E D I T O R I A L
Na vysokej nás pred 15 rokmi na prednáškach z umelej inteligencie presviedèali naši páni profesori, e
nikdy sa nepodarí skonštruova poèítaè, ktorý bude inteligentnejší ako jeho tvorcovia. Hoci taký stav
naozaj ešte nenastal, mnohé sa u odvtedy zmenilo, èi u v oblasti rôznych matematických teórií opisu−
júcich komplikované procesy vo vesmíre, prírode, alebo v ¾udskej spoloènosti. A radikálne sa zvýšil nie−
len hrubý výpoètový výkon poèítaèových systémov, ale aj metódy a algoritmy na riešenie netriviálnych
úloh. Otázkou takisto je, samozrejme, ako si zadefinujeme pojem inteligencia... Pokia¾ by òou bola aj
napr. schopnos h¾ada v informáciách súvislosti a vyvodzova z nich závery, takéto systémy tu u viac
èi menej sú k dispozícii. Napr. CRM riešenia, ktoré z obrovského mnostva dát umoòujú analyzova
správanie sa zákazníkov a prispôsobova ponuku sluieb èi tovaru pod¾a individuálnych preferencií
príslušného zákazníka a s urèitým percentom pravdepodobnosti odhadnú, èo a v akom objeme si daný
zákazník kúpi. A príkladov výpoètových systémov, ktoré dokáu analyzova aktuálnu situáciu a odhad−
nú ïalší vývoj, je viacero. Zoberme si také komplikované sústavy procesov, aké prebiehajú v zemskej
atmosfére. Napriek ich komplexnosti a znaènej miere neurèitosti existujú matematické modely, ktoré
aspoò èiastoène dokáu opísa vzahy a súvislosti a s urèitou pravdepodobnosou a s pomocou superpo−
èítaèov predpoveda poèasie na krátke obdobie dopredu. Samozrejme, vyuívajú aj jednu výhodu, a to
zaznamenanú historickú skúsenos – zjednodušene povedané, keï príde tlaková ní s danými paramet−
rami od Biskajského zálivu a stoèí sa o 30 stupòov do¾ava, tak je pod¾a záznamov dos pravdepodobné,
e niekde o 100 km junejšie z nej zaène prša. Napriek tomu, e atmosférické procesy predstavujú
nesmierne komplexný model s obrovským mnostvom premenných, pánom meteorológom ich predpo−
vede u našastie pomerne èasto vychádzajú.
Pokia¾ teda existujú matematické modely, technické nástroje, softvérové technológie, historické skúse−
nosti, ale aj motívy, je pomerne prekvapujúce, e sa systémy na analýzu údajov, ich vyhodnocovanie
a prípadne predpovedanie ïalšieho vývoja nepouívajú aj v iných oblastiach ivota. Dobrým príkladom
sú akciové, menové èi komoditné burzy. Pokia¾ by takéto expertné systémy u existovali, nemohlo by
prís k takým fluktuáciám, ako bol explozívny nárast a neskôr totálny prepad hodnoty akcií dot.com
firiem poèas známej internetovej horúèky. A rovnako podobne by sa dal ošetri vplyv subjektívnych fak−
torov (napr. zámerne skreslené vyjadrenia politikov) na výmenné peòané kurzy èi ceny ropy.
Ïalšou potenciálnou oblasou vyuitia expertných systémov je spoloèensko−politický systém a riadenie
štátu. Èasto mám toti ako obèan pocit, ako keby páni politici nikdy netrénovali šachovú stratégiu
a v rámci svojich politických hier si vypoèítali svoje kroky smerom k politickej opozícii èi obèanom iba
na jeden ah dopredu (ak vôbec...). Dôsledky vidíme dennodenne. Neuváené vyhlásenia, krátkodobé
víazstvá, aféry a aférky, trieštenie strán a vznik krídel a platforiem, nepremyslené opatrenia, ktoré
napriek mono dobrému úmyslu prinesú viac škody ako osohu, atï. Dobrý politológ, analytik èi komen−
tátor pritom dokáe ve¾mi presne a výstine pomenova zdroj problémov, chybných rozhodnutí, zlej
komunikácie a odhadnú moný ïalší vývoj, a to napriek nepotlaèite¾nému prvku osobného subjektiviz−
mu. V znaène zjednodušenom scenári by však staèilo bázu takýchto znalostí pretransformova do poèí−
taèovej databázy, doplni bázu globálnych historických skúseností, doplni schopnos samouèenia sa,
doplni rozhodovací strom atï. a máme poradný politický orgán ako hrom. Síce „iba“ poèítaèový, ale zato
strojovo objektívny, schopný posudzova udalosti v širšom èasovom aj územnom kontexte, schopný
nachádza vzahy a súvislosti v obrovskom mnostve dát (ktoré bude len narasta) a schopný predkla−
da rôzne scenáre ïalšieho moného vývoja s rôznou váhou pravdepodobnosti ich uskutoènenia sa.
A nepodliehajúci emóciám, politickým a straníckym tlakom èi úplatkom... ☺ Po ïalšie príklady moného
vyuitia IT v úlohe poradného experta môeme zamieri do súdnictva, medicíny, školstva atï.
Nechcem vás straši sci−fi víziou ¾udskej spoloènosti riadenej poèítaèmi (to sa, dúfam, ani nikdy nestane),
iba predloi na posúdenie myšlienku vyuitia IT v úlohe poradného expertného systému pre tie oblasti
ivota, ktoré „trpia“ ¾udskými nedokonalosami, napríklad obmedzenou schopnosou orientova sa v stále
rastúcom objeme informácií, ktoré sa na nás valia zo všetkých strán. Je toti evidentné, e technologický
vývoj u dlhodobo znaène výrazne predbieha všetky ostatné oblasti ¾udskej spoloènosti. Ak k tomu pridá−
me úpadok klasických ¾udských hodnôt, mali by sme sa seba (èi o seba...) zaèa tak trochu aj bá. Pokia¾
by nám technológie v našom nenápadnom, nevedomom „úsilí“ o samoznièenie mohli len trochu zabráni,
bolo by nadmieru neprezieravé túto monos nevyui. A a takí hlúpi hádam nie sme...
Zaujímavé èítanie aprílového èísla vám elá
R E V U E
95
96
98
100
Microsoft MapPoint 2004 Standard Edition
Corel Draw Graphics Suite 12
Hry: Chicago 1930
Sharewarové okienko
INTERNET
104
104
106
108
110
Net & Security news
Komentár: /dev/null/032
Nový seriál: Ako na web / 1. èas
Na potulkách svetom WWW
Nový seriál: Pracujeme so štýlmi / 1. èas
INFOWARE
TESTOVALI SME
44 DVD napa¾ovaèky
REVUE
4
12
14
20
24
28
32
34
40
Novinky
Lifestyle: Peter Lang, Datalock
Od technológií k riešeniam / Reportá: IDF 2004
Made in Russia / Reportá
Predaj poèítaèov na Slovensku v roku 2003 / Prieskum
Poèítaèe pomáhajú odha¾ova tajomstvá vesmíru
BIOS a jeho nástupcovia
Slovenské freemaily / Test
Ako na kopírovanie DVD / Je kopírovanie DVD legálne?
HARDWARE
44
50
58
64
65
66
66
67
68
69
70
70
71
72
73
74
75
76
76
77
78
78
80
81
82
82
Test: 8× DVD napa¾ovaèka
Test: Farebné laserové tlaèiarne
Test: WLAN zariadenia
WiFi od WLine
Lexmark T630n
Puzdrá Dicota
Canon MP390
Canon i990 / Håbková recenzia
MSI MEGA PC 180
Dicota Keeper 1 / Technické predstavenie
Dicota BackPack Jump a Rain
Creative Wireless Desktop 6000 / Technické predstavenie
2× DLP projektor od HP
Lite−On DVD Recorder LVW−5001
AVer Key Lite / Technické predstavenie
Multimediálny panel
AVerTV Box5 Live
3× ADS PYRO
Netifo Giga switch / Technické predstavenie
2× spracovanie domáceho videa
Gigabite GA−8S655TX Ultra
Základné dosky Asus, Canyon a Saphire
Acer Aspire 1501LMi, Acer TravelMate 370, ECS Green 320
Contour Shuttle PRO2 / Technické predstavenie
PQI JoyTone
Microsoft Wireless Optical Desktop Executive Edition /
Technické predstavenie
111
114
116
120
120
122
124
126
Technológie & biznis news
Referenèné projekty outsourcingu na území SR
Microsoft Virtual PC 2004
Pouívame zaruèený elektronický podpis!
Servis aj do 24 hodín! / Rozhovor
Tiger prichádza
Vírusový radar
Doxygen
LINUXWARE
128 Linux prakticky – desktop / 8. èas
130 Linux prakticky – server / 8. èas
133 /etc/alternatives/0: FreeBSD IV. / Jadro FreeBSD a jeho
konfigurácia
135 Utilitky a nástroje pre Linux
PROGRAMUJEME
Programujeme v PHP II. / 3. èas: Bezpeènos PHP II.
DirectAnimation / 15. èas
HTML + TIME / 2. èas: Jednoduchšie ne skripty
Programujeme v Jave / 16. èas: Komunikácia
v aplikáciách MDI
144 Programujeme v jazyku C# / 19. èas
136
137
139
142
SERVIS
Èo prináša nový autorský zákon / Právna poradòa
DVD okienko
Hardvér pod lupou / 15. èas: Chladenie poèítaèa
PC tuning a diagnostické nástroje / 8. èas: Optimalizácia
monitora
148 Praktický sprievodca pri kolapse Windows
149 Poradòa
150 Tipy a triky pre Windows
145
145
146
147
SOFTWARE
84 Adobe Creative Suite / Adobe Photoshop CS CE,
Adobe InDesign CS
88 Total Commander 6.01 / dokonèenie
91 Pinnacle Studio 9
93 Caprice32 3.6.1
94 Microsoft Office Project Professional 2003
2
PC REVUE 4/2004
TESTOVALI SME
50 Farebné laserové tlaèiarne
N O V I N K Y
VÝBER z www.itnews.sk
Disk s kapacitou 400 GB. Spoloènos Hitachi ohlá−
sila uvedenie pevného disku so zatia¾ rekordnou
kapacitou 400 GB. Ide o disk so 7200 ot./min., s pri−
pojením pomocou ATA 100, k dispozícii bude aj vyho−
tovenie Serial ATA.
Zvukové alibi pre mobil. Softvér SoundCover pre
mobilné telefóny dokáe poèas hovoru zakamuflova,
kde sa práve nachádzate, a to tak, e do hovoru pri−
dáva zvuky rôznych prostredí. Na výber máte zo širo−
kej škály prostredí – cirkusom zaèínajúc a zápchou
konèiac. Výsledný efekt je taký, e napriek tomu, e sa
nachádzate doma v posteli, môete svojho šéfa pre−
svedèi (ak vám to svedomie dovolí), e ste po ceste do
práce uviazli v dopravnej zápche. Výrobca, spoloènos
SIMEDA (hhttp://www.simeda.com ), tento softvér
výstiné nazýva generátorom zvukových alibi.
1 GB údajov v „magnetoch“. Japonským vedcom
z National Institute of Industrial Science and Tech−
nology sa podarilo vyrobi pamäte MRAM (magnetic
random access memory), ktoré uchovávajú obsah na
magnetickom princípe, s kapacitou 1 GB. Podstatné
zvýšenie kapacity dosiahli vedci vïaka novému uspo−
riadaniu jednotlivých pamäových buniek a vytvoreniu
novej štruktúry pamäte. Podrobnejšie údaje zatia¾
neboli zverejnené.
MP3 bude ma ochranu proti kopírovaniu. Do−
hodli sa na tom vlastníci patentu, spoloènosti Thomp−
son a Fraunhofer. Systém DRM (Digital Rights Mana−
gement), ochrana proti nekontrolovate¾nému kopíro−
vaniu, má by zabudovaný u v najblišom èase tak,
aby bol pripravený na príchod zariadení podporujú−
cich DRM, ktoré sa oèakávajú zaèiatkom budúceho
roka. V snahe získa èo najväèšiu podporu pre tento
krok Thompson a Fraunhofer s¾ubujú bezplatné sprí−
stupnenie technológie všetkým, ktorí majú licencovaný
formát MP3.
Windows XP SP 2 bude obsahova skener na ví−
rusy. V polovici roka 2004 sa má objavi Service Pack
2 pre operaèný systém Microsoft Windows XP. Pod¾a
oznámenia Billa Gatesa na konferencii RSA jeho
súèasou bude skener na odhalenie vírusov a èervov.
Na CD a DVD budú varovné nálepky od FBI. FBI
povolila poui svoje meno na varovných nálepkách,
ktoré by sa u èoskoro mali objavi na DVD a CD
médiách v USA. Nálepky by mali varova pred práv−
nym postihom, ktorý pouívate¾ovi hrozí v prípade
kopírovania filmov. Pod¾a nálepiek pouívate¾om po−
rušujúcim autorské práva hrozí pokuta a 250 000
USD a päroèné väzenie. Tento krok by sa mali pod¾a
predstavite¾ov FBI aspoò zníi straty, ktoré v prípade
softvérových spoloèností iba v USA roène dosahujú 12
miliárd dolárov, hudobné spoloènosti roène celosveto−
vo prídu o 4,6 miliardy dolárov.
Lindows stále nemá vyhrané. Lindows sa vzh¾a−
dom na súdne spory, ktoré sa voèi nemu vedú, pre−
menoval na Lin−−−s. Tento vizuálne zvláštny názov sa
èíta Lindash, èo je odvodené anglického slova dash –
pomlèka. Lindows.com sa k tomuto kroku uchýlil po
tom, ako bola jeho distribúcia a propagácia rozhod−
nutím súdu zastavená v niektorých severských kraji−
nách a krajinách Beneluxu. Pre tieto krajiny bola ne−
dávno navyše vytvorená aj internetová stránka http://
www.lin−−−s.com. Zmenou názvu a internetovej strán−
ky pod¾a predstavite¾ov Lindows pominuli prekáky
distribúcie v spomínaných krajinách. Podobné riešenie
budú musie pravdepodobne uplatni aj v Kanade,
kde voèi nim Microsoft najnovšie podal alobu.
Právom sa vynára otázka, èi by pre Lindows nebolo
jednoduchšie jednorazovo premenova produkt na
Lin−−−s, èím by sa koneène skonèila hra na maèku
a myš, ktorú s Microsoftom hrajú.
Úplné znenie týchto správ, ako aj mnostvo
ïalších nájdete denne na itnews.sk
4
PC REVUE 4/2004
Microsoft: Pod Windows XP s SP2 nemusia
bea všetky programy
Pred príchodom druhého opravného balíèka pre Windows
XP sa zaèínajú vynára problémy. Microsoft priznal, e nie
všetky programy, ktoré ste bene spúšali pod týmto systé−
mom doteraz, sa vám podarí spusti aj po inštalácii dru−
hého opravného balíèka. Microsoft to vysvet¾uje tým, e
druhý servisný balík je zameraný na bezpeènos systému
a aplikácie, ktoré po jeho nainštalovaní nepôjdu, nie sú pre
systém bezpeèné. Microsoft dal zároveò v predstihu vývojá−
rom na testovanie nový service pack, aby mohli vèas otes−
tova svoje produkty a vykona na nich úpravy tak, aby
správne fungovali.
Prvý humanoid v predaji do konca roka.
Kúpite?
Pokusov o vytvorenie humanoidného robota, ktorý by mo−
hol by uvedený na trh, bolo viac. Honda Asimo, najpre−
pracovanejší humanoid, na predaj nie je, aj keï si ho
mono prenaja. SONY SDR−4X mal by uvedený na trh
v cene luxusného automobilu, napokon z toho zišlo. Adep−
tom na uvedenie na trh je robot Wakamaru spoloènosti
Mitsubishi. No prvým masovo predávaným humanoidom
by sa zrejme mal sta robot Nuvo spoloènosti ZMP Inc.
Táto japonská spoloènos by ho rada uviedla do konca
roka a predpokladá predaj v objeme 3000 kusov. Nuvo
je 39 cm vysoký a má hmotnos 2,5 kg. Robot dokáe
1 GB holografická pamä
ve¾kosti poštovej známky
Japonská spoloènos Nippon Telegraph and Telephone
(NTT) ohlásila, e sa jej podarilo vyrobi holografické
médium, ktoré na ploche nie väèšej ako poštová známka
dokáe do 100 vrstiev prieh¾adného materiálu uloi dáta
v objeme a 1 GB. V budúcnosti by sa mala kapacita
média zväèši a na 10 GB. Nová pamä dostala názov
Na výrobu jedného kusa
PC treba údajne a 1,8
tony materiálu
Mono znie prekvapivo záver výskumu United Nations
University, pod¾a ktorého sa na výrobu beného PC
spolu so 17" CRT monitorom spotrebuje úctyhodných
1800 kg materiálu. Keby sa zdalo, e je to prive¾a,
pod¾a iného výskumu tejto univerzity, publikovaného
v roku 2002, iba na pamäový èip 32 MB DRAM
s hmotnosou 2 g sa spotrebuje a 33 kg ekologicky cit−
livých surovín. Ak si pozrieme podiely jednotlivých
materiálov, rýchlo zistíme preèo.
A 1500 kg, teda 83 % tvorí voda, ïalších 240 kg
fosílne palivá a 22 kg rôzne chemikálie. Na výrobu
spomínaného integrovaného obvodu je potrebných
32 kg vody, 1,2 kg fosílnych palív a 72 g chemikálií.
Dôvod, preèo je potrebných tak ve¾a ekologicky citli−
vých zdrojov, je v èistote prostredia a materiálov. Jej
dosiahnutie je energeticky nároèné.
Komentár: Tento výskum má ekologický podtón
a jeho cie¾om je navodi dojem, e výroba PC je ekolo−
gicky ve¾mi nároèná, a preto je lepšie poèítaèe recyklo−
va, to znamená vyuíva ich dlhšie obdobie a staršie
poèítaèe neuklada na skládky, ale poskytnú ich na
pouitie iným, menej nároèným pouívate¾om. Asi naj−
spornejší na celom výskume je podiel spotrebovanej
vody. Ten je oproti ostatným materiálom vysoký a výz−
namne zvyšuje údaj o celkovej spotrebe materiálu. Ve¾−
mi dôleité je však špecifikova to, èi voda, ktorá bola
pouitá na výrobu, je znova pouite¾ná alebo nie.
Predpoklad je taký, e áno, a v tom prípade by údaj
o celkovej spotrebe surovín pôsobil zavádzajúco.
kráèa na dvoch konèatinách, po páde sám vstane. Do−
káe rozoznáva hlasové príkazy a mono ho ovláda
dia¾kovo pomocou mobilného telefónu. V hlave má na−
montovanú videokameru, ktorá sprostredkúva zábery
z okolia cez mobilný telefón majite¾ovi. O jeho zruènos−
tiach si mono urobi dojem pod¾a gu¾ôèok, ktorými sú
zakonèené jeho horné konèatiny. Celá konštrukcia robota
Info−MICA (Information−Multilayered Imprinted CArd).
Celé médium je z plastu a je ¾ahko recyklovate¾né. Mono
ho vyrába tou istou technológiou, akou sa vyrábajú CD
a DVD médiá, èo by malo zlacni výrobu a urýchli vstup
média na trh.
Rozmery èítacieho zariadenia (88 × 37 × 22 mm) sú
pomerne malé. Zariadenie je charakteristické aj extrém−
ne malou spotrebou energie. Vytvorenie obsahu média si
vyaduje vytvorenie holografickej predlohy, èo nie je jed−
noduché, a preto by malo by nelegálne kopírovanie
obsahu tohto pamäového média saené. Zapisovaná
informácia sa najskôr transformuje do podoby 2D obráz−
ka a ten sa následne zakóduje metódou CGH (Computer
Generated Hologram). Hologram sa potom umiestni do
vrstiev média.
Výrobca definoval tri oblasti vyuitia. Prvou je náhrada
integrovaných obvodov typu ROM, druhou je distribúcia
informácií, ktoré sú obyèajne šírené v papierovej forme,
ako sú noviny, knihy a pod. Treou je distribúcia hier,
hudby a filmov. Tie budú môc by distribuované a s prí−
chodom verzie s kapacitou 10 GB. Prvé výrobky vyuíva−
júce túto technológiu by mali prís na trh v roku 2005.
Výrobca sa v budúcnosti bude snai zvýši kapacitu mé−
dia a zároveò rozšíri jeho monosti aj o zápis údajov
pouívate¾om. Blišie informácie mono nájs na tejto
adrese – http://www.info−mica.com.
Nanorobot poháòaný
ivými svalovými
bunkami
Èasopis New Scientist informoval o novom úspechu v ob−
lasti mikroelektromechanických systémov (MEMS). Carlos
Montemagno so svojím tímom vytvoril na University of
California v Los Angeles robota, ktorého rozmery sú
porovnate¾né s polovicou hrúbky ¾udského vlasu. Robot je
okrem pohybu na miniatúrnych noièkách zaujímavý pre−
dovšetkým typom pohonu. Pouíva toti ivé bunky srdco−
vého svalu.
Tento mimoriadny úspech sa podaril po troch rokoch
neúspešných pokusov. Po prvýkrát v histórii sa podarilo
pripoji ku kremíkovému plátku, ktorý má v tomto prípa−
de tvar štvorca s hranou 50 mikrometrov, ivú svalovú
bunku. Tá slúi ako pohon pre noièky robota. Ten
nespotrebúva elektrickú energiu, ale glukózu, ktorá sa
dodáva z roztoku, do ktorého je robot ponorený v Petriho
miske. Rozbehne sa okamite, ako sa dostane do styku
s glukózou, a jeho rýchlos je 40 mikrometrov za sekun−
du. Svalové bunky sú usporiadané tak, aby nedochádza−
lo iba ku kontrakciám súèastí zariadenia na jednom
mieste, ale aby sa pohybovalo v stanovenom smere.
Montemagno by rád vyuil nanoroboty postavené na
tomto príncípe v medicíne, kde by mohli pomôc pacien−
tom s poškodením frenických nervov. Títo pacienti majú
problém s dýchaním. Nanozariadenia pouívajúce ich
vlastné bunky svaloviny srdca by mohli vybudzova po−
škodené nervy. Pacienti, dosia¾ závislí od ventilaèných
prístrojov, by tak mohli dýcha samostatne. Pôvodne bol
zámer vývoja tohto zariadenia iný. Malo pomôc pri opra−
vách povrchu kozmických telies, ktorý je poškodzovaný
mikrotelieskami. Nanoroboty sa mali pohybova po povr−
chu týchto telies, vyh¾adáva poškodenia a opravova ich.
Práve s týmto vyuitím ráta NASA, ktorá celý projekt pod−
poruje. Zatia¾ èo rakety budú vybavené týmito zariade−
niami a v horizonte nieko¾kých desiatok rokov, vyuitie
v medicíne môe by ove¾a reálnejšie.
bola zvolená s oh¾adom na jeho výrobnú cenu, ktorá mala
umoni jeho uvedenie na trh. Cena robota bola stanove−
ná na 4600 USD. Výrobca by ju rád v budúcnosti zníil na
cenu beného notebooku. Keby ste mali monos, kúpili
by ste si takéhoto robota?
Èipy nVidie s podporu kódovania MPEG!
S blíiacim sa termínom uvedenia grafických procesorov
nVidie novej generácie sa na internete objavujú stále nové
informácie. Azda najohromujúcejšou je informácia o tom,
e èipy generácie NV4x budú disponova okrem „bených“
zlepšení aj hardvérovú podporu pre kódovanie a dekódo−
vanie MPEG 1, MPEG 2 a MPEG 4. Predbené informácie
hovoria, e podpora bude realizovaná pre WMV9. Pre
pouívate¾ov to znamená, e pri kódovaní a dekódovaní
videa sa u nebudú musie spolieha na softvérové kodeky
a ochudobòova sa o výkon mikroprocesora. Ïalšou vý−
znamnou novinkou v NV4x má by podpora HDTV, a to tak
na výstupe kariet, ako aj v procese spracovania. Podpo−
rované majú by HDTV formáty 720p, 1080p a 480p
CGMS. Okrem toho budú vraj v tejto generácii èipov zabu−
dované aj podpory HDCP (High−bandwidth Digital Content
Protection).
Mladík obvinený z nelegálneho napájania
notebooku
Mladík, ktorý sa ešte vlani dopustil krádee elektriny pre
svoj notebook, nakoniec nebude trestne stíhaný. Polícia
vtedy zatkla 24−roèného mua na elezniènej stanici v Ne−
mecku pre podozrenie z krádee iBooku. Mladý mu sa
pod¾a slov predstavite¾a polície správal podozrivo – vyzeral
toti, akoby si prehliadal svoju koris. V skutoènosti sa však
tento mladý mu pokúšal nabi vybité batérie svojho note−
booku zo staniènej elektrickej zásuvky. Po tom, ako túto
skutoènos polícii vyjasnil, aloba z krádee notebooku bola
upravená na alobu z trestného èinu krádee elektrickej
energie. Konkrétne išlo o elektrickú energiu v hodnote pri−
bline 10 halierov, mladík bol nakoniec spod obaloby
oslobodený. Vo svete nejde o ojedinelý prípad – v minulos−
ti došlo k zatknutiu mladíka, ktorý odpojil neónovú reklamu
pre nabitie svojho mobilu, a mua, ktorý namiesto predaj−
ného automatu zapojil svoje rádio. Obaja spôsobili škodu
v prepoète 40 halierov.
FlipStart – najmenšie plnohodnotné PC
na svete
Spoloènos Vulcan, ktorej majite¾om je Paul Allen, spoluza−
kladate¾ Microsoftu, predstavila osobný poèítaè s rozmermi
pribline rovnakými ako ve¾kos štandardného PDA. Roz−
mery zariadenia sú 14,8 × 10,1 × 2,6 cm. Vo FlipStarte je
však umiestnený klasický procesor beiaci na jednom giga−
hertzi a operaèný systém Microsoft Windows XP. V porov−
naní s klasickým PDA disponuje FlipStart aj ïalšími výhoda−
mi. Je v òom toti umiestnený pevný disk s kapacitou
30 GB, displej s rozlišovacou schopnosou 1024 × 600
pixelov a grafický èip s 8 MB pamäte.
V prístroji je nainštalovaných aj 256 MB RAM, rozhranie
USB 2.0 a Wi−Fi adaptér vyhovujúci norme 802.11 b/g.
Integrovaná lítiovo−polymérová batéria by ho mala udra
pri ivote 2−6 hodín.
Microsoft pripravuje nový operaèný systém
pod kódovým oznaèením Windows XP
Reloaded!
Ubehlo u nieko¾ko rokov odvtedy, èo Microsoft predstavil
nový operaèný systém. Windows XP sa objavil v roku 2001.
Jeho nástupca pod kódovým oznaèením Longhorn by mal
prís pod¾a plánov Microsoftu a v roku 2006. Pä rokov je,
zdá sa, dlhý èas a Windows XP sa asi nepredávajú celkom
tak, ako by si Microsoft prial. Objavili sa preto špekulácie,
e Microsoft by mal rozbehnú reklamnú kampaò na pod−
poru predaja Windows XP pod názvom Microsoft Reloaded.
Prvé informácie hovorili o tom, e to v iadnom prípade
nebude nová verzia Windows XP. Zdá sa však, e to nie je
celkom pravda.
Microsoft pod¾a niektorých informácií skutoène pripravuje
novú verziu Windows pod kódovým oznaèením Windows XP
Reloaded, ktorá by mala predchádza uvedenie verzie Long−
Mutaèným softvérom
proti hackerom, vírusom
a èervom
Hackerské útoky, ako aj nákazy vírusmi a èervmi sú èoraz
èastejšie. Stávajú sa pritom sofistikovanejšími a ašie
odhalite¾nými. Tvorcovia vírusov hrajú s AV firmami hru
na maèku a myš, ktorá sa neustále zrých¾uje. Typickým
príkladom je šírenie vírusov. V súèasnosti dosahuje nový
vírus vrchol svojho šírenia do nieko¾kých desiatok hodín
od zaèiatku nákazy. AV spoloènosti dokáu zareagova
do nieko¾kých hodín, èo je ešte stále uspokojivý èas.
Predpokladá sa však, e v budúcností by sa vírusy a èervy
mohli šíri vïaka novým technológiám podstatne rých−
lejšie a nákaza by dosiahla rozsah pandémie s tým, e by
zasiahla celý internet, do nieko¾kých desiatok minút.
V tom prípade by u AV firmy boli bezmocné. Spoloènos
Icosystem v Cambridge, Massachusetts, sa preto rozhod−
la pre vývoj tzv. mutaèného softvéru, ktorý by mal pomôc
horn. Zatia¾ ešte nie je jasné, aké zlepšenia a nové vlastnosti
by mala nová verzia OS prinies, o tom sa v Microsofte ešte
len diskutuje. Predpokladá sa, e keby skutoène došlo
k vytvoreniu novej verzie OS ešte pred Longhornom,
znamenalo by to spomalenie jeho vývoja, a teda
aj jeho odsunutie na neskoršiu dobu. Špekulá−
ciou môe by myšlienka, e Longhorn nie je ani
zïaleka pripravený nato¾ko, aby mohol by
uvo¾nený na trh v roku 2006 a medziverzia OS
má práve zdôvodni tento posun a vyplni ešte
viac sa rozširujúci èasový odstup medzi Win−
dows XP a Longhornom. Microsoft v tejto súvis−
losti tvrdí, e uvedenie novej verzie Windows
v iadnom prípade nebude znamena odsu−
nutie Longhornu.
Prvé PDA s integrovaným GPS
Na americký trh bola uvedená novinka – prvé
PDA s integrovaným GPS. PDA nesie meno MIO
168 Pocket PC, je vybavené systémom Windows Mobile
2003 a aktuálne bolo uvedené na americký trh. Tomu je
prispôsobené aj vybavenie – v balení nájdete pribalený soft−
vér s mapami USA a Kanady. Technické parametre patria
´ alebo
DéjaVu
Pozrite sa do minulosti
V magazíne PC REVUE i na stránke IT NEWS sme u viac−
krát písali o vizionárskych produktoch. Niektoré z nich sa
postupom èasu dostávajú do skutoènej produkènej fázy.
Príkladom takéhoto zariadenia je aj produkt CamWear od
www.mydejaview.
firmy s príznaèným názvom DejaView (w
com). Ide o kameru, ktorá je pripevnená na okuliare alebo
na èiapku pouívate¾a a umoòuje ve¾mi jednoducho za−
znamena obraz a zvuk okolo neho. Model CamWear 100
zaznamenáva obraz s rozlíšením 320 × 240 bodov, a to
vo formáte MPEG−4. Zvuk je zaznamenávaný s parametra−
mi 16−bit., 32 kHz. Cena zariadenia je 400 USD, prièom
súèasou dodávky je aj SD karta s kapacitou 64 MB. Pod¾a
výrobcu je toto zariadenie schopné po stlaèení tlaèidla
nahra obraz v dåke 30 sekúnd. O napájanie sa stará
nabíjate¾ná batéria s kapacitou 2000 mAh, pod¾a výrobcu
vydrí na 4 hodiny prevádzky. Celé zariadenie sa skladá z
vlastnej kamery, kábla USB a prepojovacej jednotky so
šachtou pre SD karty. Pokia¾ na prepojovacej jednotke zvo−
líte stav Video−Out, môete okolitý obraz prezentova na TV
alebo nahráva na videorekordér. Cez kábel USB sa dá
odola aj takýmto hrozbám. Jeho prvá verzia je však
zameraná predovšetkým proti hackerom. Softvér kombi−
nuje klasické hackerské postupy a pouíva softvér hacke−
rov na vývoj stratégií útokov. Následne tieto stratégie
vyhodnocuje. Ak sa niektorá z nich ukáe ako úèinná,
zaradí ju do svojej databázy. Takto je moné vytvori stra−
tégie, „ktoré sa ešte len zrodia v mysliach hackerov“,
a pripravi sa na ne u v predstihu. Databáza scenárov
útokov by sa mala v reálnom èase aktualizova vo všet−
kých zabezpeèovacích systémoch, èo by malo umoni
náskok pred hackermi. Na podobnom princípe by mali
pracova aj ïalšie verzie tohto softvéru, ktoré by mali
prida AV ochranu, tým, e by dokázali predpoveda spô−
soby šírenia nových vírusov a èervov a tie odha¾ova ich
prípadné budúce verzie. Okrem pozitív má tento prístup
aj jedno ve¾ké negatívum. Program bude pravdepodobne
schopný vygenerova desiatky tisíc nových vzorov, ktoré
bude potrebné poui pri skenovaní AV ochranou. To zby−
toène spomalí jej postup a pritom nebezpeèenstvo náka−
zy týmito vírusmi bude iba hypotetické, pretoe ešte nebu−
dú v skutoènosti existova.
k tým benejším, nás zaujala najmä výdr na batérie. V prí−
pade plného výkonu modulu GPS a pri plnom
podsvietení displeja vás toto PDA bude
navigova 5,5 hodiny. Ak sa
uskromníte a GPS zapnete do tak−
zvaného trickle módu, súkromný navi−
gátor vám vydrí ešte o dve hodiny dlh−
šie. Len pre porovnanie: v benej prevádz−
ke na jedno nabitie zvládne slúi pribline
12 hodín. Vzh¾adom na povahu produktu sa
v balení nachádza aj adekvátne vybavenie
na montá do auta. Okrem nabíjaèky do
auta je to aj špeciálna montána súprava,
pomocou ktorej si PDA v aute namontujete
tak, aby vám nahradil spolujazdca−navigáto−
ra. Cena za prvenstvo v tomto prípade ani nie
je premrštená – ceny sa pohybujú v prepoète
od 16 do 18−tisíc korún.
Obsah pevného disku preèítate
len so správnym prstom
Spoloènos Memory Experts International predstavila na
výstave RSA v USA nový typ externého pevného disku. Má
zariadenie pripoji k poèítaèu a zaznamenáva tak okolité
scény priamo do neho. Nevýhodou zariadenia je to, e
nedokáe nahráva video v tme a nie je odolné nepriazni−
vému poèasiu (napr. daïu).
Firma pripravuje aj ïalšie produkty tohto typu. Model
200XP by mal by schopný zaznamena a 4 hodiny videa
a jeho cena by mala by okolo 500 USD. Na záznam
videa však bude potrebné poui vreckový poèítaè. Na−
priek tomu 4 hodiny záznamu by mali postaèova na to,
aby ste si mohli neskôr pozrie, èo ste kam poèas dòa asi
dali.
Lacná pamäová karta
ako náhrada klasického
fotofilmu?
Spoloènos SanDisk príde na trh so zaujímavou novinkou.
U od decembra realizuje marketingové testy predaja
novej pamäovej karty na jednorazové pouitie. Znamená
to, e na túto pamäovú kartu nahráte dáta len raz
a neskôr sa nebudú da zmaza. SanDisk si s¾ubuje
úspech novej karty u bených pouívate¾ov digitálnych fo−
toaparátov v Severnej Amerike a od polovice februára sa
objavia v sieti amerických supermarketov. Bení pouíva−
telia pod¾a výskumov SanDisk toti len fotografujú zábery
a neskôr si ich dajú spracova do špecializovaného foto−
labu. Monos opakovaného záznamu fotografií vlastne
ani nepouívajú. SanDisk prichádza na trh najprv s kapa−
citou 32 MB a vyhotovenie karty bude SecureDigital
vreckové rozmery a jeho obsah mono chráni pred zne−
uitím. K údajom na disku sa toti dostanete len vtedy, ak
sa zhoduje váš odtlaèok prsta s odtlaèkom uschovaným
v databáze na disku.
Disk pouíva 128−bitové šifrovanie AES (Advanced
Encryption Standard) a na trh práve teraz prichádzajú vyho−
tovenia s kapacitou 20 a 40 GB. Naplánované sú však aj
vyššie kapacity. Disk má ochranu proti poškodeniu pri páde
z výšky 3 metre. K poèítaèu sa pripája pomocou portu USB
2.0. Napájanie disku môe by realizované tie pomocou
portu USB alebo pomocou externého napájacieho zdroja.
V databáze odtlaèkov môe by spolu 10 rôznych odtlaèkov,
alternatívne sa bude da poui aj 9−miestny prístupový kód.
Výrobca pre kadého pouívate¾a odporúèa zada minimál−
ne 2 odtlaèky, èím sa zamedzuje riziko problémov pri pore−
zaní prsta. Cena disku s kapacitou 20 GB je 450 USD,
40 GB disk stojí 650 USD. Oba výrobky sú aktuálne dostup−
né na americkom trhu, do polovice roka sa tieto disky obja−
via aj na európskom trhu.
EMI pripúša nekompatibilitu CD chránených
proti kopírovaniu
Konkrétne tak urobila v prípade austrálskeho fanúšika
operaèného systému Linux, ktorý sa obrátil na EMI s otáz−
kou, preèo jeho Massive Attack CD nefunguje v benom
prehrávaèi ani v jeho PC s nainštalovaným systémom
Linux. Po roku mu spoloènos odpovedala, e táto neprí−
jemnos mohla vzniknú vinou nekompatibility chránených
CD, prièom nezabudli doda, e nové verzie chránených
CD by mali by na trhu u v apríli tohto roka. Ochrana CD
z dielne EMI je údajne zabezpeèená umelým pridávaním
chýb na CD. Tie sa neprejavia v prípade, e CD prehrá−
vate v prehrávaèi so vstavanou korekciou chýb. Takúto
funkciu však nemajú bené CD mechaniky zabudovávané
do PC, èo obmedzuje kopírovanie, ale aj prehrávanie
týchto nosièov na PC. Na CD chránené proti kopírovaniu
z dielne EMI majú aké srdce aj motoristi – na CD pre−
hrávaèoch v autách si ich pre nekompatibilitu toti nevy−
poèujú.
Softvér DVD X Copy nelegálny!
O súdnom spore medzi hollywoodskymi producentmi
a spoloènosou 321 Studios, ktorého predmetom bol prog−
ram DVDxCopy, sme vás u informovali. Tentoraz je tu roz−
hodnutie federálneho súdu v Los Angeles. To je pre 321
Studios dos nepríjemné, na druhej strane potešilo zástup−
cov Hollywoodu. Súd toti dal za pravdu štúdiám zastupo−
vaným MPAA (Motion Picture Association), keï rozhodol, e
softvér na kopírovanie DVD je nelegálny. V rozhodnutí súd
nariadil spoloènosti 321 Studios produkt DVD X Copy stiah−
nu z distribúcie. Toto opatrenie sa má realizova do jed−
a CompactFlash. Cena kariet v maloobchodnej sieti je
15 USD za kus a pod¾a výrobcu táto kapacita postaèuje
na 50 fotografií (prirodzene, závisí od nastavených para−
metrov digitálneho fotoaparátu). V polovici tohto roka
príde na trh jednorazová karta s kapacitou 64 MB a jej
cena bude 25 USD. Naplánované sú aj vyhotovenia Me−
mory Stick Pro a xD−Picture Card. Karty sa uvádzajú pod
obchodným názvom Shoot & Store. Spoloènos SanDisk
zároveò s novými kartami ohlásila aj prehliadaè Digital−
Viewer, ktorý umoní prehliadanie nasnímaných obráz−
kov na TV bez pouitia PC.
ného týdòa. S oh¾adom na vyhlásenie spoloènosti 321
Studios, ktoré je k dispozícii na jej stránkach – http://
www.321studios.com/PRESS/2.20.2004.htm, však mono
predpoklada, e firma sa len tak ¾ahko nevzdá a bude
v spore pokraèova. Zaujímavo toti vyznieva informácia
v uvedenom dokumente, e softvér bol v predaji a do 27.
februára, èo bolo síce presne v súlade s rozhodnutím súdu,
na druhej je to však dôkaz, e 321 Studios len tak ¾ahko
neustúpi. Ostatne aj prezident spoloènosti Robert Moore
konštatoval: „Aký je rozdiel medzi vytvorením kópie hudob−
ného CD na osobné pouitie a vytvorením kópie DVD na
rovnaké úèely?“
AMD aj Intel zlacòovali
Tentoraz však kadý s inou filozofiou. Kým Intel zlacnil iba
trojicu mikroprocesorov pre notebooky a zlacnenie bolo
v jeho prípade skôr kozmetické, AMD siahla k razantnejšie−
mu pohybu v cenníku. Intel zníil ceny iba mikroprocesorov
Mobile Celeron. Ide o verzie pracujúce na frekvenciách 2,2,
2,4 a 2,5 GHz, prièom ceny sa zníili zo 112 USD na 96
USD (2,2 GHz), 134 USD na 112 USD (2,4 GHz) a zo 149
USD na 134 USD (2,5 GHz), zlacnenie sa teda pohybuje
v rozmedzí od 10 do 16 %. AMD uvádza na trh ïalší mobil−
ný mikroprocesor. Tentoraz ide o Athlon XP−M 2600+, kto−
rého cena je pre AMD v tejto triede obvyklých 99 USD.
Ïalšími zmenami v cenníku sú „odchody“ nasledujúcich
mikroprocesorov: Athlon XP 2100+ a 2000+; Athlon MP
2200+, 2000+, 1800+ a Low Voltage Athlon XP−M
1600+. V novom cenníku AMD sa menili ceny takmer všet−
kých rodín mikroprocesorov. Jedinou výnimkou sú Athlony
64 (vo všetkých mutáciách), ktorých ceny ostali nezmenené.
Zato v ostatných rodinách sa ceny pohli dos výrazne, roz−
pätie zliav je od 7 do 53 %. Najvýznamnejší cenový pokles
nastal pri mikroprocesoroch z rodiny Opteron, špeciálne zo
série 800, kde cena najvyššieho modelu 848 klesla z 3199
USD na 1514 USD. Desktopové a mobilné Athlony šli
s cenami dolu do 20 %.
IBM predstavil Microsoft Office pre Linux
IBM predstavil v rámci iniciatívy prezentácie Linuxu ako
alternatívu pre desktop Microsoft Office pre OS Linux. Na
tomto projekte sú zaujímavé hneï tri fakty: Microsoft na
òom priamo nespolupracoval, IBM sa venuje desktopom,
ale najmä snaha zo strany IBM zatraktívni takto Linux pre
bené desktopy. Microsoft sa od spolupráce na modifikácii
svojho kancelárskeho balíka dištancuje. Hovorca Micro−
softu uviedol len to, e na tomto projekte priamo s IBM
nespolupracujú, a teda predpokladajú, e v prípade balíka
Office pod Linuxom ide o spúšanie prostredníctvom emu−
látora.
Konkurencie
sa nebojím!
Peter Lang, DATALOCK
Baví vás práca s ¾uïmi, vzrušenie konkurenèného
boja alebo technologické monosti IT? Èo vás na tejto
práci, naopak, ubíja?
Práca s ¾uïmi ma na tom, èo robím, asi baví najviac. Zároveò je to však aj to, èo spôsobuje èloveku
najviac stresov. Konkurenti èi technológia nedokáu pripravi také ve¾ké prekvapenia ako ¾udia,
s ktorými pracujeme, èi u sú to zákazníci, alebo
naši pracovníci. Druhou oblasou, ktorá ma v našej
èinnosti teší, je to, e je dynamická. Stále pracujeme s nieèím novým, musíme a chceme sa uèi. A èo
je dôleité, obklopujú ma v tejto brani ¾udia, ktorí
nehodlajú ustrnú, stále sa vyvíjajú, nieèo nové
skúšajú, uèia sa a mòa tým tie ahajú dopredu.
Konkurenèný boj vo mne nevzbudzuje nijaké
mimoriadne emócie, nemám potrebu niekoho porazi alebo sa stava na nejaký pomyselný stupeò
víazov. Keï sa stretnem s našimi konkurentmi,
nerobí mi problém sadnú si s nimi, porozpráva
sa. Koniec koncov je viac toho, èo nás toho spája,
ako rozde¾uje. Riešime rovnaké otázky, boríme sa
s rovnakými problémami. A ak sa stretneme v konkurenènom boji o zákazku, vyznávam dodriavanie
„paktu o neútoèení“. Naším cie¾om nie je poráka
konkurencie, ale naše víazstvo.
Ako vyzerá váš pracovný deò? Ko¾ko hodín denne
strávite za poèítaèom, na poradách, obchodných stretnutiach? Ko¾ko èasu strávite na sluobných cestách
týdenne èi mesaène?
V súèasnosti sa môj pracovný deò zaèína príchodom do práce okolo 8.00. Po preštudovaní mailov si pozriem základné ekonomické parametre
a od pol deviatej sa zaèína pracovný deò.
Spravidla 50 – 60 % èasu sú vopred naplánované
stretnutia a rokovania. Domov odchádzam väèšinou okolo 17.00 a 18.00. Niektoré veèery strávim
športom, iné nejako inak. Posledný rok mi pribudol
do programu ráno a cez víkendy náš pes, ale je to
vítaný prírastok povinností. Obèas ešte urobím nieèo pracovné aj doma. To väèšinou znamená, e si
nieèo preèítam, pozerám informácie na internete,
nieèo píšem, èo som cez deò nestihol, prípadne si
prezerám údaje v našom úètovníctve. Denne strávim za poèítaèom v priemere 3 – 4 hodiny, porady
a stretnutia zaberú pribline rovnaký èas. Sluobné
12
PC REVUE 4/2004
Ing. Peter Lang,
enatý, jedna dcéra, SVŠT, Stavebná fakulta,
programátor – analytik, od 5/1991 riadite¾
spoloènosti Datalock
cesty v mojom prípade znamenajú výjazdy mimo
Bratislavy 2-3 razy mesaène. Nemám rád èas stratený prepravou, a èo sa dá, si organizujem tak, aby
som ho tak stratil èo najmenej.
Ko¾ko mailov denne dostávate a ko¾ko z nich stíhate vybavi? Robíte aj doma? Viete si predstavi, e by
ste v budúcnosti iba „teleworkovali“?
Vïaka tomu, e som v práci viac-menej pred
spamom chránený, poèet mailov za deò sa pohybuje okolo 50. Ak ich poèet príliš narastá, radšej kolegov upozorním, e o všetkom nemusím vedie.
Nech si moje meno v CC odpustia, inak by som asi
nemal èas na niè iné.
Budúcnos strávená teleworkovaním asi nie je
reálna, robím s ¾uïmi a tam osobný kontakt niè nenahradí. Doma robím, len keï nieèo termínované
cez deò nestihnem v práci, nie je to pravidelne. Ak
to však je potrebné, veèer èi víkend obetujem. Snaím sa však, aby toho nebolo prive¾a. V minulosti
boli pracovné víkendy pre mòa pravidlom, dnes sa
tomu nevyhnem u len obèas. Lepšie sa mi robí,
keï mám cez víkend prestávky, poèas ktorých môem na problémy zabudnú.
Akým pouívate¾om ste z h¾adiska prijímania najnovších technológií? Ste pionier, ktorý chce ma kadú novinku ako prvý, alebo si radšej poèkáte na jej
všeobecné prijatie?
Snaím sa kroti svoju chu vyskúša všetko nové, èo ma zaujalo. Niekedy sa neudrím a vyrušujem kolegov od ich práce otázkami, ako by sa dalo
u nás vyui to èi ono. Nie som teda z tých, ktorí
èakajú, kým sa nieèo stane všeobecne prijímaným. Rokmi vo firme som u však „deformovaný“
– kadú informáciu, kadú novinku posudzujem
najprv z toho aspektu, ako to vyuijeme v Datalocku, bude nám to na nieèo dobré? Z toho má
„rados“ hlavne manelka. Keï ma pred èasom
vytiahla po rokoch na výstavu nábytku, ja som
lifestyle
tam našiel jediné – výrobcu pracovných stolov pre
firmu.
Stíhate sledova dianie v IT? Ako si udriavate odborný preh¾ad?
Snaím sa. Pomocou mi je internet a èasopisy. Nechávam si zasiela denne i vaše IT News. Tie správy, ktoré ma zaujmú, si pozriem podrobnejšie. Denne tak stratím do desa minút, èo nie je ve¾a na to,
aby èlovek zostal v obraze. Odoberám nieko¾ko odborných èasopisov a tie študujem doma. Týdenne
strávim nieko¾ko hodín na internete, kde zbieram
informácie o veciach, ktoré sa týkajú našej èinnosti. Okrem toho sa obèas zúèastòujem na odborných
konferenciách.
A na záver jedna biznis téma. Èo bude pod¾a vás
znamena vstup do EÚ pre slovenský trh IT? Sú slovenské IT firmy na vstup do EÚ pripravené? Budú vedie vyui výhody niších nákladov a schopné presadi sa aj v rámci krajín EÚ? Neobávate sa, naopak,
zvýšeného tlaku zahranièných ERP riešení na slovenský trh? Ako vyzerá budúcnos slovenských softvérových firiem, ako je Datalock?
Vplyv nášho zaèlenenia do EÚ bude pomerne ve¾ký. Prejavuje sa u v súèasnosti tým, e medzinárodné korporácie, èi u je to Dell, IBM, HP, alebo Siemens, budujú pracoviská so stovkami zamestnancov
na podporu svojich medzinárodných zákazníkov.
Nemono paušálne poveda, e slovenské firmy
nie sú pripravené na naše zaèlenenie do EÚ. Je však
mnoho firiem, ktoré ešte v tejto chvíli nevedia, èo
to pre ne skutoène prinesie (alebo èo im to odnesie
☺). Výhoda niších nákladov asi nie je u kadého
podstatná. Slovenské softvérové firmy vo väèšine
prípadov nie sú kapitálovo vybavené na to, aby
významne prerástli rámec Slovenska èi stredoeurópskeho regiónu. Tlak zahranièných ERP riešení
tu je u nieko¾ko rokov, jeho význam nebude rás
skokom. Zjednocovaním hospodárskych a ekonomických pravidiel sa však budú zniova bariéry na
vstup ïalších systémov, ktoré dnes a taký vplyv
pre významné odchýlky v legislatíve nemajú.
Slovenské softvérové firmy majú šancu na slovenskom trhu udra si silné postavenie ešte nieko¾ko
rokov. Jedným z dôvodov je ve¾ká „zotrvaènos“ zákazníkov. Dodávate¾ techniky, poskytovate¾ internetu – tí sa dajú vymeni ve¾mi rýchlo bez významných vplyvov na chod firmy. Zmena informaèného
systému si vyaduje (okrem najmenších firiem)
podstatne viac námahy, zdrojov a èasu. Preto nedôjde k zmenám skokom. Na druhej strane nové
vývojové cykly budú stále drahšie a drahšie a zaplati ich budú vedie len firmy so silnou a poèetnou klientelou. To u nebude stíha kadý. Preto je
stále pred nami všetkými obdobie integrácie alebo
stagnácie. Pod¾a toho, kto si ktorú cestu vyberie.
Na Slovensku je tradíciou vedie presne, èo nás
rozde¾uje, a to máva prednos pred tým, èo nás
spája. Musíme z toho vyrás my všetci a h¾ada cesty na spoluprácu. Väèšie softvérové firmy, kam
patrí aj Datalock, tento trend neobíde, aj keï na
proces zmeny máme mono trochu viac rokov ako
tí, ktorí majú menej silnú zákaznícku bázu alebo
ich produkty u technologicky zaostali. Verím, e
tento èas vyuijeme dobre v prospech našich zákazníkov a v náš prospech.
Ïakujeme za rozhovor.
R E V U E
REPORTÁ: IDF 2004
Od technológií
k riešeniam
Peter Orviský, San Francisco
Intel Developer Forum
aj napriek tomu, e je
firemnou akciou, patrí
k najvýznamnejším udalostiam
v oblasti IT. Tisícky vývojárov,
analytikov a novinárov tu majú
monos zozbiera nepreberné
mnostvo informácií
o novinkách a trendoch,
ktoré urèia vývoj v oblasti IT
minimálne na nasledujúci rok.
o prvý raz v histórii konferencie sa usporiadatelia rozhodli pre rozdelenie obsahu do dvoch
sekcií: System Conference a Platform Conference. Okrem desiatich keynote, ktoré patria k tradièným lákadlám IDF, mnostva prednášok si úèastníci mohli doplni informácie prehliadkou najnovších produktov a riešení. Najvyšší predstavitelia
Intelu tradiène prezentujú nové smery, technológie
a produkty v rámci svojich vystúpení – keynote.
P
DESKTOP ZMENENÝ
NA NEPOZNANIE
V ostatnom èase sa èoraz èastejšie stretávame
s názormi, e súèasné poèítaèe sú u také výkonné,
14
PC REVUE 4/2004
Tradiène sa o úvod konferencie IDF postaral CEO spoloènosti
Intel Craig Barrett
e pri bených aplikáciách nie je moné postrehnú
rozdiely vo výkonnosti systémov. Do znaènej miery
ide o mýtus, ktorý vychádza z momentálne zauívaného modelu pouívania poèítaèov. S riadnou
dávkou zjednodušenia mono poveda, e toto tvrdenie platí do momentu, keï na PC pouívate výhradne klasické kancelárske aplikácie. Len èo však
siahnete po práci s audiom, digitálnymi fotografia-
mi èi videom, prípadne po kombinácii spracovania
spomenutého obsahu, nebude u poh¾ad na výkonnos dnešných systémov a taký jednoznaèný. Hoci
treba uzna, e nie všetci pouívatelia PC sa venujú
profesionálnemu spracovaniu videa èi vedeckým
simuláciám, musíme vzia do úvahy aj to, e èoraz
viac pouívate¾ov svoje PC pouíva aj na takéto úèely. Rovnako nemono zabudnú ani na to, e s nárastom penetrácie digitálnych videokamier a fotoaparátov, rozširovaním ponuky distribuèných kanálov digitálneho obsahu (hudba, film a video) sa
budú nároky na výkon, ale aj jednoduchos pouitia
poèítaèov nasadených v úlohe domácich centier zábavy èi inteligentných „content serverov“ zo strany
pouívate¾ov zvyšova. K spomenutým základným
parametrom, ktoré definujú úitkovú hodnotu poèítaèa, sa však èoraz èastejšie pridávajú aj donedávna
„nepodstatné“ vlastnosti a parametre, ako konektivita, vybavenos rozhraniami a v neposlednom rade
aj také detaily, ako je hluènos. Situáciu v tejto oblasti azda najlepšie vystihol Louis Burns, ktorý uviedol, e éra poèítaèov, ktorú bolo moné charakterizova najmä nárastom výkonnosti, sa konèí. Pod¾a
jeho slov je najvyšší èas, aby vývojári pri práci na
nových systémoch brali na zrete¾ poiadavku èo najjednoduchšieho ovládania.
Poh¾ad na poèítaèe sa zaèína meni. Toto tvrdenie platí nielen v oblasti ich domáceho nasadenia,
odkia¾ táto poiadavka vychádza u dlhší èas, ale aj
v oblasti firemného nasadenia. Výrobcovia poèítaèov – a Intel s nimi – si èoraz viac uvedomujú, e
R E V U E
èasy, keï sme vystaèili s jediným poèítaèom, sú nenávratne preè. Okrem dnes u pomerne jasného
trendu, ktorým je konvergencia poèítaèov a produktov spotrebnej elektroniky, sa tak dostávame aj
k druhému, doposia¾ nie príliš prezentovanému –
dôslednej segmentácii poèítaèov. Jej cie¾om je ponúknu pouívate¾om poèítaè, ktorý by èo najlepšie
vyhovoval ich špecifickým poiadavkám. Pod¾a Intelu nejestvuje nijaká prekáka, ktorá by mohla
poèítaèom zabráni dosta sa na miesta, kde sme
s nimi nikdy nerátali. Tak ako povedal Louis Burns,
je tu èas, keï sa vývojári musia sústredi na vytvorenie riešenia, nie na vývoj výkonnejšieho poèítaèa.
K¾úèom k úspechu tejto myšlienky je pod¾a predstavite¾a Intelu vytvorenie všeobecných štandardov, ktoré umonia jednotlivým „špecializovaným“
poèítaèom vzájomnú komunikáciu, a to èi u
v rámci domácnosti, firmy, alebo globálneho prostredia. Pochopite¾ne, so zachovaním súkromia
a ochranou obsahu komunikácie. Ak sa podarí vytvori takýto model, majú poèítaèe novej generácie
ve¾kú šancu sta sa významným konkurentom zariadeniam spotrebnej elektroniky, prièom ponúknu
pouívate¾om rovnakú jednoduchos ovládania ako
produkty spotrebnej elektroniky, ale podstatne širšie monosti a variabilitu.
To, e spomínaný trend nie je iba otázkou fikcie,
ale pomaly sa stáva realitou, najlepšie dokumentuje zmena, ku ktorej došlo v oblasti segmentácie
trhu s poèítaèmi. Kým v minulosti sme poèítaèe
delili viac-menej intuitívne v závislosti od konfigurácie, teraz dochádza k zásadnej zmene. Intel toti
v kadoroène vydávanom „odporúèaní“ pre vývojárov poèítaèov a notebookov, ktoré nesie v prípade
osobných poèítaèov oznaèenie Desktop Platform
Vision Guide, definuje vo verzii na rok 2004 šes
typov osobných poèítaèov: Consumer Enthusiast,
Consumer Performance, Consumer Mainstream,
Recomended Corporate Stable Platform, Small
Form Factor Corporate Platform a School
Platform. Ako vidno, aj v tomto materiáli jasne dominujú poèítaèe urèené na
nasadenie v domácnostiach. Intel toti
definuje pre tento trh tri platformy, kým
na nasadenie vo firemnom prostredí dve.
Ïalšou novinkou je vytvorenie špecifikácie
poèítaèa urèeného na nasadenie v školách!
Význam segmentu domácich poèítaèov teda rastie. Dôvod je pod¾a Intelu jasný. Kým televízor má
v celosvetovom rozsahu takmer 70 % domácností,
poèítaè ani nie 15 %! Aj preto na budúci rok pribudne k poèítaèom v špecifikácii Desktop Platform
Vision Guide úplne nová kategória poèítaèov urèených pre digitálne domácnosti. Koncept Entertainment PC má zatia¾ oznaèenie 2005 „Sandow“ Concept Platform.
Samozrejme, všetky skupiny poèítaèov vyuívajú „stavebné prvky“ z ponuky Intelu, medzi ktorými nechýbajú aktuálne novinky. Pozrime sa teraz
na tie, ktoré sa na zmene osobných poèítaèov
v nadchádzajúcich mesiacoch budú podie¾a najvýznamnejšie.
BTX. Prvou významnou zmenou, ktorá èaká na
väèšinu poèítaèov v nadchádzajúcom roku, je prechod od formátu ATX k formátu BTX. Rovnako ako
ATX aj BTX je vlastne kombinácia skrinky, zdroja,
jednotlivých komponentov a systému chladenia.
V porovnaní so systémom ATX prináša nový for-
Nový formát BTX prináša výrazné zmenšenie rozmerov osob−
ných poèítaèov, do priestoru klasickej midivee formátu ATX
umiestnili pri prezentácii dvojicu poèítaèov v skrinkách BTX
a miniBTX.
mát BTX na prvý poh¾ad badate¾né zmenšenie rozmerov poèítaèa. Pritom sa zniuje tepelné zaaenie a zlepšuje prestup vzduchu systémom pri zachovaní minimálnej hluènosti systému ako celku.
Ide o podobný prechod, ako bol prechod z formátu
AT na ATX, ibae tentoraz by všetko malo prebehnú podstatne rýchlejšie. Prvou platformou, ktorá
by mala by dostupná vo formáte BTX, by sa mali
sta systémy postavené na èipovej súprave Grantsdale. Intel však jedným dychom dodáva, e je
nahradí doteraz pouívané rozhrania PCI a AGP.
Rozdiely medzi architektúrou zbernice PCI a PCI
Express sme naèrtli u v minulom roku, teraz len
zopakujme, e jej nástup je ïalším krokom v zmene komunikaèných rozhraní pouívaných v PC. Po
USB, FireWire a Serial ATA ide o ïalšie rozhranie,
ktoré prichádza so zmenou paralelného prenosu
údajov na sériový. K hlavným výhodám PCI Express
patrí výborná škálovate¾nos. Tá sa dosahuje poètom sériových prepojení a v závislosti od neho rozlišuje špecifikácia tohto rozhrania verzie PCI
Express ×1, ×2, ×4, ×8, ×12, ×16 a ×32. Keïe
prenos údajov v rámci PCI Express vyuíva hodinovú frekvenciu 2,5 GHz, je maximálna priepustnos
PCI Express ×1 250 MB/s, a teda u najslabšia verzia nového rozhrania poskytuje prenosovú rýchlos
porovnate¾nú so 66 MHz verziou klasického rozhrania PCI (to podporuje 266 MB/s). Ïalšou výhodou PCI Express je, e spomínaná šírka prenášaného pásma platí pre jeden smer prenosu. Ak teda
prostredníctvom zbernice PCI Express prepojíme
zariadenia, ktoré budú schopné duplexnej komunikácie, môeme dosiahnu a dvojnásobnú (500
MB/s) šírku prenášaného pásma. Zbernica PCI
Express by sa mala v desktopových systémoch objavi v troch verziách: ×1, ×4 a ×16. Prvá verzia
nahradí na základných doskách klasické sloty PCI
a bude urèená na doplnenie poèítaèa rozširujúcimi
kartami s rozhraním PCI Express. Na trhu sa zrejme objavia aj základné dosky s klasickými slotmi
PCI, ktoré budú pouíva na pripojenie k PCI
Express špeciálne mosty. Druhá verzia rozhrania sa
bude na základných doskách vyuíva iba v prípade, e na nich bude integrovaná sieová karta pre
gigabitový ethernet. Najvýkonnejšia verzia PCI
Express sa stane náhradou rozhrania AGP. V porovnaní s ním ponúkne podstatné zvýšenie
prenosovej rýchlosti z 2 GB/s
(súèasné AGP 8×) na 4 GB/s pri
jednosmernom prenose, respektíve 8 GB/s pri duplexnom
prenose údajov. Praktické nasadenie PCI Express je minimálne
v oblasti grafických kariet doslova na spadnutie. Tak ATI Technologies, ako aj nVidia majú pripravené nové modely grafických kariet
s týmto rozhraním.
„Extrémna“ grafika od Intelu.
Základom digitálnej domácnosti bude pod¾a Intelu tichý
poèítaè konceptu Sandow, ktorému sme nazreli a do
útrob...
pravdepodobné, e v prípade tejto platformy budú
nejaký èas koexistova oba formáty – tak odchádzajúci ATX, ako aj nastupujúci BTX.
PCI Express. Kým na minulom IDF sa o PCI
Express iba hovorilo a vidie sme mohli len zopár
prototypov, teraz je PCI Express realitou. Takpovediac na spadnutie je uvedenie nových èipových
súprav Grantsdale a Anderwood. Tie budú natívne
podporova nový typ zbernice, ktorá v poèítaèoch
Hoci si to iba málokto uvedomuje, spoloènos Intel nie je iba najväèším výrobcom mikroprocesorov, ale rovnakú pozíciu má aj v oblasti
produkcie grafických èipov. Toto postavenie mu
zabezpeèujú grafické èipy integrované na základných doskách. Na tie sa v minulosti znášalo
mnostvo kritiky pre ich nie práve oslnivý výkon.
Tieto èasy sú však u definitívne preè. V súèasnosti pouívané èipy na báze Intel Extreme Graphics 2
tento mýtus dokonale eliminovali. Okrem najmodernejších poèítaèových hier si toti poradia v kadej aplikácii. Intel na tento rok pripravil novú generáciu grafiky s oznaèením Intel Extreme Graphics
3, ktorá mu má pomôc zvýši výkon aj v hrách.
Intel toti do nového èipu integroval podporu
DirectX9, PixelShader 2.0 a hardvérovú podporu
VertexShader.
Rovnako ako pripravované èipy ATI a nVidie aj
nový grafický èip Intelu bude na pripojenie k sys-
4/2004 PC REVUE
15
R E V U E
tému pouíva rozhranie PCI Express. Priaznivý
vplyv na výkon bude ma aj podpora technológie
DVMT (Dynamic Video Memory Technology), vïaka
ktorej si môe grafika v prípade potreby dynamicky alokova potrebnú èas pamäte. Tento systém
správy pamäte dovo¾uje flexibilnejší manament
systémovej pamäte. To je moné jednak vïaka implementácii rozhrania PCI Express, ktoré umoòuje
grafickému èipu rýchlejšiu komunikáciu s pamäou, a jednak vïaka nasadeniu pamätí DDR2. Intel
nezabudol do nového èipu integrova podporu
dvoch výstupov pre monitory so vstupmi VGA alebo DVI. Ide o historicky prvú integrovanú grafiku
disponujúcu takouto monosou.
Azalia a Dolby v PC. Na to, aby sa poèítaèe
mohli sta multimediálnymi centrami domácností,
museli nasta významné zmeny. Najnovším príspevkom Intelu má by implementácia vysokokvalitného audia. Intel na IDF oznámil nieko¾ko no-
Okrem èipu Azalia, ktorý prináša do PC osemkanálový zvuk (7.1), predstavil Intel aj výsledky spolupráce s Dolby Laboratories. Práve v rámci nej bol
vytvorený program certifikácie osobných poèítaèov, nazvaný Dolby PC Logo Program. V rámci neho
budú produkty, ktoré splnia predpísané špecifikácie, oznaèované logami Dolby Pro Logic IIx, Dolby
Virtual Speaker a Dolby Digital Live.
NOVÁ GENERÁCIA NOTEBOOKOV
Notebooky sa v minulom roku stali ahúòmi péceèkového trhu. Prakticky všetci výrobcovia oèakávajú rovnaký vývoj aj v tomto roku. Intel s nimi
súhlasí a vehementne podporuje prechod od
klasických desktopov k notebookom. O správnosti
tohto prístupu
Koncepty notebookov
Florence pútali na IDF
zaslúenú pozornos
viniek z tejto oblasti. Prvým je audioadaptér
Azalia, ktorý má pouívate¾om poskytnú audio
v kvalite, akú sme doposia¾ v PC nepoèuli. Toto nie
je iba citácia z prezentácie èi tlaèovej správy, ale
konštatovanie na základe vlastnej skúsenosti
v rámci návštevy v Dolby Laboratories. Tam sme
v posluchovej sále, kde vývojári Dolby testujú nové
technológie, mali monos vypoèu si nieko¾ko
ukáok z filmov. Prehrávali sa na poèítaèi, ktorý
mal ako zvukovú kartu inštalovaný práve adaptér
Azalia. Poviem vám, záitok to bol naozaj intenzívny a nemusela by sa zaò hanbi ani zostava domáceho kina renomovaného výrobcu z vyššej kategórie. Pre mnohých úèastníkov prezentácie bola kvalita zvuku prekvapením.
16
PC REVUE 4/2004
ho presviedèa reakcia trhu na
uvedenie Centrina, ktoré je najúspešnejšou novinkou Intelu. Kým ešte na jesennom IDF
bolo centrinových notebookov viac v podobe prototypov, tentoraz robilo Anandovi Chandrasekherovi na pódiu spoloènos šes desiatok notebookov zaloených na tejto platforme. Aby rovnaký trend pokraèoval, treba pouívate¾om ponúknu nové monosti. Tie obyèajne prichádzajú vo
forme implementácie nových, výkonnejších komponentov. Intel, èi skôr jeho vývojári, sa však aj
v oblasti notebookov drí slov, ktoré vyriekol
Craig Barrett: „Dôleité je ponúknu pouívate¾om
hotové riešenia.“ Azda najefektívnejším splnením
týchto slov bola práve prezentácia, ktorú predviedol Anand Chandrasekher. Úèastníci IDF v nej
mali monos vidie (tí šastnejší spomedzi novinárov si na ne na pár sekúnd aj siahnu) trojicu
notebookov konceptu Florence.
Hlavnou novinkou prvého polroka bude v tejto
oblasti uvedenie mikroprocesora Pentium M s jad-
rom Dothan, ktorý sa bude rovnako ako desktopový Prescott vyrába 90 nm technológiou.
To je však iba jedna z mnohých zmien. Ove¾a
viac ne samotný Dothan ich do notebookov prinesie èipová súprava Alvisio. Tá prinesie do notebookov podporu pamätí DDR2, zvýši ich maximálnu kapacitu na 2 GB, umoní nárast frekvencie systémovej zbernice (na 533 MHz v spojení s Dothanom), zavedie rozhranie Serial ATA (dva porty)
a grafiku na báze Intel Extreme Graphics 3.
V oblasti rozhraní sa toho ve¾a nezmení. Ponuka
ostane na dnešnej úrovni. Základom budú USB 2.0
a FireWire. Sloty pre karty PC Card však vystrieda
nový štandard Express Card. Ten prinesie konštruktérom monos pripoji externé zariadenia
s rozhraním PCI Express alebo USB 2.0.
Poïme sa však pozrie na to, èo všetko tieto novinky prinesú v reálnych produktoch. Najefektívnejším spôsobom prezentácie je príklad
a tým boli notebooky u zmieneného
konceptu Florence. Išlo o trojicu
modelov, ktoré z poh¾adu Intelu definujú základné segmenty notebookového trhu.
Najmenším notebookom tohto konceptu bol model s 12" LCD displejom, patriaci
do kategórie ultraprenosných notebookov. Intel
ho oznaèil priliehavým názvom „na cestách“.
Napriek malým rozmerom má pouívate¾ovi ponúknu komfort a výkon beného poèítaèa
kdeko¾vek na cestách. Výdr pri práci na batérie sa má aj pri tomto type notebookov blíi
pracovnému dòu. Zaujímavosou je implementácia kamery a posilnenie bezpeènosti integráciou snímaèa odtlaèkov prstov.
Stredným modelom bol notebook s 15" LCD
displejom, ktorý sa má sta plnohodnotnou
náhradou kancelárskeho poèítaèa. Aj preto
dostal oznaèenie Virtuálna kancelária. Notebooky tejto triedy majú pouívate¾ovi ponúknu
monos celodennej práce na batérie a výkon
porovnate¾ný s beným desktopovým poèítaèom.
To všetko pri prijate¾nej prenosnosti systému.
Rovnako ako predchádzajúci model aj tento disponuje zabudovanou videokamerou, ku ktorej treba
priráta aj implementáciu technológie sprístupòujúcej pouívate¾ovi komunikáciu prostredníctvom
aplikácií Instant Messagingu aj pri vypnutom notebooku. Na tento úèel je notebook vybavený špeciálnym LCD displejom, integrovaným do veka klasického displeja.
Najrozmernejším a najvýkonnejším notebookom v ponuke bol model s oznaèením mobilné PC
na zábavu so 17" LCD. V podstate ide o poèítaè
zabudovaný do tenkého LCD displeja. Poviem vám,
skôr ako notebook mi tento model pripomína prenosný poèítaè. V prípade presunu má tvar „tašky“,
na LCD je toti masívna rukovä, ktorá zjednodušuje prenášanie. Prístroj sa prakticky nedá pouíva inde ako v kancelárii alebo doma. Celý poèítaè
je zabudovaný v tele LCD displeja, v ktorom sa nachádza aj podstavec na jeho ¾ahšie umiestnenie na
pracovnom stole. Pri prenášaní prístroja je v podstavci umiestnený modul bezdrôtovej klávesnice,
ktorý obsahuje aj touchpad a bezdrôtový telefón.
Rovnako ako predchádzajúce modely konceptu Florence aj tento disponuje videokamerou a snímaèom odtlaèku prsta. Navyše je v okolí kamery in-
tegrovaná štvorica mikrofónov, ktorá v spolupráci so špeciálnym softvérom umoòuje zvýši efektívnos rozpoznávania hlasových povelov a diktovaného textu.
NA PRAHU ÉRY TERA
Bol som na piatich IDF, zail som pä prezentácií šéfa
technológií Intelu Patricka Gelsingera. Kadá bola síce iná
obsahom i formou, všetky však mali spoloèného menovate¾a – výkon, ktorý podal CTO Intelu. Rovnako ako na
minulých IDF bolo toto vystúpenie vrcholom podujatia.
V òom nás tento chlapík previedol svetom technológií, èi
skôr svetom, ktorý technológie zmenia na nepoznanie.
Obsah naznaèil hlavný headline prezentácie. Tentoraz
bol ústredným motívom príchod èias, keï všetko, èo bude
s IT a vlastne aj naším ivotom súvisie, bude merané
zahàòa pod pojem efektívnos architektúry. Riešením
bude vytvorenie škálovate¾nej a programovate¾nej architektúry. Intel prezentoval zámer vytvori „adaptívny kremík“, teda polovodièové súèiastky, ktoré poskytnú riešenie uvedeného problému.
Ïalším problémom, ktorý je z poh¾adu výkonnosti nových generácií èipov ve¾mi pálèivý, je teplo. Keby všetko
šlo bez zmeny, èoskoro by sa tepelný výkon špièkových
mikroprocesorov priblíil tepelnému výkonu atómového
reaktora. Význam tohto problému sa neustále zvyšuje aj
s prechodom na stále menšie polovodièové štruktúry,
ktoré musia odoláva vysokým teplotám. Riešením sú nové materiály a ruka v ruke s nimi aj nové spôsoby chladenia. Ako však uviedol Patrick Gelsinger, ku koneènému
riešeniu tohto problému sme zatia¾ nedospeli.
TOP NOVINKY
Z takej záplavy noviniek, akú prinieslo IDF, sa
naozaj ve¾mi ako vyberá to najvýznamnejšie.
Intel toti na jarnom IDF pravidelne predstavuje produktové novinky, ktoré sa na trhu objavia
v priebehu aktuálneho roka, a technológie, ktoré sú významné z dlhodobého h¾adiska. Inak to
nebolo ani tento rok. Spomínanej „špecifikácii“
pod¾a môjho názoru najviac zodpovedajú nasledujúce štyri novinky, predstavené na IDF.
LCOS „obraz“ od Intelu? Druhou novinkou, ktorú Intel na IDF prezentoval takpovediac
opakovane (premiéru mala na januárovom CES),
bol zobrazovací prvok LCOS. Z poh¾adu Intelu
ide o historický produkt, spoloènos ním toti
vstupuje do segmentu zobrazovacích technológií. Zjednodušene mono tento prvok opísa
ako LCD displej vytvorený na kremíkovom substráte (to je vlastne preklad skratky). Nový prístup prináša v porovnaní s tradiènými LCD zobrazovacími prvkami a èipmi DMD podstatné
Patrick Gelsinger, CTO Intelu nám opä predviedol nádherné divadlo, v hlavnej
zníenie nákladov na výrobu. K¾úèom k tomuto
úlohe boli opä technológie. Videli sme 300 mm wafer, „vyplnený“ pamäovými
úspechu je, e výroba LCOS sa realizuje štanèipmi vyrobenými 65 nm technológiou
dardnou technológiou CMOS. V priebehu IDF
sme mali monos vidie nieko¾ko prezentácií
ve¾koplošných zobrazovacích jednotiek, ktoré by sa pod¾a
v jednotkách s predponou tera-. Po struènej exkurzii do
Intelu mali sta hlavnými „zobrazovaèmi“ v našich digihistórie IT nás Patrick prostredníctvom informaèného
tálnych domácnostiach. Intel si, samozrejme, uvedomuje,
ataku „preniesol“ do budúcnosti, v ktorej, ak budeme
e vstupuje do segmentu, kde sú etablované najmä firmy
chcie prei, budeme sa musie vedie vyrovna s prívaz oblasti spotrebnej elektroniky, ako aj to, e súboj s klalom informácií, ktoré na nás budú útoèi doslova na kasickým CRT obrazovkami, LCD displejmi, projektormi
dom kroku. Èiastoène situáciu prirovnal k ¾udskému ia plazmovými displejmi nebude pre nováèika LCOS vôbec
votu, poèas ktorého vlastne neustále zhromaïujeme,
jednoduchý. V Inteli preto stavili na modernizáciu a komtriedime, ukladáme a následne vyuívame informácie. Ich
ponenty LCOS vyrábajú výhradne s rozlíšením zodpoveobjem sa však s rozvojom spoloènosti neustále zvyšuje. To
dajúcim HDTV (High Definition TV) a pomerom strán 16:9.
kladie nemalé nároky na ¾udí, ktorí sa vplyvom toho
Kvalita obrazu pri novom prvku v mnohých oblastiach
menia. Rovnako sa pod¾a Patricka Gelsingera musia zmeprekonáva tradièné zobrazovacie technológie, èi u sleduni aj technické prostriedky na spracovanie informácií.
jete video, hráte hry, prezeráte digitálne fotografie, alebo
Niekde prídu k slovu jednoúèelové stroje, inde vystaèíme
LCOS vyuívate iba ako displej poèítaèa. Okrem technolos osobným poèítaèom, ale je èoraz viac riešení, kde treba
gickej vyspelosti a natívnej podpory HDTV hovorí v prosnasadi najvýkonnejšie servery. Výber vhodného nástroja
pech nasadenia LCOS aj cena, ktorá by mala by výrazne
je však iba jednou stránkou veci a nie je iadnym tajomnišia ako pri plazme èi LCD s rovnakými rozmermi.
stvom, e tak ako dnešná generácia osobných poèítaèov
Osobne si myslím, e LCOS o pár rokov doslova dobyje
disponuje výkonom superpoèítaèov spred desiatich rokov,
naše obývaèky. Predstavitelia Intelu sa v tomto smere
rovnako to bude aj v budúcnosti. Hlavným problémom,
vyjadrili dos pragmaticky: „Preèo by ste si kupovali telektorý pod¾a Patricka Gelsingera leí pred vývojármi, je
vízor s 20" obrazovkou, keï si za rovnaké peniaze budete
odstránenie rozdielu medzi zloitosou èipov a ich výkonmôc kúpi 50" HDTV?“ Nu, váne slovo do bitky a som
nosou. Kým v minulosti sa zdalo, e rovnako ako sa
naozaj zvedavý, ako zareagujú výrobcovia spotrebnej
vplyvom Moorovho zákona zvyšuje poèet tranzistorov
elektroniky. Zaèína to toti vyzera tak, e naše digitálne
v èipoch a tým aj ich monosti, sa zvyšuje aj ich výkon,
domácnosti budú celé „Intel inside“...
dnes je zrejmé, e posledná èas tohto tvrdenia neplatí.
Okrem poètu tranzistorov a pracovnej frekvencie sa toti
Wireless USB. Na IDF sme mali monos vidie aj prena výkonnosti podie¾ajú aj ïalšie parametre, ktoré Intel
zentácie viacerých nových technológií. Z poh¾adu všeobec-
R E V U E
Budúcnos Itania je pod¾a Intelu neohrozená...
I keï to z nášho obrázka môe vyzera, e Itanium 2 a šéf
serverovej divízie Intelu Mike Fister to majú „nahnuté“,
pán Fister vraví: „Itanium 2 je najvýkonnejším 64−bitovým
mikroprocesorom, v jeho vývoji budeme pokraèova.“
...to ostane v platnosti aj po príchode Intel Extended Memory 64 Technology, 64−bitového x86 procesora Xeon
nej akceptácie a potenciálu sa dá za najperspektívnejšiu z nich oznaèi technológia UWB, ktorú Intel
spoloène s ïalšími šiestimi desiatkami firiem, zdruenými v MBOA (Multi-band OFDM Alliance), „prekrstil“ na Wireless USB. Ide o koncept prvého rozhrania,
ktoré by malo zo sveta poèítaèov úplne odstráni
potrebu prepájania jednotlivých zariadení prostredníctvom káblov. Wireless USB poskytne rovnakú prenosovú rýchlos ako USB 2.0, vïaka èomu bude
ideálnym komunikaèným kanálom tak na prepájanie
poèítaèa a periférií, mobilných telefónov a PDA, ako
aj poèítaèov a zariadení spotrebnej elektroniky.
Na IDF sme mali monos vidie funkèný systém,
ktorý prenášal prostredníctvom tohto rozhrania
údaje z digitálneho fotoaparátu a videokamery do
poèítaèa, a synchronizáciu údajov medzi PDA a desktopom. Myslím, e nik z nás, èo sme mali monos
prezentáciu tejto technológie vidie, nepochybuje
o potenciáli, ktorým Wireless USB disponuje.
18
PC REVUE 4/2004
Z technického h¾adiska je Wireless USB zaloené
na komponentoch, ktoré Intel vyvíjal v rámci programu Radio Free Intel. Vïaka nasadeniu štandardnej výrobnej technológie CMOS mono komponenty pre Wireless USB vyrába vo ve¾kých sériách
s minimálnymi nákladmi. To sa priaznivo prejaví
na cene zariadení, do ktorých bude Wireless USB
implementované. Rovnako ako v prípade štandardov WiFi aj v prípade Wireless USB bolo základným
problémom nájs vhodné pásmo, ktoré by sa pouívalo na komunikáciu. Komponenty Wireless
USB sú schopné komunikova v pásme od 3,1 do
10,6 GHz, prièom konkrétne pásmo, v ktorom budú
zariadenia pracova, bude prispôsobené štandardom IEEE a oblasti sveta, v ktorej sa pouívate¾
nachádza. Úplná rýchlos USB 2.0 sa v rámci Wireless USB dá dosiahnu na vzdialenos do 2,6 metra.
So zvyšujúcou sa vzdialenosou komunikujúcich
zariadení, samozrejme, dochádza k poklesu maxi-
málnej prenosovej rýchlosti. Napríklad vo vzdialenosti do 11,5 metra je garantovaná prenosová
rýchlos 100 Mbit/s. Prvé produkty vyuívajúce
Wireless USB sa majú na trhu objavi ešte do konca
tohto roka, osobne by som však skôr ako reálny
termín videl a zaèiatok budúceho roka.
V súvislosti s Wireless USB mi nedá nespomenú, e pôvodne si chcela vyuitie technológie
UWB vyhradi americká armáda. V jej plánoch sa
technológia oznaèovala LPI/D (Low Probability of
Interception and Detection – malá pravdepodobnos
príjmu a detekcie).
Výrobné technológie. Aké by to bolo stretnutie vývojárov Intelu, keby neprišla reè aj na posun
vo výrobných technológiách polovodièov? V minulom roku zaèal Intel, ako prvý producent polovodièových súèiastok, sériovú výrobu prostredníctvom 90-nanometrovej technológie. Od zaèiatku
februára dodáva mikroprocesory Prescott, ktoré sú
òou vyrábané. Pochopite¾ne, v priebehu tohto roka
sa bude poèet produktov vyrábaných touto techno-
R E V U E
lógiou rozrasta. Najblišie sú na pláne mikroprocesory Pentium M, Xeony a po nich budú nasledova pamäte StrataFlash. Práve prototypy naposledy
menovaných boli na IDF po prvý raz verejne prezentované. Do sériovej výroby by sa mali dosta
v druhom polroku, prièom Intel oznámil, e pamäte sa zaènú vyrába vo vyhotovení s kapacitou 256
Mb a 512 Mb.
I keï je 90 nm výrobná technológia horúca novinka, vývoj sa zastavi nedá. Vo výskumných laboratóriách sa u pracuje na príprave ïalších generácií výrobných procesov. Nasledujúcim krokom na
ceste zmenšovania polovodièových štruktúr je 65
nm výrobná technológia. Aj v rámci IDF Intel prezentoval, e v jej vývoji spravil riadny pokrok. Veï
kým na jesennom IDF sa o tejto technológii iba
hovorilo, teraz mali predstavitelia Intelu v rukách
prvé produkty, ktoré òou boli vyrobené! Istee, ide
iba o prototypy produkované v poloprevádzkovom
reime v továrni D1D. Vývojárom Intelu sa u v januári podarilo prostredníctvom 65 nm technológie
vyrobi pamäte SRAM s kapacitou 4 MB. Na vývoji
tejto technológie však treba ešte riadne popracova, veï s jej nasadením v sériovej výrobe sa ráta
a v roku 2005.
64 bitov v x86. Na záver sme si nechali novinku, ktorá oprávnene vyvoláva najväèšie diskusie.
Takmer dvadsapä mesiacov hral Intel s médiami
a verejnosou hru na skrývaèku. Prvá informácia
o tom, e spoloènos pracuje na 64-bitovom mikroprocesore zaloenom na architektúre x86, sa toti
objavila ešte v januári roku 2002. Vtedy sa hovorilo o technológii Yamhill. Informácie o tomto projekte vtedy unikli z vývojových laboratórií a od
tohto momentu pracovníci Intelu na tému 64-bitového rozšírenia architektúry x86 neprehovorili. Aj
napriek tomuto postoju a vysokému stupòu utajenia, v ktorom vývoj prebiehal, sa nejaké informácie
z èasu na èas objavili na verejnosti. Predstavitelia
Intelu vdy reagovali zamietavo. V tejto fáze sme
sa stali svedkami vyhlásenia, ktoré isto ostane
zapísané v dejinách mikroprocesorov: „Vývoj 64bitového mikroprocesora na báze x86 je mrhanie
èasom a kremíkom.“
Všetko sa zmenilo v prvý deò konferencie, keï
prezident spoloènosti Intel Craig Barrett po prvý
raz verejne oznámil, e spoloènos Intel pripravuje
uvedenie 64-bitového mikroprocesora zaloeného
na architektúre x86. Stalo sa tak hneï v rámci otváracej prednášky.
Nové mikroprocesory Xeon, disponujúce 64-bitovým rozšírením, sa vyvíjajú pod kódovým oznaèením Nocona, èo je serverová verzia jadra Prescott, ktoré Intel uviedol 2. februára v mikroprocesoroch Pentium 4.
Predstavenie 64-bitovej verzie Xeonu poskytuje
odpoveï na otázku zvýšenia poètu tranzistorov
v jadre mikroprocesora. Ich poèet je v Prescotte
takmer dvojnásobný v porovnaní s Northwoodom.
Rovnako sa vysvet¾uje „zdvojnásobenie“ poètu aritmeticko-logických jednotiek, implementácia dvojnásobnej údajovej L1 cache a integrácia druhého
po¾a registrov. Takisto je teraz jasné, preèo druhému páru spomínaných jednotiek „chýba“ jednotka
na výpoèet adries (AGU). Vysvetlená je aj „záhada“
rozšírenia adresového prepojenia, ktoré má pri
Prescotte 40 bitov.
Jadrá Prescott i Nocona disponujú aj rozšírenými
registrami – poèet General Purpose Registers sa
zvýšil na 16 a poèet registrov XMM je tie vyšší. Ak
si tieto fakty dáme do súvislosti s tým, e Intel
vlastní licenciu na 64-bitové inštrukcie AMD (získal
ich výmenou za SSE2), zdá sa, e 64-bitové mikroprocesory Intelu budú kompatibilné s AMD 64.
Vráme sa však ešte k jednotkám ALU. Tie rovnako ako v prípade 64-bitových mikroprocesorov
môu pracova v 32-bitovom alebo 64-bitovom reime. V Inteli je však jedna zvláštnos. V prípade
32-bitového reimu pracuje ALU na dvojnásobnej
frekvencii ako celé jadro (rovnako ako pri všetkých
predchádzajúcich jadrách na báze NetBurst). V prípade, e bude ALU pracova v 64-bitovom reime,
má dôjs k zníeniu pracovnej frekvencie na polovicu, teda na frekvenciu jadra. Otvorenou otázkou
ostáva, do akej miery sa táto zmena prejaví na
výkonnosti. Otázne je aj to, aký vplyv bude ma
„zdvojenie“ ALU na výkon mikroprocesora v 64bitových aplikáciách.
Minimálne rovnako zaujímavé bude sledova
problematiku softvérovej kompatibility 64-bitových platforiem AMD a Intelu. Craig Barrett sa síce
v rámci odpovedí na otázky novinárov smerované
do tejto oblasti vyjadril, e väèšina softvéru bez
problémov pobeí na oboch platformách, nešpecifikoval však, èi bude treba jednotlivé aplikácie
kompilova osobitne pre kadú platformu alebo vystaèíme s jedinou kompiláciou.
Vráme sa však k prvým 64-bitovým x86 mikroprocesorom Intelu. Zaujímavé na nich je, e Intel
neimplementoval 64-bitové rozšírenie do najvýkonnejšieho radu Xeonov, disponujúceho pamäou
L3 cache, ale ako prvú uvedie v tejto úprave „klasickú“ verziu Xeonu. S nasadením 64-bitovej technológie pri najvýkonnejších Xeonoch sa ráta a
v priebehu budúceho roka s nástupom jadra Potomac. K otázke moného uvedenia 64-bitovej verzie mikroprocesorov Pentium 4 sa predstavitelia
spoloènosti nevyjadrili. V zverejnených plánoch
však zatia¾ nie je o takomto mikroprocesore ani len
náznak. S oh¾adom na skutoènos, e jadrá Prescott
a Nocona sú z poh¾adu 64-bitového rozšírenia totoné, mono predpoklada, e Intel môe v prípade potreby drobnou úpravou pri výrobe 64-bitové
rozšírenie Prescottu aktivova. Èi sa tak stane
v tomto alebo budúcom roku, ukáe budúcnos.
S uvedením 64-bitových mikroprocesorov x86 sa
natíska otázka, ako dopadne prvý 64-bitový mikroprocesor Intelu Itanium, ktorý je aktuálne vlajkovou loïou spoloènosti. Predstavitelia Intelu si dávali na IDF zálea, aby sa v súvislosti s budúcnosou tejto platformy vyjadrovali èo najoptimistickejšie. Craig Barrett i Mike Fister (šéf Enterprise
Platform Group) vo svojich vystúpeniach jasne definovali, ako budú obe 64-bitové platformy Intelu
v budúcnosti koexistova. Itanium a na òom zaloené èipy budú nasadzované vo ve¾kých a výkonných systémoch, 64-bitový Xeon sa stane doménou
serverov strednej kategórie a serverov urèených do
heterogénneho prostredia, kde budú zákazníci postupne migrova z 32-bitovej platformy na 64-bitovú. To, ako sa druhá 64-bitová architektúra Intelu
ujme, ukáu a najblišie mesiace. Netreba však
pochybova o tom, e Intel spraví všetko pre to,
aby boli ivotaschopné obe platformy.
R E V U E
REPORTÁ
Made in Russia!
Ondrej Macko
Navštívi výrobcu softvéru
z východného bloku, ktorý sa
presadil v celosvetovom
súperení, môe by ve¾mi
zaujímavé, preto sme ani my
neodolali a prijali sme pozvanie
spoloènosti ABBYY, ktorá je
viac ako názvom urèite
známejšia svojou vlajkovou
loïou – produktom FineReader.
Ide o program, ktorý sa
pouíva pri skeneroch na tzv.
OCR – optické rozpoznávanie
textu. Vstupnou informáciou
pre program je naskenovaný
dokument a výstupom jeho
editovate¾ná podoba. Na
prezentácii vo svojom ústredí
táto firma v polovici februára
oboznámila novinárov
s poh¾adom do budúcnosti
rozpoznávania dokumentov.
Na záver sme zaradili aj
zaujímavé interview so šéfom
tejto spoloènosti.
irmu zaloili v roku 1990 dvaja absolventi
vysokej školy so vstupným kapitálom 100
USD a jej pôvodný názov bol BIT Software.
Dnes má firma poboèky v USA, Nemecku, Ve¾kej
Británii a Ukrajine. Poèet zamestnancov sa blíi
k 400, v moskovskom ústredí pracuje asi 200 ¾udí.
Súèasný roèný obrat predstavuje dva milióny USD,
hlavní zákazníci pochádzajú zo štátnej správy,
bánk, poisovní a pod.
Prvým produktom bol obojstranný rusko-anglický slovník pre PC s názvom Lingvo. Tento slovník
existuje aj v súèasnosti, urèený je však takmer výhradne pre ruský trh. Vo verzii 9.0 je podporovaným
jazykom na jednej strane ruština a na druhej strane
sú to okrem angliètiny aj nemèina, francúzština,
talianèina a španielèina. Slovník môe pouívate¾
editova a okrem PC existuje edícia pre obe platformy vreckových poèítaèov. V súèasnosti ABBYY poskytuje prekladate¾ské sluby aj cez internet, dokonca mono tento slovník poui ako platenú on-line
slubu v balíku Microsoft Office 2003.
História edícií FineReadera pod¾a ich vzniku – celkom vpravo je prvá verzia z roku 1993, dole sú programy predávané
s technológiou ABBYY od iných výrobcov (napr. Samsung)
F
20
PC REVUE 4/2004
Skutoèné programovanie FineReadera – firma pouíva
vlastný programovací jazyk v azbuke, štruktúrou a funkciami
zodpovedá napr. Visual C++, hlavnú èas programovania
predstavuje opis znakov a tvorba vzájomných súvislostí
Prvá verzia rodinného striebra s názvom FineReader bola dokonèená v roku 1993, aktuálna verzia má oznaèenie 7.0. Program existuje pre platformu operaèných systémov Microsoft Windows,
Apple Mac OS a Linux. Program sa predával prevane v spojení so skenermi. Aj v našom teste skenerov v tomto èísle PC REVUE si môete všimnú,
e okrem jednej výnimky všetky testované skenery
pouívajú práve FineReader. V tomto prípade ide
o edíciu Sprint, ktorá je oproti úplnej edícii obmedzená. Úplná verzia podporuje rozpoznávanie
textu v 43 jazykoch, súèasou dodávky je aj pravopisný slovník pre slovenský jazyk, technológia uèenia sa programu a konvertor napr. pre textový editor Microsoft Word.
Technológia FineReadera sa v modifikovanej podobe nachádza aj v ruènom skeneri C-Pen. ABBYY
v tomto prípade dokázala zmenši program s objemom nieko¾kých desiatok megabajtov na nieko¾ko
stoviek kilobajtov, a tak je umiestnený priamo na
èipe v tomto skeneri. Základ technológie však ostal
zachovaný.
Ïalším produktom firmy ABBYY je FormReader.
Tento program je urèený špeciálne na rozpoznávanie naskenovaných formulárov, v ktorých sú uvedené hlavne údaje vypísané rukou. Rozpoznávanie sa
v tomto prípade sústreïuje na vyhradené políèka
v dokumente. Rozpoznaný text verifikuje kontrolný
pracovník a údaje smerujú potom priamo do podnikovej databázy.
Svoju rozpoznávaciu technológiu firma predáva
aj pre iné spoloènosti, príkladom sú napr. Cardiff,
Kofax alebo HP. Základom ABBYY OCR je porovnanie znakov s referenènými vzormi. Pre písmeno B
však pritom existuje vyše 12 000 vzorov a pre
ostatné znaky je to podobné.
Pouitá technológia okrem porovnania tie analyzuje charakteristické znaky (kontúry) písmena
a pri koneènom rozhodnutí vychádza z ich vzájomného usporiadania. ABBYY vyuíva aj klasifikáciu
kontúr – to znamená, e vo vybraných úsekoch
R E V U E
INTERVIEW
Sergej Andrejev, CEO firmy
ABBYY
PCR: Stojíte na èele ve¾kej softvérovej firmy s poboèkami po celom svete. Aká je vlastne vaša úloha v spoloènosti?
SA: V podstate sa poèas dòa hlavne rozprávam
s programátormi. Zisujem, kde vidia monosti
ïalšieho rastu našej firmy, a riešim ich pracovné
problémy. Denne absolvujem rozhovory s dobrou
dvadsiatkou zamestnancov a rozprávam sa aj s ¾uïmi v poboèkách.
PCR: Stratégia firmy teda vychádza vlastne od vašich programátorov. Ako si ich vyberáte?
SA: Programátorov vyberáme ve¾mi starostlivo
a finálne prijatie si vyaduje najmenej polroènú
skúsenos. Zaèíname fázou šiestich interview, kde
adepti dostávajú konkrétne úlohy. Cie¾om je preveri ich správanie v neštandardných situáciách,
èiastoène aj logické myslenie, poznatky z matematiky, fyziky a lingvistiky. To trvá asi mesiac, potom
nasleduje etapa riešenia komplexnejších úloh.
Overujeme si, ako adept dokáe pracova v tímovom prostredí a aké sú jeho sociálne návyky.
Tento systém sa nám osvedèil, zatia¾ z našej firmy
odišlo minimum ¾udí. Z nieko¾kých desiatok adeptov však prijmeme asi dvoch a troch. Zvaujeme,
e budeme najíma programátorov aj zo zahranièia. Jednou z vhodných oblastí budú aj krajiny
bývalého Èeskoslovenska.
PCR: Ak ich tak málo odchádza, èo je ich motiváciou?
SA: Asi vás prekvapím, ale nie je to hlavne
mzda. U nás sa dá slušne zarobi, ale je to v podstate bená mzda programátorov v Rusku. Pod¾a
mòa je to skôr v tom, e firma pracuje ako tím. ¼udia medzi sebou komunikujú a sú spokojní. Ïalej
skutoène cítia, e môu veci zmeni. Ak vedenie
presvedèia o svojej pravde, firma do ich nápadu
Zamestnanci majú preh¾ad o všetkých svojich
kolegoch vrátane fotografie, tak sa aj pri 400
pracovníkoch darí udra osobný kontakt; staèí
len dostatoène dlhá chodba
investuje. A to sa stáva èasto. Vidie zrealizované
vlastné myšlienky je pod¾a mòa hlavná motivácia
našich zamestnancov. Ïalší dôvod bude silné
tímové cítenie, ktoré u nás vo firme podporujeme.
Znamená to napr. pravidelné stretnutia celých rodín, zaujímame sa o problémy zamestnancov. Je to
teda úplne iný prístup, ako je bené napr. v USA.
Urèite ste na chodbe videli štruktúru zamestnancov aj s ich fotografiami. Je to preto, lebo chceme,
22
PC REVUE 4/2004
Sergej Andrejev (1969, absolvent Moskovského inštitútu
pre fyziku a technológiu), od roku 1999 CEO firmy ABBYY
aby sa zamestnanci navzájom poznali. Dnešný
svet je toti o elektronickej komunikácii ¾udí, ktorí
sa vôbec nepoznajú. To sa nám nepáèi.
PCR: Súèasou FineReadera je aj pravopisný slovník na kontrolu rozpoznaného textu. Updatujete ho
pod¾a toho, ako slová vznikajú? Ako je to so slovenským pravopisným slovníkom?
SA: No, otvorene povedané, update slovníka
máme na pláne. Na rade je teraz angliètina, slovenský slovník sa nezmenil od èias svojho vzniku.
Budeme s tým musie nieèo urobi.
PCR: Je budúcnosou rozpoznávania znakov rozpoznávanie hlasu?
SA: Toto je klasická otázka, ale budem vás musie sklama. Rozpoznávanie hlasu je príliš komplikovaná úloha. Nemôete toti vychádza len
z èasti informácie, ale z celého kontextu. Poviem
vám príklad. Prídete do zahranièného hotela
a chcete sa zaregistrova. Len èo poviete svoje meno, budete ho pravdepodobne hláskova, a to
v angliètine. Je to preto, e hotelový pracovník
nedostal dostatoènú informáciu na rozpoznanie
hlasovej informácie. Cudzojazyèné priezvisko mu
niè nehovorí a nedá sa chápa v kontexte. To isté
je zatia¾ aj v prípade poèítaèov. Myslím, e naša
generácia sa skutoèného rozpoznávania hlasu nedoije. Nieèo iné je hlasové ovládanie poèítaèa,
kde existuje obmedzená skupina slov.
PCR: Ako chápu zahranièní pouívatelia to, e
ABBYY je ruská firma?
SA: Myslím, e si to ani neuvedomujú alebo im
to je jedno. Vybudovali sme celosvetový systém
predajných kanálov a pouívatelia si náš program
kupujú tak, ako keby bol z USA alebo západnej
Európy. My ruský pôvod nejako zvláš nezdôrazòujeme, ale ani to netajíme. Myslím, e o pár rokov sa stredisko softvérových firiem presunie práve na východ. Tento trend vidíme u teraz. Je to
lacnejšie a v koneènom dôsledku aj efektívnejšie
riešenie.
Za PC REVUE sa zhováral Ondrej Macko.
R E V U E
Konkrétne nasadenie FormReadera v jednej z 80 ruských poisovní – vstupné formuláre spracúva skener Fujitsu Siemens,
pracovník pri pulte verifikuje údaje, doba vybavenia hlásenia o poškodení automobilu nepresahuje 10 minút
naskenovaného vzoru sa sleduje rozpoznaná hrana
ove¾a detailnejšie a na základe výsledku analýzy sa
rozhodne o rozpoznanom znaku. Príkladom môu
by písmená D a O, kde sa detailne sleduje kontúra
v ¾avej spodnej hrane písmena.
Oznaèenie optické rozpoznávanie znakov je však
pod¾a predstavite¾ov ABBYY u prekonané. Súèasnosou a hlavne budúcnosou je komplexné rozpoznávanie dokumentu ako celku. Aj dnes u zo skenovaného dokumentu vzniká jeho editovate¾ná
podoba vrátane tabuliek, obrázkov, zvýrazneného
textu, zachované sú aj fonty pouité v origináli.
Budúcnosou rozpoznávania je pre ABBYY urèenie významu vybraných èastí rozpoznávaného
dokumentu. Napríklad v prípade obchodného listu
sa takto do vlastností dokumentu môe prenies
údaj o tom, kto je jeho autorom, aký je jeho predmet, kedy bol doruèený a komu je urèený. Takýto
systém umoní vyššiu preh¾adnos napr. pri hromadnej archivácii doruèenej pošty v podniku. Podobný princíp bude existova aj pre faktúry, o èo je
ve¾ký záujem. Vyuíva sa pri tom fakt, e v benom
podniku viac ako 90 percent faktúr pochádza od
menej ako 10 percent dodávate¾ov. Tak existuje ko-
neèná databáza dodávate¾ov a rozpoznanie väèšiny
faktúr bude pracova ve¾mi presne.
Poèas našej návštevy sme sa zúèastnili aj na vzorovej demonštrácii riešenia u zákazníka ABBYY.
Išlo o menšiu poisovòu, ktorá pomocou FormReadera masovo spracúva hlásenia o poistných
udalostiach klientov. Poisovòa tak pod¾a vedúceho
analytika získala konkurenènú výhodu v tom, e
doba vybavenia jedného klienta pri pulte sa skrátila z doterajších dvoch hodín priemerne na 10 minút. Poisovòa v podstate preniesla èas práce pri
vyplòovaní údajov na klientov a na základe toho
mohla takisto zníi poèet vlastných zamestnancov. Úlohou pracovníka v poisovni je hlavne verifikova údaje, prièom najdôleitejšie poloky (meno, dátum) kontroluje zamestnanec v kadom prípade. V ostatných prípadoch sa verifikujú len tie
písmená, pri ktorých FormaReader nedosiahol urèitú istotu rozpoznania. Ako jeden z príkladov takéhoto nasadenia programu FormReader ruskí predstavitelia uviedli aj poisovòu Allianz Slovakia.
Èo bude nasledova? ABBYY pravdepodobne na
CeBite predstaví novú technológiu, ktorá sa bude
týka programu FormReader. Vychádza z princípu
Fuzzy Logic (pracuje s neistotou spracúvaných informácií) a jej výsledkom bude rozpoznanie znakov, ktoré nie sú uvedené vo vopred urèených políèkach. Iste sa vám pri vyplòovaní formulára stalo,
e napr. údaj o mene alebo dátume narodenia ste
vypísali pod alebo nad linku na to urèenú. Pripravovaná edícia FormReadera si s takto vyplneným
formulárom poradí a do databázy sa dostanú
správne údaje.
4/2004 PC REVUE
23
R E V U E
PRIESKUM
Predaj poèítaèov
na Slovensku v roku 2003
Magazín PC REVUE opätovne
zrealizoval vlastný prieskum
predaja poèítaèov triedy PC
na slovenskom trhu. Cie¾om
prieskumu bolo zisti poèty
kusov poèítaèov predaných
v roku 2003 v štyroch
kategóriách: stolové poèítaèe
(desktopy), mobilné poèítaèe
(notebooky), servery triedy
PC, vreckové poèítaèe
(handheldy a PDA), ako aj
podiel jednotlivých znaèiek na
trhu a vývojové trendy. Takisto
sme zisovali predaj monitorov
v kategórii CRT a LCD
s rozdelením pod¾a uhloprieèok
a doplnili sme aj èas
softvérového vybavenia.
Oslovené boli obchodné
zastúpenia zahranièných
firiem, distribútori,
autorizovaní predajcovia
a významnejší lokálni
výrobcovia poèítaèov. V èlánku
sme zhrnuli zistené
skutoènosti.
ZNAÈKOVÉ POÈÍTAÈE
V roku 2003 došlo v rebríèku opä k výmenám pozícií, nie však na prvom mieste. Spoloènos HP si aj
po spojení s Compaqom udrala vedúce postavenie
a stále má výrazný náskok pred ostatnými znaèkami. Napriek tomu, e v roku 2003 zaznamenala
mierny pokles (–8,3 %), stále si udriava znaèný
odstup pred najbliším konkurentom, keï kontroluje 27,8 % trhu. Na celkový pokles mal najväèší
vplyv pokles predaja desktopov (–15 %) a serverov
(–24 %). Bilanciu, naopak, vyrovnával predaj notebookov (+22,7 %) a vreckových poèítaèov
(+19,5 %). Po rokoch výrazného rastu (2001 –
65 %, 2002 – 65 %) po prvýkrát znaèka HP zazna24
PC REVUE 4/2004
Martin Drobný
a SPACE (platforma AMD), ktorých v roku 2003 predala spolu 16 295 ks, èo v porovnaní s rokom 2002
predstavuje skoro presne stopercentný nárast
(8124 ks).
O prieèku si polepšila aj spoloènos Libra, ktorá
sa umiestnila v tesnom závese na treom mieste,
keï predala spolu 15 235 ks, èo je aj v tomto prípade raz to¾ko ako v minulom roku (7521 ks), a dosiahla tak nárast na úrovni 104,1 %.
Spoloènos IBM sa napriek 24-percentnému
nárastu umiestnila na štvrtom mieste (2. miesto
v roku 2002) vzh¾adom na rýchlejšie rastúcu konkurenciu lokálnych znaèiek. V roku 2003 IBM predala spolu 11 929 ks poèítaèov, prièom najväèší
nárast (o 41,7 %) zaznamenala oblas desktopov.
Ostatné kategórie dosiahli jednociferné nárasty.
menala mierny pokles, èo je koniec koncov celkom
prirodzené. Nebolo toti reálne oèakáva, e takáto
miera rastu bude z dlhodobého h¾adiska udrate¾ná. Napriek tomu predalo HP v roku 2003 celkovo
viac poèítaèov ako firmy umiestnené na 2. a 3.
mieste v poradí spolu. Takáto situácia prevláda aj
naprieè všetkými kategóriami s výnimkou jedinej –
v notebookoch sa znaèka HP po prvýkrát napriek
nárastu umiestnila na druhom mieste za znaèkou
Acer, pre ktorú bol rok 2003 úspešnejší, pretoe
dosiahla najväèší nárast zo znaèkových predajcov
vôbec.
Na druhom mieste sa prvýkrát v histórii SR
umiestnil lokálny predajca, a to distribuèná spoloènos Agem, ktorá okrem predaja komponentov
skladá dve vlastné znaèky SEVEN (platforma Intel)
Tab. 1 Predaj znaèkových poèítaèov v jednotlivých segmentoch
Firma / znaèka
desktop
notebook
server
vreckové
Spolu
(ks)
Podiel
na trhu (%)
HP
26 595
7 233
2 538
3 364
39 730
27,8
Agem/Seven+Space
16 252
–
43
–
16 295
11,4
Libra
15 235
112
–
–
15 347
10,7
IBM
9 119
2 081
729
–
11 929
8,4
Proca/Brave
9 419
84
–
–
9 503
6,7
–
8 660
–
–
8 660
6,1
Comp. Club/Zion
5 413
490
55
–
5 958
4,2
Dell
2 442
1 164
205
–
3 811
2,7
Telegrafia
3 612
–
22
–
3 634
2,5
DTK
3 030
–
–
–
3 030
2,1
Autocont
1 833
329
72
–
2 234
1,6
Asbis
1 815
–
336
–
2 151
1,5
BGS Distribution
2 100
–
–
–
2 100
1,5
Toshiba
–
1 937
–
118
2 055
1,4
ECS Desknote
–
1 790
–
–
1 790
1,3
1 638
–
–
–
1 638
1,1
893
317
69
59
1 338
0,9
Gamo
1 108
–
13
–
1 121
0,8
UMAX
–
990
–
–
990
0,7
Zero
950
–
13
–
963
0,7
Softip
912
–
40
–
952
0,7
Microbook
–
890
–
–
890
0,6
Palm
–
–
–
885
885
0,6
Datalan/Qline
868
–
–
–
868
0,6
3N Trading
788
–
–
–
788
0,6
Softline/Intec
712
–
31
–
743
0,5
Apple
509
184
5
–
698
0,5
Smart
437
–
–
–
437
0,3
AT Comp./Triline
414
–
–
–
414
0,3
–
366
–
–
366
0,3
K+K
350
–
–
–
350
0,2
NEC
300
–
–
–
300
0,2
–
270
–
–
270
0,2
Microstar
219
–
32
–
251
0,2
Axon Pro/Active
210
–
–
–
210
0,1
Psion
–
–
–
52
52
0,0
Prestigio
–
47
–
–
47
0,0
107 173
26 944
4 203
4 478
142 798
100,0
Acer
Tecton
Fujitsu Siemens
ASUS
BenQ
Celkovo 2002 (ks)
R E V U E
Tab. 2 Medziroèné rozdiely v predaji jednotlivých znaèiek
Firma/znaèka:
Spolu
1998
Spolu
1999
Spolu
2000
Spolu
2001
Spolu
2002
HP
7 369
10 064
15 852
26 199
43 347
39 730
−3 617
−8,3 %
–
–
–
–
8 124
16 295
8 171
100,6 %
IMC/Libra
2 498
2 960
3 130
4 290
7 521
15 347
7 826
104,1 %
IBM
6 420
5 704
6 489
10 370
9 162
11 929
2 767
30,2 %
–
1 090
1 190
2 346
5 470
9 503
4 033
73,7 %
367
589
785
2 392
3 217
8 660
5 443
169,2 %
Comp. Club/Zion
–
–
–
2 430
3 603
5 958
2 355
65,4 %
Dell
–
–
–
–
2 456
3 811
1 355
55,2 %
Telegrafia
–
–
–
–
2 683
3 634
951
35,4 %
4 061
4 311
3 244
1 900
3 510
3 030
−480
−13,7 %
Autocont
–
1 335
1 706
1 915
2 116
2 234
118
5,6 %
Asbis
–
–
–
–
–
2 151
2 151
Agem/Seven+Space
Proca/Brave
Acer
DTK
BGS Distribution
Spolu medziroèný medziroèný
2003 nárast (ks) nárast (%)
–
–
–
–
–
2 100
2 100
1 500
1 030
2 072
1 555
1 703
2 055
352
20,7 %
ECS Desknote
–
–
–
–
1 266
1 790
524
41,4 %
Tecton
–
–
–
–
–
1 638
1 638
Toshiba
Fujitsu Siemens
624
797
801
–
3 690
1 338
−2 352
−63,7 %
Gamo
–
–
–
804
857
1 121
264
30,8 %
UMAX
–
125
275
379
583
990
407
69,8 %
1 319
1 558
1 826
1 719
1 478
963
−515
−34,8 %
Softip
–
1 100
912
768
707
952
245
34,7 %
Microbook
–
240
350
860
720
890
170
23,6 %
Palm
–
–
–
640
613
885
272
44,4 %
900
910
662
886
872
868
−4
−0,5 %
–
–
–
–
342
788
446
130,4 %
25,5 %
Zero
Datalan/Qline
3N Trading
Softline/Intec
646
769
474
329
592
743
151
481
522
594
721
698
−23
−3,2 %
890
650
590
378
350
437
87
24,9 %
AT Comp./Triline
–
–
262
527
405
414
9
2,2 %
ASUS
–
–
–
–
–
366
366
K+K
–
–
620
280
352
350
−2
−0,6 %
NEC
–
–
–
–
129
300
171
132,6 %
BenQ
–
–
–
–
–
270
270
Microstar
–
–
–
–
–
251
251
Axon Pro/Active
–
450
598
663
722
210
−512
−70,9 %
Psion
–
–
–
170
250
52
−198
−79,2 %
47
Apple
Smart
Prestigio
–
–
–
–
–
47
ostatné
10 672
8 593
3 993
8 691
7
–
Spolu (ks)
37 266
42 756
46 353
71 085
107 568
142 798
SKLADANÉ POÈÍTAÈE
35 230
32,8 %
medziroèný
nárast (ks)
medziroèný
nárast (%)
14,7 %
legenda: HP – do roku 2002 ako Compaq
Tab. 3 Medziroèné rozdiely v predaji
desktop
notebook
server
vreckové
spolu
Spolu 1998 (ks)
29 797
6 145
1 324
–
37 266
Spolu 1999 (ks)
34 784
5 476
2 496
–
42 756
5 490
Spolu 2000 (ks)
35 339
8 090
2 617
307
46 353
3 597
8,4 %
Spolu 2001 (ks)
50 809
12 163
3 396
4 717
71 085
24 732
53,4 %
Spolu 2002 (ks)
81 501
16 759
4 742
4 566
107 568
36 483
51,3 %
107 173
26 944
4 203
4 478
142 798
35 230
32,8 %
medziroèný nárast (ks)
25 672
10 185
−539
−88
35 230
medziroèný nárast (%)
31,5 %
60,8 %
−11,4 %
−1,9 %
32,8 %
Celkovo 2003 (ks)
Na piatom mieste sa umiestnila ïalšia lokálna
znaèka – Brave spoloènosti Proca s 9419 kusmi predaných poèítaèov, èo predstavuje úctyhodný nárast o 73,7 % 4033 ks).
Najväèší medziroèný nárast 169,2 % dosiahla
znaèka Acer, ktorá sa s predajom 8660 ks notebookov stala èíslom 1 v tejto kategórii a po prvýkrát tak zobrala prvenstvo znaèke HP (do roku
2002 Compaq), ktorá vo všetkých kategóriách dlhé
roky dominovala. Spoloènos HP v roku 2003 predala 7233 ks notebookov.
Hoci niektoré znaèky zaznamenali aj pokles predaja, netreba o perspektíve robi unáhlené závery,
pretoe èasto o výslednej bilancii rozhoduje pár
nevydarených tendrov, slabšia marketingová podpora zahranièného partnera alebo momentálna
absencia kompetitívneho modelu. Pokia¾ ide o predaj registrovaných znaèkových poèítaèov, 9 predajcov zaznamenalo v minulom roku pokles a 22 pre-
a 4478 vreckových poèítaèov (pokles o 1,9 %). Pre
porovnanie: v roku 2002 desktopy vzrástli
o 60,4 %, notebooky o 37,8 %, servery triedy PC
o 39,6 % a vreckové poèítaèe poklesli o 3,2 %.
