Kultúrny turizmus v oblasti kultúry v Prešovskom kraji
PSK je v súčasnosti zriaďovateľom 28 kultúrnych zariadení (6 regionálnych osvetových
stredísk, 7 regionálnych knižníc, 10 múzeí a galérií, 2 hvezdárne, 2 divadlá, 1 umelecké teleso
PUĽS), ktoré sú lokalizované v 10 mestách PSK, a to: Prešov – 7 zariadení, Poprad – 4,
Humenné – 4, Bardejov –3, Stará Ľubovňa – 3, Svidník –2, Vranov nad Topľou – 2,
Hanušovce nad Topľou –1, Kežmarok –1, Medzilaborce –1. Aby inštitúcie udržali
narastajúci trend, svoje aktivity zameriavajú predovšetkým na kultúrny turizmus, ktorý je
chápaný ako jedna z disciplín kultúry.
Je to proces zameraný na aktiváciu kultúrneho potenciálu daného regiónu s cieľom získať
čo najviac domácej aj zahraničnej klientely prostredníctvom propagácie rôznych turistických
atrakcií, prírodných krás, pamätihodností, novodobých atrakcií. O tom, že je to náročná
a dlhodobá úloha, svedčia aj doterajšie výsledky produktov cestovného ruchu, z ktorých len
málo našlo svoje uplatnenie v praxi v dlhodobom horizonte. Základným predpokladom pre
dobré fungovanie tohto fenoménu ľudskej spoločnosti je aktívne prepojenie a doladenie
celého manažmentu kultúry, rôznych sektorov spoločnosti a predovšetkým využívanie
ľudského potenciálu. Kultúrny turizmus si svoje miesto na Slovensku zatiaľ hľadá len veľmi
ťažko. Problémom je predovšetkým nejednotnosť rôznych subjektov a jednotlivcov pri
samotnom procese plánovania a zadefinovania si cieľov, absentujúca spolupráca s cestovnými
kanceláriami a ďalšími zainteresovanými zložkami, neakceptovanie potreby vzájomnej
informovanosti a spolupráce, nedostatočné využívanie informačno-komunikačných
technológií a v neposlednom rade aj nedostatok finančných prostriedkov. Je potrebné mať na
zreteli, že kultúrny turizmus predstavuje v súčasnosti dôležitú oblasť cestovného ruchu, ktorú
je potrebné rozvíjať tak, aby sme mohli uspokojiť aj tých najnáročnejších návštevníkov,
turistov. Súčasný svet je prístupný všetkým záujemcom. Mnoho ľudí cestuje po celom svete
a navštevuje rôzne turistické destinácie. Dnešný turista je náročnejší ako pred 10 či 20 rokmi.
Môžeme ho zaradiť medzi náročnú kategóriu návštevníka, ktorý už má isté vedomosti
a poznatky zo svojich potuliek po svete. Tomuto faktu prispela aj tá skutočnosť, že sa otvorili
hranice, a s tým súvisí aj mohutná migrácia obyvateľstva do rôznych kútov sveta. Turisti
hodnotia, kritizujú, porovnávajú a neustále hľadajú niečo výnimočné, neopakovateľné,
jedinečné. Informácie, poznatky, ktoré si z ciest prinášajú, sú odrazené v hodnotení, či už
negatívnom alebo aj pozitívnom. A to je v rámci propagácie dôležitý faktor, ktorý je potrebné
akceptovať. Tomuto účelu slúžia rôzne ankety, ale aj súčasné technické vymoženosti ako sú
blogy, wiki systémy, sociálne siete, diskusie a pod.
