E D I T O R I A L
Šéfredaktor: Martin Drobný (mdrobny(pcrevue.sk)
Zástupcovia: Ondrej Macko (omacko(pcrevue.sk)
Peter Orviský (porvisky(pcrevue.sk)
Hlavný sekretár: Lucia Feketeová (lfeketeova(pcrevue.sk)
Administratíva: Monika Hajtmánková (mhajtmankova(pcrevue.sk)
Technický servis: Robert Šlosar (rslosar(pcrevue.sk)
Spolupracovníci: Juraj Bednár (jbednar(pcrevue.sk)
Peter Gašparoviè (pgasparovic(pcrevue.sk)
Andrej Chu (achu(pcrevue.sk)
Vladimír Klimovský (vklimovsky(pcrevue.sk)
Ján Kudlièka (jkudlicka(pcrevue.sk)
TomᚠKysela (tkysela(pcrevue.sk)
Branislav Madoš (bmados(pcrevue.sk)
Igor Orviský (iorvisky(pcrevue.sk)
Peter Palúch (ppaluch(pcrevue.sk)
Štefan Sopèiak (ssopciak(pcrevue.sk)
Jozef Šovèík (jsovcik(pcrevue.sk)
Miroslav Trnka (mtrnka(pcrevue.sk)
Peter Tuhársky (ptuharsky(pcrevue.sk)
Martin Turoò (mturon(pcrevue.sk)
Ivan Zernovác ml. (izernovac(pcrevue.sk)
DTP: Martina Gašparová (mgasparova(pcrevue.sk)
Lýdia Šlosarová (lslosarova(pcrevue.sk)
Inzercia: ¼udmila Kaššovicová (inzercia(pcrevue.sk)
tel.: 07/524 93 494, mobil: 0903 223 621
Rediguje: Brigita Kostíková (gkostikova(pcrevue.sk)
Web: ui42 (www.ui42.com)
Osvit: eM·Ha PREPRESS
Tlaè: TeLeM Liptovský Mikuláš
Internet: GTS Slovakia, Eurotel
Adresa redakcie: PC REVUE, Karpatská 7
811 05 Bratislava
tel.: 07/524 93 494
07/524 44 110
fax: 07/524 93 508
E-mail: redakcia(pcrevue.sk
Http: www.pcrevue.sk, www.itnews.sk
Vydavate¾stvo: PERFEKT, a.s., Karpatská 7
811 05 Bratislava
tel.: 07/524 99 783
fax: 07/524 99 788
Predplatné: Adriana Kovácsová
tel.: 07/524 99 783
Èíslo 2
l
Február 2001
l
IX. roèník
Poèas roka vyjde 12 èísel l Cena jedného výtlaèku je
49,- Sk l Neobjednané rukopisy redakcia nevracia l Redakcia si vyhradzuje právo na publikovanie uverejnených
príspevkov na internete a CD pri zachovaní autorských práv
Vydáva Digital Visions, s.r.o. a PERFEKT, a.s. l Registrácia MK SR è. 818/93, ISSN: 1335-0226 l Tlaè: z dodaných
reprodukèných materiálov l Rozširuje: PrNS, Mediaprint
Kapa, Perfekt Exped a drobní distributéri. Objednávky do
zahranièia vybavuje PrNS, a.s., vývoz tlaèe, Košická 1,
813 81 Bratislava.
Názory autorov nemusia súhlasi s názormi redakcie.
Za obsah inzerátov zodpovedajú inzerenti. Ïalšia reprodukcia èlánkov možná len so súhlasom redakcie.
Tento príhovor som písal sko vždy s mesaèným predstihom, tentokrát poèas sviatkov, keï sa „lámal letopoèet“, v èase, keï sme si všetci vinšovali zdravie, šastie,
lásku atï., keï sme hodnotili, èo nám uplynulý rok dal a èo by sme si želali, aby
nám priniesol ten nový. Samozrejme, každý rok je táto procedúra tak trochu ošúchano rovnaká, tentoraz to bolo výnimoènejšie len vïaka tomu „bombastickému“
prechodu do nového tisícroèia. Neubránil som sa pri tejto príležitosti vnútornému
hodnoteniu ani ja a rozmýš¾al som v rámci úvah o svetových problémoch ¾udstva
medziiným o tom, ako by sa mohla zlepši situácia u nás, v našej krajine. Èi musí
prejs oných biblických 40 rokov, kým sa vymenia generácie, èi neexistuje nejaký
katalyzátor, zázraèný urých¾ovaè, ktorý by mohol tento proces skráti a zaradi nás
do vyspelého sveta o nieèo skôr.
Krajina je rozdelená politicky aj ekonomicky, problémov v zdravotníctve, školstve, zamestnanosti atï. je ve¾a, peòazí na výplaty pre väèšinu národa zase málo.
Sme naštvaní na našich politikov, že namiesto správy krajiny strácajú èas a energiu
v straníckych šarvátkach, otravujú nám život svojím pachtením sa po moci a peniazoch. Èakáme od vlády, že sa o nás postará, že nám dá prácu, chlieb a hry (tak ako
už od èias starovekého Ríma). Keïže skutoènos je iná, fúkame si bo¾aèky, ako sa
dá. Alkoholizmus je stále (najmä na vidieku) rozšírený ako jednoduché východisko z bezútešnej reality. Pesimizmus, lajdáckos, rozkrádanie, závis, nadávanie na
všetkých, najmä na tých hore, a celkový životný nihilizmus sú našimi najcharakteristickejšími povahovými èrtami na zaèiatku 3. tisícroèia. Údesné, že?
Nechcem sa púša do rozoberania filozofickej kategórie „šastia“, ktoré si tak radi
na konci roka prajeme. Nie som si však úplne istý, èi by sme naozaj boli šastnejší,
keby sme mali 2×, 3× alebo 5× väèšiu výplatu, vlastnili luxusné auto, ve¾ký byt a raz
do roka si dopriali super dovolenku. Je to naozaj to jediné, èo nám chýba ku šastiu?
Budeme už potom lepšími ¾uïmi – slušnejšími, poctivejšími, spravodlivejšími?
Problémy ¾udí tejto krajiny sú ove¾a hlbšie ako krátka výplatná páska èi zle fungujúci ekonomický a sociálny systém, charakteristický pre transformujúce sa krajiny
v prechodnom období. Z håbky nášho vnútra nás straší celková devastácia hodnotového rebríèka, opustenie tradièných princípov a strata ideálov, ktoré sú nahradené
preberaním konzumného spôsobu života, orientáciou na materiálne hodnoty a otrockým preberaním životného štýlu západnej civilizácie so všetkými jej negatívami.
Typickým prejavom choroby pacienta – spoloènosti – je nedodržiavanie pravidiel hry
na všetkých úrovniach života: od populárneho neplatenia daní cez pirátstvo šoférov
na našich cestách až po „zašívanie sa“ v práci. Nechcem už ïalej moralizova a púša
na vás hrôzu. Nepoznám recept na šastie a ani návod na efektívne riadenie krajiny
v prechodnom období. Verím len v tradièné overené pravdy, v dobro, poctivú prácu,
rodinu, slušnos atï. A v to, že ak sa chceme niekam pohnú, musíme sa k týmto princípom èím skôr vráti. Pretože koniec koncov všetko je v ¾uïoch, nielen v tých hore,
ktorí riadia túto krajinu, ale aj v nás ostatných tu dole.
Aby tento príhovor nevyznel ve¾mi depresívne, musím uvies, že k jeho napísaniu
ma prekvapujúco inšpirovali aj pozitívne informácie a skúsenosti z posledného obdobia. Viacero kamarátov a známych z IT branže sa totiž po dlhých rokoch koneène
v poslednom èase presadilo v biznise, a to vïaka svojej vlastnej tvorivej práci, vïaka
svojim nápadom, technológiám, odbornosti. Získavajú lukratívne objednávky od
ve¾kých zákazníkov doma i vonku, zaèínajú zaklada vlastné poboèky v zahranièí (!),
dostávajú ponuky na odkúpenie èi kapitálový vstup zahranièných investorov do svojich firiem (!!), špekulujú o vstupe na burzu (!!!).
Nie všetci, samozrejme, môžu by takíto „majstri sveta“. Potešili ma preto skúsenosti z poslednej doby, že aj v niektorých „bežných“ firmách vedia naši ¾udia odvies
profesionálnu prácu, sú slušní, milí, korektní a je rados s nimi spolupracova. Hoci
to sú len lastovièky, poteší, že zaèínajú prilieta. Sú to skvelé príklady toho, že aj u nás
to ide, že aj naši ¾udia to dokážu. Bolo by úžasné, keby sa štandard profesionálnej a
poctivej práce rozšíril do tej miery, aby to nebola výnimka a príjemné prekvapenie,
ale bežná norma. A prelom tisícroèia je úžasná príležitos na zmenu. Škoda by bola
nevyuži ju, nemám pravdu?
Zaujímavé èítanie februárového èísla PCR vám želá
O B S A H
% COMPAREX [email protected] / Zálohovanie SAP R/3 aplikácií bez
obmedzenia produkcie
%
Oracle9i Application Server
%"
Detekcia prienikov do LAN
INTERNET
%' Motorola V100 Personal Communicator / Budúcnos je
v SMS
& Na potulkách svetom WWW / 51. èas: Lyžovaèka na webe
& Ako na firemnú webovú stránku / 2. èas
&
Predstavujeme slovenské weby
LINUX
&! Linux v praxi / Utility na jednoduchú diagnostiku siete,
Vyrábame CD pod Linuxom (1. èas), Novinky, Bluefish 0.6
TESTOVALI SME:
Laserové a LED tlaèiarne
do 20 000 Sk bez DPH
REVUE
"
Novinky
Homologizácia? Áno, ale aká?
#
Mikroprocesory a riadenie spotreby
'
Nové možnosti prístupu na internet
HARDWARE
Testovali sme: Laserové a LED tlaèiarne
!
Testovali sme: Mininotebooky
SERVIS
&% Vírusový radar
&% Pošta
&& Poradòa
&' Tipy a triky pre Windows
' Media klub / CD-ROM, knihy
Burza
PROGRAMUJEME
'! Samba / 2. èas: Oznaèovanie súborov Samby
'" C++ pod Windows / 7. èas: Class Wizard a správa tried
'$ Programujeme WAP stránky / 4. èas: Zobrazovanie textu,
tabuliek a obrázkov
'& Delfinárium / 4. èas: Extrahujeme ikony I
" Creative CD-RW Blaster 12 × 10 × 32 / Bezpeèné a rýchle
napa¾ovanie s technológiou BURN-Proof
Programovanie v PHP / 5. èas
" Notestar NP3465TX / Výkonný notebook za rozumnú cenu
"
HP e-PC e-Vectra / Poèítaè budúcnosti pre malý
a stredný podnik
"# Dia¾kové ovládanie k PC
"% Smartphone R380s / Spojenie mobilného telefónu
a organizéra
SOFTWARE
Nový seriál: Programovanie ASP stránok / 1. èas: Úvod do
programovania na internete
" Assembler / 2. èas: Win32 API
$ Malé ve¾ké databázy / 6. èas
& Java pod lupou / 6. èas: Príkazy (dokonèenie)
Nový seriál: Programujeme vo VB / 1. èas: Zaèíname
"& Nová verzia OptimAccess 6.0
"' Photoshop 6.0 CE / Legendárny grafický editor posilòuje
tvorbu grafiky pre internet
# Poèítaèové hry / Microsoft Classical Board Games,
Red Alert 2
# CD: Grafika skrz-naskrz 2
#
CorelDRAW 10 / Na papier a na web
#" CD: Interaktívna rozprávka Valibuk / Výuèba jazykov
hravou formou
## Microsoft Works Suite 2001 / Balík kancelárskych aplikácií
a pomocných programov
#$ Pohoda 2001 Komplet SK / Od úètovníctva k ekonomickému
systému
#& Sharewarové okienko
INFOWARE
$
Novinky
$' IT podujatia 2001
% Cryptoswift / Akcelerácia šifrovacích operácií
2+4-87- 2/2001
TESTOVALI SME:
!" Mininotebooky
Malý, menší a najmenší...
N O V I N K Y
www.itnews.sk
Spravodajstvo v titulkoch (15. 12. 2000 – 19. 1. 2001)
n AOL udržuje aj staré heslá pri živote
n Intel kupuje Xircom
n Motorola zápasí s problémami, bude prepúša
n ATI a Intel podpísali vzájomnú licenènú dohodu
n Vírus Hybris: hit roku 2001?
n EuroTel mal koncom minulého roka 493 032 zákazníkov
n Transatlantický kábel urýchli internet
n VA Linux obvinili zo zavádzania investorov
n V laboratóriu na vývin jadrových zbraní našli
hackera
n AltaVista zrušila plány na verejné obchodovanie
n Na svete je spolu 700 miliónov používate¾ov mobilov
n Ralph Nader chce dosta internet pod kontrolu
n Apple iTunes – „jukebox“ na poèítaèi
n Alternatívni operátori v ÈR sa dohodli na cene za
prepojenie
n Apple uvádza iDVD a DVD Studio Pro na tvorbu
DVD
n Poèet mobilných zákazníkov na Slovensku vzrástol
v minulom roku o 70 %
n Mac OS X sa zaène dodáva 24. marca 2001
n Yahoo oèakáva nižšie príjmy a zisk v roku 2001
n Unisys, Microsoft a Dell chcú vybudova nový
elektronický hlasovací systém
n MDPT chce novou vyhláškou pomôc rozvoju internetu v SR
n IBM predpovedá nižší celosvetový rast predaja PC
n Rumunský hacker bombarduje najznámejšiu chatovú
sie
n Talianska vláda zaèala s rozde¾ovaním licencií UMTS
n Intel zacielil na nový èip z dielne Transmety
n Poèet používate¾ov mobilov sa v Japonsku vlani zvýšil
o 20 %
n Online Investor do konca januára bez poplatkov
n AOL predstavuje nové e-mailové služby
n Èeský trh elektronického obchodu vlani dosiahol
40 mil. USD
n Okamžitý jazykový preklad webových stránok,
e-mailov a on line chatov realitou
n Multivlastníci poèítaèov – hnacia sila európskeho
trhu s PC
n Aj muži radi nakupujú – muži míòajú cez internet
o štvrtinu viac ako ženy
n Telia a NetCom vytvoria spoloèný podnik
n UPC pozastavil projekt internetu cez káblové rozvody
n Wall Street stále adekvátne nereaguje na zníženie
úrokových sadzieb
n Akceptácia platobných kariet cez interaktívnu TV
a mobily
n Intel predstavil CeleronT 800 MHz a novú èipovú
súpravu Intel 810E2
n Beta verzia NOD32 pre Linux
n Podiel Nokie na svetovom trhu v treom kvartáli
vzrástol na 30,6 % , podiel Motoroly klesol na
13,3 % , Ericsson mal 9,7 %
n Technologické firmy a FBI chcú spoloène postupova
proti hackerom
n Dimitri – noèná mora Microsoftu na ulici
n NBA prehrala spor o doménu Knicks
n Linux 2.4 koneène na svete
n MP3.com reorganizuje
n Nová verzia on line servisu CompuServe
n Starbucks a Microsoft budú spolupracova
n AOL žaluje pornografického operátora
n 22 terabajtov pre digitálne rádio cez satelit
n V USA zavrelo dvere 210 dot-com spoloèností
n Microsoft èelí ïalšej diskriminaènej kauze
n TÚ SR usporiada súaž krásy na predaj licencií FWA
n Kábloví provideri v USA zvyšujú ceny
" 2+4-87- 2/2001
AOL a TW koneène svoji
Po nieko¾komesaènom váhaní americké regulaèné federálne
orgány koncom minulého týždòa oficiálne odobrili fúziu
dvoch gigantov (internetového a mediálneho) – America
Online (AOL) a Time Warner (TW). Svadba, o ktorej experti
uvažujú ako o svadbe milénia, pokrýva trhovú kapitalizáciu
v hodnote 205 miliárd USD, prièom, ako zdôraznili kompetentní úradníci, neohrozí otvorený konkurenèný charakter
internetu. Zaruèi by to mali tri hlavné podmienky: AOL musí
pred spustením nového servisu ponúknu aspoò jednému
konkurenènému internetovému providerovi prístup na svoju
káblovú sie, nesmie ohrozi rastúci poèet uspokojených
zákazníkov konkurenèných ISP alebo interaktívnych televíznych poskytovate¾ov cez ich káblovú sie a musí takisto otvori svoju sie digitálnych služieb všetkých svojim užívate¾om.
Najväèšie názorové kontroverzie okolo fúzie sa týkali
služieb okamžitého messagingu (IM – instant messaging)
cez káblové linky, lebo AOL vlastní dvoch najväèších poskytovate¾ov IM služieb: AOL Instant Messenger a ICQ. Rivali
ako Microsoft, Yahoo, AT&T a [email protected] sa agresívnym
lobingom na pôde amerického Kongresu snažili zakomponova do podmienok fúzie klauzulu, ktorá by prinútila AOL
sprístupni svoju IM sie aj pre konkurentov. Spokojnos
s dohodnutými podmienkami predbežne vyjadrili nielen
AOL a TW, ale aj ich rivali. AOL pritom oznámila, že doèasne prerušila rokovania o prepojení s Bertelsmannom,
nemeckým mediálnym gigantom.
Hitachi prichádza s prvým DVD-RAM
kamkordérom
Spoloènos Hitachi America oznámila, že do konca januára
by sa mal na pultoch objavi ich prvý DVD-RAM kamkordér.
DZ-MV100A by mal by prvým kamkordérom, ktorý dokáže
sníma obraz na univerzálny digitálny disk. Analytici však
upozoròujú, že „prvý“ neznamená vždy „úspešný“. Pod¾a
nich záujem o nový kamkordér zo strany zákazníkov nebude nijako ohromujúci a záujemcovia budú vyèkáva, kým
jeho cena neklesne. Kamkordér sa zaène predáva za takmer 2000 USD a každý 2,8 GB disk s dvojhodinovou
dåžkou obrazu bude stᝠ20 až 30 USD. Navyše 8-centimetrový DVD-RAM disk, ktorý je menší než štandardné DVD,
nebude kompatibilný s väèšinou DVD prehrávaèov. Od leta
zaène Hitachi konkurova aj Panasonic so svojím DVD-RAM
kamkordérom s oznaèením VDR-M10.
Najväèšiu penetráciu mobilných telefónov
má Island
Krajinou s najvyšším percentom používate¾ov mobilných
telefónov sa v minulom roku stal Island, kde mobil ku koncu
roku malo až 77,4 % obyvate¾ov. Island tak na èele rebríèka predstihol Fínsko, ktoré ku koncu roka 1999 malo
penetráciu 65,1 %. Vyplýva to z údajov analytickej spoloènosti EMC – World Cellular Database.
Postavenie najväèšieho trhu mobilných telefónov si
udržujú vïaka vysokému poètu obyvate¾ov USA, kde bolo
ku koncu minulého roka 100,7 mil. ich používate¾ov, zatia¾
èo v roku 1999 to bolo 81,1 mil. osôb. Najväèší medziroèný nárast poètu používate¾ov v roku 2000 zaznamenalo
Maroko – o 629 % na 2,7 mil. osôb.
Apple uviedol titánový PowerBook G4
Apple predstavil nový titánový PowerBook G4 s procesorom
PowerPC G4 s jednotkou Velocity Engine, s taktovacou frekvenciou 500 MHz, 15,2“ displejom, DVD mechanikou s priamym vkladaním a s batériou s kapacitou 5 hodín na jedno
nabitie – a to všetko v 2,5-centimetrovom titánovom obale
s hmotnosou len 2,4 kg. PowerBook G4 má tieto základné
parametre: 128 MB až 256 MB SDRAM operaènej pamäte,
rozšírite¾nej do 1 GB, AGP 2×Rage Mobility 128 s 8 MB
SDRAM videopamäte, 10/100 Ethernet, USB, FireWire, VGA,
S-Video výstup, pozícia pre kartu AirPort a integrované antény. Nový PowerBook G4 bude dostupný v priebehu januára
prostredníctvom siete autorizovaných predajcov.
Koniec myšiam a klávesniciam?
Spoloènos IBM predstavila notebook TransNote, ktorý
dokáže prenáša ruène písaný text z papiera rovno do poèítaèa a akceptova tak skutoènos, že ¾udia si ani s príchodom poèítaèov neprestali zaznamenáva mnohé poznámky
a struèné nápady perom na papier. Pod¾a zástupcov IBM
dizajn, s ktorým prichádza,
je viac-menej pre tento notebook koneèný a v bu-
dúcnosti sa
bude iba mierne modifikova. Pozostáva z notebooku štandardného formátu, ktorý je spojený s papierovým blokom ve¾kosti A4, takže majite¾ môže využíva papier
a poèítaè spolu alebo samostatne. Hardvérová konfigurácia
pozostáva aj zo 600 MHz Pentia III, èipu od Intelu, 10,4palcovej dotykovej obrazovky, 64 MB RAM a 10 GB hard
disku a ethernetovej karty, prièom zostava je kompatibilná
aj s 802.11 bezdrôtovou LAN kartou. Hrúbka nového notebooku je 3,3 cm a jeho hmotnos neprekraèuje 2,75 kg.
Batéria po úplnom nabití udrží stroj v prevádzke približne
dve a pol hodiny. Jeho uvádzacia cena by nemala prekroèi 3000 USD.
Výrobcovia èipov si razia cestu
k rýchlosti 10 GHz
Polovodièový priemysel sa posunul opä o krok vpred a bezpeène si razí cestu smerom k rýchlejším procesorom.
Výroba 10-gigahertzových (a aj rýchlejších) èipov už nie je
iba hudbou ïalekej budúcnosti. Produkciu by malo revolucionalizova zariadenie využívajúce extrémne presnú litografiu na báze ultrafialového žiarenia na kratších vlnách.
Experti sa domnievajú, že vyvinutie nového postupu sa
stane prelomovým krokom pri prechode na èipy tretej generácie, lebo najrýchlejšie poèítaèové procesory v súèasnosti
pracujú rýchlosou iba o málo vyššou než 1 GHz.
Nová technológia zostane ešte nieko¾ko mesiacov v
skúšobnom štádiu, po ktorom sa zaène s výrobnými testami, ale silní výrobcovia èipov, ako Intel alebo Advanced
Micro Devices (AMD), sa už dnes pripravujú na revolúciu,
ktorú spôsobí. Litografická technika, ktorá sa používa v
súèasnosti, vyhovuje požiadavkám výrobného procesu jednej aledo dvoch generácií, ale výrobcovia èipov sa snažia
zmenši ich rozmery pod hranicu 100 nanometrov alebo na
desatinu mikrónu. To však nie je možné, pokia¾ by litografická technológia zostala na rovnakej úrovni, lebo vlnová
dåžka 240 nanometrov, ktorú využíva, by bola prive¾ká.
Experti odhadujú, že výrazne rýchlejšie èipy tretej generácie renomovaní výrobcovia, ako Intel alebo AMD, vyvinú
do piatich rokov, prièom zabrzdi by ich mohla iba nevyhovujúca technológia, ktorá – ako sa zdá – je už iba neopodstatnenou obavou.
N O V I N K Y
Európsky PC trh sa blíži k saturácii
Penetrácia domácich osobných poèítaèov sa bude do roku
2005 stabilizova a jej priemerný roèný rast dosiahne 7 %.
Vyplýva to z výskumu spoloènosti Forrester Research. Poèet
používate¾ov, ktorí majú doma dve a viac PC, porastie
v nasledujúcich 5 rokoch roène o 19 %. Dopyt po nových
poèítaèoch budú tvori hlavne títo používatelia. Podiel tých,
ktorí si kúpia PC po prvý raz, bude ove¾a menší. V roku 2005
bude 61 % európskych domácností vybavených osobnými
poèítaèmi. Najväèšieho rozšírenia sa výpoètová technika
doèká v severských krajinách. Vïaka tomu zostane zachovaná už existujúca priepas medzi severnou a južnou Európou,
kde je používate¾ov najmenej. Takmer polovica domácností
v stredomorskom regióne ešte o 5 rokov nebude ma vlastný
poèítaè. Teraz to sú zhruba dve tretiny. Tento trh bude ma približne päroèné oneskorenie za Ve¾kou Britániou
a Nemeckom a viac než päroèné za severskými trhmi.
Forrester delí Európanov do nieko¾kých skupín: 1.
používatelia s nieko¾kými PC, 2. používatelia vlastniaci
jeden poèítaè, ktorý obmieòajú, 3. používatelia s prvým PC,
4. tí, ktorí poèítaè vôbec nemajú.
Tých, ktorí používajú nieko¾ko poèítaèov, je v súèasnosti
asi 23 % a do roku 2005 vzrastie ich poèet na 40 %.
Väèšinou ide o mužov s nadpriemerným príjmom, dobre
vzdelaných a používajúcich PC v práci. Dávajú prednos
drahším zostavám a zaujímajú sa o najnovšie technológie.
Do druhej kategórie, tých, ktorí majú jedno PC, ale pravidelne ho upgradujú, patrí asi tretina používate¾ov. Do tretej,
používajúcej svoj prvý poèítaè, patrí asi 44 % ¾udí. Tí, ktorí
poèítaè nevlastnia, sú ¾udia, ktorí svoj kontakt s technológiami obmedzujú na minimum – tzv. technologickí pesimisti. Väèšinou ide o staršie ženy, ktoré bývajú bez detí a majú
nižší príjem a vzdelanie. Do tejto skupiny patrí asi 175
miliónov ¾udí.
Nový Power Mac G4
Apple predstavil nový produktový rad PowerMac G4 s procesorom PowerPC G4 s taktovacou frekvenciou až do 733
MHz, s novou výkonnou 133megahertzovou systémovou
a pamäovou zbernicou
a s piatimi rozširujúcimi
pozíciami. Nový rad je
vo všetkých modeloch
vybavený mechanikou
CD-RW a navyše Apple
uviedol mechaniku
SuperDrive, ktorá je
kombináciou
CDRW/DVD-R, t. j. èíta a
zapisuje CD disky a aj
DVD disky, na prehrávanie v štandardných DVD
prehrávaèoch. SuperDrive sa štandardne dodáva v najvyššom modeli
Power Mac G4.
I-mode je vhodnejší než WAP
Spoloènos DoCoMo dosiahla úspech s m-komerciou i pri
pomalých prenosových rýchlostiach pôvodných mobilných
sietí. Na japonskom trhu má medzi mobilnými internetovými
užívate¾mi 70-percentný podiel. Mnoho z úspechu I-mode
možno prièíta faktu, že je odlišný od technológie WAP.
I-mode je založený na zjednodušenej verzii webového jazyka
HTML a na paketovom prepínaní (v USA a v Európe sa
používa odlišná technológia prepínania okruhov). Japonská
technológia je nielen rýchlejšia a efektívnejšia než WAP, ale
umožòuje tiež úètova zákazníkom poplatky pod¾a množstva
prenesených dát namiesto pod¾a dåžky pripojenia. Úètovanie
za prenesené dáta sa v m-komercii stalo pre zákazníkov
príažlivejším a ukázalo sa ako obrovská výhoda.
Pod¾a odborníkov však nie je úèelom m-komercie nahradi e-komerciu, ale skôr poskytova mix informácií a aplikácií špeciálne urèených na mobilné použitie. Japonský
úspech I-mode, ktorý je podmienený zjednodušeným úèto-
www.itnews.sk
vaním poplatkov a populárnymi aplikáciami, je inšpirujúci
i pre ïalších svetových operátorov, ale až budúcnos ukáže,
èi je prenosný i do iných podmienok.
Nová verzia Windows
s antipirátskou technológiou
Microsoft tvrdí, že sa pouèil z minulosti, a na koniec roka
pripravil novinku: Whistler. Nová verzia Windows už bude
obsahova aj antipirátsku technológiu, nazvanú produktová
aktivácia.
Aktivácia produktu sa odlišuje od procesu registrácie
produktu, v ktorom zákazníci uvádzali svoje mená, kontakty a informácie o produkte, ktorý vlastnia, tým, že Microsoft
pride¾uje náhodné inštalaèné identifikaèné kódy. Tie
zahàòajú aj údaje o hardvérovej konfigurácii, na ktorú bol
produkt inštalovaný, bez toho, aby zákazník uvádzal
akýko¾vek osobný údaj. Technológia tiež neregistruje nijaký
údaj o tom, na aký model bol softvér inštalovaný a kto poèítaè vyrobil. Používatelia tak budú môc meni hardvér bez
toho, aby muselo dôjs k reaktivácii.
Úèinnos novej technológie však experti spochybnili po
tom, èo na verejnos prenikli kritické názory zo strany testujúcich používate¾ov nového produktu. Tí sa k budúcnosti
aktivácie produktu cez internet, telefón alebo priamo v predajniach stavajú skepticky.
Pritom Whistler nie je jediným produktom, ktorý má fungova na báze aktivácie. Microsoft údajne plánuje zahrnú
antipirátsky kód aj do Office 10, Visual Studio.Net a Visio 10.
Compaq prichádza s digitálnym jukeboxom
Poèítaèová spoloènos Compaq sa nevzdala lákavej myšlienky skonštruova digitálny jukebox a prichádza na trh s novým
produktom, ktorého dizajn má bližšie k stereoprehrávaèu než
k poèítaèu. Digitálny jukebox uskladòuje a prehráva digitálne
hudobné súbory ako MP3, a hoci Compaq nie je sám, kto
vyrába podobné zariadenia (Dell Computer a Gateway ich
už predstavili), pod¾a názoru expertov jeho jukebox je zatia¾
najdokonalejší. Rozmerovo nie je väèší ako štandardné stereo, prièom disponuje zásobou 400 CD alebo 5000 nahráv-
n Xbox sa bude vyrába v Maïarsku
n Obavy z dôveryhodnosti a bezpeènosti budúcich
produktov Microsoftu
n Intel „ide“ do spotrebnej elektroniky
n Kauza Emulex má svojho vinníka
n Obchodníkom s lekárskymi záznamami na internete
hrozí peòažná pokuta a väzenie
n Uverejòovanie väzenských databáz na sieti zvyšuje
obavy organizácií na ochranu ¾udských práv
n Predaj videohier sa v roku 2000 nezvýšil
n IBM, SanDisk a Intel predstavia disk so zakódovanými štandardmi eliminujúcimi digitálne pirátstvo hudobných nahrávok
n Producentov mobilov èakajú žaloby pre rakovinu
n Rast mobilného sektora sa spoma¾uje, Nokia stále
v èele
n Nokia, Siemens a Nortel dodajú UMTS pre T-Mobile
n Miliardová pokuta pre Microsoft v EÚ sa vzïa¾uje
n Èas internetových telefónov ešte nenastal
n Globtel sa stal väèšinovým majite¾om GlobtelNetu
n nVidia kúpila konkurenciu 3dfx
n Krachujúce internetové firmy predávajú dáta
zákazníkov
n Internetový obchodný register od 1. januára v plnej
prevádzke
n Philips a LG spájajú sily pri výrobe CRT monitorov
n Compaq testuje nové rozhranie PCI-X
n Väèšina kriminality na internete zostane aj naïalej
bez trestu
n Pixelpark kúpil NEX Slovensko
n Bude VIA Erza prvý mikroprocesor vyrábaný
0,13-mikrónovou technológiou?
n Pä rokov spoloènosti Microsoft na Slovensku
n Deutsche Telekom sa chce sta najväèším GSM
operátorom na svete
n V budúcom roku vzrastie poèet používate¾ov
internetu na Slovensku asi o 67 %
n Legendárny dBase znova ožíva
n Wanadoo kupuje Freeserve
n MH navrhuje vznik Energotelu v marci 2001
n Na svete je ebXML, nepodporil ho iba Microsoft
n Acer ruší niektoré továrne
n Internet využíva viac ako polovica dospelých Britov
n Èeský EuroTel zaznamenal už viac ako 2 mil.
používate¾ov
n Electronic Arts bude vyvíja hry pre Microsoft Xbox
n Výnosy ST by mali v budúcom roku narás o 17,4 %
n Poèeštenie kancelárskeho balíka StarOffice 5.2
n VisorPhone v predaji
n Vodafone prejavil záujem o japonský Telecom
n Oracle opä ponúka 1 milión dolárov
n Mafiaboy prepustený na kauciu
n France Telecom predá svoj podiel v Deutsche
Telekom
n Microsoft akvíruje Great Plains Software
n Vodafone zhltla Eircell a dominuje už aj írskemu trhu
n Sun Microsystems zaostril na Nautilus
n Bushova administratíva môže urýchli dereguláciu
telekomunikaèného trhu v USA
n Rast DSL sa spoma¾uje, káblovým modemom
pomohlo zavedenie štandardu
n Akcionári schválili fúziu Symantecu s AXENT
Technologies
n Aj Microsoft ohlásil nižší zisk
n SuSE Linux pre S/390
n Komisia navrhla registráciu novej domény ".eu"
n SGI a SuSE Linux AG uzavreli strategické partnerstvo
n Americký federálny súd zakázal webovú stránku
poskytujúcou postup pri výrobe falošných identifikaèných kariet
n Unicenter TNG 2.4 pre Linux
2/2001 2+4-87- #
Intel rastie najpomalšie,
ale je stále prvý
kami vo formáte MP3 na 20 GB hardvérovom disku. Prepojenie jukeboxu s rozhlasovými stanicami na internete zabezpeèuje
56 kb/s modem a s osobným poèítaèom domáca sie PNA.
Intel predstavil digitálny audioprehrávaè do vrecka
Symbolicky so
zaèiatkom nového milénia
spoloènos Intel
predstavila digitálny prehrávaè, ktorý
má premosti
jej aktivity ako
výrobcu èipov
aj do oblasti spotrebnej elektroniky a odpúta sa od prísneho zaradenia do kategórie
poèítaèového hardvéru.
Prehrávaè vreckových rozmerov má
pamä 128 MB, èo predstavuje štyri hodiny
hudby vo formáte MP3 a Windows Media
Audio, ako aj rozhlasové vlny FM, možnos
pripojenia na PC a domáce èi automobilové stereo. Od februára by sa mal zaèa predáva v obchodoch a jeho cena by nemala
prekroèi 300 USD. Do konca roka by mali
z dielne Intelu vyjs aj digitálne kamery,
bezkáblové klávesnice, hraèky a ïalšie produkty – všetky kompatibilné s osobnými
poèítaèmi.
Nové mikroprocesory AMD
pre notebooky
Spoloènos AMD vèera oficiálne predstavila
svoj prvý notebookový mikroprocesor siedmej generácie. Ide o mobilnú verziu mikroprocesora AMD Duron. Ten je momentálne
dodávaný v dvoch variantoch: 600 a 700
MHz. Ich cena bola, ako je to v spoloènosti
AMD zvyèajné, stanovená ve¾mi agresívne.
Za pomalšiu 600 MHz verziu zaplatia odberatelia v 1000-kusovom balení 75 USD, 700
MHz verzia potom vyjde na 123 USD.
Notebooky s týmito mikroprocesormi
by sa na trhu mohli objavi už koncom
prvého štvrroka. Okrem nových Duronov
boli predstavené plány spoloènosti AMD
v oblasti mobilných mikroprocesorov na
najbližší rok. Ešte v prvom polroku by sme
sa mali doèka nových mikroprocesorov
Morgan (lacné notebooky) a Palomino
(najvýkonnejšie notebooky), ktoré budú
disponova aj rozšírenou technológiou
PowerNow! Ïalšia generaèná výmena je
naplánovaná na prvý polrok budúceho
roka, keï AMD plánuje uvedenie mikroprocesorov Appaloosa (lacné notebooky)
a Thorougbred (výkonné notebooky),
ktoré budú vyrábané 0,13-mikrónovou
technológiou.
STV 2: 14. 2. o 22.00 hod.
20. 2. o 11.45 hod. repríza
Okrem mikroprocesorov boli v rovnaký
deò predstavené aj ïalšie komponenty potrebné pri konštrukcii notebookov – èipové
súpravy (Ali MAGiC 1 M1647 a VIA Apollo
KT133A), BIOS-y (Phoenix a Insyde). (PO)
Duron na 850 MHz
Spoloènos AMD veru dlho neotá¾ala a na
uvedenie intelovského Celerona s pracovnou
frekvenciou 800 MHz (prvý desktopový
Celeron so 100 MHz FSB) odpovedala uvedením 850 MHz verzie mikroprocesora
Duron, urèeného pre rovnakú kategóriu
poèítaèov. Spoloène s uvedením nového mikroprocesora bolo oznámené aj zníženie cien
800 a 750 MHz verzií tohto mikroprocesora.
Od polovice januára zaplatia odberatelia pri
odbere 1000 kusov za 850 MHz verziu
149 USD, za 800 MHz verziu 112 USD a za
750 MHz verziu 88 USD. Novým Duronom si
AMD opä upevní svoj výkonnostný náskok
pred konkurenènými mikroprocesormi Intelu,
urèenými pre lacné poèítaèe, pretože aj najnovší 800 MHz Celeron za rovnako taktovaným Duronom výkonnostne zaostával najmä
v nároènejších aplikáciách.
(PO)
Burzové akcie Intelu poklesli a americký
poèítaèový gigant zaznamenal najpomalší
rast spomedzi desiatich najvýznamnejších
výrobcov poèítaèových èipov. Vyplýva to
z najnovšej štúdie analytickej spoloènosti
Dataquest, ktorá zároveò konštatuje, že
èipový priemysel vzrástol v minulom roku
o 31 %. Celkový obrat prekroèil 222 miliárd
USD, èo je o 31 miliárd viac než v roku
1999, a analytici predpokladajú, že aj tento
rok by mal rastúci trend pokraèova, prièom
oèakávaný nárast stanovili na 22 percent.
Intel by si mal aj naïalej zachova vedúce
miesto na trhu a jeho celkový 13,4-percentný podiel by nemal klesa. To všetko napriek
tomu, že v roku 1999 ovládal 15,8 % trhu a
jeho minuloroèný obrat – 29,8 miliárd USD
– vzrástol iba o 11 %.
Obrat jeho najväèšieho konkurenta –
spoloènosti Toshiba – vzrástol až o 47,2 %,
ale v absolútnych èíslach ide „iba“ o 11,2
mld. USD a na treom mieste sa s 52-percentným rastom a obratom 10,8 mld.
USD umiestnil kórejský výrobca èipov
Samsung. Napriek tomu, že ázijskí výrobcovia profitujú z ve¾kého dopytu po
pamäových èipoch, Spojené štáty aj
naïalej zostávajú najväèším výrobcom na
svete. Obrat v tejto èasti sveta zaznamenal
za minulý rok 71,7 mld. USD, èo je nárast
o 29 %. Ázia (okrem Japonska) s 56,9
mld. USD obsadila druhú prieèku, tretie
Japonsko zaznamenalo 50,4 mld. USD
a štvrtá Európa 43,1 mld. USD.
Poèítaèová bezpeènos v roku 2000
Pokia¾ hovoríme o poèítaèovej bezpeènosti, pravdepodobne každému sa vybavia vírusy
a antivírusová ochrana. „Magický“ rok 2000 bol pritom predovšetkým v znamení kalamity menom Iloveyou, ktorej zaèiatkom mája v neuverite¾ne krátkom èase padli za obe dáta
v miliónoch poèítaèov na celom svete. Príèinou ve¾kého úspechu tohto škodlivého kódu sa
stala jeho jednoduchos (napísaný je v jazyku Visual Basic Script) a skutoènos, že využíval
metódy sociálneho inžinierstva – prílohu Iloveyou (Mám a rád) pri e-mailovej správe
ne¾útostivo spúšala väèšina používate¾ov poèítaèov.
Ešte predtým, v priebehu februára 2000, pútali ve¾kú pozornos útoky DoS (Denial of
Service), keï boli niektoré významné servery siete internet vyradené z prevádzky ve¾kým
množstvom žiadostí o prístup. Inými slovami, špeciálny softvér, inštalovaný na mnohých
poèítaèoch (èasto bez vedomia používate¾a), vykonal koordinovaný útok, keï v jednom
okamihu zaèal vysiela na napadnutý server jednu žiados o prístup za druhou.
Preažené servery potom padali doslova ako hrušky.
Vzh¾adom na to, že cie¾om útokov DoS sa stali servery ako Yahoo!, Amazon, eBay èi
CNN, pútali ve¾kú pozornos. Aj napriek tomu, že prevádzkovatelia investujú znaèné
sumy do zabezpeèenia, nakoniec boli napadnuté takýmto v podstate nesmierne primitívnym spôsobom (takže v jednoduchosti je sila).
Jedným z pomyselných bezpeènostných „vrcholov“ vlaòajšieho roka u nás bola práve
konferencia venovaná ochrane dát a informácií Bezpeènos dát 2000, uskutoènená
v Bratislave 4. apríla 2000. Jej mediálnym partnerom bol mesaèník PC REVUE. Poprední
domáci a zahranièní špecialisti tu prednášali o najnovších trendoch v oblasti poèítaèových vírusov a boja proti nim, šifrovania, elektronického podpisu a pod. Vzh¾adom na
ve¾ký úspech celej akcie sa 3. apríla 2001 v Bratislave uskutoèní jej druhý roèník.
Aktuálne informácie o konferencii Bezpeènos dát 2001 nájdete na webových stránkach
usporiadate¾a, spoloènosti AEC Bratislava (www.aec.sk).
Celým rokom 2000 sa ako pomyselná ni ahala séria ïalších „menších“ incidentov.
Slovo „menších” zámerne dávam do úvodzoviek, pretože pre zúèastnené strany mali
neraz smrte¾né následky, spoèívajúce v strate k¾úèových zákaziek èi zákazníkov
a v nieko¾kých prípadoch aj ukonèení èinnosti postihnutej spoloènosti. Išlo o krádeže
databáz zákazníkov, šírenie poplašných správ, napadnutie webových stránok, zverejnenie stotisíc èísel kreditných kariet a pod.
A napokon rok 2000 bol významný aj pre kryptografiu. Predovšetkým bol vybraný algoritmus AES (Advanced Encryption Standard), ktorý by mal postupne nahradi bezpeènostne
a morálne zastaraný DES (Data Encryption Standard). Algoritmus AES sa tak stal štandardom pre verejné a súkromné inštitúcie na celom svete. Druhou najdôležitejšou udalosou
vo svete šifier potom bola expirácia patentu pre algoritmus RSA, ktorý je teraz vo¾ne k dispozícii bez nutnosti plati poplatky za jeho použitie.
N O V I N K Y
HP OmniBook 500
Spoloènos Hewlett-Packard uviedla nový ultratenký notebook. HP OmniBook 500 je hrubý
približne 2,5 cm, má hmotnos asi 1,6 kg a má aktívnu 12,1-palcovú obrazovku typu XGA.
Notebooky HP OmniBook 500 sa dodávajú s nízkonapäovými procesormi Mobile Celeron
alebo Mobile Pentium III spoloènosti Intel (s rýchlosou až 700 MHz), ktoré šetria batériu
a predlžujú dobu práce s notebookom bez napájania zo
siete. Možnos vzájomného použitia rovnakého príslušenstva oboch platforiem – HP OmniBook 500 a HP
OmniBook 6000 – zabezpeèuje používate¾ovi výber zo
širokej škály zariadení vrátane rôznych CD-RW, DVD,
LS-120, pamäových a napájacích adaptérov, èo
umožòuje vytvori pre podniky cenovo efektívne
riešenie. Bezdrôtové pripojenie do siete typu LAN
zabezpeèuje karta 802.11b LAN PC Card
(spoloèná technológia spoloèností HP
a Lucent), prièom používatelia majú
na túto sie prístup z celej budovy alebo areálu podniku. Pripojenie typu PAN pre bezdrôtové
pripojenie na krátke vzdialenosti a prepojenie
jednotlivých zariadení prostredníctvom technológie Bluetooth zabezpeèujú notebookové karty
od spoloèností HP a 3Com. Notebooky HP majú zabezpeèený prvotriedny servis a záruku
jeden rok, ktorú možno predåži až na tri roky. Modely notebookov HP OmniBook 500 by sa
mali dosta na slovenský trh v prvom štvrroku 2001. Maloobchodné ceny by sa mali pohybova od 99 000 Sk bez DPH, prièom sa oèakáva, že systémy budú obsahova operaèný systém Microsoft Windows 98 alebo Windows 2000.
Bill Gates predstavil Xbox na výstave CES
Na medzinárodnej výstave spotrebnej elektroniky International Consumer Electronics Show
(CES) predstavil Bill Gates poèas svojho úvodného prejavu dlho oèakávanú konzolu pre
videohry Xbox a demonštroval jej schopnosti na dvoch hrách – Oddworld: Munch’s Oddysee
a Malice, urèených exkluzívne pre Xbox.
Konzola Xbox obsahuje:
l Štyri porty pre hracie ovládaèe, umožòujúce hru viacerých hráèov
l Mechaniku DVD s vkladaním spredu
l Konektor audio/video na pripojenie
k televízoru èi domácemu kinu
l Port pre poèítaèovú sie ethernet pre rýchle
on line hry
l Grafickú jednotku (GPU) NVIDIA s viac ako trojnásobným výkonom oproti iným konzolám
l Procesor Intel 733 MHz, najvýkonnejší procesor zo všetkých hracích konzol
l Pevný disk s kapacitou 8 GB, najväèší v celom hracom priemysle
Spôsobuje používanie mobilov rakovinu?
Používanie mobilných telefónov nespôsobuje rakovinové nádory mozgu. Vyplýva to z najnovšej
štúdie, ktorú v odborných èasopisoch publikovali britskí a americkí výskumníci. Vychádzali pritom zo štvorroèného pozorovania 782 pacientov s mozgovým nádorom a 799 zdravých ¾udí
rovnakého veku a pohlavia, ktorí v rokoch 1994 až 1998 používali mobily. Odborníci však
upozoròujú, že skutoènos je komplikovanejšia, než sa zdá. Štúdia totiž skúmala iba tých, ktorí
používajú mobily krátkodobo, ale tým, ktorí telefonujú pravidelne a èasto, uspokojivú odpoveï
na ich obavy nedala. Navyše pozorovaní pacienti používali analógové, a nie digitálne telefóny, ktoré onedlho zaènú na trhu dominova. A ešte nieèo: ako je to s dlhodobými vplyvmi na
¾udský organizmus? Ani týmto aspektom sa prieskum nezaoberal. Pritom onkológovia a epidemiológovia tvrdia, že mozgové nádory rastú aj nieko¾ko rokov. Komu teda pomáhajú
podobné štúdie? Pacientom ažko. Žeby spoloènostiam vyrábajúcim mobily?
Iba v USA je poèet úèastníkov bezdrôtového spojenia vyšší ako 100 miliónov, prièom
poèet pacientov s diagnostikovaným nádorom na mozgu nie je viac ako 16 500.
Linux bude na Itaniu skôr ako Windows
Ïalšia verzia Windows, ktorú Microsoft vyvíjal pre nový èip Itanium od Intelu, nebude k dispozícii v èase, keï sa èip dostane na trh. Vyplýva to zo stanoviska Microsoftu, pod¾a ktorého
novú verziu predstavia až koncom budúceho roku, teda v èase, keï Itanium bude už pol
roka na trhu. Na túto situáciu zareagovali spoloènosti Red Hat, Turbolinux a Caldera
Systems, ktoré oznámili, že v prvej polovici roku 2001 predstavia kompatibilný produkt využívajúci operaèný systém Linux.
Z DOMOVA
Seminár o e-commerce
AIESEC spolu s Accenture (do 31. 12. 2000 Andersen Consulting) a pod mediálnou záštitou PC REVUE usporiada v dòoch 22. – 25. 2. 2001 IT seminár na tému e-commerce.
Seminár je urèený najmä starším študentom vysokých škôl technického zamerania.
Obsahovou náplòou seminára sú odborné prednášky IT spoloèností, ale najmä riešenie
reálnych prípadových štúdií. Úèastíci budú rozdelení do menších tímov (5 – 6 ¾udí na tím),
v ktorých budú spoloène rieši zadané úlohy.
& 2+4-87- 2/2001
Prípadové štúdie sú zamerané predovšetkým na dynamicky sa rozvíjajúcu oblas e-commerce, ktorá je jedným
z hlavných ahúòov tzv. novej ekonomiky. Renomované slovenské, ale i zahranièné IT spoloènosti poskytli svoje prípadové štúdie, ktoré vychádzajú z ich každodennej praxe a sú
odrazom ich profesionálneho i technologického know-how.
Tieto štúdie sú zárukou toho, že úèastníci budú pri ich riešení konfrontovaní s reálnymi problémami, a to nielen v technologickej, ale i v organizaènej oblasti, keïže samotné tímy
budú zodpovedné za úspešné vyriešenie daných problémov.
V prípadových štúdiách sa riešitelia zamerajú na úlohy,
ktoré patria do oblasti modelovania a analýzy business procesov, zachytávania a definície používate¾ských požiadaviek
na informaèné systémy a analýzy a návrhu informaèných
systémov. Teda pôjde predovšetkým o analytické úlohy,
a nie o implementáciu hotových riešení.
Úèastníci si budú môc prakticky overi svoje organizaèné schopnosti, prácu v tíme, efektívnu komunikáciu èi
prezentaèné schopnosti, pretože výsledky svojej práce
budú prezentova pred zástupcami firiem i ostatnými
úèastníkmi. Seminár je pre nich príležitosou prakticky si
vyskúša vedomosti získané poèas štúdia na vysokej škole
a dozvedie sa o praktických aplikáciách najnovších trendov v IT, ako aj zdokonali sa v organizaènej èasti vývoja
softvéru (projektový manažment, komunikácia v tíme,
úloha lídra, koordinácia...).
Program je rozdelený na:
n Predtréningy zamerané na riešenie prípadových štúdií
a prezentaèné techniky
n Odborné prednášky zúèastnených firiem zamerané na
najmodernejšie technológie a postupy v IT
n Riešenie prípadovych štúdií
n Coffee talks s ostatnými úèastníkmi a zástupcami firiem
n AIESEC, jeho ciele a aktivity
n Výberové konanie študentov, ktorí sa zúèastnia IT praxe
v zahranièí
n Veèerné aktivity zamerané na relax a zábavu...
Získa aktuálne informácie, ako i prihlási sa môžu všetci záujemcovia na www.itseminar.sk.
Zníženie cien euroISDN
S platnosou od 1. januára 2001 znížili Slovenské telekomunikácie mesaèné poplatky za pripojenie do internetu ST
Online prostredníctvom euroISDN. Zároveò bude v roku
2001 pokraèova akcia zvýhodnenej tarifikácie volaní do
internetu na skrátené èísla 019xy prostredníctvom
euroISDN. Cena za pripojenie v èase slabej prevádzky (od
18.00 do 8.00 a cez víkendy a sviatky) klesla z pôvodných
350 Sk na 150 Sk bez DPH za mesiac. Za neobmedzené
pripojenie ST Online ISDN zákazník zaplatí 350 Sk bez DPH
mesaène.
Pre všetky volania na služby internetu a do verejnej dátovej siete (volacie èísla 019xy) z prístupov euroISDN
(euroISDN – BRA, euroISDN – PRA) je každý deò v èase od
21.00 do 5.00 interval vysielania tarifných impulzov 3600
sekúnd. V tomto období je cena za hodinové používanie
internetu 2,50 Sk.
Yeti na snehu
Yeti na snehu (www.yeti.sk), internetová služba prevádzkovaná spoloènosou ui42, zaèala už svoju piatu sezónu. Yeti
na snehu sa zameriava na lyžiarov v strednej Európe
a ponúka im aktuálne informácie o lyžiarskych strediskách
na slovenských horách. Viac ako polovica surfujúcich používate¾ov je zo zahranièia (hlavne z Èeskej republiky,
Po¾ska a Maïarska). Preto po¾ská, maïarská, anglická
a nemecká verzia snehových správ sú nevyhnutnou
súèasou tejto služby.
Yeti na snehu poskytuje denné snehové správy pre väèšinu stredísk na Slovensku. Yeti na snehu takisto obsahuje
ve¾ké množstvo informácií o lyžiarskych strediskách, denné
lyžiarske správy, informácie o poèasí, lavínové výstrahy,
podmienky pre extrémne lyžovanie, lyžiarske diskusné sku-
2+4-87- 2/2001
www.pcrevue.sk
N O V I N K Y
PC REVUE ON LINE
alebo Èo nové na našom webe
V tejto rubrike vás budeme pravidelne informova
o novinkách našej webovej stránky a možnostiach využitia jej služieb.
Novinkou tohto mesiaca je rubrika Register slovenských IT firiem – naša redakcia pravidelne raz za rok
vydáva aktualizovaný register slovenských poèítaèových
firiem, kde okrem kompletného adresára nájdete aj
zamerania jednotlivých firiem, postavenia na trhu
a autorizované partnerstvá, zoznam poskytovate¾ov
internetu a zastúpenia zahranièných firiem. Pre firmy
sme pripravili novinku – možnos zaregistrovania sa
priamo vyplnením on line dotazníka.
Ïalšou novinkou je rubrika Index èlánkov PC REVUE
– táto služba poskytuje vyh¾adávanie a kompletný
preh¾ad recenzovaných produktov, rozdelených v kategóriách, v PC REVUE od roku 1999.
Pre IT spoloènosti sme pridali užitoènú rubriku
Podujatia – jej denné aktualizovanie môžu využi na
informovanie odbornej verejnosti o pripravovaných
konferenciách, výstavách a podujatiach. Takisto môže
slúži na celkový preh¾ad „obsadených termínov“.
Ani ostatné rubriky nezostali bez zmeny – Tipy a triky,
Programujeme, Zaujímavé linky, Poradòa, Media klub
atï. – všetky sa neustále rozširujú a aktualizujú.
Pre èitate¾ov-inzerentov pripomíname, že svoje
inzeráty môžu zverejòova aj na www.pcrevue.sk v rubrike Burza. Podstatne tak urýchlite zverejnenie vášho
inzerátu, ktorý sa do papierovej verzie PC REVUE
vzh¾adom na termíny môže dosta až neskôr.
Webovú stránku stále rozvíjame, preto radi uvítame
prípadné ïalšie návrhy èi pripomienky.
Vyhodnotenie ankety z našej
webovej stránky
Do dòa uzávierky februárového èísla PC REVUE (19. 1.
2001) hlasovalo na našej webovej stránke 1116 respondentov.
n Otázka znela: Páèi sa vám nový dizajn nášho webu?
Áno – odpovedalo 88 %
Nie – odpovedalo 12 %.
Áno
Nie
Ïakujeme
všetkým za úèas
v ankete.
piny. Medzi novinky tejto sezóny patrí burza lyžiarskeho
výstroja, Yetiho magazín, Yetiho novinky – mesaèný informaèný bulletin – a hlavne rezervácia ubytovania v slovenských lyžiarskych strediskách.
Prvú slovenskú elektronickú knihu Motýlik
si „stiahlo“ 1200 záujemcov
Prvú slovenskú elektronickú knihu Motýlik Sylvie Molzerovej
si od novembra z internetu „stiahlo“ 1200 záujemcov. Zo
všetkých èitate¾ov však dobrovo¾ný príspevok zaplatilo len
19, a tak na konto mladej zaèínajúcej spisovate¾ky pribudlo 1900 korún. Riadite¾ vydavate¾stva Vladimír Preložník si
túto nízku sumu vysvet¾uje lenivosou ¾udí, ktorým sa pod¾a
neho nechce ís na poštu. Ideálne by preto bolo, ak by ¾udia
mohli na konto prispieva priamo z mobilného telefónu.
Ako Preložník dodal, vydávanie kníh v elektronickej podobe
je nekomerèná záležitos. Stratovos takéhoto prezentovania
kníh nie je však len špecifikom Slovenska. Aj známy americký autor bestsellerov Stephen King po èase stiahol svoje
knihy z internetu, pretože mu nevynášali to¾ko peòazí, ako
si predstavoval.
Enigma však chce aj napriek stratám vo vydávaní kníh
na internete pokraèova a do leta by mala na stránke
www.enigma.sk pribudnú ïalšia nová kniha.
Vydavate¾stvo vyzýva mladých autorov, aby mu posielali
svoje diela. Tie by mali by urèené predovšetkým mládeži.
Krátke poviedky, novely a príbehy zo života mladých ¾udí
môžu by aj „kontroverzné“, ale ich maximálny rozsah musí
by do 100 strán. Ako dodal Preložník, v budúcnosti by
chcela Enigma publikova na internete aj zbierku básní, aj
keï „je otázne, aký by mala ohlas“.
Od januára burza skrípt a uèebníc
pre študentov
Od zaèiatku roka majú študenti možnos nakupova a predáva uèebnice, skriptá a najmä odbornú jazykovú literatúru aj cez internet na stránke www.skripta.sk. Ako agentúru
SITA informoval tvorca projektu Ján Burda, cie¾om stránky je
u¾ahèi výmenu skrípt a uèebníc medzi študentmi všetkých
typov škôl prostredníctvom internetu.
Na prihlásenie do systému sa musí používate¾ zadarmo
registrova. Na osobnom úète má potom používate¾ k dispozícii všetky svoje ponuky a objednávky, ktoré môže
okamžite editova, pozastavi ich platnos alebo vymaza.
Publikáciu je v databáze možné vyh¾ada nielen pod¾a
názvu alebo autora, ale aj pod¾a ISBN.
POKEMON – už aj na Slovensku
Slovensko sa stáva ïalšou krajinou, ktorú zachvátila detská
mánia zvaná POKEMON. Èo je Pokemon? „Sú to záhadné
stvorenia, ktoré žijú vo svete ¾udí,“ vysvet¾uje profesor Dub,
odborník na tieto bytosti. V súèasnosti máme dôkazy o existencii viac než 150 druhov! Hraèkami, videohrami, seriálom v televízii a hracími kartami si Pokemoni vybudovali u
detí svoju pozíciu. A od 22. decembra 2000 má možnos
každý priaznivec, fanúšik a hlavne deti si pozrie všetkých
Pokemonov aj s ich schopnosami na internete na
www.pokemon.sk v sekcii POKEDEX.
Môže sa porozpráva na on line CHAT-e (Pokec) alebo
vymeni si karty s ostatnými hráèmi (trénermi). Ïalej sa
môže dozvedie o novinkách z celého sveta (NOVINKY). Na
stránke sa môžete pozrie aj na kompletné pravidlá hracích
kariet POKEMON, ako aj na to, aké karty sa dajú na
Slovensku zaobstara. Záujemcovia o hraèky, hracie karty
alebo samolepky POKEMON nájdu na stránke adresu, mail
a telefón, kde si ich môžu objedna.
Prevádzkovate¾ www.pokemon.sk (Komatex-Power a BonumToys, s. r. o.) vyhlasuje na stránkach súaž, v ktorej sa
hrá o zaujímavé ceny (hracie karty, samolepky, videokazety,
CD atï.).
Od 10. 1. 2001 má každý návštevník www.pokemon.sk
zadarmo e-mail v tvare: [email protected], ktorý si môže
pozera len na tejto doméne.
Oznam pre èitate¾ov
Redakcia PC REVUE pripravuje do ïalšieho – marcového èísla PCR prvé tohtoroèné CD REVUE.
Obsahom tohto CD titulu bude:
elektronická verzia PC REVUE è. 9/2000 - 2/2001
l elektronická verzia seriálov PC REVUE
l shareware (výber cca 100 MB + programy recenzované v PC REVUE)
l ïalšie užitoèné programy pre internet, aktualizované
ovládaèe, prehrávaèe MP3 atï.
l demoverzie komerèných programov firiem
l
Upozoròujeme, že cena marcového èísla PC REVUE
spolu s CD REVUE v novinových stánkoch bude 95,- Sk.
R E V U E
Homologizácia? Áno, ale aká?
U
ž dávnejšie som sa pohrával s myšlienkou zabàdnu v rámci èlánkov
v tejto rubrike aj do jednej ve¾mi vážnej
problematiky. Èasto sa totiž stretávam
s otázkou, preèo na našich stránkach
nevidno recenzie lacnejších modemov
rôznych taiwanských výrobcov, ale iba
niektorých znaèiek. Moja odpoveï na
otázky tohto typu je vždy jednoznaèná
a jednoduchá: lebo tie prvé nie sú homologizované. Po tejto mojej odpovedi však
obyèajne nasleduje ïalšia otázka, ktorá
máva dve podoby: „Preèo homologizácia?“ alebo „Èo je to homologizácia?“
Skúsme spoloène nájs odpoveï nielen na
tieto dve, ale aj na ïalšie otázky, ktoré sa
v súvislosti s týmto pojmom a jeho praktickým použitím vyskytujú.
PREÈO HOMOLOGIZÁCIA? Dôvod je jednoduchý. Podobne ako v prípade iných poèítaèových komponentov aj
v prípade modemov platí, že výrobcov je
iba pár, aj tí najrenomovanejší majú
väèšinu výrobných kapacít na Taiwane,
na prvý poh¾ad teda medzi modemom
a modemom nie je z poh¾adu bežného
používate¾a ve¾ký rozdiel. Ten vyplýva
najmä zo skutoènosti, že pri výrobe
modemov treba rozhranie, ktoré slúži na
pripojenie modemu k telekomunikaènej
sieti, prispôsobi predpisom a špecifiká-
ciám platným v štáte, v ktorom sa má
modem používa. Možno si kladiete otázku, èi sú rozdiely medzi jednotlivými krajinami ve¾ké. Nuž, odpoveï na túto otázku nie je jednoznaèná. Rozdiely sú totiž
rôzne v závislosti od konkrétnych krajín.
Medzi niektorými sú rozdiely minimálne,
medzi inými ve¾ké. Proces homologizácie
zahàòa testovanie modemu v reálnych
podmienkach danej krajiny a jeho hlavnou èasou je meranie jeho technických
parametrov vzahujúcich sa k spomenutým špecifikám.
LITERA ZÁKONA. Keïže právne
vedomie má v našej spoloènosti ešte vždy
dos nízku úroveò, dovolím si upozorni
aspoò na najdôležitejšie ustanovenia
z právneho predpisu, ktorý problematiku
homologizácie u nás upravuje. Je òou
zákon è. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách. Problematika homologizácie
a s òou súvisiace otázky sú upravené
v nasledujúcich paragrafoch:
l Paragraf 10
Úvodné ustanovenie
v bode 2 – Regulácia – obsahuje základnú
informáciu o danej problematike, je òou
odsek e) Schva¾ovanie technickej spôsobilosti telekomunikaèných zariadení.
l Paragraf 34
Rozsah schva¾ovania –
vymedzuje telekomunikaèné zariadenia,
ktoré musia prejs schva¾ovacím konaním
Aká je situácia na trhu
Èo si budeme navráva, žijeme v krajine, kde je cena èasto najrozhodujúcejším kritériom pri výbere tovaru, bohužia¾, nie vždy však je tým najspo¾ahlivejším indikátorom
výhodnej kúpy. Príèinou skutoènosti, že na našom trhu sú dostupné aj modemy, ktoré
neprešli homologizáciou a ktorých distribúciou a používaním sa predajcovia a používatelia vystavujú možným sankciám zo strany TÚ a ST, je nízke právne vedomie
v našej spoloènosti. Pred napísaním tohto èlánku som sa chcel v predvianoènom
období presvedèi o tom, ako to s predajom modemov vyzerá v reálnom živote. Preto
som sa vybral do predajní s výpoètovou technikou (myslím teraz obchody, v ktorých
nakupujú koncoví zákazníci) a zaujímal som sa o kúpu modemu, prièom som si v
každej z navštívených predajní nechal predstavi sortiment a následne som sa spýtal, èi všetky ponúkané modemy sú homologizované. Odpovede na túto otázku som
sa doèkal iba výnimoène a niektorí predajcovia sa ma snažili presvedèi o tom, že
všetky ponúkané modemy disponujú homologizáciou, „bohorovným“ tvrdením
v štýle: „Veï keby neboli, nemohli by sme ich predáva...“ Aj napriek tomuto tvrdeniu však v ponuke boli aj nehomologizované modemy. V polovici navštívených predajní mi personál nebol vôbec schopný poda korektnú informáciu o homologizácii!
Pre úplnos dodávam, že môj prieskum bol obmedzený, realizoval som ho v trojici bratislavských predajní, v jednej trnavskej a dvoch piešanských. Výsledná štatistika je skutoène zarmucujúca: iba v jedinom prípade mi boli ponúknuté výhradne
certifikované modemy a iba v ïalších dvoch prípadoch mi predavaèi ukázali príslušné dokumenty (pri modemoch, ktoré boli homologizované).
Na základe uvedených skúseností a s prihliadnutím na skutoènos, že medzi
objektmi môjho záujmu boli spoloènosti od „jednochlapových“ firiem až po hypermarkety, je zrejmé, že výsledkom prieskumu bolo hlboké sklamanie.
Na záver tohto neradostného èlánoèku by som vás chcel upozorni aj na skutoènos, na ktorú ve¾a predajcov i zákazníkov zabúda, a to na fakt, že v prípade kúpy
poèítaèovej zostavy, ktorej súèasou je aj modem (èi už interný, alebo externý), musí
by zákazníkovi dodané aj rozhodnutie o typovom schválení technickej spôsobilosti
koncového telekomunikaèného zariadenia. Rovnaké tvrdenie platí aj pre notebooky
vybavené týmto zariadením.
2+4-87- 2/2001
Ako nájs homologizovaný modem
O celom procese homologizácie aj o rizikách, ktoré hrozia dovozcom, predajcom
i používate¾om nehomologizovaných modemov, sme uviedli všetko dôležité. Ostáva
nám z poh¾adu používate¾a to najvýznamnejšie: nájs odpoveï na otázku, ako sa
môže používate¾ presvedèi o tom, èi modem, ktorý plánujete kúpi, je homologizovaný a èi ho bude môc bez porušenia platnej legislatívy používa.
Každý homologizovaný modem musí by dodaný spolu s nasledujúcimi dokumentmi:
l rozhodnutie o typovom schválení technickej spôsobilosti koncového telekomunikaèného zariadenia, èo je dokument èervenej farby, na ktorom musí by originálny odtlaèok peèiatky držite¾a, štandardne modrej farby s podpisom, a v príslušnej
kolónke vpísané výrobné èíslo modemu. Rozhodnutie tiež obsahuje vyobrazenie
znaèky, ktorou musí by vybavený modem;
l modem musí by oznaèený znaèkou uvedenou na konci rozhodnutia a typovým
oznaèením výrobku. To štandardne nájdete na spodnej strane externého modemu,
prípadne na vidite¾nej èasti interného modemu.
Pre úplnos dodávam, že ak je modem súèasou poèítaèovej zostavy èi notebooku,
musia by oba spomínané prvky súèasou dodávky tohto zariadenia.
(homologizáciou), sem patria nielen
modemy, ale aj faxy, odkazovaèe a telefónne prístroje.
l Paragraf 35 Schva¾ovacie konanie –
definuje priebeh homologizácie z formálnej stránky.
l Paragraf 51 Správne delikty – upravuje problematiku kontroly dodržiavania
tohto zákona z poh¾adu sankcií, ktoré
môže TÚ SR uplatni voèi jeho porušovate¾om (predajcom, distributérom a dovozcom), ktorí na trh uviedli telekomunikaèné zariadenie, ktoré neprešlo homologizáciou.
l Paragraf 52
Priestupky – upravuje
problematiku kontroly dodržiavania
tohto zákona z poh¾adu sankcií, ktoré
môže TÚ SR uplatni voèi jeho porušovate¾om (používate¾om), ktorí k telekomunikaènej sieti pripojili a používajú telekomunikaèné zariadenie, ktoré neprešlo
homologizáciou.
Kým znenie prvých troch uvedených
paragrafov je dôležité na pochopenie významu procesu homologizácie, dvojica
posledne menovaných paragrafov obsahuje sankcie, ktoré môže TÚ SR uloži
v snahe vynúti si dodržiavanie tohto
zákona. Keïže represívna stránka zákona
sa môže dotknú (a dos cite¾ne) nielen
predajcov, ale aj používate¾ov, budem sa
òou zaobera v ïalšej èasti tohto èlánku.
AKO VYZERÁ PROCES HOMOLOGIZÁCIE? Každý dovozca alebo
výrobca telekomunikaèného zariadenia je
povinný poda na certifikaèný odbor TÚ
SR žiados o schválenie telekomunikaèného zariadenia. Po tomto kroku je
potrebné doda do laboratórií telekomunikaèných zariadení VÚS vzorku prihlasovaného zariadenia spoloène s kompletnou technickou dokumentáciou (obsahuje
schému zariadenia a ïalšie podrobnosti)
a slovenskou používate¾skou príruèkou.
Na dodanej vzorke sú realizované predpísané merania, ich výsledky sú zahrnuté
do závereèného protokolu o overení spôsobilosti telekomunikaèného zariadenia
na pripojenie na telekomunikaènú sie SR.
Po realizácii tejto série meraní sa uskutoèòujú merania v skúšobnom laboratóriu
EMC VÚS, kde sa meria odolnos proti
elektromagnetickému rušeniu. Namerané
výsledky sú zahrnuté do protokolu
o skúškach telekomunikaèného zariadenia. V prípade, že sa všetky merania sko-
nèia úspešne, sú oba závereèné protokoly
postúpené na Certifikaèný odbor TÚSR.
Ten na ich základe vystaví žiadate¾ovi
rozhodnutie o typovom schválení technickej spôsobilosti koncového telekomunikaèného zariadenia. Súèasou každého
takéhoto rozhodnutia sú podmienky na
uvádzanie zariadenia do obehu a prevádzky v Slovenskej republike.
Na prvý poh¾ad pomerne jednoduché,
no nie? Problém je však v èase, ktorý má
TÚ SR k dispozícii na realizáciu celého
procesu. Zákon totiž neuvádza presné
lehoty, v ktorých sa musia merania vykona, do ve¾kej miery tento èas závisí od
množstva a rozsahu poskytnutých dokumentov, ktoré je možné pri meraniach
použi (niektoré merania sa totiž nemusia
vykona, ak dodávate¾ predloží protokoly
akceptované VÚS – týkajú sa však len
meraní pod¾a normy EN 55 024 – IMMUNITY TEST), a takisto aj od typu zariadenia. Vo všeobecnosti však možno poveda,
že èas od podania prihlášky po vydanie
rozhodnutia predstavuje dva mesiace.
Ïalším faktorom pri zariadeniach napájaných z externého zdroja je certifikácia
napájaèa (zdroja, adaptéra) v EVPÚ-SKTC
101 v Novej Dubnici, èo je certifikaèný
orgán, ktorý posudzuje práve parametre
elektrických zariadení – v prípade modemov napájacích zdrojov. Tu predstavujú
lehoty (vzh¾adom na to, že táto èinnos je
upravená zákonom) 90 dní; ak je potrebné
predloži certifikát pri homologizáciách
vo VÚS, je táto lehota znížená na 60 dní.
V prípade interného modemu sa tak
doba certifikácie pohybuje na úrovni 60
dní, pri externom modeme predstavuje
až 120 dní a veru dva èi štyri mesiace sú
obdobie, ktoré v takom dynamickom
odvetví, ako je IT, môže pre firmu znamena ve¾a aj v zdravom konkurenènom prostredí. Ak k tomu prirátame skutoènos,
že niektorí dodávatelia výpoètovej techniky na Slovensku bez zábran dodávajú
modemy bez homologizácie, je zrejmé, že
firma, ktorá dodržiava zákon, môže paradoxne vo flexibilite produktového portfólia a zavádzaní technologických noviniek
aha za kratší koniec, a to sme ešte
dodržiavajúceho zákon. Ten je v dôsledku
ceny homologizácie v porovnaní s dodávate¾om, ktorý tento zákon nerešpektuje,
v nevýhode aj z poh¾adu ceny, pretože pri
zmienených cenách homologizácie jednotlivých modelov a predaji modemov je zrejmé, že nehomologizované modemy budú
vždy lacnejšie rádovo o stokoruny. A to je,
priznajme si, pre používate¾ov dos lákavý
argument na to, aby uvažovali o kúpe
takéhoto zariadenia, navyše väèšina z nich
nemá poòatie, akému riziku sa vystavuje
svojím konaním.
RIZIKÁ PRE POUžÍVATE¾A.
Pre používate¾a vyplývajú z obstarania
a používania nehomologizovaného modemu dve významné riziká. Prvým je nekvalitné spojenie. V prípade, že kúpite nehomologizovaný modem, môže dochádza
v dôsledku jeho neprispôsobenia našej
telefónnej sieti k èastejšiemu vypadávaniu spojenia, ktoré napokon predražuje
prevádzku modemu, pretože na to, aby
ste preniesli rovnaký objem údajov, potrebujete dlhší èas pripojenia. Druhé riziko
vyplýva z porušenia zmieneného zákona,
ktorého sa dopustí ten, kto prevádzkuje
telekomunikaèné zariadenie bez schvále-
že len èo si tento podnik (èi skôr jeho
manažment) uvedomí, že by mu dôslednos v kontrole mohla prinies ïalšie a nie
zanedbate¾né príjmy, bude toto obdobie
definitívne za nami a používate¾om nehomologizovaných modemov neostane niè
iné, iba plati pokuty a zadováži si nové
homologizované modemy.
RIZIKÁ PRE PREDAJCU. Motiváciou pre predajcov k dodržiavaniu
príslušných ustanovení zákona má by
jeho represívna stránka, ktorú predstavuje § 51. Ten umožòuje kontrolným orgánom vykonávanie kontroly dodržiavania
podmienok na uvádzanie zariadení do
obehu a prevádzky v Slovenskej republike. Ak tento orgán zistí pri kontrole, že
podnikate¾ alebo právnická osoba uviedla
na trh alebo do prevádzky telekomunikaèné zariadenie bez schválenej technickej
spôsobilosti, môže mu udeli pokutu vo
výške až 5 miliónov Sk!
Ak ste dôsledne èítali predchádzajúci
odsek, nemusím vám azda pripomína, že
predajca, prípadne dovozca je vystavený
ove¾a väèšiemu riziku ako používate¾, a to
tak z poh¾adu finanènej sankcie, ako aj rizika, že tovar, ktorý má na sklade, bude
Tabu¾ka 1 – Jednotlivé merania realizované v procese homologizácie a náklady na ne
Oznaèenie
Obsah merania
Cena
EMC meranie
skúšky elektromagnetického vyžarovania pod¾a STN 34 2895 a EN 55022
30 000 Sk
EMC meranie imunity
skúšky odolnosti zariadenia pred vyžarovaním iných zariadení pod¾a EN 55024
50 000 Sk
Meranie bezpeènosti
skúšky bezpeènosti zariadenia pod¾a normy STN EN 60950
20 000 Sk
Overenie spôsobilosti pripojenia
na telekomunikaènú sie v SR
skúšky kompatibility zariadenia s vlastnosami verejnej telekomunikaènej
siete SR pod¾a STN 33 4000
33 000 Sk
Certifikácia zdroja
25 000 Sk
Vystavenie rozhodnutia
7000 Sk
Poznámka: Pri uznaní výsledkov už realizovaných meraní sa môže zníži cena za meranie EMC imunity na 20 000 Sk.
Tabu¾ka 2 – Maximálne náklady na certifikáciu jednotlivých typov modemov
Typ zariadenia
Celkové
náklady
Interný faxmodem
105 000 Sk
Externý faxmodem
160 000 Sk
Interný ISDN modem TA
120 000 Sk
Externý ISDN modem TA
190 000 Sk
Poznámka: Vyššia cena pri modemoch
pre ISDN vyplýva zo skutoènosti, že
merania pre analógové výstupy a èas
ISDN sa realizujú oddelene.
nevzali na zrete¾ ïalší dôležitý aspekt –
cenu!
EKONOMICKÁ STRÁNKA. Ako
už naši starí otcovia vravievali, každý špás
nieèo stojí. A inak to nie je ani s homologizáciou. Každý, kto prihlási zariadenie na
schva¾ovací proces, je povinný uhradi
náklady na jeho testovanie. Preložené do
strohej reèi èísel to znamená, že za každý
homologizovaný model modemu zaplatí
žiadate¾ sumu, ktorá je závislá od poètu
a druhu realizovaných meraní (konkrétne
náklady uvádzame v tabu¾ke). Z údajov
teda vyplýva, že homologizácia nie je pre
žiadate¾a lacný špás a v koneènom dôsledku sa celkom pochopite¾ne musí premietnu v cene zariadenia. A opä sme sa dostali k dosahu homologizácie na dodávate¾a
nej technickej spôsobilosti. Za tento priestupok môže TÚ SR pod¾a § 52 uvedeného
zákona uloži pokutu do výšky 50 000 Sk,
vyda zákaz èinnosti a rozhodnutie o prepadnutí veci (modemu). Navyše každý
telefónny úèastník je povinný upovedomi príslušný podnik ST o pripojení koncového telefónneho zariadenia k svojej
úèastníckej prípojke (ruku na srdce, kto
z vás ono nahlásenie skutoène spravil?),
prièom súèasou je aj informácia o type
pripájaného zariadenia (vzahuje sa aj na
pripojenie záznamníkov, faxov èi paralelky). Je na škodu používate¾ov, že porušujú
ustanovenie o nahlasovaní koncových
telekomunikaèných zariadení, na ich
základe by totiž príslušné oddelenia ST
okamžite vedeli používate¾ovi poskytnú
informáciu o tom, že nimi pripájané
zariadenie nemôže by pripojené, lebo nie
je homologizované. Ani fakt, že ste ST
spomenuté informácie neposkytli, vám
však zrejme nepomôže, Slovenské telekomunikácie totiž disponujú meracími
zariadeniami, ktorými dokážu kontrolova zariadenia pripojené k verejnej telefónnej sieti. Èo to znamená, myslím,
netreba príliš zdôrazòova. Aj keï sa
Slovenské telekomunikácie k tejto problematike doposia¾ stavajú benevolentne,
tento stav nemusí trva veène. Myslím si,
predmetom kontroly zo strany ŠOI, TÚ SR
èi ST.
ZÁVER. Tento materiál celkom isto
vyvolá búrlivú diskusiu najmä v radoch
zástancov nehomologizovaných modemov, ktorých je u nás skutoène nemálo,
a to tak medzi používate¾mi, ako aj medzi
predajcami. Zaujímavé bude sledova aj
prípadnú diskusiu v súvislosti s problematikou procesu certifikácie èi opodstatnenosti jednotlivých meraní realizovaných v jej priebehu.
Keïže sa v èlánku zaoberáme
homologizáciou, rozhodli sme
sa požiada o rozhovor vedúceho skúšobného laboratória
telekomunikaèných zariadení
VÚS Banská Bystrica inžiniera Milana Kováèika, ktorému
sme položili nieko¾ko otázok.
K PCR: V priebehu homologizácie modemov je realizovaný celý rad meraní. Niektoré z nich sú pritom realizované aj pri
schva¾ovaní modemov pre iné trhy (napríklad ÈR). Sú v tomto procese uznávané aj
výsledky niektorých meraní realizovaných
inými laboratóriami?
R E V U E
M MK: Z technického h¾adiska je potrebné rozlíši, o aký typ modemu z h¾adiska
pripojenia ide. V súèasnosti je možné
modem pripoji na verejnú telekomunikaènú sie pomocou analógovej (oznaèujeme K2) alebo digitálnej (oznaèujeme
KD1) úèastníckej prípojky spojovacieho
systému. Pod¾a toho sú urèené aj príslušné skúšky, pretože sa skúša komunikácia
so spojovacím systémom, z toho vyplývajú aj následné požiadavky na EMC, bezpeènos a prepäovú odolnos.
Pre analógovú prípojku sa vykonávajú
skúšky pod¾a národnej špecifikácie uvedenej v technickom predpise telekomunikácií TPT-T 5-1. Je to dané tým, že napriek
snahe medzinárodných normalizaèných
organizácií sa v Európe nedosiahol jednotný postup, ktorým by sa komplexne
ustanovili jednotlivé parametre uvedeného rozhrania a meracie postupy na ich
overenie. Parametre analógovej prípojky
boli urèené ešte za ÈSFR, ale po rozdelení
republiky sa parametre, najmä ich dovolené rozpätie, odlišujú.
Pre digitálnu prípojku (základný prístup ISDN) sa skúšky vykonávajú pod¾a
dokumentu TBR 3 a národnej špecifikácie
uvedenej v TPT-T 3-1. Aj keï sa táto prípojka oproti analógovej používa len krátky èas, nie sú vo všetkých krajinách jednotne definované jej parametre a existuje
nieko¾ko verzií sietí s rôznymi odchýlkami
v signalizaènom systéme DSS1.
Z komerèného h¾adiska si treba položi
otázku, kde a ko¾ko sa platí za vykonané
skúšky, a otázku vzájomného uznávania
výsledkov skúšok. To by však bol námet
na osobitný èlánok.–
K PCR: V ostatnom èase dodávate¾ov modemov na našom trhu najviac rozèarovalo rozšírenie poètu realizovaných meraní o meranie
vlastnej odolnosti proti elektromagnetickému
rušeniu z okolia (EN 55 024 – IMMUNITY
TESTS), ktorý je oznaèovaný za zbytoèný,
najmä s oh¾adom na skutoènos, že zlepšovanie modemov v tomto smere je v záujme
samotných výrobcov. Okrem toho sa zaradením tohto merania výrazne zvýšila cena homologizácie. Z akého dôvodu bol tento test do
procesu homologizácie doplnený?
M MK: Požiadavka, aby zariadenie primerane vyhovovalo elektromagnetickej
odolnosti, je uvedená v zákone è.
264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody
a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Skúšky pre uvedenú oblas vyžaduje certifikaèný odbor TÚSR.
K PCR: Výpoètová technika je ve¾mi dynamický odbor a èas je z poh¾adu konkurencie
jedným z rozhodujúcich faktorov. Aký èas je
potrebný na získanie homologizácie?
Jednotliví dodávatelia hovoria o lehotách na
úrovni 60 a viac dní...
M MK: Technické overenie modemu sa dá
vykona za 2 až 3 dni, pokia¾ žiadate¾ aktívne spolupracuje a dodá požadované veci,
ako je vzorka zariadenia a technická dokumentácia (minimálne schému linkovej
" 2+4-87- 2/2001
èasti a používate¾skú príruèku, najlepšie
v anglickom jazyku). Skúšky sa urýchlia aj
prítomnosou technického pracovníka
žiadate¾a v laboratóriu, ktorý dokáže konfigurova modem pod¾a pokynov pracovníka skúšobného laboratória pre jeho nastavenie na jednotlivé druhy parametrov.
Postup TÚ SR je daný zákonom o správnom konaní, ale upozoròujem, že podstatnú úlohu hrá spolupráca žiadate¾a
o schválenie pri splnení požiadaviek TÚSR.
Za predpokladu, že žiadate¾ predloží všetky
požadované dokumenty už pri podaní prihlášky na schválenie a súèasne doruèí vzorku modemu do laboratória telekomunikaèných zariadení, celý proces schva¾ovania sa
dá uzavrie do 2 týždòov. V tomto nie je
zahrnutá úèas SKTC 101 Nová Dubnica, k
ich èinnosti sa neviem vyjadri.
K PCR: I keï vami udávaný èas je výrazne
kratší, nejestvuje žiadna možnos, ako by sa
dal tento proces urýchli?
M MK: Iste, teoreticky je to možné, keby
sa celý proces vykonával len na základe
technického posudzovania, tak ako sa to
vykonávalo do roku 1992 v rámci homologizácie (vtedy zabezpeèovanej VÚS
Praha a Banská Bystrica), dal by sa celý
proces uskutoèni do jedného týždòa.
K PCR: Realizuje Obchodná inšpekcia a TÚ
SR kontroly dodržiavania tohto zákona?
Aké sú vaše doterajšie skúsenosti v tejto
oblasti?
M MK: TÚ SR má zložky, ktoré ho kontrolujú. Takisto kontrola sa vykonáva pri
dovoze tovaru colnými orgánmi. Èudujem sa, ako sa môže na domácom trhu
objavi neschválené zariadenie.
K PCR: Uplatòovanie represívnej stránky
zákonov, samozrejme, nie je populárne.
Domnievam sa však, že ak sa na jednej strane firmy snažia dodržiava zákon a na druhej si týmto poèínaním škodia (oslabovaním
pozície na trhu), malo by by povinnosou
štátu (a jeho inštitúcií) kontrolova
dodržiavanie zákona. Nedomnievate sa, že
týmto spôsobom by sa mohla situácia na
trhu s modemami výrazne zlepši v prospech homologizovaných zariadení?
M MK: Samozrejme, že dodržiavanie zákona nie je vynútené len kontrolou štátu,
táto skutoènos je aj záležitosou právneho vedomia ¾udí. Kupujúci si zrejme neuvedomujú, že za nie takú podstatnú cenovú
ú¾avu od predajcov neschválených zariadení si èasto nakúpia aj problémy, ktoré
môžu nasta poèas komunikácie modemu
s verejnou telekomunikaènou sieou, teda
v tej aktívnej èasti používania modemu, za
ktorú platia poplatky operátorovi verejnej
telekomunikaènej siete.
Ïalšou ochranou je aj konkurencia na
trhu a referencie o zariadeniach predávajúcej firmy. Tento spôsob ochrany však
zatia¾ u nás nefunguje, tak ako nás o tom
presviedèajú rôzne príruèky o fungovaní
trhového mechanizmu.
Peter Orviský
Mikroprocesory
a riadenie spotreby
D
alo by sa poveda, že problematika
úspory elektrickej energie sa do
sveta poèítaèov dostala v momente, keï
sa vývojári zaèali zaobera myšlienkou
vyvinú prenosný poèítaè. Kým do tohto
momentu bolo zaistenie dostatku energie
iba otázkou vhodného výberu napájacieho zdroja, pri konštrukcii prenosných
prístrojov bolo zrejmé, že bude treba nielen h¾ada vhodný typ zdroja elektrického
prúdu, ale aj optimalizova spotrebu jednotlivých komponentov poèítaèa. S istou
dávkou zvelièenia by sa dalo poveda, že
vývojári mali pred sebou výsledok rovnice
obsahujúcej ve¾ké množstvo premenných,
ostávalo iba ich definova a nájs ich optimálne hodnoty tak, aby výsledkom bol
prístroj, ktorý vydrží v prevádzke èo najdlhšie.
Vývoj v tejto oblasti bol, pochopite¾ne,
rovnako ako v iných oblastiach IT ve¾mi
dynamický a postupný. V poèiatkoch sa
každý z výrobcov prenosných poèítaèov
snažil definova vlastné spôsoby riešenia
problematiky napájania. S postupom èasu
a zostrovaním konkurenèného boja sa
Graf 2
Zdroj: Intel Mobile Power Guidelines 2000
Graf 3
Zdroj: Intel Mobile Power Guidelines 2000
napokon výrobcovia zaèali združova
s cie¾om definova štandardy.
HISTÓRIA RIADENIA SPOTREBY. Poèiatky dnešných štandardov v oblas-
ti riadenia spotreby siahajú do roku 1990.
Práve vtedy bol definovaný System
Management Mode (SMM), prvý štandard
upravujúci problematiku riadenia spotreby
energie. I keï bol iba iniciatívou niektorých
firiem (bol zameraný na hardvérové komponenty) a nebol všeobecne akceptovaný,
znamenal prvý krok a priniesol definíciu
dnes už štandardných pojmov, k akým
patrí napríklad režim Hibernate.
Už o rok neskôr bol na jeho základoch
vytvorený ove¾a komplexnejší a všeobec-
Graf 1
Zdroj: Intel Mobile Power Guidelines 2000
ne akceptovaný štandard Advanced
Power Management (APM). K jeho masovejšiemu rozšíreniu prispela najmä skutoènos, že okrem definícií stavov a režimov
pre hardvérové komponenty obsahoval aj
odporúèania v tejto oblasti pre softvér
(BIOS, operaèný systém i aplikácie). Práve
APM teda priniesol konštruktérom
a používate¾om reálnu možnos predåži
dobu práce notebookov pri napájaní
z batérií.
O ïalšie tri roky neskôr (1994) bola
definovaná dvojica štandardov: System
Management Bus (SMB) a Smart Battery
System (SBS); oba boli zamerané na batérie. SMB definoval rozhranie, ktoré
zabezpeèuje komunikáciu notebooku
s batériou, vo všetkých režimoch (stav
batérie, nabíjanie, vybratie batérie, ukonèenie práce notebooku pri znížení zásoby energie pod definovanú hranicu).
V prípade SBS ide o rozšírenie predchádzajúceho rozhrania na strane batérie,
v nej je totiž obsiahnutý vlastný riadiaci
obvod, ktorý prostredníctvom SMB
komunikuje s notebookom.
V roku 1997 bola ohlásená Mobile
Power Initiative (MPI), v rámci ktorej sa
združili poprední výrobcovia hardvérových komponentov, notebookov a softvéru (systémového aj aplikaèného).
Základom pre iniciatívu sa stal dokument Intel Mobile Power Guidelines,
v rámci ktorého boli definované nároky
jednotlivých poèítaèových komponentov
na napájanie, ako aj niektoré ïalšie špecifikácie. Práve na základe MPI bola
v rovnakom roku vytvorená iniciatíva
a neskôr prijatý štandard Advanced
Configuration and Power Interface
(ACPI), ktorý ïalej rozširuje APM. ACPI
umožòuje odhad výdrže zariadenia pri
práci na batérie, odpájanie momentálne
nepoužívaných systémov od napájania,
ale aj reguláciu spotreby mikroprocesora
v závislosti od aktuálnych požiadaviek
na jeho výkon.
V roku 1998 bol vytvorený dokument
Mobile Power Guidelines 2000 (MPG),
ktorý rozširuje a dopåòa MPI vytvorenú
o rok skôr. Najväèším prínosom MPG je
vyššia úèas výrobcov poèítaèových komponentov (pevné disky, grafické adaptéry...). V rovnakom roku uviedol Intel na
trh prvý mikroprocesor z rodiny Pentium
MMX s podporou LowPower, v rámci ktorého definoval režim Intel QuickStart. Ten
umožòuje zníži spotrebu mikroprocesora pod úroveò 0,5 wattu, ak mikroprocesor nie je využívaný („odstavením“ mikroprocesora).
R E V U E
V roku 1999 predstavila spoloènos
Intel technológiu Intel Mobile Voltage
Positioning (IMVP). Mikroprocesory, ktoré
òou disponujú, umožòujú znižova napätie jadra za prevádzky.
Doslova prelomovým sa v oblasti riadenia spotreby stal uplynulý rok. Práve
v òom totiž výrobcovia mikroprocesorov
zaèali vojnu aj v oblasti riadenia spotreby.
O konkrétnych technológiách podporovaných jednotlivými firmami bude reè
neskôr, tu iba pripomeniem, že svoje
technológie predstavili a na trh uviedli
AMD (PowerNow), Intel (SpeedStep),
Transmeta (LongRun Power) i VIA
Technologies (Long Hault).
Najèerstvejšou iniciatívou v oblasti
riadenia spotreby je prijatie štandardu
ACPI 2.0, ktorého špecifikácia bola ukonèená v septembri minulého roku a po
štyroch rokoch od prijatia prvej verzie
tohto štandardu prináša množstvo zlepšení, ktoré sú však vo ve¾kej miere
zamerané najmä na bezproblémovú podporu novších zariadení a technológií.
Doposia¾ nie sú dostupné kompletné
informácie o ACPI, z tých prezentovaných však možno usudzova, že pri jej
prijímaní sa výrobcovia viac sústredili na
desktopy a servery (PCI-X, výmena komponentov za behu systému HotPlug).
Ako vidie, riadenie spotreby v poèítaèových systémoch sa nekonèí pri note-
bookoch, ale postupom èasu sa dostáva aj
do oblasti stolných systémov a serverov.
Z poh¾adu používate¾ov však bude celkom
iste vždy táto otázka najdôležitejšia pri
prenosných zariadeniach. Na ilustráciu
možností, ktoré ponúkajú jednotlivé štandardy v oblasti spotreby energie, uvádzame graf è. 1.
PREÈO NOVÉ TECHNOLÓGIE? Keby sme chceli problematiku ria-
denia spotreby z poh¾adu mikroprocesorov úplne vyèerpa, museli by sme sa
vráti skutoène až do roku 1990. My sa
však uspokojíme s ove¾a menším skokom
do histórie, vrátime sa iba do minulého
roku. Práve v òom sa udiali v histórii mikroprocesorov pre notebooky najvýznamnejšie zmeny. Pri rokovaní výrobcov
o nových štandardoch boli realizované
merania spotreby prenosných poèítaèov.
Pochopite¾ne, nešlo iba o celkovú spotrebu, ale aj o podiel jednotlivých komponentov na nej a z tohto poh¾adu veru
neboli výsledky pre mikroprocesory nijako lichotivé. Ich podiel na celkovej spotrebe systému sa totiž pohybuje nad hranicou 30 %! Na ilustráciu tieto výsledky
uvádzame v grafoch (è. 2 a 3). Ak sa
pozrieme na tabu¾ku parametrov mikroprocesorov pre mobilné poèítaèe, zistíme,
že každý nový a výkonnejší model má
tieto požiadavky ešte vyššie. Ak k tomu
pridáme skutoènos, že výkonnos (a tým
aj spotreba) mikroprocesorov má tendenciu zvyšova sa rýchlejšie ako kapacita
batérií, bolo iba otázkou èasu, kedy
výrobcovia mikroprocesorov predstavia
technológie, ktoré by mali v tomto smere
prenosným zariadeniam pomôc.
Skutoène prelomovým sa z tohto
poh¾adu ukázal uplynulý rok, keï všetci
producenti predstavili mikroprocesory
využívajúce nové technológie riadenia
spotreby. S oh¾adom na aktuálnu situáciu
a rivalitu medzi jednotlivými výrobcami
je pochopite¾né, že každý výrobca sa
vydal vlastnou cestou.
Celkom neèakane ako prvý nezaútoèil
nik z tria, ktoré zvádza boj na poli desktopov, ale do januára prakticky neznáma
spoloènos Transmeta, ktorá spoloène so
svojím prvým mikroprocesorom Crusoe
predstavila aj technológiu LongRun. Ešte
v tom istom mesiaci sekundoval Intel,
ktorý uviedol mikroprocesory s technológiami SpeedStep (iba v mikroprocesoroch
Pentium III) a LowPower (v mikroprocesoroch Pentium III aj Celeron). O tri mesiace
neskôr odpovedala spoloènos AMD
s technológiou PowerNow (K6-2+ a K6III+) a napokon v septembri sa pridala aj
spoloènos VIA Technologies s technológiou LongHault. Ako vidie, uplynulý rok
bol viac ako búrlivý aj v tejto oblasti, èo
dokumentuje aj poèet nových modelov
mikroprocesorov pre notebooky – spolu
34 (zoznam a parametre sú v tabu¾ke è. 1)!
To sú takmer tri modely každý mesiac
a veru výrobcom notebookov niet èo závidie pri výbere. Možno sa pýtate, ako
bude vyzera tento rok. Nuž, má by ešte
zaujímavejší: AMD pripravuje mobilné
verzie mikroprocesorov Duron i Athlon,
ktoré budú vybavené novými jadrami
a rozšírenou technológiou PowerNow, do
ktorej majú by implementované aj niektoré èrty od Transmety. Intel má na
pláne nielen frekvenèný posun nad 1 GHz,
ale aj variabilnejší variant technológie
SpeedStep (oznaèovaný ako SpeedStep2),
okolo ktorého však v ostatnom èase
zavládlo podozrivé ticho. Transmeta sa
bude musie vyrovna najmä s výrobou
svojich mikroprocesorov a ich „doladením“ v systémoch. VIA Technologies berie
tento trh ako doplnkový a jej mobilné
Cyrixy sa skôr ako v notebookoch objavia
vo webpadoch.
Vráme sa však k jednotlivým technológiám. Informácie o nich sú dostupné
skutoène iba obmedzene a viac-menej iba
pre vývojárov. Aj preto nebudem pri jednotlivých technológiách zabieha do podrobností, skôr sa pokúsim opísa mechanizmus ich èinnosti. Najlepším príkladom
je technológia SpeedStep. Jednak je o nej
k dispozícii najviac informácií, jednak aj
technológie používané inými výrobcami
sú založené na rovnakých princípoch.
Tabu¾ka è. 1 – Mikroprocesory pre notebooky uvedené v roku 2000
Mikroprocesor
Pentium III
Pentium III
Pentium III
Pentium III
Crusoe TM3200
Crusoe TM3200
Crusoe TM5400
Crusoe TM5400
Crusoe TM5400
Celeron
Celeron
Celeron
Celeron
Pentium III
K6-2+
K6-2+
K6-2+
K6-III+
K6-III+
K6-III+
Celeron
Celeron
Celeron
Pentium III
K6-2+
K6-2+
Crusoe TM5400
Crusoe TM5400
Crusoe TM5400
Celeron
Pentium III
Pentium III
Cyrix III
Cyrix III
MHz
500
600
600
650
333
400
500
533
700
400
450
500
550
700
450
475
500
450
475
500
500
600
650
750
533
550
533
600
700
700
800
850
500
600
FSB
100
100
100
100
×
×
×
×
×
100
100
100
100
100
100
100
100
100
100
100
100
100
100
100
100
100
×
×
×
100
100
100
100
100
Napätie
jadra
1,35
1,6
1,6
1,6
1,5
1,5
1,2÷1,6
1,2÷1,6
1,2÷1,6
1,35
1,6
1,6
1,6
1,6
2
2
2
2
2
2
1,35
1,6
1,6
1,6
1,4÷2,0
1,4÷2,0
1,2÷1,6
1,2÷1,6
1,2÷1,6
1,6
1,6
1,6
1,9
1,9
Max.
príkon (W)
12
20
1÷20
22
1÷3
1÷3
0,8÷2,8
0,8÷2,8
0,8÷2,8
10
16
17
18
22
13÷16
13÷16
13÷16
13÷16
13÷16
13÷16
2÷12
3÷20
3÷22
2÷25
3+
3+
0,8÷2,5
0,8÷2,5
0,8÷2,5
3÷25
17÷26
18÷28
2÷10
2÷10
Technológia riadenia
spotreby
LP
SS
LP
SS
LR
LR
LR
LR
LR
LP
SS
PN
PN
PN
PN
PN
PN
LP
SS
PN
PN
LR
LR
LR
SS
SS
LH
LH
L1 (KB)
32
32
32
32
96
96
128
128
128
32
32
32
32
32
64
64
64
64
64
64
32
32
32
32
64
64
128
128
128
32
32
32
128
128
L2 (KB)
256
256
256
256
0
0
256
256
256
128
128
128
128
256
128
128
128
128
128
128
128
128
128
256
128
128
512
512
512
128
256
256
0
0
Frekvencia L2
(MHz)
500
600
600
650
500
533
700
400
450
500
550
700
450
475
500
450
475
500
500
600
650
750
533
550
533
600
700
700
800
850
-
Technológia výroby
0,18
0,18
0,18
0,18
0,22
0,22
0,18
0,18
0,18
0,18
0,18
0,18
0,18
0,18
0,18
0,18
0,18
0,18
0,18
0,18
0,18
0,18
0,18
0,18
0,18
0,18
0,18
0,18
0,18
0,18
0,18
0,18
0,18
0,18
Legenda: LP – LowPower, SS – SpeedStep, PN – PowerNow, LR – LongRun, LH – Long Hault, - – nemá, × – údaj nie je k dispozícii
Poznámka: Mikroprocesory AMD K6-III+ podporujú aj L3 cache do ve¾kosti 1024 KB, pripojenú k systémovej zbernici
$ 2+4-87- 2/2001
Poèet
tranzistorov
(mil.)
19
19
19
19
×
×
×
×
×
19
19
19
19
19
21,3
21,3
21,3
21,3
21,3
21,3
19
19
19
19
21,3
21,3
×
×
×
19
19
19
11,2
11,2
Max.
teplota
jadra (°C)
100
100
100
100
50
50
50
50
50
100
100
100
100
100
80
80
80
85
85
85
100
100
100
100
80
80
50
50
50
100
100
100
×
×
Dátum
uvedenia
na trh
I.00
I.00
I.00
I.00
I.00
I.00
I.00
I.00
I.00
II.00
II.00
II.00
IV.00
IV.00
IV.00
IV.00
IV.00
IV.00
IV.00
IV.00
VI.00
VI.00
VI.00
VI.00
VI.00
VI.00
VIII.00
VIII.00
VIII.00
IX.00
IX.00
IX.00
IX.00
IX.00
Puzdro
BGA
BGA
BGA
BGA
BGA-474
BGA-474
BGA-474
BGA-474
BGA-474
BGA, PGA
BGA, PGA
BGA, PGA
BGA, PGA
BGA, mBGA
Super7
Super7
Super7
Super7
Super7
Super7
BGA, PGA
BGA, PGA
BGA, PGA
BGA, mBGA
Super7
Super7
BGA-474
BGA-474
BGA-474
BGA, PGA
BGA, mBGA
BGA, mBGA
S-370
S-370
Tabu¾ka è. 2 – Hodnoty pracovných frekvencií mikroprocesorov Intel s technológiou
SpeedStep
Štandardná
pracovná frekvencia
(MHz)
600
650
700
750
800
850
Štandardné
napätie jadra (V)
1,6
1,6
1,6
1,6
1,6
1,6
Preto u ostatných technológií uvádzame
iba odlišnosti.
ÚSPORA ENERGIE A LA INTEL.
Zo šestnástich minuloroèných mikroprocesorov pre notebooky v desiatich Intel
implementoval technológie na riadenie
spotreby. Mimo hry do istej miery ostali
mikroprocesory Celeron, v ktorých nie je
technológia SpeedStep implementovaná
(na tomto stave sa niè nezmení ani
v tomto roku). Ïalších šes mikroprocesorov Intelu malo v tomto roku implementovanú technológiu SpeedStep.
Tá by sa dala prirovna k prehadzovaèke na bicykli alebo prevodovej skrini
automobilu. Kým doposia¾ bolo možné
meni pracovnú frekvenciu mikroprocesora iba pri vypnutom poèítaèi, technológia
SpeedStep umožòuje zmeni ju aj poèas
práce poèítaèa. Momentálne technológia
umožòuje zmenu frekvencie v dvoch stupòoch. Štandardne pracuje mikroprocesor
na frekvencii, ktorá je udávaná v jeho
typovom oznaèení. Po prepnutí do úsporného režimu (používate¾om alebo prostredníctvom softvéru) sa táto frekvencia
zníži (podrobné údaje nájdete v tabu¾ke
2). Ide o implementáciu softvérového prepínaèa v obvode násobièa frekvencie,
prièom frekvencia systémovej zbernice
ostáva nezmenená. Okrem obvodu násobièa technológia SpeedStep prepína aj
napätie jadra mikroprocesora. Kým pri
štandardnej pracovnej frekvencii pracuje
jadro s napätím 1,6 V, po prepnutí na
nižšiu frekvenciu je pracovné napätie
znížené (na 1,35 V).
Štandardne mikroprocesor po štarte
systému pracuje na nižšej frekvencii,
ktorá je pomenovaná Battery Optimized
Mode. Po štarte systému je možné toto
nastavenie softvérovo zmeni a prepnú
mikroprocesor do režimu Maximum
Performance Mode. Kompletný opis krokov a èasovanie jednotlivých akcií potrebných na prechod mikroprocesora z jedného stavu do druhého zahàòa špecifikácia technológie Geyserville. O správny
chod tohto systému sa stará softvér, a
preto Intel vypracoval softvérovú špecifikáciu, ktorá umožòuje výrobcom BIOS-ov
a operaèných systémov implementova
podporu tejto technológie. Ovládanie
„prepínaèa“ je teda závislé od softvérovej
implementácie, ktorá sa môže od prípadu
k prípadu líši. Obyèajne je možné podporu SpeedStep zapnú v BIOS-e a základné
nastavenie realizova buï prostredníctvom v òom prístupných volieb, alebo
prostredníctvom operaèného systému.
Pracovná
frekvencia po
prepnutí (MHz)
500
500
550
600
650
700
Napätie jadra
po prepnutí (V)
1,35
1,35
1,35
1,35
1,35
1,35
Niektorí výrobcovia notebookov dodávajú
spoloène s notebookmi aj vlastné utility,
prostredníctvom ktorých si môže
používate¾ vyladi nielen nastavenia
mechanizmu SpeedStep, ale kompletný
power management svojho notebooku.
Ak ste pozorní, celkom iste vám vo
výpoète chýbajú ïalšie štyri mikroprocesory (2× Pentium III, 2× Celeron). Tie
majú implementovanú technológiu
LowPower, ktorá ostala v tieni technológie SpeedStep. Mikroprocesory s podporou LowPower sú urèené špeciálne pre
mininotebooky a notebooky, ktoré by
mali používate¾ovi zabezpeèi najdlhší
èas práce na batérie. Technológia rozlišuje štyri režimy napájania mikroprocesora:
l QuickStart power je režim používaný
pri štarte systému alebo prechode mikroprocesora z úsporných režimov,
l Average power je príkon mikroprocesora pri práci s bežnými kancelárskymi aplikáciami, prièom v práci sú prestávky,
l Active power predstavuje príkon mikroprocesora pri práci s kancelárskymi
aplikáciami bez prestávok,
l TDP je maximálny špièkový príkon mikroprocesora, v tomto režime pracuje mikroprocesor v najnároènejších aplikáciách.
Posledný režim je definovaný viacmenej pre potreby návrhárov, ktorí
s oh¾adom naò realizujú tepelný návrh
notebooku.
Okrem spomenutého èlenenia prináša
LowPower aj èlenenie pod¾a režimu èinnosti systémových hodín. V tejto oblasti
definuje sedem režimov: Normal, Stop
Grant, Auto Halt, Quick Start, HALT/Grant
Snoop, Sleep a Deep Sleep.
Keïže režimy Normal a HALT/Grant
Snoop boli implementované aj v starších
mikroprocesoroch, nebudem sa o nich
zmieòova, koneène ich urèenie je zrejmé
z názvu. Ïalšie dva režimy – Stop Grant
a Sleep – boli vytvorené pre režimy podporované klasickými PC, pre notebooky
nie sú odporúèané a ani podporované,
preto vysvetlím iba trojicu noviniek.
Režim Auto Halt umožòuje softvérové
riadenie hodinovej frekvencie prostredníctvom vkladania HLT inštrukcií (inštrukcia
spôsobí „zastavenie“ èinnosti mikroprocesora). Jeho použitie je vhodné v rámci definovaných stavov v programoch.
Režim Quick Start umožòuje zníženie
príkonu mikroprocesora pri zachovaní
schopnosti „rýchleho nábehu“. Tento
režim sa obyèajne využíva na hardvérovej
úrovni.