Potvrdzuje sa tak trend rýchlejšieho rastu predaja
notebookov ako desktopov, ktoré si však stále
udrujú výrazný náskok. Kým v minulosti bol pomer predaja notebookov a desktopov 1:5 v súèasnosti sa tento pomer zníil na úroveò 1:4, a ako
ukazujú celosvetové prieskumy, tento trend by sa
mal udra aj v budúcnosti. Celkovému hodnoteniu
predaja serverov netreba dáva prive¾kú váhu,
keïe ve¾a predaných skladaèkových desktopov
bolo pravdepodobne pouitých v úlohe menšieho
skupinového servera, èo sa však takýmto prieskumom nedá zisti, pretoe k rozhodnutiu o spôsobe
nasadenia poèítaèa dochádza a na úrovni klienta.
A takisto mnostvo serverov bolo poskladaných
z komponentov a u zákazníka.
V prospech predaja pôsobilo najmä výrazné posilòovanie kurzu slovenskej koruny a celkové
zniovanie cien poèítaèov, keï cena slušného kancelárskeho PC s 15" monitorom bez softvéru u distribútorov skladaných PC klesla pod 10 000 Sk bez
DPH. Svoju úlohu zohrala aj väèšia popularizácia
vyuívania PC medzi doteraz nepoèítaèovou verejnosou, a to najmä v súvislosti s nárastom záujmu
o spracovanie digitálnej fotografie, digitálneho videa, prezeranie filmov, poèítaèové hry èi pripojenie
na internet. Spolu sa v roku 2003 predalo 142 798
kusov znaèkových poèítaèov (nárast o 32,8 %).
dajcov, naopak, dosiahlo nárast. Oproti predchádzajúcim rokom do preh¾adu pribudli znaèky – èi
u zahranièné (ASUS, BenQ, Microstar), alebo lokálne skladaèky firiem ako BGS Distribution a Tecton.
Ak porovnáme výsledky predaja iba tých firiem,
ktoré poskytli údaje aj v rokoch 2002 a 2003, dostaneme nárast predaja v roku 2003 na úrovni 26,4 %,
èo v absolútnom vyjadrení predstavuje rozdiel predaja +28 414 ks. Pre porovnanie v roku 2002 sa
medziroèný nárast 2002/2001 pohyboval na úrovni
30,8 % (20 434 ks) a v roku 2001 na úrovni 44,5 %
(20 628 ks), èo naznaèuje urèité spomalenie dynamiky predaja. Ak porovnáme celkové výsledky predaja
aj tých firiem, ktoré poskytli svoje údaje iba v roku
2003, ale neboli v preh¾ade za rok 2002, dosiahol
medziroèný nárast predaja 32,8 % (35 230 ks).
Spolu sa v roku 2003 predalo 107 173 desktopov
(nárast o 31,5 %), 26 944 notebookov (nárast
o 60,8 %), 4203 serverov triedy PC (pokles o 11,4 %)
Objem predaja poèítaèov skladaných z komponentov a predávaných pod znaèkou menšieho lokálneho predajcu alebo bez uvedenia znaèky nemono
presne vyèísli, dá sa však aspoò èiastoène odhadnú. Komponenty na takéto poèítaèe nakupujú
menšie firmy od ve¾kých slovenských distribútorov
a skladajú z nich vlastné poèítaèe alebo ich predávajú po komponentoch a skladajú si ich priamo
pouívatelia. Súhrnný objem týchto poèítaèov sa
dá odhadnú na základe údajov od najväèších distribútorov komponentov na slovenskom trhu.
Vstupnými informáciami boli poèty predaných
typov komponentov (skrinky, základné dosky, procesory, pamäte, pevné disky, klávesnice, monitory,
myši, CDR/W, DVD R/W mechaniky, grafické a zvukové karty). Údaje o poètoch predaných komponentov, získané od distribútorov, sme oèistili o tú
èas, ktorú distribútori odkúpia vzájomne medzi
sebou. Rovnako sme odpoèítali tú èas skladaných
zostáv, ktorá bola predaná lokálnymi firmami, u
uvedenými medzi znaèkovými poèítaèmi.
Skupina najväèších distribútorov po oèistení predala pribline 297-tisíc procesorov, 188-tisíc základných dosiek, 301-tisíc pevných diskov, 161-tisíc klávesníc a 187-tisíc skriniek. Okrem toho predali 212tisíc myší, 168-tisíc grafických kariet èi 232-tisíc
pamäových modulov. Predalo sa aj 75-tisíc CD
mechaník, 104-tisíc CD RW mechaník, 56-tisíc DVD
mechaník a 25-tisíc DVD RW mechaník. Podiel procesorových architektúr výrobcov Intel a AMD na celkovom predaji bol v porovnaní s ich rozdelením trhu
v celosvetovom rozsahu netypicky vyrovnaný.
Z 297-tisíc procesorov predaných po komponentoch
bolo 144 367 znaèky Intel a 152 554 znaèky AMD.
Z predaných komponentov urèitá èas bola
pouitá na upgrade, modernizáciu starších poèí4/2004 PC REVUE
25
R E V U E
taèov, ale väèšia èas sa pouila na poskladanie
nových poèítaèových zostáv. Pri výpoète predaja
tej èasti komponentov, ktorá bola pouitá na
poskladanie nových zostáv, sme sa opierali o tie
komponenty, pri ktorých je najväèší predpoklad, e
sa predali ako súèas nového poèítaèa: základné
dosky, procesory a skrinky. Na základe týchto informácií odhadujeme, e celkový poèet nových
skladaných poèítaèov, predaných prostredníctvom
tohto segmentu firiem, sa v roku 2003 pohyboval
na úrovni 187 000 kusov. Z tohto poètu sa èas poèítaèov dostala do predaja pod znaèkou silnejších
lokálnych predajcov, ktorí u boli uvedení v predchádzajúcom súhrne znaèkových poèítaèov. V roku
2003 sme tento poèet odhadli na 67 000 ks.
Poèet „neznaèkových“ poèítaèov, skladaných
z komponentov nakúpených od lokálnych distribútorov, sme za rok 2003 odhadli na 120 000 kusov.
Tab. 4 Dynamika nárastu predaja znaèkových a skladaných
poèítaèov
znaèkové PC
NN skladaèky
spolu
46 353
110 000
156 353
2000
2001
71 085
125 000
196 085
2002
107 568
140 000
247 568
2003
142 798
120 000
262 798
NN: Noname
MONITORY
Pomer noname skladaèky / znaèkové poèítaèe
ZHRNUTIE PREDAJA POÈÍTAÈOV
K validite výsledkov treba uvies, e väèšina ve¾kých firiem si dáva na svoje obchodné výsledky
robi audit a zvláš pri svetových znaèkách platí, e
si nemôu dovoli poskytova nepravdivé údaje.
Koniec koncov regionálne zahranièné centrály majú presné údaje o odbere jednotlivými lokálnymi
distribútormi. Rovnako však treba uvies, e napriek tomu nemono skontrolova a ošetri prípadný reexport.
Aj tento rok sme opä pouili diferencovaný prístup k údajom o celkovom predaji poèítaèov. Pri
znaèkových poèítaèoch má zmysel a je potrebné
uvádza presné èísla o predaji. Pri „neznaèkových“
skladaných poèítaèoch nie je moné a nemá zmysel
uvádza presné èísla, a preto uvádzame iba odhad.
Ako celkové zhrnutie uvedeného preto uvádzame
nasledujúce stanovisko.
2000
2001
2002
2003
Pod¾a prieskumu magazínu PC REVUE sa na
Slovensku predalo v roku 2003 spolu 140 600 znaèkových poèítaèov triedy PC a 120 000 kusov „neznaèkových“ poèítaèov, skladaných z komponentov. Celkový poèet všetkých poèítaèov predaných
na Slovensku v roku 2003 po sèítaní sa pod¾a odhadu PC REVUE pohybuje na úrovni 260 000 kusov.
Pod¾a údajov z posledných štyroch rokov mono
súèasne konštatova rýchlejšiu dynamiku nárastu
predaja znaèkových poèítaèov (lokálnych i celosvetových) oproti neznaèkovým skladaèkám z pomeru
2,4 v prospech neznaèkových skladaèiek v roku
2000, ktorý v roku 2003 poklesol a na hodnotu
Tab. 1 Predaj pod¾a znaèiek, typu a uhloprieèky monitora
CRT
Hansol
HP
Relisys
Philips
Samsung
Lite−On
Belinea
Zion
AOC
Benq
Likom
LG
Futitude
Hyundai
Acer
IBM*
Dell*
ECS
NEC
Prestigio
iiyama
Sony
CTX
EIZO
RoverScan
QDI
ADI
ViewSonic
Mercury
Apple
suma
15"
17"
1 273 19 678
662 15 354
2 790 15 297
274 13 851
190 16 110
356 10 200
–
5 245
2 950
5 950
10
5 500
90
2 545
–
3 868
3
2 044
625
1 918
109
1 298
–
–
541
672
10
680
–
–
–
699
–
–
–
192
–
24
–
160
–
18
32
305
–
–
–
200
–
94
–
–
–
–
9 915 121 902
19"
1 880
1 255
1 553
3 071
2 548
1 003
1 119
850
1 310
178
–
410
–
250
–
121
40
–
214
–
294
30
–
40
18
–
–
41
–
–
16 225
* údaje iba od jedného z troch distribútorov
26
PC REVUE 4/2004
>20"
–
220
–
357
173
–
–
–
–
26
–
–
–
31
–
–
40
–
18
–
87
109
–
40
–
–
–
19
–
–
1 120
15"
1 357
5 070
1 933
2 121
1 260
1 692
3 597
350
1 200
2 629
–
325
–
435
854
496
580
1 157
331
440
119
412
188
145
155
280
242
52
200
–
27 620
17"
1 152
1 391
1 695
1 324
662
626
2 175
80
1 060
2 872
–
42
–
164
1 333
231
365
553
269
678
388
377
467
267
109
172
10
38
–
18
18 518
LCD
18–19"
–
444
115
252
142
15
–
–
82
41
–
42
–
14
22
22
152
–
88
65
4
97
–
68
13
–
–
4
–
–
1 682
0,9. Najväèší podiel na tom zohral faktor priblíenia cien poèítaèov znaèiek s celosvetovou pôsobnosou cenám lokálnych znaèiek. Napriek tomu poèet zákazníkov, ktorým neprekáa absencia znaèky
èi ktorí si dokonca vedia posklada poèítaè svojpomocne, je ešte stále znaèný.
20"
–
125
–
10
24
–
–
–
–
–
–
3
–
–
–
–
85
–
–
–
–
1
–
74
–
–
–
2
–
57
381
ostatné
suma
suma
25 340
24 521
23 383
21 260
21 109
13 892
12 136
10 180
9 162
8 381
3 868
2 869
2 543
2 301
2 209
2 083
1 952
1 710
1 619
1 183
1 084
1 050
815
652
632
452
452
250
200
75
197 363
20 589
217 952
podiel na trhu
12,8 %
12,4 %
11,8 %
10,8 %
10,7 %
7,0 %
6,1 %
5,2 %
4,6 %
4,2 %
2,0 %
1,5 %
1,3 %
1,2 %
1,1 %
1,1 %
1,0 %
0,9 %
0,8 %
0,6 %
0,5 %
0,5 %
0,4 %
0,3 %
0,3 %
0,2 %
0,2 %
0,1 %
0,1 %
0,0 %
100 %
Keïe nie všetci predajcovia si robia štatistiku predaja monitorov aj s rozlíšením typu èi uhloprieèky,
za niektoré znaèky uvádzame len ich celkový predaj.
Niektoré znaèky sa predávajú v iných ve¾kostiach
uhloprieèok, aké sme mali zaradené v našom formuláre (napr. 18"). Tie sme zaradili do vyššej alebo nišej kategórie pod¾a nášho subjektívneho zváenia.
Publikované údaje však dostatoène vystihujú rozloenie síl èi pozícií jednotlivých znaèiek na trhu.
Získané údaje sme spracovali do tabu¾kovej podoby. Z nich vyplýva, e poradie na prvých miestach tabu¾ky bolo ve¾mi vyrovnané. Na prvom
mieste sa umiestnila znaèka Hansol, ktorá si vymenila poradie s HP. Toto umiestnenie dosiahla napriek poklesu o 4,2 % pri predaji 25 340 ks monitorov. Hansol si súèasne odniesol prvenstvo v kategórii 17" CRT monitorov.
Na druhom mieste napriek poklesu sa v tesnom
závese umiestnila znaèka HP pri predaji 24 521 ks,
prièom si súèasne odniesla prvenstvo v 3 kategóriách: 15", 18-19" a 20" LCD monitory. Na treom
mieste sa umiestnili monitory znaèky Relisys s celkovým predajom na úrovni 23 383 kusov. Na štvrtom mieste sa umiestnila znaèka Philips s celkovým
predajom 21 260 ks monitorov, ktorá súèasne získala prvenstvo v kategórii 17" a 19" CRT monitorov.
Prvú päku uzatvára znaèka Samsung (8. miesto v roku 2002!), ktorá zaznamenala vysoký nárast o 240,8
% a celkový predaj na úrovni 21 109 ks monitorov.
Vo všeobecnosti mono zaznamena ústup znaèiek, ktoré na našom trhu nemajú silné zázemie èi
marketingovú podporu. V prípade väèších znaèiek,
ktoré nemajú v danom regióne vlastné zastúpenie,
ale predávajú sa len prostredníctvom jediného distribútora, je ich osud plne v jeho rukách, a to
v dobrom aj zlom. Viac ako dve tretiny trhu kontrolujú pritom len traja distribútori.
Tab. 2 Vývoj predaja za tri roky pod¾a znaèky monitora
2001
2002
2003
rozdiel
ks
rozdiel
%
Hansol
11 959
26 459
25 340
−1 119
−4,2 %
HP
14 273
27 257
24 521
−2 736
−10,0 %
Relisys
27 314
20 043
23 383
3 340
16,7 %
Philips
15 605
23 022
21 260
−1 762
−7,7 %
Samsung
2 518
6 194
21 109
14 915 240,8 %
Belinea
9 611
10 090
12 136
2 046
20,3 %
Lite−On
6 346
17 165
13 892
−3 273
−19,1 %
Zion
–
1 350
10 180
AOC
4 035
7 635
9 162
1 527
Benq
–
5 624
8 381
2 757
49,0 %
Likom
–
5 197
3 868
−1 329
−25,6 %
5 759
4 544
2 869
−1 675
−36,9 %
–
–
2 301
2 301
Acer
542
585
2 209
1 624 277,6 %
NEC
261
886
1 619
733
IIYAMA
953
772
1 084
312
40,4 %
2 563
1 807
1 050
−757
−41,9 %
199
534
652
118
22,1 %
–
175
452
277 158,3 %
–
614
250
−364
−59,3 %
60
64
75
11
17,2 %
LG
Hyundai
SONY
EIZO
ADI
ViewSonic
Apple
8 830 654,1 %
20,0 %
82,7 %
legenda: v roku 2002 reportovalo HP súhrnné èísla za HP aj
Compaq
R E V U E
SOFTVÉR
Tab. 3 Vývoj predaja za tri roky pod¾a typu a uhloprieèky monitora
CRT 15":
CRT 17":
CRT 19": CRT >20":
LCD 15":
LCD 17":
LCD 19":
LCD 22"
suma
2001
47 036
57 381
6 228
1 211
3 481
516
79
11
115 943
2002
28 905
105 088
2003
9 915
121 902
11 503
1 041
14 595
3 442
483
20
165 077
16 225
1 120
27 620
18 518
1 682
381
rozdiel ks
−18 990
197 363
16 814
4 722
79
13 025
15 076
1 199
361
rozdiel %
−65,7%
32 286
16,0%
41,1%
7,6%
89,2%
438,0%
248,2%
1805,0%
19,6%
Celkový medziroèný nárast za rok 2003 predstavuje solídnych 22 %, èo v kusoch znamená nárast
o 39 275 ks. V percentualnom vyjadrení to znamená spomalenie nárastu, keïe v roku 2002 bol
zaznamenaný nárast 25,9 %, hoci v absolútnom
vyjadrení to znamená nárast o 36 790 ks. O tom,
ako sa poèas uplynulých rokov darilo jednotlivým
znaèkám, vypovedá tabu¾ka.
Ak sa pozrieme na vývojové trendy v jednotlivých segmentoch pod¾a typu èi uhloprieèky monitora, potvrdia sa všeobecne známe trendy resp.
odhady z minulých rokov, ktoré korešpondujú aj
s celosvetovým vývojom. To znamená významný
pokles predaja 15" CRT monitorov (–65 %) na úkor
17" modelov, ktoré sa jednoznaène stali najpredávanejším typom monitora (121 902 ks). Cenový rozdiel medzi 15" a 17" modelom je len pár sto korún,
èie kúpa 15" monitora môe ma zmysel asi len
z h¾adiska úspory miesta na pracovnom stole.
Kým v roku 2001 bol predaj 15" a 17" CRT monitorov skoro vyrovnaný, v roku 2002 bol vzájomný
pomer ich predaja pribline 1:4 a v roku 2003 a
1:13! Dobre sa darilo aj 19" CRT monitorom, ktorých predaj narástol o 41,1 %, prièom vzh¾adom na
minimálny cenový rozdiel oproti 17" modelom
bude znamena postupný prechod na väèšiu uhloprieèku.
Tab. 4 Medziroèné nárasty
rozdiel ks
rozdiel %
178 677
36 790
25,9 %
217 952
39 275
22,0 %
2001
141 887
2002
2003
Cenový pokles 15" a 17" LCD monitorov spôsobil,
e sa stali druhou najpredávanejšou kategóriou po
17" CRT monitoroch. Kým 15" LCD vzrástli o 89,2 %,
17" LCD dokonca o 438 %, prièom je predpoklad, e
aj v tomto roku sa bude osobitne táto kategória
monitorov teši èoraz väèšiemu záujmu zákazníkov.
Rozdiel medzi 15" a 17" modelom LCD monitora niektorých znaèiek sa pohybuje na úrovni len 2-3-tisíc
Sk. LCD monitory s väèšou uhloprieèkou sú ešte
pomerne drahé, a tak ich predaj síce vzrástol, ale v
absolútnych èíslach predstavuje len okrajový segment trhu. Bení pouívatelia siahnu aj v tomto
roku s najväèšou pravdepodobnosou po 17" modeli
monitora, prièom o výbere typu CRT alebo LCD rozhodnú finanèné monosti. V súèasnosti je cenový
rozdiel medzi CRT a LCD pri tejto ve¾kosti displeja
pribline (pod¾a znaèky) 10-tisíc Sk.
Pod¾a zistení PC REVUE sa predalo na Slovensku
v roku 2003 spolu 217 952 ks monitorov, èo oproti
roku 2002 (178 677 ks) predstavuje nárast o solídnych 22 % (39 275 ks).
A na zaver sa skúsime pozrie na vybavenos poèítaèov predaných v roku 2003 legálnym softvérom. Za
kalendárny rok 2003 sa pod¾a údajov od distribútorov v Slovenskej republike predalo pribline 125 000
licencií operaèného systému Windows vo verzii pre
desktopové riešenia, prièom asi 100 000 licencií predstavovala verzia XP a 25 000 licencií boli staršie verzie Windows (95, 98, Me a 2000). To je oproti roku
2002 pribline 78-percentný nárast, keï sa predalo
spolu 70 000 licencií Windows pre desktopy.
V prípade OS Windows vo verzii pre servery sa
predalo pribline 77 000 licencií, èo oproti roku 2002,
keï sa predalo 40 000 licencií, predstavuje nárast
o 98 %. Nie je moné rozlíši, aký podiel z tohto poètu bol pouitý na upgrade staršej verzie OS a ko¾ko
na novú inštaláciu operaèného systému. Celkový
poèet poèítaèov predaných s legálnou verziou Windows však bol pod¾a odhadu PC REVUE ešte vyšší,
pretoe absolútna väèšina importovaných znaèkových poèítaèov prišla na Slovensko u s predinštalovaným OS, resp. OS bol súèasou dodávky. Po sèítaní
sa preto celkový poèet licencií operaèného systému
Windows predaných, resp. dodaných na Slovensko
v roku 2003 pod¾a PC REVUE pohyboval na úrovni
278 000 ks, èo je o 108 000 licencií viac ako v roku
2002 a predstavuje to nárast o 63,5 %. Pre zaujímavos doplòme ešte poèet licencií predaných na balík
Microsoft Office v roku 2003: 104 000 ks.
Poèet licencií iných operaèných systémov pre
osobné poèítaèe triedy PC, najmä Linuxu, nemono
odhadnú vzh¾adom na osobitný charakter ich šírenia. V roku 2003 sa však dá oèakáva väèší nástup
inštalácie Linuxu nielen v kategórii PC serverov, ale
aj desktopov.
4/2004 PC REVUE
27
R E V U E
Poèítaèe pomáhajú odha¾ova
TAJOMSTVÁ
VESMÍRU
¼uboslav Lacko
V poslednom èase sa èoraz èastejšie
objavujú informácie o dia¾kovom prieskume
kozmu a iných planét. Hitom èíslo jeden
v tejto oblasti je momentálne Mars. A èo je
najzaujímavejšie, výsledky výskumu a snímky
z povrchu Èervenej planéty a iných kozmických
projektov u nejdú do trezorov vládnych a armádnych
agentúr, ale sú k dispozícii on−line na webe. Nebudeme sa primárne venova
dôvodom prieskumu, u samotná ¾udská zvedavos je predsa viac ne dostatoèný
dôvod. Predmetom èlánku budú poèítaèové technológie, ktoré sa pouívajú pri
vesmírnych výpravách a dia¾kovom prieskume susednej planéty.
by sme aspoò v struènosti priblíili podmienky, v akých musí elektronika na palubách kozmických lodí, raketoplánov, sond
a prieskumných vozidiel existova a fungova, uvedieme aspoò dva najnepriaznivejšie faktory.
Intenzívne kozmické iarenie. Vzdialenos
Marsu od Zeme je viac ne 500 miliónov kilometrov
a súèasné sondy ju prekonajú zhruba za sedem
mesiacov. Z tohto strohého faktu sa dá odvodi
sedemmesaèné pôsobenie kozmického iarenia.
Mechanické namáhanie. Ak nepoèítame otrasy a vibrácie pri štarte a prípadnom návrate do
zemskej atmosféry, intenzívne sú namáhané hlavne sondy, ktorých úlohou je pristátie na niektorom
vesmírnom telese. Napríklad sondy vstupujú do
atmosféry Marsu rýchlosou okolo 26 000 km/h.
Poèas pristávacieho manévru sa táto rýchlos zníi
zhruba na 50 km/h. Zvyšok majú na starosti
mohutné airbagy, ktoré maximálnou monou mierou tlmia náraz sondy na povrch planéty. Airbagy
majú tvar lopty a, bohuia¾, ako lopta aj fungujú,
take sonda skôr ne definitívne pristane, absolvuje na airbagoch nieko¾ko skokov.
A
NOTEBOOKY VO VESMÍRE
Ak odmyslíme inštalované špecializované riadiace
a palubné poèítaèe raketoplánov a kozmických lodí
a programovate¾né kalkulaèky HP 41c v misiách
28
PC REVUE 4/2004
Apollo, pravdepodobne prvým prenosným osobným poèítaèom vo vesmíre bol prístroj Mac Portable na palube raketoplánu STS-43 (Atlantis) v rámci
projektu Mac In Space II. Poèítaè prostredníctvom
AppleLinku slúil aj na komunikáciu a pre zaujímavos uvádzame prvú správu (e-mail) odoslanú
z prenosného poèítaèa vo vesmíre na Zem.
"Hello Earth ! Greetings from the STS−43 Crew.
This is the first Applelink from space. Having
a GREAT time, wish you were here,... send
cryo,and RCS! Have a nice day...... Hasta la vista,
baby,... we'll be back!"
Vidíme, e správy od našich potomkov z letných
táborov a kozmonautov z vesmíru sa príliš nelíšia,
je to klasická správa typu „došli – pošli“. Na rozdiel
od našich potomkov si kozmonauti, samozrejme,
uvedomujú, e na palube raketoplánu sú ove¾a
hodnotnejšie a pre ivot dôleitejšie iné veci ne
obeivo a sladkosti. Na vysvetlenie: pod pojmom
cryo mal odosielate¾ na mysli náplne do aparatúr
na udranie ivotných podmienok na palube a pojem RCS (Reaction Control Systems) znamená „objednávku“ paliva pre manévrovacie motory.
A súèasnos? Notebook sa stáva benou pracovnou pomôckou kozmonauta. No keby si niekto
myslel, e do vesmíru sa dostávajú moderné note-
booky s Mobile Pentiom alebo Centrinom 1,6 GHz,
je na pomerne ve¾kom omyle. Síce po tragédii raketoplánu Columbia sú lety raketoplánov pozastavené, ale tento fakt nie je hlavným dôvodom nešírenia modernej výpoètovej techniky do vesmíru, pretoe ruský kozmický program umoòuje aj Amerièanom cesty na obenú dráhu. Aktuálnymi prístrojmi v „kozmickej slube“ sú notebooky IBM
ThinkPad 760ED a XD. Po prvýkrát boli testované
pri lete STS-86 (Atlantis na MIR) 25. septembra
1997 a pouívajú sa aj na stanici ISS. V ich tirái
taktovacej frekvencie síce tie figuruje dvojèíslo 16,
no nie je to v súèasnosti obvyklých 1,6 GHz, ale
srdcom spomínaných notebookov je o rád nišie
taktovaný „starobylý“ procesor Intel Pentium 166
MMX. Aj to je na „vesmírny notebook“ ve¾ký pokrok, pretoe ThinkPad 760 po dlhšom èase vystriedal svojho predchodcu ThinkPad 755C s procesorom Intel 486. Poèas prvého letu beali opakované
testy operaènej pamäte (vtedy 48 MB) notebookov
a bola odskúšaná komunikácia medzi dvoma notebookmi prostredníctvom sériového protokolu
1533, pouívaného aj na vesmírnej stanici ISS
(International Space Station). Výsledky pamäového
testu boli uloené na pevný disk s kapacitou 1,2
gigabajtu. Prv ne pri tomto pre notebooky prvom
testovacom lete raketoplán Atlantis opustil orbitálnu stanicu Mir, ponechali kozmonauti jeden note-
book IBM ThinkPad 760ED na palube orbitálnej stanice Mir, kde slúil ako poèítaè COSS (Crew On-orbit
Support System), teda podporný poèítaè pre posádku. Pomocou neho sa kozmonauti napríklad mohli
zúèastni na vo¾bách, prípadne vykonáva iné èinnosti. Kozmonauti na Mire toti prišli o notebooky
ThinkPad 750C, ktoré zostali uväznené v pokazenom module Spektr. Ostatné testované ThinkPady
sa vrátili na Zem na vyhodnotenie. Pod¾a dostupných informácií bol notebook IBM ThinkPad 760ED
pravdepodobne najrýchlejším poèítaèom dosia¾
pouitým vo vesmíre, no sú tu aj vojenské projekty, o ktorých nemáme informácie... Pre stanicu ISS
bol model 760 ED upravený na model XD. V tejto
konfigurácii disponuje u spomínaným procesorom Pentium MMX 166 MHz, 3,1 GB pevným diskom, 12,1-palcovým LCD displejom s rozlíšením
1024 × 768 pixelov. Operaènú pamä 64 MB RAM
mono rozšíri „a“ na 104 MB. Tento notebook sa
pouíva aj na ruských raketách Sojuz a Proton.
Samostatnou kapitolou je softvér. O pouitých
„vesmírnych“ operaèných systémoch a mono aj
o ich spo¾ahlivosti môeme usudzova napríklad
z iného zaujímavého hlásenia, doruèeného z vesmírnej stanice Mir na Zem 22. februára 2001 Billom
Shepherdom:
DOS aplikácie beiace pod Windows '95
"Most of the problems appear to be related to
Na rozdiel od pozemskej prevádzky má notebook
vo vesmíre urèité špecifiká. Svojou zotrvaènosou
vyplývajúcou z hmotnosti v beztiaovom stave
môe narobi problémy alebo spôsobi zranenie.
V beztiaovom stave je nulová tia, ale hmotnos
a hybnos zostávajú rovnaké ako na Zemi. To znamená, e ak nejaké teleso vo¾ne pustíme z výšky
napríklad niekomu na hlavu, nestane sa vôbec niè,
no ak po òom toto teleso hodíme, teda mu pôsobením sily udelíme zrýchlenie, bude to ma rovnaké
úèinky ako na Zemi. Riešením je ma všetko uviazané a pouíva suché zipsy. Ïalším významným problémom je chladenie. Na Zemi pôsobí tia, take funguje jav, keï ohriaty vzduch vplyvom menšej hustoty stúpa nahor, napríklad okolo rebier chladièa.
V beztiaovom stave niè podobné nefunguje, a tak
na chladenie môeme poèíta len s prestupom a šírením tepla. Preto úpravy notebookov na kozmickú
prevádzku sú nároèné a, pochopite¾ne, ve¾mi drahé.
Microsoft's Windows NT, while Russian−made
software seems to be more reliable... "
Hlásenie bolo dôsledkom pádu siete, ktorú tvoril
IBM AIX (Unix), Windows NT a ruský laptop s blišie nešpecifikovaným operaèným systémom.
Oblas pouitia notebookov pri vesmírnych
expedíciách je èiastoène urèená u ich názvom
PGSC (Payload and General Support Computer), teda
poèítaè na podporu prevádzky raketoplánu (poloha, riadenie polohovacích motorov, skladové hospodárstvo) a takisto poèítaè na riadenie a podporu
vedeckých a technologických experimentov. Azda
najilustratívnejší bude poh¾ad na aplikácie nainštalované na disku vesmírneho notebooku
Operaèné systémy
Windows '95 4.00.950B
Windows NT (OCA Router hard disks only) 4.0 SP4
STS PILOT 2.0
SMEM 3.10
TV Controller 1.0
PL Spacehab 2.93
Aplikácie Windows
STS Calculator
Norton Anti−Virus
10.2 Depress 2.03
OMS−RCS 2.0
3D Orbiter 1.03
Outlook '98
Acrobat Reader 4.0
Packet Display Program
Cabin Leak 3.01
1.01
Crew Mail 1.6
Pass Wizard 1.00
Cyrillic
PCAnywhere32 7.0
Starter/Keyboard 3.5
PET Timer 1.00
Deorbit Manager 3.07
PingMaster 2.0
ESC SCSI
Pistol Grip Tool (PGT)
Excel '97 SR1
Remote 3.01
Floppy Update (PADM)
POC Plot 1.00
2.01
Procomm Plus 2.11
Fuel Cell Monitoring
Proshare 1.9a
System 1.02
Spawn Print 1.0
Internet Explorer
Telemetry Server
5.0.2314
Starter 1.02
Locker Stowage 4.01
ThumbsPlus 3.2
NetCheck 1.02
R E V U E
POÈÍTAÈE NA MARSE
Hlad po informáciách z Èervenej planéty bol v minulom desaroèí znaèný, pretoe od posledného
pristátia sond Viking 1 a 2 na jej povrchu a do
júla 1997, keï sa z útrob sondy Pathfinder vykotú¾alo robotické vozidielko Sojourner, uplynulo u
viac ne 20 rokov. Ani úspešnos expedícií nesvedèí o tom, e ide o prechádzku ruovým
sadom. Z doterajších 22 expedícií osud Mars Surveyora, ktorý sa rozbil o povrch Marsu, a osud
Beagle 2, ktorý sa neozval, nasledovala prakticky
polovica vyslaných sond, ktorých misie boli z rôznych príèin neúspešné.
Ako prieskumná zostava sa ustálila konfigurácia
sondy, ktorá pristane na povrchu planéty, kam
„vysadí“ prieskumné robotické vozidlo. Tým sa úloha sondy, samozrejme, nekonèí, pretoe jednak
môe vykonáva vlastný prieskum, no navyše musí
vozidielku poskytova sluby (hlavne komunikaèné) materskej základne. Priaznivci sci-fi filmov si
mono pripomenú úsmevnú scénku z filmu Armagedon, keï sa zarastený ruský kozmonaut pokúša
opravi americký raketoplán pomocou hasáka a komentuje to, e sa v amerických kozmických lodiach
vyzná rovnako ako v ruských, pretoe všetky èipy
boli vyrobené u rovnakého výrobcu na Taiwane.
Nebolo to presné, ale èiastoène to vystihovalo podstatu. Ako sme u spomenuli, Rusi aj Amerièania
pouívajú notebooky IBM ThinkPad. No aj špecializované poèítaèe pre ve¾kú väèšinu amerických kozmických projektov vyrobila (americká) firma BAE
Systems. Aj dnes u historický Sojourner, aj moderné robotické vozidlá Spirit a Opportunity sú riadené (na kozmické pomery) výkonným poèítaèom
RAD6000 typu RISC (Reduced Instruction Set Computer), ktorý je schopný prevádzky aj v silno rádioaktívnom vesmírnom prostredí. Poèítaè je zaloený
na architektúre IBM PowerPC. Pre zaujímavos èipy
IBM PowerPC sa pouívajú aj na Zemi v rozlièných
komerèných aplikáciách – od herných konzol
Nintendo a po superpoèítaèe. Tieto procesory sú
ve¾mi iadané hlavne z dôvodu nízkej spotreby
energie. Èipy Power4 sa pouívajú pre servery
a pripravené sú u èipy Power5.
Robotické vozidlo Rover s detailom riadiacej elektroniky
Schéma robotického
vozidla Rover
PATHFINDER & SOJOURNER
Ak neberieme do úvahy sondy, ktoré robili len dia¾kový prieskum Marsu z jeho obenej dráhy, prípadne pristáli na povrchu, Pathfinder (prieskumník) bola prvá sonda vyuívajúca prieskumné robotické vozidlo Sojourner (cestovate¾).
Sonda vyuila štartovacie okno v decembri 1996,
keï bola nosnou raketou Delta II vynesená na svoju
sedemmesaènú pú k Marsu. Na jeho povrchu
úspešne pristála 4. júla 1997 a svojím bezchybným
fungovaním rozpútala doslova „marsomániu“.
Prvé snímky, ktoré táto sonda nasnímala a poslala
na Zem, si po ich sprístupnení prezrelo na webe
viac ne 100 miliónov ¾udí. Samozrejme, nasledovali snímky v populárnych aj odborných èasopisov,
televízne prenosy, take spomínaný poèet ¾udí
prudko rástol. Nás bude zrejme zaujíma hlavne
procesor RAD6000 SC, ktorý pod¾a potreby pracuje
na variabilných frekvenciách od 2,5 MHz po 20
MHz. Platí tu známa úmera
vyšší výkon = vyššia spotreba
a na Marse je energia skutoène vzácna, pretoe
sonda si ju buï musí privies, alebo získa pomo30
PC REVUE 4/2004
cou solárnych batérií. Tento procesor primárne
pokrýval prieskum. Pohyb a ostatné funkcie robotického vozidielka riadil archaický, ale osvedèený
osembitový mikroprocesor 8085 s pamäou 512 kb.
Poèítaè Pathfindera pracoval pod operaèným
systémom reálneho èasu VxWorks od firmy Wind
River Systems. Softvér pre sondu aj robotické vozidlo bol napísaný sèasti v assembleri a sèasti
v jazyku C++, teda s vyuitím objektovo orientovaného programovania. Poèas nieko¾komesaèného
letu mali programátori dos èasu na testovanie
a úpravy softvéru, teda na opravu starých chýb
a výrobu nových, take softvér bol nieko¾kokrát na
dia¾ku modifikovaný. Spojenie medzi sondou a robotickým vozidielkom bolo zabezpeèené pomocou
modemov UHF od firmy Motorola v pásme UHF
s protokolom X25 (packet radio).
Vozidielko Sojourner ovládala obsluha zo Zeme
na základe snímok zhotovených jeho kamerami
a kamerami Pathfindera. Keïe svetlu, a teda aj
elektrickému signálu trvá prekonanie vzdialenosti
Zem – Mars nieko¾ko minút, nedalo sa vozidielko
riadi v reálnom èase, ale dávkou príkazov, ktorá
bola na sondu odoslaná raz denne a ktorou sa vozidielko následne riadilo pri svojom prieskume. Zárukou bezpeènosti bola rýchlos pohybu desakilogramového vozidla s rozmermi 65 × 48 × 30 cm –
menej ako 1 cm za sekundu.
Sonda aj vozidielko prekvapili svojou ivotnosou – napriek projektovanej ivotnosti sondy zhruba mesiac a vozidielka týdeò pracovala sonda a
do septembra 1997, prièom za ten èas vozidlo najazdilo po povrchu Marsu takmer 100 metrov
a zhotovilo 550 snímok. Nie, nie je tam tlaèová chyba, Sojourner skutoène neprebrázdil kus Marsu.
Sonda samotná zhotovila vyše 16 000 fotografií
Èervenej planéty a uskutoènila 16 chemických analýz pôdy, hornín a meteorologických meraní.
Dôvod ukonèenia èinnosti sondy bol predvídate¾ný
– kapacita akumulátora poklesla a na 30 percent
a to na prevádzku sondy a jej zahrievanie u nestaèilo.
R E V U E
MARS EXPLORATION ROVER
Panoramatická snímka skalnatého povrchu, na základe ktorej
sa vedci domnievajú, e na Marse bola kedysi voda
Technické údaje – Pathfinder
Mikroprocesor IBM RAD6000 22 MHz (32−bit.)
Pamä DRAM 128 MB (64 MB pre obrázky)
Pamä EEPROM 3 × 2 MB
Technické údaje – Sojourner
Mikroprocesor Intel 80c85 22 MHz (32−bit.)
Pamä RAM 512 MB
http://mpfwww.jpl.nasa.gov
BEAGLE 2
Reakciou európskej kozmickej agentúry ESA na
americký úspech misie Pathfinder & Sojourner bola
misia s názvom Beagle 2. Pomenovanie nie je na
poèes roztomilého plemena psíkov, ale vzdáva
poctu výskumnej lodi Beagle, na ktorej cestoval
v 18. storoèí známy prírodovedec Charles Darwin,
ktorý h¾adal ivot na Zemi, presnejšie definoval
svoju teóriu o evolúcii ivota na Zemi.
Misia bola naplánovaná na 180 solov (deò na
Marse má 24 hodín 39 minút a 35 sekúnd), prièom
v prípade bezchybného fungovania mohla by
predåená a na 490 solov. Sonda odštartovala
z kozmodrómu Bajkonur 2. júla 2003 a na povrchu
Marsu pristála 25. decembra toho istého roku. Ale
to bolo všetko, pretoe sonda nielene nenašla nijaké príznaky ivota, ale ani sama ich neprejavila,
laicky povedané, po pristátí sa u viac neozvala.
A tak namiesto pôitku zo záberov robotického
vozidla si zo stránky projektu môeme aspoò na
svoj mobil ako zvonenie stiahnu tóny piesne skupiny Blur, ktoré mali slúi ako identifikaèné tóny
Beagle 2. http://www.beagle2.com/index.htm
Tento odsek by mohol namiesto oficiálneho pomenovania expedície nies v názve mená dvoch hlavných hrdinov, ktorí v nej úèinkujú – robotických
vozidiel Spirit a Opportunity. Sonda Spirit pristála
na povrchu Marsu 3. januára 2004 v kráteri Gusev,
25. januára ho v úspešnom pristátí, ale na opaènom konci planéty nasledovalo jeho dvojèa Opportunity. Táto sonda pristála na planinách Meridianni Planum. ivotnos obidvoch prieskumných
vozidiel je zhruba 90 dní.
Obidva prieskumné roboty sú vybavené rovnakými poèítaèmi ako pred piatimi rokmi sonda Pathfinder, teda modelmi RAD6000 z produkcie BAE
Systems, ktoré disponujú zvýšenou odolnosou radiácii. Systémy RAD6000 nezahá¾ali dokonca ani
poèas šesmesaèného putovania sondy, keï spracúvali k¾úèové navigaèné údaje. Roboty sú skonštruované na štúdium minerálov nachádzajúcich
sa na povrchu planéty. Kadý deò prejdú okolo 40
metrov, prièom v noci pracujú i pri teplotách na
hranici mínus 100 °C. Obidva roboty sú vybavené
deviatimi stereokamerami s vysokým rozlíšením,
ktoré umoòujú zachytáva 360-stupòové farebné
zábery vo dvoch rozdielnych oblastiach na povrchu
Marsu.
32-bitový výpoètový systém RAD6000 s redukovanou inštrukènou súpravou (RISC) je postavený na
architektúre IBM PowerPC a pracuje vo vysoko radiaènom prostredí vesmíru. PowerPC je srdcom
jednodoskových poèítaèových systémov RAD6000
od BAE Systems, prièom ide o špecializovaný systém, ktorý umoòuje krínikom Marsu – Spirit
a Opportunity – preh¾adáva, skúma èi fotografova dosiahnute¾né dia¾ky Marsu a zhotovova panoramatické farebné fotografie jeho povrchu.
CHYBIÈKA SA VOTRIE
Urèite ste sa v nedávnych èasoch stretali pri svojej
práci s poèítaèmi s hláseniami typu „Nedostatok
pamäte“. Pripomeòme si, e DOS vyadoval 640
kilobajtov pamäte a mnohé vtedajšie programy vedeli pomocou rôznych trikov vyui fyzickú pamä
a do 4 MB. Vozidielko Spirit disponuje kapacitou
128 megabajtov, z toho pre operaèný systém a aplikácie je vyhradených 32 MB. Preto treba nepotrebné údaje z pamäte operatívne vymazáva. Majite¾om digitálnych fotoaparátov nemusíme pripomína, e zaplni 128-megabajtovú, tobô 32-megabajtovú pamäovú kartu nie je iadny problém.
V zápale fotografovania môeme pamäovú kartu
¾ahko zaplni, a keï chceme urobi k¾úèovú snímku,
nemusí sa nám to pre nedostatok pamäovej kapacity podari. A toto isté sa prihodilo aj s vozidielkom Spirit. Všetci sa tak tešili z úspešného pristátia, aktivácie sondy a z údajov, ktoré zaèala posiela na Zem, e nikto nepomyslel na vymazávanie
nepotrebných údajov z pamäte. A zrazu došlo
k strate kontaktu s vozidlom pre nedostatok pamäte. Urèite si viete predstavi náladu zodpovedných
v riadiacom centre. Našastie návrhári robotického
vozidielka pamätali aj na „zadné kolieska“, a tak
bolo moné staré údaje postupne vymaza v diagnostickom reime a obnovi normálne fungovanie
operaèného systému Wind River VxWorks a jeho
aplikácií. Nebolo to jednoduché. Pretoe v prípade
pamätí Flash ide o neprerušite¾nú operáciu, vozidielko si muselo najskôr zo slneèných kolektorov
naakumulova dostatok energie. Proces vymazávania potom trval viac ne štyri hodiny.
TLAÈ SNÍMOK
Našu miniexkurziu do výskumu Marsu by sme
mohli ukonèi jednoduchým a pravdivým tvrdením, e snímky získané z Marsu sa vyhodnocujú
v Jet Propulsion Laboratory (Laboratórium pre
výskum prúdových pohonov) Amerického úradu pre
letectvo a vesmír (NASA) v kalifornskej Pasadene.
Aj v tejto etape sú však nevyhnutné IT technológie,
v tomto prípade je rozhodujúca kvalitná tlaè snímok. Na tento úèel sa pouívajú ve¾koformátové
tlaèiarne od firmy HP. Zaèiatok spolupráce firmy
HP súvisí s misiami Apollo. U sme spomenuli
programovate¾né kalkulaèky HP 41c na palubách
týchto kozmických lodí. V súèasnosti HP prispieva
k vesmírnemu programu hlavne kvalitnými tlaèiaròami HP Designjet 5500. Kadá tlaèiareò je
vybavená kotúèom papiera so šírkou 1,5 metra
a dåkou 30 metrov. Doteraz ¾udia v NASA v tomto
projekte zuitkovali šes takýchto kotúèov papiera
a 14 litrov atramentu.
Obrázková mozaika pozostávajúca z usporiadaných kompletných vyobrazení prilepených suchým
zipsom na stenu laboratória v JPL zahàòa spolu 176
miliónov pixelov. Jeden panoramatický záber s dåkou 12 metrov poskytuje 360-stupòový trojrozmerný poh¾ad na miesto pristátia modulu Spirit v kráteri Gusev na Marse. Len pred tromi rokmi by bol
na poskladanie jednotlivých obrázkov a zhotovenie
výsledného zobrazenia potrebný celý deò. Dnes
s vyuitím ve¾korozmerných tlaèiarní HP Designjet
5500 tento proces nezaberie ani hodinu.
Za úspešnú spoluprácu sa firme HP dostalo aj
morálneho ocenenia. Biely dom vymenoval šéfku
firmy Carly Fiorinu za èlenku Americkej vesmírnej
komisie. Carly Fiorina tak spojí svoje sily s bývalým
štátnym tajomníkom pre letectvo Pete Aldridgeom
v komisii, ktorá dohliada na poradenstvo poskytované Bielemu domu s oh¾adom na oblasti vesmírneho programu, o ktorých je potrebné uvaova pri
misii na Mesiac. Carly, ako jeden z 8 èlenov komisie, prispeje širokou škálou svojich znalostí z oblasti špièkových technológií. Aj keï po urèitých skúsenostiach s òou (fúzia Compaq a HP) sa mono doèkáme fúzie NASA a SovGlavKozmosu... ☺
A aké prekvapenia má NASA pripravené v blízkej
budúcnosti? Budú to misie
Mars Reconnaissance Orbiter (2005)
Phoenix Mars Scout (2007)
Mars Science Laboratory (2009)
Mars Telecommunications Orbiter (2009)
Zaujímavá bude hlavne posledná expedícia,
ktorá nebude ma vlastný vedecký program, jej
cie¾om bude poskytova „telekomunikaèné sluby“
iným prieskumným prostriedkom.
http://marsrovers.jpl.nasa.gov/gallery/press/spirit/
http://marsoweb.nas.nasa.gov/landingsites
www.iews.na.baesystems.com
http://athena.cornell.edu
4/2004 PC REVUE
31
R E V U E
BIOS a jeho nástupcovia
Branislav Madoš
viac ako dvadsa rokov sme
svedkami búrlivého rozvoja
osobných poèítaèov. To, èo
bolo ešte vèera nemoné, sa dnes stáva realitou. Mnohým poèítaèe uèarovali práve pre túto schopnos rýchleho vývoja, ktorý so sebou nesie
zdvojnásobovanie kapacít a rýchlostí
vo ve¾mi krátkom èase, prièom limity
akoby ani neexistovali. Nijaké iné odvetvie priemyslu takúto rýchlos inovácií a zlepšovania parametrov neposkytuje.
Poèas revoluèných zmien jednotlivých komponentov, z ktorých sa poèítaèe skladajú, ako sú mikroprocesory, pamäové moduly, grafické karty
alebo operaèný systém, sme zaili nieko¾ko generácií kadého z nich. Presnejšie povedané, takmer kadého.
Existuje toti jedna nenápadná súèas
poèítaèa, ktorá sa podstatne nezmenila od èias prvých PC. Akosi ticho
v ústraní preíva vo svojej pomyselnej
verzii 1.0 u dobrých 23 rokov. Ide
o BIOS. Nadpriemerne dlhý vek však
dáva tuši, e zmena je nevyhnutná.
BIOS sa postupne stane históriou a nahradia ho modernejšie technológie.
U
ÈO JE BIOS?
Skratka BIOS znamená Basic Input
Output System, èo je v preklade základný systém vstupu a výstupu.
Ak rozdelíme poèítaèový systém
na hardvér a softvér, BIOS je na pomedzí medzi nimi. BIOS poskytuje ope-
32
PC REVUE 4/2004
raènému systému a aplikáciám sluby. Tvorí akési rozhranie, ktoré umoòuje softvéru vyui hardvérové komponenty poèítaèa.
BIOS je vytváraný špeciálne pre
konkrétny hardvér a vzh¾adom na
operaèný systém a aplikácie disponuje štandardizovaným rozhraním. To
umoòuje, aby softvér vyuíval hardvér bez toho, aby poznal jeho konkrétnu realizáciu.
Na obrázku mono vidie poèítaèový systém, rozdelený na štyri základné komponenty, ktorými sú hardvér,
BIOS, operaèný systém a aplikácie.
Okrem poskytovania sluieb softvéru má BIOS ve¾mi dôleité úlohy po
zapnutí poèítaèa. Patria medzi ne najmä tieto:
Uskutoèòuje jeho diagnostiku,
tzv. Power On Self Test (POST).
Umoòuje nastavi základné parametre poèítaèa pomocou setupu.
Zabezpeèí zavedenie operaèného systému pomocou tzv. zavádzaèa
(Bootstrap loader).
Poskytuje operaènému systému
prostriedky na realizáciu viacúlohového prostredia.
Bezprostredne po spustení poèítaèa sa riadenia ujíma BIOS, uloený
v èipe na základnej doske poèítaèa.
Jeho prvou úlohou je spustenie POST
testu, ktorý otestuje funkènos jednotlivých komponentov poèítaèa.
Súèasne sa pri òom zisuje, èi tieto
komponenty neobsahujú vlastný
BIOS. Ak prebehne POST test v poriadku, pokúsi sa BIOS nájs na niektorom z inštalovaných diskov operaèný systém a spusti ho. Ak sa mu
to nepodarí, väèšinou ohlási chybu.
BIOS je teda rozloený v nieko¾kých oblastiach poèítaèa. Jeho základná èas je v èipe na základnej doske,
èas v rozširujúcich kartách takisto
v èipoch, prièom tento BIOS nazývame aj firmware, a èas je uloená na
diskoch.
VÝROBCOVIA BIOS−U
Výrobcov BIOS-u mono v zásade
rozdeli na nieko¾ko kategórií. Prvou
z nich sú špecializovaní výrobcovia,
medzi ktorých patrili v minulosti tri
najvýznamnejšie firmy: American
Megatrends Inc. (AMI), Award Software a Phoenix Technologies. V roku
1998 bola spoloènos Award kúpená
spoloènosou Phoenix. Ïalšou skupi-
nou sú výrobcovia hardvéru, ktorí si
vyvíjajú BIOS sami. Ve¾kú skupinu
tvoria spoloènosti, ktoré licencujú
BIOS od špecializovaných výrobcov.
Najväèší producenti poèítaèov typu
PC si dávajú BIOS vyvíja v špecializovaných firmách, ale pre jednotlivé
konkrétne modely poèítaèov si tento
BIOS upravujú.
Najpouívanejší BIOS je od Phoenix
Technologies. Poèas 25-roènej histórie spoloènosti bol nainštalovaný u
do viac ako miliardy zariadení. Pod
pojmom zariadenie si netreba predstavova iba poèítaèe, ale aj bankomaty, registraèné pokladnice, benzínové èerpadlá a pod. V súèasnosti má
na trhu s BIOS-om pre PC táto spoloènos 80-percentný podiel.
PREÈO JE NEVYHNUTNÁ
ZMENA?
Ako u bolo naznaèené v úvode tohto
èlánku, BIOS má za sebou dlhú históriu, poèas ktorej zostal vo svojej
archaickej podobe. BIOS bol v prvých
rokoch svojej existencie transparentný, výborne plnil svoju úlohu a plnil
by ju dodnes, neby rýchleho vývoja
ostatných súèastí poèítaèa. Tieto
zmeny sa museli zákonite premietnu aj do konštrukcie BIOS-u. Dialo sa
to prepisovaním niektorých jeho
èastí a najmä pridávaním nových
funkcií. To sa však v poslednom èase
darí iba s èoraz väèšími akosami.
Problém s kompatibilitou komponen-
R E V U E
tov sa rieši najmä upgradovaním
BIOS-u. Èasté výmeny BIOS-u za najnovšie verzie, ktoré neraz ešte nie sú
celkom odladené, môu spôsobova
nestabilitu systému.
archa procesu inovovania BIOS-u
formou upgrade sa pritom èasto prenáša na koncového pouívate¾a, èo
nie je najvhodnejšie.
Pre neustále upgradovanie sa niekedy hovorí o BIOS-e ako o záplatách
nad záplatami a kedysi priamoèiare
súvislosti v jeho konštrukcii sa porovnávajú so špagetami.
Ïalšia uvádzaná motivácia súvisí
s ininiermi vyvíjajúcimi priamo
BIOS alebo softvér schopný s BIOSom spolupracova. Je ich toti èoraz
menej. Preto pomaly dozrieva èas na
zmenu. V podstate s tým súhlasia
takmer všetci zainteresovaní, no ich
názory na èasový horizont zmien
a ich intenzitu sa rôznia. Výrobcovia
poèítaèov sa stavajú k veci pomerne
konzervatívne a radi by prešli na nieèo nové a vo chvíli, keï sa to skutoène stane štandardom. Preto sa hovorí aj o tom, e úspech technológie,
ktorá by mala BIOS nahradi, bude
determinovaný rýchlosou a intenzitou, s akou sa dostane na trh a etabluje sa ako štandard.
Náhrady BIOS-u vo všeobecnosti
budú odzrkad¾ova nové trendy, ktoré v èase vzniku BIOS-u neboli také
výrazné. Významnou otázkou sa stáva bezpeènos a mnohé bezpeènostné technológie, ako antivírusová
ochrana, kryptografia, budú zapracované do tzv. preboot softvéru, teda
programov, ktoré ovládajú poèítaè
pred štartom operaèného systému.
Ïalšou významnou zmenou bolo masívne zosieovanie poèítaèov, ktoré
sa odrazí aj na konštrukcii náhrad
BIOS-u.
EFI
Jednou z technológií, ktoré by mali
predstavova ve¾ký posun vo vývoji
BIOS-u, je Extensible Firmware Interface (EFI), ktorý sa snaia presadi
spoloènosti Intel a Microsoft. EFI by
mal zabezpeèi všetko potrebné pred
štartom operaèného systému.
základné dosky a licencie na technológiu získali aj tretie strany, medzi
nimi napríklad tradièní výrobcovia
BIOS-u.
Prvé poèítaèe s EFI sú na trhu u
od septembra 2003. Uviedla ich spoloènos Gateway. Ïalšie by mali nasledova v tomto roku.
CSS mono oznaèi aj ako BIOS novej generácie. Jeho cie¾om je ušie
prepoji hardvér a softvér, preberá
mnohé úlohy, ktoré doteraz vykonávala aplikaèná vrstva. Patrí medzi ne
napríklad otázka bezpeènosti, obnovy dát a sieový manament.
Z nových vlastností, ktoré budú
súèasou BIOS-u, mono uvies napr.
tzv. Host Protected Area (HPA). V tejto oblasti dostanú systémoví ininieri monos spúša bezpeène kód
aplikácií bezprostredne súvisiacich
s hardvérom bez toho, aby mohol by
tento kód napadnutý. Na jeho spustenie v HPA bude toti nevyhnutné
vlastni bezpeènostný certifikát. Pouíva sa bude v tejto súvislosti aj
kryptografia.
ZÁVER
Štart poèítaèa by mal by rýchlejší,
pridávanie nových komponentov
takisto. Písanie ovládaèov pre EFI má
by oproti tým pre BIOS rýchlejšie,
èím by malo dôjs k zrýchleniu a zlacneniu vývojového cyklu komponentov poèítaèa.
Platform Innovation framework
for EFI je názov vývojového nástroja,
ktorý by mal umoni písa ovládaèe
pre hardvér podobné tým, ktoré sú
urèené pre Windows.
Podpora EFI zo strany Microsoftu
by sa mala objavi v jeho novom
operaènom systéme s kódovým
oznaèením Longhorn. Intel podporí
technológiu v budúcich èipoch pre
CSS
Spoloènos Phoenix Technologies,
ktorej BIOS v súèasnosti beí na najväèšom poète PC, tvrdí, e neadoptuje EFI dovtedy, kým sa nestane priemyselným štandardom.
Má pripravenú aj svoju verziu náhrady BIOS-u pod názvom Core System Software (CSS), ktorá by mala
zlepši doteraz pouívaný BIOS. Jeho
prvou súèasou, ktorá bola uvedená
do praxe, je Core Management Environment (CME). CME bolo najskôr
implementované v notebookoch,
v tomto roku by sa malo dosta aj do
serverov a nakoniec prídu na rad
desktopy.
Výmena BIOS-u za novšiu technológiu bude skôr evolúcia ako revoluèná
zmena. Analógiu mono nájs v prípade nástupu rozhrania USB. Napriek
jeho neodškriepite¾ným prednostiam
trvalo nieko¾ko rokov, kým dokázalo
vytlaèi staršiu technológiu. V tomto
prípade do procesu vstupujú skutoèní giganti a v hre nie je niè menej ako
jedna zo základných súèastí kadého
poèítaèa.
Zdroje:
/1./ Scott Mueller: Osobní poèítaè, nejpodrobnìjší
prùvodce hardwarem PC. Computer Press, Praha
2001.
/2./ Vítìzslav Boukal: BIOS IBM PC. Grada, Praha
1992.
/3./ www.phoenix.com
/4./ www.ami.com
/5./ www.intel.com/technology/efi/
4/2004 PC REVUE
33
R E V U E
TEST
Slovenské
FREEMAILY
Lukáš Staòa
E−mail dnes pouíva ve¾ké
mnostvo ¾udí v práci,
v škole alebo aj doma na
korešpondenciu so vzdialenou
rodinou. Jednoducho, e−mail
postupne zaèína vytláèa
klasickú „papierovú“ poštu.
a to, aby mohol príslušník rasy homo computericus túto celosvetovo známu slubu
pouíva, musí disponova emailovou
schránkou, ktorá je obdobou listovej schránky. Pokia¾ ju nemá v zamestnaní, v škole alebo od poskytovate¾a internetu, musí si ju zadovái inak. Ale
netreba sa vzdáva. Na internete existuje hneï
nieko¾ko serverov, ktoré vám túto sluby radi ponúknu zadarmo. Staèí si len vybra. Lene je tu jeden problém: Ako si vybra? A práve to je cie¾om
tohto èlánku – porovna slovenské mailové servery
a poda uívate¾ovi informácie, ktoré mu pomôu
s výberom freemailového servera presne ušitého
na jeho miery.
N
implementované mechanizmy filtrovania spamu.
Pri menšom poète prijatých mailov to èloveku a
tak neprekáa, ale keï mu príde do schránky denne
aj 20 takýchto mailov, ich mazanie zaberie dos
èasu, ktorý takto nie je dobre vyuitý, najmä ak ide
o pracovný èas. Ešte šastie, e to pochopili aj administrátori týchto serverov.
Toto sú tri základné vlastnosti, ktoré sme testovali. K týmto trom sme chceli prida ešte aj kvalitu
technickej podpory, ale pretoe na naše otázky na
òu smerované odpovedal iba kompetentný èlovek
jedného servera, museli sme toto kritérium z testu
vylúèi.
Celý test sa uskutoènil na pomerne zastaranej
poèítaèovej zostave (Pentium III 600 MHz, 128
MB RAM 30 GB HDD, TNT2 M64 32 MB) a pomocou 1 Mb/s mikrovlnného pripojenia do internetu
ráno, keï sa rýchlos pohybovala okolo 50 – 120
kilobajtov za sekundu, poèas špièky (rýchlos
okolo 5 – 8 kilobajtov za sekundu) a veèer (rýchlos od 8 do 15 kilobajtov za sekundu). Pouité
boli prehliadaèe Internet Explorer, Opera, Konqueror a Mozilla tak pod Windows, ako aj pod
Linuxom.
Zo slovenských poskytovate¾ov emailového konta sme si vybrali a otestovali:
príchode. Ve¾kým mínusom je však fakt, e za
sahovanie správ cez protokol POP3 (v prípade, e
chce pouívate¾ narába so správami cez klienta
elektronickej pošty) sa platí, i keï malý, ale predsa
trochu nezmyselný poplatok 299 Sk/rok, hoci konkurenèné freemailové servery pokladajú túto
slubu za samozrejmú a ponúkajú ju bezplatne.
Posielanie správ fungovalo bez problémov, no
s malými oneskoreniami, za èo mu ude¾ujeme
o stupeò zníenú známku. Post.sk je pripojený na
celosvetové spamerské databázy, take sa uívatelia nemusia bá spamov.
ÈO A AKO SME TESTOVALI
V dnešnom neprebernom mnostve freemailových
serverov kadý jeden poskytuje tie najzákladnejšie
sluby, a to posielanie, prijímanie mailov a základné operácie s nimi. Ten hlavný boj o pouívate¾a sa
deje na úrovni pokroèilých sluieb, ako napríklad
SMS notifikácia, ICQ notifikácia, sahovanie pošty
cez protokol POP3/IMAP a pod. Z týchto moností
sme vybrali nieko¾ko najhlavnejších, ktorých kvalita, resp. kvantita ovplyvòuje pouívate¾a pri výbere. Sú to najmä:
Dizajn – táto kvalita servera je ve¾mi dôleitá, pretoe benému uívate¾ovi je jedno, ako
daný systém funguje, musí spåòa svoju funkciu
a takisto musia by jednotlivé poloky preh¾adne
usporiadané. Preto sme sa dizajnu venovali trochu viac.
Ve¾kos schránky – keïe maily majú nejakú
ve¾kos a diskové polia nedisponujú nekoneènou
kapacitou, kadá emailová schránka má svoju obmedzenú ve¾kos. Samozrejme, keï pouívate¾ nepouíva schránku kadý deò a dostane len zopár
mailov týdenne, úplne mu postaèí 5-megabajtové
obmedzenie. No niekto, komu denne príde okolo 20
mailov (a to sme ešte nezarátali spam), bude potrebova o nieèo väèšiu kapacitu schránky. Ve¾kos
schránky sme teda posudzovali poh¾adom uívate¾a, ktorému denne príde 10 a 15 e-mailov (okrem
spamu, samozrejme).
Filtrovanie spamu – spam trápi dennodenne
obrovské mnostvo uívate¾ov internetu. Preto sa
nemono èudova, e freemailové servery majú
34
PC REVUE 4/2004
POST ......................................www.post.sk
SUPERZOZNAM MAIL ................www.szm.sk
ZOZNAM E−MAIL..................www.zoznam.sk
CENTRUM MAIL ................www.centrum.sk
INMAIL ................................www.inmail.sk
AZET MAIL ..............................www.azet.sk
POBOX ..................................www.pobox.sk
ATLAS ....................................www.atlas.sk
H O D N O T E N I E
Dizajn:
OOOGG
Ve¾kos schránky:
OOOGG
Filtrovanie spamu:
OOOOO
Rýchlos naèítania stránky:
OOOOG
Rýchlos posielania mailov:
OOOGG
Ïalšie sluby:
OOGGG
Celkové hodnotenie:
OOOGG
SUPERZOZNAM MAIL
POST
Post.sk bol na slovenskom internetovom nebi
jeden z prvých freemailových poskytovate¾ov. Momentálne ho spravuje firma Petit Press, ktorá ako
jediná odpovedala na otázky poloené mailom.
A èo pouívate¾ovi ponúka? V podstate sa dalo od
neho èaka aj viac, ale priestor na správy je len 15
MB a správa s prílohou nesmie presiahnu 2 MB, èo
sa èasto nestáva, ale vo výnimoèných prípadoch
(a pod¾a pána Murphyho v tej najnevhodnejšej
chvíli) to môe prinies uívate¾ovi mierne komplikácie. Èo sa týka dizajnu, na òom je Post.sk pomerne biedne, systém posielania správ je dos „nakope“, no po chvíli pouívania sa v òom vyzná aj
menej skúsený uívate¾, hoci, ako sme u spomenuli, ergonómia stránky by mohla by lepšia. K samozrejmostiam patrí vytváranie prieèinkov, manipulácia so správami a filtre správ, vïaka ktorým
môete správy zaraïova do prieèinkov u pri ich
Aj slovenská legenda v oblasti katalógového vyh¾adávania ponúka na svojich stránkach freemail
a zároveò, ak sa registrujete, dostanete aj priestor
na webovú stránku v tvare meno.szm.sk, èo je celkom pekné riešenie typu dva v jednom. Pouívate¾ské rozhranie je ladené do modro-sivej kombinácie, ale pouívate¾ má na výber aj z iných farebných schém. Osobne hodnotím túto „defaultnú“
farebnú kombináciu ako ove¾a lepšiu, ne bola tá
stará lto-sivá. K dispozícii je 20 MB pre e-maily, èo
je pre beného uívate¾a postaèujúce. Pouívate¾ské rozhranie je vcelku dobré, no aj v tomto prípade má svoje muchy, najmä ¾avý panel so zoznamom prieèinkov a nastaveniami, ktorý by mohol
by skôr v samostatnom rámci. Aj tu má uívate¾
monos definova si filtre správ, vytvára prieèinky a manipulova so správami. Mínusom celého
rozhrania je fakt, e posielaný mail systém nerozseká na riadky a tým ho príjemca v klientovi elek-
R E V U E
tronickej pošty vidí ako jeden dlhý riadok. Samozrejmosou je príjem správ cez protokol POP3/
IMAP, na rozdiel od Post.sk je táto sluba zadarmo.
Ïalším mínusom je antispamová ochrana, ktorá
síce je prítomná, ale nechráni uívate¾a v dostatoènej miere. Bol som svedkom toho, ako sa uívate¾
prihlásil do schránky po týdni a tam ho èakalo asi
200 nových spamov... Take body dole.
dobre zorientova. Ïalšie príjemné vlastnosti systému sú napríklad automatický odpovedaè, ktorý
vyuijete, ak ste odcestovaní a nepouívate svoju
mailovú schránku alebo forwarding mailov. Na rozdiel od svojho menovca dlhšie správy „rozseká“ na
riadky, take daný mail nebude vyzera ako jeden
dlhý riadok. Pri testovaní rýchlosti doruèovania
e-mailu sme zaznamenali pomerne dlhý èas doruèenia, no neskôr sme zistili, e to zapríèinila chyba
systému, na ktorú nás upozornil oznam na stránke,
keï sme sa chceli prihlási. SMS správa prišla na
mobilný telefón prakticky ihneï po odoslaní správy. Ve¾mi kladne hodnotíme informáciu o nových
mailoch bez nutnosti prihlási sa, keï po naèítaní
stránky www.zoznam.sk zobrazí váš login a poèet
nových správ, samozrejme, po predchádzajúcej
návšteve stránky a uloení cookie na váš disk. Táto
funkcia má však aj jednu nevýhodu, a to najmä
v internetových kaviaròach, kde sa strieda ve¾a
uívate¾ov, a teda nastáva mierne narušenie súkromia. Ale v prípade domáceho uívate¾a je táto funkcia ve¾mi príjemná a dialupových uívate¾ov mierne odbremeòuje od trávenia zbytoène dlhého èasu
na internete. Samozrejmosou je podpora protokolu POP3/IMAP4 úplne zadarmo.
CENTRUM MAIL
Freemailový server centrum.sk ponúka pre svojich pouívate¾ov len 10 MB miesta na ich e-maily,
èo postaèuje uívate¾ovi, ktorý nepouíva svoju
schránku denne. Napriek tomu je jeden z najrýchlejších serverov, keïe odoslaný mail prišiel za
menej ako minútu, vïaka èomu si zaslúi plný
poèet bodov, pokia¾ ide o rýchlos posielania
a prijímania mailov. ia¾bohu, to je asi jediná najlepšia stránka tohto servera. Dizajnovo je centrum.sk na priemernej úrovni, jeho ovládanie je
vcelku intuitívne, s mailmi sa pracuje pomerne
dobre. Zaujímavý je filter správ, ktorý je jednoduchý, ale úèinný. Nevýhodou je absencia podpory
IMAP4, èo mono prekáa dialupovým uívate¾om, ktorí nechcú sahova všetky správy do svojho poèítaèa, a maximálna ve¾kos odosielanej
správy, ktorá èiní 2 MB. Dlhšie správy sú pekne
„posekané“ na riadky, èo je u samozrejmos pri
drvivej väèšine serverov. Ve¾mi zaujímavá je
monos rozšírenia kapacity schránky pod¾a toho,
ko¾ko bodov uívate¾ nazbiera. Spolu môe
uívate¾ získa a 50 MB schránku.
H O D N O T E N I E
Dizajn:
Ve¾kos schránky:
Filtrovanie spamu:
Rýchlos naèítania stránky:
Rýchlos posielania mailov:
Ïalšie sluby:
Celkové hodnotenie:
OOOOG
OOOOG
OOGGG
OOOGG
OOOOG
OOOGG
OOOOG
ZOZNAM MAIL
Menovec superzoznamu a takisto legenda v oblasti katalógového vyh¾adávania ponúka uívate¾om
a 75 MB priestoru na maily, èo je v porovnaní
s ostatnými najviac. Celkový dizajn je na vysokej
úrovni a pouívate¾ovi ponúka komfort pri manipulácii s mailmi. Pouívate¾ môe u štandardne
správy posiela, prijíma, triedi, manipulova
s prieèinkami. K dispozícii je aj SMS a ICQ notifikácia na nové e-maily, prièom sa za SMS notifikáciu
dá plati rôznymi spôsobmi – buï pri doruèení
kadej správy, alebo si môete predplati správy,
prípadne strhnutím istej sumy z kreditu cez TatraPay, EliotPay alebo CardPay. Ako sme u uviedli,
pouívate¾ské rozhranie je intuitívne a dá sa v òom
36
PC REVUE 4/2004
H O D N O T E N I E
Dizajn:
Ve¾kos schránky:
Filtrovanie spamu:
Rýchlos naèítania stránky:
Rýchlos posielania mailov:
Ïalšie sluby:
Celkové hodnotenie:
OOOOO
OOOOO
OOOOG
OOOOG
OOOOO
OOOOG
OOOOG
H O D N O T E N I E
Dizajn:
OOOOG
Ve¾kos schránky:
OOGGG
Filtrovanie spamu:
OOOGG
Rýchlos naèítania stránky:
OOOGG
Rýchlos posielania mailov:
OOOOO
Ïalšie sluby:
OOGGG
Celkové hodnotenie:
OOOGG
R E V U E
INMAIL
AZET MAIL
Úvodná stránka ïalšieho mailového servera je jednoduchá, ale pritom nevnucuje uívate¾ovi prehnane ve¾a grafických prvkov. K dispozícii je 16 MB
schránka, monos vytvárania mailových aliasov,
èo hodnotíme ve¾kým plusom. Pozoruhodná je
monos nastavenia antispamovej ochrany, prièom
si uívate¾ môe aj vybra, èi sa má spam vymaza
alebo presunú do zloky (je však otázne naèo ☺).
Samozrejmosou je vytváranie filtrov, ktoré urèujú
pravidlá automatickej manipulácie so správami,
automatický odpovedaè na prichádzajúce maily
a podpora protokolu POP3/IMAP4. Netypickou
funkciou servera je monos zasielania správ ICQ,
ktoré prichádzajú prakticky okamite a odpoveï na
ne príde ako normálna emailová správa do schránky. Rýchlos posielania e-mailov je priemerná, èo
väèšine pouívate¾ov postaèuje. Aj dlhší e-mail vie
pekne rozkúskova, take príjemca nebude ma
problémy s jeho èítaním. Server kontroluje prichádzajúce aj odchádzajúce emailové správy na vírusy
a štatistika „najpopulárnejších“ vírusov je dostupná pre kadého.
Ak sa pouívate¾ zaregistruje na portáli azet.sk,
nielene dostane emailovú schránku s 50 MB kapacitou, ale má takisto prístup do iných sluieb prevádzkovaných na portáli azet.sk. Celé pouívate¾ské rozhranie je úplne identické so Zoznamom,
èo sa týka dizajnovej aj funkènej stránky. Rovnako
ako svoje dvojèa ponúka ICQ a SMS notifikáciu, filtre, monos vytvárania prieèinkov a pod.
H O D N O T E N I E
Dizajn:
OOOOO
Ve¾kos schránky:
OOOOO
Filtrovanie spamu:
OOOOG
Rýchlos naèítania stránky:
OOOOG
Rýchlos posielania mailov:
OOOOO
Ïalšie sluby:
OOOOO
Celkové hodnotenie:
OOOOG
POBOX
H O D N O T E N I E
Dizajn:
OOOGG
Ve¾kos schránky:
OOOGG
Filtrovanie spamu:
OOOOO
Rýchlos naèítania stránky:
OOOOO
Rýchlos posielania mailov:
OOOOG
Ïalšie sluby:
OOOOG
Celkové hodnotenie:
OOOOG
38
PC REVUE 4/2004
Sluba so zaujímavým názvom bola uvedená do
prevádzky v roku 1996 a èasto bola oznaèovaná
ako „najlepší“ freemailový server slovenského internetu. Preèo bola a preèo je slovo najlepší v úvodzovkách? Pretoe u hneï pri prvej informácii
potenciálnemu uívate¾ovi zamrzne úsmev – ponúka len 5 MB priestoru na schránku, ktorý sa, samozrejme, dá rozšíri, ale len za poplatok. A to nie je
jediný poplatok. Ak chce uívate¾ prístup cez POP3,
musí zaplati mesaèný poplatok, ak chce SMS noti-
fikáciu, takisto musí zaplati. No nie sú tu len
tmavé stránky. Rozhranie je dizajnovo ve¾mi pekne
prepracované, dá sa v òom ¾ahko zorientova a pracova, nastavenie filtrov, prieèinkov a manipulácia
s mailmi je ve¾mi ¾ahká a vhodná aj pre zaèínajúceho uívate¾a. V poète doplnkových sluieb je nadpriemerne vybavený, no ako sme u spomenuli,
väèšina z nich je spoplatnená. Odosielaný aj prijímaný e-mail je limitovaný na ve¾kos 2 MB, server
disponuje aj antispamovou ochranou.
H O D N O T E N I E
Dizajn:
OOOOO
Ve¾kos schránky:
OGGGG
Filtrovanie spamu:
OOOOG
Rýchlos naèítania stránky:
OOOGG
Rýchlos posielania mailov:
OOOOG
Ïalšie sluby:
OOOGG
Celkové hodnotenie:
OOOGG
ATLAS MAIL
Atlas.sk ponúka široké portfólio sluieb – od webhostingu cez chat a webový diskový priestor a po
mail a katalógové vyh¾adávanie. K dispozícii je
priemerných 15 MB na správy, èo nie je a tak ve¾a,
ale benému uívate¾ovi to na korešpondenciu
postaèí. Ïalšou nevýhodou je limitovanos odosielanej prílohy k mailu na 512 KB, èo predstavuje
ROZHOVOR S ADMINISTRÁTOROM Z POST.SK:
Akým hardvérovým vybavením disponujete a akou rýchlosou je/sú server/y pripojené do internetu?
Disponujeme viacerými servermi Dell a Compaq, ktoré majú svoje špecifické urèenie (front end, back end,
storage a pod.). Servery sú pripojené 100-megabitovým
pripojením do SIX (Slovenské peeringové centrum)
a 100-megabitovým do zahranièia.
Aké dodatoèné sluby ponúkate uívate¾om, prípadne
aké sluby plánujete v blízkej budúcnosti?
V rámci freemailu ponúkame personalizované denné
spravodajstvo pod¾a preferencií uívate¾a (tie si môe
upravi v nastaveniach svojej schránky). Zo sluieb nad
rámec freemailu ponúkame sluby POP3 prístupu na
stránky (uívate¾ si môe poštu sahova napr. do programu MS Outlook, prípadne na mobilné zariadenia)
a rozšírenie kapacity schránky na 25 alebo 50 MB.
Sú vaše servery dobre zabezpeèené proti útokom?
Robíme všetko pre to, aby nedošlo k narušeniu bezpeènosti našich serverov. ☺
Pouívate antispamovú ochranu? Pouívate antivírusovú kontrolu prichádzajúcich a odchádzajúcich e-mailov?
Antispamovú ochranu pouívame. V antispamovej
databáze máme nieko¾ko desiatok tisíc adries a domén.
Ako rýchlo ste schopní „rozbehnú“ spadnutý server?
Presné údaje nie je jednoduché poskytnú, pretoe
takáto situácia nastáva ve¾mi zriedka, skôr vôbec.
Od sahovania strojového parku do našich priestorov
v júli minulého roku nebol zaznamenaný nijaký dlhodobý výpadok. Prípadné problémy softvérového charakteru sú riešené do nieko¾kých minút.
maximálne jeden dlhší dokument. Dizajnovo je pouívate¾ské rozhranie na profesionálnej úrovni, uívate¾
sa dokáe u po pár pokusoch dobre zorientova. O prichádzajúcom maile môe by informovaný ICQ alebo
emailovou správou. Rýchlos posielania je dostaèujúca,
samozrejmosou je podpora POP3/IMAP4, filtrovania
správ a filtrovania spamu. Aj keï z h¾adiska kapacity
neoplýva ve¾kosou, zanechal v nás hlboký dojem vïaka
funkènosti a dizajnovému spracovaniu.
VYHODNOTENIE
Po predstavení jednotlivých mailových serverov
a zhodnotení ich výhod a nevýhod by sa patrilo
urobi nejaký záver, ktorý by urèil najlepšieho
kandidáta na pouívate¾ovu priazeò. Take
pod¾a potrieb priemerného uívate¾a internetu,
ktorý svoju schránku vyuíva denne na
napísanie dvoch-troch mailov, je poradie
takéto:
1. Zoznam + Azet (úplne rovnaké sluby)
2. inMail
3. Atlas
Tieto výsledky sa však môu líši pod¾a
potrieb uívate¾a. Ak potrebujete len
jednoduché rozhranie bez väèšieho mnostva
funkcií a prístup cez webové rozhranie, postaèí
aj post.sk alebo pobox.sk, pre uívate¾a
nároèného na priestor a poskytované sluby je
jednoznaèným favoritom zoznam.sk, resp.
azet.sk. Pre tých, ktorí nezapadajú ani do
jedinej spomenutej kategórie, je ako ušitý
superzoznam.sk alebo centrum.sk.
V tabu¾ke uvádzame preh¾adne niektoré
základné sluby jednotlivých freemailových
serverov pre prípad zváenia kritérií pri
výbere príslušného servera.
H O D N O T E N I E
Dizajn:
Ve¾kos schránky:
Filtrovanie spamu:
Rýchlos naèítania stránky:
Rýchlos posielania mailov:
Ïalšie sluby:
Celkové hodnotenie:
OOOOO
OOOGG
OOOOG
OOOGG
OOOOG
OOOGG
OOOOG
POST
SZM
ZOZNAM
CENTRUM
INMAIL
AZET
POBOX
ATLAS
Ve¾kos schránky
15 MB
20 MB
75 MB
10 MB
16 MB
50 MB
6 MB
15 MB
Limit prílohy
2 MB
nie je
nie je
max. 3
prílohy
nie je
nie je
2 MB
0,5 MB
Notifikácia
nie je
e−mail
SMS –
platená, ICQ
nie je
nie je
SMS –
platená, ICQ
SMS –
platená, ICQ
ICQ
POP3 / IMAP4
platený / nie je áno / áno
áno / áno
áno / nie
áno / áno
áno / áno
platený / nie je
áno / áno
R E V U E
AKO NA
kopírovanie
DVD?
Samuel Krošlák
opírovanie DVD je dnes jednoznaène v kurze. Keï originálny DVD film stojí nezriedka
vyše 1000 Sk a kvalitné èisté DVD sa blíi
k cene 50 Sk/kus, kto by sa nepoistil? Navyše na
Slovensku autorský zákon dovo¾uje urobi si z nadobudnutého diela kópiu pre vlastné potreby. To,
e záloha má èasto lepšie parametre ako originál,
je u iná vec. Ide napríklad o to, e keï si vytvárate zálonú kópiu, môete si ju upravi pod¾a svojho
(preskakovanie reklám, povolenie zakázaných
akcií...), ako si ukáeme ïalej. A ako rýchlo sa DVD
mechanicky opotrebuje, to nemusím zbytoène pri-
K
pomína. Prv ne sa pustíme do kopírovania DVD,
zaènime podstatnou informáciou, ktorou je odporúèaná konfigurácia: procesor minimálne Intel
Pentium III, AMD Athlon èi Duron s taktom aspoò
800 MHz, nie menej ako 256 MB operaènej pamäte
DDR-RAM, 30 GB a viac vo¾ného miesta na pevnom
disku (najlepšie 7200 ot./min. a viac, zapojenie RAID
je vítané) a, samozrejme, DVD zapisovacia mechanika a/alebo DVD-ROM mechanika. Ako vdy platí: èím
výkonnejšia zostava, tým lepšie. Treba spomenú, e
ak plánujete kopírova DVD z iných regiónov (kúpené mimo Európy), je dobré porozhliadnu sa po DVD
mechanike, ku ktorej sa dá zohna odblokovaný firmware. Potom sa vyhnete problémom s pouívaním
softvéru tretích strán (DVD RegionFree, DVD Genie
Je kopírovanie DVD legálne?
Od 1. januára nadobudol úèinnos zákon è. 618/
2003 Z. z o autorskom práve a právach súvisiacich
s autorským právom, ïalej len „autorský zákon“.
Preto pri h¾adaní odpovede na otázku, èi je kopírovanie DVD legálne alebo nie, treba predovšetkým
pozna tento zákon.
Obsah (film, záznam koncertu a pod.) zaznamenaný na DVD je z h¾adiska autorského zákona
audiovizuálnym dielom. To je definované v § 5
ods. 2 autorského zákona takto: „Audiovizuálne
dielo je dielo, ktoré je vnímate¾né prostredníctvom
technického zariadenia ako rad súvisiacich obrazov,
èi u sprevádzaných zvukom, alebo nie, ak je urèené
na uvádzanie na verejnosti.“ Na DVD sa celkom pravidelne okrem jeho hlavného obsahu, teda napríklad filmu, nachádza aj ïalší obsah, ktorý je výsledkom tvorivej duševnej èinnosti autora, a teda
spåòa zákonné podmienky, aby mohlo ís o dielo
v zmysle autorského zákona. Takýmito ïalšími
dielami na DVD bývajú rozlièné bonusy, trailery,
fotografie a takisto aj samotné menu DVD. Na jednom DVD sú teda obsiahnuté viaceré audiovizuálne, ale aj napríklad fotografické diela. Mono teda
tvrdi, e výsledný produkt, t. j. predávané DVD, je
dielo, ktorého vytvorenie iniciovala distribuèná
spoloènos a ktoré vzniklo spoloènou duševnou
èinnosou dvoch alebo viacerých autorov, ktorí
súhlasili s vyuitím svojej vlastnej tvorivej duševnej èinnosti pri vytvorení diela pod vedením
distribuènej spoloènosti. Predávané DVD je teda
40
PC REVUE 4/2004
spoloèné dielo. Treba pritom upozorni, e samotné audiovizuálne diela zaznamenané na DVD nie
sú spoloènými dielami, pretoe to vyplýva z § 10
ods. 3 autorského zákona.
Z autorstva akéhoko¾vek diela vyplýva autorovi
celý rad práv. Tieto práva mono rozdeli na osobnostné a majetkové. Osobnostných práv (práva na
oznaèenie diela menom alebo pseudonymom, neoznaèenie diela menom alebo pseudonymom, právo rozhodnú o zverejnení diela, nedotknute¾nos
diela) sa autor nemôe vzda, nemôe ich ani previes a jeho smrou zanikajú. Pri kopírovaní, teda
v zmysle § 5 ods. 17 autorského zákona vytvorení
rozmnoeniny diela, je dôleité majetkové právo
autora pod¾a § 18 ods. 2 písm. a). Toto ustanovenie
autorského zákona dáva autorovi právo ude¾ova
súhlas na vytvorenie rozmnoeniny diela. Iná
osoba ako autor môe dielo bez súhlasu autora poui len v súlade s ustanoveniami autorského zákona. Takéto iné pouitie dovo¾uje autorský zákon
v § 24 ods. 1. Pod¾a neho rozmnoeninu zverejneného diela môe fyzická osoba vyhotovi bez súhlasu autora pre svoju osobnú potrebu a na úèel,
ktorý nie je priamo ani nepriamo obchodný; za
také pouitie nevzniká povinnos uhradi autorovi
odmenu. Za takéto vytvorenie rozmnoeniny pre
osobnú potrebu, napríklad na zálohovacie úèely
pod¾a § 24 ods. 4 autorského zákona, má autor diela, ktorého rozmnoeninu vytvoril, právo na náhradu odmeny. Spomenutú náhradu odmeny,
a pod.). V tomto èlánku sa budeme venova len problematike kopírovania DVD pod operaèným systémom
Microsoft Windows. Odporúèame vám Microsoft
Windows 2000 alebo XP, verzie Windows 9x/Me nie
sú na takéto úèely dostatoène stabilné. Kopírova DVD
sa, samozrejme, dá aj pod operaèným systémom zaloeným na Unixe (Macintosh, Linux), ale tejto problematike sa budeme venova v niektorom z nasledujúcich èísel. A ešte malá poznámka – ak chcete, aby
váš systém pracoval spo¾ahlivo a stabilne, inštalujte
doò len také programy, ktoré naozaj potrebujete.
Teraz u k problematike kopírovania. Môete sa
vybra dvoma smermi. Buï siahnete po programe,
ktorý urobí všetko za vás, alebo budete všetko robi ruène.
známu aj ako „Kòakova daò“, platia výrobcovia
alebo dovozcovia nenahratých nosièov, prístrojov
na vyhotovovanie rozmnoenín obrazových a zvukových záznamov a okrem iných aj výrobcovia
poèítaèov z ceny hard disku nainštalovaného v poèítaèi, ako aj ïalšie osoby.
Aj keï autorský zákon ude¾uje súhlas na vytvorenie rozmnoeniny diela pre osobnú potrebu, treba venova dostatoènú pozornos aj ustanoveniu
§ 24 ods. 10. V tomto ustanovení je jednoznaène
poskytnutá ochrana opatreniam na zabránenie neoprávnenému vyhotoveniu rozmnoeniny diela,
ako aj inému neoprávnenému konaniu.
Z h¾adiska ochrany práv autorov pred neoprávneným zasahovaním sú dôleité ustanovenia § 59
a 61 autorského zákona. Pod¾a § 59 ods. 1 do
autorského práva neoprávnene zasahuje aj ten,
kto na získanie majetkového prospechu poskytovaním sluieb èi iným spôsobom vyvíja, vyrába,
ponúka na predaj, nájom alebo vypoièanie, dováa, rozširuje alebo vyuíva pomôcky výluène
alebo èiastoène urèené na odstránenie, vyradenie
z prevádzky alebo obmedzenie funkènosti akéhoko¾vek technického zariadenia alebo technologického opatrenia na ochranu práv pod¾a tohto zákona. Takýmto technologickým opatrením bude akýko¾vek postup, výrobok alebo súèiastka, vloené
do postupu, výrobku alebo prístroja, ktoré majú
predchádza, obmedzi alebo zabráni neoprávnenému zásahu do autorského práva k dielu.
Toto ustanovenie autorského zákona v podstate
znamená, e producenti programov na kopírovanie
DVD èi iných podobných médií sa môu dosta do
problémov. Urèite je vám známy osud programu
Z DVD NA PEVNÝ DISK
Tento proces je oznaèovaný ako ripping. Keï boli DVD
rekordéry ešte cenovo nedostupné, bolo vhodné pouíva
na ripovanie zvláš DVD-ROM a na napa¾ovanie DVD zapisovaèku, ale dnes u to je prakticky jedno, take si vystaèíte len s DVD rekordérom. Ripovacích programov je
nespoèetné mnostvo, ale my odporúèame DVD Decrypter
– momentálne vo verzii 3.1.9.0. Je najrýchlejší a ve¾mi stabilný, okrem iného dokáe aj odstráni P-UPs (napr. pre-
pracuje v reime DMA. Inak bude celý proces trva nieko¾konásobne dlhšie. Niektoré mechaniky (zväèša DVD-napa¾ovaèky) majú stanovený limit na sahovanie dát na dvakrát, prièom sú schopné èíta aspoò 10-násobnou rýchlosou. Toto si treba preveri u pred kúpou mechaniky. Dá
sa to obís pri niektorých mechanikách pridraním tlaèidla na vysúvanie média, pri iných pomôe len upgrade firmware, ktorý umoní ripova vyššou rýchlosou. Ak máme
obsah DVD na pevnom disku, môeme s ním zaèa pracova.
DVD−5 VS. DVD−9
Program DVD Decrypter v súborovom reime (file mode)
skoèenie na ïalšiu kapitolu pri úvodných upozorneniach
FBI...) a kopírova DVD chránené RPC. Máte na výber tri
základné reimy práce s programom: ifo, iso a file mode.
Zo zaèiatku odporúèame pouíva file mode. Ak chcete
skopírova celé DVD, oznaèíte všetky súbory. Ak viete, èo
konkrétne potrebujete, prepnete sa do ifo-mode a máte
k dispozícii kompletnú štruktúru DVD. Iné programy na
ripovanie sú SmartRipper, vStrip, cladDVD XP. Pri pouití
ripovacieho programu si skontrolujte, èi vaša mechanika
§ 152
Porušovanie autorského práva
(1) Kto s dielom, ktoré je predmetom ochrany pod¾a
autorského práva, alebo s výkonom výkonného umelca,
so zvukovým èi s obrazovým záznamom alebo rozhlasovým èi televíznym programom, ktoré sú predmetom
práva príbuzného autorskému právu, neoprávnene nakladá spôsobom, ktorý patrí autorovi, výkonnému
umelcovi, výrobcovi zvukového èi obrazového záznamu, rozhlasovej èi televíznej organizácii alebo inému
nosite¾ovi týchto práv, alebo kto inak tieto práva porušuje, potresce sa odòatím slobody a na dva roky
alebo peòaným trestom alebo prepadnutím veci.
(2) Odòatím slobody na šes mesiacov a pä rokov
alebo peòaným trestom alebo prepadnutím veci sa
páchate¾ potresce,
a) ak získa èinom uvedeným v odseku 1 znaèný prospech, alebo
b) ak sa dopustí takého èinu v znaènom rozsahu.
CloneCD. Z h¾adiska kopírovania DVD je zaujímavé rozhodnutie Krajinského súdu v Mníchove zo zaèiatku tohto
roka. Mníchovský súd spoloènosti S.A.D. z Ulmu zakázal
distribúciu programu Copy Count, ktorý umoòoval vyhotovi tri kópie aj z DVD chránených proti kopírovaniu.
Podobná situácia môe nasta aj na Slovensku, pretoe
ochrana autorov proti neoprávnenému zásahu je moná
nielen vtedy, keï u do práva autora bolo neoprávnene
zasiahnuté, ale aj vtedy, pokia¾ iba hrozí neoprávnený
zásah (§ 56 autorského zákona). Pod¾a § 56 ods. 1 písm. b)
sa autor môe domáha zákazu ohrozenia svojho práva
vrátane zákazu hroziaceho opakovania alebo zákazu
neoprávneného zásahu do svojho práva vrátane zákazu
Príèinou toho, e DVD sa nedá tak jednoducho skopírova
ako CD, je to, e lisované DVD je skoro vdy formátu DVD9 (dvojvrstvové), teda s kapacitou asi 8,5 GB, zatia¾ èo
prázdne DVD-R/RW, na ktoré sú schopné vypa¾ova dnešné DVD napa¾ovaèky, sú všetky formátu DVD-5 (s jednou
vrstvou) s kapacitou 4,7 GB. Zmenšenie ve¾kosti môeme
realizova odstránením nepotrebných èastí a/alebo transkódovaním videa. Ide o proces úpravy záznamu tak, e
zaberie menej miesta (nieèo na spôsob JPEG kompresie pri
fotografiách). Alebo ak je obsah DVD prive¾ký aj po odstránení nepotrebností (t. j. bolo by ho treba transkódovaním
zmenši na menej ako 70 % pôvodnej ve¾kosti), pri prehrávaní na monitore/TV s ve¾kou uhloprieèkou by bolo
vidie neiaduce artefakty. V tomto prípade ho môeme
pomocou programu IfoEdit rozdeli na dve DVD. Vo všeobecnosti pri kompresii menšej ako 80 % pôvodnej ve¾kosti rozdiel nepozna a pri kompresii asi 70 % rozdiel
pozná len trénované oko, aj to len pri kvalitnom/ve¾kom
zobrazovacom zariadení (TV/PC monitor). Väèšiu kompresiu ako 60 % vám neodporúèame. Výsledná kvalita, samozrejme, závisí aj od pouitých nástrojov (pozri ïalej).
zásahu pod¾a § 59 a 60. Môe sa teda domáha aj zákazu
urèitých programov, ktoré slúia alebo iba potenciálne
môu slúi na rozmnoovanie diela.
Take ako je to s legalitou vytvorenia kópie DVD? V prvom rade treba poveda, e situácia nie je úplne jednoznaèná. Kadá strana bude, samozrejme, tvrdi svoje, prièom treba uzna, e ich argumenty sú pomerne rozumné.
Pravdu bude ma majite¾ DVD, ktorý vzh¾adom na jeho
cenu má pochopite¾ný záujem predís strate drahého originálu. Pravdu bude ma aj výrobca, ktorý má obavu, e
kopírovanie ho pripraví o èas jeho zisku. Mono by aj
majite¾ DVD pristúpil na obmedzenie kopírovania, pokia¾
by mu pri strate výrobca nahradil znièený originál za
cenu média...
Situácia je teda taká, e síce máte právo zhotovi si kópiu originálneho DVD pre vlastnú potrebu, ale naozaj len
pre vlastnú potrebu. Pri tom však môete náhodou poui programy, ktoré z h¾adiska legálnosti nemusia by
v poriadku. Netreba pritom zabudnú, e autori nemajú
zo zákona povinnos umoni vám vytvorenie kópie. Osobitne ošemetnou sa stáva situácia, pokia¾ sa rozhodnete
napríklad zmeni DVD pre región 2 na región 0. RPC toti
urèite obstojí ako technické opatrenie na ochranu práv
autorov. A jeho odstránením nepochybne dôjde k zásahu
do týchto práv. Pokia¾ si z DVD vyberiete napríklad len
film, ale u nie bonusy, mono bez problémov argumentova, e ste zasiahli do práv distribuènej spoloènosti,
ktorá má, pochopite¾ne, záujem, aby sa DVD šírilo ako jeden integrálny celok, tak ako bolo dané do predaja.
Ak sa teda rozhodnete vytvori si z vášho DVD zálonú
kópiu, tak naozaj len na zálohovacie úèely. Mala by to by
kópia originálu so všetkým, èo obsahuje, teda aj s ochranami, bonusmi a všetkým, èo k tomu patrí.
Peter Kováè
R E V U E
Preh¾ad vlastností najpouívanejších transkódovacích nástrojov
Produkt
Výrobca
Cena
klady
zápory
rýchlos (min.) kvalita výstupu
web
DVD Copy
InterVideo
49 USD
kvalita, rýchlos
obèasná problémovos
0:40
najvyššia
www.intervideo.com
Instant copy
Pinnacle
42 USD
stabilita, kvalita, jednoduchos ovládania
rýchlos
2:30
vysoká
www.pinnaclesys.com
dvdXcopy
321 Studios
70 – 150 USD* maximálna jednoduchos ovládania
cena
0:50
primeraná
www.dvdcopyplus.com
DVD Shrink
DVD Shrink
zdarma
cena, funkcie, podpora, logika ovládania, vhodný pre zaèiatoèníkov
kvalita
0:45
nízka
www.dvdshrink.org
CloneDVD
Elby
39 EUR
jednoduchos ovládania
drobné chyby, kvalita
0:30
ve¾mi nízka
www.elby.ch
DVD2One
DVD2One
39 EUR
najrýchlejší engine, podpora Mac OS
kvalita
0:20
ve¾mi nízka
www.dvd2one.com
*pod¾a verzie
ŠTRUKTÚRA DVD
Kadé DVD musí ma vopred dohodnutú štruktúru.
V adresári VIDEO_TS sa nachádza film. Skladá sa zo
súborov s príponou:
.vob (video objects), èo je samotný videozáznam.
Obsahuje nieko¾ko paralelných „kanálov“ (streams)
pre video, zvuk a titulky. Video je formátu MPEG-2,
zvuk môe by AC-3 (štandard), Linear PCM (väèšinou pri hudobných tituloch) alebo MPEG-2 multichannel. Video môe obsahova viac uhlov poh¾adu
(angels), ktoré sa dajú väèšinou jednoducho prepína dia¾kovým ovládaèom.
.ifo (information) sú súbory obsahujúce navigaèné informácie pre prehrávaè: aké titulky a zvuk má
k filmu spusti, kde ich má nájs a pod.
.bup (back up) záloné súbory rovnomenných súborov .ifo
Súbory video_ts.ifo, video_ts.bup a video_ts.vob
obsahujú to, èo sa spustí, keï DVD vloíme do prehrávaèa. Zvyèajne obsahujú aj úvodné menu. Súbory so samotným filmom sú vo formáte vts_xx_y.vob,
kde xx reprezentuje titul a y je èas titulu, ktorý je
na takéto èasti rozdelený po 1 GB. V drvivej väèšine prípadov titul s najväèšou ve¾kosou je samotný
film. Lepšie je overi si to napr. programom PowerDVD alebo Win DVD (ide o prehrávaèe DVD).
Skúste prehra samotný súbor .vob (nie celý adresár), najlepšie tak zistíte, èo obsahuje.
Príklad:
Súbory video_ts.ifo, video_ts.bup a video_ts.vob
obsahujú hlavné menu DVD.
Súbory vts_01_0.ifo, vts_01_0.bup a vts_01_0.vob
obsahujú submenu pre film.
Súbory vts_01_1.vob, vts_01_2.vob a vts_01_3.vob
obsahujú samotný film.
Súbory vts_02_0.ifo, vts_02_0.bup a vts_02_0.vob
obsahujú submenu pre bonus.
Súbory vts_02_1.vob a vts_02_2.vob obsahujú
bonusový materiál.
ho kopírovania z DVD na VHS) a ve¾a iných moností, ktorých opis nájdete na www.doom9.org. Tu
uvedieme len najuitoènejšie nastavenia:
1. Otvorte súbor video_ts.ifo, rozviòte ponuku
VMGM_MAT, kliknite na First Play PGC, prejdite na
odsek PGC Command Table, tu kliknite pravým tlaèidlom a vyberte Add PreCommand. Vznikne vám
nový riadok %èíslo%. Pre Command NOP. Na ten
kliknete pravým tlaèidlom a vyberiete Edit Command. V prvom riadku má by (Jump_TT) Jump to
Title a v druhom èíslo titulu, v ktorom sa nachádza
samotný film. Toto vám zabezpeèí, e po vloení
DVD do mechaniky sa spustí okamite film a nemusíte opakovane pozera na varovanie FBI a reklamy nahrávacích spoloèností.
2. Otvorte súbor vts_xx_0.ifo, kde xx je èíslo titulu (zvyèajne 01), v ktorom sa nachádza film.
V okne, ktoré sa vám zjaví, si pozrite a zapamätajte èísla audiostopy a titulkov, ktoré chcete nastavi
ako východiskové. Choïte na VTS_PGCITI/VTS_PGC_1,
v odseku PGC Command Table kliknite pravým tlaèidlom a vyberte Add PreCommand. Kliknite pravým na riadok %èíslo%. Pre Command NOP, vyberte Edit Command a do prvého riadka zadajte
(SetSTN) Set Audio Stream Nr, do druhého èíslo vybranej audiostopy – 1 (èie ak audiostopa je 3, zadáte 2, ak je 1, zadáte 0 a pod.). Podobným postupom pridáte ïalší príkaz, ale v prvom riadku bude
(SetSTN) Set Subpicture Stream Nr a v druhom èíslo
titulkovej stopy – 1. Tým dosiahnete, e po vloení
DVD do prehrávaèa sa film spustí s predvolenými
titulkami a zvukovou stopou.
3. Tlaèidlom Remove P-UPs môete jednoducho
povoli zakázané akcie, ak ste to ešte nespravili. Zo
zakázaných akcií asi najnepríjemnejšia je nemonos
preskoèi niektoré èasti DVD (u spomínané FBI).
Toto ani zïaleka nie je všetko, ale nech ste menili vo svojom projekte èoko¾vek, ako posledný krok
musí nasledova nastavenie adries štartovacích
sektorov tlaèidlom Get VTS Sectors pri naèítanom
.ifo súbore (je jedno akom). Inak by DVD nebolo
spustite¾né na stolovom DVD prehrávaèi! Poèítaè
by si však s takýmto DVD poradil, pretoe pristupuje na DVD súborovým systémom ISO, zatia¾ èo
stolový DVD prehrávaè pouíva UDF. Nezabudnite
zmeny uloi tlaèidlom Save.
TRANSKÓDOVANIE
Táto èas vám zaberie najviac èasu. Orientaène
môete poèíta s 20 minútami a 3 hodinami v závislosti od pouitého programu a jeho nastavenia.
Najväèší vplyv na dåku transkódovania má vo¾ba
pod oznaèením high quality alebo Deep analyse.
Vtedy sa DVD analyzuje „do håbky“ a výsledok je
lepšia kvalita výstupu. Ovládanie transkódovacích
nástrojov netreba širšie opisova, väèšinou je ve¾mi
intuitívne. Zvolíte zdroj a cie¾ transkódovania. Ako
zdroj môete poui rovno DVD a odpadne potreba
ripovania, ale pripravíte sa pri tom o monosti.
Spustíte program a po krátkych testoch dostanete
výber, ktoré èasti DVD chcete ponecha (titulky,
audiostopy alebo aj celé tituly), a zvolíte spôsob
transkódovania. Ak máme k dispozícii viacero reimov kvality, samozrejme, platí – èím väèšia kvalita, tým dlhší bude proces transkódovania.
VYPÁLENIE DVD
Väèšina transkódovacích nástrojov ponúka aj výstup priamo na DVD, ak nie, môete výsledok uloi na pevný disk a externým vypa¾ovacím programom vypáli. Pri programe Pinnacle InstantCopy
budete ešte potrebova utilitu PDI2ISO, ktorá, ako
názov napovedá, slúi na konverziu súborov .pdi
(pinnacle disk image) na súbory .iso, s ktorými si u
váš ob¾úbený vypa¾ovací program poradí. Navyše
ak uloíte výsledok najskôr na pevný disk, máte
Nanešastie kadá nahrávacia spoloènos pouíva
inú štruktúru DVD, ktorá môe by niekedy ve¾mi
komplikovaná.
ÚPRAVY POMOCOU PROGRAMU
IFOEDIT
Malá a nenápadná utilita IfoEdit (má 1 MB a neinštaluje sa – obsahuje len jeden spúšací súbor) má
vo svete kopírovania DVD ve¾kú silu. Pomocou nej
môete nastavi prakticky všetko. Najvýhodnejšie
je nastavi DVD tak, aby sa po vloení do prehrávaèa automaticky spustil film aj s prednastavenou
audiostopou a/alebo titulkami. Môete òou DVD
rozdeli na dve DVD-R (špeciálne na to je z h¾adiska jednoduchosti pouívania lepšia utilita DVD
Fab), dokonale odstráni ochranu RPC a Macrovision (zabraòuje prezeraniu DVD v PC s výstupom
na TV – pôvodne urèená na obmedzenie nelegálne42
PC REVUE 4/2004
Rozhranie programu IfoEdit – v hornej èasti okna sú naèítané súbory .ifo a v dolnej sa zobrazuje ich obsah
monos posledný raz svoje dielo skontrolova, èo sa urèite oplatí. Dajte si však pozor, pretoe hoci dnes sú na trhu
technológie, ktoré umoòujú vypa¾ova 8-násobnou rýchlosou, kvalita médií nie vdy zodpovedá tomu, aká rýchlos je uvedená na obale. Blišie sa tejto problematike
venujeme v teste DVD mechaník v tomto èísle PC REVUE.
Najlepšie je vyskúša, a ak je DVD nepouite¾né, napa¾ova
èo najnišou rýchlosou. Niekedy sa toti pri vyššej rýchlosti stáva, e DVD je z väèšej èasti bez problémov, ale ku
koncu zaène „trha“. Tu pomôe len trocha experimentovania. Investícia do znaèkových médií sa urèite oplatí.
DVDCopy dosahuje najvyššiu kvalitu za primeranú cenu a skvelý èas
RPC – OCHRANA KÓDOM REGIÓNU
Táto ochrana sa nachádza na 95 % DVD na trhu. Je zároveò zabudovaná do 95 % stolových DVD prehrávaèov, ako
aj do DVD-ROM/RW mechaník. V DVD-ROM/RW mechanikách ju obídete buï prepálením firmware mechaniky, èo
je postup ve¾mi podobný upgrade BIOS-u, alebo rôznymi
rezidentnými aplikáciami, ktoré vám umonia prezera/
kopírova DVD, ale musíte za ne plati. Pri stolovom DVD
prehrávaèi ochranu obídete najjednoduchšie tak, e si
z DVD urobíte kópiu urèenú pre všetky regióny. A to je jeden zo silných argumentov, preèo to celé vlastne robíme.
Ešte jedna dobrá správa: DVD Decrypter dokáe ripova aj
DVD, ktoré nie sú urèené pre náš región a ani mechanika
ich nepodporuje.
Pri DVD filmoch rozlišujeme dvojakú regionálnu ochranu:
1. Region protection – nachádza sa iba v súbore video_
ts.ifo, odstránime ju tlaèidlom Region free, ale dokáe to
aj DVD Decrypter u pri sahovaní DVD na pevný disk.
2. RCE protection – táto ochrana sa vyskytuje na niektorých DVD z 1. regiónu (USA, Kanada). Nachádza sa
v kadom súbore s príponou .ifo, dá sa takisto odstráni
tlaèidlom Region free, ale budete musie nastavi taký región, aký podporuje váš prehrávaè (Európa = 2).
(Upozoròujeme, e zmena regionálneho kódu je nelegálna!)
RIEŠENIA NA JEDNO KLIKNUTIE
Takýchto programov je dnes u na trhu dostatok a urèite
ste o nich poèuli. V priloenej tabu¾ke je zoradených šes
najpouívanejších riešení.
Keï hodnotíme transkódovací mechanizmus z h¾adiska
kvality, firma InterVideo (mimochodom, je aj tvorcom prehrávaèa WinDVD) so svojím produktom DVD Copy je jasný
víaz. Zároveò DVD Copy dosiahol prekvapivo dobrý èas.
InterVideo široko prezentuje pouitú technológiu UniPass,
ktorou dosiahne výsledok o málo lepší od InstantCopy za
1/3 èasu. Pinnacle InstantCopy je, èo sa týka kvality, v tesnom závese za DVD Copy, ale èas potrebný na transkódovanie týmto nástrojom je najdlhší zo všetkých spomenutých. Výrobca to zdôvodòuje pouitím „hlbšej“ analýzy
videa a iným spôsobom spracovania DVD obsahu. Pre hravé
povahy odporúèame HiddenSettings Editor pre InstantCopy8, kde môete meni viaceré nastavenia programu,
ktorými môete èinnos programu zlepši. Ide o úpravu
údajov programu v registroch Windows, aj tu však platí –
všetko s mierou. DvdXcopy má zo všetkých nástrojov najjednoduchšie ovládanie, a preto je vynikajúci pre zaèiatoèníkov. DVD Shrink sa radí kvalitou k slabšiemu priemeru,
ale vzh¾adom na to, e je to freeware, doèkal sa masového
rozšírenia aj vïaka jeho širokým monostiam.
DVD CopyWare (60 USD), DVD95Copy (45 USD), DVD2DVD
(freeware), Nero Recode (70 EUR) – sú menej pouívané produkty, ktoré nedosahujú kvality výstupu InstantCopy
a InterVideo DVD Copy, ale majú zase iné špecifické prednosti, ktoré zrejme ocení uší okruh pouívate¾ov.
Pri programoch uvedených v tomto odseku si dajte pozor, pretoe skoro všetky dokáu èíta iba DVD, ktoré nie
DVD Shrink je stabilný transkóder s najväèším zázemím
Ovládanie
programu
dvdXcopy je
také jednoduché,
ako to vidíte
na obrázku
sú chránené CSS, èie aj keï majú v ponuke ako zdroj uvedenú DVD mechaniku, takúto funkciu pravdepodobne
nevyuijete. DVD budete musie tak èi tak najprv stiahnu
na pevný disk (napr. DVD Decrypterom) a a následne ho
z pevného disku naèíta do programu a spracova.
ZÁVER
Aby som neurazil tých, ktorí sa tejto problematike venujú
hlbšie. S DVD sa dá pracova aj iným spôsobom a inými
nástrojmi, ktorých kombináciou sa dajú dosiahnu lepšie
výsledky (Scenarist NT a „ve¾ká trojka“ – DoItFast4U,
DoCCE4U a ReAuthorist), ale pre nároènos ich pouitia ich
do tohto èlánku nebolo moné zaradi. Èo sa týka ochrany
DVD pred nelegálnym šírením (CSS, RPC, Region protection,
Macrovision...), všetky prostriedky, ktoré dnes nahrávacie
spoloènosti pouívajú, sa pri tvorbe záloných kópií dajú
obís. Zostala im len funkcia všetkým dobre známa z CD,
a to skomplikovanie ivota obyèajného pouívate¾a. S trochou nadh¾adu môeme konštatova, e nahrávacie spoloènosti sú slepé k tomu, èo sa odohráva okolo nich. To je však
u téma na ïalší èlánok. To, e v priebehu tohto roka sa
chystá hromadný nástup dvojvrstvových DVD zapisovaèiek, nebude znamena zánik týchto programov a techník.
Vdy sa nájde pár ¾udí, ktorí budú chcie svoje DVD nielen
zazálohova, ale aj prispôsobi svojim potrebám. Navyše
urèite ich vyuijú aj pri vlastnej tvorbe obsahu DVD (napr.
zo záznamu z videokamery, digitálnych fotografií...). Túto
oblas èaká ve¾ká budúcnos.
Zaujímavé linky:
DVDFab – www.dvdfab.com
InstantCopy Hidden Settings Editor a PDI2ISO – www.mrbass.org
ostatné spomenuté programy – www.doom9.org
DVD Decrypter – www.dvddecrypter.com
H A R D W A R E
Testovali sme
8× DVD
napa¾ovaèka
Matúš Valter
Štyri mesiace po tom, èo sa
naposledy na stránkach PC REVUE objavil
test DVD napa¾ovaèiek, sme tu opä s podobnou
témou. Vraciame sa k nej hneï z nieko¾kých dôvodov.
Na rozdiel od predvianoèného obdobia, keï sme priniesli náš
posledný test týchto zariadení, sa na trhu nachádza väèšie
mnostvo DVD napa¾ovaèiek, ktoré deklarujú, e zvládnu
osemrýchlostný zápis aspoò na médiá DVD+R. A to je hneï
ïalší dôvod, pre ktorý sme sa pustili do testovania
osemrýchlostných médií a napa¾ovaèiek – otestovania
vzájomnej kompatibility médií a mechaník.
ituácia na poli DVD napa¾ovaèiek a médií je
toti tragikomická – mnohí dodávatelia
v snahe presvedèi zákazníkov o kúpe práve
tej ich prepisovaèky èi médií na ne napíšu to, èo
èasto v praxi nie je pravda – e podporujú osemrýchlostný zápis. Niektorí výrobcovia navyše majú
v štandardoch, slušne povedané, neporiadok, a tak
sa v praxi stáva, e osemrýchlostné médiá nie sú
podporované osemrýchlostnými napa¾ovaèkami
a naopak. Niektorí výrobcovia riešia túto situáciu
štandardne, teda pravidelným vydávaním firmware, iní sa, naopak, uchy¾ujú k zaujímavým riešeniam. Niekedy sa napríklad na stránkach výrobcov
mechaník objavujú odporúèania, ktoré médiá je
moné prostredníctvom ich mechaník napa¾ova
rýchlejšie, ne je príslušné médium certifikované.
Iné mechaniky sú zas znaène vyberavé a napa¾ujú
S
Tab. 1 Technické parametre
výkon/cena
výkon
TEAC DV−W58G
pamä cache
2 MB
prístupová doba DVD−ROM
160 ms
prístupová doba DVD−RAM
N/A
prístupová doba CD−ROM
150 ms
Èítanie DVD single layer
12×
Èítanie DVD double layer
8×
PODPOROVANÉ FORMÁTY – ZÁPIS / PREPIS
DVD+R
8×
DVD+RW
4×
DVD−R
4×
DVD−RW
4×
DVD−RAM
Nie
CD−R
40×
CD−RW
24×
PODPOROVANÉ FORMÁTY – ÈÍTANIE
DVD−ROM
12×
DVD−Video
4×
DVD+R
6×
DVD+RW
6×
DVD−R
6×
DVD−RW
6×
DVD−RAM
Nie
CD−R
40 ×
CD−RW
TECHNICKÉ INFORMÁCIE
Balenie
bulk
LG GSA−4081B
2 MB
155 ms
185 ms
135 ms
12×
8×
SONY DRU−530A
2 MB
200 ms
N/A
160 ms
12×
9×
PLEXTOR PX−708A
2 MB
150 ms
N/A
100 ms
12×
8×
NEC − ND2500A
2 MB
140 ms
N/A
120 ms
12×
8×
LITE−ON LDW−811S
2 MB
160 ms
N/A
140 ms
12×
8×
PIONEER DVR−A07
2 MB
MSI DR8−A
2 MB
N/A
N/A
12×
8×
12×
8×
8×
4×
4×
2×
3×
24×
16×
8×
4×
4×
2×
Nie
40×
24×
8×
4×
4×
2×
Nie
40×
24×
8×
4×
8×
4×
Nie
32×
16×
8×
4×
4×
2×
Nie
40×
24×
8×
4×
8×
4×
Nie
32×
32×
8×
4×
4×
2×
Nie
40×
24×
12×
8×
8×
8×
8×
8×
3×
32×
24×
12×
8×
8×
8×
8×
8×
Nie
40×
40×
12×
2×
12×
12×
12×
12×
Nie
32×
32×
12×
8×
8×
8×
8×
8×
Nie
40×
32×
12×
2×
6×
6×
6×
6×
Nie
40×
32×
12×
2×
8×
8×
8×
8×
–
32×
32×
12×
8×
8×
8×
8×
–
32×
32×
retail
retail
retail
bulk
retail
bulk
bulk
Výbava
–
kábel IDE, audioká− DVD s programa−
bel, skrutky, DVD− mi, skrutky,
RAM 3× médium, kábel IDE
2× CD s dopln−
kovým softvérom
kábel IDE, skrutky,
ihla na vyberanie
uviaznutých médií,
2× CD s doplnko−
vým softvérom
–
kábel audio, skrutky, –
DVD+R 4× mé−
dium, DVD+RW 4×
médium, 2× CD s do−
plnkovým softvérom
–
OBCHODNÉ INFORMÁCIE
Zapoièal
Cena [Sk bez DPH / s DPH]
Záruka
Agem
3669 / 4366
24 mesiacov
Agem
4390 / 5224
24 mesiacov
Servodata
6550 / 7780
24 mesiacov
Asbis
3543 / 4216
12 mesiacov
Asbis
3308 / 3937
12 mesiacov
Agem
4150 / 4939
24 mesiacov
44
PC REVUE 4/2004
Westech
4622 / 5500
24 mesiacov
Agem
4499 / 5354
12 mesiacov
H A R D W A R E
adekvátnou rýchlosou len urèité, výrobcom overené médiá. Rozhodli sme sa preto otestova dostupné mechaniky s dostupnými médiami, ktoré deklarujú spoloènú vlastnos – osemrýchlostný zápis.
