa snaží k n e m u dostať svojím
s p ô s o b o m a tak, aby ho n i k nevidel.
Keď radca d r u ž i n y skauta zbadá, povie m u , n e c h sa postaví, a tým
p r e h r á v a . Po n e j a k o m čase radca d r u ž i n y zavolá " č a s " . Všetci sa posta­
via t a m , k d e sa práve nachádzajú a vyhráva t e n , kto sa dostal najbližšie.
P r i h r e m ô ž e t e tiež zistiť, či vedia skauti chodiť p o t i c h u - r o z h o d c o v i
sa zaviažu oči. M a l i by ste hrať v o n k u , na mieste, k d e je p l n o suchých
vetvičiek a štrku. Skauti vyrazia zo vzdialenosti 100 yardov a plazia sa
čo najrýchlejšie k nepriateľovi - majú na to p o v e d z m e m i n ú t u a pol - a
m u s i a sa ho d o t k n ú ť , n e ž ich začuje.
Ulúpenie vlajky
P r o t i sebe hrajú dve skupiny, každá zložená a s p o ň z d v o c h d r u ž í n .
N a v y m e d z e n o m ú z e m í s i každá s k u p i n a vytvorí z á k l a d ň u , stráženú
n i e k o ľ k o č l e n n o u h l i a d k o u . Jej ú l o h o u je ochrániť tri vlajky (alebo v
noci tri l a m p á š e dve stopy n a d z e m o u ) r o z m i e s t n e n é okolo 200 yardov
od seba (v noci 100 yardov). Členovia h l i a d k y sa schovajú, všetci spolu
alebo r o z t r ú s e n í po dvojiciach. P o t o m vyšlú zvyšných skautov na ne­
priateľské pozície. K e ď tí nájdu nepriateľskú z á k l a d ň u , skúsia sa okolo
nej n e p o z o r o v a n e preplížiť, dostať sa k vlajkám, zobrať ich a doniesť
na svoju z á k l a d ň u . J e d e n skaut n e s m i e zobrať viac ako j e d n u vlajku.
Takto obyčajne vyzerá r o z m i e s t n e n i e skautov na z á k l a d n i :
Ak sa s k a u t d o s t a n e na 50 yardov k silnejšej s k u p i n e a n e p r i a t e ľ ho
zbadá, b u d e v y r a d e n ý z hry. Ak sa dokáže preplaziť okolo b e z t o h o , aby
ho videli, je všetko v p o r i a d k u .
Strážcovia z á k l a d n í sa n e s m ú zo svojho stanoviska p o h n ú ť , ale majú
dvojnásobnú silu a m ô ž u posielať poslov k s u s e d o m alebo k svojej vlast­
nej p r i e s k u m n e j d r u ž i n e .
Na každej z á k l a d n i a s k a ž d o u p r i e s k u m n o u s k u p i n o u by m a l byť roz­
hodca.
V u r č e n ú h o d i n u akcia k o n č í a všetci sa z h r o m a ž d i a na d o h o d n u t o m
mieste, aby odovzdali hlásenia. Takto sa pridelia b o d y :
Za k a ž d ú zajatú a p r i n e s e n ú vlajku či l a m p u
5 bodov.
Za k a ž d é h l á s e n i e alebo n á č r t pozície nepriateľovej
základne
až do 5 b o d o v
Za h l á s e n i e o p o h y b e nepriateľových p r i e s k u m n ý c h d r u ž í n . . 2 b o d y
Vyhráva s k u p i n a s najvyšším celkovým p o č t o m bodov.
P O Z N Á M K A : P r e takéto h r y - obyčajne sa nazývajú Hry v divočine,
pretože sa hrajú v o n k u v p r í r o d e - p o t r e b u j e t e nejakú m e t ó d u "zabíja­
n i a " a " z a j í m a n i a " . S k a u t i m ô ž u nosiť viditeľne na r a m e n e k u s látky rôznych farieb p r e r ô z n e s t r a n y - alebo kúsok gázového obväzu. K e ď
n i e k o m u t o t o o z n a č e n i e r o z t r h n ú , ide si obeť k r o z h o d c o v i po n o v ý
život", aby m o h l a pokračovať v zábave. Aj n a j m e n š í s k a u t m u s í mať
rovnaké šance ako t e n najsilnejší, to je veľmi dôležité
Prepady
O d d i e l sa rozdelí na dve časti, jedna ide d o p r e d u a schová sa v krí­
k o c h pri ceste. D r u h á s k u p i n a ide za n i m i a chlapci volajú m e n á skau­
tov, k t o r ý c h vidia, n e s m ú však p r i t o m zísť z cesty. H r á sa ľubovoľne
d l h o ; s k u p i n y sa p r i hľadaní a skrývaní striedajú.
Na začiatku u r č i t e p r e s k u p i n u , k t o r á sa ide skryť, nejaký časový
l i m i t ; n e s k ô r by to už m a l o ísť rýchlejšie. D r u ž i n a m ô ž e využiť príleži­
tosť, keď sa n i e k t o na chvíľu vzdiali a rýchlo sa schovať, takže keď sa
d o t y č n ý vráti, o s t a t n í akoby z á z r a k o m zmizli. Vždy je to zábava.
Vyskúšajte tieto metódy plazenia. Pritisnite sa k zemi čo najbližšie.
Plazenie a hlásenie
R o z h o d c a sa postaví na nejaké m i e s t o v o n k u v p r í r o d e a s k a u t o v pošle
r ô z n y m i s m e r m i asi pol m í l e od seba. Keď zamáva zástavkou, všetci sa
schovajú, a p o t o m sa p o s t u p n e plazia k n e m u a pozorujú všetko, čo robí.
Keď znova zamáva zástavkou, postavia sa, p r i s t ú p i a k n e m u a p í s o m n e
alebo ú s t n e hlásia, čo všetko robil.
R o z h o d c a sa m e d z i t ý m r o z h l i a d a okolo a ak z a h l i a d n e n e j a k é h o skau­
ta, s t r h n e mu dva body. J e h o ú l o h o u je niečo robiť - s a d n ú ť si, kľak-núť,
pozerať cez okuliare, používať vreckovku, dať si na chvíľu d o l u k l o b ú k ,
prejsť sa kúsok v k r u h u -
aby si skauti m a l i čo v š i m n ú ť a m o h l i to
p o t o m hlásiť. D o s t a n ú tri b o d y za každú správne n a h l á s e n ú činnosť.
R o z h o d c a si m ô ž e d o p r e d u pripraviť h o d n o t i a c u k a r t u s m e n a m i
všetkých skautov a k o l ó n k a m i na b o d y za k a ž d ú činnosť a jednou
na m í n u s o v é body, keď n i e k o h o zbadá.
Pavúk a mucha
P a v u č i n o u je kus krajiny alebo m e s t a s rozlohou asi štvorcovej m í l e a
p r e s n e u r č e n ý m i h r a n i c a m i . D o h o d n e sa p r e s n ý čas u k o n č e n i a akcie.
D r u ž i n a (alebo pol d r u ž i n y ) predstavuje p a v ú k a a vyberie sa hľadať
úkryt. D r u h á d r u ž i n a (alebo pol družiny) je " m u c h a " a vyrazí o štvrť
h o d i n y n e s k ô r hľadať " p a v ú k a " . M ô ž u sa rozptýliť, ako c h c ú , ale vod­
covi m u s i a o z n á m i ť všetko, čo zistili.
S k a ž d o u s k u p i n o u ide rozhodca.
Vyžaduje to dosť času a trpezlivosti, kým sa dokážete priplaziť k divým zviera­
tám tak blízko, aby ste mohli študovať ich zvyky a nevyplašili ich pri tom.
Ak počas u r č e n é h o času (trebárs dve h o d i n y ) m u c h a p a v ú k a neobja­
vila, p a v ú k vyhráva. P a v ú k si zapíše m e n o k a ž d é h o člena mušej skupi­
ny, k t o r é h o zazrel. P o d o b n e aj m u c h y si zapíšu m e n á pavúkov, k t o r ý c h
videli a p r e s n é m i e s t o ich ú k r y t u .
ROZPRÁVANIE
PRI T Á B O R O V O M OHNI 1 5
ZVIERATÁ
Hlasy divých zvierat •
Zvieratá • Vtáky •
Plazy • Rybačka • Hmyz
V R Ô Z N Y C H Č A S T I A C H S V E T A používajú p r i e s k u m n í c i n a doro­
z u m i e v a n i e , h l a v n e v noci, v h u s t o m buši alebo v h m l e z v u k y divokých
zvierat a vtákov. Schopnosť imitovať zvieracie hlasy sa v á m zíde, aj keď
c h c e t e pozorovať zvyky zvierat. Z a č n i t e i m i t o v a n í m k u r i a t o k , skúste sa
so p s o m baviť jeho jazykom a čoskoro b u d e t e vedieť n a p o d o b n i ť n a m o ­
s ú r e n é alebo h r a v é psie vrčanie. Veľmi ľahko n a p o d o b n í t e sovy, h o l u b y
a hvizdáky.
V I n d i i s o m stretol k m e ň cigánov, k t o r í jedli šakalov. Šakaly sú j e d n y
z najpodozrievavejších zvierat na zemi. L e n veľmi ťažko sa dajú chytiť
do pasce, ale t í t o cigáni na to mali svoj trik.
O k o l o malej p l a n i n k y sa v tráve a k r í k o c h schová niekoľko m u ž o v
so p s a m i . V s t r e d e tejto čistinky jeden cigán n a p o d o b ň u j e zvolávací
signál šakalov. Volá stále hlasnejšie, až to znie ako celá svorka šakalov,
k t o r é sa zbiehajú, vrčia a n a k o n i e c sa do seba p u s t i a s d i v o k ý m šteka­
n í m , v r č a n í m a k r i k o m . P r i t o m trasie k o n á r o m so s u c h ý m i listami, aby
n a p o d o b n i l zviera u h á ň a j ú c e trávou.
H o d í s a n a zem, vyhadzuje
do v z d u c h u p r a c h , až ho v ň o m ani n i e je v i d n o a ďalej v r č í a bije sa.
Ak je v d o s l u c h u nejaký šakal, vyrazí z d ž u n g l e a p r i t r i e l i do p r a c h u ,
aby sa zapojil do bitky. Keď t a m nájde človeka, r ý c h l o v y b e h n e . No to
už o s t a t n í stihli zo všetkých s t r á n vypustiť psov, a tie šakala rýchlo chy­
tia a zabijú.
Poľovačka na velkú zver
W i l l i a m L o n g vo svojej zaujímavej k n i h e Zvieratá vo voľnej prírode
opisuje, ako raz privolal losa. L o s je obrovský d r u h vysokej zveri so ška­
r e d ý m , v y d u t ý m n o s o m . Žije v lesoch severnej A m e r i k y a K a n a d y ,
veľmi ťažko sa dá k n e m u priblížiť a keď sa n a h n e v á , je veľmi nebez­
pečný.
L o n g sedel v k a n o e a chytal ryby, keď začul, ako losí s a m e c volá v lese.
L e n tak zo zábavy vyšiel na b r e h a odrezal pás kôry z brezy, skrútil ho
do tvaru trúbky, až m a l niečo ako megafón, d l h ý asi pätnásť palcov, päť
palcov široký na širšej s t r a n e a asi palec - dva na užšej. Takto n a p o d o b ­
nil r e v a n i e losieho samca. Ú č i n o k to m a l o o h r o m n ý . Starý los vybehol
z lesa a vošiel za n í m až do vody - a L o n g o v i sa p o d a r i l o u n i k n ú ť len
rýchlym pádlovaním.
L o v veľkej divej zveri - ako sú slony, levy, nosorožce, diviaky, jelene
a p o d o b n é zvieratá - p a t r í k najlepším š p o r t o m vôbec. L e n naozaj skú­
sený stopár tu m ô ž e uspieť.
Je to veľmi vzrušujúce a zároveň n e b e z p e č n é , a zíde sa v á m p r i t o m
všetko, čo s o m v á m h o v o r i l o p o z o r o v a n í , s t o p o v a n í a schovávaní.
O k r e m t o h o však m u s í t e vedieť všetko o zvykoch zvierat a ich správa­
ní.
V Indii chytajú šakaly nezvyčajným spôsobom: Muž napodobňuje
volanie celej svorky šakalov a trasie suchými listami...
Povedal som, že " l o v " alebo " n a h á ň a n i e vysokej z v e r i " je jeden z naj­
lepších športov. N e t v r d i l som však, že by strieľanie alebo zabíjanie bolo
tou najlepšou časťou. Keď sa zaoberáte zvieratami, m á t e ich stále radšej.
Č o s k o r o zistíte, že ich n e c h c e t e zabíjať len p r e s a m o t n é zabíjanie. Č í m
viac ich sledujete, t ý m viac v n i c h vidíte stopy Božej práce.
...potom sa hodí na zem a hádže do vzduchu prach.
Šakal pribehne, aby sa zapojil do bitky a hneď ho chytia.
Dobrodružný život na poľovačke
Poľovačka je zaujímavá h l a v n e kvôli d o b r o d r u ž n é m u životu v džung­
li, veľakrát sa v á m m ô ž e stať, že zviera loví vás, a n i e vy jeho, m u s í t e
zver stopovať, plaziť sa a pozorovať, učiť sa jej zvykom. P o t o m nasledu­
je streľba na zviera, ale to je len malá časť t o h o celého vzrušenia.
Ž i a d n y s k a u t nezabije zviera, k ý m na to n e m á r o z u m n ý dôvod, a
p o t o m ho m u s í zabiť tak, aby čo najmenej trpelo.
"Na love" s fotoaparátom
Dnes
už
mnoho
lovcov
p r e d p u š k o u , výsledky sú
divej
zveri
uprednostňuje
fotoaparát
r o v n a k o zaujímavé - teda ak n i e ste práve
h l a d n í . P o t o m m u s í t e , samozrejme, zviera zabiť.
Môj b r a t bol raz vo východnej Afrike fotografovať divé zvieratá. Bol
to p r e ň h o d o b r ý šport, žil v divočine, stopoval a plazil sa a n a p o k o n
fotil slonov, nosorožcov a iné veľké zvery.
J e d n é h o d ň a sa priblížil k slonovi, práve si nastavoval fotoaparát a
zaostroval, keď v t o m jeho nosič zvolal " P a n e , p o z o r ! " a r o z b e h o l sa
preč. Môj b r a t sa otočil a zbadal veľkého slona, ako sa k n e m u blíži, už
bol len p á r yardov od n e h o . Tak len stlačil spúšť a bežal preč. Slon pri­
b e h o l k a p a r á t u , zastal a zdalo sa, akoby zistil, že ide vlastne len o foto­
aparát - s ú s m e v o m sa teda odkýval späť do džungle.
Keď lovíte zver svojím fotoaparátom, musíte mať oči aj na chrbte.
Inak vás môže vaša korisť prekvapiť.
Diviaky a leopardy
D i v i a k je bez p o c h y b y najodvážnejšie zviera. Je to s k u t o č n ý "kráľ
d ž u n g l e " a o s t a t n é zvieratá to vedia. Keď pozorujete napájadlo v noci,
vidíte zvieratá, k t o r é sa k n e m u n e r v ó z n e zakrádajú a obzerajú sa sem a
tam, či t a m n i e je s c h o v a n ý nepriateľ. No keď p r í d e diviak, tak si len
vykračuje a svojou velkou hlavou s lesklými k l a m i kýva zo s t r a n y
na s t r a n u . O n i k o h o sa nezaujíma, zato všetci sa zaujímajú o n e h o .
D o k o n c a aj tiger, čo t a m práve pije, zavrčí a stratí sa z dohľadu.
Často s o m v d ž u n g l i za m e s a č n ý c h n o c í pozoroval zvieratá, h l a v n e
diviaky.
Raz s o m si aj chytil a p o n e c h a l m a l é h o diviaka a leoparda a zistil som,
že sú to veľmi m i l é a zábavné zvieratká. Diviačik žil v mojej z á h r a d e .
N i k d y ú p l n e n e s k r o t o l , hoci som h o m a l u ž o d m a l i č k a .
Prišiel ku m n e , keď s o m n a ň h o zavolal, ale len veľmi o p a t r n e ; n i k d y
by neprišiel k n i e k o m u n e z n á m e m u .
Zvykol behať okolo starého p ň a v z á h r a d e a skúšal si svoje kly. Roz­
b e h o l sa p l n o u rýchlosťou, raz p r e b e h o l okolo p n í k a , i n o k e d y d o ň h o
vrazil, trvalo to celé asi päť m i n ú t . P o t o m si ľahol na b o k a dychčal
od n á m a h y .
L e o p a r d bol tiež veľmi p e k n ý a hravý, c h o d i l za m n o u a k o pes. No
k
c u d z í m sa správal veľmi nepredvídateľne.
M y s l í m si, že keď n i e k t o chová zvieratá, a p o t o m sa ich vyberie pozo­
rovať v ich p r i r o d z e n o m p r o s t r e d í , môže sa o n i c h naučiť veľmi veľa.
Malý leopard vie byť
veľmi pekné a roztomilo hravé zvieratko.
S K Ú M A J T E ZVIERATÁ DOMA
Skôr, ako sa vyberiete skúmať zvieratá do d ž u n g l e , m a l i by ste ich
pozorovať, divoké aj d o m á c e , doma.
K a ž d ý s p r á v n y skaut by m a l vedieť všetko o d o m á c i c h zvieratách,
k t o r é vída k a ž d ý d e ň . Ak žijete na vidieku, mali by ste sa vedieť posta­
rať o k o ň a - vyčistiť h o , n a k ŕ m i ť a napojiť, založiť mu p o s t r o j , odstrojiť
ho a dať do stajne; mali by ste spoznať, k e d y kríva a n e m ô ž e sa použiť
na prácu.
Váš pes
D o b r ý pes je najlepším s k a u t o v ý m s p o l o č n í k o m . Skaut n i e je skutoč­
n ý m s k a u t o m , k ý m nevycvičil šteňa, aby h o n a slovo p o s l ú c h a l o .
P r i psovi treba veľa trpezlivosti, človek m u s í byť m i l ý a chápavý. Psy sa
často používali na hľadanie s t r a t e n ý c h ľudí a d o r u č o v a n i e správ.
Je to najľudskejšie zviera, a preto je p r e človeka najlepším spoloční­
k o m . Pes je vždy veľmi ú s l u ž n ý a p r i p r a v e n ý hrať sa - p l n ý dobrej nála­
dy, v e r n ý a milujúci.
Kde môžete skúmať zvieratá
Skaut žijúci na v i d i e k u má samozrejme oveľa viac m o ž n o s t í p o z o r o ­
vať zvieratá, n e ž s k a u t v meste.
Vo veľkom m e s t e však žije v p a r k o c h veľa d r u h o v vtákov a v zoolo­
gických z á h r a d á c h m ô ž e t e vidieť asi všetky žijúce zvieratá.
V m a l ý c h m e s t á c h je to asi t r o c h u zložitejšie, ale väčšina má vlastné
p r í r o d o v e d n é m ú z e u m , v k t o r o m si m ô ž e t e pozrieť, ako r ô z n e zvieratá
vyzerajú, ako sa volajú, alebo ich m ô ž e t e pozorovať v p a r k o c h či
na v l a s t n o m o k n e , keď si p r i p r a v í t e b ú d k u s k r m i v o m p r e vtáky. No
vždy, keď m ô ž e t e , vyberte sa do p r í r o d y aspoň na p á r h o d í n , v l a k o m , na
bicykli či po v l a s t n ý c h p l o c h ý c h n o h á c h a spoznávajte r ô z n e d r u h y
zvierat, ich m e n á , tvar a veľkosť stôp, u vtákov si všímajte aj h n i e z d a a
vajíčka...
Ak m á t e vlastný fotoaparát, začnite si robiť z b i e r k u fotiek zvierat a
vtákov - je to u r č i t e oveľa zaujímavejšie ako obyčajné c h l a p č e n s k é
zbierky z n á m o k či podpisov.
Pozorovanie zvierat
K a ž d é zviera stojí za to pozorovať a je r o v n a k o ťažké priplaziť sa
k lasici ako k levovi.
Ľ u d i a si myslia, že zvieratá sa riadia len i n š t i n k t m i - čiže n i e č í m , čo
majú v r o d e n é .
Zvieracia mama učí svoje mladé. Táto levica im asi práve hovorí,
čo robiť, ak sa objaví človek.
M y s l í m e si n a p r í k l a d , že m l a d á vydra vie plávať hneď, ako sa d o s t a n e
do vody, alebo že m l a d ý jeleň p r e d človekom utečie vďaka v r o d e n é m u
strachu.
P r í r o d o v e d c i by v á m povedali, že zvieratá za svoju šikovnosť vďačia
najmä m a t k á m , k t o r é ich v m l a d o s t i v š e t k é m u učili. Vydra si dá m l a d é
na c h r b á t a v e z m e ich do vody. K ú s o k ďalej od b r e h u zrazu spod n i c h
odpláva a n e c h á ich hádzať sa vo vode. Vynorí sa h n e ď p r i n i c h a
p o m ô ž e im doplávať na b r e h . Takto ich p o s t u p n e n a u č í plávať.
Raz s o m vo v ý c h o d n e j Afrike zbadal levicu, vedľa seba mala zorade­
né mláďatá a pozerala na m ň a , ako sa približujem. Vyzeralo to ú p l n e
a k o b y ich učila, čo robiť, keď sa blíži človek.
Zjavne im hovorila:
"Teraz si, levíčatá, p o r i a d n e v š i m n i t e , ako vyzerá biely človek. P o t o m
j e d n o po d r u h o m vyskočíte a o d b e h n e t e preč, ako š v i h n u t í m chvostíka.
Keď ste už m i m o dohľadu, m u s í t e sa zakrádať a plaziť, k ý m n e b u d e
fúkať vietor od n e h o k vám. Sledujte h o , vždy sa p r i t o m d r ž t e po vetre
od n e h o , aby ste cítili, k d e je, ale on aby vás n e n a š i e l . "
VTÁKY
Človek, k t o r ý sa zaoberá v t á k m i , sa nazýva ornitológ. M a r k Twain,
zábavný a d o b r o s r d e č n ý a m e r i c k ý spisovateľ, raz p o v e d a l :
" S ú ľudia, k t o r í píšu k n i h y o v t á k o c h a m i l u j ú ich tak veľmi, že
nedbajú na h l a d a ú n a v u , len aby našli n o v ý d r u h vtáka - a zabili h o .
Vrany so svojím hlasným krákanírn akoby boli všade.
Volajú sa " o r n i t o l ó g i s t i " .
Aj ja s o m m o h o l byť o r n i t o l ó g i s t o m , p r e t o ž e s o m m a l vtáky a zvie­
r a t k á rád. Tak s o m sa začal učiť, ako sa n í m stať. Raz s o m videl sedieť
vtáka na s u c h o m k o n á r i vysokého s t r o m u . Spieval s hlavou z a k l o n e n o u
d o z a d u a z o b á k o m o t v o r e n ý m - a n e ž s o m začal rozmýšľať, už s o m
po ň o m vystrelil. P r e s t a l spievať a spadol z k o n á r a , b e z v l á d n y ako kus
h a n d r y a ja s o m p r i b e h o l a zdvihol som ho - bol mŕtvy. Telíčko v mojej
r u k e bolo teplé, hlava sa kývala zo s t r a n y na s t r a n u , a k o b y m a l zlome­
ný krk, na očiach m a l bielu b l a n k u a m e d z i p e r í m na hlave sa zaleskla
malá k v a p k a krvi - a - p á n i ! P r e slzy s o m n i č nevidel. O d v t e d y s o m
nezabil ž i a d n e zviera, pokiaľ mi nechcelo ublížiť - a ani n e z a b i j e m . "
Pozorovanie vtákov
D o b r ý s k a u t je obyčajne aj d o b r ý " o r n i t o l ó g i s t a " , ako ich nazýva
M a r k Twain. R á d stopuje vtáky a s k ú m a všetko, čo robia. Z i s t í p r i t o m ,
kde a ako si stavajú h n i e z d a .
N e c h c e k r a d n ú ť vajíčka, ako to robia n i e k t o r í chlapci, ale r á d pozo­
ruje, ako rodičia vysedia m l a d é a ako ich učia s a m o s t a t n e jesť a lietať.
N a u č í sa rozoznávať d r u h y vtákov podľa spevu a spôsobu lietania. Vie,
k t o r é vtáky sú tu celý r o k a k t o r é prilietajú len na u r č i t é o b d o b i a , aký
d r u h p o t r a v y majú najradšej, ako m e n i a perie, aké h n i e z d a stavajú, k d e
ich stavajú i aké majú vajíčka.
Keď mláďa vypadne z hniezda, rodičia ho prídu nakŕmiť.
M ô ž e t e pozorovať a učiť sa od vtákov, k t o r é žijú h n e ď p r i vašom
d o m e , najmä ak ich cez z i m u každý d e ň k ŕ m i t e . Vtáčí spev je veľmi zau­
jímavý, započúvajte sa, ako n i e k t o r é vtáky spievajú, aby si n a h o v o r i l i
samičku, i n é zas vyzývajú súperov do boja. N a p r í k l a d , s a m e c čajky
striebristej zo seba u r o b í h r o z n é h o h l u p á k a , keď sa snaží spievať a p r e d ­
vádzať p r e d s l e č n a m i a taká vrana na t o m n i e je o n i č lepšie.
Sledujte, ako sa l i a h n u mláďatá, to je tiež zaujímavé. N i e k t o r é sa liah­
nu n a h é , bez peria, so zavretými o č a m i a o t v o r e n ý m i ú s t a m i . I n é zas
s m ä k k ý m p á p e r í m po celom telíčku, p l n é života a energie. Mláďatá
sliepky z e l e n o n o h e j n a p r í k l a d vedia plávať hneď, ako sa v y l i a h n u ,
k u r i a t k a z a č n ú pobehovať po pár m i n ú t a c h , k ý m m a l ý vrabec sa niekoľ­
ko d n í n e z m ô ž e na n i č a rodičia ho m u s i a k ŕ m i ť a m a z n a ť sa s n í m .
W i l l i a m L o n g , z n á m y spisovateľ a p r í r o d o v e d e c , n a p í s a l :
" P o z r i t e s a n a p r í k l a d n a vranie h n i e z d o . J e d n é h o d ň a u v i d í t e m a t k u
stáť na okraji h n i e z d a a rozpínať n a d mlád'atami krídla. Mláďatá sa
postavia a n a p o d o b ň u j ú ju. To je prvá lekcia.
M o ž n o už na nasledujúci d e ň u v i d í t e starú v r a n u , ako sa stavia
na špičky a t r e p o c e k r í d l a m i , aby nespadla. M l a d í to z n o v u n a p o d o b ­
ňujú a čoskoro sa naučia, že v k r í d l a c h majú silu, k t o r á ich u d r ž í . Ď a l š í
deň b u d ú rodičia skákať okolo h n i e z d a z k o n á r a na k o n á r a pri d l h ý c h
s k o k o c h si p o m ô ž u k r í d l a m i . M a l í sa zapoja, hrajú sa a n e ž si v š i m n ú ,
že sa n i e č o m u učili, vedia lietať."
Veľa vtákov už t a k m e r v y h y n u l o , lebo im chlapci vykrádajú h n i e z d a .
RYBY A RYBAČKA
K a ž d ý skaut by sa m a l naučiť chytať ryby, aby m a l čo jesť. Vyhlado­
vaný zelenáč, stojaci na b r e h u rieky plnej rýb, m ô ž e vyzerať h l ú p o , ale
n i e k o m u , kto sa n i k d y neučil chytať ryby, sa to m ô ž e ľahko stať.
P r i rybačke zužitkujete m n o h o s k a u t s k ý c h z r u č n o s t í , h l a v n e a k chy­
táte na mušky. Ak chcete niečo chytiť, m u s í t e poznať zvyky a spôsoby
rýb - k d e sa zdržujú, pri a k o m počasí a k e d y sa stravujú, čo najradšej
jedia, z akej vzdialenosti vás m ô ž u zbadať a p o d o b n e . K e ď t o t o neovlá­
date, m ô ž e t e chytať až do ú m o r u a n e c h y t í t e n i č .
Ryby majú obyčajne v p o t o k u nejaké vlastné m i e s t o č k o a keď raz
objavíte rybu u nej d o m a , m ô ž e t e sa t a m p r i k r a d n ú ť a pozorovať, čo
robí.
Ďalej m u s í t e vedieť viazať špeciálne uzly na j e m n o m vlasci, z čoho
b u d ú nešikovnejší chlapci dosť nervózni.
Ja v á m u k á ž e m len zopár uzlov, ale zíde sa v á m ich oveľa viac. T i e t o
s o m nakreslil u v i a z a n é navoľno, tesne p r e d z a t i a h n u t í m .
Tu je slučka :
P r e s n e taký istý uzol sa používa na p r i p e v n e n i e h á č i k a k vlascu:
Vlasce rôznej dĺžky (aj h r ú b k y ) nadviažete t a k t o :
Vyžaduje si to velkú trpezlivosť. Vlasec sa vám b u d e zachytávať v krí­
koch a k r o v í alebo na šatách - a keď sa n e m á k d e zachytiť, z a m o t á a
zauzlí sa sám. Tu n e p o m ô ž e ž i a d n e rozčuľovanie. M ô ž e t e spraviť len
dve veci - tváriť sa ako že n i č alebo sa s kľudom pustiť do rozväzovania.
Ďalej vás čaká s k l a m a n i e , keď sa vám r o z t r h n e l a n k o , či sa p r i h o d í iná
nepríjemnosť a p r í d e t e o rybu. Ale pamätajte, že v z a č i a t k o c h to čaká
k a ž d é h o , no n a p o k o n vám tieto ťažkosti p r i n e s ú ešte väčšiu radosť
z úlovku.
Skúste chytať ryby ako ja - nechajte si ryby na jedenie alebo na vzor­
ku, o s t a t n é p u s t i t e h n e ď naspäť do vody. H á č i k im p r e p i c h n e len kožovité ústa, a to im veľmi n e u b l í ž i ; odplávajú p r e č a m ô ž u sa znova tešiť
zo života.
Ak p o u ž í v a t e s u c h ú m u š k u , teda ak vaša m u š k a sedí na vode a n e p o ­
topí sa p o d h l a d i n u , p o t o m m u s í t e svoju rybu naozaj vysliediť ako jele­
ňa či i n ú zver, p r e t o ž e p s t r u h je plachý a má veľmi ostrý zrak.
Chytanie pstruhov si vyžaduje veľa skúseností a prefíkanosť. Pstruh
sa môže tuho brániť a vy musíte byť pripravení, aby ste ho chytili.
Ryby m ô ž e t e chytať aj do siete alebo, ako to s k a u t i často robia, o s t r o u
h a r p ú n o u s trojitým h r o t o m . Lovil som tak m n o h o k r á t , no vyžaduje si
to istú dávku t r é n i n g u .
PLAZY
T a k m e r vo všetkých divokých krajoch žijú h a d y r ô z n y c h druhov,
z k t o r ý c h m n o h é sú n e b e z p e č n é , p r e t o by sa v n i c h m a l skaut vyznať.
H a d y sa n i e k e d y priplazia do stanov, p o d p o k r ý v k y alebo do t o p á n o k .
Tam, k d e žijú hady, m ô ž e t e vidieť s k ú s e n ý c h zálesákov, ako si večer
vytrasú prikrývky, než si do n i c h ľahnú a r á n o vyklepú topánky, n e ž si
ich obujú. Ja to už zo zvyku r o b í m aj doma.
H a d y sa n e r a d y plazia po d r s n o m p o v r c h u . V I n d i i p r e t o r o b i a okolo
celého d o m u c h o d n í k y z ostrých, d r s n ý c h k a m e ň o v , aby sa h a d y
n e m o h l i zo z á h r a d y priplaziť d o v n ú t r a .
L o v c i v p r é r i i si spravia okolo p r i k r ý v o k k r u h z lana.
Z vlasového lana t r č í p l n o pichliačikov a h a d o v i to tak šteklí b r u š k o ,
že sa cez n e h o n e d o s t a n e .
Keď s o m ešte c h o d i l na školu, chytal som občas hady. M a l s o m na to
palicu s vidlicou na k o n c i . Keď som zbadal h a d a , p r i k r a d o l s o m sa k
n e m u , zabodol s o m mu vidlicu okolo k r k u a priviazal s o m ho k palici
p á s m i starej vreckovky. P o t o m s o m h o p r e d a l n i e k o m u , k t o túžil
po t a k o m t o d o m á c o m zvieratku. N i e je to b o h v i e a k é d o m á c e zvieratko,
p r e t o ž e veľa ľudí z n i c h má veľký strach. N e m a l i by sa chovať v d o m e ,
k d e b y m o h l i n i e k o h o vyľakať.
Jedovaté hady
Jedovaté h a d y majú jed v m a l o m váčku v n ú t r i úst. D v a tesáky alebo
d l h é špicaté zuby s ú u p e v n e n é akoby n a p á n t e . Kým h a d z u b y n e p o t r e ­
buje, ležia na p l o c h o pozdĺž ďasien, ale keď sa r o z r u š í a c h c e zabíjať,
zuby sa n a p r i a m i a a h a d ich zatne do nepriateľa. Cez dve dierky, k t o r é
o s t a n ú po u h r y z n u t í na koži, sa jed d o s t a n e z jedového v á č k u alebo
žľazy
do tela a do žíl u h r z y n u t é h o človeka. Ak sa nespravia p a t r i č n é
o p a t r e n i a , krv ho rýchlo rozvedie po celom tele. Žily sa m u s i a podvia­
zať a r a n a vysať. H a d í jed v á m n e u š k o d í , keď ho p r e h l t n e t e .
HMYZ
H m y z je tiež zaujímavý a m ô ž e t e ho chytať, pozorovať či fotografovať.
Keď s k a u t chytá ryby alebo študuje vtáky či plazy, m u s í tiež vedieť
veľa aj o h m y z e - k t o r ý d r u h je ich najobľúbenejšou p o t r a v o u v r ô z n y c h
o b d o b i a c h r o k a alebo v r ô z n y c h častiach dňa.
L e n o včelách sa popísali celé k n i h y - o ich úžasnej s c h o p n o s t i vyrá­
bať m e d o v é plásty, o t o m , ako vedia nájsť cestu na m í l e ďaleko (nieke­
dy až šesť míľ), ako vedia nájsť správny d r u h kvetín, z k t o r é h o získajú
n e k t á r na v ý r o b u m e d u a d o s t a n ú sa s n í m späť do úľa. F u n g u j ú ako
k o m u n i t a , rešpektujú svoju kráľovnú a zabíjajú tých, čo n e c h c ú p r a c o ať.
N i e k t o r é d r u h y h m y z u sa dajú aj jesť. K o b y l k y - velký d r u h l ú č n e h o
k o n í k a - sa v I n d i i a Južnej Afrike jedia. V M a f e k i n g u s m e m a l i šťastie,
že tade raz - d v a k r á t prelietali. Sadli si na zem a keď sa znova dvíhali,
chytali s m e ich do p r á z d n y c h vreciek. Vysušili s m e ich na s l n k u , roztĺkli a zjedli. M r a v c e sa zas dajú použiť ako n á h r a d a za soľ.
Ako môžu mravce zachrániť život
P o č u l s o m aj iný p r í p a d , ako m ô ž u byť m r a v c e u ž i t o č n é - teda n i e l e n
u ž i t o č n é , v s k u t o č n o s t i zachránili viacerým ľuďom život.
