Od zamestnania k povolaniu
1.
Ján Košturiak
Mnohí ľudia sú zamestnaní činnosťami, ktoré ich oberajú o čas a prinášajú im
peniaze. Sú takí vyťažení, že nemajú čas hľadať to, na čo sú povolaní, na čo majú
talent, čo im prinesie radosť, uspokojenie a napokon aj peniaze.
•
•
•
Zastavenie sa a sebapoznávanie
Od zamestnania k povolaniu
Hľadanie vlastnej cesty a vytváranie vlastnej práce
Od zamestnania k povolaniu
2
1. Môj život a moja práca
Vyrastajú medzi nami mladí ľudia nového tisícročia. Prišli na svet medzi rokmi 1980 –
2005. Niektorí z nich chodia do školy, iní si už založili rodiny. Niekedy ich označujú aj
za generáciu Y. Na rozdiel od nás, vyrastali s internetom, mobilnými telefónmi
a spoločenskými sieťami typu Facebook, Twitter, LinkedIn, Google alebo Youtube.
My sme si podklady na referáty hľadali v knižniciach, oni ich nachádzajú vo Wikipédii.
Digitálna generácia, ktorá používa prsty viac na ovládanie klávesníc a tabletov, ako
na držanie písacieho pera. Vyrástli v oveľa väčšom bohatstve ako ich rodičia, ale
mnohí sú chudobnejší, nemajú prácu a nečaká ich život v stabilite a istote. Nezažili
vojny, neveria svojim rodičom, že žili za ostnatým drôtom a stávali v radoch pred
obchodmi. Majú svoj zvláštny jazyk, formovaný televíziou, internetom a SMSkami.
Nerozumejú veršom Hviezdoslava, ale ovládajú množstvo skratiek a symbolov,
kombinovaných s anglickými slovami – :), :(, @, OK, lajk, a pod.
V USA v roku 2012 zbierali štatistické údaje o 70 miliónoch mladých ľudí z tejto
generácie. Neplatia na čas svoje účty, 20% z nich má na kreditných kartách dlh vyšší
ako 10 tisíc dolárov (študentský dlh v USA presahuje 850 miliárd dolárov). 20%
z nich odkladá manželstvo a 22% deti z finančných dôvodov. 24% sa vrátilo bývať
k rodičom kvôli nedostatku peňazí a mnohí sa z rovnakého dôvodu radšej ani
neodsťahovali. U mladých do 24 rokov sa nezamestnanosť vo svete pohybuje medzi
25 – 50%. Z tých, ktorí prácu majú, takmer polovica robí prácu, ktorá ich nebaví.
Vykonávajú ju len preto, aby mohli platiť účty a pôžičky.
Sám sa stretávam s mnohými mladými z tejto generácie. Nie sú horší ako my. Sú iní,
narodili sa do iného sveta a budú žiť v úplne inom svete ako je dnes. Niekedy mám
pocit, že majú viac ideálov ako my, viac viery v pravdu a lásku, viac zodpovednosti
k životu.
Nikomu z nich dnes nepridelia prácu, tak ako nám, nedajú štátny byt,
mladomanželskú alebo nenávratnú stavebnú pôžičku. Prichádza svet veľkých
turbulencii. Svet, v ktorom rýchle a neočakávané zmeny budú normálne. V tomto
svete bude menej bohatstva, práce a sociálnych istôt, viac ľudí, ktorí budú odkázaní
na pomoc druhých. Najlepším zdravotným poistením bude starostlivosť o zdravie
a najlepším dôchodkovým sporením dobre vychované deti. Toto nie je klasická
cyklická kríza, po ktorej sa svet vráti do normálu. Je to transformácia vytvárajúca
nový svet. Nový svet, v ktorom budú hlavnú rolu hrať dnešní miléniani.
Viem, že nie je jednoduché objaviť svoje povolanie. Je okolo nás toľko kriku
a rôznych podnetov, ktoré nás neustále rozrušujú a poháňajú do ďalších aktivít. Sme
zamestnaní rôznymi činnosťami, nemáme čas na zastavenie a stíšenie sa. Nemáme
čas sa zastaviť, lebo sme zamestnaní. Nepochádza toto zamestnanie zo zlého
prameňa? Nie sme iba otrokmi množstva činností a zážitkov, v ktorých sa nám stráca
to podstatné? Naše najväčšie hriechy možno nie sú zlé veci, ktoré sme urobili, ale tie
dobré, ktoré sme mali urobiť a neurobili sme ich. Sme zamestnaní a nepočujeme to
tiché volanie v nás, ktoré nás povoláva k tomu, prečo sme tu a teraz na tomto svete.
Stretávam sa s mojimi deťmi a ich priateľmi, so študentmi a s mladými ľuďmi, ktorí si
zakladajú rodiny a firmy. Niektorí z nich úprimne hľadajú. Nie šťastie, ale zmysel
a poslanie svojho života. Držím im palce a verím, že raz nájdu povolanie, v ktorom
budú šťastní. Stretávam však aj mnohých, ktorí sú nešťastní, vidia okolo seba veľa
zlých vecí a nenachádzajú žiadne východisko. Niektorí majú v sebe zranenia. Aj
napriek svojmu mladému veku až príliš často počúvali, že z nich nikdy nič poriadne
.
Od zamestnania k povolaniu
3
nebude. Tak plnia toto „poslanie.“ Dostali málo lásky a dôvery, veľa kritiky
a odsudzovania. Sú medzi nimi aj pohodlní, ktorí čakajú, že sa o nich niekto postará
– rodičia, štát, náhoda alebo šťastie v lotérii. Nepostará sa o vás nikto, hovorievam
im. Naopak, vy sa raz budete musieť postarať o vašich rodičov. Ani prácu nám
v budúcnosti nikto nedá, budeme si ju vytvárať sami. Pravé meno toho, čo mnohí
volajú náhoda a šťastie je trpezlivosť a tvrdá práca. Poznám aj ľudí, ktorým cestu
pripravili rodičia a oni po nej poslušne kráčajú. Je dobré mať v úcte svojich rodičov,
ale človek nájde šťastie a povolanie iba na svojej vlastnej ceste. Nebojte sa,
objavujte a hľadajte ju.
Každý myslí na to, ako zmeniť svet, ale nikto na to, ako zmeniť sám seba. Lev
Nikolajevič Tolstoj
Porozumieť sebe samému je základom života, ktorého zmysel postupne objavujeme.
Každý z nás má tieto štyri dimenzie:
-
Svoju fyzickú stránku (telo), ktoré musí udržiavať zdravé, musí jesť, piť, spať,
mať strechu nad hlavou a steny kvôli bezpečiu, odpočívať a relaxovať
Intelekt, rozum, učenie sa.
Emócie, vzťahy, láska – schopnosť rozumieť svojim emóciam, mať ich pod
kontrolou, neprenášať svoje negatívne emócie na druhých (emocionálna
inteligencia).
Dušu, zmysel, odkaz, ktorý chceme po sebe zanechať. Duchovná inteligencia
nás vedie k životu v súlade s morálnymi princípmi, dáva nám ľudskú integritu.
A to nielen zo strachu z trestu, ale z vnútorného presvedčenia, že žiť život
postavený na trvalých hodnotách, je to najužitočnejšie k tomu, aby som žil
vyrovnaný, spokojný a šťastný život.
Prvým krokom k objavovaniu svojho povolania a cesty je pohľad do zrkadla na svoje
ja, porozumenie sebe samému a práca na sebe.