Režim Deep Sleep umožòuje radikálne
zníženie spotreby (napríklad pri prechode do režimu Power-On-Suspend) a predstavuje alternatívny stav k vypínaniu
poèítaèa. Tento režim bol po prvý raz
implementovaný v mikroprocesoroch
Intel Pentium, v najnovšej generácii
došlo k výraznému zrýchleniu „prebúdzania“ mikroprocesora z tohto stavu
(z 1 ms na 30 µs).
Mikroprocesory, ktoré majú implementovanú technológiu LowPower, majú
v porovnaní s klasickými mobilnými verziami mikroprocesorov takmer iba poloviènú spotrebu. Pochopite¾ne, tento fakt,
ako aj skutoènos, že k dispozícii je len
obmedzený poèet modelov, sa odráža aj
na ich cenách.
ÚSPORA ENERGIE A LA AMD.
Spoloènos AMD síce predstavila technológiu PowerNow o tri mesiace neskôr, na
rozdiel od Intelu však všetky v tomto roku
uvedené mikroprocesory tejto spoloènosti urèené pre notebooky spomínanou
technológiou disponujú. Toto poèínanie
AMD je zaujímavé najmä s oh¾adom na
skutoènos, že mikroprocesory generácie
K6 sú na konci svojej životnosti. To však
spoloènosti nezabránilo uvies v tomto
roku osem nových mikroprocesorov
z rodín K6-2 a K6-III.
Technológia PowerNow je v podstate
ve¾mi podobná technológii SpeedStep. Aj
v rámci nej sú definované dva režimy
práce mikroprocesora (na napájanie zo
siete a na napájanie z batérií), prièom
vyššia variabilita je v nastavovaní napätia
jadra (tri až pä hodnôt). V porovnaní
s Intelom však AMD poskytuje ove¾a
menej informácií o tejto technológii.
Z tohto poh¾adu bude pravdepodobne
zaujímavé uvedenie mobilných verzií
mikroprocesorov Duron (oèakávané v druhom polroku), ktoré budú založené na
novom jadre a v ktorých by mal by
implementovaný aj zdokonalený variant
technológie PowerNow, umožòujúci plynulú reguláciu príkonu mikroprocesora.
ÚSPORA ENERGIE A LA
TRANSMETA. Nástup nováèika na
poli mobilných mikroprocesorov do
minulého roka bol skutoène bombastický.
Ešte pred Intelom dokázala dovtedy prakticky neznáma firma s dostatoènou pompou a ováciami odbornej verejnosti predstavi dielo svojho dlhoroèného dobre
utajovaného vývoja – mikroprocesor
Crusoe. Ten je zaujímavý z mnohých
poh¾adov, azda najviac pre technológiu
Code-Morphingu, ktorá tomuto mikroprocesoru umožòuje sta sa nielen mikroprocesorom rodiny x86, ale v podstate
¾ubovo¾ným mikroprocesorom, staèí, ak
jeho tvorcovia alebo iná firma vytvorí
príslušný softvér! Vráme sa však k spotrebe. Crusoe je majstrom už na prvý
poh¾ad, veï jeho maximálna spotreba je
v porovnaní s ostatnými mikroprocesormi pätinová! A to ešte nie je zarátaný zisk
z používania technológie LongRun, ktorá
sa od ostatného x86 sveta výrazne odlišuje. Kým mobilné verzie mikroprocesorov
R E V U E
z rodiny x86 využívajú na reguláciu spotreby vkladanie prázdnych cyklov, prípadne doèasné zastavenie mikroprocesora,
dalo by sa teda poveda, že regulácia pri
klasických mikroprocesoroch spoèíva
v rýchlom striedaní èinnosti mikroprocesora na maximálnom výkone s jeho úplným zastavením (pozor, nezamieòa
s vypnutím!). Prípadné vytvorenie rozdielnych výkonnostných úrovní by sa tak
mohlo realizova zmenou pomeru èasu,
keï je mikroprocesor v èinnosti a keï nie
je. Tento prístup je však nevhodný, ak na
poèítaèi prevádzkujeme výkonnostne
nároèné aplikácie. Pri nich totiž aj malé
oneskorenie, spôsobené prepnutím
z úsporného režimu do režimu maximálneho výkonu, môže znamena zníženie
výkonu. Z tohto poh¾adu je Crusoe vo
výhode, pretože technológia LongRun
umožòuje ove¾a flexibilnejšie riadenie
výkonu prostredníctvom zmeny pracovnej frekvencie mikroprocesora, prièom tá
sa realizuje v priebehu hodinového cyklu.
Navyše v priebehu tejto zmeny nemá
Crusoe požiadavky ani na zápis a naèítanie údajov do pamäte, èo je pri mikroprocesoroch x86 zvyèajné. Ïalšou zaujímavou èrtou technológie LongRun je jej
monitorovacia funkcia, ktorá neustále sleduje realizované operácie a na základe
aktuálnych požiadaviek práve bežiacich
programov následne urèuje, èi je potrebné upravi pracovnú frekvenciu mikroprocesora. Crusoe je tak z poh¾adu
používate¾a ove¾a flexibilnejší a na prvý
poh¾ad budí dojem, že neustále pracuje
& 2+4-87- 2/2001
na plný výkon. Podobne, ako je to pri
technológii SpeedStep, aj v prípade
LongRun je predmetom regulácie nielen
frekvencia, ale aj napájacie napätie jadra,
prièom aj v tomto prípade platí, èo sme
už uviedli.
Keïže spotreba mikroprocesora je lineárne závislá od pracovnej frekvencie
a kvadraticky od napätia, Crusoe takto
disponuje ve¾mi efektívnym nástrojom.
Transmeta vo svojich materiáloch uvádza, že v porovnaní s klasickým mikroprocesorom x86 dosiahne Crusoe až trojnásobné zníženie spotreby. Nuž, uvidíme,
keï k nám dorazia prvé notebooky
s týmto mikroprocesorom. Zatia¾ to však
– aspoò pod¾a informácií dostupných na
internete – pre Transmetu nevyzerá až
tak ružovo. Dôvodom však nemusia by
samotné mikroprocesory, ale ich implementácia, a tak reálny prínos technológie
LongRun bude možné zhodnoti, až keï
budú k dispozícii sériovo vyrábané notebooky, a nie technologické vzorky.
ÚSPORA ENERGIE A LA VIA
TECHNOLOGIES. Ïalším nováèikom v oblasti mikroprocesorov je spoloènos VIA Technologies, ktorá po jarnom
uvedení mikroprocesorov Cyrix III predstavila na jeseò aj dvojicu modelov pre
prenosné poèítaèe. V prípade mikroprocesorov VIA je zaujímavý fakt, že sa dodávajú v klasickom desktopovom vyhotovení Socket 370. VIA Technologies na svojich
WWW stránkach uvádza, že mikroprocesory využívajú technológiu riadenia spotreby nazvanú Long Hault, podrobnosti
o nej sa nám však nepodarilo zisti.
Rovnako sme ešte nemali možnos testova notebook s takýmto mikroprocesorom. Možno však predpoklada, že v prípade tohto výrobcu ide o využitie nízkej
spotreby základného modelu mikroprocesora Cyrix III, vyplývajúcej z nižšieho
poètu tranzistorov.
REÁLNE PRÍNOSY. Notebooky
s mikroprocesormi AMD a Intelu sú
dostupné dlhodobo a poèas testovania
jednotlivých modelov sme mali možnos
Graf 4
otestova aj prínos technológií implementovaných týmito výrobcami. Notebooky
s mikroprocesormi Transmety a VIA
Technologies na našom trhu nie sú
dostupné. Preto nemožno uvádzané
porovnanie poklada za úplné.
Samozrejme, len èo budeme ma možnos
otestova aj notebooky s momentálne
nedostupnými mikroprocesormi, zverejníme ich výsledky. A teraz poïme
k samotným výsledkom a ich interpretácii. Keïže každý systém je iný, nemohli
sme porovnáva priamo dobu práce na
batérie (odchýlky nielen v konfigurácii,
ale aj v kapacite batérie). Preto sme sa
rozhodli dåžku práce na batérie dosiahnutú notebookom normalizova vo vzahu
ku kapacite batérie:
Dåžka práce (min.) / kapacita (Ah) * 1000
Pochopite¾ne, sme si vedomí skutoènosti, že nemožno vyslovova závery na
základe jediného merania, a preto sme
realizovali testy s viacerými notebookmi
s mikroprocesormi oboch výrobcov.
Všetky zistené výsledky (AMD – 4 notebooky, Intel – 6 notebookov) boli zahrnuté do priemerov, z ktorých vychádza graf
è. 4, v ktorom nájdete porovnanie výdrže
batérie s vyradením technológií na úsporu energie a s jej povolením.
Aj tu platí, že nie všetci výrobcovia
dosiahnu rovnaké výsledky. V prípade
implementácie technológií to, samozrejme, vo výraznej miere závisí od tradícií
danej firmy v tejto oblasti a jej úèasti
v jednotlivých iniciatívach.
ZÁVER. Ako vidie, problematika regulácie spotreby energie nás v najbližšom
období bude sprevádza. No nielen to, celkom isto sa stane konkurenènou výhodou
pre firmu, ktorá ju zvládne na najlepšej
úrovni. Práve ona totiž môže by k¾úèom
k dynamicky sa rozvíjajúcemu trhu
s mobilnými zariadeniami.
Peter Orviský
Nové možnosti
prístupu na internet
n Internet zadarmo
V
o¾ný prístup k internetu bol na
Slovensku na rozdiel od iných
krajín dlhý èas úplne neznámou
oblasou. Zdá sa však, že sa ¾ady koneène
pohli a rok 2001 bude aj u nás v znamení bezplatného prístupu na internet.
V nasledujúcom texte sa zameriame na
trendy v tejto oblasti a prinesieme aj
vyjadrenia najdôležitejších poskytovate¾ov internetových služieb na Slovensku
(ISP). Najprv opíšeme situáciu vo svete,
špeciálne v ÈR, a potom sa budeme venova stavu u nás doma.
n VO¾NÝ PRÍSTUP
NA INTERNET V ÈR
Èeská republika sa èasto porovnáva so
Slovenskom, a preto sme sa na situáciu
v oblasti vo¾ného prístupu na internet v ÈR
pozreli bližšie. V ÈR pôsobí hneï nieko¾ko
poskytovate¾ov s prístupom na internet
zadarmo – sú to napr. servery Volny (Czech
OnLine), Contactel, World OnLine, Quick
alebo Kiwwi. V ÈR je zvykom poskytova
k vo¾nému prístupu na internet poštovú
schránku aj s tzv. neobmedzenou kapacitou, vyhradený priestor na vlastnú prezentáciu, ale aj oznamovanie došlej pošty
pomocou SMS.
Agentúrne zdroje uvádzajú, že v ÈR
bolo k máju minulého roka 1 200 000
používate¾ov, z toho 388 000 ¾udí má
prístup z domu. Pripojenie zadarmo
pod¾a servera www.ebiz.cz využívajú
viac ako tri štvrtiny domácich
používate¾ov. Prevádzkovatelia serverov
s bezplatným pripojením tiež pridávajú
denné spravodajstvo, preh¾adávacie
mechanizmy a pod. Servery s bezplatným prístupom k internetu v ÈR sa
snažia zarobi na inzercii a prevádzkovaním elektronického obchodovania. Asi
25 % domácich používate¾ov v ÈR preferuje platenú službu, prièom dôvodom je
vyššia kvalita poskytovaných služieb.
Príchod poskytovate¾ov internetu
zadarmo v ÈR znamenal koniec niektorých menších ISP, platená forma prístupu
však ostala naïalej zachovaná. Vyššia
kvalita plateného prístupu je zaistená
hlavne vyšším poètom modemov
vzh¾adom na poèet zaregistrovaných používate¾ov. Tento pomer znamená vyššiu
pravdepodobnos, že sa naozaj pripojíte
aj poèas špièky. Ïalej sa platený prístup
orientuje na adekvátnu poskytovanú
šírku pásma, spôsob a rýchlos pripojenia
poskytovate¾a do medzinárodnej siete
atï.
n VO¾NÝ PRÍSTUP NA
INTERNET VO SVETE
Vo svete existuje vo¾ný prístup na internet už dávnejšie. Napríklad v USA si vyberiete pod¾a aktuálnej lokality hneï
nieko¾ko poskytovate¾ov s ve¾mi podobnými deklarovanými podmienkami.
Používate¾ sa môže zaregistrova u viacerých ISP a pod¾a spo¾ahlivosti a rýchlosti
si vybra toho najlepšieho. Zdrojom zisku
ISP je v tomto prípade hlavne mohutná
„bannerovᓠinzercia, ktorá na rozdiel od
Slovenska tvorí dos významnú položku
príjmov. Inzercia je èasto selektívna pod¾a
údajov z registraèného protokolu. Registraèný protokol v USA obyèajne obsahuje aj citlivé položky o výške príjmu,
úrovni vzdelania, vlastníctve nehnute¾ností a pod. Používatelia prihlásení na
bezplatný prístup na internet ve¾mi èasto
dostávajú nevyžiadanú reklamnú elektronickú poštu. Ešte malá poznámka: v USA
je vo väèšine prípadov miestne telefonické spojenie zadarmo, a teda doba pripojenia na internet neovplyvòuje výšku
poplatku. Z dôvodu lepšieho zabezpeèenia súkromia sa v USA stále používa aj
platený prístup k internetu. Vzh¾adom na
výšku príjmu a penetráciu PC v domácnostiach v USA má pritom prístup k internetu doma až 70 % domácností.
Situácia v západnej Európe vo vo¾nom
prístupe na internet je dos závislá od
konkrétneho štátu. Zaujímavý je napr.
britský model, kde sa pre ISP zdanlivo
neplatí niè. Vo Ve¾kej Británii je totiž
dohoda medzi ISP a telekomunikaènými
spoloènosami, prièom z poplatkov za
telefón dostáva urèitú èas ISP. Takýto
model však vyžaduje úplnú liberalizáciu
telekomunikaèného trhu. Podobná situácia je aj v niektorých ïalších krajinách
v Európe.
n FREE MAIL A FREE WEB
NA SLOVENSKU
Od zaèiatku októbra minulého roka pôsobí na Slovensku nadnárodná spoloènos
Kiwwi. Tá ponúka od zaèiatku decembra
vo vybraných väèších mestách vo¾ný prístup na internet (ak nepoèítame telekomunikaèné poplatky, ktoré sa platia
Slovenským telekomunikáciám). Na vo¾né
pripojenie potom postaèuje poèítaè so
správne nakonfigurovaným modemom
a existujúcim spojením medzi poèítaèom
a telefónnou linkou. Celú konfiguráciu je
možné na poèítaèi s operaèným systémom Windows ¾ahko realizova pomocou
CD, ktoré bolo vložené aj v predošlom
èísle PC REVUE. Ak ho nemáte, môžete ho
zadarmo získa na èísle 089/7001730. Na
tomto CD sa nachádza aj internetový prehliadaè Microsoft Internet Explorer 5.5
a poštový klient Outlook Express. Na druhej strane, ak máte trochu skúseností
s vytváraním telefonického pripojenia,
môžete si všetko vytvori sami. V skutoènosti treba zrealizova spojenie na telefónne èíslo 01925, ktoré bude postupne
sprístupnené z viacerých miest na
Slovensku. V prvej polovici januára bolo
možné použi spojenie z tohto èísla len
z nasledujúcich miest: Bratislava, Košice,
Prešov, Nitra, Trnava, Žilina, Banská
Bystrica, Trenèín. V posledných dvoch
mestách v èase písania tohto èlánku spojenie síce technicky existovalo, ale nebolo prepnuté na národné telefónne èíslo
01925. V iných mestách, žia¾, zatia¾ nie je
možné toto pripojenie na internet použi
– pri volaní sa vám len ozve signalizácia
o neexistujúcom èísle. To je aj dôvod,
preèo sa nepodarilo pripoji na server
Kiwwi niektorým našim èitate¾om, ktorí
využili vložené CD z predchádzajúceho
èísla.
Tarifikácia èísla 01925 je presne pod¾a
cenníka Slovenských telekomunikácií,
nijaké poplatky navyše sa nerealizujú.
V prípade najvýhodnejšieho pripojenia
to znamená poplatok vo výške 2,50 Sk
s DPH (jeden impulz) za 2,5 minúty spojenia v dobe od 7.00 do 19.00 v pracovných dòoch, 2,50 Sk s DPH za 5 minút
spojenia v dobe od 19.00 do 21.00 a od
5.00 do 7.00 v pracovných dòoch
a 2,50 Sk s DPH za 8 minút spojenia
v dobe od 21.00 do 5.00 a poèas celých
víkendov a sviatkov.
Na spojenie zatia¾ musíte použi klasický analógový modem, ISDN pripojenie
ešte nefunguje. Ako meno a heslo zadáte
v prihlasovacom okne „kiwwi“. Po zrealizovaní spojenia sa dostanete na registraènú stránku, kde si urèíte svoje vlastné
meno a heslo. Potom už môžete pri nasledujúcom telefonickom spojení použi
svoje vlastné údaje. Registráciou získate
prístup na internet, poštovú schránku
s priestorom 20 MB (pracuje cez webové
rozhranie i POP3) a priestor na webovú
prezentáciu s kapacitou 20 MB. Rovnako
firma ponúka aj tzv. event kalendár (plá-
R E V U E
novanie pravidelne sa vyskytujúcich udalostí) a non-stop
hot-line službu (07/5810 2020).
Pod¾a predstavite¾ov firmy Kiwwi je ich spoloènos pripravená na nárast poètu používate¾ov. Pritom sa denne
monitoruje vyaženie siete a pri dosiahnutí kritickej hodnoty sa vykoná upgrade. Zaregistrovaní používatelia pritom na zriadenú adresu nemajú dostáva nijakú
nevyžiadanú elektronickú poštu. Za prístup na internet
cez Kiwwi by sa pod¾a predstavite¾ov tejto firmy nemalo
plati ani v budúcnosti.
Registrova sa môžete aj na stránke www.kiwwi.sk,
pokia¾ už máte iný prístup na internet (napr. z internetovej kaviarne, zo školy atï.). Poèet zriadených registrácií na jednu osobu nie je obmedzený. Denné prírastky
registrovaných používate¾ov dosahujú stovky, aktuálny
poèet registrovaných používate¾ov na serveri Kiwwi
tvorí tisíce.
Firma si od tejto služby s¾ubuje predovšetkým zlepšenie vlastného imidžu. Okrem vo¾ného prístupu na internet totiž pôsobí hlavne ako alternatívny telekomunikaèný operátor na báze dátového prenosu hlasu. Na služby
vo¾ného internetu sa využíva existujúca infraštruktúra
z dátového prenosu hlasu, prièom sú však obe služby
technicky dôsledne oddelené. Už od poèiatku sa teda
nepoèíta s priamym finanèným ziskom z vo¾ného prístupu na internet.
n VO¾NÝ PRÍSTUP NA INTERNET
A OSTATNÍ ISP
V tejto súvislosti sme oslovili aj niektorých ïalších ISP –
EuroTel Bratislava, Euroweb, GTS Slovensko, Nextru,
Slovanet a Slovenské telekomunikácie. Hovorkyòa
Slovenských telekomunikácií nám oznámila, že Slovenské
telekomunikácie na rok 2001 nepripravujú nijakú službu
internetu zadarmo. Pod¾a ST sú súèasné poplatky za pripojenie do internetu pre domácich používate¾ov na úrovni len 100 Sk s DPH mesaène (noc a víkend). ST do budúcnosti uvažujú s prípravou nových balíkov s modemami,
poèítaèmi, s rôznymi atraktívnymi hrami a súažami pre
zákazníkov.
Vo všeobecnosti ani jeden z ïalších oslovených ISP nie
je momentálne pripravený prejs na prístup k internetu
zadarmo. Pre domácich alebo obèasných používate¾ov
majú poskytovatelia zavedené balíky predplatených
kariet. Domnievame sa však, že k istej forme prístupu na
internet budú ISP jednoducho musie prikroèi, pravdepodobne však za cenu nižšej kvality poskytovanej služby.
O britskom modeli prístupu na internet „zadarmo“,
žia¾, na Slovensku do skonèenia monopolu ST nie je
možné hovori. Neexistuje totiž nijaký tlak na ST, aby èas
z poplatkov za pretelefonované minúty odvádzali pre ISP
(tí sú navyše pre ST v tejto oblasti konkurenciou).
Monopol ST sa konèí 31. decembra 2002, minimálne dva
roky sa teda tento stav asi nezmení.
n AKO INAK NA INTERNET ZADARMO?
V skutoènosti existuje aj ïalšia cesta, ako dosiahnu
internet skoro zadarmo. Vo svete existujú totiž firmy,
ktoré vám platia za to, že si popri prehliadaní webových
stránok pozeráte ich reklamy. Musíte ma zapnutý špeciálny program, ktorý vám napoèítava body. Keï dosiahnete stanovený limit, body sa premenia na peniaze, ktoré
by vám mali prís domov šekom. Získanú sumu možno
použi na zaplatenie prístupu k internetu. Èasto sa takto
používajú servery Spedia a InteCom.
n RESUMÉ
Domnievame sa, že bezplatný prístup na internet na
Slovensku sa v budúcnosti stane realitou, a to aj napriek
tomu, že ostatní ISP sa dnes k tomu príliš nehlásia.
Platená forma prístupu na internet však ostane zachovaná aj z dôvodu garantovanej kvality. Možno sa mierne zvýši penetrácia internetu medzi domácimi
používate¾mi, stále je však v prevažnej väèšine domácností ve¾kou prekážkou cena osobného poèítaèa
vzh¾adom na príjmy. S ve¾kou pravdepodobnosou bude
však bezplatný prístup na internet výrazným tlakom na
posilnenie kvality a ïalších služieb pri platenom prístupe. Výpadok spojenia, nemožnos pripojenia alebo
pomalá rýchlos spojenia pri platenom prístupe bude
trestaná odchodom zákazníka ku konkurencii. Nikto
predsa nebude dobrovo¾ne plati za nieèo, èo môže
dosta inde zadarmo. Výsledkom bude aj isté premiešanie kariet medzi ISP – hlavne menší poskytovatelia budú
ma situáciu ve¾mi saženú. Ve¾kí používatelia sa budú
asi orientova hlavne na podnikové riešenia s dôrazom
na maximálnu kvalitu.
je èasovo neobmedzená a ich platnos vyprší vyèerpaním kreditu.
V každom prípade sa telefonické pripojenie (dial-up)
realizuje pomocou èísla vo formáte 019XY, ktoré
umožòuje najvýhodnejšiu tarifikáciu v rámci SR. Platby
pre ISP za prístup na internet (nie telefónne poplatky –
tie sú vždy rovnaké pod¾a cenníka ST) sa rozde¾ujú
v závislosti od vyaženia siete na silnú, slabú a víkendovú prevádzku. Rozdelenie dôb na silnú a slabú prevádzku
býva odlišné v závislosti od poskytovate¾a. Konkrétne
hodnoty pre každý balík uvádzame v priloženej tabu¾ke.
Väèšina balíkov obsahuje v základnom balíku aj zriadenie elektronickej pošty. Konto je niekedy obmedzené
(napr. 1 MB považujeme pri obèasnom prístupe na internet za dos málo). Iní poskytovatelia uvádzajú neobmedzenú kapacitu schránky pre elektronickú poštu, èo,
samozrejme, technicky nie je možné (každý disk má
koneènú kapacitu, navyše administrátor musí zada nejaké obmedzenie pri nastavovaní servera). Kapacitu schránky od 5 MB považujeme pre bežného používate¾a za primeranú.
Aktuálny zostatok kreditu môže obyèajne používate¾
sledova na internete.
INTERNET MAX
Historicky najstaršou kartou na prístup na internet na
Slovensku je Internet MAX, ktorú zaviedla spoloènos
GNS, prevádzkovate¾ siete SKnet (dnes èlen skupiny
EuroWEB). Karta slúži na prístup a využívanie služieb
internetu, založené na princípe platenia len toho, èo sa
naozaj využije. Cena jednej karty je 600 Sk vrátane DPH
Ondrej Macko
n Internet na kartu
P
oskytovatelia internetových služieb na Slovensku
sa snažia oslovi aj triedu spotrebite¾ov, ktorí
nechcú uzatvára zmluvy a plati faktúry. Jednoducho
chcú by na internete a je pre nich skôr prijate¾ná platba
dopredu (tzv. predplatená karta – prepaid card). Nieèo
podobné už ve¾mi dobre poznáme z ponuky oboch poskytovate¾ov mobilnej komunikácie – Globtel Prima
a EuroTel Easy. Cie¾ová skupina je jasná – mladá generácia, zaèínajúci èi obèasní používatelia.
V nasledujúcom texte uvedieme preh¾ad balíkov,
ktoré je možné používa na Slovensku. Obyèajne sa predávajú vo forme stieracích kariet, na ktorých sa nachádza kód slúžiaci na registráciu. Nákupom karty získa
používate¾ kredit, ktorý sa používaním služieb postupne znižuje. Kedyko¾vek poèas èerpania kreditu je ho
možné ïalšou zakúpenou kartou dobi. Väèšina kariet
a predstavuje 100 hodín prístupu do internetu poèas
víkendu, 50 hodín v slabej alebo 20 hodín v silnej prevádzke. Kredit je tiež možné využi na vytvorenie
a používanie schránky elektronickej pošty poèas 6 mesiacov. Na aktivovanie poštovej schránky však musíte použi
ïalšiu kartu – teda 600 Sk s DPH navyše.
Menej skúsení používatelia majú možnos zakúpenia
MAX CD, ktorý umožòuje automatickú inštaláciu a konfiguráciu softvéru, prístupových nastavení, ako aj manuály nastavenia prehliadaèa a softvéru na prácu s elektronickou poštou.
Porovnanie predplatených kariet na prístup k internetu
Poskytovate¾ Produkt
Internetová
adresa
Cena
s DPH
Platnos
kreditu
Elektronická
pošta
Ïalší
e-mail
EuroWEB
www.max.sk
600 Sk
neobmedzená
100 Sk/mesiac (10 MB) -
WWW
priestor
Platba cez
internet
Cena pristupu za minútu (Sk s DPH)
Víkend/
Slabá prev. Silná prev.
sviatok
-
-
0,10 Sk
19:00-7:00
ViaPVT
Slovanet
Nextra
Max
NaEX (56k)
NaEX (ISDN)
Rozba¾.to!
www.naex.sk
600 Sk
www.rozbal.to 499 Sk
Karta Marta www.marta.sk 500 Sk
2+4-87- 2/2001
neobmedzená
6 mesiacov
neobmedzená
zadarmo (5 MB)
-
zadarmo (neobmedzená) zadarmo
(1 MB, rozšírenie
10 MB – 30 Sk/mesiac
1 MB zadarmo TatraPay/eliot
-
1 MB
20 Sk/mesiac
10 MB
50 Sk/mesiac
-
7:00-19:00
0,20 Sk
0,50 Sk
18:00-8:00
8:00-18:00
zadarmo
0,20 Sk
0,50 Sk
zadarmo
0,50 Sk
1,00 Sk
19:00-7:00
7:00-19:00
0,09 Sk
0,05 Sk
0,09 Sk
0,28 Sk
17:00-7:00
7:00-17:00
0,20 Sk
0,25 Sk
R E V U E
KARTA MARTA
Karta Marta stojí 500 Sk s DPH, èo predstavuje 500 bodov.
Tie sa dajú použi tak na volanie do zahranièia, ako i na
pripojenie na internet pod¾a vlastného uváženia.
Aktiváciou služby Marta e-mail používate¾ získa zadarmo jednu základnú poštovú schránku s ve¾kosou 1 MB.
Každá ïalšia e-mailová schránka s ve¾kosou 1 MB je
ohodnotená na 20 bodov (mesaèný poplatok). Navyše je tu
možnos rozšíri kapacitu schránky o 10 MB za 30 bodov
tie je možné realizova on line pomocou služby eliot.pay.
Komunikácia medzi používate¾om a serverom je pritom
šifrovaná a nehrozí odchytenie hesla alebo iných osobných údajov používate¾a poèas spojenia.
ROZBA¾.TO!
Tento balík prevádzkuje spoloènos Slovanet. Balík
Rozba¾.to! obsahuje 5400 kreditov a stojí 499 Sk s DPH (bez
CD) alebo 599 Sk s DPH aj spolu s inštalaèným CD-ROM.
Platnos balíka Rozba¾.to je do vyèerpania kreditu, maximálne však na dobu 6 mesiacov od posledného nabitia. Na
prístup môžete použi zatia¾ len analógový modem. Okrem
samotného pripojenia na internet používate¾ dostane aj
poštovú schránku s tzv. neobmedzenou kapacitou.
Výhodou je to, že kredit sa poèíta len za ukonèenú
minútu pripojenia. Znamená to, že vo väèšine prípadov
bude napr. kontrola elektronickej pošty vlastne úplne
zadarmo (samozrejme okrem telefónnych poplatkov).
Vzh¾adom na èasové obmedzenie balíka Rozba¾.to! na 6
mesiacov vychádza mesaèný poplatok za prístup na
(mesaèný poplatok). Zatia¾ je možné spojenie len analógovým modemom, doba platnosti karty je obmedzená dátumom 31. 12. 2002 (koniec monopolu ST).
Karta Marta umožòuje takisto vola do zahranièia cez
internet z bežného telefónu s tónovou vo¾bou alebo
z automatu. Kartu Martu nie je možné použi na volanie
v rámci Slovenskej republiky (neumožòuje to legislatíva)
a rovnako sa nedá použi na volanie zo zahranièia (to nie
je možné technicky). Vlastné volanie do zahranièia sa
uskutoèní pomocou telefónneho prístroja s tónovou
vo¾bou volaním univerzálneho bezplatného èísla (0800
105 105). Potom sa zadáva PIN kód karty a volí sa požadované medzinárodné èíslo.
Krajiny, do ktorých môžete vola, sú rozdelené do
troch skupín, prièom tarifikácia je od 15 do 48 bodov za
minútu hovoru. Pod¾a poskytovate¾a karty sa úspora
nákladov na telefonovanie oproti klasickému spôsobu
pohybuje v priemere okolo 15 až 30 %.
NAEX
Službu prevádzkuje spoloènos ViaPVT, prièom ponúka
neobmedzený prístup na internet, poštovú POP3 schránku (kapacita 5 MB) a priestor na prezentáciu s kapacitou
1 MB na umiestnenie vlastnej webovej stránky. NaEX
umožòuje pripojenie rýchlosou 56 kb/s cez klasickú telefónnu linku alebo pripojenie digitálnou linkou ISDN s roz-
dielnou tarifikáciou. Ve¾kou výhodou tejto karty je to, že
víkendová prevádzka je bezplatná. Platnos kreditu navyše nie je èasovo obmedzená, platí až do úplného vyèerpania. Ak sa teda obmedzíte pri prístupe na internet len
na víkendy, ide o istý typ prístupu na internet zadarmo.
Nominálna cena kreditu je 600 Sk s DPH.
Balík NeEX je ¾ahko dostupný, pretože vlastne nepotrebujete kupova fyzickú kartu. Nákup i neskoršie dobi-
internet v tomto prípade na sumu 83 Sk s DPH (68 Sk
bez DPH).
ZHRNUTIE
Ako vidie za nášho preh¾adu, predplatené karty sa
navzájom odlišujú tarifikáciou v silnej, slabej a víkendovej prevádzke. Pre víkendovú prevádzku je najvhodnejší
balík NaEX, pretože je to pripojenie zadarmo. Navyše
platnos balíka nie je èasovo obmedzená. Pre slabú prevádzku je na druhej strane výhodnejší balík Rozba¾.to!
Jeho nevýhodou je èasové obmedzenie na 6 mesiacov,
výhodou kontrola elektronickej pošty zadarmo (pokia¾ sa
zmestíte do 1 minúty). V silnej prevádzke vychádza najlacnejšie Karta Marta. Tá navyše ponúka aj možnos telefonovania, bohužia¾ len do zahranièia. Privítali by sme,
keby bola kapacita elektronickej schránky v štandardnej
dodávke väèšia. Balík InternetMAX bol síce prvou lastovièkou na Slovensku, dnes však už potrebuje aktualizáciu
cien a hlavne integráciu elektronickej pošty v základnom
balíku. Pod¾a informácií od firmy EuroWEB sa takáto
aktualizácia momentálne pripravuje, prièom spolu s prístupom na internet budú integrované aj ïalšie služby.
Našim èitate¾om sme už priniesli informáciu o kapitálovom splynutí firiem Slovanet a ViaPVT. Domnievame
sa, že tento fakt v budúcnosti spôsobí aj modifikáciu podmienok, za ktorých sa dnes poskytujú predplatené karty
od obidvoch spoloèností. Zatia¾ však ostávajú v ponuke
obidva balíky.
Ondrej Macko
2/2001 2+4-87-
0 ) 4 , 9 ) 4 -
TESTOVALI SME: Laserové a LED tlaèiarne
do 20 000 Sk bez DPH
P
o teste laserových tlaèiarní pre pracovné skupiny
v PC REVUE è. 8/2000 prichádzame tento mesiac
s testom laserových tlaèiarní, ktoré sú urèené pre osobné
nasadenie alebo pre menšie pracovné skupiny. Pri zostavovaní zadania tohto testu sme dodávate¾om stanovili
cenové obmedzenie do 20 000 Sk, prièom ani jeden
z dodávate¾ov túto hranicu nevyužil úplne. Dodávate¾om
sme ïalej oznámili, že v teste budeme hodnoti rýchlos,
kvalitu tlaèe, odporúèaný mesaèný výkon, doplnkové
vybavenie, nadobúdaciu cenu a prevádzkové náklady.
Test bol realizovaný v prvej polovici januára. Zúèastnili
sa ho tlaèiarne znaèky Canon, Brother, Kyocera, Minolta,
OKI, Tally a Xerox. V teste nemáme zástupcu znaèky HP,
pretože v èase finalizácie testu bol predaj aktuálneho
modelu (HP LaserJet 1100) ukonèený a nový model sa na
slovenský trh ešte neuviedol. Podobná situácia bola aj
v prípade laserových tlaèiarní znaèky Panasonic. V prípade
znaèky Lexmark nebola v èase finalizácie testu jasná situácia oh¾adne autorizovaného zástupcu. Urèite však možno
konštatova, že laserové tlaèiarne v našom teste predstavujú to najlepšie, èo je v tomto segmente momentálne
dostupné na slovenskom trhu.
Naši èitatelia už výhody laserových tlaèiarní poznajú –
zopakujeme ich teda len struène. V porovnaní s atramentovými tlaèiaròami sú to predovšetkým ove¾a nižšie pre-
tento úèel vyhradené samostatné
prostriedky priamo v tlaèiarni. V tomto
prípade komunikuje poèítaè s tlaèiaròou
pomocou špeciálneho jazyka – najèastejšie sa
používa PCL (Printer Control Language), ktorý pochádza
od firmy HP. Okrem toho niektoré tlaèiarne podporujú aj
ïalšie emulácie, napr. Epson alebo IBM Proprinter.
Emulácie umožòujú použi tlaèiareò v špeciálnych aplikáciách, ktoré sú optimalizované na niektoré vybrané tlaèiarne (napr. niektoré verzie AutoCAD-u). Výhodou takéhoto
systému je to, že pri spracovaní údajov sa podstatne menej
zaažuje poèítaè v porovnaní s tlaèiaròou typu GDI. To sa
prejavuje tým, že doba, po ktorej je vrátené riadenie systému Windows spä používate¾ovi, je ove¾a kratšia.
Vlastná tlaè je založená na umiestòovaní zrnieèok
tonera na papier a ich zalisovaní pri zvýšenej teplote.
Tlaèené médium teda musí odoláva vysokej teplote
a rovnako musí ma predpísanú hmotnos, aby nedošlo
k jeho zaseknutiu poèas pohybu v tlaèiarni. Vo väèšine
laserových tlaèiarní sa pri pohybe vnútri tlaèiarne papier
ohýba dos komplikovaným spôsobom. Aby bolo možné
tlaèi na èo najhrubšie materiály, bývajú tlaèiarne vybavené špeciálnou priamou dráhou, prièom papier sa vkladá do príslušného zásobníka manuálne. Èasto je v tlaèiarni integrovaný aj tzv. multifunkèný zásobník, do ktorého
Pripojenie laserových tlaèiarní – paralelný a USB port
Vkladanie tonerovej kazety do laserovej tlaèiarne
vádzkové náklady na tlaè, ove¾a rýchlejšia tlaè a vynikajúca kvalita vytlaèeného textu. Rovnako aj odporúèaný
mesaèný objem tlaèe je vyšší. Medzi nevýhodami laserových tlaèiarní oproti atramentovým modelom treba
uvies predovšetkým ich vyššiu nadobúdaciu cenu,
schopnos tlaèi len v odtieòoch sivej farby (v tomto
cenovom rozsahu – samozrejme, existujú aj farebné laserové tlaèiarne) a vyššiu hmotnos. Tlaèiarne z nášho testu
majú prevádzkové náklady okolo koruny (bez DPH, bez
ceny samotného papiera a spotrebovanej energie).
Pripomeòme, že v prípade osobných atramentových
tlaèiarní vás èierna tlaè vyjde urèite nad korunu (farebná
obyèajne viac ako štyri koruny). Jednoducho, laserové
tlaèiarne použijete všade tam, kde budete tlaèi väèšie
množstvo èiernobielych dokumentov.
AKO TLAÈÍ LASEROVÁ TLAÈIAREÒ? Princíp
tlaèe spoèíva v tom, že celá tlaèená strana sa po spracovaní
umiestni do pamäte tlaèiarne a vytlaèí naraz jedným prechodom v tlaèiarni. Spracovanie údajov má na starosti buï
operaèný systém (to je prípad GDI tlaèiarní), alebo sú na
sa dajú vklada rozlièné médiá, napr. obálky, špeciálne
priesvitné fólie a pod. Ak použijete hrubší papier, ako je
predpísaný, ten sa obyèajne pri svojej ceste vnútrom
tlaèiarne zasekne. Pripomeòme, že tlaèiareò s najvyššou
povolenou gramážou v štandardnom zásobníku v našom
teste je Canon LBP-800 (až 135 g/m2).
LED TLAÈIARNE. Nie každá „laserovᓠtlaèiareò
používa na vykres¾ovanie tlaèeného obrazu laser. Existujú
aj tlaèiarne, ktoré sú založené na tlaèovej hlave zloženej zo
svietiacich diód (LED). Poèet diód v tlaèovej hlave je priamo
úmerný rozlíšeniu tlaèiarne. Výhodou tohto princípu je
absencia zložitej opticko-mechanickej sústavy, ako i rovnako kvalitná tlaè po celej šírke papiera aj v prípade väèších
rozmerov. Tieto tlaèiarne sa èasto oznaèujú ako laserové
tlaèiarne s LED hlavou.
VÝKON TLAÈIARNÍ. Parametre, ktoré ovplyvòujú
celkový výkon laserových tlaèiarní, sú predovšetkým rýchlos tlaèe, jej rozlíšenie a odporúèaný mesaèný výkon.
Rýchlos tlaèiarne sa udáva v stranách za minútu (pages
per minute – ppm). Výrobcovia udávajú pre testované
2+4-87-2/2001
tlaèiarne rýchlos od 8 do 14 ppm. Treba však vedie, že
väèšina výrobcov používa pri stanovení rýchlosti princíp,
že sa vyhodnocujú údaje pri tlaèi kópií (teda nie rôznych
strán). Pritom výrobcovia merajú dobu tlaèe tak, že zanedbajú vytlaèenie prvej strany, ktoré trvá obyèajne dlhšie.
Pri urèovaní rýchlosti tlaèe tak vlastne vychádzajú hlavne
z možností motora a tlaèového mechanizmu. Navyše
namerané údaje výrobcovia zaokrúh¾ujú (obyèajne nahor)
na celé èíslo.
My sme v tomto teste použili princíp merania rýchlosti založený na zmeraní doby od povelu po skonèenie
tlaèe. V takomto prípade potom obyèajne vychádzajú
nižšie prevádzkové rýchlosti, ako udáva výrobca. Pod¾a
našich skúseností dochádza vo viacerých tlaèiaròach
k zaujímavému javu. Pri spojitej tlaèi sa obèas tlaèiareò
na chví¾u zastaví, a to bez zjavnej príèiny. Asi po 3 až 5
sekundách pokraèuje tlaèiareò v tlaèi. Pod¾a informácií od
niektorých výrobcov príèina tohto javu súvisí
s nutnosou ochladenia tlaèového mechanizmu. Pri kon-
Rozširovania tlaèiarne – po odklopení boku môžete vklada
moduly RAM a internú sieovú kartu
tinuálnej tlaèi totiž dochádza k jeho nadmernému zohriatiu a toner by sa na médium nepreniesol optimálnym
spôsobom. Tento jav sa prejavuje hlavne pri tlaèiaròach
s vysokou konštrukènou rýchlosou. Napríklad v tlaèiarni
OKIPage 14ex sa opakuje pri každej štrnástej strane.
V prípade rozlíšenia sa na hodnotenie tlaèiarní
používa údaj o hustote tlaèových bodov – dpi (dots per
inch – poèet bodov na palec). Tlaèiareò s rozlíšením 600
dpi tlaèí 600 bodov na jeden palec (2,54 cm). Rozlíšenie
tlaèiarne je závislé od schopností elektronického vybavenia, priemeru laserového lúèa (resp. poètu LED diód), kvality optiky a jemnosti tonera.
Väèšina tlaèiarní v teste uvádza skutoèné hardvérové rozlíšenie 600 dpi. Existujú však softvérové technológie, ktoré dokážu napr. tónovaním alebo dopoèítaním
bodov dosiahnu efekt podobný ako pri tlaèi s rozlíšením 1200 dpi. Èasto sa rozlíšenie tlaèiarne udáva vo
forme horizontálne × vertikálne rozlíšenie. Je jasné, že
èím vyššie je použité rozlíšenie, tým je výsledný obraz
0 ) 4 , 9 ) 4 -
DESATORO PRI VÝBERE LASEROVEJ TLAÈIARNE PRE MENŠÍ
PODNIK ALEBO NA OSOBNÉ POUžITIE
1. Potrebujete tlaèi dokumenty v èiernobielom vyhotovení vo väèšom objeme (viac ako 10 denne)? Potom
bude asi vhodná laserová tlaèiareò.
2. Pokúste sa odhadnú poèet tlaèených strán mesaène. Pod¾a tohto poètu si vypoèítajte celkové náklady na
vlastníctvo tlaèiarne. Uvažujte hlavne nákupnú cenu
tlaèiarne a cenu na vytlaèenie jednej strany.
3. Neprekraèujte výrobcom odporúèané mesaèné
zaaženie. Tlaèiareò môžete predèasne opotrebova
a nepomôže vám ani záruka.
4. Uvažujete o tom, kde chcete tlaèiareò umiestni?
Niektoré laserové tlaèiarne sú objemnejšie a nemusia sa
do vyhradeného priestoru hodi rozmermi alebo hmotnosou.
5. Dôkladne si overte možnosti záruènej a pozáruènej
opravy. Záruka len 6 mesiacov bez možnosti rozšírenia
býva podozrivá, hoci to zákon umožòuje. Pri spotrebnom
materiáli je však 6-mesaèná záruka štandardom.
6. Pri cenách tlaèiarní do 20 000 Sk nebýva zvykom
vykonáva opravu v mieste inštalácie. Zistite si preto
kontrastnejší a jemnejší. Na druhej strane s rastom
rozlíšenia rastie aj doba nevyhnutná na spracovanie
obrazu. Preto sa obyèajne v nastavení ovládaèa dá zmenši rozlíšenie a zrýchli tak vytlaèenie strany pod¾a
želania používate¾a.
Pre používate¾a je ïalej dôležitý aj údaj o dobe, poèas
ktorej bude vytlaèená prvá strana. Èasto sa totiž tlaèí
naraz nieko¾ko strán a najèastejšie len jedna strana.
Výrobcovia obyèajne udávajú túto dobu pre prípad, že
tlaèiareò je zahriata na prevádzkovú teplotu a všetky
údaje sú už prenesené z poèítaèa do tlaèiarne. Doba tlaèe
Signalizácia zásoby tlaèového média v zásobníku
prvej strany pri testovaných modeloch pod¾a výrobcov
dosahovala od 15 do 21 sekúnd.
Ïalším dôležitým údajom je odporúèaný mesaèný
výkon; èím je vyšší, tým odolnejšie musia by použité
súèiastky. Nie je správne prekraèova odporúèaný mesaèný výkon, pretože sa môže tlaèiareò predèasne opotrebova a pravdepodobne nebude možné ani uplatni záruku.
Najvyšší mesaèný výkon – až 20 000 výtlaèkov – sa uvádza pri tlaèiarni Canon LBP-800
CENA TLAÈIARNE A PREVÁDZKOVÉ NÁKLADY. Ceny tlaèiarní v našom teste sa pohybujú
v rozsahu od 8990 Sk do 17 850 Sk bez DPH, prièom stredná hodnota je 14 056 Sk. Ide o cenu za štandardnú tlaèiareò, obyèajne sa tento základný model dá doplni ïalšími
zásobníkmi na papier. Èasto je to napr. možnos dokúpenia sieovej karty v internom alebo externom vyhotovení. Je dôležité, aby tlaèiareò dokázala rás spolu s vašimi
potrebami. Najlacnejšou tlaèiaròou je OKIPage 8iM, ktorá
stojí 8990 Sk bez DPH (asi 11 058 Sk s DPH).
najbližšie možné miesto opravy. Náklady na prepravu
vám nikto nepreplatí.
7. Pred kúpou trvajte na prezentácii tlaèiarne. Žiadajte
vytlaèi také dokumenty, ktoré budete tlaèi najèastejšie.
Sledujte pritom kvalitu i rýchlos tlaèe. Zaujímajte sa aj
o ïalšie možnosti nastavenia tlaèe v ovládaèi.
8. Zaujímajte sa aj o doterajšie referencie. Najlepšie je,
keï sa spýtate niekoho, kto už tlaèiareò má a dlhšie ju
používa.
9. Overte si, aké sú možnosti doplnkového vybavenia
tlaèiarne. Je možné, že budete potrebova sieovú kartu
alebo iný spôsob pripojenia do siete, ïalší vstupný
zásobník a pod.
10. Pri nákupe spotrebného materiálu si zistite možnosti pri zakúpení väèšieho množstva. Býva zvykom poskytova množstvové z¾avy. Odporúèame vám používa
originálny spotrebný materiál, a to hlavne pri tých tlaèiaròach, ktoré majú samostatne vymenite¾ný toner a valec. Ak
použijete nevyhovujúci toner, môžete pokazi ove¾a drahší
valec a takéto šetrenie vás môže vyjs dos draho.
Ve¾ký podiel na tzv. celkových nákladoch na vlastníctvo
(tzv. TCO – total cost of ownership) majú prevádzkové parametre. Pri každej stránke sa spotrebúva toner, opotrebováva sa zariadenie tlaèiarne, musíte zakúpi papier a zaplati
spotrebovanú energiu. V našom teste sme poèítali prevádzkové parametre len zo spotreby tonera a valca, pokia¾
jeho životnos nie je vyššia ako 50 000 výtlaèkov.
Výrobcovia obyèajne udávajú kapacitu vymieòate¾ných
komponentov pri 5-percentnom pokrytí strany formátu A4.
V takomto prípade sa cena jedného výtlaèku pre tlaèiarne
v našom teste pohybuje v rozmedzí od 0,65 do 1,11 Sk bez
DPH, prièom stredná hodnota je 0,92 Sk. Najnižšie prevádzkové náklady má tlaèiareò Kyocera FS-1000 (len 0,65 Sk
bez DPH). Takisto je dôležité vedie, že niektorí výrobcovia
konštruujú tlaèiarne tak, že sa vymieòa celý spotrebný
prvok naraz – ide o integrovaný toner a valec v tlaèovej
kazete. V iných prípadoch sa mení valec napr. po viac ako
šiestich výmenách tonera (OKIPage 14ex). Sú aj prípady,
keï výrobca udáva celoživotnú výdrž valca (Kyocera).
Pripomeòme, že sa môžeme stretnú aj s urèením
kapacity spotrebného materiálu pod¾a normy ISO 10561
(tlaèený tzv. list Dr. Grauerta s pokrytím okolo 3,5 %), kde
je pokrytie ešte o nieèo nižšie, a teda vychádza nižšia
cena výtlaèku. Ïalej je dôležité vedie, že v snahe èo najviac zníži predajnú cenu tlaèiarne sú niektoré tlaèiarne
od výroby vybavené tzv. inicializaèným tonerom, ktorý
má nižšiu (èasto len poloviènú) kapacitu, ako je to v prípade štandardnej kazety. My sme prevádzkové náklady
vždy hodnotili pod¾a údajov platných pre štandardnú
kazetu, ktorú je možné kúpi ako spotrebný materiál.
Všetky tlaèiarne z nášho testu podporujú ekonomický
režim tlaèe. V tomto prípade je výtlaèok realizovaný so
slabším kontrastom, ale s ove¾a nižšou spotrebou tonera.
Niektoré tlaèiarne dokonca podporujú dva stupne šetrenia tonera (50 % a 25 %) a používate¾ sa môže lepšie rozhodnú. Tento režim sa využíva pri tlaèi dokumentov
v etape ich návrhu, na prezentáciu výsledkov sa príliš
nehodí.
DIZAJN TLAÈIARNÍ. Dnešné laserové tlaèiarne sa
zo stránky dizajnu dos podobajú – dokonca sme mali dva
modely od rôznych výrobcov, ktoré mali takmer identickú
vonkajšiu škatu¾u i èas vnútorného vybavenia. Zdá sa, že
je viac typov tlaèiarní ako ich skutoèných výrobcov.
Navyše sa aj v tomto segmente presadzuje trend skupovania firiem. Tak sa objavujú modely, ktoré nesú aj dve znaèky, napr. Minolta-QMS alebo Kyocera-Mita.
Pre používate¾a sú základnými èasami tlaèiarne
vstupné èi výstupné zásobníky na papier, ovládací panel
2/2001 2+4-87- !
0 ) 4 , 9 ) 4 -
a konektory na pripojenie tlaèiarne.
Ovládací panel v laserových tlaèiaròach do
20 000 Sk tvorí spravidla nieko¾ko LED diód
a jedno tlaèidlo. Samostatný displej je skôr
výsadou drahších tlaèiarní. Diódy informujú o pripravenosti na tlaè, resp. nejakej
poruche, a tlaèidlo sa èasto využíva pri
manuálnom spracovaní papiera èi pri
okamžitom zastavení tlaèe.
Kapacita vstupného zásobníka by mala
by èo najväèšia, aby používate¾ bol èo najmenej zaažovaný nutnosou dopåòa
papier. V tlaèiaròach v našom teste sa táto
kapacita v štandardnej dodávke pohybuje
od 100 do 250 strán, prièom stredná hodnota je 175. Èasto existuje možnos dokúpenia
rozširujúceho vstupného zásobníka, ktorý
sa pripája k spodnej èasti tlaèiarne.
Existencia viacerých oddelených vstupných
zásobníkov v tlaèiarni je pre používate¾a
výhodná aj v tom, že do každého zásobníka
je možné da rozlièný papier, líšiaci sa napr.
farbou alebo hrúbkou. Výber príslušného
zásobníka sa realizuje pomocou ovládaèa.
Výstupný zásobník má obyèajne menšiu
kapacitu ako vstupný, v našej testovacej
vzorke sa jeho kapacita pohybuje od 30 do
200 hárkov. Obyèajne existuje výstupný
zásobník pre hrubšie médiá, kde sa umiestòujú dokumenty tlaèené pri priamom prechode papiera.
Všetky testované tlaèiarne boli na spojenie s poèítaèom vybavené paralelným rozhraním. Kábel na prepojenie tlaèiarne s poèítaèom spravidla netvorí súèas
dodávky a používate¾ si ho musí zakúpi osobitne. Okrem
paralelného rozhrania sme sa v testovaných modeloch
stretli s portom USB. Viaceré tlaèiarne je možné vybavi
rozhraním na pripojenie k poèítaèovej sieti. Èasto ide
o externý printserver (napr. od firmy Axis), ktorý
umožòuje pohodlnú prácu v sieti. Jeho nevýhodou je, že
tlaèové úlohy èakajú na vytlaèenie dlhšie, ako je to v prípade skutoènej sieovej karty.
SOFTVÉROVÁ VÝBAVA. S každou tlaèiaròou
dostáva používate¾ ovládaè a ïalšie pomocné programy.
Ovládaè slúži na softvérové prepojenie poèítaèa
a tlaèiarne a na bližšie nastavenie parametrov tlaèe.
V ovládaèi používate¾ vyberá rozsah tlaèených strán,
poèet kópií, ako i orientáciu a ve¾kos tlaèeného hárka.
S každou tlaèiaròou sme dostali ovládaè minimálne pre
operaèný systém Windows 9.x a Windows NT. Ak chcete tlaèi z prostredia DOS-u, èasto je takáto možnos len
z okna operaèného systému Windows. Tlaèi DOS-ovské
aplikácie aj z prostredia Windows však s tlaèiaròami
typu GDI býva èasto nemožné.
V cenovom rozsahu do 20 000 Sk je štandardom tlaèový
jazyk PCL. Jazyk Adobe PostScript alebo jeho varianty sú
skôr výnimkou. Vlastne ho podporuje len najdrahšia tlaèiareò z nášho testu – Kyocera FS-1000 – ako volite¾ný doplnok.
Ovládaèe pre PCL umožòujú ïalšie vlastnosti – môžete
voli rozlíšenie tlaèe (obyèajne 300 a 600 dpi). K ïalším
špeciálnym vlastnostiam patrí tlaè vodoznakov. Ide o funkciu, keï sa na pozadí vytlaèeného dokumentu v zoslabenej
forme vytlaèí aj zvolený text (napr. Len pre informáciu,
Tajné, Dôverné). Väèšinou pritom je možné ovplyvòova
ve¾kos tohto textu, jeho font, štýl a, samozrejme, dá sa
vlastný text používate¾sky meni. Podobná je aj možnos
tlaèe tzv. overlay alebo formulára, keï môžete definova
pozadie strany (firemné logo, okraje).
Ïalšou vlastnosou je možnos tlaèe viacerých strán
na jeden hárok papiera. Tlaèiarne v našom teste majú
možnos tlaèi na jeden hárok dve, štyri, šes, osem,
devä, šestnás alebo dvadsapä strán. Tlaèiareò Brother
je navyše vybavená možnosou, keï sa výsledný obraz
skladá z viacerých hárkov. Táto možnos sa používa pri
" 2+4-87-2/2001
AKO SME TESTOVALI? Na úèely
Obr. 1 Nameraná a deklarovaná rýchlos tlaèe
tlaèi ve¾kých plagátov, keï výsledný obraz vznikne zlepením vytlaèených hárkov.
Medzi pomocnými programami sa k tlaèiaròam dodáva monitorovací program a dia¾kové nastavenie parametrov tlaèiarne. Pomocou monitorovacieho programu
môžete na dia¾ku sledova správanie tlaèiarne. Zistíte
napríklad, že v tlaèiarni sa minul papier alebo sa v nej
zasekol. Je výhodné, ak sú monitorovacie programy vybavené grafickým zobrazením pohybu papiera v tlaèiarni.
Dia¾kové nastavenie parametrov umožòuje nastavi detailné vo¾by, napr. dobu, po ktorej sa hlási problém s tlaèou
alebo detaily pripojenia.
Ešte poznamenajme, že ovládaè k tlaèiarni býva lokalizovaný do slovenèiny len výnimoène (napr. tlaèiarne
znaèky Minolta), èasto je dodaný anglický alebo èeský
ovládaè.
IDEÁLNA LASEROVÁ TLAÈIAREÒ. Ideálna
laserová (LED) tlaèiareò by mala tlaèi èo najrýchlejšie a èo
najkvalitnejšie. Tlaèiareò by mala by schopná vytlaèi
ostrý a kontrastný text i grafické prvky s jemným rozlíšením. Ïalej by mala ma nízke prevádzkové náklady
a nízku nadobúdaciu cenu. Dimenzovaná by mala by na
èo najvyšší mesaèný objem. Je jasné, že ide o protireèivé
kritériá a tlaèiarne sa môžu len priblíži tomuto ideálu.
testu sme vykonali celý rad meraní na
každom testovanom modeli. Technické
parametre a vybavenos tlaèiarní v našom
teste je uvedená v tab. 1. Všetky tlaèiarne
boli testované pri spolupráci s rovnakým
poèítaèom (Pentium III/700 MHz, 256 MB
RAM, 13 GB HDD, Microsoft Windows 98
Second Edition a Office 2000 SK). Tlaèiarne
sme pripojili pomocou paralelného portu.
Pokia¾ boli vybavené v štandardnej výbave
aj portom USB, zmerali sme dobu tlaèe
oboma spôsobmi pripojenia a použili sme
lepšiu hodnotu.
Testovaciu vzorku tvorili tri typy dokumentov. Pri našich testoch sme tak merali
rýchlos tlaèe 50 rozlièných stránok
z programu Microsoft Word 2000. Tieto
stránky obsahujú rozliène formátovaný
text, nieko¾ko tabuliek, hlavièky, päty stránok a tri väèšie obrázky. Dobu tlaèe sme
merali od stlaèenia tlaèidla Tlaè v dialógovom okne po možnos odobratia poslednej
strany z výstupného zásobníka. Predpokladáme, že takéto meranie najviac zodpovedá chápaniu rýchlosti tlaèiarne
bežnými používate¾mi.
Samozrejme, takto namerané doby tlaèe
a z nich odvodené rýchlosti tlaèe sa odlišujú od údajov deklarovaných výrobcom
(keïže spôsob vyhodnotenia rýchlosti tlaèe je iný).
Takisto sme merali dobu tlaèe 50 kópií neformátovaného
textu (list Dr. Grauerta), prièom spôsob merania je analogický s predchádzajúcim prípadom. V tomto prípade sme
zakaždým zistili vyššie hodnoty rýchlosti tlaèe ako v prípade formátovaného textu.
Pod¾a nameraných dôb tlaèe sme vypoèítali rýchlos
tlaèe v stranách za minútu. Pre bodové hodnotenie rýchlosti sme použili len výsledky v prípade tlaèe 50-stránkového formátovaného dokumentu. Údaje namerané pri
hodnotení rýchlosti tlaèe sú uvedené v tab. 2 a v grafickej forme na obr. 1. Najlepšiu rýchlos tlaèe pritom
dosiahla tlaèiareò OKIPage 14ex.
Je zaujímavé, ako sa prejavuje spôsob pripojenia pri
tlaèiaròach s konštrukènou rýchlosou nad 10 strán za
minútu. Ide hlavne o tlaèiarne Brother HL-1250 a OKIPage
14ex. V prípade pripojenia pomocou paralelného portu
sme pri Brother HL-1250 zmerali dobu tlaèe až 2,7-krát
dlhšiu, než to bolo pri zapojení cez port USB. Tlaè formátovaného textu pri zapojení paralelným portom pri
OKIPage 14ex trvala 1,4-krát dlhšie ako pri použití portu
USB. Ak teda môžete, na pripojenie tlaèiarne používajte
radšej port USB.
Ïalej sme hodnotili dobu tlaèe prvej strany, prièom
najlepšiu hodnotu sme zmerali v prípade tlaèiarní znaèky
horšie
lepšie
Obr. 2 Závislos prevádzkových nákladov od nadobúdacej ceny
0 ) 4 , 9 ) 4 -
Tab. 1 Parametre testovaných tlaèiarní
Typ tlaèiarne – vybavenie dodaného modelu
Brother
HL-1250
Canon
LBP-800
Kyocera
FS-1000
Minolta
PagePro 1100
Minolta
OKIPage
PagePro 1100L 14ex
OKIPage 8iM
Tally T9308
Xerox DocuPrint
P8ex
Základné údaje
Použitá technológia tlaèe
Rýchlos tlaèe pod¾a výrobcu [ppm]
laser
12
laser
8
laser
10
laser
10
laser
10
LED
14
LED
8
laser
8
laser
8
Najlepšie hardvérové rozlíšenie [dpi]
1200 × 600
600 × 600
(softvérovo
600 × 1200)
20 000
600 × 600 s voli- 1200 × 600
te¾ným KIR2
2400 × 600
8000
15 000
600 × 600
600 × 1200
600 × 600
600 × 600
15 000
15 000
1500
5000
600 × 600
(softvérovo
600×1200)
8000
Maximálne mesaèné zaaženie [kópií mesaène]
3300
Podporované emulácie
PCL 6, Epson
FX-850, IBM
Proprinter XL
Zásobníky na papier
Kapacita vstupného zásobníka [listov A4]
Kapacita výstupného zásobníka
(s ostatnými zásobníkmi) [listov A4]
Maximálna vstupná kapacita (s doplnkami)
Špeciálna dráha pre hrubšie materiály
Informácia o stave papiera priamo na zásobníku
Rozsah gramáže [g/m2] – automatický podávaè
Rozsah gramáže [g/m2] – ruèný podávaè
Pripojenie k poèítaèu
Paralelný port
Sériový port
USB port
Sieová karta
Pripojenie infraèerveného portu
Vlastnosti spracovacej jednotky
Procesor/frekvencia [MHz]
Štandardná pamä [MB]
Maximálna pamä [MB]
Ovládaèe pre operaèný systém
Používate¾ský panel
Tlaèidlo na okamžité zrušenie tlaèe
Signalizácia stavu prázdny zásobník na displeji/LED
Zobrazovanie informácií poèas tlaèe
Integrovaný informaèný displej
Softvérové zobrazenie stavu tlaèiarne
Dia¾kový ovládací panel
Zobrazovanie èísla tlaèenej strany
Zobrazovanie mena tlaèeného súboru
Zobrazenie zostávajúceho èasu tlaèe
Možnosti PCL ovládaèa
Viac strán na jeden hárok
Plagátová tlaè
GDI (Windows) PCL 6, Diablo630, PCL 5e, 6
IBM Proprinter,
Epson LQ-850,
Lineprinter
GDI (Windows) PCL 5e, 6,
GDI, softvérovo PCL 5e, 6,
Epson FX, IBM PCL 4,5
Epson FX-850
Proprinter IIIXL
PCL 5e, 6
250
125
250
150
150
250
100
150
150
150
100
150
100 (+20)
100 (+20)
150 (+50)
30
100
100
500
áno
áno
64÷105
64÷158
100
áno
otvorený zásobník
64÷135
64÷135
300
áno
nie
60÷105
60÷163
650
áno
otvorený zásobník
60÷90
60÷163
650
áno
otvorený zásobník
60÷90
60÷163
850
áno
áno
60÷105
60÷120
100
áno
otvorený zásobník
60÷105
60÷120
151
áno
otvorený zásobník
60÷90
60÷160
151
áno
otvorený zásobník
60÷90
60÷160
áno
nie
áno
ako doplnok
nie
áno
nie
nie
ako doplnok
nie
áno
ako doplnok
nie
ako doplnok
nie
áno
nie
ako doplnok
ako doplnok
nie
áno
nie
nie
nie
nie
áno
áno
ako doplnok
áno
áno
len pre OS Mac
nie (model 14i/n) nie
nie
nie
áno
nie
áno
ako doplnok
nie
áno
nie
áno
ako doplnok
nie
MB86832/66
4
36
8bit/16 (GDI)
0,5
0,5
PowerPC/75
4
132
IBM Power PC/75 Mitsubishi/12
4
4
132
4
Windows 3.1x,9x/ Win 95/98/2000/
NT4.0, DOS, Mac NT4.0/ Me
MIPS R3000/49,8 OKI-8bit/16 (GDI) KS32C6100/33
4
2
4
36
2
36
KS32C6100/33
4
36
Windows 9x/NT4.0, Win 95/98/2000/ Win 9x/2000/NT4.0 Windows 3.x,9x/NT, Windows 3.x,9x/NT, Windows 3.x,9x/
DOS, Mac
NT4.0/ Me, LINUX.
2000, Mac OS 8.1, 2000, Mac OS 7.11, NT4.0
MS-DOS
DOS
DOS z Windows
Windows 3.1x,9x/
NT4.0, DOS
nie
nie
áno
áno (až pri tlaèi) áno (až pri tlaèi) áno
áno
nie
áno (až pri tlaèi) nie
áno
áno
nie
nie
nie
áno
nie
áno
nie
nie
áno
áno
áno
nie
nie
áno
áno
nie
nie
nie
nie
áno
áno
nie
nie
nie
nie
áno
áno
áno
áno
nie
áno
nie
nie
nie
nie
nie
nie
áno
áno
áno
áno
nie
nie
áno
áno
nie
nie
nie
nie
áno
áno
nie
nie
nie
2, 4, 9, 16, 25 2, 4, 8, 9
2×2, 3×3, 4×4, 5×5 nie
nie
nie
2, 4, 9, 16
nie
2, 4, 9, 16
nie
2, 4
nie
2, 4
nie
2, 4, 6, 9, 16
nie
2, 4, 6, 9, 16
nie
Grafika – špeciálny mód raster-vektor,
urèenie kontrastu a jasu
Podpora vodoznakov
Podpora formulárov alebo overlay
Ekonomický mód (úspora tonera)
Urèenie iného papiera pre vybranú stranu
Urèenie okraja pre viazanie strán (po strane, zhora)
Zadanie typu (napr. hrúbky) papiera
Nastavenie sýtosti tlaèe
Nastavenie mierky, resp. napasovania
Tlaè v opaènom poradí
Tlaè kópií usporiadane
Podpora manuálneho duplexu
Nastavite¾ný posuv strany
Ostatné údaje
Podpora PostScript
Maximálna doba prvej kópie pod¾a výrobcu [s]
Doba inicializácie pod¾a výrobcu [s]
Maximálna spotreba pri tlaèi [W]
Maximálna spotreba pri pohotovostnom režime [W]
Maximálna spotreba v úspornom stave [W]
Rozmery [š × v × h] v mm
Životnos tlaèiarne [str.]
Hmotnos [kg]
Nadobúdacia cena [Sk]
optimalizácia
test, foto
áno
áno
áno (dva stupne)
nie
áno
áno
áno
áno
nie
nie
áno
nie
nastavenie
kontrastu a jasu
nie
áno
áno
nie
nie
nie
áno
áno
nie
áno
nie
nie
optimalizácia
text, foto
nie
áno
áno
nie
nie
nie
nie
nie
nie
nie
áno
nie
nastevenie
FineArt
áno
áno
áno
nie
nie
áno
áno
áno
nie
nie
nie
áno
nastavenie
kontrastu a jasu
áno
áno
áno
nie
nie
nie
áno
áno
nie
nie
nie
nie
kontrast, jas,
druh zrnitosti
áno
nie
áno (dva stupne)
nie
áno
áno
áno
áno
nie
nie
áno
nie
nastavenie
kontrastu, jasu
áno
nie
áno
nie
nie
áno
áno
áno
áno
nie
nie
áno
optimalizácia
text, foto
áno
áno
áno
nie
nie
nie
nie
áno
áno
nie
nie
nie
optimalizácia
text, foto
áno
áno
áno
nie
nie
nie
nie
áno
áno
nie
nie
nie
nie
15
45
340
80
6
360 × 235 × 370
200 000
9,5
16 990
nie
18
8
100
N/A
3
345 × 266 × 312
N/A
6,9
13 600
ako doplnok
15
25
233
41
5
378 × 222 × 375
N/A
9,5
17 850
nie
19
23
700
15
5
380 × 260 × 222
N/A
7
13 990
nie
19
23
700
15
5
361 × 262 × 283
N/A
7
10 990
nie
7,5
N/A
340
66
11
345 × 215 × 395
180 000/5 rokov
9
17 690
nie
13
40
160
32
6
478 × 397 × 622
30 000/5 rokov
4,3
8990
nie
18
30
450
45
10
345 × 224 × 365
N/A
7,5
13 500
nie
19
N/A
450
30
15
345 × 224 × 365
150 000/5 rokov
7,5
12 900
Kapacita spotrebného materiálu
[strany pri 5% pokrytí]
toner 6000,
valec 20 000
kazeta 2500
toner 6000
toner 6000,
valec 20 000
toner 6000,
valec 20 000
toner 4000,
valec 20 000
toner 1500,
valec 10 000
kazeta 6000
kazeta 5000
Cena spotrebného materiálu [Sk bez DPH]
toner 3725,
valec 6887
0,97
49
nie
12
2770
3900
toner 1865,
valec 6960
0,81
53
nie
12
toner 965,
valec 4420
1,09
50
áno – USB pre MAC
12
4950
0,65
48
nie
24
toner 4900,
valec 3700
1,00
47
nie
36
4235
1,11
48
nie
6
toner 4900,
valec 3700
1,00
47
nie
36
0,71
48
nie
12
0,99
48
nie
12
LT-400 prídavný sieový adaptér
zásobník na 250 (tlaèový server –
hárkov (7685 Sk), AXIS) umožòuje
sieové karty
pripoji tlaèiareò
10BaseT v inter- priamo do siete
netom (19 900 Sk) typu peer-to-peer
a externom
(13 600 Sk)
(14 900) vyhotovení
prídavný zásobník
na 250 listov
(6945 Sk), modul
PostScript
(7450 Sk), sériové
rozhranie (965 Sk),
interná sie. karta
(15185 Sk)
interná sieová
karta (13 900 Sk),
externá sieová
karta (8500 Sk),
výstupný pult
(990 Sk), USB port
(1100 Sk), kazetová
jednotka (7900 Sk)
výstupný pult
(990 Sk), kazetová jednotka na
500 listov
(7900 Sk)
prídavný zásobník
na 500 hárkov
(6930 Sk),
multizásobník
(5290 Sk),
moduly RAM
USB kábel pre
iMAC
externý sieový
externá sieová karta
modul TallyCom CentreDirect
10/100 Multipro- (6690 Sk)
tokol (10 500 Sk)
Columbex
International
Columbex
International
Minolta
Slovakia
Minolta
Slovakia
OKI Slovensko
OKI Slovensko
TecomPrint
Prevádzkové náklady pri pokrytí 5 % [1 str./Sk]
Maximálna hluènos za prevádzky [dB]
Dátový kábel v dodávke
Štandardná záruka v mesiacoch
Možné doplnky a ceny bez DPH
Produkt zapožièal
nie
áno
nie
áno
áno
áno
FaxCOPY
Xerox Ltd.
N/A – príslušný údaj nie je k dispozícii, výrobca ho neuvádza alebo funkcia sa nedá uplatni
12/2000 2+4-87- #
0 ) 4 , 9 ) 4 -
Minolta. Na hodnotenie tohto parametra sme tlaèili
neformátovaný dokument (list Dr. Grauerta) z programu
Microsoft Word 2000. Ïalší vyhodnocovaný parameter
tvorila doba inicializácie tlaèiarne. Tlaèiareò sme nechali
vypnutú asi tri minúty, potom sme ju zapli a merali dobu,
pokia¾ nehlásila pripravenos na tlaè na ukazovateli
v ovládacom paneli. Najmenšiu dobu sme v tomto prípade zmerali pri tlaèiarni Canon LBP-800.
Na hodnotenie kvality tlaèe sme použili testovaciu
stránku, ktorá obsahovala testovaciu ružicu, ïalej text
s ve¾kosou od 8 po 1 bod, tlaèený v pozitívnom i negatívnom zmysle (èierny text na bielom pozadí a biely text na
èiernom pozadí). Ïalej testovací dokument obsahoval fotografiu, ako i prvky obchodnej grafiky s plynulými prechodmi farieb. Pripúšame, že takýto zložitý dokument bežný
používate¾ tlaèí len výnimoène. Použili sme ho však preto,
aby sa ukázali prednosti tlaèiarne zo stránky kvality.
Laserová tlaèiareò sa používa v prevažnej miere na
tlaè textu v bežnej ve¾kosti a tam sú rozdiely medzi
tlaèiaròami takmer zanedbate¾né. Z tohto dôvodu sme aj
volili bodové hodnotenie kvality tak, že rozdiel medzi
tlaèiaròami je len 8 bodov. Ako ukážku kvality tlaèe sme
pri každom modeli zverejnili tlaè spomenutej ružice.
Treba si však uvedomi, že spôsob tlaèe ružice je len jedným z kritérií na hodnotenie kvality tlaèe – urèite teda
nie jediným. Pod¾a posúdenia v našej redakènej komisii
sme žiadnej z tlaèiarní neprisúdili plných 100 bodov,
pretože každej z tlaèiarní by bolo èo vytknú. Najvyššiu
kvalitu tlaèe pod¾a nášho názoru dosiahol model Kyocera
FS-1000 a Brother HL-1250. Vynikajúco tlaèí aj tlaèiareò
Minolta PagePro 1100 a OKIPage 14ex. No pri bežnom
používaní budete spokojní s výstupom z každej testovanej tlaèiarne.
Okrem kvality, rýchlosti a doby tlaèe prvej strany sme
hodnotili aj prevádzkové parametre jednotlivých modelov. Pritom sme vychádzali výhradne z oficiálnych údajov, ktoré nám poskytli dodávatelia. Kapacitu tonerovej
kazety sme teda neoverovali konkrétnym testovaním.
Z èasových i finanèných dôvodov nie je možné tlaèi
nieko¾kotisícové dokumenty, navyše niektoré tlaèiarne
neboli dodané s úplne novým tonerom. Na obr. 2 je zobrazená závislos prevádzkových nákladov od nadobúdacej ceny. Na x-ovej osi je vynesená nadobúdacia cena a na
y-ovej zase prevádzkové náklady. Z neho vyplýva, že
všeobecným trendom je pokles prevádzkových nákladov
s rastom nadobúdacej ceny tlaèiarne.
Aj v tomto teste sme hodnotili doplnkové vybavenie
tlaèiarne. Všímali sme si, èi ide o tlaèiareò GDI alebo èi
podporuje viaceré emulácie a jazyk PostScript. Ïalej sme
pripoèítali body za kapacitu vstupného zásobníka, existenciu portu USB, za monitorovací a dia¾kový ovládací
program. Bez pozornosti sme nenechali ani vybavenos
a vlastnosti ovládaèa, ako i záruèné podmienky tlaèiarne.
Najviac vybavenou tlaèiaròou je pod¾a tohto priradenia
tlaèiareò Kyocera FS-1000. Priradenie bodov za doplòujúce vybavenie sa nachádza v tab. 3.
Tab. 2 Nameraná doba tlaèe, prepoèítaná rýchlos, doba tlaèe prvej strany a inicializácie tlaèiarne
Meranie rýchlosti tlaèe
Brother
HL-1250
Doba tlaèe 50 rozlièných strán z MS Word 2000 [s]
269
Doba tlaèe 50 rovnakých strán z MS Word 2000 [s]
264
Rýchlos (formátovaný text 50 rozlièných str.) [ppm]
11,15
Rýchlos (neformátovaný text 50 rovnakých str.) [ppm] 11,36
Výrobcom deklarovaná rýchlos [ppm]
12
Doba tlaèe prvej strany (prestávka 1 minúta) [s]
17,9
Doba inicializácie (prestávka 3 minúty) [s]
18,5
Canon
LBP-800
367
365
8,17
8,22
8
18,6
7,2
Kyocera
FS-1000
315
304
9,52
9,87
10
15,4
15,2
Minolta
PagePro 1100
325
301
9,23
9,97
10
15,2
12,3
Minolta
PagePro 1100L
314
314
9,55
9,55
10
15,2
12,4
OKIPage
14ex
241
233
12,45
12,88
14
15,4
12,5
Canon
LBP-800
0
5
0
2
0
0
1
0
1
0
1
0
1
0
1
0
0
12
48
Kyocera
FS-1000
7
5
2
0
0
2
1
1
0
0
0
0
1
0
0
2
4
25
100
Minolta
PagePro 1100
6
5
2
0
0
2
1
1
1
0
0
1
1
0
0
0
4
24
96
Minolta
PagePro 1100L
0
0
2
0
0
0
1
1
1
0
0
1
1
0
0
0
4
11
44
OKIPage
14ex
7
0
2
0
2
2
0
0
1
0
0
1
0
1
0
0
0
16
64
OKIPage 8iM
Tally T9308
432
423
6,94
7,09
8
19,5
28
436
406
6,88
7,39
8
21,2
13,8
OKIPage 8iM
Tally T9308
0
0
0
0
0
0
1
1
1
0
0
1
0
0
0
0
0
4
16
7
5
0
0
2
0
1
1
1
0
0
1
1
0
0
0
0
19
76
OKIPage 8iM
Tally T9308
1,09
8990
0,67
17 850
61
100
0,71
13 500
1,05
13 340
95
75
Xerox DocuPrint
P8ex
437
407
6,86
7,37
8
21,3
14
Tab. 3 Pridelené bodové ohodnotenie za doplnkovú výbavu
Typ tlaèiarne – bodové hodnotenie
Emulácie PCL5e, 6 – 6b, ïalšie emulácie – 7b.
Možnos doplnenia o sieovú kartu – 5b.
Kapacita vstupného zásobníka > 100 listov – 2b.
Povolená gramហštd. zásobníka > 110 g/m2 – 2b.
USB port pre Windows v dodávke – 2b.
Tlaèidlo na okamžité zrušenie tlaèe – 2b.
Softvérové zobrazenie stavu tlaèiarne – 1b.
Dia¾kový ovládací panel – 1b.
Tlaè viac strán na jeden hárok – 1b.
Plagátová tlaè – 1b.
Tlaè kópií usporiadane – 1b.
Podora vodoznakov – 1b.
Podpora formulárov alebo overlay – 1b.
Mód úspory tonera v dvoch stupòoch – 1b.
Zobrazenie zostávajúceho èasu tlaèe – 1b.
PostScript ako vo¾ba – 2b.
Záruka v mesiacoch > 12 mesiacov – 4b.
Celkový poèet bodov
Normovanie na 100 bodov
Brother
HL-1250
7
5
2
0
2
0
0
1
1
1
0
1
1
1
0
0
0
22
88
Xerox DocuPrint
P8ex
6
5
0
0
2
0
1
1
1
0
0
1
1
0
0
0
0
18
72
Tab. 4 Spôsob výpoètu bodov pre prevádzkové parametre a nadobúdaciu cenu tlaèiarní
Normalizácia nameraných údajov na body
Prevádzkové náklady [Sk]
Nadobúdacia cena [Sk]
Prevádz. náklady – prepoèítaná hodnota
Nadobúd. cena – prepoèítaná hodnota
Prevádzkové náklady – body
Nadobúdacia cena – body
Brother
HL-1250
0,97
16 990
0,79
9850
72
55
Canon
LBP-800
1,11
13 600
0,65
13 240
59
74
Kyocera
FS-1000
0,65
17 850
1,11
8990
100
50
Minolta
PagePro 1100
1,00
13 990
0,76
12 850
68
72
Minolta
PagePro 1100L
1,00
10 990
0,76
15 850
68
89
OKIPage
14ex
0,81
17 690
0,94
9150
85
51
Xerox DocuPrint
P8ex
0,99
12 900
0,77
13 940
69
78
Brother
HL-1250
72
55
81
99
34
16
35
3
394
Canon
LBP-800
59
74
59
95
33
40
19
20
399
Kyocera
FS-1000
100
50
69
99
39
19
40
8
425
Minolta
PagePro 1100
68
72
67
98
40
23
38
15
422
Minolta
PagePro 1100L
68
89
69
96
40
23
18
15
418
OKIPage
14ex
85
51
90
98
39
23
26
15
428
OKIPage 8iM
Tally T9308
61
100
50
93
31
10
6
2
353
95
75
50
94
29
21
30
5
398
Xerox DocuPrint
P8ex
69
78
50
94
29
21
29
8
377
339
325
374
350
329
376
253
324
299
16990
200
13600
239
17850
210
13990
250
10990
300
17690
213
8990
282
13500
240
12900
232
Tab. 5 Celkové bodové hodnotenie
Bodové hodnotenie
Prevádzkové náklady
Nadobúdacia cena
Rýchlos tlaèe
Kvalita tlaèe
Doba tlaèe prvej strany
Doba inicializácie tlaèiarne
Doplnková výbava váha
Odporúèaný mesaèný výkon
Celkový bodový zisk
Výkon (kvalita, tlaè 1. str., odpr. výkon,
inicializácia, prevádzkové náklady, výbava)
Cena
Výkon/Cena*10 000
$ 2+4-87-1/2001
Váha
koeficientu
1
1
0,9
0,8
0,4
0,4
0,4
0,2
0 ) 4 , 9 ) 4 -
Brother HL-1250
Tlaèiareò tejto znaèky predstavujeme v našom èasopise
po prvýkrát. Model HL-1250 je urèený na robustnú tlaè,
a preto obsahuje objemnejšie zásobníky na papier.
Základný zásobník je umiestnený v spodnej èasti tlaèiarne. Na jeho vonkajšej strane je umiestnený ukazovate¾
ostávajúceho papiera v zásobníku. Nad ním sa nachádza
podávaè na manuálne vkladanie papiera. Navyše je
možné dokúpi aj ïalší zásobník, ktorý sa pripojí na
spodnú èas tlaèiarne. Papier pri tlaèi postupuje
tlaèiaròou a obyèajne konèí v hornom otvorenom zásobníku potlaèenou stranou dole. Okrem toho existuje aj
priama cesta papiera, prièom sa v tomto prípade otvára
prieèinok v zadnej èasti tlaèiarne.
Používate¾ský panel tvoria štyri LED diódy a jedno
tlaèidlo. LED diódy informujú o pripravenosti na tlaè,
príjme údajov, ïalej o nedostatku papiera, nedostatku
tonera, resp. o opotrebovaní valca. Tlaèidlo umožòuje
pokraèovanie tlaèe po výskyte problémov, uvedení
tlaèiarne do pohotovostného stavu a uplatòuje sa pri
manuálnom vkladaní papiera.
Okrem ovládaèa výrobca prikladá k softvérovej výbave aj monitorovací program. Ten dokáže monitorova aj
tlaèiarne iného typu. Používate¾ský návod k tlaèiarni je
v slovenèine. Výhodou sú dobre spracované inštruktážne
videozábery z inštalácie a používania tlaèiarne.
Brother HL-1250 je možné v štandardnej dodávke pripoji pomocou paralelného alebo USB portu, ako doplnok
sa dá zakúpi sieová alebo externá sieová karta (model
HL-1270 obsahuje už integrovanú sieovú kartu). Takisto
je možné rozširova pamä RAM. Tlaèiareò sa dá použi
aj v prostredí iMac G3 a G4 a podporuje aj tlaè èiarových
kódov. Ako doplnkový softvér sa prikladá nástroj na
okamžitú tlaè všetkých došlých elektronických správ.
V našom teste dosiahla táto tlaèiareò druhú najrýchlejšiu tlaè. Trochu nás prekvapil relatívne nízky odporúèaný mesaèný objem inak robustnej tlaèiarne.
Najdôležitejšie parametre:
Najlepšia kvalita tlaèe: 1200 × 600 dpi
Maximálna rýchlos tlaèe: 12 ppm
Mesaèný výkon: 3300 strán
Spotrebný materiál: samostatne toner a valec
Kapacita spotrebného materiálu pri pokrytí 5 %: toner –
6000 strán, valec 20 000 strán
Cena náplne (bez DPH): toner – 3725 Sk, valec – 6887 Sk
Cena tlaèiarne (bez DPH): 16 990 Sk
Záruka: 12 mesiacov
Tlaèiareò poskytla firma: Columbex International
(www.columbex.sk)
Canon LBP-800
Tlaèiareò Canon LBP-800 svojím tvarom pripomína jednu
z tlaèiarní znaèky HP (ide však o riešenie pôvodne vyvinuté vo firme Canon). V zadnej èasti sú umiestnené dva
zásobníky na papier, jeden z nich je na manuálne podávanie médií. Papier pri tlaèi prechádza tlaèiaròou
a vychádza potlaèenou stranou dole do zásobníka v prednej èasti tlaèiarne. Okrem tohto spôsobu je možné voli
aj priamejšiu cestu pre hrubšie médiá. Prepínaè ciest je
umiestnený v prednej èasti tlaèiarne. Na ¾avej hornej
strane sa nachádza jedna ve¾ká signalizaèná dióda. Do
vstupného a výstupného zásobníka sa zakladajú nadstavce na lepšie vedenie papiera. Canon LBP-800 používa
pri tlaèi technológiu CAPT (Canon Advanced Printing
Technology), ktorá sa stará o rýchly transfer údajov medzi
poèítaèom a tlaèiaròou.
Ve¾mi spokojní sme boli s možnosami monitora
tlaèiarne. Na rozdiel od väèšiny ostatných tlaèiarní
z nášho testu sa používate¾ dozvie aj odhad èasu, ktorý
ostáva do skonèenia tlaèe. Ïalej je tu údaj o aktuálnej
tlaèenej strane (platí aj pri kópiách), èas zaèiatku tlaèe,
grafický indikátor priebehu tlaèe, animácia posunu strany
v tlaèiarni a pod. Pri probléme (napr. zaseknutie papiera)
je používate¾ presne informovaný, ako ho treba odstráni.
Pri teste rýchlosti sme zatia¾ ako jedinej tlaèiarni
namerali rýchlos tlaèe vyššiu, ako udáva výrobca, a to
v prípade tlaèe kópií i rozlièných strán. Tlaèiareò nás
ïalej zaujala mimoriadne nízkou dobou inicializácie.
Výrobca uvádza osem sekúnd, my sme namerali pri teste
ešte nižší údaj. Kladne sme tiež hodnotili kvalitu tlaèe
textu – dokonca bol rozpoznate¾ný aj negatívny text vo
ve¾kosti 1 bod (samozrejme s použitím lupy). Na druhej
strane prevádzkové náklady tejto tlaèiarne nie sú najmenšie. Táto tlaèiareò sa teda uplatní skôr tam, kde sa tlaèí
menší objem výtlaèkov.
Najdôležitejšie parametre:
Najlepšia kvalita tlaèe: 600 × 600 dpi, so softvérovým rozšírením 600 × 1200 dpi
Maximálna rýchlos tlaèe: 8 ppm
Mesaèný výkon: 20 000 strán
Spotrebný materiál: integrovaný toner a valec
Kapacita spotrebného materiálu pri pokrytí 5 %: výmenná
tonerová kazeta s kapacitou 2500 strán
Cena náplne (bez DPH): 2770 Sk
Cena tlaèiarne (bez DPH): 13 600 Sk
Záruka: 6 mesiacov, 24 mesiacov pri zakúpení rozšírenia za
1500 Sk (navyše obsahuje 500 listov papiera A4 a paralelný kábel s dåžkou 1,8 m)
Tlaèiareò poskytla firma: FaxCOPY (www.faxcopy.sk)
2/2001 2+4-87- %
0 ) 4 , 9 ) 4 -
Kyocera FS-1000
Minolta PagePro 1100
Minolta PagePro 1100L
NAJLEPŠÍ POMER VÝKON/CENA
Tento model sme podrobne predstavili v PC REVUE è.
12/2000. Na jeho návrhu sa podie¾ala aj firma Porsche.
Výsledkom je robustná tlaèiareò s relatívne vysokou odporúèanou mesaènou záažou. Panel na tlaèiarni pozostáva
zo štyroch LED diód a dvoch tlaèidiel. Diódy informujú
o nedostatku papiera alebo tonera, ïalej pripravenosti na
tlaè a aktuálnom príjme údajov. Jedno z tlaèidiel slúži na
okamžité zrušenie tlaèe a prepnutie stavu on line/off line.
Štandardný zásobník na papier sa nachádza v spodnej
èasti tlaèiarne. Privítali by sme, keby tento zásobník obsahoval aj informáciu o ostávajúcej zásobe papiera. Médium
pri tlaèi prechádza tlaèiaròou a vychádza potlaèenou stranou dole do výstupného zásobníka. Ten je umiestnený
v hornej èasti tlaèiarne. Okrem toho sa v prednej èasti
tlaèiarne nachádza ïalší multifunkèný vstupný zásobník.
V zadnej èasti je umiestnený výstupný zásobník pre
hrubšie médiá. Na pravej strane sa nachádza priestor na
inštaláciu ïalších modulov RAM a sieovej karty.
Výrobca dodáva k tlaèiarni ovládaè PCL6 s viacerými
emuláciami. Tlaèiareò v doplnkovej výbave podporuje aj
jazyk PostScript, prièom v tomto režime sa dosahuje rozlíšenie až 2400 × 600 dpi.
Ïalej sa dodáva dia¾kový ovládací panel a monitor
stavu. Možnosti dia¾kového ovládaèa presahujú štandard
tlaèiarní v našom teste. S monitorom stavu sa treba trochu
pohra, týka sa to hlavne parametrov tlaèiarne a monitora.
Tlaèiarne znaèky Kyocera sú známe nízkymi prevádzkovými nákladmi, na èom sa rozhodujúcou mierou
podie¾a valec s dlhodobou životnosou (chránenou zárukou). Rovnako kladie firma dôraz na ekológiu. Kyocera
FS-1000 nie je výnimkou a má najnižšie prevádzkové
náklady v našom teste. Tlaèiareò tiež tlaèí vo vynikajúcej
kvalite, azda jedinou výhradou by boli nie celkom jemné
prechody farieb.
Tlaèiareò je konštruovaná s dôrazom na úsporu miesta,
a preto zaberá na pracovnom stole len malú plochu. Je
však vyššia ako ostatné testované tlaèiarne. Papier sa
vkladá v spodnej èasti tlaèiarne, kde sa nachádzajú dva
zásobníky. Tlaèené médiá prechádzajú pri tlaèi vnútrom
tlaèiarne a v štandardnom spôsobe sa ukladajú potlaèenou stranou dole v odklopnom zásobníku. Ako doplnkové vybavenie sa dá zakúpi výstupný pult na ukladanie
papiera potlaèenou stranou hore s kapacitou 20 listov.
V tomto prípade je dráha tlaèeného média priamejšia,
a preto sa používa pri hrubších materiáloch.
Používate¾ský panel PagePro 1100 obsahuje tri LED
diódy a jedno tlaèidlo. Tlaèidlo má kombinovaný význam –
môžete ním ukonèi prebiehajúcu tlaè (nie však okamžite),
realizuje sa ním vytlaèenie kontrolného dokumentu a nulovanie niektorých poèítadiel spotrebného materiálu. Takisto
ním môžete pokraèova v tlaèi po chybe. Informaèné LED
signalizujú nedostatok papiera, chybu a pripravenos na
tlaè. Súèasou softvérového vybavenia je tzv. reportér,
ktorý signalizuje používate¾ovi aktuálny stav tlaèiarne.
Zabudovanú kapacitu RAM – 4 MB – je možné rozšíri. Ako ukázali naše testy, pri tlaèi skutoène komplikovaných strán je toto rozšírenie žiaduce. Tlaèiareò je
možné rozšíri aj o sieovú kartu. Súèasou dodávky je
v tomto prípade slovenský manuál i ovládaè.
Výrobca poskytuje na tlaèiareò dlhú záruènú dobu –
36 mesiacov. Tá je však viazaná na používanie originálneho spotrebného materiálu. To používate¾ dokazuje vlepovaním hologramov z originálneho spotrebného materiálu. K tlaèiarni je možné pripoji aj skener MS1, èím
vlastne vznikne kopírovací stroj.
V našom teste preukázal tento model ve¾mi dobrú
kvalitu tlaèe. Výhrady by sme azda mohli ma voèi trochu vyššiemu kontrastu tlaèe, ako by sme oèakávali. To
sa však dá ¾ahko korigova nastavením v ovládaèi.
Najdôležitejšie parametre:
Najdôležitejšie parametre:
Najlepšia kvalita tlaèe: 600 × 600 dpi, s KIR 2400 × 600 dpi
Maximálna rýchlos tlaèe: 10 ppm
Mesaèný výkon: 8000 strán
Spotrebný materiál: len toner
Kapacita spotrebného materiálu pri pokrytí 5 %: toner –
6000 strán
Cena náplne (bez DPH): toner 3900 Sk
Cena tlaèiarne (bez DPH): 17 850 Sk
Záruka: 24 mesiacov na tlaèiareò a 36 mesiacov alebo
100 000 strán na vývojnicu a optický valec
Tlaèiareò poskytla firma: Columbex International
(www.columbex.sk)
Najlepšia kvalita tlaèe: 1200 × 600 dpi
Maximálna rýchlos tlaèe: 10 ppm
Mesaèný výkon: 15 000 strán
Spotrebný materiál: samostatne toner a valec
Kapacita spotrebného materiálu pri pokrytí 5 %: toner 6000
alebo 3000 strán, valec 20 000 strán
Cena náplne (bez DPH): 4900 Sk za toner s kapacitou 6000
strán, 3700 Sk valec
Cena tlaèiarne (bez DPH): 13 990 Sk
Záruka: 36 mesiacov (s použitím originálneho spotrebného
materiálu)
Tlaèiareò poskytla firma: Minolta Slovakia
(www.minolta.sk)
& 2+4-87-2/2001
Na prvý poh¾ad je táto tlaèiareò totožná s predchádzajúcou, ale v podstate ide o úplne iný model. Zatia¾ èo
Minolta PagePro 1100 je tlaèiaròou so samostatným
spracovaním údajov a viacerými emuláciami, Minolta
PagePro 1100L je tlaèiareò GDI. Znamená to, že tlaè je
možná len v prostredí operaèného systému Windows.
Zo stránky návrhu sa táto tlaèiareò líši od Minolta
PagePro 1100 používate¾ským panelom, ktorý je ove¾a
jednoduchší. Obsahuje len dve LED diódy, ktoré signalizujú pripravenos na tlaè alebo chybu. Aj v tomto prípade existuje softvérový „displej“ – reportér. Na naše prekvapenie sme zistili, že reportér v modeli 1100L obsahuje viac funkcií i možností než v tlaèiarni PagePro 1100.
Kladne sme hodnotili, že poèas tlaèe zobrazuje aktuálne
tlaèenú stranu i meno tlaèeného súboru. Reportér súèasne umožòuje aj nastavenie viacerých parametrov tlaèiarne. Zabudovaná kapacita pamäte RAM sa v tomto prípade nedá rozšíri, nezistili sme však nijaké problémy s presiahnutím jej kapacity ani poèas tlaèe naozaj komplikovaných stránok.
Aj v tomto prípade je súèasou dodávky slovenský
manuál i ovládaè. V našom teste táto tlaèiareò síce preukázala o nieèo nižšiu kvalitu tlaèe, ako to bolo v prípade
drahšieho modelu Minolta PagePro 1100. Na druhej strane, pokia¾ sa používa v prostredí Windows, dosiahne
tlaèiareò vysoký výkon. Vynikajúca je doba prvej tlaèe
i celková rýchlos tlaèe. To všetko pri relatívne nízkej
cene (druhá najnižšia v našom teste) sa podie¾alo na tom,
že Minolta PagePro 1100L je tlaèiaròou s najlepším
pomerom výkon/cena. Pokia¾ používate pri svojej práci
len operaèný systém Windows, bude Minolta PagePro
1100L ve¾mi dobrou vo¾bou na riešenie èiernobielej tlaèe.
Tlaèiareò sa dodáva s inicializaèným tonerom s poloviènou kapacitou (platí aj pre Minolta PagePro 1100).
Najdôležitejšie parametre:
Najlepšia kvalita tlaèe: 600 × 600 dpi
Maximálna rýchlos tlaèe: 10 ppm
Mesaèný výkon: 15 000 strán
Spotrebný materiál: samostatne toner a valec
Kapacita spotrebného materiálu pri pokrytí 5 %: toner 6000
alebo 3000 strán, valec 20 000 strán
Cena náplne (bez DPH): 4900 Sk za toner s kapacitou 6000
strán, 3700 Sk valec
Cena tlaèiarne (bez DPH): 10 990 Sk
Záruka: 36 mesiacov (s použitím originálneho spotrebného
materiálu)
Tlaèiareò poskytla firma: Minolta Slovakia
(www.minolta.sk)
0 ) 4 , 9 ) 4 -
OKIPage 14ex
OKIPage 8iM
Táto tlaèiareò predstavovala v èase testu horúcu novinku, prièom prvé kusy sa na Slovensku zaèali predáva až
v januári tohto roka. Na úèely testu sme nemali dodané
originálne médiá s ovládaèmi. Tie sme stiahli z webovej
stránky európskeho zastúpenia firmy OKI.
Tlaèiareò OKIPage 14ex je ïalej ako jediná z nášho
testu vybavená samostatným informaèným LCD displejom. Na ovládanie slúži osem tlaèidiel s kombinovaným
významom. LED displej informuje o aktuálnom formáte
tlaèenej strany, tlaèovom jazyku, ïalej o príjme údajov
a možných chybách. Privítali by sme aj ïalšie informácie
na displeji – aktuálne tlaèenú stranu, prípadne èas do
skonèenia úlohy.
Štandardný zásobník je umiestnený naspodku tlaèiarne a je vybavený ukazovate¾om ostávajúceho množstva
papiera. Médiá pri tlaèi prechádzajú cez tlaèiareò
a umiestòujú sa potlaèenou stranou dole v hornej èasti
tlaèiarne. Okrem toho existuje aj priama cesta pohybu
papiera spredu tlaèiarne smerom dozadu.
Tlaèiareò umožòuje pripojenie paralelným a USB portom, volite¾ne je to sériový port. Nie je možné použi
sieovú kartu – na tieto prípady je urèený model 14i (sieová
karta volite¾ne, cena 22 570 Sk bez DPH) alebo 14i/n (sieová
karta je štandardnou súèasou, cena 26 270 Sk). Tieto modely v štandardnej dodávke podporujú aj PostScript.
V našom teste táto tlaèiareò dosiahla najrýchlejšiu tlaè
(pri zapojení s portom USB), i kvalita tlaèe patrí medzi tie
najlepšie v teste. Prevádzkové náklady tlaèe boli tretie najlepšie. Výhodou je, že do prvých 20 000 výtlaèkov investujete len do tonera a prevádzkové náklady sú v tejto etape
ešte nižšie (0,46 Sk bez DPH na stranu). K ïalším prednostiam patrí dlhá udávaná životnos tlaèiarne, ako i odporúèané mesaèné náklady. Pri tlaèi je tento model trochu
hluènejší. Po prejdení do úsporného režimu ho však skoro
nepoèu. Táto tlaèiareò by sa dala použi aj vo väèšej pracovnej skupine, hlave vo vyhotovení so sieovou kartou.
Tlaèiareò sme už podrobnejšie predstavili v PC REVUE
è. 11/2000. Pôvodne je urèená pre prostredie iMac
a Power Macintosh a výrobca v škatuli s touto tlaèiaròou
poskytuje ovládaèe len pre tieto operaèné systémy. No
pri použití operaèného systému Windows je možné využi ovládaèe pre tlaèiareò OKIPage 8w. Funguje aj monitor stavu tlaèiarne, pomocou ktorého sa zobrazuje
aktuálny stav a je takisto možné nastavi niektoré vo¾by.
Poèas tlaèe sa na tomto displeji zobrazuje názov tlaèeného súboru a èíslo aktuálne tlaèenej strany. Ideálne by
bolo, keby sa zobrazovalo aj èíslo kópie.
Tlaèiareò je vyhotovená v typickom štýle iMac s priesvitnou základòou. My sme mali k dispozícii zelený
variant, na výber je ešte modrá alebo èervená farba. Na
prednom paneli sa nachádza jediná dióda, ktorá signalizuje akýko¾vek problém.
Základný podávaè je umiestnený v zadnej èasti
tlaèiarne, papier prechádza tlaèiaròou a vracia sa do
výstupného zásobníka, ktorý je umiestnený paralelne so
vstupným zásobníkom. Výrobca udáva kapacitu výstupného zásobníka 30 hárkov. Pod¾a našich testov sa sem
zmestí asi 50 listov, potom už takýto balík zaèína
prekáža spo¾ahlivému ukladaniu papiera vo vstupnom
zásobníku. V prednej èasti tlaèiarne sa nachádza manuálny podávaè, ktorý sa používa pre hrubšie médiá.
V operaènom systéme Windows je možné použi len
paralelný port, pre iMac sa dodáva aj špeciálny kábel na
podporu portu USB.
Tlaèiareò s najnižšou nadobúdacou cenou, samozrejme, zvíazila v kategórii nadobúdacej ceny. Podobne má
aj ve¾mi dobrý pomer výkon/cena. Model OKIPage 8iM
dosiahol v tomto pomere druhé najlepšie umiestnenie.
Na druhej strane však kvalita tlaèe bola najnižšia a ani
rýchlos tlaèe nepatrila medzi tie najvyššie v teste.
OKIPage 8iM je tak skôr tlaèiaròou na individuálne využitie, hlavne v domácnosti. Celková konštrukcia i dizajn
tlaèiarne tomu presne zodpovedajú.
Najdôležitejšie parametre:
Najlepšia kvalita tlaèe: 600 × 1200 dpi
Maximálna rýchlos tlaèe: 14 ppm
Mesaèný výkon: 15 000 strán
Spotrebný materiál: samostatný toner a valec
Kapacita spotrebného materiálu pri pokrytí 5 %: toner –
4000 strán, valec – 20 000 strán
Cena náplne (bez DPH): toner – 1865 Sk, valec – 6960 Sk
Cena tlaèiarne (bez DPH): 17 690 Sk
Záruka: 12 mesiacov
Tlaèiareò poskytla firma: OKI Slovensko (www.oki.sk)
Najdôležitejšie parametre:
Najlepšia kvalita tlaèe: 600 × 600 dpi
Maximálna rýchlos tlaèe: 8 ppm
Mesaèný výkon: 1500 strán
Spotrebný materiál: samostatne toner a valec
Kapacita spotrebného materiálu pri pokrytí 5 %: toner 1500
strán, valec 10 000 strán
Cena náplne (bez DPH): toner 965 Sk, valec 4420 Sk
Cena tlaèiarne (bez DPH): 8990 Sk
Záruka: 12 mesiacov
Tlaèiareò poskytla firma: OKI Slovensko (www.oki.sk)
2/2001 2+4-87- '
0 ) 4 , 9 ) 4 -
Tally T9308
Xerox DocuPrint P8ex
Tlaèiareò Tally predstavuje v našich testoch novinku.
Firma sa prezentovala modelom kompaktného tvaru,
v ktorom sú integrované dva vstupné zásobníky, jeden
výstupný a tlaèiareò umožòuje aj špeciálnu dráhu pri
tlaèení na hrubšie médiá. Dva vstupné zásobníky sú
umiestnené v zadnej èasti tlaèiarne, jeden z nich je urèený len na manuálne zakladanie papiera. Výstupný zásobník je riešený tak, že vytlaèené papiere sa pri tlaèi nerozhádžu, ale sú správne zaradené.
Dizajn tejto tlaèiarne je ve¾mi podobný riešeniu, ktoré
nám poskytla firma Xerox. Používate¾ský panel tvoria tri
LED diódy a jedno tlaèidlo. LED diódy informujú o pripravenosti na tlaè, chybe pri tlaèi a nedostatku papiera.
Nedostatok papiera sa signalizuje okamžite pri vzniku
tejto situácie, nie až po povele na tlaè. Tlaèidlo slúži na
vytlaèenie kontrolnej strany, pokraèovanie tlaèe po výskyte chyby a používa sa pri manuálnom posuve papiera.
Výrobca okrem ovládaèa dodáva dia¾kový ovládací
panel, ktorým nastavíte napr. dobu, po ktorej prejde
tlaèiareò do stavu šetriaceho elektrickú energiu.
Signalizaèný panel zobrazuje na dia¾ku nedostatok
papiera alebo výskyt nejakej chyby pri tlaèi.
Možnosti PCL ovládaèa sú dostatoène široké, týka sa
to predovšetkým možností vodoznakov. Používate¾ský
návod je dodaný aj v slovenskom jazyku. Tlaèiareò je
v štandardnej dodávke vybavená aj portom USB. V tomto
prípade sme zmerali ve¾mi podobnú dobu tlaèe pri zapojení pomocou paralelného i USB portu. Prekvapilo nás, že
tlaè s portom USB trvala dokonca o pár sekúnd dlhšie.
V našom teste dosiahla tlaèiareò vynikajúce umiestnenie pri hodnotení prevádzkových nákladov (druhé
najnižšie). Pri hodnotení kvality sme kladne hodnotili
spôsob tlaèe prechodov èiernej farby i kvalitu tlaèe testu.
Na testovacej ružici sa objavila mierna interferencia. Na
bežné použitie je však kvalita tlaèe výborná.
Ako sme už spomenuli, dizajn a celkové vyhotovenie je
prakticky totožné s riešením modelu Tally T9308. V zadnej èasti sú umiestnené dva vstupné zásobníky, v prednej èasti je jeden výstupný zásobník. Celkom dole nájdeme ešte priestor na vyberanie zaseknutého papiera (to sa
poèas nášho testu nestalo ani raz). Model má vcelku
kompaktný tvar, v rozloženej pozícii má výšku 406 mm.
Tlaèiareò preto ¾ahko použijete aj v stiesnenom priestore na pracovnom stole.
Používate¾ský panel tvoria tri LED diódy a jedno
tlaèidlo. Pomocou panela je používate¾ informovaný o
pripravenosti na tlaè, príjme údajov a prípadnej chybe.
Tlaèidlo má kombinovaný význam – manuálna tlaè,
pokraèovanie pri chybe atï.
Okrem ovládaèa s emuláciou PLC 5e a 6 výrobca dodáva monitorovací program, ako i dia¾kový nastavovací
program. Tlaèi môžete aj v prostredí DOS-u. Ve¾mi široké sú možnosti ovládaèa – môžete tlaèi v obrátenom
poradí, pri vodoznakoch sa dá nastavova používate¾ský
text, jas a kontrast textu, farba a ve¾kos použitého
fontu, uhol sklonu a poloha vodoznaku. Takisto existuje
režim tlaèe viacerých stránok na jeden hárok. V tejto
tlaèiarni je integrované aj softvérové rozšírenie kvality
tlaèe 1200 dpi, prièom v ovládaèi sa dá urèova, èi sa zlepšenie zameriava na text alebo grafické objekty.
Návod na použitie tlaèiarne je v slovenèine, ovládaè
však nie. Tlaèiareò sa dodáva s tonerom s poloviènou
kapacitou. Ako doplnok je možné rozšíri pamä RAM
alebo pripoji tlaèiareò na poèítaèovú sie, externý tlaèový server Xerox CentreDirect.
S touto tlaèiaròou sme namerali ve¾mi podobné
výsledky ako pri modeli Tally T9308. Aj v tomto prípade
sa nám páèila kvalita tlaèe testu a prechodov farby. Na
testovacej ružici sa prejavila interferencia. Aj v tomto
prípade sme zmerali takmer rovnaké doby tlaèe pri použití paralelného i USB portu.