S k u p i n a vedcov sa vybrala na výpravu do Austrálie, k d e hľadali vzác­
ne rastliny, zvieratá, plazy a chrobáky.
V p ú š t i im došla voda. Trápili sa celé h o d i n y , boli už pološialení
s m ä d o m a slabí od vyčerpania. Už to vyzeralo, že skončia ako m n o h í
p r i e s k u m n í c i p r e d n i m i - p a d n ú a z o m r ú . Našťastie sa t a m zrazu obja­
vilo m a l é d o m o r o d é dievčatko.
Keď sa vedcom pri výprave do divočiny Austrálie minula voda,
zachránilo ich malé domorodé dievčatko.
Ukázali jej, že umierajú od s m ä d u a chceli, aby šla a doniesla im vodu.
N a m i e s t o o d p o v e d e ukázala n a zástup mravcov p o c h o d u j ú c i c h h o r e
b a o b a b o m . (Tento s t r o m má široký d u t ý k m e ň , v k t o r o m sa d r ž í voda.)
D i e v č a t k o zobralo d l h ú s l a m k u suchej trávy a vyšplhalo sa po k m e n i
k diere, k a m smerovali aj
mravce. J e d e n k o n i e c s l a m k y v s u n u l a
do diery, d r u h ý si strčila do úst a pila vodu.
Takto m a l ý p ú š t n y škriatok naučil u č e n ý c h d ž e n t l m e n o v c e n n ý m
z n a l o s t i a m , k t o r é im n e d a l i ani všetky ich školy a a k a d é m i e .
D ú f a m , že k e b y bol s n i m i skaut, došiel by na to aj sám, alebo by
zapojil oči a d ô v t i p , všimol by si mravce a domyslel, čo hľadajú v tej
diere v k m e n i .
Pozorovanie hmyzu
P o z o r o v a n i e h m y z u nevyzerá ako príliš zaujímavá činnosť. Velký
francúzsky p r í r o d o v e d e c H e n r i Fabre, p ô v o d o m syn sedliaka, strávil
celé d n i š t u d o v a n í m života a zvykov h m y z u a zistil o n i c h veľa nevšed­
n ý c h vecí. Svojimi š t ú d i a m i sa preslávil po celom svete.
M e d z i c h r o b á k m i n á j d e m e k a m a r á t o v - ako p r i a d k a m o r u š o v á alebo
lienka - ale aj nepriateľov. Ničia z e l e n i n u a kvety. U r č i t e viete, že mos­
kyt šíri t a k é n e b e z p e č n é c h o r o b y ako m a l á r i a a žltá z i m n i c a . A n e m u ­
sím v á m p r i p o m í n a ť , že m u c h y roznášajú n e b e z p e č n é b a k t é r i e - a p r e t o
m u s í t e mať d o m a aj v t á b o r e všetko jedlo p o r i a d n e zakryté a okolo sa
n e s m i e povaľovať š p i n a či smeti.
DRUŽINOVÉ
CVIČENIA
V
POZOROVANÍ ZVIERAT
N a vidieku m ô ž u s k a u t i p o m o c o u p o z o r o v a n i a zisťovať n a p r í k l a d
to, či si divý zajac k o p e diery; či keď sa viacero zajacov vyplaší, bežia len
p r e t o , že bežia o s t a t n í alebo či sa obzerajú okolo, p r e d č í m utekajú?
Keď sa chce ďateľ dostať k h m y z u , o d l ú p n e k ô r u , vyťahuje h m y z
z dier alebo má na to ešte iný spôsob?
Keď ľudia p r i b r e h u vyplašia p s t r u h a , pláva po p r ú d e či p r o t i p r ú d u ?
O d í d e ú p l n e alebo sa vráti na p ô v o d n é miesto?
Vo veľkom m e s t e zoberte skautov do zoologickej
z á h r a d y alebo
p r í r o d o v e d n é h o m ú z e a . B u d e stačiť, ak za jeden d e ň p r e š t u d u j e t e tak
šesť - s e d e m zvierat.
N e c h s k a u t i zistia všetko o svojich d r u ž i n o v ý c h zvieratách. N a u č t e
sa, aké zvuky vydávajú. Hľadajte ich brlohy, stopy a pozorujte zvyky. Ak
to n i e sú m i e s t n e zvieratá, skúmajte ich v m ú z e u alebo v zoo.
K a ž d á d r u ž i n a n e c h si celý mesiac vedie zápisník o živote v p r í r o d e ,
p o t o m porovnajte výsledky. K a ž d ý skaut by m a l do zápisníka n i e č í m
prispieť, napísať o t o m , čo videl alebo nakresliť vtákov a zvieratá. Alebo
si u r o b t e a l b u m o p r í r o d e , dávajte d o ň h o výstrižky z n o v í n a časopisov
s fotografiami prírody, č l á n k a m i o živote v p r í r o d e , fotky z k a l e n d á r o v
s prírodnými motívmi a podobne.
P o d p o r u j t e fotografovanie. Aj najlacnejším f o t o a p a r á t o m sa dajú u r o ­
biť fotky miest, k d e si r ô z n e d r u h y vtákov stavajú h n i e z d a .
Vtáky m ô ž e t e k ŕ m i ť v meste aj na vidieku, a to h l a v n e v zime. V m e s t e
si m ô ž e t e spraviť k ŕ m i d l o na o k n e , zaručene p r i l á k a viacero d r u h o v vtá­
kov. N e z a b u d n i t e im dávať v lete vodu.
Na vidieku môžete urobiť pre vtáky "klub" s jedálňou,
nádržkou na vodu a konármi, na ktorých môžu posedávať.
Vytvorte si d r u ž i n o v ú k n i ž n i c u i l u s t r o v a n ý c h k n í h zvierat, vtákov,
plazov, rýb a h m y z u .
Skúste p r e svoju d r u ž i n u zohnať d o b r ý ďalekohľad, aby si skauti
m o h l i vyskúšať, aká je to zábava pozorovať vtáky a zvieratá. U k á ž t e im,
ako sa používa lupa a m i k r o s k o p , ak ho m á t e k dispozícii. Chlapcov
zaujímajú všetky prístroje a nový svet, k t o r ý sa im t a k t o otvorí, ich
b u d e fascinovať.
ROZPRÁVANIE
PRI T Á B O R O V O M O H N I 16
RASTLINY
Stromy a ich listy • Jedlé
rastliny • Pozorovanie rastlín
Z Á L E S Á K Ž I J Ú C I V H L B O K O M L E S E ďaleko o d ľudských obyd­
lí sa m u s í vyznať v s t r o m o c h a rastlinách.
Skaut často p o t r e b u j e opísať krajinu, k t o r o u šiel. Ak povie, že je
d o b r e zalesnená, p r e o s t a t n ý c h m ô ž e byť dôležitejšie, aké s t r o m y k o n ­
k r é t n e v t ý c h lesoch rastú.
Ak sú t a m n a p r í k l a d h l a v n e jedle alebo s m r e k o v c e , n á j d e m e v lese
dosť dreva na stavbu mostov. K o k o s o v é p a l m y zase p r e vás z n a m e n a j ú
orechy na jedenie a " m l i e k o " na pitie. Vŕby n a z n a č u j ú , že n a b l í z k u je
voda. Z borovice, z k r í k u s u m a c h a e u k a l y p t u získate veľa d o b r é h o pali­
va.
Skauti by p r e t o m a l i poznať názvy a vzhľad s t r o m o v vo svojej krajine.
Z o ž e ň t e si listy z k a ž d é h o d r u h u , porovnajte ich s l i s t a m i na s t r o m e
a n a u č t e sa, a k o s t r o m y vyzerajú, aký majú tvar, aby ste ich vedeli spo­
znať už z diaľky - v z i m e aj v lete. N i e k t o r é s t r o m y majú svoj c h a r a k t e ­
ristický vzhľad - ako d u b , brest a topoľ na o b r á z k o c h . Vyskúšajte nájsť
aj iné, n a p r í k l a d borovicu, brezu, vŕbu a p o d o b n e .
Strážcovia lesa
Skauti sú s t r á ž c a m i lesa. Skaut n i k d y nereže do s t r o m o v n o ž o m či
sekerou. S t r o m sa dá zoťať za chvíľu, ale trvá to veľa rokov, n e ž n a r a s t i e ,
takže keď skaut z o t n e s t r o m , má na to d o b r ý dôvod - nejde mu len o to,
aby si vyskúšal sekeru. Za každý zoťatý s t r o m by sa m a l i dva vysadiť.
Naučte sa načrtnúť listy a obrysy stromov, tu vidíte dub.
Drevo na oheň
Keď p o t r e b u j e t e spraviť o h e ň , len zriedka treba zoťať s t r o m , p r e t o ž e
obyčajne nájdete na z e m i p l n o n a p a d a n é h o dreva alebo o l á m e t e zo stro­
mu s u c h é k o n á r e . S u c h é drevo sa láme ľahšie ako zelené.
M ä k k é drevo - borovica, jedľa, s m r e k a s m r e k o v e c - je d o b r é na pod­
p á l e n i e a rýchle rozloženie o h ň a , k t o r ý však d l h o n e v y d r ž í - n a p r í k l a d
na ň o m u v a r í t e vodu. T v r d é drevo - d u b , b u k , javor a iné - sa používa
na o h n e s veľkou p a h r e b o u , k t o r é majú horieť d l h o - na p e č e n i e , duse­
nie, alebo o p e k a n i e .
V A m e r i k e sa h o v o r í : "Z j e d n é h o s t r o m u d o k á ž e m e vyrobiť m i l i ó n
zápaliek - j e d n o u zápalkou d o k á ž e m e zničiť m i l i ó n y s t r o m o v . " Skaut
z a o b c h á d z a s o h ň o m veľmi o p a t r n e . Keď raz o h e ň založí, d o h l i a d n e aj
na to, aby bol u h a s e n ý do poslednej iskierky, keď o d c h á d z a preč.
INÉ RASTLINY
M a l i by ste vedieť, z k t o r ý c h rastlín m ô ž e t e získať p o t r a v u .
P r e d p o k l a d a j m e , že ste v džungli ostali bez jedla a neviete n i č o rast­
l i n á c h - k e b y ste nevedeli, k t o r é ovocie alebo k o r i e n k y sú jedlé a k t o r é
sú n e b e z p e č n é , m o h l i by ste zomrieť od h l a d u alebo na otravu.
Jedlé rastliny
Existuje veľa jedlých bobúľ, orechov, korienkov, k ô r y či listov. Zisti­
te, aké rastú p r i vašom t á b o r e a skúste z n i c h pripraviť t á b o r o v é jedlo.
R ô z n e o b i l n i n y a s e m i e n k a , k o r i e n k y rastlín a m n o h é d r u h y tráv sa
tiež dajú jesť. Uživíte sa aj n i e k t o r ý m i d r u h m i m o r s k ý c h rias.
Európsky brest má charakteristický tvar. Takisto aj (lombardský) topoľ.
N a u č í t e sa rozoznávať b e ž n é poľné a lesné kvetiny. N i e k t o r é sú prí­
b u z n é s n a š i m i z á h r a d n ý m i k v e t i n a m i a majú aj niečo z ich krásy. Ď a l ­
šie sa ako b y l i n k y h o d i a na d o c h u t e n i e p o k r m o v a liečenie.
DRUŽINOVÉ
CVIČENIA V
POZOROVANÍ RASTLÍN
Z o b e r t e s k a u t o v v o n , aby nazbierali listy, p l o d y a kvety r ô z n y c h stro­
m o v a k r í k o v a skúmajte tvary a vlastnosti s t r o m o v v lete aj v zime.
Zbierajte listy r ô z n y c h
stromov.
Skauti ich obkreslia a p r i p í š u
k u k a ž d é m u názov s t r o m u .
Na v i d i e k u m ô ž u skauti pozorovať, ako rastie obilie, aby už podľa
vzhľadu vedeli určiť, aký d r u h práve rastie.
Nájdite všetky m i e s t n e divo rastúce rastliny, k t o r é sa dajú jesť.
Spravte si z b i e r k u odtlačkov listov: položte list ž i l k o v a n í m n a d o l
na k o p í r o v a c í papier, n a v r c h dajte kúsok t e n k é h o p a p i e r a a silno
po ň o m prejdite. Z d v i h n i t e p a p i e r a list položte dole ž i l k o v a n í m
na papier, k t o r ý použijete na odtlačok; znova n a ň dajte k u s p a p i e r a a
silno prejdite. A m á t e jasný odtlačok listu.
HRY ZAMERANE NA POZOROVANIE RASTLÍN
Čo to je?
Dvaja s k a u t i vyrazia n a p r e d a z n a č k a m i určia trasu. Z n a č k y s význa­
m o m " Č o to je?" sa d o h o d l i v o p r e d - m ô ž e to byť n a p r í k l a d k r u h , cezeň
čiara a vedľa číslo.
Zvyšok d r u ž i n y alebo o d d i e l u vyrazí asi 10 m i n ú t po prvej dvojici,
i d ú spolu alebo k a ž d ý sám a zoberú si zápisníky a ceruzky.
H r a spočíva v t o m , že si do zápisníkov zapíšu všetky m i e s t a s otázkou,
k t o r é našli a n a p í š u - p o m e n u j ú - to, čo sa n a c h á d z a k z n a č k e najbliž­
šie, n a p r í k l a d d u b , p ú p a v a a p o d o b n e .
B o d y sa dávajú za počet n á j d e n ý c h značiek a za s p r á v n e o d p o v e d e
na otázky.
Táto h r a je n i e l e n zaujímavá, ale aj rozvíja pozorovateľskú schopnosť,
posilňuje p a m ä ť a u č í b o t a n i k e .
Poľovačka na rastliny
R a d c a d r u ž i n y vyrazí so svojimi s k a u t m i do p r í r o d y , pešo alebo
na bicykli. I c h ú l o h o u je nájsť jeden k o n k r é t n y d r u h rastliny. M ô ž e to
byť vetvička tisu, v ý h o n o k cezmĺny, značka p o d k o v y z k o n s k é h o gašta­
na, divá r u ž a alebo niečo p o d o b n é . Z h o d n o t i a p r i t o m svoju znalosť
rastlín, zistia, či si pamätajú, k d e už niečo z t o h o videli a b u d ú sa m u ­
sieť ponáhľať t a m aj späť.
SKAUTSKÁ KONDIČKA
ROZPRÁVANIE
PRI T Á B O R O V O M O H N I 17
AKO
POSILŇOVAŤ
Prečo musia byť skauti silní • Cvičenia •
Starostlivosť o telo • Nos *Uši • Oči •
Zuby • Nechty • Tréning
V I N D I I RAZ
SKONČIL J E D E N P R I E S K U M N Í K v nemocnici
s n e b e z p e č n o u c h o r o b o u zvanou cholera. Sluhovi, k t o r ý sa o ň h o staral,
lekár povedal, že p a c i e n t to prežije, iba ak b u d e mať stále n o h y v teple
a sluha mu b u d e š ú c h a n í m udržovať krv v p o h y b e .
Sluha p r e s t a l so š ú c h a n í m hneď, ako sa lekár otočil a č u p o l si, aby si
v pokoji pofajčil.
P a c i e n t síce hovoriť n e m o h o l , ale r o z u m e l v š e t k é m u , čo sa t a m dialo.
Tak sa r o z z ú r i l n a d s l u h o v ý m s p r á v a n í m , že sa r o z h o d o l uzdraviť, už
len p r e t o , aby mu m o h o l dať p r í u č k u . A keď sa r o z h o d o l , tak sa aj
uzdravil.
S k a u t s k é príslovie h o v o r í :
" N i k d y n e h o v o r o s m r t i , k ý m n i e si
mŕtvy." Ak sa t ý m b u d e t e riadiť, p o m ô ž e v á m to v m n o h ý c h n e p r í j e m ­
n ý c h situáciách, keď sa v á m už b u d e zdať, že je všetko p r o t i v á m . M u s í ­
te byť o d v á ž n i , trpezliví a s i l n í - čiže vytrvalí.
Ukážka kondičky
V ý z n a m n ý j u h o a f r i c k ý lovec a p r i e s k u m n í k F. C. Selous b o l p r e d
niekoľkými
rokmi
od rieky Zambezi.
na
loveckej
expedícii
v
kraji
Barotse
severne
V jeho p r í b e h u m ô ž e m e vidieť d o b r ý p r í k l a d
skautskej vytrvalosti. U p r o s t r e d noci zrazu n e p r i a t e ľ s k ý k m e ň napa­
dol jeho tábor, v t r h o l v bojovej formácii a zaútočil.
Selous i jeho d r u h o v i a sa r o z p ŕ c h l i do t m y a schovali sa vo vysokej
tráve. P r i e s k u m n í k si stihol zobrať aj p u š k u a z o p á r n á b o j o v a bez­
p e č n e u n i k o l . N e v e d e l však nájsť svojich m u ž o v a videl, že n e p r i a t e ľ
o b s a d i l tábor. Keďže m a l ešte n i e k o l k o h o d í n t m y n a ú t e k , vyrazil
na j u h a o r i e n t o v a l sa podľa h v i e z d J u ž n é h o kríža.
Zvieratá sa vedia udržiavať pri sile. Keď je kôň sám, skáče pre radosť z pohybu.
Preplazil sa okolo nepriateľskej základne, tak blízko, že počul,
o č o m sa b a v i a , p r e p l á v a l r i e k u a n a p o k o n sa d o s t a l dosť ďaleko,
o b l e č e n ý l e n v košeli, k r á t k y c h n o h a v i c i a c h a t o p á n k a c h . N i e k o l k o
d n í a n o c í šiel ďalej na j u h , c e s t o u sa skrýval p r e d n e p r i a t e ľ o m . K e ď
m a l h l a d , zastrelil jeleňa.
R a z v n o c i sa d o s t a l do osady, k t o r ú p o k l a d a l za p r i a t e ľ s k ú , ale
u k r a d l i m u p u š k u , a tak b o l z n o v a u t e č e n c o m a n e m o h o l a n i loviť,
a n i s a b r á n i ť . N o o n s a n e v z d á v a l , stále m a l n á d e j n a p r e ž i t i e . P o ­
k r a č o v a l ďalej, a ž n a p o k o n s t r e t o l svojich m u ž o v , k t o r ý m s a tiež
p o d a r i l o utiecť. Po d l h š o m p u t o v a n í sa v b e z p e č í d o s t a l i do priateľ­
skej
krajiny.
Ale a k é s t r a s t i m u s e l i prežiť!
E š t e t r i t ý ž d n e p o ú t o k u b o l Selous stále s á m - n a ú t e k u , h l a d n ý ,
v n o c i mu b o l a z i m a a cez d e ň sa p i e k o l na s l n k u .
Iba neobyčajne vytrvalý skaut by to všetko prežil, no Selous sa ako
c h l a p e c o s e b a s t a r a l a cvičil. O d v a h u po celý t e n čas n e s t r a t i l .
Tu v i d í t e , a k é je d ô l e ž i t é , aby ste sa už v m l a d o s t i v e n o v a l i cviče­
n i u a rozvíjali svoju silu, b o l i z d r a v í a a k t í v n i . N e b u ď t e p a d a v k y a
v d o s p e l o s t i d o k á ž e t e vyviaznuť aj z t a k ý c h t o d o b r o d r u ž s t i e v .
Nesprávna cesta ku kondičke
J e d e n c h l a p í k sa mi m i n u l e s h r d o s ť o u chválil, ako zlepšuje s v o j m u
synovi k o n d i č k u -
n ú t i ho chodiť na d l h é p o c h o d y a bicyklovať.
P o v e d a l s o m m u , že p r e svojho syna by m a l spraviť p r a v ý o p a k - chla­
pec n e m á robiť veci, k t o r é m u m ô ž u poškodiť s r d c e alebo celé telo.
O t e c by mu
m a l zlepšovať silu a zdravie d o b r o u s t r a v o u a m i e r n y m i
c v i č e n i a m i , t a k ž e keď dospeje a jeho svaly už b u d ú " p r i p r a v e n é " ,
p o t o m z v l á d n e n á m a h u a záťaž, k t o r ú b y slabší m u ž n e z v l á d o l .
C V I Č E N I E A NA ČO JE DOBRÉ
Okolo
telesného
cvičenia vzniklo veľa n e p r a v d i v ý c h výmyslov -
m n o h o ľudí si myslí, že sú z n e h o len velké svaly. Ak však c h c e t e byť
silní a zdraví, m u s í t e začať z v n ú t r a , aby bola krv v p o r i a d k u a srdce
d o b r e pracovalo. To je celé tajomstvo a telesné cvičenia v á m v t o m
p o m ô ž u . Skúste t o t a k t o :
a) P O S I L Ň U J T E SI S R D C E , aby správne p u m p o v a l o krv do celého
tela, aby sa formovala svalová h m o t a , kosti a svaly.
Cvičenia: " P r e t l á č a n i e p ä s t í " a " Z á p a s y " . Pozri s t r a n y 192 a 193.
b) P O S I L Ň U J T E SI P Ľ Ú C A , aby rozvádzali do krvi kyslík.
Cvičenia: " H l b o k é d ý c h a n i e " . P o z r i s t r a n u 183.
c) N E B O J T E SA R I A D N E S P O T I Ť , cez k o ž u sa krv zbavuje nečistôt.
Cvičenie: K ú p t e sa alebo sa k a ž d ý d e ň d r h n i t e v l h k ý m u t e r á k o m .
d) N E C H A J T E Ž A L Ú D O K P R A C O V A Ť a zásobovať krv ž i v i n a m i .
Cvičenie:
" T o č e n i e " alebo " Z o h ý b a n i e t e l a " a " V y t á č a n i e " . P o z r i
s t r a n y 184 a 185.
e ) N E C H A J T E Č R E V Á P R A C O V A Ť , aby o d s t r a ň o v a l i z b y t k y p o t r a ­
vy a n e č i s t o t y z tela.
Cvičenie: " Z o h ý b a n i e t e l a " a " M a s í r o v a n i e b r u c h a " . P i t e veľa kva­
litnej vody. Choďte d e n n e p r a v i d e l n e " n a veľkú".
f ) R O Z H Ý B T E SVALY C E L É H O T E L A , a b y s p r á v n e p r a c o v a l i , krv
c i r k u l o v a l a do celého tela a sila sa u p e v ň o v a l a .
Cvičenie: B e h , c h ô d z a a
cvičenia na k o n k r é t n e svaly ako " P r e t l á č a ­
n i e p ä s t í " ( s t r a n a 193) a p o d o b n e .
T a j o m s t v o m d o b r e j k o n d í c i e a zdravia je čistá a a k t í v n a krv. T i e t o
cvičenia v á m k t o m u p o m ô ž u , ak ich b u d e t e cvičiť k a ž d ý d e ň .
K r v i p r o s p i e v a j e d n o d u c h á strava, d o s t a t o k p o h y b u a č e r s t v é h o
v z d u c h u , telo čisté z v o n k a aj z v n ú t r a a s p r á v n y t e l e s n ý aj d u š e v n ý
oddych.
ŠESŤ C V I Č E N Í PRE ZDRAVIE
Zo v š e t k ý c h chlapcov, aj z t ý c h m a l ý c h a slabých, m ô ž u vyrásť s i l n í
a z d r a v í m u ž i , keď b u d ú k a ž d ý d e ň p o c t i v o cvičiť z o p á r cvikov. Z a b e ­
rú v á m asi 10 m i n ú t a n e p o t r e b u j e t e ž i a d n e š p e c i á l n e z a r i a d e n i e .
Cvičte i c h k a ž d é r á n o h n e ď p o p r e b u d e n í a k a ž d ý večer p r e d spa­
n í m , t a k m e r alebo ú p l n e n a h í , n a č e r s t v o m v z d u c h u alebo p r i otvore­
n o m o k n e . C v i č e n i e b u d e efektívnejšie, a k p r i ň o m m y s l í t e n a v ý z n a m
každého pohybu, nadychujete nosom a vydychujete ústami.
Tu je z o p á r d o b r ý c h cvikov. C v i č e n é n a b o s o p o s i ň l u j ú p r s t y a c h o ­
didlá.
1.
Na hlavu a krk - H l a v u , tvár a k r k silno p o š ú c h a j t e
d l a ň a m i a prs­
t a m i o b o c h r ú k . Postláčajte svaly na k r k u a h r d l e .
U č e š t e sa, vyčistite si zuby, p o u m ý v a j t e ú s t a a n o s , v y p i t e p o h á r stu­
d e n e j v o d y a p o k r a č u j t e v cvičení.
Pohyby robte čo najpomalšie.
2.
Na hrudník
- Z o v z p r i a m e n e j p o l o h y sa p r e d k l o ň t e , r u k y spusti­
te, c h r b t y d l a n í sa navzájom dotýkajú vo výške k o l i e n . V y d ý c h n i t e .
Z d v í h a j t e r u k y n a d h l a v u , zakláňajte sa čo najd'alej d o z a d u a z h l b o ­
ka sa n a d ý c h n i t e n o s o m - vťahujte p r i t o m do pľúc a k r v i B o ž í v z d u c h .
P o s t u p n e spúšťajte r u k y na s t r a n u a v y d y c h u j t e ú s t a m i so s l o v o m
"Vďaka" (Bohu).
N a k o n i e c sa znova p r e d k l o ň t e , vydýchnite zbytok v z d u c h u a
p o v e d z t e si, k o ľ k ý k r á t r o b í t e cvičenie, aby ste m a l i p r e h ľ a d .
Z o p a k u j t e t o dvanásťkrát.
P a m ä t a j t e , že t o t o cvičenie posilňuje plecia, h r u d n í k , s r d c e a d ý c h a ­
ciu sústavu.
Na obrázkoch šípka znamená nádych nosom;
šípka s krúžkom znamená výdych ústami.
Keď d ý c h a t e z h l b o k a , do pľúc a krvi sa dostáva čerstvý v z d u c h , roz­
víja sa veľkosť h r u d n í k a , ale m u s í t e ísť na to o p a t r n e , aby ste to
n e p r e h n a l i . V d y c h u j e t e n o s o m , až k ý m sa r e b r á n e r o z t i a h n ú čo najďalej, h l a v n e n a c h r b t e ; p o k r á t k e j p a u z e v y d ý c h n i t e p o m a l y všetok
v z d u c h ú s t a m i , a p o k r á t k e j p r e s t á v k e znova v d ý c h n i t e n o s o m a k o n a
začiatku.
S p i e v a n i e o k r e m u m e l e c k é h o zážitku rozvíja s p r á v n e d ý c h a n i e a
posilňuje srdce, pľúca, h r u d n í k a h r d l o .
3. Na žalúdok - P o s t a v t e sa v z p r i a m e n e , vystrite r u k y p r e d seba,
p r s t y od seba a od pása n a h o r sa p o m a l y otáčajte d o p r a v a , ale n o h a m i
n e h ý b t e . P r a v ú r u k u veďte č o najďalej d o z a d u , d r ž t e p r i t o m o b e r u k y
v r o v n a k e j výške, alebo t r o c h u vyššie n e ž plecia.
T e n t o cvik r o z h ý b e v n ú t o r n é o r g á n y ako p e č e ň a črevá, p o m á h a i m
pracovať a p o s i l ň u j e vonkajšie svaly o k o l o ž a l ú d k a a rebier.
P r i t o m t o c v i k u dávajte p o z o r a j n a d ý c h a n i e . N a d y c h u j t e s a n o s o m
( n i e ú s t a m i ) , k e ď s a o t á č a t e d o p r a v a ; v y d ý c h n i t e ú s t a m i , k e ď s a otá­
čate doľava, a p r i t o m n a h l a s h o v o r t e čísla c v i k u - alebo sa to m ô ž e
stať časťou vašej r a n n e j m o d l i t b y k B o h u a n a h l a s m ô ž e t e h o v o r i ť :
" Ž e h n a j b r a t o v i " (Bless b r o t h e r ) , " Ž e h n a j o t c o v i " (Bless f a t h e r ) a
s p o m e n ú ť v š e t k ý c h č l e n o v r o d i n y a priateľov.
Po
šiestich
opakovaniach
na
jednu
stranu
zmeňte
dýchanie:
n a d ý c h n i t e sa p r i o t á č a n í naľavo a v y d ý c h n i t e , k e ď sa t o č í t e d o p r a ­
va.
4. Na p á s - " K r ú ž i v ý c v i k " - P o s t a v t e sa do p o z o r u , r u k y z d v i h n i ­
t e č o najvyššie n a d h l a v u a spojte prsty. Z a k l o ň t e sa, r u k a m i p o m a l y
o p i s u j t e k r u h o k o l o celého tela. Telo sa k r ú t i od b o k o v a n a k l á ň a sa
n a j e d n u s t r a n u , d o p r e d u , n a d r u h ú s t r a n u a zase d o z a d u . T a k t o s i
p r e c v i č í t e svaly na p á s e a na b r u c h u .
Z o p a k u j t e 6 x n a k a ž d ú s t r a n u . P o č a s p o h y b u b y ste m a l i vidieť a j
t o , čo sa deje za v a š í m c h r b t o m .
N a č o b y ste m a l i myslieť p o č a s t o h t o c v i č e n i a : s p o j e n é r u k y zna­
m e n a j ú , že ste v s p o j e n í s p r i a t e ľ m i a s o s t a t n ý m i s k a u t m i , všade
o k o l o vás. R u k a m i k r ú ž i t e d o p r a v a , doľava, p r e d a za seba; priateľov
m á t e na každej strane.
L á s k a a priateľstvo s ú d a r o m o d B o h a , t a k ž e , k e ď r o b í t e p o h y b
s m e r o m hore, pozrite sa na nebo, vdychujte vzduch a dobrý pocit,
k t o r é p o t o m v y d ý c h n e t e svojim d r u h o m v š a d e n a o k o l o .
5. Na s p o d n ú časť t e l a a z a d n ú časť n ô h - A k o v š e t k y c v i č e n i a , aj
t o t o je z á r o v e ň d ý c h a c i e c v i č e n i e , k t o r é p o s i l ň u j e pľúca, s r d c e a k r v
a má na ne b l a h o d a r n é ú č i n k y . P o s t a v t e sa a n a ť a h u j t e sa h o r e čo n a j ­
viac k o b l o h e a d o z a d u , p o t o m sa z o h n i t e d o p r e d u a d o l u , a b y ste sa
r u k a m i d o t k l i p r s t o v n a n o h á c h , ale k o l e n á o s t a n ú r o v n é .
P o s t a v t e s a s n o h a m i m i e r n e o d seba, chyťte s i o b o m a r u k a m i
h l a v u , p o z r i t e h o r e , z a k l o ň t e p r i t o m c h r b á t č o najďalej, a k o n a
o b r á z k u 1. na s t r a n e l 8 6 .
Ak sa d r ž í t e mojej r a d y a p r i p á j a t e k c v i č e n i a m m o d l i t b u , m ô ž e t e
t e r a z , k e ď p o z e r á t e d o z a d u , p o v e d a ť B o h u : " P a t r í m T i celý o d h l a v y
až po päty," a n a d ý c h n i t e sa Božieho v z d u c h u ( n o s o m , nie ú s t a m i ) .
P o t o m v y t i a h n i t e o b e r u k y č o najvyššie (obr. 2), p r i v y d ý c h u t í
p o v e d z t e číslo c v i k u a z o h n i t e sa p o m a l y d o p r e d u a d o l e , a b y ste sa
d o t k l i p r s t o v n a n o h á c h , k o l e n á s ú r o v n é (obr. 3).
P r i p r e d k l o n e kríže zastrčte.
S r u k a m i a n o h a m i stále p e v n e v y s t r e t ý m i sa p o s t u p n e v y s t i e r a j t e
a zakláňajte. Opakujte dvanásťkrát.
Cieľom t o h t o c v i č e n i a n i e j e d o t k n ú ť s a p r s t o v n a n o h á c h , ale
m a s í r o v a ť ž a l ú d o k . Ak si na p r s t y n e d o č i a h n e t e , nesiľte sa do t o h o a
obr. í
obr. 2
obr. 3
u ž v ô b e c s a n e t r h a j t e alebo n e d o v o ľ t e , aby vás n i e k t o i n ý tlačil.
Na t o m t o cviku je dôležitý p r e d k l o n a záklon.
6. Na nohy, c h o d i d l á a prsty na n o h á c h - P o s t a v t e sa n a b o s o
do p o z o r u . R u k y v b o k , p o s t a v t e sa na špičky, k o l e n á v y t o č t e v o n a
p o m a l y i c h ohýbajte až do p o d r e p u , p ä t y sú celý čas n a d z e m o u .
Z d v í h a j t e s a p o s t u p n e o d z e m e d o p ô v o d n e j pozície.
O p a k u j t e dvanásťkrát.
Kríže
nevystrkujte.
Keď sa
dvíhate, vťahujte
vzduch
nosom,
p r i p o d r e p e v y d ý c h n i t e a odpočítajte si cvik. Váha tela je celý čas
na p r s t o c h a k o l e n á sú v y t o č e n é v o n , aby ste ľahšie u d r ž a l i r o v n o v á h u .
Počas cvičenia m y s l i t e na to, že posilňuje s t e h n á , lýtka, šľachy na prs-
t o c h a precvičuje ž a l ú d o k . Takže ak si na t o t o c v i č e n i e n á j d e t e čas aj
počas d ň a , o to lepšie.
P r i t o m t o c v i č e n í s t r i e d a v o č u p í t e a stojíte, a tak p r i ň o m m ô ž e t e
myslieť na t o , že či už sedíte alebo stojíte, v p r á c i či p r i o d d y c h u , b u d e ­
te vždy držať spolu (ako r u k y na vašich b o k o c h ) a b u d e t e robiť, čo je
s p r á v n e . T i e t o cvičenia nie s ú len n a s k r á t e n i e času, ale p o m ô ž u v á m
rásť do výšky a sily.
LEZENIE
K a ž d ý c h l a p e c r á d lezie, ale a k s a t o m u b u d e v e n o v a ť a z d o k o n a l í
sa, b u d e h o t o držať p o celý život. V ý z n a m n í h o r o l e z c i veľakrát začí­
n a l i u ž a k o c h l a p c i loziť p o l a n e , p o b r v n á c h č i p o s t r o m o c h . N e s k ô r ,
po n e j a k o m čase - p r e t o ž e ak n e m á t e d o b r ý t r é n i n g a p e v n é svaly,
m ô ž e t e s p a d n ú ť a z ú č a s t n i ť sa p o h r e b u a k o h l a v n ý ú č i n k u j ú c i - p r e ­
j d e t e na s k a l o l e z e c t v o a h o r o l e z e c t v o .
J e t o skvelý š p o r t p l n ý d o b r o d r u ž s t v a , ale p o t r e b u j e t e n a ň s i l n é
k o n č a t i n y , o d v a h u , r o z h o d n o s ť a vytrvalosť. T r é n i n g o m t o v š e t k o
m ô ž e t e získať.
Lezenie je skvelé cvičenie. Uviažte hrubé lano na silný konár
a vyskúšajte, ako všelijako sa dá po ňom vyliezť.
H o r o l e z e c m u s í vedieť u d r ž i a v a ť r o v n o v á h u a š i k o v n e dávať n o h y
t a m , k d e t r e b a . N a t o j e najlepšia h r a " P r e c h á d z k a p o d o s k e " (kráča­
n i e p o h r a n e d o s k y ) alebo " C h ô d z a p o k a m e ň o c h " , k t o r é r o z l o ž í t e p o
zemi v rôznych vzdialenostiach a uhloch.
