Press 2010
Chorvátske turistické združenie
Iblerov trg 10/IV
10 000 Zagreb
Hrvatska
Telefon: + 385 (1) 4699 333
Faks: + 385 (1) 4557 827
E-mail: [email protected]
Web: www.hrvatska.hr
Press 2010
Photo: Ministarstvo turizma Republike Hrvatske
Privítanie
Vážení priatelia,
s potešením by som chcel vyzdvihnúť, že Chorvátsko za
prvých jedenásť mesiacov roku 2009 dosiahlo rovnaký
počet nocľahov ako za rovnaké obdobie lanského roku.
Zaznamenalo tak v prvých jedenástich mesiacoch roku
2009 vyše 50 miliónov nocľahov zahraničných hostí a viac
ako 9 miliónov turistických návštev zo zahraničia, čo je o 1
percento menej ako v minulom roku.
Celkových turistických návštev 10,8 milióna turistických
príchodov, čo je o 3 percentá menej ako za rovnaké obdobie
vlaňajška. Z toho 9,3 milióna bolo zahraničných turistov a
1,5 domácich turistov. Od januára do decembra 2009 sa
v našej krajine zrealizovalo 56 miliónov nocľahov, čo je
o jedno percento menej ako v minulom roku. Z toho 50,3
milióna nocľahov uskutočnili zahraniční turisti a 5,7 milióna
nocľahov domáci turisti. Medzi opatreniami v cestovnom
ruchu sledujúcimi čo najlepšiu prípravu a realizáciu sezóny
2010 malo opäť kľúčovú pozíciu spoločné propagovanie
predsezóny a posezóny zo strany domácich a zahraničných
turistických spoločností a štátu, ale aj dve nové podporné
nástroje v oblasti turistických príchodov leteckou a
autobusovou dopravou.
Očakáva sa, že by sa celkové prostriedky na propagáciu
cestovného ruchu v roku 2010 mali pohybovať vo
výške 30 miliónov eur, čo by znamenalo približne
2 milióny eur viac ako sa investovalo v roku 2009.
V súlade so Strategickým plánom cestovného ruchu na
obdobie rokov 2010-2014 budeme Chorvátsko prezentovať
ako turistickú destináciu životného štýlu. Chceme pritom
využiť kultúrnu autentickosť a rozmanitosť našej krajiny,
opierajúce sa o jej potenciál a komparatívnu prednosť.
Desať turistických regiónov v Chorvátsku sa tak bude
rozvíjať v súlade so svojimi kvalitami a charakteristickými
zvláštnosťami.
Program preorientovania domácej turistiky na ‚lifestyle
turistiku‘ by mal ponúkať Chorvátsko ako krajinu „nových
zážitkov“. K tomu by mal prispieť aj proces značkovania
rôznych chorvátskych turistických produktov, ako sú
napríklad „Chorvátske malé hotely“, „Chorvátske ekologické
vidiecke domy“ a podobne. Vypracúvajú sa aj zvláštne
marketingové plány, na vylepšenie hlavných bodov ponuky:
slnko a more, námorná a konferenčná turistika, kultúra a
touring, kontinentálna turistika, ako aj víno a gastronómia.
Hoci je jednou zo základných charakteristických čŕt
chorvátskej turistiky ďalšie investovanie do kvalitného
ubytovania, respektíve high value rezortov a lukratívnej
turistiky, Chorvátsko nemieni ponúkať len hotel ako zmysel
dovolenky, ale predovšetkým zachované prírodné krásy a
bohaté kultúrne a historické dedičstvo.
Chorvátsko sa v rámci prípravy na sezónu 2010
bude propagovať aj dynamickejším vystupovaním na
zahraničných trhoch, obzvlášť v segmente kempingovej a
námornej turistiky.
Pravdepodobne sa budú organizovať aj cielené kampane
pre jednotlivé trhy, rozšíri sa obsah internetovej kampane, a
uskutoční sa aj ďalšie, dávnejšie ohlásené rušenie vízovej
povinnosti, konkrétne po Rusku a Ukrajine (s ktorým
sa to sezónne uskutočnilo už v tomto roku) aj s Indiou a
Čínou. Ministerstvo cestovného ruchu a Ministerstvo
poľnohospodárstva, rybárstva a rurálneho rozvoja sa
budú intenzívnejšie podieľať na rozvoji vidieckej turistiky a
domácich ekologických a poľnohospodárskych výrobkov, a
ich výraznejšom využití v cestovnom ruchu.
Turistický rok 2010 by mohol byť ťažší a náročnejší kvôli
celkovej hospodárskej situácii, ale aj turistickým opatreniam,
ktoré podnikajú konkurenčné krajiny. Chorvátsko však
bude chcieť vyjsť z tejto súťaže úspešne a primeranými a
rozhodnými opatreniami bude „bojovať o každého hosťa“.
Minister Damir Bajs
1
Press 2010
Obsah
Prečo navštíviť Chorvátsko
3
UNESCO
5
Národné parky
8
Parky prírody
9
Chorvátsko v číslach
10
Ako prísť do Chorvátska
12
Oznamujeme na rok 2010
hotely
kempy
malé rodinné hotely
hostely
ubytovanie v súkromí
16
23
26
27
27
Dovolenka podľa každého vkusu:
golf
hviezdy svetového neba na Jadrane
jachtárska turistika
vidiecka turistika
dobrodružná turistika
zdravotná a wellness turistika
náboženská turistika
29
30
31
33
36
43
46
Gastro – eno kútik
48
Štatistika - január - december 2008/2009
50
Kontakt
52
2
Press 2010
Prečo navštíviť chorvátsko
Destinácia, ktorá sa vždy znova objavuje
Photo: Damir Fabijanić
Chorvátsko priťahuje široké spektrum návštevníkov, pričom
rozvinulo a udržalo infraštruktúru zaujímavú pre dobrodruhov
i hostí hľadajúcich na dovolenke určité pohodlie.
Snažíme sa o stále dokonalejšiu rovnováhu medzi cenou a
kvalitou, spĺňajúc zároveň aj podmienky trvalo udržateľného
rozvoja a dosahovanie harmonickej spokojnosti, tak zo
strany hosťa ako užívateľa služieb, ako aj zo strany jeho
domáceho, ktorý mu služby poskytuje.
Chceme teda vytvárať win-win situáciu, v ktorej budú
obe strany ziskové. Takýmto vývojom, šitým na mieru
chorvátskeho občana i zahraničných hostí, sa pokúšame
dosiahnuť, aby domicilné obyvateľstvo vystupovalo v úlohe
zvyšovania vlastnej životnej úrovne, ako aj zachovávania
národnej identity. V našom prípade tým rozumieme, že sme
najprv využili potenciál založený na našich východiskových
prednostiach. Teraz sa obraciame k potenciálom, ktoré si
zákazníci v cestovnom ruchu cenia, ale pri ktorých na štarte
nemáme v trhovej súťaži žiaden náskok.
Nie sme teda statickí, ale dynamickí, kreatívni a proaktívni.
Treba pripomenúť, že sa v roku 2009 bude pokračovať v
procese intenzívneho investovania vo verejnom i súkromnom
sektore do ubytovacej infraštruktúry, mestskej a komunálnej
infraštruktúry, dopravnej infraštruktúry na štátnej i miestnej
úrovni, čím sa turistom každoročne poskytuje kvalitnejšia
dovolenka v destináciách, od samého príchodu do našej
krajiny, po celý čas ich pobytu až po návrat z dovolenky domov.
Chorvátsko stále zlepšuje úroveň poskytovaných turistických
služieb a snaží sa tak vyhovieť aj tým najnáročnejším.
Potvrdzujú to už tradičné návštevy Jadranského pobrežia,
ktorými ho v letných mesiacoch pocťujú kráľovské rodiny,
preslávené filmové hviezdy, hudobníci a výtvarní umelci,
ako aj členovia bohatých dynastií zo sveta biznisu.
Chorvátsko je aj historickým javiskom pre mnohé jedinečné
festivaly, výstavy, koncerty a stretnutia ako sú Dubrovnícke
letné hry, Splitské leto, Rabské fjere, Pulský a Motovunský
filmový festival alebo Špancirfest vo Varaždíne.
Viac než 20 percent turistov navštevujúcich európske
metropoly sú motivovaní v prvom rade kultúrou. Z
hospodárskeho hľadiska novým turistickým segmentom
je práve kultúrna turistika, propagujúca Chorvátsko na
kultúrnej mape sveta, ktorá dokazuje, že nie sme len
krajinou slnka a mora na dva letné mesiace v roku.
Počtom usporiadaných koncertov, výstav, kultúrnych
podujatí a festivalov pod holým nebom patrí Záhreb v
súčasnosti k popredným mestám Európy.
Rok 2009 bol rekordný počtom hosťovaní najväčších
svetových es. Môžme povedať, že išlo o vrchol všetkého,
čo sa v Chorvátsku udialo za posledných 10-15 rokov.
Od Stinga a Beyonce po U2, pričom ani nespomíname tri
veľké rockové festivaly - INMusic na záhrebskom Jarune,
Radar vo Varaždine a Rokajfest na Jarune – či jarnú
Jazzarellu a jesenný Zagreb Jazz Festival. Rok 2009
sa vyznačovala takou kvalitou a počtom účinkujúcich
hviezd popovej hudby najvyššej svetovej kategórie, že
bude veľkou výzvou pokúsiť sa tento rekord prekonať.
Okrem spomenutých hviezd v Záhrebe a v Chorvátsku
vystupovali aj: Eros Ramazzoti, Massive Attack, Cesaria
Evora, Limp Bizkit, Artic Monkeys, Elton John, Moby,
Kraftwerk, Lily Allen, Santana, Patti Smith, David
Byrne, Bradford Marsalis, Sonny Rollins, Diana
Krall, Leningrad Cowboys, Michael Bolton, Sinead
O‘Connor, Jose Carreras, Pet Shop Boys a mnohí ďalší.
3
Press 2010
Britský denník Guardian na prvom mieste svojho
rebríčka alternatívnych európskych podujatí, ktoré by
ste si v roku 2010 nemali v žiadnom prípade nechať ujsť,
zaradil chorvátsky Soundwave – festival, ktorý už roky
nadchýna publikum v Petrčanoch neďaleko Zadaru.
Guardianov výber najfestivalu v roku 2010 je o to
zaujímavejší, že ho zostavil bývalý basista skupiny
Suede Mat Osman, redaktor portálu whatsonwhen.com a
spoluautor Frommer‘s 300 Unmissable Events & Festivals
Around the World, ktorý bol zverejnený v októbri 2009.
Festival Soundwave, ktorý sa koná v klube Garden,
opísal ako lepšiu verziu britského Bestivalu, ktorý v
roku 2009 navštívilo 43 tisíc ľudí. Soundwave sa koná
v rybárskej osade na dalmatínskom pobreží a má inak
všetky kvality spomenutého Bestivalu, avšak v omnoho
krajšej a slnečnejšej verzii, uvádza Guardian. Okrem miest
na tanec a zábavu, venovali slová chvály aj festivalovej
pártylodi a klubu Barbarella určeného pre skutočných
fanúšikov
diskoték.
www.soundwavecroatia.com
V roku 2009 sme získali aj prestížne ocenenie popredného
amerického magazínu pre cestovný ruch a turistický
priemysel „Travel Age West“ (http://www.travelagewest.
com) pre „Best Vacation Value Europe“ destináciu,
a tiež ocenenie jedného z popredných magazínov
v oblasti cestovania a dovolenky ‚Travel & Leisure‘
(www.travelandleisure.com), ktorý vyhlásil dalmatínske
ostrovy za najatraktívnejšie v Európe.
Strategický
cieľ
chorvátskej
turistiky:
destinácia
životného
štýlu
so
zachovalými
prírodnými
a
kultúrnymi
pamiatkami
Strategický plán cestovného ruchu na obdobie 2010-2014
predpokladá päť hlavných taktík, pomocou ktorých sa
Chorvátsko stane vysoko hodnotenou destináciou životného štýlu a zachovaných prírodných a kultúrnych pamiatok.
To sú e-predaj, on-line komunikácia a značková ponuka. V Chorvátsku zatiaľ absentujú etablované značky, čo
znamená, že je potrebné začať s procesom značkovania
rôznych produktov (napríklad, ‚Chorvátske malé hotely‘,
‚Chorvátske ekologické vidiecke domy“ a podobne). Jedna
z taktík bude obsahovať aj podporu spolupráce kľúčových hráčov v oblasti cestovného ruchu, a tiež vzdelávanie, keďže práve vzdelávanie v oblasti turizmu vykazuje
mnohé rezervy. Boli vyvinuté aj zvláštne marketingové plány, na vylepšenie hlavných bodov ponuky: slnko a more,
námorná a konferenčná turistika, kultúra a touring,
kontinentálna turistika, ako aj víno a gastronómia.
Podľa strategického plánu by Chorvátsko do roku 2020 namiesto súčasných 11,3 milióna návštevníkov malo prijať až
17,6 milióna, takže by celkové príjmy mali z dnešných 7,1
miliardy eur narásť na 19,8 miliardy eur.
Aby chorvátsky cestovný ruch zostal konkurencieschopný
na medzinárodnom trhu, rozdelí sa na desať regiónov a
klasterov, s tým, že sa ku každému regiónu bude pristupovať iným, nezávislým spôsobom, rešpektujúc jeho kvality
a zvláštnosti v porovnaním s inými oblasťami. V závislosti
na cieľoch, ktoré by mal každý z jednotlivých regiónov spĺňať, sú vykreslené v stratégii značkovania, ktorého cieľom
je predĺženie predsezóny a posezóny, ako aj ďalší rozvoj
e-marketingu vo všetkých regiónoch.
Istria sa bude predstavovať ako ‚zelené mediteránske útočisko‘. Jej imidž sa bude budovať na turistickom zážitku počas
celého roku, pričom sa ako zvláštnosť budú vyzdvihovať autentické mestá a dediny, romantická a oddychová dovolenka.
Trhové postavenie Kvarneru bude zamerané na životný štýl, zdravie a uvoľnenie s imidžom
‚jadranská destinácia životného štýlu‘. Zvláštne hodnoty Kvarneru sa vyznačujú sofistikovanosťou zážitku,
stále nižším vekovým priemerom a veselou atmosférou.
Dalmácia je sa ďalej delí na štyri turistické podregióny, z ktorých má každý svoje zvláštnosti.
Dalmácia - Zadar sa bude na medzinárodnom trhu prezentovať ako „očarujúci Jadran“, budujúc si tak imidž sveta ostrovov a prírodných parkov. Oproti ostatným častiam Dalmácie
sa bude líšiť ponukou a atmosférou robinsonskej turistiky.
Dalmácia - Šibenik získava premisu „koruna Jadranu“,
pričom v prvom rade bude zdôrazňovať svoju podstatu
„morského raja“. Prednosťami regiónu sú, podľa marketingového plánu, malebné ostrovy a zachované autentické
miesta.
Dalmácia - Split sa stáva ‚jadranskou inšpiráciou‘ s imidžom dalmatínskeho životného štýlu a kultúry.
Najjužnejšia oblasť, Dalmácia-Dubrovník, sa bude
ponúkať ako „Dubrovnícka riviéra a ostrovy“ – elegantná turistická destinácia kultúry a pamiatok.
Ličsko-karlovacký kraj by sa mal prezentovať ako
‚zelené srdce Chorvátska‘, miesto, kde sa spája pobrežie s výnimočne zachovaným kontinentom.
Marketingová pozícia Slavónska bude mať podtitul „skutočná radosť zo života“, s dôrazom na gastronómiu, prírodu, pokoj a vidiecke prostredie.
Stredné Chorvátsko sa stane ‚regiónom krátkeho oddychu“, ktorého soľou sú baroko, kúpele a zámky.
Záhreb sa predstaví ako ‚brána Chorvátska‘ s imidžom
mesta stretnutí a spojenia pevninskej Európy s Jadranom.
4
Press 2010
UNESCO
www.unesco.org
Photo: Sergio Gobbo
Pamiatky Chorvátskej republiky zapísané na zozname
svetového dedičstva
UNESCO:
Diokleciánov palác a stredoveký Split (1979) – cisársky palác je jedným z najvýznamnejších diel neskoroantickej architektúry, nielen čo sa týka zachovalosti jednotlivých častí
a celkov, ale i radom originálnych architektonických foriem,
ktoré už nesú prvky nového ranokresťanského, byzantského a ranostredovekého umenia. Katedrála je postavená v
stredoveku z materiálov pochádzajúcich z trosiek antického mauzólea. Vo vnútri rímskych hradieb sa nachádzajú aj
ranorománske kostoly z dvanásteho a trinásteho storočia,
stredoveké pevnosti ako aj gotické, renesančné a barokové
paláce, tvoriace spolu jeden harmonický celok.
Staré mesto Dubrovník (1979) - „Perla Jadranu“ sa stala
dôležitou mocnosťou Mediteránu koncom 13. storočia. Toto
mesto, postavené plánovito v neskorom stredoveku v južnej
časti chorvátskeho pobrežia východného Jadranu, si svojím historickým jadrom pod vrchom Srdj zachovalo po stáročia až dodnes charakter jedinečného urbanistického celku
ohraničeného mestskými hradbami a zastáva významné
miesto v histórii výstavby miest. Hoci bol v roku 1667 Dubrovník značne zničený zemetrasením, dokázal si zachovať
svoje gotické, renesančné a barokové kostoly, kláštory, paláce a fontány.
Národný park Plitvické jazerá (1979) - Plitvice vďačia za
svoju krásu a neprekonateľnú atraktívnosť travertínu a
travertínovému rastlinstvu. Tvorením travertínových bariér
vzniklo postupne 16 Plitvických jazier, vytvárajúcich veľkolepý fenomén prírodnej architektúry, obklopený hustými
lesmi, obývaný medveďmi, vlkmi a mnohými ďalšími živočíšnymi a rastlinnými druhmi.
Photo: Damir Fabijanić
Ranokresťanský komplex Eufráziovej baziliky v Poreči
(1997) – Porečský katedrálový areál sa nazýva Eufraziana
podľa biskupa Eufrázia, ktorý v polovici VI. storočia katedrálu od základu prestaval a vyzdobil známymi mozaikami.
Pred touto Eufráziovou prestavbou sa tu na rovnakom mieste nachádzali minimálne dve fázy ranokresťanských objektov. V Poreči je sa kresťanstvo uchytilo už v 4. storočí, preto
sú bazilika, átrium, krstiteľnica a episkopický palác mimoriadnymi ukážkami sakrálnej architektúry, pričom samotná
bazilika je výnimočným spojením architektonických prvkov
klasicizmu a byzantu. Apsida je bohato zdobená figuratívnymi mozaikami, ktoré predstavujú jedny z najvýznamnejších ukážok toho druhu v Európe.
Historické centrum Trogiru (1997) - Trogir je výnimočným
príkladom kontinuity mesta. Ortogonálny plán ulíc tohto
ostrovného sídla pochádza z helénskeho obdobia, pričom
ho jeho nasledujúci predáci ďalej vylepšovali rôznymi mimoriadnymi verejnými a obytnými budovami a pevnosťami.
Jeho krásne románske paláce dopĺňajú výnimočné budovy
z obdobia baroka a renesancie. Najvýznamnejšou budovou
je trogirská katedrála s portálom západnej brány, majstrovským dielom majstra Radovana, najvýznamnejšou ukážkou
románsko-gotického stavebného umenia v Chorvátsku.
Katedrála Sv. Jakova v Šibeniku (2000) - Katedrála Sv.
Jakova bola postavená v rozmedzí rokov 1431 a 1535,
ako svedok významnej umeleckej komunikácie medzi Severným Talianskom, Dalmáciou a Toskánskom v 15. a 16.
storočí. Jej štruktúru vytvorili traja architekti - Francesco di
Giacomo, Juraj Dalmatinac a Nikola Firentinac – vytvoriac
ju celú z kameňa s použitím jedinečnej techniky stavby kupoly. Výsledkom je súlad kamenného celku, metódy kombinácie prvkov a absolútna harmónia vo vnútri katedrály.
5
Press 2010
Starigradské pole (2008) - Od júla 2008 je na Zozname
UNESCO uvedené aj Starigradské pole. V zdôvodnení Svetovej organizácie sa uvádza, že tamojšie výsadby vinohradov a olív zostali ‚prakticky nezmenené‘ od prvej kolonizácie
starých Grékov, pričom sú jedinečným svedectvom o geometrickom systéme členenia poľnohospodárskych pozemkov, ktoré sa používalo v Antike. V lete roku 385 pred naším
letopočtom, sa z mesta Paros na rovnomennom ostrove v
Egejskom mori vydala k Iónskemu zálivu, ako Gréci volali
Jadranské more, skupina asi stovky rodín, aby tu založili
kolóniu. Ich cieľom bol ostrov Hvar, starým názvom Fiteja, a
viedol ich Okistes, ktorého úlohou bolo rozdeliť v novej vlasti prisťahovalcom pozemky spravodlivou mierou. V strede
poľa, na mieste, odkiaľ sa dá zmerať pohľadom takmer celá
rovina, je stanovený východiskový bod - omfalos. Pomocou
jednoduchej mernej jednotky, gromu, bolo pole zmerané a
rozdelené na parcely s rozmermi 1 krát 5 štádií, čo je približne 180 krát 900 metrov. Vytesali aj medzné kamene s
menami vlastníkov pozemkov, avšak takéto rozdelenie sa
nepáčilo ostrovným a pobrežným Ilýrom, ktorí v roku 384
pred Kristom mesto napadajú. Gréci však Ilýrov porazili a
stali sa pánmi celého Starigradského poľa, najväčšej úrodnej roviny na jadranských ostrovoch. Prisťahovalci čoskoro
začínajú na poli budovať rôzne pomocné objekty a budovy.
Tie luxusnejšie pochádzajú z rímskych čias a doposiaľ ich
bolo nájdených približne šesťdesiat. Starigradské pole dnes
predstavuje najlepšie zachovanú grécko-antickú krajinu v
Stredomorí.
V septembri 2007 sa Koordinačný výbor európskych geoparkov na svojom kongrese v škótskom meste Ullapool rozhodol prijať Park prírody Papuk do svetovej rodiny geoparkov pod záštitou UNESCO, ktorá zahŕňa 31 európskych
a 51 svetových geoparkov.
Papuk sa tak stal prvou chránenou oblasťou v Chorvátsku s
týmto štatútom. Hoci je ťažké uviesť všetky geologické znaky
a odlišnosti, ktorými sa Papuk odlišuje od ostatných pohorí
kontinentálneho Chorvátska, k najvzácnejším patrí lokalita
Rupnica pri Voćine so 70 milión rokov starými vulkanickými stupňovitými skalnými stenami, aké možno vidieť iba
na troch ďalších svetových náleziskách: na Novom Zélande,
v Yellowstone v USA a na Slovensku. Každý deň sa objavujú
nové prírodné krásy pohoria, ktorého minerálne zloženie sa
pohybuje vo vekovom rozsahu 350 miliónov rokov.
Pamiatky na kandidátskom zozname
Chorvátska republika poslala Centru pre svetové dedičstvo
(WHC) aj svoj kandidátsky zoznam kultúrnych a prírodných
pamätihodností. Z kultúrnych pamiatok sú to episkopálny
komplex v Zadare, chorvátsky limes vo Varaždíne, Tvrdza
v Osijeku, rozšírenie Diokleciánovho paláca a historického
centra Splitu, Lubenice na Crese, zámok Veliki Tabor, historicko-urbanistický komplex Stonu s Malým Stonom, Motovun, púšť Blaca, primoštenské vinohrady a mesto Korčula.
Z prírodných pamiatok prihlásila Severný Velebit a národný park Kornati a Telašćica, a v kategórii kultúrnych i
prírodných pamiatok Lonjsko polje. Zároveň s projektom
‚‘Čipkárstvo v Chorvátsku‘‘ sa o vyhlásenie za majstrovské dielo UNESCO v oblasti ústneho a nemateriálneho dedičstva ľudstva uchádza aj Výročný fašiangový pochod po
karnevaloch oblasti Kastavu.
Nehmotné dedičstvo na zozname UNESCO
Od roku 2009 bolo na zoznam UNESCO zaradených sedem zo 16 prihlásených chorvátskych zvláštností a aj v
roku 2010 bude Ministerstvo kultúre RH opäť kandidovať so
Sinjskou alkou, bećarcom, nemým dinárskym kolom a medárstvom severného Chorvátska, teda s niektorými z tých,
ktoré neboli vybraté minulý rok.
Na zozname nehmotného dedičstva sa nachádzajú:
- dubrovnícke Slávnosti sv. Vlaha (sv. Blažej)
Dubrovník si vybral za svojho patróna Svätého Vlaha po
udalostiach, ktoré sa odohrali v roku 971. Legenda hovorí,
že do dubrovníckych vôd priplávala benátska flotila so 112
loďami. Predtým porazili obyvateľstvo z doliny Neretvy a
prinútili ho platiť im tribút. Zaumienili si dobyť ľsťou aj Dubrovník. V meste netušili nebezpečenstvo, takže ich privítali
srdečne a priateľsky. V katedrále sv. Stjepana (sv. Štefan),
ktorá sa neskôr zrútila pri zemetrasení, sa pobožný fráter
Stojko modlil dlho do noci. Zrazu zočil kostol plný vyzbrojeného vojska, na čele so sivobradým starcom s palicou v
ruke, ktorý mu vysvetlil, že je biskup a mučeník sv. Vlaho
poslaný z nebies, aby bránil mesto Dubrovník. Nebeskí vojaci s ním celú noc bránili a ubránili mestské hradby pred
Benátčanmi, ktorí mesto dobýjali. Vtedy si Dubrovníčania
zaumienili lepšie opevniť svoje mesto a sv. Vlaha si vzali za
svojho ochrancu a vybudovali mu kostol. Slávnosť sv. Vlaha
sa koná 3. februára a v čase Dubrovníckej republiky bývala
štátnym sviatkom. Najstaršia písomná zmienka potvrdzuje,
že sa deň sv. Vlaha slávi od roku 1190. Každoročne tak 3.
februára v procesii biskup a ďalší kňazi nosia sviatosti sv.
Vlaha, kým veriaci s nábožnou úctou bozkávajú dlaň a jemne sa dotýkajú tejto relikvie, modliac sa za seba a za svoje
mesto. Po skončení procesie odchádzajú zástavníci so svojimi zástavami do svojich osád, prinášajúc tak požehnanie
svätca všetkým, ktorí sa v ten deň nemohli dostať do mesta.
- dvojhlas s krátkymi intervalmi z Istrie a Chorvátskeho
prímoria
tento komplexný druh folklórnej hudby nachádzame aj mimo
územia Istrie a Chorvátskeho prímoria, no práve na tomto
území sa zachoval v najkompaktnejšej podobe. Vo svojej
podstate sa tento dvojhlas zakladá na nečasomerných
tónových vzťahoch a charakteristickom sfarbení tónov, ktorá
sa pri vokáloch dosahuje silným, čiastočne nosovým spevom.
Počas hry a spevu prichádza často v oboch segmentoch k
improvizácii a variáciám, avšak unisono zakončenia alebo
zakončenia v oktáve sa prísne dodržiavajú. Metrorytmická
formálna štruktúra a štruktúra textu prechádzajú k veľmi
zložitým vzorom, pričom sú hudba a text v špecifickej relácii.