Najdôležitejšie parametre:
Najlepšia kvalita tlaèe: 600 × 600 dpi
Maximálna rýchlos tlaèe: 8 ppm
Mesaèný výkon: 5000 strán
Spotrebný materiál: integrovaný toner a valec
Kapacita spotrebného materiálu pri pokrytí 5 %: výmenná
kazeta s kapacitou 6000 strán
Cena náplne (bez DPH): 4235 Sk
Cena tlaèiarne (bez DPH): 13 500 Sk
Záruka: 12 mesiacov
Tlaèiareò poskytla firma: TecomPrint (www.tecomprint.sk)
! 2+4-87-2/2001
Najdôležitejšie parametre:
Najlepšia kvalita tlaèe: 600 × 600 dpi, so softvérovým rozšírením 1200 dpi
Maximálna rýchlos tlaèe: 8 ppm
Mesaèný výkon: 8000 strán
Spotrebný materiál: integrovaný toner a valec
Kapacita spotrebného materiálu pri pokrytí 5 %: výmenná
tonerová kazeta s kapacitou 5000 strán
Cena náplne (bez DPH): 4950 Sk
Cena tlaèiarne (bez DPH): 12 900 Sk
Záruka: 12 mesiacov
Tlaèiareò poskytla firma: Xerox Ltd. (www.xerox.sk)
VYHODNOTENIE. Namerané údaje sme normalizáciou transformovali na body. Spôsob urèenia bodov za
nadobúdaciu cenu a prevádzkové údaje je vyznaèený
v tab. 4. Po porade v redakcii sme sa rozhodli priradi jednotlivým kategóriám váhy. Nadobúdacia cena a prevádzkové náklady sú pod¾a nás v tomto segmente
najdôležitejšie, preto dostali váhu 1. Ïalej je pre
používate¾a dôležitá rýchlos tlaèe (váha 0,9) a jej kvalita
(váha 0,8). Dobe tlaèe prvej strany, dobe inicializácie
tlaèiarne a doplnkovej výbave sme priradili váhu 0,4
(maximálna hodnota je tak 40 bodov).
Mesaènému zaaženiu odporúèanému výrobcom
a dobe inicializácie tlaèiarne sme priradili váhu 0,2 (maximálna hodnota je teda 20 bodov). Tlaèiareò s najmenším
odporúèaným mesaèným objemom tlaèe je 1500 strán.
Ak uvažujeme 20 pracovných dní v mesiaci, potom objem
tlaèe vychádza na 75 strán na jeden deò. To v mnohých
prípadoch nebude z h¾adiska predpokladaného nasadenia
laserovej tlaèiarne spôsobova problém.
Súèet bodov pri takto postavenej vyhodnocovacej
funkcii sa nachádza v tab. 5. Na prvom mieste sa v celkovom hodnotení umiestnila tlaèiareò OKIPage 14ex, ktorá
sa prejavila ako najrýchlejšia tlaèiareò, má výbornú dobu
tlaèe prvej strany a nízke prevádzkové náklady. Výbavou
i vyhotovením je pripravená na masovejšiu tlaè a dosahuje ve¾mi dobrú kvalitu. Ako jediná tlaèiareò v našom
teste je vybavená samostatným displejom, zásobníky na
papier sú dostatoène dimenzované. Výhodou je i to, že
valec má dlhodobú životnos. Na LED hlavu poskytuje
výrobca dokonca doživotnú záruku. Vzh¾adom na ve¾mi
rýchlu tlaè najbežnejších dokumentov v textovom alebo
tabu¾kovom editore je táto tlaèiareò predurèená aj na
nároènejšie kancelárske použitie. Na druhej strane je to
druhá najdrahšia tlaèiareò v našom teste.
Na druhom mieste sa umiestnila tlaèiareò Kyocera FS1000. Tá dosiahla v našom teste najvyššiu kvalitu tlaèe
a najnižšie prevádzkové náklady. Podobne je aj jej dizajn
konštruovaný s citom pre praktické použitie. Výhodná je
aj dlhá doba záruky, ako i zárukou chránená životnos
valca. Tlaèiareò dokáže rás so zákazníkom zo stránky
vybavenia sieovou kartou, alternatívnym pripojením,
modulom PostScript a prídavnými zásobníkmi. Kyocera
FS-1000 je však najdrahšou tlaèiaròou v našom teste.
Tretie miesto patrí modelu Minolta PagePro 1100. Je to
tlaèiareò s ve¾mi dobrým pomerom výkon/cena. Vzh¾adom
na výkon má priaznivú cenu, tlaèiareò dosiahla najkratšiu
dobu tlaèe prvej strany. Rýchlos tlaèe presne zodpovedá
tvrdeniu výrobcu. Páèil sa nám aj praktický dizajn tlaèiarne, ktorý umožòuje jej použitie aj v stiesnených pomeroch.
Ešte pripomeòme, že rozdiel medzi tlaèiaròami
v celom teste vo výslednom bodovom ohodnotení je len
okolo 17 %. Znamená to, že tlaèiarne v tejto cenovej skupine sú ve¾mi vyrovnané. Konkrétny výber modelu závisí
od vlastných preferencií používate¾a – minimalizácie
nadobúdacej ceny, prevádzkových nákladov, objemu
tlaèe, vkusu a pod.
ZÁVER. Posledné meranie je dokonèené, tlaèiarne sú
pripravené na odovzdanie. S deviatimi tlaèiaròami sme
prežili asi dva týždne a minuli sme viac ako 5000 hárkov
papiera. Ako už býva pravidlom v našich testoch, sme si
vedomí, že nami použitá metodika vyhodnotenia je len
jednou z možností. Sme však presvedèení, že najlepšie
zodpovedá požiadavkám typického používate¾a laserových tlaèiarní v menšom podniku alebo pri osobnom použití. Nᚠtest ïalej postihuje len krátkodobé skúsenosti,
pri dlhšom používaní sa môžu tlaèiarne prejavi inak.
Aj v tomto prípade sme zverejnili všetky namerané
a prepoèítané hodnoty tak, aby proces vyhodnocovania
bol transparentný. Chceme da èitate¾ovi možnos zostavi si vlastnú vyhodnocovaciu funkciu a urèi si vlastné
poradie. Budeme radi, ak vám výsledky tohto testu
pomôžu vybra šikovného pomocníka na tlaè èiernobielych dokumentov.
n Ondrej Macko
0 ) 4 , 9 ) 4 -
TESTOVALI SME: MININNOTEBOOKY
Malý, menší a najmenší...
V
tomto teste sme sa zamerali na skupinu notebookov, ktorá sa teší èoraz väèšej ob¾ube – notebookom, ktorých najcharakteristickejšou èrtou sú minimálne rozmery a hmotnos pri dodržaní plnej funkènosti.
AKO MÁ VYZERA MININOTEBOOK? Ešte
pred èasom to bola pomerne ažká otázka. Každý výrobca
prezentoval vlastnú predstavu o tom, ako má subnotebook vyzera. Spoloènos Intel spolu s niektorými poprednými výrobcami notebookov sa však rozhodla definova
štandard aj na tomto poli, a tak sme sa na sklonku roka
1999 doèkali všeobecne platnej špecifikácie. Pod¾a nej by
mininotebook mal spåòa nasledujúce kritériá:
n Rozmery – 200 × 250 × 25 mm, prièom výška základnej èasti pri otvorenom notebooku by mala by do 16,5
mm,
n Hmotnos – menej ako 2 kg
n Grafický subsystém – s rozhraním PCI alebo AGP, displej s rozlíšením minimálne 800 × 600 bodov pri 16bitovej farebnej håbke, podpora dualdisplay, aktívny
LCD s uhloprieèkou 10,4" (TFT alebo polysilicon), pamä
minimálne 64 MB SDRAM,
n Diskový sybsystém – interný pevný disk ATA/33, disketová mechanika a CD-ROM (alternatívne DVD) ako
externé,
n Ïalšie zariadenia – audio (AC´97), modem (AC´97,
v.90), stereo- alebo monoreproduktory, sieový adaptér
(interný alebo PC Card), v budúcnosti aj Bluetooth,
n Porty – USB, IE1934 (nepovinne), paralelné a sériové
porty (iba alternatívne),
n Rozšírite¾nos – doplnenie RAM, sekundárna batéria
(alternatívne), docking station nie je ïalej pri tomto type
notebookov podporovaná.
Z uvedenej charakteristiky vyplýva, že špecifikácia sa
výrazne sústreïuje na podporu najnovších technológií,
ktoré môžu konštruktérom pomôc nielen pri znižovaní
hmotnosti a minimalizácii rozmerov, ale aj redukcii
požiadaviek na napájanie.
PRE KOHO? Skupina notebookov, ktorej sa venujeme
v rámci tohto testu, vznikla ako reakcia na potreby ¾udí,
ktorí sú prevažnú èas svojho pracovného èasu na cestách,
prièom potrebujú na notebooku pracova aj poèas cesty.
Poviete si: to predsa môžete na
akomko¾vek notebooku! Nuž,
nie je to tak celkom pravda.
Notebooky obsahujúce CD-ROM
èi DVD mechaniku nie je vždy
možné používa na palube lietadiel. Ïalším obmedzujúcim faktorom môžu by rozmery notebooku èi jeho vysoká prevádzková teplota. A práve tieto
skutoènosti sa brali na zrete¾
pri návrhu špecifikácie mininotebookov. Výsledkom je
(èi presnejšie by mal by)
notebook, ktorý dáva používate¾ovi možnos plnohodnotnej práce na cestách, no pritom nepredstavuje prive¾kú záaž
v príruènej batožine a poskytne používate¾ovi dostatoèný výkon, komfort i výdrž
pri práci na batérie. Samozrejme, na plnohodnotnú èinnos potrebujete so sebou nosi aj ïalšiu výbavu (disketovú jednotku, CD-ROM), tie však môžete pokojne ponecha
v batožine uloženej v batožinovom priestore a použi ich
až v kancelárii, doma alebo v hotelovej izbe.
IDEÁLNY MININOTEBOOK. I keï sme sa už
o konfigurácii mininotebooku èiastoène zmienili, pokúsime sa zostavi ideálny model.
n Mikroprocesor – pre túto kategóriu notebookov je
zatia¾ jedinou alternatívou Intel, ktorý ponúka špeciálne
verzie mikroprocesorov Celeron i Pentium III s podporou
technológie LowPower, ktoré na rozdiel od konkurencie
ponúkajú nižšiu spotrebu. Ich ponuka je však obmedzená
a mikroprocesory drahé, a tak sa èastejšie stretnete
v mininotebooku aj s klasickými notebookovými verziami
mikroprocesorov Intelu. Rozdiel býva badate¾ný – notebook má masívnejšie aktívne chladenie (ak s takouto
alternatívou rátal výrobca) alebo sa nadmerne zahrieva.
Alternatívou by mohli by mikroprocesory Crusoe, ak sa
im podarí výraznejší prienik na trh, alebo nová generácia
Zaujímavou alternatívou zvýšenia bezpeènosti údajov
uložených na notebookoch je implementácia SmartCard
a softvéru.
A tu je dôkaz o implementácii najmodernejších rozhraní –
IEE1934 bol v trojici z testovaných mininotebookov.
!
2+4-87-2/2001
mikroprocesorov AMD, ktorá sa však na trhu objaví až
v druhom polroku. (Podrobnosti o mikroprocesoroch
a ich spotrebe nájdete v èlánku Procesory a riadenie spotreby v rubrike Revue.)
n Operaèná pamä – má kapacitu aspoò 64 MB a obyèajne ju možno rozšíri prostredníctvom jedného prídavného modulu.
n Diskové zariadenia – v samotnom notebooku je priestor iba na pevný disk, jeho kapacita sa pohybuje na úrovni nad 6 GB, èo staèí nielen dnešným aplikáciám, ale aj na
uloženie dostatku údajov. Disketová jednotka a CD-ROM
èi DVD mechanika sú riešené ako externé, osobne by som
preferoval CD-RW mechaniku (a disketová jednotka môže
osta doma), takéhoto riešenia sa však pravdepodobne
doèkáme až v priebehu tohto roka, zatia¾ je možné u niektorých výrobcov CD-RW mechaniku dokúpi ako doplnkovú výbavu.
n Grafika – s oh¾adom na využívané displeje vyhovie
prakticky ¾ubovo¾ný typ adaptéra, koneène na takomto
stroji sa nepredpokladá práca s grafickými aplikáciami èi
hrami. Obavy nemusíte ma dokonca ani zo zbernice PCI,
ktorú možno ešte vždy možno pri mininotebookoch
nájs. Ak však budete ma na výber, celkom iste uprednostnite AGP, je predsa len lepšie.
n Displej – je typu TFT, pri niektorých znaèkách alternatívne aj polysilikónový. Má uhloprieèku od 10,4", ale
pri použití druhej zo zmienených technológií môžete pracova aj v rozlíšení 1024 × 768, èo je pre kancelárske
aplikácie dostatoèné. Vhodným doplnkom je magnéziový
kryt displeja, ktorý ove¾a spo¾ahlivejšie ako klasický plastový ochráni displej pred poškodením pri preprave notebooku. V súvislosti s krytom displeja je potrebné si uvedomi, že v tomto prípade sa musíte rozhodnú pri nákupe, nikdy v budúcnosti totiž plastový kryt za magnéziový
nevymeníte!
0 ) 4 , 9 ) 4 -
Parametre
Znaèka
Acer
Dell
Microbook
NEC
Toshiba
UMAX
Typ
TravelMate 350TE
Latitude CSx
722T
Versa Lite FXi
Portégé 3480CT
ActionBook 820T
Procesor
Výrobca
Intel
Intel
Intel
Intel
Intel
Intel
Typ
Pentium III
Pentium III
Pentium III
Pentium III
Pentium III
Celeron
Verzia
SS
SS
SS
LP, SS
LP, SS
-
Pracovná frekvencia [MHz]
650
500
700
600
600
550
Napájacie napätie [V]
1,6
1,6
1,6
1,35
1,35
1,6
L1 Cache [KB]
32
32
32
32
32
32
L2 Cache [KB]
256
256
256
256
256
128
FSB [MHz]
100
100
100
100
100
100
SDRAM
Pamä
Typ
SDRAM
SDRAM
SDRAM
SDRAM
SDRAM
Kapacita
64
128
64
64
64
64
Maximálna kapacita
512
320
192
192
192
192
Poèet pozícií na rozšírenie
2
1
1
1
1
1
Typ
TFT
TFT
Polysilicon
TFT
Polysilicon
Polysilicon
Uhloprieèka
13,3"
13,3"
12,1"
12,1"
11,3"
12,1"
Fyzické rozlíšenie
1024 × 768/32
1024 × 768/24
1024 × 768/24
800 × 600/16
1024 × 768/32
1024 × 768/24
NeoMagic
Magicmedia 256ZX
ATI Rage Mobility
SiliconMotion
S3 Savage IX
ATI Rage Mobility
Displej
Grafika
Èipová súprava
Video pamä
8 MB
4 MB
4 MB
4 MB
8 MB
4 MB
Zbernica
APG 2×
AGP 2×
APG 2×
AGP 2×
AGP 2×
APG 2×
Kapacita
10
10
10
6
12
12
Vymenite¾ný
P
P
O
O
O
O
Pevný disk
Ïalšie diskové zariadenia
FDD
NEC
NEC
NEC
NEC
NEC
NEC
DVD / CD-ROM
CD-ROM
DVD
CD-ROM
CD-ROM
CD-ROM
CD-ROM
Modem
P
P
P
P
P
P
Ethernet
P
O
P
O
d
P
4×
Komunikaèné
Rozhrania
USB port
2×
1×
4×
3×
2×
PC Card (TypII/TypIII)
1×
2×/1×
1×
2×/1×
2×/1×
1×
VGA
P
P
P
P
P
P
IrDA
P
P
P
P
P
P
IE 1394
1×
O
1×
O
O
1×
SmartCard
1×
O
O
O
O
O
Paralelný port
k
P
O
k
d
O
Sériový port
k
P
O
O
d
O
PS/2
P
P
O
O
d
O
Zvuková karta
ESS
NeoMagic Magicmedia ESS Maestro
ESS Maestro
ESS
ESS Maestro
Reproduktory
stereo
stereo
mono
stereo
mono
mono
Mikrofón
P
P
P
P
P
P
Typ
LiIon
Smart LiIon
LiIon
LiIon
LiIon
LiIon
Napätie [V]
11,1
14,8
14,8
10,8
11,1
14,8
Kapacita [mAh]
3300
3400
1400
1550
3000
1400
Audio
Batéria
Iné
Kensington
P
P
P
P
P
P
Ïalšie
Port pre Docking
Station
Port pre Docking
Station, External
mediaBay
O
Druhá batéria
Mini Docking,
Druhá batéria
O
Rozmery (d × š × v) [mm]
292 × 234 × 21
306 × 246 × 29
269 × 218 × 24,4
283 × 224 × 24
262 × 232 × 22
269 × 218 × 24,4
Hmotnos [kg]
1,8
2
1,58
1,54
1,55
1,58
Conquest
Fyzická špecifikácia
Obchodné informácie
Dodávate¾
Acer Computer
Delicom
ts pro
Microcomp
HT Computers
Cena bez DPH
129 900
138 875
99 990
138 330
155 830*
84 990
Záruka (mesiace)
36
36
12 / 36
12 / 36
12 / 36
12 + 24 servis
Poznámka: * V cene je zahrnutá CD-ROM mechanika (9840 Sk)
Legenda: P – áno, O – nie, k – na kábli, d – na mini-docking station, LP – LowPower, SS – SpeedStep
!" 2+4-87-2/2001
0 ) 4 , 9 ) 4 -
CD-ROM
128 MB RAM
IE 1394
LAN
USB port navyše (poèet)
SmartCard + Security SW
Horèíkový kryt displeja
MS Works 2000
LAN Desk Client
Iný softvér (poèet)
Recovery CD
Taška
Pripojenie k internetu
Dokumentácia na CD
Dokumentácia
Sieový zdroj
Kábel telefónny
5
6
5
3
2
5
1
3
3
2
1
1
1
3
1
1
1
0
0
0
0
TravelMate 350TE
0
0
5
0
2
5
1
3
3
0
0
7
1
3
0
1
1
×
×
0
×
32
Dell
Latitude CSx
0
6
0
3
0
0
0
0
0
0
0
2
1
0
0
0
1
×
×
×
×
13
Microbook
722T
5
0
5
0
2
5
3
0
3
0
0
2
0
3
1
0
1
×
×
0
×
30
NEC
Versa Lite FXi
0
0
5
0
0
0
2
0
0
0
1
3
1
3
0
0
1
×
×
0
×
16
Toshiba
Portégé 3480CT
5
0
5
0
0
5
1
0
3
2
0
2
1
0
1
1
1
×
×
0
×
27
UMAX
ActionBook 820T
5
0
5
0
2
5
3
0
3
0
0
1
0
3
0
1
1
×
×
0
×
29
Microbook
NEC
Celkové výsledky
Znaèka
Acer
Dell
Typ
TravelMate 350TE Latitude CSx 722T
Versa Lite FXi Portégé 3480CT ActionBook 820T
BV index
88,6
87,2
96,4
90,6
100,0
BNB index
83,7
100,0
67,6
83,4
88,2
67,8
BVB index
66,3
67,6
39,8
43,8
100,0
38,4
BD index
100,0
31,3
93,8
50,0
84,4
90,6
H index
87,0
77,0
98,0
100,0
99,5
98,0
R index
95,5
61,3
95,7
91,6
100,0
95,7
C index
71,2
65,4
90,4
65,8
54,5
100,0
Celkový súèet
370,9
317,9
379,1
334,6
392,8
375,6
Celkové poradie
4
6
2
5
1
3
n Batéria – v tejto kategórii notebookov je napájanie
ešte pálèivejšou otázkou ako pri iných. Dôvod je jednoduchý: málo priestoru obvykle znamená menšiu batériu
a tá zasa nižšiu kapacitu. Aj z nášho testu však vyplýva,
že niektorí výrobcovia si slabinu v podobe batérie s nízkou kapacitou uvedomujú, a tak bol v porovnaní s predchádzajúcim testom mininotebookov rozptyl kapacít
batérií pri testovaných modeloch tentoraz dos podstatný (od 1440 do 3400 mAh), prièom priemerná kapacita je
2340 mAh. Aj keï doba práce notebooku na batérie nezávisí iba od kapacity, ale aj od použitého mikroprocesora
a správy napájania, pri uvedenom rozptyle je zrejmé, že
investícia do batérie s vyššou kapacitou je opodstatnená.
n Rozhrania – samozrejmosou je orientácia na najnovšie štandardy, osobne sa mi príklon k USB páèi. Koneène
s vhodným zariadením ho v kancelárii možno použi aj
na pripojenie starších externých zariadení so sériovými èi
paralelným portom. Pri výbere uprednostnite notebook
s väèším poètom portov alebo si dokúpte rozboèovaè. Ak
Toshiba
UMAX
85,8
bude notebook disponova rozhraním FireWire, máte
možnos pripoji ïalší externý disk alebo videokameru.
n Správa napájania – je ve¾mi dôležitá najmä pri
bežnom používaní notebooku. Práve ona spoloène s technológiami podporovanými jednotlivými komponentmi
a kapacitou batérie rozhoduje o reálnej dåžke prevádzky
notebooku pri napájaní z batérie. Nie všetky notebooky
ponúkajú používate¾ovi rovnakú možnos ovplyvòova
nastavenia vlastností èi vytváranie profilov a ich jednoduchú zmenu. V tejto oblasti vynikajú notebooky Toshiba
a Acer. Pri oboch je k dispozícii špeciálne programové
vybavenie, ktoré významne rozširuje možnosti, ktoré
používate¾ovi poskytuje operaèný systém. V oblasti podpory rozšírenej správy napájania je potrebné informova
sa pri výbere notebooku o verzii mikroprocesora a ním
podporovaných funkciách.
DOPLNKY. Okrem konfigurácie notebooku rozhoduje
o výbere aj doplnková výbava a programové vybavenie.
V tejto otázke sa pri výbere musíte spo¾ahnú na vlastný
Body spolu
DVD
Body
Acer
CD s ovládaèmi
Model
Video kábel
Znaèka
Polysilicon TFT
Body za výbavu
úsudok. Každý výrobca èi predajca totiž ponúkané notebooky dopåòa softvérom, záleží teda na vašich požiadavkách
a hlavne programovom vybavení používanom v práci.
Notebook je vhodné minimálne na pracovisku doplni
externou myšou, v prípade mininotebooku niektorí
používatelia celkom iste uvítajú aj klávesnicu. Výborným
riešením je možnos pripája tieto zariadenia spoloène s
tlaèiaròou èo najjednoduchšie a pokia¾ možno aj za chodu
notebooku. To umožòujú niektoré rozširovacie jednotky.
Ak by sa vám videli drahé, skúste sa rozhodnú pre priešenie založené na porte USB, s USB rozboèovaèom. To celkom
iste pôjde, navyše nie ste odkázaní iba na ponuku dodávate¾a èi výrobcu notebooku.
AKO SME TESTOVALI. Keïže naposledy sme
notebooky testovali v poslednom minuloroènom èísle, pri
použitých testoch sme neurobili nijaké zmeny, a tak
môžete porovna výkonnos mininotebookov s lacnými
notebookmi. Pre úplnos dodávam, že všetky testy boli
realizované v prostredí operaèného systému Windows 98
SE v anglickej verzii.
ÈO SME TESTOVALI. Tentoraz sme na testovanie
získali šes notebookov, ktoré však ani zïaleka nevystihujú situáciu na trhu. Problémom sa napokon ukázal termín
konania testu. Pred koncom roka niektorí dodávatelia
nemali požadované modely na sklade, u iných sa oèakávala „generaèná výmena“ modelov (HP, Fujitsu, Twinhead),
a tak z pochopite¾ných dôvodov do testu staré modely
neprihlásili. Celkom isto sa však k týmto modelom dostaneme v priebehu roka a predstavíme vám ich v recenziách.
Podrobné informácie o konfiguráciách testovaných
zostáv nájdete v tabu¾ke, v texte nájdete poznámky k jednotlivým modelom.
2/2001 2+4-87- !#
0 ) 4 , 9 ) 4 -
Acer TravelMate 350 TE
Spoloènos Acer je jedným z najvýznamnejších dodávate¾ov
notebookov. Z h¾adiska rozmerov nejde o klasický mininotebook, dôvodom je použitie displeja s uhloprieèkou 13,3".
Ostatné parametre notebooku špecifikácii vyhovujú a pod¾a
vývoja na trhu sa ukazuje, že niektoré firmy budú ponúka
mininotebooky s týmito rozmermi displeja. Detailné informácie o konfigurácii nájdete v tabu¾ke.
DODÁVKA. Notebook je dodávaný so sieovým zdrojom, jednotkou EasyLink obsahujúcou FDD a CD-ROM
mechaniky a so softvérom. Ten je reprezentovaný operaèným systémom Windows Me, z aplikácií sa dodávajú rôzne
utility – Launch Manager (umožòuje správu aplikácií
spúšaných pri štarte systému), Notebook Manager (zobrazí
informácie o systéme – správa napájania, heslá, bootovacie
sekvencie – a umožòuje ich zmeny), PC Doctor, RingCentral
Fax, Trend PC-cilin2000 a TopSecret – utility využívajúce
èítaèku èipových kariet na identifikáciu používate¾a, blokovanie prístupu k notebooku a šifrovanie údajov (vo vybraných adresároch). Poslednou aplikáciou dodanou s notebookom je softvér na rozpoznávanie reèi IBM ViaVoice.
DIZAJN. Acer si pri svojich notebookoch potrpí na zaob-
lené tvary a nie je to inak ani v prípade tohto modelu. Na
prednom paneli sú umiestnené konektory mikrofónneho
vstupu, výstupu na slúchadlá, linkového výstupu a IrDA port.
Na ¾avom boku sú umiestnené dva sloty, spodný umožòuje
použitie PC Card typu II, vo vrchnom je umiestnená èítaèka
pre Smart Card, vzadu je vypínaè, port 1394 a EasyLink
umožòujúci pripojenie CD-ROM a disketovej jednotky. Na
pravej strane je umiestnený iba port kensington. Na zadnom
paneli sú konektory na pripojenie napájacieho zdroja, VGA
monitora, LAN, modem, PS/2, kábla obsahujúceho sériový
a paralelný port a dvojica USB. Na informovanie používate¾a
o stave notebooku je k dispozícii sedem LED diód.
HODNOTENIE. Tradiène dobré výsledky dosiahol
notebook v testoch zameraných na batériu. Konfigurácii zodpovedal aj výkon v systémových testoch, mierne zaostal
v aplikaèných testoch. Notebook v koneènom hodnotení
mierne stratil pri hodnotení hmotnosti a rozmerov, bol druhý
najažší a tretí najobjemnejší (i keï najtenší) v teste. Túto
„stratu“ však vykompenzoval najbohatšou doplnkovou výbavou. Používatelia celkom iste ocenia aj ergonomicky tvarovanú klávesnicu (s takýmto riešením sme sa pri notebooku
stretli vôbec po prvý raz), ale aj touchpad s podporou funkcií
intellimouse. To však nie sú jediné prednosti tohto notebooku, azda najprevratnejšou novinkou je implementácia èítaèky pre karty Smart Card. Prostredníctvom nej a dodaného
softvéru sú totiž výrazne posilnené bezpeènostné funkcie
notebooku, najmä ochrana prístupu a ochrana údajov. Toto
riešenie je ako stvorené na nasadenie notebooku v podnikovom informaènom systéme. Prínosom pre mobilného
používate¾a je integrácia disketovej a CD-ROM mechaniky do
jednotky EasyLink, èo minimalizuje poèet komponentov,
ktoré si používate¾ musí k notebooku pribali.
Vyrovnanos konfigurácie, výbava a cena tomuto notebooku v koneènom hodnotení vyniesli štvrtú prieèku.
umožòujúcej integráciu CD-ROM, DVD alebo disketovej
mechaniky. Disketovú jednotku je, samozrejme, možné pripoji k systému aj prostredníctvom špeciálneho káblika
k paralelnému portu. Na ¾avej strane notebooku je implementovaný iba port kensington. Na pravej strane je konektor na pripojenie už spomenutej jednotky externých diskových zariadení, dvojica slotov PC Card, ktoré umožòujú
použitie dvojice kariet typu II alebo jednej karty typu III,
konektor na pripojenie mikrofónu a konektor na pripojenie
slúchadiel. Na zadnej stene sa nachádzajú konektory rozhrania PS/2, USB, paralelný, systémovej zbernice (pre doc-
king station), VGA a napájacieho zdroja. Indikácia jednotlivých èinností je riešená prostredníctvom šiestich LED diód,
prièom trojica signalizujúca režim napájania a stav notebooku je implementovaná v prednej hrane notebooku,
ostávajúce tri, indikujúce stav predraïovaèov, sú umiestnené nad klávesnicou.
HODNOTENIE. Celková výkonnos notebooku je na
pomerne dobrej úrovni aj napriek použitiu mikroprocesora
s najnižšou pracovnou frekvenciou. Tento hendikep je totiž
vykompenzovaný vyššou kapacitou systémovej pamäte. Dell
disponoval akumulátorom s najvyššou kapacitou, èo mu
v oblasti výdrže vynieslo druhú prieèku. Prekvapujúco nižší
bol jeho výkon v aplikaèných testoch a logicky horšie na tom
bol notebook v hodnotení rozmerov a hmotnosti (najväèší
a najažší). Keby bol notebook dodaný s CD-ROM mechanikou, bez MPEG dekodéra a tašky, bol by aj celkový pomer
cena/výkon ove¾a priaznivejší. Ak však chcete notebook na
cestách použi aj na zábavu, je DVD mechanika výhodou.
Celkovo tak notebook skonèil až na poslednom mieste,
no pre používate¾ov, ktorí požadujú znaèkový notebook,
nepotrpia si na bohaté príslušenstvo, ale preferujú dlhšiu
prácu na batérie èi väèšie možnosti rozširovania, môže by
zaujímavým riešením.
„ušitý“ pod¾a špecifikácie pre mininotebooky. Disponuje
výhradne rozhraním USB (najväèší poèet v teste 4), ktoré
dopåòa jeden port FireWire (IEE 1394). Okrem nich sa na
notebooku nachádza už iba konektor IDE rozhrania na pripojenie CD-ROM mechaniky. Z poh¾adu usporiadania je na
prednom paneli ovládaè hlasitosti, výstup (nastavite¾ný ako
slúchadlový alebo linkový), vstup na pripojenie mikrofónu,
kontrolka signalizujúca príchod e-mailu, dvojica LED diód
(sieový zdroj a batéria) a indikátor stavu batérie s tlaèidlom
(indikuje v krokoch po 25 %). Na ¾avej strane notebooku sú
umiestnené konektory miniUSB, IEE 1394, modem, LAN, PC
Card, druhý miniUSB a kensington. Na pravom boku sú
umiestnené dva konektory USB (klasické), konektor rozhrania IDE, napájací konektor, IrDA port a VGA konektor na pripojenie externého monitora.
HODNOTENIE. Notebook je ve¾mi prepracovaný,
o èom svedèia aj také drobnosti, ako je implementácia ukazovate¾a stavu batérie, ktorý je tu dokonca dvakrát (na prednom paneli i na samotnej batérii). Poteší aj taška èi implementácia moderných rozhraní.
Microbook si v testoch poèínal vynikajúco, napriek najvýkonnejšiemu mikroprocesoru však v aplikaèných testoch
a testoch zameraných na grafiku nestaèil na celkového
víaza. Výborná výkonnos notebooku bola podporená aj
dobrým hodnotením v oblasti výbavy (druhá najbohatšia),
rozmerov a hmotnosti prístroja i jeho obstarávacej ceny
(druhá najnižšia). Podstatne horšie však notebook dopadol
v oblasti testov orientovaných na batériu, kde sa prejavila
najmenšia kapacita v teste (1440 mAh).
Aj vïaka tejto skutoènosti skonèil napokon Microbook
v celkovom hodnotení na druhej prieèke.
Dell Latitude CSx
I keï v celosvetovom rozsahu patrí spoloènos Dell
k popredným dodávate¾om notebookov, na našom trhu patria jej výrobky k menej známym. Dôkazom pravdivosti
môjho tvrdenia je aj fakt, že táto znaèka sa v našom teste
notebookov objavuje vôbec po prvý raz. Podobne ako v prípade Acera aj reprezentant tejto spoloènosti prezentovaný
ako mininotebook disponuje v porovnaní so špecifikáciou
väèším (13,3") displejom. Tento model bol najažším aj najväèším notebookom v našom teste.
DODÁVKA. Notebook je možné konfigurova pri nákupe. My sme testovali verziu, ktorej konfigurácia je v tabu¾ke.
Ako operaèný systém bol dodaný Windows 2000.
Netradièné pre túto kategóriu je nasadenie DVD mechaniky.
V rámci dodávky neobsahoval notebook okrem PC karty
s MPEG dekodérom a príslušného programového vybavenia
nijaký doplnkový softvér. Notebook bol dodaný v koženom
kufríku, ktorý ho dokonale chráni pred poškodením, jeho
hmotnos však nie je zanedbate¾ná.
DIZAJN. Dell pri svojich notebookoch stavia na osvedèenom dizajne a použite¾nosti jednotlivých komponentov,
z tohto poh¾adu je teda samozrejmosou použitie jednotky
Microbook 772T
Notebooky znaèky Microbook si na našom trhu svoje
miesto už vydobyli. O tom svedèí nielen ich pravidelná
úèas v našich testoch, ale aj èoraz širšia ponuka. Tentoraz
sme do testu dostali horúcu novinku tejto znaèky.
DODÁVKA. Konfiguráciu notebooku nájdete v tabu¾ke,
pripomeniem iba skutoènos, že disponoval najrýchlejším
mikroprocesorom v teste – 700 MHz variantom Pentia III,
samozrejme, s podporou technológie SpeedStep. V dodávke
bola CD-ROM mechanika, disketová jednotka, kábel
miniUSB – USB, telefónny kábel, príruèka používate¾a, operaèný systém Windows 98 SE v slovenskej verzii, doplnkový
softvér, karta Max na pripojenie k internetu a kožené puzdro na prenášanie notebooku. Doplnkový softvér obsahoval
Slex99 a kancelársky balík 602Pro PCSuite.
DIZAJN. Tento notebook musí upúta už na prvý
poh¾ad – jednak rozmermi, jednak farebnou kombináciou
(strieborno–modrá metalíza) èi farebným vyhotovením klávesnice (bledomodrá), ktoré síce nevyzerá prakticky, ale je
atraktívne. To najpodstatnejšie však spoèíva v implementácii a podpore najnovších technológií. Notebook akoby bol
!$ 2+4-87-2/2001
0 ) 4 , 9 ) 4 -
NEC Versa FXi
Aj spoloènos NEC ponúka používate¾om najmä z oblasti
firemného prostredia hneï nieko¾ko modelov mininotebookov. My sme mali možnos otestova model Versa FXi.
DODÁVKA. Detailné informácie o konfigurácii nájdete
v tabu¾ke, za zmienku však stojí použitie mikroprocesora
LowPower Pentium III s pracovnou frekvenciou 600 MHz
a podporou technológie SpeedStep. Okrem notebooku je
v dodávke externá disketová jednotka (pripájaná prostredníctvom paralelného portu), externá CD-ROM mechanika,
kábel paralelného portu, dokumentácia (papierová i elektronická), kožené puzdrá na prenášanie externých jednotiek
a programové vybavenie. Jeho základom je operaèný systém
Windows 98 SE v slovenskej verzii, ktorý dopåòajú aplikácie
Laplink, External Drive Connect Utility a Norton Antivirus.
DIZAJN. Z dizajnérskej stránky stavili vývojári spoloènosti NEC na osvedèenú klasiku – kombináciu sivej a striebornej. Na ¾avom boku notebooku sú umiestnené modem,
konektor napájania, konektor paralelného portu a dvojica slotov pre PC Card. Na prednom paneli je port IrDA, konektory
slúchadlového výstupu a mikrofónneho vstupu, dvojica indi-
kaèných LED diód signalizujúcich zapnutie notebooku a stav
batérie (nabíjanie, nabitá). Na pravej strane notebooku sú
implementované všetky ostatné rozhrania – trojica portov
USB, port IDE na pripojenie CD-ROM mechaniky a kensington.
Umiestnenie klávesnice a touchpadu umožòuje pohodlné
písanie a ovládanie notebooku. Okrem štandardných klávesov sú nad klávesnicou implementované ešte dve doplnkové
klávesy a tlaèidlo na zapnutie notebooku. V hrane panela nad
klávesnicou sú umiestnené aj ïalšie štyri LED diódy signalizujúce èinnos disku a stav predraïovaèov. Na zadnom paneli je umiestnený VGA výstup umožòujúci pripojenie externého monitora a na spodnom kryte notebooku sa nachádza
konektor umožòujúci pripojenie druhej batérie.
HODNOTENIE. NEC Versa FXi ponúka používate¾ovi
vysoký výkon. O tom svedèí iba minimálny odstup tohto mdelu od víaza v hodnotení výkonu. Ïalšou prednosou je ve¾mi nízka hmotnos (naj¾ahší notebook v teste) i prijate¾né rozmery. Ani implementácia mikroprocesora z radu LowPower
však notebooku pri použití batérie s druhou najmenšou kapacitou v teste (1550 mAh) nestaèila na lepšie umiestnenie
v testoch výdrže práce na batérie, kde sa notebooku ušla iba
štvrtá prieèka. Rovnako negatívny vplyv na celkové poradie
notebooku mala pomerne skromná doplnková výbava (druhá
najskromnejšia) a cena notebooku (tretia najvyššia). A tak
v celkovom hodnotení notebook skonèil na piatej prieèke.
Aj napriek tomuto výsledku však tento model môže by
výhodným riešením pre používate¾ov z podnikovej sféry,
ktorí síce potrebujú malý notebook so špièkovým výkonom,
no nepotrebujú ho používa pri napájaní na batérie dlhý èas.
Vyššia cena notebooku prináša dlhšiu podporu a záruku.
DIZAJN. Z tejto stránky sa Portégé 3480CT od svojich
predchodcov nelíši. Na prednom paneli je umiestnený port
IrDA, regulátor hlasitosti, indikaèné LED diódy (sie, zapnutie, batéria, druhá batéria, èinnos HDD) a ovládacie prvky
na vysúvanie PC Card. V ¾avom boku sú tlaèidlá na aretáciu
vypínaèa, vypínaè, reset, port kensington a dvojica slotov
PC Card. Na pravej strane sú umiestnené audiovstupy
a výstupy, konektor USB, konektor na pripojenie replikátora portov, napájací konektor a modem. Na spodnej strane
notebooku je konektor umožòujúci pripojenie už spomínanej sekundárnej batérie. Tá sa nasunie pod notebook, ktorý
po jej integrácii „priberie“ o 1 cm. Klávesnica i polohovacie
zariadenie sú štandardné, Toshiba využíva už tradiène trackpoint, ktorý je pri novších modeloch doplnený o podporu
funkcií intellimouse. Posledným komponentom, o ktorom
sa chceme zmieni, je LAN port replikátor, ktorý umožòuje
jednoduché pripojenie notebooku v kancelárii. Na jeden ah
tak môžete k notebooku pripoji externý monitor, tlaèiareò, zariadenie komunikujúce s PC prostredníctvom sériového portu, poèítaèovú sie (10/100 Ethernet), reproduktory,
klávesnicu alebo myš (prostredníctvom PS/2) a napájací
zdroj.
HODNOTENIE. Portégé 3480CT je dôstojným nasledovníkom svojich predchodcov, jeho možnosti sú skutoène
široké. Ostatne o tom v teste opä presvedèil. Notebook bol
najvýkonnejším mininotebookom v teste, ponúka používate¾ovi najdlhší èas práce na batérie (aj vïaka použitiu mikroprocesora typu LowPower). Portégé bol aj najmenším
a druhým naj¾ahším modelom v teste. Na dostatoènej úrovni
je doplnková výbava a s oh¾adom na kapacitu batérie je opodstatnená aj dlhšia doba potrebná na jej nabitie. Tento notebook bol však aj najdrahším z testovaných modelov.
Aj napriek hendikepu, ktorým bola vysoká cena, a teda
posledné miesto v hodnotení pod¾a tohto kritéria, napokon
tento model vïaka jednému štvrtému, jednému druhému
a trom prvým miestam získal celkové víazstvo.
dva sú realizované prostredníctvom takzvaných miniUSB
konektorov, ktoré vyžadujú na pripojenie štandardných periférií špeciálny kábel (je súèasou dodávky). Rovnako dobre je
na tom notebook s oh¾adom na možnosti pripojenia do poèítaèových sietí (lokálnych i vzdialených), disponuje totiž tak
56K modemom, ako aj sieovým adaptérom 10/100.
Na ¾avej strane notebooku sú umiestnené dva konektory miniUSB, konektor IEE 1394, modem, LAN, slot PC Card
a kensington. Na prednom paneli je umiestnený ovládaè
hlasitosti, výstup (nastavite¾ný ako slúchadlový alebo linkový), vstup na pripojenie mikrofónu, kontrolka signalizujúca príchod e-mailu, dvojica LED diód a indikátor stavu
batérie s tlaèidlom. Na pravom boku sú umiestnené dva
konektory USB (klasické), konektor rozhrania IDE, napájací
konektor, IrDA port a VGA. Signalizácia napájania je okrem
už spomenutého indikátora realizovaná dvojicou LED diód
na prednom paneli. Ïalšie štyri diódy, urèené na signalizáciu predraïovaèov, sú umiestnené nad klávesnicou. Tu sa
nachádza aj štvorica tlaèidiel, ktorých význam môže
používate¾ prostredníctvom dodaného programového ovládaèa nadefinova.
HODNOTENIE. Z predchádzajúceho textu vyplýva,
že o tomto notebooku platí takmer do bodky to, èo sme
konštatovali pri Microbooku. Jedinou výnimkou je mikroprocesor, ten bol najmenej výkonným z celého štartového
po¾a, navyše sa negatívne podie¾al na zahrievaní celého
netebooku. To v kombinácii s batériou s najnižšou kapacitou nedávalo notebooku v celkovom poradí príliš dobré
vyhliadky. Napokon však dokázal pred silnejšími konkurentmi uháji v celkovom hodnotení tretiu prieèku. Na nej
sa podie¾ala najmä výborná štandardná výbava notebooku,
minimálne rozmery, hmotnos a cena.
Toshiba Portégé 3480CT
Do testu sme dostali „nástupníka“ modelu Portégé 3440CT.
Novší model okrem vyššieho typového èísla prináša aj nový
mikroprocesor a nieko¾ko ïalších zmien.
DODÁVKA. Ako je to pri notebookoch tejto znaèky
na našom trhu zvykom, doplnková výbava a celková konfigurácia poskytujú používate¾ovi azda všetko, èo môže pri
svojej práci v teréne potrebova. Okrem notebooku je
v základnej dodávke externá disketová jednotka, replikátor portov, príruèky používate¾a (papierová i elektronická),
operaèný systém Windows 98 SE, programové vybavenie
tvoria systémové utility (rozšírená konfigurácia, správa
napájania) Ring central a kancelársky balík MS Works
2000, samozrejmosou je aj bezplatné pripojenie do internetu. Na rozdiel od štandardnej dodávky sme mali k dispozícii jednotku CD-ROM, za ktorú si používate¾ musí priplati. Keï už som pri doplnkoch, nedá mi nespomenú
možnos pripoji sekundárnu batériu, ktorá umožòuje
notebooku prevádzku na batérie v trvaní až 8 hodín.
Z poh¾adu konfigurácie notebooku by sme radi upozornili
na implementáciu polysilikónového TFT displeja, použitie
pevného disku s najvyššou kapacitou (12 GB) a implementáciu mikroprocesora Pentium III s pracovnou frekvenciou
600 MHz vo verzii LowPower.
UMAX ActionBook 820T 550C
Distributér notebookov UMAX nám do testu dodal najnovší
model, osadený mikroprocesorom Intel Celeron, so zaujímavou cenou.
DODÁVKA. Podobne ako pri ostatných notebookoch
je konfigurácia uvedená v tabu¾ke. Základom tohto prístroja je mikroprocesor Intel Celeron s pracovnou frekvenciou
550 MHz, ktorý síce podporuje 100 MHz zbernicu, ale
nepodporuje technológiu SpeedStep (jediný v teste).
Obsahom dodávky bola CD-ROM mechanika, disketová
jednotka, kábel miniUSB – USB, telefónny kábel, príruèka
používate¾a, operaèný systém Windows 98 SE v slovenskej
verzii a kancelársky balík 602Pro PCSuite.
DIZAJN. Už pri prvom poh¾ade na tento model si uvedomíte, že notebooky dnes už ani zïaleka nemusia by
fádne sivé èi èierne. Kombinácia striebornej s tmavomodrou
metalízou je ve¾mi pekná a vhodne ju dopåòa aj bledomodrý
odtieò klávesnice èi touchpadu, ktorého celkové riešenie je
ve¾mi vydarené.
Notebook disponuje výhradne v špecifikácii podporovanými rozhraniami – poèínajúc IrDA cez USB až po FireWire. Za
zmienku stojí implementácia až štvorice portov USB, prièom
2/2001 2+4-87- !%
0 ) 4 , 9 ) 4 -
VÝSLEDKY TESTOV. V porovnaní s testom note-
bookov z decembrového èísla sme tentoraz pridali do
hodnotenia hmotnos a rozmery notebookov rovnako,
ako v poslednom teste mininotebookov (PC REVUE
è. 12/1999). Výsledný vzorec na výpoèet celkového
výsledku notebooku sme v porovnaní s ním mierne upravili, prièom jeho výsledný tvar je:
BVindex + 0,3 × BNBindex + 0,7 × BVBindex + 0,5 ×
BDindex + 0,3 × Rindex + 0,7 × Hindex + Cindex
BVindex – výkonnostný index získaný zrátaním èiastkových výsledkov notebooku v jednotlivých testoch
BNBindex – index vyjadrujúci rýchlos nabíjania batérie
BVBindex – index vyjadrujúci výdrž notebooku pri práci
na batérie
BDindex – hodnotenie doplnkovej výbavy notebooku
Rindex – rozmery notebooku
!& 2+4-87-2/2001
Hindex – hmotnos notebooku
Cindex – cena notebooku
Výsledky jednotlivých testov, ktoré sú uvedené v grafoch, boli ako obyèajne pre potreby vyhodnocovania prevedené na indexy, prièom najvyšší výkon je reprezentovaný hodnotou 100. Váhy, ktoré sme pridelili jednotlivým
indexom sme stanovili na základe významu, ktorý pod¾a
nášho názoru majú pre rozhodovanie používate¾a. Za
základné kritériá možno považova pri mininotebookoch
výkon (BVindex), kvalitu batérie (BNBindex a BVBindex),
rozmery a hmotnos (Rindex a Hindex) a cenu (Cindex).
Preto sme týmto výsledkom priradili celkovú váhu 1,
pri testoch batérií a hodnotenia rozmerov a hmotnosti
v súète oboch èiastkových indexov.
Z poh¾adu celkových výsledkov je potrebné spomenú
skutoènos, že rozdiely v celkových výsledkoch sú skutoène minimálne (medzi prvou a poslednou prieèkou pod
20 %). Keïže však nie každý používate¾ uprednostòuje
rovnaké vlastnosti, môžete si na základe našich výsledkov zostavi vlastnú vyhodnocovaciu funkciu, a teda aj
poradie. Najvýraznejšie rozdiely medzi jednotlivými
modelmi boli v cenách a testoch zameraných na batérie.
Po zrátaní výsledkov sme napokon dospeli na popredných prieèkach k nasledujúcemu poradiu: na tretej prieèke skonèil notebook UMAX ActionBook 820T 550C,
o prieèku vyššie sa umiestnil notebook Microbook 772T
a celkovým víazom sa v tomto teste stal notebook
Toshiba Portégé 3480CT.
Ocenenie by si zaslúžili aj ïalšie notebooky, za všetky
spomeniem napríklad Acer a jeho revoluèné riešenie,
ktoré celkom isto osloví používate¾ov, ktorí si nadovšetko
cenia bezpeènos svojich údajov. Víaz však môže by len
jeden.
Peter Orviský
0 ) 4 , 9 ) 4 -
Creative CD-RW Blaster 12×10×32
n Bezpeèné a rýchle napa¾ovanie s technológiou BURN-Proof
Test CD-RW mechaník sme v našom èasopise uverejnili presne pred rokom. V tom
èase k maximálnym výkonom patrili 10násobná rýchlos pri CD-R médiách a 8násobná rýchlos pri CD-RW médiách. Dnes
k absolútnej špièke v oblasti napa¾ovaèiek
patrí 12-násobná rýchlos pre CR-R a 10násobná rýchlos pre CD-RW. Maximálna
rýchlos èítania zatia¾ ostáva nezmenená.
Firma Creative Technology uviedla na trh
takúto mechaniku, prièom okrem vyššej
rýchlosti má jej najnovší produkt zabudované aj ïalšie moderné technológie.
DIZAJN MECHANIKY. Na poh¾ad
sa mechanika od firmy Creative nijako nelíši
od iných napa¾ovaèiek. Na prednom paneli
nájdeme konektor na pripojenie slúchadiel,
regulátor hlasitosti a tlaèidlo na vysúvanie
média. Ïalej je tu informaèná LED, ktorá svieti zelenou farbou pri èítaní údajov a žltou
pri ich zapisovaní.
ÈO NÁJDETE V ŠKATULI? CD-RW
Blaster 12×10×32 je interná IDE mechanika. Znamená to, že na jej zabudovanie treba poèítaè rozobra a pripoji
ju podobne ako bežný pevný disk. V škatuli
s produktom sa nachádza príslušný kábel
i skrutky na upevnenie zariadenia. Ïalšou súèasou dodávky je jedno médium
CD-R pre maximálnu rýchlos napa¾ovania
1× až 12× a jedno CD-RW médium pre
rýchlos 4× až 10×. Obe médiá sa dodáKapacita: 605 MB
Doba
Rýchlos
operácie [s] práce [KB/s]
Test
350
1770,1
Zápis
370
1674,4
Zápis hlavièiek 29
Kapacita: 617 MB
Doba
Rýchlos
operácie [s] práce [KB/s]
Test
359
1759,9
Zápis
372
1698,4
Zápis hlavièiek 32
Kapacita: 621 MB
Doba
Rýchlos
operácie [s] práce [KB/s]
Test
360
1766,4
Zápis
376
1691,2
Zápis hlavièiek 31
Kapacita: 646 MB
Doba
Rýchlos
operácie [s] práce [KB/s]
Test
385
1888,4
Zápis
404
1799,6
Zápis hlavièiek 31
Hudob. médium s dåžkou 58:44 s (593 MB)
Test
552
1100,1
Zápis
557
1090,2
Zápis hlavièiek 6
Hudob. médium s dåžkou 63:44 s (644 MB)
Test
595
1108,3
Zápis
600
1099,1
Zápis hlavièiek 13
Tab. 1 Meranie nahrávania na CD-R
" 2+4-87-2/2001
vajú pod obchodnou znaèkou Verbatim.
Používate¾ v škatuli nájde ešte inštalaèné
médium so softvérovou výbavou. Okrem
toho sa dodáva návod na inštaláciu zariadenia, ktorý je aj v èeštine, a audiokábel.
SOFTVÉROVÁ VÝBAVA. Na inštalaènom médiu je umiestnený program Ahead Nero burning ROM,
Prassi abCD, Creative MediaRing Talk a Lava!. Programy
Prassi abCD, MediaRng Talk
a Lava! sú urèené len pre
prostredie Windows 95
a 98, ostatné programy
fungujú aj v operaènom systéme Windows NT a 2000.
Nero burning ROM je program na vlastné
napa¾ovanie údajov na médiá CD-R a CD-RW.
Pomocou neho možno realizova aj kópie
CD médií, ako i nahráva audio CD médiá.
Na inštalaènom médiu sa tiež nachádza používate¾ský manuál k programu Nero.
Prassi abCD je program na inkrementálny zápis údajov na CD-RW médiá, keï
tie fungujú podobne ako ve¾kokapacitné
diskety (511 MB).
MediaRing Talk predstavuje jednoduchý a efektný program na komunikáciu
pomocou internetu. Lava! je zase systém
na efektné prehrávanie formátov MP3
spolu s videozábermi.
BURN-Proof je technológia, ktorá má
zabráni tomu, že CD-R médium poèas nahrávania pokazíte. Ak si spomeniete na
odporúèania, ktoré boli uvedené pri teste
CD-R mechaník v PC REVUE è. 2/2000,
zistíte, že väèšina z nich smeruje k tomu, aby sme sústredili všetku prácu poèítaèa na jedinú úlohu – zaisti dostatoèný
výkon na kontinuálny dátový tok na
nahrávanie média. Ak sa totiž dátový tok
preruší, nahrávanie údajov na médium
nebude úspešné. Èím je mechanika rýchlejšia, tým väèšie nároky sa kladú na zabezpeèenie spojitého toku dát. V prípade
12-rýchlostnej mechaniky je to 1800 KB/s.
Ak poèas nahrávania používate poèítaè aj
na iný úèel (napr. nieèo píšete a automatické zálohovanie zaène uklada rozsiahlejší dokument), je možné, že sa nahrávanie
neskonèí dobre. Technológia BURN-Proof
pracuje na riešení tohto problému na
dvoch frontoch. Predovšetkým spolu s riadiacim programom dokáže zaisti, aby
mala úloha na zálohu údajov maximálnu
prioritu v rámci úloh spustených v operaènom systéme. Ïalej táto technológia
rozpozná, keï sa zabudovaný bufer vyprázdni, a navyše vie na chví¾u pozastavi
zápis. Po tom, ako sa bufer naplní, dokáže
mechanika spolu s ovládacím softvérom
na príslušnom mieste na záznam nadviaza.
Poèas testov sme si túto funkciu,
samozrejme, dôkladne preverili. Napriek
našim snahám sa nám nepodarilo pokazi
POKROÈILÉ TECHNOLÓGIE.
V napa¾ovaèke CD-RW Blaster 12×10×
32 je integrovaná technológia Overburn
a BURN-Proof. Obe technológie fungujú
len pri použití programu Nero burning
ROM. Overburn je technológia umožòujúca na CD médium nahra aj viac údajov,
než je to definované pod¾a normy (650 MB).
Je známe, že niektoré médiá majú o nieèo
väèšiu kapacitu a CD-RW Blaster 12×10×
32 umožòuje zapisova až po okraj média.
Iste poznáte tú situáciu, keï vám chýba na
úplné nahranie údajov nejaký ten megabajt
alebo pár sekúnd pri audio CD. Overburn je
metóda, ako získa z média maximum. Samozrejme, presná kapacita, ktorá sa dá
dosiahnu, závisí od konkrétneho média.
Nám sa podarilo v jednom prípade dosiahnu hodnotu tesne pod 700 MB.
ani jedno z 10 médií, ktoré sme napa¾ovali.
Poèas nahrávania údajov sme pritom
používali poèítaè na písanie textu a tvorbu
tabuliek, dokonca sme formátovali disketu.
KONEÈNE PÁLIME. S mechanikou
sme realizovali skúšky orientované na rýchlos zápisu i èítania. Konkrétne namerané
výsledky sú uvedené v priložených tabu¾kách. Ako z tejto tabu¾ky vidie, zariadenie dosiahlo hodnoty definované výrobcom pri rýchlosti zápisu na
médiá typu CDR. Ako sme už
spomínali, poèas našich skúšok sa nevyskytol prípad neúspešného napálenia média. Platí
to aj o audio CD, ktoré bývajú v niektorých
napa¾ovaèkách kameòom úrazu.
V prípade inkrementálneho zápisu na
médiá CD-RW sme výrobcom definovanú 10násobnú rýchlos nedosiahli. Pri zápise sme
dosiahli rýchlos okolo 7,6-násobku základnej rýchlosti. Treba však bra do úvahy
nᚠspôsob merania – od spustenia povelu
na nahrávanie po jeho skonèenie. Údaj o 10násobnej rýchlosti pravdepodobne v tomto prípade platí skôr pri nahrávaní na
vonkajšiu stopu. Tento údaj treba teda považova skôr za maximálny ako typický.
Kontrolu rýchlosti èítania sme realizovali programom Ziff-Davis CD WinBench,
prièom pri èítaní na vonkajšej stope sme
dosiahli rýchlos 30,3-násobku základnej
rýchlosti. V celkovom hodnotení je Creative Blaster 12×10×32 vynikajúce riešenie na zálohovanie údajov. Jeho výhodou
je bezpeènos a rýchlos zápisu. Nevýhodou je jeho nadobúdacia cena, ktorá
urèite nepatrí medzi tie najnižšie.
Hodnotenie:
J Rýchlos práce
J Bezpeènos zápisu
J Kvalita ovládacieho softvéru
L Nadobúdacia cena
Cena: 13 750 Sk (bez DPH)
Záruka: 2 roky
Zapožièal: Sofos
Ondrej Macko
Parametre pod¾a výrobcu
Kapacita: 511 MB
Zápis meraný od povelu po ukonèenie práce
Formátovania nového CD-RW média [s]
Rýchle formátovanie CD-RW média [s]
Doba operácie [s] Rýchlos práce [KB/s]
458
1142,5
422
17
Tab. 2 Meranie nahrávania na CD-RW
CD-WinMark [KB/s]
Rýchlos na vnútornej stope [KB/s]
Rýchlos na vonkajšej stope [KB/s]
Využitie procesora [%]
Doba prístupu [ms]
Tab. 3 Meranie rýchlosti èítania
Hodnota testu
1220
2430
4540
Prepoèítaná rýchlos [KB/s]
8,1
16,2
30,3
1,05
130
Maximálna rýchlos èítania údajov: 4800 KB/s (32×)
Maximálna rýchlos nahrávania na CD-R médiá:
1800 KB/s (12×)
Maximálna rýchlos nahrávania na CD-RW médiá:
1500 KB/s (10×)
Priemerná prístupová doba: 150 ms
Zabudovaný bufer: 2 MB s technológiou BURN-Proof
Podporované formáty: CD-Audio, CD-ROM, CD Extra,
CD-ROM XA, CD-I, Photo CD, Video CD, CD-R, CD-RW
Podpora 80-minútových médií, èítania i zápisu CD-TEXT
Požiadavky na použitie zariadenia: poèítaè s procesorom 300 MHz Pentium II, 32 MB RAM, 50 MB
vo¾ného priestoru na pevnom disku na inštaláciu,
vo¾ný IDE konektor, vo¾ná pozícia ve¾kosti 5,25 palca v
poèítaèi, operaèný systém Windows 9x, NT alebo
2000, myš
0 ) 4 , 9 ) 4 -
Notestar NP3465TX
Hodnotenie:
J Doba práce na batérie
J Cena
n Výkonný notebook za rozumnú cenu
Cena: 82 845 Sk bez DPH
Dodávate¾: VT Data AGE, spol. s r. o.
Na našom trhu je pestrý výber notebookov
a okrem renomovaných znaèiek sa o priazeò používate¾ov dlhodobo uchádzajú aj
prístroje menej známych výrobcov, ktorých
produkty sú obyèajne cenovo prístupnejšie.
To je aj prípad notebookov Notestar, ktoré
sú na našom trhu doslova stálicou. Tentoraz
sme otestovali model NP3465TX.
Ide o výkonný notebook klasickej koncepcie „všetko v jednom“, založený na
mikroprocesore Intel Pentium III s podporou technológie Speed Step. Kompletné
údaje o konfigurácii nájdete v technických parametroch, iba pripomeniem, že
na rozdiel od testovaného modelu, ktorý
bol vybavený 600 MHz verziou mikroprocesora, sa tento notebook v súèasnosti
štandardne dodáva (pri nezmenenej cene)
so 650 MHz mikroprocesorom. O skutoènosti, že notebook je urèený do firemného prostredia, svedèí aj jeho výbava.
Okrem dnes už pomaly štandardného
modemu je totiž tento model vybavený aj
10/100 Mb/s sieovým adaptérom. Displej
je aktívny, s uhloprieèkou 13,3", batéria
je typu NiMH. Doplnková výbava tohto
modelu nie je ve¾mi bohatá, ale aj tak
s notebookom získate koženú tašku,
príruèky používate¾a, operaèný systém
Windows 98 SE a CD-ROM s ovládaèmi
a aplikáciami.
VÝKON. Aj Notestar NP3465TX prešiel redakènou suitou testov. Výsledky,
Výsledky testov
WinBench 99
CPU Mark
FPU Mark
B Disk WM
HE Disk WM
B Graphics WM
HE Graphics WM
Win Stone 1.2
Business
SiSoft Sandra 2000
CPU
FPU
Multimedia CPU
Multimedia FPU
CPU / Pamä
FPU / Pamä
Nabíjanie
Nabíjanie OFF
Nabíjanie ON
Dåžka práce
Life Test
Continue Test
Peter Orviský
Technické parametre
30,1
2230
2130
5720
74,3
283
14,6
1109
552
1295
1721
65
66
183,5
251
132
111
ktoré v nich dosiahol, nájdete v tabu¾ke. Príjemným prekvapením boli najmä výsledky testov batérií, pretože doba
práce notebooku v testoch sa pohybovala
na hranici dvoch hodín, èo je s oh¾adom
na použitú batériu a vypnutú podporu
technológie Intel Speed Step viac ako
uspokojivý údaj.
ZÁVER. Èo doda? Notestar je dôkazom, že aj za menej peòazí môžete dosta
výkonný a spo¾ahlivý produkt. Dlhodobá
prítomnos dodávate¾a na našom trhu
a najmä jeho podpora zákazníkom sú zárukou spokojnosti zákazníkov. Rukolapným dôkazom je aj skutoènos, že k notebooku si môžete podobne ako k modelom renomovaných znaèiek dokúpi rozšírenú trojroènú záruku.
Mikroprocesor: Intel Pentium III 600 MHz, 256 L2
Cache, 100 MHz FSB
Pamä: 32 MB,
Displej: 13,3“ TFT
Grafika: SiS, 8 MB, AGP 2×, 1024×768/32, súèasné
zobrazenie aj na externom monitore
Pevný disk: 6 GB
Ïalšie diskové zariadenia: 3,5“ FDD, CD ROM
QSI-SCR242
Zvuk: SiS 7018, mikrofón, reproduktory
Ïalšie zariadenia: modem HAMR 5600, Ethernet
10/100
Rozhrania: paralelný port, sériový port, PS/2, FIR IrDA,
USB, VGA, PC Card (2× typ II, 1× typ III),
Kensington
Ovládanie a indikácia: hlasitos – potenciometer, jas a
kontrast – funkèné klávesy, 6× LED
Polohovacie zariadenie: touchpad
Batéria: NiMH, 14,4 V 3200 mAh
Rozmery: 327×274×39 mm
Hmotnos: 3,4 kg
Záruka: 1 rok, za príplatok je možné predåženie
na 3 roky
2/2001 2+4-87- "
0 ) 4 , 9 ) 4 -
HP e-PC e-Vectra
n Poèítaè budúcnosti pre malý a stredný podnik
V predošlom èísle PC REVUE sme sa venovali budúcim
víziám v oblasti informaèných technológií a spomínali
sme aj dizajn poèítaèov budúcnosti. Na zaèiatku tohto roka sme jeden z takýchto poèítaèov dostali do redakcie. Je
ním HP e-PC, ktorý sa svojím vnútorným vybavením nelíši
od klasických poèítaèov, je však ove¾a menší a ¾ahší. Jeho
hmotnos je len 3,86 kg, èo je asi tretina hmotnosti stolných poèítaèov. Ve¾kos tohto poèítaèa zodpovedá
knižnému vydaniu prekladového slovníka. Výhodou je aj
široké spektrum ponúkaných konfigurácií – od procesora
Intel Celeron 633 MHz až po Intel Pentium III 866 MHz.
DIZAJN E-PC. HP e-PC obsahuje na prednom paneli
jedno zapínacie tlaèidlo a dve signalizaèné diódy. Tie majú
klasický význam – indikujú prevádzku poèítaèa a aktivitu
pevného disku. Ako býva pri produktoch firmy HP zvykom,
resetovacie tlaèidlo tu nenájdete. HP e-PC obsahuje ïalej
CD-ROM mechaniku (existujú aj modely s DVD mechanikou). Disketovú mechaniku však budete h¾ada márne,
možno ju len dokúpi ako volite¾né príslušenstvo a v tom
prípade sa pripája externe na port USB.
Zadný panel obsahuje prvky bežné pri osobných poèítaèoch – výstup na monitor, port PS/2 pre klávesnicu a
myš, dva porty USB, tri konektory urèené na spracovanie zvuku, paralelný port a port na pripojenie do
poèítaèovej siete. Všetky konektory sú farebne odlíšené.
Ïalej tu používate¾ nájde otoèný zámok, chrániaci odnímate¾né veko poèítaèa, a konektor na pripojenie napájania. Konektory je možné prekry ochranným plastikovým krytom, ktorý zároveò znemožòuje odcudzenie
klávesnice alebo myši.
"
2+4-87-2/2001
Spomínaný zámok sa dá
otvori pomocou k¾úèa
a odnímate¾né veko chráni pevný disk. Pevný disk má
držadlo, ktoré umožòuje jeho ¾ahšiu výmenu, a je pripojený pomocou rozhrania Ultra ATA/66 s podporou protokolu SMART III
(rozpoznávanie a predvídanie porúch na disku). V priestore pod pevným diskom sa nachádza prepínaè na vymazanie obsahu pamäte CMOS. To využijete napr. vtedy,
ak zabudnete prístupové heslo na spustenie poèítaèa.
Testovaný poèítaè bol vyrobený vo Francúzsku.
HP e-PC je napájaný pomocou externého napájacieho
zdroja s výstupným napätím 19 V. Maximálna spotreba
HP e-PC je len 40 W. Dizajn poèítaèa umožòuje jeho prevádzku nastojato alebo naležato. Takejto prevádzke sú
prispôsobené oporné nožièky i vetracie otvory. Pri prevádzke je poèítaè mimoriadne tichý.
KONFIGURÁCIA. Výrobca ponúka viaceré konfigurácie. My sme mali poèítaè s oznaèením P2761A, ktorý je vybavený procesorom Intel Celeron 633 MHz, 128 MB RAM a
sieovou kartou 3COM 3C905C-TX. Frekvencia systémovej
zbernice je 66 MHz. Grafická karta je integrovaná v základnej doske a umožòuje rozlíšenie 1024 × 786 bodov pri
24-bitovej farebnej håbke a opakovacej frekvencii 75 Hz. V modeli, ktorý sme mali k dispozícii, bol použitý pevný disk
Maxtor N256 s kapacitou 10,1 GB s rýchlosou otáèania
5400 ot./s. CD-ROM mechanika je
24-rýchlostná, typu
GoldStar, zvukový
systém je Cirrus
Logic s 20-bitovým rozlíšením.
Používate¾ má
možnos výberu
viacerých operaèných systémov –
Windows 98, Me
alebo Windows
2000 Professional. My sme mali poèítaè s operaèným systémom Windows 2000 Professional. Štítok s registraèným kódom pritom výrobca lepí na
spodnú èas poèítaèa.
ÏALŠIA VÝBAVA. Okrem poèítaèa sme v dodanej
škatuli dostali myš s kolieskom a klávesnicu. Klávesnica
v dodávke obsahuje šes špeciálnych klávesov, programovate¾ných používate¾om, popis klávesov je anglický.
V predvolenom stave sú tieto klávesy nastavené na prístup na vybrané webové stránky. Ako sme sa dozvedeli od
dodávate¾a, na Slovensko sa budú dováža poèítaèe bez
klávesnice, ktorá sa bude kupova osobitne (zrejme aj so
slovenským popisom). V dodávke sa nachádza aj modem
56 kb/s V90 s pripojením na port USB (ten zabezpeèuje aj
napájanie). Všetky ovládaèe k dodaným zariadeniam sú
už v poèítaèi nainštalované. Používate¾ môže obnovi pôvodný softvérový stav pomocou Recovery CD a na riešenie problémov s hardvérom sa používa Assist CD.
Ako príslušenstvo je možné zakúpi napr. kartu na
bezdrôtový prístup do siete, ïalej modul na zostavenie
bezdrôtovej siete (do 15 poèítaèov), zariadenie na pripojenie karty Compact Flash k e-PC. Pomocou tohto za-
0 ) 4 , 9 ) 4 -
riadenia sa dá napr. pripoji IBM Microdrive, ktorý poslúži na pohodlný prenos aj rozmernejších súborov.
Používate¾ môže prikúpi pevné disky s kapacitou 20 GB
alebo 40 GB. Ïalšou možnou výbavou je blok na umiestnenie poèítaèa pod monitor s prispôsobeným vedením
káblov, zariadenia na ochranu poèítaèa pred zneužitím a
ukradnutím, reproduktory, mikrofón a CD-RW mechanika
s pripojením na port USB.
MONITOR. K HP e-PC sa odporúèa LCD monitor
s uhloprieèkou 15 alebo 18 palcov. My sme mali monitor
znaèky HP s 15-palcovou uhloprieèkou. Je to ve¾mi dobré riešenie na zobrazovanie, týka sa to hlavne jeho
hmotnosti (6 kg s podstavcom) a absencie žiarenia klasických monitorov. Aj v tomto prípade sa zabezpeèuje
napájanie externým zdrojom. Obrazovku monitora je
Zadný panel HP e-PC
možné otáèa o 90°, èo u¾ahèuje napríklad prehliadanie
webových stránok. Bližšiu recenziu tohto monitora
pripravujeme.
SOFTVÉROVÁ VÝBAVA. Ako sme už spomínali,
používate¾ už pri objednávaní môže urèi operaèný systém (výrobca uvádza aj kompatibilitu s niektorými verziami Linuxu – RedHat, TurboLinux, SuSE, Caldera). Používate¾ si ïalej volí kancelársky nástroj – môže to by
textový editor Microsoft Word 2000 alebo balík Microsoft
Works 2000. Výrobca ïalej dodáva nástroj HP e-Center
Modem s pripojením na port USB
na rýchly prístup k internetu, diagnostický nástroj HP
e-DiagTools, správcovský program e-TopTools a antivírusový systém Norton Antivirus 2000.
SKڊKY. S týmto poèítaèom sme realizovali viaceré
skúšky. Integrovali sme ho do poèítaèovej siete, založenej
na operaènom systéme Windows NT. Na tento úèel je ePC ve¾mi dobre pripravené. Na hodnotenie poèítaèového
výkonu sme použili testovaciu súpravu BAPCo SysMark
2000, o ktorej sme písali už v PC REVUE è. 12/2000.
Tento program simuluje viac èasto používaných programov a na ich základe vypracuje celkové ohodnotenie
(tzv. SYSMark Rating 2000), hodnotenie pre kancelárske
použitie (Office Productivity) a na tvorbu internetového
obsahu (Internet Content Creation).
Pri testovaní sme dosiahli nasledujúce výsledky: SysMark
Rating – 100, Internet Content Creation – 110, Office Productivity – 91. Znamená to, že táto konfigurácia takmer zodpovedá referenènej zostave testu SisMark. Tá pozostáva
z klasického stolného poèítaèa s procesorom Intel Pentium
III/450 MHz, základnej dosky s èipovou súpravou 440BX,
128 MB DIMM, grafickej dosky Diamond Viper V770 Ultra
s 32 MB video RAM a pevného disku IBM DJNA 371800.
BUDÚCI VÝVOJ. HP e-PC je dôkazom, že sa doèkáme
výrazného zmenšovania rozmerov poèítaèov. Ukazuje sa,
že sa bude postupne stiera rozdiel medzi pracovnými
stanicami a notebookmi. HP e-PC pritom objemom dosahuje o nieèo viac ako štvrtinu klasického poèítaèa.
V podstate je to stolný poèítaè, ktorý používa bežný monitor, klávesnicu a myš. Oproti notebookom je tu aj
väèšia možnos neskoršieho upgradovania.
Celkovým vybavením, konštrukciou i doplnkami je zrejmý hlavný ah e-PC. Je to poèítaè pre malé a stredné podnikanie, predovšetkým však pre zaèínajúce firmy (tzv.
start-up). Umožòuje jednoduché pripojenie na internet
a spojenie viacerých poèítaèov do siete bez nutnosti
budovania káblových sietí. Softvérovým vybavením sa
e-PC orientuje aj na pracovné skupiny, ktoré nemajú
vlastných správcov poèítaèovej siete. Výrobca poskytuje
nepretržitú podporu (pre Slovensko je dostupná táto
služba telefonickým volaním do Prahy) a dlhú dobu záruky výmenným spôsobom.
Cena: 50 990 Sk (bez DPH)
Ceny ostatných konfigurácií sa pohybujú
od 43 990 Sk po 76 990 Sk (bez DPH)
Záruka: 3 roky výmenným spôsobom
Ondrej Macko
Technické parametre (model P2761A)
Procesor: Intel Celeron 633 MHz, cache L1 – 32 KB, cache L2 – 128 KB
Kapacita RAM: 128 MB (maximálne 256 MB)
CD-ROM mechanika: 24-rýchlostná
Pevný disk: 10,1 GB, Ultra ATA/66, SMART III
Základná doska: èipová súprava Intel 810E, frekvencia systémovej zbernice
66 MHz
Grafická karta: integrovaná, Intel 82810E
Rozmery: šírka 8,9 cm, výška 24 cm, håbka 27,2 cm (bez klávesnice a myši)
Hmotnos: 3,98 kg (bez klávesnice a myši)
Spotreba: prevádzka maximálne 40 W, typicky 31 W, v stave šetrenia 15 W,
vo vypnutom stave 3 W
Hluènos za prevádzky: menej ako 36 dB
2/2001 2+4-87- "!
0 ) 4 , 9 ) 4 -
Dia¾kové ovládanie k PC
Na trhu sa pri súèasnom rozmachu výpoètovej techniky objavujú rôzne multimediálne rozšírenia PC. Ide najmä o zariadenia audiovizuálneho charakteru. Medzi
tieto vymoženosti patria softvérové prostriedky, ako sú rôzne prehrávaèe hudby
(typu WinAmp, CD player...) alebo videa
(typu Windows Media Player, DVD player...). Ale vïaka prídavným kartám
a rozšírite¾nosti PC sa do poèítaèa dostávajú aj zariadenia, ktoré boli dominantou
v oblasti spotrebnej elektroniky. Medzi
val zaostávanie prístrojov v PC za svojimi
ekvivalentmi v oblasti spotrebnej elektroniky. Týmto nedostatkom bola absencia dia¾kového ovládania vo väèšine zariadení. Niektorí výrobcovia PC komponentov sa snažia dopåòa svoje produkty
o dia¾kové ovládanie (ako sú napr. CDROM iNFRA od Creative alebo niektoré TV
karty), to je však jednoúèelové. Hlavnou
nevýhodou je, že ich je ve¾a na jedno PC,
èo nie je prive¾ký komfort (ma ich viac
poruke a ešte si pamäta, ktoré je na èo).
Obr. 1
tieto prístroje èiernej techniky patria
televízne karty, rádiokarty, DVD, zvukové karty v spojení s externými reproduktormi a pod. Myšlienka je to výborná,
lebo sa využije niekedy ve¾mi slabo
využitý potenciál poèítaèa, ktorý sme
nadobudli za nemalú cenu, navyše èím
ïalej, tým rýchlejšie stráca na hodnote.
Preto napríklad zabudovaním televíznej
karty do poèítaèa získame televízny prijímaè a v súèinnosti s obslužným softvérom aj možnos nahrávania – teda
videorekordér. Podobne je to aj s rádiokartami, CD-ROM/DVD mechanikami
a pod. Cena týchto rozšírení PC zvyèajne
tvorí iba zlomok ceny ekvivalentu v oblasti spotrebnej elektroniky. Samozrejme, že aj tu záleží na kvalite – príkladom
môžu by rôzne typy PC reproduktorov
(hoci sú vo všeobecnosti lacnejšie ako tie
z HiFi súprav). Takto vybavený poèítaè je
však najmä pre domáceho používate¾a
ove¾a praktickejší – využi ho môžu všetci èlenovia domácnosti (èo niekedy prinúti aj poèítaèovo negramotných sadnú
za PC) a najmä umožní zníži náklady pri
rozširovaní vybavenia našej domácnosti
(TV aj do detskej izby).
Pri rozširovaní PC mi dos prekážal
jeden závažný nedostatok, ktorý spôsobo-
Navyše pomocou nich neprinútite napríklad CD player k prechodu na inú skladbu
– teda nemožno nimi ovláda softvérové
prístroje. Mojou požiadavkou na dobré
dia¾kové ovládanie je v prvom rade všetko v jednom ovládaèi (pre rôzne PC prístroje) a možnos ovláda aj softvér v PC
(mp3, avi, mpeg...).
Keïže èlovek je tvor od prírody lenivý
(a mysliaci), poobzeral som sa trošku po
internete po nieèom, ako je dia¾kové ovládanie PC. Prieskumom som zistil, že takéto projekty naozaj existujú a niè nové som
nevymyslel. Programy slúžiace na dia¾kové ovládanie PC pracujú obyèajne v súèinnosti s klasickými DO spotrebnej elektroniky, ale umožòujú aj iné cesty zadávania príkazov – ovládanie cez TCP sie,
joystick, klávesnicu a pod. Záujemcovia
ich môžu nájs v [3], [4], [5]. Mne sa,
samozrejme, pozdávala klasika – infraèervené dia¾kové ovládanie (ïalej DO) – spôsob, ktorý sa osvedèil pri väèšine prístrojov spotrebnej elektroniky. Programov na
dia¾kové ovládanie PC je dostatok, staèilo
si vybra. Niektoré sú komerèné (aj rôzne
skúšobné verzie), niektoré shareware, ale
existuje aj freeware. Navyše každý softvér
potrebuje nejaký ten prijímaè DO – teda
hardvér. Ten sa obyèajne pripája k sério2/2001 2+4-87- "#
0 ) 4 , 9 ) 4 -
vému portu poèítaèa, ale existujú aj verzie
pre LPT, infraport alebo nebodaj už aj USB.
Tento hardvér komunikuje s obslužným
softvérom obyèajne cez zásuvný (plug-in)
modul (kvázi driver), ktorý dodá výrobca
hardvéru.
Problém teda nie je v softvéri – ten sa
stiahne, ale ten hardvér si už musí èlovek
zakúpi alebo vlastnoruène „zhlobi“. A
práve tá vlastnoruèná stavba je asi jediný
spôsob zaobstarania si prijímaèa DO (nie
sú na trhu). Preto som si pozrel odporúèané konštrukcie a pouvažoval nad
stavbou. Väèšina konštrukcie je založená
na IR prijímaèi, ktorý zabezpeèí fyzický
príjem kódu z DO a následné spracovanie
v jednoèipovom mikroradièi (PIC16F84,
AT89C2051 a pod.), ktorý komunikuje cez
sériový port s obslužným softvérom. K takejto konštrukcii však èlovek potrebuje
dostatok technických prostriedkov, ako je
napa¾ovaèka daných mikroradièov a výroba plošného spoja. Navyše konštruktér
musí by znalý v oblasti programovania
použitých mikroradièov (ich assembler,
architektúra a pod.). Obslužný softvér do
mikroradièa si totiž èlovek musí napísa
buï sám, alebo sa azda dá zohna aj niekde
z internetu.
Hoci som tieto znalosti mal, rozhodol
som sa pre vlastnú konštrukciu prijímaèa
DO. Usiloval som sa o maximálnu jednoduchos konštrukcie:
n bez mikroradièa (dostupný pre všetkých),
n minimum súèiastok (cenové a rozmerové h¾adisko),
n možnos upgrade (ažisko prenies na
softvér),
n bezkáblová montហ(priame zasunutie
do konektora).
Nakoniec som svoj výtvor úspešne zhotovil tak, aby bol prístupný pre širokú
verejnos. Jeho cena, rozmery a jednoduchos vari už ani nemôžu by menšie, èo
však bolo cie¾om návrhu. ažisko som
preniesol na moje softvérové rozhranie –
zásuvný modul, ktorý komunikuje s obslužným softvérom. Tým je zabezpeèený
aj spomenutý upgrade chýb pri použití
„exotických“ dia¾kových ovládaèov (o ktoré u nás nie je núdza).
Pri výbere obslužného softvéru som
h¾adal najmä v oblasti freeware, lebo
som chcel, aby sa produkt rozšíril. Nakoniec som našiel azda jediný freeware,
zato však ve¾mi kvalitný. Volá sa Girder a
napísal ho (a stále zlepšuje) Ron Bessems
(www.stack.nl/~stilgar) (asi nejaký fanúšik freeware). Je to multijazyèný softvér: v súèasnosti podporuje asi 15 jazykov, medzi ktorými je aj slovenèina (preložil Miroslav Hlina, [email protected])
a èeština. Dokonca aj Help (èi radšej
Pomocník) je zlokalizovaný – zatia¾ však
iba v èeštine. Program má dobre vyriešenú integráciu hardvérových a aj
softvérových zásuvných modulov. Preto
som vyvinul ku Girderu plug-in, ktorý
robí rozhranie medzi hardvérom prijímaèa DO a samotným obslužným softvérom Girder.
"$ 2+4-87-2/2001
Obr. 2
Girder umožòuje ako ohlas na povel
z prijímaèa DO vykona rôzne akcie.
Týchto možných akcií je naozaj dostatok
na to, aby sa dal poèítaè ovláda pomocou
DO. Pre preh¾adnos sú akcie v programe
rozdelené do skupín (pozri záložky na
obr.) pod¾a ich zamerania. Napríklad v
záložke okno sú príkazy na zmenšenie,
zväèšenie, zatvorenie okna, kliknutie na
okno a podobne; v záložke operaèný systém (pozri obr.) sú príkazy, ktoré sa
vzahujú k operaènému systému, a takto
to pokraèuje aj v ïalších záložkách (obr. 1).
Obr. 3
Obr. 4
Akcie, ktoré chceme na daný povel DO
vykona, sa definujú v ¾avej èasti hlavného okna. Po nadefinovaní požadovaných akcií staèí už iba na danej akcii
stlaèi tlaèidlo Learn Event a program
èaká na povel z DO. Potom na DO
stlaèíme tlaèidlo, pod ktorým chceme
ma danú akciu. Program prijme vyslaný
kód a zapamätá si ho. Z tohto opisu je
jasné, že program takto nauèíme vysielané kódy, èím si zároveò aj nadefinujeme funkcie tlaèidiel na DO. Na obrázku
vidie nadefinované akcie a k nim prislúchajúci kód. Odporúèam aspoò zbežne si pozrie Help, kde je struène opísaný
princíp definovania príkazov.
Ïalej opíšem v struènosti hardvér a
softvér (zásuvný modul) spomenutého prijímaèa DO. Hardvér prijímaèa je vskutku
jednoduchý a nie je k nemu èo doda –
jeho elektrické zapojenie a fyzické vyho-
tovenie je na obrázkoch 2, 3.
Softvérová èas prijímaèa DO tvorí vlastne celé srdce projektu. Je riešená ako zásuvný modul vo forme DLL knižnice IgorPlug.dll.
Túto knižnicu staèí skopírova do adresára
\GIRDER\Plugins\Hardware\ a po spustení
Girdera sa v okne Nastavenia objaví položka ïalšieho hardvérového zariadenia (Igor
SFH-56 device – obr. 4).
Tlaèidlom Nastavenia si nakonfigurujeme parametre zariadenia, teda je dôležité dodrža èíslo portu a vstupný signál
(v poslednej hardvérovej verzii je to DSR),
polarita urèuje negáciu vstupného signálu
a jej vo¾ba je menej dôležitá. Tlaèidlom OK
potvrdíme zmeny a po úspešnej aktivácii
vstupného zariadenia (prijímaèa DO) už
môžeme „klika“ na svojom DO. (Poznámka: Na obrázku vidie, že okno nastavení
je ešte nezlokalizované, ale kto má chu,
môže si do lokalizaèného súboru „Slovak.lng“ doplni preklady.)
Vyhotovenie prijímaèa DO ako priamo
zasúvacieho do sériového portu niekoho
azda prekvapí, lebo obyèajne je poèítaè
otoèený zadnou èasou (na ktorej sú konektory sériových portov) k stene. Preto
sa bude obáva o jeho ve¾mi malú citlivos
napr. voèi televízoru. Opak je však pravdou. Citlivosou prijímaèa budete milo
prekvapení. Je totiž vyššia než pri komerèných výrobkoch spotrebnej elektroniky aj napriek jeho umiestneniu zozadu
poèítaèa – èomu sa však sám èudujem, lebo v nich sa používa podobný typ infrasenzora. Ja mám poèítaè umiestnený
ved¾a pracovného stola zadnou èasou
smerom k stene a príjem signálu je obdivuhodne dobrý (stena je totiž biela).
Nakoniec pre záujemcov spomeniem
asi to najdôležitejšie – download plug-in
modulu (prípadne samotného hardvéru).
Keïže zložitos zariadenia je minimálna,
odporúèam síce vlastnú stavbu, ale keby
sa našiel výrobca, bolo by to urèite lepšie
a prístupnejšie pre širokú verejnos (cena súèiastok je asi 100 Sk). Softvér –
plug-in modul – je stiahnute¾ný z mojej
stránky http://www.cesko.host.sk. Obslužný program Girder môžete nájs na stránke jeho autora www.stack.nl/~stilgar, kde
je vždy jeho najnovšia verzia, alebo aj
z mojej stránky (priebežne aktualizovaná). Keïže typov DO je ve¾a, môže sa
sta, že s niektorým typom nebude
možný korektný príjem. Táto skutoènos
sa dá napravi novšou verziou plug-in
modulu. Ak mi opíšete chybu, môžete
oèakáva upgrade. Tlaèítkom "Nastavenia" si nakonfigurujeme parametre zariadenia, teda je dôležité dodrža èíslo
sériového portu a vstupný signál (v poslednej hardwarovej verzii je to DSR).
Mailujte na [email protected]
Využitie dia¾kového ovládaèa
môže by široké: od jednoduchého
ovládania CD playera cez komfortný televízor až po dia¾kové riadenie
priemyselných aplikácií (bezpeènostný systém, dia¾kové ovládanie
poèítaèom riadených sytémov bez
nevyhnutnosti zmeny ovládacieho softvéru a pod.).
Linky:
[1] http://www.stack.nl/~stilgar
[2] http://www.cesko.host.sk
[3] http://www.irassistant.com
[4] http://www.pcremotecontrol.com
[5] http://gware.virtualave.net
[6] http://www.geocities.com/SiliconValley/
Sector/ 3863/uir/
Ing. Igor Èeško
0 ) 4 , 9 ) 4 -
Smartphone R380s
Dlho oèakávaná 380-ka od Ericssonu je jedným z prvých konceptov hybridu mobilného telefónu a organizéra. So zatvoreným krytom vyzerá R380s ako bežný
mobilný telefón so základnými funkciami.
Po odklopení krytu sa však zjaví velikánsky
displej a z telefónu sa stane osobný organizér, ktorý okrem štandardných funkcií
umožòuje surfova po verejnom Wapnete
(WAP-ovom internete) èi pristupova do
internej podnikovej siete alebo na e-mailový server. Vie sa synchronizova s väèšinou osobných informaèných aplikácií – Microsoft Outlook, Exchange, Schedule+,
Lotus Organizer (je súèasou výbavy) èi
Notes. Súèasou balenia je aj „kolíska“
s pripojením na PC cez sériový port, takže
pomerne pohodlne si dennodenne môžete
aktualizova kontakty, poznámky, veci na
200 mailov, 1000 kontaktov, 100 poznámok a 700 schôdzok. Malá rada: kontakty zaznamenané na SIM karte nie sú
po vložení do telefónu hneï prístupné,
tak ako je to bežne zvykom, ale treba ich
importova. Naopak, kontakty uložené
v 380-ke môžete vyexportova na SIM
kartu alebo posla na iné zariadenie cez
infraèervené rozhranie (formát vCard
a vCalendar).
ZHODNOTENIE. Od prvého predstavenia konceptu R380 po uvedenie
komerèného produktu na trh prešlo
skoro pol druha roka. Takéto oneskorenie spôsobilo, že to, èo v èase predstavenia konceptu bolo revoluèné, už po
roku a pol trochu stráca na „šave“.
Osobne by ma zaujímalo pozadie vývoja
a konštrukcie tohto konkrétneho mo-
Možnosti ovládania zavretého telefónu sú dos obmedzené, napríklad SMS
ku na zavretom telefóne jednoducho
nenapíšete. Výrobcovia asi predpokladali,
že používate¾om sa viac oplatí zdvihnú
flip a napísa ju pomocou pera. Preto pri
zaneprázdnenej druhej ruke, ak v nej
máte napr. tašku alebo sa òou držíte
v autobuse, SMS-ku, bohužia¾, nepošlete.
V susednej ÈR sa 380-ka už dodáva aj
s èeskou diakritiku v kódovaní Windows
CP-1250, u nás sa vzh¾adom na menší trh
slovenèina asi tak skoro neobjaví.
Pri kontaktoch by prišla vhod možnos ich rozdelenia do viacerých skupín.
Pri hlasových poznámkach by som privítal zobrazovanie údajov o èase trvania
záznamu a možnos ich ukladania èi
iného ïalšieho spracovania záznamov. Pri
použitom systéme sa poznámky prehrávajú jedna cez druhú, takže keby ste si
chceli urobi viac poznámok, tak ste
doslova „nahraní“...
Ocenil by som možnos zobrazovania
informácií o zostávajúcom èase v poho-
vybavenie èi termínovník. Pripojenie cez
USB by sa mi zdalo pokrokovejšie, hoci zabudovaný èip Bluetooth by bol tým naozaj
pravým riešením. K štandardným nástrojom, ako sú budík, kalkulaèka a hra, pribudol diktafón, poznámkový blok, ve¾ký adresár na kontakty a aktívny kalendár, ktorý
„pípa“ aj pri vypnutí telefónu.
Charakteristickou èrtou R380s je podsvietený horizontálny dotykový displej,
ktorý vie rozoznáva aj text písaný
rukou a previes ho do tlaèenej formy.
Pokia¾ sa však nechcete trápi s rozpoznávaním písma, k dispozícii je aj softvérová obrazovková klávesnica, ktorá
umožòuje pohodlné a pomerne rýchle
vkladanie textu. Na písanie alebo vyukávanie textu slúži umelohmotné „pero“, ktoré sa zasúva vzadu do batérie.
Jeho slabinou je, že sa ve¾mi ¾ahko stráca, hoci v balení sú aj náhradné perá.
Zaujímavé je, že v klávesnici nie je nijaká
elektronika, prenos signálov cez mechanický kåb v odklápacom kryte býva vždy
slabým miestom. Klávesnica R380-ky
vlastne len pretláèa kontakt cez malièké
umelohmotné hroty zo stlaèeného tlaèidla na dotykový displej. Zaujímavosou je
aj možnos kalibrácie, resp. zrkadlové
otoèenie displeja pre ¾avákov.
R380s pracuje s operaèným systémom
EPOC združenia Symbian, má kapacitu
dát o nieèo viac ako 1 MB, èo umožòuje
simultánne zvládnu spracovanie takmer
delu, najmä to, èo zabránilo jeho skoršiemu uvedeniu na trh. O svoje miesto
na trhu sa totiž hlásia klasické PDA s väèším displejom, funkènosou atï., ktoré
sa zaèínajú rozširova o GSM moduly.
Musím však uzna, že sa mi 380-ka hneï
na prvý poh¾ad ve¾mi zapáèila. Napriek tomu mám k nej aj pár kritických pripomienok. Vyèítam jej najmä uzavretos
pred vonkajším svetom. Neumožòuje totiž
rozširova pamä a dopåòa ïalšie aplikácie. Niežeby napríklad tých 1000 kontaktov
bolo málo, hoci mám zopár známych, ktorí
evidujú vo svojich PDA-èkach poèet telefónnych kontaktov prevyšujúci toto èíslo,
pretože pamä v mobile im nestaèila. Nieko¾ko MB navyše sa teda vždy zíde, pri
trochu intenzívnejšej mailovej komunikácii
o ne prídete, ani neviete ako. Hoci zoznam
aplikácií uspokojí väèšinu bežných používate¾ov, nie je na zahodenie ma možnos
doplni si do PDA-èka v mobile ïalšie
aplikácie, napríklad prekladový slovník
alebo intranetovú mobilnú databázu.
Prekvapilo ma, že ak pracujete s nejakou
aplikáciou a zavriete kryt, zavrie sa aj
aplikácia. Ak teda napríklad píšete e-mail
alebo SMS-ku, hráte hru, zaklapnete flip a
potom ho znovu otvoríte, ste v základnom
menu a môžete zaèa odznovu. Na druhej
strane, ak si zaènete prezera SMS-ky so
zavretým flipom a následne ho otvoríte,
„smartphone“ sa automaticky prepne do
príslušnej aplikácie, resp. jej zobrazenia.
tovostnom režime a na samotné telefonovanie. „Bootovanie“ mobilu, vykonávanie niektorých èinností sa mi zdali
trochu pomalé, možno by pomohol rýchlejší procesor. Batéria by mohla by o
nieèo vyššia, rovnako ako pri R320 som
nepochopil zámer konštruktérov, ktorý
nenavrhli batériu na úplnú výšku mobilu.
Na druhej strane ve¾kou prednosou
R380 pred ostatnými „bežnými“ telefónmi
je obrovský rozdiel v surfovaní po Wapnete. Široký displej totiž umožòuje zobrazova celé znenie správ naraz bez nekoneèného preklikávania sa textom, tak ako
je to zvykom pri bežných telefónoch. Pokia¾
ste doteraz neprišli „wapovaniu“ na chu,
R380-ka to možno zmení. Takisto urèite
oceníte možnos písania SMS èi e-mailov
cez softvérovú textovú klávesnicu, a nie
nekoneèným vyklikávaním cez telefónny
èíselník. Koniec heslovitým odkazom, èasto
s množstvom preklepov. Rýchlos a presnos vkladania textu cez obrazovkovú
klávesnicu je viac než prijate¾ná alternatíva.
R380 sa dodáva so synchronizaèným stojanom, do ktorého sa dá zapoji nabíjaèka
aj synchronizaèný kábel, èo umožòuje
nabíjanie aj synchronizáciu naraz.
Kombinácia telefónu a PDA prináša
ešte množstvo ïalších výhod, a hoci je to
technicky pomerne zložitá záležitos,
Ericsson to vyriešil vtipne a elegantne.
V nasledovníkovi R380-ky by nemala,
samozrejme, okrem odstránenia niekto-
n Spojenie mobilného telefónu a organizéra
rých „detských chorôb“ chýba podpora pre GPRS a Bluetooth, na ktoré sa už
všetci urèite tešia.
Preto napriek pár pripomienkam je 380ka výnimoèné riešenie a každý, kto raz
dostane do rúk tento typ telefónu, sa už
nebude chcie vráti ku klasike s malým,
nieko¾koriadkovým displejom. Netreba
však zabúda, že 380 je stále viac telefónom
ako plnohodnotným PDA-èkom.
V najbližšej budúcnosti bude k dispozícii aj vo verzii World pre pásmo GSM
900/1900 MHz. Pokia¾ by ste si chceli
otestova R380-ku „nasucho“, navštívte
adresu www.ericsson.com/r380.
Cena: 24 382 Sk (bez DPH)
29 990 Sk (s DPH)
Zapožièal: Ericsson Slovensko
Martin Drobný
Technické parametre
Výdrž so štandardnou batériou BST- 10
(LiIon 950 mAh):
Dåžka hovoru: 4,5 hod.
Pohotovostný režim: 107 hod. (4,5 dòa)
Pamä v telefóne: 1,2 MB
Ve¾kos: 130 × 50 × 26 mm
Hmotnos: 164 g
Podpora pre Windows 95/98/2000/NT 4.0 SP5
Vybrané vlastnosti:
WAP prehliadaè, kalendár, kontakty, e-mail klient,
zápisník, dotykový displej s 3 náhradnými perami,
vstavaný modem na dátovú komunikáciu, IrDA komunikácia, hlasový záznamník, výmena položiek cez IrDA
(formát vCard a vCalendar), ovládanie klávesmi alebo
cez dotykový displej, rozoznávanie ruène písaného písma,
kalkulaèka, hra, svetové èasy, budík, èas, dátum,
vytáèanie hlasom, odpovedanie hlasom, automatické
èasové pásma, nastavenie orientácie a kalibrácia displeja používate¾om, šetriè displeja, vibraèná signalizácia, vlastné vyzváòacie melódie, pamä na SIM karte –
100 èísel, preh¾ad aktuálneho stavu zaplnenia pamäte,
Symbian platforma OS EPOC, synchronizácia aplikácií
Kalendár, kontakty, zápisník, e-mail klient s PC, zálohovanie/obnovenie údajov cez PC, prepojenie s PC cez
IrDA alebo RS-232, kompatibilita, Microsoft Outlook
97/98/2000, Microsoft Schedule+ 7.0, Microsoft
Exchange 5.5, Lotus Organizer 4.1/5.0, Lotus Notes
4.5/4.6/5.0
2/2001 2+4-87- "%
S O F T W A R E
Nová verzia
OptimAccess 6.0
Od novembra je na èeskom a slovenskom trhu nová verzia ochranného systému
OptimAccess, oznaèená ako 6.0. Spolu so základným systémom OptimAccess uvo¾nila
spoloènos SODAT Software Brno aj novú verziu nadstavby pre tento ochranný systém –
OptimAccess Extension 6.0.
Najradikálnejšou zmenou je rozšírenie platforiem, na ktorých je ochranný systém
použite¾ný. Verzia 6.0 okrem platforiem podporovaných predchádzajúcou verziou 5.0
(podporovala Windows 95 a 98) je aplikovate¾ná aj na Windows 2000 a Windows NT 4.0.
Nadstavba OptimAccess Extension sa tiež doèkala nieko¾kých zmien. V porovnaní s
predchádzajúcou verziou došlo k rozdeleniu funkèných možností na nieko¾ko kategórií:
Funkcia „Nastavení vlastností Ovládacích panelù“ vychádza z pôvodného Extension
verzie 5.0 a obsahuje prvky umožòujúce zabráni používate¾om meni nastavenia
zdie¾ania súborov a tlaèiarní, meni nastavenia hesiel a profilov, pridáva/odobera/
meni nastavenia tlaèiarní, využi možnosti nastavovania systému (správca zariadení,
virtuálna pamä), nastavova vlastnosti obrazovky.
Funkcia „Nastavení vlastností Prùzkumníka a Složek“ obsahuje rad funkcií známych
z predchádzajúcej verzie, ktoré sú však usporiadané preh¾adnejšie. Pribudol aj rad
nových, najmä možnos ochrany konfigurácie pracovnej plochy èi ochrana nastavení
Prieskumníka vrátane pozície okien.
Funkcia „Ochrana nastavení aplikací“ je novým prvkom OptimAccess Extension –
umožòuje chráni nastavenia aplikácií MS Word, MS Excel, MS Internet Explorer, MS
Outlook. Zaujímavými prvkami sú možnosti ochrany šablón pri aplikáciách MS Word, MS
Excel èi možnos zakázania downloadu pri MS Internet Explorer. Okrem ochrany uvedených aplikácií je možné definova zoznam aplikácií, ktoré systém umožní spúša –
aplikácie mimo tohto zoznamu nebudú môc používatelia spúša.
Funkcia „Bezpeènost“ umožòuje definovanie nieko¾kých bezpeènostných parametrov
prevádzkovania operaèného systému – zakáza softvérové vypnutie poèítaèa, zakáza
používanie príkazového riadka MS DOS, zakáza používanie nástrojov na editáciu registrov. Ïalej umožòuje definova parametre bezpeèného používania hesiel – systém
bude/nebude pri každom prihlasovaní vyžadova heslo, systém bude/nebude požadova
alfanumerické (zložené z èíslic aj písmen) heslo, bude/nebude požadované heslo s minimálnym (nastaveným) poètom znakov.
Na testovanie je k dispozícii 30-dòová skúšobná (trial) verzia. V porovnaní s predošlou verziou zmenili autori aj filozofiu skúšobných verzií. Zatia¾ èo pri OptimAccess 5.0
bol k dispozícii len trial základného systému, pri verzii 6.0 sú v rámci trial dostupné už
aj nadstavby. Pre tých, èo majú záujem skúsi si skúšobnú verziu, uvádzame adresu
http://www.sodatsw.cz/trial.htm. Upozoròujeme len, že táto verzia má nieèo vyše 2 MB.
ZÁVER. Na novej verzii OptimAccess je opä zrejmé, že systém žije a vyvíja sa
v súlade s neustále narastajúcimi požiadavkami zo strany používate¾ov. Správcovianie
malého poètu poèítaèov chránených systémom OptimAccess a jeho nadstavbami sú pre
vývojárov nesporne zdrojom kvalifikovaných námetov, ako ïalej systém vyvíja. A že
podobná komunikácia je prospešná, to vidie na tejto verzii.
Jaroslav Oster
"& 2+4-87-2/2001
S O F T W A R E
Photoshop 6.0 CE
n Legendárny grafický editor posilòuje tvorbu grafiky pre internet
Známy grafický program od firmy Adobe
dospel už do svojej šiestej verzie. Programátori sa sústredili na obohatenie tohto
programu prvkami, ktoré poznáme z vektorových grafických editorov. Ïalej
zjednodušili používate¾ské prostredie a
výrazne sa zlepšila práca s textom. Autorská firma sa snažila z tohto programu
urobi komplexný nástroj, ktorý sa bude
používa pri príprave webovej stránky.
Photoshop 6.0 ostal verný trendu, ktorý
zaviedla už verzia 5.5. Ide o prepojenie
programov Photoshop a ImageReady,
medzi ktorými používate¾ prepína. Viacero používate¾ov oèakávalo, že tieto dva
programy splynú do jedného, zatia¾ sa to
však nestalo. Program je k dispozícii pre
platformu Windows i Macintosh.
ZMENY V POUžÍVATE¾SKOM
ROZHRANÍ. Na prvý poh¾ad je vi-
dite¾ná zmena v ovládaní tohto programu. V novej verzii je integrovaný kontextovo závislý pruh volieb. Ide o intuitívnejší prístup k funkciám, ktoré sú k momentálne zvolenému nástroju k dispozícii.
Pokia¾ sú na obrazovke zobrazené pravítka, môžete pravým tlaèidlom myši jednoducho zmeni jednotky týchto pravítok
(napr. pixely, palce, centimetre, percentá).
Ak si používate¾ upraví niektoré nástroje
v programe Photoshop 6.0 (štetce, prechody, obrysy, vzorky, štýly vrstiev), môže
si tieto vo¾by uloži na neskoršie použitie
pomocou vo¾by Preset Manager. Takisto
môže tieto vo¾by zdie¾a s kolegami.
V novej verzii sa objavila aj vo¾ba Preview, pomocou ktorej sa zobrazí tlaèený
výsledok najprv na obrazovke aj spolu
s ïalšími vo¾bami. V tomto prípade by sa
dalo poveda – koneène. Na druhej strane
ja osobne by som si želal skôr zobrazenie
predbežnej tlaèenej podoby na celej obrazovke, a nie vo forme zmenšeného náh¾adu, ako je to v prípade Photoshop 6.0.
TEXT A VEKTOROVÁ GRAFIKA.
Text sa v novej verzii spracúva pokroèilejším spôsobom. Pri jeho tvorbe si jednoducho vyberiete príslušný nástroj a zaènete
písa. Lepšie vlastnosti sú pri formátovaní
textu, úplnou novinkou je pokrivenie textu
pod¾a zvolenej krivky. Takýto text pritom aj
napriek deformáciám naïalej ostáva editovate¾ný. Editácia sa realizuje priamo v okne
obrazu – už nie je potrebné prepína do
nejakej vrstvy. Boli pridané aj funkcie na
zarovnanie textu v rámci odseku, objavujú
sa aj vo¾by na rozde¾ovanie textu pod¾a pravidiel anglickej gramatiky. Ïalej je v novej
verzii integrovaná podpora pre ázijský text
vrátane jeho zvislého umiestnenia. Verzia
CE plne podporuje znaky používané v krajinách strednej a východnej Európy – teda
aj na Slovensku.
Photoshop 6.0 si vypožièal niektoré nástroje z programu Adobe Illustrator. V novej verzii nájdeme ikony pre také objekty,
ako sú obdåžnik, zaoblený obdåžnik, elipsa
alebo mnohouholník. Nad týmito objektmi
sa dajú vykonáva operácie pridania, ubra-
Nastavovanie štýlu vrstvy, v pozadí deformovaný text v obrázku
tia, inverzie, prieniku a pod. Bohužia¾, na
rozdiel od textu sa tieto objekty spracúvajú
dos nemotorným spôsobom. Keï pridáte
vektorový obrazec, vytvoríte zároveò aj
vrstvu. Ak chcete neskôr zmeni napr. výplò
vektorového objektu, musíte sa prepnú do
príslušnej vrstvy a zmeni výplò pre celú
vrstvu. Takisto ak chcete posúva objektom
alebo meni jeho ve¾kos, musíte by v príslušnej vrstve. Domnievam sa, že práca
s vektorovými objektmi je lepšie zvládnutá
v programe Corel PhotoPaint.
NOVÉ EFEKTY. V rámci zjednodušenia tvorby zložitejších efektov pribudla
úplne nová funkcia Liquify (vo¾ný preklad by
bol asi skvapalnenie). Táto funkcia obsahuje
rozlièné vo¾by, pomocou ktorých len ahaním kurzora myši deformujete obraz. Pritom máte možnos niektoré èasti obrazu zafixova, ïalej zobrazi jemnú mriežku na
kontrolu realizovanej deformácie, resp.
vykonanú deformáciu zase narovna. Vcelku
je to nástroj, ktorým môžete radikálne zmeni podobu pôvodného obrazu. Novinkou je
aj ukladanie štýlov vrstiev, prièom vytvorené štýly je možné medzi vrstvami prenáša. V rámci štýlu vrstvy sa dajú vybera
napr. tiene, výplne, textúry a pod.
Adobe Photoshop 6.0 prináša rozšírenú
podporu pre prenosný formát Adobe PDF.
Napríklad sú integrované vo¾by, ktoré
u¾ahèujú kolobeh dokumentu v podniku.
Do programu Photoshop 6.0 sú integrované
nástroje na tvorbu anotácie, prièom tieto
anotácie sa prenášajú aj do formátu PDF.
Anotácie môžu by aj vo forme audiozáznamov.
PRE WEBOVÚ GRAFIKU. Ako sme
už uviedli, Photoshop 6.0 pripravili jeho
tvorcovia tak, aby pomocou neho bolo
možné tvori webové stránky komplexne.
Preto boli pridané aj nové funkcie týkajúce sa optimalizácie takýchto stránok.
Používate¾ môže napr. „rozreza“ vytváraný obraz pomocou pravouhlých plôch.