A k o m a l ý c h a l a n s o m b o l veľmi živý a c h o d i l s o m na istý - dosť
energický - d r u h ľudového tanca. Na ochotníckych predstaveniach
n á š h o p l u k u s o m n í m zabával ľudí a p r e m ň a t o b o l o c e l k o m d o b r é
cvičenie. Neskôr, keď som bol vyslaný na p r i e s k u m k nepriateľské­
mu k m e ň u v M a t a b e l e v J u ž n e j Afrike, objavil s o m ďalšiu v ý h o d u
tohto tanca.
D o s t a l s o m sa do n e p r i a t e ľ s k e j p e v n o s t i v h o r á c h M a p o t o a objavi­
l i m a . M u s e l s o m vziať n o h y n a plecia. C h c e l i m a ž i v é h o , aby m a
m o h l i p o d r o b i ť n i e č o m u š p e c i á l n e j š i e m u n e ž j e z á s a h g u ľ k o u zoza­
d u - u ž p r e m ň a p l á n o v a l i n e j a k é n e p r í j e m n é m u č e n i e . T a k ž e keď
som bežal, bežal som s p l n ý m n a s a d e n í m .
Toto je po domácky vyrobená táborová telocvičňa. Lanami pozväzujete silné
polená -
a je to! Neexistujú nejaké presne stanovené cvičenia; vytvorte si vlastné.
H o r a pozostávala h l a v n e z velkých o b l ý c h g r a n i t o v ý c h balvanov,
n a h á d z a n ý c h cez seba bez ladu a skladu. P r i ú t e k u s o m skákal z jedné­
ho na d r u h ý a vtedy sa mi zišla r o v n o v á h a a práca n ô h z ľudového
tanca. Keď s o m sa dostal na k o n i e c balvanov, zistil s o m , že moji prena­
sledovatelia p o r i a d n e zaostali. Boli to m u ž i z rovín, nevedeli skákať
po skalách, iba s velkou n á m a h o u sa za m n o u po b a l v a n o c h plazili a
driapali. Tak s o m im ušiel. Toto vo m n e posilnilo sebadôveru, vďaka
ktorej s o m p o t o m absolvoval veľa ú s p e š n ý c h výletov do hôr.
Ľudový tanec mi veľmi pomohol pri. úteku pred mužmi z Matabele.
NOS
S k a u t m u s í mať d o b r ý č u c h , aby vedel svojho nepriateľa nájsť aj
v noci. M a l by p r e t o vždy dýchať n o s o m , a n i e ú s t a m i . To však nie je
jediný dôvod, prečo m á m e dýchať n o s o m , sú aj iné, oveľa dôležitejšie
dôvody. J e d e n A m e r i č a n raz napísal k n i h u Zavrite ústa a zachráňte si
život. V nej opísal, že I n d i á n i o t o m vedia už veľmi d l h o - d o k o n c a
deťom na n o c zaväzovali ústa, aby u r č i t e dýchali iba n o s o m .
D ý c h a n i e n o s o m zabraňuje p r e n i k a n i u c h o r o b o p l o d n ý c h z á r o d k o v
do h r d l a a pľúc.
P r e s k a u t a je d ý c h a n i e n o s o m tiež veľmi u ž i t o č n é . Ak m á t e ústa za­
vreté, p r i ťažkej práci tak rýchlo n e v y s m ä d n e t e . P r i d ý c h a n í n o s o m
v n o c i n e c h r á p e t e a c h r á p a n i e m ô ž e byť veľmi n e b e z p e č n é , ak spíte
na n e p r i a t e ľ s k o m ú z e m í . Majte p r e t o ústa zavreté a dýchajte vždy len
nosom.
UŠI
S k a u t p o t r e b u j e d o b r ý sluch. U š i sú veľmi c h ú l o s t i v é a ak si ich raz
p o š k o d í t e , m ô ž e t e nevyliečiteľne o h l u c h n ú ť .
Ľ u d i a sa často v u š i a c h r ý p u , keď si ich čistia, strkajú si do n i c h
r o ž k y v r e c k o v i e k , s p o n k y alebo s i d o n i c h n a t l a č i a vatu. U š n ý b u b i e ­
n o k je veľmi citlivý, je to len n a p n u t á b l a n a , k t o r á sa ľahko p o š k o d í ,
p r e t o j e t a k é t o čistenie veľmi n e b e z p e č n é . P r i s i l n é z a u c h o u ž m n o h ý m
deťom p o š k o d i l o u š n é b u b i e n k y .
OČI
S k a u t m u s í mať p o c h o p i t e ľ n e v ý b o r n ý zrak - aby b o l s c h o p n ý vi­
dieť aj na velké v z d i a l e n o s t i . O č i si m ô ž e t e posilniť, keď sa b u d e t e
pozerať na v z d i a l e n é p r e d m e t y . H l a v n e v m l a d o s t i by ste si m a l i dávať
na oči pozor. Nečítajte p r i s l a b o m svetle a cez d e ň p r i p r á c i n e c h v á m
s l n k o svieti z b o k u . Svetlo, svietiace r o v n o d o tváre, v á m n a m á h a oči.
C h l a p c i veľmi často n a p í n a j ú zrak, aj keď si to n e u v e d o m u j ú . Z t o h o
p o t o m v z n i k á bolesť hlavy. Z a m r a č e n ý p o h ľ a d je často p r í z n a k o m
práve n a p í n a n i a zraku.
O k r e m d o b r é h o z r a k u p o t r e b u j e s k a u t vedieť aj s p r á v n e určiť farbu
p r e d m e t o v , n a k t o r é s a pozerá. N i e k t o r í c h l a p c i t r p i a farbosleposťou.
Sú z t o h o n e š ť a s t n í a kvôli tejto p o r u c h e sa n e h o d i a na n i e k t o r é p r o ­
fesie a p o v o l a n i a . N a p r í k l a d , taký výpravca či s t r o j v o d c a na železnici
alebo n á m o r n í k m u s í vedieť rozoznať č e r v e n ú o d zelenej.
Dá sa s t ý m však bojovať. Ak zistíte, že ste farboslepí, z o b e r t e si
k ú s k y v l n y alebo p a p i e r a r ô z n y c h farieb a v y b e r t e t e n , o k t o r o m si
m y s l í t e , že je červený, m o d r ý , zelený a p o d o b n e . P o t o m n e c h vám
n i e k t o p o v i e , k t o r é ste vybrali s p r á v n e a k t o r é zle. Skúšajte to z n o v a a
znova, b u d e t e sa stále zlepšovať a n a p o k o n zistíte, že v á m n e r o b í žiad­
n y p r o b l é m rozoznávať farby.
ZUBY
Z a a r m á d n y m verbovateľom raz prišiel m l a d í k , ž e c h c e n a r u k o v a ť .
Vyzeral dosť silný a u r a s t e n ý , ale keď sa mu lekári p o z r e l i na z u b y a
z b a d a l i , v a k o m sú z l o m stave, p o v e d a l i m u , že ho n e m ô ž u odviesť.
M l a d í k s a o h r a d i l : "Ale p a n e , t o t o m i p r i p a d á dosť t v r d é . Veď n i k t o p o
n á s n e c h c e , aby s m e jedli zajatých nepriateľov, v š a k ? "
Už v m l a d o s t i by ste sa m a l i p o r i a d n e starať o svoje z u b y a p r a v i d e l ­
ne ich čistiť, aby ste i c h m a l i zdravé. Čistite si i c h a s p o ň d v a k r á t
d e n n e z u b n o u kefkou a p a s t o u - keď r á n o v s t a n e t e a večer p r e d spa­
n í m , d o m a aj v p r í r o d e . K e ď m á t e možnosť, o p l á c h n i t e si z u b y
p o k a ž d o m jedle v o d o u .
\
Domorodec si z rozstrapkanej suchej paličky asi šesť palcov dlhej
vyrobí jednoduchú
zubnú
kefku.
Skauti v d ž u n g l i n e m a j ú so sebou vždy kefku, vedia si však z roz­
strapkanej suchej paličky vyrobiť za ňu n á h r a d u .
NECHTY
V o j a k o m , ale a j b e ž n ý m ľuďom s a stáva, ž e i m n e c h t y n a n o h á c h
z a r a s t ú do k o ž e , čo im s p ô s o b u j e b o l e s t i a krívajú. M ô ž e sa to p r i h o ­
diť, k e ď s a n e c h á n e c h t narásť p r í l i š d l h ý , t l a k o m t o p á n k y z a č n e rásť
do b o k u a zarýva sa do palca. S k a u t i by si p r e t o m a l i p r a v i d e l n e stri­
hať n e c h t y n a n o h á c h , a s p o ň r a z z a t ý ž d e ň a l e b o z a desať d n í . T r e b a
ich s t r i h a ť o s t r ý m i n o ž n i č k a m i a n e m a l i b y byť d o o k r ú h l a .
Aj o n e c h t y na r u k á c h sa starajte a s t r i h a j t e i c h o s t r ý m i n o ž n i c a m i
raz d o t ý ž d ň a . O k u s o v a n i e i m veľmi n e p r o s p i e v a .
UTUŽOVANIE ZDRAVIA V DRUŽINE
P r í k l a d priťahuje - n e m á m na mysli len o s o b n ý p r í k l a d d r u ž i n o v é h o
radcu. D o b r ý m p r í k l a d o m sú aj o t v o r e n é o k n á na s t r e t n u t i a c h vo v n ú ­
tri či v t á b o r e o t v o r e n é dvere na stane.
V t á b o r e m á t e dostatok času a príležitostí venovať pozornosť čistote a
s p r á v n y m n á v y k o m , a tak si udržovať zdravie.
V t á b o r e nezabúdajte, že o d d y c h a dostatok k v a l i t n é h o s p á n k u sú tiež
dôležité. Po h l a v n o m jedle si doprajte aspoň h o d i n k u voľna.
Osvojte si šesť cvičení z tejto kapitoly, ale n e b e r t e ich ako dril. Pod­
porujte skautov, aby ich cvičili každý deň.
K a ž d ý s k a u t d o s t a n e k a r t u , k a m si b u d e zapisovať svoje miery. Posta­
rajte sa, aby si m i e r y o d m e r a l každé tri mesiace.
HRY NA POSILŇOVANIE
Boxovanie, zápasenie, veslovanie, plávanie, s k á k a n i e - to všetko vám
p o m ô ž e udržať si zdravie, ale zo všetkého najlepšie je lezenie.
Pretláčanie pästí
Postavte sa, r u k y dajte p r e d seba asi na ú r o v e ň pása, d l a n e zatnite do
pästí. Skrížte zápästia, jedna päsť má kíby na p r s t o c h dole a d r u h á hore.
Teraz tlačte s p o d n o u r u k o u h o r e a h o r n o u dole.
T l a č t e o b o m a r u k a m i čo najväčšou silou, po čase nechajte d o l n ú päsť
vytlačiť d r u h ú až h o r e po čelo, a p o t o m naopak.
Aj
keď t o t o
cvičenie
vyzerá
jednoducho,
posilňuje
veľa
svalov
na celom tele, ak d o ň h o vložíte celú silu. Na jeden k r á t ho n e r o b t e d l h o ,
ale viackrát počas d ň a asi m i n ú t u .
Pretláčanie pästí - dvaja chlapci
Dvaja chlapci sa postavia o p r o t i sebe.
Vystrú r u k y p r e d seba, d o t k n ú
sa päsťami a tlačia p r o t i súperovej r u k e , snažia sa d r u h é h o chlapca oto­
čiť čelom vzad.
Tento cvik posilňuje svaly na nohách.
Hod palicou
Chyťte palicu p r i k o n c i do pravej r u k y a držte ju zvisle. Vyhoďte ju
r o v n o do v z d u c h u , najprv len kúsok a
ľavou r u k o u ju chyťte, keď sa
b u d e vracať. Vyhoďte ju znova ľavou r u k o u a chyťte p r a v o u , až k ý m
n e b u d e t e s c h o p n í spraviť to stokrát bez t o h o , aby v á m spadla.
Nasledujte radcu
Radca kráča v p r e d u a precvičuje r ô z n e cviky. O s t a t n í i d ú za n í m a
všetko opakujú.
Zápas
Dvaja hráči sa postavia p r o t i sebe, asi na y a r d od seba, rozpažia r u k y
a zakliesnia sa p r s t a m i no o b o c h r u k á c h . N a k l o n i a sa k sebe, až sa
d o t k n ú h r u ď a m i a z a č n ú tlačiť p r o t i sebe. Vyhráva t e n , kto p r i t l a č í dru­
h é h o k stene, alebo na v y z n a č e n ú h r a n i c u .
'Zápas"
ROZPRÁVANIE
PRI T Á B O R O V O M OHNI 1 8
A K O SI
UDRŽIAVAŤ
ZDRAVIE
Buďte čistotní • Nefajčite • Nepite •
Buďte čistí • Vstávajte skoro • Usmievajte sa
V Š E T C I V Ý Z N A M N Í M I E R O V Í S K A U T I vďačia z a svoje ú s p e c h y
na objaviteľských a loveckých výpravách t o m u , že vedeli, ako sa posta­
rať o svoje zdravie i zdravie svojich spoločníkov. M ô ž e sa ľahko stať, že
o n i alebo ich m u ž i u t r p i a úraz, d o s t a n ú nejakú c h o r o b u , zrania sa a
v d ž u n g l i n e n á j d u lekára, ktorý by ich vyliečil. S k a u t sa m u s í vedieť
o seba postarať, inak by to n i k a m n e d o t i a h o l ; m o h o l by tak a k u r á t zo­
stať d o m a , na n i č i n é by n e b o l súci.
N a u č t e sa starať o seba a n e s k ô r b u d e t e vedieť ukázať aj o s t a t n ý m , ako
si upevniť zdravie. Takto m ô ž e t e d r u h ý m d o b r e poslúžiť.
Keď sa o seba s p r á v n e staráte, n e m u s í t e brať lieky. V b á s n i anglické­
ho b á s n i k a D r y d e n a sa d o č í t a m e , o koľko je lepšie veriť č e r s t v é m u
v z d u c h u a cvičeniu, než platiť d o k t o r o m , aby sa starali o naše zdravie:
Zdravie si nekúpiš, do polí ho hľadať bež.
Ci radšej za horké lieky platiť chceš?!
Pohyb, to je medicína múdrych ľudí;
Uzdravovať povaľačov,
to už Boha nudí.
BUĎTE
ČISTOTNÍ
Keď sa p o r e ž e t e na špinavej ruke, m ô ž e začať hnisať a bolieť. Ale ak
m á t e r u k u čistú a u m y t ú , n i č sa vám n e s t a n e - zahojí sa rýchlo.
Keď si u m ý v a t e p o k o ž k u , čistí sa t ý m aj krv. Podľa lekárov je cviče­
nie, po k t o r o m sa h n e ď neumyjete, ú č i n n é len spolovice.
N i e k a ž d ý d e ň m á t e možnosť sa poumývať, ale m ô ž e t e sa a s p o ň vyšú­
chať m o k r ý m alebo s u c h ý m u t e r á k o m . N a t o b y ste n e m a l i ani jeden
deň z a b u d n ú ť , ak c h c e t e byť zdraví a vo forme.
O oblečenie tiež m u s í t e dbať - o bielizeň aj o v r c h n é šatstvo.
NOVÁČIK TOMMY 9
TOMMY SKÚŠA
FAJČIŤ
Tommy sadol pod strom, že pofajčí cigu,
rýchlo mu však došlo, že je to na figu
J e d n ý m z p r e d p o k l a d o v zdravia a sily je čistá krv. P r e č i s t í t e ju dýcha­
n í m čerstvého v z d u c h u , k a ž d o d e n n ý m v y p r á z d ň o v a n í m , čiže velkou
p o t r e b o u , p r i ktorej zbavíte telo nečistôt - n i e k t o c h o d í aj d v a k r á t
d e n n e . Ak sa v á m to n á h o d u jeden d e ň n e d a r í , vypite veľa vody, h l a v n e
p r e d r a ň a j k a m i a h n e ď po n i c h u r o b t e cvičenia s t o č e n í m t r u p u a všet­
ko by sa m a l o napraviť.
R á n o sa do n i č o h o nepúšťajte, k ý m ste aspoň niečo nezjedli.
FAJČENIE
Všetci s k a u t i poznajú skautský zákon. Je tu ešte jeden n e p í s a n ý , kto­
r é m u však r o z u m i e každý. A ten znie: „ S k a u t n i e je h l u p á k . " P r e t o
s k a u t i nefajčia, najmä k ý m sú ešte vo vývoji.
K a ž d ý dokáže fajčiť - n i e je na t o m n i č ú ž a s n é h o . Skaut s t ý m však
n e z a č n e , lebo nie je taký h l u p á k . U v e d o m u j e si, že keď c h l a p e c začne
fajčiť skôr, n e ž dospeje, m ô ž e mu to oslabiť srdce, najdôležitejší telesný
orgán. Srdce rozvádza krv do celého jeho tela, aby sa m o h l i tvoriť kosti
a svaly. Ak nepracuje tak, ako má, nevyvinie sa z chlapca zdravý m u ž .
S k a u t i vedia aj to, že fajčením si kazia č u c h a t e n je v aktívnej službe
veľmi dôležitý.
M n o h í v r c h o l o v í športovci, vojaci a n á m o r n í c i nefajčia, lebo bez t o h o
sa cítia lepšie.
C h l a p c i nezačínajú fajčiť p r e t o , že by im to c h u t i l o , ale obyčajne iba
p r e t o , aby si z n i c h o s t a t n í neuťahovali, že na to n e m a j ú o d v a h u . Alebo
si myslia, že tak b u d ú vyzerať dospelo - p r i t o m vyzerajú ako m l a d í hlu­
páci.
Takže k ý m n e b u d e t e naozaj dospelí, vydržte a nefajčite. Takto z vás
b u d ú p r a v í m u ž i , a n i e h l u p á c i s n a p o l y vyfajčenou cigaretou v ú s t a c h .
U o s t a t n ý c h si získate o to väčší rešpekt a m o ž n o b u d ú tajne nasledovať
váš p r í k l a d .
PITIE
Raz za m n o u prišiel jeden m u ž , vyzeral ako vojak a p r i n i e s o l mi pre­
púšťacie doklady, z k t o r ý c h som zistil, že so m n o u slúžil v J u ž n e j Afri­
ke. Povedal, že si n e m ô ž e nájsť p r á c u a hladuje - všetci sú p r o t i n e m u ,
m o ž n o p r e t o , že je vojak. N o s a oči mi však o d h a l i l i i n ý p r í b e h a sku­
t o č n ý d ô v o d jeho n ú d z e .
Šaty mu s m r d e l i p i v o m a t a b a k o m , k o n č e k y p r s t o v m a l z a ž l t n u t é
od cigaretového d y m u , d o k o n c a si dal nejaký c u k r í k , aby p r e k r y l
zápach whisky. N i e t divu, že ho n i k t o n e c h c e l zamestnať, aj tak by mu
iba dávali ďalšie p e n i a z e na pitie. Veď taký človek by s p e n i a z m i určite
nič iné neurobil.
M u ž i , k t o r í si z v y k n ú míňať čas a p e n i a z e na pitie, sú veľakrát dôvo­
d o m n ú d z e a chudoby. M n o h é zločiny, c h o r o b y a d o k o n c a šialenstvo sú
v ý s l e d k o m n e u m i e r n e n é h o pitia.
Staré príslovie „po s i l n o m p i t í slabý c h l a p " je naozaj pravdivé.
M u ž , k t o r ý pije, sa naozaj n e m ô ž e stať s k a u t o m . D r ž t e sa od pitia čo
naj ďalej a sľúbte si, že s n í m n e c h c e t e n i č mať. Na u h a s e n i e s m ä d u a
v z p r u ž e n i e stačí voda, čaj alebo káva, keď je príliš teplo, osvieži vás
l i m o n á d a alebo c i t r ó n o v á šťava.
Na túre
Skaut sa p o s t u p n e n a u č í vydržať aj bez t e k u t í n . Do istej m i e r y je to
vec zvyku. Ak m á t e p r i c h ô d z i či b e h a n í ústa zavreté, alebo si do n i c h
vložíte k a m i e n o k ( p r i n ú t i vás neotvárať ústa) n e v y s m ä d n e t e tak rýchlo,
ako keby ste o t v o r e n ý m i ú s t a m i vdychovali s u c h ý v z d u c h a p r a c h .
M u s í t e však byť v dobrej k o n d í c i i . Ak ste kvôli n e d o s t a t k u p o h y b u
t u č n í , b u d e t e stále s m ä d n í a b u d e t e chcieť piť k a ž d ú míľu. Ak sa n e n a ­
pijete, s m ä d sa po chvíli vytratí. Ak pri p o c h o d e alebo h r á c h stále pije­
te, skôr sa z a d ý c h a t e a u n a v í t e .
„Panák"
Niekedy, keď sa s t r e t n e t e s priateľmi, k t o r í k v á m c h c ú byť štedrí, je
ťažké nedať si niečo na pitie. No b u d ú vás mať o m n o h o radšej, ak si
n e d á t e n i č a n e m u s i a za vás platiť. Ak naliehajú, m ô ž e t e si dať niečo
n e š k o d n é . Povaľači radi postávajú pri p u l t e , rozprávajú sa a popíjajú obyčajne na účet n i e k o h o i n é h o - ale stále sú to povaľači a m a l i by ste
sa od n i c h držať čo naj ďalej, ak chcete mať naďalej p e k n ý život.
P a m ä t a j t e si, že alkohol ešte nevyriešil ani jediný p r o b l é m - p r o b l é ­
m y s ú práve stále väčšie, a k m u p r e p a d n e t e . P r i p o h á r i k u človek n a pár
h o d í n z a b u d n e , čo ho vlastne trápi, no z a b u d n e aj na všetko ostatné. Ak
má ž e n u a deti, n e p o m y s l í na svoje p o v i n n o s t i voči n i m , že by m a l
p r e n i c h pracovať a p o m á h a ť im a n a m i e s t o t o h o si t a k t o znižuje š a n c u
nájsť si r o b o t u .
N i e k t o r í ľudia r a d i pijú, lebo sa im páči t e n pocit o t u p e n o s t i , lenže
t a k t o sa správajú len h l u p á c i . Keď si raz na alkohol n a v y k n ú , ž i a d n y
zamestnávateľ im n e b u d e veriť, ľahko stratia p r á c u a ochorejú. Opiť sa
- na t o m n i e je n i č m u ž n é h o . Alkohol p r i p r a v í človeka o zdravie, ka­
riéru a r o d i n n é šťastie. Na t ú t o c h o r o b u je len jediný liek - n i k d y t o m u
neprepadnúť.
Muži, ktorí prepadnú pitiu, si často zničia zdravie a rodinné šťastie.
Staré príslovie „Po silnom pití slabý chlap" je naozaj pravdivé.
ZDRŽANLIVOSŤ
Fajčenie a p i t i e n i e k o h o lákajú, i n é h o nie, ale j e d n o p o k u š e n i e skôr či
n e s k ô r p o t r á p i k a ž d é h o z vás, tak vás c h c e m p r e d n í m varovať.
Boli by ste p r e k v a p e n í , kolko chlapcov mi poslalo ďakovné listy, že
s o m o tejto n e r e s t i písal. M y s l í m , že viacerí o c e n í t e m o j u r a d u , p r e t o ž e
to o p a n t á t a k m e r k a ž d é h o . Fajčenie, pitie a h r a n i e h i e r sú čisto m u ž s k é
neresti, a p r e t o lákajú tolko chlapcov. Táto neresť však nie je neresťou
mužov - skutoční muži pohŕdajú niekým, kto t o m u podľahne.
C h l a p c i , k t o r í začali fajčiť, považujú p o č ú v a n i e n e s l u š n ý c h p r í b e h o v
za niečo zaujímavé a m u ž n é , ale to len dokazuje, a k í sú h l ú p u č k í .
Rozhovory, čítanie brakovej literatúry alebo n e s l u š n é obrázky, to
všetko m ô ž e ľahko priviesť n e u v e d o m e l é h o chlapca k p o k u š e n i u masturbácie. To však zhoršuje z d r a v o t n ý aj d u š e v n ý stav.
N o s t r o c h o u m u ž n o s t i n a takéto p o k u š e n i e ani n e p o m y s l í t e . N e p o ­
zriete sa na knihy, n e b u d e t e počúvať h i s t o r k y a z a č n e t e myslieť na niečo
iné.
Takéto n u t k a n i e sa m ô ž e dostaviť aj po príliš b o h a t o m jedle, alebo
keď spíte v priteplej posteli a m á t e na sebe veľa p r i k r ý v o k . S t u d e n á spr­
cha alebo kúpeľ p o m ô ž u , alebo si precvičte h o r n ú časť tela a paže, zaboxujte si a p o d o b n e .
Po prvý raz m ô ž e byť p r e vás ťažké ovládnuť sa, ale keď už ste to raz
prekonali, nabudúce to bude jednoduchšie.
Skaut je "čistý v myšlienkach, slovách a skutkoch".
Vie, ako naložiť s ľuďmi, ktorí hovoria oplzlosti.
Ak vás to stále t r á p i , n e h a n b i t e sa, zájdite za o t c o m alebo s k a u t s k ý m
v e d ú c i m , p o h o v o r t e si s n í m a všetko sa vyrieši.
RANNÉ
VSTÁVANIE
Skaut by m a l byť už s k o r o r á n o na n o h á c h , p r e t o ž e vtedy sa lesné
zvieratá k ŕ m i a a presúvajú.
M a l by si teda zvyknúť skoro vstávať. K t o si už raz na to zvykne,
n e m á s t ý m ž i a d e n p r o b l é m , na rozdiel od t u č n ý c h leňochov, k t o r í vyli­
hujú v posteli aj d l h o po t o m , čo vyšlo slnko.
Vojvoda z W e l l i n g t o n u rád spával na malej táborovej posteli a zvykol
hovoriť: „ K e ď myslíš, že je čas otočiť sa na d r u h ý bok, je čas vstávať."
Ľ u d i a , k t o r í s t i h n ú za d e ň viac ako iní, vstávajú o h o d i n u - dve skôr.
Keď sa z o b u d í t e skôr, b u d e t e mať aj viac času na hry.
Ak by ste vstávali o h o d i n u skôr ako o s t a t n í , m a l i by ste za mesiac
o 30 h o d í n viac života ako o n i . Za rok by to bolo o 365 h o d í n , teda 30
d n í viac - to je 13 mesiacov o p r o t i ich d v a n á s t i m .
Toto staré príslovie má v sebe veľa pravdy:
Ranné vtáča rosa zmáča.
ÚSMEV
M á l o ú s m e v u z n a m e n á m á l o zdravia. Smejte sa, koľko m ô ž e t e - u r o b í
vám to d o b r e . Vždy keď sa dá d o b r e zasmiať, smejte sa. R o z o s m e j t e aj
iných, je im to p r o s p e š n é .
Ak vás sužujú bolesti alebo trápi nejaký p r o b l é m , zasmejte sa t o m u .
Nezabúdajte na to, keď sa raz p r i n ú t i t e , uvidíte, aký je to naozaj rozdiel.
Hádzanie oštepom či kopijou posiluje paže. Austrálski domorodci používajú
kus dreva ako predĺženie ruky, aby mohli hodiť kopiju väčšou silou.
O velkých p r i e s k u m n í k o c h , ako bol k a p i t á n J o h n S m i t h - „ S t o p á r " či iní, sa d o č í t a t e , že to boli veselí a zábavní ľudia.
C h l a p c i sa z v y k n ú p r i ťažkej telesnej práci mračiť, ale s k a u t by sa mal
stále usmievať. Za z a m r a č e n i e sa strhávajú body.
HRY
Štafetové preteky
Súťažia dve družiny, k o m u sa skôr p o d a r í preniesť o d k a z na u r č i t ú
vzdialenosť v čo n a j k r a t š o m čase. Sú to bežecké štafetové p r e t e k y (alebo
cyklistické).
D r u ž i n a m u s í p o s t u p n e poslať t r i správy alebo z n a m e n i a ( n a p r í k l a d
v ý h o n k y určitej rastliny) z miesta v z d i a l e n é h o , p o v e d z m e , dve míle.
R a d c a zoberie svoju d r u ž i n u a rozostaví s k a u t o v na s t a n o v i s k á c h
vo v h o d n ý c h v z d i a l e n o s t i a c h ; b u d ú m e d z i n i m i bežať t a m a späť.
Ak stoja na s t a n o v i s k á c h dvojice, správu m ô ž e t e predávať obojsmer­
ne.
Hádzanie oštepom
P r i p r a v t e cieľ - vrece p l n é slamy, väčší k a r t ó n alebo p l á t n o n a t i a h n u ­
té na r á m e .
Oštepy (kopije) vyrobíte z prútov, na ťažšom k o n c i ich zaostríte alebo
na ne dáte železný h r o t .
ROZPRÁVANIE
PRI T Á B O R O V O M OHNI 19
PREVENCIA
CHORÔB
Baktérie a ako s nimi
bojovať • Správna strava •
Obliekanie • Oddielová
formácia
P R E D P Á R R O K M I , keď som bol v K a š m í r e , m i m i e s t n i obyvatelia
p r i n i e s l i na n o s i d l á c h m l a d é h o muža. Vraj spadol z vysokej skaly, zlo­
m i l si c h r b t i c u a u m i e r a . H n e ď som zistil, že si len vykĺbil r a m e n o a mal
p á r m o d r í n , n o bol presvedčený, ž e z o m r i e .
Tak s o m sa vyzul, sadol som si k jeho hlave, p ä t u s o m mu dal do pod­
pazušia, chytil s o m v y k ĺ b e n ú r u k u a ťahal celou silou, až kosť zaskočila
naspäť do lôžka. Od bolesti o m d l e l a jeho spoločníci si mysleli, že som
ho naozaj zabil. No o p á r m i n ú t sa p r e b r a l a zistil, že r u k a je v poriad­
ku. P o m y s l e l i si teda, že s o m u r č i t e lekár. Poslali po v š e t k ý c h c h o r ý c h
v kraji, aby ich priviedli ku m n e , že ich vyliečim. N a s l e d u j ú c e dva d n i
boli h r o z n é . P r i c h á d z a l i k u m n e ľudia s o v š e t k ý m i m o ž n ý m i choroba­
mi a ja s o m a n i p o r i a d n e n e m a l lieky, aby s o m sa o n i c h postaral. No
robil s o m , čo s o m m o h o l a m n o h ý m sa podľa m ň a uľavilo h l a v n e p r e t o ,
že verili mojej p o m o c i .
M n o h í z n i c h ochoreli, lebo boli š p i n a v í a r a n y sa im infikovali špi­
n o u ; ďalší o c h o r e l i kvôli zlej kanalizácii alebo pili n e k v a l i t n ú v o d u a
podobne.
Tak s o m to aj vysvetlil n á č e l n í k o m d e d í n a dúfam, že s o m tak prispel
k ich zdraviu.
Boli mi veľmi vďační a o d v t e d y mi p o m á h a l i p r i love na m e d v e d e či
pri z h á ň a n í jedla.
K e b y s o m však nevedel n i č o liečení, sotva by s o m m o h o l p r e tých
úbožiakov n i e č o urobiť.
Keď už h o v o r í m e o lekárstve, rád by s o m vás varoval, aby ste to s uží­
v a n í m h o t o v ý c h liekov n e p r e h á ň a l i . V r ô z n y c h časopisoch nájdete
r e k l a m y na lieky, čo vyliečia všetky choroby. N i e k t o r é naozaj p o m ô ž u ,
iné však m ô ž u veľmi ublížiť, h l a v n e ak sa b e r ú vo veľkých m n o ž s t v á c h .
Takže, ak ste c h o r í , zájdite radšej ku kvalifikovanému lekárovi a n e k u ­
pujte si v l e k á r n i n i e č o , čo podľa reklám vylieči všetky n e d u h y .
BAKTÉRIE A AKO S NIMI BOJOVAŤ
C h o r o b a sa p r e n á š a v o d o u alebo v z d u c h o m p r o s t r e d n í c t v o m m a l ý c h
neviditeľných „ b a k t é r i í " alebo „ m i k r ó b o v " . M ô ž e t e ich v d ý c h n u ť ústa­
m i , vypiť alebo zjesť a o n y v á m vo v n ú t r i vypestujú z á r o d k y choroby.
Ak m á t e krv naozaj v p o r i a d k u , tak sa obyčajne n i č n e s t a n e . Ak ju však
n e m á t e ú p l n e v p o r i a d k u , m ô ž e t e naozaj ochorieť.
M u s í t e sa teda zbaviť baktérií, ak je to m o ž n é . R a d y žijú na t m a v ý c h ,
v l h k ý c h a š p i n a v ý c h m i e s t a c h . Pochádzajú z kanalizácií, starých košov
na odpadky, h n i j ú c i c h zbytkov a p o d o b n e . P r e t o sa starajte, aby ste m a l i
izbu, t á b o r aj oblečenie čisté, suché, p r e h r i a t e s l n k o m a vyvetrané;
a držte sa ďalej od smradľavých miest.
P r e d j e d l o m si umývajte r u k y a nechty, m ô ž u sa na n i c h držať m i k r ó ­
by, k t o r é sa t a m dostali počas nejakej roboty.
Spánok na čerstvom vzduchu
Skaut by m a l spávať na čerstvom v z d u c h u , takže aj keď spí d o m a , má
o k n á o t v o r e n é d o k o r á n . Ak je z v y k n u t ý spávať v teple, m o h o l by v tábo­
re p r e c h l a d n ú ť , a to by pôsobilo naozaj s m i e š n e a „ n o v á č i k o v s k y " . Ak
si raz z v y k n e t e spávať p r i o t v o r e n o m o k n e , už tak ľahko n e p r e c h l a d n e te.
Veľa ľudí vyzerá b l e d o a b i e d n e len p r e t o , že žijú v n e v e t r a n ý c h miest­
n o s t i a c h , k d e je v z d u c h p l n ý n e z d r a v ý c h p l y n o v a c h o r o b o p l o d n ý c h
zárodkov. Otvárajte o k n á každý deň, aby ste vypustili z a t u c h n u t ý
vzduch.
STRAVA
M n o h o c h o r ô b v z n i k á z t o h o , že sa ľudia prejedajú, alebo jedia zlú
stravu.
S k a u t m u s í vedieť, ako má byť stále zdravý a aktívny. K e ď už raz
získa s p r á v n e svaly, m ô ž e zostať fit aj bez n e j a k é h o ďalšieho špeciál­
n e h o t r é n i n g u - stačí sa s p r á v n e stravovať.
P r i o b l i e h a n í M a f e k i n g u s m e m a l i m a l é p r í d e l y a členovia posádky,
k t o r í b o l i z v y k n u t í jesť m á l o , n e t r p e l i tak, ako ľudia, k t o r í boli v mie­
r o v ý c h č a s o c h z v y k n u t í napchávať sa - zoslabli a b o l i p o d r á ž d e n í .
K u k o n c u s m e u ž dostávali iba t r o c h u p o m l e t é h o ovsa, asi ako m a l ý
k o l á č i k - to bol n á š d e n n ý p r í d e l chleba, asi l i b r u m ä s a a dve p i n t y
kaše z o v s e n ý c h o t r ú b , k t o r á c h u t i l a ako p o k a z e n é l e p i d l o na plagáty.