- umenie výroby tradičných drevených hračiek z oblasti
Chorvátske zagorje
drevené hračky sú charakteristické tradičné výrobky Chorvátskeho zagorja s dlhou históriou. Práve v tejto oblasti sa
v 19. stor. rozvíja osobité umenie výroby hračiek, ktoré sa
v niektorých dedinách udržalo dodnes. Spôsob výroby sa
prenášal v niektorých rodinách z generáciu na generáciu
až do súčasnosti. Typické je, že ich ručne vyrezávajú muži
a maľujú ženy. Nikdy nevzniknú dve celkom identické, každá je originálnym ručným dielom. Ako materiál slúži mäk-
6
Press 2010
ké drevo z okolia, vŕba, lipa, buk a javor, ktoré výrobcovia
po vysušení tesajú a potom ho pomocou drevených alebo
kartónových šablón zvláštnym nástrojom režú a tvarujú. Pri
maľovaní používajú ekologické farby, pričom sa ako podloha používa najčastejšie červená, žltá a modrá. Maľujú
ich kvetovými a geometrickými ornamentmi. V súčasnosti
sa vyrába päťdesiat druhov hračiek, od rôznych píšťaliek,
tambúr, hračiek v tvare zvierat, až po úžitkové predmety.
- výročný jarný sprievod „kráľovnej“ (Lelje) z Gorjanu
Ljelja sa pokladá za ženu slovanského boha Perúna.
Legenda hovorí, že táto obyčaj pochádza z čias tureckej
invázie, keď Turci zajali mužov v osade, načo sa ženy
preobliekli za mužov, vzali do rúk šable a vydali sa proti
Turkom. Turci sa nazdali, že sú to duchovia, zľakli sa a
utiekli. Tak sa ženám podarilo vyslobodiť svojich otcov,
bratov a mužov zo zajatia. Odborníci, ktorí skúmali tento
zvyk, predpokladajú, že je oveľa starší - pochádza údajne
z praslovanských čias ako pozostatok niekdajšieho obradu
iniciácie. Tradícia ho spája s katolíckym sviatkom Turíc,
kedy dievčatá v zástupe obchádzajú dedinu a navštevujú
rad-radom dedinské dvory. Majú rozdelené úlohy na
kráľov a kráľovné, sprevádzané mládencami s košom na
darčeky – žobráci a gajdoš. Vo dvore ich čakajú domáci,
Ljelje im spievajú tradičné piesne, predvádzajú obradnú
hru v sprievode hry na gajdy, pričom ich domáci ponúkajú
a obdarúvajú. Potom rovnako obchádzajú ďalšie domy až
kým neobídu celú dedinu. Od roku 2007 sa na Turíce (chorv.
Duhovi) koná aj folklórne vystúpenie Legenda o Ljeljách.
- procesia ‚Za križen‘ na ostrove Hvar
jedinečný obrad zvláštnej pobožnosti a vyjadrenie náboženskej a kultúrnej identity obyvateľov strednej časti ostrova
Hvar, ktoré sa nepretržite opakuje už päť storočí. V noci z
Veľkého štvrtka na Veľký piatok spojí procesia šesť osád na
ostrove: Jelsa, Pitve, Vrisnik, Svirče, Vrbanj a Vrboska. V rovnakom čase sa zo šiestich farských kostolov (o 22. hodine)
vydajú na púť na čele s krížonosičom nosiacim kríž ťažký 18
kilogramov na znak prosby a vďaky, ako vlastný či rodinný
sľub. Nasleduje ho vybraná družina v bratimských tunikách
a množstvo veriacich a pútnikov, pričom sa zastavujú v kostoloch a kaplnkách v ostatných osadách, kde ich očakávajú
kňazi, aby sa nadránom vrátili do svojho farského kostola.
Procesia je výnimočná svojím trvaním (za 8 hodín prejdú 25
kilometrov) a výrazným turistickým záujmom. Textuálnym
základom procesie je mariánska pieseň Gospin plač (Plač
Panny Márie), napísaná v osemslabičníku v 15. storočí,
ktorú vo forme dialógu spievajú vybraní speváci, kantaduri.
- fašiangový pochod zvončarov z oblasti Kastav
v čase Fašiangov (od 17. 1. až do Popolcovej stredy) možno v oblasti Kastav stretnúť desiatky mužských skupín, ako
na niekoľkokilometrových pochodoch po tradičných trasách
obchádzajú svoje i susedné dediny. Niektorí nosia masky,
iní zas rôzne pokrývky hlavy symbolizujúce vegetáciu a
plodnosť. Všetci nosia obrátené ovčie rúna a zvony, podľa
ktorých ich prezývajú zvončari. Pri pochode zvonia pohybujúc sa na rôzne strany, čo si vyžaduje určité umenie a
fyzickú zdatnosť. Hoci na jednej strane obsahuje rôzne starobylé magické významy, je tento rituál, vyzývajúci prírodu
na plodnosť a skončenie zimy, teší sa táto tradícia aj dnes
značnej popularite. S tradíciou sa spájajú aj zvláštne jedlá,
ľudové remeslá a zručnosti (výroba masiek, pokrývok hlavy
a zvonov), tance a rôzne podoby spoločenského správania.
- čipkárstvo v Chorvátsku
v súčasnosti sú v Chorvátsku tri hlavné centrá výroby čipiek, ktorých činnosť je zárukou pokračovania dlhej tradície.
Sú to: Lepoglava v Chorvátskom zagorjí s paličkovou čipkou, na Jadrane zasa mesto Pag, kde sa tká čipka ihlicami
a mesto Hvar, s čipkou z rastliny agáva. Zručnosť výroby
pruhovej čipky paličkami, z hrubej ľanovej priadze, ktoré
si sedliacke ženy v Lepoglave vyrábali ako ozdobu svojich
šiat alebo na predaj, sa vyvinula na dnešnú výrobu jemných
čipiek rôznych tvarov. Pažské čipky sú okrasným prvkom,
ktorý sa najprv začal objavovať na folklórnom textile, neskôr
sa stal samostatným ozdobným predmetom. Umenie výroby
čipiek z agávy v meste Hvar je špecifické materiálom, ktorý používa (agáva) i prepojením na benediktínsky kláštor.
V Chorvátsku máme osem národných parkov. Sú to:
Brijuni, Kornati, Krka, Mljet, Paklenica, Plitvické jazerá,
Risnjak a Severný Velebit. Najväčší počet návštevníkov
zaznamenáva najznámejší chorvátsky národný park,
Plitvické jazerá, nasledujú Krka, Brijuni a Paklenica.
7
Press 2010
Národné parky
Photo: Milan Babić
Od Brijunských ostrovov po Mljet
Brijuni (www.brijuni.hr) sa skladajú zo 14 ostrovov a
ostrovčekov s celkovou rozlohou 36,3 km². Vďaka svojmu
členitému tvaru, histórii, rôznorodej faune a flóre volajú
Brijuni ‘rajom na Zemi‘.
Národný park Kornati (www.kornati.hr) s celkovým
povrchom 220 km², sa skladá z 89 ostrovov, ostrovčekov a
skalných hrebeňov. Z povrchu parku tvorí súš len ¼, zbytok
vypĺňa morský ekosystém.
Národný park Mljet (www.np-mljet.hr) sa nachádza na
ďalekom juhu Chorvátska a mnohí ho volajú najkrajším
jadranským ostrovom. Má totiž niečo, čo sa dá vidieť len
zriedka - jazero uprostred ostrova, na jazere ešte jeden
ostrov a na ostrove zámok, benediktínsky kláštor z 12.
storočia. Tento takmer neskutočný prírodný výjav, akoby
bol prevzatý z najkrajších rozprávkových príbehov. Podľa
jednej je práve Mljet jednou zo zastávok antického hrdinu
Odysea, kde ho v zajatí držala nymfa Kalypsó.
Photo: Damir Fabijanić
Paklenica (www.paklenica.hr) je priestorom neobyčajného
stretnutia mora a hôr, bohatý na pôvodné lesy buka, čiernej
borovice a borovice horskej.
Národný park Plitvické jazerá (www.np-plitvicka-jezera.hr)
je lesnatý, hornatý kraj, v ktorom sa ako drahokamy
náhrdelníku ukrýva 16 menších i väčších jazier s krištáľovou
modrozelenou farbou. Vodu získavajú z mnohých riečok a
potokov, a navzájom ich spájajú spenené kaskády a šumivé
vodopády.
Národný park Risnjak (www.risnjak.hr) leží v Gorskom
kotare, pričom jeho jadro tvorí masív hory Risnjak, vysokej
1528 metrov. Pre vychutnávanie risnjackých krás treba mať
vyvinutý cit pre čaro prírodných fenoménov.
Národný park Severný Velebit (www.np-sjeverni-velebit.hr)
sa vyznačuje rozmanitosťou krasových útvarov, rastlinného
a živočíšneho sveta, ktoré sú len jednou z častí tohto
prírodného celku.
Národný park Krka (www.npkrka.hr) získal meno podľa
rieky Krka, ktorá je súčasťou parku. Národný park leží v
strednej Dalmácii, len pár kilometrov severovýchodne od
mesta Šibenik.
8
Press 2010
Parky prírody
Photo: Sergio Gobbo
Od Biokova po Kopački rit
Parky prírody v Chorvátskej republike sú tieto: Park prírody
Biokovo, Park prírody Kopački rit, Park prírody Lonjsko
polje, Park prírody Medvednica, Park prírody Papuk,
Park prírody Telašćica, Park prírody Velebit, Park prírody
Vransko jezero, Park prírody Učka, Park prírody ŽumberakSamoborské pohorie a Park prírody Lastovské súostrovie.
Biokovo (www.biokovo.com) bolo vyhlásené za Park
prírody kvôli mimoriadnej vzácnosti rastlinných a
živočíšnych druhov, geomorfologických tvarov a prírodných
krás, koexistujúcich na ploche s rozlohou 19 550 hektárov.
Kopački rit (www.kopacki-rit.com) oblasť, ktorá počas roka
značne mení svoj vzhľad, podľa intenzity záplav, prevažne
z Dunaja, a v omnoho menšej miere z rieky Drávy.
Park prírody Lonjsko polje (www.pp-lonjsko-polje.hr) je
najväčšie chránené močiarne územie nielen v Chorvátsku,
ale aj v celom povodí Dunaja.
Lesy Medvednice (www.pp-medvednica.hr) siahajú takmer
až do samého centra Záhrebu. Okrem pokoja a zelene
oplýva táto hora bohatým a rozmanitým živočíšnym svetom.
Osobitosti Papuku (www.pp-papuk.hr) predstavujú
zvláštny segment biologickej a krajinnej vzácnosti regiónu
Slavónska. Rôznorodosť geologických úkazov, zachovalá
flóra a vegetácia a miesta výskytu veľkého množstva
živočíšnych druhov tu predstavujú skutočné bohatstvo.
Photo: Renco Kosinožić
Park prírody Telašćica (www.telascica.hr) vyzdvihuje tri
základné prírodné úkazy - zátoku Telašćica, ako najväčší a
najbezpečnejší prirodzený jadranský prístav, ktorého skalné
steny sa zdvíhajú do výšky 200 m nad morom a klesajú do
hĺbky 90 m a slané jazero Mir s liečivými účinkami.
Park prírody Velebit (www.pp-velebit.hr) je najvýznamnejšou
endemitovou koncentráciou flóry a pevninskej fauny v
Chorvátsku.
Park prírody Vransko jezero (www.vransko-jezero.hr) je
parkom s najväčším jazerom v Chorvátsku.
Park prírody Učka (www.pp-ucka.hr) charakterizuje
predovšetkým výnimočná rozmanitosť prírodných prvkov
na veľmi ohraničenom priestore.
Park prírody Žumberak
(www.zumberak-samoborsko-gorje.hr) sa rozkladá na
približne 350 km², pričom jeho základnou myšlienkou je
ochrana a popularizácia prírodných krás tohto kraja.
Lastovské súostrovie (www.lastovo.org) zahŕňa všetkých
44 ostrovov, ostrovčekov, skalných útesov a hrebeňov,
spadajúcich pod oblasť Lastovo. Najväčšími zástupcami
tejto ostrovnej skupiny sú Lastovo a Sušac. Územie je
jedným z najzachovalejších morských oblastí na Jadrane.
9
Press 2010
Chorvátsko v číslach
Oficiálny názov:
Chorvátska republika
Zemepisná poloha:
Chorvátsko sa rozprestiera od najvýchodnejších okrajov
Álp na severozápade po Panónsku nížinu a poriečie Dunaja
na východe, jeho centrálnu časť pokrýva horský masív
Dináre a južná končí na pobreží Jadranského mora. Od
Talianska ho delí morská a od Slovinska, Maďarska, Bosny
a Hercegoviny, Srbska a Čiernej Hory pevninská hranica.
Štátoprávne
Chorvátsko je parlamentná republika s viacerými
Usporiadanie:
Parlamentnými politickými stranami
Počet obyvateľov:
4 437 460 obyvateľov
Rozloha:
Pevninská časť má rozlohu 56 594 km2, a rozloha
teritoriálnych vôd je 31 067 km2.
Počet ostrovov, morských útesov a hrebeňov:
1 185, najväčšími ostrovmi sú Cres a Krk
Dĺžka morského:
6 278 km, z toho 4 398 km pobrežia ostrovov, útesov a
skalných hrebeňov
Hlavné mesto:
Záhreb (779 145 obyvateľov) je hospodárskym, dopravným,
kultúrnym a akademickým centrom krajiny.
Mena:
oficiálnou menou v Chorvátsku je kuna (1 kuna = 100 líp)
Podnebie:
Chorvátsko sa vyznačuje troma podnebnými pásmami;
vo vnútrozemí prevláda mierne teplá, daždivá klíma, a
na najvyšších vrchoch snehové lesné pásmo, podnebie
kontinentálneho, čiastočne i horského rázu, zatiaľ čo
pozdĺž jadranského pobrežia vládne príjemné stredozemné
podnebie s veľkým počtom slnečných dní; letá sú suché
a horúce, zimy mierne a vlhké. Priemerná teplota vo
vnútrozemí krajiny: v januári -2 do 0°C, o niečo nižšia na
najväčších nadmorských výškach, v auguste okolo 20 °C a
okolo 12 °C v najvyšších polohách. Priemerná teplota na
pobreží: január 5 až 9 °C, august 22 až 25 °C; teplota mora
v zime je 12 °C, v lete približne 25 °C.
Národné parky:
Chorvátsko má osem národných parkov, 4 na pevnine
(Paklenica, Plitvické jazerá, Risnjak a Severný Velebit) a 4
v pobrežnej oblasti (Brijuni, Kornati, Krka a Mljet)
Hospodárstvo:
HDP na obyvateľa – 17 600 USD (2009)
Gastronómia:
V kontinentálnej časti Chorvátska si labužníci prídu na svoje
vychutnávajúc si gastronomické delikatesy slavónskej,
medjimurskej, zagorskej, ličskej a goranskej kuchyne. Len
málokto odolá špecialitám ako sú slavónsky kulen, zagorská
morka s haluškami /mlinci/, baranjský rybací paprikáš,
ličské police, goranský žalúdok, žaby, či rôzne jedlá z diviny.
Mediteránske Chorvátsko je rajom ľahkej, zdravej stravy. Je
to oblasť s príchuťou olivového oleja, cresskej a pažskej
jahňaciny, drnišského a istrijského pršutu, pažského syra,
kvarnerských kreviet, stonských ustríc, visskej a komižskej
pogače, dalmatínskych rýb a rakov, istrijských hľuzoviek
a špecialít spod peky (železného hrnca s pokrývkou,
zasypaného žeravou pahrebou). Priaznivci vína majú
na výber z bohatej ponuky: od kontinentálneho tramínu,
rizlingu rýnskeho a vlašského (graševina) a rulandských
vín po jadranský dingač, postup, malvaziju, žlahtinu, teran
a vugavu.
Priemerné ročné
Priemerné denné
teploty °C
teploty v auguste °C
Záhreb
11,1
21,4
Pula
14,4
24,9
Rijeka
14,1
24,7
Rab
15,5
25,7
Zadar
15,2
24,9
Split
16,4
27,4
Hvar
16,6
26,1
Dubrovník
16,6
26,3
Chorvátsko – hodnota peňazí v destinácii
Káva
1,1 - 2 eurá
Minerálka 0,5
1,1 - 2 eurá
Džús
1,6 – 2,5 eura
Pivo 0,33 l
2 – 2,9 eura
Víno 0,75 l 13,8 - 25 eur
(kvalitné s kontrolou pôvodu)
Palivo do osobných vozidiel – kvôli cenovým pohybom na
svetových trhoch sa ceny menia takmer každý týždeň:
Eurosuper (benzín) 1 l
1,1 eura
Eurodizel (nafta) 1 l
1 euro
10
Press 2010
Trajektový lístok za vozidlo
a cestujúceho (pevnina-ostrovy,
jeden smer)
Priemerné turistické
menu v reštaurácii
Kapacity
Celkový počet hotelov Celkový počet lôžok v
hotelovom ubytovaní Celkový počet lôžok v
súkromnom ubytovaní Celkový počet malých
rodinných hotelov Celkový počet
turistických osád Celkový počet lôžok v
turistických osadách Celkový počet
apartmánových hotelov Celkový počet lôžok v
apartmánových hoteloch Celkový počet
turistických apartmánov Celkový počet lôžok v
turistických apartmánoch Celkový počet kempingoch: 21,2 – 64,2 eura
10,4 – 15 eura
584
98 680
421.000
220
47
25 650
Celkový počet lôžok
v kempingoch Celkový počet vidieckych
turistických hospodárstiev
Celkový počet lôžok vo
vidieckych hospodárstvach Celkový počet jachtových
prístavov Celkový počet kotvísk Celkový počet plavidiel
charterových flotíl kotviacich
v chorvátskych jachtových
prístavoch 229 004
353
891
54
12 107, kotvísk v mori
a vyše 3 650 suchých
kotvísk
3500
www.hrvatski-farmer.hr; www.mint.hr; www.mmtpr.hr;
www.camping.hr;
13
858
54
9497
231 +
311 malé
na priváte
11
Press 2010
Ako prísť do Chorvátska
Výborné autobusové spojenie
Chorvátsko je spojené pravidelnými medzinárodnými
autobusovými linkami so Slovinskom, Rakúskom,
Francúzskom, Talianskom, Maďarskom, Slovenskom
a ďalšími európskymi krajinami. Husto rozvetvená sieť
domácich autobusových liniek umožňuje cestujúcim
pricestovať veľmi jednoducho do Chorvátska, respektíve
do Záhrebu a Splitu, ako aj všetkých ostatných turistických
destinácií.
Slovinské diaľničné známky
Slovinsko zaviedlo od 1. júla 2009 týždňové diaľničné
známky v cene 15 eur. Neustúpilo ani pod tlakom Európskej
komisie, ktorá sa domnieva, že by cena týždňovej diaľničnej
známky mala byť 10 eur. Taktiež bola do prevádzky spustená
aj mesačná diaľničná známka za 30 eur. Zrušené boli
polročné známky, pričom cena ročnej známky bola zvýšená
z 55 na 95 eur. Ročná diaľničná známka sa počíta podľa
kalendára – ak si ju kúpite dnes, platí len do konca roku. Dokončenie diaľnice z Ľubľany k hraničnému prechodu
Bregana sa očakáva koncom roku 2010, kedy by
mala byť dokončená aj plánovaná dokumentácia
diaľnice od Ptuju k hraničnému prechodu Macelj.
Šírenie cestnej diaľničnej siete
www.hac.hr, www.arz.hr, www.azm.hr, www.bina-Istria.hr
Intenzívne pokračuje aj šírenie siete existujúcich moderných
diaľnic. Otvorený je plný profil diaľnice Rijeka – Záhreb
na úseku Kikovica – Oštrovica po koniec Rijeky (7,4
kilometra). Je to jeden z najťažších cestných úsekov v
Chorvátsku, na ktorom tvoria 20 percent celkovej dĺžky
objektu – päť viaduktov a dva nadjazdy. Diaľnica Rijeka –
Záhreb dlhá 146,5 kilometrov bola spustená do prevádzky
v plnom profile koncom októbra 2008. Cesta ňou trvá
teraz hodinu a 15 minút a cena diaľničných poplatkov
(cestarina) za osobné vozidlo z Rijeky do Záhrebu je 60 kún
(8,36€). Diaľnica Rijeka - Záhreb je súčasťou európskeho
diaľničného ťahu E65 ako aj paneurópskeho dopravného
koridoru 5b, a je mimoriadne dôležitá pre rozvoj cestovného
ruchu a hospodárstva, pričom je vzhľadom na premávku
najrentabilnejšou chorvátskou diaľnicou.
22. októbra 2008 bol uvedený do prevádzky aj úsek diaľnice
medzi Goričanom a hranicou s Maďarskou republikou,
rovnako aj nový most na rieke Mura (v dĺžke 216 metrov,
pozostávajúci z dvoch mostov širokých 15 metrov) medzi
Chorvátskom a Maďarskom. Predĺžením mosta Mura je
z maďarskej strany kilometrový úsek novej cesty, ktorá
spolu s mostom Mura a novovybudovaným 1,4 kilometra z
chorvátskej strany, spája diaľnice Budapešť – Letenye a
Záhreb – Goričan. Celkovým spojazdnením plného profilu
na úsekoch diaľnice A6 Rijeka - Záhreb, posledného úseku
diaľnice A4 Záhreb - Goričan a diaľnice M7 Budapešť Letenye, bola zavŕšená výstavba diaľnice Rijeka – Záhreb
- Budapešť na paneurópskom dopravnom koridore 5b v
dĺžke 496,2 kilometra. Z toho 232,5 kilometra sa nachádza
v Maďarsku a 263,7 kilometra v Chorvátsku. Dĺžka cesty
sa znížila na 5 hodín. Druhé tunelové otvory tunelov Mala
Kapela a Sv.Rok sa uvedú do prevádzky v júni 2009. Úsek
Dalmatiny (A1) Split - Ploče bude spustený do prevádzky
do konca roka 2009. Dalmatina sa tu stretne s diaľnicou
vedúcou z Bosny a Hercegoviny, respektíve koridorom 5C a
rýchlou cestou, ktorá sa buduje smerom k Pločiam.
Pracuje sa aj na cestnom obchvate mesta Split, ktorý si vyžiada celkové investície 200 miliónov eur. Jeho výstavba
bude riešením cestného ťahu Trogir - Split - Omiš, ako najfrekventovanejšieho cestného úseku v Chorvátsku s priemernou dennou premávkou 40 000 vozidiel.
Druhé rúry tunelov Mala Kapela a Sv. Rok boli spustené do
prevádzky v júni roku 2009. Mala Kapela je najdlhší tunel na
diaľnici Záhreb-Split; pravá rúra je dlhá 5 780 metrov, ľavá 5
821 metrov. Práce na vykopávaní pravej rúry začali v roku
2002. Spustená do prevádzky bola v júni 2005. Ľavá rúra
tunela Sveti Rok je dlhá 5 679 metrov, pravá 5 670 metrov.
Pri súčasnej finančnej kríze a zastavení investícií do cestnej
infraštruktúry na chorvátskom juhu sa pozastavila výstavba
diaľničného úseku Dalmatina (A1) Vrgorac – Ploče. Hoci
zodpovedné osoby v diaľničnej spoločnosti Hrvatske
autoceste doteraz vyhlasovali, že sa úsek diaľnice od Ravče
po diaľničný uzol Vrgorac spustí do prevádzky do konca roku
2009, to sa nakoniec nesplní. Ešte stále nie je jasné, kedy
presne sa diaľnica A1 spojí s mestom a prístavom Ploče.
Hospodárska recesia spôsobila aj dočasné zastavenie
prác na splitskom mestskom okruhu, investície v hodnote
200 miliónov eur. Jeho výstavba bude veľkým uľahčením
pre cestný úsek Trogir-Split-Omiš, najfrekventovanejší v
Chorvátsku, s denným tranzitom v hodnote 40 000 vozidiel.
18. júna 2009 bol spustený do premávky aj úsek rijeckého mestského okruhu uzol Škurinje - uzol Diračje v
plnom profile, s celkovou dĺžkou 5,2 kilometra, zahŕňajúc novovybudovaný uzol Rujevica. Rijecký mestský obchvat tak bude vcelku sprejazdnený do konca roku 2009.
Istrijský ypsilon
Výstavba plného profilu Istrijského ypsilonu začala v októbri 2008, pričom je plánovaná vo fázach tak, aby sa
celé zdvojnásobenie cestnej siete ukončilo v čím kratšom
čase. Ukončenie prác sa plánuje v nasledujúcich 2 a pol
12
Press 2010
rokoch, pričom hodnota tejto investície sa odhaduje na približne 313 miliónov eur. Dokončením plného profilu diaľnice sa zavádza aj nový systém jej úhrady. Cestujúci po
novom zaplatí iba tú dĺžku diaľnice, ktorú skutočne prešiel.
Popri už existujúcej ekologickej charakteristike cestnej siete Ypsilonu – zabudovaný systém odvodňovania a čistenia
odpadových vôd, protihlukové bariéry, využívanie solárnej
energie na nabíjanie SOS telefónov a radarov na meranie
rýchlosti jazdy, energeticky účinný systém ventilácie v tuneli... spustením plnej prevádzky diaľnice sa Istrijský ypsilon stane ešte väčším prínosom k udržateľnému rozvoju:
všetky uzly budú totiž vybavené ekologickým osvetlením,
osvetľujúcim len betón a asfalt, neohrozujúc pritom prirodzený biorytmus vtákov a nočných živočíchov. V rámci
výstavby plného profilu postaví koncesionár Bina-Istra aj
dve cesty, ktoré nie sú súčasťou koncesného územia. Na
týchto cestách sa nebude platiť mýto a po ich ukončení
budú odovzdané do prevádzky spoločnosti Hrvatske ceste, respektíve Župnej správe ciest. Ide o spojovaciu cestu v
dĺžke 1,5 km od uzlu Umag po štátnu cestu D200, v smere
hraničných priechodov Kaštel a Plovanija, ako aj spojovaciu
komunikáciu od uzla Pula (Istrijský Y) po Pomer (Medulin) v
dĺžke 8 km, ktorou by sa mala odľahčiť premávka pri vjazde
do mesta Pula.
Priame železničné linky
www.hznet.hr
Chorvátsko je previazané priamymi železničnými linkami
s Rakúskom, Bosnou a Hercegovinou, Francúzskom,
Talianskom, Maďarskom, Nemeckom, Slovinskom,
Slovenskom, Srbskom, Čiernou Horou a Švajčiarskom. S
ďalšími európskymi krajinami je spojená nepriamo.