Týmto rozrezávaním môže urèi poradie
zobrazovania, vidite¾nos, polohu, ale aj optimalizáciu. Pritom je možné nastavi, aby
sa text zobrazoval ako prvý a neskôr sa
zobrazovala plocha so zložitejšími grafický-
mi prvkami. Každá vytvorená plocha môže
ma vlastný názov, väzbu na iné URL alebo
spustenie JavaScriptu. Rozrezanie môže by
aj dynamické, ktoré je viazané na jednotlivé
vonkajšie body vrstvy. Photoshop 6.0
dokáže realizova aj automatickú optimalizáciu, ktorá nie je obmedzená na pravouhlé plochy. Ide o tzv. váženú optimalizáciu
s využitím alfa kanálov.
ZÁVER. Napriek niektorým drobným výhradám možno považova Adobe Photoshop
6.0 za výrazný pokrok oproti predchádzajúcej verzii 5.5. Vïaka integrovaným funkciám je možné pre súèasných používate¾ov
staršej verzie jednoznaène odporúèa upgrade programu na novú verziu. Používate¾
tak získa ve¾mi dobrý nástroj na tvorbu
webovej grafiky, jednoduchšie sa spracúva
text, mimoriadne efektný je nástroj Liquify.
Èeská verzia tohto programu by sa mala
objavi na konci januára 2001, so slovenskou
jazykovou verziou sa nepoèíta.
Hodnotenie:
J Pokroèilé funkcie pri tvorbe webovej grafiky
J Vynikajúca práca s textom
J Výrazne zlepšené používate¾ské rozhranie
L Práca s vektorovými objektmi je trochu
nemotorná
Cena: 38 990 Sk bez DPH
upgrade 12 190 Sk bez DPH
Zapožièal: TsPro
Ondrej Macko
Systémové požiadavky
Pre operaèný systém Windows: procesor triedy
Pentium, 64 MB RAM (na súèasné spustenie
Photoshopu a ImageReady sa vyžaduje 128 MB RAM),
125 MB vo¾ného priestoru na pevnom disku, monitor
s rozlíšením 800 × 600 bodov, jednotka CD-ROM
Operaèný systém Microsoft Windows 98, Windows
Millennium, Windows 2000 alebo Windows NT 4.0 (so
Service Pack 4, 5 alebo 6a)
Pre operaèný systém Macintosh: poèítaè s procesorom
PowerPC, 64 MB pamäte RAM (pre súèasné spustenie
Photoshopu a ImageReady sa vyžaduje 128 MB RAM),
125 MB vo¾ného priestoru na pevnom disku, monitor
s rozlíšením 800 × 600 bodov, jednotka CD-ROM.
Operaèný systém Mac OS verzie 8.5, 8.6 alebo 9.0
2/2001 2+4-87- "'
S O F T W A R E
POÈÍTAÈOVÉ HRY
Microsoft Classical Board Games
Z produktov firmy Microsoft, ktoré sú
zamerané na hry, teraz predstavíme
súpravu spoloèenských hier. Na jednom
CD nájdete 12 hier, ako sú napr. šach,
dáma, èínsky šach, domino alebo reversi.
Jednotlivé ahy sa v hrách realizujú pomocou myši. Všetky hry sú detailne prepracované s dôrazom na efekt.
Pri každej z týchto hier používate¾ môže voli medzi tromi úrovòami obažnosti.
Pri naj¾ahšej vyhráte nad poèítaèom aj s
takmer len elementárnymi znalosami
hry, pri strednej si už dobre zahráte. Pri
najažšej úrovni vyhrajú skôr len profesionáli. Na druhej strane pri najažšej
úrovni poèítaè aj pri ve¾mi slušnej hardvérovej výbave „premýš¾a“ relatívne dlho.
Aj úplní zaèiatoèníci sa však môžu nauèi príslušnú hru, pretože program
zobrazuje zoznam možných ahov. Výhodou oproti reálnej hre je aj to, že každý
realizovaný ah môžete bez problémov
zobra spä. Dokonca sa medzi jednotlivými ahmi môžete pohybova vpred i vzad
tebookom na cesty, asi sa už nebudete
nudi.
Jednotlivé hry sú predstavené aj na
stránke www.microsoft.com/games/classicboardgames. Mimochodom, niektoré hry
sa môžete zahra aj po internete na stránke zone.msn.com.
Program je dostupný prostredníctvom
partnerov firmy Microsoft.
Zoznam hier v origináli (v zátvorke je
preklad, pokia¾ existuje): Chess (šach), Checkers (dáma), Backgammon (lurè), Chinese
Checkers (èínska dáma), 4-in-a-line (štyri v
rade), Dominoes (domino), Reversi, Chinese Chess (èínsky šach), Taipei, Gomoku,
Shogi, Go.
Cena: 1395 Sk bez DPH
Ondrej Macko
Výber jednotlivých hier
Minimálne technické požiadavky
a prebera rozlièné stratégie hry. Navyše
program je vždy pripravený pomôc vám
radou, ako realizova ïalší ah. Keï je
najhoršie, poradí vám vzda sa. Takto sa
vlastne môžete výrazne zlepšova hrou
s virtuálnym protihráèom. Program je urèený pre deti od troch rokov a deti sa
s ním pod¾a nášho názoru uèia logickému
mysleniu i základnému ovládaniu poèítaèa. Ak si zoberiete toto CD spolu s no-
Minimálne poèítaè s procesorom Pentium 90
(odporúèa sa Pentium 166), s CD-ROM mechanikou,
70 MB vo¾ného priestoru na pevnom disku, 16 MB RAM
pre Windows 9x, 32 MB pre Windows Me a 64 MB
pre Windows 2000.
nete i v kampani. Je to Desolator, vojak,
ktorý jednou ranou usmaží pešiaka a
môže sa aj usadi v krajine. Ostane po
òom potom zamorené územie. Kuba so
svojimi teroristami hrá, samozrejme, za
Sovietov. Teroristi sú extrémne lacní
fanatickí vojaci, ktorí bežia, bežia... a
vybuchnú. Na budovy to funguje skvele.
Koneène Rusko alias Sovietsky zväz zodpovedá Sovietom z kampane. Jednotky sú
v porovnaní s prvým dielom úplne
odlišné. Dalo by sa poveda, že ostala iba
Tanya, ktorá sa nauèila pláva. Jednotiek
je naozaj ve¾ké množstvo. Pribudli najmä
pozemné, ale aj vodné a vzdušné jednotky. Rusi majú so svojimi ponorkami,
Sea Scorpionmi, Dreadnoughtmi a chobotnicami prevahu vo vode. Spojenci majú s
Harriermi prevahu vo vzduchu, hoci
Sovieti majú ve¾mi úèinnú vzducholoï
Kirov, ktorá je však ukrutne pomalá.
Kampane sa nesú v znamení už spomínaného ruského plánu ovládnu svet. Ak
hráte za Sovietov, máte ovládnu svet, a
ak za Spojencov (Alies), máte tomu zabráni a znièi vodcu Sovietov. Novinkou
je aj tréningová kampaò, v ktorej si
môžete nacvièi narábanie s jednotkami
pred tým, ako zaènete hra „naostro“.
Misie sú dostatoène rozmanité. Multiplayer mód sa dá hra po sieti LAN alebo
cez internet. Graficky hra nadväzuje na
engine Tiberian Sunu. Z grafickej stránky
je hra naozaj skvelá a podporuje aj vyššie
rozlíšenia. Hudba je takisto na dobrej
úrovni. Odporúèam vyskúša. Demo si
môžete stiahnu napríklad na adrese
www.games.sk.
Red Alert 2
New York. ¼udí zachvátila panika. Všade
sú Rusi. Každú minútu dopadne jeden
ruský výsadok. Socha slobody je znièená.
Mesto sa zmenilo na bojisko a bojuje sa o
každú budovu. Rusi sú v jasnej prevahe.
Vyzerá to na inváziu. Takto by sa dal
opísa úvod hry Red Alert 2, ktorá je
pokraèovaním známeho Red Alertu od
Westwood Studios. Kým v prvej èasti sa
bojovalo o Európu, táto sa nesie v znamení ruskej invázie do Ameriky s cie¾om
ovládnu USA a celý svet. Hra obsahuje
singleplayer a multiplayer mód. V móde
singleplayer je možné hra kampane a
skirmish. Skirmish je mód, ktorý by sa dal
nazva aj multiplayer na jednom PC.
Vyberiete si mapu, nepriate¾ov, obažnos
a hráte. Na výber sú tri stupne obažnosti.
Ak nehráte na najažšej, tak si niekedy
myslíte, že poèítaè používa cheaty. V prvom diele sa od seba líšili technikou iba
# 2+4-87-2/2001
krajiny Sovietov (Rusko, Ukrajina) a Spojencov (Anglicko, Francúzsko, Nemecko).
V druhom je na výber väèší poèet krajín a
každá má svoju unikátnu jednotku.
Amerièania zodpovedajú USA z kampane
a ich špecialitou sú parašutisti, Kórea
patrí takisto medzi Spojencov a namiesto
štandardných Harrierov používa lietadlá
Black Eagle, ktoré sú ve¾mi úèinné. Špecialitou spojeneckého Francúzska je
Grand Canon s ve¾kým dostrelom a úèinnosou. Nemci ovládajú výrobu tankov
Destroyer s úèinnou protipancierovou
muníciou. Ve¾ká Británia môže trénova
sniperov. Líbya je prvá sovietska krajina.
Má výzbroj ako Sovieti v kampani, ale
navyše má jednu raritu – nákladiak
naplnený výbušninami. Keï samovražedne zaútoèí, spustí malý atómový
výbuch. Irak tiež patrí medzi Sovietov. Má
špeciálnu jednotku, s ktorou sa raz stret-
Igor Kulman
Minimálna konfigurácia
486/66 MHz, 8 MB RAM
Odporúèaná konfigurácia: Pentium II 300 MHz,
32 MB RAM
S O F T W A R E
CD: Grafika skrz-naskrz 2
Media klub
PC REVUE
Ak sa niekedy stretávate s
problémom, ako zorganizova vaše fotografie, preKód: CD12001-89
konvertova súbor obrázkov, upravi video, zdokonali skenovanie
alebo len nájs pekný šetriè obrazovky,
urèite vám pomôže zbierka programov na
dvoch CD s názvom Grafika skrz-naskrz 2.
Firma Špidla Data Processing pre nás opä
pripravila kolekciu programov z každého
„súdka“, a tak si vyberie naozaj každý. Na
tieto dve CD doslova natlaèili 1300 MB hodnotných aplikácií, a to od tých najmenších
až po nieko¾ko desiatok MB ve¾ké demá profesionálnych programov. Výber je naozaj
široký, a aby ste v tej záplave softvéru nestratili preh¾ad, je usporiadaný do 14
kategórií. Pri prezeraní obsahu diskov vám
opä pomôže už tradièný program, ktorý je
na každom CD tejto firmy a s ktorého pomocou získate dokonalé informácie o ktoromko¾vek programe ešte prv, než ho budete
inštalova. Rád by som sa venoval mnohým programom z tejto zbierky, keïže
však na to nie je miesto, opíšem z každej
kategórie aspoò to najzaujímavejšie.
n Katalogizace. V tejto kategórii našli miesto najmä programy na správu a úpravu
vašich zbierok fotografií. Musím vyzdvihnú najmä program Adobe ActiveShare,
ktorý vám pomôže pri úprave fotografií z
digitálneho fotoaparátu a najmä pri odstraòovaní nedostatkov (efekt èervených
oèí atï.). S jeho pomocou ve¾mi ¾ahko vytvoríte aj perfektné digitálne fotoalbumy
a navyše je celý program zadarmo. Dobrým pomocníkom vám istotne bude aj
program Media Center Plus, urèený na
správu akýchko¾vek multimediálnych súborov, a program PerfectPhoto, ktorý
vám takisto pomôže odstráni nedostatky
z digitálnych fotografií. A nakoniec za
zmienku stojí 16-bitová verzia programu
PaintShop Pro v3.11.
n Nástroje pro WEB. V tejto oblasti nájdete
napríklad program Animation Shop od
firmy Jasc na tvorbu efektných animácií pre
web. Za zmienku stojí aj program Satori
FilmFX, s pomocou ktorého takisto vytvoríte zaujímavé efekty, použite¾né na
vašich WWW stránkach. A pri spracovaní
obrázkov vám príde vhod program ThumbNailer, ktorý zredukuje ve¾kos obrázkov
a pomôže vytvára ich zmenšeniny.
n Prezentace, DTP. V tejto sekcii nájdete
demoverzie špièkových programov na tvorbu dizajnu WWW stránok, ako napríklad
Adobe InDesign a QuarkXPress na prácu
s DTP. Okrem nich v tejto bohato obsadenej
kategórii nájdete nástroj Home Plan Pro,
ktorý sa zíde všetkým, ktorí sa rozhodli
sami si navrhnú dom. Pri tvorbe diagramov pomôže EDGE Diagrammer a
oblas CAD zastupuje program SheetLightning. Nájdete tu aj nieko¾ko filtrov pre program Microsoft PowerPoint.
n Prohlížeèe. V tejto oblasti nemôže
chýba klasika, ako je ACDSee alebo IrfanView. Miesto tu našiel aj ve¾mi dobrý
Graphic Workshop Professional, ktorý
vám úplne postaèí pri prezeraní, triedení a
základnej úprave obrázkov. Ve¾mi kvalitný
je program ThumbsPlus, s ktorého pomocou budete svoje obrázky prehliada, konvertova ich alebo z nich vytvára prezentácie. Na programe ma potešilo jeho
preh¾adné ovládanie, príjemný dizajn a ve¾ké množstvo podporovaných formátov.
n Pøevadìèe grafiky. V tejto kategórii
spomeniem zaujímavý program WinTopo,
ktorý konvertuje bitmapovú grafiku na
vektorovú. Výsledky nie sú vždy práve
najlepšie, ale rozhodne je program dobre
použite¾ný. Program SuperJPG zase slúži
na konvertovanie obrázkov medzi rôznymi bitmapovými formátmi a na tvorbu ich
zmenšenín.
n Skenování, rozpoznávání textu a tisk.
V tejto kategórii nájdete síce len tri programy, ale všetky ve¾mi hodnotné a kvalitné. Sú to FineReader Professional (recenzia v niektorom z predchádzajúcich èísel
PC REVUE), èo je špièkový OCR program s
ve¾mi dobrou úèinnosou a širokou podporou jazykov, ïalej program Photocopier
Pro, ktorý umožní odosla obrázok zo skenera priamo na tlaèiareò bez zbytoèných
medzikrokov. A poslednou aplikáciou je
PrintStation. S jej pomocou budete môc
na jednu stránku papiera umiestni èo najviac obrázkov. Program pracuje vo WYSIWYG režime, a teda výsledok vášho úsilia
kedyko¾vek vidíte.
n Snímaní obrazovky. Urèite ste sa niekedy stretli s problémom, ako nasníma
obsah vašej obrazovky a uloži ho ako
obrázok. V tejto kategórii sa vám ponúka
riešenie v podobe 15 programov, ktoré si
s touto úlohou hravo poradia. Opä tu našla miesto klasika – program HyperSnapDX. Ale ove¾a zaujímavejší je CaptureEze
Pro, ktorý je doslova nabitý funkciami
a naozaj uspokojí aj nároky profesionálov.
Veï s jeho pomocou môžete sníma nielen
celú obrazovku, jej èas, aktívne okno, ale
napríklad aj obsah webovej stránky èi
obsah okna programu, ktorý beží v režime
MS DOS.
n Šetøièe obrazovky. V tejto položke
nájdete nieko¾ko naozaj pekných šetrièov
obrazovky. Medzi tie najlepšie patria
kolekcie fotografií psov, maèiek a ve¾mi
efektný šetriè v podobe fraktálov.
n 3D modelování, vytváøení grafiky. V tejto kategórii je zastúpenie programov takisto ve¾mi bohaté. Za všetky spomeniem
Adobe After Efects, ktorý sa vynikajúco hodí na tvorbu efektov a animácií. Kvalitný
je aj kresliaci program ArtGem, ktorý nielen dobre vyzerá, ale poskytuje naozaj
ve¾a funkcií, ako napríklad prácu s vrstvami, rozhranie twain, editor paliet atï.
Svoje miesto na CD si našlo aj demo
špièkového programu Bryce 3D, urèeného
na navrhovanie 3D svetov a objektov,
alebo kvalitný vektorový ilustraèný program CorelXARA. Medzi ïalšie programy,
ktoré treba aspoò spomenú, patria Ulead
Cool 3D alebo SoftCAD.3D. Užitoèné sú aj
programy Award Maker na tvorbu certifikátov a Terragen, ktorý vám pomôže
vytvori si vlastný realistický obraz krajiny.
n Grafické editory. Aj tu nájdete dostatok programov od tých najjednoduchších
až po úplne profesionálny softvér. Hneï
na zaèiatok spomeniem perfektný Adobe
Photoshop v5.5 alebo GIMP. Medzi vydarené programy potom patrí napríklad
Davinci, ktorý sa ve¾mi dobre hodí na vytváranie poh¾adníc, vizitiek alebo plagátov. Nedá mi nespomenú aj program
CompactDraw, ktorý je akýmsi klonom
medzi vektorovým a bitmapovým nástrojom. Síce pracuje s vektorovou grafikou,
ale jednotlivé objekty majú vlastnosti ako
bitmapy. Teda v programe sa dajú dosiahnu ve¾mi pekné výsledky, porovnate¾né s
ove¾a drahšími aplikáciami. No a v tejto
kategórii, samozrejme, nechýba ani známy a ve¾mi ob¾úbený editor Paint Shop
Pro vo verzii 6.02.
n Grafické efekty. V tejto položke
nájdete nieko¾ko zaujímavých efektov pre
Photoshop, ale napríklad aj pre Microsoft
PowerPoint. Zaujal ma najmä program
Email Effects. Ten vytvára grafiku pomocou textových znakov, ale výhodou je, že
znaky nepíšete, ale ich jednoducho kreslíte. Zaujal ma aj program Panorama Factory, s pomocou ktorého môžete vytvori
z nieko¾kých menších fotiek panoramatické obrázky.
n Grafické efekty pro Windows. Z tejto
kategórie spomeniem jednoduchý program Cool Ruler, ktorý vám na pracovnú
plochu umiestni pravítka a vy tak budete
môc mera ve¾kos objektov. Zaujal ma aj
program Private Pix, ktorý zakóduje
obrázky a ochráni ich tak pred cudzími
poh¾admi. A ak chcete vedie, ko¾ko obrázkov skrývajú rôzne DLL knižnice a EXE
súbory vo vašom poèítaèi, urèite skúste
program Resource-Grabber a budete prekvapení, ko¾ko toho na disku vlastne máte.
n Videoeditory. V tejto položke opä
nájdete len štyri programy, no všetky na
vynikajúcej úrovni. A je len na vás, ktorý si
na editáciu videa vyberiete. Sú to ABC VideoRoll, Adobe Premiere, Main Actor a VideoStudio. Èo doda? Firma Špidla Data Processing opä pripravila perfektnú zbierku
programov na prácu s grafikou. Kategórií je
ve¾a, softvéru je takmer 1300 MB, a teda každý bude ma z èoho vybera. Ak vám doma
chýbajú nejaké vhodné grafické nástroje,
skúste najprv poh¾ada na tomto titule.
Martin Turoò
2/2001 2+4-87- #
S O F T W A R E
CorelDRAW 10
n Na papier aj na web
Hoci Corel predstavil jubilejnú 10. verziu balíka CorelDRAW už koncom leta, na pulty obchodov sa dostala až
v novembri. Okrem tradièného nosného vektorového a bitmapového editingu a publishingu v známych aplikáciách
CorelDRAW a CorelPhotoPaint umožòuje nová verzia aj
tvorbu animácií na web v celkom novej aplikácii Corel
R.A.V.E. (Real Animated Vector Effects).
CorelDRAW 10 je aplikácia, ktorá poskytuje množstvo
tvorivých nástrojov, výkonných efektov a filtrov na
úpravu vektorových, ale aj vložených bitmapových objektov, intuitívnych vlastností na dosiahnutie high-end výstupov a možností na tvorbu pútavých webových èi klasických papierových stránok. K úvodným charakteristikám novej verzie patrí ešte viac nastavite¾né používate¾ské prostredie, robustnejšie jadro, nové nástroje,
zlepšená funkènos a jednoduchšia správa farieb.
Z nových vlastností treba urèite spomenú náh¾ad na
aplikáciu efektov v reálnom èase. V predchádzajúcej
verzii bol totiž real-time preview možný len pri niektorých nástrojoch, efektoch a filtroch, ale bežne ste
zmenu museli najprv naostro aplikova, pozrie si výsledok, a ak sa vám nepáèil, využi funkciu Undo. Nová
verzia je už našastie v tomto smere podstatne interaktívnejšia a práca s òou konzistentnejšia.
K nástrojom na tvorbu základných geometrických
tvarov (obdåžnik, elipsa, špirála...) pribudli niektoré nové
– komplikovanejšie (šípka, dialógová komiksová bublina,
hviezdica atï.) s ve¾mi príjemným a vtipným spôsobom
#
2+4-87-2/2001
editovania, ktoré umožní ve¾mi pohodlne vytvára
schémy, komentované nákresy, náèrtky (obr. 1).
Pri dokumentoch, ktoré obsahujú texty vo viacerých
jazykoch, umožòuje nová verzia aj viacjazyènú kontrolu
pravopisu naraz. Nedá sa poveda, že by slovenská korektúra bola úplne perfektná, ale na základnú opravu to
urèite staèí.
Zlepšila sa funkcia „natiahnutia“ textu na krivku, v novej
verzii umožòuje plynule pohybova textom po krivke v reálnom èase. Pri editovaní textu sa zlepšilo formátovanie, odpadlo typické „zabielenie“ a tým otravné znevidite¾nenie vyselektovaného textu.
Príažlivá je funkcia Web Image Optimizer, ktorá optimalizuje export grafiky do webových formátov GIF, JPEG
a PNG používate¾sky príjemnou formou. K dispozícii je
jednak väèší náh¾ad obrázka pred a po aplikácii exportných parametrov (kompresného pomeru, vyhladzovania
hrán, farebnej palety...), jednak aj nieko¾ko prednastavených profilov, z ktorých
si možno vybra.
Takisto je možné
naraz si zobrazi
štyri náh¾ady pre
štyri rôzne nastavenia pre viObr. 1
zuálne porovnanie kvality obrázka. Pod¾a zvolenej rýchlosti vášho pripojenia na internet dostanete aj informáciu o približnej
dobe prenosu obrázka pri tom-ktorom nastavení (obr. 2).
Zaujímavé je nové rozhranie na správu farieb, ktoré
jednoducho na názornej schéme umožòuje používate¾ovi
vybra si zdrojové a výstupné zariadenia (skener, digitálny fotoaparát, monitor, atramentová tlaèiareò, separované pláty pre ofsetovú tlaèiareò) alebo zvoli celý
Obr. 2
reazec prednastavený na desktopovú tlaè, web alebo
profesionálnu tlaè (obr. 3).
Doplnená bola podpora formátov aplikácií AutoCAD
2000, Microsoft Visio 5 a Macromedia Freehand 8, ako aj
podpora pre pokrokové formáty, ako SVG, SWF a PDF/X-1.
Užitoèným nápadom je možnos posla overené a
vyskúšané parametre používate¾ského prostredia ostatným kolegom aj prostredníctvom e-mailu. Zlepšila sa
podpora pre formáty PNG, PDF, ktorá bola rozšírená o
viaceré subformáty (PDF pre web, editing, prepress, distribúciu dokumentov...).
Šikovnou funkciou je Page Sorter, umožòujúci zobrazova miniatúrne náh¾ady na stránky a pod¾a potreby
štýlom drag & drop zmeni poradie stránok.
Ak sa stane, že niektorá funkcia èi filter sa zaène správa nekorektne, spustí sa Corel R.A.W., èo je Recovery
Application Wizard, pomocník, ktorý vám umožní kontrolovane ukonèi prácu s dokumentom a posla informá-
S O F T W A R E
ciu o probléme technickému centru Corelu. Trochu ma však prekvapilo,
že tento pomocník musel
ponúka svoje služby
pomerne èasto...
Užitoèná je aj funkcia
Preflight engine, ktorá
poskytuje varovné hlásenia pred finálnym výstupom dokumentu, èo
špeciálne pri osvite separovaných zložiek dokumentu na film pomôže
predís problémom a ušetri peniaze za pokazený Obr. 3
materiál.
Corel Photo-Paint 10 je aplikácia na
editovanie, kompozíciu a tvorbu obrázkov. Poskytuje viac filtrov na zlepšenie
kvality skenovaných obrázkov a špeciálnych efektov, ktoré dramaticky upravujú
vzh¾ad obrázkov.
Corel Photo-Paint tiež poskytuje rozšírenú funkènos na prácu s maskami
a schopnos potláèa výstražné hlásenia
na zredukovanie poètu prerušovaní poèas
práce.
Boli pridané nástroje na tvorbu a editovanie textu a niektoré existujúce boli
zlepšené, optimalizovaný bol napríklad výstup textových objektov pre web. Tvorba
tieòov v novej verzii má inovované ovládanie priesvitnosti a rozmazávania a
umožòuje aj automatický update a náh¾ad
pri stlaèení a držaní poèas úpravy tieòa.
Zrýchlené a zlepšenie bolo zobrazovanie obrázkov pri ich prekres¾ovaní po
aplikácii efektov a filtrov, pri použití lupy
alebo výbere výrezu, èo ocenia všetci,
ktorí najmä pri práci s väèšími obrázkami
narážali na problém s nekorektným a zdåhavým zobrazovaním.
Zdokonalená bola práca s textom. Po
pripojení textu na cestu zostáva aj text, aj
cesta naïalej editovate¾ná, pribudla funkcia na zlepšenie kvality èitate¾nosti textu
aj s malou ve¾kosou fontu.
Aj Photo-Paint má Web Image Optimizer na nastavenie optimálnych parametrov obrázkov urèených na web.
Špecialitou Photo-Paintu je optimalizácia pre inštrukènú sadu novej verzie Intel
Pentium 4.
Úplne novým „rodinným príslušníkom“ balíka je aplikácia Corel R.A.V.E.,
ktorá umožòuje tvorbu vektorových animácií s možnosou výstupu aj do formátu Macromedia Flash SWF. Tento produkt
umožòuje používate¾om otvori si alebo naimportova už hotové vektorové alebo
bitmapové objekty a rozpohybova ich.
Používatelia tiež môžu vytvára animácie
z palety nástrojov obdobnej tej, aká je k dispozícii v CorelDRAW. Celé prostredie tejto
aplikácie je vlastne na nerozoznanie od
Drawu, takže už pri prvých krokoch sa
budete vedie ve¾mi rýchlo orientova. K
dispozícii je aj možnos vytvára interaktívnu webovú grafiku typu Rollover.
Vytvorenie animácie je ve¾mi jednoduché, obdobné iným animaèným programom. K dispozícii je èasová os, na ktorej
možno pre vybraný objekt zadefinova
èasový rámec, v ktorom sa bude animácia
odohráva, urèi k¾úèové èasové momenty
a zada charakteristiky objektu (polohu,
farbu, rotáciu, ve¾kos atï.) a už staèí len
stlaèi Play (obr. 4).
K vytvorenej animácii je možné
prida zvuk alebo hudbu. Ve¾kým lákadlom pre nových používate¾ov bude mož-
aplikácií je nový èlen rodiny –
Corel R.A.V.E., ktorý si urèite získa
svojich priaznivcov. V minulosti
Corel experimentoval s rôznymi
prídavnými aplikáciami: na 3D
modelovanie, tvorbu grafov atï.
Èasom sa však vrátil k osvedèenej
dvojici DRAW a PhotoPaint. Nový
èlen Corel R.A.V.E. by sa však
mohol sta tým chýbajúcim do trojky, ktorý si môže udrža svoje
postavenie. Komplexnosou využitia, výkonnými nástrojmi a používate¾ským rozhraním predstavuje
CorelDRAW 10 osvedèené riešenie
pre široké vrstvy grafickej verejnosti – od nadšencov až po profesionálnych používate¾ov.
Súèasou balíka je aj:
n Microsoft Visual Basic for Applications 6.2
n Bitstream Font Navigator
n Canto Cumulus Desktop LE 5.0
n Corel TRACE 10
n Corel TEXTURE 10
n Corel CAPTURE 10
n Adobe Acrobat Reader 4.0
n plug-in filtre pre Adobe Photoshop
Obr. 4
nos tvorby webovej animácie vo formáte
flash, ktorý sa síce pomaly, ale isto zaèína rozširova na webových stránkach a
ktorý umožòuje vytvára podstatne pútavejšie webové prezentácie s výrazne
v䚚im zaažením prenosovej linky.
ZHODNOTENIE. Hoci nová verzia nepriniesla revoluènú inováciu, obsahuje
zopár zlepšení, ktoré potešia lojálnych
používate¾ov. Ide o zlepšenia v ovládaní,
v niektorých tvorivých nástrojoch, v zobrazovaní, v podpore formátov, optimalizácii editovacích èinností atï. Pod¾a
môjho subjektívneho názoru väèšina inovácií zasiahla viac DRAW ako PhotoPaint.
Rovnocenným doplnkom týchto dvoch
Cena:
Úplná verzia: 22 987 Sk bez DPH
Upgrade: 10 948 Sk bez DPH
Zapožièal: Corel Corp.
Martin Drobný
Minimálne požiadavky
Windows 98/Me/NT/2000
Pentium 200
64 MB RAM (odporúèa sa 128 MB)
160 MB vo¾ného miesta na disku
2/2001 2+4-87- #!
S O F T W A R E
CD: Interaktívna rozprávka Valibuk
n Výuka jazykov hravou formou
V pestrom a pútavom obale, v akom
zvyèajne nájdete DVD disky, sa k vám
môže dosta interaktívna viacjazyèná
rozprávka Valibuk. Pod¾a obalu je urèená
„deom od 3 do 99 rokov“. Ide o kvalitný
produkt, na ktorého príprave sa podie¾ali
scenárom Zora Szomolányová, kresbami a
animáciami Milan Vavro, hudbou folklórna
skupina Muzièka a mnohí ïalší. Všetky
cudzojazyèné texty sú nahovorené osobami, pre ktoré je daná reè materinskou.
HRANIE SA S CD. Po vložení CD
do mechaniky sa vám na monitore objaví obrázok junáka smerujúceho na vandrovku.
Pre používate¾ov zvyknutých na štandardné rozhranie je možno problematické zorientova sa, ale èervený krížik
Valibuka ukonèí, kým zelený trojuholník,
pripomínajúci tlaèidlo Play na CD prehrávaèi, program spustí. Nasleduje vo¾ba jazyka, ktorá je riešená ve¾mi vtipne – Valibuk gú¾ajúci oèami má vyplazený jazyk,
na ktorom sú vlajoèky na vo¾bu materinského jazyka.
Po výbere jazyka sa otvorí mapa Valibukovho sveta, kde si používate¾ môže
vybra druhý jazyk, iný ako materinský,
ktorý sa chce nauèi. Túto vo¾bu možno
#" 2+4-87-2/2001
urobi aj kedyko¾vek neskôr. CD možno
používa dvoma spôsobmi: alebo si
rozprávku pozriete v jednom kuse bez
akéhoko¾vek zásahu, alebo interaktívne
vstupujete do jednotlivých scén.
V takom prípade po prehratí èasti
príbehu patriaceho k danej scéne sa
vysvietia jednotlivé prvky obrázka, ktoré sú citlivé na kliknutie myšou. Po
kliknutí na ne sa z reproduktora ozve
názov predmetu èi postavy a vzápätí sa
rovnaký názov zopakuje vo vybranom
jazyku.
Takouto nenásilnou formou sa diea
môže nauèi cudzí jazyk, výslovnos a
nadobudnú pomerne rozsiahlu slovnú
zásobu. Tú si môže precvièi pomocou
hier, ktoré sú súèasou programu.
Ovládanie je netypické, nie sú tu klasické okná, ale ikonky v podobe kresieb,
ktoré po tom, èo na ne ukážete myšou,
prehovoria. Rozprávajúce ikony povedia,
aká je ich funkcia. Takýto spôsob ovládania je práve tým k¾úèom, ktorý Valibuka
odomyká aj pre tie najmenšie deti.
Ve¾kým pozitívom je „blbovzdornos“
programu – poèas testovania sa mi
nijakým spôsobom nepodarilo získa
známu modrú obrazovku èi program
iným spôsobom zhodi. Skrátka, rodièom
nehrozí, že by museli pri hre nad svojou
ratolesou stá, prípadne odklikáva informácie o tom, kde v programe došlo k
zásadnej výnimke.
NIEKO¾KO SLOV KRITIKY. Program je schopný okamžite po vložení do
CD mechaniky fungova – na disk sa niè
neukladá, ale je tu urèité riziko. Diea je
tvor netrpezlivý, preto by ma neprekvapilo, keby po šiestom èi siedmom zobrazení
obrazovky objavujúcej sa pri èítaní disku
odišlo vyskúša tú novú susedovu Playstation 2. Riešením by mohla by možnos inštalácie na disk. Keby táto inštalácia bola možná spustením programu v koreòovom adresári CD, bol by to dobrý
kompromis: po vložení by sa tak ako
doteraz mohol priamo spusti Valibuk,
a ak by si ho chcel niekto nainštalova na
disk, mohol by to urobi spustením iného
programu. Ale aj tak – ma toto CD doma
vášmu juniorovi rozhodne neublíži. A bonus na záver – CD funguje aj na Macintoshoch.
Web: www.valibuk.sk
Hodnotenie:
J Dobrý nápad
J Kvalitné spracovanie
J Vynikajúca kvalita jednotlivých jazykových
verzií
J Deom prístupné ovládanie
J Nezaberie ani sektor na disku
J „Blbovzdornos“
L Dospelákom menej preh¾adné ovládanie
L Nezaberie ani sektor na disku – možné
problémy s rýchlosou
Media klub
PC REVUE
Kód: CD12001-87
Peter Kováè
S O F T W A R E
Microsoft Works Suite 2001
n Balík kancelárskych aplikácií a pomocných programov
Systém Microsoft Works 2000 sme už na
stránkach nášho èasopisu predstavili (PC
REVUE è. 3/2000). Vtedy sme ho hodnotili
ako balík aplikácií, ktoré majú slúži
hlavne pre kancelárie. Oproti systému
Office 2000 je Works výrazne lacnejší,
prièom do urèitej miery ponúka súborovú
kompatibilitu s „dospelejším“ systémom.
Works Suite 2001 pokraèuje trochu
ïalej, prièom obsahuje kompletnú zostavu
Works 2000. Používate¾ tu nájde tabu¾kový
procesor, databázu, adresár a pripojenie na
internet. Celý systém je orientovaný úlohovo – používate¾ si vyberá z vopred definovaných úloh a systém mu sám vyberie
aplikáciu a priradí šablónu. Zmenou je
však to, že ako preddefinovaný textový editor sa vo verzii Works Suite 2001 používa
úplná verzia programu Word 2000. V skutoènosti sa pôvodný textový editor naïalej
nachádza v dodávke, ale všetky textovo
orientované úlohy a šablóny nadväzujú na
program Word 2000. Ide o klasický program, ktorý pravdepodobne netreba predstavova. Word 2000 je do ostatných programov z pôvodného balíka Works integrovaný a dokáže napr. používa galériu
formátov z ostatných súèastí. Microsoft
ïalej zlepšil súborovú kompatibilitu zabudovaného tabu¾kového editora a programu Excel 2000.
To však nie je všetko. Microsoft do
tohto balíka zaradil aj ïalšie programy. Je
to nástroj Money 2001 na správu vašich
financií. Môžete si zriaïova úèty, sledova výdavky a príjmy. Pokia¾ máte pripojenie na internet, mala by fungova aj èas
elektronického bankovníctva. Ïalším programom je AutoRoute 2001, ktorý sme už
bližšie predstavili v PC REVUE è. 10/2000.
Ide o elektronickú mapu, kde si vyberáte
body na ceste a program vám navrhne
optimálnu trasu. Databáza bodov je
bohatá, nie je problém ani s malými
dedinkami na Slovensku.
V škatuli s programom sa nachádza aj
program Microsoft Picture It! Publishing
2001, ktorý sme vo verzii 2000 už tiež
predstavili. Je to program urèený hlavne
na rýchle kreslenie, založené na výbere
šablón. Takýchto šablón obsahuje program viac ako 5000. Novinkou verzie 2001
je rozšírenie o prvky tvorby publikácií –
napr. novín, malých brožúr a pod.
Posledným ve¾kým programom vo
Works Suite 2001 je encyklopedický program Encarta Interactive Word Atlas 2001.
Je to systém, ktorý obsahuje 38 000 èlánkov a množstvo odkazov na internet.
Microsoft do balíka Works Suite 2001
pribalil aj niektoré pomocné programy,
asi najcennejším je FoneSync 3.1 na
zdie¾anie informácií s vreckovými poèítaèmi pracujúcimi na operaènom systéme
Windows CE alebo Palm OS. Pomocou
neho môžete napr. navzájom prenáša
mená a telefónne èísla medzi vreckovým
poèítaèom a adresárom z programu Microsoft Outlook Express.
Microsoft Works Suite 2001 je nástroj,
ktorý môže tvori základ softvérového vybavenia malého alebo stredného podniku.
Microsoft pritom jednoducho vytvoril súpravu viacerých svojich programov, pridal
niektoré pomocné programy a celok je dostupný za výhodnú cenu. S lokalizáciou
tohto programu do slovenèiny alebo
èeštiny sa však nepoèíta (existuje však
lokalizovaná verzia Works 2000 v èeskom
jazyku). Celý balík je vhodný hlavne ako
doplnková softvérová výbava k drahším
poèítaèom alebo notebookom.
Orientaèná cena: 110 USD
Zapožièal: Microsoft Slovensko
Ondrej Macko
Technické požiadavky
Minimálne poèítaè s procesorom Intel Pentium 166 MHz,
32 MHz RAM (64 MB pre Win Me a 2000), 850 MB
vo¾ného priestoru na pevnom disku, CD-ROM mechanika, operaèný systém Windows 9x, Me alebo 2000.
2/2001 2+4-87- ##
S O F T W A R E
Pohoda 2001 Komplet SK
n Od úètovníctva k ekonomickému systému
Od èias, keï sme naposledy recenzovali úètovnícky program s týmto názvom, prešlo
ve¾a èasu a Pohoda sa doèkala viacerých úprav, zlepšení a hlavne dvoch nových verzií.
Èas, ktorý odvtedy uplynul, a najmä zmeny v ostatnej verzii sú dostatoèným dôvodom
na to, aby sme sa pozreli, kam vývojári svoje dielo posunuli.
DODÁVKA A INŠTALÁCIA. Podobne ako iné ekonomické systémy aj Pohoda
sa dodáva vo viacerých variantoch. My sme mali možnos otestova najobsiahlejší balík,
obsahujúci podvojné úètovníctvo, jednoduché úètovníctvo, moduly objednávok, skladov,
fakturácie, príkazov na úhradu, knihy jázd, majetku, personalistiky a miezd a obchodného adresára. Okrem spomenutých komponentov je k dispozícii aj samostatný program Návrhár zostáv. V škatuli sa okrem inštalaèného CD nosièa nachádza registraèná
karta a dvojica príruèiek používate¾a. Prvá je pre Pohodu (366 strán), druhá pre
Návrhára zostáv (96 strán).
Inštalácia programu je jednoduchá, preh¾adná a pohodlná. V jej priebehu máte
možnos zvoli automatickú inštaláciu alebo inštaláciu, do ktorej priebehu budete môc
zasahova. Program je možné inštalova na samostatnom poèítaèi alebo v poèítaèovej
sieti. Pri úplnej inštalácii vrátane Návrhára zostáv a doplnkových textov zaberie program 28 MB priestoru na pevnom disku.
Okrem ekonomického systému sú na CD aj demoverzie programov Prodict a WinLex.
Oba produkty pochádzajú z vývojárskej dielne spoloènosti StormWare. Prodict obsahuje
anglicko-èeský a nemecko-èeský slovník a výuèbový modul pre tieto jazyky. Druhý program je elektronickou verziou právnych predpisov platných v ÈR.
SYSTÉMOVÉ POžIADAVKY. Pohoda 2001 je aplikácia vytvorená pre prostredie Windows a je možné ju používa v systémoch Windows 9x, NT a 2000.
Z uvedenej skutoènosti vyplývajú nároky na používaný hardvér, vystaèíte však
prakticky s ¾ubovo¾ným kancelárskym poèítaèom, odporúèaných je 64 MB operaènej
pamäte, 50 MB vo¾ného priestoru na pevnom disku (aj pre údaje), laserová tlaèiareò,
monitor pracujúci v rozlíšení 800 × 600 bodov. V prípade, že budete chcie využi
všetky možnosti balíka, je dobré ma k dispozícii pripojenie na internet, faxmodem a
homebanking.
ÈO OBSAHUJE. Keïže ekonomický systém Pohoda sa dodáva vo viacerých
variantoch, pozrime sa na to, èo ponúkajú používate¾ovi. Vo verzii Lite, urèenej pre
živnostníkov, je obsiahnuté jednoduché úètovníctvo (peòažný denník, banka, pokladòa,
daòové priznanie, predkontácie), nákup (vydané objednávky, prijaté faktúry, prijaté
zálohové faktúry, ostatné záväzky, príkazy na úhradu), odbyt (prijaté objednávky,
vydané faktúry, vydané zálohové faktúry, ostatné poh¾adávky, predajòa), kniha jázd
(vozidlá, jazdy), majetok (investièný majetok, drobný majetok, lízingový majetok),
obchodný adresár (adresár obcí a PSÈ, komunikaèné funkcie) a ïalšie funkcie (prístupové
práva, cudzie meny, homebanking, podpora externých zariadení, importy a exporty,
tlaè, zálohovanie...).
Verzia Standard je rovnako urèená na vedenie jednoduchého úètovníctva, navyše
však obsahuje skladové hospodárstvo (sklady, èlenenie skladov, predajné ceny, cenové
skupiny, zásoby, pohyby, príjemky, výdajky, výroba a prevod) a mzdy (personalistika,
mzdy, poisovne, penzijné fondy) do 25 zamestnancov. Táto verzia obsahuje aj funkcie
súvisiace so skladovým hospodárstvom, podporujúce internetové obchody, èiarové kódy
a mobilnú fakturáciu.
Verzia Profi obsahuje podvojné úètovníctvo (úètovná osnova, úètovný denník, banka,
pokladòa, daòové priznanie, saldo, analýzy, predkontácie), prièom ostatné èasti balíka
(nákup, odbyt, kniha jázd, majetok, obchodný adresár a ïalšie funkcie) sú rovnaké ako
vo verzii Lite.
Poslednou verziou je verzia Komplet, ktorá umožòuje vies obe úètovníctva (jednoduché i podvojné), ostatné komponenty balíka sú totožné s predchádzajúcimi. Za príplatok je k tejto verzii možné dokúpi modul Sklady A na úètovanie skladov metódou A.
Keïže každá verzia Pohody umožòuje vies neobmedzený poèet úètovníctiev súèasne,
najmä jej verzia Komplet je ideálnym systémom pre úètovné firmy, prípadne podnikate¾ov, ktorí majú viac firiem.
Za príplatok je možné ku každej zo spomenutých verzií dokúpi program Návrhár
zostáv, ktorý vám umožní upravova tlaèové výstupy pod¾a vlastných požiadaviek. Tento
nástroj oceníte najmä vtedy, ak chcete svoje dokumenty odlíši, prípadne potrebujete
prida cudzojazyèné verzie dokladov. Samozrejmosou je aj možnos upravova výpoèty,
dopåòa zostavy o nové výsledky a grafy.
MOžNOSTI A OVLÁDANIE. Možnosti programu sú skutoène široké, v takom
prípade je ve¾mi dôležité ovládanie systému. V prípade Pohody sa vývojári sústredili na
to, aby poskytli používate¾ovi dostatoèný komfort, a jednotlivé formuláre a postupy
používané v rámci jednotlivých agend používajú v maximálnej možnej miere rovnaké
#$ 2+4-87-2/2001
usporiadanie a ovládanie štandardných funkcií. Výborným nástrojom je ve¾mi kvalitne
spracovaný systém kontextovo orientovanej nápovede a pri vykonávaní zložitejších
operácií neskúsenejší používatelia ocenia aj prítomnos sprievodcov, ktorí im u¾ahèia
vytváranie niektorých dokumentov èi realizáciu operácií.
ZHODNOTENIE. Z množstva funkcií podporovaných v systéme Pohoda ma zaujali
najmä možnosti adresára. Ten ani zïaleka nie je iba prostriedkom na zhromažïovanie
kontaktných informácií o dodávate¾och, odberate¾och a partneroch. Okrem tejto základnej funkcie totiž podporuje aj komunikáciu s jednotlivými partnermi a komplexnú
správu dokumentov, ktorá komplexne pokrýva komunikáciu s daným partnerom.
Okrem logickej väzby na úètovné doklady vystavené v súvislosti s daným kontaktom
je k dispozícii možnos priamej komunikácie (odosla fax, e-mail, SMS èi realizova
telefonický hovor) z prostredia programu. Doslova unikátne je zaraïovanie dokumentov vytvorených v iných aplikáciách (Word, Excel a iné) do zložky daného partnera.
Samozrejmosou je možnos tlaèe kontaktov èi ich export vo formáte programu
Outlook.
V dnešnej dobe „elektronického všetkého“ nemôžu v ekonomickom systéme chýba
také neodmyslite¾né veci, ako sú podpora elektronického obchodovania, nadväznosti na
registraèné pokladne, èítaèky èiarových kódov èi home banking. To všetko v Pohode
nájdete a implementácia jednotlivých èastí je charakteristická jednotným ovládaním,
dokonalou nadväznosou a vysokou integráciou.
ZÁVER. Ekonomický systém Pohoda 2001 je urèený pre malé a stredné firmy,
ktorých prioritnou èinnosou je obchod. Z ich poh¾adu v balíku totiž nájdu všetko, èo pri
svojej èinnosti budú potrebova, prièom za zmienku stojí nielen variabilnos dostupných
verzií (poèínajúc verziou Lite, konèiac verziou Komplet), ale aj podpora sieovej prevádzky, rozsiahla technická podpora a v neposlednom rade aj samostatný program
Návrhár zostáv. Ak k spomenutým vlastnostiam pridáte jednoduché ovládanie,
preh¾adnú dokumentáciu a kompletnú lokalizáciu do slovenského jazyka, máme pred
sebou silný nástroj, prostredníctvom ktorého je vedenie ekonomickej agendy pre živnostníka i menší podnik skoro hraèkou...
Hodnotenie:
J Integrácia jednotlivých èastí
J Paleta funkcií
J Podpora
Ceny:
Pohoda 2001 Lite: 3980 Sk bez DPH
Pohoda 2001 Standard: 6980 Sk bez DPH
Pohoda 2001 Profi: 8980 Sk bez DPH
Pohoda 2001 Komplet: 11 980 Sk bez DPH
Návrhár zostáv: 2000 Sk bez DPH
Dodávate¾: Laura, s. r. o.
Peter Orviský
S O F T W A R E
Sharewarové okienko
Nedávno som si uvedomil, že je svojím spôsobom nelogické vytvára faxové správy v elektronickej podobe,
tlaèi ich na papier a zasiela klasickým faxovým prístrojom – je to zdåhavé, nešikovné a trpí tým kvalita zasielaných dokumentov. Riešením je aplikácia výkonného
programu s dostatoène zrozumite¾nou obsluhou, ktorý
by úplne nahradil faxový prístroj presne tak, ako možno
vhodným programom nahradi kalkulaèku a s príslušným hardvérovým vybavením aj CD a DVD prehrávaè,
rádio èi televízor. Potrebným hardvérom je v tomto prípade, samozrejme, modem a tlaèiareò. Vhodným programom na tento úèel je aplikácia 32bit Fax, ktorú predstavím ako prvú.
V ostatnom okienku bol predstavený program TextPipe na dávkové spracovanie textových súborov. Pod
názvom Directory Toolkit tentoraz predstavím v istom
zmysle obdobný nástroj, ktorý je však urèený na spracovanie súborov a adresárov (kopírovanie, mazanie, synchronizácia a pod.). Program umožòuje prácu v
dávkovom režime, takže môže poslúži pri automatizácii
èistenia a zálohovania dát, èo zaiste ocenia najmä správcovia ve¾kých sietí.
Nedávno som sa pokúšal nakresli pomerne jednoduchú blokovú schému v textovom editore hegemónne rozšírenom v našich konèinách a bol som zhrozený postupom práce a aj jej výsledkom. Zaiste je takých
používate¾ov viac, a preto som sa rozhodol krátko opísa
program, ktorý obdobnú úlohu zvládne hravo a výsledný
obrázok je navyše ove¾a krajší. Program sa volá SmartDraw a je v obdobnej pozícii ako grafický editor Paint
Shop Pro – je vysoko kvalitnou sharewarovou alternatívou k výrazne väèším a drahším komerèným produktom.
Posledným predstaveným produktom bude slovenský
program s názvom MP3 File Editor. Hneï na úvod však
chcem upozorni ¾udí, ktorí by si chceli s týmto programom odstráni z MP3 súboru úvodnú pauzu alebo
spoji èi rozdeli dva MP3 súbory, že tento program je
„len” vydarený editor ID3 TAG-ov a playlistov. Vo¾bu
názvu možno v tomto kontexte hodnoti ako dobrý
marketingový ah.
32bit Fax v9.24
Opis: aplikácia na zasielanie a príjem faxových správ pre
Win95/98/Me/NT/2000. K dispozícii je aj 16-bitová verzia
pod názvom FaxMail pre Windows.
Vlastnosti:
n podpora faxmodemov spåòajúcich špecifikáciu Group 3
Class 1, Class 2 a Class 2.0 s možnosou výberu rozlíšenia
(100 × 200 DPI alebo 200 × 200 DPI)
n možnos aktivácie funkcie silent answer, ktorá
umožòuje rozlíšenie hovorenej reèi od faxovej správy
n program je dôsledne integrovaný do prostredia operaèného systému Windows a svoje funkcie ponúka ostatným aplikáciám vybaveným možnosou tlaèe vo forme
virtuálneho tlaèiarenského zariadenia. Samotné vysielanie a príjem faxových správ sa vykonáva na pozadí,
takže poèas neho možno pracova v iných aplikáciách.
Program môže beža ako NT Service
n možnos tvorby vlastných faxových hlavièiek (logo, príjemca, jeho faxové èíslo, dátum a èas odoslania atï.) a pridania podpisu (pomocou myši), resp. úvodnej stránky
predchádzajúcej samotný fax
n zasielanie faxov na zvolené èíslo, resp. skupinu èísel je
možné zaèa okamžite alebo naplánova štart vo zvolený
#& 2+4-87-2/2001
okamih. Možnos kontroly/editovania vzh¾adu faxov pred
ich odoslaním. O všetkých komunikaèných aktivitách sa
vytvára log súbor
n vstavaná databáza až 1000 faxových úèastníckych èísel
s možnosou importu a exportu
n prijaté faxové dokumenty je možné zobrazi pomocou
vstavaného prezeraèa, vytlaèi na tlaèiarni (túto funkciu
je možné aktivova automaticky ako pri bežnom faxovom
prístroji), uloži na disk ako bitmapu (PCX/DCX formát),
resp. využi vstavaný OCR modul na konverziu do textovej podoby
n možnos zablokova faxmodemové funkcie a využi
program v BBS móde, urèenom na štandardnú dátovú
komunikáciu (internet atï.)
Autor: Jon Krahmer, ElectraSoft, USA
Štatút programu: shareware, 30-dòová skúšobná doba
Domovská stránka: http://www.electrasoft.com
Download URL: ftp://ftp.sac.sk/pub/pc/comm/32fax924.zip
Cena registrácie 1 PC licencie: 59 USD
Directory Toolkit v3.2
Opis: nástroj na porovnávanie, resp. manipuláciu so súbormi a adresármi pre Win95/98/Me/NT/2000
Vlastnosti:
n porovnávanie (aj binárne) obsahu dvoch adresárov a
vizualizácia rozdielov medzi nimi (s možnosou tlaèe).
Možnos aplikácie masiek (názov súboru) a filtrov (dátum
a ve¾kos) na elimináciu nezaujímavých súborov. Vyh¾adávanie duplicitných súborov na disku
n synchronizácia obsahu adresárov, u¾ahèujúca napr.
obnovu obsahu záložných adresárov a archívov. Tvorba
log súboru zachytávajúceho všetky vykonané zmeny
n premenovanie, kopírovanie, presun a vymazávanie súborov/adresárov s podporou práce so súbormi nachádzajúcimi sa vnútri archívov (podpora formátov ZIP, TAR, Z,
GZ, LZ a CAB) vrátane spomínaného porovnávania a synchronizácie (možno teda porovnáva, resp. synchronizo-
S O F T W A R E
va kombinácie adresár-adresár, adresár-archív alebo
archív-archív). Podpora funkcie drag and drop
n možnos práce v grafickom prostredí alebo z príkazového riadka prostredníctvom definície príslušných skriptov, èo umožòuje uvedené èinnosti úplne automatizova
n porovnávanie dvoch súborov s možnosou tvorby
rozdielového súboru v textovej forme
n zobrazovanie informácie o verzii dll, exe alebo ocx
súboru, výpoèet CRC súètov súborov
n konverzia ve¾kých a malých písmen v názvoch
súborov, sekvenèné èíslovanie súborov
n zmena dátumu, èasu a atribútov súborov
n kódovanie a dekódovanie s podporou formátov UUE,
Base64/Mime, BinHex, XXE atï.
n delenie súborov na menšie èasti a ich opätovné spájanie do pôvodného celku (na definovane ve¾ké èasti alebo
na základe vyh¾adávania definovaného reazca, ktorý
bude tvori predel medzi èasami)
n triedenie súborov v adresároch na fyzickej úrovni
Novinky v ostatnej verzii:
n možnos tvorby log súboru v HTML formáte
Autor: Funduc Software Inc., USA
Štatút programu: shareware, 60-dòová skúšobná doba
Domovská stránka: http://www.funduc.com
Download URL: ftp://ftp.sac.sk/pub/pc/utilfile/dt32.exe
Cena registrácie 1 PC licencie: 25 USD
MP3 File Editor v4.10
Opis: editor ID3 TAG-ov, názvov MP3 súborov a playlistov
pre Win95/98/Me/NT/2000
Vlastnosti:
n možnos premenova ID3 TAG-y z názvov súborov
a naopak (pod¾a zvolenej masky)
n podpora ID3 v1.1 (s možnosou zápisu informácie o poradí skladieb)
n tvorba .m3u playlistov (pre prehrávaèe, ako je Winamp,
Sonique...), takisto je možné exportova informácie
z MP3 súborov do zoznamov vo formáte .m3i, .dbf, .txt
a .html (vrátane informácie o vzorkovacej frekvencii, stereomóde a pod.) s možnosou tlaèe takéhoto zoznamu
n funkcia vyh¾adávania v ID3 TAG-och, umožòujúca definova h¾adaný reazec zvl᚝ pre názov albumu, názov
skladby a pod.
n prehrávanie MP3 súborov vstavaným prehrávaèom
alebo aktiváciou externého prehrávaèa (Winamp)
n zobrazenie doplnkových informácií o zvolených MP3
súboroch (indikácia prítomnosti Lyrics3 textov, ID3 v2.x
informácií a pod.), ako aj celkovej ve¾kosti v MB a hracej
doby (s podporou VBR)
n viacjazyèná podpora (14 jazykov vrátane slovenèiny)
n pripravuje sa implementácia podpory CDDB2 a Lyrics
editora (pre karaoke)
Autor: Peter Jakubech, SR
Štatút programu: shareware, obmedzený poèet spracúvaných
súborov v neregistrovanej verzii
Domovská stránka: http://www.mp3fe.sk
Download URL: ftp://ftp.sac.sk/pub/pc/sound/mp3fe410.zip
Cena registrácie 1 PC licencie pre slovenských
používate¾ov: 650 Sk
Registrácia na Slovensku: http://www.avir.sk
SmartDraw v5.11
Opis: nástroj pre Win95/98/NT na kreslenie blokových
schém, vývojových diagramov, organizaèných schém,
dvojrozmerných technických výkresov a iných obrázkov,
vhodných na použitie v knižných a elektronických publikáciách, obchodných prezentáciách a pod.
Vlastnosti:
n jednoduchá obsluha, možnos integrácie s aplikáciami
MS Office a ïalšími štandardnými aplikáciami
n podpora technológie drag and drop
n jednoduchá tvorba spojovacích èiar (možno definova
hrúbku a farbu èiary, oblé, resp. hranaté èiary, tvar zakonèovacej šípky atï.). Spojovacie èiary možno zviaza s
objektmi , takže pri ich presune sa hýbu aj spojovacie èiary
n možnos unifikácie rozmerov, polohy a rozstupu skupiny blokov
n možnos vyfarbenia a popisu jednotlivých blokov (podporované sú aj indexy a matematické znaky)
n možnos exportu vytvorených obrázkov aj vo formáte
GIF/JPG (vhodné pri tvorbe webovej grafiky)
n dostupné knižnice obsahujú tisícky preddefinovaných
geometrických tvarov a symbolov pre rôzne oblasti
n možnos tvorby vlastných knižníc
n vytvárané diagramy môžu by rozsiahle – vyše 1 m2
s vyše 16 000 objektmi, dajú sa tlaèi po èastiach, resp. nakresli na súradnom zapisovaèi
Autor: Smartdraw Software Inc.
Štatút programu: shareware, 30-dòová skúšobná doba
Domovská stránka: http://www.smartdraw.com
Download URL: ftp://ftp.sac.sk/pub/pc/graph/sd511si.zip
Cena 1 PC licencie:
– 49 USD (základná verzia)
– 99 USD (verzia PRO)
– 198 USD (verzia PRO s rozsiahlymi knižnicami)
Registrácia na Slovensku: http://www.avir.sk
Peter Hubinský, Slovenské antivírusové centrum,
http://www.sac.sk
DÔLEŽITÁ INFORMÁCIA!
Všetky sharewarové programy uverejòované v tejto
rubrike nájdete aj v pripravovanom CD REVUE, ktoré
vyjde v marcovom èísle PC REVUE.
2/2001 2+4-87- #'
S O F T W A R E
Opä ubehol ïalší mesiac a aj v tomto èísle som pre vás pripravil štvoricu zaujímavých
a verím, že aj užitoèných programov. Ako prvý by som vám chcel predstavi ModPlug
Player, ktorý vám urèite dobre poslúži pri prehrávaní audiosúborov. Druhým programom
je Flexy, ktorý dokáže zmeni niektoré skryté nastavenia Windows a tým zvýši výkon
vášho PC a prispôsobi ho ešte viac vašim potrebám. Do tretice je to program Hard FTP,
ktorý je jednoduchým a hlavne funkèným FTP klientom. A ako posledný som pre vás
prichystal program Scanner, ktorý preh¾adne zobrazí ve¾kos vo¾ného miesta na disku.
ModPlug Player
ModPlug by sa v skratke dal opísa ako ve¾mi dobrý prehrávaè s kvalitným výstupom a
nízkymi hardvérovými nárokmi. Podporuje ve¾mi ve¾a formátov: wav, 669, it, xm, s3m a
ve¾a ïalších (žia¾, nepodporuje mp3). Okno prehrávaèa je dizajnovo ve¾mi podarené,
preh¾adné a program sa pomocou neho ¾ahko ovláda. Takisto
ve¾mi široké sú možnosti nastavenia – èi už výstupu, alebo
vzh¾adu. Môžete si vybra niektorú zo zvukových schém (pop,
jazz, rock...) alebo si pomocou
ekvalizéra nastavi svoju vlastnú. Zvýraznenie basov alebo surround sú samozrejmosou. ModPlug takisto môže používa zásuvné moduly, dokonca aj tie, ktoré sú originálne urèené pre Winamp. Ako som
už na zaèiatku spomínal, prehrávaè má ve¾mi nízke systémové nároky, vystaèíte si aj so
starou 486-kou. Vïaka podporovaným formátom a kvalitnému výstupu ho preto
odporúèam všetkým trackerom. Medzi novými funkciami, ktoré pribudli v tejto verzii, je
možnos posla autorovi prehrávanej skladby e-mail (ak ten, samozrejme, v informáciách
o skladbe zanechal na seba kontakt). Takisto boli zlepšené filtre a funkcia Save as Wave.
Názov: ModPlug Player
Licencia: freeware
Ve¾kos: 576 KB
Download: http://www.modplug.com/modplug/
Flexy
Systém Windows obsahuje mnoho nastavení, ktoré pre bežného používate¾a zostávajú skryté a ten èasto ani netuší, ako ve¾mi sa dá systém prispôsobi. Pre toho, kto chce
nastavenia zmeni, sú urèené programy, ako je napríklad Flexy. Všetky nastavenia,
ktoré môžete meni, sú rozdelené do šiestich kategórií (Appearance, Performance, General, Internet, Security, Network). Vecí, ktoré sa dajú meni, je ve¾a, preto spomeniem
len niektoré. Ak máte napríklad
v menu Štart prive¾a položiek
a celé sa vám nezobrazí na výšku obrazovky, môžete ho nastavi tak, aby sa rozkladalo ïalej do šírky. Môžete meni aj
vzh¾ad niektorých prednastavených ikon, ich názvy, ve¾kos.
Takisto môžete pohodlne pridáva a odobera položky z menu Nový, ktoré sa vám zobrazuje pri kliknutí pravým
tlaèidlom myši. A nakoniec spomeniem jednu naozaj zaujímavú funkciu – urèite ste už
zažili vo Windows modrú smr, teda modrú obrazovku s chybovým hlásením. A Flexy
vám umožní nastavi si farbu pozadia a fontu pri takýchto obrazovkách. Zaujímavé sú
aj niektoré funkcie navyše, ako je mazanie programov z ponuky Prida/ Odstráni programy alebo èistenie pamäte. Samozrejme, že všetky zmeny, ktoré Flexy so systémom
môže robi, by sa dali nájs aj manuálne. Ale naèo sa prácne hraba v registroch, keï
všetky tieto drobnosti máte pekne zotriedené a pohodlne prístupné v tomto programe?
$ 2+4-87-2/2001
Názov: Flexy
Licencia: shareware, 30 dní
Ve¾kos: 537 KB
Download: http://flexy.mastak.com/flexy131.zip
Hard FTP
Hard FTP je klasický FTP klient, ale oproti konkurencii je ove¾a jednoduchší. Neponúka
nijaké funkcie navyše, zato je vrcholne preh¾adný. Okno programu je rozdelené do dvoch
èastí. V¾avo sa zobrazujú súbory na vašom disku a napravo zase súbory na serveri.
Ovládanie je ve¾mi jednoduché a, samozrejme, funguje aj drag & drop (ahaj a pus).
Výhodou je, že Hard FTP nepotrebuje nijakú inštaláciu a žiadne súbory navyše – jedno
exe a dos. Teda ideálny FTP klient pre všetkých, ktorí chcú len rýchlo uploadova svoje
súbory a nezaujímajú ich nejaké nadštandardné funkcie.
Názov: Hard FTP
Licencia: freeware
Ve¾kos: 441 KB
Scanner
Míòa sa vám vo¾né miesto na disku a
vy neviete, kam sa tie MB (v horšom
prípade GB:-) podeli? Skúste program
Scanner, ktorý vám detailne graficky
zobrazí vyaženie vášho pevného
disku. Okrem celkového preh¾adu
vyaženia diskov vo vašom systéme
môžete sledova aj vyaženie jednotlivých diskov a následne sledova
aj ve¾kos adresárov. Okrem grafického zobrazenia sú všetky údaje aj
v presnom èíselnom formáte. Priamo
z programu môžete vyèisti kôš alebo odstráni prebytoèné programy. Jednoduché,
preh¾adné a hlavne užitoèné. To sú vlastnosti programu Scanner...
Názov: Scanner
Licencia: freeware
Ve¾kos: 152 KB
Download: http://www.steffengerlach.de/freeware/
Martin Turoò
S O F T W A R E
FilZip 2000
Keï som prvýkrát videl tento program,
povedal som si, že je to typický klon
WinZipu. To však hneï nemusí znamena èosi zlé. Práve naopak, FilZip 2000
zdedil z WinZipu všetky jeho dobré vlastnosti a nieko¾ko ich ešte pridal navyše.
Výsledkom je kvalitný a ¾ahko ovládate¾ný komprimaèný program. Ale poïme
pekne postupne...
cab, tar, gz, lzh. Ïalej je to rozdelenie už
existujúceho archívu do viacerých zväzkov s vami urèenou ve¾kosou jedného
zväzku (720 kb, 1430 kb). A nakoniec je to
funkcia MultiExtract, ktorá vám umožní
rozbali viac archívov naraz do zadaného
adresára.
ZÁVER. FilZip 2000 je naozaj výborný
program. Jeho autor zobral jednoduché
ovládanie WinZipu a jeho priíjemný
vzh¾ad, ku ktorým pridal nieko¾ko nových
a ve¾mi užitoèných funkcií. Výsledkom je
program, ktorý je naozaj kvalitný a úplne
nachádza rad ikon, ktoré slúžia na spúšanie najèastejšie používaných funkcií
programu. Pod nimi je hlavný panel programu, kde sa zobrazuje obsah archívov.
Samozrejme, nechýba ani stavový riadok. Dizajn je teda ve¾mi príjemný a preh¾adný.
PRÁCA S PROGRAMOM. Je ve¾mi jednoduchá a intuitívna, takže ju zvlád-
Integrácia programu do kontextového menu
Hlavné okno programu FilZip 2000
INŠTALÁCIA. Je ve¾mi jednoduchá.
Po zadaní cesty, kam sa má program inštalova, prebehne rýchle kopírovanie
súborov a pridanie ikon do ponuky Štart.
Pri prvom spustení sa vás program spýta,
ktoré súbory sa ním majú asociova.
A tých je naozaj dos – ace, arc, arj, bh,
cab, gz, lha, lzh, jar, pak, pk3, rar, tar,
uue, uu, enc, xxe, z, zoo, zip.
VZH¾AD PROGRAMU. Ako som
už na zaèiatku spomenul, vzh¾ad programu je ve¾mi podobný WinZipu. To však
nie je na škodu. Pod horným menu sa
ne naozaj každý. Keïže sa program integruje aj do kontextového menu, nie je
problém vytvára archívy zo súborov priamo pomocou pravého tlaèidla myši.
Samozrejme, že nový archív môžete
vytvori aj klasickým spôsobom cez menu File → New Archive alebo metódou
drag & drop (ahaj a pusti). Okrem klasických nastavení je tu však jedno, ktoré
mi pri WinZipe už dávno chýbalo, a síce
možnos vytvorenia viaczväzkového archívu s vami definovanou ve¾kosou èiastkových súborov. Túto funkciu využijete,
najmä ak potrebujete ve¾ké archívy
prenáša na disketách. Ve¾mi ma potešila možnos vytvára okrem klasického
zip archívu aj priamo iné typy archívov,
ako napríklad cab, lha, jar, tar... Takže
vám odpadne povinnos dodatoèného
konvertovania (ktorú FilZip tiež obsahuje, ale o tom neskôr). Takisto ako WinZip
podporuje aj FilZip posielanie už
vytvoreného archívu ako prílohy k emailu. FilZip však ide ïalej – môže totiž
používa svoj vlastný mailový program.
Samozejme, že nechýba ani možnos
vytvorenia samorozba¾ovacieho exe archívu. Tú nájdete v položke Actions →
Make .EXE file. Vytvorené archívy takisto
môžete testova alebo k nim pridáva
poznámky. A navyše na väèší preh¾ad o
komprimaènom pomere archívu slúži
možnos File → Properties, ktorá vám
graficky znázorní dosiahnutý komprimaèný pomer (funkcia známa z programu WinRAR).
NIEÈO NAVYŠE... Program navyše obsahuje nieko¾ko funkcií, ktoré ho
posúvajú takmer k dokonalosti. Je to
napríkad dodatoèné konvertovanie už
existujúceho archívu do formátu zip, bh,
Grafické zobrazenie komprimaèného pomeru
nahrádza WinZip. A to ani nehovoriac o
jeho vynikajúcom kompresnom algoritme
a rýchlosti, ktorá sa WinZipu minimálne
vyrovná. A nakoniec to najlepšie – program je freeware!!! Neviem ako vy, ale ja
som už našiel náhradu za WinZip. Je ním
práve FilZip 2000.
Názov: FilZip 2000
Licencia: freeware
Ve¾kos: 1,25 MB
Hodnotenie:
J Jednoduché ovládanie
J Extra funkcie
J Freeware
L Nemá
Martin Turoò
2/2001 2+4-87- $
I N F O W A R E
TECHNOLOGICKÉ NOVINKY
n Japonci pošku¾ujú
po americkom trhu
Po úspechu na európskom a ázijskom trhu,
kde minulý rok kúpil podiely v spoloènostiach poskytujúcich mobilné spojenia za 6
miliárd USD, najväèší poskytovate¾ služieb
bezdrôtového spojenia v Japonsku –
spoloènos NTT DoCoMo – pošku¾uje po
americkom trhu. Tam už pred èasom
spoloènos investovala 9,8 miliardy USD
do AT&T, za èo získala 16 percent v
spoloènosti Ma Bell, ale z rýchlo rastúceho
najväèšieho a najbohatšieho trhového
koláèa na svete – v USA – by rada odhryzla väèší kus. Analytici sa domnievajú, že
záujem Japoncov bude pomerne široký: od
vyh¾adávaèov, ako napr. Google, až po
providerov, ako Vindigo a Zagat, prièom
predpokladajú, že do 18 mesiacov môže
podiel DoCoMo v AT&T expandova na
majoritnú úroveò. Vychádzajú z toho, že
japonská spoloènos sa nebojí ve¾kých
investícií a rada svoje záujmy prepája do
širších reazcov. Napríklad v máji kúpila za
3,82 mld. USD 15-percentný podiel v
holandskom mobilnom providerovi KPN
Mobile, ktorý vlastní prevádzkovú licenciu
aj v Nemecku, Belgicku, Maïarsku, Ukrajine a Indonézii. O dva mesiace neskôr
zaplatila viac ako 2 mld. USD za 20-percentný balík v britskom holdingu Hutchinson 3G, ktorý má licenciu aj v Rakúsku,
Taliansku a Hongkongu, èím získala pod
kontrolu ve¾ký kus európskeho trhu. Pod¾a
analytikov Japonci už zaèali prípravnú fázu
a rokujú s viacerými americkými bankami,
pretože usúdili, že rastový potenciál amerického trhu je ve¾mi vysoký. Mobily totiž zatia¾
používa iba 39 percent dospelých Amerièanov, zatia¾ èo v Japonsku ide o 50-percentný segment a v Európe dokonca až o 70 %.
dostala mimo prevádzky, pretože nápor
informáciechtivých bol enormný. Webovú
stránku Virginie navštívilo od decembra 1998
1,5 milióna ¾udí a Severnej Karolíny, ktorá
existuje od apríla 1998, viac ako 2,1 mil. ¾udí.
n Siemens Business Services
a update.com nadviazali spoluprácu
Spoloènos Siemens Business Services, poskytovate¾ riešení systémovej integrácie na
Slovensku, nadviazala spoluprácu s inovatívnou internetovou firmou update.com.
Spoloènos update.com okrem iného vytvára softvér na elektronické riadenie
vzahov so zákazníkmi (eCRM) a v tejto
kategórii patrí medzi svetovú špièku. eCRM
(Customer Relationship Management)
riešenia spoloènosti update.com využíva už
aj na Slovensku nieko¾ko zákazníkov. Medzi najnovšie produkty update.com patria
hlasové portály èi dialogické hlasové rozhrania zákazníckych aplikácií, èo umožòuje
napríklad vyh¾adávanie kontaktov v databázach iba prostredníctvom hlasových príkazov. Siemens Business Services pôsobí
na domácom trhu ako partner spoloènosti
update.com, èo znamená, že ponúka a
distribuuje eCRM aplikácie tejto spoloènosti vo viacerých vertikálnych verziách, ako sú
financie, telekomunikácie, farmácia, cestovný ruch èi mediálne služby. Ako partner je
spoloènos SBS oprávnená školi koncových
používate¾ov a poskytova konzultaèné
služby.
n VÚB sa rozhodla pre iPaq
Všeobecná úverová banka vybavuje svoje
obchodné miesta PC zariadeniami, urèenými na skvalitnenie komunikácie v súlade
s trendom elektronického bankovníctva. Pro-
n Zmenia si teroristi vlastné
trestné registre?
Registre odsúdených za sexuálne trestné èiny, ktoré zverejnili v deviatich štátoch v USA
(Virginia, Michigan, Illinois, Severná a Južná Karolína, Mississippi, Louisiana, Nebraska a Florida) na internete, nemajú dobré zabezpeèenie. To umožòuje surferom,
aby sa dostali aj k takým súborom, ku
ktorým nemajú oprávnenie. Tvrdí to
združenie London’s600 club, vychádzajúc z
informácií a skúseností, ktoré mu poskytli
skúsení poèítaèoví hackeri. Tí tiež zistili, že
v podobnom stave sú aj databázy zhromažïujúce všeobecné trestné registre v
dvoch ïalších štátoch, prièom ani jeden zo
systémov nebol hacknutý a k informáciám
sa dostali legálnou cestou cez súbory. Zistenia hackerov a nedostatoèné zabezpeèenie už potvrdili aj oficiálne miesta jednotlivých štátov únie. Potvrdili takisto, že v
nebezpeèí sa ocitli aj nevinní, ale odmietli
tvrdenia, že hackeri by boli schopní pozmeni niektoré z údajov. Pod¾a London’s600 club sú všetky osoby, ktorých
mená databáza uchováva, v potenciálnom
nebezpeèí, pretože kriminálnici a teroristi
ani nemusia by príliš sofistikovaní, aby sa
do on line databáz jednotlivých prevádzkovate¾ov dokázali nabúra. Navyše on line
trestné registre sa tešia v USA ve¾kej popularite, èo obavy nevinných ešte umocòuje.
Napríklad keï minulý rok otvoril svoju stránku štát Mississippi, po nieko¾kých dòoch sa
$
2+4-87-2/2001
Compaq iPaq spolu s monitormi, vybavených operaèným systémom Microsoft
Windows 2000. Na pracoviskách VÚB aj
pri bankových priehradkách sa uplatnia
zariadenia iPaq s monitormi, všetky v èiernej farbe. Internetové zariadenie iPaq je
jednoduché a cenovo nenároèné zariadenie, ktoré poskytuje všetky funkcie potrebné
na komerèné používanie internetu a intranetu a podporuje aj bežné aplikácie
používané na osobných poèítaèoch. V integrovanej priehradkovej stanici budú zariadenia Deskpro EN série Pentium III, 733
MHz, ktoré sa stanú aj pracovnou stanicou
pre pracovníkov vývoja.
n Microsoft SharePoint Portal Server
Spoloènos Microsoft oznámila, že jej nadchádzajúce riešenie podnikových portálov,
predtým s krycím menom Tahoe, bude nies
názov Microsoft SharePoint Portal Server,
prièom je už dostupné vo verzii RC1. Toto
pružné portálové riešenie spoloènosti
Microsoft umožòuje podnikom jednoducho
vyh¾adáva, zdie¾a a publikova informácie. Nový server umožòuje hladkú portálovú integráciu databázy poznatkov (knowledge management) s prostredím Microsoft
Office a Windows, prièom poskytuje podnikom schopnosti integrácie robustnej
správy dokumentov, vyh¾adávania, zasielania príspevkov a vedenia on line diskusií do
procesov spolupráce na dokumentoch.
Vïaka svojej architektúre postavenej na
technológii Web Part SharePoint Portal
Server súèasne ponúka ve¾mi efektívny spôsob budovania a rozširovania intranetových portálov. S jedným z najkomplexnejších a najrýchlejších vyh¾adávacích nástrojov dokáže SharePoint Portal Server indexova rôzne zdroje obsahu vrátane webových serverov, súborových (file) serverov,
verejných Exchange prieèinkov, Lotus
Notes databáz atï. a poskytova výsledky
vyh¾adávaní zoradené pod¾a moderného
algoritmu stanovenia výšky relevantnosti
vyh¾adaných položiek.
n Elektronický obchod výrazne
zlepšuje profit automobiliek
jekt vybavovania obchodných miest banky
PC zariadeniami je rozdelený na viacero
etáp, prièom víazom prvej etapy sa stala
spoloènos Compaq Computer Slovakia,
s. r. o. Do konca roku 2000 bolo dodaných
1225 prevažne internetových poèítaèov
n Aliancia 3Com a Broadcom
3Com Corporation, vedúca spoloènos
v oblasti sietí, a Broadcom Corporation,
vedúca spoloènos v oblasti zariadení
umožòujúcich širokopásmovú komunikáciu, oznámili strategickú alianciu,
ktorá bude ma za úlohu urýchli vývoj
nových produktov pre gigabitový Ethernet so zameraním na lokálne siete.
Obe spoloènosti sa zaviazali, že okrem
vývoja nových produktov budú spolupracova i pri predajných a marketingových aktivitách.
Do piatich rokov navštívi webové stránky
automobilových predajcov takmer 7 miliónov
¾udí. Elektronický obchod s autami vzrastie o
17 percent, èo v reálnych èíslach bude predstavova investície za 33 miliárd USD. Zvýšenie podielu e-obchodu na predaji áut spôsobí prechod na systém build-to-order (výroba na objednávku) a celková inovácia marketingových stratégií automobilových výrobcov a predajcov. Vyplýva to z najnovšej štúdie
analytickej spoloènosti Forrester Group, ktorá
tvrdí, že nové postupy spôsobia revoluènú
zmenu, ktorej výsledkom bude ušetrenie viac
ako 700 USD pri každom vozidle a v horizonte 10 rokov sa bude systémom build-toorder predáva asi 20 percent všetkých vozidiel na trhu.
n Seminár o mobilných riešeniach
Mnohé indície vývoja dynamického trhu
informaèných technológií naznaèujú, že
jednou z najperspektívnejších oblastí budú
v budúcnosti mobilní klienti. Smerovaniu
vývoja v tejto oblasti bola venovaná aj konferencia, ktorú usporiadala spoloènos
A LEVEL v spolupráci so spoloènosami
Microsoft, Compaq, Sunnysoft, Novekon,
Istroconstruct a Lingea. Celý seminár sa
niesol v znamení novej platformy Pocket
PC, demonštrovanej na vreckových poèítaèoch iPAQ od spoloènosti Compaq.
Funkènos tejto platformy mohli úèastníci
sledova priamo na projekènom plátne a
posúdi tak možnosti týchto zariadení – od
Excelu cez Microsoft Internet Explorer, Microsoft Reader, ako aj navigaèný softvér
Microsoft Pocket Streets èi slovníky od
spoloènosti Lingea.
Michal Šaštínsky, Partner Program Manager spoloènosti Microsoft Slovakia, predstavil rozvoj platformy Pocket PC ako súèas
nastupujúcej generácie aplikácií Microsoft
.NET, kde si používate¾ môže vybra, na
akom zariadení, na akom mieste a v akom
èase chce pracova so svojimi údajmi. Boli
predstavené aj novinky databázy Microsoft
SQL 2000, ktorá je škálovate¾ná aj pre
platformu Pocket PC.
n 3Com vytvára CommWorks
Corporation
Spoloènos 3Com oznámila vytvorenie
dcérskej spoloènosti CommWorks Corporation, ktorá je úplne vo vlastníctve
firmy 3Com a bude pôsobi na trhu poskytovate¾ov služieb. CommWorks Corporation, ktorá je vytvorená z divízie
Carrier Network Business firmy 3Com,
produkuje IP siete pre poskytovate¾ov
sieových služieb po celom svete. Tieto
siete umožòujú poskytovate¾om dodáva
dátové a hlasové služby s pridanou hodnotou svojim koncovým používate¾om
prostredníctvom vytáèanej linky, bezdrôtového a digitálneho (DSL) prístupu.
Za prezidenta CommWorks Corporation bol vymenovaný Irfan Ali, ktorý
pôsobil ako starší viceprezident a generálny manažér 3Com Carrier Network
Business.
n Internetové stránky o prístupe
k informáciám
Pre všetkých obèanov, ktorí chcú využi
zákon o prístupe k informáciám, pripravil
internetový denník ChangeNet v spolupráci s nadáciou Obèan a demokracia a Centrom pre podporu miestneho aktivizmu
internetového sprievodcu právom na informácie. Na adrese www.infozakon.sk nájdu
obèania zrozumite¾ne vysvetlenú problematiku práva na informácie, postup pri
podávaní žiadosti a vzory potrebných
dokumentov. V prípade problémov budú
ma k dispozícii odpovede na èasté otázky
a s konkrétnymi prípadmi sa obèania môžu
obráti aj priamo na expertov obèianskych
organizácií, ktorí sa podie¾ali na príprave
zákona. Autori na stránkach priebežne pracujú a dopåòajú nové informácie. Stránky
poskytujú aj preh¾ad aktivít obèianskych
organizácií v oblasti implementácie zákona
o prístupe k informáciám a monitorujú aj
aktivity verejnej správy. Monitoring bude
okrem sledovania všeobecných trendov
zameraný aj na jednotlivé prípady porušovania zákona, oznámené obèanmi.
n Trh s polovodièmi vlani vzrástol
o 31 percent
Napriek ekonomickému spomaleniu v závere roka celosvetový trh s polovodièmi vlani prekroèil hranicu 222 miliárd USD, èo je
n Computer Associates a EMC
vytvárajú alianciu
Computer Associates (CA) a EMC vytvárajú alianciu, v rámci ktorej ponúkajú rozsiahle riešenia SAN pre manažment a bezpeènos. V rámci aliancie sa
spoloènosti dohodli na vzájomnej integrácii produktov na zálohovanie softvéru. CA sa pripojilo k EMC E-Infostructure Developers Programme, ktorého
cie¾om je integrova rôzne programy do
systému EMC Symmetrix Enterprise
Storage. CA a EMC sa budú podie¾a na
vytvorení otvoreného SAN systému. Èasou spolupráce je séria seminárov, ktorá
sa zaèína zaèiatkom roku 2001 a venuje sa novým technológiám v zálohovaní.
o 31 percent viac než v roku 1999. Napriek
tomu isté obavy z toho, že trh zápasí s problémami, pretrvávajú. Vyplýva to z najnovšej
štúdie, ktorú vypracovala analytická
spoloènos Gartner Group.
Najlepšie výsledky za minulý rok dosiahli
USA a potvrdili svoju rolu favorita v tejto
oblasti. Obrat v tejto èasti sveta sa priblížil
72 miliardám USD, èo je o 29 percent viac
než v roku 1999. Druhú prieèku s takmer
57 mld. USD obsadila Ázia, Japonsko dosiahlo 33-percentný nárast a obrat 50,4 mld.
USD a Európa 43,1 mld. USD. V prvej desiatke spoloèností sa umiestnila Toshiba,
STMicroelectronics èi Hyundai.
Polovodièe zohrávajú v poèítaèovom
svete absolútne vitálnu úlohu, pretože sa
používajú pri výrobe kombinovaných pamätí, rôznych mikrokomponentov èi optických segmentov.
n Americkí zákazníci by privítali TV
e-komerciu
Pod¾a posledného prieskumu spoloènosti
TechTrends sa 46 % spotrebite¾ov zaujíma o
televíznu e-komerciu, nazývanú aj t-komercia. T-komercia sa realizuje cez televíziu
pripojenú k elektronickej sieti – väèšinou
k internetu. Z výskumu ïalej vyplýva, že televízna e-komercia bude asi populárnejšia
než ïalšie formy elektronickej komercie.
Napríklad celá jedna tretina respondentov
uviedla, že by cez TV obrazovky nakupovala potraviny.
Najväèšie rozšírenie tejto služby sa predpokladá u predplatite¾ov káblového a satelitného pripojenia, ktorí aktívne nakupujú on
line a na predajných televíznych kanáloch.
Viac než 80 % tých, ktorí v súèasnosti nakupujú na špeciálnych televíznych kanáloch,
uviedlo, že ich zaujíma možnos objednávania a platenia tovaru prostredníctvom TV. 27
% z nich by za takú službu platilo mesaèný
poplatok. Pod¾a TechTrends to predstavuje
príležitos pre existujúcich on line retailerov,
ako sú Amazon.com a Yahoo!.
Ïalším potenciálne lukratívnym trhom sú
finanèné služby cez TV. O tento typ bankových
a investièných služieb by malo záujem 34 %
respondentov. No len 6 % ¾udí by bolo ochotných za ne plati viac než 3 doláre mesaène.
n Iba pár spoloèností ráta
so záložnými generátormi
Ekonomická infraštruktúra v Silicon Valley
stojí pred ve¾kým nebezpeèenstvom, spôsobeným problémami s dodávkou energie.
Nik nepochybuje, že práve poèítaèové spo-
loènosti sú od energie vitálne závislé a jej
výpadok èo i len na hodinu môže spôsobi
miliónové škody. 190 spoloèností sídliacich v
tejto lokalite sa preto rozhodlo h¾ada alternatívne riešenia. Pod¾a štatistiky tri zo štyroch
firiem síce vlastnia záložné generátory, ale
iba jednej z piatich by energia v takomto
množstve vystaèila a takmer polovica spoloèností neplánuje produkciu záložnej energie, ktorá je jediným zdrojom v prípade
odstávky, prerušenia alebo núdze, zlepši.
Otázkou zostáva, ako sa úèinne zabezpeèi, ako zaisti chod továrne, neby nútený
pre energiu znižova výrobu a ruši niektoré
z 25 percent pracovných miest, ktoré v Silicon Valley poskytujú poèítaèové spoloènosti. Krok vpred zatia¾ urobil iba štát
Kalifornia, ktorý koncom decembra vyèlenil
1,4 milióna USD na pilotný projekt inštalujúci do každej firmy zariadenie na meranie
odberu elektrickej energie, takže v èase
slabých dodávok bude možné požiada
najväèších „žráèov“, aby znížili odber.
n Nové logo Computer Associates
Spoloènos Computer Associates (CA)
oznámila zmenu vzh¾adu firemného loga,
ktoré odteraz bude vyjadrova zrozumite¾nos, energiu a inovatívnos znaèky CA.
Všetky používané modifikácie oficiálneho
loga CA sú k dispozícii na nahliadnutie na
adrese http://ca.com/newbrand.
n Compaq dodáva Národnej
protidrogovej jednotke výkonný server
Spoloènos Compaq Computer Slovakia sa
rozhodla zapožièa Národnej protidrogovej
jednotke Slovenskej republiky (NPJ) výkonný Alpha server a prispie tak k zefektívneniu boja proti organizovanému zloèinu.
Alpha server DS20 s operaèným systémom
Tru64 UNIX v hodnote vyše 1 milióna Sk sa
bude využíva na prípravu projektu Informaèný a analytický systém NPJ. Poèas prvej
fázy sa budú vykonáva najmä vývojové a
testovacie práce, pri ktorých spoloènos
Compaq poskytne odborno-technickú pomoc a konzultácie na zabezpeèenie plynulej
Možnosti pracovného uplatnenia mladých IT
odborníkov v zahranièí
Sekcia práce Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny uverejnila informáciu o
možnosti uplatnenia mladých ¾udí na
sprostredkovanej práci v zahranièí. Pokia¾
ide o informaèné technológie, kvalifikovaní
pracovníci z tejto oblasti si nájdu uplatnenie najmä v Írskej republike a v Spolkovej
republike Nemecko.
Ministerstvo pre podnikanie, obchod a
zamestnanos Írskej republiky poèíta s udelením pracovných víz pre cudzích štátnych
príslušníkov mimo krajín EÚ v priebehu najbližších piatich rokov predovšetkým v odvetví
informaèných a výpoètových technológií,
a to hlavne pre tieto kategórie pracovníkov:
l špecialisti v odbore informaèných
a výpoètových technológií,
l technici informaèných a výpoètových
technológií.
Informácie o vo¾ných pracovných miestach v ÍR sú publikované na internetových
stránkach the FAS – štátneho školiaceho
a zamestnávate¾ského orgánu
(http://www.fasjobs-ireland.com) a the
Forfás – štátneho orgánu, ktorý podporuje priemyselný a technologický rozvoj.
http://www.askireland.com
V záujme u¾ahèenia náboru potrebných
kvalifikovaných zamestnancov z neèlenských štátov EÚ pre urèené odvetvia,
v ktorých je ve¾mi ve¾ký nedostatok kvalifikovaných odborníkov, bol v ÍR zavedený
nový režim ude¾ovania pracovných víz a vydávania povolení na zamestnanie. Tento
režim umožòuje perspektívnym zamestnancom na základe prís¾ubu od zamestnávate¾ov v ÍR získa imigraèné povolenie a
povolenie na zamestnanie od írskych ve¾vyslanectiev a konzulátov ešte pred vstupom
do ÍR. Žiadosti o pracovné víza a pracovné
povolenia sú akceptované výluène mimo
územia ÍR.
Obèanovi SR, ktorý má ponuku zamestnania od zamestnávate¾a v ÍR v jednom z vymenovaných sektorov, môže Ve¾vyslanectvo Írskej republiky vo Viedni (Em-
brassy of Ireland), Hilton Centre / 16. posch.,
Landstrasse Hauptstrasse 2A, 1030 Vienna, Austria, tel. (00431) 715 4246, fax
(00431) 713 6004, udeli vízum, a to bezplatne.
V Spolkovej republike Nemecko na
zamestnávanie zahranièných odborníkov
– špecialistov na informaèné technológie
(Green Card iniciatíva) sa budú vzahova
nasledujúce pravidlá:
l základným predpokladom je ukonèené
odborné štúdium (nemusí by vysokoškolské) a podmienka minimálneho
roèného platu 100 000 DEM,
l povolenie na zamestnanie bude vydané
najviac na dobu 5 rokov a poèas tejto
doby bude možné zmeni zamestnávate¾a alebo sa osamostatni,
l predbežne po dvoch rokoch pobytu
obèana SR by sa mohli zamestna
v SRN aj jeho rodinní príslušníci,
l postup na získanie nemeckej zelenej
karty by mal by ve¾mi rýchly a nebyrokratický. Cie¾om bude, aby bolo
povolenie udelené v období 6 týždòov.
Spolkový úrad práce bude v uvedenom
období overova, èi vo¾né pracovné
miesto nemôže by obsadené obèanmi
SRN alebo obèanmi zo štátov EÚ. Ïalej
sa bude overova, èi neexistujú skutoènosti, ktoré by mohli bráni udeleniu
povolenia na pobyt na území SRN.
Návrh tohto nariadenia predložený Ministerstvom práce a sociálneho poriadku
SRN a Ministerstvom vnútra SRN schválila
spolková vláda zaèiatkom mája 2000. Je
možné uchádza sa o zamestnanie v rámci projektu Green Card, a to podávaním
žiadostí spolu so životopisom a úradne
overenými dokladmi o vzdelaní a praxi (v
nemeckom jazyku) prostredníctvom
Zentralstelle für Arbeitsermittlung (Centrála
pre sprostredkovanie práce), 531 23
Bonn, Villemombler Str. 76, BRD, resp.
elektronicky na internetovej adrese: [email protected]
I N F O W A R E
prevádzky z hardvérovej stránky. Spoloènos Compaq Computer Slovakia zapožièala Národnej protidrogovej jednotke
zariadenie zadarmo na obdobie jedného
roka s možnosou predåženia zmluvy o ïalší
rok po vzájomnej dohode medzi Ministerstvom vnútra SR a spoloènosou Compaq. Bezplatné je aj poskytovanie technickej podpory.
n Názory amerických volièov
na elektronické všeobecné hlasovanie
sa rôznia
Amerièania vo všeobecnosti sú naklonení novým technológiám a ich sympatie
k technike nevynechávajú ani všeobecné
hlasovanie vo volièských obvodoch, prièom najviac sa im páèi myšlienka prístroja na automatické sèítavanie hlasov (automatic teller machine – ATM). Vyplýva to z
prieskumu analytickej spoloènosti Gartner
Group. Hlasy volajúce po volebnej reforme a zavedení modernej hlasovacej technológie zosilneli najmä po vlaòajších vleèúcich sa prezidentských vo¾bách v USA.
Zvažujú sa najmä dva nové spôsoby – hlasovanie prostredníctvom internetu a ATM,
prièom druhému dávajú volièi prednos.
Až 50 percent dopytovaných sa vyslovilo
za priamo registrované elektronické hlasovanie, ktoré spoèíva v dotknutí sa elektronickej snímacej plochy, podobnej, ako
používajú niektoré bankomaty. Naopak,
poèet tých respondentov, ktorí odmietajú
akéko¾vek inovácie, neprekroèil 12 percent. 34 percent by dalo prednos emailovému hlasovaniu cez internet, ale
medzi tými, ktorí pracujú s internetom
pravidelne, je iba 18 percent absolútne
naklonených e-hlasovaniu cez internet.
Naopak, tí, ktorí, nepoužívajú internet
vôbec (tvorili tretinu respondentov), mali
k tomuto fenoménu najväèšiu dôveru a za
internetové hlasovanie sa vyslovili až
v 52 percentách. Prieskum sa uskutoènil medzi 30. novembrom a 5. decembrom, keï
zápas o budúceho amerického prezidenta
vrcholil, na vzorke 1005 registrovaných
volièov.
n Bezplatné prevádzkovanie
internetového obchodu
Spoloènos Atlas.sk, a. s., uviedla zaèiatkom decembra na slovenský internet novú
službu MôjObchod. Tento produkt umožòuje bezplatné zriadenie a prevádzkovanie vlastného elektronického obchodu.
Slovenským obchodníkom, ale aj bežným
užívate¾om internetu tak prináša možnos
bezplatnej propagácie a predaja produktov na internete. V súèasnosti evidujú 29
zaregistrovaných obchodov. No vá služba
je k dispozícii na adrese www.mojobchod.sk.
Jednou z ve¾kých výhod produktu MôjObchod je služba technickej podpory klientov Hotline, ktorá bezplatne poskytuje
používate¾om technické poradenstvo.
Prevádzkovate¾om služby MôjObchod je
spoloènos Atlas.sk, a. s., ktorá je dcérskou
spoloènosou spoloènosti Atlas.cz. Atlas.cz
uviedol na trh v ÈR službu MùjObchod vo
februári tohto roka a už v priebehu prvého
mesiaca sa zaregistrovalo vyše tisíc obchodov. K dnešnému dòu registruje èeský
Atlas viac ako 4-tisíc obchodov a obrat
nieko¾ko miliónov èeských korún. Atlas.cz je
èeská akciová spoloènos prevádzkujúca
jeden z najnavštevovanejších èeských portálov msn.atlas.cz.
n Trh s hostingovými službami
rapídne vzrastie
Trh s hostingovými servismi dosiahne v roku 2005 hranicu 70 miliárd USD. Vyplýva
to z najnovšej analýzy analytickej spoloènosti Aberdeen Group, pod¾a ktorej sa poskytovatelia hostingových služieb v budúcich rokoch zamerajú najmä na príažlivejší
dizajn a lepší manažment internetových
operácií. Hostingové služby budú poskytova ešte kvalitnejšie riešenia pre infraštruktúru tým, že inkorporujú rýchlejšie prepojenia hostingových operácií ako základ svojej
èinnosti.
n Mesaèné investície do nákupov
cez internet vzrástli o 2. mld USD
Elektronický obchod zaznamenal v novembri obrat 6,4 miliardy USD. Cez internet nakupovalo viac ako 22 miliónov
domácností a jedna osoba priemerne minula 285 USD. Oproti októbru ide o dvojmiliardový nárast. Vyplýva to zo štúdie,
ktorú zverejnila analytická spoloènos Forrester Research. Najväèší záujem bol o hraèky, športové potreby a obleèenie. Za hraèky
a videohry zákazníci zaplatili 673 miliónov
USD, športové potreby ich stáli 152 mil.
USD a obleèenie viac ako pol miliardy.
Oproti minulému roku ide o 25-percentný
nárast a analytici sa domnievajú, že aj keby
december bol o málo slabší, objem prostriedkov investovaných v elektronickom
predaji v roku 2000 prevýši vlaòajšok najmenej o 100 percent. Ïalšími produktmi, o
ktoré mali nakupujúci najväèší záujem, boli
knihy, CD, jedlo a nápoje.
$" 2+4-87-2/2001
n CA ponúka service level
management na podporu
e-businessu
Computer Associates ohlásila Service
Level Management Option pre Unicenter TNG a NetworkIT. Service Level Management Option je novým webovo
založeným riešením, pomocou ktorého
IT manažéri majú možnos zmapova a
riadi ponúkané služby v rozsiahlej
infraštruktúre e-businessu.
Unicenter TNG/NetworkIT Service Level Management Option (SLMO) zabezpeèuje komplexné vyhodnotenie dát,
ktoré získava z rozsiahlych zdrojov. Automatizované dodávanie dát zabezpeèuje, že interpretované informácie sú
vždy aktuálne. SLMO využíva platformy
Linux, Solaris alebo HP-UX.
n Trh so službami CRM dosiahol
takmer 20 miliárd USD
Spoloènosti si stále viac uvedomujú
dôležitos služieb manažujúcich ich vzahy
so zákazníkmi (CRM) v rámci e-biznisu a
elektronického predaja, preto trh CRM v
tomto roku vzrástol na 19,9 miliardy USD.
Vyplýva to zo štúdie, ktorú vypracovala
analytická spoloènos Gartner Group.
Oproti predchádzajúcemu roku ide o 28percentný nárast, prièom v nasledujúcom
roku by sa mal zdvojnásobi. Pod¾a analytikov dopyt po službách CRM súvisí s
rozvojom elektronického podnikania a sústredí sa na šes hlavných segmentov trhu:
obchodné a IT poradenstvo, rozvoj primárnych aplikácií, integrovanie systému,
školenie a vzdelávanie, manažment IT
služieb a obchodný manažment.
n SeaTools prináša zníženie
reklamácií diskov
Programové vybavenie SeaTools znížilo
bezpredmetné reklamácie zdravých diskov
a spo¾ahlivos diagnostiky chybného disku
vzrástla na 85 percent. Pred tým, než
spoloènos Seagate uviedla na trh nástroje SeaTools, takmer 40 percent reklamovaných diskov, oznaèovaných ako chybné, sa vracalo spä po kontrole s nálepkou
„žiadny problém nebol nájdený“. Nástroje
SeaTools pomohli používate¾om nájs
pravý zdroj problémov v systéme, ktorý
bol èasto chybne pripisovaný diskovej
mechanike, a pomohli ochráni používate¾ské dáta a vyhnú sa drahej a nepríjemnej procedúre reklamácie alebo
vrátenia bezchybnej diskovej mechaniky.
n Japonsko – vzor v m-komercii
Internetový magazín Red Herring predpovedá, že Japonsko sa v mobilnom
obchodovaní stane vzorovou krajinou pre
zvyšok sveta. Krajina vychádzajúceho slnka je už teraz v èele krajín pod¾a poètu
používate¾ov mobilného internetového
prístupu. Internetové pripojenie I-mode od
NTT DoCoMo si od poèiatku roku 1999
predplatilo 12 miliónov používate¾ov. Ïalšou fázou mobilného rozvoja v Japonsku a
Ázii bude rast mobilnej komercie, ktorá už
má za sebou prvé úspechy u zákazníkov Imode. V budúcom roku môžeme oèakáva
zavádzanie nových služieb a aplikácií zameraných na podnikanie a takisto nové
m-komerèné služby pre spotrebite¾ský trh.
Tomuto vývoju pomôže zavedenie telekomunikaèných sietí tretej generácie (3G)
s vysokou prenosovou rýchlosou.
n Ázia na èele rebríèka v poète
používate¾ov mobilných telefónov
Tempo rastu tu prekraèuje i optimistické
predikcie analytikov. V tomto regióne je totiž nekvalitná telekomunikaèná infraštruktúra pevných liniek, èo viedlo k tomu, že
sa tu hneï zaèala zavádza mobilná platforma. Napríklad len v samotnej Èíne sa
odhaduje poèet predplatite¾ov mobilných
služieb na konci tohto roka na 70 miliónov. V Japonsku a v Kórei už poèet mobilných predplatite¾ov prekonal poèet tých,
ktorí používajú pevné linky, a tento trend
bude pravdepodobne pokraèova v celom
regióne. Konzultantská skupina Ovum
predpokladá, že na konci roku 2000 bude
v Ázii 140 miliónov používate¾ov mobilných telefónov, z ktorých 23 miliónov bude aktívne využíva mobilný internet.
V nasledujúcom roku sa budú Ázijèania na internet pripája skôr z mobilných
zariadení, èi už to budú mobilné telefóny,
alebo personálni digitálni asistenti, než
z pevnej linky. To znamená, že i ich prvé
on line nákupy budú skôr m-komerèné
než e-komerèné. Vïaka tomu títo používatelia nebudú rozmaznaní výhodami
e-komercie ako ich americké náprotivky a
nebudú si vedomí nevýhod m-komercie,
ktorými sú primitívne rozhranie a malé
prenosové rýchlosti. To bude pre mobilný
spôsob obchodovania ve¾kou výhodou.
Nemožno ešte s urèitosou poveda, èi
sa m-komercia stane èisto japonským, prípadne ázijským fenoménom, alebo ju
bude kopírova aj zvyšok sveta. Hoci Japonsko trochu zaostalo za Spojenými štátmi v on line komercii, v mobilnom obchodovaní je zatia¾ napredu. Budúci rok
na jar Japonci spustia 3G mobilnú sie a
DoCoMo sa pokúsi medzi svetovými operátormi presadi svoj štandard pre tieto
siete WCDMA. V prípade DoCoMo nebolo zavedenie 3G siete vo¾bou, ale nevyhnutnosou, pretože kapacita pôvodnej
siete nestaèila dopytu nových zákazníkov.
Táto spoloènos sa takisto snaží exportova
svoj úspešný m-komerèný model I-mode.
Na ten úèel nakúpila minoritné podiely v hongkonskej spoloènosti Hutchison, v holandskej KDN a uvažuje o kúpe podielu aj
v BellSouth a SBC Communications. DoCoMo takisto ohlásila dlho oèakávané
prepojenie s AOL Japan, v ktorom za 100
mil. USD kúpila 42-percentný podiel.
n Altron mení firemný imidž
Od 1. 1. 2001 Altron SK, s. r. o., zmenil
svoje logo i celkový imidž firmy. Nové logo
vyjadruje silu, stabilitu, perspektívu a, samozrejme, aj celý nový firemný štýl, ktorý
bude dôsledne uplatòovaný.
Altron SK, spol. s r.o., je najväèším
dodávate¾om záložných napájacích systémov na Slovensku a v Èechách. Spoloènos
vznikla v roku 1991 a v súèasnosti dodáva
produkty firem APC Corporate, IMV Invertomatic Victron, Caterpillar a KVR.
I N F O W A R E
n Mesaèné investície do nákupov cez
internet vzrástli o 2 mld. USD
Elektronický obchod zaznamenal v novembri obrat 6,4 miliardy USD. Cez internet
nakupovalo viac ako 22 miliónov domácností a jedna osoba priemerne minula 285
USD. Oproti októbru ide o dvojmiliardový
nárast. Vyplýva to zo štúdie, ktorú zverejnila analytická spoloènos Forrester Research.
Najväèší záujem bol o hraèky, športové
potreby a obleèenie. Za hraèky a videohry
zákazníci zaplatili 673 miliónov USD, športové potreby ich stáli 152 mil. USD a obleèenie viac ako pol miliardy. Oproti minulému roku ide o 25-percentný nárast a
analytici sa domnievajú, že aj keby december bol o málo slabší, objem prostriedkov
investovaných v elektronickom predaji v roku 2000 prevýši vlaòajšok najmenej o 100
percent. Ïalšími produktmi, o ktoré mali
nakupujúci najväèší záujem, boli knihy, CD,
jedlo a nápoje.
n Trh so službami CRM dosiahol
takmer 20 miliárd USD
Spoloènosti si stále viac uvedomujú
dôležitos služieb manažujúcich ich vzahy
so zákazníkmi (CRM) v rámci e-biznisu a
elektronického predaja, preto trh CRM v
tomto roku vzrástol na 19,9 miliardy USD.
Vyplýva to zo štúdie, ktorú vypracovala
analytická spoloènos Gartner Group.
Oproti predchádzajúcemu roku ide o 28percentný nárast, prièom v nasledujúcom
roku by sa mal zdvojnásobi. Pod¾a analytikov dopyt po službách CRM súvisí s
rozvojom elektronického podnikania a
sústredí sa na šes hlavných segmentov
trhu: obchodné a IT poradenstvo, rozvoj
primárnych aplikácií, integrovanie systému,
školenie a vzdelávanie, manažment IT
služieb a obchodný manažment.
n Trh mobilných telefónov v roku 2001
Budúci rok bude medzi výrobcami mobilných telefónov pokraèova vojna, ktorá sa
naplno rozhorela už tohto roku. Zákazníci
budú kupova zlepšené telefóny, ale v ob¾ube budú zrejme lacnejšie modely, a nie
drahé zariadenia, vybavené vysokorýchlostným prístupom k internetu. Tohtoroèná
vojna má svojich víazov i porazených. Jednoznaèným favoritom je fínska Nokia,
ktorej sa podarilo zvýši svoj náskok pred
konkurenciou. Medzi tými, ktorí utrpeli
ažké rany, nájdeme americkú Motorolu
a švédsky Ericsson. O svoje miesto na slnku
sa tiež hlásia menší výrobcovia z Ázie a z
Európy. Medzi menšími výrobcami bude
pokraèova konsolidácia a dokonca je
možné, že sa s nejakou ázijskou firmou (hovorí sa o japonskej Matsushita Communication) spojí i mobilná divízia Ericssonu.
Analytici v budúcom roku tiež oèakávajú
spomalenie rastu poètu používate¾ov telefónov – najviac v Európe, èo sa premieta i
do dopytu po prístrojoch a ovplyvní to i
výrobcov. Nadbytoèná ponuka bude ma
za následok pád cien. K tomu treba
pripoèíta hrozbu recesie v USA a prípadné
európske spomalenie. Zatia¾ èo Nokia by
mala túto búrku zvládnu bez problémov, u
Motoroly a Ericssonu si odborníci nie sú takí
istí. Motorola varovala, že nesplní oèakávané zisky v prvom štvrroku, èiastoène pre
divíziu výroby mobilných telefónov. Podobne Ericsson varoval, že jeho divízia
mobilných telefónov bude v prvej polovici
roku 2001 v strate. Pre porovnanie Nokia
má trhovú kapitalizáciu okolo 220 mld.