Slovensko je jednou z najmenších európskych krajín, ale má obdivuhodný potenciál na
úspešný rozvoj kultúrneho turizmu. Môže sa popýšiť bohatou studnicou histórie, prekrásnou
prírodnou scenériou, množstvom vzácnych historických pamiatok a nevyčerpateľným
žriedlom duchovnej kultúry. V štátnom zozname pamiatok je evidovaných 109 hradov
a zámkov, 435 kaštieľov. Osobitnú kapitolu tvoria pamiatky ľudovej architektúry, z ktorých
10 bolo vyhlásených za rezervácie ľudovej architektúry. Na Slovensku sa nachádza 9
chránených národných parkov, 14 chránených krajinných oblastí, 20 sprístupnených
slovenských jaskýň. Zo zeme vyviera niekoľko desiatok prameňov, minerálnych a termálnych
vôd. Celkove sa na Slovensku nachádza 18 pamiatkových rezervácií. Najcennejšie hnuteľné
aj nehnuteľné pamiatky sú sústredené vo vyše 100 múzeách a galériách. Do zoznamu
kultúrneho dedičstva UNESCO boli zaradené také lokality ako je Banská Štiavnica,
Vlkolinec, Spišský hrad, Bardejov, jaskyne Slovenského krasu. Každý kúsok Slovenska,
každý región má svoje špecifiká, svoje kultúrne bohatstvo, ale aj ľudí, ktorí majú chuť a vôľu
urobiť maximum pre rozvoj a ďalšie šírenie kultúrneho dedičstva. Preferovanie „značiek“ sa
1
stalo symbolom pre ponúkané produkty v rámci rozvoja kultúrneho turizmu nielen vo svete,
ale aj na Slovensku. Tu ako príklad uvediem projekt Gotická cesta, ktorá vychádzala
z množstva zachovaných gotických pamiatok a ich propagácie v rámci ponúkaných služieb
verejnosti. Celý projekt bol vynikajúcim príkladom ako iniciovať záujem širokej verejnosti –
laickej aj odbornej o pamätihodnosti Slovenska. O tom, že táto myšlienka sa stretla s veľmi
pozitívnymi ohlasmi svedčí aj ten fakt, že Gotická cesta sa rozšírila aj za hranice Slovenska –
do Poľska a do Maďarska. Po prvých úspechoch sa jej propagátori začali pohrávať
s myšlienkou spustenia Barokovej cesty. Projekt mal veľa priaznivcov, ale aj tých, ktorí sa
pričinili o to, že Gotická cesta postupne strácala na význame v rebríčku ponúkaných
produktov: krádeže značiek pri dopravných komunikáciách s označením loga Gotickej cesty,
krádeže automobilov a ich vybavenia, nekvalitné cestné komunikácie, nedoriešenie otváracích
hodín a zodpovedných ľudí za prevádzkovanie v kultúrnych a historických gotických
pamiatkach.
Dnešný svet kladie čoraz väčšie nároky na tých, ktorí v kultúrnom turizme pracujú. Je
potrebné v prvom rade vychádzať z daného potenciálu oblasti, prípadne regiónu, v ktorom
plánujeme ponúkať služby a produkty pre širokú klientelu. Zmapovanie toho, čo vlastne
chceme ponúkať, aké sú naše možnosti a nedostatky – to je prvý krok, ktorý je potrebné
podniknúť pri spustení plánovania ponúkaných produktov kultúrneho turizmu.
Medzi oblasti Slovenska, ktoré jednoznačne majú čo poskytnúť turistom patrí aj Spiš. Ide
o unikátny región Slovenska, vzácny skvost s prírodnými krásami, umeleckými pamiatkami,
rôznorodou históriou, národnostnými klenotmi duchovného aj materiálneho charakteru.
V rámci Slovenska, ale aj strednej Európy, nenájdeme na tak malom priestore také množstvo
veľkolepých krás, ako sú tatranské štíty, jazerá a plesá, pamiatky UNESCO, mestské
pamiatkové rezervácie, tradičný folklór, rázovité obce.
Medzi perly na Spiši nesporne patrí Kežmarok – niekdajšie slobodné kráľovské mesto.
Vzniklo v roku 1269, kedy panovník Bela IV. udelil mestu mestské práva. Výhodná poloha
mesta na križovatke významných obchodných ciest prispela ku ekonomickému aj
hospodárskemu rastu Kežmarku. Mesto sa úspešne rozvíjalo v oblasti hospodárskej, kultúrnej
aj spoločenskej. Kežmarčania sa preslávili ako významní obchodníci a remeselníci. O tejto
skutočnosti svedčí aj dochovaný vzácny archívny a muzeálny materiál, ktorý dokumentuje
činnosť vyše 40 cechov a takmer sto druhov rôznych remesiel. Kežmarok časom získava
výsady jedného z najbohatších spišských miest. Dôkazom toho je množstvo zachovalých
kultúrnych pamiatok: Drevený evanjelický artikulárny kostol z roku 1717, jeden z piatich
zachránených kostolov svojho druhu v strednej Európe. Pre svoju výnimočnosť a historickú
hodnotu bol v roku 2009 zapísaný medzi pamiatky UNESCO. V blízkosti dreveného kostola
sa nachádza nový evanjelický kostol z 2. polovice 19. storočia (prvý výkop sa začal v roku
1872 a kostol bol vysvätený v roku 1894) s mauzóleom jedného z posledných majiteľov
Kežmarského hradu – Imricha Thökölyho. Celý unikátny areál dopĺňa evanjelické lýceum
z roku 1775 so vzácnou historickou knižnicou v strednej Európe so 150 000 zväzkami kníh
a časopisov. Medzi ďalšie vzácnosti mesta patrí okolie katolíckeho kostola – Bazilika sv.
Kríža so základmi z 13. storočia s najstaršou renesančnou zvonicou na Spiši z roku 1591.
Táto zvonica patrí k 10 zachovalým na Spiši a k najstarším v strednej Európe. V blízkosti sa
nachádza budova bývalej rímsko-katolíckej ľudovej školy, prestavanej v 18. storočí z kaplnky
sv. Trojice z roku 1468. Samotný kostol – Bazilika sv. Kríža – pochádza z pol. 13. storočia.