Chorvátske železnice-Osobná preprava v spolupráci so
Srbskými železnicami zavádzajú počas letnej sezóny
zvláštny sezónny vlak Jadran-express, premávajúci od 20.
júna do 7. septembra v relácii Belehrad-Knin-Split-Belehrad
a Belehrad-Rijeka-Belehrad. Aj slovenská Železničná
spoločnosť v turistickej sezóne premáva z Bratislavy do
Splitu. Rýchlik (City Star) premáva každodenne od júna do
septembra, pričom bude turistom k dispozícii aj preprava
bicyklov. Cena lístka Bratislava – Split je 115,6 EUR.
www.slovakrail.sk
Letiská a nízkotarifní prepravcovia
Medzinárodné letiská sa v Chorvátsku nachádzajú v
Záhrebe, Splite, Dubrovníku, Osijeku, Zadare, Rijeke, Pule
a počas letnej sezóny aj na Brači a Lošinji.
Športové letiská sa v Chorvátsku nachádzajú v Záhrebe,
Čakovci, Slavónskom Brode, Rijeke, Vrsare, Malom Lošinji,
Sinji, Otočaci, Čepine, Ivanić Grade, Koprivnici, na Brači, v
Pule a vo Varaždíne.
Croatia Airlines (www.croatiaairlines.com), chorvátska
národná letecká spoločnosť spája Chorvátsko s početnými
európskymi mestami. Popri Croatia Airlines uskutočňuje
letecké dopravné spojenie s Chorvátskom ešte 35 leteckých
spoločností ako British Airways (www.britishairways.com),
Germanwings
(www.germanwings.com),
Lufthansa
(www.lufthansa.com),
SkyService
Airline
(www.skyserviceairlines.com), STERLING, SAS, Delta, TAP
Portugal a Austrian Airlines (www.aua.com). Chorvátske
letiská spolupracovali v roku 2009 s 18 nízkorozpočtovými
leteckými prepravcami a napriek krachu spoločnosti
SkyEurope, ktorá koncom augusta nechala na zadarskom
letisku „visieť“ okolo 700 cestujúcich, neexistujú zvláštne
obavy z opakovania takéhoto scenára v prípade druhých
aerolínií.
V letných mesiacoch spájajú Chorvátsko s mnohými
krajinami charterové lety. Litvu a Lotyšsko s Chorvátskom
spája so svojimi charterovými linkami v lete Air Baltic.
Počas celého roka lieta Air Baltic do Záhrebu z európskych
miest a z Rigy a Vilniusu do Splitu a Dubrovníku. V roku
2009 bude spájať Helsinky so Splitom a Dubrovníkom
letecká spoločnosť Blue 1, a švajčiarske Helvetic Airways
(www.helvetic.com) budú premávať na linke Zürich – Pula
– Rijeka - Zürich.
Španielska nizkotarifná letecká spoločnosť Clickair
(www.clickair.com), ktorá od roku 2007 spája Dubrovník a
Barcelonu, zavádza v tomto roku lety na relácii Dubrovník
- Valencia a späť.
A hoci hospodárska kríza zachvátila vo veľkej miere aj
leteckú dopravu, ktorá na celom svete zaznamenáva
úbytok, zavedenie nových letov v sezóne 2010
potvrdzuje, že je Dubrovník jednou z najpríťažlivejších
destinácií Mediteránu. Doteraz svoj záujem o lietanie
do Dubrovníku preukázali letecké spoločnosti, ktoré by
chorvátsku turistickú perlu spojili novými líniami s Moskvou,
Budapešťou,
Rímom,
Amsterdamom,
Istanbulom,
Leedsom, Aténami, Edinburghom, Manchestrom atď.
Začiatkom novej turistickej sezóny sa tu otvorí aj nový
turistický terminál, podložený investíciou v hodnote približne
160 miliónov kún, otvorením ktorého sa dubrovnícke
letisko stane jediným chorvátskym letiskom s „letiskovými
mostmi“ respektíve „suchým prechodom“ z letiska.
Na letisku Split v roku 2009 pristávali lietadlá 45 leteckých
spoločností, pričom hlavnými destináciami boli: Záhreb,
Rím, Londýn, Paríž, Kolín, Frankfurt, Štuttgart, Oslo a
Štokholm. Z hľadiska krajín pôvodu, prichádzalo najviac
cestujúcich z Nemecka, po ňom nasledovali Veľká
Británia, Chorvátsko, Francúzsko, Nórsko a Švédsko.
Rekordný počet cestujúcich vo svojej 40-ročnej histórii
zaznamenalo letisko v Zadare v roku 2008, kedy sa cez toto
letisko prepravilo takmer 160 000 cestujúcich. Rok 2009 so
zvýšením premávky v leteckej preprave o takmer 35 percent
vytvorí určite aj nový rekord v počte cestujúcich, ktorý by mal
podľa očakávaní komerčného oddelenie zadarského letiska
dosiahnuť úroveň 220 000 cestujúcich. Pri dosahovaní
tohto počtu výrazne prispeli nízkotarifné spoločnosti,
prostredníctvom ktorých sa Zadar spojil s mnohými
destináciami celej Európy. Keď spomíname nízkotarifné
aerolínie, je kľúčovým menom spoločnosť Ryanair, ktorá
tvorí so svojimi siedmymi destináciami jednotku zadarského
letiska. Hneď po nej nasleduje spoločnosť Germanwings.
V tomto roku (2009) má zadarské letisko osem nových línií:
Ryanair pridal medzi svoje destinácie Edinburgh, Štokholm,
13
Press 2010
Frankfurt, Düsseldorf a Pisu, zatiaľ čo Germanwings
zaviedol medzi svoje destinácie Berlín. Medzi prepravcov
pribudli aj dve úplne nové mená: Low Cost Carrier
Danube Wings, lietajúci do Bratislavy, a Orenburg
Airlines, prevádzkujúci charterovú linku do Moskvy.
Chorvátsko spája s mnohými svetovými veľkomestami
charterová letecká doprava. Napr. spoločnosť Kuoni Travel
zaradí v roku 2009 nasledujúce chartery:
• Zurich – Split so Swissairom, v sobotu;
• Zurich - Krk - Pula- Zurich s Helveticom, v sobotu v júli,
auguste a v septembri;
• Friedrichshafen - Pula a Friedrichshafen – Zadar s
leteckou spoločnosťou Intersky;
• Basel – Dubrovník s Dubrovnik Airline.
Croaticum opäť aktivuje charter Zurich – Split s
Dubrovnik Airline. Pripravujú sa aj charterové lety zo
Ženevy do Splitu a Dubrovníku. V roku 2010 sa tiež
plánujú nové charterové linky z Milána, Palerma a
Catanie do Splitu, a pravdepodobne aj do Dubrovníku.
V roku 2010 bude do Chorvátska lietať 11 britských
leteckých spoločností z 19 letísk v celkovom počte 80
letov týždenne.
Smart Connect aj pre lety z Chorvátska
Germanwings je najvýznamnejším nízkotarifným prepravcom v Chorvátsku, ktorý ako prvý zo všetkých nízkotarifných
spoločností ešte v júni 2004 zaviedol stále lety do Záhrebu
a Splitu, aby neskôr na letový poriadok zaradil aj Dubrovník
a v roku 2007 i Zadar. Chorvátsko je jednou z mála krajín
Európy, do ktorej lieta Germanwings zo všetkých svojich
hlavných letísk v Nemecku s priemernou naplnenosťou lietadiel vo výške 90%. V roku 2008 bola aj pre lety z Chorvátska zavedená nová služba ‚‘Smart Connect‘‘ akú nemá ani
jedna iná nízkotarifná spoločnosť v Európe. Germanwings
tak zavádza dokonca ďalších 141 letov, čo činí 500 ďalších
spojení týždenne. Využívanie tejto služby je veľmi jednoduché. Cestujúci si môžu let rezervovať na internete s presadaním rovnakým spôsobom ako rezervovali lety doposiaľ, s
tým, že je možné presadať na letiskách Kolín/Bonn, Stuttgart a Berlín.
Až 50 obývaných ostrovov spojených lodnými linkami
Chorvátsko je morská krajina. Jeho pobrežné mestá
sú navzájom spojené plavbami lodí a trajektov. Až 50
obývaných ostrovov je spojených s pobrežím trajektami
alebo loďami. V letných mesiacoch premávajú trajektové a
lodné spojenia častejšie.
Lokálne trajektové linky spájajú pobrežie s ostrovmi Cresom,
Lošinjom, Pagom, Rábom, Ugljanom, Pašmanom, Dugim
otokom, Ižom, Ravom, Olibom, Silbom, Premudom, Istom,
Molatom, Bračom, Šoltou, Hvarom, Visom, Pelješacom,
Korčulou, Lastovom a Mljetom. Na linkách rýchlolodí sa
dĺžka vykonaných plavieb zvýšila o 30 000 a na trajektových
linkách o 20 000 námorných míľ. To dostatočne vypovedá
o zavádzaní nových, ale aj o väčšej frekventovanosti
jestvujúcich liniek. Pravidelné turistické a trajektové linky
premávajú medzi talianskymi (Benátky, Terst, Ancona,
Pescara, Bari) a chorvátskymi prístavmi. Trajektová linka
spája Rijeku, Split a Dubrovník dvakrát týždenne počas
celého roka. Trajekty štartujúce z Rijeky na južnú časť
pobrežia sú dobrým riešením pre vodičov, ktorí sa chcú
takto vyhnúť peknej no aj namáhavej jazde po pobreží.
Pre dobré spojenie ostrovov sú veľmi dôležité aj prístaviská
a prístavy, ktorých bolo v posledných štyroch rokoch
obnovených 54, z toho 37 spĺňa funkciu dopravného
spojenia s ostrovmi. V roku 2008 boli podpísané realizačné
zmluvy na modernizáciu ďalších 21 prístavov. Vláda v
posledných troch rokoch subvencovala obnovu turistickej i
výletnej flotily súkromných lodných prepravcov sumou vo
výške približne milión eur, ktoré sa použili ako pomoc pri
zostrojení 24 nových a rekonštrukciách 13 starších lodí.
Pre domáceho štátneho lodného prepravcu Jadrolinija
sa v chorvátskom lodiarskom priemysle vyrobilo v
posledných štyroch rokoch 6 trajektov, a zakúpil sa trajekt
‚Zadar‘, pričom flotila disponuje aj troma takmer novými
trajektami, ktoré Jadrolinija získala z Grécka. Kvôli zníženiu
priemerného veku flotily bol schválený nový Program výroby
11 lodí pre chorvátskych lodných prepravcov v chorvátskom
lodiarskom priemysle v približnej hodnote 2,6 miliardy kún
(361 100 000,00 €), ktorý v období nasledujúcich 3,5 roka
chorvátska vláda podporí približnou sumou 200 miliónov
kún (28 000 000,00 €). S malými lodnými prepravcami
bolo podpísaných 12 zmlúv o subvencovanej výrobe 10 a
rekonštrukcii 2 turistických a výletných plavidiel s celkovou
hodnotou približne 4,6 milióna kún (640 000,00 €).
(Všetky údaje o sezónnych lodných linkách sú k
dispozícii na internetových stránkach Agentúry pre
pobrežnú morskú plavbu, www.agencija-zolpp.hr ).
V roku 2008 bolo z prostriedkov štátneho rozpočtu
a prostriedkov štátnych podnikov uložených do
infraštruktúrnych projektov na chorvátskych ostrovoch
jedna miliarda, 680 miliónov 680 000 chorvátskych kún.
V súlade so Zákonom o ostrovoch sa podnikajú významné
aktivity spojené s výstavbou nových a dostavaním, sanáciou
a rekonštrukciou existujúcich ostrovných prístavov a
rístavísk, v zmysle rozvíjania lodného spojenia ostrovov
s pevninou a ostrovov navzájom. Zvláštnym cieľom je
vytváranie infraštruktúrnych podmienok v prístavoch
otvorených pre verejnosť, aby sa v nich umožnilo pristávanie
nových, väčších a modernejších lodí.
Programom lodiarskeho priemyslu do roku 2011, ktorý schválila Vláda RH dňa 22. januára 2009, budú môcť chorvátski
lodiari získať štátnu podporu v celkovej výške 240 miliónov
kún, ktorými sa pokryje 30 percent odôvodnených výdavkov
dodatočného investovania do stavby lodí v krajine. Cieľom
Programu je obnova flotily chorvátskych lodiarov, respektíve zvýšenie bezpečnosti plavby a ochrany mora a okolia.
Podľa údajov Ministerstva mora, dopravy a infraštruktúry
zahŕňa program obnovy cestovnej a turistickej flotily v roku
2008 12 plavidiel, na ktoré sa vyčlenilo 4 605 720,30 kún.
V rijeckom prístave bol 6. októbra 2009 otvorený lodný terminál pre námornú prepravu tovaru a cestujúcich, v hod-
14
Press 2010
note 95 miliónov kún. Terminál, vybavený najmodernejším
prístavným kontrolným centrom v Jadranskom mori, reštauračnými objektmi a ďalšími službami pre cestujúcich,
je súčasťou projektu Rijeka Gateway, zameraného na
modernizáciu prístavu a prístavných zariadení, výstavbu
sprievodnej infraštruktúry vrátane cestnej a železničnej infraštruktúry z Rijeky smerom do vnútrozemia.
Užitočné webstránky:
www.jadrolinija.hr; www.croatiaairlines.com;
www.splittours.hr; www.hznet.hr; www.hrvatske-ceste.hr;
www.luka-vukovar.hr; www.port-osijek.hr;
www.blueline-ferries.com; www.snav.it; www.venezalines.com;
www.lnp.hr; www.medplov.hr; www.miatours.hr;
www.ivante.hr; www.krilo.hr; www.gv-line.hr
15
Press 2010
Novinky v roku 2010
Photo: Petar Trinajstić
HOTELY
Chorvátsko – destinácia s kvalitným
ubytovaním
Hotelový sektor v Chorvátsku v krízovom roku 2009
zaznamenal pokračovanie poklesu miery profitabilnosti
pri neuspokojivej miere návratnosti kapitálu. Podľa
odhadov by mal do konca roku z pohľadu príjmov
tento pokles dosiahnuť úroveň 15 percent. V oblasti
hotelierstva sa v roku 2010 neočakáva nárast dopytu,
počtu prenocovaní či príjmov.
Pokračovanie trendu rastu chorvátskeho cestovného
ruchu je medzi iným aj výsledkom investovania – celková
výška investícií do chorvátskeho cestovného ruchu v roku
2008 prekročila 7 miliárd kún, z čoho najväčšia časť išla
do existujúcich objektov, výstavbu nových objektov a
sfunkčňovania existujúcich objektov. Do výstavby nových
hotelov v Chorvátsku v roku 2009 bolo uložených 4,5
miliardy kún. Kvôli hospodárskej kríze chorvátsky minister
financií Ivan Šuker očakáva v roku 2010 pád investícií v
oblasti hotelierstva až o 20 percent.
Všetci odborníci súhlasia – napriek kríze v svetovom
cestovnom ruchu je jediný spôsob ako sa udržať medzi
konkurenciou ďalšie investovanie do kvalitnejšieho
ubytovania. A hoci sa v roku 2009 oproti roku 2008
investičný cyklus v chorvátskom cestovnom ruchu spomalil,
v minulom roku 2009 sa na Jadrane otvorilo zo desať vysoko
kvalitných hotelov, ktorých výstavba sa začala v roku 2008,
alebo ešte skôr.
Photo: HTZ
Okrem Istrie a Kvarneru je to zvlášť viditeľné v Dalmácii,
obzvlášť v Splitsko-dalmatínskej župe a v samotnom Splite,
kde vzniklo niekoľko veľkých exkluzívnych objektov ako
aj značný počet menších, rodinných luxusných hotelov.
Bol dokončený aj najväčší jadranský rezort v Novom
Vinodolskom, a aj v Petrčanoch sa otvorí nová luxusná
turistická osada. Istria získala svoj druhý päťhviezdičkový
hotel, na Crvenom otoku pri Rovinji, a vzápätí potom
aj tretí, v rámci luxusného rezortu Kempinski.
Najväčšie
investície
do
hotelového
sektoru
Kempinski Adriatic Resort 5* - Savudrija:
www.kempinski-adriatic.com
V Savudriji bol v auguste slávnostne otvorený prvý
Kempinski v Chorvátsku – Kempinski hotel Adriatic, zároveň
aj prvý chorvátsky Golf & Spa Rezort s piatimi hviezdičkami.
Bývalá Rezidencia Skiper dostala teraz luxusný hotel
s 22 exkluzívnymi vilami, vyhrievanými bazénmi a prvé
nové golfové ihrisko s 18 jamkami v Chorvátsku. Hotel
má 186 izieb a apartmánov (dva prezidentské apartmány
s bazénmi na terase majú po 650 m2), kúpeľnú zónu s
rozlohou tritisíc metrov štvorcových, vonkajší a vnútorný
bazén a mnohé reštaurácie a bary. Vily majú polohu od
500 do tisíc metrov štvorcových, a tie najväčšie aj vínnu
pivnicu, saunu, a malé wellnessové priestory, spolu s
dvoma menšími apartmánmi pre sprievod a služobníctvo.
Rezort má aj svoj jachtový prístav s kapacitou 38 miest
na kotvenie, pričom môže prijať aj megajachty do 50
metrov. Celková hodnota investície 190 miliónov eura.
16
Press 2010
Photo: HTZ
Hotel Istra 5* - Rovinj, Crveni otok: www.maistra.hr
Na Crvenom otoku, len pätnásť minút jazdy malou loďkou
od Rovinju, sa začiatkom septembra otvoril prvý chorvátsky
all-suite hotel. V hoteli sa nachádza 32 apartmánov, ktoré
okrem charakteristického dizajnu a špičkového vybavenia
majú aj tromf naviac, každý apartmán má vlastný pohľad
na more a prekrásny rovinjský archipelág. Hodnota
investície je 30 miliónov kún (o niečo viac ako 4 milióny
eur). Tu však prednosti tohto objektu nekončia. Tento bude
mať vlastné hotelové atrakcie, no rovnako tak sa bude
opierať aj o už existujúcu hotelovú ponuku hotelov Istria a
Crveni otok. V rámci hotela Istra sa tu nachádza luxusné
wellnessové centrum Otok a vynikajúce reštaurácie,
bohatý športový výber a kongresové sály. Crveni otok je
spoločný názov dvoch ostrovov rovinjského archipelágu
Sv. Andriju a Maškin, ktoré sú spojené násypom vytvárajúc
tak spolu plochu s rozlohou 233 tisíc metrov štvorcových.
Photo: HTZ
Photo: HTZ
Family Hotel Diadora 4*, Punta Skala Residence &
Vacation Club – Petrčani: www.punta-skala.com
Rakúska podnikateľská skupina Falkensteiner, ktorá je
okrem iného aj majiteľom turistickej osady Borik v Zadare
otvorila toto leto prvý z troch hotelov svojej novej osady v
Petrčanoch. Hotel Diadora má 250 izieb s rozlohou 33 až 47
metrov štvorcových. Všetky izby majú samostatnú detskú
spálňu, denný kútik, kúpeľňu s vaňou a sprchou, pripojenie
na internet, mini bar a televízor s plochou obrazovkou. Hotel
ponúka tiež izby spojené dvermi a izby prispôsobené pre
osoby na invalidnom vozíku. Zvláštnosťou hotela je skutočnosť, že sú všetky jeho možnosti určené tak dospelým ako
aj deťom. Znamená to napríklad, že rovnako dospelí ako aj
deti si môžu užívať blahodarné účinky hotelového kúpeľného programu. Falky-Land sa rozprestiera na ploche takmer
1 000 metrov štvorcových a je určený výhradne deťom a
ich rodičom, ktorí tu môžu využívať napr. „škôlku“, bábätkovský priestor, kino, televíznu zónu a detskú diskotéku.
Familiy Hotel Diadora je prvým výplodom veľkých investícií na polostrove Punta skala, ktorý otvoril svoje brány pre
návštevníkov. Pokračovanie prác na zostávajúcich dvoch
objektoch, apartmánovom hoteli Senia a hoteli Jadera,
sa predpokladá po skončení turistickej sezóny, respektíve
začiatkom novembra. Hotel Jadera bude prvým päťhviezdičkovým hotelom v Zadarskej župe, a bude určený predovšetkým dospelým osobám bez detí. Hostia, ktorí sa
rozhodnú pre dovolenku v Aparhoteli Senia budú môcť za
príplatok využívať hotelové služby s obsluhou. Celý rezort
by mal ubytovať tisíc ľudí, pričom výška celej investície činí
220 miliónov eur.
Hotel Palazzo 4* - Poreč: www.hotel-palazzo.hr
V júli sa v Poreči otvoril hotel Palazzo, niekdajší hotel Riviera,
do obnovy ktorého sa uložilo päť miliónov eur. Ide o najstarší
mestský hotel, postavený v roku 1910, ktorý sa nachádza v
najatraktívnejšej časti porečskej mestskej promenády. Nový
hotel Palazzo je spojením tradície a moderny: má 70 izieb
a štyri prezidentské apartmány, najväčší z nich má veľkosť
400 metrov štvorcových. Vonkajší bazén sa dá využívať
aj v zime, a v ponuke je aj špičková reštaurácia, kúpele
v kombinácii s jedinečnými pleťovými kúrami s použitím
kaviáru, hľuzoviek a vína, ako aj široký výber atraktívnych
masáží, manikúry, pedikúry a depilácií. V hotelovom menu
sa nájdu aj športové aktivity, ako je golf, tenis a jazda na koni.
17
Press 2010
Photo: HTZ
President 5* - Solin www.hotelpresident.hr
V bezprostrednej blízkosti Gospinho otoku na brehu rieky
Jadro, postavila President group v júni 2009 tento luxusný
päťhviezdičkový hotel. Od získania stavebného povolenia v
roku 2007 potreboval investor na jeho realizáciu v hodnote
14 miliónov eur dva roky. Projekt na nábreží Jadra, je druhým hotelom President group v regióne, a zároveň prvým
v centre Splitu, s rovnakým názvom a štyrmi hviezdičkami.
Ubytovacie kapacity sú 80 izieb, jednoposteľových aj dvojposteľových, ďalej štyri apartmány, takže sa v nich dokáže
pohodlne ubytovať okolo 160 hostí. Väčšina izieb má balkóny so zábradlím z kameňa alebo kovaného železa, ktoré
sú hlavným materiálom aj v átriu a na centrálnych schodoch
vedúcich na poschodie.
Popri „povinnej“ reštaurácii a kaviarni treba vyzdvihnúť aj
štyri konferenčné sály s kapacitou od 50 do 200 osôb, pričom sa vďaka architektonickému riešeniu s pohyblivými stenami dajú transformovať do jednej sály, s kapacitou do 500
osôb. V sálach v tvare amfiteátra sa môžu konať aj divadelné predstavenia. Kongresová turistika je len časťou ponuky,
do ktorej patrí aj zdravotná turistika. V rámci hotela boli postavené aj tri bazény, krytý bazén s morskou vodou, otvorený 25 metrový bazén vhodný aj na športové účely (plávanie,
vodné pólo), a tretí na rekreačné plávanie, pre dospelých
aj deti. Do výstavby hotela bolo uložených 10 miliónov eur.
Photo: HTZ
Katarina 4* - Dugopolje: www.hotelkatarina.hr
Hotel Katarina je novo vybudovaný hotel so 74 ubytovacími
jednotkami a 170 lôžkami, zaradený do kategórie štyroch
hviezdičiek. Je to prvý hotel postavený v okolí Dugopolja
na výjazde z diaľnice do Splitu. Vyznačuje sa mimoriadne
dobrou polohou, ktorá mu zaručuje rýchle spojenie s mestom Split a rýchlo expandujúcou podnikateľskou zónou Dugopolje.
Ubytovanie v hoteli Katarina poskytuje luxus a pohodlie
predstavujúc tak ideálnu kombináciu pre obchodných hostí
i návštevníkov prichádzajúcich za dovolenkou a oddychom.
Elegantné multifunkčné sály sú ideálnym miestom na konferencie, stretnutia, semináre a ďalšie podujatia.
Na najvyššom 7. poschodí sa nachádza wellnessové
centrum. Hotel je predovšetkým určený pre obchodných
cestujúcich, ktorí v ňom majú k dispozícii súkromné
jaccuzzi a saunu. Hodnota investície je 10 miliónov eur.
18
Press 2010
Photo: HTZ
Hotel The View 5*, Novi Spa Hotel & Resorts - Novi
Vinodolski: www.novi.hr
Hotel The View, otvorený v januári 2009, je súčasťou
najväčšieho hotelového rezortu na Jadrane Novi Spa
Hotel & Resorts, ktorý sa rozprestiera na ploche 15
hektárov. Majiteľmi sú bývalý tenista Bruno Orešar a jeho
partner, Opatijčan Gordan Širola. Od roku 2004., kedy
sa rezort otvoril, bolo do projektu uložených 150 miliónov
eur, pričom sa najnovšie investície spájajú s luxusným
kúpeľným centrom s rozlohou 14 tisíc metrov štvorcových
v hodnote 25 miliónov eur. The View je luxusný dizajnérsky
hotel postavený z bračského kameňa, s kapacitou 130
ubytovacích jednotiek, z ktorých je najviac apartmánov. V
jeho okolí sa nachádza aj 36 víl s 336 luxusnými apartmánmi.
Izby a apartmány sú situované v piatich hotelových krídlach,
nazvaných podľa piatich najznámejších tunajších vetroch:
Bura, Jugo, Maestral, Tramontana a Levant. Všetky sú
obrátené smerom k moru a zo svojich hotelových balkónov
poskytujú ubytovaným nádherné panoramatické výhľady
na Kvarnerský záliv a ostrov Krk. Interiéry sú priestranné,
moderne dizajnované a bohato vybavené, okrem iného
aj najluxusnejšou posteľnou bielizňou a kúpeľňovou
kozmetikou, rýchlym internetom a telefónom v kúpeľni.
Zároveň sú koncipované veľmi funkčne so zmyslom pre
detaily, s cieľom aby čas v nich strávený bol čím kvalitnejší
a príjemnejší. V rámci rezortu sa nachádzajú aj detské
herne s celodenným programom a zábavnými aktivitami
pre najmladších návštevníkov, 12 rôznych reštaurácií
a lounge barov, bazény s cabanas, piesková pláž,
kamienková pláž, veľký výber športovísk a zábavných
aktivít v areáli hotela, shopping gallery, multifunkčné
kongresové sály a skvelý výber večernej zábavy...
Photo: HTZ
Hotel Hilton Marjan Split 5* - Split: www.hotel-marjan.com
Vlastník hotela Marjan uzavrel v roku 2009 so svetoznámou
hotelovou spoločnosťou Hilton franšízovú zmluvu na 22
rokov, takže tento úplne obnovený splitský hotel bude
odteraz niesť názov Hotel Hilton Marjan Split (Hilton bol
doteraz na Jadrane iba v Dubrovníku). Otvorenie hotela bolo
odložené do polovice roku 2010, kedy bude hotel celkom
dokončený. Hotel bude disponovať 254 izbami, 27 luxusnými
apartmánmi a jedným prezidentským apartmánom na
poslednom 11. poschodí. V prvej fáze bolo dokončených
220 izieb, reštaurácií a barov, wellness ako aj tri menšie
konferenčné sály. Zvyšná časť izieb a apartmánov a hlavná
kongresová sála by mali byť dokončené na budúci rok.
Celkovo by na obnovu a úpravu hotela malo byť vložených
135 miliónov eur.