USD, Motorola 42 mld. USD a Ericsson
94 mld. USD. Zatia¾ èo Motorola a Ericsson
budú ma plno práce s reštrukturalizáciou,
ich rivali, èi už je to Nokia, alebo menší
hráèi, ako nemecký Siemens, francúzsky
Alcatel èi juhokórejský Samsung Electronics, si môžu polepši. Siemens už tiež
oznámil, že sa stal tretím najväèším výrobcom mobilných telefónov na svete a odsunul tak Ericsson na štvrtú prieèku. Siemens tiež pracuje na vývoji multimediálnych telefónov v spolupráci s japonskou
Toshibou. Prvé exempláre by mali by uvedené na trh v roku 2002. Pod¾a analytikov
tiež možno najväèší výrobca infraštruktúrnych zariadení pre mobilné siete
Ericsson predá svoju divíziu mobilných telefónov ázijskému konglomerátu Matsushita
Communication, jeho filiálka spotrebnej
elektroniky Matsushita Electric Industrial
vyrába znaèky Panasonic èi National. Táto
spolupráca by mohla ohrozi dokonca i výsadné postavenie Nokie. Aj americkí mobilní operátori AT&T Wireless Group a Verizon Wireless už oznámili, že sa chystajú
viac mobilných telefónov odobera od ázijských výrobcov.
n Žiadne Vianoce pre výrobcov PC
Prepad predajov PC na americkom spotrebite¾skom trhu sa nezlepšil ani tesne pred
vianoènými sviatkami. Pod¾a predbežných
odhadov výskumnej firmy PC Data sú predaje osobných poèítaèov koncovým zákazníkom o 20 % nižšie než v rovnakom
období minulého roku. Tieto údaje sú len
potvrdením trendu zaèatého už v októbri.
Analytici vidia za týmto prepadom nasledujúce príèiny: 1. spoma¾ujúcu sa ekonomiku
– po štyroch štvrrokoch s priemerným rastom vo výške 5,3 % prichádza doba pôstu,
keï sa oèakáva pre nasledujúce štyri štvrroky priemerný rast 2,9 %. 2. nesplnite¾né
oèakávania výrobcov PC, ktorí jednoducho
precenili objem predvianoèných nákupov.
Niektorí z nich predpokladali 20-percentný
medziroèný rast, èo bolo nerealizovate¾né.
K chybným tohtoroèným odhadom prispel
i skreslený poh¾ad na minulé vysoké predaje, vyvolané výraznými z¾avami poskytovanými na nákup PC internetovými providermi). 3. nasýtenos amerického trhu – ani
vyhliadky na ïalšie obdobie prive¾a úsmevov nevzbudzujú. Pod¾a analytikov budú
spôsobova problémy rastúce zásoby nepredaného tovaru. Výrobcovia PC tiež
najskôr nebudú aži ani z drastického zníženia cien po sviatkoch, ktoré sa síce oèakáva, ale možno k nemu ani nedôjde.
n Množia sa poèítaèové ataky
na Pentagon
Poèet kybernetických útokov na poèítaèovú
sie amerického Pentagonu v minulom roku
prekroèil hranicu 24 000. To znamená, že
na každý deò pripadá viac ako 65 pokusov
o prienik do siete s najchúlostivejšími informáciami na svete. Oproti predošlému roku, keï Pentagon zaznamenal 22 144 útokov, ide o 5-percentný nárast a oproti roku
1998, keï hackeri uskutoènili 5844 pokusov, až o viac ako 400-percentné zvýšenie. Vyplýva to z informácií, ktoré poskytlo
tlaèové oddelenie amerického ministerstva
obrany. Pod¾a expertov nebezpeènos situácie umocòujú aj stále sofistikovanejšie
hackerské spôsoby. Domnievajú sa takisto,
že až 99 percent atakov je dôsledkom
zlého zabezpeèenia systému, a ak sa
Pentagon zo zlých štatistických výsledkov
nepouèí a nevyvodí z nich dôsledky smerom dovnútra, situácia sa bude rapídne zhoršova. Zástupcovia Pentagonu pritom priznali, že v súèasnosti neexistuje spôsob, o
ktorom by mohli zodpovedne poveda, že
dokáže spo¾ahlivo chráni tajné a supertajné informácie na sto percent. Z toho dôvodu iniciovali také právne úpravy, ktoré
umožòujú vystopovaných hackerov súdi.
n Ako to je s rakovinou a používaním
mobilov?
Používanie mobilných telefónov nespôsobuje rakovinové nádory mozgu. Vyplýva
to z najnovšej štúdie, ktorú v odborných
èasopisoch publikovali britskí a americkí
výskumníci. Vychádzali pritom zo štvorroèného pozorovania 782 pacientov s
mozgovým nádorom a 799 zdravých ¾udí
rovnakého veku a pohlavia, ktorí v rokoch
1994 až 1998 používali mobily. Odborníci však upozoròujú, že skutoènos je
komplikovanejšia, než sa zdá. Štúdia totiž
skúmala iba tých, ktorí používajú mobily
krátkodobo, ale tým, ktorí telefonujú
pravidelne a èasto, uspokojivú odpoveï
na ich obavy nedala. Navyše pozorovaní
pacienti používali analógové, a nie digitálne telefóny, ktoré onedlho zaènú na trhu dominova. A ešte nieèo: ako je to s dlhodobými vplyvmi na ¾udský organizmus?
Ani týmto aspektom sa prieskum nezaoberal. Pritom onkológovia a epidemiológovia tvrdia, že mozgové nádory rastú aj
nieko¾ko rokov. Komu teda pomáhajú
podobné štúdie? Pacientom ažko. Žeby
spoloènostiam vyrábajúcim mobily? Iba v
USA je poèet úèastníkov bezdrôtového
spojenia vyšší ako 100 miliónov, prièom
poèet pacientov s diagnostikovaným nádorom na mozgu nie je viac ako 16 500.
n
2/2001 2+4-87- $#
I N F O W A R E
Analýza amerického akciového trhu Nasdaq v roku 2000
Január – Obchodovanie na najväèšom americkom akciovom trhu Nasdaq sa zaèalo ve¾mi
optimisticky. Investori boli opojení skutoènosou, že sa nezrútili globálne siete, neskolabovali výpoètové systémy, nezastavili sa
dodávky energie, plynu, potravín, vody ani
nièoho iného, prvý deò nového roku akcie
kupovali, prevažne v odvetví informaèných
technológií. Tie totiž boli problémom prechodu na letopoèet 2000 {Y2K} ohrozené najviac. Prvé dva obchodné dni roku 2000 tak
jasne naznaèili, ako bude vyzera celý január.
Nahor a dole, nahor a dole. 100 bodov plus
a 100 bodov mínus. Po silnom raste posledných troch mesiacov roku 1999 sa americké
akciové burzy museli konsolidova. Volatilitný
vývoj, zapríèinený práve touto konsolidáciou
na trhu, najviac podporovali zverejnené firemné správy. Záplava štvrroèných hospodárskych výsledkov síce priniesla nad oèakávanie
dobré výsledky, niektoré firmy však sklamali.
Intel ohlásil dobré výsledky, jeho akcie vzrástli
o +20,2 %. Microsoft však klesol o -16,2 %,
Lucent o -25,9 %. Dobrým „príkladom“ bola
fúzia AOL a Time Warner. Vïaka nej totiž
akcie AOL spadli o 25,0 % a akcie Time
Warner posilnilo 10,5 %. Nejednoznaèné boli
makroekonomické správy. Všetky síce zhodne
hlásili pokraèovanie expanzie americkej
ekonomiky, obraz o inflácii však vykres¾ovali
$$ 2+4-87-2/2001
rôzne. Technológiami nabitý index Nasdaq
Composite si tak v januári ubral -3,17 % a
internetové akcie merajúci Internet Index oslabil o -6,90 %.
Február – Vo februári sa na Nasdaqu
investori doslova bili o akcie technologických
spoloèností, ktoré tým automaticky posilòovali. Aby sa táto expanzia mierne utlmila a
zabránilo sa tak prehriatiu ekonomiky, Federálna rezervná banka (FED) zvýšila úrokové
sadzby o 0,25 %. Napriek tomuto zvýšeniu
však boli výsledky niektorých spoloèností ohromujúce. Nokia posilnila o +46 %. Najväèší
výrobca sieových zariadení a jedna z najväèších firiem na svete vôbec Cisco Systems
ohlásil 49-percentný rast zisku a 53-percentný
rast tržieb. Najväèší svetový internetový predajca Amazon oznámil nárast tržieb o 167 %
s tým, že v tomto roku by sa už mal dosta do
zisku. Index Nasdaq Composite vzrástol až
o +19,19 % a Internet Index o +17,71 %.
Marec – Situácia v marci bola presne
opaèná – Nasdaq klesal. Technologické akcie zažili ve¾mi turbulentný mesiac. Od zaèiatku mesiaca až do 10. marca, keï index
Nasdaq Composite dosiahol svoje nové
historické maximum 5047 bodov, technológie najprv posilòovali. Hlavnú zásluhu
na tom mali telekomunikaèné spoloènosti
Qwest, US West a Global Crossing. Investori sa však rekordného rastu z¾akli a zaèali
akcie hromadne predáva. To bol rozhodujúci moment poklesu Nasdaqu. Index Nasdaq Composite stratil -2,64 %.
Apríl – Štvrtý mesiac roku 2000 sa niesol
predovšetkým pre technologické a internetové
akcie v znamení poklesu. Táto situácia presne
korešpondovala s predpokladmi investorov,
ktorí tvrdili, že takýto predošlý nárast Nasdaqu
môže by iba krátkodobý. Nejasná bola predovšetkým situácia okolo Microsoftu, ktorý
èelil súdnemu sporu oh¾adom rozdelenia spoloènosti na dve èasti. Investori tak radšej akcie
tohto softvérového giganta predávali. Za
jeden deò jeho akcie klesli až o -14,5 %. Hneï
nasledujúci deò – utorok 4. apríla – zažil Nasdaq najturbulentnejšie obchodovanie v jeho
dovtedajšej histórii. Štyri hodiny staèili na to,
aby jeho index doslova preletel hranicami
4200, 4100, 4000, 3900, 3800 i 3700 bodov. Len èo sa prepad zastavil, investori nabrali dych a premenili predajnú paniku
na paniku nákupnú. Za hodinu vyletel index Nasdaq Composite o 500 bodov. Pri ta-
kýchto výkyvoch automaticky investori presúvali svoje prostriedky do
stabilnejších blue-chips
trhu. Rástli hlavne akcie
farmaceutického a automobilového priemyslu,
ktoré zverejnili dobré
hospodárske výsledky.
Index Nasdaq Composite tak prepadol o výrazných -15,57 % a Internet Index o -17,57 %.
Máj – V priebehu
mája akciový trh USA
h¾adal svoje dno. Hoci
technologické akcie boli lacné a z h¾adiska
dopytu teda zaujímavé, investori sa obávali
krátkodobého vývoja. Na nie ve¾mi priaznivú
situáciu vplývalo aj zvýšenie k¾úèových
úrokových sadzieb FED-om, ktoré zabránilo
mnohým spoloènostiam vstúpi na trh. Akciový
trh teda celý mesiac oslaboval. Pár dní pred
rozhodujúcim zasadaním FED-u akcie nabrali
vzostupný trend v nádeji, že 0,5-percentným
zvýšením sa reštriktívna politika skonèí. Predpovede sa nenaplnili a FED po tomto zvýšení
predpovedal, že nie je posledné. Nastali tak
ïalšie hromadné predaje akcií, èo sa, samozrejme, prejavilo aj na ich poklese. Index
Nasdaq Composite až o -11,91 % a Internet
Index o -17,75 %.
Jún – Akciový trh USA potvrdil to, èo
bolo spomenuté v máji. Našiel svoje dno a
prvé dva dni prudko posilòoval. Vplývala na
to predovšetkým správa o raste zamestnanosti o 6,4 %. Index Nasdaq Composite
dokonca zaèal dobýja hranicu 4000
bodov. Druhou pozitívnou správou bolo
vyhlásenie FED-u po jeho zasadaní, že
k¾úèové úrokové sadzby sa aspoò zatia¾
meni nebudú, pretože spotrebite¾ský dopyt
klesá a inflácia je takisto pod kontrolou.
Väèšiemu rozletu zabránila klasická uhorková sezóna, ktorá do obchodovania priniesla urèitú „lenivos“ a takisto obavy z toho, že hospodárske výsledky firiem za 2.
štvrrok nebudú ve¾mi priaznivé. Takéto
varovné signály prišli najmä od spoloèností
Xerox a Unisys. Technologický index Nasdaq Composite však posilnil o výrazných
+16,6 %, èím úplne zmazal májové straty,
a Internet Index o +17,6 %.
Júl – Index Nasdaq Composite, ktorý
meria výkonnos viac ako 5000 akciových
titulov prevažne z technologického sektora, dokázal pri prudkom raste v prvej polovici predchádzajúceho mesiaca prekona
úrovne 4100 a 4200 bodov. V pondelok
17. júla sa priblížil až na dosah hranice
4300 bodov. Tam však nevydržal ani chví¾u a v priebehu nasledujúcich trinástich obchodných dní stratil 700 bodov, èo bol
pokles o 18 %. V prvej polovici júla akciami na Wall Street hýbali hlavne pozitívne
oèakávania hospodárskych výsledkov firiem za 2. štvrrok. Druhú polovicu zasa
ovplyvòoval výpredaj akcií, na ktorých investori zarobili.
August – Druhá polovica roka 2000
priniesla na akciových trhoch úplne odlišný
vývoj. Každý sektor ekonomiky sa správal a
vyvíjal diferentne. Rástli najmä akcie spoloèností polovodièového priemyslu. Na trhu
Nasdaq dokázali firmy polovodièového, internetového, biotechnologického, informaèného
a komunikaèného sektora v prvých troch týždòoch mesiaca vytlaèi index Nasdaq Composite až nad 4200 bodov. Mali na tom podiel
predovšetkým spoloènosti Micron Technology,
Analog Devices, Advanced Micro Devices, Intel, Commerce One, Ariba, Amazon.com,
eBay, Lexmark, Apple a Palm. Index tak zaznamenal 14,1-percentný nárast kurzu. Posledný obchodný týždeò sa však niesol v znamení výpredaja ziskových akcií, èo je z h¾adiska investorov pochopite¾né. Firmy ako Yahoo!, Intel, Micron Technology, ktoré predtým
ahali index nahor, sa zaèali správa opaène v
dôsledku zníženia odporúèaní niektorých brokerských domov.
September – September sa niesol v znamení nepriaznivých makroekonomických
èinite¾ov. Zdražel dolár, úrokové sadzby
boli stále vysoko, narástla cena ropy, zvyšovalo sa politické napätie na Blízkom východe a prichádzali obavy, že hospodárske
výsledky štvrroka nesplnia oèakávania
investorov – to všetko oslabilo celý Wall
Street. Hoci tieto vplyvy sa dali oèakáva,
nepredpokladalo sa, že sa stretnú na „jednom mieste“ a v „tú istú dobu“. Technologickými akciami nabitý index Nasdaq Composite stratil -15 %. Najviac klesali akcie
Intel, Lexmark, priceline.com, Apple, Computer Associates, Dell, Xerox. Tie všetky zverejnili nepriaznivé obavy pred horšími
štvrroènými hospodárskymi výsledkami. Na
druhej strane sa tento pokles zastavil v polovici mesiaca, keï pozitívne správy vyslali
spoloènosti CMGI, Micron Technology,
Adobe, Palm, 3 Com, Veritas, Yahoo!, Biogen èi AMD. V tento èas Nasdaq Composite
aj zaznamenal historicky druhý najväèší nárast.
Október – Októbrová situácia na trhu
Nasdaq úzko korešpondovala s celkovou
situáciou na amerických akciových trhoch.
Vývoj trhu celý mesiac s výnimkou niektorých dní kontinuálne klesal, èo bolo zapríèinené predovšetkým situáciou okolo
dolára, ktorý zdražel, vysokými úrokovými
sadzbami, zvýšením cien ropy, blížiacimi
sa prezidentskými vo¾bami v USA, no
najmä stálym vyèkávaním investorov na
zverejnenie štvrroèných hospodárskych
výsledkov firiem. Najdôležitejšie však je, že
tu išlo o dlhodobejší èasový horizont, a tak
investori zatia¾ svoje akcie predávali, resp.
zaujímali vyèkávaciu pozíciu. Táto situácia
sa tak automaticky odzrkadlila aj na trhu
Nasdaq a jeho IT spoloènosami nabitých
indexoch Nasdaq Composite a Nasdaq
100, ktorý oproti septembru poklesol takmer o 15 %. Pokles trhu neobišiel ani také
IT giganty, ako sú výrobcovia poèítaèov
Apple a Dell, softvérový producent Oracle,
internetový portál Yahoo alebo výrobca
polovodièov AMD. Najviac potešili firmy
Nokia a Nortel Networks. Posilòoval najmä index trhu NYSE Dow Jones Industrial,
I N F O W A R E
ktorý sa na konci mesiaca priblížil až k hranici 11 000
bodov. Na vzostup kurzu priaznivo vplývali spoloènosti
Honeywell, General Electric a United Technologies, ktoré
oznámili vynikajúce hospodárske výsledky za 3. štvrrok.
Akcie Honeywellu vyleteli dokonca o +55 %. Darilo sa aj
akciám chemického a papierenského priemyslu, bankovým titulom, poisovniam, farmáciám, aerolíniám a ostatným dopravcom, výrobcom tabaku, potravín a spotrebného tovaru.
November – Prvý novembrový týždeò zaèal akciový index
Nasdaq Composite, ktorý kopíruje vývoj trhu prevažne
technologických akcií Nasdaq, na hodnote 3429,02
bodov. Investori si spomenuli na nedávno oznámené
skvelé výsledky výrobcu komponentov pre optické siete
JDS Uniphase a mobilných telefónov Nokia a celé
odvetvie sa ocitlo pod pa¾bou nákupných príkazov. Za celý
týždeò Cisco Systems posilnilo o 12,9 %, Lucent o 14,1 %
a Nortel Networks o 6,8 %. Týždeò uzatváral index Nasdaq Composite na hodnote 3451,58 bodov. Situáciu na
trhu Nasdaq v druhom týždni ovplyvòovala najmä situácia
okolo nejasných výsledkov prezidentských volieb v USA.
Zvolenie nového amerického prezidenta, keï sa rozhodovalo medzi Alom Gorom a Georgeom W. Bushom, sa
odïa¾ovalo, trhy táto neistota silne znervóznila a akcie
klesali. Pokles však nebol plošný. Mohlo by sa zda, že
technologickým akciám sa nedarilo len pre ignoráciu
sponzorských darov, pravda však môže by niekde inde.
Po tom, èo svetový výrobca sieových zariadení Cisco
Systems oznámil mierne lepšie výsledky za 1.Q, brokeri
First Allied Securities a Morgan Stanley Dean Witter znížili
odporúèania jeho akciám. Odhad 50 – 60 % rastu tržieb
na rok 2001 bol pod¾a brokerov príliš optimistický a
nezodpovedal oèakávanému poklesu dopytu od telekomunikaèných spoloèností. Ïalej výrobca PC Dell Computer v piatok znížil odhad rastu svojich predajov v budúcom roku na 20 %, èo je ove¾a menej ako v minulosti.
Jeho akcie klesli o 19,4 %. To, že USA stále nemajú svojho prezidenta, nebolo jedinou skutoènosou, ktorá spôsobila predajnú náladu medzi investormi v 3. týždni. V stredu FED varoval aj pred inflaènými tlakmi. Ve¾ké sklamanie
priniesol investorom hneï skraja týždòa výrobca hardvéru
Hewlett-Packard. Ten nielenže nesplnil oèakávanú výšku
ziskov v 4.Q, ale zároveò oznámil aj negatívny výh¾ad na
celý rok 2001. V druhej èasti týždòa však prišli ïalšie varovania a trhy opä oslabili. Investièný dom Meryll Lynch
znížil svoje odporúèania na akcie výrobcov komuni-
kaèných èipov, medzi ktorými bol Applied Micro èi Broadcom. Nasdaq Composite uzatváral tesne nad psychologickou hranicou, a to na hodnote 3027,19 bodov. Posledný
novembrový týždeò bol pre Nasdaq doslova pohromou.
Zaèal na hodnote 2875,64 bodov. V stredu padol dokonca na 15-mesaèné minimum 2642,89 bodov. Na túto
situáciu vplývali nielen stále neisté výsledky prezidentských
volieb, ale aj to, že trh sa zaèal správa iracionálne a na
správy reagoval neadekvátne. Trh podkopalo aj vyhlásenie brokerského domu Lehman Brothers o klesajúcom
dopyte po èipoch. Akcie Altery klesli o 17 % a Gateway
o 12 %. Príkladom poklesu bola takisto spoloènos na
výrobu èipov pre optické siete Ciena, ktorá na základe
tvrdenia niektorých brokerských domov o tom, že sa nevyhne zníženiu cien, stratila 31 % hodnoty svojich akcií.
V posledný deò obchodovania za mesiac november index Nasdaq Composite ešte stratil a konèil na hodnote
2597,93, èo bolo ïalšie historické minimum.
December – Aj v prvom týždni posledného mesiaca
roku 2000 akciové trhy boli ovplyvnené stále neistými
výsledkami prezidentských volieb. Trh sa správal iracionálne, neadekvátne reagoval na správy. Situácia sa
koneène vyjasnila 13. decembra, keï Al Gore priznal porážku a gratuloval k víazstvu republikánovi Georgeovi
Walkerovi Bushovi. Nezabránilo to však ïalšiemu prepadu Wall Streetu. Rozhodujúcim okamihom bolo vyhlásenie prezidenta Federálnej rezervnej banky Alana
Greenspana, že úrokové sadzby sa znižova nebudú. Pokles trhu ešte „podporil“ technologický a internetový sektor,
obchodovaný najmä na Nasdaqu, ktorého ponuka ve¾mi
prevyšuje dopyt spotrebite¾ov po ich produktoch. To v
praxi znamenalo ïalšie zníženie tržieb a tým aj ziskov.
Nasdaq Composite konèil rok 2000 so stratou 245 bodov
na hodnote 2470,52. A aký oèakávame odhad do budúcnosti? V januári sa uskutoèní zasadanie Federálnej banky
USA, kde by malo koneène dôjs k dlho oèakávanému
zníženiu úrokových sadzieb, èo by pomohlo spoloènostiam lacnejšie si požièiava peniaze. To sa týka najmä technologických titulov, ktoré sú nároèné na potrebu neustálych investícií do oblasti vedy, výskumu a rozvoja. Tu predpokladáme zároveò aj vzostup trhu Nasdaq a jeho najrelevantnejšieho indexu Nasdaq Composite. Hoci ekonomika USA sa pozvo¾na ochladzuje, oèakávame v polovici
roka 2001 nárast dopytu po produktoch jednotlivých
spoloèností, ktorý sa odvíja najmä od miery nezamestnanosti a výšky inflácie, ktorá súvisí s výškou reálnych
miezd.
Ing. Roman Ganobèík
I N F O W A R E
n GRX – roaming medzi dátovými
sieami GPRS
Spoloènos Cisco Systems ohlásila, že poskytuje end-to-end kompletnú IP infraštruktúru, ktorá umožní firmám Equant a Sonera
ponúka mobilným operátorom globálne
služby GRX (GPRS Roaming Exchange).
Táto služba bude obsahova roaming medzi dátovými sieami GPRS (General Radio
Packet Services) mobilných operátorov po
celom svete a bude používate¾om poskytova najjednoduchší možný prístup k mobilným aplikáciám a službám internetu, a to
odkia¾ko¾vek. GRX je centralizovaná sie IP
so smerovaním, prispôsobená na prepojovanie sietí GPRS. Sieové služby GRX spoloèností Equant a Sonera umožnia predplatite¾om pristupova k mobilným dátovým
službám internetu a k aplikáciám vrátane
e-mailu, informáciám, miestnym službám
a k videu. Jej používatelia takisto budú ma
pri svojich cestách po celom svete prístup k
firemným intranetom. Tento prístup je
možný z viac než 130 krajín, a to vïaka celosvetovej sieti IP spoloènosti Equant, ktorá
je vybavená vysokorýchlostnými smerovaèmi a prepínaèmi spoloènosti Cisco
n Microsoft ISA Server 2000
Microsoft predstavil Internet Security and
Acceleration (ISA) Server 2000, ktorý má
ponúka viacvrstvovú bezpeènos vrátane
paketového a aplikaèného filtrovania a filtrovania na úrovni okruhu. ISA Server má
rovnaký dizajn ako známy operaèný systém
Microsoft Windows, èo výrazne zjednodušuje prácu a znižuje potrebu zaško¾ova ¾udí.
Odhadovaná cena Enterprise Edition ISA
Servera je 5999 USD (asi 290 000 Sk) za
procesor. Štandardná verzia, ktorá ponúka
rovnakú bezpeènos a výkon bez škálovate¾nosti a schopností podnikových politík,
má odhadovanú cenu 1499 USD (73 000
Sk) za procesor pri malých inštaláciách. ISA
Server by mal by uvedený do výroby ešte
tento mesiac.
n Poradenský trh na internete
vzrástol o 200 %
Každý rok sa trh s analýzami a poradenstvom internetového biznisu rozšíri o 200
percent, prièom o štyri roky by jeho hodnota mala narás na 4 miliardy USD. Vyplýva
to z analýzy, ktorú zverejnila analytická spoloènos Aberdeen Group. Súèasná ve¾kos
trhu s informáciami, ktoré majú pomôc
spoloènostiam podnikajúcim cez internet
optimalizova ich zisk a rozvoj, je okolo 425
miliónov USD, ale analytici poukazujú na
hlad po takýchto službách. Tvrdia, že nejde
HOSPODÁRSKE VÝSLEDKY IT FIRIEM
3Com
Americký výrobca zariadení pre poèítaèové
siete 3Com Corp. vykázal za štvrrok konèiaci sa 1. decembra 2000 stratu 52,4 mil. USD
alebo 15 centov na akciu. V predchádzajúcom kvartáli predstavovala strata 41,3
mil. USD èiže 12 centov na akciu. Výnosy
oèistené o tržby z èinností, ktorých sa spoloènos zbavuje, dosiahli 766,7 mil. USD,
èo je 5-percentný pokles v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom. Celkové výnosy
spoloènosti boli 789,5 mil. USD. Uvádza sa
to v správe zverejnenej na internetovej stránke spoloènosti.
Pod¾a vyhlásenia 3Com spôsobilo
medzikvartálny pokles výnosov oslabenie
v telekomunikaènom sektore, ktoré porušilo nákupný cyklus najväèších zákazníkov spoloènosti. Negatívny vplyv malo
aj omeškanie objednávok menších telekomunikaèných firiem, spôsobené napätou finanènou situáciou a konsolidáciou
ich prevádzok. Pod¾a prezidenta 3Com Brucea Claflina však zostáva spoloènos optimistická a verí v potenciál telekomunikaèného sektora.
Compaq
Spoloènos Compaq Computer Corporation oznámila, že jej èistý príjem za tretí
štvrrok roka 2000 dosiahol 550 miliónov
USD, èo predstavuje 0,31 USD na jednu
akciu. Predstavuje to medziroèný nárast o
0,23 USD na akciu alebo 288 %. Prevádzkový zisk spoloènosti za tretí štvrrok
2000 bol 789 miliónov USD, èo znamená
nárast o 669 miliónov USD alebo 558 % v
porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka. Spoloènos Compaq
uverejnila aj údaje o celosvetovom obrate,
ktorý dosiahol za obdobie tretieho štvrroka s uzávierkou 30. septembra 2000
výšku 11,2 miliardy USD. Zaznamenal tak
nárast o 22 % v porovnaní s tretím štvrrokom 1999.
Globtel
Spoloènos Globtel, a. s., skonèila svoje
hospodárenie v roku 2000 so ziskom pred
zdanením, odpismi a úrokmi (EBITDA) vo
výške 2,715 mld. Sk. Výnosy spoloènosti
za predaj tovaru a služieb predstavovali
7,487 mld. Sk. Ukazovatele sú vypoèítané
$& 2+4-87-2/2001
na základe amerických úètovných štandardov US GAAP a sú neauditované. Finanèné ukazovatele pod¾a slovenských úètovných štandardov by mali by k dispozícii v
marci tohto roka. Oproti predchádzajúcemu roku došlo k výraznému zvýšeniu výnosov spoloènosti. Ku koncu roka 1999
dosiahol Globtel výnosy za predaj služieb
a tovaru na úrovni 5,92 mld. Sk. Hospodársky výsledok EBITDA v roku 1999 predstavoval 1,99 mld. Sk.
Hewlett-Packard
Spoloènos Hewlett-Packard oznámila 17percentný nárast tržieb (20 % po vylúèení
vplyvu devízových kurzov) za štvrtý kvartál
fiškálneho roka, ktorý sa skonèil 31. 10.
2000. Èisté tržby HP za 4. kvartál dosiahli
sumu 13,3 mld. USD v porovnaní s 11,4
mld. fiškálneho roka 1999.
Celoroèné èisté príjmy narástli o 15 % na
hodnotu 48,8 mld. USD. Èisté príjmy v USA
vzrástli o 14 % na hodnotu 21,6 mld. USD
a príjmy mimo územia USA vzrástli
o 16 % na hodnotu 37,2 mld. USD. Èistý
výnos na 1 akciu predstavoval 1,73 USD
oproti 16-percentnému nárastu a hodnote
1,49 USD na akciu v predošlom roku. Vo
fiškálnom roku 2001, konèiacom sa 31. 10.
2001 HP oèakáva nárast zisku v intervale
od 15 do 17 % v porovnaní s 15-percentným nárastom vo fiškálnom roku 2000.
HP Slovensko
Vo finanènom roku, ktorý sa skonèil 31.
októbra 2000, dosiahla spoloènos Hewlett-Packard na Slovensku obrat vo výške
19,5 mil. USD, èo je asi 975 mil. Sk. Znamená to rast v USD o 15 percent oproti minulému roku, ale vzh¾adom na pokles kurzu rast v Sk dosahoval okolo 40 percent.
Motorola
Motorola oznámila, že v štvrtom štvrroku
dosiahla tržby 10,1 miliardy USD, èo znamená 11 % nárast oproti 9,1 miliardám
USD v 1999. Po odpoèítaní zvláštnych položiek výnosy poklesli na 335 miliónov USD,
èo znamená 15 centov za akciu oproti 564
miliónom USD v 1999 alebo 25 centov za
akciu. Vrátane zvláštnych položiek tvorili výnosy 135 miliónov USD (6 centov za akciu)
v porovnaní s rokom 1999 – 323 miliónov
USD (15 centov za akciu). Ukazovatele v roku 1999 sú upravené tak, aby odzrkad¾ovali fúziu s General Instrument Corporation a výmenu akcií tri ku jednej z 1. júna
2000. V štvrtom štvrroku 2000 Motorola
vykázala zvláštne položky, èo vyústilo do
èistého zisku 68 miliónov USD pred zdanením alebo 9 centov za akciu po zdanení.
Za celý rok tržby z bežnej prevádzky narástli o 17 percent na 37,6 miliárd USD z
32 miliárd USD v roku 1999. Vrátane tržieb prevádzok predaných v roku 1999
tržby vzrástli o 14 % z 33,1 miliardy USD
v porovnaní s rokom 1999. Celoroèné výnosy z bežnej prevádzky bez zvláštnych
položiek boli 1,9 miliardy USD alebo 84
centov za akciu v porovnaní s 1,4 miliardami USD (63 centov za akciu) v predchádzajúcom roku. Vrátane tržieb prevádzok
predaných v roku 1999 celoroèné výnosy
sa zvýšili o 29 % v porovnaní s 1,5 miliardou USD (67 centov za akciu) v roku 1999.
Novell
Tržby za posledný štvrrok dosiahli úroveò
273 miliónov dolárov; už skôr oznámené
reštrukturalizaèné náklady 48 miliónov
dolárov za tento štvrrok viedli k strate na
akciu v hodnote 0,11 dolárov. Vrátane dosahu reštrukturalizaèných zmien bol èistý
výnos na akciu nulový. Tieto výsledky zodpovedajú vyhláseniam spoloènosti týkajúcim sa odhadov tržieb, výnosov a reštrukturalizaèných nákladov na tento štvrrok.
V poslednom štvrroku minulého fiškálneho roku èinili tržby 345 miliónov dolárov a
výnos na akciu dosiahol 0,21 dolára. Za
celý fiškálny rok konèiaci sa 31. októbra
2000 dosiahli tržby hodnotu 1,16 milióna
dolárov; vo vlaòajšom fiškálnom roku to
bolo 1,27 milióna dolárov. Èistý príjem za
uplynulý rok èinil 49 miliónov dolárov
alebo 0,15 dolára na akciu, v minulom
roku to bolo 119 miliónov dolárov alebo
0,55 dolára na akciu.
OKI
Zastúpenie firmy OKI v Prahe pre Èeskú
republiku a Slovensko oznámilo svoje výsledky za kalendárny rok 2000. Obrat
firmy na tomto teritóriu dosiahol celkovú
sumu 206,5 mil. Kè, èo oproti roku 1999
znamená nárast o 23 %. V roku 1999 èinil
o luxus, ale o nutnos, pretože podnikanie a
správanie zákazníkov na internete sa riadi
odlišnými pravidlami než v tradiènom
vzahu obchodník – zákazník.
n ViaPVT a Slovanet sa chcú
po spojení sta najväèším providerom
na Slovensku
Zástupcovia investièných spoloèností Advent
International a Genesis Capital ohlásili
akvizíciu majoritného podielu v objeme 6,9
mil. USD v èeskej spoloènosti SkyNet pôsobiacej v oblasti internetových služieb. Èeskú
spoloènos SkyNet, ktorá na slovenskom
trhu pôsobí prostredníctvom svojej dcérskej
spoloènosti ViaPVT, prepoja so svojou predchádzajúcou investíciou v slovenskej spoloènosti Slovanet. Pod¾a slov zástupcov investorov tak vznikne najväèší poskytovate¾
internetových služieb na Slovensku.
nárast 39 %. Spolu sa predalo 14 316
kusov poèítaèových tlaèiarní, multifunkèných zariadení a faxov. Hlavný rast bol
zaznamenaný v segmente výrobkov založených na digitálnej technológii LED, v ktorej je OKI priekopníkom.
Rok 2001 má by v znamení ïalšieho
rastu farebných a èiernobielych sieových
tlaèiarní, hlavne novo uvedeného farebného radu C7000, ktorý je zameraný na
požiadavky nároèných zákazníkov na profesionálnu tlaè v novom tisícroèí.
(om))
Oracle
Spoloènos Oracle Corporation oznámila,
že za druhý kvartál finanèného roku 2001
vzrástol jej èistý príjem o 62 % na 623 miliónov USD, èo je 0,11 USD na akciu,
prièom obrat vzrástol na 2,7 mld. USD.
Pre porovnanie v druhom kvartáli minulého roka boli výsledky takéto: obrat
2,3 mld. USD, èistý príjem 384 miliónov
USD a 0,06 USD na akciu. Predaj aplikaèného softvéru vzrástol o 66 % na 279
miliónov USD, zatia¾ èo predaj databázových technológií vzrástol o 19 % na 775
miliónov USD. Celkový obrat za softvérové
licencie vzrástol o 25 % na 1,1 mld. USD
a celkový obrat za služby narástol o 9 % na
1,5 mld. USD za druhý kvartál.
PosAm
PosAm Bratislava, s. r. o., dosiahol v roku
2000 pod¾a predbežných odhadov vedenia tržby viac ako 310 mil. Sk a zisk pred
zdanením v objeme 14 mil. Sk. Výrazný
nárast zaznamenala spoloènos v oblasti
služieb. Tržby za predaj informácií cez internet prostredníctvom www.vis.sk vzrástli
medziroène z 8,8 mil. Sk na 12 mil. Sk, èo
je nárast o 36 %. Tržby za servis výrobkov
firmy Hewlett-Packard vzrástli o 20 %. Nárast zaznamenali aj príjmy zo školení a
ostatných služieb, èo zodpovedá dlhodobej stratégii firmy. V roku 2001 poèíta
vedenie spoloènosti v súvislosti so s¾ubným
dopytom zo zaèiatku roka s nárastom poètu pracovníkov o 5 až 10 % a rastom tržieb
o 30 %. Oèakávaný nárast tržieb súvisí aj s
novými zákazníkmi a projektmi, ktoré
získali koncom roku 2000, ako aj s oèakávaným rastom ekonomiky Slovenska.
n
I N F O W A R E
IT Podujatia 2001
ZAHRANIÈIE
n 15. 2. – 18. 2. COMDEX Greece, Helexpo Exhibition Center, Atény, Grécko
n 7. 3. – 9. 3. NETWORLD + INTEROP 2001, Sydney Convention & Exhibition Centre,
Sydney, Austrália
n 7. 3. – 9. 3. IT EXPO/COMDEX, Sydney Convention & Exhibition Centre, Sydney, Austrália
n 6. 3. – 9. 3. COMDEX IT FRANCE 2001, Parc des Expositions de Paris, Paríž, Francúzsko
n 13. 3. – 15. 3. COMDEX Vancouver, Kanada
n 21. 3 – 23. 3. EBUSINESS NORTH, Manchester, Ve¾ká Británia
Medzinárodná výstava elektronického obchodovania
n 22. 3. – 28. 3. CEBIT, Hannover, Nemecko
Medzinárodný ve¾trh informaèných technológií a telekomunikácií
n 4. 4. – 7. 4. COMDEX China 2001, China International Exhibition Centre, Peking, Èína
n 10. 4. – 12. 4. COMDEX INFORMATICS ASIA 2001
n 16. 4. – 19. 4. COMDEX Saudi Arabia 2001, Jeddah International Exhibition Centre,
Jeddah, Saudská Arábia
n 22. 4. - 25. 4. SAPPHIRE 2001, Lisabon, Portugalsko
n 23. 4. – 27. 4. COMTEK, Moskva, Rusko
12. výstava informaèných a komunikaèných technológií
n 24. 4. – 27. 4. INFOSYSTEM, Poznaò, Po¾sko
Medzinárodný ve¾trh telekomunikácií, informaèných technológií a elektroniky
n 2. 5. – 5. 5. COMDEX, McCormick Place, Chicago, Illinois, USA
n 3. 5. – 6. 5. INTERNET AND E-COMMERCE, Istanbul, Turecko
Medzinárodná výstava internetu a elektronického obchodu
n 6. 5. – 11. 5. Networld + Interop 2001, Las Vegas Convention Center, Las Vegas,
Nevada, USA
n 8. 5. – 10. 5. INFOBASE, Frankfurt, Nemecko
Medzinárodný ve¾trh informácií a komunikácie
n 8. 5. – 12. 5. INFO 2001, Budapeš, Maïarsko
Medzinárodný ve¾trh výpoètovej techniky a telekomunikaèných technológií
n 15. – 17. 5. Networld + Interop and IT 2001/COMDEX Brisbane, Austrália
n 15. 5. – 18. 5. COMDEX/Mexico 2001, Mexico City
n 27. 5. – 30. 5. Comdex Egypt 2001, Káhira, Egypt
n 4. 6. – 8. 6. NetWorld + Interop 2001, Tokio, Japonsko
n 20. 6. – 23. 6. DIGIMEDIA, Düsseldorf, Nemecko
Ve¾trh digitálnych médií a interaktívnej komunikácie
n 21. 6. – 24. 6. TK, Frankfurt, Nemecko
Ve¾trh telekomunikácií
n 3. 7. – 6. 7. COMDEX INFOCOM Argentina 2001, La Rural Exposition Ctr, Buenos
Aires, Argentína
n 23. 8. – 26. 8. COMDEX Korea, Soul, Kórea
n 28. 8. – 31. 8. Networld + Interop 2001 Sao Paulo, Brazília
n 28. 8. – 31. 8. COMDEX/SUCESU-SP Brazil 2001, Sao Paulo, Brazília
n 29. 7. – 3. 8. WCCE 2001, Kodaò, Dánsko
7. svetový kongres a výstava poèítaèov vo vzdelávaní
n 5. 9. – 7. 9. Networld + Interop and IT 2001/COMDEX, Melbourne, Austrália
n 11. 9. – 14. 9. COMDEX/South Africa 2001, Johannesburg, Juhoafrická republika
n 18. 9. – 20. 9. Networld + Interop Paris, Paríž, Francúzsko
n 11. 9. – 14. 9. IFABO, Viedeò, Rakúsko
Medzinárodný odborný ve¾trh informaènej, komunikaènej a kancelárskej techniky
n 25. 9. – 28. 9. Orbit COMDEX Europe 2001, Basel
n 3. 10. – 6. 10. INTERNETCOM, Moskva, Rusko
7. medzinárodná výstava internetu
n 9. 10. – 11. 10. SCANDINAVIAN IT WORLD, Göteborg, Švédsko
Ve¾trh softvéru, hardvéru a komunikácie
n 15. 10. – 19. 10. SYSTEMS 2001, Mníchov, Nemecko
20. medzinárodný odborný ve¾trh informaèných technológií a telekomunikácií
n 23. – 25. 10. COMDEX, Tel Aviv, Izrael
n Október: COMDEX Israel 2001
n 30. 10. – 3. 11. COMPFAIR 2001, Budapeš, Maïarsko
Medzinárodný ve¾trh informaèných technológií a výpoètovej techniky
n 7. 11. – 9. 11. ACS, Frankfurt, Nemecko
Ve¾trh poèítaèových systémov v priemysle
n 13. 11. – 17. 11. INFO, Záhreb, Chorvátsko
Medzinárodný ve¾trh informaèných technológií
n 20. 11. – 22. 11. EXPONET, Kolín, Nemecko
Medzinárodný ve¾trh sieových technológií, internetu a telekomunikácií
ÈESKÁ REPUBLIKA
n 21. 2. – 22. 2. INFOTECH OLOMOUC, Olomouc, DK Sidia
Výstava informaèných technológií, telekomunikácií a multimédií
n 6. 3. – 8. 3. SFAMEX, Praha, Veletržní palác
14. špecializovaná výstava softvéru pre úètovníkov a riadenie & služby pre podnikate¾ov
n 3. 4. – 6. 4. ITC PRAGUE, Praha, Výstavištì
Výstava výpoètovej techniky, informaèných technológií, komunikácie a poèítaèovej grafiky
n 22. 5. – 24. 5. COM.NET PRAGUE, Praha, Výstavištì
9. medzinárodný ve¾trh komunikaèných a sieových technológií
n 5. 6. – 7. 6. CABILEX, Èeské Budìjovice, Výstavištì
Výstava komunikaèných káblov a príslušenstva
n 15. 10. – 19. 10. INVEX, Brno, Výstavištì
21. medzinárodný ve¾trh informaèných a komunikaèných technológií
n 8. 11. – 10. 11. OFFICE 2001, Litomìøice, Výstavištì Zahrada Èech
Výstava výpoètovej, komunikaènej a kancelárskej techniky
n 15. 11. – 17. 11. INTERNET, Ostrava
2. roèník výstavy služieb a využitie internetovej siete
n November: SFAMEX, Praha, Veletržní palác
15. špecializovaná výstava softvéru pre úètovníkov a riadenie & služby pre podnikate¾ov
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
n 22. 2. Vyššia forma komunikácie 2001 – Holiday Inn, Bratislava
Medzinárodná konferencia
n 27. 2. CONTROLING 2001 – Technopol, Bratislava
Konferencia City University Bratislava v spolupráci so SAP Slovensko
n 3. 4. – Databázové fórum (organizátori Compaq a Oracle), SÚZA, Bratislava
n 11. 4. – Technologický deò Tronetu, Holiday Inn, Bratislava
n 24. 4. – 27. 4. COFAX, Bratislava, Incheba
11. roèník medzinárodnej výstavy hardvéru, softvéru a telekomunikácií
n 12. 9. – 14. 9. T.I.S. 2001, Žilina, Výstavný areál DT
9. medzinárodný ve¾trh telekomunikaèných a informaèných systémov
n 12. 9. – 14. 9. APLI-COMP 2001, Žilina, Výstavný areál DT
9. kontraktaèno-predajná výstava aplikácií výpoètovej a slaboprúdovej techniky
n 18. 9. – 21. 9. NETWORK FORUM, Banská Bystrica
4. odborná výstava produktov a služieb komunikaèných sietí
n 10. 10. – 12. 10. CASSO – CITECH – COMP 2001, Košice, Dom techniky
1. roèník výstavy televíznej, výpoètovej a audiovizuálnej techniky
n 15. 11. – 16. 11. Informaèné technológie tretieho tisícroèia v podnikate¾skej
praxi 2001 (ITTT 2001), hotel Permon, Podbanské
Medzinárodná konferencia
n November: COFAX, Košice
Medzinárodná výstava hardvéru, softvéru a telekomunikácií
Informácie o podujatiach v IT nájdete na webe: www.pcrevue.sk. Firmy, ktoré majú záujem doplni informáciu o svojej firemnej prezentácii,
tlaèovej konferencii, pošlite mail s údajmi na [email protected]
I N F O W A R E
Cryptoswift
n Akcelerácia šifrovacích operácií
Implementácia webového servera pre
e-commerce alebo prostredie PKI a najmä
s tým súvisiaci nárast požiadaviek používate¾ov na služby bezpeènostného servera
so sebou prinášajú aj rad komplikácií.
Narastajúci objem požiadaviek na vybavenie transakcií, ktoré majú prebieha v šifrovanom tvare, môže ako jeden zo sprievodných javov prinies aj preaženie
servera. Dôsledkom môže by neschopnos spracova požadované transakcie,
a teda zo strany servera môže dôjs k odmietaniu jednotlivých transakcií. V prípade komerènej aktivity to, samozrejme, vedie k priamym (finanèným) i nepriamym
(strata dôvery klienta, poškodenie obchodného mena...) stratám.
Riešení je viacero:
n výmena servera
n rozšírenie servera
n akcelerácia výkonu kryptografických
operácií
Spoloènos RAINBOW Technologies, ako
jeden zo svetových výrobcov zariadení
pre e-commerce, prináša na svetový trh
zariadenie urèené na riešenie uvedeného
problému – akcelerátor kryptografických
operácií pod komerèným oznaèením Cryptoswift.
PRINCÍP. Základom variantných riešení kryptografických akcelerátorov Cryptoswift je patentovaný šifrovací procesor
FastMAP umožòujúci urýchlenie spracovania šifrovacích operácií. Akcelerátor je
schopný uskutoèni až 1000 transakcií za
sekundu (tps), èasová nároènos jednej
kryptooperácie šifrovacím algoritmom
RSA 1024-bit. èiní 1,6 ms. Nasadenie akcelerátora odbremeòuje zaaženie procesora servera, prièom testy poukazujú na skutoènos, že ohlas servera sa môže zlepši
% 2+4-87-2/2001
mä tam, kde nie je možné inštalova
akcelerátor do slotu PCI, resp. ide o rozsiahle systémy. Výhodou je možnos komunikácie prostredníctvom Fast Ethernet,
teda akcelerátor vo vyhotovení EN môže
by využívaný viacerými servermi súèasne. Tejto skutoènosti, samozrejme, zodpovedá aj výkon, konfigurovate¾ný až do
1000 transakcií za sekundu.
KRYPTOGRAFICKÉ FUNKCIE
až 10-násobne. Podrobnejšie výknové analýzy možno nájs na www.cryptoswift.sk.
MODELY. V súèasnosti poskytuje výrobca nieko¾ko základných modelov v rôznom vyhotovení – vo forme PCI kariet
alebo vo forme externého zariadenia.
T Cryptoswift PCI
100, 200, 600
Ide o vyhotovenie vo forme štandardnej
PCI karty na inštaláciu do slotu PCI. Èíslo
modelu udáva poèet RSA 1024-bit. podpisovacích transakcií, ktoré dokáže akcelerátor vykona za 1 sekundu. Výhodou
použitia vyhotovenia PCI je možnos použitia viacerých akcelerátorov v jednom
serveri. Inštalácia sa v zásade nelíši od
inštalácie štandardných PCI kariet – inštalaèný program je pripravený korektne
a spo¾ahlivo.
T Cryptoswift HSM 100, 200
Urèené na inštaláciu do PCI slotu servera.
Od predchádzajúceho modelu sa líši zvýšenou úrovòou bezpeènosti. Umožòuje generovanie a uloženie privátneho k¾úèa, na
požiadanie zákazníka aj archiváciu k¾úèov. Spåòa bezpeènostné požiadavky normy FIPS 140-I Level 3.
T Cryptoswift EN 600, 1000
Externý model kryptografického akcelerátora. Použitie tejto verzie je vhodné naj-
Akcelerátory Cryptoswift podporujú nasledujúce kryptografické funkcie:
n RSA s dåžkou k¾úèa 384 bitov až po 4096
bitov (nárast dåžky po 128 bitoch)
n Diffie – Helman až 2048 bitov
n DSA až 2048 bitov
n generovanie k¾úèov a priestor
na bezpeèné uloženie privátnych
k¾úèov priamo na doske
n možnos archivácie k¾úèov
n E-biznis priniesol oživenie
výrobcom starších typov úložných
dátových zariadení
Rozvoj e-biznisu nepriniesol nové zákazky
len výrobcom poèítaèov, ale aj firmám,
ktoré produkujú rôzne typy systémov na
ukladanie dát. Napríklad kalifornská firma Imperial Technologies produkuje špeciálne disky, ktoré sú kombináciou medzi
konvenènou poèítaèovou pamäou a hard
diskom. Táto technológia je už vyše štvr
storoèia stará, ale teraz zažíva nový rozkvet. Disky majú vysokú prístupovú rýchlos a môžu by zdie¾ané viacerými poèítaèmi naraz, takže sú ob¾úbené hlavne
medzi nároènejšími zákazníkmi – finanènými inštitúciami, napríklad Nasdaqom,
èi telekomunikaènými spoloènosami,
napríklad Alcatelom. K nim novo pribudli
i internetové firmy, napríklad prevádzkovate¾ on line aukcií eBay, ktorý patrí k
najväèším zákazníkom Imperial Technologies. E-biznis aplikácie tvoria v súèasnosti 40 % predajov týchto zariadení, zatia¾ èo v roku 1999 to bolo len 5 – 10 %.
Imperial Technologies dúfa, že by sa im
n generátor náhodných èísel (použite¾ný
na generovanie k¾úèov)
n RNG výstup 18 000 bajtov za sekundu
Certifikácie
n FIPS 140-I Level 3
n Entrust Ready Logo
Podpora
Operaèné systémy: AIX; BSDi; FreeBSD; Linux;
Sun/Solaris; Windows NT; HP/UX; Windows 2000
Podporované servery: Apache Web Server; Microsoft IIS;
C2Net Stronghold; iPlanet Web Server; Netscape Proxy
Server; Netscape Directory Server; Netscape Enterprise
Server
Podporované platformy, toolkity a API: Consensus SSL
Plus, Cryptoki PKCS #11 verzia 1.1 a 2.0, Entrust File
Toolkit 4.0, Intel CDSA, Maithean NetPAY, Microsoft
CryptoAPI, OpenSLL, RSA BSAFE, RSAref, RSA S/PAY,
SETref, SSLeay, Verifone vPOS
Jaroslav Oster
vïaka tomu mohlo podari zvýši tempo
rastu, poèet zamestnancov a zdvojnásobi
tržby do konca roku 2001.
Tento typ diskov sa hodí pre tie èasti
databáz, ku ktorým sa èasto pristupuje.
Zariadenie vyh¾adáva približne 30 – 100krát rýchlejšie než diskové úložné systémy
a 2 – 4-krát rýchlejšie než klasické diskové
systémy s ve¾kým množstvom rýchlej vyrovnávacej pamäte, ktoré vyrába napríkad EMC.
Ich kapacita siaha od 134 MB pri lacných systémoch až po terabajtové skrine pri najdrahších zariadeniach za 750 000 USD.
Najväèším konkurentom Imperial Technologies je Quantum, ktorý vyrába vlastný rad týchto diskov. Výhodou tohto typu
diskov oproti bežným typom pamätí je to,
že v prípade výpadkov elektriny pri nich
nedochádza k strate dát a že sa správajú
ako samostatné diskové pole, ktoré môže
by využívané nieko¾kými poèítaèmi naraz.
Imperial takisto vyrába zariadenia s novšími úložnými technológiami, nazývanými
SAN (storage area networks) a NAS (network-attached storage).
n
COMPAREX [email protected]
n Zálohovanie SAP R/3 aplikácií bez obmedzenia produkcie
[email protected] je balík služieb, vïaka ktorému
je možné aplikácie SAP R/3 reálne prevádzkova v nepretržitom režime 24 × 7.
[email protected] umožòuje vytvára konzistentné bezpeènostné kópie databánk bez prerušenia prevádzky aplikácií a úplne odstraòuje zvyèajné èasové „okno“, potrebné
na zálohovanie.
Zálohovanie v off line režime:
J Stratégia je jednoduchá a efektívna.
J Výsledkom je konzistentná záloha
databanky k danému èasovému bodu
(Point-in-Time).
L Databanka sa musí aspoò na krátky èas
zastavi, s èím súvisí isté zníženie
produktivity koncových používate¾ov.
Preèo [email protected]?
Dodávatelia aplikácií z oblasti plánovania
podnikových zdrojov dôrazne odporúèajú
èo najèastejšie, v ideálnom prípade denné
vytváranie bezpeènostných kópií produkèných databánk. Výnimkou nie je ani spoloènos SAP, ktorá si v tomto trhovom segmente dlhodobo udržiava vedúcu pozíciu.
Ak je však rozsah zálohovaných údajov
ve¾ký, dôsledná realizácia takéhoto odporúèania nie je jednoduchá:
n Proces zálohovania spotrebuje významné zdroje databankových serverov (èas
procesora, výkon systémových aj dátových zberníc), ako aj radièov diskov.
Dôsledkom je znížená výkonnos servera.
n Èasové „okno“, urèené na zálohovanie,
býva v produkènom prostredí obyèajne
primalé na to, aby zálohovanie mohlo
prebehnú bez obmedzenia dostupnosti
systému pre používate¾ov.
n Zálohovanie ve¾kých databánk z produkèného poèítaèa cez sie neprichádza
do úvahy, keïže môže vies k nestabilite a strate výkonu v sieti.
V on line režime nie je potrebné databanku zastavova. Proces zálohovania je
však komplikovanejší. Obslužné programy SAP (BRBACKUP a SAPDBA) prestavia
databanku do špeciálneho režimu, poèas
ktorého sa urèité operácie doèasne umiestòujú v archívnych protokoloch. Po oddelení BCV kópií od originálu tie isté obslužné programy prestavia èinnos databanky do pôvodného štandardného režimu. Oracle až potom fyzicky vykoná operácie, zaznamenané doèasne v archívnych protokoloch. Práca koncových používate¾ov môže pokraèova v každej fáze.
Základom COMPAREX [email protected] je SAP R/3
Split Mirror Backup. Ide o kombináciu softvéru (obslužné programy) a inteligentného
hardvéru (z h¾adiska funkcionality COMPAREX preferuje diskové systémy EMC SYMMETRIX s prídavnou funkciou TimeFinder) s
cie¾om poskytnú koncovým používate¾om
maximálnu dostupnos aplikácií a údajov.
Èo sa skrýva za pojmom
SAP Split Mirror Backup?
SAP Split Mirror Backup integruje zálohovacie obslužné programy Oracle a SAP
(BRBACKUP SAPDBA a BRARCHIVE) s technológiou BCV – Business Continuance Volume, èo možno vo¾ne preloži ako
diskové zväzky umožòujúce pokraèovanie
obchodnej èinnosti (napríklad poèas zálohovania). BCV sú zrkadlové kópie originálnych diskových zväzkov s produkènými
databankami. Tieto kópie možno softvérom TimeFinder kedyko¾vek oddeli od
originálov a priradi inému serveru.
SAP podporuje Split Mirror Backup v
režime off line aj on line. V režime off
line je poèas „odde¾ovania“ BCV kópií od
originálu potrebné zastavi databanku a
preruši on line transakcie. Bezprostredne
po tejto operácii sa databankové aktivity
opätovne naštartujú obslužným programom. Fyzické zabezpeèenie údajov
potom prebehne na zálohovacom serveri
bez obmedzovania produkèného systému.
Zálohovanie v on line režime:
J Produkèné databanky zostanú po celý èas
dostupné pre používate¾ské transakcie.
L Mierne krátkodobé obmedzenie výkonu
databankového servera.
Bez oh¾adu na zvolenú metódu SAP R/3
Split Mirror Backup prináša:
C Vyšší výkon: Výkon databanky zostáva
plánovate¾ný, zálohovacie aktivity,
a teda aj zaaženie procesora sa presúvajú z databankového servera na zálohovací server.
C Nijaký prestoj: Produkèná databanka
zostáva používate¾ským transakciám
k dispozícii pri minimálnej strate výkonu, keïže on line zálohovanie si nevyžaduje nijaké zastavenie databanky.
Nároky na ve¾kos èasového „okna“ na
zálohovanie v produkènom systéme sa
tak minimalizujú – v optimálnom prípade na nulu.
C Nijaká dodatoèná záaž siete: Akéko¾vek obmedzenie siete je vylúèené,
keïže po oddelení BCV kópií od originálov prebieha zálohovanie na zálohovacom serveri.
Èo prináša služba [email protected]
n COMPAREX poskytuje jasne definované
a v praxi overené procedúry implementácie
n Garancia rýchlej realizácie vïaka plne
dokumentovaným procesom
n Minimálne nároky na zákazníkov
personál
n Prenos know-how na zákazníkových
špecialistov
n Závereènú správu s detailným kontrolným zoznamom a procedúrami
pre procesy zálohovania a obnovy
FÁZY PROJEKTU [email protected]:
[email protected] Assessment
Detailná analýza prostredia:
n SAP R/3
n databanka
n operaèný systém
n hardvér
Výsledok: konkrétny súbor opatrení na
implementáciu Split Mirror Backup, urèenie celkových nákladov
[email protected] Reality
Fáza implementácie:
n Konfigurácia alebo inštalácia softvéru
TimeFinder
n Úprava parametrov zákazníkovho
systému: SAP R/3 a prostriedkov
na zálohovanie
n Testovanie postupov pri zálohovaní
a obnove
Výsledok: odovzdanie SAP R/3 Split Mirror
Backup do prevádzky
[email protected] Stone
Zabezpeèuje profesionálnu realizáciu
projektu.
n Manažment projektu
n Monitorovanie priebehu projektu
n Závereèná správa
Výsledok: detailná dokumentácia postupov
[email protected] Coaching
Školenie rozhodujúcich pracovníkov zákazníka, poverených riadením procesu zálohovania a obnovy.
Výsledok: prenos know-how
Záver: Balík od spoloènosti COMPAREX je
dôležitým krokom k skutoène trvalej dostupnosti nielen hardvérových prostriedkov, ale najmä používate¾ských aplikácií.
COMPAREX Informaèné systémy, spol. s r. o.,
je súèasou nadnárodného koncernu. Konsolidovaný obrat koncernu za obchodný rok
1999/2000 (konèiaci sa 31. mája 2000) dosiahol
v prepoète 50 miliárd korún.
Spoloènos COMPAREX bola založená ako
obchodná spoloènos predávajúca hardvér a špecializovaný softvér. Postupom èasu sa do popredia dostávala systémová integrácia a poskytovanie komplexných služieb v oblasti
informaèných systémov.
Z klasickej ponuky hardvéru sú to predovšetkým servery, technológie pre SAN, NAS
a WAS, inteligentné diskové systémy, kazetové páskové systémy, automatizované
knižnice a archívne systémy, virtuálne
diskové systémy.
V súèasnosti sa najväèší dôraz kladie na
zabezpeèovanie infraštruktúry pre oblas
e-commerce. S oh¾adom na tieto riešenia je
strategicky významná predovšetkým spolupráca so spoloènosami Sun Microsystems,
EMC a SAP.
I N F O W A R E
Oracle9i Application Server
Za každou webovou aplikáciou je skrytý aplikaèný server. Ale nie každý
aplikaèný server podporuje vývoj v rôznych programovacích jazykoch,
má zahrnuté portálové služby, služby na správu obsahu, pamä cache,
zabudovanú business intelligence, správu bezpeènosti a systému v jednom produkte. Novým produktom, ktorý poskytuje všetky tieto
vymoženosti, je Oracle9i Application Server (Oracle9i AS).
Spoloènosti dnes investujú ve¾ké percento z IT rozpoètu do vybudovania infraštruktúry, ktorá podporuje beh firmy. Integrácia aplikácií,
dátových zdrojov, aplikaèných serverov od rôznych dodávate¾ov
zvyèajne zaberie podstatnú èas nákladov urèených na vývoj a údržbu
systémov. Z toho vyplýva, že na implementáciu špecifických aplikácií, ktoré poskytujú firme konkurenènú výhodu, zvýši len malá èas
finanèných prostriedkov. Na základe analýz sa ukázalo, že typická
firma vynaloží 80 % rozpoètu na vybudovanie a údržbu základnej
infraštruktúry a zvyšných 20 % je urèených na aplikácie podporujúce
špecifické procesy firmy. Firma Oracle ponúka riešenie umožòujúce
zmeni tento nepriaznivý pomer využitím platformy Oracle, ktorá sa
skladá z troch k¾úèových produktov: Oracle databázy, aplikaèného
servera a vývojového prostredia Internet Developer Suite. Tieto produkty sú integrované a umožòujú orientova sa na vývoj a nasadenie
aplikácií s vyššou pridanou hodnotou.
Obr. 1 Architektúra Oracle9i Application Server
A aká je úloha produktu Oracle9i Application Server v rámci platformy Oracle?
n Poskytuje integrovanú platformu na budovanie, nasadenie a riadenie e-business a internetových aplikácií s použitím štandardných
vývojových nástrojov a jazykov a využitím úzkej integrácie
na Oracle databázu.
n Umožòuje integráciu rôznych webových sídiel do personalizovaného portálu, ktorý je prístupný všetkým používate¾om.
n Znižuje dobu ohlasu webových sídiel, portálu alebo e-business
aplikácií vïaka špeciálnej cache technológii.
n Sprístupòuje obsah webového sídla a aplikácií používate¾om
mobilných zariadení.
n Poskytuje nástroje na analýzu aktivít jednotlivých používate¾ov,
a tak umožòuje rýchlo reagova a prís s ponukou jedineèného
produktu alebo služby individuálne pre každého používate¾a.
Budovanie dynamických webových sídiel, portálov a aplikácií
Oracle9i Application Server poskytuje podporu pre ¾ubovo¾nú
transakènú e-business aplikáciu, portálovú alebo internetovú aplikáciu. Prináša flexibilnú platformu podporujúcu najnovšie priemyselné
štandardy a programovacie jazyky, ako sú J2EE API, Java servlety, JSP,
EJB, ako aj XML. Oracle9i AS je úzko integrovaný s Oracle databázou,
èo umožòuje využitie databázových programátorov pri tvorbe nových
webových aplikácií. Vývojári môžu využi znalosti PL/SQL pri tvorbe
dynamických stránok pomocou PL/SQL Server Pages, Oracle Java
Server Pages, Business Components for Java alebo Oracle Forms.
Menej skúsení vývojári môžu na tvorbu portálových stránok využi
nástroj Oracle9i Portal, komplexné riešenie na budovanie podnikových portálov s centrálnou správou a bezpeènosou. Jednoduché
webové rozhranie ponúka personalizovaný poh¾ad na podnikové
informácie, webový obsah a aplikácie potrebné pre každého
používate¾a. Samoobslužné publikovanie dokumentov do prostredia
portálu umožòuje zdie¾anie informácií medzi urèitými skupinami
používate¾ov. Skúsenejší vývojári môžu pri tvorbe webových stránok
využi Javu alebo XML. Oracle9i AS podporuje štandardný vývoj a
nasadenie aplikácií napísaných v Jave. Takisto podporuje Business
Components for Java, poskytujúc robustný rámec na nasadenie Java
komponentov a aplikácií na strednej vrstve. Oracle XML Developer’s
Kit umožòuje vývoj XML aplikácií použitím Java API. Oracle Forms
Developer je vysoko produktívne prostredie na vývoj databázových
transakèných aplikácií. Formulárové aplikácie sa takisto nasadzujú na
platforme aplikaèného servera.
Prístup k aplikáciám bežiacim na Oracle9i AS je zabezpeèený
pomocou Apache Servera, de facto štandardného web listenera na
internete. Apache Server obsluhuje viac ako 60 % svetových
webových sídiel, poskytujúc robustnú a škálovate¾nú technológiu a
dôkladne otestovaný produkt.
Agregácia obsahu do portálu
Bezpeèné a preh¾adné portály sú základom e-business infraštruktúry.
Portály prinášajú personalizované informácie a samoobslužné aplikácie, potrebné na efektívnejšiu komunikáciu zamestnancov, zákazníkov alebo dodávate¾ov. Oracle9i Portal je nástroj aj runtime prostredie na budovanie a centrálne riadenie portálov. Každá spoloènos
h¾adá jednoduchý nástroj umožòujúci publikovanie a riadenie obsahu
na webe. Potrebuje nástroj s centrálnou administráciou, poskytujúci
jednotný vzh¾ad a prístup k obsahu, transakèným a business intelligence aplikáciám. Oracle Portal spåòa všetky tieto požiadavky a
navyše ponúka single sign-on, personalizáciu a technológiu portletov.
Oracle9i AS prináša širokú škálu preddefinovaných portletov, ktoré sa
môžu použi bez zásahu programátorov. Vývojári môžu využi Portal
Development Kit (PDK) na vytvorenie komplexnejších portletov, ktoré
integrujú obsah a aplikácie pomocou Java a XML.
Mobilný prístup k webovým sídlam a portálom
Spojenie bezdrôtovej technológie a internetu umožòuje používate¾om
prístup k informáciám na internete pomocou rôznych mobilných zariadení. Pod¾a výskumu analytikov do roku 2003 až 50 % prístupov k
internetu bude realizovaných z iných zariadení ako osobné poèítaèe
a v roku 2005 bude celosvetovo používaná až miliarda mobilných
zariadení.
Oracle9i AS poskytuje služby na získavanie informácií a aplikácií z
mobilných zariadení pomocou komponentu Oracle9i AS Wireless.
Oracle9i AS Wireless umožòuje vytvára vlastné portálové stránky
využívajúce rôzny obsah, ako napríklad existujúce webové stránky,
dáta z databázy, Java alebo XML aplikácie. Oracle9i AS Wireless
sprístupòuje tento široký rozsah informácií ¾ubovo¾nému mobilnému
zariadeniu bez prepísania obsahu. Základným princípom je oddelenie
I N F O W A R E
obsahu a jeho prenosu. Oracle9i AS Wireless obsahuje medzièlánok
Oracle Wireless XML spájajúci zdrojový a cie¾ový formát. Oracle9i AS
Wireless XML je množina DTD (Document Type Definition) a XML
dokumentov definujúcich obsah a interné objekty. Informácie z
externých zdrojov sú do interného XML formátu konvertované pomocou adaptérov. Na transformáciu interných XML dokumentov do
markup jazyka koncového zariadenia sa používajú XSL style sheety.
Mobilné zariadenia sú pripojené na Oracle9i AS Wireless cez špeciálnu bránu (WAP, SMS…), ktorá konvertuje dopyty zaslané z koncového zariadenia na HTTP dopyty.
Oracle Database Cache
Oracle Database Cache je dátová a aplikaèná pamä cache, urèená
len na èítanie. Je umiestnená na strednej vrstve ako komponent
aplikaèného servera. Zlepšuje výkonnos a škálovate¾nos aplikácií
pristupujúcich do databázy uložením èasto používaných dát a procedúr na strednej vrstve.
Business intelligence
Webové sídlo obsahuje množstvo dát vygenerovaných používate¾mi
pri prístupe k obsahu alebo službám. Na to, aby mohli by tieto dáta
využité pri k¾úèových rozhodnutiach a plánovaní, je potrebné z nich
získa užitoèné informácie, tzv. business intelligence.
Oracle9i AS Reports
Tento komponent predstavuje výkonný reportovací server na
spúšanie, plánovanie a distribúciu zostáv na centrálnom serveri. Vygenerované zostavy môžu by zobrazené v rôznych výstupných formátoch, ako napr. HTML/CCS, XML alebo PDF. Vytvorené zostavy
môžu by integrované do prostredia Oracle Portal alebo do riešení
Oracle business intelligence.
Obr. 2
Schéma Oracle9i AS Wireless
Keïže mobilné zariadenia zvyèajne neposkytujú taký komfort ako
tradièné terminály s webovým prehliadaèom, Oracle9i AS Wireless
umožòuje koncovým používate¾om prispôsobi si svoj poh¾ad na
informaèný portál z mobilného zariadenia. Možnos personalizácie
zahàòa spôsob prehliadania informácií, definovanie obsahu zobrazovaného na mobilnom zariadení alebo preddefinovanie èasto zadávaných dát (meno, adresa…).
Zlepšenie výkonu pomocou cache
V dnešnej dobe internetu množstvo a zložitos dát rapídne stúpa.
E-business aplikácie riadia a sprístupòujú tieto dáta zamestnancom,
zákazníkom a partnerom. Oracle9i AS Caching poskytuje výkonný
mechanizmus na ukladanie webových stránok a dát do pamäte cache.
Oracle Web Cache zvyšuje výkonnos a škálovate¾nos aplikácií ukladaním statického aj dynamického obsahu do pamäte a znižuje nároky
na webový server. Oracle Database Cache prináša transparentné ukladanie dát na strednú vrstvu a tým znižuje záaž databázy.
Oracle Web Cache
Oracle Web Cache je vo webovej architektúre uložená medzi klientskym prehliadaèom a Oracle HTTP serverom. Zlepšuje výkonnos
webového servera ukladaním èasto dopytovaných stránok v pamäti,
èím sa znižujú nároky na spracovanie dopytov na strane aplikaèného
servera alebo databázy. Na rozdiel od iných cache produktov Oracle
Web Cache je schopná obsluhova dopyty aj na dynamický obsah
pomocou špeciálnych metadát opisujúcich vlastnosti dynamickej
stránky. Pomocou administrátorského nástroja sa dá nastavi, kedy má
by obsah cache oznaèený za neplatný (napr. v prípade zmeny údajov v DB) a v prípade požiadavky používate¾a nanovo vygenerovaný.
Okrem spomínaných cache vlastností má Oracle Web Cache aj
ïalšie vlastnosti zlepšujúce výkon webového sídla:
n Vyvažovanie záaže webových serverov – Oracle Web Cache
poskytuje vyvažovanie záaže distribuovaním HTTP požiadaviek
medzi viacero webových serverov. V prípade, že web cache nie je
schopná obslúži požiadavku obsahom z pamäte, tá je zaslaná
na najviac výkonný webový server v klastri.
n Failover – Oracle Web Cache deteguje zlyhanie pripojených
webových serverov a automaticky presmerováva požiadavky
ostatným dostupným webovým serverom.
Oracle9i AS Discoverer
Oracle Discoverer je OLAP (On-line analytical processing) nástroj
umožòujúci koncovým používate¾om jednoduchým spôsobom a bez
znalostí programovania a jazyka SQL vyh¾adáva, zobrazova a analyzova informácie v databázach a tým efektívne spracúva ad hoc
dopyty. Používatelia môžu skúma historické dáta na zistenie trendov
a prenika cez jednotlivé vrstvy dát (drill down) na odhalenie detailných informácií o analyzovanom probléme. Výsledky je možné zobrazova pomocou širokej palety rôznych foriem tabuliek a grafov.
Záver
Oracle9i Application Server je prvý z produktov, ktorý bol uvedený na
trh pod marketingovým oznaèením Oracle9i. Je to nový produkt, ktorý
prináša zákazníkom lepšiu spo¾ahlivos a výkonnos. Tomu nasvedèuje aj Million Dollar Garantee, ktorou firma Oracle dáva šancu trojnásobne zlepši výkon webových sídiel používajúcich konkurenènú
technológiu využitím Oracle platformy. Spoloènosti, ktoré sa rozhodnú reagova na túto výzvu, musia preklopi existujúce riešenie na
Oracle9i AS a Oracle8i databázu. V prípade, že garantovaný výkon
na trojnásobné zrýchlenie nebude na danom webovom sídle dosiahnutý, spoloènos Oracle mu vyplatí milión dolárov.
Spoloènosti zamýš¾ajúce nasadi aplikácie na platforme Oracle9i AS
môžu využi ponuku Oracle9i Application Server Appliance. Je to predinštalované a predkonfigurované riešenie, založené na Oracle9i Application Serveri a Compaq ProLiant DL360 ultra. Táto konfigurácia prináša
patentovanú cache technológiu a ïalšie výhody, ako jednoduché ovládanie pomocou špeciálneho nástroja na obsluhu hardvéru aj nainštalovaného softvéru, rýchle nasadenie webových aplikácií a v neposlednom
rade aj nižšie celkové náklady na prevádzku. Zaèiatkom tohto roka sa
oèakáva dostupnos Oracle9i Application Server Appliance aj na ïalšie
Intel platformy: Dell, Hewlett-Packard a Fujitsu Siemens Computers.
Oracle9i Application Server je dostupný na bežne prístupné platformy v troch verziách:
n Oracle9i Application Server Standard Edition – základná verzia na
nasadenie Java a PL/SQL aplikácií – obsahuje aj Oracle 9i Portal
n Oracle9i Application Server Enterprise Edition – rozšírená verzia
doplòujúca základné služby o Cache, Forms, Discoverer a Reports
Services
n Oracle9i Application Server Wireless Edition – umožòujúca prenos
obsahu na mobilné zariadenia
Podrobnejšie informácie o produkte sú uvedené na http://otn.oracle.com.
n
I N F O W A R E
Detekcia prienikov do LAN
Oboznámenie sa s technikami, nástrojmi a skutoènosami
vplývajúcimi na úspech èi neúspech èinnosti útoèníka
snažiaceho sa o prienik do chránenej siete. Opísanie týchto
oblastí: stratégie útokov, nástroje na vedenie útoku
a zneužitie slabín mobilného kódu. Poznanie èinností
útoèníka umožòuje zvoli stratégiu nasadzovania
a profilovania nástrojov urèených na detekciu prienikov
(IDS, intrusion detection system).
1. Vážnos kybernetických útokov
Útoky na národné a súkromné poèítaèové infraštruktúry sa stávajú vážnym
problémom sveta informaèných technológií. Správy o prienikoch hackerov
(útoèníci, attackers, entity snažiace sa o
prienik do informaèného systému) do
sietí súkromného sektora na rozdiel od
štátnych inštitúcií sú obyèajne strohejšie, pretože ovplyvòujú pozíciu zasiahnutého subjektu na trhu. Aj keï štatistiky rastu útokov poskytujú lepší základ
pre vyjadrenie potreby IDS, príklady z
histórie bývajú presvedèivejšie. Terminologicky je vhodné uvies, že votrelec
(intruder) je chápaný ako entita úspešná v
útoku na cie¾.
Október 2000. Spoloènos Microsoft
priznala prienik hackerov do firemnej
siete. Neoficiálne správy hovoria o ukrad-
%" 2+4-87-2/2001
nutí zdrojových kódov niektorých významných programov vyvinutých spoloènosou.
Október 2000. Palestínske nepokoje prerastajú do kybernetického priestoru. Palestínski poèítaèoví útoèníci zasahujú
poèítaèové systémy izraelského parlamentu. Odplatou sú útoky na WWW
stránky jednej z militantných palestínskych skupín.
Február 2000. Významné svetové
spoloènosti boli zasiahnuté novým typom
útoku, ktorý spôsobil vyradenie poskytovaných WWW služieb z prevádzky. Útok
bol vedený novým distribuovaným spôsobom (Distributed Denial of Service).
Október 1999. Oficiálne zdroje potvrdili,
že hackeri pôsobiaci z Ruska systematicky
prenikajú do poèítaèov Ministerstva obrany
Spojených štátov viac než rok. Útoèníci
získali množstvo neklasifikovaných, ale nie
necitlivých informácií. Obdobne prenikli do
siete laboratória nukleárnych zbraní a výskumu ministerstva energetiky.
Jún 1999. Po zásahu èínskeho ve¾vyslanectva v Belehrade lietadlami NATO hackeri z Èíny atakovali poèítaèové systémy
vlády USA.
2. Vzrast frekvencie a zmena motívu
útokov
Predchádzajúce tlaèové správy potvrdzujú vážnos a vyspelos podstaty posledných kybernetických útokov. Uvedené
umocòuje fakt, že za posledných 12 rokov
rast poètu incidentov na internete odráža
rast internetu. Obrázok 1 zobrazuje tento
rast poètom incidentov hlásených na
CERT/CC (CERT Coordination Center na
Carnegie Mellon University). Zaujímavý je
aj vývoj motivácie útoèníkov. Pokia¾ v
predchádzajúcich rokoch podstata útokov
vychádzala z preverenia intelektuálnej
sily, v súèasnosti sú útoky motivované
ekonomickými, politickými a vojenskými
cie¾mi.
Z h¾adiska odbornej zdatnosti na zaèiatku milénia sa útoèníci javia takto: V 80.
rokoch to boli systémoví experti, ktorí mali
vysokú odbornú úroveò a používali vlastnými silami navrhnuté metódy na vniknutie do systému. Použitie automatických nástrojov a zlomyse¾ného kódu (programový
nástroj na porušenie bezpeènostnej politiky) bola skôr výnimka ako pravidlo. Dnes
skoro každý môže útoèi na sie z dôvodu
rozšírenia a ¾ahkej dostupnosti nástrojov
útoku a zlomyse¾ného kódu, ktoré kopírujú
známe metódy útoku.
3. Zdokona¾ovanie stratégie útokov
V súèasnosti sa útoèníci zdokona¾ujú v technike použitia automatizovaných nástrojov,
v schopnosti zosta utajenými a v ich aplikácii neoèakávaných stratégií.
V príspevku Dragos Ruiu [2] je uvedených 7 fáz útoku (aktivita útoèníka pri
snahe o prienik do systému až po jeho
zneužitie) s poh¾adom na stratégiu použitú v každej fáze a s opisom osobnej skúsenosti s obranou proti týmto útokom. Tieto fázy sú oznaèené ako prieskum, identifikácia slabín, snaha o prekonanie bezpeènostných zábran (penetrácia), riadenie, vnorenie, získanie údajov a sprostredkovanie útoku.
Prieskum. Prieskum znamená preskúšanie kybernetického priestoru, ktorý
obkolesuje chránenú sie. Rozumie sa
tým priestor poskytovate¾a služieb internetu (ISP, Internet Service Provider)
spolu s hostite¾skými systémami, ako sú
webové alebo DNS servery. V tejto etape
je cie¾om útoèníka urèi adresy dôveryhodných hostite¾ských systémov, postihnú dôverné, ale menej bezpeèné systémy pomocou bežných služieb, skenerov alebo atakova ISP smerovací systém. Takéto okrajové útoky môžu by
vykonané v malej šírke so zasielaním
I N F O W A R E
Obr. 1 Rast poètu incidentov zaznamenaných CERT/CC
získaných údajov na viaceré útoèníkove
stanovištia s malou intenzitou prenosu
údajov. Vzh¾adom na miesta, na ktoré je
smerovaný prieskum, býva obažné identifikova tieto aktivity pomocou IDS [1],
ktoré sa nachádzajú vnútri siete alebo na
hrane LAN ako cie¾a útoku.
Identifikácia slabín. Identifikácia slabín
zahrnuje objavenie slabých miest, cez
ktoré môže by sie ako cie¾ útoku dostupná. S automatickými nástrojmi, ktoré sú dnes dostupné, je neautorizované
vyh¾adávanie slabín ve¾mi rozšírené.
Aktivity spojené s identifikáciou slabín
môže administrátor relatívne dobre detegova. Detekènými nástrojmi môžu by
nielen špecializované nástroje, ako sú
sieové IDS, protipožiarne steny (firewally), pomáha i systematické vyhodnoco-
vanie súborov udalostí (log súbory).
Webové, poštové (mail) a DNS servery sú
obyèajne cie¾om identifikácie slabín, pretože sú èasto implementované pred firewallmi.
Penetrácia. Samotná penetrácia môže
by realizovaná viacerými spôsobmi. Napríklad možnos vykonania skriptu v rámci
aplikaèného programu umožòuje infiltrova systém dodaním zlomyse¾ného kódu v
rámci bežne neškodných balíkov (napr.
elektronickou poštou). Tento kód môže
otvori tunely, ktoré umožnia penetráciu
firewallu. Alternatívou je tajná inštalácia
krtka, èo je program s obdobnou tunelovou funkciou, ale je inštalovaný osobou
s bežným prístupom do vnútornej siete.
Komunikácia votrelca a kódu umiestneného vnútri siete potom môže vyzera
ako prenos protokolmi HTTP alebo FTP,
vyvolaný bežným používate¾om siete.
Tento spôsob vychádza z predpokladu
existencie politiky, resp. pravidla, ktoré
sprístupòuje internet používate¾ovi siete,
èo je bežné pravidlo nastavené zvyèajne
na firewalle. Firewally, ktoré kontrolujú
obsah komunikácie na aplikaènej vrstve,
môžu detegova abnormality použitia
protokolu.
Riadenie. Len èo má útoèník prístup do
siete, zameriava sa na získanie riadenia
napadnutých systémov a odstránenie príznakov indikujúcich, že systém je napadnutý. Etapa môže pozostáva z inštalácie
kódu, ktorý zabezpeèí zavedenie väèšieho
riadiaceho programu (napr. Back Orifice)
z nejakého iného, dávnejšie napadnutého systému. Po získaní riadenia je urobené vyèistenie log súborov (súborov
udalostí, súborov kontroly integrity a
iné) na úèel obnovenia stavu pred útokom. Úlohou riadiaceho programu je
vzdialené riadenie napadnutého systému. Týmto spôsobom je možné systém
kompletne riadi, spúša programy,
presúva dáta a programy na systém a z
neho bez indikácie ostatným používate¾om. Používate¾ môže pocíti sporadické spomalenie, ktoré je však na systémoch Windows nerozoznate¾né od bežnej prevádzky. Systémy NT a Linux nie sú
pri tomto poh¾ade ove¾a lepšie.
Vnorenie. V tejto etape votrelec musí
zabezpeèi, aby pre napadnutý systém
mal k dispozícii riadenie i pre prípad jeho
odhalenia alebo po zmene podmienok na
riadenie systému. Riešenie je napr. v prepísaní málo používaných systémových súborov so zlomyse¾ným kódom, ktorý
môže preži aj po systémovom reštarte.
Nepríjemným postupom je vloženie zlomyse¾ného kódu do pamäte EEPROM sieovej karty, ktorý zabezpeèí sprístupnenie
napadnutého systému i po novej inštalácii operaèného systému.
Získanie údajov. Na utajené získavanie
informácií sa ponúka použitie šifrovania
a pomalé odosielanie von. Dodatoènou
stratégiou je skrytie odchádzajúcich údajov použitím bežného protokolu, ako je
napr. HTTP s možnosou ukrytia v súboroch typu JPEG alebo GIF.
Sprostredkovanie útoku. Vo finále môže
votrelec použi napadnutú a ovládanú sie
alebo systémy ako odrazový mostík na útok
na iné systémy. Pretože pri útoku na inú
sie útoèník zanecháva stopy zo siete vedenia útoku a tým ju vystavuje do podozrenia, je v jeho záujme ma k dispozícii viacero sietí na sprostredkovanie útokov. Útok
je potom možné rieši distribuovane a tým
sa znižuje riziko jeho odhalenia.
Pri etapách býva niekedy zdôraznená
rýchlos skenovania alebo komunikácie
útoèníka s cie¾om útoku. Dôvodom je
možnos identifikácie útoèných aktivít,
ktorá vychádza z myšlienky detekcie aktivít v istej èasovej následnosti. Formálne
vyjadrenie útoènej aktivity sa oznaèuje
ako príznak útoku.
2/2001 2+4-87- %#
I N F O W A R E
4. Zdokona¾ovanie nástrojov na vedenie útoku a
zneužitie
V súèasnosti sa významné miesto pri prieniku do siete
pripisuje nástrojom na skenovanie a vzdialený manažment.
Používané nástroje ponúkajú podstatne väèšiu silu pre
indivíduá s menšími skúsenosami a znaène rozširujú
základòu útoèníkov s dokonalejšími útokmi. Automatizované nástroje umožòujú útoèníkom rýchlo penetrova,
ustúpi alebo pokraèova pomalým skenom. Kvalitnejšie
nástroje na skenovanie a vzdialený manažment zosilòujú
túto skutoènos.
Skenovacie nástroje sa používajú v etape prieskumu a
identifikácie slabín. Umožòujú útoèníkovi urèi, preveri
systémové charakteristiky cie¾a útoku. Tieto nástroje rozoznávajú verzie operaèného systému, ktorý je na cie¾ovom hostite¾ovi použitý, spolu s ïalšími nastaveniami.
Získané informácie umožòujú útoèníkovi využi slabiny
špecifické pre danú konfiguráciu. Najznámejším nástrojom v tejto oblasti je SATAN [3]. Nové nástroje, ako sscan
[4] a nmap [5], sú široko používané v súèasnosti. Posledná verzia nmap umožòuje identifikáciu viac ako 100 verzií operaèných systémov. Nmap môže kamuflova svoj
útok posielaním atráp paketov, ktoré pochádzajú zo sietí,
ktoré s touto èinnosou nemajú niè spoloèné.
Skenovanie portov umožòuje útoèníkovi obyèajne
identifikova, ktoré služby cie¾ový systém podporuje
alebo nepodporuje. Preverenie portov zvyèajne využíva
TCP, UDP alebo ICMP protokol na vylákanie ohlasov od
cie¾a na úèel urèenia aktívnych portov. Sscan tiež identifikuje systémové slabiny. Umožòuje napr. napísanie
používate¾ského skriptu, ktorý môže by automaticky
vykonaný na využitie slabiny, ktorá bola identifikovaná.
Nástroje na vzdialený manažment poskytujú systémovému administrátorovi možnos vzdialene pristupova
a interaktívne pracova so servermi. K významným
škodám dochádza vtedy, ak je takýto nástroj zneužitý
v útoku na cie¾ v etape riadenia. Back Orifice [6] je
dobrým príkladom nástroja na vzdialený manažment,
ktorý sa všeobecne používa ako prostriedok zneužitia.
Môže by inštalovaný na nepodozrivý systém s Windows
95/98 a použitý na riadenie zo vzdialeného klienta
nástroja. Obdobným konkurenèným nástrojom je systém
Netbus. Oba sa dnes poskytujú ako komerèné produkty a
oba sú detegovate¾né antivírusovými prostriedkami alebo
sieovými IDS.
Zaujímavým nástrojom je AntiSniff [7], ktorý v rámci
LAN poskytuje detekciu systémov fungujúcich v promiskuitnom režime. Systémy v promiskuitnom móde vedia
odpoèúva sieovú prevádzku a môžu realizova útok na
dôvernos. Aj keï AntiSniff bol ohlásený ako nástroj na
detekciu nelegálne inštalovaného programu na odpoèúvanie prenosov po sieti, principiálne ho možno použi ako
nástroj útoèníka. Útoèník môže detegova prítomnos
sieového IDS, ktorý by mohol odhali prípadného votrelca.
5. Slabiny mobilného kódu
Stále viac sa zaèínajú vykonate¾né kódy prenáša formou
dodatkov k poštovým správam a obdobné platí pre použitie Java appletov a ActiveX objektov. Vïaka možnostiam, ktoré poskytujú, nie je prekvapením, že sú populárne. Mobilita kódu však umožòuje jeho zneužitie.
Tu je namieste konštatovanie, že ActiveX objekty sú
menej bezpeèné ako Java applety, ale ažia z väèšej
funkcionality vïaka neprítomnosti bezpeènostných mechanizmov. Predpokladá sa, že práve ¾ahké použitie a funkcionalita bude argumentom v prospech víazstva menej
bezpeèných ActiveX objektov.
ActiveX má minimálny bezpeènostný model a spoèíva
na tzv. Authenticode, èo je mechanizmus autentifikova-
%$ 2+4-87-2/2001
nia autora kódu. Ten však nereflektuje stav, že útoèník
môže tiež získa certifikát [7]. Známe slabiny boli prezentované v [8], keï po zavedení ActiveX objektu došlo k
úspešnému útoku na dostupnos služby. Dajú sa tiež
prezentova postupy na vytvorenie spustite¾ného súboru
v adresári so štartovacími súbormi. K hodnoteniu treba
priloži, že ani Java nie je imúnna a môže ma slabiny [8].
Niektoré firewally môžu chráni pred importom
ActiveX a Java formou ich rozoznania. Ich súèasná
funkcionalita však neposkytuje rozoznanie medzi legitímnym a zlomyse¾ným kódom. Umožòujú potom len filtráciu ActiveX a Java.
Kontrola a monitorovanie mobilného kódu a jeho interakcia dobre zapadá do koncepcie funkcionality IDS.
Tieto funkcie idú mimo služieb firewallov, ktoré sa zameriavajú na ochranu na hrane siete.
Úlohy, ktoré by IDS v tomto smere mali vykonáva,
zahrnujú:
n kontrolu obsahu a pravdepodobného správania
mobilného kódu (napr. aké typy interakcie
vykonávajú),
n odsledovanie vykonávania mobilného kódu
s overením, že sú splnené isté podmienky, a jeho
prípadné zastavenie
n výstraha systémovým administrátorom pri vykonávaní
otáznych aktivít
n zaznamenávanie udalostí o aktivite mobilného kódu
6. Systémy detekcie útokov
Trh s nástrojmi na detekciu útokov významne vzrastá.
Jednou z hybných síl tejto skutoènosti je uvádzanie programov (vrátane operaèných systémov), ktoré nie sú
adekvátne testované s oh¾adom na bezpeènos prevádzky. Rapídny rast dopytu po možnosti prepojenia
a zdie¾ania súborov otvára operaèné systémy smerom k zranite¾nosti a zneužitiu.
V priebehu posledných rokov bolo navrhnutých a vyvinutých viacero systémov na detekciu útokov. Prvé IDS
boli zamerané na analýzu auditovacích súborov, vytvorených operaèným systémom a rôznymi aplikaènými programami. Vychádzajú z predpokladu, že správanie
útoèníka sa bude logicky odlišova od bežného používate¾a. Neskôr sa pozornos sústredila na techniky
založené na snímaní dát priamo zo sieového média pri
prenose medzi jednotlivými hostite¾skými poèítaèmi. Z
uvedeného vyplýva základné delenie IDS na hostite¾ské a
sieové. Integráciou hostite¾ských a sieových IDS je možné získa systém poskytujúci výhody oboch systémov.
Hostite¾ské IDS využívajú model detekcie anomálií,
nezvyèajného správania. Tento typ IDS je schopný spracúva informácie z najvyšších vrstiev protokolového zásobníka. V závislosti od typu spracúvaných informácií
možno hovori o aplikaène špecifických hostite¾ských IDS
a operaènému systému špecifických hostite¾ských IDS.
Predstavite¾mi aplikaène špecifických hostite¾ských IDS
sú systémy nastavené pre potreby konkrétnej používate¾skej aplikácie, ako je napr. WWW server. Analogické
je to v IDS špecifickom konkrétnej platforme (NT, UNIX).
Súèasný trend je, že agenti hostite¾ských IDS sú závislí od
operaènej platformy a majú k dispozícii nástroje na tvorbu pravidiel detekcie útokov a reakcie na ne. Tvorba pravidiel môže, samozrejme, reflektova konkrétne aplikácie
bežiace na danej operaènej platforme.
Sieové IDS. Evolúcia informaèných systémov a vlastnosti hostite¾ských IDS priniesli potrebu analyzova dáta
na všetkých úrovniach sieového modelu, èo viedlo k potrebe vývoja sieových IDS. Sieový IDS sa nachádza na
komunikaènej ceste medzi hostite¾om a klientom. Detekcia útoku vychádza z porovnania parametrov používate¾skej relácie, príkazov a techniky použite¾nej na útok
na cie¾ový systém. Tieto techniky sa nazývajú aj príznaky
útokov. Hlavnou výhodou týchto systémov je, že:
I N F O W A R E
n nezaažujú servery, používate¾ské spojenia,
n detekcia útokov prebieha v reálnom èase a taký je aj
ohlas na útok,
n umožòujú detekciu útokov na všetkých vrstvách
sieového modelu.
7. Záver
Ako možno vidie, útoèník má k dispozícii široké spektrum techník, ktoré sa dajú modifikova alebo nájs
nové, èo je výzvou schopnostiam dnešných IDS. Útoèníci budú zrejme vytvára nové nástroje, ktoré automatizujú ich èinnosti. Jedinou ochranou budú pravdepodobne opä automatizované nástroje, ktoré umožnia
v spleti sieovej prevádzky a systémových hlásení detegova a odvráti ich použitie.
Paradoxne sa ukazuje, že sofistikovanos nástrojov
znižuje požiadavky na intelektuálne schopnosti útoèníkov, ktorí tieto nástroje nevytvárajú, ale len používajú.
Týmto spôsobom sa môže rozšíri poèet útokov, èo je
opä výzvou k nasadzovaniu IDS.
Vážnou výzvou bezpeènosti systémov bude širšie použitie mobilného kódu. Prvé riešenia sú už k dispozícii. Je
len otázkou, èi systémy na detekciu zlomyse¾ného mobilného kódu budú v predstihu pred šikovnosou budúcich útoèníkov.
Ïalšie faktory, ktoré neboli v príspevku opísané a vplývajú na možnos realizácie útoku, sú šifrovanie správ a
následná problematickos detekcie zlomyse¾ného kódu,
slabiny použitia modemov, zložitos sietí, neprítomnos
bezpeèného návrhu programov a operaèných systémov,
požiadavky interoperability a štandardov, ¾udské a organizaèné faktory a iné.
Ing. Peter Dekýš, CSc.,
Orga-Trade, a. s.
([email protected])
Literatúra:
[1] Dekýš, P.: Ochrana lokálnych sietí proti útokom.
Zborník prednášok z konferencie Bezpeènos dát 2000.
Bratislava, 4. 4. 2000.
[2] Ruiu, D.: Cautionary Tales: Stealth Coordinated
Attack HOWTO [on line].
WWW:<URL:http://www.nswc.navy.mil/ISSEC/CID/
Stealth_Coordinated_Attack.html> (1999)
[3] CERT/CC: CERT Advisory CA-95.06 [on line].
WWW:<URL:http://www.cert.org/advisories/CA_95.06.
satan.html> (1995)
[4] CERT/CC: CERT Incident Note IN-99-01 on sscan [on
line].
WWW:<URL:http://www.cert.org/incident_notes/IN-9901.html> (1999)
[5] Fyodor: The Art of Port Scanning [on line].
WWW:<URL:http://www.insecure.org/nmap/nmap_doc.
html> (1997)
[6] LaMonaca, M. Back Orifice „Remote Administration
Tool“. University of Pennsylvania [on line].
WWW:<URL:http://www.rescomp.upenn.edu/docs/hype
/old/bo.html> (1999)
[6] L0pht Heavy Industries, Inc.: Antisniff-Overview, [on
line].
WWW:<URL:http://www.l0pht.com/antisniff/overview.h
tml> (1999)
[7] McGraw, G.: Why Monitoring Mobile Code is Harder
than It Sounds. The USENIX Association Magazine,
September 1999.
[8] McLain, F. The Exploder Control Frequently Asked
Questions [on line].
WWW:<URL:http://www.halcyon.com/mclain/ActiveX/
Exploder/FAQ.htm> (1999)
[9] Allen, J.: State of the Practice of Intrusion Detection
Technologies. Technical report CMU/SEI-99-TR-028,
Carnegie Mellon Software Engineering Institute,
January 2000.
2/2001 2+4-87- %%
Motorola V100 Personal Communicator
n Budúcnos je v SMS
Jedným z trendov na celosvetovom trhu
mobilnej komunikácie je rast používania
krátkych textových správ – SMS. Ide
o tichú a diskrétnu formu komunikácie,
ktorú používatelia využijú napr. v reštauraèných zariadeniach alebo na kultúrnych
podujatiach. Pod¾a niektorých zdrojov sa
momentálne každý mesiac pošle celosvetovo vyše 8 miliárd SMS správ. Najintenzívnejšími používate¾mi SMS sú vo všeobecnosti mladí ¾udia, pre ktorých je
dôležitý faktor ceny. Ak ste však niekedy
písali SMS pomocou klávesnice na
bežnom telefóne, urèite viete, že je to
dos obiažné. Jednotlivé znaky
vyberáte postupným stláèaním príslušného klávesu.
Na napísanie písmena
„S“ je potrebné
stlaèi
tlaèidlo
oznaèené „7“ až
štyrikrát, podobne je to s písmenom „Z“. Klávesnica
bežného telefónu jednoducho nie je prispôsobená na písanie dlhších
správ.
Práve tento problém sa
spoloènos
Motorola
pokúsila vyrieši svojím
mobilným telefónom
V100, urèeným najmä
mladým ¾uïom od 16 do
24 rokov. Nový prístroj je
namiesto numerickej klávesnice vybavený plnohodnotnou QWERTY
klávesnicou, ktorá pripomína klávesnicu
vreckového poèítaèa. Používate¾ tu nájde
aj špeciálne klávesy, ako je Alt, Shift
alebo Caps. Okrem toho pribudli dve klávesy, ktoré priamo aktivujú editovanie a
èítanie SMS správ. Všetky klávesy sú
osvetlené. Pomocou klávesnice napíšete
SMS naozaj ve¾mi jednoducho a rýchlo.
Problém nerobia ani malé písmená a niektoré špeciálne znaky zo západoeurópskych krajín. Slovenské znaky s diakritikou touto klávesnicou nemožno zadáva.
Napriek takto vybavenej klávesnici má
Motorola V100 relatívne malé rozmery –
94 × 71 × 27 mm. Displej má rozmery
53 × 32 mm a môže zobrazi 8 riadkov
textu. Rozlíšenie displeja je 128 × 64
bodov. Oèakávali sme však od neho
lepšiu èitate¾nos, hlavne po skúsenostiach s vynikajúcimi displejmi telefónov
Timeport. Na displeji sa v predvolenom
stave zobrazuje meno operátora a digitálne hodiny. Ako je pri produktoch
firmy Motorola zvykom, najdôležitejšie
funkcie telefónu sú dostupné pomocou
grafického menu.
Telefonovanie je možné výluène s použitím štandardne dodávanej hands-free
súpravy. V telese samotného „telefónu“
totiž nie je integrované slúchadlo ani mikrofón. Na nevyhnutnos používania
hands-free súpravy pri telefonovaní si jednoducho treba zvyknú. Pri šoférovaní
tento systém urèite oceníte, ale dáva si
slúchadlo
do
ucha
zakaždým, keï vám
v kancelárii zazvoní
mobil, to si už vyžaduje istý
návyk.
Ak chcete prebra prichádzajúci hovor, nemusíte telefón V100 otvára. Na
boku prístroja je zabudované tlaèidlo
práve na tento úèel. Okrem toho sa tu
nachádza tlaèidlo Smart, pomocou ktorého máte rýchly prístup do adresára.
Pomerne presne funguje aj hlasové
vytáèanie – hlasom však nemôžete
vytáèa všetky mená z telefónneho
zoznamu. Súèasou dodávky je puzdro
na opasok – samozrejme v štýle iMac.
Orientácia prístroja na mladých ¾udí je
zjavná z jeho dizajnu. Prístroj sa ponúka
v moderných farbách, v žiarivej zelenomodrej farbe a v prieh¾adnej modrej
v štýle iMac. Ïalšie farby majú nasledova
– bude to napr. oranžová farba Explosiv
Sonic. S farbou telefónu je zladená aj
farba hands-free súpravy.
Èo sa týka funkcií, nenájdete tu diár
alebo iné známe manažérske funkcie.
Prístroj je na druhej strane vybavený
funkciami, ktoré uspokoja teenagera.
Hlasové ovládanie sme už spomenuli,
telefón ïalej ponúka dvanás typov zvonenia, je tu aj možnos vytvorenia vlastnej melódie. Krátky hlasový záznamník
s možnosou nahratia troch minút
záznamu príde vhod, ak nie je poruke
pero a papier. Motorola sa v minulosti
z neznámeho dôvodu vyhýbala budíku
a hrám. V telefóne V100 si to však vynahradila. Používate¾ tu nájde hry Bakarat,
Hanojské veže a Tehly a hneï celý systém
budíkov. Môžete zada pä rôznych èasových údajov, ku každému možno zada
40-znakový text. Integrovaný je aj WAP
prehliadaè – aj tu príde vhod klávesnica
QWERTY a štvorsmerná navigácia
pomocou kurzorových klávesov.
Pod¾a našich skúseností je V100
ve¾mi vhodná na komunikáciu
pomocou SMS. Relatívne pohodlná klávesnica vám
umožní jednoducho
tvori aj obsažnejšie
SMS. Pri bežnom telefonovaní je trochu
ažkopádnejšia
ako bežný telefón.
Na druhej strane sa
nám páèil systém alarmov, pomocou ktorých si
môžete organizova èas
v priebehu dòa. Vhod
príde aj hlasový záznamník. Na druhej strane by
som privítal funkcie z osobného organizéra a azda trochu
väèšiu pamä na prijaté/poslané
SMS.
Prístroj Motorola V100 by na slovenskom trhu mal by dostupný od marca
2001. V súèasnosti prebieha vývoj modelu
V101, ktorý by mal pracova na báze
GPRS. Ten by mal ma rovnaký dizajn
i koncepciu ako model V100.
Prístroj zapožièal:
Motorola GmbH – organizaèná zložka
Cena s DPH: okolo 10 000 Sk
Ondrej Macko
Parametre pod¾a výrobcu:
Rozmery: 94 × 71 × 27 mm
Hmotnos: 125 g
Batéria: LiIon 500
Doba pohotovosti (hod.): 40–150
Doba pohotovosti hovoru (min.): 210
Displej: grafický, 8 riadkov
GSM pásma: 900 / 1800
Pamä telefónneho zoznamu: 100
Vyzváòacie tóny: 12
Vlastné melódie: 1
Volané / prijaté / zmeškané hovory: 10 / 10 / 10
Ïalšie vlastnosti: WAP, hodiny, systém alarmov,
dátum, hlasové vytáèanie, rýchla vo¾ba èísel, vibraèné
zvonenie, dáta, fax, hlasový záznamník na 3 minúty,
zobrazenie kreditu
Hry: 3 – Bakarat, Hanojské veže a Tehly
I N T E R N E T
Na potulkách svetom WWW
51. èas: Lyžovaèka na webe
I keï zima nám doposia¾ neukazuje svoju
najprívetivejšiu tvár a zo snehu sa mohli
teši iba málokde, je najvyšší èas poobzera sa po tom, kde sa dá lyžova. Dnes už
nie sme odkázaní na snehové spravodajstvo len v rámci predpovedí poèasia.
Podobne ako v iných oblastiach aj
v súvislosti s lyžovaním platí, že na webe
možno nájs ve¾mi komplexné informácie. Pozrieme sa nielen na domáce servery, ale aj na servery v Èechách a inde vo
svete.
LYžOVAÈKA DOMA. Samozrejme,
potulky sa patrí zaèa doma. Hoci mnohí
priaznivci lyžovania, ktorí mali možnos
využi služby stredísk v Alpách, majú k tým
našim nemalé výhrady, osobne si myslím,
že aj u nás doma sa dá dobre zalyžova.
Druhým slovenským portálom venovaným tejto problematike je server www.
nahory.sk, ktorý je obsahovo ve¾mi bohatý. Okrem „povinných“ rubrík na òom nájdete aj informácie o službách poskytovaných v jednotlivých strediskách (dokonca
aj o stravovaní!), informácie o zájazdoch
a súažiach. Zaujímavosou je zaradenie
sekcií poh¾adnice, bazár, diskusia, poradenstvo a zoznamka. (Podrobnejšie predstavenie webov nahory.sk a yeti.sk nájdete na strane 82.)
Pri pokuse nájs server www.lyze.sk alebo nieèo podobné som neuspel, ale ve¾mi
dobre možno hodnoti server na adrese
www.ski.sk, ktorý je však obsahovo chudobnejší ako predchádzajúce portály. Na
rozdiel od serverov s rovnakým menom
Lyžiarske strediská nájdete doslova po
celom Slovensku, pravdaže, ich význam
a vybavenie sa výrazne odlišujú a tradiène
najlepšie vybavené bývajú klasické strediská. Poïme však na internet. Prvým z dvojice portálov venovaných tematike lyžovania
je server www.yeti.sk, ktorý nielen z obsahovej, ale aj z grafickej stránky spåòa všetko, èo od portálu môžete oèakáva.
Nájdete tu snehové spravodajstvo, informácie o podmienkach v jednotlivých strediskách (samozrejme, aj s odkazmi na podrobnejšie informácie èi priamo WWW
stránky stredísk). Mòa potešilo viacero
rubrík, najmä Yetiho magazín, odporúèania na výber výbavy a informácie pre priaznivcov bežiek.
v zahranièí tento je venovaný výhradne snehovému a lavínovému spravodajstvu.
Ve¾mi podobný predchádzajúcemu je
server www.holidayinfo.sk, aj na òom nájdete iba základné informácie o snehových podmienkach a odkazy na jednotlivé
strediská.
Na serveri www.skiing.sk je síce
o nieko¾ko rubrík viac, ve¾mi slabá je však
aktualizácia, v èase mojej poslednej návštevy (11. 1.) posledná informácia v rubrike správy pochádzala z 24. novembra
a v bleskovkách z 19. decembra!
Informácie o snehových podmienkach
a všetkom, èo súvisí s lyžovaèkou, nájdete aj
na serveroch jednotlivých regiónov, dobrým
príkladom je ten na adrese www.tatry.sk.
Trošku mimo našej hlavnej témy je server http://www.hory.sk/, ktorý je venovaný skialpinizmu a vysokohorskej turistike,
je však doplnený aj o snehové spravodajstvo a spravodajstvo o aktuálnom poèasí.
Za zmienku stojí aj dlhodobá predpoveï
snehových podmienok v horách.
LYžOVAÈKA V ÈECHÁCH. V Èechách je ponuka serverov s touto tematikou ve¾mi podobná našej. Najlepším štartovacím bodom je pod¾a mòa server
www.ski.cz. Ten je portálom pre tému
lyžovania so všetkým, èo k tomuto oznaèeniu patrí. Nájdete na òom totiž nielen
informácie o snehových podmienkach azda
vo všetkých významnejších stredískách, ale
aj ich zoznam s pomerne kvalitným opisom
jednotlivých stredísk, obsahujúcim nielen
údaje o samotnom stredisku (trate, vleky,
geografické údaje), ale aj informácie o ubytovaní a dopravnej dostupnosti. Samostatná rubrika je venovaná lyžiarskym školám
a na serveri nájdete aj virtuálnu predajòu
lyžiarskych a snoubordingových potrieb.
