Výzva na podávanie projektov pre mladých
výskumníkov
ElÚ SAV vypisuje výzvu pre
projekty mladých výskumníkov
s témou nových technológií
v elektrotechnike a ich využitia
v nasledovných kategóriách:
Najlepšie bakalárske práce. Témou
bakalárskych prác musia byť nové
technológie v elektrotechnike a ich
využitie. Odmenené budú bakalárske
práce odovzdané a obhájené v roku
2010. Termín odovzdania práce je
31.5.2010. Najlepšie práce budú
odmenené podľa poradia sumou 500,
400 a 300 €.
Najlepšie diplomové práce. Témou
diplomových prác musia byť nové
technológie v elektrotechnike a ich
využitie. Odmenené budú diplomové
práce odovzdané a obhájené v roku
2010. Termín odovzdania práce je
31.5.2010. Najlepšie práce budú
odmenené podľa poradia sumou 700,
600 a 500 €.
Kompletné znenie výzvy pre viaceré kategórie je na web-stránke ElÚ SAV:
http://www.elu.sav.sk/vyzvaV.html
Na úvod
...
Editorial
OkO|časopis je periodikum študentov
a zamestnancov Fakulty elektrotechniky
a informatiky (FEI) a Fakulty informatiky
a informačných technológií (FIIT) Slovenskej
technickej univerzity v Bratislave vydávané od
roku 1992.
Šéfredaktor: Filip Gucmann /flipik/
[email protected]
Obálka: Miroslav Čižmár /mirec/
[email protected]
DTP: Róbert Kožička /blend/
[email protected]
Redaktori: Milka Macová /mili/
[email protected], Peter Petruš
/kreativ/, [email protected], Jozef Košík
/dodo/, [email protected], Ivan Minárik
/Ičo/, [email protected], Veronika Klindová
/veveroro/, [email protected], Štefan Guldan
/ctebo/, [email protected], Vladimír Pira
/volodd/, [email protected], Matej Ihelka
/matyei/, [email protected], Lukáš Cabaj
/kax/, [email protected]
Gramatická kontrola: Ivan Minárik
/Ičo/, [email protected], Lukáš Cabaj
/kax/, [email protected]
Email redakcie: [email protected]
Web redakcie: http://oko.fei.sk
Vydáva: Študentský parlament
elektrotechnikov a informatikov STU
Ilkovičova 3, 812 19 Bratislava
Email: [email protected]
Tel: 02/60291828
Keď som vravel svojej babke, že idem robiť
sériu rozhovorov o viere s ľuďmi rôzneho
vyznania, tak mi prízvukovala, aby som sa
nedal na „zle chodníčky“. Veľká myšlienka,
ktorú vyjadrila v ďalšej vete hovorila, že aj
tak sú všetky (monoteistické) náboženstvá
o tom istom, len prejavy sú iné. Bolo to
od nej veľmi pokrokové. Potešilo ma to,
pretože si roky myslím to isté. Menia sa len
ľudia a spôsoby. Podstata sa zachováva.
Umberto Eco pre jedny noviny raz opísal
svoj zážitok z istej galérie, kde párik
tínedžerov obdivoval jednu olejomaľbu.
Tento známy spisovateľ a historik kritizoval
nevedomosť (nielen) týchto mladých ľudí,
ich slabú orientáciu v základných faktoch
aspoň najrozšírenejších náboženstiev.
Základný rozhľad by mali vštepovať už
základné školy. Namiesto toho poznáme
iba náboženskú výchovu, ktorá sa venuje
vierouke štandardne podporovanej
štátom, resp. ku ktorej sa hlási väčšie
percento obyvateľov. Kládol si otázku,
ako môžu pochopiť, čo na tých maľbách
vlastne je, keď tri štvrtiny diel vlastne
parafrázujú, vykladajú alebo karikujú tú,
ktorú vierouku.
Používanie fotografí, obrázkov, článkov a
ich častí pre osobné účely je možné iba so
súhlasom ich autora. Za obsah príspevku
zodpovedá jeho autor. Redakcia nemusí
súhlasiť so všetkými publikovanými názormi.
Uzávierka čísla: 26. február 2010
Tlač: Vydavateľstvo STU
Náklad: 1800 kusov
Striktne oddeľujem dva pojmy: viera
a náboženstvo, resp. viera a cirkev.
Náboženstvo môže byť niečo, čo vzniklo
01 | MAREC | 2010
Toto OkO je výnimočné tým, že si kladie za
cieľ priniesť iné pohľady, než na aké sme
zvyknutí. Oslovili sme ľudí a pýtali sa na
ich vieru. Uvedomil som si, že je to vec,
ktorá spája. Áno, chápem, že je nad sily
nášho časopisu priniesť hĺbkovú analýzu
a dopodrobna a venovať každému, ale
verím, že téma čísla pomôže niekomu
odpovedať na jeho nepoložené otázky
konkrétnym osobám a konečne: rozšíriť
jeho duchovný rozhľad.
TEXT: Filip Gucmann /flipik/
[email protected]
Na otázke viery je zaujímavé to, že si
ju musel už každý raz položiť. Vedome
alebo nie. Existuje Boh? Ak áno, miluje
nás a všetko, čo sa deje je súčasťou jeho
veľkého plánu alebo je to len malicherné
dieťa so škatuľou od topánok, v ktorej si
chová vlastné mravenisko?
Hoci si nemyslím, že bez hrozby trestu
smrti sa ešte niekedy vrátim k Menu ruže,
myslím si, že Eco má pravdu. Ak to rozšírim,
tak si myslím, že členovia jednotlivých
cirkví by mali o sebe vedieť. Považujem
za veľmi dôležité pre moderného človeka
mať duchovný rozhľad. Opak môže
byť niekedy vo viacerých rovinách až
nebezpečný. Je smutné, že mávame
zmätok aj na domácom trávniku a za
šibačkou už často nevidíme to, čo dalo
tomuto zvyku vzniknúť.
Vychádza s finančnou podporou Fakulty
elektrotechniky a informatiky STU.
dezinterpretáciou pôvodne veľmi dobrého
úmyslu. Viera je pevná a trvá.
3
Zmeny v skúškovom systéme FEI
Škola
Študentská komora Akademického
senátu chystá v blízkom čase uskutočniť
referendum, ktorého témami budú
pálčivé otázky týkajúce sa štúdia na
FEI, ktoré si vyžadujú prehodnotenie
a následné zmeny. Bude sa konať v dvoch
fázach. Prvá bude formou elektronického
dotazníka, ktorý bude dostupný z AIS
a web stránky ŠKAS. Druhá fáza bude
prebiehať klasickou papierovou formou.
Dôvodom prečo o tom hovoriť teraz je
potreba, aby sa do referenda zapojilo
čo najviac študentov a aby sa už teraz
na akademickej pôde rozvírila široká
diskusia k uvedenám otázkam, ktorá
sa vo výsledkoch referenda prejaví.
Cieľom je, aby pripravované zmeny čo
najdôkladnejšie riešili súčasné problémy
a zároveň odzrkadľovali pohľad
a potreby študentov nakoľko sa budú
týkať všektých. Témy referenda budú
nasledujúce:
Zmeny v skúškovom systéme FEI
4
Evaluácia predmetov ide dolu vodou
5
Marec - mesiac kníh (a internetu)
6
Johanka z Arku
21
Zmena organizácie skúškového
obdobia - v tejto otázke sa budete môcť
vyjadriť, či chcete zmenu v organizácii
skúšok alebo či ste spokojný s terajším
modelom. Pri zmene sa študent
bude zapisovať na termín skúšky
prostredníctvom AIS. V otázke budú
načrtnuté i rôzne návrhy v organizácii
skúšok (zápis, počet a termín skúšky,
písomná alebo ústna forma).
Kopček srandy od Soitron-u 22
Čína skopíruje čokoľvek 24
Geocaching
Študentská komora Akadmického senátu
FEI
4
7
Monumenty Bratislavy
Terorizmus
OBSAH
8
10
Najväčšia hospodárska kríza 11
Kritická myseľ je nedostupná. Zavolajte neskôr, prosím...
12
Štastie 13
Šálka, ktorá je plná, je nanič 15
Elektromobil
16
IT highlights
18
DJs Ady & Dixxon
20
UPeCe
Konanie hromadných zápočtových
písomiek – Na našej fakulte existujú
predmety, ktoré majú veľký počet
študentov. Počas semestra sa naplánuje
hromadná zápočtová písomka, ktorá sa
ale koná vo večerných hodinách mimo
rozvrhovej akcie.
Voľba softvéru na stiahnutie v
rámci licencie MSDNAA – fakulta má
zakúpenú licenciu od firmy Microsoft,
vďaka ktorej si prostredníctvom fakultnej
web stránky môžete stiahnuť niektoré
MS produkty. Produktov je však veľa,
a licencia sa plne nevyužíva, preto sa
vás chceme spýtať, o ktorú skupinu
produktov (alebo konkrétny produkt)
máte záujem. Podľa toho budeme môcť
ponuku produktov upraviť a doplniť.
24
Najlepšie leto je to Európske ?! 25
iKaréra Dni Príležitosti 26
Svedok
Vedú všetky náboženstvá k bohu?
Vesmírni ľudia
27
28
30
Christianity and Islam
32
Veci, ktoré by nemoslimovia mali vedieť o Islame
33
Gabriel García Márquez - Žiť, aby mohol rozprávať
34
Niečo na čítanie
36
Kultúra
37
Filmové tipy pre Vás
39
Transsibírsky LowCost
40
Alternatívny príbeh 2
42
Ako si zachovať funkčný mozog do najvyššieho veku
43
Brain Awareness Week
44
Univerzitná študentská súťaž
45
Veľkonočná báseň
46
Škola
Evaluácia predmetov ide dolu vodou
01 | MAREC | 2010
kroky pre zabezpečenie informovanosti
vyučujúcich i študentov, zvýšenie účasti a
neprispieva ani efektívnym manažovaním,
pritom možností na to nie je málo.
Napokon veď prečo by sme sa mali viac
podobať uznávaným univerzitám, kde
takáto forma funguje dlhodobo a prináša
dobré výsledky? Asi si u nás fakulta so
študentami nepotrebuje vytvárať lepší
vzťah a nedajbože ich motivovať, aby na
FEI zostali aj po skončení Ing.štúdia. A zo
zodpovednosti za tieto výsledky nemožno
vynechať ani samotných študentov, ktorý
evidentne nevidia zmysel v tom podielať
sa na kvalite výučby. Radšej si budú vylievať
srdiečka niekde na internátnych newsoch,
alebo s ostatnými spolupútnikmi na obede,
ale aby pridali ruku k dielu, ktoré dokáže
priniesť výsledky – to nie. Taký prístup
tiež nie je hodný študenta univerzity,
ale skôr nevyzretého stredoškoláka.
Na záver úprimne česť výnimkám –
študentom, ktorý si nájdu čas a snažia sa
evaluáciu vyplniť s čo najlepším vedomím
a svedomím, taktiež vyučujúcim, ktorý si ju
čítajú a snažia sa z nej vyťažiť niečo, čím
môžu svoj predmet obohatiť a priblížiť
potrebám študentov, (alebo spätnú
väzbu získavajú od študentov vlastným
spôsobom) a nakoniec členom vedenia,
ktorým na rozvoji evaluácie neprestajne
záleží. No ešte vždy to bohužiaľ nie je dosť.
Študentská komora Akademického senátu
FEI
Vedeli ste o tom, že naša fakulta má
strelecký klub?
Ak ste doposiaľ s týmto faktom neboli
oboznámení, tak vedzte, že má už
cez 20 rokov a jeho zakladateľom bol
Ing. Rudolf Zubal, ktorý sa zaslúžil o chod
a reprezentáciu tohto klubu. V súčasnosti
ho vedie Miroslav Belan.
Nachádza sa v suterénnych priestoroch
bloku A. Vzduchová strelnica pozostáva
z piatich stavov na strieľanie (vo
vzdialenosti 10 m od terča) a streleckého
simulátora SCATT. Tí, ktorí si vybrali
z voliteľnej telesnej výchovy streľbu, tak
využívajú práve priestory streleckého
klubu STU.
Aké sú účely klubu?
Klub je pre kohokoľvek, najmä však
pre študentov a zamestnancov FEI
a FIIT, pričom spĺňa reprezentatívne
a tréningové účely. Umožní vám naučiť
sa bezpečnú manipuláciu so zbraňou
(vzduchovou pištoľou: TAU6, TAU7) streľba, údržba, ale i možnosť zúčastniť sa
na rôznych súťažiach a tým reprezentovať
našu univerzitu.
Ak by ste mali záujem stať sa členom
klubu a reprezentovať nie len seba ale
i našu univerzitu, tak sa môžete prísť
kedykoľvek zapísať (v čase tréningov
počas celého roka) a zaplatiť členský
poplatok(60€/rok). Rozpisy tréningov
i výsledkovú listinu nájdete na chodbe
medzi B-C blokmi.
Stránka klubu: www.skstu.sk
Športu zdar!
TEXT: Peter Petruš /kreativ/
Zimný semester 09/10 bol už štvrtým
semestrom, kedy mali študenti možnosť
vyjadriť svoje názory a spokojnosť
s jednotlivými predmetmi štúdia na
FEI v Evaluácii predmetov v AIS. Tento
nástroj plní predovšetkým úlohu
anonymnej spätnej väzby na predmety
pre vyučujúcich a zároveň úlohu zrkadla
úrovne štúdia a spokojnosti študentov
pre vedenie fakulty. Z výsledkov poslednej
Evaluácie predmetov však jasne pozorovať
pokles záujmu študentov o takúto formu
sebavyjadrenia. Dôvody, prečo tomu
tak je, nie sú zďaleka nepredvídateľné.
Hodnotení tvrdia, že výsledky evaluácie sú
málo relevantné, pretože do evaluácie sa
zapája príliš malá vzorka študentov. Takisto
vedenie fakulty má pravdu, keď tvrdí,
že výsledky sú nezaujímavé, pretože ich
štatistické vyhodnotenie nemá kvôli slabej
účasti žiadnu váhu. A pre úplnosť tohto
zacykleného kruhu – študenti nechcú
strácať čas s evaluáciou ak sa s ňou ten,
komu je určená, ďalej nezaoberá. Navyše
niekedy vyučujúci svojím postojom
k študentom spôsobujú opačný efekt,
než sa v tomto prípade žiada, totiž že sa
študenti boja vyplniť evaluáciu, pretože
väčšina študentov FEI ako správnych
informatikov neuznáva pojem anonymita
a bojí sa aby sa im nelichotívé hodnotenie
nevrátilo
formou
nelichotívého
dvojpísmenkového výsledku zo skúšky.
Skutočným problémom však je, že ani
jedna zo zúčastnených strán nie je ochotná
urobiť krok navyše. Na prvý pohľad je
jasné, že ani jedných, ani druhých a ani
samotných študentov evaluácia v AIS
nijak príliš „netankuje“. Zúžime pohľad na
jednotlivcov. Mnohí vyučujúci si doteraz
ešte ani v jedinom z tých štyroch semestrov
nenašli čas, aby sa svojim študentom
prihovorili aj na tému evaluácie a potvrdili,
že im na názore študentov záleží. Alebo
sa ešte ani raz do modulu evaluácie
nepozreli, aby si prečítali aký feed-back im
tam študenti zanechali a nie to ešte, že by
ho vzali vážne. Dá sa to ospravedlniť tým,
že sú zaneprázdnení a nemajú na to čas,
ale nedá sa to tým ospravedlňovať už dva
roky. Taktiež vedenie sa zdanlivo mlčky
prizerá tomuto priebehu hotnotenia
kvality výučby. Neprináša žiadne nové
5
Zaujímavosti
Marec – mesiac kníh (a internetu)
Kniha v spojení s marcom prináša
príjemné pohladenie na duši. Každý
okúsil chuť tohto druhu umenia, ktoré
sa postupne vytráca z nášho voľného
času a nahrádza sa menej kvalitnými
alternatívami.
TEXT: Peter Petruš /kreativ/
[email protected]
Kedysi kniha bývala neoddeliteľnou
súčasťou života každého človeka. Od
počiatku sa človek snažil svoje skúsenosti,
vízie a poznatky uchovávať. Boli to aj
svedectvá druhu Homo Sapiens o vnímaní
sveta, ktoré možno nájsť v jaskyniach už
z pred 17-tisíc rokov vo Francúzsku. Neskôr
nasledoval vznik piktogramov - obrázkové
písmo (3500 pr. n. l.), dodnes používané
(grafiky, kresby, ilustrácie) v Mezopotámii
a Strednom Východe, klinového písma Sumer, hieroglyfy – Egypt, atď. Niekdajšia
Gutenbergova Biblia sa stala celosvetovo
najpredávanejším bestsellerom všetkých
čias „a nepredpokladám, že by toto
dielo bolo prekonané predajnosťou.“
S objavom kníhtlače sme dostali možnosť
získavať informácie v oveľa širšom
a hodnovernejšom ponímaní ako ústnym
tradovaním, no s nástupom internetu sme
dokonca prekonali neprekonateľné pri
6
zdieľaní informácii. Ktokoľvek a kedykoľvek
môže získať potrebné informácie z celého
sveta.
Ako plynie čas, tak si začneme uvedomovať,
že knihy začali postupne upadať u bežných
ľudí do zabudnutia. Postupne ich
nahrádzajú časopisy, magazíny, televízia,
internet, atď. Najmä televízia a časopisy sa
stávajú zdrojmi pre nás zväčša bezcenných
údajov, ktoré nás nijako neobohacujú
a neumožňujú nám duchovný rast.
Naši rodičia, starí rodičia i prarodičia nám
vravievali, aké kvantá beletrie, odbornej
i inej literatúry prečítali, no my sa môžeme
pochváliť len tým, koľko filmov, seriálov, či
videí sme videli. Nehovoriac už o tom, že
kniha nám dá viac ako film, rozšíri obzor
našej fantázie, slovnú zásobu, no zaberie
i oveľa viac času ako sfilmované dielo.
Je len na nás, ako sa k duchovnému
dedičstvu zachováme. Ako povedal J. A.
Komenský: „Nemilovať knihu, znamená
nemilovať múdrosť a nemilovať múdrosť,
znamená stávať sa hlupákom.“ Info:
Mesiac knihy si pripomíname od roku 1955.
Podľa jednej verzie sa stal mesiacom knihy
z komerčných dôvodov. Zvolili si to sami
kníhkupci, lebo na jar bola návštevnosť
v obchodoch malá. A marec práve preto,
lebo v tomto mesiaci sa narodil a zomrel
Matej Hrebenda, významný buditeľ, ktorý
sa podieľal na šírení slovenskej knižnej
kultúry.
Kniha je zošitý alebo zlepený
zväzok listov alebo skladaný hárok
papiera, kartónu, pergamenu alebo
iného materiálu, popísaný, potlačený
alebo prázdny, s väzbou a prebalom. V
širšom zmysle je to akýkoľvek hmotný
predmet
sprostredkujúci
svojim
používateľom znalosť literárnych a
iných textov. Iná definícia knihy je, že je
to literárna práca alebo hlavný oddiel
tejto práce. Knižničná a informačná
veda definuje knihu ako monografiu na jej
rozlíšenie od periodických publikácií, ako
sú časopisy alebo noviny.
Kniha publikovaná v elektronickej forme
(dielo majúce svojou skladbou formu
podobnú klasickej knihe, ale existujúce len
vo forme informácie na nosiči údajov) sa
nazýva elektronická kniha.
Od rozšírenia internetu je marec nielen
mesiacom knihy, ale práve aj mesiacom
internetu.
Geocaching
Zaujímavosti
Turistika a zábavná hra v jednom, to je
Geocaching. Už dosť bolo vysedávania
pri PC. Poďme objavovať svet zábavne.
Preskúmavať zákutia, ktoré sa nám
otvárajú týmto spôsobom.
TEXT: Peter Petruš /kreativ/
[email protected]
Geocaching (geo-zem, cache- tajný
úkryt) je turistická, navigačná a trochu
i internetová hra. Je to určitý druh
športu spočívajúci v hľadaní skrytého
objektu, o ktorom sú známe len jeho
geografické údaje. Miesto úkrytu sa
nazýva cache, schránka - keška. Zábava
je zvyčajne spojená s úlohami, riešením
ktorých je získanie súradníc cieľa, alebo
s poznávaním okolitej krajiny alebo
miestnych pamätihodností . (Zriedkavo
sa stáva, že cache je umiestnená do
neatraktívnej oblasti ako vtip geocachera.)
Kto je to geocacher?
Geocacher je osoba, ktorá sa venuje
geocachingu s pomocou GPS. Okrem GPS,
ktoré slúži na vyhľadávanie cache v teréne,
je potrebný samotný prístup k internetu,
kde si nájdete požadované súradnice
miesta nálezu keš. Geocachcerom sa môže
stať ktokoľvek, kto rád objavuje. Môžete si
zvoliť približnú lokalitu, kde by ste chceli
hľadať (geocache sa môže dokonca
nachádzať pri vašom bydlisku), zakladať
nové skrýše, deliť sa o svoje skúsenosti a
popritom ísť na zaujímavé miesta, ktoré by
01 | MAREC | 2010
ste za normálnych okolností nenavštívili.
Ako vznikol geocaching?
1.mája 2000 vtedajší prezident Bill Clinton
oznámil odstránenie umelej odchýlky
pridávanej do signálu GPS, čo spôsobilo
štart geocaching-u.
2. mája 2000 bola odchýlka vypnutá.
3. mája 2000 bola umiestnená prvá keš hry
Davedom Ulmerom
4. mája 2000 bola nájdená prvá schránka
Bobom Perschauom
12. mája 2000 prvý keš mimo USA (Nový
Zéland)
3. júna 2000 prvá keš v Európe (Írsko)
V súčasnosti sa na svete nachádza vyše pol
milióna kešiek a neustále ich počet rastie.
Na Slovensku je ich skoro 4000, v Čechách
cez 6000, najviac z nich sa však nachádza
v USA – až cez 100.000.
Alternatívne GPS zariadenia
Okrem klasického GPS zariadenia
môžete využiť mnoho hodnoverných
náhrad. V súčasnosti mobilné telefóny,
PDA, notebooky obsahujúce Androida
majú množstvo aplikácií umožňujúcich
efektívnu náhradu GPS.
TrekBuddy je javová mapová aplikácia
pre mobilné telefóny, ktorá vás pomocou
pripojeného GPS modulu dovedie na
zadané zemepisné súradnice. Zobrazí vašu
rýchlosť a kurz, ktorým sa pohybujete,
odošle SMS s aktuálnou polohou, zmeria
dĺžku vášho letu, zistí nadmorskú výšku
a množstvo ďalších prospešných vecí.
Nokia Maps je aplikácia od Nokie pre
mobilné telefóny tejto značky, ktorá vám
umožní stiahnuť si akúkoľvek mapu, a to
zadarmo. Môžete ju využívať či už pri pešej
turistike, alebo ako GPS zariadenie, ktoré sa
vám osvedčí pri jazde autom. Nevýhodou
je, že potrebujete novší model telefónu
Nokie, ktorý obsahuje Symbian. Ak však
zoberiem do úvahy, že mobilné telefóny
sú čoraz lacnejšie, ba niekedy dokonca za
korunu (euro) a mapy sú zadarmo, tak stojí
za to sa nad tým zamyslieť.
Ak máte notebook alebo PDA a pripojenie
k internetu, tak nie je problém si zistiť vašu
aktuálnu polohu, či už prostredníctvom
„google maps“ alebo iného dostupného
softwaru. Existuje ešte množstvo alternatív
GPS, ktoré sa stávajú čoraz populárnejšie
a hlavne cenovo dostupné. Je len na
vás, ktorú si zvolíte a možno ju využijete
pri hľadaní keša, nakupovaní, turistike či
šoférovaní.
Geocaching - http://wiki.geocaching.cz
http://navigovat.mobilmania.cz/clanky/
AR.asp?ARI=112930
TrekBuddy - http://navigovat.mobilmania.
cz/Testynavigaci/AR.asp?ARI=113781
Nokia Maps - http://www.nokia.sk/
sluzby/nokia-mapy-o2/nokia-mapy
Mapy k TrekBuddy: http://download.
freemap.sk/index.php?dir=export/ozi_tb/
7
Zaujímavosti
Monumenty Bratislavy
TEXT & FOTO: Pavel Pavlík
Zdroj: wikipedia.sk
Pre jedného každodenná záležitosť, pre
druhého častá príležitosť. Preprava MHD
je samozrejmosťou v živote študenta a
každý ju trávi po svojom. Pokec, hudba
a kniha sú vynikajúcim spôsobom
odbavovania si tejto povinnosti, ale
chtiac nechtiac človek často ostáva
napospas neprizornému pohľadu cez
okno. Toto je malý sprievodca, ako
sa obyčajná jazda 31-tkou môže stať
mobilnou galériou.
