diskusné fórum pre všetkých študentov FEI
Na úvod
...
Editoriál
OkO|časopis je periodikum študentov
a zamestnancov Fakulty elektrotechniky
a informatiky (FEI) a Fakulty informatiky
a informačných technológií (FIIT) Slovenskej
technickej univerzity v Bratislave vydávané od roku
1992.
Šéfredaktor: Martin Bago /SarK/
[email protected]
Zástupcovia šéfredaktora: Peter Homa
/HoPo/, [email protected], Ľubomír Pirožek
/Atin/, [email protected]
Obálka: Ivan Minárik /Ičo/
[email protected]
DTP: Róbert Kožička /Blend/
[email protected]
Redaktori: Peter Petruš /kreativ/
[email protected], Jozef Košík /dodo/,
[email protected], Ivan Minárik /Ičo/
[email protected], Veronika Klindová /veveroro/
[email protected], Samuel Ondrek /Samo/
[email protected], Filip Gucmann /flipik/
[email protected], Alexandra Pastvová /SaSa/
[email protected]
Fotograf: Zuzana Holotíková /FotoFan/
[email protected]
Gramatická kontrola: Ivan Minárik
/Ičo/, [email protected], Alexandra Pastvová
/SaSa/, [email protected]
Email redakcie: [email protected]
Web redakcie: http://okocasopis.sk
Vydáva: Študentský parlament elektrotechnikov a
informatikov STU
Ilkovičova 3, 812 19 Bratislava
Email: [email protected]
Tel: 02/60291828
Vychádza s finančnou podporou Fakulty
elektrotechniky a informatiky STU.
Používanie fotografií, obrázkov, článkov a ich častí
pre osobné účely je možné iba so súhlasom ich
autora. Za obsah príspevku zodpovedá jeho autor.
Redakcia nemusí súhlasiť so všetkými publikovanými názormi.
Uzávierka čísla: 18. apríla 2011
Tlač: Vydavateľstvo STU
Náklad: 1800 kusov
04 | máj | 2011
TEXT: Martin Bago /SarK/
[email protected]
Zdravím všetkých
letného Oka.
čitateľov
(takmer)
Semester sa nám pomaly ale isto končí,
tak snáď sa vám podarilo bezpečne
a s prehľadom získať všetky zápočty
a tešíte sa na začiatok skúškového obdobia.
Ako každý študent najprv niečo dospíte,
a potom sa pustíte do učenia.
V tomto čísle nájdete viacero zaujímavých
článkov. Michal pokračuje v seriáli
o zaujímavých zákutiach na FEI, o ktorých
isto ani netušíte, Samuel zasa raz spovedal
a nezabudol vyjadriť ani svoj názor na
spoplatnenie niektorých webov. No cesta
platenia za webových obsah zrejme nie
je najvhodnejšia. Pred časom sa na tom
popálili oveľa väčšie portály a zostáva
nám veriť, že aj tie slovenské na to čoskoro
prídu. Vlastnú tvorbu dopĺňa očakávané
pokračovanie Hrebeňovky. Pre chvíle relaxu
odporúčam Tomášovu rubriku dobrých
a zlých webov. Hlavne jeden nemenovaný
český „skorowebdeveloper“ vás isto pobaví
na dlhú dobu. A, samozrejme, nezabudli
sme ani na vtipy :-).
Okolo Juliana Assangea zostalo akosi ticho,
až sa človek bojí, že už ho nebaví všetkých
provokovať. Alebo sa ho svet jednoducho
naučil akceptovať. Zato svet šokovala iná
vec. Nikto si neuvedomuje, aká je príroda
mocná, pokým nedemonštruje svoju silu.
A to sa nedávno stalo, s následkami väčšími,
ako si vôbec dokážeme predstaviť. Nikto
nevie, ako dlho sa bude Japonsko a okolitá
príroda spamätávať z dávky radiácie, ktorú
dostali. Aktuálne k tejto téme zareagovala
aj naša fakulta, keď zorganizovala skvelú
prednášku o tom, čo sa vlastne v Japonsku
stalo. Vynikajúco prednášal prof. Ing.
Vladimír Slugeň, DrSc., ktorému v diskusii
sekundovali mnohí odborníci, napr. zo
Slovenských Elektrární. Veď táto prednáška
napokon zaplnila dve auly. Bolo viac
ako zaujímavé sledovať, ako sa k celej
katastrofe stavajú bežní občania Japonska,
ktorí s pokorou stáli v radoch na posledné
potraviny či zásoby pohonných látok. Viete
si predstaviť, že by sa niečo podobné stalo
inde vo svete, ako by to vzala verejnosť tam?
Ja nie. Japonci po katastrofe spravili jedinú
chybu – málo informovali svet a možno
neskoro požiadali o pomoc. Držme palce,
nech sa im čo najskôr podarí zrevitalizovať
celú poškodenú oblasť i ekonomiku
a zažehnať ešte možné nebezpečenstvo
plynúce okrem iného z rádioaktívnej vody,
ktorá chladila poškodený reaktor. Z tohto
celého vyplýva jedno veľké ponaučenie:
Nikto a nič, ani niekoľko metrov vysoké
zábrany, nepomôžu, keď sa príroda rozzúri.
Na záver sa musíme pochváliť. Posledný
aprílový deň sme sa vrátili z vyhodnotenia
súťaže Štúrovo pero, kde sme sa zapojili
v kategórii vysokoškolských časopisov. Na
naše milé prekvapenie sa nám podarilo
získať druhé miesto. Prvé miesto obsadené
nebolo (zrejme istá forma motivácie :-)), no
podstatné je, že z ocenených časopisov my
jediní nemáme v rámci štúdia nič dočinenia
so žurnalistikou. Štúrovo pero nám poskytlo
množstvo konštruktívnej kritiky a možnosť
porovnať naše OkO s inými časopismi. Vo
vzájomnej konfrontácii sme ako technici
nevyšli ani zďaleka zle, práve naopak. Ako
je na obálke vidieť, už teraz pracujeme na
ďalších zlepšeniach a tešíme sa na ďalší
ročník.
Prajem veľa šťastia pri skúškach a leto plné
oddychu.
3
Škola
OBSAH
Študenti FEI na Autosalóne v Ženeve 4
Rada ubytovaných študentov ŠD Mladosť informuje
5
ŠP EaI a jeho mystická cesta...
6
Chcete pokračovať v štúdiu ako doktorand? 8
10
Rozhovor s novým rektorom STU
12
Local Mechatronic Competition
13
Freescale Race Challenge 2011
14
Spájanie katedier
15
Dientes de Navarino - okruh na konci sveta
16
Hrebeňom Nízkych Tatier za 5 dní
18
Redžúr Bratislava
20
Peugeot iOn
21
Huston, we have a problem!
23
Konšpiračné teórie
24
Báseň: Konšpirácia
25
Jar
28
Notebook Expo 2011
26
Preklik ...pár zaujímavých webtipov
27
A bolo svetlo...
28
Expedície 2011
29
Piano katastrofa, Piano prelom
29
Čiary?
30
Nejako bolo, nejako bude
32
Kultúra
34
Je po tom. Zabili sme ho!
35
artblog.sk
36
Kopček srandy od SOITRONu
36
TEXT: Vladimír Staňák, [email protected]
Katedra mechaniky FEI STU
Študenti tretieho ročníka bakalárskeho
študijného
odboru
Automobilová
elektronika sa 11. marca 2011 zúčastnili
autobusového zájazdu na Autosalón
v Ženeve. 81. ročník medzinárodného
autosalónu v Ženeve vo Švajčiarsku, ktorý
sa konal od 3. do 13. marca na výstavisku
Palexpo bol festivalom nových áut, pretože
automobilky predstavili len to najlepšie,
čo majú vo svojej ponuke. Predstavilo
sa tam dovedna 71 svetových premiér
nových modelov. Medzi nimi bolo aj
veľké množstvo elektrických a hybridných
vozidiel, ktoré prídu do predaja už
tento alebo budúci rok. Elektrické
autá mali vyhradený samostatný, tzv.
Zelený pavilón, kde sa predstavili hlavne
elektrické vozidlá menších výrobcov.
Zároveň bolo umožnené návštevníkom
prihlásiť sa na testovacie jazdy 13 rôznych
elektromobilov.
Druhou akciou, na ktorej sa zúčastnili
študenti Automobilovej elektroniky, ale aj
Aplikovanej mechatroniky, bola návšteva
prvého profesionálneho centra bezpečnej
jazdy na Slovensku Driving Academy
v Orechovej Potôni pri okruhu Slovakiaring.
Študenti si prezreli pretekársky okruh a
absolvovali krátku prednášku na tému
zvládania kritických situácií na cestách.
Následne dostali príležitosť vyskúšať
si v praxi zvládanie pretáčavého aj
nedotáčavého šmyku na klzkom povrchu.
Vedomosti získané z dynamiky pohybu
vozidiel si mohli overiť na vlastnej koži.
Tieto akcie pre študentov pripravuje
Spolok automobilových mechatronikov,
čo je dobrovoľná iniciatíva doktorandov
z KMech FEI na podporu záujmu študentov
o automobilovú techniku.
Študenti FEI na Autosalóne v Ženeve
4
ISTROBOT
Škola
Rada ubytovaných
študentov ŠD Mladosť
informuje...
TEXT: Florián Danko a Ing. Ján Máté
Nakoľko sa nám nezadržateľne
blíži koniec školského roka, bude
s ním spojené aj opätovné spustenie
nového systému ubytovania https://
ubytovanie.stuba.sk/. Radi by sme vám
preto priblížili základné funkcie tohto
systému už teraz. Jedným z najväčších
problémov v minulom roku bolo, že si
študenti mýlili pojmy „kolá pridelenia
ubytovania“ a „kolá rezervácií izieb“.
Dovoľte preto, aby sme vám vysvetlili
ich základné rozdiely.
Kolá pridelenia ubytovania určuje
fakulta. Týchto kôl môže byť ľubovoľne
veľa. Termíny daných kôl prideľovania
ubytovania nie sú fixne stanovené. V
ideálnom prípade by malo prebehnúť
len jediné kolo prideľovania ubytovania,
v ktorom by fakulta prerozdelila všetky
pridelené miesta na internáte. Fakulta
však často pridelí ubytovanie aj takým
študentom (najmä prvákom), ktorí sa
napokon neprídu zapísať (alebo sa im
zmení sociálna situácia a o internát už
nemajú záujem). Najmä vďaka tomu sa
uvoľňujú miesta na internáte, pričom tieto
sa okamžite prideľujú ďalším osobám
z poradovníka. Takéto prideľovanie
ubytovania sa zvyklo často označovať ako
n-té „kolo prideľovania ubytovania“. Každé
ďalšie kolo ubytovania teda prebieha vždy
až potom, čo sa nejaké miesto alebo miesta
na internáte uvoľnia. Tieto sa uvoľňujú
najmä po prvých zápisoch, po ukončení
alebo prerušení štúdia, a podobne.
Kolá rezervácií izieb stanovuje nový
ubytovací systém. Tieto kolá prebiehajú
nezávisle na kolách pridelenia ubytovania.
Kolá rezervácií izieb sú vždy len 4 a pracujú
nasledovne:
1. kolo rezervácií izieb: Ubytovací
systém je v stave, kedy si každý študent
môže bez ohľadu na počet bodov
04 | máj | 2011
rezervovať len svoju súčasnú izbu alebo
izbu ktorú mu niekto prenechá. Študent
môže svoju izbu taktiež prenechať inému
študentovi (prenechať izbu je však možné
len osobe rovnakého pohlavia). Prvé kolo
rezervácií izieb trvá približne jeden týždeň.
2.kolo rezervácií izieb: nasleduje
bezprostredne po 1. kole rezervácií izieb.
Ubytovací systém je v stave, kedy si môže
každý študent bez ohľadu na počet bodov
rezervovať akúkoľvek izbu na internáte.
Môže si rezervovať tak jednolôžkovú izbu
ako aj trojlôžkovú. Taktiež si môže zrušiť
izbu, ktorú si rezervoval v 1. kole rezervácií
izieb. Každý študent si môže rezervovať
maximálne 5 izieb. Po ukončení 2.
kola rezervácií izieb systém schvaľuje
rezervácie automaticky. Rezervácie sa
schvália len tým študentom, ktorým
fakulta už pridelila ubytovanie. Nakoľko si
študent môže rezervovať až 5 izieb, systém
ich schvaľuje podľa poradia, v akom boli
rezervované. Najprv sa pokúsi schváliť
izbu, ktorú má študent rezervovanú pod
poradovým číslom 1. V prípade, že je táto
izba už obsadená (niekto si ju rezervoval
skôr a rezervácia mu bola schválená),
snaží sa schváliť izbu s poradovým číslom
2, a tak ďalej. Keďže si študenti môžu
rezervovať svoje súčasné izby v prvom
kole prioritne, je zaručené, že si nikto
nemôže rezervovať cudziu izbu skôr ako
študent, ktorý je na nej ubytovaný. Tým
študentom, ktorým fakulta nepridelila
ubytovanie do termínu, kedy sa schvaľujú
rezervácie izieb, sú tieto rezervácie
automaticky zamietnuté. Minulý rok
prebehlo
schvaľovanie
rezervácií
izieb ešte pred 2. kolom prideľovania
ubytovania. Kolá rezervácií izieb sú však
pevne stanovené a je len na danej fakulte,
aby ubytovanie pridelila študentom ešte
pred samotným schvaľovaním rezervácií.
Po schválení rezervácie izby už nie je
možné danú izbu zmeniť!
5
Škola
3. kolo rezervácií izieb sa týka len
budúcich prvákov. Pred začiatkom tohto
kola sa „vynulujú“ všetky čísla určujúce
počet rezervácií na danú izbu (je to z toho
dôvodu, aby v tom prváci nemali zmätok).
Prváci si v tomto kole môžu rezervovať
výlučne miesto na trojlôžkovej izbe. Po
skončení 3. kola rezervácií izieb prebehne
automatické schvaľovanie rezervácií podľa
rovnakých pravidiel, ako po druhom kole.
Prváci, ktorí nevyužijú možnosť rezervovať
si izbu v 3. kole rezervácií majú izbu
pridelenú automaticky (systém sa takýchto
študentov snaží ubytovať na spoločné izby
prioritne, podľa obce trvalého bydliska,
okresu alebo kraja).
4. kolo rezervácií izieb sa týka všetkých
študentov, ktorým sa ubytovanie pridelí po
schvaľovaní rezervácií z predchádzajúceho
kola. Vo 4. kole rezervácií izieb si študenti
môžu rezervovať ľubovoľnú voľnú izbu.
Rezervovať izbu si musia opätovne aj
v prípade, že si izbu už predtým rezervovali,
ale rezervácia im nebola schválená
z dôvodu, že im fakulta v tom čase ešte
nepridelila ubytovanie. Pri vyberaní
budúcej izby vo 4. kole rezervácií izieb však
treba byť maximálne pozorný, nakoľko
po potvrdení voľby je izba automaticky
schválená a nie je možné ju už zmeniť!!!
Práve z dôvodu častých problémov pri
zamieňaní si pojmov: „kolá pridelenia
ubytovania“ – ktorých môže byť ľubovoľný
počet a „kolá rezervácií izieb“ – ktoré
sú presne 4, ubytovacia komisia STU
plánuje pristúpiť k zrušeniu označenia
„kolo pridelenia ubytovania“ a nahradiť
ho „dátumom pridelenia ubytovania“.
Táto zmena sa plánuje najmä z dôvodu,
že niektoré fakulty prideľovali študentom
ubytovanie v rovnakom kole ubytovania,
avšak niekedy aj s odstupom niekoľkých
týždňov. Z tohto dôvodu vznikali
nedorozumenia, kedy jeden študent
mohol mať schválenú rezerváciu a druhý
nie napriek tomu, že dostali ubytovanie v
„rovnakom kole“. Pokiaľ bude táto zmena
schválená, študent bude vedieť namiesto
kola ubytovania presný dátum, kedy mu
bolo ubytovanie pridelené. Presné termíny
k spusteniu systému ubytovania dostanú
všetci študenti STU e-mailom po zasadnutí
ubytovacej komisie STU.
Z dôvodu zvyšovania informovanosti
sme pre vás založili stránku RUŠ aj na
Facebooku, kde nájdete tiež vysvetlenie
mnohých otázok. Okrem toho sa na nás
so svojimi otázkami môžete samozrejme
obrátiť aj prostredníctvom e-mailu: rus@
rus.sk.
V mene celej RUŠ želáme veľa šťastia!
ŠP EaI STU a jeho mystická cesta...
...alebo čo to vlastne ten Študentský parlament robí?
Študentský parlament elektrotechnikov
a informatikov STU je občianskym
združením zaregistrovaným už od
roku 1990. Jeho hlavným cieľom
je zastupovať študentov v styku s
vedením fakulty, ale i s vedením
univerzity, a pritom hájiť ich záujmy
a dodržiavanie ich práv (áno my máme
práva) a tiež spolupracovať s ostatnými
študentskými
organizáciami.
Pravidelne organizuje rôzne pôsobivé
spoločenské,
kultúrne,
športové
a iné voľno časové aktivity pre
študentov, z ktorých spomenieme
aspoň nezabudnuteľnú Beániu EaI,
Športový deň, geniálne OkO, kúzelný
Výcuc krvi, utešenú Posilňovňu Junák
(v priestoroch ŠD Mladosť) a mnohé iné!
K dosahovaniu uvedených cieľov ŠP
predovšetkým získava členov ŠP, najmä
z radov študentov FEI a FIIT STU a väčšinou
dobrovoľne. Finančné prostriedky a iné
materiálne prostriedky získava najmä
6
z propagácie a iných subjektov, z darov,
sprostredkovateľskej činnosti a akcií na
burzách tretieho sveta. Napomáha riešeniu
študijných a sociálnych problémov
študentov STU. Rozvíja spoluprácu
s univerzitami, pracoviskami, združeniami,
nadáciami a štátnymi orgánmi za účelom
efektívnejšieho plnenia cieľov združenia.
Podpredsedom ŠP je Dávid Kalmár, má za
sebou 4 nezabudnuteľné roky štúdia na
FEI, avšak je stále len v 3. Ročníku. Študuje
telekomunikácie. Pochádza z Veľkého
Krtíša.
ŠP si na zefektívnenie svojej činnosti
zriadilo komisie. Možno niektoré aj
poznáte:
IT komisiu tvorí hŕstka ľudí, ktorí sa starajú
o technologické vybavenie Študentského
Parlamentu, ktorý to následne ponúka Vám
študentom. Uvedieme si pár príkladov.
Všetci určite poznáte polofunkčnú
wifi sieť ŠP WIFI, cez ktorú sa môžete
kedykoľvek v škole pripojiť na internet.
Otázne je, či v danú dobu pôjde internet,
ale každopádne na wifi Vás pripojí. O túto
sieť sa starajú členovia IT komisie, ako len
vedia/nevedia.
Ďalej sa staráme o niekoľko serverov
a počítačov v ŠP miestnosti na fakulte,
ku ktorým sa pravdepodobne nikdy
nedostanete, ale keby náhodou áno, tak
- PR komisia: [email protected]
- IT komisia: [email protected]
- Športová komisia: [email protected]
- OkO: [email protected]
Predsedom ŠP je v súčasnosti Bc. Patrik
Novák, pochádza z Ružomberka a
študuje... hmm.... niečo s fyzikou na FEI
a je v 1. ročníku inžinierskeho štúdia.
V Študentskom parlamente je od vtedy,
keď v roku 2008 nedostal intrák.
Čo to je a čo robí IT komisia
v Študentskom Parlamente??
Škola
sú zaheslované neprelomiteľným heslom
(SP123 to nie je). Na týchto serveroch
prevádzkujeme webové služby, skvelý
wifi server, úložisko dát našich členov,
ukladanie video záznamu z bezpečnostnej
kamery, o ktorej isto nikto nevie a mnoho
ďalšieho.
IT komisia napríklad pripravuje aj CS
turnaje. Ak ste o tom nevedeli, treba
sledovať naše internetové stránky, na
ktorých by to malo byť vždy napísane.
Kto chce, môže našu prácu oceniť tým,
že pošle ďakovný mail na [email protected], ale
pozor ak Vám po odoslaní mailu nepôjde
v škole pripojiť na wifi, tak váš mail sa nám
nepáčil :-).
Čo to je a čo robí športová komisia
v Študentskom Parlamente?? Čo do
frasa tá športová komisia robí?
Túto otázku sme počuli už niekoľkokrát
z úst študentov. Ľudia, ktorí z druhého
poschodia idú výťahom dolu do grilu si
kúpiť nejaký „junky burger“ a potom sa
vrátia na izbu (opäť výťahom) mysliac si, že
podali športový výkon roka... Áno, presne
aj takýmto ľuďom chceme priblížiť, čo
vlastne robíme.
V prvom rade je to posilňovňa Junák,
ktorá má GPS súradnice 48° 9’31.91”N,
17° 3’48.84”E
(prízemie bloku C2
Internátu Mladosť). Táto posilňovňa je
celoročne otvorená a je prístupná pre
všetkých študentov Internátu Mladosť
Dávid Kalmár - podpredseda ŠP EaI
04 | máj | 2011
Bc. Patrik Novák - predseda ŠP EaI
za nenormálne malé členské (až sa
čudujeme, prečo tak málo pýtame). Za
vyzbierané členské nakupujeme nové
vybavenie. V poslednom semestri týmto
spôsobom do nášho „Junáka“ pribudli
nové jednoručky, stacionárny bicykel
a gumové podlahy.
Ďalej na Internáte Mladosť prevádzkujeme
stolno-tenisovo-ping-pongové
stoly,
ktoré sa nachádzajú na blokoch B2, C1,
D2. Medzičasom sme zakúpili nový stôl,
takže sa počet stolov rozšíril na 4. Raketky
a loptičky si môžete jednoducho požičať
na oboch vrátniciach Internátu Mladosť.
Keďže vonku sa čoraz viac otepľuje, a keď
nepadá dážď (doviaty z Fukushimy), je
možné hrať vonku napríklad volejbal.
Lenže vám k tomu chýbajú dve veci a
tie máme my. Volejbalovú sieť a lopty
si môžete bezplatne požičať. Kontakt
nájdete na oboch vrátniciach Internátu
Mladosť a naši šarmantní asistenti Vám ich
bez problémov vydajú.
Medzi naše ďalšie aktivity patria rôzne
turnaje a súťaže, každoročný stolnotenisovo-ping-pongový turnaj, futbalový
turnaj pre všetky študentské organizácie
pôsobiace v Mlynskej Doline s názvom
Putovná Opica. Namiesto putovného
pohára putuje plyšová opica, ale to už
sme skúšali vysvetliť viacerým ľudom,
žiaľ neúspešne. Ďalšiu veľkú akciu, ktorú
organizujeme nazývame ŠPortový Deň.