Problematiku spravodajstva o aktuálnych snehových podmienkach pokrýva
server www.snih.cz, ktorý je v podstate
obdobou nášho servera www.ski.sk, iba
o nieèo bohatšou.
Webová prezentácia klasického magazína o lyžovaní a všetkom, èo s ním súvisí, sa
nachádza na adrese www.skimagazin.cz.
Výborné je spravodajstvo zo sveta športu.
Športovej stránke lyžovania a informáciám o òom je venovaný server www.ski
sports.cz, samozrejme, nechýbajú informácie o svetových pohároch a ich aktuálnych rebríèkoch, obèas aj nejaká tá klebietka zo zákulisia. Neodmyslite¾ným doplnkom sú informácie o vybavení
a množstvo ïalších drobností.
Poradie
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
& 2+4-87-2/2001
Program
ICQ 2000b
Webshots Desktop
WinZip 8.0
Download Accelerator 4.0
LingoWare2 for ICQ2000b
GoZilla Free
iMesh 2.00
Napster 2.0
CNET CatchUp
Babylon 3.1
Ïalším èeským portálom je server
Ski.sport.cz, ktorý poskytuje viacero kvalitných linkov a pekným èítaním sú recenzie na jednotlivé lyžiarske strediská!
LYžOVAÈKA VO SVETE. Vo svete
je ponuka podstatne bohatšia, a keïže môj
priestor je obmedzený, snažil som sa nájs
to najatraktívnejšie, najmä však miesta,
odkia¾ sa môžete dosta k informáciám
o jednotlivých lyžiarskych strediskách. Ak
zvolíte hociktorú z uvedených adries,
nezmýlite sa. Ja som zaèal na adrese
www.ski.com, ktorá poskytuje dostatok
odkazov, z obsahovej stránky sa mi však
páèil server www.skinet.com, ktorý je
obsahom i spracovaním ve¾mi dobrý.
Na adrese www.skireview.com nájdete
informácie najmä o podmienkach na
lyžovanie doslova vo všetkých kútoch
sveta, staèí zada oblas.
Aspoò krátku zmienku si zaslúži aj server www.goski.com, na ktorej je zoznam
krajín, v ktorom nechýba ani Slovensko.
V rámci informácií a odkazov tu nájdete aj
odkazy na niektoré menované stránky.
ZÁVER. Ak vám je teda smutno, že za
oknom ešte vždy chýba tá èarovná biela
perina, skúste si na webe nájs miesteèko,
kde je sneh, a oprášte lyže!!!
Pre tých, èo majú radšej poèítaèe, mám
v zálohe aspoò rebríèek z domény
http//www.download.com. Ponúkaný
rebríèek bol zverejnený 10. 1. 2001.
Aj tentoraz je len minimum zmien, ICQ
si drží svoju neochvejnú pozíciu s viac ako
dvojnásobkom stiahnutí v porovnaní
s Webshots Desktop, ktorý je na druhej
prieèke. Doèkali sme sa iba dvoch noviniek
a pozíciu si „zlepšil“ jediný program.
Peter Orviský
Stiahnutia
1 025 266
444 586
355 172
215 038
204 637
203 154
120 926
112 077
95 814
91 893
Minule
1
2
3
4
7
5
6
Nový
Nový
9
I N T E R N E T
Ako na firemnú webovú stránku
2. èas
V tejto a nasledujúcej èasti seriálu prejdeme
k jadru problému: èo má obsahova firemná stránka. Samozrejme, každá stránka je
koncipovaná inak a každá firma má trochu
inú firemnú kultúru, predsa však existujú
urèité informácie, ktoré sa na webových
stránkach firiem pravidelne opakujú. Ich
poradie nemusí zodpoveda tomu, ako som
ich zoradil v tomto èlánku, firma môže niektoré z nich vynecha alebo prida iné.
Firemná stránka by predovšetkým
nemala by chudobná. Vyvoláva to rozpaèitý dojem, že firma asi nemá èo o sebe
poveda. Preto by sa väèšina z informácií,
ktoré v tomto èlánku odporúèam, mala na
stránke objavi.
ako je odbytové, reklamaèné atï., kde sa
uvádza aj meno konkrétneho pracovníka,
jeho telefónne èíslo, e-mail a pod.
Odporúèa sa, aby e-mailová adresa neznela [email protected], ale aby bola utvorená na meno konkrétneho zamestnanca,
ktorý na odbytovom oddelení vybavuje
objednávky. Musí by však jasné, že daný
èlovek pracuje na odbytovom oddelení
a je kompetentný objednávky vybavova.
Ak má firma ïalšie poboèky alebo
obchodných zástupcov, autorizovaných
predajcov a pod., mala by ich adresy publikova v špeciálnom dokumente.
TLAÈOVÝ SERVIS. Tlaèové správy
sú pravidelnou súèasou webových stránok
Každý dokument webovej stránky by
mal ma jednotný dizajn a netreba zabúda, že po stiahnutí z firemnej stránky je
dokument akoby vytrhnutý z kontextu.
Z každého teda musí by jasné, od koho
pochádza, z firemnej stránky akej spoloènosti bol stiahnutý, a mal by obsahova aj
dátum, pretože zákazníci si môžu
sahova informácie periodicky a napokon
stratia preh¾ad o ich poradí.
Každá firma má svoj názov a logo. Na
úvodnej stránke a, samozrejme, aj na
každom ïalšom dokumente by sa malo toto
logo spolu s názvom spoloènosti nachádza.
Z loga a firemných farieb by mal vychádza
aj dizajn celej webovej stránky. Tak je to napríklad pri stránke firmy IBM, ktorá je vyhotovená v modrej farbe, typickej pre IBM.
Ak má stránka viacero jazykových
mutácií, úvodná stránka by mala obsahova aj možnos prepnutia jazykových verzií, èi už slovne, napr. english version,
alebo vlajoèkou a pod.
Firma má adresu, na ktorej sídli. Tá
býva uvedená priamo na hlavnej stránke
spolu s telefónnym a faxovým èíslom,
e-mailom atï. Súèasou kontaktu na firmu býva aj IÈO, DIÈ a bankové spojenie.
V osobitnom dokumente možno publikova aj kontakt na jednotlivé oddelenia,
väèších firiem a majú na nich dôležité postavenie. Takto firma publikuje informácie
urèené pre médiá (ale nielen pre ne)
a zabezpeèuje si publicitu. Pre novinárov je
ove¾a jednoduchšie ís sa pozrie na internetovú stránku firmy a stiahnu si odtia¾
tlaèovú správu ako telefonova a zháòa
hovorcu firmy alebo si dohovára stretnutie, prís na tlaèovú konferenciu a pod.
Publikovaním tlaèových správ sa firma
vyhne ešte jednej nepríjemnej situácii,
ktorou je možnos skomolenia mena
predstavite¾a firmy, nepochopenia, o èo
firme v prezentácii vlastne šlo, a pod.
Novinári si takto môžu informácie overi,
majú ich písomne a firma môže publikova to, èo uzná za vhodné.
Tlaèové správy možno nielen publikova na webovej stránke, ale aj rozposiela
médiám, samozrejme, po dohode, aby
firma nebola obvinená zo spamovania.
Takto sa od pasívneho publikovania dá
prejs k tzv. pretláèaniu informácií, keï
firma aktívne informácie o sebe umiestòuje na potrebné miesta. Tento tlaèový servis možno poskytnú aj zákazníkom, ktorí
o to požiadajú, a nevtieravou formou tak
robi firme reklamu. Obsahom tlaèových
správ by však nemala by ¾udová reklama
typu „kupujte, kupujte“, ale malo by ís
o solídne informácie, ktoré sa dajú nazva
tlaèovou správou.
Tlaèový servis pomôže firme aj v prípade, keï nastane nejaká krízová situácia,
ako je ekologická havária, požiar, nevyhnutnos sahova výrobok z trhu, prepúšanie atï. Práve vtedy sa totiž o firmu
zaène zaujíma najviac médií a prvé, po
èom siahnu, budú firemné tlaèové správy.
Keïže na firemnej stránke je tlaèový servis
pripravený a funkèný, možno okamžite
zaèa s publikovaním informácií, ktoré
situáciu upokoja.
Názov tlaèové správy znie, akoby boli
primárne urèené pre tlaè a nikomu inému.
Niekedy sa preto oznaèujú aj ako aktuality
a v tom prípade môžu ma aj vo¾nejší ráz,
firma v nich môže okrem tlaèových správ
publikova rôzne informácie o novinkách
vo firme, o svojich výrobkoch a pod.
Najmä menším firmám sa môže zda
publikovanie tlaèových správ o sebe velikášske, ale tieto firmy pravdepodobne pre
tento svoj komplex ani nikdy nevyrastú.
VÝROÈNÉ SPRÁVY. Výroèné
správy o hospodárení firmy sa pravidelne
publikujú na stránkach zahranièných
firiem, najmä akciových spoloèností. Je to
správa pre dodávate¾ov a odberate¾ov,
ako aj pre ve¾kých a drobných investorov.
Firma publikuje zvyèajne aj štvrroèné
hospodárske výsledky.
Tieto dokumenty by mali by takisto
súèasou webovej stránky. Firma si tým
buduje aj imidž transparentnej spoloènosti, ktorý je dnes ve¾mi dôležitý. V prípade
kladných výsledkov firma môže takýmto
spôsobom získava investorov pre svoj
ïalší rast a strategických partnerov.
Výroèné správy môžu by publikované
osobite, alebo spolu so štvrroènými
obchodnými výsledkami firmy ako tlaèové
správy v tlaèovom servise firmy. Ak si
firma myslí, že tieto informácie treba utajova, je na omyle. Skrachova sa dá aj
potichuèky, ale zarába sa dá len vo
ve¾kom štýle a s ve¾kými public relations.
HISTÓRIA, PRÍTOMNOS A BUDÚCNOS FIRMY. V rámci budovania imidžu je dobré, ak má firma za
sebou už nejakú históriu a ak je táto história úspešná. Ak je to v prípade vašej
firmy tak, je dobré informova návštevníka stránky o histórii firmy a najmä o úspechoch, ktoré dosiahla. Treba ho oboznámi aj s terajšími aktivitami firmy a s plánmi do budúcnosti. Toto je dôležité nielen
pre koncových zákazníkov, ale aj pre spolupracujúce firmy a investorov.
Možno publikova aj informácie o súèasnej ve¾kosti firmy, poète zamestnancov, obrate a pod.
REFERENCIE, OCENENIA, CERTIFIKÁTY. Najlepšie dokáže firma presvedèi potenciálneho zákazníka, ak uvedie
príklady spokojných zákazníkov z minulosti.
Stavebná firma sa môže pochváli realizovanými budovami, webová agentúra realizovanými webovými stránkami atï.
Ak výrobky vašej firmy dosiahli ocenenia na výstavách, v èasopisoch, od zákazníckych združení, je dobré to uvies.
Takisto je to aj v prípade certifikátov
kvality, certifikátov od partnerov, že má
firma kvalifikovaných, školených ¾udí.
Aj informácia, že firma je autorizovaným partnerom, dílerom, zástupcom
renomovaných spoloèností, patrí na
firemnú webovú stránku.
RIADIACI PRACOVNÍCI. Väèšie firmy publikujú na stránkach aj zloženie správnej
rady,
predstavujú
èelných
predstavite¾ov, riadite¾ov atï. Cie¾om je
predstavi ¾udí, ktorí vedú spoloènos,
a okrem transparentnosti firmy ukáza, akí
kvalitní ¾udia sú za firmu zodpovední a že
práve títo ¾udia sú garantmi úspešnosti
firmy a jej projektov.
VÝROBKY A SLUžBY. Každá firma
vyrába výrobky alebo poskytuje služby.
Pod¾a rozsahu produkcie a pod¾a toho, èi
stránka slúži len ako základná informácia
o firme, ako imidžová záležitos alebo ako
komplexná podpora predaja, sa publikuje
buï iba rámcová informácia o produkcii
firmy, alebo aj podrobný katalóg výrobkov
a služieb, prièom možno publikova aj ceny.
V poslednom prípade treba dba na to, aby
ceny zodpovedali realite a aby na internete
nebol publikovaný cenník spred pol roka,
ktorý už dávno neplatí. Ak sa dá zákazníkom
možnos pomocou e-mailu objedna výrobok, povedzme na dobierku, firma tak získa
nenároèný elektronický obchod. Samozrejme, je to iba ve¾mi jednoduché riešenie.
TECHNICKÁ PODPORA. Najmä
priemyselné firmy poskytujú k svojim výrobkom èoraz viac dokumentácie. Sú to príruèky používate¾a, podmienky, za ktorých je
možné výrobky používa, bezpeènostné
predpisy, dokumentácia na využitie súèiastok a ich technické parametre, katalóg
zapojení v prípade elektronických súèiastok
atï. Internet aj v tomto prípade zlacòuje
distribúciu týchto dokumentov, týka sa to
predovšetkým dokumentácie, ktorá nie je
štandardne dodávaná s výrobkom.
V budúcej èasti seriálu budeme
pokraèova ïalšími informáciami, ktoré
môžu by na stránke firmy publikované.
Branislav Madoš
2/2001 2+4-87- &
I N T E R N E T
Predstavujeme slovenské weby
n www.nahory.sk
živého panoramatického vysielania (známeho z STV). Osamelí lyžiari takisto ocenia
zoznamku, ktorú nahory.sk ponúka.
Èo poveda na záver? Server NAHORY.sk jednoznaène plní cie¾, ktorý si urèili
jeho autori. Poskytuje obrovské množstvo
informácií, ktoré sú podané vo ve¾mi príjemnom dizajne a v preh¾adnej forme.
Orientácia na stránkach je jednoduchá
a všadeprítomné vyh¾adávanie vám pomôže nájs presne tie informácie, ktoré
h¾adáte. Ak teda potrebujete èoko¾vek
oh¾adom zimných športov, urèite si to
namierte na adresu www.nahory.sk.
Zima – ideálny èas na dovolenky, doba ako
stvorená na peknú lyžovaèku. Kde však
nájs potrebné informácie? Veï pred odchodom chcete ma predsa všetko zabezpeèené, želáte si dostatok snehu, kvalitné služby a, samozrejme, aj pekné poèasie.
Tieto pre vás urèite ve¾mi dôležité informácie nájdete na mnohých stránkach, ale asi
nikde v takom rozsahu ako na serveri nahory.sk. Ten zaèal svoju èinnos 15. novembra
2000 a jeho hlavným cie¾om je (citujem
patrí vyh¾adávanie stravovacích a ubytovacích možností. Staèí, ak si len vyberiete
lokalitu a typ zariadenia (chata, hotel...).
Príjemná je aj možnos stanovi si cenovú
hladinu, v ktorej sa má h¾ada. Nahory ïalej
ponúka aj možnos vyh¾adávania informácií o športových potrebách. Tú urèite
využijete, ak chcete kúpi nový výstroj
a najprv chcete preskúma trh. Ak ste sa
pre zimnú lyžovaèku rozhodli na poslednú
chví¾u, urèite oceníte možnos prehliadnu
si na serveri aj aktuálne ponuky zájazdov
cestovných kancelárií. Informácie o zájaz-
n www.yeti.sk
autorov): „...vytvori server na Slovensku
jedineèný, teda prinies do sveta slovenského internetu nieèo nové...“ A toto sa
stránkam nahory.sk jednoznaène podarilo.
Ale poïme pekne po poriadku. Kompletný
server je zabalený do ve¾mi prívetivého
dizajnu, ktorý pôsobí pokojne a harmonicky. Celá grafika je maximálne optimalizovaná, a tak naèítanie stránok prebieha ve¾mi
rýchlo, aj keï sa pripájate pomocou telefónnej linky a klasického modemu. Ve¾ký
dôraz sa kládol na preh¾adnos stránok
a tvorcom sa podarilo maximálne zjednoduši orientáciu v ponuke služieb. A èo za
služby vlastne server ponúka? Hneï na
úvodnej stránke nájdete asi tie
najdôležitejšie informácie, a to stav
zasneženia lyžiarskych stredísk v SR. Prirodzene, nechýbajú ani aktuálne správy
z lyžiarskych športov. V jednotlivých kategóriách nájdete obrovské množstvo informácií. Pri všetkom vám ve¾mi dobre
pomôže vyh¾adávanie, pomocou ktorého
zadáte bližšie podmienky toho, èo chcete
nájs. Priamo na serveri si tak môžete prezera informácie o lyžiarskych strediskách,
kde nájdete ve¾mi užitoèné informácie, ako
napríklad kontaktné adresy jednotlivých
stredísk. Medzi ïalšie ve¾mi užitoèné služby
doch môžete prezera v ponuke troch kancelárií a opä si môžete navoli podmienky,
pod¾a ktorých sa má vami h¾adaný zájazd
vybera. Priaznivcov snoubordingu istotne
poteší sekcia venovaná práve tomuto športu, v ktorej nájdu prevažne informácie
o výstroji. A ak patríte medzi zaèiatoèníkov,
pomôže vám pri zdokona¾ovaní vašich
lyžiarskych zruèností zoznam lyžiarskych
škôl a uèite¾ov. Server sa venuje aj starostlivosti o športové vybanie, a tak tu nájdete aj
zoznam špecializovaných servisov, ako aj
zaujímavé èlánky o údržbe a nejaké tie tipy
a triky. O to, aby ste vždy boli zásobovaní
èerstvými informáciami a novinkami, sa
stará už spomínaná sekcia Správy
a Zaujímavosti. Ale tu sa všetky služby ešte
nekonèia. Na nahory.sk nájdete aj sekciu
Bazár, v ktorej máte možnos kúpi alebo
sa zbavi vášho športového náèinia. V prípade problémov je tu pre vás rubrika
Diskusia a Poradenstvo, v ktorej môžete
nastoli svoj problém a možno vám ho niekto pomôže vyrieši. Atraktívne sú aj vyhlásené súaže. A pre chvíle oddychu poskytuje
server možnos rozosielania virtuálnych
poh¾adníc, sledovania webových kamier z
lyžiarskych centier (tých je spolu 18 – zo
Slovenska, Rakúska a Švajèiarska) vrátane
postaèujúce informácie o poèasí, ktoré
vypracúva Ing. Ján Peo. Ïalšou zaujímavou
službou servera je možnos výberu ubytovania, ktorú yeti.sk pripravuje v spolupráci s
cestovnou kanceláriou Limba. Ubytovanie si
môžete vybra pod¾a umiestnenia v okrese
alebo v lyžiarskej oblasti. Samozrejme,
pomôže vám aj vyh¾adávanie, ktoré vám
umožní zada presnejšie kritériá. Vybrané
&
2+4-87-2/2001
Druhým serverom, ktorý na Slovensku prináša zaujímavé a hlavne hodnotné spravodajstvo pre lyžiarov, je server Yeti na snehu.
Nájdete ho na adrese www.yeti.sk. A aké
služby vlastne ponúka? V prvom rade je to
pre lyžiarov nevyhnutná informácia o snehových podmienkach v lyžiarskych strediskách. Ve¾mi sa mi páèila forma spracovania
tohto preh¾adu. Na mape SR si kliknete na
oblas, ktorá vás zaujíma, a okamžite dostanete zoznam stredísk aj s aktuálnymi informáciami. Samozrejme, že o strediskách
(zatia¾ slovenských a rakúskych) sa môžete
dozvedie viac, staèí kliknú na odkaz a
okamžite si môžete preèíta informácie o
vlekoch, ubytovaní, prípadne si pozrie
obrázky z panoramatickej kamery. Mnohí z
vás takisto využijú zoznam servisných stredísk v SR. Server vám ïalej poskytne
ubytovanie si môžete priamo rezervova.
Zaujímavé pre prevádzkovate¾ov stredísk je,
že svoje stredisko môžu sami prihlási do
servera Yeti, staèí, ak vyplnia potrebný formulár. Samostatnú sekciu servera tvorí
Yetiho Magazín, ktorý je rozdelený do sekcií Lyže, Snowboard, Extrém, Bežky a Info. V
každej nájdete informácie, spravodajstvo
a zaujímavosti z danej sekcie. Ïalšími užitoènými službami servera sú možnos poslania èlánku e-mailom alebo jeho tlaè. Pre
tých z vás, ktorí sa chcú nieèoho zbavi
alebo, naopak, nakupova, dobre poslúži
rubrika Burza. A keïže osobná skúsenos je
vždy lepšia než akýko¾vek opis, urèite sa
pozrite aj do rubriky Masážna doska. V nej
nájdete diskusiu, ale hlavne mnoho komentárov o kvalitách (no pod¾a príspevkov skôr
o nekvalitách) lyžiarskych stredísk. Tieto
názory iných vám takisto môžu pomôc pri
výbere cie¾a vašej dovolenky.
Yeti.sk ma zaujal aj faktom, že sa vydáva
v 5 jazykových mutáciách (po slovensky,
nemecky, anglicky, po¾sky, maïarsky). K rýchlosti servera sa nevyjadrujem – poviem len
to¾ko, že mne sa stránky aj na 56 kb/s modeme naahovali takmer okamžite.
A nakoniec hodnotenie dizajnu. Osobne sa mi dizajn stránok Yeti.sk nepozdával. Je to síce len subjektívny názor
a objektívne musím prizna, že farby sú
zladené dobre, logo je nápadité a vtipné,
ale mne jednoducho to možno až prehnané ladenie do modra nesedelo. Ale veï
podstatný je obsah a ten je kvalitný. Teda
pozrite sa na www.yeti.sk.
NA ZÁVER. V tejto rubrike by som
chcel každý mesiac prinies trochu hlbší
poh¾ad na nejakú zaujímavú a kvalitnú
slovenskú WWW stránku. Teda ak máte
nejaké tipy, napíšte mi ich, prosím, na
adresu [email protected]
Martin Turoò
L I N U X
LINUX v praxi
n Utility na jednoduchú diagnostiku siete
Tentoraz si ukážeme zopár ïalších zaujímavých programèekov, ktorými možno otestova
sie, jej výkon alebo sledova sieovú premávku.
ARPING.
Program arping (je súèasou balíka iputils a nájdeme ho na ftp://ftp.inr.ac.ru/ip-routing/).
Slúži predovšetkým na jednoduché a rýchle zistenie MAC adresy vybraného poèítaèa.
Arping sa používa ve¾mi jednoducho: staèí napísa
arping <IP-èíslo>
Arping je naprogramovaný tak, že ak ako <IP-èíslo> zadáme naše vlastné IP èíslo, bude
arping vníma len odpovede cudzích strojov. Inými slovami, ak na príkaz arping <našeIP-èíslo> dostávame nejaké odpovede, potom máme v sieti poèítaè, ktorý má rovnaké IP
èíslo ako my. Môžeme sa ho snaži nájs práve pod¾a MAC adresy, ktorú nám arping
ukáže. Samozrejme, že tento stav musíme napravi, nemôžeme necha v sieti dva poèítaèe s tým istým IP èíslom.
Arping pozná nieko¾ko prepínaèov, no ich funkènos ma, pravdu povediac, neoslnila
a ani sa mi nezdá, že by boli nato¾ko užitoèné, aby som sa o nich zmieòoval na tomto
mieste. Kto má záujem, odporúèam ho srdeène na manuálovú stránku.
VÝKON SIETE. Na preskúšanie výkonu siete existuje viacero utilít. My sa zameriame na dve: tcpspray (z balíka netdiag, zdrojové texty nájdete na ftp://sunsite.unc.edu/
pub/Linux/system/network/sunacm/Other/tcpspray) a bing (z rovnomenného balíka, zdrojové texty sú na adrese ftp://ftp.lip6.fr/pub/networking/).
Ponajprv treba poveda, že tieto programíky sú skôr jednoduché a výsledok, ktorý
vypíšu, nemusí by celkom presný. Na hrubé otestovanie výkonu sú však výborné.
Program tcpspray vie odhadnú priepustnos linky medzi nami a druhým serverom
tak, že posiela TCP dáta druhému stroju na port discard (èíslo portu 9; tento port funguje ako sieové /dev/null) alebo na port echo (èíslo 7; èoko¾vek klient pošle na tento port,
to sa mu vráti). Z toho vyplýva jedno obmedzenie pre použitie tcpspray: na druhom serveri musia beža služby discard a echo (pod Linuxom ich obsluhuje superdémon inetd
alebo xinetd, takže sa musia povoli v jeho konfigurácii).
Použitie tcpspray je ve¾mi jednoduché. V zásade staèí napísa príkaz
tcpspray <adresa>
a tcpspray pošle 100 blokov s ve¾kosou jeden kilobajt na druhý server na port discard.
Nakoniec vypíše priepustnos linky medzi nami a druhým serverom v kilobajtoch za
sekundu. Presnos merania by sa mala zvýši, keï zväèšíme poèet odoslaných blokov. Na
to je parameter -n <poèet>: ak chceme posla 350 blokov, napíšeme
odmeria priepustnos siete tak, že pošle spolu 500 blokov, každý s ve¾kosou 4 kilobajty.
Dáta do týchto blokov sa získajú z generátora pseudonáhodných znakov (/dev/urandom).
Opä pripomínam, že na reálnu nameranú priepustnos vplýva ve¾a okolitých faktorov:
ïalšia premávka na sieti, zaaženie druhého servera (alebo i nás, ak nestaèíme dostatoène rýchlo generova pakety)... Rovnako nemožno oèakáva, že ak nameriame priepustnos napríklad 1000 KB/s, aj všetky sieové služby (Samba, FTP, MARS – emulácia Novellu
3.12 a ïalšie) budú fungova rovnako rýchlo. Pri nich sa totiž navyše prenášajú dodatoèné dáta (všelijaká synchronizácia a riadiace informácie), ktoré môžu dos prekvapujúco
zníži reálny výkon (porovnajte si, ako rýchlo sa prenesie medzi dvoma poèítaèmi ten istý
súbor pomocou FTP a pomocou Samby!).
Druhým programom, na ktorý by som vás rád upozornil, je bing. Ten sa snaží odhadnú výkon linky pomocou posielania paketov PING s dvoma rozliènými ve¾kosami.
Zvláštnosou tohto príkazu je, že vie urèi aj priepustnos spojenia medzi ¾ubovo¾nými
dvoma poèítaèmi, nielen medzi nami a druhým serverom. Bing meria teda priepustnos
medzi dvoma poèítaèmi v sieti. Oznaème si tieto poèítaèe ako <IP-zaèiatok> (mal by to
by ten poèítaè, ktorý je k nám bližšie, pravda, v sieovom význame) a <IP-koniec> (to
by zase mal by ten poèítaè, ktorý je od nás ïalej); bing potom spustíme príkazom
bing <IP-zaèiatok> <IP-koniec>
Podobne ako program ping aj bing beží donekoneèna a treba ho po nejakom èase
zastavi klávesovou kombináciou <Ctrl><C>. Po nej sa nám zobrazí štatistika a vypoèítané výsledky – odhadnutá maximálna priepustnos a priemerná priepustnos. Ak za <IPzaèiatok> dosadíme našu vlastnú IP adresu, môžeme, samozrejme, týmto spôsobom
odhadova priepustnos siete medzi naším a druhým poèítaèom.
Niekedy sa môže sta, že namerané obežné doby sú také malé, že z nich bing nedokáže vypoèíta priepustnos (bing ich nejakým spôsobom spriemeruje a vychádzala by
mu nula, ktorou sa nedá deli). V takom prípade alebo vtedy, keby bing ukazoval absolútne scestné údaje (zápornú priepustnos), treba skúsi zväèši odosielané pakety a tak
zväèši aj obežné doby. Ve¾kos menšieho paketu sa koriguje parametrom -s <ve¾kos>,
ve¾kos väèšieho paketu parametrom -S <ve¾kos>. Ve¾kosti sa udávajú v bajtoch.
Zvyèajne staèí upravi ve¾kos väèšieho paketu.
IPTRAF – SLEDOVANIE PREMÁVKY NA SIETI.
Program iptraf (ftp:// ftp.cebu.mozcom.com/pub/linux/net/) je vynikajúca pomôcka na sledovanie sieovej premávky. Nie je to sniffer (nezobrazuje priamo obsahy paketov a neslúži
na odpoèúvanie sieovej komunikácie), ale identifikuje, aké sú na sieti otvorené spojenia,
na ktoré služby sú klienti popripájaní, aké ve¾ké pakety akých protokolov behajú po sieti,
aká ve¾ká je sieová premávka (v kb/s alebo KB/s), a ïalšie informácie. Iptraf pozná protokoly TCP, UDP, ICMP, OSPF, IGP, IGMP, IGRP, GRE, ARP, RARP a vie ohlási aj non-IP paket.
Na obr. 1 vidíte základnú obrazovku programu iptraf (otvorené je menu TCP Display
Filter). Na obr. 2 si môžete zase prezrie okno, ktoré sa objaví po zvolení prvej funkcie IP
Traffic monitor. Toto je len jedno z množstva zobrazení, ktoré iptraf ponúka.
Samozrejmosou sú filtre: môžete si ¾ahko zvoli, aké pakety chcete a aké nechcete vidie
tcpspray -n 350 <adresa>
Ak chceme testova priepustnos linky v oboch smeroch, treba prida do príkazu aj
parameter -e. Potom tcpspray bude vypisova nameranú priepustnos pre oba smery:
jeden údaj pre priepustnos linky v smere od nás k druhému serveru, druhý údaj pre priepustnos od druhého servera k nám. Tieto údaje úzko súvisia so sieou, na ktorej robíme
pokusy. Ak experimentujeme s half-duplexnou sieou (napríklad Ethernet cez koaxiálny
kábel), oba údaje sa budú pohybova niekde okolo polovice nominálnej rýchlosti siete,
teda okolo 500 – 600 kilobajtov za sekundu. Ich súèet by sa mal približova hodnote,
ktorú tcpspray urèí bez parametra -e.
To všetko je logické... Aby sme si to vysvetlili, predpokladajme pre jednoduchos, že sme
na sieti len dvaja: my a ten druhý server. Half-duplexná sie vie prenáša dáta oboma smermi, ale nie naraz. Jeden prenosový kanál s kapacitou 10 Mb/s sa teda chví¾u používa na tok
dát jedným smerom, ïalšiu chví¾u ním teèú dáta opaèným smerom, a ak sa tento postup
dostatoène èasto a pravidelne opakuje, potom je efektívna priepustnos takejto siete pre
každý smer približne polovièná, teda 5 Mb/s, èo zodpovedá 640 kilobajtom za sekundu;
tcpspray tým, že posiela nejaké dáta na druhý server na port echo, spôsobí, že druhý server odpovedá takými istými dátami. Tým pádom sa vysielanie a príjem na takejto half-duplexnej sieti budú strieda približne pravidelne. No a z tohto by už malo by jasné aj to, že
súèet priepustností pre oba smery by sa mal blíži skutoènej priepustnosti siete, a to je práve
tá hodnota, ktorú nám tcpspray urèí bez parametra -e. Pravda, výsledky by sa mohli zaèa
dos líši, keby na takejto sieti prebiehala aj nejaká ïalšia komunikácia.
Pri full-duplexných sieach (teda napríklad 100 Mb Ethernet) by sme pomocou
tcpspray -e <adresa> mali v každom smere namera priepustnos približujúcu sa nominálnej priepustnosti siete. Na týchto sieach sa vysielanie a príjem môžu dia súèasne.
Tcpspray pozná viac prepínaèov, než sme si povedali. Spomenul som tie najužitoènejšie.
Ïalšie sú ve¾mi pekne opísané v manuálovej stránke (napríklad je možné zväèši ve¾kos jedného bloku, štandardná ve¾kos je 1 KB, prípadne možno posiela isté konkrétne dáta
z vybraného súboru, lebo obyèajne sa posielajú len bloky núl). Len na ukážku:
tcpspray -e -b 4096 -n 500 -f /dev/urandom <IP-èíslo>
Obr. 1
Obr. 2
2/2001 2+4-87- &!
L I N U X
(èi zarátava do poèítadiel). Vo výpisoch si môžeme necha zobrazi IP èísla alebo DNS
mená poèítaèov. Máme dokonca možnos MAC adresám popriraïova mená poèítaèov
a tak výrazne spreh¾adni výpis funkcie LAN station monitor. Výhodou iptraf navyše je, že
je naprogramovaný s použitím knižnice ncurses, a teda má príjemné používate¾ské prostredie fungujúce na textovej konzole. Nepotrebujeme k nemu XWindow.
Program iptraf musí beža s právami roota. To preto, lebo mení nastavenie sieovej karty
(prepína ju do promiskuitného režimu, keï akceptuje všetky dáta zo siete, nielen tie, ktoré
sú výslovne urèené nám). V manuáli sa navyše neodporúèa nastavi iptraf ako setuid root,
takže z toho všetkého nám vychádza, že iptraf je urèený predovšetkým pre roota. Na druhej strane root je èasto ten, ktorý dokáže informácie z iptraf zužitkova najlepšie.
Peter Palúch
n Vyrábame CD pod Linuxom
1. ÈAS
Napa¾ovaèky CD sú èoraz èastejším doplnkom osobných poèítaèov. Pod Windows je
napa¾ovanie CD triviálne – staèí povestný drag-and-drop a CD môžeme necha napáli.
Výroba CD pod Linuxom je síce spravidla o nieèo zložitejšia, no na druhej strane sa stabilite Linuxu a jeho výkonu v takých nároèných I/O operáciách, ako je napa¾ovanie CD,
vyrovná len máloktorý OS. Rád by som teda predstavil priaznivcom Linuxu a zároveò
vlastníkom napa¾ovaèiek textové prostriedky Linuxu na výrobu a napa¾ovanie CD diskov
a v niektorom z ïalších èísel PCR prinesiem recenziu grafických utilít na tvorbu CD, ktoré
sú na používanie ove¾a pohodlnejšie. V tomto èísle sa budem zaobera výluène tvorbou
dátových CD s jednou session. Hudobné CD, ako aj finty na kopírovanie z CD na CD, multisession CD a výroba CD bez tvorby image prídu na rad v niektorom z budúcich èísel PCR.
Všetky programy, ktoré v tomto èlánku spomeniem, sú bežnou súèasou každej distribúcie a nájdete ich ako balíky na ktoromko¾vek spo¾ahlivom mirrore vašej distribúcie.
KROK NULTÝ: PRÍPRAVA LINUXU. Naše prvé kroky pri konfigurovaní
Linuxu závisia od toho, èi máme napa¾ovaèku pripojenú k zbernici SCSI alebo ATAPI.
Nakonfigurova Linux pre napa¾ovaèku SCSI je ve¾mi jednoduché. V podstate staèí
v jadre zapnú podporu správneho SCSI radièa, SCSI CD-ROM mechaniky a navyše je nevyhnutné zapnú podporu SCSI generic support, aby mohol napa¾ovací program posiela
napa¾ovaèke cez zbernicu SCSI špeciálne príkazy. Všetky tieto vo¾by sú prístupné pri konfigurácii kernelu v sekcii SCSI support. Ak teda toto všetko máme zapnuté a nᚠLinux vidí
napa¾ovaèku ako SCSI CD mechaniku, je všetko tak, ako má by.
Konfigurácia Linuxu pre ATAPI napa¾ovaèky si vyžaduje trochu viac práce. V Linuxe sa
CD zapisuje najèastejšie programom cdrecord, no tento program vie spolupracova iba
s napa¾ovaèkami SCSI. Jediným riešením teda bude prinúti Linux, aby z našej ATAPI
napa¾ovaèky pomocou vhodného emulaèného rozhrania spravil napa¾ovaèku SCSI.
Našastie takéto emulaèné rozhranie existuje priamo v jadre Linuxu. Zapnú ho
môžeme pri konfigurácii kernelu vo¾bou SCSI emulation support v sekcii Block devices.
O tejto funkcii si musíme poveda nieèo viac. Emulácia zariadení SCSI (dohodnime sa na
takomto preklade, hoci nie je najvýstižnejší) nám dovo¾uje hociktoré zariadenie ATAPI
v našom poèítaèi ovláda ako SCSI zariadenie. To znamená, že k tomuto ATAPI zariadeniu už viac nebudeme pristupova cez /dev/hd<x>, ale cez /dev/sr<x> èi /dev/scd<x> a
navyše s ním budú bez problémov spolupracova všetky aplikácie, ktoré vedia spolupracova so zariadeniami SCSI. Pravda, každá palica má dva konce, a tak ani táto emulácia
nie je celkom zadarmo. Ak totiž nejaké zariadenie ATAPI emulujeme ako SCSI, nemôžeme
ho súèasne ovláda aj ako ATAPI. Teda buï sa na zariadenie pozeráme ako na ATAPI,
alebo ako na SCSI. Kombinova prístupy nemôžeme.
Emulácia zariadení SCSI má ešte jednu dôležitú osobitos. Bez dodatoènej konfigurácie
sa táto emulácia bude zaujíma len o tie zariadenia ATAPI, ktoré nemajú v jadre pre seba
nejaký špecifický ovládaè. Ostatných zariadení ATAPI sa emulácia nedotkne. Napríklad ak do
jadra súèasne zakompilujeme podporu ATAPI CD mechaník (praobyèajné mechaniky, aké
každý z nás pozná) a emuláciu zariadení SCSI, potom Linux bude aj naïalej našu CD mechaniku vníma ako ATAPI (/dev/hd<x>) a SCSI emulácia nepríde k slovu. No ak by sme podporu ATAPI CD mechaník z jadra vyhodili a emuláciu SCSI nechali, potom by sme našu
ATAPI CD mechaniku videli v Linuxe ako SCSI zariadenie (/dev/scd<x> alebo /dev/sr<x>).
Teraz nazad k praktickejším úvahám. Z doteraz napísaného nás už zrejme napadne, že
jedna možnos, ako našu napa¾ovaèku ATAPI emulova ako napa¾ovaèku SCSI, je takáto:
z jadra vyhodi podporu ATAPI CD mechaník a zapnú emuláciu SCSI. Skutoène, toto je
vhodné riešenie najmä vtedy, keï máme v poèítaèi jednu jedinú ATAPI CD mechaniku,
ktorú používame súèasne aj ako napa¾ovaèku, aj ako bežnú CD mechaniku. No ak máme
dve ATAPI mechaniky, z toho jedna je obyèajná CD mechanika a druhá napa¾ovaèka, obe
mechaniky by boli emulované ako SCSI a to by sa nemuselo niekomu páèi alebo hodi.
Samozrejme, existuje aj selektívny prístup – vieme ¾ahko prikáza, ktoré ATAPI zariadenie
sa bude emulova ako SCSI a ktoré zostane prístupné ako ATAPI. V takomto prípade
postupujme tak, že do jadra spokojne vkompilujme všetky ovládaèe, ktoré potrebujeme,
vrátane emulácie zariadení SCSI. Nakoniec musíme jadru nejako odovzda príkaz
hdx=ide-scsi
kde hdx je meno zariadenia, ktoré sa má emulova ako SCSI zariadenie. Príklad: máme
napa¾ovaèku, ktorú sme doteraz pod Linuxom vedeli sprístupni ako /dev/hdc, a obyèaj-
&" 2+4-87-2/2001
nú CD-ROM ako /dev/hdb. Do jadra teda zakompilujeme podporu ATAPI CD-ROM-iek,
emuláciu zariadení SCSI a do lilo.conf na príslušné miesto doplníme riadok
append=“hdc=ide-scsi“
Po reštarte systému zostane CD-ROM mechanika ako /dev/hdb a napa¾ovaèka bude odteraz prístupná ako /dev/scd0 (alebo /dev/sr0, to je ekvivalentné).
Ak máme toto hotové, ešte vyskúšajme, èi aj napa¾ovací program cdrecord našu
napa¾ovaèku vidí a vie ju ovláda (tieto testy ve¾mi odporúèam aj majite¾om napa¾ovaèiek
SCSI). Zadajme príkaz
cdrecord –scanbus
a sledujme výpis. Ak v òom vidíme aj našu napa¾ovaèku, máme spolovice vyhrané. V riadku, v ktorom vidíme našu napa¾ovaèku, si všimnime tri èísla oddelené èiarkami (sú v ¾avom
ståpci). Tie slúžia ako identifikátory každého zariadenia na SCSI zbernici (vysvetlím neskôr
podrobnejšie). Zapamätajme si tieto èísla (dohodnime sa na ich oznaèení: prvé èíslo je
<bus>, druhé je <target> a tretie <lun>) a zadajme ïalší príkaz
cdrecord dev=<bus>,<target>,<lun> –checkdrive
Ak je výpis tohto príkazu „rozumný“, teda cdrecord nám o našej napa¾ovaèke vypíše
správne informácie a odhadne správny ovládaè (v rámci kompatibility, samozrejme),
máme vyhrané. Najdôležitejšie položky v tomto výpise, na ktoré sa treba sústredi, sú
Device seems to be a Using driver for... V prípade neúspechu cdrecord oznámi, že toto
zariadenie nepodporuje. V takom prípade nám nezostáva niè iné, len sa poohliadnu za
najnovšou verziou cdrecord alebo poh¾ada iný napa¾ovací softvér pod Linuxom.
Ak teda toto všetko už máme úspešne za sebou, môžeme pokraèova.
KROK PRVÝ: PRÍPRAVA IMAGE. Samotné napa¾ovanie CD pod Linuxom
pozostáva z dvoch fáz: v prvej si pripravíme dáta, ktoré chceme napáli, a vytvoríme
z nich tzv. image. V druhej fáze tento image napálime na CD. Image je súbor, v ktorom
je obsiahnutý obraz CD, ktoré sa chystáme napáli. Inými slovami – je to jeho prototyp.
Tento image obsahuje presne tie isté dáta v takej istej štruktúre, v akej sa budú po
napálení nachádza na CD médiu. Jediné, èím sa napálené CD a jeho image líšia, sú údaje,
ktoré si pridá na zaèiatok a koniec napa¾ovanej session samotná napa¾ovaèka (nábehová
a výbehová stopa, úprava TOC tabu¾ky). Image je teda vlastne plnohodnotné CD a to sa
dá obèas výhodne využi. Ako, to sa dozviete neskôr.
Pred tvorbou image si musíme pripravi dáta, ktoré sa do image vložia. Vlastne ide
o to, aby sme si urobili poriadok v adresároch a súboroch, ktoré majú na CD prís, a aby
sme si tieto súbory a adresáre umiestnili pod nejaký spoloèný adresár, ktorý bude pre nás
predstavova koreòový adresár pripravovaného CD. Lepšie sa to vysvetlí na príklade:
urobme si pracovný adresár /cdwork. Doò postupne nakopírujme adresáre a súbory,
ktoré chceme napáli, v takom usporiadaní, v akom ich chceme na CD ma. Image, ktorý
vytvoríme, bude potom obsahova všetky súbory a podadresáre adresára /cdwork.
Na vytváranie image odporúèam používa program mkhybrid. Ja osobne mám s ním
vynikajúce skúsenosti. Existuje aj iný program, mkisofs, no mkhybrid ho pomerne dlhý
èas v schopnostiach predstihoval. V skutoènosti je mkhybrid založený na mkisofs a má
v sebe ïalšie doplnky.
Takže ako vlastne vytvoríme image? Predpokladajme, že už máme všetky dáta pripravené pod adresárom /cdwork. Image z týchto dát vytvoríme príkazom
mkhybrid –V <menovka> -J –r -o /cd-image.raw /cdwork
Zopár slov k prepínaèom. –V <menovka> umožòuje definova label (menovku) CD.
Prepínaè –J zapína takzvané Joliet extensions. Je to vynález Microsoftu na podporu
dlhých mien a diakritiky v názvoch súborov a adresárov. Túto podporu sa teda oplatí
zapnú hlavne vtedy, ak naše CD má by vrátane dlhých mien bez problémov èitate¾né aj
pod systémami Windows. Ïalej prepínaè –r zapína takzvané RockRidge extensions. Je to
nieèo podobné ako Joliet, ale tieto rozšírenia sú urèené špeciálne pre unixové systémy,
keïže len tie ich vedia využi. RockRidge totiž okrem dlhých mien (a diakritiky v menách,
prirodzene) umožòuje, aby na CD existovali aj také osobitosti unixových systémov, ako sú
vlastníci a skupiny súborov vrátane permissions, symbolické linky èi špeciálne súbory
(spojky – pipes, znakové a blokové zariadenia a podobne). CD s RockRidge extensions
môže by dokonalou (i keï read-only) kópiou linuxového disku. Podporu RockRidge teda
využijeme hlavne vtedy, keï vyrábame CD s typicky linuxovým obsahom (napr. mirror
nejakej distribúcie alebo zálohy linuxových diskov). Mimochodom, obe tieto extensions
(Joliet aj RockRidge) navzájom nekolidujú ani nemajú obmedzujúci vplyv na èitate¾nos
takéhoto CD pod rôznymi OS. Ak tento OS vie niektoré extensions využi, tak ich (zrejme)
využije. Ak nevie, nijaký problém, súbory budú vidite¾né pod bežnými dosovskými menami – 8 znakov v mene a 3 znaky na príponu, pravda, mená sa vo výpisoch môžu trochu
„zmršti“ – asi tak, ako keï si pozeráte dlhé názvy windowsových súborov v starom
Norton Commanderi – všetky tie vlnky a èísla...
Prepínaè –o uvádza meno a miesto vytváraného image (output file). Treba si da
pozor, aby sme omylom nevytvárali image v tom istom adresári, z ktorého image generujeme. Nie som si istý výsledkom – nikdy som to neskúšal –, no akiste aj sami cítite, že
to nie je kóšer prístup. No a na úplnom konci príkazu je adresár, ktorý obsahuje dáta,
z ktorých image generujeme, v našom prípade je to už známy /cdwork.
Je samozrejmé, že pred generovaním image musíme ma na disku dostatok vo¾ného
miesta, vo zvyèajnom prípade okolo 650 MB, radšej i viac. Táto nevýhoda sa dá odstrá-
L I N U X
ni tým, že výstup z mkhybrid smerujeme priamo na vstup napa¾ovacieho programu
cdrecord, no na to treba ma dostatoène výkonný poèítaè a hlavne diskový subsystém,
aby nedošlo k prerušeniu plynulosti toku dát. O tomto si viac pohovoríme niekedy nabudúce.
Ïalšia drobnos, na ktorú si pred generovaním image treba da pozor, sú permissions
samotných súborov a adresárov, ktoré majú na CD prís. Zvl᚝ ak ide o CD, ktoré má
RockRidge extensions a bude používané pod Linuxom, treba si da pozor, aby správne
súbory boli èitate¾né, prípadne i spustite¾né. Na CD už totiž príkazom chmod niè
nezmôžeme. Mimochodom, o prepínaèi –r pri mkhybrid som zatajil jednu vec: ten súèasne zariadi akési „znormálnenie“ vlastníkov a práv súborov pri generovaní image. Všetkých
vlastníkov aj skupiny zmení na roota. Právo na zápis sa zo súborov a adresárov celkom
odstráni (ako keby bol zadaný príkaz chmod a-w ...), však na CD právo na zápis nemá
význam. Ak má súbor èi adresár aspoò pre niekoho právo na èítanie, bude èitate¾ný pre
všetkých (ako príkaz chmod a+r ...), a ak má právo na spustenie, bude spustite¾ný všetkými (chmod a+x ...). Ak niekto nechce, aby mkhybrid robil takéto úpravy, a chce na CD
prenies súbory vrátane nastavenia práv, vlastníkov a skupín, musí pri mkhybrid namiesto prepínaèa –r použi –R.
Opatrných používate¾ov by akiste zaujímalo, èi možno image po jeho vytvorení nejako
skontrolova – èi tam naozaj sú tie súbory a adresáre, ktoré tam majú by, èi dobre funguje podpora dlhých mien alebo iné podrobnosti. Ako som už spomínal, image predstavuje
vlastne hotové CD. Ideálne by teda bolo, keby sa tento image dal namontova ako skutoèné CD a pozrie sa, èi je všetko OK. Pod Linuxom sa tento malý zázrak dá realizova ve¾mi
¾ahko. Staèí ma v jadre alebo ako modul vykompilovanú podporu Loopback device support,
nájdete ju v sekcii Block devices konfigurácie jadra. Potom už len zadáme príkaz
mount –o loop /cd-image.raw /mnt
a v adresári /mnt sa nám objaví obsah image cd-image.raw. Môžeme s ním robi všetko,
èo s obyèajným CD – preh¾adáva, spúša programy, beha po adresároch... samozrejme,
nie prepisova. Pripomínam, že v adresári /mnt vlastne vidíme naše CD, aké bude, ak sa
ho podarí úspešne napáli.
Na chví¾oèku odboèím: ak máme dostatoène ve¾ký disk, môžeme si spríjemni prácu
s èasto používanými CD tak, že si z nich urobíme image (z existujúceho CD môžeme image
vytvori aj rýchlejšie a pohodlnejšie bez použitia mkhybrid), tieto image si necháme na
disku, a keï ich potrebujeme, jednoducho si ich pomocou podobného príkazu mount
(vïaka Loopback device support) primontujeme. Odpadá teda „cvièenie“ s médiami, no
na druhej strane nie každý si môže dovoli zaplni 650 MB diskového miesta len tak.
Spä k téme. Ak sme s naším vygenerovaným image spokojní, môžeme slávnostne urobi
KROK DRUHÝ: NAPÁLENIE IMAGE. Ak sme si na kontrolu nᚠimage
namontovali, treba ho rozhodne pred napa¾ovaním zase „umountnu“. Odporúèam CD
napa¾ova ako root; cdrecord má potom možnos nastavi si vhodnú prioritu. Nᚠimage
napálime príkazom
cdrecord dev=<bus>,<target>,<lun> speed=<sp> -eject /cd-image.raw
O parametri dev a èíslach <bus>, <target> a <lun> som písal v kroku nultom pri
parametri –scanbus. V krátkosti vysvetlím, èo tieto èísla znamenajú. Pod¾a týchto èísel sa
dá jednoznaène identifikova ¾ubovo¾né zariadenie SCSI v našom poèítaèi. <bus> je poradové èíslo SCSI radièa, ku ktorému je napa¾ovaèka pripojená. Linux èísluje od nuly, ak
máme viac SCSI radièov, ich konkrétne oèíslovanie závisí od Linuxu. Ïalej <target> predstavuje konkrétne zariadenie na tomto radièi. V manuáloch sa èasto oznaèuje ako SCSI ID
daného zariadenia a spravidla sa nastavuje jumpermi. Trochu sa to podobá na nastavenia
master a slave na EIDE diskoch, no SCSI nemajú master a slave, ale ID, a to od 0 po 7
alebo po 15 (môžby i vyššie, závisí to od použitého SCSI štandardu). Nakoniec <lun> je
skratka z Logical Unit Number. Tento pojem vychádza z idey, že aj pod jedným konkrétnym fyzickým zariadením SCSI sa môže skrýva nieko¾ko logických zariadení (pozor, toto
je nieèo iné ako fyzické vs. logické delenie diskov). Typickým príkladom môže by CD
mechanika s diskchangerom (môžeme vloži viac CD naraz). Je to jedno jediné fyzické
zariadenie na zbernici, a preto je jednoznaène identifikované pomocou <bus> a <target>. No takáto identifikácia predsa nestaèí na to, aby sme vedeli aj jednoznaène poveda, s ktorým CD v diskchangeri chceme pracova. Tento problém práve rieši èíslo <lun>.
Ak by sa do diskchangera zmestili napríklad 3 CD, potom prvé CD by mohlo ma <lun>
0, druhé <lun> 1 a tretie <lun> 2. Drvivá väèšina bežných SCSI zariadení má však len
jedno <lun>, spravidla rovné 0.
To¾ko k parametru dev. Parameter speed hovorí sám za seba, môžeme ním zvoli rýchlos napa¾ovania. Samozrejme, vždy treba vybera také rýchlosti, aké naša napa¾ovaèka
podporuje. Parameter –eject zariadi vysunutie CD po napálení. No a posledný parameter
je jednoducho cesta a meno image, ktorý napa¾ujeme.
Nakoniec príklad z praxe: mám jeden SCSI radiè a SCSI napa¾ovaèku s SCSI ID 3. Chcem
napa¾ova image /cd-image.raw na 4. rýchlosti. Príkaz teda bude
cdrecord dev=0,3,0 speed=4 –eject /cd-image.raw
To¾ko nadnes. O mesiac by som sa rád zmienil o napa¾ovaní multisession CD
a napa¾ovaní bez generovania image. Dovtedy držím palce pri napa¾ovaní prvých CD pod
Linuxom a ako obyèajne uvítam vaše pripomienky, návrhy, nápady aj kritiku.
n Novinky
K Filipíny majú ve¾a zvláštností: krásne pláže, sexturistiku, filipínsku alternatívnu
medicínu a rímskokatolícku cirkev. Moment, èo je na rímskokatolíckej cirkvi zvláštne?
No, takúto nikde inde nemajú, pretože pod touto organizáciou sa skrýva najväèší ISP
na Filipínach, ktorý za neuverite¾ne lacný peniaz ponúka pripojenie všetkým
Filipínèanom. Katolícky ISP by tiež nebol, samozrejme, nièím zvláštny, veï kresania
robili odjakživa misijnú a vzdelávanie rozvíjajúcu èinnos. Zaujímavosou je, že tento
ISP blokuje prístup k pornografii. Ak sa pripájate cez tohto providera a napíšete napr.
www.playboy.com, zobrazí sa vám krásne hlásenie:
„Vïaka Bohu ste sa na tú skazenú stránku nedostali. CBCPNet Vám navrhuje, aby
ste si radšej pozerali prospešnejšie stránky. Boh Vám žehnaj.“
K Americká bezpeènostná agentúra (NSA) spravila krok, ktorý prekvapil azda úplne
každého. Uvo¾nila pod GPL svoju bezpeènú verziu Linuxu (www.nsa.gov/seclinux),
ktorá implementuje rule-set access control. Je to patch do jadra a niektorých
dôležitých user-space programov. Samozrejme, pár dní po uvo¾není už v bugtraqu
bol prvý buffer-overflow, èo však nie je až také zlé, pretože vidím, že sa tomu niekto
pozerá na zúbky, a myslím, že èasom by z toho mohlo vzís nieèo zaujímavé.
Momentálne nevieme, ako to presne celé funguje, každopádne je to prepis celej bezpeènostnej politiky Unixu na nieèo viac konfigurovate¾né.
K Kanadská firma Zero Knowledge Systems, prevádzkovate¾ siete freedom.net, oznámila verziu klienta a kernelového modulu pre Linux. Táto firma prevádzkuje služby
kompletnej anonymizácie vašej prítomnosti na sieti pomocou siete anonymizérov,
anonymného e-mailu a pod. Èo je však najlepšie, na rozdiel od windowsovej verzie
je klient, modul a pár ïalších pomocných programov pod open source licenciami.
Klient sa totiž môže vo¾ne používa, dokáže robi manažment cookies, blokovanie
reklám a pod. V prípade, že si zakúpite tzv. Nymi, máte prístup do siete anonymizérov a k anonymnému e-mailu. Ïalšia firma, ktorá pochopila, o èom je open source
a ako sa na òom dá aj zarobi. Za zmienku stojí, že hlavné serverové moduly sú takisto open source, takže by nemal by ve¾ký problém vybudova aj konkurenènú sie.
Zatia¾ sa o to nikto nepokúsil. Recenziu na tento program vám prinesieme v niektorom z budúcich èísel.
K Pod¾a Richarda Stallmana je Linux iba jadro systému, väèšina používate¾ských aplikácií je z projektu GNU. Preto navrhuje, aby sa kompletnému systému založenému na
Linuxe hovorilo GNU/Linux. Áno, azda je v tom trošku ctižiadosti, no možno je to aj
dos racionálne. Na svet prišiel totiž nový projekt s názvom Pliant. Je to systém
bežiaci spolu s jadrom Linuxu, ktorý obsahuje webový server, ftp, pop3 a smtp server a zároveò je to aj programovací jazyk, v ktorom je to celé napísané. Po spustení
sa systém okamžite skompiluje (dynamicky) a spustí. Každopádne stojí aspoò za
pozretie. Pliant nájdete na adrese helio.pliant.cx.
K Firma E-Soft na adrese http://www.securityspace.com/s_survey/data/index.html
poskytuje zaujímavé štatistiky webových serverov. Sú ove¾a podrobnejšie ako štatistiky Netcraftu, obsahujú štatistiky pod¾a TLD (top-level domains), modulov v Apache,
váhu webových serverov (na základe zvláštneho algoritmu, ktorý hodnotí server
pod¾a toho, ko¾ko naò ide odkazov), najviac odkazované webové servery, štatistiky
cookies, vlastností stránok (Java, JavaScript a pod.). Z obrázka sa dozvieme, že na
Slovensku je 70,4 % webových serverov bežiacich na Apache. Okrem toho zistíme, že
36,43 % webových serverov na svete používa modul Apache a že modul mod_czech
postupne upadá na úkor modulu csacek (www.csacek.cz), èo je logické, pretože
mod_czech sa prestal vyvíja. Ak chcete argumentova, preèo free operaèné systémy,
urèite použite túto stránku.
Juraj Bednár
Peter Palúch
2/2001 2+4-87- &#
L I N U X
n Bluefish 0.6
FREE HOMESITE PRE LINUX? Už dos dlho som si kládol otázku, èi nieèo
podobné existuje. H¾adal som GUI program, s ktorým by som nemusel písa všetky HTML
tagy ruène. To bola moja základná požiadavka. Ïalšia znela, aby mi program u¾ahèoval
prácu (ako lenivému webdesignerovi), ako sa len dá. Po prezretí freshmeatu a preèítaní
zopár príspevkov z rôznych konferencií som sa nakoniec dostal k nieko¾kým vhodným
programom. Do užšieho výberu sa dostali tri: Quanta, Screem a bluefish. Najviac sa mi
zapáèil ten posledný, ktorý je aj objektom recenzie.
INŠTALÁCIA. Najnovšiu verziu bluefishu (0.6) si stiahnete z bluefish.openoffice.nl.
Program sa tam ponúka na stiahnutie vo viacerých formátoch. Ja som si vybral zdrojové
kódy v tar.gz archíve. Po rozbalení archívu (tar xzf bluefish-0.6.tar.gz) som ho inštaloval
príkazom cd bluefish-0.6; ./configure && make && make install. Bluefish vyžaduje minimálne GTK 1.2 (www.gtk.org) a je dobré ma inštalovanú knižnicu Imlib (ftp.enlightenment.org). Pri svojej èinnosti využíva bluefish ešte štyri externé programy, ktoré by takisto bolo vhodné ma (stiahnu a inštalova). Prvý z nich je notoricky známy ispell, ktorému prenecháva bluefish kontrolu pravopisu. Ten sa dodáva vari s každou distribúciou,
a preto ho pravdepodobne nebude treba inštalova. Ïalší program, ktorý sa tiež dodáva
s väèšinou distribúcií, je browser Netscape. Slúži na prezeranie vytváraných stránok.
Zvyšné dva programy sú asi menej známe, preto okrem informácie, kde ich stiahnu, uvediem aj ich krátky opis.
WEBLINT. Tento program preveruje správnos HTML dokumentov. Kontroluje napríklad, èi ste uzatvorili všetky tagy... Hoci posledná verzia programu je z roku 1997, robí
stále dobré služby. Jeho homepage nájdete na www.weblint.org. Keïže ide o „perlivý“
program (skript), budete na jeho spustenie potrebova Perl.
TIDY. Tidy je malièký programèek, ktorý slúži doslovne na „upratanie“ HTML dokumentov. Kontroluje správnos dokumentu a popritom odstraòuje chyby. Ako bonus ešte
aj pekne sformátuje dokument. To napríklad znamená, že odsadí súvisiace bloky tagov.
To všetko spolu robí z neho vhodný pre-procesor na úpravu ažko èitate¾ných dokumentov, ktoré vytvárajú niektoré HTML editory. Tidy stiahnete z www.w3.org/People/Raggett/
tidy13jan00.tgz. Po rozbalení (tar xzf tidy13jan00.tgz) ho skompilujete príkazom cd
tidy13jan00; make.
Všetky spomenuté externé programy sa, samozrejme, dajú využíva aj samostatne bez
bluefishu. Po inštalácii spustí bežný používate¾ editor príkazom bluefish, root použije
bluefish -s (autor argumentuje bezpeènostnými dôvodmi).
VZH¾AD A FUNKÈNOS. Autor editora sa oèividne nechal inšpirova HomeSite,
a preto nájdeme v hornej èasti okna lištu, kde sú ikonky so základnými funkciami, ako
Open, Save... Pod touto lištou sa nachádzajú viaceré plávajúce menu, ktorých mená prezrádzajú úlohy integrovaných ikoniek. Konkrétne ide o:
l Quick Bar – èasto používané tagy
l Fonts – písma
l Tables – tabu¾ky
l Frames – rámce
l Forms – formuláre
l Lists – zoznamy
l CSS – štýly
l JavaScript
l WML – tagy na vývoj WAP stránok
l Other – menej používané tagy a referencie na PHP, SSI a RXML funkcie
Pod touto lištou sa ešte nachádza ïalšia, na ktorej je možné umiestni vlastné menu.
To¾ko k hornej èasti okna. V ¾avej èasti je zoznam súborov v adresári, kde sa momentálne
nachádzame. Tento poh¾ad by sa síce mal da prepnú na zoznam súborov v práve otvorenom projekte, táto vlastnos však nie je ešte úplne implementovaná a namiesto súborov neuvidíte niè. No a v pravej dolnej èasti okna je samotný text, ktorý editujeme, a pod
ním zoznam otvorených súborov. To¾ko teda o vzh¾ade.
Èo sa týka funkènosti, bluefish podporuje zvýrazòovanie tagov, takisto obsahuje
menší (ešte nie celkom dotiahnutý) nástroj na správu projektov. Niektoré tagy sú prístupné aj cez horúce klávesy. Ak požadujete viac, môžete si dokonca vytvori lištu s vlastným menu; bluefish obsahuje pomerne dobrý CSS editor a podporuje WML tagy. Ako
som už spomenul v úvode, kontrola pravopisu je vyriešená cez ispell a stránky sa štandardne zobrazujú v Netscape. To sa však
dá prestavi, a tak nie je problém, aby sa
vám stránky zobrazovali napr. v lynxe
a aby sa pravopis kontroloval aspellom.
Èo sa týka funkènosti, bluefish je menší
linuxový HomeSite s tým, že má implementované referencie. Pýtate sa, èo tým
myslím? Vysvetlenie nasleduje v ïalšom
odseku.
REFERENCIE. V editovaní samotného HTML vlastne bluefish nie je mimoriadny borec. Podporuje síce vkladanie
tagov cez menu/tlaèidlá, ale nejde o pre-
&$ 2+4-87-2/2001
špekulované grafické editovanie (a la Macromedia DreamWaver alebo MS FrontPage).
Dôvod, preèo sa mi tak zapáèil, je iný. Sú ním referencie (prototypy funkcií) pre PHP4, SSI
a RXML. V praxi to vyzerá tak, že ak chcem vloži PHP funkciu, kliknem na tlaèidlo (prípadne urobím výber z menu) so symbolom PHP. Zobrazí sa mi dialóg, kde vyberiem skupinu funkcií, do ktorej patrí tá moja (napr. odbc, gd, imap...) a následne vyberiem funkciu, napr. void odbc_close_all(void). Každý, kto už raz pracoval s funkciami v Exceli, vie,
o èom hovorím. Aký to má zmysel? Nemusím si presne pamäta mená funkcií a ich prototypy. V prípade, že nie som PHP guru èi neviem všetky PHP funkcie naspamä, ušetrím
si tak èasté listovanie v manuáloch. Podobne ako PHP funguje aj výber SSI a RXML funkcií a práca s CSS.
Výber PHP funkcie
SKÚSENOSTI. S bluefishom pracujem dlhšie ako mesiac a zatia¾ som ho vyskúšal
na vývoji jedného menšieho webu. Pred tvorbou webu som zvažoval, v èom ho vytvorím.
Na výber som mal viacero editorov, èi už pod Linuxom, alebo Windows. Nakoniec som
použil bluefish a s výsledkom som úplne spokojný. Editor bohato staèí na prácu s elementmi z HTML 4.0 a navyše poskytuje už spomínané referencie a WML tagy. Sú to veci,
ktoré podporuje len málo editorov. Z tých, èo sú mi známe, ich bluefish podporuje najlepšie, a preto si získal moju priazeò. Aby som len nechválil, treba poveda, že samotnému editoru chýba trošku inteligencie. Mohol by napr. sám od seba dáva definície CSS do
HEAD tagu, a nie tam, kde sa momentálne nachádza kurzor. Takisto by mohol automaticky vklada uzatvárací tag po napísaní otváracieho a v pravidelných intervaloch obnovova zvýrazòovanie syntaxe. Pri práci mi tiež chýbalo okno, kde by som dopåòal atribúty
tagov (nieèo na spôsob HotDogu alebo HomeSite pod Windows alebo Screemu pod
Linuxom). To¾ko chyby bluefishu, èo mi utkveli v pamäti. Ani jedna však nebola zvl᚝
závažná a dalo sa s nimi ži. Navyše treba zobra do úvahy, že program sa nachádza
v ranej verzii, takže takéto chybièky sú vlastne normálne a v neskorších verziách budú
odstránené.
ZÁVER. Program bluefish je ve¾mi praktický editor, ktorý dokáže zrýchli a zjednoduši prácu webdesignera, èi už priamo s HTML, alebo PHP a SSI. Celkový dojem z editora
je pozitívny (aj napriek menším chybám krásy). Ako chuovku uvádzam fakt, že bluefish,
ako jediný mne známy GUI editor pre Linux, podporuje WML, èo významne u¾ahèí tvorbu
WAP stránok. Jeho najväèšou konkurenciou sa mi zdá editor Screem (takisto napísaný
s GTK knižnicou). Ten sa, žia¾, nachádza len vo ve¾mi skorej verzii (0.3) a zatia¾ obsahuje
množstvo chýb. Len èo sa však odstránia, dostane bluefish výrazného protivníka a my
vám, samozrejme, prinesieme jeho recenziu.
Hodnotenie:
J PHP, SSI, RXML funkcie
J WML editor (WAP)
J Tvorba CSS
L Chýba dialóg na editáciu atribútov tagu pod kurzorom
L Drobné chyby (raná verzia)
Martin Užák
S E R V I S
Vírusový radar
Minulý mesiac svetom antivírusov prehrmeli dve búrky. Obe sa týkali etiky. Aby èelili
nebezpeèenstvu rýchlo sa šíriacich, hromadne mailujúcich vírusov, antivírusové firmy sa
združili do dvoch organizácií zabezpeèujúcich rýchlu výmenu urgentných vzoriek medzi ich
èlenmi. Aj napriek platným dohodám sa znovu stalo, že jedna z firiem (Panda) ohlásila do
médií výskyt nového, rýchlo sa šíriaceho vírusu, ale vzorku vírusu do automatizovaných distribuèných systémov týchto organizácií ihneï neposlala. To, samozrejme, vyvolalo búrku
nevôle odborníkov z iných firiem. Zdá sa, že agresívni businessmani dokážu znièi dlhodobé
úsilie o zlepšenie ochrany ¾udí pred poèítaèovými infiltráciami. Druhý z etických problémov
vznikol v súvislosti s novými testami antivírusových programov v nemeckom èasopise c’t
magazine. Autor týchto testov sa (vcelku chvályhodne) snažil o test širokého spektra vlastností antivírusových programov. Zahrnul do toho aj test heuristickej analýzy. Problém je v
tom, že okrem všeobecne uznávaných, tzv. retrospektívnych testov (testujú sa nové vírusy
starými verziami antivírusov) zaradil do výsledkov aj hodnotenie testu na modifikované vírusy.
To znamená, že zobral nieko¾ko vírusov, manuálne ich modifikoval a potom skúmal, èi ich
antivírusy chytia. A v tom je práve problém. Autor je èlenom organizácií EICAR a Wildlist,
ktorých etický kódex vlastne vytváranie nových variantov vírusov odsudzuje. Svoje poèínanie
bránil tvrdením, že nové vírusy ihneï po testoch zmazal. Èo však zase stavia do popredia
dôveryhodnos testov, pretože sa tým vlastne zlikvidovali dôkazy o tom, èi naozaj ten-ktorý
antivírus niektorý zo zmenených vírusov nezachytil. Nedá sa to už nezávislým odborníkom
potvrdi. To by sa ešte stále dalo napravi podrobnou dokumentáciou o zmenách, ktoré by sa
dali na požiadanie znova vykona. Najvážnejšou chybou týchto testov je však fakt, že výsledok
v podstatnej miere závisí od rozhodnutia autora testov. Z technológií používaných
antivírusovými firmami vyplýva znaèná citlivos výsledku detekcie na charakter modifikácie.
Najvypuklejšie sa to prejaví pri najhoršie heuristicky detegovate¾ných vírusoch. Zjednodušene
povedané, ak urobím jednu zmenu, prvý antivírus to zachytí a druhý nie. Po vykonaní inej
zmeny zareaguje zase druhý antivírus a prvý nie. Výsledky takýchto testov potom závisia v
lepšom prípade od náhody, v horšom od úmyslu. Autor vlastne riadi, ktorý antivírus zvíazí a
ktorý prepadne na celej èiare. Keï vezmeme do úvahy fakt, že sa testy objavili v najväèšom
nemeckom poèítaèovom odbornom èasopise, situácia naberá na vážnosti. Ekonomický dosah
na najväèší európsky trh je evidentný, a keï ide o peniaze, tak v moderných variantoch
spoloènosti sa väèšinou „konèí sranda“. Prípad tohto nešastníka je mementom pre vydavate¾ov tlaèených i elektronických periodík, aby si mimoriadne pozorne vyberali autorov
odborných testov a recenzií. V poslednom èase sa na Slovensku (a v Èechách takisto)
objavuje ve¾a èlánkov o vírusoch s totálne mätúcim obsahom (to je diplomatická formulácia). Autori vystupujú ako odborníci, ale náplòou ich èlánkov a recenzií je prepis reklamných
prospektov alebo spotvorené parafrázy press-release svetových AV gigantov. Skoro bez
výnimky nikdy nijaký vírus neskúmali a opisy vírusov vykrádajú z vírusových encyklopédií.
Asi je to všeobecnejší problém. Šéfredaktori pri zúfalom nedostatku pôvodných materiálov
siahnu asi po všetkom, èo sa ponúkne. ¼udia to nepoznajú, tak èo.
Dnes sa pozrieme prostredníctvom analýz Petra Kováèa na pár vírusov z krajiny našich
susedov. Autorom druhého je starý známy Benny a prvý vírus má na svedomí v poslednom èase ve¾mi aktívny gl_st0rm, ktorý má asi snahu vytlaèi Bennyho z pozície èeskej
mediálnej hviezdy.
Pošta
1. Chcem Vás pochváli za uverejòovanie seriálov o programovaní.
2. Chcem Vás požiada, aby ste zaèali písa nieèo ako Delphi pre zaèiatoèníkov, C++ pre zaèiatoèníkov alebo základy programovania. Vaše seriály o C++ a Delphi sú síce pre niekoho (aj pre mòa) ve¾mi
užitoèné, ale ¾udí, ktorí chcú iba zaèa programova, iba popletú. Veï keï niekto, kto nemá s programovaním žiadne skúsenosti, preèíta jeden diel Delfinária, prípadne C++ pod lupou, zapamätá si z toho
s ažkosami polovicu, pretože tej druhej polovici vôbec nerozumel. Túto požiadavku mám na Vás hlavne
preto, lebo poèet ¾udí, ktorí by sa zaujímali o programovanie, je u nás malý. Myslím si, že práve Vy, ako
najdôležitejší slovenský poèítaèový èasopis, by ste mali v tomto smere robi urèitú osvetu. Som študentom
a z vlastnej skúsenosti viem, že Vaše seriály mnohých nádejných záujemcov o túto oblas IT odradia z už
vopred spomínaných dôvodov. Sám som na kopu vecí musel prís sám, kým som sa dostal na takú úroveò,
že zaèínam rozumie vašim seriálom (mimochodom, ve¾mi sa mi páèilo Delfinárium o DLL knižniciach).
Nechcem od Vás, aby ste prestali so súèasnými seriálmi o programovaní, ale zaraïte k nim aj „jednoduchšie
alternatívy“. Ináè ste celkom dobrí. Držte sa. S pozdravom Rado z GA ([email protected])
Odpoveï: Seriál, ktorý teraz beží o Delfináriu, naozaj nie je urèený pre úplných zaèiatoèníkov. Ale v
PC REVUE už jedna séria o programovaní v Delphi bola zverejnená. Seriál bežal v PCR è. 2/1999 až
1/2000. V ïalšom CD REVUE uverejníme jeho kompletnú elektronickú verziu.
Píšem Vám oh¾adom Vašej novej webovej stránky – pozerám si vᚠnový výtvor a „smekám“. Krása,
som pyšný, že som predplatite¾om èasopisu s takou peknou WWW prezentáciou. Hodne zdaru.
Braòo ([email protected])
Dúfam, že CD v prvom èísle sa nepoèíta do tých 4, ktoré majú za rok vyjs. Nerád by som totiž zistil, že si priplácam vlastne za reklamu nejakej firmy. S oh¾adom na to, že internet už mám (a zadarmo) a že to CD chce silou-mocou nainštalova RAS (ktorý nevyužívam), je to dos nepríjemné prekvapenie.
S pozdravom stály èitate¾ Michal Tvrdý ([email protected])
W97M/FTIP. Je to èerv napísaný vo Visual Basicu, šíriaci sa ako príloha elektronickej
pošty v prostredí kancelárskeho balíka Microsoft Office. Prichádza v podobe súboru
ftip.doc ako príloha správy elektronickej pošty s predmetom RE:. V tele správy sa
nachádza nasledujúci text:
Chtel si ftipy, tak tady je mas!!! ;)))
[doc]
—Odchozí zpráva neobsahuje viry.
Zkontrolováno antivirovým systémem AVG (http://www.grisoft.cz).
Verze: 6.0.219 / Virová báze: 103 - datum vydání: 5.12.2000
Namiesto písmen doc èerv doplní meno aktuálneho používate¾a poèítaèa. Samotný
kód èerva sa zaèína dvoma riadkami s komentárom, v ktorom možno identifikova názov,
ktorý chcel da svojmu výtvoru autor, a jeho podpis. Tieto riadky sú
‘ W97/2k.i0nSt0rm
‘ Code by gl_st0rm
Èerv po naèítaní infikovaného dokumentu vypne zobrazovanie upozornení, ktoré by ho
mohli prezradi. Zakáže napríklad zobrazovanie chýb vo Visual Basicu, upozornenia na konverziu makier a ochranu proti vírusom. Ïalej nastaví úroveò bezpeènosti pre Microsoft Office
na hodnotu 1 (najnižšia hodnota). Potom nasleduje rozposlanie svojich kópií na prvých 30
adries elektronickej pošty, ktoré sa nachádzajú v adresári. To, že z tohto poèítaèa už bol èerv
rozposlaný, si poznaèí vytvorením k¾úèa HKEY_LOCAL_MACHINE\Software\Microsoft\
Windows\CurrentVersion\i0nSt0rm v systémovom registri a nastavením jeho hodnoty
na ...by gl. To zabezpeèí, že èerv svoje rozposielanie nebude viac opakova. Po zatvorení
infikovaného dokumentu sa v jednom prípade z troch zobrazí nasledujúce okno:
I-WORM.ENERGY. Tento èerv pochádza z Èeskej
republiky a má ve¾mi zaujímavý spôsob šírenia sa. Z napadnutého poèítaèa sa šíri pomocou súborov, ktoré ako príloha sprevádzajú správy elektronickej pošty. Nešíri sa však v
každej prílohe, ale len v tých, ktoré sú skomprimované
pomocou programu RAR. Do archívneho súboru èerv
doplní súbor SETUP.EXE, ktorý obsahuje jeho kópiu.
Po spustení súboru SETUP.EXE z napadnutého archívu sa
tento èerv skopíruje ako súbor ENERGY.EXE do systémového adresára Windows (typicky je to
C:\WINDOWS\SYSTEM), ktorý si zistí volaním API funkcie GetSystemDirectory. Potom sa zaregistruje ako systémová služba a naimportuje si adresy systémových funkcií. Zisuje aktuálne
bežiace procesy a na pozadí ich skúša infikova. Ak napádaný proces používa knižnicu
MAPI32.DLL, potom pre tento proces modifikuje funkciu MAPISendMail, ktorá sa používa pri
odosielaní elektronickej pošty. Èerv pri odosielaní kontroluje poèet príloh, zisuje, èi nemajú
príponu RAR, a v takom prípade ich napáda.
Každá kópia èerva obsahuje text:
[I-Worm.Energy] by Benny/29A.
Zdá sa, že èeskí autori vírusov prežívajú zlaté èasy, a preto sa v niektorých z ïalších
radarov s nimi urèite znova stretneme. Zatia¾ dovírenia.
Miroslav Trnka, Peter Kováè
Odpoveï: CD, ktoré bolo vlepované k inzercii kiwwi, bolo èisto reklamným cédeèkom, ktoré nemá niè
spoloèné s predplatenými štyrmi CD REVUE, ktoré vydá naša redakcia v rámci PC REVUE. Prvé CD REVUE
vyjde v marcovom èísle PC REVUE.
Chcel by som odpoveda na výzvu z minulého èísla PC REVUE, teda na kritiku zo strany èitate¾a
Rada z Košíc.
Som študent a PCR už kupujem od roèníka 1996, ihneï, keï som zohnal použitú 486. Stála ma
12 000 Sk a viem, že za túto cenu kúpim aj teraz použité Pentium aj s monitorom, ktoré bude vyhovova deom (staèí, aby to malo CD-ROM a zvukovú kartu a nejaké tie MHz, programova sa dá skoro
na všetkom). Nejde mi pritom do hlavy, keï sa sažuje na cenu PCR, ale pritom si chce predplati Chip,
ktorého mesaèná cena je okolo 150 – 200 Sk (dávno som si ho nekúpil), nech sa potom neèuduje, že
tam môžu da 2 CD.
Na to, že je v èasopise ve¾a reklamy, ma upozoròujú len vaši kritici, nejako si to nevšímam. Veï pri
takom skladaní PC každá adresa poteší. A PCR neèítajú len fanúšikovia PC a študenti. Staèí sa pozrie
na predaj PC, tlaèiarní a notebookov a z toho jasne vidno, že aj na našom malom, ekonomicky slabom
Slovensku sa kupujú tieto veci, nejde len o domácnosti, ale aj o firmy.
Testy sú, myslím, super, hlavne komponentov, ve¾mi mi pomohli pri výbere hardvéru. Èo sa týka tých MP3
prehrávaèov, myslím, že o nich vie ve¾a ¾udí, teda aspoò v mojom okruhu (študentov) a jediné, èo ich brzdí
v rozšírení, je ich cena (ktorá je už podobná diskmenom), ale ponúkajú omnoho viac možností. Èo sa týka
obsahu, som s ním spokojný, každý tu môže nájs nieèo, napr. nerozumiem programovacím jazykom (okrem
HTML a Basic), nikdy ju neèítam, ale neodsudzujem èas, v ktorej sú rady pre programátorov. Ako v jednom
èeskom programe hovoria, že sa im ho oplatí vysiela, keï ním pomôžu aspoò jednému divákovi.
Nový web PCR sa vám podaril, Miro Trnka má super radar. Vïaka za to Kiwwi, som zvedavý, aký
háèik bude ma to pripojenie. Free – nejde mi to nejako do hlavy.
Èo sa týka porovnania PCR s inzertnými novinami zadarmo? PCR chýba už asi len TV program na
najbližších 14 dní (lebo od nich to má poriadne ïaleko)...
Na druhej strane pán Rado má u mòa rešpekt, èo sa týka prístupu k deom, ja som také šastie
nemal, aby mi otec kúpil poèítaè, považuje to za ve¾mi drahú hraèku, ktorú doteraz nevie ani zapnú,
a preto na PC som si musel ve¾mi dlho šetri. A nový poèítaè som si musel splati aspoò sèasti.
Síce oneskorene by som Vám chcel zažela všetko dobré do nového roku Y2K+1. Vᚠstály predn
platite¾ ([email protected])
2/2001 2+4-87- &%
S E R V I S
Poradòa
Získal som starší digitálny monitor TVM MD-11A R03 (Taiwan video & monitor Comp.). Kde by sa dal
zohna servisný manuál alebo zisti zapojenie vstupov? Jozef Maèo [[email protected]]
Keïže so spomínaným monitorom nemáme skúsenos, naj¾ahšou cestou k úspechu bude WWW
stránka výrobcu, na nej sme však informáciu o vašom monitore nenašli, a tak bude asi vhodné
napísa si o manuál na [email protected] V prípade staršieho monitora (viac ako 3 roky) však
nemusíte získa odpoveï ani tu. Aspoò drobná rada: pokia¾ ide o VGA monitor, bude zapojenie
jeho vstupov zodpoveda štandardu a opis možno nájs v každej príruèke o hardvéri èi v dokumentácii k ¾ubovo¾nému monitoru.
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Potrebujem od Vás malú informáciu, èo som v PC REVUE márne h¾adal. Pri svojej práci èasto musím
vypisova poštové poukážky / ruène /. Existuje na to program, aby som to mohol realizova cez poèítaè
/ mám tlaèiareò HP 850 C? Som zaèiatoèník, takže dobrú radu uvítam. maxabo [[email protected]]
Samozrejme, takýto program existuje, a ak ste v PC REVUE nenašli, iba ste zle h¾adali. Program sa volá
Form Filler a jeho najnovšiu verziu sme recenzovali v èísle 7/2000 (strana 73). Program spolupracuje
s ¾ubovo¾nou laserovou alebo atramentovou tlaèiaròou a umožòuje aj vytváranie vlastných formulárov.
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Zdravím, mám takú malú otázku. Chcel by som kúpi skener s USB, ale na mojej základnej doske USB
nemám. Mohli by ste mi poradi, ako sa to dá vyrieši? Èi náhodou neexistuje nejaká rozširujúca PCI
karta alebo nejaká redukcia z paralelného portu na USB. Miloš Makonyi [[email protected]]
Samozrejme, väèšina firiem vyrábajúcich základné dosky má vo svojej ponuke pre majite¾ov starších
dosiek rozširujúce karty pre slot PCI, prostredníctvom ktorých je možné poèítaè doplni o USB
rozhranie. PCI karty sú dostupné u predajcov výpoètovej techniky a obvyklé sú dva varianty s dvojicou alebo štvoricou USB. Cena prvého variantu sa pohybuje tesne pod hranicou 1000 Sk, v prípade
druhého sú ceny nad 1500 Sk. Záleží na dodávate¾ovi. Pokia¾ ide o redukciu paralelný port – USB, takéto zariadenie nejestvuje, pretože nie je technicky realizovate¾né.
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Vážená redakcia PC Revue, môj problém je nasledujúci:
n Mám matiènú dosku od Abitu typ AB-PR5.
n Kúpil som ju ako používanú a nemám k nej manuál ani výstupný konektor USB.
n Ten si chcem dokúpi, ale vzh¾adom na to, že nemám manuál, neviem, aké signály sú na
jednotlivých pinoch USB na matiènej doske.
n Manuál som sa pokúšal stiahnu na internete, zatia¾ však neúspešne.
n Ak viete inú ako domovskú adresu (www.abit.com.tw) alebo konkrétny ftp server, prosím Vás,
poraïte mi. Martin Obert [[email protected]]
Skutoène je rozdiel medzi konektormi umožòujúcimi pripojenie USB konektorov k základnej doske
(stretol som sa už so 4 typmi), prièom rozdiely sú v rozmiestnení vývodov (prípadne integrácii konektora PS/2 a IrDA). Preto je vhodné používa káblik konkrétneho výrobcu (ten však nemusí by dostupný). Pri h¾adaní manuálu na domovskej stránke ste pravdepodobne narazili na rovnaký problém ako
ja. Vaša doska je síce v zozname, no dokument je nedostupný. Riešením je stiahnutie dokumentácie
nasledujúceho typu (PR5R2), ktorá je dostupná. Neviem však posúdi rozdiely medzi doskami. Ak však
bude konektor USB rovnaký ako na PR5 (na 90 %), máte jeho zapojenie a môžete si prispôsobi
konektor dostupný pre novšie základné dosky.
Ak by ste si na úpravu netrúfali, lebo by ste zapojenie nenašli, môžete doplni vᚠpoèítaè o PCI
kartu s USB radièom.
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Moja zostava je: AMD Duron 600 MHz. ASUS A7V (bez audia), Apacer 64MB RAM, HDD 13,6 GB WD
Caviar 5400, SB Live! Value, Toshiba 48×, Panasonic FDD, S3Virge 4MBJ, Microcom Deskporte Internal
/ W, Nec Multysinc II 14.
1. Problém je v tom, že keï zapnem poèítaè, štartuje ve¾mi dlho. Prebehne POST, naskoèí úvodný obrázok Windows na chví¾u a potom naskoèí èierna obrazovka asi na 2 minúty, potom to pokraèuje ïalej.
Keï som skúsil odinštalova Promise ultra ATA 100 ovládaè, nabehol Windows rýchlo, ale našiel nový
hardvér a ten ovládaè znovu nainštaloval. A zase to dlho štartuje. Na doske sú dva radièe, ATA 66 a
Promise ATA 100, disk je iba ATA66
2. Ïalší problém je spojený s modemom. Párkrát sa mi stalo, že keï som dal spoji, nezaèal vytáèa,
ale reštartoval systém. Ovládaèe mám pritom najnovšie.
Internetová hitparáda nahrávok mladých talentovaných
interpretov pod názvom Demovnica na stránkach inZinu,
ktorej poradie urèuje poslucháèske on line hlasovanie, zaznamenala okamžite po spustení mimoriadny záujem interpretov a skupín o úèas v nej, ako aj záujem surferovposlucháèov o hlasovanie.
Okrem mladej sviežej hudby inZine prináša denne zaujímavé èlánky, názory, polemiky a fejtóny. Z tých najnovších
vyberáme:
V Rozlúèke s dvadsiatym storoèím sa František Gyárfáš
FEBRUÁR 2000 pýta, èi nás o pár rokov ešte niekto bude potrebova, alebo
skonèíme na sociálnej podpore ako nespo¾ahliví, príliš drahí
a stále unavení roboti, ktorých upgrade trvá roky a reinštalácia nie je možná vôbec.
Hudobný publicista Marian Jaslovský reaguje na verejné vyjadrenia lídra
skupiny Metalinda o tom, že za komunistov boli omnoho lepšie podmienky na
muziku, ako sú dnes. Èlánok má názov Ako komunisti podporovali mladú
slovenskú hudbu a je spomienkou na èasy, keï o kvalite hudobníka rozhodovali
jeho vedomosti z marxizmu-leninizmu.
&& 2+4-87- 2/2001
3. Ešte by som sa chcel opýta, akú maximálnu teplotu vydrží Duron, keïže je k doske teplotný senzor a
v BIOS-e sa ¾ahko pretaktováva. Bojím sa, aby mi nezhorel ten Duron. Priemerná teplota CPU je kolo 55 °C
a dosky 36 °C.
S pozdravom Peter Hanuliak [mailto:[email protected]]
1. Pokia¾ ide o tento problém, pri ponechaní oboch radièov v systéme je predåženie bootovania obvyklé. Pokia¾ chcete radiè Promise Ultra ATA 100 odinštalova, nestaèí toto zariadenie zakáza v prostredí
MS Windows, musíte nájs v BIOS-e vo¾bu, prostredníctvom ktorej sa dá odstavi (rovnako je možné
odstavi aj štandardný IDE radiè prvý, druhý alebo oba kanály). Opis tejto operácie je celkom iste v
manuáli dodanom so základnou doskou. Až po zakázaní príslušného radièa sa ten nebude detegova
ani operaèným systémom.
2. S takýmto problémom som sa doposia¾ nestretol, preto som ho postúpil technikom zo spoloènosti
Fincom Slovakia. Problém však pod¾a mòa bude v konflikte modemu s iným zariadením.
3. Pokia¾ ide o maximálnu teplotu, spoloènos AMD pre Durony uvádza maximálnu teplotu jadra
90 °C , takže vami udávaná teplota je v bezpeènom pásme. Pri experimentoch však nezaažujte mikroprocesor na maximálnu hranicu udávanú výrobcom. Za bezpeènú prevádzkovú teplotu sa považuje
teplota na úrovni 2/3 maxima udávaného výrobcom. Pri experimentoch však radšej investujte do po
riadneho chladièa a využívajte monitoring teploty.
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Vážená redakcia. Som Vaším verným èitate¾om a obraciam sa na Vás s prosbou o radu. Mám takúto
zostavu: procesor AMD K7 Athlon 550 MHz 512 KB Cache, zakladnú dosku PC CHIPS M800LMR s
èipovou s úpravou AMD 750 (751, 756) AGP2× s integrovanou zvukovou kartou CMI8738, modemom 56 KB
a sieovou kartou Sis900, 64 MB RAM DIMM 100 MHz AM1, zdroj ATX 235W miditower, monitor
Likom 17“ K7034.
Môj problém je nasledujúci: V doske som mal predtým grafickú kartu AGP ATI [email protected] 4MB s
TV out, ktorá mi fungovala bez problémov. Kúpil som si novú grafickú kartu PowerColor AGP4× Riva
TNT2 Pro 32 MB a s tým sa zaèali moje problémy:
V operaènom systéme DOS mi funguje VGA bez problémov, ale vo Windows 98 eng. alebo Me eng.
mi pri spustenm hocijakej hry (Half-life, Commando...) alebo benchmarku (3D Mark 2000, Wintune 98,
Final Reality) na test výkonu grafickej karty jednoducho PC zamrzne (niekedy aj modrá obrazovka) a
pomôže len tvrdý RESET.
Samozrejme, jednotlivé komponenty sú v poriadku. Ovládaèov som vyskúšal nieko¾ko (aj fachman,
detonator... najnovšie aj staršie verzie), nieko¾kokrát som nainštaloval od zaèiatku na naformátovaný
HDD Windows 98 alebo Me a niè nepomohlo.
Kamarát má S3 Savage4 32 MB a po vložení VGA karty do môjho PC sa správalo PC-èko tak isto,
pritom na jeho Celerone 633 MHz, zákl. doska Acorp moja graf. karta PowerColor Riva TNT2 Pro fungovala bez najmenších problémov.
V BIOS-e mám nastavený Assign to IRQ for VGA: Enabled, Aperture VGA size som nastavil na 32
MB a skúšal som aj 64 MB, 1. PCI slot mám, samozrejme, vo¾ný. Napájacie napätia z hardware monitoringu sú nasledujúce: Vcc=4,7 V, Vcc3=3,401 V, Vcore=1,615 V, +12V=12,166 V.
Pri premeraní napätia na konektore HDD digitálnym voltmetrom Smart: Pri spustení PC a
breaknutm: +4,94 V, +12,27 V, po naštartovaní Windows 98: +4,93 V a +12,26 V.
Prosím Vás, poraïte mi èo najskôr, èo treba urobi, èo som prehliadol, pretože už som bezradný.
Ing. Roman Cisar [[email protected]]
Vᚠproblém nebude ani tak v ovládaèoch pre samotnú grafickú kartu, ako v ovládaèi AGP zbernice,
ktorý je dodávaný spoloène so základnou doskou. Verzia dodaná so základnou doskou má zrejme
problémy s podporou novších grafických kariet podporujúcich režim AGP 4× (i keï sa všeobecne hovorí o spätnej kompatibilite, môže s òou v niektorých prípadoch by problém). Skúste sa pozrie na
webové stránky PC CHIPS a stiahnu si najaktuálnejšiu verziu tohto ovládaèa. Ak tam nenájdete niè
novšie než ovládaè, ktorý vlastníte, skúste stránky AMD a na nich dostupné všeobecné ovládaèe AGP
zbernice pre èipovú súpravu AMD 750.
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Vážená redakcia PCR, obraciam sa na Vás s nasledujúcim problémom: mám poèítaè s Win98 a jediným 1,5 GB hard diskom, ktorý beží pod FAT16. Pokúšal som sa ho prekonvertova na FAT32 s
bežným FATconverterom (súèasou system tools), no po chvíli sa mi reštartoval poèítaè z DOS-u
spä do Win98. Na obrazovke sa mi objavil oznam s textom „Cannot convert a drive with a bad
cluster mark.“ Po ïalšom spúšaní sa situácia opakovala. Tak som spustil Scandisc. V závereènom
zhrnutí mi vypísal, že nenašiel nijaký problém. Pod textom sa nachádzal (mimo iných) údaj o bad
units, ktorú našiel jednu.
Scandisc som spúšal v režime tought. Mám už málo miesta a finanène to nevyzerá na nový hard
disk. Za radu vopred ïakujem. Adam Hraška [[email protected]]
Zrejme vás nepoteším, niet žiadneho spôsobu, ako „presvedèi“ konvertor FAT, aby prekonvertoval FAT
disku, na ktorom sa nachádza èo i len jediný chybný klaster. Budete musie zotrva pri FAT 16.
Za redakciu odpovedal Peter Orviský
Marian Jaslovský tiež napísal kritickú recenziu na Dokument o Jarovi Filipovi. Na
recenziu ostro reagoval aj autor filmu Stano Radiè, èím spustil podnetnú a otvorenú
internetovú diskusiu èitate¾ov inZinu.
„Ve¾mi by som chcel by žena,“ to je názov rozhovoru so spisovate¾om Dušanom
Dušekom o jeho detských, denných aj noèných snoch, o písaní a rituáloch.
Faktor psí je názov èlánku ¼uboša Vodièku, ktorým uvádza èitate¾ov inZinu do
novej rubriky, plnej zaujímavých mystických tém. V rubrike Mystická rukovä sa postupne dotkne problematiky duchov, psí faktorov, jogy, tarotu, holotropného dýchania,
transformaèných techník.
V gastronomickej rubrike inZinu si získal mimoriadnu ob¾ubu seriál Pizzacato,
v ktorom redaktori recenzujú kvalitu služieb pizzérií po celom území Slovenska. Pokraèuje
aj seriál Ivana Mizeru, ktorý èitate¾a sprevádza podrobne svetom pochúok nazývaných
Dary mora. O zvieratách, ktoré nie sú na jedenie, ale pre potešenie, napríklad o suchozemských korytnaèkách, zase píše TomᚠÈejka v rubrike Domáca ZOO.
inZine – internetový magazín na adrese www.inzine.sk
n
S E R V I S
Tipy a triky pre Windows
PORADIE POLOžIEK PONUKY ŠTART. Možno patríte medzi tých používate¾ov, ktorých niektoré „novinky“ Windows 98 privádzajú do nepríèetnosti. Jednou
z nich je azda i možnos posklada si položky v ponuke Štart
pod¾a svojho vkusu. Na prvý poh¾ad príjemná vec, ale po èase
sa môže obráti proti vám – medzi položkami budete èasto
blúdi. Ak sa chcete vráti ku klasickému abecednému poradiu, riaïte sa nasledujúcim postupom. Spustite Editor registrov (regedit.exe) a presuòte sa do vetvy HKEY_CURRENT_USER\Software\Microsoft\Windows\CurrentVersion\Ex
plorer \MenuOrder\Start Menu\Programs. Tam zmažte k¾úè
Order, ktorý obsahuje informácie o poradí položiek (obr.)
ASOCIÁCIA BEZ ZÁSAHU. Ak kliknete myšou
na súbor neznámeho typu, systém vám poskytne v klasickom dialógovom okne zoznam už asociovaných programov.
Ak sa na tento dialóg pozriete podrobnejšie, v dolnej èasti si
všimnete štandardne zaškrtnuté políèko K otváraniu súborov vždy použi tento program. Urèite sa vám v minulosti stalo,
že ste asociovali program, ktorý ste vôbec nechceli k tomuto programu priradi. Ak sa chcete v budúcnosti takýchto
chýb vyvarova, staèí, ak bude to políèko štandardne odškrtnuté. Spuste Editor registrov (regedit.exe) a presuòte sa do
vetvy HKEY_CLASSES_ROOT\ Unknown\shell\OpenAs\command a dvakrát kliknite na položku default. Na koniec
reazca potom pridajte medzeru a podèiarkovník %2.
CHEAT DO H¾ADANIA MÍN. Spuste hru H¾adanie
mín. Zvo¾te Hra, Nová. Kliknite naraz pravým a ¾avým tlaèidlom
myši (dá sa použi aj stredné), a kým budú stlaèené, stisnite
ESC. Èas sa zastaví a môžete hra tak pomaly, ako len chcete.
ZÁCHRANNÁ DISKETA VO WINDOWS 98.
Niekedy sa vám môže sta, že omylom odmažete nejaký súbor z koreòového adresára C. Èo v tomto prípade robi? Postaèí vám systémová disketa, ktorú by mal ma každý
používate¾ „pripravený na všetko“. Zasuniete disketu do mechaniky a zapnete PC. Po nabootovaní diskety napíšete do
príkazového riadka sys a: c: Tento nástroj spo¾ahlivo prenesie
systémové súbory z diskety na disk. Podmienkou je, samozrejme, nastavenie bootovacej sekvencie na A, C v BIOS-e poèítaèa.
ZRÝCHLENÉ ZOBRAZENIE ZLOžKY AKO
WWW. Chcete zrýchli beh Windows 98 a pritom ma
zobrazené zložky ako WWW? Staèí v adresári Windows a
podadresári Web nájs a premenova alebo prekresli súbory:
wvleft.bmp – mraky zobrazené v zložke v ¾avom hornom rohu
wvline.gif – štvorfarebná linka odde¾ujúca názov zložky
a informácie o vybraných súboroch
wvlogo.gif – varovný obrázok zobrazený v¾avo dole pri
otvorení zložky Windows
Odporúèam obrázky najprv premenova, aby ste sa kedyko¾vek mohli vráti k pôvodnému nastaveniu.
Igor Kulman
-----------------------------------------------------------------------------------
Otázky a odpovede
n Kde získam informácie o nastaveniach TCP/IP pre používate¾a vrátane informácií ako IP adresy DHCP a WINS
servera, informácie o expirácii prenajatej IP adresy?
Odpoveï: Na tieto informácie slúži nástroj WINIPCFG.
(Meno sa zadá ako príkaz do príkazového riadka). Pre
úplnos dodajme, že IPCONFIG je používaný vo Windows NT
a že údaje v Network Properties v Control Paneli neobsahujú informácie o expirácii IP adresy pridelenej DHCP serverom.
n Mám poèítaè s nainštalovaným Windows 98 a s dvoma
sieovými kartami. Na jednej beží TCP/IP na prístup do intranetu, na druhej beží IPX/SPX NWLink na prístup do lokálnej siete.
Odpoveï: V Network Properties (v Control Paneli) treba nastavi disable NWLink pre prvú kartu a disable TCP/IP
pre druhú kartu. Defaultne sú totiž všetky nainštalované
protokoly zviazané („nabindované“) so všetkými nainštalovanými sieovými kartami. To môže zvýši zaaženie
siete, pretože broadcast správy sú generované cez všetky
protokoly na všetkých sieových kartách.
n Mám napísaný dokument vo Worde 97 a priradené
k nemu heslo. Teraz, keï som heslo zabudol, dá sa ešte
tento dokument nejako otvori alebo sú údaje už stratené? Existuje na to nejaký program?
Odpoveï: Skúste http://www.lostpassword.com/m
sofpass97.htm, tam si môžete stiahnu demoverziu (pre
max. 3 znaky), prípadne zakúpi za 45 USD privátnu licenciu (nie na komerèné úèely).
n Prednedávnom som si zaobstaral free boot manager –
Extender Operating System Loader vo verzii 1.1.4 – rozumiem celému programu, ale nerozumiem jednej zásadnej
veci: ako mám postupova pri inštalovaní ïalšieho OS. Treba každý OS umiestni na samostatný disk? Alebo je možné umiestnenie viacerých OS na jednom disku, napr. C:?
Odpoveï: Èo sa týka rozmiestòovania OS, je vo všeobecnosti najvhodnejšie používa pre každý samostatnú oblas
(partition). Niekedy je takéto rozmiestnenie nevyhnutné pre
rozdielne súborové systémy rozdielnych OS. Rozhodne záleží
na type OS. Nie je možné ma v tej istej oblasti dve inštancie
W95 alebo W95 a W98. Èo sa týka postupu inštalácie, ten je
závislý od použitého boot managera.
n Zaujímalo by ma, èi sa dá nejakým spôsobom (napr. cez
makropríkaz) v EXCEL 97 uloži súbor alebo samotný list
pod menom pod¾a hodnoty obsiahnutej v niektorej bunke
tohto súboru.
Odpoveï: Macro1 uloží excelovský zošit pod menom,
ktoré je v bunke A1, na disk C do adresára Dokumenty:
Sub Macro1()
ActiveWorkbook.SaveAs Filename:=“D:\Dokumenty\“ & Range(„A1“).Value
End Sub
Keï sa povie…
5 ako Spam
Elektronická pošta je silný nástroj, ktorý
umožòuje efektívnu komunikáciu. Spája písaný
text s rýchlosou komunikácie po telefóne a
prináša aj ïalšie výhody. Jednou z nich je
¾ahkos, s akou je možné mail posla viacerým
adresátom. Staèí jednoducho prepísa adresáta
alebo zaradi jeho adresu do hlavièky ako
adresáta kópie a mail sa odošle aj jemu.
Niektoré poštové programy umožòujú rozosiela maily automaticky skupinám adresátov, ktoré definoval používate¾. Práve táto
jednoduchos a nízke náklady na rozposielanie
mailov sú príèinou, preèo vznikol spam.
Vráme sa teraz na chví¾u do nášho klasického
sveta. Najmä obyvatelia väèších miest vedia, èo
to znamená nevybera týždeò èi dva poštovú
schránku. Nakopí sa v nej to¾ko reklamných
letákov, že dôležitá pošta sa do nej už ani nezmestí. Táto reklama je nevyžiadaná a sú ¾udia,
ktorých zaažuje. Nie je však nijaký problém
zbavi sa jej, v mnohých panelákoch stojí pri
schránkach škatu¾a, do ktorej možno letáky
hneï odhodi.
Spam je elektronická obdoba nevyžiadanej
reklamy. Na rozdiel od jej papierovej podoby
však už nie je pre používate¾a taká znesite¾ná.
Príèin je hneï nieko¾ko. Predovšetkým schránky
pre elektronickú poštu nie sú nato¾ko ve¾ké,
aby sa do nich zmestil všetok spam, ktorý by
boli schopní jeho producenti vyfabrikova.
Ove¾a podstatnejší je však finanèný problém.
Na rozdiel od klasickej nevyžiadanej reklamy,
ktorú zaplatil jej vydavate¾ a ktorú môže jej
príjemca bez akýchko¾vek nákladov zlikvidova,
za likvidáciu spamu na internete si musí príjemca zaplati. Musí sa totiž tejto reklame venova aspoò nato¾ko, že sa pripojí na internet a
prijme z neho e-maily na svoj poèítaè. Až keï
už zaplatil za toto pripojenie a prenos mailov,
môže vytriedi spam a vymaza ho. Stojí ho to
teda èas a peniaze.
Spam je teda viac ako nežiaduci fenomén
internetu. Až do tej miery, že správcovia poštových serverov sa ho snažia eliminova a jeho
producentom hrozí odpojenie zo siete.
Ak teda chcete oboznámi klientov so svojou
ponukou alebo by ste ich chceli obšastòova
aktuálnymi informáciami pravidelne, je potrebné získa ich súhlas. Inak vám hrozí, že sa
zaradíte medzi spamerov a internetová komunita na vás bude pozera krivo.
Branislav Madoš
Peter Gallo, e-mail: [email protected], web: www.cit.sk
2/2001 2+4-87- &'
M E D I A
C L U B – C D – R O M
HRÁÈÙV RÁJ – LOGICKÉ HRY
ANGLIÈTINA PLUS
Obsahuje 100 000
výrazov s nahovorenou anglickou
výslovnosou.
Slovník umožòuje
automatický preklad
textu z angliètiny do
slovenèiny a naopak.
Je urèený pre používate¾ov osobných poèítaèov
s operaèným systémom Windows 95, 98 a Windows NT. Poèítaè by mal ma ¾ubovo¾nú zvukovú
kartu, aby bolo možné prehráva výslovnos jednotlivých výrazov.
Tento titul vám
pomôže pri tréningu
a upevnení úsudku,
bystrosti, kreativity
a komunikácie a tým
aj vašich mozgových
buniek. Obsahuje
sférické hry, pamäové a èíselné hry, hádanie farebných kódov,
krížovkári si môžu tvori aj vlastné krížovky,
zábavná 3D skladaèka. Precviète si koncentráciu,
vyhrajte nad poèítaèom v hre Logik. Hry pre
malých aj ve¾kých, nenásilná a pouèná zábava
pre celú rodinu, ktorá neumožní vášmu mozgu
zahá¾a a zvyšuje jeho kapacitu. Jazyk: èeský
Nadväzuje na úspešný
produkt LingVista. Je
to moderný viacpoužívate¾ský multimediálny program na
výuèbu angliètiny.
Obsahuje tisícky plne
ozvuèených slovíèok,
slovných zvratov, fráz a viet, ktoré sú nahovorené
anglickým rodákom. Program je urèený tak pre
úplných zaèiatoèníkov, ako i pre ve¾mi skúsených
a pokroèilých študentov. LingVista vás vïaka svojej „nátlakovej metóde” prakticky donúti dorozumie sa po anglicky v rekordne krátkom èase. Na
základe registrácie sa dodáva spolu s mikrofónom.
Objednávkový kód: CD42000-59
Cena: 499 Sk – 399 Sk
Objednávkový kód: CD82000-66
Cena: 699 Sk
Objednávkový kód: CD42000-54
Cena: 499 Sk – 399 Sk
Objednávkový kód:
Cena: 949 Sk
GUNMAN CHRONICLES
ANGLICKY EFEKTIVNÌ (4 × CD)
LINGEA LEXICON
Sci-fi 3D akèná hra, postavená na skvelom
engine z hry Half-Life.
Hlavný hrdina v òom na
vzdialených planétach
bojuje proti rovnakej
rase agresívnych
mimozemšanov, ktorá
pred rokmi napadla
Zem. Stretnete sa teda s iným prostredím,
s inými postavami, nepriate¾mi a zbraòami, ale
v rovnako skvelej grafike a s rovnako kvalitnou
umelou inteligenciou. Prepracovaná sieová
podpora.
Multimediálny kurz anglického jazyka na 4× CDROM – kompletný
výuèbový materiál pre
úplných zaèiatoèníkov až
po stredne pokroèilých –
nieko¾ko sto hodín intenzívnej výuèby, ozvuèenie
rodeným Anglièanom, možnos spomalenej
výslovnosti, tréner výslovnosti, memoorganizér...