Poznať sám seba
V on line režime dnes môžeme sledovať na internete veci, ktoré sa dejú na rôznych
miestach sveta. Na rôznych spoločenských sieťach vidíme, čo práve prežívajú naši
známi a priatelia. Vášnivo diskutujeme o tom, čo je správne a čo správne nie je, čo
mal niekto druhý povedať alebo urobiť. Spočítajme si niekedy, koľko času venujeme
posudzovaniu druhých ľudí – ich vlastností, slov a skutkov. Koľko energie venujeme
tomu, aby sme sa niekomu vyrovnali alebo aby sme niekoho “narovnali.” Veľmi často
dostávam otázku ako motivovať alebo meniť druhých ľudí. A čo my? Koľko času
venujeme poznaniu seba? Koľko energie venujeme odstraňovaniu svojich zlozvykov
a budovaniu návykov?
Sú ľudia, čo sa pozerajú do zrkadla a nenachádzajú na svete nikoho “krajšieho ani
múdrejšieho” od seba. Narcisy. Sú ako slony v porceláne, precitlivelo reagujú na
spätné väzby a nakoniec im radšej nikto nič nepovie. Sú aj opačné prípady – ľudia,
ktorí na sebe vidia všetko zlé a nevedia prijať sami seba. Svojimi myšlienkami v sebe
a o sebe si spúšťajú často rôzne choroby. To sú dva extrémy. Ale povedzme si
pravdu – rozumieme sami sebe? Poznáme svoje svetlé a temné stránky a vieme s
nimi zaobchádzať? Žijeme svoj život, alebo ho iba prežívame podľa vzorov a
scenárov, ktoré sme iba prebrali z vonkajšieho sveta? Čo zamestnáva našu myseľ a
akým spôsobom premýšľame o sebe a svete okolo? Mních Evagrius Ponticus vo
štvrtom storočí napísal knihu Antirrhetikon, v ktorej je vyše šesťsto negatívnych
myšlienok, ktoré môžu u človeka vyvolať chorobu. Pri každom negatívnom výroku je
.
Od zamestnania k povolaniu
4
uvedený “anti-výrok” zo Svätého písma, ktorým je možné chorobnú myšlienku
odohnať a prekonať.
Priznajme sa, že radi analyzujeme správanie druhých a navrhujeme zmeny, ktoré by
mali vykonať. Jediný problém je, že to nefunguje. Živé organizmy majú svoj vlastný
systém žitia a sebaobnovy, ktorý sa nazýva autopoiéza a funguje zvnútra.
Nedokážeme druhých motivovať a meniť zvonka (spomeňte si na niekoho, kto to
skúšal na vás) ale dokážeme meniť seba zvnútra. Sebauvedomenie a sebapoznanie
sú pritom kľúčové. Potrebujeme byť viac sami so sebou, využiť samotu a ticho na to,
aby sme nazreli hlbšie do seba. Aj ťažké životné situácie, trápenia, krízy a pády
môžu byť pri tomto skúmaní veľmi užitočné. Počúval som pred časom v rozhlase
rozprávanie starého kňaza. Hovoril o troch fázach svojho života. V tej prvej, po
vysvätení za kňaza, chcel meniť celú cirkev. Keď trochu zostarol, chcel meniť celú
farnosť a ľudí v nej. V tretej fáze svojho života našiel múdrosť, ktorá ho doviedla k
tomu, že to najlepšie, čo môže urobiť je meniť sám seba – a cez seba meniť aj svoje
okolie.
Nepotrebujeme hrať divadlo pred svetom, skrývať svoje nedostatky a preberať úlohy,
ktoré nám nesedia. Najlepšie je byť takí akí sme – autentickí a pravdiví.
Claude Tresmontant napísal: “Sloboda netkvie v tom, že by sme si mali vyberať z
rôznych stanovísk, z ktorých sú niektoré mylné a iné pravdivé, ale spočíva v hľadaní
a nachádzaní pravdy.” Cesta hľadania pravdy začína úprimnou cestou do seba
samého. Tam objavíme výbavu, ktorú sme dostali na cestu, o ktorej ešte možno ani
netušíme. Pochopenie a prijatie seba, súlad našich hodnôt, schopností a poslania je
základ šťastného a poctivého života. Začnime od seba. Máme na to 24 hodín denne.
Otázky na zamyslenie
Čo vás baví a čo nebaví? Čo by ste robili, keby ste nemuseli chodiť do práce?
V akých situáciách ste sa cítili najlepšie? V akých situáciách ste sa cítili najhoršie?
Čo bolo v týchto situáciách spoločné? Čo považujete vo vašom živote za dôležité?
Čo považujete v živote za správne a nesprávne? Máte vlastnosti, za ktoré sa hanbíte
a nechcete o nich hovoriť? V čom ste výnimoční? Ako hodnotí tieto aktivity vaše
okolie? Aký život by ste chceli žiť? Kde nachádzate zmysel vo vašom živote?
2. Naše povolanie
Čo nás čaká v novom svete?
.
•
Viac turbulencie, neistoty, rýchlych a neočakávaných zmien. Budeme teda
musieť citlivejšie sledovať a vyhodnocovať, čo sa okolo nás deje a vedieť na
tieto zmeny reagovať tak, aby boli pre nás viac príležitosťou ako hrozbou.
•
Zvyšovanie produktivity práce, vylučovanie zbytočných medzičlánkov,
automatizácia, robotizácia, samoobsluhy, internet – to vśetko prispieva
k tomu, že bude menej práce a sociálnych istôt. Je možné do budúcnosti
odvíjať sociálne istoty ľudí iba od ich práce, keď budú viac pridanej hodnoty
vytvárať automaty a roboty? Ako si vytvárať prácu a nečakať, že nám ju niekto
prinesie? Ako prispieť k riešeniu sociálnych problémov tým, že časť našej
práce venujeme druhým, alebo budeme pracovať zadarmo?
Od zamestnania k povolaniu
5
•
Menej materiálneho bohatstva ešte nemusí znamenať chudobnejší život. Skôr
naopak. Možno nám menej vecí a majetku prinesie viac času a seba a svojich
blízkych, viac vynachádzavosti a užitočných projektov, stretnutia s viacerými
zaujímavých ľudí a v konečnom výsledku bohatší a zmysluplnejší život.
•
Áno, bude okolo nás možno viac ľudí, ktorí budú potrebovať pomoc. Niektorí
budú nemocní, iní osamelí alebo neschopní postarať sa o seba a svoju rodinu.
Ďalšia výzva a ďalšie príležitosti pre naše povolanie. Pomôcť im nájsť v sebe
silu, aby mohli dôstojne žiť aj bez súcitu a pomoci druhých.
•
Zničená príroda, ku ktorej sa človek správa iba ako k zdroju surovín pre svoj
biznis. Tu máme obrovské množstvo príležitostí na šetrnú kultiváciu pôdy
a pestovanie plodín bez zbytočného hnojenia. Vývoj výrobkov, ktoré vydržia
dlhšie a neničia našu zem spotrebou ďalších surovín a hromadením odpadu.
Šetrnou výrobou a distribúciou produktov, ktoré sú v súlade s prírodou.
Aktívnou ochranou prostredia, v ktorom žijeme.
•
Pokračuje snaha o zotročovanie človeka – zadlžovaním, chudobou a jeho
zneužívaním v práci, kde sa z neho stáva ozubené koliesko, ktoré sa musí
točiť stále rýchlejšie.
•
Nastávajú aj veľké geopolitické, demografické a hodnotové zmeny.
Ekonomická sila sa presúva do Číny, Indie, Brazílie, Ruska a ďalších krajín.
tzv. vyspelé štáty sú prestárnuté, ale klesá v nich aj ochota učiť sa a tvrdo
pracovať. Obyčajní občania sa búria a kričia, že „cisár je nahý“, ukazujú, že
majú viac rozumu, ako politici a správcovia veci verejných.
•
Prebieha transformácia svet, ktorá je porovnateľná s priemyselnými
revolúciami v minulosti. Zmeny vo svete uvádzajú do pohybu dlho neriešené a
nahromadené problémy, ale aj nové technológie a prebúdzanie sa ľudí.