Najlacnejší j e h r a c h , m ú k a , ovsená m ú k a , zemiaky, ryža, m a k a r ó n y
a syr. Ď a l š í m d o b r ý m j e d l o m je ovocie, z e l e n i n a , ryby, vajcia, oriešky,
m l i e k o - z t o h o sa dá v ý b o r n e vyžiť s t r o c h o u mäsa, ale aj bez n e h o .
P r i d o s t a t k u č e r s t v é h o v z d u c h u b u d e a j strava z d r a v i u p r o s p e š n á .
Ak celý d e ň s e d í t e vo v n ú t r i , z jedla len p r i b e r á t e a ste ospalí. V o b o c h
p r í p a d o c h je lepšie, keď jete s m i e r o u . C h l a p c i vo vývoji by r o z h o d n e
n e m a l i hladovať, ale ani správať sa ako jeden m a l ý ž r ú t na školskej
s l á v n o s t i ; keď sa ho o p ý t a l i : „ U ž n e v l á d z e š jesť?" o d p o v e d a l : „Jesť
v l á d z e m , ale už to n e m á m k a m prehltnúť."'
M n o h í ľudia sú d n e s slabí aj p r e t o , že sa n a p c h á v a j ú l i e k m i , k t o r é
n i e je d ô v o d užívať.
N a j l e p š í m l i e k o m je čerstvý v z d u c h a cvičenie, r á n o veľký p o h á r
vody, ak m á t e z á p c h u a p o l litra teplej v o d y p r e d s p a n í m .
OBUV
Keď s k a u t potrebuje vydržať d l h é h o d i n y na p o c h o d e , m a l by dbať
o svoje t o p á n k y alebo čižmy. Ja m á m radšej t o p á n k y ako čižmy, p r e t o ž e
sa v n i c h k n o h á m d o s t a n e viac v z d u c h u .
Skaut, k t o r é h o pri d l h o m c h o d e n í rozbolia nohy, je n a n i č . M a l i by ste
p r e t o mať d o b r é topánky, ktoré vám sedia, p e v n é , k t o r é sa vašej n o h e čo
najviac prispôsobia a s r o v n ý m v n ú t o r n ý m okrajom. T o p á n k y b u d ú
m ä k k é , a k ich b u d e t e natierať masťou, b a r a n í m t u k o m , m a s t i v o m
na kožu, m y d l o m na čistenie kože alebo r i c í n o v ý m olejom.
K e ď n o h a o d p o t u alebo vonkajšej vlhkosti z v l h n e , p o k o ž k a z m ä k n e ,
a rýchlo sa na nej vytvoria pľuzgiere alebo sa oderie, ak t o p á n k y n e d r ­
žia n o h u d o s t a t o č n e pevne.
Táto šnúrka je uviazaná na skautský spôsob: jeden
koniec je prepletený
pod najnižšou dierkou. Potom je prevlečená cez dierku oproti; potom sa zas
vedie hore a zašnuruje sa dole. Čiernu časť šnúrky nieje v skutočnosti vidieť.
P r e t o by ste si n o h y m a l i držať čo najviac v s u c h u . Treba nosiť d o b r é
vlnené ponožky. Keď m á človek t e n k é b a v l n e n é alebo h o d v á b n e p o n o ž ­
ky, h n e ď m ô ž e t e vedieť, že veľa n e c h o d í . Keď sa n i e k t o vyberie p r v ý k r á t
na d l h š í výlet, často sa mu p r e m o č i a nohy, k ý m z vlastnej s k ú s e n o s t i
n e p r í d e na to, ako sa o n o h y starať.
Ak sa vám n o h y príliš potia, zasypávajte si ich p ú d r o m - vyrobíte ho
z r o v n a k ý c h dielov kyseliny boritej, š k r o b u a o x i d u z i n k u . P ú d e r m e d z i
p r s t a m i t r e b a vyšúchať, i n a k sa t a m b u d ú tvoriť hrčky. N o h y v á m t r o ­
chu s t v r d n ú , ak si ich b u d e t e namáčať vo vode s k a m e n c o m alebo
so soľou. N o h y si umývajte každý deň.
SKAUTSKÝ
VÝCVIK
Pohyby oddielu
Výcvik s k a u t i používajú na to, aby sa m o h l i v p o r i a d k u dostať rýchlo
z j e d n é h o m i e s t a na d r u h é .
Ak je výcvik správny, p o s i l n í ich a s t a n ú sa z n i c h š i k o v n í a p o h o t o v í
m u ž i . Posilňuje svaly, k t o r é podopierajú telo; a keď je telo v z p r i a m e n é ,
pľúca a s r d c e majú dosť m i e s t a na svoju p r á c u a v n ú t o r n é o r g á n y sú
v správnej pozícii na trávenie jedla.
V z h r b e n o m tele všetky o r g á n y klesnú a n e m ô ž u s p r á v n e fungovať,
p r e t o sú z h r b e n í ľudia obyčajne slabí a chorľaví.
"S"je skrivené, "I" rovné. Opýtajte sa sami seba - ste "S" alebo "I"?
M l a d í chlapci sa často hrbia, mali by t o m u t o zlozvyku p r e d c h á d z a ť
častým c v i č e n í m a výcvikom.
Keď stojíte, stojte v z p r i a m e n e , keď sedíte, seďte v z p r i a m e n e a c h r b á t
si o p r i t e o o p e r a d l o stoličky. P r i p r a v e n é telo, či už idete, stojíte alebo
sedíte, z n a m e n á ostražitú myseľ. Z í d e sa v á m to aj p r i výbere zamest­
n a n i a , lebo veľa zamestnávateľov si vyberie ostražito vyzerajúceho člo­
veka a z h r b e n é h o p r e h l i a d n e . Keď sa m u s í t e n a k l o n i ť n a d stôl, alebo si
chcete zaviazať šnúrky, nezohýbajte c h r b á t , o h n i t e sa v k r í ž o c h a záro­
veň si p o s i l n í t e telo.
P r i rozkaze „ P o z o r " stojí skaut v z p r i a m e n e , p o z e r á p r e d seba, n o h y
spolu, r u k y voľne visia p r i b o k u , p r s t y sú r o v n o .
P r i povele „ P o h o v " dá ľavú n o h u o šesť palcov d o p r e d u ,
r u k y spojí
za c h r b t o m a m ô ž e otáčať hlavou. P r i povele „Pohov, s a d n ú ť " sa zloží
na zem v ľubovoľnej p o l o h e . Povel „Pohov, s a d n ú ť " používajte vždy,
keď už n e p o t r e b u j e t e , aby chlapci stáli v p o z o r e a z e m je suchá.
P r i povele „ P o c h o d o m v c h o d " chlapci vykročia ľavou n o h o u v peknej
c h ô d z i , r u k a m i h ý b u voľne, aby si precvičili telo, svaly a v n ú t o r n é orgá­
ny.
Keď sedíte na stoličke, seďte rovno a nenechajte telo klesnúť do tvaru S.
P r i povele „ P o k l u s o m k l u s " bežia chlapci p o k l u s o m , k r á t k y m ľah­
k ý m k r o k o m , r u k y sa voľne h ý b u , nevisia po s t r a n á c h .
N a povel „ S k a u t s k o u c h ô d z o u v p r e d " idú chlapci striedavo 2 0 k r o k o v
r ý c h l y m p o c h o d o m , ďalších 2 0 p o k l u s o m , k ý m n e d o s t a n ú povel
„ P o c h o d o m v c h o d " alebo „Zastaviť stáť".
„Vpravo v b o k " - chlapci sa otočia doprava.
„Sledujte v o d c u , vodca vpravo v b o k " vedúci c h l a p e c sa o t o č í dopra­
va, o s t a t n í ho nasledujú.
„ D o z á s t u p u zoradiť" (po povele „Sledujte v o d c u " ) zozadu d o b e h n ú
ešte p o c h o d u j ú c i chlapci a vyformujú zástup po ľavej s t r a n e vodcu.
Oddielové formácie
Línia ( d r u ž i n y b o k po b o k u ) - V každej d r u ž i n e stoja s k a u t i z o r a d e n í
vedľa seba, d r u ž i n o v ý radca je n a p r a v o , zástupca naľavo, o s t a t n í vo svo­
jom p o r a d í sprava
doľava m e d z i
nimi, skautský vodca v
strede
pred líniou.
Otvorený blok ( d r u ž i n y bok po b o k u vo viacerých r a d o c h ) - Zaveľte
„ D r u ž i n y v p r a v o v b o k " (vytvorte d r u ž i n o v é línie). „Zastaviť stáť" (keď
sú už d r u ž i n y z o r a d e n é za sebou, v p r i m e r a n ý c h v z d i a l e n o s t i a c h
od seba, aby sa s k a u t i m o h l i v zástupe otočiť doprava alebo doľava).
Uzavretý blok - Z a d n é d r u ž i n y sa p o h n ú k v e d ú c i m d r u ž i n á m , aby
na n á s t u p e zaberali m e n e j miesta. M u s i a p r e d s a počuť vodcove príkazy.
L í n i a sa dá vytvoriť z o t v o r e n é h o b l o k u doprava alebo doľava tak, že
zavelíte d r u ž i n á m otočiť sa d a n ý m s m e r o m ; alebo d o p r e d u , keď zasta­
víte v e d ú c u d r u ž i n u (alebo n e c h á t e pokračovať), d r u h á d r u ž i n a sa
o d k l o n í a p r í d e n a p r a v o k vedúcej, tretia d r u ž i n a sa p o h n e na ľavú stra­
nu a tak ďalej s o s t a t n ý m i z a d n ý m i d r u ž i n a m i , p á r n e čísla n a p r a v o ,
n e p á r n e naľavo od vedúcej družiny. D o b i e h a j ú c e d r u ž i n y dobiehajú
vždy p o k l u s o m .
Nehrbte sa a nehľaďte do zeme, akoby ste sa za seba hanbili.
Vystrite sa a nahoďte skautský úsmev.
L í n i u vytvoríte z o t v o r e n é h o b l o k u aj s m e r o m d o z a d u p o v e l o m
„čelom v z a d " (vždy sa otáčajte na pravú s t r a n u ) a p o t o m p o s t u p u j t e
podľa p r e d c h á d z a j ú c i c h povelov, až vytvoríte l í n i u .
Formovanie sa pomocou tichých signálov
S o s t r a ž i t ý m o d d i e l o m dokážete spraviť t a k é t o zástupy aj b e z slovka
p o v e l u ; stačí, keď skautský vodca dá signál a všetci s k a u t i o k a m ž i t e
p o k l u s o m zaujmú svoje miesto v d r u ž i n e , celá formácia je čelom
k s k a u t s k é m u vodcovi.
N a p r í k l a d , p r e povel „ Z o r a d i ť " b y m o h o l rozpažiť r u k y n a strany;
p r e o t v o r e n ý blok rozpažte r u k y od tela, ale v lakťoch ich z o h n i t e sme­
r o m h o r e ; p r e uzavretý blok b y m o h o l byť signál ako p r e o t v o r e n ý blok,
ale r u k y by boli n a t i a h n u t é d o p r e d u , a nie do b o k u .
F o r m á c i a do p o d k o v y je b e ž n á p r e d r u ž i n o v é nástupy. S i g n á l o m je
obyčajne m á v a n i e r u k a m i sem a t a m v p o l k r u h u p r e d t e l o m .
P r e m e d z i d r u ž i n o v é h r y sa používajú zástupy. Skauti sú n a s t ú p e n í
v z á s t u p e za sebou za r a d c o m družiny, vzadu stojí zástupca, čelom
k s k a u t s k é m u v e d ú c e m u a v o b v y k l o m d r u ž i n o v o m p o r a d í sprava doľa­
va. O b v y k l ý m s i g n á l o m sú r u k y n a t i a h n u t é r o v n o d o p r e d u .
P o h y b y sa vykonávajú b e h o m a v ú p l n o m t i c h u .
RYTIERSTVO
ROZPRÁVANIE
PRI T Á B O R O V O M O H N I 20
RYTIERSKOSŤ
VOČI
OSTATNÝM
Potulní rytieri 'Ochota pomôcť druhým
Zdvorilosť voči ženám
" Z A D Á V N E J ÉRY, keď rytieri boli smelí," sa v á m m o h o l n a s k y t n ú ť
úžasný pohľad na jazdca o d e t é h o v oceli, ako sa nesie vo svojom žiari­
v o m b r n e n í , so štítom, kopijou a vlajúcim c h o c h o l o m cez t m a v ý les
na m a j e s t á t n o m bojovom k o n i , ktorý zvládne nielen ťažký náklad, ale je
aj p l n ý síl v r h n ú ť sa na nepriateľa. A pri ň o m kráča jeho p a n o š - m l a d ý
p o m o c n í k a spoločník, ktorý sa j e d n é h o d ň a stane r y t i e r o m .
Za r y t i e r o m šla jeho d r u ž i n a ozbrojených m u ž o v - o d v á ž n i , m o c n í
bojovníci, p r i p r a v e n í nasledovať svojho rytiera aj k b r á n a m pekla. Boli
to tvrdí, s l o b o d n í vojaci starých čias, k t o r í vďaka svojej o d v a h e a odda­
nosti svojmu rytierovi vyhrávali pre svoju krajinu veľa bitiek.
V m i e r o v ý c h časoch, keď nebolo treba bojovať, túlal sa rytier po okolí
a hľadal ľudí v n ú d z i , k t o r í by potrebovali jeho p o m o c , h l a v n e ženy a
deti, a robil d o b r é skutky. T a k é m u t o rytierovi, ktorý sa oddal d o b r ý m
s k u t k o m , sa hovorilo " p o t u l n ý rytier". J e h o d r u ž i n a robila t o , čo ich
veliteľ a vždy boli p r i p r a v e n í použiť svoju silu na p o m o c ľuďom v n ú d z i .
D á v n i rytieri boli p r e n á r o d ako radcovia d r u ž í n a vojaci boli skauti.
Skauti a radca d r u ž i n y sa p r e t o veľmi podobajú r y t i e r o m a ich spo­
l o č n í k o m , h l a v n e ak sú si v e d o m í svojej dôstojnosti a naozaj sa snažia
p o m á h a ť ľuďom z ťažkostí a r a d i priložia r u k u k dielu. S k a u t s k é heslo
znie " B u ď p r i p r a v e n ý " konať svoju povinnosť, a to rytierske znelo
p o d o b n e : " B u ď vždy p r i p r a v e n ý " .
RYTIERSKE CNOSTI
Rytieri - teda rytierske r á d y - sa objavili v A n g l i c k u asi p r e d 1500
r o k m i za kráľa Artuša.
Po s m r t i svojho otca, kráľa U t h e r a P e n d r a g o n a , žil so svojím s t r ý k o m
a n i k t o ani n e t u š i l , že je to b u d ú c i kráľ. On sám nevedel, že je s y n o m
zosnulého panovníka.
N e s k ô r sa našiel na c i n t o r í n e p r i kostole velký k a m e ň , v ň o m zaraze­
ný m e č a n á p i s : " K t o v y t i a h n e t e n t o m e č zo skaly, je p r a v ý m kráľom
celého A n g l i c k a . "
Skúšali to všetci veľkí p á n i , ale n i k o m u sa to n e p o d a r i l o .
V t e n d e ň sa k o n a l t u r n a j , m a l sa na ň o m zúčastniť aj A r t u š o v bratra­
nec. No keď prišiel na miesto, zistil, že si zabudol m e č d o m a , a tak
poslal Artuša, aby mu ho doniesol. Ten ho však nevedel nájsť, ale spo­
m e n u l si na m e č z c i n t o r í n a , šiel t a m a zatiahol zaň. H n e ď ho aj vytia­
hol zo skaly a doniesol b r a t r a n c o v i . Po turnaji ho vrátil do k a m e ň a ;
znova h o skúšali všetci vytiahnuť, n o n i k n í m ani n e p o h o l . P o t o m t o
skúsil A r t u š a vytiahol ho ú p l n e ľahko. Vyhlásili ho za kráľa.
N e s k ô r povolal k sebe viacerých rytierov a sedával s n i m i za veľkým
o k r ú h l y m stolom. Nazývali sa "Rytieri o k r ú h l e h o stola".
SVÄTÝ J U R A J
P a t r ó n o m rytierov bol svätý Juraj, pretože ako jediný zo svätcov jaz­
dil na k o n i . Je svätým p a t r ó n o m kavalérie (odtiaľ p o c h á d z a výraz p r e
rytierske správanie - "gavalierstvo") a v ý z n a m n ý m svätým Anglicka.
Je aj p a t r ó n o m skautov na celom svete, p r e t o by všetci s k a u t i m a l i
poznať jeho p r í b e h .
Svätý Juraj sa n a r o d i l v r o k u 303 v K a p a d ó c i i . Keď m a l 17, stal sa
vojakom kavalérie a čoskoro sa preslávil svojou u d a t n o s ť o u .
J e d n é h o d ň a sa dostal do mesta m e n o m Selem. P r i m e s t e býval drak,
každý d e ň h o k ŕ m i l i j e d n ý m obyvateľom, n a k t o r é h o p a d o l lós.
Keď t a m prišiel svätý Juraj, mali dať drakovi kráľovu dcéru Kleolindu. Svätý Juraj ju nechcel nechať zomrieť, vybral sa teda za d r a k o m
do m o č i a r o v za m e s t o m , n a p a d o l ho a zabil.
Skauti,
buďte pripravení a smelí,
svätý Juraj na koni je váš príklad skvelý.
Svätý Juraj je skvelým p r í k l a d o m skauta:
Keď sa ocitol tvárou v tvár nebezpečenstvu, nezľakol sa h o , ani sa mu
nevyhol, n e c h bolo h o c a k o velké - ako d r a k - ale p u s t i l sa d o ň h o celou
svojou silou a s p o m o c o u svojho koňa. H o c aj nebol na t a k ý t o boj dosta­
t o č n e vyzbrojený, nevzdal sa a svojou s n a h o u si n a p o k o n p o r a d i l s pro­
b l é m o m , do k t o r é h o sa n i k iný neodvážil pustiť.
Skaut by sa m a l tiež vedieť takto zachovať p r e d ťažkosťami a nebez­
p e č e n s t v a m i , n e c h by sa mu zdali akokoľvek strašné, a jeho výzbroj
akokoľvek slabá.
Keď sa do t o h o p u s t í celou silou a o d v a h o u , o d h o d l á sa bojovať, tak sa
m u t o veľmi p r a v d e p o d o b n e p o d a r í .
23. apríl (na Slovensku až 24. 4. - pozn. prekl.) je d ň o m svätého Juraja
a vtedy si všetci s k a u t i p r i p o m í n a j ú svoj sľub a s k a u t s k ý zákon. Nieže­
by skaut na ne cez rok zabudol, ale v t e n t o d e ň má príležitosť si na ne
s p o m e n ú ť a zamyslieť sa. S p o m e ň t e si aj vy 23. apríla.
RYTIERSKY
KÓDEX
Takto zneli rytierske zákony:
"Buď vždy pripravený a v plnej zbroji, s výnimkou nočného oddychu.
Obraňuj slabých a chudobných, pomáhaj tým, čo sa nevedia brániť sami.
N e r o b n i č , č í m by si m o h o l n i e k o h o zraniť či uraziť.
B u ď p r i p r a v e n ý chrániť svoju krajinu.
P r i v š e t k o m , čo robíš, snaž sa získať česť a d o b r é m e n o .
N i k d y n e p o r u š d a n ý sľub.
Ži svoj život ku cti svojej krajiny.
Radšej z o m r i čestne, než by si žil n e h a n e b n e .
Rytier sa
m u s í naučiť vykonávať n a m á h a v é a p o k o r n é
služby
s radosťou a zdvorilo a p o m á h a ť d r u h ý m . "
Týmito p r a v i d l a m i sa riadili rytieri a z n i c h vychádzajú d n e š n é skaut­
ské zákony.
Rytier (alebo s k a u t ) je za každých o k o l n o s t í d ž e n t l m e n . Veľa ľudí si
myslí, že na to treba mať veľa peňazí. Peniaze však n e r o b i a d ž e n t l m e n a .
D ž e n t l m e n o m je každý, kto sa riadi rytierskymi p r a v i d l a m i .
NESEBECKOSŤ
S k a p i t á n o m J o h n o m S m i t h o m , starým a n g l i c k ý m d o b r o d r u h o m ,
ktorý žil p r e d 300 r o k m i , sa ťažko obchodovalo. Bojoval po celom svete
a n e s p o č e t n e veľakrát bol z r a n e n ý ; no m a l d o b r é , m i l é srdce.
Bol to d o b r ý skaut, a k é h o by ste našli všade. R á d hovorieval: " N e n a ­
rodili s m e sa p r e seba, ale aby sme p o m á h a l i i n ý m , " - on s á m sa t o h o vo
svojom živote držal, bol veľmi nesebecký.
SEBAOBETOVANIE
K a p i t á n L a w r e n c e Oates n á m ukázal n a poslednej Scottovej výprave
na južný pól skvelý p r í k l a d sebaobetovania.
Skupinka mužov
dosiahla južný pól
18.
januára
1912.
Tu však
na svoje veľké s k l a m a n i e zistili, že n ó r s k y bádateľ Roald A m u n d s e n
tam bol p r e d n i m i , p r e d b e h o l ich len o pár týždňov.
Na spiatočnej ceste s k u p i n u sužovala veľká z i m a a h r o z n é počasie.
P o s t u p n e strácali sily. J e d e n člen výpravy, n á m o r n ý p o d d ô s t o j n í k
Evans, z o m r e l .
P o t o m Oatesovi o m r z l i n o h y aj r u k y a u v e d o m i l si, že je p r e o s t a t n ý c h
len príťažou.
K a p i t á n Scott o ň o m napísal: "Celé t ý ž d n e bez r e p t a n i a znášal veľké
u t r p e n i e bez sťažovania, a až do k o n c a bol s c h o p n ý a o c h o t n ý hovoriť
o výprave. Až do k o n c a sa nevzdal - nevzdal by sa - nádeje. Bol to odváž-
ny chlapík. Toto bol k o n i e c . P o s l e d n ú n o c zaspal a dúfal, že sa už nezo­
b u d í ; ale r á n o sa z o b u d i l - včera. Bola fujavica. P o v e d a l : ' I d e m von a
m o ž n o sa chvíľu z d r ž í m . ' Vyšiel do fujavice a už s m e ho viac nevideli...
Vedeli s m e , že si ide po smrť. Snažili s m e sa ho odhovoriť, ale uvedo­
movali s m e si to ako s k u t o k o d v á ž n e h o m u ž a a a n g l i c k é h o d ž e n t l m e ­
na."
Kapitán Lawrence Oates sa prejavil na poslednej Scottovej výprave na južný
pól ako veľmi odvážny muž. Obetoval sa, aby jeho spoločníci prežili.
C h l a p c i s ú s c h o p n í preukázať r o v n a k ú o d v a h u .
O s e m n á s ť r o č n ý chlapec m e n o m C u r r i e zbadal m a l é dievčatko, ako sa
h r á na železničnej trati a blíži sa k nej vlak. C h c e l jej pomôcť, no
po ú r a z e p r i futbale ešte kríval, a tak ju n e s t i h o l z koľajníc odniesť. Vlak
i c h o b o c h zrazil a zabil.
Ale C u r r i e h o o d v á ž n y čin je s k u t o č n ý m p r í k l a d o m rytierstva. Obeto­
val sa, aby z a c h r á n i l dieťa.
Keď s k a u t i z a c h r a ň u j ú život, prejavia p r i t o m m n o h o k r á t veľkú odva­
hu.
LÁSKAVOSŤ
"Láskavosť a dobrosrdečnosť sú dve ú ž a s n é c n o s t i , " h o v o r í staré špa­
nielske príslovie. A ďalšie h o v o r í " B u ď láskavý bez ohľadu na to,
ku k o m u m á š byť láskavý," čo z n a m e n á , že m á t e byť láskaví ku všet­
k ý m , m a l ý m aj veľkým, b o h a t ý m aj c h u d o b n ý m .
Rytieri k o n a l i p r e ľudí d o b r é skutky. T v r d i l i , že k a ž d ý m u s í umrieť,
ale k ý m žije, m a l by sa zamyslieť a konať d o b r o . P u s t i t e sa do t o h o
hneď, lebo neviete, k e d y m ô ž e prísť vaša p o s l e d n á h o d i n a .
Skaut sa snaží pomáhať druhým, hlavne starým ïud'om a deťom.
Každý deň spraví aspoň jeden dohry skutok.
Pomoc
druhým
t v o r í súčasť n á š h o
skautského
sľubu.
Nezáleží
na t o m , aký veľký b u d e skutok, k t o r ý v y k o n á t e - či p o m ô ž e t e starej ž e n e
z d v i h n ú ť b a t o h , p r e v e d i e t e dieťa p r e p l n e n o u ulicou alebo dáte c h u d á ­
kovi m i n c u .
K a ž d ý jeden d e ň svojho života by ste m a l i spraviť d o b r ý skutok. Zač­
n i t e sa t ý m t o p r a v i d l o m riadiť už dnes a n i k d y n a ň h o n e z a b u d n i t e .
S p o m e ň t e si na uzlík na šatke a na s k a u t s k o m o d z n a k u - tie v á m to
b u d ú p r i p o m í n a ť . N e r o b t e d o b r é s k u t k y len svojim priateľom, ale aj
n e z n á m y m ľuďom.
ŠTEDROSŤ
N i e k t o r í ľudia p e n i a z e len zhromažďujú a n i k d y ich n e m i n ú . Šetriť je
dôležité, ale aj m í ň a ť peniaze t a m , k d e je to treba - a to je v s k u t o č n o s ­
ti aj d ô v o d , p r e č o šetriť.
Keď sa c h c e t e dať na dobročinnosť, dajte pozor, aby ste n e p r e p a d l i
falošnej c h a r i t e . Dať peniaze bedárovi na ulici je veľmi j e d n o d u c h é a
p o h o d l n é , ale n e m a l i by ste to robiť. V 99 p r í p a d o c h zo sto je to veľký
p o d v o d n í k a svojou m i n c o u len p o d p o r í t e jeho a jemu p o d o b n ý c h , aby
v t o m pokračovali. U r č i t e žije na svete veľa naozaj c h u d o b n ý c h a úbo­
h ý c h ľudí, lenže tých asi n i k d y n e u v i d í t e , skrývajú sa, ale p r e n i c h by
tá m i n c a bola d a r o m z neba. C h a r i t a t í v n e organizácie vedia, k t o to je a
k d e ich hľadať a ak dáte svoje p e n i a z e im, odovzdajú i c h do tých správ­
n y c h rúk.
N e m u s í t e byť b o h a t í , aby ste m o h l i byť štedrí. Rytieri boli veľakrát
len c h u d o b n í m u ž i . N i e k t o r í z n i c h mali v z n a k u dvoch rytierov na jed­
n o m k o n i , čo z n a m e n a l o , že boli príliš c h u d o b n í a m u s e l i sa o k o ň a
deliť.
ODMENY
" T r i n g e l t y " sú zlé.
Ľ u d i a c h c ú byť o d m e ň o v a n í za všetko, aj za n a j m e n š i u p o m o c , k t o r ú
by mali robiť p r e d o b r ý pocit. Skaut o k r e m p l a t u za v y k o n a n ú prácu
" t r i n g e l t y " neprijíma. Často sa ťažko o d m i e t a , čo v á m p o n ú k a j ú , ale pre
skauta je to ľahké. Stačí povedať: " Ď a k u j e m veľmi p e k n e , ale ja som
skaut a n a š e z á k o n y mi nedovoľujú prijať niečo za d o b r ý s k u t o k . "
S o d m e n a m i staviate na zlom základe.
N e m ô ž e t e s n i e k ý m k a m a r á t s k y spolupracovať, keď stále rozmýšľate
n a d t ý m , čo od n e h o dostanete, alebo on m u s í myslieť na to, kolko vám
b u d e musieť dať. Skautova práca p r e d r u h ý c h by m a l a byť priateľská.
V m n o h ý c h listoch, k t o r é som dostal, ľudia obdivujú skautov, k t o r í
robia d o b r é s k u t k y bez n á r o k u na o d m e n u . A t a k é t o správy dostávam
veľmi rád, m i l í skauti.
P a m ä t a j t e si, že vďaka skautovi, k t o r ý n e z i š t n e p o m o h o l A m e r i č a n o ­
vi v L o n d ý n e s m e m o h l i ísť do Ameriky. V G i l w e l l s k o m p a r k u , n a š o m
t r é n i n g o v o m a t á b o r o v o m stredisku v E p p i n g s k o m lese, stojí socha
b i z ó n a , k t o r ú n á m a m e r i c k í skauti darovali n a p a m i a t k u t o h t o d o b r é h o
skutku.
S a m o z r e j m e , r i a d n a pláca, k t o r ú si zarobíte p r á c o u , je niečo i n é a je
s p r á v n e , keď ju prijmete.
PRIATEĽSKOSŤ
H l a v n ý rozdiel m e d z i b u š m a n o m a obyvateľom m e s t a je v t o m , že
b u š m a n c h o d í v košeli a t e n d r u h ý z a p n u t ý v kabáte. B u š m a n je ku kaž­
d é m u h n e ď o t v o r e n ý a milý, ale človek z m e s t a sa p r e d o s t a t n ý m i scho-
vá vo svojom k a b á t e a d l h o rozmýšľa, či sa začne k n i e k o m u správať
priateľsky. Človek žijúci v lese alebo v p r í r o d e má voľnejšie, neviazanejšie s p r á v a n i e a život je h n e ď p r e všetkých krajší.
Skaut by si m a l pamätať, že je ako K i m " p r i a t e ľ o m celého sveta".
K a m a r á t s t v o vás však n e m á s t r h n ú ť k t o m u , aby ste na u d r ž a n i e pria­
teľstiev m i n u l i všetky svoje úspory.
N á š s k a u t s k ý z á k o n h o v o r í : " S k a u t je priateľom všetkých ľudí a bra­
t o m k a ž d é h o s k a u t a . " Keď sa na našich jamboree stretli ľudia r ô z n y c h
n á r o d n o s t í , bolo to h n e ď v i d n o . C h l a p c i zistili, že aj keď sú z r ô z n y c h
krajín, majú r a d i p o d o b n é veci a zábavy a m ô ž u byť d o b r ý m i k a m a ­
rátmi.
Skaut je "kamarátom celého sveta" a "bratom každého skauta".
"Keď chcete
mať kamarátov, staňte sa nimi."
C h c e m , aby ste vy, skauti, toto priateľstvo udržiavali a posilňovali.
Píšte svojim s k a u t s k ý m b r a t o m do zahraničia, choďte ich navštíviť,
alebo ich p o z v i t e na svoj tábor.
Zabavíte sa vy aj o n i . H l a v n e sa však u p e v n í vaše priateľstvo, a ak sa
neskôr m e d z i vašimi k r a j i n a m i objavia problémy, n e b u d e t e h n e ď zva-
žovať vojnu, ale p o k ú s i t e sa prerokovať veci ako priatelia a b u d e t e sa
snažiť nájsť d o h o d u bez k r u t é h o a n e s p r a v o d l i v é h o bojovania.
SLUŠNOSŤ
J e d e n z príbehov, ktorý si rytieri rozprávali ako p r í k l a d slušnosti,
h o v o r í o Júliovi Cézarovi. Raz Cézara na večeri h o s t i l c h u d o b n ý roľník.
P o n ú k o l mu t a n i e r n a k l a d a n e j zeleniny, keďže bol p r e s v e d č e n ý , že
t e n t o d r u h z e l e n i n y m á taký vážený m u ž rád. Cézar p r e u k á z a l slušnosť
tak, že zjedol celý t a n i e r a tváril sa, že mu c h u t í , aj keď ho zelenina
v ú s t a c h pálila a n e r o b i l a mu dobre.
Keď sa v Španielsku opýtate človeka na cestu, n e p o v i e v á m ju len tak.
Z l o ž í si k l o b ú k , u k l o n í sa a povie, že by bolo p r e n e h o p o t e š e n í m cestu
v á m ukázať, o d p r e v a d í vás, k ý m si nie je istý, že vás s p r á v n e n a s m e r o ­
val. N e z o b e r i e si ž i a d n u o d m e n u .
F r a n c ú z si zloží k l o b ú k , keď h o v o r í s c u d z í m č l o v e k o m , aj keď sa iba
pýta policajta na cestu.
H o l a n d s k í rybári sú veľkí a zavalití chlapi, keď kráčajú ulicou, celú ju
zaberú. Keď však ide n i e k t o okolo, u h n ú sa a s ú s m e v o m si dajú dole
čapice.
J e d n a d á m a mi povedala, že raz v j e d n o m k a n a d s k o m m e s t e na ďale­
k o m z á p a d e stretla s k u p i n u divoko vyzerajúcich kovbojov kráčajúcu
o p r o t i nej po ulici a zľakla sa. No keď prišli až k nej, postavili sa na kraj,
s r e š p e k t o m si dali dole k l o b ú k y a uvoľnili jej cestu.
ZDVORILOSŤ K ŽENÁM
D á v n i rytieri ž e n y rešpektovali, boli k n i m p o z o r n í a zdvorilí.
Sir Nigel L o r i n g v p r í b e h u Biela spoločnosť od A r t h u r a C o n a n a D o y l a
predstavuje typovo zdvorilého rytiera starých čias. Aj keď bol m a l ý a
t a k m e r slepý, lebo v začiatkoch jeho kariéry mu nepriateľ h o d i l do očí
v á p n o , b o l to veľmi o d v á ž n y m u ž , p r i t o m však s k r o m n ý a o c h o t n ý
pomôcť ostatným.
N o ž e n y s i vážil n a d o v š e t k o . D o m a m a l v š e d n ú , bucľatú m a n ž e l k u ,
ale vždy obhajoval jej k r á s u a cnosti, a bol p r i p r a v e n ý vyzvať na súboj
h o c i k o h o , k t o by o n i c h pochyboval. K ž e n á m bez ohľadu na ich vek
bol vždy zdvorilý a p o m á h a l im. Skaut by sa m a l správať takisto.
Kráľ A r t u š , k t o r ý stanovil pravidlá rytierstva, b o l k ž e n á m veľmi
zdvorilý. J e d n é h o d ň a vbehla do sály dievčina a prosila o p o m o c . Vlasy
mala s t r a p a t é a zablatené, r u k y d o š k r i a b a n é od kríkov, na sebe m a l a len
nejaké h a n d r y . D o r i a d i l a ju s k u p i n a zlodejov, k t o r á sa potĺkala po okolí
a robila zle, k d e len m o h l a . Keď si kráľ A r t u š vypočul t e n t o p r í b e h ,
vyskočil na k o ň a a šiel p r i a m o do jaskyne, k d e sa zlodeji schovávali.
Bojoval s n i m i s n a s a d e n í m života a porazil ich, takže už viac jeho ľud
netrápili.
Skaut by m a l viesť ž e n u alebo dieťa po ľavej r u k e , aby m a l p r a v ú
voľnú na ich o b r a n u . Toto pravidlo sa m ô ž e zmeniť, keď i d e t e po ulici vtedy m u ž kráča bližšie k p r e m á v k e , aby ž e n u c h r á n i l p r e d n e h o d a m i ,
b l a t o m atď.