Hotel Radisson Split 4* - Split: www.radissonblu.com
Photo: HTZ
Na pozostatkoch starého hotela Split bol vybudovaný nový
hotel, ktorý je súčasťou svetoznámeho hotelového reťazca
Radisson. V prvej fáze, s investíciami vo výške 40 miliónov
eur, ktorá by mala byť dokončená koncom roka 2009, sa vybuduje 250 apartmánov, dve reštaurácie, veľká kongresová
sála, wellnessové priestory a fitnescentrum na ploche dvetisíc metrov štvorcových a podzemná garáž s 200 parkovacích
miest. V druhej fáze, v hodnote 20 miliónov eur, sa plánuje
výstavba apartmánového hotela kategórie 5 hviezdičiek, so
110 ubytovacími jednotkami a depandance s kapacitou 50
izieb. Otvorenie hotela sa očakáva začiatkom roku 2010.
19
Press 2010
Photo: HTZ
Radisson Blu Resort & Spa Dubrovnik Sun Gardens
Hotel 5*: http://www.radissonblu.com/resort-dubrovnik
V turistickom komplexe ‚Dubrovnícke záhrady slnka‘ v
Orašaci bol v júli minulého roku otvorený prvý chorvátsky
hotel prevádzkovaný v rámci prestížnej svetovej hotelovej
siete Radisson BLU. Nové turistické centrum v Orašaci má
201 izieb a 207 luxusných apartmánov, pričom je jedným z
najväčších v rámci celosvetovej siete Radisson BLU, čo je
od februára tohto roku nový názov bývalého Radisson SAS.
Rezort sa nachádza pri mori a je ideálnym miestom na
oddych a dovolenku vzdialenú od každodenného stresu, ale
aj studnicou novej životnej energie a optimizmu.
Radisson Blu Resort & Spa v Záhradách slnka je šťastnou
kombináciou modernej architektúry, ktorej imperatívom je
krása a funkčnosť spolu s mediteránskou pohostinnosťou,
ktorá Vás rešpektuje ako celkom samostatného jedinca.
Popri príjemnom ubytovaní v hoteli, či rezidenčných
apartmánoch s odrazom morského blankytu a pohľadom
na romantické Elafitské ostrovy, uspokojí svojím bohatým
obsahom aj tých najnáročnejších hostí. Rozmanitá ponuka
obsahuje: závideniahodne vybavený moderný kúpeľný
komplex, športové centrum, multifunkčné kongresové sály,
predajne a bary menia túto časť rezortu na samostatné malé
mestečko, ktoré žije svojím životom. V hoteli je otvorený
aj nočný klub, a k úspechu celoročnej prevádzky by malo
prispieť aj veľké kongresové centrum, rozprestierajúce sa
na viac než 1100 metroch štvorcových, schopné prijať až
900 konferenčných hostí.
Jednou zo zvláštností orašackého Radisson BLU, je vlastný
malý jachtový prístav, z ktorej hotelových hostí prevážajú
do Mesta.
Photo: HTZ
Hotel Punta Osejava 4* - Makarska: www.osejava.com
Jeden z najstarších hotelov v Makarskej, situovaný
priamo na pobrežnej promenáde, postavený v 30. rokoch
minulého storočia, zmenil svoju tvár na nepoznanie. Po
obnove bol znovu otvorený v auguste roku 2009. Hotel má
48 izieb, kongresovú sálu, bazén, reštauráciu, tavernu a
banketovú sálu. Pohostinské zariadenia sú prispôsobené
každodenným potrebám mesta; caffe bar Kantun svojím
dizajnom neodolateľne pripomína izbu starého kapitána,
ďalej je tu Parangal s ponukou určenou všetkým generáciám
v tradičnej reštaurácii s domácimi špecialitami, rovnako tak
aj reštaurácia Žalo s pohľadom na mesto, ktorý vyráža dych.
Aj ostatné priestory tohto honosného objektu sú určené
na reprezentatívne mestské podujatia, kokteily, promócie,
výstavy, semináre. Hotel Osejava ponúka hosťom otvorený
bazén s luxusným kúpeľným centrom, predajňu suvenírov,
cestovnú kanceláriu, vlastné parkovisko a garáž. Do
projektu sa investovalo šesť miliónov eur.
20
Press 2010
Photo: HTZ
Valamar Lacroma Resort 4* - Dubrovnik:
www.valamar.com
Začiatkom septembra 2009 v Dubrovníku bol slávnostne
otvorený Valamar Lacroma Resort, najväčší kongresový
a kúpeľný hotel v meste pod Srdjom. Hotel má 385
pohodlných, priestranných a moderne vybavených
dvojposteľových izieb a 16 apartmánov, z ktorých je
dokonca 13 dvojposchodových. Zvlášť sa spomedzi
nich vyčleňuje prezidentský apartmán, ktorý má rozlohu
140 metrov štvorcových a vlastnú wellnessovú zónu s
rozlohou 70 metrov štvorcových. Hotel disponuje veľkou
kongresovou sálou na ploche 1000 metrov štvorcových.
Hodnota investície dosahuje 33 miliónov eur. Veľkou
výhodou Valamar Lacroma Rezortu je, že ako súčasť
skupiny Valamar, ktorá na Babinom kuku vlastní celkovo
päť hotelov, dokáže ponúknuť dostatočné kongresové
kapacity a ubytovanie aj pre veľké obchodné konferencie.
V hotelovom wellnessovom centre Ragusa Spa umožňujú
oddych od stresujúcej každodennej reality rôzne atrakcie v
kúpeľnej (Spa) sekcii – viac druhov sáun (fínska, bio, ultrafialová, parný kúpeľ, ľadová fontána, relaxačné miestnosti
s vodnými posteľami). Afrodita Spa je zas určená výhradne
pre dámy. Ragusa Spa zahŕňa naviac aj fitness centrum,
štúdio krásy, masážne salóny, relaxačné priestory, vonkajšie jaccuzzi, wellnessový bar ako aj krytý a otvorený bazén.
Vrcholné enologicko-gastronomické zážitky ponúkajú v hoteli
rôzne reštauračné zariadenia a bary. Okrem priestrannej
hotelovej reštaurácie Lacroma sa popri show cookingu v
réžii špičkových kuchárov hotel môže pochváliť aj rybárskou
reštauráciou Langusto Fine Dining s terasou a nádherným
výhľadom na more a Elafity. Okrem nich sú tu ešte Nocturno
Wine & Cocktail Bar s bohatým výberom vín a kokteilov.
Photo: HTZ
‚Spa & Golf Resort Sveti Martin‘ 4* - Sveti Martin na
Muri: www.toplicesvetimartin.hr
V prvej polovici septembra 2009 bol otvorený luxusný
štvorhviezdičkový kúpeľno-golfový hotel ‚Spa & Golf Resort
Sveti Martin‘ v kúpeľoch vo Svetom Martine na Mure, obci,
ktorá bola v roku 2008 vyhlásená za európsku destináciu
excelentnosti. Hotel má 151 izieb, 6 suitov, wellness
centrum na 1800 m2, kongresovú časť pre 500 osôb,
dvojdielnu športovú halu a rekreačné centrum s tréningovým
golfovým ihriskom, dve reštaurácie piano bar, nočný bar,
lounge bar a detskú škôlku. Výsledkom miliónovej investície
v Svetom Martine je aj golfové ihrisko s desiatimi jamkami
a vyhrievanými ‚greenmi‘, tenisové ihriská, aqua aerobic,
plážový volejbal a celý rad ďalších možností na športovanie.
V spa hoteli sú k dispozícii sauny, kúpele, jaccuzzi, masáže
a rozličné kozmetické služby.
‚Spa & Golf Resort Sveti Martin predstavuje najväčší projekt
v kontinentálnom cestovnom ruchu s doterajšími investíciami
vo výške 300 miliónov a viac ako 200 zamestnancami.
Keďže sa tu pred začatím projektu nachádzal iba jeden
otvorený bazén, predstavuje tento projekt aj jednu z
najväčších green-field investícií v celom Chorvátsku.
21
Press 2010
Photo: HTZ
Bluesun hotel Kaj 4* - Marija Bistrica:
www.bluesunhotels.com
Na severných svahoch Záhrebskej hory, tridsať kilometrov
od Záhrebu, v juhovýchodnej časti regiónu Hrvatsko Zagorje,
sa nachádza Marija Bistrica, starobylé chorvátske mariánske
pútnické miesto, v ktorom chorvátsky národ po stáročia
nachádza duchovný pokoj. Na sviatok Nepoškvrnenej
Panny Márie bol v roku 2009 v tomto známom posvätnom
mieste slávnostne otvorený Bluesun hotel Kaj, s kategóriou
štyroch hviezdičiek, ktorý okrem ubytovania v 66 izbách,
kongresových a wellnessových priestorov a kúpeľných
služieb ponúka aj špičkový gastronomický program
založený na inovatívnej interpretácii tradičnej kuchyne,
ktorej realizáciu zabezpečuje tím odborníkov školených v
Ritz Escoffier Ecole – slávnej kulinárskej akadémii v Paríži.
Hotel má reštauráciu Bistricu s 400 miestami, vhodnú
na organizovanie sobášnych osláv a rôznych ďalších
príležitostí, reštauráciu Academia so 60 miestami a
exkluzívnou gastronomickou ponukou, terasu s otvoreným
opekacím roštom a zimnou záhradou, vinotéku s 200
etiketami z vínnych regiónov z Chorvátska i zo sveta, aperitív
bar s vonkajšou terasou. Hotelové priestory Wellness &
Spa sa rozkladajú na ploche 350 m2, pričom ponúkajú
sauny, vírivky a bohatý výber klasických i exotických
služieb. Viacúčelová kongresová sála s kapacitou 150
miest zabezpečuje pohodlné organizovanie kongresov,
seminárov, team bulidingových akcií, kurzov a ďalších
podujatí.
Photo: HTZ
Aparthotel ‚Villa Magdalena‘ 4*- Krapinske Toplice,
www.villa-magdalena.net
Koncom júna 2009 sa v chorvátskych kúpeľoch Krapinske
Toplice otvoril prvý
exkluzívny boutique aparthotel
Villa Magdalena, zaradený do štvorhviezdičkovej
kategórie. Návštevníci majú k dispozícii osem luxusne
vybavených apartmánov a jednu dvojposteľovú izbu. V
rámci apartmánov sa tu nachádzajú jedinečné vane s
vodnou masážou, ktoré sú priamo pripojené na liečivú,
termálnu pramenistú vodu. Hotelová reštaurácia vyznáva
modernú ‚fusion kuchyňu‘ a jej ozdobou je nádherný
panoramatický výhľad. Hotel ponúka aj malú multimediálnu
sálu určenú na rôzne stretnutia. V roku 2010 bude Villa
Magdalena rozšírená o ponuku wellnessových zariadení.
Najnovším otvorením spomenutých špičkových hotelov sa
chorvátska hotelová sieť rozšírila koncom septembra tohto
roku na 142 štvorhviezdičkových a 23 päťhviezdičkových
hotelov. Inými slovami, za niečo viac než dva roky sa
vďaka väčším investíciám, ale i novej kategorizácii domáca
hotelová ponuka obohatila o deväťdesiat špičkových
hotelov.
Najviac päťhviezdičkových hotelov – 13 - má dubrovnícka
oblasť. Za posledných dva a pol roka sa ešte výraznejšie
rozšíril počet štvorhviezdičkových hotelov, teda segment,
ktorý je zvlášť vyhľadávaný a cenený na zahraničných trhoch.
Ak si Chorvátsko chce udržať kontakt s konkurenciou, musí
aj ďalej investovať a stavať, pretože mu chýbajú desaťtisíce
nových hotelových lôžok. Iba tak si dokáže udržať svoju
kvalitu, konkurencieschopnosť a hoteliersku profitabilnosť.
www.huh.hr
22
Press 2010
Kempy
Podľa údajov Kempingového združenia Chorvátska sa
v Chorvátsku nachádza 231 kempingov a 311 malých
kempingov v súkromí, ktorých celkové ubytovacie kapacity
sa odhadujú na 229 004 lôžok. Kempingy predstavujú 25
percent celkových ubytovacích kapacít v Chorvátsku. V
chorvátskych kempingoch sa v roku 2009 od ich otvorenia
až do konca septembra realizovalo 14 179 743 nocľahov,
čo je o 3,3 percenta viac ako vlani, teda výsledok, ktorý
napriek optimizmu v tomto sektore nikto neočakával.
V spolupráci s Chorvátskym turistickým združením (HTZ)
a s vyššou mierou investovania ako vlani, propagovalo
spomenuté Združenie v tomto roku na medzinárodných
veľtrhoch a prostredníctvom ďalších marketingových
kanálov Chorvátsko ako krajinu „ideálnu na kempovanie“.
Dôraz na kvalitu ponuky a bezpečnosti
Vďaka nádherným lokalitám a stále kvalitnejšej ponuke sú
chorvátske kempingy obľúbené a dobre známe, obzvlášť
medzi zahraničným turistami. Všeobecný trend prítomný
v posledných rokoch je aj prispôsobovanie požiadavkám
trhu, ktoré smerujú k širšej ponuke obytných prívesov
v kempingoch, ale aj k stále kvalitnejšiemu vybaveniu
bungalovov a apartmánov v rámci kempingu, takže už dnes
máme niekoľko skutočných „dovolenkových osád“ ako sú
napr. Zaton v Nine alebo Bi-Village vo Fažane. Významná
pozornosť sa venuje aj zlepšovaniu pohostinských
a nákupných služieb v kempingoch a bezpečnosti
návštevníkov, pričom takmer všetky stredné kempingy
majú organizovaný animovaný program a zábavu pre deti.
V Chorvátsku sa kempingy stávajú stále viac ‚hotelmi‘
pod holým nebom, ponúkajúce hosťom vysoko kvalitné
ubytovanie v zachovanom a príťažlivom prostredí. Hostia
majú popri ubytovaní na priestrannej, upravenej a vybavenej
parcele stále častejšie k dispozícii aj kvalitné pohostinské a
nákupné možnosti, animácie, rozličné športové a zábavné
atrakcie, a úplnou zriedkavosťou už nie sú ani wellnessové
priestory a bazény.
Ocenenia chorvátskym kempingom v roku 2009
Vysoký rating potvrdzujú aj mnohé pochvaly významných
svetových organizácií.
V roku 2009 získali chorvátske kempingy mnohé ocenenia
a vyznamenania (ADAC, ANWB, ALAN ROGERS, Leading
Campings a ďalšie), ktoré sú výsledkom nepretržitého
investovania a rastu kvality v kempingoch.
Nemecký auto klub ADAC (s viac než 12 miliónov členov),
udelil dokonca dvom chorvátskym kempingom vo svojom
sprievodcovi na rok 2009 najvyššiu cenu SuperPlatz.
Odmenenými kempingmi sú kninský Zaton a najväčší
istrijský kemping Park Umag.
V sprievodcovi ADAC Camping Caravaning na rok 2009
bolo Chorvátsko predstavené cez 103 svojich ocenených
kempingov. V prípade 24 kempov, teda o 2 viac ako vlani,
vyzdvihol ADAC zvlášť ich „významné zlepšenie“. Inšpektori
ADAC zvlášť vyzdvihli
• 6 kempingov, ktorým udelili zvláštne vyznamenanie za
„Mimoriadnu starostlivosť a upravenosť kempingu‘:
Park Umag, Valalta, Poljana, Nevio, Adriatic a Mungos
• 11 kempingov, ktorým udelili zvláštne vyznamenanie za
„Mimoriadnu udržiavanie hygienických zariadení“:
Pila, Straško, Zaton, Kozarica, Jezera Lovišća, Kanun,
Vira, Nevio, Adriatic, Solitudo, Monika
Vyznamenanie za mimoriadne výsledky v predchádzajúcom
roku, „Žltú tabuľku“ ADAC získalo 10 kempingov: Kanegra,
Stella Maris, Finida, Park Umag (Umag), Solaris (Poreč),
Poljana (Mali Lošinj), Zaton (Zaton), Vira (Hvar) a dva
novopostavené kempingy, kemp Lanterna v Poreči a
kemp Nevio v Orebići.
ANWB
Sprievodca ANWB predstavil v roku 2009 82 chorvátskych
kempingov. Za rok 2009 získalo zvláštne ocenenie ANWB
(ANWB erkend) 6 kempingov:
• Konobe, Pila aKovačine (Primorsko-goranská župa)
• Adriatic (Šibenicko-kninská župa)
• Zaton a Rio (Zadarská župa)
Confedercampeggio
Napredovanie našich kempingov k zvýšenej kvalite
registrovali aj talianski hostia, ktorí v rámci akcie hodnotenia
kempingov a organizácie talianskeho združenia kempistov
Confedercampeggio, hodnotili a vyzdvihli nasledujúce
chorvátske kempingy:
Cena ‚Sympatia a ekológia‘
1. Cena: kemping Bor, Ostrov Krk
2. Cena: kemping Bijar, Osor
3. Cena: kemping Nevio, Orebić
Cena ‚Sympatia a kvalita‘
1. Cena: kemping Park Umag, Istria
2. Cena: kemping Park Soline, Biograd na moru,
Dalmácia
3. Cena: kemping Šimuni, Otok Pag, Kolan
Leading Campings Membership ZATON Turisthotel d.d.
Zadar
Leading Campings je výhradne Európska, veľmi rozšírená
korporácia jednotlivých špičkových kempingov. V roku
2009 Leading Campings prijal do svojho združenia
špičkových kempingov a vrcholnej kvality ako jediný
a prvý chorvátsky kemping, kemping Zaton Nin.
Organizácia Leading Camps má 38 členov z Európy,
pričom ho Európska únia prijala v roku 2009 v Bruseli ako
poradenskú inštitúciu pre kvalitu kempingov v Európe.
23
Press 2010
Leading Campings je tiež známy ako meradlo kvality na
globálnom kempingovom trhu. Každý Leading Camping
je na svojom území chránený, vždy známy ako najlepší, a
často aj najstarší vo svojom regióne. Samozrejme, regióny
súťažia ako dovolenkové destinácie. Obvyklým produktom
turistického strediska je jeho kvalita. Zvláštna kvalita, ktorá
presahuje požadované štandardy a zahŕňa úroveň kvality
„služby s úsmevom“.
Novinky v kempingoch pre rok 2010
- Stále väčší počet kempingov má možnosť on-line rezervácií: momentálne túto možnosť ponúka vyše 45
kempingov
- Všetky kempingy skupiny Valamar rušia rezervačné
poplatky (čiastku, ktorá sa účtuje pri rezervovaní a zákazníkom sa vracia pri obdržaní účtu za ubytovacie
služby)
- Kemping Lanterna upravil novú časť svojej osady nazvanú „Istrijská osada“, ako osadu obytných prívesov v
istrijskom štýle. Obytné prívesy obsahujú po dve spálne, dve kúpeľne, WC, kuchyňu, pohodlnú obývačku a
balkón so sedacou súpravou. Istrijskú osadu okrem
prívesov charakterizuje aj záhradná architektúra istrijského typu s mediteránskym rastlinstvom – pričom leží
priamo v susedstve komplexu detských bazénov, ihrísk
a mini klubu.
- Kemping Park Umag, je úplne vybavený a upravený
podľa koncepcie ‚hotela pod holým nebom“ pričom sa
často prezýva aj malým ‚parkom prírody‘ kvôli valorizácii prírodného prostredia a záhradnej úpravy, formou
zábavno-edukatívneho ekoparku ‚Istra‘, v ktorom sa na
ploche 13 000 m2 predstavujú pôvodné pamiatky Istrie:
od kamenistej krajiny s autochtónnym rastlinstvom cez
prezentáciu pôdnych druhov zastúpených na Istrii až
po prezentáciu autochtónnych výrobkov, ako sú med,
levanduľa, víno, pršut, hľuzovky... V kempingu je vybudovaný systém bazénov s rozlohou približne 1350
m2, naviac so širokou ponukou dodatočných aktivít pre
deti a dospelých ako sú napríklad športoviská a detské
ihriská. V novej sezóne budú mať návštevníci k dispozícii aj nové tréningové ihrisko na golf a wellnessové
centrum. Od 18. do 25. júna 2010 sa bude v kempingu
konať – po prvý raz v Chorvátsku - 76. FICC Rally, svetový stret kempistov, na ktorom sa očakáva vyše 2000
účastníkov zo 60 krajín.
- Kemping Stoja od 10.-18.06. 2010. V Kempingu sa
bude konať 11. Adria Rally – predpremiéra otvorenia
76. FICC Rally. Udalosť a ostatné sprievodné akcie
spolu so zvláštnou ponukou na rok 2010 sa bude
sledovať na internetovej stránke tohto kempingu.
- Kemping Stobreč-Split otvoril nový hygienický objekt,
ktorý je úplne vybavený podľa pravidiel ADAC. V
Kempingu sa otvárajú tiež nové športové priestory,
plážový volejbal a futbal, dve ihriská na malý futbal,
street basket a dokonca aj malá posilňovňa.
- Kemping Bijar je od roku 2009 vybavený čističkou
odpadových vôd na prírodnej báze, čím sa dosahuje
následné vypúšťanie odpadových vôd s 98 percentným
stupňom čistoty.
Kemping Kovačine do svojej ponuky na rok 2010
pridáva otvorený bazén s vyhrievanou vodou.
Zákazníci, ktorí v ňom zostávajú aspoň 7 dní, kemping
preplatí trajektový lístok v jednom smere, za 14 dňový
pobyt dokonca v oboch smeroch.
- Kemping Turist Grabovac ponúka svojím zákazníkom
od roku 2009 bezplatný bezdrôtový internet v rámci
kempingu, pričom je na budúci rok tento kemping
parcelovaný.
- Kemping Sirena v Rogoznici je otvorený po celý rok.
- Kemping Tiha Šilo upravil jednu časť svojho kempingu
pre kempistov, ktorí v ňom ostávajú na kratšie obdobie.
- Jediný webový portál všetkých chorvátskych kempingov,
oficiálny portál Chorvátskych kempingového združení
www.camping.hr, plánuje na rok 2010 kompletný
redizajn a obohatenie možností novým interaktívnym
prístupom – ako aj prezentáciou kempingov ešte
kvalitnejším spôsobom. Údaje o najkvalitnejších
kempingoch v Chorvátsku sa dajú nájsť na tejto stránke
pod www.camping.hr/best.
V Chorvátskom kempingovom združení, ktoré má vyše 190
členov, sa za najlepšie chorvátske kempingy pokladá 18
kempingov na Istrii, osem na Kvarneri, päť v Dalmácii a
jeden na kontinente. Časť z nich je určená výhradne nudistom.
-
Hviezdy medzi kempingmi
Kemping Park Umag je najväčší a najkvalitnejší istrijský
kemping uprostred prekrásnej prírody s výborne upravenými
štrkovými a kamennými plážami a rozmanitými možnosťami
ako sú bazény s vodopádmi a pevnosťami a s botanickou
záhradou s ekoparkom s autochtónnym rastlinstvom.
Neďaleko je aj známy Stella Maris, s množstvom reštaurácií,
predajní a športovísk, ktoré slúžia tiež ubytovaným
návštevníkom kempingu a rovnomennej turistickej osady.
Medzi Umagom a Lovrečicou sa nachádza aj pokojný a tichý
Kemping Finida, so skrytými zátokami, kamienkovými a
kamennými plážami i vybetónovanou plochou na opaľovanie.
V blízkej Savudriji, v najzápadnejšej časti chorvátskeho
pobrežia, sa nachádza Kemping Pineta. Na kilometer
a pol dlhom pobreží sa nachádzajú kamenné i štrkové
pláže, reštaurácie, terasa na večernú zábavu so živou
hudbou, pizzeria a niekoľko ďalších podnikov.
Bazén,
športové vyžitie a animovaný program nájdu zákazníci
kempingu v apartmánovej osade v bezprostrednej blízkosti.
Kemping Lanterna, medzi Novigradom a Porečom, sa
rozprestiera popri trojkilometrovej kamienkovej pláži v
borovicovom a dubovom lese, pričom má dva bazény s
vodnou masážou a množstvo sprievodných možností. V okolí
Poreča patria k najlepším Bijela uvala a Zelena laguna, ktorej
športová, zábavná a gastronomická ponuka, je poľa názoru
HUK, jednou z najúplnejších na Jadrane. Oba kempingy
na plážach majú zvlášť vyhradené časti pre nudistov.
Neďaleko Vrsaru sa nachádzajú kempingy Valkanela,
Porto Sole a Orsera, v bezprostrednej blízkosti ktorej sa
nachádza park skulptúr Dušana Džamonju, zatiaľ čo v
24
Press 2010
okolí Rovinje si kempisti najviac cenia kempingy Polari a
Veštar. Oproti ostrovov Brijuni, blízko Fažany, sa nachádza
najnovšie upravené turistické centrum na Istrii Bi Village,
s úplne vybavenými rozmanitými ubytovacími jednotkami
a veľkou apartmánovovu osadou. Na polostrove neďaleko
mesta Cres leží Kemping Kovačine, pekne zalesnený, s
kamennými a štrkovými plážami a samostatnou plážou
pre nudistov. K pestrým tunajším aktivitám patria aj veľmi
populárne potápačské kurzy.
Susedný Lošinj je medzi kempistami známy predovšetkým
vďaka Kempingu Poljana, situovanému v zátoke na
najužšej časti ostrova, blízko Malého Lošinja. Zaujímavé
je, že sa nachádza v rezervácii delfínov, ktorými je ostrov
známy, a súčasťou kempingu je okrem pláže a mnohých
ďalších možností aj malý prístav so 150 miestami na
kotvenie. Neďaleko od centra historického mesta Krk sa
nachádza Kemping Ježevac, z väčšej časti prirodzene
zalesnený borovicovým porastom, ktorý sa môže pochváliť
800 metrovou kamienkovou i kamennou plážou s pestrými
rekreačnými možnosťami. V susednom Punate leží Kemping
Pila, vzdialený len niekoľko krokov od osady, v ktorej môžu
ubytovaní návštevníci kempingu využívať rôzne atrakcie.
Mnohé osamelé pieskové pláže v okolí sú dostupné peši
alebo loďkou. Zákazníci kempingu ubytovaní v stanoch
môžu používať jeho upravenú a vybavenú kuchyňu.
Ocenený Zaton Holiday Village blízko Ninu je najväčší
dalmatínsky kemping, úplne zrenovovaný a obklopený
borovicovým lesom. Pri kempingu sa nachádza aj
apartmánová osada so športovým centrom, pričom pláž
kempingu je vhodná aj pre deti a neplavcov. Atraktívny
vyhrievaný bazén pre dospelých aj deti má pestrý výber
rôznych možností a veľmi dobre organizované programy
športovania a zábavy, ktoré robia túto osadu podľa názoru
Kempingového združenia, skutočným rajom pre rodiny s deťmi.
Kemping Adriatic sa nachádza tri kilometre severozápadne
od Primoštenu, medzi plážovou cestou a morom. Približne
80 percent priestoru na kempovanie pokrýva starý
borovicový les, kým ostatné časti sú ozvláštnené okrasnými
drevinami, cesmínovým dubom a olivovníkmi. Pláže sú
štrkové i kamienkové, vhodné naozaj pre všetkých, od detí
až po páry túžiace po osamelom kúpaní a potápaní.