•
Zdražie voda, potraviny, nebudú peniaze na dôchodky a zdravotnú
starostlivosť. Mnohí budú musieť zmeniť svoj spôsob života, vrátiť sa k obnove
rodiny, spolupatričnosti a vzájomnej pomoci.
Čo s tým? Ako sa vysporiadať so zmenami, ktoré u mnohých ľudí vzbudzujú
frustráciu a negatívne myšlienky. Mnohí ľudia sú ako paralyzovaní, nadávajú na štát,
politikov alebo bankárov, cítia sa ako obete veľkého podvodu. Nuž, možno majú aj
pravdu. Chápem starých ľudí s nízkymi dôchodkami, ktorí celý život poctivo pracovali
a dnes nemajú na lieky a základné životné potreby. Chápem ľudí, ktorí celý život
poctivo pracujú a vidia okolo seba rôzne figúrky, ktoré si privlastnili majetok, ktorý im
nepatril. Nadávaním a hnevom však svoju situáciu ľudia nezlepšia. Jediné, čo nám
zostáva je snažiť sa lepšie pochopiť vývoj okolo nás a konať tak, aby nám tieto
zmeny boli prospešné.
Tu je niekoľko mojich odporúčaní:
1. Poznajme seba samého, svoj talent, silu a limity. Nespoliehajme sa na to, že
„tí hore“ niečo vymyslia a vyriešia problémy okolo nás. Ak niečo vymyslia, tak
iba pre svoj vlastný prospech. Na tomto svete platia princípy, ktorých
porušovanie vedie k deštrukcii. Súčasné problémy, ktoré mnohí nesprávne
označujú za krízu, sú následkom dlhodobého porušovania týchto princípov.
Nenásytnosť a nemiernosť, zneužívanie a klamanie ľudí v záujme bohatstva,
nedostatok súcitu a lásky, neúcta k životu a k rodine – to sú len niektoré
príčiny súčasného stavu v hospodárstve a v spoločnosti. Transformácia, ktorá
.
6
Od zamestnania k povolaniu
okolo nás prebieha, je liečba tohto nenormálneho stavu. Liečba, ktorá je
bolestivá, ale prináša nádej. Buďme proaktívni, snažme sa lepšie pochopiť
zmeny okolo nás a vnímajme ich ako príležitosti.
Zaoberajte sa otázkami aký ste, čo vás baví a nebaví, čo vás teší a trápi, čo
považujete za dobré a zlé, aké sú vaše dobré a zlé stránky. Pripomeňte si
situácie, kde ste sa cítili šťastný a spokojný a situácie, ktoré vám priniesli
frustráciu a nepokoj. Čo sa vám darí a nedarí, čo naozaj chcete a nechcete?
Čo považujete za správne a čo nie? Aký zmysel vám to prináša? Čím máte
vyplnený svoj osobný a pracovný čas? Koľko času riešite veci, ktoré môžete
zmeniť a koľko času sa zbytočne trápite nad tým, čo je mimo vášho vplyvu?
Prevažujú vo vašej mysli pozitívne alebo negatívne myšlienky? Vidíte na
druhých ľudí dobré alebo zlé veci? Viac milujete alebo nenávidíte? Vytvárate
alebo ničíte? Povzbudzujete alebo odsudzujete? Viem, náš život nie je čierno
– biely, ale čoho je viac? To dobré nás posilňuje, to zlé oslabuje. Pozitívne
veci nás posúvajú dopredu, negatívne brzdia.
2. Aktívne spolupracujme v komunitách a spoločenstvách, v ktorých žijeme.
Začnime vo vlastnej rodine, venujme sa viac svojim deťom a ich rozvoju,
vytvárajme spoločenstvá rodín, ktoré vyznávajú podobné princípy a pomáhajú
si. Budujme decentralizované a autonómne komunity, ktoré prežijú nezávisle
od neschopných a kolabujúcich centrálnych inštitúcii. Spolupracujme v obci a
v regióne kde žijeme, nakupujme od seba navzájom lokálne produkty a služby,
pomáhajme si navzájom.
Poznám mnoho ľudí ktorí našli odvahu opustiť teplé miestečko, boli kedysi
otroci alebo nezamestnaní. Chcú byť slobodní, ale trápia sa. Majú vo svojej
malej firme na starosti všetko a učia sa na vlastných chybách. Nikto ich
nepozná a obchody často nebežia podľa plánov. Pri firme majú rodinu
s malými deťmi. Pochopia pojem cash flow, keď im dôjdu peniaze na účte
a nikto im nechce požičať. Trápenie na každom kroku. Čo im mám poradiť?
Nič. Toto je podnikanie – skúšanie, opravovanie, učenie sa, trápenie. Podnikať
znamená riešiť problémy, padnúť a vstať, plakať a smiať sa – niekedy od
zúfalstva, inokedy od radosti. Nepoznám nikoho, ktorý by začal podnikať
a všetko by mu od začiatku fungovalo tak, ako si vysníval. Poznám však ľudí,
ktorí našli duchovnú aj fyzickú pomoc v spoločenstve s druhými, ktorí práve
prechádzali alebo už prešli podobnú cestu.
Riešite vaše radosti a problémy so svojimi najbližšími? Nachádzate u nich
podporu a pomoc? Delíte sa o svoje bremeno so svojimi blízkymi
spolupracovníkmi? Stretávate sa s druhými ľuďmi a hľadáte spoločne
riešenia? Život a podnikanie je ako skladanie zložitej mozaiky. Musíte
starostlivo otočiť každú časť skladačky a nájsť jej správne miesto. Často sa
musíte pozrieť na svoj problém z úplne inej perspektívy. Práve tu sú užitoční
ľudia, ktorí vám chcú pomôcť. Nepomáha sa iba múdrymi radami, oveľa viac
niekedy pomôže spoločné mlčanie, počúvanie a kladenie správnych otázok.
Spoločenstvo ľudí okolo nás, diskusie a spolupráca nám pomáhajú posunúť
sa ďalej, nájsť zázemie a ostrov pokoja.
Aj spolupráca s našimi oponentmi, protivníkmi a konkurentmi nám môže
pomôcť. Tento svet nie je postavený na bojoch a víťazstvách, ale na
spolupráci a vzájomnej pomoci. Keď porozumieme sebe samému, pokúsme
sa úprimne porozumieť aj ľuďom, ktorí vidia veci ináč ako my. Nebojujme proti
.
7
Od zamestnania k povolaniu
nim ale pokúsme sa s nimi nájsť riešenie, ktoré prekoná naše obmedzenie “ja
alebo ty.”
3. Pracujme na sebe a hľadajme svoje povolanie. Učme seba aj svoje deti nové
a užitočné veci. Nenadávajme na školstvo, dnes môžeme študovať na
Harvarde alebo MIT aj cez internet. Najdôležitejšie veci sa však človek neučí v
škole ale v rodine a v mieste, kde žije. Učme sa podnikať s talentom, ktorý
sme dostali. Objavujme a rozvíjajme ho, prepájajme sa s druhými ľuďmi a
vytvárajme siete. Spoznávajme sami seba. Hľadajme odpovede na otázky:
Aký som? Čo sa mi darí, čo ma baví a v čom vidím zmysel? Čo je správne a
čo nie? Aká je moja vlastná cesta, po ktorej chcem kráčať a kam smeruje?
Poznávanie seba a hľadanie odpovedí o našom poslaní je práca na celý život.
Potrebujeme sa preto zastaviť, byť občas v tichu, sami so sebou, aby sme si
lepšie rozumeli. Naučme sa viesť a rozvíjať seba. Každého z nás zvádza
pokušenie hľadať chyby na druhých a opravovať ich. Ak chceme zlepšiť svet
okolo nás, najlepšou pomôckou je zrkadlo. Na sebe môžeme trpezlivo
pracovať celý deň, namiesto hádzania kameňov na druhých.
