SLOVENSKÁ PSYCHOLOGICKÁ
SPOLOÈNOS
pri Slovenskej akadémii vied
PSYCHOFÓRUM
BULLETIN SLOVENSKEJ PSYCHOLOGICKEJ
SPOLOÈNOSTI PRI SAV
2/2011
Bratislava
1
ÈO NÁJDETE V TOMTO ÈÍSLE ...
NAMIESTO ÚVODNÍKA ........................ 3 BLAHOŽELÁME .................................... 36
Univ. Prof. PhDr. Jozef Kuric, DrSc.
SPRÁVY Z AKCIÍ .................................... 4 85 roèný
Psychologické dni 2011
Valné zhromaždenie èlenov SPS pri SAV OZNAMY ............................................ 38
6. konferencia psychológie zdravia
Stanovy Slovenskej psychologickej
25. medzinárodný kongres individuálnej
spoloènosti pri SAV
psychológie
Novoprijatí èlenovia SPS
44. roèník medzinárodnej letnej školy
Rudolfa Dreikursa ICASSI
RECENZIE KNÍH ......................................44
Adlerovské letnéstretnutia
Konferencia Aktuálne otázky pedagogiky,
psychológie a poradenstva
Konferencia Križovatky III
KONFERENCIE, KURZY, VÝCVIKY.. 17
Študentská vedecká konferencia
2011/2012 -katedrové kolo v Bratislave
Medzinárodní studentské psychologické
dni 2012, Olomouc
PREH¼AD KONFERENÈNÝCH
PODUJATÍ ............................................. 24
PREDSTAVUJEME .............................. 27
Prvá fakulta psychológie na Slovensku
Centrum klinickej a dopravnej psychológie Spišská Nová Ves
PSYCHOLÓGIA V PRAXI - diskusné
fórum ..................................................... 31
Èadèiansky model profesijného
poradenstva – inšpirácia pre ostatné
okresy Slovenska
Cesta k múdrosti bez supervízie?
2
NAMIESTO ÚVODNÍKA ...
Vážená èlenka, vážený èlen SPS pri SAV, milé kolegyne, kolegovia,
práve sa pozeráte na úvodnú stranu druhého èíslo Psychofóra (2/2011), informaèného
bulletinu Slovenskej psychologickej spoloènosti pri SAV. To, že nᚠèasopis vychádza
pravidelne dvakrát do roka a má aj ve¾mi dobrú informaènú a formálnu úroveò je zásluha
èoraz širšieho okruhu èlenov výboru SPS, ktorým patrí za túto prácu poïakovanie. Aj keï
sa v ostatnom období rozšíril okruh prispievate¾ov, ve¾mi by sme si priali, aby o aktivitách
v jednotlivých regiónoch a inštitúciách sme dostávali ešte viac informácií a ohlasov. Rovnako
by sme privítali ïalšie Vaše námety, pripomienky a postrehy k rôznym problémovým okruhom
zo života našej psychologickej obce.
Èlenovia Výboru SPS pri SAV sa na viacerých zasadnutiach zaoberali návrhom, aby sme
Psychofórum vydávali od roku 2012 hlavne v elektronickej podobe na web stránke SPS pri
SAV. Dôvodom sú najmä znaèné finanèné náklady spojené s jeho vytlaèením a rozposlaním
poštou všetkým èlenom SPS. Dovo¾ujeme si preto požiada tých èlenov SPS pri SAV, ktorí
si prajú, aby sme im zaslali aj v roku 2012 vytlaèenú podobu informaèného bulletinu
Psychofórum, (napr. z dôvodu, že nemajú prístup k webovej stránke SPS), aby o tom písomne
informovali Výbor SPS pri SAV a taktiež uviedli aj svoju presnú domácu adresu.
O uskutoènených podujatiach a aktivitách za uplynulé mesiace tohto roka sa podrobnejšie
doèítate na ïalších stránkach tohto èísla. Tí z Vás, ktorí ste prispeli svojou aktívnou alebo
pasívnou úèasou na týchto podujatiach, iste budete s nami súhlasi, že patrili medzi úspešné
a vydarené.
Medzi najvýznamnejšie akcie pre mnohých èlenov Slovenskej psychologickej spoloènosti
v roku 2011 patrili 29. Psychologické dni, ktoré sa uskutoènili 5. – 6. 9. 2011 na Fakulte sociálnych
a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave, pri príležitosti významného
životného jubilea prof. Imricha Ruisela, DrSc. a Valné zhromaždenie èlenov SPS pri SAV, ktoré
bolo ich súèasou.
Dòa 5. 9. 2011, na spoloènom rokovaní výborov SPS pri SAV a ÈMPS prítomní èlenovia
rozhodli, že budúce 30. Psychologické dni budú v Olomouci: Taktiež s potešením zobrali
na vedomie, že ïalší roèník ŠVOK - Študentské psychologické dni 2012, - 12. roèník
medzinárodnej a 13. roèník celoslovenskej konferencie študentskej vedeckej a odbornej
èinnosti – víazov katedier psychológie VŠ z ÈR a SR, sa uskutoèní 30. – 31. 1. 2012
v Konvikte – v Umeleckom centre Univerzity Palackého v Olomouci.
Radi by sme poïakovali všetkým organizátorom tohtoroèných zaujímavých akcií, ako aj
všetkým aktívnym i pasívnym úèastníkom za ochotu spolupracova a participova na
podujatiach uskutoènených v tomto roku.
Na záver nám dovo¾te v mene všetkých èlenov Výboru SPS pri SAV popria Vám úspešné
ukonèenie roku 2011 a do každého dòa v novom roku 2012 ve¾a síl, energie, invencie, pevné
zdravie, ako aj záujem stretáva sa, diskutova a spolupracova.
Mária Bratská – podpredsedníèka Výboru SPS pri SAV
Ivan Sarmány-Schuller - predseda Výboru SPS pri SAV
3
SPRÁVY Z AKCIÍ
Psychologické dni 2011
V Bratislave sa v dòoch 5. – 6. 9. 2011konali už 29. Psychologické dni, medzinárodná
konferenicia èeských a slovenských psychológov. Tento raz ešte medzinárodnejšia, pretože
podujatia sa aktívne zúèastnili aj kolegyne z Ruska. Tohtoroèné rokovanie bolo venované
životnému jubileu významného slovenského psychológa, prof. PhDr. Imricha Ruisela, DrSc.
Dvojdòová konferencia prebiehala vo vynovených priestoroch Fakulty sociálnych
a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave (Mlynské Luhy 4) za èo
vyslovujeme poïakovanie vedeniu fakulty.
Tradièným „predskokanom“ medzinárodného podujatia bol metodologický seminár 5.
9. 2011 dopoludnia, ktorý moderovala Mária Bratská a odborne doò prispeli svojimi
poznatkami a výsledkami výskumov na tému „Od skúmania technológii v edukaènom procese
ku skúmaniu národných identít: kvalitatívny výskum v praxi“, mladí, ale už známi
metodológovia, Radomír Masaryk a Magda Petrjánošová.
Za organizaèný a programový výbor konferencie 29. Psychologické dni otvorili
predsedovia a podpredsedovia výborov SPS pri SAV a ÈMPS: Ivan Sarmány-Schuller,
Jaroslav Šturma, Mária Bratská a Daniel Heller.
Psychologických dní 2011 sa zúèastnilo spolu 161 psychológov a odznelo (vrátane
posterov) spolu 105 príspevkov. Program prvého dòa sa uskutoènil celý v pléne, kde po
vyžiadanom referáte prof. PhDr. Imricha Ruisela, DrSc. na tému „Od idolov myslenia
k múdrosti odznelo do 20 príspevkov v troch èastiach sekcie „Cesty k múdrosti“. Vyžiadané
príspevky k múdrosti prezentovali kolegovia zo Slovenska i Èeska: Daniel Heller,
Damián Kováè, Ladislav Lovaš, Viera Baèová, Mária Bratská, Michal Stríženec, Peter
Halama, Štefan Medzihorský, Miron Zelina, Veronika Kavenská so spolupracovníkmi,
Lada Kaliská a Radko Obereignerù s kolegyòami a kolegami.
Na prvý deò rokovania, v pondelok 5. 9. 2011 o 13,00 h, zvolalo Predsedníctvo SPS
mimoriadne Valné zhromaždenie (podrobnejšie pozri nasledujúci príspevok), kde okrem
priebežnej správy o èinnosti Výboru SPS, plénum schválilo niektoré úpravy stanov SPS,
a zároveò sa uskutoènili aj vo¾by do Výboru SPS. V bohatej diskusii sa objavili príspevky
týkajúce sa niektorých závažných problémov súèasného psychologického života, napr.
potreba štandardizácie a reštandardizácie metodík, vydávaných rôznymi vydavate¾mi
u nás i v zahranièí, potreby inovácie zákona o psychologickej èinnosti a nutnosti
metodicky „zastreši“ psychológov aj z iných než zdravotníckych oblastí. V tejto
súvislosti predseda Výboru SPS osloví psychologickú obec s návrhom na vytvorenie
Poradného orgánu, ktorý by sa zaoberal riešením niektorých z nastolených problémov.
Poèas Psychologických dní 2011, dòa 5. 9. 2011 sa konalo aj spoloèné rokovanie Výboru
SPS pri SAV s Výborom Èeskomoravskej psychologickej spoloènosti, kde sme vyjadrili
vzájomnú snahu organizova spoloèné akcie aj v budúcnosti. Prítomní èlenovia rozhodli, že
budúce 30. Psychologické dni budú na tradiènom mieste v Olomouci: Taktiež s potešením
zobrali na vedomie, že ïalší roèník ŠVOK - Študentské psychologické dni 2012, - 12. roèník
4
medzinárodnej a 13. roèník celoslovenskej konferencie študentskej vedeckej a odbornej èinnosti
– víazov katedier psychológie VŠ z ÈR a SR, sa uskutoèní 30. – 31. 1. 2012 v Umeleckom
centre Univerzity Palackého v Olomouci.
Vo veèerných hodinách sa prvý deò konferencie niesol v znamení zdravíc a blahoželaní
k životnému jubileu prof. Imricha Ruisela. Ve¾a zástupcov z vedenia popredných inštitúcií
napr. z Ústavu experimentálnej psychológie Slovenskej akadémie vied, SPS pri SAV, ÈMPS,
katedier psychológie z FiF UK v Bratislave, FFUPJ v Košiciach, Sv. Alžbety v Bratislave,
Pedagogickej fakulty UK v Bratislave a ïalších pracovísk pripomenuli mnohé vedecké,
publikaèné a pedagogické aktivity a predovšetkým obrovský ¾udský prínos tohto múdreho
bádate¾a pre psychologickú obec. Blahoželania a spomienky úèastníkov doznievali ešte do
neskorých veèerných hodín v príjemnej atmosfére spoloèenského veèera.
V priebehu druhého dòa konferencie, 6. 9. 2011, odzneli príspevky vo viacerých
diferencovaných sekciách: sociálna psychológia v dvoch èastiach (17 príspevkov);
psychoterapia (6 príspevkov);všeobecná psychológia (6 príspevkov); psychodiagnostika
(5 príspevkov); varia (4 príspevky); akademický svet (6 príspevkov); informácie pre
prax (5 príspevkov). Znaènú pozornos sme venovali posterovej sekcii, ktorú moderoval
Ivan Sarmány-Schuller, v nej bolo prezentovaných spolu 34 príspevkov.
V závere konferencie sa zástupcovia výborov SPS pri SAV a ÈMPS poïakovali èlenom
Programového výboru konferencie (prof. PhDr. Viera Baèová, DrSc.; doc. PhDr. Mária
Bratská, CSc.; PhDr. Eva Farkašová, CSc.; PhDr. Daniel Heller, CSc.; doc. PhDr. Stanislav
Hvozdík, CSc.; prof. PhDr. Teodor Kollárik, DrSc.; PhDr. Radomír Masaryk, PhD.; doc.
PhDr. Vladimír Salbot, CSc.; doc. PhDr. Ivan Sarmány-Schuller, PhD.; PhDr. Jaroslav Šturma,
CSc.); ako aj èlenom organizaèného výboru konferencie (doc. PhDr. Matej Czako, PhD.;
Mgr. Radoslav Blaho; Mgr. Mária Budzáková; Mgr. Martina Mikulová; Jakub Remiar; Mgr.
¼ubomíra Stanková; Mgr. Michaela Tatárová; Bc. Paula Smolcová), ako aj ïalším študentom
Kataríne Košíkovej, Matúšovi Koneènému a Mgr. Jane Zbonkovej, ktorí sa významnou mierou
zaslúžili o zdarný priebeh Psychologických dní 2011. Mária Bratská, podpredsedníèka SPS
a gestorka Študentských vedeckých a odborných konferencií za Výbor SPS pozvala
prítomných na Študentské psychologické dni 2012, - 12. roèník medzinárodnej a 13. roèník
celoslovenskej konferencie študentskej vedeckej a odbornej èinnosti – víazov katedier
psychológie VŠ z ÈR a SR, ktorý sa uskutoèní 30. – 31. 1. 2012 v Umeleckom centre
Univerzity Palackého v Olomouci.
Celkové hodnotenie podujatia bolo ve¾mi priaznivé a môžeme sa len teši do
budúcnosti na èoraz kvalitnejšie psychologické podujatia. Spolu s èeskými kolegami
vás všetkých už teraz pozývame na budúci rok na 30. Psychologické dni, ktoré budú
v Olomouci.
Mária Bratská, Ivan Sarmány-Schuller
5
Valné zhromaždenie èlenov SPS pri SAV
Na základe pozvánky zo dòa 12. 8. 2011, rozoslanej všetkým èlenom SPS pri SAV, sa dòa 5.
9. 2011 o 13,00 h uskutoènilo v Bratislave, na Fakulte sociálnych a ekonomických vied
Univerzity Komenského (Mlynské Luhy 4, 821 05 Bratislava) mimoriadne Valné
zhromaždenie èlenov SPS pri SAV s týmto programom rokovania:
1. Otvorenie, vo¾ba èlenov volebnej, mandátovej a návrhovej komisie
2. Správa o èinnosti SPS pri SAV
3. Vo¾ba nových èlenov výboru za pôvodných èlenov PhDr. Jolanu Laznibatovú,
CSc., PhDr. Michala Èerešníka, CSc., Mgr. Róberta Obertu
4. Návrhy na zmenu stanov
5. Rôzne
6. Diskusia
7. Návrh uznesení
8. Záver
Mimoriadne Valné zhromaždenie (ïalej MVZ) otvoril predseda Výboru SPS Ivan
Sarmány-Schuller, ktorý striedavo viedol rokovanie spolu s podpredsedníèkou Máriou
Bratskou. Na základe prezenènej listiny predseda SPS konštatoval, že zhromaždenie je
uznášania schopné. Prítomných 52 èlenov schválilo jednohlasne program schôdze a do
jednotlivých komisií týchto èlenov:
Návrhová komisia: Radomír Masaryk, Katarína Cabanová, Eva Szobiová.
Volebná komisia: Matej Czako, Viera Andreánska, Peter Halama.
Mandátová komisia: Eva Farkašová, Stanislav Hvozdík, Elena Pipíšková.
Ivan Sarmány-Schuller oboznámil prítomných so správou o èinnosti SPS za rok 2011
a dôvodoch doplòujúcich volieb nových èlenov výboru za pôvodných èlenov Jolanu
Laznibatovú, Michala Èerešníka, Róberta Obertu. MVZ èlenov SPS pri SAV prijalo
predloženú správu o èinnosti SPS pri SAV jednohlasne.
V ïalších bodoch programu sa prítomným úèastníkom zhromaždenia predstavili
kandidáti na nových troch èlenov Výboru SPS pri SAV v tomto poradí: Radoslav Blaho,
Mária Budzáková, Alena Hrašková, Michaela Tatárová. Radomír Masaryk objasnil úèel
návrhov na zmeny v stanovách a prezentoval úpravy v jednotlivých bodoch. Na základe
bohatej diskusie k návrhom sa upravilo znenie menených bodov. Takto upravené stanovy
boli prítomnými jednohlasne schválené.
Matej Czako za volebnú komisiu informoval zhromaždenie o priebehu volieb a
sèítavaní hlasov a na ich základe vyhlásil vo¾by za platné. Odovzdaných bolo 52 lístkov,
z toho 1 neplatný. MVZ èlenov SPS pri SAV schválilo návrhy na zmeny stanov (bližšie
pozri plné znenie stanov SPS aj so zmenami na s. 38) a na základe predložených návrhov
a pripomienok prítomných v diskusii za èlenov Výboru SPS pri SAV zvolilo Radoslava
Blahu poètom hlasov 48, Michaelu Tatárovú 38 hlasmi, Máriu Budzákovú poètom hlasov
34. Alena Hrašková s 31 hlasmi sa stáva náhradníèkou.
V diskusii okrem iných vystúpili zástupcovia SKP - František Skokan a Psychodiagnostiky
- Vladimír Èerný. Hlavnou témou sa stali pripomienky zo strany SKP na nedostatok vhodných
psychologických metodík (konkrétne na posudzovanie vodièov motorových vozidiel),
6
ktoré už nezodpovedajú aktuálnym požiadavkám. Ako najvýznamnejší bod zaznela výzva
na trojstranné stretnutie (SKP, Psychodiagnostika, SPS), ktorého zorganizovaním bol
poverený predseda Výboru SPS Ivan Sarmány-Schuller. Témou má by prerokovanie
a vyjasnenie stanovísk jednotlivých inštitúcií k vydávaniu a používaniu
neštandardizovaných alebo zastaraných testov, resp. výzva, aby Psychodiagnostika
ponúkala štandardizované metodiky s platnými normami a urèili sa pravidlá pri ich aplikácii
a interpretácii.
Návrhová komisia v zložení Radomír Masaryk, Katarína Cabanová a Eva Szobiová
pripravila návrh uznesenia, ktorý plénum jednohlasne schválilo. Na záver sa predsedajúci
Ivan Sarmány-Schuller poïakoval za úèas všetkým prítomným èlenom, ako aj za prácu
èlenom jednotlivých komisií a pozval ich na ïalší program v rámci 29. Psychologických
dní.