Dnešná jeho podoba je z prestavby z roku 1444 - 1498. Ide o cennú architektonickú pamiatku
s neskorogotickými klenbami a gotickými oltármi a sochami. Ku koloritu Kežmarku patrí aj
hrad, netypicky vybudovaný v strede mesta v roku 1463. Ide o jeden z mála zachovalých
hradov v strednej Európe, ktorý v minulosti patril ku najprepychovejším sídlam šľachty.
V súčasnosti sa v týchto priestoroch nachádza sídlo Múzea v Kežmarku. Pod hradom sa
rozprestiera ulička Starý trh, kde sa zachovali domčeky po starých remeselníkoch. V centre
2
mesta stojí majestátna budova radnice, pôvodne postavená v gotickom slohu. V roku 1950
historické jadro Kežmarku bolo vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Toto mesto na
malom priestore ponúka turistom neobvyklé množstvo vzácnych architektonických stavieb.
Má vytvorené všetky predpoklady na to, aby sa zaradil medzi turisticky vyhľadávané
destinácia.
Príkladom úspešného rozvoja kultúrneho turizmu v meste Kežmarok je medzinárodné
podujatie – festival Európske ľudové remeslo, ktoré sa organizuje pravidelne každý rok 2.
júlový týždeň počas troch dní. Vo vyše sedemdesiat dobových stánkoch predvádza remeslo
viac ako 180 remeselníkov a ľudových umelcov zo Slovenska a zahraničia. Paralelne na troch
javiskách v meste prebieha bohatý kultúrny program od rána až do neskorých večerných aj
nočných hodín, počas ktorého účinkuje viac ako 800 účastníkov a 42 súborov z Európy
a Ázie. Na nádvorí hradu aj priamo v priestoroch hradu sa odohrávajú rozprávkové príbehy
a vo večerných hodinách historické osudy hradných postáv a postavičiek formou divadelných
predstavení. Festival Európske ľudové remeslo v tomto roku oslávi svoje 22. výročie a jeho
návštevnosť a popularita je z roka na rok vyššia – okolo 50 000 – 60 000 návštevníkov. Ide
o ojedinelé podujatie svojho druhu nielen v rámci Slovenska, ale aj v zahraničí. Celá
koncepcia festivalu je detailne a precízne plánovaná a pripravovaná už od januára. EĽRO
v súčasnosti predstavuje veľkolepé a neopakovateľné podujatie, v ktorom sa snúbi tradícia,
folklór, kultúra, oddych, zábava. Zároveň je názorným príkladom toho, ako si podujatie
takéhoto formátu dokáže získať priaznivcov rôznych národov a národností, rôznych vekových
skupín, rôznych záujmov a priorít.
Ďalším skvostom na Spiši je Ľubovnianske múzeum – hrad vzniklo v roku 1956 a
má charakter regionálneho múzea. Múzeum je v zriaďovateľskej pôsobnosti Prešovského
samosprávneho kraja. V súčasnosti spravuje dve expozície: stredoveký hrad Ľubovňa zo
začiatku 14. storočia a skanzen pod hradom. Na gotickej veži je na šiestom poschodí
rozhľadňa s 360o výhľadom na celé okolie hradu.
V Ľubovnianskom múzeu už pred niekoľkými rokmi upustili od zastaranej muzeálnej
filozofie a pristúpilo sa k aktivitám a novým víziám, ktoré mali múzeum zviditeľniť
a vytvoriť z neho prosperujúcu a pre verejnosť zaujímavú inštitúciu.
Mnohé konkrétne kroky, zavedené skôr či neskôr, sa osvedčili a realizujú sa dodnes.
Spomeniem aspoň niektoré: celoročná prevádzka hradu Ľubovňa, sprístupnenie objektov
počas svetovo známych uzatvorených pondelkov, spoločná zľavnená vstupenka na hrad
a skanzen, propagačná pohľadnica alebo kalendár ku vstupenke.
Obľúbenou u turistov je možnosť výberu prehliadky so sprievodcom (dobovo
oblečeným v sprievode reprodukovanej dobovej hudby), alebo samostatne so sprievodným
textom (v siedmich jazykových mutáciách).
V oblasti propagácie múzeum vydalo kvalitné propagačné materiály v šiestich jazykoch.
Tieto materiály sú expedované do cestovných kancelárií na Slovensku a v zahraničí. Sú
hlavným propagačným materiálom na veľtrhoch cestovného ruchu na Slovensku
a v zahraničí. Pri ich príprave sa zohľadňuje predovšetkým ich graficko-výtvarná stránka. Ich
hlavnou úlohou je turistu prilákať do objektov ĽM, ale nezavádzať ho formou fiktívnych
údajov či fotografií.