Každý nový deň je krásny. Chodíme do školy, aj keď sme už dávno prekročili
študentský vek. Hneď ráno máme hodinu sebazaprenia a trpezlivosti. Každé
stretnutie s druhým človekom nás môže obohatiť o niečo nové. Aj tí, ktorým
sme nesympatickí a hľadajú na nás chyby, sa patrí poďakovať. Sú ako skener,
ktorý odhaľuje nesprávne prvky a abnormality v našom konaní.
Poďakujme sa za tieto lekcie, keď večer bilancujeme svoje chyby a nezdary.
Zajtra je zase nový deň, kde všetko môžeme zúžitkovať. Každý deň nášho
života je škola s pestrým rozvrhom. Máme v ňom humanitné aj prírodovedné
predmety, telocvik aj náboženstvo. Záleží iba na tom, či sme otvorení
vyhodnocovať a prijímať, čo nám škola prináša.
Kedy ste naposledy jedným dychom prečítali dobrú knihu? A kedy ste sa
prekonali a urobili športový výkon, na ktorý ste hrdý? Kedy ste sedeli sami a v
tichu len tak? Čo vám to ticho povedalo? Kedy ste sa naposledy tešili z
krásnych chvíľ so svojimi blízkymi? Toto nie je stratený čas, ale dôležité
hodiny nášho rozvoja.
4. Nájdime vlastnú cestu a vydajme sa na ňu. Nie je na škodu čítať životopisy
slávnych ľudí a success stories, počúvať svojich rodičov a učiteľov. Ale je zlé
snažiť sa žiť v koži niekoho druhého, kopírovať to, čo všetci nazývajú
"najlepšími praktikami,” riadiť sa knihami o "desiatich zaručených krokoch k
úspechu.” Hľadajme svoju vlastnú cestu, buďme sami sebou, buďme pokorní
a hovorme pravdu. Snažme sa ľuďom skôr slúžiť ako im vládnuť, na sebe
hľadajme chyby a na druhých to dobré, čo je v nich. Hľadajme vlastnú cestu,
kde nájdeme zmysel a šťastie a prinesieme tomuto svetu úžitok. Na tejto ceste
musíme byť trpezliví. Žiaden hudobník sa nenaučil hrať zo dňa na deň a
žiaden športovec nevyhral súťaž bez tvrdého tréningu. Prácu v budúcnosti
nebudeme dostávať, ale budeme si ju vytvárať sami.
Môj priateľ Tomáš Hajzler ľuďom nasledovné odporúčania pre vytváranie si
práce:
• Umenie byť sám sebou. Zdá sa, že dlhodobo vydržia len vzťahy s ľuďmi,
ktorí veria, v to, čomu veríme aj my. Aby bolo zrejmé, čomu veríme, treba
byť čitateľný a začať dostávať do súladu slová a činy.
.
Od zamestnania k povolaniu
8
• Rodina a priatelia. Práca nemôže dlhodobo fungovať, keď sa nemáme
možnost oprieť o svojich najbližších. Preto sa treba na prvom mieste starať
o svoje najbližšie vzťahy.
• Vášeň a téma. Treba si vybrať tému, ktorej sa budete profesne venovať. Je
nutné, aby to bolo niečo, „prečo nemôžete spať". Čím viac to tak bude, tým
viac energie vyvolá a tým skôr pritiahne ľudí.
• Odbornosť. 10 000 hodín: Ďalej je nutné začať sa venovať tomu, aby bol
človek dobrý v tom, čo robí. Tí, ktorí dosiahli vo svojich oboroch skutočné
majstrovstvo, majú za sebou minimálne 10 000 hodín skúseností.
• Renomé. Vybrali sme si tému a začíname v nej byť dobrí. Ďalším krokom je
dať o tom vedieť ostatným. Dobre honorovaná práca závisí hlavne na tom,
ako nás vníma okolie.
• Spoločenstvo. Čím autentickejšie komunikujeme s ľuďmi, ktorých naša
téma zaujíma, tým skôr začne okolo nás vznikať spoločenstvo ľudí, ktoré sa
zapája do našich projektov.
• Produkt. Čo z toho, čo robíte, je pre ľudí tak užitočné, že vám za to chcú
zaplatiť? V poslednom kroku treba dobre definovať, čo a za koľko
predávate a začať predávať.
Vytvárať si prácu znamená vytvárať úžitok pre druhých. Stephen Covey hovorí:
„Life is not accumulation, it is about contribution (život nie je hromadenie, je to o
prispievaní).“ Tak, ako keď si človek vytvára firmu, vytvárame si aj prácu. Musíme
sa pýtať kto sú tí, ktorým chceme prispievať a prinášať úžitok. Čo je to najlepšie
v nás, čím môžeme obohatiť druhých a tento svet. Čím napĺňame druhých aj seba
radosťou. Čo sa musíme naučiť a čo odučiť? Čo všetko musíme vedieť a ako sa
musíme správať, aby našu prácu druhí ocenili a prijali?
5. Inovujme. Všade okolo nás sa pohybuje množstvo ľudí, ktorí nadávajú na
svet, považujú sa za obete druhých a presviedčajú seba aj ostatných o tom,
ako sa nič nedá. Strach, hnev a sebavedomie nikdy nevymysleli nič veľké.
Spolupracujme radšej s odvahou, talentom, ktorý nosíme v sebe, radosťou a
obdivom zo všetkého úžasného, čo nás obklopuje. Podnikanie a inovácie nie
sú vedecké disciplíny, ale hľadanie toho, ako vyriešiť problémy a potreby ľudí
lepšie ako doposiaľ ako priniesť vyššiu hodnotu a byť užitočnejší.
Ľudia majú niekedy pocit, že všetko už je vymyslené, všade je nadbytok vecí a
konkurencie. Čo by sme ešte mohli vymyslieť a kde by sme mohli byť
úspešní? Spomeňme si na radu Jima Collinsa – namiesto úspechu hľadajme
to, kde môžeme byť užitoční. Prejdite sa po dedine alebo meste kde žijete,
prehodnoťte týždeň, ktorý máte za sebou, pozrite sa na internet a uvidíte
stovky nevyriešených problémov, milióny nešťastných ľudí, poškodenú prírodu
a dušu človeka. Objavíte množstvo utrpenia, nespravodlivosti a nenávisti. Ešte
stále nemáte námety na inovácie?
Postup je jednoduchý:
1. Nájdite zákazníka, ktorý má problém alebo potrebu
2. Nájdite hodnotu, ktorú ocení
3. Vytvorte a doručte mu ju
Základom podnikania nie je generovanie peňazí, ale hľadanie užitočnosti a
vytváranie úžitku. Vytvárajme výnimočné produkty a služby, celé
.
Od zamestnania k povolaniu
9
podnikateľské modely, vybrúsme každý detail, tak, aby to bolo najlepšie
riešenie na svete. Peniaze sú len vedľajším produktom podnikania.
6. Vytvárajme. Ľudia najviac ľutujú to, čo neurobili. Je veľa ľudí, ktorí majú
nápady a plány, ale iba málo tých, čo dokázali veci dotiahnuť do konca.
Dôležitejšie, ako meniť druhých, je vytvárať im podmienky, pomáhať im
rozvíjať to najlepšie čo v nich je, nosiť im vodu. Trpezlivo pracovať, učiť sa a
opravovať to, čo sa nepodarilo. A neprestávať, aj keď to ostatní vzdávajú. To,
čo mnohí volajú šťastím, je obyčajne vytrvalosť. “Nesľubuj, že vykonáš,
nehonos sa, že si vykonal, ale nechaj svoje skutky, aby za teba hovorili,”
povedal kedysi Jan Amos Komenský. On sám odmietol funkciu prvého rektora
na slávnej Harvardskej univerzite a možno to neskôr ľutoval, aj keď ešte vtedy
nebola taká slávna ako dnes.