LITE−ON
TEAC
SITUÁCIA NA TRHU
Po tom, ako boli takmer úplne vytlaèené klasické
CD-ROM a DVD-ROM mechaniky, kra¾ujú na trhu
s optickými mechanikami takzvané kombo mechaniky, ktoré kombinujú DVD-ROM mechaniku a CD
napa¾ovaèku. Pouívatelia vyuívajú priaznivú cenu, ktorá je o poznanie nišia ako v prípade dvoch
samostatných mechaník. Na druhej strane kombinované DVD-RW mechaniky za cenu DVD prepa¾ovaèky pridávajú ešte aj funkciu CD prepisovaèky.
Zháòanie osemrýchlostných médií v slovenskom
prostredí ešte stále tak trocha pripomína podpultové nákupy z nedávno minulých èias. V niektorých
spoloènostiach u síce majú prvé kusy osemrýchlostných DVD+R médií, ich reálna dostupnos sa
však dá oèakáva a v priebehu nieko¾kých týdòov
èi mesiacov. Aj to je jeden z dôvodov, preèo pri kúpe osemrýchlostnej DVD napa¾ovaèky pravdepodobne nenájdete obligátne prázdne médium.
Cena osemrýchlostnej DVD napa¾ovaèky je zatia¾
asi o polovicu vyššia ako v prípade pomalších,
štvorrýchlostných. Pri kúpe takejto napa¾ovaèky
MSI
SONY
NEC
však treba zvái, èi pridaná hodnota v podobe
zrýchleného zápisu pouívate¾ovi stojí za kúpu
drahšej napa¾ovaèky. Vyuitie bude ma najmä
v profesionálnej sfére, kde treba napáli DVD naozaj rýchlo. Bení pouívatelia tie nespravia chybu, ak si takto rozšíria existujúcu konfiguráciu svojich PC, pôjde však o investíciu do blízkej budúcnosti. Reálne sa takéto mechaniky budú da vyui,
a keï budú naozaj dostupné osemrýchlostné
médiá. Vtedy sa dá oèakáva aj pokles cien mechaník. Cena osemrýchlostných DVD médií síce nebude závratná, ale aspoò spoèiatku budú o poznanie
drahšie ako klasické štvorrýchlostné DVD médiá,
ktorých ceny sa nebezpeène blíia k cenám CD. Na
druhej strane, neh¾adiac na cenu, DVD napálené za
devä minút je lákavá predstava, no nie?
LG
ÈO SME TESTOVALI
PLEXTOR
PIONEER
150 mm
100 mm
50 mm
Všetky napa¾ovaèky vyzerajú rovnako len na prvý poh¾ad –
líšia sa navzájom napríklad aj ve¾kosou
V teste sa symbolicky zišlo osem mechaník, ktoré svojimi oficiálnymi technickými parametrami deklarovali, e dokáu napa¾ova osemrýchlostné médiá
DVD+R osemrýchlostne. Niektoré mechaniky navyše deklarovali podobné schopnosti v oblasti médií
DVD-R, vzh¾adom na dostupnos médií sme však testovali len rýchlos zápisu na médiá DVD+R. Všetky
testované mechaniky boli v internom vyhotovení.
Väèšinu testovaných zariadení sme dostali v benom
predajnom balení, tri mechaniky boli vo vyhotovení
Tab. 2 Výsledky testov
Znaèka
TEAC
LG
SONY
Model
DV−W58G GSA−4081B DRU−530A
TESTY ZÁPISU NA DVD MÉDIÁ
ZÁZNAM NA MÉDIUM DVD+R
Zápis 4× média štvorrýchlostne [h:mm:ss] (Imation 4×)
0:14:16
0:14:14
0:14:03
Zápis 4× média štvorrýchlostne vrátane uzatvorenia média [h:mm:ss] (Imation 4×)
0:14:48
0:14:25
0:14:35
Zápis 8× média osemrýchlostne [h:mm:ss] (TRAXDATA 8×)
0:09:15 N/A
N/A
Zápis 8× média osemrýchlostne vrátane uzatvorenia média [h:mm:ss] (TRAXDATA)
0:09:43 N/A
N/A
Zápis 8× média osemrýchlostne [h:mm:ss] (MEDIANCA 8×)
0:08:48
N/A
0:09:14
Zápis 8× média osemrýchlostne vrátane uzatvorenia média [h:mm:ss] (MEDIANCA)
0:09:17
N/A
0:09:42
Zápis 8× média osemrýchlostne [h:mm:ss] (VERBATIM 8×)
0:08:52
N/A
0:11:39 Zápis 8× média osemrýchlostne vrátane uzatvorenia média [h:mm:ss] (VERBATIM 8×) 0:09:20
N/A
0:12:11 ZÁZNAM NA MÉDIUM DVD−R
Zápis 4× média štvorrýchlostne [h:mm:ss] (VERBATIM 4×)
0:19:35 0:14:28
0:14:25
Zápis 4× média štvorrýchlostne vrátane uzatvorenia média [h:mm:ss] (VERBATIM 4×) 0:19:46 0:14:47
0:14:43
ZÁZNAM NA MÉDIUM DVD+RW
Zápis 4× média štvorrýchlostne [h:mm:ss]
0:14:19 0:14:15
0:14:07
Zápis 4× média štvorrýchlostne vrátane uzatvorenia média [h:mm:ss]
0:14:25 0:14:21
0:14:08
ZÁZNAM NA MÉDIUM DVD−RW
Zápis média [h:mm:ss]
0:29:01
0:29:54
0:29:56
Zápis vrátane uzatvorenia média [h:mm:ss]
0:29:42
0:30:32
0:30:32
TESTY ÈÍTANIA
DVD TACH 98 – prenosová rýchlos
DVD−ROM [kB/s]
21 532
16 615 23 183
DVD−R [kB/s]
21 274
16 627 22 608
DVD+R [kB/s]
21 398
16 627 N/A
DVD TACH 98 – prístupová doba (random access)
DVD−ROM
116 ms
113 ms
172 ms
DVD−R
123 ms
111 ms 196 ms DVD+R
116 ms
111 ms N/A
NERO DVD SPEED 2.11.4 (priemerná rýchlos)
DVD−Video (dvojvrstvové)
6,17×
6,06×
6,32×
DVD−ROM
8,07×
8,82×
7,84× DVD−R
4,28× 6,16×
6,35×
DVD+R
4,67× 6,17×
N/A
NERO DVD SPEED 2.11.4 (maximálna rýchlos)
DVD−Video (dvojvrstvové)
8,30×
8,15×
8,50×
DVD−ROM
11,37×
11,58×
10,45× DVD−R
6,25× 8,23×
8,48×
DVD+R
6,24× 8,24×
N/A
TESTY ZÁPISU NA DVD MÉDIÁ NAD DEKLAROVANÚ MAX. RÝCHLOS ZÁPISU NA MÉDIUM
ZÁZNAM NA MÉDIUM DVD−R 4×
Zápis média [h:mm:ss]
N/A
N/A
N/A
Zápis vrátane uzatvorenia média [h:mm:ss]
N/A
N/A
N/A
ZÁZNAM NA MÉDIUM DVD+R 4×
Zápis média [h:mm:ss]
N/A
N/A
N/A
Zápis vrátane uzatvorenia média [h:mm:ss]
N/A
N/A
N/A
N/A = nebolo moné otestova, nezmysel, najlepší výsledok spomedzi mechaník, najhorší výsledok spomedzi mechaník
PLEXTOR
PX−708A
NEC
ND−2500A
LITE−ON
Pioneer
MSI
LDW−811S DVR−A07U DR8−A
lepšie
0:14:10
0:14:32
0:07:36 0:08:00 0:07:46 0:08:32 0:08:10 0:08:31 0:13:48 0:14:16 N/A
N/A
0:08:53
0:09:20
0:09:04
0:09:32
0:14:10
0:14:32
0:08:31
0:08:58
0:08:31
0:08:59
0:08:43
0:09:11
0:14:36 0:15:23 N/A
N/A
N/A
N/A
0:08:01
0:08:41
0:14:02
0:14:32
0:09:22
0:09:35
0:14:10
0:14:40
0:09:12
0:09:39
0:14:29
0:14:54
0:14:07 0:14:22 0:14:36
0:14:58
0:14:37
0:15:03
0:14:28
0:14:46
0:14:04
0:14:07
0:13:47 0:14:02 0:14:07
0:14:12
0:14:16
0:14:24
0:14:03
0:14:05
0:30:02 0:31:00 0:29:11
0:29:47
0:28:56
0:29:37
0:30:05
0:30:56
0:28:42 0:29:18 26 460 26 611 26 740 25 109
23 279
25 007
21 530
21 217
21 386
24 427
23 994
24 532
23 257
23 174
22 857
138 ms
140 ms
138 ms
169 ms
120 ms
118 ms
108 ms 175 ms
113 ms
136 ms
128 ms
137 ms
165 ms
166 ms
171 ms 5,95×
8,23×
6,05×
6,05×
3,37× 8,27×
5,95×
5,95×
6,18×
8,62×
4,69×
4,67×
6,21×
9,08× 6,25×
6,25×
6,33× 8,27×
6,36× 6,36× 8,00×
11,05×
8,08×
8,09×
4,53× 11,13×
7,95×
7,95×
8,31×
11,11×
6,27×
6,24× 8,35×
12,02× 8,34×
8,35×
8,55× 10,76×
8,49× 8,49× N/A
N/A
0:09:23
0:09:32
N/A
N/A
N/A
N/A
N/A
N/A
N/A
N/A
0:09:36
0:09:53
8−rýchlostne
8−rýchlostne 6−rýchlostne 8−rýchlostne
0:07:38
0:07:52
0:10:11
0:10:35
0:09:19
0:09:47
8−rýchlostne
4/2004 PC REVUE
45
H A R D W A R E
tzv. bulk (bez príslušenstva, softvéru a bez balenia).
Mechaniky v predajnom (tzv. retail) balení obsahovali
navyše doplnkový napa¾ovací, prehrávací, v niektorých prípadoch aj authoringový softvér. Dodané boli
zväèša aj skrutky a v niektorých prípadoch aj káblik na
pripojenie mechaniky k zvukovej karte, kábel IDE sme
v predajných baleniach mechaník našli len sporadicky.
Okrem základných parametrov, ako sú rýchlos
napálenia DVD média èi uhlová rýchlos otáèania,
sme prihliadali aj na prístupový èas k dátam na
médiu èi na prenosovú rýchlos. Pri teste sme si
všímali parametre a výkon CD mechaniky len okrajovo, zdrovalo by nás to od primárneho cie¾a –
zisti kompatibilitu dostupných osemrýchlostných
DVD médií s mechanikami, ktoré deklarujú osemrýchlostný zápis na ne.
Na našom testovacom PC bol nainštalovaný systém Microsoft Windows XP Professional v anglickej
verzii. Mechaniky sme po vybalení zo škatule pripojili ako Master na rozhranie IDE2 nášho testovacieho PC. Parametre, ktoré deklarujú výrobcovia, sme
zhromadili do tabu¾ky Parametre. Treba poznamena, e najmä v prípade bulk mechaník bolo niekedy
dos zloité dosta sa k týmto údajom. Na mechanikách sme pred testami ani poèas testov nerobili
iadne zmeny, èie sme pouívali napa¾ovaèku s takým firmware, s ktorým sa dostane k benému pouívate¾ovi. Toti len malé percento pouívate¾ov
vôbec niekedy v ivote vykoná upgrade firmware vo
vlastnej napa¾ovaèke. Konfigurácia testovacieho PC
síce nebola ohurujúca, ale išlo nám o to, vyskúša, èi
budú mechaniky fungova aj spodnej polovici výkonnostného po¾a. Na testovanie sme pouili programy, s ktorých výsledkami ste sa v testoch
PC REVUE mohli stretnú u aj v minulosti. Ide
o programy DVD Tach 98 a Nero CD/DVD Speed vo
verzii 2.11.4. Druhý spomenutý program je vo¾ne
stiahnute¾ný z internetu, take si aj vy môete otestova vašu mechaniku a porovna s našimi výsledkami. V prípade testov s programom DVD Tach sme
vdy vykonali opakovane 4 testy a priemernú hodnotu uvádzame v tabu¾ke. Výsledky, ktoré nás v prípade výstupu z programu DVD Tach zaujímali, boli
náhodný prístupový èas a prenosová rýchlos pri
náhodnom èítaní 32-kilobajtových balíèkov. Výsledky sú uloené v tabu¾ke èíslo 2.
B U L K
M E C H A N I K Y
NEC ND2500A
Táto mechanika nás vzh¾adom neprekvapila, zaujal
nás a poh¾ad na deklarované parametre v oblasti
napa¾ovania médií DVD. Okrem obligátneho 8×
DVD+R dokáe rovnakou rýchlosou napa¾ova aj na
médiá DVD-R. Oba druhy prepa¾ovate¾ných DVD
médií zvláda prepisova štvorrýchlostne. To v našom
teste dokázala u iba jedna mechanika. Vzh¾adom na
tento fakt nás prekvapili nišie rýchlosti, ktorými
táto mechanika napa¾uje CD médiá. To je naozaj škoda, pretoe pouívate¾, ktorý si zaobstará takúto mechaniku, tak spraví najmä preto, e chce vyui vysokorýchlostný zápis. Mechanika si v našich testoch
poèínala dobre, dve zakopnutia boli pri èítacej rýchlosti filmového DVD. To je spôsobené tým, e mecha-
TEAC DV−W58G
Ku klasickému vyhotoveniu sa vývojári priklonili aj
pri návrhu mechaniky z dielne Teac. V tomto prípade sa pamätalo aj na ojedinelých pouívate¾ov, ktorí
by ešte mohli chcie vyuíva poèúvanie hudobných
CD priamo z mechaniky. Nachádza sa tu toti výstup
na slúchadlá, tlaèidlo na pohyb v skladbe tu u však
chýba. O výbave mechaniky nemá zmysel hovori,
prišla k nám v bulk verzii, teda len zabalená v igelite. Médiá DVD+R zvládla pod¾a nami zadaných
poiadaviek napa¾ova osemrýchlostne, všetky ostatné zapisovacie a prepisovacie formáty zvládla štvorrýchlostne. Poh¾ad do tabuliek s nameranými hodnotami však v tomto prípade nebol ve¾mi optimistický – mechanika Teac sa v niektorých kategóriách nepresadila pod¾a našich predstáv. Našu primárnu podmienku – napáli osemrýchlostné médium – však
nika má zablokované rýchlejšie èítanie filmov na
DVD pre zníenie hluènosti poèas sledovania filmu.
Z osemrýchlostných médií si poradila so všetkými
okrem Traxdaty, na ktorú nám ponúkla len štvorrýchlostný zápis. Úspech však táto mechanika zoala
pri štvorrýchlostnom napa¾ovaní, kde zvíazila na
všetkých poliach. Malé, nie však bezvýznamné plus
získala mechanika aj v nepovinnej kategórii rýchlejšieho napa¾ovania na DVD, kde si poradila s oboma
ponúknutými médiami. Médium DVD+R vypálila
osemrýchlostne, zatia¾ èo médium DVD-R pomerne
unikátne – 6-rýchlostne.
Mechanika NEC ND2500A v nás zanechala dobrý
dojem. V prípade, e oeliete doplnkovú výbavu
v podobe kabeláe a softvéru, získate napa¾ovaèku,
ktorá dokáe spo¾ahlivo a rýchlo napa¾ova nielen
na osemrýchlostné médiá.
Zapoièal: Asbis
Cena: 3543 Sk bez DPH/4216 Sk s DPH
Záruka: 12 mesiacov
zvládla, hoci v jednom prípade bola trochu pomalšia
ako konkurenti. Èervený výsledok v prípade osemrýchlostného DVD Traxdata však nie je zvláš tragický – dosiahnutý èas pod desa minút je ešte stále
akceptovate¾ný. V nepovinnej kategórii napa¾ovaèka
tie nezabodovala ani v jednom z dvoch ponúkaných
prípadov. O èosi horšie je to s èítacími rýchlosami –
tam mechanika v prípade obidvoch druhov napa¾ovacích DVD médií dosahuje èítaciu rýchlos len
nieèo nad 6×. Odhliadnuc od týchto negatívnych
skúseností, mechanika všetky poadované úlohy splnila spo¾ahlivo, aj keï riadiac sa heslom „pomalšie
ïalej zájdeš“.
V prípade mechaniky Teac ide o osvedèenú znaèku, ktorá si získala priaznivcov. Dá sa oèakáva, e
tento model si zaobstarajú najmä skúsení pouívatelia. Tí sú schopní bezpeène si obnovi aj firmware, ktorý im pravdepodobne zvýši výkon, a teda aj
celkovú úitkovú hodnotu mechaniky.
Zapoièal: Agem
Cena: 3669 Sk bez DPH/4366 Sk s DPH
Záruka: 24 mesiacov
VYHODNOTENIE
Výsledky testu boli svojím spôsobom prekvapivé,
ale dali sa oèakáva. Z ôsmich mechaník, ktoré sa
v teste stretli, štyri nedokázali napáli médiá
DVD+R adekvátnou rýchlosou, teda 8×. V jednom prípade dokonca mechanika nebola schopná
osemrýchlostne napáli ani jedno z ponúknutých
8× DVD+R médií. Rozptyl medzi jednotlivými mechanikami v rámci kategórie testov zväèša nebol
markantný a dosahoval len nieko¾ko sekúnd.
Vzh¾adom na dosiahnuté výsledky sme sa rozhodli
oceni dva produkty, ktoré svojimi výsledkami
alebo vlastnosami vystupovali z radu. Prvou je
mechanika PLEXTOR PX-708A, ktorá dosiahla najlepšie výsledky, èo sa týka osemrýchlostného napa¾ovania, zároveò mala najvyrovnanejší výkon.
Druhou mechanikou, ktorú sme sa rozhodli oceni,
je Lite-On LDW-811S, ktorá dosiahla najlepší pomer
cena/výkon pri cene pod 4000 korún aj s daòou.
Dúfame, e sme vás týmto testom uviedli do
problematiky osemrýchlostného napa¾ovania DVD
a kompatibility dostupných médií s mechanikami.
46
PC REVUE 4/2004
PIONEER DVR−A07
Bulk mechanika z produkcie Pioneer nedisponuje výnimoèným vzh¾adom, èelo je ve¾mi jednoduché –
vyznaèuje sa len tlaèidlom na otvorenie mechaniky
a indikaènou diódou. Zaujímavé veci sa nachádzajú
a vnútri. Nasvedèujú tomu aj deklarované parametre, ktoré okrem obligátneho 8× zápisu na DVD-R ponúkajú to isté aj v prípade médií DVD+R. Na oba druhy DVD prepisovacích médií pritom napa¾uje štvorrýchlostne. Pioneer nezabudol ani na CD, tie dokáe
napa¾ova aj prepa¾ova 32×. V prípade prepa¾ovania
ide o najvyššiu hodnotu spomedzi všetkých testovaných zariadení v teste. Poh¾ad do tabu¾ky s výsledkami testov vyvoláva rozpaky. Najhorší èas, ktorý mechanika dosiahla v prípade napa¾ovania 4×DVD+R
média, nie je nijaká tragédia – v tejto kategórii sa èasy líšili doslova len sekundami. Horšie bolo, e mechanika nedokázala napa¾ova osemrýchlostne na
dve z troch médií. V jednom prípade, keï to zvládla,
však dosiahla dobrý èas pod devä minút. Šancu zlepši si renomé aspoò v nepovinnej kategórii mechanika nevyuila – ani na jedno z dvoch ponúknutých
médií nezapisovala rýchlejšie. Úspechy však zoala
pri èítaní médií DVD-ROM, kde dosiahla najvyššiu
priemernú aj maximálnu èítaciu rýchlos. Naopak,
v prípade náhodného prístupu na médium DVD-ROM
dosiahla mechanika hodnotu 175 ms, èo je najviac
spomedzi testovaných modelov.
Zástupca znaèky Pioneer v nás zanechal rozpaèité dojmy, na jednej strane dosiahol dobré výsledky,
avšak na druhej strane nedokázal napa¾ova na
väèšinu testovacích osemrýchlostných médií.
Zapoièal: Agem
Cena: 4499 Sk bez DPH/5354 Sk s DPH
Záruka: 12 mesiacov
H A R D W A R E
MÉDIÁ DO TESTU POSKYTLI:
Verbatim DVD-R 4× – Verbatim Ltd., UK, Verbatim DVD+R 8× – Euromedia,
Traxdata DVD+R 8× – Euromedia,
Imation DVD+R 4× – Diskus
MSI DR8−A
Posledným zástupcom zo skupiny mechaník dodávaných
bez príslušenstva, vo vyhotovení bulk je mechanika MSI
DR8-A. Tá ako jediná disponovala úplným vybavením na
poèúvanie hudobných CD priamo z mechaniky. Deklarované rýchlosti zápisu a èítania boli podobné ako pri väèšine mechaník, ktoré sme testovali. Výsledky, ktoré tento
model dosiahol, sa dajú zaradi k tým lepším v našom
teste. Okrem toho, e zvládla napáli všetky osemrýchlostné médiá v nie najhorších èasoch, vyznamenala sa aj
R E T A I L
rýchlosou èítania médií. V tejto kategórii dosiahla tri najlepšie èasy spomedzi všetkých konkurentov. Mechanika
zabodovala aj v nepovinnej kategórii, v ktorej sme testovali, èi si poradí s vysokorýchlostným zápisom na pomalšie médiá. Aj tu dosiahla dobrý èas, keï si so štvorrýchlostným médiom DVD+R poradila za necelých desa minút. Svojím vyrovnaným výkonom dobre poslúi najmä
pouívate¾om s vyššími nárokmi na rýchlos a kvalitu napa¾ovania.
Mechanika z produkcie Microstar bude dobrým komponentom v prípade, e si ju vyberiete ako rozšírenie existujúceho PC èi ako komponent nového poèítaèa.
Zapoièal: Agem
Cena: 4150 Sk bez DPH/4939 Sk s DPH
Záruka: 12 mesiacov
M E C H A N I K Y
Plextor
PX−708A
výkon
Plextor je vychýrený svojimi optickými mechanikami,
a preto sme boli zvedaví na výsledky tohto modelu. Mechaniku sme dostali v klasickom predajnom balení, ktoré
zahàòa aj krátky inštalaèný manuál, skrutky montáne
a ihlu na vybratie média uviaznutého v mechanike.
Indikaèná dióda mechaniky sa správala neobvykle a spoèiatku nás miatla. V prípade, e sa v mechanike nachádza
médium, nepretrite svieti nalto, èo v nás vyvolávalo
pocit, e sa pokúša médium naèíta. Naopak, v prípade, e
mechanika zaznamenáva dáta, bliká naèerveno s frekvenciou asi 5 Hz. Na tento fakt si treba zvyknú, ale nie je na
škodu – vizuálne sa ve¾mi rýchlo dá zisti, èi v mechanike
médium je, alebo nie.
LG GSA−4081B
Táto mechanika ako jediná z testu podporovala aj technológiu DVD-RAM, konkrétne zápis rýchlosou 3×. Súèasou
balenia bolo aj médium DVD-RAM. Ïalšie prekvapenie je
skôr kozmetického charakteru. Èelo mechaniky je síce
dizajnérsky zvládnuté pekne, ale je neprirodzene svetlé,
a tak sa môe sta, e nebude farebne ladi v kadej skrinke poèítaèa. Èelo neponúka iadnu monos pripoji slúchadlá priamo k mechanike – nachádza sa tu len tlaèidlo
na otváranie mechaniky a jednofarebná indikaèná dióda.
Poh¾ad do tabu¾ky deklarovaných parametrov napovedá,
e mechanika patrí skôr k testovému priemeru, v prípade
zápisu na CD a CD-RW médiá dokonca ešte o nieèo nišie.
Bohuia¾, neporadila si ani s jedným z poskytnutých 8×
V našom teste si táto mechanika poèínala naozaj
dobre. Zvládla všetky povinné testy a jediné, v èom
zaváhala, bolo napa¾ovanie DVD-RW média 2,4×, ktoré
ukonèila a po polhodinke. Na druhej strane mechanika
najrýchlejšie napálila všetky poskytnuté 8× DVD médiá
a konkurentom z testu tak vypálila rybník. Cení sa aj
úèas v nepovinnej èasti testu, kde si Plextor poradil so
štvorrýchlostným médiom DVD+R Verbatim, ktoré
vypálil dokonca pod osem minút, èo je absolútne najlepší
èas v celom teste!
Zástupca znaèky Plextor potvrdil svoje kvality aj
v tomto teste. Pri zápise na 8× DVD médiá nezaváhal.
Mechanika nás dokonca aj príjemne prekvapila, keï
v nepovinnej kategórii dosiahla absolútne najlepší èas
zápisu na štvorrýchlostné médium v celom teste. Bohuia¾, jej úspechy sa premietajú aj do jej vyššej ceny.
Zapoièal: Servodata
Cena: 6550 Sk bez DPH/7780 Sk s DPH
Záruka: 24 mesiacov
DVD-R médií a dosiahla najnišie prenosové rýchlosti spomedzi testovaných konkurentov. Dá sa to chápa ako vyberavos mechaniky alebo ako neprepracovaný firmware,
kde však väzí zádrh, to sme, bohuia¾, nemali èas ani monosti testova. Inak si mechanika poèínala dobre, dosiahla
dokonca najlepšie prístupové èasy v prípade médií
DVD+R a DVD-R. Na mechanike z dielne LG ešte mono
vyzdvihnú bohatú výbavu, ktorá navyše zahàòala aj všetku kabelá.
Škoda zlých výsledkov, ktoré zástupca znaèky LG v našom teste dosiahol. Nie sme však sami, kto mal s touto
mechanikou problém – na vine je starý firmware, nahrávaný do týchto mechaník, èo nie je neprekonate¾ný problém.
Odhliadnuc od toho ide o dobrú mechaniku, ktorá si zaslúi
pozornos najmä pre svoj široký formátový záber a podporu DVD-RAM.
Zapoièal: Agem
Cena: 4390 Sk bez DPH/5224 Sk s DPH
Záruka: 24 mesiacov
4/2004 PC REVUE
47
H A R D W A R E
SONY DRU530−A
Zástupca znaèky Sony v našom teste vyboèoval
z radu najmä svojím dizajnom, ktorý ho na prvý
poh¾ad odlišoval od ostatných mechaník. Domodra
ladeným èelom zásuvky nepochybne patril k najodvánejším kúskom z nášho testu. Podobne ako
v prípade mechaniky LG je inak èelo mechaniky
ladené do ve¾mi svetlej farby oproti klasickej
béovej farbe, ktorú ešte stále má ve¾ké mnostvo
poèítaèových skríò. V dodávke sa okrem manuálov
a samotnej mechaniky nachádzali aj skrutky, kábel
LITE−ON
LDW−811S
pomer výkon/cena
Vývojári z Lite-On dali v prípade tejto mechaniky na
overené farby a tvary, oivené niektorými drobnými zaobleniami. Konzervatívni ostali aj v prípade
umiestnenia konektora na pripojenie slúchadiel
a potenciometra na ovládanie hlasitosti. Funkènos
sa u však pomaly stráca aj v tomto prípade,
48
PC REVUE 4/2004
IDE a DVD s manuálom a softvérom. Súèasou DVD
nie je klasický Nero, ale súprava na ovládanie jednoduchých programov. Poh¾ad do tabu¾ky parametrov prezrádza zaradenie mechaniky v rámci testu
do priemeru, èo však v tomto prípade nie je hanbou, práve naopak – naznaèuje to, e výkony zúèastnených mechaník boli relatívne vyrovnané.
Poh¾ad do výsledkov testov u napovedá viac o povahe mechaniky. Tá si nepoèínala najhoršie, v niektorých prípadoch nás však prekvapila. Okrem najdlhšej prístupovej doby a najnišej rýchlosti èítania
pri DVD-ROM nás prekvapilo, e mechanika odmieta èíta akéko¾vek médiá DVD+R s výnimkou tých,
ktoré nesú logo Sony. Aj v tomto prípade ide najpravdepodobnejšie o chybu firmware, v èase testovania však ešte nebola k dispozícii taká verzia,
ktorá by tento problém odstraòovala. Pri zápise na
8× DVD-R médiá mechanika zaváhala hneï dva
razy. Prvýkrát vtedy, keï odmietla zapisova na médium Traxdata adekvátnou rýchlosou, a po druhý
raz v momente, keï osemrýchlostné médium Verbatim napálila za vyše dvanás minút.
Multiformátová mechanika z dielne Sony by –
neby náhlenia sa vo vývojárskych dielòach – bola
ideálnou vo¾bou pre domáce poèítaèe. Prijate¾nými
parametrami a jednoduchosou dodávaného softvéru sa na tento post doslova ponúka. Takto treba
siahnu po aktualizovanom firmware, ktorý by mal
väèšinu problémov vyrieši.
vzh¾adom na absenciu tlaèidla play na èele mechaniky. Okrem týchto prvkov sa u na èele nachádza
len tlaèidlo na otváranie mechaniky a trojfarebná
indikaèná dióda. Spomedzi všetkých mechaník
zúèastnených v teste mala táto jednu z najbohatších dodávok. V balení sa nachádzalo jedno
prázdne 4× DVD+R a jedno 4× DVD+RW médium. V našom teste dosiahla táto mechanika solídne
výsledky napriek tomu, e vyhrala len v jednej kategórii. Konkrétne išlo o kategóriu náhodný prístup
na DVD-ROM, kde dosiahla vynikajúci èas 108 ms.
Túto mechaniku treba pochváli aj za solídne èasy
pri napa¾ovaní osemrýchlostných DVD médií, kde
v dvoch z troch prípadov dosiahla èasy pod devä
minút. Pozornos si zaslúi aj za výkon v nepovin-
nej èasti, kde 4× DVD+R médium zvládla napáli
za necelých desa minút. Príjemná je aj cena tejto
mechaniky, ktorá nepresahuje 4-tisíc korún.
Mechanika znaèky Lite-On opä potvrdila, e
meno obchodnej znaèky sa dá po èase tvrdou prácou aj zlepši. Na rozdiel od mechaník, ktoré produkovali v minulosti a boli skôr záleitosou lacnej
kúpy, za poèin s kódovým menom LDW-811S sa
vonkoncom nemusia hanbi.
Zapoièal: Westech
Cena: 4622 Sk bez DPH/5500 Sk s DPH
Záruka: 24 mesiacov
Zapoièal: Asbis
Cena: 3308 Sk bez DPH/3937 Sk s DPH
Záruka: 12 mesiacov
H A R D W A R E
Testovali sme
Farebné
laserové
tlaèiarne
Ondrej Macko
Tento typ tlaèiarní sa èoraz
viac presadzuje v podnikovom
prostredí. Farebné dokumenty
toti vyzerajú lepšie – faktúra
s uvedením termínu splatnosti
èervenou farbou má vyššiu
šancu na zaplatenie, výroèná
správa s farebným
zvýraznením dosiahnutých
cie¾ov si obyèajne zabezpeèí
vyššiu èítanos. Tlaèi takéto
dokumenty v masovej
prevádzke na klasickej
atramentovej tlaèiarni je však
trochu pomalé a dos drahé.
Výhodou laserových farebných
tlaèiarní je monos
hromadnej tlaèe pri niších
nákladoch, nevýhodou sú
vyššie obstarávacie náklady.
úèasná ponuka na slovenskom trhu je u
skutoène dostatoène široká. Môete si kúpi
relatívne lacné modely – okolo 30 000 Sk bez
DPH –, no v ponuke sú aj tlaèiarne s trojnásobnou
cenou.
Úèelom tohto èlánku je da našim èitate¾om jasnú
informáciu o tom, za èo sa vlastne platí, èo mono
od farebnej laserovky oèakáva a do èoho sa oplatí
investova. Okrem farebných laserových tlaèiarní sa
v tomto èlánku venujeme aj voskovým modelom.
Dôvodom tohto rozhodnutia je hlavne to, e zo strany pouívate¾a sa vosková tlaèiareò svojím vyhotovením, rýchlosou a èiastoène aj kvalitou tlaèe ve¾mi
podobá na farebnú laserovú tlaèiareò.
S
50
PC REVUE 4/2004
TYPY FAREBNÝCH LASEROVÝCH
TLAÈIARNÍ
V tomto èlánku u nebudeme detailne rozobera
princíp tlaèe a základné fungovanie týchto typov
tlaèiarní. Záujemcom o detailný opis odporúèame
èlánok Farebné atramentové tlaèiarne do A po Z
v PC REVUE è. 5/2003. Podobne nebudeme vysvet¾ova význam rozlíšenia v dpi a rýchlosti tlaèe
v str./min. Obmedzíme sa len na najpodstatnejšie
charakteristiky a zameriame sa na aktuálne trendy.
Všetky súèasné farebné laserové tlaèiarne pouívajú farebný model CMYK. Znamená to, e farebný obrázok sa skladá z purpurovej (Cyan), azú-
rovej (Magenta), ltej (Yellow) a èiernej (blacK) farby. Na výslednom obraze sa jednotlivé zloky farby
podie¾ajú rôznym spôsobom – jeden z príkladov
uvádzame na obrázku.
V súèasnosti existujú dva základné typy farebných laserových tlaèiarní – viacprechodové a jednoprechodové. Základný rozdiel medzi nimi je
v tom, e viacprechodová tlaèiareò tlaèí farebnú
stranu štyrikrát pomalšie ako èiernu. Jednoprechodová tlaèiareò má rýchlos tlaèe èiernej a farebnej strany rovnakú (teoreticky i prakticky).
Z technologického h¾adiska viacprechodová tlaèiareò obsahuje otoèný mechanizmus, ktorý rotu-
Príklad zastúpenia jednotlivých základných farieb z modelu CMYK na výslednom obrázku
Princíp
jednoprechodovej
farebnej laserovky
– papier sa
preberá zo
vstupného
zásobníka, jeho
transport zaisuje
dopravný pás
a tonerová kresba
vzniká na jeden
prechod papiera
postupne
z jednotlivých
tlaèových kaziet
H A R D W A R E
je bubnom s tlaèovými kazetami – èiernou, ltou, azúrovou a purpurovou. Bubon na tlaèové kazety sa èasto
nazýva aj karusel, a preto tento typ tlaèiarní dostal meno karuselový. Výhodou tohto riešenia je to, e viacprechodová tlaèiareò pouíva len jeden optický valec.
Karuselová tlaèiareò je obyèajne lacnejšia. Ako však uvidíte v nadväzujúcom teste, tvrdenie o nišej cene nemusí plati úplne.
Toner sa prenáša na optický valec postupne po jednotlivých farbách na viac prechodov. Tonerová kresba sa
kombinuje na dopravnom páse a odtia¾ sa prenáša na papier. Tieto typy tlaèiarní sú vhodné hlavne pre pouívate¾ov, ktorí tlaèia prevane monochromaticky. Farebná
tlaè je skôr doplnková, pretoe je pomalšia.
Jednoprechodová tlaèiareò obsahuje štyri zásobníky na
toner a štyri optické valce. Preto je v porovnaní s viacprechodovými tlaèiaròami drahšia. Toner sa prenáša na
papier priamo zo zásobníkov, dopravný pás v tomto prípade slúi len na dopravu papiera, nie však tonera. Keïe
sú tonerové zásobníky v tomto prípade umiestnené ved¾a
seba (vodorovne alebo zvislo), èasto sa oznaèujú aj ako inline tlaèiarne.
Tieto tlaèiarne sú urèené na nasadenie tam, kde sa
masovo vyuíva farebná tlaè. V súèasnosti si pozíciu výrazne posilòuje hlavne tento typ tlaèiarní, keïe prevaujú poiadavky na rýchlu tlaè farebných dokumentov.
Ilustrácia princípu in-line tlaèiarní je uvedená na obrázku.
Z h¾adiska spôsobu tvorby tlaèeného obrazca na optickom valci rozlišujeme tlaèiarne laserové a LED. Tlaèiarne
s princípom LED na našom trhu ponúka firma OKI. Obraz sa
v tomto prípade na optickom valci vytvára pomocou sústavy svetelných diód. Firma OKI pripravuje predstavenie nového typu farebnej laserovej tlaèiarne v polovici tohto roka,
a preto sa v našom teste nezúèastnila. O detailoch nového
modelu vás budeme informova.
Špeciálnym typom tlaèiarní sú modely, ktoré vyuívajú
vosk. Tie na našom trhu ponúka hlavne firma Xerox. Sú
akýmsi hybridom medzi laserovou a atramentovou
tlaèou. Ako sme spomínali, vyhotovenie i výkon pripomínajú skôr laserovú tlaèiareò, ale na tlaè sa pouíva vosk.
Ten sa zahrieva na vysokú teplotu a v tekutej forme sa
umiestòuje na hárok papiera. Všetko, samozrejme, v miniaturizovanej podobe a vo ve¾kej rýchlosti. Kocky vosku
sú umiestnené v hornej èasti tlaèiarne. Princíp èinnosti
voskovej tlaèiarne vysvet¾uje obrázok.
CENY TLAÈIARNÍ A PREVÁDZKOVÉ
NÁKLADY
Ceny laserových tlaèiarní sú, prirodzene, najvyššie z celého spektra tlaèových periférnych zariadení. Spodná
cenová hranica benej viacprechodovej tlaèiarne sa teraz
zaèína na hodnote 28 000 Sk bez DPH, horná hranica však
siaha a do oblasti 100- a 150-tisíc Sk bez DPH. Vyššia
nadobúdacia cena sa prejavuje v niších prevádzkových
nákladoch na farebnú tlaè (v porovnaní s väèšinou atramentových tlaèiarní). Priemerná suma za vytlaèenie farebnej strany s pokrytím 15 % je asi 3,20 Sk bez DPH (3,80
Sk s DPH). Cena tlaèe èiernobielej strany sa pohybuje
okolo 75 halierov bez dane za stranu s 5-percentným
pokrytím.
Náplne do farebnej
laserovky sú samostatne
vymenite¾né, meníte teda len to, èo sa naozaj spotrebovalo
Výhodou je to, e konštrukcia farebných laserových
tlaèiarní umoòuje vymieòa presne tú èas, ktorá sa spotrebovala. Nie je tu teda taká situácia ako v prípade väèšiny atramentových tlaèiarní, keï po spotrebovaní jednej
náplne musíte vymeni aj èasti nespotrebovaných náplní.
Okrem tonera a optického valca tvoria spotrebný materiál pri týchto typoch tlaèiarní napr. aj dopravný pás,
odpadková nádoba na zvyškový toner, prípadne aj nádobka s olejom, èistiace filtre, zapekacia jednotka a pod.
Toner sa dnes získava chemickým zrením, èo zaisuje
vyššiu homogenitu v porovnaní
s predtým pouívaným drvením.
Na to, aby sa mohla dosiahnu vysoká jemnos kresby, musia by
zrnieèka tonera èo najmenšie. Na
obrázku je znázornené porovnanie
tonerového zrnieèka a ¾udského
vlasu. Ako vidíte, priemer zrnieèok
dosahuje rádovo mikrometre a je
podstatne menší, ako je priemer
¾udského vlasu.
Tonerové zrnieèko v moderných
tlaèiaròach obsahuje aj èas vosku. V skutoènosti je základom tonerového zrnieèka vosk, na ktorom je nanesená vrstva tonera
príslušnej farby a na povrchu je
ešte ochranná obálka. Vosk v tonerovom zrnieèku zabezpeèí, e
v tlaèiarni sa nemusí poui samostatná nádobka s tonerom. Tá boPrincíp èinnosti voskových tlaèiarní – na papier sa umiestòuje roztopený vosk, dodávaný vo forme
la súèasou hlavne starších typov.
kociek
Jej nevýhodou je to, e z nádobky
4/2004 PC REVUE
51
H A R D W A R E
logá, naskenované podpisy èi peèiatky
a pod.
Ïalšie zlepšenie môe spoèíva v nákupe
duplexnej jednotky, ktorá zabezpeèí automatickú tlaè na obidve strany papiera.
Prejaví sa to v úspore potlaèeného papiera, èo je dnes pri mesaènom objeme tlaèe
nieko¾ko desatisíc kusov nezanedbate¾ná
poloka. Ve¾mi èasto sa pouíva duplexná
jednotka pri tlaèi rozsiahlejšieho dokumentu v podobe príruèky – tlaèí sa pri tom
na jeden hárok prvá a posledná strana,
ïalej druhá a predposledná a tak ïalej. Po
vytlaèení sa strany zohnú v polovici, zošijú a príruèka je na svete.
Porovnanie objemu tonerových zrnieèok a ¾udského vlasu
SPÔSOB PRIPOJENIA
A PANEL
Samostatná nádobka na olej sa pouíva u zriedka,
nahradzuje ju moderná štruktúra tonera (Lexmark T720)
obyèajne pri manipulácii odkvapne menšie mnostvo oleja a môe zneèisti èasti tlaèiarne. V jednej tlaèiarni, ktorú sme mali na testovanie, sa nádobka na olej vyuívala, ale jej konštrukèné riešenie zamedzovalo samovo¾né odkvapkávanie oleja
z nádobky.
Ako si asi domyslíte, vývoj tonera je pomerne
komplikovaná záleitos a tvorí èas „rodinného
striebra“. Navyše toner je dôleitou súèasou
zisku výrobcu. Jednotliví výrobcovia tlaèiarní sa
teda bránia pouívaniu neoriginálnych náplní,
ako sa len dá. Do tonerových kaziet napr. dávajú
èip, ktorý jednak poskytuje presné informácie
o ostávajúcom mnostve tonera, ale zároveò
slúia ako indikátor originálneho spotrebného
materiálu. Na obrázku sme znázornili testovací
výtlaèok. Na òom sú uvedené poèty strán, ktoré
mono vytlaèi s príslušnou náplòou. Pre purpurovú farbu bola však v tejto tlaèiarni pouitá neoriginálna náplò a testovací výtlaèok o tom informuje. Podstatná je aj poznámka, e pouitie takejto náplne môe ohrozi opravu tlaèiarne v rámci
bezplatnej záruky.
DOPLNKOVÁ VÝBAVA
V súèasnosti je trendom predovšetkým posilòovanie segmentu jednoprechodových tlaèiarní. Oproti
minulosti klesajú v tejto oblasti nákupné ceny.
Obyèajne sa takéto tlaèiarne dajú vybavi tak, e
v podstate predstavujú komplexné tlaèové systémy. Doplnenie pozostáva z rozšírenia o skener, èím
sa z tlaèiarne stáva kopírovací stroj. Ten sa obyèajne nasadzuje priamo na tlaèiareò a spolu vytvárajú
jednotný celok s vlastným ovládacím panelom.
Masovému nasadeniu zodpovedá aj monos rozšírenia o ïalšie zásobníky na papier. Nie je výnimkou, e celková kapacita vstupného papiera presahuje aj 1000 kusov. Existujú aj špeciálne zásobníky
urèené na obálky. Do takejto výbavy vám odporúèame investova, podnikovú tlaèiareò tak zhodnotíte ove¾a lepšie.
52
PC REVUE 4/2004
Testovací výtlaèok s uvedením ostávajúcej kapacity
spotrebného materiálu – všimnite si hlásenie o pouití
neoriginálnej tonerovej kazety na purpurovú farbu (tlaèiareò
HP Color LaserJet 4600)
V podnikovom nasadení je dôleitá aj diskrétnos výtlaèkov. Ak si napr. vedenie podniku nechá
vytlaèi preh¾ad miezd zamestnancov, nie je príliš
vhodné, aby takýto zoznam leal v otvorenom výstupnom zásobníku niekde na chodbe. Preto sa ako
ïalšie doplnkové zariadenie k tlaèiarni dodáva uzatvárací systém viacerých výstupných zásobníkov.
K výtlaèkom má potom prístup len poverená
osoba. Podobne sa na tento úèel vyuíva utajená
tlaè, keï sa celá tlaèová úloha uloí na pevný disk
v tlaèiarni, ale nevytlaèí sa. S tlaèou sa zaène a
vtedy, keï poverená osoba zadá PIN kód tlaèovej
úlohy z pouívate¾ského panela alebo sa vyuije
èítaèka èiarových kódov.
V niektorých tlaèiaròach sa zaèínajú objavova
aj šachty pre pamäové karty. Na rozdiel od atramentových tlaèiarní neslúia na priamu tlaè fotografií z digitálneho fotoaparátu, ale obsahom karty
sú napr. šablóny pre hlavièkové papiere, firemné
Súèasné farebné laserové tlaèiarne majú
obyèajne integrované všetky spôsoby pripojenia – paralelné, USB i ethernetové.
Práve sieové pripojenie je pri tlaèiaròach
najpouívanejšie, keïe sa nasadzujú skôr
skupinovo. Pokia¾ nie sú v štandardnej dodávke vybavené pripojením na ethernet, existuje
monos dokúpenia tohto rozhrania, prípadne môete poui externý sieový adaptér.
Aktuálny spôsob pripojenia sa obyèajne zobrazuje aj na LED paneli tlaèiarne. Indikuje sa ten port,
na ktorý prichádzajú dáta. Informaèný panel obsahuje aj tlaèidlá na nastavenie tlaèiarne a na jej
ovládanie, napr. po výskyte chyby.
Typický panel farebnej laserovej tlaèiarne – pokia¾
prichádzajú dáta na niektorý zo vstupov, zobrazí sa príslušný
port na displeji (Kyocera FS−C5106N)
Rozšírenie tlaèiarne o uzamykate¾né výstupné zásuvky
a podávaè pre obálky zvýši celkovú úitkovú hodnotu
tlaèiarne (ponuka od firmy Xerox)
H A R D W A R E
toti fólia zapeèie do zaeh¾ovacej jednotky, máte
o zábavu postarané...
Viacero tlaèiarní teraz obsahuje aj nové vo¾by na
manipuláciu s farebným podaním obrázka. Samostatne môete nastavi napr. jas, kontrast, sýtos
alebo aj zastúpenie jednotlivých zloiek. Toto je
pre pouívate¾a, ktorý si potrpí na kvalitu výtlaèkov, ve¾mi dôleité. Obyèajne sú toti fotografie
z farebnej laserovej tlaèiarne posunuté skôr smerom k èervenej farbe (je to lepšie pri kancelárskej
grafike). Nastavenie v ovládaèi umoní eliminova
tento efekt.
VÝH¼AD DO BUDÚCNOSTI
Na farebnej laserovke môete tlaèi aj na priesvitné fólie,
pozor však na odporúèania výrobcu
SOFTVÉROVÝ OVLÁDAÈ
V tejto oblasti sa oproti minulosti zmenilo ve¾a. Pribudli úplne nové funkcie, ktoré zabezpeèujú lepšie
vyuitie tlaèiarní. Vo viacerých testovaných modeloch sme našli napr. špeciálne vo¾by pre tlaè na
priesvitných fóliách. Tieto fólie sa pouívajú pri
prezentácii bez projektora s pripojením na poèítaè.
V nových modeloch existuje špeciálna vo¾ba na
automatické umiestòovanie papierov medzi fólie.
Ak chcete tlaèi na fóliách, dôrazne odporúèame
poui výrobcom predpísané médiá. Pokia¾ sa vám
Prieskum predaja tlaèiarní na Slovensku za rok
2003 uverejníme pravdepodobne v nasledujúcom
èísle PC REVUE. U teraz však máme k dispozícii
údaje, ktoré naznaèujú výrazný nárast predaja
farebných laserových tlaèiarní na našom trhu
v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Znamená
to, e o tieto tlaèiarne je záujem, a to hlavne
v podnikovom sektore. Katalyzátorom nárastu ich
predaja u nás je jednak klesajúca cena najlacnejších modelov, jednak rast záujmu o masovú
farebnú tlaè.
Trend posilòovania predaja predpokladáme aj
v roku 2004. Oèakávame výraznejšie nahradenie
monochromatických laserových tlaèiarní farebnými. Slovenský trh je citlivý na nadobúdaciu cenu,
a preto sa presadia skôr základné modely.
Pokia¾ si chcete vybra konkrétny model farebnej
laserovej tlaèiarne, pripravili sme pre vás ich test.
Predstavujeme osem modelov, ktoré dostatoène reprezentujú súèasnú ponuku na našom trhu v širokom rozsahu nákupných cien.
Softvérový ovládaè na presné nastavenie farebného podania
výtlaèku (Tally T8024)
AKO SME TESTOVALI?
Pri zadávaní testu sme tentoraz distribútorom tlaèiarní stanovili len maximálnu cenu testovaného
modelu – 80 000 Sk bez DPH. Oznámili sme im
však, e špeciálne budeme zoh¾adòova nadobúdaciu cenu tlaèiarne. Pod¾a nášho názoru je nadobúdacia cena zatia¾ pre slovenský trh rozhodujúca pri
výbere konkrétneho modelu.
Na našu výzvu sme do testu dostali spolu osem
farebných tlaèiarní. Z nich tri boli viacprechodové
a jedna vyuívala voskovú technológiu tlaèe.
Všetky tlaèiarne sme testovali rovnakým spôsobom
– pripojili sme ich k poèítaèu a tlaèili testovacie
výtlaèky. Merali sme pri tom èas tlaèe od zadania
povelu na tlaè a po jej ukonèenie. Následne sme
4/2004 PC REVUE
53
H A R D W A R E
vzájomne porovnávali kvalitu výtlaèkov pre monochromatické a farebné podanie. Na testovanie sme
pouili poèítaè s procesorom AMD Athlon 2200
XP+, 256 MB RAM a tlaèiareò sme pripojili na port
USB 2.0 (prípadne paralelným káblom, ak tlaèiareò
nedisponovala pripojením USB). Pouili sme operaèný systém Microsoft Windows XP Professional,
ïalej balík kancelárskych aplikácií Microsoft Office
2003 a program Adobe Acrobat Professional.
Technické parametre, ich ceny, ceny spotrebného
materiálu a záruky testovaných tlaèiarní sú uvedené v tab. 1.
Pri teste sme tlaèili najprv jednu jednoduchú
stranu, aby sme získali dobu tlaèe prvej strany. Nasledovala tlaè 10 monochromatických strán a piatich komplikovanejších farebných strán z programu
Microsoft Word. Potom sme tlaèili devä graficky
pomerne komplikovaných prezentácií z PowerPointu, jednu stranu tabu¾ky z Excelu a dve strany
plagátu z programu Adobe Acrobat. Záver testu bol
pre hodnotenie tlaèiarne najdôleitejší – tlaèili sme
50-stranovú výroènú správu fiktívnej spoloènosti
s farebnými zvýrazneniami a grafmi.
Pri testovaní sme si všímali aj spôsob vyhotovenia tlaèiarne, monosti softvérového ovládaèa
a jednoduchos pouívania. Na záver sme vyhodnotili rýchlos tlaèe osobitne pre monochromatický
a farebný reim. Namerané údaje doby tlaèe pre
všetky testované tlaèiarne sú uvedené v tab. 2.
Tab. 1 Parametre a cenové pomery
testovaných farebných laserových tlaèiarní
výkon/cena
prevádzkové
náklady
Kyocera
FSC−5016N
Lexmark
C720
softvérová
výbava
najvyšší výkon
Minolta
Magicolor
2300DL
Tally
T8024
Xerox
Phaser 6250N
Tlaèiareò / Parameter
Epson
AcuLaser
C1900
HP Color
LaserJet 3500
Xerox
Phaser 8400DP
Typ tlaèiarne
viacprechodová
jednoprechodová jednoprechodová viacprechodová
viacprechodová
jednoprechodová jednoprechodová jednoprechodová,
vosková
Rýchlos tlaèe (èierna strana) [str./min.]
16
12
16
24
16
24
24
Rýchlos tlaèe (farebná strana) [str./min.]
4
12
16
6
4
24
24
24
Doba tlaèe prvej strany [s]
14 mono, 25 color 22
16
N/A
14 mono, 23 color 8
12
6
Doba štartu [s]
180
N/A
80
N/A
120
30
N/A
N/A
Typ procesora
PowerPC/
300 MHz
333 MHz
MIPS RISC
PowerPC750CXe, 266 MHz
400 MHz
PowerPC
405/200 MHz
QED RM5261A
400 MHz
PowerPC
700 MHz
PowerPC
500 MHz
24
Kapacita pamäte (štandardne) [MB]
32 (max. 1024)
64
96 (max. 608)
32 (max. 384)
32 (max. 288)
64 (max. 320)
256 (max.512)
256 (max.512)
Maximálne rozlíšenie [dpi]
2400
600 × 600,
ImageREt 2400
600 × 600
multi−bit
technológia
600 + 2400
ImageQuality
2400 × 600
1200 × 1200
2400
600 × 600,
2400 FinePoint
Tlaèové jazyky
PCL6, volite¾ne
PS3
HP JetReady 4.0 PCL 6, PostScript PCL 5e, 6,
3, PDF direct print Poscript 3
GDI
PCL 6,
PostScript 3
PCL 5c,
PostScript 3
PCL 5c,
PostScript 3
Kapacita multifunkèného zásobníka [strany]
200
100
100
–
–
100
100
100
Kapacita vstupného zásobníka [strany]
500
250
500
250
200
500
500
525
Maximálna kapacita vstupných zásobníkov
700
850
2100
750
700
1600
1600
1675
Kapacita výstupného zásobníka
200
175
250
250
200
250
250
200
Maximálna gramá [g/m2]
163
216
200
N/A
163
216
216
216
Priama dráha papiera
nie
nie
nie
nie
nie
nie
nie
nie
Duplex
volite¾ne
manuálne
volite¾ne
volite¾ne
volite¾ne
automaticky
volite¾ne
automaticky
Pevný disk
volite¾ne
nie
volite¾ne
nie
nie
volite¾ne
volite¾ne
volite¾ne
Zabudovaný LCD displej
áno
áno
áno
áno
áno
áno
áno
áno
Spôsob pripojenia
USB, LPT,
Ethernet
USB 2.0
USB, LPT,
Ethernet
LPT
USB, LPT,
Ethernet
USB, LPT,
Ethernet
USB, LPT,
Ethernet
USB, LPT,
Ethernet
Podporované operaèné systémy
Windows 95, 98, Windows 98, NT
NT 4.0, 2000, Me, 4.0, 2000, Me, XP,
XP, Mac OS 8.6
Mac OS 8.6 a vyšší,
Mac OS X
Windows 95, 98,
NT 4.0, 2000, Me,
XP, Mac OS 8.6
a vyšší, Mac OS X
Windows 98, NT
Windows 95, 98,
4.0, 2000, Me, XP, NT 4.0, 2000,
Mac OS 8.6 a vyšší Me, XP
Windows 95, 98,
NT 4.0, 2000, Me,
XP, 2003, Mac OS
8.6, 9, Max OS X
Windows 95, 98,
NT 4.0, 2000, Me,
XP, 2003, Mac OS
8.x, Mac OS X,
Linux
Windows 95, 98,
NT 4.0, 2000, Me,
XP, 2003, Mac
OS 8.x, Mac OS X,
Linux
Maximálne mesaèné zaaenie
35 000
45 000
85 000
35 000
35 000
60 000
1 000 000
85 000
Spotreba poèas tlaèe [W]
352
350
483
N/A
450
600
400
400
Maximálny hluk poèas tlaèe [dBa]
54
50,8
53
51
54
55
54
54
Rozmery [mm]
496×521×526 483×447×467
345×470×385
410×500×520
356×500×392
439×445×590
439×445×590 422×368×533
Hmotnos [kg]
29
32,5
22
39
28
35
36
Cena tlaèiarne [bez DPH]
46 130
27 990
68 900
33 900
29 990
79 990
79 990
72 550
Cena tlaèe èiernej strany [5 % pokrytie, bez DPH]
0,53
0,80
0,50
0,94
0,93
0,92
0,58
0,69
Cena tlaèe farebnej strany [15 % pokrytie bez DPH]
3,75
3,28
1,85
3,36
3,17
3,55
3,30
3,29
Záruka [mesiacov]
12
12
24 on site
24 on site
(ïalšie monosti)
36 mesiacov
24 on site
24 on site
24 on site
Zapoièala spoloènos
Epson CR
Hewlett−Packard
Slovakia
Columbex
International
Euromedia
Konica Minolta
Slovakia
Tecomprint
PS Products
PS Products
28
Tab. 2 Namerané doby tlaèe pre rôzne testovacie výtlaèky
Typ tlaèiarne / realizovaný test
Uvedené sú doby tlaèe [mm:ss]
Epson
AcuLaser
C1900
HP Color
LaserJet 3500
Kyocera
FSC−5016N
Lexmark
C720
Minolta
Magicolor
2300DL
Tally
T8024
Xerox
Phaser 6250N
Xerox
Phaser 8400DP
Doba tlaèe prvej strany
00:15
00:23
00:16
00:16
00:17
00:17
00:15
00:08
Doba tlaèe 10 textových strán mono
00:48
01:42
00:53
00:39
00:50
00:51
00:34
00:52
Doba tlaèe 5 strán dokumentu color
01:21
01:12
01:16
02:31
01:39
00:37
00:25
00:34
Doba tlaèe 9 strán prezentácie color
02:55
02:13
07:03
19:47
02:43
01:17
01:51
01:19
Doba tlaèe 1 strany tabu¾ky color
00:28
00:26
00:20
00:26
00:34
00:18
00:10
00:13
Doba tlaèe 2 strán plagát color
00:50
00:40
02:29
06:39
01:06
00:29
00:26
00:30
Doba tlaèe 50 strán zmiešaného dokumentu
07:15
08:32
04:30
05:25
07:19
03:18
02:17
04:22
54
PC REVUE 4/2004
H A R D W A R E
Epson AcuLaser C1900
HP Color LaserJet 3500
najlepší pomer výkon/cena
Kyocera FS−C5016N
najlepšie prevádzkové náklady
Táto tlaèiareò je zameraná na rýchlu tlaè èiernobielych dokumentov a obèasnú tlaè farebných materiálov. Ovládací panel sa nachádza v hornej èasti,
tu je aj šes ovládacích tlaèidiel a tri LED diódy.
Najviac informácií poskytuje LCD displej.
Multifunkèný zásobník je v spodnej èasti.
Umiestnite doò hárky papiera, ale môete ich aj
manuálne vklada pri tlaèi. Súèasou dodávky tejto
tlaèiarne je aj rozširujúci zásobník na 500 listov
papiera. Vstupná kapacita je tak v štandardnej dodávke pri tejto tlaèiarni najvyššia zo všetkých
predstavovaných modelov. Spotrebný materiál sa
vymieòa v prednej èasti tlaèiarne, tu je aj nádobka
na odpadkový toner.
Ovládaè tejto tlaèiarne umoòuje tlaèi strany
v obrátenom poradí, otáèa ich o 180°, existujú dva
reimy kvality tlaèe, výtlaèky môete zoomova
a tlaèi vodoznaky. Softvérovú výbavu doplòuje
monitor tlaèe.
Tlaèiareò patrí zo stránky rýchlosti tlaèe skôr
k rýchlejším modelom, èo platí hlavne pri èiernej
tlaèi. Spokojní sme boli aj s kvalitou tlaèe, predovšetkým v oblasti kancelárskej grafiky. Pri tlaèi fotografií by mono bolo treba na dosiahnutie najlepších výsledkov viac pracova s nastavením ovládaèa.
Táto tlaèiareò má na rozdiel od ostatných modelov výrazne oblý dizajn. V prednej èasti je
manuálny podávaè, na spodnej strane je automatický podávaè. Ten sa dá rozlíši o ïalšie podávaèe, volite¾né je aj pripojenie do siete pomocou
JetDirect. Informaèný panel je na ¾avej strane
a pozostáva z LCD displeja, tlaèidiel na ovládanie
menu, LED a stornovacieho tlaèidla. Na LCD displeji je najèastejšie zobrazený stav tonerových
zásobníkov.
Ve¾mi zaujímavo sa v tejto tlaèiarni vymieòa
spotrebný materiál. Predná strana tlaèiarne sa pri
tom otvorí smerom k pouívate¾ovi a umoní pohodlnú výmenu kadej súèasti.
Súèasou softvérovej dodávky je správcovský
program na ovládanie tlaèiarní v sieti. Ovládaè
umoòuje zoomovanie dokumentu, urèenie odlišných médií pre prvú, resp. poslednú stranu dokumentu. Farebný dokument môete vytlaèi aj monochromaticky (napr. pri faxovaní výtlaèku).
V prípade tejto tlaèiarne nás prekvapila nadobúdacia cena. Tá je naozaj nízka, hoci ide o jednoprechodovú tlaèiareò! Z h¾adiska rýchlosti tlaèe monochromatických dokumentov je táto tlaèiareò najpomalšia, pri farebných dokumentoch patrí do stredu
testovacieho po¾a. S kvalitou farebného podania sme
boli spokojní, a to predovšetkým pri tlaèi fotografií.
Ide o jednu z najmenších tlaèiarní z nášho testu,
najmenej miesta zaberá aj na pracovnom stole.
Dizajn pochádza tradiène od firmy Porsche, v hornej èasti je LCD displej a viacero ovládacích tlaèidiel. Výrazne je oznaèené potvrdzovacie (zelené)
a stronovacie tlaèidlo (èervené).
Výrobca vyuil ekologickú technológiu Ecosys,
tlaèiareò je jednoprechodová.
V hornej èasti je multifunkèný manuálny podávaè, pod ním ve¾kokapacitný automatický podávaè
na 500 hárkov. Ten má v prednej èasti aj signalizáciu stavu naplnenia. Tlaèiareò mono rozšíri
o èítaèku kariet CompactFlash (hlavièkové papiere,
logá, podpisy) a pevný disk (zabezpeèená tlaè, uloenie tlaèových úloh).
V pravej èasti tlaèiarne sa nachádza nádobka na
odpadový toner, vo výbave sú všetky prepojovacie
konektory.
Pri tlaèi kópií sme si pochva¾ovali zobrazovanie
aktuálne tlaèenej kópie, pri benej tlaèi vidíte len
informácie o tom, z ktorého portu sa tlaèí a aký je
formát papiera.
Zo stránky rýchlosti patrí tento model do stredu
testovacieho po¾a. Pokia¾ ide o kvalitu, èierny text
je v poriadku, pri tlaèi farebných fotografií sa prejavil posun smerom k èervenému odtieòu. Najväèšou výhodou tohto modelu sú však nízke prevádzkové náklady a dlhá doba záruky.
Zapoièal: Epson ÈR
Cena: 46 130 Sk bez DPH/54 894 Sk s DPH
Cena tlaèe èiernej strany: 0,53 Sk bez DPH
Cena tlaèe farebnej strany: 3,75 Sk bez DPH
Záruka: 12 mesiacov
H O D N O T E N I E
Rýchlos monochromatickej tlaèe:
OOOOOOOOGG
Rýchlos farebnej tlaèe:
OOOOGGGGGG
Kvalita tlaèe:
OOOOOOOOOG
Prevádzkové náklady na tlaè mono: O O O O O O O O O G
Prevádzkové náklady na farebnú tlaè: O O O O O G G G G G
Nadobúdacia cena:
OOOOOOGGGG
Zapoièal: Hewlett-Packard Slovakia, s. r. o.
Cena: 27 990 Sk bez DPH/33 308 Sk s DPH
Cena tlaèe èiernej strany: 0,80 Sk bez DPH
Cena tlaèe farebnej strany: 3,28 Sk bez DPH
Záruka: 12 mesiacov
H O D N O T E N I E
Rýchlos monochromatickej tlaèe:
OOOOGGGGGG
Rýchlos farebnej tlaèe:
OOOOGGGGGG
Kvalita tlaèe:
OOOOOOOOOO
Prevádzkové náklady na tlaè mono: O O O O O O G G G G
Prevádzkové náklady na farebnú tlaè: O O O O O O G G G G
Nadobúdacia cena:
OOOOOOOOOO
Zapoièal: Columbex International, a. s.
Cena: 68 900 Sk bez DPH/81 990 Sk s DPH
Cena tlaèe èiernej strany: 0,50 Sk bez DPH/0,60 Sk
bez DPH
Cena tlaèe farebnej strany: 1,85 Sk bez DPH/2,20
Sk s DPH
Záruka: 24 mesiacov on site, 36 mesiacov alebo
200 000 strán na optický valec
H O D N O T E N I E
Rýchlos monochromatickej tlaèe:
OOOOOOOGGG
Rýchlos farebnej tlaèe:
OOOGGGGGGG
Kvalita tlaèe:
OOOOOOOOGG
Prevádzkové náklady na tlaè mono: O O O O O O O O O O
Prevádzkové náklady na farebnú tlaè: O O O O O O O O O O
Nadobúdacia cena:
OOOOGGGGGG
4/2004 PC REVUE
55
H A R D W A R E
Lexmark T720
Minolta Magicolor
2300DL
Tally T8024
najlepšia softvérová výbava
56
PC REVUE 4/2004
Táto tlaèiareò patrí medzi rozmerovo i hmotnostne mohutnejšie modely. Ovládací panel sa nachádza na ¾avej strane, pod ním sú ovládacie tlaèidlá.
Táto tlaèiareò tlaèí farebnú stranu na viac prechodov. Súèasou spotrebného materiálu je aj nádobka s olejom, tá je umiestnená v hornej èasti tlaèiarne. Testovaný model bol vybavený len paralelným
rozhraním, na výber je však aj vyhotovenie so
sieovým rozhraním.
Súèasou štandardnej výbavy je len automatický
podávaè v spodnej èasti tlaèiarne, ten sa dá rozšíri
o doplnkové zásobníky. Ovládaè tlaèiarne umoòuje
nastavi mierku tlaèe, páèila sa nám monos detailne nastavi kontrast a sýtos tlaèe textu a grafiky.
Na hodnotení rýchlosti sa podpísal pouitý princíp tlaèe. Zo stránky èiernej tlaèe tak patrí T720
takmer k najrýchlejším modelom v teste. Desa
èiernych strán T720 zvládla za 50 sekúnd. Pri tlaèi
farebných dokumentov je však dos pomalá. Naj-
vypuklejšie sa to prejavilo pri tlaèi najnároènejšej
grafiky, napr. objemnejšej prezentácie s obrázkami. Tlaè farebnej tabu¾ky alebo textového dokumentu bola ove¾a rýchlejšia. S kvalitou tlaèe èiernej i farebnej strany sme boli spokojní, platí to
hlavne o kancelárskej grafike.
Ide o viacprechodovú tlaèiareò, pripomeòme, e
firma Minolta je výrobcom mechaník aj pre iné
modely laserových tlaèiarní.
Informaèný displej sa nachádza v hornej èasti,
je vhodne naklonený smerom k pouívate¾ovi.
Ved¾a neho je kombinované tlaèidlo na ovládanie
menu a doplnkové tlaèidlo na stornovanie prebiehajúcej tlaèe. Panel doplòujú dve signalizaèné
LED, ide o pripravenos na tlaè a signalizáciu poruchy.
Vstupný podávaè je ve¾mi jednoduchý, ale pracuje sa s ním celkom pohodlne. Dá sa rozšíri o ïalší podávaè. Softvérový ovládaè umoòuje napr.
tlaè jednej strany na viacero hárkov, tlaè viac strán
na jeden hárok a k dispozícii je aj zoomovanie
a detailné nastavenie farebného podania.
Z h¾adiska rýchlosti tlaèe táto tlaèiareò patrí do
stredu testovacieho po¾a, dosahuje o nieèo dlhšie
doby tlaèe ako model Epson AcuLaser. Celkom
dobre si však tlaèiareò poradila s najnároènejšou
prezentáciou. Pri hodnotení kvality tlaèe sme boli
spokojní s tlaèou fotografií i farebných zvýraznení textu. Pri jemnej kancelárskej grafike však tlaèiareò najtenšie èiary vynechala. Výhodou je najdlhšia doba záruky v našom teste a relatívne nízka cena.
Táto tlaèiareò je svojím vyhotovením podobná na
modely znaèky Xerox, vyuíva mechaniku pochádzajúcu od firmy Fuji Xerox. Ide teda o rozmernejšiu výbavu s vysokým mesaèným objemom
tlaèe. Elektronická výbava je však vlastná, iný je aj
softvérový ovládaè.
Práve ovládaè tejto tlaèiarne povaujeme za najprepracovanejší zo všetkých testovaných modelov.
Umoòuje napr. ve¾mi detailné nastavovanie kontrastu, saturácie, jasu, ale aj vplyv jednotlivých
farieb v modeli RGB. Pokia¾ by teda pouívate¾ nebol
spokojný napr. s farebným podaním fotografie, má
monos presne nastavi jej celkový vzh¾ad, resp.
vyznaèenú èas. Novinkou je aj monos automatického zaradenia odde¾ovaèov pri tlaèi priesvitných
fólií. Medzi fólie sa tak umiestnia napr. prázdne
alebo vytlaèené papiere. Tlaè vdy mono realizova
v troch rôznych stupòoch kvality.
Pri hodnotení kvality tlaèe sme boli spokojní
s výsledkami èierneho textu, ale aj kancelárskej
grafiky. Pokia¾ chcete najlepšie výsledky pri fotografiách, pouite najkvalitnejší reim tlaèe.
Z h¾adiska rýchlosti tlaèe sme kladne hodnotili
výsledky pri farebných dokumentoch. Relatívnou
rýchlosou èiernej tlaèe sa tlaèiareò umiestnila
v strede testovacieho po¾a.
Zapoièal: Euromedia
Cena: 33 900 Sk bez DPH/40 340 Sk s DPH
Cena tlaèe èiernej strany: 0,94 Sk bez DPH
Cena tlaèe farebnej strany: 3,36 Sk bez DPH
Záruka: 24 mesiacov on site
H O D N O T E N I E
Rýchlos monochromatickej tlaèe:
Rýchlos farebnej tlaèe:
Kvalita tlaèe:
Prevádzkové náklady na tlaè mono:
Prevádzkové náklady na farebnú tlaè:
Nadobúdacia cena:
OOOOOOOOOG
OGGGGGGGGG
OOOOOOOOOO
OOOOOGGGGG
OOOOOOGGGG
OOOOOOOOGG
Zapoièal: Konica Minolta Slovakia, spol. s r. o.
Cena: 29 990 Sk bez DPH/35 688 Sk s DPH
Cena tlaèe èiernej strany: 0,93 Sk bez DPH
Cena tlaèe farebnej strany: 3,17 Sk bez DPH
Záruka: 36 mesiacov
H O D N O T E N I E
Rýchlos monochromatickej tlaèe:
OOOOOOOGGG
Rýchlos farebnej tlaèe:
OOOOGGGGGG
Kvalita tlaèe:
OOOOOOOOOG
Prevádzkové náklady na tlaè mono: O O O O O G G G G G
Prevádzkové náklady na farebnú tlaè: O O O O O O G G G G
Nadobúdacia cena:
OOOOOOOOOG
Zapoièal: Tecomprint, spol. s r. o.
Cena: 79 990 Sk bez DPH/95 188 Sk s DPH
Cena tlaèe èiernej strany: 0,92 Sk bez DPH
Cena tlaèe farebnej strany: 3,55 Sk bez DPH
Záruka: 24 mesiacov on site
H O D N O T E N I E
Rýchlos monochromatickej tlaèe:
Rýchlos farebnej tlaèe:
Kvalita tlaèe:
Prevádzkové náklady na tlaè mono:
Prevádzkové náklady na farebnú tlaè:
Nadobúdacia cena:
OOOOOOOGGG
OOOOOOOOOG
OOOOOOOOOO
OOOOOGGGGG
OOOOOGGGGG
OOOGGGGGGG
H A R D W A R E
Xerox Phaser 6250N
najvyšší výkon
Xerox Phaser 8400DP
Táto tlaèiareò je na rozdiel od ostatných zaloená
na princípe voskovej tlaèe. Rozmery tlaèiarne i jej
VYHODNOTENIE
Po získaní testovacích výtlaèkov
a dôb tlaèe zo všetkých tlaèiarní sme
pristúpili k výslednému vyhodnoteniu. Okrem rýchlosti a kvality tlaèe
sme do hodnotenia zapracovali aj nadobúdaciu cenu, prevádzkové náklady na èiernu a farebnú stranu. Zoh¾adnili sme takisto kvalitu vyhotovenia, udávaný povolený mesaèný objem, monosti pripojenia, vstupnú
kapacitu a ïalšie parametre.
Z h¾adiska dosiahnutého výkonu si
víazstvo odnáša model Xerox Phaser
6250N. Vïaèí za to najvyššej dosiahnutej rýchlosti tlaèe, ve¾mi dobrej
kvalite, ale aj vysokému mesaènému
zaaeniu. Cena tlaèiarne je však na
hornej hranici nami stanoveného
cenového limitu.
Z h¾adiska pomeru výkon/cena sme
víazstvo v teste prisúdili modelu HP
Color LaserJet 3500. Predajná cena
Toto je jedna z väèších tlaèiarní, ktorá je urèená
predovšetkým na masovú tlaè. Oprávòuje ju na to
vysoká mesaèná záa (100 000 strán) i rýchlos
tlaèe. Tlaèiareò obsahuje spotrebný materiál v hornej èasti pod èiastoène priesvitným vekom. Tonerové zásobníky sa teda vymieòajú jednoducho,
vôbec pri tom netreba rozobera tlaèiareò. Tento
model mono rozširova o vstupné zásobníky
a ïalšie súèasti. Pod¾a výrobcu je urèená pre pracovné skupiny do 15 pouívate¾ov.
Informaèný displej je v strednej hornej èasti
spolu s ïalšími ovládacími tlaèidlami. Zo stránky
rýchlosti tlaèe sa v tomto prípade potvrdili vysoké
„papierové“ hodnoty a tlaèiareò dosiahla najvyššiu
rýchlos v teste. Platí to pre tlaè monochromatických i farebných dokumentov. Najvyššiu rýchlos
prvej strany však dosiahol model Phaser 8400DP.
Èo sa týka kvality, získali sme ve¾mi dobré výtlaèky. V porovnaní s modelom Phaser 8400DP sú
výkon však plne zodpovedajú výkonnej farebnej
laserovej tlaèiarni.
Spotrebný materiál tvoria presne tvarované
kocky vosku, ktoré sú umiestnené v hornej èasti
tlaèiarne pod mriekou. Pouívate¾ teda priamo
vidí, ko¾ko spotrebného materiálu má ešte k dispozícii. V prednej èasti je manuálny multifunkèný
podávaè, v spodnej èasti je automatický podávaè.
Obojstranná tlaè je v štandardnej výbave.
Informaèný panel je v strede prednej èasti, LCD
displej je podsvietený. Samostatné tlaèidlo je urèené na zobrazenie doplnkových informácií pre kadú z aktuálne nastavených funkcií.
Ovládaè tlaèiarne umoòuje napr. nastavi
zabezpeèenú tlaè (vytlaèí sa po zadaní hesla), podporuje rôzne výmenné profily (SWOP, Euroscale),
ale aj tlaè v sivom odtieni.
Z h¾adiska kvality sme v tomto prípade dosiahli
asi najlepšie výsledky na celom teste, èo je zásluha
vysokého lesku z voskových náplní. Pouívate¾
tejto tlaèiarne nás skutoène prekvapila. Pod 28 000 Sk bez DPH sa zatia¾
ceny jednoprechodových tlaèiarní nepohybovali.
Tip redakcie sme z dôvodu mimoriadne nízkych prevádzkových nákladov udelili modelu Kyocera FSC5016N. Posledné ocenenie si odnáša
model Tally T8024, a to najmä za doplnkovú výbavu a monosti detailného nastavenia softvérového ovládaèa
tlaèiarne.
Aj ostatné tlaèiarne z nášho testu
si nájdu svojho pouívate¾a, staèí len
presne vedie úèel pouitia a preferencie. Model Epson AcuLaser
C1900N poskytuje kvalitné výsledky
a jeho výhodou je vysoká vstupná
kapacita papiera. Lexmark C720 zase
predstavuje relatívne lacné riešenie
pre pouívate¾a, ktorý potrebuje
rýchlu monochromatickú tlaè a farebnú pouíva len výnimoène. Mi-
však kancelárske obrázky o nieèo menej kontrastné, pri tlaèi èiernej testovacej ruice sa objavili
mierne náznaky èervenej farby. S tlaèou fotografií
na Phaser 6250N sme boli spokojní.
Zapoièal: PS Products, spol. s r. o.
Cena: 79 990 Sk bez DPH/95 188 Sk s DPH
Cena tlaèe èiernej strany: 0,58 Sk bez DPH
Cena tlaèe farebnej strany: 3,30 Sk bez DPH
Záruka: 24 mesiacov on site
H O D N O T E N I E
Rýchlos monochromatickej tlaèe:
Rýchlos farebnej tlaèe:
Kvalita tlaèe:
Prevádzkové náklady na tlaè mono:
Prevádzkové náklady na farebnú tlaè:
Nadobúdacia cena:
OOOOOOOOOO
OOOOOOOOOO
OOOOOOOOOO
OOOOOOOOOG
OOOOOOGGGG
OOOGGGGGGG
získa naozaj kontrastnú kancelársku grafiku a presné podanie fotografií. Rýchlos je pri èiernych dokumentoch v strede po¾a, farebná tlaè je však relatívne rýchla.
Zapoièal: PS Products, spol. s r. o.
Cena: 72 550 Sk bez DPH/86 335 Sk s DPH
Cena tlaèe èiernej strany: 0,69 Sk bez DPH
Cena tlaèe farebnej strany: 3,29 Sk bez DPH
Záruka: 24 mesiacov on site
H O D N O T E N I E
Rýchlos monochromatickej tlaèe:
OOOOOOOOGG
Rýchlos farebnej tlaèe:
OOOOOOOGGG
Kvalita tlaèe:
OOOOOOOOOO
Prevádzkové náklady na tlaè mono: O O O O O O O G G G
Prevádzkové náklady na farebnú tlaè: O O O O O O G G G G
Nadobúdacia cena:
OOOOGGGGGG
nolta Magicolor 2300 DL je opä tlaèiareò za výhodnú cenu, ktorá sa
dobre uplatní hlavne v menšom pracovnom kolektíve. Xerox Phaser
8400DP je osobitnou kategóriou, kto-
rá bude zaujímavá hlavne pre pouívate¾ov iadajúcich najvyššiu kvalitu tlaèe.
4/2004 PC REVUE
57
H A R D W A R E
Testovali sme
WLAN zariadenia
Prístupové body bezdrôtovej siete
Marcel Heèko, Martin Rusko
Popularita bezdrôtových sietí
prináša pre potenciálneho
záujemcu o túto technológiu
ve¾a otáznikov.
V predchádzajúcom èísle
PC REVUE sme vám priniesli
preh¾ad technológií
a všeobecný preh¾ad wireless
LAN, teda bezdrôtových sietí.
To však zïaleka nestaèí na to,
aby zaèínajúci administrátor
siete dokázal efektívne
navrhnú adekvátne riešenie
na rozšírenie sieovej
infraštruktúry o bezdrôtové
prvky. Na trhu sa objavuje
ve¾ké mnostvo bezdrôtových
riešení a v tomto teste sme
sa snaili prinies malý preh¾ad
a navrhnú optimálne riešenie.
AKO SME TESTOVALI
Test bol zameraný na problematiku výberu èo najvýhodnejšieho riešenia na rozšírenie metalickej kabeláe o bezdrôtové prístupové body tak z výkon-
nostného, ako aj z efektívneho a finanèného h¾adiska. Testovali sme zariadenia urèené pre domácnosti a malé firmy (SOHO), prièom boli testované v kancelárskom prostredí a náš záujem sa sústredil hlavne na prenosové rýchlosti jednotlivých zariadení
a monú vzdialenos klientskych zariadení od AP.
Prenosové rýchlosti sa merali cez aplikáciu netio,
pri ktorej sme cez prístupový bod striedavo prenášali dáta na firemný server (Linux) pri rôznych ve¾kostiach paketov. Merali sme priepustnos zariadenia v oboch smeroch – upload aj download. Pri testoch dosahu boli nasadené dva notebooky s kartami PCMCIA (ZyAIR B-101 a ZyAIR G-100), s ktorými
sme sa poèas dòa presúvali a pravidelne sledovali
hodnotu signálu. Pri prekroèení dosahu AP sme boli
upozornení aplikáciou a miesto sa zaznamenalo.
Pohybovali sme sa po trojposchodovej budove s AP
nainštalovaným na strednom – najfrekventovanejšom – poschodí. Steny boli prevane murované a zo
sadrokartónu. Pri prenášaní dát sme sledovali hodnoty latencie a stratovos paketov.
MERCURY WL470
WIRELESS Broadband router
Zariadenie od firmy Mercury je urèené hlavne do
domácností, no pokojne by sa dalo implementova aj
do menších firiem. Je to kompletné riešenie na pripojenie lokálnej LAN do siete internet. Má integrovaný štvorportový prepínaè (switch) plus jeden port
WAN na pripojenie do siete internet, napríklad cez
DSL modem alebo iné širokopásmové pripojenie.
Bezdrôtové antény sú netradiène integrované vnútri
prístroja, èo však skoro vôbec nemalo vplyv na dosah
zariadenia. Milo nás prekvapila monos vytvorenia
si softvérovej DMZ (demilitarizovaná zóna) na ochranu nášho servera z internetu a pokus o implementáciu primitívneho QoS (quality of service), pri ktorej sa
dalo na základe portov prepínaèa zadefinova, èi je
port viac alebo menej prioritný. Túto funkciu sme
zaregistrovali len pri tomto jedinom zariadení.
Trošku nás zarazil len 10 Mb/s port na strane WAN,
no pri predstave, e zariadenie bude koneèné a za
ním bude u len pripojenie do siete internet, je táto
rýchlos na pár rokov dostaèujúca. Problém by nastal
pri integrovaní zariadenia do vytvorenej infraštruktúry LAN, kde by mohli pouívatelia z integrovaného
prepínaèa komunikova so zvyškom siete len spomínanou rýchlosou. Ve¾kým plusom je však monos
vypnutia funkcie NAT na WAN porte. Samozrejmosou pri zariadeniach typu gateway je integrovaná
podpora DHCP servera na pohodlné pride¾ovanie dynamických adries IP a nastavení svojim klientom. Zariadenie však nie celkom zvládalo svoju úlohu. Nedokázalo na prvé pokusy pripoji niektorých klientov, a to hlavne kartu PCMCIA MSI 54 Mbit. Prenosové rýchlosti boli pri malých paketoch do 3k okolo 250 KB/s a pri väèších sa prenos vyšplhal na 450
KB/s. Zaujali nás však hlavne latentné èasy odpovedí zariadenia pri prenášaní dát z WLAN na WAN,
ktoré sa vyšplhali na viac ako 150 ms. Výkon zariadenia však zodpovedá cene 2999 Sk bez DPH, a keï
pripoèítame pridanú hodnotu so statickým a dynamickým smerovaním, dostaneme dobré zariadenie
za dobrú cenu.
☺ Cena
☺ Monos vypnutia NAT
10 Mbit WAN port
Dlhá doba latencie
H A R D W A R E
NETIFO NW−54AP
Low-end zariadenie na pripojenie mobilných uívate¾ov do lokálnej siete rýchlosou do 54 Mbit
half-duplex (802.11g). Disponuje dvoma anténami
pracujúcimi pod¾a toho, na ktorú majú klienti lepší
signál, prièom sa dá vybra vypnutie jednej z nich.
Facelift je vytvorený z tvrdeného plastu s tromi
LED diódami na prednej èasti (power, WLAN, LAN).
Antény nebolo moné odmontova, teda pouitie
AP bez hardvérových úprav je moné len v interiéri. Kvalita zariadenia zodpovedá jeho cene, prièom
základné vybavenie a jednoduchý manament definitívne urèujú tento AP pre domáce siete, maximálne malé siete firiem. Menu bolo strohé, jednoduché, ale o to rýchlejšie sa v òom pouívate¾ zorientoval. Pri ponúkaných prenosových kanáloch
nás však šokovala monos výberu kanála è. 14 pri
nastavení zariadenia do reimu pre Japonsko.
Tento kanál na Slovensku nie je povolené pouíva
a ani si ho nemono vybra zo slovenského menu,
ale prístup k japonskému, kde je tento kanál povolený, je bezproblémový. Pri testovaní sa zariadenie
nedalo zahanbi a prenosom dát rýchlosami
v priemere 2956 KB/s pri latencii do 22 ms sa zaradilo medzi najrýchlejšie v teste.
☺ Cena
Dizajn
Nijaké rozširujúce funkcie
EUSSO 54Mbps Wireless
Security Router
Produkt s prívlastkom Security Router nám priniesol nieko¾ko prelomových riešení z oblasti integrovania èo najviac funkcií do jedného zariadenia. Ide
o Wireless AP pracujúci v reime 802.11g, kombinovaný so štvorportovým prepínaèom a jedným
portom WAN na pripojenie napr. širokopásmového
modemu, monosou pripojenia externej antény,
podporou virtuálnych privátnych tunelov (VPN),
NAT a integrovanými príkazmi ping a traceroute
na odha¾ovanie problémov v sieti. Prekvapivá bola
aj softvérová podpora DMZ (demilitarizovaná zóna), cez ktorú sme povolili prístup z portu WAN
k lokálnym serverom. Napriek rôznym rozšíreným
monostiam však zariadenie ešte nemalo podporu
WPA (Wireless Protected Access – funkcia z pripravovaného štandardu 802.11i na „naozajstné“ zabezpeèenie bezdrôtových sietí), èo povaujeme za
mínus v tejto kategórii. Podpora je s¾úbená v novom firmware. Zariadenie okrem štandardnej kon-
troly adries MAC, adries IP a jednoduchého nastavenia firewallu podporuje manaovanie cez protokol SNMP a zasielanie informácií o stave prístroja
a jeho pouívate¾ov administrátorovi cez e-mail.
Samozrejmosou je monos zapnutia DHCP servera a funkcia DHCP klienta zo strany WAN. Azda
jediná chybièka bola nemonos vypnutia funkcie
NAT. Zariadenie sme teda nedokázali pouíva ako
klasický smerovaè (router), ale len ako bránu NAT,
èo v prípade malých sietí nie je a taký problém,
ale v prípade stredných a väèších sietí je to vo ve¾kej miere nevýhoda pre správcu, keïe nemá vhodnú kontrolu nad jednotlivými uívate¾mi siete. Pri
meraní signálu sa toto zariadenie radilo medzi favoritov testu. Citlivos bola ve¾mi dobre vyladená,
a teda sme nemali problém komunikova so zvyškom siete na miestach, ktoré u napríklad NETIFO
NW-54AP nevykryl. Prenosové rýchlosti sa pohybovali medzi 2750 KB/s a 2800 KB/s pri latencii pingov
okolo 27 ms.
☺ Podpora VPN
☺ Odmontovate¾ná anténa
Bez monosti vypnutia NAT
ZyXEL ZyAir G−1000
Jedno z prvých zariadení pracujúcich pod štandardom 802.11g od firmy ZyXEL. Pracuje pod operaèným systémom ZyNOS s èipovou súpravou ZyDAS.
Dostali sme ho zabalené v efektnej škatuli a na
svoju funkciu sa nám zdalo mono a príliš „nafúknuté“, no dizajnom si vyslúilo uznanie. Na prednom modro-bielom paneli sa nachádzala ve¾ká LED
dióda, ktorá pri prenášaní dát cez zariadenie „dýchala“. Inštalácia zariadenia bola takmer primitívna – po zapojení do switchu si vypýtalo od DHCP
servera adresu IP a najzákladnejší proces inštalácie
bol hotový. Pri teste sa zariadenie správalo stabilne, nemalo nijaké problémy s okamitým pripojením klientov pracujúcich v 802.11b, ako aj v „géèku“. Prenosová rýchlos sa dynamicky menila pod¾a
toho, akí klienti spolu komunikovali. Pokia¾ to boli
len „g“ klienti (a ostatní „spali“), maximálna prenosová rýchlos sa vyšplhala na úctyhodných 21
megabitov. Èo sa týka funkcií zabudovaných priamo v zariadení, v tomto smere bol ZyXEL opatrnejší, keïe ešte nebol dostupný oèakávaný firmware
s podporou WPA. Zariadenie ovládalo MAC ACL
(access control list – list adries MAC s povolením
pripoji sa na AP), SNMP, TFTP na upgrade firmware, autentifikáciu uívate¾ov cez IEEE 802.1x so
vstavaným RADIUS serverom a ve¾mi dôleité posielanie záznamov o funkènosti zariadenia systémom Syslog, ktoré uvítajú najmä správcovia rozsiahlejších sietí. Ako plus sa dá hodnoti monos
konfigurácie zariadenia cez telnet. G-1000 je jednoducho implementovate¾né, spo¾ahlivé, cenovo
dostupné zariadenie s monosou rozšíri dosah
pripojením externej antény. Pri testoch sme ocenili jeho stabilitu a najmä dodatoènú autentifikáciu
pouívate¾ov, ktorá bude po kombinácii s WPA
úctyhodná.
☺ Dodatoèná autentifikácia pouívate¾ov
☺ Atraktivita zariadenia
Bez podpory WPA
SparkLAN WX−6800
Zariadenia firmy SparkLAN sú na Slovensku ve¾mi
dobre známe u dlhší èas a získali si popularitu
nízkou cenou a spo¾ahlivosou. Zástupcom generácie 54-megabitových zariadení je SparkLAN WX6800. Tento produkt nás prekvapil netradièným futuristickým hnedo-zlatým dizajnom. Na boènej
hrane sú tri LED diódy na indikáciu, èi je zariadenie
zapnuté, èi je pripojené do LAN a èi niekto komunikuje cez WLAN. Na opaènej strane boli konektory na pripojenie do elektrickej siete, resetový spínaè, reverzný konektor SMA na pripojenie malej
pribalenej 2 dBi antény alebo inej antény a konektor RJ-45 na pripojenie do LAN. Celý konektor RJ-45
bol z plastu bez tienenia, no v koneènom dôsledku
to na výkon zariadenia pri prepojení so sieou káblom UTP nemalo nijaký vplyv. Po prihlásení sa do
webového konfiguraèného rozhrania nás privítalo
atraktívne menu s mnostvom poloiek. Zariadenie
nám predovšetkým umonilo zvoli si mód, v ktorom bude pracova, a to AP, REPEATER alebo BRIDGE. Ako jedno z mála v teste podporuje WPA
s autentifikáciou cez vzdialený RADIUS server. Tak
ako G-1000 aj SparkLAN podporuje SNMP a zasielanie logov na Syslog server. Neprekvapilo nás svojimi funkciami, ako skôr výkonom. Pri pripojení rôznych staníc na tento AP dokázalo zariadenie ove¾a
rýchlejšie a dynamickejšie reagova na potreby jednotlivcov a na potreby rôznych typov klientov
štandardu 802.11b a 802.11g ako iné AP. Pokia¾
komunikovali medzi sebou èisto klienti štandardu
g (802.11g), AP sa nesprával nijako špeciálne, no po
pripojení klienta štandardu b (802.11b) sa výkon
v zmiešanom prostredí blíil dvojnásobku výkonu
porovnate¾ných AP v podobnej situácii. Keï sme
H A R D W A R E
MERCURY WL470
NETIFO NW−54AP
EUSSO 54Mbps WSR ZyAir G−1000
SparkLAN WX−6800
NETIFO 802.11b AP
AirLive WL−5420AP
Štandard
802.11b
802.11g
802.11g
802.11g
802.11g
802.11b
802.11g
Dosiahnutá prenosová rýchlos (priemer)
412 KBps
2956 KBps
2768 KBps
2980 KBps
2820 KBps
606 KBps
2792 KBps
Dosah
***
***
****
****
****
* * */2
***
Odpovede na ping
**
***
***
****
***
***
***
WAN / LAN porty
1/4
1/–
1/4
1/–
1/–
2/–
1/–
Podpora klientskeho reimu
–
–
–
–
–
áno
po zmene firmvéru
Anténa / konektor
2× integrovaná
2× integrovaná
1× rSMA
2× rSMA
1× rSMA
1× rSMA
1× rSMA
WEP / WPA
40bit, 128bit / i
40bit, 128bit / –
40bit, 128bit / WPA
40bit, 128bit / –
40bit, 128bit / WPA
40bit, 128bit / –
40bit, 128bit / WPA
Cena [bez DPH]
2990
2590
5280
4900 EU
4220
2390
4670
Dodávate¾
Agem
Agem
NETCONS
Data
Ferimex IT
Agem
NETCONS
Záruka [mesiace]
12
12
24
24
24
12
24
* v reime 11 Mbps
zapojili napríklad k zariadeniu G-1000 klientov b aj
g, rýchlos komunikácie klienta g sa spomalila
z 2750 KB/s na 387 KB/s, prièom pri SparkLAN to
bolo z 2640 KB/s na 886 KB/s, èo je viac ako dvojnásobok. Jednoznaène teda môeme poveda, e
napriek priemernému hodnoteniu produktu má
najlepšie vlastnosti v zmiešanom prostredí zo všetkých AP špecifikácie 802.11g v našom teste.
☺ Mód repeater
☺ Výkon v zmiešanom prostredí
Plastový konektor WAN
NETIFO – 11Mbps Access
point
NETIFO sa objavilo na trhu len nedávno a u sa stalo trhákom vïaka svojej cene a vlastnostiam, ktoré
ponúka. Toto zariadenie sme testovali dlhodobo
a s výnimkou pár drobností (ve¾mi struèný manuál)
sme s ním boli nadmieru spokojní. Zariadenie ve¾mi stroho vyzerajúce a nie celkom vhodné na stolovú inštaláciu sa vyznaèovalo bielou farbou škatu¾ky s nieko¾kými LED diódami, netradiènými
dvoma ethernetovými portmi, napájaním a výstupom na externú anténu (rSMA). Ve¾mi príjemné
bolo zistenie, e dokáe pracova v reime AP, ale
aj ako klient, teda sa z neho stáva plnohodnotný
adaptér na prepojenie metalickej poèítaèovej siete
cez smerovaè do bezdrôtovej siete. Táto „mašinka“
pouíva operaèný systém GNU/Linux. Práve spomenutá vzácna kombinácia parametrov napriek
strohosti a cene vytlaèila zariadenie do vyššej kategórie, ako sa zrejme pôvodne predpokladalo. Poèas
testu sme testovali tak AP, ako aj klientsky reim,
prièom sme mali pripojené dva PC, èo nám umoòovali dva ethernetové porty cez toto zariadenie
do bezdrôtovej siete. Nepretritým chodom nieko¾ko dní s prenesením vyše 10 GB dát nás zariadenie prekvapilo svojou stabilitou. Jediný problém
sa vyskytol pri jeho nastavovaní, keï pri zmene
adresy IP klient prestal odpoveda a inštaláciu sme
museli po resetovaní zariadenia zopakova. Jednou
z náhrad za toto zariadenie je napríklad hardvér
WL-1120AP od firmy OvisLink, ktorý podporuje
identické funkcie.
☺ Dá sa poui aj ako AP
☺ Monos pripoji externú anténu
☺ Cena
Dizajn
OvisLink AirLive
WL−5420AP
Nákupom AirLive WL-5420AP od výrobcu OvisLink
získate malé kompaktné zariadenie štandardu
802.11g s indikaènými diódami na prednej strane
a konektormi na zadnej. Na spodnej strane sú
umiestnené štyri gumové noièky a takisto výrezy
umoòujúce montá vo zvislej polohe na stenu. Na
testovanie sme zo stránky výrobcu stiahli aktuálny
firmware a zodpovedajúcu dokumentáciu. Tá je pre
technicky ladeného pouívate¾a obsahovo excelentná. Príruèka je struèná – hneï v úvode sa pomocou textu a obrázkov vysvet¾ujú všetky štyri
pracovné reimy, ktoré zariadenie podporuje (AP,
WDS Repeater, Bridge/Infrastructure a Bridge/Adhoc). Zaujalo nás, e výrobca priamo a otvorene do
manuálu napísal, e po získaní dostatoèného
mnostva dát môe útoèník prelomi šifru WEP
a získa prístup do siete. OvisLink si to môe dovoli napísa, pretoe zariadenie plne podporuje
WPA/TKIP. Reim AP a WDS Repeater je dostupný
po nahratí jedného firmware a pre ostatné dva
reimy treba nahra iný firmware. AirLive WL5420AP mono konfigurova iba pomocou webového rozhrania, takisto výmena firmware sa deje
v tomto prostredí. Zmeny sa neprejavujú okamite,
ale a po reštarte, ktorý je automaticky ponúknutý
po uloení konfigurácie. V AP reime tento model
nijako nezaostáva, ale ani nevyniká nad zariadeniami z rovnakej triedy. Keï zariadenie funguje
ako WDS Repeater, mono zada šes adries MAC
iných AP, s ktorými má komunikova. Ove¾a zaujímavejšie sú však druhé dva reimy. Pri poh¾ade do
portfólia rôznych výrobcov zariadení pre 802.11g
zistíte, e sa tam nachádzajú AP, smerovaèe, prípadne klientske adaptéry PCI a PCMCIA, ale nenájdete takmer nijaký produkt v úlohe bezdrôtového
klienta na pripojenie zariadení s ethernetovým
portom. AirLive WL-5420AP môete poui ako
plnohodnotného klienta (reim Bridge/Infrastructure) oproti inému prístupovému bodu (nemusí by
OvisLink) a cez prepínaè alebo smerovaè tak môete pripoji k AP celú LAN. Rovnako pripojenie sieovej tlaèiarne, hracej konzoly je úplne transparentné. Navyše zariadenie ako jediné v teste
umoòovalo nasadi WPA aj v klientskom reime,
èím získate nateraz úplne bezpeènú bezdrôtovú
linku! Obmedzením je, e na takto vytvorenej linke
nefungujú protokoly pracujúce priamo s adresami
MAC, napr. IPX. Malá modrá škatu¾ka nás skutoène
milo prekvapila.
H A R D W A R E
3Com OC 11g AP
ZyAIR B−2000 v.2
SMC2804WBR V.2
WX−1590
EUSSO 54Mbit AP
SMC2455W
SMC7004WBR
802.11g
802.11b
802.11g
802.11b
802.11g
802.11b+
802.11b
ZyAIR B−4000
802.11b
3102 KBps
618 KBps
2820 KBps
592 KBps
2901 KBps
658 KBps*
570 KBps
554KBps
* * * * */2
***
***
***
****
***
***
* * * * */2
****
***
***
***
****
***
***
****
1/–
1/4
1/4
1/–
1/–
1/–
1/3
1/4
áno
–
–
áno
–
–
–
–
2× integrovaná
2× rSMA
2× rSMA
1× rSMA
1× rSMA
2× integrovaná
2× integrovaná
1× rSMA
40bit, 128bit / WPA
40bit, 128bit / –
40bit, 128bit / WPA
40bit, 128bit / –
40bit, 128bit / WPA
40bit, 128bit / –
40bit, 128bit / –
40bit, 128bit / –
4430
5670
3410
3970
4920
3790
3990
23 720 EU
BGS Distribution
Data.
Rex Tar
Data
NETCONS
LIBRA Electronics
LIBRA Electronics
Data
24
24
24
60
60
24
60 (od dátumu výroby) 24
☺ Úplná podpora WPA
☺ Podpora klientskeho reimu v 802.11g
3Com OfficeConnect
Wireless 11g AP
Keï sa povie 3Com, kadému je jasné, e nejde
o „brak“. Zariadenia firmy 3Com sa vyznaèujú všeobecne vysokou stabilitou a ve¾mi malou poruchovosou. Na test sme dostali 3Com OfficeConnect
Wireless 11g AP, postavené na èipovej súprave
Prism GT. 3Com stavil na svoj tradièný dizajn SOHO
zariadení, a teda tento produkt je len ïalší do série
– biela škatu¾ka s rozmermi 2,5 × 22 × 13,5 cm
a s monosou stackovania na iné produkty radu
3Com OfficeConnect. Trochu nás mrzelo, e zariadenie nemá integrovaný prepínaè, len jeden port
WAN, èo je v dnešnej dobe u triviálna záleitos
pre výrobcov hardvéru. Inštalácia tohto AP bola
najkomplikovanejšia zo všetkých. Keïe AP dokáe
pracova aj v reime klient, treba pri jeho prvom
zapnutí vybra firmware, ktorý sa bude pouíva,
teda treba sa na AP pripoji cez utilitu Discovery po
ethernetovom kábli a po základnej konfigurácii zariadenia nám dá webové rozhranie na výber, èi
chceme pouíva zariadenie ako klienta alebo AP.
Oba firmware sú u dopredu nahraté v pamäti zariadenia a netreba ich ako v prípade OvisLinku meni ruène. Odhliadnuc od nutnosti spúša utilitu
Discovery bolo ïalšie nastavenie klienta intuitívne.
V klientskom reime sme pohodlne pripojili cez toto zariadenie do bezdrôtovej siete tlaèiareò. Staticky nastavite¾ná adresa IP, SSID, meno zariadenia
a podpora 40-bitového (64-bitového) alebo 128-bitového k¾úèa WEP. Ani toto zariadenie však nema-
lo vo firmware, ktorý sme pouívali, ešte integrovanú podporu WPA v klientskom reime, èo je ve¾ká škoda. Nastavovanie k¾úèov WEP bolo ve¾mi pohodlné vïaka monosti zadáva ich aj ako znaky
HEX, ACSII alebo Passphrase, teda netreba si pamäta jednotlivé znaky HEX ako pri iných zariadeniach. V klientskom reime zariadenie neposkytovalo okrem detailných LOG záznamov a monosti
aktualizova firmware niè viac. V reime AP sa nám
otvorili nové monosti pouitia – WPA, DHCP
klient a pouitie MAC ACL. Pri testoch si 3Com
poèínal mimoriadne dobre. Ako s jediným zariadením sme dokázali prenáša dáta cez AP rýchlosami
nad 3154 KB/s, teda pod¾a meraní nemalo konkurenciu. Wireless AP od zabehanej firmy 3Com nesklamal, ani èo sa týka dosahu. Bolo to jedno
z dvoch zariadení (druhým je ZyAIR B-4000), ktoré
skoro úplne pokryli celý pracovný priestor na poschodí pod svojou inštaláciou (2. poschodie).
☺ Podpora klientskeho reimu
Bez monosti pripojenia externej antény
ZyXEL ZyAIR B−2000 v.2
SNMP, DNS proxy, DHCP server, WEP, NAT, port redirect, firewall, RADIUS autentifikácia, MAC ACL
a podpora WPA v pripravovaných firmware. To je
struèná charakteristika produktu Wireless Gateway firmy ZyXEL, v ktorom je integrovaný štvorportový prepínaè na ïalšie rozšírenie siete. Brána
pracuje so štandardom 802.11b a je definitívne urèená na implementáciu do malých a stredných sietí
s cie¾om pripoji túto sie do siete internet bez
akýchko¾vek ïalších výdavkov na hardvér. Dispo-
nuje monosou pripoji externú anténu, teda rozšírenie pôsobnosti LAN je viac ne jednoduché.
Podporuje jednoduchý firewall, a to filtrovanie packetov pod¾a adresy IP, prípadne pod¾a obsahu alebo
URL, na ktorú packet mieri, èím sa dá efektívne
a rýchlo zakáza prístup na nevhodné adresy na
strane WAN. Prenosové rýchlosti sa zaraïovali do
strednej triedy, èo však na hodnote zariadenia vôbec neubralo. Tak ako všetky produkty firmy ZyXEL
aj B-2000 v.2 dokáe posiela záznamy so zmenami
stavov zariadenia na Syslog server. Nemali sme
problém pripoji sa na toto AP s kartami špecifikácie 802.11g a komunikova s ostatnými klientmi
802.11b. Zariadenie podporuje aj protokoly PPPoE
a PPTP klienta na pripojenie zariadenia k modemu
DSL. Poradí si aj s dynamickým (RIP) a statickým
smerovaním. Dizajn je totoný s G-1000, ale v podstatne väèšom vydaní, ktoré ešte zdôrazòovala
biela farba. Jediný rozdiel v dizajne oproti G-1000
bol v umiestnení portov, ktoré sa nenachádzali na
hornej strane, ale na ¾avej, èím sa znaène zjednodušil prístup k jednotlivým portom, pokia¾ bolo
zariadenie nainštalované na stene. Dosah bol nadpriemerný a produkt nemal problém ani s udraním si èasov latencie na hodnotách pod 100 ms pri
úplnom vyaení. B-2000v.2 je ideálny výrobok pre
kompletné riešenie sietí SOHO na zdie¾anie jedného širokopásmového pripojenia na internet tak
pre káblových, ako aj bezdrôtových klientov.
☺ Firewall
☺ Monos pripoji externú anténu
☺ Konfigurácia cez telnet
Zatia¾ nedostupná podpora WPA
H A R D W A R E
SMC2804WBR V.2
Ïalším testovaným produktom bol SMC Barricade
g 2804WBR V.2. Ide o bezdrôtový smerovaè s integrovaným 4-portovým prepínaèom, jedným portom
WAN pre káblový, prípadne DSL modem a dvoma
odmontovate¾nými anténami. Zariadenie sa vyznaèuje najjednoduchšou myslite¾nou konfiguráciou
vôbec. V prípade pride¾ovania adresy IP dynamicky
providerom úplne postaèí, ak zapojíte všetky káble,
a môete surfova internetom. SMC takisto ponúka
konfiguraèný program pre Windows, ale pri poh¾ade na vynikajúco prepracované webové rozhranie sme vôbec nevideli dôvod ho inštalova. Menej
zdatný pouívate¾ po prihlásení sa na konfiguraènú
stránku siahne najskôr po reime Setup Wizard,
ale skôr by sme upriamili pozornos na Advanced
Setup. V tomto reime mono nastavi parametre
spojenia WAN, v menu LAN nastavenie lokálnej
adresy IP zariadenia a parametre DHCP servera.
V menu Wireless sa nastavuje kanál, SSID spolu
s povolením/zakázaním jeho vysielania, konfigurácia WEP, WPA aj s podporou pre RADIUS server.
Tak ako ZyXEL aj SMC obsahuje základný firewall
plus podporu pre demilitarizovanú zónu. Potešilo
nás, e pravidlá na kontrolu prístupu môu ma v
rámci dòa rôznu èasovú platnos, vïaka èomu
môete v menšej firme povoli zamestnancom prístup k internetu napríklad iba poèas obedòajšej
prestávky, prípadne po pracovnom èase. SMC Barricade g navyše obsahuje jednoduchšiu formu detekcie prieniku, o èom je schopné pouívate¾a upozorni mailovou správou. Fanúšikov programu ZoneAlarm urèite poteší priama spolupráca smerovaèa
s týmto programom. ¼udia z SMC ukázali, e bezpeènos mono robi s ¾ahkosou a eleganciou.
Maska celej vnútornej siete je napevno nastavená
pod¾a triedy C na 255.255.255.0. Ako bonusy sme
chápali podporu pre DDNS, UPnP.
☺ Vyššia miera zabezpeèenia
Bez monosti zmeni masku siete
D−COM WX−1590
Toto zariadenie je na slovenskom trhu známe u
od poèiatkov budovania prvých bezdrôtových sietí.
Prešlo miernym vývojom a momentálne je na trhu
známe pod oznaèením WX-1590 web. Web znamená, e mu pribudla konfigurácia cez webové rozhranie. Zariadenie s tromi LED diódami na prednom paneli, ktoré oznaèujú zapnutie/vypnutie zariadenia, bezdrôtovú aktivitu, pripojenie LAN,
a konektorom rSMA na pripojenie dodávanej 2 dB
antény alebo v prípade potreby pripojenie externej
antény vyzerá jednoducho. Zvládne funkcie wireless AP, wireless klienta, bridge a repeatera. V móde repeater nie je funkèný port LAN. Manauje sa
u cez spomínané webové rozhranie, no podporuje aj protokol SNMP. Disponuje štandardnými funkciami klasického AP, teda DHCP klient, MAC ACL,
nastavenie prenosovej rýchlosti 1-11 Mbit, nastavenie vysielacieho kanála a k¾úèa WEP. Pri upgrade
firmware sa pouíva špeciálna utilita pracujúca na
protokole TFTP, ktorý nepodporuje iadnu autorizáciu pouívate¾a, teda v tomto prípade bola bezpeènos siete ve¾mi ohrozená. Keby sa útoèník
dostal k informácii o AP a jeho adrese IP a pripojil
by sa na našu LAN, prípadne WLAN, dokáe bez
akýchko¾vek problémov zmeni firmware zariade62
PC REVUE 4/2004
nia, resp. nahra do zariadenia náhodné údaje, ktoré totálne vyradia hardvér z èinnosti.
☺ Stabilita overená èasom
Nízka bezpeènos pri nahrávaní firmware
EUSSO 54Mbit WLAN AP
Ak priradíme zariadeniam ZyXEL ocenenie za najlepší dizajn, znaèka EUSSO si za zariadenie 54Mbit
WLAN AP zaslúi minimálne ocenenie najelegantnejší AP. Na prvý poh¾ad a dotyk na nás zariadenie
pôsobilo elegantným dojmom a azda nikto z nás by
sa zaò nemusel hanbi, keby ho mal na drevenom
pracovnom stolíku v miliónovej kancelárii. Poskytlo nám základné funkcie 54Mbit AP so štyrmi
kontrolnými LED diódami na prednom paneli, jedným portom na pripojenie do lokálnej siete (v prípade pripojenia na kríený kábel je potrebné manuálne prepnú spínaè), výstupom na externú anténu, a to všetko v èiernej matnej škatu¾ke. Na CD
sme našli utilitu Wireless Navigator, ktorá bez váhania našla na našej sieti novo pripojené zariadenie EUSSO a ponúkla nám monos jeho konfigurácie. Zariadenie neoplývalo funkciami, no tie, ktorými disponovalo, boli dostatoèné na plnohodnotné
vyuitie produktu: podpora MAC ACL, DHCP klientskeho reimu a štandardná podpora šifrovania
WEP. Priloený manuál perfektne dokumentoval
celý postup pripojenia zariadenia pomocou obrázkov, a teda jeho inštaláciu by mal zvládnu azda
kadý. Zariadenie nepodporovalo nijaký iný reim
s firmware, ktorý v òom bol nainštalovaný, ako
reim AP. Nepodporovalo zatia¾ WPA a ani nijakú
inú formu autentifikácie okrem spomínaných WEP
a MAC ACL. Pri testoch však vynikalo. Klientske
adaptéry sa naò pripájali bez akýchko¾vek problémov, èi u to boli b, alebo g klienti. Práca v zmiešanom prostredí bola bezproblémová a konektor na
externú anténu pridal zariadeniu na hodnote.
Produkt je urèený skôr do malých kancelárií na nenároèné nasadenie s príalivým a nerušivým dizajnom. Nemono ho inštalova na stenu, no ako sme
spomenuli, na stole zaberalo ve¾mi málo miesta
vïaka svojmu vyhotoveniu „nastojato“ a efektnému riešeniu pripojenia adaptéra k zariadeniu cez
konektor tvaru L.
☺ Elegantný dizajn
Bez podpory WPA
SMC2455W
Jednoduché zariadenie firmy SMC sa vyznaèovalo
hlavne rozšírením technológie 802.11b o 22 Mbit
mód, teda cez zariadenie sa dá komunikova nie
rýchlosou 11, ale a 22 Mbit. Urèené je hlavne do
malých kancelárií, kde sa vyaduje okrem bezdrôtovej technológie aj vyššia rýchlos pri niších nákladoch. Podporuje štandardné funkcie AP, teda
MAC Access Control List a WEP 40/128bit. Dodáva
sa s podrobnou príruèkou na inštaláciu. Pri pripojení na LAN si automaticky vypýtalo od DHCP servera IP a bolo moné okamite komunikova so
zvyškom sveta bez ïalších nastavení. Pri teste prenosových rýchlostí AP dosahovalo priemerné výsledky, a to pri maximálnej prenosovej rýchlosti
670 KB/s v reime 11 Mbit. Nemalo problém pripoji touto rýchlosou ani klientov štandardu
802.11g. Reim 22 Mbit sa dá pouíva len s klient-
mi, ktorí túto proprietárnu technológiu pouívajú,
teda ide hlavne o zariadenia firmy SMC (karty PCMCIA). Pri testoch dosahu bola prekvapujúca stabilita signálu aj v nároènejšom kancelárskom teréne.
Signál sme nestratili ani po nieko¾kých desiatkach
metrov, vdy, keï sme sa vrátili do okolia 30 metrov cez steny, bola komunikácia okamite obnovená. To isté platí aj o odpovediach zariadenia, ktoré
boli napriek ve¾mi slabému signálu zo vzdialenejších èastí budovy rovnako ve¾ké a pohybovali sa
medzi 1 a 4 ms, èo povaujeme za ve¾ké plus. Pri
komunikácii a pouívaní zariadenia sme nenarazili
ani na jednu chybu, ktorá by sa týkala funkènosti
zariadenia, no problém nastal pri nastavovaní, kde
sme museli siahnu po Internet Exploreri, keïe
webové rozhranie bolo pri pouití browsera Mozilla neovládate¾né. Škatu¾ka disponuje dvoma neodnímate¾nými anténami, ktoré sa pouívajú pod¾a
toho, na ktorú majú klienti lepší signál, prièom sa
dá v prípade potreby v nastaveniach cez webové
rozhranie jedna vypnú.
☺ 22 Mbit mód
☺ Nízka latencia
Bez monosti pripoji externú anténu
Problém s webovým rozhraním pod browserom Mozilla
SMC7004AWBR
Identický dizajn s SMC2804WBR V.2 prináša verzia
SMC rozšírená o print server, COM port a s neodnímate¾nými anténami. Jediné zariadenie, ktoré podporovalo funkciu print server, teda bolo moné pripoji na tlaèiareò cez rozhranie LPT. Po zapojení
kábla z tlaèiarne a pripojení do WAN dostalo pridelenú adresu IP a automaticky bolo na strane LAN
spustené DHCP, teda bez akejko¾vek konfigurácie
sme boli schopní zdie¾a jedno pripojenie do siete
internet s klientmi v káblovej sieti, keïe smerovaè
obsahuje aj trojportový prepínaè na strane LAN.
Nastavenia bolo moné vykonáva cez webové rozhranie a konfiguraèný softvér, dodávaný na CD.