3
Pri návšteve hradu a skanzenu v Starej Ľubovni sú návštevníkom ponúknuté možnosti
kultúrneho vyžitia na hradnom kopci, ale prezentujú sa aj reštauračné či ubytovacie
zariadenia. Múzeum v Ľubovni si veľmi dobre uvedomuje potrebu spolupráce a vzájomnej
podpory všetkých subjektov pôsobiacich v cestovnom ruchu.
V súčasnosti ide do popredia zážitková turistika, ktorej úlohou je prilákať turistov do
historického objektu. Na hrade počas letnej turistickej sezóny nechýbajú šermiari, divadelníci,
pantomíma, sokoliari, čarodejnice, koncerty vážnej, populárnej a folkovej hudby, hradné
muzikály a turnaje šachu a bridžu v historickej atmosfére. Na skanzene dominujú folklórne
súbory, remeselníci, poľovníci, atď.
Efektívnym marketingovým ťahom bola aj realizácia nočného osvetlenia hradu v júni 2004,
čím sa exkluzívne prezentuje nielen múzeum, ale aj mesto a celý región.
Nočné osvetlenie Ľubovnianskeho hradu dalo nové možnosti ako realizovať nočné
prehliadky, exkluzívne gotické večere a prenájom hradu. Všetky spomínané aktivity sa
realizujú pri splnení všetkých bezpečnostných kritérií pamiatky.
Za posledné roky sa zvýšila návštevnosť hradu a skanzenu o 60 000 platiacich
návštevníkov. Týmito aktivitami sa Ľubovniansky hrad a skanzen stali najnavštevovanejšími
pamiatkami Prešovského samosprávneho kraja.
Hrad Ľubovňa, ktorý bol kedysi zanedbanou, neživou ruinou je dnes atraktívnym hradom.
Plní si úlohu nielen vzdelávacieho, kultúrneho či pedagogicko - výchovného centra, ale aj
strediska rozvoja cestovného ruchu.
Na začiatku 90. rokov patrilo Ľubovnianske múzeum k najzaostalejším múzeám
Slovenska. Dnes je s počtom 140 000 platiacich návštevníkov jedným z najnavštevovanejších
múzeí Slovenska a zároveň tretím múzeom, čo sa týka výšky samofinancovania. Ak vezmeme
do úvahy polohu múzea v zaostalejšom regióne Slovenska môžeme to považovať za raritu.
Významné postavenie v regióne má Spišský hrad. Prvý písomný doklad o hrade je z roku
1209. Hrad svojou rozlohou sa považuje za jeden z najväčších hradných komplexov v strednej
Európe. Pod hradom je krajinná socha veľkých rozmerov zo spišského travertínu
predstavujúci miestny dávny symbol koňa z keltskej mince. V roku 1961 bol Spišský hrad
vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku. A od roku 1993 bola Národná kultúrna pamiatka –
Spišský hrad spolu so svojim okolím zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho a
prírodného dedičstva UNESCO, čo znamenalo i oficiálne potvrdenie jeho kultúrneho
významu svetového charakteru.
Zachované majestátne ruiny jedného z najväčších hradných komplexov v Európe v súčasnosti
spravuje SNM – Spišské múzeum v Levoči a samé ich prezentuje ako muzeálny exponát s
vyhliadkovou trasou po hradbách. Doplnkom je atraktívny výstup na vyhliadkovú vežu i
samostatná expozícia archeologických nálezov a militárií, hradná mučiareň i gotická kaplnka
sv. Alžbety, ako významný funkčný sakrálny priestor, ktorý prešiel zásadnou rekonštrukciou
interiéru v roku 2003. Nové dimenzie prinieslo exteriérové osvetlenie hradu z roku 2002,
ktoré jeho kamenné múry ukázalo v doposiaľ nepoznanej polohe. Návrh osvetlenia vychádzal
z požiadavky iluminačne zvýrazniť viditeľné časti obvodových múrov hradu, strážnych veží,
4
obytnej veže Donjon a dominantných vnútorných stien zo všetkých dostupných pohľadov
pozorovateľov, najmä z hlavných cestných ťahov zo Spišského Podhradia a od Braniska.
Presunieme sa na severovýchod Slovenska kde sa nachádza historické mesto Bardejov, V
roku 2000 na zasadnutí Výboru pre svetové dedičstvo UNESCO sa historické jadro
Bardejova spolu s komplexom stavieb tvoriacich židovské suburbium stalo štvrtou
lokalitou kultúrneho dedičstva zapísanou do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného
dedičstva UNESCO. Na Slovensku je málo miest, ktoré sa môžu pochváliť takým
bohatstvom nehnuteľných a hnuteľných pamiatok ako práve Bardejov. Je to spôsobené aj
tým, že toto územie bolo kedysi dôležitým tranzitným územím. Už od najstarších čias sa tu
stretávali a prepletali vplyvy zo západu, východu, zo severu i juhu a to v takej miere ako
nikde inde na Slovensku. V priebehu stáročí sa tu sformovalo špecifické životné prostredie,
ktoré sa vyznačuje multikulturálnosťou, multietnickosťou, multireligiozitou. Táto oblasť je
styčným územím dvoch veľkých svetových kultúr: západnej-západorímskej a východnejbyzantskej, ktoré sa vzájomne prelínali. Bardejov patrí k najvýchodnejším miestam, kde
zasiahla západná neskorá gotika v ktorej je postavený kostol sv. Egídia.