Už samotný východzí bod - mlynská
dolina ponúka niekoľko prvkov vzájomne
prepojených do jedného urbanistického
celku. Átriáky sú najvýznamnejším
komplexom, ktorý navrhol Vladimír
Dedeček. Zrealizovaný bol v rokoch 19691977. Pozostáva z osemnástich hmotovo
rovnakých objektov citlivo zasadených
do terénu. Tieto pôsobia terasovitým
usporiadaním, aj vďaka ustúpenému
štvrtému podlažiu, ktoré takto vytvára
priestor pre rozsiahlu terasu. Medzi
objektami vznikli átriá - priestory na
oddych a rekreáciu. Samotné objekty
majú v jadre situované hygienické a
spoločenské priestory s kuchynkou,
okolo ktorých sú rozložené izby pôvodne
jedno a dvojlôžkové, ktoré sa zmenili z
dôvodu nepostačujúcich kapacít na dvoj
a trojlôžkové.
Po prvých sekundách jazdy sa prechádza
okolo areálu
Slovenskej televízie.
Dominantu tvorí 28-poschodová stavba
dokončená v roku 1975 pri príležitosti
tridsiateho
výročia
Slovenského
národného povstania. Objekt z oceľovej
konštrukcie so železobetónovým jadrom
je 107,5 m vysoký a dlho to bola najvyššia
budova v Česko-Slovensku. Na najvyššom,
28. poschodí, sa nachádza reštaurácia s
výhľadom a pracoviská známe z kauzy
28.poschodie, kde vtedajšie vedenie roku
1999 vytvorilo internačné pracovisko
nepohodlných novinárov, ktorí sa tu
zdržiavali len v doprovode SBS.
v priamom prenose.
Časom sa odkrýva Dunaj a jeho druhá
strana. V panoráme Petržalky vyniká
veža výstaviska Incheba Expo, pričom
jej štíhlosť v porovnaní s Aupark Tower
pôsobí priam baletne. Pôvodný projekt
najväčšieho
výstavného
komplexu
v Bratislave pod vedením Vladimíra
Dedečka uvažoval o komplexe, ktorý by sa
stal základom nového centra. Myšlienka sa
kvôli finančnej náročnosti nerealizovala.
Po pravici sa cestou vynára areal FEI
a FIIT STU. Päť výškových terasových
blokov, orientovaných v smere východzápad, prepojených kolmou chodbou je
neodmysliteľným vstupnom do Mlynskej
doliny, ktorej autor M. Kančev projektoval
taktiež internát Mladosť.
Pri jazde pozdĺž Dunaja ako prvá
môže zaraziť vysoká stena River Parku,
prehliadka nových fasád dáva na známo,
že v súčasnosti sa veľké gestá nedejú.
208 luxusných bytov a apartmánov,
päťhviezdičkový hotel a osobité reštaurácie
8
Pohľad na Nový most, stavbu storočia v
kategórií mosty predstavenú v minulom
čísle, uzatvára dunajskú stranu. Výjazdom
na staromestskú sa pozorovateľ dostáva
Zaujímavosti
Blízka
budova
Národnej
banky
Slovenska patrí vďaka výške 111 metrov
medzi najvyššie stavby v Bratislave,
pričom harmonicky dopĺňa budovu
Slovenského Rozhlasu. Má celkom 33
podlaží. Výnimočnou je však aj z hľadiska
technického vybavenia. Inteligentntá
budová, spĺňa najvyššie nároky na
úspornosť prevádzky, ekológiu a kvalitu
pracovného prostredia. Dvojplášťová
fasáda umožňuje priame prirodzené
vetranie pracovísk, ako aj clonenie proti
slnku na vonkajšej strane plášťa, čím
sa zamedzuje prehrievanie vnútorných
priestorov. Súčasťou budovy je malá
elektráreň, ktorá je schopná v prípade
potreby budovu zásobovať elektrickou
energiou minimálne 7 dní.
Postupným prejazdom cez Račianské
mýto sa naskytne priehľad na Kamzík a
Slavín, dve dominanty týčiace sa k oblohe
dodávajúce identitu Bratislave pri vstupe
do mesta.
cez historickú bránu do centra, tvorenú
Katedrálou sv. Martina (korunovačným
miestom Márie Terézie) a Bratislavským
Hradom, v súčasnosti pýchou mesta,
pričom ešte v 50-tych rokoch sa uvažovalo
o zbúraní vyhoreného hradu. Rekonštrukcia
prebehla pod iniciatívou legendy
Slovenskej pamiatkarskej činnosti Alfréda
Piffla v r. 1956-68. Doba pamiatkarom
nepriala, takže výskum prebiehal priamo
vo výkopovej jame a spočíval v skiciach
odokrytých predmetov, kým ich nenaložila
ďalšia lyžica stavebného stroja.
Po jazde popod suché mýto, pozdĺž areálu
STU s konzolovito visiacimi aulami vo
vzduchu sa prichádza k ikone moderny.
Budova Slovenského rozhlasu je
architektonicky
výnimočná
stavba
Bratislavy. Je postavená z oceľovej
konštrukcie v tvare obrátenej pyramídy.
Autormi projektu sú Štefan Svetko, Štefan
Ďurkovič a Barnabáš Kissling. Projekt
vznikol v roku 1967. Obsahuje veľkorysé
vnútorné priestory, vynikajúcu koncertnú
sieň a dobre vybavené nahrávacie štúdiá.
Je tu umiestnený aj jeden z najväčších
organov na Slovensku. Celková výška
budovy po vrchol antény je 80 metrov.
01 | MAREC | 2010
Je nositeľom titulu Stavba storočia
na Slovensku v kategórii Spoločenské
stavby, ktorej expresívny exteriér je len
zlomkom zážitku voči vnútornej koncepcii
priestorov.
Trnavské mýto ako konečná zastávka víta
novou tržnicou. Stavba prezentujúca svoj
rušný život za celoskleneným plášťom
bola už v tej dobe tvorená ideou krytej
ulice, pasáže a galérie, ktorá sa využíva
v súčasných obchodných centrách. Bol
tu navrhnutý progresívny konštrukčný
systém, ktorý dodal stavbe osobitosť.
Zámerom bolo vytvoriť objekt v podobe
preskleného kontajnera s odkrytými
potrubiami vzduchotechniky v duchu ideí
high-tech.
Naproti subtílnej tržnici stojí mohutné
kongresovo-kultúrne centrum Istropolis,
na ktorom bola majestátnosť posilnená
obkladom z kubánskeho mramoru,
mimochodom darom Fidela Castra. Naproti
exteriéru v interiéri funguje úplná variabilita
podmienená hladkými stropmi a stenami
bez výstupkov a kúrením bez radiátorov
– Crittal. V súčasnosti stavba už neplní
reprezentačnú a kultúrnu funkciu a doslova
trpí drobnou nesúrodou funkcií vložených
do jej vnútra, pričom sa objavujú podnety
na prestavbu, či samotné zbúranie.
Toto bola len jedna z mnohých trás, kde
sa dá duch obohatiť prostriedkom MHD,
k čomu dúfam tento sprievodca pomôže.
Pozornosť je kľúčom k úspechu.
9
Kritika
Terorizmus
Nie tak dávno, presnejšie 25. januára,
boli na územie Slovenska eskortovaní
traja väzni z amerického Guantánama.
Títo traja muži boli zadržiavaní kvôli
podozreniu z teroristickej činnosti.
Avšak nemohli byť odsúdení vzhľadom
na fakt nedostatku dôkazov. Naskytá sa
otázka, či sú skutočne nebezpeční, alebo
sa stali obeťami boja proti terorizmu,
ktorý kedysi najvyšší predstaviteľ
americkej demokracie George W. Bush
vyhlásil po 11. septembri. Prisúdil mu
tvár menom Bin Ládin. Komu však
vyhlásil boj v skutočnosti?
TEXT: Veronika Klindová /veveroro/
[email protected]
Wikipédia a jej podobné informačné
zdroje uvádzajú, že Al-Kaída vznikla v roku
1979 v Afganistane. Jason Burke, britský
novinár, ktorého špecializáciou je práve
oblasť islamského extrémizmu, vo svojej
knihe Al-Kaida poukazuje na svedka
Džamala Al Fadlu. Postavili ho ako svedka
v procese, kde bol Bin Ládin obvinený
z účasti na odpálení samovražedných
bômb pred americkými veľvyslanectvami
v Keni a v Tanzánii v roku 1998. Keďže
americké zákony neboli prispôsobené na
súdne procesy vedené proti teroristom,
ale proti mafii a obchodovaniu
s drogami, potrebovala si FBI vytvoriť
profil teroristickej organizácie. Džamal Al
Fadla a zopár ďalších svedkov im v tom
napomohlo.
Neexistujú dôkazy o tom, že Ládin nazýval
svojich bojovníkov pomenovaním AlKaída pred jedenástym septembrom.
Ľudia v jeho zoskupení neboli
medzinárodne organizovaní. Vyberal si
ich zo skupín, ktoré financoval, a boli
to zväčša neúspechmi frustrovaní
bojovníci. Pôvodné skupiny nemali
v úmysle útočiť na Ameriku, len udržať
jej kultúrny vplyv mimo islamského sveta,
čo sa im veľmi nedarilo. Manhattanský
súd, ktorý doznel niekoľko mesiacov
pred jedenástym septembrom, vytvoril
mýtus o všemocnom veliteľovi, ktorý
ovláda množstvo armád organizovaných
10
po celom svete. Burke vo svojej knihe
tiež hovorí o skutočnom pôvodcovi
myšlienky útoku na Dvojičky, ktorým
mal byť islamský extrémista Chalid Šejch
Mohamed. No v chaose, ktorý vznikol, a na
základe modelu zo súdneho procesu v
Manhattane sa za organizátora označil
Bin Ládin, „veliteľ“ Al-Kaídy, ktorého Chalid
pôvodne požiadal o finančnú podporu
a pomoc pri hľadaní dobrovoľníkov.
Po tom všetkom, čo sa stalo, si však Ládin
uvedomil, že má moc. Moc zastrašiť, a tú
mu dala sama Amerika, chcela ho zničiť
a v záchvate vtesnať pravdu do vopred
určených intervalov sa jej podaril pravý
opak.
Latinské slovo terrere znamená vydesiť,
postrašiť.
Encyklopédie
definujú
terorizmus ako súhrn antihumánnych
metód hrubého zastrašovania politických
odporcov hrozbou sily a použitia rôznych
foriem násilia. Pôvod tejto zhubnej nemoci
rodiaceho sa moderného sveta datujeme
do obdobia francúzskej buržoáznej
revolúcie. V roku 1793 sa francúzska
revolučná vláda ocitla v situácii, keď sa
začala obávať aristokratickej emigrácie,
ktorá tajne vyjednávala s vládami okolitých
štátov o invázii do Francúzska. Maximilián
Robespierre, zastávajúci najvýznamnejší
post legislatívneho orgánu Francúzska
– národného konventu, vtedy prijal
opatrenie o terore, ktorým nariadil
popravu podozrivých osôb. Jeho
podporovatelia sa však po čase sami začali
obávať o svoje životy a začali hľadať cesty
ako sa vyhnúť gilotíne. Nakoniec vzniesli
obvinenie z terorizmu proti samotnému
Robespierrovi a ten bol aj so svojimi
spolupracovníkmi popravený.
Konflikt plodí strach, ktorý je semenom
pre ďalšie obavy a samozrejme konflikty.
Znie to ako začarovaný hrôzostrašný
kruh, v ktorom dnes evidujeme desiatky
rôznych teroristických skupín, pôsobiacich
po celom svete. Sú ako rozbehnuté vlaky,
ktoré už často nie je možné priviesť do
východzej stanice a problém napraviť
tam. Buď to už nie je možné z dôvodu,
že narazili do iného vlaku a tým ho
naštartovali, alebo sa okolostojacim aj
celkom hodí to, čo sa deje. Niektorí ale
našli spôsob ako ich zastaviť, pravdaže
čiastočne. Obchody (typu niečo za niečo)
okrem Slnka, hýbu asi všetkým, čím sa
na Zemi dá. Bývalý prezident Talianska
Francesco Cossiga dokonca pred pár
rokmi pre talianske noviny Corriere
della Sera priznal spoluprácu talianskej
vlády a palestínskych teroristických
skupín. Taliani extrémistom potajomky
povoľovali vytvárať základne a používať
talianske zariadenia. Za túto možnosť
Taliani dostali od nich prísľub neútočenia
na ich krajinu. Bohužiaľ, žiadna z dohôd
s diablom nedopadne dobre, v tomto
prípade tomu nebolo inak. Možno si
Kritika
TEXT: thOsim
Najväčšia hospodárska kríza
niektorí spomenú na výletnú loď Achille
Lauro, unesenú v roku 1985 skupinou
štyroch Palestínčanov, alebo útok na
rímske letisko či explóziu v talianskom
vlaku z roku 1980.
Terorizmus však nie je nádorom len na ním
postihnutých krajinách a spoločenstvách.
Metastázoval. V každom jednom z nás.
Sme paranoidní a máme predsudky.
Rovnako ako dvaja cestujúci istej leteckej
spoločnosti, ktorí pred niekoľkými rokmi
obvinili rodinu arabského pôvodu, svojich
spolucestujúcich, z pripravovaného
útoku. Ten vytušili z komunikácie, v ktorej
sa mala rodina baviť o bezpečnosti lietania
a zariadení v lietadle. Rodina bola následne
na základe týchto obvinení zadržiavaná
na letisku a vypočúvaná tri dni. Nezistili
u nich žiadnu spojitosť s teroristickými
skupinami a taktiež sa u nich nenašlo nič,
čo by poukazovalo na možný atentát.
Boli prepustení. Len sa nesmejte, po
incidente nálože umiestnenej na batohu
slovenského cestujúceho sme sa stali tiež
podozrievanými, a ak nie to, tak aspoň
terčom posmechov.
Vlády krajín sa spájajú v boji proti
terorizmu, navzájom sa podporujú,
iné uzatvárajú zo strachu dohody
s druhou stranou. V správach deň čo
deň počúvame informácie o vyčíňaní tej
či onej teroristickej organizácie. Je toto
dávkovanie atmosféry strachu úmyselné?
K čomu vedie teror páchaný na každom
jednom z nás? Stáva sa z nás stádo
strachopudov, ktorí pritakajú na akékoľvek
riešenie v domnienke, že konečne
budeme mať pokoj? Ten posledný otáznik
je z môjho pohľadu len symbolický. Blíži
sa európsky deň na pamiatku obetí
terorizmu, pripomína sa od roku 2005; 11.
marca 2004 sa španielska metropola stala
terčom teroristického útoku, pri ktorom
zahynulo 191 ľudí a 2057 bolo zranených.
Tieto počty nám po strašných správach
na dennom poriadku ani nepripadajú
veľmi vysoké, a pritom už len jeden
z tých životov bol vzácnejší ako televízny
prijímač, ktorý v nás tlmí cit empatie.
Lenže, zamyslime sa aj nad počtami ľudí,
ktorí žijú v strachu pred tými druhými.
01 | MAREC | 2010
V tomto článku vo veľmi zjednodušenej
forme vysvetlím, prečo kríza ešte
poriadne ani nezačala a ako to bude
pokračovať.
Všetko sa to naštartovalo v USA
prasknutím realitnej bubliny. Táto bublina
sa nafukovala niekoľko desaťročí a praskla
na tom, že každý tulák z ulice mohol
dostať hypotéku. Keď manažéri v bankách
prestali fetovať a všetci tuláci už bývali v
miliónových vilách, začala klesať hodnota
domov a bytov a to bol začiatok krízy.
Prečo vlastne pokles ceny hodnoty domov
mal za následok počiatok krízy? Toto je
kľúčová vec a pojítko s celou ekonomikou
a hospodárstvom. Normálne, keď si
človek zoberie hypotéku na dom, tak ju
spláca a nerieši, či sa cena jeho domu na
trhu zvyšuje alebo znižuje. V USA to ale
fungovalo tak, že ak sa cena domu zvýšila
(vplyvom inflácie alebo záujmu tulákov o
reality), ľudia si zobrali ďalšiu hypotéku na
zvýšenú hodnotu domu. Vtedy boli totiž
v USA hypotéky tak povediac za babku
(nízky úrok).
Ľudia potom buď splatili pôvodnú
hypotéku tou novou alebo mali dve
hypotéky, jednu na nezvýšenú cenu
a druhú na rozdiel medzi zvýšenou
a nezvýšenou hodnotou. Tak prišli k
peniazom, za ktoré si potom nakúpili
nepotrebné kraviny ako napríklad tretie
auto alebo piaty gril alebo plochý televízor
do každej miestnosti vrátane garáže,
záchodu a pivnice. Jednoducho kupovali.
(keď praskla realitná bublina), začala kríza.
Začala preto, lebo ďalšia lacná hypotéka sa
už nedala získať (cena domu sa nezvýšila),
ba čo viac, bolo treba začať splácať tú
poslednú. Ľudia prestali nakupovať, fabriky
museli prestať vyrábať a robotníci sa museli
prepustiť. A keďže ani tí robotníci už nemali
za čo kupovať, lebo boli nezamestnaní,
ďalšie fabriky sa museli zavrieť a ďalší ľudia
prepustiť. A to sa netýkalo iba fabrík ale aj
iných častí hospodárstva a tiež obchodov
a obchodných domov, lebo všetci sa báli
nakupovať a radšej pchali peniaze do
ponožky.
Takže je to taký previazaný reťazec. Na
začiatku sa v USA (najväčšom svetovom
trhu) vytvorili peniaze z ničoho, za tie sa
nakúpilo a celá svetová ekonomika sa
rozvíjala. Keď už tvorba peňazí zo vzduchu
nebola možná, začalo sa to celé rúcať ako
domček z karát a zasiahlo to celý svet.
Odtiaľ teda aj pojem svetová hospodárska
kríza.
Celé sa to zastavilo v marci 2009 vďaka
opatreniam politikov a národných bánk
(USA a EU). Urobili niečo ako hrádzu okolo
rozvodnenej rieky, aby nezalialo domy.
Výborne riešenie až na to, že stále leje ako
z krhly a hrádza o chvíľu povolí. Politici sú
v konečnom dôsledku bezmocní, lebo
majú na oživenie umierajúceho dopytu asi
taký vplyv ako majú dedinčania na to, že
prestane pršať.
Teraz už možno vidíš spojitosť medzi
realitným trhom v USA a celkovým
výkonom
svetovej
ekonomiky.
Jednoducho ako cena domov rástla, ľudia
si brali lacné hypotéky, aby si mohli kúpiť
ďalšiu nepotrebnú vec z reklamy (práve tú
vec, ktorú si z normálneho príjmu nemohli
dovoliť). A keďže ľudia kupovali veci,
fabriky vyrábali a ľudia boli zamestnaní. Tí
zamestnaní si za svoje výplaty mohli tiež
kupovať veci z reklamy a tak sa vyrábalo
ešte viac vecí a všetci boli štastní ako blchy.
Keď sa cena domov v USA začala znižovať
11
Kritika
Kritická myseľ je práve
nedostupná. Zavolajte neskôr,
prosím...
TEXT: Milka Macová /mili/
[email protected]
Cesta mladých ľudí od nespokojných
kritikov k spokojným konzumentom.
Stačí aj letmý pohľad do nie až tak ďalekej
histórie ľudstva a ponúkne sa nám tento
obraz: desiatky rokov boli ľudia žijúci
v rôznych kútoch zeme obmedzovaní na
slobode. V niektorých krajinách nosili putá
a boli otrokmi. V niektorých boli donútení
klaňať sa ideológii a boli nimi tiež. Hľadím
okolo seba a aj keď nevidím žiadne putá
a nikto nám neprikazuje skloniť sa, nemám
pocit, že sa mnoho zmenilo. Peter Melis raz
v jednom článku k tejto téme podotkol,
že ľudia si nesú komplex z minulosti
a nevedia sa zmieriť s tým, že v istej dobe
chodili sklonení. A tak dnes chodia tiež.
12
My mladí však nemáme predispozície na
takýto „komplex“, keďže sme si tie určité
veci už nezažili. A predsa sa mi dnešní
mladí ľudia zdajú až veľmi ľahostajní
a až príliš pasívni voči veciam dejúcim
sa okolo nich (nás), veciam, ktoré by
nás mali zaujímať. Nechodíme voliť,
lebo veď iní odvolia, netrápia nás cudzie
problémy, lebo veď sú cudzie. Je nám
jedno, čo bude o pár rokov, lebo veď to
ešte len bude. A keď to bude, bude nám
to jedno. Pasívne prijímame, čo je, aj čo
príde. Konzumujeme realitu namiesto
toho, aby sme sa postavili z pohodlnej
stoličky a povedali: „Toto sa nám nepáči..
toto je zlé.. a toto sa bude musieť zmeniť.“
Asi aj ja budem odteraz taká. Predsa
len, moja mama, ktorá má už vek na to
mať „otrocké“ spomienky, mi neustále
vravieva: „Hlavne si dávaj pozor na to,
čo hovoríš! Byť kritický sa nevypláca.“
Možno má pravdu. A možno je toto, po
háčkovaní, druhá najnepodstatnejšia
vec, ktorú sa ma snažila od detstva
naučiť.
Milý Neo, S-man, Kachna a ostatní,
ktorí to robíte anonymne!
Naproti tomu sa zdá, že so samozvanými
účastníkmi diskusných „súbojov“ na
internete sa vrecia potrhali. Akú silu
však majú názory prejavované týmto
komunikačným kanálom? Za prvé sú
takéto názory nepodstatné (pretože sa
stratia v mori tisícok rovnakých a miliónov
rozdielnych, a v podstate si tam môžu
ležať do aleluja, pokiaľ nespôsobia
žiadnu reálnu zmenu) a čo je vec druhá
– sú to názory Nikoho, keďže pravidelne
pod nimi nachádzam podpísaných
Kritika
ľudí ako Neo, S-man, Kachna, alebo
v horšom prípade Anonym. A za čo stojí
taký anonym, keď ani svoje meno za nič
nepovažuje?
Väčšinu z nás naučili písať v prvej triede.
Ktovie, v ktorej nás budú učiť sa aj
podpisovať.
Záujem doby ma kope do.. ideálov
Dalajláma v jednom z rozhovorov pre
slovenské médiá povedal, že vníma to,
ako sa ľuďom na Slovensku páči vzduch
slobody. Kto však vie, na ktorých ľudí
sa v tej minúte presne pozeral a akú
slobodu myslel..?
Prístup k spoločnosti, k spoločenským
zmenám a problémom, je u každého
z nás ovplyvňovaný otázkou našich
priorít. Priorít, ktoré sú logicky vnímané
a v nás upevňované cez optiku doby. Táto
optika má však vadu. Pretože vyzdvihuje
záujmy trhu a pokiaľ nás chce pasívnych,
tak upriami našu pozornosť priamo na
ne. A tak sa ľahko stane, že popritom, že
si každý dospievajúci muž vyrieši otázku
„Blondínka či brunetka?“ a mladá žena
definitívne predurčí značku parfumu na
nasledujúcich niekoľko rokov, nás zvyšok
sveta a problémov v ňom nemá skrátka
prečo zaujímať. A ja som si myslela, že
zakopávanie si hlavy pod zem je výsadou
pštrosov.
Príležitosť nerobí len zlodeja
Vraví sa, že príležitosť robí zlodeja.
Podľa mňa však nerobí len zlodejov, ale
dokáže byť aj výzvou, výzvou k aktivite,
alebo napríklad k zmene. A aj napriek
ľahostajnosti, o ktorej tu píšem, mladým
ľuďom tie príležitosti dávať treba.
Tento študentský časopis tiež tú
príležitosť dáva. Bolo to a naďalej aj
zostáva jeho hlavným zámerom. Je
priestorom, kde sa môžeme vyjadrovať,
informovať, podnecovať, pomáhať
si a komunikovať na úrovni laickej
či odbornej. Jeho obsah je odrazom
osobností študentov tejto školy. Pokiaľ tu
hocikomu z vás niečo chýba, zrejme to
nemá kto napísať. Zrejme to na niekoho
čaká. Zrejme na Teba.
01 | MAREC | 2010
Šťastie
Je veľmi ťažké vôbec posúdiť niekoho
šťastie alebo nešťastie. Aby som
toto tvrdenie dokázal, prichádzam
s nasledovným príkladom.
TEXT: Jozef Košík /dodo/
[email protected]
Máme dvoch pánov, obidvaja majú už
okolo 40 rokov. A tu sú ich situácie. Ten
prvý z nich má pomerne vyrovnaný život,
peknú manželku, dve deti. Navzájom
sa ľúbia, nikto by nepomyslel na to, že
by tu mohol byť nejaký problém. Nuž
ale je tu jedna vec. Náš štyridsiatnik
má nejaké finančné problémy. Prejaví
sa to samozrejme bojazlivosťou, ak ide
o poctivého otca a manžela. Trápi ho to, čo
bude s jeho manželkou a hlavne s deťmi,
či budú mať z čoho žiť v budúcnosti.