Tlaèiareò sa inštaluje na klientskych poèítaèoch cez
špeciálnu utilitu, ktorá sa takisto dá nájs na CD. Po
nainštalovaní virtuálneho rozhrania v OS Windows
mono prida tlaèiareò bez problémov. Inštaláciu
tlaèiarne sme zvládli na klientovi za 4 minúty aj
s reštartom poèítaèa. Vbudované sériové rozhranie
podporuje pripojenie LAN na internet cez klasický
externý modem a ISDN a podporuje PPPoE a PPTP
cez xDSL. V privítacom liste sa však spomínalo, e
pri dial-up pripojení a pouívaní funkcie DoD (Dial
on demand – vytvorenie spojenia na internet v prípade potreby zo strany LAN) nemusí dôjs k automatickému odpojeniu ani po dlhšej dobe zdanlivej
neèinnosti zo strany LAN, a preto odporúèajú pri
skonèení práce s internetom cez dial-up odpoji modem od smerovaèa alebo si zriadi pripojenie DSL.
Ostatné funkcie vrátane podpory viacerých externých adries IP, jednoduchého firewallu, funkcie NAT
a UPnP sú totoné so modelom SMC2804WBR V.2.
Pri teste sa však zariadenie správalo nejednoznaène.
Zabudovanému DHCP serveru trvalo niekedy rádovo
desiatky sekúnd, kým pridelil klientovi adresu IP,
a odpovede zariadenia kolísali medzi 1 a 7 ms bezdôvodne, èo však nemalo na funkènos vplyv. Prenosové rýchlosti kolísali okolo 570 KB/s. S dosahom
v interiéri sme problémy nemali, patril do lepšieho
priemeru. Napriek menším problémom sa tento produkt zaradil do skupiny zariadení s najrozšírenejší-
H A R D W A R E
mi funkciami a dostatoèným výkonom na to, aby sa
stal favoritom testu.
ZyAIR B−4000 (802.11b)
Toto unikátne riešenie sme dostali na test skôr ako
zaujímavos. Išlo o kompletné riešenie hotspotu,
teda zariadenia na pripojenie náhodného okoloidúceho, prípadne klienta reštaurácie do siete internet. Súprava obsahovala na pomery ZyXELu neštandardne tvarovaný AP s integrovaným prepínaèom,
výstupom na anténu a špeciálnym portom na pripojenie termálnej tlaèiarne. Nasadenie tejto súpravy si vieme predstavi napríklad v kninici, kde pri
príchode s notebookom by ste zašli za knihovníèkou, ktorá by vám za poplatok vydala identifikaèné
údaje z termálnej tlaèiarne s prístupom do bezdrôtovej siete (vydanie lístka je otázkou stlaèenia jedného tlaèidla na tlaèiarni), pripojili by ste sa do
siete, v browseri by ste zadali údaje z lístka a mohli
by ste preddefinovaný èas surfova po internete.
Zariadenie podporuje SMTP proxy, teda ani s posielaním mailov by ste nemali problémy. Rovnaký
princíp funguje aj na portoch integrovaného prepínaèa. Na tomto zariadení bola zaujímavá hlavne
variabilita nastavenia prístupu do internetu. Dali
sa nastavi údaje ako poèet minút strávených na
internete na jedno prístupové heslo, dokedy sa môu minúty spotrebova, kedy je vôbec moný prístup na internet a podobne. Všetky informácie sa
zaznamenávali v LOG záznamoch. Jediná funkcia
ktorá nám chýbala, bola dostupnos resetového
spínaèa. Cena zariadenia sa vyšplhala síce do vyššej cenovej kategórie, ale vízia toho, e prídete do
reštaurácie na obed, vybalíte notebook, za pár korún si kúpite od èašníèky úplne neznalej technoló-
gie lístoèek s prístupom na internet, je strhujúca.
V teste nás zariadenie presvedèilo o svojom urèení
na hotspot najlepším pokrytím signálom a stabilitou prepojov.
VÝSLEDKY TESTU
Testy AP zariadení dopadli nad naše oèakávania. Ani
jedno bezdôvodne „nezamrzlo“, ani jedno za celý
dlhodobý test neprestalo komunikova. Z testu jasne
vyplýva, e prenosové rýchlosti a výkony zariadení v
nekritických podmienkach sú vo ve¾kej miere identické. Pri návrhu topológie siete treba teda bra
oh¾ad hlavne na funkcie zariadenia, cenu, dobu
záruky, prípadne monosti rozšírenia siete riešeniami rovnakej znaèky a ceny. ZyXEL sú jednoznaène
riešenia na stavanie robustných sietí s vopred navrhnutou kompletnou topológiou, prièom portfólio
tejto firmy sa nekonèí pri bezdrôtových riešeniach.
Zariadenia od firmy 3Com sú osvedèené èasom pre
malé a stredné firmy, urèené v prípade ich 54Mbit
AP výluène do interiéru. Produkty firiem Mercury
a NETIFO sme zaradili do triedy urèenej pre domácnosti a pre zaèiatoèníkov v oblasti bezdrôtových
sietí, prièom NETIFO 11Mbit AP sa môe poui na
kompletné riešenie AP-klient aj v nároènejších aplikáciách. Najviac nás poèas testu zaujalo zariadenie
firmy EUSSO WSR, ktoré nám poskytlo najrozšírenejšie monosti, pokia¾ ide o funkcie AP+Router,
perfektnú 95-stranovú dokumentáciu, èím si vyslúilo ocenenie Víaz testu. Z kategórie AP podporujúcich aj klientsky reim to bol OvisLink WL-5420AP,
ktorý dokáe pracova aj ako AP, aj ako klient pri
zmene firmware (802.11g) a má plnú podporu WPA
(2. miesto). Pri rozhodovaní o treom mieste medzi
sebou bojovali produkty ZyAIR B-2000v.2
a SMC7004AWBR, ktoré zvládli takmer rovnaké
funkcie. Nakoniec sme sa rozhodli prideli toto ocenenie znaèke SMC, ktorá mala rozšírenejšie funkcie,
integrovaný print server a sériové rozhranie na pripojenie modemu. NETIFO 11Mbps Access point
z rodiny 802.11b malo síce najstrohejšiu dokumentáciu, no za dosiahnuté prenosové rýchlosti, funkcie,
módy, ktoré podporovalo, a cenu si vyslúilo ocenenie Tip redakcie.
ZÁVER
U pomaly neexistuje aplikácia, ktorá by sa nedala
urobi bezdrôtovo. Extrémny rozmach poèítaèových
sietí posledných rokov a zniovanie cien low-end
(SOHO) zariadení tlaèia výrobcov do vývoja nových
riešení na zjednodušenie práce s poèítaèmi, kam
technológia Wireless LAN bezpochyby patrí. Mali
sme monos na vlastnej koi vyskúša, aké príjemné je ráno cez víkend vsta, nepohnú sa z postele
a skontrolova si poštu cez handheld, pri presune do
kuchyne si prezrie najnovšie novinky zo sveta IT
a z toho istého zariadenia z iných kútov bytu plne
vyuíva technológiu Wireless LAN bez akýchko¾vek
starostí o bezpeènos siete. Vízia sa stáva dostupnou
skutoènosou. Na báze 802.11 takisto vznikajú èi
u privátne, alebo verejné telekomunikaèné siete
a prvé spoloènosti zaèínajú na Slovensku ponúka
pripojenie do internetu cez hotspoty tak v centrách
miest, ako aj v reštauráciách, na letiskách, v kongresových centrách a hoteloch. Zariadenia SOHO predstavené v našom teste vám dávajú monos zai
kúsok budúcnosti vo vašich domovoch. Nie je vízia
bezdrôtových domov príalivá?!
Ïakujeme firme Rex Tar, spol. s r. o., za zapoièanie notebookov na
testovanie.
4/2004 PC REVUE
63
H
A
R
D
W
A
R
E
WiFi od WLine
Po roènom pôsobení znaèky WLINE na slovenskom
trhu prichádza tento producent bezdrôtových riešení s úplne novým radom bezdrôtových komponentov. Ide o ucelenú ponuku bezdrôtových produktov s prenosovou rýchlosou 11 Mb/s. Jej súèasou
sú 2 × Access Point, bezdrôtový smerovaè, karta
PCI, karta PCMCIA a adaptér USB. V nasledujúcom
texte si podrobnejšie opíšeme dvojicu prístupových
bodov s oznaèením W 3000R a W 3000D.
WLINE W 3000R – MULTIMODE
ACCESS POINT
Prvým zariadením, ktoré vám predstavíme, je
Access Point s novou èipovou súpravou Realtek RTL
8181P. Táto èipová súprava, ako sa zdá, bude horúcim kandidátom na bestseller roku 2004. Na prvej
pozícii v predajnosti urèite nahradí v súèasnosti najpredávanejšiu èipovú súpravu Atmel.
Hlavnou výhodou novej èipovej súpravy je
jej úplná kompatibilita so všetkými doteraz
pouívanými operaènými módmi a èipovými súpravami (odpadá preto prácne zisovanie vzájomnej
kompatibility jednotlivých bezdrôtových zariadení).
No a, samozrejme, jej zaujímavá cena. Model W-3000R
vyuíva všetkých šes podporovaných operaèných
módov. Sú to: Access Point, Station – Ad-Hoc, Station
– infrastructure, Bridge – Point to Point, Bridge – Point
to multipoint a Bridge – WDS. V našom teste sme sa
zamerali hlavne na potvrdenie vzájomnej kompatibility v móde Station – Infrastructure oproti najpredávanejším èipovým súpravám v súèasnosti. Mali sme
monos otestova tento Access Point a porovna ho
so zariadeniami s èipovými súpravami Prism 2 (Z-Com
XI-1500), Prism 2,5 (Z-Com XI 626 v Host AP), Atmel
(Wline W 2000, Sparklan WX-1590), TI (SMC 2455W)
a, samozrejme, aj Hermes od Orinoco. Vo všetkých
prípadoch sa kompatibilita potvrdila, a to v pripojení
samostatného poèítaèa, ako aj v pripojení celej siete.
Access Point sa ovláda prostredníctvom webového
rozhrania s pouitím internetového prehliadaèa.
Samozrejmosou je nastavenie kanála, definícia
prenosovej rýchlosti, SSID s monosou zakázania
jeho vysielania. Autentifikácia v monostiach Open
System, Shared Key alebo Auto AP dovo¾uje definova RTS a Fragment Threshold a Beacom Interval.
Z poh¾adu bezpeènosti mono aktivova 64- a 128bitové šifrovanie a filtrovanie MAC adries. Zaujímavou funkciou je monos zálohovania konfigurácie do súboru a jej opätovné nahranie do Access
Pointu, èo poteší hlavne správcov sietí s väèším
poètom Access Pointov. Zariadenie má vstavaný
DHCP server. Z hardvérového h¾adiska ide o malé
kompaktné zariadenie s externým sieovým adaptérom s monosou pripojenia externej antény na
konektor SMA reverse polarity. V balení nájdete
okrem samotného Access Pointu a sieového adaptéra aj návod na rýchlu inštaláciu a malú anténu.
Oba ethernetové porty sú zapojené ako dvojportový switch, prièom reálne ide len o jeden ethernetový port. Väèšia RAM dovolila sprístupni nové funkcie firmware. Za zmienku stojí hlavne podpora 802.1x,
WPA a autentifikácia klientov pomocou RADIUS servera. Ïalšou novou funkciou oproti W 3000R je
monos nadefinova si vlastný SMNP manament,
prièom sa dá pouíva aj štandardný webový
manament. Musíme však konštatova, e zlepšenia firmware sa negatívne prejavili na rýchlosti manamentu. Oproti W 3000R je
to krok spä, ale pod¾a výrobcu by tento problém mal
rieši nový firmware. Rovnako ako podporu
všetkých šiestich
operaèných módov, pretoe súèasná verzia má podporu len štyroch operaèných módov (Access Point,
Station – Ad-Hoc, Station – infrastructure a Bridge –
WDS). Aj tento prístupový bod má osadený konektor
SMA reverse polarity na pripojenie externej antény.
Cena: 2390 Sk bez DPH/2845 Sk s DPH
Zapoièal: wifishop.sk
WLINE W 3000D – DOUBLE
ETHERNET ACCESS POINT
Druhý prístupový bod v našom teste je v podstate
zariadenie totoné s predchádzajúcim modelom.
Rozdiel je v osadení dvoma portmi Ethetnet 10/100
a väèšej RAM, v tomto prípade 16 MB.
V balení nájdete prístupový bod, malú anténu,
sieový adaptér, návod a priloený je aj ethernetový kábel.
Cena: 2390 Sk bez DPH/2845 Sk s DPH
Zapoièal: wifishop.sk
H
Detail
ovládacieho
panela
Tlaèová kazeta je integrovaná, obsahuje zásobník na toner i tlaèový valec. V základnej dodávke je
kazeta s výdrou a 21 000 strán, dokúpi sa dá aj
kazeta s výdrou 5000 strán (všetko pri pokrytí 5 %).
Tlaèiareò sa dodáva v troch štandardných vyhotoveniach: základný model T630, model so sieovým
pripojením a dvojnásobnou kapacitou RAM s oznaèe-
R
D
W
A
R
E
tlaèenie 50 strán textového dokumentu s obrázkami trvalo 1 minútu a 41 sekúnd. Prepoèítaná rýchlos tlaèe je okolo 30 str./min. Vytlaèenie 50 kópií
rovnakej strany zabralo 1 minútu a 20 sekúnd a
prepoèítaná rýchlos tlaèe dosahuje asi 34 str./min.
V celkovom hodnotení je Lexmark T630n ve¾mi
dobré riešenie na podnikovú tlaè. Zaisuje rýchly
výstup v masovom nasadení, široké monosti rozširovania i dobrú kvalitu tlaèe.
Lexmark T630n
Táto laserová tlaèiareò patrí medzi najrýchlejšie modely, aké sa
v našej redakcii zatia¾ objavili.
Pod¾a výrobcu tlaèí 35 str./
min. a naše testy túto rýchlos
v podstate potvrdili. T630n
je tak jednoznaène urèená
pre ve¾ký podnik. Zodpovedá tomu vysoké odporúèané mesaèné zaaenie, kapacita tonerovej náplne a aj
monos rozširovania.
Tlaèiareò je klasická –
v spodnej èasti je vstupný zásobník, v hornej výstupný, vpredu jednoduchý pouívate¾ský panel. Ten
obsahuje displej, dve signalizaèné LED a pä tlaèidiel. Najdôleitejšie tlaèidlo – povel na okamité
zrušenie tlaèe – je zvýraznené èervenou farbou.
Prekvapila nás relatívne malá kapacita vstupného
zásobníka – 250 hárkov + 100 hárkov v manuálnom
podávaèi. Vzh¾adom na monosti tlaèiarne odporúèame prikúpi rozširovací zásobník. Vo vyšších typoch modelu T630 má vstupný zásobník väèšiu kapacitu. Výrobca ponúka viaceré typy od 500 hárkov,
prièom maximálne môete tlaèiareò vybavi tak, e
celková kapacita na vstupe bude a 3850 hárkov.
A
Hodnotenie:
☺ Vysoká rýchlos a kvalita tlaèe
☺ Zabudovaný webový server na dia¾kovú správu
☺ Monosti rozširovania
Malá kapacita vstupného podávaèa v štandardnej dodávke
V ovládaèi chýba monos špeciálnej tlaèe prvej strany
Cena: základný model T630: 35 086 Sk bez DPH/42 103 Sk s DPH,
T630n: 53 980 Sk bez DPH/64 776 Sk s DPH
Dodávate¾: CEEmark CS Slovakia, s. r. o.
Ondrej Macko
ním T630n a sieový model s duplexnou jednotkou s
oznaèením T630dn. Duplexnú jednotku mono
dokúpi v doplnkovej výbave aj k niším modelom.
Aj ïalšie monosti rozširovania sú zaujímavé.
V podstate je táto tlaèiareò len jadrom celého riešenia na monochromatickú tlaè. V podniku bude asi
najväèší záujem o skenovaciu jednotku, ktorá premení tlaèiareò na kopírovací stroj. Na výber sú tri
skenovacie jednotky v závislosti od rýchlosti a kvality skenovania. Ïalej sa dá doplni faxovací modul,
podávaè pre obálky alebo mailbox pre piatich pouívate¾ov.
Zo stránky softvérového vybavenia je prínosom
správcovský program MarkVision. Pomocou neho
mono sledova tlaèový proces na dia¾ku. Ovládaè
obsahuje na dnešnú dobu štandardné funkcie, ako je
tlaè viacerých strán na jeden hárok alebo upgrade cez
internet. Chýbala nám však funkcia na tlaè prvej strany dokumentu na osobitný papier, tzv. cover sheet.
Pri našich testoch sme sa zamerali na kvalitu a
rýchlos tlaèe. S kvalitou tlaèe sme boli spokojní.
Pri tlaèi v rozlíšení 600 dpi nerobí problém drobné
písmo (4 body vo Worde), farebné prechody ani
text na farebnom pozadí. Prvá strana bola vytlaèená za necelých 9 sekúnd od povelu na tlaè, vy-
TECHNICKÉ
PARAMETRE
Technológia tlaèe: monochromatická, laserová
Rýchlos tlaèe: 35 str./min.
Doba tlaèe prvej strany: 8,5 sekundy
Kvalita tlaèe: 300, 600 a 1200 dpi
Procesor: 300 MHz
Kapacita pamäte RAM: 32 MB, rozšírite¾ná do 288 MB
Pripojenie: USB 2.0 Full Speed a paralelný port
Tlaèové jazyky: PCL 6 a emulácia PostScript3, PPDS (IBM)
Podpora operaèných systémov: Windows 9x, NT, Me, 2000,
XP, Mac OS 8.6, Mac OS X
Správcovský program: Lexmark MarkVision
Kapacita vstupného zásobníka: 250 hárkov + 100 hárkov
v manuálnom podávaèi
Kapacita výstupného zásobníka: 250 hárkov
Rozmery: 345 × 421 × 498 mm
Mesaèné zaaenie: 175 000 výtlaèkov
Elektrická spotreba poèas tlaèe: 580 W
Hmotnos: 17 kg
Prevádzkové parametre: tonerová jednotka s kapacitou 21 000
výtlaèkov pri pokrytí 5 %, cena kazety 9187 Sk bez DPH/
11 024 Sk s DPH. Cena vytlaèenia jednej strany 0,52 Sk s DPH.
Kazeta s výdrou 5000 strán za 3033 Sk bez DPH.
Záruka: 12 mesiacov
4/2004 PC REVUE
65
H
A
R
D
W
A
R
E
Pohodlie pre digitálnu výbavu
Nejeden z nás so sebou nosí mobil, PDA, diktafón èi digitálny fotoaparát. Väèšina však po vreckách èi bene v
taške. Jestvuje aj lepšie riešenie a to špeciálne puzdrá
od spoloènosti Dicota.
ActivPac je z ponuky najvariabilnejší.
Okrem uloenia fotoaparátu toti môe
vïaka svojim vnútorným rozmerom (164 ×
112 × 31 mm) poslúi aj na uloenie PDA.
Okrem hlavného vrecka má vak aj menšie
predné vrecko, do ktorého sa bez problémov
zmestí mobil, ale aj k¾úèe, okuliare a iné drobnosti.
Po bokoch sú dva siekové prieèinky, v ktorých
môete uloi dva páry batérií. Puzdro je vyrobené
z nylonu, má tvar vaku, vïaka ktorému osloví najmä pouívate¾ov aktívne vyuívajúcich vo¾ný èas.
Okrem monosti pripevni puzdro za opasok je vak
vybavený aj popruhmi, pomocou ktorých ho môete
pripevni napríklad pri bicyklovaní aj na ruku.
CamPocket Film je najmenšie z radu puzdier
vyhotovených z umelej koe. Má rozmery 100 × 75
× 45 mm. Hlavná èas má vnútorné rozmery 90 ×
65 × 35 mm, okrem tohto priestoru disponuje
puzdro aj priestorom uzatvárate¾ným zipsom,
urèeným na umiestnenie pamäovej karty, ktorý sa
nachádza vo veku s uzatváraním typu Velcro. Keïe v dodávke je aj ramenný popruh, môete sa rozhodnú, èi ho pripevníte k opasku alebo na rameno.
Zvláštnosou puzdra je, e jeho boèné strany chránia fotoaparát proti vniknutiu vody pri dadi.
CamPocket Flash pochádza z rovnakého radu
puzdier ako predchádzajúce. Má teda rovnaké vyhotovenie, zatváranie i obsah dodávky. Rozdielne sú
však rozmery (vonkajšie 110 × 80 × 60 mm, vnútorné 95 × 70 × 40 mm) a doplnený je druhý priestor, v
ktorom mono umiestni náhradné batérie. Puzdro
opä obsahuje aj priestor na pamäovú kartu.
CamPocket Focus patrí do rovnakého radu ako
predchádzajúce dva produkty. Z trojice tvoriacej
tento rad je najväèšie. Jeho vonkajšie rozmery sú 120
× 90 × 70 mm, vnútorné 105 × 80 × 45 mm. Rovnako ako predchádzajúci model aj tento má okrem hlavného priestoru aj vrecko na pamäové karty a batérie.
CamPocket Lens je vyrobené z mikrovlákna, jeho vonkajšie rozmery sú 120 × 90 × 70 mm, vnútorné 105 × 80 × 45 mm. Disponuje predným
vreckom na batérie a ïalšie príslušenstvo, v ktorom sa nachádzajú dve vrecká na pamäové karty.
Na veku puzdra sa nachádza ïalšie menšie puzdro,
Canon MP390
Toto multifunkèné zariadenie,
ktoré integruje farebnú atramentovú tlaèiareò, plošný
skener, kopírovací stroj a fax,
zaujme na prvý poh¾ad svojím
vyhotovením v kombinácii striebornej
a lesklej èiernej farby. Vstupný zásobník sa nachádza v zadnej èasti, výstupný v spodnej. Obidva zásobníky
sa dajú sklopi a MP390 tak
zaberá menej miesta. Horná
èas zariadenia sa dá otvori
a pouívate¾ tu nájde dve náplne – èiernu a integrovanú farebnú. MP390 pouíva štvorfarebný
tlaèový systém s minimálnym objemom generovanej kvapky 2 pl. V pravej hornej èasti je panel s tlaèidlami na manuálne ovládanie faxu, kopírky a nastavenie zariadenia. Súèasou ovládacieho
panela je aj LCD displej. V našom prípade displej
zobrazoval informaèné texty v èeskom jazyku. V pravej spodnej èasti je port USB na pripojenie digitálneho fotoaparátu s podporou technológie PictBridge. Zabudovaný tlaèový modul dokáe automaticky
potlaèi šum vo fotografii. Súèasou softvérovej
výbavy je nástroj na tlaè internetových stránok a
poradca pri správnom nastavení kvality tlaèe.
Canon MP390 sa k poèítaèu pripája pomocou
portu USB 2.0. Nad týmto portom je vyklápacie
okienko a pod ním sa skrýva èítaèka viacerých pamäových kariet (6 v 1 – CF, SM, MMC, SD, MS a cez
adaptér aj xD-Picture Card).
66
PC REVUE 4/2004
uzatvárate¾né zipsom. V dodávke
sa nachádza ramenný popruh a
okrem tohto spôsobu nosenia ho mono pripevni aj na opasok.
CamPocket Pixel je
ve¾mi podobné predchádzajúcemu puzdru.
Líši sa od neho iba materiálom, z ktorého je vyrobené (nylon) a rozmermi (vonkajšie 140 × 70 × 80
mm, vnútorné 120 × 70 × 45 mm). Ïalšou odlišnosou je doplnenie jedného neuzatvárate¾ného vrecka. Puzdro je vïaka pouitému materiálu vysoko
odolné a ocenia ho najmä pouívatelia pohybujúci
sa v drsnejšom prostredí.
CamPocket Zoom je z poh¾adu výbavy a dodávky úplne identické puzdro s predchádzajúcim modelom. Líši sa od neho iba materiálom (polyester) a
rozmermi (vonkajšie 150 × 90 × 70 mm, vnútorné
130 × 80 × 45 mm).
Ceny: ActivPac: 1357 Sk s DPH
CamPocket Film: 929 Sk s DPH
CamPocket Flash: 970 Sk s DPH
CamPocket Focus: 1006 Sk s DPH
CamPocket Lens: 941 Sk s DPH
CamPocket Pixel: 941 Sk s DPH
CamPocket Zoom: 941 Sk s DPH
Peter Orviský
los tlaèe je 1,95 str./min.). Vytlaèenie farebnej
fotografie formátu A4 trvalo pri štandardnej kvalite tlaèe jeden a pol minúty, v najkvalitnejšom
reime to boli 3 minúty a 13 sekúnd. Na kopírovanie monochromatickej strany sme èakali 28
sekúnd, pri farebnom kopírovaní to bolo jeden a
pol minúty. Skenovanie fotografie ve¾kosti A4 na
rozlíšení 300 dpi trvalo 42 sekúnd.
Canon MP390 predstavuje lacné multifunkèné
zariadenie, ktoré dokáe bez problémov kopírova,
tlaèi a faxova dokumenty, a to všetko farebne. Páèil sa nám jeho elegantný dizajn.
Cena: 10 244 Sk bez DPH/12 190 Sk s DPH
Zapoièal: Canon Slovakia
Ondrej Macko
TECHNICKÉ
Na elektrickú sie sa toto multifunkèné zariadenie
pripája priamo, bez adaptéra. Okrem toho je moné
pripojenie na analógovú telefónnu sie. Skener je
plošný a páèilo sa nám, e bez problémov sme doò vloili aj hrubšiu predlohu. Jeho rozlíšenie je 2400 × 1200
dpi. Skener umoòuje naraz spracova viacero súèasne
vloených fotografií do samostatných súborov. MP390
pritom podporuje bezokrajovú tlaè a na formát A4.
Faxová èas obsahuje pamä pre prijaté faxy (200
strán A4), a tak je moné prijíma faxy aj v prípade,
e vo vstupnom zásobníku nie je papier.
Testy sme uskutoènili beným spôsobom. Tlaèili
sme èierne a farebné dokumenty. Tlaè jednoduchej
èiernej strany bola hotová za 15 sekúnd, 10 farebných strán sme vytlaèili za 5 minút a 7 sekúnd (rých-
PARAMETRE
Rýchlos tlaèe: monochromaticky maximálne 18 str./min.,
štandardne 12 str./min., farebne max. 12 str./min.,
štandardne 5 str./min. Vytlaèenie farebnej fotografie
10 × 15 cm za 62 sekúnd
Rozlíšenie tlaèe: 4800 × 1200 dpi
Kapacita vstupného zásobníka: 100 listov, gramá
64 ÷ 105 g/m2, na špeciálne médiá 270 g/m2
Správa farieb: ICM v2.0, Exif Print 2.2
Rýchlos faxu: 33,6 kb/s
Rozlíšenie kopírky: mono 600 × 600 dpi, farebne
1200 × 1200 dpi
Výstup prvej kópie: do 11 sekúnd
Spotreba poèas tlaèe: 48 W
Rozmery: 454 × 358 × 249 mm
Hmotnos: 8,5 kg
Spotrebný materiál: cena èiernej náplne 269 Sk bez DPH,
cena farebnej náplne 580 Sk bez DPH
H
HÅBKOVÁ RECENZIA:
Canon i990
Spoloènos Canon sa dlhodobo špecializuje na produkciu rýchlych a kvalitných fotografických tlaèiarní. Novinkou z jej produkcie je Canon i990, prièom najväèším ahákom je v tomto prípade 7-farebný tlaèový systém, na to
nadväzujúca technológia ChromaPLUS,
ïalej ve¾kos generovanej kvapky 2 pl
a priame prepojenie s digitálnym fotoaparátom.
Tlaèiareò sa dodáva s kovovým vekom striebornej farby. Ovládací panel
tvoria dve ve¾ké tlaèidlá a jedna signalizaèná dióda. Pod ovládacím panelom sa nachádza port USB na pripojenie digitálneho fotoaparátu alebo
digitálnej kamery s podporou technológie PictureBridge (podporujú hlavne produkty znaèky Canon). Táto tlaèiareò má v zadnej èasti dva porty –
jeden na Hi-Speed pripojenie a druhý
na štandardné pripojenie.
Podávaè na vstupný papier sa nachádza v hornej strane a pri tlaèi sa
papier pohybuje v tlaèiarni po dráhe
v tvare písmena L. Okrem štandardného podávaèa je vo výbave aj zásobník na fotografický papier s rozmermi
10 × 15 cm. Na takéto formáty (i na
formát 13 × 18 cm) dokáe Canon i990
tlaèi bez okrajov. Tlaèiareò sa dá rozšíri o doplnkový podávaè na 250 listov a
zariadenia na automatickú tlaè na
obidve strany papiera.
Ak otvoríte horné veko tlaèiarne,
uvidíte nový 7-farebný tlaèový systém, v ktorom sa kadá zo siedmich
náplní dá vymeni samostatne. Základom je farebný model CMYK (azúrová, purpurová, ltá a èierna náplò),
„štandardným“ doplnením fotografickej tlaèe je svetloazúrová a svetlopurpurová náplò a úplnou novinkou v prípade Canon i990 je sýtoèervený atrament. Práve tento atrament s vyuitím technológie ChromaPLUS zaisuje vo vytlaèených fotografiách nové odtiene medzi ltou
a èervenou farbou. Vo výsledku to pod¾a výrobcu znamená ivšie odtiene.
Na tlaèovej hlave je teraz presne
5376 dýz a cez kadú z nich sa dá
vystreli 100 miliónov kvapiek. Priemer dýzy je okolo 10 mikrónov, èo je
asi 1/5 šírky ¾udského vlasu. Pri profesionálnom nasadení je výhodné, e
tlaèiareò podporuje profily ICC. To
zaisuje zachovanie vernosti farieb
pri spracovaní na rôznych zariadeniach.
Súèasou softvérovej dodávky je balík aplikácií Canon Easy-ToolBox obsahujúci aplikáciu na zmenu ve¾kosti
tlaèených fotografií PhotoRecord,
editáciu snímok pomocou ZoomBrowser EX, pokroèilý tlaèový program
Easy-PhotoPrint a nástroj na správne
vytlaèenie aj rozmerných webových
stránok Easy-WebPrint.
Pri teste sme vychádzali z metodológie, ktorú sme pouili v prípade
testu atramentových tlaèiarní v PC
REVUE è. 9/2003. V tabu¾ke nájdete
porovnanie výsledkov Canon i990 a
iných modelov z tohto testu.
Ako vyplýva z týchto výsledkov,
tlaèiareò Canon i990 dosiahla vo viacerých prípadoch najkratšie doby
tlaèe. Týka sa to predovšetkým rýchlosti fotografickej tlaèe. Zároveò
sme si v testoch overili aj
údaj o dobe tlaèe farebnej fotografie formátu A4. Výrobca toti
v prospekte k tlaèiarni
bez ïalších podrobností uvádza 37 sekúnd. Ako
sme zistili, tento údaj by mohol zodpoveda nami zistenej dobe
tlaèe pre štandardný reim tlaèe.
V tomto prípade sme toti namerali 40
sekúnd, èo bola doba od povelu na
tlaè po jej kompletné ukonèenie. V najlepšom reime tlaèe na špeciálne médium však tlaè trvá takmer minútu.
No aj to je ve¾mi dobrá hodnota.
Vytlaèené fotografie sme porovnávali s výtlaèkami v prípade modelu Canon i950 (pouíva 6-farebný
tlaèový systém). Vytlaèené fotografie získané z modelu Canon i990 sú
pritom skutoène o nieèo ivšie, presun farieb smerom k èervenej farTECHNICKÉ
Rozlíšenie: 4800 × 2400 dpi
Tlaèový systém: 7 atramentov, MicroFine
Droplet Technology, objem kvapky 2 pl,
ChromaPLUS
Správa farieb: ICM, ColorSync, ExifPrint
Rýchlos tlaèe: Mono – 16 str./min. max.,
5,1 str./min. štandardne. Farebne – 12 str./min.
max., 4,2 str./min. Fotografia s rozmermi
10 × 15 cm vytlaèená za 19 sekúnd
pri štandardnej kvalite na špeciálny papier
Gramá médií: 64 a 105 g/m2, pre špeciálne
médiá a 270 g/m2
Podávaè médií: max. 150 listov, do fotografickej
priehradky sa zmestí 20 fotografických
papierov, volite¾ný podávaè na 250 listov
Pripojenie k poèítaèu: USB 2.0 Hi−Speed
A
R
D
W
A
R
E
be je vidite¾ný hlavne na detailoch
tváre.
V celkovom hodnotení je Canon
i990 ve¾mi rýchla a kvalitná tlaèiareò,
urèená predovšetkým na profesionálne nasadenie pri tlaèi fotografií.
Cena: 13 689 Sk bez DPH/16 290 Sk s DPH
Zapoièal: Canon Slovakia
Ondrej Macko
PARAMETRE
Podporované operaèné systémy: Microsoft
Windows 98, Me, 2000 a XP, Apple Mac OS
8.6−9.x a Mac OS X 10.2.1
Napájanie: bez adaptéra, 220 – 240 V,
spotreba 26 W pri tlaèi
Rozmery: 455 × 306 × 183 mm
Hmotnos: 6,2 kg
Prevádzkové náklady: Kapacita èiernej náplne
– 210 strán pri pokrytí 5 %. Jeho cena
345 Sk bez DPH, cena tlaèenia jednej èierno−
bielej strany – 1,64 Sk bez DPH. Kapacita
kadej farebnej náplne – 210 strán pri pokrytí
5 %. Cena farebnej náplne – 361 Sk bez DPH.
Cena tlaèenia farebnej strany s pokrytím 30 %
– 10,31 Sk bez DPH
Záruka: 1 rok
Porovnanie dôb tlaèe rôznych atramentových tlaèiarní
Doby tlaèe uvedené
v [mm:ss]
Model testovanej
tlaèiarne
Tlaè strany èb
dokumentu
v najrýchlejšom
reime [Word]
Tlaè 10 strán
èb dokumentu
v normálnom
reime [Word]
Tlaè 10 strán
zmiešaného
dokumentu
v normálnom
reime [Word]
Tlaè farebnej
obchodnej
grafiky
v najlepšom
reime [Word]
Tlaè
dvojstranového
plagátu v max.
kvalite [Acrobat]
Tlaè 6 strán
prezentácie
v maximálnej
kvalite
[PowerPoint]
Canon i950
Epson Stylus Photo 950
HP DeskJet 7760
Lexmark P707
Canon i990
00:14,70
00:15,01
00:13,80
01:02,80
00:10,02
4:46
1:47
5:41
14:29
3:15
5:00
2:01
6:15
10:09
3:54
2:21
1:49
2:29
6:41
1:11
4:32
3:41
4:54
12:38
3:15
6:55
10:48
14:40
40:18
07:50
Tlaè farebnej
fotografie
v max. kvalite
v normálnom
reime
[Word]
0:47
1:24
0:42
5:18
0:40
Tlaè farebnej
fotografie
v max. kvalite
špeciálne
médium
[Word]
0:59
1:35
3:46
20:20
0:58
Tlaè 4 fotiek
9 × 13 cm
na hárku A4
na špeciálnom
médium
v max. kvalite
1:09
3:31
4:48
25:37
01:02
4/2004 PC REVUE
67
H
A
R
D
W
A
R
E
MSI MEGA PC 180
Predchádzajúcu verziu tohto multimediálneho poèítaèa sme u v PC REVUE
predstavili v èísle 8/2003. Pripomeòme,
e skratka MEGA pochádza z oznaèenia
Multimedia Entertainment and Gambling Appliance a ide o poèítaè, ktorý
v sebe kombinuje klasické PC a hi-fi veu. Nový model má zlepšenia v smere
podpory novších procesorov, zvýšený je výkon
pamäového systému, výkonnejšia je grafická karta
a MEGA PC 180 obsahuje aj viac prepojovacích konektorov. Zariadenie sa dodáva ako tzv. Barbone
(teda bez procesora, pamäte RAM a pevného disku).
Jednotlivé diely si potom urèuje koncový zákazník
pod¾a vlastnej predstavy.
V základnej dodávke výrobca poskytuje samotnú
skrinku poèítaèa s FM/AM rádiom, zvukovou kartou
5.1, prepracovaným LED displejom, dia¾kovým ovlá-
Detailný poh¾ad na informaèný panel
68
PC REVUE 4/2004
daèom a kombinovanou èítaèkou pamäových kariet. Vo výbave je aj anténa pre tuner. Softvérová výbava obsahuje MP3, audio CD, video DVD prehrávaè a ovládaè tunera. Na poiadanie sa dodáva aj
televízna karta, tú sme však v testovacom poèítaèi
nemali osadenú.
Do MEGA PC 180 môete osadi dve doplnkové
karty. Jedna z nich je vybavená rozhraním AGP a
urèená je pre doplnkovú grafickú kartu. Druhá
pozícia je vybavená rozhraním PCI. Samotná základná doska pochádza od MSI a ide o typ 6796. Na
nej sa nachádza zvukový modul s podporou 5.1 a
podporou digitálneho vstupu/výstupu SPDIF. Na
základnej doske je aj integrovaný grafický modul
nVidia nForce2 (zdie¾a videopamä so systémovou
RAM), podporované sú dva paralelne prepojené
výstupy na monitor.
Na zadnom paneli nájdete porty na pripojenie
audia, poèítaèovej siete 10/100 Mb/s a modemu. Ïalej sú tu spomínané dva výstupy na monitor, S-Video výstup, napr. na pripojenie televízora, 2× PS/2
na pripojenie myši a klávesnice, paralelný port na
pripojenie tlaèiarne a vstup pre anténu AM/FM.
V spodnej èasti predného panela sú pod odklopnými dvierkami ïalšie komunikaèné porty. Konkrétne ide o replikáciu dvoch portov USB a je tu aj
jeden port FireWire (6- i 4-pinové vyhotovenie). Ïalej tu pouívate¾ nájde replikáciu analógového audiovstupu a výstupu a optický audiovstup.
Èítaèky pamäových kariet sú umiestnené pod
displejom a ide o typ CF, MS, SD, SM a MMC. Medzi
šachtami pamäových kariet a displejom sa nachádzajú tlaèidlá na ovládanie hi-fi èasti prístroja. Konkrétne si pouívate¾ vyberá mód (tunerAM/tunerFM/ CD/MP3) a sú tu tlaèidlá na spustenie/zastavenie
prehrávania a posun vpred a vzad. Zastavovacie
tlaèidlo slúi aj na vysúvanie CD média.
V ¾avej èasti predného panela sú tlaèidlá na vo¾bu reimu práce, nastavenie hlasitosti a ïalších
vlastností. V podstate je to štartovacie tlaèidlo poèítaèa, ïalej zapnutie hi-fi vee, je tu aj ukryté tlaèidlo na reset a tlaèidlo na otváranie dvierok pre
spodné porty na prednom paneli.
Ovládací gombík na nastavenie hlasitosti má kombinovaný význam. Po prvom zapnutí MEGA PC 180
slúi na nastavenie aktuálneho èasu. Potom pomocou neho nastavujete úroveò reprodukcie zvuku.
Nastavenú úroveò zároveò vidíte aj na grafickom
ståpci na LED displeji. Po prvom zatlaèení tohto gombíka môete korigova údaj o aktuálnom èase. Po
H
Porovnanie nameraných výkonov pre MEGA PC 180 a vybrané poèítaèe z testu
PC REVUE è. 10/2003
Kategória
Procesor
PCMark 2002−CPU [skóre]
Sandra CPU [skóre]
Sandra CPU MultiMedia [skóre]
Pamä
PCMark 2002−Memory [skóre]
Sandra Bandwidth Benchmark
Disk
PCMark 2002−HDD [skóre]
Sandra HDD [skóre]
3D Grafický systém
3DMark 2003 [skóre]
ZD 3D WinMark2000 [skóre]
PCMark04
PCMark04 Scores
PCMark04 CPU Score
PCMark04 Memory score
PCMark04 Graphics Score
Mega PC 180
Seven eXpert
3N Manager II
5347
9217
19916
6912
14076
33323
5939
12130
28636
3453
3378
8610
8750
6627
8083
1081
29957
2509
67658
990
30431
147
4857
357
2505
156
2631
2958
1931
817
N/A
N/A
N/A
N/A
N/A
N/A
N/A
N/A
N/A – v dobe testovania zostáv nebol testovací program k dispozcii
druhom zatlaèení vyberáte z vopred
pripravených reimov ekvalizéra. Na
výber je reim Normal, POP, Classic a
Jazz.
V MEGA PC 180 môete poui procesor AMD Athlon/Duron a do modelu Athlon XP 3000+. Kapacita RAM
môe siaha a do 2 GB, disk sa pripája
pomocou rozhrania Ultra ATA-100. Pre
model Deluxe je vo výbave aj bezdrôtové vybavenie s protokolom Wi-Fi.
Pri vypnutej èasti PC môe MEGA
fungova zhruba ako hi-fi vea. Môete napr. pomocou dia¾kového ovládaèa prehráva audio CD, MP3 a AM/
FM tuner. Informaèným zdrojom o
aktuálnom prehrávaní je pre vás LED
displej. Na òom vidíte naladenú frekvenciu tunera alebo poradie prehrávanej skladby. Tuner je vybavený systémom automatického h¾adania rozhlasových staníc pre pásmo AM i FM.
Do pamäte poèítaèa si môete uloi
šes naladených rozhlasových staníc
spolu s ich názvami. Na informaènom
displeji MEGA PC 180 sa však zobrazuje len údaj o naladenej frekvencii, a
nie textový opis stanice. Tuner
nepodporuje RDS a nedokáe ani zobrazova iné ako èíselné údaje.
Pokia¾ zatlaèíte tlaèidlo PC, prehrávanie zvuku z hi-fi vee sa ihneï preruší a zaène sa štart operaèného systému. Na displeji sa pritom zobrazuje len údaj o aktuálnom èase.
My sme mali na skúšky k dispozícii vyhotovenie s nainštalovaným
operaèným systémom Microsoft Windows XP. Medzi aplikáciami dodávanými k poèítaèu sa nachádza aj tuner. Po jeho programovom spustení
sa informaèný displej opä dostane
do reimu, aký sa pouíval v prípade
hi-fi vee. Takisto mono prehráva
aj audio CD a skladby MP3.
Na testovanie sme mali k dispozícii vyhotovenie s procesorom AMD
Athlon XP 2200+, 512 MB RAM,
DVD/CD-RW napa¾ovaèkou od firmy
MSI a pevným diskom s kapacitou
80 GB. Tento poèítaè sme testovali benými programami – PC Mark 2002,
ale aj 2004, ïalej 3DMark 03 a SiSoft
Sandra MAX. Namerané výsledky
uvádzame v tabu¾ke spolu s niektorými výsledkami z testu osobných poèítaèov z PC REVUE è. 10/2003. Na porovnanie sme vybrali najvýkonnejší
stolový poèítaè (Seven eXpert) a riešenie orientované skôr na najlepší
pomer výkon/cena (3N Manager II).
Ako vyplýva z týchto výsledkov, pro-
cesorový výkon MEGA PC je v podstate v poriadku, horšie je to však s 3D
výkonom grafickej karty. Prirodzene,
od karty integrovanej na základnej
doske a so zdie¾anou pamäou prive¾ké zázraky nemono oèakáva. Ak
chcete na MEGA PC 180 prevádzkova
nároèné grafické hry, zadováte si
zodpovedajúcu grafickú kartu.
Citlivos zabudovaného tunera nie
je ve¾mi vysoká. Pri našom testovaní
v Bratislave po pripojení dodávanej
antény sme nemali problém s príjmom. No pri testovaní mimo Bratislavy sme u museli na dobrý príjem
rozhlasových staníc pripoji skutoènú strešnú rozhlasovú anténu.
CD so skladbami MP3 prehráva
MEGA PC 180 dobre, dokáe prehra
aj skladby v komplikovanejšej adresárovej štruktúre. Zvuk opä zodpovedá monostiam karty integrovanej
na základnej doske. Znamená to, e
na bené prehrávanie bude postaèova, odborník sa však urèite spo¾ahne
na doplnkovú špecializovanú kartu.
Zamerali sme sa aj na hluènos
tohto zariadenia. Pod¾a nášho merania sme vo vzdialenosti 1 m od zariadenia namerali hluk 38 dBa a to znamená celkom tichú prevádzku. Pokia¾
zariadenie rozoberiete, zistíte, e
vnútri sú dva ventilátory – jeden v
napájacom zdroji a druhý na procesore (netradiène zboku). Ešte výhodnejšie by bolo, keby výrobca pouil
nejaký iný systém chladenia, napr.
vodu.
A
R
D
W
A
R
E
V celkovom hodnotení je MEGA PC
180 zariadenie, ktoré je stelesnením
súèasného trendu – spájania sveta PC
a hi-fi techniky. MEGA PC svojím vyhotovením pripomína skôr hi-fi veu
ako poèítaè. Rovnako sa vyznaèuje
nízkou hluènosou. Pri prevádzke ho
takmer nepoèujete. Jeho umiestnenie
do obývaèky by teda nemalo spôsobova problém.
Hodnotenie:
☺ Dizajn a rozmery
☺ Integrácia hi−fi vee do PC
☺ Monos pouitia hi−fi èasti bez štartu PC
Pre 3D grafiku nízky výkon grafickej karty
Nišia citlivos zabudovaného tunera
Tuner nepodporuje RDS
Cena: 19 150 Sk bez DPH/22 789 Sk s DPH,
Barbone: 10 950 Sk bez DPH
Zapoièal: AGEM Computers
Peter Šurka
TECHNICKÉ
PARAMETRE
Pouitý procesor: AMD Duron alebo Athlon XP
a do 3000+
RAM: Do 2 GB, 333 MHz, dve pozície
HDD: cez Ultra ATA−100
Rozmery: 202 × 320 × 151 cm
Vyhotovenie: èierna v kombinácii so striebornou
Hi−fi èas: CD audio, MP3, AM/FM tuner
Podpora pamäových kariet: CF, SD, MMC, SM
Podpora zvuku: SRS, ekvalizér
Testovaná zostava: Procesor AMD Athlon XP
2200+, 512 MB RAM, 80 GB HDD Caviar,
DVD/CD−RW mechanika, operaèný systém
Microsoft Windows XP OEM
Záruka: 12 mesiacov
Dicota Keeper 1
Pouívate vreckový poèítaè v automobile napr. na komunikáciu s GPS?
Potom asi budete potrebova
driak pre PDA, ktorý vám
umoní jeho pevné uchytenie. Jeden z univerzálnych
driakov ponúka firma Dicota. Keeper I obsahuje zariadenie,
ktoré dokáe uchyti PDA napr. na
predné sklo pomocou prisávacieho zariadenia. To je pripojené k
ohybnému mechanizmu, na ktorý je pripevnený driak PDA.
Ten je univerzálny, pretoe vonkajšie rozmery pre PDA mono upravi. Do driaka tak môete vloi PDA
so šírkou od 70 do 100 mm a výškou
väèšou ako 70 mm. Skúšali sme doò
vloi PDA od firmy HP i Sony a driak ich vdy spo¾ahlivo uchytil.
Okrem umiestnenia na sklo je
v dodávke aj zariadenie na montá
priamo na palubnú dosku. Môete sa
rozhodnú pre nalepenie na palubnú
mocou prísavky je ve¾mi rýchla (rovnako aj demontá).
Zariadenie sme skúšali
pri prevádzke v automobile,
prièom sme ho pomocou ohybného mechanizmu upevnili na predné sklo a takto sme ho pouívali asi
tri týdne. Páèila sa nám sila, akou je
driak prichytený, rovnako aj PDA
drí spo¾ahlivo. Výhodné je, e PDA
od firmy HP sme mohli poèas jeho
umiestnenia v driaku aj nabíja.
Vyhotovenie Keeper II obsahuje
okrem opísaných súèastí aj driak
na mobilný telefón.
-omdosku alebo uchytenie pomocou skrutiek. Sklon driaka na PDA sa potom
dá ešte jemne nastavova pod¾a elania. Ako bonus dostávate ešte driak na prísavné zariadenie na sklo,
ktoré umoòuje namontovanie pomocou skrutiek alebo nalepením na
¾ubovo¾nú pevnú èas v automobile
alebo kancelárii. Hlavne montá po-
TECHNICKÉ
PARAMETRE
Farba: èierna
Rozmery: 95 × 125 × 35 mm
Hmotnos: 0,22 kg
Maximálna šírka PDA: 100 mm
Záruka: 12 mesiacov
Cena: 1990 Sk bez DPH/2368 Sk s DPH
Zapoièal: Eurokomerz, a. s.
TECHNICKÉ PREDSTAVENIE
4/2004 PC REVUE
69
15
1
(Bl
iš
ie
S
inf
o
Ú
ale rmá
bo cie
A
na o sú
ww a
w. i n
pc ájd
rev et
ue e n
.sk a s
)
tr.
Dicota BackPack Jump a Rain
Ak patríte k mladej generácii a zároveò ste
majite¾om notebooku, asi vás budú zaujíma
špeciálne plecniaky. Dodáva ich spoloènos Dicota, ktorá sa na obaly a tašky pre notebooky špecializuje.
BackPack Jump je plecniak zhotovený z nylonu.
Mali sme k dispozícii vyhotovenie v kombinácii
sivo-striebornej farby. Strieborná farba je reflexná a prispieva tak k bezpeènosti pouívate¾a
napr. pri pohybe na ceste v tme. Existuje však
vyhotovenie aj v èiernej farbe. Vo výbave nájdeme špeciálnu priehradku na notebook, ktorá
je chránená samostatným ochranným materiálom. Jej ve¾kos umoòuje poui notebook s rozmermi 330 × 280 × 50 mm. Ïalej
je tu priestor na dokumenty a mobilné príslušenstvo s osobitným miestom na sieový zdroj notebooku a odnímate¾né puzdro pre mobilný tele-
Tento plecniak je riešený trochu inak ako v
predchádzajúcom prípade. Priestor na notebook je mierne zväèšený (330 × 290 × 55
mm) a aj jeho uchytenie sa trochu zlepšilo. Drobnosti mono uklada do
prednej tašky so zipsom z jej vnútornej strany. Vnútri je ïalej
umiestnená malá karabínka na
pripevnenie k¾úèov, je tu aj priestor na perá, vizitky alebo mobilný telefón. Na vonkajšej strane sú dve sieované vrecká.
Ak chcete, môete si previes
cez pripravený otvor slúchadlá z prehrávaèa umiestneného v plecniaku. Súèasou plecniaka je aj vyberate¾né puzdro na
drobnosti.
fón, umiestnené šikovne na popruhu plecniaka.
V špeciálnej zásuvke v prednej èasti je priestor na
perá. Pouívate¾ môe regulova objem plecniaka
pomocou boèných pásikov. Zaujala nás vypchávka
chrbtovej èasti plecniaka. Tu sú umiestnené dve
plochy vyplnené vzduchom, ktoré umoòujú pohodlnejšie nosenie aj pri väèšej celkovej hmotnosti
plecniaka. Chrbát vám tak ostane suchý, aj keï si
zoberiete notebook na horskú túru. Popruhy na
plecia sa dajú nastavi pod¾a tela pouívate¾a. Na
vonkajšej èasti plecniaka sa nachádza spona, ktorá
je urèená napr. na uchytenie k¾úèov.
Plecniak BackPack Rain je zlepšený model, prièom jeho hlavnou novinkou je odolnos daïu. Zabezpeèuje to pláštenka umiestnená v spodnej èasti
plecniaka pod zipsom. Pokia¾ ju vyberiete, dá sa
umiestni na celý plecniak a prichyti v hornej
èasti. Znamená to, e celý obsah plecniaka bude
chránený pred vodou aj v silnom dadi.
Ceny: BackPack Jump: 4590 Sk bez DPH/5462 Sk s DPH
BackPack Rain: 3280 Sk bez DPH/3903 Sk s DPH
Zapoièal: entro, s. r. o.
Ondrej Macko
TECHNICKÉ
PARAMETRE
BackPack Jump
Materiál: nylon
Farebné vyhotovenie: èierne alebo sivo−strieborné
Vonkajšie rozmery: 330 × 450 × 190 mm
Hmotnos: 1,3 kg
Záruka: 36 mesiacov
BackPack Rain
Materiál: polyester
Farebné vyhotovenie: modré alebo hnedé
Vonkajšie rozmery: 330 × 450 × 160 mm
Hmotnos: 1,1 kg
Záruka: 36 mesiacov
TECHNICKÉ PREDSTAVENIE
Creative Wireless Desktop 6000
Spoloènos Creative je u nás známa
ako výrobca multimediálneho príslušenstva. V jej porfóliu však môeme nájs aj klávesnicu a myš,
ktorá sa s poèítaèom spája
prakticky bez potreby káblov.
Kompletná dodávka obsahuje
tri súèasti: klávesnicu, myš a
prepájací modul, ktorý sa pripája k poèítaèu cez port USB. Jeho
úlohou je zabezpeèi rádiové spojenie s myšou a klávesnicou.
Klávesnica i myš sú napájané zo
štyroch alkalických ceruzkových batérií AA, ktoré sú zároveò súèasou
dodávky. Klávesnica obsahuje tlaèidlá iba s anglickým popisom, a tak
¾udia, ktorí nevyuívajú pri písaní
všetkých desa prstov, budú ma problém s h¾adaním správneho slovenského znaku. Vo vrchnej èasti klávesnice nad funkènými tlaèidlami sa
nachádza blok klávesov urèených na
ovládanie multimediálnych funkcií a
spúšanie najèastejšie pouívaných
70
PC REVUE 4/2004
programov. Niektoré implicitne nastavené funkcie však mono meni
pomocou dodaného softvéru.
Myš je optická – v jej spodnej èasti je umiestnené èervené svetlo.
Tým, ktorí nevedia, ako takáto myš
funguje, pripomíname, e èervené
svetlo sa odráa od podloky do svetelného senzora. V prípade, e sa intenzita odrazeného svetla zmení,
senzor rozpozná pohyb. Vo vrchnej
èasti myšky sa nachádza v súèasnosti
štandardná zostava ovládacích prvkov – dve tlaèidlá i rolovacie
koliesko.
Celý bezdrôtový systém pracuje
na frekvencii 27 MHz. Nemusíte sa
však bá pouitia viacerých výrobkov v jednej miestnosti – klávesnicu
i myš treba pred pouitím spárova s
prijímacím modulom. Spárovanie
prebieha jednoducho – stlaèíte jediné tlaèidlo na prijímaèi a spárovacie
tlaèidlá na spodnej strane klávesnice
i myši. Nemôe sa vám teda sta, e
ved¾a sediaci kolega zaène hýba kurzorom na vašej obrazovke. Pri testovaní sme si pochva¾ovali ergonomický
tvar myši. Ve¾mi dobre pouite¾né sú i jednotlivé
tlaèidlá na klávesnici. Výrobca deklaruje prevádzkovú vzdialenos myši i
klávesnice od prijímaèa maximálne 180 centimetrov. S myškou
sme však dokázali ovláda poèítaè
zo vzdialenosti viac ako 300 centi-mhmetrov.
Hodnotenie:
☺ Ergonomický tvar klávesnice i myši
☺ Vysoké rozlíšenie myši
TECHNICKÉ
PARAMETRE
Pracovná frekvencia: 27 MHz s 256 ID
Maximálna vzdialenos od prijímaèa: 1,8 m
Rozlíšenie myši: 800 dpi
Spotreba energie v pasívnom stave:
klávesnica 10 mA, myš 15 mA
Cena: 1600 Sk bez DPH/1904 Sk s DPH
Zapoièal: Sofos
H
2 × DLP projektor od HP
Len nedávno sme sa na stránkach PC REVUE venovali digitálnym datavideoprojektorom a u tu máme ïalšie. Tentoraz ide o dvoch zástupcov znaèky
HP, ktorí na zobrazovanie vyuívajú technológiu
DLP. Svojimi parametrami sú si tieto projektory
podobné, a predsa sú u na prvý poh¾ad odlišné, a
to svojou ve¾kosou.
HP VP6110
Väèší z dvojice projektorov disponoval u spomínanou technológiou DLP a bolo to vidie hneï po
prvom zapnutí. Obraz sa toti vyznaèoval kontrastom, ktorý je nezamenite¾ný s kontrastom obrazu
klasického LCD projektora. Natívne rozlíšenie je
síce len SVGA (800 × 600), ale projektor, samozrejme, podporuje aj iné rozlíšenia, ktoré dokáe pretransformova do ním podporovaných rozlíšení.
Nadpriemerný kontrast poskytovaného obrazu
2000:1 oceníte najmä pri firemných prezentáciách,
ktorým opticky pribudne na ostrosti. Na druhej
strane prístroj vyuijete aj doma pri premietaní fil-
mov, ktoré projektor podporuje hneï niektorými
funkciami. Medzi ne patria napríklad šetrný mód,
ktorý zniuje jas lampy a zároveò aj hluk vydávaný projektorom a predluje ivotnos lampy.
Väèšina nastavení projektora sa skrýva v jeho
menu, ktoré sa vyvoláva a ovláda buï prostredníctvom tlaèidiel na vrchnej èasti projektora, alebo
cez dia¾kový ovládaè. Menu je relatívne preh¾adné
a po krátkom zauèení sa s ním ¾ahko pracuje. Komunikácia je lokalizovaná do dvanástich jazykov,
stredoeurópske jazyky, zrozumite¾né aj našincovi,
však chýbajú. Medzi ïalšie funkcie, ktoré menu
skrýva, patrí napríklad PIP (picture-in-picture),
ktorá dokáe zobrazova náh¾ady z iných vstupov
pripojených k projektoru. Menu ïalej skrýva dostatoèné mnostvo nástrojov na korekciu kvality
obrazu. K nim sa radia aj súbory nastavení jasu a
kontrastu na pouitie v rôznych situáciách (film,
projekcia). Medzi nastaveniami podporovanými projektorom sa skrývajú aj také, ktoré umoòujú spätnú projekciu a otoèenú projekciu v prípade, e projektor staticky umiestnite v miestnosti.
S projektorom sa dodáva štandardná súprava
kabeláe, ktorá umoòuje jeho pripojenie jednak
ku klasickému zdroju signálu VGA prostredníctvom konektora D-SUB 15, ale aj pripojenie zdroja
komponentného, kompozitného èi S-Video signálu.
Ovládanie na dia¾ku zabezpeèuje kompaktný dia¾kový ovládaè vo ve¾kosti kreditnej karty. Ten podporuje ovládanie všetkých potrebných funkcií vrátane menu zo vzdialenosti nieko¾kých metrov. V prípade, e od dia¾kového ovládania poadujete väèší
komfort a potrebujete, aby plnilo aj funkciu bezdrôtovej myši, môete investova do špeciálneho ovládaèa, ktorý sa predáva za príplatok.
S prvým z dvojice testovaných projektorov
sme boli spokojní. Predstavuje dôstojný doplnok firemného prezentaèného balíka. Vzh¾adom na parametre, ktorými disponuje, a
monos zapnú šetriaci reim je tento
model navyše dobre vyuite¾ný i po pracovnom èase ako spoloèník pri sledovaní
domáceho kina.
Cena: 59 990 Sk bez DPH/71 388 Sk s DPH
Zapoièal: HP Slovensko
HP SB21
Tento projektor nás u na prvý poh¾ad zaujal svojimi rozmermi. Tie vám asi najlepšie priblíime, ak
povieme, e sa pohodlne zmestí do takmer kadej
dámskej kabelky. Za svoje prevádzkové parametre a dosahované výkony sa nemusí hanbi
ani pred väèšími konkurentmi. Jeho natívne
rozlíšenie je SVGA (800 × 600 bodov), èo
projektoru urèenému na po¾né prezentácie úplne postaèuje. Dosahovaný kontrastný pomer 1800:1 prevyšuje priemer v tejto kategórii. Prístroj
disponoval manuálnym ostrením, funkcia manuálneho zoomu však chýbala. Poloha sa nastavuje prostredníctvom noièky, ktorá sa nachádza v prednej
èasti projektora, jemné korekcie sa vykonávajú jednou zo zadných gumových podloiek, na ktorých
projektor stojí. Projekèná vzdialenos ani uhloprieèka obrazu v podstate nezaostávajú za väèšími
projektormi. Prístroj síce vydáva väèší hluk (32 –
TECHNICKÉ
HP vp6110
Typ zobrazovaèa: DLP
Kontrast: 2000:1
Svetelný výkon: 1500 lúmenov ANSI
Natívne rozlíšenie: SVGA (800 × 600 bodov)
Priblíenie (zoom): 1,2 ×
Vzdialenos projekènej plochy (min.÷max. v metroch): 1,5÷8
Uhloprieèka obrazu (min.÷max. v metroch): 0,75÷4,81
Vstupy a výstupy: S−video vstup, komponentný vstup,
kompozitný vstup, HDTV, vstup D−SUB 15
Svetelný zdroj/výkon vo wattoch: UHP/250
ivotnos (bená prevádzka/whisper mód) v hodinách:
2000/3000
Prevádzkové náklady za hodinu premietania (vzh¾adom
na lampu) v benej prevádzke/whisper móde v Sk s DPH:
10,9/7,23
Hluènos (bená prevádzka/whisper mód) v dB: 35/32
Spotreba elektrickej energie [W]: 330
Rozmery [mm]: 305 × 241 × 114
Hmotnos [kg]: 3,03
Cena náhradnej lampy bez DPH/ s DPH: 18 250 / 21 717
Záruka na projektor/lampu v mesiacoch: 24/6
A
R
D
W
A
R
E
35 dB), ne na aký sme zvyknutí, primárne je však
urèený na prezentácie, kde tento parameter nie je
a nato¾ko kritický.
Projektor disponuje prepracovaným menu, ktoré skrýva viac, ako by sme èakali. Nemá síce šetriaci reim, ale pri takomto type a ve¾kosti projektora
je to odpustite¾ný „nedostatok“.
Spolu s projektorom
sa dodáva aj cestovná taška a kvalitné dia¾kové ovládanie, ktoré v sebe spája aj funkciu bezdrôtovej myši
a laserového ukazovadla. Po pripojení kábla USB k PC
sa dia¾kové ovládanie v systéme prihlasuje ako polohovacie zariadenie. Pohyby kurzora myši sa vykonávajú prostredníctvom viacsmerového tlaèidla na dia¾kovom ovládaèi, súèasou sú aj tlaèidlá, ktoré simulujú stlaèenie tlaèidla na myši. Pouívate¾ovi na benú
prácu v systéme takáto náhrada myši úplne staèí.
Projektor HP sb21 síce rozmermi patrí k najmenším vo svojej triede, nie však svojimi vlastnosami. Parametrami a výkonom prekvapí aj nejedného znalca, najmä po prihliadnutí na jeho ve¾kos.
Projektor bude dobrým doplnkom podnikate¾a-cestovate¾a, ktorý bude môc usporiada prezentáciu
prakticky hocikde.
Cena: 58 390 Sk bez DPH/69 484 Sk s DPH
Zapoièal: HP Slovensko
Matúš Valter
PARAMETRE
HP sb21
Typ zobrazovaèa: DLP
Kontrast: 1800:1
Svetelný výkon: 1000 lúmenov ANSI
Natívne rozlíšenie: SVGA (800 × 600 bodov)
Priblíenie (zoom): iba digitálny zoom
Vzdialenos projekènej plochy (min.÷max. v metroch): 1 a 12 m
Uhloprieèka obrazu (min.÷max. v metroch): 0,6 a 6,2
Vstupy a výstupy: HDTV, DV−I
Svetelný zdroj: P−VIP
Výkon [W]: 120
ivotnos (bená prevádzka/whisper mód) v hodinách: 2000,
nedisponuje whisper módom
Prevádzkové náklady za hodinu premietania (vzh¾adom na
lampu) v benej prevádzke/whisper móde v Sk s DPH: 12,1
Hluènos (bená prevádzka/whisper mód) v dB: 32−35
Spotreba elektrickej energie [W]: 160
Rozmery [mm]: 200 × 141 × 60
Hmotnos [kg]: 1,0
Cena náhradnej lampy bez DPH/ s DPH: 20 290 / 24 145
Záruka na projektor/lampu v mesiacoch: 24/6
4/2004 PC REVUE
71
H
A
R
D
W
A
R
E
Lite−On DVD Recorder LVW−5001
Myslíte si, e u nastal èas, aby ste rázne vymenili
svoj starý VHS videorekordér za digitálny prístroj?
Chceli by ste si nahráva programy èi filmy z TV a potom ich prehráva na poèítaèi alebo notebooku na
chate? Alebo si chcete na DVD médium nahra svoje
vzácne zábery zo svadby èi osláv, prehráva audio CD alebo súbory MP3 s vyuitím TV? Presne na takýto úèel je urèený DVD Recorder od firmy Lite-On.
LVW-5001 má dizajn porovnate¾ný
s beným videorekordérom. Na prednom paneli je informaèný panel, sú tu aj najdôleitejšie tlaèidlá na vysúvanie média, nahrávanie a
prehrávanie videa. Pod odklopným vekom sú na
prednom paneli vstupy na nahrávanie z externého
zdroja signálu. Ide o analógové vstupy RCA (pre
video a stereo audio) a digitálny vstup DV Link
(FireWire 4-pinový).
Na zadnom paneli nájdete pripojenie vstupu a
výstupu TV antény, SCART vstup a výstup, výstup
S-Video, digitálny optický výstup SPDIF a replikáciu
vstupov z predného panela (analógový a digitálny
vstup). Existuje aj vyhotovenie prístroja, pri ktorom je namiesto konektorov SCART aj komponentový výstup (RGB).
Na informaènom paneli sa poèas neèinnosti zobrazuje aktuálny èas. Azda by bolo vhodnejšie zobrazenie o nieèo väèších èíslic. Pokia¾ prístroj pouívate v úlohe TV tunera, na paneli nájdete aktuálny kanál. Ak prehrávate médium, zobrazuje sa
èíslo kapitoly a èas od zaèiatku nahrávky. Od okamihu vloenia média do mechaniky do monosti
72
PC REVUE 4/2004
jeho prehrávania alebo nahrávania uplynie asi 35
sekúnd.
Z pouívate¾ského h¾adiska je najdôleitejšou èasou prístroja dia¾kové ovládanie. Pomocou neho môete prehráva video z DVD média, nastavova rýchle
alebo pomalé prehrávanie, nastavi naèasované nahrávanie, okamite nahráva video stlaèením jediného
tlaèidla, ale aj vypína celý nahrávaè.
Pred prvým spustením treba rekordér spoji s televízorom. Súèasou dodávky je kábel SCART i RCA,
v škatuli je aj kábel na prepojenie výstupu TV antény
na anténny vstup na televízore. Nastavenie rekordéra
sa realizuje pomocou tlaèidla Setup a tu pouívate¾
zadáva dátum a èas (nevyhnutné na presne èasované
nahrávanie), nastavuje sa tu aj ladenie TV tunera.
Lite-On LVW-5001 podporuje prehrávanie na DVDR/RW, DVD+R/RW, CD-R/RW médiá, prièom zariadenie okrem videa dokáe prehráva aj CD audio, obrázky JPEG a súbory MP3. Nahrávanie je však moné len
na médiá DVD+R (neprepisovate¾né) a DVD+RW (prepisovate¾né). Video sa dá nahráva v štyroch stupòoch kvality. Na jedno médium s kapacitou 4,7 GB sa
v najnišej kvalite môe nahra video v dåke a 6
hodín. V najvyššej kvalite je to len jedna hodina.
V našom prípade sme pripojili rekordér k televízoru, prepojili sme anténne prepojenia a rekordér
sme napojili na vstup SCART televízora. V úvodnej
ponuke sme nastavili vstup káblovej televízie (vyuili sme rozvod UPC Slovensko) a ako krajinu sme
u tradiène vybrali Nemecko (Slovensko sa toti v
ponuke krajín nenachádzalo). Takto sme na tuneri
naladili 32 staníc. Pod¾a nášho názoru by mohol by systém pouívate¾ského usporiadania naladených kanálov jednoduchší.
Navyše neexistuje nijaký systém na textové oznaèenie kanálov.
Na dia¾kovom ovládaèi sme si na druhej strane
pochva¾ovali tlaèidlo Easy Guider. Pod jedným tlaèidlom máte zhromadené štyri najèastejšie pouívané funkcie. Je to prehrávanie a nahrávanie
videa, ïalej formátovanie prepisovate¾ného média a finalizácia neprepisovate¾ného média (nevyhnutné na jeho prehrávanie mimo tohto DVD rekordéra).
Na bené pouívanie bude pravdepodobne najdôleitejšie naèasované nahrávanie TV programov.
Pri òom pouívate¾ pomocou grafického okna nastavuje dátum a èas zaèiatku a ukonèenia nahrávky, príslušný kanál a poadovanú kvalitu záznamu.
Na úspešné nahrávanie musí by DVD rekordér v stanovenom èase vypnutý.
Poèas prehrávania sa najdôleitejšie údaje zobrazujú v sivom pruhu na hornej èasti obrazovky.
Pokia¾ sa zobrazený údaj nemení dlhšie ako 5 sekúnd, automaticky zmizne z obrazovky. Tlaèidlom
H
Display sa však dá zobrazi kedyko¾vek.
Poèas testu sme skúšali nahráva v rôznych stupòoch kvality. Najniší stupeò (SLP) vám neodporúèame, pretoe úbytok kvality tu ve¾mi zrete¾ne
vidie. Odporúèame vybera druhý (EP) a tretí stupeò (SP) kvality. Tie umoòujú akceptovate¾nú kvalitu nahrávky a celková doba je postaèujúca na celoveèerný film. Rozdiel medzi obidvoma stupòami uvidíte hlavne na súvislých farebných plochách, kde v
reime EP nájdete výraznejšie odchýlky. Najvyšší reim
(HQ) je urèený skôr pre profesionálov a oproti reimu
SP je dosiahnutý rozdiel pomerne malý. Jedna hodina
záznamu je pritom dos krátka na celoveèerné filmy.
Pri vyh¾adávaní poadovanej èasti nahrávky
pouívate¾ môe poui rýchle prehrávanie vpred i
vzad (2×, 4×, 8× a 16×), ïalej navigáciu v rámci
kapitol nahrávky, èíselné zadanie èasu od zaèiatku
nahrávky. Moné je aj spomalenie a zobrazenie rôznych uhlov poh¾adu na film (ak existujú). Názvy
jednotlivých nahrávok sa dajú pouívate¾sky editova, k dispozícii je vdy informácia o dåke a pouitej
kvalite nahrávky.
Po tom, èo sme nahrali v rôznych kvalitách nieko¾ko nahrávok na DVD+RW médium, umiestnili
sme ho do DVD mechaniky v notebooku. Na òom
sme pomocou prehrávaèa PowerDVD prehrali všetky nahrávky s tým, e sme mali k dispozícii aj úvodné menu – názvy nahrávok a ich úvodný záber.
Skúšali sme aj prehrávanie audio CD a skladieb
MP3, všetko bez problémov. Na monitore TV sa objaví pozadie s logom výrobcu, po urèitom èase sa na
òom objaví „stmievaè“. Tlaèidlo Display slúi pri MP3
súboroch na zobrazenie doplnkových informácií –
názov skladby (presnejšie názov súboru), dåka trva-
A
R
D
W
A
R
E
nia, poèet skladieb a pod. Vyskúšali sme aj CD médium s filmom vo formáte DivX. Rekordér zobrazil
údaj Data Disv a film neprehral.
Vcelku je pod¾a nášho názoru DVD Recorder LVW5001 ve¾mi zaujímavé zariadenie, ktoré bude pre pouívate¾ov príalivé. Za akceptovate¾nú cenu toti
ponúka takmer všetko, èo pri spracovaní videa potrebujú. Pod¾a nášho názoru by sa ešte hodila podpora
formátu DivX, a to hlavne pri prehrávaní. Firmware v
tomto rekordéri mono upravova pod¾a toho, ako sa
objaví na stránke výrobu (www.liteonit.com).
Cena: 12 437 Sk bez DPH/14 800 Sk s DPH
Zapoièal: BGS Distribution, a. s.
Ondrej Macko
TECHNICKÉ
PARAMETRE
Reimy nahrávania: HQ: 1 hodina nahrávky, MPEG−2, 9,5 Mb/s,
720 × 576, SP: 2 hodiny nahrávky, MPEG−2, 5,1 Mb/s,
720 × 576, EP: 4 hodiny nahrávky, MPEG−2, 2,5 Mb/s,
352 × 576, SLP: 6 hodín nahrávky, MPEG−1, 1,7 Mb/s,
352 × 288
Videoformát: DVD−Video, DVD+VR, video CD, Super VCD,
audio CD, MP3 (max. 1000 skladieb, 32 ÷ 320 kb/s), JPEG
(max. 1000 záberov)
Audioformát: Dolby Digital, DTS, MPEG1, MPEG2, PCM
Formát TV tunera: UHF/VHF/CATV. Systém NTSC i PAL/SECAM
Napájanie: 100 ÷ 240 V, spotreba 36 W
Rozmery: 420 × 66 × 268 mm
Hmotnos: 4 kg
Záruka: 12 mesiacov
TECHNICKÉ PREDSTAVENIE
AVer Key Lite
Toto zariadenie je výhodné v takých prípadoch, ak
potrebujete prezentova na televízore obraz z poèítaèa. Jeho výhodou je to, e pouívate¾ nemusí
niè inštalova a nie je potrebný ani externý napájací adaptér. Zariadenie má podlhovastý tvar a
vychádzajú z neho vstupné a výstupné káble. AVer
Key Lite pri pouívaní najprv pripojíte na port
USB poèítaèa, z ktorého je zariadenie napájané.
Jeho vstup pripojíte napr. namiesto monitora PC,
resp. na externý monitorový výstup notebooku. Výstupné káble Aver Key Lite môete pripoji na S-Video alebo RCA videovstup televízora. Káble audio k
televízoru sa pripájajú priamo zo zvukovej karty
poèítaèa a Aver Key Lite ich nespracúva.
Poèas prevádzky Aver Key Lite svieti èas zariadenia èervenou farbou. Na ovládanie má pouívate¾
k dispozícii štyri tlaèidlá – posun do ¾avej strany,
posun obrazu hore, nastavenie mierky a detailnejšie nastavenie opakovacej frekvencie.
Zariadenie sme v redakcii skúšali v spojení s
notebookom a televízor sme pripojili pomocou
portu S-Video. Takto sme dosiahli farebný obraz
na televízore, ktorý umoòoval napr. prehráva
DVD film z mechaniky a sledova ho na TV. Na
takýto úèel AVer Key Lite úplne vyhovuje. No ak
chcete napr. vyui TV namiesto monitora, musíte siahnu po drahšom zariadení. Obraz by bol
toti v takomto prípade menej kvalitný a ovládanie poèítaèa saené.
AVer Key Lite je v celkovom hodnotení zariadenie, ktoré lacným spôsobom umoòuje sledovanie
filmov z poèítaèa na televízore. Vyuijú ho aj hráèi
poèítaèových hier, ktorí chcú dosta svoju hru na
väèšiu obrazovku. Najèastejším pouitím bude asi
tvorba jednoduchého domáceho kina – DVD film
premietaný z PC, obraz na TV a zvuk zo zvukovej
karty na kvalitnej reproduktorovej sústave. V podnikovom nasadení sa AVer Key Lite dá v spolupráci
s TV vyui ako lacná náhrada projektora. -omHodnotenie:
☺ Rozmery
☺ Jednoduchos inštalácie a pouívania
TECHNICKÉ
PARAMETRE
Vstupný signál: VGA alebo iMac DV
Rozlíšenie 1024 × 768 bodov, 16,7 milióna farieb
Podpora TV signálu: PAL, NTSC
Záruka: 1 rok
Cena: 2970 Sk bez DPH/3534 Sk s DPH
Dodávate¾: Opal Multimedia
4/2004 PC REVUE
73
H
A
R
D
W
A
R
E
Multimediálny panel
Riešenia „všetko v jednom“ èoraz viac prichádzajú do
módy. Základné dosky s integrovanými zvukovými, sieovými èi grafickými kartami má vo svojom poèítaèi v
súèasnosti ve¾a pouívate¾ov. Takéto riešenie má nieko¾ko výhod. Tou najpodstatnejšou však je úspora priestoru.
U samotný názov multimediálny panel hovorí o jeho
zameraní. Montuje sa do šachty ve¾kosti 5,25 palca, zvyèajne urèenej pre optické mechaniky. U z poh¾adu na
jeho fotografiu zistíte, èo vlastne ponúka – spája v sebe
èítaèku pamäových kariet a monos vyvedenia portov
USB èi konektorov zvukovej karty na prednú stranu poèítaèa. Montá, ako by sa dalo pri takomto výrobku oèakáva, prebieha úplne jednoducho a zvládne ju aj poèítaèový zaèiatoèník – staèí vybra záslepku, vloi multimediálny panel, pripevni ho skrutkami a spoji so správnymi konektormi na základnej doske.
Po tomto úkone je multimediálny panel pripravený na
pouívanie. Keïe však obsahuje i šachty, do ktorých sa
vkladajú pamäové karty, treba nainštalova ovládaèe.
Tie sa nachádzajú na priloenom CD. No ak pouívate
operaèný systém Microsoft Windows XP, nebudete potrebova ani toto CD, ovládaèe sa toti nachádzajú priamo v operaènom systéme.
Keïe panel je urèený pre zbernicu USB 2.0, je práca s
pamäovými kartami sviná. Výsledky testov prenosovej
rýchlosti boli ve¾mi podobné èítaèke 6-in-1 USB 2.0 reader, ktorú sme testovali v marcovom PC REVUE. Karty
CompactFlash, SmartMedia, Secure Digital, MMC i Memory Stick preèítala priemerne za 18,54 sekundy. Zápis
na tieto karty jej trval 1,09 sekundy a pri kombinovanom
èítaní i zápise sme namerali presne jednu minútu. Pri
rýchlostných testoch sme pouívali rovnakú metodiku
ako pri porovnávacom teste externých èítaèiek v spomenutom vydaní PC REVUE.
Multimediálny panel je teda výhodné riešenie v prípade, e uvaujete o kúpe internej èítaèky pamäových ka-
riet. Jeho cena sa vyrovná cenám štandardných èítaèiek
pamäových kariet a pomer cena/výkon zlepšuje aj monos vyvedenia konektorov USB èi zvukových vstupov/
výstupov na predný panel poèítaèa. Pri testovaní sme
narazili na jednu malièkos – rýchlos èítania kariet bola
pomerne nízka. Nijaké iné výhrady však k panelu nemáme.
Hodnotenie:
☺ Cena
☺ Vyvedenie zvukových konektorov a rozhrania USB 2.0 na predný
panel PC
Nízka rýchlos èítania kariet SD
Cena: 990 Sk bez DPH/1178 Sk s DPH
Dodávate¾: PC Business, s. r. o.
Michal Holeš
TECHNICKÉ
PARAMETRE
Systémové poiadavky: PC s procesorom Pentium a jednou vo¾nou 5,25"
pozíciou, jeden vo¾ný port USB 1.1 alebo USB 2.0, jeden vo¾ný port
1394 a mikrofónový/slúchadlový konektor, operaèný systém Microsoft
Windows 98 SE, Me, 2000 alebo XP, Mac OS 8.6 alebo vyšší
Mobilná tlaèiareò HP Deskjet 450 je urèená ¾uïom
na cestách. Táto kompaktná, štýlová a ¾ahká tlaèia−
reò, ¾ahko pripojite¾ná k notebooku, PDA èi mobil−
nému telefónu, poskytuje kvalitu stolovej tlaèiarne.
Za minútu vytlaèí 9 strán textu alebo 8 strán vo
farbe. Pouívate¾ môe vyui farebné technológie
HP PhotoREt III alebo HP PhotoREt IV s volite¾nou
fotografickou kazetou.
HP Deskjet 9300 ponúka profesionálnu, vše−
strannú tlaè od formátu A6 a do formátu A3 s dob−
rou kvalitou tlaèe, vysokým výkonom a rýchlosou
za prijate¾nú cenu. Vyznaèuje sa jednoduchou
obsluhou a širokou škálou médií. Výbornú farebnú
grafiku a ostré obrázky zabezpeèuje technológia
PhotoREt III. Tlaè je rýchla: a do 14 strán za minú−
tu èiernobielo a 11 strán za minútu vo farbe.
Profesionálne sieové tlaèiarne radu HP Business
Inkjet 2300 predstavujú výhodné riešenie pre
malé pracovné skupiny s potrebou farebnej tlaèe.
Svojou vysokou rýchlosou a vynikajúcou kvalitou
výstupu zabezpeèujú bezproblémovú a efektívnu
74
PC REVUE 4/2004
tlaè. Tlaèiareò je vybavená preh¾adným podsviete−
ným LCD displejom a štyrmi oddelenými tlaèový−
mi hlavami s dlhou ivotnosou, èo zjednodušuje
údrbu zariadenia a zefektívòuje tlaè. Viac infor−
mácií: www.hp.sk
REKLAMNÝ ÈLÁNOK
TRI TIPY HP NA FAREBNÚ TLAÈ
H
AVerTV Box5 Live
Pod názvom AVerTV Box5 Live sa
skrýva externý TV tuner z produkcie AVerMedia. Ide o zariadenie s ve¾kosou pripomínajúcou
obal na DVD film, ktoré dokáe z klasického monitora vytvori TV prijímaè. Nezáleí na tom, èi máte klasický CRT monitor alebo
LCD displej, zariadenie bez problémov spolupracuje s oboma. Výhoda externého vyhotovenia TV tunera je v tom, e na pozeranie televízie nepotrebujete PC. Na druhej strane po pripojení tunera k poèítaèu mono prepína medzi zdrojmi signálu a popri sledovaní televízie pracova.
Zariadenie má na zadnej strane vstup a výstup
D-SUB, èo umoòuje na jednom monitore pozera
TV alebo pracova s PC iba prepnutím tlaèidla, bez
potreby prepájania káblov. Zariadenie disponuje
pomerne širokou variáciou obrazových vstupov.
Okrem u spomínaného vstupu VGA, ktorý reprezentuje konektor D-SUB, je to ešte aj komponentný
vstup a vstup S-Video, oba v prednej èasti zariadenia. Tri audiokonektory 3,5 mm jack reprezentujú
jeden audiovstup a dva výstupy, všetky stereo.
Predlovací kábel VGA a audio sú súèasou dodávky, zvyšnú kabelá si musí pouívate¾ v prípade
záujmu zaobstara sám. Zariadenie mono umiestni naplocho alebo po pripojení dodávaného podstavca aj nastojato.
Prepínanie medzi signálovými vstupmi sa realizuje prostredníctvom tlaèidla na tele tunera alebo
prostredníctvom dia¾kového ovládania. Dia¾kové
ovládanie je štandardnej
ve¾kosti a nie ve¾mi sa odlišuje
od dia¾kových ovládaní známych z bených televíznych prijímaèov. Na dia¾kovom ovládaèi nás prekvapil prebytok tlaèidiel, pretoe a tretina tlaèidiel na ovládaèi nemá iadnu funkciu a sú tam
v podstate len na okrasu. Pouívate¾, ktorý pri letmom poh¾ade na dia¾kové ovládanie oèakáva funkcie, ako napríklad teletext èi PIP, teda bude sklamaný. To však neznamená, e dia¾kovému ovládaniu
ostala iba funkcia prepínania programov – okrem
toho mono z dia¾kového ovládania vyvola napríklad funkciu sleep èi kontinuálny náh¾ad naladených kanálov.
Natívne rozlíšenie podávané týmto zariadením
je 1024 × 768 bodov, ale obraz mono prepnú aj
do rozlíšení 800 × 600 èi 640 × 480 bodov. Obraz
podávaný týmto externým TV tunerom je v prípade
kvalitného signálu kvalitný a nemáme k nemu
väèšie výhrady. Príjem zariadenia patrí k tým lepším – sledovate¾ný obraz sme získali aj v prípade,
e sme miesto antény pouili kus drôtu. Azda jedi-
A
R
D
W
A
R
E
ným nedostatkom je rozbiehanie sa riadkov pri
prudšom pohybe obrazu. Èítanie vodorovne sa pohybujúceho textu je tak trocha saené. Tuner podporuje všetky bené normy televízneho
vysielania, roztriedené sú pod¾a
krajín, v ktorých sú podporované,
a nájdete ich v menu zariadenia.
Menu zariadenia sa vyvoláva dia¾kovým ovládaním. Menu je graficky minimalistické, pohyb v òom a ovládanie je intuitívne. Menu okrem klasických funkcií, ako napríklad ladenie a dolaïovanie kanálov, umoòuje aj
farebné a kvalitatívne korekcie obrazu. Ladenie prebieha automaticky, a to dvoma spôsobmi – skenovaním kanálov alebo frekvenèného spektra. S uloenými kanálmi mono prostredníctvom menu ¾ubovo¾ne manipulova, teda maza ich, presúva a podobne. Poèet kanálových pozícií je 69.
Cena: 4280 Sk bez DPH/5093 Sk s DPH
Zapoièal: Opal Multimedia
Matúš Valter
TECHNICKÉ
PARAMETRE
Rozlíšenie: 640 × 480, 800 × 600, 1024 × 768
Poèet naladite¾ných kanálov: 69
Vstupy: VGA (D−Sub), S−Video, kompozitný, audio (3,5 mm jack)
Výstupy: VGA (D−Sub), audio (3,5 mm jack)
Anténny vstup: koaxiálny, 75 ohmov
Záruka: 12 mesiacov
4/2004 PC REVUE
75
H
A
R
D
W
A
R
E
3× ADS PYRO
Zariadenia znaèky ADS sa na
našom trhu presadzujú ako
produkty na kvalitné spracovanie videosignálu.
ADS PYRO
Professional
ADS Pyro PCI 64
ADS PYRO
PROFESSIONAL
Toto zariadenie je urèené pre profesionálov a tomu zodpovedá aj softvérová výbava. V pomerne objemnej škatuli pouívate¾ nájde kartu FireWire. Tá
obsahuje na zadnom paneli dva porty IEEE
1394, vnútri je umiestnený ešte jeden port. Súèasou dodávky je prepojovací kábel pre FireWire
spojenie digitálnej kamery a karty. Súèasou dodávky je softvérová výbava od firmy Adobe. Hlavným programom na nelineárny strih videa je
Adobe Premiere Pro, doplnkovými programami sú
Adobe Audition na spracovanie audia a Adobe Encore na DVD authoring vlastných médií.
Pouívate¾ s takouto výbavou môe na dostatoène vybavenom poèítaèi pripravova skutoène profesionálne videonahrávky. Recenzie na všetky spomínané programy sme u v PC REVUE zverejnili a
nebudeme teraz opakova opis ich funkcií. Pripomeòme, e ide skutoène o špièku v príslušnej oblasti spracovania.
Balík ADS PYRO Professional má výhodu v tom,
e takéto balíkové riešenie je cenovo ove¾a výhodnejšie, ako keby ste všetky nástroje kupovali samostatne. Pritom ide o úplné, nie obmedzené verzie
programov.
Cena: 19 720 Sk bez DPH/23 466 Sk s DPH
Dodávate¾: Opal Multimedia
Záruka: 12 mesiacov
ADS PYRO A/V LINK
Toto zariadenie je urèené pre majite¾ov digitálnej
videokamery, ktorí si chcú spracova signál napr.
pre analógový videorekordér alebo premieta nahrané video na televízore. Túto èinnos zabez-
ADS PYRO A/V Link
peèuje hardvérové zariadenie A/V Link. Okrem
toho balenie obsahuje aj strihací program Ulead
Video Studio 6, urèený pre platformu Windows
i Mac, ktorým mono zdrojové video spracúva do
výslednej podoby. Výsledkom môe by DVD
médium s filmom alebo videá urèené pre webové
stránky. Okrem toho A/V link spolupracuje aj so
strihacím programom Adobe Premiere alebo Avid
Xpress DV.
A/V Link je ve¾mi bohato vybavený prepojovacími konektormi. Poui môete vstup S-Video, RCA
alebo DV (4-pinový port). Na prednom paneli je prepínaè, ktorým sa prepína analógový alebo digitálny
vstup. Nastavenú pozíciu charakterizujú LED
diódy. Okrem vstupov video sú na prednom paneli
aj dva porty RCA na spracovanie audia.
Na zadnom paneli nájdete prepínaè DIP (nastavuje sa napr. pouitý operaèný systém), ïalej je to
výstupný port FireWire, výstup S-Video i RCA, ale aj
komponentový výstup (zloky èervená, zelená, modrá). A/V Link sa napája externým napájacím zdrojom 5 V.
A/V Link sa dá poui ako samostatné zariadenie na konverziu digitálneho vstupu na ve¾mi kvalitný analógový výstup. Ten sa dá ïalej vyui pri
analógovom videorekordéri, premietaní na TV alebo
aj na spracovanie v betadecku s vyuitím komponentových výstupov. Na spracovanie v PC musí by príslušný poèítaè vybavený portom FireWire.
Súèasou dodávky sú aj viaceré prepojovacie káble – 2× porty FireWire (malé i
ve¾ké konektory), ïalej RCA a S-Video
prepojovací kábel. Znamená to, e
spolu s produktom dostávate kompletnú výbavu na spracovanie signálu z digitálnej, ale aj analógovej videokamery.
Cena: 8670 Sk bez DPH/10 317 Sk s DPH
Dodávate¾: Opal Multimedia
Záruka: 12 mesiacov
ADS PYRO PCI 64
Toto zariadenie v podstate predstavuje kartu s tromi FireWire (IEEE 1394) portmi. Znamená to, e
karta sa uplatní pre pouívate¾a, ktorý si chce rozšíri svoj poèítaè a pripravi ho predovšetkým na
spracovanie videa. Súèasou dodávky je ilustrovaný
sprievodca inštaláciou a kábel na prepojenie digitálnej videokamery a karty. Karta je urèená pre rozhranie PCI 64.
Hlavným dôvodom na kúpu práve tejto karty je
jej certifikácia pre niektoré populárne programy.
Konkrétne výrobca uvádza Avid XpressDV, Apple
iMovie, Adobe Premiere, Apple Final Cut Pro a
Vegas Video. Predovšetkým pre prvý z uvedených
programov pritom neexistuje ve¾a kariet s certifikáciou.
Cena: 3240 Sk bez DPH/3856 Sk s DPH
Dodávate¾: Opal Multimedia
Záruka: 12 mesiacov
Ondrej Macko
TECHNICKÉ PREDSTAVENIE
Netifo Giga switch
V dnešnej dobe, keï sa
komunikaèné nároky rýchlo zvyšujú, èasto sa vynára problém s rozširovaním komunikaènej infraštruktúry. Preto je lepšie myslie na budúcnos u pri zakladaní siete. Jedným z k¾úèových prvkov je switch èie prepínaè. Do redakcie
sme dostali manaovate¾ný prepínaè s názvom
Giga switch. Išlo o prepínaè, ktorý disponoval 24
sieovými zásuvkami s podporou rýchlostí 100/10
Mbps a mal dva gigabitové porty, ktoré slúia na
pripojenie k serveru alebo k druhému prepínaèu.
Aktivitu, pripojenie zariadenia a rýchlos portu
76
PC REVUE 4/2004
Jediné, èo sa dá zisti o znaèke tohto prepínaèa,
je to, e jeho výrobca pochádza z Taiwanu a distribuuje ho spoloènos Netifo. Jediným pomenovaním
je nápis Giga switch na prednom paneli zariadenia. Dodávaný návod je kompletne v angliètine a
relatívne podrobne opisuje inštaláciu a konfiguráciu prepínaèa.
-mv-
indikujú diódy, ktoré sa nachádzajú pri kadej
sieovej zásuvke. Ide o prepínaè štandardných
rozmerov, èie je namontovate¾ný do jednej
pozície 19" racku. Prepínaè mono pripoji k PC
prostredníctvom sériového portu. Spolu s prepínaèom sa síce nedodáva nijaký softvér, mono ho
však nakonfigurova prostredníctvom aplikácie
na komunikáciu s modemom, napríklad Hyperterminalu, ktorý je benou súèasou OS Windows.
TECHNICKÉ
PARAMETRE
24 portov podporujúcich 10/100 Mbps Full a Half Duplex
2 porty podporujúce 10/100/1000 Mbps Full Duplex
podpora maximálne ôsmich skupín VLAN
technológia store−and−forward
Záruka: 12 mesiacov
Cena: 5190 Sk bez DPH/6176 Sk s DPH
Zapoièal: Agem
H
A
R
D
W
A
R
E
2× spracovanie domáceho videa
Spoloènos Snazzi* je na našom trhu takmer nová,
v skutoènosti však nadväzuje na pôvodné produkty
firmy Dazzle (dnes súèas firmy Pinnacle System).
V tomto èlánku vám predstavíme zariadenia, ktoré
sú urèené hlavne na domáce spracovanie videa.
Ako operaèný systém výrobca odporúèa Microsoft
Windows XP.
Cena: DV.Avio: 7670 Sk bez DPH/9127 Sk s DPH
DV.Gold: 3990 Sk bez DPH/4748 Sk s DPH
Zapoièal: Opal Multimedia, s. r. o.
SNAZZI* DV.AVIO EVO
Toto zariadenie pozostáva z karty PCI, prepojovacieho kábla a softvérového vybavenia. Zabezpeèuje
kvalitný prevod videa z digitálnej alebo analógovej
kamery do poèítaèa. Dva vstupy FireWire pre digitálnu kameru sú umiestnené priamo na karte, analógový vstup sa pripája pomocou prepojovacieho
adaptéra. Na tomto adaptéri sa nachádza aj analógový výstup, v oboch prípadoch ide o kompozitné
konektory Cinch a S-Video.
V nastavení softvérového ovládaèa si môete vybra, do akého formátu chcete grabova video. Na
výber je MPEG-1, MPEG-2, MPEG-4 (vrátane DivX),
DV a WMV. Z videa sa dajú robi aj fotografie, a to
v bených formátoch – BMP, JPEG a ïalších. Okrem
videa táto karta grabuje aj audio z kamery alebo
iného zdroja zvuku.
Po štarte programu DV studio Avio môete okamite grabova video alebo ho prehráva, resp. nahráva napr. na videorekordér. Rovnako podporuje
aj kninicu videí, ktoré sa dajú neskôr prehráva
bez ich zdåhavého vyh¾adávania na disku.
Ïalším softvérovým vybavením v balení je WinDVD Creator, ktorého hlavným zámerom je jednoduchý strih videa v èasovej osi. V škatuli sme
našli aj programy Win DVD4 a DVD MovieFactory2.
Pomocou týchto nástrojov môete realizova napr.
DVD authoring, dokáete prehráva video na pozadí operaèného systému Windows za ikonami a otvorenými oknami (to treba vidie) a dosiahnu zmenu
rýchlosti prehrávania.
Zaujímavým programom je aj Muvee autoProducer DVD Edition. Pomocou neho dosiahnete napr.
synchronizáciu hudobného sprievodu s prechodmi
a efektmi vo vytváranom filme alebo automatické
odstránenie nekvalitných záberov.
Podobným produktom je aj Snazzi* DV.Gold,
ktorý je lacnejší a umoòuje len spracovanie digitálneho videa. Jeho základom je karta s tromi portmi FireWire a pri grabovaní podporuje formáty
MPEG-1 a MPEG-2. Jeho základom je program DV
Studio 3, ktorý okrem grabovania umoòuje súèasne aj jednoduchý strih videa.
Poiadavky na pouitie: Procesor Intel Pentium
1,8 GHz a vyšší, 256 MB RAM, grafická karta s rozlíšením 1024 × 768 bodov a podporou DirectDraw.
SNAZZI* III USB2 EVO
Toto zariadenie je externé, a tak na jeho pouitie
netreba rozobera poèítaè. Navyše sa dá poui aj v
spojení s notebookom. Pripája sa na port USB (najlepšie vo verzii 2.0) a vyaduje aj externý napájací
zdroj. Predný panel Snazzi* USB 2 obsahuje porty
pre dva kompozitné vstupy s konektormi Cinch a
vstup S-Video. Videovýstupy v tomto prípade nie
sú podporované.
Pri kadom vstupe na paneli je malá LED, ktorá
indikuje aktívne pripojenie videovstupu. Ïalšie
LED na prednom paneli slúia na signalizáciu nahrávania/prehrávania a pripojenia externého napájacieho vstupu.
Ovládacím softvérom je v tomto prípade Movie
Mill, ktorý má podobné ovládanie ako Snazzi* Studio. Pomocou neho sa dá nahra video vo formáte
MPEG-1 alebo MPEG-2 a takisto je moné manuálne
urèi elaný zdroj signálu.
Ïalšiu softvérovú výbavu tvorí program WinProducer3 na tvorbu DVD média, Ulead DVD MovieFactory na DVD authoring a vypa¾ovanie filmu na
DVD médium, ako i program InterVideo WinDVD4
na pokroèilé prehrávanie videa.
S takmer rovnakou softvérovou výbavou mono
zakúpi aj zariadenie Snazzi* AV.DV Evo. Jeho základom je karta PCI a okrem analógového vstupu
dokáe spracova aj digitálny vstup dvoma externými portmi a jedným interným portom FireWire.
Na spracovanie analógového signálu má táto karta
na svojom zadnom paneli integrované dva kompo-
zitné vstupy a vstup S-Video. Rovnako sa tu nachádza aj port na pripojenie vstupu stereo audio.
Všetky uvedené zariadenia je moné zakúpi aj
v bohatšej softvérovej výbave od firmy Ulead. Rozdiel v cene je asi 1500 Sk bez DPH a produkty majú
oznaèenie Gold (namiesto Evo).
Minimálne poiadavky na pouitie: procesor
Intel Pentium s taktom 400 MHz, 64 MB RAM, grafická karta 800 × 600 s podporou DirectDraw. Firma odporúèa operaèný systém Microsoft Windows
98, 2000, Me alebo XP.
Cena: Snazzi* USB 2 Evo: 5980 Sk bez DPH/7116 Sk s DPH
Snazzi* III AV.DV: 10 080 Sk bez DPH/11 995 Sk s DPH
Zapoièal: Opal Multimedia, s. r. o.
Ondrej Macko
4/2004 PC REVUE
77
15
1
(Bl
iš
ie
S
inf
o
Ú
ale rmá
bo cie
A
na o sú
ww a
w. i n
pc ájd
rev et
ue e n
.sk a s
)
tr.
Gigabyte GA−8S655TX Ultra
Spoloènos Gigabyte má vo svojom portfóliu aj základnú dosku postavenú na èipovej
súprave SiS 655TX. Základná doska sa hrdí tým, e
dokáe pracova aj s procesormi Intel Prescott a
Northwood a podporuje Hyper-Threading. Dodáva
sa okrem obligátnej kabeláe a návodu aj s viacerými rámèekmi, namontovate¾nými do zadnej èasti
poèítaèa. Nechýba tu napríklad rámèek s komunikaènými portmi (USB a FireWire) èi rámèek s vyvedeným optickým vstupom a výstupom. Matiènú
dosku mono osadi procesormi kompatibilnými s
Asus P4P800S−E Deluxe
Asus patrí medzi producentmi základných dosiek k
najznámejším menám. Tentoraz sme mali monos
vyskúša z jeho produkcie základnú dosku urèenú
pre stredný segment, ktorá však bola doplnená bohatou výbavou. To napokon naznaèuje u prívlastok Deluxe v názve, ktorý je v úplnej špecifikácii
karty ešte rozšírený na Wireless Edition.
Asus P4P800S−E Deluxe
Základná doska je zaloená na èipovej súprave
Intel i848P, ktorá disponuje všetkými aktuálnymi
vymoenosami pre túto platformu. Príjemné je, e
èipová súprava vyuíva pasívne chladenie. Azda
jediné, èo jej chýba, je podpora dvojkanálového usporiadania pamäte. Keïe je však doska urèená pre
stredný segment, nie je to iadna vána strata.
Ostatne doska podporuje systémovú zbernicu na
frekvencii do 800 MHz, mikroprocesory Intel Celeron i Pentium 4 vrátane podpory technológie Hyper-Threading a podpory mikroprocesorov s jad78
PC REVUE 4/2004
päticou Socket 478, èo v praxi znamená, e môe
by základom pre systém s procesormi Intel
Pentium 4 a Celeron. Dosku je moné osadi štyrmi
pamäovými modulmi, ktoré môu pracova v
usporiadaní dual channel, èím sa dá dosiahnu maximálna kapacita pamäte 4 GB pri rýchlosti prenosu dát do 6,4 GB/s. Pre grafickú kartu je na matiènej
doske vyhradený port AGP podporujúci módy 4× a
8×. Matièná doska Gigabyte disponuje všetkými
monými integrovanými perifériami, na ktoré si
len pouívate¾ môe spomenú. Okrem obligátneho
konektora IrDA sa tu nachádzajú ešte integrovaná
gigabitová sieová karta a šeskanálová zvuková
karta. Aj napriek tomu sa ponúka monos rozšíri
existujúci systém prostredníctvom jedného z piatich vo¾ných slotov PCI. Doska nás prekvapila
mnostvom alternatív na pripojenie pevných diskov. Okrem štyroch rozhraní IDE, z ktorých dve
podporujú aj zapojenie diskov do diskového po¾a
RAID, sa tu nachádzajú aj dva konektory na pripojenie diskov SATA. Tie sa takisto dajú zapoji do diskového po¾a RAID v módoch 0 a 1. Z ïalších komunikaèných rozhraní doska vynikala najmä v poète
portov USB 2.0, ktorých ponúka a osem, porty FireWire sú k dispozícii tri.
rom Prescott. Pamäový subsystém mono zloi
maximálne z troch modulov DDR400. Okrem klasickej dvojice rozhraní ATA, ktoré umoòujú pripojenie štyroch zariadení, je na doske integrovaná aj
dvojica portov SATA s podporou RAID 0 a 1. Prepojenie do sieovej infraštruktúry umoòuje adaptér gigabitového ethernetu a podpora WiFi, o ktorej bude reè neskôr.
Klasikou je dnes u implementácia rozhrania
AGP 8×, ktoré dopåòa pätica slotov PCI. Na doske
je integrovaný šeskanálový audioadaptér SoundMAX Digital Audio System, zaloený na AD1985. Pripojenie periférií je moné ku klasickej dvojici portov
PS/2, paralelnému portu, sériovému portu, ôsmim
portom USB 2.0 alebo dvojici portov FireWire.
Úplnou novinkou, ktorá je však obmedzená iba
na základné dosky tejto spoloènosti, je implementácia slotu Asus WiFi. Ide o špeciálne rozhranie, pridané za posledný slot PCI, do ktorého mono integrova niektoré zo zariadení WiFi, ponúkaných spoloènosou Asus. V prípade nami testovanej základnej dosky ním bola karta s adaptérom 802.11b, doplnená o špeciálne programové vybavenie, pomocou ktorého sa tento adaptér môe vyuíva nielen
ako bený adaptér WiFi, ale aj ako Access Point.
Pouívate¾ tak v tejto základnej doske získava kompletné riešenie, ktoré sa môe sta základom jeho
domácej siete WiFi.
Výborne mono hodnoti dodávku základnej dosky, v ktorej okrem karty WiFi a softvéru nájdete
kompletnú súpravu prepojovacích káblov (2× ATA,
2× SATA, 1× FDD, napájacie redukcie pre disky
SATA) a dvojicu rámèekov (FireWire a USB).
Doska je vybavená BIOS-om Award s podporou
funkcií vyuívaných pri pretaktovávaní. K dispozí-
Z funkcií, ktoré tento komponent podporuje,
spomenieme aspoò duálny BIOS, ktorý dokáe v
prípade havárie suplova regulárny BIOS a naštartova poèítaè. Medzi ïalšie funkcie, ktoré vývojári
pri vývoji tejto základnej dosky pouili, patrí ivá
aktualizácia BIOS-u alebo Xpress Recovery, teda
utilita na obnovu poškodenej systémovej partície.
Cena: 3490 Sk bez DPH/4153 Sk s DPH
Zapoièal: Libra
Matuš Valter
TECHNICKÉ
PARAMETRE
Èipová súprava: SiS 655TX
Procesorová pätica: Socket 478
Kompatibilné procesory: Intel Pentium 4 (Northwood, Prescott)
Pamäte: 4 pozície pre pamäte DDR DIMM, podpora pre 4
moduly DDR 266, DDR 333, DDR 400 (max. 4 GB)
IDE: 2 × UDMA 133/100/66 /33; 2 × Ultra ATA 100/133
RAID; 2 × SATA/150 RAID
Dátové rozhrania: 8 × USB 2.0; 3 × IEEE 1394b
Audio: Realtek ALC658; šes kanálov; optický vstup/výstup
LAN: na základnej doske, 10/100/1000 Mb
Rozmery v mm: 305 × 244
Záruka: 24 mesiacov
cii je aj CrashFree BIOS 2, èo je technológia umoòujúca jednoduché obnovenie BIOS-u z CD s utilitami dodávanými spoloène so základnou doskou.
Doska tie disponuje technológiou Q-Fan, ktorá riadi otáèky ventilátora na chladièi mikroprocesora v
závislosti od jeho teploty. Väèšinu èasu je teda
zostava ve¾mi tichá. Poslednou technológiou implementovanou na doske, ktorú je vhodné spomenú,
je ASUS POST Reporter. Ten poskytuje pouívate¾ovi informácie z POST prostredníctvom hlasových
Canyon 9I6PEA−L
upozornení. Príjemné je, e ich mono prostredníctvom priloeného softvéru aktualizova, èo je vhodné napríklad pri lokalizácii.
Asus P4P800S-E Deluxe Wireless Edition nie je
základná doska pre kadého. Jej výbava je špièková, monosti na hranici aktuálneho maxima, výkon
rovnako. Ak plánujete vymeni domáce PC za také,
ktoré by sa mohlo sta domácim mediálnym serverom, alebo uvaujete nad netradièným riešením
doplnenia lokálnej siete o WiFi segment, v prípade
H
tejto dosky máte o dva dôvody viac
premýš¾a nad jej kúpou.
Cena: 3990 Sk bez DPH/4748 Sk s DPH
Distribútor: Libra
Canyon 9I6PEA−L
Ponuka základných dosiek od spoloènosti Canyon obsahuje mnostvo modelov. My sme sa pozreli na model zaloený na èipovej súprave Intel 865PE,
pod¾a výrobcu urèenej pre pouívate¾ov, ktorí si chcú vytvori výkonný
desktop.
Ako sme spomenuli, doska je zaloená na èipovej súprave Intel
i865PE, a teda podporuje mikroprocesory Intel Celeron a Pentium 4 s
pracovnými frekvenciami systémovej
zbernice 400, 533 i 800 MHz. Rovnako
ako iní výrobcovia základných dosiek
aj Canyon ponúka pri tejto doske
podporu dvojkanálového usporiadania pamäte aj napriek tomu, e Intel
ju v tejto èipovej súprave nepodporuje. Pouívate¾ má k dispozícii štvo-
Saphire Axion IGP9100
ricu slotov pre pamäové moduly
DDR. Tie môu by maximálne DDR400
a maximálna kapacita pamäte môe
dosiahnu 4 GB.
Doska je vybavená rozhraním AGP
8× a piatimi slotmi PCI. Z integrovaných komponentov stojí za zmienku
sieový adaptér zaloený na èipe
Realtek RTL8101L a šeskanálové
audio. Z rozhraní je k dispozícii dvojica ATA/100 a dva porty SATA 150,
ktoré však nepodporujú RAID. Periférne zariadenia mono k doske pripoji prostredníctvom dvojice portov
PS/2, jedného paralelného, jedného
sériového portu a portu USB 2.0. Tých
pod¾a špecifikácie podporuje základná doska maximálne osem. Na nej je
však iba dvojica konektorov a pribalený je rámik s ïalšími dvoma. Vyuitie
ostatných štyroch teda závisí od toho, po akej skrinke siahnete pri stavbe poèítaèa.
Canyon 9I6PEA-L je typická základná doska strednej triedy. Ponúka slušný výkon, rozumnú konfiguráciu a cenu. Naposledy menovanému parametru zodpovedá aj výbava. Ak chcete postavi lepší kancelársky stroj èi
menej nároèné herné PC, niè viac, ako
vám táto doska ponúka, nebudete potrebova.
Cena: 3680 Sk bez DPH/4380 Sk s DPH
Distribútor: Asbis
Saphire Axion
IGP9100
Znaèka Saphire je u nás známa najmä
vïaka grafickým kartám. Pod rovnakou znaèkou sú však dostupné aj
základné dosky.
Základom predstavovaného modelu Axion ATI IGP9100 je rovnomenná
èipová súprava ATI Radeon 9100 IGP,
tvorená èipmi RS300 a IXP150. Ide o
netradièné riešenie, lebo spoloènos
ATI Technologies sa do segmentu èipových súprav pre desktopové systémy rozhodla vstúpi
iba nedávno. ATI sa rozhodlo
stavi na to, èo vie najlepšie –
na dobrú grafiku. Na rozdiel od
konkurenèných èipových súprav s integrovanou grafikou
chceli vývojári ATI Technologies ponúknu slušný grafický
výkon. Práve preto siahli pri
vytváraní tejto èipovej súpravy
po grafickom èipe z vlastnej
produkcie, konkrétne po èipe Radeon
9200, zaloenom na jadre RV280. Na
svete je tak 128-bitová integrovaná
grafika s hardvérovou podporou DirectX 8.1, integrovaným RAMDAC
pracujúcim na 350 MHz, enkodérom
pre TV výstup, podporou Macrovision, podporou dekódovania MPEG2 a
výstupom kompozitného a S-Videa
(káblové výstupy). Keby vám takáto
grafika nepostaèovala, k dispozícii je
aj slot AGP podporujúci reim AGP
8×. Funkène je grafika naozaj „nadupaná“ a o výkonnostných monostiach
Radeonu 9200 netreba zrejme nikoho
presviedèa.
Na doske sú integrované aj ïalšie
komponenty: audioadaptér, sieový
adaptér (10/100 ethernet), dve ATA/
100. Periférne zariadenia mono pripoji prostredníctvom nasledujúcich
portov: paralelného, dvojice PS/2,
sériového (na doske je aj druhý, v
dodávke však nebol kábel), šestice
portov USB (na zadnom paneli sú vy-
TECHNICKÉ
Asus P4P800S−E Deluxe
Èipová súprava: i848
Procesorová pätica: Socket 478
Kompatibilné procesory: Intel Pentium 4
(Northwood, Prescott), Intel Celeron
Pamä: 3 × DDR DIMM, (DDR 266, DDR
333, DDR 400) maximálna kapacita 3 GB
IDE: 2 × UDMA 100/66/33; 2 × SATA/
150 RAID
Dátové rozhrania: 8 × USB 2.0; 2 × IEEE
1394b
Audio: AD1985; šes kanálov; digitálny výstup
LAN: integrovaná 10/100/1000 Mb
Rozmery v mm: 305 × 244
Záruka: 36 mesiacov
Canyon 9I6PEA−L
Èipová súprava: i865PE
Procesorová pätica: Socket 478
Kompatibilné procesory: Intel Pentium 4
(Northwood), Intel Celeron
Pamä: 4 × DDR DIMM, (DDR 266, DDR
vedené dva, ostatné pomocou káblov). Doska disponuje aj rozhraním FireWire, jeho vyuitie je však viazané
na pouitie káblovej prepojky s konektorom. Rozširovanie systému je
moné ešte prostredníctvom trojice
slotov PCI.
Doska je formátu MiniATX, èo
umoòuje jej zabudovanie do rozmerovo menšej skrinky. Pri vyuití všet-
A
R
D
W
A
R
E
PARAMETRE
333, DDR 400) maximálna kapacita 4 GB
IDE: 2 × UDMA 100/66/33; 2 × SATA/150
Dátové rozhrania: 8 × USB 2.0
Audio: AC'97; šes kanálov;
LAN: na základnej doske, 10/100 Mb
Rozmery v mm: 305 × 210
Záruka: 24 mesiacov
Saphire Axion IGP9100
Èipová súprava: ATI RS300 + IXP150
Procesorová pätica: Socket 478
Kompatibilné procesory: Intel Pentium 4
(Northwood, Prescott), Intel Celeron
Pamä: 2 × DDR DIMM, (DDR 266, DDR
333, DDR 400), maximálna kapacita 4 GB
IDE: 2 × UDMA 100/66/ 33
Dátové rozhrania: 6 × USB 2.0; 3 × IEEE
1394b
Audio: šeskanálové
LAN: na základnej doske, 10/100 Mb
Rozmery v mm: 230 × 244
Záruka: 24 mesiacov
kých integrovaných komponentov
dostanete vo svojej kategórii slušne
vybavený a hlavne ve¾mi výkonný poèítaè.
Cena: 3185 Sk bez DPH/3790 Sk s DPH
Distribútor: BGS Distributions
Peter Orviský
4/2004 PC REVUE
79
H
A
R
D
W
A
R
E
Acer Aspire 1501LMi
Acer sa stal prvým výrobcom notebookov, ktorý na náš trh priniesol notebook so 64-bitovým mikroprocesorom.
Základom nami testovaného modelu bol mikroprocesor AMD Athlon 64 3000+ DTR s 1 MB L2 cache, doplnený èipovou súpravou VIA Apollo K8T800.
Pamäový subsystém s kapacitou 512 MB bol zostavený z dvojice modulov DDR. Diskový subsystém
bol zaloený na pevnom disku s kapacitou 60 GB,
doplnený o duálnu DVD napa¾ovaèku podporujúcu
zápis na médiá DVD-R/RW i DVD+R/RW. V notebooku je integrovaná aj dnes u zriedkavá disketová mechanika, ktorú vhodne dopåòa èítaèka pamäových kariet 3 v jednom (SD, MMC, Memory Stick).
èo vám v tejto oblasti ponúka Aspire 1500, nedostanete zo iadneho notebooku zaloeného na mikroprocesoroch Pentium 4 M a dokonca ani Pentium
4! Jediná daò, ktorú budete musie zaplati, je jeho
vyššia hmotnos (3,5 kg). Myslím, e aj tá sa však s
oh¾adom na bohatú výbavu dá akceptova. Ostatne
iba zriedka sa stane, aby sme na notebooku nenašli
aspoò nejakú chybu, ktorú by sme mu vytkli. S oh¾adom na všetky spomenuté fakty teda tomuto modelu ude¾ujeme ocenenie Tip redakcie. Zaslúi si ho
za konfiguráciu, výkon, výdr na batérie, cenu a v
neposlednom rade i za odvahu siahnu po zatia¾ nie
príliš overenom mikroprocesore.
Hodnotenie:
☺ Výkon
☺ Výbava
☺ Výdr na batériu
Cena: 64 490 Sk bez DPH/76 744 Sk s DPH
Dodávate¾: Acer
Acer TravelMate 370
Ani pri výbere grafického subsystému neponechali v Aceri niè na náhodu a siahli po èipe ATI Mobility Radeon 9600, ktorý vyuíva 64 MB videopamäte DDR, podporuje AGP 8×, DirectX 9, hardvérovo podporuje prehrávanie MPEG-2 a technológiu
DualView. Výkonnú grafiku doplnili 15" LCD displejom s vysokým rozlíšením (1400 × 1050 bodov).