Keď sa s t r e t n e so ženou alebo dieťaťom, uvoľní im cestu, aj keby
musel zísť z c h o d n í k a a stúpiť do blata.
Takže ani v p r e p l n e n o m a u t o b u s e alebo vlaku n e n e c h á s k u t o č n ý m u ž
ženu stáť, ak on sedí. H n e ď sa postaví a uvoľní svoje m i e s t o žene. Vy,
skauti, by ste m a l i ísť p r í k l a d o m a postaviť sa ako prví. No u r o b t e to
s radosťou, s ú s m e v o m , aby n e m a l i pocit, že vás to obťažuje.
Na ulici si všímajte, či by ste n e m o h l i pomôcť žene alebo dieťaťu.
N a p r í k l a d previesť ich cez cestu, pomôcť im p r i hľadaní, či privolať
taxík alebo a u t o b u s . H n e ď ako si ich v š i m n e t e , choďte im na p o m o c - a
neprijmite žiadnu odmenu.
M i n u l e s o m videl chlapca, ktorý p o m á h a l d á m e vystúpiť z auta a keď
za ň o u zatváral dvere, otočila sa, aby mu dala nejaké peniaze. On si len
dal dole čiapku a s ú s m e v o m povedal: " N i e , ďakujem, m a d a m , bola to
moja p o v i n n o s ť " , a odišiel. Podal s o m si s n í m r u k u , bolo mi jasné, že
aj keď sa s k a u t i n g u neučil, bol s k a u t o m od prírody.
Veľmi by sa mi páčilo, keby sa chlapci častejšie správali t a k t o zdvori­
lo.
V p r í p a d e nejakej n e h o d y sa m u ž i postarajú najprv o bezpečnosť žien
a detí, až p o t o m o svoju. P r i s t r o s k o t a n í m ô ž e t e vidieť, ako najskôr
z a c h r a ň u j ú ženy, deti a starých ľudí, m u ž o v až na k o n i e c .
K d á m a m sa správajte vždy zdvorilo. Keď do m i e s t n o s t i v s t ú p i d á m a ,
postavte sa, a než si zase sadnete, zistite, či jej m ô ž e t e nejako pomôcť.
Nestrácajte čas s dievčaťom, ktoré by ste nechceli predstaviť m a t k e
alebo sestre. N e ž e ň t e sa, k ý m nie ste s c h o p n í uživiť ženu a p r í p a d n é deti.
ĎAKUJEM!
A p o z r i m e sa! Na t e n t o prejav zdvorilosti sa veľmi často zabúda, ale
s k u t o č n ý s k a u t ho n i k d y n e o p o m e n i e - p o v e d z t e ďakujem za k a ž d ú lás­
kavosť, ktorej sa vám dostane. D a r nie je váš, k ý m zaň nepoďakujete. Aj
keď ste už pobalili veci a u p r a t a l i táborisko, tábor sa n e s k o n č i l , k ý m ste
nepoďakovali majiteľovi za priestor a B o h u za p e k n é počasie.
DRUŽINOVÉ C V I Č E N I E SA V R Y T I E R S K O S T I
R a d c a d r u ž i n y m ô ž e podporovať k o n a n i e d o b r ý c h skutkov. P r i vhod­
n ý c h príležitostiach b u d e o n i c h hovoriť ( n e p r e h á ň a ť ! ) , občas sa opýta
skautov, aké d o b r é s k u t k y n a p o s l e d y urobili. Keď zoberiete d r u ž i n u
von, m ô ž e t e č l e n o m n a v r h n ú ť , ako vykonať nejaké d o b r é skutky, b u ď
k a ž d ý sám, alebo aj celá skupina. Ale nezabúdajte: N A J V I A C ZAVÁŽI
VLASTNÝ P R Í K L A D RADCU DRUŽINY.
Skauti si m ô ž u na šatke r á n o uväzovať uzol, aby im p r i p o m í n a l , že má
k a ž d ý d e ň vykonať d o b r ý skutok, až k ý m sa z t o h o n e s t a n e zvyk.
H o v o r t e o d o b r ý c h s k u t k o c h , k t o r é m ô ž e chlapec cez d e ň urobiť: roz­
sypať piesok na z a m r z n u t ú cestu, aby n i e k t o n e s p a d o l - z d v i h n ú ť
z c h o d n í k a b a n á n o v ú alebo p o m a r a n č o v ú š u p k u , aby sa n i e k t o n e p o ­
š m y k o l - p o m á h a ť starým ľuďom - udržiavať čisté cesty a zbierať z n i c h
smeti.
A NEZABUDNITE POTOM NIEKTORÉ Z TÝCHTO
SKUTKOV UROBIŤ!
N e c h n i e k t o r ý skaut privedie m e d z i vás ú p l n e n e z n á m e h o chlapca,
aby sa ako hosť zúčastnil hier, počúval r o z p r á v a n i e p r i o h n i atď.
HRY
Potulné rytierstvo
Skauti c h o d i a s a m i , vo dvojiciach alebo ako d r u ž i n a . V m e s t e hľadajú
ženy a deti, k t o r é p o t r e b u j ú ich p o m o c , a p o t o m o s t a t n ý m na svoju česť
porozprávajú, čo vykonali. Na vidieku sa vyberú na farmy alebo usad­
losti a p o n ú k n u sa na príležitostné práce - z a d a r m o . M ô ž e t e usporiadať
aj súťaž d o b r ý c h skutkov.
ROZPRÁVANIE
PRI T Á B O R O V O M O H N I 21
SEBADISCIPLÍNA
Česť • Poslušnosť • Odvaha
Veselosť
S K U T O Č N Ý R Y T I E R si n a d o v š e t k o vážil svoju česť. Bola mu svätá.
Č e s t n é m u človeku sa dá vždy veriť. N i k d y n e u r o b í n i č n e č e s t n é , n e b u ­
de klamať alebo podvádzať svojich n a d r i a d e n ý c h , zamestnávateľa či
ľudí, k t o r ý m velí a u o s t a t n ý c h t ý m vzbudzuje rešpekt.
K a p i t á n ostáva na svojej lodi až do k o n c a . P r e č o ? Veď je to len k o p a
ocele a dreva a jeho život má r o v n a k ú c e n u ako životy žien a d e t í
na p a l u b e . No najprv sa postará, aby všetci b e z p e č n e o p u s t i l i loď, až
p o t o m z a c h r a ň u j e svoj c e n n ý život. P r e č o ? P r e t o ž e je to jeho loď, učili
h o , že jeho p o v i n n o s ť o u je ostať na nej, a bolo by t e d a n e č e s t n é , k e b y
jednal i n a k - česť stavia n a d o s o b n ú bezpečnosť.
Skaut by si m a l tiež vážiť svoju česť n a d o v š e t k o .
L o r d K i t c h e n e r p o v e d a l : " C h c e l by som, aby ste si z a p a m ä t a l i j e d n u
vetu - R A Z S K A U T O M , N A V Ž D Y S K A U T O M . " Tým chcel povedať,
že keď aj vyrastiete, m a l i by ste pokračovať v t o m , čo ste sa ako s k a u t i
naučili - aby ste aj naďalej boli h o d n í ú c t y a dôvery.
FAIR PLAY
Buďte fér a aj o s t a t n ý c h veďte k t o m u , aby h r a l i podľa pravidiel.
Ak u v i d í t e , že sa veľký c h a l a n p u s t i l do m a l é h o alebo slabého chlap-
ca, zastavte h o , lebo to n i e je fér. Keď profesionálny z á p a s n í k zrazí pro­
t i v n í k a n a zem, n e s m i e h o udrieť, k ý m t e n znova n e v s t a n e .
M y š l i e n k a "fair p l a y " p o c h á d z a z čias rytierov a m a l i by s m e sa jej
držať aj my.
POCTIVOSŤ
Poctivosť p a t r í k čestnosti. C e s t n é m u m u ž o v i m ô ž e t e zveriť aj velký
o b n o s p e ň a z í alebo i n ý c h c e n n o s t í a veriť m u , že ich n e u k r a d n e .
Podvádzať je n í z k e a podlé.
Ak m á t e chuť podvádzať, aby ste vyhrali alebo m á t e pocit, že sa vám
v h r e vôbec n e d a r í , len si povedzte: " K o n i e c koncov, je to len hra. Neza­
bije m a , ak p r e h r á m . N e d á sa vždy vyhrať. Ale h r á m ďalej, čo keby sa
naskytla šanca."
Ak b u d e t e rozmýšľať takto, u v e d o m í t e si, že vlastne v y h r á v a t e - zby­
t o č n e ste sa n e t r á p i l i a nezúfali si. A pamätajte, keď p r e h r á s k u t o č n ý
skaut, dokáže sa tešiť s víťazným t í m o m , alebo si s víťazom p o d á r u k u a
pogratuluje m u .
P r i všetkých s k a u t s k ý c h h r á c h a súťažiach p l a t í t o t o p r a v i d l o :
"Bože, p o m á h a j m i , aby som vyhral, ale keď n e v y h r á m , tak n e c h pre­
h r á m so cťou."
VERNOSŤ
M á m e byť v e r n í B o h u ; tak, že b u d e m e plniť p o v i n n o s t i našej cirkvi a
dodržiavať s k a u t s k ý sľub.
P r e rytierov bola vernosť charakteristická. Boli o d d a n í kráľovi a kra­
jine, vždy p r i p r a v e n í bez otáľania nasadiť pri ich o b r a n e život. Násled­
n í k rytierov má byť v e r n ý svojej krajine a svojim n a d r i a d e n ý m , dôstoj­
n í k o m alebo zamestnávateľom, stáť p r i n i c h v d o b r o m aj zlom, lebo tak
mu káže povinnosť. Ak n i e je s c h o p n ý zachovať vernosť, m a l by sa
m i e s t a vzdať, ak má v sebe t r o c h u čestnosti a m u ž n o s t i .
Voči svojej r o d i n e a priateľom by ste mali byť lojálni a p o d p o r o v a ť ich
v d o b r o m aj zlom.
Vernosť p o v i n n o s t i m ô ž e m e vidieť na p r í k l a d e r í m s k e h o vojaka,
k t o r ý ostal na svojej h l i a d k e , aj keď sa na P o m p e j e sypal p o p o l a láva
zo sopky Vezuv. J e h o ostatky sú stále t a m , r u k o u si zakrýva ústa a nos,
aby sa n e z a d u s i l , no n a k o n i e c sa mu v z d u c h aj tak m i n u l .
POVINNOSŤ NADO VŠETKO
K a ž d ý c h l a p e c v B r i t á n i i p o z n á m e n o m l a d é h o Jacka Cornwella.
Počas veľkej n á m o r n e j b i t k y pri J u t t l a n d e v r o k u 1916 ostal Jack
na p a l u b e lode Chester p r i svojej zbrani, keď už všetci m u ž i v z b r a n i boli
m ŕ t v i alebo z r a n e n í , hoci sa m o h o l schovať do bezpečia.
Jack Cornwell bol iba chlapec. Ale pri námornej bitke pri Juttlande
dokázal, že zastane aj miesto chlapa.
Sám bol ťažko z r a n e n ý - ale bol z o d p o v e d n ý za m i e r e n i e a jeho povin­
nosťou b o l o byť p r i z b r a n i , tak t a m zostal aj 20 m i n ú t počas ťažkej
palby, k e b y h o n á h o d o u potrebovali.
Na k o n c i boja, keď Chester ú s p e š n e odrazil tri n e m e c k é krížniky,
povedal Jackovi j e d i n ý n e z r a n e n ý člen p o s á d k y o d z b r a n í : " D o b r á
práca, chlapče. D o b r e si to zvládol. Ešteže n i e si z r a n e n ý . "
" N o ! J a s o m z r a n e n ý - t u n a h r u d i . Ale vyhrali s m e ? "
"Áno, chlapče."
C h l a p e c o m d l e l o d vyčerpania.
V n e m o c n i c i ešte prežil niekoľko d n í a n a p o k o n z r a n e n i a m podľahol,
ale z o m r e l spokojný, že si splnil povinnosť.
" N e v z d a l sa," tak ako by to n e m a l spraviť ž i a d e n skaut.
DISCIPLINA A POSLUŠNOSŤ
D i s c i p l í n a a poslušnosť sú p r e skauta či vojaka r o v n a k o dôležité ako
odvaha.
L o ď Birkenhead prevážala vojenské jednotky.
Na p a l u b e bolo 630
vojakov s r o d i n a m i a 130 n á m o r n í k o v . P r i M y s e dobrej nádeje n a b e h l a
v n o c i loď na skaly a začala sa lámať.
Vojaci b o l i h n e ď n a s t ú p e n í n a palube. J e d n ý m n a r i a d i l i nachystať
z á c h r a n n é člny a naložiť do n i c h ž e n y a deti, ďalší m a l i vyviesť k o n e a
spustiť ich do vody, n e c h majú šancu plávať k b r e h u . V š e t k o t o t o splni­
li a zistili, že n e m a j ú dosť člnov aj p r e mužov, tak im n a r i a d i l i , aby osta­
li na svojich m i e s t a c h .
L o ď sa r o z l o m i l a n a p o l y a začala sa potápať.
K a p i t á n zakričal
na mužov, aby skočili a zachránili sa, ale veliaci dôstojník, p l u k o v n í k
Seaton, im prikázal zostať na miestach. U v e d o m i l si, že k e b y plávali
k č l n o m a skúsili sa do n i c h dostať, m o h l i by ich potopiť.
M u ž i teda ostali na m i e s t a c h a keď sa loď prevrátila a potopila, zavo­
lali na slávu a p o t o p i l i sa spolu s ň o u . Z celkového p o č t u 760 ľudí sa
z a c h r á n i l o len 192, ale m o ž n o ani tí by neprežili, nebyť disciplíny a
sebaobetovania ostatných.
Do britskej výcvikovej lode Fort Jackson, plnej m l a d ý c h n á m o r n í k o v ,
n a r a z i l p a r n í k . P r e s n e ako na lodi Birkenhead, ani títo n á m o r n í c i nespan i k á r i l i a nekričali. Rýchlo n a s t ú p i l i do p o z o r u , dali si z á c h r a n n é vesty
a s k ľ u d o m čelili nebezpečenstvu. Prežili to všetci.
POKORA
Rytieri boli p o k o r n í . Aj keď boli v boji a na výpravách lepší ako ostat­
n í , n i k d y sa t ý m nepýšili. A n i vy nebuďte pyšní.
Na t o m t o svete m á t e len tie práva, k t o r é si s a m i získate. M á t e právo
na d ô v e r u i n ý c h , ak si ho získate svojou pravdovravnosťou a m á t e právo
ísť do väzenia, ak sa r o z h o d n e t e kradnúť.
Veľa ľudí stále h o v o r í o svojich právach, ale n i k d y nespravili n i č , aby
tieto práva získali. Najprv si s p l ň t e p o v i n n o s t i a p o t o m b u d e t e mať aj
práva.
Indiáni museli byť odvážni, aby prežili. Ich život závisel od bizónieho
mäsa a lovenie bizónov bolo veľmi nebezpečné.
ODVAHA
L e n n i e k t o r í m u ž i sa o d v á ž n i už narodia, ale o d v á ž n i m ô ž u byť všet­
ci, keď sa o to p o k ú s i a - treba začať už v m l a d o s t i .
O d v á ž n y m u ž sa bez zaváhania v r h á do nebezpečenstva, aj t a m , k d e
by sa i n í neodvážili. Je to ako s k ú p a n í m . N i e k t o sa p r í d e k r i e k e okú­
pať, ale o s t a n e sa len chúliť na b r e h u a b u d e hádať, aká je voda h l b o k á
a či je veľmi s t u d e n á - odvážlivec p o p r i n i c h p r e b e h n e , skočí h l a v i č k u
do vody a o p á r s e k ú n d už smelo pláva okolo.
H l a v n é je nezostať stáť a pozerať na nebezpečenstvo p r e d sebou - čím
viac pozeráte, t ý m m e n e j sa vám b u d e páčiť - ale pusťte sa do t o h o rizi­
ka, a keď sa raz na to dáte, n e b u d e to ani spolovice t a k é zlé, ako to na
začiatku vyzeralo.
STATOČNOSŤ
Rytieri n e h o v o r i l i o s m r t i , k ý m neboli naozaj m ŕ t v i . Vždy boli p r i ­
p r a v e n í bojovať až do konca. Bežne sa však stáva, že sa ľudia p r e ťaž­
kosti alebo s t r a c h vzdajú ešte skôr, n e ž je to naozaj n e v y h n u t n é . M n o h í
p r e s t a n ú t v r d o pracovať, lebo sa ú s p e c h nedostavil o k a m ž i t e ; ak by
vytrvali, uspeli by. M u ž m u s í najskôr počítať s ťažkou p r á c o u , až n e s k ô r
príde ú s p e c h .
N i e k t o r í z vás u r č i t e poznajú p r í b e h o dvoch žabách:
D v e žaby sa raz p r e c h á d z a l i , až prišli k velkej m i s e smotany. Ako
do nej pozerali, spadli t a m obidve.
J e d n a povedala: " T a k ú t o v o d u n e p o z n á m . Ako m ô ž e v t o m t o n i e k t o
plávať? To ani nestojí za n á m a h u . " A tak klesla na d n o a u t o p i l a sa, lebo
bola zbabelá.
D r u h á žaba m a l a viac o d v a h y a snažila sa plávať. Trepotala n o h a m i ,
aby sa u d r ž a l a na h l a d i n e . Vždy, keď sa jej už zdalo, že sa p o t á p a , roz­
hýbala sa s o to väčšou silou, a nevzdala sa nádeje.
N a k o n i e c , keď už bola taká u n a v e n á , že sa r o z h o d l a to vzdať, stala sa
č u d n á vec. Svojím t r e p o t a n í m s m o t a n u tak z a m ú t i l a , že zrazu sedela
v bezpečí na masle!
Takže keď sa v á m všetko pokazí, len sa usmejte a zaspievajte si ako
d r o z d : "Vydržať, vydržať, vydržať," a poľahky sa z t o h o d o s t a n e t e .
Veľkým k r o k o m na ceste k ú s p e c h u je schopnosť zvládnuť sklamanie.
VESELOSŤ
Rytieri kládli velký dôraz n a to, aby n i k d y nestratili n á l a d u . P r e n i c h
bolo zlé n e o v l á d n u ť sa a ukázať hnev.
K a p i t á n J o h n S m i t h bol veselý človek. Dvaja chlapci sa ku k o n c u
k a p i t á n o v h o života r o z h o d l i spísať jeho d o b r o d r u ž s t v á do knihy. Ako
sami povedali, n e b o l o j e d n o d u c h é počúvať, čo rozpráva, lebo p r i opi­
soch svojich ťažkostí vybuchoval do s m i e c h u . K e b y n e b o l taký veselý,
u r č i t e by nezvládol ani polovicu tých nebezpečenstiev, s k t o r ý m i sa
počas svojej kariéry stretol.
M n o h o k r á t ho zajali nepriatelia - n i e k e d y divosi - ale vždy si ich svo­
jimi p r í j e m n ý m i s p ô s o b m i získal a spriatelili sa, t a k ž e ho n e s k ô r pusti­
li alebo n e c h a l i ujsť.
Ak r o b í t e svoju p r á c u s radosťou, b u d e sa vám robiť oveľa príjemnej­
šie. Ak ste veselí, rozveselíte t ý m aj o s t a t n ý c h , čo je vašou s k a u t s k o u
povinnosťou.
Sir J. M. Barrie napísal:
" T í , k t o r í prinášajú slnko
do života d r u h ý c h , n e m ô ž u byť sami s m u t n í . " Ak potešíte i n ý c h ľudí,
p o t e š í t e seba.
P r e z r a d í m v á m tajomstvo na uľahčenie hocakej práce. Ak m u s í t e cho­
diť do školy alebo pracovať p r e n i e k o h o v dielni či na ú r a d e , m ô ž e vás
to veľmi n u d i ť a vyčerpávať. Ak b u d e t e myslieť len na t o , ako sa zaba­
víte, keď odtiaľ v y p a d n e t e , alebo o kolko lepšie sú na t o m ľudia, k t o r í
n e m u s i a t a k t o pracovať, p o t o m tú p r á c u z n e n á v i d í t e - celý čas vás to
b u d e žrať, n e b u d e t e mať d o b r é výsledky, ani sa v á m n e b u d e dariť. Keď
sa však na to p o z r i e t e z i n é h o u h l a , u v e d o m í t e si, k a m vaša práca sme-
ruje, čo d o b r é h o na k o n c i p r i n e s i e vám aj i n ý m , tak sa do t o h o p u s t í t e
s n o v ý m e l á n o m a čoskoro sa vám práca začne páčiť, n a m i e s t o aby ste
ju n e n á v i d e l i , a r o b í t e ju stále lepšie.
Kapitán John Smith raz padol so svojím indiánskym sprievodcom,
ktorého mal priviazaného o zápästie, do bažíny. Jeho dobrá nálada
mu však vždy pomohla vyviaznuť.
Keď b u d e t e veselí, len m á l o k e d y sa ocitnete vo veľkých ťažkostiach.
Ak sa o c i t n e t e p r e d t r á p e n í m , p r o b l é m o m či n e b e z p e č e n s t v o m , k t o r é sa
vám b u d e zdať veľké, ako m ú d r i ľudia sa n a d t ý m zasmejete - aj keď p r i ­
púšťam, že na začiatku je to ťažké. No keď sa raz zasmejete, t r á p e n i e
akoby začalo m i z n ú ť , a p o t o m si s n í m ľahko p o r a d í t e .
DOBRÁ
NÁLADA
D o b r ú n á l a d u m ô ž e mať každý, keď chce. C h l a p c o m p o m ô ž e p r i všet­
kých m o ž n ý c h h r á c h , ale h l a v n e v p r o b l é m o c h a n e b e z p e č e n s t v e , p o d r ­
ží ho v situáciách, keď by i n í ľudia odišli v h n e v e .
C h l a p c i , k t o r í fajčia, aby ukázali, že už sú chlapi, h o v o r i a š k a r e d o a
nadávajú, vyzerajú ako hlupáci.
Spravidla sa človek, k t o r ý n a d á v a ,
ľahko naštve a v ťažkých situáciách stratí hlavu. P r e t o sa n e o p l a t í n a ň h o
spoliehať.
Chceli by ste, aby vás ani najväčšie ťažkosti nevyviedli z m i e r y ? Keď
ste z n e p o k o j e n í , r o z r u š e n í alebo n a h n e v a n í , nenadávajte - p r i n ú ť t e sa
usmievať a h n e ď b u d e t e v p o r i a d k u .
K a p i t á n J o h n S m i t h nefajčil, ani n e n a d á v a l a s ľuďmi, k t o r í nadávali,
sa vysporiadal po svojom, ako to opisuje aj vo svojom d e n n í k u ; a skau­
ti by to m a l i robiť tiež. Keď kapitánovi m u ž i stínali stromy, porobili sa
im na p r s t o c h od poriská pľuzgiere, takže asi p r i k a ž d o m treťom zatnutí p r e k r y l a z v u k sekery h l a s n á nadávka.
Vymyslel p l á n , ako ich to odnaučiť - n a d á v k y zapisoval a večer
za k a ž d ú j e d n u nalial chlapovi do rukáva p o h á r vody, takže " b o l taký
vyumývaný, že sme týždeň sotva začuli nejakú n a d á v k u . "
ROZPRÁVANIE
PRI T Á B O R O V O M OHNI 22
SEBAZDOKONAĽOVANIE
Náboženstvo 'Šetrnosť • Ako si skauti
zarábajú peniaze • Ako vytrvať
NÁBOŽENSTVO
N I E K D A J Š Í R Y T I E R I B O L I veľmi p o b o ž n í . Vždy s a zúčastňovali
b o h o s l u ž i e b , h l a v n e p r e d bojom, alebo keď mali p r e d sebou neľahkú
cestu. Chceli byť vždy p r i p r a v e n í na smrť, tak to bolo podľa n i c h správ­
ne. Rytieri vždy videli Božiu p r á c u vo všetkom, čo J e h o r u k a stvorila,
v zvieratách, rastlinách, v celej krajine, nielen p r i o m š i v kostole.
D n e š n í m i e r o v í skauti by sa na to mali pozerať r o v n a k o . Vo všetkých
k o n č i n á c h majú r a d i lesy, hory, prérie, radi pozorujú tamojšie zvieratá,
c h c ú sa o n i c h niečo dozvedieť, skúmajú zázraky kvetov a rastlín.
N i k t o nie je až tak d o b r ý m človekom, keď n e v e r í v B o h a a neposlú­
cha J e h o zákony. P r e t o by mal mať náboženstvo k a ž d ý skaut.
N á b o ž e n s t v o je ú p l n e j e d n o d u c h é :
Po p r v é : Miluj Boha a slúž mu. Po d r u h é : Miluj svojho blížneho a slúž
mu.
P r i p l n e n í p o v i n n o s t í voči B o h u Mu buďte vždy vďační. K e ď sa teší­
te z nejakej príjemnej veci či hry, alebo sa v á m niečo p o d a r í , poďakujte
M u , aj keď len j e d n ý m - d v o m a slovami, ako ďakujete p r e d jedlom.
Požehnajte aj d r u h ý m . N a p r í k l a d , keď vidíte odchádzať vlak, p o m o d l i ­
te sa za Božie p o ž e h n a n i e p r e všetkých, k t o r í sa v ň o m vezú.
Keď slúžite človeku, p o m á h a j t e mu a buďte štedrí; vždy poďakujte
za láskavosť, k t o r ú vám n i e k t o preukázal, a dajte svoju vdáčnosť naozaj
najavo. P a m ä t a j t e si, že darček n i e je váš, k ý m ste zaň darcovi nepoďa­
kovali.
Snažte sa počas svojho života na zemi spraviť niečo d o b r é , čo tu po vás
ostane.
J e d e n spisovateľ povedal: " K e ď slnko z a p a d n e , p r e d s t a v u j e m si, že
svet je veľkou p r i k r ý v k o u zakrytý p r e d n e b e s k ý m svetlom. H v i e z d y sú
m a l é d i e r k y v tej prikrývke, k t o r é spravili ľudia svojimi d o b r ý m i skut­
k a m i . H v i e z d y majú r ô z n e veľkosti; n i e k t o r é sú veľké, i n é malé, lebo
n i e k t o r í u r o b i l i veľké skutky, i n í malé, ale svoju dieru do p r i k r ý v k y
spravili - než odišli do neba, konali d o b r o . "
Skaut
KONÁ
DOBRO
aktívne,
nieje
LEN
DOBRÝ.
Jeho povinnosťou je pomáhať druhým, a byť štedrý.
Kým ste tu na zemi, snažte sa urobiť na p r i k r ý v k e v l a s t n ú dieru.
Je fajn byť dobrým, ale ešte lepšie je d o b r o konať.
ŠETRNOSŤ
C h l a p c i , k t o r í teraz čítate tieto riadky - n i e k t o r í z vás m ô ž u zbohat­
núť a i n í j e d n é h o d ň a z o m r ú v c h u d o b e a n ú d z i . Všetko však závisí
h l a v n e od vás a od t o h o , čo p r e to u r o b í t e .
A už čoskoro b u d e t e môcť povedať, ktorá b u d ú c n o s ť b u d e tá vaša.
C h l a p e c , k t o r ý si už v m l a d o s t i vie zarobiť, b u d e vedieť získať penia­
ze aj v dospelosti. Zo začiatku to môže vyzerať k o m p l i k o v a n e , ale b u d e
to stále ľahšie. Ak sa do t o h o p u s t í t e a vytrváte, c e l k o m u r č i t e vás
na k o n c i čaká ú s p e c h - hlavne, ak si p e n i a z e zarobíte ťažkou p r á c o u .
Ak si c h c e t e získať p e n i a z e ľahko - n a p r í k l a d u z a t v á r a n í m stávok
na k o n s k ý c h d o s t i h o c h - u r č i t e o ne časom p r í d e t e . Na k o n i e c aj tak
n e v y h r á t e n , k t o stávkuje; vyhráva b o o k m a k e r , človek, k t o r ý stávky
prijíma. Tisícky h l u p á k o v však do t o h o stále dávajú p e n i a z e , lebo už raz
t r o c h u vyhrali alebo dúfajú, že t e n t o r a z vyhrajú.
Existuje veľa spôsobov, ako si chlapec môže zarobiť peniaze - od maľovania
plota a záhradných prác až po robenie poslíčka.
U ž veľa c h u d o b n ý c h chlapcov zbohatlo. N o t a k m e r vždy t o m a l i u ž
od s a m é h o začiatku v p l á n e . Pracovali na t o m a k a ž d ý z a r o b e n ý p e n i a z
si u k l a d a l i p r e začiatok do banky.
Takže k a ž d ý jeden z vás má šancu, ak sa jej chytí.
Rytieri m u s e l i byť podľa svojich pravidiel šetrní, n e m a l i rozhadzovať
p e n i a z e na svoju zábavu, ale šetriť, aby sa m o h l i o seba postarať a n e b o ­
li p r e d r u h ý c h b r e m e n o m , aby m a l i dosť aj na c h a r i t u . Ak by už n e m a ­
li vlastné peniaze, n e s m e l i o ne žobrať, m u s e l i pracovať, a tak ich získať.
Z a r á b a n i e v l a s t n ý c h p e ň a z í ide r u k a v r u k e s m u ž n o s ť o u , t v r d o u p r á c o u
a rozvahou.
AKO MÔŽU SKAUTI ZARÁBAŤ PENIAZE
Existuje veľa spôsobov, ako si môže skaut alebo družina zarobiť peniaze.
C e l k o m d o b r e sa p l a t í za opravovanie a ú p r a v u s t a r é h o n á b y t k u .
Družina si môže zarobiť zberom starého železa a papiera.
R á m y na obrazy, b ú d k y p r e vtáky a h r a č k y sa ľahko predávajú. Opla­
tí sa chovať kanáriky, k u r č a t á alebo králiky. Alebo aj včelárčenie.
Zbierajte staré obaly a krabice a m ô ž e t e ich nasekať do balíkov
na p o d p á l e n i e . N i e k d e sa oplatí chovať kozy a predávať m l i e k o . Výroba
košíkov, hrncov, viazanie k n í h atď. tiež p r i n e s i e p e n i a z e .
D r u ž i n a m ô ž e v m a l o m m e s t e vytvoriť s k u p i n u poslíčkov, založiť
z á h r a d k u a pestovať z e l e n i n u a kvety na predaj alebo zorganizovať sku­
p i n u p o t u l n ý c h spevákov či usporiadať s k a u t s k é p r e h l i a d k y a predsta­
venia.
Toto je len z o p á r návrhov. Existuje veľa i n ý c h spôsobov, ako si môže­
te zarobiť p e n i a z e ; čo vymyslíte, záleží aj od miesta, k d e bývate.
Ak však c h c e t e zarobiť peniaze, m u s í t e rátať s p r á c o u .
H e r e c Ted P a y n e v jednej zo svojich h i e r h o v o r i l : " N e v i e m , čo sa so
m n o u deje. D o b r e jem, d o b r e pijem, d o b r e s p í m ; ale keď n i e k t o spo­
m e n i e p r e d o m n o u slovo práca, p r e b e h n e m i m r á z p o c h r b t e . " M n o ­
h ý m z b a b e l c o m " p r e b e h n e m r á z po c h r b t e " , keď počujú o p r á c i .
Založte si p o k l a d n i č k u , do ktorej b u d e t e odkladať všetky z a r o b e n é
peniaze. Keď už ich b u d e dosť, dajte ich do b a n k y a založte si vlastný
účet.
AKO V Y T R V A Ť
P r e d m n o h ý m i r o k m i Spojené štáty bojovali s K u b o u .
A m e r i c k ý p r e z i d e n t M c K i n l e y chcel k u b á n s k e m u vodcovi Garciovi
poslať list, ale nevedel, ako mu ho doručiť, lebo boje s A m e r i č a n m i sa
odohrávali v divokej a neprehľadnej krajine.
Keď sa o t o m radil so svojimi p o r a d c a m i , n i e k t o mu p o v e d a l :
Na tejto mape strednej Ameriky a Karibiku nájdete ostrov Kuba,
cez ktorý cestoval Rowan, aby našiel Gardu.
" J e tu jeden m l a d í k m e n o m R o w a n , t e n spraví všetko, o čo ho požia­
date. P r e č o to n e s k ú s i ť ? "
Tak poslali po R o w a n a a keď prišiel, p r e z i d e n t mu vysvetlil, p r e č o
p o ň h o poslal; do r u k y mu dal list a povedal: " C h c e m , aby si t e n t o list
doručil G a r c i o v i . "
R o w a n sa len u s m i a l a zobral list. Vyšiel z m i e s t n o s t i a vydal sa
na cestu.
Po niekoľkých t ý ž d ň o c h sa R o w a n znova objavil p r e d p r e z i d e n t o m a
povedal, "Váš list s o m odovzdal Garciovi, p a n e . " S a m o z r e j m e , M c K i n -
ley chcel počuť, ako to dokázal.
R o w a n si zobral loď, priplavil sa k p o b r e ž i u Kuby, a zmizol v d ž u n g ­
li. O t r i t ý ž d n e sa objavil na d r u h o m k o n c i ostrova, prešiel p o p r i ne­
priateľovi, našiel G a r c i u a odovzdal mu list.
R o w a n bol s k u t o č n ý skaut. Vykonal to, čo by m a l urobiť k a ž d ý skaut,
keď d o s t a n e rozkaz. Do h o c a k o zložitej záležitosti by sa m a l pustiť
s ú s m e v o m . Č í m ťažší príkaz, t ý m zaujímavejšie b u d e ho splniť.
Rowan si splnil povinnosť,
odkopol NE zo slova NEMOŽNÉ.
Každý, kto tak spraví, to určite zvládne.
Väčšina ľudí by mala p l n o otázok - ako to urobiť, ako sa t a m d o s t a n ú ,
k d e n á j d u jedlo, a p o d o b n e . Ale R o w a n nie. L e n si vypočul, čo sa
od n e h o žiada a zvyšok vykonal bez slova, o d k o p o l NE zo slova
N E M O Ž N É . A to zvládne každý.
Veľa skautov r o b í špeciálne donáškové služby. Dostávajú často ťažkú
p r á c u a očakáva sa od n i c h , že ju ú s p e š n e u r o b i a . P u s t i a sa do nej
s veľkou d ô v e r o u a bez z b y t o č n ý c h h l ú p y c h otázok.
Takto sa treba vyrovnať so všetkými ťažkosťami v živote. Ak sa vám
nejaká práca alebo p r o b l é m zdajú n e z v l á d n u t e ľ n é , neutekajte od nich.
U s m e j t e sa, p r e m y s l i t e si, ako na to a p u s t i t e sa do diela.
Pamätajte, že "ťažkosti začnú miznúť, keď sa na ne u s m e j e t e a p u s t í t e
sa do n i c h . "
N e b o j t e sa robiť chyby. N a p o l e o n povedal: " K t o nespravil c h y b u , ešte
nič nedokázal."
Keď sa v skautingu naučíte všetko, čo sa dá, máte v živote veľkú šancu.
PAMAT
U č t e sa p a m ä t a ť si veci. Človek s d o b r o u pamäťou sa lepšie p r e s a d í
o p r o t i t ý m , k t o r í si pamäť necvičia a majú ju slabú.