Našou úlohou nie je rozprávať, plánovať, analyzovať, kritizovať alebo ľutovať.
My máme tvoriť! Inovácia nie je nápad alebo projekt, ale vytvorenie riešenia,
ktoré prinesie úžitok. Inovácia vzniká v hlave, ale realizuje sa až vtedy, keď
bola využitá. Neexistuje inovácia bez tvorby. Naučme sa vytvárať – krásne
vzťahy, myšlienky, riešenia a veci okolo nás, ktoré prospievajú človeku a zemi,
na ktorej žijeme.
7. Tešme sa zo života, z každej chvíle, ktorú prežívame. Neúspech berme ako
lekciu, ktorá nás posúva ďalej. Odožeňme preč negatívne myšlienky, ktoré
nám iba odoberajú energiu a spôsobujú nemoci. Pracujme tak ako benediktíni
– “ora et labora.” Striedajme prácu s odpočinkom, nájdime vo svojom živote
ten správny rytmus, nájdime si čas na pravidelné zastavenie a stíšenie.
Dávajme viac ako dostávame – nielen materiálne veci, ale aj lásku, dôveru a
rešpekt k ľuďom. Ján Chryzostom Korec vo svojej knihe Najhlbší prameň
napísal: „Len plytkým ľuďom sa môže zdať že celý svet, s človekom uprostred,
je čímsi samozrejmým. Len povrchnému človeku je samozrejmé, že svet
vôbec jestvuje, že je tu Zem a Slnko, že sú tu rastliny a zvieratá, obilné zrno a
vinná réva."
Aj v živote padáme, schádzame z cesty a na chodníkoch stoja ľudia, ktorí sa nám
smejú, pokrikujú na nás urážlivé slová a niektorí nám hádžu do cesty prekážky.
Berme to ako súčasť hry, sústreďme sa na našu cestu a cieľ.
Rozhodovanie, rozoznávanie, rozlišovanie
Nevieme sa niekedy správne rozhodnúť. Svoje rozhodnutie odsúvame, máme obavu,
či hlasy, ktoré nás nabádajú urobiť rozhodnutie, sú tie pravé.
Niekoľko poznámok
.
•
Ak sa chceme správne rozhodovať, musíme mať definovaný cieľ, ku ktorému
smerujeme náš život. Čokoľvek si volím, musí viesť k dosiahnutiu cieľa.
•
Pri rozhodovaní by sme mali vždy vyberať iba z dobrých alternatív. Zlé veci,
ktoré nie sú v súlade s princípmi, nie sú predmetom voľby, vyberáme iba z
vecí dobrých a ešte lepších.
•
Rešpektovanie vyšších princípov. (u veriacich ľudí odovzdanie sa do Božej
vôle).
Od zamestnania k povolaniu
10
•
Ponorenie sa do ticha, byť sám so sebou, porozumieť sebe.
•
Rozvažovanie – porovnávanie alternatív, počúvanie hlasov a rád.
•
Potvrdenie úvahy, overenie – trpezlivé čakanie na vonkajšie signály, znamenie
a potvrdenie povolania, vnútorný pokoj
•
Nenechať, aby naliehavé veci zvíťazili nad dôležitými.
•
Čo by na mojom mieste urobila osoba, pred ktorou máme najvyššiu úctu?
•
Nedovoliť, aby sa nás robili rozhodnutia iní ľudia.
•
Neprijať hneď všetko, čo sa nám zdá atraktívne, čo prezentujú médiá a svet
okolo nás
•
Pozerať sa na rozhodnutie z rôznych uhlov, ale vždy mať na pamäti konečný
cieľ a príspevok rozhodnutia k jeho dosiahnutiu. Akú radu, by sme dali pri
danom rozhodovaní druhému človeku, ktorému prajeme len to najlepšie? Ako
by budem cítiť toto rozhodnutie na smrteľnej posteli?
•
Nájsť si správny čas na rozhodnutie – pokoj, ticho. V hmle nemeníme smer, v
dobe neútechy a trápenia by sme mali zostať pevní a vytrvalí.
•
Nepodliehajme pesimizmu, náladám, že všetko okolo nás je zlé. V temnote
nepreklínajme temnotu, ale radšej zasvieťme svetlo.
Najdôležitejšou vecou v živote je voľba povolania. Blaise Pascal
Mnohých „lídrov dneška“ charakterizuje túžba po moci, pýcha a pocit neomylnosti –
tie najhoršie vlastnosti, ktoré sú základom pádu a deštrukcie. Mnohí politici
a ekonómovia rozprávajú o raste. Raste HDP, raste spotreby, raste výroby a predaja.
Takmer nikto nehovorí o raste šťastia, spokojného rodinného života, voľného času na
rozvoj človeka, raste dobra v nás a v spoločnosti, v ktorej žijeme.
Je dôležité vrátiť sa k podstate ľudskej spolupráce. Musíme sa vrátiť k tomu, aby
slovo chlapa platilo aj bez hrubých zmlúv a armády právnikov. Aby zákazník bol pán,
ku ktorému máme úctu a robíme všetko preto, aby bol spokojný, ale ani on
nezneužíva svoje postavenie a netlačí svojho dodávateľa k nedôstojným
podmienkach. Musíme sa vrátiť k úcte, rešpektu, dôvere. Tento svet nie je postavený
na konkurencii ale spolupráci, úlohou silných nie je okrádanie a zneužívanie slabých,
ale pomoc ľuďom, ktorí sú na ňu odkázaní. Bohatstvo a úspech nie sú dôležitejšie
ako chudoba a pokora.
Veľmi si prajem, aby ľudia našli inšpiráciu a odvahu na hľadanie svojho povolania.
Verím, že zhodia zo seba neviditeľné okovy, ktoré z nich robia výrobné zdroje a
zmanipulovaných konzumentov informácii a nekvalitných výrobkov. Verím, že sa
ľudia oslobodia a nájdu v sebe vnútorný hlas a výbavu na to aby kráčali po svojej
vlastnej ceste, boli slobodní a šťastní. Verím, že vzniká svet, keď silní nebudú
zneužívať slabých, ale budú im pomáhať, svet, v ktorom budú ľudia spolupracovať.
Niekde som čítal túto vetu: Kto musí robiť ťažké veci? Ten, kto môže!
.
Od zamestnania k povolaniu
11
Pracovný zošit
Aký ste?
Sadnite si na pokojné miesto, uvoľnite sa a predstavte si miesta, kde ste žili
a pracovali. Predstavte si budovy, okolie, ľudí a rôzne situácie, v ktorých ste sa
vyskytli. Nechajte pokojne plynúť vaše predstavy. Popíšte situácie, v ktorých ste sa
v živote cítili veľmi dobre a zle.
Najlepšie
Najhoršie
Čo bolo spoločné v situáciách,
v ktorých ste sa cítili najlepšie?
Čo bolo spoločné v situáciách,
v ktorých ste sa cítili najhoršie?
Čo robíte najradšej v práci?
Čo robím najradšej vo svojom
voľne?
Pokúste sa nájsť dôvody, prečo
vás tieto činnosti bavia najviac
Pokúste sa nájsť dôvody, prečo
vás tieto činnosti bavia najviac
Čo sa vám najviac darí, na čo máte najväčší talent?
.
Od zamestnania k povolaniu
12
Ako tieto vaše aktivity hodnotí okolie?
Napíšte si svoju charakteristiku
Silné stránky
Slabé stránky
Príležitosti
Ohrozenia
Aký by ste chceli byť?
Predstavte si, že od vás nikto nič nevyžaduje, nie je na vás vyvíjaný žiaden tlak čo
a ako máte robiť. Máte dostatok času a ste zabezpečený tak, že nemusíte pracovať
preto, aby ste zarobili viac peňazí.