V tento deň sú sprístupnené ihriská pod
Internátom Mladosť pre volejbal, basketbal,
futbal, ďalej tenisové kurty, posilňovňa,
stolno-tenisovo-ping-pongové stoly, a čo
je veľmi dôležité, všetko toto je úplne
ZADARMO !!! Navyše za prítomnosti hudby
a nejakého občerstvenia.
Medzi naše dlhoročné aktivity patrila aj
futbalová miniliga. Verím, že budúci rok sa
nám opäť podarí v tejto tradícií pokračovať.
Dúfam, že si medzičasom dojedol svoj
„junky burger“, a že sa uvidíme na nejakej
z našich akcií.
Čo to je a čo robí PR komisia
v Študentskom Parlamente??
Jadrom činnosti tejto komisie je
predovšetkým komunikácia s Vami,
študentmi FEI-ky a FIIT-ky, ako aj so
širšou verejnosťou. Príkladom môže byť
kontaktovanie a zaistenie sponzorov
beánie, organizovanie fotovýstavy na
chodbách našej školy, konkurzy do
Študentského parlamentu, ale aj všetky
reklamné kampane a propagácia v
študentskom parlamente.
Čo to je a čo robí OkO v Študentskom
Parlamente??
Je to asi jasné, práve ho čítaš.
Parlamentná stránka
Keďže informovanosť je v dnešnej dobe
nevyhnutnosťou, prostredníctvom našej
stránky sa snažíme našich študentov
informovať o všetkých aktuálnych
udalostiach spojených s našou fakultou
alebo študentským životom vôbec. Ak
máte niečo, s čím by ste sa radi zverili
svojim spolužiakom, či niečo, čo by im
mohlo nejakým spôsobom pomôcť pri
ich štúdiu, ak máte nápad na zaujímavý
projekt, prípadne otázky a pripomienky,
neváhajte a kontaktujte nás, nato tu sme!
www.fei.sk, www.speai.sk, www.
okocasopis.sk, FB: ŠP EaI
7
Škola
Chcete pokračovať v štúdiu
ako doktorand?
Rozmýšľali ste už nad doktorandským
štúdiom? Okrem školy ho môžete robiť
aj na Slovenskej akadémii vied. V tomto
článku vám predstavíme výskum na
jednom z ústavov SAV. Elektrotechnický
ústav SAV sa venuje výskumu, ktorý
je dlhodobo na európskej úrovni.
Svedčí o tom spolupráca s viacerými
európskymi a svetovými laboratóriami.
Tento výskumný ústav zmenil za
ostatné obdobie svoju tvár. V našich
pomeroch doteraz nevídanou injekciou
zo štrukturálnych fondov získal a ešte
získa viacero unikátnych a drahých
zariadení. Využitím týchto zariadení má
výskumný ústav predpoklady a záujem
robiť vedu na špičkovej európskej
úrovni. K tomuto sú potrební mladí
vedeckí pracovníci – PhD študenti.
výskumu materiálov, pre využitie nových
elektronických súčiastok ako sú napríklad
pamäťové elementy novej generácie,
špeciálne
vysokocitlivé
nosníkové
mikrosenzory (na podobnom princípe,
ktorý sa využíva pre atómový silový
mikroskop, AFM mikroskop), detektory
žiarenia a tiež senzory využívajúce mikroelektro-mechanické systémy, MEMS.
Vyvíjame materiály pre nové typy slnečných
článkov. Intenzívne tiež pracujeme na
príprave tranzistorov využívajúcich nový
polovodičový materiál GaN. Zaoberáme
sa tiež prípravou a využitím oxidových,
nitridových a diamantových vrstiev.
Príprava elektronických štruktúr a súčiastok
prebieha v tzv. čistých priestoroch, ktoré
sa svojou úrovňou blížia k podmienkam
v kvalitných zahraničných laboratóriách
Elektrotechnický ústav SAV (ElÚ SAV) je
vrcholná vedecká inštitúcia na Slovensku,
ktorá sa zaoberá výskumom materiálov,
súčiastok a zariadení pre mikroelektroniku
a aplikovanú supravodivosť.
V oblasti využitia supravodivosti
skúmame možnosti využitia nového
typu supravodiča na báze MgB2 s veľmi
jemnými vláknami. Tento materiál je
zaujímavý tým, že bol objavený v roku 2001
a ukázalo sa, že je veľmi vhodný praktické
využitie. Dnes sa z tohto supravodiča robia
vinutia napríklad aj pre NMR tomografy
pre zdravotníctvo. Venujeme sa tiež
využitiu vysokoteplotných supravodičov
2. generácie (YBaCuO) pre zariadenia
potrebné v modernej energetike.
Z oblasti mikroelektroniky na začiatok
spomenieme teoretický výskum nových
nanoelektronických štruktúr a súčiastok. Za
pomoci farmy počítačov bežia neprestajne
výpočty, ktoré preverujú teoretické
predstavy o transporte elektrického náboja
v nanometroých drôtoch a prstencoch.
Okrem teoretického výskumu sa venujeme
8
Viaceré výskumné tímy Elektrotechnického
TEXT: Karol Fröhlich
Foto: archív ElÚ SAV
ústavu SAV pracujú na európskych
výskumných projektoch. V nedávnej
minulosti sme napríklad v oblasti
mikroelektroniky intenzívne spolupracovali
s výskumnými laboratóriami firmy
IBM, Philips (teraz NXP), so špičkovým
európskym výskumným ústavom IMEC
na výskume novej generácie MOSFET
tranzistorov. V súčasnosti je veľkou výzvou
využitie
polovodičového
materiálu
GaN. V tejto oblasti pracujeme v rámci
veľkého medzinárodného konzorcia,
vedeného francúzskou firmou Alcatel
Thales, na výskume vysokofrekvenčných
tranzistorov a senzorov využívajúcich
unikátne vlastnosti tohto materiálu.
Tranzistory na báze GaN môžu byť tiež
využité ako meniče napätia a prúdu
v elektromobiloch. Supravodiče sa
využívajú v energetike. Od roku 2010
spolupracujeme tiež na európskom
projekte s cieľom využitia supravodičov
pre obmedzovač skratových prúdov, ktorý
bude pokusne inštalovaný v energetickej
sieti
na
východnom
Slovensku.
S príchodom štrukturálnych fondov na
Slovensko ústav dostal silnú podporu
pre nákup nových prístrojov a zariadení.
Elektrotechnický ústav je hlavným
koordinátorom Centra excelentnosti
pre nové technológie v elektrotechnike.
Centrum zahŕňa Fyzikálny ústav, Ústav
merania, Ústav informatiky a Fakultu
Škola
elektrotechniky a informatiky STU.
Najvýznamnejšie zariadenie v rámci tohto
projektu je duálny mikroskop, (focused
ion beam, FIB), ktorý používa elektrónový
zväzok na„ohmatávanie a videnie“ a iónový
lúč na procesovanie nanoelektronických
štruktúr. Z ďalších unikátnych zariadení,
ktoré budú inštalované v najbližšej
dobe môžeme menovať najmä tieto:
zariadenie pre nanášanie po atómových
vrstvách (atomic layer deposition, ALD),
pulzné laserové nanášanie (pulsed laser
deposition, PLD), zariadenie pre meranie
fyzikálnych vlastností v nízkych teplotách
a silných magnetických poliach až do 14
Tesla (Physical properties measurement
system, PPMS), komplexné meracie
zariadenie pre tranzistory od firmy Keithley
a ďalší moderný skenovací elektrónový
mikroskop s elektrónovou litografiou.
Pre
využitie
týchto
špičkových
experimentálnych zariadení potrebujeme
mladých
vzdelaných
vedeckých
pracovníkov.
Ponúkame
preto
doktorandské štúdium vo vybraných
štúdijných programoch. Pri štúdiu budú
doktorandi pracovať na národných
a medzinárodných vedeckých projektoch
a budú využívať spomenuté unikátne
Elektrotechnický ústav je akreditovaný ako externá vzdelávacia inštitúcia PhD
štúdia v nasledujúcich študijných programoch (odboroch):
•
•
•
5.2.13Mikroelektronika
4.1.3Fyzikakondenzovanýchlátokaakustika
5.2.48Fyzikálneinžinierstvo
prístroje. Na Elektrotechnickom ústave
je samozrejmosťou, že počas štúdia
doktorandi
navštevujú
partnerské
zahraničné pracoviská na krátkodobé aj
dlhodobé študijné pobyty, zúčastňujú
sa na medzinárodných konferenciách.
Po úspešnom ukončení doktorandského
štúdia pomáhame našim doktorandom
získať
post-doktorandské
miesto
v niektorom zahraničnom laboratóriu
s kvalitným výskumom.
Kontakt: [email protected]
Príďte si teda doplniť svoje vzdelanie na
Elektrotechnický ústav SAV. Naučíte sa
pracovať na medzinárodných projektoch,
využívať moderné prístroje a zariadenia,
získate bohaté medzinárodné kontakty.
Po ukončení štúdia môžete pokračovať vo
vedeckej kariére, alebo nastúpiť na dobré
miesto v elektrotechnickom priemysle.
Tešíme sa na spoluprácu.
Témy doktorandských prác sú zverejnené na web-stránke ústavu:
http://www.elu.sav.sk/education/temy_sk.html
Prihlásiť sa môžete na FEI STU v systéme AIS:
http://is.stuba.sk/pracoviste/prehled_temat.pl?pracoviste=30;zpet=0;lang=sk
ElÚ SAV svojím doktorandom ponúka (7 dôvodov prečo sa hlásiť na doktrorandské štúdium na Elektrotechnický ústav SAV):
•
prácu na moderných technologických, experimentálnych a
charakterizačných zariadeniach
•
možnosť aktívne sa zapojiť do riešenia vedeckých projektov na medzinárodnej úrovni
•
možnosť prezentovať svoje vedecké výsledky na medzinárodnom fóre
(napr. účasť na konferenciách, školách, návštevy a študijné pobyty na spolupracujúcich pracoviskách a pod.)
•
bývanienaubytovniSAV(vDevínskejNovejVsi,20minautobusomod
ElÚ SAV) v rekonštruovaných bytoch za výhodnú cenu (cca 50 €/mesiac),
•
štipendium
a) do vykonania dizertačnej skúšky najmenej vo výške 9. platovej triedy a prvého
platového stupňa podľa osobitného predpisu (561,50 €), ďalší príspevok, ak sa doktorand zapája do projektu
b) po vykonaní dizertačnej skúšky najmenej vo výške 10. platovej triedy a prvého
platového stupňa podľa osobitného predpisu (646,50 €), ďalší príspevok, ak sa doktorand zapája do projektu
•
odmenyzapublikačnúčinnosť,podľakvalityapodieluokolo100€za
publikáciu
•
vedľajšípracovnýpomer,minimálne50€/mesiac.
04 | máj | 2011
9
Škola
ISTROBOT
FOTO: Zoltán Janík
Deti sledovali roboty s napätím
Fakulta elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave privítala v sobotu,
9. apríla desiatky konštruktérov zo Slovenska, Českej republiky, Nemecka, Poľska
a Slovinska na tradičnej medzinárodnej
súťaži mobilných robotov Istrobot 2011.
Niekoľko desiatok robotov zápolilo v
štyroch súťažných disciplínach. Najväčším
prekvapením bola kategória Myš v
bludisku. Po predchádzajúcich, nie príliš
úspešných ročníkoch, sa do súťaže prihlásilo neuveriteľných 31 robotov! Smola
ich však neopustila ani tento rok. Desiatka robotov napokon nemohla súťažiť,
pretože ich autori nestihli dokončiť, alebo
im v poslednej chvíli zhorela dôležitá
súčiastka. Ďalších päť robotov v bludisku dokonale zablúdilo. Zvyšných 16
viac-menej úspešne bludiskom prešlo, ale
svojim výkonom príliš neoslnili. Bludisko
prehľadávali tým najjednoduchším pravidlom pravej ruky (t.j. jazdili pozdĺž pravej
steny bludiska). Hoci algoritmy na tvorbu
mapy bludiska a hľadanie optimálnej
cesty sú už dávno známe, ich implementácia do skutočného robota sa súťažiacim
nedarí. Napokon postúpilo do finále 6
najrýchlejších robotov. Na pozmenenom
tvare bludiska sa však žiadne prekvapenie
nekonalo a tak suverénne zvíťazil robot
Gaia, o ktorom jeho konštruktér, Andrej
Osuský povedal: ,,Robot si pamätá cestu
10
bludiskom, takže niektoré úseky vie prejsť
rýchlejšie. V tejto konštrukcii som sa sústredil na čo najnižšiu váhu, čo má zlepšiť
obratnosť.''
V už tradične najsilnejšie obsadenej kategórii Stopár má robot za úlohu
čo najrýchlejšie prejsť trasu vyznačenú
čiernou čiarou a vysporiadať sa pri tom
s rôznymi prekážkami. Tento rok sa prihlásilo až pol stovky robotov, avšak len 13
z nich skutočne prešlo celú dráhu aspoň
v jednom z troch pokusov, pričom ani
jednému sa to nepodarilo zopakovať vo
všetkých troch. Zvíťazil robot F.A.T. Andreja
Lenčuchu a Rafaela Gajanca z Trstenej.
Robot je riadený výkonným procesorom
ARM Cortex-M3 bežiaci na frekvencii 96
MHz s kapacitou pamäte 512 kB.
Divácky najatraktívnejšia disciplína je zrejme MiniSumo – zápasy robotov, ktoré sa vzájomne vytláčajú z ringu.
Aj tento rok bola doménou zahraničných
súťažiacich, prvé dve miesta získali Poliaci
Przemysław Elias a Michał Gazda z Krakova.
Na treťom mieste sa umiestnil robot Jumper Davida Milera z Českobudějovického
krúžku robotiky Robozor. Jeho členovia už
vytvorili niekoľko zaujímavých konštrukcií
a každý rok niečim príjemne prekvapia.
Kiežby sa stali inšpiráciou pre vznik podobných krúžkov aj u nás.
Návštevníkov z radov širokej
verejnosti istotne zaujali aj roboty, ktoré
predvádzali svoje schopnosti v rámci
kategórie Voľná jazda. Tento rok porota
hodnotila nielen technické parametre robotov, ale aj ich prezentáciu. Najviac zaujal
šesťnohý kráčajúci robot Zebulon, výtvor
ďalších troch členov už spomínanej silnej
robotickej skupiny z Krakova. Paweł Bańka,
Jacek Chmiel a Julia Szymura ukázali
výhody tímovej spolupráce a svojim výtvorom oslovili návštevníkov i porotcov. Na
druhom mieste sa umiestnil viac ako 5 kg
vážiaci pásový robot Protos 3, ktorého autor, Alexander Sütő z Košíc o ňom povedal:
,,Tento projekt je pokračovateľom robotov
Protos I. a II. Sú v ňom použité tie najnovšie
technológie ktoré som čiastočne odladil na
predošlých projektoch. Časom pribudnú aj
ďalšie, ako napr. GPS a kompas pomocou
ktorých by sa mohol robot pohybovať
vonku v relatívne neznámom prostredí.''
Ako tretí v poradí sa umiestnil malý mobilný robot Jiřího Štěpanovského z Třebíče,
ktorý bol šikovne riadený mobilným telefónom, z ktorého využíval na navigáciu aj
jeho vstavanú kameru.
Sobotné popoludnie spestrilo
aj vystúpenie Bruisa z Old School Brothers, ktorého tanec veľmi pripomínal pohyby niektorých robotických výtvorov zo
Škola
TEXT: Richard Balogh
[email protected]
súťaže. Pre tých, ktorí si prišli na podujatie
pre technickejšie zamerané informácie
bola určite satisfakciou prezentácia projektu skBalloon – je to projekt vypustenia
tzv. „near-space“ balóna, ktorý je schopný
do stratosféry, tj. do výšky asi 35 km,
vyniesť rôzne prístroje, ako napríklad
CCD kamery, detektory teploty, žiarenia,
a podobne. Projekt má prispieť najmä
k vzbudeniu záujmu o vesmírne vedy
medzi širokou verejnosťou a pripomenúť
dôležitosť kozmického výskumu. O
zábavu návštevníkov sa postarali aj víťazi
robotickej súťaže Robotchallenge vo
Viedni, ktorí predvádzali svoju víťaznú
konštrukciu robota zbierajúceho farebné
puky, či organizátori súťaže First Lego
League so svojim ihriskom a robotom
zostaveným zo stavebnice Lego. Výsledky
svojich výskumných projektov predstavili
aj pracovníci Ústavu riadenia a priemyselnej informatiky FEI STU so svojimi dvoma
mobilnými robotmi. Na rameno jedného
z nich je možné pripevniť napríklad termovíznu kameru, ktorá zaujala najmä
mladších návštevníkov. Podrobné výsledky, fotografie i videozáznam zo zápolenia
nájdete na stránkach www.robotika.sk
Celé podujatie bolo možné uskutočniť
nielen vďaka organizátorom z Ústavu
riadenia a priemyselnej informatiky FEI
STU ale aj podpore firiem NSN, Cisco,
Freescale, Microstep, Microstep MIS, MEInspection, AVIR a RLX.
Výsledková listina
Stopár
1. Robot F.A.T. (Andrej Lenčucha, Rafael
Gajanec) z Trstenej
2. Robot Nite_1 (Lukáš Pariža) z FEI STU
3. Robot G.ENEK (Mariusz Kaczmarek,
Marcin Okarma), Krakow, Poľsko
Myš v bludisku
1. Robot Gaia (Andrej Osuský) z
Bratislavy
2. Robot Ptuj (Dean Šeruga), Ptuj,
Slovinsko
3. Robot roXor (Ján Hudec) z FEI STU
MiniSumo
1. Robot MiniKoks (Przemysław Elias,
Michał Gazda), Kraków, Poľsko
2. Robot Boczek (Przemysław Elias,
Michał Gazda), Kraków, Poľsko
3. Robot Jumper (David Miler) z Robozoru České Budějovice
Voľná jazda
1. Robot Zebulon (Paweł Bańka, Jacek
Chmiel, Julia Szymura), Kraków, Poľsko
2. Robot Protos 3 (Alexander Sütő) z
Košíc
3. Robot Siemens (Jiří Štěpanovský) z
Třebíče
Cena poroty
1. Robot Futbalista (Janko Briežnik a
Martin Melicherčík) z Bratislavy
2. Robot Martin (Martin Horváth) z
Trnavy
Túto tlačovú správu a fotografie si
môžete stiahnuť na stránke: http://www.
robotika.sk/contest/2011/Press
Jeden zo zápasov v kategórií MiniSumo
FOTO: David Jablonovský
04 | máj | 2011
11
Škola
Rozhovor s novým rektorom STU
Hovorili sme s novým rektorom STU,
doc. Ing. Robertom Redhammerom,
PhD.
(článok z dôvodu skorej uzávierky nebol
autorizovaný)
TEXT: Samuel Ondrek /Samo/
[email protected]
Prečo ste sa rozhodli kandidovať vo
voľbách?
Hlavným motív bolo to, že vidím veľký
priestor, aby univerzita poskočila dopredu.
Máme veľa učiteľov, ktorí sú skúsení a
mladých ľudí, ktorí sú zanietení. Teraz je
tá kritická doba, kedy môžeme študovať
ľahšie, lepšie a viac. Vybudovať nové
pracoviská a zintenzívniť spoluprácu s
praxou. Študentom pomôcť zakladať
si vlastné firmy a stať sa lídrami. Videl
som príklady v zahraničí a som skutočne
presvedčený, že môžeme nastaviť
pravidlá na univerzite tak, aby z toho
mali výrazný benefit mnohí ľudia, nie len
spoločnosť zamestnaná a študujúca na
škole.. Naši študenti si môžu založiť firmy
a zamestnávať kolegov, ktorí neštudujú
na vysokej škole a produkovať technické
riešenia alebo služby vyššej kvality. Bude
to rásť hospodársky, ale i spoločensky a
sociálne, takže prostredie to bude vnímať
určite pozitívne.
Bráni vám v tom niečo konkrétne?
Samozrejme, tých prekážok je veľa, ale
myslím si, že ich dokážeme prekonávať.
V prvom rade potrebujeme nastaviť
program a skúsiť urobiť reorganizáciu a
zoptimalizovať vnútorné procesy. Odľahčiť
niektorých ľudí. Rozložiť inak záťaž, aby sme
mali menej administratívy a efektívnejšie
postupovali. Aby sme si premysleli, či
všetko čo sa vzdeláva je efektívne a zaradiť
možno aj nové veci. Aby sme zvážili, či
nemôžeme viac využívať nové didaktické
a pedagogické prostriedky ako e-learning
a podobné nástroje. Či by sme nenašli
riešenia širšieho pozdvihnutia a podobne.
12
Spolupráca s praxou...
... máme predstavu, že by sme priamo
do areálu univerzity vtiahli viacero firiem
s ktorými spolupracujeme, či už formou
diplomových prác alebo formou výskumu.
Aby nám firmy cielenejšie pomohli
pripravovať študentov na to, čo budú reálne
robiť v praxi. Aby sa posilnila previazanosť.
Vždy sme boli blízko s priemyselnou
praxou, ale musíme to podporiť tak, aby to
bolo prirodzené a efektívne.
Boli ste v Spojených štátoch na
študijnom pobyte. Čo ste si odtiaľ
doniesli?
Navštívili sme viaceré štáty. Boli sme
vo Washingtone, potom sme išli aj do
Marylandu alebo Severnej Virgínie.
Následne sme pokračovali v Georgii a
Atlante a tak ďalej... Videli sme asi 20
univerzít. Veľmi zaujímavá bola ich práca
a zameranie sa na absolventov alebo
program vyhľadávania rôznych zbierok a
sponzorov. Myslím, že keby sme sa tomu
venovali a mali len stotinovú úspešnosť,
bol by to úspech oproti tomu, čo máme
teraz. Mohli by sme ponúknuť možnosť
absolventom pomôcť škole a študentom
na škole. V princípe tam sponzori môžu
rôznymi formami pomôcť študentom. My
sa tomu systematicky nevenujeme, ale
môžeme vyčleniť osoby, ktoré by sa tomu
venovali.
Aký je najpodstatnejší rozdiel ich
škol, oproti našim?
Financie. Mentalita v Spojených štátoch je
úplne iná. Každý človek je tam individualita
a snaží sa presadiť. V princípe tie autority
reagujú na ohlas individualít. Tam iniciatíva
ide často zdola, nie zhora. Je to úplne iná
filozofia. Aj financovanie funguje tak, že
ľudia platia školné pričom drvivá väčšina
z nich má federálne štipendium. Verejná
škola má napríklad 10% od štátu cez grant
a ďalších 90% percent dostane cez študijne
poplatky.
Ďalej mali špeciálny program pre minority.