A naopak drevené kostolíky východného obradu sú nositeľmi byzantskej kultúry. Je preto
logické, že v prostredí s takou kultúrnou, etnickou a náboženskou rôznorodosťou sa
zachovalo množstvo vzácnych umelecko-historických pamiatok. Významnú úlohu pri
uchovávaní, ochrane a prezentácii týchto pamiatok zohráva Šarišské múzeum v Bardejove.
Rozsahom svojich zbierok, výsledkami odbornej práce ďaleko presahuje rámec regiónu a
zaraďuje sa medzi najvýznamnejšie inštitúcie svojho druhu na Slovensku. V jeho muzeálnej
sieti patrí zároveň k najstarším. Myšlienka vytvoriť múzeum vznikla už v roku 1897, ale
založené bolo 1903 ako Múzeum Šarišskej župy.
V súčasnosti dokumentuje historické, prírodné a spoločenské pomery regiónu Horného
Šariša. Celoslovenskú pôsobnosť má v oblasti dokumentácie ikonopisnej tvorby východného
obradu. Spravuje vyše 700 000 zbierkových predmetov z najrozličnejších oblastí múzejnej
práce. Pre túto svoju rozsiahlu činnosť múzeum postupne získalo okrem historickej radnice aj
dalšie objekty:. Dnes spravuje 34 budov (spolu s objektami v skanzene). Šarišské múzeum
počas svojej doterajšej dlhoročnej existencie hlboko zasiahlo do rozvoja slovenského
múzejníctva a stalo sa integrálnou súčasťou kultúrneho života Bardejova i jeho regiónu. Ako
múzeum s cennými exponátmi historickými, národopisnými, prírodovednými a umeleckými
patrí medzi tie slovenské múzeá, ktoré radi vyhľadávajú naši i zahraniční návštevníci. Svedčia
o tom aj výsledky návštevnosti expozícií múzea. Ročne ich navštívi v priemere okolo 60.000
domácich a zahraničných obdivovateľov. V blízkosti stredovekého mesta Bardejov sa
nachádzajú Bardejovské kúpele. Prvá zmienka o Bardejovských Kúpeľoch je z roku 1247,
keď uhorský kráľ Béla IV. daroval územie dnešných kúpeľov aj s prameňmi mestu Bardejov.
Výskyt liečivých minerálnych vôd v tichom malebnom prostredí prevažne ihličnatých lesov
podmienil vznik a rozvoj malebného kúpeľného mesta. Hlavným bohatstvom sú vzácne
prírodné liečivé zdroje. Svojim zložením patria medzi najvýznamnejšie v Európe.
Geografická poloha, mikroklíma, prírodné prostredie a minerálne vody majú blahodárny
vplyv predovšetkým na liečbu chorôb tráviaceho ústrojenstva, obehového ústrojenstva,
ochorení obličiek a močových ciest, dýchacích ciest, niektorých chorôb z povolania či
gynekologických ochorení.
Turistickým východiskom do Východných Karpát, do oblasti NP Poloniny, na Morské
oko je mesto Humenné. V jeho blízkosti ležia ruiny dvoch stredovekých hradov a na
hraniciach s Poľskom a Ukrajinou môžete navštíviť drevené kostolíky v Ruskom Potoku,
Uličskom Krivom, Topoli, Kalnej Roztoke. V meste sa nachádza Vihorlatské múzeum, ktoré
5
vzniklo v roku 1960. Sídlom múzea je národná kultúrna pamiatka - renesančný kaštieľ zo 17.
storočia, ktorý sa spája s osudom rodiny Drugethovcov. Monumentálny štvorkrídlový kaštieľ
s nárožnými vežami vybudovali prestavbou starého vodného hradu. V súčasnosti sú v kaštieli
historické a vlastivedné zbierky múzea. V zbierkových fondoch je sústredených viac ako
stotisíc kusov zbierkových predmetov. Medzi najhodnotnejšie patria nálezy keltských mincí ,
hromadný nález mincí zo 17. storočia , unikátne starožitné zbrane a brnenia, barokové ikony,
hodnotné obrazy, pôvodný mobiliár a mnohé ďalšie vzácne zbierkové predmety.
Asi 200 metrov severovýchodne od budovy kaštieľa je umiestnená expozícia ľudovej
architektúry. Reprezentuje ľudovú drevenú architektúru východokarpatskej oblasti.