Čo by ste robili, akým činnostiam
by ste sa venovali v takejto
situácii?
Prečo?
O čom snívate vo vašom živote, čo
by ste chceli dosiahnuť?
Akým človekom by ste chceli byť?
.
Od zamestnania k povolaniu
13
Aký život žijete a chcete žiť?
Čo považujete za dobré a chceli by
ste to vo vašom živote robiť a čo
by ste chceli podporovať?
Čo považujete za zlé, nikdy by ste
to v živote robiť nechceli a mali by
ste sa proti tomu vzoprieť?
Napíšte hodnoty, ktoré sú kľúčové vo vašom živote a v podnikaní
Môj život
Moje podnikanie
Čo by ste chceli po sebe na svete zanechať?
.
Od zamestnania k povolaniu
14
Napíšte si svoju charakteristiku – vaše silné a slabé stránky, čo sa vám darí
a nedarí, čo vás baví a nebaví, čo chcete a čo nechcete robiť.
Silné stránky, úspechy, veci, ktoré
chcem robiť
Slabé stránky, neúspechy, veci, ktoré
nechcem robiť
Napíšte si mená ľudí, spoločenstvá, partnerov a firmy, s ktorými sa chcete
stretávať, prípadne spoločne rozvíjať svoje povolanie
Meno
Čo od neho očakávam?
Čo mu môžem
poskytnúť ?
Napíšte si, čo sa chcete nové naučiť , aké návyky si chcete vypestovať a čo sa
chcete odučiť, akých zlozvykov sa chcete zbaviť.
Čo sa chcem
naučiť? Nové
návyky
.
Termín
Čo sa chcem
odučiť? Zlozvyky,
ktorých sa chcem
zbaviť?
Termín
Od zamestnania k povolaniu
15
Napíšte si základné míľniky svojej vlastnej cesty
Čo chcem?
Prečo?
Ako?
Kedy?
Napíšte si inovácie, ktoré ste vymysleli chcete priniesť na svet?
Inovácia
Kto to potrebuje?
Kto má z toho
úžitok?
V čom je to nové?
Čo preto musím
urobiť?
Napíšte akčný plán, kedy to, čo ste si premysleli a napísali reálne vytvoríte
Úloha
.
Čo na to
potrebujem?
Čo musím urobiť? Kedy?
Od zamestnania k povolaniu
16
Moje osobné ciele
Fyzický rozvoj – telo, zdravie, sila,
energia
Intelektuálny rozvoj – vzdelávanie,
znalosti
Cieľ
Cieľ
Termín
Termín
Emocionálny rozvoj – vzťahy, láska,
partnerstvo
Duchovný rozvoj – duša, hľadanie
zmyslu a poslania, hodnoty
Cieľ
Cieľ
Termín
Termín
Ciele mojej firmy
Zákazníci – od koho?
Financie – koľko?
Cieľ
Cieľ
Termín
Inovácie – za čo?
Cieľ
Termín
Procesy – ako?
Termín
Cieľ
Termín
Premýšľate nad tým, čo všetko okolo nás nefunguje, dalo by sa zlepšiť, koľko
nevyriešených problémov je na svete? O čom snívate? Čo by ste chceli na
svete zmeniť alebo zlepšiť, v čom vidíte zmysel a kam vás to ťahá?
.
Od zamestnania k povolaniu
17
Oblasť
Popíšte konkrétne
Vaše plány
Nové technológie, ktoré
môžu ľuďom zlepšiť
život
Zdravie ľudí a jeho
ochrana
Chudoba a sociálne
problémy
Nedostatok práce
Životné prostredie
Rodina
Vzťahy medzi ľuďmi
Nespravodlivosť,
korupcia
Školstvo, vzdelávanie
Podnikanie a inovácie
Duchovné spoločenstvo
Šport
Umenie
Sny
Služby druhým
Iné
Aké témy vás nadchýňajú a chceli by ste sa im venovať (pomoc druhým,
služba, podnikanie, inovácie, nové technológie, životné prostredie, učenie
druhých, umenie, a i. ?
.
Od zamestnania k povolaniu
18
Nachádzate nejaké inšpirácie v týchto transformačných trendoch?
Trendy
Príležitosti
Vaše plány
masová kustomizácia
samoobsluha
odstraňovanie
medzičlánkov
kolokácia
.
digitálne technológie
od informácii z
znalostiam
.
od deľby práce k
reintegracii
od globalizácie k
relokalizácii
nová spoločenská
zodpovednosť
Spomeňte si na tri osoby, ktoré vás v živote najviac ovplyvnili (otec, matka,
učiteľ, spolupracovník, priateľ, historická osoba, atď). Akí boli? Čím vás
ovplyvnili? Čo bol ich najväčší príspevok pre tento svet?
Kto z nich a čím vás inšpiroval vo vašom živote?
Charakterizujte svoje povolanie
.
19
Od zamestnania k povolaniu
Položili ste si všetky dôležité otázky? Našli ste odpovede, alebo ich ešte iba
hľadáte? Mnohé otázky a odpovede hľadáme a nosíme v sebe celý život.
Hľadajte svoju cestu!
Rozhovor na záver - o živote, práci a slobode…
Rozhovor Jána Košturiaka s Tomášom Hajzlerom.
Tomáš v knihe Peníze, nebo život popisuješ svoj príbeh ale aj cestu, po ktorej
sa môže vydať každý slobodný človek – vytvárať si svoju vlastnú prácu, robiť,
to, čo človeka baví a je v tom majster. Začnem trochu negatívne – vidím okolo
seba veľa mladých a nezamestnaných ľudí, ktorí vyštudovali rôzne hlúposti,
majú diplomy ale nemajú prácu, mnohí z nich sú zamestnaní, ale nemajú
povolanie, pracujú iba pre peniaze, niektorí ani nepracujú a čakajú, že im niekto
prácu prinesie. Čo s tým?
Žijeme v systému, ve kterém se začínáme na práci formálně připravovat v šesti
letech a ty víš lépe než já, jak ta příprava probíhá. Začneme chodit do školy, kde
nám z toho, co bychom dělali rádi a dobrovolně, udělají “povinnost”. Protože
povinnost nikoho nezajímá, existují známky. Ve škole se tak postupně naučíme
dělat, co nás nebaví výměnou za známky a později za peníze a iluzi “po-výšení”. Jde
přece o to, to “vysoko” dotáhnout. Protože ve 20.století jsme potřebovali továrníka s
továrnou a kapitálem, abychom mohli pracovat, naučili jsme se hledat práci, kterou
vytvořil někdo jiný. V dnešním zglobalizovaném, sedmi miliardovaném světě se však
stále větší počet této předdefinované práce stává komoditou. Proč si ji kupovat u
drahého slovenského či českého dělníka, když ji za pakatel zvládne někdo v
Bangladéši? Zdá se mi proto, že do budoucna bude zájem pouze o práci, která stojí
na přednostech konkrétního člověka. Naštěstí, vytvořit si vlastní práci nebylo nikdy
snažší.
A jak pomoci této změně? Osobně věřím v sílu příkladů. Myslím si, že lidé se učí
především nápodobou. A vidím okolo sebe kolik lidí mění svůj život potom, co
narazili na například člověka, který se dovede uživit tím, co ho/jí skutečně naplňuje.
Stějně tak v případě firem. Navíc se objevuje stále větší počet projektů, hnutí a jiných
iniciativ, které tuto změnu urychlují. V konečném důsledku si myslím, že to již brzy
nepůjde jinak. Kolik lidí bez práce dokážeme jako stát uživit? Ten dnešní stav je
neudržitelný a já mám obavu, že nám to již brzy bolestivě dojde.
Učiť sa podnikaniu, v zmysle zodpovednosti za svoj vlastný život, hľadaniu a
rozvíjaniu svojho talentu, by sa mali už malé deti. Kto by ich to mal učiť, keď
pre väčšinu učiteľov je slovo podnikateľ nadávkou a oni sami sú skôr obete
ako tvorcovia a podnikatelia?