Ale minorita bol každý, kto má problémy s
uspením v štúdiu. Bol to program, ktorý sa
venoval najmä prvákom a ktorý sa snažil
ich dostať do toho rytmu vysokoškolského
štúdia. Snažili sa u tých, kde v rodine ide
prvý študent na VŠ, pomôcť orientovať
sa v kempuse a podobne. To sú na prvý
pohľad nepodstatné veci, ale v celkovej
sume to dáva veľmi pozitívny impulz. Mali
približne 60% úbytok študentov v prvom
ročníku. Za 6 - 7 rokov to znížili na 20%.
Práve preto, že sa venovali prvákom na
báze dobrovoľnosti. Študenti organizovali
študentov, ktorí pomáhali ďalším kolegom,
či už s vysvetľovaním učiva alebo
základnými vecami.
Je dobré zvyšovať počet študentov,
ktorí reálne doštudujú oproti
dnešku?
Viete, pedagogické majstrovstvo je v tom,
aby sme viac ľudí naučili, nie ich vyhodili.
Čo je produktom vysokej školy ..
.. absolvent? ..
.. nie, jeho vzdelanie. Keď my ho vyrazíme
v prvom ročníku, tak aký produkt sme
vyrobili? Žiadny. Ja si myslím, že by sme
sa mali nejakým spôsobom pokúsiť zvýšiť
úspešnosť v prvom ročníku. Nedávno som
zaregistroval výsledky prieskumu, kde som
zmysel pochopil v tom, že zamestnávatelia
preferujú konkrétne školy. A tam vychádzala
na prvej priečke STU a potom boli ďalšie
školy s porovnateľne vysokým odstupom.
Čo svedčí o tom, že absolventi našej školy
v podstate nie sú nezamestnaní.
Čo sa týka areálov STU, máte nejaké
plány?
Musíme zlepšiť kultúru prostredia v ktorom
pôsobíme a vnímame. Samozrejme je
to časovo veľmi náročné, ale možno
niektoré veci sa dajú upraviť bez veľmi
veľkých investícií. Musíme sa vysporiadať
s výstavbou novej fakulty, ale ja by som
veľmi chcel, aby sme prostredie pre našich
študentov a kolegov zlepšili a aby sa
dostalo na úroveň. Snáď sa to podarí.
Škola
Local Mechatronic Competition
Sútaž sa konala 17.3.2011 a začala
sa okolo 8:00. Všetkých nás privítal
dekan, aspoň tuším, že tam bol
a následne zástupcovia Bestu. Hneď
po nich nasledovala prezentácia
firmy Nacional Instrument, ktorá
začala históriou firmy a pokračovala
až k súčasným produktom. Spomínali
sa i možnosti zamestnania vo firme
a letné stáže. Následne nás oslovil
kolega prezentujúceho, ktorý nás
previedol základmi softvéru LabView.
Jeho prednáška bola v angličtine.
Po krátkej prestávke pokračovala
prezentácia ďalšieho sponzora: firmy
Emerson.
Po prednáške nasledovala prestávka
na obed a po nej samotné zadanie
témy pre desať štvorčlenných tímov.
Téma pre tento rok znela: „Vytvoriť
strieľací mechanizmus, ktorý by
odpaľoval guličky zo zásobníka
s automatickým podávanim nábojov.
Nebola obmedzená forma, mohla
to byť napr kuša, katapult,prípadne
nejaké rotacné zariadenie. K dispozícii
mali súťažiaci stavebnice Merkur,
nejaké elektromotory, tranzistory,
odpory, kabeláž. K dispozícii bola
tiež vstupno-výstupná karta myDAQ
od firmy Nacional Instrument, ako aj
LabView ako softér na jej ovládanie.
Dostupný bol aj prístup na internet.
Samotnú úlohu bolo potrebné splniť
cca za štyri hodiny,no bol poskytnutý
i čas navyše.
Po uplynutí času nasledovala
prezentácia
jednotlivých
tímov
a ich výtvorov. Študenti prekvapili
nápaditosťou
riešení.
Jedným
z najzaujímavejších riešení bola kuša.
Nakoniec však zvíťazil mechanizmus
pracujúci na princípe úderníka strelnej
zbrane. Všetci účastníci boli ocenení
študentskou
licenciou
softvéru
LabView, tričkom, propagačnými
materiálmi, samozrejme občerstvením,
obedom a príjemným obohatením
boli slečny rozdávajúce redbull.
Súťažiaci na druhom a treťom mieste
boli odmenený ročným predplatným
časopisu Quark resp. PC revue. Víťazný
04 | máj | 2011
tím postúpil na stredoeurópske kolo
do Budapešti, ktoré sa uskutoční od
28.4. Na záver možno povedať, že išlo
o vydarenú akciu, ktorú organizácia
Best zvládla výnimočne.
Zo stránky:
Súťaž sa uskutoční 17.3.2010 (štvrtok)
v budove fakulty FEI STU miestnosť BC
300. Počet tímov v súťaži je 10. Každý
tím pozostáva zo 4 členov. (LMC) je
súťaž študentov technických vysokých
škôl. Cieľom LMC je vytvoriť priestor pre
študentov z celej Slovenskej technickej
univerzity, aby mohli predviesť svoju
inovatívnosť a kreativitu. Engineering
Competitions majú dlhoročnú tradíciu
v Kanade, kde účasť na takejto akcii
predstavuje prestíž a taktiež možnosť
ukázať svoj talent a nadanie. Tiež
rozvíja kolektívneho ducha, ktorý
je v reálnej práci nevyhnutný. LMC
podporuje plánovanie, navrhovanie,
komunikatívnosť,
vynaliezavosť
študentov. Tiež rozvíja profesionálne
zručnosti v súťaživom prostredí.
Predstavuje tiež dôležité prepojenie
medzi univerzitou, študentmi a firmami.
LMC je projekt, ktorý je podporovaný
univerzitou. Táto spolupráca je
výhodná pre všetky strany. Študentom
poskytuje
možnosť
realizácie,
univerzite overiť si úroveň pripravenosti
študentov na praktický život, firmám
prezentovať svoju činnosť a vyhliadnuť
si budúcich inžinierov. Každá firma má
možnosť stretnúť sa so súťažiacimi
a spropagovať svoju firmu. Dáva
priestor budúcim profesionálom
a firmám na komunikáciu a
možnú spoluprácu v budúcnosti. LMC sa organizuje vo väčšine
európskych krajín. Každý účastník bude
môcť naplno ukázať svoju zručnosť
v riešení technickým problémov z
určitej oblasti. Víťazi lokálnych kôl
postupujú na regionálne kolo, na
ktorom sa zúčastnia študenti zo
Slovenska, Česka, Maďarska, Rakúska,
Slovinska, Chorvátska a Rumunska.
Víťazi regionálnych kôl postupujú na
európske kolo, kde sa stretnú najlepší
študenti z celej Európy. PROGRAM
08.00 - 08.10, príhovor dekana FEI STU
08.10 - 08.17, Prezentácia BESTu a LMC
08.20 - 09.00, Prezentácia firmy
National Instruments
09.00 - 10.00, Prezentácia ďalších
firiem, Coffe break
10.00 - 11.30, Prednáška I. časť
11.30 - 11.45, Coffe break
11.45 - 13.00, Prednáška II. časť
13.00 - 13.50, Obed jedáleň FEI STU
14.00 - 18.00, Súťaž
18.00 - 19.00, Prezentácie tímov
19.00 - 19.20, Rozhodnutie komisie
19.20 - 19.50, Vyhlásenie výsledkov
Ceny
Víťazný tím automaticky postupuje
na stredoeurópske kolo CEBEC –
Central European BEST Engineering
Competition, ktoré sa uskutoční
v Budapešti a zúčastnia sa na
ňom súťažiaci z Maďarska, Česka,
Slovinska,
Rakúska,
Chorvátska
a Slovenska. Náklady na pobyt a
cestu hradí BEST. Ďalšou z cien je
zariadenie myDAQ . Tímy, ktoré sa
umiestnia na druhom a treťom mieste
dostanú hodnotné vecné ceny.
Každý súťažiaci okrem toho obdrží
tričko z logom súťaže a celodenné
občerstvenie.
CEBEC.org
Toto však nie je všetko!!! Ak budú
úspešní aj v susednom Maďarsku,
postupujú na celoeurópske kolo
EBEC – European BEST Engineering
Competition do Bukurešťi v Rumunsku.
A kedže ani tu sa hranice BESTu
nekončia, je tu možnosť postúpiť ďalej
na IEC – International Engineering
Competition, kde sa budete môcť
porovnať so súťažiacimi z celej Európy.
Všetky náklady na cestu, stravu a
ubytovanie sú samozrejme súčasťou
vašej výhry.
EBEC.best.eu.org
13
Škola
2011
TEXT: Richard Balogh, [email protected]
FOTO: Zoltán Janík
Atmosféra pred štartom
(Bratislava, 27. apríla 2011) Študent
Tomáš Pavlíček z FEI STU v Bratislave
získal striebornú medailu na náročnej
súťaži autonómnych automobilových
modelov v Rožnove pod Radhoštěm.
Cenné umiestnenie si vybojoval v tvrdej
konkurencii 19 najlepších univerzitných
tímov z Českej i Slovenskej republiky.
Finále súťaže Freescale Race Challenge sa
uskutočnilo v piatok 15. apríla v Rožnove
pod Radhoštěm (ČR). Táto súťaž sa
odohráva na obyčajnej autodráhe, s akou
ste sa už určite hrávali. Jediný rozdiel
je v tom, že autíčko na dráhe jazdí bez
zásahu človeka. Úlohou konštruktérov je
do stiesneného priestoru vložiť potrebné
snímače, procesor a ďalšie komponenty
tak, aby autíčko dokázalo prejsť celú
dráhu čo najrýchlejšie a to samostatne,
bez ľudského zásahu. Zmyslom tejto
súťaže je zdôraznenie zmyslu štúdia na
technicky zameraných školách, pretože
mikroelektronické technológie zasahujú
do všetkých oblastí nášho života.
Ako to vlastne funguje? „Autíčko sa vydáva
na celkom neznámu trať. Preto sa prvé
kolo nehodnotí, naopak, predpokladá
sa, že autíčko pôjde pomaly a uloží
si do pamäte tvar súťažného okruhu.
Potom už by malo jazdiť čo najrýchlejšie,
samozrejme tak aby nevyletelo z dráhy.
Na to mu slúžia zabudované snímače
zrýchlenia (odstredivej sily) a výkonný
14
32-bitový mikroprocesor,“ vysvetľuje Ing.
Richard Balogh, organizátor lokálneho
univerzitného kola súťaže. Čo je na tom
vlastne také zložité? Obmedzenia sú
dané na jednej strane malým priestorom
pretekárskeho autíčka, do ktorého treba
celú elektroniku zabudovať, na druhej
strane si zmerané signály vyžadujú
veľmi zložité spracovanie výkonným
procesorom. Autori musia zvládnuť
okrem mikroelektroniky aj programovanie
vnorených systémov a pomerne
komplikovanú teóriu spracovania signálov.
Takíto všestranne nadaní študenti však
určite nebudú mať problém s uplatnením
na trhu práce.
Tomáš Pavlíček informáciu dopĺňa:
,,Celková úroveň pretekajúcich autíčiek
bola v porovnaní s predchádzajúcimi
ročníkmi výrazne vyššia. Preto o výsledkoch
rozhodovali v mnohých prípadoch len
detaily. Okrem štandardne použitého
trojosého snímača zrýchlenia si najlepšie
tímy doplnili výbavu o ďalšie – najčastejšie
to bol jednoznačne snímač otáčok kolesa
na meranie aktuálnej rýchlosti a prejdenej
vzdialenosti. Niektoré tímy ďalej použili aj
reflexný optický senzor, ktorým detekovali
štartovaciu čiaru na dráhe a prejdenie
celého kola. Okrem týchto senzorov bol
v dvoch prípadoch použitý aj gyroskop,
ktorý poskytoval menej zarušený
sígnál ako štandardný akcelerometer.
Veľmi podstatná vec, ktorú si tento rok
uvedomili všetky tímy, bol obrovský vplyv
čistoty pneumatík na kvalitu gripu, ktorý
umožňoval dosiahnutie vyšších rýchlostí
v zatáčkach. Obľúbenou povolenou
technikou čistenia pneumatík bolo
stieranie prachu pomocou lepiacej pásky.
Obvyklý postup v pretekárskom algoritme
spočíval v opatrnom prejazde prvého kola
nízkou rýchlosťou, a zaznamenaní údajov
z akcelerometra. Tieto údaje potom slúžili
v ďalších kolách pre výpočet maximálnej
rýchlosti v jednotlivých častiach trate.
Ako detekcia prejdenia jedného kola sa
používal reflexný optický senzor snímajúci
štartovaciu čiaru, detekcia prerušenia
napájania trate počas kríženia dráhy,
alebo korelácia súboru nameraných dát z
akcelerometra. Po úspešnom zmapovaní
celého kola trate bolo úlohou autíčka
orientovať sa na dráhe, tzn. určiť, v ktorom
bode dráhy sa aktuálne nachádza a
určovať rýchlosť, akou má práve teraz
prejsť konkrétny úsek. Tento princíp použili
skoro všetky súťažné tímy, no správne
vyladenie riadiaceho algoritmu nebolo až
tak jednoduchou úlohou ako by sa mohlo
zdať.“
O tom, že finále bolo skutočne napínavé
svedčí aj to, že v prvom kole bola strata
na prvé miesto len 0,35 sekundy. Celkovo
zaostal Tomáš Pavlíček za víťazom
o 1,03 sekundy. Darilo sa aj ďalším
Škola
reprezentantom FEI STU. V druhom kole
strácal Peter Olbert len 0,24 sekundy,
ale napokon skončil až na 7. mieste. Na
peknom 15. mieste skončil aj náš tretí
zástupca - Matej Kučera. Celkovo sa súťaže
zúčastnilo 19 tímov z technických univerzít
v Prahe (ČVUT), Brne (VUT), Ostrave
(TU), Plzni (ZČU) a Bratislave (STU), ktoré
predtým zvíťazili na univerzitných kolách.
Súťaž organizuje vývojové centrum firmy
Freescale v Rožnove pod Radhoštěm.
Spájanie katedier
medzivrstva medzi dekanom a vedúcimi
jednotlivých katedier, ktorú tvoria vedúci
ústavov.
Výsledky:
1. Tím Pangejt Riders, ČVUT Praha - čas
1:54,51
2. Tomáš Pavlíček, FEI STU Bratislava – čas
1:55,54
3. Tím Provocator, ČVUT Praha - čas
2:03,34
7. Peter Olbert, FEI STU Bratislava – čas
2:08,59
15. Matej Kučera, FEI STU Bratislava – čas
2:44,56
Pre technicky podkutých čitateľov
uvádzame adresu, na ktorej sa môžu o
celej súťaži dočítať viac: http://www.
robotika.sk/events/11FRC
TEXT: Martin Bago /SarK/
[email protected]
V neposlednom rade cieľom
reštrukturalizácie je aj zastrešenie
jednotlivých
študijných
programov
jedným ústavom tak, aby študent počas
celého svojho štúdia absolvoval väčšinu
predmetov na jednom konkrétnom
ústave, nie na viacerých katedrách.
To môže vytvoriť možnosť väčšieho
využívania viacerých laboratórií.
Študenti práve odovzdávajúci svoje
diplomové či bakalárske práce nastávajúcu
zmenu zrejme ani nepostrehnú. Už od
začiatku mája tohto roka však budú naše
administratívne predmety spadať pod
ústavy, aj keď aplikovanie celej zmeny do
cieľovej podoby bude iste ešte chvíľu trvať.
Aké ústavy teda vznikajú?
Ústav elektroenergetiky a aplikovanej
elektroenergetiky
(Katedra
elektrických strojov a prístrojov,
Katedra
elektroenergetiky,
Katedra
elektrotechnológie, Katedra mechaniky)
Ústav elektroniky a fotoniky (Katedra
mikroelektroniky, Katedra rádioelektroniky)
Iste ste mnohí postrehli informácie
o spájaní katedier na našej fakulte.
Donedávna dvojciferné číslo katedier sa s účinnosťou od 1. mája reštrukturalizovalo
na 7 ústavov a dve katedry. Zachovaný
prirodzene zostal Ústav riadenia a priemyselnej informatiky, ktorý podobnou
zmenou prešiel už v roku 2006 (vznikol z troch katedier), a dve katedry – jazykov
a telesnej výchovy. Na väčšine fakúlt
Slovenskej technickej univerzity už ústavy
zriadené majú.
Tomáš Pavlíček
04 | máj | 2011
Cieľom tejto reštrukturalizácie je zefektívniť riadenie a zvýšiť tak šance na úspech pri
získavaní projektov, keďže tie na Slovensku
aj v medzinárodnom meradle dosahujú
väčšie riešiteľské kolektívy, ktoré práve
spojením vzniknúť môžu. Zlúčením
menších katedier do ústavu sa vytvára
Ústav elektrotechniky (Katedra teoretickej
a
experimentálnej
elektrotechniky,
Katedra merania)
Ústav informatiky a matematiky (Katedra
aplikovanej informatiky a výpočtovej
techniky, Katedra matematiky)
Ústav jadrového a fyzikálneho inžinierstva
(Katedra fyziky, Katedra jadrovej fyziky a
techniky)
Ústav
telekomunikácií
telekomunikácií)
(Katedra
Za
bližšie
informácie
ďakujeme
prodekanovi pre rozvoj informatizácie
a vzťahy s verejnosťou Ing. Martinovi
Foltinovi, PhD.
15
Na cestách
Dientes de Navarino - okruh na konci sve
O túre Dienes de Navarino, „Zuby
ostrova Navarino“, som sa dozvedel
v autobuse smerom z Torres del Paine.
Nachádza sa na ostrove Navarino, ktorý
patrí Čile. Na ostrov sa dá dostať loďou
z Ushuaie, alebo lietadlom z Punta
Arenas. Turistická plavba loďou jedným
smerom stojí 130 dolárov. Rovnako ako
let malým lietadlom z Punta Arenas,
ktoré bolo vypredané na najbližšie dva
mesiace.
Posledný novembrový deň roku 2008
som prišiel do Ushuaie. Išiel som rovno
do prístavu. Oslovoval som ľudí, jachtárov,
či by ma zobrali do Puerta Williams, na
Cape Horn alebo Falklandy. Večer sa mi
pošťastilo. V prístave som našiel Poliakov,
ktorí mi sľúbili odvoz do Puerta Williams.
Robia komerčnú expedíciu na Antarktídu
a musia urobiť povinnú zastávku na
opečiatkovanie pasov v Čile, nakoľko
turistická časť ľadového kontinentu patrí
podľa medzinárodných dohôd práve Čile.
16
Stretol som sa s Jeffom z Anglicka a Peetom
z Holandska, s ktorými sme odovzdali
kapitánovi pasy. Dozvedáme sa, že vietor
je priaznivý nadránom. Vyrážať budeme o
tretej ráno. Čakať v Yachtclube sa mi zdalo
rozumnejšie ako ísť na pár hodín spať. To sa
stalo osudným Peetovi. Zaspal a ani budík
ho nezobudil. Bol na palubnom lístku a
kapitána riadne rozčúlil. Dve hodiny sme
museli na neho čakať. Vyrážame okolo
piatej, slnko začína vychádzať. Sledujem
vari prvý narodeninový východ slnka v
živote. Vietor je priaznivý, avšak slabý.
Plavba trvá päť hodín. Počas dvoch hodín
čakania na colníkov otvárame vínko. Peet
mal iba dva dni voľna, a preto rýchlo
vyrazil do hôr. S Jeffom sme sa vyšuchtali
spoznávať krásy doposiaľ veľmi málo
prebádaného turistického okruhu o
chvíľku neskôr.
Okruh Dientes de Navarino, na druhej
strane kanálu Beagle nás očaroval
divočinou, nespútanou krásou a
chodníkmi, po ktorých iba veľmi málo
ľudí do dnešného dňa prešlo a nie je veľký
problém zablúdiť. Čaká nás 53 kilometrov
a štyri sedlá. Zapisujeme sa na policajnej
stanici a volíme chodník cez dolinu. Na
hrebeň, z ktorého sa neskôr schádza ku
hornému jazeru, sa nám vôbec nechcelo.
Po niekoľkých hodinách jemného stúpania
staviame stany medzi spodným a horným
jazerom. Zaspávam do dvadsiatich
sekúnd. Deň dlhý, deň dvadsiatych piatych
narodenín.
Vstávame na juhoamerický spôsob,
vyrážame až o jedenástej. Pri hornom
jazere stretávame skupinu Švédov vo veku
45 až 50 rokov, rovnako ako je Jeff. Do
sedla stúpame po pár centimetroch snehu
a obchádzame zamrznuté jazero. S Jeffom
som sa veľmi príjemne porozprával. Po
prvom sedle sa lúčime. O pár dní mal
letenku a zvolil menej náročný chodník ku
Lagune Windhond, bez prechodu sediel
po rovine. Pomaly klesám a traverzujem.
Občas sa na kameňoch objavuje modrá
značka. Je vidno, že chodník, ktorý bol
sprístupnený iba pred niekoľkými rokmi,
nie je vychodený. Drsná príroda pripomína
sever Škandinávie. Stromčeky veľmi
malého vzrastu, najmä machy a lišajníky. O
hodinu až dve stanujem pravdepodobne
pri Lagune la Escondida. Oddychujem,
dopĺňam „vitamíny“ z krupicovej kaše s
kakaom a z blízkeho kopčeka sa neviem
vynadívať na juh ostrova, ako aj ďalšie
ostrovčeky v blízkosti.
Prekračujem ďalšie sedlo. Nádherný
pohľad do údolia plného jazierok, riečneho
systému ovplyvneného životom bobra,
strmé suťové svahy, ktorých kamene sú
také jemné a podlhovasto zvetrané, že
už pri dotyku sa lámu. Pekného miesta na
stanovanie niet. Deň si predlžujem, značku
strácam.
Ráno pozerám jedinú mapu celého
ostrova s turistickými chodníkmi, ktorú
som zohnal. Aj keď bola mapa malá,
formátu A5, zistil som, že ma čakal
posledný prechod hrebeňa. Pozerám
na hory a určujem miesto, v ktorom by
malo byť prekročenie najľahšie. Ani som
netušil, koľko malých niekoľko metrových
kopčekov bude potrebné zdolávať.