Je to dosť dôležitá otázka. Náš pán má
strach, a to veru nemá rád nikto. No
a mne sa jedná o to, či je šťastný. Má dve
možnosti. Ak je materiálne založený, tak je
samozrejme nešťastný. Bola by tu aj druhá
strana mince a to tá, že človek si uvedomí,
že peniaze nie sú všetko, celá jeho
rodina je zdravá, tak nemá prečo smútiť.
Keďže ten prvý prípad je obvyklejší ako
v minulosti tak aj v súčasnosti, ostaňme
pritom, že je nešťastný. Na javisko udalostí
teraz prichádza náš druhý pán, ktorý
sedí v blázinci. A to preto, lebo sa od
„normálnych“ ľudí líši. Tým, že nevníma
svet ako ostatní, ale pozerá sa na život
cez skresľujúce okuliare, nevidí realitu.
Môžeme to brať ako chorobu. Sedí si pri
okienku, vidí že vonku svieti slniečko,
vtáčiky čvirikajú. Po istom čase priletí
pestrofarebný motýľ a sadne si na nášho
pacienta. Od šťastia začne vrieskať, nevie
čo so sebou. Prežíva neopísateľné šťastie.
Nič mu nechýba. On nemusí myslieť na
to, čo bude s peniazmi. Kto teda z týchto
dvoch je šťastnejší. Ten kto má príjemnú
rodinku okolo seba, alebo opustený
chlapík, ktorému na ničom nezáleží.
Ponaučenie
Aké je zaujímavé, že náš pacient si svoje
šťastie ani neuvedomil, proste ho prežíval.
Toto je pre mňa jednoznačne záhada, lebo
medzi „normálnymi“ ľuďmi prežíva šťastie
ten, ktorý si to aj uvedomuje. Aspoň
podľa mňa. Je možné, že tento príklad je
do istej miery extrémny, ale myslím, že
sa sem hodí. Pojem si ľudia často mýlia
s vopred danou skutočnosťou. Ľudia sú
všeobecne takí, že si veci začnú vážiť
v momente keď ich stratili, alebo práve
strácajú. Ak má náš sused prekrásny dom,
nové auto a my zas nemáme, máme iba
malinký domček, nesmúťme. Ten dom je
malý. Ale je náš, a to je hlavné. Tí menej
materiálne zabezpečení považujú za
šťastných ľudí predovšetkým tých, ktorí
disponujú dostatočným bohatstvom. Z
toho nakoniec vyplýva nádherný život
plný fantastických ale neplnohodnotných
vecí, zároveň plodiaci závisť a nenávisť.
Takíto závistlivci uznávajú tiež nesprávne
hodnoty, pretože sa pozerajú slepými
očami. Vnímajú len povrchné veci, nejdú
do hĺbky duše a nechcú si uvedomiť
jednu dôležitú vec. A to je tá, že aj oni by
sa mohli považovať za šťastných a možno
sú ešte šťastnejší než nejaký bezduchý
milionár. Nemôžeme predsa považovať
za šťastie drahé auto, milióny na konte,
prepychový dom so záhradou alebo
bohatých rodičov. To sú len niektoré zložky
šťastia, a to úspech a radosť. Okrem toho
má ale šťastie aj inú zložku. Záleží už len
na človeku, aký rebríček hodnôt si zvolí.
Častokrát sa nedarí. Veľakrát si pritom
povieme to staré známe: „Prečo sa to stalo
práve mne.“ Pritom nemyslíme na iných,
ktorých postihlo možno ešte niečo horšie.
V tomto sme my ľudia veľmi sebeckí, a to
hovorím samozrejme aj o sebe. Sebaľútosť
je v nás zakódovaná rovnako ako základné
fyziologické potreby – jesť, piť. Nehovorím
však, že je to na škodu. Mnohým sa uľaví,
keď sa niekomu posťažujú. Faktom však
zostáva, že sebaľútosť ničí ľudské vnútro
a tiež psychiku. Zaujímavé je, že mnohí z
nás si to ani neuvedomujú a prijali tento
stav, prípadne sú zmierení so životom
prežitým vo vnútornom strese a obavách
z budúcnosti. Človek si teda naozaj
nevie vážiť to, čo má. Nevie si uvedomiť,
čo je preňho v prvom rade dôležité. Ja
za dôležité považujem predovšetkým
pozitívne myslenie. Konečný jav je len
13
Placebo efekt
Lekár testoval starých a chorých ľudí cez ich
nevedomosť. Predpísal im nejaké tabletky
a povedal, že im to pomôže. Pointa bola
v tom, že im nepredpísal lieky vhodné
na liečbu tej choroby, s ktorou bojovali.
Napriek tomu polovica vyzdravela.
A k tomu stačilo iba toľko, aby v to verili.
Tento jav sa volá Placebo efekt. Aj keď má
starý človek pekné spomienky, premôžu
ho momentálne problémy, najčastejšie tie
zdravotné. Silnejšie sú tým, že sú aktuálne.
Šťastie ako dlhodobá charakteristika
ľudského konania, vnímania, neobchádza
nešťastné chvíle a nie je teda sledom
radostných momentov. Je skôr označením
schopnosti
prekonávať
nešťastie
a navzdory nepriazňam problémov
napĺňať život. Je umením znášať utrpenie,
14
Kam kráčame?
Asi intuitívne zistíme, že materiálne
chápanie javov, vecí, ale hlavne šťastia
prináša sebecké myšlienky, ktoré keď
nie sú vhodne usmerňované, môžu
prerásť v niečo horšie. Takým príkladom
môže byť napríklad túžba jedinca byť
„šťastným“ na úkor druhého jedinca,
dokonca aj v rámci jednej rodiny. Takáto
budúcnosť nie je lákavá pre nikoho.
Najsmutnejšie je ale to, že my si to
vyberieme. Nemôžeme sa vyhovárať na
ostatných, že to kvôli nim... Ak stratíme
našu schopnosť dávať humánnosť do
popredia, nech sa jedná o čokoľvek, je
to zlý začiatok a hlavne začiatok veľkej
chyby. Keďže kauzalita funguje, bude to
mať dôsledky. A môžeme sa dostať do
situácie, keď už bude neskoro. Ďalším
veľkým problémom je, že napriek našej
racionálnej spoločnosti, priamy varovný
prst sa málokedy ukazuje a keď sa to
deje, tak iba s malou razanciou. Človek
podľa doby v ktorej žije, podľa neustáleho
porovnávania situácií, skúseností a veku
začína byť kritický v chápaní voči svetu,
voči ostatným. Ono je to v poriadku, veď
kritika usmerňuje, využime teda toto naše
právo.
viac info na: w w w.fei.sk
Napadla mi jedna veta: „Človek je
nešťastný iba do tej miery, do akej sa za
nešťastného považuje.“ Chcel by som túto
myšlienku rozvinúť. Ja ako mladý človek
sa na svet dívam úplne ináč, než taký
starý pán, ktorý toho v živote dosť prežil,
aj dobrého, aj zlého. On vie ináč, už zrelo
ohodnotiť, čo je to šťastie. Myslím celkovo.
Ja si teraz naivne môžem predstaviť,
že keď ja budem starý, budem šťastný,
lebo zalovím v pamäti a vytiahnem
pekné spomienky. Lebo na zlé človek
podvedome alebo vedome zabúda. Teda
aspoň podľa mňa. Budem spomínať
na moje šibalstvá z detstva s mojimi
kamarátmi, na pekné chvíle v kruhu
rodiny, blízkych a kamarátov. Na prvú
lásku. Na to, ako mi otec prvýkrát ukázal,
ako sa treba oholiť, aby bol zo mňa muž.
Na spoločné prekonávanie problémov, na
smiech v očiach ľudí, ktorí ma obklopili.
To všetko znie veľmi pekne, ale má to
háčik. Rokmi prichádzajú aj choroby, stres,
únava, nedostatok energie, elánu. Sme takí
starí, nakoľko sa cítime byť starí.
Klub študentov FEI (E-blok)
Krásna myšlienka
vyrovnávať sa s nepríjemnosťami, ostať
verný svojim ideálom aj za nepriazne
okolností. Je teda zápasom, bojom,
charakteristikou osobnosti. Niekedy sa
hovorí, že treba vedieť byť šťastným a je
v tom mnoho pravdy. Prax potvrdzuje, že
pozitívny pohľad na svet úzko súvisí zo
zdravím. Aj keď mnohí ľudia vidia pôvod
šťastia najskôr v peniazoch, v konečnom
dôsledku každý uprednostní zdravie a v
tomto prípade je jedno, či ide o človeka
s pozitívnym pohľadom na svet, alebo o
pesimistu. Môže si však zdravý pesimista
svojím správaním privolať chorobu, a tým
skutočne nešťastie? A môže si človek,
ktorý verí, nezáleží v čo, sám pomôcť a
zázračne vyzdravieť? Vnútorné nastavenie
človeka je teda určite veľmi dôležité, aj
keď sa nedá tvrdiť, že si svojím myslením
môžeme zapríčiniť chorobu. V prípade,
že naozaj vážne chorí ľudia sa vzdajú a
nesnažia sa dodržiavať rady lekára, šanca
na prežitie je u nich porovnateľne nižšia
ako u tých, ktorí pre svoje uzdravenie
nasadia všetky sily.
DARUJ KRV, DARUJ ŽIVOT!
zavŕšením šťastného obdobia, ktoré k
nemu viedlo. Uvedomil som si nasledovné.
Cesta k cieľu je krajšia než ten samotný cieľ.
Znie to čudne, ale je to tak u mnohých.
Túžba po dosiahnutí niečoho je silnejšia,
ako cieľ a teda šťastní sme kvôli našim
túžbam.
23. marec 2010
Kritika
Kritika
Šálka, ktorá je plná, je nanič
Prebral som sa zo spánku a vyšiel von na
svetlo. Doktor povedal: „Sestra, nožnice!“
a spravil zo mňa nový ostrovček. Ako som
rástol a múdrel, starší hovorili: Dobre sa
uč, aby si získal diplom a dobré pracovné
miesto. Budeš mať istotu. Keďže boli starší
a aj o dosť väčší ako ja, nejako som im
podľahol. Učil som sa dobre, získal tituly a
potom aj slušný flek.
TEXT: thOsim
Prebral som sa zo spánku, vypol budík a v
nočnej tme som sa vydal hľadať auto na
parkovisko. Je ranná kosa. Slnko chrápe.
Ja sa už ale ako kvapka valím autom cez
zeleno-červené more semaforov, aby som
obsadil svoj slušný flek. Ešte, že je piatok.
Šedú na dva dni vysrieda farebná. Pôjdem
chlastať, aby som v pondelok mohol
rozprávať, že žijem.
Prebral som sa zo spánku a hlava ma bolí
ako koňa. Bol som žiť. Načieram si čistej
pramenistej z domového rozvodu H2O
a nemôžem uveriť, že žijem tak naplno.
Tituly mám, slušný flek tiež. Naháňam
sa ako škrečok v koliesku. Niekedy ma
aj napadne, že to nie je normálne, ale
pozriem doľava a doprava a vidím kopu
iných škrečkov. Radšej si dám ružovú,
pekne guľatú tabletku a mokrú vreckovku
na čelo.
Prebral som sa zo spánku a behať v
koliesku ma už nebaví. Rozmýšľam, čo
sa stane, keď z neho vyskočím. Mám
strach. Túžim po tom, behať slobodne
kam sa mi zachce, ale koliesko je istota.
Koliesko je moja istota, môj malý Matrix,
môj obľúbený odtieň šedej. Občas sa síce
dozviem, že niekto z kolieska vyskočil, ale
čo ja som počul, tak to sú len babské reči.
Hlavne nerozmýšlať, rozmýšlanie bolí. A
zajtra je už zase pondelok.
Prebral som sa zo spánku a takto ma
osvietilo. Zmena súčasného stavu je
možná iba ak má priestor. Slnko musí
zapadnúť, aby prišla noc. Nový účes si
môžeš užívať iba, keď sa starého zbavíš.
Nová myšlienka a nový spôsob života
príde iba keď ten starý odložíš. Niečo staré
musí umrieť, aby niečo nové mohlo žiť.
Šálka, ktorá je plná, je nanič.
01 | MAREC | 2010
15
HighTech
Elektromobil
S ubúdajúcimi zásobami ropy sa
doba elektromobilov nezadržateľne
približuje. Rôzne automobilky si to
uvedomujú, a preto uvádzajú na trh
svoje vízie elektromobilov a snažia
sa presadiť na trhu. Ale nemajú
to ľahké. Jedným z dôvodov je aj
malá sériovosť výroby a množstvo
technických
problémov,
ktoré
sprevádzajú elektromobily od počiatku.
Automobilka Mitsubishi nedávno
uviedla na trh svojho reprezentanta
pod názvom iMiEV, o ktorom si dnes
niečo povieme.
prevodovky, momentálny výkon a rýchlosť.
Zaujímavosťou je až 16 dielikov stavu
dobitia autobatérií. Každý dielik teda
predstavuje 1kWh z kapacity, čo umožňuje
zistiť, s akou spotrebou sme prešli určitú
vzdialenosť.
TEXT: Štefan Guldan /ctebo/
[email protected]
Zdroj: www.auto.sme.sk
Foto: www.greentechfor.us
Model iMiEV umožňuje dobíjať svoje
batérie aj počas jazdy. Pri zaradenom
prevodovom stupni B (brake - brzda)
sa batérie dobíjajú najrýchlejšie, ale je
potrebné ísť dole kopcom, aby bola
zabezpečená dostatočná hybnosť vozidla.
Konštruktéri umiestnili elektromotor
pred zadnú nápravu, čo je finančne
ekonomickejšie, ako mať elektromotor
na každom kolese samostatne – čo by
bolo praktickejšie, ale výrazne drahšie.
Výkon motora je prenášaný pomocou
automatickej prevodovky a diferenciálu na
zadnú nápravu. Li-Ion batérie s napätím
330V ležia kvôli zníženiu ťažiska v prednej
časti vozidla pod podlahou. Uchytené
sú v špeciálnom boxe a celý tento box
pozostávajúci z 88 článkov váži 220kg, čo
je jedna pätina pohotovostnej hmotnosti
celého auta. Reálny dojazd z testov v meste
vychádza na 100km.
„Tankovanie“ je zabezpečené pomocou
dvoch otvorov nádrže. Do prvého otvoru
sa pripája napätie z klasickej rozvodnej
siete, a to 230V s prúdom 15A. Druhé veko
nádrže ukrýva konektor na pripojenie
rýchlonabíjačky s napätím 200V a prúdom
až 250A. Kapacita batérií je 16kWh. Pri
napájaní z domácej siete sa Li-Ion batérie
dobijú na 100% svojej kapacity za 6
hodín, ale pri použití rýchlonabíjačky sa
batérie dobijú na 80% svojej kapacity
len za 30 minút. Automobilka Mitsubishi
ako jediná priznáva produkciu CO2 aj
pri elektromobiloch. Samotné auto do
ovzdušia nevypúšťa žiadne splodiny, ale
jeho výroba vyprodukuje aj nejaké tie
splodiny. Množstvo CO2 vypusteného
do ovzdušia je podľa automobilky
o 72% menšie, ako vyprodukuje iMiEV
s dvojvalcovým turbomotorom o objeme
660cm3. Do iMiEV sa zmestia štyri dospelé
osoby, aj keď vzadu nie je dostatok pohodlia
pre vyššie osoby. Kufor toho veľa neschová.
K povinnej výbave sa zmestí maximálne
menší nákup alebo zopár osobných vecí,
čo ale pri takto malom mestskom aute nie
je žiadnym prekvapením.
Palubná doska a interiér sú vybavené tak
po japonsky – teda skromne. Prístrojový
panel ponúka informácie o stave nabitia
batérií, zaradený režim automatickej
16
Vozidlo ponúka bezkľúčové zamykanie
aj štartovanie. Po naštartovaní auto
pozdraví vodiča jemným pípnutím a na
prístrojovom paneli sa rozsvieti nápis
„ready“. Potom už stačí len zaradiť príslušný
režim automatickej prevodovky a môžete
vyraziť.
Po naštartovaní auto nevydáva takmer
žiaden zvuk. Pri rozbiehaní (zaradený
prevodový stupeň D) auto jemne zabzučí
a potom je úplne ticho. Počuť je len
pneumatiky a aerodynamický hluk. Vďaka
veľkému krútiacemu momentu, ktorý
je dostupný už od „nula“ otáčok je auto
nadmieru dynamické. Nie je to žiadna
brzda premávky, ako by sa mohlo na
prvý pohľad zdať. Maximálna rýchlosť je
na úrovni 130km/h, čo nie je veľa, ale do
mesta to stačí. V meste nie je potrebné
mať dostupný maximálny výkon stále.
Preto iMiEV ponúka aj takzvaný ECO režim,
ktorý šetrí energiu a súčasne robí jazdu
viac plynulou. Vtedy sa výkon motora
obmedzí na 25k (z max 64k) a spomalí sa
aj reakcia akcelerátora. Znie to síce dosť
obmedzujúco, ale v mestskej premávke si to
človek ani nevšimne. Ak by bol v kritických
situáciách narýchlo potrebný väčší výkon,
po zatlačení akcelerátora až na podlahu
je motor schopný dodať 44k. Riadenie
je presné, ale trochu preposilované,
čo sa v poslednom čase stáva pomaly
štandardom na trhu (bohužiaľ). Napriek
úzkej a vysokej karosérii auto sedí na ceste
prekvapivo dobre a ani v zákrutách sa
veľmi nenakláňa.
Mitsubishi iMiEV je plnohodnotný mestský
elektromobil schopný nasadenia do našej
HighTech
premávky už aj dnes. Musíte však vlastniť
garáž, v ktorej by ste si ho cez noc nabíjali,
a musíte byť ochotní do neho zainvestovať
33.000 €. Potom máte s nákladmi na
prevádzku auta minimálne starosti po
dobu desať rokov, keď dozrie čas na
výmenu akumulátorov, čo nie je veľmi
lacná záležitosť (o desať rokov to môže
byť inak!). Servisné náklady na toto auto
sa pohybujú v pomere 1:9 voči rovnako
veľkému autu s benzínovým motorom,
čo tiež znie povzbudzujúco. A tak, ako
išli dolu ceny hybridov, klesnú aj ceny
elektromobilov, chce to len čas a viac
vývoja. Osobne som zvedavý, čo nám
prinesie nová éra elektromobilov. A čo vy?
01 | MAREC | 2010
Technické parametre vozidla Mitsubishi iMiEV:
výkon (kW/k)
krútiaci moment (Nm)
maximálna rýchlosť (km/h)
dojazd (km)
rozmery (mm)
pohotovostná hmotnosť (kg)
miest na sedenie
pohon
batérie
napätie batérií (V)
kapacita batérií (kWh)
47/64
180
130
144
3395x1475x1600
1080
4
zadných kolies
Lítium-iónové
330
16
17
HighTech
IT Highlights
TEXT: Lukáš Cabaj /kax/
Spoločnosť Microsoft dostala od súdu
kladné stanovisko 22. februára, ktoré
umožnilo dočasne zablokovať 277
webových domén. V priebehu troch dní
sa expertom podarilo prerušiť väčšinu
spojení zombie počítačov s riadiacimi
servermi. No aj napriek tomu, že približne
90 % infikovaných počítačov je už mimo
kontroly vlastníkov botnetu, malware
nachádzajúci sa na počítačoch je stále
aktívny. nich, aby tieto servery odpojili. Servery
boli pritom umiestnené poväčšine v USA,
jeden bol umiestnený v Turecku a ďalší v
Izraeli. Potom kontaktoval registrátorov
doménových mien, používaných pre
riadiace servery botnetu, a registrátori
zabezpečili, aby tieto domény ukazovali
na neexistujúce adresy. Eliminované tak
boli aj riadiace servery, ktoré zámorskí
ISP odmietli odpojiť. Nakoniec, v treťom
kroku, registrátori zablokovali domény,
ktoré mali vo svojom kóde zaznamenané
jednotlivé boty zapojené do botnetu.
Ako sa likviduje Botnet
Mega-D sa potom takmer okamžite
stratil zo zoznamu najväčších spamerov,
hoci predtým sa podľa MessageLabs
spoločnosti Symantec umiestňoval v
prvej desiatke a bol zodpovedný za
11,8 % spamu, ktorý bol MessageLabs
zaznamenaný. V nasledujúcich dňoch
jeho podiel klesol na 0,1 %.
Aj keď autori botnetu dostali poriadnu
ranu, nič im zrejme nezabráni v
budúcnosti oživiť nový botnet s
rovnakou technológiou.
Aj keď autori botnetu takto dostali
poriadnu ranu, nič im zrejme nezabráni v
budúcnosti oživiť nový botnet s rovnakou
technológiou.
Expert na bezpečnosť Atif Mushtaq,
pracujúci pre spoločnosť FireEye, sa
Botnet Waledac, pôvodne známy ako dva roky venoval prevencii a snahe o
Storm, sa podarilo aj vďaka Microsoftu zabránenie infikovania počítačov klientov
rozložiť. Spoločnosť totiž na súd jeho spoločnosti botom patriacim do
podala žiadosť o povolenie zablokovať botnetu s názvom Mega–D. Potom sa
domény .com, ktoré slúžili ako rozhodol prejsť do protiútoku a spolu s
riadiace servery pre zombie počítače. dvoma kolegami z firmy ho zlikvidoval
útokom, ktorý sám vyvinul.
Spolu so softvérovým gigantom sa na
operácii s pracovným názvom Operation Botnet Mega-D ovládal 250 000 počítačov
b49 podieľali aj experti z Shadowserver, svojich obetí, pričom využíval primárne
University of Washington, University of riadiace servery a každý bot mal priradený
Mannheim, University of Bonn, Viedenskej zoznam ďalších oblastí, kam sa má obrátiť
technickej
univerzity,
International v prípade, ak nemôže tieto primárne
Secure Systems Lab, Symantecu a servery kontaktovať. Tieto riadiace servery
ďalší. Práve odborníci z Rakúska a sú ale achilovou pätou celého botnetu.
Nemecka boli prví, ktorým sa minulý Ich izolovanie totiž znamená, že jednotlivé
rok podarilo infiltrovať do siete botnetu. boty prestanú vykonávať svoju činnosť.
Odvtedy sa vykonalo množstvo práce a
skúmania ohľadom fungovania botnetu. Mushtaqova technika bola preto
zameraná na likvidáciu riadiacej
Waledac sa počítal do rebríčka 10 infraštruktúry botnetu, pričom bolo nutné
najväčších botnetov v USA a takisto za urobiť tri kroky. V prvom kroku Mushtaq
najväčšieho pôvodcu spamu na celom kontaktoval poskytovateľov internetového
svete. Podľa predpokladov bolo malwarom pripojenia (ISP), ktorí neúmyselne
botnetu infikovaných niekoľko stoviek hosťovali servery používané ako riadiace
tisíc počítačov a jeho kapacita rozosielania servery botnetu, a presvedčil väčšinu z
Telefónica chce na Slovensku testovať
sieť štvrtej generácie
Microsoft uspel na súde a podarilo sa
mu odstaviť botnet
Množstvo spamu celosvetovo pokleslo
až o 1,5 miliardy poslaných e-mailov
denne
18
spamu sa vyšplhala až na 1,5 miliardy
poslaných e-mailov denne. Podľa analýzy
spoločnosti Microsoft bolo medzi 3. a 21.
decembrom 2009 poslaných približne
651 miliónov spamových e-mailov na
účty elektronickej pošty služby Hotmail,
ktoré obsahovali napríklad reklamy na
nelicencované farmakologické produkty. Technológia LTE sa vyznačuje rýchlym
prenosom veľkého množstva dát pri
nízkej latencii. Na testovanie siete
štvrtej generácie na báze LTE boli
spoločnosti Telefónica O2 Slovakia
pridelené frekvencie v pásme 2,6 GHz v
oblasti Banskej Bystrice.
Mobilný operátor Telefónica O2
Slovakia plánuje na Slovensku testovať
technológiu dátového pripojenia LTE
(Long Term Evolution). Testy by sa mali
uskutočniť počas tohto roka na základe
povolenia Telekomunikačného úradu
SR v oblasti Banskej Bystrice. Operátor
zvažuje využiť na testovanie aj ďalšie
lokality. „Telefónica O2 Slovakia sa týmto
krokom pripojila k spoločnostiam v
skupine Telefónica, ktoré sa zapoja do
testovania sietí štvrtej generácie,“ uviedol
generálny
riaditeľ
spoločnosti
Telefónica O2 Slovakia John McGuigan. Technológia LTE sa vyznačuje rýchlym
prenosom veľkého množstva dát pri
HighTech
nízkej latencii, čo umožňuje lepšie
využitie frekvenčného spektra. Na
testovanie siete štvrtej generácie na
báze LTE boli spoločnosti Telefónica O2
Slovakia pridelené frekvencie v pásme
2,6 GHz v oblasti Banskej Bystrice. O
výsledkoch testov plánuje mobilný
operátor po ich vyhodnotení informovať. Telefónica O2 Slovakia vstúpila na
slovenský trh mobilných operátorov
rozhodnutím
výberovej
komisie
Telekomunikačného úradu SR z 25.
augusta 2006. Licencia zahŕňa práva na
používanie frekvencií GSM 900 MHz,
GSM 1800 MHz, UMTS a 28/29 GHz po
dobu 20 rokov na účely poskytovania
telekomunikačných služieb v Slovenskej
republike. Komerčnú prevádzku svojich
služieb odštartoval operátor vo februári
2007. V rámci medzinárodnej skupiny
Telefónica patrí Telefónica O2 Slovakia
k skupine Telefónica O2 Europe, na
Slovensku pôsobí ako dcérska firma českej
Telefónica O2 Czech Republic, a. s.