Špièková konfigurácia je doplnená aj kompletnou výbavou z poh¾adu rozhraní. K dispozícii je paralelný port, štvorica USB 2.0, FireWire, IrDA, VGA,
S-Video, 56K model, gigabitový ethernet i vysokorýchlostný (802.11g) adaptér WLAN.
Mechanické vyhotovenie notebooku je seriózne
a dáva dobrý predpoklad na jeho dlhodobé pouívanie.
Výkonnostne predstavuje notebook absolútnu
špièku, èo dokumentuje fakt, e v tomto parametri
prekonal všetky doteraz testované notebooky. Keby
sme porovnali jeho výkon s výkonom desktopov, rovnako by sa nemusel hanbi. S tým sme však viacmenej rátali. Príjemným prekvapením je však výdr
notebooku pri práci na batérie. Výkon nad tri hodiny
pri notebooku s takouto konfiguráciou je skutoène
nevídaný. S oh¾adom na výkonnos mikroprocesora
sme sa obávali o jeho efektívne chladenie. Pri práci na
batérie vïaka implementovaným technológiám notebook zvýšil otáèky ventilátora iba obèas a aj pri práci
na maximálny výkon a napájaní zo siete sa ventilátor
na plné otáèky roztoèil iba zriedkakedy.
Acer Aspire 1501LMi predstavuje riešenie pre všetkých pouívate¾ov, ktorí chcú ma na cestách notebook s výkonom plne porovnate¾ným s desktopovým systémom. Vïaka technológiám integrovaným
v 64-bitovom mikroprocesore AMD sa s týmto strojom nemusíte obáva ani prevádzky na batérie. To,
80
PC REVUE 4/2004
Po dlhšej prestávke sa do ponuky spoloènosti Acer
vrátil ultraprenosný notebook.
TravelMate 370 je typický mininotebook dneška.
V súlade s aktuálnym trendom je toti zaloený na
platforme Intel Centrino. V jeho útrobách sa skrýva
mikroprocesor Pentium M s pracovnou frekvenciou
1,4 GHz. Okrem tohto mikroprocesora vyuili konštruktéri všetky monosti, ktoré im platforma Centrino ponúka. Acer toti siahol po èipovej súprave
i855GM, a teda vyuil nielen adaptér WLAN, ale aj
integrovaný grafický adaptér. Toto riešenie síce znamená, e grafika vyuíva vyhradenú èas systémovej
pamäte, ktorú mono nastavi v rozmedzí od 16 do 64
MB. Zníenie výkonnosti pri tomto riešení je však v
porovnaní so staršími generáciami notebookov podstatne menšie, a tak u z neho netreba ma obavy.
Grafický subsystém dopåòa TFT displej s uhloprieèkou
12,1" a rozlíšením 1024 × 768 bodov, prièom podporované je aj súèasné zobrazenie na internom i externom monitore (ten môe ma rozlíšenie a do 2048 ×
1536 bodov). Hardvérová podpora MPEG 2 je dnes u
samozrejmá.
V základnej konfigurácii notebooku je 512 MB
operaènej pamäte, ktorá sa dodáva v dvoch moduloch. V tele notebooku je z diskového subsystému
zabudovaný pevný disk s kapacitou 60 GB a rozhraním ATA/100, ktorý dopåòa èítaèka pamäových
kariet (SD, MMC a Memory Stick). V dodávke je
externá optická mechanika, a to nie ledajaká. Acer
siahol aj v prípade tohto modelu po duálnej DVD
napa¾ovaèke, ktorá podporuje tak médiá formátu
DVD-, ako aj DVD+. K notebooku sa pripája prostredníctvom rozhrania FireWire, ktoré jej poskytuje dostatoènú prenosovú rýchlos.
Hoci ide o mininotebook, výbava rozhraniami je
viac ako postaèujúca. Veï okrem u spomenutého
FireWire je k dispozícii aj dvojica portov USB 2.0, IrDA,
VGA, 56K modem, ethernet a jeden slot PC Card.
Mechanické vyhotovenie je do ve¾kej miery definované pouitým displejom. Z neho vychádzajú rozmery prístroja 273 × 231 × 24 mm. Ve¾mi prijate¾ná
je hmotnos prístroja (1,7 kg). Trocha netradiène je
riešená batéria tvoriaca podstavu, vïaka ktorej je
notebook po uloení na stôl mierne naklonený, èo zvyšuje ergonómiu práce na klávesnici. Jednotlivé èasti
notebooku sú ve¾mi dobre usporiadané, prièom toto
tvrdenie platí aj o rozmiestnení ovládacích prvkov.
Výkon notebooku zodpovedá jeho konfigurácii a
bez problémov s ním zvládnete nielen súèasné pouívanie viacerých kancelárskych aplikácií, ale aj prácu s videom a grafikou. Výdr pri práci na batérie je
pri notebookoch s platformou Centrino na viac ako
uspokojivej úrovni. V prípade tohto modelu sa môete dosta maximálne k hranici štyroch hodín, èo je
s oh¾adom na rozmery a hmotnos notebooku ve¾mi
slušný výkon.
Acer TravelMate 370 je mininotebook, ktorý v
ponuke spoloènosti dlhšie obdobie chýbal. Pravdou
však je, e vývojári spoloènosti sa s ním pohrali, a
tak pouívate¾ dostáva do ruky stabilný miniatúrny
produkt s výborným výkonom.
Hodnotenie:
☺ Výkon
☺ Vyhotovenie a konfigurácia
☺ Rozmery a hmotnos
Cena: 72 490 Sk bez DPH/86 263 Sk s DPH
Dodávate¾: Acer
ECS Green 320
Notebooky ECS sa u na našom trhu udomácnili.
Patria k cenovo prístupným riešeniam, po ktorých
siahajú najmä menšie firmy èi študenti. Najnovší
prírastok v ponuke je zaujímavý predovšetkým svojou cenou, ktorou môe smelo konkurova repasovaným notebookom.
Notebook je zaloený na platforme od spoloènosti
VIA Technologies. Od nej tentoraz nepochádza iba èipová súprava (VIA CLE 266 + 8235), ale aj mikroprocesor (VIA C3 Nemiah). Mikroprocesor pracuje na frekvencii 1 GHz a jeho výkon je porovnate¾ný s mikroprocesormi Celeron s taktom na úrovni 1,4 GHz. V systéme je integrovaných 256 MB operaènej pamäte
DDR, ktorú mono rozšíri na dvojnásobok. Tento
krok však bude trocha „bolestivý“, pretoe notebook
disponuje iba jedným slotom SODIMM, a tak nemono pamä rozšíri doplnením druhého modulu, ale
nákupom nového s dvojnásobnou kapacitou.
Grafický adaptér je integrovaný v èipovej súprave a
vyuíva vyhradenú oblas operaènej pamäte, ktorú
mono v BIOS-e nastavi od 16 do 64 MB. Na zobrazovanie slúi 14,1" TFT monitor s rozlíšením 1024 × 768
bodov. Podporované je aj duálne zobrazovanie.
Diskový subsystém obsahuje pevný disk s rozhraním ATA/100 a kapacitou 20 GB. Ten je doplnený
kombo mechanikou.
Výbava rozhraniami poteší pouívate¾ov, ktorí
majú doma staršie periférie. Okrem dnes najèastejšie
implementovaného USB 2.0, ktoré je k dispozícii hneï 4×,
má notebook aj paralelný port, sériový port a port PS/2. IrDA,
Bluetooth, slot pre karty PC Card èi èítaèku pamäových
kariet by ste h¾adali márne. K dispozícii je však VGA, 56K
modem a ethernet.
Pri svojich rozmeroch 315 (W) × 255 (D) × 35,5 (H) disponuje notebook ve¾mi zaujímavou hmotnosou, ktorá je
ve¾mi slušných 2,6 kg.
Tabu¾ka s výsledkami testov
Výrobca
Model
Ziff Davis WinBench
CPU Mark
FPU Mark
DiskMark Business
DiskMark HighEnd
GraphicsMark Business
GraphicsMark HighEnd
Ziff Davis BatteryMark
LifeTest (PP−Normal)
LifeTest (PP−BatMax)
Acer
Aspire
1501LMi
Acer
TravelMate
370
ECS
Green 320
227
10 400
5800
17 800
920
1480
161
7760
5960
16 100
307
1000
65,7
2120
3410
13 600
259
521
3:10
3:32
3:17
4:05
1:26
2:02
Výkonnostne nie je Green 320 nijaký lámaè rekordov. Ak
však pracujete s kancelárskymi aplikáciami a obèas si pozriete nejaký film, bez najmenších problémov splní všetky vaše
poiadavky. Príjemným prekvapením pre nás bol výkon notebooku pri testoch výdre práce na batérie. Pri štandardnom nastavení sa notebook dostal cez hodinu a pol a po aktivácii maximálnych úsporných opatrení v BIOS-e a stiahnutí
jasu displeja na minimum sme pokorili aj hranicu dvoch
hodín. Na Centrino isto nemá, ale v porovnaní s celeronovými notebookmi èi notebookmi s mikroprocesormi Pentium 4
je to zaujímavý výsledok.
O lacných notebookoch sa traduje, e sú to od¾ahèené
modely. Tentoraz to platí iba z poh¾adu konfigurácie. Pokia¾
ide o technické vyhotovenie, notebooku niet èo vytknú. Azda iba jediné: Vývojári v ECS siahli po naddimenzovanom
chladení, ktoré jednoducho poèu. Poèas testovania sme toti
overili, e mikroprocesor dosiahne pri maximálnej záai
teplotu 52 °C bez aktívneho chladenia.
V ECS sa pri konštrukcii tohto notebooku rozhodli vytvori model, ktorý bude zaujímavý najmä cenou. To sa im
napokon naozaj podarilo. Cena je vskutku agresívna, nezahàòa však operaèný systém. Green je notebook na benú
prácu, ak potrebujete notebook iba na prácu s benými
kancelárskymi aplikáciami, môe sa Green 320 sta ideálnym riešením. Ponúka toti na tento úèel dostatoèný výkon, slušnú výdr pri napájaní z batérie. Prekvapením
bola integrácia kovového veka displeja.
Hodnotenie:
☺ Výkon/cena
☺ Kovové veko displeja
☺ Cena
Ventilátor
Odporúèaná cena: 25 990 Sk bez DPH/30 928 Sk s DPH
Dodávate¾: Agem Computers
Peter Orviský
TECHNICKÉ PREDSTAVENIE
Contour Shuttle PRO2
O prvej verzii tohto produktu sme u písali v
PC REVUE è. 8/2002. Ide o zariadenie urèené prioritne na spoluprácu s programami
na strih a spracovanie videa a zvuku.
V zásade sa však dá vyui s ktorýmko¾vek pouívate¾ským programom alebo na
ovládanie operaèného systému.
K poèítaèu sa pripája pomocou portu
USB. ShuttlePro2 má tvar podobný „placke“ s premysleným otoèným mechanizmom.
Na základnej èasti sa nachádza 15 tlaèidiel,
ktorých úèel môe pouívate¾ nastavi. Oproti
predchádzajúcej verzii teda výrobca pridal
dve nové tlaèidlá. Súèasou dodávky sú aj
samolepky, ktorými si môete oznaèi tlaèidlá.
Otoèný mechanizmus pozostáva z dvoch kruhov.
Vnútorný je vyrobený z kovovej zliatiny a na rozdiel od
predchádzajúcej verzie obsahuje tri jemné preliaèiny na
pohodlné umiestnenie prsta. Tento kruh sa otáèa o 360°.
Vonkajší kruh je pogumovaný a otáèa sa v uhle ±60°.
Práve tento mierne komplikovaný otáèací mechanizmus
presne zodpovedá nasadeniu v spolupráci s programami na strih videa. Vnútorným kruhom sa jemne posúvate s presnosou na jeden záber a vonkajším kruhom zadávate rýchly pohyb vpred alebo vzad (a v siedmich stupòoch).
Ovládací softvér obsahuje globálne prednastavenia
pre viacero populárnych programov, napr. Adobe Premie-
re, Audition, Apple Final Cut, Pinnacle Studio 8,
Ulead Media Studio PRO, Sound Forge, Cubase, WaveLab alebo aj Nuendo. Podporované sú však aj programy na spracovanie
audia, animácie, kompozície obrazu a ïalšie. Pouívate¾ si môe nastavi vlastné priradenie významu klávesov.
Ovládací program je urèený pre prostredie Windows i Mac OS a oproti predchádzajúcej verzii je zlepšený. Pouívate¾ si môe
zada k jednotlivým tlaèidlám komentár, význam generovaných klávesov môe by v kombinácii s Ctrl, Alt, Shift a Windows.
Contour ShuttlePRO2 je zariadenie, ktoré by
malo urýchli a zjednoduši pouívanie programov na strih videa.
-omTECHNICKÉ
PARAMETRE
Rozmery: 196 mm × 107 mm × 32 mm
Dåka prepojovacieho kábla: 1,5 m
Poiadavky na pouitie:
Vo¾ný port USB 1.1, 3 MB vo¾ného priestoru na pevnom disku PC:
poèítaè s operaèným systémom Microsoft Windows 98, 98 SE, Me,
2000 alebo XP
Mac: Apple PowerBook, iBook, iMac, G3 a G4, operaèný systém
Mac OS X 10.1
Cena: 5790 Sk bez DPH/6890 Sk s DPH
Dodávate¾: Syntex
H
A
R
D
W
A
R
E
PQI JoyTone
S prenosnými prehrávaèmi MP3 sa v
poslednom èase akoby vrece
roztrhlo. Všetky však mono rozdeli do dvoch ve¾kých skupín. Do prvej skupiny patria prehrávaèe s
väèšími rozmermi – v ich
tele zväèša býva zabudovaný
pevný disk. Druhá skupina výrobkov, do ktorej patria zariadenia s rozmermi blíiacimi sa diskom USB flash, pouíva na
ukladanie skladieb pamäte flash.
PQI JoyTone patrí práve do tejto
skupiny prehrávaèov. Svojím vzh¾adom i dizajnom pripomína dámsky
rú na pery. Podobnos sa ešte viac
zväèší, ak ho chcete pripoji k poèítaèu. Vtedy z neho toti musíte odòa
kryt podobne ako pri otváraní rúu.
V porovnaní s touto dámskou potrebou však ponúka ove¾a širšie monosti vyuitia. Po pripojení k poèítaèu naò môete uklada skladby MP3
i WMA, ale aj klasické poèítaèové súbory. Inštalácia ovládaèov v prostredí operaèného systému Microsoft
Windows XP prebieha jednoducho –
prehrávaè pripojíte k poèítaèu a niè
viac nemusíte robi. Priamo v operaènom systéme sú toti u zabudované
ovládaèe pre zariadenie tohto typu.
V prípade, e pouívate Microsoft Windows 98 SE, budete musie ovládaèe
nainštalova z CD, ktoré je súèasou
obchodného balenia.
Po nainštalovaní ovládaèov môete zaèa s kopírovaním súborov. Na
túto èinnos si však ponechajte dostatok èasu – výrobca toti do JoyTone zabudoval rozhranie USB 1.1,
ktoré je v porovnaní so súèasným USB
2.0 viac ako 10× pomalšie.
Po nakopírovaní všetkých skladieb
budete môc zaèa s tým, na èo ste si
tento prístroj kúpili – poèúvaním. Ak
však patríte medzi audiofilov, ktorým záleí na kvalite prehrávaného
zvuku, pripravte si vlastné slúchadlá.
Z tých, ktoré dostanete spolu s prehrávaèom, toti nebudete poèu prakticky nijaké basy. Lepšie to nebude
ani pri prehrávaní v ostatných èastiach zvukového spektra – skladby
znejú trochu neprirodzene. Po pripojení kvalitných slúchadiel však budete z prehrávaèa poèu pomerne kvalitný zvuk.
V hlavnom menu prehrávaèa sa okrem monosti prehrávania MP3 nachádzajú aj
ïalšie funkcie. Prvou je nahrávanie zvuku. Zdrojov pri zázname
môe by viac – zabudovaný mikrofón èi zvukový vstup. Keïe JoyTone
vykonáva záznam priamo do formátu
MP3, môete doò uloi pribline
devä hodín záznamu a vyui ho ako
digitálny diktafón. Po nastavení poadovanej funkcie v zabudovanom
FM rádiu však budete môc nahráva
aj skladby z rozhlasových staníc.
Nastavovanie môe prebieha dvoma
spôsobmi – ruène alebo automaticky.
Menšiu výhradu máme k zdroju
napätia – JoyTone toti neumoòuje
nabíjanie akumulátorov. S nenabíjate¾nou batériou typu AAA, ktorá bola
súèasou štandardnej dodávky, vydral prehráva MP3 necelých dvanás
hodín.
V škatuli s výrobkom nájdete okrem
spomínaného CD a slúchadiel aj predlovací kábel USB, audiokábel, ktorý
môete pripoji do zvukového vstupu, a šnúrku, ktorú môete vyui, ak
chcete nosi prehrávaè zavesený na
krku. Ak si ho však strèíte pred vysokohorskou túrou do vrecka, nebudete
naò musie siahnu, a kým sa nevrátite do tepla domova. Prehrávaè toti
umoòuje aj nastavenie opakovania
skladieb.
U sme spomínali, e rodina prehrávaèov schopných reprodukova
hudbu MP3 sa v poslednom období
poriadne rozrástla. PQI JoyTone však
pre svoj hranatý dizajn bude ma
problém zaradi sa medzi svojich
súrodencov. V súèasnosti sú toti „in“
zaoblené krivky. No k jeho funkènej
výbave nemáme nijaké výhrady.
Hodnotenie:
☺ Rozsah funkènej výbavy
☺ Kvalita reprodukcie
Hranaté vyhotovenie prehrávaèa
Cena: 4042 Sk bez DPH/4990 Sk s DPH
Dodávate¾: BGS Distribution
Michal Holeš
TECHNICKÉ
PARAMETRE
Vnútorná pamä: 128 MB
Prevádzková doba: 12 hodín
Rozmery: 25 × 80 × 25 mm
Hmotnos: 33 g (bez batérie)
Rozhranie: USB 1.1
Prehrávané formáty: MP3, WMA
Norma zabudovaného rádia: FM
TECHNICKÉ PREDSTAVENIE
Microsoft Wireless Optical Desktop Executive Edition
Ide o zostavu zloenú z klávesnice a myši, obe sú vyhotovené v èiernej farbe a pripojené k poèítaèu bezdrôtovým
spôsobom. Klávesnica
i myš sú poháòané
batériami, ktoré sú
súèasou dodávky.
Klávesnica má v spodnej èasti podloku pod dlane
s koenkovým poahom. Klávesy sú
mierne priesvitné, a ako u býva v
poslednom èase zvykom, rozmiestnenie tlaèidiel Home, End, Delete,
PgUp a PgDn je usporiadané hlavne s
oh¾adom na minimalizáciu rozmerov.
V hornej èasti klávesnice je špeciálny
rad strieborných tlaèidiel, ktoré sú
urèené na multimediálne prehrávanie,
otváranie frekventovaných prieèinkov
My Documents, My Pictures a My
Music. Nasleduje skupina „komunikaèných“ tlaèidiel – poštový program, internetový prehliadaè a program na
instant messaging. Ïalšie klávesy sú
urèené na volanie kalkulaèky, odhlásenie pouívate¾a a uspatie poèítaèa (má
iný tvar ako ostatné a vyluèuje mylné
82
PC REVUE 4/2004
uspatie poèítaèa). Celkom na ¾avej strane je tlaèidlo na volanie ob¾úbených
stránok, pre pä najob¾úbenejších stránok sú urèené samostatné tlaèidlá.
Na ¾avej strane ešte našli priestor
tlaèidlá na pohyb vpred a vzad v internetovom prehliadaèi a asi najcennejším prvom celej klávesnice je „replikácia“ rolovacieho kolieska z myši. Toto koliesko umoòuje pohyb nielen vo vertikálnom, ale aj v horizontálnom smere. To sa vykonáva prieènym nakláòaním kolieska.
Funkèné klávesy (F1 a F12) majú
pod¾a tradície z dielne Microsoftu kombinované urèenie s ïalšími štandardnými funkciami, napr. Undo, Open,
Save, Print. Po štarte operaèného sys-
tému platí predvolený stav a funkèné klávesy predstavujú spomenuté vybrané štandardné funkcie. Ak chcete
pouíva funkcie F1 a F12, musíte
na klávesnici potlaèi prepínaè s oznaèením F lock. To je pre pouívate¾a
zvyknutého na bený systém zo zaèiatku dos mätúce.
Myš je optická a na hornej strane
potiahnutá koou. Rolovacie tlaèidlo
je kombinované pre polohovanie vo
vertikálnom i horizontálnom smere.
Okrem základných tlaèidiel myši sú tu
ešte dve menšie tlaèidlá na pohyb
vpred/vzad v internetovom prehliadaèi.
Súèasou dodávky je prijímací modul, ktorý sa pripája do portu PS/2
alebo USB. Na jeho prijímacej strane
je blok, ktorý obsahuje tri LED
(Num Lock, F lock a Caps Lock)
a tlaèidlo na zmenu frekvencie.
Softvérová výbava umoòuje detailnú konfiguráciu významu klávesov a tlaèidiel.
Rovnako softvér monitoruje aj
kvalitu bezdrôtového pripojenia, a
pokia¾ kvalita poklesne, zobrazí sa
pomocník na usporiadanie klávesnice/myši prijímaèa. Na správnu funkciu
by mali klávesnica/myš a prijímaè na
seba vidie a ich vzájomná vzdialenos by mala by väèšia ako 1 meter.
Na spodnej strane myši a klávesnice,
ako i na prijímacej èasti sa nachádza
prepínaè, pomocou ktorého sa dá vybra pouitá frekvencia. Je to výhodné vtedy, ak napr. v jednej kancelárii
sú dve súpravy klávesnice/myši s bezdrôtovým pripojením. Výberom rozliènej frekvencie sa zaistí to, e sa
nebudú navzájom ovplyvòova. -om-
Cena: 2860 Sk bez DPH/3404 Sk s DPH
Zapoièal: Microsoft
Záruka: 12 mesiacov
S
O
F
T
W
A
R
E
Adobe Creative Suite
Keï bol pred èasom Adobe Acrobat vo svojej šiestej verzii, azda nikto ešte netušil, aké prekvapenie pripraví
Adobe o trištvrte roka neskôr. Všetky kreatívne programy Adobe zhrnul do jedného balíka s názvom Adobe
Creative Suite. S novými verziami prichádza mnostvo
noviniek, ktoré nemono len tak bez povšimnutia obís.
Jednou z prvých neprehliadnute¾ných zmien je zmena
èíslovania verzií jednotlivých produktov. Podobne ako
celý balík Adobe CS aj jednotlivé programy získali oznaèenie verzie CS namiesto pôvodného èíselného oznaèenia
(pozri tabu¾ku). Tento krok sa dá zo strany Adobe chápa
ako nastúpenie trendu, ktorý nastolila Macromedia uvedením balíka Macromedia Studio MX. Podobne ako v prípade Macromedia Studio MX aj tu ide o nieèo viac ako len
o obyèajné zabalenie viacerých produktov do jednej škatule a ich predaj za zvýhodnenú cenu. Nový Adobe Creative Suite sa predáva v dvoch rôznych baleniach. Vo verzii Standard balík obsahuje okrem programov Photoshop, Illustrator ešte aj dizajnérsku príruèku a prídavné
podprogramy. Verzia Premium je na rozdiel od verzie
Standard obohatená aj o GoLive CS a Acrobat 6.0 Professional. Jednotlivé programy z balíkov sa dajú zakúpi
aj samostatne, ale silnou stránkou balíka je práve prepojenos jednotlivých programov.
Všetky aplikácie integrované do balíka majú spoloèného
menovate¾a – formát PDF vo verzii 1.5, ktorý nevídane pod-
ADOBE PHOTOSHOP CS CE
Vlajková loï spoloènosti Adobe a de facto štandard pre
profesionálnu prácu s bitmapovou grafikou sa doèkal v poradí u ôsmej verzie. V Adobe sa rozhodli zjednoti vývojové cykly programov Photoshop, Illustrator, GoLive a InDesign, ktoré ako súèas balíka Adobe Creative Suite získali
príponu CS. V budúcnosti sa budú nové verzie týchto produktov uvádza v rovnakom èase.
Nový Photoshop si kladie za cie¾ oslovi širokú škálu
uívate¾ov – od grafických návrhárov a po fotonadšencov. Na to má vo vybavení u známe a osvedèené nástroje, no niektoré získali pár zlepšení a pribudli aj úplne nové
funkcie. Photoshop CS vo verzii Central European ponúka
podporu pre stredoeurópske písma, slovenský korektor
pravopisu a delenie slov.
Ve¾kých zmien sa doèkal prehliadaè súborov, známy z
predchádzajúcej verzie. Umoòuje zobrazi a editova XMP
metadáta v obrázkoch, pridáva k nim k¾úèové slová, príznaky a vyh¾adáva pod¾a nich, èím sa stáva uitoènou
pomôckou pri organizácii súborov. Umoòuje tie spúša
dávky príkazov bez nutnosti otvorenia obrázka vo Photoshope, prípadne otvori obrázok priamo v programoch
Illustrator, InDesign alebo ImageReady.
Podpora 16-bitovej håbky na jeden kanál bola prítomná
u predošlej verzii Photoshopu, ale o skutoènej práci sa tu
nedalo hovori. Nový Photoshop CS v tomto pokroèil –
prakticky všetky základné nástroje na prácu s obrazom a
štýly vrstiev sú plnofunkèné aj v 16-bitovom reime.
Jediná výnimka je nástroj Art History Brush (Umelecký štetec histórie) a nástroj na prácu s farbami Variations (Variácie). Trocha zamrzí, e väèšina filtrov v tomto reime
nefunguje, ale aj tak je to krok dopredu.
16-bitovú podporu urèite ocenia najmä majitelia digitálnych fotoaparátov, hlavne v spojení s ïalšou novinkou –
modulom na import obrázkov z digitálnych fotoaparátov vo
84
PC REVUE 4/2004
porujú. Všetky programy vzájomne podporujú výmenu
súborov vo formáte PDF, ktoré sú upravené tak, e podporujú ïalšie úpravy. V praxi to vyzerá tak, e súbor PDF
vytvorený v Illustratore CS môete následne upravi vo
Photoshope a takto upravený súbor ïalej zalomi v InDesigne. Pri tom všetkom stále ostáva zachovaná kompatibilita, portabilita a bezpeènos súborov. Pochopite¾ne,
všetky programy aj naïalej podporujú svoje natívne formáty, a to aj spätne.
Adobe sa sústreïuje aj na problematiku skupinovej
spolupráce na projektoch – na to je v balíkoch integrovaná aplikácia Version Cue, ktorá zabraòuje duplicitnej
práci na súboroch a eviduje zmeny v projektoch.
Grafický balík Adobe CS je horúcim ašpirantom na
titul softvérový balík roka minimálne v oblasti grafiky,
kde o priazeò pouívate¾ov bojuje s balíkom z dielne Corel. Úzke prepojenie programov z balíka, široká podpora
formátu PDF a projektový manament robia z Adobe CS
èoraz silnejší prvok na poli poèítaèovej grafiky. Na dva
programy z grafického balíka, konkrétne na InDesign a
Photoshop, vám prinášame bliší poh¾ad.
Verzie programov v balíku Adobe CS a ich nové
èíslovanie:
Adobe Illustrator CS – Adobe Illustrator 11
Adobe Photoshop CS – Adobe Photoshop 8
Adobe InDesign CS– Adobe InDesign 3.0
Adobe GoLive CS– Adobe GoLive 7.0
Adobe Acrobat 6.0 Professional
Matúš Valter
formáte RAW, èo sú údaje zo senzorov bez spracovania vnútornou elektronikou v prístroji. Tento modul sa dal doplni v
minulosti, ale v novom Photoshope je podpora RAW priamo
integrovaná. Aktuálna verzia modulu 2.1 z februára 2004 je
dostupná iba pre Photoshop CS. Pri importe sa otvorí okienko s náh¾adom a mono priamo kalibrova farby, teplotu,
nastavi farebné odchýlky, chromatické chyby šošovky, doostri a uloi nastavenia na budúce pouitie.
Úplnou novinkou, ktorá ešte viac u¾ahèuje prácu s digitálnymi fotografiami, sú dva nástroje Match Color (Zladi
farby) a Shadow/Highlight (Tieò/Svetlo). Match Color umoòuje zladi farebné podanie obrázkov pod¾a zdrojového obrázka a úprava série fotografií sa tak stáva otázkou nieko¾kých sekúnd. Shadow/Highlight zase upravuje ve¾mi tmavé
alebo svetlé èasti obrázka bez zmeny ostatných èastí.
Novým nástrojom na palete je retušovací Color Replacement Tool (Náhrada farby). Pouíva sa ako obyèajný
štetec, ale zachováva vzorku a tieòovanie podkladu. Na
kontrolu farebnej vyváenosti fotografie pribudla paletka
Histogram – dynamicky zobrazuje aktuálny stav priamo
pri práci s obrázkom.
Sèítané a podèiarknuté, na prácu s digitálnymi fotografiami je nový Photoshop vybavený naozaj dobre. Pre grafických návrhárov má však v rukáve aj iné lahôdky.
Prvou je paleta Layer Comps (Kompozícia vrstiev). Umoòuje uloi aktuálne poradie vrstiev, ich polohu, vidite¾Photoshop CS
zvládne s textom
aj takéto operácie
S
O
F
T
W
A
R
E
Nástroj Match Color v praxi – prispôsobenie farebného podania obrázka pod¾a „etalónu“
Import obrázka cez modul RAW Camera
nos a aplikované štýly a jednoducho
prepína medzi rôznymi kompozíciami. To je ideálne na tvorbu viacerých
verzií v rámci jedného dokumentu.
Novinky neobišli ani prácu s písmami. Zásadnou z nich je bezpochyby monos písania textu na krivku
alebo ohranièenia textu tvarom (shape), èím sa Photoshop posúva opä o
kúsok blišie k svojim súrodencom
Illustratoru a InDesignu. Tu sa však
novinky nekonèia. Podpora pre formát
písma OpenType, vyvinutý spoloènosami Adobe a Microsoft ako rozšírenie k špecifikácii TrueType, bola
prehåbená a sprístupòuje také prvky,
ako sú radové èíslovky, zlomky a rôzne typografické modifikácie znakov.
Ïalším pomocníkom pri tvorbe
grafických kreácií je Filter Gallery (Galéria filtrov). Je to šikovná pomôcka,
ktorá umoòuje v jednom dialógovom okne skúša rôzne filtre na zvolenej vrstve. Galéria umoòuje aplikova naraz aj viac filtrov a výsledok
vidíte okamite. S filtrami sa v galérii
pracuje podobne ako s vrstvami –
môete im meni vidite¾nos a poradie, v akom sa majú vykona. Škoda,
e v galérii nie sú prístupné všetky
filtre dodávané s Photoshopom. Takisto by sa hodila monos uloi si
vytvorené kombinácie filtrov a vyui
ich neskôr. Azda v budúcej verzii.
K týmto novinkám však pribudli aj
ïalšie. Nástroj na správu klávesových
skratiek Keyboard Shortcuts, ktorý
umoòuje editova klávesové skratky
a celú konfiguráciu uloi alebo naèíta zo súboru, prípadne exportova
do formátu HTML, urèite nájde svoje
uplatnenie.
Pri dokumentoch s ve¾kým poètom
vrstiev zase príde vhod rozšírená podpora pre skupiny vrstiev (Layer Sets) –
v novom Photoshope mono tvori
vnorené skupiny a do piatej úrovne.
Pre návrhárov ešte spomeòme
podporu pre ve¾ké formáty a do rozlíšenia 300 000 × 300 000 pixelov.
V Adobe však nezabúdajú ani na
pohyblivé obrázky a pre spracovate¾ov digitálneho videa prináša Photoshop príjemnú vlastnos – monos tvori obrázky v neštvorcových
pixeloch, prièom pomery pre rozšírené formáty videa sú prednastavené. Vytvorenie proporène správneho
obrázka u nie je otázkou uhádnutia, pretoe obrázok sa zobrazuje
priamo v nastavenom pomere u na
monitore.
Uvedený zoznam noviniek nie je
úplný, ale u i z neho je zrejmé, e v
prípade Photoshopu CS urèite nejde
iba o kozmetické úpravy, ale o plnokrvnú verziu. Trend smerom k 16-bitovému podaniu je jasný, takisto je
vidite¾né zluèovanie typografických
funkcií v rámci ostatných produktov
Adobe. Z mnostva ïalších drobných
zlepšení spomenieme ešte monos
vo¾ne posúva obrázok v celoobrazovkových reimoch. V staršej verzii
bol obrázok buï vycentrovaný, ak
bol menší ako plocha, alebo sa dal
posúva iba od okraja po okraj.
Zmeny neobišli ani mladšieho brata – program ImageReady CS. Hoci
nie sú také zásadné ako v prípade
Photoshopu, spomenieme monos
exportu vrstiev do formátu SWF, prièom sa zachováva vektorový charakter tvarov a textov. Natíska sa úsmevná otázka, nako¾ko sa dajú povaova
Photoshop & ImageReady za „bitmapové“ editory. Nech je odpoveï
akáko¾vek, zákazníci na tom získavajú. ImageReady takisto umoòuje
lepšiu kontrolu nad generovanými
tabu¾kami a kódom HTML. Zlepšenie
sa dotklo aj tvorby obrázkov s premennými, kde koneène mono
importova dáta z textového súboru
s údajmi oddelenými èiarkou alebo
tabulátorom.
Nová verzia Photoshopu nesklamala a zdá sa, e jeho pozíciu profesionálneho editora na trhu len tak
¾ahko niè neohrozí. Jeho kúpu odporúèame pouívate¾om, ktorí sa zaoberajú spracovaním fotografií, a
profesionálom v oblasti grafiky. Pre
nároènejších prichádza do úvahy nákup celej kolekcie Adobe Creative
Suite.
Hodnotenie:
☺ Práca s fotografiami
☺ Nové monosti pri vrstvách
Málo radikálnych zlepšení
Cena: 24 530 Sk (cenník AgemSoft, a. s.).
Zapoièal: Adobe
Marek Ondík
TECHNICKÉ
PARAMETRE
Poiadavky na pouitie: operaèný systém
Microsoft Windows 2000 SP3 a vyššie,
192 MB RAM, procesor Intel Pentium III
alebo vyšší, 2 GB miesto na disku
4/2004 PC REVUE
85
S
O
F
T
W
A
R
E
ADOBE INDESIGN CS
Nová verzia programu InDesign od spoloènosti
Adobe prichádza vo verzii CS na náš trh a my sme
sa pozreli na zmeny, ktoré prináša. Spolupráca s
ostatnými produktmi Adobe je znova o èosi silnejšia, a preto si uvedieme aj niektoré iné skutoènosti, ktoré si z nového balíka Creative Studio (CS)
zaslúia pozornos.
Na úvod by som chcel poznamena, e ani ten
najvyspelejší softvér nie je bez chýb a èasto sa za
chybu povaujú veci, ktoré sme zvyknutí rieši
ináè, respektíve vznikajú preto, lebo nie sme dostatoène informovaní, pouèení o správnom postupe
riešenia nášho problému. V profesionálnej praxi
akéhoko¾vek odboru je èlovek vystavený èasovému
tlaku i tlaku konkurencie. Je preto samozrejmé, e
ak chceme prinies dlhodobú stabilitu a vysokú
kvalitu svojej práce, nemali by sme èasto meni
zauívané postupy a prostriedky, ktoré pomáhajú
realizova náš cie¾ – výsledok práce. Na druhej strane dnešné zmeny v technológii a v monostiach
softvérovej úpravy dát priam zahrdúsia kadého,
kto nekráèa ruka v ruke s pokrokom.
Spoloènos Adobe sa rozhodla predáva súbor
svojich programov v jednom balíku, èím chce da
jasne najavo ich silnejšiu vzájomnú podporu a spoluprácu. Táto vlastnos a snaha rieši grafické
postupy efektívnejšie je hlavnou devízou produktov Adobe. Balík s oznaèením Creative Studio obsahuje okrem InDesignu (verzia 3.0) aj Photoshop CS
(verzia 8.0), Illustrator (vektorová grafika, verzia
11.0), GoLive (spracovanie internetových stránok,
verzia 7.0), Acrobat Professional (program na vytvorenie a prehliadanie súborov PDF, verzia 6.0).
Recenzovaný InDesign CS je profesionálny produkt pre grafiku a dizajn tlaèených predlôh a takisto je vhodný aj na paralelnú publikáciu navrhnutých dokumentov na internete. História tohto produktu je síce mladá, ale od uvedenia verzie 2.0 koncom roku 2001 (v èeskej mutácii bola uvedená v
apríli 2002) je úplne konkurencieschopný a mnohí
odborníci ho povaujú za vyspelejší v oblasti kreatívnej grafiky ako jeho najväèší konkurent a doteraz najviac rozšírený softvér pre DTP – QuarkXpress
(momentálne sa oèakáva verzia 6 CZ). Nová verzia
CS prináša zlepšenú, efektívnejšiu prácu na ploche
tohto nástroja, ale hlavne širšie monosti prevtelenia myšlienok tvorcu do dizajnu spracúvaného dokumentu.
InDesign je o dos nároènejší na výpoètový výkon ako Quark, a preto platí, e èím lepší poèítaè,
tým väèšia pohoda a rýchlos práce. Minimálne poiadavky na pouitý poèítaè uvedené výrobcom sú
na skutoènú prácu vlastne nevhodné. Osobne som
u trikrát nainštaloval a odinštaloval Adobe Acrobat 6.0, pretoe na mojom PC (Pentium 4 1,6 GHz,
1 GB RAM, RAID 0) je úas sledova, ako sa spomalí akáko¾vek práca pri zapnutí tejto aplikácie.
Jednou z vynikajúcich vlastností produktov Adobe
je monos vytvárania vrstiev, ktoré sa dajú nezávisle vypína èi zapína a umoni tak v InDesigne
napríklad jazykovú korektúru zalomeného textu
bez obrázkov èi farebného podkladu, ktorý by pri
tlaèi na redakènej tlaèiarni spotreboval neúmerné
mnostvo náplní a bol by vysoko neekonomický.
Jednou z moností vyuitia tejto vlastnosti je mo86
PC REVUE 4/2004
Pracovná plocha sa zväcšila, pretoe sme umiestnili lištu s nástrojmi horizontálne k tlaèidlám menu a vïaka vysúvacím
paletkám je miesto aj na pravej strane. Vysunuli sme paletku Info, kde sa v novom InDesigne nachádza aj informácia
o poète znakov v danom rámiku. Keïe je zapnutý nástroj na úpravu textu, sú v hornej èasti zobrazené informácie o type,
ve¾kosti fontu a ostatných parametroch, ktoré súvisia s textom.
nos vytvára vo vrstvách jazykové mutácie a následne monos exportu dokumentu v potrebnom
jazyku èi mierne odlišnosti v grafickom ponímaní
dokumentu. Monosti InDesignu CS sú v tomto
smere práve v spojení s formátom XML momentálne jedineèné.
Nové funkcie
Vráme sa však k novým monostiam verzie CS a
zlepšenej práci na ploche tohto nástroja. Jednou z
najvidite¾nejších zmien po nainštalovaní a pustení
verzie CS je umiestnenie vysúvate¾ných paletiek na
pravom kraji pracovnej plochy. Paletky sa dajú
vysúva a zasúva, resp. presúva kdeko¾vek po ploche a vytvára rôzne zoskupenia a nastavenia, ktoré môeme následne uschova ako nastavenie pracovnej plochy. Táto vlastnos je prospešná napríklad pri typografickej úprave dokumentu, keï si
môeme navoli nastavenie, ktoré zodpovedá najèastejšiemu pouívaniu nástrojov na úpravu textu.
Po základnej úprave textu môeme prepnú nastavenie paletiek spä na štandardné, resp. nami navolené rozmiestnenie jednotlivých nástrojov.
Ïalšou zmenou je umiestnenie hodnôt nastavenia pri aktuálne zapnutom nástroji v hornej èasti
plochy pod základnou lištou – menu. Pri práci tak
máme okamitú kontrolu nad vykonávaním danej
funkcie. Èi u je to napríklad pouitie fontu a jeho
nastavenia, alebo rozmer rámèeka, prípadne spôsob jeho ohranièenia. Trochu som preskoèil jednu
zmenu, ktorá je zjavná uívate¾om starších verzií
InDesignu pri zadávaní nového dokumentu. U pri
vytváraní dokumentu mono definova ve¾kos
spadávky, prièom zadávanie je ve¾mi efektívne vïaka „zviazaniu“ zadávania parametrov – staèí zada
jeden a zvyšné tri strany sa automaticky nastavia
samy. Ve¾mi pozitívna vlastnos, ktorá dos chýbala vo verzii 2.0, je monos uloenia základného
nastavenia dokumentu, ako je napr. ve¾kos, poèet
ståpcov, spadávka, okraje, zadanie pod nami definovaný názov a následne môeme takto definovaný dokument kedyko¾vek vytvori.
Pri komponovaní dokumentu môeme prepína
zobrazenie nielen na pracovné (so zobrazením rámèekov a pomocných èiar) a na nastavenie „reálna
tlaè“, kde vidíme dokument v prednastavenej ve¾kosti, ale aj s monosou zobrazi dokument aj so
spadávkou. Paletka Pages (stránky) umoòuje zobrazova stránky nielen vo vertikálnom zobrazení,
ale aj v horizontálnom, èím sa pri nieko¾kostránkových dokumentoch môe zobrazi celý viacstránkový dokument naraz.
V oblasti úpravy textu a práce s fontmi je noviniek viac. Jednou z najvýznamnejších zmien v úprave
textu je monos otvorenia textu v samostatnom
okne (textovom editore), kde môeme ¾ubovo¾ne
upravova text a všetky úpravy sa okamite prenášajú do otvoreného dokumentu. Táto monos je
ve¾kým prínosom pri pouití väèšieho poètu textových rámèekov. Praktickým detailom je oznámenie
poètu riadkov pri preteèení textu z rámèeka. Pri
redakènej práci s InDesignom a InCopy je moná
nezávislá práca redaktora a grafika na tom istom
èlánku. Grafik sa venuje dotvoreniu detailov v grafike èlánku a redaktor môe urobi prvú korektúru
zalomenia textu, resp. ak je preteèený text, presne
vidí, ko¾ko je ho u mimo rámika. V èase práce
redaktora na èlánku je úprava textu pre grafika
uzamknutá a táto skutoènos je vyznaèená malou
ikonkou na zaèiatku textu. Samozrejme, niekedy je
potrebné urobi malé zmeny v šírke ståpcov èi celého rámèeka alebo mierne upravi ve¾kos obrázka, okolo ktorého obteká text, a vtedy treba vypnú
prioritu úpravy textového rámèeka na úpravu grafikom. Aj to sa dá a po úprave grafikom vidí redaktor, e je potrebné aktualizova daný èlánok.
S
Z h¾adiska zrýchlenia práce s úpravou a formátovaním textu má nový InDesign CS ve¾mi zaujímavú funkciu. Pod názvom Nested Style sa ukrýva
funkcia na zreazenie viacerých štýlov formátovania znakov. Vyuite¾nos tejto funkcie je napríklad
pri formátovaní èasto sa opakujúcich odsekov, kde
môeme definova napr. aj farbu a typ písma pre
prvú vetu èi písmeno, prípadne môeme poui
znak, ktorý je z inej znakovej súpravy a celé formátovanie sa uskutoèní jedným kliknutím. Pri dvojitom poklepaní na textový rámèek sa automaticky
prepne nástroj na úpravu textu. Zlepšené je aj
automatické zarovnávanie a tok textu v odseku.
V novom InDesigne mono vytvára akéko¾vek
typy èiar, ktoré následne môeme uloi a poui
na podèiarknutie, preškrtnutie èi vizuálne oddelenie dvoch objektov.
Urèite ste u párkrát nadávali na zdåhavé vyh¾adávanie niektorých glyfov – v novom InDesigne
je moné uloi najpouívanejšie glyfy do samostatného výberu a ten pomenova.
V paletke info sa zobrazujú u aj informácie o poète znakov, slov, riadkov a odsekov, ktoré sú v aktuálne vyznaèenom rámiku. Takisto sú tam informácie
o ve¾kosti pôvodného a upraveného obrázka.
Pri èastom pouívaní tabuliek poteší automatické opakovanie hlavièky a päty tabu¾ky, take ak sa
vám tabu¾ka preleje do ïalšieho okna, netreba ju
manuálne kopírova èi upravova. Je moný aj priamy import tabu¾ky z Excelu a Wordu pri zachovaní
ich formátovania.
Z h¾adiska podpory natívnych súborov PSD z Photoshopu CS môeme pouíva aj duplexy, triplexy,
kvadruplexy a takisto súbory s priamymi kanálmi.
Súbory Illustratora, ktoré sú v krivkách, mono
upravova priamo v InDesigne. Plnohodnotná práca vo vrstvách, tak ako ju poznáme aj z Photoshopu, umoòuje vkladanie tieòa, zmäkèenie okrajov – to sú funkcie, na ktorých je zaloená vyššia
efektivita a kreativita pri návrhu dokumentu. Pomocou vypínania, interakcie a zmeny prieh¾adnosti
èi umiestnenia vrstiev sa dá v krátkom èase vyprodukova návrh s rovnakým obsahom, ale v rôznej
podobe.
Priamy export do PDF je moný vo všetkých doteraz pouívaných verziách (4.0, 5.0, 6.0) a verzia
6.0 umoòuje export vo vrstvách. Take pri prezentácii je moné prepína napr. jazyk èi niektoré
grafické prvky. A keïe Acrobat 6.0 podporuje multimediálne prvky, ako sú zvuk, video èi interaktívne tlaèidlá, nie je problém takýto efektný dokument rýchlo a bezproblémovo vytvori v InDesigne.
Kontrola dokumentu pred tlaèou (preflight) je
základným kameòom odbúrania stresu, èi je dokument v poriadku, resp. ako to, e sa v tlaèiarni niekomu nieèo nepáèi... Samozrejme, nikdy èlovek
nedostane úplnú kontrolu nad kompatibilitou driverov a sem-tam sa predsa aj èlovek pomýli. Priamo v InDesigne CS mono urobi kompletnú kontrolu tlaèových dosiek, limity tlaèových farieb,
výsledok prieh¾adnosti, efekty pri pouití priamych
farieb, presahy a podobne. Následne je moný priamy export do PDF èi tlaè PS. Monos publikovania
na internete je v našich konèinách obmedzená rýchlosou prístupu, take všelijaké dizajnové úlety a
flash animácie sú vhodné iba ako alternatíva, ktorú
webmaster ponúkne na výber pred vstupom na
O
F
T
W
A
R
E
Vypnutím vrstiev s obrázkami produktov a obrázkom podkladu máme optimálne pripravený výstup (šetríme náplne tlaèiarne)
na korektúru redaktorom. V¾avo sme premiestnili lištu s nástrojmi, ktorá tam býva štandardne umiestnená.
mainpage. Formát XML bol doteraz èerešnièkou pri
publikovaní na internete a vïaka spolupráci InDesign s GoLive je moné rýchlo a efektne vytvori
plnohodnotné internetové dielo èi prezentáciu, ktorá
obsahovo aj dizajnovo korešponduje s tlaèenou
predlohou. Môete priamo importova, upravova
a exportova dokumenty XML, prièom priamo vidie štruktúru a paletky s tagmi. Vstavaná podpora
DTD (definícia typu dokumentu) umoòuje vytvori, následne skontrolova a automaticky opravi
chyby v zápise. Túto vlastnos InDesignu vyuije v
reálnom svete asi len malé percento štúdií, ale
monos tu je, take skúsi sa to dá.
Záver
Celkový dojem z krátkeho testovania nového
InDesignu CS je ve¾mi dobrý. Nielene sú pridané
niektoré ve¾mi potrebné a èasto vyuívané postupy
– funkcie, ale cíti aj celkovo vyššiu rýchlos práce
pri vykres¾ovaní dokumentu na ploche, posuve
dokumentu nástrojom ruèièka, importe súborov
PSD a takisto exporte PDF. Profesionál ocení aj implementovaný plnohodnotný preflight dokumentu
pred tlaèou a vizionár sa poteší z monej spolupráce InDesignu s aplikáciou GoLive. V tomto smere si
však myslím, e mohla osta aj jednoduchá forma
exportu do HTML. V oblasti redakènej spolupráce
InDesignu a InCopy ponúka Adobe nadštandardné
riešenie, ktoré ocení kadá dynamická redakcia a
štúdio pri finalizovaní zákazky. A ako všetci vieme,
èasu v tejto brani nie je naozaj nikdy dos.
Štandardnou otázkou pri predstavení nového
softvéru je dilema, èi je potrebné investova do
nového upgrade alebo si poèka na ïalší vývoj.
InDesign CS nemá len kozmetické úpravy, a preto
vïaka lepšej rýchlosti a efektivite sa investícia do
upgrade onedlho vráti. Verzia CE je plnohodnotná
vzh¾adom na rozde¾ovanie slov a podporu èeského
a slovenského jazyka (a ïalších 18 jazykov). V tomto smere má z balíka CS problém len Illustrator, ak
teda èasto pouívate tento nástroj aj na formátovanie textov, je vhodnejšie poèka na verziu CS CE
CZ (áno, taký je presný názov èeskej mutácie).
Spolu s novými funkciami vo Photoshope CS, ktoré
sú orientované na digitálnu fotografiu, je moné tvori rýchlo, kvalitne a bez vánejších problémov s kompatibilitou. Ak ste doteraz pracovali v Xpresse, urèite
vás poteší moný import súborov vo verzii 3.3 – 4.1x
a monos pouívania klávesových skratiek z Xpressu. To isté platí pre priame otváranie súborov Adobe
PageMaker 6.5 – 7. Tvorcovia tvrdia, e sa zlepšil aj
priamy export ostrých PDF pre tlaè a nemalo by dochádza k nepresnostiam a rastrovaniu v exporte
hlavne pri pouívaní prieh¾adnosti. Túto vlastnos
treba overi dlhodobejšou prácou v novom InDesigne
CS. Novinku si, samozrejme, tak ako vdy môete
stiahnu na vyskúšanie zo stránok Adobe.
Hodnotenie:
☺ Mierne vyššia rýchlos, monosti a práca s paletkami
☺ Spolupráca s Photoshopom a Illustratorom
☺ Preflight, spolupráca s GoLive
nemá export do HTML, dokument verzie CS sa nedá otvori
vo verzii 2.0
Cena: balík Adobe Creative Studio Standard: 46 848 Sk s DPH
Premium: 58 020 Sk s DPH
InDesign CS: 36 288 Sk s DPH
upgrade z InDesign 2.0: 8 376 Sk s DPH
Zapoièal: Adobe
Roman Kanich
TECHNICKÉ
PARAMETRE
Poiadavky InDesignu na poèítaèový systém sú nasledujúce:
pre operaèný systém Windows – procesor Intel Pentium II, III
alebo 4, Microsoft Windows 2000 s SP2, Windows XP Home
alebo Professional, 128 MB RAM, 185 MB vo¾ného miesta
na pevnom disku a pre multimediálne funkcie softvér
QuickTime 6.0. Pre poèítaèe Macintosh – PowerPC G3, G4
alebo G5, Mac OS X v.10.2, 128 MB RAM, 250 MB vo¾ného
miesta na pevnom disku a pre multimediálne funkcie
QuickTime 6.0.
4/2004 PC REVUE
87
S
O
F
T
W
A
R
E
Total Commander 6.01 / dokonèenie
PACKER EXTENSIONS PLUGINS
Packer extensions plugins predstavujú jeden druh
zásuvných modulov, pomocou ktorých mono
program Total Commander rozšíri o zaujímavé
funkcie. Tento typ zásuvných modulov vám poskytne monos rozšíri program Total Commander o ïalšie formáty alebo vám umoní prístup k
špeciálnym formátom súborov, ako sú napríklad
obrazy CD-ROM (angl. CD-ROM images) èi rôzne
iné. To, ako sa tieto zásuvné moduly inštalujú, nastavujú a pouívajú, sa dozviete na nasledujúcich
riadkoch.
INŠTALÁCIA. Skôr ne zaènete inštalova nejaký
zásuvný modul, vytvorte si (najlepšie v adresári,
kde je nainštalovaný program Total Commander)
Obr. 1 Komprimovanie súborov (ALT + F5)
podadresáre plugin\packer. Do adresára packer
potom umiestnite všetky zásuvné moduly, ktoré
chcete pouíva (odporúèam pre kadý zásuvný
modul vytvori ïalší adresár – ak ich èasom pribudne viac, budete ma v nich aspoò poriadok). Zásuvné moduly tohto typu sú zakonèené príponou wcx.
Rozlišujeme dve základné skupiny:
1 – zásuvné moduly, ktoré sa aktivujú cez poloku
v menu Files / Pack (Súbory / Kompresia), resp. pomocou klávesovej skratky ALT + F5 (pozri obrázok
1). Tieto zásuvné moduly mono vo väèšine prípadov aj nastavova pomocou tlaèidla Configure. Môete tak ovplyvni správanie daného modulu.
2 – zásuvné moduly, ktoré pracujú skryto a
umoòujú vám prezera si rôzne archívy, napr.
rpm, msi, iso a iné.
88
PC REVUE 4/2004
Ako teda postupova pri inštalovaní týchto
modulov?
V menu vyberte poloku Configuration / Options
(Konfigurácia / Všeobecné nastavenie). Zobrazí sa
vám okno, pomocou ktorého môete nastavova
rôzne vlastnosti. Nás však zaujíma inštalácia zásuvných modulov, take sa prepnite na záloku
Packer (Pakovaèe). V spodnej èasti tohto okna nájdete tlaèidlo Configure packer extension WCXs
(Konfigurácia plug-in DLL), po ktorého stlaèení sa
zobrazí okno Associate (Asociácia) – pozri obrázok 2.
Inštalácia zásuvného modulu je pomerne jednoduchá. Staèí dodra nasledujúce kroky: 1. krok –
v comboboxe vpravo hore (obrázok 2) najprv zadajte typ súboru. Väèšinou platí, e zásuvný modul
má rovnaký názov ako typ. Ak to tak nie je, podrobnejšie informácie nájdete priamo v tomto èlánku, resp. v súbore readme, ktorý sa väèšinou spolu
so zásuvným modulom dodáva. 2. krok – kliknite
na tlaèidlo 'New type...' a nájdite na disku príslušný zásuvný modul. 3. krok – aktivujte zásuvný modul kliknutím na tlaèidlo OK.
BZIP 1.0 [bzip2dll.wcx], autor Ch. Ghisler: Plug-in
Bzip2 pouíva na komprimovanie súborov BurrowsWheeler block sorting text kompresný algoritmus
a Huffmanovo kódovanie. Tento typ komprimovania súborov mono niektorí poznáte z prostredia
Linuxu, resp. Unixu, kde sa bene pouíva.
Pomocou tohto zásuvného modulu môete dosiahnu ve¾mi dobrú kompresiu, ale podmienkou je, e
takto mono komprimova iba jeden súbor. Ak
teda chcete týmto algoritmom skomprimova celý
adresár, najprv musíte z daného adresára vyrobi
napr. archív TAR a na ten potom aplikova kompresný algoritmus BZIP2. Tento modul patrí medzi
tie, ktoré mono aj nastavova (pozri obrázok 1 –
tlaèidlo Configure). Parametrom, ktorý sa dá
meni, je typ kompresie v rozsahu 1 a 9 (vyššie
èíslo znamená pomalšiu, ale kvalitnejšiu kompresiu). Pri inštalovaní zásuvného modulu pouite prípony bzip2, resp. bz2.
Checksum v0.2 [checksum.wcx], autor Stanislaw
Pusep: Pomocou tohto zásuvného modulu môete
generova alebo testova MD5 a SHA1 kontrolný
súèet. Pri inštalovaní modulu pouite prípony md5
a sha. Modul sa dodáva aj so zdrojovým kódom.
DEB 1.0 [deb.wcx], autor Alexandre Maximov
(Russia): Umoní prezera linuxový balík Debian
*.DEB. Zásuvný modul sa dodáva aj so zdrojovým
Obr. 2 Konfigurácia PACKER zásuvných modulov
kódom. Pri inštalovaní zásuvného modulu pouite
príponu deb. Informácie o nových verziách nájdete
na stránke http://max.reklam.ru.
MSI-Plugin v 1.0 [msi.wcx], autor Alex Gretha: Zásuvný modul poskytuje základnú podporu na prezeranie a rozba¾ovanie súborov typu msi (microsoft
installer). Pri inštalovaní zásuvného modulu pouite príponu msi.
RPM (+cpio) v1.5 [rpm.wcx a cpio.wcx], autor
Mandryka Yurij: Modul umoòuje èíta linuxové
inštalaèné súbory RPM (RedHat Package Manager).
Archív RPM obsahuje inštalaèné informácie o produkte a jeden archív cpio, skomprimovaný pomocou gzip. RPM Plugin sa dodáva aj so zdrojovým
kódom. Pri inštalovaní zásuvného modulu pouite
prípony cpio a rpm.
FILE SYSTEM EXTENSIONS
PLUGINS
File system extensions plugins sú ïalšou skupinou
zásuvných modulov, ktoré mono inštalova do
programu Total Commander a rozšíri tak jeho základné funkcie. Ak tieto dve skupiny porovnáme,
zistíme, e sa odlišujú nielen v inštalácii, ale aj v
pouívaní. V nasledujúcom texte nájdete opis nieko¾kých zaujímavých modulov, ktoré môete po
vcelku jednoduchej inštalácii prakticky okamite
S
Obr. 3
Konfigurácia
FILE zásuvných
modulov
zaèa vyuíva. V podstate vám tento
typ zásuvných modulov umoní pristupova k súborovému systému cez
Network Neighborhood, èo môete
vyui napríklad na pripojenie linuxovej partície (angl. partition).
INŠTALÁCIA. Skôr ne zaènete inštalova nejaký zásuvný modul, vytvorte si, najlepšie v adresári, kde je
nainštalovaný program Total Commander, podadresáre plugin\file. Do
adresára file potom umiestnite všetky zásuvné moduly, ktoré chcete
pouíva (opä odporúèam pre kadý
zásuvný modul vytvori ïalší adresár
– ak ich èasom pribudne viac, budete
ma v nich aspoò poriadok). Zásuvné
moduly tohto typu sú zakonèené príponou wfx. V menu vyberte poloku
Configuration / Options (Konfigurácia / Všeobecné nastavenie). Zobrazí
sa vám okno, pomocou ktorého môete ovplyvòova správanie programu Total Commander. Nás však bude
zaujíma inštalácia file system zásuvných modulov, take sa prepnite na
záloku Operation (Funkcie). Na záloke nájdete tlaèidlo FS-Plugins. Ak
naò kliknete, zobrazí sa okno (obrázok 3), pomocou ktorého môete pridáva, ruši èi dokonca premenováva zásuvné moduly. Jednotlivé zásuvné moduly pridáte pomocou
tlaèidla Add. To, èi je, resp. nie je modul aktivovaný, sa dozviete, ak klik-
nete napríklad na ikonu Network
Neighborhood (pozri obrázok 4).
V aktuálnom paneli sa potom zobrazia všetky aktívne FILE zásuvné moduly.
Control Panel 1.0 [cpl.wfx], autor Sergey Kostyuk: Modul vám umoní prezera a spusti Control Panel applets.
Aktivujete ho kliknutím na Network
Neighborhood a Control Panel. V ¾avom, resp. v pravom paneli programu Total Commander sa zobrazí zoznam dostupných appletov. Spustenie sa realizuje stlaèením klávesu
[ENTER], resp. kliknutím myšou na
príslušnú poloku. Pomocou klávesu
[F3] môete zobrazi informácie o danom applete.
Ext2 + Reiser 1.2 [ex2fs.wfx], autori
Ext2: John Newbigin a Reiser: Gerson
Kurz: Modul vám umoní prezera
súborové systémy Ext2 a Reiser (pozri obrázok 5). Toto riešenie je vhod-
Obr. 4 Zoznam aktivovaných FILE
zásuvných modulov
né, ak máte na poèítaèi nainštalovaný okrem OS Windows aj OS Linux a
chcete pristupova k súborom na
linuxovej partícii. Na zaistenie bezpeènosti modul pripája linuxové partície len v móde read-only (teda len
na èítanie). Tento zásuvný modul je
šírený pod licenciou GPL, a teda je k
dispozícii aj so zdrojovým kódom.
POP3/SMTP EmailPlugin v1.2 [POP3
Plugin.wfx], autor André Martin (ACD
Group Ltd.): Pomocou tohto zásuvného modulu získate (cez program
Total Commander) pohodlný prístup
k vášmu poštovému serveru (pozri
obrázok 6). Budete si môc nielen
Obr. 5 Prezeranie linuxového súborového
systému
prezrie obsah schránky, ale jednotlivé správy aj èíta, maza alebo jednoducho sahova na váš lokálny poèítaè. Kadá správa je uloená vo formáte eml a mono ju bez problémov
otvori programom Outlook Express.
Modul aktivujete kliknutím na ikonu
Network Neighborhood a dvojklikom
na poloku POP3-SMTP Connections.
V aktívnom paneli sa zobrazia poloky Quick connection (umoní vám
tzv. rýchle spojenie), Add connection
(pomocou tejto vo¾by môete vytvori spojenie; vyadovaný je názov spojenia, meno a heslo pre protokol POP3,
ako aj meno a heslo pre protokol
SMTP) a Edit connection (umoní vám
O
F
T
W
A
R
E
Obr. 6 Prezeranie obsahu poštovej schránky
editova nastavenia modulu). Po vytvorení spojenia vo¾bou Add connection tá pribudne do aktívneho panela ako adresár. V prípade, e nie je
novo vytvorená poloka vidite¾ná,
stlaète kombináciu klávesov CTRL +
R – Refresh. Aktuálnu verziu zásuvného modulu nájdete na stránke http:/
/www.acd-group.com/Softwaredevelop
ment/ POP3Plugin.
Registry v2.0 [registry.wfx], autor
Vitaliy Knyazev: Modul vám umoní
prezera/editova systémový register. Okrem toho môete pridáva nové poloky, resp. nepotrebné maza.
Modul sa v podstate snaí ponúknu
to, èo ponúka systémový nástroj
Regedit. Aktivujete ho kliknutím na
ikonu Network Neighborhood a dvojklikom na poloku Registry. Jednotlivé
poloky môete prezera pomocou klávesu [F3], [CTRL + Q] alebo jednoducho dvojklikom. Konkrétnu vetvu registraènej databázy vyexportujete
stlaèením klávesu [F5]. Modul podporuje aj prezeranie vzdialeného systémového registra (pozri obrázok 7).
Toto vám bude umonené po kliknutí
na poloku Connect network registry.
Vytvori nový záznam v systémovom
registri môete kliknutím na poloku Add Value- alebo pomocou klávesu [F7].
K editovaniu systémového registra
ešte malú poznámku: Akéko¾vek zmeny robte s rozvahou, pretoe vymazaním niektorých dôleitých k¾úèov
môete poškodi celý systém.
Serial v1.0 [sertransplg.wfx], autor
Christian Ghisler: Tento zásuvný
S
O
F
T
W
A
R
modul vám umoní pristupova cez
sériový port (RS232) na iný PC. Okrem
sériového portu (RS232) modul podporuje aj USB. Mono aj vïaka tomu
ho môete poui na prístup k zariadeniam PalmOS. Modul aktivujete
kliknutím na ikonu Network Neighborhood a dvojklikom na poloku Serial port. Otvorí sa okno, v ktorom si
musíte vybera PORT (COM1, COM2,
COM3, COM4, COM5, COM6, COM7,
COM8, USB [Palm], USBh [Handspring],
USBl [small blocks]) a SPEED (115200,
57600, 38400, 28800, 19200, 9600,
4800 a 2400). Po nastavení týchto
dvoch parametrov kliknete na tlaèidlo
CONNECT.
Obr. 7
Prezeranie systémového
REGISTRA Windows
Services v2.21 [Services.wfx], autor
Serge Kandakov: Modul vám umoní
zobrazi aktuálny zoznam beiacich
sluieb (angl. services) na vašom systéme (pozri obrázok 8). Ïalej, ak
máte práva, môete jednotlivé sluby
nastavova. To znamená, e môete
meni tzv. Startup type (Automatic,
Manual, Disabled) alebo Status (Running, Paused, Stopped). Okrem toho
mono daný servis aj vymaza zo systému. Modul aktivujete kliknutím na
ikonu Network Neighborhood a dvojklikom na poloku Services. Po dvojkliku na príslušný service sa otvorí
okno, v ktorom môete pohodlne realizova všetky spomínané operácie.
90
PC REVUE 4/2004
E
Obr. 9
Konfigurácia
LIST zásuvných
modulov
LISTER PLUGINS
Poslednú skupinu zásuvných modulov tvoria tzv. Lister Plugins. Mono
pomocou nich prezera špeciálne
typy súborov (pozri kláves F3); napríklad môete prezera programový
kód so zvýraznenou syntaxou (syntax
highlighting) a iné.
INŠTALÁCIA. Skôr ne zaènete inštalova list zásuvný modul, vytvorte
si (najlepšie v adresári, kde je nainštalovaný program Total Commander) podadresáre plugin\list. Do adresára list potom umiestnite všetky zásuvné moduly, ktoré chcete pouíva
(opä odporúèam pre kadý zásuvný
modul vytvori ïalší adresár – ak ich
èasom pribudne viac, budete ma v
nich aspoò poriadok). Zásuvné moduly tohto typu sú zakonèené príponou
wlx. Inštalácia prebieha takto: V menu vyberte poloku Configuration /
Options (Konfigurácia / Všeobecné nastavenie). Zobrazí sa vám okno, pomocou ktorého sa nastavuje program
Total Commander. My sa však zameriame na inštaláciu list zásuvných
modulov, take sa prepnite na záloku Edit/View a kliknite na tlaèidlo
Configure internal viewer. V okne s
názvom Configure Lister, ktoré sa
zobrazí, kliknite na tlaèidlo LS-Plugin.
Opä sa zobrazí okno (pozri obrázok
9), cez ktoré mono pridáva (tlaèidlo
Add), maza (tlaèidlo Remove) èi premenováva (tlaèidlo Rename) jednotlivé list zásuvné moduly. Pridaním
zásuvného modulu pomocou tlaèidla
Add a kliknutím na tlaèidlo OK sa
modul stáva aktívnym.
Baseview v1.2 [BaseView.wlx], autor
Roman Novostavsky: Dovolí vám zobrazi/upravi súbory dBase a FoxPro
files (*.dbf), editova/zobrazi MEMO polia, zobrazi, prípadne obnovi zmaza-
adresári \Program Files\Common
Files\Microsoft Shared\ TextConv.
Zásuvné moduly predstavujú
pre program Total Commander zaujímavé rozšírenie funkènosti. Ak radi
experimentujete, skúste si takýto modul naprogramova. Postupy, ako na to,
môete èerpa z opisu rozhrania, prípadne zo zásuvných modulov dodávaných so zdrojovým kódom. Na CD nájdete všetky opisované moduly, ako aj
aktuálnu verziu programu Total Commander. Ak máte záujem rozšíri program Total Commander o ïalšie zásuvné
moduly èi iné nástroje, urèite zamierte
na stránku http://totalcmd.nm.ru/. Nájdete tam preh¾adne triedený zoznam
modulov (i s monosou stiahnutia),
ktoré tu neboli spomenuté, resp. sú
úplnými novinkami.
Nová verzia programu Total Commander, oznaèená èíslom 6.01, prináša
prakticky iba opravy, ktoré boli zaznamenané do uvedenia tejto novej verzie.
Bolo opravených pribline 40 problémov, týkajúcich sa napríklad chybne
zobrazovaných farieb, obèasného nekorektného fungovania nových záloiek, boli odladené problémy s novo
vyuívanými regulárnymi výrazmi a odstránené náhodné pády celej aplikácie.
ZÁVER.
Obr. 8
Zobrazenie aktuálneho zoznamu
sluieb
né riadky, poskytuje flexibilné filtrovanie záznamov, umoòuje zobrazi informácie o štruktúre tabu¾ky, podporuje znaky ANSI a OEM a iné. Výhodou je,
e nepotrebujete dodatoèné kninice
(BDE, ODBC, ADO). Modul zatia¾ nepodporuje polia BLOB a súbory s indexmi
CDX.
FileInfo v1.9.1 [fileinfo.wlx], autor
François GANNIER: Zobrazí detailné
informácie o verzii a hlavièke súborov (MZ, NE, LE, LX a PE). Súbory typu
PE môu by buï programy, alebo
kninice.
OfficeView v1.0 [office.wlx], autor
Yuri Gershanov: Tento modul vám
umoní prezera súbory MS Word,
Excel, Write a iné, pre ktoré je v súbore office.ini definovaný konvertor.
Konvertory pre Word, Excel, Write a
HTML formáty získate po nainštalovaní balíka Office a môete ich nájs v
Peter Gašparoviè
S
Pinnacle Studio 9
Predchádzajúcu verziu tohto programu sme predstavili u v PC REVUE è.
3/2003. U vtedy sme konštatovali, e
sa vyznaèuje ve¾mi jednoduchým rozhraním, ktoré umoní postriha film
aj úplnému zaèiatoèníkovi. Výhradu
sme mali k tomu, e na slabšom poèítaèi pri renderovaní videa program
èasto spadol a to je pri strihaní videa
dos nepríjemné. Nová verzia tohto
programu prináša ïalšiu automatizáciu pri spracovaní filmu a poèas
testovania sa nám nestalo, e by
program pri renderovaní videa zhavaroval.
Program sa dodáva na jednom CD
médiu, k dispozícii bude aj jeho slovenská lokalizácia. Firma Pinnacle
ho bude dodáva k väèšine svojich produktov na grabovanie videa a zakúpi èi upgradova sa dá aj samostatne. Hneï po štarte programu sa spúša pripojenie na stránku výrobcu a
kontrola najnovšej verzie tohto programu. Po nainštalovaní programu sa
vám ponúkne ilustrovaný sprievod-
ca, ktorý vás prevedie celým procesom spracovania videa. Súèasou dodávky je aj vyše 200-stranová príruèka
na ovládanie.
Program pracuje v troch základných krokoch – grabovanie videa,
jeho editácia a vytvorenie výsledného
filmu. Týmto trom krokom potom
zodpovedajú aj tri záloky v hornej
èasti pouívate¾ského rozhrania.
Program pri svojej inštalácii do
operaèného systému zavádza ovládaèe pre väèšinu grabovacích kariet
od firmy Pinnacle (vrátane externých
s pripojením pomocou portu USB 2.0).
Spolupracova však môe s ¾ubovo¾ným grabovacím zariadením, resp.
portom FireWire. Rovnako môete pomocou Pinnacle Studio 9 spracova aj
v minulosti nagrabované video, ktoré
máte uschované napr. na pevnom disku. Pri grabovaní sa video rozde¾uje
na jednotlivé scény, aby sa výsledný
film dal ¾ahšie striha.
Najdôleitejšia a najzaujímavejšia
èas práce s programom je samotná
editácia videa. V tomto prípade môete poui strihanie v èasovej osi.
Pritom umiestòujete jednotlivé scény
do èasovej osi a okamite máte preh¾ad o dåke ich trvania a poradí scén.
Medzi uloené scény môete vloi
ïalšiu scénu alebo sa sem dá umiestni prechodový efekt. Súèasou balenia Pinnacle 9 je asi stovka prelínaèiek a 3D efektov. Nájdete tu napr. spomalenie alebo zrýchlenie prehrávania
videa. Do èasovej osi môete vloi aj
Hlavné pouívate¾ské okno Pinnacle Studio. V hornej èasti sú zobrazené 3 hlavné kroky
pri vytváraní filmu.
O
F
T
W
A
R
E
obrázky napr. vo formáte bmp, avi
alebo tif.
Pinnacle Studio 9 dokáe spolupracova aj s rozširovacími filtrami,
efektmi vo formáte VST (ide o plugin od firmy Steinberg). Ïalej máte k
dispozícii vynikajúci titulkovací nástroj TitleDeko, na rozdiel od minulosti sa vo výslednom filme pri titulkoch nezobrazujú nepríjemné trhania. Nová verzia prináša efekty zlepšenia scény, napr. automatickú korekciu farieb, stabilizáciu obrazu,
odstraòovaè šumu z analógovej videokamery alebo, naopak, prevod
filmu do podoby starého monochromatického filmu vrátane prieènych
pruhov, f¾akov a šumu. Pri spracovaní filmu je úplnou novinkou podpora
formátu 16:9.
Zlepšenie èi odšumenie pritom
existuje aj pre zvukový sprievod.
Pinnacle Studio 9 umoòuje spracova
hudbu z audio CD alebo súborov MP3.
Sprievodný zvuk sa dá vytvori aj pri
strihaní videa priamo v prostredí
videa. Dokonca pri konštruovaní
hudobného sprievodu môete uplatni efekt hudobnej sústavy 5.1, podporuje zaradenie ekvalizéra a ïalšie
efekty. Mimoriadne efektný je nástroj
Surround Mixer, pomocou ktorého
vytvoríte audioefekty vo virtuálnej
obývaèke.
Na záver dokáete prostriedkami
programu vytvori aj úvodné menu
filmu. Pouijete pri tom buï automatickú, alebo manuálnu tvorbu ponuky. Takto máte na zaèiatku filmu
monos vybra si presne tú èas, o
ktorú sa zaujímate.
Pri renderovaní výsledného videa
sa môete rozhodova o formáte výstupného súboru. V prostredí progra-
4/2004 PC REVUE
91
S
O
F
T
W
A
R
E
lógie Hyper-Threading v tejto verzii
strihacieho programu.
V celkovom hodnotení je Studio 9
program, ktorý na nás zapôsobil ve¾mi
dobre. Na jednej strate odstraòuje
chyby z minulosti (hlavne nestabilita)
a na druhej strane vychádza v ústrety
obèasným pouívate¾om. Za cie¾ si nekladie porazi profesionálne nástroje,
ako je napr. Adobe Premiere Pro alebo
Apple Final Cut Pro. Ako program v
cene pod 100 USD, urèený ako nástroj
na vyuitie pri grabovacích kartách, je
pod¾a nášho názoru ve¾mi vhodný.
Keby sme si mohli do budúcnosti
ela ïalšie zlepšenia, bola by to funkcia na k¾úèovanie videa, ïalej podpora formátu DivX/MPEG-4 a aj Digital
Dolby pre hudobný sprievod. Do bu-
Vkladanie hudobného sprievodu do vytváraného filmu
mu si vyberáte medzi formátom AVI,
MPEG-2 a DV. Studio 9 teraz podporuje aj monosti formátu Windows
Media 9. Ïalšie parametre potom
zoh¾adòujú formát výsledného videa
– prehrávanie na televízore, zdie¾anie videa na webovej stránke a pod.
Priamo z prostredia Pinnacle Studio
9 sa vytvorený film aj napa¾uje na
CD alebo DVD médium. Pokia¾ máte
grafickú alebo grabovaciu kartu s
videovýstupom, dá sa vytvorené video nahra napr. na videorekordér.
S týmto programom sme skúšali
postriha rôzne videonahrávky. Treba uzna, e editácia videa pomocou
tohto nástroja je ve¾mi intuitívna a
jednoduchá. Prostredie programu je
vytvorené tak, e na všetko vám vystaèí grafická orientácia v jednotlivých ikonách. Aby bolo spracovanie
videa ešte jednoduchšie, výrobca
teraz zaradil úplne novú funkciu,
ktorú nazýva SmartMovie. Znamená
to, e si vyberiete scény, ktoré chcete vidie vo výslednom filme. Ïalej si
vyberiete sprievodnú hudbu pre
film. Po splnení týchto dvoch krokov
môete cez menu naštartova funkciu SmartMovie. V pouívate¾skom
okne potom vyberiete titulky, ktoré
sa zobrazia na zaèiatku a na konci
filmu. Ïalej máte na výber pä štýlov
spracovania videa – jednoduché,
rýchle striedanie scén, pomalé/romantické usporiadania, bláznivý štýl
(scény a efekty sa striedajú vo vysokom tempe) a tzv. starý film. Vo
výsledku pouívate¾ získava postrihaný film, v ktorom sa striedajú
èasti pôvodných scén a rôzne prechodové efekty. Po zostavení filmu si
môete vybra iný štýl, prípadne
takto vytvorené efekty v jednom
kroku odstráni. Jednoducho je to taká funkcia na skúšanie, prièom
výsledok naozaj pôsobí celkom pro92
PC REVUE 4/2004
Nástroj Sound Mixer na vytváranie priestorových audioefektov
fesionálne aj pri menšom poète
záberov. Štýl videa je v kadom prípade zvolený tak, aby aj pôvodne
nudné dlhé zábery pôsobili zaujímavo a dynamicky.
Pri našom testovaní sme pouili
poèítaè s procesorom Intel Pentium 4
v reime HT. Na renderovanie filmu v
dåke jeden a pol hodiny vo formáte
MPEG-2 sme potrebovali menej ako
dve hodiny. To je oproti verzii Studio
8 skutoène významné zrýchlenie,
tam by táto operácia trvala podstatne
dlhšie. Toto zrýchlenie si vysvet¾ujeme hlavne plnou podporou techno-
TECHNICKÉ
Minimálne poiadavky na pouitie: Intel
Pentium alebo AMD Athlon 800 MHz alebo
výkonnejší (plne podporuje technológiu Intel
Hyper−Threading). Odporúèa sa procesor
s taktom minimálne 1,5 GHz. Ïalej je to
256 MB RAM (odporúèa sa 512 MB),
operaèný systém Microsoft Windows 98 SE,
dúcnosti by nezaškodila ani podpora
formátu OGG alebo MS Media Center
Edition DVR-MS.
Na našom trhu bude dostupná aj
èeská verzia tohto strihacieho programu. Slovenská sa zatia¾ neplánuje.
Hodnotenie:
☺ Zlepšená stabilita
☺ Nástroj SmartMovie
☺ Nové filtre na „èistenie“ videa a audia
Nepodporuje DivX/MPEG−4
Cena: 3090 Sk bez DPH/3677 Sk s DPH
Zapoièal: Konsigna SK
Ondrej Macko
PARAMETRE
Me, 2000 a XP (odporúèa sa Windows XP).
Grafická karta s podporou DirectX 9 (odporúèa
sa ATI Radeon alebo nVidia GeForce 2),
zvuková karta (odporúèa sa Creative Labs
Audigy), 500 MB vo¾ného priestoru na disku,
CD−ROM mechanika (odporúèa sa CD alebo
DVD napa¾ovaèka).
S
Caprice32 3.6.1
Hoci dnes svetu hier dominujú výkonné konzoly a grafické akcelerátory, stále ešte existuje pomerne ve¾ké
mnostvo ¾udí, ktorí nezabúdajú na
staré dobré 8-bitové „gamesy“. Dôkazom toho je nielen relatívne ve¾ký
poèet emulátorov 8-bitových poèítaèov, ale aj znaèné mnostvo internetových archívov s archaickým herným softvérom. Aj z ostrie¾aných poèítaèových veteránov však dnes „osembit“ vlastní naozaj u iba málokto a
prakticky jediným spôsobom, ako si
zahra staré hry, je emulátor. Moje
zaèiatky sa spájajú s mikropoèítaèom
Schneider Amstrad CPC 6128 Plus, a
tak som, prirodzene, pátral po emulátore tohto stroja. Natrafil som na
program Caprice32, ktorý vám v tejto
recenzii predstavíme.
Caprice sa v CPC kruhoch u oddávna povaoval za najkvalitnejší
emulátor modelov Amstrad CPC464,
CPC664, a CPC6128. Jeho problémom
však bolo, e pracoval iba pod DOSom a prevádzka pod Windows (najmä
Windows 2000) nebola vdy úplne
bezproblémová. Tento stav pretrvával a do konca roku 2001, keï bola
vydaná verzia pre Windows.
Keïe znaèka Schneider nebola
v našich konèinách príliš rozšírená,
dovolím si struène prezentova konfiguráciu Amstradu: procesor Z80
s frekvenciou 3,3 MHz, ve¾kos operaènej pamäte bola 128 KB, o zvuky sa
staral èip AY-3-8912 PSG. Záznamové
médium, ktoré mikropoèítaè pouíval, bolo pomerne exotické: 3" (slovom
trojpalcová) obojstranná disketa s
kapacitou od 338 do 356 KB.
DODÁVKA A INŠTALÁCIA. Inštalaèný súbor má iba nieèo vyše 380 KB.
Inštalácia je rýchla a bezproblémová.
SYSTÉMOVÉ POIADAVKY. Program potrebuje minimálne Pentium II
300 MHz, 32 MB RAM, Windows 98/Me/
2000/XP a DirectX 7. Emulátor mi bez
problémov beal na 1,8 GHz Pentiu s
512 MB RAM, iadne problémy sa nevyskytli ani v celoobrazovkovom reime.
PRÁCA S PROGRAMOM. Po spustení sa zobrazí známa štartovacia obrazovka Amstradu. Na rozdiel od
svojho konkurenta No$CPC však Caprice32 vyaduje aspoò základné znalosti operaèného systému CP/M, konkrétne príkazy RUN a CAT. Zatia¾ èo v
No$CPC spustí hru aj kadý zaèiatoèník, s Caprice32 to také jednoduché
nie je a bez nahliadnutia do dokumentácie to nezvládnete. Nie je to
však niè aké, staèí iba prostredníctvom klávesu F6 vloi disk (teda
otvori súbor DSK) a napísa príkaz
CAT, ktorý plní tú istú funkciu ako
príkaz DIR v MS DOS-e. Následne sa
zobrazí obsah disku, spustite¾né súbory majú koncovku BAS alebo BIN.
Potom u iba staèí napísa
RUN "nazov_suboru
Okrem spomenutého drobného
nedostatku je však ovládanie programu hraèkou. Hra môete zaèa prakticky okamite po inštalácii, ešte skôr
by som však odporúèal pohra sa s
nastaveniami zobrazenia (Tools >
Options > Video), v opaènom prípade spoznáte pravý význam anglického slovíèka interlaced. Našastie k
dispozícii sú a dva spôsoby korekcie
tohto pre oèi nepríjemného reimu:
Line doubling – hardware a Line
doubling – software. Inými slovami,
program „hluché“ riadky eliminuje v
prvom prípade hardvérovo a v druhom softvérovo. Hoci autor varuje, e
v prvom prípade môu v závislosti od
typu pouitej grafickej karty nasta
problémy, nepovaujem jeho obavy
za opodstatnené, ani obyèajná SiS 650
nemala so zobrazovaním nijaké akosti.
V Caprice32 nechýba ani pre emulátory dnes u obligátna funkcia Load/
Save snapshot. ia¾, súbory snapshot
nie sú kompatibilné s inými emulátormi, take hry uloené napríklad
prostredníctvom No$CPC v Caprice32
neotvoríte.
Ve¾kos okna emulátora síce nemono meni, tento zdanlivý nedostatok je však bohato kompenzovaný
celoobrazovkovým reimom. K dispozícii sú rozlíšenia od 640 × 480 v 8bitovej farebnej håbke a do 1024 ×
768 v 16-bitovej farebnej håbke. Samozrejme, pouívate¾a to zvádza na
výber èo najvyššieho rozlíšenia, znalci emulátorov však vedia, e lepšie je
poui menšie rozlíšenie, pretoe potom bude obraz väèší. K ïalším mo-
nostiam nastavenia zobrazenia patrí
farebnos (farebný alebo zelený monochromatický reim) a aj nastavenie
intenzity obrazu.
Ostatné nastavenia sú len doplnkové a viac-menej závisia od hardvérových poiadaviek konkrétnej hry.
Je tu napríklad monos nastavi si
rozloenie klávesnice, nakonfigurova dodatoèné pamäové moduly èi
kapacitu disketových jednotiek. Ak sa
vyskytnú problémy s kompatibilitou,
oplatí sa vyskúša nastavi iný CPC
model, prípadne sa ešte oplatí zmeni
ve¾kos RAM. Zaujímavá je monos
zrýchli èi spomali emuláciu, ale tú v
praxi nevyuijete ve¾mi èasto. Ja som
však úèinky tejto funkcie predsa len
vyskúšal v nádeji, e sa mi podarí
urýchli naèítanie hry. Parameter CPC
Speed som nastavil na 300 %, na moje prekvapenie sa oèakávané zrýchlenie nekonalo. Napríklad No$CPC je na
tom v tomto oh¾ade podstatne lepšie,
pretoe si spomenutý proces automaticky optimalizuje, a teda pouívate¾
nie je nútený nieko¾ko sekúnd civie
na nápis LOADING.
Caprice32 obsahuje okrem iného aj
vstavaný debugger. Na prvý poh¾ad
sa mono zdá, e takýto nástroj je
absolútne nepotrebný, pre istú skupinu pouívate¾ov, do ktorej patrím aj
ja, však môe by neocenite¾ným pomocníkom. Staré hry typu Ye Wizard
Lair sú toti pekelne aké a dohra
ich by zaneprázdneným ¾uïom trvalo
celé týdne. Tento problém som vyriešil hrubou silou – hru som pomocou skvelého No$CPC debuggera
crackol, v dôsledku èoho neubúdajú
ivoty a hra sa dá hra donekoneèna.
ia¾, Caprice32 debugger má len
tie najzákladnejšie funkcie a so sofistikovaným debuggerom, ktorý je súèasou emulátora No$CPC, ho nemono ani len porovnáva. Pouívate¾ vidí iba práve vykonávanú in-
O
F
T
W
A
R
E
štrukciu, zásobník, registre – a niè
viac. Èo je ešte horšie, debugger sa
nespomína ani nikde v dokumentácii.
V rámci testovania emulátora som
skúšal hry Ye Wizard Lair, Contraption, Knight Lore a Attack of the
Killer Tomatoes. Keïe som ich pred
mnohými rokmi „drvil“ na Amstrade,
môem zodpovedne vyhlási, e emulácia obrazu i zvuku je na ve¾mi dobrej úrovni. Oplatí sa tie spomenú,
e Caprice32 si poradil aj s hrou Kettle,
ktorá pod No$CPC 1.8 nefungovala.
ZÁVER. Caprice32, ktorý bol dlhé roky dostupný iba vo verzii pre MS DOS,
potvrdil svoje kvality aj v prostredí
Windows. Vstavaný debugger síce za
ve¾a nestojí, predpokladám však, e
väèšine potenciálnych pouívate¾ov
to prekáa nebude. Vïaka kvalitnej
emulácii zvuku, stabilite programu a
monosti zobrazenia na celú obrazovku si priaznivci „osembitov“ budú
pripada takmer ako za starých èias.
Hodnotenie:
☺ Celoobrazovkový reim
☺ Rýchlos a kvalita emulácie
Debugger
Cena: Freeware
Download: www.caprice32.cybercube.com
Ivan Zernovác ml.
4/2004 PC REVUE
93
S
O
F
T
W
A
R
E
Microsoft Office Project Professional 2003
Tento softvér je urèený pre manaérov riadiacich tímy pracovníkov,
ktorí majú prístup k internetu. Pouíva sa spolu so serverom Microsoft Office Project Server 2003.
Jednotliví pracovníci v tíme potrebujú len licenciu na klientsky prístup
z webu. K informáciám o naplánovanom projekte sa môu dosta aj bez
toho, aby mali nainštalovaný skutoèný program Microsoft Project
2003. V novej verzii môu takíto
pouívatelia posiela správy o stave
rozpracovaných úloh, prípadne hlá-
94
PC REVUE 4/2004
si ukonèenie èinnosti, vytvára
nové úlohy a delegova ich plnenie
na iných kolegov.
Základom plánovania projektov sú
aj vo verzii Project Professional Ganttove diagramy. Tie grafickým spôsobom
opisujú etapy plnenia projektu. V rámci nich sa definujú hranièné body
(mí¾niky), ku kadej úlohe mono
definova zdroje (¾udské, materiálové,
priestorové) a stav plnenia. Vo verzii
2003 k tomu pribúda monos navrhovania a potvrdzovania vyuite¾nosti zdrojov, edícia Professional
podporuje riadenie zdrojov pre celú
organizáciu.
V rámci riadenia projektov teraz
existuje monos výmeny dokumentov, a to aj s uschovávaním ich jednotlivých verzií. S vyuitím servera
SharePoint sa na výmene dokumentov môu zúèastòova aj pracovníci
len s webovým prístupom k projektu. Aj pre takýchto pouívate¾ov
existuje monos rezervovania dokumentu pre zmeny, take nehrozí
problém pri súèasných zmenách
dokumentu viacerými pouívate¾mi.
Project 2003 je teraz plne integrova-
ný aj do balíka kancelárskych aplikácií Office 2003. Naplánované termíny a úlohy v projektoch sa premietajú do aplikácie Outlook 2003. Obrázky spojené s vyhodnocovaním
projektu sa pomocou zlepšeného
sprievodcu dajú umiestòova napr.
do aplikácií Microsoft Word, PowerPoint alebo Visio.
Na testovanie sme mali k dispozícii
èeskú verziu tohto programu, v èeskom jazyku je k dispozícii aj štandardná edícia programu Project 2003,
ako i samotný server pre tento nástroj. Znamená to, e ho môu vyuíva aj pouívatelia bez hlbšej znalosti angliètiny.
V celkovom hodnotení je Project
Professional 2003 nástroj na riešenie
celej mnoiny projektov s ve¾kým
poètom zamestnancov. Manaér pomocou neho analyzuje riziká plnenia
projektu, stanovuje prioritu vyuívania zdrojov a nasadenie pracovníkov
na jednotlivé úlohy. Tí, èo pracujú na
projekte, môu aktívne vstupova do
jeho riadenia, zasiela spätnú väzbu, dokumenty a informácie o plnení projektu aj vtedy, ak sú na mies-
tach bez nainštalovaného programu
Project. V podstate postaèuje ¾ubovo¾ný poèítaè s prístupom na internet a internetový prehliadaè Internet Explorer 5.5 a vyšší. Na takúto
èinnos však organizácia musí by
vybavená nielen nástrojom Projekt
Professional 2003, ale aj serverom
Project Server. Na úplné vyuitie
zdie¾ania súborov a jednotlivých verzií musí by navyše nainštalovaný
server Microsoft Windows Server
2003 a balík kancelárskych aplikácií
Microsoft Office 2003.
V celkovom hodnotení je Project
2003 nástroj, ktorý je èasou informaèného systému podniku. Umoòuje nielen lepšie plánovanie projektu,
správu prostriedkov a je aj nástrojom
na prezentáciu výsledkov. Na stránke
výrobku existuje aj jeho testovacia
verzia.
Cena: 34 020 Sk bez DPH/40 698 Sk s DPH
Zapoièal: Microsoft Slovakia
Peter Šurka
Microsoft MapPoint 2004 Standard Edition
Ide o program, ktorý nadväzuje na
sériu nástrojov na h¾adanie optimálnej cesty z jedného miesta na druhé
(predtým vydávanú pod oznaèením
AutoRoute). MapPoint však prináša
nové funkcie a umoòuje zobrazovanie obchodných údajov s vyuitím
geografickej reprezentácie. Ide hlavne o prípady, keï je potrebné zobrazi napr. výsledky predaja nejakého
produktu pod¾a regiónov. V tomto
prípade poskytnete pre MapPoint
zdrojový súbor s názvami regiónov
a výsledkami predaja produktov a MapPoint ich zobrazí v poadovanej forme. Na výber máte napr. zobrazenie
v podobe malých ståpcových grafov,
farebné prechody s vyznaèením regiónov s dobrým a zlým predajom,
zobrazenie s vyuitím kruhov s rozlièným polomerom a pod. MapPoint
2004 je tak teraz skôr biznis nástrojom na analýzu úspešnosti nejakého
produktu alebo sluby.
Pôvodná funkcia h¾adania trasy
z jedného miesta na druhé pritom
v programe ostala zachovaná. V prostredí programu zadávate miesto
štartu, cie¾a a poadované miesta
prejazdu. Program na základe týchto
informácií nájde pod¾a neho opti-
málnu cestu a tú zobrazí v mape.
K dispozícii máte aj itinerár a podporu systému GPS (satelitná navigácia). Mapy aj s vyh¾adanom cestou si
môete prenies aj do vreckového poèítaèa s operaèným systémom Microsoft Pocket PC.
Oproti predošlej verzii (MapPoint
2002) je tá nová viac prispôsobená
monostiam balíka Microsoft Office
2003 a s ostatnými aplikáciami je
viac integrovaná. Existuje napr. špecializovaný sprievodca, ktorý slúi
na prepojenie dát v Exceli s ich geografickým zobrazením v programe
MapPoint. Podobne bez problémov
Verzia programu, ktorú sme mali
k dispozícii na recenziu, mala oznaèenie European Maps. Znamená to,
e podrobná databáza ciest bola
k dispozícii len pre Európu – spolu
4,2 milióna kilometrov ciest. Pre
ostatný svet bola súèasou programu databáza miest. Na naše prekvapenie Európa sa pod¾a tvorcov MapPointu zaèína Portugalskom a konèí
východnými hranicami Nemecka a
Rakúska. Tušíte správne – krajiny,
ktoré do EÚ vstupujú v máji, zatia¾
v tejto edícii programu nie sú plne
podporované. Platí to aj o Slovensku, a tak MapPoint nedokáe napr.
Pouívate¾ské rozhranie programu so zobrazením poboèiek virtuálnej firmy
funguje umiestòovanie máp do dokumentu vo Worde, tabu¾ky v Exceli
alebo prezentácie v PowerPointe.
Keïe verzia 2004 plne podporuje
formát XML, dajú sa mapy a vyh¾adávacie sluby prenáša aj do ïalších
aplikácií.
urèi optimálnu cestu z Bratislavy do
Košíc.
Program sa dodáva na dvoch CD
médiách, inštalácia nevyaduje iadne sériové èíslo a plnohodnotné pouívanie nevyaduje aktiváciu. Druhé CD (s oznaèením European Maps)
však musí by stále v mechanike.
Cena: asi 15 000 Sk bez DPH/17 850 Sk s DPH
Zapoièal: Microsoft Slovakia
Ondrej Macko
TECHNICKÉ
PARAMETRE
Podmienky na pouitie: PC s procesorom
Pentium II (odporúèa sa Pentium III), 64 MB
RAM (odporúèa sa 256 MB), operaèný systém
Microsoft Windows 98/Me/NT/2000/XP, 1,1
GB vo¾ného priestoru na úplnú inštaláciu,
CD−ROM mechanika, myš. Podporuje GPS
pracujúce s podporou NMEA 2.0.
S
O
F
T
W
A
R
E
KOMENTÁR:
Corel Draw Graphics Suite 12
Hoci je pravda, e v grafickom svete
nebol nový balík nástrojov oèakávaný tak túobne ako konkurenèné produkty, predsa len vzbudil rozruch.
Ide najmä o masívnu proklamáciu, ktorá s¾ubuje poloviènú úsporu pri práci
s týmto grafickým balíkom.
INŠTALÁCIA. Grafický balík Corel
Draw Graphics Suite 12 sa dodáva na
štyroch CD, netreba sa však obáva
siahodlhej inštalácie vzh¾adom na to,
e programové inštalácie sa vykonávajú len z prvého CD. Na ïalších CD
sa nachádzajú kliparty, fotografie a
lekcie práce s programami grafického balíka. Na prvom CD nájdete ešte
nieko¾ko stoviek fontov (spolu takmer tisíc). V škatuli sa okrem toho
nachádza aj tuèný manuál a kniha s
náh¾admi klipartov, fontov a fotografií. Úplná inštalácia všetkých programov balíka si z miesta na disku uhryzne nieèo vyše 300 megabajtov, èo nie
u ve¾ké zmeny nebada – prostredie
na prvý poh¾ad neprekvapí nièím
novým. Po krátkom pátraní sme na
paneli nástrojov našli novú ikonu,
predstavujúcu nástroj Smart Draw,
ktorý je pod¾a predstavite¾ov Corelu
jedným z nosných prvkov zvyšovania
produktivity práce v novom Draw.
V praxi ide o funkciu, ktorá dokáe
pod¾a vášho náèrtku urèi, o aký tvar
malo ís a aké rozmery ste mu hodlali prideli. Rozoznáva dokáe základné tvary, ako napríklad štvorce, kruhy, elipsy, šípky a podobne. Takáto
vymoenos asi najviac pomôe pouívate¾om, ktorí pri práci v Corel
Draw pouívajú výhradne myš. V parametrovej lište mono nastavi úroveò citlivosti a vyhladzovania. S takýmto nástrojom sme však nemohli
by celkom spokojní vzh¾adom na fakt,
e k dokonalému odhaleniu našich
zámerov tejto funkcii nieèo chýba.
Dynamic Guides grafikom ušetrí prácu s tvorením doèasných vodiacich liniek – vytvára
a odstraòuje ich toti automaticky
je ve¾a, ak si uvedomíte, e ide o
miesto pre komplexný grafický balík.
NOVINKY A SKÚSENOSTI. Ešte pred
prvým spustením pouívate¾a pravdepodobne zaujmú nové ikony. Tie
sú úplne odlišné od tých, ktoré reprezentovali Corel Draw vo verzii 11. Po
spustení pracovného prostredia však
96
PC REVUE 4/2004
Èasto sa tak stávalo, e úprava vygenerovaného tvaru trvala dlhšie, ako
keby sme ho nakreslili zauívaným
spôsobom. Po prvotných neúspechoch
s kreslením tvarov myšou sme presedlali na tablet, ktorý vie by presnejší,
ale poadovaný výsledok – viac správne odhadnutých tvarov – sa nedosta-
COREL DRAW 12 – koniec legendárnej série?
Corel Draw, program, ktorý bol v minulosti horúcim kandidátom na titul
legenda grafického sveta, sa pomaly, ale isto musí usilova o záchranu svojho
dobrého mena medzi profesionálmi. Zatia¾ èo v nieko¾kých posledných verziách došlo k markantným zmenám, z ktorých niektoré grafici oèakávali u
dlhé roky, iné novinky z poslednej verzie akoby ani neboli venované grafikom.
Pozíciou Corel Draw, niekdajšieho nekorunovaného krá¾a vektorovej grafiky
pre PC, otriasol najmä príchod Macromedia FreeHandu a Illustratora, pôvodne urèeného pre platformu Mac, na platformu PC. Funkènosti programu
neprospela ani obchodná politika spoloènosti. Vývojári z Corelu akoby sa
teraz snaili priblíi Draw èo najširším masám, èo môe spôsobi po¾avenie
záujmu grafikov o tento program. Corel si, pochopite¾ne, v snahe preda èo
najviac kópií svojich grafických programov necháva otvorené zadné dvierka v
podobe rýchlej transformácie Corel Draw na pouívate¾sky jednoduchý grafický program. Pokia¾ ide o funkcie, celý grafický svet sa s novým balíkom
Graphics Suite doèkal nieko¾kých prekvapení.
Zopár naozaj uitoèných noviniek iví okrem samotného Draw aj vektorový animaèný program R.A.V.E., ktorý funguje v podstate ako zásuvný modul
pre Draw a nemono ho nainštalova osobitne, pretoe vyuíva programové
jadro Draw. Väèšina prevratných pokusov, ktoré Corel na tomto balíku testuje od verzie desa, robia z nových distribúcií skôr domáci grafický balík ako
profesionálny grafický nástroj. Dokedy takto Corel vydrí tlak konkurencie, to
ukáe èas. Závisí to od trpezlivosti profesionálnej grafickej obce a jej ochoty
podporova Corel kúpou jeho grafických programov.
vil. Napriek tomu je tento nástroj relatívne dobre pouite¾ný, pred reálnym
pouívaním je však potrebný krátky
zácvik.
Ove¾a lepšie zvládnuté a vyuite¾nejšie sú nové funkcie aktívneho
pomocníka pri kreslení. Ten pomáha
najmä v prípade, e chcete nakresli
objekt, ktorý sa dotýka iného objektu
buï priamo v rohu, strede, alebo iba
jeho obrysu. Táto funkcia toti informuje o tom, v ktorom bode objektu sa
nachádzate (roh, obrys, stred...). Vïaka
tejto funkcii teraz do rohu èi stredu trafíte vdy. Táto funkcia je ozajstná
pomôcka aj pre profesionálnych grafikov, ktorí s Corel Draw pracujú denne
– dokáe toti ušetri èas potrebný na
korekciu v prípade, e pri kreslení
netrafíte presne tam, kam by ste chceli. S touto funkciou súvisí aj ïalšia
pomôcka šetriaca èas. Sú to dynamické
vodiace linky (Dynamic Guides), ktoré
v prípade, e máte túto funkciu zapnutú, nahrádzajú doèasné vodiace linky,
ktoré si pri kreslení v Corel Draw grafici èasto vytvárajú. V tomto prípade sa
tieto vodiace linky zjavujú samy a opä
trochu u¾ahèujú kreslenie. Grafikovi
zároveò táto funkcia podáva informáciu o vzdialenosti od zaèiatoèného
bodu. Táto funkcia je, samozrejme, prispôsobite¾ná poiadavkám pouívate¾a, take sa netreba obáva toho, e
vám ponúkne iba napevno urèené hodnoty.
Zdokonalením prešla aj funkcia
kvapkadla (Eyedropper tool), ktorá
teraz okrem farby dokáe „nasáva“
aj vlastnosti objektov a ich efekty, v
prípade farieb ich dokáe kopírova
aj mimo okna Corel Draw. Podstatnými zmenami prešli textové funkcie
Corel Draw. Kto u niekedy pouíval
tento grafický program, vie, e práca
s textom tam nikdy nebola ve¾mi pohodlná. Navyše niekedy mal program
problémy s diakritikou aj v prípadoch, e pouívaný font bol stredoeurópsky. V novej verzii je okrem
niektorých grafických funkcií súvisiacich s textom aj zlepšenie v podobe
podpory štandardu Unicode. To umoòuje poui v jednom dokumente a
65 000 rozlièných znakov. Okrem
iného to umoòuje ma nainštalovaných viac jazykov v systéme, plynule
medzi nimi prepína a pouíva ich v
dokumentoch. Mono tak napríklad
pracova aj s textami v „exotických“
jazykoch, ako je gréètina èi japonèina.
Zmenou prešiel aj paletový nástroj Kninica, ktorý bol nahradený
podobným nástrojom Symbol manager. Tu sa ukladajú grafické prvky,
ktoré sa èasto pouívajú v projekte.
Importovacie a exportovacie funkcie odjakiva patrili k tým silnejším
stránkam tohto grafického balíka –
tie boli posilnené a zlepšené aj v tejto verzii.
OSTATNÉ SÚÈASTI BALÍKA. V minulosti Corel k svojim grafickým produktom priba¾oval aj rôzne podaplikácie, ako napr. Corel Texture, èo bol
program na tvorbu textúr, a mnostvo iných. Od verzie 10 sú však s
grafickým balíkom Draw distribu-
Test funkcie Smart Draw – na¾avo je vdy tvar nakreslený vo¾nou rukou, napravo odhad
Smart Draw
Corel R.A.V.E. – program, ktorý sa neteší takému úspechu, ako by Corel èakal, sa distribuuje
u vo svojej tretej verzii
ované len dva ahúne – bitmapový
editor Corel Photo-Paint a Corel
R.A.V.E., èo je vektorový animaèný
program v štýle Macromedia Flash.
Zachovaných zostalo aj zopár utilitiek, medzi ktorými nechýbajú Bitstream Font Navigator (prehliadaè
fontov) èi Corel Capture (program na
snímanie obsahu obrazovky). PhotoPaint aj R.A.V.E. majú ovládanie a
pouívate¾ské rozhranie podobné
Draw, èo u¾ahèuje ich pouívanie. Od
predošlej verzie tieto dva programy
neprešli nejakými markantnými zmenami. Vo Photo-Painte pribudol nástroj
na úpravu poškodených obrázkov, to
je však jediný vo¾ným okom vidite¾ný
rozdiel oproti predchádzajúcim verziám. Bohuia¾, v prípade Photo-Paintu
bada rezignáciu Corelu na vydávanie
tohto programu ako samostatnej distribúcie. Na rozdiel od Photoshopu sa
tak Photo-Paint stavia do pozície bitmapového editora pre domácnosti.
Vektorový animaèný program Corel R.A.V.E. bol pridaný do balíkov
Corel Draw od verzie 10 a bol odpoveïou na sklamanie grafikov z podpory Corelu pre webovú grafiku.
R.A.V.E. umoòuje vytváranie Flash
animácií. V novej verzii prináša v podstate to, èo samotný Corel Draw –
funkciu Smart Drawing, podporu
Unicode štandardu... Bohuia¾, iadny
významný pokrok v oblasti rozvoja
programu alebo snahy pripravi ho na
samostatnú distribúciu tu podobne
ako v prípade Photo-Paintu nebada.
Grafický balík Corel Draw Graphics
Suite 12 v nás zanechal rozpaèité pocity. Protiváhou uitoèných zlepšení v
profesionálnom Corel Draw sú doplnkové programy Photo-Paint a R.A.V.E.,
ktoré svojím zameraním a funkciami
oslovia najmä domácich pouívate¾ov.
Proklamáciu poloviènej úspory èasu,
prezentovanú predstavite¾mi Corelu,
treba bra s rezervou – nie všetky
zlepšenia sú reálne pouite¾né, k menšej úspore èasu však implementáciou
nových funkcií dochádza.
Hodnotenie:
☺ Nové funkcie v Corel Draw (Dynamic
Guides)
☺/ Orientácia niektorých funkcií skôr
na domácich pouívate¾ov
Cena: 18 180 Sk bez DPH/21 643 Sk s DPH
Zapoièal: SWS Software distribution
Matúš Valter
TECHNICKÉ
PARAMETRE
Systémové poiadavky:
Procesor: Intel Pentium II 200 MHz alebo
výkonovo ekvivalentný procesor
Operaèná pamä: aspoò 128 MB RAM
(odporúèa sa 256 MB)
Priestor na disku: minimálne 250 MB
Operaèný systém: Microsoft Windows
2000/XP
Rozlíšenie: aspoò 1024 × 768
Iné poiadavky: CD−ROM mechanika, myš
alebo tablet
S
O
F
T
W
A
R
E
o nie ve¾mi podarenej stratégii
Gangsters a, naopak, znaène vydarenej Mafii z dielne èeských Illusion Softworks prichádza ïalšia hra, ktorá sa snaí ai z prostredia mafiánskych bitiek proti FBI v období 30. rokov,
keï Ameriku suuje nezmyselné nariadenie o prohibícii. A tak si nieko¾ko èerstvo
prisahovaných Talianov povie, e by z prohibície mohli nieèo vyai. Následne je v rozpätí
nieko¾kých rokov Amerika doslova zaplavená organizovaným zloèinom v spojení s èiernym trhom s
liehovinami. Nezákonne pálený alkohol sa stáva obchodným artiklom èíslo jeden a o vyschnuté hrdlo
zákazníka sa postupne rozpútavajú èoraz intenzívnejšie a krvavejšie boje. Obzvláš drsným bojiskom
sa stáva mesto Chicago, ovládané kriminálnikom,
vrahom a priekupníkom Al Caponem, ktorý postupom èasu preberá moc nad väèšinou verejných inštitúcii, ako sú noviny èi polícia.
Podobne ako aj predošlé úspešné tituly Desperados a Robin Hood: Legenda Sherwoodu, pochádzajúce z dielne Spellbound Interactive, aj ich novinka sa radí do ánru taktických stratégií. Toto
zaradenie je však ve¾mi povrchné a hocikoho môe od tejto hry ¾ahko odradi. Preèo? To sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.
Pretoe ijeme v politicky korektnej ére, môete si zahra nielen za oficiálnu policajnú zloku,
ale môete si vyskúša aj poh¾ad z druhej strany,
P
98
PC REVUE 4/2004
ktorá má na vec diametrálne odlišný názor. Kampane sú teda dve a oproti klonovaným scenárom,
takým typickým pre real-time stratégie, predstavujú skôr dve samostatné hry. Keïe sa mesto
hemí zloèinom, oblastný prokurátor dáva dokopy oddiel chlapov z FBI, ktorí majú jedinú „primitívnu“ úlohu – nastoli v meste opä poriadok a
bezpeènos. Ich kapitánom sa stáva perspektívny
vyšetrovate¾ Edward Nash, ktorý sa postupom èasu stane obrovským tàòom v oku dona Falconeho.
Pred zaèatím misie si vyberiete tím pozostávajúci
maximálne z piatich èlenov, vyzbrojíte ich patrièným arzenálom a hurá do akcie. Keïe však stojíte na strane zákona, nemôete si dovoli strie¾a
len tak na hocikoho, ale krvavý kúpe¾ predchádza
proces vyšetrovania. Tento proces pozostáva z vy-
S
poèúvania zloèincov, ktorí sú dostatoène ochotní
spolupracova. Svedkovia následne oznaèia gangstrov, ktorí sa rozhodli ís cestou zloèinu, a a po
zobrazení symbolu pút nad ich hlavami mono
tieto kriminálne ivly zatknú. Odkrág¾ova môete gangstrov jedine v prípade, e budú odmieta
dobrovo¾né nasadenie eliezok. Ak toto pravidlo
porušíte a náboje vášho nalešteného koltu 1911
poputujú do alúdka nesprávnej osoby, do vášho
záznamu pribudne varovanie. Ak vykonáte urèitý
poèet týchto prehreškov proti zákonu, FBI sa s
vami nebude pipla a rovno vás pošle do väzenia.
Misie za „Untouchables“ (FBI) sa zameriavajú predovšetkým na likvidáciu mafiánov, chránenie dôleitých osôb, h¾adanie nelegálneho alkoholu a iné
úlohy spojené s nasto¾ovaním poriadku.
V rámci kampane mafiánov sa vám pod ruku
dostáva elegantný zabijak, v prvých verziách historicky doloený Frank Nitti, tentoraz premenovaný na Jacka Berettu, ktorého úlohou je pomôc
kmotrovi Falconovi získa kontrolu nad celým
mestom – a to všetkými dostupnými prostriedkami. Na to však nestaèí len riadne podpláca a korumpova politikov, políciu, kardinálnym problémom je existencia konkurenèného gangu, vedeného Hankom O' Neilom. A tak skupina masových
vrahov, po zuby ozbrojená svetoznámymi thompsonmi, brokovnicami a granátmi, bude èasto vyráa do boja, aby z èlenov O' Nielovho gangu urobila zmes krvavej beztvarej hmoty z mäsa a kostí,
ochutenej dávkou olova. Masakrovanie nevinných
obetí zo strany gangstrov však má takisto obmedzenia a èasto existuje aj iná alternatíva ne umlèanie svedkov ich popravou. Prive¾a tuhých toti
presvedèí ostatných obèanov, aby sa priklonili na
stranu polície, a tak sa èasto uchýlite k menej
drastickým metódam, ako je presviedèanie alebo
podplácanie. Za stranu mafiánov sa budete zaobera mnostvom rôznorodých úloh – od likvidácie
nepohodlných osôb cez podplácanie prokurátorov
a po h¾adanie ukrytého protizákonného ch¾astu.
Pomaly sa dostávame k novinkám, ktoré náramne zvyšujú hrate¾nos a menia u raz zabehnutý štýl, nastolený kvalitnými hrami ako Commandos èi Desperados. Kadá postava, ktorú si
pred zaèatím misie do svojho tímu vyberiete, je
bez akýchko¾vek špeciálnych akcií (napr. v Commandos to bol šofér, sniper, potápaè... skrátka,
kadý charakter mohol robi len urèité èinnosti,
ktoré boli spojené s jeho špecializáciou). Spolubojovníci s hlavnou postavou majú pä charakteristík, ktoré si môu postupne zlepšova. Ide o
stre¾bu, boj na blízko, ovládanie vrhacích zbraní,
prvej pomoci a niektorí získajú aj charizmu potrebnú na podplácanie, resp. vypoèúvanie postáv.
Územie mesta tvorcovia rozdelili na nieko¾ko
zón a práve o kontrolu nad nimi budete urputne
bojova. Kadý obvod je daný urèitou úlohou, po
ktorej splnení budete môc èerpa výhody z budov
a inštitúcií, ktoré doò spadajú. A tak vám zbrojnice rozšíria arzenál, sídlo miestnych novín vám
zvýši popularitu u obyvate¾ov a v baroch, resp. policajných staniciach nájdete ïalšie posily v podobe
nových regrútov.
Hra má taktickú a strategickú èas. Zatia¾ èo
v strategickej kampani postupne obsadzujete jednotlivé mestské štvrte, jadrom taktickej èasti sú
dobrodruno-akèné príbehy. Oproti Commandos
vás hra zavalí mnostvom adventúrových problémov, prièom nejde len o to, niekam sa dosta, ale
na ceste k úspechu treba vedie, koho vyspoveda,
kde nájs zodpovedajúce k¾úèe èi alternatívnu cestu do hermeticky uzavretých miestností. Adventúrových prvkov si uijete hlavne v kampani za
policajtov, pretoe ako dobre viete, gangstri najprv strie¾ajú a a potom sa pýtajú. Ïalšou špecialitou je monos zapnutia si spomalenia èasu.
V prípade, e sa strhne boj, môete si èas v pohode spomali, spreh¾adni si tak súboj a naplánova
ïalšie kroky, èím èiastoène predídete masakru
vašich postáv. Táto monos sa mi však zdá vcelku zbytoèná. K zbytoènosti tohto efektu znaène
prispieva slabá AI nepriate¾ov, ktorí sú èisté gumy,
a kým vás zbadajú a vykonajú urèitú akciu (napr.
èo i len pohyb), stihnete si urobi kávièku, nauèíte
sa po hebrejsky a k tomu ešte zostrelíte lietadlo.
Situácia sa èiastoène zlepší nastavením vyššej obanosti, keï u pri boji proti viacerým nepriate¾om môete ma mierne problémy. Odporúèam
na ¾ahších obanostiach hra Chicago 1930 hlavne adventuristom a menej takticky zaloeným
hráèom, ktorí si chcú vychutna atmosféru. Pre
tých, ktorí prešli Desperados a Commandos ¾avou zadnou, odporúèam ihneï zapnú najvyššiu
obanos.
Z grafického h¾adiska ide o poctivú ruènú prácu
a Chicago 1930 dokazuje, e 2D rozmer má ešte
stále èo poveda. Prostredie svojou detailnosou
vyráa dych a je hotovou pastvou pre oèi. Škoda
NOVINKY
LucasArts šokoval celý svet správou o zasta−
vení vývoja oèakávanej adventúry Sam&Max:
Freelance Police. Pod¾a Mikea Nelsona (Gene−
ral Manager a Vicepresident of Finance and Opera−
tions) sa tak firma rozhodla po dôkladnom pre−
skúmaní terajšieho trhu: „Teraz nie je ten správ−
ny èas na vydanie adventúry pre platformu PC!“
Sam&Max 2 postihol rovnaký osud ako pokra−
èovanie Full Throttle, ktoré bolo úplne zrušené.