Hore dole, hore dole. Po vyše hodine
nachádzam značku. Najvyššie položené
miesta prechodu boli takmer rovné,
pripomínajúce malú náhornú plošinu. Na
hrebeni je prevýšenie minimálne. Vybral
som sa hľadať bod s výhľadom na celý
kanál Beagle. Z pár minútového zámeru
bola hneď hodina. Silný studený vietor
fúkal od mora. Keď som videl svah, po
Na cestách
eta
TEXT a FOTO : Michal Knitl
ktorom mala viesť cesta dole, zvolil som
druhú alternatívu. Predieram sa hustým
lesom. Nachádzam jazero, priam obrovskú
priehradu, ktorú tu bobry budovali po
desaťročia. Obrovitánske močiare, kde
prúd malého potôčika bobor natoľko
ovplyvnil, že ani kvapka neunikne. „Patrilo
by Východ slnka pri odchode z Ushuaie.
sa aj jedného spozorovať,“ pomyslel som
si. V momente Jeff sa normálne unavil…
som počul „čľup“. Vynoril sa a hneď sa aj
schoval. Keď si všimol, že nič nerobím, už
aj s hlavou nad hladinou začal plávať. Po
chvíľke som našiel lesnú cestičku odkiaľ
domáci zvážajú drevo. Po príchode na
hlavnú cestu som po pár minútach stopol
prvé auto s robotníkmi do Puerta Williams.
Nádherný okruh. Po rozdelení s Jeffom
nikde nikoho, krásna a neporušená príroda.
Po doplnení zásob prespávam necelé
tri kilometre za mestom v opustenej
chatke pri pláži. Ľudí tu žije tak málo, že
keď som videl na mape usadlosť, ktorú
som považoval za malú dedinku, niekedy
tam bol iba jeden dom a aj to opustený.
Vydal som sa na východný koniec ostrova,
Caleta Eugenia. Po odšliapaní polovice
cesty stopujem so šťastím lekára, ktorý
išiel zobrať vzorky z ovce na zabíjačku.
Na konci býva iba jeden muž, za ktorým
išiel. Počas prechádzky po okolí som
stúpal na okolité kopčeky. Podľa mapy,
04 | máj | 2011
ktorú som mal, tu existuje chodníček do
druhej dediny. Ten však poznajú vari iba
domáci. Myšlienka výhľadu na Cape Horn
ma poháňala vyššie a vyššie. Postupne sa
dostavovala únava. Nachádzal som sa sám
v divokom lese, a tak som sa radšej vrátil.
Začal fúkať silný vietor. Pri prechádzke na
cíp polostrova, ktorý bol v blízkosti, občas
tak zafúkalo, že som sa radšej posadil.
Naskytol sa mi výhľad na rozbúrený
oceán a miesta, kadiaľ sa v minulosti
plavili moreplavci. Počas fujavice som v
hlave počul zvuky gramofónovej platne z
minulosti. Vietor priniesol v noci búrku a
až poobede som sa začal vracať do Puerta
Williams. Počas dvadsiatich kilometrov
som živej duše nestretol. Všetky domčeky
pri ceste boli úplne opustené. Iba voľne
pasúcich sa kráv a koní bolo neúrekom.
Ďalší deň o jedenástej pristávalo lietadlo
s Holanďanmi, ktorých som stretol pri
príchode do Puerta Williams v prístave.
Boli si odskočiť na týždeň v Torres del Paine
a mali naplánovanú plavbu do Ushuaie.
Zobrali ma aj s ďalším Holanďanom,
ktorý tiež „hľadal loď“. Peter a Paula sú na
dôchodku a už dva a pol roka sa plavia.
Týchto niekoľko dní na Isle Navarino bolo
prenádherných. Už pri stopovaní z Punta
Arenas do Ushuaie sa mi zdalo, že čokoľvek
som skúsil, tak to nejakým zázrakom vyšlo.
Túra je súčasťou cestopisu „Na
juhoamerickej vlne“, o ktorom si môžete
viac prečítať na www.michalknitl.com
17
Na cestách
...pokračovanie
Hrebeňom Nízkych Tatier za 5 dní
Pozornému čitateľovi OkA určite
neuniklo, že pokračovanie môjho článku
doteraz nevyšlo. Za ten čas som už stihol
dostať zopár poznámok o tom, ako sa
flákam a nedokážem napísať pár viet
a dokončiť, čo som začal. Nebudem tu
vymenúvať dôvody mojej neschopnosti
dopísať a uverejniť pokračovanie článku
o letnej výprave po hrebeni hôr, ale
prejdem rovno k miestu, kde som skončil
moje rozprávanie pár čísel dozadu.
Ak môj článok naozaj niekto čítal, tak
potom môžem iba dodať: „Nech sa páči,
tu je druhá, dávno sľubovaná druhá
časť.“ Príjemné čítanie.
TEXT: Róbert Kožička /Blend/
[email protected]
Slnko bolo už pomerne nízko, keď sme
pri našom pochode celkom pokojným
úsekom spoza kopca zbadali chatu M.R.
Štefánika. Štefánička, ako ju hádam všetci
volajú, tam v diaľke bola iba maličkou
škvrnkou v objatí majestátnych hôr.
Nepôsobila nijak bojazlivo a ustráchane v
partii jej masívnych kamarátov. V porovnaní
s predchádzajúcimi dvoma nocľahmi som
vedel, že práve v prostriedku našej túry to
bude ubytovanie v „päťhviezdičkovom“
18
hoteli s poriadnou posteľou, sprchou a
parádnou šošovicovou polievkou. Zhodili
sme batohy, prihlásili sa u chatára a
vybavili nocľah. Po dlho očakávanej sprche
som sa obliekol do neprepotených vecí a
spolu s mojimi súputníkmi sme sa pobrali
do spoločenskej miestnosti, kde už viacerí
hodovali alebo popíjali liehové vývary.
Od milej obsluhy sme si rázne objednali
tri šošovicové polievky s chlebom a tri
pivá. Po chvíli posedenia a zhodnotenia
končiaceho dňa sme sa pobrali do izby na
poschodí. Bol som maximálne spokojný
s priebehom dňa, ktorý bol oproti prvým
dvom neporovnateľný. Pred vyštveraním
sa na poschodovú posteľ sme ešte s
Matúšom nastavili budík na 4:30. Áno,
čítate dobre. Východ slnka má svoje čaro,
a to aj nás donútilo vstávať takto skoro.
Keďže moja priateľka je spachtoško, ju sme
do našich tajných plánov nezaťahovali.
Nebodaj by nás ovalila v polospánku jej
ťažkou obuvou značky Garmont. Keby sa
dalo, tak tu by som napísal iba dlhú rovnú
čiaru, pretože asi tak to vyzeralo, keď som
zaľahol. Mal som pocit, že som zaspal v
priebehu minúty.
Budík 4:30!!! Naozaj to chcelo chvíľku
premáhania, no keď som videl Matúša,
ako rezko vyskočil z postele, nedalo mi
to. Poobliekaní, nastúpení v dvojrade sme
čakali na prvé slnečné lúče. Čakal s nami
aj jeden extrémista, ktorý si to fičal na
alfa vlnách celú chladnú noc v spacáku
na terase pred chatou. Nad tým som sa
kúsok pozastavil, že toto by som asi fakt
nedokázal. Po návrate na izbu sme pobalili
výbavu, zabehli dole na palacinky, počkali
na dvoch pripájajúcich sa kamarátov a
mohli vyraziť do kamenného sveta.
Štvrtý deň začal perfektne. Čakal nás
Ďumbier a neskôr Chopok. Znovu a zase
raz perfektné počasie nám pomáhalo v
rezkom kroku po kamenných balvanoch.
Pred samotným vrcholom sa nám naskytla
podľa mňa veľmi zaujímavá scenéria
vysokánskych hôr a priepastných údolí.
Pred výstupom na samotný Ďumbier sme
batohy zložili za skalu, aby ich nebolo
vidno. Zrazu som mal pocit, že lietam. Cítil
som sa ako Jurko na Mesiaci. Jednoducho
paráda. Na vrchu bolo sviežo a veterno,
no zato pekne bezoblačno, čomu som sa
veľmi tešil. Výhľady na hrebene a Liptov boli
fantastické. Fotenie sa hore pri mohutnom
kríži je klasika, tak sme si aj my pár takýchto
fotiek porobili. Po malej prestávke sme sa
pobrali ďalej neuveriteľným vydláždeným
chodníčiskom smerom ku Kamennej chate
a na Chopok. Na jeho vrcholci sa nachádza
Na cestách
medená platňa v tvare mnohouholníka, v
ktorej sú vyryté najrôznejšie mestá sveta
spolu so vzdialenosťami v kilometroch.
Jediné, čo sa mi v týchto častiach nezdalo
parádne, bola koncentrácia obyvateľstva.
Zatiaľ čo v predchádzajúcich častiach
hrebeňovky by ste natrafili iba na
poriadnych turistov (tým samozrejme
myslím aj nás), tu sa to hemžilo samými
„paštikármi“. Filozofia paštikára je asi
takáto: Vyveziem sa lanovkou, ako sa
najďalej dá, prejdem hodinu po vlastných
ku Kamennej chate, nažeriem sa tam z
májky s chlebom a možno výjdem za
10 minút náročnej chôdze na Chopok a
odfotím fotku, ktorou sa budem doma
chvastať, že na akej náročnej túre som bol.
No dobre, možno som to kúsok prehnal,
ale liezli mi tí ľudia na nervy. Na Kamennej
chate sme sa rozlúčili s Mariankou a
Marošom a pokračovali v našej trase. Po
chvíľke chôdze sme stretli poľského turistu
(pozn. red. nie paštikára), ktorý nám vraví:
„Kožica, kožica!!!“ Ja kukám, že skadiaľ ma
tento chlap pozná?? No našťastie nemyslel
mňa, ale neďaleko sa prechádzajúce
kamzíky, ktoré sme samozrejme pofotili
ako japonskí turisti fontánu na námestí v
Banskej Bystrici. Zastávka plánovaná až
na útulni pod Chabencom nazývanej aj
Ďurkova chata. Hrebene striedali sedlá,
bolo to stále o stúpaní a klesaní. Cestičky
boli kamenisté, osobne som sa musel
sústrediť, kam stúpam, aby nedošlo k
úrazu. Posledný výstup na Chabenec bol
dosť prudký a náročný. Na jeho vrchole sme
si dali malú pauzu. Pamätám si, že sme sa
pretekali so skupinkou západných „bratrú“,
ale to len tak neoficiálne. Dali sme si to ako
motiváciu napredovať, lebo ísť zasa po
tme a hľadať chatu sme už veru nemienili.
Po oddychovej pauze sme nechali
západniarov ďalej zbierať černice a pobrali
sa vpred svižným tempom hľadať Ďurkovu
chatu. To však na moje počudovanie
nebol problém. Naokolo žiadne stromy a
kosodrevina. Zišli sme z červenej značky a
pokračovali smerom, akým nám ukazovala
šípočka, keď sa nám pekne bez hľadania
objavila chata pekne posadená poniže
hrebeňa. „Paráda,“ povedali sme si všetci a
svorne kráčali s pokojom na duši. Ďurkova
je jednoduchá dvojposchodová chata,
kde na hornom poschodí je spoločná
miestnosť s matracmi pripravená na
nocľah. Pár miest pre nás a ešte aj pre
04 | máj | 2011
Čechov, ktorí prišli asi 15 minút za nami,
sa našlo. Keďže sme klasici, ochutnali
sme čo iné ako šošovicovú polievku. Na
naše počudovanie bola asi najlepšia z
celej hrebeňovky. A dokonca mali aj fajný
citrónový čaj, ktorý som si ja osobne veľmi
pochvaľoval. Po zložení sa v spoločnej
hornej miestnosti na chatárom vyhradené
miesta sme sa prezliekli a zišli ešte dole
chvíľku posedieť a porozprávať sa. „Pred
nami je posledný deň,“ vraveli sme si! No
teraz môžem predbiehať a povedať, že asi
najdlhší a najťažší, na čo som vtedy ani
zďaleka nemyslel.
Posledný piaty deň sme vstávali skoro,
aby sme stihli prejsť až na Donovaly za
svetla. Musím poznamenať, perfektné
bolo, že sme mali na každom úseku
hrebeňovky k dispozícií prameň vody na
doplnenie zásob, čo bolo veľmi dôležité.
Inak tomu nebolo ani tu. Pri prameni nás
ráno rozosmiala hláška, v ktorej stálo:
„Don’t piss and make shit around the
water stream.“ Vyškriabali sme sa opäť
na hrebeň a pokračovali po červenej
značke. Bol to ešte hodný kus cesty, aj sily
nám za tie štyri dni dostatočne ubudli.
Chlácholil som sa, že to už nie je veľa a do
7 hodín budeme na Donovaloch. Opak
bol pravdou. Ako som už poznamenal, bol
to asi najdlhší a najťažší kus hrebeňovky.
Príroda mi však dodávala akokeby silu ísť
ďalej a odhaliť ďalší kus zeme. Štrkovité
chodníčky, okolo kosodrevinové porasty
a tráva. Z tejto časti cesty si pamätám
pomníky padlým hrdinom pri pochode
SNP. Po prejdení Košarísk, Veľkej a Malej
Chochule nasledovala Prašivá, ktorú vidím
z balkóna bytovky v Banskej Bystrici, kde
bývam. Ukázať prstom doma rodine a
povedať: „Aha, tam som bol,“ bol pre
mňa dostatočný motivačný podnet,
prečo pokračovať nasadeným tempom
ďalej. Nastalo však brutálne klesanie z
Prašivej, plné kosodreviny a nestabilného
kamenistého podkladu popretkávaného
koreňmi, ktorý nie je ničím príjemným
obzvlášť pre kolená a unavené svalstvo.
Zostupom Prašivej sme sa dostali na
lesovo-medveďovo-hadovú oblasť, z
ktorej som mal niekedy až strach, keď
človek všade naokolo počúva, ako sú
premnožené medvede. Po zídení ešte
nižšie nás čakal zrekonštruovaný prístrešok
Hiadeľského sedla. Krátka pauza prišla
vhod na poobzeranie otlakov. Myslel
som si, že Donovaly sa nám za chvíľku
ukážu, no nasledovala veľmi nepríjemná
časť lesa á la Nekonečno. Tento les bol
podľa mňa extrémne dlhý, aj keď to je
asi môj unaveno-subjektívny pohľad.
Po dlhokánskom blúdení sme z cesty
vybrázdenej lesnými traktormi prišli k
asfaltke. Vyzul som si svoje trekingové
topánky značky číňaň za pätnásť eur
a šľahol ich o zem. Vymenil rozžuvané
ponožky za nové a obul si tenisky. Cítil
som sa zrazu ako v raji. Asfaltkou, ktorá sa
tiahla pomedzi domčeky, sme sa dostali k
turistickej značke, ktorá nám oznamovala
zastávku menom Donovaly.
Počas päťdňovej túry sme prešli pestrými
časťami krajiny od vysokohorských lúk,
kosodrevinových oblastí a kamenistých
terénov. Maximálne unavení, ale zároveň
štastní, že sme prekonali vzdialenosť skoro
sto kilometrov po vlastných v nádhernej
prírode Nízkych Tatier, usadili sme sa pod
turistickou značkou a zavolali si odvoz
do Banskej Bystrice. Po príchode domov
som si doprial veľa kvalitného spánku a
bol som na seba hrdý, že som niečo také
dokázal. Ak ste sa dočítali až sem, tak sa
ešte raz ospravedlňujem, že pokračovanie
tak dlho meškalo. Zároveň to však beriem
ako pozitívum, keďže leto sa už blíži a
neviem ako vy, ale ja už plánujem, ako sa
do Nízkych Tatier znova vyberiem.
19
Rozhovor
Redžúr [r E dZ U: r] Bratislava
Tejto akcie so zaujímavým názvom som
mal tú česť zúčastniť sa aj ja minulý rok.
Prvý krát sa toto vedecké stretnutie
uskutočnilo v roku 2007. Onedlho sa
uskutoční jeho ďalší ročník, a preto
som chcel o tejto skvelej udalosti
organizovanej 4. poschodím na Katedre
telekomunikácií informovať všetkých,
čo o nej nevedia a majú pocit, že sa
u nás na katedre nič nedeje. Ale áno,
deje! Pýtali sme sa doc. Ing. Gregora
Rozinaja, PhD.
PÝTAL SA: Róbert Kožička /Blend/
[email protected]
Začnem klasickou otázkou. Čo je to
Redžúr?
Redžúr je vedecký workshop, viac na
http://redzur.stuba.sk/ :-).
Čo znamená skratka Redžúr a ako
vznikol tento názov?
Redžúr nie je skratka, je to skôr kryptogram
:-) Významov má, ako správny kryptogram,
hneď niekoľko. Jeden význam je napr.
odvodený od pôvodnej myšlienky,
že bol určený pre komunitu FEI STU
(zamestnanci, študenti), ktorí pracujú
v oblasti spracovania reči. Chcel to byť
sviatok alebo hovorovo žúr rečiarov.
A vtlačili sme do názvu aj fonému „dž“, čo
je také rýdzo slovenské písmenko.
Ako to celé vlastne vzniklo, kde
bola prvotná myšlienka?
Prvotná myšlienka je veľmi jasná
a zachováva sa dodnes. Ponúkame
študentom a ich školiteľom možnosť
publikovať
na
medzinárodnom
workshope. Pre mnohých študentov sú
to prvé cenné skúsenosti, ako sa taká
publikácia robí.
Akú úlohu plní Redžúr, čo z toho
majú jeho organizátori a čo z toho
majú študenti?
Úlohu som čiastočne vysvetlil pri
predchádzajúcej odpovedi. Chceme
naučiť študentov publikovať na vedeckých
konferenciách. Máme medzinárodný
programový výbor, ktorý sa aktívne
podieľa na hodnotení a výbere článkov.
To je prínos pre študentov. Organizátori
z toho majú dobrý pocit. Keďže viacerým
účastníkom odpúšťame vložné, Redžúr je
nezisková akcia.
Ako často sa Redžúr koná a koľký
ročník bude nasledovať?
Workshop sa koná každý
a pripravujeme teraz piaty ročník.
Redžúr 2007 - Bratislava-Devín, FOTO: http://redzur.stuba.sk/
rok
Kto sa môže na tejto akcii zúčastniť?
Aktívne zúčastniť sa môže každý, kto pošle
vedecký alebo odborný článok podľa
propozícií a článok bude prijatý. Tento
rok sme rozšírili zameranie na multimédiá
a ďalšie oblasti.
Ako taký Redžúrový deň prebieha?
Redžúrový deň začína ráno prezentáciou,
potom nasleduje odborný program. Ten
sa skladal rôzne podľa ročníkov z pozvanej
prednášky a posterovej prezentácie
jednotlivých článkov. Postery bývajú
potom ročnou výzdobou 4. poschodia.
Tento rok budeme mať pozvanú prednášku
z Chorvátska, prvý krát chceme zaviesť
aj regulérnu sekciu z vybraných článkov,
ktoré budú ústne odprednášané, všetko
samozrejme v angličtine. Potom bude
nasledovať tiež posterová prezentácia na
4. poschodí ako zvyčajne. V poobednajších
hodinách máme tradične „konferenčný
banket“, ktorý je robený neformálnym
spôsobom niekoľko rokov na mojej chate
alebo niekde v prírode, tento rok máme
rezervované záhradné sedenie jednej
reštaurácie v Dúbravke. Bude pečené
prasiatko, grilovačka a samozrejme aj
niečo na zaliatie ;-).
Keďže je to piaty ročník, chystá sa aj
niečo špeciálne?
Samozrejme, ale nechajte sa prekvapiť :-)
Prekvapenia budú dokonca dve.
Je Redžúr podporovaný katedrou
alebo fakultou?
Pravdu povediac, postoj fakulty bol
spočiatku rozpačitý, ale už sa to zmenilo :-).
Máte aj nejaké myšlienky, ktoré by
ste chceli v rámci Redžúru realizovať
v budúcnosti?
Našou snahou je zvyšovať účasť
zahraničných účastníkov. Doteraz sú
v menšine.
20
Zaujímavosti
Ropnú krízu je cítiť na každom kroku, preto
zrejme každá automobilka už dnes vyvíja
premiestňovadlá s alternatívnym pohonom. S
chalanmi sme využili možnosť vyskúšať si nové
mestské vozidielko od Peugeotu s názvom iOn.
Z názvu to možno nevyplýva, no toto autíčko jazdí
nie na benzín/naftu/vodík alebo iné fajné vínko, ale
na baterky. Kapacita 16 kWh mu vystačí na 130 - 150
km dojazd pri maximálke 130 km/h. S tým sa nikam
poriadne nedá ísť, poviete si. Nuž, nie je na dlhé
cesty, ale z Trnavy by ste to do roboty v Bratislave
otočili bez problémov. Vrátite sa domov, vyšťavené
autíčko pekne-krásne pripojíte do 220 V zásuvky a
o 6 hodín, alebo pol hodinu s použitím špeciálnej
nabíjačky na 380 V, sa môžete znova voziť so 100%
nabitou batériou (80% pri rýchlej nabíjačke) .
Pravdupovediac, od elektromobilu naplneného 4
chlapmi, ktorí sa blížili k 330 kg užitočnej hmotnosti,
som čo do výkonu nemal veľké očakávania. Prvé
metre z parkoviska boli nesmelé, no len čo sme vošli
do premávky, začínal som sa za volantom cítiť celkom
smelo. Útle autíčko zo seba prekvapujúco vydávalo
pri krútiacom momente 180 Nm celý svoj výkon
47 kW / 64 koníkov aj napriek jeho obsadenosti a
bez ohľadu na otáčky motora. Zrýchlenie z 0 na 50
km/h zvláda za 5,9 s. Jazda v premávke tak bola,
podporená automatickou prevodovkou, veľmi
príjemným zážitkom.
Pokiaľ ste milovníkmi ticha za volantom, elektrický
motor vás určite nebude rušiť - počuť ho len pri
vyšších rýchlostiach, a aj to len ako príjemné
bzučanie. Skvelé je, že keď stojíte, prakticky nemíňate
energiu, a keď spomaľujete, dokonca ju generujete
späť do batérie. Pritom stále na prístrojovke vidíte,
aký dojazd vám ešte zostáva.
TEXT: Ivan Minárik /Ičo/
[email protected]
FOTO: Róbert Kožička /Blend/
[email protected]
Kedže sa testovacia jazda vydarila, vzniklo medzi Ičom a malým Peugeotom kamarátstvo
04 | máj | 2011
Peugeot iOn je milé elektrické auto stvorené do
mestskej premávky. ABS, ESP, REF, 6 airbagov a
spomínaný automat zaručujú, že šoférovanie autíčka
by zvládlo aj dieťa vycvičené na autodrome. Už tak
milá nie je jeho nadobúdacia cena. Hoci Peugeot v
promo materiáloch píše, že náklady na prevádzku sú
1,5 až 2 € na 100 km, pri cene okolo 30 000 € (ktorá
je už o 10 000 € dotovaná priamo Peugeotom), si
auto asi zo zárobku z brigády nekúpite. No je dobré
vedieť, že elektromobily sa pomaly ale isto začínajú
postupne dostávať do povedomia verejnosti. O pár
rokov sa možno viacerí z nás vzdajú fosílnych palív a
presedlajú na čistú energiu.