Kemping Park Soline sa nachádza v borovicovom
lese popri pieskovej pláži v srdci Biogradu. Popri
celom kempingu prechádza aj nový vychádzkový
chodník
vedúci
turistov
na
najzaujímavejšie
biogradské pláže aj do samotného centra mesta.
V lese s porastom borovíc a olivovníkov neďaleko
Novalje sa nachádza najznámejší pažský kemping
Straško, veľký a komfortný komplex s pestrými
atrakciami
a
priestrannou
štrkovou
plážou.
Milovníci južnej časti chorvátskeho pobrežia sa môžu
rozhodnúť pre Kemping Nevio v bezprostrednej
blízkosti Orebića pri krásnej pieskovej pláži. Kemping
je ponorený do zelene a úplne izolovaný od hluku a
popri miestach pre stany a obytné prívesy sú v ponuke
aj nové klimatizované mobilné domčeky pre maximálne
päť osôb. Každý domček má terasu s panoramatickým
pohľadom na more a vlastné parkovacie miesto.
Niekoľko kilometrov od mesta Hvar je Kemping
Vira, ktorý bol úplne obnovený pred troma sezónami.
Kemping je čiastočne zalesnený, pláž pri ňom štrková
i skalnatá, s miestom na opaľovanie na prírodných
kamenných platniach. Návštevníci kempingu môžu
využívať
športovo-rekreačné
možnosti
blízkeho
športového centra, a zvláštnosťou je, že sa hygienické
zariadenia, celkom v súlade s politikou ochrany životného
prostredia, napájajú energiou zo solárnych kolektorov.
Nudistické kempingy
Skutoční nudisti a naturisti, ako prívrženci myšlienky o
rovnováhe človeka a prírody, si kempingy obľúbili preto,
že im umožňujú pobyt v prírode a zároveň si vychutnávať
športovanie a zdravú stravu.
Spomedzi všetkých týchto kempingov na celom chorvátskom
pobreží sú najkvalitnejšie a najpopulárnejšie kempingy na
Istrii. Podľa hodnotenia Medzinárodnej federácie naturistov
(INF) si najlepšie známky zaslúži rovinjská Valalta. INF
(Medzinárodná federácia naturistov) a DNH (Spoločnosť
naturistov Chorvátska) realizovali v Chorvátsku po prvý
krát v Európe akciu sledovania naturistického systému
kvality prostredníctvom certifikátu INF-DNH. INF má vo
svojej štruktúre 26 európskych a 12 mimoeurópskych
krajín a so svojim pol miliónom registrovaných členov
zastupuje aj ďalších naturistov, ktorých je podľa odhadov
len v Európe 25 miliónov. Chorvátsko je prvou európskou
krajinou, ktorá v 60. rokoch otvorila svoje brány komerčným
centrám v naturizme a ako prvá získala certifikát za
kvalitný naturistický kemping. Je to tiež prvotriedny
marketingový ťah, keďže ním Chorvátsko získava veľký
náskok oproti všetkým ostatným naturistickým destináciám
- po prvý raz v Európe získava certifikát naturistickej
kvality práve istrijský kemping VALALTA z Rovinju.
S úmyslom sledovať trendy v naturizme, ale aj turizme vo
všeobecnosti, má Valalta wellnessové centrum, jachtársky
prístav, pivo z vlastnej pivárne, a popri stále upravovaných
hygienických zariadeniach, apartmánoch a bungalovoch, tu
bola vytvorená aj prvá piesková pláž na Istrii. Ako novinku
tejto sezóny ponúkla Valalta moderné obytné prívesy pre
štyri až päť osôb, s rozlohou tridsať metrov štvorcových, v
bezprostrednej blízkosti bazéna s morskou vodou.
Spomedzi ostatých 11 oficiálne naturistických kempingov
Spoločnosť naturistov Chorvátska radí k najkvalitnejším
Solaris v Poreči a Kanegru v Umagu.
Koversada pri Vrsare je najstarším a najväčším naturistickým
kempingom na Istrii a zároveň v Európe, leží na ploche
120 hektárov, ktoré zahŕňajú aj viac ako päť tisíc metrov
pobrežia. Vyvrcholením sezóny je jednoznačne tradičná
voľba miss nudizmu, ktorá sa organizuje každoročne v
auguste priamo na pláži.
25
Press 2010
Ostatnými kempingmi sú Ulika v Poreči, Istra vo Funtane,
Bunculuka, Politin a Konobe na ostrove Krk, Brajdi na Crese,
Savinje v Tkone na Pašmane a Nudist vo Vrboskej na Hvare.
Na kempovanie ‚na divoko‘ dva mesiace bez obytného
prívesu
Keďže sa finančné pokuty nateraz ukázali ako neúčinné,
nové kompetencie Štátneho inšpektorátu vychádzajúce zo
Zákona o pohostinstve, umožňujú aj drastickejšie sankcie
za divé kempovanie. Podľa nových zákonných nariadení,
môžu inšpektori, ktorí odhalia, že osoby kempujú na
pozemku v súkromnom vlastníctve, ktoré nie je registrované
ako kemping, ihneď vykonať zapečatenie kempingového
príslušenstva a to na dobu v dĺžke 60 dní. Ide o skutočne
ťažkú sankciu, pretože osoby, ktoré priestupok vykonajú,
nemôžu sa k svojmu zapečatenému majetku dostať celé
dva mesiace. Teda, v prípade hlavnej sezóny, celé leto.
Novým zákonom sa sleduje odstránenie neduhu divokého
kempovania. Okrem toho, že štát a cestovný ruch tak
prichádzajú o nemalé prostriedky, kempovanie na divoko
predstavuje aj veľké znečisťovanie životného prostredia,
keďže ho jeho pôvodcovia uskutočňujú na miestach, ktoré
nie sú predurčené na kempovanie. Trpia ním aj mobilné
prívesy, karavany a stany. Zákon predpisuje, že inšpektori
majú možnosť nariadiť ústny i písomný zákaz kempovania a
rozhodnutie o zákaze vykonať ihneď, na mieste priestupku,
pričom sankciou je práve zapečatenie kempingového
príslušenstva. Ilegálnym kempistom je však umožnené,
aby si v priebehu 24 hodín, v prítomnosti inšpektora,
dočasne otvorili svoje obydlia, a vyniesli z nich predmety
podliehajúce skaze alebo osobné veci. Potom nasleduje
opätovné zapečatenie. Odstránenie pečate na vlastnú päsť
sa neodporúča, je to trestný čin. Zákon dovoľuje dokonca
postihnúť aj samotných majiteľov pozemku, ktorí na ňom
dočasne prebývajú v prívese alebo v stane.
Užitočné webstránky:
www.camping.hr;
www.istraturist.com;
www.omh.hr;
www.topcamping.hr; www.camping-adriatic.com;
Malé rodinné hotely
Malé rodinné hotely – súčasť novej tváre chorvátskeho
turizmu
V Chorvátsku momentálne funguje viac ako 200 malých
a rodinných hotelov, v takmer všetkých chorvátskych
regiónoch, z ktorých väčšina je združená do Národného
združenia rodinných a malých hotelov - OMH. Ich
ubytovacie kapacity presahujú 13 000 lôžok. Svojou
ubytovacou ponukou predstavujú tieto hotely približne
13 percent podielu v celkovom počte hotelových lôžok
v Chorvátsku. Prívrženci malých hotelov predpokladajú,
že by si Chorvátsko malo v tomto segmente vziať za
vzor Taliansko, Rakúsko, Švajčiarsko alebo Francúzsko,
ktoré 70 percent celej svojej turistickej ubytovacej
ponuky zakladajú práve na malých a rodinných hoteloch.
Napriek často vyššej kvalite týchto hotelov ako v uvedených
krajinách, chorvátske hotely majú ešte stále ceny o 20
až 30 percent nižšie, pričom práve z týchto krajín a celej
západnej Európy, Škandinávie a USA prichádza najväčší
počet turistov, ktorí v anketách hodnotia chorvátske malé
hotely ako konkurencieschopné a dokonca lepšie ako
v uvedených krajinách. Potvrdzuje to aj kategorizácia
chorvátskych malých a rodinných hotelov, ktoré sú už
teraz vo väčšine prípadov štvorhviezdičkové. Každý nový
malý hotel a penzión, postavený v posledných dvoch-troch
rokoch patrí do spomenutej kategórie, a podobné to bude
aj s 60 takýmito objektmi, ktoré sa momentálne budujú.
Majitelia malých rodinných hotelov sa doslova pretekajú,
ktorý z nich dokáže návštevníkom vymyslieť a pripraviť
lepšiu a bohatšiu ponuku rozmanitých i dodatkových
možností, od výletníckych túr, športovo-rekreačných
aktivít, stretnutí, rozhovorov a aktivitách spojených
s činnosťou domácich obyvateľov, až po objednanie
rent-a-car, rezerváciu leteniek a ďalšie služby.
Rodinné hotely sa postupne stávajú jedným z
najvyhľadávanejších turistických produktov v Chorvátsku.
Až 70 percent rodinných hotelov je otvorených po celý rok.
Do roku 2018 očakáva prírastok celkovo 1000 takýchto
hotelov, ktoré by mali priniesť najmenej 70 tisíc lôžok.
Väčšina nových objektov budú zaradené do kategórie
štvorhviezdičkových, s možnosťou rezervácie ubytovania
online. To ukážkovo poukazuje na to, ako sa Chorvátsko
dokázalo zamerať aj na túto medzeru na trhu, obzvlášť ak
si uvedomíme, že sa tu zastáva pozícia tzv. humánnejšieho
turizmu, aby sa hosťovi okrem špičkového ubytovania
a stravy dostávalo aj pocitu, že je v centre pozornosti
domáceho, respektíve, že sa mu domáci absolútne venuje.
Ide o investíciu vo výške minimálne miliardu eur.
Na základe trendov v súčasnom hotelovom a turistickom
segmente, charakteristických znakov chorvátskeho turizmu
a konkurenčných výhod malých a rodinných hotelov v Chorvátsku, bolo na špecializáciu vybraných nasledujúcich šesť
skupín produktov: hotely pre rodiny s deťmi, hotely pre aktívnu dovolenku, wellnessové hotely, ‚heritage‘ hotely, enogastro hotely a hotely pre obchodných cestujúcich. Malé rodinné hotely, ktoré sú členmi Štátneho združenia rodinných
a malých hotelov vyznávajú autentickú chorvátsku gastronómiu. Recepty a spôsob prípravy jedál sa prenáša z generácie na generáciu. Prírodne získavané potraviny (mäso,
ryba a podobne) a autochtónne druhy zeleniny a obilnín
sú typické pre každý kraj, kde sa hotely nachádzajú: Istriu,
Kvarner, Dalmáciu, Slavóniu a severozápadné Chorvátsko.
Autentická gastronomická ponuka v reštauráciách malých
a rodinných hotelov je dnes na vysokej úrovni, rovnako ako
ponuka vín, kvalita služieb a interiérov.
Na
viacnásobne
odmeňovanom
web
portáli
Národného združenia rodinných a malých hotelov
(www.omh.hr) sa od 2009 dá rezervovať ubytovanie
v hoteloch, ktoré sú členmi tohto združenia.
26
Press 2010
Photo: HTZ
Hotel Marco Polo z Gradacu je najlepším malým a
rodinným hotelom v roku 2009 www.hotel-marcopolo.com
V rámci štvrtého ročníka voľby najlepšieho malého rodinného hotela sa predstavilo 123 hotelov, no ocenenie „Adrian 2009“ získal hotel na Makarskej riviére, Marco Polo z
Gradacu.
Hotel v centre Gradacu ponúka ubytovanie v 32 luxusne
vybavených izbách. V súťaži o najlepší malý a rodinný hotel
v roku 2009 sa zúčastnilo 18 hotelov z Istrie, 20 z Kvarneru
a Prigorja, 12 hotelov zo zadarskej a 6 zo šibenickej oblasti,
31 zo splitského a 9 z dubrovníckeho regiónu a 23 z kontinentálneho Chorvátska. Vo finále sa o prvé miesto usilovali
hotel Valsabbion z Puly, Mozart z Opatije, Bastion zo Zadaru, Skradinski buk zo Skradinu, Marco Polo z Gradacu, Villa
Marija z Tučepov, Villa dvor z Omiša, Villa Pattiera z Cavtatu, Waldinger z Osijeku a Savus zo Slavónskeho Brodu.
www.omh.hr
Hostely
V Chorvátsku existuje sieť, v ktorej je zastúpených 10
mládežníckych hostelov, ktoré riadi Chorvátsky feriálny
a hostelový zväz (Croatian Youth Hostel Association).
Mládežnícke hostely sa nachádzajú v Záhrebe, Osijeku,
Rijeke, Velom Lošinji, Pule, Zadare, Zaostrogu, Gradaci
a v Dubrovníku. Všetky mládežnícke hostely sú
otvorené počas celého roku s výnimkou mládežníckeho
hostela vo Velom Lošinji, ktorý má sezónny charakter.
V posledných rokoch boli do adaptácie mládežníckych
hostelov investované značné prostriedky, takže dnes
všetky hostely HFHS uspokojujú medzinárodné štandardy
stanovené organizáciou Hostelling International a
predstavujú
tak
ponuku
mládežníckych
hostelov
Hostelling International v Chorvátsku. Každoročne
navštívi uvedené mládežnícke hostely vyše 70 tisíc
mladých, pričom v nich realizujú vyše 150 tisíc nocľahov.
Chorvátske mládežnícke hostely najviac využívajú
mladí
jednotlivci
a
organizované
skupiny
zo
zahraničia, ktorí tvoria vyše 80% celkového počtu
návštevníkov a nocľahov v mládežníckych hosteloch.
Mládežnícke hostely ležia v centrách miest (Záhreb,
Osijek, Dubrovník, Rijeka) alebo v ich turistických
zónach (Zadar, Pula, Gradac, Zaostrog) a predstavujú
tak výborné východiskové body pre výskum bohatého
prírodného a kultúrneho dedičstva týchto regiónov. Svojou
lokalitou, štandardom a zabezpečenými podmienkami
na poskytovanie komplexných služieb rôznym skupinám
(ubytovanie, strava, multifunkčné sály)
predstavujú
chorvátske mládežnícke hostely stále vyhľadávanejšiu
formu ubytovania, ale i uskutočňovania vzdelávacích
programov, školení a zábavy pre skupiny z Chorvátska i zo
zahraničia.
Popri mládežníckych hosteloch, ktoré sú začlenené do
siete HFHS a ktoré majú licenciu Hostelling International,
sa v Chorvátsku v posledných rokoch otvoril veľký
počet súkromných hostelov s menšou kapacitou (od
15 do 40 lôžok), takže ich je momentálne v Chorvátsku
zaregistrovaných spolu 40.
Počet mladých cestujúcich, ktorí navštevujú Chorvátsko je
z roka na rok vyšší, takže sa plánuje aj výstavba nových
multifunkčných hostelov v ďalších 3-5 rokoch. Táto je
zároveň súčasťou rozvojového programu cestovného ruchu
Vlády Chorvátskej republiky a Ministerstva cestovného
ruchu, ktoré venujú zvláštnu pozornosť tzv. ruksakovej
turistike.
Mladí majú v Chorvátsku zabezpečené mnohé zľavy
v múzeách, divadlách, reštauráciách a baroch, ako aj
v mnohých obchodoch. Právo na zľavu majú všetci
oprávnení majitelia preukazu EURO<26, ktorý sa dá kúpiť
v mládežníckych hosteloch HFHS alebo medzinárodného
študentského preukazu ISIC.
www.hfhs.hr www.hihostels-croatia.com
Ubytovanie v súkromí
Chorvátsko je ideálnou krajinou na dovolenku v domoch,
apartmánoch a v súkromných izbách. Pre mnohých hostí je
najlepším spôsobom spoznávania krajiny práve vstup do jej
domovov a kontakt s domácimi obyvateľmi.
Vo svojej izbe, apartmáne alebo dome máte slobodu,
môžete prijímať návštevy a priateľov, ktorých ste spoznali
počas dovolenky, a zároveň ste u centre života miesta,
ktorí ste si vybrali pre svoju dovolenku. Majitelia domov
na prenajímanie vybudovali a vybavili svoje domy,
apartmány a izby tak, aby v nich dovolenkári našli všetok
komfort, ktorý uspokojí štandard aj tých najnáročnejších
zákazníkov, pričom čistota je vecou prestíže. Pohostinnosť
domácich bude pre vás odpoveďou na otázku prečo sa
túto dovolenku zvykne nazývať frázou „cíťte sa u nás ako
doma“. V Chorvátsku je okolo 600 tisíc súkromných domov
s registrovanou prenajímateľskou činnosťou, pričom je
27
Press 2010
väčšina týchto ubytovacích zariadení na úrovni troch,
štyroch, ba i piatich hviezdičiek. V Chorvátsku je oficiálne
celkovo 944 077 turistických lôžok, z čoho 421 378 v
privátnom ubytovaní. Odhaduje sa, že neregistrovaných
privátnych prenajímateľov je aspoň 1/3 až ½ z celkového
počtu registrovaných.
V Chorvátsku sa v dovolenkových domoch a bytoch vo
vlastníctve turistov, ich rodiny alebo priateľov uskutočnilo od
15. júna do 15. septembra 2009 o 10 percent viac turistických
príchodov a o 7 percent viac nocľahov ako v rovnakom
období roku 2008. Takéto sú údaje Štátneho štatistického
úradu RH, získané za účelom výskumu nekomerčného
turistického ruchu, ktoré sa zakladá na evidencii úhrady
pobytovej taxy, ktorú vedú turistické združenia. Celkovo
v takýchto dovolenkových domoch a bytoch dovolenku
od 15. júna do 15. septembra roku 2009 strávilo 270,3
tisíc osôb, ktoré tak uskutočnili 4,01 milióna nocľahov.
Podľa údajov Štátneho štatistického úradu sa v roku 2009
v privátnych ubytovacích kapacitách uskutočnilo 18 815
026 nocľahov, čo predstavuje nárast oproti roku 2008, kedy
súkromné ubytovanie zaznamenalo 18 571 514 nocľahov. Z
celkového počtu nocľahov v roku 2009 pripadá 18 802 372
na domácnosti a 12 654 na vidiecku turistiku. V porovnaní
s rokom 2008 zaznamenali domácnosti v r. 2009 nárast,
keďže v sa v nich v predchádzajúcom roku uskutočnilo 18
557 246 nocľahov. Vidiecke hospodárstva dosiahli v roku
2009 slabé výsledky, v porovnaní s rokom 2008, kedy
zaznamenali 14 268 nocľahov. Izby na prenájom dosiahli
v roku 2009 tiež nárast, prenajalo si ich viac turistov ako v
roku minulom. Štátny štatistický ústav zaznamenal v roku
2009 167 800 príchodov oproti 144 152 príchodom v roku
2008.
Istria sa vyznačuje bohatou ponukou a vysokou kvalitou
ubytovania v súkromí. Začiatkom roku 2006 iniciovalo
Turistické združenie Istrijskej župy projekt kvalitnejšieho
súkromného ubytovania ‚Domus Bonus‘. Projektom sú
definované štandardy kvalitného ubytovania, v súlade
s ktorými objekty, ktoré spĺňajú podmienky, získavajú
certifikát ‚Domus Bonus‘. Keďže projekt ‚Domus Bonus‘
dosiahol na Istrii vynikajúce výsledky, začali sa aj ďalšie
chorvátske župy riadiť istrijským príkladom.
Užitočné stránky:
www.iznajmljivaci.com; www.apartmanija.hr;
www.apartmani-hrvatska.com;
www.travel-tourist.com/hrvatska_hr.htm;
www.kroatien-online.com; www.uniline.hr/hrvatska;
http://www.croatia-apartments-kroatien.com;
www.adriatic.hr; www.adriatic-home.com;
www.hrvatskituristickicentar.com; www.adriatica.net;
www.kompas.hr; www.generalturist.com; www.dalmatia.net
28
Press 2010
Dovolenka podľa každého vkusu
Photo: HTZ
Golf
Program rozvoja golfu v Chorvátsku predpokladá
vybudovanie viac ako 30 golfových ihrísk na brehu
Jadranského mora i vo vnútrozemí. Nové golfové ihriská
s 18 jamkami boli v roku 2009 otvorené v Golf & Country
clube Zagreb a v Crvenom Vrhu blízko Savudrije, v
rámci rezortu Kempinski. Nové deväťjamkové ihrisko
bolo otvorené v Svetom Martine na Mure. Nové golfové
tréningové ihrisko Molindrio (www.golfporec.com) v
Poreči sa nachádza priamo pri vstupe do Zelenej Laguny.
Popri kľukatom potoku sú označenia do vzdialenosti 250
metrov na cvičenie dlhej hry, a o niečo ďalej, v chládku
a pri šumení vodopádov, sa nachádza aj pitching green
s rozlohou 120 metrov štvorcových a veľký putting
green s rozlohou 300 metrov štvorcových a 18 jamkami,
ideálne na precvičovanie všetkých prvkov krátkej hry.
Nové ihriská so všetkými sprievodnými možnosťami sú
dôkazom, že tento šport získava stále väčší význam a
pozornosť.
Okrem novootvorených ihrísk na Istrii a v Záhrebe existujú v
Chorvátsku aj ďalšie dve golfové ihriská s 18 jamkami, a to
na Brijunoch a Krašići, kým ostatné ihriská sú deväťjamkové
alebo ihriská na tréning golfovej hry.
Hoci sa v Chorvátsku golf ešte vždy nerozvinul do želanej
miery a ešte stále zaostáva za priemerom v Európe a vo
svete, každoročne sa tu odohrá viac turnajov, realizujú sa
nové plány na budovanie ihrísk, zakladajú sa nové kluby, a
otvárajú sa nové ihriská, ako dôkaz toho, že ide nielen o šport
na amatérskej i profesionálnej úrovni, ale aj výnosný biznis.
Najznámejší svetový dizajnér golfových ihrísk Greg
Norman a spoločnosť Razvoj Golf d.o.o. predstavili dňa 13.
novembra 2009 v Dubrovníku exkluzívny projekt golfového
ihriska na Srdji pod názvom Golf park Dubrovník. Poslanci
mestskej rady na čele s dubrovníckym primátorom Androm
Vlahušićom a mnohými ďalšími pozvanými hosťami sa
mohli zoznámiť s budúcou tvárou a výhodami tohto projektu,
do ktorého skupina medzinárodných investorov, medzi
ktorými je aj sám Greg Norman, plánuje prostredníctvom
spoločnosti Razvoj Golf investovať okolo 6,5 miliardy kún.
Na 310 hektároch súčasného pustého pozemku na plošine
Srdju ležiacej nad mestom sa v súlade s plánom priestorového
usporiadania predpokladá výstavba dvoch golfových
ihrísk s najvyšším profesionálnym PGA štandardom s 18,
resp. 6 jamkami a prestížna golfová akadémia Grega
Normana s golfovým cvičiskom. Okrem toho sa plánuje aj
výstavba viacerých športovo-rekreačných zariadení, ako sú
jazdecký klub, amfiteáter v prírode, wellnessové centrum,
cyklistické a pešie chodníky a sprievodné ubytovacie
kapacity. Projekt predpokladá aj obnovu ťažko poškodenej
pevnosti Imperial na Srdji, na ktorú spoločnosť Razvoj Golf
dostala koncesiu v marci r. 2009, v súlade so smernicami
Reštaurátorského
oddelenia
Ministerstva
kultúry
Chorvátskej republiky a pôvodným vzhľadom pevnosti
na základe starých nákresov, nájdených vo Vojenskom
archíve bývalej rakúsko-uhorskej armády vo Viedni.
S rozvojom celého golfového centra s početnými
sprievodnými kapacitami sa otvára nový, konkurenčný
turistický produkt, zaručujúci exkluzívnosť, vysokú spotrebu,
revitalizáciu vidieckych oblastí a maximálne predĺženie
turistickej sezóny.
Pred Druhou svetovou vojnou sa golf v Chorvátsku hral
na troch lokalitách, na ostrove Veli Brijun, v Záhrebe
a v Ičićoch medzi Opatijou a Lovranom. Bohužiaľ,
od konca 30. rokov do začiatku rokov 90. sa golf v
Chorvátsku prakticky odmlčal. No začiatkom 90. rokov
ho skupina entuziastov znovu prebúdza k životu.
Prvé skutočné golfové ihrisko s 18 jamkami bolo otvorené
14. júla 1998 v blízkosti osady Krašić na pol cesty
medzi Záhrebom a Karlovcom. Na jar roku 2006 bolo
zrekonštruované celé 18 jamkové ihrisko na Velikom
Brijune, a to podľa nákresov z minulého storočia. Nakoniec,
na jar a v lete 2009 otvorili aj ihriská v Záhrebe a v Savudriji.
Nie je žiadnym tajomstvom, že je golf drahým športom,
pričom prenájom ihriska s deviatimi alebo viac jamkami na
niekoľko hodín stojí aj niekoľko sto eur, pričom aj športové
náradie je všetko len nie lacné a tuctové. Napriek tomu sa
však v posledných desaťročiach golf v našej krajine značne
rozšíril a zaujal vysokú priečku na rebríčku populárnych
športov.
29
Press 2010
Hviezdy
svetového
chorvátskom jadrane
neba
na
Aj v lete 2009, tak ako v tých minulých, sa paparazzi na
Jadrane pokúšali uloviť niektorú zo svetových hviezd.
Loveckú sezónu však otvoril už vo februári slávny
americký herec Nicolas Cage, ktorý tu na Istrii, v Parku
prírody Kamenjak nakrúcal scény pre nový film ‚Seasons
of the Witch‘. Vo filme okrem neho hrajú aj Ron Periman,
Stephen Campbell Moore, Robbie Sheehan, Claire
Foy a Stephen Graham. Réžiu má na starosti Dominic
Sena, pričom by film mal doraziť do kín v roku 2010.
Prírodou obdarená speváčka Beyoncé Knowles sa
očividne nadchla Chorvátskom počas tohtoročného
koncertu v záhrebskej Arene, pretože sa koncom augusta
rozhodla vychutnať si čaro chorvátskeho pobrežia.
Jachtu Va bene, dlhú 47 metrov, kotvila oproti ostrovu
Lokrum blízko Dubrovníka, a predtým sa nechala
vidieť ako sa so svojím manželom, rapperom Jay-Z,
prechádzajú obklopení ochrankou po meste Cavtat.
Keď v auguste 2008 navštívil Dubrovník, vyhlásil americký
herec a majiteľ Oskara Kevin Spacey, že je to jedno z
najúžasnejších miest na svete, do ktorého sa určite vráti.
Spacey svoj sľub aj splnil. Do Dubrovníku sa vrátil v
auguste 2009, aby tu v spoločnosti štyridsiatich priateľov
oslávil svoje 50. narodeniny. Rovnako ako v roku 2008,
aj v roku 2009 sa Spacey ubytoval v luxusnej Ville Agave.
Verný Dubrovníku zostal aj najslávnejší agent 007, Roger
Moore, ktorý svojou prítomnosťou znovu poctil hudobný
festival ‚Julian Rachlin & friends‘.