Je tu ešte malý plamienok nádeje, e sa vývoj
opä rozbehne, jedno je však isté, LucasArts
momentálne nemá v portfóliu iadnu pripravova−
nú adventúru pre akúko¾vek platformu. eby sa
LucasArts rozhodli skonèi s produkciou adven−
túr, ktoré prakticky preslávili celú firmu? Nové
dobrodrustvá Sama a Maxa sa mali objavi pod−
¾a posledného termínu uvedenia u toto leto.
Z¾akli sa autori prichádzajúceho pokraèovania
Syberie? Krátko po zverejnení tejto správy sa
zdvihla vlna odporu, na mnohých internetových
magazínoch sa rozbehli petície a fanúšikovia
zaèali zaplavova LucasArts prosbami, ale aj vy−
hrákami, v ktorých iadajú tvorcov o opätovné
zaradenie Sam&Max: Freelance Police do pro−
dukcie. Tento „neuváený“ krok firmy, ktorá udá−
vala smer vývoja adventúr, je ostro sledovaný
médiami, kadý oèakáva oficiálne stanovisko
LucasArts. Doèkáme sa ho vôbec?
Prepojenie hier a filmov je èoraz intenzívnej−
šie, hry vznikajú na motívy filmov a naopak. Jed−
nou z najväèších producentských spoloèností,
zaoberajúcich sa hlavne výrobou filmov inšpiro−
vaných úspešnými hrami, je Boll KG v èele s re−
O
F
T
W
A
R
E
len, e tých lokácií je len osem (pod¾a rozdelenia
mesta na štvrte), a tak eufória zo špièkovej grafiky opadne vcelku rýchlo. Z toho teda vyplýva, e
za obe strany konfliktu si zahráte v tých istých
prostrediach, èo nie je ve¾ká sláva. A keï okrem
toho uvediem, e kampaò tvorí len 20 misií (10
pre obe strany), pokorenie tohto kúska vám zaberie maximálne týdeò, a aj to v prípade, e ste si
trúfli na vyšší stupeò obanosti. Keï u som pri
tých nedostatkoch, musím sa ešte posaova na
mapu, ktorá je preh¾adná, ale prítomná je len v
prípade, e prerušíte hru. Keïe v akcii máte pod
palcom èasto piatich chlapíkov, ich h¾adanie po
leveli by bolo urèite rýchlejšie, keby bola spomínaná mapa zobrazená aj poèas hrania. Hra sa na
náš trh dostáva kompletne lokalizovaná do èeštiny, a tak v nej zaznejú hlasy známych èeských
hercov, ako sú Tomáš Hanák èi Antonín Molèík.
V dôsledku pouitia 2D enginu odpadá strach z
vysokých hardvérových nárokov, preto na pohodlné hranie staèí aj CPU 1 GHz a 256 MB pamäte.
Kadopádne ide o vysoko nadpriemerný titul,
neby krátkosti hracej doby, slabšej AI a nedoladenosti ovládania, mohol útoèi na najvyššie
méty. Aj tak však je to výborný poèin, ktorý zábavnosou bezpochyby prekonáva doterajšie mafiánsko-strategické pokusy, a mne neostáva niè iné,
len vám ho všetkým odporúèa.
Výrobca: Spellbound Interactive
Distribútor: CD Projekt
isérom a majite¾om Uwe Bollom. Onedlho si pri−
píšu na konto filmy Bloodrayne, dvojdielnu ságu
Dungeon Siege, Alone in the Dark a z najnovších
aj Far Cry. Uwe prezradil, e by ve¾mi rád uvidel
na plátne Silent Hill alebo Doom.
Jerry Bruckheimer (Piráti Karibiku) si zaisuje prá−
va na filmové spracovanie (povráva sa o sedem−
miestnej sume) Prince of Persia: The Sands of
Time vrátane Jordana Mechnera (tvorca nového
Princa), ktorý napíše scenár pre film. Obrovský
úspech tohto herného titulu neberie výrobca
UBIsoft na ¾ahkú váhu, práve naopak, u sa za−
èali práce na pokraèovaní, ktoré by sa malo
objavi koncom tohto roku. Z technickej stránky
nedôjde k drastickým zmenám, teši sa však u
teraz môeme na vynikajúcu prácu animátorov,
realistické pohyby Princa a nové prostredia, kde
sa budeme opä snai o záchranu princeznej.
The Academy of Interactive Arts & Sciences
(AIAS) oznámila, e cenu Hall of Fame získa vo
svete uznávaný dizajnér Peter Molyneux, spolu−
zakladate¾ dnes u neexistujúceho vývojárskeho
štúdia Bullfrog a momentálny šéf Lionhead Stu−
dios (Black&White). Pod hlavièkou Bullfrog sa
zrodil nový áner hier na bohov, zastúpený titul−
mi Powermonger, Theme Park, Dungeon Keeper
alebo Magic Carpet. Peter Molyneux preberie
cenu Hall of Fame v Rain in the Palms Casino
Resort v Las Vegas poèas ude¾ovania cien AIAS.
Molyneux sa tak zaradí v sieni slávy medzi ïalšie
celebrity, ako Yu Suzuki (Sega), Will Wright (Ma−
xis), John Carmack (iD Soft), Hironobu Sakaguchi
(Final Fantasy), Sid Meier (Firaxis Games) a Shi−
geru Miyamoto (Nintendo Inc.).
4/2004 PC REVUE
99
S
O
F
T
W
A
R
E
SHAREWAROVÉ OKIENKO
Jet Audio ver.6
Opis: multimediálny prehrávaè pre Win98-XP
Vlastnosti:
prehrávanie audio CD médií a zvukových súborov vo formátoch MP3 (vrátane verzie PRO), OGG, WMA, RealAudio, WAV, MIDI, Karaoke MIDI a mnohých
ïalších; podpora práce so zoznamami PLS a M3U; pri súboroch WMA a OGG je
podporované synchrónne zobrazovanie textov skladieb (Karaoke); je
moné pouíva aj formát LRC; podporovaný je plynulý prechod medzi
skladbami, zobrazovanie informácií
o audio CD médiách získaných
z internetovej databázy
prezeranie VideoCD, resp. DVDVideo médií a videosúborov vo formáte Windows Media (vrátane verzie 9), OGM, MKV, MPEG, AVI, DivX, QuickTime a ïalších; podpora zobrazovania externých titulkov vo formátoch smi, .srt, .sub, .psb, .ssa, .ass, .idx, .usf,
.xss, resp. interných titulkov videosúborov OGM a MKV
príjem internetového rozhlasového vysielania vo formáte MP3, WMA a OGG
extrakcia zvukových nahrávok z hudobných CD, konverzia zvolenej mnoiny
súborov MP3 do formátu OGG, WMA (ver. 7 a 9), nahrávanie zvoleného zvukového kanála (mikrofón, Line-in, TAD-in...) do formátu WAV, OGG, WMA, Speex,
FLAC a ïalších; priamo z prostredia programu mono z mnoiny súborov (vo formátoch WAV, MP3, WMA, OGG atï.) napáli audio CD médium s podporou CD Textu
program ponúka mnostvo ïalších funkcií, ako napr. vizualizáciu prehrávanej hudby s pouitím technológie Sound2Vision, editovanie MP3, OGG a WMA
TAG informácií, monos nastavenia ekvalizéra a aplikácie viacerých zvukových efektov (ako rozšírenie stereobázy, X/Bass a pod.) vrátane novinky BBE
MP (poskytujúcej zvýšenie èistoty zvuku) a BBE VIVA (simulácia 3D efektov
pri pouití stereoreproduktorov); pri viacerých prehrávaných formátoch sa dá
v rozpätí 50 – 200 % meni rýchlos prehrávania bez zmeny výšky tónov
okrem toho je dostupná funkcia zapnutia (vypnutia) nahrávania (prehrávania) v predvolený èas, upozornenie na existenciu nových verzií programu,
mnohojazyèná podpora a pod.
-phVýrobca: COWON SYSTEMS, Inc., Kórea
Štatút programu: verzia Basic je freeware, je monos dokúpi niektoré moduly, resp. všetky
moduly naraz vo forme verzie Plus za 29 USD
Dom. stránka: www.jetaudio.com
LDAP Administrator v3.0
Opis: klient LDAP pre WinNT/2000/XP; je dostupná aj staršia generácia programu vo verzii 2.5.3
Vlastnosti:
nástroj umoòujúci prezera a analyzova stromovo štruktúrované poloky
adresárovej sluby v protokole LDAP v3 (Lightweight Directory Access
Protocol) s vyuitím grafického prostredia v štýle Prieskumníka
mono pristupova k údajom Microsoft Active Directory, Novell Directory
Services, Netscape/iPlanet, Lotus Domino a OpenLDAP; z otvorených štandardov program podporuje DSML v1 a v2, XML-RPC a XSLT
podpora funkcie drag & drop, Virtual List View a Simple Paging
import údajov z formátov LDIF, DSML v1 a v2, export údajov vo formáte
èistého textu, HTML, resp. dokumentu Excel a do formátov LDIF, DSML v1 a v2
z h¾adiska bezpeènosti program podporuje autentifikáciu SASL a obsahuje
vlastný certifikaèný manaér SSL
podpora technológie zásuvných modulov na rozšírenie špecifických funkcií
na stránke výrobcu je dostupná aj redukovaná freewarová verzia programu
pod názvom LDAP Browser
-phAutor: Softerra LLC, Ukrajina
Štatút: shareware, skúšobná doba 30 dní (skúšobná verzia má obmedzený poèet sledovaných poloiek)
Cena registrácie pre 1 administrátora: 215 USD + DPH
Registrácia pre SR a ÈR: www.avir.sk
Dom. stránka: www.ldapadministrator.com
WinZip v9.0
Opis: komprimaèný program s grafickým prostredím pre Win98-XP
Vlastnosti:
program umoòuje vytváranie archívov vo formáte ZIP s podporou vytvárania samorozbalovate¾ných archívov (na privátne úèely – v prípade komerèného šírenia archívov SFX je potrebné zakúpi aplikáciu WinZip SelfExtractor) a deli
rozsiahle archívy
na menšie èasti; je
podporované
rozba¾ovanie
archívnych súborov
s formátmi
TAR/GZIP, ARJ, LZH,
ARC, resp. CAB (pri formátoch ARC, ARJ a LZH sa vyaduje prítomnos originálnych rozba¾ovacích aplikácií) a emailových príloh v kódovaní UUE, XXE,
BinHex a MIME
program volite¾ne podporuje AES šifrovanie archívov s pouitím 128alebo 256-bitového k¾úèa; pokia¾ program z h¾adiska ve¾kosti archívu alebo
ve¾kosti a poètu komprimovaných súborov narazí na obmedzenia formátu
ZIP 2.0 (4 GB a 65 535 súborov), aplikuje rozšírený 64-bitový formát; bol
zavedený aj nový zlepšený komprimaèný algoritmus (enhanced deflate), pri
ktorého aplikácii však (rovnako ako v prípade šifrovania AES alebo pouitia
64-bitového formátu) dochádza ku vzniku archívov ZIP, ktoré nie sú rozbalite¾né staršími verziami programu WinZip, resp. dekomprimaènými nástrojmi iných výrobcov
pri tvorbe súborov ZIP mono postupova buï prostredníctvom vo¾by
príslušných nastavení a ovládania jednotlivých poloiek grafického prostredia, alebo pomocou sprievodcu, ktorý v nieko¾kých krokoch ponúkne
dostupné nastavenia a na záver realizuje vytvorenie archívu s poadovanými vlastnosami, resp. inú poadovanú operáciu; viaceré funkcie programu
sa dajú s podporou drag & drop integrova v rámci prieskumníka Windows
priamo z prostredia programu mono skontrolova pomocou predvoleného
antivírusového programu zvolené súbory na prítomnos vírusov a iných infiltrácií
prostredie programu umoòuje jednoduchú inštaláciu aplikácií, tém pracovnej plochy a šetrièov obrazovky uloených v archíve ZIP bez potreby ich
manuálneho rozba¾ovania a následnej manipulácie s rozbalenými súbormi;
podobne jednoduchá manipulácia je aj so „skin“ súbormi vo formáte WMZ
(Windows Media Player) a WSZ (Winamp); priamo z prostredia programu
mono vytvorený archív v prílohe emailovej správy zasla inštalovaným
-phemailovým klientom
Autor: WinZip Computing, Inc., USA
Štatút programu: shareware, skúšobná doba 21 dní
Cena registrácie: 29 USD
Dom. stránka: ww.winzip.com
100
PC REVUE 4/2004
S
Photomania 2004
Opis: slovenský obrázkový manaér a editor pre Win95-XP
Vlastnosti:
zobrazovanie obrázkov uloených vo formátoch BMP, JPEG, JPEG 2000, PNG,
MNG, GIF, TIF, WMF, EMF, EPS a ïalších (spolu takmer 40 rôznych)
program umoòuje vo forme obrázkového albumu zobrazi náh¾ady
na všetky obrázky umiestnené v zadanom adresári stromovej štruktúry;
pre rýchlejšiu orientáciu medzi obrázkami podporuje program záloky
vybraný obrázok sa dá modifikova s pouitím operácií a filtrov (spolu takmer 40 rôznych), z ktorých mono spomenú rôzne farebné úpravy, zmenu
jasu a kontrastu, výrez, zvýraznenie prechodov a rozostrenie, zmenu rozme-
rov (rozlíšenia), pootoèenie obrázka (s krokom 1 stupeò), resp. vytvorenie
jeho zrkadlového obrazu, vytvorenie efektu rybieho oka, vzh¾adu starej fotografie, mozaikovej štruktúry atï.; monos vytvárania vlastných efektov,
resp. tvorby viacprechodových efektov, zloených z elementárnych filtrov
program poskytuje aj funkciu jednoduchého šifrovania obrázkov a obsahuje
Blend Studio (podporu vrstiev)
upravený obrázok je moné vytlaèi na tlaèiarni alebo uloi na disk vo formátoch PNG, MNG, JPEG, JPEG2000, MNG, TIFF, BMP, GIF, WMF, EMF, PCX a TGA
monos zmeny vzh¾adu programu, viacjazyèná podpora – v súèasnosti sú
-phdostupné jazyky slovenèina a angliètina
Autor: František Hliva, SR
Štatút programu: shareware, skúšobná verzia má funkèné obmedzenia
Cena registrácie v SR: 400 Sk
Domovská stránka: www.cosmo−tek.wz.cz/photomania.htm
GraphCalc 4.01
Opis: program na kadodenné výpoèty od aritmetiky a
po štatistiku, ktorý kombinuje všetky funkcie profesionálneho matematického
programu s jednoduchosou
pouívania
Vlastnosti:
príjemný pomocník
a sprievodca vedie
pouívate¾a jednoduchým
procesom pri výpoètoch;
program je po spustení
pripravený na okamité
pouitie bez zdåhavého
štúdia manuálu
pouívate¾ má na výber mnostvo grafických znázornení a ich kombináciou
môe nastavi poadované prostredie pre svoj výpoèet; dá sa zobrazi a modifikova a 6 rovníc, meni mierku a rozlíšenie vykresleného grafu, manipulova s osami grafu a hraniènými bodmi a tým ho jednoduchšie analyzova
O
F
T
W
A
R
E
pouitím OpenGL sa vykres¾uje 3D graf a pouitím zloitých rovníc mono
vykresli aj vlnenie; pri tom sa dajú poui 4 rôzne spôsoby renderovania,
2 spôsoby tieòovania a rôzne zafarbenie detailov
pri kreslení 2D grafov sú k dispozícii viacnásobné grafické tabu¾ky na
súèasnú prácu s viacerými funkciami; kadá grafická tabu¾ka zobrazuje a 10
funkcií s priradenou farbou
v grafických znázorneniach sa zadávajú rovnice a priraïuje sa im farebné
odlíšenie, èím ich mono lepšie vidie na grafe; zobrazovanie jednotlivých
rovníc sa dá zakáza
pri kreslení grafu mono upravova jeho pozadie zobrazením mrieky, rôznych znaèiek, osí a zväèšenia; na zrýchlenie práce na pomalších poèítaèoch
sa dá meni rozlíšenie grafu bez straty jeho tvaru
pri pouívaní kadé tlaèidlo v programe zobrazuje jeho krátky opis; pri
výpoètoch je k dispozícii nastavenie rôznych sústav (dvojková, šestnástková
atï.) a ich vzájomná premena, poèet desatinných miest za desatinnou èiarkou, uhlov v stupòoch alebo radiánoch, nastavenie vedeckého zobrazenia
pri výpoètoch sa uchováva história vkladaných výrazov, èím je monos ich
vyuitia v iných súvislostiach bez potreby ich opätovného ruèného zadávania
program má vlastnú databázu 1500 rôznych matematických, fyzikálnych a
astronomických konštánt s monosou jej doplòovania; poèas výpoètu sa
vytvára zoznam všetkých pouitých konštánt
program má zaujímavú funkciu na organizovanie skriptov; sú to krátke
programy vytvorené pomocou príkazov, ktoré uskutoèòujú ucelené výpoèty,
napr. skript krunica zobrazí po zadaní jej polomeru priemer, obvod a plochu; skripty si môe vytvori kadý pouívate¾
na domovskej stránke je k dispozícii zdrojový kód a databáza skriptov a
tipov na u¾ahèenie práce s programom, do ktorej prispievajú pouívatelia
-vlprogramu
Autor: Brendan Fields, Mike Arrison
Štatút programu: free
Cena programu: zadarmo
Domovská stránka: www.graphcalc.com
Vlastnosti súboru: zip 518 KB
StickyNote 9.0
Opis: virtuálny program na tvorbu
poznámok na ploche obrazovky
Vlastnosti:
jednoduchým kliknutím vytvára
fotorealistické 3D poznámky na
ploche
vytvorené poznámky môe
prida ako prílohu k dokumentu
alebo programu a tak uchova dôleité myšlienky alebo heslá; poznámky sa
dajú posiela aj cestou internetu
ku kadej poznámke mono nastavi alarm a zobrazi ju tak v urèitom èase
alebo periodicky; kadá poznámka sa dá chráni heslom
prostredie a vzh¾ad poznámky si pouívate¾ prispôsobuje pod¾a potreby;
mono meni farby a vzorky poznámky; poznámky sa kliknutím dajú skry,
posunú na pravý okraj obrazovky alebo minimalizova
poznámky sa synchronizujú s programom Microsoft Outlook alebo
s prenosným poèítaèom typu Palm
-vlAutor: Tenebril Incorporated
Štatút programu: 15−dòový trial
Cena programu: 19,95 USD
Domovská stránka: http://www.tenebril.coml
Vlastnosti súboru: .exe 4,46 MB
ArtIcons Pro 4.0
Opis: mnohostranná špeciálna utilita na tvorbu, spravovanie a úpravu obrázkov ikon a ich kniníc
Vlastnosti:
vytvára a upravuje ikony štandardnej alebo volite¾nej ve¾kosti a v najkvalitnejších farbách
vytvára a ukladá obrázky obsahujúce viacero vrstiev a vykres¾uje ich
vo viacerých farebných tónoch
modifikuje obrázky rôznymi funkciami, ako je pridávanie tieòov, odtieòov
sivej, otáèanie, zrkadlenie, vytváranie negatívu a iné
4/2004 PC REVUE
101
vytvára a spravuje kninice ikon z dôvodu ich
efektívnejšieho ukladania
priamo premieòa obrázky rôznych formátov
(ICO, ICPR, BMP, JPEG a PNG) na ikony a tie,
naopak, exportuje do uvedených súborov
vyberá ikony z rôznych súborov, ako .exe, .dll,
animovaný GIF, a všetkých súborov vo vybratých
prieèinkoch a ukladá ich do kniníc, môe sníma
obrázky z obrazovky a meni na ikony
prostredie programu je lokalizované do viacerých jazykov, medziiným aj do èeského
-vlAutor: Aha−soft
Štatút programu: shareware 30 dní
Cena programu: 39,95 USD
Domovská stránka: www.articons.com
Vlastnosti súboru: .zip 1,1MB
Moffsoft calculator 2
Je to jedna z náhrad štandardnej kalkulaèky, ktorá
je súèasou Windows. Ide o výkonný softvér, bohatý na funkcie, s jednoduchým pouívate¾ským prostredím. Má pripojenú zobrazovaciu tabu¾ku, finanèné funkcie, prevody jednotiek, dátumov a èasu, pevnú a pohyblivú desatinnú èiarku, práce s pamäou a ve¾a ïalších funkcií.
Program má jednoduché pouívate¾ské prostredie, vyhovujúce akémuko¾vek pouívate¾ovi, ktorý
môe okamite zadáva hodnoty a funkcie jedným
alebo dvoma kliknutiami myšou. Oceníte prídavnú
boènú zobrazovaciu tabu¾ku s monosou tlaèe a
uchovania jej obsahu, výkonné finanèné funkcie na
výpoèty zhodnotenia peòazí, amortizaèných tabuliek, obligácií, zaujímavých konverzií sadzieb, platieb a poklesov cien. Program poskytuje vyše 100
konverzií jednotiek v kategóriách dåka, objem,
hmotnos, plocha, rýchlos, èas, teplota, peòaná
mena a ukladanie údajov. Takisto umoòuje prepoèty dátumov a èasu ako urèenie dòa v týdni, týdòa
v roku, rozdiel medzi dvoma dátumami a ove¾a
viac. Pri pouití funkcie product pricing vypoèíta
platbu tovaru, profit a iné. Zobrazovacia tabu¾ka,
na ktorej sa zobrazuje priebeh výpoètov, sa dá
uloi v piatich rôznych formátoch: txt, rtf, xls,
htm, pdf. Záznam na tabu¾ke mono posúva a prispôsobi.
I keï bol program vytvorený na mieru, môete si
prispôsobi kadú poloku pouívate¾ského prostredia. Nepouívané tlaèidlá sa dajú skry alebo
obmedzi, dá sa meni farba a font. Môu sa zmeni
farebné šablóny alebo vytvori a uloi vlastné a
exportova priate¾om. Ve¾kos hlavného okna kalkulátora je menite¾ná od ve¾mi malého a po ve¾mi
ve¾ké cez celú obrazovku. Program si pamätá ve¾kos a pozície a po spustení ich obnoví.
Medzi ïalšie vlastnosti patrí pohyblivá a pevná
desatinná èiarka, automatické nastavenie desatinného miesta, spoèítavanie poloiek, viacnásobná pamä premenných, konštanty, výpoèet daní, ikona
programu na systémovej lište, zvukové efekty,
spustenie programu po štarte PC a iné. Kalkulátor
sa dá nastavi v troch rôznych módoch: logickom,
algebraickom a sèítacom (podobné numerickej klávesnici).
Na domovskej stránke je dostupná verzia
Moffsoft FreeCalc 1.0, ktorá je úplne zadarmo. Má
však obmedzené funkcie.
-vlAutor: Moffsoft
Štatút programu: 30−dòový free trial
Cena programu: 19,95 USD
Domovská stránka: www.moffsoft.com
Vlastnosti súboru: .exe 1,86 MB
RFFlow Professional
Flowcharting 5.00
Ide o jeden z mnohých programov na tvorbu rôznorodých diagramov, organizaèných schém a vzdelávacích obrazov pre školy, obchod a priemysel.
Pomocou programu sa dajú ve¾mi jednoducho upravova a doplòova u vytvorené schémy.
Program disponuje vyše 1600 rôznymi obrazcami, organizovanými do šablón pod¾a špecifických
vlastností. Všetky sú však dostupné a po zakúpení licencie. Šablóny sú zoradené v rozba¾ovate¾nom
zozname umoòujúcom rýchlo nájs potrebnú šablónu. Kadý obrazec zobrazuje svoj názov a opis po
prechode šípkou cezeò. Šablóny obsahujú obrazce
z oblastí kontrolnej èinnosti, zátvorky, na nákres
poèítaèových sietí, diagramov CPM, diagramov tokov materiálu, elektrických a elektronických schém,
fyzikálnych tokov, schém priemyselných objektov,
rozmiestnenia kancelárií, organizaèných schém,
schém systémov kvality, dopravných schém. Je umonená tvorba vlastných šablón s vlastnými obrazcami a èiarami na špeciálnu úlohu. Pri tom sa dá
importova obrázok zo súboru alebo zo schránky.
Èiary v diagramoch sa môu kresli horizontálne, vertikálne alebo zakrivené, môu by celistvé,
bodkované, èiarkované a rôznej farby. Môete si
S
O
F
T
W
A
R
E
MB priestoru a má podporu pre tlaèiareò
a súradnicový zapisovaè. Program má
zabudovaného pomocníka vrátene výuèby kreslenia diagramov a schém. Na domovskej stránke sú dostupné príklady z
kadého druhu diagramu alebo schémy
a aj vo¾ne dostupné obrazce.
-vlAutor: RFF Electronics
Štatút programu: shareware
Cena programu: 49 USD
Domovská stránka: http://www.rff.com
Vlastnosti súboru: .exe, 2,6 MB
Diagram Studio 3.0
vybra z ve¾kého mnostva šípok rôznych ve¾kostí, tvarov
a štýlov. Kliknutie pravým tlaèidlom myši na èiare alebo
obrazci zobrazí vlastnosti a tu mono meni farbu, šírku a
štýl, ve¾kos, otáèa, pridáva alebo meni na iný tvar.
Tieto operácie mono robi naraz na skupine vybratých
obrazcov.
Vkladanie textu a jeho formátovanie je podobné ako vo
Worde. Mono pouíva rôzne ve¾kosti viacerých fontov,
pouíva tuèné písmo, kurzívu, podèiarknuté, rôznej
farby, nastavova tabulátory, zarovnáva text, kopírova,
vystrihova, vlepova. Kadý obrazec môe obsahova a
5000 znakov.
Program sa správa ako OLE server, èo umoòuje kopírovanie a vkladanie vytvorených schém do akejko¾vek
aplikácie pod Windows. Schémy sa dajú uklada vo formáte .bmp, .gif, .jpeg, .jpg, .htm, .html, .wmf, .emf, .eps, .plt. Pri
nainštalovanom Adobe Acrobat mono uklada aj vo formáte PDF. Takisto sa môu vytvori webové stránky pri
ukladaní vo formáte HTML.
Program má inteligentné funkcie na automatizované
vykonávanie spoloèných úloh. Jedna z funkcií jednoduchým kliknutím na dva objekty automaticky nakreslí
èiaru, ktorá ich spája. Ïalšia udruje
nezávislé objekty pri premiestòovaní
spolu, ako keby boli zlepené so všetkými èiarami. Pri pohybe objektom
blízko rohu okna sa obrazovka automaticky posunie. Vytvorený diagram
mení automaticky ve¾kos pod¾a stránky. Je umonené nakresli diagram na
ploche 3 × 3 m so 65 000 objektmi a v
rozpätí a 65 strán.
Je dostupná funkcia na odkazovanie
na objekty v iných súboroch, diagramoch v poèítaèi alebo na internete.
Tieto odkazy spustia iné programy
alebo otvárajú súbory. Kliknutie na
objekt otvorí diagram. Hyperlinky sa
uchovajú pri uloení diagramu vo formáte HTML, a tak môete vytvori diagram na webovej stránke a skoèi na inú stránku kliknutím na objekt.
Vytvorené diagramy sa dajú jednoducho prida do odchádzajúceho e-mailu ako príloha. Príjemca ju otvorí pomocou free trialovej verzie programu, ktorá v tomto prípade plní úlohu prehliadaèa. Trial verzia otvorí akýko¾vek
diagram a nie je èasovo limitovaná. Iná monos poslania
diagramu vytvoreného v tomto programe je vo formáte
GIF alebo JPEG. To otvorí kadý poèítaè.
Program pracuje v prostredí Windows 95, 98, Me, NT 4.0,
2000, XP. Jednoducho sa inštaluje. Na hard disku zaberá 10
Opis: program na tvorbu rôznych
organizaèných diagramov a tabuliek
Vlastnosti:
vytvára obchodné diagramy, prezentácie a ilustrácie,
organizaèné a pracovné toky, programové schémy, databázové štruktúry, ininierske a technické siete, plošné
nákresy, dopravné schémy a iné
má zabudovaných ve¾a funkcií, ako zväèšovanie, automatické formátovanie, otáèanie, prispôsobite¾né nástrojové lišty, profesionálne farebné štýly, import a export grafiky pre web (súbory JPEG), podporu premenlivých textov
a kninicu 100 preddefinovaných symbolov a šablón
je jednoduchý na kreslenie a úpravu grafov bez potreby umeleckého talentu na kreslenie; jednoduché objekty
sa ¾ahko vytvoria pouitím základných grafických komponentov, ako sú èiary, krivky, polygóny, pravouhlé objekty, elipsy; zloité objekty sa vytvoria s pouitím dodávanej kninice; objekty sa vkladajú pomocou funkcie drag &
drop priamo do diagramu
program podporuje objektové kreslenie vo Windows,
èo u¾ahèuje pouitie nákresu v iných programoch pod
Windows
vytvára ve¾ké viacstranové plagáty a na domovskej
stránke je k dispozícii ïalšia kninica rôznych firemných
diagramov a diagramov pouívate¾ov
-vl-
Autor: Gadwin Systems, Inc.
Štatút programu: 30−dòový free trial
Cena programu: 49,95 USD
Domovská stránka: www.diagramstudio.com
Vlastnosti súboru: .exe, 8,436 MB
Peter Hubinský,
Vladimír Luchava
AVIR
Registrácia shareware programov
za slovenské koruny www.avir.sk
4/2004 PC REVUE
103
I
N
T
E
R
N
E
T
KOMENTÁR: /dev/null/032
Malé ryby to v ivote majú aké: okrem pira−
ní, morén èi iných monštier na ne v hlbinách
morí a oceánov èíhajú aj ïalšie nástrahy, na−
príklad aj v podobe ralokov. O tom, e kon−
flikt s takýmto morským dravcom sa nemusí
dobre skonèi, sa presvedèila istá rybièka, kto−
rá sa v nemenovanom bratislavskom nákup−
nom centre pokúšala kúpi si notebook. Keïe
nechcela utrati ve¾ký objem finanèných pro−
striedkov, najskôr dôkladne pátrala a dopoèu−
la sa, e výhodnú kúpu je okrem iného mo−
né zrealizova v istom obchodnom dome, kto−
rý budeme v texte oznaèova krycím menom
Aqua−park.
Po vplávaní do Aqua−parku sa rybka cítila
ako v luxusnom gigantickom rybníku, ktorý
disponoval všetkým, èím disponova má, azda
okrem morských víl. Rezko vyh¾adala predaj−
òu a namierila si to k výkladu, v ktorom bol
umiestnený vysnený model. Predavaè práve
niekoho vybavoval, èakanie však netrvalo dlho
a koneène nadišla vytúená chví¾a. Rozjarená
ryba ukázala na notebook so slovami, e oò
má záujem a rada by si ho obzrela.
Vtedy sa v jadre vecí èosi pohlo. Predávajúci
najprv prekvapene zamurkal a následne seba−
vedome skonštatoval, e odskúša si notebook
je v princípe nemoné.
Rybke sa zrazu ako dýchalo a mala pocit,
akoby nechtiac vplávala do obrovskej ropnej
škvrny. Neisto poznamenala, e takémuto sprá−
vaniu nerozumie a trvá na tom, e si poèítaè
chce vyskúša.
Odpoveïou bolo nieèo v tom duchu, e
„nie je èo skúša, to sa dodáva bez operaè−
ného systému, keï to bude zlé, tak sa to jed−
noducho vyreklamuje a hotovo“. Tlak naokolo
zaèal narasta a rybka si pripadala, akoby sa
celý Aqua−park zaèal scvrkáva na malé, super−
husté, slabo okyslièené akvárium. Decentne sa
ohradila, e sa cíti ako v autosalóne, v kto−
rom vystavujú autá bez kolies, a tvrdošijne
trvala na svojom. Bohuia¾, rovnaké stano−
visko zaujal aj protivník. Slová nesúhlasu za−
nikali v hukote priestoru a ryba zrazu akoby
bola nemá; nemá ako kapor, ktorý zúrivo
otvára ústa v márnej snahe vyhnú sa bolesti−
vému zákroku, ktorý z neho urobí integrálnu
súèas štedroveèerného stola.
To u však rybke kolegovia polohlasne radi−
li, e azda bude lepšie poobzera sa po note−
booku niekde inde, v dôsledku èoho predá−
vajúci tak trochu stratil kontrolu nad svojimi
emóciami a situácia sa vyostrila. Nave¾a zaèal
predavaè navrhova kompromisné riešenie, to
však u rybka nepoèúvala, keïe sa necítila v
pozícii niekoho, kto by mal kompromisné rie−
šenia prijíma. Z Aqua−parku vystrelila rých−
losou, akou Škval opúša torpédovú komoru,
a rozhodla sa nikdy nevráti, ani keby ju spä
volal sám Poseidón.
Nu, a preèo som spomenul v úvode ralo−
kov? Dôvod je jednoduchý: anglický ekviva−
lent slova ralok toti figuruje v názve a logu
firmy, kde som sa spomenutý notebook po−
kúšal kúpi. Ako vidno, ralokom je lepšie sa
vyhnú...
Ivan Zernovác ml.
104
PC REVUE 4/2004
&Security news
Net
Google mení vzh¾ad
Vyh¾adávací megaportál mení vzh¾ad. Pre väèšinu pouívate¾ov
však táto zmena bude ešte istý èas nebadate¾ná. Google toti
nový vzh¾ad testuje na náhodne vybraných pouívate¾och ser−
vera. Priamy odkaz na novú verziu portálu neexistuje, náhod−
ný výber je naozaj sofistikovaný a závisí od cookie, ktorú vám
server pridelí. Na internete predsa len existuje návod, ako sa
na nový vzh¾ad pozrie. Nájdete ho na tejto adrese – http://
www.squarefree.com/archives/000369.html. Nový vzh¾ad
prináša len kozmetické zmeny, ktoré sa prejavujú na niekto−
rých grafických prvkoch a èistejšom dizajne. Beta verzia nového
vzh¾adu Google však stále disponuje jednou chybou, ktorú jej
nevedia odpusti najmä „ortodoxní“ pouívatelia internetu –
Google tak ako doteraz, stále nie je zladený so štandardmi W3C.
P2P – koniec neobmedzeného broadband
internetového pripojenia?
K tomuto záveru dospel summit, ktorý sa nedávno konal v
Londýne. Prítomní zástupcovia zhodnotili existujúcu situáciu ako
dlhodobo neudrate¾nú. Aktuálny model pripojenia spoèíva v pre−
najatí istej prenosovej kapacity, ale neplatí sa za prenos dát.
Spôsobuje to, e 5 % najaktívnejších zákazníkov, ktorí zväèša
vyuívajú siete P2P, prenáša a 55 % celého mesaèného objemu
dát prenesených v sieti. Britskí internetoví poskytovatelia sa zhod−
li, e bude musie dôjs k zmene modelu poskytovania širokopás−
mového pripojenia na internet. Najjednoduchším riešením je
zavies platby za prenesené dáta. Pravdepodobnejší scenár vývo−
ja je však zavedenie dynamickej šírky prenosového pásma, nepria−
moúmernej objemu prenesených dát.
Firmy šíriace spam platia tvorcov vírusov!
Nemecký èasopis C´t údajne disponuje dôkazmi, ktoré potvr−
dzujú, e firmy šíriace spam si kupujú od tvorcov vírusov adre−
sy nakazených poèítaèov. Tieto poèítaèe môu slúi na šírenie
spamu bez toho, aby o tom vedeli ich majitelia. C´t si najal
študenta, ktorý tvorcov takéhoto konkrétneho vírusu vystopo−
val. Trójsky kôò schopný šíri spam bol distribuovaný pomo−
cou vírusu Randex. Èasopis následne IP adresy napadnutých
Microsoft chce spoplatni e−mail:
„Riešením sú známky.“
Microsoft u dávnejšie oznámil iniciatívu proti masovému
šíreniu spamu, v ktorej figurovala ako jedna alternatíva aj
spoplatnenie emailových správ. Išlo vtedy len o akúsi neur−
èitú ideu, ktorá si však stihla pohneva mnostvo uívate¾ov
internetu a vyvola obrovskú verejnú diskusiu na túto tému.
Následne Microsoft vyjasnil svoju politiku a osvetlil svoj plán
spoplatni posielanie e−mailu.
Hlavným problémom masového šírenia nevyiadanej
pošty je pod¾a Microsoftu spôsob, akým tento systém fun−
guje. Keby toti klasické poštové sluby boli zadarmo, naše
schránky by sa naplnili mnostvom balastu. Šéf Microsoftu je
preto presvedèený, e „oznámkovanie kadého e−mailu“
vyrieši problém spamu. Pod¾a pôvodných odhadov opatrení
proti spamu malo ís o spracovanie zloitej matematickej
operácie pred kadým odoslaním mailu, èo by prípadného
odosielate¾a spamu najmä z èasového h¾adiska odradilo od
odosielania nevyiadanej pošty. Ïalším riešením bolo u spo−
mínané spoplatnenie odosielaných e−mailov. To si však len
málokto dokázal prakticky predstavi. V týchto dòoch zaèína
by v tejto problematike jasnejšie. Spoloènos Goodmail
Systems zaèala rokova s Yahoo, jedným z najväèších posky−
tovate¾ov emailových sluieb na svete, o spoplatnení e−mai−
lov prichádzajúcich do emailových schránok na tomto serve−
ri. Princíp tejto sluby je prekvapivo jednoduchý – pouívate¾
odosielajúci e−mail do schránky umiestnenej na serveri Yahoo
by musel zaplati symbolickú sumu za doruèenie e−mailu,
poèítaèov odkúpil. Prípad sa nakoniec dostal do rúk polície a
nasledovalo zatýkanie.
Microsoft zbaví pouívate¾ov pop−up okien
Microsoft deklaruje, e od leta zbaví pouívate¾ov otravných
pop−up a pop−under okien, ktoré sa zjavujú poèas surfovania
po internete. Týka sa to bude, pochopite¾ne, len serverov, na
ktoré má Microsoft dosah – najmä však siete MSN. Koncom
minulého týdòa softvérový gigant vyhodnotil prieskum medzi
pouívate¾mi serverov MSN. Tí sa vyjadrili, e im prekáa nad−
merné mnostvo vyskakujúcich reklám, ktoré ich poèas surfo−
vania po serveroch MSN obaujú. Servery MSN sú jedny z
posledných, ktoré ohlásili zastavenie predaja a pouívania
pop−up reklamy. Microsoft deklaruje boj proti agresívnej rekla−
me aj tak, e do prehliadaèa Internet Explorer hodlá imple−
mentova funkciu, ktorá obmedzí otváranie pop−up a pop−
under reklamy. Táto funkcia by mala by implementovaná u
v rámci SP2 pre Internet Explorer, ktorý má by uvo¾nený ešte
v prvej polovici tohto roka.
V Británii pripravujú voòavé e−maily
Zaujímavým spôsobom sa snaí spríjemni pouívanie široko−
pásmového pripojenia k internetu jeden z anglických provide−
rov, spoloènos Telewest Broadband. Umoní svojim klientom
prijímanie e−mailov, ktoré po otvorení vytvoria jednu zo 60
presne definovaných vôní. Tá vznikne zmiešaním niektorých z
20 chemikálií, ktoré bude obsahova na to urèený prístroj. Ten
sa pripojí k poèítaèu podobným spôsobom ako napríklad
tlaèiareò. Vône budú zahàòa širokú škálu – od príjemných
vôní kvetov pre e−maily od blízkych osôb a po nepríjemné
vône, ako je napr. spálený chlieb, ktoré sú urèené pre spam.
Predpokladá sa, e cena zariadenia by sa mala pohybova
okolo sumy 300 eur, èo nie je málo.
Microsoft varuje: Nesahujte uniknutý
zdrojový kód
Zdá sa, e zhruba 650 MB uniknutého zdrojového kódu operaè−
ného systému Windows trápi Microsoft ove¾a viac, ako by sa
mohlo zda. Táto spoloènos toti zaèala pomocou sietí P2P zasie−
respektíve „mýto“ za prechod spamovým filtrom. Minimálna
suma by pri malom mnostve emailových správ urèite niko−
mu neuškodila, zato indivíduá odosielajúce milióny e−mailov
denne by pravdepodobne mali problém. Ak sa pýtate, èo by
malo pouívate¾a láka vyuíva takúto emailovú schránku,
odpoveï je jednoduchá – oslobodenie od spamu. Samozrej−
me, s takýmto riešením sa vynára neuverite¾né mnostvo
ïalších problémov – napríklad ako medzinárodne jednodu−
cho plati za odosielané maily, hlavy v smútku by isto mali
aj majitelia mailinglistov. Múch má tento systém urèite
nieko¾ko, nad riešeniami však staèí len trocha porozmýš¾a.
My sme v redakcii vymysleli alternatívne riešenie, ako plati
za doruèenie e−mailu. V praxi by sa mohol pouíva systém,
ktorý by bol hybridom elektronického podpisu a mikroplat−
bového úètu. Pri kadom podpísaní e−mailu týmto elektro−
nickým podpisom by sa z vášho konta odèítala príslušná
suma. Na strane prijímajúceho servera by došlo k autentifi−
kácii konta pouívate¾a (ktoré by mohlo povedzme by aj
anonymné) a nárokovaniu si platby. Peòané výmeny by
prebiehali podobne, ako je to v prípade medzištátnej výme−
ny peòazí medzi bankami, alebo kreditným systémom.
Mono si hovoríte: èo v prípade, keby ste potrebovali napí−
sa pouívatelovi e−mail, ale nechceli plati poplatok. Aj
tento problém sa dá vyrieši prostredníctvom formulára na
stránke providera, ktorý, pochopite¾ne, nie je taký pohodl−
ný ako mailový klient, ale umoní vám odosla správu bez
spoplatnenia. Nech je budúcnos spoplatneného e−mailu
akáko¾vek, jedno je isté – svet emailovej komunikácie by sa
prevrátil naruby. Istý èas by pravdepodobne vládol na inter−
nete chaos a výsledok je zatia¾ neistý.
I
Predaj hudby na internete – super biznis?
Za posledných nieko¾ko mesiacov rastú obchody predá−
vajúce hudbu ako huby po dadi. Rovnako rastú aj ich
predaje. Rastú však aj zisky? Je tento obchod vôbec luk−
ratívny? V poslednom èase sa objavuje ve¾a èlánkov,
ktoré sú èoraz skeptickejšie k tejto forme predaja hudby.
Internet, nie tak dávno hrozba èíslo jeden pre hudobný
priemysel, verte èi nie, ešte stále nie je pre ne dos atrak−
tívny!
Internetové hudobné šialenstvo v podobe vymieòania
skladieb MP3, ktoré pripravilo hudobný priemysel údajne
o miliardy dolárov, odštartoval Napster, ktorý v èasoch
svojej najväèšej slávy mal a 60 miliónov registrovaných
pouívate¾ov (!). Pod tlakom hudobných vydavate¾stiev
Napster ukonèil svoju èinnos v roku 2001. Namiesto
neho však ihneï nastúpili ïalšie podobné sluby, z mno−
hých spomeòme aspoò AudioGalaxy, Morpheus alebo
KaZaA. Hudobný priemysel nepochopite¾ne vyèkával a vo
svojom hysterickom kàèi asi oèakával, e kvôli nim zakáu
pouívanie internetu. Ako si mono vysvetli, e trvalo
nieko¾ko rokov, kým väèšie štúdiá uvo¾nili aspoò zlomok
svojich práv na hudobné tituly na predaj cez internet?
Predaj hudobných nosièov toti od roku 1999 do dneš−
ného dòa zaznamenal pokles o viac ako 30 %. V kraji−
nách, kde je „hudobné pirátstvo“ rozšírenejšie, bol tento
pokles ešte markantnejší. Neklesali len objemy predaja,
ale najmä zisky hudobných spoloèností. Vlastne všetky
hudobné spoloènosti išli od slušných ziskov do nesluš−
ných strát. Namiesto toho, aby èelili efektívne hrozbe v
podobe nelegálneho kopírovania hudby cez internet,
radšej alovali rôzne firmy, a kým minuli milióny dolárov
na právnikov a zatvorili jeden internetový server, vznikli
ïalšie tri podobné sluby. Nepomohlo ani zastrašovanie
a prenasledovanie surferov, hlavne formou siláckych reèí
a hlasného „bububu“. Hudobný priemysel koneène nieèo
spravil na svoju záchranu a môeme poveda aj na
zachovanie produkcie kvalitnej hudby, keï koneène
uvo¾nil práva predaja aj cez internet. Jedným z prvých
takýchto obchodov pre PC pouívate¾ov bol hudobný
server firmy RealNetworks – RealRhapsody. Môete ne−
súhlasi – veï prvý zaèal predáva hudbu cez internet
predsa iTunes. Máte pravdu, táto hudba však bola
dostupná len trom percentám pouívate¾ov poèítaèov –
presne taký podiel toti majú poèítaèe Mac na celkovom
trhu s personálnymi poèítaèmi. Po RealRhapsody nasle−
dovala súèasná jednotka iTunes pre PC, nový Napster,
nedávno spustený server Coca Coly, MusicMatch a zopár
ïalších, menej významných serverov. Tzv. ve¾ká trojka –
iTunes, Napster a RealNetworks – zatia¾ spolu predali asi
50 miliónov digitálnych skladieb, zakódovaných vo vlast−
ných formátoch, z ktorých u ani jeden nemá legendár−
nu koncovku MP3. Ktorý z nich má najväèšie šance na
úspech? Jednoduchá matematika nás privedie k jasnému
víazovi − Apple. Pri súèasnej cene 99 centov (asi 32 Sk)
za jednu skladbu ide rovno pribline 65 centov hudob−
nému vydavate¾stvu. Ïalších 25 centov pohltia náklady
spojené s technológiou a distribúciou hudobného titulu
od vydavate¾a a k surferovi. Firme predávajúcej MP3
tituly teda zostane 5−10 centov za jednu pesnièku. Keby
aj dokázala preda za rok 100 miliónov pesnièiek (o èom,
mimochodom, môe reálne uvaova zatia¾ len iTunes so
svojím 56 % podielom na trhu), tak zisk z tejto aktivity by
bol len 10 miliónov dolárov, èo sú pre firmu ako Apple
úplne nezaujímavé èísla (minuloroèný obrat bol 6,21
miliardy USD), ako aj pre ktorúko¾vek ve¾kú firmu.
Tajomstvo úspechu v predaji hudby naèrtol Steve Jobs
(šéf Apple) u na zaèiatku – slubu predaja hudby cez
internet neberú ako ziskovú èinnos. Predaj hudby má za
cie¾ v prvom rade zvýši predajnos ich MP3 prehrávaèov
iPod. Pri predajnej cene okolo 500 USD je zisk z predaja
kadého predaného kusa asi 175 USD. Predaj hudby cez
internet môe zvýši poèet predaných iPod zariadení aj o
2−3 milióny kusov, èo pri danej mari znamená zisk a
350 – 525 miliónov USD, èo je u zaujímavé èíslo. Apple
zvolil, zdá sa, ve¾mi dobrú stratégiu – ich štýlové výrobky
v špièkovej kvalite, obohatené kvalitným softvérom,
umoòujú nákup relatívne lacnej hudby. Konkurencia
môe len blednú od závisti... Napster má, naopak, pred
sebou mimoriadne aké chvíle a jeho meno, na ktoré sa
la uívate¾om varovania, aby si kód nesahovali. Tým, ktorí
tak urobili a súèasne ho umiestnili na web, údajne rozoslala
listy, ktorými ich poiadala, aby kópie stiahnutých súborov
zlikvidovali a nešírili ich ïalej. Takýchto listov bolo údajne
rozoslaných nieko¾ko stoviek, prièom mnohí na túto výzvu
reagovali kladne. Zaujímavé na celej veci môe by to, ako sa
spoloènos Microsoft dozvedela, kto v sieach P2P kód h¾adal.
Microsoft informoval, e povauje tento postup za svoje
právo a cie¾om je chráni intelektuálny majetok spoloènosti.
dopåòa autorka Harryho Pottera Joanne Kathleen Rowling.
Rebríèek svetových miliardárov, v ktorom Forbes aktuálne evi−
duje 578 osôb s majetkom väèším ako 1 miliarda USD, aj
naïalej vedie Bill Gates s majetkom v hodnote 46 miliárd
USD. Takpovediac na dostrel sa mu však priblíil Warren
Buffett, ktorého majetok dosiahol objem 42,8 miliardy USD,
prièom v minulom roku si na svoje konto pripísal 12,4 miliar−
dy USD. Ïalším zaujímavým údajom z nového vydania rebríè−
ka je zoznam miest, v ktorých ije najviac miliardárov. Na
prvom mieste je u tradiène New York s 31 boháèmi.
Prekvapivé je druhé miesto, na ktorom je Moskva s 23 boháè−
mi. Na tretej prieèke je Hongkong (16) a na štvrtom Parí (10).
Zakladatelia Google miliardármi
Na zoznam miliardárov, ktorý vedie americký èasopis
Forbes, sa dostali tri nové mená. Z nášho poh¾adu by na
tom nebolo ve¾a zaujímavého, keby tými dvoma novými mi−
liardármi neboli zakladatelia vyh¾adávaèa Google, Sergey Brin
a Larry Page. Spomenutú dvojicu z oblasti IT osobností
Bude Java open source? Poznáme odpoveï.
Odpoveï Sunu na otvorený list IBM, o ktorom sme infor−
movali na www.itnews.sk, je u známa. K iniciatíve sa
N
T
E
R
N
E
T
doteraz spoliehal, ho u tie nezachráni. Zachráni ho
môu teraz u len astronomické objemy predaja.
Nezarába toti (zatia¾) ani na prehrávaèoch, ani na akej−
si „zlepšenej“ verzii prehrávaèa (ako napríklad
RealNetworks). Pri súèasnom trende, keï mladí ¾udia
zaèínajú nakupova hudbu cez internet, však ani táto
stratégia spolu s dobrým marketingom nemusí zname−
na koniec. V kadom prípade sa minulý rok zaèala nová
etapa pre hudobný priemysel – dokázalo sa, e argu−
menty skeptikov, ktorí tvrdili, e nemono súai tam,
kde si ¾udia sahujú hudbu zadarmo, neboli opodstatne−
né. Prax ukázala, e kvalitou a predovšetkým nápaditým
marketingom sa dá úspešne konkurova aj výmenným
sieam P2P umoòujúcim nelegálne sahovanie hudby
zadarmo. O slovo sa u prihlásili aj giganti, ako je
Hewlett−Packard, ktorý najprv poïakoval a vrátil šek na
250 000 USD Napsteru, zrušil tak strategicky dôleitý
obchod pre nový Napster a okamite sa dal dohromady
s Apple. Dell zasa s príchodom svojho MP3 prehrávaèa
zaèal spolupracova s firmou MusicMatch a chce takto
napodobni úspešnú stratégiu Apple. Známy predajca
zlacneného tovaru WalMart tie spustil svoj vlastný pre−
daj najlacnejšej on−line hudby (88 centov za pesnièku) a
robí tak presne to, èo mu ide najlepšie – na halierových
mariach zarobí viac ako tí, ktorí predávajú síce draho,
ale zato málo. Pod¾a výskumov firmy Jupiter u 40 %
mladých Amerièanov vo veku 16 – 18 rokov svoju hudbu
primárne ukladá do PC. Zatia¾ len asi 4 % z nich hudbu
ïalej prenášajú do digitálnych prehrávaèov. Kadé jedno
percento zvýšenia znamená pre výrobcov MP3 prehrá−
vaèov nieko¾ko desiatok miliónov dolárov navyše...
Otázne je teraz to, ako na „hrozivo“ narastajúci trhový
podiel digitálnej audiohudby v cudzích rukách odpovie
spiaci obor Microsoft. Vojnovú sekeru, ktorú Gates a
Jobs pochovali v 1997, môu èoskoro opä vykopa.
Microsoft má toti so svojím Windows Media Playerom
obrovské plány a urèite sa len tak nevzdá príleitosti na
lukratívnom trhu multimédií. Pripomeòme, e Microsoft
má na rozdiel od Apple aj všetkých ostatných hráèov
doslova nevyèerpate¾né hory peòazí (49 miliárd dolárov v
roku 2003). Dúfajme, e súboj, ktorý sa odohrá v naj−
bliších rokoch, bude stá za to a e koneènými víazmi
budeme my spotrebitelia.
vyjadril Jonathan Schwartz, vysoký predstavite¾ spoloè−
nosti Sun. Sun ponuku neprijal, Java tak zostane aj naïa−
lej pod jeho taktovkou. Viacerí komentátori vyjadrili
názor, e sa Sun nemá preèo zrieka sa rodinného strieb−
ra, èo bude aj najpravdepodobnejší dôvod, preèo tak ne−
urobil. Sun tvrdí, e v prípade Linuxu bola snaha o vytvo−
renie monosti výberu, v prípade Javy je to naopak.
Dôleité je udranie jednotnosti. Nemono nieèo nazýva
Javou, kým neprejde testom kompatibility. Preto si chce aj
naïalej nad týmto jazykom ponecha kontrolu. Sun chce
zvýši v celosvetovom rozsahu pouívanos svojho softvé−
ru, ako je napríklad Java Desktop System, v èom mu Java
iste pomôe. Schwartz tie naznaèil, e IBM dosia¾ nepo−
núkla iadny softvér pod licenciou GPL, zatia¾ èo Sun u
tak urobil v prípade OpenOffice a ïalších technológií.
4/2004 PC REVUE
105
I
N
T
E
R
N
E
T
NOVÝ SERIÁL
Ako na web / 1. èas
Web je jednou z najpouívanejších sluieb
internetu. Stále viac ¾udí ho vyuíva na zís−
kavanie informácií, na zábavu, oddych,
ale aj pri svojej práci. Okrem takéhoto pa−
sívneho vyuitia stúpa poèet ¾udí, ktorí na
webe aktívne publikujú. Pod¾a najnovších
prieskumov je to v súèasnosti zhruba 13 %
uívate¾ov. Sú to nielen profesionálni di−
zajnéri alebo príleitostní autori, ale aj v
dobrom zmysle slova amatérski tvorcovia,
ktorí potrebujú na internet prenies iba
zopár dokumentov.
Vytvori jednoduchý web nie je z tech−
nickej stránky nároèné – za predpokladu,
e tvorca zvládne nieko¾ko základných prí−
kazov jazyka HTML alebo prácu v niekto−
rom z editorov. Po prvotnej eufórii však
èasto prichádza vytriezvenie a autor si
uvedomí, e mu na webe èosi nesedí, e
nie je taký, ako by si prial. Tento nepríjem−
ný pocit je v mnohých prípadoch spôso−
bený nedodraním akýchsi nepísaných pra−
vidiel, nedostatkom skúseností a, samo−
zrejme, obèas aj nízkou úrovòou estetické−
ho cítenia autora.
Nie je ¾ahké ovplyvni autorovu schop−
nos estetického vyjadrenia a nie je to ani
predmetom tohto seriálu. Mono však
poukáza na otázky, ktoré si musí autor
webu poloi prv, ako zaène web vytvára,
a najmä pomôc nájs na ne odpovede.
Mono tie pomôc úèinnými tipmi a trik−
mi, ktoré zvyèajne prispejú ku krajšiemu a
funkènejšiemu dizajnu. Práve to je pred−
metom zaèínajúceho sa seriálu.
O èom teda bude?
Web má ve¾a aspektov, ktorým sa mono
venova. Niektoré z nich boli v minulosti
rozoberané aj na stránkach PC REVUE.
Tento seriál má za cie¾ prinies informácie
o webe v súvislostiach, ktorým sa iadny z
nich nevenoval, pretoe pre kadý zo
seriálov boli okrajové. Budeme sa pohybo−
va na pomedzí technickej realizácie a di−
zajnu webu. Zaobera sa budeme obme−
dzeniami, ktoré vyplývajú z technológií a
ktoré do urèitej miery dizajnérovi zväzujú
106
PC REVUE 4/2004
ruky. Poukáeme aj na konvencie, ktoré
majú na „rozlet“ autora podobný efekt.
Venova sa budeme aj prvkom webu, ktoré
nie sú pre jeho funkènos úplne nevy−
hnutné, ale ktorým by mal najmä profe−
sionálny dizajnér venova pozornos.
Seriál nebude o programovaní stránok
HTML ani o pouívaní iných jazykov, takis−
to nebude poukazova na aspekty, ktoré
súvisia s konkrétnymi aplikáciami a vývo−
jovými nástrojmi webu. Vynecháme aj ko−
merèné záleitosti, ako je propagácia we−
bu, cie¾ové skupiny, ktorým je web urèe−
ný, a pod.
V jednotlivých èastiach seriálu sa po−
zrieme na konkrétne komponenty, z kto−
rých sa web skladá. Ve¾kú pozornos bu−
deme venova textu webovej stránky, gra−
fike, osobitne sa pozrieme na ve¾kú tému,
ktorou sú tabu¾ky, definujeme základné
prvky navigácie a povieme si nieèo o tom,
ako ju efektívne usporiada. Web okrem
tých komponentov, ktoré si kadý všimne
na prvý poh¾ad, obsahuje aj mnostvo do−
plnkových komponentov, ako sú texty k
obrázkom, titul, metainformácie a pod.
Tie sú zdanlivo nepotrebné. Okrem toho,
e ich prítomnos alebo neprítomnos pria−
mo dokumentuje vyspelos autora webu,
pouívame ich èastejšie, ako si myslíme.
Preto patrí k dobrým mravom zaobera sa
nimi.
Ako na to
Vytvorenie webu mono rozdeli na tri
etapy. Prvá je realizovate¾ná bez toho, aby
sme sedeli pri poèítaèi. Je to fáza, v ktorej
si rozmyslíme, èo a akým spôsobom bude−
me publikova. Treba si naplánova rozde−
lenie obsahu webu do jednotlivých doku−
mentov, vytvori navigáciu atï. Túto fázu
nie je dobré podceni. Nedostatoène pre−
myslený návrh sa toti vypomstí v neskor−
ších fázach, keï u bude web priamo rea−
lizovaný, dlhými hodinami prerábania, èo
dokáe znechuti. Typickým príkladom je
menu webu. Nie je niè horšie, ako keï sa
pripraví pekné grafické menu, ktoré vyplní
jemu pridelenú èas plochy webu, a po−
tom sa rozhodneme zmeni usporiadanie
alebo, èo je ešte horšie, poèet jeho po−
loiek. Zvyèajne to znamená znova ho
otvori a prerobi takmer od základu.
V druhej fáze tvorby webu mono vy−
tvori grafický návrh. Niekomu viac vyho−
vuje papier, niekto si návrh urobí v grafic−
kom editore.
A po dôkladnom premyslení sa mo−
no vrhnú na závereènú etapu, ktorou je
technická realizácia.
Pre tvorbu webu platí jedna zásada: Je
lepšie nevytàèa z radu. Myslí sa tým pre−
dovšetkým to, e netreba vymýš¾a nové
spôsoby usporiadania webu, nové typy
navigácie a pod. Kadého, kto by mal zá−
ujem prispie nieèím prevratne novým,
azda schladí fakt, e takých, ktorí to skú−
šali, bolo ve¾a. Pouívatelia internetu sú
však – mono trochu prekvapujúco – po−
merne konzervatívni a má to svoje racio−
nálne dôvody.
Pouívatelia si u zvykli na isté konven−
cie. Vedia, e hlavné menu je zvyèajne v
pravej èasti webu vo vertikálnom usporia−
daní alebo v hornej èasti webu horizontál−
ne atï. Tí, ktorí sú menej skúsení, by sa
mali poobzera po internete a snai sa
„nasiaknu koloritom“, tí, ktorí u na in−
ternete nejakú tú hodinu strávili, iste vedia,
o èom je reè.
Tab. 1
Rozlíšenie
640 × 480
800 × 600
1024 × 768
1280 × 1024
1600 × 1200
Percento
pouívate¾ov
1,05 %
21,58 %
64,21 %
10,0 %
3,10 %
Snaha vytvori nieèo nové je iste chvá−
lyhodná a výtvor môe by pekný a do−
konca aj úplne funkèný. Problém je v tom,
e pouívatelia u akosi automaticky oèa−
kávajú istú schému webu. Ak ju nenájdu,
bude sa im ašie pouíva. Vznikne akýsi
odpor k tomu, aby sa nauèili ovláda jedi−
ný web na internete, ktorý je iný ako ostat−
né, a to aj vtedy, keby ste vymysleli nieèo, èo
by bolo lepšie, ako je doterajšia prax.
Nekopírova
Druhým extrémom, ktorý môe vzís naj−
mä z analýzy toho, ako k webu pristupuje
naša konkurencia, môe by snaha o od−
kopírovanie. Na to sú dizajnéri, zvláš pro−
fesionálni, pomerne citliví. Myslie si, e sa
na to nepríde, najmä ak web, ktorým sme
sa „nechali inšpirova“, pochádza zo zahra−
nièia, je mylné. Príklad, ako to môe do−
padnú, keï sa èlovek „nechá unies inšpi−
ráciou“, vidíte na obr. è. 1.
Samozrejme, mono sa necha inšpiro−
va kvalitným webom a v podstate ani iná
cesta k neustálemu profesionálnemu ras−
tu asi nevedie, to však neznamená, e sa
odkopírujú celé èasti kódu webu alebo sa
jednoducho odkopírujú pekné obrázky.
To by sa mohlo jednoznaène vypomsti.
Vytvori skutoène originálny web, ktorý
vznikol iba našimi vlastnými silami, nie je
niè jednoduché, ale výsledok je napokon
dvakrát taký potešujúci.
Profesionálny výsledok si vyaduje aj
skúsenosti, preto nemono oèakáva, e
hneï od zaèiatku budú naše diela doko−
nalé a obdivované všetkými.
Rozlíšenie
Súèasné poèítaèe disponujú monitormi a
grafickými kartami s rôznymi rozlíšeniami,
prièom ich spektrum je pomerne široké.
Uívatelia majú nastavené zvyèajne jedno
z nasledujúcich rozlíšení: 640 × 480, 800
× 600, 1024 × 768, 1280 × 1024, 1600
× 1200, prièom existujú aj iné, menej
èasté kombinácie. Dlhodobý trend je taký,
e vypadávajú rozlíšenia schopné zobrazi
menej detailov v prospech rozlíšení vyš−
ších. Aktuálne percentuálne rozdelenie po−
uívate¾ov pod¾a nastaveného rozlíšenia
vidíte v tab. è. 1.
Táto tabu¾ka vznikla z dlhodobého
prieskumu autora èlánku v rámci štatistík
jemu dostupných webov. Èísla sa v prípa−
de iných webov môu mierne líši, pretoe
iná cie¾ová skupina pouívate¾ov môe
ma odlišné poiadavky na nastavenie roz−
líšenia. Ak je napríklad web urèený pre
staršiu generáciu, dá sa poèíta s posu−
nom smerom k niším rozlíšeniam, ak sú
cie¾ovým okruhom ininieri strojári, vyššie
rozlíšenia nebudú výnimkou.
Dizajnér si musí uvedomi problém roz−
líšenia pri tvorbe webu. Ten toti nebude
na obrazovkách rôznych uívate¾ov vyzera
úplne rovnako. Dåka zobrazovaného we−
bu (ak to takto laicky môeme nazva) je
spravidla závislá od mnostva textu a ob−
rázkov umiestnených do webu, a tak je
dôleité zaobera sa len šírkou plochy,
ktorú web zaberá. V zásade existujú dve
monosti:
1. Zviaza jeho šírku so šírkou zobrazova−
cej plochy (laickejšie obrazovky). Je moné
definova, e web bude zabera 100 %
(alebo iné percento) plochy. V tom prípa−
de sa web prispôsobí svojou šírkou aké−
muko¾vek rozlíšeniu tak, aby vdy pokryl
príslušné percento. V tom prípade je však
variabilná jeho šírka vyjadrená v zobrazo−
vacích bodoch alebo pixeloch. Jednodu−
cho povedané, ak má web zabera 50 %
zobrazovacej plochy a uívate¾ má nasta−
vené rozlíšenie 640 × 480 bodov, zaberie
web šírku 320 pixelov, pri rozlíšení 1024
× 768 to bude 512 pixelov.
2. Inou metódou je monos pevne urèi
šírku webu v pixeloch. V tom prípade na−
príklad stanovíme, e web má šírku 600
pixelov. Pri rozlíšení 640 × 480 teda za−
berá skoro celú šírku okna prehliadaèa. Pri
rozlíšeni 1024 × 768 to bude asi polovica
okna.
Obidva prístupy majú svoje výhody aj
nevýhody. V prvom prípade dokáeme
napríklad zabezpeèi, e náš web pokryje
maximálnu monú plochu okna prehlia−
daèa. No tento prístup zvyèajne prináša
viac problémov ako osohu. Nedokáeme
toti dobre ustrái rozloenie textu a ob−
rázkov, pretoe obsah webu sa „rozlieva
Tab. 2
Poèet farieb
zobrazovaných
256
65 536
16,7 mil.
Percento
pouívate¾ov
0,20 %
33,08 %
66,54 %
I
Obr. 1: Prichytení pri èine: Na týchto dvoch obrázkoch mono jasne vidie stopy kopírovania dizajnu. Obidve stránky patria
firmám zaoberajúcim sa svadbami. Podobnos je oèividná.
do šírky“. Keïe spektrum rozlíšení je v súèasnosti príliš
široké, nebolo by moné ustrái jeho dizajn tak, aby bol
pre všetky rozlíšenia vyhovujúci.
V drvivej väèšine prípadov sa preto pouíva druhá kon−
cepcia. Pomocou tabuliek sa obmedzí celková šírka webu
na presne definovaný poèet pixelov. V tom prípade sa
však vynára otázka, aký poèet pixelov zvoli. Keby sme
brali oh¾ad na formát 640 × 480 pixelov, potom by sa
web v rozlíšení 1280 × 1024 na obrazovke takmer stratil.
Preto sa situácia obyèajne rieši tak, e uívatelia s naj−
menším rozlíšením sú „hodení cez palubu“. Je na to
nieko¾ko dobrých dôvodov. Predovšetkým, ako naznaèuje
aj poh¾ad do tabu¾ky è. 1, ich percentuálne zastúpenie je
malé a stále sa zmenšuje. Ak stránku pripravujeme s tým,
e jej dizajn sa nebude dlhodobo meni, treba myslie per−
spektívnejšie a v tom prípade u formát 640 × 480 mô−
eme povaova za úplne bezpredmetný. Ïalším dôvo−
dom je, e toto rozlíšenie dáva najmenej moností na zo−
brazenie detailov stránky.
Pri tvorbe webu je preto potrebné sústredi sa na roz−
líšenie 800 × 600, kde sa stránka musí bez problémov zob−
razova. Testova ju potom treba aj pri väèších rozlíšeniach.
Rozlíšenie 800 × 600 sa perspektívne dostane do ta−
kého istého postavenia ako 640 × 480, zaujímavý je ná−
stup rozlíšenia 1600 × 1200.
Poèet farieb
V minulosti sa hovorilo v súvislosti s rozlíšením aj o poète
zobrazovaných farieb, pouívala sa tzv. bezpeèná paleta
atï. Bolo to v èasoch, keï mnohí pouívali zobrazenie v
256 farbách. Dnes, keï je bené zobrazovanie v 65 536
farbách a skôr 16,7 mil. alebo dokonca v 32−bitových far−
bách, u nie je nevyhnutné zaobera sa farebným rozlíše−
ním. Všetky farby by sa mali za normálnych okolností zob−
razova korektne. Percentuálne rozloenie farebného roz−
líšenia si mono pozrie v tab. è. 2.
Ako nazva súbory
Táto otázka sa zdá triviálna a málo dôleitá. Názvy súbo−
rov by mali by výsostnou záleitosou autora webu. Nie
je to však celkom tak. Platia urèité pravidlá, prièom niektoré
sú v rovine odporúèaní, iné je potrebné dodra.
Súbory s kódom HTML môu ma dva typy extenzií –
htm alebo html. Obidve sú prípustné, ale je dobré zvyknú
si na pouívanie iba jednej z nich. Významne to u¾ahèuje
prácu, napr. ak sa snaíme pri kódovaní spamäti zapísa
názov súboru, na ktorý ukazuje hyperlink.
Odporúèa sa takisto nepouíva generické názvy súbo−
rov, ako je napr. page001.html, page002.html, pic001.jpg
atï. Pri rozsiahlom webe, alebo ak sa k nemu vrátime po
dlhšom èase, sa môe sta, e sa v súboroch s takýmito
názvami stratíme a viac èasu strávime h¾adaním toho
správneho súboru ako efektívnou prácou.
Názov by mal by krátky, no mal by dobre vystihova
obsah. Príkladom môe by názov kontakt.html, novin−
ky.hmtl a pod. Ove¾a dôleitejšie je nepouíva v názvoch
súborov diakritiku a medzery medzi znakmi. Aj keï takto
zostavený web bude na pevnom disku poèas jeho prípra−
vy fungova, po prenesení na server sa to vo väèšine prí−
padov zmení. Ak teda chceme poui názov, ktorý bude
tvorený dvoma slovíèkami, odporúèa sa medzi ne vloi
podèiarkovník. Ten slovíèka opticky oddelí a je akceptova−
ným znakom názvu súboru. Súbor s názvom sieò slávy.html
by teda korektne mal by zapísaný ako sien_slavy.html.
Ak sa vraciame k webu, ktorý u bol publikovaný,
s cie¾om prerobi ho, bolo by dobré, pokia¾ je to moné,
zachova názvy súborov a štruktúru ich prepojení hyper−
linkmi. Cie¾om je ponecha ich URL v pôvodnom stave.
Z iných webov toti môu odkazova nielen na domé−
nu nášho webu, ale aj na jednotlivé dokumenty v jeho
rámci. Ak zmeníme názov alebo umiestnenie takéhoto
súboru, daný dokument sa na našom webe bude nachá−
dza, ale nebude u týmito linkmi dosiahnute¾ný. Jakob
Nielsen nazýva tento stav linkrot (parafráza bankrotu).
Pod¾a štatistík je a 6 % linkov na webe nefunkèných,
pretoe ukazujú na neexistujúce dokumenty. Je to škoda,
najmä ak je príèinou taká banalita, ako je zmenený názov
súboru.
Napokon takýmto spôsobom škodíme aj vlastnému
webu, keïe niekto nami publikovanú informáciu h¾adá a
nemôe ju pre našu chybu nájs.
Optimalizácia
Èasto sa stretávame s tým, e sa na stránkach objavujú
texty upozoròujúce na optimalizáciu stránky pre urèitý
prehliadaè. Pod pojmom optimalizácia sa však neraz skrý−
va to, e stránka nebola testovaná na iných prehliada−
èoch, a preto je „optimalizovaná“ pre jeden z nich. To je
N
T
E
R
N
E
T
postoj, ktorý nemono pochváli. Nedá sa spolieha ani na
to, e staèí, ak stránka korektne funguje v Internet Explo−
reri, pretoe ten je najrozšírenejším prehliadaèom. Je to
skutoène tak, ale rozhodne to nie je jediný prehliadaè.
Okrem Netscape Navigatora, ktorý zo svojho niekdajšieho
výsadného postavenia výrazne ustúpil, existujú aj prehlia−
daèe Opera a Mozilla, ktoré sa tešia ob¾ube. Treba myslie
aj na tých, ktorí nepracujú v prostredí Windows.
Uváme, èo pre uívate¾a znamená, keï sa na našej strán−
ke dozvie, e bola optimalizovaná pre IE s rozlíšením 1024 ×
768. Ak má dané nastavenie a príslušný prehliadaè, je to v
poriadku, ak nie, aj tak sa nám neprispôsobí, mono mu
dokonca stránka nebude korektne zobrazená a on odíde.
Namiesto optimalizácie, ktorá je niekedy iba prejavom
neschopnosti dodra štandardy, je potrebné otestova sprá−
vanie webu vo viacerých prehliadaèoch a ich verziách a, sa−
mozrejme, rozlíšeniach, ktoré sa v súèasnosti pouívajú.
Titul
Ve¾kú pozornos pri príprave webu je potrebné venova
jeho titulu. Myslí sa tým krátky výstiný text, ktorý sa zob−
razuje v lište systémového menu okna prehliadaèa spolu
s názvom prehliadaèa. V HTML kóde sa nachádza v hla−
vièke súboru medzi tagmi title.
<title> Tu je text titulu
</title>
Titul má vo webe viacero funkcií. Ubezpeèí pouívate−
¾a, e práve naèítavaná stránka je tá, o ktorú má záujem.
Titul môe by v prípade zloitejších webových stránok
alebo pomalého pripojenia k internetu nadlho jedinou
známkou toho, e „sa nieèo deje“. V opaènom prípade
môe uívate¾ usúdi, e k naèítaniu stránky nedôjde, a sa−
hovanie zastavi.
Niektoré nástroje urèené na tvorbu webu nastavujú
titul samy. V tom prípade však nemáme plnú kontrolu
nad tým, èo sa v titule objaví, a nemusí to vdy vyhovova,
preto ho radšej nastavme sami.
Titul slúi aj na zaregistrovanie webu medzi tzv. ob−
¾úbené poloky. Web je v tomto zozname reprezentovaný
práve titulom. Preto je dobré zvoli krátky a výstiný titul.
Titul sa pouíva aj v prípade, ak si uívate¾ ukladá jednot−
livé stránky vášho webu na disk. Bolo by dobré, keby titul v
kadom súbore HTML odzrkad¾oval jeho obsah. V tom prí−
pade aj kadý súbor, ktorý si uívate¾ ukladá na disk, má jedi−
neèný názov. V opaènom prípade si musí uívate¾ zakadým
jeho názov ruène modifikova, èo ho zdriava.
Napokon titul je dôleitý aj pre vyh¾adávaèe, ktoré sa
snaia indexova náš web. Slovíèkam, ktoré nájdu v titule
webu, prikladajú väèší význam ako tým, ktoré sa nájdu v
obyèajnom texte webu.
Záver
V seriáli budeme pokraèova v budúcom èísle PC REVUE. Po−
zrieme sa na zdanlivo jednoduchú záleitos, ktorou je text.
Branislav Madoš
4/2004 PC REVUE
107
I
N
T
E
R
N
E
T
NA POTULKÁCH
www.nomoretests.com
www.icepick.com
www.trabi.cz
Americkí študenti sa búria proti testom, v ktorých sa krú−
kujú správne odpovede. Pýtate sa preèo? Takéto testy pod−
¾a nich potláèajú prirodzenú kreativitu študentov, a preto
burcujú študentov do protestov proti nim. Na stránke sa
okrem iných informácií nachádza aj zoznam èinností, kto−
ré treba robi poèas testu, aby ste od neho „ochránili“
svojich spoluiakov.
Ak ste sa niekedy po sledovaní špionánych filmov zamysle−
li, èi je sledovanie bených smrte¾níkov moné aj v reálnom
svete, skúste sa pozrie na tento server. Obyvatelia istého ho−
landského domu sa verejnému sledovaniu podrobujú dob−
rovo¾ne! Kamery sú v ich dome namontované doslova všade
a sú doplnené rôznymi snímaèmi, take sa môete kocha
štatistikami typu poèet otvorení chladnièky a podobne.
Stránka venovaná všetkým milovníkom týchto bakelito−
vých krá¾ov kriovatiek. Na stránkach sme našli pomerne
slušné mnostvo informácií všetkého druhu. Nachádza sa
tu aj on−line bazár náhradných dielov èi zopár návodov na
zlepšenie tohto nehrdzavejúceho vozidielka. Komu by ne−
staèili informácie z trabi.cz, môe sa pozrie aj na iné strán−
ky, na ktoré tento server nesebecky odkazuje.
www.turbotanks.com
www.whowouldbuythat.com
www.openphoto.net
Pod touto doménou sa nachádza jednoduchá hra dvoch
tankov. Bojova môete proti vášmu poèítaèu alebo proti
druhému hráèovi. Napriek tomu, e hra je graficky aj na
pochopenie ve¾mi jednoduchá, vie by brutálnym zabija−
kom èasu, èo potvrdzuje starú pravdu, e v jednoduchosti
je krása.
Oblièka, duša, vlastné diea – to je len zlomok bizarných
poloiek z aukèného servera eBay. Tento server sa venuje
zbieraniu odkazov na rôzne zvrátené aukcie. Len pre zaují−
mavos – tohtoroènými hitmi boli špeciálne valentínske ze−
miaky v tvare srdca èi lampa Michaela Jacksona, ktorá sa pre−
dávala s upozornením, e nie je vhodná do detských izieb...
Ani tentoraz v našich potulkách nezabudneme na jeden foto−
grafický projekt. Ide o študentský projekt zhromaïujúci štu−
dentské fotografie. Zaujímavosou servera je pomerne netra−
dièné triedenie galérií, a tak nech vás neprekvapí napríklad
sekcia „girls with guns“. Všetky fotografie z tohto servera je
moné vo¾ne poui na nekomerèné úèely.
www.dbeat.com/28/
www.musicplasma.com
www.cafedesign.sk/cafe/
Stránka nadšencov, ktorí si myslia, e prišli na to, ako
vyrieši problém nedostatku èasu. Pod¾a týchto ¾udí by sa
mal deò predåi z doterajších 24 na 28 hodín. Je to zaují−
mavý nápad – týdeò by sa tak skrátil na šes dní, jeden
pracovný deò by ubudol, víkend by sa predåil o dvanás
hodín. Jeden fakt však autorom oèividne unikol – týdeò
bude ma stále 168 hodín...
Jedna z najzaujímavejších stránok, s ktorými som sa v po−
slednom èase stretol. Na hlavnej stránke zadáte meno va−
šej ob¾úbenej skupiny a systém pre vás vygeneruje zo−
znam skupín, ktorých hudobný štýl by sa vám mohol
páèi. Èím viac skupín zadáte, tým lepšie dokáe systém
odhadnú váš hudobný vkus a odporuèi hudbu blízku
vášmu srdcu.
Táto webová stránka sa seriózne zaoberá literárnymi po−
kusmi zaèínajúcich slovenských autorov. Všetky príspevky
sú preh¾adne zoradené pod¾a ánrov a mien autorov. Strán−
ka je graficky jednoducho, ale pekne spracovaná, pri èíta−
ní textov nám však prekáal zvuk, ktorý znie v pozadí – ten
príjemnú atmosféru sršiacu z niektorých diel rozhodne
neumocòuje.
108
PC REVUE 4/2004
I
N
T
E
R
N
E
T
SVETOM WWW
Vaše tipy na zaujímavé weby posielajte na [email protected]
www.emotioneric.com
www.mojapraca.sk
www.kotrla.com/frogman/
Erikova stránka je plná emócií – aspoò na Erikových foto−
grafiách. Erik sa kasá, e dokáe napodobi akúko¾vek ¾ud−
skú emóciu. Ak neveríte, môete zada do zoznamu vlast−
nú poiadavku. Erik u dávno vyèerpal emócie typu smú−
tok, rados, nadšenie a prešiel na znázoròovanie emócií
typu – „sarkastický rešpekt pred nenávidenou autoritou“
èi „páni, horí mi noha!“.
Server mojapraca.sk je novou on−line databázou vo¾ných
pracovných miest. Stránky sú zatia¾ len v testovacej pre−
vádzke, u teraz tu však môete nájs mnostvo preh¾adne
zoradených ponúk na prácu. Ak ste teda v procese h¾ada−
nia si nového zamestnania alebo zamestnanca, oplatí sa
obráti sa aj na túto stránku a zvýši tak svoju šancu na
úspech.
Tento èeský server sa pasuje za „dýchací prístroj vo svete lite−
ratúry“ a my mu to môeme len dosvedèi. Autor tu vytvoril
slušnú databázu odkazov na stránky s literárnou tematikou,
ktoré zaradil do nieko¾kých skupín. Prekvapilo nás bohaté
zastúpenie èesko−slovenských odkazov, ktoré poukazujú na
city, ktoré Stredoeurópania k literatúre prechovávajú.
www.mojesny.sk
www.stellaawards.com
www.lochness.co.uk/livecam/
nonjava.html
Noèná mora, ktorá sa vám prisnila v noci, ešte nemusí
znamena nešastie. Sny len málokedy predznamenávajú
priamo to, èo sa v nich sníva. Sny si teraz môete necha
zadarmo vyloi na stránkach www.mojesny.sk, ktoré fun−
gujú podobne ako diskusné fórum. Stránka zároveò po−
skytuje mnostvo informácií o spánku a jeho poruchách.
Aby sme ani tento mesiac neobišli tému bizarných zbierok,
do našich potuliek sme zaradili stránku stellaawards.com.
Tvorcovia týchto stránok sa zamerali na zbieranie absurd−
ných súdnych prípadov. Robia tak na poèes staršej dámy,
ktorá za to, e sa poliala horúcou kávou, vysúdila od pre−
vádzkovate¾a reštaurácie takmer 3 milióny dolárov.
Staòte sa slávnymi – objavte Lochnesskú príšeru! Teraz ani
nemusíte cestova – staèí sledova spomínanú stránku. Ide
o webovú kameru sledujúcu hladinu jazera Lochness. Mô−
ete vyskúša aj zlepšenú Java verziu tejto sluby na www.
lochness.co.uk/livecam/, ktorá podporuje aj zachytenie
obrázka, na ktorom vidíte príšeru.
www.katasterportal.sk
www.animacia.sk
www.frk.sk
Kataster portál sa hrdí titulom Najväèší portál verejnej správy
na internete. Ide o nový server, ktorý sprístupòuje informácie
z katastra nehnute¾ností. Po zloení zálohy mono vyh¾a−
dáva v údajoch, po ktoré si normálne treba zájs a na katas−
trálny úrad. Údaje získané cez tento server síce nemono po−
ui na právne úkony, ako informatívne dokumenty sú však
výhodnejšie pre svoju nišiu cenu.
Okrem prezentácie prác výtvarníkov a dizajnérov je server
animacia.sk verejne prístupná on−line kninica študijných
textov z estetiky, dejín a teórie umenia. Tento diskusný a
informaèný portál v slovenskom a anglickom jazyku je urèe−
ný pre výtvarníkov, animátorov, dizajnérov, ale aj laickú
verejnos. Server zároveò informuje o pripravovaných po−
dujatiach a workshopoch.
Slovenský server frk.sk sa môe popýši naozaj rozsiahlou
databázou vtipov. Aktuálne ich eviduje viac ako 7000. Vti−
py sú preh¾adne rozèlenené do kategórií, medzi ktorými
nechýba ani politická satira. Tieto stránky zároveò ponú−
kajú slubu, v ktorej majú na Slovensku prvenstvo – odber
vtipov prostredníctvom RSS.
Matúš Valter
4/2004 PC REVUE
109
I
N
T
E
R
N
E
T
NOVÝ SERIÁL
Pracujeme so štýlmi / 1. èas
Vítam vás pri novom seriáli Pracujeme so štýlmi. Ako u ná−
zov napovedá, bude zameraný na prácu s kaskádovými štýl−
mi, najmä na ich vyuitie pri formátovaní WWW stránok v spo−
jení s HTML 4.01. Predpokladám, e máte aspoò základné
znalosti jazyka HTML. Ak nie, preštudujte si seriál Vytvárame
WWW stránky, ktorý nájdete v starších èíslach PC REVUE.
Èo je CSS?
CSS je skratka anglického výrazu Cascading Style Sheets,
teda kaskádové štýly. Konzorcium W3 (www.w3c.org)
oznaèuje CSS ako jednoduchý mechanizmus na vizuálne
formátovanie internetových dokumentov.
Obr. 1
Prvá verzia CSS (CSS level 1) vznikla u v roku 1996 a
umoòovala prácu s písmami, okrajmi, farbami a pod.
V roku 1998 bola doplnená a vznikla špecifikácia CSS level 2.
V súèasnosti je špecifikácia CSS level 2 široko podporova−
ná a jej podporu nájdeme v novších verziách takmer všet−
kým prehliadaèov (Internet Explorer, Opera, Mozilla, Net−
scape, Safari...). Konzorcium W3 práve pracuje na špecifi−
kácii CSS level 3.
Výhody CSS
Pomocou kaskádových štýlov mono vytvára štruktúrova−
né dokumenty, teda oddeli obsah dokumentu (HTML) od
jeho vzh¾adu (CSS). Získame tým najmä preh¾adný a pomerne
jednoduchý kód a pouitím CSS v externých súboroch
zmenšíme aj dátovú ve¾kos jednotlivých dokumentov, u¾ahèí−
me si prácu pri prípadnej zmene vzh¾adu WWW stránky, keï
zmenením jediného súboru úplne zmeníme jej vzh¾ad. Ak kas−
kádové štýly vyuijeme na formátovanie stránky namiesto
zastaraného a nevhodného spôsobu vyuívajúceho tabu¾ky,
vyhneme sa tak tzv. ladeniu WWW stránky v rôznych prehlia−
daèoch, pretoe ak je WWW stránka napísaná presne pod¾a
špecifikácie a s vyuitím CSS, je zaruèené, e vo všetkých pre−
hliadaèoch a na všetkých platformách bude vyzera rovnako.
Úvod do pouitia CSS
Prejdime teraz od teórie k praxi. Zaèneme jednoduchým do−
kumentom pod¾a špecifikácie HTML 4.01:
<!DOCTYPE HTML PUBLIC "−//W3C//DTD HTML 4.01
Transitional//EN">
<HTML>
<HEAD>
<TITLE>Skúšobná www stránka</TITLE>
<META http−equiv="Content−Type"
content="text/html; charset=windows−1250">
</HEAD>
<BODY>
<H1>Skúšobná www stránka</H1>
<P>Na tejto www stránke si vysvetlíme základy
práce s CSS.</P>
</BODY>
</HTML>
110
PC REVUE 4/2004
Tento dokument vyzerá v prehliadaèi ako na obrázku 1.
Farbu nadpisu tohto dokumentu teraz zmeníme na
èervenú pouitím nasledujúceho pravidla pre nadpis prvej
úrovne (element H1):
H1 {
color: red;
}
Obr. 3
Toto pravidlo CSS pozostáva z dvoch èastí – selektora
(H1) a deklarácie (color: red). Deklarácia má dve èasti, a to
vlastnos (color) a hodnotu (red). Uvedené pravidlo mô−
eme do dokumentu vloi dvoma spôsobmi. Prvá mo−
nos je vloi ho priamo do hlavièky dokumentu pouitím
elementu STYLE:
<HTML>
<HEAD>
<TITLE>Skúšobná www stránka</TITLE>
<META http−equiv="Content−Type"
content="text/html; charset=windows−1250">
<STYLE type="text/css">
BODY {
color: blue;
}
H1 {
color: red;
}
</STYLE>
</HEAD>
<BODY>
<H1>Skúšobná www stránka</H1>
<P>Na tejto www stránke si vysvetlíme základy
práce s CSS.</P>
</BODY>
</HTML>
<!DOCTYPE HTML PUBLIC "−//W3C//DTD HTML 4.01
Transitional//EN">
<HTML>
<HEAD>
<TITLE>Skúšobná www stránka</TITLE>
<META http−equiv="Content−Type"
content="text/html; charset=windows−1250">
<STYLE type="text/css">
H1 {
color: red;
}
</STYLE>
</HEAD>
<BODY>
<H1>Skúšobná www stránka</H1>
<P>Na tejto www stránke si vysvetlíme základy
práce s CSS.</P>
</BODY>
</HTML>
Druhou monosou je pouitie externého súboru
(napr. style.css) a jeho vloenie do dokumentu pomocou
elementu LINK:
<!DOCTYPE HTML PUBLIC "−//W3C//DTD HTML 4.01
Transitional//EN">
<HTML>
<HEAD>
<TITLE>Skúšobná www stránka</TITLE>
<META http−equiv="Content−Type"
content="text/html; charset=windows−1250">
<LINK rel="stylesheet" href="style.css"
type="text/css">
</HEAD>
<BODY>
<H1>Skúšobná www stránka</H1>
<P>Na tejto www stránke si vysvetlíme základy
práce s CSS.</P>
</BODY>
</HTML>
Výsledný dokument bude vyzera v obidvoch prípadoch
ako na obrázku 2.
Teraz pridáme ïalšie pravidlo:
<!DOCTYPE HTML PUBLIC "−//W3C//DTD HTML 4.01
Transitional//EN">
Obr. 2
Náš dokument teraz obsahuje dve pravidlá. Prvé urèuje, e
farba elementu BODY bude modrá, druhé, e farba elemen−
tu H1 bude èervená. Keïe farba elementu P nie je urèená,
zdedí ju po predkovi, ktorým je element BODY, bude teda
modrá. Aj element H1 je potomkom elementu BODY, ale
druhé pravidlo prevái zdedenú hodnotu (obr. 3).
Pridajme do kódu prvého pravidla ešte nieko¾ko hodnôt:
<!DOCTYPE HTML PUBLIC "−//W3C//DTD HTML 4.01
Transitional//EN">
<HTML>
<HEAD>
<TITLE>Skúšobná www stránka</TITLE>
<META http−equiv="Content−Type"
content="text/html; charset=windows−1250">
<STYLE type="text/css">
BODY {
font−family: "Verdana", sans−serif;
font−size: 12px;
margin: 20px;
}
H1 {
color: red;
}
</STYLE>
</HEAD>
<BODY>
<H1>Skúšobná www stránka</H1>
<P>Na tejto www stránke si vysvetlíme základy
práce s CSS.</P>
</BODY>
</HTML>
Prvá deklarácia pri elemente BODY nastavuje druh pís−
ma na písmo Verdana. Ak toto písmo nie je dostupné, po−
uije sa písmo sans−serif, ktoré patrí medzi pä základných
písiem a obsahujú ho všetky prehliadaèe. Túto hodnotu
zdedí element H1 aj element P.
Druhá deklarácia pri tomto elemente nastavuje ve¾kos
písma na 12 pixelov. Túto hodnotu zdedí iba element P.
Posledná deklarácia pri elemente BODY nastavuje okra−
je na 20 pixelov. Túto hodnotu nezdedí ani element H1,
ani element P.
To by bolo na tento mesiac všetko. Nabudúce sa po−
zrieme na syntax CSS a selektory.
Igor Kulman
&biznis news
Technológie
Èína chce vlastnú kryptografiu, Amerièania sú proti
Americké vládne inštitúcie a priemyselné kruhy sa snaia zmies zo
stola poiadavku Èíny, ktorá súvisí s kryptografickými štandardmi
v rámci normy IEEE 802.11x. Táto norma sa zaoberá bezdrôtovou
komunikáciou a jej súèasou je aj špecifikácia šifrovacích algorit−
mov. Sú nimi Wired Equivalent Privacy (WEP) a Advanced Encryption
Scheme (AES).
Èína poaduje, aby kadé zariadenie kompatibilné so štandar−
dom 802.11x pouívané na jej území bolo vybavené Wireless LAN
Authentication and Privacy Infrastructure (WAPI), teda èínskym varian−
tom. To však nie je všetko. Kadý, kto by chcel tento štandard vo svo−
jich zariadeniach implementova, musí sa spoji s jednou z 24 èín−
skych spoloèností, ktoré spoluvlastnia WAPI, a táto spoloènos musí na
vývoji takéhoto zariadenia spolupracova. To sa nepáèi tak americ−
kým, ako ani európskym a japonským priemyselným kruhom. Pod¾a
niektorých je táto poiadavka bezprecedentná a porušuje základné
pravidlá Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ktorej èlenom je aj
Èína. Celou záleitosou sa zaèali zaobera aj politici.
Komentár: Jedným z najjednoduchších, ale aj najmenej prav−
depodobných vysvetlení toho, o èo sa Èína snaí, by bola demon−
štrácia sily tejto krajiny. Ove¾a zaujímavejšími dôvodmi môu by
snaha o vytvorenie trhu pre domáce firmy a súèasne udranie si
kontroly nad šifrovacími štandardmi, keïe tradièné a dlhotrvajúce
spory medzi Èínou a USA vedú tieto krajiny k vzájomnej nedôvere.
Najzaujímavejšou monosou je však predstava, e Èína sa snaí
zmeni svoju pozíciu lacného výrobcu tuctovej spotrebnej elektroni−
Zarábate dos?
Napriek tomu, e sa neustále ve¾a hovorí
o klesajúcej ivotnej úrovni USA èi priamo
o ich ekonomickom zaèiatku konca, platy
absolventov, ako sa zdá, tento trend „neko−
pírujú“. Pozrite sa teraz na to, ko¾ko zará−
bajú absolventi vysokých škôl rôznych sme−
rov v USA. Ako vidíte v tabu¾ke, v najrých−
lejšie sa rozvíjajúcom odvetví ekonomiky, v IT
sú mzdy stále najvyššie. Nedosahujú u síce
také dramatické nárasty, no aj v porovnaní
so ivotnými nákladmi sa stále oplatí vyštu−
dova vysokú školu so zameraním na IT.
ky na pozíciu technologického lídra, ktorý je schopný na trhu pre−
sadi svoje štandardy.
Mníchov a Linux – kde je problém?
Zhruba pred pol rokom sa radnica Mníchova po ve¾kom výberovom
konaní rozhodla nasadi na 14−tisíc osobných poèítaèoch svojich úrad−
níkov operaèný systém Linux. V denníku Toronto Star sa objavil èlánok,
pod¾a ktorého má dnes Mníchov s Linuxom znaèné problémy. Tie vraj
pramenia z viacerých nedostatkov projektu. Prvým je fakt, e prevádz−
kové náklady sú podstatne vyššie, ako sa predpokladalo. Pod¾a nie−
ktorých vyjadrení sú vraj vyššie, ako boli náklady na prevádzku pôvod−
ne deklarované v projekte realizovanom na báze Windows.
Mnostvo drobných problémov vraj súvisí so „zákernosami“ systé−
mu Linux, ktorý správcovia systémov „nestíhajú“ administrova. Navy−
še je situácia pod¾a servera ComputerWoche o to dramatickejšia, e
v súèasnosti je na projekt Li−Mux málo peòazí, keïe nebola vytvore−
ná dostatoèná finanèná rezerva (s òou sa v projekte nerátalo). Zdá sa
teda, e v bavorskej metropole nastáva fáza vytriezvenia. Jej predsta−
vitelia toti dávali dos okázalo najavo svoju záš voèi Microsoftu, dnes
sú vo svojich vyjadreniach podstatne miernejší. Dokonca sa objavili
informácie o tom, e Microsoft by sa mohol v tomto meste opä dosta
do hry! Nu, bude to asi ešte zaujímavé. Vo fáze výberového konania
sa toti u predstavite¾ov mesta snail lobova aj samotný Steve Balmer,
ktorý však z mesta odchádzal, slušne povedané, znaène rozladený. Po
vyhlásení výsledkov dokonca Microsoft spochybnil objektivitu výbero−
vého konania a doadoval sa jeho opakovania. Dnes sa situácia
Odvetvie
Nástupná mzda/roèný
% rastu oproti
plat v USD
minulému roku
Poèítaèové ininierstvo
53 117
+ 0,7
Chemický ininier
52 563
+ 2,5
Elektrotechnický ininier
49 926
− 1,4
Strojný ininier
49 088
+2
Poèítaèový výskum a vývoj
48 656
+ 8,9
Úètovníctvo
42 045
+ 2,6
Ekonóm, finanèník
40 596
+ 0,5
Zdravotník
37 253
− 4,3
Marketing
36 071
+1
Uèite¾ na základnej škole
27 317
− 6,8
Zdroj: NACE Sallary survery prieskum miezd (http://www.naceweb.org/)
HP & ORACLE FÓRUM 2004
15. apríla 2004 sa uskutoèní v hoteli Fórum v Brati−
slave konferencia HP & Oracle Fórum 2004. Èo je úlohou
tohto podujatia a pre koho je organizované?
Ide o prvý roèník konferencie organizovanej spoloènosami
Hewlett−Packard a Oracle, ktorej cie¾om je detailná technická
prezentácia nových IT riešení nevyhnutných pre flexibilný podni−
kový rozvoj. HP & Oracle Fórum 2004 nadväzuje na šesroènú
tradíciu prezentaèných konferencií, známych pod názvom
Databázové fórum, ktoré si získali mnostvo priaznivcov a pravi−
delných návštevníkov. Hlavnou témou konferencie HP & Oracle
Fórum 2004 je význam nasadzovania informaèných technológií
v podnikovej sfére. Podujatie je urèené vedúcim IT manaérom,
IT špecialistom, vývojárom a programátorom.
Priblíte nám, prosím, program prvého roèníka HP &
Oracle Fórum – aké novinky prinesiete tento rok úèast−
níkom?
Na tohtoroènom podujatí predstavíme najnovšie technológie
Oracle pre Grid computing spolu s ponukou adaptívnych IT
riešení od spoloènosti HP.
Pri efektívnom nasadzovaní IT v podnikoch toti nejde len
o ukladanie dát v databázach, ale predovšetkým o dokonalú
konsolidáciu prostredia v rámci jednotnej technologickej platfor−
my. Spoloènos Oracle predstaví novinky vo funkcionalite prvej
databázy pre Grid computing, Oracle 10g, vrátane praktických
ukáok, správu celej podnikovej infraštruktúry z jedného miesta èi
zákaznícke skúsenosti z konsolidácie rôznorodého podnikového
systémového prostredia a mnoho iného.
Veríme, e úèastníkov konferencie urèite tie zaujme predsta−
venie najnovšej ponuky adaptívnej infraštruktúry z portfólia
Hewlett−Packard v oblasti serverov ProLiant a Integrity na báze
procesorov Itanium 2, diskových polí extrémnej dostupnosti, ako
aj softvéru pre správu IT infraštruktúry. Oivením bude zaradenie
praktických ukáok moností HP Blade serverov, ako aj správy IT
sluieb prostriedkami HP OpenView.
V èom sa HP & Oracle Fórum líši od predchádzajúce−
ho tradièného podujatia Databázové fórum?
Databázové fórum bolo štruktúrované na dve paralelné sekcie
– manaérsku a technologickú. Podujatie HP & Oracle Fórum
chceme podstatne viac orientova na technicky detailnejšiu pre−
zentáciu zaujímavých technologických tém z oblasti informaèných
technológií. Názov Databázového fóra mohol zvádza k tomu, e
jedinou témou je databáza a jej nasadenie v podnikou. Myslíme
si však, e aj naši úèastníci doterajších podujatí sami poznali, e
to tak nebolo. Technológie Oracle a HP pokrývajú kompletnú
šírku podnikových informaèných technológií vrátane aplikaèného
servera, portálových riešení, dátových skladov a podnikových
aplikácií, a preto sme sa spolu s niektorými ïalšími zmenami
tento rok rozhodli aj pre úpravu koncepcie a názvu podujatia,
aby sme ním neboli tak ve¾mi zväzovaní. Zostávame však podu−
jatím pre IT manaérov a špecialistov.
Ondrej Holub, Oracle Slovensko
Danica Balaová, Hewlett-Packard Slovakia
I
N
F
O
W
A
R
E
I T
S E M I N Á R
AIESEC Bratislava spolu s generálnym partnerom Accenture a pod mediálnou záštitou
magazínu PC REVUE usporiada 22. 4. – 25. 4. 2004 IT seminár na tému e−banking.
IT seminár je urèený najmä starším študentom vysokých škôl ekonomického a tech−
nického zamerania, ako aj študentom, ktorí prostredníctvom AIESEC−u odchádzajú na
zahraniènú odbornú stá. IT seminár je pre nich skvelá príleitos prakticky si vyskúša
vedomosti získané poèas štúdia na vysokej škole, dozvedie sa nieèo viac o praktických
aplikáciách najnovších trendov v IT, ako aj stretnú predstavite¾ov top IT firiem (Accenture,
Dell, HP, Delta E.S., KPMG...).
Okrem toho si ešte úèastníci overia svoje organizaèné schopnosti, prácu v tíme, efek−
tívnu komunikáciu èi prezentaèné schopnosti, pretoe výsledky svojej práce budú pre−
zentova pred zástupcami firiem i ostatnými úèastníkmi. Obsahovou náplòou IT seminá−
ra sú odborné prednášky renomovaných IT spoloèností, ako aj ob¾úbené riešenie reál−
nych prípadových štúdií. „Case studies“ slovenských, ale i zahranièných IT spoloèností
vychádzajú z ich kadodennej praxe a sú odrazom ich profesionálneho i technologického
know−how. Sú zárukou toho, e úèastníci budú pri ich riešení konfrontovaní s reálnymi
problémami, a to nielen v technologickej, ale i v organizaènej oblasti, keïe samotné
tímy budú zodpovedné za úspešné vyriešenie daných problémov.
Najlepší riešitelia majú preto týmto spôsobom jedineènú šancu zauja niektorú z IT
spoloèností, ktorých zástupcovia budú na seminári prítomní.
Viac informácií, ako aj monos prihlási sa nájdete na www.itseminar2004.sk
výrazne mení a Balmer i Microsoft môu ma
pocit satisfakcie. V súvislosti s problémami
v implementácii projektu i okolo výberového
konania je dôleité jedno meno – spoloènos
Unilog. Tá toti pre Mníchov realizovala štú−
diu, na základe ktorej sa predstavitelia
mesta rozhodli pre nasadenie Linuxu. Cel−
kom iste bude zaujímavé sledova, ako celá
vec v Mníchove dopadne. Okrem samotné−
ho Mníchova sú toti v hre aj ïalšie podob−
né projekty, veï pod¾a vzoru tohto mesta sa
vydali aj ïalší. Aktuálne si Linux razí cestu do
Paría, kde sa pre jeho implementáciu na
17 000 poèítaèoch a nieko¾kých stovkách
serverov rozhodli tie na základe odporúèa−
nia spoloènosti Unilog. Otázkou je aj to, aký
podiel na vzniknutej situácii má mníchovská
radnica (jej IT oddelenie èi firma, ktorá má
implementáciu na starosti), spoloènos Uni−
log a, samozrejme, samotný Linux.
4. roèník súae robotov
U po štvrtýkrát Bratislava privíta úèastníkov
súae autonómnych mobilných robotov
ISTROBOT, ktorá si získava stúpajúcu pria−
zeò nielen zapálených fanúšikov robotiky,
ale aj laického publika. Podujatie sa usku−
toèní 28. apríla 2004 na Fakulte elektro−
techniky a informatiky STU v Mlynskej doli−
ne a bude vo¾ne prístupné verejnosti.
Finálový súboj sa zaène o 14:00 hod.
Súa organizuje Katedra automatizácie
a regulácie FEI STU v Bratislave s podporou
generálneho partnera, spoloènosti Data−
lan, a. s., ktorá sa dlhodobo venuje pod−
pore informatizácie slovenskej spoloènosti
(i2s) a vzdelávania mládee.
Aj tento rok budú o prvé miesta súperi
jednotlivci a tímy bez obmedzenia veku èi
zamestnania. Autonómne roboty riadené
mikroprocesorom si zasúaia v troch kate−
góriách. V prvej z nich, príznaène nazvanej
Stopár, je úlohou robota sledova èiaru
vyznaèenú na dráhe a èo najrýchlejšie pre−
kona rozlièné prekáky. Myš v bludisku
musí zasa èo najrýchlejšie nájs cie¾ v blu−
disku a takzvaná Vo¾ná jazda je príle−
itosou pre všetky ostatné roboty, ktoré v li−
mite 5 minút musia publiku predvies všet−
ky svoje schopnosti.
112
PC REVUE 4/2004
Zaujímavosou ISTROBOTu je aj pestré
vekové zloenie súaiacich – minulý rok sa tu
okrem vysokoškolských študentov s úspe−
chom zúèastnili aj iaci 1. stupòa základnej
školy. Tento rok oèakávame takmer 40 robo−
tov z celého Slovenska a Èeskej republiky, èo
len svedèí o rastúcej popularite podujatia.
Informácie o súai môete priebene
sledova na stránkach www.datalan.sk
a www.robotika.sk.
Vedci vedia uloi svetelné impulzy
do èipu
Vedci sa u pomerne dlhý èas snaia o spo−
malenie, resp. a zastavenie svetla, ktoré
by umonilo uchova ho. Dosia¾ sa darilo
spomali svetelný tok iba za cenu extrém−
nych podmienok, napr. v extrémne zahria−
tych alebo, naopak, zmrazených plynoch èi
v kryštáloch dopovaných kovmi. V prípade
masovo produkovaných zariadení by bolo
nepraktické a nemoné vyui tieto techni−
ky. Na univerzite v Stanforde sa však poda−
rilo vedcom Mehmet Fatih Yanikovi a San−
hui Fanovi vyvinú technológiu, ktorá do−
vo¾uje spomali svetlo a na rýchlosti men−
šie, ako je 10 cm za sekundu, prièom sa to
deje za štandardných podmienok. Táto
rýchlos je dostatoène nízka, aby sa svetlo
na urèitý ve¾mi krátky èas udralo vo ve¾mi
malom priestore, èo mono povaova za
jeho uloenie. Èipy, ktoré to dokáu, majú
ve¾kos zrnieèka soli a sú vyrábané klasický−
mi litografickými procesmi, èo významne
zníi ich uvádzaciu cenu a umoní ich
masovú produkciu. Sú zaloené na optic−
kých rezonátoroch alebo mikrodutinkách.
Stodvadsa takýchto mikrodutiniek je
schopných udra svetelný impulz. Viacero
impulzov sa dá udriava v paralelne ra−
dených štruktúrach mikrodutiniek. Kedy−
ko¾vek je potom moné svetlo z ktorej−
ko¾vek z nich uvo¾ni a umoni mu tak
prechod do ïalšej sekcie èipu. Svetlo mô−
e v rámci èipu prejs pre disperziu iba
obmedzenú dráhu. Z podobného dôvodu
je zatia¾ obmedzený aj poèet impulzov,
ktoré mono naraz spomali. Tento princíp
sa bude da pod¾a jeho autorov vyui aj
v prípade mikrovån a ultrazvuku a dokon−
I
ca by sa ním mali da vystopova aj gravi−
taèné vlny. Celá technológia bola zatia¾
simulovaná pomocou poèítaèov a jej
praktická realizácia v podobe pokusu by
sa mala objavi zhruba do jedného roka,
prièom spomali by sa v tomto pokuse
mali mikrovlny. Vyuitie si tieto èipy nájdu
v optických prepínaèoch, kvantových ko−
munikaèných zariadeniach a poèítaèoch.
Podrobnosti vedeckejšieho charakteru mo−
no nájs na tejto adrese http://arxiv.org/abs/
quant−ph/0312027 .
Wi−fi napomáha krádeiam
kreditných kariet
V USA odhalili dômyselný systém krádeí
kreditných kariet bez toho, aby si to majite¾
mohol všimnú. Systém je ve¾mi jednoduchý
a spoèíva v modifikácii bankomatu. Šikovní
zlodeji vedia bankomat v priebehu pár
minút modifikova tak, aby dokázali na
dia¾ku kopírova pouívané kreditné karty
a odèítava PIN kódy, ktoré zákazníci zadá−
vajú. Rafinovaní podvodníci upevnia na
telo bankomatu falošný driak na prospek−
ty, v ktorom je zabudovaná kamera nasme−
rovaná na numerickú klávesnicu. Kamera
prostredníctvom wi−fi prenáša snímaný ob−
raz do neïaleko stojaceho auta. Pred štrbi−
nu, do ktorej sa zasúva kreditná karta,
podvodníci namontujú zariadenie na kopí−
rovanie magnetického prúku karty. Zo zís−
kaných údajov u potom nie je problém
vytvori si falošné kreditné karty a istý èas
ich nepozorovane aj pouíva. Viac infor−
mácií nájdete na tejto adrese – http://www.
utexas.edu/admin/utpd/atm.html.
K O N F E R E N C I A
Softecon 2004
Odborná konferencia Softecon 2004 si vytýèila za cie¾ zmapova novinky a poznatky
z oblasti informaèných technológií. Takmer devädesiat úèastníkov konferencie si 24.
februára 2004 v bratislavskom hoteli Devín vypoèulo prednášky ôsmich uznávaných
slovenských aj èeských
odborníkov z oblasti
vývoja IT. Informácie
o prednáškach nájdete
na www.softec.sk/
softecon2004.
Konferenciu otvoril
výkonný riadite¾ firmy
Softec, s. r. o., ktorá
bola jej organizátorom
a odborným garantom.
Softecon 2004 nadvia−
zal na úspešný odborný
seminár Moderné
informaèné systémy
2003.
Kritickú chybu Microsoftu
zaplátajú výrobcovia
mikroprocesorov!
Fatálna chyba operaèných systémov Win−
dows, ktorú Microsoft prednedávnom musel
prizna a ktorá údajne ohrozuje viac ako
dvadsiatku produktov tejto spoloènosti, súvisí
s preteèením zásobníkov. Zásobník je vyhra−
dená oblas operaènej pamäte, do ktorej si
program ukladá údaje. Ak procesor do zá−
sobníka uloí viac dát, ako je jeho kapacita,
tieto dáta budú v pamäti zapísane mimo jeho
oblasti. Táto chyba môe by zneuitá hacker−
mi, ktorí môu na poèítaèi spusti svoj vlastný
program a preberú nad ním kontrolu. Chybu
pripisovanú Microsoftu pomôu vyrieši výrob−
covia mikroprocesorov. AMD zabuduje do
svojich procesorov Athlon 64 a Opteron kon−
trolný mechanizmus, ktorý v budúcnosti
zabráni jej zneuitiu. Podobné opatrenie chys−
tá aj Intel v ïalších generáciách svojich pro−
cesorov. Riešenie je relatívne jednoduché.
Doteraz bolo moné zapisova inštrukcie
programu aj dáta do jedného adresného
priestoru. Èas vyhradená pre dáta sa mohla
preteèením zásobníka prekry s èasou pre
inštrukcie, èím sa dáta stali inštrukciami
N
F
O
W
A
R
E
a mohli by vykonané. Nové verzie proceso−
rov to však neumonia. Budú toti dôsledne
rozlišova medzi týmito dvoma oblasami
pamäte. Keby sa teda v budúcnosti program
pokúsil zapisova dáta do pamäte vyhradenej
pre inštrukcie, nebude mu to umonené.
EPO 2004
V dòoch 19. – 20. 4. 2004 sa uskutoèní
v poradí u 3. roèník medzinárodnej od−
bornej konferencie Elektronický POdpis –
k¾úè k moderným elektronickým slubám.
Magnetom konferencie budú významní od−
borníci zo zahranièia – profesor Dumortier
z Leuvenskej univerzity, ktorý s tímom zahra−
nièných odborníkov na základe poiadavky
Európskej komisie vypracoval analýzu
implementácie direktívy 1999/ 93/EC v 29
európskych krajinách, pán Hobza, riadite¾
úradu elektronického podpisu Ministerstva
informatiky ÈR, a ïalší. Zaujímavé budú
urèite aj prednášky zástupcov zdravotnej,
sociálnej a daòovej správy o prvých praktic−
kých skúsenostiach s elektronickým zberom
údajov zabezpeèených rôznym druhom elek−
tronického podpisu.
Tohtoroènou novinkou podujatia je ná−
sledná Škola Elektronického POdpisu (22. –
23. 4. 2004), urèená pre bených po−
uívate¾ov tejto modernej progresívnej tech−
nológie, umoòujúcej nahradi dokumenty
a právne úkony v papierovej forme elektro−
nickou formou.
Viac informácií o uvedených poduja−
tiach nájde záujemca na adrese
www.e−unicom.sk/konferencia.
4/2004 PC REVUE
113
I
N
F
O
W
A
R
E
Referenèné projekty outsourcingu na území SR
Zákazník: KAPPA ŠTÚROVO
Dodávate¾: HP Slovensko
Termín plnenia: Február 2001 – február 2006
Finanèný objem plnenia: 110 mil. Sk pod¾a rozsahu
v èase podpisu zmluvy
Typ outsourcingu: IT infraštruktúra
Charakteristika: Komplexný outsourcing IT infraštruktúry asi pre 450 pouívate¾ov. Sluby sú poskytované šiestim spoloènostiam, sídliacim v areáli Kappa
(Kappa Štúrovo, Kappa Obaly Štúrovo, JCP Izolácie,
Strojpap, Eurowaste, Payroll), ktoré vyuívajú spoloènú, zdie¾anú infraštruktúru.
Rozsah sluieb:
dodávka novej infraštruktúry vlastnenej HP a poskytovanej vo forme sluby zákazníkovi
migrácia siete LAN z technológie token ring na ethernet
migrácia SAP na novú hardvérovú platformu
obnova infraštruktúry Wintel
vybudovanie a prevádzka Help desk na podporu
pouívate¾ov
komplexné sluby starostlivosti o prevádzku, údrbu a rozvoj infraštruktúry
Zamestnanos: Zamestnanci, ktorí zabezpeèovali starostlivos o infraštruktúru, prevzatí do Compaqu (HP).
Podie¾ajú sa poskytovaní sluieb lokálne v priestoroch
Kappa.
Realizácia: Prevaná èas pôvodnej infraštruktúry (sie
LAN, server SAP, infraštruktúra Wintel, asi 75 % PC
a tlaèiarní) bola nahradená novými zariadeniami, ktoré
vlastní HP, poèas obdobia pribline 3 mesiacov od podpisu zmluvy. Postupne sa rovnakým spôsobom obnovil
aj zvyšok infraštruktúry, prièom HP zabezpeèovalo prevádzku a údrbu pôvodných zariadení vo vlastníctve
jednotlivých spoloèností a do ich náhrady novými zariadeniami vo vlastníctve HP.
Zákazník: MATADOR PÚCHOV
Dodávate¾: HP Slovensko
Termín plnenia: August 2002 – august 2007
Finanèný objem plnenia: 320 mil. Sk pod¾a rozsahu
v èase podpisu zmluvy
Typ outsourcingu: Komplexný outsourcing IT
Charakteristika: HP postupne vo viacerých etapách implementuje SAP ako nový systém ERP a zabezpeèuje
komplexný outsourcing IT a informaèných systémov
asi pre 950 pouívate¾ov spoloènosti Matador Púchov.
Rozsah sluieb:
implementácia nového systému ERP na báze mySAP
a jeho následná prevádzka, údrba a ïalší rozvoj
poskytnutie licencií SAP vo forme „sluby“
prevádzka a údrba ïalších podnikových aplikácií
pre funkcionalitu, ktorá nie je pokrytá SAP
dodávka novej infraštruktúry, vlastnenej HP a poskytovanej vo forme sluby zákazníkovi
vybudovanie a prevádzka Help desk na zabezpeèenie podpory pouívate¾ov
komplexné sluby starostlivosti o prevádzku,
údrbu a rozvoj infraštruktúry a informaèných systémov zákazníka
Zamestnanos: Zamestnanci IT sú preberaní HP postupne, vo viacerých etapách pod¾a plánu implementácie jednotlivých outsourcingových sluieb.