Velký koralový ostrov je vlastne zložený z m a l ý c h m o r s k ý c h živočí­
chov. Ľ u d s k é p o z n a n i e sa skladá z maličkostí, k t o r é si človek v š i m n e a
u c h o v á si ich v p a m ä t i .
ŠŤASTIE
Ak c h c e t e chytiť a u t o b u s , n e o s t a ň t e sedieť a n e n e c h a j t e ho prejsť
okolo, aby ste si p o t o m m o h l i povedať: " J a m á m ale s m o l u . " Bežte
za n í m a naskočte. Takto funguje to, čo ľudia volajú šťastie; sťažujú sa,
že k n i m n i k d y n e p r í d e . Šťastie je šanca niečo d o b r é dostať alebo u r o ­
biť. Treba však tieto m o ž n o s t i hľadať a chopiť sa ich - d o b e h n ú ť a n a s k o ­
čiť - n i e l e n sedieť a čakať, až prejde okolo. Príležitosť je a u t o b u s , k t o r ý
n e m á veľa zastávok.
V Y B E R T E SI ZAMESTNANIE
"Buďte pripravení"' na to, čo vás v b u d ú c n o s t i čaká. Ak už teraz zará­
bate p e n i a z e , čo chcete robiť, keď s t o u t o p r á c o u s k o n č í t e ? M a l i by ste
sa n i e č o m u vyučiť a m e d z i t ý m si sporiť, aby ste v b u d ú c n o s t i , n e ž si
nájdete z a m e s t n a n i e , niečo mali.
Skúste sa naučiť aj základy i n é h o remesla, p r e p r í p a d , že by v á m to
s t ý m p r v ý m nevyšlo, ako sa to často stáva.
J e d e n človek mi povedal, že n i k d y n e z a m e s t n a l chlapca, k t o r ý mal
žlté p r s t y (od fajčenia) alebo chodil s o t v o r e n ý m i ú s t a m i (chlapci, k t o r í
dýchajú ú s t a m i , majú h l ú p y výraz). K a ž d ý si m ô ž e byť istý zamestna­
n í m , keď má v b a n k e peniaze, nepije a je veselý.
Nebuďte leniví. Dajte sa na užitočné remeslo, ak chcete byť úspešní.
Veľa povaľačov a padaviek sa vybralo do sveta a väčšinou z t o h o nebo­
lo n i č d o b r é h o , ale zatiaľ som n e p o č u l , že by n e u s p e l nejaký m l a d ý člo­
vek, ktorý naozaj chcel pracovať, bol schopný pri práci vydržať, jednal
priamo a správal sa rozvážne.
ZÁCHRANA ŽIVOTA
ROZPRÁVANIE
PRI T Á B O R O V O M O H N I 2 3
BUĎTE NA ÚRAZY
PRIPRAVENÍ
Milosrdní rytieri Svätého Jána
Úrazy • Chlapci hrdinovia
Medaily za záchranu života
R Y T I E R O V D Á V N Y C H Č I A S nazývali a j " m i l o s r d n ý m i r y t i e r ­
m i " , p r e t o ž e m a l i n e m o c n i c e , k d e s a starali o c h u d o b n ý c h , c h o r ý c h
a t ý c h , k t o r í sa z r a n i l i p r i n e h o d á c h či vo v o j n e . Šetrili na fungova­
nie týchto n e m o c n í c vlastné peniaze a o k r e m t o h o , že to boli statoč­
ní vojaci, b o l i aj o š e t r o v a t e ľ m i a l e k á r m i .
P r e d o s e m s t o r o k m i s a tejto p r á c i v e n o v a l i h l a v n e r y t i e r i r á d u
Svätého Jána z Jeruzalema. D n e s ich n a h r a d i l Červený kríž a Britská
brigáda Svätého Jána.
B á d a t e l i a , lovci č i p r i e s k u m n í c i , k t o r í s a v y b e r ú d o v z d i a l e n ý c h
č a s t í sveta, si m u s i a vedieť p o r a d i ť , k e ď sa im a l e b o n i e k o m u z i c h
výpravy stane úraz alebo d o s t a n ú nejakú c h o r o b u , p r e t o ž e najbližší
l e k á r je často aj tisíce m í ľ ďaleko. S k a u t i by sa p r e t o m a l i n a u č i ť , a k o
sa starať o c h o r ý c h a r a n e n ý c h .
M ô j b r a t raz k e m p o v a l s k a m a r á t o m v a u s t r á l s k o m b u š i . K a m a r á t
c h c e l z fľaše v y t i a h n u ť z á t k u , a tak si ju c h y t i l m e d z i k o l e n á , a b y sa
m u n e v y š m y k l a . Fľaša p r a s k l a , r o z b i t ý okraj s a m u z a r e z a l h l b o k o
d o s t e h n a a p r e r e z a l t e p n u . M ô j b r a t r ý c h l o z o b r a l k a m e ň , zabalil h o
d o v r e c k o v k y a u v i a z a l o k o l o s t e h n a n a d r a n o u , aby tlačil n a t e p n u .
P o t o m prevliekol p o p o d vreckovku palicu a otáčal ň o u , až kým
n e b o l o s t e h n o o b v i a z a n é t a k n a p e v n o , ž e s a k r v á c a n i e zastavilo.
K e b y v t e d y n e v e d e l , č o m á robiť, m o h o l j e h o k a m a r á t v p r i e b e h u p á r
m i n ú t vykrvácať. Z a c h r á n i l m u život, l e b o v e d e l , č o robiť a h n e ď t o
aj u r o b i l .
NEHODY
K a ž d ú chvíľu sa n i e k t o z r a n í a m ô ž e sa stať, že s k a u t b u d e musieť
poskytnúť prvú pomoc.
M u ž a , k t o r ý riskuje vlastný život, aby zachránil d r u h ý c h , všetci obdi­
vujú. Je to h r d i n a .
NO VÁČIK TOMMY 10
TOMMY
NA
CES TE
Tommy skočí na vozovku, neobzrie sa vôbec
trúbi naňho autobusár, že je hlúpy chodec
C h l a p c i ho považujú za niečo viac, myslia si, že je ú p l n e i n ý ako ostat­
n í . No n i e je. K a ž d ý chlapec m ô ž e byť p r i z á c h r a n e života h r d i n o m , ak
sa na to d o b r e pripraví.
M o ž n o sa aj vy, skauti, stanete j e d n é h o d ň a s v e d k a m i úrazu. Keď
b u d e t e vedieť, čo robiť a u r o b í t e to, m ô ž e t e žiť s d o b r ý m p o c i t o m , že ste
p o m o h l i svojmu b l í ž n e m u , alebo m u d o k o n c a z a c h r á n i l i život.
Buď pripravený
N e z a b ú d a j t e n a naše heslo: " B U Ď P R I P R A V E N Ý " . Buďte priprave­
ní na ú r a z y a d o p r e d u sa n a u č t e , čo robiť v r ô z n y c h situáciách, k t o r é
m ô ž u nastať.
Buďte p r i p r a v e n í konať vtedy, keď sa niečo naozaj stane.
Ja v á m vysvetlím, ako postupovať p r i r ô z n y c h ú r a z o c h a vy si to
nacvičíte. M u s í t e však mať stále na mysli, kdekoľvek a p r i akejkoľvek
č i n n o s t i : " A k ý ú r a z by sa tu m o h o l p r i h o d i ť ? " a " Č o m u s í m v t a k o m
p r í p a d e urobiť ja?"
P o t o m ste p r i p r a v e n í konať.
Pamätajte, že keď sa už niečo stane, skauti m u s i a zachraňovať ako
prví. N e n e c h a j t e n i e k o h o i n é h o , aby vás p r e d b e h o l .
Premyslite si všetko vopred
D a j m e t o m u , že stojíte na p l n o m n á s t u p i š t i na stanici a čakáte
na vlak.
P o m y s l í t e si: " K e b y teraz n i e k t o padol na koľajnice a p r i c h á d z a l by
vlak, čo by s o m u r o b i l ? Skočím dole a m u s í m ho odsotiť z koľají - n e b u ­
de čas dostať sa späť na n á s t u p i š t e . Alebo ak by bol vlak príliš blízko,
m u s í m ho hodiť m e d z i koľajnice a ja si m u s í m ľahnúť tiež, aby vlak p r e ­
šiel p o n a d n á s . "
A k e b y k t o m u naozaj došlo, skočili by ste dole a spravili, čo ste si pre­
mysleli, k ý m všetci o s t a t n í by v p a n i k e p o b i e h a l i okolo, kričali a n e r o ­
bili n i č , lebo by nevedeli, čo robiť.
Takýto p r í p a d sa naozaj stal. J e d n a p a n i na F i n s b u r y P a r k S t a t i o n
v L o n d ý n e spadla z nástupišťa práve, keď sa blížil vlak. M u ž m e n o m
Albert H a r d w i c k skočil za ň o u , ľahol si a ju s t r h o l so sebou - vlak p r e ­
šiel p o n a d n i c h a ani sa ich n e d o t k o l .
No v H a m p s t e a d e to d o p a d l o ú p l n e naopak. V p l y t k o m r y b n í k u sa asi
pol h o d i n y topila žena p r e d z á s t u p o m prizerajúcich sa ľudí, ale n i k t o
n e m a l dosť odvahy, aby skočil za ň o u a vytiahol ju. Je to neuveriteľné,
že kopa c h l a p o v dokázala iba stáť na b r e h u a rapotať - lenže tak to bolo,
na ich v e č n ú h a n b u . Prvý, kto t a m prišiel, nechcel ísť do vody, a tak iba
zavolal d r u h é h o . Prišli ďalší, ale keď zistili, že tí p r e d n i m i nešli
do vody, zľakli sa, aby n e u r o b i l i niečo n e u v á ž e n é . Tak iba zostali na
b r e h u a n e c h a l i tú ú b o h ú ženu, aby sa im p r i a m o p r e d o č a m i utopila.
Čo môže urobiť skaut
K e b y t a m b o l aspoň jeden skaut, v e r í m , že by s m e hovorili p r í b e h
s i n ý m k o n c o m . P r e s n e pri takejto príležitosti by sa s k a u t m o h o l vyznamenať. S p o m e n u l by si na svoj výcvik.
P l ň t e si svoje p o v i n n o s t i .
P o m á h a j t e svojim b l í ž n y m , h l a v n e keď sa jedná o ženy.
N e d b a j t e na to, že sa o s t a t n í t o m u vyhýbajú.
V r h n i t e sa do t o h o a najprv myslite na to, čo c h c e t e urobiť, n i e
na vlastnú bezpečnosť.
C h l a p c i si myslia, že sú príliš m l a d í či malí, a tak m ô ž u p r i z a c h r a ň o ­
v a n í nanajvýš asistovať. Ale to je veľká chyba.
O d k e d y s o m napísal prvé v y d a n i e tejto k n i h y , objavili sa už tisícky
chlapcov, k t o r í sa o d v á ž n e vrhli do vody zachrániť t o p i a c i c h sa, keď sa
prizerajúci ľudia báli pomôcť.
V s k a u t i n g u m á m e m e d a i l y za statočnosť, k t o r é sa udeľujú za h r d i n ­
ské činy a z á c h r a n u života.
K a ž d ý s k a u t by sa m a l pripraviť na n e p r e d v í d a t e ľ n é udalosti. J e d n é ­
ho d ň a sa m ô ž e t e ocitnúť na mieste, k d e sa p r i h o d i l o nejaké nešťastie;
ak ste sa d o p r e d u naučili, čo robiť, m ô ž e t e s m e l o p r e d s t ú p i ť a vykonať
s p r á v n u vec. V k a ž d o m p r í p a d e b u d e t e mať d o b r ý p o c i t , že ste p o m o h ­
li b l í ž n e m u .
ROZPRÁVANIE
PRI T Á B O R O V O M OHNI 24
ÚRAZY
A ČO
PRI N I C H
ROBIŤ
Panika • Požiar • Topenie • Splaše­
ný kôň • Rôzne
PANIKA
K a ž d o r o č n e p r í d e veľa ľudí o život v dôsledku paniky, k t o r á väčšinou
v z n i k n e z m a l i č k o s t í a dalo by sa jej zabrániť, keby si a s p o ň jeden alebo
dvaja ľudia zachovali c h l a d n ú hlavu.
Raz
večer p r e d m n o h ý m i r o k m i lovil na p a l u b e trajektu v newyork-
s k o m prístave jeden chlapík kraby. Povedal si, že by m o h l o byť v t i p n é
vypustiť j e d n é h o z n i c h na p a l u b u lode. K r a b chytil l o d n ú m a č k u , tá
zakvičala a skočila do davu školáčok, k t o r é sa h n e ď s k r i k o m r o z p ŕ c h l i .
Spôsobili na lodi m e d z i s t o v k a m i pasažierov p a n i k u . R o z b e h l i sa všet­
k ý m i s m e r m i , zábradlie sa zrazu zlomilo a osem ľudí vypadlo z paluby.
N e ž sa dalo čokoľvek urobiť, s t r h o l ich p r ú d a u t o p i l i sa.
P r e d p á r r o k m i v istom r u s k o m m e s t e otváral m u ž r á n o svoj o b c h o d ,
keď zbadal v r o h u ležať veľkú č i e r n u b o m b u . R o z b e h o l sa po ulici, aby
sa od nej dostal; keď ho t a k t o zbadal poli cajt, p o m ý l i l si ho so zlode­
jom, a keď ho n e m o h o l zastaviť, tak n a ň h o vystrelil. Guľka ho m i n u l a ,
ale trafda i n é h o m u ž a ; v y p u k l a p a n i k a a veľa ľudí prišlo o život. Keď už
bolo po v š e t k o m , vrátil sa m u ž do svojho o b c h o d u a b o m b a stále ležala
v r o h u - l e n ž e n e b o l a to b o m b a , iba čierny m e l ó n !
Takisto p r e d n e j a k ý m časom vypukla v Barnsley p a n i k a m e d z i deťmi
v k i n e . N e b o l na to dôvod, iba ak p r e p l n e n á sála. O s e m d e t í b o l o ušlia-
p a n ý c h na smrť. Bolo by ich však u r č i t e z a h y n u l o aj viac, k e b y si dvaja
m u ž i n e b o l i u c h o v a l i c h l a d n ú hlavu a n e u r o b i l i s p r á v n u vec. M u ž
m e n o m G r a y zavolal na pár d e t í veselým h l a s o m , aby išli i n o k a d e a
zatiaľ m u ž , k t o r ý robil premietača, pustil n a p l á t n o nejaký f i l m . U p ú t a l
t ý m o s t a t n é deti a predišiel p a n i k e . Ak si aspoň j e d e n - dvaja ľudia
zachovajú c h l a d n ú hlavu a vedia v s p r á v n u chvíľu n i e č o urobiť, často
d o k á ž u upokojiť aj stovky ľudí a zachrániť tak veľa životov.
K e ď ľudia okolo vás panikária, môže vás to s t r h n ú ť . M o ž n o b u d e t e
chcieť utekať preč, m o ž n o ostanete stáť a volať " O c h ! " No za t o t o sprá­
vanie by ste sa m a l i pokarhať. N e p r e p a d a j t e p a n i k e , ako o s t a t n í - zacho­
vajte c h l a d n ú hlavu, rozmýšľajte, čo by bolo s p r á v n e a u r o b t e to.
ČO ROBIŤ V PRÍPADE POŽIARU
Často p o č u j e m e o h r d i n s k ý c h č i n o c h p r i z á c h r a n e ľudí z h o r i a c i c h
domov. K a ž d ý d e ň o t o m č í t a m e v n o v i n á c h . M a l i by ste sa na tieto prí­
p a d y pozrieť a predstaviť si, čo by ste za d a n ý c h o k o l n o s t í robili vy.
Takto sa n a u č í t e , ako sa zachovať pri r ô z n y c h n e h o d á c h .
P r e d p á r r o k m i sa m l a d ý n á m o r n í k , k t o r ý bol v C h a t h a m e na lodi Jej
Veličenstva A n d r o m e d a , p r e c h á d z a l po ulici K i n g s l a n d , keď zrazu zba­
dal h o r i a c i d o m . Ž e n a na h o r n o m p o s c h o d í kričala, že sú t a m deti,
k t o r é sa n e m a j ú ako dostať von.
N á m o r n í k sa r o z b e h o l od svojich kamarátov, nejako sa vyškriabal po
s t e n e h o r e , dostal sa do o k n a h n e ď p o d ž e n o u a rozbil sklo, aby sa m a l
k a m postaviť. Ž e n a mu zhora podávala deti
a on ich p o k l a d a l na zem.
Takto sa dole dostalo j e d n o dieťa za d r u h ý m , bolo ich asi šesť a n a p o ­
k o n zložil ešte dve ženy.
P o t o m n á m o r n í k a z m o h o l d y m a omdlel, ale ľudia d o l u ho zachytili.
N e c h je p r e vás p r í k l a d o m , ako si o k a m ž i t e splniť povinnosť, bez zavá­
h a n i a n a d n e b e z p e č e n s t v o m alebo ťažkosťami.
P r e r o k m i začal horieť d o m v S h o r e h a m Beach a m i e s t n y skautský
o d d i e l bol h n e ď n a mieste.
Z a c h o v a l i sa ako p r a v í skauti, nielen ako hasiči, keď dostali o h e ň p o d
k o n t r o l u , ale aj ako záchrancovia života - z a c h r á n i l i dve ženy a dieťa,
poskytli im p r v ú p o m o c a ošetrili zranenia.
HORÍ!
Keď nájdete d o m v p l a m e ň o c h , mali by ste 1. Varovať ľudí v d o m e .
2. O z n á m i ť to najbližšiemu policajtovi alebo hasičskej stanici.
3. Zburcovať susedov, aby doniesli rebríky, m a t r a c e a k o b e r c e
na c h y t a n i e vyskakujúcich ľudí.
Keď p r í d u hasičské vozy, m ô ž u chlapci najlepšie pomôcť tak, že b u d ú
p o m á h a ť policajtom zadržať o s t a t n ý c h ľudí ďalej od hasičov.
Dajte však pozor, aby nezačali horieť šaty aj vám.
Ak je t r e b a v d o m e hľadať n e v l á d n y c h a o m d l e t ý c h ľudí, dajte si
na n o s a ústa m o k r ú v r e c k o v k u či h a n d r u , alebo choďte š t v o r n o ž k y čo
najbližšie k zemi, t a m je najmenej d y m u a p l y n u . Keď m u s í t e prejsť
o h ň o m a i s k r a m i , dajte si na seba nejakú deku, n a m o č t e ju a v s t r e d e
v y s t i h n i t e d i e r u , cez k t o r ú si prestrčíte hlavu; takýto plášť c e l k o m
d o b r e odoláva i s k r á m aj p l a m e ň o m .
Keď vo vašej blízkosti v y p u k n e o h e ň , skauti by m a l i čo najrýchlejšie
z h r o m a ž d i ť svoje d r u ž i n y a s k a u t s k ý m p o c h o d o m ísť za žiarou alebo
d y m o m k p o ž i a r u . R a d c a d r u ž i n y by sa m a l hlásiť polícii alebo h a s i č o m
a p o n ú k n u ť p o m o c svojej d r u ž i n y - m ô ž u p o m ô c ť p r i z a d r ž i a v a n í ľudí,
n o s e n í odkazov, s t r á ž e n í majetku alebo inak.
Ak n i e k o m u h o r i a šaty, treba ho hodiť na zem, lebo p l a m e n e h o r i a
s m e r o m h o r e , zabaliť do r o h o ž e , koberca, k a b á t u či deky. Dajte si pozor,
aby ste s a m i nezačali horieť. Takto o h e ň u d u s í t e , lebo bez v z d u c h u
n e m ô ž e horieť.
Keď nájdete o m d l e t é h o človeka (v s t r a c h u sa m o h o l schovať p o d
posteľ alebo stôl), m a l i by ste ho vyniesť v o n na pleci alebo sa k n e m u
priviažte a v y t i a h n i t e ho po zemi až von, aby ste m o h l i ísť š t v o r n o ž k y t a k t o sa to r o b í h l a v n e p r i h u s t o m d y m e a p l y n o v ý c h v ý p a r o c h .
N a o b o c h k o n c o c h lana spravíte dračiu s l u č k u ; j e d n u dáte o m d l e t é mu cez h r u ď a p o p o d r a m e n á , d r u h ú si dáte na krk. O t o č í t e sa mu c h r b ­
t o m a začnete ho štvornožky ťahať hlavou n a p r e d . Ak má slučka správ­
n u dĺžku, u d r ž í m u hlavu n a d z e m o u , ako vidíte n a o b r á z k u n a strane
256.
ZÁCHRANA
TOPIACEHO
Zo z o z n a m u s k a u t s k ý c h h r d i n o v v i d í m e , koľko sa stáva n e h ô d len
p r e t o , že n i e k t o nevie plávať. P r e t o sa m u s i a všetci s k a u t i naučiť plávať
a keď to už vedia, n a u č i a sa zachraňovať životy t o p i a c i m sa.
Človek, k t o r ý preplával K a n á l L a M a n c h e , napísal d o " C h l a p č e n ­
ských n o v í n " , že keď sa chlapec u č í plávať, m a l by si najprv nacvičiť,
ako vyliezť z člna a zas sa d o ň h o cez k o r m u dostať. A k o d r u h é by mal
vedieť udržať sa o b k r o č m o na vesle či doske, chytiť sa j e d n é h o k o n c a a
plávať n o h a m i . Po tretie, ako sa dostať do plávajúceho z á c h r a n n é h o
kolesa - časť najbližšie k sebe p o n o r í p o d v o d u a p r e k l o p í si koleso
cez h l a v u a plecia, aby sa d o ň h o dostal. Po štvrté, ako zachrániť život.
Aj p r i e m e r n ý plavec m ô ž e zachrániť t o p i a c e h o sa človeka, ak vie, ako
na to a ak to z o p á r k r á t vyskúšal so svojimi k a m a r á t m i .
R o z š í r e n ý názor, že topiaci sa človek sa v y n o r í tri razy, n e ž sa u t o p í ,
je ú p l n ý nezmysel. M ô ž e sa utopiť hneď, ak mu n i e k t o n e p o m ô ž e .
Keď sa už k t o p i a c e m u d o s t a n e t e , n e s m i e t e ho nechať, aby vás chytil,
i n a k vás m ô ž e utopiť. Vždy sa držte za nimi
Chyťte ho r u k o u okolo h r u d e , dlaň mu dajte do p o d p a z u š i a a povedz­
te m u , aby sa upokojil a nebojoval. Ak p o s l ú c h n e , ľahko ho u d r ž í t e
na h l a d i n e . No dávajte pozor, aby sa v s t r a c h u neotočil a n e c h y t i l sa vás.
Ak by vás chytil za krk, chyťte ho r u k o u okolo h r u d e , d r u h o u r u k o u ho
chytíte d l a ň o u n a v r c h p o d b r a d u , s p r s t a m i p o d n o s o m . Z a t i a h n i t e a
zatlačte a m u s í vás pustiť. Ak vás chytí za r u k u , vytočte ju p r o t i jeho
palcu a vyslobodíte sa. Ak si to však nevyskúšate s k a m a r á t m i , n i k d y si
to n e z a p a m ä t á t e . N e c h si každý vyskúša ú l o h u t o p i a c e h o sa aj záchran­
cu.
Ak n á h o d o u ešte neviete plávať a s p a d n e t e do hlbokej vody, n e m u s í ­
te sa potopiť, ak si z a p a m ä t á t e nasledujúce veci. Po prvé, z a k l o ň t e h l a v u
a ústa d r ž t e n a d v o d o u . Po d r u h é , udržujte si v pľúcach veľa v z d u c h u veľa n a d y c h u j t e a m á l o vydychujte. Po tretie, d r ž t e r u k y p o d v o d o u . To
z n a m e n á , že by ste n e m a l i kričať, lebo si v y p r á z d n i t e pľúca a n e m a l i by
ste r u k a m i hádzať okolo sebe alebo kývať po p o m o c , lebo sa p o t o p í t e .
Keď sa niekto prepadne pod ľad, zachránite ho najlepšie tak,
že mu prisuniete rebrík.
Ak vidíte, ako n i e k t o spadol do vody a t o p í sa, ale vy tiež neviete plá­
vať, hoďte k n e m u l a n o , veslo alebo dosku, aby sa m o h o l zachytiť a u d r ­
žať sa n a d v o d o u . Ak sa p o d n i e k ý m p r e b o r í ľad, okraje sa mu l á m u a
nevie sa dostať von, hoďte mu lano a povedzte, aby nebojoval. To by ho
m a l o t r o c h a upokojiť, k ý m zoženiete rebrík alebo d l h ú palicu, k t o r é
položíte cez d i e r u , aby sa m o h o l dostať von, alebo aby ste sa vy m o h l i
k n e m u priplaziť a chytiť h o .
AKO HÁDZAŤ ZÁCHRANNÉ LANO
Často je lepšie t o p i a c e m u sa hodiť lano, než za n í m skočiť - aby p o t o m
n e b o l o t r e b a vyťahovať dvoch.
D o b r e sa h á d ž e lano s dĺžkou 42 stôp. Ak si chcete vyrobiť špeciálne
z á c h r a n n é l a n o , m a l o by byť z k v a l i t n é h o , p r u ž n é h o , o m o t a n é h o alebo
s p l e t a n é h o lana s p r i e m e r o m okolo 1 palca. Keď sa h á d ž e na d l h š i e
vzdialenosti, spraví sa na k o n c i , k t o r ý m sa h á d ž e , ťažký uzol.
Najprv sa r o z h o d n i t e , k t o r o u r u k o u c h c e t e vrhať. Väčšina ľudí si
s a m o z r e j m e vyberie pravú. N a m o t a j t e na ňu p o z o r n e lano v smere
h o d i n o v ý c h ručičiek, aby m a l o o m o t a n i e asi 18 palcov od v r c h u nadol.
Keď už m á t e n a m o t a n ú asi polovicu, z d v i h n i t e prst, aby ste oddelili
n a m o t a n ú časť a zbytok namotajte na o s t a t n é p r s t y ruky.
Vedieť správne hádzať záchranné lano si vyžaduje prax,
aby ste sa doňho sami nezamotali.
K o n i e c lana p e v n e p o d r ž t e t r o m a p r s t a m i ľavej ruky, alebo ešte lepšie,
u r o b t e na k o n c i slučku a prevlečte si ju cez zápästie, aby sa v á m k o n i e c
p r i h á d z a n í nestratil. P o t o m p r e n e s t e d r u h ú časť n a m o t a n i a z pravej
r u k y na prvé dva p r s t y ľavej ruky. Teraz m á t e v o b o c h r u k á c h n a m o t a ­
n é lano.
Najprv h o d í t e lano z pravej r u k y a h n e ď p o t o m časť lana z ľavej, ale
n e s m i e t e pustiť k o n i e c . Takto h o d e n é lano sa n e z a u z l í a dá sa hodiť celé,
takže d o č i a h n e ďalej. Keď ho h o d í t e len z j e d n é h o n a m o t a n i a , nerozm o t á sa s p r á v n e a n e d o l e t í tak ďaleko.
Hádzať sa dá p o p o d či p o n a d ruky. Ten d r u h ý spôsob sa lepšie nacvi­
čuje a používa sa, ak treba lano prehodiť cez nejakú p r e k á ž k u , cez val či
m ú r , alebo h o t r e b a hodiť ľuďom n a h o r n ý c h p o s c h o d i a c h h o r i a c e h o
domu.
ČO ROBIŤ, KEĎ SA SPLAŠIA KONE
N i e k e d y sa m ô ž e stať, že splašené k o n e pošliapu človeka. P r e t o by
všetci m a l i vedieť, ako splašené k o n e zastaviť a predísť z r a n e n i a m .
Ľ u d i a obyčajne zastavujú splašené k o n e tak, že im bežia o p r o t i a
mávajú r u k a m i , aby sa zastavili, ale tak sa to n e r o b í . M u s í t e bežať p o p r i
koňovi, chyťte sa ojí, aby ste nespadli, d r u h o u r u k o u u c h o p t e opraty,
otočte k o ň o v i hlavu k sebe a otáčajte h o , až k ý m ho n e n a v e d i e t e p r o t i
m ú r u či d o m u , alebo ho inak n e p r i n ú t i t e zastaviť. To však nie je p r e
chlapca s jeho m a l o u h m o t n o s ť o u vôbec j e d n o d u c h é . P r i t a k ý c h t o
n e h o d á c h sa teda skôr u p l a t n í t e ako p o m o c pri o š e t r o v a n í ľudí, k t o r ý c h
splašený k ô ň zranil.
RÔZNE
NEHODY
Všetky n e h o d y či úrazy, s k t o r ý m i by ste sa m o h l i stretnúť, sa u r č i t e
nedajú vymenovať. A k o skauti si h l a v n e pamätajte, že n e s m i e t e n i k d y
stratiť hlavu, m y s l i t e na to, čo by bolo najlepšie v danej situácii urobiť
a aj za tých najnečakanejších o k o l n o s t í to u r o b t e .
Skaut m e n o m J. C. Davel z 1. B l o e m f o t e i n s k é h o o d d i e l u ( J u ž n á Afri­
ka) zbadal na s t r e c h e d o m u m a l é dievčatko z a m o t a n é v e l e k t r i c k ý c h
d r ô t o c h . N a p r i e k v a r o v a n i a m , aby za ň o u neliezol, lebo by ho to tiež
m o h l o stáť život, vyšplhal sa h o r e a dostal sa ku nej. Nanešťastie, dieťa
už bolo m ŕ t v e .
Skaut L o c k l e y z p r v é h o oddielu z A t h e r s t o n e u , sa na t r h u pozeral n
a detský k o l o t o č , p o h á ň a n ý e l e k t r i n o u z p a r n é h o stroja. Z r a z u sa obsluhovač p a r n é h o stroja príliš n a h o l , stroj mu zachytil šaty a začal ho
ťahať do zariadenia. L o c k l e y vyskočil na stroj a keďže vedel niečo
z m e c h a n i k y , zatiahol za s p r á v n u p á k u a vypol stroj p r á v e včas, aby
m u ž o v i z a c h r á n i l život.
To sú príklady, ako to vyzerá, keď je n i e k t o p r i p r a v e n ý , vie čo má
robiť, a bez m e š k a n i a to aj u r o b í .
DRUŽINOVÉ
CVIČENIA
ZACHRAŇOVANIA
ŽIVOTA
N a c v i č t e si vytvorenie " z á b r a n y " z palíc, k t o r o u by ste zadržali dav.
M ô ž e t e to zorganizovať ako h r u , keď chlapcov rozdelíte na " d a v " a
"skautov".
Povedzte skautom, aby zistili, kde sú v ich okolí požiarne hydranty, poli­
cajné stanice, požiarne hlásiče, požiarne stanice, sanitky, n e m o c n i c e atď.
N a c v i č t e si viazanie dračej slučky a vlečenie o m d l e t é h o človeka.
Postarajte sa o to, aby sa skauti naučili plávať. V m e s t e s verejnou plav á r ň o u by to n e m a l byť žiadny p r o b l é m . Na vidieku je najlepšie spraviť
t á b o r p r i m o r i , jazere, či rieke, k d e sa dá b e z p e č n e plávať.
Vyskúšajte r ô z n e spôsoby z a c h r a ň o v a n i a t o p i a c i c h sa ľudí.
HRY NA ZACHRAŇOVANIE PRI POŽIARI
Kým b u d ú chlapci v k l u b o v n i , p r i p r a v t e vo vedľajšej m i e s t n o s t i alebo
b u d o v e o h e ň s h u s t ý m d y m o m . Tajne sa d o h o d n i t e s d v o m a či t r o m a
c h l a p c a m i , že keď zaznie p o ž i a r n y p o p l a c h , z a č n ú p o b i e h a ť a p o k ú s i a sa
vyvolať p a n i k u .
B u ď n i e k t o v b e h n e do m i e s t n o s t i a o z n á m i , že h o r í , alebo vypáľte
h l u č n é svetlice. J e d n a alebo dve d r u ž i n y sa p o d v e d e n í m radcov druži­
ny popasujú s o h ň o m . M a l i by zavrieť o k n á a dvere a vyslať skautov, aby
zistili, či sa o h e ň nešíri do i n ý c h častí b u d o v y a aby pohľadali ľudí, k t o r í
b y m o h l i potrebovať p o m o c .
M a l i by si dať na ústa a nos m o k r é vreckovky. Ľ u d i a "v b e z v e d o m í "
(alebo b á b k y z vriec) m ô ž u byť s c h o v a n í p o d s t o l m i a p o d o b n e . Skauti
si ich p r i z á c h r a n e vyložia na plece alebo ich v o n vyvlečú. P o u ž i t e
p l a c h t u na s k á k a n i e , šmykľavku, a p o d o b n e .
Ď a l š i e s k u p i n k y vytvoria reťaz na p o d á v a n i e vedier s v o d o u .
Ďalšia
skupina
oživuje
zachránených.
Posledná
" z á b r a n u " , aby p o m o h l a polícii a h a s i č o m zadržať dav.
skupina
vytvorí
ROZPRÁVANIE
PRI T Á B O R O V O M O H N I 2 5
AKO
POMÔCŤ
DRUHÝM
Poskytnutie prvej pomoci • Sok • Krvá­
canie • Umelé dýchanie • Iné druhy
prvej pomoci • Ako niesť pacienta
AK SA S T A N E T E S V E D K A M I N E H O D Y , p a m ä t a j t e si: Nie ste
lekári. Poskytujete p r v ú p o m o c , p r e t o ak sa jedná o väčšie z r a n e n i e ,
m u s í t e i h n e ď volať lekára. Kým p r í d e lekárska p o m o c , m á t e sa postarať,
aby z r a n e n é m u n e b o l o horšie, p o m ô ž e t e m u , aby n e u p a d o l d o šoku,
zastavíte k r v á c a n i e , dáte m u u m e l é d ý c h a n i e , j e d n o d u c h o , spravíte
všetko p o t r e b n é .
Ak sa o c i t n e t e p r i n e h o d e sami so z r a n e n ý m č l o v e k o m v b e z v e d o m í ,
n a d v i h n i t e mu t r o c h u hlavu a p o o t o č t e do strany, aby sa n e z a d u s i l a aby
mohli
vychádzať p r í p a d n é zvratky.
Uvoľnite mu
šaty n a
krku
a
na h r u d i . O b h l i a d n i t e h o , k d e je z r a n e n ý a postarajte sa o ň h o tak, ako
ste sa to n a u č i l i v k u r z e prvej p o m o c i .
Ak nájdete človeka ležať v b e z v e d o m í , m a l i by ste p r e s k ú m a ť okolie,
či t a m n i e sú nejaké " s t o p y " a poznačiť si ich, ako aj jeho p o l o h u , ak by
sa n e s k ô r u k á z a l o , že ho n i e k t o n a p a d o l .
Ak ste v o n k u s d r u ž i n o u a stane sa úraz, alebo nájdete z r a n e n é h o člo­
veka, m a l by radca d r u ž i n y poslať j e d n é h o skauta po lekára; radca sa
s p o m o c o u ďalšieho s k a u t a b u d e venovať z r a n e n é m u . Z á s t u p c a si zobe­
rie o s t a t n ý c h s k a u t o v a b u d ú asistovať tak, že p r i n e s ú v o d u , deky, spra-
via nosidlá, alebo zadržia dav, ak sa nejaký z h r o m a ž d í , p o m o c o u palíc.
Najprv t r e b a p a c i e n t a upokojiť. N e h ý b t e n í m , k ý m to n i e je nevy­
h n u t n é , a n e o t r a v u j t e ho o t á z k a m i , k ý m sa t r o c h u n e s p a m ä t á .
ŠOK
Šok je n e b e z p e č n ý stav, ktorý p r i c h á d z a t a k m e r so v š e t k ý m i ú r a z m i .
Treba s n í m vždy počítať, alebo to radšej r o v n o b e r t e tak, že nastal a
p o s n a ž t e sa, aby n e b o l ešte vážnejší.
P a c i e n t o v i je na o m d l e t i e , tvár mu zbledne. M ô ž e stratiť v e d o m i e , ale
t o b y ste n e m a l i dopustiť. H n e ď h o položte n a z e m n a c h r b á t , hlavu m u
otočte na s t r a n u . Zabaľte ho do deky alebo kabáta, aby bol stále v teple.
KRVÁCANIE
Keď n i e k o m u r a n a silno krváca, zatlačte p a l c o m silno n a r a n u alebo
n a d ňu - teda m e d z i srdce a r a n u - aby ste zastavili p r í v o d krvi do tepny.
P o t o m si u r o b t e p o d l o ž k u , n a p r í k l a d z p l o c h é h o k a m i e n k a , a priviažte
ju n a d r a n u . Ak je to m o ž n é , držte z r a n e n é m i e s t o vyššie ako zvyšok
tela. Z o ž e ň t e čo najskôr lekára.
Na m a l ú r a n u dajte dezinfekciu a p r i k r y t e čistým ( s t e r i l n ý m ) obkla­
dom. Obviažte obväzom.
K r v á c a n i e z u š í a b e z v e d o m i e z n a m e n a j ú z r a n e n i e lebky. Ak je to len
t r o c h u m o ž n é , z r a n e n ý m n e h ý b t e . Najlepšie b u d e , keď h o n e c h á t e ležať
na m i e s t e , na hlavu mu dáte s t u d e n ý o b k l a d alebo ľad a u d r ž í t e ho
v pokoji, k ý m p r í d e lekár.
Vypľúvame alebo zvracanie krvi z n a m e n á v n ú t o r n é z r a n e n i e , alebo že
vo v n ú t r i tela praskla cieva. Ak je krv b l e d o č e r v e n á a s p e n e n á , z n a m e ­
ná to, že z r a n e n é boli pľúca. V k a ž d o m p r í p a d e udržiavajte pacienta
v pokoji a dajte mu cmúľať ľad alebo s t u d e n ú v o d u . Z o ž e ň t e lekára.
UMELÉ DÝCHANIE
Keď n i e k t o vyzerá, že sa u t o p i l alebo n e d ý c h a , lebo sa n a d ý c h a l d y m u
či výparov, m u s í t e použiť u m e l é d ý c h a n i e , aby ste ho zase priviedli
k životu. Z n a m e n á to vtlačiť mu v z d u c h do pľúc a dostať ho zas von.
Existujú n a t o r ô z n e metódy. K a ž d ý skaut b y m a l poznať a s p o ň jeden
spoľahlivý s p ô s o b ; Brigáda Svätého J á n a alebo Č e r v e n ý kríž vám m ô ž u
ukázať najúčinnejšie spôsoby.
H n e ď , a k o p a c i e n t začne dýchať, m ô ž e t e prestať - ale p o z o r u j t e ho a
ak znova p r e s t a n e , m u s í t e pokračovať, až k ý m n e z a č n e zase dýchať sám.
M o ž n o sa b u d e t e musieť s n i e k ý m striedať.
P o t o m ho u l o ž t e do stabilizovanej p o l o h y a postarajte sa, aby bol
v teple - dávajte mu n a h r i a t e šaty alebo fľaše s t e p l o u v o d o u m e d z i steh­
ná, p o d paže a na c h o d i d l á .
M o k r é oblečenie treba vyzliecť a p o s t i h n u t é h o zabaliť do t e p l ý c h
p r i k r ý v o k . Z r a n e n é h o treba čo najmenej rozrušovať, nechajte ho kľud­
ne aj zaspať, ale m u s í t e ho ešte a s p o ň h o d i n u p o z o r n e sledovať.
Vyskúšajte si u m e l é d ý c h a n i e , aby ste vedeli, ako sa to p r e s n e robí.
P r i p r a v í t e sa tak p o s k y t n ú ť ho n i e k o m u , kto ho raz m ô ž e potrebovať.
INÉ DRUHY P R V E J POMOCI
Poleptanie kyselinou
Raz j e d n a žena poliala m u ž o v i tvár v i t r i o l o m . Je to silná kyselina,
spáli a vyžerie m ä s o všade, k a m sa d o s t a n e . Našťastie t a m b o l práve
policajt, k t o r ý aj vedel, čo robiť. P u s t i l mu na tvár veľa v o d y s p r í d a v ­
k o m sódy, k t o r á neutralizovala kyselinu, a p o t o m sa o z r a n e n i e postaral
ako o n o r m á l n u p o p á l e n i n u .
Zápal slepého čreva
M ô ž e sa objaviť n e č a k a n e , aj keď obyčajne sa p r e d t ý m človek už dlh­
šie necíti vo svojej koži. Objaví sa p r u d k á bolesť v b r u c h u , dva palce
na pravej s t r a n e p o d p u p k o m . Volajte lekára.
Obväzovanie
N a z n e h y b n e n i e z l o m e n i n y potrebujete velkú t r o j r o h ú šatku, t a k ú
istú, akú s k a u t i nosia na k r k u . Strany šatky by m a l i byť a s p o ň 40 pal­
cov d l h é .
Na z l o m e n ú r u k u alebo kľúčnu kosť by ste m a l i urobiť záves. P o s t i h ­
n u t é m u zaveste šatku okolo k r k u tak, aby cíp šatky s m e r o v a l k zlome­
nej r u k e , k o n c e zviažete a m b u l a n č n ý m u z l o m . R u k u vložte do závesu,
cíp prevlečte poza ňu a p r i š p e n d l i t e , aby sa lakeť v závese u d r ž a l .
Obväz na hlavu sa používa, keď potrebujete zakryť r a n u na p o k o ž k e
hlavy. R o z t i a h n i t e t r o j r o h ú šatku a založte najširšiu časť asi na šírku
dvoch palcov. P r i l o ž t e ju na čelo p o s t i h n u t é h o r o v n o na obočie, cíp
šatky mu visí na t e m e n o . Z o b e r t e oba k o n c e a na t e m e n e ich p e v n e
p r e k r í ž t e , p o t o m ich veďte späť d o p r e d u a zviažte na čele a m b u l a n č n ý m
u z l o m . Špičku založte h o r e a na v r c h u hlavy p r i š p e n d l i t e . Dajte pozor,
aby p r e l o ž e n i a na b o k u hlavy boli p e v n é a k o n c e p o r i a d n e z a s u n u t é .
Skautská šatka sa dá použiť ako záves alebo obväz. Obväz bude úhľadnejší,
keď zasuniete koniec šatky ako ukazuje šípka.
Krvácanie z nosa
Zvyčajne nebýva veľmi vážne ani n e b e z p e č n é . No n i e k e d y sa krváca­
n i e n e c h c e zastaviť a p o s t i h n u t ý stráca veľa krvi. V t e d y ho treba posa­
diť na stoličku a povedať m u , aby n a k l o n i l hlavu d o p r e d u a dýchal len
ú s t a m i . P o m ô ž e aj to, keď mu priložíte na t e m e n o hlavy niečo s t u d e n é .
Otrava krvi
M ô ž e v z n i k n ú ť , keď sa do r a n y d o s t a n e špina. Objavia sa opuchy,
bolesť a červené žily. O b k l a d y z horúcej v o d y p o s t i h n u t é m u uľavia.
O d v e z t e ho k lekárovi.
Zlomené kosti
Z l o m e n á r u k a alebo n o h a sa p o z n á podľa o p u c h u a bolesti v mieste
z l o m e n i a . N i e k e d y je k o n č a t i n a vytočená v nezvyčajnom u h l e a p a c i e n t
ň o u n e m ô ž e p o h n ú ť . Z o ž e ň t e lekára. Postarajte sa o z v l á d n u t i e šoku.
Z l o m e n o u k o n č a t i n o u by sa vôbec n e m a l o hýbať. Ak je n e v y h n u t n é
p o s t i h n u t é h o prepravovať, u p e v n i t e z l o m e n ú k o n č a t i n u d l a h o u alebo
niečím
pevným,
aby b o l a
fixovaná
a
rovná,
kým
ho
preveziete
do n e m o c n i c e .
Ako dlaha m ô ž e poslúžiť drevená doska, s k a u t s k á palica, n a p e v n o
zrolované n o v i n y a p o d o b n e . Mala by byť d o s t a t o č n e d l h á , aby dočiahla
na k í b y n a d a p o d z l o m e n i n o u . Ak sa dá, mali by ste d l a h y upevniť
z o b o c h s t r á n z l o m e n e j končatiny. D l a h y p e v n e priviažte po celej dĺžke
v r e c k o v k a m i , š a t k o u alebo p á s m i p l á t n a či inej látky, ale n i e až tak
n a p e v n o , aby ste zastavili p r í v o d krvi alebo zatlačili na o p u c h .
N i e k e d y si m ô ž e človek pri p á d e zlomiť kľúčnu kosť. Tu n e p o t r e b u j e ­
te d l a h u . P r i l o ž t e p r e d l a k t i e na zlomenej s t r a n e š i k m o cez h r u ď a upev­
n i t e h o závesom, p r í p a d n e priviažte ďalšou šatkou okolo h r u d n í k a .
Popáleniny a obarenia
Keď sa n i e k t o n á h o d o u popáli alebo o b a r í h o r ú c o u v o d o u a koža mu
sčervenie, t r e b a na to h n e ď dať nejakú masť, n a p r í k l a d vazelínu a j e m n e
obviazať. Z m e s sódy b i k a r b ó n y a vody uľaví pri ľahkých p o p á l e n i n á c h .
Spálenie s l n k o m sa ošetruje ako b e ž n é popáleniny.
Ak sa na p o p á l e n i n u lepí nejaký kus odevu, n e t r h a j t e ho p r e č , ale
o d s t r i h n i t e látku okolo O S T R Ý M n o ž o m alebo n o ž n i c a m i , a p o t o m čo
najrýchlejšie o c h r á ň t e p o p á l e n é m i e s t o p r e d k o n t a k t o m s o v z d u c h o m .
V p r í p a d e v á ž n y c h p o p á l e n í n (pľuzgiere či d o k o n c a s p á l e n i n a ) pošli­
te po lekára a postarajte sa o p a c i e n t a v šoku. Pľuzgiere n i k d y n e p r e p i chujte.
Dusenie
P o s t i h n u t é h o p r e d k l o ň t e a silno u d r i t e m e d z i lopatky,
aby ste uvoľ­
nili p r e k á ž k u . Dieťa m ô ž e t e chytiť dole hlavou a b u c h n ú ť ho po c h r b ­
te. Ak b ú c h a n i e n e p o m á h a , otvorte p o s t i h n u t é m u ústa, aj silou, ak
treba, strčte mu dva p r s t y p o p r i jazyku až do k r k u a p o k ú s t e sa c u d z i e
teleso v y t i a h n u ť von. Ak to vyvolá zvracanie, o k a m ž i t e o t o č t e hlavu
na b o k .
D u s e n i e je n i e k e d y d ô s l e d k o m p r u d k é h o o p u c h u v h r d l e . V t a k o m
p r í p a d e p r i l o ž t e na k r k h o r ú c e , pariace sa o b k l a d y a p a c i e n t o v i dajte
sŕkať ľad alebo s t u d e n ú vodu.
Otras mozgu a šok
M ô ž e v z n i k n ú ť v dôsledku p á d u či ú d e r u do hlavy. U d r ž u j t e postih­
n u t é h o v pokoji a v teple. Z o ž e ň t e čo najrýchlejšie lekára. N e s m i e t e mu
dávať a l k o h o l či p o v z b u d z u j ú c e prostriedky, ani n í m hýbať.
Elektrický šok
Človek m ô ž e po p r i a m o m k o n t a k t e s e l e k t r i c k ý m k á b l o m alebo vodi­
č o m u p a d n ú ť do bezvedomia. Treba ho dostať od vodiča, ale o p a t r n e ,
aby p r ú d nezasiahol aj vás. Ak sa dá, odpojte e l e k t r i n u . Ak n i e , m u s í t e
sa izolovať - postavíte sa na sklo alebo s u c h é drevo, ak sklo n i e je k dis­
pozícii alebo si obujete g u m e n é čižmy. Dajte si g u m e n é rukavice, n e ž sa
p o s t i h n u t é h o d o t k n e t e . Ak ich n e m á t e , obaľte si r u k y s u c h ý m i h a n d r a m i a p o s t i h n u t é h o o d s u ň t e s u c h o u palicou. M o ž n o b u d e t e musieť
p o s k y t n ú ť d ý c h a n i e z úst do úst; keď sa d ý c h a n i e o b n o v í , postarajte sa
o z v l á d n u t i e šoku.
Vo f r a n c ú z s k o m St. O u e n spadol jeden chlapec p r i c h y t a n í motýľov
na koľajnicu, k t o r o u p r e c h á d z a l elektrický p r ú d a na m i e s t e zomrel.
O k o l o i d ú c i , k t o r ý sa ho pokúšal zodvihnúť, t a m tiež z a h y n u l . Tehliar,
k t o r ý p r i b e h o l a p o k ú š a l sa ich zachrániť, bol tiež z a s i a h n u t ý a zomrel.
T í t o dvaja t a k z v a n í záchrancovia u m r e l i , lebo nevedeli, ako v t a k o m t o
p r í p a d e postupovať.
Mdloby
Ak v á m p o s t i h n u t ý b l e d n e a omdlieva - m d l o b y vznikajú z t o h o , že sa
do hlavy dostáva p r i m á l o krvi - posaďte ho a p o t l a č t e mu h l a v u m e d z i
kolená. T v á r m u o m y t e s t u d e n o u vodou. Keď sčervenie, hlavu zdvih­
n i t e - je v nej priveľa krvi, ako p r i p o r á ž k e alebo úpale.
Rybársky háčik v koži
Raz sa mi do p r s t a zapichol háčik. N o ž o m s o m z n e h o odrezal celú
m u š k u , zatlačil s o m ho hlbšie do prsta, až h r o t zatlačil z v n ú t r a na kožu
v i n o m mieste. O s t r ý m n o ž o m som narezal k ú s o k kože, h r o t sa dostal
v o n a m o h o l s o m zachytiť a p r e t i a h n u ť celý háčik. H á č i k sa, samozrej­
m e , n e d á v y t i a h n u ť tak, že ho p o t i a h n e t e naspäť, lebo z a k r i v e n ý h r o t by
sa zasekol v m a s e .
R a n u očistite.
Záchvat
Ak n i e k t o v y k r í k n e a s p a d n e , šklbe ho a t r h á k o n č a t i n a m i , na ú s t a c h
m á p e n u , z n a m e n á to, ž e dostal záchvat. Najviac m u p o m ô ž e t e , keď m u
m e d z i s á n k y dáte kúsok dreva alebo zátku, aby si n e z a h r y z o l do jazyka.
Po záchvate ho nechajte d o b r e vyspať.
Cudzí predmet v oku
N e n e c h a j t e p o s t i h n u t é h o , aby si oko š ú c h a l ; m ô ž e sa mu zapáliť a
o p u c h n ú ť a o to ťažšie sa v á m b u d e cudzie teleso vyberať. Ak mu niečo
spadlo p o d s p o d n é viečko, o d t i a h n i t e viečko a p r e d m e t j e m n e vyberte
r o ž k o m n a v l h č e n e j vreckovky. Ak je p o d v r c h n ý m v i e č k o m , p r e t i a h n i te ho cez d o l n é . Takto riasy d o l n é h o viečka vyčistia v n ú t r o h o r n é h o .
Ď a l š í spôsob by sa m a l naučiť každý skaut; p o s t i h n u t é h o posaďte,
postavte sa z a ň h o a z a k l o ň t e mu hlavu, až sa vám oprie o hruď. K ria­
sam h o r n é h o viečka priložte zápalku, zachyťte okraj viečka a p o t i a h n i te n a h o r cez zápalku, aby sa vyvrátilo n a o p a k . J e m n e o d s t r á ň t e teleso
r o ž k o m vlhkej v r e c k o v k y a p u s t i t e viečko späť na m i e s t o .
Ak je zapálené, v y p l á c h n i t e ho vlažnou vodou. Ak p r e d m e t v o k u uviazol, k v a p n i t e t r o c h a oleja (olivového alebo r i c í n o v é h o ) na s p o d n é
viečko. Z a v r i t e oko, zakryte j e m n ý m v l h k ý m k ú s k o m vaty, obviažte a
choďte k lekárovi, aby sa o to postaral.
Hystéria
N e r v ó z n i ľudia, h l a v n e ženy, m ô ž u p r i n e j a k o m r o z r u š e n í p r e p a d n ú ť
hystérii, plačú, smejú sa a kričia. Najlepšie b u d e zavrieť p o s t i h n u t é h o
s a m é h o v m i e s t n o s t i a nechať ho t a m , k ý m sa u k ľ u d n í . N e p o k ú š a j t e sa
ho upokojiť, ešte viac ho t ý m rozčúlite.
Otrava
Ak n i e k o m u zrazu p r í d e po jedle zle, alebo viete, že požil jed, m u s í t e
o k a m ž i t e zavolať lekára. Ak n e m á ústa znečistené alebo p o l e p t a n é
od otravy, vyvolajte u p o s t i h n u t é h o nevoľnosť p o d a n í m slanej teplej
vody, alebo teplej vody s horčicou a skúste mu p i e r k o m podráždiť m a n d ­
le. Ak však požil rozožierajúcu kyselinu, n e m a l i by ste u ň h o vyvolávať
zvracanie, ale dať mu m a g n é z i u m alebo sódu b i k a r b ó n u s v o d o u na neutralizovanie. Ak sa mu chce spať, m u s í t e ho udržať pri v e d o m í .
Dym, výpary a plyn
Stále sa stávajú n e h o d y kvôli ú n i k o m p l y n u v b a n i a c h , k a n á l o c h
alebo d o m o c h .
Keď sa snažíte n i e k o h o zachrániť, zakryte si ústa a n o s m o k r o u vrec­
k o v k o u , d r ž t e hlavu čo najbližšie pri z e m i a človeka v b e z v e d o m í vy­
t i a h n i t e v o n tak, ako som to opísal v odseku o požiari. Vytiahnite
p o s t i h n u t é h o čo najrýchlejšie na čerstvý v z d u c h - ( h o v o r í m čo naj­
rýchlejšie, p r e t o ž e ak sa b u d e t e zdržiavať, m ô ž e t e sa s a m i priotráviť ply­
n o m ) - p o t o m mu uvoľnite oblečenie na k r k u a h r u d i a osviežte mu tvár
s t u d e n o u v o d o u . Ak zistíte, že už n e d ý c h a , postarajte sa o ň h o ako
o t o p i a c e h o sa a začnite s u m e l ý m d ý c h a n í m .
Na vytiahnutie omdletého človeka uviažte na lane dračiu slučku.
Hadie uštipnutie
P a m ä t a j t e si, že h a d í jed sa vám d o s t a n e do krvi a z nej do celého tela
počas p á r ú d e r o v srdca. P r e t o m u s í t e konať o k a m ž i t e . H l a v n é je zasta­
viť jed, aby nekoloval žilami ďalej do tela. M u s í t e o k a m ž i t e uviazať lano
alebo šatku na k o n č a t i n u n a d m i e s t o m u š t i p n u t i a , aby sa jed nedostal
do srdca s k r v o u z r a n y ; r a n u narežte, n e c h sa jed vyplaví s k r v o u von.
Ak n e m á t e v ú s t a c h nejakú r a n k u , m ô ž e t e jed vysať, n e u b l í ž i v á m .
Postihnutému
by
ste
mali
dať k á v u
alebo
nejaké
prostriedky
na p o v z b u d e n i e a n e s m i e t e mu dovoliť zaspať, m a l by chodiť, m ô ž e t e ho
štípať a tľapkať, aby ste ho u d r ž a l i p r i v e d o m í , k ý m ho p r e v e z m e lekár.
Vyvrtnutý členok
P e v n e obviažte. N e c h sa p o s t i h n u t ý n e s n a ž í chodiť a n e c h nezaťažuje
n o h u . Z o ž e ň t e p o m o c a o d n e s t e p o s t i h n u t é h o domov. N o h u držte
z d v i h n u t ú ; o p a t r n e vyzujte t o p á n k u . Prikladajte s t u d e n é o b k l a d y p r o t i
bolesti a o p u c h u . Potrebujete na to s k r ú t e n ý kus látky alebo m a l ý ute­
rák, na viac ráz p r e l o ž e n ý a n a m o č e n ý do ľadovej vody, do k t o r é h o čle­
n o k zabalíte.
Ak od bolesti n e p o m ô ž u s t u d e n é obklady, skúste h o r ú c e . P r i p r a v u j ú
sa t a k t o : Na p o s k l a d a n ú látku nalejte h o r ú c u vodu, zabaľte do t e n k é h o
u t e r á k a alebo látky a vyžmýkajte. Dávajte pozor, aby boli v y ž m ý k a n é
o b k l a d y čo najsuchšie, inak by ste m o h l i p o s t i h n u t é h o obariť. Rozbaľte
látku a priložte obklad, k ý m je horúci. Keď bolesť u s t ú p i , o b k l a d zlož­
te. N o h u n a p e v n o obviažte a n e c h si p o s t i h n u t ý p á r d n í o d d ý c h n e .
Uštipnutia
Najlepšou p r o t i l á t k o u p r o t i r ô z n y m u š t i p n u t i a m je čpavok. Zapa­
m ä t á t e si to ľahko aj podľa p í s m e n - Čpavok na v č e l i e p i c h n u t i e . D o b r á
je aj sóda b i k a r b o n a . Čistou ihlou vyberte p o s t i h n u t é m u žihadlo. Na
osie žihadlo je najlepší ocot a tu vám tiež p o m ô ž u p í s m e n á - ocot na osu.
Samovraždy
Keď n i e k t o dospeje až k r o z h o d n u t i u spáchať s a m o v r a ž d u , m a l by
skaut vedieť, čo s n í m robiť.
Ak si n i e k t o p o d r e ž e h r d l o , treba zastaviť krvácanie z tepny, ak bola
prerezaná. Tepna vedie od miesta, k d e sa stretáva kľúčna kosť a h r u d n á
kosť po r o h sánky. Krvácanie sa zastavuje tak, že zatlačíte p a l c o m silno
na s t r a n u r a n y najbližšie k srdcu a držíte, k ý m n e p r í d e p o m o c .
Ak sa s a m o v r a h chcel otráviť, dajte mu prvú p o m o c ako p r i otravách
(pozri s t r a n u 255).
Ak sa chcel obesiť, o k a m ž i t e ho zveste, ale jednou r u k o u ho m u s í t e
pridržiavať, než odrežete povraz. Prerežte slučku, uvoľnite mu prilieha­
vé oblečenie na k r k u a h r u d i . N e c h má p o s t i h n u t ý čo najviac čerstvého
v z d u c h u , do tváre a na h r u ď mu vylejte s t u d e n ú vodu alebo striedavo
s t u d e n ú a teplú. Ak treba, dajte mu u m e l é d ý c h a n i e ako v p r í p a d e u t o ­
p e n ý c h ľudí.
" N o v á č i k " má n i e k e d y obavy z t o h o , čo robiť s ľuďmi v b e z v e d o m í či
m ŕ t v y m i , alebo keď vidí krv. Takže k ý m toto n e p r e k o n á , n e b u d e veľmi
s c h o p n ý pomáhať. B e z m o c n ý človek v b e z v e d o m í mu predsa neublíži, a
tak by sa mal naučiť ovládať. Keď to raz zvládne, zbaví sa strachu.
AKO
PREVÁŽAŤ POSTIHNUTÉHO
Dvaja s k a u t i m ô ž u z r ú k vytvoriť stoličku - k a ž d ý si p r a v o u r u k o
c h y t í ľavé zápästie a ľavou r u k o u c h y t í pravé zápästie d r u h é h o skauta.
Ak je p o t r e b n á opierka, u r o b í t e stoličku r o v n a k ý m s p ô s o b o m z t r o c h
r ú k a jeden skaut c h y t í d r u h é h o za plece, aby tak vyrobil o p i e r k u .
N o s i d l á urobíte nasledujúcimi spôsobmi:
a)
Z dverí alebo brány, na k t o r é dáte vrstvu slamy, sena, oblečenia,
vrecoviny.
b)
R o z p r e s t r i t e kus koberca, deku, vrece, c e l t o v i n u a do okrajov
zamotajte silné palice. Ako v a n k ú š p o u ž i t e nejaké oblečenie.
c)
Z d v o c h kabátov, rukávy v t i a h n e t e d o v n ú t r a . R u k á v m i pre­
vlečte palice; cez ne kabáty zapnite.
d)
D i e r a m i n a s p o d n ý c h r o h o c h n i e k o l k ý c h vriec prevlečte dve
palice.
K e ď nesiete p o s t i h n u t é h o na n o s i d l á c h , n e ž vyrazíte, u i s t i t e sa, že sa
mu leží p o h o d l n e . Obaja nosiči vstávajú n a r a z ; m u s i a ísť p o m a l y a robiť
m a l é kroky. Z a d n ý nosič dáva n a p o s t i h n u t é h o pozor.
Ak sú palice k r á t k e , treba štyroch nosičov, k a ž d é h o do j e d n é h o r o h u
nosítok.
DRUŽINOVÝ NÁCVIK P R V E J POMOCI
S k a u t i by si m a l i p o s k y t o v a n i e prvej p o m o c i d ô k l a d n e nacvičiť, keďže
spoločnosť od n i c h veľa očakáva.
Nafingujte počas d r u ž i n o v ý c h alebo oddielových s c h ô d z o k " n e h o d y "
a nechajte, n e c h sa o ne postará vždy n i e k t o iný zo skautov.
Trénujte v n e p r e d v í d a n ý c h situáciách p r a k t i c k é zvládanie t ý c h t o
zručností:
i m p r o v i z o v a n é nosidlá, stolička zo š t y r o c h r ú k , u m e l é
d ý c h a n i e , z h o t o v e n i e d l a h y na z l o m e n é k o n č a t i n y atď.
HRY NA PRVÚ POMOC
Misionári
Skauti sa striedajú v rolách bádateľov či misionárov. K dispozícii
d o s t a n ú zopár liečiv. D o n e s ú k n i m t r o c h pacientov s r ô z n y m i ťažkos­
ťami alebo z r a n e n i a m i , aby sa o n i c h postarali. Bádateľ alebo m i s i o n á r
m u s í poradiť alebo predviesť, ako by sa o p o s t i h n u t é h o postaral.
"Záchranárske scénky"
Ú č i n k u j ú c i aj obecenstvo sa pobavia pri p r e d v á d z a n í z á c h r a n y živo­
ta.
Úraz na bicykli - C h l a p c i sa vracajú z výletu. P o p l a š e n ý cyklista.
Nešťastie. Postarajú sa o z r a n e n i a a p o s t i h n u t ý c h odvezú do n e m o c n i c e
n a i m p r o v i z o v a n ý c h nosidlách.
Výbuch plynu - P a n i R o z m a z n a n á s r o d i n o u sa vyberie na výlet. Na
ceste d o m o v s t r e t n e priateľku. M á r i u pošlú d o p r e d u , aby zapálila ply­
n o v é k a c h l e a pripravila otcovi čaj. Otec sa vracia s r o b o t y a nájde d o m
p l n ý p l y n u . Z á c h r a n á r i prichádzajú na p o m o c . M á r i u vynesú v o n a dajú
jej u m e l é d ý c h a n i e . Na scénu p r i c h á d z a strážnik Poplašený. N e s p r á v n y
spôsob, ako zistiť, odkiaľ u n i k á plyn. S m u t n ý k o n i e c s t a t o č n é h o , ale
n e d ô v t i p n é h o policajta.
Požiar - Večer v d o m e na p r e d m e s t í . P o ž i a r n y p o p l a c h . Obyvatelia sa
p r e b e r ú . Z á b r a n a n a zadržanie davu. P r i c h á d z a s k u p i n a s o z á c h r a n n ý ­
mi plachtami na skákanie, záchrannými lanami a rebríkmi. Záchrana
zvyšných obyvateľov.
Požiar vo fabrike - R o b o t n í c i sa zaoberajú svojou k a ž d o d e n n o u čin­
nosťou, keď zrazu čosi v y b u c h n e , spôsobí to v b u d o v e požiar a vonkaj­
šia stena sa z r ú t i na m u ž a , k t o r ý tade práve p r e c h á d z a l . Z r a n e n í robot­
níci p o m á h a j ú n e š ť a s t n é m u k a m a r á t o v i , k ý m o s t a t n í sa ponáhľajú zoh­
nať p o m o c a vracajú sa so z á c h r a n k o u a hasiacim prístrojom. N i e k t o r í
m u ž i sa z horiacej b u d o v y zachránia s k o k o m do z á c h r a n n e j plachty.
NAŠE OBČIANSKE POVINNOSTI
ROZPRÁVANIE
PRI T Á B O R O V O M OHNI 26
OBČIANSTVO
Skautské občianske povinnosti •
Svetoobčania
S K A U T I BY SA M A L I PRIPRAVOVAŤ na to, aby m o h l i byť dobrými
o b č a n m i svojej krajiny a sveta.
Už v mladosti by ste mali vnímať všetkých ostatných chlapcov ako
kamarátov. Pamätajte, či ste c h u d o b n í alebo bohatí, z mesta či z vidieka,
musíte stáť bok po boku za svoju vlasť. Ak nedržíte spolu, škodíte svojej
vlasti. M u s í t e na svoje rozdiely zabudnúť.
Ak opovrhujete inými chlapcami len preto, že sú z chudobnejšej rodiny,
ste snobi. Ak nenávidíte iných, lebo sa narodili bohatší, ste blázni.
Každý z nás by mal zaujať vo svete miesto, ktoré si nájde, využiť ho čo
najlepšie a s ostatnými ťahať za jeden koniec.
Sme ako tehly v jednom m ú r e , každý má v ň o m svoje miesto, aj keď
v tak velkom m ú r e sa môže zdať malé. No ak sa jedna tehla r o z p a d n e alebo
vypadne z m ú r u , na ostatné je potom väčší tlak, objavia sa p u k l i n y a celý
m ú r sa začne kymácať.
Nesnažte sa priveľmi presadzovať, lebo by vás čakali len sklamania
bez konca.
Pracujte pre dobro svojej krajiny alebo firmy, kde ste z a m e s t n a n í a keď
b u d e t e takto pracovať, dostaví sa úspech aj uznanie, ktoré ste chceli.
Snažte sa a môžete sa na to všetko pripravovať už v škole - stavajte sa sve­
d o m i t o k t o m u , čo sa tam naučíte, nie preto, že by vás to bavilo, ale vašou
povinnosťou voči vlasti je neustále sa zlepšovať. Pustite sa do matematiky,
dejepisu, jazykov a s takýmto prístupom k učeniu to určite zvládnete.
Nemyslite na seba, ale na vlasť a na to, čo dobrého prinesie vaša práca
druhým.
KEĎ V Y R A S T I E T E
Až b u d e t e dospelí, b u d e t e mať hlasovacie právo, k t o r ý m sa m ô ž e t e
podieľať na s p r a v o v a n í svojej krajiny.
M n o h í z vás si pomyslia, že by sa mali a u t o m a t i c k y hlásiť k rovnakej
politickej s t r a n e ako ich otec alebo k a m a r á t i . Na vašom m i e s t e by s o m
to n e r o b i l . Najprv by s o m vypočul všetky strany. Ak si vypočujete len
j e d n u , b u d e t e u r č i t e súhlasiť, že to je tá pravá, a o s t a t n é m u s i a byť zlé.
No vypočujte si aj ďalšie a m o ž n o p r í d e t e na to, že iná je tá správna a
mýlila sa p r á v e tá prvá.
Barmské slony by mohli shížiťako príklad pre národy sveta.
Keď pracujú spolu, zvládnu aj veľmi ťažký náklad.
M a l i by ste si t e d a vypočuť všetky s t r a n y a nedať sa presvedčiť len
jednou. Porozmýšľajte n a d t ý m ako praví m u ž i a r o z h o d n i t e sa, k t o r á
z n i c h je najlepšia p r e vašu vlasť - nie p r e nejakú m a l ú m i e s t n u otázku
- a voľte t ú t o s t r a n u , k ý m si p l n í záväzky a prospieva celej krajine.
M n o h o ľudí sa n e c h á odlákať nejakým n o v ý m p o l i t i k o m s e x t r é m n y ­
m i m y š l i e n k a m i . N i k d y neverte n á p a d o m j e d n é h o človeka, k ý m s a
n a n e p o r i a d n e n e p o z r i e t e z o všetkých u h l o v pohľadu. E x t r é m n e myš­
lienky m á l o k e d y p r i n e s ú niečo d o b r é ; v dejinách n á j d e m e p l n o príkla­
dov, ako sa n i e k d e skúšali, ale vždy zlyhali.
Vaši p r e d k o v i a t v r d o pracovali, n e ú n a v n e bojovali a ťažko u m i e r a l i ,
aby p r e vás vytvorili vlasť. Tak keď sa na vás pozrú zhora, n e c h vás nevi­
dia poflakovať sa s r u k a m i vo vreckách a nerobiť n i č p r e b l a h o vlasti.
Z a č n i t e hrať! H r a j t e zápas, každý na svojom m i e s t e !
PRIATEĽ CELÉHO SVETA
P a m ä t a j t e si, že s k a u t n i e je len p r i a t e ľ o m ľudí o k o l o seba, ale
" p r i a t e ľ o m c e l é h o sveta". P r i a t e l i a m e d z i s e b o u n e b o j u j ú . A k s a
s p r i a t e l í m e s n a š i m i s u s e d m i za m o r o m , n e b u d e m e chcieť bojovať. To
je n a j l e p š í s p ô s o b , a k o sa v b u d ú c n o s t i v y h n ú ť v o j n á m a zaručiť trva­
lý m i e r .
Vojny veľakrát v z n i k a j ú kvôli t o m u , že ľudia v e d i a z v l a s t n ý c h skú­
s e n o s t í len veľmi m á l o o i n ý c h k r a j i n á c h , ale v l á d y im p o v e d i a , že
bojovať je s p r á v n e . A tak bojujú, a p o t o m im je to v š e t k ý m veľmi ľúto.
K e b y sa v čase m i e r u p r i a t e l i l i , lepšie by si n a v z á j o m r o z u m e l i a
k b o j o m by n i k d y n e d o š l o .
V d n e š n e j d o b e je už c e s t o v a n i e oveľa j e d n o d u c h š i e a v z d i a l e n o s t i
sú vďaka m o t o r o v e j d o p r a v e , l i e t a d l á m a r á d i u oveľa k r a t š i e , t a k ž e
ľudia z r ô z n y c h k ú t o v sveta sa m ô ž u n a v z á j o m lepšie spoznávať.