Obsahuje precvièovanie a rozširovanie slovnej
zásoby, gramatický dril a precvièovanie konverzácie. V celom kurze možno voli z desiatich
stupòov obažnosti.
Je moderný poèítaèový
slovník s intuitívnym ovládaním a preh¾adným
zobrazovaním hesiel,
ktorých sa tu nachádza až
170 000! Inteligentné
vyh¾adávanie, založené na
tvarosloví, synonymách a príbuzných slovách,
umožòuje pracova so slovníkom rýchlejšie
a ¾ahšie ako predtým. Slovník je kompletne
ozvuèený. Verzia aj pre Apple Macintosh.
FRANCOUZSKY, ŠPANÌLSKY,
ITALSKY EFEKTIVNÌ
PC ELEKTRO
Tento titul tvorí
základ pre kompletnú knižnicu programov v oblasti
elektrotechniky.
Obsahuje viac ako
1000 MB
najužitoènejších
elektrotechnických programov pre DOS,
Windows a Windows 95. PC ELEKTRO je 2CD
pre každého amatéra, ale i profesionálneho
elektrotechnika.
Objednávkový kód: CD12001-90
Cena: 1899 Sk
VALIBUK
Valibuk prináša do
vášho poèítaèa heroický príbeh boja
dobra a zla. Rodièia sa
nemusia bá, že ich
diea je v rukách bezduchej zábavky. Animovaný príbeh zvyšuje
u detí estetickou formou ich predstavivos
a nenásilnou formou ich vedie k uèeniu zvoleného jazyka. V príbehu Valibuk sa neznáme jazyky
stávajú hrou. Pútavý príbeh putovania Valibuka,
Lomidreva a Miesiželeza deti zaujme. Jazyk:
slovenský; èeský; anglický; nemecký; francúzsky
Objednávkový kód:
Cena: 799 Sk
CD12001-87
SHAREWARE VÝBÌR 2100
CD-ROM obsahuje
v prvej èasti všetky (!)
najlepšie oscarové vyhodnotené programy,
ktoré zatia¾ nenájdete
na žiadnom
„èasopiseckom” CD,
druhá èas je preh¾adom toho, èo by malo vo Windows by, a nie
je. Desiatky zaujímavých a produktívnych programov umožòujú zabudnú na niektoré
„nedostatky" chlapcov Billa Gatesa, vychádzajú zo
skúseností èeských používate¾ov a uprednostòujú
lokalizované verzie jednotlivých programov.
Objednávkový kód:
Cena: 379 Sk
CD1299-35
ANGLICKO-SLOVENSKÝ,
SLOVENSKO-ANGLICKÝ
MULTIMEDIÁLNY SLOVNÍK
Objednávkový kód: CD102000-76
Nìmecky efektivnì (4 × CD)
Objednávkový kód: CD102000-76B
Cena: 999 Sk
NEJLEPŠÍ SHAREWARE
ROKU 2000
Každý deò vznikajú
tisícky programov.
V tomto množstve
nájdete odpad i perly – celok pripomína prísloveènú
kopu sena. Ako sa
však v tejto záplave
vyzna? Existuje spôsob, ako nájs to, èo naozaj
stojí za vᚠèas? Na tomto CD nájdete
množstvo programov, ktoré získali prestížnu
cenu Ziff-Davis Shareware Awards a Shareware
Industry Awards, o ktorých sa v odborných
kruhoch hovorí ako o Oscaroch za shareware.
Objednávkový kód:
Cena: 399 Sk
CD12001-88
HUDBA MP3: MP3 AUDIOCD
BUDÚCNOSTI
Obsahuje skladby vo formáte MP3 vo vysokej
kvalite, základný softvér
pre MP3 a elektronický
katalóg pesnièiek. Viac
ako 150 skladieb, viac
ako 50 interpretov a
skupín z celého sveta.
Tento CD-ROM je doplnený opisným dokumentom v
èeštine. Nájdete aj freewarové verzie prehrávaèov a
rekordérov pre PC. Na CD nájdete, samozrejme, aj
základný softvér pre MP3 – WinAmp na prehranie
skladieb a AudioCatalyst na stiahnutie z audio CD
a zakódovanie do MP3.
Objednávkový kód:
Cena: 379 Sk
CD1299-37
Obj. kód Ang./sl. slovník:
Obj. kód Nem./sl. slovník:
Cena za 1 ks: 799 Sk
Obj. kód: Ang. ve¾ký slov.:
Obj. kód: Nem. ve¾ký slov.:
Cena za 1 ks: 1999 Sk
CD999-23
CD999-23B
CD999-23
CD999-23D
ASTRO 2001 – BALÍK
Výuèba menej obvyklých
jazykov pre úplných zaèiatoèníkov a mierne pokroèilých, ozvuèenie rodenými hovorcami, možnos
spomalenia výslovnosti,
memoorganizér, tréner
výslovnosti. Dôraz sa
kladie na prekladové cvièenia, posluchové testy a
cudzojazyènú výslovnos. Kurz obsahuje 3 èasti:
precvièovanie, rozširovanie slovnej zásoby, gramatický dril a precvièovanie konverzácie.
Objednávkový kód:
francúzština
– CD102000-78A
španielèina
– CD102000-78B
talianèina
– CD102000-78C
Cena: 698 Sk
FYZIKA
ka
Novin
Bájeèný vesmír a Jak
vesmír funguje, dva
diely spolu za super
cenu. Ak chcete zaži
nevšedné dobrodružstvo a túžite sa ponori
do hlbín vesmíru, tak
vám ponúkame do
pozornosti prvý diel
pôvodného èeského astronomického CD-ROM-u
Bájeèný vesmír. Prostredníctvom textu, obrazu
a hovoreného slova máte možnos spozna,
ako nᚠvesmír vyzerá, a pomôže vám zorientova sa v magicky príažlivom priestore.
Multimediálny program obsahuje
názorne spracované a
mierne rozšírené
uèivo fyziky pre základné školy. Fyzikálne
pojmy a javy sú
opísané textom, mnohými názornými ilustráciami, zvukovým výkladom
a animáciou. Súèasou každej kapitoly je test,
v ktorom si používatelia môžu overi svoje
znalosti. Program je spracovaný tak, že umožòuje
jednoduché intuitívne ovládanie len s pomocou
bublinovej nápovede.
Objednávkový kód: CD12001-91
Cena: 499 Sk
Objednávkový kód: CD22001-93
Cena: 1195 Sk
multilicencia pre školy: 2560 Sk
HRY A VŠE O MP3
HUGO – TAJEMNÝ LES
CD-ROM obsahuje takmer 70 hier, viac ako
40 programov pre
MP3, stovky skinov pre
MP3 prehrávaèe,
ukážkové MP3 a VQF
súbory a informácie
o MP3. Hry sú rozdelené do 6 kategórií – Akèné a arkádové hry,
Stolné hry, Kartové a hazardné hry, Logické hry,
Hry typov Tetris a žartíky. Množstvo hier sa dá
spusti priamo z CD a nemusia sa inštalova.
Programy pre MP3 sú tiež rozdelené do 6
kategórií.
Tajemný les – hraj a uè
sa s Hugom a jeho rodinou matematiku. Hra má
tri úrovne obažnosti.
Hugo – putování èasem,
Hraj a uè sa s Hugom
a jeho rodinou dejepis.
Hugo – Dobrodružství
v džungli. V tejto hre nájdete Huga v úplne inom
svete. Èarodejnica Scylla uniesla Hugolínu a deti
Elfíka, Elfinku a Elfiniatko a skrýva sa na Ostrove
Džunglí. Všetky tri hry sú urèené deom od 6 do
12 rokov, jazyk: kompletne po èesky
Objednávkový kód:
Cena: 379 Sk
CD1299-36
AKCIA: Pri objednávke týchto troch CD titulov platí z¾avnená cena: 649,-Sk Objednávkový kód: CD32000-3CD
' 2+4-87- 2/2001
CD12000-41
Objednávkový kód:
Tajemný les
– CD122000-85A
Putování èasem – CD122000-85B
Dobrodružství – CD122000-85C
v džungli
Cena: 699 Sk
M E D I A
CHEMIE II.
ka
Novin
Tento multimediálny
CD-ROM je svojím
obsahom urèený predovšetkým žiakom základných škôl a nižších
roèníkov gymnázií.
Obsahovo sa zameriava predovšetkým na
anorganickú chémiu. Súèasou programu je aj
periodická tabu¾ka prvkov s mnohými konkrétnymi informáciami o každom z nich. Texty k
uvádzaným pojmom je možné doplòova vlastnými poznámkami. Závereèné testy s vyhodnotením
poskytujú rýchlu kontrolu získaných vedomostí.
Objednávkový kód: CD22001-94
Cena: 745 Sk
multilicencia pre školy: 1590 Sk
ARTOPEDIA
ka
Novin
Galéria svetového
maliarstva – môžete sa
tu oboznámi s najznámejšími a najslávnejšími
dielami svetového maliarstva od stredovekých
ikon a oltárov až po modernú tvorbu súèasnosti.
Súèasou disku je textová
èas, obsahujúca struèný preh¾ad svetového
maliarstva po jednotlivých slohových etapách
s hypertextovými odkazmi k príslušným
autorom. Dozviete sa základné dáta o všetkých
maliaroch a ich dielach, a to nielen o tých
najznámejších. Jazyk: kompletne po èesky
Objednávkový kód: CD22001-96
Cena: 799 Sk
ANGLICKÁ GRAMATIKA vinka
No
& KONVERZACE
Pokia¾ sa chcete nauèi
po anglicky naozaj
dokonale, potom vám
prídu vhod dva úspešné
tituly, vydávané teraz na
jednom CD. Zvládnutie
gramatiky a frazeológie
je hneï po základnej
slovnej zásobe ïalším krokom na ceste k
dokonalosti v cudzom jazyku. Jazyk: anglický,
èeský
Objednávkový kód: CD22001-95
Cena: 999 Sk
ÈESKÝ VÝBÌR 4
ka
Novin
Èeský výbìr 4 je dvojcédeèko, na ktorom
nájdete azda všetko,
èo bolo v poslednom
èase v èeských krajinách vytvorené. To
stojí za vašu
pozornos. Nemusíte si láma hlavu s prekladmi textov a opismi programov. Programy sú
výhradne od èeských autorov alebo v èeštine.
Pracujte a bavte sa prakticky bez akýchko¾vek
jazykových bariér.
Objednávkový kód: CD22001-97
Cena: 399 Sk
C L U B – C D – R O M
ÈESKÉ KLIPARTY 1, 2
Kolekcie Èeské kliparty 1 a Èeské kliparty 2 majú
každá viac než 2000 pôvodných vektorových obrázkov od èeských a slovenských autorov,
roztriedených pre preh¾adnos do nieko¾kých desiatok kategórií. Všetky sú ruène kreslené (žiadny
autotracing), až na výnimky plnofarebné, na vysokej grafickej úrovni a z technickej stránky spåòajúce bez zvyšku nároky kladené na nároènú klipartovú zbierku. Obrázky sú uložené v dvoch formátoch: ZMF – interný formát Zoner Callista a WMF
– univerzálny formát, ktorý ¾ahko naèítate do
POHÁDKA O MRAZÍKOVI, inka
v
IVANOVI A NASTÌNCE No
Hra pre celú rodinu,
inšpirovaná ob¾úbenou
rozprávkou. S postavami
skromnej Nastenky a
bohatiera Ivana èaká
hráèov mnoho hádaniek
i nástrah vo svete plnom
kúzelných a tajomných
predmetov. Poèítaèová
hra inšpirovaná ob¾úbenou ruskou rozprávkou
o Mrázikovi, známou hlavne vïaka legendárnemu filmovému stvárneniu
Objednávkový kód: CD22001-98
Cena: 799 Sk
ka
Novin
všetkých aplikácií pre Windows pracujúcich s
dokumentmi. Fakt, že všetky obrázky sú vektorové, znamená, že máte možnos ich použi v
¾ubovo¾nej mierke a pritom zostanú stále kvalitné.
Ïalej obsahujú: úplnú verziu správcu súborov
Zoner Media Explorer, program na tvorbu animovaných obrázkov Zoner GIF Animátor, Slepé
mapy KOMPLET, 5 najúspešnejších hier z kolekcie
Office Games, 60-dennú skúšobnú verziu Zoner
Callista a Zoner Contextu.
Objednávkový kód:
Èeské kliparty 1 – CD22001-92A
Cena: 592 Sk
Èeské kliparty 2 – CD22001-92B
Cena: 592 Sk
Èeské kliparty 1,2 – CD22001-92C
Cena: 1060 Sk
(súèasný nákup)
PRVNÍ SVÌTOVÁ VÁLKA
ka
Novin
„Ve¾ká vojna“ v rokoch
1914 – 1918 si ako prvá
vyslúžila prívlastok svetová. Tento dokument
prináša smutné svedectvo o tom, preèo k tomuto konfliktu došlo,
ako prebiehal a ako jeho
výsledok ovplyvnil ïalší
osud Európy i celého sveta. Jazyk: kompletne
po èesky
Objednávkový kód: CD22001-99
Cena: 1399 Sk
CD-ROM tituly si môžete objedna prostredníctvom vloženého objednávkového lístka alebo na našej webovej stránke
PLNÁ POLNÍ PRO KANCELÁØ
Obsahuje starostlivo vybrané kolekcie
kancelárskych nástrojov, ktoré vám pomôžu pri
plnení každodenných úloh. Výsledky vašej práce
budú nielen preh¾adné, ale dosiahnete ich
dokonca ¾ahšie a pohodlnejšie.
Objednávkový kód:
Cena: 399 Sk
CD122000-82
SHAREWAROVÝ VÝBÌR 2099
Najlepšie sharewarové programy roku 1998
(viac ako 150!) vyhlásené na celosvetovej konferencii Shareware Industry Conference
a v amerických èasopisoch PC Magazine,
Computer Gaming World a Family PC.
Objednávkový kód:
Cena: 499 Sk
CD52000-57
PÍSMA, LOGA, SYMBOLY III
Obsahuje vyše 500 èeských a slovenských písem,
vyše 1500 tuzemských a zahranièných logotypov
a vyše 100 špeciálnych symbolových písem. Písma sú vo formáte TrueType v dvoch modifikáciách.
Objednávkový kód:
Cena: 1447 Sk
CD199-06
ATLAS SVÌTA
Multimediálny atlas sveta, v ktorom sa
oboznámite so 160 000 mestami, jazerami,
riekami, mo-rami, horami a pohoriami a pod.
Stovky záznamov o zaujímavých miestach s
podrobnými údajmi o dvoch stovkách krajín.
Objednávkový kód:
Cena: 1389 Sk
CD32000-49
SLEX99 – ELEKTRONICKÝ
LEXIKÓN SLOVENSKÉHO JAZYKA
Súbor kodifikaèných slovníkov slovenského jazyka ponúka tri základné publikácie kodifikujúce
súèasnú spisovnú slovenèinu – Krátky slovník
slovenského jazyka, synonymický slovník
slovenèiny, pravidlá slovenského pravopisu a
4500 názvov obcí na Slovensku s príslušnými
obyvate¾skými menami).
Objednávkový kód:
Cena: 984 Sk
CD12000-38
OSOBNOSTI SLOVENSKÝCH DEJÍN
Prvý CD-ROM opisujúci osobnosti slovenských
dejín od Samovej ríše až po vznik Slovenskej
republiky. Obsahuje aj zloženie, vývoj, expozície
a zbierky Slovenského národného múzea.
Objednávkový kód:
Cena: 499 Sk
CD1099-30
HÁDANKY LEVA LEONA
Multimediálny CD-ROM pre deti, obsahujúci
hádanky (vo forme hier), ktoré sú založené na
bežných fyzikálnych zákonitostiach a pomáhajú
rozvíja intelekt a tvorivú fantáziu dieaa.
Žiadna geometria, ale reálne prostredie, SVGA
grafika vrátane 2D efektov a 3D animácií.
Objednávkový kód:
Cena: 599 Sk
CD1099-32
TOMÍKOVO PODMOØSKÉ
DOBRODRUžSTVÍ
Multimediálna pátracia hra, ktorá sa ¾ahko ovláda a rozvíja logické schopnosti detí.
Zažijete výpravu do podmorského sveta,
ktorý musíte aj s jeho obyvate¾mi zachráni. Hra
má nieko¾ko úrovní, postupujete vlastným tempom a máte desa zaujímavých èinností a hier.
Urèené deom vo veku od 6 do 12 rokov.
Objednávkový kód:
Cena: 699 Sk
CD1099-33
FARBOVÝ VZORKOVNÍK IN&OUT
CMYK kolorimeter – kalibraèné vzorkovníky
porovnávajúce farby mimo a vnútri referenèného
farebného po¾a. Poskytuje možnos priameho
porovnania farby v prieh¾ade na každom z vyše tisíc
farebných vzoriek, obsahuje typografické pravítko,
preh¾ad rastrov, porovnanie ve¾kostí písem atï.
Objednávkový kód:
Cena: 1522 Sk
CD52000-58
DARÈEKOVÝ ŠPECIÁL
Pä samostatných CD predstavuje skutoène
úctyhodné záujmové rozpätie – obsahuje nasledujúce tituly: De Ecclesia, Internet do kapsy III,
FotoStudio, HairStudio, Origami (nákupom
týchto piatich CD-ROM ušetríte 2616 Sk).
Objednávkový kód:
Cena: 1492 Sk
CD32000-47
LINGUA LAND: JAZYKOVÉ HRY
Zábavná výuèba 5 jazykov (1000 slov, 100 viet)
na jednom CD. Spolu devä hier so špièkovými
animáciami na zvládnutie zákl. slovnej zásoby
americkej a britskej angliètiny, nemèiny,
francúzštiny a španielèiny úplne novou metódou.
Ve¾mi vhodné pre deti od 6 do 12 rokov.
Objednávkový kód:
Cena: 1399 Sk
CD42000-56
HAIR STUDIO
Virtuálne poèítaèové kaderníctvo – umožní vám
vyskúša si stovky úèesov priamo na svojej fotografii v poèítaèi. Oboznámi vás s ošetrovaním
a úpravou vlasov, dozviete sa všetko o kaderníctve, farbení, o tipoch a kaderníckych trikoch
z celého sveta.
Objednávkový kód:
Cena: 699 Sk
CD199-05
BIOLOGIE ÈLOVÌKA
Názorný sprievodca pre deti prináša zoznámenie sa so stavbou ¾udského tela na mierne
rozšírenej úrovni uèiva biológie na 2. stupni
základných škôl. Ve¾mi názorný výklad, priebežná aktivizácia opakovaním a možnos závereèného precvièovania a testovania. Obsahuje register.
Objednávkový kód:
Cena: 710 Sk
multilicencia: 1430 Sk
CD72000-61
CD72000-61B
GORDI V Ø͊I HER
Pre deti od 2 do 5 rokov. Veselý škriatok Gordi
prichádza za demi, aby ich sprevádzal svojím
zábavným parkom. Deti sa uèia poznáva a pomenováva èasti tela, rozlišova farby a tvary atï.
Hodiny zábavy so skladaèkami, oma¾ovánkami,
pesnièkami a zvukovými hrami. Èeský jazyk.
Objednávkový kód:
Cena: 699 Sk
CD72000-62
POD SLNKOM HELLADY
Multimediálne CD o histórii starého Grécka, spracované pod¾a knihy Grécky zázrak od známeho spisovate¾a Vojtecha Zamarovského. Nájdete tu Grécko
predhistórie a mýtov, Archaické i klasické Grécko,
Grécko a hellénistický svet, ktoré vás zavedú do
slneènej Hellady, do Atén pod Akropolu a do ïalších
slávnych miest, kde „žili ¾udia rovní bohom”.
Objednávkový kód:
Cena: 460 Sk
CD1299-34
ZEMÌPIS – SVÌT
Výuèbový program pre deti obsahuje informácie
o svetadieloch (poloha, rozloha, povrch a vodstvo) a o štátoch (prírodné a kultúrne podmienky,
spôsob života obyvate¾ov, hospodárstvo).
Objednávkový kód:
Cena: 870 Sk
multilicencia: 1470 Sk
CD72000-60
CD72000-60B
F. MRAVENEC II
Úplná verzia populárneho èeského programu na
interaktívny návrh plošných spojov v prvej až
2/2001 2+4-87- '
S E R V I S
piatej konštrukènej triede. Obsahuje aj vyše 600
súborov s doskami plošných spojov z èasopisov
Amatérske rádio a Praktická elektronika a rádio.
Objednávkový kód:
Cena: 599 Sk
CD199-02
ELÁN A JEHO CESTY
Multimediálny CD-ROM nabitý informáciami
o najpopulárnejšej slovenskej rockovej skupine
– o skupine Elán. Obsahuje: HISTÓRIA, OSOBNOSTI, SKLADBY, ALBUMY, INTERVIEW,
FOTOALBUM, INÉ – perlièky zo života Elánu,
HRACIA SKRINKA – prehrávanie audioskladieb
a videoklipov.
Objednávkový kód:
Cena: 999 Sk
CD999-26
KRONIKA ¾UDSTVA
Elektronická podoba vyh¾adávaného knižného titulu Kronika ¾udstva, ktorá obsahuje takmer 4000
fotografií, obrázkov a okolo 6000 textových hesiel – spolu viac ako 1200 strán textu. Jazyk:
èeský.
Objednávkový kód:
Cena: 899 Sk
CD12000-45
DRUHÁ SVÌTOVÁ VÁLKA
Na dvoch diskoch zachytáva najkrvavejší
vojnový konflikt v histórii ¾udstva. Príbeh,
v ktorom II. sv. vojnu spoznáte trochu inak,
než ste zvyknutí... oèami Britov a Amerièanov.
Prináša ohromné množstvo informácií a fundovaný výklad s unikátnymi fotografickými
a filmovými zábermi.
Objednávkový kód:
Cena: 1399 Sk
CD72000-64
BOTANIKA A ZOOLOGIE
Obsahuje pä programov – dva z botaniky
(cytológia, anatómia a fyziológia rastlín) a tri zo
zoológie, (základné pojmy, stavba a funkcie
živoèíšnej bunky, vývoj jednotlivých skupín
živoèíchov), na ktorých je uèivo vysvetlené
prostredníctvom textov, schém, obrázkov, animácií, fotografií a cvièení.
Objednávkový kód: CD82000-65
Cena: 870 Sk
Multilicencia pre školy: 1470 Sk
MODRÝ BLESK: ZLATÝ VÝBÌR
Kolekcia shareware, ktorý vᚠpoèítaè zbaví
hrozby vírusového útoku, radikálne zvýši jeho
výkon a vám pripraví mnoho hodín perfektnej
zábavy. Výber je èlenený do piatich kapitol: antivírusy, grafika, hudba a zvuk, internet a utility.
Objednávkový kód:
Cena: 399 Sk
CD82000-68
GRAFIKA – SKRZ-NASKRZ 2
Ve¾ká zbierka grafických programov, kompletná
knižnica: 1200 MB...animácie, editory, katalogizácia, konverzia, snímanie obrazu...
Objednávkový kód:
Cena: 399 Sk
CD12001-89
SEXUÁLNÍ VÝCHOVA
Sprievodca obdobím puberty a dospievania,
urèený dospievajúcej mládeži. Predstavuje
vyèerpávajúce pouèenie o problematike súvisiacej s ¾udskou sexualitou.
Objednávkový kód: CD102000-75
Cena: 1176 Sk
multilicencia: 2158 Sk
ANGLICKÁ KONVERZACE – FRÁZE
Rozhovory a frazeologické témy dvoch
rodených Anglièanov (letisko, reštaurácia,
pošta, hotel, obchod...), takmer 1000
nahovorených viet (v angliètine a èeštine), interaktívny prehrávaè fráz, výborná grafika.
Objednávkový kód:
Cena: 999 Sk
CD42000-52
ZTRACENÝ OSTROV
Mystická adventúra, ktorá vás zavedie do
tajomného sveta pirátov, kde krv tiekla èastejšie
ako rum. Èakajú na vás napínavé dobrodružstvá, pirátske mesto, dve lode, zabudnutý
chrám, tajomný ostrov a množstvo zábavy.
Objednávkový kód:
Cena: 699 Sk
CD102000-77
OCHRANA RASTLÍN
Pôvodný slovenský titul s podtitulom Buriny,
choroby, škodcovia a prípravky v encyklopédii,
ktorý ocenia všetci po¾nohospodári, záhradkári,
ale aj tí, ktorí sa zaujímajú o prírodu. Obsah:
Agrochemikálie, Choroby, Škodcovia, Buriny,
Ochrana plodín a Legislatíva.
Objednávkový kód:
Cena: 300 Sk
CD112000-81
Großer REISEPlaner
Elektronická pomôcka na plánovanie dovolenky
alebo služobnej cesty s kvalitným dátovým materiálom pre autonavigaèné systémy Vám poskytne:
detailné vyh¾adávanie trasy v celej Európe, podrobné plány miest v Nemecku, Rakúsku, Švajèiarsku
a severnom Taliansku, kompletného sprievodcu,
skvelé možnosti tlaèe a exportu. Jazyk: nemecký.
Objednávkový kód:
Cena: 1190 Sk
CD92000-69
EUROTRAN 2000 – PREKLADAÈ
ANGLICKÝCH INTERNETOVÝCH STRÁNOK
Prekladá po anglicky písané WWW stránky do
gramaticky upravenej podoby v èeštine, a tak
sprístupòuje celý americký internet i ¾uïom,
ktorí angliètinu nikdy neštudovali. Spolupracuje
so všetkými typmi internetových prehliadaèov.
Jediný produkt tohto druhu na našom trhu.
Objednávkový kód:
Cena: 1169 Sk
CD699-19
DESIATIMI PRSTAMI
Výuèbový program písania na klávesnici, vhodný pre zaèiatoèníkov, ale aj pre pokroèilých,
ktorí nie sú spokojní s rýchlosou svojich prstov.
Nacvièova písanie je možné pomocou niektorého zo 100 obsiahlych cvièení alebo pridávaním vlastného cvièenia v podobe textového
súboru. Po každej skonèenej lekcii alebo v priebehu nej je možné prezrie si vyhodnotenia,
ktoré sú usporadúvané do preh¾adnej štatistiky.
Objednávkový kód:
Cena: 749 Sk
CD102000-73
NEMECKÁ GRAMATIKA – CVIÈEBNICE
CD pre všetkých záujemcov o perfektné zvládnutie nemeckej gramatiky. Takmer 1000 vetných príkladov, rozdelených pod¾a gramatických
tém, interaktívne èasovanie slovies, nahovorené
rodenou Nemkou, skúšanie, super prostredie.
Môžete si precvièova prídavné mená, príslovky,
èasy, vzažné vety… Multiplatformný CD-ROM
pre poèítaèe PC a Macintosh.
Objednávkový kód:
Cena: 999 Sk
CD42000-51
MULTIMEDIÁLNA KUCHÁRKA
Pôvodný slovenský produkt. Viac ako 4000
kuchárskych receptov, preh¾adne rozdelených
do 27 kapitol. Obsahuje aj dobré rady, tipy,
farebné obrázky a videosekvencie. Vyh¾adávanie, tlaè, tvorba poznámok a záložiek.
Priate¾ské používate¾ské prostredie.
Objednávkový kód:
Cena: 199 Sk
CD12001-86
T̊ÍME SE DO ŠKOLY
Multimediálny vzdelávací program pre deti vo
veku od 4 do 7 rokov, koncipovaný pod¾a vzdelávacích programov materských škôl. Hravým a zábavným spôsobom vytvára, rozvíja a precvièuje
zruènosti potrebné na úspešný vstup dieaa do
1. triedy. Program má ¾ahkú a intuitívnu obsluhu, diea dostáva pokyny hlasom a jednoducho
ovláda poèítaè myšou. Je koncipovaný tak, aby
s ním diea dokázalo pracova samostatne.
Objednávkový kód: CD102000-74
Cena: 871 Sk
multilicencia: 1473 Sk
NHL 2001
Najlepšia a najúspešnejšia hokejová séria
všetkých dôb sa vracia a ponúkne opä množstvo noviniek a zlepšení, vïaka ktorým sa znovu
stane najdokonalejšou verziou najrýchlejšej kolektívnej hry. Najlepší simulátor najlepšej súaže
s najlepšími hokejistami sveta s mnohými zlepšeniami a množstvom noviniek. Jazyk: èeský
Objednávkový kód:
Cena: 1899 Sk
CD112000-79
STALETÍ OBJEVÙ
Na dnešných mapách už nie sú biele miesta, za
èo vïaèíme stovkám odvážnych cestovate¾ov,
slávnych i menej známych. O nich a ich dobrodružných výpravách do neprebádaných konèín
našej planéty rozpráva táto pútavá kronika.
Jazyk: kompletne po èesky
Objednávkový kód:
Cena: 1399 Sk
CD122000-83
ANATOMIE...LIDSKÉ TÌLO
„Lite”-verzia cédeèka Èlovìk ... pod drobnohledem prináša užívate¾om zaujímavé informácie,
týkajúce sa ¾udskej anatómie. Titul je ponúkaný
za ve¾mi atraktívnu cenu a zahàòa asi 50 %
obsahu Èlovìka. Èakajú na vás fantastické vizualizované informácie, ktoré vám priblížia procesy prebiehajúce každý deò v našom organizme
Objednávkový kód:
Cena: 499 Sk
CD122000-84
DIABLO 2
Pokraèovanie Diabla, hitu roku 1997 s viac ako
miliónom celosvetovo predaných kusov, ponúka
rýchlu, dynamickú, príažlivú akciu, ktorá si už
vyslúžila ve¾a cien vrátane ocenenia Hra roka,
teraz s mnohými zlepšeniami a novinkami. Hráè
sa vracia do temného sveta, pustošeného silami
zla. Ako jeden z piatich hrdinov musí hráè splni
celý rad úloh, aby zbavil svet Diabla a jeho diabolských služobníkov.
Objednávkový kód:
Cena: 1899 Sk
CD92000-71
NEMÈINA PLUS
Moderný viacpoužívate¾ský multimediálny program na výuèbu nemèiny. Obsahuje tisícky
ozvuèených slovíèok, slovných zvratov, fráz
a viet, ktoré sú nahovorené nemeckým rodákom. Program je urèený tak pre úplných
zaèiatoèníkov, ako i pre ve¾mi skúsených
a pokroèilých študentov. Na základe registrácie
sa dodáva spolu s mikrofónom.
Objednávkový kód:
Cena: 499 Sk
CD122000-42
HRÁÈÙV RÁJ – AKÈNÍ HRY 2
Viac ako 200 akèných hier a ve¾a dobrodružstiev, napätia a multimediálnej zábavy. Odha¾te
tajomstvo vesmíru, zachráòte rukojemníkov
z podruèia teroristov, vyhnite sa všetkým
prekážkam a nástrahám. Bráòte nielen svoj
život – predovšetkým zachráòte celý svet!
Vyskúšajte tieto zaruèene nové, vyspelé multimediálne hry, teraz s výbornou grafikou, skvelými zvukmi a podmanivou hudbou.
Objednávkový kód: CD42000-53B
Cena: 499 Sk – 399 Sk
n
KNIHY
Základy fuzzy logiky
Vydal: BEN
Autor: Vilém Novák
Dodávate¾: ANIMA Košice
Poèet strán: 176
Kniha zrozumite¾nou formou a
s minimálnymi nárokmi na predchádzajúce znalosti oboznamuje èitate¾a so základmi fuzzy logiky a fuzzy regulácie. Obsahuje základy
teórie fuzzy množín a teórie sémantiky èasti prirodzeného jazyka, sú tu vysvetlené základy teórie
približnej dedukcie, ktorá je rozdelená na problematiku fuzzy logickej dedukcie a fuzzy aproximácie. Výklad je ilustrovaný príkladmi. Kniha je urèená
programátorom, analytikom, študentom SŠ a VŠ,
projektantom automatizovaných riadiacich systémov a všetkým ostatným záujemcom.
Objednávkový kód:
Cena: 289 Sk
376K22001AN
Photoshop 5.5. Kompletní kapesní
prùvodce + CD-ROM
Vydal: SoftPress
Autor: Adelo Droblas Greenberg, Seth
Green Berg
Dodávate¾: ANIMA Košice
Poèet strán: 780
V tomto kompletnom sprievodcovi nájdete obrovské množstvo najrôznejších príkladov, rád, trikov, podrobne opísaných cvièení i
hotových projektov.
CD-ROM obsahuje súbory na vyskúšanie cvièení
z knihy. Ponúka ïalšie súbory na experimentovanie,
klipy a krátke filmy, materiály zaoberajúce sa filtrami, použitím obrázkov, kalibráciou a výstupom,
hardvérom, správou farieb, importom a exportom
súborov. A navyše je tu demoverzia programov firiem Adobe, Macromedia, Alien Skin, Andromeda.
Objednávkový kód: 377K22001AN
Cena: 1159 Sk
MP3 a vše o nìm
e-Business pro manažery
Vydala: GRADA
Autor: Ondøej Šebesta – David Morkes
Poèet strán: 112
Kniha je urèená všetkým, ktorí radi poèúvajú hudbu a ktorí majú
prístup k poèítaèu. Pokia¾ patríte do tejto skupiny, iste viete, že
existuje alternatíva, ako prehráva skladby „lepšie a
radostnejše“ – táto alternatíva sa volá formát MP3.
Kniha vysvetlí nielen výhody používania zvukového formátu, ale stane sa i radcom a pomocníkom v práci s hudobnými nosièmi. Text je zameraný na rady a návody, ktoré vás nauèia pracova
s MP3 a využíva jeho výhody. Pokia¾ ste pokroèilejšími používate¾mi MP3, isto oceníte množstvo
rád a tipov, ktoré vám pomôžu v práci s týmto zvukovým formátom.
Objednávkový kód:
Cena: 133 Sk
378K22001G
Vydala: GRADA
Autor: Jiøí Donát
Poèet strán: 84
Knižka je urèená pre zaèínajúce
technologické „start-up“ spoloènosti, pre „klasické“ firmy, na ktorých existujúcich zákazníkov sa
tieto „start-up“ spoloènosti chcú zamera.
Myšlienkovou líniou, ktorá prechádza celou knihou, je teória budovania znaèky v internetovom
prostredí. Budovanie „start-up“ podniku musí by
striktne podriadené potrebám budovania znaèky
po celý èas života projektu. Role znaèky v internetovom podnikaní a špecifikám Project Managementu v podmienkach internetového trhu sa
venujú samostatné kapitoly. Vyústením knihy je
všeobecná klasifikácia elektronického podnikania.
Objednávkový kód:
Cena: 199 Sk
379K22001G
Uvedené knižné tituly si môžete objedna prostredníctvom vloženého objednávkového lístka.
'
2+4-87- 2/2001
P R O G R A M U J E M E
Samba / 2. èas: Oznaèovanie súborov Samby
Ako všetko v Linuxe, tak aj pracovné verzie alebo inštalaèné balíky Samby sa oznaèujú
tzv. trojèíslom. Posledná verzia, ktorá je na svete, sa oznaèuje samba-2.0.7.
Z domovskej adresy www.samba.org alebo www.instinct.org/samba/download.html
si môžeme stiahnu inštalaèné balíky v troch verziách:
n balík pre konkrétny typ Linuxu, napr. pre RedHat je to samba-2.0.7- 20000425.i386.rpm,
n balík binárnych kódov,
n balík zdrojových textov, oznaèovaný vždy samba-latest.tar.gz.
INŠTALÁCIA SAMBY. Ak sme použili balík pre Red Hat Linux, jeho inštalácia je
ve¾mi jednoduchá. Staèí v prostredí X Windows použi niektorý z dostupných programov na prácu so súbormi RPM. V Gnome je to GnoRPM, v KDE je to Kpackage. Ak
nemáme možnos použi X Windows, môžeme z konzoly zada príkaz:
mount /mnt/cdrom
rpm -Uvh /mnt/cdrom/RedHat/samba*
Takto sa nainštaluje Samba server, klient a spoloèné súbory. Zároveò sa vytvoria aj
štartovacie skripty, aby sa Samba spúšala po bootovaní Linuxu automaticky.
Ak sme si stiahli binárne súbory bez rozlíšenia typu Unixu/Linuxu, použijeme na ich
rozbalenie program tar príkazom tar xvfz, potom premiestnime rozbalené súbory do
patrièných adresárov a mali by sme vytvori aj štartovacie skripty.
Najzložitejšou, ale zároveò najefektívnejšou metódou je inštalácia Samby zo zdrojových textov. Táto možnos predpokladá urèitú znalos Linuxu a práce s prekladaèom.
Na druhej strane sa táto možnos odvïaèí širokou paletou konfiguraèných možností
prispôsobi si Sambu „na svoj obraz“. Tak ako každý iný zdrojový text programu v Linuxe
sa aj Samba prekladá postupnosou:
./configure –prepínaè
./make
./make install
Ak nevieme, aké možnosti môžeme dosadi za vo¾bu prepínaè, použijeme príkaz ./configure –help. Odporúèam pred samotnou inštaláciou preštudova súbory WHATSNEW.txt
a UNIX_INSTALL.txt.
Tak ako pri binárkach aj tu je dobré vytvori štartovacie skripty, napr. smb, ktoré
zabezpeèia spustenie Samby pri štarte systému. Štartovacie skripty sa v Linuxe (RedHat)
ukladajú do adresára /etc/rc.d/init.d. Vzor takého štartovacieho skriptu smb je na výpise
è. 1, ktorý pre nedostatok miesta v èasopise zverejòujeme na našej webovej stránke
www.pcrevue.sk.
SÚBORY SAMBY. Samba sa skladá z nieko¾kých hlavných súborov. Jadrom
celého servera je démon smbd. Jeho úlohou je komunikova s klientmi, zabezpeèova
ich prihlasovanie a poskytova služby prístupu na disk a k tlaèiaròam. Práve ten je
miestom, kde sa stretávajú dva odlišné svety: svet MS Windows a Unixu.
Démon nmbd zaisuje službu prevodu mien Windows serverov na IP adresy. Jeho èinnos je ve¾mi podobná internetovému DNS, ale je primitívnejšia. nmbd tiež funguje ako
server doménových mien pre Windows, teda ako WINS, pretože vie zisti adresy poèítaèov v internete pomocou DNS.
Súèasou Samby je aj jednoduchý smbclient. Pomocou tohto programu môžeme
z prostredia Linux zisova zdroje, poskytované ostatnými Windows servermi, prenáša
súbory, vypisova obsahy adresárov a tlaèi na vzdialených tlaèiaròach.
Konfiguraèný súbor sa nazýva smb.conf. V òom sa nachádzajú všetky nastavenia
servera. V súbore programov Samby je aj program testparm, ktorý kontroluje správnu
syntax konfiguraèného súboru smb.conf. Jeho výpis ukáže jednotlivé zdroje, poskytované
Sambou, a nastavenie vnútorných parametrov pre každý z nich.
KONFIGURÁCIA SAMBY. Konfiguráciu servera vykonáme editovaním konfiguraèného súboru smb.conf. Nachádza sa v adresári /etc. Je to textový súbor, preto ho
môžeme editova v ¾ubovo¾nom textovom editore, ktorý ukladá text vo formáte ASCII,
teda bez ïalších formátovacích znakov, len ako èistý text.
Funkèný vzor jednoduchého súboru smb.conf je na výpise è. 2, ktorý takisto nájdete
na našej webovej stránke www.pcrevue.sk. Súbor smb.conf obsahuje dve základné sekcie:
n globálne nastavenia – oznaèované aj [global] – tu sa definujú parametre spojenia
servera
n zdie¾ané prostriedky – prostriedky prístupné používate¾om po sieti. Túto sekciu
môžeme rozdeli na tri podskupiny:
l [homes] – definície domácich pracovných adresárov pre jednotlivých používate¾ov
siete
l [printers] – definície prístupných tlaèiarní
l [shares] – definície ïalších zdie¾aných adresárov
Každá sekcia sa zaèína názvom sekcie v hranatých zátvorkách. Za òou nasledujú parametre pre konkrétnu sekciu.
Tentoraz sa nebudeme zaobera podrobnejším opisom jednotlivých sekcií, ale sa
zameriame na sekciu [data]. Aby vzorový súbor smb.conf korektne pracoval, musíme
v Linuxe vytvori adresár /home/samba/data a nastavi prístup používate¾ov k nemu:
mkdir
chmod
mkdir
chmod
/home/samba
777 /home/samba
/home/samba/data
777 /home/samba/data
Samozrejme, môžeme si zvoli iný adresár, toto je len vzor. Èi máme alebo nemáme
syntaktickú chybu v súbore smb.conf, overíme spustením programu testparm.
SPڊANIE A ZASTAVOVANIE SAMBY. Aby mohla Samba korektne pracova, musíme spusti jej obidva démony – smbd a nmbd. Ak máme Sambu nainštalovanú napr. v adresári /usr/local/samba/bin, spustenie vykonáme príkazom:
/usr/local/samba/bin/smbd -D
/usr/local/samba/bin/nmbd -D
Keby sme z urèitého dôvodu potrebovali Sambu zastavi, použijeme príkaz kill.
V prípade, že sme vytvorili štartovacie skripty alebo inštalovali z balíka RPM, môžeme
použi tieto príkazy:
/etc/rc.d/init.d/smb [start | stop | restart | reload| status].
Jednotlivé parametre skriptu smb vykonajú konkrétnu èinnos servera Samba:
n start – spustí server Samba
n stop – zastaví server Samba, teda nemusíme použi kill
n restart – zastaví a znova spustí Sambu. Toto využívame, ak potrebujeme niektoré
èinnosti servera doladi
n reload – znovu naèíta konfiguraèný súbor smb.conf bez reštartu Samby. Vhodné
pri úprave smb.conf
n status – vypíše stav jednotlivých súèastí Samby
Vždy, keï upravíme súbor smb.conf, musíme Sambu reštartova alebo aspoò reloadova.
Aby sme sa presvedèili, èi je Samba naozaj spustená, použijeme výpis procesov systému
s vyfiltrovaním démonov smbd a nmbd, tak ako je to na obr. è. 1.
Ak je Samba spustená, môžeme overi jej
èinnos pod¾a výpisov dvoch logovacích súborov: log.smb a log.nmb. Tieto súbory sa
nachádzajú spravidla v adresári /var/log/
samba.
Ak je Samba v èinnosti a je dobre nakonObr. 1
figurovaná, posledný zápis súboru log.smb
by mal obsahova približne takýto zápis:
[2000/10/28 14:45:46, 1] smbd/server.c:main(643)
smbd version 2.0.6 started.
Copyright Andrew Tridgell 1992-1998
[2000/10/28 14:45:46, 1] smbd/files.c:file_init(216)
file_init: Information only: requested 10000 open files, 1014
are available.
Podobne na konci súboru log.nmb by malo by toto:
[2000/10/28 14:45:47, 1] nmbd/nmbd.c:main(747)
Netbios nameserver version 2.0.6 started.
Copyright Andrew Tridgell 1994-1998
[2000/10/28 15:04:12, 0] nmbd/nmbd_become_lmb.c:become_local_master_stage2(406)
*****
Samba name server DOMA is now a local master browser for workgroup IBOX on subnet 192.168.10.153
*****
Keï zistíme, že sa naše zápisy nepodobajú
uvedeným, je najpravdepodobnejšia chyba
v súbore smb.conf.
Aby sme sa mohli pripoji na Samba server
z klientskeho poèítaèa, na ktorom máme
nainštalované Windows 95, musíme vo Windows správne nastavi protokol TCP/IP. V Ovládacích paneloch, sekcia Siete, v záložke Iden- Obr. 2
tifikácia musíme nastavi položku Pracovná skupina. Nastavíme takú skupinu, aká je definovaná v smb.conf v sekcii [global] ako workgroup. Inak sa spojenie neuskutoèní. Predpokladajme, že už máme všetko správne nastavené. Potom staèí kliknú na Poèítaèe v sieti (v
èeskej verzii Okolní poèítaèe), uvidíme poèítaè Doma, èo nie je niè iné ako Linux so Sambou.
Ak klikneme na server Doma, uvidíme dva zdie¾ané prostriedky: domáci adresár používate¾a
a verejný adresár data, tak ako to je na obrázku è. 2.
Nabudúce sa budeme podrobnejšie venova súboru smb.conf.
Miroslav Oravec
2/2001 2+4-87- '!
P R O G R A M U J E M E
C++ pod Windows
7. èas: Class Wizard a správa tried
Mesiac ubehol a my sa opä stretávame pri seriáli C++ pod Windows, ktorý dospel už
k svojej siedmej èasti. Takže èo je nové? Už asi všetci viete o novom webe PC REVUE. Ak
vás zaujíma programovanie pod Windows a tento seriál, chcel by som vás upozorni, že
na spomenutej stránke v sekcii Programujeme môžete nájs ïalšie ukážkové príklady a
rôzne iné zdroje k tomuto seriálu, ktoré vám, dúfam, pomôžu lepšie sa vyzna vo svete
C++. Tieto ukážkové príklady budú zamerané na práve preberanú tému, napríklad tam
budú riešené domáce úlohy a iné okrajové problémy, na ktoré v èasopise nezvýši miesto.
V predošlej èasti sme dos podrobne opísali App Wizard a jednotlivé kroky tvorenia
aplikácie. Teraz si podrobnejšie rozoberieme ïalší, nemenej dôležitý prvok prostredia
Visual C++, a síce Class Wizard. Opä nájdete aj nejaké ïalšie linky na stránky zaoberajúce sa programovaním. Najprv sa však ešte vrátime k predchádzajúcej èasti a s¾úbenému „problémiku“, ako upravi aplikáciu Hi, aby jej výstup bol zhodný s programom First
zo štvrtej (nie z tretej!) èasti. Týmto sa ospravedlòujem za zámenu èastí, ale dúfam, že
ste na to prišli sami. Pusme sa teda do toho.
DOMÁCA ÚLOHA. Pravdepodobne ste tento problém všetci úspešne vyriešili, ak
nie, tu je jeho riešenie. Staèilo len zameni kód vo funkcii OnDraw aplikácie Hi za kód
funkcie OnPaint programu First a trošku ho upravi. A to tak, že namiesto priameho prístupu pomocou objektu triedy CPaintDC (týmto objektom je dc) k jej èlenským funkciám
budeme využíva ukazovate¾ pDC, odovzdávaný ako parameter funkcie OnDraw. Tento
ukazovate¾ však nebude ukazova na objekt triedy CPaintDC, ale na objekt triedy CDC.
Obidve triedy (CDC a CPaintDC) sú síce triedami kontextu zariadení, ale objekt odvodený
od triedy CDC má všeobecnejší charakter, keïže v hierarchii tried kontextu zariadení stojí
najvyššie trieda CDC a trieda CPaintDC je len potomkom triedy CDC. Trieda CPaintDC sa
ani ve¾mi v aplikáciách pre Windows nepoužíva, a ak, tak len v prípade, keï potrebujete
prepísa funkciu OnPaint. Zmenený kód (teraz už bez zbytoèných komentárov) potom
vyzerá takto:
void CHiView::OnDraw(CDC* pDC)
{
CHiDoc* pDoc = GetDocument();
ASSERT_VALID(pDoc);
// TODO: add draw code for native data here
CRect rectMax;
CPen pen(PS_SOLID, 6, RGB(0, 0, 255));
GetClientRect(rectMax);
pDC->SelectObject(&pen);
pDC->TextOut(0, 0, „Hello, world!“);
pDC->Ellipse(rectMax);
pDC->SelectStockObject(WHITE_BRUSH);
}
CLASS WIZARD. Domácu úlohu sme teda vybavili, môžeme zaèa prebera nové
veci. Class Wizard sme si už zhruba opisovali v piatej èasti, takže už asi približne viete, na
èo táto súèas prostredia Visual C++ slúži. Ešte sme si však neukazovali prácu s týmto
nesmierne dôležitým prvkom, èo hneï aj napravíme. Zmeníme aplikáciu Hi (doplníme jej
funkènos) tak, aby reagovala na niektoré udalosti. Mapu správ sme si už opisovali (bolo
to v piatej èasti) a dokonca už aj viete pridáva a ubera jednotlivé obslužné funkcie
správ. Ale prácnym dopisovaním správ medzi makrá BEGIN_MESSAGE_MAP a END_MESSAGE_MAP by sme sa ïaleko nedostali. A tu nám Class Wizard výrazne u¾ahèí prácu. Toto
však nie je jediná práca tohto nástroja. Okrem toho, že nám u¾ahèuje už spomínané
obsluhovanie správ, používa sa na pridávanie èlenských premenných jednotlivých dialógov a obsluhuje mechanizmy DDV a DDX (dostaneme sa k nim v èasti venovanej dialógom), u¾ahèuje programovanie ActiveX komponentov a pridávanie nových tried. Bez preháòania môžeme poveda, že práve tento nástroj „drží“ aplikáciu pohromade. Jeho základný „look“ (teda vzh¾ad po prvom spustení) si môžete pozrie na obr. 1. Spustíte ho buï
klávesovou skratkou CTRL+W, alebo z menu View. Celý Class Wizard sa skladá z jedného
okna (je to vlastne dialóg), na ktorom je pä záložiek. Prvá, ktorá má názov Message
Maps, slúži na spravovanie mapy správ v aplikáciách. Ak sa rozhodnete prida nejakú
správu, najprv vyberte zo zoznamu Project meno projektu, pre ktorý správu pridávate (je
to z toho dôvodu, že v jednom Workspace – pracovnom prostredí – môže by uložených
viacero projektov). Potom zo zoznamu Class name vyberte triedu, pre ktorú chcete
správu prida (toto je ve¾mi dôležité). Niektoré správy sú pre jednotlivé triedy spoloèné (tú
istú správu môže obsahova napríklad trieda dokumentu aj trieda poh¾adu) alebo sa líšia
len málo, a tak si treba dáva pozor, aby ste napríklad správu, ktorá je urèená pre poh¾ad,
'" 2+4-87- 2/2001
Obr. 1
Class Wizard
nepridávali dokumentu. Môžete tak rozbi celú aplikáciu a potom sa budete èudova,
preèo program nepracuje tak, ako chcete. Platí to hlavne vtedy, ak pridávate obslužné
správy napríklad položkám menu. Ak máte už vybratú triedu, potom v ïalšom zozname
Object IDs volíte, pre aký objekt chcete prida obsluhu danej správy. Hneï prvá položka
v tomto zozname je názov triedy poh¾adu. Ak ho zvolíte, potom sa v ïalšom zozname
Messages zobrazia správy, aké môže táto trieda obsluhova. V zozname Object IDs
nájdete napríklad aj názvy jednotlivých položiek menu: ID_APP_ABOUT charakterizuje
vybratie položky About... z menu aplikácie. Ak vyberiete nejakú takúto položku, potom
sa v zozname Messages zobrazia len dve položky: COMMAND a UPDATE_COMMAND_UI. Nebudeme sa tým však teraz zdržiava, k obsluhe ovládacích prvkov a menu
sa ešte dostaneme. Ak ste si už vybrali ID objektu, pre ktorý chcete prida obsluhu správy,
potom v zozname Messages vyberte názov správy. Tým sa sprístupní tlaèidlo Add
Function. Kliknite naò. Ak pridávate funkciu na správu nejakého ovládacieho prvku alebo
menu, objaví sa dialóg, v ktorom môžete meni názov obslužnej funkcie tejto správy
(odporúèam ponecha implicitný). Ak volíte funkciu na obsluhu správy, ktorá je dostupná
v danej triede (napr. v triede CHiView funkcia OnLButtonDown), túto možnos nemáte
a Class Wizard priradí danej funkcii štandardný názov (tieto názvy funkcií ste mohli vidie
v tabu¾ke 2 v piatej èasti seriálu). Potom sa v zozname Member functions zobrazí názov
tejto obslužnej funkcie, ako aj názov správy, ktorú obsluhuje. Teraz už staèí len kliknú na
tlaèidlo Edit Code a prida potrebný kód do obslužnej funkcie. Ak vás zaujíma, èo sú to
za funkcie, ktoré sú nad správami v zozname Messages (správu chápeme, keï sa zaèína
prefixom WM), tak to sú virtuálne funkcie, ktoré je niekedy potrebné preaži (override).
(Niekedy, ako napr. pri funkcii OnDraw, je to nevyhnutné. Preto už pri prvom spustení
Class Wizardu môžete vidie v zozname Member functions nejaké funkcie, aj keï ste vy
ešte žiadne nepridali, urobil to za vás aplikaèný systém.)
PRÍKLAD. Ak ste tomu neporozumeli, nasledujúci príklad vám v tom pomôže. Zmeníme aplikáciu Hi tak, aby robila to isté, èo aplikácia First z piatej èasti, ale jednotlivé
správy a ich obslužné funkcie budeme pridáva pomocou Class Wizardu. Budeme teda
používa tú aplikáciu Hi, ktorá je riešením domácej úlohy z predošlej èasti (pozri predošlý
text). Zatia¾ máme na obrazovke modrý kruh a v ¾avom hornom rohu nápis: Hello,
world! Teraz chceme, aby program obsluhoval stlaèenie ¾avého tlaèidla myši, a síce tak,
že po jeho stlaèení sa do klientskeho okna aplikácie zobrazí správa „Tu som“ presne na
tom istom mieste, kde sa nachádza kurzor. Postup si opíšeme v krokoch.
1. Ak už máte otvorený projekt Hi, spuste Class Wizard, ak ho nemáte otvorený, otvorte ho cez File-Open a spuste Class Wizard.
2. Pridajte obslužnú funkciu správe WM_LBUTTONDOWN triede CHiView. V zozname
Class Name zvo¾te CHiView, v zozname Object IDs vyberte CHiView a v zozname
Messages vyberte WM_LBUTTONDOWN. Kliknite na Add Function. Po týchto operáciách
by malo okno Class Wizardu vyzera, ako ho vidíte na obr. 2. Pod zoznamom Member
functions môžete vidie nápis Description:, kde sa vám zobrazí struèný opis pridávanej
funkcie na obsluhu danej správy (vlastne je to opis tej správy).
3. Teraz kliknite na tlaèidlo Edit Code a Class Wizard otvorí okno editora a nastaví vás
na èlenskú funkciu OnLButtonDown triedy CHiView. Kód tejto funkcie teraz vyzerá takto:
void CHiView::OnLButtonDown(UINT nFlags, CPoint point)
{
// TODO: Add your message handler code here
and/or call default
CView::OnLButtonDown(nFlags, point);
}
Ako vidíte, opä nás aplikaèný systém upozoròuje, že tu môžeme pridáva nᚠvlastný
kód, notoricky známym komentárom //TODO. Takto vygenerovaná funkcia OnLButton-
P R O G R A M U J E M E
Down však ešte niè nerobí, preto ju zmeòte takto:
void CHiView::OnLButtonDown(UINT nFlags, CPoint point)
{
CClientDC dc(this);
dc.TextOut(point.x, point.y, „Tu som“);
}
Obr 3. Použitie makra TRACE na sledovanie súradníc kurzora
Príklad skompilujte, zlinkujte a spuste. Robí presne to, èo program First z piatej èasti
seriálu.
ÈO VLASTNE UROBIL CLASS WIZARD? Asi sa teraz pýtate, èo také prevratné vlastne ten Class Wizard urobil. Bolo by dobré spomenú si, èo ste museli robi, aby
ste dosiahli takúto funkènos s programom First. Museli ste editova hlavièkový súbor
first.h a manuálne tam dopísa prototyp obslužnej funkcie. Museli ste editova aj zdrojový súbor first.cpp, kde ste správu pridali medzi makrá BEGIN_MESSAGE_MAP a
END_MESSAGE_MAP. Keï používate Class Wizard, toto nepríjemné kódovanie už
nemusíte robi, vykoná tak za vás práve Class Wizard (to je prekvapko, nie?) Aby ste videli,
èo urobil, otvorte hlavièkový súbor triedy CHiView, uvidíte tam tento kód:
Class Wizard, v zozname Member functions by ste vybrali funkciu OnLButtonDown a klikli na tlaèidlo Delete Function, zobrazil by sa dialóg, ktorý vás upozoròuje, že treba
manuálne vymaza „implementaèný“ kód funkcie CHiView::OnLButtonDown (teda ten,
ktorý je umiestený v zdrojovom *.cpp súbore triedy CHiView, jednoducho povedané, jej
telo). Ak zvolíte pokraèova, Class Wizard vymaže z hlavièkového a zdrojového súboru
kód, ktorý tam pridal (pozri vyššie), ale ponechá tam celú funkciu OnLButtonDown. Túto
funkciu musíte sami vymaza a až teraz je obsluha správy WM_LBUTTONDOWN odstránená z programu Hi.
MAKRÁ TRACE. Aby sme však trochu rozšírili aj vaše vedomosti o ladení aplikácie,
ukážeme si aj použitie makra TRACE. Ak ho chcete používa, musíte ma zapnuté sledovanie (tracing). Je zapnuté implicitne už pri inštalácii Visual C++. Ak ho však máte vypnuté, pomocou utility TRACER ho jednoducho zapnete (Enable Tracing). Na èo je to
dobré? Ak spustíte aplikáciu cez debugger (èiže nie klávesovou skratkou CTRL+F5, ale len
klávesom F5), pomocou makra TRACE budete môc sledova urèité výstupy programu.
Ako príklad si znova uvedieme zlepšenie aplikácie Hi.
Poznámka: Celý projekt musí by v tzv. Debug móde. Ak je nieèo ešte stále vo vývoji
(to znamená, že ešte meníte kód), je dobré, ak sa celý projekt nachádza v móde Debug.
Okrem iného môžete používa práve tieto „sledovacie“ makrá TRACE a ladenie zdrojového kódu. Tento „režim“ zmeníte cez menu: Build –> Set Active Configuration...
V budúcnosti sa ešte k problému nastavenia projektu vrátime.
POUžITIE MAKRA TRACE. V terajšej verzii aplikácie Hi, ak klikneme ¾avým
tlaèidlom myši do jej okna, zobrazí sa na súradniciach kurzora text: Tu som. My sa teraz
pokúsime zisti hodnoty týchto súradníc a tieto hodnoty nebudeme vypisova do okna
aplikácie, ale do výstupného okna (output window), ktoré je prístupné v záložke Debug
vo Visual C++. Makro TRACE má rovnakú syntax ako volanie funkcie printf v klasickom
programovaní pod DOS. Odporúèam zopakova.
Ak si ešte pamätáte, súradnice kurzora sú prístupné ako point.x a point.y. Dopíšte
teda nasledujúci riadok do èlenskej funkcie OnLButtonDown, triedy CHiView:
Obr. 2
TRACE(„Poloha kurzora je: %d %d\n“, point.x, point.y);
Okno Class Wizardu po pridaní obsluhy správy WM_LBUTTONDOWN
// Generated message map functions
protected:
//{{AFX_MSG//{{AFX_MSG(CHiView)
afx_msg void OnLButtonDown(UINT nFlags, CPoint point);
//}}AFX_MSG
DECLARE_MESSAGE_MAP()
Class Wizard pridal prototyp funkcie na obsluhu správy WM_LBUTTONDOWN, medzi
pre neho charakteristické komentáre //{{AFX_MSG(CHiView) a //{{AFX_MSG. Rovnako aj
v zdrojovom súbore triedy CHiView môžete vidie kód pridaný Class Wizardom:
BEGIN_MESSAGE_MAP(CHiView, CView)
//{{AFX_MSG_MAP(CHiView)
ON_WM_LBUTTONDOWN()
//}}AFX_MSG_MAP
// Standard printing commands
ON_COMMAND(ID_FILE_PRINT, CView::OnFilePrint)
ON_COMMAND(ID_FILE_PRINT_DIRECT, CView::OnFilePrint)
ON_COMMAND(ID_FILE_PRINT_PREVIEW, CView::OnFilePrintPreview)
END_MESSAGE_MAP()
Tu je rozpísaná celá mapa správ aplikácie Hi. A opä text umiestnený medzi komentáre //{{AFX_MSG_MAP(CHiView) a //}}AFX_MSG_MAP je pridaný Class Wizardom. Tak
teraz už viete, èo tajomné urobil Class Wizard. Ešte jedna poznámka. Dávajte si ve¾ký
pozor a dobre si rozmyslite, èi budete niekedy editova kód, ktorý vytvoril Class Wizard.
Takmer s istotou totiž nieèo pokazíte a tým celú aplikáciu rozbijete. Na editáciu kódu
vytvoreného Class Wizardom je vždy dobrý len on sám. Ak teda niekedy chcete vymaza
obsluhu nejakej správy a následne aj funkciu, ktorú ste pridali pomocou Class Wizardu,
použite napríklad tlaèidlo Delete Function, ktoré je dostupné na jeho okne pod záložkou
Message Maps, a nepokúšajte sa manuálne odstráni túto funkciu z hlavièkového
súboru a následne aj správu prislúchajúcu tejto funkcii z mapy správ!!! Èomu sa však
nevyhnete a na èo vás upozorní aj sám Class Wizard pri mazaní niektorej správy a jej
obslužnej funkcie, je odstránenie tela tejto funkcie. Keby ste teraz napríklad chceli kompletne odstráni reakciu na stlaèenie ¾avého tlaèidla myši z programu Hi, spustili by ste
Teraz spuste aplikáciu Hi z prostredia Visual C++ klávesom F5 a párkrát kliknite do
jej okna (klientskeho), aby sa zobrazil text Tu som. Ak kliknete na záložku Debug (na spodnej èasti obrazovky, pozri obr. 3), mali by ste dosta podobný výstup.
TIPY NA WWW. V tipoch na WWW nájdete linky na dva freewarové produkty,
pomocou ktorých je možné vyvíja aplikácie s jazykmi C/C++. A nezabudol som ani na
tvorcov hier.
http://www.maxcode.com/ – zdrojové kódy a linky na jazyky C/C++/VisualC++, Pascal,
QuickBasic...
http://www.gamedev.net/gamedev.asp – absolútne vynikajúca stránka, ak vás zaujíma
tvorenie hier. Nájdete tam tutorialy na tvorenie pod DirectX, OpenGL, programovanie
„fyziky“ v hrách...
http://www.bloodshed.net – stránka, na ktorej nájdete vynikajúci freeware na tvorenie
Windows aplikácií. Má vlastné IDE a z tejto stránky sa k nemu dajú stiahnu rôzne prídavné knižnice, helpy...
http://www.cs.virginia.edu/~lcc-win32 – stránka, na ktorú ma upozornil jeden èitate¾.
Obsahuje ANSI-C kompilátor (vraj zatia¾ nepodporuje C++).
http://www.vcworld.f2s.com/ – stránka venovaná Visual C++. Zdrojaky a tutorialy.
TIPY NA DOMA.
1. Preskúmajte Class Wizard a pomocou neho pridajte do aplikácie Hi obsluhu pravého
tlaèidla myši, aby sa po jeho stlaèení na mieste, kde je kurzor, zobrazil text: Tu nie som.
2. Vráte aplikáciu Hi do pôvodného stavu (t. j. odstráòte obsluhu správ WM_RBUTTONDOWN a WM_LBUTTONDOWN).
3. Vymyslite si vlastné zadania, a nech ich je èo najviac! J
V helpe si vyh¾adajte informácie o makre TRACE a vymyslite si iné zadanie/aplikáciu,
ktorej výstupy by ste mohli sledova pomocou tohto makra.
NABUDÚCE. V ïalšej èasti na chví¾u opustíme „praktický“ výklad a zájdeme viac do
teórie. Opíšeme si totiž dos zložitú, ale dôležitú tému: mapovacie režimy. Do nášho programu Hi pridáme napríklad rolovanie (áno, to sú tie rolovacie „pásky“ na pravom a dolnom
konci okna skoro každej aplikácie). Riešenie domácich úloh z tejto èasti by ste už teraz mali
pravdepodobne nájs na stránke PC REVUE. Stretneme sa teda v marci! Dovidenia.
Marek Šamaj
2/2001 2+4-87- '#
P R O G R A M U J E M E
Programujeme WAP stránky
4. èas: Zobrazovanie textu, tabuliek a obrázkov
Dostali sme sa k èasti, v ktorej si opíšeme, ako do našej WAP stránky vklada text a rôzne ho
zvýrazòova. Tvorcovia WAP protokolu pamätali aj na vytváranie tabuliek. Samozrejme, ak
máme mobilný telefón, ktorý dokáže zobrazi iba 20 znakov na riadok, bude použitie tabu¾ky
skoro nemožné. Pri použití telefónu s väèším displejom, ako je napríklad NOKIA 7110 alebo
6110, prípadne NOKIA communicator, sú už tabu¾ky pekne rozložené a preh¾adné. To isté
platí aj pri zobrazovaní obrázkov. Ak mobilný telefón, pre ktorý vytvárate vaše WAP stránky,
podporuje zobrazovanie obrázkov, môžete s nimi poèíta. V opaènom prípade netreba na
použitie obrázkov zabudnú, pretože niektoré mobilné zariadenia namiesto obrázkov
ponúkajú možnos zobrazi preddefinované obrázky uložené v mobilnom telefóne. Hovorí
sa im lokálne obrázky. No aj v poslednom prípade, keï vᚠmobil nepodporuje nijaké
obrázky, je tu ešte možnos použi náhradný text podobne ako pri obrázkoch v HTML.
Najzákladnejšou vecou, ktorú musíte vedie, je, ako do vašej WAP stránky vloži klasický text. Už z predchádzajúcich príkladov sme si mohli všimnú, že každý text, ktorý má
mobilné zariadenie na svojom displeji zobrazi, musí by vo WML dokumente vložený
pomocou objektu. Ide o objekt p – paragraph. Z toho vyplýva, že zobrazovaný text musí
by medzi znaèkami <p> a </p>. V tomto objekte je možné ešte definova aj zarovnanie a zalomenie textu. Ako sa to robí, si ukážeme na jeho formáte:
<p align=”zarovnanie” mode=”wrap|nowrap”>
text
</p>
Už je asi zrejmé, na èo slúžia jednotlivé atribúty. Atribút align slúži na urèenie zarovnania
textu. Môže ma hodnoty left (zarovnanie do¾ava – predvolené), right (zarovnanie doprava)
alebo center (zarovnanie na stred). Pomocou atribútu mode urèujeme, èi sa má text, ktorý
nevojde do jedného riadka, rozdeli do viacerých riadkov (hodnota wrap) alebo sa má
zobrazi do jedného riadka (hodnota nowrap). Hodnotu nowrap používame opatrne,
pretože nie všetky mobilné zariadenia majú tlaèidlá na horizontálny posuv zobrazenej karty.
Objekt
Opis
Význam objektu
em
emphasis
zvýraznenie textu (preddefinovaný štýl)
strong
strong
hrubé zvýraznenie textu
i
italic
text zobrazený kurzívou
b
bold
hrubý text
u
underlined
podèiarknutý text
big
big
ve¾ký text
small
small
malý text
Tab. 1
Všetky „biele znaky“ v texte sa prevádzajú na jednu medzeru. Znak nového riadka
vložíme pomocou objektu br presne ako v HTML. Nesmieme zabudnú na to, že objekt
br je „prázdny objekt“, a preto na konci jeho definícií musíme použi lomku (<br/>).
Tak ako v HTML aj vo WML existuje mnoho spôsobov, ako urèitý text zvýrazni. Bohužia¾,
väèšina mobilných zariadení podporuje iba nieko¾ko možností. Preto je potrebné pri každom
mobilnom zariadení vyskúša si, ktoré možnosti vami preferovaný mobil podporuje. Na urèenie typu zvýraznenia (ale aj urèenie ve¾kosti textu) je možné použi objekty uvedené v tabu¾ke 1.
Ako sme už spomínali, nie každé mobilné zariadenie podporuje všetky druhy zvýraznenia. Preto jazyk WML definuje takzvaný preddefinovaný štýl písma. Ide o text v objekte em. Tento objekt by mal by podporovaný v každom mobilnom zariadení. Pri použití
tohto objektu však nie je isté, ako sa daný text na mobilnom zariadení zobrazí. Výrobcovia
však zaruèujú, že na každom mobilnom zariadení bude tento text odlíšený od klasického
textu. Preto vám odporúèame uprednostòova tento spôsob odlíšenia textu pred ostatnými, ktoré vami preferovaný mobil nemusí podporova, a tak sa na displeji zobrazia
v klasickom štýle. Ako jednotlivé druhy zvýraznenia vyzerajú, môžete vidie na obrazku 1.
'$ 2+4-87- 2/2001
Obr. 1
Tabu¾ky odporúèame používa len v tom prípade, ak vytvárate stránky pre mobilné
zariadenie, ktoré má ve¾ký displej. Použitie tabuliek na malom displeji skôr znepreh¾adní
vašu stránku. Tabu¾ka sa vo WML jazyku definuje presne tak ako v HTML jazyku. Rozdiel
je len v tom, že z jazyka HTML sú prebraté len niektoré vlastnosti a nutnos dodržiava
presný tvar tabu¾ky. Tabu¾ku definujeme objektom table. Má nasledujúci formát:
<table title=”názov” align=”left|right|center” columns=”poèet
ståpcov”>
definícia riadkov a ståcpov
</table>
Opä title je názov tabu¾ky. Align urèuje zarovnanie textu v jednotlivých bunkách tabu¾ky.
Zaujímavý je atribút columns. Na rozdiel od HTML je tento atribút povinný. Ïalšou odlišnosou od HTML je, že v každom riadku tabu¾ky musí existova presne to¾ko ståpcov, ko¾ko
je definovaných v tomto atribúte. Ako je už pri WML zvykom, každý riadok je definovaný
ako objekt. Aj tu platí striktnos dodržovania pravidiel. Každý riadok musí ma zaèiatoènú a
koncovú znaèku. Definícia jedného riadka sa teda robí pomocou objektu tr, napríklad:
<tr>
<td>Prvy stlpec </td>
<td>Druhy stlpec</td>
<td>Treti stlpec</td>
</tr>
Z príkladu vidíme, že definícia jednotlivého ståpca sa vykonáva pomocou objektu td. Keïže
v každom riadku musí by definovaný každý ståpec, tak v definícii tabu¾ky sa musí použi
atribút collumns=”3”. Pre ozrejmenie si uvedieme jednoduchý príklad (opä bez hlavièky):
<wml>
<card id=“prva“ title=“Ukazka tabulky“>
<p>
Teplota tento tyzden
<table title=“teplota“ columns=“2“>
<tr>
<td><em>Den</em></td>
<td><em>Teplota</em></td>
</tr>
<tr>
<td>Pondelok</td>
<t>20 st</td>
</tr>
<tr>
<td>Utorok</td>
<td>21 st</td>
</tr>
<tr>
<td>Streda</td>
<td>25 st</td>
</tr>
<tr>
<td><strong>Stvrtok</strong></td>
<td><strong>26 st</strong></td>
</tr>
P R O G R A M U J E M E
<tr>
<td>Piatok</td>
<td> </td>
</tr>
</table>
</p>
</card>
</wml>
Meno programu
Internetová adresa
Opis programu
Gelon
www.gelon.net
On line simulátor mobilu
M3GATE verzia 0.5
www.m3gate.com
Šikovný simulátor mobilu a palmu, nepodporuje
tvorbu tabuliek
UP.SDK 4.0 od firmy Phone.com updev.phone.com
Keïže simulátor M3GATE nepodporuje tabu¾ky, nemohli sme vám poskytnú príklad,
ako by vyzerala táto stránka na tomto simulátore. Aby ste videli aspoò nejaký výsledok,
zobrazili sme nᚠpríklad na simulátore od spoloènosti Phone.com – Up.Simulator 4.0.
Výsledok môžeme vidie na obrázku 2.
Na záver si uvedieme spôsob, ako je možné vašu stránku trochu oživi. Ak pridáte na
vhodné miesta vašej stránky obrázky, vaša stránka bude živšia a zrozumite¾nejšia.
Samozrejme, s obrázkami môžete poèíta iba vtedy, ak vami preferovaný mobil ich podporuje. Vkladanie obrázkov do WAP stránok je ve¾mi jednoduché. Slúži na to objekt img:
www.wapdrive.net/DOCS/downl Editor s možnosou okamžitého zobrazenia
oads/wd-waptor23.exe
stránky
WINWAP 3.0
www.winwap.org
WAP prehliadaè podobný internetovému
prehliadaèu (umožòuje vo¾bu ve¾kosti okna pod¾a
vybraného mobilného zariadenia)
Klondike WAP Browser Pro 1.11 www.apachesoftware.com
WAP prehliadaè (podobný internetovému
prehliadaèu)
NOKIA WAP Toolkit 2.0
forum.nokia.com
Kompletný balík programov (simulátor
NOKIA 7110, editor WML a WBMP, debugger
a WAP server) Nevýhoda: robený v Jave
PIC 2 WBMP
www.gingco.de/wap/
Konvertor rôznych formátov do WBMP
Výhoda: umožòuje vo¾by prahovej úrovne
Nevýhoda: robený v Jave
WAP Pictus
www.checkit.cz/wapreg/
default.asp
Konvertor obrázkov do WBMP (podporuje aj
BMP, JPEG, GIF a PNG) Výhoda: umožòuje vo¾bu
ve¾kosti obrázka pod¾a zadaného mobilu
WAP Forum
www.wapforum.org
Domovská stránka fóra pre WAP. Všetky
aktuálne informácie o WAP
W3 consorcium
www.w3.com
Konzorcium W3. Informácie o jazyku XML
a iných
WAPWAY
www.wapway.cz
WAP server. Poskytuje free priestor pre vaše WAP
stránky
<img alt=“text“ src=“URL_obrázka“ localsrc=“obrázok“/>
Ako sme už spomínali, obrázok sa na mobilnom zariadení zobrazí, ak zariadenie podporuje zobrazovanie obrázkov. Ak nie, zobrazí sa obrázok z pamäte mobilného zariadenia (uvedený v atribúte localsrc). Ak mobilné zariadenie nepodporuje ani tieto obrázky,
zobrazí sa náhradný text, uvedený v atribúte alt. Samotný obrázok sa nachádza na serveri
Simulátor viacerých mobilov (dos atypických)
WAPtor 2.3
Tab. 2
Obr. 2
Obr. 3
a jeho pozícia je daná URL adresou v atribúte src. Nejde o klasický bitmapový obrázok, ale
o obrázok, ktorý je vo formáte navrhnutom špeciálne pre WAP protokol. Ide o formát,
ktorý sa nazýva wireless bitmap – WBMP. Takýto obrázok si môžete ve¾mi jednoducho
vytvori. Staèí, ak si vytvoríte obrázok v klasickom grafickom editore, ten potom skonvertujete do formátu WBMP. Na konverziu do formátu WBMP existuje už ve¾a programov.
Odporúèame použi program PIC 2 WBMP alebo WAP pictus Version 3.0. Tieto programy
si môžete zadarmo stiahnu z internetu (adresy sú uvedené v tabu¾ke).
Obrázky z lokálnej pamäte sú na každom mobilnom zariadení iné a takisto ich je
možné použi len málokedy, preto sa nimi nebudeme zaobera.
Na záver uvedieme príklad na zakomponovanie obrázka do WML stránky (bez hlavièky
dokumentu):
<wml>
<card id=“prva“ title=“Logo NOKIA“>
<p align=“center“>
<img src=“obrazok.wbmp“ alt=“Logo NOKIA“/>
</p>
</card>
</wml>
Výsledok je na obr.3.
ZÁVER. Uviedli sme si základné objekty, ktoré musíme pozna, aby sme mohli robi
WAP stránky. WML jazyk definuje ove¾a viac objektov. Kompletný preh¾ad sa nachádza na
internete. Okrem povinných objektov, ktoré urèuje protokol WAP, je možné použi aj iné
objekty, tie však nie sú podporované každým mobilným zariadením. Každý výrobca mobilných zariadení si totiž pridáva vlastné objekty. Tie sú však väèšinou podporované iba
mobilným zariadením od daného výrobcu. Zoznam všetkých objektov, ktoré podporuje
urèitý mobil, najèastejšie nájdete v referenènej príruèke k simulátoru daného mobilu.
Napríklad mobilné zariadenia firmy NOKIA podporujú objekty, ktoré môžete nájs v referenènej príruèke k simulátoru k mobilu NOKIA.
Samotný protokol WAP umožòuje ove¾a viac ako len zobrazovanie WAP stránok. Umožòuje aj reagovanie na urèité notifikácie, posielanie faxov, mailov... V praxi to znamená, že
pomocou protokolu WAP a nejakého programovacieho jazyka (WAP definuje WML skript –
WMLS) si môžete preprogramova vᚠmobil napríklad na diár alebo na organizátor. Viac
informácií však nájdeme na internetových stránkach alebo na stránkach nášho èasopisu.
ODKAZY. Základné informácie o mobilných zariadeniach (podpora WAP, verzia protokolu WAP, iné funkcie) nájdeme vždy na internetovej stránke príslušného výrobcu. Stránky
ve¾kých firiem, ako sú NOKIA, ERICSSON a iné, majú dokonca aj vyhradené fórum pre programátorov WAP. Ak na ladenie stránok nechcete používa mobil, môžete si stiahnu
simulátor mobilného telefónu. Simulátory známych výrobcov obsahujú aj vývojové prostredie. Sú písané v Jave, a preto si vyžadujú ve¾ký výkon poèítaèa. Väèšina simulátorov je
off line, to znamená, že si stiahneme z internetu program, ktorý si nainštalujeme, a môžeme pracova. No existujú aj on line simulátory. Pri ich používaní musíme by pripojení
k internetu. Samotný simulátor je potom riešený ako skript na urèitom serveri.
Na písanie WAP stránok vám postaèí klasický windowsový editor. Môžeme použi aj
„pokrokovejšie“ editory, ktoré sa používajú na tvorbu HTML stránok. No myslíme, že
najlepšia možnos je použi editor navrhnutý priamo na tvorbu WAP stránok. Použitie
kompletného vývojového prostredia (toolkitov) je dos nepraktické, pretože je pomalé.
Osvedèenými programami sú: WAPTOR 2.3 – je to editor a simulátor v jednom, M3GATE
0.5 – simulátor akéhosi fiktívneho mobilu, UP.SDK 4.0 – jeden zo simulátorov ve¾kej
spoloènosti (nie je známa, ale má dos ve¾ké pôsobisko).
Internetové adresy, odkia¾ si možno programy za bezplatnú registráciu stiahnu, sú
uvedené v tabu¾ke.
Ing. František Malaga
2/2001 2+4-87- '%
P R O G R A M U J E M E
Delfinárium / 4. èas: Extrahujeme ikony I
Ako som pred mesiacom s¾úbil, tentoraz zaèneme vytvára jeden mimoriadne zaujímavý
a užitoèný program, ktorý nám umožní extrahova ikony z ¾ubovo¾ného EXE súboru, DLL
knižnice èi knižnice ikon (súboru s príponou ICL).
Dajme sa teda do práce. Pamätáte sa ešte na èlánok o prostriedkoch (PC REVUE è.
4/2000)? Vtedy sme sa nauèili pracova s programom Resource Explorer, ktorý nám
umožòuje prezera si ich, prípadne ich „vytiahnu“ z inej aplikácie èi DLL knižnice. Ako
som už spomínal, zaèneme pracova na programe, ktorý bude umožòova extrakciu ikon
z EXE, DLL a ICL súborov. Ikony bude, samozrejme, možné uklada do súboru èi vloži do
schránky. Program bude používa rozhranie viacerých okien, tzv. MDI rozhranie. Keïže o
MDI aplikáciách sme nikdy predtým nehovorili, zaèneme najprv ich charakteristikou.
Potom sa nauèíme pracova s komponentmi TImageList a TListView, ktoré budú hra v
našej aplikácii k¾úèovú úlohu. Samotnému programu na extrakciu ikon sa budeme venova nabudúce.
Pre úplnos dodávam, že všetky ukážkové programy boli vytvorené v Delphi 3, mali by
však bez problémov fungova aj vo vyšších verziách.
MDI VERZUS SDI. Doteraz sme vytvárali prevažne jednoduché programy s jediným
formulárom. O nieèo zložitejšie aplikácie sa skladali z množstva rôznych formulárov a
dialógových okien. Takýto typ aplikácie sa nazýva SDI – Single Document Interface. Existuje však aj ïalší typ aplikácií, nazvaný MDI – Multiple Document Interface. V tomto prípade sa aplikácia skladá z množstva MDI formulárov podriadených
hlavnému oknu. Aby sme mali
lepšiu predstavu o týchto pojmoch, uvediem príklady MDI aj
SDI aplikácií. Typickou SDI aplikáciou je napríklad Prieskumník
(Explorer), Poznámkový blok
(Notepad) èi WinRAR. Za klasické
MDI aplikácie môžeme považova
MS Word a MS Excel. Hlavný
rozdiel medzi SDI a MDI aplikáciami spoèíva v tom, že napríklad v
Poznámkovom bloku nevieme
otvori nieko¾ko dokumentov, pracujeme iba s jedným. Keï chceme
Obr. 1
editova nieko¾ko súborov, musíme
spusti ïalšiu kópiu programu. Naproti tomu v MS Worde môžeme ma otvorených
viacero dokumentov, ktoré sa zobrazujú v hlavnom èiže materskom okne.
Keï uzreli svetlo sveta Windows 3.0, Microsoft zdôrazòoval použitie MDI prístupu.
S príchodom Windows 3.1 sa však ukázalo, že tento prístup ešte nie je dokonalý a mnoho používate¾ov s ním má problémy. Hoci sa takáto forma používate¾ského rozhrania ešte
stále používa, postupne ustupuje do úzadia. Zámerne som použil slovo „postupne“,
pretože si na òu zvyklo množstvo ¾udí, a teda len tak rýchlo nezmizne.
Èo sa týka technickej štruktúry
MDI aplikácií, je potrebné poukáza
na nieko¾ko skutoèností. Hlavné okno aplikácie funguje ako rámec
alebo kontajner. Toto okno vyžaduje
príslušnú štruktúru menu a špecifický kód (väèšinu práce však Delphi
urobí za nás). Plochu rámcového
okna „okupuje“ špeciálny typ okna,
ktoré sa nazýva MDI klient. Jeho úlohou je napríklad obsluhova zoznam Obr. 2
podriadených okien. Možno sa vám
to bude zda èudné, ale MDI klient je jedným z preddefinovaných komponentov Windows, podobne ako editovate¾né polia alebo rozba¾ovacie zoznamy. Okno MDI klienta
nemá typické prvky klasického okna, ako napr. titulok èi okraj, je však vidite¾né. Ako som
už spomínal, jeho úlohou je stara sa o podriadené okná. Tie nie sú umiestnené priamo
v rámcovom okne, ale sú definované ako potomkovia okna MDI klient, ktoré je podriadeným oknom rámcového okna. Keby sme na vytváranie MDI aplikácie používali iba API
funkcie, pravdepodobne by nás èoskoro rozbolela hlava. Našastie v Delphi je vytváranie
MDI aplikácií hraèkou. Zaèneme programom, ktorý nám pomôže oboznámi sa so základmi tvorby MDI apli-kácií.
PRVÁ MDI APLIKÁCIA. Viete, ako sa zmení nᚠosud, keï zaèneme používa
MDI rozhranie? Prvý výrazný rozdiel oproti SDI prístupu tkvie v tom, že budeme musie
vytvori najmenej dva formuláre: MDI klienta a podriadené okno. Ïalšou zmenou bude
'& 2+4-87- 2/2001
spôsob práce s formulármi. Doteraz sme boli zvyknutí na to, že Delphi za nás vytvorilo
všetky formuláre automaticky. Presvedèi sa o tom môžeme ve¾mi jednoducho: otvoríme
si ¾ubovo¾ný projekt (najlepšie taký, ktorý sa skladá z viacerých formulárov). Ja som sa
rozhodol pre program MastApp. Potom z menu View vyberieme Project Source. Naskytne sa nám poh¾ad na nasledujúci kód:
program Mastapp;
{$R *.RES}
begin
SplashForm := TSplashForm.Create(Application);
SplashForm.Show;
SplashForm.Update;
Application.Title := ‘Marine Adventures Order Entry’;
Application.HelpFile := ‘MASTAPP.HLP’;
Application.CreateForm(TMastData, MastData);
Application.CreateForm(TMainForm, MainForm);
Application.CreateForm(TCustomerByInvoiceReport, CustomerByInvoiceReport);
SplashForm.Hide;
SplashForm.Free;
Application.Run;
end.
Aby som zbytoène neplytval
miestom, rozhodol som sa vymaza èas kódu a vynecha sekciu
s uses klauzulou, pretože tá teraz
nie je dôležitá. Podstatné je, že
všetky formuláre sa vytvoria automaticky pomocou metódy CreateForm; všimnite si, ako èasto je táto
metóda volaná! V našom projekte sa však bude takto vytvára iba
hlavný formulár, ostatné si vyrobíme ruène.
Obr. 3
Dajme sa teda do práce. V prvom rade je potrebné vytvori hlavné okno, ktorý nazveme MainWnd. Od formulárov,
s ktorými sme pracovali doteraz, sa bude líši v tom, že vlastnos FormStyle bude ma
nastavenú na fsMDIForm. Presný zoznam nastavení vlastností je zrejmý z nasledujúceho
výpisu:
object MainWnd: TMainWnd
Left = 200
Top = 108
Width = 345
Height = 220
Caption = ‘Prvá MDI aplikácia’
Font.Charset = DEFAULT_CHARSET
Font.Color = clWindowText
Font.Height = -11
Font.Name = ‘MS Sans Serif’
Font.Style = []
FormStyle = fsMDIForm
Position = poScreenCenter
PixelsPerInch = 96
TextHeight = 13
end
Mimochodom, tento blok som získal tak, že som si vyznaèil formulár a z kontextového
menu som vybral View As Text.
Druhým krokom bude vytvorenie formulára, ktorý bude slúži ako predloha na
vytváranie podriadených MDI okien. Postup je rovnaký ako v prvom prípade, jediným
rozdielom bude nastavenie vlastnosti FormStyle na fsMDIChild. Tu je zoznam nastavení
ostatných vlastností:
object MDIChild: TMDIChild
Left = 200
Top = 108
Width = 363
Height = 231
P R O G R A M U J E M E
Caption = ‘MDIChild’
Font.Charset = DEFAULT_CHARSET
Font.Color = clWindowText
Font.Height = -11
Font.Name = ‘MS Sans Serif’
Font.Style = []
FormStyle = fsMDIChild
Position = poScreenCenter
Visible = True
PixelsPerInch = 96
TextHeight = 13
end
Podriadený formulár trochu zmenšíme a môžeme program spusti. To, èo po spustení
uvidíte, je základ, na ktorom postavíme nᚠIcon Extractor. Hoci táto aplikácia vyzerá ako
typický MDI program, nespráva sa tak. Skúste napríklad zatvori podriadený formulár. Ako
vidíte, miesto zatvorenia sa minimalizuje. Tento problém je však možné vyrieši pridaním
nasledujúceho kódu:
procedure TMDIChild.FormClose(Sender: TObject; var Action:
TCloseAction);
begin
Action := caFree;
end;
Udalos OnClose už akiste dobre
poznáte. Možno však neviete, na èo
slúži parameter Action. Pomocou neho
môžeme ovplyvòova èinnos formulára pri pokuse o jeho zatvorenie.
Toto ovplyvòovanie sa deje priradením
Obr. 4
niektorej z preddefinovaných konštánt
premennej Action. V nápovedi nájdete
presný zoznam týchto hodnôt spolu s opisom. V našom prípade sme použili konštantu
caFree, ktorá formuláru nariadi, aby sa zatvoril a zároveò uvo¾nil z pamäte – to je jediná
možnos, ako sa ho zbavi. Doteraz bol totiž vidite¾ný aj vtedy, keï mal by zatvorený.
Presnejšie povedané, vidite¾ný bol preto, lebo sa nikdy nezatvoril; pri pokuse o zatvorenie sa
iba minimalizoval. Po tejto úprave program opä spustíme. Tentoraz sa formulár už pouèil
a správa sa rozumnejšie.
Iste ste sa dovtípili, že MDI aplikácia má zmysel iba vtedy, pokia¾ môžeme pracova
s viacerými podriadenými oknami. Zatia¾ máme iba jedno, to sa však onedlho zmení. No
najprv musíme zabráni automatickému vytvoreniu nášho prvého MDI okna: z menu
Project vyberieme položku Options. Vyznaèíme okno MDIChild a klikneme na šípku
smerujúcu doprava. Výsledok vidíme na obrázku è. 1. Odteraz sa bude automaticky
vytvára iba hlavný formulár, MDI okná si budeme vyrába sami.
Ïalším krokom bude pridanie menu, ktoré som nazval Main. Vytvorené je pod¾a nasledujúcej schémy:
object main: TMainMenu
Left = 76
Top = 8
object okno: TMenuItem
Caption = ‘&Okno’
object nove: TMenuItem
Caption = ‘&Nové...’
OnClick = noveClick
end
end
end
Toto menu bude obsahova jedinú
položku, ktorá zabezpeèí vytváranie
nových MDI okien (nazval som ju Nove). Okrem toho, že sa podriadené okno vytvorí, bude mu priradené aj èíslo.
Obr. 5
Aby kód fungoval, je potrebné najskôr
prida do uses klauzuly hlavného formulára jednotku, v ktorej je uložený podriadený (teda
MDI) formulár:
Samotný kód, ktorý zabezpeèí vytvorenie nového okna, vyzerá takto:
procedure TMainWnd.noveClick(Sender: TObject);
var Child:TMDIChild;
begin
Inc(PocetOkien);
Child := TMDIChild.Create(Application);
Child.Caption := ‘Okno ‘ + IntToStr(PocetOkien);
Child.Show;
end;
Naša aplikácia je už síce trochu životaschopnejšia, ešte stále to však nie je ono. Aby
sme sa v záplave MDI formulárov ¾ahšie orientovali, pridáme používate¾ovi možnos
prepína medzi oknami pomocou menu. Bude nám to trva menej ako minútu, pretože celá
operácia pozostáva z nastavenia vlastnosti WindowMenu hlavného formulára na hodnotu Okno, èo je vlastne názov prvej položky menu. Výsledok vidíme na obrázku è. 2: hlavný
program obsahuje nové menu, prostredníctvom ktorého je možné vytvára MDI formuláre. Naša prvá MDI aplikácia je teda hotová.
KOMPONENT TListView. Základy tvorby MDI aplikácií máme teda za sebou, teraz je na èase oboznámi sa s komponentom, ktorý nám bude asistova pri ukladaní ikon.
Z grafickej stránky je to jeden z najzaujímavejších komponentov, preto si ukážeme aj také
jeho funkcie, ktoré v našom programe nevyužijeme (bezpochyby ich však využijete vo
svojich vlastných aplikáciách).
Tento komponent nám umožòuje vytvori aplikáciu podobnú Prieskumníkovi (Exploreru). Ak vo Windows 9x/Me/NT/2000 otvoríte napríklad zložku Môj poèítaè, menu
View vám poskytuje nieko¾ko možností prezentácie údajov:
n Ve¾ké ikony (Large icons) – v okne sú zobrazené ve¾ké ikony (32 × 32 bodov),
pod ktorými sa nachádza popisný text
n Malé ikony (Small icons) – obdoba prvého nastavenia s tým rozdielom, že sa použijú
malé ikony (16 × 16 bodov)
n Zoznam (List) – zobrazí položky ako zoznam
n Podrobnosti (Details) – pribudnú nadpisy ståpcov a rôzne detaily týkajúce sa
jednotlivých položiek
Aby sme mohli do komponentu TListView vloži obrázky, musíme použi komponent
TImageList. V našom ukážkovom programe budeme používa obrázky s rozmermi 16 ×
16 bodov. Keïže s Delphi sa dodávajú iba „dvojité“ bitmapy s rozmermi 32 × 16 bodov,
nebudeme si môc vyskúša zobrazenie 32 × 32-bodových obrázkov. To však neprekáža,
zaobídeme sa aj bez nich.
Prvým krokom teda bude vloženie nieko¾kých obrázkov do komponentu TImageList, ktorý som
nazval Images (obr. 3). Nezabúdajme, že jeho vlastnosti Width a
Height treba nastavi na hodnotu
Obr. 6
16. Potom pridáme komponent
TListView a jeho vlastnos SmallImages nastavíme na Images. V praxi to znamená, že si komponent SmallImages bude „naahova“ 16 × 16-bodové bitmapy z komponentu Images.
Keïže používame iba malé ikony, nastavíme vlastnos ViewStyle na vsSmallIcon. Potom
otvoríme vlastnos IconOptions a podvlastnos AutoArrange nastavíme na true. Ostáva nám
už len prida text, ktorý sa bude v komponente zobrazova. Na to nám slúži Items Editor
(obr. 4). Prepojenie medzi textom a obrázkom je realizované prostredníctvom èísla Image
Index. V prípade, že bude komponent položky zobrazova v štýle „zoznam“ (report), je
potrebné k položke prida ïalšie podriadené položky. To je možné vykona stlaèením tlaèidla New Subitem. V našom prípade bude sekundárnou položkou popis ikony a terciárnou položkou bude poznámka.
Po týchto úpravách je na svete nᚠprvý pokusný program používajúci komponent TListView (obr. 5). Môžete ho spusti a trochu sa s ním pohra. Nezabúdajte, že sa zatia¾ zobrazuje iba hlavný popisný text, keïže vlastnos ViewStyle je nastavená na vsSmallIcon. Aby sa nám
zobrazili aj ostatné údaje, musíme pomocou Columns Editora nadefinova ståpce. Spolu budú
tri, ich šírku nastavíme aspoò na 100 bodov, aby sa nám tam zmestili texty. Potom už iba nastavíme vlastnos ViewStyle na vsReport. Výsledok vidíme na obrázku è. 6.
NABUDÚCE. O mesiac zúroèíme vedomosti, ktoré sme teraz nadobudli – zaèneme
písa Icon Extractor. Teším sa na naše ïalšie stretnutie.
Ivan Zernovác ml.
implementation uses fMDIChild;
Ïalej treba deklarova premennú, ktorá nám bude slúži ako poèítadlo okien:
var PocetOkien:integer;
Literatúra:
Cantú, M.: Mistrovství v Delphi 2. Computer Press 1996.
2/2001 2+4-87- ''
P R O G R A M U J E M E
Programovanie v PHP / 5. èas
Vitajte pri ïalšom pokraèovaní seriálu o programovaní v PHP, tentoraz už piatom. V predchádzajúcich èastiach sme sa nauèili syntax jazyka, oboznámili sme sa s nieko¾kými funkciami, osobitne s filesystemom, a nauèili sa pracova s dátami z formulárov. Teraz by som sa rád
zameral na praktické využitie týchto vedomostí a zadal úlohu, ktorú budeme postupne rieši.
ZADANIE. Na to, aby sme mohli nejakú úlohu vyrieši, potrebujeme, samozrejme, zadanie. Rozhodol som sa pre jednoduché diskusné fórum (alebo ak chcete, auditórium). Pre
tých, ktorí nevedia, o èo ide, prinášam malé vysvetlenie – ide o program, ktorý umožní používate¾om vymieòa si názory a diskutova prostredníctvom internetu. Takéto programy
obyèajne majú nejaký prihlasovací a registraèný formulár. Používate¾ sa cez registraèný formulár zaregistruje a prostredníctvom prihlasovacieho sa prihlási. Potom môže ¾ubovo¾ne
prispieva svojimi príspevkami do diskusie. My si registrovanie a prihlasovanie používate¾ov
zatia¾ ešte odpustíme a budeme sa venova diskusii bez nevyhnutnosti registrácie
používate¾ov. Postaèí, ak budeme ma stránku s formulárom, ktorý bude obsahova položky
Nick, E-mail a Správa. Použitie je zrejmé – Nick je prezývka používate¾a, E-mail je jeho
e-mailová adresa a Správa je príspevok do diskusného fóra. Tento formulár bude na vrchu
stránky a pod ním sa budú nachádza vypísané správy. Samozrejme, správ môže by ve¾a,
preto obmedzíme ich poèet na 400. Vypisova to¾ko správ na jednu stránku však nie je príliš
vhodné, takže obmedzíme poèet na 20 správ na stránku. Medzi stránkami bude používate¾
¾ubovo¾ne listova, prièom bude ma k dispozícii šípky na posun hore, dole, úplne hore a
úplne dole v zozname správ. Na ukladanie správ použijeme filesystem, takže je najlepšie navrhnú nejaký spôsob (formát), ako budú údaje ukladané do súborov. Takisto nesmiete zabúda na problém zdie¾anej práce so súbormi. To¾ko k zadaniu, poïme sa pozrie na riešenie.
ANALÝZA. Najprv je potrebné navrhnú nejakú štruktúru súborov, do ktorých budeme
uklada dáta, a takisto formát, v akom ich budeme uklada. Vzh¾adom na to, že nepotrebujeme uchováva nijaké špecifické informácie o používate¾ovi, ktorý zaslal správu, ani o èase jej
zaslania, bude asi najjednoduchším spôsobom uklada celú správu aj s používate¾om, èasom,
prípadne inými položkami do jedného riadka, najlepšie priamo v HTML kóde. Riadky nebudú
nijako indexované, preto si urèíme, že pozícia daného riadka v súbore bude aj indexom daného
odkazu. Zostáva sa iba rozhodnú, èi budú riadky indexované zhora alebo zdola. Aj keby sa
mohlo zda, že logické je indexova zhora (od prvého riadka k poslednému), bude to presne
naopak. Dôvod je jednoduchý – pri dopisovaní riadka do súboru nie je možné zapísa ho na
zaèiatok tak, aby sa ostatné posunuli dole, museli by sme celý súbor vždy nanovo prepisova.
Preto je lepšie dopisova riadok na koniec a potom pole tvorené riadkami otoèi pre potreby
výpisu. Prepis súboru však bude nevyhnutný v prípade, že budeme chcie vymazáva najstaršie
správy, teda riadky s najvyšším indexom, t. j. zo zaèiatku súboru.
Takisto predpokladáme, že budeme ma nejakú premennú $jump, ktorá znamená skok
v zozname správ, resp. index prvej vypisovanej správy (indexujeme od 0), èo nám umožní
vypisova aj staršie správy pri konštantnom poète vypisovaných správ. Na inicializáciu je
potrebné nastavi hodnotu premennej $jump na 0, teda iba v prípade, že premenná nie
je inicializovaná, èo uskutoèníme použitím funkcie IsSet(). Potom nesmieme zabudnú
zabudova skrytý parameter jump do HTML kódu. Takže poïme kódova.
SKOK PO FORMULÁRI. Ošetrenie premennej $jump je jednoduchá záležitos, ale
treba to urobi na zaèiatku, pretože ju budeme potrebova hneï v HTML formulári:
<?
if (!IsSet($jump)) $jump=0;
?>
HTML NÁVRH. Základom je vytvori si vhodnú HTML štruktúru, ktorú neskôr
sfunkèníme PHP skriptami. Preto si vytvoríme HTML návrh formulára a vzh¾adu stránky.
Pre jednoduchos nebudeme používa nijaké grafické objekty, iba èistý formátovaný text,
napríklad môžeme uvažova s modrou farbou liniek, èiernou farbou textu a bielou farbou
pozadia. Celkový kód diskusného fóra je rozsekaný na èasti, preto neskôr budem v ostatných kódoch pre úsporu miesta odkazova na ostatné èasti kódu len ich názvom pod¾a ich
kapitol. Tu je HTML návrh formulára, èas kódu s rovnakým názvom:
<body bgcolor=“white“ text=“black“ link=“#8888ff“ alink=“#8888ff“
vlink=“#8888ff“>
<center>
<font color=#aaaaff face=“Verdana, Helvetica“ size=4>Diskusné
fórum</font><br><br>
<table border=0 cellpadding=0 cellspacing=5>
<form name=“data“ METHOD=POST action=“index.php“>
<input type=“hidden“ name=“jump“ value=“0“></input>
<tr>
<td align=center valign=middle rowspan=4><textarea name=“message“
cols=30 rows=5></textarea></td>
</tr>
<tr>
<td align=left valign=middle><font face=“Arial“ color=#ffcc00
size=3>Nick</font></td>
2+4-87- 2/2001
<td align=left valign=middle><input type=text name=“nick“ size=10
maxlength=40></input></td>
</tr>
<tr>
<td align=left valign=middle><font face=“Arial“ color=#ffcc00
size=3>E-mail</font></td>
<td align=left valign=middle><input type=text name=“mail“ size=10
maxlength=30></input></td>
</tr>
<tr>
<td valign=middle align=center colspan=2><input type=“submit“
value=“Pošli“></input></td>
</tr>
</form>
</table>
Hlavièku HTML štruktúry iste dokážete doplni sami.
Ako vidíte, už máme zadefinovaný skrytý parameter jump, ktorého funkcia je opísaná
v analýze. Zápis, ktorým sme ho dostali do HTML kódu, by vám tiež nemal by neznámy,
mali by ste si ho pamäta zo zaèiatku tohto seriálu. Tento zápis sa èasto používa, a ak sa
raz budete venova profesionálne programovaniu v PHP, urèite sa s ním neraz stretnete.
Takýto HTML kód je síce nekorektný z h¾adiska HTML špecifikácie (neukonèené tagy HTML
a BODY, chýbajúci tag HEAD), ale inak je úplne funkèný. Ak si ho uložíte pod názvom
index.php, môžeme zaèa robi prvé pokusy. Ako vidíte, formulár odkazuje na súbor
index.php, teda sám na seba. To znamená, že samotný skript, ktorý generuje HTML stránku,
by sa mal postara o údaje, ktoré mu používate¾ zaslal (samozrejme, iba v prípade, že naozaj
nejaké zaslal, mohlo sa sta, že nezaslal nijaké). Toto nám osvetlí ïalšia èas kódu.
ZÁPIS DÁT. V našom príklade nám bohato postaèí jediný súbor, ktorý pomenujeme
napríklad data.msg (netreba ho vytvára, skript si ho vytvorí v prípade, že neexistuje). Do
tohto súboru zapíšeme odoslané dáta v prípade, že používate¾ odoslal nejaké dáta prostredníctvom formulára. To zabezpeèíme kontrolou niektorého zo vstupných premenných,
napríklad $message. Na to nám poslúži funkcia IsSet() a takisto je vhodná kontrola,
èi nie je v premennej $message (ak existuje) prázdna hodnota. V tele podmienky staèí
potom uskutoèni zápis do súboru. Pred zápisom by bolo vhodné urobi úpravu odkazu,
ako je napríklad odstránenie HTML tagov, èím zabezpeèíme to, aby používatelia nemohli
¾ubovo¾ne pomocou tagov manipulova so stránkou. To zaistíme nahradením znakov < a
> sekvenciami &lt; a &gt;, ktoré predstavujú entity týchto znakov. Nahrádzanie v reazci
zabezpeèí funkcia str_replace(), ktorej prvý parameter predstavuje znak(y), ktorý
chceme nahradi, druhý znak(y), ktorým chceme nahradzova, a posledným je reazec, na
ktorom bude operácia vykonaná. Výsledok funkcie je nový reazec, ktorý treba uloži do
premennej, môže by aj do tej istej ako ten, ktorý je tretím parametrom funkcie. Keïže
celý odkaz zahàòa aj meno používate¾a, e-mail i dátum, je potrebné zakomponova tieto
údaje do správy. Všetko je okomentované priamo v kóde. Takže nasleduje kód zápisu dát:
<?
if ((IsSet($message))&&($message!=“„))
{
$datum=getdate();
//naèítanie aktuálneho dátumu
if ($datum[„hours“]<10) $datum[„hours“]=“0“.$datum[„hours“];
//formátovanie dátumu
if ($datum[„minutes“]<10) $datum[„minutes“]=“0“.$datum[„minutes“];
$fdatum=$datum[„hours“].“:“.$datum[„minutes“].“ „.$datum[‘mday’].“.“.$datum[‘mon’].“.“.$datum[‘year’]; //formátovaný dátum pre správu
$message=str_replace(„<“,“&lt;“,$message);
//preè s HTML
tagmi
$message=str_replace(„>“,“&gt;“,$message);
$sprava=“<a href=\“mailto:“.$mail.“\“
class=\“amsg\“>“.$nick.“</a> <span class=\“casboard\“> - $fdatum</span><br><span class=\“msg\“>“.$message.“</span><br><br>“;
//skomponujeme správu
$subor=fopen(„data.msg“,“a“);
//otvoríme súbor na
zápis a nastavíme sa na jeho koniec
flock($subor,2);
//uzamkneme súbor (exclusive
lock - zápis)
fputs($subor,$sprava.“\n“);
//zapíšeme riadok do súboru
a vložíme znak koniec riadka
flock($subor,3);
//odomkneme súbor
fclose($subor);
//zatvoríme súbor
}
?>
Poïme si ozrejmi operácie, ktoré by sa vám mohli zda nejasné. Na získanie aktuálneho dátumu sme použili funkciu getdate(), ktorá bez parametrov vracia asociatívne pole s
aktuálnym dátumom, prièom premenná, ktorej priradíte výsledok funkcie, nadobudne
indexy (resp. k¾úèe) s nasledujúcimi hodnotami:
P R O G R A M U J E M E
K¾úè
year
mon
mday
hours
minutes
Hodnota
aktuálny rok
aktuálny mesiac (èíselne)
aktuálny deò v mesiaci (èíselne)
aktuálny èas – hodina
aktuálny èas – minúta
Takže ak chceme získa z po¾a rok, získame ho z položky $datum[„year“]. Funkcia getdate() vracia viac hodnôt, ktoré zahàòajú okrem iného sekundy, poradie dòa v týždni a roku
èi názov mesiaca a dòa v týždni. Tieto hodnoty však zatia¾ nepotrebujeme a vystaèíme si s tými
v tabu¾ke. Hodnoty obsahujúce minúty a hodiny sme ešte sformátovali preto, aby sme dosiahli
dvojmiestne hodnoty tých premenných. Celý dátum potom už v podobe, v akej bude v správe,
teda formátovaný, vložíme do premennej $fdatum. Nasleduje eliminovanie HTML tagov
pomocou už spomínanej funkcie str_replace(). No a nakoniec skomponujeme správu
ako reazec, ktorý uložíme do premennej $sprava. Dosiahneme tým formátovanú podobu
správy, kde bude meno používate¾a aktívnym linkom na jeho e-mail a pod ním sa bude
nachádza samotná správa. Ako vidíte, sú použité kaskádové štýly, preto je potrebné ich
dodefinova (tie, ktoré sú uvedené parametrom class). Èi už to urobíte priamo vložením do
hlavièky, alebo prilinkovaním externého CSS súboru, to nechám na vás. No a na konci èasti
kódu prebehne zápis do samotného súboru. Ten by vám mal by už dostatoène známy z predchádzajúcich èastí seriálu a takisto z komentára, takže len v skratke: otvoríme súbor data.msg
metódou „a“, teda na zápis a nastavenie ukazovate¾a na koniec súboru. Súbor uzamkneme
pomocou funkcie flock() a vyhradíme si naò právo zápisu, teda nebudeme ho zdie¾a.