Mária Bratská, Eva Farkašová
6. konferencia psychológie zdravia
Dòa 11. mája 2011 sa konala v Kongresovej sále MZ SR na Kramároch v Bratislave
6. Celoslovenská konferencia „Psychológia zdravia 2011“ s medzinárodnou úèasou.
Konferenciu organizovala Sekcia psychológie zdravia SPS pri SAV spolu s Národným
ústavom srdcových a cievnych chorôb v Bratislave, VŠ ZaSP sv. Alžbety v Bratislave,
Kanceláriou WHO na Slovensku a KISH Košice. Program tohtoroèného stretnutia bol rozhodne ovplyvnený zvláštnou, krízovou a napätou
situáciou, ktorá je už dlhší èas nielen v psychologickej obci a na SZU. Napriek tomu, že aj
vedenie SKP si zaèína uvedomova, že ažisko vývoja a aktuálnych trendov v európskej aj
svetovej psychológii zaujíma Psychológia zdravia, paradoxom je nezáujem, ak nie ignorovanie
tohto faktu u znaènej èasti našej „reprezentatívnej odbornej verejnosti“ o problematiku.
Jedným z hlavných dôvodov, ako je zrejmé, je našastie/žia¾ aj nie dostatoèná lukratívnos
tejto špecializácie. A to napriek faktu, že tohtoroèná konferencia bola ako vzdelávacia akcia
hodnotená kreditmi.
Jedným z cie¾ov tohtoroèného stretnutia bolo vyvola aj medzi samotnými psychológmi
verejnú diskusiu k aktuálnym otázkam. Preto sme pozvali na diskusný blok „Kam smeruje
psychológia zdravia?“ okrem prof. D. Kováèa aj hlavnú odborníèku dr. E. Heftyovú, zástupcu
SKP - dr. F. Skokana, dr. Š. Matulu z „OZ Komora psychológov“ a dr. G. Bianchiho z KBSBK
SAV. Bez oh¾adu na sebakvalitnejšiu prípravu diskusného, bloku by sme pravdepodobne
nedospeli k iným záverom, ako konštatovala hlavná odborníèka svojimi bonmotmi:
1. „treba zruši MZ a vytvori Ministerstvo psychológie.“ Bonmot 2. „so starými sa
nedá, jediní, ktorí chápu vývoj a s ktorými sa dá, sú mladí“. Pravdepodobne pozabudla na
to, ko¾ko má rokov a kam patrí ona. Nepochybne sme našim tradièným hosom z ÈR
vytvorili nie najlepšie divadlo a obraz toho, kam smeruje psychológia (zdravia) u nás.
Hektická a neukonèená diskusia bola žia¾/našastie prerušená tlaèovou konferenciou,
ktorú si naplánovala pracovná skupina mladých výskumníkov z košického KISH s hlavným hygienikom za úèasti médií o medzinárodnom výskumnom projekte HBSC
2009/2010.
7
Vykompenzovanie organizaèných a ideových nezrovnalostí z prvej èasti konferencie sa
snažili prednášajúci úèastníkom vynahradi v èasti 2. výskum a 3. varia, ktoré záujemcom
o serióznu PZ poskytli aktuálny informaèný štandard a kvalitu, charakteristické pre naše
konferencie aj v minulosti. Vzh¾adom k zaujímavým a pomerne obsiahlym materiálom
odkazujem záujemcov o problematiku na novozriadenú web. stránku Sekcie psychológie
zdravia www.psychologiazdravia.sk, na ktorej bude možné nájs okrem novších
informácií aj najnovšie materiály týkajúce sa diania v tejto oblasti u nás aj v zahranièí,
ako aj staršie zborníky, a samozrejme texty prednášok z referovanej konferencie.
Vzh¾adom k predchádzajúcim roèníkom, v snahe by objektívny a primerane kritický,
nebudem hodnoti toto podujatie, nechám to na úèastníkoch a èitate¾och.
Napriek skepse, kríze v psychologickej obci a „nelukratívnosti“ tohto podujatia,
verím, že v tradícii našich stretnutí budeme pokraèova opä na budúci rok. Ten budúci
je významný aj pre nás tým, že 26. medzinárodná konferencia EHPS sa uskutoèní
v Prahe v termíne 21.- 25. 8. 2012. Podrobnejšie informácie nájdu záujemcovia na
www.ehps2012prague.com
Dušan Selko
25. medzinárodný kongres individuálnej psychológie
Uprostred horúceho leta 14. – 17. júla 2011 sa vo Viedni konal 25. medzinárodný
kongres individuálnej psychológie, ktorý zorganizovala Medzinárodná asociácia
individuálnej psychológie IAIP. I keï sa kongres koná každé tri roky, tento rok bol
zvl᚝ významný, lebo sa konal pri príležitosti 100. výroèia založenia individuálnej
psychológie.
Kongresu predchádzala významná udalos. Pozostatky Alfreda Adlera, ktoré boli
doteraz uložené-stratené v Edinburgu, objavil pred štyrmi rokmi honorárny konzul
Rakúska John Clifford v krematóriu Warriston, hoci predtým sa všetci domnievali, že
Adlera pochovali na cintoríne Springbank. Štyri roky trvalo, kým boli vybavené všetky
náležitosti a urna zo Škótska sa vrátila pod¾a želania jeho jedinej vnuèky Margot do
Viedne. 12. júla sa aj za jej úèasti konal slávnostný ceremoniál, pri ktorom uložili
Adlerove pozostatky do èestného hrobu mesta Viedne.
Sto rokov po jeho úmrtí sa teda konal kongres tematicky nazvaný Separácia - Trauma
- Vývoj. Cie¾om bolo diskutova o vývoji teórie i praxe individuálnej psychológie, a tiež
objasni, ako sa Adler oddelil od Freuda (separácia) a ako jeho smr (trauma) ovplyvnila
jej rozvoj.
Po otvorení kongresu mal k¾úèovú prednášku profesor Wilfried Datler a nazval ju:
Jednota individuálnej psychológie - fikcia? Následne k nej diskutovali viacerí lektori
z USA, Nemecka, Francúzska, Talianska a Izraela. Rozdiely boli identifikované
predovšetkým v otázkach odlišného ponímania nevedomia, roly terapeuta a významu
pojmu cit spolupatriènosti. Popoludní sa konali prednášky v sekciách, kde odznel
aj príspevok Rozvoj adlerovskej psychológie na Slovensku.
8
Na druhý deò sa konali ïalšie plenárne prednášky, tematicky nazvané: Medzi pádom
a prežitím. Vplyv separácie na vývin a psychoterapiu hranièných porúch. Andrea
Ferrero predniesol tému Ako rieši separáciu. Teoretické a technické otázky sekvenènej
krátkodobej adlerovskej psychodynamickej psychoterapie, Eva Presslich-Titscher tému
Aká terapia je vhodná pre hranièných pacientov? a Kristin White príspevok Relevantnos
foriem na dôkazoch založenej lieèby pre každodenný život psychoterapeuta. Popoludní
boli zasa prednášky v sekciách a veèer koktailová recepcia na viedenskej radnici.
Tretí deò kongresu sa niesol v znamení témy Návrat k neznesite¾nému. O lieèbe
traumatických zážitkov. Pozvané prednášky predniesli: Anna Maria Bastianini – Emócie
zdrvujúcej bezmocnosti a ich dôsledky, Urte Finger-Trescher - Trauma a znovuustanovenie.
Alebo: Preèo je také zložité porozumie dôsledkom traumatických skúseností a Christopher
Shelley - Holistický prístup k analýze a lieèbe detí a adolescentov, ktoré zažili traumu.
Napokon posledný kongresový deò bol nazvaný Vývoj a vzahy. K súèasnej teórii
citu spolupatriènosti. Prednesené prednášky sa nazývali: Vývin osobného uvedomenia
cez rané vzahy (Mary Target), Skupinová príbuznos malých detí (Cathy Urwin), Ako
sa výsledky súèasného výskumu vzahujú k adlerovskému konceptu cit spolupatriènosti
(Ursula Oberst).
Kongres ukázal, že dnes sa individuálna psychológia rozvíja v dvoch základných
smeroch a ich nespoèetných variáciách. V Rakúsku a na väèšine územia Nemecka je
silne ovplyvnená psychoanalýzou, psychoterapeuti pracujú dlhodobou terapiou (360
sedení), základnými metódami sú vo¾né asociácie a používajú pohovku. V USA, Ve¾kej
Británii, Švajèiarsku, napokon aj u nás, a v ïalších krajinách nazývame individuálnu
psychológiu èasto adlerovskou psychológiou, pracujeme s klientom èasto pomocou
krátkodobej psychoterapie, používame rané spomienky a analyzujeme rodinnú
konšteláciu. Kongres poukázal na tieto rozdiely, na rôzne chápanie a aplikovanie
Adlerovej psychológie.
O štyri roky sa 26. kongres individuálnej psychológie bude kona v Paríži.
Daniela Èechová
44. roèník medzinárodnej letnej školy
Rudolfa Dreikursa ICASSI
Na prelome letných mesiacov sa autorka tohto príspevku zúèastnila dvojtýždòového
vzdelávacieho podujatia (International Commitee of Adlerian Summer Schools and
Institutes), ktoré sa konalo už 44. krát, tento rok vo švajèiarskom Hitzkirchu. Zúèastnilo
sa ho do dvesto úèastníkov z vyše 20 krajín. Model podujatia sa skladá zo štyroch blokov:
troch odborných a štvrtého sociálneho.
Prvým blokom býva doobedòajšia plenárna prednáška. Profesorka psychológie Eva
Dreikurs-Ferguson zaèala blok prednášok svojím vstupom, ktorý nazvala: Adlerovská
psychológia: Prvých 100 rokov a èo potom. Jej prednáška bola aj reakciou na 25.
Kongres individuálnej psychológie, ktorý sa konal pred ICASSI vo Viedni. V Európe sa
9
individuálna psychológia udržala podstatne viac ovplyvnená psychoanalýzou, ako v USA,
kde sa po Adlerovej smrti najviac angažovali Rudolf Dreikurs, Lydia Sicher, Bernard
Shulman a Harold Mosak.
S témou Životný štýl: Teória a demonštrácia sa prezentovala aj u nás známa Yvonne
Schürer zo Švajèiarska. Demonštráciou v praxi pozoruhodne potvrdila Dreikursov názor,
ktorý varoval pred zbieraním ve¾kého množstva faktov a tvrdil: ak mᚠdva body, už ich
môžeš spoji.
Kanadská terapeutka Marion Balla z Ottawy sa venovala tematike kooperácie medzi
rodmi. Adler a Dreikurs predbehli dobu, v ktorej žili, svojimi názormi na rovnocennos
medzi mužmi a ženami a Marion je ich nasledovníèkou.
Zivit Abramson z Izraela predniesla tému Sociálna rovnos a demokracia. Citovala
v nej Tonyho Blaira: „...because my freedom is not about my freedom, it is about the
right to recognize yours“ a Adlera: „...in the entire history of mankind you will find no
isolated person“ a zamýš¾ala sa na tým, preèo teda ¾udia uprednostòujú hierarchizáziu
a súaživos.
Profesor klinickej psychológie z Chicaga Paul Rasmussen, autor novovydanej knihy
o emóciách, nazval svoju prednášku Roads to Joy. The Adlerian Map. Pútavo prezentoval
rozlièné emócie a problémy, ktoré s nimi ¾udia majú, nako¾ko ciele, ako dosiahnu
pozitívne emócie, sú nereálne (napríklad „Každý ma musí milova.) Adlerovskou mapou,
ako zažíva pozitívne emócie, sú cit spolupatriènosti, povzbudzovanie, starostlivos
o vzahy a starostlivos o seba samého.
Výborná bola aj prednáška s demonštráciou Betty Lou Bettner a Rachel Shifron
Závis v párových vzahoch. Závis pod¾a nich pochádza z nevyriešených
súrodeneckých konfliktov a upozornili na potrebu, aby rodièia sledovali a ošetrovali
vzahy medzi súrodencami. Demonštrovali to na raných spomienkach páru, ktorý bol
rozídený. Mužova raná spomienka hovorila o pomoci mladšiemu súrodencovi, ženina
o tom, ako bábike chorého brata odstrihla drôtiky, aby nemohla hýba rukami a nohami...
Gerhard Baumer, terapeut z Berlína, prezentoval Sny a ako poukazujú na životný štýl,
možné riešenia problémov a prípravu na ïalšie životné kroky klienta. Z adlerovského
h¾adiska nevedomie je nepoznané a to, èo sa nehodí do nášho životného štýlu, èo
nemôžeme akceptova. Venoval sa aj rozdielom medzi snami a ranými spomienkami.
Potom analyzoval sny troch úèastníkov.
Dobrý priate¾ Slovenska Francis Walton predstavil svoju techniku Pozoruhodné
zistenia, ktorá vyšla aj v slovenèine v knižke Ako vychádza s demi a adolescentmi.
Úèastníci ICASSI ju však ve¾mi nepoznali, preto dal Frank možnos vyskúša si ju
v pároch a malých skupinách. V praxi ju osobne používam pri poradenstve rodièom,
uèite¾om ale i v párovej terapii a v oblasti pracovných problémov a skutoène efektívne
odha¾uje oblasti menejcennosti a jej kompenzácie.
Druhý a tretí odborný blok sú kurzy v malých skupinách. Prvý týždeò som mala
možnos zúèastòova sa kurzu Porozumenie a facilitovanie skupín a skupinová
dynamika s anglickou lektorkou Karen John. Uèili sme sa o prototypoch skupinového
kontraktu, o úlohách skupiny, èo tvorí skupinovú dynamiku a ako efektívne pracova so
skupinou. Neopomenuli sme štádiá vývoja skupiny, spätnú väzbu, dimenzie facilitaèných
10
štýlov a terapeutické, ale i deštruktívne faktory skupinovej práce. Predovšetkým však
sme mali možnos prežíva dianie v skupine, napokon išlo o zážitkovú skupinu. A bolo
to naozaj zaujímavé. Veï už skutoènos, že skupinu tvorilo 11 úèastníkov z deviatich
krajín, riadne zdynamizovala celý proces.
Ïalší kurz Závislosti, viedol Jim Holder, ktorý pracuje so závislými už vyše tridsa
rokov. Èitate¾ov bude azda zaujíma, akým štýlom sa pracuje v Spojených štátoch. Jim
má možnos vidie klienta štyri, maximálne päkrát, to¾ko dní je totiž pacient
v odvykacom zariadení; èo zasa súvisí s tým, že zdravotná poisovòa mu viacej dní
neuhradí. Jim teda pracuje maximálne efektívne. Je autorom na adlerovskej psychológii
založenej metódy lieèby závislosti, ide s klientom rovno do srdca jeho súkromnej logiky
- do raných spomienok a dokonca v rámci zmeny „prepisujú“ rané spomienky. Zdalo sa
mi to najprv nemožné, ale demonštrácie v skupine a Jimova osobnos boli presvedèivé.
Potom samozrejme klientov odporúèa terapeutom pracujúcim ambulantne.
Napokon posledný kurz, ktorého som sa zúèastnila, viedla Zivit Abramson a mal
názov Páry a sexualita. Skupinu tvorilo až 26 úèastníkov, väèšinou z Nemecka
a Švajèiarska, mnohí sa jej kurzu zúèastòujú už po nieko¾kýkrát. (Inak v Nemecku úspešne
organizuje kurzy adlerovskej terapie Peter Pollak, otec ktorého pochádza z Bratislavy,
Peter však už slovensky nevie.) Zivit je autorkou kníh z oblasti párovej terapie
a predovšetkým fantastickou psychoterapeutkou. Má svojský štýl, priamy a súèasne
úctivý, rešpektujúci. Úèastníci sa predbiehali v tom, aby mohli by dobrovo¾níkmi na
demonštráciách, ktoré viedla. V rámci teórie sme preberali otázky moci v sexualite,
k¾úèové ingrediencie dobrého sexu, sexuálny script a sexuálne fantázie a inkompabilitu
z nich vyplývajúcu. Ak všetko vyjde, budú ma aj slovenskí psychológovia možnos
zúèastni sa jej kurzu, pretože pris¾úbila trojdòový výcvik v Bratislave.
Podujatie bolo tento rok vïaka administrátorovi Johnovi Newbauerovi výborne
zorganizované a po odbornej stránke skutoène prínosné a obohacujúce.
Daniela Èechová
Adlerovské letné stretnutia
7. roèník
V malebnom prostredí Belušských Slatín, v obklopení voòavých ihliènatých stromov
sa zaèiatkom leta uskutoènilo siedme letné adlerovské stretnutie. Akcia bola už tradiène
urèená pre všetkých záujemcov o adlerovskú individuálnu psychológiu a predovšetkým
pre záujemcov o praktické vzdelávanie v psychoterapii. Nosnou témou boli metódy
a analýzy životného štýlu. Stretnutie lektoroval s úžasným prekladom ve¾mi vytrvalej
a pohotovej tlmoèníèky Dr. Alain Drimmer z Francúzska. Množstvo praktických
skúseností a teoretických znalostí s prímesou ¾udskosti vytvorilo zmes odbornoprakticko-teoretického zážitku z možnosti naživo Alaina Drimmera zaži.
11
Každý jeho vysoko odborný vstup mal peèa vysokej kvality. Dr. Alain Drimmer
študoval klinickú a experimentálnu psychológiu na Roosvelt University v Chicagu.
Neskôr študoval v Inštitúte Alfreda Adlera individuálnu terapiu, psychodynamickú
diagnostiku, rodinné poradenstvo a arteterapiu. Na Oxford University získal DEA
v sociálnej psychológii a diplom DESS z klinickej psychológie a testovania na
Univerzite Sorbonne v Paríži. Má vlastnú klinickú prax v Paríži, v rámci ktorej sa zaoberá
adlerovskou dlhodobou a krátkodobou terapiou u dospelých a tiež rodinnou a párovou
terapiou. Zároveò realizuje supervíziu a výcviky v poradenstve, ¾udských zdrojoch,
prevencii násilia a HIV prevencii. V toto leto tento úžasný adlerovský praktik predviedol
ve¾mi brilantnú ukážku svojich nazhromaždených skúseností i na Slovensku. Celý
program bol prepletený myšlienkou, že by adlerovcom nie je len vlastni kvantum
poznatkov, ale je to predovšetkým životná filozofia a postoj, ktorý vylepšuje život.