Aj h n u t i e s k a u t o v a s k a u t i e k sa r o z š í r i l o po celej z e m e g u l i . A k o
s k a u t i m ô ž e m e navštíviť veľa r ô z n y c h k r a j í n po c e l o m svete a nájde­
me t a m bratov, k t o r í sa r i a d i a r o v n a k ý m i z á k o n m i a r o v n a k ý m sľu­
b o m a r o b i a t a k ú istú s k a u t s k ú p r á c u a k o my. T i s í c k y s k a u t o v rôz­
n y c h n á r o d n o s t í c h o d i a d o i n ý c h krajín n a v ý m e n n é pobyty. U v i d i a ,
a k o to vyzerá v i n ý c h k r a j i n á c h , ale dôležitejšie je, že sa spoznávajú
a k o p r i a t e l i a , n i e s ú u ž iba o b y č a j n í " c u d z i n c i " .
S V E T O V É SKAUTSKÉ BRATSTVO
A k o s k a u t i sa p r i d á v a t e k veľkej s k u p i n e c h l a p c o v m n o h ý c h n á r o d ­
n o s t í a b u d e t e mať k a m a r á t o v p o c e l o m svete.
S k a u t s k é b r a t s t v o je v m n o h ý c h o h ľ a d o c h p o d o b n é k r í ž o v e j výpra­
ve. S k a u t i z c e l é h o sveta sú v y s l a n c a m i d o b r e j vôle, p r e k r a č u j ú ba­
riéry, k t o r é p o s t a v i l a farba p l e t i , v i e r o v y z n a n i e , t r i e d n e d e l e n i e . J e t o
veľké p o s l a n i e . R a d í m v á m , aby ste sa naozaj s n a ž i l i , l e b o č o s k o r o
b u d e t e d o s p e l í , a ak sa objavia m e d z i n á r o d m i h á d k y , na vás p a d n e
bremeno zodpovednosti.
Vojny n á s n a u č i l i , že ak sa j e d n a krajina s n a ž í v n ú t i ť svoju vôľu
i n ý m , n a s l e d u j e k r u t á reakcia. N a m n o h ý c h s v e t o v ý c h s k a u t s k ý c h
jamboree a iných m e d z i n á r o d n ý c h skautských s t r e t n u t i a c h sme sa
n a u č i l i , že ak s m e n a v z á j o m z n á š a n l i v í a v i e m e dávať a prijímať,
zavládne p o r o z u m e n i e a h a r m ó n i a . Jamboree ukázali, aké silné puto
vytvára skautský zákon m e d z i chlapcami všetkých národov. M ô ž e m e
s p o l u stanovať, c h o d i ť na túry, v y c h u t n a ť si život vo voľnej p r í r o d e ,
a t ý m p o m á h a ť n a d v i a z a ť reťaz priateľstva.
Skautské hnutie je
celosvetové bratstvo.
Napríklad
na jamboree
môžete stretnúť skautov z rôznych častí sveta.
Priatelia sa n e c h c ú hádať, a p e s t o v a n í m priateľstva, aké sa u p e v ň u j e
n a j a m b o r e e , p r i p r a v u j e m e cestu p r e m i e r o v é riešenie m e d z i n á r o d n ý c h
problémov. M ô ž e to v otázke celosvetového m i e r u priniesť životne
dôležité a ďalekosiahle dôsledky. Sľúbme si teda, že sa v y n a s n a ž í m e
založiť priateľstvo m e d z i s k a u t m i celého sveta, p o m ô ž e m e vo svete roz­
víjať m i e r a šťastie a m e d z i ľuďmi d o b r ú vôľu.
P r í s t u p je v tejto veci veľmi dôležitý. Keď b u d ú naše s k a u t s k é z á k o n y
a sľub platiť v praxi, n e p r i p u s t i a m e d z i n á r o d m i ž i a d n e vojny či k o n ­
flikty.
PLŇ SI S V O J U POVINNOSŤ
P r i s p e j m e všetci svojou troškou. Skauti by sa m a l i stále zlepšovať,
nielen v zálesáctve alebo stanovaní, ale aj v d o d r ž i a v a n í s k a u t s k ý c h
zákonov. Ak ešte n i e ste s k a u t m i , poďte a pridajte sa k t o m u t o šťastné­
mu b r a t s t v u . Čakajú nás skvelé časy a b u d e m e vás potrebovať!
NA ZÁVER
D ú f a m , že sa mi v tejto k n i h e p o d a r i l o ukázať v á m všetko zaujímavé,
čo vám skauting ponúka.
C h c e m , aby ste sa aj v divočine cítili ako s k u t o č n í s k a u t i , vedeli sa
o seba sami postarať, aby ste n e b o l i s k a u t m i iba v o d d i e l e p o d dohľa­
d o m d r u ž i n o v ý c h radcov a vodcov.
Viem, že by ste sa chceli n i e k a m vybrať na v l a s t n ú päsť; že vo vás
dávni b á d a t e l i a a h r a n i č i a r i prebúdzajú d o b r o d r u ž n é h o d u c h a ; že by
ste n a p r i e k všetkým m o d e r n ý m v y m o ž e n o s t i a m chceli kráčať vlastnou
cestou, starať sa o seba, vychutnať si s l o b o d u voľnej prírody.
Ja s o m sa v á m len snažil ukázať zopár spôsobov, chcel s o m vám
p o m ô c ť stať sa ozajstnými m u ž m i .
S k a u t i n g je naozaj skvelá h r a , keď sa do nej p o n o r í m e a p o d p o r í m e ju
svojím n a s a d e n í m . D o d á n á m telesnú, d u š e v n ú aj d u c h o v n ú silu, tak
ako m n o h é iné h r y Ale p a m ä t a j t e ! Je to hra vo volnej prírode, p r e t o vyu­
žite k a ž d ú m o ž n o s ť dostať sa von - a ja vám prajem veľa šťastia a d o b r é
táborenie.
"B.-P."-HO
PRÍBEH
Lord Baden-Powell z Gilwellu 1857 - 1941
Zakladateľ skautského hnutia
Svetový skautský náčelník
A K C H C E T E N A O Z A J P O C H O P I Ť skauting, m u s í t e vedieť niečo o
m u ž o v i , k t o r ý skautské h n u t i e založil, o naozajstnom m u ž o v i so s r d c o m
chlapca - L o r d o v i Baden-Powellovi z Gilwellu, celosvetovom s k a u t s k o m
náčelníkovi, k t o r é h o skauti láskyplne volajú " B . - P " (čítaj bí-pí).
R o b e r t S t e p h e n s o n S m y t h B a d e n Powell sa n a r o d i l v L o n d ý n e v Ang­
licku 22. februára 1857. J e h o otec bol reverend B a d e n Powell, profesor
v Oxforde. J e h o m a t k a bola dcérou admirála W. H. S m y t h a . J e h o starý
otec, J o s e p h Brewer S m y t h , sa narodil v A m e r i k e , ale počas Americkej
revolúcie sa p r i d a l k b r i t s k ý m j e d n o t k á m a usadil sa v Anglicku. BadenPowell bol teda z jednej strany p o t o m k o m m i n i s t r a a z d r u h e j s t r a n y
p o t o m k o m d o b r o d r u ž n é h o kolonizátora N o v é h o sveta.
B.-P. ako chlapec
Keď mal Robert asi tri roky, zomrel mu otec a matka ostala sama so sied­
m i m i deťmi, z ktorých ani jedno nemalo viac ako 13 rokov. Velká rodina
často prežívala tažké easy, ale vzájomná láska detí a matky im vždy z ťažkos­
tí pomohla. Robert prežíval so svojimi štyrmi bratmi úžasný život vo voľnej
prírode, chodil s n i m i na túry a stanovačky takmer po celom Anglicku.
V r o k u 1870 získal B.-E š t i p e n d i u m na škole C h a r t e r h o u s e , k t o r á sa
k r á t k o po jeho p r í c h o d e presťahovala z L o n d ý n a do G o d a l m i n g u v Sur­
rey v srdci krajiny. N e p a t r i l k najlepším ž i a k o m - ale zato bol j e d n ý m
z najživších. V ž d y m a l p r s t y vo v š e t k o m , čo sa dialo na š k o l s k o m dvore
a č o s k o r o sa preslávil ako b r a n k á r v š k o l s k o m f u t b a l o v o m družstve.
Spolužiaci veľmi oceňovali jeho d r a m a t i c k é s c h o p n o s t i . Vždy vedel
niečo zahrať a dokázal rozosmiať celú školu.
Bol n a d a n ý aj h u d o b n e a jeho kresliarsky t a l e n t mu n e s k ô r u m o ž n i l
ilustrovať vlastné zápisky.
V lesoch okolo školy Charterhouse sa B.-P. naučil rôznym druhom plazenia,
ktoré sa mu neskôr v Indii a Afrike veľmi zišli.
B.-P. v Indii
V 19-tich r o k o c h spravil B.-E a r m á d n e skúšky a h n e ď aj prijal šancu
ísť ako p o d p o r u č í k do I n d i e , aby sa p r i d a l k t r i n á s t e m u r e g i m e n t u
husárov, k t o r í boli v línii kavalérie počas z n á m e h o " Ú t o k u ľahkej bri­
g á d y " v K r y m s k e j vojne.
V a r m á d e sa naozaj osvedčil - v 26-tich r o k o c h sa stal k a p i t á n o m - a
získal aj najžiadanejšie športové trofeje po celej I n d i i - za " n a p i c h á v a nie prasiatok".
D i v o k é prasce sa lovia na k o n i a j e d i n o u z b r a ň o u je
k r á t k a kopija. O d i v o k o m prasati sa h o v o r í , že ako " j e d i n é zviera sa
odváži piť z rovnakej kaluže vody ako tiger", takže v i d n o , že ide o dosť
n e b e z p e č n ý šport.
Boje v Afrike
V r o k u 1887 n a c h á d z a m e B.-P-.ho v Afrike, k d e sa z ú č a s t ň u j e taženia
proti Z u l u o m , neskôr proti k m e ň o m Ašanti a bojovníkom Matabele.
P r í s l u š n í c i k m e ň a h o n a t o l k o rešpektovali, ž e m u vďaka jeho o d v a h e ,
s k a u t s k ý m s c h o p n o s t i a m a úžasnej stopovacej z r u č n o s t i dali p r e z ý v k u
" I m p e e s a " , "Vlk, k t o r ý n i k d y n e s p í " .
Baden-Powella p r a v i d e l n e povyšovali, u ž t o bolo t a k m e r a u t o m a t i c k é
- až do jeho preslávenia sa.
V r o k u 1899 sa stal B.-P p l u k o v n í k o m .
V Indii získal B.-P. trofej za poľovanie na divoké prasce.
Stal sa
rešpektovanou autoritou
"napichávania prasiatok".
V J u ž n e j Afrike sa schyľovalo k p r o b l é m o m . Vzťahy m e d z i B r i t m i a
vládou Transvaalskej r e p u b l i k y sa dostali do k r i t i c k é h o b o d u . BadenPowellovi n a r i a d i l i , aby šiel s d v o m a p r á p o r m i jazdy ozbrojenej puška­
mi do M a f e k i n g u , m e s t a v srdci Južnej Afriky. Ľ u d i a boli t o h o n á z o r u ,
že " k t o má M a f e k i n g , d r ž í v r u k á c h o p r a t y Južnej Afriky" a u k á z a l o sa,
že to bola pravda.
Obliehanie Mafekingu
Prišla vojna a 217 d n í - od 11. o k t ó b r a 1899 - b r á n i l B.-P obkľúčený
Mafeking proti
obrovskej
presile
nepriateľa,
až
kým
sa k
nemu
17. mája 1900 neprebojovali posily.
Velká B r i t á n i a počas t ý c h t o d l h ý c h mesiacov zadržiavala dych. Keď
k o n e č n e prišla n o v i n a : " M a f e k i n g bol o s l o b o d e n ý , " išla sa p o m i n ú ť
od r a d o s t i . P o z r i t e si v svojom slovníku heslo M a f e k i n g a nájdete t a m
slovo, k t o r é v z n i k l o t o h o b l á z n i v é h o d ň a z názvu afrického m e s t a :
"maffick", čo z n a m e n á divoko oslavovať.
B.-P, k t o r é h o povýšili na generálmajora, sa zrazu stal v očiach kraja­
nov h r d i n o m .
Zrodil sa skauting
V r o k u 1901 sa teda z Afriky vrátil h r d i n a m u ž o v a chlapcov. Zasypá­
vali ho p o c t a m i a p r i t o m zistil, že jeho o s o b n á sláva prispela k popula­
rite jeho k n i h y p r e vojakov - Rady v stopovaní (Aids to Scouting).
V c h l a p č e n s k ý c h školách sa používala ako u č e b n i c a .
Toto bola p r e B.-E-ho velká výzva. U v e d o m i l si svoju š a n c u pomôcť
c h l a p c o m svojej vlasti, aby z n i c h vyrástli s i l n í m u ž i . Ak m ô ž e k n i h a
o s k a u t i n g u p r e m u ž o v osloviť a inšpirovať chlapcov, o kolko viac by
dokázala k n i h a n a p í s a n á p r i a m o p r e chlapcov!
Obálka prvého vydania
"Skautingu pre chlapcov" z januára
1908.
Prvý skautský tábor na svete sa uskutočnil v lete roku 1907 na ostrove Brownsea.
D a l sa do p r á c e a zúžitkoval svoje skúsenosti z I n d i e , Afriky a m n o ­
h ý c h i n ý c h častí sveta. Z h r o m a ž d i l špeciálnu k n i ž n i c u a čítal o výcvi­
ku chlapcov vo všetkých e p o c h á c h - od sparťanských chlapcov, d á v n y c h
Britov a a m e r i c k ý c h I n d i á n o v až po súčasnosť.
P o m a l y a p o z o r n e rozvíjal B.-P m y š l i e n k y s k a u t i n g u . C h c e l mať isto­
tu, že to b u d e fungovať, a tak v lete roku 1907 zobral s k u p i n u dvadsia­
tich chlapcov na ostrov Brownsea do prístavu Poole na prvý s k a u t s k ý
tábor na svete. Bol to veľký ú s p e c h .
"Skauting pre chlapcov"
Z a č i a t k o m r o k u 1908 každé dva t ý ž d n e vydával j e d n u časť svojej šesť­
dielnej p r í r u č k y t r é n i n g u " S k a u t i n g p r e c h l a p c o v " , k t o r ú sám ilustro­
val - a vôbec mu n e n a p a d l o , že táto k n i h a naštartuje h n u t i e , k t o r é
ovplyvní chlapcov na celom svete.
L e n čo sa S k a u t i n g p r e chlapcov objavil na p u l t o c h obchodov, začali
vznikať s k a u t s k é d r u ž i n y a oddiely - nielen v Anglicku, ale v m n o h ý c h
ďalších krajinách.
B.-P.-ho druhý život
H n u t i e rástlo a rástlo a v r o k u 1910 už n a d o b u d l o rozmery, k t o r é p r i ­
viedli B.-P-ho k p r e s v e d č e n i u , že s k a u t i n g je p r á c o u jeho života. M a l
víziu a vieru, spoznal, že p r e svoju vlasť m ô ž e urobiť viac, keď b u d e
n a s t u p u j ú c u g e n e r á c i u vychovávať k d o b r é m u o b č i a n s t v u , n e ž k e b y
cvičil h ŕ s t k u m u ž o v p r e m o ž n é boje.
A tak vystúpil z armády, k d e bol g e n e r á l p o r u č í k o m a p u s t i l sa
do svojho " d r u h é h o života", ako to nazýval - služby svetu p r o s t r e d n í c ­
tvom skautingu.
O d m e n o u mu bolo rastúce s k a u t s k é h n u t i e a láska i r e š p e k t chlapcov
celého sveta.
Svetové bratstvo
V r o k u 1912 sa vydal na cestu okolo sveta, aby sa stretol so s k a u t m i
z r ô z n y c h krajín. To boli začiatky svetového bratstva s k a u t i n g u . P r v á
svetová vojna na chvíľu t ú t o p r á c u prerušila, ale po u k o n č e n í nepriateľ­
stva sa v nej p o k r a č o v a l o a v r o k u 1920 sa v L o n d ý n e stretli s k a u t i
z celého sveta na p r v o m m e d z i n á r o d n o m s k a u t s k o m z h r o m a ž d e n í p r v o m svetovom jamboree.
V p o s l e d n ý večer t o h t o jamboree, 7. augusta, vyhlásil n a d š e n ý dav
chlapcov B.-P-ho za " S v e t o v é h o s k a u t s k é h o n á č e l n í k a " .
S k a u t s k é h n u t i e rástlo ďalej. V d e ň , keď d o s i a h l o svoj 2 1 . r o k a stalo
sa teda " p l n o l e t ý m " , m a l o už viac než dva m i l i ó n y členov v p r a k t i c k y
všetkých civilizovaných
krajinách sveta.
Pri
tejto príležitosti kráľ
Juraj V. udelil B.-E-mu t i t u l b a r ó n a a m e n o L o r d Baden-Powell z Gilwellu... N o p r e všetkých skautov p r e d s a len n a v ž d y z o s t a n e " B . - P " ,
celosvetový s k a u t s k ý náčelník.
B.-P.-ho prvý život veľkého vodcu mužov prepojil SKAUTING
s jeho druhým životom este väčšieho vodcu chlapcov.
Po p r v o m svetovom j a m b o r e e nasledovali ďalšie - 1924 v D á n s k u ,
1929 v A n g l i c k u , 1933 v Maďarsku, 1937 v H o l a n d s k u . Na k a ž d o m jam­
b o r e e bol Baden-Powell h l a v n o u postavou, " j e h o " chlapci h o b ú r l i v o
vítali všade, k a m prišiel.
J a m b o r e e boli len j e d n o u z aktivít v r á m c i celosvetového bratstva
skautov. B.-E v záujme s k a u t i n g u veľa cestoval, u d r ž o v a l k o r e š p o n d e n ­
ciu so s k a u t s k ý m i v o d c a m i z m n o h ý c h krajín a ďalej písal o s k a u t s k ý c h
záležitostiach, svoje články a k n i h y ilustroval v l a s t n ý m i o b r á z k a m i .
B.-P.ho posledné roky
Vo v e k u 80 r o k o v mu začali sily u b ú d a ť a vrátil sa do svojej milovanej
Afriky. Šiel aj so svojou ženou, lady Baden-Powellovou, k t o r á mu vždy
o d u š e v n e n e p o m á h a l a v jeho s n a h á c h a sama sa stala celosvetovou
s k a u t s k o u n á č e l n í č k o u - toto h n u t i e tiež založil Baden-Powell.
B.-P.-ho úplne pohltilo skautské hnutie,
ktoré založil. Jeho skauti ho zavliekli
do všetkých kútov sveta.
U s a d i l i sa v K e n i na p o k o j n o m mieste s ú ž a s n ý m výhľadom na m í l e
lesov až po z a s n e ž e n ú h o r u M o u n t Kenya.
Tam B.-E 8. j a n u á r a 1941 zomrel- len mesiac p r e d svojimi o s e m d e ­
siatymi š t v r t ý m i n a r o d e n i n a m i .
B.-P.HO
POSLEDNÝ
ODKAZ
Drahí skauti:
A k ste n i e k e d y videli h r u " P e t e r P a n " , u r č i t e s i p a m ä t á t e , a k o pirát­
sky k a p i t á n stále p r e d n á š a l svoju p r e d s m r t n ú reč, lebo sa bál, že keď si
p o ň h o smrť p r í d e , n e b u d e už mať na reči čas. A tak je to aj so m n o u .
H o c i ešte n e u m i e r a m , j e d n é h o d ň a sa to stane a ja by s o m v á m chcel
na r o z l ú č k u poslať zopár slov.
P a m ä t a j t e , t o t o sú naozaj moje p o s l e d n é slová u r č e n é v á m , tak sa
n a d n i m i aj zamyslite.
Prežil s o m veľmi šťastný život a chcel by som, aby ste všetci t e n svoj
prežili r o v n a k o šťastne.
Verím, že B o h nás na t e n t o svet poslal, aby s m e boli šťastní a vychut­
nali si život. Šťastie nenájdete v b o h a t s t v e , v úspešnej k a r i é r e či v pôžit­
kárstve. P r v ý k r o k s m e r o m k šťastiu u r o b í t e , k e d si už ako chlapci
b u d e t e pestovať zdravie a silu, aby ste v dospelosti boli u ž i t o č n í a m o h l i
sa zo života tešiť.
V p r í r o d e vidíte, že B o h stvoril svet k r á s n y a úžasný, aby ste sa z n e h o
m o h l i tešiť. Buďte s p o k o j n í s tým, čo m á t e , a využite to. Pozerajte sa na
veci z lepšej stránky, a n i e z tej horšej.
Človek je však s k u t o č n e šťastný, až keď rozdáva šťastie aj i n ý m .
P o k ú s t e sa zanechať svet o niečo lepší, n e ž ste ho našli a keď p r í d e váš
čas, m ô ž e t e u m r i e ť šťastní a s v e d o m í m , že svoj život ste n e p r e m r h a l i ,
ale využili. "Byť p r i p r a v e n ý " je spôsob, ako žiť a u m r i e ť šťastný - vždy
sa d r ž t e svojho s k a u t s k é h o sľubu, aj keď ste už z c h l a p c a vyrástli a n e c h
vám v tom Boh pomáha.
Váš priateľ
(Nájdené medzi Baden-Powellovými spismi po jeho smrti
8. januára
1941.)
PRÍLOHA
S k a u t s k é h n u t i e v z n i k l o najskôr v A n g l i c k u a čoskoro aj v i n ý c h kra­
j i n á c h na z á k l a d e m y š l i e n o k a ideálov z k n i h y Skauting pre chlapcov
o d R o b e r t a Baden-Powella. Zakladateľ n i k d y n e c h c e l , aby h n u t i e h n e ď
v začiatkoch skostnatelo. Za kráľa E d w a r d a vyrastala m l á d e ž v i n o m
p r o s t r e d í , m a l a iné m y š l i e n k y a vyhliadky - tie už n i č n e h o v o r i a dneš­
nej generácii, k t o r á považuje za n o r m á l n e , že človek lieta na Mesiac.
Baden-Powell často p o u k a z o v a l na to, že h n u t i e p r e s t a n e byť h n u t í m ,
keď sa p r e s t a n e hýbať. Kvôli t o m u sa s k a u t i n g n a d sebou často zamý­
šľal, a to mu len prospelo. N e t ý k a l o sa to však cieľa a m r a v n é h o zákla­
du, k t o r é sa n e m e n i a , ale i n ý c h s t r á n o k s k a u t i n g u - vzhľadu, a d m i n i s ­
tratívy, aktivít. Išlo vlastne najmä o tri významnejšie udalosti.
Po oslavách „ p l n o l e t o s t i " v r o k u 1929 sám zakladateľ založil k o m i s i u ,
k t o r ú p o m e n o v a l „ R a d a p r e rozvoj". V roku 1941 jeho n á s t u p c a L o r d
S o m e r s u s t a n o v i l „Povojnovú k o m i s i u " , ktorá sa mala zamerať na skú­
m a n i e n o v ý c h p o s t u p o v v s k a u t i n g u , k t o r é si žiadala n o v á doba. V r o k u
1964 h n u t i e oslavovalo d i a m a n t o v é výročie a p o d i n š p i r a t í v n y m vede­
n í m Sira Charlesa (teraz L o r d a ) M a c l e a n a vznikla „ P o k r o k o v á s t r a n a " ,
k t o r á m a l a p r e s k ú m a ť , čo treba urobiť, aby bol s k a u t i n g v h o d n ý aj
p r e r o k y s e d e m d e s i a t e a osemdesiate. Po t ý c h t o h ĺ b k o v ý c h priesku­
m o c h sa m n o h é z m e n i l o , rozšírilo a p r i b u d l i ďalšie aktivity, k t o r é sa
síce v Skautingu pre chlapcov n e s p o m í n a j ú , ale vychádzajú z n e h o .
Táto k n i h a bola p ô v o d n e n a p í s a n á p r e m l a d ý c h tínedžerov, ako boli
tí, k t o r í sa p r i d a l i k autorovi na jeho h i s t o r i c k y p r v o m t á b o r e na ostro­
ve B r o w n s e a v r o k u 1907. Už v nasledujúcich m e s i a c o c h však bolo
jasné, že sa h n u t i e m u s í rozšíriť, aby m o h l o prijať m l a d š í c h aj starších
c h l a p c o v ; sami chlapci sa t o h o dožadovali a n e d a l o sa o d m i e t n u ť .
V r o k u 1916 boli oficiálne prijatí chlapci vo veku od 8 do 11 rokov
a dostali m e n o VÍčatá (Wolf Cubs). D n e s sú z n á m i ako "Vlčiacki skau­
t i " ( C u b Scouts) a na Knihu džunglí od R u d y a r d a K i p l i n g a , k t o r á i c h
kedysi sprevádzala ich svetom, sa už n e k l a d i e taký dôraz. Majú r o v n o ­
šatu ako ich starší bratia, j e d n o d u c h ý sľub a j e d n o d u c h ý z á k o n , k t o r ý
im p o m á h a , ich šestky sa podobajú s k a u t s k ý m d r u ž i n á m a m ô ž u získa­
vať o d z n a k y s t u p ň o v - m o m e n t á l n e b r o n z o v é , s t r i e b o r n é a zlaté šípy i o d b o r k y za svoje zdokonaľovanie sa v c h l a p č e n s k ý c h
záujmoch
a k o n í č k o c h . Aj u skautov, p ô v o d n ý skautský vek, sa r o v n o š a t a z m e n i ­
la; ich s t u p n e n a p r e d o v a n i a a ich o d b o r k y majú i n é tvary, vzhľad
aj názvy - ale ich cieľ ostáva r o v n a k ý : ukázať, že zvládli nejakú zruč­
nosť, dosiahli vyššiu ú r o v e ň , nový h o r i z o n t . H l a v n ý m p r v k o m ich
výchovy je odjakživa s t a n o v a n i e a p r i e s k u m y (v najdivokejšom význa­
me t o h o slova), aby sa naučili spoliehať sami na seba. D n e š n ý skaut
stále p a t r í do družiny, k t o r ú vedie radca družiny, ale na rozdiel od svo­
jich p r e d c h o d c o v má k dispozícii viac v y m o ž e n o s t í . N i e l e n ž e má
na výber š i r o k ú p o n u k u m o d e r n é h o vybavenia a výstroja, ale m ô ž e
používať m n o h o š t á t n y c h , o k r e s n ý c h a m i e s t n y c h t á b o r í s k alebo r ô z n e
c e n t r á , k t o r é asociácia vlastní a k t o r é spĺňajú sen k a ž d é h o skauta. Na­
p r í k l a d v L o n g r i d g e v B u c k i n g h a m s h i r e sa m ô ž e venovať p l a c h t e n i u ,
k a n o i s t i k e a p o d o b n ý m š p o r t o m , v c e n t r á c h vo Walese a Š k ó t s k u sa
naučí
p o r o z u m i e ť h o r á m . V k a ž d o r o č n ý c h t á b o r o c h , na s k a u t s k ý c h
v í k e n d o c h či expedíciách sa stále objavujú lepšie ú r o v n e s k a u t s k ý c h
z r u č n o s t í - v a r e n i e v tábore, m a p o v a n i e , viazanie uzlov, lesná m ú d r o s ť
a znalosť počasia, prvá p o m o c . O k r e m t o h o v š e t k é h o m ô ž e skaut na pra­
v i d e l n ý c h t ý ž d e n n ý c h s t r e t n u t i a c h svojej d r u ž i n y rozvíjať záujmy a
priateľstvá. S t r e t n u t i a sa d n e s už často konajú v p r i e s t o r n ý c h , d o b r e
n a v r h n u t ý c h m o d e r n ý c h k l u b o v n i a c h , k t o r é existujú vďaka n a d š e n i u
a tvrdej práci rodičov a priateľov.
V o d n í s k a u t i (od r o k u 1911) a L e t e c k í s k a u t i (od r o k u 1941) mali
vždy vlastné odlišné rovnošaty, v ý c h o v n é aktivity a m o ž n o s t i a n e o b ­
m e d z e n é n a d š e n i e ; a v r o k u 1926 sa p r e h a n d i c a p o v a n ý c h chlapcov,
k t o r í chceli byť tiež s k a u t m i , ale n e m ô ž u zvládnuť p o ž i a d a v k y na zís­
k a n i e odznakov, zostavili „špeciálne testy", na čo je h n u t i e p r á v o m
h r d é . Keď to o k o l n o s t i u m o ž ň u j ú , sú títo m l a d í ľudia č l e n m i rovna­
kých s k a u t s k ý c h oddielov ako i n í chlapci, ale často je n e v y h n u t n é , aby
m a l i o s o b i t n é o d d i e l y p o p r i n e m o c n i c i a c h a š p e c i á l n y c h školách.
P r e t ý c h t o s k a u t o v n e u s t á l e vznikajú n o v é špeciálne aktivity. Aj oni
majú svoje t á b o r y a expedície.
Čo sa týka starších chlapcov, už v r o k u 1910 Baden-Powell rozmýšľal,
ako najlepšie vyhovieť ich p o t r e b á m . V r o k u 1917 počas prvej svetovej
vojny sa zaviedla e x p e r i m e n t á l n a veková s k u p i n a " s e n i o r s k a u t o v " .
0 14 mesiacov n e s k ô r sa ich názov z m e n i l na roverov, ale keďže sa neu­
dal h o r n ý vekový limit, p o t r e b y tej d o b y a nejasné z á m e r y viedli
k t o m u , že roveri sa stali skôr servisnou a p o m o c n o u vekovou s k u p i n o u
dospelých n e ž v ý c h o v n o u s k u p i n o u pre starších chlapcov. Tento p r o ­
b l é m sa riešil neľahko. Až v r o k u 1944 sa objavili n á v r h y na u r č i t ý skú­
š o b n ý e x p e r i m e n t a až v r o k u 1946 začala fungovať n o v á veková skupi­
na " s e n i o r s k a u t o v " . D n e s už funguje i tretia veková s k u p i n a " V e n t u r e
S c o u t s " ( D o b r o d r u h o v i a ) : t a k m e r zrelí m l a d í ľudia v rýchlo sa m e n i a ­
cej spoločnosti, vzdelanejší, lepšie informovaní, fyzicky silnejší, sami sa
organizujú a m ô ž u si určovať vlastný p r o g r a m . Ako o s t a t n é dve vekové
skupiny, aj o n i majú svoj cieľ: " t h e Q u e e n ' s Scout A w a r d " (Kráľovina
s k a u t s k á cena), k t o r á vyžaduje najvyššiu m i e r u z o d p o v e d n o s t i v krízo­
vých situáciách, službe k o m u n i t e a osobnej iniciatíve.
S k a u t i n g je dobrovoľná záležitosť: n i k o h o n e m o ž n o nútiť, aby sa stal
s k a u t o m . K t o sa p r i d á , skladá j e d n o d u c h ý sľub, k t o r ý ani v svetskej a
uvoľnenej d o b e n e i g n o r u j e n á b o ž e n s t v o a snaží sa uvádzať h o d n o t y
s k a u t s k é h o z á k o n a do života.
Čo sa týka dospelých, tí sú v h n u t í stále - sú r o v n a k o n e p o s t r á d a t e ľ n í
(a dalo by sa dodať n a d š e n í a sebaobetujúci sa), ako boli na začiatku
aj po celé roky. Pôsobia ako k o m i s á r i v ú s t r e d i a c h , oblastiach či okre­
soch, ako v y t r é n o v a n í vodcovia oddielov r ô z n y c h v e k o v ý c h s k u p í n ,
ako p o m o c n í c i ( h l a v n e v t á b o r o c h ) , ako o l d s k a u t s k í členovia B.-P-.ho
skautskej gildy, p r i p r a v e n í p o m ô c ť pri každej príležitosti ako i n š t r u k ­
tori, t ú t o r i p r i s k ú š k a c h , tajomníci a h o s p o d á r i , ako členovia z b o r o v ý c h
rád a i n ý c h rád - bez t ý c h t o o d h o d l a n ý c h m u ž o v (a žien, najmä v svor­
k á c h víčat), dobrovoľníkov, b y h n u t i e prestalo fungovať. T í t o m u ž i
a ž e n y by však n e m o h l i tak s c h o p n e fungovať a pracovať, k e b y im n e p o ­
m á h a l o a n e r a d i l o zopár naozaj ťažko p r a c u j ú c i c h profesionálov, k t o r í
sú v r ô z n y c h dôležitých o d d e l e n i a c h - na sekretariáte, v poisťovacom
o d d e l e n í a v e d e n í siete scoutshopov, v r e d a k c i á c h , v o d d e l e n í p r e styk
s verejnosťou, v p r á v n o m či z a h r a n i č n o m o d d e l e n í , vo vzdelávacom
o d d e l e n í (Gilwell P a r k v Essexe); alebo ako poľní k o m i s á r i , k t o r í pria­
mo asistujú o k r e s n ý m k o m i s á r o m a ich okresom.
D n e s je v A n g l i c k u viac ako pol m i l i ó n a skautov, o r g a n i z o v a n ý c h
do asi 12 000 zborov (zbor pozostáva zo svorky s n i e k o ľ k ý m i š e s t k a m i
vlčat, s k a u t s k é h o o d d i e l u s n i e k o l k ý m i d r u ž i n a m i ; a v m n o h ý c h p r í p a ­
d o c h aj z o d d i e l u v e n t u r e skautov). D n e s má s k a u t i n g po c e l o m svete
viac ako 14 m i l i ó n o v členov. Všetky s k a u t s k é krajiny sú z a s t ú p e n é
v Svetovej skautskej konferencii. Skauti na celom svete sa snažia dodr­
žiavať r o v n a k é z á k l a d n é zákony, r o v n a k ý z á k l a d n ý sľub a považovať
o s t a t n ý c h s k a u t o v za b r a t o v bez ohľadu na vieru, farbu pleti či rasu.
Velké m e d z i n á r o d n é s k a u t s k é tábory, z n á m e ako j a m b o r e e , k t o r é sa
podľa m o ž n o s t í organizujú k a ž d é štyri roky, n a v o n o k symbolizujú t ú t o
h l b o k ú zásadu, r o v n a k o ako zakladateľov p a m ä t n í k , Baden-Powellov
d o m v l o n d ý n s k o m j u ž n o m K e n s i n g t o n e , n á p a d i t o riešený m o d e r n ý
hostel, k d e m ô ž u po celý rok pobývať a vzdelávať sa s k a u t i a s k a u t s k í
vodcovia zo 40 r ô z n y c h krajín.
D n e š n ý c h l a p e c je m o ž n o vzdelanejší a lepšie i n f o r m o v a n ý ; m ô ž e byť
zdravší, mať sa lepšie, mať viac svetských statkov, d o s i a h n u t e ľ n é ambí­
cie - tak je to a s p o ň v m n o h ý c h k o n č i n á c h sveta - ako c h l a p e c , k t o r ý si
k ú p i l t ú t o k n i h u , keď sa po prvý raz objavila, ale ohlas s k a u t i n g u je taký
r o z h o d u j ú c i , tak p r a v d i v ý p r e s n y a p r i r o d z e n é t ú ž b y chlapcov, že sa
h n u t i e z r o k a na rok rozrastá k v a n t i t a t í v n e aj kvalitatívne.
K t o by si bol pomyslel, že k n i h a n a p í s a n á p r e c h l a p c o v d o s i a h n e tak
veľa?
Download

Skauting pre chlapcov