Často přemýšlím nad tím, jak moc se my lidé nedovedeme přes slova dostat k
podstatě. Jak moc nás naše kultura naučila věřit v to, že slovo = skutečnost. Vždyť
slovo je jen značka, jakási nálepka, která nám má pomoci v porozumění. Ale přitom
je to spíše naopak. Proto si myslím, ať si tomu jeden říká “podnikatel” a druhý jakkoli
jinak. Hlavní je, že se bavíme o stejné věci.
Myslím si, že ve výchově máme dvě možnosti. Buď k dětem přistupujeme jako
šéfové, mazáci vyžadující především poslušnost a pod-řízení. “Pokud je živíme,
.
20
Od zamestnania k povolaniu
budou nás poslouchat!” Následkem této výchovy bude poslušnost, a tedy závislost
na autoritě, střídaná občasným vzdorem. A až takové dítě opustí rodiče, bude si
hledat jiné autority – šéfa gangu, šéfa v práci, politika, manžela/manželku, prostě jiné
lidi, kterým se bude moci pod-řídit, které bude poslouchat, ke kterým bude vzhlížet a
kterým bude třeba i občas vzdorovat. Takový člověk nedokáže podnikat, tedy si
samostatně rozhodovat o svém profesním i jiném životě. Nenaučil se to. Druhou
možností je přistupovat k dětem s respektem a láskou a místo pod-řízení po nich
požadovat sebe-řízení, místo poslušnosti zodpovědnost. Přistupovat k nim jako
partner, který má samozřejme v roli rodiče nezastupitelnou vůdčí úlohu. Té ovšem
nezneužívá k ponižování dítěte. Z takových dětí vyrůstají svobodní a tedy především
zodpovědní lidé, kteří už nebudou potřebovat chodit do práce, která je nebaví, aby si
vydělali na věci, které nepotřebují a tím se vyrovnali lidem, které nemusí (tak jak
tomu v našem systému chodí). Takové děti znají svoji cenu. Nepotřebují se zalíbit. A
mám pocit, že pokud se v naší společnosti něco mění, potom je to především rodina.
Osobně potkávám zástupy “malých podnikatelů”, svobodných a zodpovědných dětí.
Jsem v tom optimistický.
Na konferencii SlobodaNaŽivo stretávam mladých, kreatívnych ludí, ktorí sú
plní energie. Ale poznám aj veľa mladých, ktorí nemajú potrebné vzdelanie
alebo schopnosti na samostatné fungovanie. Možno, že mali, ale stratili ich
alebo ich okolie presvedčilo, že nemajú. Faktom však je, že uprednostňujú
prácu, ktorú im pripraví niekto druhý a zaplatí im za ňu peniaze. Práca je pre
nich jednoducho iba zdroj obživy. Myslíš si, že sa z takéhoto stavu dá dostať?
Nie je to možno aj zámer – mať zadĺžených a závislých ľudí, novodobých
otrokov?
Být v našem světě skutečným kabrňákem znamená vlastnit, co nejvíc. Čím víc
vlastníte, tím větší “někdo” jste. A pokud chcete být opravdu “někdo” a nemáte
sportovní, umělecké či akademické nadání, můžete zkusit byznys. Vybudujete firmu
a vyděláte peníze. Čím více peněz, tím větší “někdo” z vás bude. Zdá se, že existuje
i recept na to, aby člověk vydělal nad-pozemsky mnoho: 1.zmanipulovat zákazníky
tak, aby toužili i po tom, co nepotřebují (reklama), 2. zmanipulovat zaměstnance, aby
dělali i to, v čem nevidí smysl (a co je často i velmi škodlivé) výměnou za odměnu a
vidinu povýšení, 3. zmanipulovat legislativu a veřejné mínění, aby to celé mohlo
fungovat. Tedy ano. Já si myslím, že je skupina lidí, v jejichž zájmu je nevědomí a
závislost. Gary Hamel ve své poslední knize “Na čem dnes záleží” říká: “Největším
rizikem firmy v 21.století není hyper-konkurence, ale informovaný zákazník.”. Myslím
tedy, že je to pouze otázkou času.
Ty sa veľmi venuješ svojej rodine a dcéram. Často hovoríš, že Ťa deti
obohacujú. Ja zase poznám ľudí, ktorých pohltila práca. Nie sú otroci,
jednoducho ich baví a sú v nej úspešní. Rodina však ide bokom. Je to možno
trochu sebectvo, skrývané za “obetovanie sa.” Aké máš rady pre mladých ľudí,
ktorí začínajú podnikať a zároveň budujú svoju rodinu a majú malé deti?
Já o univerzálním receptu nevím. Každý jsme jiní. Pokud je někdo mého založení –
tj. hračička, který se rád a často ztrácí ve svých projektech a pak zapomíná na “své
lidi”, považuji za nezbytné dávat si “do kalendáře” na první místo čas s rodinou a
přáteli, prostě s těmi nejbližšími. Přijde mi, že práce se o sebe přihlásí tak jako tak,
ale ti nejbližší často mlčí. Mají nás rádi, rozumí nám, vycházejí vstříc, mlčí, až je
.
21
Od zamestnania k povolaniu
někdy pozdě. Toho se snažím držet. Proto první, co si plánuju je čas s Péťou –
manželkou, snažím se být den s Valentýnou, s Valérií jezdíme do a ze školy.
Víkendy, svátky a prázdniny zpravidla nepracuji.
Poznám veľa ľudí, ktorí pracujú vo firmách, ktoré niekedy volám “klik klik” –
klikajú na klávesnici alebo robia iné úkony, ktorých celkový zmysel niekedy
uniká. Sú ozubenými kolieskami vo veľkom stroji, majú však istoty a dobrý
plat. Teba z tohto stroja vykopli niektoré udalosti v živote – smrť babičky a
uvedomenie si hodnoty času, ktorý v živote máme, Tvoje vyhorenie v práci a
následný pobyt v “inom svete”, kde si mohol byť sám so sebou a preosiať si
všetko v hlave. Väčšina ľudí si toto všetko neuvedomuje, alebo majú strach
urobiť tento krok a zmeniť svoj život. Ako to vidíš Ty?
Jestli nás ve škole 15-17 let programují, abychom se (výměnou za domnělý blahobyt)
stali kolečky ve velkém stroji, je pro většinu lidí velmi obtížné z toho systému
vyskočit. Chce to buď “facku od života” (tak jako v mém případě) nebo silný pozitivní
příklad. Osobně za poslední 3 – 4 roky potkávám stále větší počet lidí, kteří se jaksi
probouzejí. Uvědomují si, že žijí pouze jednou, že mají na tomto světě svoji úlohu, a
že největší hřích je promrhaný talent. Chodím stále častěji i do firem, jejichž
zakladatelé nebo manažeři se je snaží přebudovat tak, aby v nich lidé mohli být lidmi
a tvořit, co je opravdu užitečné a smysluplnné. Přijde mi, že dnešní forma kapitalismu
se sype, a že je pouze otázkou času než se sesype zcela. Raduji se proto také z
toho, že okolo sebe pozoruji rozrůstající se skupinu lidí, kteří přestávají se starým
systémem bojovat, ale snaží se vedle postavit systém nový. Netuším, jak se to bude
dál vyvíjet s planetou – přelidnění, klima, zdroje, voda, … tj., jak dlouho bude Země
“obyvatelná”, ale pokud bude, jsem optimistou. Věřím, že jsme schopni dnešní
kapitalismus zreformovat tak, aby byl smysluplnnější, zdravější a udržitelnější.