Prednáška o zmysle života bola cez jednoduché otázky pre úèastníkov o ich vlastnom zmysle
života posunutá do roviny úvah a preskúmaných výstupov o ¾udskom šastí. Život, ktorý by
pod¾a A. Alaina mal znamena nieèo ako cit spolupatriènosti, je najkomplikovanejším
z konceptov. Ve¾mi pútavo analyzoval na množstve praktických príkladov správne a nesprávne
používanie citu spolupatriènosti èi budovanie závislosti. Interesantne popísal vhodné
a nevhodné používanie citu spolupatriènosti vo vzahu terapeut a klient. Okrajovo na
príkladoch popísal používanie citu spolupatriènosti u pomáhajúcich profesií, èo oslovilo
najmä úèastníkov z radu tzv. „nepsychológov“. Cez ve¾mi praktické príklady a rady
efektívneho nakladania s empatiou, návodov ako sa vyhnú napåòaniu sebeckých cie¾ov
superiority sa vo svojej prednáške posunul k výchove a adlerovskému spôsobu výchovy.
Famózne popísal ciele a princípy napåòania adlerovských myšlienok a posolstva práve
v interakcii s demi. Jeho posolstvo sa pritom nieslo v duchu A. Adlera, nerobi z detí „
malých-ve¾kých závislých“... Som presvedèená, že všetkých úèastníkov tohto vysoko
odborného stretnutia zaujala interpretácia snov. Na troch demonštráciách a následných
troch analýzach raných spomienok sme sa všetci jazykom snov a jazykom myšlienok
pokúšali interpretova. Alan pri interpretácii bravúrne predviedol ukážku použitia vo¾ných
asociácií. Cez interpretáciu sna sa plynule preniesol k raným spomienkam klienta,
dobrovo¾níka spomedzi úèastníkov, a popísal jeho životný štýl. Pri demonštráciách sa
nevyhol ani adlerovským „zlatým baniam“, kedy terapeut ve¾mi obratne uchopí to, èo
klient popisuje. Ak je v tom terapeut úspešný, výsledkom je súlad, hypotézy
a interpretácie plynú súbežne. Pri h¾adaní vnútornej logiky klienta potom nachádzame i
súvislosti jeho konania. Alain úèastníkom odovzdal mnoho cenných rád, týkajúcich sa
práve interpretácie snov. Vychádzajúc z myšlienky R. Dreikursa, že každý jedinec je
dos schopný na to, aby sám pochopil svoje vlastné problémy, si úèastníci v diskusii
vymieòali názory, náh¾ady a praktické skúsenosti z terapeutickej praxe. Ve¾mi cenné
boli i informácie o štruktúre a priebehu stretnutí s klientom. Okrem tzv. formálnych
inštrukcií, ktoré napomôžu klientovi i terapeutovi, sa lektor zameral na tému kladenia
otázok v terapii. Neobišiel ani tzv. magickú otázku a venoval sa i technike ukážky rozdielu
medzi faktami a interpretáciami. Sami úèastníci letnej školy boli nielen pasívnymi
úèastníkmi, ale i ve¾mi zvedavými poslucháèmi. Po každom vstupe zahrnuli lektora
12
množstvom otázok, na ktoré s francúzskou nonšalantnosou pohotovo a pútavo
odpovedal. Alanova manželka Sylvie, ktorá pricestovala na Slovensko spoloène s ním,
sa vïaka ve¾mi príjemnej atmosfére v pracovnej skupine podujala podeli sa s nami
o pár zistení z jej praxe terapeuta a zamerala sa najmä na tému demokracie v rodine.
Program letnej školy bol v toto leto úžasne premyslený. Prednášky striedali praktické
ukážky, diskusia, zážitkové aktivity, do ktorých boli zapojení i úèastníci. Nesmierne
prínosná bola supervízia prípadových štúdií úèastníkov. Pre mòa však bola vyvrcholením
ukážka terapie, kde Alan spoloène so Silviou predviedol ukážku princípu práce
terapeutického páru v párovej terapii. Mužsko-ženským náh¾adom sa spoloène zahåbili
do terapie a bolo skutoèným zážitkom vidie ich pracova spoloène. Fluidum týchto
dvoch terapeutov ovplyvnilo nielen priebeh terapie, ale nieslo sa všetkými dòami
stretnutia, tak presiaknutého úprimnosou a ¾udskosou.
Keïže letná škola nie je urèená len pre dospelých, majú v nej každoroène svoj
priestor i deti, nesmieme vynecha teda ani tie. Je ve¾mi príjemné, ak od teenagerov
poèujete pozitívnu spätnú väzbu. Práca v ich skupine s lektorkou Kristínkou obohatená
o vstupy Alana a Sylvie, bola pre ne ve¾mi pútavá. Rozhodne nemali èas na nudu a spoloène
sa zábavnou formou ve¾a dozvedeli. Myslím si, že urèite netušili, že za prácou v skupine
sa vlastne skrývajú aktivity z oblasti osobnostného rastu. Je však pravdepodobné, že
vïaka úžasnej aplikovate¾nosti Adlerových myšlienok v živote sa im budú vynára vždy
vo chvíli ak niekto bude siaha na ich „slobodu“. Asi najkrajším ocenením pre
organizátorov boli otázky malých dospelých úèastníkov na záver: èi a kedy bude letná
škola na budúce leto?
Adlerovské letné stretnutie však nebolo len o celodennej práci v skupine. V èase
prestávok a po programe bol priestor na oddych, relaxáciu v prírode a nadväzovanie
kontaktov v neformálnej atmosfére. V malých diskusných skupinách pri šálke kávy sa prebralo mnoho odborných i priate¾ských tém. To, že všetky doterajšie akcie adlerovskej
psychoterapeutickej spoloènosti sú zárukou vysokej odbornej úrovne, je už nepísaným
pravidlom. Ak sa však k tomu pridá ve¾mi partnerská a priate¾ská atmosféra, stávajú sa
letné stretnutia lákadlom. Organizaène perfektne zvládnutý chod stretnutia, lákavý
program, krásne prostredie a všetci úèastníci i tento rok vytvorili atmosféru, v ktorej sa nové informácie prijímajú s radosou.
Lucia Bélová
Konferencia Aktuálne otázky pedagogiky, psychológie
a poradenstva
V dòoch 17. 10 – 18. 10. 2011 sa v Banskej Bystrici na Katedre psychológie PF UMB
uskutoènila medzinárodná vedecká konfrencia zameraná na problematiku aktuálnych
otázok pedagogiky, psychológie a poradenstva. Konferencia sa konala pri príležitosti 20.
výroèia vzniku samostatnej katedry psychológie na UMB. Na konferencii vystúpili aj
zahranièní odborníci z Èeskej republiky a Polska.
13
Prvý deò stretnutia sa zaèal spoloèným rokovaním v pléne. V úvode bol prezentovaný
príspevok o histórii Katedry psychológie v Banskej Bystrici od jej zaèiatkov ešte v rámci
bývalej samostatnej pedagogickej fakulty až po súèasnos. Uèastníci konfrencie sa
mohli podrobne oboznámi s jej èinnosou, aktivitami a personálnymi zmenami. Katedra
si musela vybojova svoju samostanos a opodstanenos v konkurencii s ostatnými
odbornými pracoviskami. Išlo o neustále spájanie a odde¾ovanie sa najmä od Katedry
pedagogiky. Ïalšie príspevky v pléne mali už odborný charakter. Hovorilo sa o kríze
vzdelávania spôsobenej predovšetkým globálnou ekonomikou tlakom ekonomického
trhu. Vzdelanie sa prispôsobuje požadávkám trhu, èoho dôsledkom je krátke (lacné)
protovedecké polovzdelanie. Hodnota vzdelania klesá na úroveò tovaru a meria sa
predovšetkým uplatnite¾nosou na trhu práce. Východiskom by malo by nehodnoti
vzdelanie len pod¾a kvantitatívnych ukazovate¾ov, mala by sa rešpektova idea ¾udskej
dôstojnosti a idea humanity. Ïalším zaujímavým problémom bolo zamyslenie sa nad
problematikou nudy žiakov v škole a možnosami jej riešenia. Hovorilo sa tiež
o problematike pripravenosti detí pre vstup do základnej školy. V popoludòajších hodinách
prvého dòa potom prebiehalo rokovanie v dvoch paralelných sekciách. Príspevky v prvej
sekcii boli zväèša orientované na problémy poradenstva v kontexte 21. storoèia. V druhej
sekcii rezonovali dve ústredné témy. Prvá sa týkala úlohy školského psychológa v prostredí
súèasnej školy. V druhej sa riešili niektoré vybrané problémy z prostredia súèasných
škôl, napr. možnosti diagnostikovania žiakov, programy na rozvíjanie niektorých stránok
žiakovej osobnosti ( rozvoj matematických schopností rómskych žiakov ) a pod. Aj druhý
deò rokovnia prebiehal v dvoch sekciách. Jednotlivé odborné témy sa týkali kvality
a zmyslu života jedinca, sociálnej klíme v škole, úlohe uèite¾a a žiaka pri edukácii. Otázky
a problémy kvality života boli spojené predovšetkým s osobnostným premennými
respondentov. Referujúci konštatovali, že kvalita života vyjadrená životnou spokojnosou
urèitým spôsobom závisí od osobnosti èloveka. Zaujímavé bolo aj poznávanie zmyslu
života a zmyslu pre integritu v spojitosti s prevenciou kriminality ( jedinci vo výkone
trestu ). Druhá sekcia sa zamerala na postavenie uèite¾a a žiaka v kontexte súèasnej
edukaènej reality. Hlbšia analýza publikaènej produkcie k rôznym aspektom edukácie
v Èechách a zahranièí upozornila na nieko¾ko významných problémových okruhov.
Zdôraznila sa nevyhnutnos motivácie uèite¾ov v organizaènej kultúre školy ako aj profil
výkonovej motivácie stredoškolských a vysokoškolských študentov. Bohatá diskusia
sa rozprúdila k téme k¾úèových kompetencií uèite¾ov, žiakov a študentov a ich možnosti
predchádza vzniku sociálno-patologických javov.
Konferencia splnila svoje ciele. Uèastníci konferencie upozornili na niektoré dôležité
problémy edukácie a ich riešenia. Vymenili si skúsenosti a nadviazali nové kontakty pre
svoj ïalší odborný a vedecký rast. Prezentované príspevky budú publikované v zborníku.
Vladimír Salbot
14
Konferencia Križovatky III
„Prevýchova vèera a dnes. A zajtra?“
19. októbra 2011 Diagnostické centrum v Záhorskej Bystrici v spolupráci s národnou
sekciou Medzinárodnej spoloènosti výchovných komunít FICE a tento raz aj v spolupráci
s Pedagogickou fakultou UK v Bratislave, pri príležitosti 65. výroèia jej založenia,
zorganizovalo v Spoloèenskom dome v Záhorskej Bystrici, v poradí už tretiu konferenciu
Križovatky. Konferencie sú urèené pre špeciálne výchovné zariadenia a spolupracujúce
inštitúcie so snahou oslovova odborníkov s aktuálnymi témami a tiež s cie¾om
prehlbovania ich vzájomnej spolupráce. Tohtoroèná konferencia takto nadviazala na
vynárajúcu sa tradíciu konferencií „Križovatky“, ktorá zaèala v roku 2009 témou „Práca
s rodinou“, pokraèovala v roku 2010 otázkou „Škola alebo výchova?“ a hlavnou témou
konferencie v roku 2011 bola opä provokujúca téma „Prevýchova vèera a dnes. A zajtra?“.
Hlavnou témou sa organizátori snažili upriami pozornos na hodnotenie a tiež na
ïalšie smerovanie práce s demi a mládežou s dissociálnymi poruchami správania
v rezidenciálnej starostlivosti. Tieto otázky súvisia aj s aktuálnou spoloèensko-politickou
situáciou, ktorá sa bytostne dotýka reedukaèných a diagnostických centier, pretože v
programovom vyhlásení vlády Ivety Radièovej je naplánovaný prechod týchto zariadení
z rezortu Ministerstva školstva SR pod rezort Ministerstva sociálnych vecí a rodiny
SR, èo predstavuje oèakávanie zásadnej zmeny. Tento plán vyvoláva v dotknutých
zariadeniach mnohé otázky a neistoty. Aj preto organizátori pozvali na konferenciu
generálneho riadite¾a Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny, MUDr. Ivana Juráša, ktorý
predstavil plánovanú koncepciu a tiež vyvolal svojím vystúpením bohatú diskusiu.
Konferenciu v pléne otvoril odborným príspevkom „Spôsoby a štýly prevýchovy“
profesor Miron Zelina, prièom pružne prepájal zhrnujúce teoretické poznatky s praxou.
Poh¾ad na dva rozlièné klasické pedagogické prístupy priniesol vo svojom príspevku
docent Albín Škoviera, keï z rôznych h¾adísk porovnával koncepcie A. S. Neilla a A. S.
Makarenka, ich odkazy sa ukazujú ako nadèasové, stále aktuálne a inšpirujúce. Copingové
stratégie a možnos ich formovania sa objavili hneï v dvoch príspevkoch v pléne,
profesor Vladimír Labáth a docentka Mária Bratská predstavili svoje programy na
zvládanie záažových situácií, overené a aktuálne využívané v praxi. Vzácnymi hosami
boli i kolegovia z Èeskej republiky, docentka Vìra Vojtová sa vo svojom príspevku
venovala inkluzívnej dimenzii informovanej intervencie u detí s rizikom poruchy
správania a plenárny program konferencie uzatvorili autori PhDr. Zdena Filípková a Mgr.
Jindøich Exner svojím príspevkom s názvom „Grilování“ aneb probaèní program Proxima
Sociale, o.s.“, v ktorom priblížili probaèný program pre delikventných adolescentov,
ktorý sa u našich západných susedov úspešne realizuje už nieko¾ko rokov.
Ïalšie príspevky odzneli v dvoch sekciách, témy boli bohaté, èasto rezonovala téma
reziliencie, potreby lásky vo výchove a prevýchove, ale aj otázky prežívania
spravodlivosti a svedomia u problémovej mládeže, problematika detí z detských
domovov a podobne. Odznelo celkom 21 príspevkov, z toho 4 posterové prezentácie.
15
V tomto roku sa konferencie Križovatky III zúèastnilo viac ako 200 úèastníkov, èo je
takmer dvakrát viac ako minulý rok. Veríme, že takýto pre Križovatky rekordný poèet
úèastníkov prilákal plnohodnotný a aktuálny program konferencie. Odborníci zaoberajúci
sa výchovou a prevýchovou v rezidenciálnej starostlivosti a tiež odborníci z ïalších
spolupracujúcich inštitúcií majú stále záujem o výmenu poznatkov a názorov a aj o
príležitos stretnú sa s kolegami v kontexte odborných i medzirezortných diskusií,
pretože príležitostí pre takéto stretnutia je na Slovensku stále málo. Osobitne oceòujeme
narastajúcu aktívnu úèas predstavite¾ov významných vzdelávacích inštitúcií, najmä
Pedagogickej a Filozofickej fakulty UK v Bratislave a Masarykovej univerzity v Brne.
Okrem zaujímavého programu je konferencia Križovatky každoroène charakteristická
aj príjemnou atmosférou, aj preto sa organizátori konferencie už teraz tešia na jej ïalší
roèník. Konferencia Križovatky IV je plánovaná na 25.10.2012 a bude sa venova
problematike agresie a agresivity.
Zborníky z konferencií Diagnostické centrum v Záhorskej Bystrici pravidelne
sprístupòuje záujemcom na svojej webovej lokalite www.dcm-zahorskabystrica.sk.
Viera Hudeèková
16
KONFERENCIE, KURZY, VÝCVIKY
Katedra psychológie FiF UK v Bratislave
si Vás dovo¾uje pozva na
Študentskú vedeckú konferenciu
v šk. r. 2011/2012
z príležitosti
katedrového kola
študentskej vedeckej a odbornej èinnosti
19. 12. 2011
pondelok
o 8,30 h
FiF UK Bratislava, Gondova 2
G 241
Katedrového kola študentskej vedeckej a odbornej èinnosti
sa majú možnos zúèastni
študenti 1. až 3. roèníka bakalárskeho štúdia na KP FiF UK
a
študenti 1. a 2. roèníka magisterského štúdia na KP FiF UK
so svojimi prácami
v rozsahu 30 – 40 normostrán (vrátane literatúry a bez príloh)
(1 normostrana = 1800 znakov)
Práce treba prihlási do 5. 12. 2011
a
odovzda do 12. 12. 2011 (v elektronickej a vytlaèenej podobe)
doc. PhDr. M. Bratskej, CSc.
12. roèník medzinárodnej a 13. roèník celoslovenskej konferencie študentskej vedeckej a
odbornej èinnosti - víazov katedier psychológie vysokých škôl z ÈR a SR
sa uskutoèní
30. – 31. 1. 2012
v priestoroch Umeleckého centra Univerzity Palackého v Olomouci.
17
Vážené kolegynì, vážení kolegové,
Katedra psychologie FF Univerzity Palackého v Olomouci bude ve dnech
30. – 31. ledna 2012 poøádat 12. roèník Mezinárodní soutìže studentských prací.
Souèasnì probìhne i Celoslovenské kolo ŠPD.
Dovolte mi, abych vás, za všechny své kolegy, pozvala na zmínìnou soutìž. Je pravda,
že jsme tentokrát termín posunuli na neobvyklé datum, dùvodem však bylo, na základì
velmi kladných ohlasù z vaší strany, opìt propojit soutìž studentských prací s konferencí
PhD existence II: èesko-slovenská psychologická konference (nejen) pro doktorandy
a o doktorandech konferencí, poøádanou mými mladšími kolegy.
Pro tento roèník (soutìže i konference) byly vybrány prostory Umìleckého centra
Univerzity Palackého v Olomouci, které se nachází v centru mìsta. Pokud si na www
stránkách vyhledáte informace o této budovì, doètete se, že jde o „barokní budovu
bývalého jezuitského konviktu, jednu z nejstarších souèástí olomoucké univerzity.
Po nároèné a velkorysé rekonstrukci získala Univerzita Palackého prostorný
historický komplex s mnoha originálními prostorami“. Chci vìøit, že výbìr krásného
a pøíjemného prostøedí, vèetnì organizaèních dovedností pracovníkù a studentù naší
katedry, pøeváží nad jistým nepohodlím, jež mohl uspíšený lednový termín nìkterým
katedrám zpùsobit.
Tìšíme se na shledání se známými i novými kolegy v Olomouci, v lednu 2012
Za organizaèní výbor MSPD Soòa Lemrová
[email protected]
Se srdeèným pozdravem doc. PhDr. Vladimír Øehan
vedoucí Katedry psychologie
FF UP Olomouc
PhDr. Soòa Lemrová, PhD.
vedoucí organizaèního výboru MSPD
[email protected]
tel.: 58 563 3511
18
KATEDRA PSYCHOLOGIE
FILOZOFICKÁ FAKULTA
UNIVERZITY PALACKÉHO V OLOMOUCI
VÁS ZVE NA
MEZINÁRODNÍ
STUDENTSKÉ PSYCHOLOGICKÉ DNY 2012
12. ROÈNÍK MSPD SE KONÁ VE DNECH:
30.- 31. ledna 2012
SOUÈASNÌ PROBÌHNE
13. ROÈNÍK
CELOSLOVENSKÉHO KOLA ŠPD
19
Základní informace k organizaci soutìže
Soutìž bude probíhat v budovì Umìleckého centra Univerzity palackého v Olomouci
(Univerzitní 3, 771 80 Olomouc)
Podmínky pro pøihlášení soutìžních prací:
Každá katedra mùže nominovat maximálnì dva studenty, kteøí budou
prezentovat své studentské práce. Podmínka, maximálnì dva studenti za každou
katedru, platí i pro pøípad, že nominované práce mají více jak jednoho autora.
Každá katedra mùže nominovat jednoho zástupce (akademického pracovníka) do
poroty. Hodnocení prací bude na základì kritérií, která každý porotce obdrží
pøedem.
Mezinárodní kolo soutìže bude rozdìleno na dvì sekce – na bakaláøskou a
magisterskou. V každé sekci budou vyhlášeny vítìzné práce.
Do bakaláøské sekce budou zaøazeni studenti (a jejich práce), kteøí v dobì konání
soutìže studují na úrovni bakaláøského stupnì studia (nebo 1. až 3. roèník
pìtiletého magisterského studia).
Do magisterské sekce budou zaøazeni studenti, kteøí v dobì konání soutìže studují
na úrovni navazujícího magisterského studia (pøíp. 4. èi 5. roèník pìtiletého
magisterského studia). Pro zaøazení do sekce je tedy urèující aktuální roèník studia.
Parametry soutìžních prací:
Maximální rozsah: 30-40 normostran, bez pøíloh (normostrana = 1800 znakù).
Struktura práce by mìla odpovídat odbornému textu.
Souèástí soutìžní práce je abstrakt v rozsahu maximálnì 1500 znakù
v èeském/slovenském jazyce a dále jeho anglická verze. Abstrakty musí být
zaslán v pøedstihu pøed termínem odevzdání plné verze soutìžní práce.
Ústní prezentaci soutìžních prací je vymezen èasový limit 15 min., dalších 10
minut je vyhrazeno diskusi. Pøi pøekroèení èasového limitu mùže být prezentace
pøerušena. Pøi prezentaci lze využít dataprojektor, (jiné požadavky na techniku
sdìlte pøi zaslání pøihlášky do soutìže).
Ceny pro úèastníky:
Vítáme možnosti vašich kateder pøispìt na ceny úèastníkùm soutìže (knihy,
èasopisy, sborníky atd.)
20
Dùležité termíny:
do 30.05.2010
potvrzení úèasti na soutìži, uvedení kontaktní osoby za vaši
katedru, vèetnì elektronické adresy, na kterou budeme nadále zasílat informace
o soutìži. Dále sdìlení pøedbìžného poètu úèastníkù za pøihlašovanou katedru. Vše
zasílejte na adresu: [email protected]
Soutìžní práce musí být odevzdány: upravené termíny
do 30.12. 2011
1x v elektronické verzi (ve formátu pdf) na adresu
do 30.12. 2011
abstrakt (v požadovaném rozsahu, jazyk èeský èi slovenský
a anglický)
do 31. 12. 2011
2x v tištìné verzi na adresu - Katedra psychologie,
Filozofická Fakulta Univerzity Palackého Olomouc, Køížkovského 10,
771 80 Olomouc.
Další termíny:
do 20.12. 2011
nahlášení (jmenovitì) úèastníkù soutìže (1 porotce, 2 studenti)
Bližší informace týkající se organizaèního zajištìní soutìže budou zaslány dodateènì
(ubytování, strava, konkrétní místnosti urèené pro soutìž, èasový harmonogram apod.).
Tìšíme se na setkání v Olomouci v roce 2012 pøi dalším roèníku mezinárodní soutìže
studentských prací,
PhDr. Soòa Lemrová, PhD.
vedoucí organizaèního týmu MSPD Olomouc 2011
[email protected]
21
Informace k soutìži a hodnocení práce
Parametry soutìžních prací:
Maximální rozsah: 30-40 normostran, bez pøíloh (normostrana = 1800 znakù).
Struktura práce by mìla odpovídat odbornému textu.
Souèástí soutìžní práce je abstrakt v rozsahu maximálnì 1500 znakù v èeském/slovenském
jazyce a dále jeho anglická verze. Abstrakty musí být zaslán v pøedstihu pøed termínem
odevzdání plné verze soutìžní práce.
Ústní prezentaci soutìžních prací je vymezen èasový limit 15 min., dalších 10 minut je
vyhrazeno porotì a diskusi. Pøi pøekroèení èasového limitu mùže být prezentace pøerušena.
U každé soutìžní práce bude hodnocena její písemná a ústní prezentace. Za písemnou i ústní
èást lze získat maximálnì 50 bodù, celkem práce mùže být hodnocena maximálnì 100 body.
Výsledné poøadí je stanoveno na základì prùmìrného hodnocení písemné verze a prùmìrného
hodnocení ústní prezentace.
Autor/ka soutìžní práce:
Název práce:
Kritéria hodnocení ústní prezentace
MSPD 2011
Hodnocené položky
Možnost
pøidìlení bodù
Obsah vystoupení (struktura, vyèerpání problematiky)
20 bodù
Reakce na otázky a pøipomínky
10 bodù
Názornost prezentace
10 bodù
Podání, rétorika, zaujetí publika
5 bodù
Dodržení èasového limitu
5 bodù
Celkem (max. 50 bod ù)
50 bodù
22
Pøidìleno bodù:
Otoèit – druhá strana - kritéria písemné èásti
Kritéria hodnocení písemné èásti (prezentace) MSPD 2011
1.
Aktuálnost problematiky, originalita práce, spoleèenská potøeba práce…
Slovní zdùvodnìní:
2.
Úroveò a kvalita teoretické èásti práce
15 bodù
Slovní zdùvodnìní:
Pøidìleno
bodù:
Metodologický aspekt výzkumu
15 bodù
Slovní zdùvodnìní:
Pøidìleno
bodù:
Zpracování výsledkù práce, interpretace výsledkù…
10 bodù
3.
(pøehled poznatkù). vhled autora do problematiky, literární prameny, využití kvalitních
tuzemské a zahranièní literatury…)
(formulace výzkumného problému, adekvátnost výzkumných otázek èi hypotéz,
pøimìøenost výzkumného designu, volba metod sbìru dat a jejich realizace, kvalita
zpracování dat, interpretace výsledkù, etika výzkumu …)
4.
(Provázání výsledkù výzkumu s dosavadním poznáním o tématu
adekvátnost pøijatých závìrù, kvalita diskuse ,reflexe limitù práce …)
5.
6.
5 bodù
Pøidìleno
bodù:
Slovní zdùvodnìní:
Pøidìleno
bodù:
Formální zpracování práce,
(jazyková a stylistická úroveò, rozsah práce, grafická úprava práce, dodržení publikaèní
(citaèní)normy, pøehlednost a struktura práce, zpracování pøíloh, tabulek, grafù …)
5 bodù
Slovní zdùvodnìní:
Pøidìleno
bodù:
Celkové hodnocení písemné èásti práce
Celkem
bodù:
Slovní zdùvodnìní:
23
PREH¼AD KONFERENÈNÝCH PODUJATÍ
Vo svete
2011
November 3 - 6, 2011
52nd Annual Meeting of the
Psychonomic Society
Seattle, Washington USA
Web: http://www.psychonomic.org/
annual-meeting.html
***
November 4 - 6, 2011
Crossroads of Psychology and Law
Yerevan, Armenia
Web: http://plcarm2011.com/
***
November 15 - 18, 2011
Caribbean Regional Conference of
Psychology: Psychological Science
and Wellbeing - Building Bridges
for Tomorrow
Nassau, Bahamas
Web: http://www.crcp2011.org/
***
December 5 - 8, 2011
International Conference on
Psychology & Allied Professions
Sri Lanka
Colombo, Sri Lanka
Web: www.icpapsl2011.com
***
December 6 - 8, 2011
The 3rd Conference of the
International Association of Muslim
Psychologists
Kuala Lumpur, Malaysia
Web: www.iaompsy.org
24
***
December 21 - 23, 2011
Second International Conference on
Indigenous and Cultural Psychology
Bali, Indonesia
Web: http://icicp2011.unud.ac.id/
2012
January 21 - 27, 2012
The 26th Annual San Diego
International Conference On Child
and Family Maltreatment
San Diego, USA
Web: www.sandiegoconference.org
***
January 27 - 29, 2012
38th National Annual Conference of
the Indian Association of Clinical
Psychologists
Pune, India
Web: www.naciacp2012.com
***
February 13 - 14, 2012
Annual International Conference on
Cognitive and Behavioral
Psychology (CBP 2012)
Singapore
Web: www.cognitive-behavior.org
***
March 3 - 6, 2012
20th European Congress of Psychiatry
Prague, Czech Republic
Web: www.epa-congress.org
***
March 20, 2012
4th Israeli Conference for the Study
of Contemporary Spiritualities
(ICSCS)
Haifa, Israel
Web: www.spirituality.haifa.ac.il/
4th_conf/index_en.html
***
March 26 - 29, 2012
Planet Under Pressure: new
knowledge towards solutions
London, UK
Web: www.planetunderpressure2012.net
***
April 13 - 14, 2012
Pain in the Baltics (3rd International
Symposium)
Vilnius, Lithuania
Web: www.balticpain2012.com
***
June 21 - 23, 2012
IV Regional Congress of the
Interamerican Society of Psychology
/ IV Congreso Regional de la
Sociedad Interamericana de
Psicología
Santa Cruz, Bolivia
Web: www.upsa.edu.bo/sip2012/
index.php
***
June 28 - 30, 2012
Europlat 2012: European Psychology
Learning and Teaching Conference
Vilnius, Lithuania
Web: www.europlat.org/s.php?p=3
***
July 3 - 5, 2012
International Test Commission
Conference. Modern Advances in
Assessment: Testing and Digital
Technology, Policies,
and Guidelines
Amsterdam, The Netherlands
Web: http://www.itc2012ams.com/
***
July 8-12, 2012
22nd Biennial Meeting of the
International Society for the Study of
Behavioural Development
Edmonton, Canada
Web: www.psych.ualberta.ca/
issbd2012/
***
July 10 - 14, 2012
16th European Conference on
Personality (ECP16)
Trieste, Italy
Web: www.theoffice.it/ecp16
***
July 17 - 21, 2012
21st International Congress of the
International Association for CrossCultural Psychology
Stellenbosch, South Africa
Web:
www.iaccp2012southafrica.co.za
***
July 22 - 27, 2012
30th International Congress of
Psychology
Cape Town, South Africa
Web: www.icp2012.com
25
***
August 2 - 5, 2012
120th Annual Convention of the
American Psychological Association
Florida, USA
Web: www.apa.org
***
August 29 - September 1, 2012
12th International Congress of
Behavioral Medicine
Budapest, Hungary
Web: www.icbm2012.com/
***
November 15 - 18, 2012
53rd Annual Meeting of the
Psychonomic Society
Minneapolis, Minnesota, USA
Web: http://www.psychonomic.org/
annual-meeting.html
***
November 22 - 25, 2012
Second International
Multidisciplinary Forum on
Palliative Care
Florence, Italy
Web: www.imfpc.org
26
PREDSTAVUJEME
PRVÁ FAKULTA PSYCHOLÓGIE NA SLOVENSKU
Pojem psychológia má už nieko¾ko desaroèí významné postavenie v celosvetovom
i zahraniènom systéme vied. Ide o profesiu, ktorá je spoloèensky žiaduca a svoju pozornos
orientuje na riešenie širokého spektra osobných, skupinových i spoloèenských problémov
v oblasti diagnózy, poradenstva, prevencie i terapie. Akceptovate¾nos psychológie
v spoloènosti odráža kvalitu zložiek jej štruktúry a orientácie v teoretickej, metodologickej
i aplikaènej sfére. Súèasou tohto pozitívneho vzahu je i adekvátny záujem o štúdium
psychológie a prácu psychológa v rôznych oblastiach spoloèenského života. S oh¾adom na
nové trendy spojené s usporiadaním v Európe a úsilím Európskej únie o urèité zjednotenie
v tejto oblasti sa priamo navodzuje požiadavka kvalitnej prípravy a uplatnenia psychológov,
a to nie len z pozície národných tradícií a prístupov. V tomto smere ešte Slovensko
neprekonalo konzervatívnos a inováciu v príprave psychológov a to z dôvodu:
1. zotrvávania pri zriaïovaní katedier, ústavov psychológie v rámci fakúlt
(filozofických, pedagogických, sociálnych)
2. zdåhavého zaraïovania nových študijných programov do výuèby psychológov,
a zotrvávanie na tradièných - nosných zameraniach (klinická, pracovná, pedagogická
psychológia a pod), nereagovanie na požiadavky praxe, na prípravu psychológov aj pre
nové oblasti.
Slovenská psychológia je pripravená na plnenie nových úloh v nových podmienkach,
a preto si zaslúži posun dopredu. Posun psychológie podporuje i skutoènos, že snahy
Európskej únie smerujú do prijatia, akceptácie a realizácie rámcových spoloèných zásad
a princípov.
Z dôvodu týchto skutoèností vznikla na Slovensku nová Fakulta psychológie PEVŠ
v Bratislave. Ide o novú a zároveò prvú fakultu psychológie tohto druhu s novými
študijnými programami a ich vzájomnej kombinácie. Osobitne sa to týka hlavne
zamerania „Školskej psychológie“, ktorá na Slovensku má silnú pozíciu v domácom
i zahraniènom rámci, ale nikdy nebola zaradená medzi samostatné študijné odbory.
Poslaním fakulty je kvalitná teoretická i praktická príprava študentov, aby splnili
podmienky pre získanie „Európskeho certifikátu z psychológie“ a zápisu do zoznamu
europsychológov, èo umožní absolventom fakulty pôsobi v rámci celej Európskej únie.
K napåòaniu svojho poslania a k realizácii svojich cie¾ov Fakulta psychológie PEVŠ v
Bratislave zriaïuje svoje základné vedecko-pedagogické pracoviská, ústavy:
1.
2.
3.
4.
ústav všeobecnej psychológie,
ústav sociálnej psychológie,
ústav školskej psychológie,
ústav pracovnej a organizaènej psychológie.
27
Ich úlohou je zabezpeèi efektívnos, transparentnos a kvalitu vzdelávacej
a vedeckovýskumnej práce, šíri vedecko-výskumné poznatky i v osvetovej rovine
prostredníctvom médií a hlavne internetovej technológie, vzdeláva študentov ako
budúcich obèanov zjednotenej Európy vo vedomí ich osobnej zodpovednosti za
budúci spoloèenský, politický, ekonomický vývoj a participáciu Slovenska,
formulova vzdelávacie programy tak, aby u¾ahèili absolventom vstup nielen na
domáci, ale i na európsky trh práce, prizva k spolupráci do vzdelávania i výskumu
renomovaných pracovníkov praxe, zabezpeèi kompatibilitu štúdia na iných
domácich i zahranièných univerzitách. Fakulta psychológie PEVŠ v Bratislave v plnom rozsahu (materiálno-technickom,
priestorovom, organizaènom i personálnom) garantuje kvalitu vzdelávacieho procesu
v rámci všetkých troch stupòov štúdia v odbore psychológia v dennej i externej forme:
1. stupeò bakalársky (základná príprava) - cie¾om je zorientova študenta v rôznych
psychologických sub-špecializáciách, prípadne iných vzahujúcich sa k psychológii.
2. stupeò magisterský (príprava študentov pre prax psychológa pracujúceho
samostatne bez odborného doh¾adu) – cie¾om je príprava študenta pre prácu „psychológa
praktika“ v špecializovaných odboroch pedagogickej a školskej psychológii, psychológii
práce a organizácie.
3. stupeò doktorandský (špecializovaný program školská psychológia a sociálna
psychológia práce) - cie¾om je pripravi psychológa na samostatnú prácu zrelého
odborníka, ktorý disponuje poznatkami o pôsobení v sociálnom systéme v rámci
jednotlivcov, skupín, spoloènosti.
Ambície Fakulty psychológie PEVŠ v Bratislave sú jednoznaène definované
a podložené s predsavzatím rýchlo sa etablova v domácom i zahraniènom prostredí
v pedagogickej sfére, ale i v oblasti vedy a výskumu. Jednoznaène sú vytvorené
podmienky k tomu, aby sa fakulta budovala ako samostatná organizaèná jednotka PEVŠ
v Bratislave. Vidíme pri tom široké možnosti jej zaèlenenia sa do domáceho
i zahranièného vzdelávacieho priestoru na báze vzájomnej spolupráce. Predpokladáme
tiež, že sa fakulta svojimi aktivitami, obsahom, i formami vzdelávania zaradí do
európskeho univerzitného vzdelávacieho systému ako jeho aktívny prvok.
Beáta Dopjerová
28
Centrum klinickej a dopravnej psychológie Spišská Nová Ves
Centrum klinickej a dopravnej psychológie na Spiši, ktoré vedie doc. PhDr. Mária
Gažiová, PhD., poskytuje okrem psychodiagnostiky a psychoterapie detí a dospelých
priestor pre odbornú stហposlucháèom a absolventom psychológie, sociálnej práce,
medicíny, ale i frekventantom pedagogiky a ïalších humanitných vied.
Poslucháèi zdravotníctva a sociálnej práce niektorých univerzít na Slovensku sa
dobrovo¾nícky podie¾ajú na odborných aktivitách, ktoré organizuje Psychonet, s.r.o. a OZ Humanitná spoloènos Prijatie. Okrem osvetových aktivít a propagácie zdravého
životného štýlu sa tím odborníkov venuje aj práci s rodinou, rizikovým sociálnym
skupinám, prevencii psychosociálneho zlyhania detí a mládeže, ale i postpenitenciárnej
starostlivosti.
V rámci obèianskeho združenia pracovisko zriadilo linku dôvery (1995), stredisko
prevencie drogových závislostí, predaj Nota Bene a nízkoprahové centrum v Krompachoch
a v Spišskej Novej Vsi.
V záujme skvalitnenia diagnostiky, lieèby a rehabilitácie detí a dospelých v spolupráci
s èeskými brainfeedback centrami zaèalo pracovisko ako jedno z prvých na Slovensku
propagova a využíva neurofeedbackové metódy v klinickej praxi.
Psychologické pracovisko prevažne v spolupráci s fakultami zdravotníctva a sociálnej
práce na Slovensku a v zahranièí (krajiny V4) založilo na Spiši tradíciu multidisciplinárnych
vedeckých konferencií, ktorých sa zúèastnil celý rad domácich a zahranièných hostí,
odborníkov z oblasti psychológie, sociálnych vied, pedagogiky, práva, ekológie, filozofie,
teológie, dopravy a polície, ale aj významných predstavite¾ov spoloèenského života,
umenia, kultúry, médií a samosprávy. Cie¾om takto komponovaných podujatí nie je len
upozorni na naliehavé spoloèenské problémy, ale motivova jednotlivých odborníkov
k medzirezortnej komunikácii a spolupráci.
Psychologické pracovisko pod vedením doc. M. Gažiovej realizovalo na Spiši tieto
multidisciplinárne vedecké konferencie s medzinárodnou úèasou:
o PORUCHY SLUCHU A REÈI - 19. - 20. máj 2006 o ŽENA AKO OBE NÁSILIA - 26. - 27. október 2006
o DIEA AKO OBE NÁSILIA - 27. - 28. apríl 2007
o NÍZKOPRAHOVÉ CENTRÁ - jedna z foriem prevencie psychosociálneho
zlyhania detí a mládeže - 9. jún 2007
o DIEA V BEZPEÈÍ - zdravotné, psychické, výchovné a sociálno-právne aspekty
života nadaných detí - 26. - 27. október 2007
o DIEA V BEZPEÈÍ - psychohygiena, zdravie a sociálno-právne aspekty života
detí - 10. apríl 2008
o RODINA V BEZPEÈÍ - zdravotné, psychické a sociálno-právne aspekty života
súèasnej rodiny - 12. - 13. september 2008 29
o PREVENCIA DOPRAVNEJ NEHODOVOSTI - 20. marec 2009 o PSYCHOHYGIENA V DOPRAVE - 26. jún 2009
o CHUDOBA V KONTEXTE DNEŠKA – zdravotné, psychické, sociálno-právne,
filozofické, etické a etnické aspekty chudoby v súèasnosti - 15. október 2009 o ŽIVOTNÝ ŠTÝL VODIÈA - 19. marec 2010
o KULTÚRA, VEREJNÉ ZDRAVOTNÍCTVO A MASMÉDIÁ - vedecká rozprava o
zdravotných, psychických, sociálno-právnych a etických súvislostiach - 17. jún
2010 o DOPRAVA A ZDRAVIE - so zameraním na sociálne, právne, medicínske,
psychické, pedagogické, etické aspekty dopravy a zdravia - 23. - 24. september
2010
o ZDRAVIE A DOPRAVA - prevencia dopravnej nehodovosti z poh¾adu
pomáhajúcich profesii - 1. - 2. apríl 2011
Pracovisko sa dlhodobo zapája do regionálnych, slovenských i medzinárodných
projektov zameraných na štúdium a podporu životosprávy a psychohygieny obyvate¾stva,
zvl᚝ vybraných profesijných skupín, napríklad vodièov cestnej dopravy. Výstupom
z konferencie Zdravie a doprava (1. - 2. 4. 2011) je príprava príruèky psychohygieny
a životosprávy vodièov, ktorej potreba v praxi sa javí ako naliehavá a na ktorej participujú
okrem odborníkov z príslušných rezortov aj kolegovia z pôdy univerzít a regionálneho
verejného zdravotníctva.
V súèasnosti prebieha príprava èeskoslovenskej konferencie z cyklu Kultúra a
humanizmus - Humanizmus v kontexte dneška z poh¾adu umenia a pomáhajúcich
profesií. Touto cestou by sme si dovolili poïakova kolegom z radov dobrovo¾níkov a
akademickej obce, zvl᚝ vedeniu Slovenskej psychologickej spoloènosti pri SAV v
Bratislave za podporu realizovaných a plánovaných spoloèných aktivít.
Peter Bevilaqua
www.psychonet.sk
www.hsprijatie.eu 30
PSYCHOLÓGIA V PRAXI
Diskusné fórum
Èadèiansky model profesijného poradenstva – inšpirácia pre ostatné
okresy Slovenska (reakcia na èlánok Èadèiansky model
interaktívneho profesijného poradenstva - PsychoFórum 1/2011).
V okrese s vysokou nezamestnanosou akým je Èadèiansky okres je poskytovanie
profesijného poradenstva pre žiakov konèiacich všeobecné vzdelávanie iste ve¾mi
potrebné. Je preto namieste, že tomuto druhu poradenstva venuje tamojšie CPPP a P
zvýšenú pozornos. Hoci takúto èinnos vyvíjajú aj ostatné CPPP a P na Slovensku,
v Èadci to naši kolegovia dopracovali až do podoby, ktorú možno nazva modelom, teda
vzorom pre ostatných. Èadèiansky model profesijného poradenstva je v rámci Slovenska
druhým pozoruhodným poèinom na poli orientácie absolventov škôl vo svete práce.
Prvým ako vieme bol model, ktorý vzišiel z trebišovskej poradne pred tridsiatimi rokmi.
Tak ako trebišovský predikèný systém profesijnej orientácie, aj èadèiansky model zapája
do kariérového poradenstva pre absolventov základných škôl aj iné inštitúcie – v tomto
prípade je to ÚPSVa R. To je ve¾kým prínosom. Orientácia mladých ¾udí pripravujúcich
sa na budúce zamestnanie nie je len záležitosou rezortu školstva. Okrem toho,
poradcovia pri vo¾be povolania - najmä psychológovia - majú sklon zdôrazòova
psychologické faktory vo¾by. Zástupcovia inštitúcií Ministerstva práce a sociálnych
vecí budú pri profesijnej orientácii absolventov iste zdôrazòova viac situáciu na trhu
práce. Kombinácia týchto dvoch poh¾adov je profesijnej orientácii len na prospech. Po organizaènej stránke je to teda pre model, ktorý vytvorili v Èadci naši kolegovia plus.
Pozrime sa na stránku odbornú. Z h¾adiska predikcie úspechu v budúcom zamestnaní
je vhodnejšie použi namiesto orientaèného testu intelektu v kariérovom poradenstve
test špeciálnych schopností. Jednak preto, že orientaèný inteligenèný test nemá potrebnú
predikènú validitu, aby sa o jeho výsledky mohol poradca spo¾ahlivo oprie a jednak
preto, že odlišné druhy pracovných náplní vyžadujú odlišné schopnosti. Teda test
(špeciálnych schopností), skladajúci sa z viac subtestov s obsahovo odlišnými položkami
predikuje úspech v budúcom zamestnaní presnejšie, než jeden všeobecných schopností.
Napokon, žiadny krátky test inteligencie nepostihne ako vieme celý rozsah intelektových
schopností, ktoré tak každodenný život ako aj práca v zamestnaní vyžaduje.
Ïalej, psychologickú obec by iste zaujímalo aj to, aký nástroj na zisovanie záujmov
je v rámci modelu používaný. Záujmy predikujú spokojnos s prácou, sú teda dôležitým
faktorom, ktorý v profesijnom poradenstve berieme do úvahy, avšak viacero záujmových
mier nemá potrebné parametre týkajúce sa validity a reliability, resp. nie sú známe.
To isté platí pre „test postojov“. Aké postoje žiakov zisuje a nako¾ko je meranie
postojov pre kariérové poradenstvo relevantné? 31
V informácii o Èadèianskom modeli profesijného poradenstva mi chýba spolupráca s
okresným úradom práce. Aj jeho poslaním je orientácia absolventov škôl v okrese na trhu
práce. A ve¾mi dôležitou informáciou pre tých, ktorí plánujú svoje profesijné uplatnenie
sú aj údaje o poètoch nezamestnaných v tom-ktorom odbore.
Napokon, ak už nie sú k dispozícii údaje o úèinnosti programu, ktoré zaujímajú
odbornú verejnos, bolo by žiaduce uvies aspoò aké sú reakcie žiakov na program.
Riadite¾ka CPPPaP v Èadci A. Hrašková si zaslúži pochvalu za to, že model
prezentovala na takom významnom podujatí európskeho významu, ako bol kongres
Career and Vocational Guidance in Rapidly Changing World, ktorý sa konal v Prahe,
v dòoch 3. – 5. novembra 2010. (Len s malou pripomienkou, že názov príspevku nemal
by: The Cadca Model of Profesional Interactive Counseling ale: The Cadca Model
of School and Vocational Interactive Counseling).
Prajem A. Hraškovej , zanietenej riadite¾ke CPPPaP v Èadci a jej mladému teamu,
ktorý som mal možnos poèas prednáškového pobytu v tomto meste v decembri
minulého roku pozna, aby im oddanos tomuto druhu poradenstva vytrvala èo najdlhšie.
Pretože je ve¾a druhov poradenstva a psychoterapie, ale uvedomenie si, že nieko¾ko
hodín strávených s klientom môže zmeni jeho budúci život je pre poradcu ve¾kou
výzvou. Profesijné poradenstvo bolo poèiatkom poradenskej profesie a dnes zažíva
v krajinách EU renesanciu. Kiež by sa v òom vzhliadlo èo najviac psychológov aj
z ostatných okresov Slovenska.
Štefan Vendel
32
Cesta k múdrosti bez supervízie?
V septembri tohto roka sa uskutoènili 29. Psychologické dni, ktoré poskytli priestor
rozmanitým „cestám“ k múdrosti. Napriek bohatému programu sa v pozvánke ponúknutá
téma supervízie ako jednej alternatívy podpory profesionálneho vývinu, rozširovania
profesionálnych kompetencií, ale i osobnostného rastu psychológov na tomto fóre
neobjavila. Ide však o tému, o ktorej sa v rámci europriestoru ve¾a diskutuje.
Diskusie prebiehajú vo všetkých èlenských štátoch EFPA (Európska federácia
psychologických asociácií) v súvislosti s implementáciou Európskeho psychologického
certifikátu (EuroPsy – Europen Certificate on Psychology). Cie¾om EuroPsy je umožni
mobilitu psychológov v rámci Európy a zabezpeèi vysokú kvalifikovanos a kvalitu
poskytovaných psychologických služieb, ich dostupnos a transparentnos pre klientov.
EuroPsy nadväzuje na tzv. Bolonský proces, zámerom ktorého je vybudovanie
Európskeho vysokoškolského priestoru a zjednotenie systému vysokých škôl s cie¾om
vytvori možnos získava vzdelanie v celej EU, umožni plynulejší prechod z jednej
VŠ na druhú so zárukou kvality a jednotnosti. V rámci tohto procesu boli v èlenských
krajinách EU zavedené tri stupne vysokoškolského štúdia a vzájomné uznávanie titulov
a diplomov.
EuroPsy môže by priznaný každému psychológovi s ukonèeným akreditovaným
akademickým vzdelaním, ktorý je schopný preukáza supervíznu prax nie menej ako rok
v praxi na plný úväzok, preukáza uspokojivé vykonávanie úloh, hodnotené
supervízorom a v práci dodržiava etické princípy.
Aká je aktuálna situácia?
Medzi hlavné témy I. implementaèného workshopu EuroPsy v Bruseli v r. 2009 patrili
zmeny študijných programov na univerzitách v súlade s bolonským procesom (I.a II.
stupeò) a zjednotenie obsahu výuky – ide o proces, ktorý sa uskutoèòuje. S etickými
princípmi sú študenti oboznamovaní už poèas vysokoškolského štúdia a o ich
dodržiavanie dbá každá stavovská organizácia. Najväèšie nejasnosti sú okolo supervízie:
nejasné sú rámcové požiadavky, spôsoby realizácie, príprava supervízorov a ich
registrácia.
Supervízna prax ako profesionálny tréning pripravuje psychológa k samostatnej práci,
vytvára pracovnú rolu psychológa, založenú na tréningu a osobnosti, integruje prax,
teóriu a výskum, upevòuje spojenie medzi teoretickými a praktickými vedomosami.
V rovnocennom vzahu uèí psychológa reflektova svoju prácu, doda istotu, ale i
„pochybova“ o vlastných spôsoboch práce, umožni pracova s neznámym a neèakaným.
V súèasnosti je v krajinách EU supervízia vykonávaná ako kolegiálny doh¾ad –
psychológ pracuje pod vedením kolegu v práci, ako súèas univerzitného vzdelávania /
UK/, supervízormi so supervíznym výcvikom a existujú krajiny, kde supervízia nie je
povinná.
33
Supervízormi sú odborníci na základe uznaného princípu grantparentingu s
podmienkou 5-roènej praxe a s dokladovaným ïalším vzdelávaním a 2 odporúèaniami,
v niektorých krajinách iba absolventi supervíznych výcvikov.
Zopár slov ku koncepcii v niektorých európskych krajín:
Vo Fínsku je supervidovaná prax tradíciou v rámci univerzitného štúdia (je povinná
poèas stáže v rámci II.stupòa VŠ) i ïalšieho vzdelávania, sú stanovené oficiálne národné
podmienky pre supervíziu aj supervízorov. Frekvencia supervízie je spravidla 2 hod. za
týždeò, prièom supervízor musí ma 2 roky praxe v oblasti, ktorú superviduje a jeho
vzdelávanie je organizované univerzitami alebo profesionálnymi asociáciami. Presne
stanovený je aj spôsob úhrady: na univerzite je supervízia hradená univerzitou a v
zamestnaní zámestnávate¾om spolu s psychológom.
V Nemecku majú vytvorený register supervízorov, avšak supervízia je vyžadovaná
v praxi len èiastoène, prevažne sa týka psychoterapie. V definovaní kritérií a vedomostí,
potrebných pre uznanie supervíznej praxe existujú rozdiely.
Zámer Maïarska je poskytnú univerzitné vzdelanie so špeciálnym tréningom,
prièom ide o úlohu vzdelávacích inštitúcií bez zodpovednosti národnej organizácie.
Ako ekvivalent supervízie uznáva aj ukonèenie III. stupòa vysokoškolského štúdia
(PhD).
V Taliansku existuje legislatívny rámec pre supervíziu, ktorú musí psychológ
absolvova v dåžke 2 x 6 mesiacov pod vedením jedného alebo dvoch supervízorov.
V Španielsku certifikát v psychoterapii oprávòuje k získaniu EuroPsy, prièom
supervízia je súèasou univerzitnej prípravy psychológov. Úlohou fakúlt je vytvori nové
študijné programy, zahrnujúce supervíziu. Dokladom o jej absolvovaní je report zo stáže.
Základom pre prácu je sprievodca pre supervízorov a supervidovaných.
Ve¾ká Británia má odlišný systém vzdelávania, prièom supervízia je jeho súèasou.
Kurzy supervízie sú organizované univerzitou. Ako supervízna prax je uznaná aj práca
absolventov ako dobrovo¾níkov, supervidovaná supervízormi z univerzít a plnohodnotnou
kvalifikáciou je získanie titulu PhD.
V Luxembursku je paralelou k supervíznej praxi povinnos absolvova 2 roky vo
verejných službách.
Situácia na Slovensku je nám dôverne známa. Okrem toho, že supervízia je povinnou
súèasou vzdelávania v psychoterapii, je len ve¾mi málo iných oblastí, kde sa realizuje,
príp. kde je povinná. Objavujú sa tendencie k zmene, ale chýba jasná koncepcia realizácie.
K zlepšeniu situácie môže prispie povinnos psychológov (nielen klinických) absolvova
prípravu na výkon práce v zdravotníctve. Mohlo by sa zda, že podmienka absolvova
predtým prax v zdravotníckom zariadení v rozsahu 3 mesiacov (v prípade 100%-ného
pracovného úväzku) je zárukou práce pod doh¾adom, avšak realita je iná. Súèasná sie
zdravotníckych zariadení vzh¾adom k poètu (nielen) absolventov neposkytuje a v najbližšom období poskytova ani nebude dostatok možností zamestna sa. Okrem
toho, ktoré pracovisko bude ochotné „zauèi“ psychológa, ktorý po 3 mesiacoch odíde?
A tak sa psychológovia zamestnávajú na iné, ich vzdelaniu neadekvátne pozície, kde
34
supervízia psychologickej práce nie je možná. Ko¾ko pracovísk na Slovensku skutoène
poskytuje supervíziu a má ešte aj prepracovaný systém? A aký je postoj k supervízii,
k potrebe jej pravidelnosti?
Nemôžem nespomenú študentku 5.roèníka, ktorá pracovala na špecializovanom
pracovisku a oslovila ma so žiadosou o pomoc. Keï som sa pýtala na možnos
supervízie na danom pracovisku, jej odpoveï bola zarážajúca. Pod doh¾adom pracovala
pol roka a ak by teraz požiadala o supervíziu, riskovala by, že jej nepredåžia zmluvu pre
„nekompetentnos“. To nevyžaduje ïalší komentár.
Ako pozitívny príklad možno uvies psychologické pracovisko ŽSR, kde je supervízia
súèasou špeciálnej prípravy. Zahàòa o.i. predpisy súvisiace s èinnosou a prevádzkou
ŽSR, znalos výskumov v doprave, pracovné prostredie železníc, psychodiagnostiku,
etický kódex.
Ukonèená je skúškou a vystavením osvedèenia, oprávòujúceho vykonáva
psychologickú èinnos v železniènej doprave. Následne sa supervízia uskutoèòuje pod¾a
potreby psychológa.
Iste by bolo možné spomenú viaceré pracoviská, kde supervízia je súèasou
adaptaèného procesu, kde sa zaèína pomaly uplatòova, avšak celková situácia je
nepriaznivá.
Bez oh¾adu na EuroPsy a z neho vyplývajúce požiadavky nemožno uprie supervízii
dôležité miesto v praxi psychológa aj ako nástroja prevencie syndrómu vyhorenia.
Nutnos supervízie si vyžadujú aj neustále zmeny v spoloènosti, zmena ekonomického, politického a legislatívneho kontextu, dôraz na ¾udské práva a dôstojnos, tlak na kvalitu
práce, zvýšené nároky na vnímanie klientových potrieb, ktorý je vïaka médiám
informovanejší, vzdelanejší, nároènejší.
Tento èlánok si neèiní nárok na úplné zmapovanie situácie, jeho cie¾om je podnieti
diskusiu o otázkach supervízie, o možnostiach realizácie, inštitucionalizácie, príprave
supervízorov, financovaní. Položi si otázku, aké ciele by supervízia mala plni, èo by
malo by jej obsahom s oh¾adom na jej normatívny, formatívny a podporný aspekt. Aké
kritériá by mal spåòa supervízor? Kto by mal supervíziu poskytova? Vysoké školy,
katedry? Praktici s uplatnením grandparentingu? Absolventi supervíznych výcvikov? Ako
a kedy hodnoti naplnenie cie¾ov? Kto by mal hodnoti? A vzh¾adom k úrovni platov
a financovania školstva je na mieste aj otázka: Kto to zaplatí?
Možno by bolo užitoèné zorganizova kolokvium o supervízii alebo vytvori komisiu
na vytvorenie projektu zo zástupcov odborníkov z praxe, zástupcov študentov
a absolventov, zástupcov odborných inštitúcií.
Je to téma, ktorá sa týka nás všetkých.
Iveta Šefarová 35
BLAHOŽELÁME
Univ. Prof. PhDr. Jozef Kuric, DrSc. 85 roèný
Naozaj, nie je jednoduché na tomto limitovanom priestore sa struène vyjadri
k celoživotnej ceste nášho jubilanta, a to nielen preto, že je naplnená imponujúcim
poètom rokov, ale aj pozoruhodným životným osudom. Narodil sa 30. 05. 1926; patrí
teda medzi tých ešte žijúcich psychológov, ktorí sú nielen pamätníkmi, ale aj zaslúžilými
tvorcom profesijného etablovania sa psychológie u nás.
Struèné biografické údaje mi pomáhajú nielen orientova sa v niektorých významných
mí¾nikoch jeho životnej cesty, ale prostredníctvom nich èo to aj poodhali z utvárania
¾udskej i profesnej stránky jeho osobnosti. Ako 6-roènému mu zomrela matka a ako
najmladšieho z troch súrodencov ho vychovával iba otec. Detstvo polosiroty
v skromných podmienkach na osamelých lazoch v oblasti Detvy spôsobilo, že do školy
sa dostal až 13-roèný, prièom musel dochádza po po¾ných cestách peši takmer 9
kilometrov. To, že v priebehu jedného roka sa mu podarilo postupne absolvova pä
roèníkov ¾udovej školy, poukazuje na niektoré, pre neho už teraz, charakteristické
vlastnosti: skromnos, svedomitos, vytrvalos, cie¾avedomos, a najmä pracovitos.
Pravdepodobne boli to aj špecifické podmienky ne¾ahkého detstva jubilanta, pod
vplyvom ktorých sa orientoval na psychológiu dieaa a mládeže. Nie je teda náhodné,
že v rokoch 1948 – 1952 študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského ako
hlavný odbor psychológiu. Na základe tohto štúdia mu bol po obhajobe a štátnej
závereènej skúške (1952) priznaný titul doktor filozofie (PhDr.) Na docenta sa
habilitoval v odbore vývinovej psychológie (1964).Vedeckú hodnos kandidáta
psychologických vied (CSc.) získal na Ústave experimentálnej psychológie SAV
v Bratislave (1966). Profesúru zo psychológie (1977) a vedeckú hodnos doktor
psychologických vied (DrSc.) získal na FF Univerzity Karlovej v Prahe (1987). Z jeho
generácie poznám iba málo absolventov psychológie, ktorí hneï od zaèiatku svojej
profesijnej kariéry sa vedeli tak povediac presne trafi do svojej vedeckej špecializácie
a zosta jej trvale verným, ako je to v prípade nášho jubilanta.
Profesijno-zamestnanecký vývin jubilanta možno rozèleni do troch
charakteristických období. V prvom (od r. 1952 až do 1977) pracoval na Pedagogickej
fakulte UK (a jej prechodných reorganizaèných útvaroch) v Bratislave a v Trnave. Tu
organizoval a viedol Katedru psychológie a pôsobil aj v akademických funkciách.
V druhom období (od r. 1977 až do r. 1991) pôsobil ako profesor, vedúci katedry
psychológie a v akademických funkciách na Filozofickej fakulte MU v Brne. Vtedy vo
funkcii predsedu a èlena habilitaèných a inauguraèných komisií zabezpeèoval celý rad
habilitácií docentov a inaugurácií profesorov psychológie pre uchádzaèov z celého
bývalého Èeskoslovenska. V treom období (od r. 1991 až do r. 2006), teda po odchode
do dôchodku pracoval ako profesor najskôr na Pedagogickej fakulte VŠP v Nitre
a neskôr, po jej reorganizácii na Fakulte sociálnych vied a zdravotníctva UKF. Tu
prednášal ontogenetickú psychológiu a gerontopsychológiu.
36
Na všetkých pracoviskách uskutoèòoval psychologické výskumy, viedol doktorandov,
garantoval docentské habilitácie a profesorské inaugurácie a spravidla bol aj èlenom
vedeckých rád fakúlt a univerzít. Urèitý èas pôsobil ako externý vysokoškolský uèite¾
aj na našej Katedre psychológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity. Vtedy, ako
vedúci tejto katedry, mal som možnos bezprostredne pozorova jeho prácu so
študentmi. Vyznaèovala sa úctou k mladému èloveku, empatiou, a najmä vzahom dôvery.
Poslucháèi oceòovali, že v edukácii nekládol ani tak dôraz na pamäové osvojenie
poznatkov, ale skôr na ich formatívny vplyv.
Životné dielo prof. Kurica sa však nevyèerpáva iba pedagogickou èinnosou, ale aj
rozsiahlou odbornou a vedeckou tvorbou v oblasti ontogenetickej psychológie. K jeho
najznámejším monografickým dielam patria: Poznajte svoje diea, Rodièom o deoch,
O sebavýchove mladého èloveka, Ontogenetická psychológia, Psychológia vnímania
maliarskych a výtvarných diel. Jasná štylizácia, logické usporiadanie textu a pre jubilanta
charakteristická spôsobilos aj jednoduchou vetou, ba i výstižným slovom vyjadri
podstatu riešenej problematiky boli predpokladom širokej komunikatívnosti jeho diel
aj v laickej verejnosti. Nie náhodou jeho knižné práce boli opakovane vydávané nielen
na Slovensku, ale i v Èeskej republike.
Keïže prof. Kurica som mal možnos pozna aj z osobných stretnutí sa s ním
v súkromí, natrvalo v mojej pamäti zostali i niektoré dosia¾ nespomínané výrazné èrty
osobnosti jubilanta. Patrí k nim napr. zmysel pre jemný humor, ktorý v rovine ridendo
dicere verum neraz vyúsoval do pôsobivých a iba jemu príznaèných zrniek múdrosti,
èi aforizmov. Inou charakteristickou osobnou èrtou jubilanta je autoregulácia, a najmä
cie¾avedomos. Možno poveda, že pôsobenie každej významnej životnej skutoènosti
sa spravidla následne prejavilo v jeho tvorivej èinnosti. Ak si pripomenieme, že je
rodiskom prof. Kurica je malebná krajina v oblasti Detvy, s nádhernou prírodnou
scenériou a navyše i folklórom, potom nás neprekvapí, keï prezradím, že jubilant vo
svojou súkromí je úspešne aktívny aj vo viacerých výtvarných èinnostiach, napr.
v drevorezbe, a najmä v maliarstve. Alebo ak si pripomenieme, že popri štúdiu
psychológie na FF UK študoval ako ved¾ajší odbor aj dejiny výtvarných umení a estetiku,
nemôže nás prekvapi, že svoju publikaènú èinnos završuje už spomínanou monografiou
o psychológii vnímania maliarskych a výtvarných diel.
85 rokov je aj nástup do dlhovekosti, je teda významným darom v živote každého
èloveka. Je to obdobie, v ktorom èlovek spravidla skôr bilancuje minulos, než projektuje
budúcnos. Pre psychológa typu prof. Kurica je to však aj obdobie osobného
obohacovania sa o nové zážitky a skúsenosti. Neprekvapilo by nás preto, keby práve
tieto nové skúsenosti boli pre nášho jubilanta inšpiráciou pre rozširovanie doterajšieho
fondu poznatkov napr. z oblasti gerontopsycho-lógie. To, že prof. Kuric aj po odchode
do dôchodku ostáva v kontakte so svojimi bývalými pracoviskami(zastávaním rozlièných
funkcií), je prís¾ubom, že z jeho pera môžeme oèakáva ïalšie originálne psychologické
práce. Teda ad multos annos, milý Jožko!
Ján Grác 37
OZNAMY
Stanovy Slovenskej psychologickej spoloènosti pri SAV
Èlánok I.
Základné ustanovenia
1. Slovenská psychologická spoloènos pri SAV (ïalej SPS) je dobrovo¾né vedecké,
odborné a profesiové združenie psychológov. Jeho èlenmi môžu by aj odborníci z
príbuzných vedných disciplín, ktorí sú èinní v interdisciplinárnom psychologickom
výskume, vyuèovaní a vzdelávaní psychológov.
2. SPS sa usiluje o podporu a rozširovanie psychológie ako vedy i praktickej
disciplíny, o rozvoj a využívanie psychologických poznatkov v spoloènosti.
3. Svoje ciele dosahuje najmä:
a) organizáciou odborných a vedeckých podujatí,
b) posilòovaním profesijnej etiky a sledovaním jej dodržiavania u svojich èlenov,
c) sledovaním odbornosti vyuèovania psychológie na všetkých druhoch a stupòoch
škôl,
d) inšpirovaním psychológov a všetkých svojich èlenov k riešeniu dôležitých
spoloèenských problémov,
e) inšpirovaním vedeckej a výskumnej èinnosti v oblasti psychológie,
f) inšpirovaním organizaèných opatrení k zvýšeniu prestíže psychológie v
spoloènosti,
g) podporovaním interdisciplinárnej komunikácie a vzájomnej informovanosti o
vedeckých i praktických èinnostiach celého odboru psychológie,
h) vydávaním vlastného periodika, prípadne ïalších informaèných i odborných
materiálov,
i) spoluprácou so Slovenskou komorou psychológov,
j) spoluprácou s vedeckými a odbornými združeniami doma i v zahranièí,
k) spolupôsobením pri vzdelávaní psychológov èinných v praxi,
l) reprezentáciou SPS navonok pri jednaniach s vládnymi a inými organizáciami v
otázkach týkajúcich sa psychologickej obce.
4. SPS pracuje ako obèianske združenie, prièom sa riadi všeobecne platnými právnymi
predpismi.
5. Sídlo SPS pri SAV: Dúbravská cesta è. 9, 813 64 Bratislava
Èlánok II.
Práva a povinnosti èlenov
1. SPS má tri kategórie èlenov: riadnych, mimoriadnych a èestných.
2. Riadnym èlenom SPS sa môže sta iba absolvent vysokoškolského štúdia
psychológie, mimoriadnym èlenom sa môže sta odborník z príbuznej i spolupracujúcej
vednej disciplíny a študent psychológie poèínajúc 3.semestrom štúdia.
38
3. Podmienkou prijatia za èlena je podanie písomnej prihlášky, ktorej súèasou je
odporúèanie dvoch riadnych èlenov SPS. Prihlášku možno poda prostredníctvom sekcie,
oblastnej skupiny, alebo priamo Výboru SPS. Prijatie za riadneho alebo mimoriadneho
èlena schva¾uje Výbor SPS.
4. Významným domácim alebo zahranièným odborníkom, ktorí sa osobitným
spôsobom zaslúžili o rozvoj psychológie, sa priznáva èestné èlenstvo. Návrh na priznanie
èestného èlenstva podávajú oblastné skupiny, sekcie alebo Výbor SPS a schva¾uje ho
Valné zhromaždenie.
5. Každý èlen SPS má právo:
a) by informovaný o akciách SPS a sám aktívne podáva návrhy na ich organizovanie,
b) zúèastòova sa akcií SPS, podie¾a sa na ich priebehu a výsledkoch,
c) zúèastòova sa Valného zhromaždenia, hlasova o jeho uzneseniach a voli orgány
SPS,
d) prednostne získava publikácie vydávané SPS.
6. Riadny èlen SPS má okrem toho právo by volený do orgánov SPS.
7. Každý èlen SPS je povinný:
a) dodržiava profesijnú etiku a dba na hodnotu ¾udského bytia,
b) zodpovedne plni funkcie, ktorými je v rámci SPS poverený,
c) plati èlenské príspevky vo výške stanovenej rozhodnutím Valného zhromaždenia.
Od platenia príspevkov sú oslobodení èestní èlenovia SPS.
8. Èlenstvo v SPS zaniká:
a) úmrtím èlena,
b) vystúpením èlena,
c) opakovaným nezaplatením èlenského príspevku; èlen, ktorý napriek upozorneniam
nezaplatí poèas dvoch rokov za sebou èlenský príspevok sa podmieneène vyradí zo
zoznamu èlenov SPS pri SAV. K zániku èlenstva dôjde po troch rokoch neplatenia, èo je
zároveò maximálne možná doba uhradenia nedoplatku èlenom. Zaniknuté èlenstvo je
možné obnovi až po ïalších piatich rokoch. V odôvodnených prípadoch môže
ktorýko¾vek èlen požiada výbor SPS o prerušenie èlenstva na vopred urèenú dobu.
d) vylúèením èlena pre závažné porušenie profesijnej etiky alebo opakované
porušenie jej princípov. O vylúèení èlena rozhoduje Výbor SPS na základe podnetu
ktoréhoko¾vek orgánu SPS po dôkladnom prešetrení podnetu a vypoèutí èlena, ktorého
sa týka.
Èlánok III.
Orgány SPS
1. Orgánmi SPS, ktoré riadia a zabezpeèujú všetky jej èinnosti, sú:
a) Valné zhromaždenie
b) Výbor
c) Predseda
d) Predsedníctvo
e) Revízor
39
2. Valné zhromaždenie je najvyšším orgánom SPS. Tvoria ho všetci èlenovia SPS.
Valné zhromaždenie (VZ):
a) schva¾uje programové dokumenty SPS hlavné smery èinnosti, plán èinnosti a pod.,
b) hodnotí èinnos SPS a schva¾uje správu o èinnosti a hospodárení od konania
posledného Valného zhromaždenia,
c) volí predsedu, èlenov Výboru SPS a revízora,
d) schva¾uje zmeny Stanov SPS,
e) schva¾uje udelenie èestného èlenstva,
f) schva¾uje formy spolupráce s inými organizáciami,
g) rozhoduje o zániku SPS. V tom prípade menuje likvidaènú komisiu, ktorá vykoná
majetkovo-právne vyrovnanie a ukonèenie likvidácie oznámi do 15 dní Ministerstvu
vnútra SR.
3. Riadne Valné zhromaždenie sa koná raz za štyri roky. Zvoláva ho Predsedníctvo
SPS. Výbor SPS má právo zvola aj mimoriadne Valné zhromaždenie. Na písomnú žiados
1/3 všetkých èlenov je Výbor SPS povinný do troch mesiacov od jej doruèenia zvola
mimoriadne Valné zhromaždenie.
4. Valné zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak naò boli pozvaní všetci èlenovia SPS
a zúèastnilo sa ho najmenej 10% èlenov. Uznesenie VZ je platné, ak zaò hlasovala
nadpolovièná väèšina prítomných èlenov. Uznesenie o zmene stanov a o zániku SPS je
platné, ak zaò hlasovali najmenej 2/3 prítomných èlenov.
5. Výbor SPS riadi èinnos SPS v období medzi zasadaniami VZ. Zabezpeèuje, aby
SPS plnila ciele urèené stanovami a uznesenia VZ.
6. Výbor SPS tvorí predseda a ïalších 10 èlenov, volených VZ na obdobie štyroch
rokov. Kandidátku na èlenstvo vo Výbore zostavuje predchádzajúci Výbor SPS na základe
návrhov èlenov SPS. Èlenovia Výboru sú zvolení, ak za nich hlasovala nadpolovièná
väèšina prítomných èlenov VZ. V prípade, že VZ nie je uznášaniaschopné, možno
zorganizova korešpondenèné vo¾by Výboru s rovnakými pravidlami.
7. Èlenom Výboru SPS je spravidla aj predseda Slovenskej komory psychológov.
Ak nie, je prizvaný na zasadania Výboru SPS, na ktorých má poradný hlas.
8. Výbor SPS:
a) schva¾uje rozpoèet a správu o hospodárení SPS za bežný rok,
b) pripravuje podklady pre rokovanie VZ,
c) schva¾uje prijímanie nových èlenov, rozhoduje o vylúèení èlena pod¾a èlánku II,
ods.8, písmeno c) a d) a centrálne eviduje èlenov SPS,
d) volí spomedzi svojich èlenov podpredsedu, hospodára, výkonného tajomníka a
tlaèového tajomníka SPS; títo spolu s predsedom tvoria Predsedníctvo SPS,
e) v priebehu volebného obdobia kooptuje nových èlenov na miesta tých, ktorí
odstúpili z funkcie, alebo ju nemôžu vykonáva,
f) rozhoduje o zriadení oblastných skupín SPS a eviduje oblastné skupiny a sekcie.
9. Výbor SPS zasadá pod¾a potreby, najmenej dva razy do roka.
10. Výbor je uznášaniaschopný, ak sa jeho zasadania zúèastní nadpolovièná väèšina
jeho èlenov. Uznesenia Výboru SPS sa prijímajú nadpoloviènou väèšinou prítomných
èlenov.
40
11. Èlen Výboru SPS sa môže z osobných dôvodov vzda svojho èlenstva vo Výbore
SPS formou písomného oznámenia predsedovi Výboru SPS. Následne môže Výbor SPS
na uvo¾nené miesto kooptova náhradníka z kandidátnej listiny z ostatných volieb, ktorý
sa stane èlenom Výboru SPS so všetkými právami do konania nasledujúceho Valného
zhromaždenia SPS.
12. Ak sa èlen Výboru SPS trikrát po sebe bez ospravedlnenia nezúèastní riadne
zvolaného zasadania Výboru SPS, môže Výbor SPS hlasovaním rozhodnú o zbavení
èlenstva tohto èlena vo Výbore SPS. Následne môže Výbor SPS na uvo¾nené miesto
kooptova náhradníka z kandidátnej listiny z ostatných volieb, ktorý sa stane èlenom
Výboru SPS so všetkými právami do konania nasledujúceho Valného zhromaždenia SPS.
13. Predseda SPS vedie zasadnutia Predsedníctva, Výboru a VZ SPS. Zastupuje SPS
navonok a vo veciach, ku ktorým ho splnomocnili orgány SPS, koná jej menom.
14. Predsedu volí VZ nadpoloviènou väèšinou hlasov prítomných èlenov na obdobie
štyroch rokov. V prípade, že VZ nie je uznášaniaschopné, možno zorganizova
korešpondenèné vo¾by predsedu s rovnakými pravidlami.
15. Predseda Výboru SPS sa môže vzda predsedníctva SPS formou písomného
oznámenia ostatným èlenom Výboru SPS. Následne môže Výbor SPS poveri vedením
výboru SPS podpredsedu výboru SPS, ktorý bude Výbor SPS vies do konania
nasledujúceho Valného zhromaždenia SPS. Podpredseda Výboru SPS je v takom prípade
povinný do šiestich mesiacov zvola Valné zhromaždenie SPS.
16. Predsedníctvo SPS riadi èinnos SPS v období medzi zasadaniami Výboru v
rozsahu, ku ktorému bolo splnomocnené Výborom.
17. Èlenmi Predsedníctva sú predseda, podpredseda, hospodár, výkonný tajomník a
tlaèový tajomník SPS.
18. Výbory oblastných skupín a sekcií zabezpeèujú a riadia èinnos organizaèných
jednotiek SPS, definovaných v èlánku IV týchto stanov. Pravidlá ich èinnosti si
vypracovávajú sekcie a oblastné skupiny tak, aby neboli v rozpore so stanovami SPS a
pomáhali plni jej ciele a úlohy.
19. Revízor SPS kontroluje hospodárenie SPS a úètovnú evidenciu. Kontroluje tiež
súlad èinnosti SPS s jej stanovami. Vypracúva revíznu správu za kontrolované obdobie,
ktorú predkladá VZ SPS a v èase medzi jeho zasadaniami Výboru SPS. Revízor má právo
zúèastòova sa zasadaní Výboru a Predsedníctva SPS s hlasom poradným.
20. Revízora volí VZ SPS nadpoloviènou väèšinou hlasov prítomných na obdobie
štyroch rokov. V prípade, že VZ nie je uznášaniaschopné, možno zorganizova
korešpondenèné vo¾by s rovnakými pravidlami.
Èlánok IV.
Vnútorná štruktúra SPS
1. Pre efektívnu èinnos sa z iniciatívy èlenov SPS zriaïujú oblastné skupiny a
sekcie.
2. Oblastné skupiny (OS) sú zriaïované pod¾a oblastného princípu v miestach, kde
sú na ich èinnos predpoklady. Návrh na zriadenie OS podáva prípravný výbor, o zriadení
41
OS rozhoduje Výbor SPS. Èlenmi OS sú automaticky všetci èlenovia pôsobiaci v príslušnej
oblasti (regióne).
3. Èinnos OS riadi výbor OS, volený na jej plenárnom zasadaní na štvorroèné
obdobie.
4. Sekcie sú ustanovené pod¾a odborného zamerania èlenov za úèelom hlbšieho
skúmania a prezentácie výsledkov riešenia psychologických problémov v urèitej oblasti
psychológie alebo spoloèenského života. Sekciu tvorí najmenej 20 èlenov SPS, ktorí
prostredníctvom svojich zástupcov (výboru sekcie) nechali sekciu zaevidova Výborom
SPS.
5. Èinnos sekcie riadi výbor sekcie, volený na plenárnom zasadaní sekcie na
štvorroèné obdobie.
Èlánok V.
Hospodárenie SPS
1. Zdrojmi SPS sú:
a) èlenské príspevky
b) dotácie SAV
c) výnosy z vlastnej èinnosti
d) dary a granty
2. Hospodárenie SPS sa riadi platnými predpismi.
Èlánok VI.
Závereèné ustanovenia
Týmto sa rušia predchádzajúce Stanovy SPS registrované MV SR dòa 14. 12. 1990.
Tieto Stanovy nadobúdajú platnos schválením na VZ SPS dòa 5. 9. 2011.
Úprava Stanov v èlánku II, bode 8, písmena c) o zániku èlenstva v SPS bola sc hválená
VZ SPS pri SAV dòa 17. 10. 2002.
Úprava Stanov v èlánku III, bode 3 a 6, ktorým sa predåžila doba konania Valného
zhromaždenia z 3 na 4 roky, ako aj predåžilo funkèné obdobie výboru SPS bola schválená
VZ SPS pri SAV dòa 10. 9. 2009.
42
Výbor SPS prijal
za riadnych èlenov SPS:
Mgr. Karolína Barinková
Mgr. Drahomíra Èurillová
Mgr. Vlastimil Kolár
Mgr. Marianna Kollárová
Mgr. Martina Mikulová
PaedDr. Jana Stehlíková
Mgr. Monika Vavricová
za mimoriadneho èlena:
Robert Krause
43
RECENZIE KNÍH
Marie Vágnerová: Psychopatologie pro pomáhající profese. Vyd. 4.
Praha: Portál, 2008. 872 s. ISBN 978-80-7367-414-4
Prof. PhDr. et RNDr. Marie Vágnerová, CSc. je renomovaná odborníèka v oblasti
pedopsychológie, vývinovej psychológie a psychológie postihnutých. Je autorkou èi
spoluautorkou mnohých monografií, vysokoškolských uèebníc a metodických príruèiek.
Ako skúsená autorka a uèite¾ka na fakultách Karlovej Univerzity rozumie èitate¾ovi èi
poslucháèovi a dokáže vysoko odborné informácie transformova do zaujímavého
èítania.
Publikácia Psychopatologie pro pomáhající profese (2008) predstavuje rozšírené
a prepracované vydanie. Slúži má ako uèebnica pre študentov a pre pracovníkov v oblasti
pomáhajúcich profesií. Tento zámer je akcentovaný charakterom prepracovania, v ktorom
sa zoh¾adòuje ich pracovná náplò a typ klientely.
Publikácia poskytuje poznatky zo širšieho okruhu, než je samotná oblas
psychopatológie. Rozèlenená je do štyroch èastí a tieto sú preh¾adne spracované do
kapitol a podkapitol s logickým usporiadaním.
Prvá èas má názov „Základné okruhy všeobecnej psychopatológie“ a pozostáva zo
štyroch kapitol, v ktorých sa autorka zaoberá všeobecnými otázkami psychopatológie
a jej základnými pojmami – vymedzuje sa normalita a patológia ¾udskej psychiky,
rozoberajú sa príèiny, prejavy a dôsledky jednotlivých odchýlok od normy. Osobitná
pozornos je venovaná mechanizmom vývinu psychických odchýlok. Sem sú zahrnuté
otázky dediènosti a vplyv prostredia, charakterizujú sa jednotlivé záažové situácie ako
frustrácia, konflikt, stres, trauma, kríza a deprivácia, ako aj protektívne faktory
a mechanizmy zvládania záažových situácií. V ïalších podkapitolách sa uvádza preh¾ad
porúch jednotlivých psychických funkcií (vedomie a pozornos, vnímanie, myslenie,
pamä, reè, emócie, konanie, motivácia, vô¾a a osobnos). V rámci týchto podkapitol
autorka predkladá struènú charakteristiku pojmov, prejavov porúch a ich možných príèin.
Druhá èas s názvom „Psychologická problematika chorých a zdravotne
postihnutých“ sa zameriava na psychické problémy, ktoré vyplývajú zo somatických
ochorení a zdravotného postihnutia. Pozornos sa venuje obrazu somatických ochorení
z h¾adiska vlastného prežívania, postojov a reakcií spoloènosti a terapeutickej práce
s chorými. V ïalšej kapitole sa osobitná pozornos venuje jednotlivým typom ochorení
nervového systému (CNS), ich dôsledkom a možnostiam lieèby. Štyri kapitoly druhej
èasti sú venované zdravotne postihnutým (zrakové, sluchové a reèové ako aj telesné
postihnutia) – všetky obsahujú okrem opisu postihnutia aj spôsob starostlivosti a
možnosti lieèby uvádzaných postihnutí.
V tretej èasti sa pozornos venuje najdôležitejším duševným a behaviorálnym
poruchám (názov: Vybrané duševné a behaviorálne poruchy). Jednotlivé kapitoly
pomerne podrobne rozoberajú poruchy ako demencia, mentálna retardácia, pervazívne
vývinové poruchy, schizofrénia, poruchy afektívne, neurotické a úzkostné,
44
posttraumatické, disociatívne (konverzné), somatoformné, poruchy spojené so
somatickými problémami, suicidálny syndróm, poruchy osobnosti a správania. Pri
všetkých typoch porúch je opísaná ich (pravdepodobná) etiológia, klinický obraz,
kognitívne, sociálne a osobnostné charakteristiky ako aj spôsob práce a možnosti lieèenia
takto chorých.
Posledná, štvrtá èas nesie názov „Psychologická problematika odlišného životného
štýlu a sociálnej patológie“ a venovaný jej je najväèší priestor (299 strán). Zaoberá sa
teda psychickými problémami vyvolanými sociálnymi faktormi ako je odlišný životný
štýl (zneužívanie a závislos od psychoaktívnych látok a s tým súvisiace poruchy;
gambling, workoholizmus), nevhodné pôsobenie rodiny (týrané, zneužívané
a zanedbávané diea, týraná a zneužívaná žena), negatívne pôsobenie spoloènosti
(sociokultúrny hendikep, adaptácia imigrantov, problematika rómskeho etnika), závislos
na ideológii, pracovné a ekonomické problémy, agresívny syndróm, poruchy správania
v detskom veku a dospievaní, kriminálne správanie a penitenciárne pôsobenie,
psychológia obetí trestného èinu. Všetko sú to aktuálne témy, ktoré sa dostali do popredia
v posledných rokoch èi dvoch desaroèiach. V každej podkapitole sa okrem údajov o
výskyte, príèinách a charakteristikách z rôznych h¾adísk, hovorí o ažkostiach takto
postihnutých ¾udí, o postojoch spoloènosti ako aj možnostiach pomoci, príp. lieèby.
Kniha, hoci ve¾mi rozsiahla a obsahovo bohatá, predstavuje zaujímavé èítanie podané
pútavou, „èítavou“ formou. Odborný text je dobre a preh¾adne èlenený, dopåòaný je
citátmi známych autorov k daným témam, fotografiami, grafmi a schémami
i konkrétnymi, struènými, no zároveò výstižnými kazuistikami pacientov, ukážkami ich
kresieb a písomných záznamov. Na konci každej kapitoly sa nachádza krátke zhrnutie
a k¾úèové slová. Pozitívne pôsobí priebežné objasòovanie odborných pojmov v texte,
t.j. nie formou vysvetliviek na konci knihy, èo by narúšalo plynulos èítania
a porozumenie obsahu.
Publikáciu možno odporúèa aj študentom psychologických vied ako preh¾adnú a
užitoènú databázu základných informácií v oblasti psychopatológie.
Eva Farkašová
45
Stanislav Kratochvíl: Základy psychoterapie
5. vyd. Praha: Portál, 2006. 383 s. ISBN 80-7367-122-0.
Základy psychoterapie vychádza ako piate, rozšírené a pozmenené vydanie monografie
„Základy psychoterapie“ z roku 1997. Už prvé vydanie monografie èerpá z autorovho
prvého pokusu z roku 1966, ktoré vyšlo pod názvom „Psychoterapie“. Významné ocenenie
získalo druhé vydanie knihy „Základy psychoterapie“ z roku 1998, a to Kuffnerovu cenu
Èeskej psychiatrickej spoloènosti. Za zmienku stojí štvrté vydanie z roku 2002, ktoré bolo
preložené do po¾ského jazyka. Autor pri piatom vydaní knihy aktualizoval zoznam literatúry
v èeskom jazyku , pridal nové zahranièné monografie - pôvodné práce, ale aj preložené.
Monografia bola doplnená o nové zmeny v oblasti psychoterapie na Slovensku a v
Èechách. Bola obohatená ïalšími fotografiami, pútavými životnými osudmi a hlavnou
publikaènou èinnosou významných psychológov a psychoterapeutov. Poèet strán knihy
je 383.
Autorom knihy je prof. PhDr. Stanislav Kratochvíl, CSc. (*25. august 1932),
významný èeský klinický psychológ a psychoterapeut. Svoje vysokoškolské štúdium
absolvoval na Filozofickej fakulte MU v Brne, o takmer devä rokov obhájil titul PhDr.
a rok na to CSc. Hneï po absolvovaní vysokoškolského štúdia zaèal pôsobi v
Psychiatrickej lieèebni v Kromìøíži, kde v roku 1971 založil prvé špecializované
psychoterapeutické oddelenie pre lieèbu neuróz v Èeskej republike. Poèas svojho života
prednášal na Masarykovej univerzite v Brne a na Univerzite Palackého v Olomouci.
Absolvoval nieko¾ko vedeckých stáží a konferencií. Je autorom mnohých monografií,
uèebníc a príruèiek - o hypnóze: „Hypnóza, experimentální pøístup“; „Klinická hypnóza“;
„Experimentální hypnóza“, o manželskej, párovej terapii: „Manželská terapie“;
„Manželská a párová terapie“ a psychoterapii: „Skupinová psychoterapie v praxi“, o
neurózach „Jak žít s neurózou: o neurotických poruchách a jejich zvládání“ , „Skupinová
psychoterapia neuróz“ a sexualite: „Terapia sexuálnych dysfunkcií“; „Léèení sexuálnych
dysfunkcii“; „Sexuální dysfunkce“ „Sex: starosti a radosti : sexuální hry pro muže a
ženy“. Viaceré knihy boli preložené aj do po¾ského jazyka. Od roku 2002 je nosite¾om
Ceny Františka Palackého za celoživotné dielo v oblasti klinickej psychológie a
psychoterapie. V súèasnej dobe pracuje ako vedúci klinický psychológ v Kromìøíži na
pracovisku oddelenia klinickej psychológie. Je èestným èlenom Asociácie manželských
a rodinných poradcov, Èeskej psychiatrickej spoloènosti, Èeskej a Slovenskej
sexuologickej spoloènosti a Èeskej a Slovenskej psychoterapeutickej spoloènosti.
Kniha je napísaná odborným jazykom a používa vedeckú psychologickú terminológiu.
Jednotlivé èasti knihy sú primerane zastúpené. Problematiku sa snaží autor vysvetli v
logickej postupnosti, nadväznosti, ale aj dôležitosti spracovania konkrétnych tém
súvisiacich s problematikou. Obsah knihy „prináša podrobný výklad základných myšlienok
súèasných vplyvných smerov a škôl v psychoterapii. Podáva inštruktívny preh¾ad o
dôležitých psychoterapeutických metódach a poukazuje na možnosti, ale aj problémy a
výsledky vedeckého výskumu v oblasti psychoterapie. Ide o eklekticky a integrovane
46
orientovanú publikáciu, ktorej prínos je v porozumení psychogénnym poruchám z poh¾adu
smerov a v návode ako využi ich osvedèené metódy v praxi“ (Portál, 2006).
Pred prvou èasou je uvedený predhovor z roku 1997, ktorý autor dopåòa
predhovorom k piatemu vydaniu z roku 2006. Práve v òom sa snaží upriami pozornos
na podobne orientované knihy, ako „Prochaska, Norcross: Psychoterapeutické systémy“
(1999); „Zeig: Umìní psychoterapie“ (2005); „Timu¾ák: Souèasný výzkum
psychoterapie“ (2005); „Vymìtal: Úvod do psychoterapie“ (2003); „Vymìtal a kol.:
Obecná psychoterapie“ (2004); „Huèín: Hovory o psychoterapii“ (2001) a „Andrlová:
Souèasné smìry v èeské psychoterapii“ (2005).
Prvú èas knihy autor nazval základné pojmy. Obsahuje tri kapitoly. Snaží sa v nich
zadefinova pojem psychoterapia ako odbor a ako èinnos. Venuje pozornos jednotlivým
druhom a cie¾om psychoterapie.
V druhej èasti sa snaží schematicky rozdeli súèasné psychoterapeutické prístupy
do 10 základných psychoterapeutických smerov (desa kapitol).
Prvá kapitola charakterizuje podrobne a jasne hlbinnú psychoterapiu formovanú
myšlienkami psychoanalýzy. Èitate¾ sa vïaka vysvetlenia prúdov dozvedá nielen o
Freudovi a jeho chápaní vedomia, nevedomia, obranných mechanizmoch, analýze snov,
modeli osobnosti, ale aj myšlienkach Stekela, Ferencziho, Ranka a Reicha. Ïalej sa
venuje súèasným prúdom v psychoanalytickom hnutí, teda egopsychológii (Hartman,
Mahlerová), psychológii objektových vzahov (Kernberg) a selfpsychológii (Kohut).
Informuje o charakteristike životných cie¾ov a plánov, pocite menejcennosti Adlera a
Jungovom osobnom a kolektívnom nevedomí.
V druhej kapitole autor opisuje dynamickú psychoterapiu. Vysvet¾uje vznik
neurotickej poruchy z poh¾adu Horneyovej, interpersonálne správanie pod¾a Sullivana,
fázy terapie u Alexandra, vznik a chápanie psychogénnych porúch u Mjasišèeva a
interpersonálnu psychoterapiu Klermana a Weissmanovej.
Samostatný smer tvorí tretiu kapitolu, nazvanú Rogersovská psychoterapia, v ktorej
nezabúda na potrebné a dostaèujúce podmienky a etapy vývoja psychoterapie.
Štvrtá kapitola je venovaná behaviorálnej psychoterapii Eysencka, Wolpeho, ale aj
pokusu Watsona a Raynerovej s jedenásmesaèným Albertom. Autor nezabudol ani na
sociálne uèenie pod¾a Banduru.
Ïalší smer, ktorému venuje autor pozornos v piatej kapitole, je kognitívna
psychoterapia rozdelená na Ellisovu racionálne-emoènú psychoterapiu, obsahujúcu
nielen prácu s iracionálnymi presvedèeniami, ale aj Beckovu kognitívnu terapiu,
hovoriacu o postupe sokratovského dialógu. Zaraïuje sem aj Mahoneyho a
Meichenbaumovu kognitívne-behaviorálnu terapiu, ktorá využíva sebainštruktážny
tréning, tréning oèakávaní proti stresu a tréning riešenia problémov.
V šiestej kapitole autor informuje o komunikaènej psychoterapii, ktorá vyšla z
kalifornskej školy v Palo Alto a spája sa s menom Watzlawicka, známeho nielen vïaka
metakomunikácii.
Èitate¾a oboznamuje s expresívnou terapiou Perlsa, teda Gestalt psychoterapiou
(siedma kapitola). Predstavuje rôzne pravidlá, techniky a možnosti vedenia dialógu
terapeut - klient.
47
Ôsma kapitola je zameraná na existenciálnu a humanistickú psychoterapiu. Jej základy
vytvorili Binswangerova Daseinanalýza, Franklova Logoterapia a Maslovova a
Bugentalova humanistická psychoterapia. Podrobne opisuje bytie vo svete, pojmy
existenciálna frustrácia a existenciálna neuróza. Autor spomína aj Maya, tvorcu
existenciálnej psychológie, ale aj Lukasovú, Crumbaugha a Maholicka, pokraèovate¾ov
logoterapie.
V deviatej kapitole definuje nové prístupy ako transpersonálna psychoterapia
predstavite¾a Grofa, procesorientovaná psychoterapia Mindella, satiterapia Frýba,
bioenergetika od Lowena, terapia realitou od Glassera a pozitívna psychoterapia. Uvádza
formy holotropného dýchania, vysvetlenie komunikaèných kanálov, snové telo, poukazuje
na vplyv ázijských ideových smerov a východného životného štýlu na západnú
psychoterapiu, ale aj možnos vo¾by, resp. zodpovednos za svoje súèasné jednanie
(terapia realitou).
Poslednú kapitolu prvej èasti tvorí eklektické a integratívne poòatie psychoterapie,
ku ktorému zaraïuje integrovanú psychoterapiu Knoblochových, ktorí pôsobili okrem
Èeskej republiky aj v USA, Kanade. Zaujíma sa aj o multimodálnu terapiu Lazarusa, ale
aj modely Wachtela, Garfielda, Prochasku, Norcrossa a Grawea. Túto kapitolu ukonèuje
zamyslením, že v najbližšej dobe bude v svetovej psychoterapii tendencia k eklektickej
praxi a k zdokona¾ujúcej sa integrácii teórií, ale aj obrana pozícií zástancov samostatných
škôl.
Pozitívne hodnotíme opísanie psychoterapeutických smerov, ich previazanos,
porovnanie, najdôležitejšie myšlienky predstavite¾ov, ale aj uvedenie ïalších
publikaèných zdrojov. Zaujalo nás, že sa autor venuje aj smerom, ktoré v iných podobných
publikáciách nie sú tak podrobne zachytené ani spracované (Mjasišèev, Alexander,
Watzlawick, Grof, Frýba, Lowen). Text príjemne dopåòajú fotografie hlavných
predstavite¾ov smerov. Niektoré psychoterapeutické smery autor spracováva ve¾mi
preh¾adne a zrozumite¾ne (hlbinná psychoterapia, dynamická psychoterapia, rogersovská
psychoterapia, Gestalt psychoterapia, logoterapia, eklektická a integratívna
psychoterapia), v iných smeroch menej (behaviorálna psychoterapia a kognitívnebehaviorálna psychoterapia). Pre preh¾adnejšiu štruktúru by sme navrhovali zaèleni
do textu aj grafické objekty.
V tretej èasti knihy autor vysvet¾uje základné metódy psychoterapie, ktoré jednotlivé
smery využívajú. Objasòuje techniku sugescie, hypnózy, neurolingvistické
programovanie, empatickú a abreaktívnu psychoterapiu, relaxaènú a imaginaènú
psychoterapiu, katatýmne-imaginatívnu psychoterapiu, psychodrámu a
psychogymnastiku. Èiastoène vysvet¾uje psychofarmakoterapiu, techniku vo¾ných
asociácií, nácvik asertivity, systematickú desenzitizáciu, ale aj metódy averzívnej terapie.
Èitate¾ sa dozvie ako vyzerá kataleptický most a pochopí narkoanalýzu. Taktiež pochopí
podstatu autogénneho tréningu, stupòov imaginácií, problematiku prenosu a prenosovej
neurózy. Lepšie si predstaví techniku zakázaného ovocia, ideu terapeutickej komunity a
myšlienky M.H. Ericksona a Zeiga. V neposlednom rade sa dozvie o krátkej
psychoterapii so psychoanalytickou orientáciou.
48
Celá èas je èlenená na sedem kapitol (racionálna psychoterapia, sugestívna a
hypnotická psychoterapia, empatická a abreaktívna psychoterapia, relaxaèná a imaginaèná
psychoterapia, nácviková psychoterapia, psychoanalytická psychoterapia a
interpersonálna psychoterapia). Myslíme si, že každej èasti autor venoval dostatoènú
pozornos a je spracovaná preh¾adne a zrozumite¾ne. Okrem textu sú v kapitolách
zahrnuté aj grafické objekty (ukážky a fotografie z cvièení s vlastnými klientmi) a
kazuistiky konkrétnych pacientov trpiacich rôznymi psychickými diagnózami.
Štvrtá èas má názov skupinová psychoterapia. Autor v nej spomína model Morenovej
psychodrámy (prvá kapitola), v jeho vysvetlení kladie dôraz na jednotlivé fázy
psychodrámy. Preh¾adne vysvet¾uje fungovanie v analytickom poòatí Slavsona a Foulkesa
(druhá kapitola). Informuje o modeli Berneovej transakènej analýzy (tretia kapitola).
Snaží sa vysvetli typy základných transakcií, analýzy scenárov, ale aj hier. Podrobne
spracováva všetky fázy Rogersovej encounterovej skupiny (štvrtá kapitola). Naèrtáva
Bachov topologický smer (piata kapitola) a skupinovú psychoterapiu Yaloma (šiesta
kapitola). Prospešným obohatením je pod¾a nás psychoterapia psychóz (siedma kapitola)
a podoba Jonesovej terapeutickej komunity (ôsma kapitola), ktorej sa venuje aj v inej
èasti knihy.
Autor sa snažil vysvetli hlavné techniky práce v skupinách, prièom kládol dôraz na
všetky možnosti práce. Podrobne sa venoval aj smerom, ktoré nie sú opisované v žiadnych
podobných publikáciách, èím umožòuje èitate¾ovi jasný poh¾ad èitate¾a na problematiku.
Piatu èas autor nazýva rodinná terapia a systemická terapia. Do rodinnej terapie
zaraïuje poòatie Satirovej (prvá kapitola). Systémové poòatie nájdeme v strategickej
terapii Haleya, štrukturálnej terapii Munuchina a terapii rodinných systémov Bowena.
Práve z Bowena - ako uvádza autor - sa neskôr oddelila systemická terapia (druhá
kapitola). Využíva myšlienky Ludewiga a naratívne poòatie White a Epstona. Èitate¾ovi
je zrozumite¾ne predstavená otázka „po zázraku“, vysvetlený reflektujúci tím a
externalizácia problému. Ide o smery, ktoré v súèasnej dobe psychoterapie zažívajú
ve¾ký rozmach, no v súèasnej literatúre sa im nevenuje adekvátny priestor.
Názov šiestej èasti je psychoterapia v Èesku a Slovensku. Autor sa v nej zaoberá
vývojom psychoterapie, ale aj jednotlivými možnosami štúdia (prvá kapitola). Spomína
významné osobnosti, pracoviská, inštitúty, asociácie, významné psychoterapeutické
smery v Èechách, na Morave, Sliezsku a na Slovensku (druhá kapitola). Prínosné sú aj
informácie o výcvikoch v psychoterapii, vzdelávaní psychoterapeutov, ich supervízii,
bálintovských skupinách, ale aj akreditácii terapeutických programov (tretia kapitola).
Siedma èas popisuje syntetický a diferencovaný prístup, ktorý autor spolu s
Bouchalom vytvoril v roku 1966. V knihe opisuje hlavné èrty kromìøížskeho systému,
ktorý dlhé roky praktizoval v psychiatrickej lieèebni Kromìøíž so svojimi pacientmi.
Obohatením sú preh¾ady komunít, èinnosti s pacientmi a obrázky z terapeutických komunít
lôžkového oddelenia v lieèebni pre lieèbu neuróz.
V ôsmej èasti vysvet¾uje výskum psychoterapie. Nechýbajú v nej metodologické
otázky psychoterapie, rozbory jednotlivých výskumov najznámejších výskumných
projektov s cie¾om poukáza na ich silné, ale aj slabé stránky (prvá kapitola). Venuje sa
49
aj výsledkom výskumu - výsledkov úèinnosti psychoterapie (druhá kapitola), procesu,
ako aj modelovému výskumu skúmajúcemu zložky psychoterapeutického procesu nie v
samotnej terapeutickej situácii, ale v experimentálnych podmienkach (tretia kapitola).
Pozitívne hodnotíme grafické spracovanie záverov (tabu¾ky a grafy).
Predposlednou èasou knihy je záver, v ktorom autor hovorí, že je potrebné sa na
psychoterapiu pozera cez prístup psychoterapeuta - praktika, ale aj vedca, lebo práve
výskum nám môže da odpovede na sporné psychoterapeutické otázky.
Poslednú èas knihy tvorí relevantný a podrobný zoznam použitej literatúry, ako aj
preh¾adne spracovaný menný a vecný register.
Autor knihy dokáže v každej èasti èitate¾a zauja. Môžeme však poveda, že táto
monografia má v porovnaní s ostatnými hneï nieko¾ko prínosov. V prvom rade je to
uchopenie problematiky. Autor sa snaží uchopi problematiku zo všetkých strán. Venuje
sa predstaveniu psychoterapeutických smerov, hlavným metódam práce, ale aj výskumu
v psychoterapii. Nevenuje sa síce etike v psychoterapii a menej vysvet¾uje
psychoterapeutický vzah, psychoterapeutickú zmenu a úèinné faktory v psychoterapii,
ale èitate¾ovi to pri podrobnom spracovaní ostatných tém vôbec neprekáža. Druhým
prínosom je, že sa autor nesnaží významne preferova žiadny smer. Èitate¾ovi je jasné,
približne ako autor s klientmi pracoval, prináša taktiež celkový poh¾ad na problematiku,
samotný výber smeru pritom necháva na èitate¾ovi. Tretím prínosom je vysoká
erudovanos autora. Problematike sa venuje už ve¾a rokov teoreticky, prakticky, ale aj
výskumne. Je to vidite¾né na príkladoch, prepojeniach a hlavne informáciách, ktoré sa
autor pokúša èitate¾ovi prinies.
Aj vïaka tomu monografia svojím obsahom ovplyvnila a ešte aj ovplyvní myslenie
mnohých študentov a odborníkov z oblasti psychoterapie. Je v nej totiž podrobne
predstavená všeobecná psychoterapia, ktorá zahàòa výklad smerov, základných metód a
výskum. Aj preto je urèená odborníkom z oblasti klinickej a poradenskej psychológie,
lekárom všetkých špecializácií, najmä psychiatrom, špeciálnym pedagógom, sociálnym
pracovníkom, ako i iným pomáhajúcim profesiám a študentom týchto odborov.
Michaela Tatárová
50
STANOVY A ÈLENSTVO V SPS
• Slovenská psychologická spoloènos pri SAV je dobrovo¾né vedecké a profesné združenie psychológov, ktoré
pracuje ako obèianske združenie. Usiluje sa o podporu
a rozširovanie psychológie ako vedy i praktickej
disciplíny, o rozvoj a využívanie psychologických
poznatkov v spoloènosti.
• Orgánmi SPS, ktoré riadia a zabezpeèujú všetky jej
èinnosti, sú: Valné zhromaždenie, výbor, predseda,
predsedníctvo, výbory oblastných skupín a sekcií,
revízor.
• SPS má tri kategórie èlenov: riadnym èlenom SPS sa
môže sta iba absolvent vysokoškolského štúdia
psychológie, mimoriadnym èlenom sa môže sta
odborník z príbuznej èi spolupracujúcej vednej
disciplíny a študent psychológie poèínajúc 3. semestrom štúdia. Èestné èlenstvo sa priznáva významným
domácim alebo zahranièným odborníkom, ktorí sa
osobitným spôsobom zaslúžili o rozvoj psychológie.
PSYCHOFÓRUM
2/2011
Psychofórum je bulletinom
Slovenskej psychologickej spoloènosti pri Slovenskej akadémii vied.
Informuje èitate¾ov o aktuálnych
námetoch a udalostiach z profesného života psychologickej obce.
Je zasielané bezplatne dvakrát
roène tým èlenom SPS, ktorí
zaplatili èlenský príspevok.
*****
Redakcia a administrácia :
Psychofórum vydáva Výbor SPS
pri SAV. Èíslo 2/2010 bolo
financované z èlenských
príspevkov SPS.
Redakèná rada: Mária Bratská,
Matej Czako, Ivan SarmánySchuller
Distribúcia: SPS
Tlaè: PELIKÁN, s.r.o., StaráGala,
Holice
• Podmienkou prijatia za èlena je podanie písomnej
*****
prihlášky, ktorej súèasou je odporúèanie dvoch
riadnych èlenov SPS. Každý èlen SPS je povinný Adresa:
dodržiava profesijnú etiku a dba na hodnotu ¾ud- PSYCHOFÓRUM, Slovenská
psychologická spoloènos pri SAV,
ského bytia.
Adresa:
SLOVENSKÁ PSYCHOLOGICKÁ
SPOLOÈNOS pri SAV
Ústav experimentálnej psychológie SAV
Dúbravská cesta 9
813 64 Bratislava
Slovenská republika
Tel: 02/5477 5625
Fax: 02/5477 5584
e-mail: [email protected]
http://www.psychologia.sav.sk/sps
6
ÚEP SAV, Dúbravská cesta 9,
813 64 Bratislava, SR
E-mail: [email protected], alebo
[email protected]
*****
Príspevky posielajte na diskete
(formát word, rtf ), písomne vytlaèeným textom, alebo
elektronickou poštou.
*****
Uzávierka budúceho èísla:
31. marca 2012
*****
Príspevky v bulletine nemusia
vyjadrova názory èlenov redakènej
rady.
Za odbornú a jazykovú stránku
zodpovedajú autori príspevkov.
51
HLAVNÝ VÝBOR SLOVENSKEJ PSYCHOLOGICKEJ SPOLOÈNOSTI
predseda
Doc.PhDr.Ivan SARMÁNY-SCHULLER, PhD.
Krížna 36, 811 07 Bratislava, tel.: 02/207 284 73
Ústav experimentálnej psychológie SAV,
Dúbravská cesta 9, 813 64 Bratislava
tel.: 02/5477 5625 mobil: 0908 465 268
e-mail: [email protected]
podpredseda
Doc. PhDr. Mária BRATSKÁ, CSc.
Studenohorská 73, 841 03 Bratislava,
tel.: 02/647 805 39
Katedra psychológie FIF UK, Gondova 2,
818 01 Bratislava,
tel. 02/59 339 437
mobil: 0903 207 710
e-mail: [email protected]
hospodár a výkonný redaktor Psychofóra
Doc. PhDr. Matej CZAKO, PhD.
Karloveská 23, 841 04 Bratislava,
tel.: 02/207 333 48
mobil: 0903 233 348
e-mail: [email protected]
Doc. PhDr. Vladimír SALBOT, CSc.
Katedra psychológie,
Pedagogická fakulta UMB,
Ružová 13, 974 11 Banská Bystrica
tel.: 048/436 4716,
e-mail: [email protected]
PhDr. Eva FARKAŠOVÁ, CSc..
Výskumný ústav detskej psychológie
a patopsychológie,
Trnavská cesta 112, 821 02 Bratislava
mobil: 0903 649 743
e-mail: [email protected]
revízor
PhDr. Štefan GRAJCÁR
Žehrianska 7, 851 07 Bratislava,
e-mail: [email protected]
Doc. PhDr. Stanislav HVOZDÍK, CSc.
Katedra psychológie,
Filozofická fakulta UPJŠ v Košiciach
Petzvalova 4
040 11 Košice
[email protected]
PhDr. Radomír MASARYK, PhD.
Katedra psychológie a patopsychológie
Pedagogická fakulta UK
Raèianska 59, 813 34 Bratislava
e-mail: [email protected]
Mgr. ¼ubomíra STANKOVÁ
Katedra psychológie FIF UK, Gondova 2,
818 01 Bratislava,
e-mail: [email protected]
Mgr. Mária BUDZÁKOVÁ,
Fakulta sociálnych a ekonomických vied
UK, Mlynské Luhy è.4, 821 05 Bratislava
mobil: 0905 652 241
e-mail: [email protected]
Mgr. Radoslav BLAHO
Katedra psychológie FIF UK, Gondova 2,
818 01 Bratislava,
mobil: 0915 051 264
e-mail:radoslav.blaho @gmail.com
Mgr. Michaela TATÁROVÁ
Centrum pedagogicko-psychologického
poradenstva a prevencie
M. Rázusa 25, 984 01 Luèenec
mobil: 0907 531 431
e-mail: [email protected]
sekretariát
Slovenská psychologická spoloènos pri SAV
Ústav experimentálnej psychológie SAV,
Dúbravská cesta 9, 813 64 Bratislava
tel.: 02/5477 5625 fax : 02/5477 5584, e-mail: [email protected]
ISSN 1335-6267
52
53
54
Download

psychofórum - Slovenská psychologická spoločnosť pri SAV