Platobné karty hacknuté, je nimi
možné platiť bez PIN-u
Zlodej karty môže kartu zneužiť a z
účtu, ku ktorému je vydaná, zaplatiť
prostriedky za tovar bez znalosti
PIN-u. To môže vysvetlovať prípady,
keď boli z ukradnutých kariet ľudí
v minulosti uskutočnené platby a
držitelia kariet tvrdia, že zlodej určite
nezískal ich PIN.
Vedci z Cambridgskej univerzity
v v uplynulých dňoch zverejnili
informácie o vážnej bezpečnostnej
chybe v návrhu a implementácii
protokolu EMV používanom na
autorizáciu platieb debetnými aj
kreditnými čipovými platobnými kartami
01 | MAREC | 2010
s potenciálne vážnymi dôsledkami. Chyba sa týka autorizácie platby
u tzv. čipových platobných kariet
chránených
PIN-om
vydávaných
bankami a používaných v mnohých
krajinách Európy vrátane Slovenska. že pri overovaní PIN-u čipom karty tento
výsledok svojho neautorizuje digitálnym
podpisom ani žiadnym iným spôsobom a
výsledok overovania PIN-u je tak možné
jednoducho sfalšovať. Zároveň transakciu
je možné pri sfalšovaní overenia PIN-u
úspešne dokončiť a platbu autorizovať,
pričom počas zostávajúcej časti
transakcie sa karta domnieva, že držiteľ
bol autorizovaný inak ako PIN-om, a
terminál a banka sa domnievajú, že držiteľ
bol autorizovaný PIN-om pomocou čipu
karty. Vedci v protokole a jeho obvyklých
implementáciách odhalili zraniteľnosť,
ktorá umožňuje kartu na platobných
termináloch úspešne použiť a pomocou
karty zaplatiť aj bez znalosti PIN-u. Zlodej
karty tak potenciálne môže kartu zneužiť
a z účtu, ku ktorému je vydaná, zaplatiť
prostriedky za tovar aj bez znalosti PIN-u. Vedci zostrojili funkčné zariadenie, ktoré
umožňuje uskutočniť platbu bez znalosti
Protokol EMV je používaný na PIN-u na bežnom platobnom termináli
komunikáciu karty s platobným v obchode. V zariadení je skutočná
terminálom, cez ktorý sa kartou platí v platobná karta vložená do čítačky a
obchodoch, aj na komunikáciu terminálu pre platbu je používaná falošná karta
s bankou. Autorizácia platby má tri fázy, pripojená káblom na počítačový systém. overenie karty, overenie držiteľa karty
zvyčajne zadaním PIN-u a autorizáciou Počítač všetku komunikáciu medzi
transakcie
vydávajúcou
bankou. terminálom a falošnou kartou preposiela
na skutočnú kartu s výnimkou žiadosti
Protokol teoreticky počíta aj s o overenie PIN-u, ktorý zákazník zadal. V
možnosťou overenia držiteľa karty tomto prípade na túto žiadosť odpovie
jeho podpisom namiesto PIN-u. Pri samotný počítač kladným overením
overovaní držiteľa PIN-om sú možné dva PIN-u, nech zákazník zadal akýkoľvek
technické spôsoby overenia, overenie PIN. Transakciu je možné pri takomto
nakupujúcim zadaného PIN-u iba čipom sfalšovaní odpovede možné bez
na karte alebo overenie zadaného PIN-u problémov dokončiť a uskutočniť platbu,
systémami banky, ktorá kartu vydala. hoci útočník vôbec nepozná skutočný
PIN. Vedci z Cambridgskej univerzity objavili
zraniteľnosť práve pri overovaní PIN-u Vedci nielen predstavili funkčný
samotnou kartou, ktoré sa podľa nich prototyp zariadenia ale ho v spolupráci
ale používa pri platbe pomocou karty u s BBC aj reálne použili na platby z
takmer všetkých platobných terminálov vlastných platobných kariet ale bez
a kariet. Zraniteľnosť nie je podľa nich znalosti PIN-u vždy so zadaním PIN-u
použiteľná na priamy výber peňazí z 0000. Prototyp bol skrytý vo vaku a k
bankomatu, keď v bankomatoch má falošnej karte viedol kábel cez rukáv. väčšinou PIN overovať systém banky. Podľa vedcov je prototyp samozrejme
Problémom protokolu EMV je skutočnosť, možné výrazne zmenšiť nepoužívaním
počítača
ale
použitím
jedného
programovateľného čipu realizujúceho
preposielanie správ medzi falošnou
kartou a originálnou kartou a generujúcim
falošnú odpoveď. Navyše je možné podľa
ich názoru zariadenia zmenšiť až na
veľkosť iba samotnej falošnej karty, do
ktorej by sa vkladala vystrihnutá časť s
čipom z originálnej karty, prípadne by
falošná karta komunikovala so zvyškom
systému bezdrôtovo. 19
Študenti
DJs Ady & Dixxon
rovnako dobre používame CD prehrávače.
Čo sa týka vlastnej výbavy, sú to hlavne
dosky tj. platne alebo vinyly, profi
slúchadlá, externá zvukovka, notebook,
veľa rôznych káblov...
Je vaša produkcia voľne šíriteľná?
Resp., je možné vás nájsť aj niekde
na webe a beztrestne si stiahnuť
vaše tracky?
Keď človek prestane hudbu pasívne
počúvať a začne skladať dokopy niečo,
čo znie dobre, tak je dôvod vymyslieť si
a.k.a. a začať sa prezentovať. A dvaja
z nich mi ponúkli rozhovor.
PÝTAL SA: Filip Gucmann /flipik/
[email protected]
Kto ste a čo nám o sebe poviete?
D: Prichádzam z tieňa na svetlo, z ticha do
zvuku, som syn hmlistých rovín a princ
dolnej zeme... Moje meno je Ivan Govorčin
a som zo Srbska. Študujem na FEI STU na
katedre rádioelektroniky. Mám rád šport,
lásku a hudbu. Medzi moje hobby patrí
varenie na platniach, DJ-ing, hudobná
produkcia...
A: Volám sa Adam Fibich pochádzam z
malebnej dedinky na juhu Slovenska,
študujem na FEI STU odbor elektronika,
zaujímam sa o zvukovú techniku, DJ-ing,
osvetľovanie a vo všeobecnosti o hudbu...
Máte nejaké umelecké mená?
D: To je Ady
A: To je Dixxon
Viem o vás, že sa venujete hudbe.
Skúste to trochu rozviesť.
A/D: Pred niekoľkými rokmi sme sa stretli
20
D/A: Naše setíky si môžete vypočuť aj
stiahnuť zo stránky www.monoloops.org
a Dixxonovu vlastnú produkciu si môžete
zatiaľ vypočuť na www.myspace.com/
djdixxon, sú tam rôzne tracky...
na škole a pochopili, že máme dosť
podobné záujmy v oblasti hudobnej
tvorby a produkcie. Spolu sme pôsobili vo
vysokoškolskom klube Elam (Študentský
domov Mladosť v Mlynskej doline, pozn.
red.) ako technici, kde sme získali nové
vedomosti o zvukovej a svetelnej technike.
Začali sme sa viacej zaoberať DJ-ingom.
Kupovali sme si naše prvé platne, lebo v
klube boli gramofóny a vo voľnom čase
sme si zlepšovali znalosti a DJ-ské techniky.
Čo hráte? Čo produkujete? Kde
hrávate? Spomínate Elam...
D/A: Hlavne hrávame NEKOMERČNÚ
elektronickú hudbu v štýle HOUSE s
prímesami TECHNO a MINIMAL (125131bpm). Čo sa týka spoločnej produkcie,
zatiaľ máme nahrané DJ sety (ping-pong
tj. back2back) a naživo si nás môžete
vypočuť v Elam klube.
Kedy najbližšie?
A/D: Každý posledný piatok v mesiaci
na akcii „Spank My Loops“, ktorú sme
spolu založili a je to riadna klubová akcia.
Ostatné piatky v klube sú rezervované
pre elektronickú hudbu, keď si vedľa nás
zahrajú naši kamaráti iné štýly ako napr.
drum‘n‘bass.
Na čom zvyknete hrávať? Akú máte
vlastnú výbavu?
A/D: Hlavne hrávame na gramofónoch a
Čo najviac ovplyvnilo vašu tvorbu?
Kapely, žánre.
Študenti
A: Vždy sa mi páčila myšlienka komunikácie
bez slov s ľuďmi. Z kapiel má ovplyvnili
najviac Massive Atack, Chemical Brothers,
Circulataion, Groove Armada, ...
svetovo známy DJ Umek. Mal som hrať za
nim, ráno o 6h, ale radšej som si pospal.
D: Najviac ma ovplyvnilo to, že som vždy
chodil na klubové párty, koncerty, open
air festivaly atď. Potom kámoši mali DJskú aparatúru a spolu sme organizovali
rôzne pártys. Jednoducho som žil v takom
prostredí a pritom som bol strašne šialený
za hudbou.
A/D: Zahráš mi Lady Gagu ...? (smiech)
A/D: Haha, ... príde to časom.
Aký veľký je záujem o takúto
hudbu?
D/A: Na Slovensku ani veľmi nie. Skrátka,
komercia valcuje a undergroundová scéna
je známejšia zatiaľ iba vo väčších mestách.
Určite má tanečná elektronická hudba veľa
fanúšikov aj u nás, ale nie v takej miere ako
v iných krajinách.
Nejaká kuriozita z vystúpenia?
D: Raz som zaspal pred vystúpením
v Grécku, keď hosť na beachbare bol
Hovorí sa, že na to, aby človek
počúval hudbu, musí v nej vidieť
krásu. Je toto aj váš prípad? Vnímate
krasu (vašej) hudby?
A/D : Najprv treba počuť tu krásu...
Čo považujete za najväčší úspech?
A: Dokázať sa postaviť pred ľudí a vždy
zahrať najlepšie.
D: Za najväčší úspech považujem to, že
som spoznal veľa dobrých ľudí, kamarátov,
ktorí ma majú radi. Stál som sa rezidentom
jedného z najväčších klubov na Slovensku.
Plány?
A: Čas ukáže...
D: Rozchodiť vlastné akcie, v lete isť do
Grécka, hosťovať v rádio reláciách, spraviť
track s ktorým zmením svet...
Vďaka za rozhovor a veľa dobrej muziky.
Katedra bábkarskej tvorby VŠMU prináša
nové alternatívne predstavenie Johanka
z Arku podľa predlohy Paula Claudela
v úprave a réžii Nadi Uherovej, študentky
bakalárskeho ročníka bábkarskej réžie
a dramaturgie. Premiéra sa úspešne
konala 18. februára 2010 o 19.00 na
Malej scéne VŠMU.
Odpadlíčka, striga, kacírka či svätá
hrdinka, ktorá zachránila Francúzsko?
Johana z Arku – panna, bojovníčka,
ktorá dobyla Orleáns. Existujú množstvá
pohľadov na život francúzskej hrdinky,
odsúdenej a upálenej pre hrdosť
svojich postojov, no neskôr vyhlásenej
katolíckou cirkvou za svätú. Režisérka
Naďa Uherová si pre vykreslenie
životného príbehu Johany z Arku
zvolila retrospektívny text francúzskeho
dramatika Paula Claudela. V jeho
spracovaní vás herci štvrtého ročníka
Katedry bábkarskej tvorby prevedú
zákutiami Johankinho životného osudu,
súdnym procesom, korunováciou
kráľa Karola VII, dobytím Orleánsu až
po miesto, kde sa všetko začalo. Príbeh
Johany je popretkávaný dobovými
výpoveďami
svedkov,
tanečnými
choreografiami a francúzskymi piesňami
za hudobného doprovodu študentov
Hudobnej a tanečnej fakulty VŠMU.
Johanka z Arku
Vydali ste alebo sa chystáte vydať
niečo zo svojej tvorby? EP, radový
album?
Čo sa vás ľudia najčastejšie pýtajú?
Hudobnú
úpravu
Honeggerovho
oratória k Johanke z Arku pripravil
študent hudobnej skladby Peter Ferenčík
a choreografiu vytvorila a naskúšala
Hanka Šimčáková z Hudobnej a tanečnej
fakulty VŠMU. Scénu a kostýmy navrhla
a realizovala študentka bakalárskeho
ročníka odboru bábkarskej scénografie
Zuzana Pristašová.
Repríza: 18. marca 2010 o 19.00
01 | MAREC | 2010
21
4fun
Kopček srandy od
Rozdiel medzi doštudovanými
vysokoškolákmi:
Absolvent prírodných vied sa pýta: “Prečo
to funguje?”
Absolvent techniky: “Ako to funguje?”
Absolvent ekonomiky: “Koľko to stojí?”
Absolvent humanitných predmetov:
“Chcete k tomu hranolky?”
Chlap si pofajčieva cigaretu a
vyfukuje obláčiky dymu. Jeho
priateľka sa naštve a vraví mu:
- Nevidíš, že je na krabičke napísané
varovanie, že to škodí zdraviu!
A on na to:
- Láska, ja som programátor. Nás
nezaujímajú warningy, ale len errory...
Čo je to časopriestor?
Keď majster povie robotníkom:
„Budete kopať kanál odtiaľto až do
večera.“
Ide automechanik, manager a softwarista
v aute a zrazu sa auto pokazí.
Automechanik vraví:
“Otvorte mi kapotu ja sa na to pozriem a
dám to do kopy”
Manager mu vraví:
“Čo si sprostý? Zašpiníš sa a kde sa
umyješ? Pekne ho odtlačíme, tuto za
zákrutou je servis a tam nám ho opravia”
A ako ich tak sofwarista počúva, tak mu to
nedá a vraví:
“Počúvajte a čo keby sme skúsili vystúpiť a
nastúpiť???”
Programátor stretne na ulici pekné
dievčatá a volá na ne:
- Nazdar kočky! Máte ICQ, alebo aspoň
e-mail?
- Nemáme. Načo by nám boli?
- To je škoda, mohli sme sa zoznámiť.
Webmaster vyplňuje dotazník:
Vek: 25
Výška: 185
Farba očí: #22AA75
Vo firme sa koná maškarný ples:
- Práve prichádza Milan z výstupnej
kontroly v maske vlka. A za ním je
Peter z obchodného oddelenia v
maske medveďa. A tamto je Anička
zo mzdového v maske líšky. A tam
vzadu je náš správca siete Ivan v maske
255.255.255.0
Minulý mesiac americká FBI konečne
chytila počítačového hackera,
známeho svojimi prienikmi do
vládnych počítačových systémov.
Rýchly súd uložil hackerovi 10 rokov
väzenia nepodmienečne. Podľa
údajov z ústredného informačného
servera amerických väzníc bude
hacker zajtra, po odpykaní si celého
trestu, prepustený.
Software je ako sex...je lepšie, ak je
zadarmo.
22
Správca počítačovej siete bol na
sekretariáte riaditeľa inštalovať
nejaký softvér. Všimol si, že na
modernom drahom plochom
monitore je nalepený biely krížik,
vytvorený z dvoch prúžkov
samolepiek. Pýta sa dievčiny “majiteľky stroja”:
- To tam čo máte za ozdobu?
- To nie je ozdoba, ale značka - odvetí
dievčina.
- Čo za značka?
- Mám na obrazovke dve ikony na
Word. Jedna z nich však nefunguje,
tak som si ju preškrtla, aby som na ňu
zbytočne neklikala.
Programátor si hovorí v pondelok ráno:
ešte dvakrát sa vyspím a je tu víkend
Unix je veľmi user-friendly. Len si
kamarátov starostlivo vyberá.
Optimista: Pohár je poloplný.
Pesimista: Pohár je poloprázdny.
u
Programátor: Pohár je dvakrát väčší, ako
by mal byť.
A: Čím trávi programátor najviac
času - programovaním alebo
debbugovaním?
B: Facebookom.
Nadáva žena mužovi:
„Počúvaj, ten náš syn sa tak zle učí, zase
dostal päťku, porozprávaj sa s nim!“
„No dobre, zavolaj ho!“
Tatko si sadne so synom do obývačky a
hovorí:
„Jožo, fajčíš?“
„Sem tam.“
„Tak si zapáľ,“ povie otec a ponúkne syna
malborkou.
„Jožo, piješ?“
„Občas.“
„Tak sa napi.“,
povie otec a ponúkne syna fajnovým
koňakom.
„Jožo a baby sa ti páčia?“
„Jasné.“
„Tak sa pozeraj,“ povie otec a vytiahne zo
stolíka playboya.
A ako tam tak sedia, cigaretka, koňačik,
nahé baby, syn hovorí otcovi:
„To je super, to si všetci tak fasa žijú?“
„Nie synu, len jednotkári, čistí jednotkári.“
Povzdych duchovného:
Ja viem, že Pán Ježiš hovorí: ,,Kto čo
seje, to bude aj žať!“, ale ja by som
niekedy tak rád aj mlátil!
O štvrtej ráno zvoní telefón u profesora.
Profesor zdvihne slúchadlo a z neho sa
ozve: - „Spíš?“ -“Spím“, odpovedá ospalý
profesor. - „A my sa, k***a, stále učíme
!!!!!!“ ...
Dekan : „Pán kolega, prečo ste sa
rozhodli študovať práve na našej
fakulte?“
Študent: „Ale oci, nechaj tie blbé
otázky.“
4fun
Policajný záznam: Obeť bola dostrieľaná
12 bodnými ranami, ktoré spôsobili
popáleniny 3 stupňa Richterovej stupnice.
Stretne sa Spiaca princezná so
siedmimi trpaslíkmi a Quasimodom.
Princezna hovorí: Myslím, že som
najkrajšia na svete.
Trpaslíci: My sme zase najmenší na
celej zemeguli.
Qausimodo: A ja som najškaredší zo
všetkých tvorov.
Tak sa dohodnú, že to chcú mať
aj oficiálne a idú sa dať zapísať do
Guinessovej knihy rekordov.Princezná
ide do úradu ako prvá. Vyjde o pol
hodiny a hovorí: Ok, mám to na
papieri, všetko si ale overovali a
naozaj som najkrajšia na svete. Idú
dnu trpaslíci, vyjdu o dve hodiny a
hovoria: Každého premerali a naozaj
sme najmenšie tvory na zemeguli.
Vojde Quasimodo, vyjde o 2 minúty
a hovorí: Kto do frasa je Nora
Mojsejová???
Ruská vláda vyslala na Slnko vesmírnu loď.
Keď sa posádka vrátila, prišla americká
delegácia na výzvedy. Jeden z jej členov
sa opýtal:
- Ako sa vám podarilo pristáť na povrchu
Slnka?
A ruský kozmonaut odpovedal:
- No predsa v noci, keď slnko nesvietilo...
Príde Ivanovič ku cárovi a vraví:
- Priniesol som vám hlavu draka.
A cár na to:
- No a tu máš ruku princeznej.
Blázon sa pozerá s baterkou pod posteľ a
druhý sa ho pýta:
- Čo robíš ?
- Ale pozerám, či som dobre zhasol.
Policajt zastaví šoféra, ktorý prekročil
povolenú rýchlosť.
- Zaplatíte pokutu!
- Ale, pán práporčík, ja som dobrý
priateľ ministra vnútra.
- To vám je naprd, - uškrnie sa policajt.
– Museli by ste byť dobrým priateľom
Jožka Cibuľku.
- A to je kto?
- To som ja!
Ide Karkulka po lese a stretne vlka. A vlk
sa pýta:
- Kam ideš krava?
- Ja nie som krava, ja som Karkulka. Idem
babičke odniesť košík s jedlom.
- A kde máš košíček?
- Ja krava, ja som ho nechala doma.
Vo vlaku na divokom západe sedí
kovboj, fajčí cigaretu a vyfukuje
krúžky dymu. Po 15 minútach príde za
ním Indián a vraví:
- Ešte slovo a dám ti po papuli.
Zhovárajú sa dvaja chlapci:
”Aj vy sa pred obedom modlíte?”
”Nie, naša mama varí dobre!”
Učiteľka v škole hovorí žiakom:
- Utvorte vetu so slovom Yeti.
Marienka:
- Yeti je veľký snežný muž.
Janko:
- Yeti žije v horách.
Móric:
- Yeti zima?
V autobuse:
- Chlapče, uvolni miesto strýcovi z
akváriom!
- A kde máte to akvárium?
- V bruchu - vypil som pivo a tri kyslé
ryby.
Je sychravá, mrazivá jeseň. Medveď
si spokojne podriemkáva, keď ho
zobudí veľký buchot. Otvorí dvere a
tam stojí malý slimáčik a prosí:
- Medveď, je strašné počasie a mne
je hrozná zima, pusti ma prosím ťa
zohriať sa!
Namrzený medveď odkopne
slimáčika a zabuchne dvere. Prejde
jeseň, zima, leto a zas je jeseň.
Medveďovi zrazu opäť niekto búcha
na dvere. Otvorí ich a tam opäť
slimáčik. Skôr ako medveď otvorí
ústa, nazlostený slimáčik vykríkne:
- Medveď, a to malo byt čo?
Malá ťava sa pýta mamy - ťavy:
- Mami, a prečo máme také veľké hrby na
chrbte?
- Lebo tam si ukladáme zásoby vody, aby
sme vydržali dlho v púšti.
- A mami, načo máme také veľké
mihalnice?
- To keď je piesočná búrka, aby nám
nešiel tak piesok do očí.
- A mami, načo máme také zvláštne
chodidlá odspodu?
- No môj malý, aby sme lepšie
prechádzali po piesku a piesočných
dunách.
- A mami, načo nám je toto všetko v
Bojniciach?
Američan a Rus si telefonujú:
"Ivan, v televízi hovorili, že tam u vás
sú hrozné mrazy, cez -60 stupňov."
"To je hlúposť, najviac tak -20."
"No nie, teraz to hovorili na CNN, vraj
cez -60."
"Ale no tak, možno niekde majú -25,
ale to skôr výnimočne."
"No ale tie zábery boli hrozné, tie
omrznuté stromy, baráky ..."
"Jáj, ty myslíš vonku ?!! No tak to áno."
Hľadáš zábavu aj v práci?
jobs.soitron.com
01 | MAREC | 2010
23
Študentské organizácie
Čína skopíruje čokoľvek
UPeCe v letnom semestri
O Číne sa vraví, že dokáže skopírovať
čokoľvek. No, čo sa jej podarilo tento
krát, prekonalo a prekvapilo všetkých
v oblasti IT sveta. Po niekoľkých
nezhodách v spolupráci so softwarovými
spoločnosťami v oblasti cenzurovania dát
sa rozhodli urobiť si vlastné atrapy spĺňajúce
ich predstavy. Ide o Google, Youtube,
Facebook a zopár ďalších internetových
služieb, ktoré nespĺňajú predstavy pravého
sociálneho a duchovného cítenia každého
správneho obyvateľa tejto najľudnatejšej
krajiny na svete.
Goojje je presná kópia Google, len v
čínskej verzii. Autori sa ani nesnažili
skrývať podobnosť týchto dvoch stránok
a internetovému gigantovi v oblasti
prehliadačov priamo do očí vmietli to,
že pre nich nie je problém skopírovať
čokoľvek. Ak by sme brali doslovný preklad
Google - starší brat a Goojje - staršia sestra,
tak vidno, že aj pomenovanie bolo účelové.
Okrem Goojje na internete môžeme nájsť
Youtubecn, čo je kópia známej internetovej
stránky zaoberajúcej sa zdieľaním
najrôznejších videí, taktiež čínska verzia.
Mimo iných Čína informovala, že sa chce
podieľať na tvorbe obdoby Facebooku
(sociálnej siete).
TEXT: Peter Petruš /kreativ/
Čínskej vláde ide v tomto smere prioritne
o to, aby mohla mať všetko pod kontrolou.
I keď to má aj svoje pozitíva, ako tvrdia
samotní predstavitelia Pekingu. Obhajujú
najmä zníženie, ba až eliminovanie
pornografie a podobných poburujúcich
stránok, ale i riadenie diania a dohľad nad
odporcami režimu.
24
Univerzitné pastoračné centrum, ktoré
sídli v Mlynskej doline na „Štúraku“
pre vás aj tento semester pripravilo
diskusie, prednášky, ale aj športové a
kultúrne akcie.
a rôzne tvorivé dielne. Novinkou je kurz
„Efektívny študent“ s témami Manažment
času, Vedenie ľudí a Základy kresťanskej
viery. Ďalšou novinkou sú prednášky s
názvom „Duchovná abeceda kresťana“.