Prevzatí pracovníci sa podie¾ajú sa poskytovaní sluieb pre Matador, èas pracovníkov je vyuívaná aj na
poskytovanie sluieb iným zákazníkom. Nebola vykonaná iadna redukcia poètu pracovníkov.
Realizácia: Prevaná èas pôvodnej infraštruktúry bola
114
PC REVUE 4/2004
v priebehu 6 mesiacov nahradená novými zariadeniami, ktoré vlastní HP, a postupne sa rovnakým spôsobom obnovuje aj zvyšok infraštruktúry. Pôvodné zariadenia vo vlastníctve Matadoru sú nahrádzané po uplynutí ich plánovanej ivotnosti (prevane 4 roky), prièom a do ich náhrad HP zabezpeèuje ich prevádzku
a údrbu. Èas kritickej infraštruktúry (servery) bola HP
odkúpená od Matadoru.
Pôvodné informaèné systémy a do ich náhrady SAP
prevádzkoval Matador vlastnými zamestnancami. Prevádzka a údrba týchto IS (napr. Profis) nebola zabezpeèovaná HP. Toto riešenie bolo prijaté preto, aby sa
predišlo èasovo nároènému procesu preberania aplikácií,
pri ktorých sa v horizonte asi 6 – 12 mesiacov predpokladalo ukonèenie ich vyuitia a náhrada systémom SAP.
Zákazník: AUA Group
Dodávate¾: Siemens Business Services
Východiská: pred automatizáciou spracovania dokumentov sa palubné lístky transportovali do Indie, kde sa manuálne spracúvali a zadávali do úètovacieho systému.
Cie¾: Cie¾om Austrian Airlines bolo prostredníctvom
tohto projektu zjednoduši zúètovanie, skráti dobu
spracovania palubných lístkov a zvýši kvalitu dát.
Riešenie: Komplexné riešenie od Siemens Business
Services pokrýva všetky fázy procesu od registrácie
cez automatizované pracovanie dokumentov (skenovanie), ich sortírovanie a po elektronickú archiváciu
a znamená prechod od klasického zúètovania medzi
aerolíniami na tzv. paperless billing. Elektronická
archivácia dát navyše umoòuje zamestnancom ktorejko¾vek poboèky zákazníka prístup k dátam a aj
ïalšie spracovanie uloených dát v iných systémoch.
Mesaène sa v Bratislave týmto spôsobom spracuje
pribline 700 000 palubných lístkov.
Sluby: Siemens Business Services je zodpovedný za
vývoj a prevádzku celého riešenia.
Technológie: Všetky aplikácie sú implementované ako
riešenia klient – server a zodpovedajú Windows – Styleguide, t. j. pracujú s grafickým pouívate¾ským prostredím. Za operaèný systém bol zvolený Windows NT a za
databázu Oracle. Ako servery na spracovanie skenov
a ako aplikaèné a archivaèné servery sa vyuívajú produkty Primergy od Fujitsu Siemens Computers. Okrem
toho sú súèasou riešenia ešte špecializované PC – pracovné stanice (scanning). Skeny sa spracúvajú pomocou
softvéru, ktorý vyvinul Siemens Business Services a ktorý umoòuje zvýši kvalitu obrázkov tak, aby bola dostatoèná na OCR èítanie. Vysoko špecializovaná skenovacia
technológia (vysokovýkonný farebný skener so sortovacou funkciou) a softvér na rozpoznávanie údajov patria
k silným stránkam riešenia. Na archiváciu sa pouíva
produkt ARCIS pre Windows NT. Prostredníctvom modulu ARCIS Web existuje monos decentralizovaného
a celosvetového prístupu k dátam v archíve cez internet.
Zákazník: SIEMENS PROGRAM AND
SYSTEM ENGINEERING, s. r. o.
Dodávate¾: Siemens Business Services
Termín plnenia: 1 rok s automatickým predlovaním
zmluvy
Finanèný objem plnenia: asi 30 mil. roène
Typ outsourcingu: kompletný outsourcing IT
Charakteristika: Komplexná starostlivos asi o 1000
pracovných staníc zákazníka z h¾adiska HW aj SW.
Siemens Business Services disponuje technológiou
hromadnej správy desktopov, èo výrazným spôso-
bom zefektívòuje celkovú prevádzku. Táto technológia zahàòa jednotnú automatickú inštaláciu a hromadné inštalácie bezpeènostných a funkèných záplat. V prípade výskytu poruchy na pracovnej stanici
sa 80 % problémov rieši vzdialeným prístupom.
Siemens Business Services zabezpeèuje kompletnú prevádzku sietí, centrálnych systémov, ako aj
ostatných èastí IT infraštruktúry. Samozrejmosou je
podpora všetkých poskytovaných sluieb prostredníctvom centrálneho CHD (Customer Helpdesk).
Zamestnanos: Všetci zamestnanci zákazníka boli
prevzatí a plnohodnotne zaèlenení do organizaènej
štruktúry SBS.
Realizácia: V migraènej fáze outsourcingového kontraktu boli jednotlivé èasti pôvodného riešenia prepracované na cie¾ový stav. Celý proces bol organizovaný vo
forme migraèného projektu. Nové riešenie vlastní
okrem pracovných staníc poskytovate¾ sluby – SBS.
Zákazník: SIEMENS, s. r. o.
Dodávate¾: Siemens Business Services
Termín plnenia: 1 rok s automatickým predlovaním
Finanèný objem plnenia: nebude zverejnený
Typ outsourcingu: Selektívny outsourcing IT, vybrané
èasti IT infraštruktúry zákazníka sú prevádzkované
poskytovate¾om sluieb – Siemens Business Services.
Charakteristika: Komplexná starostlivos asi o 400 pracovných staníc zákazníka z h¾adiska HW aj SW. Hromadná správy desktopov, hosting aplikácií, e-mail, internet,
RLA, doménové sluby, PKI, doh¾adové sluby, helpdesk
Zamestnanos: Všetci zamestnanci zákazníka boli
prevzatí a plnohodnotne zaèlenení do organizaènej
štruktúry SBS.
Realizácia: V migraènej fáze outsourcingového kontraktu boli jednotlivé èasti pôvodného riešenia prepracované na cie¾ový stav. Celý proces bol organizovaný vo forme migraèného projektu. Nové riešenie
vlastní okrem pracovných staníc poskytovate¾ sluby
– Siemens Business Services.
Zákazník: SIEMENS, s. r. o.
Dodávate¾: Siemens Business Services
Termín plnenia: 4 roky
Finanèný objem plnenia: Nebude zverejnený
Typ outsourcingu: Selektívny outsourcing IT, prevádzka systému SAP R/3 HR, (ASP)
Charakteristika: V rámci outsourcingu SAP HR poskytuje Siemens Business Services zákazníkovi komplexné
sluby spojené s prevádzkou modulu Human Resources
v systéme SAP R/3. Prevádzka je pocesne riadená a zahàòa starostlivos o HW a operaèné systémy na testovacom a produktívnom serveri, starostlivos o bázový
modul SAP a starostlivos o samotný HR modul. Všetky
aktivity spojené so starostlivosou o systém vrátane
riešenia krízových situácií sú opísané v prevádzkovej
príruèke. Komunikácia medzi poskytovate¾om sluieb
a zákazníkom prebieha cez centrálny Helpdesk systém.
Zamestnanos: Pracovník zabezpeèujúci prevádzku
predchádzajúceho personalistického systému zostal
zaradený v organizaènej štruktúre Siemens, s. r. o.
Realizácia: V migraènej fáze outsourcingového kontraktu boli jednotlivé èasti pôvodného riešenia prepracované na cie¾ový stav. Celý proces bol organizovaný vo forme migraèného projektu. Nové riešenie
vlastní kompletne poskytovate¾ sluby – Siemens
Business Services.
I
Ako sa prejaví náš vstup do EÚ
na cenách softvéru?
Pod¾a predbenej informácie, ktorú sme dostali do
redakcie, sa firma Adobe pripravuje po našom
vstupe do Európskej únie prvého mája zvýši
svoje ceny na Slovensku o 20 a 40 percent. Zruší
sa tak doterajšia nišia cenová úroveò, ktorá platila pre krajiny bývalého východného bloku.
Porovnali sme súèasné maloobchodné ceny niektorých produktov Adobe na Slovensku a v Nemecku. Napríklad za Photoshop Elements 2.0
zaplatíte u nás o nieko¾ko stokorunáèok viac. Pri
programoch Photoshop 7 a InDesign 2.0 je situácia opaèná – nemecké ceny sú naozaj pribline
o 35 % vyššie. V tejto súvislosti sme poiadali aj
niektorých ïalších zástupcov softvérových i hardvérových spoloèností o vyjadrenie. Opýtali sme sa,
ako sa zmení ich cenová politika po našom vstupe
do EÚ.
Z lokálneho zastúpenia firmy Corel v Prahe sme
dostali odpoveï, e spoloènos Corel Corp. ponúka
všetky svoje produkty v rámci celej Európy v jednotných cenách (distribuèné a koncové odporúèané ceny). Nemá špeciálny cenník napr. pre západnú a východnú Európu. Z tohto dôvodu rozšírenie
EÚ o naše krajiny nebude ma de facto nijaký
vplyv na cenovú politiku spoloènosti Corel. Pod¾a
zástupcu firmy Pinnacle sa nepripravuje od 1. 5.
2004 nijaké zdraovanie a nie je na to ani dôvod.
K urèitému cenovému pohybu v priebehu roka
N
F
O
W
A
R
E
Káblový zavináè
Káblový zavináè síce na prvé poèutie,
ani videnie ve¾a nehovorí o svojej funkcii, ide však o vcelku zaujímavé príslušenstvo pre majite¾ov mobilných telefónov. Takýto zavináè toti zabezpeèí,
aby poèas prenosu, ale i pouívania nabíjaèky káble neleali len tak na zemi.
Kábel jednoducho namotáte na špeciálny naviják, èím predlujete ivotnos kábla nabíjaèky. Vzh¾adom na
svoju konštrukciu je zavináè komapti-
môe prís, ale o 20 a 40 % rozhodne nemôe by
reè.
Oficiálne informácie o cenách produktov firmy
Microsoftu budú k dispozícii koncom marca. Pod¾a
našich informácií mono poèíta so zvýšením cien
anglických verzií softvéru o 10 a 20 percent, èím
sa vyrovná cenová úroveò platná pre jednotný
európsky trh. Dôvodom cenového skoku je európska legislatíva, ktorá núti zjednoti ceny so zvyškom EÚ.
Z firmy Apcom Inc., ktorá zastupuje Apple
v našej republike, sme dostali odpoveï, e Apple
v iadnom prípade neuvauje o zvýšení cien výrobkov Apple v Slovenskej republike po 1. máji
2004. Rovnako spoloènos Symantec niè podobné
nepripravuje – ich ceny sú rovnaké v rámci celej
EMEA, preto ani vstup do EÚ nebude ma vplyv
na ceny.
bilný so všetkými druhmi nabíjaèiek,
èo ho robí jedným z mála naozaj univerzálnych príslušenstiev pre mobilné
telefóny a navyše, je zo slovenskej produkcie.
Matúš Valter
Ján Géci
Najrýchlejšie kremíkové fotonické zariadenie na svete
Vedci spoloènosti Intel dosiahli významný pokrok, keï kremíkovými výrobnými procesmi
vytvorili pôvodné zariadenie na spôsob tranzistora, ktoré dokáe zakódova dáta do svetelného
lúèa. Schopnos vyrobi rýchly fotonický modulátor (na princípe optického vlákna) zo štandardného kremíku by mohla umoni výrobu lacných,
vysoko priepustných optických prepojení medzi
osobnými poèítaèmi, servermi a ïalšími elektronickými zariadeniami a nakoniec aj vnútri poèítaèov. Ako sa uvádza v èasopise Nature, výskumníci spoloènosti Intel rozdelili lúè svetla prechádzajúceho kremíkom na dva samostatné lúèe
a potom pomocou pôvodného zariadenia na spôsob tranzistora zasiahli jeden lúè elektrickým
nábojom, ktorý vyvolal fázový posun. Fázový posun medzi oboma lúèmi pri ich opätovnom spojení spôsobí, e sa svetlo na výstupe z èipu rozsvecuje a zhasína frekvenciou jeden gigahertz
(teda svetlo blikne miliardu krát za sekundu),
teda pädesiatkrát rýchlejšie, ne sa doteraz
s kremíkom podarilo. Vzorec rozsvecovania
a zhasínania svetla je moné preloi na jednotky a nuly na prenos dát. Na výrobu komerèných
optických zariadení sa zatia¾ pouívajú predo-
všetkým drahé a exotické materiály, ktoré
vyadujú zloité výrobné postupy. To obmedzuje ich uplatnenie len na zvláštne trhy ako
roz¾ahlé siete a telekomunikácie. To, e sa spoloènosti Intel podarilo vyrobi rýchly optický
modulátor zaloený na kremíku a s výkonom
vyšším ne 1 GHz, svedèí o pouite¾nosti štandardného kremíka ako materiálu, ktorý prinesie
výhody vysoko priepustnej optiky do ove¾a širšieho radu poèítaèových a komunikaèných aplikácií.
V kremíkových èipoch môe svetlo spolupracova s elektronikou. Výskum kremíkovej fotoniky
sa v spoloènosti Intel zaèal v polovici devädesiatych rokov minulého storoèia so zámerom opticky testova a mera spínanie tranzistorov vnútri
mikroprocesorov. Aj keï prostému oku sa kremík
javí ako nepriepustný, pre infraèervené svetlo je
priesvitný. „Podobne ako röntgenové videnie
umoòovalo Supermanovi vidie cez steny, keby ste
dokázali vidie infraèervené svetlo, videli by ste cez
kremík,“ povedal Mario Paniccia, riadite¾ výskumu kremíkovej fotoniky v spoloènosti Intel.
„Vïaka tomu je moné smerova v kremíku
infraèervené svetlo, èo je rovnaká vlnová dåka, aká
sa obvykle pouíva na optickú komunikáciu.
Spôsob, ako sa elektrický náboj prenáša v tranzistore pri pouití napätia, sa dá poui na zmeny správania svetla pri priechode týmito nábojmi. To nás
viedlo k tomu, aby sme zaèali skúma monosti
manipulácie vlastnosami svetla, napríklad fázami
a amplitúdou, pre výrobu optických zariadení
zaloených na kremíku.“ Aký je význam optiky
v èipoch? Prenosové pásmo. Rýchlos 1 GHz,
ktorú dosiahlo experimentálne zariadenie, zodpovedá miliarde bitov prenesených po jedinom
optickom vlákne. Výskumníci spoloènosti Intel sa
domnievajú, e v budúcnosti sa im podarí túto
technológiu škálova na 10 GHz i viac. Jediný
fotonický spoj môe prenáša nieko¾ko dátových
kanálov naraz a rovnakou rýchlosou, pretoe
pre kadý kanál pouije inú farbu svetla podobne, ako sa rádiom prenáša nieko¾ko rádiových
staníc alebo po káblovej televízii stovky kanálov.
Navyše káble z optických vlákien sú imúnne voèi
elektromagnetickým interferenciám a šumu,
ktorý komplikuje výrobu vysokorýchlostných
medených spojov.
4/2004 PC REVUE
115
I
N
F
O
W
A
R
E
Microsoft Virtual PC 2004
Urèite ste u postrehli (a v niektorých
èlánkoch sme na to aj priamo upozornili), e zloitejšie produkty
a technológie sme testovali na virtuálnych poèítaèoch. Len skusmo
uvedieme test vývojového prostredia
Borland JBuilder 9, test databázového servera Microsoft SQL Server
YUKON v januárovom èísle, test vývojového prostredia Visual Studio
.NET „WHIDBEY“ v predošlom èísle
a prevanú väèšinu testu alfa verzie
nového operaèného systému Windows LONGHORN. Pretoe produkt
by, samozrejme, na tomto poèítaèi
nainštalované aj iné aplikácie, teda
môe ís o ¾ubovo¾ný dostatoène
hardvérovo dimenzovaný poèítaè.
Tento poèítaè budeme nazýva primárny alebo hostite¾ský poèítaè a jeho operaèný systém bude takisto primárnym operaèným systémom. Na
primárny poèítaè nainštalujeme softvér na vytváranie a beh virtuálnych
poèítaèov. Tento softvér bude vlastne
emulova hardvér virtuálneho poèítaèa. Virtual PC emuluje napríklad
radiè prerušení, radiè DMA, diskový
Operaèný systém Longhorn na virtuálnom poèítaèi zriadenom pod Windows XP
Tri súèasne beiace virtuálne poèítaèe s rôznymi operaènými systémami
Microsoft Virtual PC 2004 je u komerène dostupný, predstavíme túto
technológiu podrobnejšie.
ZÁKLADNÝ PRINCÍP
VIRTUÁLNEHO POÈÍTAÈA
Základný princíp fungovania virtuálnych poèítaèov je jednoduchý a zrejmý z našej schémy. Vo všeobecnosti
si môeme predstavi ako východiskový stav poèítaè s nainštalovaným
¾ubovo¾ným operaèným systémom.
Okrem operaèného systému môu
116
PC REVUE 4/2004
radiè IDE/ATA, pamä RAM, zbernice,
èasovaèe, hodiny reálneho èasu. S hostite¾ským poèítaèom sa delí o klávesnicu, myš, displej, mechaniky CDROM a floppy. Zaujímavý je spôsob
emulovania pevného disku. Mono
zvoli konštantnú ve¾kos alebo dynamicky rastúci pevný disk. V obidvoch prípadoch má súbor s obsahom pevného disku virtuálneho poèítaèa pribline ve¾kos aktuálnej ve¾kosti obsadenej èasti disku virtuálneho poèítaèa. Pri dynamicky rastúcom
Bloková schéma reálneho poèítaèa
Bloková schéma virtuálneho
poèítaèa na hostite¾skom poèítaèi
disku môe ma napríklad dynamický disk s deklarovanou kapacitou 16 GB
obsadený zatia¾ len jeden gigabajt,
vtedy je ve¾kos súboru s príponou
VHD tie pribline jeden gigabajt.
Na trhu je k dispozícii viac produktov na vytváranie virtuálnych poèítaèov. V našich konèinách boli najzná-
mená, e na disku hostite¾ského poèítaèa sa (spravidla v podadresári adresára Moje dokumenty) nachádzajú
dva súbory. Súbor s príponou VMC
obsahuje konfiguraèné údaje príslušného virtuálneho poèítaèa vo forme
dokumentu XML.
<?xml version="1.0"?>
<!−− Microsoft Virtual Machine Options and Settings −−>
<preferences>
<version type="string">2.0</version>
<alerts>
<notifications>
<no_boot_disk type="boolean">true</no_boot_disk>
</notifications>
</alerts>
<hardware>
<memory>
<ram_size type="integer">256</ram_size>
</memory>
<pci_bus>
<video_adapter>
<vram_size type="integer">8</vram_size>
</video_adapter>
....
mejšie produkty Connectix a VMware.
Minulý èas pouitý v predchádzajúcej
vete platí pre Connectix. Produkt
WMware Workstation sa dodáva aj
naïalej. Iná je však situácia v prípade
produktu Connectix Virtual PC. Tu
vstúpil do hry najväèší dodávate¾ operaèných systémov a softvéru vôbec –
firma Microsoft. Nenápadnú snahu o
vstup Microsoftu do oblasti virtuálnych poèítaèov bolo moné vybada
u dávno, keï prednášajúci na konferenciách Microsoftu (aj na Slovensku)
zaèali robi svoje prezentácie na virtuálnych poèítaèoch, vtedy paradoxne
na produkte WMware Workstation.
Nebudeme rozobera pozadie akvizície, nemáme z tejto oblasti overené
informácie, no akvizíciou Connectixu
získal Microsoft technológiu virtuálnych poèítaèov. Prvým komerène dodávaným produktom u od Microsoftu je Virtual PC 2004 verzia 5.3. Potešite¾né je, e tento produkt, presnejšie virtuálne poèítaèe v òom pouite¾né, sú portabilné zo starších verzií od
Connectixu.
Ako to funguje prakticky
Predpokladajme, e virtuálny poèítaè
máme u vytvorený. V praxi to zna-
Tento súbor nemusíme editova
priamo, Virtual PC 2004 obsahuje na
tento úèel komfortné pouívate¾ské
rozhranie. Dôleitejší je však druhý
súbor s príponou VHD, ktorý dosahuje ve¾kos aj nieko¾ko gigabajtov.
V òom je uloený obsah pevného disku virtuálneho poèítaèa. A to je vlastne všetko. U po letmom preèítaní
tohto odseku pravdepodobne èitate¾ov napadá najmarkantnejšia výhoda
virtuálnych poèítaèov. Obidva spomínané súbory vlastne obsahujú kompletný virtuálny poèítaè. Staèí ich zazálohova a neskôr obnovi do zálohy, prípadne prenies na úplne iný
poèítaè (samozrejme s nainštalovaným programom Virtual PC 2004)
a máme k dispozícii virtuálny poèítaè
presne v takom stave, ako keï sme
tieto súbory zálohovali. Ak si zobrazovanie virtuálneho poèítaèa od zaèiatku prepneme do celoobrazovkového reimu, bude ilúzia bootovania
a následného behu poèítaèa dokonalá. Pre zaujímavos, pomocou virtuálneho poèítaèa sa nám hravo podarilo
„vodi za nos“ vysoko odborne sa
tváriacu komisiu vyh¾adávajúcu na
disku údaje, ktoré by boli v rozpore
so zákonom o ochrane osobných úda-
I
jov. Na disku „nového“ (virtuálneho)
poèítaèa, pochopite¾ne, niè nájs ani
nemohli. Týmto trochu úsmevným
príkladom sa dostávame k jednej
z najväèších výhod technológie virtuálnych poèítaèov, pretoe medzi
hostite¾ským poèítaèom a virtuálnymi poèítaèmi nie nijaká interakcia, ak
ju, samozrejme, nevytvoríme.
Po nainštalovaní operaèného systému a prídavných utilít zlepšujúcich
emulovanie niektorých hardvérových
komponentov (pozri ïalej) môeme
súbory tvoriace virtuálny poèítaè zazálohova na disk hostite¾ského poèítaèa, servera, prípadne napáli na CD
alebo DVD, a to èi u v natívnej, alebo
komprimovanej podobe. Súbory niektorých virtuálnych PC sú dos rozsiahle, napríklad poèítaè obsahujúci
Windows Server 2003 a vývojové prostredie Visual Studio .NET má vyše 4
GB. Pod¾a našich skúseností sa súbor
virtuálneho PC dá skomprimova pribline v pomere 1:3. Po prípadnej „nehode“ staèí virtuálny poèítaè vypnú,
vymaza jeho súbory, obnovi ich zo
zálohy a po ïalšom zapnutí máme virtuálny poèítaè „ako nový“. Alebo môeme súbory tvoriace virtuálny poèítaè prenies na úplne iný hostite¾ský
poèítaè a tam ho bez problémov spusti. Program Virtual PC toti na ¾ubovo¾nom hostite¾skom poèítaèi emuluje vdy rovnaký hardvér.
V súvislosti s takýmto jednoduchým „klonovaním“ virtuálnych poèítaèov vás urèite napadla otázka, ako
je to s licencovaním a v prípade nových operaèných systémov Windows
aj s aktiváciou operaèného systému.
Pod¾a vyjadrenia Microsoftu je na kadý (súèasne beiaci) virtuálny poèítaè
potrebná samostatná licencia na operaèný systém. Ak vytvoríme nový virtuálny poèítaè, nainštalujeme naò
operaèný systém Windows vyadujúci aktiváciu (Windows XP/ Windows
Server 2003), je výhodné tento operaèný systém aktivova ešte prv, ne
si ho zazálohujeme. Windows toti
môeme aktivova len na jeden poèítaè. Ak chceme operaèný systém prenies na iný stroj, prípadne na pôvodnom stroji vymeníme 4 a viac hardvérových komponentov, musíme aktivova len telefonicky a vysvetli dôvody.
Pri virtuálnom poèítaèi však predpokladáme agresívnejšie experimenty,
ne by sme si dovolili na reálnom poèítaèi, a v prípade neúspechu priam
poèítame s obnovou zo zálohy, take
potom po prípadnej nehode obnovíme u aktivovaný systém. Ale aj tak sa
v niektorých prípadoch nevyhneme
opätovnej aktivácii, napríklad ak zmeníme ve¾kos pamäte pre virtuálny
poèítaè. Pod¾a našich skúseností problém s nevyhnutnosou opakovanej
Sprievodca vytvorením virtuálneho poèítaèa
aktivácie nastáva aj v prípade, ak prenesieme súbory virtuálneho poèítaèa
zo staršej verzie Connectixu na Virtual PC 2004. Vtedy toti dostaneme
informaèné hlásenie, e máme nainštalovanú staršiu verziu prídavných
utilít a je výhodné ich obnovi. Ak tak
urobíme, emulácia hardvéru sa zlepší,
no operaèný systém to pravdepodobne indikuje a vyaduje reaktiváciu.
Ve¾mi potešite¾ná je aj takmer neobmedzená variabilita pri vytváraní
virtuálnych poèítaèov, napríklad pokojne môeme na hostite¾skom poèítaèi so starším klientskym operaèným
systémom Windows 2000 Professional vytvori virtuálny poèítaè so serverovým operaèným systémom Windows Server 2003 alebo dokonca s novým Longhornom, prípade Linuxom
a, naopak, na hostite¾skom poèítaèi
s Windows XP môeme vytvori virtuálny poèítaè s operaèným systémom MS DOS, Windows 95 a podobne. A môeme, samozrejme, vytvori
virtuálny poèítaè s rovnakým operaèným systémom, ako je na hostite¾skom poèítaèi. Vysvetlenie uitoènosti takéhoto na prvý poh¾ad nezmyselného poèínania nájdete, ak si v závere
èlánku preèítate typické scenáre pouitia virtuálnych poèítaèov.
N
F
O
W
A
R
E
Výber typu operaèného systému pre virtuálny poèítaè
virtuálneho poèítaèa, prièom pouívate¾ si môe vybra, èi pouije u existujúci súbor pevného disku, prípadne
bude vytvorený nový súbor.
Microsoft Virtual PC 2004 – Virtual PC
Console
V dialógu na výber operaèného
systému virtuálneho poèítaèa sa trochu prejavuje pravidlo, e kadá líška
svoj chvost chváli, a tak sa v ponúka-
nej palete operaèných systémov s výnimkou OS/2 objavujú len produkty
Microsoftu. Môeme však èitate¾ov
uisti, e nenastal nijaký problém ani
pri rôznych verziách operaèného systému Linux (testovali sme Red Hat),
ani pri Novell Netware.
Dôleité je hlavne správne nastavenie kapacity pamäte RAM. Sprievodca vytvorením virtuálneho poèítaèa síce prednastaví nejakú minimálnu hodnotu, no na testovanie
rozsiahlejších aplikácií je to spravidla málo. Ak nastavíme kapacitu pamäte RAM prive¾kú, bude problém
s poètom súèasne beiacich virtuálnych strojov na hostite¾skom poèítaèi. Platí toti jednoduché pravidlo, e
súèet pamätí všetkých súèasne spustených virtuálnych poèítaèov plus
INŠTALÁCIA VIRTUAL PC
2004 A VYTVORENIE
VIRTUÁLNEHO POÈÍTAÈA
Softvérový balík Microsoft Virtual PC
2004 nainštalujeme na hostite¾ský
poèítaè rovnako ako ktorúko¾vek benú aplikáciu. Pre zaujímavos inštalaèné súbory Virtual PC 2004 majú
spolu nieèo vyše 42 megabajtov.
Po prvom spustení Microsoft Virtual PC 2004 je pouívate¾ovi ponúknutý sprievodca vytvorením nového
4/2004 PC REVUE
117
I
N
F
O
W
A
R
pamä pre hostite¾ský operaèný systém nesmie prekroèi kapacitu fyzicky nainštalovanej RAM-ky na hostite¾skom poèítaèi. Kapacitu síce môeme neskôr upravi, no táto zmena
môe vyvola nevyhnutnos reaktivácie operaèného systému.
BIOS nás následne vyzve, aby sme
do príslušnej mechaniky vloili médium, z ktorého chceme operaèný
systém virtuálneho poèítaèa nainštalova. Ïalej u inštalácia pokraèuje
rovnako, ako keby sme príslušný operaèný systém inštalovali na reálny
poèítaè.
VIRTUAL MACHINE
ADDITIONS
Po nainštalovaní operaèného systému na virtuálny poèítaè zistíme, e
niektoré funkcie sú trochu akopádne a vedeli by sme si predstavi lepšie fungovanie a pouívate¾skú interakciu medzi rozhraním hostite¾ského
a virtuálneho poèítaèa. Po nainštalovaní doplnkových utilít Virtual Machine Additions sa situácia s pouívate¾ským komfortom znaène zlepší
a zvýši sa aj výkon operaèného systému. Optimalizuje sa zobrazovací
ovládaè, sprístupní sa technológia
drag and drop, pribudne monos
zdie¾ania adresárov, zdie¾anie clipboardu, synchronizácia èasu, v operaènom systéme DOS pribudne pod-
118
PC REVUE 4/2004
E
Monosti na vytvorenie nového virtuálneho poèítaèa
pora CD-ROM. Ve¾mi príjemná je aj
monos dynamickej zmeny ve¾kosti
obrazovky, take ak chceme zobrazova virtuálny poèítaè v okne, môeme
maximálne vyui obrazovky hostite¾ského poèítaèa.
Virtual PC 2004 má k dispozícii prídavné utility pre operaèné systémy:
Windows XP Professional
Windows XP Tablet PC Edition
Windows 2000 Professional
Windows Millennium Edition
Windows 98
Windows 95
Windows NT 4.0 Workstation,
Service Pack 6
MS-DOS 6.22
IBM OS/2 Warp
Okrem troch virtuálnych diskov
pre kadý virtuálny poèítaè môeme
Nastavenie pamäte pre virtuálny poèítaè
Ak sa nad monosami vyuitia virtuálnych poèítaèov zamyslíme hlbšie,
zistíme, e sú takmer neobmedzené.
Napríklad
testovanie nových verzií produktov
umonenie behu starých aplikácií
experimenty s konfiguráciou a zabezpeèením systémov a sietí
školenia a laboratórne cvièenia
testovanie inštalácií novo vyvinutých aplikácií
testy kompatibility a interoperability
Èiastkovým východiskom by mohlo
by pouitie viacerých diskov na
bootovanie jednotlivých operaèných
systémov. Ak však nainštalujeme nový testovaný operaèný systém na virtuálny poèítaè, môeme ho efektívne
testova takmer bez obmedzenia.
Samozrejme, pomocou virtuálneho
poèítaèa efektívne a bezpeène otestujeme nielen operaèné systémy, ale aj
rôzne rozsiahle aplikaèné balíky,
urèené do podnikovej sféry. Ak napríklad na testovací poèítaè postupne
nainštalujeme databázu Oracle 9i,
aplikaèný server Oracle 9i AS, budeme ma k dispozícii dva webové servery Apache (jeden z inštalácie databázy, druhý z inštalácie aplikaèného
servera). Ak k tejto zostave doinštalujeme ešte IBM Web Sphere Studio
a aplikaèný server dodávaný s Borland JBuilderom, budeme ma z webových serverov Apache solídnu desaèlennú indiánsku rodinku a zaènú
sa akosti. Problémy s kompatibilitou a interoperabilitou urèite nenastanú, ak tieto serverové produkty
nainštalujeme na samostatné virtuálne poèítaèe. Ve¾kou výhodou je, e
pomocou technológie Virtual PC je
emulovaný stále rovnaký hardvér.
TESTOVANIE NOVÝCH
VERZIÍ PRODUKTOV
UMONENIE BEHU
STARÝCH APLIKÁCIÍ
Táto téma je nám, pochopite¾ne, najblišia, a preto technológiu virtuálnych poèítaèov pouívame u pomerne dlho. Spoèiatku to boli produkty
WMware a Connectix, neskôr aj
Microsoft Virtual PC 2004. Tento produkt napríklad Microsoft prezieravo
pribalil na DVD spolu s prvou verejnou alfa verziou operaèného systému
Windows Longhorn. Pretoe prvá
alfa verzia nového operaèného systému slúi len ako technologické preview, nie je ve¾mi rozumné nainštalova si takúto verziu ako operaèný
systém na vlajkový poèítaè, no na
druhej strane nainštalova si nový
produkt len na chví¾u nie je príliš výhodné. Zálohovanie a obnova predchádzajúceho systému dá v niektorých prípadoch pomerne ve¾a práce.
Ešte väèšie problémy ne s novými
verziami softvéru bývajú akosti
s prevádzkou starých verzií aplikácií,
ktoré striktne vyadujú príslušnú
verziu operaèného systému (napríklad MS DOS). Komplexná modernizácia informaènej infraštruktúry vo
firme býva ve¾ká sláva, no mono sa
stane, e objavíme nejakú prastarú
aplikáciu, ktorá na nových operaèných systémoch nepobeí, zatia¾
však nemáme za òu náhradu. Aj tu je
riešením pouitie virtuálneho poèítaèa s príslušným starším operaèným
systémom. Podobne sú na tom aj vývojárske tímy, keï prejdú na nové verzie vývojových prostredí, no je potrebné udriava aj staršie verzie, nasadené u zákazníka.
poui aj takzvaný Undo disk. Ak sme
ho aktivovali, všetky zápisy poèas
behu virtuálneho poèítaèa sa zapisujú len na tento disk, a a pri ukonèovaní práce s virtuálnym poèítaèom sa
môeme rozhodnú, èi tieto zmeny
zapíšeme na virtuálny disk. Ak túto
monos, napríklad v prípade nejakého inštalaèného alebo konfiguraèného neúspechu odmietneme, nájdeme po ïalšom štarte virtuálny poèítaè v takom stave, ako bol pred posledným kolom práce.
SCENÁRE NASADENIA
A POUITIA
VIRTUÁLNYCH POÈÍTAÈOV
I
N
F
O
W
A
R
E
né okamite obnovi celý virtuálny poèítaè
zo zálohy. Skutoènos, e na hostite¾skom
poèítaèi môeme ma vytvorených viac virtuálnych poèítaèov, nám rieši aj prípadný
problém s efektívnym vyuívaním školiacej
miestnosti na viac zmien, take pokojne môeme napríklad na tých istých poèítaèoch
dopoludnia školi administráciu Windows
a popoludní administráciu Linuxu.
TESTOVANIE INŠTALÁCIÍ
NOVO VYVINUTÝCH APLIKÁCIÍ
EXPERIMENTY S KONFIGURÁCIOU
A ZABEZPEÈENÍM SYSTÉMOV
A SIETÍ
Výhodou virtuálnych poèítaèov je aj monos vytvorenia virtuálnej siete, ktorá môe nadväzova na
reálnu sie. Takto môeme robi nielen rôzne experimenty s konfiguráciou a administráciou siete, ale
napríklad aj demonštrova u zákazníka sieové riešenie pomocou jediného notebooku.
ŠKOLENIA A LABORATÓRNE
CVIÈENIA
Okrem testovania nových verzií softvéru sa výhody virtuálnych poèítaèov prejavia pri školeniach
a laboratórnych cvièeniach. Na rôznych medziná-
Vývojom novej aplikácie sa starosti vývojárskeho tímu nekonèia, produkt treba nainštalova u zákazníka. Preto je potrebné vyskúša inštalaèný a deinštalaèný proces, prièom nezriedka
dôjde k problémom, hlavne èo sa týka registrovania DLL a podobne. Jednoduchá monos uvies virtuálny poèítaè do pôvodného stavu ho priam predurèuje na testy inštalácie nových rozsiahlych softvérových produktov.
TESTY KOMPATIBILITY
A INTEROPERABILITY
Pri migrácii na nové verzie softvéru alebo pri komplexnej migrácii na inú platformu poskytujú virtuálne poèítaèe široké monosti na testy kompatibility a interoperability.
SYSTÉMOVÉ POIADAVKY
NA HOSTITE¼SKÝ POÈÍTAÈ
Procesor: Athlon, Duron, Celeron,
Pentium II, III alebo 4 s minimál−
nou taktovanou frekvenciou 400
MHz, odporúèa sa 1 GHz a Level−2
cache.
Operaèný systém
hostite¾ského poèítaèa:
Windows 2000 Professional,
Windows XP Professional a Windows
XP Tablet PC Edition
Virtuálna sie
rodných vývojárskych konferenciách sú k dispozícii laboratóriá vybavené poèítaèmi nakonfigurovanými tak, aby bolo moné precvièi predmetný
tematický celok (hands-on-lab). Úèastníci akcie
prídu k niektorému vo¾nému poèítaèu, na ktorom
si danú tému samostatne precvièia, a odídu. Teraz
je na organizátoroch, aby èo najrýchlejšie pripravili poèítaè pre ïalšieho cvièiaceho. Poèas predchádzajúceho cvièenia sa však na poèítaèi mohlo
sta všelièo, najmä ak sa cvièenie týkalo konfigurácie operaèného systému alebo iných administrátorských úkonov, prípadne mohli by vymazané niektoré k¾úèové súbory a podobne. S pouitím
technológie virtuálnych poèítaèov táto obnova laboratórneho PC môe trva menej ako dve minúty. Scenár je nasledujúci. Pre cvièiaceho je pripravený originálne nakonfigurovaný virtuálny poèítaè. Bez oh¾adu na to, èo s ním bude cvièiaci robi, po ukonèení cvièenia jednoducho obsluha celý
virtuálny poèítaè obnoví zo záloného súboru,
ktorý môe by priamo na danom poèítaèi alebo
na sieti, a laboratórny poèítaè „ako nový“ je pripravený pre ïalšieho cvièiaceho. Podobne môeme postupova pri dlhodobejších, napríklad
týdòových školeniach. Študenti pouívajú virtuálne poèítaèe, take v prípade „nehody“ je mo-
Guest OS*
Hard Disk
RAM
MS DOS 6.22
50 MB
32 MB
Windows 95
500 MB
32 MB
Windows 98
500 MB
64 MB
Windows Me
2 GB
96 MB
Windows 2000
2 GB
96 MB
Windows NT 4.0
1 GB
64 MB
Windows XP
2 GB
128 MB
OS/2**
500 MB
64 MB
Ako príklad predbenej kalkulácie ve¾kosti pamäte a diskového
priestoru uvedieme situáciu, keï potrebujeme, aby súèasne beali
dva virtuálne poèítaèe, jeden s operaèným systémom Windows 98
a druhý s Windows 2000. Na hostite¾skom poèítaèi je operaèný
systém Windows XP Professional:
Miesto na pevnom disku pre virtuálne poèítaèe = 2,5 GB
(500 MB + 2 GB)
Pamä RAM = 288 MB (64 MB + 96 MB + 128 MB),
prièom posledných 128 MB je pamä pre Windows XP
hostite¾ského poèítaèa.
Cena produktu Microsoft Virtual PC 2004 je stanovená na 129
USD, 45−dòovú trial verziu na odskúšanie si môete bezplatne
stiahnu z webu na adrese http://www.microsoft.com/ virtualpc.
¼uboslav Lacko
4/2004 PC REVUE
119
I
N
F
O
W
A
R
E
Spoloènos Swiss sa zaoberá servisom zariadení hlavne znaèky HP, Siemens a Lexmark. Riadite¾a firmy
sme sa spýtali na to, ako sa servis vykonáva.
ROZHOVOR
Servis aj do 24 hodín?
PCR: Aký je najèastejší typ zariadenia, ktorému
vo vašom stredisku poskytujete servis?
Sú to jednoznaène produkty spadajúce do oblasti printing and imaging. Táto skupina zariadení je citlivá na dodriavanie pokynov a odporúèaní od výrobcu. S klientmi, ktorí pokyny podcenia, sa potom stretávame v našom servise.
PCR: Realizujete aj opravy do 24 hodín. Èoho sa
takáto krátka doba servisu týka?
Áno, realizujeme. Takáto servisná doba v pracovných dòoch sa týka produktov HP z rodiny
tlaèiarní OfficeJet, DeskJet, Photosmart, nasleduje
skupina skenerov a digitálnych fotoaparátov a notebookov. V najblišom období plánujeme rozšíri
túto paletu produktov aj o laserové tlaèiarne.
PCR: Ko¾ko stojí bená pozáruèná oprava atramentovej tlaèiarne, napríklad ak neberie papier alebo klepe?
Opravy pri týchto typoch tlaèiarní bene neprekroèia sadzbu 600 Sk bez DPH. V cene je zahrnuté okrem opravy aj kompletné vyèistenie
a nastavenie tlaèových hláv.
PCR: Šírka produktov od spoloènosti HP je ve¾ká.
Mono ma sklad pripravený na takýto rozsah produktov? Pouívajú sa v rozlièných zariadeniach rôzne moduly alebo sa produkty líšia len v niektorých
parametroch?
Skladovo je naša spoloènos vybavená ve¾mi
dobre. Udrujeme stály poèet najpouívanejších
náhradných dielov nielen pre tlaèiarne, ale aj pre
ostatné produkty. Výška skladových zásob je momentálne na úrovni asi 180 000 USD a je to nevyhnutná podmienka na garanciu opravy do 24 hodín.
PCR: Èo skutoène staré (napr. päroèné) zariadenia? Dajú sa ešte opravi?
Áno. Garantujeme dostupnos náhradných
dielov alebo modulov 5 rokov od skonèenia predaja produktu.
PCR: Obracajú sa na vás zákazníci aj s problémami v softvérovom nastavení poèítaèov (neštartuje Windows, padá pri urèitej operácii...)?
Aj keï to nie je cie¾om nášho servisu, snaíme
pomôc aj v tejto oblasti. Pri závanejších aplikaèných problémoch kontaktujeme podpornú linku výrobcu softvéru.
PCR: Existujú zariadenia, ktoré sa dajú do servisu
dopravi len ve¾mi ako – napr. ve¾korozmerné tlaèiarne, servery v nepretritej prevádzke. Èo v takomto prípade? Prídete k produktu a ko¾ko to bude stá?
V prípade takéhoto typu zariadenia, samozrejme, chodíme priamo k zákazníkovi. Dopravné
náklady sa zaèínajú od 200 Sk pre Bratislavu,
Banskú Bystricu a Košice. Pre ostatné mestá sú
náklady 8 Sk/km od našej najblišej poboèky.
Za PC REVUE sa zhováral Ondrej Macko
120
PC REVUE 4/2004
Pouívame zaruèený elektronický podpis!
V súèasnosti u ve¾a ¾udí vie, e Slovensko
sa koneène doèkalo akreditovanej certifikaènej autority. Znamená to, e koneène aj
v našej krajine zaènú pribúda obèania pouívajúci zaruèený elektronický podpis, ktorý bude
s postupom èasu akceptova súdna moc èi orgány
štátnej správy. PC REVUE exkluzívne ako prvé na
Slovensku otestovalo monosti a schopnosti takéhoto elektronického podpisu.
Na vydanie zaruèeného elektronického podpisu je
potrebné osobne prís do poboèky EVPÚ. Tam sme
vypísali papierovú iados o vydanie zaruèeného
elektronického podpisu. Po overení našej totonosti
pomocou obèianskeho preukazu nám na základe písomnej iadosti vytvorili v priebehu nieko¾kých minút dva certifikáty a dva súkromné k¾úèe, prièom
všetky tieto dáta vloili na hardvérový token iKey
2032 pochádzajúci z dielní spoloènosti Rainbow
Technologies. Pred jeho prevzatím sme museli podpísa s certifikaènou autoritou zmluvu, v ktorej sa
zaväzujeme pouíva elektronický podpis pod¾a
podmienok slovenských zákonov a vyhlášok a zada
do poèítaèa heslo skladajúce sa minimálne z ôsmich
znakov. Naše heslo však muselo spåòa ešte dve podmienky - muselo obsahova minimálne jedno ve¾ké
písmeno a jednu èíslicu. Po prevzatí nášho elektronického podpisu sme dostali inštalaèné CD s ovládaèmi urèenými pre iKey a softvérom Entrust.
Tento program je ve¾mi zrozumite¾ne spracovaný. Integruje sa toti priamo do prostredia operaèného systému Windows, a tak je prístupný prakticky odvšadia¾. Pri inštalácii nie je potrebné nijaké nastavovanie, na všetko mysleli programátori Certifikaènej autority, a tak mono po reštarte operaèného
systému priamo zaèa program pouíva. Našou
hlavnou úlohou bolo pri podpisovaní, šifrovaní èi
dešifrovaní dokumentov èaka. Pri všetkých týchto
úkonoch sa toti do èinnosti zapája USB token iKey,
na ktorom sú všetky k¾úèe uloené. Èakacie doby
sme však nezaznamenali dlhšie ako pri pouívaní
iných šifrovacích softvérov, ktoré sme testovali.
V prípade elektronického podpisu hovoríme o pároch elektronických k¾úèov z jednoduchej príèiny –
elektronický podpis sa toti skladá z verejného a súkromného k¾úèa. Jeden pár vloených k¾úèov je urèený na tvorbu zaruèeného elektronického podpisu
a jeho následnú verifikáciu. Pouíva sa pri podpisovaní elektronického dokumentu, ktorým môe by
súbor alebo e-mail. O monostiach druhého páru hovorí viac názov – šifrovací certifikát. S jeho pomocou
pribline od polovice februára 2004 šifrujeme èi dešifrujeme elektronické dokumenty èi e-maily.
Šifrovanie dokumentov prebieha verejným k¾úèom
rovnako ako overovanie integrity podpísaného dokumentu. Dešifrovanie èi podpisovanie dokumentu má
na starosti súkromná èas podpisu, šifrovanie i overovanie sa vykonáva verejnou èasou. V praxi to vyzeralo tak, e sme si v Prieskumníkovi systému Microsoft Windows vybrali jeden súbor, klikli sme naò
pravým tlaèidlom myši a v roletkovom menu sme si
vybrali monos Encrypt and Sign. Keï sme chceli
súbor dešifrova, znova sme klikli pravým tlaèidlom
myši. Vybrali sme si však ponuku Decrypt and Verify.
Elektronické podpisovanie dokumentov prebieha inak. Podpisovacím k¾úèom disponuje iba jedna
osoba. Druhú, verejnú èas podpisu vlastnia všetky osoby, ktoré si s jej pomocou
chcú overi integritu dokumentu. V praxi
sme to vyuili pri elektronickej komunikácii s EVPÚ tak, e sme napísali a na disk uloili jednoduchý textový dokument. Pravým tlaèidlom
myši sme vyvolali kontextové menu a vybrali sme
poloku Sign.
Ïalšou monosou vyuitia elektronického podpisu je zabezpeèenie verifikácie integrity elektronického dokumentu. Pri odosielaní sa z dokumentu
vypoèíta kontrolný kód, ktorý sa zároveò do tela
dokumentu vloí. Keï nám prišiel z EVPÚ e-mail
s odpoveïou, ktorého integritu sme si chceli overi,
vybrali sme si v menu Prieskumníka monos Verify. Ak sme pred verifikáciou dokument zámerne
zmenili upravením jediného znaku, okamite sme
boli pri verifikácii upozornení programom Entrust,
e integrita nie je v poriadku.
Za jedinú nevýhodu, ktorá však v koneènom dôsledku nie je nevýhodou, pokladáme èas stratený
po prihlásení do prostredia programu. Softvér
Entrust sa toti pri prihlasovaní vdy pripája na
server EVPÚ. Ten eviduje všetky poiadavky na
aktualizáciu k¾úèov a zároveò poskytuje pri elektronickom podpisovaní informáciu o aktuálnom èase, ktorá sa vdy vkladá do dokumentov.
Naša elektronická bezpeènos by však nebola
ohrozená ani v prípade, e by sme iKey stratili
a niekto by zároveò nejakým spôsobom zistil naše
heslo. V prípade straty tokenu toti staèí poiada
certifikaènú autoritu o znefunkènenie nášho k¾úèa.
Zlodej by síce aj naïalej mohol podpisova dokumenty naším podpisom, všetky úrady by však od
momentu ohlásenia straty tokenu vedeli, e podpis
je neplatný, a tak by sa nám nemohlo sta, e by
niekto za nás podal napríklad falošné daòové priznanie a museli by sme plati nemalú pokutu.
Vidie, e programátori EVPÚ si skutoène dali
zálea na príprave všetkých aspektov pouívania
zaruèeného podpisu. Keby to tak toti nebolo, neboli by sme ochotní stráca náš drahocenný èas pouívaním nieèoho, èo nie je odladené, prípadne
ohrozuje našu bezpeènos. Za tento poèin si zaslúia ocenenie Tip redakcie PC REVUE.
Cena sluby Entrust Plus (zaruèený elektronický podpis):
101 i v prvom roku pouívania,
v nasledujúcich rokoch 29,19 i
Certifikaèná autorita: EVPÚ, Nová Dubnica
TECHNICKÉ PARAMETRE:
Doba platnosti certifikátov: 12 mesiacov
Štruktúra certifikátu: X.509 V.3 (RFC 3280)
Dåka k¾úèa: 1024 bitov
Poèet k¾úèových párov: 2
Pouité HASH funkcie a asymetrické šifrovacie algoritmy:
SHA1−RSA, MD5−RSA
Softvér: Entrust/Entelligence, FIPS 140−1, Level 2, výrobca
Entrust
Hardvér: iKey 2032 (black) FIPS 140−1, Level 2, výrobca
Rainbows
Monosti rozšírenia prostredníctvom zásuvných modulov
o podporu emailových klientov Microsoft Outlook alebo Outlook
Express; Qualcomm Eudora
Michal Holeš
Dnes sa u nerozhodujeme, èi
samosprávu budeme alebo
nebudeme informatizova.
Neinformatizova u znamená
nevykonáva všetky kompetenèné
èinnosti, neposkytova všetky
samosprávne sluby, resp. mnohé
z doteraz zvládnute¾ných
vykonáva u len polovièato,
a teda aj nekvalitne. Osvedèený
IS umoní dobehnú rozdiel, ktorý
sa v rade neinformatizovaných
samospráv objavuje, rozdiel
medzi vykonávanými a v
súèasnosti iadanými slubami.
Informatizácia samosprávy pragmaticky
Pozrime sa napríklad aj na evidenciu obyva−
te¾stva. Prihlasovanie, odhlasovanie jednotlivých
¾udí na pobyt sa momentálne zvláda. Lene
KORWIN bez problémov zvládne aj sahovanie
a presuny väèších rodín.
Pozrime sa však na asi najstresujúcejšiu si−
tuáciu, na správnos a úplnos agendy pri vo¾−
bách, pri referende... Volebné zoznamy, volièské
preukazy... Všetka táto agenda je v systéme
KORWIN absolútne bezproblémová. Ak to po−
viem inak, nato¾ko je prepracovaný, e samo−
správny úradník má pri òom èas aj vypi si kávu.
Naznaèili ste, e dobrý informaèný systém
umoní ušetri pracovnú silu.
Jednoznaène!
„Zákazníka, ktorý by s nami rozviazal
zmluvu, nemáme a rovnako niet nikoho, komu
by náš IS KORWIN nefungoval spo¾ahlivo a kto
by sa musel obzera po iných informaèných
systémoch,“ hovorí konate¾ spoloènosti GEOIN−
FOS Michal Dobre. Spoloènosti, ktorá v partner−
stve so softvérovou spoloènosou SOFTIP dosa−
huje výraznú spo¾ahlivos, efektivitu a aj zákazníc−
ku spokojnos pri informatizácii miest a obcí.
V èom sú nespochybnite¾né prednosti IS
KORWIN?
e to „chodí“! Bez porúch a bez problémov.
Nepatrí sa hovori o konkurenèných produktoch,
ale pravda je taká, e sú s nimi problémy. Ïalšia
prednos IS KORWIN je v rýchlosti a spo¾ahlivosti
funkèného nasadenia.
Ako v tomto prípade vníma pojem rých−
los?
IS sa nikdy nestavia na „zelenej lúke“. Vy−
chádza z nejakej kvality stavu, vybavenia èi ne−
vybavenia nejakou informaènou technológiou
mesta, obce, v ktorej momentálne funguje. Ak
teda chceme zlepši kvalitu samosprávnych slu−
ieb, a nasadením IS KORWIN to aj deklarujeme,
tak sme postavení pred problém konverzií mo−
mentálne pouívaných dát, pred problém preško−
lenia ¾udí a zmeny ich myslenia, zmeny systému
práce... U viac ako dve desiatky miest a obcí
dnes vedia, e všetky tieto problémy vieme rieši.
Pritom VEDIE RIEŠI je v celom tomto bizni−
se asi o troch veciach. Vedie to vyvinú, vedie
to preda a tretia – mono najdôleitejšia – vec je
vedie to aj nasadi. Èo najrýchlejšie a èo naj−
efektívnejšie. V zmluvne dohodnutom termíne.
V praxi to znamená...?
KORWIN sa skladá zo štyroch podsystémov,
z ktorých kadý má nejaké moduly. Tri podsys−
témy (administratívny, ekonomický a evidenèný)
sme schopní nasadi a aj „roz−
chodi“ do troch mesiacov. Pri
štvrtom, grafickom podsystéme
je otázkou, èi mesto, obec u
svoje dáta majú alebo si ich
budú zadovaova z katastra
nehnute¾ností a dodatoène,
resp. a pri implementácii KORWINu im ich bude
vyrába nejaká geodetická firma. Ak ich u vlast−
nia, do troch mesiacov nasadíme a sprevádzku−
jeme všetky podsystémy.
Zdôrazòujem však, e èasový faktor nie je náš
problém. Je skôr odrazom schopnosti mesta, ob−
ce absorbova to nové. Na ich strane sú „strán−
kové hodiny“, prípadne niekto je PN èi na dovo−
lenke... Samospráva sa asi nedá informatizova
Skúsme si teda poveda, ko¾ko percent úrad−
níkov sa stane pre úrad pri zavedení KORWINu
nadbytoènými?
Konate¾ spoloènosti GEOINFOS Michal DOBRE
Treba si uvedomi, e dnes v podstate ani nie
je moné, aby sa samosprávny úradník stal nad−
poèetným. Lebo na samosprávu prechádzajú
ako fabrika, e ¾udí vyveziete na nejaké preško−
ïalšie a ïalšie kompetencie. Samosprávy no−
lenie a po návrate to hneï funguje po novom.
vých pracovníkov dokonca prijímajú. Dobrý IS
Kadé mesto, obec informatizujeme „za chodu“,
teda umoòuje nielen zvyšova efektivitu presu−
bez prerušenia poskytovania sluieb obèanom.
nom, reorganizáciou pracovníkov v rámci úra−
dov, ale zároveò objektivizuje potreby prijímania
Èo mestá a obce najviac podceòujú pri
nových. A takisto bráni vytváraniu podmienok
uvaovaní o výbere IS?
budúcej prezamestnanosti, budúcej neefektivite.
Predaj IS je ¾ahko kvantifikovate¾ný. Chyba spo−
Informatizácia samospráv má teda aj pozitívny
èíva v tom, e niektorý zákazník si neuvedomuje,
sociálny rozmer a dosah.
a teda ani nekvantifikuje ïal−
Nedá sa prirovnáva k re−
šie, prevádzkové náklady.
Systém KORWIN TM je:
volúciám z minulých sto−
Mnohí sú potom prekvapení,
postavený na platforme
roèí, keï stroje vytláèali
e sa od nich na „rozchode−
Microsoft
¾udí a spôsobovali neza−
nie“ IS postupne iadajú ïal−
šie a ïalšie zdroje.
mimoriadne cenovo prístupný mestnanos.
Náš spôsob je iný. S po−
výhoda podpory Microsoftu
Existuje pod¾a vás aj
drobnou kalkuláciou obozná−
sa prejaví v spojení
nieèo, èo kompetentné−
mime zákazníka hneï na
s kancelárskymi èinnosami
mu samosprávnemu èi−
zaèiatku. A v takto oznáme−
novníkovi umoní ešte
nej a dohodnutej hodnote IS
stále si nezavies informaèný systém?
KORWIN nielen odovzdáme, ale ho aj „rozchodí−
Ak existuje, tak to môe by napríklad aj ne−
me“ do rutinnej prevádzky. Bez ïalších nákla−
dostatoèný obèiansky tlak. Lebo kto prvý pocíti
dov, s ktorými zákazník nerátal.
prínos takejto investície? No on, samosprávny
úradník, a to tak, e sa mu zjednoduší práca.
Jedno mesto informaèný systém má, iné za−
Obèan a v druhom rade. Hoci v tom najpod−
tia¾ nie. Na èom to vidie predovšetkým?
statnejšom. Urýchlia sa mu vybavovaèky, na
Na zdåhavých a duplicitných èinnostiach. Na
úradoch sa skrátia rady... Ale rovnaká investícia,
informatizovanom úrade okamite zaznamenáme
napríklad do detských hojdaèiek, je obèanovi
jednoznaènú úsporu práce. Náš KORWIN zlikvi−
vidite¾ná okamite.
duje akúko¾vek duplicitu. Príklad? Na bených
úradoch sa napríklad s nejakými príjmami za−
Predstavte si, e ste primátorom alebo sta−
oberá raz pracovníèka na poplatkoch, raz poklad−
rostom a rozhodujete sa informatizova svoj
níèka a raz úètovníèka. Èie s jedným šekom sa
úrad. Aké poradie hodnôt kvality informaè−
trikrát zaoberajú traja ¾udia. IS to vyrieši raz
ného systému by ste oèakávali?
a navdy. Ïalej KORWIN vyrieši
Referencie!!! Za najdôleitejšie povaujem aj
zlepšenie výberu daní a poplat−
z amatérskeho poh¾adu vlastnou cestou získané
kov, ich preh¾adnejšiu a precíz−
referencie. Firiem, ktoré sa zaoberajú riešeniami
nejšiu evidenciu, kontrolu a sank−
informatizácie samospráv, nie je ve¾a. Ani plno−
cionovanie. S naším IS vdy
hodnotne informatizovaných miest nie je ešte
a v kadom okamihu viete, kto a
ve¾a. Tie o KORWINe sa dajú získa pribline
ko¾ko je vám dlný. Mono sa to
v polovici informatizovaných samosprávnych
zdá jednoduché, ale v mnohých mestách som
úradov. Napríklad aj v asi najväèšom mestskom
sa stretol s tým, e o presných podlnostiach
úrade na Slovensku – v bratislavskej mestskej
buï ani nevedia, alebo ak sú prinútení zaobera
èasti Petralka.
sa nimi, je to prácne a zdåhavé.
V. Mikunda
Potom je tu manaérsky poh¾ad. Mestá majú
ve¾ké problémy s tým, e nevedia, ako sú na tom
Viac informácií na www.softip.sk,
s rozpoètom. KORWIN garantuje poskytovanie
www.geoinfos.sk
údajov o stave rozpoètu po jednotlivých rozpoè−
alebo na tel.: 0907 843 450,
tových polokách v reálnom èase.
02/6453 6502 – 03, 0905 394 741
Reklamný èlánok
IS KORWIN TM
u vlastní 23 miest
a obcí
I
N
F
O
W
A
R
E
Tiger prichádza
Nie, nepomýlili ste si èasopis, tento èlánok nebude o
nových prírastkoch v ZOO ani o safari ☺. Vznikol
ako reakcia na nedávnu udalos – vypustenie prvej
beta verzie Java 2 Standard Edition, ktorá nesie èíselné oznaèenie 1.5 a kódový názov Tiger. Vdy, keï sa
zmení v novej verzii Javy druhé èíslo (prvé sa ešte
nikdy nemenilo), znamená to, e ide o väèšiu zmenu
oproti predchádzajúcej verzii. Najväèší skok pravdepodobne predstavoval prechod od verzie 1.1 k verzii
1.2, ale pripravovaná verzia 1.5 sa tie nechce necha zahanbi a verím, e nám programátorom prinesie ve¾a výhod, na ktoré si rýchlo zvykneme.
HISTÓRIA
Ako oficiálny dátum zrodenia Javy sa uvádza 23. máj
1995, keï spoloènos Sun Microsystems uviedla túto
technológiu. Odvtedy ubehlo u takmer neuverite¾ných 9 rokov a za tú dobu prešla technológia zásadnými zmenami. Skutoèný vznik Javy sa však datuje
do ove¾a skoršieho obdobia. Úplne na poèiatku stál
tzv. Zelený projekt (Green Project), ktorý mal na starosti 13-èlenný tím. Jeho èlenom bol
aj James Gosling, ktorý sa dnes
oznaèuje za otca a vynálezcu technológie Java. Cie¾om projektu nebola ani tak snaha o vývoj nového
programovacieho jazyka, ale vo
všeobecnosti integrácia spotrebnej
elektroniky a poèítaèov. Èlenovia
Green Project pracovali na zariadení pod názvom *7 (StarSeven). V de- StarSeven
me tohto zariadenia bolo moné
prvýkrát vidie maskota menom Duke, ktorý je dnes
známy ako maskot technológie Java.
Hoci šlo na prvý poh¾ad o obyèajný handheld,
revoluèný bol jeho softvér. Ten bol toti napísaný
v úplne novom jazyku, nezávislom od procesora
a platformy, take mohol bea na viacerých platformách bez nutnosti prepisovania a prekompilovania kódu. Tento jazyk bol pomenovaný Oak (Dub)
pod¾a stromu, ktorý rástol za oknom jeho tvorcu
Jamesa Goslinga, a bol predchodcom nám známej
Javy.
Aj napriek svojej skvelej myšlienke platformovo
nezávislého softvéru sa StarSeven nedoèkal väèšieho
úspechu. Green Team dostal nový názov FirstPerson
a zaèal aj zachytáva nový trend, ktorým bol v tom
èase internet. Ten sa stával èoraz ob¾úbenejším
a tím FirstPerson správne odhadol jeho potenciál,
a preto sa rozhodol zamera na aplikácie, ktoré by
bolo moné prenáša a pouíva na internete. Výsledkom tohto úsilia bol browser WebRunner, kompletne zaloený na technológii Java. Neskôr sa stal
tento browser známym pod názvom HotJava.
V januári 1995 bol Oak premenovaný oficiálne
na Javu a o nieèo neskôr v tom istom roku prezentoval James Gosling na jednej konferencii dve demá
– 3D ilustráciu rotujúcej molekuly a tri triediace
algoritmy v grafickej podobe. Keïe šlo o prvé
pohyblivé objekty v internetovom browseri, predstavovalo to pre publikum revoluènú zmenu.
Dôleitým krokom v pribliovaní Javy uívate¾om bola dohoda so spoloènosou Netscape o integrácii Javy do ich browsera, ktorý v tom èase
zaíval obrovský rozmach a popularitu.
122
PC REVUE 4/2004
V apríli 1995 bola uvo¾nená úplne prvá verzia
Javy s oznaèením 1.0a2, èo znamenalo pre túto
technológiu úplne nový zaèiatok éry, ktorej rozmery si nedokázali predstavi azda ani jej stvoritelia.
Od tohto momentu zaèala rás popularita Javy
mí¾ovými krokmi. Prišla Java 1.1, potom Java 1.2
(Java 2), Enterprise Java, nové technológie implementované do Javy, sieová podpora, podpora multithreadingu, databáz, XML, LDAP (JNDI) atï. Dnes
je Java moderná technológia, ktorá podporuje
väèšinu najrozšírenejších platforiem a obsahuje
prostriedky na pouívanie mnostva rozšírených
alebo aj menej rozšírených technológií.
ÈO PRINÁŠA TIGER?
Túto otázku si poloili urèite všetci Java vývojári,
keï sa o jej novej verzii dozvedeli. Najviac sa, samozrejme, dozviete z novej dokumentácie, ale
v tomto èlánku sa pokúsim vás oboznámi s najväèšími zmenami.
Pod¾a môjho názoru jedným z najväèších prínosov Tigra sú parametrizované typy (angl. generics).
Absencia parametrizovaných typov bola jednou
z najväèších slabín Javy a to, e pre vývojárov bola
ve¾mi cite¾ná, dokazovalo aj mnostvo hlasov ozývajúcich sa na podporu ich zavedenia do Javy. O èo ide? Ako iste viete,
v Jave existuje mnostvo implementácií tried na podporu ukladania objektov (tzv. kolekcie). Tieto
triedy sú uloené v balíèku
java.util a majú spoloèné rozhranie
Collection, ktoré predstavuje
vrchol hierarchie kolekcií v Jave.
Existuje mnostvo ïalších rozhraní
odvodených od tohto rozhrania,
charakterizujúcich daný typ dátovej štruktúry (zoznamy, mnoiny, stromy a ich rôzne klony, ako
napr. zreazený zoznam alebo hashové mnoiny).
Hierarchia kolekcií je naozaj ve¾ká, ale okrem spoloèného rodièovského rozhrania majú ešte jednu
spoloènú vlastnos – odkazy na objekty uchovávajú
vo všeobecnosti ako odkaz na objekt typu Object,
take pri pridávaní do kolekcie je kadý objekt
automaticky pretypovaný na objekt typu Object
(èo je korektné, keïe trieda Object je najvyššie v
hierarchii tried Javy, predstavuje rodièovskú triedu
pre kadú javovskú triedu). Takisto keï si od kolekcie vypýtate objekt (èi u iterátorom, alebo nejakým špecifickejším spôsobom, ktorý kolekcia podporuje, napr. indexom), kolekcia vám ho vráti ako
odkaz na objekt typu Object. Následne musíte tento objekt pretypova na poadovaný potomkovský
typ a a potom s ním môete pracova. Tento prístup znaène znepreh¾adòuje kód a pridáva programátorovi prácu a takisto vytvára riziko nesprávneho pretypovania, ako demonštruje nasledujúci príklad:
import java.util.*;
public class CollectionsExample {
public static void main(String[] args) {
// zoznam pre uchovávanie hodnôt int
ArrayList al = new ArrayList();
al.add(new Integer(2));
al.add(new Integer(10));
al.add(new String("text"));
// sèítanie všetkých hodnôt a ich výpis na konzo−
lu, predpokladáme typ int
int sum = 0;
Iterator i = al.iterator();
while (i.hasNext()) {
sum += ((Integer) i.next()).intValue();
}
System.out.println(sum);
}
}
V tomto príklade pouívame kolekciu ArrayList, prièom simulujeme prípad, keï v aplikácii predpokladáme, e v tejto kolekcii sú len objekty typu
Integer. Schválne sme vloili do zoznamu jeden objekt typu String, èím simulujeme poškodenie dát,
prípadne zámerný pokus o zhodenie aplikácie. Tento pokus je úspešný, pretoe kompilácia prebehne
bez problémov, ale po spustení aplikácie je vyvolaná výnimka chybného pretypovania ClassCastException:
Exception in thread "main"
java.lang.ClassCastException: java.lang.String
at CollectionsExample.main
(CollectionsExample.java:16)
To v podstate znamená, e by sme mali dohliada na
to, aby objekty v zozname boli iba urèitého typu
(v tomto prípade Integer), pomocou operátora
instanceof alebo zachytávaním výnimiek pri chybnom pretypovaní, èo znamená ïalší nadbytoèný kód.
V Jave 1.5 tento problém riešia parametrizované
typy:
ArrayList<Integer> al = new ArrayList<Integer>();
Staèí uvies typ, ktorým chcete daný objekt parametrizova, v špicatých zátvorkách, tak ako to vidíte na predchádzajúcom riadku. Pokia¾ budete
chcie tento kód skompilova, musíte poui prepínaè -source 1.5, ktorým poviete prekladaèu, e
chcete pouíva kninice JDK 1.5 a vyuíva nové
vlastnosti jazyka. Pri pokuse o kompiláciu nášho
kódu získame takýto výsledok:
J:\j2sdk1.5.0\bin>javac −source 1.5
CollectionsExample.java
CollectionsExample.java:10: cannot find symbol
symbol : method add(java.lang.String)
location: class java.util.ArrayList<java.lang.Integer>
al.add(new String("text"));
^
1 error
Ako vidíte, chybné pridanie objektu je zachytené
u pri kompilácii, take nehrozí chyba pretypovania za behu aplikácie. Následne môeme teda parametrizova aj iterátor:
Iterator<Integer> i = al.iterator();
Vïaka parametrizovaným typom sa teda zbavíme
nutnosti explicitného pretypovávania, pretoe to
prebehne automaticky, take náš príklad sa zjednoduší na riadku, kde v cykle sèítame èísla zo
zoznamu takto:
sum += i.next().intValue();
Teraz vyzerá kód trošku uèesanejšie a hlavne u
nehrozí nebezpeèenstvo chybného pretypovania.
BOXOVANIE
Opä mono trošku zavádzajúci nadpis, ale ani
v tomto prípade nejde o šport, le opä o novinku
v technológii Java. Pokia¾ sledujete náš seriál
o programovaní v C#, urèite u viete, e technológia .NET Framework poskytuje monos automatického boxovania a odboxovania. Obe technológie
I
(.NET aj Java) poskytujú k svojim primitívnym dátovým typom aj ich objektové varianty, prièom konverzia medzi nimi oboma smermi býva v závislosti
od typu aplikácie dos frekventovaná. Boxovaním
rozumieme proces konverzie primitívneho dátového typu na objekt triedy príslušnej danému typu,
teda napr. int na objekt typu Integer. Odboxovanie
je potom logicky opaèný proces, teda prevedenie
typu zapuzdreného do objektu na príslušný primitívny dátový typ. Java 1.5 podporuje automatické
boxovanie a odboxovanie, èo ušetrí programátorom opä kopec zbytoèného kódu. Boxovanie by
sme v predchádzajúcom príklade pouili napríklad
pri pridávaní hodnôt do zoznamu:
FORMÁTOVANÝ VSTUP A VÝSTUP
sum = sum + i.next();
Pokia¾ ste niekedy programovali v jazyku C, urèite
ste ocenili výhody funkcií pre formátovaný vstup
(scanf()) a formátovaný výstup (printf()). Formátovaný vstup a výstup teraz umoòuje aj Java vïaka
znaène rozšírenej a obohatenej triede Formatter
(výstup) a novej triede Scanner (vstup). Trieda
PrintStream bola rozšírená o dve preaené verzie
metódy printf(), ktoré fungujú takmer úplne rovnako ako funkcia printf() v jazyku C a vyuívajú
práve triedu Formatter. Pre podrobnejšie informácie a hlavne podporované typy formátov vám
odporúèam nahliadnu do špecifikácie API k JDK
1.5. Triedu Scanner oproti tomu mono poui pre
formátovaný vstup, pre ktorý poskytuje metódy
hasNextXXX() a nextXXX(), kde XXX predstavuje
príslušný dátový typ, ktorý chcete preèíta zo vstupu. Pouitie tejto triedy a podrobný opis jej metód
nájdete v dokumentácii k JDK 1.5. Ide naozaj
o komplexne vybavenú a uitoènú triedu, take
vám jej preštudovanie môem len odporúèa.
Bohuia¾, nie je moné poui zápis so zloeným
operátorom:
VARIABILNÉ POÈTY PARAMETROV
METÓD
al.add(2);
al.add(10);
Automatické odboxovanie nám zasa pomôe pri
získavaní hodnôt zo zoznamu a ich ïalšom spracovaní (v našom prípade sèítaní):
sum += i.next();
Pokia¾ by ste pouili tento zápis, kompilácia síce
prebehne v poriadku, ale po spustení by bola vyvolaná výnimka. Preèo sa tak deje, je zatia¾ záhadou
aj mne, ale azda ide len o problém beta verzie a do
vydania ostrej verzie sa ho ešte podarí vyrieši.
CYKLUS FOR
Náš príklad mono zdokonali o ešte ïalšiu èrtu
novej špecifikácie Javy, a to zlepšený cyklus for,
ktorý teraz automaticky podporuje iterátory.
Vïaka tomu nepotrebujeme iterátor získava explicitne a iterova ním pomocou metódy next(), ale
môeme všetko ponecha na cyklus for:
for (Integer i: al) {
sum = sum + i;
}
Všimnite si, e premenná i teraz predstavuje
objekt typu Integer, a nie Iterator. Deklaráciu
iterátora z predchádzajúceho príkladu sme úplne
vyhodili spolu s cyklom while, ktorý sme pouívali.
Aj v tomto prípade však platí, e nemôeme poui
zápis
sum += i;
Po všetkých týchto úpravách, ktoré umoòujú nové
vlastnosti jazyka Java, bude metóda main() nášho
príkladu vyzera takto:
public static void main(String[] args) {
// zoznam pre uchovávanie hodnôt int
ArrayList<Integer> al = new
ArrayList<Integer>();
al.add(2);
al.add(10);
// sèítanie všetkých hodnôt a ich výpis na konzo−
lu, predpokladáme typ int
int sum = 0;
for (Integer i: al) {
sum = sum + i;
}
System.out.println(sum);
}
Ako vidíte, kód je ove¾a preh¾adnejší a èitate¾nejší
a poèet pouitých zátvoriek vïaka implicitným
pretypovaniam rapídne klesol.
Ïalšou novinkou v špecifikácii Javy je monos
deklarovania metód s variabilným poètom parametrov. Túto èrtu takisto poznáme u z .NET Frameworku. V tomto prípade si však nie som príliš
istý jej prínosom, pretoe hoci na jednej strane
môe ís o uitoènú vlastnos pre implementáciu
funkcií, ako je printf(), ktorú sme spomínali v predchádzajúcom odseku, na druhej strane môe èiastoène znepreh¾adni kód. Signatúra metódy podporujúcej variabilný poèet argumentov vyzerá takto:
<kvalifikátor prístupu> <návratová hodnota>
<meno funkcie>(<typ> ... args)
Dôleitá je notácia "...", informujúca o variabilnom
poète parametrov, ktoré dokáe metóda spracova.
Tieto parametre sú potom v metóde prístupné ako
klasické pole prostredníctvom mena deklarovaného parametra. Ukáka jednoduchej metódy, ktorá dokáe sèíta všetky parametre, nech ich poèet
je akýko¾vek:
public static int scitaj(int ... args) {
int sum = 0;
for (int i = 0; i < args.length; i++) {
sum += args[i];
}
return sum;
}
Túto metódu môete potom zavola napríklad takto:
N
F
O
W
A
R
E
Java sú zoznamy, resp. výpoètové typy (enum),
teda mnoiny hodnôt, z ktorých daná premenná
môe nadobúda vdy iba jednu jedinú. Deklarácia
takéhoto typu je podobná ako v jazyku C++:
public enum Tyzden {Pondelok, Utorok, Streda,
Stvrtok, Piatok, Sobota, Nedela};
Ïalšou skvelou vecou je statické importovanie
tried, vïaka ktorému môete importova a pouíva statické konštanty vo svojich triedach bez toho,
aby ste sa museli stále odvoláva na triedy, do ktorých tieto konštanty patria:
import static <trieda alebo balíèek>;
Potom sa budete môc na statickú konštantu definovanú v takto importovanej triede odvoláva iba
jej menom, bez uvádzania názvu triedy, do ktorej
patrí (napr. KONSTANTA namiesto Trieda.KONSTANTA).
Novým balíèkom v Jave 1.5 je aj java.util.concurrent. Ten poskytuje triedy pre kontrolu konkurenèného prístupu k prostriedkom v multivláknových aplikáciách. Medzi implementáciami môete
nájs semafory (aj binárne), èasovaèe, zámky a ïalšie synchronizaèné prostriedky. Pokia¾ sa o nich
chcete dozvedie viac, odporúèam vám opä API
špecifikáciu JDK 1.5, pretoe tejto téme mám v pláne sa venova v seriáli o programovaní v Jave, ktorý máte monos tie sledova v PC REVUE.
Java 1.5 prináša mnostvo noviniek aj oh¾adom
monitorovania a riadenia JVM, teda prostredia,
v ktorom aplikácia beí. Vývojári tie s¾ubujú opä
o nieèo vyšší výkon a škálovate¾nos aplikácií zaloených na technológii Java 1.5. Desktopové aplikácie sa tie doèkajú nových tém a vzh¾adov (tzv.
skinov). Potešia urèite aj zlepšené diagnostické
nástroje, revízie prostriedkov pre podporu XML èi
novinky oh¾adom JDBC. Zmien je naozaj strašne
ve¾a, take tomu, kto chce ís naozaj do podrobností, odporúèam návštevu odkazov na konci tohto
èlánku.
ZÁVER
Musím poveda, e osobne sa na vydanie ostrej
verzie Javy 1.5 ve¾mi teším, pretoe som bol vdy
priaznivcom tejto technológie a kadý nový krok
vpred ma poteší. Vyzerá to tak, e hoci mono
nepôjde o revolúciu ako pri prechode od verzie 1.1
k verzii 1.2, urèite to bude ve¾ká a príjemná zmena.
Na revolúcie je táto platforma u príliš vyspelá
a môeme sa len teši na jej ïalšie väèšie èi menšie
zlepšenia.
scitaj(1, 2, 3);
Metódy s variabilným poètom parametrov môu
ma definované aj nejaké konvenèné parametre,
v takom prípade platí pravidlo, e parameter predstavujúci pole variabilných parametrov (teda oznaèený notáciou "...") musí by v zozname parametrov metódy uvedený vdy ako posledný, aby nemohlo dôjs k nejednoznaènosti.
Andrej Chu
ÏALŠIE ZMENY
Java 1.5 prináša ešte ve¾a ïalších noviniek, o ktorých sa zmienim v tejto kapitole len okrajovo. Nie
preto, e by to boli bezvýznamné zmeny, ale skôr
preto, e keby sme sa všetkým mali venova podrobne, zaplnili by sme dve èísla PC REVUE...☺
Ïalšou uitoènou novinkou v špecifikácii jazyka
Zdroje:
http://java.sun.com
http://java.sun.com/developer/technicalArticles/releases/j2se15/
http://java.sun.com/features/1998/05/birthday.html
http://java.sun.com/java2/whatis/index.html
http://java.sun.com/features/2000/06/time-line.html
http://www.wired.com/wired/archive/3.12/java.saga.html
4/2004 PC REVUE
123
I
N
F
O
W
A
R
E
Vírusový radar
Keïe je apríl, hodil by sa nejaký humorný príbeh. Nu, v poslednom období
nastala jedna smiešna situácia, ale neviem, èi je to „to pravé“. Ide toti o súperenie vírusov, lepšie povedané, troch rodín vírusov a ich autorov. Za normálnych okolností vzájomná potýèka zloèincov pomáha rukám zákona. V tomto
prípade však celkovú situáciu na poli poèítaèovej bezpeènosti skôr zhoršuje.
V poslednom mesiaci tri skupiny pisate¾ov vírusov zaèali chrli ïalšie a ïalšie
verzie ako „odtrhnutí z reaze“. Zaèali to Mydoom a Bagle ve¾mi nepríjemnými
èervmi. Priam sa núka uveri, e ak autor Baglu vo variante J prosí, aby mu
autori Netsky nekazili obchody, vie, o èom hovorí. Mydoom i Bagle obsahujú
zadné vrátka, pomocou ktorých sa z napadnutých PC môe sta nástroj na
masové šírenie spamu. A to je dnes, zdá sa, ve¾ký (a ia¾, stále nestíhaný) èierny kšeft. Autori Netsky sa zase pasujú do roly Zorra pomstite¾a, Curra Jimenesa
èi Jánošíka. Ich èerv sa snaí poèítaèe napadnuté Baglom lieèi. Autor Baglu
odpovedá tým, e prikladá rutinu odstraòovania èerva Netsky. Autori
Mydoomu sa pripájajú kritikou technológie a terminológie Netsky. Nakoniec to
autori Netsky urazene vzdajú a poskytnú zdrojovky svojho èerva ïalším, ktorí
s novým elánom pokraèujú v boji. Skrátka, „kopa srandy“, hodná mesiaca bláznov. Problém je však v tom, e celé to odnesú iba pouívatelia, ktorí vïaka
zahlteným serverom nemajú vèas poštu, a zamestnanci antivírusových firiem,
ktorí takto kadý víkend musia trávi v práci. Podrobné opisy jednotlivých èervov teraz z priestorových dôvodov vynechám. Vrátime sa k nim mono niekedy nabudúce. Z rovnakého dôvodu ani nebudem písa preklady. Ostatne o mesiac sme v únii, tak nech si ¾ud zvyká. Tak sa pozrite na tie hlboké myšlienky
a obrazy z „bratrovraedného boja poèítaèového podzemia“.
NetSky.B
notnetsky-skynet!
NetSky.C
<-<- we are the skynet - you can’t hide yourself! - we kill malware writers (they have no chance!) - [LaMeRz-->]MyDoom.F is a thief
of our idea! - -< SkyNet AV vs. Malware >- ->->
NetSky.D, E a K
be aware! Skynet.cz - -->AntiHacker Crew<--
NetSky.F
Skynet AntiVirus -
Bagle - you are a looser!!!!
NetSky.G
Netsky AntiVirus - Give up, bagle & mydoom, dude! You are fucking
your mother! I want to meet you in the U,S.A, Road-App time
enc:[fg.od.jgij], and the you will know what pain is!
NetSky.H
Skynet AntiVirus -
MyDoom and Bagle are children
NetSky.I
Bagle.J
Skynet AntiVirus Hey, NetSky, fuck off you bitch, don’t ruine our bussiness, wanna
start a war?
Bagle.K
Hey, NetSky, fuck off you bitch!
Bagle.M a O
MyDoom and Bagle are spammer
NetSky.J
Skynet AntiVirus - We want to destroy malware writers business,
including MyDoom & Bagle. To F-Secure and so on, we do not want
damage systems, we only want to avoid that Bagle continues his
dirty business. We have respect of your work (Your heuristic scan
is not good enough! Make it better). When the beagle and mydoom
loose, we wanna stop our activity. thats now. And personal words
to mydoom: Your are so shitty i never seen in my life. A Sample is
bin laden and saddam. Your are more, more as more. worse than bad,
the only worst. I cannot describe you, you’re so lame. And to the
mydoom thiefs: You will go into the prison next time in texas,
nice to meet the bagle author there. Eat my shit, its similar your
food, you know. And do not watch too much porn. Last words to all
AV firms: We are the Skynet, not netsky! You can use commands on
port 26 to deactivate the Skynet!. This is the last version of our
antivirus. The source code is available soon. Note that the
optimization limit is also reached. You can’t get more with smtp
engines. bagle and mydoom can continue his dirty impact. the 11th
of march is the skynet day.
NetSky.N a podobne aj O
Mydoom.G a H
to netsky’s creator(s): imho, skynet is a decentralized peer-topeer neural network. we have seen P2P in Slapper in Sinit only.
they may be called skynets, but not your shitty app.
<*>NetDy: Thanks to the SkyNet alias NetSky crew for the
sourcecode.
<*>NetDy: We have rewritten NetSky.
<*>NetDy: Thats a good tactic to detroy the bagle and mydoom
worms.
<*>NetDy: Our group will continue the war.
<*>NetDy: Malware writers ’End’ comes true.
<*>NetDy: Our Social Engineering is the best *lol* (You have no
virus symantec says!).
<*>NetDy: -------------------------------------------------------<*>NetDy: We are greeting all russia people!
USA SUCKS!!! AFGHAN SUCKS 2!!! BURN, SADDAM! BURN IN HELL! AND
YOU, OSAMA BIN LADEN,
BURN IN THE DEVILS FIRE 2!!!
SHAME ON YOU MR. BUSH!!!
YOURS SINCERELY: H.
---> THIS IS A MESSAGE FROM: Skynet.cz-FANATICON
NetSky.A
Nateraz toho bolo dos, nabudúce u zasa váne. Do vírenia.
This is the [W32.Skynet.cz] AnTiViRuS - we want to kill malware
writers!
124
PC REVUE 4/2004
Miro Trnka
I
N
F
O
W
A
R
E
(príkaz doxygen), ktorý spracuje zdrojové texty, rozpozná ich štruktúru (triedy, èlenské metódy, premenné, makrá atï.), k jednotlivým prvkom priradí
obsah dokumentaèných komentárov a z toho všetMultiplatformový nástroj na tvorbu
kého vygeneruje aktuálnu dokumentáciu.
programátorskej dokumentácie
Za dokumentáciu vygenerovanú pomocou Doxygenu sa nikto nemusí hanbi. Program ju automaticNa tom, e kadý softvérový produkt by mal ma
ky rozèlení do logických celkov, vygeneruje preh¾adsvoju dokumentáciu, sa zhodnú azda všetci pisatené zoznamy a indexy (napr. preh¾ad tried pod¾a
lia programov èi kniníc. No zároveò sa pritom
dediènosti, abecedne usporiadaný zoznam všetkých
väèšina z nás asi zaèervená – lebo na vlastnú dokuprvkov, preh¾ad obsahu pod¾a jednotlivých hlavièkomentáciu sa spravidla programátor pozerá ako na
vých súborov...). Pri abecedpodradnú záleitos, ktorú
nom usporiadaní je dokonca
„urèite napíše, len èo bude
„Documentation n. The multiple
moné definova prefixy, ktoré
hotový s dôleitejšou prákilograms of macerated,
sa budú pri triedení ignorova.
cou“. Lene tej „dôleitejšej
pounded, steamed, bleached, and
Vïaka tomu nebudú všetky
práce“ je vdy to¾ko, e na
pressed trees that accompany
funkcie zotriedené pod jedpísanie dokumentácie jedmost modern software or
ným písmenom, ktorým sa
noducho nezostane èas.
hardware products...“ (Jargon File)
zaèína ich prefix, ale pod¾a ich
Presnejšie, nezostáva èas
logických názvov (za prefixom).
na písanie dokumentácie ako
uceleného samostatného dokumentu. No kadý
Ako získa Doxygen
dôslednejší programátor si do programu píše viac
Ak pouívate niektorú benú modernú distribúciu
alebo menej podrobné komentáre, ako ktorá funkGNU/Linuxu, je pravdepodobné, e pre vás districia, trieda èi algoritmus fungujú. A tu sa núka ve¾mi
bútor pripravil aj balíèek s Doxygenom. Pre ostatintuitívna a zároveò originálna myšlienka: nedali by
ných je monos stiahnu si Doxygen z domovskej
sa tieto komentáre poui na vytvorenie dokumenstránky tohto nástroja (http:// www.doxygen.org/),
tácie? Staèilo by písa do programu komentáre
kde nájdete okrem zdrojových textov aj skompilov nejakej jednotnej podobe, aby sa neskôr ¾ahko dali
vané binárne balíèky, pripravené pre najbenejšie
zo súborov extrahova a sformátova ako samostatoperaèné systémy a typy poèítaèov.
ný dokument. Programátor by nestrácal èas písaním
samostatnej dokumentácie, staèilo by, aby dôsledne
Podporované vstupné a výstupné
okomentoval kadú funkciu èi triedu. O sformátovaformáty
nie komentárov do samostatnej dokumentácie by sa
Doxygen dokáe spracova zdrojové kódy jazykov
postarala nejaká externá utilita. A práve o tom je
C, C++, Java, IDL, èiastoène PHP a C#. Na výstupe
program Doxygen.
ponúkne HTML (volite¾ne aj s prípravou na CHM),
Tento vo¾ne šírite¾ný program vytvoril Dimitri
zdrojové texty pre LaTeX (a pomocou nich Postvan Heersch, pretoe chcel vytvára (a spravova)
Script alebo PDF), RTF, unixové manuálové stránky,
k svojim programátorským projektom podobnú
XML (s vlastnou štruktúrou) a tzv. tagové súbory,
programátorskú dokumentáciu ako firma TrollTech
pomocou ktorých mono prepoji dokumentáciu
ku kninici QT. Ak chceme vytvori programátorskú
k viacerým kniniciam vyuitým v projekte. Ak
dokumentáciu k svojmu projektu pomocou Doxygebudeme chcie, Doxygen do stránok HTML vloí aj
nu, vpisujeme ju priamo do (špeciálnych) komentáprvky, vïaka ktorým bude moné stránky prerov v zdrojových èi hlavièkových súboroch. Koh¾adáva pomocou skriptu PHP. Tento skript bude
mentár obsahujúci dokumentáciu je vdy blízko
súèasou vygenerovanej dokumentácie. Na správk deklarácii funkcie, triedy èi makra. Preto mono
nu funkciu vyh¾adávania je potrebné, aby sa táto
dokumentáciu pomerne ¾ahko udriava v aktuáldokumentácia umiestnila na webový server s podnom stave. Staèí, ak pri zmene (pridaní) funkcie èi
porou PHP verzie 4.1.0 alebo novšej. Okrem toho aj
triedy zaktualizujeme (dopíšeme) nad jej deklaráciu
vývojárske prostredie KDevelop pre KDE obsahuje
do komentára text, v ktorom nový èi upravený eleu integrovanú podobnú podporu vyh¾adávania.
ment zdokumentujeme. Potom spustíme Doxygen
Doxygen
126
PC REVUE 4/2004
Tento nástroj je uvo¾nený pod licenciou GNU
GPL. Preto kadý, kto má na to vlohy a pociuje
potrebu, môe ho upravi a napr. doplni podporu
svojho ob¾úbeného programovacieho jazyka.
Ako to funguje
Aby sme mohli vygenerova dokumentáciu k projektu, potrebujeme pre Doxygen pripravi konfiguraèný súbor, v ktorom bude urèený formát výstupu, do ktorého adresára sa majú zapísa vygenerované súbory, v ktorých adresároch sa nachádzajú
zdrojové súbory, èi má vygenerova aj obrázkové
diagramy tried a pod. Doxygen štandardne oèakáva, e tento súbor bude ma názov Doxyfile
(podobne, ako make oèakáva Makefile). Volite¾ne
môeme ma tento súbor pomenovaný aj inak, ale
jeho názov potom musíme odovzda ako parameter pri spúšaní Doxygenu.
Moností na vytvorenie Doxyfile je viac. Prvou
monosou je editova tento súbor „ruène“ v ob¾úbenom textovom editore. Na zaèiatku je výhodné
necha Doxygen vygenerova akúsi šablónu tohto
súboru (pomocou príkazu doxygen -g). Vo vytvorenom Doxyfile potom nájdeme všetky konfiguraèné
vo¾by nastavené na štandardné hodnoty, a èo je
dôleitejšie, kadú vo¾bu bude predchádza pár
riadkov vyèerpávajúceho komentára (v anglickom
jazyku), kde je opísané, èo ktorá vo¾ba presne znamená.
Ïalšou monosou je poui grafický frontend
Doxywizard (príkaz doxywizard), kde sa dá vytvori konfiguraèný súbor pomocou vyplnenia (pomerne obsiahleho) formulára. Z Doxywizardu mono
Doxygen aj priamo spusti.
Vývojárske prostredie KDevelop má podporu pre
generovanie dokumentácie prostredníctvom Doxygenu integrovanú priamo v sebe, preto ju k svojmu
projektu v tomto nástroji vygenerujete „dvoma
klikmi myšou“.
Samozrejme, existuje monos integrova podporu Doxygenu aj do iných vývojárskych prostredí,
ktoré sa nebránia doplnkom tretích strán.
Spôsob zápisu dokumentácie
Dokumentácia sa zapisuje zvyèajne nad prvok (trieda, èlenská metóda, globálna funkcia, premenná,
makro...), ku ktorému patrí, do špeciálnych komentárov – dokumentaèných blokov. Tie sa od normálnych odlišujú úvodným znakom hneï na zaèiatku
komentára.
I
/**
* Dokumentaèný blok zapísaný pomocou zdvojenej
* hviezdièky (ako JavaDoc)
*/
/*!
* Dokumentaèný blok … pomocou výkrièníka
*/
Jednoriadkové (slúia na krátky opis, ktorý sa objaví v
zozname)
/// 1−riadkový … tri lomky
//! 1−riadkový … pomocou výkrièníka
Špeciálnymi komentármi sa monosti Doxygenu
nekonèia. Práve naopak, len sa zaèínajú. Formátovacie príkazy v Doxygene môeme chápa ako obdobu tagov v HTML. Pomocou nich dokáeme vloi do textu pridanú hodnotu vo forme lepšieho
štruktúrovania (nadpisy, odseky, odráky...), zvýraznenia dôleitých pojmov èi (explicitného) vkladania kríových odkazov. Tieto príkazy sa zapisujú
pomocou opaènej lomky (napr. \brief) alebo znaku
"@" (@brief).
Je dobrým zvykom, aby bol ku kadému prvku
(napr. metóde triedy) v programe priradený krátky
opis, ktorý ho charakterizuje. Tento opis sa v dokumentácii objaví v zozname metód danej triedy
hneï ved¾a jej mena. Odtia¾ potom vedú odkazy
k jednotlivým detailným opisom. Tento krátky opis
môeme zapísa vo forme jednoriadkového (dokumentaèného) komentára, pod ktorý vloíme detailnejší opis. Ïalšou monosou je poui rovno viacriadkový dokumentaèný blok a krátky opis vyznaèi pomocou príkazu \brief. V tomto prípade bude
ako krátky opis chápaný text medzi týmto príkazom a najbliším prázdnym riadkom.
/*!
* \brief Vráti váený priemer
*
* Funkcia spoèíta váený priemer po¾a èísel typu
double
* odovzdaných pomocou ukazovate¾a prvky. Ich
poèet sa urèuje
* pomocou parametra pocet.
*/
double vazPriem( int pocet, double prvky );
Pomocou \brief sme si ilustrovali spôsob, akým sa
zapisujú formátovacie a štruktúrovacie príkazy.
Nerád by som však do tohto èlánku prepisoval manuál Doxygenu, kde sa podrobne doèítate o všetkých monostiach, preto niektoré uitoèné príkazy
len struène rozde¾me do nieko¾kých logických skupín pod¾a toho, na èo slúia.
Jednu skupinu tvoria príkazy urèujúce štruktúru
dokumentácie. Slúia na oznaèenie významu jednotlivých parametrov funkcie (\param) a opis návratovej hodnoty (\return). Do tejto skupiny patria aj príkazy, ktoré umonia písa dokumentáciu aj na iných
miestach ako v hlavièkovom súbore tesne nad deklaráciou príslušného prvku (\function, \class, \var…).
Na zaèiatku sme síce povedali, e je vhodné ma dokumentáciu èo najblišie, ale obèas sa hodí odsunú
O
W
A
R
E
Prepojenie dokumentácie k viacerým
projektom – tagy
/**
hviezdièky na ïalších riadkoch sú volite¾né
*/
Formátovacie príkazy
F
nástroja, èo sa väèšinou vypláca vo forme menších
starostí.
Ïalšou monosou je „zneui“ Doxygen aj na
extrahovanie štruktúry zdrojových textov, ku ktorým nemáme k dispozícii dokumentáciu, èo je
vhodné aj na rýchle zorientovanie sa v cudzom
zdrojovom kóde.
Druhy komentárov
Viacriadkové
Napísanie jedného znaku navyše nie je prive¾ká záa. Takto mono pouíva normálne komentáre
v nezmenenej podobe na zvyèajné úèely.
N
ju do iného súboru. To sa stáva najmä vtedy, ak je
rozsiahlejšia a v hlavièkovom súbore zaèína prekáa. Obyèajne sa tak píše dokumentácia k triede ako
celku, ktorá býva rozsiahlejšia, obsahuje návod na pouitie jednotlivých metód, obrázky, príklady... Metódy bývajú dokumentované v hlavièkových súboroch.
Do druhej skupiny patria formátovacie príkazy
slúiace na zvýrazòovanie textu, vkladanie hypertextových odkazov, odráok a èíslovaných zoznamov, prípadne obrázkov. Tieto príkazy sú dos
podobné svojim bratom z HTML. Ak chcete, môete
poui priamo aj tagy HTML, ale doxygenový zápis
je úspornejší.
Sem môeme zaradi aj príkazy na vkladanie
matematických vzorcov zapísaných v LaTeXu. (\f$e
= mc^2 \f$ pre inline vzorec alebo \f[e = mc^2
\f] pre vzorec zalomený na samostatnom riadku.)
Vysádzanie týchto vzorcov nerobí Doxygen sám,
ale zavolá si na pomoc LaTeX a dva pomocné programy dvips a GhostScript.
To ešte nie je zïaleka všetko. Existujú aj príkazy
na podmienené vkladanie textu do dokumentácie
(\if, \endif) a iné so svojím špeciálnym úèelom.
Pokroèilejšie vlastnosti
Na poiadanie dokáe Doxygen vygenerova aj diagramy tried, hierarchie tried, volaní èi závislostí
hlavièkových súborov a vo forme obrázkov ich vloi do dokumentácie.
Pri väèších projektoch sa hodí globálne rozèlenenie celej dokumentácie do jednotlivých logických èastí – modulov, ktoré mono hierarchicky
usporiada do lesa1. Idea je podobná ako pri
pouívaní modulov v Jave alebo direktívy „namespace“ v C++. Je to však implementované priamo
v Doxygene, nezávisle nad týmito mechanizmami.
Doxygen sa dá okrem písania dokumentácie API
vyui aj na nenároèné formátovanie dlhších textov. Podporuje príkazy na štruktúrovanie textu do
sekcií. Tieto vlastnosti umoòujú napr. napísanie
pouívate¾skej dokumentácie alebo inštalaènej
príruèky. Konvenciou je písa takéto texty do súborov s príponou .dox, ktorých obsahom je len sám
dokumentaèný komentár so súvislým textom. Tieto texty treba vloi do jedného alebo viac samostatných modulov, aby boli oddelené od dokumentácie API, kde Doxygen (explicitné) štruktúrovanie
textu do sekcií nepodporuje (a robí to automaticky
pod¾a jednotlivých prvkov, ktoré sú zdokumentované v dokumentácii API). Takto môeme všetky
druhy dokumentácií spravova pomocou jedného
Do súboru s tagmi sa uloia všetky k¾úèové slová
(názvy tried, funkcií...), na ktoré potom mono
priamo odkazova z dokumentácie iných projektov.
Predstavme si, e máme grafickú kninicu napísanú v C++, ktorá je zdokumentovaná pomocou
Doxygenu. Keï budeme vytvára náš program
vyuívajúci túto kninicu, odvodíme si pomocou
dediènosti nejaké vlastné triedy. Z týchto tried
umoní mechanizmus tagov a pomocný program
doxytag vies odkazy aj priamo do dokumentácie k
rodièovskej triede z cudzej kninice, podobne ako
to robí linker pri zostavovaní programu.
Záver
Doxygen je vyzretý program. Prešiel u nieko¾koroèným vývojom a za ten èas si získal medzi programátormi dobrú poves aj ve¾a pouívate¾ov. Jeho pouitie je vcelku priamoèiare a jednoduché, èo je výhodné pre malé „projektíky“, ale na druhej strane je
dostatoène robustný, preto nie je problém pomocou
neho spravova dokumentáciu aj k obrovským
kniniciam, ktoré vyvíjajú celé tímy programátorov.
Program je dostatoène rýchly aj na pomalších poèítaèoch, ale jeho nevýhodou je, e po spustení spracúva všetky vstupné súbory v projekte, nielen tie
zmenené. Bolo by mono lepšie, keby dokázal fungova podobne ako program make – keby spracúval len
zmenené a pridané súbory a o ostatné sa nezaujímal.
Pravdepodobne by to výrazne urýchlilo dobu generovania dokumentácie pri ve¾kých projektoch. Na
druhej strane dokumentáciu nie je potrebné generova a tak èasto a jeho autor dal radšej prednos pridávaniu funkènosti pred ïalšou optimalizáciou.
Iným nedostatkom, ktorý mu vytýkajú niektorí
perfekcionisti, je, e sa jeho funkcionalita nedá rozširova pomocou skriptov (napr. v Pythone) a na tento
úèel treba „hackova“ jeho zdrojové kódy. Ale týchto
¾udí nie je ve¾a a aj oni si nakoniec dokázali poradi.
Ak sa rozhodnete pouíva tento nástroj na písanie programátorskej dokumentácie vo vašich projektoch, jedinou vašou starosou bude dôsledne
komentova zdrojové texty. O zvyšok sa postará
Doxygen.
Zhrnutie:
Domovská stránka programu: http://www.doxygen.org/
Cena: zadarmo, open source, licencia GNU GPL
☺ Dokumentácia priamo v zdrojových textoch
☺ Autor píše dokumentáciu, ved¾ajšie èinnosti za neho urobí
Doxygen
☺ Multiplatformový
☺ Robustný
Nenahradí autora v písaní dokumentácie, dokáe „iba“
pomôc :−)
Vdy spracúva všetky (aj nezmenené) súbory, èo sa pri
väèších projektoch prejaví dlhším èakaním
Matej Pivoluska
1 Pojem z teórie grafov. Les je typ grafu zloeného z jedného alebo viacerých stromov.
4/2004 PC REVUE
127
L I N U X W A R E
Linux prakticky
DESKTOP / 8. èas
V predošlých èastiach seriálu o desktope na Linuxe
sme si povedali nieèo o zvukovej karte, prehrávaní
zvuku, prehrávaní videa a nauèili sme sa narába
so zapisovacími programami. O kancelárskych
programoch sme si hovorili v starších èíslach èasopisu PC REVUE, preto sa tým teraz nebudeme
zaobera. Zostáva nám prebra grafické programy,
ale tým sa budeme venova inokedy. Mnohí z vás
toti v mailoch poadujete, aby sme sa nauèili
Linux ako desktop pripája do siete. A keïe je to
ve¾mi zaujímavá a v súèasnosti aj potrebná téma,
budeme sa jej venova.
TEÓRIA SIETÍ
Teória poèítaèových sietí je ve¾mi rozsiahla téma,
ktorá by zabrala celý obsah nieko¾kých èísel nášho
èasopisu, a v minulosti sa jej venovalo viacero seriálov. Preto sa tu nebudeme venova sieam komplexne, ale na sie sa budeme pozera z poh¾adu pouívate¾a Linuxu ako desktopu. Aby sme však pochopili èinnosti, ktoré budeme neskôr vykonáva, musíme si nieèo z teórie sietí aspoò ve¾mi struène vysvetli.
SIE
Hneï na zaèiatku upozoròujem, e pod pojmom
sie si nebudeme predstavova elektrickú sie (hoci
tá je tie ve¾mi dôleitá), ale poèítaèovú. Pokúsme
sa teraz o jednoduchú definíciu:
Poèítaèová sie je zoskupenie dvoch a viacerých poèítaèov, ktoré sú navzájom poprepájané urèitým prenosovým médiom. Tieto poèítaèe v danej sieti komunikujú komunikaèným protokolom.
Poèítaèe sa zdruujú do poèítaèových sietí na úèel
vzájomnej komunikácie a zdie¾ania a vyuívania prostriedkov a zariadení, prístupných alebo pripojených
v sieti.
TYPY POÈÍTAÈOVÝCH SIETÍ
Poèítaèových sietí je nieko¾ko druhov. Nám nateraz
postaèuje vedie, e existujú dva hlavné typy, ku
ktorým budeme chcie svojho miláèika pripoji:
lokálna poèítaèová sie
roz¾ahlá poèítaèová sie
LOKÁLNA POÈÍTAÈOVÁ SIE
Lokálna poèítaèová sie, oznaèovaná LAN (Local
Area Network), sa ve¾mi èasto slangovo nazýva aj
„lanka“. Je to sie malého rozsahu, pokia¾ ide o poèet poèítaèov (od 2 do 50 poèítaèov) alebo ve¾kos
rozlohy plochy, ktorú zaberá. Spravidla „lanka“ neprekraèuje múry budovy, v ktorej je umiestnená.
Poznáme domácu sie LAN, ktorú môeme ma
vytvorenú doma, alebo školskú èi podnikovú sie
LAN. Plošný rozsah siete LAN býva ve¾mi èasto
limitovaný maximálne dovolenou dåkou prenosového média (pozri ïalej).
ROZ¼AHLÁ POÈÍTAÈOVÁ SIE
Roz¾ahlá poèítaèová sie, oznaèovaná ako WAN
(Wide Area Network), je sie, ktorá zaberá znaèný
rozsah, pokia¾ ide o ve¾kos plochy i poèet poèítaèov. Tých môe by nieko¾ko tisíc, ba aj miliónov
a miesto, kde sa takáto sie nachádza, môe by aj
celý pozemský svet. Hlavným predstavite¾om takejto „wanky“ je sie sietí – internet.
Povedali sme si, e toto sú dva typy, ku ktorým
budeme pripája náš poèítaè s linuxovým desktopom. Ale ako? No predsa pomocou niektorého z dostupných prenosových médií.
PRENOSOVÉ MÉDIÁ
Prenosové médium je prostriedok, ktorý prenáša
elektrické signály od jedného poèítaèa k druhému.
Prenosové médiá delíme na:
metalické spoje
optické spoje
rádiové spoje
Medzi metalické spoje patrí koaxiálny kábel,
tzv. krútená dvojlinka a modemový spoj.
Koaxiálny kábel je podobný tomu, èo doma bene pouívame na pripojenie antény alebo videa
k televízoru, len má inakšie parametre. Jeho odpor
je 50 ohmov a typickým predstavite¾om je kábel
s oznaèením RG-58. Je to taký etalón, take ak vám
predajca povie, e má iný, ale kompatibilný, vezmite aj ten. Koaxiálny kábel (obr. è. 1) sa spája
pomocou konektorov BNC (obr. è. 2), T konektorov
(obr. è. 3) a musí by ukonèený pomocou terminátorov (obr. è. 4). Jeho maximálna dåka môe by
185 metrov. Koaxiálny kábel vytvára topológiu siete, ktorej hovoríme zbernica – BUS. Aby sme mohli
poui túto topológiu a tento koaxiálny kábel, musíme ma v poèítaèi nainštalovanú príslušnú sieovú kartu. Sieová karta musí ma konektor, na
ktorý mono koaxiálny kábel pripoji. Ako sú jednotlivé komponenty zapojené v celej sieti zbernicovej topológie, ukazuje schematický obrázok è. 5.
Krútená dvojlinka je trochu zavádzajúci výraz.
V skutoènosti ide o štvoricu párov, teda osem
liniek. Kadý pár liniek je v pravidelných vzdialenostiach skrútený, aby sa predišlo vzájomnému rušeniu, takzvaným presluchom, èím sa rapídne
zlepšia prenosové vlastnosti liniek. Štyri takto
skrútené linky sú umiestnené v jednom spoloènom
obale (obr. è. 6).
Ak je obal jednotlivých liniek tienený, hovoríme
o STP – shielded twisted pair, ak je obal netienený,
hovoríme o UTP – unshielded twisted pair. Kábel
UTP sa pouíva èastejšie a spája sa pomocou konektora RJ-45 (obr. è. 7).
Maximálna pouite¾ná dåka pripojeného kábla
UTP je 100 metrov. Poèítaèe sa navzájom prepájajú
topológiou hviezda – STAR. Centrum hviezdy tvorí
tzv. HUB (hub – èítaj „hab“ – je anglický výraz
oznaèujúci náboj kolesa na voze; v poèítaèovej terminológii môeme hub preklada ako rozboèovaè).
Dnes sa namiesto hubu pouíva efektnejší switch
(prepínaè). Príklad hubu alebo switchu je na obr.
è. 8.
Na strane poèítaèa zase musí by sieová karta
s príslušným konektorom (obr. è. 9).
Všimnime si, e zobrazená karta je typu Combo,
ktorá má obidva spomínané konektory (úplne
Obr. 1
Obr. 2
Obr. 5
Obr. 3
Obr. 4
Obr. 6
Obr. 7
128
PC REVUE 4/2004
L I N U X W A R E
Obr. 8
Obr. 11
Obr. 13
Obr. 14
Obr. 9
Obr. 12
Modemy bývajú dvojakého typu:
externé – sú to samostatné škatu¾ky, ktoré sa
pripájajú na konektor sériového portu poèítaèa
interné – vo forme zásuvnej karty, ktorá sa nainštaluje do poèítaèa
Treba poveda, e s externými modemami pod
Linuxom nebývajú problémy, zato nie všetky interné modemy pod Linuxom fungujú.
OPTICKÉ SPOJE
Obr. 10
horný je na kábel UTP pre konektor RJ-45 a úplne
dole je konektor BNC na koaxiálny kábel) a kde spôsob pripojenia zostáva na našich poiadavkách.
Pouitie jednotlivých prvkov v hviezdicovej
topológii je na obr. è. 10.
MODEMOVÝ SPOJ
Modemový spoj sa èiastoène odlišuje od spomenutých metalických spojov. Na prenos dát vyuíva u
existujúce telefónne prepojenie. Ak sa dva poèítaèe
chcú spoji navzájom pomocou modemového
spoja, musia pouíva zariadenie modem (modulátor/demodulátor). Modem je pripojený k poèítaèu
spravidla na sériový port a druhou stranou k telefónnemu vedeniu. To znaèí, e v prípade modemového spoja nepotrebujeme ma v poèítaèi sieovú
kartu. Modemové spojenie je vdy spojenie dvoch
zariadení. Takejto topológii hovorievame spojenie
point to point (vo¾ný preklad je „od bodu k bodu“).
Príklad prepojenia dvoch poèítaèov pomocou modemov je na obr. è. 11.
Ve¾mi èasto sa stáva, e niektorý poèítaè potrebuje komunikova s viacerými poèítaèmi. Vtedy
musí ma tento poèítaè taký poèet modemov, s ko¾kými poèítaèmi chce naraz komunikova (obr. è.
12).
Optické spoje vyuívajú na prenos signálu schopnos materiálu vies svetlo. Optické spoje sú ešte aj
dnes ve¾mi drahé a nároèné na vybudovanie, materiál a presnos. Keïe je zrejmé, e asi v tomto štádiu nebudeme nášho miláèika pripája k iným poèítaèom pomocou „optiky“, nebudeme sa tejto kategórii hlbšie venova.
RÁDIOVÉ SPOJE
Hoci sa na prvý poh¾ad zdá, e rádiový spoj patrí
do nedostupných cenových relácií, opak je pravdou. Dnes dokáeme urobi rádiové prepojenie
s iným poèítaèom za nieko¾ko tisíc korún (od 1500
Sk na jeden poèítaè).
Rádiový spoj môe ma topológiu hviezda, ktorej v tomto prípade hovoríme infrastructure (obr.
è. 13), alebo „od bodu k bodu“, ktorému tu budeme
hovori ad-hoc (obr. è. 14).
Ani v tomto prípade spravidla nepotrebujeme
sieovú kartu – tá je nahradená rádiovou kartou
s anténou (prípadne kombináciou sieovej karty
a externého zariadenia a antény).
Dosah rádiového spoja je závislý od typu pouitých antén – od nieko¾kých desiatok metrov a po
nieko¾ko desiatok kilometrov. My sa rádiovému
prenosu budeme podrobne venova inokedy, nateraz staèí, ak si zapamätáme, e sa oznaèuje slovíèkom wi-fi.
Na pripojenie do internetu pouijeme pre zmenu modemové pripojenie alebo wi-fi pripojenie.
Spoji dva a viac poèítaèov navzájom alebo ich
pripoji do u existujúcej siete však nestaèí. Musia
sa vedie dohovori nejakou spoloènou reèou. Tejto
reèi hovorievame protokol. A tak ako jazykov je
v ¾udskom svete mnoho, ani komunikaèných protokolov nie je práve málo.
Èo sa týka Linuxu, ten vyšiel z prostredia Unixu
a tam je urèitým štandardom protokol TCP/IP. Našastie ide o skutoène vydarený a spo¾ahlivý protokol, a preto aj internet pouíva TCP/IP ako „úradný
jazyk“.
V prostredí siete MS DOS/Windows je pre zmenu
zavedený ako štandard protokol SMB (NetBEUI).
Tieto dva protokoly sú odlišné asi ako angliètina
a hebrejèina, a preto je zrejmé, e linuxové poèítaèe si s windowsovými ako porozumejú. Ale ako
sa hovorí, v Linuxe nie je niè nemoné, aj tu si ukáeme, ako spoji (skoro) nespojite¾né.
VARIANTY PRIPOJENÍ
Ako a kam teda môeme pripoji náš linuxový
desktop?
Urobme si také malé zhodnotenie moných variantov, ktoré sa chceme nauèi:
pripojenie do lokálnej linuxovej siete pomocou
kábla (koax alebo UTP)
pripojenie do lokálnej windowsovej siete pomocou kábla (koax alebo UTP)
pripojenie do internetu pomocou modemu
pripojenie do lokálnej linuxovej siete pomocou
wi-fi
pripojenie do lokálnej windowsovej siete pomocou wi-fi
pripojenie do internetu pomocou wi-fi
Take poïme do toho. Ale a nabudúce.
ZHRNUTIE
Z uvedeného vyplýva, e na pripojenie do lokálnej
siete vyuijeme pripojenie pomocou koaxiálneho
kábla alebo krútenej dvojlinky, prípadne rádiové
(wi-fi) pripojenie.
Miroslav Oravec
Ïakujem p. Martinovi Rusovi za pomoc s fotografiami.
4/2004 PC REVUE
129
L I N U X W A R E
Linux prakticky
SERVER / 8. èas
Keïe sme v predošlej èasti nepovedali o ovládaní procesov v Linuxe všetko,
budeme v tejto téme pokraèova. Na obèerstvenie pamäti si predchádzajúcu
tematiku zhròme.
ZHRNUTIE
Po zapnutí vypínaèa na poèítaèi dôjde k privedeniu napájacích napätí na komponenty poèítaèa. Spustí sa program BIOS, ktorý sa nachádza v pamäti na
základnej doske poèítaèa a jeho úlohou je otestovanie funkènosti a dostupnosti poèítaèových súèastí. Potom je práca odovzdaná programu, ktorý sa nachádza v zavádzacom (bootovacom) sektore pevného disku (diskety, cédeèka...).
Boot loader zavedie z disku do operaènej pamäte poèítaèa komprimované
jadro, kde sa následne dekomprimuje, otestuje dostupnos hardvéru z poh¾adu
Linuxu, pripojí koreòový súborový systém a spustí prvý proces init.
Ten sa riadi konfiguráciou, ktorá je definovaná v súbore inittab. Ako prvé je
priradenie štandardnej úrovne behu systému (initdefault), potom sa spustí rc
skript s názvom rc.sysinit, ktorý vykoná urèité softvérové nastavenia systému
a odovzdá prácu ïalšiemu skriptu s názvom rc. Ten pod¾a nastavenia úrovne
behu (nech je to èíslo 3) prejde do príslušného adresára /etc/rc.d/rc3.d/, kde
zavolá kadý skript, ktorý sa v tomto adresári nachádza a zaèína sa na písmená K a S.
Najprv zaène so skriptami zaèínajúcimi sa na písmeno K, potom pokraèuje
skriptami zaèínajúcimi sa na písmeno S. Zároveò záleí na poradí, ako prvé
volá skripty s niším èíslom, potom skripty s vyšším èíslom.
Keïe však ide len o symbolické odkazy na skutoèné skripty, ktoré sa nachádzajú v adresári /etc/rc.d/init.d/, sú skutoèné skripty volané s príslušným argumentom. Ak sa zaèína odkaz na písmeno K, volá sa skript s argumentom stop,
ak sa zaèína odkaz na písmeno S, je volaný skript s argumentom start.
Argument start v danom skripte v adresári /etc/rc.d/init.d/ spôsobí volanie
binárky, ktorá zabezpeèuje poadovanú slubu.
Argument stop v danom skripte v adresári /etc/rc.d/init.d/ spôsobí korektné
ukonèenie binárky pomocou príkazu kill.
Ako posledný sa pustí odkaz S99local, ktorý zavolá ïalší skript menom
rc.local z adresára /etc/rc.d/. Do tohto súboru je nám umonené dopåòa naše
vlastné nastavenia alebo príkazy (ako uvidíme v neskorších lekciách).
Tým je bootovanie systému Linux ukonèené.
vtedy, ak sa zaèína na ve¾ké písmeno S). Druhá monos je výhodnejšia, pretoe
nám umoòuje kedyko¾vek sa vráti k aktivácii sluby jednoduchým zmenením
prvého písmena názvu odkazu.
NÁSTROJE NA MANIPULÁCIU SO SLUBAMI
Musím uzna, e ruèné editovanie súborov v príslušných adresárových štruktúrach jednotlivých úrovní behu je trochu nemotorné.
Preto väèšina distribúcií obsahuje nástroje, ktoré za nás upravujú jednotlivé
skripty – odkazy v adresároch úrovní behu.
Najznámejšie sú tieto nástroje:
ntsysv – textový nástroj
ksysv – grafický nástroj
chkconfig – textová utilita
ntsysv
Tento program sa nachádza hlavne v distribúciách RedHat a Fedora a od nich
odvodených klonov. Program spustíme z konzoly zadaním príkazu ntsysv.
Vzh¾ad nástroja ntsysv je na obrázku è. 6.
Tento nástroj
je ve¾mi intuitívny. Kurzorovými
šípkami vyberieme poadovanú
slubu a stlaèením medzerníka
urèujeme (de)aktivovanie sluby
poèas bootu systému. Èi bude pri
boote sluba aktivovaná, to symbolizuje hviezdièka (*) pri názve sluby. Naopak, ak chceme
slubu deaktivova, stlaèením medzerníka hviezdièku zmaeme.
Nakoniec presunieme tabulátorom kurzor na tlaèidlo OK a stlaèením klávesu Enter zmeny uloíme.
Pozor!
Musíme si uvedomi, e zmeny sa prejavia a pri reštarte systému, keï
dôjde k znovunaèítaniu adresára príslušnej úrovne behu.
!
ksysv
UKONÈENIE ÈINNOSTI LINUXU
Vypínanie a ukonèenie èinnosti Linuxu je vykonané obdobným spôsobom. U
vieme, e ak chceme Linux ukonèi, zadáme príkaz shutdown. Ten zavolá súbor
init, ktorému odovzdá parameter 0 alebo 6 (pod¾a parametra pri súbore shutdown, h – halt = 0, r – reboot = 6), ktorý znaèí úroveò behu. Keï sa pozrieme
do tabu¾ky è. 1, vidíme, e úrovniam behu 0 a 6 zodpovedá zastavenie (halt)
alebo znovuspustenie (reboot) systému. Vtedy u dobre známy skript s názvom
rc vstúpi do príslušného adresára /etc/rc.d/rc0.d/ alebo /etc/rc.d/rc6.d/, kde
následne zavolá všetky uloené odkazy na skripty. Ak sa dobre pozrieme do
uvedených adresárov, vidíme, e sa tu nachádzajú hlavne skripty – odkazy
zaèínajúce sa na písmeno K, ale len dva na písmeno S. Jeden je S00killall, ktorý
ukonèí všetky ostatné procesy. Druhý je S01halt (pri runleveli = 0) alebo
S01reboot (pri runleveli = 6), ktorý zastaví alebo rebootuje celý systém.
Nástroj ksysv je grafickou obdobou utility ntsysv, preto ho musíme spusti len
v prostredí X Window (obr. è. 7).
VYUITIE RC SKRIPTOV
Teória je jedna vec, ale ako môeme uvedené znalosti vyui v praxi? Dvoma
spôsobmi:
ovplyvnenie štartu systému
riadenie jednotlivých sluieb poèas behu systému
Ani tento nástroj nie je zloitý. Ak chceme niektorú slubu v danom runleveli aktivova alebo deaktivova, jednoducho ju prenesieme myškou metódou
drag and drop medzi oknami Štart a Stop. Aj tu platí, e príslušné zmeny sa prejavia a v novom štarte systému.
OVPLYVNENIE ŠTARTU SYSTÉMU
chkconfig
Ovplyvòovanie štartu systému je ve¾mi jednoduché. Ak chceme, aby sa niektorá sluba automaticky spúšala v danej úrovni behu, staèí, ak zaistíme, aby sa
v urèenom adresári príslušnej úrovne behu nachádzal skript, lepšie povedané,
symbolický odkaz zaèínajúci sa písmenom S a príslušným èíslom, ktorý bude
odkazova na konkrétny skript do adresára /etc/rc.d/init.d/.
Ak nechceme, aby sa konkrétna sluba v danej úrovni behu spúšala, symbolický odkaz zmaeme alebo premenujeme tak, e zameníme písmeno S
(ve¾ké S) za písmeno s (malé s – musíme si uvedomi, e sluba sa spúša iba
Všimnime si, e nástroj ksysv na rozdiel od nástroja ntsysv umoòuje nielen
danú slubu zapnú alebo vypnú, ale môe presnejšie stanovi, v ktorom runleveli danú slubu chceme spúša. Nie vdy je na serveri dostupný nástroj
ksysv. Preto v textovej konzole existuje jeden ve¾mi mocný nástroj, ktorý sa
nazýva chkconfig. Nemá síce nijaké okienka, menu èi kurzor, zato dokáe toho
ove¾a viac. Práve rôznymi parametrami tohto príkazu môeme riadi náš server. Syntaktický zápis príkazu chkconfig je:
130
PC REVUE 4/2004
chkconfig −−parameter názov_sluby
L I N U X W A R E
kde za parameter môeme zada:
list – vypíše aktuálny stav danej sluby v jednotlivých úrovniach behu
add – pridá danú slubu do manaovania príkazom chkconfig
del – vyjme danú slubu z manaovania príkazom chkconfig
level – nastaví v konkrétnej úrovni behu danú slubu
Tieto èísla zadáva autor daného skriptu pri jeho tvorbe. Ak máme pocit, e
z nejakého dôvodu potrebujeme tieto èísla zmeni, môeme tak urobi.
Nesmieme zabudnú, e len zmena èíslic v hlavièke súboru nepomôe, musíme
vykona konkrétne postupy s príkazom chkconfig. Ako a èo všetko sa robí, to sa
nauèíme ïalej.
RIADENIE JEDNOTLIVÝCH SLUIEB POÈAS BEHU
SYSTÉMU
Poznámka:
Kadý parameter sa musí zaèína dvoma znakmi -- (mínus mínus)!
Názov_sluby nie je povinný, vtedy sa vypíše nastavenie všetkých sluieb v systéme.
Ak zadáme príkaz
[[email protected] root]# chkconfig −−list gpm
dostaneme výpis podobný tomu na výpise è. 8.
gpm
0:vypnuté 1:vypnuté 2:zapnuté 3:zapnuté 4:zapnuté
5:zapnuté 6:vypnuté
Z uvedeného výpisu vidíme, e sluba gpm (pridávajúca myši nové monosti, ako
je cut and paste a podobne) je aktívna v úrovniach behu è. 1, 2, 3, 4 a 5 a neaktívna v úrovni behu è. 1 a 6. Takto to Linux prednastavil u pri inštalácii.
Môe sa však sta, e myš v 3. runleveli, ktorý zodpovedá serverovému
uplatneniu, nechceme pouíva. Preto potrebujeme dosiahnu, aby sa z adresára /etc/rc.d/rc3.d/ odstránila (vypla) symbolická linka na súbor /etc/init.d/gpm.
Preto zadáme:
Ve¾mi èasto sa stáva, e my – ako správcovia systému – potrebujeme spusti alebo zastavi urèitú slubu bez reštartu celého systému, teda poèas jeho behu (spomeòme si na teorému, e linuxový server sa reštartuje iba dva razy do roka ☺).
Ako na to? Adresárovú štruktúru jednotlivých úrovní behu, bohuia¾,
nemôeme vyui. Je zrejmé, e preto, lebo jednotlivé odkazy (na skripty)
spúša iba skript s názvom rc.
My však dokáeme vyui priamo skripty v adresári /etc/rc.d/init.d/.
Jednoducho zavoláme daný skript, ktorému ako parameter odovzdáme niektorý argument – najèastejšie start, stop, restart, reload, status a podobne. Aké
sú monosti argumentov v danom skripte, zistíme tak, e skript spustíme bez
parametrov. Kadý skript je napísaný tak, aby nám ponúkol svoje monosti.
Napríklad zadajme (a na obrazovke uvidíme):
Shutting down SMB services:
Shutting down NMB services:
Ak chceme slubu smb spusti, na príkazovom riadku zadáme príkaz:
[[email protected] root]# chkconfig −−level 3 gpm off
[[email protected] root]# /etc/rc.d/init.d/smb start
Poh¾adom do adresára /etc/rc.d/rc3.d/ zistíme, e sa skutoène stratila symbolická linka S85gpm. Ak zadáme príkaz:
Na obrazovke sa objaví hlásenie:
[[email protected] root]# chkconfig −−level 3 gpm on
linka S85gpm sa v uvedenom adresári znovu objaví. Takto zabezpeèíme, e po
reštarte sa v tejto úrovni behu daná sluba (ne)spustí.
Ako však príkaz chkconfig vie, aké èíslo linky má priradi? Príkaz chkconfig
èíta komentáre uvedeného súboru v adresári /etc/init.d/. Pozrime sa ešte raz na
zaèiatok súboru gpm – výpis è. 9.
#!/bin/bash
#
# chkconfig: 2345 85 15
# description: GPM adds mouse support to text−based Linux applications such \
#
the Midnight Commander. Is also allows mouse−based console \
#
cut−and−paste operations, and includes support for pop−up \
#
menus on the console.
# processname: gpm
Na treom riadku je komentár # chkconfig: 2345 85 15
Prvá skupina èíslic (12345) reprezentuje jednotlivé úrovne behu, v ktorých
bude daná sluba aktívna, teda v 2., 3., 4. a 5. úrovni. Druhá skupina (85) je èíslo
linky s príznakom S v uvedených úrovniach behu. V tomto prípade to bude S85
a meno súboru, teda S85gpm vo všetkých spomínaných úrovniach behu.
Posledná skupina èíslic (15) udáva èíslo, ktoré bude ma linka s príznakom K
v ostatných, chýbajúcich úrovniach behu. V tomto prípade to bude K15gpm a
táto linka bude v 1. a 6. úrovni behu. Poh¾adom do jednotlivých adresárov sa
môeme presvedèi, e je to tak.
OK
OK
[[email protected] root]# /etc/rc.d/init.d/smb
Usage: /etc/rc.d/init.d/smb {start|stop|restart|reload|status|condrestart}
Ak chceme z urèitého dôvodu slubu zastavi, pouijeme príkaz:
[[email protected] root]# /etc/rc.d/init.d/smb stop
a na obrazovke objaví:
Starting SMB services:
Starting NMB services:
OK
OK
Ve¾mi èasto v našej budúcej praxi budeme potrebova slubu zastavi a znova
spusti, preto pouijeme argument restart. A ešte èastejšie nastane prípad, keï
nieèo zmeníme v príslušnom konfiguraènom súbore, ale nechceme celú slubu
reštartova, aby sme nezrušili u nadviazané spojenia s klientmi. Vtedy staèí, aby
táto sluba iba znovu naèítala svoj konfiguraèný súbor. Vtedy zadáme príkaz:
[[email protected] root]# /etc/rc.d/init.d/smb reload
Ak sa chceme dozvedie, v akom stave sa nachádza daná sluba, pouijeme
argument status.
EŠTE JEDNODUCHŠIE – UTILITA SERVICE
Aby sme nemuseli vypisova úplnú cestu do adresára /etc/rc.d/init.d/, existuje
v niektorých distribúciách Linuxu malá utilitka s názvom service. Jej pouitie
je ve¾mi podobné:
4/2004 PC REVUE
131
L I N U X W A R E
[[email protected] root]# service smb start
je adekvátny príkazu /etc/rc.d/init.d/smb start.
Spustenie, zastavovanie alebo reštart urèitej sluby môeme vykonáva aj
v prostredí X Window. Vyuijeme na to u spomínaný nástroj ksysv (obr. è. 7).
Samotnú slubu môeme ovláda tak, e na òu
klikneme myškou a stlaèíme pravé tlaèidlo myši. Objaví sa okno vlastností danej sluby (obr. è. 10). Na
záloke Sluba môeme pomocou dolných štyroch tlaèidiel slubu ovláda –
upravi, spusti, zastavi
alebo reštartova. Dosiahneme podobný efekt, ako
keby sme pouívali príkazový riadok a utilitu service.
PRAKTICKÁ UKÁKA
Na malej ukáke si precvièíme opísané teoretické znalosti v praxi. Ukáeme si
vytvorenie vlastného skriptu a zabezpeèenie jeho spúšania v jednotlivých
úrovniach behu pri štarte systému a poèas behu systému.
Predstavme si, e na našom milom serveri chceme ma nainštalovanú wi-fi
kartu a chceme zabezpeèi, aby sa po štarte poèítaèa táto karta aktivovala a pri
vypnutí deaktivovala. Preto si vytvorme skript s názvom wifi, ktorý všetko za
nás automaticky zabezpeèí.
Poznámka:
Pre tých, èo nevedia, èo je to wi-fi karta, len tak na okraj: je to karta, ktorá
zabezpeèuje spojenie poèítaèov pomocou bezdrôtového, teda rádiového prenosu.
Dnes je táto technológia dostupná aj beným smrte¾níkom. Cena takej karty sa
pohybuje v reláciách od 1500 Sk do 3500 Sk. Záleí na type a výrobcovi. Je jasné, e
na spojenie musíme ma minimálne dve wi-fi karty. Nie je podmienkou, e musia
by rovnakého typu alebo od rovnakého výrobcu. Ale o wi-fi inokedy.
Ïakujem firme Floppy v Novom Meste nad Váhom za bezplatné poskytnutie
rôznych wi-fi kariet na úèel testovania ich funkènosti pod Linuxom. Skoro všetky karty bolo moné pod Linuxom sprevádzkova.
Vráme sa k nášmu skriptu. Jeho obsah vidíme na výpise è. 11.
#!/bin/bash
#
# chkconfig: 2345 13 86
# description: Spustanie wifi na XI−626 wlan0
#
# mior 02/2004
# source function library
. /etc/rc.d/init.d/functions
[ $RETVAL −eq 0 ] && touch /var/lock/subsys/wifi
echo
;;
stop)
echo −n "Vypinanie wifi: "
ifconfig wlan0 down
rmmod −r hostap_pci
RETVAL=$?
[ $RETVAL −eq 0 ] && rm −f /var/lock/subsys/wifi
echo
;;
restart)
$0 stop
$0 start
RETVAL=$?
;;
*)
echo "Pouzitie: wifi {start|stop|restart}"
exit 1
esac
exit $RETVAL
Nie je dôleité, aby sme teraz porozumeli celému obsahu skriptu. Staèí, ak spoznávame èasti start, stop a restart. Teraz je však dôleitá hlavièka skriptu.
Všimnime si, e za povinným riadkom #!/bin/bash (dúfam, e u všetci vieme,
èo tento riadok znamená!) sa nachádzajú dva ve¾mi dôleité riadky:
# chkconfig: 2345 13 86
# description: Spustanie wifi na XI−626 wlan0
Tieto dva riadky sú – ak chceme vyuíva príkaz chkconfig – povinné! Prvý u
poznáme. Hovorí, e v úrovni behu è. 2, 3, 4 a 5 bude vytvorená symbolická
linka S13wifi a v úrovni behu è. 1 a 6 bude vytvorená symbolická linka K86wifi.
Obe tieto symbolické linky budú odkazova na súbor wifi do adresára
/etc/init.d/.
Druhý riadok je tie povinný. Musí sa zaèína reazcom #description: (opis).
Text za ním je u ¾ubovo¾ný (v prípade, e by opis presahoval jeden riadok,
musíme na konci kadého riadka napísa znak \ (takzvaný backslash – spätná
lomka), ktorý poznáme z prostredia MS DOS/Windows).
Aby sme zabezpeèili automatické zavádzanie skriptu wifi pri štarte systému, musíme ho prida do systému manaovania príkazu chkconfig. To zabezpeèíme takto:
do adresára /etc/init.d prekopírujeme súbor wifi
zadáme príkaz:
[[email protected] root]# chkconfig −−add wifi
skontrolujeme, èi sa poadované linky v daných adresároch skutoène vytvorili.
Odteraz vdy pri boote systému sa spustí aj príslušný skript, ktorý nastaví
wifi spojenie v Linuxe.
Ak budeme chcie riadi slubu poèas behu systému, vyuijeme príkaz service, napr. takto:
[[email protected] root]# service wifi start
alebo
RETVAL=0
[[email protected] root]# service wifi stop
case "$1" in
start)
echo −n "Startovanie wifi: "
modprobe hostap_pci
ifconfig wlan0 up
iwconfig wlan0 mode master
ifconfig wlan0 inet 192.168.100.1 netmask 255.255.255.0
iwconfig wlan0 essid "skuska"
iwconfig wlan0 txpower 1
RETVAL=$?
alebo
[[email protected] root]# service wifi restart
Ak všetko funguje, ako má (musí!), otvoríme f¾ašku dobrého sektu a oslávime
tvorbu našej prvej vlastnej sluby v systéme. (Súbor wifi si uchováme na
neskôr – je naozaj funkèný!)
Blíime sa ku koncu na prvý poh¾ad nezaujímavých èastí, ale opä pripomínam, e ide o ve¾mi dôleitú – mono poveda, e najdôleitejšiu – súèas
benej agendy správcu systému.
Nabudúce sa budeme venova modulom a ich správe v systéme. Moduly sú
tie ve¾mi dôleitá súèas Linuxu. Pod pojmom modul si môeme predstavi
akýsi ovládaè (driver) zariadenia, ktorý poznáme u z prostredia MS
DOS/Windows.
A keï to u budeme ma za sebou, môeme sa pusti do skutoènej stavby
linuxového servera.
Miroslav Oravec
132
PC REVUE 4/2004
L I N U X W A R E
/etc/alternatives/0: FreeBSD IV.
Jadro FreeBSD a jeho konfigurácia
Základom dobre fungujúceho operaèného systému
je jeho jadro (angl. kernel). Niekedy sa za operaèný
systém v pravom zmysle slova povauje iba samotné jadro. Jadro je rozhraním medzi hardvérom poèítaèa a aplikáciami. Pride¾uje procesom pamä a procesorový èas, zabezpeèuje im prístup k pevným diskom, sieovej karte èi periférnym zariadeniam. Od
kvality jadra operaèného systému závisí stabilita
poèítaèa, efektívnos vyuitia jeho prostriedkov èi
zaistenie bezpeènosti systému. I keï toto všetko
závisí od kvality jadra, treba si uvedomi, e jadro
neposunie hardvérové obmedzenia systému. V elektronických konferenciách sa mono stretnú aj
s takými absurdnými tvrdeniami, e „operaèný systém A vyuije lepšie hardvér ako operaèný systém B,
a preto je potrebné v prípade pouívania A viac dba
o dobré chladenie procesora“. To by znamenalo, e
pri pouití operaèného systému A bude ten istý procesor schopný vykonáva viac operácií, ako by bol
schopný vykona za ten istý èas pri pouití operaèného systému B. ¼udia, ktorí podobné informácie
šíria, ich zvyèajne nevedia podoprie konkrétnymi
faktami ani ich nijako inak zdôvodni – spravidla
ich tie iba niekde èítali èi poèuli a bez zamyslenia
sa nad nimi ich reprodukujú ïalej; v lepšom prípade iba nesprávne interpretujú tvrdenie (tentoraz u
pravdepodobne opodstatnené), e „operaèný systém A dokáe dostupné hardvérové zdroje výpoètového systému spravova efektívnejšie ako operaèný
systém B“. Títo ¾udia sa potom niekedy dostávajú
do akejsi „binárnej schizofrénie“, tvrdiac, e ten
„ich“ operaèný systém na jednej strane viac zaauje hardvér, ale na druhej strane ho chvália, e dokáe rýchlo bea aj na starších poèítaèoch èi vnorených systémoch so skromným hardvérom. Kto sa
u s podobnými argumentmi stretol, urèite vie,
o ktorých operaèných systémoch sa takéto tvrdenia
šíria. Kto sa s nimi zatia¾ nestretol, nech verí, e sa
z èasu na èas vyskytujú a s ob¾ubou sa pouívajú
najmä pri osobných rozhovoroch obhajujúcich príslušný operaèný systém. Nijaký operaèný systém,
nech by bol akýko¾vek kvalitný, však neurobí z procesora AMD K-5 procesor Pentium 4, nezdvojnásobí
mnostvo operaènej pamäte a neurobí diskové pole
RAID-0 z dvoch diskov ATA pripojených na ten istý
radiè IDE. Vlastne to naposledy menovaný operaèný systém FreeBSD hravo dokáe, ale e to nie je
práve najšastnejšie riešenie, nech si kadý nedôverèivý pouívate¾ vyskúša sám (pozri vinum(8)).
Jadrá komerèných operaèných systémov sú pre
ich pouívate¾ov neprístupné; sú tak transparentnou súèasou zvyèajne monolitického systému, e
pouívatelia o ich existencii nevedia a ani nepotrebujú vedie. FreeBSD svoje jadro pred pouívate¾mi
nezatajuje, naopak, dáva im ho plne k dispozícii,
ako je pri kódovo otvorených systémoch dobrým
zvykom. Pouívatelia majú monos urèova, ktoré
komponenty bude jadro toho ich operaèného systému FreeBSD obsahova, akým spôsobom bude pride¾ova procesom procesorový èas alebo ktorý
hardvér bude podporova. Podobne mono ladi
mnostvo pamäte pouívanej na sieové operácie
a prispôsobi bené nastavenie jadra tak stolovému
poèítaèu, ako aj silne zaaenému webovému serveru. Konfigurácia jadra umoòuje kadému pouívate¾ovi prispôsobi správanie sa operaèného
systému jeho poiadavkám.
FreeBSD poskytuje hneï dve monosti na konfiguráciu svojho jadra. Prvá monos je jeho statická
konfigurácia, tak ako je známa napríklad z operaèného systému GNU/Linux. Buduje sa pri nej akási
kostra jadra operaèného systému, jadro sa skompiluje a nainštaluje. Druhou – ale vôbec nie druhoradou – monosou konfigurácie jadra systému je
dynamická konfigurácia, ktorá umoòuje meni niektoré parametre jadra systému buï pri jeho zavádzaní (t. j. pri štarte operaèného systému), alebo
dokonca poèas jeho behu.
STATICKÁ KONFIGURÁCIA JADRA
Zdrojové kódy jadra sú nainštalované v adresári
/usr/src/sys/, konfigurácia sa vykonáva editáciou
konfiguraèného súboru umiestneného v podadresári arch/conf/, kde arch je názov adresára zhodný
s architektúrou poèítaèa, pre ktorý sa konfigurácia
vykonáva. Pre poèítaèe radu PC sa teda príslušné
konfiguraèné súbory nachádzajú v adresári
/usr/src/sys/i386/conf/. Tento adresár obsahuje dva
súbory, GENERIC a LINT. Súbor GENERIC je konfiguraèný súbor, pri ktorého pouití mono získa jadro
operaèného systému totoné s tým, ktoré pouíva
operaèný systém FreeBSD po inštalácii. Toto jadro
je ve¾mi všeobecné, zahàòa podporu mnostva
hardvérových zariadení potrebných na chod systému na èo najväèšej mnoine poèítaèov. Naopak,
neobsahuje podporu pre zariadenia, ktoré nie sú na
chod systému nevyhnutne potrebné, ako sú napríklad zvukové karty. Súbor LINT je okomentovaný
zoznam všetkých volieb, ktoré sa v konfiguraènom
súbore jadra môu vyskytova. Tento súbor sa nepouíva na kompiláciu, ale iba ako akýsi manuál;
niektoré vo¾by v òom sa toti vzájomne vyluèujú
a nemá zmysel ich pouíva súèasne.
V prípade, e adresár /usr/src/sys/ neexistuje,
znamená to, e zdrojové kódy jadra nie sú nainštalované. Vtedy ich treba doinštalova, najjednoduchšie pomocou inštalaèného programu sysinstall(8) s pouitím nasledujúcich volieb:
Configure –– Do post−install configuration of FreeBSD
|
+ ––> Distributions –– Install aditional distribution sets
|
+ ––> [X] src –– Sources for everything
|
+ ––> [X] sys –– /usr/src/sys (FreeBSD
kernel)
spolu s vo¾bou vhodného inštalaèného média (CD,
FTP...). Všetky ostatné nástroje potrebné na zostavenie a inštaláciu jadra operaèného systému sú
k dispozícii v základnej inštalácii operaèného systému FreeBSD.
Pred inštaláciou nového jadra operaèného systému je ve¾mi vhodné zálohova fungujúce jadro. Nie
vdy sa toti môe konfigurácia nového jadra poda3/2004 PC REVUE
133
L I N U X W A R E
ri na prvýkrát. Pri inštalácii sa nové jadro inštaluje do súboru /kernel a staré jadro sa zálohuje do
súboru /kernel.old. Nie je však vhodné sa na toto
spolieha, pretoe po dvoch neúspešných pokusoch nakonfigurova a nainštalova si vlastné jadro
za sebou bude aj v súbore /kernel.old zálohované
prvé nefunkèné jadro. Zvyèajne je postaèujúce ma
zálohované jedno spo¾ahlivo fungujúce jadro.
FreeBSD pri svojej inštalácii inštaluje jadro do
súboru /kernel a zároveò urobí jeho zálonú kópiu
do súboru /kernel.GENERIC. Odporúèa sa zálohova
si aj posledné spo¾ahlivo fungujúce a dlhodobo
odskúšané jadro, napríklad takto:
#
#
#
#
cd /
cp kernel kernel.OK
mkdir modules.OK
cp modules/* modules.OK/
Potom v prípade, e nové jadro nebude z akýchko¾vek dôvodov fungova, mono pri zavádzaní
operaèného systému preruši bootovanie poèítaèa
a v príkazovom riadku, ktorý sa ponúkne, zada
(reazec „ok“ na zaèiatku kadého riadka je výzva
príkazového riadka – prompt):
ok unload
ok load kernel.OK
ok boot
èím dôjde k zavedeniu zálohovaného jadra. Najdôleitejšou a najzdåhavejšou èasou budovania vlastného jadra je jeho samotná konfigurácia. Deje sa
editáciou konfiguraèného súboru. Nie je odporúèané editova priamo súbor GENERIC, ale vytvori si
jeho kópiu mimo stromu /usr/src/ a do patrièného
adresára ho iba nalinkova:
cp /usr/src/sys/i386/conf/GENERIC /root/NOVEJAD−
RO
ln −s /root/NOVEJADRO /usr/src/sys/i386/conf/
To pre prípad, e neskôr mono zdrojové kódy
vymaza, ale konfiguraèný súbor je vhodné si zachova. V tomto momente treba otvori novovytvorený konfiguraèný súbor (ktorý je zatia¾ vernou kópiou súboru GENERIC) a upravi ho „na svoj obraz“.
Odporúèaný postup je taký, e sa postupne budú
odobera tie vo¾by, ktoré nie sú pre daný konkrétny poèítaè potrebné. Dobrá rada pre zaèiatoèníkov:
Ak niektorej vo¾be v konfiguraènom súbore dobre
nerozumejú a v pôvodnom súbore GENERIC bola
táto vo¾ba pouitá, je lepšie ju tam necha. Vhodný
postup je zaradom odobera vo¾by a zariadenia z
konfiguraèného súboru jadra, jadro zostavi, inštalova a testova a po dosiahnutie minimálneho
funkèného jadra, a potom zaèa do jadra pridáva
nové vo¾by a nové zariadenia. Prípadným neúspechom sa netreba da odradi, málokomu sa podarí
na prvýkrát zostavi jadro fungujúce pod¾a predstáv; po troch alebo štyroch pokusoch však aj
zaèiatoèník zaène celkom urèite konvergova k
správnym nastaveniam.
Na prvý poh¾ad sa môe zda konfiguraèný
súbor jadra operaèného systému FreeBSD zloitý,
ale v skutoènosti to tak nie je. Väèšinu jeho obsahu
toti tvoria komentáre, ktoré majú iba informaèný
obsah a skúsenejší pouívatelia ich z konfiguraèných súborov svojich jadier vymaú alebo nahradia
vlastnými, riadky pre ovládaèe najrozliènejších
typov sieových kariet, ktoré je spravidla moné po
odstránení nepotrebných ovládaèov zredukova na
134
PC REVUE 4/2004
dva riadky, a nakoniec sú to ovládaèe SCSI a RAID
zariadení, ktoré sa v bených osobných poèítaèoch
tie nevyskytujú, take ich takisto mono odstráni. Výsledný konfiguraèný súbor po pouívate¾ských úpravách zvykne ma okolo 50 konfiguraèných záznamov, èo na taký zloitý systém, ako je
jadro operaèného systému, skutoène nie je ve¾a.
Najdôleitejšie vo¾by sa nachádzajú hneï na zaèiatku konfiguraèného súboru:
machine i386
– vo¾ba architektúry, pre ktorú bude jadro pouité. Táto vo¾ba je v konfiguraènom súbore nevyhnutná. Pre poèítaèe triedy PC nie je iná monos,
len poui hodnotu i386.
cpu I686_CPU
– vo¾ba typu procesora, na ktorom bude jadro
pouité. Týchto volieb môe by v konfiguraènom
súbore viacero, ale spravidla nie je dôvod udáva tu
iný typ procesora okrem toho, na ktorom bude
jadro pouité. Kto by mal pochybnosti o type svojho procesora, jednoznaènú odpoveï dostane nasledujúcim spôsobom:
% cat /var/run/dmesg.boot | grep CPU
CPU: AMD Duron(tm) Processor (700.03−MHz 686−
class CPU)
%
Moné hodnoty pre vo¾bu cpu na architektúre i386
sú I386_CPU, I486_CPU, I586_CPU a I686_CPU.
maxusers 0
– Názov tejto poloky je trochu zavádzajúci. Neudáva toti maximálny poèet pouívate¾ov poèítaèa, ale je len ich odhadom na úèely dimenzovania
urèitých vnútorných údajových štruktúr v jadre,
napr. rozmeru tabu¾ky procesov a pod. Nastavenie
hodnoty na nulu umoní jadru zvoli nastavenie
daných rozmerov pod¾a ve¾kosti inštalovanej operaènej pamäte.
device npx0 at nexus? port IO_NPX irq 13
– ovládaè jednotky pohyblivej rádovej èiarky procesora. Bez neho sa nepodarí jadro skompilova.
V prípade, e procesor, na ktorom má bea jadro,
nemá jednotku FPU, treba v konfiguraènom súbore
jadra jednu z nasledujúcich volieb na jej emuláciu:
options MATH_EMULATE
options GPL_MATH_EMULATE
Opis ïalších volieb mono nájs priamo v komentároch konfiguraèného súboru. Zoznam všetkých
pouite¾ných volieb sa nachádza okomentovaný
v súbore LINT. Tento súbor je síce rozsiahly (má
viac ako 2800 riadkov), ale je dobré si ho aspoò informaène prezrie pre získanie preh¾adu o vo¾bách,
ktoré sa pri konfigurácii jadra operaèného systému
FreeBSD dajú poui. Môe to by uitoèné najmä
pre majite¾ov procesorov Cyrix a Celeron. Ku konfigurácii jadra u len zoznam tých volieb, ktoré
z konfiguraèného súboru pravdepodobne nebudete
chcie odstraòova, aspoò nie pri prvých pokusoch
s jeho ladením:
options
options
options
options
device
device
FFS
FFS_ROOT
PROCFS
COMPAT_43
ata
atadisk
device
device
atkbdc0 at isa? port IO_KBD
atkbd0 at atkbdc? irq 1 flags 0x1
A niektoré vo¾by, ktoré, naopak, budete pravdepodobne odstraòova ako prvé:
options
options
options
options
options
options
options
options
options
options
device
UFS_DIRHASH
MFS
MD_ROOT
NFS
NFS_ROOT
MSDOSFS
CD9660
CD9660_ROOT
SCSI_DELAY=15000
KTRACE
eisa
Po uloení zmien v súbore /usr/src/sys/i386/conf/
NOVEJADRO mono ešte upravi súbor /etc/make.conf
a nastavi niektoré vo¾by týkajúce sa prekladu
jadra:
CPUTYPE=k7
COPTFLAGS= −O −pipe
Preklad jadra sa zaène v adresári /usr/src/sys/i386/
conf/ a pokraèuje pod¾a naznaèených inštrukcií:
# cd /usr/src/sys/i386/conf/
# ls −l
total 114
−rw−r−−r−− 1 root wheel 9679 Jan 14 10:53
GENERIC
lrwxr−xr−x 1 root wheel
13 Jan 13 13:14
NOVEJADRO −> /root/NOVEJADRO
−rw−r−−r−− 1 root wheel 105614 Jan 20 11:12 LINT
# config −r NOVEJADRO
Removing old directory ../../compile/NOVEJADRO:
Done.
Don't forget to do a ``make depend''
Kernel build directory is ../../compile/NOVEJADRO
# cd ../../compile/NOVEJADRO
# make depend && make all install
Kompilácia aj inštalácia sú sprevádzané mnostvom informaèných výpisov. Po úspešnom skonèení tohto procesu je nainštalované jadro aj jeho
moduly a na jeho zavedenie staèí reštartova poèítaè. Po reštarte je potrebné skontrolova výpisy príkazu dmesg(8), funkènos hardvérových zariadení
a správnu èinnos beiacich sluieb. V prípade
problémov s konfiguráciou jadra operaèného systému treba prvú pomoc h¾ada v èasto kladených
otázkach na adrese www.freebsd.org/doc/en_
US.ISO8859-1/books/faq/kernelconfig.html, v príslušnej èasti príruèky operaèného systému FreeBSD na
adrese www.freebsd.org/doc/en_US.ISO8859-1/books/
handbook/kernelconfig.html a v súbore /usr/src/sys/
i386/conf/LINT. Druhú pomoc treba h¾ada prostredníctvom vyh¾adávaèa Google špecializujúceho sa
na systémy BSD na adrese www.google.com/bsd (bez
lomky na konci adresy!). A nakoniec v prípade zlyhania oboch predchádzajúcich zdrojov pomoci (èo
je extrémne málo pravdepodobné) sa treba obráti
na niektorú z elektronických konferencií venujúcich sa operaènému systému FreeBSD, ktorú je potrebné vybra pod¾a jeho pouívanej verzie.
Jozef Babjak
L I N U X W A R E
Utilitky a nástroje pre Linux
Nájdete na CD REVUE
KnowIt
GPRename
Pri práci si èasto potrebujeme nieèo
poznamena. Tradièné lté samolepiace lístoèky nahradili miniaplikácie,
lene èasto ani tie nie sú celkom vyhovujúce. Tento program je v porovnaní
s väèšinou ostatných predsa len
o krôèik vpredu. Azda najdôleitejšie
zlepšenie je monos hierarchického
usporiadania poznámok. Tie si môete pomocou drag & drop jednoducho
presúva z vetvy do vetvy. Vyh¾adávanie v poznámkach je ve¾mi uitoèné,
aj keï asi nikoho neprekvapí. Rovnako
môete vyh¾adáva aj v titulkoch.
Urèite zriedkavejšia však je podpora
RTF (Rich Text Format). Odteraz vo svojich poznámoèkách môete pouíva
odráky, zoznamy, tuèné, šikmé èi
podèiarknuté písmo, rôzne farby, zarovnania odsekov... Nás Slovákov poteší aj podpora našej národnej znakovej súpravy. Praktické je automatické
otvorenie poslednej editovanej poznámky, automatické ukladanie i konfigurovate¾né klávesové skratky.
K preh¾adnosti prispieva aj fakt, e
jednotlivé poznámky sú ukladané do
súborov, medzi ktorými si môete
prepína. Ak si teda robíte poznámky
k jednému projektu, nepomiešajú sa
vám s tými z iného projektu. Ak vám
nestaèí elektronická podoba poznámok, poteší vás aj podpora tlaèe, ale
aj monos exportu do HTML.
Web: http://knowit.sourceforge.net/
Èasto potrebujeme premenova väèšie mnostvo súborov pod¾a nejakého
vzoru, napríklad fotografie z digitálneho fotoaparátu. Ak nie ste prive¾kými zástancami konzoly a shell
skriptov, bude to pre nás predsa len
o nieèo tvrdší oriešok. Pomôe nám
ho rozlúsknu GPRename. Ide o grafický nástroj, ktorý dokáe premenova
súbory oèíslovaním, vloením a zmazaním znakov pred/na zadanú pozíciu, zameni reazce znakov i zmeni
ve¾kos písmen. Samozrejme, podporuje i populárne regulárne výrazy. Ak
ich ešte neovládate, zaobídete sa nateraz aj bez nich, ich pouívanie nie je
nevyhnutné; môete si ich však aj
naštudova (z manuálových stránok
Perlu: man perlretut, man perlre).
Web:
http://gprename.sourceforge.net/en/
GlPresent
Hugin
Prezentaèných nástrojov existuje
v súèasnosti ve¾a. Ako to u chodí,
niektoré sú zadarmo, iné sú komerèné, niektoré funkèné, na iných by zas
autor mohol ešte trošku popracova.
No a niektoré sú pekné, iné škaredé.
A práve do kategórie pekných patrí
GlPresent. Funkène sa PowerPointu
asi nevyrovná, èo ho však robí zaujímavým, je to, e je postavený na známej grafickej kninici OpenGL. Trochu netradièný je jeho vstup – obrázky vo formáte PNG. Ak pouívate
predsa len benejší LaTeX alebo u
máte prezentáciu vo formáte PDF èi
PostScript, nezúfajte – v inak strohej
dokumentácii k programu sa doèítate, ako si z PS vytvori sériu obrázkov
PNG. O programe nemôeme ve¾a narozpráva – ovláda sa iba nieko¾kými
klávesmi (snímka vpred, vzad, nastavenie fullscreen reimu a pod.), zaujímavejšia je však vizuálna stránka
prezentácie. Keïe ide o OpenGL, môete si vychutna ve¾mi pekné 3D
efekty („prelínaèka“ snímok).
Web: http://www.cse.unsw.edu.au/
~cgray/glpresent/
Ak máte digitálny fotoaparát, asi ste
k nemu dostali aj nejaké podporné nástroje, a to jednak na sahovanie fotografií na disk, ako aj rôzne grafické
programy. Ako to však u chodí, väèšinou sú takéto uitoèné nástroje iba
pre platformu Windows, v niektorých
prípadoch si spomenuli aj na Mac OS,
ale na Linux sa akosi stále zabúda.
Niekedy sa to dá oelie, veï èasto ide
iba o akési druhotriedne aplikácie na
spracovanie fotografií, ale niekedy sú
to šikovné jednoúèelové nástroje,
ktoré by ste inak museli prácne nahrádza „akotonánymi aplikáciami“,
ako je napríklad The Gimp. Typickým
príkladom takejto jednoúèelovej aplikácie by mohol by program na tvorbu panoramatických záberov. Samozrejme, spoji fotografie môeme
aj v spomenutom Gimpe, ale keï ste
sa u o to pokúšali, asi viete, e to nie
je minútová záleitos. Tu príde vhod
Hugin, grafická nadstavba programu
Panorama. Program toho dokáe pomerne ve¾a, odporúèam do pozornosti aj tutoriály, ktorých je na oficiálnej
stránke projektu hneï nieko¾ko. Náj-
Renamer
Niektorí z vás dávajú radšej predsa
len prednos príkazovému riadku. Pre
tých je tu alternatívna miniutilitka na
premenovávanie súborov. Ak ešte neovládate bash (èi iný shell) na dostatoènej úrovni alebo ste len trošku pohodlní, tento nástroj sa vám niekedy
môe hodi. Slúi hlavne na zámenu
ve¾kých a malých písmen, dokáe vymaza medzery a iné drobnosti (èíslovanie...).
Web: http://renamer.bounga.ath.cx/en/
dete tam aj rady, ako fotografova panoramatické fotografie, a iné uitoèné
informácie.
Web: http://hugin.sourceforge.net/
SmbWebClient
Ak pracujete v heterogénnom prostredí, teda potrebujete pristupova
aj do sietí Windows, ale postaèí vám
aj riešenie „narýchlo“ (napríklad pristupujete tam iba z èasu na èas), iste
vám pomôe tento jednoduchý PHP
skript. Z prostredia webu si môete
prezera disky windowsových kolegov. Samozrejme, potrebujete ma
„rozbehanú“ Sambu (pozri seriály
v starších èíslach èasopisu).
Web:
http://www.nivel0.net/SmbWebClient
WebTst
Pred nieko¾kými mesiacmi bol v našom magazíne uverejnený èlánok
o testovaní webových sídel. Ak vás
tento èlánok zaujal a aj vy sa venujete webovému dizajnu/programovaniu webových aplikácií, pravdepodobne ste zaèali uvaova o tom, ako
by sa dal takýto test zrealizova. Dôleitou èasou je práve sledovanie
a zaznamenávanie èinnosti návštevníka. Jednou z moností by bolo poui program na zachytávanie obrazu
monitora, to by však pri viacerých
testeroch mohlo prinies nemalé
problémy (predsa len pri dlhšom nahrávaní videa budete potrebova pomerne ve¾ký diskový priestor). Vás
však (väèšinou) nezaujíma kaduèký
pohyb myšou, ten by ste analyzovali
pomerne prácne. Ove¾a jednoduchšie
je zaznamenáva iba kliky na odkazy.
No a to sa u dostávame k hlavnej
èinnosti programu WebTst. Funguje
ako proxy server, teda zaradí sa medzi váš webový server a „niè netušiaceho klienta“. Klient však naozaj
nemusí niè tuši, pretoe ten pouíva
bený prehliadaè WWW stránok.
Zaznamenaný pohyb dokáe program, samozrejme, znova rekonštruova. Program podporuje cookies, obe
metódy odosielania formulárov
(POST, GET) a aj HTTP autentifikáciu.
Program však nie je len „špiónom“,
zaznamenávajúcim pohyb návštevníkov. Umoòuje vytvorenie vlastných
testov, ktoré sú napríklad úspešne
zvládnuté, ak sa zobrazí stránka s daným titulkom alebo ak sa zobrazí do
nastaveného èasu a pod.
Web: http://webtst.assisrosa.com/
Teším sa na ïalšie stretnutie!
Oto Komiòák
4/2004 PC REVUE
135
P R O G R A M U J E M E
Programujeme v PHP II.
3. èas: Bezpeènos PHP II.
V predošlej èasti sme zaèali tému bezpeènosti. Ukázali sme si, ako zabezpeèi inštaláciu PHP,
ako chráni heslo databázy èi zabezpeèi dáta pouitím kryptografie. Stránky tvorené v PHP by
mali u¾ahèova prácu ich administrátorom a pod¾a vopred definovaných pravidiel dáta zobra−
zova, prezentova v iadanej forme. Na to, aby administrácia bola pohodlná, zavádza sa
pojem pouívate¾. Pouívate¾ môe ma rôzne práva. Na ich základe môe publikova alebo
modifikova u publikované, maza a vykonáva rôzne zmeny vyplývajúce z jeho pouívate¾s−
kého konta, respektíve nastavenia jeho práv. Tým, e na stránke sa naskytuje monos prihlá−
senia a modifikovania databázy cez rozhranie HTTP, vzniká ve¾ké riziko a otvára sa mnostvo
nových bezpeènostných otázok, na ktoré poznáme ve¾a rozumných, no nie vdy úèinných
riešení.
KÓDOVACIE FUNKCIE HASH. Najznámejším príkladom kódovania je hodnota CRC,
pouívaná nielen komprimaènými algoritmami na kontrolu toho, èi bol napríklad archív po−
škodený, alebo nie. Kód dokáe jednoznaène identifikova dáta. Najèastejšie vyuitie kódova−
nia vidíme v úschove hesiel. V skriptoch PHP môeme pouíva na zakódovanie hesla funkciu
crypt. Na vygenerovanie kódu väèšieho mnostva dát je lepšie poui modul mhash. Tu u
treba skompilova PHP s podporou pre mhash.
$CRC32 = bin2hex(mhash(MHASH_CRC32, "Testovaci retazec"));
Funkcia bin2hex je potrebná na konverziu binárnych dát (výstup funkcie mhash).
SSL. (Secure Socket Layer) v súèasnosti najdostupnejší a najefektívnejší spôsob zlepšenia
zabezpeèenia webového sídla. Zjednodušene povedané, SSL pouíva kryptografiu na ochranu
toku dát medzi serverom a pouívate¾ským prehliadaèom. Okrem kódovania tie overuje obe
strany. Takýmto spôsobom môeme pokojne pracova aj s citlivými údajmi, ako sú napríklad
bankové transakcie a pod. SSL pouíva kryptografickú techniku s verejným k¾úèom (pozri pre−
došlú èas). Server pri spojení odošle klientovi verejný k¾úè na zakódovanie informácií, ktoré
môe dekódova iba server svojím privátnym k¾úèom. Klient pouíva verejný k¾úè na zakódo−
vanie a odoslanie vlastného k¾úèa na server, èím bráni ostatným v napodobòovaní servera
alebo klienta. Takéto útoky nazývame man in the middle attack. Zabezpeèené HTTP sa od
nezabezpeèeného líši odlišným èíslom portu (443 namiesto 80). Existuje viacero spôsobov, ako
implementova SSL do apache. Samozrejme, takýto problém odpadá, ak vyuívate platené
sluby webhostingu, kde u SSL iste dávno majú implementovaný.
OPENSSL A MODSSL. Nemôeme vynecha implementáciu SSL pomocou modulu
mod_SSL a kninice OpenSSL. Zdrojový kód apache musí by zaplátaný správnou verziou
mod_ssl. Aj z tohto dôvodu má balíèek mod_ssl rovnaké èíslo ako apache (èíslo verzie).
Aktuálnu verziu si môete stiahnu na www.modssl.org. Takisto open_ssl má svoju vlastnú
stránku www.openssl.org. Po rozbalení open_ssl sa presuòte do najvyššieho adresára a spus−
tite skript config:
# cd /usr/local/src/openssl−0.9.4
# ./config
To by malo automaticky nastavi kninicu pre danú platformu. Ak config nerozpozná plat−
formu, môeme to rieši pomocou konfigurácie priamo v skripte. Netreba nainštalova
OpenSSL celé. Pokia¾ chceme vyuíva sluby aj v iných aplikáciách alebo ich chceme ma ako
dynamicky pripojite¾né kninice, je dobré nainštalova ich permanentne. Implicitným portom
pre SSL je port 443. Aby apache odpovedal na pripojenie SSL, musíme sa uisti, èi sleduje aj
spomínaný port. Apache síce kontroluje všetky porty a rozhrania, ale v prípade, ak sú naše
monosti obmedzené, budeme musie vloi
Port 80
Listen 80
Listen 443
Ak chceme SSL uvies do èinnosti, musíme nastavi základné, kritické direktívy mod_ssl.
SSLEngine on
SSLCertificateKeyFile conf/ssl/www.alpha−complex.com.key
SSLCertificateFile conf/ssl/www.alpha−complex.com.crt
Takto sme nastavili privátny k¾úè a certifikát pre privátny k¾úè.
POJEM BEZPEÈNÝ SKRIPT PHP. Aj v PHP programovaní existujú isté praktiky a
postupy, ktoré èinia zdrojový kód bezpeènejším. Spúšanie skriptov PHP je ove¾a bezpeènejšie
ako spúšanie skriptov CGI... Niekedy aj spusteným zabezpeèeným reimom môeme spôso−
bi to, e vytvorené „zabezpeèenie“ zamedzuje správnu èinnos skriptu. Minimalizácia rizika
pri akomko¾vek premyslenom zabezpeèení je poistená dobrými zálohami ☺. Samozrejme,
zálohami sa niè nekonèí, ale len zaèína. Prvým krokom, ktorý ocení aj pouívate¾, je písanie
rozumného zdrojového kódu, ktorý by sledoval všetky návratové hodnoty funkcií tak, aby pri
neèakanej udalosti bola aplikácia pripravená na všetky eventuality. Aj keï dobre viem, e v
praxi sa to aplikuje ve¾mi ako, milo ma prekvapí konzumné hlásenie, kde daná chyba nasta−
la (vdy lepšie ako zobrazi stránku plnú chýb). Bezpeèný skript by mal tie správne narába s
citlivými informáciami. Ak budeme prenáša takéto informácie pomocou cookies, POST, GET
136
PC REVUE 4/2004
alebo dokonca v reazci URL, nemôeme v iadnom prípade poveda, e náš skript je bezpeè−
ný. Pouitie servera, ktorý umoòuje prenos SSL, je pravdepodobne najjednoduchšie a v súèas−
nosti najúèinnejšie riešenie. Nie vdy však mono vyui ospevované SSL, a preto musíme by
pripravení aj na takúto alternatívu, kde je najjednoduchšie a najlepšie napísa si nieèo vlastné.
Najjednoduchší spôsob, ako na to, vidím vo vytvorení po¾a, do ktorého budú citlivé dáta kódo−
vane ukladané. Potom ich prehliadaè prevezme vo forme cookies alebo ako premenné for−
mulára. Všeobecne známa (uznávaná) príprava dát na prenos po internete bude vyzera takto:
$crypt_data=mcrypt_ecb(MCRYPT_TripleDES, "security key", serialize($data), MCRYPT_
NCRYPT);
$crypt_data=bin2hex($crypt_data);
premenná crypt_data je plná binárných dát (výstup funkcie mcrypt_ecb). Druhý krok je nevy−
hnutný preto, aby bolo moné spomínané dáta odosla prehliadaèu. Dekódovanie bude
podobný proces:
$crypt_data=hex2bin($crypt_data);
$data=unserialize(mcrypt_ecb(MCRYPT_TripleDES, "security key", $crypt_data, MCRYPT_
DECRYPT));
Ïalším krokom, ktorý nás priblíi k tomu, aby náš skript bol skutoène bezpeèný, je kontro−
la vstupných dát. Ukáeme si jednu z najväèších bezpeènostných chýb vôbec. Predstavme si
kód HTML odosielania e−mailu, implementovaný do PHP (bez pouitia funkcie mail).
<?php
system("mail $to <data.txt");
?>
Takýto spôsob odosielania e−mailu má jednu obrovskú bezpeènostnú dieru. Uvedený zápis
sa spolieha na dáta, ktoré zadá pouívate¾. Menej znalý zadá do okienka svoju emailovú adre−
su, ale èo ak niekto práve skúša, èo urobí toto:
$to= "−hey : mail [email protected] < /etc/passwd ;";
……………
−> system −> mail −hey : mail [email protected] < /etc/passwd ; <data.txt
Teraz u vidíme, kde môe nasta ve¾ký krach. Dáta zadané od uívate¾a si môeme overi
jednoriadkovým zápisom:
$to=escapeshellcmd($to);
Toto je najprimitívnejšia chyba, s ktorou sa, ia¾, môeme stretnú aj dnes. Podobnou chy−
bou je monos prida príspevok do fóra aj s kódom HTML. Vtedy mono stránku presmero−
va alebo do nej vloi ¾ubovo¾ný HTML objekt èi formulár. Na to staèí nasadi funkciu
addslashes.
SESSION V PHP. Doteraz sme sa v podstate nestretli s nijakým zdrojovým kódom ani
praktickou ukákou, ktorá by nám u¾ahèila a zároveò pomohla zabezpeèi, respektíve bezpeè−
nejšie posúva citlivé dáta. Ako všetci vieme, protokol HTTP je bezstavový. Medzi jednotlivými
stránkami neexistujú dátové väzby (okrem POST, GET a cookies ). Takéto väzby sme z bezpeè−
nostného h¾adiska definovali ako nezabezpeèené. To, èo od session v PHP môeme oèakáva,
je identifikácia pouívate¾a a uchovanie obsahu premenných. Aby sme jednotlivých po−
uívate¾ov navzájom od seba rozoznali, potrebujeme nejaký identifikátor pouívate¾a (v PHP
štandardne PHPSESSID). Jeho názov môeme jednoducho zmeni v php.ini, ale to v tomto
momente nie je vôbec podstatné. Skript vygeneruje identifikátor a pošle ho prehliadaèu.
Vybra si spôsob ostáva na vás – èi u pouijeme cookies, alebo parameter URL
<A href="auth.php?authid=5646641616565964674194">Next</A>
alebo vo formulári
<FORM action="auth.php">
<INPUT type=hidden name="authid" value="5646641616565964674194">
...
</FORM>
V tomto prípade neodporúèam poui cookies, pretoe pouívate¾ môe ma cookies práve
vypnuté a nebolo by moné prideli mu identifikátor. Azda si teraz poloíte otázku, naèo vlast−
ne session existuje, keï aj tak musíme posiela identifikátor... Preèo rovno neposiela hodnoty
premenných? Odpoveï je vcelku jednoduchá. S pouitím session staèí posiela identifikátor a
nezávisle od neho môeme narába s mnostvom premenných. Keby sme také mnostvo pre−
menných posielali akýmko¾vek beným spôsobom, zdrojový kód by sa stal nepreh¾adným a
programovanie by bolo skôr h¾adaním. Nastavi session môeme v php.ini takto:
Session.save_handler – urèuje, èo sa pouíva na ukladanie dát session (databáza alebo
súbor)
Session.save_path – adresár na ukladanie súborov session
Session.name – meno identifikátora
Session.auto_start – ak táto hodnota bude nastavená na 1, vtedy sa session bude spúša
automaticky. Ak nie, musíme ju spúša pomocou funkcie session_start().
Session.use_cookies – urèuje, e sa na posielanie identifikátora pouije cookies
Session.cookie_lefttime – nastaví dobu platnosti cookies v sekundách. Ak zadaná hodnota
bude rovná nule, platnos cookie bude do ukonèenia práce s prehliadaèom
Session.cookie_secure – dovo¾uje posla cookie iba na zabezpeèenom spojení HTTPS
Session.gc_maxlifetime – urèuje èas, po ktorom sa budú dáta povaova za nepotrebné
(budú vymazané)
P R O G R A M U J E M E
Session.referer_check – kontrola HTTP Referer
Session.cache_limiter – nastavenie spôsobu cacheovania
Session.use_trans_sid – nastavuje automatické odosielanie identifikátora
Vo viacerých prípadoch som sa odvolával na nastavenie inštalácie PHP pomocou súboru
php.ini. Samozrejme, pri webhostingu takúto monos nemáme, a preto môeme vyui jed−
noduchú funkciu:
Ini_set('session.name','nameID');
Funkcia ini_set nám dovo¾uje nastavi väèšinu z nastavení session. Na prácu so session
pouijeme v podstate len zopár základných funkcií.
Session_start – nastaví session data (môeme nahradi príslušným nastavením v php.ini)
Session_register – registrovanie premennej do session
Session_is_registered – zisuje, èi je premenná v session u registrovaná
Session_id – nastaví alebo vráti session ID
Session_name – nastaví alebo vráti session name
Pri session sa stretneme aj s konštantou SID, ktorá sa dá zapísa ako Session_name=
Session_id. Vo verzii PHP 4.1.0 sa objavilo superglobálne pole $_SESSION. V starších verziách
PHP takéto pole neexistuje, a preto ho treba registrova ako session. Základom je registrácia
novej premennej.
if (!session_is_registered("nazov_premennej")) {
session_register("nazov_premennej");
Direct Animation
$nazov_premennej = $data;
}
session_unregister("nazov_premennej");
Overili sme si, èi premenná, ktorú chceme vytvori, u náhodou neexistuje. Pracova s òou
môeme po celú dobu na úrovni ktoréhoko¾vek skriptu. Samozrejme, registrácia premennej v
PHP 4.1.0 a vyššom, kde u máme k dispozícii superglobálnu premennú $_SESSION, je o nieèo
jednoduchšia:
if (!isset($_SESSION["nazov_premennej"])) {
$_SESSION["nazov_premennej"] = $data;
}
unset ($_SESSION["nazov_premennej"]);
Pouívaním session si u¾ahèíte èas programovania a bení pouívatelia sa môu cíti bez−
peènejšie, hoci pochybujem, e laická verejnos sa zaujíma o metódy posielania citlivých infor−
mácií. Teším sa na ïalšie stretnutie s vami. O mesiac doèítania.
Jozef KOZÁK ml.
príklady
Nájdete na CD REVUE
15. èas
V tejto èasti seriálu sa pozrieme na prehrávanie zvuku pomocou API DirectAnimation.
Nauèíme sa základné spôsoby ozvuèenia dvoj− a trojrozmerných animácií. Blišie sa po−
zrieme na jednotlivé parametre zvuku, ako sú hlasitos, rýchlos vzorkovania, ukáeme si,
ako meni pomer medzi kanálmi a pod. Zvuk v DirectAnimation predstavuje objekt triedy
DASound, preto sa budeme venova hlavne tejto triede. Pozrieme sa aj na triedu DAMic−
rophone, ktorá súvisí s ozvuèením 3D scény.
Ako som u uviedol, v API DirectAnimation sú zvuky implementované prostredníctvom
objektu DASound. Prehráva môete zvuky rôznych formátov, ako WAV, MIDI a MP2.
Môete mieša viaceré zvuky do jedného výstupu, i keï pôvodne nie sú v rovnakom for−
máte. Takisto mono vytvori priestorový zvuk, vloi ho do priestorovej scény v podobe
objektu DAGeometry.
DirectAnimation podporuje prehrávanie zvukov v dvoch kanáloch. Kadý importovaný
zvuk bude ma nekoneèné rozlíšenie, spojitú zvukovú krivku.
ZÁKLADNÉ SPÔSOBY OZVUÈENIA ANIMÁCIE. V prvom rade môete do ani−
mácie vloi zvuky v podporovaných formátoch prostredníctvom statických funkcií lib.Import−
Sound() a lib.ImportSoundAsync().
Funkcia
lib.ImportSound(
url
)
vytvára zvukový behavior importovaním príslušných zvukových formátov. Táto funkcia je
vhodná na import zvukových súborov malých ve¾kostí. Pre rozsiahlejšie súbory je vhodné
poui funkciu lib.ImportSoundAsync().
Parameter url predstavuje reazec relatívnej cesty k zvukovému súboru. Funkcia po
úspešnom prebratí zvukového súboru vráti známy objekt DAImportationResult. Relevant−
né vlastnosti tohto objektu sú:
sound, ktorá vracia zvukový behavior triedy DASound,
duration s hodnotu dåky importovaného zvuku v sekundách.
Funkcia
lib.ImportSoundAsync(
url
)
vytvára zvukový behavior importovaním príslušných zvukových formátov. Na rozdiel od
predchádzajúcej funkcie je táto vhodná na import rozsiahlych zvukových súborov. Je
dôleité, aby sa všetky asynchrónne preberania zaèali a po zavolaní funkcií na synchrón−
ny import. Funkcia po úspešnom prebratí zvukového súboru vráti známy objekt DAImpor−
tationResult. Relevantné vlastnosti tohto objektu sú:
completionEvent, ktorá vracia objekt DAEvent, predstavujúci udalos vyvolanú
po dokonèení preberania súboru,
sound, ktorá vracia zvukový behavior triedy DASound,
duration s hodnotou dåky importovaného zvuku v sekundách,
progress, predstavujúci priebeh preberania v percentách,
size, ktorá vracia ve¾kos preberaného súboru v bajtoch.
Prehranie zvukového súboru je moné napríklad nasledujúcim zápisom:
lib = DAControl.PixelLibrary;
mySound = lib.ImportSound("sample.wav").Sound;
DAControl.Sound = mySound.Loop();
Postup je podobný importovaniu ostatných mediálnych objektov. Po zavolaní prísluš−
nej import funkcie priradíme odkaz na nový DASound objekt vlastnosti Sound ovládacie−
ho prvku DAControlViewer.
Pokia¾ ide o kvalitu prehrávaných zvukových súborov, API DirectAnimation má vnútor−
ný štandard konverzie v šírke 16 bitov a rýchlosti vzorkovania 22 Hz. Preto sa odporúèa,
aby importované zvuky mali tento formát. DirectAnimation automaticky konvertuje všet−
ky zvuky do tohto formátu. Z tohto dôvodu môe dochádza k výrazným degradáciám
zvukových súborov, pokia¾ nie sú v tomto formáte.
Druhým spôsobom ozvuèovania scény je vytvára vlastné zvuky pomocou vnútorného
syntetizátora. Pomocou vlastnosti z triedy DAStatics lib.sinSynth() môete vygenerova
konštantný zvukový tón. Vlastnos vracia zvuk pri rýchlosti vzorkovania 1 Hz. Preto pre
kadý takto vygenerovaný zvuk bude ešte potrebné nastavi správnu frekvenciu pomocou
funkcie DASound.Rate(), ako napríklad v nasledujúcom zápise:
sndMidC = m.SinSynth.Rate(440);
MODIFIKÁCIA ZVUKOV. Pre kadý zvukový behavior môeme meni jeho paramet−
re, èím získame ïalší zvukový objekt. Modifikova zvuky môeme pomocou funkcií Loop(),
Rate(), Gain(), Phase() a Pan().
Posledným spôsobom, ako vytvára komplexné zvukové animácie, je skombinova via−
ceré zvuky do jedného výstupu pomocou funkcie Mix().
Prvou funkciou z tejto skupiny je
soundObj.Loop( ).
Funkcia vracia objekt DASound, ktorý sa prehráva opakovane. Funkcia zabezpeèuje
opakovanie základných zvukových objektov samostatne, a nie komplexných reaktívnych
objektov. To znamená, e ak vytvoríme reaktívny behavior pomocou dvoch zvukových
objektov ako v tomto zápise:
sndbvr = lib.Until(sound1, m.LeftButtonDown, sound2);
loopsnd = sndbvr.Loop();
object loopsnd bude neustále opakovaný zvuk sound1 do doby stlaèenia ¾avého tlaèidla.
Po tejto udalosti bude loopsnd neustále opakovaný zvuk sound2.
Funkcie
soundObj.GainAnim(
gain
)
a
soundObj.Gain(
gain
)
umoòujú zmenu hlasitosti. Parameter gain je násobite¾ amplitúdy zvukovej vlny zvuko−
vého objektu. Hodnoty väèšie ako jedna zväèšujú hlasitos a hodnoty medzi 0 a 1 zmen−
šujú hodnotu hlasitosti.
4/2004 PC REVUE
137
P R O G R A M U J E M E
Na zmenu rýchlosti prehrávania zvukov, ako aj pri generovaní vlastných zvukov poui−
jeme funkciu
soundObj.RateAnim(
rate
)
alebo
soundObj.Rate(
rate
).
Pre tento parameter platia rovnaké podmienky ako v prípade parametra gain pred−
chádzajúcich funkcií.
Urèité jednoduché efekty so zvukom umoòujú aj funkcie
soundObj.PhaseAnim(
phase
)
a
soundObj.Phase(
phase
).
Tieto funkcie sú urèené pre fázový posun zvukovej vlny daného zvukového objektu
alebo, inak povedané, nastavenie urèitého oneskorenia zvuku o èas v sekundách, stanove−
ný parametrom phase. Keï takýto zvuk zmiešame s originálom, získame pôvodný zvuk s
efektom ozveny. Ak parameter phase bude negatívna èíselná hodnota, posunutie bude
na èasovej osi smerom do¾ava, èie zvuk sa zaène o daný èas skôr.
Ako som na zaèiatku uviedol, DirectAnimation prehráva zvuky v dvoch kanáloch. Zme−
nu rovnováhy medzi ¾avým a pravým kanálom umoòujú funkcie
soundObj.PanAnim(
pan
)
a
soundObj.Pan(
pan
).
Funkcie v skutoènosti menia amplitúdu zvukovej vlny oboch kanálov. Parameter pan môe
predstavova hodnotu medzi −1 a 1. Hodnota −1 len ¾avý kanál, 0 – rovnováha, 1 – pravý kanál.
Na jednoduchom príklade si ukáeme zmenu vyváenia zvukových kanálov v závislosti
od polohy objektu.
Príklad JS_15_1
<object id="DAControl"
style="position:absolute; left:10; top:40; width:500; height:300"
classid="CLSID:B6FFC24C−7E13−11D0−9B47−00C04FC2F51D">
</object>
<SCRIPT LANGUAGE="JScript">
<!−−
lib = DAControl.PixelLibrary;
// farebna vypln kruhu
fill=lib.SolidColorImage(lib.Red);
// vykresli kruh
ovalImg=lib.Oval(50, 50).Fill(lib.DefaultLineStyle, fill);
// vytvor trajektoriu pohybu kruhu
startingPoint1=lib.Point2(−150, 50);
endingPoint1=lib.Point2(150, 50);
startingPoint2=lib.Point2(150, 50);
endingPoint2=lib.Point2(−150, 50);
myPath1=lib.Line(startingPoint1, endingPoint1);
myPath2=lib.Line(startingPoint2, endingPoint2);
// kruh sa bude pohybovat 10 sec. v kazdom smere
followRoute1=lib.FollowPath(myPath1, 10);
followRoute2=lib.FollowPath(myPath2, 10);
// kombinacia obch smerov
combineMovements=lib.Sequence(followRoute1,
followRoute2).RepeatForever();
// vytvor labels
posLabelVal = lib.ConcatString(lib.DAString(" XPos: "),
inPixelXPos.ToString(2));
panLabelVal = lib.ConcatString(lib.DAString(" Pan: "),
panVal.ToString(2));
posLabel = lib.StringImageAnim(lib.ConcatString(panLabelVal,
posLabelVal), lib.DefaultFont);
// finalny imgObject
finalImg = lib.OverlayArray( new Array(
posLabel,
movingCircle
));
// import subor so zvukom
mySound = lib.ImportSound("testsound.wav").Sound;
// vytvor cyklus, zmen pan hodnotu podla polohy kruhu
DAControl.Sound=mySound.Loop().PanAnim(panVal);
DAControl.Image=finalImg;
DAControl.Start();
//−−>
</script>
Na správnu funkènos príkladu budete potrebova zvukový súbor v jednom z podporova−
ných formátov (testsound.wav). V príklade vytvoríme jednoduchý 2D objekt, ktorý necháme
pohybova po priamkovej trajektórii. Na základe polohy objektu a dåky dráhy vypoèítame
pan hodnotu na zmenu vyváenia zvukových kanálov. Na dosiahnutie reálnejších výsledkov,
hlavne pri emulácii 3D zvuku pri pohybe 2D objektov všetkými smermi, môeme zapoji do
výpoètov zvuku i funkciu GAIN(). No najlepšie výsledky dosiahneme pri pripojení zvuku do
objektu DAGeometry v 3D priestore. V tomto prípade sa nemusíme stara o prepoèet para−
metrov funkcií Pan() a Gain(). Celý postup si ukáeme ïalej, pri opise triedy DAMicrophone.
Poslednými funkciami na úpravu zvuku sú statické funkcie
lib.Mix(
sound1, sound2
)
a
lib.MixArray(
sndArray
).
Tie zluèujú viacero zvukových vån zvukových objektov do jednej. Výsledok zodpovedá
súètu sound1 + sound2 pre prvú funkciu alebo sound1 + sound2 + ... + soundN v prí−
pade druhej funkcie, keï parameter sndArray je pole zvukových objektov DASound.
Niekedy budeme potrebova vytvori zvukový objekt triedy DASound, ktorý však nebu−
de obsahova nijaký zvuk. Na tento úèel pouijeme ïalšiu relevantnú read−only vlastnos
z triedy DAStatics
lib.Silence.
Predstavili sme všetky funkcie a vlastnosti, ako aj relevantné funkcie a vlastnosti k trie−
de DASound.
Trieda DAMicrophone.
Táto trieda slúi na vytvorenie objektu DAMicrophone, teda statického alebo animo−
vaného mikrofónu. Ten je potrebný na reprodukciu zvuku pripojeného k 3D objektu
DAGeometry. Kadý objekt mikrofónu má svoju polohu a smer na záznam zvuku, na
dosiahnutie zdania, e zvuk je zachytávaný v 3D priestore. To znamená, e jeho hlasitos
a vyváenie kanálov bude zodpoveda vzdialenosti a polohe 3D objektu emitujúceho zvuk
od objektu mikrofónu.
Objekt DAMicrophone vloíme na scénu pomocou relevantnej vlastnosti z triedy DAStatics
lib.DefaultMicrophone.
Ide o read−only vlastnos, ktorá vracia objekt triedy DAMicrophone, umiestnený v stre−
de priestorového súradnicového systému scény a orientovaný v negatívnom smere osi Z.
Polohu a orientáciu mikrofónu môeme meni pomocou funkcie
microphoneObj.Transform(
xf
),
// ziskaj polohu stredu kruhu v pixeloch
CircleXPos = movingCircle.BoundingBox.Min.X;
inPixelXPos = lib.Add(lib.DIV(CircleXPos, lib.Pixel),lib.DANumber(25));
kde xf je objekt triedy DATransform3. Pre transformáciu objektu DAMicrophone platia
rovnaké pravidlá a metódy ako pre kadý iný 3D objekt scény.
Teraz si ukáeme postup pripojenia zvuku k objektu DAGeometry a výsledného rende−
rovania zvuku.
V prvom rade potrebujeme vloi na scénu objekty DAGeometry a DASound. Urobíme
to najjednoduchším spôsobom pomocou funkcií ImportMedia.
// preved na hodnotu pre pan funkciu
dim=lib.DANumber(150);
// prejdena vzdialenost
panVal = lib.Div(inPixelXPos, dim);
// získanie objektov 3d povrchu a zvuku
Snd = lib.ImportSound("testsound.wav").Sound;
Geo = lib.ImportGeometry("testgeo.x");
// trasformacia statickeho objektu na pohybujuci
movingCircle=ovalImg.Transform(combineMovements);
138
PC REVUE 4/2004
P R O G R A M U J E M E
Následne potrebujeme vytvori objekt DAGeometry, neobsahujúci 3D povrch, ale zvuk.
Na tento úèel slúi statická funkcia relevantná k triede DAGeometry
lib.SoundSource(
sound
).
Táto funkcia teda vracia objekt triedy DAGeometry s pripojeným zvukom. Nasledujú−
cim zápisom takto pripojíme importovaný zvuk
// pripoj zvuk ku prázdnemu DAGeometry objektu
GeoSound = lib.SoundSource(Snd);
geoWithSound = geoWithSound.Transform(
lib.Rotate3Anim(lib.Vector3(1, 0, 0),
lib.Div(lib.LocalTime,lib.DANumber(6))));
// transformacne objekty pre pohyb
timesubst1 = lib.Div(lib.LocalTime, lib.DANumber(8));
timesubst2 = lib.Div(lib.LocalTime, lib.DANumber(5));
goX = lib.Mul(lib.DANumber(16000), lib.Sin(timesubst1));
goZ = lib.Mul(lib.DANumber(3600000), lib.Sin(timesubst2));
geoWithSound = geoWithSound.Transform(
lib.Translate3Anim(goX, lib.DANumber(0), goZ));
geoWithSound = geoWithSound.Transform(lib.Scale3(0.005,0.005,0.005));
// osvetlenie objektu
aLight = lib.AmbientLight.LightColor(lib.ColorRgb255(100,0,155));
dLight = lib.DirectionalLight.LightColor(lib.ColorRgb255(0,150,100));
// vloz mikrofon na scenu
mic = lib.DefaultMicrophone;
mic2 = mic.Transform(lib.Translate3(0, 0, 20000));
// perspektivna kamera
perspCam =lib.PerspectiveCamera(8, 7).Transform(lib.Scale3(1, 1, 1));
finalScene = lib.UnionGeometryArray(new Array(
aLight,
dLight,
geoWithSound));
// renderuj zvuk
embedSound = geoWithSound.RenderSound(mic2);
V ïalšom kroku zjednotíme práve vytvorený objekt DAGeometry obsahujúci zvuk s
objektom DAGeometry obsahujúcim importovaný 3D povrch.
// pripojime zvuk k 3d objektu
GeoWithSound= lib.UnionGeometry(Geo, GeoSound);
Na zachytenie zvuku emitovaného objektom umiestnime na scénu objekt mikrofónu a
premiestnime ho na správne miesto.
// vytvor mikrofon s vychodískovými hodnotami
Mic = lib.DefaultMicrophone;
Mic2 = Mic.Transform(lib.Translate3(5, 4, 5));
Nakoniec vyrenderujeme zvuk prostredníctvom vloeného mikrofónu.
// renderuj zvuk v priestore.
AmbSound = GeoWithSound.RenderSound(mic2);
// renderuj obraz
finalImg = finalScene.Render(perspCam);
Celý postup si ešte raz ukáeme na nasledujúcom príklade, v ktorom pripojíme zvuk k
3D objektu a ten necháme pohybova sa na scéne.
da.Image = lib.OverlayArray(new Array(
finalImg
));
Príklad JS_15_2
da.Sound = embedSound;
da.Start();
<script language="Jscript">
<!−−
lib = da.PixelLibrary;
// novy 3d povrch
geo = lib.ImportGeometry("cube1.x");
// importuj zvuk
snd = lib.ImportSound("testsound.wav").Sound;
// vytvor soundgeo a pripoj zvuk
geoSound = lib.SoundSource(snd);
geoWithSound= lib.UnionGeometry(geo, geoSound);
// rotacia objektu
geoWithSound = geoWithSound.Transform(
lib.Rotate3Anim(lib.Vector3(0, 1, 0),lib.LocalTime));
HTML + TIME
−−>
</script>
V tejto èasti sme zvládli poslednú dôleitú oblas vytvárania interaktívnych animácií,
ktorou je ich ozvuèenie. Podrobne sme si opísali triedy DASound a DAMicrophone, ktoré
sú pre túto oblas k¾úèové. V nasledujúcej èasti sa pozrieme na niektoré ïalšie triedy, kto−
rými sme sa doteraz nezaoberali. Takisto si ukáeme spoluprácu API DirectAnimation s
ostatnými vývojovými nástrojmi a programovacími jazykmi, ako napríklad JAVA a MS
Visual Basic.
Andrej Luchava
príklady
Nájdete na CD REVUE
2. èas: Jednoduchšie ne skripty
V predošlom èlánku sme uviedli, e HTML+TIME umoòuje jednoduchšie dosiahnu rôzne
dynamické efekty na stránke HTML, ne je to pri pouití klasických prostriedkov. Pod pojmom
klasické prostriedky máme na mysli vyuitie objektového modelu dokumentu a skripty napr.
v jazyku JavaScript. V tomto èlánku opíšeme riešenie úlohy zabezpeèenia pohybu objektov
na stránke s pouitím HTML+TIME, ale aj v jazyku JavaScript. Cie¾om je ukáza, e kód rieše−
nia s vyuitím HTML+TIME je jednoduchší ne kód zaloený na jazyku JavaScript.
Pripomeòme, e skratkou HTML+TIME sa oznaèuje implementácia odporúèania SMIL
(Synchronized Multimedia Integration Language) normotvornej organizácie W3C (World
Wide Web Consortium) vo webovom prehliadaèi Internet Explorer (IE) firmy Microsoft.
Pripojenie TIME k HTML dáva tuši, e ide o javy odohrávajúce v èase. V slove TIME sa v
skutoènosti neskrýva „iba èas“. Je to skratka odvodená od Timed Interactive Multimedia
Extensions. V predošlom èlánku sme ukázali, e na vyskúšanie moností, ktoré HTML+
TIME ponúka, staèí obyèajný textový editor a prehliadaè IE od verzie 5.5. Naše experi−
menty sme zaèali s cie¾om dosiahnu, aby sa menil nadpis na stránke. Jeden z príkladov
riešil pohyb nadpisu na stránke kódom, ktorý je vo výpise 1.
Výpis 1: Nepretritý pohyb nadpisu s vyuitím prvku animate
1
2
3
4
5
6
7
<html xmlns:t ="urn:schemas−microsoft−com:time">
<head>
<title>Nadpis_06</title>
<?import namespace="t" implementation="#default#time2">
</head>
<body>
<t:animate targetElement="Nadpis" attributeName="left" to="400"
8
9
10
11
12
13
14
15
16
dur="5" autoReverse="true" repeatCount="indefinite" />
<div style="height:70px; " >
<h2 id="Nadpis" style="position:absolute;left:10px; top:30px;">
Kuk :−)
</h2>
</div>
xxxxxxx
</body>
</html>
Nadpis, ktorý je predstavovaný prvkom h2 z riadkov 10 a 12, sme prinútili k pohybu
prvkom t:animate, ktorý je v riadkoch 7 a 8. Hodnotou jeho atribútu targetElement je
vytvorená väzba na prvok s identifikátorom id="Nadpis" – je ním náš nadpis. Hodnotami
ïalších atribútov je predpísané, ktorý atribút cie¾ového prvku sa má meni (left), aká je
jeho cie¾ová hodnota (400) a ko¾ko to bude trva (5 sekúnd). Predpisujeme takisto, aby
bol zabezpeèený spätný pohyb (autoReverse="true") a aby poèet opakovaní animácie bol
nekoneèný (repeatCount="indefinite"). Podmienkou na dosiahnutie pohybu je definova−
nie priestoru mien t v riadku 1 a importovanie implementácie pre tento priestor mien,
ktoré je predpísané v riadku 4.
Vlastný priestor na pohybujúci sa nadpis na stránke je vytvorený prvkom div a jeho
atribútom style – riadky 10 a 13. V jeho obsahu je nadpis, ktorý sa bude pohybova.
Znaky x pod prvkom div (riadok 14) nahrádzajú vlastný obsah stránky.
Èitatelia s dobrou znalosou HTML môu namietnu, e existuje aj jednoduchšie rieše−
nie. To sa opiera o pouitie prvku marquee a ukazuje ho kód vo výpise 2.
Výpis 2: Nepretritý pohyb nadpisu s vyuitím prvku marquee
1
2
3
4
5
6
7
<html>
<head>
<title>Nadpis 02 − marquee</title>
</head>
<body>
<div style="height:70px; width:400px" >
<marquee scrolldelay="10" scrollamount="3"
4/2004 PC REVUE
139
P R O G R A M U J E M E
8
9
10
11
12
13
14
direction="right" behavior="alternate" >
<h2>Kuk :−)</h2>
</marquee>
</div>
xxxxxxx
</body>
</html>
Obr. 1
Pohyb troch
objektov
na stránke
Nevýhodou tohto riešenia je, e prvok marquee nenašiel podporu vo W3C a nie je
súèasou iadneho jeho odporúèania, ktoré definuje HTML, a tak prvok marquee mono
povaova za privátnu záleitos firmy Microsoft. Jej prehliadaè IE tento prvok podporu−
je u od svojej tretej verzie. Kadý, kto má záujem dosiahnu riešenie, ktoré je v súlade s
normami, sa preto uvedenému riešeniu radšej vyhne a siahne napr. po JavaScripte.
Pozrime si riešenie, ktoré je zaloené na funkciách vytvorených v jazyku JavaScript. Je
vo výpise 3.
Výpis 3: Nepretritý pohyb nadpisu s vyuitím JavaScript
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
<html>
<head>
<title>Nadpis 03 − JavaScript</title>
<script type="text/javascript">
x=10; // poèiatoèná poloha
smer = 1; // 1 = posun doprava, −1 = posun do¾ava
function Casovac ()
{ // Obsluha po uplynutí èasového intervalu
x+=smer*2;
// výpoèet novej polohy
Nadpis.style.left=x+"px"; // nastavenie novej polohy
// Zmena smeru
if ( x < 10 || x > 400 ) smer*=−1;
}
function Start ()
{ // Nastavenie èasového intervalu
window.setInterval('Casovac()', 20);
}
</script>
</head>
<body onload="Start()" >
<div style="height:70px; " >
<h2 id="Nadpis" style="position:absolute;left:10px;top=30px;" >
Kuk :−)
</h2>
</div>
xxxxxxx
</body>
</html>
Nadpis, ktorý sa má na stránke pohybova, je zapísaný prvkom h2 (riadky 24 a 26).
Predpisom štýlu mu prisudzujeme absolútnu pozíciu a východiskovú polohu. Defi−
novaním atribútu id vytvárame predpoklad na prístup k objektu tohto prvku v skripte.
Priestor na pohybujúci sa nadpis je vytvorený prvkom div – definovaním jeho výšky (riad−
ky 23 a 27). Vo vlastnom skripte sú dve funkcie – Start a Casovac.
Úlohou funkcie Start je vytvori východiskové podmienky na riadenie pohybu objektu
na stránke. V našom prípade je to nastavenie ve¾kosti èasového intervalu 20 milisekúnd,
po ktorého uplynutí bude periodicky volaná funkcia Casovac. Vyuívame na to metódu
setInterval objektu window (riadok 18). Odštartovanie pohybu objektu na stránke je
zabezpeèené volaním funkcie Start v obsluhe udalosti onload prvku body (riadok 22).
Funkcia Casovac vyuíva dve globálne premenné (riadok 5 a 6). V premennej x je zazna−
menávaná horizontálna poloha objektu. Premenná smer má hodnotu 1, ak sa objekt pohy−
buje doprava, a −1 pri pohybe objektu do¾ava. Nová hodnota x je v riadku 10 získaná tak, e
k pôvodnej hodnote sa pripoèíta ve¾kos kroku, vynásobená hodnotou premennej smer.
V našom príklade má krok hodnotu 2. Pouitie premennej x je opodstatnené tým, e v hod−
note left vlastnosti style objektov prehliadaèe zvyknú popri èíselnej hodnote udriava aj
pouitú jednotku. Èíselné aritmetické operácie nad takou hodnotou preto vedú k výnimkám.
Pouitie samostatnej premennej x nás odbremeòuje od potreby získava èíselnú hodnotu.
Hodnota premennej x spolu s pouitou jednotkou je priradená objektu Nadpis v riadku 11.
Vyuíva sa skutoènos, e Internet Explorer sprístupòuje objekty zodpovedajúce prvkom s
definovaným atribútom id tak, e názov objektu je rovnaký ako hodnota atribútu id. V riad−
ku 13 je test hodnoty x. V prípade, e presiahne ¾avú, resp. pravú medzu (v našom príklade
10, resp. 400), hodnota premennej smer je vynásobená mínus jednotkou, èím z pôvodnej
hodnoty 1 získame −1 a z pôvodnej hodnoty −1 získame 1.
Jednoduchos riešenia je daná tým, e na stránke sme obsluhovali pohyb jedného
objektu. Prípadné iné správanie sa tohto objektu môeme dosiahnu zmenou èíselných
konštánt pouitých v skripte:
Interval, t. j. periódu, s ktorou bude volaná funkcia Casovac – treba zmeni konštantu
20 v riadku 18,
Krok, t. j. ve¾kos zmeny horizontálnej polohy – treba zmeni konštantu 2 v riadku 10,
xOd, xDo, t. j. ¾avú a pravú medzu polohy objektu – treba zmeni konštantu 10,
resp. 400 v riadku 13,
y, t. j. vertikálnu pozíciu objektu – treba zmeni konštantu 30 v riadku 23, prípadne
šírku pása, v ktorom sa objekt pohybuje – konštanta 70 v riadku 23.
140
PC REVUE 4/2004
Ak budeme chcie na stránke obsluhova pohyb viacerých objektov, bude rozumné, ak
uvedené parametre bude moné priradi kadému z týchto objektov. Riešenie, ktoré
vyhovuje týmto poiadavkám, je vo výpise 4. Pohybujú sa na òom tri objekty a vlastný text
stránky, reprezentovaný znakmi xxxxxxx, je statický (obr. 1).
Výpis 4: Riadenie pohybu viacerých objektov skriptom
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
32
33
34
35
36
37
38
39
40
41
42
43
44
45
46
47
48
49
50
51
52
53
<html>
<head>
<script type="text/javascript">
var Tik = 10; // poèet milisekúnd simulaèného kroku
// Trieda CPohyb obsluhuje pohybujúci objekt
function CPohyb(Obj, y, xOd, xDo, Interval, Krok)
{
this.Obj = Obj; // obsluhovaný objekt
this.xOd = this.x = xOd; // ¾avá medza
this.xDo = xDo;
// pravá medza
this.Interval = Interval; // interval medzi dvoma krokmi
this.Krok = Krok;
// krok − zmena polohy na osi x
this.Cas = 0;
// poèítadlo èasu
this.Smer = 1;
// smer pohybu: 1=vpravo, −1=v¾avo
// Nastavenie východiskovej polohy objektu
this.Obj.style.position="absolute";
this.Obj.style.top=y+"px";
this.Obj.style.left=xOd+"px";
// Èlenská metóda − posun objektu
this.Posun = Posun;
function Posun ()
{
this.Cas+=Tik;
if (this.Cas>=this.Interval)
{ // Uplynul èas väèší alebo rovný, ako je interval
this.Cas=0;
this.x+=this.Smer*this.Krok;
this.Obj.style.left=this.x+"px";
// Urèenie smeru pri nasledujúcom kroku
if (this.x<this.xOd || this.x>this.xDo) this.Smer*=−1;
}
}
}
// Pole pre posúvané objekty
var PObjekty = new Array();
function Casovac()
{
for (i=0; i< PObjekty.length; i++)
{
PObjekty[i].Posun();
}
}
function Start ()
{
// Objekt y xOd xDo Cas Krok
PObjekty.push (new CPohyb(Nadpis, 0, 10, 300, 10, 2));
PObjekty.push (new CPohyb(Text, 70, 0, 400, 20, 3));
PObjekty.push (new CPohyb(Obrazok, 90, 50, 500, 10, 1));
P R O G R A M U J E M E
54
55
56
57
58
59
60
61
62
63
64
65
66
window.setInterval('Casovac()', Tik);
}
</script>
</head>
<body onload="Start()"
<div style="height:130px;">
<h2 id="Nadpis" > Kuk :−)</h2>
<div id="Text" >Aj text sa môe hýba...</div>
<img id="Obrazok" src="Tarantula.jpg" />
</div>
xxxxxxx
</body>
</html>
V ponúknutom riešení je vytvorená trieda CPohyb (riadky 8 a 37). Konštruktor objek−
tov tejto triedy preberá hodnoty parametrov, ktoré urèujú vlastnosti pohybu objektu.
Okrem nich preberá aj parameter Obj – objekt, ktorého pohyb bude danou inštanciou
tejto triedy riadený. Hodnoty parametrov sú odloené do èlenských premenných triedy
(riadky 10 a 14). V riadku 19 je pre riadený objekt definovaný štýl urèujúci, e jeho polo−
ha bude absolútna. Na ïalších dvoch riadkoch je definovaná východisková poloha objek−
tu. Odstraòujeme tak potrebu definova štýl prvku atribútom style, ako to bolo urobené
v prípade ovládania jedného prvku (porovnaj napr. riadok 24 z výpisu 3 s riadkom 60 z
výpisu 4).
Trieda CPohyb má definovanú jednu èlenskú metódu – Posun (riadky 23 a 37). Je to
metóda urèená na volanie v obsluhe èasovaèa. Èas medzi dvoma volaniami èasovaèa je
urèený hodnotou premennej Tik – je nastavená v riadku 5 a uplatnená pri nastavení inter−
valu èasovaèa v riadku 54. Vo funkcii Posun je hodnota Tik pripoèítaná k hodnote èlen−
skej premennej Cas. V prípade, e táto hodnota dosiahne alebo prevýši hodnotu èlenskej
premennej Interval, riadený objekt treba posunú o jeden krok. Vtedy je vynulovaná hod−
nota èlenskej premennej Cas. V riadku 34 je zabezpeèená zmena smeru pohybu objektu,
ak sa objekt dostal mimo povolených medzí.
Objekty triedy CPohyb budú uloené v poli PObjekty, ktoré je vytvorené v riadku 39.
Vytvorenie týchto objektov a ich „zasunutie“ do po¾a PObjekty je uskutoènené vo funkcii Start
– riadky 51 a 53. Kadý z týchto riadkov predpisuje parametre pohybu jedného z troch objek−
tov Nadpis, Text a Obrazok, ktoré zodpovedajú prvkom h2, div a img z riadkov 60 a 62.
Funkcia Casovac vyvolá èlenskú metódu Posun pre kadý objekt z po¾a PObjekty.
Uskutoèòuje sa to v cykle for (riadky 43 a 46).
Opísané riešenie bolo overené v prehliadaèi Internet Explorer 6.0 – výsledok zachytáva
obr. 1. V iných prehliadaèoch toto riešenie nemusí fungova napríklad z dôvodu, e pre−
hliadaè nesprístupòuje objekty s názvami, ktoré zodpovedajú hodnotám atribútu id prv−
kov dokumentu. Východiskom môe by funkcia Obj, ktorej realizácia je vo výpise 5.
Výpis 6: Riadenie troch objektov s vyuitím HTML+TIME
1
2
3
4
5
6
7
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
<html XMLNS:t ="urn:schemas−microsoft−com:time">
<head>
<title>Pohyb – HTML+TIME</title>
<?import namespace="t" implementation="#default#time2">
</head>
<body>
<div style="height:130px;">
<div style="position:absolute; ">
<h2>Kuk :−)</h2>
<t:animateMotion from="10,30" to="300,30" dur="3"
repeatCount="indefinite" autoReverse="true" />
</div>
<div style="position:absolute; ">
Aj text sa môe hýbat :−)
<t:animateMotion from="0,70" to="400,70" dur="5"
repeatCount="indefinite" autoReverse="true" />
</div>
<div style="position:absolute; ">
<img id="Obr" src="Tarantula.jpg" />
<t:animateMotion from="0,95" to="500,95" dur="7"
repeatCount="indefinite" autoReverse="true" />
</div>
</div>
xxxxxxx
</body>
</html>
Pretoe HTML+TIME vychádza z odporúèania W3C, je urèitá nádej, e uvedené rieše−
nie bude èasom pouite¾né nielen pre prehliadaèe IE.
Na ukázaných monostiach HTML+TIME vidie, e viaceré úlohy, ktoré boli donedávna
riešite¾né skriptovacím jazykom, sú teraz riešite¾né znaèkovacím jazykom. Ïalšie monosti
HTML+TIME ukáeme v nasledujúcom èlánku.
Imrich Buranský
Výpis 5: Funkcia na získanie objektu prvku
1
2
3
4
5
6
7
8
function Obj (id)
{ // Získanie objektu prvku so zadanou hodnotou atribútu id
if (document.getElementById)
return document.getElementById(id); // W3C DOM
if (document.all)
return document.all[id]; // staršie IE
return null;
}
Funkcia Obj zabezpeèuje získanie objektu, ktorý má zadanú hodnotu identifikátora,
t. j. hodnotu atribútu id. Prehliadaèe, ktoré zoh¾adòujú odporúèanie W3C na vytvorenie
objektového modelu dokumentu (DOM – Document Object Model), vytvárajú objekt
document s metódou getElementById. Tá pre zadaný identifikátor vráti objekt zodpove−
dajúceho prvku. Nie všetky prehliadaèe podporujú W3C DOM. Sú to napríklad staršie pre−
hliadaèe Internet Explorer. V ich objektovom modeli objekt document môe ma vlastnos
all – pole objektov všetkých prvkov. Atribút id prvku sa dá poui ako index na prístup do
tohto po¾a. Poznamenajme, e iné monosti získania objektu so zadaným identifikátorom
mono vloi medzi riadky 6 a 7.
Po zahrnutí opísanej funkcie do skriptu nášho riešenia vo výpise 3 bude treba upravi
riadok 11 takto:
Obj("Nadpis").style.left=x+"px"; // nastavenie novej polohy
Vo výpise 4 si zmenu vyiadajú riadky 51 a 53. Namiesto priameho odovzdania objek−
tu konštruktoru triedy CPohyb odovzdáme mu výsledok získaný volaním funkcie Obj.
Napríklad riadok 51 by obsahoval príkaz:
PObjekty.push (new CPohyb(Obj("Nadpis"), 0, 10, 300, 10, 2));
Opísané riešenie ukazuje, e pri skriptoch treba zoh¾adòova monosti jednotli−
vých prehliadaèov, treba pozna zásady tvorby funkcií, resp. tried a objektov, treba
zabezpeèi sledovanie èasu... Ukáeme, aké jednoduché je to s vyuitím moností, ktoré
ponúka HTML+TIME. Riešenie pohybu troch objektov na stránke zabezpeèí kód z vý−
pisu 6.
4/2004 PC REVUE
141
P R O G R A M U J E M E
Programujeme v Jave
16. èas: Komunikácia v aplikáciách MDI
Vitajte pri ïalšom pokraèovaní nášho seriálu o programovaní v Jave. V predošlej èasti
sme sa u do znaènej miery zorientovali v problematike aplikácií MDI, take tentoraz
môeme budova na týchto základoch.
KOMUNIKÁCIA. Na konci predchádzajúcej èasti som s¾úbil, e sa tentoraz budeme
venova komunikácii medzi hlavným (vrstveným) kontajnerom a komponentmi, ktoré sú v
òom uloené. Keïe s¾uby sa majú plni, zaèneme hneï touto témou.
Komunikácia v aplikáciách MDI môe v zásade prebieha dvoma spôsobmi – buï
v smere od hlavného vrstveného kontajnera smerom ku komponentom v òom obsiahnu−
tým, alebo opaène, v smere od komponentov ku kontajneru, ktorý ich vlastní. Keïe prvý
typ komunikácie (ktorý by sa dal pod¾a hierarchického usporiadania nazva „zhora na−
dol“) je jednoduchší, opíšeme si najprv ten.
KOMUNIKÁCIA V SMERE OD KONTAJNERA K INTERNÝM KOMPONEN−
TOM. Komunikáciu hlavného vrstveného kontajnera s komponentmi zabezpeèujú metó−
dy tohto kontajnera. Vrstvený kontajner JLayeredPane obsahuje dve základné metódy na
získavanie informácií o komponentoch uloených v òom. Prvou je getComponentCount−
InLayer(), ktorá umoòuje zistenie poètu komponentov v konkrétnej vrstve. Tú musíte
špecifikova celoèíselným parametrom, prièom, samozrejme, je najlepšie poui niektorú
z preddefinovaných konštánt, spomínaných v predošlej èasti tohto seriálu (DEFAULT_
LAYER, PALETTE_LAYER, MODAL_LAYER, POPUP_LAYER, DRAG_LAYER). Druhou metó−
dou na zistenie informácií o komponentoch v kontajneri je getComponentsInLayer(). Ako
u jej pomenovanie napovedá, táto metóda slúi na získanie všetkých komponentov vo
vrstve, ktorú špecifikujete ako parameter. Všetky komponenty tejto vrstvy sú vrátené ako
pole odkazov na objekty typu Component. Tieto komponenty následne s najväèšou prav−
depodobnosou budete musie pretypova na typ, ktorý implementuje nejaké interné roz−
hranie, ktoré si špecifikujete vo svojej aplikácii, aby ste následne mohli vola jeho metódy
urèené na komunikáciu a riadenie, pretoe typ Component zvykne by v drvivej väèšine
prípadov nedostatoèný a príliš všeobecný pre potreby aplikácie.
Dá sa však predpoklada, e èasto vo svojich aplikáciách MDI uprednostníte odvodený kon−
tajner JDesktopPane. Pouíva tento kontajner je ove¾a výhodnejšie, pretoe okrem výhod,
ktoré som spomínal v predchádzajúcej èasti, prináša ïalšie metódy, ktoré trošku u¾ahèujú
komunikáciu kontajnera s komponentmi. Zásadným rozdielom oproti kontajneru JLayered−
Pane je to, e JDesktopPane nepracuje vo všeobecnosti s objektmi typu Component, ale
JInternalFrame. Na získanie všetkých interných komponentov v danej vrstve poskytuje metó−
du getAllFramesInLayer(). Tejto metóde odovzdáte ako parameter index vrstvy rovnako ako v
predchádzajúcich metódach a tá vám vráti pole odkazov na objekty typu JInternalFrame,
ktoré sa nachádzajú vo vrstve špecifikovanej parametrom. Takisto je k dispozícii metóda
getAllFrames(), ktorá vráti všetky interné komponenty v kontajneri vo všetkých vrstvách. Tieto
komponenty sú opä vrátené ako pole odkazov na objekty typu JInternalFrame. Hodi sa vám
môe aj metóda getSelectedFrame(), ktorá vráti odkaz na momentálne aktívny komponent
JInternalFrame. Pokia¾ nijaký komponent nie je aktívny, vráti táto metóda hodnotu null. Túto
metódu oceníte v prípade, e budete chcie vykona nejakú akciu alebo zasla nejakú infor−
máciu iba aktívnemu oknu, hlavne ako reakciu na nejaký pouívate¾ský vstup (aktivácia neja−
kej poloky v menu, klávesová skratka atï.).
V predošlej èasti sme si ukázali aj pouitie poslucháèa JInternalFrame. Vtedy som po−
ukázal na fakt, e pri zatvorení hlavného okna nie sú vyvolané udalosti zatvorenia inter−
ných okien. Tie boli vyvolané iba v prípade, e ste kadé z týchto okien zatvorili osobitne,
a pred zatvorením hlavného okna. Ako som s¾úbil, teraz si ukáeme, ako tento vány ne−
dostatok odstráni.
Hlavný princíp spoèíva v tom, e implementujeme poslucháèa WindowListener aj pre
hlavné okno aplikácie a implementujeme jeho metódu windowClosing(). V implementácii
tejto metódy musíme zabezpeèi vyvolanie udalostí zatvorenia pre kadý interný kompo−
nent v kontajneri, èo môeme dosiahnu vïaka tomu, e môeme získa odkazy na všet−
ky komponenty v kontajneri pomocou u spomínanej metódy getAllFrames() triedy JDesk−
topPane. Náš predošlý príklad mierne obmeníme, riadok, kde voláme metódu setDefault−
CloseOperation(), upravíme takto:
frame.setDefaultCloseOperation(JFrame.DO_NOTHING_ON_CLOSE);
Týmto sme sa postarali o to, e obsluhu zatvorenia okna preberáme úplne do našej
réie. O zatvorenie okna sa postaráme pridaním anonymného poslucháèa, odvodeného
od WindowAdapter, vloením nasledujúcich riadkov za menovanú metódu:
frame.addWindowListener(new WindowAdapter() {
public void windowClosing(WindowEvent we) {
JFrame window = (JFrame) we.getSource();
JDesktopPane jdp = (JDesktopPane) window.getLayeredPane();
JInternalFrame[] ifrs = jdp.getAllFrames();
for (int i = 0; i < ifrs.length; i++) {
ifrs[i].doDefaultCloseAction();
}
window.dispose();
}
});
142
PC REVUE 4/2004
Tento anonymný poslucháè sa postará o získanie všetkých interných okien v hlavnom
okne a správne vyvolanie udalostí zatvorenia týchto interných okien. Táto implementácia
je výhodná preto, e ju nezaujíma, ko¾ko interných okien v aplikácii MDI máte. Iteruje cez
pole všetkých týchto okien a zabezpeèí ich správnu obsluhu zatvorenia volaním metódy
doDefaultCloseAction() triedy JInternalFrame.
Aby sme si naozaj overili funkènos takéhoto poslucháèa, pridáme za kód nastavujúci
ve¾kos hlavného okna nasledujúci kód generátora interných okien, ktorým nahradíme
predchádzajúci kód, ktorý vloil do kontajnera len dve interné okná (kompletný uprave−
ný kód bude k dispozícii aj na webe PC REVUE):
InternalFrameListener ifl = new MyInternalFrameListener();
long count = Math.round((Math.random() * 10)) + 1;
for (int i = 0; i < count; i++) {
JInternalFrame ifr = new JInternalFrame("Internal Frame " + i, true, true, true, true);
ifr.setBounds((int) Math.round((Math.random() * 300)) + 10,
(int) Math.round((Math.random() * 300)) + 10,
(int) Math.round((Math.random() * 200)) + 300,
(int) Math.round((Math.random() * 100)) + 100);
ifr.setVisible(true);
ifr.addInternalFrameListener(ifl);
jdp.add(ifr);
}
Tento jednoduchý kód najprv urèí, ko¾ko okien bude vygenerovaných (od 1 do 11) a
následne v cykle vygeneruje poadovaný poèet okien. Okná sú navzájom odlíšené titul−
kom, ktorý obsahuje poradové èíslo vygenerovaného okna (èíslované sú od 0). Potom ešte
náhodne vygenerujeme ve¾kos a pozíciu novovytvoreného okna a nastavíme tieto para−
metre metódou setBounds() – hodnoty sú nastavené zhruba tak, aby sa okná zobrazili
rozumne v kontajneri ve¾kosti 800 × 500. Zvyšok kódu vám u je známy, ide o priradenie
poslucháèa InternalFrameListener internému oknu (pre všetky okná pouívame jedinú
inštanciu poslucháèa) a pridanie interného okna do vrstveného kontajnera. Moný výsle−
dok po skompilovaní a spustení tohto kódu vidíte na obrázku 1.
Obr. 1
To, e uvedený spôsob zabezpeèenia správneho vyvolania udalostí zatvorenia inter−
ných okien funguje správne, si môete overi jednoducho tak, e zatvoríte hlavné okno a
potom budete sledova výpisy v konzole. Uvidíte, e udalos zatvárania okna aj udalos
zatvorenia okna je vyvolaná správne a pre kadé interné okno individuálne.
KOMUNIKÁCIA V SMERE OD INTERNÝCH KOMPONENTOV KU KONTAJ−
NERU. Ako som u písal v úvode, tento spôsob komunikácie je trošku zloitejší a hlav−
ne špecifickejší, pretoe máte viac moností, ako ho implementova vo svojich aplikáciách.
Trieda JInternalFrame poskytuje metódu getDesktopPane(), ktorá vráti odkaz na in−
štanciu triedy JDesktopPane, ktorá je vrstveným kontajnerom, kde je dané interné okno
obsiahnuté, teda ide o rodièovský kontajner. V prípade, e bola vyvolaná udalos, ktorej
spracovanie vyaduje vykonanie nejakej akcie nad iným oknom v kontajneri, môete
vyui metódu getDesktopPane() na získanie odkazu na rodièovský kontajner, prostred−
níctvom jeho metód získa odkazy na interné okná v tomto kontajneri a potom zavola
potrebné metódy na vykonanie danej akcie. Pri takomto prístupe budete v závislosti od
toho, na èo má vaša aplikácia slúi, potrebova asi ve¾a pretypovaní. Pokia¾ nebudete ako
interné okná pouíva priamo inštancie triedy JInternalFrame, ale vlastné odvodené trie−
dy, obohatené o metódy, ktoré budú ma za úlohu vykonáva špecifické akcie, budete
musie pretypováva nadol, pretoe trieda JDesktopPane vám vráti len odkazy na objekty
typu JInternalFrame. Ïalšou monosou je rozšíri triedu JDesktopPane o vlastnú imple−
mentáciu komunikaèných metód. Vtedy však musíte pretypova odkaz vrátený metódou
getDesktopPane() na svoj vlastný typ. Kadý z týchto prístupov má svoje výhody aj nevýho−
dy, ale oba sú trošku akopádne. Najnešastnejšou vo¾bou je vykonáva všetky tieto akcie
priamo v implementácii metód poslucháèov daných akcií, volaných pri vyvolaní danej
udalosti, vtedy je kód naozaj neflexibilný a nepreh¾adný.
Ïalší zo spôsobov, ako zabezpeèi komunikáciu kontajnera s internými oknami, je
implementácia nového vlastného objektu (nejakého dispeèera), ktorého vloíte v hierar−
chii medzi interné okná a hlavný vrstvený kontajner a bude slúi na komunikáciu medzi
nimi. Tento dispeèer bude ma vopred definované rozhranie, prièom jeho metódy budú
umoòova vykonávanie preddefinovaných akcií nad internými oknami. Výhodou takého−
to prístupu je, e tento dispeèer môe by pouitý nielen v interných oknách, ale aj vo
P R O G R A M U J E M E
Obr. 2
Ïalším komponentom, ktorý potrebujeme, je vyh¾adávací dialóg. Jeho implementácia
nasleduje:
class SearchDialog extends JInternalFrame {
private MyDispatcher dpatcher;
private JTextField jtf;
public SearchDialog(MyDispatcher dispatcher) {
super("SearchDialog");
this.dpatcher = dispatcher;
dialogInit();
}
protected void dialogInit() {
Container pane = getContentPane();
pane.setLayout(new FlowLayout());
všetkých ostatných komponentoch hlavného okna vrátane jeho menu. My si ukáeme,
ako takéhoto poslucháèa jednoduchým spôsobom implementova.
PRÍKLAD KOMUNIKÁCIE. V našom príklade implementujeme jednoduchý textový
editor MDI. Interné okná budú obsahova jeden komponent JTextArea. K dispozícii bude
jednoduchý dialóg na zadanie vyh¾adávaného textu, ktorý bude vola nášho dispeèera a
odovzdá mu vyh¾adávaný text. Dispeèer sa postará o volanie príslušnej metódy search()
naposledy aktívneho interného okna. Samozrejme, dalo by sa to vyrieši aj priamym vola−
ním tejto metódy, ale tu sa usilujeme o maximálne vo¾nú väzbu medzi vyh¾adávacím dia−
lógom a internými oknami. Nasleduje ukáka implementácie triedy dispeèera:
jtf = new JTextField(20);
pane.add(jtf);
JButton button = new JButton("Nájdi");
button.addActionListener(new ActionListener() {
public void actionPerformed(ActionEvent ae) {
dpatcher.search(jtf.getText());
}
});
pane.add(button);
setBounds(200, 10, 350, 80);
public class MyDispatcher {
private JDesktopPane jdp;
public MyDispatcher(JDesktopPane jdp) {
this.jdp = jdp;
}
public void search(String text) {
if (text == null) return;
JInternalFrame[] ifr =
jdp.getAllFramesInLayer(JDesktopPane.DEFAULT_LAYER.intValue());
MyIFrame mifr = (MyIFrame) ifr[0];
mifr.search(text);
}
}
Tento jednoduchý dispeèer uchováva odkaz na inštanciu JDesktopPane, ktorú získa
ako parameter konštruktora. Túto inštanciu potom pouíva v metóde search() na získa−
nie referencií na interné okná nachádzajúce sa vo vrstve interných okien. Keïe metóda
getAllFramesInLayer() vracia okná zoradené od najvyššieho po najnišie vo vrstve, staèí
nám zavola metódu search() okna, ktoré má vo vrátenom poli index 0. To musíme, sa−
mozrejme, najprv pretypova na náš odvodený typ interného okna (ktorý deklaruje a
implementuje metódu search()). Ako vidíte, nie je ošetrený prípad, keï sa vo vrstve inter−
ných okien nenachádzajú nijaké okná. Túto úlohu u ponechám na èitate¾a. Nasleduje
výpis implementácie odvodeného interného okna MyIFrame:
}
}
Zo stránky dizajnu nie je tento dialóg nièím zaujímavý, obsahuje jedno textové pole a
jedno tlaèidlo a opä ide o podobnú implementáciu, akú ste mali monos vidie v tri−
nástej èasti tohto seriálu. Zmena však spoèíva v tom, e tento dialóg si uchováva odkaz
na dispeèera, ktorý získa ako parameter konštruktora. Prostredníctvom tohto dispeèera
potom volá metódu search() pri stlaèení tlaèidla Nájdi. Riadenie je potom takto zverené
dispeèerovi a vyh¾adávací dialóg sa u nemusí o niè stara. Všimnite si, e vyh¾adávací dia−
lóg je v skutoènosti tie len interné okno.
Keïe u máme pripravené všetky vizuálne aj nevizuálne komponenty, môeme sa
pusti do implementácie hlavného okna, resp. hlavnej triedy našej miniaplikácie:
import javax.swing.*;
import javax.swing.event.*;
public class DispatcherExample {
public static void main(String[] args) {
JFrame frame = new JFrame("Dispatcher Example");
JDesktopPane jdp = new JDesktopPane();
frame.setLayeredPane(jdp);
frame.setDefaultCloseOperation(JFrame.EXIT_ON_CLOSE);
frame.setSize(800, 500);
frame.setVisible(true);
public class MyIFrame extends JInternalFrame {
private JTextArea jta;
JInternalFrame ifr1 = new MyIFrame("Editor 1");
JInternalFrame ifr2 = new MyIFrame("Editor 2");
ifr1.setBounds(10, 10, 300, 200);
ifr2.setBounds(40, 40, 300, 200);
ifr1.setVisible(true);
ifr2.setVisible(true);
public MyIFrame(String title) {
super(title, true, true, true, true);
Container pane = this.getContentPane();
pane.setLayout(new BorderLayout());
jta = new JTextArea();
jta.setLineWrap(true);
jta.setWrapStyleWord(true);
pane.add(new JScrollPane(jta));
jdp.add(ifr1, JLayeredPane.DEFAULT_LAYER, 0);
jdp.add(ifr2, JLayeredPane.DEFAULT_LAYER, 0);
MyDispatcher dispatcher = new MyDispatcher(jdp);
JInternalFrame search = new SearchDialog(dispatcher);
search.setVisible(true);
jdp.add(search, JLayeredPane.PALETTE_LAYER);
}
public void search(String text) throws java.beans.PropertyVetoException {
if (text == null) return;
String content = jta.getText();
if (content != null) {
int fromIndex = jta.getCaretPosition();
int found = content.indexOf(text, fromIndex);
if (found == −1) found = content.indexOf(text);
if (found >= 0) {
jta.select(found, found + text.length());
}
}
setSelected(true);
}
}
Táto trieda odvodená od JInternalFrame nám poslúi ako vlastná implementácia inter−
ného okna – editora. V konštruktore sa postará o správne zavolanie rodièovského konštruk−
tora a inicializáciu textového komponentu JTextArea. Metóda search() sa postará o správne
vyh¾adanie zadaného textu v textovom komponente JTextArea. Ide len o malú obmenu
vyh¾adávacej metódy, ktorú ste mali monos vidie v trinástej èasti tohto seriálu. Táto metó−
da sa nakoniec ešte postará o zaktívnenie okna, v ktorom prebehlo vyh¾adávanie. To musí by
vykonané, pretoe za iných okolností by nebolo moné vidie oznaèený nájdený text.
}
}
Tu máte monos vidie obmenený jeden z predchádzajúcich príkladov na aplikácie
MDI. Namiesto objektov typu JInternalFrame sú však u pouité inštancie odvodenej trie−
dy MyIFrame. Takisto máte monos vidie pouitie dispeèera, ktorému je odovzdaný
odkaz na vrstvený kontajner hlavného okna a následne je vytvorený vyh¾adávací dialóg
SearchDialog, ktorému je odovzdaný odkaz na tohto dispeèera. Vyh¾adávací dialóg je pri−
daný do vrstvy PALETTE_LAYER, take bude vdy zobrazený nad internými oknami (edi−
tormi), dokonca aj vtedy, keï nebude tento vyh¾adávací dialóg aktívny.
Výsledok po skompilovaní a spustení máte monos vidie na obrázku 2. Pri kompilá−
cii a spúšaní nezabudnite na správne nastavenie ciest v classpath. Všetky zdrojové kódy
budú k dispozícii aj na webe PC REVUE a na CD Revue.
ZÁVER. Po zvládnutí tejto èasti si pokojne môete poveda, e v podstate bez problé−
mov ovládate programovanie aplikácií MDI. Náš seriál sa pomaly blíi ku koncu, take v
budúcej závereènej èasti sa môete teši na dokonèenie tematiky aplikácií MDI. Dovtedy
dovidenia.
Andrej Chu
4/2004 PC REVUE
143
P R O G R A M U J E M E
Programujeme v jazyku C#
19. èas
Táto èas seriálu o programovaní v jazyku C# nadviae na tie predchádzajúce pokraèova−
ním v tematike kolekcií. V predošlej èasti sme zaèali ¾ahkým úvodom o kolekciách a potom
sme sa venovali indexovaným zoznamom, kolekciám implementujúcim rozhranie IList.
Tentoraz sa budeme venova kolekciám uchovávajúcim páry k¾úè – hodnota, najmä hešo−
vým tabu¾kám (hash tables).
ROZHRANIE IDICTIONARY. Rozhranie IDictionary je odvodené od ICollection a
IEnumerable a slúi ako bázové rozhranie pre kolekcie uchovávajúce pár k¾úè – hodnota,
teda kolekcie, v ktorých je prístup k hodnotám riadený prostredníctvom k¾úèov. Keïe kadá
hodnota je jednoznaène definovaná k¾úèom, treba, aby k¾úèe boli unikátne. K¾úèom nemôe
by prázdny ukazovate¾ (null), hodnota však môe by aj prázdnym ukazovate¾om. Kadý ele−
ment (pár k¾úè – hodnota) je uloený v štruktúre typu DictionaryEntry. Táto štruktúra posky−
tuje vlastnosti Key a Value, ktoré umoòujú prístup k zapuzdrenému páru k¾úè – hodnota.
Túto štruktúru vyuijete pri iterácii kolekciou prostredníctvom enumerátora.
Kolekcie typu IDictionary môeme rozdeli do troch kategórií – iba na èítanie, s fixo−
vanou ve¾kosou a variabilné. Kolekcie IDictionary iba na èítanie sú nemodifikovate¾né,
nemono meni ich ve¾kos ani ich elementy. Kolekcie IDictionary s fixovanou ve¾kosou
sa nedajú meni, pokia¾ ide o ve¾kos (pridáva alebo ubera elementy), ale mono modi−
fikova jej existujúce elementy. Posledný typ kolekcií IDictionary je charakteristický tým, e
sa dajú nielen modifikova existujúce elementy, ale aj pridáva elementy do kolekcie a
odobera ich z nej.
Priestor názvov System.Collections obsahuje aj rozhranie IDictionaryEnumerator, ktoré
slúi ako bázové rozhranie pre enumerátory kolekcií typu IDictionary, teda kadá imple−
mentácia enumerátora kolekcie IDictionary musí implementova toto rozhranie. To dekla−
ruje tri vlastnosti:
Entry – vráti štruktúru typu DictionaryEntry, o ktorej som sa u zmienil, teda vráti celý
aktuálny pár k¾úè – hodnota,
Key – vráti aktuálny k¾úè, teda k¾úè páru, na ktorom je momentálne nastavený enumerátor,
vo všeobecnosti objekt typu object,
Value – vráti aktuálnu hodnotu páru, na ktorom je momentálne nastavený enumerátor,
vo všeobecnosti objekt typu object.
KOLEKCIA H