Nachádzajú sa tu najtypickejšie stavby ľudovej architektúry a jedna sakrálna stavba - drevený
kostolík svätého archanjela Michala z Novej Sedlice z roku 1764. Hlavným stavebným
materiálom objektov je drevo, hlina a slama.
Na východe Slovenka sa nachádza vyše 50 drevených chrámov, z ktorých 28 bolo v roku
1958 a 1985 vyhlásených za národnú kultúrnu pamiatku. Z toho v Prešovskom kraji je ich 26.
V roku 2008 boli štyri z nich zapísané medzi svetové kultúrne pamiatky UNESCO.
Gréckokatolícky drevený kostolík v Bodružali, Rímskokatolícky kostol zasvätený sv.
Františkovi z Assisi, najstarší na Slovensku pochádza z konca 15. stor. Drevený kostolík
v Ladomírovej, zvláštnosťou ktorého je , že bol postavený bez jediného klincav roku 1742.
Evanjelický drevený artikulárny kostol v Kežmarku je zasvätený sv. Trojici a bol postavený
v roku 1717 tiež bez použitia kovových klincov.
Najmladším múzeom v Prešovskom kraji je Múzeum moderného umenia Andyho Warhola
v Medzilaborciach. Vzniklo 1. septembra 1991 ako prvé vo svete a ešte stále jediné v Európe.
Okrem výstavných aktivít dominuje v múzeu prezentačná, vzdelávacia, poradenská, vedeckovýskumná činnosť v oblasti súčasného výtvarného umenia, muzeoedukológie. Hlavnú
expozičnú časť múzea tvorí: Expozícia Andyho Warhola, Expozícia o pôvode Andyho
Warhola, Expozícia Paula a Jamesa Warholovcov. Meno Andyho Warhola veľakrát a
opodstatnene spájané s klasikmi 20. storočia (spomeňme iba: Picasso, Duchamp, Beuys, Dalí,
Bacon, Kandinsky, Mondrian). Koncepčnú myšlienku stálej expozície Andyho Warhola, jej
pretvorenia, môžu návštevníci vnímať v duchu pop-artu, slovami Warhola: „...priestor ako
obraz“. Diela inštalované v kontinuite s otapetovanými stenami pôsobia v symbióze s dielami
umelca, tvoriacimi tak jeden vizuálny celok.
V stálej expozícií o pôvode Andyho Warhola sú prezentované aj veľkorozmerné listiny –
faksimile na plátne: listina potvrdzujúca pôvod umelca z roku 1947, listina o zrieknutí sa
dedičstva rodiny Warholovcov v ČR z roku 1947, kópia úmrtného listu Andyho Warhola,
podobizne Andyho v detstve, jeho matky, modlitba za Andym, jediný exemplár LP platne s
nahrávkou spevu Júlie Warholovej, košieľka, v ktorej sa Paul, John a Andy krstili a iné,
niektoré Andyho osobné veci, ktoré mu ako študentovi daroval starší brat John Warhola,
(slnečné okuliare, walkman, fotoaparát). Za zmienku stojí, že Andy bol svojím spôsobom
multimedialista. Vydával časopis Andy Warhol´s Interview, ktorého múzeum vlastní dve
čísla - originály z novembra a decembra roku 1974, jedno z nich je dokonca signované rukou
umelca.
Tatranská galéria v Poprade, sa môže pochváliť mimoriadne bohatým fondom pamiatok
stredovekej architektúry, dreveného sochárstva i nástennej a tabuľovej maľby. Pamiatky
architektúry sú lákavým magnetom turistického ruchu. Ak k tomu pripočítame nevšednú
krásu prírodného bohatstva, je celkom prirodzené, že tento región lákal a zrodil umelecky
založené duše. Tatranská galéria mala v minulosti značné priestorové problémy. Novým
6
zriaďovateľom galérie sa v roku 2002 stáva Prešovský samosprávny kraj. Nastáva obdobie
relatívnej stabilizácie inštitúcie. V roku 2004 sa galéria opätovne vracia do Vysokých Tatier
od mesta za symbolickú korunu, neskôr euro dostáva do prenájmu Vilu Flóra, kde môže
podľa svojej koncepcie realizovať výstavy prevažne s témou Tatier, hôr a krajiny, návštevníci
sa opäť vracajú na výstavy do Tatier. Pre galériu je stále najväčšou prioritou záchrana
schátralého objektu parnej elektrárne. Vedenie galérie vynakladá enormné úsilie na jeho
záchranu. Objekt je v roku 2003 po dlhoročných prieťahoch vyhlásený Ministerstvom kultúry
SR za kultúrnu pamiatku pod názvom Elektráreň parná a komín. Prichádzajú prvé úspechy
pri získavaní financií. Nadácia SPP poskytuje dotáciu na výmenu okien a vypracovanie
nového projektu rekonštrukcie. Ministerstvo kultúry pridáva prostriedky na rekonštrukciu
fasády. Úspešný je pre galériu rok 2007, konečne sa vyrieši problém vlastníctva budovy a
zásluhou vedenia mesta Poprad aj PSK dochádza k výmene budov. Tatranská galéria je
pripravená na vypracovanie žiadosti o štrukturálne fondy. Prešovský samosprávny poskytuje
v rokoch 2008 a 2009 väčšie finančné prostriedky na rekonštrukciu hlavného objektu a
vybudovanie
prístavby
pre
administratívu,
depozit
a
archív
galérie.
Napokon sa po dlhých rokoch snáh vízia vedenia galérie, výtvarníkov a milovníkov umenia
stáva realitou. Tatranská galéria sa do opraveného objektu Elektrárne sťahuje v roku 2009.
To je už čerstvá súčasnosť, v ktorej chce galéria napĺňať svoje sny o umeleckom živote pod
Tatrami a prilákať do zrekonštruovanej budovy galérie čo najväčší počet návštevníkov. 26.
januára 2012 bola v histórií v Tatranskej galérie otvorená prvá stála expozícia, pod názvom
odkryté hodnoty. Novootvorená expozícia svojim obsahom a skladbou odzrkadľuje dlhoročnú
akvizičnú činnosť TG. S niektorými z vystavovaných obrazov sa verejnosť už stretla, s inými
má možnosť zoznámiť sa po prvý raz. Reprezentatívny výber diel tvorí kolekciu 115 diel, z
toho 65 olejomalieb, 15 kresieb, 24 grafík a 11 plastík.
Významnou inštitúciou v Humennom je Vihorlatská hvezdáreň. Odborná činnosť
hvezdárne je sústredená na vysunutom odbornom pracovisku na Astronomickom
observatóriu na Kolonickom sedle, ktorého hlavná budova s 5 metrovou kupolou boli
postavené v roku 1999. Hlavný ďalekohľadom observatória je Vihorlatský národný teleskop
(VNT) ďalekohľad typu Cassegrain
s priemerom hlavného zrkadla 1 meter, ktorý je
najväčším ďalekohľadom na Slovensku a od roku 2006 sa na ňom vedú systematické
pozorovania premenných hviezd. Dobré pozorovacie podmienky a vynikajúce technologické
vybavenie predurčujú AO na Kolonickom sedle ako centrum pre systematické pozorovania
v oblasti stelárnej astronónomie.
Ale je tu aj druhý rozmer, ktorý využili vo svojej činnosti. Astronomické observatórium sa
nachádza v prekrásnom prostredí na rozhraní Vihorlatského pohoria a Bukovských vrchov
medzi obcami Kolonica a Ladomírov, v prostredí s mimoriadne čistým vzduchom a v noci s
minimálnym svetelným znečistěním. A tak niet divu že sa stalo hlavným centrom v oblasti
astronomickej edukácie rôznych vekových skupín. Významným pomocníkom v tejto oblasti
činnosti sa stalo novopostavené planetárium pre 40 návštevníkov. Týmto aktivitám
dopomáha aj Park tmavej oblohy, ktorý bol založený v roku 2010 a turisticky atraktívna
Cesta planét. Potenciál, ktorý sa nachádza v Humennom a na Astronomickom observatóriu
na Kolonickom sedle im vnukol myšlienku, spropagovať toto špecifické zariadenie kultúry a
v blízkom Euroregióne ukázať ľudský a prístrojový potenciál, ktoré hvezdáreň má. A práve
jeho využitie slúži ako prostriedok pre voľnočasové aktivity na hvezdárni napojené na
získavanie nových zručností počas pozorovaní na hvezdárni, nových vedomostí pri
prednáškach a nových informácií o ľuďoch a regióne počas exkurzií. Pre komplex týchto
aktivít zvolili názov „astroturistika“ alebo tiež „hviezdna turistika“.
7
Na realizáciu zámerov „hviezdnej turistiky“ využili rôzne grantové schémy a aktivity
smerovali na región Horného Zemplína a hlavne k severnému cezhraničnému susedovi –
Poľsku.
Budovu hvezdárne, ponúka Podduklianske osvetové stredisko. Hvezdáreň Roztoky je
zrubová trojpodlažná stavba z roku 1928 a sa nachádza 1 km za dedinou Roztoky. Po
rozsiahlej rekonštrukcii a po uvedení do prevádzky, slúži širokému spektru návštevníkov z
radov verejnosti, ktorí sem prichádzajú na večerné pozorovanie, krátke expedície a viacdňové
pobyty zaručujúce ten pravý odpočinok v lone beskydskej prírody. K dispozícii je okrem
kuchyne a jedálne aj prednášková sála s možnosťou využitia modernej projekčnej techniky.