Tomáš, keď vidím niektoré “slobodné firmy”, kde sa ľudia “hrajú” a majú
kreatívne zariadené priestory, mám niekedy pocit, že sa prezentuje iba jedna
stránka ich práce. Sedel som nedávno s manažérmi z firem Google a 3M, ktoré
majú kreatívnu pracovnú organizáciu aj slobodu v práci, s možnosťou
pracovať na vlastnom projekte, ale všetci zdôrazňovali okrem kreativity aj silnú
schopnosť vyberať dôležité nápady, škrtať a zastavovať mnohé projekty a
sústrediť sa na výsledok, kde sa nakoniec merajú peniaze na účte. Nie je
chybou, že sa niekedy táto stránka kreativity, inovácii a slobody odsúva trochu
do pozadia?
To je, pro mě, velmi těžká otázka. Vidím v přírodě, že vše má své tempo růstu, svou
přirozenou velikost. V našem, na egu postaveném, světě věříme v Darwinovy závěry
a myslíme si, že přežije pouze ten největší, nejsilnější a nejrychlejší. V dobách nedostatku a ne-bezpečí možná. Ale dnes? Myslím si, že nadešla doba “správné
velikosti”. Můžeme už zřetelně pozorovat, jak moc nás všudypřítomná tupá snaha o
nekonečný růst ničí. Před lety jsem se usmíval, když jsem slyšel Thomase
Friedmana, jak říká: “Tato planeta má jeden problém, a to, že na ní žije příliš mnoho
Američanů.” (ve smyslu životního stylu). Americkým (dnes tedy i naším) smyslem
života je “si ho užít”. Já, já, já, jenom já. Naplno. A “užít” rovná se do velké míry
nakupovat a spotřebovávat. Bez úvahy o následcích a jiných souvislostech. Toužíme
po věcech, které vůbec nepotřebujeme a na které stále častěji ani nemáme.
Zadlužujeme se v naději, že už “to” přijde (radost, štěstí, nirvána). A ono to stále
.
22
Od zamestnania k povolaniu
nepřichází. Kupujeme si stále lepší auta, domy, svetříky, utrácíme, utrácíme a furt
nic. Místo toho, abychom byli šťastní, měli jsme hromady volna (jak tento systém
mimo jiné slibuje) pracujeme jako nikdy předtím, trpíme bezprecedentní mírou stresu
a úzkosti (údajně už 3 milióny Čechů a 600 tisíc jich jsou na antidepresivech).
Na příkladu firem jako je Google nebo Apple je zřejmé, že pokud by nevyrostli do
jejich dnešní mamutí velikosti, těžko by měly možnost změnit svět tak jako ho
změnily (i když v případě některých projektů Apple teprve čas ukáže, jak pozitivní
byly). Takže zdá se, že být velký = mít moc. Moc se dá využít a zneužít. Pokud chce
někdo opravdu pozitivně změnit svět, měl by asi vyrůst. Ale vyrůst proto, aby nakrmil
nikdy nenasycené krky akcionářů je nemoc, rakovina našeho světa.
Poznám firmy, kde sa ich majitelia snažia, aby ich zamestnanci boli “spokojní a
šťastní” a poznám aj rodičov, ktorí podobné “dobro” páchajú na svojich
deťoch. Výsledkom je, že ľudia su zasypaní rôznymi bonusmi a privilégiami,
ich výkon však klesá a napokon sa ukazuje, že nie sú ani veľmi šťastní –
podobne ako rozmaznané deti v zlatej klietke. Šťastie vzniká predsa v
konfrontácii s nešťastím, radosť sa kombinuje s trápením, úspech s
neúspechom, atď. Vyrástol som z rozprávok o trvalom šťastí už ako pionier.
Aký máš na to názor?
Taky mi přijde, že aby člověk uviděl světlo, potřebuje se nejprve seznámit s tmou,
aby si dokázal vážit zdraví, potřebuje si sáhnout na nemoc, stejně tak bez neštěstí
pocítíme štěstí jen velmi obtížně. Už jsme o tom mluvili u druhé otázky…. buď k
dětem přistupujeme jako “šéf”, jehož úkolem je o děti se postarat výměnou za
poslušnost… nebo k nim můžeme přistoupit jako partner (který je sice v roli lídra), ale
o dítě “se nestará” (v tradičním smyslu slova), ale spíše ho vede k tomu, aby se o
sebe naučilo starat samo. Ve firmě platí to samé, stačí vyměnit názvosloví.
Zaměstnanec místo dítěte a manažer místo rodiče. Starost o druhé vede k závislosti,
pasivitě a nesvobodě. Pokud je to něčí cíl, ať se “o druhé stará”. Já hlasuji proto,
abychom rozmontovali klece (ať už zlaté či jiné) a začali se pozvolna učit žít ve
svobodném světě. Vždyť je rok 2013. Proč mít ještě dnes otroky a otrokáře? Vždyť
příkladů, že to umíme líp je už tolik…
Sloboda a radosť v práci je fajn. Keď však bude horieť budova, tak musí
nastúpiť krízový manažér, ktorý zachráni “hrajúce sa deti.” Dnešný svet
podnikania je plný rýchlych a rizikových rozhodnutí, keď nie je čas na analýzy
rizika a hľadanie konsenzu. Niekto musí urobiť rozhodnutie, aj keď mnohým
ľuďom v danej chvíli naruší ich “pokoj a šťastie.” Stretávam sa často so
“slobodnými a hrajúcimi sa podnikateľmi,” ktorí sú takí spokojní a šťastní, že
ich nakoniec zlikviduje konkurent. Čo s tým?
Abychom si rozuměli… pro mě svoboda v práci nejsou “hrající si děti”. Pro mě jsou to
dospělí lidé, kteří sdílejí smysl a hodnoty a rozhodli se spolu-pracovat na společném
díle. Místo toho, aby jim někdo mocnější a chytřejší říkal, co mají dělat se na tom, co
a jak dělat, dohadují sami. Zpravidla to ale není non-stop snaha o koncensus. To by
se asi někam nedostali nebo mi místo podniku měli založit debatní klub. Spíše se
místo příkazu nebo směrnice shora společně dohodnou a jdou do práce. Tento styl
může být zprvu pomalejší (příkaz je zpravidla rychlejší než dohoda), ale koncensus
to dlouhodobě bohatě dožene.
.
23
Od zamestnania k povolaniu
To, že si někdo hraje, až ho sežere konkurence může mít mraky příčin. Řešení vidím
v “důlku”, tj. pokud si člověk/firma hraje na tom, v čem je dobrý, co ho baví a co je
pro druhé zároveň užitečné, mělo by to dlouhodobě jít. Jestli si hrajete na něčem, co
není pro druhé užitečné nebo na něčem, co jste okopírovali od druhých, nemůže to
fungovat.
Trochu som Ťa provokoval, ale som na Tvojej strane. Skús teraz povedať
niekoľko rád zo života pre tých, ktorí sú mladí a iba začínajú objavovať svoju
vlastnú cestu.
Rozdávání rad je vždy obtížné. Já mám jen své zkušenosti. Svoji cestu si
potřebujeme najít každý sám. Druzí nás mohou jen inspirovat. Mně přijde důležité
učit se poslouchat své tělo. Přijde mi, že stejně jako třeba auto má své kontrolky, my
máme tělo. Když vrní, je něco v pořádku. Když bolí, něco není dobře. Jedině tělo (a
jeho pocity) může člověka navést k tomu, aby dělal, v čem je dobrý, co má rád, s
lidmi, kteří mu jsou blízcí. A může mu též říct, že je mimo své nastavení, že žije život
někoho jiného. Považuji též za důležité “život neodkládat”. Model “XY let to vydržím”
považuji za nebezpečnou iluzi. Pokud člověk něco cítí, měl by za tím vyrazit hned
teď. Máme přece jen jeden život na to, abychom udělali to, co tu máme udělat a
nikdo nevíme, jak dlouhý bude.
.
Download

Od zamestnania k povolaniu