21
Téma
Houston, we have a problem!
Myslím si, že aspoň zopár nadšencov
filmu Forrest Gump si spomenie na
scénu, keď zranení vojaci na oddelení
vojenskej nemocnice sledujú Forresta,
ako si sám hrá stolný tenis, namiesto
toho, aby sledovali pristávanie na
Mesiaci. Samozrejme vyzerá to trochu
ako výsmech z tejto obrovskej udalosti.
V mojich očiach ešte väčšie zneváženie
predstavujú rôzne konšpiračné teórie.
Pre vysvetlenie si ale poďme povedať,
o čom sa tu bavíme.
TEXT: Jozef Košík /Dodo/
[email protected]
Niečo z histórie
Let Apollo 11 bol piatym pilotovaným
letom programu Apollo a prvým,
ktorého posádka pristála na Mesiaci.
Podľa odhadu viac ako 600 miliónov
televíznych divákov na celom svete
sledovalo tento historický let. Bolo to
po prvýkrát, keď sa človek dostal na iné
prirodzené kozmické teleso ako na Zem.
Let uskutočnila trojčlenná posádka,
veliteľ Neil Armstrong, pilot veliteľského
modulu Michael Collins a pilot lunárneho
modulu Buzz Aldrin.
Historky a legendy
Menej známa historka hovorí, že
astronauti boli počas svojho pobytu
na Mesiaci sledovaní mimozemskou
civilizáciou. Tento príbeh nabral na
popularite po vydaní knihy Someone else
is on our Moon (doslova „Niekto iný je na
našom Mesiaci“). Prieskum v Maroku v
osemdesiatych rokoch ukázal, že výrazné
percento ľudí si nemyslí, že človek pristál
na Mesiaci. Jednoducho neveria, lebo
o tom nepočuli. No a teraz to podstatné.
Prívrženci konšpirácie stále radi hovoria
o tom, že Neil Armstrong (a ani ďalšie misie
programu Apollo) na mesiaci nikdy nebol
a že všetky zábery, ktoré to dokazujú, boli
nafotené v supertajnom štúdiu na Zemi.
Podľa ankety organizácie Gappup z roku
1999, 6 percent obyvateľov Spojených
22
štátov verí, že pristátie na Mesiaci bolo
sfalšované, pričom okolo 89 percent verí
v opak. Tvrdenia o falšovaní popierajú
významní vedci, technici a inžinieri, ako
aj NASA a jej kozmonauti. Medzi ďalší
závažný argument spochybňujúci tieto
tvrdenia patrí prebiehajúca Studená
vojna, počas ktorej sa obidve strany
snažili propagandisticky znemožniť
svojho protivníka, pričom je veľmi
nepravdepodobné, že by v prípade
sfalšovania pristátia na Mesiaci sa toho
Sovietsky zväz a jeho spojenci nechytili
a nesnažili sa zdiskreditovať americkú
vládu a NASA.
Hlavné typy tvrdení
1. Kompletný podvod - tvrdenie, že
údajne celý program pristátí na Mesiaci
bol sfalšovaný. Podľa neho rôzne zdroje
tvrdia, že technológia na vyslanie človeka
na Mesiac nebola dostatočne vyvinutá
a/alebo Van Allenove pásy žiarenia
znemožňovali let na Mesiac.
2. Čiastočný podvod/pristátia bez
posádky - Bart Sibrel tvrdí, že Apollo
11 a kozmonauti sfalšovali svoj obeh
okolo Mesiaca a ich prechádzanie sa
na mesačnom povrchu bolo vyrobené
trikovou fotografiou a nikdy sa nedostali
ďalej ako na polcestu k Mesiacu. Túto
verziu zastávajú tí, ktorí pripúšťajú
existenciu laserových zrkadiel a iných
pozorovateľných telies na Mesiaci
vyrobených človekom. Marcus Allen
predniesol tento argument, keď povedal:
“Chcel by som byť prvý, kto akceptuje
[teleskopické snímky z miesta pristátia]
ako silný dôkaz, že človek niečo priniesol
na Mesiac.” Pokračuje tým, že fotografie
landera nedokazujú, že Spojené štáty
dostali človeka na Mesiac. “Dostať sa na
Mesiac naozaj nie je taký problém. Rusi
to dokázali už v roku 1959. Veľký problém
je dostať tam ľudí.” Tento argument
sa zameriava na to, že NASA vyslala
robotické misie, pretože úrovne žiarenia
vo vesmíre by boli smrteľné pre človeka.
Iný variant je, že NASA a jej zmluvné
strany sa rýchlo nezotavili z nešťastia
Téma
Apollo 1, a tak všetky ostatné misie Apollo
boli sfalšované, pričom Apollo 14 alebo
15 bola prvá automatická misia.
2. Zástava plápolá akoby vo vetre –
na mesiaci nie je atmosféra, vlajka sa
nemôže trepotať.
Hlavné protiargumenty
3. Prach – nemôže tam byť žiadny
prach, lebo keď modul pristával, prach
musel odfúknuť.
1. Sovieti boli ticho - Druhá veľmoc, s
porovnateľne rozvinutým kozmickým
programom a viac než dostatočným
technickým vybavením, Sovietsky Zväz,
nikdy nevzniesol žiadne námietky, ani
nevyslovila pochybnosti o tomto úspechu.
Pritom prípadný odhalený podvod by
určite dokázala náležite propagandisticky
využiť. V spomienkovej literatúre
sovietskych a ruských astrofyzikov sa k
obdobiu 1968-1973 celkom pravidelne
viažu zmienky o sledovaní amerických
mesačných výprav a ich rádiových,
televíznych a telemetrických vysielaní žiadny z nich zrejme nevyslovil ani náznak
pochybnosti o reálnosti amerického
pristátia na Mesiaci. Dodnes je v Rusku
len minimum “pochybovačov”, pokiaľ sa
vyskytujú pochybnosti, tak sa skôr týkajú
príčin rýchleho, v podstate nečakaného,
ukončenia mesačného programu - a to sa
stalo takmer súčasne v USA i v Sovietskom
zväze.
2. Lunar Reconnaissance Orbiter americká sonda LRO snímkovala v roku
2009 miesta pristátí všetkých misií
Apollo. Na snímkach je možné rozoznať
opustené pristávacie stupne lunárnych
modulov, niektoré vedecké zariadenia
rozmiestnené v okolí miest pristátia
i stopy po pohybe astronautov a ich
lunárnych vozítok.
Zástancovia
konšpiračných
teórií
najčastejšie na základe jednej fotky
poukazujú na osem problémov. Pre nich
sú to absolútne dôkazy toho, že žiadne
pristátie sa nekonalo. Skúsme teda si
posvietiť na týchto osem tvrdení.
Osem problémov
Zoznam obsahuje na prvý pohľad zdanlivé
problémy a následne argumenty, ktorými
chceli podložiť nepravosť fotografií.
1. Nočná obloha, kde nie sú viditeľné
hviezdy – na tmavej oblohe by mali byť
viditeľné hviezdy.
04 | máj | 2011
4. Stopy vo vlhkom piesku – na mesiaci
nemôže byť vlhko.
5. Tiene na fotke nie sú rovnobežné
– máme jeden zdroj svetla (nízko
postavené slnko), takže tiene majú byť
rovnobežné.
6. V tieňoch vidíme časti modulu –
v plnom tieni by malo byť všetko
dokonale tmavé.
7. Fotky z mesiaca sú vo výbornej kvalite,
dokonca aj kompozične – ťažko uveriť,
že sa urobili len samé dobré fotky.
8. Fotoaparát – na mesiaci je 200
stupňov Celzia, a to by fotoaparát
nevydržal.
Aj keď možno nie je vhodné sa púšťať
do detailného vyvracania týchto
námietok, urobíme to. Prichádzajú teda
protinámietky.
1. Hviezdy na tej oblohe v skutočnosti sú,
ale je tam silné slnečné svetlo. Expozícia
je urobená na toto silné svetlo, a preto
sa hviezdy v pozadí neobjavia. Je to
podobné, ako keď v noci fotografujeme
hviezdne nebo, ale stojíme pod
pouličnou lampou.
2. Vlajka sa netrepoce, záber je statický.
Vodorovné teleskopické rameno sa
nepodarilo dobre vysunúť, a to vytvorilo
opisovaný dojem. Pre kontrolu, na
všetkých fotkách je pokrčená úplne
rovnako. A samozrejme, keby tam ten
vietor už fúkal, zrejme by sme videli aj
rozfúkaný prach.
3. Pristávajúci modul nemohol odfúknuť
žiadny prach, lebo na mesiaci nemáme
vzduch. Modul iba zvíril prach tesne pod
sebou, ale ďalej sa nemohol prenášať,
lebo prenášať by ho mohol vzduch. Ten
tam ale nie je.
4. Stopy nevznikajú len vo vlhkom
prachu, ale aj v suchom. Na mesiaci
zhodou okolností máme práve taký
prach, že aj keď nie je vlhký, stopy tam
vznikajú.
5. Zdanlivo nerovnobežné tiene sa dajú
vysvetliť nerovnosťami terénu. Tiene sú
teda rovnobežné.
6. Na mesiac dopadá slnečné žiarenie,
ono sa ale odráža. Jediným zdrojom
svetla je síce slnko, ale máme tam aj
odrazy od okolitej krajiny. Preto vidno
časti modulu v tieni.
7. Posádka bola školená na
fotografovanie poctivo, bola to jedna
z najdôležitejších úloh. Kompozície
sú preto dobré, lebo sú vybraté, fotky
sú orezané. V súvislosti s mesiacom sa
robilo okolo 30 000 fotografií, z ktorých
NASA ukazuje pochopiteľne iba tie
najlepšie.
8. Na mesiaci máme vákuum. Takže sa
posádka nepohybovala v 200 stupňov
teplom vzduchu. Kamene na mesiaci
dosiahnu niekedy spomínanú teplotu,
ale vzduch nie. Okrem toho treba
spomenúť, že podobne ako posádka,
aj fotoaparát je chránený od priameho
žiarenia.
Na záver
Takže sme si priblížili argumenty pre
aj proti. Samozrejme, ani po vypočutí
si rôznych stanovísk si to zástancovia
konšpirácií nemusia rozmyslieť. Ľudia sú
v hľadaní odôvodnení dosť vynaliezaví,
hlavne v prípade, keď si nechcú svoje
svedomie zaťažiť. Takéto teórie by
som prirovnal k viere. V zásade sa
rozhodujeme pre nejakú stranu, teda
verím alebo neverím tvrdeniu, a na
základe tohto stanoviska si to chcem
nejako odôvodniť. Ja osobne neverím
konšpiračným teóriám, pokladám ich za
nezmysel. Aj keď si musím priznať, hra
na námietky a protinámietky môže byť
zábavná, podobne ako v našom prípade.
Isteže nechcem nikoho ovplyvniť
v názoroch. Je na každom z nás vybrať
si stranu. Dokonca si nemusíme vybrať
žiadnu z nich.
23
Konšpiračné teórie
Téma
Kam smerujeme? Myslím ako
spoločnosť. Alebo skôr, myslím ako
spoločnosť technikov. Študujeme,
pracujeme, učíme, skúmame.. ale
kam vlastne tým smerujeme? Čo
je cieľ? Čo je pointa? Sme na FEI
a relevantným výsledkom našej
práce by bol asi superlogický počítač
obsluhujúci
fúznu
elektráreň,
v ktorej by zametali roboty,
dorozumievali sa svetlom, ovládané
umelou inteligenciou, a zároveň by
boli samoreparačné. Lenže kam sa
skutočne blížime?
TEXT: Samuel Ondrek /Samo/
[email protected]
Kedysi človek stvoril vynález, aby
vykonával prácu ľahšie. Či hovoríme
o Egypťanoch a ich prenose kvádrov
24
na stavbu pyramíd, stvorení hrablí,
auta alebo lietadla. Samozrejme,
technológie sú v každej krajine
najprv doménou armády a až
neskôr sa presúvajú do spoločnosti,
kedy je ich technológia prekonaná
a nepredstavuje výrazný náskok
v strategickej pozícii. Čo však, ak
stvoríme prístroj, ktorý dá pozor na
našu krehkú ľudskú povahu?
Za predpokladu, že máte dajme tomu
päť miliónov korún (aj tak sme všetci
naučení na koruny, nie eurá). Môžete si
kúpiť pozemok v hornej dolnej. Vykopať
si studňu, vyfiltrovať vodu, namontovať
kolektory a panely. Pestovať väčšinu
roka rajčiny, papriky a zemiaky a prežiť.
Odpadom kompostovať. Nakúpiť si
najpoužívanejšie lieky a jednoducho sa
oddeliť od spoločnosti.
Ideálny svet, v mojich očiach, je svetom,
kde ľudia predčasne nezomierajú.
Svetom, kde sme všetci šťastní, zdraví
a robíme, čo nás baví, nikto nepracuje
a všetci majú predplatné Oka. Toto
je predstava širokej verejnosti ako
i môjho okolia (samozrejme až na to
Oko). Keďže väčšinou vysokoškolskí
študenti a profesori si o sebe myslia, že
sú o trošku viac ako ostatní smrteľníci,
snažia sa predbehnúť okolie, a tým sa
častokrát naozaj stávajú lepšími. Taký
menší taoizmus. Mnoho ráz práve preto
zablúdime a snažíme sa porozumieť
mnohým
skrytým
tajomstvám,
medzi ktoré patria aj tajomstvá našej
spoločnosti.
Nie je práve to nočnou morou
konšpiračných teórií? Kam padá teória
o tom, ako nás chce ovládať štát,
mamonári, vlády, ilumináti a Chuck
Norris? Plány finančných korporácií,
mobilných spoločností. Jednoducho
bez ľudí končia v troskách a, povedzme
si pravdu, my ich nepotrebujeme.
Buďme k sebe otvorení. Dnes sú
najpoužívanejšie slová na internete
Porno, Facebook (jedno slovo dve
synonymá). Ďalej Mail a Správy. Ale
skutočne to potrebujeme? Je jasné,
že bez týchto vecí by sme mohli
žiť a nezapadať do vzorca bežného
konzumného jedinca.
Čo sú najväčšie klamstvá, ktoré
ovplyvňujú masy? Určite môžeme
do takej kategórie zaradiť teórie
o škodlivosti telefónov, pád dvojičiek,
vojnu v Iraku, teórie o armádou
ovládaných strojoch na ovládanie
počasia
a geoterorizmus.
Ale
koľko z nich je pravdivých? Kde je
skutočná politická pravda? Myslím,
že sa zhodneme, že niekde uprostred.
Jednoducho nie sú všetky konšpirácie
skutočné, tak ako nemôžeme vyhlásiť,
že ani jedna z nich nie je pravdivá.
Kam teda smerujeme? Skutočne
používame nástroje na lepší život?
Skutočne sa blížime k lepšiemu?
A v akej miere nás obklopuje to pekné
a v akej to zlé?
Faktom zostáva, že stroje menia náš
život k lepšiemu. Už dnes sme v dobe,
kedy sa môže každý z nás osamostatniť.
Takže ak východiskom z najväčších
konšpirácií
je
osamostatnenie
sa a spoločnosť ďalej napreduje
pomocou nás, technikov, k lepším
technológiám, ktoré nás robia
nezávislejšími od prírody, spoločnosti
a ľudí (fúzia, kolektory, elek. vlaky,
batérie v notebookoch, satelitné
pripojenie na internet, voip, algoritmy
pre riadenie križovatiek, abs, gps),
tak v podstate nezáleži na tom, či sa
stávame závislejšími v peňažnom
a korporačnom smere, keď popri tom
sa nám otvára možnosť nezávislosti
v technologickom smere.
Takže si povedzme. Áno, farmácia
je šialený nezmysel. Aloe vera,
antioxidanty, biocukety, trstinový
cukor.. Je to biznis, dobre to znie,
ľudia by chceli byť zdraví čo
najjednoduchšou cestou a časom to
musí niekto zneužiť. Keď to nie som ja,
je to niekto iný. Áno, finančný systém je
Báseň: Konšpirácia
Téma
nezmysel, zadlžujeme sa, nakupujeme
ako ovce a samozrejme, že za tie roky
zistili obchodné reťazce, že najlepšie
predáva vysvietená polička, v pozadí
hrajúca hudba a nápis AKCIA vo
výške očí. Áno, ak sa volá ropa čierne
zlato, časom príde niekto, kto bude
nenásytný a pôjde cez mŕtvoly a bude
niekto natoľko mocný, aby menil beh
spoločnosti.
Uvedomme si však druhú stranu.
Dožívame sa najfascinujúcejšieho
obdobia ľudstva. Svet sa za posledných
pár rokov neuveriteľne zmenšil.
Ľudstvu sa posunul priemerný úmrtný
vek o neuveriteľných viac ako 10 rokov.
To je neuveriteľné! Máme možnosť
byť na opačnej strane planéty, či nad
našou planétou. Stále viac ľudí sa vie
dorozumieť. Vznikajú úžasné projekty
ako TED, GREENPEACE či UNICEF. Ľudia
sa čoraz viac začínajú stávať globálne
solidárnejšími, informovanejšími.
Máme tú úžasnú možnosť, i keď
to ešte nerobíme, využívať fúznu
energiu, využívať obnoviteľné zdroje,
prechádzame na biologicky čisté
a výkonné hnojivá.
Ak však chceme raz prísť do šťastného
konca, musíme si uvedomiť pár
vecí. Ľudstvo sa musí obmedzovať
v rozmnožovaní, je to strašné. Musíme
investovať oveľa viac do vývoja,
technológií. Nebáť sa byť kreatívni
a formovať spoločnosť okolo seba.
Odbúrať predsudky.
Študenti, postavajte si dom mimo
mesta, mimo veľkých riek, ďalej od
mora či seizmických oblastí. Zasaďte si
zeleninu, ovocie. Ukladajte si dažďovú
vodu a splachujte ňou, polievajte ňou.
Snažte sa čo najviac osamostatniť sa od
spoločnosti. Tam je cesta. Byť globálne
prepojení, mať možnosť slobody, cesty,
pokoja a pokory pred prírodou. A zrazu
po rokoch zistíte, že konšpiračné teórie
sa vás netýkajú a že vám na prežitie
stačí 50e alebo pokoj na duši..
04 | máj | 2011
TEXT: Peter Petruš /Creativ/
[email protected]
Fakty sú len útržky,
veľkej a spletitej mozaiky.
Pasujú do seba ako skladačka,
dať ich do kopy nie je žiadna hračka.
Treba na to dôvtip génia,
niekedy i kúsok krkolomného plýženia.
Výsledok však stojí za to,
vyvážiť sa dá i zlatom.
Odhalia sa taje nepoznané,
čo nám driemu stále v hlave.
Je to fakt, a či ďalší nezmysel?
Kto len vlastne s tým na svetlo vyšiel?
I na klamstve pravdy býva,
z faloše čosi hodnoverné.
Konšpirátorom sa zíva,
dnes už idú spať.
No zajtrajšok im dožičí,
treba predsa vymýšľať.
Ba i možno odhaliť.
Presvedčíme vlastné oči?
Jar
TEXT: Alexandra Pastvová /SaSa/
[email protected]
„Konečne jar,“ pomyslela som si hľadiac
z okna mojej internátnej izby. S úsmevom
na perách som otvorila balkón, aby som sa
nadýchla jarného vánku, ktorý mi nielen
rozvial vlasy, pohladil ma jemne po tvári,
ale i ma osviežil na duši. Cítila som pocit
nového začiatku.
Jarné dni sú pre mňa symbolom nádeje.
Zima, tak chladná a temná, hoc pôvabná
vo svojej podstate, privádzala mi zakaždým
deprimujúce myšlienky. Naopak, jar
prekvitala krásou prírody, vtáčiky štebotali,
na uliciach opäť pribudlo ľudí užívajúcich
si toto nádherné obdobie. Všetko ako
keby ožilo. A takisto i ja. Odrazu som mala
pocit, že nič nie je nemožné.
Srdce mi bilo na plné obrátky, hlavou mi
vírili rôznorodé myšlienky. Mala som chuť
vydať sa niekam, kde spatrím toto všetko
v plnej kráse. Príroda mi bola odjakživa
blízka. Nikdy som nepohrdla kvalitnou
prechádzkou pomedzi spanilú krásu lesov,
lúk, pasienkov...
A tak som sa v rýchlosti obliekla
a v priebehu pár minút sa vydala na
cestu. Pocítila som slnečné lúče, ktoré
mi žiarili priamo do tváre. Navôkol mňa
sa ligotala zelená tráva, ktorá už nejavila
stopy po ukrutnej zime. Porast kvetov
takisto nechýbal, ba prekvital svojou
pestrosťou a vábnosťou. Lúčne kvety
majú osobité čaro a vedia okúzliť svojou
jednoduchosťou. Ako obvykle som si
zopár kvetov z tejto nádhery uchmatla pre
seba.
Kráčajúc v ruke s kyticou lúčnych kvetov
som cítila šťastie, lásku, mala sny a ambície.
Vtáčiky sedeli na okolitých konároch
stromov, veselo si štebotali a ja som zrazu
mala pocit, ako keby si uvedomovali moju
prítomnosť a vrúcne ma vítali.
Môže byť niečo krajšie ako jarná príroda?
To ticho, ten pokoj, to čarovné prostredie,
akým oplýva, je neopísateľné.
Výber nechávajme úsudku,
triezvemu, či skreslenému.
Dožičme čas rozumu,
vyhnúc sa tak zbytočnému zmätku.
25
HighTech
FOTO: Samuel Ondrek /Samo/
[email protected]
Notebook Expo 2011
Odštartovalo to v Las Vegas v januári,
vo februári pokračovala Barcelona
nasledovaná marcovým Hannoverom,
aby sa v apríli výstava spotrebnej
elektroniky konala konečne aj u nás,
na Slovensku. Priamo vo svetoznámej
Bratislave sme sa boli pozrieť na
Notebook Expo 2011.
TEXT: Ivan Minárik /Ičo/
[email protected]
KEDYGDE
O tom, že akcia sa chcela niesť na úrovni,
svedčí už výber miesta konania. Koľko
veľtrhov sa koná v priestoroch hotela
Crowne Plaza? Hneď za vstupom nás
privítalo najväčšie lákadlo celého veľtrhu
– obrovský chodiaci žralok. Sekundoval
mu rovnako veľký zelený mužíček s
prerastenou hlavou, ktorý nič netušiacim
okoloidúcim vtláčal do rúk nejaké papiere.
Osviežením boli dve čajočky sporo
odeté do zlatej podprsenky, sukienky a
sieťovaných pančušiek.
V nóbl hoteloch sa (zatiaľ) nepohybujeme
často, preto nás prekvapilo, aký veľký
priestor dokázal Crowne Plaza pre akciu
ponúknuť. Dve poschodia boli zaplnené
stánkami viacerých známych výrobcov a
predajcov výpočtovej techniky, či rôznych
„gadgetov“. Okrem toho sa v dvoch
prednáškových miestnostiach konali
prezentácie jednotlivých firiem a ich
výrobkov a služieb. Kapacitou 65 miest
však miestnosti často nestačili pokryť
záujem toho množstva IT crowdu, ktorý
si za necelé 4 eurošušne (na mieste 9 €
! ) zakúpil vstupenku na toto podujatie.
26
Šikovnejší sa na prezentácie vopred
zaregistrovali a vstupenku kúpili cez dnes
moderný zľavový kupón.
Predierame sa zástupmi spotrebiteľov,
ktorí sem prišli pravdepodobne len vyhrať
nejakú tú vecnú cenu, a snažíme sa uvidieť
aspoň niektoré produkty jednotlivých
výrobcov: Asus, Lenovo, Dell, Microsoft,
Canon, HP, Sony, MSI, Eset, Shark, či
dokonca Nescafé. Zástupcovia jednotlivých
značiek poväčšine celkom radi popísali a
vychválili prezentované počítače, pridali
k tomu nejaký ten leták, lepšie značky
aj pero či kľúčenku. Aby organizátori
ľudí motivovali zostať na výstave dlhšie,
vymysleli si kopec všelijakých súťaží o
pomerne hodnotné ceny. Vyhrať sa dal
našliapaný netbook Asus Lamborghini
VX6, spomínaný Sony YB, HP Rossignol
aj s lyžami, a kopec užitočného i menej
užitočného príslušenstva k PC. Ja sám som
sa zúčastnil asi 5 súťaží a hádajte, čo som
vyhral... Presne tak, nič.
ČO
Medzi najzaujímavejšie stánky patrili
prezentácie ASUSu, ktorý tu predstavil
viaceré
nadupané
stroje,
medzi
nimi Lamborghini VX7, ktorý svojimi
parametrami dokáže pokryť požiadavky
aj tých najväčších geekov. Dizajnovo je
odvodený od Lamborghini Murcielago,
čo dokazujú napríklad červené zadné
svetlá nad výfukmi chladenia. Parametre:
i7-2630QM 2.0GHz, 16 GB RAM, 1,5 TB
HDD, 15,6’’ FullHD, USB 3.0, atď., teda
tie najsilnejšie komponenty, ktoré v
súčasnosti na trhu sú.
Za zmienku stojí aj tenký Asus U36 s i5kou, či bambusové vychytávky U33.
Veľkým lákadlom bol aj stánok spoločnosti
Sony. Niektorí jej notebooky označujú
ako Mac medzi PC, čo určite slúži ku
cti ako Sony, tak aj Apple. Sony VAIO sú
nepochybne dizajnérsky aj parametrovo
veľmi zaujímavé kúsky s osobitým
štýlom a náležite zvýšenou cenou. Veľký
záujem bol o modelový rad F, reagujúci
na momentálny boom 3D zobrazovania,
ktorý ponúka 3D displej spolu s Core i7
procesorom s možnosťou prevodu aj 2D
videa do 3D. Zaujímavá bola aj pracovná
séria S zastúpená modelom s i5-kovým
procesorom, 8 GB RAM a výdržou 7 hodín,
resp. 14 hodín s prídavnou batériou. Nedá
mi však nespomenúť aj nový modelový
rad Y, ktorý zastupoval model YB s 11,6’’ HD
ready displejom, no najmä s novými APU
od AMD. Výdrž 6 hodín.
Dnes už nie sú moderné notebooky, ale
čoraz väčšiu popularitu si získavajú tablety
a smartfóny. V stánkoch Agemu a Sharku
sme si mohli siahnuť na fóny s Androidom
2.3 i Windows Phone 7, či tablety s
Androidom 3.0, ale aj na svetoznámy iPad.
Taký Dell Streak na mňa urobil svojou
veľkosťou, svižnosťou a komunikačnými
možnosťami celkom dobrý dojem. Skúste
si však dať k uchu spomínaný iPad. Medzi
nami, neviem, čo na tých tabletoch ľudia
vidia...
Nielen prácou je človek živý, a tak ste si
mohli vyskúšať poskakovať pred trhákom
v oblasti domácich herných zariadení,
snímačom Kinect od Microsoftu, či prvú
vreckovú hraciu konzolu s 3D obrazom
bez okuliarov od priekopníka v tejto
oblasti, Nintendo 3DS. Pre hravé detváky
boli pripravené aj hry typu CS či WoW,
HighTech
ktoré si mohli vyskúšať hrať na najvyšších
detailoch, aby potom mohli od rodičov
pýtať nový stroj.
Preklik
...pár zaujímavých webtipov
AKO
Keď som už spomenul druhého
najväčšieho
výrobcu
počítačových
čipov, nedá mi nezastaviť sa pri ich
novom prístupe v ponuke procesorov.
Prezradím vám tajomstvo, ktoré nám ujo
z AMD prezradil riskujúc svoju prácu...
Spomenul som skratku APU – Accelerated
Processing Unit, nový prístup v navrhovaní
procesorov, ktorý zahŕňa ako CPU, tak aj
GPU. Výsledkom je jeden čip poskytujúci
dostatočný výpočtový aj zobrazovací výkon
pri pomerne nízkej spotrebe. Práve takýto
čip je použitý vo vyššie spomínanom Sony
YB. Taktiež označovanie sa mení z nudného
udávania taktu a výkonu grafickej karty na
stanovenie určenia daného PC/notebooku
(základné, spracovanie foto, hráčske, atď.).
Medzi beznádejne nedostupné patrili
prezentácie oboch hlavných výrobcov
procesorov, no i Microsoftu, Sony, Esetu,
ale napríklad aj samotného PC Revue,
hlavného organizátora výstavy, ktorý
predvádzal divácky veľmi obľúbené
crash testy pevného disku či mobilného
telefónu.
No, a aby som to zhrnul: Takéto akcie sú
vhodné pre všetkých, ktorí si chcú ohmatať
všetky možné novinky v IT svete na jednom
mieste, porozprávať sa s predstaviteľmi
jednotlivých značiek a s ich pomocou si
nájsť to najvhodnejšie zariadenie, alebo
vyhrať nejakú tú (aj hodnotnú) vecnú
cenu. Za zmienku stoja aj prednášky
konajúce sa v 2 sálach, z ktorých mnohé
boli veľmi zaujímavé. Bolo na škodu, že na
ich návštevu bola nutná predchádzajúca
registrácia na webe, na mieste sa tak
oficiálne zúčastniť nedalo. Aj keď sa dalo
;-) Do budúcna by som od organizátorov
určite ocenil zastúpenie väčšieho
počtu výrobcov, (a z toho vyplývajúcu
výmenu priestorov za priestrannejšie)
nie len notebookov samotných, ale
aj najrôznejšieho príslušenstva k nim.
Každého návštevníka by iste potešila
možnosť kúpiť si zariadenie za špeciálnu
cenu, či dostať k nemu zvláštny darček.
Vzhľadom na výšku vstupného by sa to
očakávať dalo.
04 | máj | 2011
Po menšej prestávke tu pre Vás mám
opäť niekoľko žeravých želiezok
vytiahnutých z blčiaceho ohňa
svetového internetu. Ráčili nám ich
zhotoviť viac, či menej šikovní, ale
vždy udatní weboví kováči. Ich diela
vzbudzujú rešpekt, vyvolávajú závislosť,
vo vybraných prípadoch pôsobia skôr
laxatívne. Aby sme nechodili dlho okolo
horúcej kaše, vrhneme sa rovno k veci,
takže vytiahnite si Kynedril, čaká nás
jazda.
TEXT: Tomáš Ondris /ThomkaO/
[email protected]
1. http://www.profitvorba.cz/ - Určite sa
každý aspoň raz v živote pokúsil vytvoriť
nejakú webovú stránku. (Tento odstavec
sa otrepanejšou frázou asi začať nedal nevadí, prepáčime autorovi). Snaženie
po pár neúspechoch
niektorých
prejde, niektorí sa zaprú a tvrdo na sebe
pracujú. Väčšinou sa pár šťastlivcov
dostane metódou pokus-omyl na určitý
štandard, na ktorom sa dá už niečo
vybudovať, dokonca v lepších prípadoch
zarábať. Je to krásna a kreatívna práca,
veď prečo nie? Nájdeme však ojedinelé
„talenty“, ktoré si myslia, že dokážu druhý
stupeň pred zárobkom úplne vynechať
(rozumej určitý štandard znalostí a
skúseností) a s plným nasadením sa
vrhnú „zarábať“. Alebo skorej „chceli-by”.
Dôkazom je aj nasledujúci link, ktorý
so sebou vláči podobné posolstvo pod
pazuchou. Túto adresu som objavil
niekedy v zime na jednom fóre, kde to
rozoberala komunita webdesignérov a
grafikov, teda poviem Vám, plodná téma
to bola. Najmä po prečítaní cenníku ma
však prešlo podozrenie, že je to zámerne
brané ako žart, na moje prekvapenie
- NIE. Je to realita, a myslené smrteľne
vážne. Dotyčný autor konal operatívne
a dočasne stiahol cenník zo stránky.
Možno mu začalo byť podozrivé,
z kade sa mu zo dňa podarilo zvýšiť
návštevnosť na tisíce po zverejnení
niekoho škodoradostného príspevku na
odbornom fóre. A je vymaľované – už
vieme, kto bude robiť nový web Oka.
Objednávka spísaná a odoslaná.
2. http://alkowebizer.sk/ - Teraz z iného
súdka. Zaujímavá online aplikácia
nachádzajúca sa na tejto adrese Vám
prevedie zadanú stránku do pohľadu
ovplyvneného pár promile alkoholu
v krvi (hodnotu si môžete meniť). Celé
to „spískala“ jedna úspešná slovenská
agentúra. Pri nudnej chvíľke sa môžete
na tejto adrese zo zvedavosti zastaviť.
3. http://www.foddy.net/Athletics.html Musím uznať, že toto je asi najzložitejšia
hra, s ktorou som sa doteraz na internete
27
Informácie
i
A bolo svetlo...
stretol. Vaším cieľom je úspešne
prebehnúť prekážkovú trať v role atléta
v čo najlepšom čase. Nejeden (vrátane
mňa) si povie - aké jednoduché! Po pár
minútach, neskôr desiatkach minút,
sa moje osobné ambície vzťahujúce k
tejto hre zúžili na urobenie aspoň pár
vyrovnaných krokov (jeden, neskôr
dva). Telo atléta totiž ovládate klávesami
pre jednotlivé údy a udržať rovnováhu
vôbec nie je jednoduché.
4. http://baboon.co.il/mitoza/ - Aby
neostalo ani oko avantgardy chtivých
surferov suché, je tu jedna linka aj pre
nich. V tomto prípade sa nedá veľmi
rozpisovať. Treba vidieť a preklikať
sa. V jednotlivých animovaných
sekvenciách určujete ďalší vývoj Vášho
príbehu. Veľmi pekne urobené absurdné
kombinácie. Zvládnuté po všetkých
stránkach.
5. http://www.noupe.com/showcases/
the-ultimate-ugly-showcase-of-currentgovernment-websites.html - Ak sa
zaujímate o webdesign vo všeobecnej
rovine, určite Vás zaujme link na záver.
Jedná sa o odkaz na článok, ktorý má
za úlohu porovnávať weby jednotlivých
vládnych stránok rôznych krajín.
Štáty sú rozdelené podľa kontinentov
a konkrétne hodnotenia pozostávajú
zo screenshotu webového sídla (aký
honosný názov) a stručného výstižného
komentára autora. Ak chcete vedieť,
ako dopadlo hodnotenie vládneho
webu našej krajiny, navštívte tento
odkaz a budete možno prekvapení. Ak sa
rozhodnete pre návštevu tohto článku,
rozhodne si všimnite web Zimbabwe
alebo Kostariky a naopak pár pekných
kúskov, ktoré si naozaj zaslúžia nazývať
sa vládnymi.
Prajem príjemné chvíle pri surfovaní
a čítaní mojich flákov. Vidíme sa
nabudúce. Ak viete o nejakom
zaujímavom tipe, o ktorý nechcete
ukrátiť našu čítajúcu verejnosť, môžete
mi dať echo na [email protected]
alebo [email protected]
28
Som veľmi rád tak pozitívnym ohlasom na
moju prvotinou s vysokým napätím. Tento
semester sa pozrieme do ďalších dvoch
veľmi zaujímavých laboratórií, ktoré
patria pod katedru elektroenergetiky.
Špeciálne pod Svetelnú techniku.
Najhoršie na väčšine meraní je, že “prístroj
pod napätím vyzerá presne tak ako
prístroj bez napätia”... nezaujímavo. Tu
je to inak. So svetlom sa dá krásne hrať.
Že hra zo svetlom nie je nádherná?
Videli ste niekedy západ slnka nad
morom? Flirtovali ste niekedy s krásnou
blondínkou na diskotéke? Hmmm. Asi
to je niečo iné ako halogénka na strope.
Prvé, čo si človek všimne, keď vojde do
príjemne zatuchnutej miestnosti T026,
je asi 3-metrová biela guľa. Veľmi pekná
hračka pre nás FEIkárov. Zariadenie
na meranie svietidiel a hlavne na
pokusy, kto vytvorí väčšiu ozvenu. :)
Prvé dva stoly sú plné žiaroviek, žiariviek,
tlejiviek, LEDiek, transformátorov a
štartérov najrôznejších tvarov farieb a
veľkostí. Ako v hračkárstve pre FEIkára.
Skutočne je si čo chytiť a poťažkať.
Chvíľu si užívame žiaru divadelného
reflektora a potom nám vypaľuje tmavé
fleky na sietnicu vysokovýkonná LEDka.
Rozoberáme
svietidlo
pouličného
TEXT: Michal Kuročka
osvetlenia, sledujeme svetlo, ktoré nemá
farbu. Teda v jeho žiare sú všetky farby len
odtiene šedej. Najviac sme sa ale hrali s
„LED svetelnými hadmi“ a stvárali s nimi
všetko, len nie to, na čo boli navrhnuté :P
Druhé laboratórium sa nazýva tmavé.
Tiež veľmi pekná hračkáreň. Ako keď ste
v detstve vstúpili do miestnosti krivých
zrkadiel. Samozrejme, že tieto majú za
účel merať vlastnosti svietidiel, ale to až
po tom, ako sa všetci študenti na cvičení
poriadne vyblbnú. Samozrejme ani toto
nie sú žiadne lacné hračky. Žiadne z týchto
zariadení sa ale nedá poriadne popísať,
pokiaľ ich človek neuvidí na vlastné oči.
Mojim cieľom nie je oboznámiť vás s
meracím zariadením. Mojim cieľom je
ukázať vám, že je tu veľa zariadení, ktoré
stoja za to ísť sa na ne aspoň pozrieť.
Priznám sa, že neznášam prácu do školy
v programoch. Najmä programovanie.
Jediný, ktorý sa mi zapáčil, je program
DiaLux, ktorý je ako hra. Vo virtuálnej
miestnosti si z katalógu rozložíš
okná, dvere, nábytok, ľudí a svietidlá.
A nakoniec virtuálna prechádzka
po miestnosti, ktorú si človek sám
navrhne. Je to skôr hra ako práca.
Skúste niekedy zájsť do tohto laboratória.
Možno vás osvieti.
Informácie
i
TEXT: Samuel Ondrek /Samo/
[email protected]
Expedície 2011
TEXT: Ivan Minárik /Ičo/
[email protected]
Vedeli ste, že Slovensko malo kedysi
nárok na svoj vlastný ostrov? Ostrov leží
v Severnom ľadovom oceáne na polceste
medzi Nórskom a Grónskom. Ale aký to
ostrov! Už poloha napovedá, že nebude
patriť medzi dovolenkové destinácie. Jeho
povrch tvoria akurát skaly a nórska meteoa rádiostanica s dokopy 18 obyvateľmi.
Nóri nad neprístupným ostrovom vládnu
doteraz, hoci v 20. rokoch minulého
storočia sme to ešte mohli byť my. Aspoň
podľa výskumov prezentovaných vo filme
Jan Mayen - náš (?) ostrov, ktorý som
mal začiatkom apríla možnosť vidieť na
cestovateľskom festivale Expedície 2011.
04 | máj | 2011
Už keď som sa pred niekoľkými rokmi akcie
Expedície zúčastnil, mala za sebou dlhú
históriu. 2. apríla som si ju zopakoval na
jej 25. ročníku. Nevedel som, že turistický
oddiel pri FEI-ke stále takto aktívne
funguje a už vôbec, že majú pod palcom
cestovateľský festival. Priamo na FEI-ke!
Celodenné stretnutie sa nieslo v priateľskej
atmosfére. AB-150-ka do polovice plná,
prítmie a na plátne fotky. Program sa
skladal z trinástich prezentácií fotiek a
filmov od cestovateľov, ktorí prechodili
celý Balkán, Áziu, ale aj Severnú či Južnú
Ameriku a Afriku. Medzi najväčšie lákadlá
(aspoň pre mňa) patril film o lyžovaní
na dunách západnej Sahary. Súčasťou
festivalu bol aj krst knihy Svetozára Krna Zo
sibírskeho Tibetu ku kolíske Džingischána.
A prečo aspoň már riadkov o festivale?
Pretože má za sebou úctyhodnú tradíciu:
s 25 rokmi je to najstarší cestovateľský
festival na Slovensku i v Čechách. Pretože sa
o ňom veľa medzi nami študentami nevie:
publikum malo vekový priemer dobre nad
40 rokov (pretože som ho sťahoval dolu).
A pretože je to výborná príležitosť pre
všetkých vás, ktorí ste niekde boli a chcete
sa s tým pochváliť inak než len fotkami na
fejsbúku. Verím, že organizátori privítajú
mladú krv a nové cestovateľské destinácie.
A nakoniec, ak máte niekedy pocit
“Niekam by som vybehol, ale kam/s kým/
ako?”, určite stojí za to zaskočiť na ďalšie
Expedície (asi 2012) a získať inšpiráciu, tipy
a snáď aj partiu na ďalšie zaujímavé cesty
po svete.
Viac o festivale nájdete na: http://www.
expedicie.estranky.sk
Platba má byť symbolických 2,9€. Cena
nie je priveľká, pokiaľ vám táto služba za
to stojí a navštevujete portály pravidelne.
Ja osobne využívam zo spomínaných
služieb len dve a z toho jednu vôbec
nepotrebujem. Obmedzenie videí na
tyzden.sk ma bude síce mrzieť, ale oželiem
to.
Do
služby
sa
z
dvadsiatich
najnavštevovanejších portálov zapájajú
len SME (obmedzenie diskusie, archív,
inzeráty..), Pravda (diskusie) alebo JOJ
(zrušenie reklamy pred videami) či
HNonline (komentáre a archív).
Piano katastrofa, Piano prelom
Ako ste si mnohí všimli, od mája by mal
nabehnúť projekt Piano. Je to platobný
systém, ktorý chce spoplatniť časti webu
na slovenských stránkach. Ako výhodu
pre čitateľov deklaruje, že na prístup
do spoplatneného obsahu na všetkých
zapojených stránkach stačí jedna platba.
Čo by bola určite výhoda, keby bežalo
paralelne už teraz mnoho systémov
nezávisle od seba. Pre novú službu však je
výhoda, že získate prístup na viac webov
do častí, ktoré doteraz neboli spoplatnené,
za jednu cenu, smiešna.
Je však tento projekt prínosný alebo
zapadne prachom a všetko sa vráti do
free koľají? Povedal by som, že určite ego
ľudí, ktorí sa preň rozhodli, ich nepustí
minimálne pol roka. Tým pádom má
tento projekt aj v prípade počiatočného
neúspechu dosť času sa uchytiť.
Platený obsah minimálne zlepší tie
stupídne diskusie na SME, kam človek
zavíta pre kultitovaný názor nejakého
spoluobčana a nájde väčšinou náhodne
generovaný zvrat vulgárnych oslovení a
urážlivých metafor na úrovni inteligencie
rozsypanej múky (príklad). Návštevnosť
pravdepodobne mierne klesne a vytvorí
sa podstatne menšia užívateľská časť i
kultúra prostredia. Na druhú stranu som si
nie istý, či práve ľudia natoľko inteligetní,
aby neplatili za prémiový obsah, ktorý
prémiový nie je, nečítali komentáre radšej
na alternatívnom webe.
29
Informácie
Čo to znamená ísť na mládežnícku výmenu do
i
30
Estónska?
TEXT: Petra Brestovanská
Nejako bolo, n
Ahoj, Peťko.
WORK MAKES HAPPY in ESTONIA 2011
alebo ako som sa v priebehu jedného dňa
ocitla medzi účastníkmi mládežníckeho
výmenného programu (youth exchange
programme) v Estónsku
Pre koho: každý mladý človek vo veku od
18 do 25 rokov
Grant: ubytovanie a strava zadarmo, a
hradí sa 70% z nákladov na cestu na projekt a spať, z poistenia a vreckového
Trvanie: 10 dní
Miesto: Estónsko, ostrov Saaremaa
Jazyk: angličtina
Účastnícke krajiny: Estónsko, Slovensko,
Nemecko, Španielsko a Partugalsko
Ako som sa tam dostala
Kamarátka mi poslala na email link na
webovú stránku mladez.sk, kde bol tento
projekt uverejnený. Hneď som napísala
som email kontaktnej osobe, priložila som
aj svoj životopis v angličtine a čakala, čo
sa bude diať. Netreba otáľať, lebo záujemcov je veľa. Následne ma leaderka projektu kontaktovala a chatovali sme ohľadne
tohto projektu. Záujemcov bolo viacej,
ale bolo potrebné, čo najrýchlejšie kúpiť
letenku a nie všetci mali túto možnosť. Ja
som ju našťastie mala :-) Do budúcna je
teda dobré mať platobnú kartu, s ktorou
môžete platiť cez internet a na nej mať aj
nejaké tie peniažky, aby pokryli prvotné
finančné náklady, ktoré musíte investovať,
aby ste vôbec niekam išli. Z týchto peňazí
vám 70% bude vrátených, takže ak si to
celé prepočítate, to čo do toho investujete, sa vám v neskutočnej miere vráti
späť v podobe nových kamarátstiev z
celého sveta, v podobe nových skúseností, dozviete sa o sebe niečo viac, na čom
môžete pracovať, spoznáte novú krajinu a
nové kultúry, rozšíria sa vám možnosti a
možno aj vďaka tomu nájdete svoju vysnenú prácu.
Nezabudnuteľné zážitky
-25 stupňov, zasnežená krajina ako z
rozprávky, drevené domčeky a lesy
naokolo, zamrznuté more a voda v trubkách v sprchách, sauna a následné rolovanie v snehu, workshop v miestnej
škole a práca s miestnymi teenegermi,
prednáška psychologičky o našich víziách
do budúcnosti, diskusie na aktuálne
témy, tematické večery zamerané na
spoznávanie kultúr ako národné tance,
jedlá, sviatky, možnosť vyskúšať si napísať
svoj vlastný projekt a v budúcnosti ho aj
zrealizovať. Verím že viac ako slová povedia fotky.
Ak sa chces dozvediet viac o mládežníckych
výmenach, ale taktiež aj o iných
možnostiach počas štúdia ako spoznávať
svet netradičným spôsobom, klikni na
www.mladiinfo.sk alebo na www.mladiinfo.com.
Som veľmi rada, že si mi odpísal na
posledný list. Viem, že som sa veľa
sťažovala a pýtala, ale poznáš ma. Vieš,
ľudia sú už raz takí. Každopádne, v mojom
okolí sa veľa narieka, ale čo iného máme
my starí robiť. No, a tú zvedavosť máš po
mne. Vychádzam z toho, že Tvoji rodičia
sú z iného cesta. Tým nechcem povedať,
že si čierna ovca rodiny. Veď Ty vieš, ako to
myslím. Som rada, že sa ti darilo v
Budapešti. Necháp ma teraz prosím zle,
ale som rada, že si sa už vrátil. Všade
dobre, doma najlepšie. Tak je, Peťko?
Suseda Zuza sa sťažovala na vnukov, že
nemajú žiadny vzťah k domovine. Jaj,
vnúčik, ja chválim Pána, že Ty máš
a takisto aj Tvoja sestra. Zuzini chlapci sú
rozlietaní, jeden je v Londýne, druhý
kdesi v Holandsku, ďalší v Nemecku. Bála
by som sa o Teba, keby si bol na ich
mieste. Vlastne, aj Zuza sa bojí. Pamätám
sa na Tvoje mudrovanie o tom, čo treba
človeku. Že každý chce v prvom rade
prežiť a aby sa mal dobre. Nepamätám sa
už presne, ako si to povedal. Prepáč, ak
píšem nejasno, nerobím schválne.
A prečo to píšem? Jaj, už viem. Keďže
doma nenašli robotu, tak odišli preč. To je
o prežití, však? Dobre som to pochopila?
Jaj, Peťko, ja neviem, kde chodíš na tie
múdrosti. A väčšinou máš aj pravdu. ty si
radšej vybral inú cestu. Vyštudovať
vysokú školu, aby si získal dobrú prácu aj
na Slovensku. Aj keby to mala byť
Bratislava, čert to ber. Ani neviem, kedy si
nadobudol takú lásku k domovine, ale
dobre, že sa tak stalo. Človek sa nerodí
automaticky s láskou k vlasti, preto ťa
chválim. Byť cudzincom kdesi, nie je
život. Ako si to Ty nazval, je to iba
prežívanie. Inak, keď sme už pri tej
Bratislave, ty tomu rozumieš, že prečo je
pomaly práca iba tam? Je to deprimujúce,
nemyslíš? Trochu som sa na Teba hnevala,
že si nenašiel čas na moju návštevu. O to
viac Ti teraz musím písať, vieš? Jaj, Peťko.
Inak ja sa mám lepšie, som rada, že na
mňa myslíš. Zima už pominula, tak viac
chodím von. Aj do prírody, ak sa dá. Ale to
skôr vtedy, keď idem na návštevu za
Blog
nejako aj bude
Margitou. Neuveríš, čo som minule
videla, keď som s ňou išla na cintorín.
Jeden cigáň si umýval auto v potoku. Ty,
ja som sa veľmi prekvapila. Minule som ti
písala, že my nemáme problém so
smetím v meste. No, ale tu sa Margita
často na to sťažuje. Popravde, nikdy som
nevedela, čo robia s mojimi odpadkami
po tom, ako to odnesú. Ani ma to
nezaujímalo. To znamená, že sa nestarám
o svoje okolie? Možno. Ale odpovedz
priamo a pravdivo, nie že sa budeš zas
vykrúcať. Margita sa stará o prostredie
okolo seba, je to veľmi dobrá žena. Ani
by si neveril, išla a vynadala tomu
cigáňovi v potoku. On o chvíľu odišiel. Ale
ani nie kvôli Margite, ale kvôli tomu, že už
auto bolo umyté. Ja som sa ti minule
sťažovala kvôli našim rómskym
spoluobčanom, ako ich ty nazývaš. Ale
nie kvôli tomuto. Ale čo si budeme
nahovárať, aj bielych cigáňov máme.
Prečo by si človek špinil dvor od auta, keď
môže potok. Jaj, trochu som sa rozčúlila,
prepáč vnúčik. Margita aj odpadky triedi.
Ale vraj na dedine sa to nenosí, aby
separovali. Ani starosta to nerobí, ktorý
by mal byť príkladom. Videla som ich
kontajner na konci dediny, vždy je plný.
Málokrát odvážajú. Potom tí ľudia vysypú
svoje smeti z fúrikov vedľa a robia sa
ďalšie hromádky. Aj ty si z dediny, tak vieš
o čom hovorím. Ak ma pamäť neklame,
tak u vás sa deje to isté. V okolí kontajnerov
vidno samé konáre, hlavne na jeseň a jar.
Ale aj seno, rozbité vysávače, mixéry,
dvere a stoličky. Za socializmu, Peťko môj,
nebolo počuť o týchto problémoch. Ja
neviem, či to iba vedeli viac skrývať tí
komunisti, alebo sa o tom iba málo
vedelo, málo počulo. Jednoducho takýto
neporiadok sme nemali okolo domov na
dedinách. A to viem, čo hovorím, lebo do
mesta som sa presťahovala, až keď si ma
zobral za ženu tvoj nebohý starý otec.
Nech mu je zem ľahká. Dnes by bol na
teba aj tvoju sestru pyšný. Ale k tým
odpadom sa ešte vráťme. Ak ma pamäť
neklame, tak prebytočné topánky, ktoré
si ľudia za komunistov nekúpili, dali spáliť
za Moskvou. A boli to vlastne smeti, lebo
ľudia ich nepotrebovali. Robili sa kvôli
04 | máj | 2011
TEXT: Jozef Košík /Dodo/
[email protected]
tomu, aby ľud mal robotu. Takže je
možné, že aj ostatné smeti sa pred ľuďmi
takto skrývali? Peťko, je to iba pokus starej
ženy o vysvetlenie. Lenže ty si mladý na
to, aby si vedel pravdu o tom čase. Snáď
iba z kníh, lebo mnohí o našej minulosti
neradi hovoria. Veľa zlého sa tam
napáchalo. Za boľševikov to bolo inak.
Spomínam si, ako tvoj starký vyhadzoval
medené rúrky v práci, ktoré už
nepotreboval. Firma sa nestarala, meď
vtedy nemala cenu. Dnes sa idú cigáni
pretrhnúť za meďou, zanesú do zberne
a majú peniaze. Ale aj hocijaké iné kovy.
Ale ty to vieš lepšie ako ja. Ja viem iba to,
s čím sa mi zveril tvoj starký. Keby si bol
nechával meď z roboty, tak dnes by sme
z toho mali dobré peniaze. Podľa jeho
rozprávania, fabriky nemali žiadne
predpisy, aké sú dnes. Nedbali veľmi na
okolie, na svoje prostredie. Tie konáre pri
kontajneroch sme predtým preto nemali,
lebo sa nekúrilo plynom, ale drevom a
pálili sa. A tak sa konáre pekne míňali.
Seno sa použilo pre kravy a prasatá, dnes
ľuďom sa s tým nechce ani zaoberať. Ani
teta Margita nedrží už prasce roky. Dnes
si už všetko kúpi v Tescu v meste. Veľa sa
toho zmenilo. Poľnohospodárstvu sa
darilo. Dnes nie. Jedni z toho vinia Úniu,
iní iba Slovensko. Kedysi sme vysávače
nevyhadzovali, ale opravili aj desaťkrát,
keď bolo treba. Teda ja nie, ale tvoj starký.
Tak mi chýba, bol to dobrý muž. Ja som
vysávače neopravovala, ale šiť som
vedela. Šaty aj ponožky som zašívala
každý víkend, lebo iba vtedy bol čas na
takúto robotu. Dnes ľudia aj šaty
vyhadzujú. Ty si mi povedal, že toto prišlo
zo západu. No, sú tí ľudia normálni?
Niekedy o tom pochybujem. Inak teraz
mi napadlo, že aj na dedine sa robí
triedenie odpadu aspoň trochu. Margita
mi povedala o vreci s plastovými fľašami.
Čo som si všimla, ľudia ich tam nepokrčia
a tak sú vrecia hneď plné. My v meste
chceme zas mať čo najmenej smetí, my
tam fľaše pokrčíme na čo najmenšie. Keď
sme už pri tých fľašiach, Margitin sused
páli na záhrade hromady umelých fliaš.
Niežeby to hodil do vreca. Býva na
druhom konci dediny a nechce sa mu
tam ísť. Lenivý je ten Pišta. Lenže pri
najmenšom vetríku to ide všetko Margite
do dvora a čerstvo vyprané šaty môže
hodiť znova do práčky. Ona sa s ním už
nechce vadiť. Raz podala sťažnosť na
Pištu u starostu. Ona ale nevedela, že sú
kamaráti a nič sa s tým neurobilo,
dokonca Margita mala z toho problém.
Rozum sa musí zastaviť, čo povieš, Peťko?
Musím sa ti priznať, že som si osvojila tvoj
názor, že viera má niečo spoločné s tým,
ako sa správame k nášmu okoliu. Teda nie
iba k ľuďom, o čom hovorí Pán Ježiš, ale
tak celkovo. Ja som si zapísala to slovo,
ktoré si použil pri našom poslednom
stretnutí. Že naša krajina je „religiózna.“
Odvtedy som pochopila, čo to znamená
a čo si tým chcel povedať. Jednoducho,
v našej krajine je veľa veriacich. Najviac
katolíkov. No, a prečo to píšem teraz? Že
mal si pravdu, keď si tvrdil, že správny
kresťan bude mať na svojom dvore väčší
poriadok ako ten „nesprávny.“ Akoby
s vierou išla ruka v ruke aj morálka.
Neodhodíme hocikde hocičo, lebo
máme možno aj pocit hanby, ale hlavne
pocit previnenia sa. Dnes sa to tak často
nevidí a mladí bez problémov aj v našom
meste odhadzujú obaly od keksíkov
hocikde na ceste, pred mojou bytovkou.
Párkrát som sa s nimi aj povadila kvôli
tomu. A oni si ešte vtedy myslia, že ja som
tá zlá. Jaj, som rada, že ťa tvoji rodičia
v tomto dobre vychovali. Nehovorím ale,
že je menej viery na Slovensku. Ale vieš
čo, Peťko. Predsa. Ak mám byť úplne
úprimná, mám pocit, že viera sa vytráca,
alebo príliš sa prispôsobuje nemorálnym
veciam. Ty si spomínal, že keď si bol
v Salzburgu v Rakúsku, nevidel si ani
ohorky od cigariet na chodníku. To
znamená, že tam žijú morálnejší ľudia?
Alebo je to iba móda? Som zmätená.
Dúfam, že mi to trochu objasníš. Ja len
budem prosiť Pána, aby si mal so mnou
trpezlivosť. Tá je dôležitá so starými
ľuďmi. Keď sme už pri tom, idem sa ja
pomodliť a spať. Mala som dlhý deň. Maj
sa dobre tam v tej Bratislave, nech sa darí
v škole, a čím skôr odpíš. A pozdravujem
tvoju milú.
Bozkáva ťa tvoja babka.
31
Blog
Čiary?
Chodieval na autobus. Ráno.
Jednou cestou už mnohé roky. Poznal
ju takmer naspamäť. Tu obchádzal roh
budovy, tu sa vyhol ľuďom vychádzajúcim
z obchodu, tu kráčal po chodníku, a
hneď tu zvykol prechádzať cez cestu na
opačnú stranu, aby zas pokračoval po
ďalšom chodníku... Stereotyp každodenný,
osviežený občasnými zmenami okolia,
listami zo stromov prifúknutými pod nohy
vetrom, niekedy smeti a prach, čo tento
vzdušný kamarát na určitých častiach
chodníka nazhromaždil. Kusy asfaltu,
tvoriace jeho pevný povrch, vykúkajúca
trávička - zo škár, pomedzi, betónové
kocky, cesta, obrubník, a zas prach a zem,
znova asfalt... Tak to vyzeralo dole, pod
jeho nohami.
Od malička mu hovorili: „Pozeraj
sa pod nohy, aby si nespadol.“ Dobrá rada,
vekmi a skúsenosťou overená. Držal sa
jej. Spontánne ju prijal za svoju a stala sa
pevnou súčasťou jeho mladého života.
Vďaka nej mnohokrát nepadol, zatiaľ čo
iní už padli, alebo sa aspoň potkli :) Malo
to svoje plusy aj mínusy, asi ako všetko
v živote. Odmenou mu boli celé kolená
a ohybné členky, neodraté topánky
a neroztrhané nohavice, spoločenská
prestíž - že sa vie pohybovať po svete...
Ale straty, to, čoho sa musel vzdať, boli
veľké. Pozastavíte sa nad tým, čo za straty
môžu vyplynúť z pozornej chôdze po
chodníku? Nuž, napríklad pekná deva
povzbudzujúco pozerajúca z opačnej
strany, z chodníka za cestou, alebo aj
iné prírodné krásy - ako rozkvitnutý
strom, architektúra neprehliadnuteľnej
monumentálnej
modernej
stavby
citlivo a nevtieravo dopĺňajúca malebnú
atmosféru malých historických domčekov
a bičujúca k dramatickému kontrastu
atmosféru starej uličky... Mierny náznak
sarkazmu, ktorý ste možno vycítili z opisu
z predchádzajúcej vety, však unikol nášmu
kráčajúcemu, len pod nohy pozorne
pozerajúcemu. A to má vlastne šťastie, čo
sa bude cestou stresovať, veď aj tak ide do
školy a zažije toho ešte dosť. Nepodarilo
sa... Tak, čo ešte stratil, čo mu ušlo, čo
nezískal, hoci mohol? Nevidel vtáčika,
ktorého spev počul, nevšimol si nádherný
32
TEXT: Marek Kukučka /?/
[email protected]
oblak, spod ktorého vykúkali lúče slnka, čo
ho šteklili na nos a hriali... Nevidel inzerát
nalepený na okne vedľajšieho domu, kde
jedna babka ponúkala veľmi výhodne
domáce vajíčka.
Nuž, veľa toho stratil... Ale
neľutoval. Uvedomoval si svoje benefity
a vedel, že keby chcel, môže vidieť všetko.
On však nechcel, alebo mu to stačilo
tak, ako bolo. Bol skromný a nevýrazný.
Navonok. Vo vnútri bol iný - väčší a plnší,
ako si vedela tá deva na druhej strane
predstaviť. Ešte väčší a plnší, ako si vieme
aj my predstaviť, hoci sa už riadnu chvíľu
trápime s čítaním o ňom, stále čakajúc, že
sa už konečne niečo zaujímavé stane.
Ponáhľal sa na autobus. Cestu
mal v malíčku (raz v lete sa stalo, že aj
malíček v ceste, ale na to nerád spomína
- keby sa teraz dozvedel, že mu tu hanbu
takto medzi vami robím, možno by sa aj
urazil a vytesnil by sa ako postava z mojej
mysle i poviedky, no a to by bol problém...).
Ale už keď sme pri tom, koho z nás aspoň
tak trochu nepoteší alebo nezaujme
nešťastie blížneho svojho? Určite viac
ako štebot vtáčika, či pekný oblak hore.
No s tou babou na druhej strane, keby sa
ešte niečo zmysluplné udialo..., to by určite
srdce elektrotechnika poskočilo (a možno
nielen srdce a nielen elektrotechnika), ale
to je ešte ďaleko. Poďme radšej do akcie
- mäso, krv a dráma. Bolo leto, teplo, na
nohách sandále, vykračoval si ako mních.
Robil však veľké kroky až skoky, akoby
mu práve mal ujsť bus do Lhasy. Pozeral
viac pred seba ako dolu (to sa človeku
tesne pred zlomovým momentom jeho
života stáva), ponáhľal sa - letel, v diaľ.
No v jednej chvíli - prááásk, sandála
povolila, stratil rovnováhu, ale v behu
a dopade sa druhou nohou a rukami snažil
zachrániť, čo sa ešte dalo - nuž, veľa sa
toho nedalo. Letel... Bezsandálová noha
tiež v zmenšenom brzdiacom spojitom
poloblúkovom kroku, spolu s rútiacim sa
organizmom dopadala na asfalt, bolestivý
dotyk, ľahký ošuch a jej prsty sa zasekli
v širokej škáre v prasknutom asfaltovom
bloku chodníka. „Au,“ ako by flegmaticky
skonštatoval simultánny dabing tejto
udalosti. V skutočnosti však zazneli oveľa
Blog
FOTO: Zuzana Holotíková /FotoFan/
[email protected]
ostrejšie slová, ku ktorým sa náš hrdina
už po rokoch radšej nepriznáva. A prežil
to - aby sme nezabudli - odreniny, ruky,
lakeť a pricviknutý malíček na nohe... ale
trauma „jaksviňa“ - na duši. Bolesť po čase
prešla, kúpil si nový sandál, ale ten šok, ten
sa zapísal do jeho vnútra a podvedomia
veľkými písmenami.
Možno aj vy kráčate po
chodníku a prekračujete čiary, škáry medzi
blokmi asfaltu a betónovými kockami,
pukliny a puklinky, vyhýbate sa im, ak to
ide. Nevysvetliteľné pôsobenie fyzikálnej
prízemnej diskontinuity ovplyvňujúcej
celý náš život až do najvyšších citových
a duchovných sfér... Nesmiem tam stúpiť,
lebo sa niečo stane. Blbosť, že? - poviete
si. Ale povedzte to jemu! Uňho je to fakt,
tvrdý, drsný a nepopierateľný. Skúsenosť,
ktorú by radšej nezažil, ale keď ju už má,
tak sa jej nevzdá!
Nestihol ten autobus.
Od tejto udalosti, už prešli nejaké
roky, kto by to presne počítal? Ale program
v podvedomí zostal. Keby len zostal, on
tam zmohutnel a zmocnel. Rozšíril svoju
pôsobnosť takmer na celý systém. Ovládal
oči, nohy, senzomotorické funkcie, aj
pocit v srdci. Rozšíril a aklimatizoval sa
v ňom ako vírus, čo splynul s operačným
systémom. Bolo to zlé. Podľa porekadla
- dvakrát pozeral, jedenkrát išiel. Pozeral
dolu. Už nevidel vtáčika ani devu, videl len
cestu, ako keby sa jeho Cesta stala Cieľom.
No niekde vnútri cítil, že to nie je správne,
že život musí byť aj o inom. Program však
bežal a riadil ho, inak nemohol. Nevládal sa
mu vzbúriť, nemohol sa inam pozrieť - len
o krok vpred, len analyticky zhodnocovať
terén, voliť vhodnú stratégiu najbližších
krokov a vývoja, jeho telo sa zmenilo na
robota, jeho dušu opantal navigačný
program.
Odvtedy už nikdy nepadol,
prekročil nespočet čiar a uzlov, chvíľami
sa náhodným okoloidúcim zdalo, akoby sa
tak trochu vznášal, ako plynul chodníkmi
a cestami sledujúc terén a pôdu, zem pod
nohami. Každodennú cestu tam aj späť
mal zmáknutú, mal ju v malíčku aj v hlave.
Počítal so všetkými scenármi - páliacim
slnkom aj silným dažďom, vetrom aj
04 | máj | 2011
mrazom, dokonca sa vedel orientovať
aj na zasneženom povrchu, ktorý síce
zjemňoval negatívne pôsobenie teraz už
podpovrchových čiar a škár na jeho fyzické
aj psychické zdravie a život, ale zreteľne
si uvedomoval, že ich vplyv je aj tak
nezanedbateľný a treba ho jednoducho
akceptovať.
Nuž kráčal... Domov. Z autobusu.
V jeden podvečer. Vonku bolo fajn, hoci už
celkovo chladno, tak decentne popŕchalo.
Kráčal... Po ceste, ktorú poznal ako vlastnú
dlaň. Chodník, cesta a ďalší chodník. Okolo
malé domčeky. Ach... Aká krása... Dýchal.
To ešte nezabudol. Veľmi sa mu to páčilo.
Ten vzduch, pocit a atmosféra. No program
bol príliš silný... Tak kráčal. Trochu smutne.
Ďalej... V srdci mu vrelo. Chcel sa vzbúriť,
ale bál sa. Bol taký slabý...
Nie, neľakajte sa, nad resetom ešte nikdy
nerozmýšľal, k tomu by sa nikdy neznížil.
Chcel sa vzbúriť, ale len tak jemne, tak
„přiměřeně“... A práve sa blížila kľúčová
štruktúra asfaltových čiar, tá najdôležitejšia
z celej jeho cesty, tá, ktorú musel
bezpodmienečne správne prekročiť, inak
by hrozila celému svetu skaza.........
„NIIIEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEE! Neverím!!!“,
vzbúril sa. Jeho duša zvolala a začala trhať
okovy programu a slabého fyzického
programovateľného tela. „Nieeee! Ja
som viac ako program, som slobodný
Človek!!! Nie som spútaný vnucujúcimi
sa myšlienkami. Nechcem a nebudem už
ďalej otrokom čiar!“ a šľapil krížom, cez
štruktúru večnosti, chodníka i sveta, jeho
cesty...
Nič sa nestalo len vzduch sa
trochu zachvel a niečo v ňom zapraskalo.
Neviditeľné vlnenie sa stalo viditeľným
a cítiteľným... prestal vnímať spev vtákov,
svet, cesta zmizla, zostalo okolo neho
zvláštne svetlo... a také krásne... Pri sebe
uvidel stáť to dievča z druhej strany
chodníka, spred niekoľkých rokov. Bola
prekrásna, celá v bielom, žiarila, a v tej
nádhere započul slová: „Si ty ale debil!!!
Mal si sa radšej vtedy na mňa pozrieť!“
Čo sa to vlastne stalo? Nikto
netuší, ani len presný dátum a čas sa
nezachoval, bolo to vraj niekedy koncom
decembra, v roku 2012...