Hvezdáreň ponúka ubytovanie pre 30 osôb v novozriadených v2 apartmánoch a 5 izbách, v
ktorých nechýbajú sociálne zariadenia a sprchovacie kúty. V okolí hvezdárne sú okrem
nádhernej prírody aj unikátne astroklimatické podmienky zaručujúce ten pravý pohľad na
vesmír, sprostredkované profesionálnymi astronomickými ďalekohľadmi.
V blízkom meste Svidník sa nachádza známy areál letného kúpaliska a množstvo iných
turistických atrakcií. Podduklianske
osvetové stredisko vo Svidníku, ktoré je
v zriaďovateľskej pôsobnosti PSK podalo Žiadosť o poskytnutie finančného príspevku
z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja „Program cezhraničnej spolupráce
Poľsko-Slovenská republiky 2007 – 2013“ Mikroprojekty, pod názvom „Rozširujeme škálu
možnosti spolupráce“. Cieľom projektu je rozvoj športu a rekreačnej turistiky obyvateľov
oboch partnerských okresov, rozvoj športových aktivít podporujúcich zdravie občanov.
Ďalším cieľom projektu je vytvorenie takých podmienok, ktoré by umožňovali každému
jednotlivcovi zúčastňovať sa rekreačných aktivít bez veľkých finančných nárokov.
V Prešovskom kraji ponúkame návštevníkom nezabudnuteľné bohaté a zážitky aj v oblasti
živej kultúry. Usporiadajú sa rôzne festivaly, jarmoky, slávnosti. Jedným z najväčších
festivalov sú Zamagurské folklórne slávnosti. Je to prehliadka ľudového spevu, tanca, hier a
zvykov Zamaguria v čarovnej prírode Pienin na severe Slovenska. Okrem domácich
účinkujúcich sú najčastejšími hosťami poľskí tanečníci, speváci a muzikanti, ktorí sú si so
slovenskými Goralmi kultúrne i jazykovo veľmi príbuzní. Úspešnosť podujatia ovplyvňuje i
turistická obľuba tohto rázovitého kraja s nevšednou atrakciou, pltníkmi, ktorí prevážajú
návštevníkov po spenených vlnách Dunajca. K festivalu patrí jarmok ľudových remesiel a
ochutnávka tradičných goralských jedál. Koncom mája 2012 sa bude konať 36. ročník.
Každoročne v polovici júna žije okresné mesto Svidník v znamení Slávnosti kultúry
Rusínov-Ukrajincov Slovenska. Svidník sa vtedy stáva centrom ukrajinsko-rusínskej kultúry.
Slávnosti sú zdrojom nevyčerpateľného bohatstva kultúry, ktorú pre nás zanechali
predchádzajúce generácie. Slávnosti kultúry Rusínov-Ukrajincov Slovenska nie sú iba
propagáciou folklóru, ale sú spojené s celým radom ďalších významných kultúrnych podujatí,
ako sú etnografické a výtvarné výstavy, semináre, vedecké konferencie a pod. Na
Slávnostiach sa už viac ako polstoročie stretávajú obdivovatelia ľudového umenia s jeho
tvorcami, interpretmi, uchovávateľmi a profesionálnymi umelcami Slovenska i zo zahraničia,
ktorým sa ľudová hudba, pieseň, poézia, tanečné a výtvarné prejavy stali studnicou, žriedlom
a zdrojom inšpirácie.
Uviedla som len dva najväčšie festivaly v prešovskom kraji, ktoré už majú dlhoročnú
tradíciu. Ale v každom regióne sa koná veľké množstvo menších festivalov, ktoré sú tiež
lákadlom pre turistov.
Z uvedených príkladov je zrejmé, že kultúrny turizmus je možné úspešne rozvíjať
v rôznych oblastiach a formách na Slovensku. Táto oblasť kultúry má všetky predpoklady na
8
to, aby na Slovensku sa rozvíjal v čo možno najväčšej miere. V tejto súvislosti treba však mať
na zreteli, že pamätihodnosti, ktoré ponúkame našim návštevníkom, je potrebné uchovávať,
zveľaďovať a zachraňovať. To je to nevyčísliteľné bohatstvo tohto štátu, z ktorých každá
jedna je niečím výnimočná, jedinečná a vzácna. Sú to storočiami budované hodnoty, ktorými
sa môžeme presadiť a prezentovať smerom k verejnosti. Kultúra – to je súbor materiálnych aj
duchovných hodnôt tejto spoločnosti, ktoré tu roky vytvárali naši predkovia. Našou
povinnosťou je ich uchrániť pre budúce generácie a vďaka turistom, ktorí si vyberú túto
krajinu ako svoj cieľový bod v rámci kultúrneho turizmu, šíriť tieto hodnoty aj za hranicami
tohto regiónu, štátu. Do akej miery budeme v tomto smere úspešní, záleží len a len na nás.
9
Download

Kultúrny turizmus je relatívne novou disciplýnou manažmentu