Univerzitné pastoračné centrum (UPeCe)
si už pred viac ako desiatimi rokmi dalo
za úlohu rozvíjať osobnosť študenta po
všetkých stránkach. Preto pre študentov
pravidelne pripravuje rôzne podujatia športové turnaje, prednášky a diskusie
s témami zo života, tanečné kurzy,
tvorivé dielne, duchovné poradenstvo,
sv. omše, chvály, duchovné obnovy,
krížové cesty, koncerty, stretká a ďalšie.
Zároveň poskytuje študentom miesto
na sebarealizáciu v rôznych tímoch –
športovom,
technicko-zvukárskom,
počítačovom, web-tíme, propagačnom,
grantovom, divadelnom, misijnom,
gastro, speváckom a hudobníckom,
animátorskom a iných. V UPeCe si môžete
zahrať zadarmo ping-pong , stolný futbal a
floorball, uvariť si čaj, presso, cappuccino či
nejakú dobrotu z vlastnej kuchyne. Alebo
sa príďte len tak porozprávať s kamarátmi
pri čapovanej kofole, či v pokoji sa učiť na
skúšku.
maŠa
www.upc.uniba.sk
Aj tento semester máte možnosť prísť
na prednášky o bioetike a diskusie na
aktuálne témy s týždenníkom .týždeň.
Pokračujú kurzy salsy a spoločenských
tancov pre začiatočníkov aj pokročilých
Predbežný program UPeCe:
16.3., 13.4., 22.4. - prednášky Duchovná
abeceda kresťana
18.3., 8.4., 15.4., 22.4., 29.4. - kurz
Efektívny študent
20.3.-21.3. - Predmanželská príprava
29.3., 26.4. - prednášky Bioetika
12.4., 3.5. - diskusia .týždeň
30.4. - Predveľkonočné spovedanie
14.4. - Benefičný koncert - Klub detskej
nádeje
17.4. - Pinpongový turnaj
18.4. - divadelné predstavenie divadla
Atak
30.4.-2.5. - Trojdňová adorácia
Študentské organizácie
TEXT: wipe
Najlepšie leto je to Európske ?!
Ak chceš cestovať, spoznávať novú krajinu,
jej kultúru a ľudí, ak si chceš rozšíriť svoje
obzory a naučiť sa niečo nové, ak sa chceš
zabávať a zažiť nové veci, ktoré určite
nezažiješ, ak budeš sedieť doma za pecou,
potom máme pre Teba dobrú správu: toto
všetko Ti môže ponúknuť BEST.
vete zaváhali, upozorňujeme, že BEST
Courses taktiež žijú bohatým spoločenským
životom, takže o zábavu je postarané ;-).
Niekedy sa organizujú aj kurzy, ktoré sú
bez akademickej časti t.j. Leisure courses.
Väčšinou sú zamerané výhradne na voľno
časové aktivity (šport, turistika a pod.).
Študentská organizácia BEST, ktorá pôsobí
na všetkých technických univerzitách po
Európe v každom kvartáli organizuje rôzne
kurzy doplnkového vzdelania. Momentálne
prebieha prihlasovanie na letnú sezónu.
Teraz na jar sú okrem týchto kurzov
v ponuke aj Engineering Competitions
(v Porte, Záhrebe a Chanii). Súťaž je
o vytvorení priestoru pre budúcich
inžinierov, aby si mohli v praxi overiť svoje
vedomosti a zručnosti. Súťažné tímy majú
na vypracovanie zadania niekoľko dní.
Cieľom súťaže je zhotoviť funkčný prototyp
určitého zariadenia. Úloha je sťažená
obmedzeným množstvom materiálu, ktorý
môže tím použiť. Čo je to vlastne BEST Course? Jeho hlavnou
náplňou je, ako už bolo spomenuté, priblížiť
jeho účastníkom život v danej krajine a jej
kultúru. Neoddeliteľnou časťou kurzu sú
teda odborné prednášky na zaujímavé
témy (nové technológie, materiály a ich
využitie, IT a pod.). Tých, ktorí po poslednej
01 | MAREC | 2010
Deadline na prihlasovanie na kurzy je 11.
Apríla 2010. Takže ešte máš čas popremýšľať,
ktorý kurz si vybrať, ale nenechávaj si to na
poslednú chvíľu.
Čo sa týka financíí, tak máme pre teba
dobrú správu. Pre študentov zo Slovenska
je maximálna suma za kurz 15€. Poplatok
platíš len ak ťa vyberú. Prihláška na kurz nie
je záväzná a ak sa ho nemôžeš zúčastniť nič
závažné sa nedeje, len nám treba dať včas
vedieť ;).
Ďalšie informácie nájdeš na našej web
stránke
www.best.stuba.sk/autumn,
kde nájdeš zoznam kurzov a ich podrobný
popis. V prípade akýkoľvek nejasností nám
pošli mail na adresu [email protected]
eu.
Využi možnosť precestovať Európu
s BESTom ;-)
25
Študentské organizácie
iKariéra Dni Príležitosti
Ako už isto viete, tak v Bratislave sa
veľtrh spoločností pod názvom iKariéra
Dni Príležitosti koná 2-krát ročne,
a v nastolenom trende pokračujeme.
Členovia IAESTE nezaháľali a v tomto
období na prechode zimy a jari sa pustili
sa do hľadania spoločností, ktoré by
mohli osloviť študentov a pomôcť im vo
výbere vhodného zamestnávateľa tak,
ako aj pomôcť firmám nájsť vhodných
zamestnancov.
Pôvodný
termín
plánovaný na úvod marca sa presunul,
čo znamená, že semester musíte začať
so záložnými perami. Nové si totiž
môžete prísť pozberať o mesiac neskôr,
a to konkrétne 13. apríla 2010 ako vždy
v priestoroch FEIky. Avšak nie sú to len
perá, prečo by ste sa mali zúčastniť aj vy,
a hneď aj vysvetlím, prečo:
Dôvod č.1: Ušetríte hodiny času, ktorý
by ste strávili hľadaním a kontaktovaním
spoločností na internete.
26
Dôvod č.2: Máte istotu, že zúčastnené
spoločnosti
hľadajú
mladých
perspektívnych ľudí do zamestnania. Preto
si nezabudnite zobrať životopis taktiež aj
v anglickom jazyku.
Dôvod č.3: Aby ste získali informácie
o spoločnosti,
nemusíte
nikoho
kontaktovať, nikomu telefonovať a ani
čakať na odpoveď. Stačí sa zastaviť pri
stánku danej firmy a dostanete odpoveď
okamžite.
Dôvod č.4: Nemusíte si hľadať miesto
medzi hodinami v škole, aby ste šli
na druhý koniec mesta. Jednoducho
kontaktujte spoločnosť priamo po ceste
z jednej učebne do druhej.
Dôvod č.5: Rozšírite si obzor o trhu. Aj keď
momentálne nezháňate prácu, tak aspoň
zistíte, o akých ľudí sa tieto spoločnosti
zaujímajú, a budete mať viac informácii
o tom, ktorým smerom by ste sa mali ďalej
formovať.
Dôvod č.6: Počas prezentácií sa dozviete
veľa zaujímavých informácii o fungovaní
spoločností a systémoch, ktoré využívajú.
Dôvod č.7: Spoločnosti si so sebou
donesú veľa reklamných predmetov, určite
sa využijú nové perá na písanie poznámok
:)
Stačí vám týchto 7 jednoduchých
dôvodov? Mám pre vás ešte bonus. Ak
sa zastavíte pri stánku IAESTE a vyplníte
anketový lístok, tak budete zaradený do
tomboly o vecné ceny! Ja tam budem
určite. A čo vy? Všetky potrebné informácie
nájdete na našich stránkach www.iaeste.
sk a www.dniprilezitosti.sk.
Gorazd Lazorík
PR coordinátor
Téma
Svedok
Sú to kresťania, ako väčšina z nás.
Považujú sa za Ježišových učeníkov
a veria, že bol pribitý na kôl na rozdiel od
kríža. Krv považujú za posvätnú tekutinu
a podľa mnohých vedia byť „nebezpečne
presvedčiví“. Vo veciach svojej viery
majú široký rozhľad a všetko, čo hovoria
podkladajú citátmi z biblie. Jehovovi
svedkovia.
Peťo je chalan, o ktorom sa „čosi
hovorí“. Predsudkom sa snažím vyhýbať
a názory si utváram sám. Preto som
ho požiadal o rozhovor. Po zopár
zrušeniach dohodnutých stretnutí
nakoniec jedno vyšlo a ja som sa ocitol
u neho doma v obývačke.
svedkovia“, je Jehovov výrok... A aj pán Ježiš
Kristus je v Biblii nazvaný „Verný svedok“
(Zjavenie Jánovi, 1.kapitola, 5.verš).
PÝTAL SA: Filip Gucmann /flipik/
[email protected]
P: Jehovových svedkov na celom svete
je nad 7 miliónov v 236 krajinách, na
Slovensku nad 11 tisíc.
Kto si?
P: Som kresťan. Na základe presvedčivých
dôkazov verím v existenciu inteligentného
Stvoriteľa – Boha, ktorý má meno Jehova
a zaujíma sa o ľudí. Verím v Ježiša Krista
ako Božieho Syna a verím že Biblia je Božie
slovo a teda jej dôverujem ako celku.
Nielen že verím tomu, čo som uviedol,
ale snažím sa na základe tejto viery žiť a
nasledovať Ježiša Krista. „Neškatuľkujem“
sa v obmedzujúcom zmysle, ako je tento
pojem často chápaný, ale pokiaľ to myslíš
tak, či som členom nejakej náboženskej
organizácie, tak som Jehovov svedok.
Akí sú Jehovisti? Nie je to hanlivé
pomenovanie?
P: Takto, výraz, ktorý si použil, je neúctivý,
pokiaľ sa zamyslíš nad významom mena
Jehovovi svedkovia. Je to opisné meno,
zložené z dvoch častí – prvá obsahuje
Božie osobné meno Jehova, o ktorého
posvätenie sa modlia kresťania v modlitbe
známej ako „Otčenáš“ a preto z úcty k Bohu
určite nie je vhodné toto meno „komoliť“.
Druhá časť – svedkovia vyjadruje, že sa
zastávame Božej zvrchovanosti vládnuť,
ktorá bola napadnutá a svedčíme o ňom.
Podklad pre toto meno je v biblickej knihe
Izaiáš, 43. kapitole, v 10. verši : „Ste moji
01 | MAREC | 2010
A akí sú Jehovovi svedkovia?
P: Sme ľudia s pocitmi, potrebami, túžbami
ale aj problémami ako všetci ľudia, s tým
rozdielom, že sa snažíme žiť podľa toho,
čo sme sa naučili z Biblie, teda spôsobom
života, ktorý sa Bohu páči. To nám pomáha
skvalitňovať svoj život už teraz a zároveň
dáva nádej do budúcnosti a preto sme
šťastní ľudia.
Koľko vás je?
Aké sú vaše obrady? Ako často sa
stretávate?
P: Na našich zhromaždeniach nemáme
žiadne náboženské obrady. Zhromaždenia
sú verejné, teda ktokoľvek sa môže prísť
pozrieť. Sú organizované dvakrát týždenne
a trvajú asi dve hodiny. Organizujú ich
zbory Jehovových svedkov v každom
väčšom meste, v Bratislave ich je viacero.
Ich hlavnou náplňou je biblické vyučovanie,
ktoré môže mať formu prednášky, kedy
rečník z pódia hovorí na konkrétnu tému
a tiež rozbor Biblie pomocou otázok a
odpovedí, do ktorého sa môžu zapojiť aj
poslucháči. Každé zhromaždenie začína aj
končí spoločnou modlitbou a spevom.
Ako vyzerá miesto, kde sa stretávate?
P: Sú to jednoduché a hlavne účelné
budovy, nazývané Sály Kráľovstva. Každá
je zvyčajne tvorená veľkou miestnosťou
s pódiom, miestami na sedenie a je
prispôsobená na už spomínané biblické
vyučovanie. Obsahuje tiež sociálne
priestory a vestibul so šatňou na kabáty.
Sú charakteristické čistotou a príjemným
prostredím.
Neuvidíš
tam
nijaké
náboženské symboly alebo sochy, nakoľko
ich používanie pri uctievaní je v priamom
rozpore z biblickým učením: „...chráňte sa
pred modlami“(1.list Jána 5. kapitola, 21.
verš)
Ako je to s propagáciou? Vídavam
ľudí na staniciach držiac časopisy,
iní chodia od domu k domu a chcú
sa rozprávať o viere. Ako to je? Máte
nejakým spôsobom „predpísané“
robiť takúto osvetu? Musíte toto
robiť? V zmysle, či ste nútení.
P: Táto činnosť, ktorú Biblia nazýva
zvestovanie dobrého posolstva o Božom
Kráľovstve je celosvetová a sú ňou Jehovovi
svedkovia známi. Má rôzne formy, niektoré
si spomenul. Ako som už spomínal, byť
kresťanom znamená napodobňovať život
Ježiša Krista a jeho hlavnou činnosťou bolo
práve toto zvestovanie. A nielen jeho, ale
poveril všetkých svojich nasledovníkov:
„Preto choďte a robte učeníkov z ľudí
všetkých národov...“ (citát z evanjelia
podľa Matúša, 28. kapitola, 19 verš) Takže
poverenie je jasné, mal by sa zapojiť každý,
kto sa považuje za kresťana, ale nikto nie je
nútený, je to dobrovoľná činnosť.
Robíš to aj ty? Tvoja rodina?
P: Áno, zapájam sa do tejto činnosti aj ja
a moja rodina.
Ako sú Jehovovi svedkovia
financovaní? Sú odkázaní na
príspevky veriacich? Sú príspevky
povinné?
P: Celé dielo Jehovových svedkov je
financované výlučne z dobrovoľných
darov.
Ako môžem vstúpiť do Vašej cirkvi?
P: Jehovovým svedkom sa človek stane,
ak dá svoj život do súladu s Božou vôľou
podľa biblického učenia, dobrovoľne
oddá svoj život v srdci Bohu a svoju
oddanosť dá verejne najavo krstom vo
vode. To je tak stručne povedané, ale nie
je to nejaké „rýchlo – vstúpenie“, bežné
v iných organizáciách. Predchádza tomu
dôkladné uvažovanie, nakoľko je to veľmi
vážne rozhodnutie.
27
Vedú všetky náboženstvá k bohu?
Téma
A ako môžem vystúpiť?
P: Keďže byť Jehovovým svedkom je
slobodná voľba, nikto nie je nijakým
spôsobom „držaný“ a pokiaľ sa rozhodne,
že už nechce byť Jehovovým svedkom, je
to rešpektované.
Veľa ľudí vás odsudzuje a považuje
za sektu, môžeš toto prosím potvrdiť
alebo vyvrátiť?
P: Áno, viem o tom. Takto hanlivo – sekta
nazývali aj prvých kresťanov v prvom storočí
(viď. biblickú knihu Skutky Apoštolov, 28.
kapitolu, 22. verš). Slovník definuje sektu
ako skupinu ľudí, ktorá sa odštiepila od
ustanoveného náboženstva. Pre nás je
toto ustanovené náboženstvo učenie pána
Ježiša Krista, nie učenie cirkvi a od neho sme
sa neodštiepili. Ďalšou typickou črtou sekty
je ľudský vodca, ale Jehovovi svedkovia
nemajú ľudského vodcu, nasledujú iba
Ježiša Krista. Konkrétne na Slovensku sme
registrovaní Ministerstvom kultúry ako
náboženská spoločnosť.
Nemal si niekedy pocit, že si kvôli
svojmu vyznaniu odsudzovaný?
Diskriminovaný?
P: S nejakou radikálnou diskrimináciou som
sa ja osobne ešte nestretol, ale s posmechom
alebo nepochopením, prečo niečo robím
respektíve nerobím sa stretávam bežne. Ale
neprekvapuje ma to, pretože podobne sa
vysmievali a prenasledovali aj nášho pána
Ježiša Krista a preto svojim nasledovníkom
povedal: „Otrok nie je väčší ako jeho pán. Ak
mňa prenasledovali, budú prenasledovať aj
vás.“(citát z evanjelia podľa Jána 15. kapitola
20. verš)
Nehanbíš sa k nemu verejne hlásiť?
P: Nie nehanbím sa správnym spôsobom k
nemu hlásiť, považujem to za česť.
Aké je to byť iný?
P: Ak byť „iný“ znamená robiť dobro a žiť tak,
aby som robil radosť môjmu Stvoriteľovi, je
to veľmi príjemné a obohacujúce.
Ďakujem za rozhovor
28
Iste nie je žiadnym zveličovaním, keď
povieme, že pre mnohých ľudí dnes
už ateizmus nie je životaschopným
krédom. Jediné, čo im bráni v tom,
aby sa ho vzdali, je nezodpovedaná
otázka, akým presvedčením by sa
dal uspokojivo nahradiť.
TEXT: Jozef Košík /dodo/
[email protected]
Aké máme alternatívy?
Ak chceme ateizmus nahradiť niečím
iným, nepochybne nám zostáva len
viera v nejakého boha. Pýtam sa, prečo
by to musel byť napríklad kresťanský
Boh? Prečo nie jeden alebo všetci
prepočetní bohovia hinduizmu alebo
Alah, jediný boh islamu? Alebo taký
budhizmus Theravda – nemohol by ten
byť príťažlivou alternatívou ateizmu?
Na rozdiel od budhizmu Mahayana,
ktorý verí v desaťtisícjeden božstiev,
budhizmus Theravada nie je v pravom
slova zmysle vôbec náboženstvom,
ale filozofiou, ktorá neverí vôbec v
žiadneho boha. Napriek tomu ponúka
svojim stúpencom doktrínu a súbor
zásad zameraných na vyslobodenie
z tyranie vlastných túžob, život bez
driny, stresu či strachu, ako aj vzťahy so
svojimi blížnymi plné pohody. Mohlo
by sa teda zdať, že účelom všetkých
náboženstiev je vzbudzovať prijateľné
správanie. Čo záleží na tom, povieme
si, ktorý konkrétny systém si zvolíme,
pokiaľ dodržujeme prikázania nami
zvoleného náboženstva dôsledne a
úprimne? Ak je morálny cieľ ten istý,
čo záleží na tom, z akého smeru a akou
cestičkou sa dostaneme na vrchol?
Interpretácie sú rôzne
Tu však potrebujeme vedieť, že nie
všetky jednotlivé náboženstvá by
sa zhodli na tom, že sú jednoducho
alternatívnym spôsobom, ako sa
dostať k tomu istému cieľu. Budha
tvrdil, že „existuje len jediný spôsob
na očistenie ľudstva“ a že „pravda
je jedna a neexistuje žiadna iná“.
Monoteistický
judaizmus
nikdy
nebude súhlasiť s hinduizmom v
tom, že existujú milióny bohov. Islam
a monoteistický judaizmus sa zase
nezhodnú s kresťanstvom, podľa
ktorého neexistuje nik iný daný ľuďom
okrem Ježiša Krista, prostredníctvom
ktorého budeme spasení. Nebola by
teda pre bývalého ateistu najlepšou
cestou eklektická filozofia New Age
Movement (Hnutie novej doby), ktorá
si vyberá zo všetkých náboženstiev „to
dobré“ a kombinuje prvky animizmu,
uctievania prírody, panteizmu a
kresťanskej morálky do jedného
pragmatického celku? Nech by sa
však toto všetko zdalo akokoľvek
presvedčivé, musíme sa mať na pozore,
pretože veľká príťažlivosť týchto
názorov je len ilúziou, nepodloženou
faktami.
Náboženstvo a liek
Vezmime si najskôr tvrdenie, že nezáleží
na tom, ktorý systém si človek zvolí, za
predpokladu, že to myslí úprimne. V
Téma
žiadnej inej oblasti života by nikomu
zodpovednému nestačila úprimnosť
ako záruka, či už pravdy alebo
bezpečnosti. Napríklad všetky formy
praktickej medicíny majú definovaný
rovnaký cieľ – liečenie choroby. Nie
všetky lieky sú však rovnako účinné
alebo rovnako bezpečné. Niektoré
majú škodlivé vedľajšie účinky,
niektoré sú jedmi. Konali by sme
nerozumne, keby sme prehltli obsah
fľaše bez rozmyslu jednoducho preto,
že by na nálepke bolo slovo „liek“.
Ďalej, aj keby to bola pravda – čo však
nie je – že hlavným cieľom všetkých
náboženstiev je primäť ľudí, aby sa k
sebe navzájom dobre správali, bolo by
riskantné predpokladať bez ďalšieho
preskúmania, že dobré správanie
jedného k druhému je dostatočným
cieľom, ktorý si treba vytýčiť.
V minulých storočiach sa po moriach
plavilo veľa pirátskych lodí. Na
niektorých z nich sa piráti správali
nepochybne dobre jeden k druhému.
Mali prísne a dobre dodržiavané
pravidlá, zabezpečujúce spravodlivé
rozdelenie získanej koristi. V tomto
zmysle by sme mohli byť spokojní
so štandardom morálky, ktorý títo
ľudia dosiahli. Keď by sme však s
nimi súhlasili, prehliadli by sme tú
podstatnú skutočnosť, že to boli
piráti, vzbúrení proti legitímnej vláde
na zemi! Ak by ich táto vláda bola
dostihla, ich morálnosť by ich nebola
zachránila pred popravou. Ak by
sme sa teda domnievali, že hlavný
cieľ ktoréhokoľvek náboženstva je
iba primäť nás, aby sme sa správali
k sebe navzájom dobre, mohli by
sme prehliadnuť otázku, či existuje
najvyššia bytosť, nejaký náš Stvoriteľ,
na ktorom sme istým spôsobom
závislí a ktorý by nás mohol brať na
zodpovednosť za našu nelojálnosť a
nevšímavosť voči nemu.
Priepasť
A tu je práve neprekonateľná priepasť.
Pre budhistov Theravada je človek
vo svojej večnej podstate najvyššou
duchovnou bytosťou vo vesmíre.
01 | MAREC | 2010
Na druhej strane, podľa judaizmu a
kresťanstva je síce človek stvorený na
obraz Boží, ale človek nie je Bohom.
Boh zostáva najvyššou duchovnou
realitou a nárokovať si jeho pozíciu
pre človeka je vrcholom rebélie proti
Najvyššiemu. Okrem toho existuje
ešte jeden nezlučiteľný rozdiel medzi
takými náboženstvami, ako napríklad
hinduizmus a budhizmus na jednej
strane a kresťanstvo na strane druhej.
Tie prvé tvrdia, že materiálny svet
je ilúziou, a že skutočným cieľom
rozumného človeka je uniknúť z
materiálneho sveta do nemateriálnej
nirvány. Judaizmus a kresťanstvo to
rezolútne popierajú. Tvrdia, že stvorenie
materiálneho sveta Stvoriteľovou
rukou bolo dobré, podobne aj naše
materiálne telá sú dobré, a hoci sú
teraz porušené hriechom, jedného
dňa vstanú z mŕtvych. Sú tu teda dva
nezmieriteľné protirečivé náhľady na
svet. Bolo by známkou povrchného
premýšľania domnievať sa, že sa dá
z nich to najlepšie vybrať a spojiť do
jedného celku. A samozrejme, bude
nesmierne závažné pre postoj človeka
k svetu okolo seba a k sebe samému,
ktorý z týchto náhľadov prijme.
Ako je to s odpustením?
Tu sa významné náboženstvá
opäť odlišujú a nemá zmysel túto
skutočnosť zakrývať. Niektoré formy
budhizmu popierajú, že existuje
niečo také ako odpustenie. Ľudia
jednoducho musia trpieť svoju osudnú
karmu, až kým sa nevyčerpá a oni
sa nedostanú do vytúženej nirvány.
„Nikto nemôže očistiť druhého“.
Existuje len neúprosné fungovanie
zákona príčiny a dôsledku, karma,
pomocou ktorej sa hromadia zásluhy
a viny a každá nadbytočná vina sa
musí odčiniť, možno i nekonečnou
sériou reinkarnácií. Niektoré ranné
formy hinduizmu predpokladali
, že odpustenie sa dá dosiahnuť
ponúknutím obete. Podobne to
robil aj staroveký judaizmus. Mal
prepracovaný systém obetí, na
základe ktorých ľudia mohli dosiahnuť
odpustenie. Ale aj samotný staroveký
judaizmus upozorňoval, že obetovanie
vola a kravy sa dá sotva považovať za
primerané riešenie problému ľudskej
viny. Čo, koniec koncov, vedia kravy
o hriechu? Tie si v noci nelíhajú spať
prenasledované zlým svedomím.
Morálne hľadiská presahujú ich
chápanie. Je to nádhera i bremeno
ľudského bytia – uvedomovať si
morálne požiadavky. Preto obetovanie
zvierat bolo prinajlepšom výlučne
symbolickým spôsobom uznania toho,
že za hriech treba zaplatiť trestom,
ak má svedomie získať pokoj cez
odpustenie. Dnešný judaizmus stratil aj
túto sústavu symbolov a nemá ju čím
nahradiť. V tomto sa podobá islamu,
ktorý učí, aby sa ľudia vydali na milosť
Všemohúceho, ale neuvádza žiadnu
obeť, ktorá by primerane splatila cenu
hriechu.
Záver
Kresťanstvo napriek tomu, že
učí ľudí byť dobrými, nie je to to
najpodstatnejšie z jeho posolstva.
Zmysel jeho posolstva je v tom, že
Boh, sudca, voči ktorému sme sa všetci
prehrešili, vzal na seba úlohu potvrdiť
ctihodnosť svojho zákona a verejnej
spravodlivosti tým, že poskytol svojho
syna ako obeť, aby sňal hriechy z ľudí. V
tomto je Kristus jedinečný. Zo všetkých
veľkých náboženských zakladateľov a
vodcov on jediný sa nám postaví po
boku tvrdiac, že je naším Stvoriteľom, v
ľudskej podobe príde vyriešiť problém
viny za naše hriechy svojou obeťou na
Kalvárii, aby sme my mohli dosiahnuť
odpustenie a zmierenie s Bohom.
Pýtať sa, prečo by sme mali uznávať,
že Kristus je jedinou cestou k Bohu,
znamená vôbec nepochopiť podstatu
veci. Žiadne iné učenie nerieši tento
základný problém. Kristus je jediný,
kto má nádej na úspech. Skutočne,
nie je úzkoprsé prijať od Krista to, čo
nik iný neponúka! Nie každému je
samozrejmá skutočnosť, že jedinou
alternatívou ateizmu je kresťanstvo.
To je v poriadku, inak by bol svet málo
pestrý. Ja som k tomuto tvrdeniu ale
dospel z nejakého dôvodu. Snáď sa
ešte niekto taký nájde.
29
Téma
„Vesmírni ľudia“
Je tu skupina ľudí, ktorých mylne
označujú za „Vesmírnych ľudí.“
V nasledujúcom rozhovore si okrem
iného vysvetlíme aj tento omyl. Je to
diskusia, kde sa navzájom prelína
vesmír a viera.
PÝTALI SA: Jozef Košík /dodo/
[email protected]
Filip Gucmann /flipik/
[email protected]
V prvom rade ďakujeme, že si
prijal pozvanie na rozhovor. Je to
rozporuplná téma. Očakávaš preto
nepríjemné, provokatívne otázky?
Očakávam aj zaujímavé otázky, ktoré by
ma mohli prekvapiť. Som na ne zvedavý.
Nemám strach, že by som na niečo nevedel
odpovedať, alebo sa ocitol v slepej uličke.
Dlho si uvažoval, či prijať pozvanie
alebo nie. Čo nakoniec rozhodlo?
Pri rozhodnutiach sa snažím brať do
úvahy hlas svojho srdca. Pri dôležitejších
otázkach sa riadim vyciťovaním, nielen
tým, čo povie rozum. Čo by som odporučil
aj ľuďom, tak to je vyciťovanie cez
duchovné srdce v strede hrudi. To bol
ten jazýček na vážkach. To by som aj veľa
ľuďom odporúčal.
Aké sú tvoje aktivity spojené
s našou témou?
Ľuďom hlavne odporúčam internetovú
stránku Vesmírnych ľudí a tiež v minulosti
som preštudoval množstvo dobrých
knižiek, ktoré sú na tejto stránke.
Keď hovoríme o vesmírnych ľuďoch,
tak sa o čom bavíme? O cirkvi, sekte,
občianskom združení?
Ja som už videl veľa názvov pre toto, ale
o čo ide: V prvom rade je to internetová
stránka s autorom Ivanom Bendom,
ale nie je to žiadna organizácia, o čom
hovorí aj on v úvode stránky. Necítim sa
byť v žiadnej organizácii, necítim sa byť
30
viazaný. Nie som v žiadnej organizácii,
akurát Ynet, ale to s tým nesúvisí. Často sa
stretávam s názorom, že „Vesmírni ľudia“
sú sekta. Ako to môže byť ale sekta? Je to
iba internetová stránka s veľmi dobrými
informáciami.
Pokiaľ viem, tak táto myšlienka
neprišla od Ivana Bendu. On to tiež
prebral.
Existuje veľa knižiek zo sveta a domnievam
sa, že tieto uznal za vhodné dať ich
na stránku. Ale napríklad Rozhovory
s poučením od mých přátel z vesmíru
napísal práve on. Vznikli v dobe, keď začal
so šírením svetelných informácií. Neviem
odkiaľ presne prebral názov „Vesmírni
ľudia“, ale myslím si, že už v knižke „UFO
kontakty, ktorá bola medzi prvými k
dispozícii boli spomínaní prvýkrát. Na
tej stránke je napríklad aj Aštar Šeran,
ako veliteľ vesmírnej flotily a to si Ivo
Benda tiež nevymyslel, on sa to dočítal
a následne začal s vesmírnymi ľuďmi tiež
komunikovať.
Vieš kto je autorom prvotnej
myšlienky?
Anjeli ako pozitívne bytosti, ako „Vesmírni
ľudia“ sú tu od nepamäti. A mnohí
ľudia s nimi nadväzovali kontakty. Takže
prvotná myšlienka nebola vymyslená,
ale uskutočnila sa prijatím týchto anjelov.
Niekto, kto komunikoval s anjelmi sa spýtal
na meno a dostal odpoveď, že sa volá
Aštar. Nemyslím, že je podstatné, kto s tým
začal.
V relácii „Pre a proti“ s Bendom
a Kapišinským pôsobil Benda
inteligentne, ale mám pocit,
že svojím správaním sa, teda
odmietaním iného názoru si
privodzoval výsmech.
Áno, robili si srandu.
Čo by si povedal o hlavnej téme
spomínanej stránky?
Tak v prvom rade, mimozemšťania
existujú. Existujú pozitívne a negatívne
bytosti. Anjeli resp. vesmírni ľudia resp.
pozitívni mimozemšťania sú tie pozitívne
bytosti, žijú v pravom stvorení v nebi,
v zóne umiestnenia, v pravých vesmíroch.
Sú podstatne vyspelejší ako my, hlavne
duchovne. Spolupracujú s Najvyšším,
Bohom, teda Pánom Ježišom Kristom.
Anjeli ľuďom pomáhajú a taktiež sebe
medzi sebou. Sú to láskyplné bytosti.
Pomáhajú tým, ktorí vedia pomoc prijať.
Mne osobne veľmi pomáhajú.
Mal si nejaké aktívne duchovné
spojenie s anjelmi?
Na stránke je desať bodov, ktoré som splnil
a obrazne povedané časom som zistil, čo
mi anjeli hovoria. V tomto zmysle som
s nimi v spojení, cítim ich lásku, som s nimi
v aktívnej telepatickej komunikácii.
Ako sa prejavuje navonok tvoja
viera?
V živote sa snažím o to, aby väčšina vecí,
ktoré robím pochádzala z pozitívneho
prameňa. Navonok sa mi skvalitňuje život,
mám sa blažene. Čo sa týka kvality života,
teraz môj život je neporovnateľne lepší ako
v minulosti.
Ja vidím istú spojitosť medzi ZEN
a tvojou vierou. Ako to vnímaš ty?
Neviem sa k tomu vyjadriť.
Čo scientológia?
Prednedávnom som videl nejakých ľudí
z tejto skupiny, ale tiež sa k tomu neviem
veľmi vyjadriť. Môžem ale všeobecne
povedať, že keď som sa dostal na stránku,
uvidel som tam veci, ktoré som zbadal
aj predtým z filmov, kníh. Domnievam
sa, že to čo čítam ja, má vysokú mieru
pravdivosti.
Odkiaľ si sa dozvedel o tomto učení?
Od spolubývajúceho na internáte,
ale s tým, že som vždy cítil chýbajúce
odpovede.
Téma
Ako dlho sa venuješ tejto stránke?
Už niekoľko rokov.
Ako dlho trval čas pochybností?
Veľmi krátko.
V čo si veril predtým?
Nepatril som ani do jednej cirkvi,
nevyznával som žiadne náboženstvo. Vždy
som ale veril v nejakého stvoriteľa, logicky
mi to vyplývalo zo života. Do kostola
nechodím.
Ako je možné, že kresťanstvo ťa
nechytilo, napriek tomu, že sa
s ním stretávaš na Slovensku často
a podľa tvojich slov „Vesmírnych
ľudí“ si začal akceptovať veľmi
rýchlo?
Odpoveď je veľmi jednoduchá. Ide o tú
mieru pravdivosti a aktuálnosť daných
materiálov. Mal som k dispozícii katolícke
učenie, lenže tam som zistil, že ma to
vnútorne nepriťahuje. Po čase som zistil,
prečo to tak bolo. Je to tým, že kresťanstvo
si vykladá jednotlivé pasáže Biblie
doslovne. S tým nesúhlasím, lebo sa jedná
najmä o text písaný v jazyku symbolov
a súvzťažností bez doslovného významu.
Tebe ale môže byť absolútne jedno,
kto si ako vykladá ten text, ty si ho
môžeš vykladať podľa seba. V tomto
problém nevidím.
To áno. Ale čo praktické môže dať Biblia pre
súčasnosť? Podľa mňa, dnešní ľudia, ktorí
ju čítajú, ju nevedia dosť dobre dešifrovať.
Popierajú „Vesmírni ľudia“ Bibliu?
To nie je dobre položená otázka.
Tak inak. Aký je súvis medzi
kresťanským učením a učením
„Vesmírnych ľudí?“
V Biblii je niekoľko informácií, takzvané
zrnká pravdy, ktoré sú zhodné
s informáciami na stránke vesmirni-lide.
Čo hovorí rodina na toto celé?
01 | MAREC | 2010
Najprv sa zľakli, či som sa nedostal do
niečoho negatívneho, ale časom pripustili,
že sa nemajú čoho obávať. A to, že sa
zľakli bolo práve na základe prekrútených
informácií.
Máte nejaké stretnutia?
Nie sú žiadne stretnutia. V minulosti mal
Ivan Benda prednášky, to je všetko.
Vylepuješ propagačné plagáty?
Nie.
A čo si myslíš o tých, ktorí to robia?
Dobre robia. Ja to určite schvaľujem.
Kto to financuje?
Každý sám. Plagáty, nálepky, cédéčka,
všetko je vyrábané a šírené ako samizdat.
Si programátor. Nie je tento fakt
v rozpore s učením Vesmírnych ľudí?
Programovanie, programovacie jazyky aj
technológia všeobecne sú technológie.
Skoro všetky technológie sú sem dodané
od druhej strany, od Negatívnych, od
Ovládačov, od Jašterov, teda od tých
mimozemských
negatívnych
entít.
A presne za tým účelom ešte lepšieho
ovládania a kontroly ľudí. Taký je môj
postoj. Ale technológia sama o sebe
je neutrálna a dá sa využiť jednak na
pozitívny a jednak na negatívny účel.
strane Mesiaca satelity, ktorými nás
ovládajú?
Na stránke je napísané, že ich majú na
privrátenej strane v podzemí. Dôležité je,
že tu to ovládanie je, a že sa voči tomu dá
niečo robiť. Ja som si to tak vykomunikoval,
že sú tam. Ale detaily neviem.
A ako je to s vesmírnymi loďami,
ktoré sú údajne rozmiestnené okolo
Zeme? Koľko ich je?
Je ich približne 100 tisíc. Sú zaclonené na
obežnej dráhe, takže ich nie je vidieť. Ale
autority o nich vedia. Astronauti, vojaci.
Ja som osobne dal takéto materiály aj
jednému veliteľovi a on povedal, že sa
už s takými stretli. Iný generál vyhlásil, že
o nich vedia, ale majú zakázané na nich
strieľať. Dokonca astronauti vo vesmíre
natočili videá na oficiálne kamery NASA,
ktoré toto dokumentujú.
Čo by sa stalo, ak by niekto zajtra
dokázal, že toto všetko je lož,
výmysel, ilúzia? Ako by si reagoval?
Ja som sa nad týmto už zamýšľal. Ak by
mi niekto dal ešte kvalitnejšie učenie, tak
by som samozrejme prešiel na to. Avšak
mne sa tento môj životný štýl veľmi páči
a nemenil by som ho len tak ľahko.
Ďakujeme za rozhovor
Mám taký pocit, že ľudia zle
priraďujú pojem „Vesmírni ľudia“
vám, ktorí veríte v toto učenie.
Mýlim sa?
Nie, aj ja sa s tým stretávam. „Vesmírni
ľudia“ sú anjeli, pozitívni momozemšťania,
nie my ľudia.
Podľa plagátov som usúdil, že sa vo
veľkej miere zaujímate o čipovanie.
Prečo?
Neodporúčam to, je to príklad negatívneho
využitia techniky. Ovládanie.
Myslíš, že Jašteri majú na odvrátenej
31
Téma
Christianity and Islam
As always in OKO magazine we like to
surprise our students with new subjects that attract their attention, well
this article will not deal with technical stuff that are related to our field of
study nor about our daily habits but
will be much more deeper, we will talk
about faith and religion but mainly
about two religions with the highest
number of followers where Christianity has 33% followers of world’s population and Islam has 20% , we will talk
about Christianity and Islam and in a
one way or another try to better understand them, Let us start with some
basic information:
Meaning of the name: CH - Believer in
Christ (a Greek word meaning Messiah)
I - Submission to the will of God Date of
founding: CH - 30 AD I - 622 AD Name
of founder: CH - Yeshua of Nazareth
(aka Jesus Christ) I - Muhammad (pbuh)
Worldwide growth rate in numbers of
members: CH - 2.3%/year I - 2.9%/year
Major traditions or denominations:
CH - Roman Catholic, Eastern Orthodox,
Anglican, Protestant, and others I - Shi'ite,
Sunni and others Status of Yeshua of
Nazareth (Jesus Christ): CH - Generally
considered the Son of God, worshiped as
God; one person of the Trinity I - Very highly respected as the second-last prophet;
next to Muhammad in importance Birth
of Yeshua: CH - Conservatives: virgin conception I - Virgin conception Death of Yeshua: CH - executed by Roman Army circa
30AD I - He was neither killed, nor suffered
death. Muslims believe that he ascended
alive into heaven Yeshua's location: CH
- Ascended into Heaven I - Ascended into
Heaven Identity of "another helper" or
"comforter": CH - Holy Spirit I - Muhammad Second coming of Jesus: CH - Anticipate his second coming in the future
I - Anticipate his second coming in the
future Status of Adam: CH - Disobeyed
God in the Garden of Eden. With Eve, is
responsible for original sin I - Free from all
major sins and faults. A prophet. Life after
death: CH - Either Heaven or Hell. Catholics believe in Purgatory as a third, temporary, state. I - Either Heaven or Hell
32
TEXT: Tarek Kamhiyeh /tarek/
[email protected]
After this general comparison I would like
to explain three main points where these
two religions have different understanding of them.
1) The understanding of god:
Muslims and Christians believe there is
only one God, The basic testimony of Islam is called the 'shahada', the first which
states that "There is no god but God." This
is certainly a statement that Christians
would affirm. But how Christians and
Muslims conceptualize God in their respective theologies is actually quite different. The emphasis in the Islamic theology
of God can be summarized by one word
"absolute unity" Muslims insist that there
is no distinction within the Godhead. God
is sublimely one. Thus the Islamic polemic
against Christianity has centered on the
doctrine of Trinity(believe in the Father,
the Son and the Holy spirit).
Expressed in the Qur'an:
Say not "trinity", Desist. It will be better for
you. For God is One God (4:171).
2) The understanding of the revelation:
Christianity believes that God revealed
Himself in order to redeem the people, to
save them that is to lead them to a fullness of life, freed from the bonds of sin
both in this world and in the world to
come.
According to Islam, on the other hand,
revelation is not for the purpose of redemption, but for the sake of "guidance".
That is, God's revelation is meant to provide guidance for living in this world.
In Christianity, revelation is mediated.
Christians believe that the Bible is the
Word of God, but do not believe that God
transmitted it through certain people.
Christians hold that the Bible was written
by human beings under divine inspiration, the inspiration of the Holy Spirit.
In Islam, on the other hand, the Qur'an
is considered the "unmediated" word of
God. In other word, Islam stresses very
strongly that in receiving his revelation
Muhammad was illiterate, and hence
completely passive. He simply recited
what was put into his mouth, without any
input of his own.
3) The Understanding of Sin and Salvation:
Sin and salvation are central categories in
Christian theology and spirituality. Christianity teaches that the effects of original
sin have corrupted the world and the human beings who exist in it.
In Islam, however, there is no such a thing
as original sin. The Qur'an does indeed
state that Adam and Eve sinned, but according to Islamic belief, they repented
and were fully forgiven so that their sin
had no repercussions for the rest of human race.
Furthermore, because Muslims believe
that prophets are sinless (this doctrine is
known as isma'), it seems a blasphemy to
say that Christ died the shameful death of
a sinner on the cross. They therefore deny
that it was Jesus that was crucified; they
say that it was Judas (whom God made
to look like Jesus so that he would suffer
his rightful penalty for betrayal). Through
such a story, Muslim see themselves as
protecting the prophetic integrity of Jesus, since a true prophet, according to
Islam, could not suffer the indignity that
Jesus did. Muslims affirm that Jesus ascended to heaven but deny that he died
on the cross.
Finally and mainly, all religions share the
same message. The message of peace,
love and forgiveness not taking into consideration the extremists who are not the
real representatives of these religions as
they might think but they are the messengers of crimes, blood and hatred
throughout the world, at the end I hope
that knowing what is on the other side of
the fence might help you to better accept
the other person regardless of his/her religion.
Peace be with you
Téma
Veci, ktoré by nemoslimovia
mali vedieť o islame
ZDROJ: Deborah Birkett
www.islamweb.sk
predstava mnohých ľudí. na určitej úrovni
je to pochopiteľné: Korán bol zjavený
arabsky hovoriacemu ľudu v Arábii a dve
z moslimských posvätných miest (svätá
mešita v Mekke a prorokova mešita v
Medine) sa nachádzajú na území terajšej
Saudskej Arábie. Arabi však žijú v mnohých
krajinách, nielen v Saudskej Arábii a
vyznávajú mnoho iných náboženstiev,
nielen islam, ale i kresťanstvo či judaizmus. Kultúra neznamená náboženstvo. Ak by
každá zo suverénnych islamských krajín,
kde dochádza k útlaku žien a účelovému
výkladu časti náboženských textov poctivo
praktizovala islamské učenie, potom by
prislúchalo ženám, ale aj iným vrstvám
spoločnosti oveľa viac práv a slobôd ako
majú doteraz. Veľakrát sú islamské zásady
a princípy úplne odlišné od tých tradícii,
ktoré sa v týchto krajinách praktizujú.
Džihád neznamená “svätú vojnu.” Toto
je tiež jeden z veľmi škodlivých a
pretrvávajúcich mýtov o islame. Prevažne
TEXT: Tarek
západné média a neprofesionálni novinári,
dychtiví po lacnej senzácii napomohli
k nesprávnemu pochopeniu džihádu,
ale existuje aj malá hŕstka morálne a
intelektuálne netolerantných moslimov,
ktorí prispievajú k nepochopeniu a
nesprávnemu používaniu tohto slova.
Džihád (pochádza z arabského kľúčového
slova džahada, čo znamená “usilovať sa,
snažiť sa o lepší spôsob života”). Správny
preklad znamená “úsilie” a dobrým
príkladom môže napr. byť študent, ktorý
pracuje, aby mohol študovať medicínu
alebo skupina ľudí, ktorí sa snažia získať
peniaze na výstavbu kultúrneho centra.
Toto slovo sa tiež môže použiť aj ako
príklad snahy o sebaovládanie alebo aj
ako snaha naučiť sa užitočné a prospešné
návyky.
Islam nepropaguje, nesponzoruje a
nepodporuje terorizmus alebo vraždenie
nevinných ľudí. Žiaľ, špinavá kampaň,
ktorá sa momentálne proti islamu vedie je
zatiaľ veľmi dôkladná a úspešná. Alláh je Boh. Väčšina nemoslimov verí,
že Alláh je určitým označením pre Boha
s malým “b”, niečo ako Jupiter alebo
Vulkán (bohovia rímskeho Pantheonu)
Skutočnosťou je, že slovo Alláh je
jednoduché slovné spojenie zložené z
arabských slov al (ten) a lah (boh) = Boh.
Najväčším hriechom v islame je
pridružovanie
t.j. uctievanie viac
ako Jedného Boha. Môžeme to vo
všeobecnosti definovať ako polyteizmus
Moslimovia neuctievajú Božieho proroka
Mohameda.
Moslimovia
považujú
Božieho posla Mohameda za ľudskú
bytosť s najlepším charakterom, je to
stále len ľudská bytosť, aj keď výnimočná.
Moslimovia považujú proroka Mohameda
za posledného z Božích poslov, ale nie za
jediného. Nemá božské atribúty.
Nie všetci moslimovia sú Arabi; nie všetci
Arabi sú moslimovia. Toto je mylná
01 | MAREC | 2010
33
Kultúra
Gabriel García Márquez – Žiť, aby
mohol rozprávať
Muž, ktorý čaruje so skutočnosťou a
zlieva do jednej nádoby realitu a sen.
Najčítanejší spisovateľ Latinskej
Ameriky. Nositeľ Nobelovej ceny
za literatúru. Magický realista...
O Márquezovi sa dá toho napísať
veľa. Veľa faktov o jeho osobnom
živote, ešte viac o jeho politickej
angažovanosti. Kto však vie, či je
dôležitejšie to, čo žil, alebo to, čo
rozprával? On má v tom jasno: „Život
nie je to, čo človek prežil, ale to, na čo
si pamätá, a ako na to spomína, aby
o tom mohol rozprávať.“
TEXT: Milka Macová /mili/
[email protected]
poradí. Keďže však jeho rodičia boli v tej
dobe chudobní, Márquezovi sa výchovy
dostávalo u jeho starých rodičov.
Aracataca, miesto s rozprávkovým
názvom, a tiež život s jeho starými
rodičmi, ovplyvnili Márquezovu tvorbu
asi v najväčšej miere. Dedko, plukovník
a veterán z tisícdňovej občianskej
vojny, zasvätil malého Gabita do
zásad rytierskej cti. Stará mama ho
zase previedla umením rozprávačstva,
keď mu vo voľných chvíľach otvárala
dvere do magických príbehov plných
nadprirodzených síl, vyrozprávaných
s vážnym a nespochybniteľne pravdivým
výrazom v tvári. Každá rozprávka, aj tá
z Gabovho detstva, má však koniec.
„the Old Man“
Keď mal Márquez osem rokov, starý
otec, plukovník, zomrel. Stará matka,
ktorá trpela slepotou, by už nebola
schopná vychovávať malého Gabriela,
a tak ho vracia do opatery rodičom.
Začiatky života s nimi sú však zložité,
pretože malý Gabo si svojich rodičov
a súrodencov prakticky nepamätá.
V tejto dobe začína tiež chodiť do školy.
Neustále si kreslí, píše a číta, je utiahnutý
a nesmelý, preto ho spolužiaci začnú
prezývať „the Old Man“ (teda „Starý
muž“). Vďaka svojej výnimočnosti sa
dostane na školu pre nadané deti. Po jej
skončení sa na želanie rodičov zapíše na
právo na univerzite v Bogote, ale po čase
zistí, že to tak sám nechce.
Chuť písať, ale inak ako ostatní!
Rozprávková Aracataca
Gabriel García Márquez, alebo Gabo,
ako ho volali, sa narodil 6. marca 1928
v severokolumbijskej Aracatace, v
„Banánovom meste“, ako ho mnohí
nazývali. Prišiel na svet ako ôsme dieťa v
34
A tak začne študovať žurnalistiku, pričom
v tejto dobe sa zoznamuje s 13-ročným
egyptským dievčaťom Mercedes, ktoré
sa o 14 rokov na to stáva jeho ženou.
Osudové stretnutia však nekončia.
Dobrý priateľ Gabovi raz požičiava kópiu
knihy Franza Kafku Metamorfózy, ktorá
má na neho taký vplyv, že sa rozhodne
ísť v písaní vlastnou cestou. Zistenie,
ktoré mu Kafka poskytol, – že príbeh
knihy nemusí mať klasický tok a celkom
obyčajnú a tradičnú zápletku – priniesli
Márquezovi nečakané oslobodenie.
Následne mu vychádzajú prvé
poviedky v novinách El Heraldo, neskôr
v bogotskom liste El Espectador, ktorý
počas Márquezovej cesty do Európy
vláda zakáže. Gabo si užíva Európu a
bohémsky život v Paríži, aby sa následne
vrátil domov, vzal si Mercedes za ženu
a odsťahoval sa s ňou do Mexika.
Márquez svoje knihy nepísal ľahko.
Písanie pre neho nebola záujmová,
voľnočasová aktivita, ale pomalá
a namáhavá každodenná práca.
A presne túto dôslednosť v jeho knihách
cítiť. Napísal dve desiatky kníh, z ktorých
každá má svoje čaro. Tu sú však aspoň tri
z nich, najmagickejšie z Márquezových
magických a nesmrteľných literárnych
„detí“.
Sto rokov samoty
Nádherná kniha, v ktorej všetky postavy
majú zvláštne, neskutočné, magické
osudy a žiadna z nich nežije obyčajným
životom. Ako sa neskôr Márquez vyjadril,
pri písaní tejto knihy myslel často na
svoju starú mamu, ktorá bola práve
tou, čo ho priučila vidieť za vecami
magické pozadie a rozprávať o nich
s nepopierateľnou istotou. Písanie knihy,
ktorá ho preslávila po celom svete,
trvalo Gabovi 18 mesiacov. Celý tento
čas strávil zavretý vo svojej izbe, kde
nad plniacimi sa papiermi (ktorých bolo
v konečnom štádiu 1300) vyfajčil denne
šesť krabičiek cigariet. Kniha vyšla v roku
1967 a za prvý týžden jej dostupnosti na
trhu sa predal celý osemtisícový náklad.
„Pomerne jasne si spomínam na deň,
keď som s nesmiernymi tažkosťami
dokončil prvú vetu a sám seba som
sa pýtal, čo bude, do šľaka, ďalej.“ Čo
bolo ďalej, sa dozvedáme v knihe,
ktorá je naozaj príbehom s neskutočne
silným nábojom. Vtiahne nás do
Kultúra
magického Maconda, očarí nás jazykom
Márquezovi vlastným, jazykom, ktorý
nám priblíži rodinu zakladateľov mesta
Macondo, ležiaceho v bažinatej oblasti
južnej Ameriky. Autentické spomienky
sa tu prelínajú so snami, v ktorých
opisuje hustý rodostrom knižnej
rodiny Buendíovcov. Do deja vstupuje
občianska vojna, po ktorej zavládne
v meste imperializmus. Kapitalisti z USA
a iných krajín zakladajú pri Maconde
banánové plantáže a vykorisťujú
svojich pracovníkov. Keď tí zorganizujú
štrajk, všetci sú povraždení vo vládou
podporovanej akcii. V noc, kedy sa toto
odohralo, začalo pršať a neprestalo po
nasledujúcich päť rokov. Poslednému
z rodu Buendíovcov sa podarí rozlúštiť
pergameny, na ktorých je popísaná
história rodu od najstaršieho predka
až po chvíľu, ktorá sa práve odohráva
a v ktorej sa stane tiež niečo, čo nikto
nečakal.
pričom základom pre tento námet
mu bol jeho vlastný manželský vzťah,
ktorému predchádzali podobné strasti.
Florentino Ariza je mladý muž, ktorému
sa zapáči meštianske dievča, Fermina
Dazová. Už pri prvom stretnutí sa do
seba zaľúbia, ale napokon sa Fermina
na naliehanie svojho otca vydá za lekára
z dobrej rodiny. Majú spolu šťastný život
naplnený pokojom a spoločenskými
aktivitami, avšak, ako si Fermina neskôr
uvedomuje, bez lásky. Záver knihy však
prináša čitateľom rozuzlenie, odpovie
na otázku, či láska vydrží aj dlhé roky
bez toho, aby zoslabla, odpovie, či láska
vyhrá.
Myšlienky tejto knihy nie sú žiadnym
klišé o láske a nie sú ani plytké, sú
niekoľkorozmerné. Nesú v sebe
posolstvo, ktoré v dnešnej dobe už asi
nie tak veľa ľudí dokáže vpustiť do svojich
životov. Posolstvo magické, sľubujúce, že
v každom úseku nášho bytia nám môže
do života vstúpiť láska, divoká a nežná,
na celý život, no prejavujúca sa v každej
sekunde, prítomná v každom nádychu
človeka, taká krásna a dokonalá, až to
bolí.
Spoveď stroskotanca
Neuveriteľne smutná a krásna kniha
s jednoduchým príbehom, rozvíjajúca
svoj príbeh okolo jednej postavy,
napísaná naturalisticky, bez zbytočných
príkras a ozdôb. Rozpráva príbeh
o námorníkovi Luisovi, ktorý jediný
prežil potopenie torpédoborca Caldas.
Desať dní sa plavil hladný a smädný po
nekonečnom mori, nevedel odkiaľ, ani
kam pláva, len jeho neoblomná vôľa mu
nechcela dovoliť podľahnúť a zomrieť.
Kniha má o to silnejší náboj, že tento
príbeh sa skutočne odohral. Takmer
v každej sekunde sa čitateľ neubráni
myšlienke, či sa Luis mohol trápiť ešte
viac. A popritom sa nedá nezostať
fascinovaný neoblomnosťou sily jeho
ducha, ktorý ho neustále núti, nevediac
kam, plávať ďalej a ďalej, až nakoniec...
Namiesto záveru: v roku 1982 získal Gabo
Nobelovu cenu za literatúru. Osobne si
neviem predstaviť snáď ani autora, ktorý
by si ju zaslúžil viac. Pokiaľ sa poddáte
jeho jednoduchému a čarovnému
jazyku, pocitom, ktoré sa pomocou
magického realizmu snaží pretaviť do
svojich vášnivých postáv, pokiaľ sa
zaľúbite do jeho jednoduchých a o to
krajších príbehov, ktoré majú korene
v jeho detskej duši vyzretého človeka,
našli ste lásku na celý život. Vážte si ju,
ďalšia prísť nemusí.
Láska v čase cholery
Kniha je príbehom o láske, ktorá sa
narodí na pozadí dvoch morových
epizód. Dej príbehu plynie počas 60
rokov. Autor nás zoznamuje s dvoma
hlavnými postavami, Florentinom
a Ferminou, ktorým je až po vyše pol
storočí dopriate znova sa stretnúť. Kým
sa však toto stane, autor nám rozpráva
niekoľko desaťročí dlhý príbeh ich lásky,
01 | MAREC | 2010
35
Kultúra
Niečo na čítanie
Pred dvoma rokmi sa mi do rúk
dostala knižná sága, ktorej autorom
bol S. V. Lukjanenko. Najskôr vznikla
trilógia
Nočná hliadka, Denná
hliadka a Šerá hliadka a neskôr
dopísal aj posledný diel s názvom
Posledná hliadka. Vznikla ešte jedna
kniha z tohto prostredia s názvom
Temná hliadka, ale tú nenapísal
Lukjanenko, ale jeho priateľ Vladimir
Vasiljev. Táto sága ma natoľko
uchvátila, že som ju prečítal už
niekoľko krát, a ešte si ju aj mnoho
krát prečítam. V tomto čísle OKA v
skratke opíšem dej Nočnej hliadky
a v ďalších číslach sa pozrieme, ako
sa postavy vyvinuli a ako sa to celé
skončilo.
TEXT: Štefan Guldan /ctebo/
[email protected]
„Medzi nami žijú Iní, vyvolená kasta
stúpencov síl Svetla a Tmy. Legenda
hovorí o dávnom dni, kedy ich armády
zvádzali krvavý a neľútostný boj. Sily
boli vyrovnané a ani jedna strana
nedokázala zvíťaziť. Aby ich boje
nezničili celý svet a rovnováha pritom
zostala zachovaná, uzavreli Dohodu.
Svetlí držia Nočnú hliadku a bdejú
nad činmi Temných, vojaci temnoty
majú Dennú hliadku, ktorá dozerá nad
činmi Svetlých. Obe strany sa navzájom
rešpektujú a svet je ušetrený od
najhorších katastrof.“
Nočná hliadka
(ISBN 80-7254-671-6)
Tento text bol k šíreniu schválený ako
napomáhajúci veci Svetla
Podpísaná Nočná hliadka
Tento text bol k šíreniu schválený ako
napomáhajúci veci Tmy
Podpísaná Denná hliadka
Kniha je rozdelená na tri príbehy,
pričom dej sa vždy posúva ďalej, je
36
plný zvratov a precízne načasovaných
odhalení.
Prvý príbeh sa volá Náš osud. Čitateľ
sa tu oboznamuje s prostredím
a postavami. Dej sa odohráva v Moskve
v roku 1998. Hlavným hrdinom je Anton,
vojak Svetla. Moskve hrozí obrovská
katastrofa (v knihe nazvané ako prienik
pekiel – naposledy bol prienik pekiel
v roku 1945 v Japonsku...). Anton pátra
po príčine problémov a dozvedá sa
mnohé nečakané skutočnosti. Záver
je napínavý a zamotaný. Anton ho
nakoniec dopodrobna vypovie aj keď
by bol najradšej mlčal, ale drobný
pľuvanec do tváre od protivníka ho
neminie, a tak rozpráva to, čo nemalo
byť nahlas vyslovené: „Je to kombinácia
o mnoho krokoch. Obojstranná...“
Druhý príbeh sa volá Našinec medzi
našincami. V Moskve sa objavujú mŕtvy
Iní. Temní. Podozrenie padá na Antona,
lebo ako jediný Svetlý nemá alibi.
Uniká pred Dennou hliadkou a skrýva
sa. Pri úteku sa mu dostane nečakanej
pomoci zo Šera, ale on váha, lebo nevie
úmysel tejto pomoci. Pri rozpletaní
klbka nití sa dostáva na staré známe
miesto z predchádzajúceho príbehu.
Snaží sa zistiť, do jadra koho operácie
sa dostal tento krát. Či v tom má prsty
sám šéf Dennej hliadky Zavulon alebo
šéf Nočnej hliadky - jeho šéf - Geser.
Záver ponúka mnohé vysvetlenia
a odpovedá na niektoré otázky.
Tretí príbeh sa volá Výhradne pre
našinca. Do Moskvy sa dostáva kuriér
so zvláštnou zásielkou. Tá sa ale
nesmie dostať do rúk Temných, preto
sú podniknuté určité opatrenia...
Medzitým si partia Svetlých užíva voľný
víkend na chate. Ale Anton je v ťažkom
rozpoložení. Jeho láska Svetlana je
potenciálne omnoho silnejšia ako on,
a keď sa nakoniec dostane až mimo
kategóriu, už spolu nebudú môcť byť.
Svetlanu bude čakať iná budúcnosť,
budúcnosť bez neho, budúcnosť plná
veľkých skutkov. Zožieraný myšlienkou
straty Svetlany opúšťa chatu a vracia
sa do mesta. Dozvedá sa, že jeho
Svetlana má vykonať niečo veľké v
réžii šéfa Nočnej hliadky. Ale je to pre
dobro všetkých? Ako sa Anton už stihol
presvedčiť, Dobro má niekedy kľukaté
cestičky a niekedy je len na krok od
Zla. Ale Svetlí nemôžu konať Zlo, inak
by sa navždy rozplynuli v Šere! A tak
Anton zbiera Silu. Berie si od mladých
aj starých, veľkých aj malých, dobrých
aj zlých. Berie si silu v podobe kvietkov
na lúke. Kvietkov, ktoré sú ako majitelia,
ktorým boli nasilu vzaté. Zakaždým,
keď si Silu zoberie, zanecháva za sebou
Kultúra
Kultúra
Tmu. Totiž, ak vezmete niekomu radosť
alebo dobrý pocit, ostane po ňom len
prázdnota v srdci či smútok. To už je
ale údel Svetlých. A tak sa Anton plný
Sily dostáva na staré známe miesto z
predchádzajúcich príbehov. Akoby ho
tam ťahal sám Osud. Čo tam nájde a
ako sa to celé skončí sa dočítate v knihe
Nočná hliadka.
Nabudúce bude na programe Denná
hliadka. Prajem príjemné čítanie.
Slovník pojmov
Rozdiel medzi človekom a Iným je hlavne
v tom, že Iný môže vstúpiť do Šera.
Šero má viacero hladín, ale tie hlbšie
sú dostupné len pre tých najsilnejších
Iných. Zo Šera berú iný energiu, ktorá
im umožňuje byť nesmrteľnými a
narábať s veľkou energiou. Rozdiel
medzi Svetlom a Tmou je vo filozofii
života. Svetlí sú plný morálnych zábran.
Ich hlavnou úlohou je ochraňovať ľudí
a premeniť ich na dobrých. Ich úloha
bude splnená až vtedy, keď budú na
Zemi len dobrí ľudia. Ak vykoná Svetlý
niečo, čo je proti jeho svedomiu, sám sa
odhmotní. Naopak Temní sa zaoberajú
sebou. Ich cieľom je absolútna sloboda
a o ľudí nemajú záujem. Ľudia sú
pre nich len prostriedky k plneniu
svojich cieľov. To ale neznamená, že
Temní nepociťujú lásku! Každý Iný má
nejakú výkonnostnú kategóriu. Siedma
kategória je najslabšia, prvá najsilnejšia.
Existujú aj Iný s ešte väčšou silou. Tí
sú už mimo kategórie aj keď aj medzi
nimi sú rozdiely. Iný mimo kategórie sú
ale veľmi vzácny a je ich málo. Medzi
Temnými Inými sa nachádzajú aj upíri.
Tí svoju energiu berú od ľudí priamo.
Sú to vlastne nemŕtvy. Ich telo žije len
na úkor života človeka. Raz za nejakú
dobu udeľuje Nočná hliadka licencie na
lov pre upírov. Čím viac ľudí upír vysaje,
tým sa stáva silnejším. Nad oboma
hliadkami stojí Inkvizícia. Jej úlohou je
udržiavať rovnováhu za každú cenu.
Riadi sa literou Dohody. Jej členmi sú
Svetlí aj Temní. Tí ktorí si uvedomili, že
rovnováha je to najdôležitejšie.
01 | MAREC | 2010
DIVADLO
Arteatro, názov hovoriaci sám za seba,
vzniklo začiatkom roka 2008 s úmyslom
ponúknuť svoje dosky mladej hereckej
generácii. V historickom centre
hlavného mesta na Bielej 6 môžete
v tesnej blízkosti divadla nájsť aj
kaviareň „U Filipa“, kde máte možnosť
vypiť kávu v spoločnosti Arthercov.
Koncom marca (29.3.10) sa však na
jeden večer presunú do Trenčína, kde
odohrajú pôvodnú Bukovčanovu hru
z jeho tzv. zvieracej trilógie, s mierne
pozmeneným názvom: Kohút slušne
spieval. Pôvodná hra z roku 1969
charakterizovaná ako psychologická
dráma, opisuje obdobie na Slovensku
po potlačení SNP (1944). V slovenskom
mestečku sa u miestneho obchodníka
nemeckého pôvodu ubytoval nemecký
dôstojník. Jeho osobnú stráž ktosi
zabil. Je zákaz vychádzania, večer po
siedmej, tak prečo za to nepotrestať
kohokoľvek z ulice? V pivnici domu,
ktorý kedysi patril židovskej rodine, sa
ocitá desať oneskorencov. Zaľúbenci,
babica, zverolekár, učiteľ, tulák, holič,
starec, lekárnikova žena, prostitútka. Ak
sa do rána nenájde vinník, niekto z nich
si to odskáče...(text divadla) Bližšie info
na www.arteatro.sk, cena lístka pre
študentov 3€.
TEXT: Veronika Klindová /veveroro/
pred viac ako desiatimi rokmi. Svojím
debutom King Rat (1998, kniha vyšla
v českom preklade, ako Král Krysa v roku
2006) ukázal na smer, akým pôjde
ďalej. China svojou prvotinou postavil
základy dnes stále viac populárnemu
New Weird - fantasy s prvkami
hororu a sci-fi, často vykreslovanú v
prostredí steam punku. Jeho knihám
z fiktívneho sveta Bas Lagu nie je
neznáma ani magická thaumaturgia.
Zatiaľ autorova posledná, v poradí už
siedma kniha, s názvom The City and
the City (Mesto a mesto, Laser 2009
v Prahe) sa odohráva v podivnom
meste Beszel, kdesi na okraji Európy.
Je to detektívny príbeh, v ktorom cítiť
odtiene Kafku, Raymonda Chandlera
a taktiež atmosféru románu 1984.
„Miéville
týmto
špekulatívnym
románom ponúka skvostný nový
pohľad na kriminálne príbehy. V rámci
nadsadenej metafory segregácie
šikovne skúma ilúzie, ku ktorým
sa ľudia uchyľujú, aby si zachovali
svoju uprednostňovanú spoločenskú
realitu.“ – Publishers weekly
KNIHA
HUDBA
Vo svete fantasy začal anglický lavicovo
orientovaný China Mieville mútiť vodu
Album írskej speváčka Imeldy May,
s názvom Love Tattoo nie je síce
37
Kultúra
najnovší, keďže bol uvedený minulý
rok. Nedávno sa však predviedla
na odovzdávaní cien Grammy. S
bývalým členom anglickej skupiny
The Yardbirds, Jeffom Beckom, si v Los
Angeles zaspievala How High the
Moon, pieseň, ktorú zložil legendárny
Les Paul. Imeldino predstavenie bolo
spomienkou práve na túto gitarovú
legendu, pieseň jej však isto nepadla
do náručia náhodou. Kto pozná jej
debutový album, vie o čom je reč.
Už prvý song na ňom Johny Got
A Boom Boom vás chytľavým rytmom
vtiahne do sveta skorého rock’n’rollu
s draivom, ktorý je zaujímavý a viac
než počúvateľný aj pre poslucháčov
mladších
ročníkov.
Speváčka
so svojím hlasom, v odtieňoch
podobným americkej Pink, má za
sebou aj kus jazzovej a bluesovej
tvorby. Medzi svoje funkcie v kapele
si okrem vokálu pripisuje aj hranie
na bodhrán, tradičný írsky bubon,
ktorý by ste jej s jej vizážou alá 50.
roky asi len tak neuverili. Čomu by ste
však po vypočutí Love Tattoo uverili
je, že nie všetko staré je zaprášené
a nepoužiteľné.
FILM
Pod týmto podtitulkom sa zatiaľ
objavili len dokumenty, z ktorých vám
tento krát dám stručne do pozornosti
Crude, ktorý sa premieta od minulého
roka a hovorí o skutočnom prípade
„Amazonského
Černobylu“.
No
a teraz k filmu, ktorý nie je dokument.
Získal oscara, jedenásť ďalších
ocenení a na svoju listinu si zapísal
38
aj deväť nominácií. Brilantná dráma,
horor a thiller s neskutočne dobre
dávkovanou mystikou. Klasika, ktorú
ak ste nevideli tak si ju povinne musíte
bábetko sa narodilo v roku 1968,
takže na pozeranie filmu treba byť
trochu odpútaný od očakávanie
hororu dnešného typu. No i napriek
40 rokom, ten kočík na kopci naháňa
zimomriavky rovnako.
REKLAMA
pozrieť. Polanskeho Rosemary má
dieťa, je dnes už zberateľským kúskom.
Ale čo robí z tejto snímky tak skvelý
filmový pôžitok? Roman Polansky je
známy svojou schopnosťou brilantne
stvárniť pomaly prepukajúcu paranoju
v spojitosti s príbehom, ktorý diváka
drží v napätí až do poslednej chvíle.
Vo filme vystupuje mladučká
Mia Farrow a menej známy John
Cassavetes, ktorí spolu stvárňujú
mladomanželov zakladajúcich si svoj
nový domov. Nájdu si skvelý byt, až
na tých vtieravých starých susedov...
Pravdaže treba pripomenúť, že toto
Polanskeho, alebo skôr Rosemarino
Fanúšikom amerického futbalu isto
neušiel posledný ročník šampionátu
Super Bowl. Ten sa preslávil nielen
futbalom, ale aj reklamami vysielanými
počas prestávok. Alebo to bolo
naopak? Dnes je to už viac menej jedno,
hlavné je, že tento sviatok futbalových
nadšencov sa stal aj Vianocami pre
reklamožrútov. Tento rok sa medzi
tvárami reklamných spotov objavilo
viacero známych osobností, ale kam
sa hrabe dáka herečka či model,
keď sú tam aj Simpsonovci a ďalší
Springfieldčania. Tých si vypožičala
a vyplatila Coca-Cola, na propagáciu
svojho najznámejšieho produktu.
Viacerí milovníci týchto animákov sa
vyjadrili na adresu minútového spotu,
že by sa z toho hodilo spraviť celú
klasickú dvadsaťminútovku. No ktovie,
možno si Matt Groening dá nakoniec
povedať... Asi vám ani netreba
pripomínať, že na youtube toto video
isto nájdete pod názvom Simpsons
Super Bowl Commercial 2010.
Kultúra
Filmové tipy pre Vás
Kniha prežitia
Režia: Albert Hughes, Allen Hughes
Hrajú: Denzel Washington, Gary Oldman,
Mila Kunis, ...
V nie príliš vzdialenej budúcnosti, asi 30
rokov po konečnej vojne, prechádza pustinami, ktoré bývali Amerikou, osamelý muž.
Všade okolo neho sa nachádzajú opustené
mestá a rozpadajúce sa cesty. Civilizácia
neexistuje, zákony neplatia. Cesty patria
gangom, ktoré sú schopné človeka zabiť
kvôli topánkam, kvôli glgu vody... alebo len
tak. Ale na tohto pútnika nestačia.
Viktoriánske Anglicko, 19. storočie. Niečo
s obrovitánskou silou zabíja dedinčanov z
Blackmooru. To niečo túžia dostať hlavne
dvaja muži - inšpektor Scotland Yardu Aberline a šľachtic Lawrence Talbot, ktorý sa
práve po rokoch vrátil do rodnej dediny.
Lawrence je späť, aby vyšetril tajomné
zmiznutie svojho brata. Púšťa sa do temného pátrania a popritom sa rozhodne
zapracovať na vzťahu s otcom. Netuší, že
za najbližším stromom na neho cerí tesáky
oveľa zlovestnejší osud - osud krvilačného
vlkolaka...
Prekliaty ostrov
Réžia: Martin Scorsese
Hrajú: Leonardo DiCaprio, Michelle Williams, Mark Ruffalo
Scorseseho dráma je zasadená do roku
1954, keď U.S. Marshal Teddy Daniels a
jeho parťák Chuck Aule vyšetrujú útek
vrahyne z Ashecliffského nápravného zariadenia, ktoré stojí na ostrove Shutter Island.
V priebehu vyšetrovania, keď sa policajti
snažia rozpoznávať pravdu od lži, sa na ostrov znesie silný hurikán, ktorý spôsobí
nepokoje medzi chovancami nápravného
zariadenia a tí odrežú všetky cesty vedúce
na pevninu.
Lietam v tom
Réžia: Jason Reitman
Hrajú: George Clooney, Vera Farmiga, ...
Film Lietam v tom nakrútil Jason Reitman.
Hrdinom filmu je Ryan Bingham (George
Clooney), odborník na prepúšťane zamestnancov, a ktorý miluje život na cestách.
Práve keď sa blíži k dosiahnutiu vysnívanej
méty – 10 miliónov nalietaných míl, začína
sa jeho pohodový "prelietavý" život otriasať
v základoch. A môže za to ďalšia večná turistka, ktorú pravidelne stretáva na svojich
cestách.
Vlkodlak
Režia: Joe Johnston
Hrajú: Benicio Del Toro, Anthony Hopkins
01 | MAREC | 2010
Imaginarium Dr. Parnassa
Režia: Terry Gilliam
Hrajú: Heath Ledger, Johnny Depp, Jude
Law, Colin Farrell, ...
Film Terryho Gilliama rozpráva o cestovaní
divadelnej skupiny vedenej doktorom Parnassom, ktorý sa prostredníctvom zmluvy s
diablom stal nesmrteľným. Divadelná skupina ponúka svojim divákom neobyčajný
zážitok. Každý, kto má odvahu, môže prejsť
magickým zrkadlom do hlbin svojej vlastnej predstavivosti. A práve pomocou tohto
zrkadla a svojej vernej skupiny musí doktor
Parnassus zachrániť svoju dcéru Valentinu,
ktorú si diabol chystá vziať v deň jej 16.
Narodenín ako odmenu.
TEXT: Atin & Hopo
39
Na cestách
Transsibírsky LowCost
TEXT: Ivan Minárik /ičo/
[email protected]
Podvečer o piatej sa ládujeme do vagóna, z ktorého vystúpime až o dva dni. Šialený nápad sa stáva skutočnosťou.
Nervózna sprievodkyňa nás naháňa a je jej úplne jedno, že sa s batohmi cez uličku takmer nedá prepchať.
Našťastie jej zatiaľ takmer nerozumieme. Každý deň odchádza zo Slovenska jeden priamy vagón, ktorý o dva
dni zastaví v jednej z mnohých moskovských staníc, a jeho obsluhu má na starosti výhradne personál Ruských
železných dráh.
17:10 vyrážame zo Žiliny, aby sme o polnoci
dorazili na slovensko-ukrajinskú hranicu.
Tu podstupujeme útrpný byrokratický
proces vypisovania tranzitných bumážok,
úplne nevyhnutných na to, aby sme sa
dostali na druhý koniec (U)krajiny. Prvý
raz si skúšame oficiálne písanie azbuky.
Po troch hraničných kontrolách, troch
zabitých hodinách a výmene podvozkov
pokračujeme ďalej v ceste k začiatku našej
cesty.
Krásna Ukrajina...
Najkrajšiu časť Ukrajiny, Východné Karpaty,
prechádzame v noci, takže z nich máme...
nič. Ráno už vidíme len pozostatky kopcov
s malebnými domčekmi zasadenými do
zvlneného terénu. Ukrajina nás na prvý
pohľad prekvapuje: stanice miest, v ktorých
sa zastavujeme, sú zrekonštruované a
vynovené. No stačí sa pozrieť o kúsok
ďalej a európska strojenosť a sterilnosť
moderných budov ustupuje tradičnej
drevenej architektúre a všadeprítomnému
dedinskému bordelu.
Najväčšie mesto najväčšej krajiny
O deviatej ráno zastavujeme na Kyjevskej
stanici, jednej z asi dvanástich vlakových
staníc Moskvy. Vôbec väčšina moskovských
staníc je pomenovaná podľa mesta, ku
ktorému smeruje. Takmer vyhnaní z vlaku
sa ukladáme na stanici, aby sme sa trošku
zorientovali. Príprava na terorizujúcich
40
hodinách ruštiny na našej fakulte sa
oplatila a z azbuky, ktorá je všade okolo
nás, nie sme až takí vyplašení. Okrem Jirku,
ktorý teoretickú prípravu nechal na mňa s
Paľom.
a kasy dalneho sledovania. Tie prvé sú
prímestské a pokrývajú oblasť cca. 200
km okolo Moskvy (!), tie druhé zaujímajú
nás, pretože sú určené na predaj lístkov na
diaľkové trasy.
Prvou a základnou vecou, ktorú musíme
vyriešiť, je kúpa lístkov. Naším cieľom je
prejsť Transsibírsku magistrálu, najdlhšiu
železničnú trať sveta. Dokončená
začiatkom 20. storočia bola a stále je
strategickou spojnicou medzi východom
a západom Ruska. Ak opomeniem
leteckú dopravu, je to zároveň ich jediná
fyzicky funkčná spojnica. Na dĺžke
9288 kilometrov trať prechádza cez 7
časových pásiem, takže keď na obed vlak
zastane niekde pri Bajkale, v Moskve, v
tej istej krajine, práve vstávajú do roboty.
To, že Rusko leží v celkom deviatich
časových pásmach, je dôvodom, prečo
sa všetky vlaky v krajine riadia výhradne
moskovským časom (UTC+3). Je tak
normálne, že lístok vystavený na 3. hodinu
v noci v skutočnosti znamená odchod o
ôsmej ráno miestneho času.
Staviame sa k okienku jednej z nich a po
20 minútach čakania sa dozvedáme, že
lístky nám môžu predať na konkrétny
vlak, ktorý ale musíme dopredu poznať.
Informácie podáva teta, ktorá absolútnu
neznalosť niektorého cudzieho jazyka
náležite kompenzuje svojou nevrlosťou.
Nedozvedeli sme sa takmer nič.
Informačné pulty odmietajú nájsť náš
najbližší cieľ cesty. Po hodinách zúfalstva
nás (ako ešte veľakrát) zachraňuje Paľo,
ktorý neznámym spôsobom zistil vlaky a
použiteľnú cestu, ktorou by sme mohli ísť.
Prvé pokorenie byrokratického systému:
máme lístky až do Jekaterinburgu s
prestupmi v Nižnom Novgorode a Kirove.
Ale späť na Kyjevský vokzál. Obrovská
hala na predaj lístkov je ako preplnené
mravenisko. Každý hľadá to správne
okienko, ku ktorému sa môže postaviť.
Nie všetky pokladnice sú otvorené naraz a
navyše veľa z nich je určených pre zvláštne
skupiny osôb: invalidi, tehotné ženy,
vojaci, námorníci, vojnoví veteráni a tak
ďalej. Kasy sa tiež delia na tzv. prigorodnje
Hlavné mesto opúšťame na druhý deň vo
veľkom štýle. Netušiac, čo za lístky sme to
vlastne zohnali, sa pred piatou večer na
Kurskom vokzáli nakladáme do rýchlika
smer Nižný Novgorod. Miesta máme
rozhodené do 2 kupé. Z núdze sme asi
zobrali lístky do prvej triedy, s obsluhou
a občerstvením. Rozmýšľame, či to tak
budeme mať až do konca cesty.
„Nové Mesto“ pod vodou
Nie celkom, ale dosť blízko, prší. Prší,
Na cestách
takže sa nemôžeme len tak hodiť kdesi na
lúku a vyspať sa tam. Železničné stanice
kontrolujú milicionári a vyhadzujú tých,
ktorí sa tu chcú zohriať, či vyspať. Máme
šťastie, lebo do „Komnaty otdycha“,
kam nás najprv nechceli pustiť, pretože
prerábajú vodu, sme sa nakoniec dostali
bez nároku na onú tekutinu. Paľo je
nadšený, lebo sme dokonca získali aj
potvrdenie o ubytovaní, registráciu, ktorú
musí každý cudzinec vykonať, pokiaľ bol
v jednom meste viac ako 3 dni. To zatiaľ
nie je náš prípad, ale vždy je dobré takýto
papier mať.
Nižný Novgorod, priemyselné mesto, ktoré
bolo za éry socializmu premenované na
Gorkij, bolo pre zahraničných turistov
nedostupné. Dôvod: vojenský výskum
a továrne. Mapy vyše 1,2-miliónového
mesta je možné zohnať len od konca 70.
rokov. Miestny kremeľ je teda očakávane
výstavou ruskej vojenskej sily: od
vojenských vozidiel cez vežu ponorky až
po pamätníky padlých hrdinov matičky
Rusi.
Späť do reality nás dáva vedomosť, že
vlak nám odchádza o necelú hodinu.
Chytáme autobus a utekáme do úschovne
pre batohy. Ďalšia zastávka na vlakovej
trase: Kirov. Týmto mestom, hoci tu
prestupujeme, len prechádzame. Príchod
večer, odchod ráno, nie je čo riešiť. Zato
v ďalšom meste sa zdržíme o kúsok dlhšie.
Vo vlaku je zvyk pol hodinu pred príchodom
a po odchode zo stanice zamknúť toalety.
Naša nedokonalá znalosť ruštiny spolu
s bojovým vzťahom so sprievodkyňami
vo vagóne však zapríčinila, že vlak sa dal
do pohybu skôr, než sme boli všetci traja
v ňom. Paľo už naskakoval za jazdy, no
Jirka, ktorý sa zdržal obdivovaním krás
miestnych toaliet, sa k vlaku už nedostal.
Že tu nikto nevie angličtinu, či iný svetový
jazyk, sme si už zvykli. Jirka však po rusky
vie možno desať slov, z toho dve nadávky.
Po výmene urážok so sprievodkyňou
prichádza milícia, s ktorou po niekoľkých
telefonátoch do Permu nakoniec
dojednávame, že Jirku na stanici posadia
na nasledujúci vlak a pripojí sa k nám
v Jekaterinburgu. Zadarmo. Ešte, že
existujú mobily. Jirka túto úlohu zvládol
01 | MAREC | 2010
s prehľadom, a tak sa s ním uvidíme
s 2-hodinovým oneskorením v ďalšej
zastávke našej cesty.
Drsný Jekaterinburg
Štvrté najľudnatejšie mesto Ruska sa
nám prebúdza pred očami, keď z čakárne
o šiestej ráno sledujeme ruch na
predstaničnom námestí. Zdobí ho socha
nám neznámeho ruského expapaláša,
okolo ktorej sa otáčajú poničené autobusy,
trolejbusy a taxíky. O dve hodiny naozaj
prichádza zabudnutý Jirka, a tak sa po
raňajkách vydávame na prieskum jedného
z najväčších priemyselných stredísk krajiny.
Počas
komunizmu
bolo
mesto
pomenované podľa „červeného“ komisára
Sverdlova. Ten dal v júli 1918 vyvraždiť
unesenú rodinu spolu so zvrhnutým
cárom Mikulášom II. zo strachu, že by sa
jej zmocnili československé légie, ktoré
v tom čase ovládali takmer tri štvrtiny
Transsibírskej magistrály. Incident viedol
k nastoleniu komunistického režimu
v krajine na vyše sedemdesiat rokov. Dnes
na mieste popravy stojí len v roku 2003
vybudovaný Chrám na krvi s epitafmi
dnes blahorečených členov vyvraždenej
romanovskej rodiny.
Štvrté najväčšie mesto Ruska nás očakáva.
Batohy do úschovne a „guľať“ uličkami.
Prekvapuje ma, že aj takto ďaleko ešte
po uliciach hrkocú nám dobre známe
električky českej, resp. československej
výroby. Navštevujeme pamätník vojakov
padlých za sovietskej éry a nachádzame
aj zápis „Чехословакия 1968“. Snažíme
sa nájsť vojenské múzeum, z ktorého by
sa tešil hlavne Jirka, no nedarí sa, navyše
stretávame pána, ktorý všetko videl a
všetko vie a lámanou angličtinou sa snaží
vysvetliť, že múzeum neexistuje a ani by
sme ho nemali hľadať... Zastavujeme sa aj
pri obligátnej soche Vladimírovej, na hlbšiu
prehliadku mesta už ale nezostávajú sily.
Zdochnutí sa rozprestierame na pričniach
spacieho vagóna pred ďalšou zastávkou
na ceste na východ.
Cesta vlakom je vždy zaujímavá. Tak, ako
sa tešíme, že sa konečne vyspíme, tak sa
vždy udeje niečo, čo nám v tom zabráni.
Ľudia, ktorí cestujú diaľkovými vlakmi sa
väčšinou radi pustia do rozhovoru, aby
im niekoľkodňová cesta ubehla rýchlejšie.
Tak sa stáva, že sa zarozprávame s nejakou
slečnou alebo popijeme samohonky
s pohostinnými spolupútnikmi. To
samozrejme ide na úkor sviežosti po
poriadnom spánku.
Brána na Sibír
Tak sa zvykne označovať a chváliť mesto
Novosibirsk. Mesto ležiace na Obe, jednej
z najväčších riek sveta, píše krátku históriu.
Bolo založené len v roku 1893 pri stavbe
Transsibírskej magistrály, no za tento krátky
čas sa stihlo stať tretím najľudnatejším
mestom Ruska.
Chalani po pár hodinách spánku na stanici
šrotujú Paľom zakúpenú údenú rybu.
Nedostatok chutnosti je náležite vyvážený
dostatkom soli. Máme na mesto 12 hodín,
odkladáme batohy a vyrážame do ulíc.
Sibír sme si takto nepredstavovali. Jediná
výhoda, ktorá z teplého letného počasia
plynie, je, že aj ruským dievčatám je teplo.
Fotíme sa pod Leninom a na námestí pred
známou novosibírskou operou sledujeme,
ako sa zbiehajú chlapi poobliekaní do
modro-bielych pruhovaných tričiek,
uniform a námorníckych rovnošiat.
Sledujeme oslavy „Dňa morskovo flota“,
kedy sa stretávajú všetci Rusi, ktorí si
vojenskú službu odkrútili v ruskom
námorníctve. Dav sa na námestí zoradil,
odspieval zo dve pesničky a poďho
blokovať cestnú premávku. My unavení
unikáme na breh rieky, Jirka protestne
zaspáva, zatiaľ čo ja konverzujem s dvoma
podnapitými morskými vlkmi.
Sily na mesto už nezostávajú, takže
zvyšných pár hodín čakáme na stanici na
prípoj do Krasnojarsku.
Pre Krasnojarsk sa nám ušlo len 4,5
hodiny, preto exkurziu obmedzujeme
na prechádzku cez most ponad Jenisej s
prekvapivo čírou vodou. Obligátna fotka s
Leninom, nákup a už sa tešíme na jeden
z hlavných bodov cesty: mesto, turistické
centrum oblasti, cieľ turistov z celého
sveta, Irkutsk, vstupná brána k najhlbšiemu
a najčistejšiemu jazeru na svete, jazeru
Bajkal.
41
Nonsens
Alternatívny príbeh 2
V minulej časti ste čítali: Mladý chalan
trpiaci amnéziou uteká cez park, kde sa
zoznámi s Marekom a Luciou, ktorí mu
pomôžu do nemocnice. Hrdina si nevie
vybaviť ani vlastné meno, nie to ešte iné
súvislosti. Na druhý deň mu podozrivo
dobre ide hra na piane a zoznámi sa
s ženou, ktorá sa predstaví ako jeho
matka. V duchu sa teda náš hrdina pýta
sám seba: „Mám s ňou odísť?“
TEXT: Jozef Košík /dodo/
[email protected]
“Rutinne diskvalifikujeme svedectvá,
ktoré by sa museli obhajovať pred naším
zľahčovaním. Inými slovami, sme
takí presvedčení o oprávnenosti
nášho úsudku, že znehodnocujeme
dôkazy, ktoré nás nepodporujú.
Takýmto spôsobom nedospejeme
k ničomu, čo by si zaslúžilo
pomenovanie pravda.” Celkom
pekná úvaha. Teraz mi už je jasná,
no pred desiatimi rokmi, keď som
mal pätnásť rokov, mi to nedošlo.
Moji údajní rodičia cestou v aute
neboli príliš výreční. Teda, čakal
som viacej nadšenia z ich strany.
Mojimi otázkami som si vynútil
rôzne diskusie. Pomaly som sa
dozvedel, že sa volám Viktor. Odhad
lekárov bol dobrý, v skutku som mal
pätnásť rokov. Ako strednú školu som si
vybral všeobecné gymnázium v Trnave.
Tam sme totiž bývali. Žltý, moderne
pôsobiaci rodinný dom. Skvelé prostredie.
Spomienky sa ale nevracali. Prechádzajúc
domom som napriek očakávaniam
nenachádzal žiadne piano. “Čo do pekla
som robil v Bratislave, keď študujem
v Trnave?”, vyhŕklo zo mňa. Približne v tom
momente som tak laicky začal uvažovať nad
nasledovným: “ak si pamätám Kolumba a
veci dlhodobejšieho charakteru, nemal by
som si pamätať aj týchto dvoch ľudkov?”
Kvôli tejto úvahe som skoro prepočul ich
odpoveď, že nevedia zodpovedať otázku
môjho pobytu v Bratislave a na piane
vraj nehrám. Sadol som si nespokojný
za stôl, večera už bola pripravená. V
tom mi napadol trik. “Snáď to bude na
niečo dobré,” povedal som si. Skúsil som
predstierať mdlobu. Podľa všetkého som
bol dobrý herec. Vydržal som v pomerne
nepohodlnej polohe pod stolom hádam
desať minút. Síce po piatich minútach
som si povedal, že to nemá zmysel, ale
oplatilo sa vydržať. Môj údajný otec bol
nezodpovedný a hádal sa cez telefón s
istým pánom o mojom osude, pričom ma
matka preberala k životu. Nie že by som
to bol potreboval, ale... . Prezradili sa. Na
presné označenie si nepamätám, ale podľa
nich som bol rozmaznaný malý bastard.
Ďalšími kľúčovými slovami z telefonátu
boli pianista a peniaze. Po tom ako som sa
“prebral”, snažil som sa len o to, aby som
nebol podozrivý z fingovanej mdloby.
"
42
Rutinne diskvalifikujeme svedectvá,
ktoré by sa museli obhajovať pred
naším zľahčovaním. Inými slovami,
sme takí presvedčení o oprávnenosti
nášho úsudku, že znehodnocujeme
dôkazy, ktoré nás nepodporujú.
Takýmto spôsobom nedospejeme k
ničomu, čo by si zaslúžilo pomenovanie
pravda.
MERILYNNE ROBINSONOVÁ
Divadielko som hral ešte niekoľko hodín
a popritom som uvažoval, ako utiecť týmto
ľuďom. Utvrdil som sa v tom, že všetko
čo hovorili bolo klamstvom. Pri mojom
takzvanom úteku ma ale chytili. Tesne. Už
som bol vo dverách, no moji únoscovia
už boli opatrnejší ako pri telefonáte. “Tak
čo? Už sa pamätáš?” S týmito slovami sa
na mňa obrátila moja údajná matka, keď
mi podávala noviny. Veľké titulky. “Polícia
pátra po nezvestnom Viktorovi.”
A v článku krátky opis. Z novín som sa teda
dozvedel, že v skutku hrám na piane. To mi
čudné nepripadalo. Na druhej strane som
nechápal, čo len môžu chcieť od chlapca
ako som ja. V tom som si všimol , čo bolo
napísané nižšie. “Viktor je synom známeho
milionára…” A už to bolo jasné. Predošlý
večer som si povedal, že nasledujúci deň
bude krajší. Nesplnilo sa to. Mohol som
si také niečo želať dva razy? Neviem.
Pre istotu som si neželal. Bál som sa, aký
bude ďalší deň. Oka som nezažmúril, bol
som príliš rozrušený. Za dverami ma na
striedačku strážili moji únoscovia. Čo s tou
pamäťou? Veľmi som chcel, aby amnézia
už pominula. Nejaký kľúčový moment,
obraz, aby som si spomenul. Ten kľúčový
moment nenechal na seba dlho čakať. Na
druhý deň som bol o niečo šikovnejší a
podarilo sa mi vykĺznuť z domu. V tom som
skončil v zúrivom objatí nejakého pána.
Pozrel som sa na neho a moje spomienky
sa začali pomaly vracať. Dejavu. Spomenul
som si, že už som bol v náručí tohto pána.
Nečudo. Bol to môj strýko. Chcel
som mu povedať, aby ma zachránil,
ale bránilo mi v tom to, že mojim
skutočným únoscom neboli dvaja
ľudia utekajúci za mnou z domu,
ale človek, ktorý ma tlačil naspäť
k nim. “Povedal som, aby ste mu
neublížili, ale buďte opatrnejší.
Mohol vám utiecť.” Tieto dve vety
adresoval rozzúreným hlasom
svojim dvom spolupáchateľom.
Dnes už viem, že pán v telefóne
pri mojej fiktívnej mdlobe bol môj
strýko. Otcov brat. Pomaly ale isto
sa mi vracali všetky spomienky.
“Zviažte ho“, vykríkol strýko.
Dovtedy to neurobili preto, lebo
dostali rozkaz, aby mi zabezpečili pohodlie
za daných podmienok. V Bratislave ma
v parku nenaháňali žiadni chalani, ale
moji dvaja únoscovia. Chceli ma zobrať
za strýkom, no nepodarilo sa im to.
Neskôr si povedali, že v Trnave to bude
bezpečnejšie. Bál som sa viac než dovtedy.
Bolo neskoré popoludnie. V tom niekto
zazvonil pri dverách s otázkou, či je niekto
doma. Bol to Marek, ktorý ma zachránil
v parku. Spoznal som jeho hlas. Neveril
som vlastným ušiam. Moji únoscovia sa
robili, ako keby nikto nebol doma. Ústa mi
ale ešte nestihli zalepiť. Kvôli tomuto sa
tu vyskytla otázka. Mám kričať o pomoc a
týmto zatiahnuť Mareka do tejto pomerne
nebezpečnej hry, alebo ho nechať odísť?
Hlasujte na http://oko.fei.sk/
Informácie
i
Ako si zachovať funkčný mozog
do najvyššieho veku?
Primeraná a pravidelná mentálna
námaha spôsobuje, že mozgové bunky
doslova „kvitnú“, pretože každá aktivita
podnecuje tvorbu nových výbežkov
a spojení medzi bunkami. Ak sa jej
budeme vyhýbať a len pasívne prežívať
každodenný život, bunky zoslabnú
a nakoniec zahynú.
keď začne človek starnúť. Každý deň
si preto nájdime čas na aktivity, ktoré
udržiavajú náš mozog v pohotovosti.
Môže to byť lúštenie krížoviek, hry ako
scrabble, bridž alebo pexeso, vzdelávanie
sa v problematike, ktorá nás zaujíma,
čítanie kníh, komunikovanie - rozhovory
s inými ľuďmi.
Pravdepodobne jediným účinným
preventívnym
prostriedkom
proti
„oslabeniu“ mozgu je pamäťový tréning.
On totiž buduje tzv. „duševnú rezervu“.
Tréning pamäti má dôležitý význam
preto, že udržiava mozog aktívny
a zdravý. Okrem dobrej pamäti pomáha
uvoľňovať určité chemické látky, ktoré
sú dôležité pri fungovaní imunitného
systému, čím sa chráni mozog pred
ochorením a poškodením.
Skupinový tréning pamäti môže
byť
príjemnou
zábavou
medzi
rovesníkmi, spôsobom ako si zdvihnúť
sebavedomie, užitočnou prevenciou
proti prirodzenému zhoršovaniu pamäti,
ktoré prichádza vekom a proti demencii
- Alzheimerovej chorobe.
Precvičovanie mozgu je potrebné robiť
v každej životnej etape, no najmä vtedy,
01 | MAREC | 2010
Akákoľvek aktivita, telesná i duševná
chráni pred zhoršovaním pamäti.
Autor: Slovenská Alzheimerova
spoločnosť
Foto: Centrum MEMORY
43
i
Informácie
„Brain Awareness Week“
Celosvetová akcia, ktorú v rámci SR
už po tretíkrát organizuje Slovenská
Alzheimerova spoločnosť v spolupráci s
Nadáciou MEMORY, Centrom MEMORY
a Neuroimunologickým ústavom SAV.
V tomto roku pripadá na toto podujatie
týždeň od 15. do 21. marca 2010.
„Týždeň mozgu“ je medzinárodná akcia,
ktorej cieľom je upriamiť pozornosť
verejnosti na ľudský mozog a jeho činnosť,
hovoriť o mozgových ochoreniach
a spôsoboch ich prevencie.
„Brain Awareness Week“ sa uskutočňuje už
od roku 1996, vďaka spoločnej iniciatíve
dvoch organizácií – medzinárodnej
odbornej organizácie „Society for
Neuroscience“
(„Spoločnosť pre
neurovedy“) a neziskovej organizácie „The
Dana Alliance for Brain Initiatives“ („Dana
44
Aliancia pre iniciatívy týkajúce sa mozgu“
- www.dana.org), ktorá združuje viac ako
265 významných vedcov a je zameraná na
podporu verejného povedomia o pokroku
vo výskume mozgu.
Odvtedy sa akcia rozšírila do celého sveta
a v súčasnosti sa na nej podieľa množstvo
partnerských organizácií. V rámci SR
sa zapoja viaceré sociálne zariadenia
a zdravotnícke pracoviská, školy a iné
subjekty v okresoch Kežmarok, Banská
Štiavnica, Žiar nad Hronom, Brezno,
Žarnovica, Poltár, Banská Bystrica, Kysucké
Nové Mesto, Nové Zámky, Malacky,
Revúca, Galanta, Bratislava a iné.
Iniciátori tejto akcie usporadúvajú
v utorok 16. marca 2010 niekoľko
nadväzujúcich aktivít v Centre MEMORY
na Mlynarovičovej 21 v bratislavskej
Petržalke (Autobusové spoje 84, 96, 95),
medzi inými aj zaujímavé rozprávanie
o fungovaní mozgu pre študentov
vysokých škôl so začiatkom o 17:00 hod.
Dňa 19. marca 2009 od 9.30 –
17.30 hod. sa v Centre MEMORY
uskutoční Deň otvorených dverí.
Návštevníci budú mať možnosť získať
informácie, ako si udržiavať pamäť v
kondícii a tiež absolvovať bezplatné
vyšetrenie pamäti.
Kontakt:
Slovenská Alzheimerova spoločnosť
Mlynarovičova 21
851 03 Bratislava
[email protected]
www.alzheimer.sk
Autor: Slovenská Alzheimerova
spoločnosť
Foto: Centrum MEMORY
Informácie
i
Univerzitná študentská súťaž
programovateľných autonómnych autíčiek na autodráhu.
26. marca 2010 už aj na
FEI STU v Bratislave!
Kto vytvorí najlepší algoritmus? Ktoré autíčko bude
najrýchlejšie?
Príďte sa pozrieť!
Cieľom súťažiacich je zmapovať si v prvom kole trať a potom sa snažiť jazdiť čo
najrýchlejšie tak, aby autíčko nevyletelo z dráhy. Ako si autíčko zmapuje dráhu?
Pomocou snímača zrýchlenia (akcelerometra), ktorým meria odstredivé sily
pôsobiace v zákrutách.
Informácie:http://www.robotika.sk alebo [email protected]
01 | MAREC | 2010
45
Zaujímavosti
BÁSEŇ:
Peter Petruš
Veľkonočný pondelok
Sviatok jari, vlažnej vody.
Šibačka sa už k nám blíži.
Všetkých voda zvíta,
nevyhne sa jej ani jediná.
Koledou si vyslúžia,
naši milí priatelia.
Čaro kraslíc,
i čos „vypic“.
Veď zdravie, šťastie nesú.
Radostnou zvesťou pre nás sú.
Tak ich hosťme, privítajme,
k rodinnému stolu usaďme.
Nech sú sviatky lepšie ako boli,
nech šibačov do druhého rána hlava bolí,
keď čerstvou vodou choroby vyháňajú
a pri tom spanilé devy korbáčom
preháňajú.
S radosťou sa rozídeme,
že sa o rok uvidíme.
Vitalitu prinesieme
a neplechu vyšibeme.
46
Download

2010 / 01 - Marec