33
Kultúra
Kultúra
KNIHA
veršeonline
Malá útla, takmer brožúra. Aj taká je
forma, ktorá obaľuje súčasnú poéziu. Od
roku 2006 do roku 2009 vyšlo v edícii
veršeonline 14 kníh, v takzvanej mäkkej
väzbe. Po jednom prezentovali tvorbu
mladých autorov z Írska, Slovenska, Izraelu
a Poľska. Publikovaní básnici sa mohli
vypísať najviac na tridsiatich stranách,
takže sa netreba báť dlhých ťažko
čitateľných traktátov. Práve kompaktnosť
obsahu a formy robí z týchto zošitov
niečo veľmi sympatické aj pre súčasného
čitateľa. Napríklad Radovan Sidor vo svojej
Prvej knihe kombinuje rovinu vlastných
zážitkov s útržkami cudzích životných
príbehov. Knihy nájdete v internetových
predajniach, alebo tiež v kamennom
obchode ARTFORUM, v Bratislave na Kozej
20.
TEXT: Veronika Klindová /veveroro/
[email protected]
po zdanlivo neškodnej autonehode sa
Richard Minnch, kalifornský dátový inžinier
a otec piatich detí, prebudí v úplnej
amnézii. Nespoznáva viac svoju ženu a deti
a má značné ťažkosti i s najjednoduchšími
dennými úkonmi. Doktori sú bezradní,
keďže nemajú žiaden dôkaz poškodenia
mozgu ani inej fyzickej príčiny. Pre rodinu
je táto udalosť začiatkom nekončiacej
sa nočnej mory. Cesta, ako sa s týmto
rodinným krížom popasoval jeho najstarší
syn Rick, bola práve prostredníctvom
kamery. Svoje vyšetrovanie otcovej
nehody a pátranie aj s odhaleniami
možných príčin straty pamäte poukladal
do takpovediac klasického amerického
filmu.
film. S jeho pomocou a talentom vznikol aj
projekt Phurikane giľa a následne formácia
AfterPhurikane. Víchrica profesionálnych
hudobníkov a šiestich amatérskych
rómskych spevákov sa na nebi domácej
tvorby rozfúkala originálnym a veľmi
zaujímavým spôsobom.
DIVADLO
VOICES LIVE
Jeden večer a veľa zážitkov, to sú hlasy
naživo. Netradičné multižánrové podujatie,
v ktorom organizácia Voices prezentuje a
podporuje subjekty súčasného umenia
a občianskej spoločnosti. Na Heineken
Tower Stage-i sa v ich réžii vystriedali už
osobnosti slovenskej kultúry a umenia;
napr. Daniel Hevier, Laco Lučenič, Mišo
Kaščák. Dávajú však priestor vyznieť
nielen známym menám a kapelám
z mainstreamu, ale aj tvorcom ako sú
Space Recorder, The Uniques alebo aj Rara
avis. Ak nestíhate predstavenie na živo,
či skôr uprednostňujete video záznam,
pozrite si VOICES LIVE na http://www.
metoo.sk/voicestv.
VÝSTAVA
Kassaboys
HUDBA
Made by Dobrakov
FILM
Otec zabudol
Názov sa síce filmu približuje no americký
titulok Forgetting dad je pre túto
dokumentárnu snímku výstižnejší. Týždeň
34
Filmová a scénická hudba na Slovensku
nie je veľmi vyhľadávaná. A keď už
niekoho zaujme, bohužiaľ nepátra po
jej pôvodcovi. Ak sa dostanete do kina
na mladú marhuľovicu so Szidi Tobias
nezabudnite pozorne počúvať pôvodnú
hudbu. Pochádza z notového zošita Juraja
Dobrakova. Zdalo by sa, že je to nováčik,
ba dokonca nie našinec. Opak je pravdou.
Dobrakovove skladby doprevádzali viaceré
audio knihy, divadelné predstavenia a tiež
Kassaboys je názov maďarsko-anglický
a pomenovala sa tak skupina košických
chlapcov výtvarníkov – Radovan Čerevka
(1980), Tomáš Makara (1982) a Peter Vrábeľ
(1982). Táto trojica zakladateľov a členov
zároveň vznikla v roku 2006 na pôde
relácie o súčasnom umení Umenie 06.
Bratislavská galéria KROKUS predstaví ich
tvorbu v priestoroch na Námestí 1. Mája 3,
a to v dňoch od 5. 5. 2011 do 30. 6. 2011.
Kurátorstva sa ujala Lenka Kukurová, ktorá
vyštudovala Vedu o výtvarnom umení na
UK v Bratislave, publikuje v odborných
periodikách a prispieva aj do českého
A2, tak trochu punkáčskeho týždenníka
o kultúre. Aj vďaka nej sa pravdepodobne
podarí tlmočiť výzvu pripravovanej
výstavy: Posvietiť do vlastných radov a dať
do pozoru umeleckú komunitu.
Kultúra
Dva týždne pred rozpútaním hokejového ošiaľu sa Košice predviedli v dokumentárnom šate. Vlajky, šály a tričká
národnej trikolóry na štyri dni ustúpili
farbám prvého ročníka festivalu dokumentárnych filmov DOCsk 2011. Od
stredy 13. apríla do soboty 16. apríla
sa na plátnach druhého najväčšieho
slovenského mesta vystriedalo viac ako
60 snímok. Od študentských po profesionálne, od krátkometrážnych po
celovečerné, od starých po aktuálne.
TEXT: Veronika Klindová /veveroro/
[email protected]
Nech už cestujete tieto dni z Bratislavy do
Košíc kvôli čomukoľvek, jeden fakt vám
na východe udrie do očí už pri výstupe z
vlaku. Čistá stanica, žiaden závan exkrementov a nový asfaltový chodník pred
vstupnou halou. Toto príjemné prekvapenie pokračovalo aj v prostriedku hromadnej dopravy, kde zastávkový servis znel
dvojjazyčne. No keby znel aj trojjazyčne,
do epicentra DOCsk by nás aj tak ne-
04 | máj | 2011
doviedol. Dokonca, ako sme neskôr zistili, ani nemusel. Festivalové centrum sa
z minuloročného Kulturparku Kasárne
presunul do historickej budovy Starej radnice. Tá je od vlakovej stanice vzdialená asi
15 minút peši, dokonca aj s naloženým
batohom. Pri akreditácii nás milo zaskočil
osobný prístup organizačného tímu, kde
sme okrem permanentky dostali aj tip na
dobrú kávu.
Ešte pred oficiálnym začiatkom sa diváci
mohli „zahriať“ na premietaní v bývalom
kine Cinefil, ktoré je dnes známe ako kino
Biograf. Okolo 18:00 sa už začali zbierať prví
návštevníci a zvedavci aj na nádvorí Starej
radnice. Tam totiž trochu netradične a trochu humorne rozvírilo ovzdušie divadlo
The Frame. Po oficiálnom otvorení, ktoré
sa odmoderovalo vo veselom a mladom
duchu, nasledoval vážny film s pálčivou
témou Luník IX. V spojení mladosti s (od)
vážnymi predstaveniami pokračoval celý
festival, ktorý si tento rok vzal na svedomie
výkrik „Smrť dokumentárnemu filmu“.
Neviem, či to bol skrytý zámer, no s niektorými motívmi, ako napríklad fotografia
a objímanie stromov, sme sa stretli vo vi-
acerých premietaných dokumentoch. Tak
napríklad s prvkom fotografickej snímky
okrem úvodného divadla operovali aj filmy
Šiel som dlhou cestou (M. Suchý; 1988),
Cigarety a pesničky (M.Šulík, J.Kovalčíková;
2010) alebo tiež americký Forgetting
dad (M. Sweetwood; 2008). So svojím
bizarným vzťahom so stromami sa pochválil Jožo Ráž prostredníctvom Gogolovho
filmu GEN.sk: Jožo Ráž. V podobnom duchu vyznela aj poznámka Jána Gorduliča
v študentskom filme Pošta pre teba (S.
Halušincová; 2011) a takisto slová jedného
gorala z Hranice po našimu (J. Gogola ml;
2008). Ja som si aspoň pohladila zelený
porast na námestí. No uznajte, keď vás už
Jožo presviedča o čerpaní energie zo stromov, za pokus to stojí. Bohužiaľ, na mňa
stále viac pôsobí káva.
Trochu ma sklamala nízka návštevnosť,
no táto diagnóza sa našťastie dá riešiť.
Na druhej strane, má to aj svoje pozitíva:
žiadna anonymita, otvorenosť a úzka diskusia s tvorcami. Ak si tieto vlastnosti DOCsk zachová aj po ďalšie roky, bude z neho
naozaj skvelý priestor tak pre filmárov ako
aj pre divákov.
35
Kultúra
u
Býk a krava idú po ulici a vidia
na zemi pohodenú rukavicu. Býk
hovorí:
- Pozri stará! Stratila si podprsenku.
Ak sa chcete rozptýliť, najlepšie
rozptylové podmienky sú v krčme.
Zaujímavé recenzie, profily autorov,
reportáže z podujatí, rozhovory a reflexie
zo sveta umenia. Množstvo nových informácií z kultúrnych kruhov, o ktorých sa
v slovenských médiách nezvykne písať.
Navyše, každý pracovný deň aktuálne
články od skúsených redaktorov. Toto
všetko, a ešte viac, je internetový portál o
kultúre - Artblog.
Novovzniknuté občianske združenie si
dalo za cieľ podporovať a rozvíjať kultúru
medzi ľuďmi na Slovensku. Okrem publicistickej činnosti sa zaoberáme aj organizáciou kultúrnych podujatí, ktoré
presahujú a rozširujú virtuálne pôsobenie internetového portálu Artblog. Vďaka
spolupráci s odborníkmi z rôznych oblastí
umenia tvoríme platformu pre šírenie
kultúrnej osvety. V blízkej budúcnosti sa
plánuje realizácia podcastu, ktorý bude
hľadať otázky a odpovede rodiace sa
na našej umeleckej scéne. V súčasnom
období prežíva svoju genézu séria
populárno-náučných diskusných večerov
organizovaných
v Bratislave.
Víziou portálu Artblog je stať sa mienkotvorným médiom, vytvoriť silnú značku
a zjednotiť decentralizované publicistické výstupy zo všetkých foriem umenia.
Základnou filozofiou je širokospektrálny
zásah čitateľa a poskytnutie alternatívneho pohľadu na umenie.
Dávid Tvrdoň
PR Manager Artblog, o. z
36
Kopček srandy od
Rozprávajú sa dvaja v krčme pri pive:
- Milujem poéziu, to pivo je jedna
báseň, - hovorí jeden.
Matematik, právnik a doktor sa bavia, či
je lepšie mať manželku alebo milenku.
Právnik hovorí, že lepšia je milenka,
pretože rozvod dá prácu.
Doktor hovorí, že lepšia je manželka,
pretože pomáha znižovať stres.
Matematik hovorí, že lepšie je mať
manželku aj milenku,
pretože manželka si bude myslieť, že je
u milenky,
milenka si bude myslieť, že je u
manželky, ...
a on si bude môcť v kľude počítať.
Starý pán profesor na začiatku
hodiny anatómie vytiahne z vrecka
kľúč a vyzve študentku:
- Skoč prosím ťa do kabinetu, dnes
budeme na hodine preberať orgán
lásky, prines ho!
Študentka sa vrátila, položila
preparát na katedru, pán profesor
sa usmial a skonštatoval:
- Ako sa tie časy menia, za mojich
mladých čias dievčatá doniesli
srdce!
Pane, zadajte CONTROL ALT DEL.
- Ach áno, toto poznám (v pozadí je
počuť: ťuk ťuk ťuk ťuk....)
- Čo sa robí na monitore?
- No nič...
- Skúste to znovu: CONTROL ALT DEL.
- (ťuk ťuk ťuk ťuk ťuk...)
- A teraz?
- Stále nič...
- Ako presne zadávate tento príkaz?
- Stlačím klávesy C,O,N,T,R,O,L a potom
A,L,T potom D, E a nakoniec...
Rozprávajú sa dvaja web dizajnéri:
- Počúvaj, takú babu som teraz
zbalil, normálne 90-60-90!
- To fakt? Tmavofialovú?
4Fun
Medička na skúške z anatómie. Profesor
ukazuje na kostru a pýta sa študentky:
- Povedzte mi, kolegyňa, aké pohlavné
orgány boli v tejto panve?
- Mužské? - odpovedá váhavo
študentka.
- Správne, ale len občas.
Hovorí starý Gruzínec synovi študentovi:
- Keď sa budeš učiť na jednotky,
kúpim ti čierny mercedes. Keď
sa budeš učiť na dvojky, kúpim ti
biely mercedes. Ak sa budeš učiť na
trojky kúpim ti zelený mercedes,
nech všetci vidia, aký si hlúpy!
Mladý vysokoškolský asistent sa
zdôveril kolegovi:
- Predstav si, čo sa mi stalo. Snívalo sa
mi, že mám pred dvesto poslucháčmi
prednášku.
- A čo je na tom také strašné?
- To, že keď som sa zobudil, zbadal
som, že skutočne predo mnou sedí
zo dvesto poslucháčov a ja im čosi
vysvetľujem.
Dežko sa chváli v škole pani
učiteľke:
- Pani učiteľka, moja staršia sestra
má infekčnú žltačku.
- Ach, Bože! Dežko, choď ihneď
domov! - vystraší sa pani učiteľka,
že Dežko nakazí celú triedu.
Po týždni stretne pani učiteľka
veselého Dežka na ulici a vyzvedá:
- Tak čo, Dežko? Ako sa má sestra?
- Zatiaľ neviem, pani učiteľka, odvetí Dežko, - to viete, kým príde
list z Anglicka, to trvá.
Do školy má prísť inšpektor a učiteľ
pripravuje žiakov:
- Žiaci, keď príde inšpektor, chcem,
aby ste sa všetci hlásili. Tí, ktorí vedia
odpoveď, pravou, a tí, čo nevedia,
ľavou rukou.
Pýtal sa roztržitý profesor
kandidáta medicíny:
- Čo by ste robili, keby vám
napríklad omrzli nohy?
- No, trel by som si ich snehom.
- Dobre, ale čo by ste robili, keby sa
vám to stalo napríklad v lete?
04 | máj | 2011
Príde študent na štátnice, posadí sa a
skúšajúci mu položí otázku:
- Tak mi vysvetlite, čo je to podvod?
- Podvod bude, keď ma teraz necháte
prepadnúť! - povie študent.
- Čože?! - vyskočí skúšajúci zo stoličky, to ako myslíte?
- Lebo zneužijete nevedomosť druhého
na to, aby ste ho poškodili!
Študent príde na skúšku, potiahne
lístok s otázkou, prečíta, nahodí
zhrozený výraz a pýta sa:
- Pán profesor, môžem si vytiahnuť
inú otázku?
- No tak dobre.
Profesor mal očividne dobrú náladu.
Ale toto sa opakovalo niekoľkokrát,
až nakoniec profesora prešla
trpezlivosť a hovorí:
- Dajte index! - a zapísal mu za tri.
Keď študent celý šťastný odišiel,
asistent sa pýta:
- Prečo ste mu to dali? Veď nič
nevedel.
- Niečo vedieť musel, keď tak
usilovne hľadal!
Pani učiteľka matematiky dáva deťom
úlohu na riešenie:
- Dom má päť poschodí. Na každé
poschodie vedie desať schodov.
Koľkými schodmi musíme vystúpiť,
keď sa chceme dostať na najvyššie
poschodie?
- Všetkými! - kričí okamžite odpoveď
Peťko.
Profesor na medicíne má prednášku
o pohlavných anomáliách mužov.
Nakoniec si chce zistiť, či študenti
látku zvládli, a pýta sa:
- Ako hovoríme mužovi, ktorý by
chcel, ale nemôže?
- Impotent - vyhŕknu všetci zborovo.
- A ako hovoríme mužovi, ktorý
môže, ale nechce?
Rozhostí sa hrobové ticho. Potom
zrazu v poslednej rade vyskočí
študentka a zakričí:
- Hajzel je to, hajzel!
Hovorí manžel manželke:
- Mám kvadratickú chorobu.
- A to je, preboha, aká?
- Mám chuť na druhú.
Príde cigáň domov a hovorí žene:
- Dik, Araňa, neska ťa pomilujem po
španielsky!
Araňa neváhala. Keď bolo po
všetkom, Dežo sa otočí na druhý bok
a zaspí. Araňa s ním začne triasť a
hovorí:
- Dik, ty gadžo, šak to bolo ako
vždy a ty si hovoril, že to bude po
španielsky!
- Jaj, zabudol som. O´LE!
V škole sa pýtajú maďarského chlapčeka.
Lászlo, povedz nám, čo je korytnačka.
- Taký veľký opancierovaný žaba, neskáče,
len plazí zem.
- Moji rodičia žijú z potu iných ľudí.
- Aha podnikatelia…
- Nie, pracujú v parných kúpeľoch.
- Rozdeľte mi vlasy na dve polovice, - vraví
chlapík u holiča.
- To nepôjde, - odvetí holič, - máte nepárny
počet vlasov.
Manžel sa vráti z porady a oznamuje:
- Drahá, mám taký istý plat ako riaditeľ.
- Tak ti ho konečne podvýšili?
- Nie, ale riaditeľa odvolali z funkcie.
Hovorí šéf úradníkovi:
- To, že v pracovnej dobe spíte, viem dávno.
Ale že sa prezliekate do pyžama, to je už
hádam priveľa!
Špičková firma, šialené pracovné
tempo a disciplína. Všetci chodia do
práce na 7:00 a odchádzajú o 20:00.
Jedného dňa však jeden kolega príde
o 9:00 a odchádza o 17:00. Jeho
kolegovia sú pobúrení, ale čušia.
Všetko sa zopakuje na druhy deň, na
tretí deň už kolegovia nevydržia a
vypenia. Vinník sa bráni:
- Čo bláznite, veď som na dovolenke.
Príde podriadený za šéfom a hovorí:
- Chcem pridať.
Šéf ho s úsmevom poklepe po chrbte a
hovorí:
- Tak pridaj!
Štátny úradník budí spiaceho kolegu:
- Ideš na obed alebo budeš pracovať
bez prestávky?
37
4Fun
Chlap spadne z lešenia. Kamaráti ho ratujú.
Z vrchu zo stavby kričí na nich majster:
- Vyberte mu ruky z vreciek, lebo mu
neuznajú poistku!
Na pohovore:
- No, vzhľadom k tomu, že nemáte
žiadne odborné vzdelanie, žiadate
pomerne vysoký plat.
- Pravdaže, - vraví uchádzač, - viete
si vôbec predstaviť, aké ťažké je
pracovať, že nemáte ani poňatia o tom,
čo robíte?!
Riaditeľ firmy si dal zavolať nového
zamestnanca:
- Prepáčte, ale vy ste v životopise tvrdili,
že máte päťročnú odbornú prax, a teraz
som sa dozvedel, že je to vaše prvé
zamestnanie!
- Pán riaditeľ, ale vy ste hľadali na túto
prácu kreatívneho človeka s dobrou
fantáziou...
Rozprávajú sa mäsiar, výčapník a
gynekológ. Mäsiar hovorí:
- Sem svinka, tam svinka a v garáži
Simka.
Výčapník hovorí:
- Sem borovička, tam borovička a v
garáži Embéčka.
A gynekológ hovorí:
- A ja mám Moskviča.
- Koľko rokov ste odpracovali v bývalom
zamestnaní?
- Tridsaťsedem.
- Tridsaťsedem? Nevyzeráte na to, pani! A
koľko máte vlastne rokov?
- Dvadsaťdeväť, ale mala som veľa
nadčasových hodín!
Manželia sedia v prázdnom kupé
oproti sebe. Po polhodine manžel
hovoví:
- Poď sem. Sadni si ku mne.
Manželka počúvne, pritúli sa k nemu
a šepne mu do ucha:
- Čo tak zrazu?
Muž ju objíme a povie:
- Už som sa na teba nemohol pozerať.
Prišla ráno žena do práce a zdalo sa
jej, že cíti nejaký mŕtvolný zápach. Tak
snorila dovtedy, kým nezistila, že pod
umývadlom sa rozkladá zdochnutá myš.
Sama sa jej bála dotknúť, tak sa rozhodla
privolať nejakého chlapa. Bohužiaľ, jediný
kto bol po ruke, bol správca siete. Žena
mu teda zavolala
a vraví:
- Haló, to si ty? Mám tu zdochnutú myš.
- Tak ju dones, ja ti ju vymením.
- Ty mi nerozumieš, ja myslím inú myš.
- Akú inú? Na tom počítači, čo máš
doma?
- Nie! Z kancelárie.
- To je blízko, tak prečo ju rovno
nedonesieš?
- Ja nemyslím takú myš! Normálnu, živú.
- Kto ti má rozumieť! Tak zdochla alebo
žije?
- Zdochla, ale predtým žila.
- Tak to sa asi poškodil prívodný kábel.
Dones ju sem, dám ti druhú.
- Nie! Ja mám na mysli obyčajnú myš!
- Geniusku alebo Logitech?
- Kolega, už si sa zasmial šéfovi do očí?
- Raz, keď si zo mňa uťahoval.
Pre matematika je reálny život iba
špeciálny prípad.
Traja priatelia – geograf, fyzik a matematik
si pri výlete vo Vysokých Tatrách všimnú
kamzíka na protiľahlej skale. Geograf
na to reaguje výrokom: “V Tatrách žijú
hnedí kamzíci, hovoril som vám to!”
“Pán kolega, buďme vo svojich záveroch
opatrní” opravuje ho fyzik, “môžeme iba
konštatovať, že v Tatrách žije aspoň jeden
hnedý kamzík.” Nespokojný matematik
to však ešte upresňuje: “Je zrejmé, že v
Tatrách existuje aspoň jeden kamzík, ktorý
je aspoň z jednej strany hnedý.”
Zomrel Bill Gates. Príde k svätému
Petrovi a ten sa ho pýta, či chce ísť
do neba, alebo do pekla. Aby mal
výber jednoduchší, tak mu najprv
oboje ukáže. Objavili sa na nádhernej
pláži, opaľujú sa tam krásne baby,
hrá príjemná hudba, slniečko svieti,
skrátka paráda. A svätý Peter hovorí:
“Tak toto je peklo, teraz ti ukážem
nebo.” A objavia sa v nejakom parku.
Je tam pochmúrne, na lavičke sedia
starí ľudia a kŕmia vtáčiky...
Svätý Peter sa pýta: “Tak teda, kam
chceš ísť?”
“Tak ak je toto nebo, chcem ísť do
pekla.”
A Bill Gates sa objavil po krk v horúcej
láve, všade vôkol plamene, síra a Bill
kričí:
“Kam sa podela pláž???”
Svätý Peter sa otočí od svojho
Macintosha a hovorí:
“Tá pláž? To bolo iba demo.”
Vážne chorá svokra hovorí svojmu zaťovi:
"Myslím, že už zajtra umriem!"
Čo môžete urobiť dnes neodkladajte na
zajtra! "povedal zať."
Hľadáš zábavu aj v práci?
www.soitron.com/kariera
38
Download

2011 / 02 - Máj