Potom doò zapíšeme skomponovanú správu spolu so znakom konca riadka (\n). Následne
súbor odomkneme a zatvoríme.
KONTROLA POÈTU SPRÁV. Po zapísaní správy by bolo vhodné skontrolova celkový poèet správ, resp. riadkov v súbore. Ako sme na zaèiatku stanovili, maximálnou hranicou
bude 400 správ. Kontrolu poètu správ uvádzam ako samostatný blok kódu, niè by sa však
nestalo, keby ste tento blok vsunuli do bloku, kde sa zapisuje správa, priamo do podmienky.
Dôvod je jednoduchý: je jasné, že poèet správ staèí kontrolova iba po zapísaní novej správy,
pretože len vtedy môže by prekroèený limit. Ak sa niè nezapisuje, je kontrola zbytoèná. To
však už nechám na doladenie vami, èitate¾mi. Poïme k priebehu kontroly. Tá bude ma nasledujúci sled: najprv naèítame všetky riadky do jednej premennej typu pole pomocou funkcie
file(). Nazvime toto pole napríklad $riadky. Poèet prvkov tohto po¾a po preèítaní súboru
predstavuje poèet riadkov, ktoré sú v súbore zapísané. Potom staèí použi funkciu count(),
ktorá vracia poèet prvkov po¾a zadaného ako parameter, a tak zisti poèet riadkov, ktoré
obsahuje súbor. V prípade, že poèet riadkov presiahol 400 (to znamená, že výraz
count($riadky)>400 zadáme ako podmienku), treba vykona zmazanie starých správ. To
môžeme uskutoèni napríklad tak, že zapíšeme do súboru riadky, ktoré neprekraèujú svojím
indexom limit. Ak teda bude poèet riadkov 402, zapíšeme všetky riadky od indexu 2 vrátane
(nezabúdajte, že sa indexuje od nuly). Najjednoduchší spôsob, ako toto všetko urobi, je súbor
otvori na zápis tak, aby sa vytvoril nový a zmazalo sa z neho všetko, èo tam je, a následne sa
zapísali dané riadky. Nasleduje kód na kontrolu poètu správ:
<?
$riadky=file(„data.msg“); //naèítame riadky do po¾a
if (count($riadky)>400) { //a ak je poèet vyšší ako 400,
zmažeme staré správy
$subor=fopen(„data.msg“,“w“);
flock($subor,2); //uzamkneme súbor
for ($i=count($riadky)-400;$i<=count($riadky);$i++) {
fputs($subor,$riadky[$i]);
//zapíšeme
riadky do súboru
}
flock($subor,3);
//odomkneme a zatvoríme
súbor
fclose($subor);
}
?>
VÝPIS SPRÁV. Takže teraz je na rade asi to najdôležitejšie z h¾adiska používate¾a, ale asi
aj najjednoduchšie z h¾adiska programátora. Pretože ak sme ukladali do súboru správne formátované riadky, ktoré už netreba inak upravova, staèí ich iba vypísa do HTML dokumentu.
Najjednoduchšie by to asi bolo pomocou funkcie readfile(). No tu je problém s tým, že
táto funkcia vypíše do výstupu celý súbor. Preto musíme napísa nejaký kód, ktorý zabezpeèí
vypísanie iba urèitých riadkov, prièom nesmieme zabúda na to, že riadky sú indexované od
posledného (najspodnejšieho) riadka k prvému (najvrchnejšiemu) riadku. Rovnako nesmieme
zabudnú na použitie premennej $jump, ktorá nám udáva index prvého riadka, od ktorého
budeme vypisova. Riadky sú indexované od nuly, èomu zodpovedá aj poèiatoèná hodnota
premennej $jump. Pri výpise by však nultý riadok mal by prezentovaný ako prvý, a teda aj
všetky ostatné by mali ma index zvýšený o 1, pretože nie je príliš vhodné používate¾ovi prezentova niektorý riadok ako nultý èi vypisova „Vypisujem riadky 0 – 9 zo 129“... Pred samotným
výpisom je ešte potrebné vykona kontrolu premennej $jump, èi náhodou neobsahuje
záporné èíslo alebo èi jej hodnota nepresahuje poèet riadkov v súbore. Nasleduje kód výpisu
správ spolu s formátovacími tagmi:
<br><hr color=#ddaa00 size=2>
<p align=justify>
<?
$vypis=file(„data.msg“);
if ($jump>=count($vypis)) $jump=$count($vypis)-20;
if ($jump<0) $jump=0;
$koniec=$jump+20;
if ($koniec>count($vypis)) $koniec=count($vypis);
for ($i=count($vypis)-$jump-1;$i>=count($vypis)-$koniec;$i—) {
echo $vypis[$i];
}
?>
</p>
Naèítanie súboru je asi všetkým jasné. Nasleduje ošetrenie premennej $jump, ktorá, ak je
menšia ako nula, nadobudne hodnotu nula. Toto sa môže sta v prípade, že používate¾ bol
o jednu stránku ïalej a posunul sa o jednu k novším správam, ktorých mohlo by menej ako
20 (k tomu sa o chví¾u dostaneme). V prípade, že je premenná $jump väèšia alebo rovná
poètu správ, je potrebné ju zmenši, ideálne tak, aby posledná správa na stránke bola zároveò
poslednou v súbore (myslené z èasového h¾adiska, z h¾adiska polohy ide o prvú správu v
súbore). To dosiahneme priradením hodnoty o 20 menšej, ako je poèet správ v súbore.
Takisto je vhodné urèi si poslednú správu, ktorú budeme vypisova. Tou bude dvadsiata
správa od prvej vypisovanej. Preto bude hodnota premennej $koniec väèšia o 20 ako
$jump. Jej použitie by sa mohlo zda zbytoèné, veï naèo nám je premenná $koniec, keï je
to iba $jump zväèšená o 20. Lenže sa môže sta, že poèet správ za aktuálnym skokom v premennej $jump je menší ako 20. Preto nasleduje ošetrenie premennej $koniec, aby nepresahovala poèet riadkov daný poètom prvkov po¾a $vypis. Nasleduje cyklus vypisujúci správy,
ktorý sa zaèína na pozícii $jump, ale keï rátame od konca, pretože najnovšie riadky sú na
konci. Preto postupujeme od konca po¾a k zaèiatku, prièom sa vypíšu správy s indexom
menším alebo rovným rozdielu poètu prvkov po¾a a premennej $koniec. Znižovanie riadiacej premennej $i je zabezpeèené priamo v príkaze výpisu, prièom najprv je vrátená hodnota $i na výpis a následne je hodnota v $i dekrementovaná po každej iterácii.
POHYB V ZOZNAME SPRÁV. Vzh¾adom na to, že správ bude viac, ako ich
bude vypísaných na jednej stránke, bude potrebné nejako zabezpeèi pohyb po stránke.
To sa bude dia pomocou premennej $jump, ako sme si už vysvetlili. Pre našu úlohu nám
postaèí, ak na stránke bude zobrazený rozsah vypisovaných správ z celkového poètu a
ïalej šípky s možnosou pohybu vpred, vzad, na zaèiatok a na koniec. Všetky údaje už
máme k dispozícii po predchádzajúcej èasti kódu vïaka premenným $jump, $koniec a
po¾u $vypis. Nasleduje posledná èas kódu, kód pohybu v zozname správ:
<?
if ($jump>0) echo „<a href=’index.php?jump=0’><font size=2
face=’Arial’ color=’#8888ff’>&lt;&lt;</font></a>&nbsp;&nbsp;
<a href=’index.php?jump=“.($jump20).“‘><font size=2 face=’Arial’ color=’#8888ff’>&lt;</font></a>“;
echo „&nbsp;Vypísané správy „.($jump+1).“ - $koniec z
„.count($vypis).“&nbsp;“;
if ($koniec<count($vypis)) echo „<a
href=’index.php?jump=“.($jump+20).“‘><font size=2 face=’Arial’
color=’#8888ff’>&gt;</font></a>&nbsp;&nbsp;
<a
href=’index.php?jump=“.(count($vypis)-20).“‘><font size=2
face=’Arial’ color=’#8888ff’>&gt;&gt;</font></a>“;
?>
Tento kód nám vypíše správu o tom, ktoré správy z akého poètu sú vypísané. Takisto
zobrazí šípku a dvojitú šípku do¾ava v prípade, že prvá vypisovaná správa nie je prvou v
súbore, resp. ak existujú ešte novšie správy než tie, èo sú vypísané. Rovnako ak existujú
staršie správy než tie, èo sú zobrazené, vypíšu sa šípka a dvojitá šípka doprava. Jednoduchá šípka znamená vždy posun o jednu stránku, dvojitá vždy na zaèiatok, resp. na
koniec zoznamu správ. Všetko spoèíva v správnom definovaní hodnoty $jump.
Teraz staèí celý kód pospája v takom poradí, ako ho máme napísaný, teda aký je sled
v tomto èlánku: najprv ošetrenie premennej $jump, potom HTML návrh formulára, zápis
dát, kontrola poètu správ, výpis správ a nakoniec pohyb v zozname správ. Takýto kód je
už úplne funkèný, takže po pomenovaní súboru index.php môžete vykonáva prvé testy.
Keï si kód odskúšate, odporúèam vám doplni chýbajúce HTML tagy, CSS štýly. Ïalej skúste
vymyslie, ako by bolo možné zobrazi informácie o poète správ a šípky na pohyb v zozname
správ aj medzi formulárom a zaèiatkom výpisu správ (teda na zaèiatku stránky). Takisto
môžete implementova možnos pohybu po zozname správ pomocou zobrazenia èísel, z
ktorých každé bude znamena 20 správ, teda napr. kliknutím na èíslo 3 sa zobrazí 20 správ na
tretej stránke od zaèiatku. Úloha má ve¾a alternatív, takže vždy bude èo dorába.
Nateraz je to už všetko, želám vám úspešné kódovanie a málo preklepov ;-).
Andrej Chu
2/2001 2+4-87- P R O G R A M U J E M E
NOVÝ SERIÁL
Programovanie ASP stránok
1. èas: Úvod do programovania na internete, ASP stránky
HISTÓRIA PUBLIKOVANIA NA WWW. World Wide Web (WWW) vyvinuli
vedci vo švajèiarskom Inštitúte pre jadrový výskum CERN na prenos informácií medzi výskumnými pracoviskami. Základom systému je prenosový protokol Hypertext Transport Protocol
(HTTP) a jazyk Hypertext Markup Language (HTML). Použitím týchto technológií je možné
jednoduchým spôsobom prenáša a zobrazova nielen formátovaný text, ale aj grafické a
obrazové informácie. Popularita WWW preto neustále rástla a systém sa ujal postupne nielen
medzi vedcami a študentmi na prenos vedeckých a technických informácií, ale prerástol do
celosvetovej komerènej siete. WWW pracuje s architektúrou klient/server. Klient posiela
serveru požiadavky. Server, pokia¾ je to možné, požiadavku realizuje a výsledok sformovaný do
HTML stránky pošle klientovi.
Vstup do sveta internetových technológií je pre programátora pomerne ¾ahký. Vytvorenie jednoduchej HTML stránky je ve¾mi nenároèné. Staèí len prekonvertova dokument napísaný v textovom editore do formátu HTML. Tento postup môžeme ïalej rozvíja. Vytvoríme nieko¾ko podstránok alebo rámikov na stránkach, ktoré pomocou jednoduchého navigaèného menu integrujeme do svojho prvého webového projektu. Zdalo
by sa, že s použitím kvalitného editora HTML stránok a skriptov na strane klienta zvládneme prakticky všetko, ale nie je to pravda.
Prvý problém môže predstavova napríklad umiestnenie jednoduchého poèítadla,
ankety alebo posielanie pripomienok na našu HTML stránku. Nie sme totiž zatia¾ schopní
na strane servera uklada informácie ani do súborov, ani do databázy. Vybudovanie internetového obchodu s prijímaním objednávok a sledovaním stavu zásob nie je bez databázových technológií vôbec myslite¾né. Tieto úlohy sú neriešite¾né bez spúšania skriptov
alebo programov na strane servera.
HTML stránky nemôžeme teda vždy posiela používate¾ovi v takej podobe, ako sú
uložené na serveri. Na základe pružnej interakcie s klientom sa musia spusti na strane
servera vykonate¾né kódy, skripty, ktoré zhromaždia všetky potrebné informácie zo
súborov a databáz a zložia stránku do podoby, v akej bude odoslaná používate¾ovi.
Skripty na strane servera sú kombinované s prvkami jazyka HTML. Server interpretuje
príkazy skriptového jazyka a výsledok vo forme HTML stránky pošle klientovi. Do tejto
skupiny patria vsuvky na strane servera Server Side Includes (SSI), Active Server Page
(ASP) z dielne Microsoftu alebo skripty PHP, ktoré sa používajú hlavne na platformách
Unix a Linux. Zvláštne postavenie v tejto skupine majú Common Gateway Interface
(CGI) skripty, pretože to vlastne nie sú skripty, ale programy napísané vo vhodnom programovacom jazyku a preložené do spustite¾nej podoby. Podmienkou je, aby výstup
takéhoto programu bol HTML kód, ktorý bude poslaný klientovi.
V tomto seriáli sa budeme venova ASP stránkam, pretože každý èitate¾ si môže svoj poèítaè jednoducho nakonfigurova ako webový server a na tom istom poèítaèi spusti aj browser. Staèí ma nainštalovaný webový server, ktorý je dodávaný s operaèným systémom s
podporou ASP. Pre platformu Windows je to Personal Web Server (dodaný s Windows 98,
Windows ME, Windows NT Workstation alebo Windows 2000 Professional) alebo Internet
Information Server (dodaný s Windows NT Server alebo Windows 2000 Server).
ÚVOD DO TECHNOLÓGIE ASP STRÁNOK. Aktívne serverové stránky (ASP)
sú vlastne súbory rešpektujúce syntax HTML, ktoré môžu (ale nemusia) obsahova príkazy
v nejakom skriptovom jazyku. Aby server rozpoznal, že ide o ASP stránky, majú tieto
súbory príponu ASP. Najjednoduchšia ASP stránka bez vložených skriptových príkazov
vznikne premenovaním prípony súboru z HTM alebo HTML na ASP.
Týmto postupom síce získame regulárnu ASP stránku, ale novú kvalitu prinesie až použitie
skriptov. Keïže ASP stránky pochádzajú z dielne Microsoftu, ako primárny skriptový jazyk je
použitý VBScript. Tento jazyk je odvodený od Microsoft Visual Basic alebo presnejšie Visual
Basic for Applications. Alternatívne je možné použi implementáciu Java Scriptu, v podaní
Microsoftu má názov JScript. Skriptový jazyk nastavujeme pomocou príkazu:
<% LANGUAGE=jazyk %>
kde parameter jazyk môže by VBScript alebo JScript
Príkazy alebo riadky skriptového kódu sú od zvyšku stránky so syntaxou HTML oddelené párovými znakmi <% ... %>.
V tomto seriáli budeme používa VBScript. V definícii tohto jazyka (JScript je na tom
podobne, ak nie horšie) chýbajú niektoré ve¾mi potrebné funkcie, napríklad na prácu so
súbormi a databázami. Preto je možné na ASP stránkach používa aj iné objekty a komponenty. Sú to knižnice DLL, objekty ActiveX a Component Object Model (COM).
Objekty sú prvky ActiveX, ktoré sú interne zabudované do ASP. Netreba ich na použitie
explicitne vytvára. Sú to napríklad Application, Request, Response, Session, Server a iné.
Komponenty sú knižnice DLL existujúce na serveri mimo ASP. Teda je možné vytvori
si ich v ¾ubovo¾nom vhodnom programovacom jazyku, napríklad Ad Rotator, Browser
Capabilities, Content Linking, Database Access, File Access a mnohé ïalšie.
2+4-87- 2/2001
OPIS SKRIPTOVÉHO JAZYKA VBSCRIPT. Na úvod výkladu programovacieho, v tomto prípade skôr skriptového jazyka, samozrejme, musíme rešpektova tradíciu
a každý si domyslí, èo bude teraz nasledova. Správne, bude to program Hello World!
<HTML>
<HEAD> <title>Moja prva ASP stránka</title></HEAD>
<h1>Hello World</h1>
<BODY>
<%=“Hello World !“%>
</BODY>
</HTML>
Výsledná stránka bude ma podobu:
Hello World
Hello World !
A jej HTML kód, ktorý dostal klient od servera, bude:
<HTML>
<HEAD> <title> Moja prva ASP stránka </title></HEAD>
<h1>Hello World</h1>
<BODY>
Hello World !
</BODY>
</HTML>
Vidíme rozdiel medzi skriptom na strane servera a kódom, ktorý bol poslaný klientovi. Riadok <%=“Hello World !“%> bol interpretovaný ako Hello World ! Príkaz
‘<%=…%>’ je vlastne skrátený zápis príkazu Response.write, ktorý zabezpeèuje formátovaný výpis textu, resp. premennej.
Pre pochopenie technológie ASP treba aspoò v hrubých èrtách pozna, èo sa odohráva na
strane servera pri spracovaní ASP stránky. Server zistí, èi súbor s príponou ASP obsahuje
nejaké riadky skriptového kódu. Ak neobsahuje, obsah súboru je poslaný klientovi bez zmeny
ako HTML kód. Ak stránka obsahuje riadky skriptového kódu, ASP vrstva tieto príkazy interpretuje a výsledky sú vložené medzi ostatný HTML kód a poslané klientovi.
Pozorný èitate¾ teraz namietne, že namiesto skriptového príkazu pre výpis textu staèilo vloži do HTML kódu samotný text. Má pravdu, v tomto príklade použitie skriptového
príkazu skutoène nijakú novú kvalitu neprinesie, ale tradícia je tradícia a prvý program v
novom programovacom jazyku jednoducho musí by Hello World!
Teraz sa pokúsime modifikova predchádzajúci príklad tak, aby použitie skriptového
kódu malo nejaký význam. V druhom príklade použijeme cyklus.
<HTML> <BODY>
<%premenna = „Hello world!<BR>“%>
<%FOR i=1 TO 5%>
<%=premenna%>
<%NEXT%>
</BODY></HTML>
Výsledná stránka bude ma podobu:
Hello World !
Hello World !
Hello World !
Hello World !
Hello World !
A jej HTML kód, ktorý dostal klient od servera, bude:
<HTML><BODY>
Hello World !<BR>
Hello World !<BR>
Hello World !<BR>
Hello World !<BR>
Hello World !<BR>
</BODY></HTML>
V tomto príklade nám použitie skriptu prinesie úsporu kódu. Teraz môžeme pre zmenu
namieta, že párové znaky <% ... %> na každom riadku skriptu neprispievajú k zrozumite¾nosti a preh¾adnosti zdrojového textu. Je to správna námietka. Ove¾a lepší by bol tento zápis:
<HTML> <BODY>
<%
premenna = „Hello world!<BR>“
FOR i=1 TO 5
=premenna
P R O G R A M U J E M E
NEXT
%>
</BODY></HTML>
Pravda, výsledok nás urèite nepoteší, dostaneme sa nechtiac na „home page“ zaèínajúcich programátorov, na chybové hlásenie. Kým sa nenauèíme ošetrova chyby a spracúva výnimky, budeme urèite na tejto stránke èastými návštevníkmi.
Microsoft VBScript compilation chyba ‘800a0400’
Expected statement
/serial1.asp, riadok 5
=premenna
^
Takto nie ve¾mi prívetivo nám server naznaèuje, že pri interpretácii skriptu na zaèiatku
riadka 5, =premenna došlo k chybe. Znak rovnosti ako skrátený zápis príkazu
Response.write môžeme použi len v jednoriadkovom skripte. Po nahradení znaku
rovnosti úplným zápisom príkazu Response.write:
<HTML> <BODY>
<%
premenna = „Hello world!<BR>“
FOR i=1 TO 5
Response.write premenna
NEXT
%>
</BODY></HTML
je už všetko v najlepšom poriadku. Tento zápis je zároveò aj najoptimálnejší a najrýchlejší, pretože interpreter ASP stránky nemusí po každom riadku skúma, èi riadok obsahuje
alebo neobsahuje príkaz skriptového jazyka. Jednoduchým pokusom sa o tom môžeme
rýchlo presvedèi. Použijeme obidva spôsoby a porovnáme doby trvania cyklov.
Zavedieme si do ASP stránky meranie èasov obidvoch cyklov. Príkaz Now() uloží na zaèiatku programu do premennej start aktuálny èas. Po ukonèení cyklov vypíšeme rozdiel v
sekundách medzi èasom zaèiatku a èasom konca skriptu. Pre vyššiu objektivitu vypíšeme
v cykle len jeden znak bez prechodu na nový riadok, aby sme eliminovali vplyv rýchlosti
skrolovania u klienta na výsledok pokusu.
<HTML>
<%
Dim start
start = Now()
%>
<%premenna = „!“%>
<%FOR i=1 TO 1000%>
<%=premenna%>
<%NEXT%>
<hr>1 sposob: Trvanie cyklu = <%= DateDiff(„s“, start, Now()) %>
sekund
<hr>
<%
start = Now()
premenna = „!“
FOR i=1 TO 1000
Response.write premenna
NEXT
%>
<hr>2 Sposob: Trvanie cyklu = <%= DateDiff(„s“, start, Now()) %>
sekund
</HTML>
Výsledok pokusu jednoznaène potvrdzuje teóriu, druhý spôsob je viac ako o tretinu
rýchlejší.
!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
—————————————————————————————————————————————————————
1 sposob: Trvanie cyklu = 10 sekund
— — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
—————————————————————————————————————————————————————
2 sposob: Trvanie cyklu = 6 sekund
je z h¾adiska rýchlosti najnevhodnejší. Nie je to však pravda, teoreticky najnevhodnejší je
zápis v tvare
<%FOR i=1 TO 5%>
Hello world!<BR>
<%NEXT%>
keï sa vnútri každého cyklu strieda skriptový a neskriptový kód. Dokážeme toto tvrdenie
tak, že doplníme nᚠtestovací program o kód pre tretí spôsob zápisu cyklu:
<hr>
<%start = Now()%>
<%FOR i=1 TO 1000%>
!
<%NEXT%>
Trvanie cyklu = <%= DateDiff(„s“, start, Now()) %> sekund
Výsledok bude z h¾adiska rýchlosti priam otrasný:
!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
—————————————————————————————————————————————————————
1 sposob: Trvanie cyklu = 10 sekund
— — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — ——————————
!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
—————————————————————————————————————————————————————
2 sposob: Trvanie cyklu = 6 sekund
— — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — ——————————
!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
—————————————————————————————————————————————————————
3 sposob: Trvanie cyklu = 31 sekund
Interpreter ASP stránky totiž musí v každom cykle prepína medzi skriptovým enginom
a priamym posielaním kódu HTML klientovi.
Kto na základe klasickej schémy výuèby programovacieho jazyka predpokladá, že v
ïalšom príklade použijeme podmienku, nemýli sa. Skúsime vytvori ASP stránku, ktorá by
bola trochu „chytrᓠa aj slušná.
<HTML><BODY>
<%IF Hour(time)>23 OR Hour(time)<6 THEN%>
Dobru noc!
<%ELSE%>
Dobry den!
<%END IF%>
</BODY></HTML>
Výsledkom bude pozdrav na HTML stránke, ktorý bude iný cez deò, iný veèer. Ani
tentoraz sa urèite nevyhneme námietke pozorného èitate¾a, veï sme použili predtým
z h¾adiska rýchlosti zatratené striedanie skriptového a neskriptového kódu. V tomto
prípade na rozdiel od cyklu sa kód vykoná iba raz, takže zdržanie bude rádovo
milisekundové. Optimálny zápis z h¾adiska rýchlosti je o nieèo zložitejší, ale možno
preh¾adnejší:
<HTML><BODY>
<%
IF Hour(time)>23 OR Hour(time)<6 THEN
Response.write „Dobru noc!“
ELSE
Response.write „Dobry den!“
END IF
%>
</BODY></HTML>
Markantnejšie môžeme rozdiel v spôsobe zápisu vidie na príklade riadka na výpis
položky z databázy. Touto problematikou sa budeme zaobera neskôr, preto nebudem
vysvet¾ova použitú syntax, dôležité je, že obidva riadky robia presne to isté. Prvý je rýchly, ale zložitý, druhý je preh¾adný, ale pomalší:
Response.Write „<TD>“ & rs_Calls.fields(„Param“)&“</TD>“
<td><%=RS(„Param“)%></td>
Z týchto príkladov vyplýva, že pri tvorbe ASP stránok je nevyhnutné nielen dodrža syntax, ale musíme citlivo uváži aj spôsob zápisu. Niekedy pri zložitom kóde je lepšie pripusti mierne spomalenie na úkor väèšej preh¾adnosti kódu.
To je nadnes všetko, nabudúce budeme pokraèova úvodom do problematiky databáz.
Zdalo by sa teda, že zápis príkladu v tvare:
<%premenna = „Hello world!<BR>“%>
<%FOR i=1 TO 5%>
<%=premenna%>
<%NEXT%>
¼uboslav Lacko
2/2001 2+4-87- !
P R O G R A M U J E M E
ASSEMBLER / 2. èas: Win32 API
Rozhranie Win32 API definuje množinu funkcií, ktoré aplikácia môže vola, a zároveò
definuje správanie týchto funkcií. Na obrázku 1 môžete vidie niektoré oblasti, ktoré
rozhranie Win32 API pokrýva.
Rozhranie Win32 API je realizované na štyroch platformách: Win32s, Windows NT 4.0 (NT
5.0), Windows 95, 98, ME a Windows CE. Môžete sa právom pýta, na èo sú potrebné rôzne
platformy rozhrania Win32 API. Nebolo by jednoduchšie realizova rozhranie Win32 API iba na
jednej platforme a iba túto platformu potom šíri? Objasnenie nájdete v nasledujúcich štyroch odsekoch, v ktorých si povieme nieèo o jednotlivých platformách rozhrania Win32.
WIN32S. Platforma Win32s bola prvou dostupnou platformou, na ktorej bolo možné
spusti aplikácie napísané pre rozhranie Win32 API. Platforma Win32s je tvorená skupinou
dynamických knižníc DLL a ovládaèmi virtuálnych zariadení, ktoré dopåòajú funkcie rozhrania Win32 do 16-bitových systémov Windows 3.x. Platforma Win32s nie je niè iné ako
mapovacia vrstva z 32 bitov na 16 bitov, ktorá je umiestnená nad 16-bitovým systémom
Windows 3.x. Táto vrstva používa mechanizmus štepenia (ang. thunking), ktorý konvertuje 32-bitové parametre funkcií na 16-bitové parametre a volá zodpovedajúce 16-bitové
funkcie Windows. Pretože platforma Win32s nerozširuje možnosti operaèného systému,
ve¾a funkcií rozhrania Win32 je realizovaných ako tzv. slepé funkcie. Napríklad Windows
3.x nepodporujú toky, funkcia CreateThread neurobí niè, než to, že vráti handle NULL.
Platformu Win32s vytvoril Microsoft preto, aby programátori mohli vytvára 32-bitové
aplikácie ešte predtým, než boli dostupné ostatné 32-bitové platformy.
Obr. 1
Oblasti rozhrania Win32 API
WINDOWS NT. Windows NT bol druhou platformou, ktorá podporovala rozhranie
Win32. Windows NT je operaèný systém, ktorý nenesie nijaké pozostatky z MS DOS. Má
však ve¾ké nároky na operaènú pamä a pevný disk. Vo Windows NT sa totiž pre každý
proces nahrajú knižnice DLL do operaènej pamäte zvl᚝. Ïalej Windows NT je navrhnutý
tak, aby aplikáciám, ktoré priamo obsluhujú hardvér poèítaèa (napr. priamy prístup k portom), nedovolil zrúti systém. To je aj dôvod, preèo takto napísané aplikácie vo Windows
NT nespustíte. V prípade, že sa o to pokúsite, Windows NT pri prvom pokuse o priamy
prístup k hardvéru takúto aplikáciu ukonèí. Väèšina kódu Windows NT je napísaná v
jazyku C, C++. Èas jadra a HAL je napísaná priamo v assembleri a je výrazne závislá od
architektúry cie¾ového poèítaèa. Windows NT podporuje poèítaèe s viacerými procesormi.
Windows NT je prvá platforma rozhrania Win32, ktorá pracuje aj na iných procesoroch
ako x86. To znamená, že pokia¾ budete chcie prevádzkova aplikácie rozhrania Win32 na
procesoroch MIPS, Alpha, PowerPC, budete musie použi platformu Windows NT.
WINDOWS 95, 98. Windows 95, 98 pokrývajú ve¾mi rozsiahlu marketingovú oblas
a sú urèené hlavne pre skupinu spotrebite¾ov SOHO. Windows 95 nahradil 16-bitovú
verziu Windows 3.x. Windows 95, 98 podporujú funkcie rozhrania Win32 API podstatne
lepšie než Windows 3.x. Bohužia¾, ani Windows 95, 98 neobsahujú úplné implementácie všetkých funkcií Win32 API, ako je to pri Windows NT. Aby bolo možné Windows 95
používa aj na poèítaèoch so 4 MB pamäte, Microsoft bol nútený vyradi niektoré
možnosti rozhrania Win32 API. Teda Windows 95 nepodporujú asynchrónne súborové
operácie rozhrania Win32, ïalej majú obmedzené ladiace funkcie, funkcie na prácu s registrami, bezpeènostné funkcie a funkcie na sledovanie udalostí.
WINDOWS CE. Tento operaèný systém tiež patrí do skupiny systémov podporujúcich Win32. Systém Windows CE je urèený hlavne pre rôzne vreckové poèítaèe. Bol vyvinutý tak, aby zodpovedal potrebám nových hardvérových zariadení. Systém Windows
CE je výrazne výkonnejší než MS DOS alebo Windows 3.x. Podporuje pamäovo mapované súbory, štruktúrovanú obsluhu výnimiek, dynamické knižnice, systémovú registraènú
databázu a nieko¾ko ïalších funkcií. Takisto adresný priestor každého procesu je oddelený od ostatných procesov. Väèšina toho, èo sa týka Win32 API, platí aj pre tento systém.
Samozrejme, existuje ve¾a rozdielov, ktoré sú spôsobené tým, že ve¾a funkcií vo Windows
CE je limitovaných. No systém Windows CE rozširuje rozhranie Win32 API o niektoré
funkcie, ktoré nie sú ešte podporované na nijakej inej platforme tohto rozhrania.
" 2+4-87- 2/2001
OPIS PROGRAMOV. Pokraèujeme v opise programov uverejnených v predošlom
èísle. Programy, ktoré tu nájdete tentoraz, sa od programov z predchádzajúceho èísla nepatrne líšia. Príkaz include vloží zdrojový kód a includelib informuje linker, že aktuálny
modul musí by spojený s danou knižnicou. Nakoniec nám zostal príkaz invoke.
INVOKE. Tradièný zápis pre volanie procedúr je „push“ parameter, „call“ funkcia. MASM
má alternatívnu metódu na volanie procedúr, ktorej výhody sú rýchlejšie programovanie
a spo¾ahlivos. Okrem toho syntax príkazu Invoke je ¾ahšie èitate¾ná.
Syntax: INVOKE expression [,arguments]
Tradièné volanie
push offset par4
push par3
push offset par2
push par1
call FunctionName
mov retval, eax
Použitie Invoke
invoke FunctionName,par1,ADDR par2,par3,ADDR par4
mov retval, eax
Nasleduje opis funkcií použitých v ukážkových programoch.
MESSAGEBOX
Windows NT
Áno
Win 95
Áno
Win32s
Áno
Lib
user32.lib
Include
user32.inc
Funkcia MessageBox umožòuje vytvori, zobrazi a obsluhova okno so správou (pozri
obr. 3). Okno vytvorené pomocou funkcie MessageBox obsahuje aplikáciou definovanú
správu a titulok plus ¾ubovo¾nú kombináciu dopredu definovaných ikon a tlaèidiel. Táto
funkcia sa najèastejšie používa pre chybové, varovné a informaèné správy.
Syntax: MessageBox, HWND hwndOwner, LPCTSTR lpText, LPCTSTR lpCaption, UINT uType
HwndOwner – HWND: Handle materského okna. V prípade, že je tento parameter
NULL, správa nemá nijaké vlastnícke okno (to je nᚠprípad, pozri program 03 a 04).
lpText – LPCTSTR: Ukazovate¾ na nulou zakonèený reazec, obsahuje správu, ktorá sa má
zobrazi.
lpCaption – LPCTSTR: Ukazovate¾ na nulou zakonèený reazec, obsahuje titulok dialógového okna. V prípade, že je tento parameter NULL, je automaticky použitý titulok „Error“.
uType – UINT: Špecifikuje obsah a správanie dialógového okna. Tento parameter môže
by kombináciou nasledujúcich hodnôt:
Nasledujúce výrazy vám umožnia do okna vytvoreného pomocou funkcie MessageBox
vloži tlaèidlá.
MB_ABORTRETRYIGNORE – správa bude obsahova tlaèidlá Abort, Retry a Ignore,
MB_OK – správa bude obsahova jedno tlaèidlo: Ok,
MB_OKCANCEL – správa bude obsahova dve tlaèidlá: Ok a Cancel,
MB_RETRYCANCEL – správa bude obsahova dve tlaèidlá: Retry a Cancel,
MB_YESNO – správa bude obsahova dve tlaèidlá: Yes a No,
MB_YESNOCANCEL – správa bude obsahova tri tlaèidlá: Yes, No a Cancel.
Jeden z nasledujúcich výrazov umožní zobrazi v správe ikonu. Ikona sa zobrazí na
¾avej hornej strane okna.
MB_ICONEXCLAMATION MB_ICONWARNING
V správe sa zobrazí ikona
MB_ICONINFORMATION MB_ICONASTERISK
V správe sa zobrazí ikona
MB_ICONQUESTION
V správe sa zobrazí ikona
MB_ICONSTOP MB_ICONERROR MB_ICONHAND V správe sa zobrazí ikona
Jeden z nasledujúcich výrazov umožní vybra východiskové tlaèidlo.
MB_DEFBUTTON1 – východiskovým tlaèidlom je prvé tlaèidlo. Východiskové tlaèidlo je to,
ktoré bude aktivované, keï používate¾ stlaèí kláves Enter,
MB_DEFBUTTON2 – východiskovým tlaèidlom je druhé tlaèidlo,
MB_DEFBUTTON3 – východiskovým tlaèidlom je tretie tlaèidlo,
MB_DEFBUTTON4 – východiskovým tlaèidlom je štvrté tlaèidlo.
Nasledujúce výrazy vyjadrujú modalitu dialógového okna.
MB_APPLMODAL – používate¾ musí reagova na správu prv, než bude pokraèova v
práci v okne definovanom parametrom HwndOwner. Používate¾ sa však môže presunú
do iných okien a tam pokraèova v práci. Tento parameter je východiskový.
MB_SYSTEMMODAL – to isté ako MB_APPLMODAL okrem toho, že ak používate¾ na
správu nezareaguje, všetky aplikácie sú zastavené. Pokia¾ aplikácia nešpecifikuje MB_ICONHAND, správa sa stáva modálnou až po vytvorení. Systémové modálne správy by sa mali
používa iba pre vážne správy, týkajúce sa celého systému, napr. running out of memory.
P R O G R A M U J E M E
szApp – LPCTSTR: Ukazovate¾ na nulou
zakonèený reazec, obsahuje titulok dialógového okna. Tento text sa tiež objaví
v prvom riadku. V prípade, že je tento
parameter NULL, nezobrazí sa nijaký
nami definovaný text.
szOtherStuff – LPCTSTR: Ukazovate¾ na Obr. 3 Výsledok funkcie MessageBox
nulou zakonèený reazec, obsahuje správu, ktorá sa zobrazí vo štvrtom riadku
dialógového okna, teda pod informáciou version a copyright.
hIcon – HICON: Identifikátor ikony, ktorú funkcia zobrazí v dialógovom boxe. Ak je tento
parameter NULL, funkcia zobrazí ikonu Microsoft Windows alebo Microsoft Windows NT.
;program03 - Assembler pod Windows - Pc revue
.386
.model flat, stdcall
option casemap : none
Obr. 2 Výsledok funkcie ShellAbout
MB_TASKMODAL – rovnaké ako MB_APPLMODAL okrem toho, že keï je parameter
HwndOwner NULL, všetky okná najvyššej úrovne patriace aktuálnej úlohe sú zablokované.
Tento príznak používajte, keï volajúca aplikácia alebo knižnica nemá k dispozícii handle
okna, napriek tomu potrebuje zabráni zadávaniu do ostatných okien v aktuálnej aplikácii bez pozastavenia ostatných aplikácií.
Funkcia vráti hodnotu nula, ak nie je dostatok pamäte na vytvorenie správy. Inak je to
jedna z nasledujúcich hodnôt:
IDABORT – bolo vybrané tlaèidlo Abort,
IDCANCEL – bolo vybrané tlaèidlo Cancel,
IDIGNORE – bolo vybrané tlaèidlo Ignore,
IDNO
– bolo vybrané tlaèidlo No,
IDOK
– bolo vybrané tlaèidlo OK,
IDRETRY – bolo vybrané tlaèidlo Retry,
IDYES
– bolo vybrané tlaèidlo Yes.
Windows 95: Systém podporuje maximálne 16 364 window handles.
Ïalšie súvisiace funkcie sú FlashWindow, MessageBeep, MessageBoxEx, MessageBoxIndirect, SetForegroundWindow. Opis jednotlivých funkcií nájdete v help súbore, ktorý je možné zadarmo získa na adrese ftp://ftp.borland.com/pub/delphi/techpubs/delphi2/
win32.zip.
EXITPROCESS
Windows NT
Áno
Win 95
Áno
Win32s
Áno
Lib
kernel32.lib
SHELLABOUT
Win 95
Áno
Win32s
Áno
Lib
shell32.lib
Include
shell32.inc
Funkcia ShellAbout zobrazí na obrazovku Shell About dialog box, ktorý obsahuje (pozri
obr. 2) meno a priezvisko vlastníka produktu, názov spoloènosti, max. fyzicky dostupnú
pamä a systémové zdroje. Ak funkcia úspešne zobrazí dialógové okno, vráti hodnotu
TRUE, ak nie, vráti hodnotu FALSE.
Syntax: ShellAbout, HWND hWnd, LPCTSTR szApp, LPCTSTR szOtherStuff, HICON hIcon
Hwnd – HWND: Handle materského okna. V prípade, že je tento parameter NULL, správa nemá nijaké vlastnícke okno (to je nᚠprípad, pozri program 03 a 04).
c:\masm32\include\windows.inc
c:\masm32\include\user32.inc
c:\masm32\include\kernel32.inc
c:\masm32\include\shell32.inc
includelib c:\masm32\lib\shell32.lib
includelib c:\masm32\lib\user32.lib
includelib c:\masm32\lib\kernel32.lib
.code
start:
jmp run
szApp
szOtherStuff
run:
db „MASM“,0
db „Assembler pod Windows“,0
invoke ShellAbout,NULL,ADDR szApp,ADDR szOtherStuff,NULL
invoke ExitProcess,NULL
end start
;program 04 - Assembler pod Windows - Pc revue
.386
.model flat, stdcall
option casemap : none
include c:\masm32\include\windows.inc
include c:\masm32\include\user32.inc
include c:\masm32\include\kernel32.inc
Include
kernel32.inc
Funkcia ExitProcess ukonèí proces a všetky jeho thready (vlákna) a vráti návratový kód.
Takto je umožnené úplné ukonèenie procesu vrátane vykonávania samostatných kódov
pripojených DLL knižníc. Pokia¾ bol proces ukonèený, stanú sa stavy objektu proces a
všetkých jeho objektov thread signalizovanými. Status ukonèenia (vrátený funkciou
GetExitCodeProcess) sa zmení zo STILL_ACTIVE na návratový kód, ktorý je uvedený v parametre uExitCode. Ukonèenie procesu neovplyvní synovské procesy, ktoré proces spustil,
ani neodstráni proces zo systému: odkaz na proces je zo systému odstránený, až keï je
uzatvorený posledný objekt proces. Vstupné a výstupné udalosti procesov a vlákien sa
vykonávajú postupne. Návratový kód vlákien alebo procesov a vytvorenie vlákien je poèas
vytvárania procesu odložené až do chvíle, keï proces nebeží. Podobne iba jedno vlákno
môže by v danom okamihu vo svojom inicializaènom alebo deinicializaènom kóde.
ExitProcess odpovedá až vo chvíli, keï všetky vlákna dokonèili deinicializaèný kód.
Syntax: ExitProcess, uExitCode
UExitCode – návratový kód, ktorý sa vráti otcovskému procesu.
Ïalšie súvisiace funkcie sú ExitThread, GetExitCodeProcess, GetExitCodeThread, CloseHandle.
Windows NT
Áno
include
include
include
include
includelib c:\masm32\lib\user32.lib
includelib c:\masm32\lib\kernel32.lib
.code
start:
jmp run
lpCaption
lpText
run:
db „DISK A:“,0
db „Press button OK to formatting disk A“,0
invoke MessageBox,NULL,ADDR lpText,ADDR lpCaption,
MB_ICONWARNING+MB_OKCANCEL+MB_DEFBUTTON2
invoke ExitProcess,NULL
end start
SLOVNÍK SKRATIEK
API (Application Programming Interface) – názov aplikaèného programového rozhrania.
DLL (Dynamic Link Library) – dynamicky (za chodu programu) linkovaná (pripojovaná)
knižnica.
DUP – opakuje umiestnenie dát s hodnotou výraz. Poèet urèuje, ko¾kokrát sa bude
umiestnenie opakova. Výraz môže by DB, DW, DD, DF, DP a pod. Ako výraz môžeme
použi aj operátor DUP, ale poèet vnorení môže by maximálne 17. Syntax: poèet DUP
(výraz [,výraz]...)
HAL (Hardware Abstraction Layer) – hardvérová abstrakèná vrstva.
HANDLE – èíslo identifikujúce daný objekt, napr. okno.
MB (megabajt) – t. j. 1 048 576 bajtov.
SOHO (Small Office/Home Office) – malá domáca kancelária.
Peter Gašparoviè
2/2001 2+4-87- #
P R O G R A M U J E M E
Malé ve¾ké databázy / 6. èas
Ukážme si to teraz na našej tabu¾ke ZANER:
mysql> select * from zaner LIMIT 5;
Vidíme prvých pä riadkov výsledku príkazu SELECT, tak ako je to na výpise è. 4:
V tejto èasti seriálu budeme pokraèova vo vysvet¾ovaní príkazu SELECT. Minule sme si
hovorili o základných agregaèných funkciách SUM, MIN, MAX, COUNT, AVG a formulovali sme podmienku WHERE v tej najzákladnejšej forme.
Teraz si vysvetlíme a na príkladoch ukážeme ïalšie pokroèilejšie parametre a príkazy.
Budú to tieto k¾úèové slová a klauzuly: DISTINCT, BETWEEN, LIMIT, takzvané triedené
výpisy a generované výpisy. Aby sme však mali príklady ilustrovanejšie, doplníme si
tabu¾ku KNIHA o ïalšie záznamy pod¾a priloženej tabu¾ky:
(Samozrejme, môžete si doplni vlastné údaje)
id
nazov
autor
Vydavate¾
cis_odd
cena
8
Z po¾ovníckej kapsy
Moric, Rudo
Mlade letá
4
89
9
Plebejska kosela
Mihálik, Vojtech
Slovenský spisovate¾
1
15
10
Europou bez penazi
Hlubucek, Petr, Ing.
Roman Kasan
5
34
Ak chceme vypísa ïalšie riadky z tabu¾ky,
použijeme k¾úèové slovo LIMIT s dvoma parametrami n a m. Parameter n je offset
a znaèí, od ktorého nasledujúceho riadka
bude výpis pokraèova, a parameter m znaèí maximum vypísaných riadkov.
Takže príkaz:
mysql> select * from zaner LIMIT 5,10;
vypíše ïalších 10 riadkov od riadka
nasledujúceho po 5. riadku, teda riadky 6 až 15. Keïže naša tabu¾ka nemá
to¾ko riadkov, výpis sa ukonèí po
poslednom riadku tabu¾ky, tak ako je
to na výpise è. 5:
Ak sme tak vykonali (použitím príkazu INSERT INTO), pristúpime teraz k novým parametrom a k¾úèovým slovám príkazu SELECT.
DISTINCT. K¾úèové slovo DISTINCT zamedzuje vypísanie viacerých rovnakých hodnôt.
Ak nechceme, aby sa vypísali riadky, ktoré budú ma rovnaké hodnoty pod¾a stanovenej podmienky, použijeme toto k¾úèové slovo. Potom sa takýto riadok vypíše iba raz. Predstavme si,
že chceme vedie, od akých vydavate¾ov máme v našej knižnici knihy. Môžeme použi bežný
príkaz SELECT s redukovaním ståpcov na jeden, a to VYDAVATEL, takto:
TRIEDENÉ VÝPISY. Výpisy príkazu SELECT môžeme formova nielen pomocou k¾úèových slov a agregaèných funkcií, ale môžeme vytvára aj tzv. triedené výpisy.
Triedené výpisy tvoríme parametrami:
- ORDER BY
(zoradenie vzostupne)
- ORDER BY DESC
(zoradenie zostupne)
- GROUP BY
(zoskupenie)
- HAVING
(zoskupenie spåòajúce podmienku)
mysql> select vydavatel from kniha;
ORDER BY. Príkazom ORDER BY zoradíme výpis pod¾a stanoveného ståpca vzostupne.
Všeobecný zápis je:
Dostaneme výsledok ako na výpise è. 1:
Vidíme, že príkaz SELECT vybral jeden
ståpec, ale z celej tabu¾ky, èím vypísal aj tie
riadky, ktoré sa opakujú. Pri týchto pár riadkoch to neprekáža, ale èo ak budeme ma
tabu¾ku s tisíckou záznamov? Kto by v tom
listoval? A práve na toto sa ve¾mi hodí DISTINCT. Takže použijeme:
SELECT názvy_ståpcov FROM meno_tabu¾ky
ORDER BY názvy_ståpcov
Ak chceme zoradi výpis z tabu¾ky KNIHA pod¾a abecedy v ståpci NAZOV, zadáme príkaz:
mysql> select id, nazov, autor from kniha order by nazov;
tak ako je na výpise è. 6:
mysql> select distinct vydavatel
from kniha;
Vidíme, že výpis è. 2 je preh¾adnejší, lebo zobrazil len sedem riadkov, èo sú všetci vydavatelia, OD ktorých knihy vlastníme.
BETWEEN. Parameter BETWEEN v podmienke WHERE urèuje interval jej platnosti. Všeobecný
zápis je:
SELECT meno_ståpca FROM meno_tabu¾ky WHERE podmienka
BETWEEN dolná_hranica AND horná_hranica
Ak chceme vyh¾ada knihy s minimálnou cenou napr. 200 Sk a maximálnou cenou 1000 Sk,
urobíme to takto:
mysql> select id, nazov, autor, cena from kniha where cena BETWEEN 200
AND 1000;
Na výpise è. 3 vidíme, že tejto podmienke vyhoveli tri záznamy.
(Musíme si uvedomi, že táto podmienka sa porovnáva v stanovenom intervale od 200
do 1000 vrátane obidvoch krajných hodnôt. To len na okraj, lebo v matematike sa
v urèitých prípadoch krajné hodnoty intervalu neakceptujú.)
LIMIT. Ak sa domnievame, že prípadný výpis príkazu SELECT by bol ve¾mi dlhý, a chceli
by sme ho obmedzi na prvých n riadkov, použijeme k¾úèové slovo LIMIT na konci príkazu.
Všeobecný zápis je:
SELECT mená_ståpcov FROM meno_tabu¾ky WHERE podmienka LIMIT n, m
$ 2+4-87- 2/2001
Vidíme, že ståpec NAZOV sa zoradil pod¾a abecedy, takže ståpec ID už nejde po poradí.
Poznámka: Musíme spomenú, že práve tu vznikajú problémy s èesko-slovenským
triedením. Ak nie je server nastavený na triedenie pod¾a èeskej abecedy, znaky s diakritikou
nezaradí správne, teda A, Á, B, C, È, D, Ï... atï., ale na koniec súboru v zmysle ASCII tabu¾ky.
Ak chceme použi triedenie pod¾a viacerých ståpcov tabu¾ky, zadáme názvy príslušných
ståpcov za ORDER BY. Vzorovým príkladom by mohlo by zoradenie pod¾a názvu, potom
pod¾a autorov a nakoniec pod¾a vydavate¾stva. Zoradenie sa vykoná v tom poradí,
v akom zadáme názvy jednotlivých ståpcov.
ORDER BY DESC. Tento príkaz je ve¾mi podobný predchádzajúcemu, len slovko
DESC znamená, že urèený ståpec sa zoradí zostupne. Ak teda chceme zoradi výpis
tabu¾ky KNIHA zostupne pod¾a ståpca AUTOR, zadáme príkaz:
mysql> select id, nazov, autor from kniha order by autor desc;
Výsledok vidíme na výpise è. 7:
GROUP BY. Parametrom GROUP BY zoskupíme výsledok príkazu SELECT k
stanovenému ståpcu. Všeobecný zápis je:
SELECT názvy_ståpcov, agregaèná_funkcia FROM meno_tabu¾ky GROUP BY
názov_ståpca_pre zoskupenie
P R O G R A M U J E M E
Predstavme si, že chceme spoèíta sumu cien kníh po jednotlivých knižných oddelenia,
napr. v oddelení è. 1 je suma xy korún, v oddelení è. 2 je suma yz korún a podobne.
Staèí, ak spoèítame sumu cien a tú zoskupíme po oddeleniach. Zadáme:
mysql> select cis_odd, sum(cena) as ‘Celkom’ from kniha group by cis_odd;
Na výpise è. 8 vidíme sumy
cien kníh po jednotlivých oddeleniach knižnice. Zároveò sme využili znalosti premenovania ståpca
agregaènej funkcie SUM na ståpec Celkom pomocou AS.
HAVING. Ak chceme uvedený
príklad obmedzi urèitou podmienkou, použijeme klauzulu HAVING. Všeobecný zápis je:
SELECT názvy_ståpcov, agregaèná_funkcia FROM meno_tabu¾ky GROUP BY
názov_ståpca
HAVING podmienka
HAVING obmedzí rozsah výpisu tabu¾ky tým, že z agregovaných riadkov vyradí tie,
ktoré nevyhovujú uvedenej podmienke.
Ak chceme výpis cien kníh po jednotlivých oddeleniach z predchádzajúceho príkladu
obmedzi iba na tie riadky, kde suma je väèšia ako 100 (korún), zadáme príkaz:
mysql> select cis_odd, sum(cena) as ‘Celkom’ from kniha group by
cis_odd having sum(cena)>100 ;
Na výpise è. 9 vidíme, že je to redukovaný výpis è. 8 a riadky 1, 3, 4 a 5 so sumou
menšou ako 100 boli ignorované.
GENEROVANÉ VÝPISY. Niekedy
je ve¾mi potrebné uloži obsah niektorej
tabu¾ky (alebo aj celej databázy) do
súboru, prípadne opätovne naèíta uložené dáta do servera. Môžeme tak kona z
rôznych dôvodov. Pravidelná archivácia
dát je ve¾mi dôležitá. Takisto môžeme prenies tieto dáta na iný poèítaè. (Veï kto by
znova zadával údaje z klávesnice!) V takom prípade využijeme tzv. generované výpisy. Sú
to také výpisy, kde príslušné príkazy SQL servera vygenerujú obsah stanovených databáz
a ich tabuliek do súboru, ktoré je možné v prípade potreby spätne zo súboru naèíta do
servera.
Pomocných programov alebo príkazov je nieko¾ko, my sa nauèíme používa štyri,
rozdelené do týchto dvoch skupín:
a) príkazy generujúce len obsah (dáta) tabuliek:
– select .... into outfile
– vygeneruje dáta z tabu¾ky do súboru
– load data infile
– naèíta dáta zo súboru do tabu¾ky
b) príkazy generujúce obsah aj formu (dáta aj štruktúru) tabuliek (alebo databáz):
– mysqldump
– vygeneruje štruktúru aj dáta z tabu¾ky do súboru
– source (\.) programu mysql
– vykoná SQL skript = naèíta štruktúru aj dáta do
SQL servera
SELECT ... INTO OUTFILE. Ak chceme uloži iba dáta z ¾ubovo¾nej tabu¾ky do
súboru, použijeme tento príkaz v monitore MySQL. Všeobecný tvar je:
SELECT * FROM meno_tabu¾ky INTO OUTFILE ‘meno_súboru’ FIELDS TERMINATED BY ‘znak’
FIELDS TERMINATED BY znamená polia ukonèené (znakom), tzv. odde¾ovaèom.
Parameter znak je typ odde¾ovaèa jednotlivých ståpcov. Spravidla to býva èiarka (,) alebo
pipe = rúra (|).
Predstavme si, že chceme uloži dáta z tabu¾ky KNIHA do súboru kniha.dat, kde
odde¾ovaèom ståpcov bude pipe. Názov súboru nie je záväzný, prípona je ¾ubovo¾ná, ale
.dat symbolizuje, že bude obsahova dáta. Vtedy zadáme:
mysql> select * from kniha into outfile ‘kniha.dat’ fields terminated
by ‘|’;
Keïže v našich dátach (v ståpci AUTOR) už používame èiarku na oddelenie mena od
priezviska, ako odde¾ovaè použijeme iný znak, najvhodnejšie pipe, aby nedošlo k chybe.
Výpis è. 10 potvrdzuje, že všetko prebehlo v poriadku a bolo uložených 10 riadkov:
Vzh¾adom na relatívnu
cestu sa súbor kniha.dat
nachádza v adresári MYSQL\DATA\ KNIZNICA.
Teraz sa môžeme pozrie, aký je obsah súboru (výpis è. 11):
1|
2|
3|
4|
5|
Angelika a kral|Golon, Anne a Serge|Slovensky spisovatel|2|56.00|
KGB|Gordijevsky, Oleg|EAAP|6|239.00|
Bratia Ricovci|Simenon, Georges|Smena|3|18.00|
Vtaky v trni|McCulloughova, Collen|Slovensky spisovatel|2|66.00|
Linux - prakticky pruvodce|Sobell, Mark G.|Computer
Press|7|1073.00|
6| Naucte se programovat v Delphi|Binzinger, Thomas|Grada|7|439.00|
7| Pouzivame linux|Welsh, M., Kaufman, L.|Computer Press|7|494.00|
8| Z polovnickej kapsy|Moric, Rudo|Mlade leta|4|89.00|
9| Plebejska kosela|Mihalik, Vojtech|Slovensky spisovatel|1|15.00|
10|Europou bez penazi|Hlubucek, Petr, Ing.|Roman Kasan|5|34.00|
Je zrejmé, že odde¾ovaè pipe (|) odde¾uje jednotlivé ståpce tabu¾ky.
Teraz si môžeme tento súbor odloži na bezpeèné miesto, aby sme ho použili, keï to
bude potrebné.
LOAD DATA INFILE. Predstavme si situáciu, že z urèitého dôvodu je zrazu tabu¾ka KNIHA prázdna, to sa môže sta pri nechcenom výmaze (vyprázdnení) celej tabu¾ky
(delete from kniha – spomínate si?), alebo je nekorektná, chýbajú jej niektoré záznamy, a
tak sme ju vyprázdnili. Ak máme odložený aktuálny(!) súbor kniha.dat, nemusíme by mrzutí. Staèí, ak použijeme príkaz LOAD DATA INFILE. Jeho všeobecný tvar je:
LOAD DATA INFILE meno_súboru INTO TABLE meno_tabu¾ky FIELDS TERMINATED
BY ‘znak’
Takže v našom prípade skopírujeme súbor do príslušného adresára (s názvom databázy) a zadáme príkaz:
mysql> load data infile ‘kniha.dat’ into table kniha fields terminated
by ‘|’;
Znak, ktorým sú oddelené jednotlivé ståpce, zistíme nahliadnutím do súboru.
Výpis è. 12 potvrdzuje, že bolo nahraných desa riadkov do tabu¾ky:
Obsah súboru kniha.dat
môžeme nahra aj do prázdnej tabu¾ky s iným názvom,
ako je KNIHA. Podmienkou
je, že táto prázdna tabu¾ka
musí existova a musí ma presne tú istú štruktúru ako tabu¾ka KNIHA!
MYSQLDUMP. Ak chceme uloži do súboru nielen dáta, ale aj štruktúru urèitej tabu¾ky alebo aj celej databázy, je lepšie použi program MySQLDump. Pozor! Nie je to
príkaz monitoru MySQL, ale je to samostatný pomocný program MySQL servera. Preto sa
spustí v príkazovom riadku príslušného operaèného systému. Všeobecný zápis je:
mysqldump meno_databáze meno_tabu¾ky > meno_súboru
Zobáèik „>” znamená, že výstup programu mysqldump sa presmeruje do súboru
meno_súboru. Keby sme ho nezadali, výstup programu by sa smeroval štandardne na
obrazovku. Keby sme zadali za zobáèikom namiesto mena súboru slovko prn, výstup by
sa presmeroval na pripojenú tlaèiareò.
Pozrime sa bližšie na obsah súboru zaner.sql (výpis è. 13):
# MySQL dump 8.2
#
# Host: localhost
Database: kniznica
#————————————————————————————
# Server version 3.22.34-shareware-debug
#
# Table structure for table ‘zaner’
#
CREATE TABLE zaner (
cis_odd int(11) DEFAULT ‘0’ NOT NULL auto_increment,
tematika varchar(20),
PRIMARY KEY (cis_odd)
);
#
# Dumping data for table ‘zaner’
#
INSERT
INSERT
INSERT
INSERT
INSERT
INSERT
INSERT
INTO
INTO
INTO
INTO
INTO
INTO
INTO
zaner
zaner
zaner
zaner
zaner
zaner
zaner
VALUES
VALUES
VALUES
VALUES
VALUES
VALUES
VALUES
(1,’poezia’);
(2,’roman’);
(3,’krimi’);
(4,’detska lit.’);
(5,’cestopis’);
(6,’lit. faktu’);
(7,’odborna lit.’);
Z výpisu vidíme, že súbor zaner.sql obsahuje SQL príkazy pre server. Na zaèiatku sú
SQL príkazy na vytvorenie tabu¾ky ZANER (create table), nasledujú SQL príkazy na naplnenie tabu¾ky príslušnými dátami (insert into).
Takto vygenerovaný výpis je ve¾mi užitoèný. Je zrejmé, že ho prípadne môžeme upravi,
doplni dáta alebo prepracova štruktúru tabu¾ky. A hlavne ho môžeme použi aj tam, kde
nie je nadefinovaná príslušná tabu¾ka. Takto generovaný výpis je ve¾mi vhodný na
prenášanie celých databáz na iný poèítaè so serverom MySQL. A teraz už chápete, preèo
som mu dal príponu .sql, aj keï som ho mohol pomenova ¾ubovo¾ne.
Nabudúce si vysvetlíme vzájomné spojovanie tabuliek a manipuláciu s èasovými údajmi SQL
servera.
Miroslav Oravec
2/2001 2+4-87- %
P R O G R A M U J E M E
Java pod lupou
6. èas: Príkazy (dokonèenie)
V šiestom pokraèovaní seriálu Java pod lupou dokonèíme rozprávanie o príkazoch jazyka
Java. Na zopakovanie: dosia¾ sa hovorilo okrem už známych deklaraèných a výrazových
príkazov o podmienkovom príkaze if. V tejto èasti sa èitate¾ dozvie o druhom podmienkovom príkaze switch a o príkazoch cyklu while, do a for.
PODMIENENÝ PRÍKAZ switch. Ïalším príkazom, pomocou ktorého možno
vetvi vykonávanie programu v závislosti od urèitej podmienky, je príkaz switch. Ako
napovedá jeho názov, ide doslova o prepínaè, ktorý vyberie vetvu programu na základe
hodnoty nejakého výrazu. Takýto kód možno naprogramova aj pomocou zreazených
príkazov if, ale pri použití príkazu switch ušetríme daèo miesta a ešte k tomu zabránime viacnásobnému vyhodnocovaniu testovaného výrazu (èo oceníme v prípade, že tento
výraz má nejaké ved¾ajšie úèinky).
Ako vyzerá príkaz switch? Jeho syntax je nasledujúca:
switch ( výraz )
{
case hodnota1 :
príkazy
case hodnota2 :
príkazy
// ...
default:
príkazy
}
Pozrime sa na túto schému podrobnejšie. Za k¾úèovým slovom switch nájdeme v
okrúhlych zátvorkách testovaný výraz. Ten musí ma niektorý z typov char, byte,
short alebo int. Za výrazom nasleduje v zložených zátvorkách uzavretý blok príkazov.
V tomto bloku sa na urèitých miestach vyskytujú tzv. návestia v tvare case hodnota.
Jednotlivé hodnoty v návestiach musia by rôzne a kompatibilné s typom výrazu.
Keï program poèas behu dospeje k príkazu switch, urèí hodnotu výrazu a postupne
bude preh¾adáva hodnoty uvedené v návestiach v bloku príkazov. Ak nájde zhodu, zaène
vykonáva príkazy za nájdeným návestím až do konca tela príkazu switch. V prípade, že ani
jedno návestie neobsahuje h¾adanú hodnotu, program pokraèuje príkazmi za návestím
default. Toto návestie nie je povinné, a ak sa v tele príkazu switch nenachádza, program
jednoducho pri neúspešnom h¾adaní zhody príkaz switch preskoèí.
Podobne ako v C++ sa v okamihu nájdenia zhody ïalšie návestia ignorujú a program
takpovediac „prepadáva“ cez jednotlivé úseky príkazov, oddelené návestiami, až kým
dospeje na koniec príkazu switch. To ilustruje nasledujúci príklad:
pretože po odskoku na návestie case 1, resp. case 2, a vypísaní príslušného textu program jednoducho pokraèuje ïalšími príkazmi v tele switch. Ak tomu chceme zabráni,
treba použi iný príkaz break, ktorý v tele príkazu switch spôsobí, že program z tohto
tela vyskoèí a bude pokraèova prvým príkazom za celým blokom switch.
Upravená metóda show() bude potom vyzera takto:
static void show(int n)
{
switch (n)
{
case 1:
System.out.print(„one“);
break;
case 2:
System.out.print(„two“);
break;
default:
System.out.print(„other“);
}
System.out.println(„“);
}
S takouto verziou show() už program vypíše správny výstup:
other
two
one
PRÍKAZ CYKLU while. Dva predchádzajúce príkazy, if a switch, patria medzi
príkazy selekcie, resp. alternatívy, èi sa im hovorí aj podmienkové príkazy. Druhý okruh
príkazov, na ktorých je založená teória štruktúrovaného programovania, sú príkazy cyklu.
Na realizáciu jednoduchého cyklu s testovaním podmienky na zaèiatku slúži príkaz
while. Syntax tohto príkazu je:
while ( podmienka )
príkaz
Výraz podmienka musí by podobne ako v príkaze if typu boolean, iný typ prekladaè
odmietne. Na mieste príkazu môže stᝠaj zložený príkaz, teda blok príkazov, uzavretý
v zložených zátvorkách.
Príkaz while sa vykonáva týmto spôsobom: najprv sa vyhodnotí podmienkový výraz.
Ak je jeho hodnota pravdivá, teda true, vykoná sa príkaz a opätovne sa riadenie programu vráti akoby pred príkaz while. Ak bude hodnota podmienky nepravdivá, cyklus
while konèí, príkaz sa ïalej vykonáva nebude. Treba si uvedomi, že ak bude už na zaèiatku cyklu podmienka nesplnená, telo cyklu sa nevykoná ani raz.
Slovo „while“ v angliètine znamená „kým, pokia¾“ a pod¾a toho sa aj cyklus while
správa: vykonáva príkaz, kým je splnená urèitá podmienka. Podmienka sa testuje pred
vykonaním tela cyklu.
Ukážme si príklad na tento cyklus. Chceme nájs najmenšieho spoloèného delite¾a
dvoch èísel uložených v premenných a a b. Použijeme známy Euklidov algoritmus:
class OneTwo
{
public static void main(String[] args)
{
show(3);
show(2);
show(1);
}
static void show(int n)
{
switch (n)
{
case 1:
System.out.print(„one „);
case 2:
System.out.print(„two „);
default:
System.out.print(„other“);
}
System.out.println(„“);
}
}
Cyklus bude „cykli“ dovtedy, kým budú hodnoty premenných a a b rôzne. Po skonèení cyklu
bude v oboch premenných a aj b ich najmenší spoloèný delite¾ (ukonèovacou podmienkou je
rovnos premenných a a b). Program, pochopite¾ne, nefunguje pre záporné hodnoty.
V cykle while podobne ako v príkaze switch môžeme použi príkaz break. V tele
cyklu však tento príkaz spôsobí okamžité prerušenie vykonávania cyklu a vyskoèenie programu za koniec tohto cyklu. Jedným z èastých príkladov použitia je cyklus, v ktorom testujeme podmienku niekde „uprostred“:
Tento program po spustení vypíše riadky:
other
two other
one two other
(Neh¾adajte v tomto úseku kódu hlbší zmysel, nie je tam.) Za povšimnutie stojí, že ako
podmienku cyklu while sme uviedli literál true. Takáto podmienka bude vždy splnená a
cyklus by sa preto nikdy neskonèil, neby toho, že v urèitom momente (v tomto prípade
vtedy, keï premenná a prekroèí stovku) príkazom break cyklus prerušíme.
& 2+4-87- 2/2001
while (a != b)
{
if (a > b)
a = a – b;
else
b = b – a;
}
while (true)
{
a++;
if (a > 100)
break;
b––;
}
P R O G R A M U J E M E
PRÍKAZ CYKLU do. Pri príkaze while sa testuje iteraèná podmienka na zaèiatku
cyklu. Môže sa však sta, že budeme potrebova túto podmienku testova až na konci
cyklu, pretože napríklad jej obsah závisí od toho, èo sa v tele cyklu vykonalo. Pre tento
variant máme v Jave k dispozícii príkaz do s nasledujúcou syntaxou:
do
príkaz
while ( podmienka );
Podmienka musí by opä typu boolean a príkaz môže by zložený.
Pri realizácii cyklu do sa vykoná príkaz a otestuje sa hodnota podmienkového výrazu.
Ak je true, cyklus sa bude opakova, ak false, program pokraèuje ïalším príkazom za
cyklom do. Na rozdiel od cyklu while sa telo cyklu do vykoná vždy aspoò raz. Na
predèasné opustenie tela cyklu môžeme použi už spomínaný príkaz break.
Príklad cyklu do:
double d;
do {
d = Math.random();
}
while (d >= 0.1);
Knižnièná metóda Math.random() vracia náhodné èíslo z intervalu <0; 1>. Cyklus sa
teda bude opakova, kým táto metóda nevygeneruje èíslo menšie ako 0,1. Výsledkom
bude náhodné oneskorenie programu (na súèasných poèítaèoch, samozrejme, neve¾mi
badate¾né).
PRÍKAZ CYKLU for. Tretí príkaz cyklu, príkaz for, je znaène univerzálny. Syntax
má trošku zložitejšiu:
for ( init ; podmienka ; iterácia )
príkaz
Všimnime si podrobnejšie obsah zátvorky. Skladá sa z troch èastí oddelených bodkoèiarkou. Prvá èas, nazvaná init, predstavuje jeden alebo viac výrazových príkazov (ak ich je viac,
oddelíme ich èiarkou). Táto èas sa vykoná pred zaèiatkom cyklu for – môžeme poveda, že
to je inicializaèná èas. Dávame do nej obyèajne inicializáciu riadiacich premenných cyklu.
Druhá èas, výraz podmienka, má podobný význam ako v cykle while. Teda telo cyklu
for sa bude vykonáva dovtedy, kým bude táto podmienka splnená. Len èo sa podmienka
stane nepravdivou, cyklus sa konèí. Podmienkový výraz sa vyhodnocuje pred telom cyklu.
Tretia èas, oznaèená ako iterácia, obsahuje výrazy, ktoré sa majú vykona po každom
prechode cyklom. Obyèajne sa tu pod¾a potrieb menia riadiace premenné. Telo cyklu je
tvorené príkazom, ktorý opätovne môže by aj zložený.
Použitie príkazu for si ukážeme na úseku programu, ktorý spoèíta prvých N
prirodzených èísel, kde N je nejaké vopred známe èíslo, uložené v premennej N:
int N = 100;
int i, sum = 0;
for (i = 1; i <= N; i++)
sum += i;
System.out.println(sum);
Spoèítavané èísla z intervalu <1; 100> uchovávame v premennej i. Táto premenná je
tzv. riadiacou premennou cyklu, èo sa dá preloži aj tak, že obsah premennej i sa vhodne
mení pri každom prechode telom cyklu. Inicializaèná èas príkazu for, teda príkaz i =
1, nastaví hodnotu premennej i na prvú spoèítavanú hodnotu, teda na jednotku.
Podmienka cyklu znie: i <= N. Cyklus sa teda bude opakova dovtedy, kým premenná
i nepresiahne koncovú hodnotu N. V tele cyklu vykonávame triviálnu operáciu, pripoèítanie aktuálnej hodnoty i k premennej sum, kde uchovávame priebežný súèet. Túto premennú nesmieme zabudnú na zaèiatku vynulova. Koneène pravidelné zvyšovanie hodnoty i o jednu zabezpeèí tretí výraz, i++.
Nikde nie je napísané, že riadiacu premennú cyklu musíme v tele cyklu použi. Keby
sme chceli vypísa desakrát hoci reazec „Java pod lupou“ (síce neviem naèo, ale ako
príklad to postaèí), napíšeme cyklus:
for (int i = 0; i < 10; i++)
System.out.println(„Java pod lupou“);
Pozorný èitate¾ si isto všimne, že v inicializaènej èasti cyklu sa nachádza deklaraèný
príkaz int i = 0. To je dovolené, ale pozor, takto deklarovaná premenná i je lokálna
pre daný cyklus a po jeho skonèení zaniká. Okrem toho nesmieme v inicializácii kombinova deklaraèné a výrazové príkazy. Inak by totiž mohlo dôjs k dvojznaènosti, napr. pri
takomto cykle:
for (int i = 0, j = 10; ... )
kde sú v inicializaènej èasti dva príkazy, by nebolo jasné, èi druhý príkaz j = 10 priraïuje
hodnotu 10 existujúcej premennej j alebo deklaruje novú premennú j typu int a nastavuje ju na hodnotu 10. Z tohto dôvodu platí pravidlo, že ak je prvý príkaz deklaraèný,
za deklaraèné sa považujú aj ostatné.
Riadiacu premennú cyklu nemusíme nevyhnutne pri každom prechode cyklom inkrementova. Dajme tomu, že potrebujeme vypísa mocniny dvojky od 20 po 210. Niè ¾ahšie:
for (int i = 1; i <= 1024; i *= 2)
System.out.println(i);
Premenná i sa po každej iterácii cyklu zdvojnásobí pomocou výrazu i *= 2.
Ak sa zamyslíme nad spôsobom vykonávania cyklu for, dôjdeme k záveru, že ho
môžeme teoreticky prepísa takýmto spôsobom:
init ;
while ( podmienka )
{
príkaz ;
iterácia ;
}
Tento prepis platí okrem jednej malej výnimky, o ktorej si povieme v ïalšom odseku.
K príkazu for zostáva už len doda, že ak chceme cyklus ukonèi predèasne, použijeme
známy príkaz break.
PRÍKAZY break A continue. Posledné dva príkazy, o ktorých bude reè, sú
príkazy break a continue. Prvý z nich, break, sme už nieko¾kokrát spomínali. Tento
príkaz možno použi buï vo vetviacom príkaze switch na okamžité vyskoèenie von
z bloku, alebo v príkazoch cyklu while, do a for na okamžité ukonèenie cyklu. Inde jeho
použitie vedie k chybe pri preklade.
Príkaz break však možno použi aj s jedným argumentom, ktorým je tzv. návestie.
O návestiach sme sa už bavili v súvislosti s príkazom switch. V Jave však môže by každý
zložený príkaz, resp. každý z príkazov switch, while, do, for, ktoré obsahujú zložený
príkaz, oznaèený pomocou návestia. Návestím je obyèajný reazec znakov (platia rovnaké
pravidlá ako pre názvy premenných) ukonèený dvojbodkou, ktorý umiestnime pred príslušný zložený príkaz. Výskyt príkazu break s návestím potom spôsobí okamžité vyskoèenie zo zloženého príkazu, ktorý je týmto návestím oznaèený. Je zrejmé, že sa tento break
musí v danom zloženom príkaze nachádza.
Typicky sa príkaz break s návestím používa na vyskoèenie z vnoreného cyklu, èo sa
v C++ s ob¾ubou robí pomocou príkazu goto. Tento azda najpolemizovanejší príkaz
nepodmieneného skoku v Jave totiž nenájdeme. Ukážme si príklad:
outer:
for (int i = 0; i < 10; i++)
{
for (int j = 0; j < 10; j++)
{
if (i == j)
break;
if (i == 8)
break outer;
System.out.print(i + „–“ + j + „ „);
}
System.out.println(„“);
}
V príklade máme dva vnorené cykly, pomocou ktorých prechádzame pomyselnú súradnicovú mriežku, súradnice máme v premenných i a j. V každom prechode vnútorným
2/2001 2+4-87- '
P R O G R A M U J E M E
cyklom vypíšeme súradnice aktuálneho bodu mriežky na obrazovku. V prípade, že sa
nachádzame na diagonále, kde sú obe súradnice rovnaké (i == j), tento a nasledujúce
body na aktuálnom riadku „preskoèíme“. Okrem toho, keï sa dostaneme na predposledný riadok, pre ktorý bude v i hodnota 8, vyskoèíme pomocou break outer z celého
cyklu, a teda body na riadkoch so súradnicami 8 a 9 vôbec nevypíšeme. Všetko bude
ove¾a jasnejšie po spustení programu.
Druhý príkaz, continue, sa používa iba v príkazoch cyklu, teda while, do a for.
Pokia¾ ho použijeme bez návestia, spôsobí okamžité ukonèenie práve prebiehajúcej iterácie cyklu a skok na pomyselný zaèiatok cyklu, èo spôsobí nové vyhodnotenie cyklovacej
podmienky a pod¾a jej výsledku prípadné pokraèovanie èi nepokraèovanie v cykle. V
príkaze for sa pred týmto opätovným testovaním podmienky ešte vykonajú všetky výrazy
tretej, iteraènej èasti (pozri vyššie). To je ten spomínaný malý rozdiel medzi for a jeho
náhradou pomocou while.
Aj príkaz continue možno použi s návestím, význam je analogický: ukonèí sa práve
prebiehajúca iterácia toho cyklu, ku ktorému dané návestie patrí. Modifikujme predchádzajúci príklad tak, že príkazy break nahradíme príkazmi continue:
outer:
for (int i = 0; i < 10; i++)
{
for (int j = 0; j < 10; j++)
{
if (i == j)
NOVÝ SERIÁL
Programujeme vo VB / 1. èas
ÈO V TOMTO SERIÁLI NÁJDETE. Pretože toto sú prvé riadky nášho
nového seriálu Programujeme vo Visual Basicu, mali by sme objasni, o èom vlastne
budeme písa. Poslaním tohto seriálu bude uvies vás do základov jedného z najpopulárnejších programovacích jazykov. Oboznámite sa so základnými pojmami, s pracovným prostredím Visual Basicu, ako aj s najpoužívanejšími a najdôležitejšími funkciami a
príkazmi jazyka. Takisto nahliadneme do základov databázového jazyka SQL, ktorého
znalos je pri tvorbe databázových aplikácií ve¾mi dôležitá a z vlastnej skúsenosti viem,
že databázy sú základom tvorby vo Visual Basicu a vyskytujú sa v prevažnej väèšine
aplikácií. Nakoniec vám ponúkneme nieko¾ko dobrých odkazov na internetové stránky,
kde si môžete stiahnu ve¾a užitoèných doplnkov.
PREÈO VISUAL BASIC. Visual Basic je programovací systém, ktorý bol vytvorený na tvorbu aplikácií pod Windows. Slovo visual vystihuje podstatu celého systému, pretože pri vytváraní nového programu prevažuje vizuálna práca nad klasickým
písaním zdrojového kódu, ako je to v iných programovacích jazykoch. Vïaka tejto vlastnosti je Visual Basic (ïalej VB) taký ob¾úbený a aplikácie môže prakticky vytvára aj zaèínajúci programátor. Na druhej strane treba poveda, že v niektorých prípadoch nemôže
tvorca ovplyvni správanie aplikácie do takej miery, ako by sa žiadalo. Táto nevýhoda
sa však dá potlaèi využitím nástrojov, ktoré sú obsiahnuté v dynamicky pripojovaných
knižniciach. Tým sa však stráca výhoda tvorby aplikácií bez väèších programátorských
znalostí. VB nie je zaujímavý pre širokú verejnos len svojou jednoduchosou, ale ve¾mi
dôležitú úlohu zohráva aj fakt, že je súèasou väèšieho množstva produktov, najmä od
spoloènosti Microsoft. VB je zahrnutý aj v takom rozšírenom produkte, ako je Microsoft
Office, alebo èasto sa vyskytuje aj ako skriptovací jazyk na internetových stránkach.
Nauèi sa teda základy tohto programovacieho jazyka je ve¾mi užitoèné a praktické.
EDÍCIE VISUAL BASICU. Pretože najrozšírenejšou verziou VB je verzia 5.0, budeme sa zaobera najmä òou. Na trhu sú k dispozícii tri vydania s oznaèením 5.0.
1. Visual Basic Learning Edition – slúži na rýchle vytváranie jednoduchých aplikácií,
urèených pre Windows 95/98/NT. V tomto vydaní sú obsiahnuté všetky základné prvky
a základná nadväznos na databázy. Dokumentácia k tomuto vydaniu zahàòa ukážkové
programy na CD s názvom Learn VB Now, príruèku Programmer’s Guide a elektronickú
dokumentáciu, ktorá sa skladá z elektronickej pomoci (Help) a z elektronických kníh
(Visual Basic Books Online).
2. Visual Basic Professional Edition – je to podstatne rozšírené vydanie Learning.
Obsahuje úplnú spoluprácu s databázami a sú pridané ïalšie novinky, ako sú Crystal
Report Writer, ktorý slúži na tvorbu tlaèových zostáv, alebo prvky ActiveX, ktoré výrazne
u¾ahèujú programátorom prácu. Ich opisu sa budeme venova v ïalších èastiach seriálu.
Dokumentácia zahàòa okrem položiek z Learning aj Component Tools Guide a Crystal
Reports for Visual Basic User’s Manual.
3. Visual Basic Enterprise Edition – je to nadstavba Professional Edition, urèená na
vytváranie rozsiahlejších aplikácií. Toto vydanie je najkomplexnejšie, urèené pre profe-
2+4-87- 2/2001
continue;
if (i == 8)
continue outer;
System.out.print(i + „–“ + j + „ „);
}
}
System.out.println(„“);
Tentoraz sa z výpisu vynechajú iba body ležiace na diagonále a celý riadok so súradnicou 8.
PRÁZDNY PRÍKAZ. Príkazov v Jave nájdeme ešte o nieèo viac, ale tie sa
vzahujú buï na výnimky (try, finally, catch, throw), alebo na synchronizáciu v
multithreadovom prostredí (synchronized), takže si o nich povieme až neskôr. Na
záver sa patrí spomenú tzv. prázdny príkaz, ktorým je jednoducho „niè“ nasledované
bodkoèiarkou:
;
Prázdny príkaz možno použi napríklad ako telo cyklu for, ktorého celú náplò sme
vyjadrili buï v podmienkovom, alebo v iteraènom výraze.
ZAHRÁME SA NA KOMBAJNY. A v budúcom pokraèovaní seriálu sa
vrhneme na polia a prácu s nimi. Teším sa na stretnutie opä o mesiac.
Vladimír Klimovský
sionálnych tvorcov softvéru. Oproti prvým dvom vydaniam je Enterprise obohatené
o ïalšie nástroje, ako sú Automation Manager, Component Manager, nástroje
na správu databáz alebo Microsoft Visual SourceSafe.
Ani jedno z týchto vydaní nebolo preložené do slovenèiny alebo èeštiny, a tak si programátori musia vystaèi s angliètinou.
PROSTREDIE VB. Aby sme mohli správne a efektívne pracova, musíme sa oboznámi s pracovným prostredím VB.
Tak ako vo väèšine programov pre „oknᓠvo vrchnej èasti je používate¾ské menu
s bežnými položkami, ako sú napr. FILE, EDIT alebo VIEW, a pod ním je panel nástrojov
s najpoužívanejšími funkciami. Samozrejme, máme možnos zobrazi aj iné panely so
špecifickými nástrojmi pre VB. Na ¾avej strane je okno s ovládacími prvkami, ako sú
tlaèidlo, textové pole, ktoré jednoduchým ahom myši môžete vklada do okna formulára, umiestneného v strede obrazovky. Okno formulára (Form) je vlastne to, èo
používate¾ vytvoreného programu uvidí. Na pravej strane sú tri spojené okná – Project,
Properties a Form Layout. Project slúži na navigáciu v novo vytváranej aplikácii (projekte). V okne Properties je zoznam všetkých dostupných vlastností oznaèeného objektu,
ktoré môžeme nastavova pod¾a potreby. Posledné je okno Form Layout. V òom vidíme
umiestnenie a ve¾kos vytvorenej aplikácie na obrazovke budúceho používate¾a.
Samozrejme, toto rozmiestnenie okien platí len v prípade, ak si ponecháte štandardnú
konfiguráciu prostredia, nadefinovanú tvorcami programu od Microsoftu.
Na budúci mesiac si vysvetlíme prvé najdôležitejšie pojmy, ktoré sa vyskytujú vo VB.
Juraj Okolièányi
B U R Z A
Burza
HARDWARE
ArtComp – hardware&software na dobierku. Tel.: 0812/7491 527, 0903 418 129,
www.artcomp.sk. Nízke ceny!
Predám grafickú kartu ATI Mach 64 PCI, max. rozlíšenie 1280 × 1024, za 500 Sk,
farebnú a èiernu náplò do BJC-70, cena dohodou. Skrinku so zdrojom AT 230W,
cena dohodou. Pri rýchlom konaní je možnos z¾avy. Tel.: 0903 197 365, Bratislava
alebo e-mail: [email protected]
Predám grafickú kartu AGP 8 MB Expertcolor Permedia2 s orig. CD driverom,
bezchybná (1100 Sk), graf. kartu ManLi Vision 8 MB AGP, bezchybná (1300 Sk),
pamäový modul SDRAM 32 MB DIMM (PC66), bezchybná (900 Sk). Adresa:
Ing. Radovan Benkovský, Golianova 9, 917 02 Trnava, tel.: 0905 536 430,
e-mail: [email protected]
Predám MB AOpen AX59PRO ATX: socket7, 3× DIMM, 2× SIMM, 1× AGP, 4×
PCI, 2× ISA, 2× USB, 1× paralel, 2× serial, PS2. Cena: 2700 Sk. Tel.: 0707/7894
268, e-mail: [email protected]
Predám skener MICROTEC ScanMaker X6 s radièom SCSI, optické rozlíšenie 600
× 1200 dpi, s CCD snímaèom. Cena 3200 Sk. Tel.: 0903 240 213
Predám komunikaèné káble na Nokiu: 5110, 6110, 7110, 6210, všetky
funkèné. Cena za kus je 700 Sk. Možno posla aj na dobierku. V cene je
zahrnuté poštovné + balné. Na požiadanie pribalím aj softvér: Logo manager (full version) + nejaké logá. Cena dvoch diskiet so softvérom je 100 Sk.
Kontakt: [email protected]
Predám RAM 32 MB DIMM PC100. Cena 1500 Sk. Tel.: 0857/6775 150, e-mail:
[email protected]
Predám PC INTEL CELERON 300 MHz, RAM 96 MB, HDD 2,1 GB, FDD 3,5“,
24× CD-ROM, VGA DIAMOND SPEEDSTAR 4 MB, SOUND BLASTER 16, klávesnica, myš, Windows 98. Cena dohodou. Tel.: 0905 468 720
Kúpim modul KEYBOARD PROFACE k Didaktiku Kompakt. Tel.: 0905 702 034
Predám nasledujúce komponenty: MB 486 (Chipset UMC, VL-Bus, 8 MB RAM,
AMD 486DX2/66) 4× 1 MB Simm 30 Pin, radiè IDE ISA, videokarta Trident
9000 (512 KB, ISA, SVGA). Všetky ceny dohodou. Adresa: ¼uboš Hozzán ml.,
Jatov 199, 941 09. Tel.: 0817/6482 182, e-mail: [email protected]
Predám notebook 386/33 MHz, disk 528 MB, nutná oprava klávesnice, cena
dohodou, zvukovú kartu Yamaha OPL3SAX, cena 500 Sk. Adresa: Miroslav
Petras, Obrancov mieru 7, 060 01 Kežmarok
Predám poèítaè IBM PENTIUM 100 MHz, CD-ROM 40× + 12 mesiacov záruka
monitor 14“ + filter, zvuková karta SB 128, reproduktory 2× 80 W, myš,
klávesnica, FDD, HDD 1,2 GB, doplnky nemajú viac ako 6 mesiacov. Tel.:
0947/652 3996, cena dohodou, približná cena poèítaèa je 14 000 Sk
Predám skener Vugo Scan Brisa 610 S, rozlíšenie 600 × 1200 dpi. Na SCSI aj
s radièom. Televíznu kartu Video Highway Extreme TV, TXT, FM tuner, grafickú
kartu ATI Rage 3D 4 MB AGP. Cena dohodou. Kontakt: [email protected]
alebo tel.: 0903 143 130
Predám poèítaè DIDAKTIK M, zachovaný, ve¾a kaziet s hrami, zvukový INTERFACE
MELODIK, stykový modul INTERFACE KEMPSTON, joystick PYTHON 3 QUICKSHOT, literatúra, cena 2000 Sk, dohoda + magnetofón PANASONIC SLIM LINE
– full auto stop, counter, cena 1000 Sk, dohoda. Tel.: 0856/5596 428
Predám nové pamäte so zárukou DIMM 32 MB za 1280 Sk 64 MB PC100/133 za
1910/2080, 128 MB PC100/133 za 3945/4000. Aj na dobierku! Tel.: 0903 418 129,
e-mail: [email protected]
Predám MIDI klávesy (QuickShot) k PC, nepoužívané, v originálnom balení.
Cena dohodou. Tel.: 0822/4330 665, 4328 158, e-mail: [email protected]
Adresa: Pavol Šveda, SNP 1482-137/11, Považská Bystrica
Predám poèítaè DIDAKTIK KOMPAKT, v 100 % stave, zvukový interface MELODIK, 3 diskety s hrami. Cena 990 Sk, dohoda. E-mail: [email protected], tel.:
0855/5361 062, Filip
Predám sieovú kartu 3Com PCI 3C905-TX 10/100 Fast Ethernet XL aj s ovládaèmi, nová. Cena približne 2100 Sk. Sieovú kartu 3Com PC card (PCMCIA)
3C575-TX 10/100 Fast Ethernet XL, nová, nepoužitá, komplet v škatuli. Cena
približne 4000 Sk, na všetko dohoda možná. E-mail: [email protected],
tel.: 0903 964 489
Predám Amigu 1200, MC68040, 16 RAM, CD-ROM NEC 4×, cena: 6000 Sk,
dohoda možná. Adresa: Ján Michalica, Podháj 260, 906 33 Cerová. E-mail:
[email protected]
Predám PC 486 DX4 100 MHz, 3× PCI, 4× ISA, 16 MB RAM, HDD 420 MB,
VGA CIRRUS LOGIC 1 MB, FDD 3,5“, 5,25“, 8× CD-ROM, Sound Blaster
Plnenie, výkup prázdnych kaziet a tonerov do tlaèiarni.
Predaj atramentu a plniacich sád. Tel.: 0905/977220,
www.accent.sk
Pro 16, Fax modem, AT Minitower, klávesnica, myš. Cena: 6500 Sk. Pri rýchlom konaní 14“ SVGA monitor + filter zadarmo. Tel.: 0903 100 543, e-mail:
[email protected]
Predám iPentium II Celeron 400 MHz, 64 MB RAM PC100, RIVA TNT 16 MB,
3,2 GB HDD WD, 40× CD-ROM TEAC, Sound Blaster 128, 3,5“ FDD, myš,
klávesnica, 15“ monitor Samtron. (Cena 24 000 Sk). Tel.: 07/6231 1695
Predám externý faxmodem Harmony 14 400 bps V.32bis + zdroj a kábel za
900 Sk, interný faxmodem 14 400 bps V.32bis pre 8-bitový ISA slot, vhodný
aj pre staršie poèítaèe, za 500 Sk. Kontakt: Ladislav Michnoviè, Jánošíkova 9,
040 01 Košice, e-mail: [email protected]
Predám atramentovú tlaèiareò Canon BJC 800 s maximálnym formátom tlaèe
A3. Cena dohodou. Tel.: 0905 956 732
Predám PC MACINTOSH LC II, myš, monitor, klávesnicu, mikrofón a tlaèiareò
HP. Originálnu dokumentáciu. Spo¾ahlivý a rýchly na svoje parametre. Ponúknite cenu. E-mail: [email protected]
Kúpim procesor Intel Pentium I, 180-200 MHz, originál bez MMX, cena max.
900 Sk. Ponuky zasielajte na e-mail: [email protected] alebo SMS: 0903 819 343
Predám PC INTEL PENTIUM 233 MHz MMX, CACHE 512 kb, RAM 48 MB, HDD
1,2 GB, grafická karta S3 VIRGE 4 MB VGA, CD-ROM 24×, zvuková karta. Nový
skener ASTRA 610P. Cena dohodou. Tel.: 07/5542 3992
Predám CPU IBM Cyrix M II – 300 MHz (1000 Sk) a HD WD 1,6 GB (1000 Sk).
E-mail: [email protected], tel: 0905 473 594
Predám PC 486/DX/2 – 80 MHz, radiè, grafická karta, skriòa, myš (1000 Sk),
CPU: WIN CHIP – 200 MHz (ITD-66) cena (600 Sk). Tel.: 0846/5582 056
Kúpim HARD DISK oc 3 do 5 GB (aj starší). Tel.: 0905 438 656
Predám PC 386/60, 12 MB RAM, 512 MB HDD (1500 Sk), 2× FDD 5,25“ + 1×
FDD 3,5“ (1500 Sk). Grafická karta 16 farieb 512 KB ISA (500 Sk), SVGA monitor 14“ digitálne nastavenie (3500 Sk), spolu s ATX klávesnicou za 6500 Sk.
Tel.: 087/6515 281, ¼uboš
Kúpim procesor Intel Pentium 233 MMX a 24 ihlièkovú tlaèiareò, najradšej
Epson LQ 300. Ponuky na: [email protected]
Predám 24 ihlièkovú tlaèiareò NEC P60 kompatibilná s EPSON za 1500 Sk.
Tel.: 0905 702 034
Predám atramentovú tlaèiareò Hewlett-Packard Deskjet 520, bez tlaèovej
hlavy cena 1000 Sk. Ïalej predám 2 pásmové reproduktory, výkon 120W
P.M.P.O., ovládacie prvky – hlasitos, basy a výšky, cena 850 Sk. Tel.:
0707789/3795, Miro – Sereï
Kúpim inštalaèné disky MS-DOS 6.2 od Microsoftu, 2× EMULÁTOR len
od ULTRA SOFT LTD, PC Pentium s CD-ROM do 2000 Sk + dohoda. Tel.:
087/6515 281, ¼uboš
Predám Scaner CANON IS-22, do tlaèiarne cannon bjc-4300 v 100 % stave,
pôvodná cena 4100, teraz 2100 Sk. Ïalej predám knihu Windows, pôvodná
cena 1000 Sk, teraz 500 Sk. Tel.: 0707/7894 529
SOFTWARE
Predám Windows98 SK original komplet s licenciou. Cena okolo 3300 Sk,
dohoda možná. E-mail: [email protected], tel.: 0903 964 489
Ponúkam prácu na PC. Informácie za ofrankovanú obálku alebo poštovú
známku. Vhodná pre študentov a nezamestnaných. Adresa: Martin Mlynèek,
Vansovej 1710/2, 031 01 Liptovský Mikuláš
Predám slovenský programovací jazyk Comenius Logo CD-verzia s uèebnicami 1
a 2 za 500 Sk. Knihy: Práca s dáty 1, 2 (Grada) za 200 Sk, Jazyk C a C++ podle
normy ANSI / ISO (Grada) 450 Sk. Pri rýchlom konaní je možnos z¾avy. Tel.:
0903 197 365, Bratislava alebo e-mail: [email protected]
Urèite používate vyh¾adávacie servery (napr. zoznam.sk, altavista.com).
Ponúkam Vám možnos zarobi si klikaním na kategórie a podkategórie takéhoto zoznamu WWW stránok. Iba za zaregistrovanie dostanete 5 dolárov. Za 1
hodinu sa dajú zarobi najmenej 3 doláre! Ešte k tomu ïalšie zaujímavé ponuky
zo sveta zárobku na internete! Bližšie informácie na: www.dolar.miesto.sk, e-mail:
[email protected]
Ponúkam ve¾mi lacno tvorbu a umiestòovanie WWW stránok pod vlastnou doménou. Informácie na: [email protected]
Servis CASIO, CITIZEN – kalkulaèky, databanky, audio, klávesové nástroje. Tel.:
0903 473 035 a 07/6231 3279
Predám knihy: Matt Welsh a Lar Kaufman – Používame Linux (500 Sk), Mark G.
Sobell – Linux – Praktický prùvodce (900 Sk). E-mail: [email protected], tel.:
0966/4514 506
Predám knihy: Windows NT Workstation Resource Kit + CD (810 Sk), Linux –
dokumentaèní projekt (780 Sk), Win32 API – prùvodce vývojáøe (2 zväzky, 500 Sk),
Java – tvorba dokonalých WWW stránek (260 Sk), WWW informaèní servery
(140 Sk), WWW – multimediální informaèní prostøedí internetu (80 Sk). HTML –
tvorba dokonalých WWW stránek (270 Sk). Ceny sú orientaèné, dohoda možná.
E-mail: [email protected]
Kúpim èasopis PPK (Poèítaè pre každého) èíslo 23/2000 v pôvodnej cene (nesmie
by poškodená príloha Jak na to). Kontakt: [email protected]
Potrebujete web? Webový priestor? Prezentova sa? Zabavi sa a mnohé iné?
Tak preèo nevyskúšate nový slovenský webwww.lenivec.sk? Už ve¾a ¾udí vie to,
že èo h¾adajú nájdu práve tu
Kto by my mohol posla súbor mswinsck.cab z VB6.0? E-mail: [email protected]
Vyhodnotenie súaže so spoloènosami
AGEM, AMD a MSI
Vyhodnotenie súaže sa uskutoènilo 15. 1. na pôde
spoloènosti Agem Computers, z 1465 došlých lístkov
postúpilo do závereèného žrebovania 614, obsahujúcich
správne odpovede na súažné otázky (1. Drážïany, 2.
0,25 aj 0,18, 3. 1,2 GHz, 4. 800 MHz, 5. 1991). Spomedzi
nich vyžreboval pán Milan Fabián, riadite¾ spoloènosti
Agem, troch šastlivcov:
1. cena Ing. Darina Pozdechová, Trnava
2. cena Peter Dulenèin, Hažlín
3. cena Ján Andrejkoviè, Bohdanovce
Výhercom blahoželáme a prosíme, aby sa s redakciou
skontaktovali oh¾adne prevzatia cien.
Predám 100 programov v Pascale pre zaèiatoèníkov. Vhodné ako príprava na
prijímacie pohovory a skúšky. Od jednoduchých matematických problémov
cez databázy a grafiku sa rýchlo oboznámite s týmto jazykom. Uvedené programy môžete sami meni a dopåòa. Cena 120 Sk disketa a poštovné. E-mail:
[email protected], tel.: 0905 735 382
Predám novú originálnu hru (CD, škatu¾a, vyèerpávajúci manuál) Microsoft
Crimson Skies – letecký bojový simulátor (nevhodný darèek). Cena dohodou.
E-mail: [email protected]
Predám kompletný kancelársky balík pozostávajúci zo Star Office 3.1 a 5.2 Microsoft Windows DE 95, Microsoft Access DE 7.0, Microsoft Word DE 7.0, Microsoft Plus DE 95, Corel 5.0 DE za 1000 Sk. Hry na PC Theme Hospital – 350 Sk,
Transport Tycoon – 200 Sk, Gangsters 1250 Sk. Pri rýchlom konaní je možnos
z¾avy. Tel.: 0903 197 365, Bratislava alebo e-mail: [email protected]
RÔZNE
Ponuka pre všetkých mobilistov, ktorí majú mobil znaèky Nokia. Ponúkam
za malý poplatok logá do mob. telefónu na miesto loga operátora a ešte
aj rôzne melódie. Staèí skontaktova sa na tel.: 0903 197 365 alebo e-mail:
[email protected]
V rubrike BURZA uverejòujeme inzeráty súkromných osôb ZADARMO! Môžete ponúknu kúpu alebo predaj svojho HW, SW, h¾ada
prácu alebo ponúka zamestnanie, rôzne služby. Pre firmy je poplatok 50 Sk za jeden riadok s tridsiatimi znakmi. Inzerát možno
zada priamo v redakcii èasopisu alebo objedna e-mailom, faxom èi písomne. Telefonické objednávky neprijímame. Firmám po
uverejnení inzerátu pošleme faktúru alebo zloženku. Inzeráty typu KTO DARUJE, PONÚKAM PRÁCU NA DOMA redakcia neuverejòuje. Za obsah inzerátov zodpovedajú jednotliví inzerenti!
Upozoròujeme inzerentov, že predaj a rozširovanie nelegálneho softvéru je porušovaním autorských práv, ktoré je trestne
stíhate¾né. Zverejnením takéhoto inzerátu sa vystavujete riziku preskúmania možnosti nelegálneho držania a distribuovania
takéhoto SW. Redakcia nezodpovedá za vecný obsah inzerátov. V rubrike BURZA však budeme uverejòova len tie inzeráty, z ktorých
bude jednoznaène vyplýva, že ide o vo¾ne šírite¾ný SW. Redakcia si vyhradzuje právo na neuverejnenie a zásahy do inzerátu.
Vyhodnotenie súaže s ATI Technologies
Z došlých 1623 anketových lístkov súaže z decembrového èísla PC REVUE, sponzorovanej spoloènosou
BGS-Distribution, sme vyžrebovali:
1. cena – grafická karta ATI Radeon 64 MB
Ján Hodák, Poprad
2. cena – grafická karta ATI All In Wonder Pro 32 MB
Ján Štekláè, Bratislava
3. cena – grafická karta ATI Xpert 2000 Pro 32 MB
František Kováèik, Dubnica nad Váhom
Správne odpovede:
1. Spoloènos ATI Technologies má svoje hlavné sídlo
v Kanade
2. Spoloènos ATI Technologies bola založená v roku
1985
3. Najnovší èip pre grafické karty z produkcie ATI
Technologies sa volá Radeon
Ešte raz sa ospravedlòujeme èitate¾om aj sponzorovi
súaže za preklep v druhej súažnej otázke, kde bol
uvedený nesprávny rok založenia (1895).
2/2001 2+4-87- ZOZNAM INZERENTOV
Firma
Strana
Tel. èíslo
1. AGEM
18, 55, 77
(07/6381 0049)
2. ALTRON
67, 69
(07/4488 5205)
3. AP MEDIA
61, 80
(07/6541 1168)
4. ASBIS SK
41, 43, 52
(07/4487 1589)
5. AT-ELEKTRIC
86
(07/6446 2746)
6. BARCO SLOVAKIA
39
(07/5023 0343)
7. BEA SYSTEMS
5
(02/4402 6182)
8. CÍGLER SOFTWARE
59, 79
(0707/7801041)
9. CODUM
66
(07/6383 8724)
27, 29
(07/6827 7777)
10. COLUMBEX
11. COMPAQ
2. OBÁLKA, 7
(0820/147147)
12. COMPAREX
33
(07/5556 7540)
13. CONQUEST
13, 15, 17, 19
(07/4488 2145)
14. D&D
78
(07/5341 3568)
15. ESET
75
(07/4445 7937)
16. EURO MEDIA
3. OBALKA
(089/5116 111)
17. EXPONET VIENNA
57
18. FINCOM
21
19. GTS SLOVAKIA
31
(07/5557 6445)
20. HEWLETT-PACKARD
3
(07/6382 2026)
21. HT COMPUTERS
45
(07/5933 4150)
22. I.M.COMPUTER
23
(07/6381 0689)
23. K+K KANC. TECH.
4. OBÁLKA
(089/6774 111)
24. KROS
71
(089/7635 980)
25. LAMITEC
49, 51, 53
(07/5341 3225)
26. LAURA
63, 65
(0858/6856 798)
27. LUX
70
(0905/247 473)
28. MEDIA SOFT
6, 60
(07/4342 6811)
(07/4445 3572)
29. NETIX
64
30. OKI
42, 54
(02/232 6641)
31. OPAL MULTIMEDIA
47, 97, 109
(091/723 968)
32. ORACLE
72, 73
(07/5822 3111)
33. P.E.S. CONSULTING
81
(0707/780 3419)
34. QUENTIN
74
(02/3335 5585)
35. SLOV. TELEKOMUNIKÁCIE 9
36. SOFT-TRONIK
8
(0831/7431 796)
37. STATSOFT
65
(02/3332 5006)
38. SUN MICROSYSTEMS
11
(07/4342 9486)
39. SYNTEX
109
(07/4552 5471)
40. TRACO
35
(0838/7720 321)
41. TRONET
76
(07/5822 4111)
42. TSPRO
14, 48
(07/5249 1491)
43. UI42
82
(07/5441 5413)
44. VERBATIM
44
45. VIDEONICS
60
(0838/779 8882)
46. WEBGLOBE
97
(07/6225 0920)
47. WES TECH SLOVAKIA
58
(07/4341 3804)
48. ZONER
96
(07/6828 7275)
FÓRWARE
Prevratný objav archeológov
Americkí archeológovia našli v Nevadskej púšti
v håbke desiatich metrov medený drôt zodpovedajúci veku 15 000 rokov, z èoho usúdili,
že už vtedy bol v Amerike zavedený telefón.
2+4-87- 1/2001
PREDPLATNÉ PC REVUE NA ROK 2001
n Stáli predplatitelia (súkromné osoby aj firmy), ktorí mali
èasopis predplatený v našom vydavate¾stve PERFEKT (nie v
iných distribuèných spoloènostiach), už nemusia posiela
novú objednávku. Spolu s novembrovým èíslom dostali
aj poštovú poukážku (súkromné osoby), resp. s januárovým èíslom faktúru (firmy) na zaplatenie predplatného
na rok 2001. Pokia¾ chcete by informovaní o stave
vybavovania vašej objednávky, môžete na zadnú stranu
zloženky v èasti „správa pre prijímate¾a“ uvies vašu
e-mailovú adresu. Kto by z nejakého dôvodu poštovú
poukážku nedostal, prosím, vyžiadajte si ju na našom
oddelení predplatného (tel.: 07/524 99 783, e-mail:
[email protected]).
n Platby: Zloženku na predplatné na rok 2001 treba uhradi do 15. 12. 2000. Firmy a právnické osoby dostanú faktúru, ktorú treba uhradi najneskôr do 19. 1. 2001.
S platbou neèakajte, objednané výtlaèky zasielame až
po prijatí platby. Uzávierka objednaných a zaplatených
výtlaèkov je vždy 14 dní pred expedíciou nového èísla. Pri
oneskorenej úhrade nemôžeme zaruèi doposlanie predchádzajúcich èísel èasopisu, pretože náklad objednávame pod¾a skutoèných objednávok.
n Noví predplatitelia si môžu objedna predplatné na
rok 2001 prostredníctvom objednávkového kupónu
vloženého v èasopise. Objednávky prijímame poštou na adrese redakcie, faxom na è. 07/ 52499788,
mailom na adrese: [email protected] alebo cez
web: www.pcrevue.sk. Do jedného týždòa od prijatia
objednávky vám zašleme poštovú poukážku. Firmy a
právnické osoby dostanú zaèiatkom januára faktúru,
ktorú treba najneskôr do 19. 1. 2001 uhradi. Ak do
tohto termínu nedostaneme vašu platbu, posielanie PC
REVUE vám pozastavíme.
n 4×CDR: Od roku 2001 bude PCR vychádza 4× do
roka s prílohou CD REVUE. Preto odteraz bude možné
objedna si PC REVUE aj spolu s CD.
n Upozornenie: Upozoròujeme predplatite¾ov, aby si
vo vlastnom záujme objednávali predplatné PC REVUE
cez našu redakciu, resp. cez naše vydavate¾stvo Perfekt,
a nie cez PrNS èi cez iné distribuèné spoloènosti. Okrem
z¾avnenej predplatite¾skej ceny, ktorú dostanete iba u nás,
tak získate aj možnos objednania si PC REVUE spolu
s CD.
Pripravujeme:
n Preh¾ad e-shopov na Slovensku
n Test vreckových poèítaèov s operaèným
systémom Windows CE, Palm OS a EPOC
n Test 21“ monitorov pre profesionálov
n Pamä RD RAM alebo DDR RAM?
n Procesor Intel Pentium 4 – poh¾ad zvnútra
n Zoner Callisto – grafický vektorový editor
n HP Omnibook 6000
n Skener UMAX s rozhraním FireWire
Ich ruskí kolegovia
kopali pri Moskve v
håbke dvadsiatich metrov, ktorá zodpovedá
veku 30 000 rokov,
a nenašli vôbec niè.
Tak došli k nezvratnému záveru, že už
predtridsatisíc rokmi existovalo v Rusku bezdrôtové spojenie!
n Z¾avnené predplatné (študenti, dôchodcovia) si môžu
nárokova tí, ktorí na adresu redakcie zaslali potvrdenie
o návšteve školy, resp. o poberaní dôchodku.
Ceny PC REVUE na rok 2001
Výtlaèok v stánku
Predplatné celoroèné
Predplatné celoroène
z¾avnené
bez CD s CD
49 Sk 95 Sk
444 Sk 624 Sk 3 výtlaèky zadarmo!
396 Sk 576 Sk 4 výtlaèky zadarmo!
Cenu zvoleného predplatného vpíšte do okienka
na vašej poštovej poukážke.
Za 12 èísel PCR v stánku by ste zaplatili 588 Sk. Jeho predplatením získate v prípade riadneho predplatného vlastne
3 výtlaèky zadarmo a v prípade z¾avneného dokonca
4 výtlaèky zadarmo!
Download

Untitled - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk