Abnormalita – deviácia od priemeru (štatistický prístup: zistíme, čo sa vyskytuje často; to, čo je vzácne je potom abnormálne) Abnormalita je potom kvantitatívna vlastnosť (+ aj ‐) Abnormalita – deviácia od ideálu. Človek sa blíži ideálu a ten, ktorý sa odchyľuje od tohto približovania sa, je abnormálny. Takáto definícia je založená na kultúrnych biasoch. Abnormalita – pocit osobného nepohodlia. Abnormálne je to, čo spôsobuje nepríjemné pocity buď nositeľovi abnormality, alebo okoliu. Konflikt: človek sa môže cítiť výborne, ale iní z neho môžu mať zlý pocit (keď s nami komunikujú vesmírni ľudia, môže to byť príjemné, napriek tomu to iní môžu chápať ako abnormalitu  ) Abnormalita – neschopnosť efektívneho fungovania (nakŕmiť sa, udržať si miesto, komunikovať s ostatnými, ...) Právne vymedzenie abnormality Všeobecné vymedzenie: abnormalita je stav, ktorý vyvoláva úzkosť a bráni v správnemu fungovaniu v spoločnosti. Pohľady na abnormalitu Medicínska perspektíva: Symptómy abnormality sú založené na fyzickom základe. Napríklad nedostatočná tvorba látok (hormónov, transmiterov, ...) alebo poškodením CNS. Fyziológia teda spôsobuje správanie hodnotené psychológmi. Niektoré fyziologické faktory môžu byť tiež vrodené a prejavovať sa depresiou alebo schizofréniou. Psychoanalytická perspektíva Vychádza z predpokladu, že abnormálne správanie vzniká v detstve výsledkom konfliktu medzi protichodnými prianiami sexuality a agresivity. Ak sa dieťa neprekúše cez vývojové fázy, toto sa prejaví v neskoršom veku. Keďže správanie človeka riadi jeho podvedomie, principiálne má človek málo možností samostatného konania a teda aj zodpovednosti za svoje činy. Behaviorálna perspektíva Nevníma abnormálne správanie ako symptóm, ale ako problém sám o sebe. Je to produktívny prístup pri niektorých poruchách (ADHD), ale ne vždy. Kognitivistická perspektíva Vychádza z predpokladu, že ľudské presvedčenia a myšlienky sú ústredným blokom abnormálneho správania. (Napríklad fixovanie na event) Kritika tohto prístupu spočíva v možnosti mýlenia si príčiny a následku. Humanistický pohľad Správanie mimo štandardy má byť tolerované, kým neprináša utrpenie sebe alebo iným. Kritika spočíva v nevedeckosti. Sociokultúrny pohľad Každé ľudské správanie (normálne alebo abnormálne) je výsledkom pôsobenia spoločenstva, v ktorom sa človek pohybuje. Napr. schizofrénia sa viac vyskytuje v nižších príjmových skupinách. Kritika: možno je len častejšie diagnostikovaný, pretože nižšia príjmová skupina je viac odkázaná na pomoc. Sociokultúrny prístup reálne nepomenúva možnosti nápravy. DSM – diagnostic and staticstic manual: manuál APA pre určenie abnormality 200 porúch v 17 hlavných kategóriách, 5 osí I.
II.
III.
IV.
V.
Klinické poruchy – spôsobujúce tiesňové stavy a bránia vo fungovaní Poruchy osobnosti a mentálne retardácia – trvalé stavy Stavy vyžadujúce medikáciu – fyzické stavy ovplyvňujúce psychické Psychosociálne problémy a problémy prostredia – životné problémy alebo udalosti ovplyvňujúce diagnostiku, liečbu, a následky psychickej poruchy Všeobecné hodnotenie fungovania – všeobecná hladina mentálneho, sociálneho fungovania a tiež žitia a pohodlia V DSM nie sú uvedené neurózy Príklady kategórií porúch Úzkostné stavy (fóbie, obsesie, ...) Prejavujú sa v prípade, že reálne nebezpečenstvo nehrozí. Fóbie: intenzívny, „iracionálny“ strach zo špecifických objektov alebo situácií agorafóbia, špecifické objekty, zvieratá, špecifické typy prostredia, špecifické typy situácií (šoférovanie, jazda vo výťahu), zranenie a krv, sociálne fóbie (strápnenie sa) Panika: môže vzniknúť bez jasného stimulu a môže trvať od pár sekúnd do mnoho hodín ľudia často panikáriaci majú rezistentnejší mozog na emotívne stimuly (aj strach) Stavy úzkosti: dlhotrvajúce stavy, vznik fyziologických symptómov: nespavosť, bolesti hlavy, ... OCD – obsesia je stále sa vracajúca nechcená idea, kompulzia – neodolateľné nutkanie vykonávať určitú činnosť. Vykonávanie rituálov znižuje úzkosť. Príčiny úzkostných stavov: vrodené faktory (30 % šanca u dvojčiat, že budú rovnaké stavy úzkosti) prílišná stimulácia limbických systémov vytvára úzkostné stavy a paniku opačný focus je spojenie úzkostných stavov so stresom (jednorazová situácia, stály stres) kognitivistický prístup hľadá maladaptívnosť v mentálnych procesoch (moduly mysle) Psychosomatické stavy (fyzické prejavy založené na psychickom nastavení) Hypochondria: strach o zdravie a tiež permanentná choroba, symptómy existujú, ale sú dezinterpretované Hystéria (conversion disorder) – znefunkčnenie senzorov, tiež častí tela Disociatívnosť poruchy identity, viacnásobné osobnosti, amnézie Rozpoltená osobnosť (dissociative disorder) – rozpojené rôznych čŕt osobnosti, ktoré sú normálne spojené Porucha identity – osoba má charakteristiky niekoľkých osobností Disociatívna amnézia – čiastočná amnézia, selektívna Disociatívna fúga – postupné menenie osobnosti Zmeny nálad (depresie, bipolárne stavy) Abnormálny stav, kedy zmeny nálad sú už obťažujúce Depresie (existujú menšie a väčšie) – viac ženy ako muži (môže byť hormonálne podmienené), nemusí byť jasný spúšťač Mánia – opak depresie. Bipolárna porucha – striedanie nálad: eufória / depresia Dôvody Vrodené (existujú v rodinách) Porucha neurotransmiterov – serotonin, neuropinefrín horšie vnímanie emócií z fotografií Schizofrénie a psychické poruchy (paranoja, katatonické stavy, ...) Typy: dezorganizovaná, paranoidná, katatonická, nevyhranená, reziduálna Zdroje môžu byť genetické, ale aj získané (dvojčatá, 49 % pravdepodobnosť) Iné vnímanie reality (reality distortion) Pravdepodobne sa nejedná o jednu poruchu ale o rôzny príčiny vyvolávajúce podobné symptómy Môže ísť o: neschopnosť vykonávať činnosť (ktorú vykonával) Posunutá logika, argumentácia Bludy Halucinácie a poruchy vnímania Emočné poruchy Odpútanie sa od ľudí (withdrawal) Schyzeofréniu možno podľa DSM 4 diagnostikovať pozitívne (na symptómy) alebo negatívne (na neprítomnosť symptómov) Poruchy osobnosti – asociálne správanie, narcisizmus Poruchy osobnosti – maladaptívne správanie Antisociálne správanie – správanie, kedy človek ignoruje (morálne, etické) pravidlá v spoločnosti Hraničná porucha osobnosti – problém s vlastnou identitou, túto nahrádzajú vzťahom s inými ľuďmi, často jednostranným, dožadujú sa pozornosti Narcistická osobnosť – prehnaný pocit vlastnej dôležitosti Problémy u detí – ADHD – poruchy pozornosti spojený s hyperaktivitou niektoré symptómy ADHD sa vyskytujú u úplne všetkých detí, tak vzniká problém prediagnostikovania ADHA Autizmus Sexuálne poruchy – parafília, sexuálna dysfunkcia Poruchy získané látkami ‐ drogy Demencia, amnézia, kognitívne poruchy Metodologické problémy: ‐
‐
‐
‐
Fixácia na fyzické faktory (medicínsky aspekt), psychiatrický, nie psychologický Škatulkovanie (všetko alebo nič) V podstate ignoruje neurologický prístup DSM zvádza k tomu, že po zameraní sa na jednu diagnózu, môžu byť ignorované ďalšie Terapie: Psychoanalytický prístup – rozpomínanie si na vývoj v detstve a to, ako ovplyvnil človeka Dialektická behaviorálna terapia (akceptácia, kto sme) Kognitívna terapia: zmena vnímania sveta okolo Kognitívno – behaviorálny prístup: naučenie nových rutín s cieľom zmeniť postoje (vnímanie) Humanistická terapia: zameranie sa na získanie kontroly (pocitu kontroly) nad svojim konaním Medziľudská terapia: zamerané na medziľudské vzťahy, terapie sa zúčastňuje veľa ľudí s rôznymi problémami Farmakologická terapia: antipsychotiká, antidepresanty, stabilizátory nálad Elektrošoky Sociálna psychológia Vedecké skúmanie toho, ako je ľudské myslenie, pocity, akcie ovplyvnené interakciami s inými ľuďmi Kognitívna dizonancia: konflikt dvoch rozličných paradigiem (toto speje k ich logickému oddeleniu) Fajčenie / rakovina Manipulácia s postojmi: presviedčanie, môže prebiehať centrálnou cestou alebo periférnou, podľa motivácie adresáta. Sociálny vplyv, Konformita, Akceptovanie, Podriadenosť, Stereotypy, Predsudky (predsudky sa znižujú reálnym kontaktom s ľuďmi) 
Download

draft