Po červenom koberci rozprestretom na impresívnom
javisku Dubrovníku, pred Kniežacím palácom sa
prechádzali Mickey Rourke a slávna agentka Scullyová,
Gillian Anderson. Na premietaní filmu ‚Zápasník‘, v rámci
podujatia Dubrovnik Film Meeting, priamo pod hviezdami
a v prastarom historickom centre mesta bol prítomný
aj režisér filmu Darren Aronofasky, ktorý má najväčšiu
zásluhu na návrate Mickey Rourkeho na strieborné plátno.
Ani basista formácie U2, Adam Clayton neodolal charizme
Dubrovníku, rovnako ako známy režisér „Hviezdnych vojen“,
„Indiana Jonesa“ a „Amerických grafitov“ George Lucas.
Už tradičným návštevníkom a vyznávačom chorvátskeho
pobrežia je spoluvlastník Formuly 1 Bernie Ecclestone, a to
aj napriek rozvodu so svojou chorvátskou krajšou polovičkou
Slavicou Radić, po ktorej mu zostala láska k Jadranu. Rozvod
nebránil v jachtingovej plavbe po chorvátskych vodách ani
manželku ruského miliardára Romana Abramoviča, Irinu,
ktorá tak opäť prišla na návštevu Chorvátska. Začiatkom
júla tu bola videná v zadarskom akvatóriu na jachte dlhej
vyše 90 metrov.
Najväčším tohtoročným prekvapením bola návšteva
talianskeho módneho návrhára Giorgia Armaniho, ktorý
sa plaviac po Jadrane zastavil v niekoľkých chorvátskych
prístavoch. Na plavbu po Jadrane sa Armani vydal na
čiernej 65 metrovej jachte ‚Main‘ zo Splitu, kam pricestoval
lietadlom priamo z Milána. Najprv zamieril na Brač a Hvar,
neskôr ho morské cesty zaviedli okolo stredojadranského
archipelágu na juh, na Korčulu a do Dubrovníku. Na
chorvátskom pobreží a dubrovníckom Stradune bol známy
módny tvorca zvečnený ako si prezerá pamiatky a v
spoločnosti priateľov ochutnáva miestne špeciality.
Najbohatší človek na svete, zakladateľ Microsoftu Bill
Gates, bol videný v júli v Skradine, prehliadkou Skradinu a
vodopádov rieky Krky strávil dve hodiny.
Okrem jachtárov navštevujú Chorvátsko aj majitelia domov
na Istrii, ktorá sa pred pár rokmi stala svetovým hitom na
úrovni Toskánska či Provensálska.
Popri šampiónoch Formuly 1 Michaela a Ralfa Schumachera
si na Istriu odskočia aj kráľ pudingu a prášku do pečiva
Richard Oetker, jeden z následníkov prvého kancelára
zjednoteného Nemecka Andreas von Bismarck, zatiaľ čo
škótsky lord Alexander McEwen si z klasického istrijského
domu v Oprtlji vybudoval zámok, na ktorom veje chorvátska
i škótska zástava.
Na otvorení luxusného hotela Rixos Libertas v Dubrovníku
sa popri predsedovi správnej rady tureckej spoločnosti
Fettaha Taminceho zúčastnili aj arabský milionár
Mohammed Al Hashimi, ktorý ponúkol 450 miliónov libier
za kúpi londýnskeho futbalového klubu Arsenal, ďalej
jeden z najbohatších mužov sveta podľa Forbesovho
zoznamu Turgay Ciner ako aj Mustafa Koc, člen jednej
z najznámejších tureckých rodín vlastniacej obchodné
kráľovstvo Ayd.
No popri skutočných hviezdach svetovej smotánky
pozornosť paparazzi priťahujú z roka na rok aj „tzv.
hviezdy“ ako je napríklad francúzska letuška Nicole Coste,
ktorú počas posledného leta zahliadli na ostrove Hvar.
Spomenutá dáma sa preslávila tým, že si zo známosti s
monackým princom Albertom odniesla mimomanželského
syna Alexandra, ktorého otec sa po niekoľkých rokoch k
autorstvu napokon priznal.
30
Press 2010
Photo: Ljubo Gamulin
Jachtársky turizmus
Námorná
turistika
predstavuje
určite
jednu
z
najatraktívnejších foriem celkovej turistickej ponuky
Chorvátska. Právom sa dá vyhlásiť, že Chorvátsko, ako
krajina tisícich ostrovov a prekrásneho členitého pobrežia
je skutočným „rajom jachtárov“.
Chorvátsko sa chopilo námornej turistiky ako svojej
príležitosti a elegantného spôsobu, ako si predĺžiť
turistickú sezónu. Námorná sezóna trvá totiž oveľa
dlhšie ako „obyčajná“ turistická sezóna, jachtári totiž
nie sú závislí na teplom mori a slnku. V praxi tak sezóna
jachtingovej turistiky trvá od apríla do októbra a novembra.
Stratégia rozvoja námornej turistiky na obdobie
2009-2015 predpokladá, že sa v súlade s plánmi
priestorového usporiadania žúp, výstavbou novo
plánovaných kapacít, popri už existujúcich, celková
kapacita námornej turistiky zvýši na 54 675 kotviacich
miest, konkrétne 41 589 v mori a 13 086 na pevnine.
Zriadenie 15 tisíc nových miest na kotvenie pre jachtárov
je súčasťou Vládnej stratégie „tri krát pätnásť“, ktorou
sa plánuje, že sa v budúcich desiatich rokov vybuduje
15 tisíc nových miest na kotvenie v 15 prestížnych
destináciách na Jadrane, a tak sa dosiahne ročný
príjem od námornej turistiky vo výške 15 miliárd kún.
Námorná turistika, napriek tohtoročnej kríze, podľa počtu
prítomných plavidiel a dopyte po kotviacich miestach,
očakáva ďalší rast, čo je neodmysliteľne spojené s
investíciami, zdôrazňujú v jedinečnej sieti jachtových
prístavov na Jadrane - ACI d.d. (Adriatic Croatia International
Club).
Chorvátske jachtárske prístavy
Chorvátsko disponuje 21 020 miestami na kotvenie, alebo
inak, 2,6 námornými kotviskami na kilometer, a to celkom
v 97 turistických jachtových prístavoch. Turistickými
jachtovými prístavmi sa chápu kotviská, príväziská a
„suché“ ako aj skutočné „morské“ jachtové prístavy. Keď k
tomu pridáme miesta na kotvenie v prístavoch otvorených
pre verejnú námornú dopravu a športové prístavy, celkový
počet miest na kotvenie sa vyšplhá na 35 tisíc.
Photo: Braslav Karlić
Celkové kapacity námornej turistiky v RH predstavujú 16 403
plavidiel na mori a 5 189 miest na suchu (údaje DZS (Štátny
štatistický úrad RH, r. 2008). V Chorvátsku sa priemerne predá
ročne 55 000 známok (povolení) zahraničným jachtárom.
Podľa údajov Štátneho štatistického úradu navštívilo
jachtové prístavy v šiestich jadranských župách od januára
do novembra 2009 663,2 tisíc, čiže o 18 percent menej
turistov ako za rovnaké obdobie roku 2008. O niečo
menší, 8 percentný mínus zaznamenali tieto prístavy v
segmente nocľahov, ktorých sa uskutočnilo 1,3 milióna.
Aj napriek týmto poklesom si námorné prístavy udržali
svoje „tradičné“ pozície medzi objektmi príjmu turistov –
štvrté miesto podľa turistických príchodov (po hoteloch,
privátoch a kempingoch) a piate v segmente nocľahov (po
privátoch, hoteloch, kempingoch a turistických osadách).
Celkovo za jedenásť mesiacov roku 2009 prišlo do
Chorvátska 10,78 milióna turistov, čo je o 3 percentá menej
ako za rovnaké obdobie roku 2008, zatiaľ čo 55,97 milióna
nocľahov predstavuje pokles o jedno percento.
Štatistika námorných prístavov ukazuje, že takmer 97
percent nocľahov v nich za obdobie január-november
2009 uskutočnili zahraniční turisti. Prišli ich 640,3 tisíc a
uskutočnili 1,26 milióna nocľahov, čo predstavuje podľa
príchodov pokles o 14 percent a segmente nocľahov pokles
o 6 percent, v porovnaní s jedenástimi mesiacmi roku 2008.
Domáci turisti v námorných prístavoch zaznamenali značne
väčší pokles, dokonca vo výške 59 percent s 22,9 tisíc
príchodov a 40 tisíc nocľahov, ktoré tak klesli o 48 percent.
Údaje podľa žúp ukazujú, že vo všetkých šiestich
jadranských župách bol zaznamenaný pokles príchodov
do jachtových prístavov, kým v segmente nocľahov
nárast zaznamenala iba
Primorsko-goranská župa.
Jachtové
prístavy
Primorsko-goranskej
župy
za
jedenásť mesiacov roku 2009 zaznamenali so 171,2
tisíc nocľahmi deväťpercentný plus oproti rovnakému
obdobiu roku 2008, kým so 49,5 tisíc príchodmi zároveň
v tomto segmente zaznamenali pokles o 5 percent.
31
Press 2010
Najlepšiu turistickú návštevnosť, respektíve najviac príchodov
a nocľahov 158,6 tisíc príchodov a 335,3 tisíc nocľahov, mali
jachtové prístavy Šibenicko-kninskej župy, ktoré v roku 2009
v porovnaní s rokom 2008 zaznamenali pokles príchodov
jachtárov o 25 percent a pokles nocľahov o 13 percent.
Najnižšiu návštevnosť s 63,1 tisíc príchodmi a 98,8 tisíc
nocľahmi mali prístavy Dubrovnícko-neretvianskej župy,
ktoré v kategórii príchodov zaznamenali pokles o 17 a v
kategórii nocľahov o 13 percent.
Značné zvýšenie kapacity charterových flotíl
V Chorvátsku je aktívnych viac než 900 vysoko
profesionálnych, moderných a odborne spôsobilých
charterových spoločností s približne 3 500 kvalitných a
špičkovo vybavených plavidiel, ktoré si získavajú srdcia
mnohých profesionálnych, ale aj rekreačných jachtárov.
Charterové spoločnosti majú vo svojej ponuke jachty,
motorové člny, katamarany a menšie loďky a klzáky. Medzi
chorvátskymi charterovými plavidlami tvoria okolo 75
percent jachty, zvyšok sú motorové jachty a ďalšie člny.
Okružné plavby
Podľa údajov z evidencie lodí, ktorú vedú správy prístavov, je
v nich zapísaných okolo 250 lodí, ktoré sú určené na turistiku
za účelom jednodenných výletov a viacdenných plavieb. Odhaduje sa, že celková flotila má vyše 2 000 lôžok, a dokáže na
jedno nalodenie previezť vyše 5 000 turistických výletníkov.
Na chorvátskom Jadrane sa v roku 2009 uskutočnilo 754
okružných plavieb zahraničných lodí, čo je o 8,3 percenta
resp. 68 plavieb menej ako v predchádzajúcom roku. Týmito
loďami však, podľa údajov Štátneho štatistického úradu, prišlo
o 5,3 viac cestujúcich resp. rečou čísel celkom 989,2 tisíc.
Cruisery v chorvátskom teritoriálnom mori celkovo
strávili o 19,4 percent menej dní ako v roku 2008,
teda celkovo 1 264 dní a v priemere dva dni.
Väčšina okružných plavieb zahraničných lodí sa
uskutočnila
v
Dubrovnícko-neretvianskej
župe.
Lode na okružné cesty po chorvátskom Jadrane v
minulom roku prichádzali pod zástavou celkovo 19
krajín celého sveta, pričom najviac okružných plavieb,
159, sa uskutočnilo na lodiach pod zástavou Bahám.
Najviac cestujúcich, 301,6 tisíc, sa zúčastnilo na 112
okružných plavbách pod zástavou Talianska, ktoré je na
treťom mieste podľa počtu uskutočnených plavieb za Maltou,
pod ktorej zástavou sa uskutočnilo 121 okružných plavieb.
Z Panamy sa plavieb uskutočnilo 107, zatiaľ čo z ostatných
krajín to bolo medzi jednou (Vanuatu a Nemecko) a
42 plavbami (Bermudy). Najviac okružných plavieb
zahraničnými loďami v roku 2009 sa uskutočnilo v júli –
až 126, na rozdiel od roku 2008, kedy sa najviac takýchto
plavieb, v počte 141, uskutočnilo v auguste a v septembri.
Podľa údajov dubrovníckeho Turistického združenia
navštívilo Dubrovník počas roka 2009 na okružných
plavbách 627 lodí, ktoré prevážali 846 024 cestujúcich.
V časopise Dream World Cruise Destinations, prináleží
Dubrovníku závideniahodné desiate miesto medzi 50
najrušnejšími svetovými prístavmi, a dokonca tretie miesto
v Stredomorí (za Neapolom a Livornom). Dubrovník zaujal v
roku 2008 v celosvetovej konkurencii desiate miesto v počte
prevážaných cestujúcich na okružných plavbách (844 000).
V roku 2010 sa oproti roku 2009 predpokladá nárast počtu
cestujúcich o 7,5 percenta.
Zlepšovanie aktivít na príjem cestujúcich na okružných
plavbách, spestrovanie ponuky výletov, marketingových
aktivít v rámci propagácie Dubrovníka ako príťažlivej
cruisingovej destinácie a ďalšie presadzovanie mesta
ako ‚home portu‘ budú patriť k primárnym úlohám Úradu
pre okružné plavby, ktorý začal s prípravnou činnosťou
v rámci Turistického združenia mesta Dubrovník.
Vukovar a Osijek sú chorvátskymi riečnymi prístavmi, ktoré
nie sú otvorené len pre nákladné lode, ale sa cez nich do
Chorvátska dopravujú aj tisícky turistov. V posledných
rokoch rastie záujem o pristávanie turistických lodí,
ktoré v sezóne (od marca do októbra) plávajú viackrát
do týždňa cez mesto Vukovar. Ide o luxusné zahraničné
lode, na ktorých najčastejšie cestujú turisti zo Spojených
štátov amerických, Nemecka a ďalších európskych
krajín, pričom najčastejšie plávajú na trase Maďarsko –
Rumunsko a späť. V lete 2009 do Osijeku vplávala prvá
moderná riečna turistická loď – cruiser, prevážajúca 150
cestujúcich z USA. V roku 2010 už v osijeckom prístave
očakávajú 50 cruiserov s približne sedemtisíc návštevníkmi.
V roku 2009 sa cez vukovarský prístav prepravilo 138
cruiserov s celkovým počtom 16 054 cestujúcich, čo v
porovnaní s rokom 2008 predstavuje pokles o 6, respektíve
15 percent. V roku 2008 sa totiž vo vukovarskom prístave
uskutočnilo 147 pristátí cruiserov s celkovým počtom 18
918 cestujúcich.
Iba v organizácii agentúry Centratour sa v posledných
niekoľkých rokoch do Vukovaru dostalo vyše 59 tisíc
cestujúcich. Príbeh o cruiseroch na Dunaji sa začal v apríli
roku 2004, keď loď tohto typu v organizácii Centratouru s 6
704 cestujúcimi na palube navštívila Vukovar. Potom, v roku
2005 Centratour do Vukovaru priviezol 9 700 návštevníkov,
v roku 2006 až 11 300, o rok neskôr 15 tisíc a v roku 2008
ich už bolo 17 135.
Odhaduje sa, že celkové príjmy z okružných plavieb v
Chorvátsku sa pohybujú v hodnote okolo 32 miliónov eur, a
o 10 rokov by priame i nepriame príjmy z medzinárodného
cruisingu (okružných plavieb) mohli dosiahnuť sumu 200
miliónov eur.
www.dzs.hr, www.portdubrovnik.hr; www.luka-vukovar.hr;
www.port-osijek.hr
32
Press 2010
Photo: Ivo Perva
Modré zástavy
V Chorvátsku bolo v roku 2009 udelených celkovo 114
Modrých zástav plážam a 20 jachtovým prístavom. Program
ochrany okolia mora a pobrežia po názvom Modrá zástava
pre pláže a jachtárske prístavy prebieha v Európe úspešne
už 21 rokov. Nositeľom a medzinárodným realizátorom
programu je Nadácia pre environmentálne vzdelávanie
v Európe (FEEE) založená v roku 1981 pri Rade Európy.
Do programu je dnes začlenených vyše tridsať európskych
krajín a desiatka krajín z iných kontinentov, ktoré majú
turizmus zaradený medzi svoje strategické ciele. Prvá
modrá zástava v Chorvátsku zaviala pred jedenástimi
rokmi. Modrá zástava symbolizuje zachované, bezpečné
a príjemné životné prostredie určené pre oddych, zábavu
a rekreáciu, dobre spracovaný systém hospodárenia s
pobrežnými územiami a udržateľný rozvoj v cestovnom
ruchu. Byť nositeľom Modrej zástavy je pre pláž a
jachtársky prístav najlepšou propagáciou turizmu, ktorá sa
zakladá na vysokej kvalite služieb, čistote mora a pobrežia
a vybavenosti a upravenosti pláží.
Užitočné webstránky:
www.aci-club.hr; www.lijepa-nasa.hr; www.blueflag.org;
Photo: Sergio Gobbo
priestoru a formovanie vidieckych turistických destinácií.
Chorvátska vláda súhlasila s návrhom, aby Ministerstvo
cestovného ruchu prevzalo povinnosti, vyplývajúce zo
zmlúv na programy úverovania vidieckej turistiky ‚Rozvoj
cestovného ruchu na vidieku‘, v období nasledujúcich
16 rokov by povinnosti subvencovania úrokov na pôžičky z
tohto programu predstavovali 155 miliónov kún. Ide o pôžičky na rozvoj vidieckeho cestovného ruchu, ktoré môžu byť
vo výške 10 až 300 tisíc eur, úrokové sadzby vo výške 8
percent ročne by spolufinancovalo Ministerstvo cestovného
ruchu do výšky 6 percent a tak by pre konečných užívateľov
výška úrokov bola 2 percentá.
Prednosti chorvátskej vidieckej turistiky sú práve jeho
najvýznamnejšie vlastnosti – pokojné prostredie, absencia hluku, zachované životné prostredie, komunikácia s hostiteľmi, domáca strava a zoznámenie sa s
dedinskými prácami. Priemerná naplnenosť kapacít vo
všetkých aspektoch vidieckej turistiky je 111 dní. Priemerná dĺžka pobytu je 9 dní. Najvyššiu naplnenosť majú
vidiecke domy, určené na dovolenky, so 134 dňami ročne.
Podľa údajov Ministerstva cestovného ruchu, od januára do
konca augusta tohto roku 13 vnútrozemských žúp navštívilo
319.987 turistov, z toho 150.383 domácich turistov. Návštevnosť je na minuloročnej úrovni, čo nie je zlé vzhľadom
na ťažký rok.
Napriek faktu, že počas ôsmich mesiacov bolo zaregistrovaných 670.959 nocľahov, čiže o šesť percent viac ako v
minulom roku, kontinentálny cestovný ruch sa v celkových
príchodoch do štátu podieľal len štyrmi percentami. Bol
zaznamenaný aj šesťpercentný nárast nocľahov zahraničných turistov, ktorí do konca augusta vo vidieckych domácnostiach realizovali 302.427 nocľahov.
V súčasnosti je registrovaných 353 turistických vidieckych rodinných hospodárstiev s 891 lôžkami, ale ich
počet sa mení každý mesiac, lebo vznikajú niektoré nové, ďalšie zasa miznú z turistickej scény. Podľa údajov združenia Chorvátsky farmár, najviac ich je
zaregistrovaných v Dubrovnícko-neretvianskej župe
– až 70, ďalej na Istrii – 64 hospodárstiev a 253 lôžok.
V poslednom čase je rozvoj vidieckej turistiky čoraz viditeľnejší v Osijecko-baranjskej župe, kde je
zaregistrovaných 56 hospodárstiev s 192 lôžkami.
Vidiecka turistika
Chorvátske vidiecke oblasti za posledných niekoľko rokov
zaznamenávajú viditeľný rozvoj v špeciálnych formách
cestovného ruchu vo vidieckom prostredí – od výroby autochtónnych a tradičných výrobkov, ochrany a zachovania
prírodného a kultúrneho dedičstva, tradičného odevu, ľudových zvykov, po špecifickosť chorvátskeho vidieckeho
Rovnaký počet návštev, ale nárast o približne 50 percent
nocľahov v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2008 (prvých šesť mesiacov) je údaj, s ktorým časť baranjských pracovníkov v oblasti cestovného ruchu môže byť spokojná.
O Baranji sa stále viac hovorí, príčinou toho je, že tunajší
turistickí pracovníci tvrdo pracujú na tom, aby pritiahli turistov vybudovaním novej infraštruktúry a zlepšením služieb.
Najviac zahraničných turistov v oblasti Baranje bolo z Nemecka, Rakúska, Srbska, Slovinska a Bosny a Hercegoviny.
V oblasti Okresu Bilje sa nachádza aj Park prírody Kopački rit, ktorý v rovnakom období navštívilo asi 20 tisíc turistov z rôznych častí krajiny a sveta.
33
Press 2010
Tzv. ‚záhrebský prsteň‘ si čoraz viac uvedomuje svoj potenciál vo vidieckej turistike. Vidiecke domácnosti Záhrebskej
župy totiž ponúkajú množstvo rôznych programov: od prehliadky mesta v balóne, jazdy kočom, čiže v konskom záprahu, jazdy na koni, rôznych športovo – rekreačných programov, ďalej pešie túry cez lesy k vinohradom alebo starým
vinárskym chyžiam, návštevy vínnych pivníc, ubytovanie v
autochtónnych vidieckych domoch, vychutnávanie gastronomických špecialít, ochutnávky vína z rodinných vinární, prehliadky vlastivedných etnografických zbierok, predvedenie
fungovania mlyna alebo tkáčskeho stavu, po príjemný pobyt
v zelenej prírode v bezprostrednej blízkosti mesta Záhreb.
Chorvátske zagorje je regiónom s bohatou tradičnou
kultúrou a zachovanosť vidieckeho celku je najlepšie
viditeľná v jedinom chorvátskom múzeu vonku, v Múzeu ‚Staro selo‘ v Kumrovci, v ktorom návštevníci môžu
zažiť autentický vzhľad zagorskej dediny na prelome
19. a 20. storočia. Okrem originálnej architektúry a početných výstav sa tu organizujú aj rôzne tradičné udalosti, ako napr. Sprievod Zeleného Jura alebo populárna Zagorská svadba, predvedenie tradičných remesiel
a dielne, na ktorých sa môžu zúčastňovať turisti. Zagorje ponúka aj množstvo gastronomických pôžitkov v
mnohých novoupravených agroturistických objektoch,
existuje čoraz väčšia ponuka kvalitného ubytovania vo
vidieckych domácnostiach so zaujímavými obchôdzkami okolia v dobre naplánovaných peších alebo cyklistických túrach.
Výletné miesta Záhrebskej župy sú taktiež veľmi
rôznorodé. Možno tu nájsť jazerá a rybníky. Špecifikami
výletných miest v Župe sú napríklad ekologický chov
pstruhov, výroba a príprava zdravých potravín, predaj
výrobkov z liečivých čajových zmesí, bylinných kvapiek.
Takisto, aj v oblasti Dalmácie, resp. Dalmatínskej zagory,
kde vznikajú početné eko-etno dediny, si uvedomili
možnosti vidieckej turistiky. Pobyt v starých kamenných
domoch na vidieckych majetkoch, narábanie s predmetmi,
ktoré sa už dávno nepoužívajú, stretnutia so zvieratami,
s ktorými sa v meste možno stretnúť len v knihách – toto
všetko predstavuje výzvu pre výletníkov, samozrejme, s
obligátnym chlebom „pod pekou“, jahňacinou na ražni,
prosciuttom, tzv. pečenicou a kulenicou, kaštradinou a
divinou a mnohými ďalšími delikatesami tejto oblasti.
Turistický vidiecky, etno-eko a rekreačný komplex rodiny
Škopljanac v osade Škopljanci dediny Radošić, v okrese
Lećevica pri Splite, sa rozprestiera na ploche až 300 tisíc
štvorcových metrov. V strede sa nachádza obnovená
dalmatínska dedina s 20 domami. Ide o najväčší – a
vďaka býčím zápasom, dedinskej olympiáde a voľbe
najkrajšieho dievčaťa Dalmatínskej zagory v ľudových
krojoch počas tzv. Svätojánskej noci – aj najznámejší
turistický komplex svojho druhu v Chorvátsku. Okrem
uvedeného programu turisti môžu počúvať hranie na
nástrojoch gusle a diple a spievanie gangy, rery, ojkavice,
treskavice, suky a ďalších nápevov Dalmatínskej zagory.
Jedinečné výletné miesto vzniklo aj v zázemí Šibeniku, kde
bol otvorený prvý chorvátsky etnoland Dalmati. V Pakovom
Sele môžu turisti v rámci spoznávania zvykov a tradícií
tohto kraja navštíviť starý autentický dalmatínsky dom,
priestory pre zvieratá, humno a dielne starých remesiel.
Vedúca úloha istrijského vidieckeho cestovného ruchu
Zatiaľ má Istria vedúcu úlohu vo vidieckom cestovnom
ruchu, vďaka prirodzeným zemepisným, dopravným
a kultúrnym prednostiam, ale aj proaktívnej iniciatíve
miestnej komunity a jednotlivých finančných inštitúcií.
Začatý proces sa odvíja plánovane a nepretržite sa
vyvíja, pričom je smerovníkom rozvoja vidieckeho
cestovného ruchu v ostatných chorvátskych regiónoch.
Vďaka rozvoju turistických služieb vo vidieckych
domácnostiach Istrie sa profilovala špecifickosť a
organizačná rôznorodosť domácností. Tieto špecifiká sú
podmienené možnosťami zdrojov, občasným alebo stálym
pobytom majiteľov domácností v prostredí poskytovania
služieb, štruktúrou služieb, organizačnými modelmi, ako
aj existenciou poľnohospodárskej výroby. Vychádzajúc
z týchto faktov sa na Istrii profilovali nasledujúce typy
vidieckych domácností:
•
•
•
•
•
agroturistika
vidiecky dovolenkový dom
vidiecky B&B
vidiecky rodinný hotel
dovolenka na vínnej ceste
(15 domácností)
(143 domácností)
(17 domácností)
(10 domácností)
(5 domácností)
Agroturistika je turistika v domácnosti, kde existuje
poľnohospodárska výroba. Okrem ubytovacích služieb
tieto domácnosti ponúkajú aj možnosť príchodov na
kratší, jednodňový výlet a vychutnávanie gastronomických
pochúťok, pripravených z vlastných výrobkov.
Vidiecke dovolenkové domy sú tradičné istrijské domy,
plne adaptované, so zachovaním pôvodného prostredia
a využitím prírodných materiálov. Turistom sa prenajíma
celý dom s prislúchajúcim priestorom, a hoci majú úplné
súkromie, majú aj kontakt s hostiteľom.
Vidiecky B & B (bed & breakfast) sa nazýva domácnosť,
ktorá okrem nocľahu ponúka aj raňajky, pripravené z
vlastných výrobkov. Hostiteľ v takejto domácnosti býva a
turisti sú ubytovaní prakticky v jeho dome, no keďže životné
priestory hostiteľa a priestory pre turistov sú oddelené
(osobitné izby s kúpeľňami), je zachované súkromie.
Vidiecke rodinné hotely sú malé, intímne hotely, zriadené
v starých budovách, ich kapacita nepresahuje 35 postelí.
Spravujú ich samotní majitelia a aj tu existuje interakcia
hosť – hostiteľ. Služby sú personalizované a existujú aj
mnohé doplnkové programy. Turisti sú okrem na služby v
hoteli, orientovaní aj na destináciu. Hotely vyrábajú aj určité
vlastné výrobky.
34
Press 2010
Dovolenka na vínnej ceste predstavuje domácnosti,
špecializujúce sa na výrobu vína. Turisti majú možnosť
zoznámiť sa s výrobou a samozrejme aj možnosť
konzumácie. Vzhľadom na to, že vzdialenosť medzi vínovou
pivnicou a lôžkom je veľmi malá a nie je potrebné používať
auto, môžu si dovoliť aj nejaké to promile alkoholu navyše.
nisterstvo cestovného ruchu z pokladne projektu ‚Pod stáročnými strechami‘, ktorý iniciuje zachovanie architektonického dedičstva. www.hotel-balatura.hr
Podpora vidieckej turistiky
Rabská torta, višský hib, imotský soparnik, bračský olivový
olej... sú chorvátske autochtónne jedlá, ktoré nadchýnajú
turistov. Preto je nevyhnutné fragmenty uznávanej domácej
tradície komercializovať na turistické účely, aby si turisti pri
odchode z Chorvátska so sebou odniesli nielen spomienky,
ale aj chutné darčeky pre rodinu a priateľov. Práve poľnohospodárske ekovýrobky sú svojráznou chorvátskou značkou, ktorá sa môže stať zaujímavou vo svete. Na Dňoch
chorvátskeho cestovného ruchu, ktoré sa uskutočnili koncom októbra 2009 na ostrove Brač, bola podpísaná dohoda o spolupráci medzi Ministerstvom cestovného ruchu a
Ministerstvom poľnohospodárstva, rybárstva a vidieckeho
rozvoja s cieľom umiestnenia ekovýrobkov na turistickom
trhu. V súlade s tým sa v roku 2010 očakáva agresívnejšia
prezentácia ekologického poľnohospodárstva a jeho ‚implementovanie‘ do budúceho poľnohospodársko – environmentálneho programu. Podľa plánov by sa plochy ekologického poľnohospodárstva v Chorvátsku do roku 2015 mali
zvýšiť o päť až sedem percent.
S cieľom zveľadiť ekovýrobu sa v roku 2010 očakáva vypracovanie základného dokumentu, ktorým bude regulované
umiestnenie ekologických výrobkov v cestovnom ruchu.
Bude to akčný plán rozvoja ekologického poľnohospodárstva, ktorého uvedenie sa očakáva v júli 2010. Aby nezostalo
len pri slovách, prvým krokom v skvalitnení týchto výrobkov
boli Trhy domácich ekovýrobkov, uskutočnené v rámci
Dňa chorvátskeho cestovného ruchu, na ktorom sa predstavilo 20 vystavovateľov z Chorvátska. Akčný plán rozvoja
ekologického poľnohospodárstva pomôže chorvátskym výrobcom – ktorých je z roka na rok čoraz viac – v predaji
ekovýrobkov. Podľa štatistických údajov bolo v roku 2008
v Chorvátsku registrovaných 632 výrobcov ekologických
výrobkov, zatiaľ čo v roku 2007 ich bolo 477 a v roku 2006 –
342. Počas uplynulých piatich rokov sa zvyšovali aj plochy
s ekologickou výrobou, takže v roku 2003 bolo 3506 hektárov takýchto plôch a v roku 2008 to bolo 10.010 hektárov.
Za posledný rok a pol sa veľa urobilo v rozvoji vidieckej
turistiky: bolo vytvorených sedem programov výlučne na
rozvoj kontinentálneho cestovného ruchu. Bol vytvorený
kvalitný rámec možného vývoja a plánujú sa atrakcie, ktoré
by pritiahli ľudí, aby prišli dovolenkovať do vnútrozemia, do
oblastí, v ktorých doteraz nejestvovala turistická ponuka.
Ministerstvo cestovného ruchu sumou 20.000 kún subvencuje agentúry, ktoré vytvárajú a ponúkajú kvalitné programy
pre chorvátsky vidiek. Ministerstvo cestovného ruchu uzatvorilo zmluvy o obchodnej spolupráci s Chorvátskou bankou pre obnovu a rozvoj a štrnástimi obchodnými bankami
v realizácii Programu úverovania vidieckej turistiky ‚Rozvoj
turistiky na dedine‘.
V rámci uvedeného programu môžu podnikatelia požiadať o
pôžičky vo výške 10 až 300 tisíc eur, so splátkovou lehotou
do 15 rokov. Program by mal stimulovať rozvoj vidieckej turistiky ako doplnkovej, ale aj základnej aktivity na poľnohospodárskych majetkoch. Pôžičky sa budú poskytovať na rekonštrukciu starých tradičných domov, na výstavbu nových
domov, ako aj na reštauračné kapacity a ďalšie programy.
Toto všetko by malo prispieť k zachovaniu a zvýšeniu
kvality života na dedine a k odbytu poľnohospodárskych
výrobkov a vytváraniu nového turistického výrobku.
Ministerstvo
cestovného
ruchu
a
Ministerstvo
poľnohospodárstva, rybárstva a vidieckeho rozvoja budú
výraznejšie spolupracovať na rozvoji vidieckej turistiky
a domácich eko a poľnohospodárskych výrobkov a na
ich výraznejšom odbyte v cestovnom ruchu. Cieľom
tejto spolupráce je rast výroby domácich, autochtónnych
chorvátskych výrobkov s eko certifikátmi.
Týmto sa rozširuje program Ministerstva cestovného ruchu o
poskytovaní úverov na rozvoj cestovného ruchu na vidieku,
vzhľadom na veľké potenciály, ktoré má Chorvátsko vo vidieckych priestoroch práve pre takúto formu turistickej ponuky.
Všetky mestá a okresy na ostrove Hvar sú zapojené do
projektu zveľaďovania vidieckej turistiky prostredníctvom
rozvoja etno-eko dediny, ktorý Agentúra pre rozvoj Re.Ra.
Splitsko-dalmatínskej župy navrhne na financovanie v rámci
európskeho programu jadranskej cezhraničnej spolupráce
IPA. Čo sa týka peňazí nevyhnutných pre program, odhaduje sa, že bude potrebných najmenej milión eur. Program
pozostáva z rekonštrukcie starých opustených kamenných
dedín a ich integrácie do jednotnej ostrovnej turistickej ponuky.
Ako v každej práci, elán a tvorivosť jednotlivcov môžu priniesť ovocie len s finančnou podporou. Zruinovaná dedovizeň v Malom Sušiku v crikvenickom zázemí sa tak premenila na krásny etno hotel ‚Balatura‘ predovšetkým vďaka
veľkému entuziazmu a práci jednotlivcov, a potom vďaka
investícii približne 700 tisíc eur, ktoré ako úver poskytlo Mi-
Ekologické poľnohospodárstvo vylepšuje turistickú
ponuku
Bill Gates pochválil Mavrovićovu eko-výrobu
Željka Mavrovića – niekdajšieho úspešného boxera, v súčasnosti jedného z najväčších chorvátskych ekovýrobcov –
niekoľko renomovaných svetových nadácií, na čele s nadáciou Billa Gatesa, zaregistrovalo ako jediného európskeho
výrobcu s víziou rozvoja miestnej komunity.
V špeciálnej publikácii (http://www.communityfoodenterprise.org/)
renomované svetové nadácie na čele s Bill and Melinda
Gates Fondation (www.gatesfoundation.org) zaradili Mavrovićovo ekohospodárstvo v Sloboštine pri Požege do
skupiny 24 svetových eko-etno-projektov, ktoré predstavujú
modely úspešnej výroby potravín. www.eko-mavrovic.hr/
Užitočné webstránky:
www.istra.hr; www.hrvatski-farmer.hr; www.ruralis.hr;
www.seoski-turizam.net; www.kezele-vino.hr;
www.agroklub.com; http://ziviselo.com/
35
Press 2010
Dobrodružná turistika
Photo: Zlatko Ramničar
Potápanie
O jadranskom pobreží sa hovorí, že je jedno z najkrajších
na svete, ale na to, aby ste ho skutočne spoznali, musíte
nazrieť pod morskú hladinu. Každou sezónou sa čoraz
viac turistov vydáva skúmať chorvátsky podmorský
svet, vznikajú nové kluby a školy potápania a ročne
sa predá viac ako 40 tisíc povolení na potápanie.
Okrem bohatého rastlinného a živočíšneho sveta,
špecifikami hlbín Jadranského mora sú archeologické
lokality a zvyšky lodí, od antických plavidiel až po
moderné vojnové vraky z I. a II. svetovej vojny.
Potápačská turistika zaznamenáva značný nárast za
posledných desať rokov, potápať sa dá skoro všade, ale ak
sa rozhodnete pre tento atraktívny typ dovolenky, niektoré
lokality jednoducho nesmiete vynechať.
Potápačské lokality, ktoré sú na Jadrane najatraktívnejšie,
sú podmorské steny a hrebene, podmorské jaskyne a vraky
lodí a lietadiel. Bezprostredný pevninový masív Chorvátska
je jedným z výnimočných na svete: Dalmácia leží na tzv.
krase alebo v krasovom teréne, plnom roklín, jaskýň, jám
a kanálov. Okrem špecifických rastlinných a živočíšnych
druhov, ktoré žijú len v Jadrane a sú vyhľadávané kvôli
podvodnému foto a video safari, medzi najvyhľadávanejšie
patria archeologické lokality a podmorské vraky.
Inými slovami, môžete sa potápať hocikde na Jadrane, ak
vás sprevádza odborník (vedúci potápania alebo inštruktor
potápania), ktorý sa stará o vašu bezpečnosť a prezentuje
vám potápačské lokality priamym a obsažným spôsobom.
Každé profesionálne organizované potápačské centrum
spĺňa všetky predpoklady na to, aby vaše potápanie bolo
bezpečné, zábavné a nezabudnuteľné.
Jadran patrí medzi najbohatšie moria sveta. Predpokladá
sa, že v Jadrane existuje najmenej 1500 jaskýň a
podmorských jám, ktoré ešte neboli objavené. Na jeho dne
sa nachádza až pätnásťtisíc potopených lodí – vrakov,
ponoriek, lietadiel, torpédových lodí. Stretnutia s vrakmi sú
jedinečným zážitkom. Každá loď nesie nejaký zaujímavý
príbeh, každý príbeh je pamätníkom niečej odvahy alebo
tragédie. V posledných desiatich rokoch potápačská
turistika zaznamenáva nárast 15 až 20 percent. Súbežne s
tým rastie aj počet profesionálnych potápačských stredísk,
ktoré sa organizovali v blízkosti najatraktívnejších lokalít na
Jadrane. Registrovaných a licencovaných potápačských
centier je viac ako sto, z nich najväčší počet je na Istrii,
Kvarneri a v oblasti Strednej Dalmácie.
Potápačské centrá a špecialisti na potápačskú turistiku
majú vybavenie a odborných inštruktorov na nácvik
športového nádychového potápania i potápania s
dýchacím prístrojom, organizujú školy pre začiatočníkov
a pokročilých potápačov, ako aj sprevádzané potápačské
túry. Pomôžu vám získať potrebný potápačský preukaz
na hĺbkové potápanie v povolených oblastiach. Prírodné
a kultúrne bohatstvo podmorského sveta chráni Zákon
o potápaní, ktorý reguluje individuálne a skupinové
potápanie. V niektorých chránených oblastiach potápanie
nie je povolené, v ďalších je potrebné zvláštne povolenie
správy parku alebo miestnej správy (ww.diving-hrs.hr).
Barokomory v Záhrebe a pozdĺž celého pobrežia
Barokomory, mimoriadne dôležité pri dekompresii, majú
Záhreb, Split, Pula, Zadar, Dubrovník a Crikvenica. Viac ako
70 tisíc zaznamenaných ponorov si ročne vyžiada približne
tridsať intervencií tohto typu a odhaduje sa, že tento počet
bude z roka na rok stúpať. Zadarská barokomora je schopná
naraz prijať na liečbu šesť pacientov, jej prednosťou je,
že má aj predkomoru. Ak v zdravotnom stave pacienta v
priebehu liečebného postupu vzniknú komplikácie, lekár
vstúpi do predkomory, v ktorej sa tlak vyrovnáva s tlakom v
komore a poskytne pacientovi pomoc. V Zadari je zriadené
Medzinárodné stredisko podvodnej archeológie pre celé
Stredomorie, a pracuje sa aj na založení štúdia techník
potápania.
Barokomora Pula - OXY – Poliklinika za baromedicinu –
Tel. +385 (0)52 215 663, Tel./Fax: ++ 385 (0) 52 217 877
GSM: ++385(0)98 219 225 (súrne zásahy)
www.oxy.hr
Barokomora Crikvenica – OXY – Poliklinika za
baromedicinu
Tel. +385 (0)51 785 229
Kuriozita – 1500 neobjavených jaskýň a podmorských
jám a 15 000 vrakov
Barokomora Split – Institut pomorske medicine
Tel.: ++ 385 (0) 21 354 511
Vďaka výnimočnej čistote a bohatstvu podmorského sveta,
jaskýň, podvodných jám a hrebeňov, potápačská turistika
na Jadrane zažíva skutočnú expanziu, podľa počtu vrakov
Barokomora Split Tel./Fax: ++ 385 (0) 21 361 355, 343 980,
GSM: ++385(0)91 546 13 13
36
Press 2010
Barokomora Dubrovník
Tel.: ++385 (0) 20 431 687, GSM: ++385(0)98 945 3435
Barokomora Záhreb – Tel.: ++385 (0)1 290 23 00,
Fax: ++385 (0)1 290 3723, GSM: ++385 (0)91 501 5556
Informácie o istrijských cyklistických chodníčkoch s údajmi
o podmienkach a dĺžke jazdy, ubytovaní, počasí a pobytoch,
nájdete na webovej stránke www.bike-istra.com. Pre zvyšok
Chorvátska je najviac cyklistických túr s mapami, a dokonca
aj s údajmi GPS, dostupných na stránke www.pedala.hr.
Cyklistika
Rafting
Jazda na bicykli patrí medzi najlepšie spôsoby, ako
spoznať nejakú krajinu, zároveň je príležitosťou na
ideálnu dovolenku. Tých, ktorí sa týmto spôsobom
rozhodnú precestovať Chorvátsko, očakávajú kilometre
najrozličnejších cyklistických chodníčkov.
Rafting ako spôsob vodnej dopravy má v Chorvátsku
dlhú tradíciu. Ozajstný moderný dobrodružný rafting
sa na divokých chorvátskych vodách začal až koncom
osemdesiatych rokov 20. storočia, odhaľujúc udivujúcu
nádheru chorvátskych riek, ktoré boli dovtedy známe len
malému počtu dobrodruhov, zanieteným kajakárom a
športovým rybárom. Ani prví pionieri komerčných plavieb
po riekach a dobrí znalci chorvátskych vôd nečakali takú
popularitu raftingu na riekach, ktoré málokedy mávajú silné
riavy a veľké vlny. Vďaka nim tisíce ľudí zblízka zažilo
nezabudnuteľnú mágiu riek, zelených brehov, strmých
kaňonov a čírych hĺbok. Rieky vo vnútrozemí obklopujú
husté lesy a hory, rieky pri mori majú zelené brehy a hlboké
skalnaté kaňony, spoločnú majú zelenú farbu a priezračnosť
až po dno.
Entuziasti na dvoch kolesách postupujú pomalšie, ale
zato chorvátske prostredie, najmä vône lúk a sviežosť
vodopádov, spev vtákov či vynikajúcu chuť pramenitej
vody, prežívajú všetkými zmyslami. Dedinské cesty, lesné
chodníčky a cestičky cez polia a vinohrady vedú na miesta,
ktoré sa obvykle nenachádzajú v programoch turistických
obchôdzok. V národných parkoch a v parkoch prírody sú
označené a opísané okruhové cyklistické chodníčky.
Na cesty bicyklom sú otvorené všetky oblasti. Nevyžadujú
si priveľkú námahu, pritom však umožňujú spoznať
neuveriteľnú rozmanitosť krajiny – doliny a kopce slnečnej
Istrie, chodníčky cez zalesnený Gorski kotar, zelené kopce
Chorvátskeho zagorja, roviny Slavónska alebo Turopolja.
S bicyklami sa dá ísť aj na ostrovy, ktoré sú v lete menej
zelené, zato však obklopené čarokrásnym blankytom.
Počas cyklistického dobrodružstva treba prejsť ostrovné
národné parky Mljet a Brijuni, ako aj väčšie ostrovy – Krk,
Cres, Rab, Pag, Ugljan, Pašman, Dugi otok, Brač, Hvar, Vis
a Korčulu.
Kdekoľvek sa v Chorvátsku dostanete ku kopcu alebo k
hore, nájdete výborné terény pre horskú cyklistiku alebo
mountbiking. Na ťažšie výstupy a adrenalínové zostupy
sú dobrou voľbou Učka, hory Gorského kotaru, Žumberak
alebo cesty cez Vinodol na Veliku Kapelu, z Liky na Velebit,
v horských oblastiach medzi dalmatínskymi riekami a
vnútrozemská strana Biokova.
Kvalita bicyklovania v chorvátskych horách spočíva v
rôznorodosti terénov, krajiniek, vegetácie a podnebia.
Ostrovné, pobrežné, horské a kontinentálne oblasti sú
špecifické a zaujímavé každá osve. Od cyklistov sa očakáva
úcta k prírode a k iným účastníkom, ktorí cez ňu cestujú.
Vždy, keď je to možné, je potrebné vyhýbať sa peším
chodníčkom a jazde cez vegetáciu.
Kombinácia plavby a spoznávania ostrovov na bicykloch
je čoraz populárnejšia. V rozvoji cykloturistiky a úprave
chodníčkov najviac pokročila Istria. Keďže väčšina
chodníčkov prechádza malebnými a nevyasfaltovanými
časťami Istrie, bola by škoda nevydať sa na takéto
dobrodružstvo.
Obťažnosť divokej vody je v priemere III. stupňa, len
na Dobre a Une môžete počítať so IV. stupňom divokej
vody. Ľahké výlety zahŕňajú prevažne pokojné rieky
s niekoľkými bystrinami. Bystriny sú I. a II. stupňa a
sú vhodné pre osoby všetkých vekových kategórií,
vrátane telesne nepripravených osôb a neplavcov.
Mierne náročné výlety zahŕňajú rafting v bystrinách II.
a III. stupňa a sú vhodné pre všetky osoby s priemernou
telesnou pripravenosťou, bez predchádzajúcich skúseností.
Pravdepodobne zahŕňajú krátke pešie túry a kúpanie.
Kupa tečie z Národného parku Risnjak pomedzi
zalesnené kopce a bujné údolia. Na rafting
býva dosť vody len na jar a po silných dažďoch.
Dobra má nadzemný a podzemný tok, rafting je
vždy prvotriedny, lebo priehrady a akumulačné
jazerá
zabezpečujú
dostatočný
prietok
vody.
Mrežnica
je
bohatá
na
vodopády,
mimo
nich je pokojná. V hornej, kaňonovitej časti
rieky
rafting
obsahuje
prvky
kaňoningu.
Korana vzniká v Plitvických jazerách. Po silných dažďoch a
pri roztápaní snehu je zaujímavý
úsek pod malebnými Rastokami a kaňonom po prúde.
Una je hranica medzi Chorvátskom a Bosnou, rafting
je vynikajúci dolu tokom, od 20 metrov vysokého
Štrbackého buku počas vysokej hladiny vody, o
niečo menej vzrušujúci je počas nízkej hladiny vody.
37
Press 2010
Zrmanja je bohatá na vodu na jar, v lete sa na
cestu
cez
najkrajší
chorvátsky
kaňon
musia
použiť
menšie
plavidlá
–
kanoe
a
kajaky.
Plavba riekou Krkou v hornej časti národného parku
je možná vďaka prítoku Butišnici, ktorý kontroluje
priehrada. Rafting je jediným spôsobom ako spoznať
túto panenskú časť parku, len 12 metrov vysoký
vodopád Bilušića Buk je potrebné obísť pobrežím.
Vody Cetiny sa tunelom usmerňujú do elektrárne na pobreží,
a tak v prírodnom kaňonovom koryte nie je veľa vody na
rafting. Zážitok je však hodnotný vďaka hustej vegetácii popri
rieke, čírej vode, vysokým skalám, vodopádom a jaskyniam.
Rafty z odolných materiálov a s dobrou pohyblivosťou sa
používajú na všetkých chorvátskych riekach. Organizovaný
rafting zahŕňa vedúceho člna (skipper) a osobný výstroj pre
každého člena posádky: bezpečnostnú vestu, neoprénový
oblek a obuv, helmu a veslo. Rafting sa neodporúča na
riekach alebo ich úsekoch, ktoré oplývajú úzkymi priechodmi
a ďalšími rizikami a tiež krehkými vápencovými vodopádmi.
Kajak
Priezračné a teplé zelené vody chorvátskych riek pramenia
na úpätiach hôr, tečú cez kaňony, zlievajú sa dolu
vápencovými bariérami v šumiacom závese vodopádov.
Uchvacujú krásou, nie nebezpečenstvom. Ak nie ste
odborníkom, vysoké vodopády a nebezpečné riavy vždy
môžete obísť po pevnine.
Vysoká jarná hladina vody umožňuje špičkový zážitok
z divokej vody, zatiaľ čo letné túry sú ideálne pre
začiatočníkov. Zo všetkých väčších turistických stredísk na
pobreží sa každý deň organizujú výlety na kajakoch dolu
Kupou, Gackou, Zrmanjou, Trebižatom.
Kým sa ticho plavíte dolu riekou v pohyblivom kajaku,
krajinu na niektorých miestach zatvára les, inde sa rozširuje
do jazera lemovaného lúkou. Mlyny, drevené mosty,
kostoly a kláštory potvrdzujú tradíciu života pri riekach. Na
brehy najvzrušujúcejších kaňonov siaha len slnko a často
nepriechodné cestičky.
Preto pri veslovaní v kajaku objavíte aj to, čo mnohí
starousadlíci nikdy nevideli. Hoci má kajakárstvo v
Chorvátsku dlhú tradíciu a rieky sú nádherné, nie je
masovým športom. Na riekach budete vy a vaša skupina
najčastejšie sami s prírodou a jej obyvateľmi: rybami,
vtákmi, obojživelníkmi a malými cicavcami.
Jar a skoré leto je najlepší čas na kajakové dobrodružstvá
na Dobre, Mrežnici, Une, Kupe, Korane, Cetine, Krupe a
Zrmanji. Rieky sú bohaté na vodu, vodopády sú početné,
obťažnosť od III. do IV. stupňa. V národnom parku rieky
Krky existujú obmedzenia, pri prehliadke na kajaku je nutné
kontaktovať správu parku.
To isté platí aj o rieke Krupe v parku prírody Velebit, a
za plavbu na Zrmanji sa platí úhrada parku. Na väčšine
ostatných riek pôsobia miestni prevádzkovatelia výletov
na kajakoch, kanoe a rafting, ktorí vám radi poskytnú
informácie a pomôžu v organizovaní expedície.
www.riverfree.hrp
Morské kajakárstvo
Jadranské kajakové potulky sa v mnohom líšia od
veslárskych skúseností na oceánoch, stredozemnom
alebo severných moriach. Vďaka číremu a teplému
moru, nespočetným malým zálivom a plážam, je morské
kajakárstvo na Jadrane najlepšie v Európe. Počas plavby
vás sprevádzajú kŕdle malých rybiek, zriedkavosťou nie sú
ani stretnutia s veľkými tuniakmi a delfínmi.
Cestujúc kajakom si budete vychutnávať miesta, kam
by ste sa s jachtou nikdy nedostali – skryté malé zátoky
s pieskovými či skalnatými plážami, plytkými lagúnami,
jaskyňami. Mnohé kultúrne pamiatky, pôsobivá architektúra
a zvyky sú doplnením nádherného zážitku.
Od Brijunov na severe po Elafitské ostrovy a Mljet na
juhu, sú skupiny ostrovov ideálne pre dobrodružstvo
island hoppingu: z prístavu do prístavu, z jedného zálivu
do druhého, niekoľko míľ veslovania a mnoho pristátí.
Vzdialenosti medzi ostrovmi nie sú veľké a kajakom sa
môžete dostať aj do ústí riek Mirny, Zrmanje, Krky, Cetiny
alebo do delty rieky Neretvy.
Kvôli mnohým veľmi ostrým skalám sú polyetylénové
kajaky spoľahlivejšie ako laminátové alebo skladacie.
Prenajať sa dajú polyetylénové jednomiestne a dvojmiestne
kajaky renomovaných európskych výrobcov. Bolo by škoda
nevziať so sebou potápačské okuliare, plutvy a potápaciu
trubicu, lebo vám umožnia kochať sa v čistom a bohatom
podmorskom svete. Nocľah nie je ťažké nájsť či už v
kempingu, ostrovnom dome, penzióne, apartmáne alebo v
hoteli, takisto obchody kvôli zásobám.
Najväčší záujem samozrejme vyvolávajú ostrovné národné
parky – Mljet, Brijuni a Kornati, no každý ostrov vyniká
nejakou osobitosťou. Na ostrovčeku Lokrum, pred starým
dubrovníckym prístavom je výnimočná lesná rezervácia.
Každý z trinástich Elafitských ostrovov je prvotriednou
kajakárskou destináciou: nádherná príroda, renesančné
letné sídla, starobylé kostolíky a pokojný život bez áut.
Okrem zaujímavostí vám poskytnú zásoby a bezpečnú
ochranu na ceste z Cavtatu alebo Dubrovníku na Mljet.
Chorvátske more je relatívne bezpečné a príjemné na
plavbu kajakom. Väčšina ostrovov má podlhovastý tvar
rovnobežný s pobrežím, takže jedna strana je vždy chránená
pred nepríjemnými vetrami a vlnami. Čo sa týka vetrov,
počítajte s poludňajším mistrálom, severovýchodnou bórou
alebo juhovýchodným jugom.
38
Press 2010
Kanoe
Windsurfing
Najkrajšie chorvátske rieky tečú cez krasové oblasti, čo
znamená, že sú bohaté na vápencové vodopády, zarastené
bujnou vegetáciou, ktorej vyhovuje množstvo vody a
slnka. Vodopády aj v mesiacoch sucha zadržiavajú medzi
vápencovými usadeninami dostatočné množstvo vody na
plavbu v kanoe, kúpanie a potápanie. Rieky nestrácajú
čírosť a zelenú farbu, okrem obdobia silných jarných či
jesenných dažďov. Na plavby v kanoe sotva nájdete ľahšie
a zaujímavejšie rieky, s čarovnými miestami na kemping a
športový lov rýb. Vodopády často donútia prerušiť plavbu
v kanoe, no obchádzky nie sú príliš náročné a je skutočne
vzácne privilégium kochať sa v toľkých bohatých riečnych
vodopádoch. V lete sa na člne alebo plávajúc môžete
dostať pod ne a objaviť úchvatné jaskyne.
Rieky s čarovnými kaňonmi nie sú ďaleko od turisticky
orientovaného pobrežia, hoci sa ich reliéfne a biologické
charakteristiky v mnohom odlišujú od morských. Preto sa
na riekach často organizujú jednodňové výlety s odchodom
z pobrežných turistických stredísk. Keďže vedúcimi sú
skúsení veslári, nepotrebujete silu, ani vedieť veslovať,
preto je výlet po rieke vhodný pre celú rodinu.
Medzi toľkými jadranskými ostrovmi je ľahké zachytiť
dobrý vietor z pevniny alebo mora. Sila vetra a vĺn zvyčajne
nie je príliš veľká a ak vám už vietor stačil, oddýchnite si v
zátoke; keď vietor ustane – vychutnajte si pokojné more!
Chorvátsko má stáročia dlhú tradíciu používania kanoe.
Zvyšky jednoduchých kanoe vydlabaných z kmeňa boli
nájdené na Plitvických jazerách a tradičné „trupice“ sa aj
dnes často používajú na rybolov a prepravu v úrodnej delte
rieky Neretvy. Na väčšine riek platia obmedzenia plavby
na kanoe kvôli ochrane citlivých rastlinných a živočíšnych
spoločenstiev alebo geologických formácií.
Správy chránených oblastí a organizátori komerčných ciest
môžu poskytnúť presné informácie, pomôcť pri organizovaní
plavby v kanoe a zabezpečovaní povolení na kemping.
www.riverfree.hr
Plavby na kanoe chorvátskymi riekami sú aj kultúrnym
zážitkom. Kláštory Visovac, Sv. Arhanđel a Krupa sa
nachádzajú v zelenom prostredí riek Krky a Krupy.
Radmanove mlinice na rieke Cetine sú zaujímavým celkom
ľudovej architektúry, ako aj vodné mlyny na Krke.
Často sa v blízkosti vody nachádzajú zvyšky zámkov,
hradov a pevností. Niektoré sú dobre zachované – ako
zámok Trakošćan nad rovnomenným jazerom, Ozalj a
Dubovac pri rieke Kupe. Masívna pevnosť Knin a zvyšky
rímskeho Burnumu sa nachádzajú v prostredí Krky, zvyšky
antickej Narony pri Neretve.
Surfovanie vám dáva slobodu objavovať miesta, na ktoré
sa nedostanú jachty ani bežní turisti – zátoky medzi
skalami, pláže, na ktorých sa vyhrievajú raky...
Naša krajina je jedna z najvhodnejších na učenie
windsurfingu. Nie je preto ničím zvláštnym, že máme
mnoho škôl windsurfingu, prakticky v každom turistickom
meste pozdĺž celého pobrežia.
Nezávisle od podmienok, ktoré si človek želá, ako aj o
časovom období, v ktorom surfuje, jadranské pobrežie
ponúka toho veľmi veľa. Počas letných mesiacov sa najviac
využívajú tzv. termické vetry ako mistrál.
Najznámejšími letnými miestami na surfovanie sú Bol na
Brači a Viganj na Pelješaci, ale mistrál môže dobre fúkať
pozdĺž celého pobrežia, spravidla je silnejší smerom na juh
Jadranu.
Na jeseň a na jar sú častými vetrami bóra a jugo, ktoré
často vanú značne silnejšie ako uvedené termické
vetry a sú ozajstnou pochúťkou pre nadšených
surfistov. Lokality v tomto prípade závisia od toho,
kde je vietor najsilnejší a kde sa vytvárajú najlepšie
podmienky, akými sú vlny alebo prístup do mora.
Keď fúka jugo, najčastejšie sa spomínajú odchody do
Premantury (pri Pule), Medulinu, Biogradu, Žnjanu (pri
Splite), a keď fúka bóra do Ližnjanu (pri Pule), Bašky na
Krke, Sabuniky (pri Zadare), Povlja na Brači...
Jadranské vetry
Bóra – suchý, chladný severovýchodný nárazový vietor,
najsilnejšie veje z Velebitu a Biokova, v lete prečisťuje
ovzdušie a osviežuje; najčastejšie fúka v zime.
Jugo (široko, širok) – vlhký vietor od mora, častejší na juhu
pobrežia. Môže vytvárať veľké vlny.
Mistrál – denný, osviežujúci letný vietor od mora. Zvyčajne
veje od poludnia a ustáva podvečer.
Stále populárnejší wakeboard – šport, ktorý má v
posledných rokoch čoraz viac milovníkov, je morským
variantom ‚jazdy na doske‘ na snehu a skejtbordingu.
Wakeboarding má tri disciplíny, jazdu za loďou alebo boat
wakeboard, vodný vlek, resp. ski lift alebo cable wakeboard
a treťou, novšou disciplínou je wakeskate – doska bez
viazania, tiež ako jazda za loďou alebo na ski lifte.
39
Press 2010
Photo: Ivo Pervan
Horská turistika
Nespočetné cestičky a chodníčky vás pozývajú do krás a
objavovania čara prírody – v horách, riečnych dolinách a
kaňonoch, cez krasové polia a hlboké lesy, na kamenných
ostrovoch a zelených kopcoch. V tomto prepletenom
reliéfe sú turistom prístupné aj najtajomnejšie oblasti medzi
hladinou mora a najvyšším vrcholom na Dinare (1831 m):
v parkoch prírody, rezerváciách, národných parkoch a
iných dobrodružne príťažlivých regiónoch – v Slavónsku
a Baranji, severnom Chorvátsku (Chorvátske zagorje,
Medjimurje, Podravina), Gorskom kotari, Istrii, Dalmácii
a Zagore, na stovkách ostrovov a pozdĺž dinarských hôr
pri pobreží. Učka, Velebit, Mosor, Biokovo, Sniježnica na
úplnom juhu sú zdrojom mnohých výziev. Z kontinentálnej
strane sú prístupy ľahšie, ale výstupy z pobrežia zvodne
rozširujú pohľad na more a ostrovy.
Aj keď chorvátske hory nie sú mimoriadne vysoké, keďže
ani jeden vrch nepresahuje výšku 2000 m, pre milovníkov
hôr sú veľmi zaujímavé. Dinarská horská reťaz, ktorého
najväčšia časť sa nachádza v Chorvátsku, je vo svete známy
ako typická krasová oblasť. Vďaka základnej vlastnosti
krasu, reliéfu rovnako bohatého nad aj pod povrchom zeme,
horská turistika a horolezectvo sú v Chorvátsku výnimočné.
Horská turistika v krase má veľa spoločného s pobytom
vo vysokých horách. Ostré krasové formácie, dominancia
holého krasu, nedostatok vody, chudobná vegetácia, ťažké
podnebie a riedke osídlenie vyžadujú od milovníkov hôr a
horolezcov takmer rovnaké úsilie ako omnoho vyššie hory.
No dinarské hory ponúkajú aj mnoho rôznorodosti. Na
severe, napríklad v Gorskom kotari, sú nižšie a miernejšie,
tie južné, najmä dalmatínske hory, sú vyššie a pustejšie.
Hory medzi Sávou a Drávou sú celkom inakšie. Staršie
masy s miernejšími tvarmi sú relatívne nízke, bohaté na
vodu a vegetáciu a ako také sú ideálne na prechádzky po
kopcoch a ležérnejšiu horskú turistiku.
Na pešie dobrodružstvá vyhovujú všetky štyri ročné
obdobia, pri menšej námahe od skorej jari po neskorú jeseň,
pre skúsených outdoorových nadšencov je neodolateľná
zima. Ak suverénne používate lyže, snežnice, mačky,
cepín, ste pripravení na zimné výstupy na Risnjak, Snjeznik
a iné gorskokotarské vrchy, Samarske a Bijele skaly (Velika
Kapela), Severný a Stredný Velebit. S menšími potrebnými
skúsenosťami a s množstvom pozitívnej energie, vás bohaté
zimné zážitky očakávajú v parkoch prírody Medvednica,
Samoborsko gorje Žumberak; v zagorských horách Ivanšćici
a Kalniku, v parku prírody Papuk, na Krndiji, Psunji.
Horolezci a voľní lezci nájdu vyhovujúce horolezecké
prostredie vo vnútrozemských a prímorských oblastiach,
pričom miesta na lezenie sú niekedy aj v bezprostrednej
blízkosti miest alebo letovísk (Záhreb, Ogulin, Rovinj, Pazin,
Split, Omiš...).
Smery dlhé niekoľko metrov pre začiatočníkov až niekoľko
sto metrov pre odborníkov, sú otvorené v skalách Paklenice,
Velebitu, Učky, na Dinare a Omiškej Dinare, Mosori,
Biokove; a na ostrovoch (Brač, Vis, Mljet).
Klek, Samarské a Bijele skaly, Kalnik, Papuk sú najznámejšími
horolezeckými destináciami na vnútrozemskej strane.
Lezci spravidla používajú vlastný výstroj. Organizátori škôl
a kurzov zabezpečia horolezecký výstroj pre začiatočníkov.
Voľné lezenie alebo free climbing je dobrodružný
šport, ktorý sa napriek nebezpečenstvám stáva čoraz
populárnejším. Lezec používa len svoje telo, aby sa dostal
do cieľa. Skutočné voľné lezenie má niekoľko mimoriadne
obmedzujúcich pravidiel. Zahŕňa preverenie a naštudovanie
terénu pred výstupom, nie je povolená prestávka na lanách
a výstroji, predčasné použitie výstroja a podobne. Cieľom
je vyliezť tak, ako keby výstroj nebol k dispozícii, odmenou
za každý takýto výstup je jedinečný pohľad, ktorý sa nedá
s ničím porovnať.
Chorvátski horolezci sa zúčastnili (a boli organizátormi) na
mnohých himalájskych a iných vysokohorských expedíciách
na svete. Voľní lezci majú kratšiu tradíciu, ale aj bohaté
skúsenosti v medzinárodných horolezeckých stretnutiach a
súťažiach. Kluby voľných a technických lezcov sú aktívne
vo vnútrozemských i prímorských strediskách, pôsobia v
rámci Chorvátskeho horského zväzu a aj mimo strešnej
organizácie.
Skromnú, ale príjemnú nocľaháreň v horách nájdete
v mnohých horských chatách a útulkoch, vidieckych
domácnostiach a kempingoch. Malé hotely a penzióny
sa obvykle nachádzajú na osídlených miestach. Horské
cestičky sú označené bielym bodom v červenom kruhu (na
strome alebo kameni), označené sú prístupy k vrcholom,
prameňom, jaskyniam, horským chatám a útulkom.
Trekingová liga je súbor horských pretekov v oblasti
najkrajších chorvátskych hôr: Velebitu, Učky, Risnjaka,
Mosora a Medvednice. Preteky sú rozdelené na dve
kategórie obťažnosti a sú prispôsobené širokému okruhu
nárokov rozličných skupín: rekreačných športovcov,
špičkových športovcov, turistov a milovníkov hôr. Počas
pretekov súťažiaci musia so sebou mať všetok predpísaný
výstroj, orientovať sa na rôznych terénoch, plánovať
potrebné zásoby jedla, stratégiu pohybu, oddychu a spánku
a dodržiavať všetky pravidlá pretekov. Trekingová liga
je projekt s veľkým športovým, turistickým a ekologickým
40
Press 2010
významom, ktorý jedinečným spôsobom propaguje
najkrajšie hory Chorvátska. Od roku 2005 sa uskutočnila
štyrikrát a získala si veľkú popularitu medzi mnohými
domácimi a zahraničnými športovcami.
Photo: Ivo Pervan
Speleológia
Krasová oblasť Chorvátska je bohatá na jaskyne a jamy.
Je ich vyše 8500, na pevnine a ostrovoch, pri riekach, pod
morom, v horách. Viac ako polovica je neprebádaných a
neznámych. Niektoré atraktívne jaskynné priestory sú
dostupné čiastočne alebo celé aj pre návštevníkov bez
speleologických skúseností – na Istrii, v Gorskom kotari, na
Medvednici a Papuku, Kordune, v Like, Dalmácii a Zagore. Sú
rôzne tvarované a bohaté na okrasy a ďalšie jaskynné tvorby.
Mnohé podzemné priestory sú chránené geomorfologické
pamiatky prírody, ako napr. morská Modra špilja na
ostrove Biševo, Cerovačke špilje pri Gračaci, Manita peć
v Paklenici, Veternica pri Záhrebe a ďalšie. Chránené sú
aj všetky podzemné živočíchy, relikty a endemity – hmyz,
mušle, hubka mycia, jaskyniar vodný; medzi nimi je i
jaskynná pijavica, biospeleologický objav v Lukinej jame
na Velebite. V Šandalji pri Pule sú najstaršie nálezy Homo
erectusa (približne milión rokov); v polojaskyni Hušnjakovo
pri Krapine boli nájdené zvyšky neandertálca staré asi
120 000 rokov. Medzi mnohé zaujímavosti ostrova Brač
patria Zmajeva špilja a jaskynné oltáre pri samote Blaca.
Upravené jaskyne na turistické návštevy sú osvetlené,
chodníčky umožňujú bezpečné pohybovanie, sprievod
vykonáva služba chrániaca jaskyňu alebo organizátor
návštevy. Speleologické spoločnosti, kluby a speleologické
oddelenia
horolezeckých
spolkov
uskutočňujú
výskumy jaskýň a jám. Na väčších akciách sú hosťami
zahraniční speleológovia. Stále populárnejšie je speleo
potápanie. Mnohé speleologické objekty odhaľujú svoje
najzaujímavejšie priestory a prepojenie s inými podzemnými
priestormi a tokmi, až keď sa ponáraním prekonajú vodné
prekážky (sifóny).
Jazda na koni
V nížinách riek Sávy, Drávy a Dunaja má umenie jazdy na
koni a chov športových a loveckých koní a koní na prácu
dlhú tradíciu. Na ceste koňmo cez roviny a lesy môžete
spoznať atraktívne biotopy vtákov, rýb a divej zveri, tradičnú
ľudovú architektúru dediny a dedinských hospodárstiev. Na
svahoch Papuku si vychutnáte buket skvelých kutjevských
vín, pramenitú vodu a relaxovanie v kúpeľoch.
V Djakove (Slavónsko) je najznámejší chov a selekcia
lipicanov, polokrvných koní chorvátskej línie Tulipán:
súladné, pevné kone s výdržou, stredného vzrastu a s
vysokou chôdzou. V Istrii sa chová čistokrvný chorvátsky
teplokrvný kôň Istrijanac. Tento región má viacero
jazdeckých centier a nádherných oblastí pre dobrodružstvá
na koni. Taká je i tichá divočina Žumberku. Jazda na koni sa
pre sinjských alkárov z doliny dalmatínskej rieky Cetiny stala
rytierskou prácou ešte na začiatku 18. storočia. Pri jazde
dolinou budete objavovať prírodné, kultúrne, historické
osobitosti a zvyky tohto malebného priestoru. Nenechajte
si ujsť domáce špeciality – lozovaču, syr, chlieb z tzv. peky
(pekáč na pečenie v pahrebe), pečenú jahňacinu alebo
kozľacinu. Dobrodružní jazdci po krasových chodníčkoch
Velebitu budú odmenení zážitkom prírodných fenoménov a
veľkolepých pohľadov z hôr na more a ostrovy.
41
Press 2010
Lietanie padákom, na rogale alebo
balónom
Lietanie padákom, na rogale alebo balónom nad
rozmanitými krajinkami počas priaznivých poveternostných
podmienok priťahuje čoraz viac letcov do Chorvátska.
Hory pri pobreží a slnko ako na Učke a Biokove vytvárajú
prvotriedne podmienky na let, nezaostávajú za nimi ani
ostrovy. Tí, ktorí si prídu vychutnávať lietanie nie sú
odsúdení len na jednu lokalitu. Hory, ktoré sledujú pobrežie
sú ako stvorené na lietanie cross country – mnoho hodín
vo vzduchu s pohľadom na pobrežie, more a ostrovy –
ozajstné dobrodružstvo za pomoci vetra!
Hory pri mori a ostrovoch poskytujú špičkové podmienky
na let, na dobrodružné cesty paraglajdom alebo na rogale.
Na rozdiel od kamenistých prímorských hôr, kopce a nížiny
kontinentálneho Chorvátska oplývajú zeleňou a lesmi.
Chorvátske zagorje a slavónske nížiny sú preto výborné na
let balónom.
Ako oblasti pre najlepšie letecké dobrodružstvá sa
odporúčajú Učka a Ćićarija na Istrii, Gorski kotar, Velebit,
Mosor a hory Dalmatinskej zagory ako Dinara, Biokovo,
Rilić a polostrov Pelješac na juhu a ostrovy Krk, Brač a Hvar.
Zelené vnútrozemské lokality – Chorvátske zagorje,
Medvednica, Samoborsko gorje a Žumberak, Papuk,
Krndija, Moslavačka gora.
Chorvátski letci a parašutisti združení v www.caf.hr kluboch
a súkromných školách lietania sú najlepším zdrojom
informácií o oznamovaní letov, povoleniach, poveternostnej
situácii…
Dobrodružné preteky
Dobrodružné preteky v Chorvátsku sa ročne organizujú asi
desaťkrát, od ľahších a krátkych po mimoriadne náročné
niekoľkodňové súťaže. Profesionálni a rekreační športovci,
pripravení na extrémne akcie, pritom objavujú aj divočinu
a krásu horských a lesných oblastí, riek, ostrovov a morí.
Dobrodružné preteky spájajú rozličné športy v prírode,
akými sú horská turistika, horolezectvo, kajakárstvo, horská
cyklistika, rafting a mnohé ďalšie. Arénou výziev sú divoké a
neprístupné prírodné oblasti, a tak rôznorodosť a bohatstvo
krajiniek a terénov poskytuje organizátorom pretekov
nevyčerpateľné možnosti pri plánovaní dobrodružných trás.
Obsah a poradie disciplín závisia od terénu a prírodného
prostredia, a preteky môžu mať aj rôznu dĺžku a trvať od
niekoľkých hodín po niekoľko týždňov.
Zachovaná príroda Chorvátska svojou krásou a nástrahami
poskytuje nespočetné množstvo výzev na zemi a pod
zemou, pod vodou a pri nej. Preto si dobrodružné preteky
v Chorvátsku rýchlo získali popularitu medzi domácimi
a zahraničnými tímami. Často sa organizujú aj rafting,
kajakové preteky a preteky na horských bicykloch,
orientačné, paraglajdingové a výstupové preteky,
maratóny, triatlony a iné športové outdoorové udalosti.
Prispievajú k šíreniu informácií o aktivitách v prírode,
rozvíjaniu zručností športovcov, profesionálnych a
rekreačných, ale aj profesionálnych sprievodcov, ktorí sa
na nich často zúčastňujú ako organizátori alebo súťažiaci.
Aktivity a súťaže sa uvádzajú v ľahších formách do
programov team buildingu a udalostí v prírode. Takmer
neobmedzené sú možnosti nadväzovania priateľských
vzťahov počas kempingu a táboráka, preto sú team
building a incentive – motivačné cesty skupinovými
skúsenosťami, ktoré upevňujú spoluprácu, sebavedomie
a priateľstvo účastníkov a dlho zostávajú v pamäti.
Podľa slov odborníkov tímová práca, fyzické schopnosti,
schopnosť poradiť si v divočine, plánovanie výstroja, jedla a
oddychu a orientácia vo dne a v noci v rozličných terénoch
a nepredvídateľných poveternostných podmienkach sú
len niektoré z predpokladov úspechu. V tomto športe platí
pravidlo: si taký silný ako tvoj najslabší člen a taký rýchly
ako tvoj najpomalší člen.
Škraping - chorvátske špecifikum – táto športovoturistická manifestácia je kombináciou lezenia, skákania,
behu, chôdze a vynaliezavosti v prírode, a názov
dostala od dalmatínskeho slova škrapa, ktoré označuje
ostré kamene. Škraping sú trekkingové preteky po
ostrých kameňoch a v hustom poraste, patrí do skupiny
dobrodružných pretekov a zahŕňa dvoje pretekov. Pre
profesionálov a členov chorvátskej trekkingovej ligy v
dĺžke 40 – 45 kilometrov a pre rekreačných športovcov a
amatérov v dĺžke 15 – 20 kilometrov. Tohtoročný Škraping
na Ugljan pritiahol päťsto súťažiacich z niekoľkých krajín.
Paintball
Prírodné priestranstvá v blízkosti miest a turistických
stredísk sú mimoriadne vhodné na hranie paintballu,
pravdepodobne najrozšírenejšieho extrémneho športu v
posledných desaťročiach, ktorý sa hráva v päťdesiatich
krajinách sveta.
Je to adrenalínový šport, v ktorom súperiace tímy strieľajú
značkovacími guľôčkami, vystrelenými zo špeciálnej pušky,
tzv. markeru. V paintballe sú si všetci rovnoprávni, zároveň
umožňuje chvíľkový únik od každodenných povinností,
obnovenie dobrodružného ducha a ducha zábavy. Úspech
však záleží od tímovej práce, ako aj od taktizovania a
rozhodnosti tímov.
Hoci existuje viacero foriem hrania paintballu, obvykle sa
hráči rozdelia na dva alebo viac tímov. Počet hráčov v tíme
môže varírovať od jedného či dvoch, až po sto hráčov, čo
limituje veľkosť terénu alebo fantázia hráčov.
Aj keď ide napohľad o drsnú hru, vďaka pravidlám
bezpečnosti a správnemu používaniu profesionálneho a
42
Press 2010
bezpečnostne dokázaného výstroja je paintball jedným z
bezpečnejších športov.
Photo: Milan Babić
Paintballové polygóny existujú v mnohých mestách Istrie a
kontinentálneho Chorvátska, ale tento šport má čoraz väčšie
zastúpenie aj v Dalmácii. Niektoré polygóny sú otvorené len
počas letných mesiacov, no väčšina funguje počas celého roka.
Photo: Sergio Gobbo
Zdravotná a wellness turistika
Potenciály zdravotnej turistiky
Pobyt v majákoch
Budovy majákov na ostrovoch a mysoch chorvátskeho
Jadranu sú jedinečným spojením prítomnosti a minulosti.
Ľudské osudy a legendy na nich uplietli históriu, ktorú
nám rozprávajú kamenné svetlá. Budovy majákov,
nachádzajúce sa prevažne v ťažko dostupných samotách
a krajinách s nedotknutou krásou, garantujú jedinečnú
letnú dovolenku pre turistov, ktorí obľubujú robinzonský typ
dovolenky. Majáky sa nachádzajú pozdĺž Jadranu od Istrie
po Dubrovník, na najukrytejších miestach v Chorvátsku.
V priamom styku s nedotknutou prírodou sa turisti zbavia
stresu na jednom z trinástich majákov: Savudrija, Rt Zub,
Sv. Ivan na pučini, Porer, Veli Rat, Prišnjak, Sv. Petar,
Pločica, Sušac, Struga, Palagruža, Sveti Andrija a Host.
Ubytovanie v majáku je možné len od soboty do soboty
v sezóne, predsezóne a posezóne, v ostatnej časti roka
je možné rezervovať si aj kratší časový úsek (napríklad
víkend) na všetkých majákoch, okrem na Palagruže a
Sušaci. Vo všetkých majákoch je prítomný správca majáka
(okrem na majákoch Rt Zub, Prišnjak, Pločica a Sv. Petar).
Chorvátska turistická ponuka by mala byť bohatšia o
ďalších 15 majákov. Je to plán firmy Plovput, ktorá je v
stopercentnom vlastníctve štátu a ktorá spravuje všetkých
48 majákov na chorvátskej strane Jadranu.
Viac informácií získate na adrese: www.lighthouses-croatia.com
Užitočné webstránky:
www.croatia.hr; www.adventure-sport.net
Čoraz viac zahraničných turistov zo západných krajín
svoju dovolenku v Chorvátsku využíva aj ako príležitosť
na vykonanie niektorých špecializovaných lekárskych
služieb, ktoré rovnako kvalitne, ale za podstatne nižšiu
cenu poskytujú chorvátski stomatológovia alebo špecialisti
plastickej chirurgie.
Kombinácia medicíny a cestovného ruchu je pomerne
novým typom cestovného ruchu, ktorý zaznamenáva vysoké
miery rastu, takže dnes hodnota trhu zdravotnej turistiky
predstavuje viac ako 60 miliárd dolárov. Stúpajúci trend bude
pokračovať aj v budúcnosti, na jeho spomaľovanie môže
mať vplyv jedine nedostatok kapacít a v žiadnom prípade
pokles dopytu. Podľa údajov UNWTO, 2,5 percent všetkých
medzinárodných ciest súvisí so zdravotnou turistikou.
Podľa McKinsey & Company Ltd. sa odhady nárastu trhu
pohybujú v rozmedzí 20 – 25 percent ročne, a očakávané
zisky zo zdravotného cestovného ruchu sa v nasledujúcich
dvoch rokoch odhadujú na vyše 100 miliárd dolárov.
Rast dopytu po službách zdravotnej turistiky vo svete
generuje predovšetkým kríza v zdravotných systémoch
rozvitých krajín, vysoké ceny zdravotných služieb, dlhé
čakacie listiny, a všeobecne prítomný trend starnutia
obyvateľov. V doterajšom vývine, ako aj v prognózach
ďalšieho rozvoja zdravotnej turistiky v Chorvátsku, hlavné
potenciály a opora sú rôznorodosť prírodného bohatstva,
ekologické kvality územia Chorvátska, existujúce lekárske
štandardy, ako aj systém vzdelávania v lekárskom a
kineziologickom odbore, liečivé vody, more, blahodarné
podnebie a zdravá strava, čo sú komparatívne prednosti,
ktoré vyvinuli nový chorvátsky výrobok, zdravotnú a
wellness turistiku.
43
Press 2010
Rozvoj zdravotnej turistiky je viditeľný v turisticky
najatraktívnejších regiónoch Istrie a Dalmácie, no čoraz
častejšie aj v Záhrebe, vďaka jeho dobrej geografickej
polohe a bohatému výberu služieb. Existuje asi dvadsať
súkromných polikliník s dobrými podmienkami práce, medzi
ktorými sú napríklad klinika plastickej a estetickej chirurgie v
klinickej nemocnici Dubrava a oddelenia plastickej chirurgie
v klinicko-nemocničných strediskách v Záhrebe, Rijeke
a Splite, a menších jednotkách v Osijeku, Varaždíne a
Dubrovníku.
Stomatológovia na Jadrane čoraz častejšie kombinujú
ponuku ubytovania a stomatologických služieb, a tak turisti z
Talianska trávia svoje dovolenky v apartmáne stomatológa
a zároveň využijú protetické služby. Takáto prax je najviac
rozvinutá v oblasti Kvarneru a Istrie.
Ako výborný príklad fungovania zdravotnej turistiky v praxi
možno uviesť Špeciálnu nemocnicu zdravotnej rehabilitácie
Biokovka v Makarskej, ktorá komerčne pôsobí 365 dní v
roku a svojou ponukou umožňuje zaplňovanie kapacít aj
iných hotelov v blízkosti; zaujímavosťou je, že priťahuje
veľký počet turistov z Nórska.
Keď ide o ponuku špecializovaných lekárskych služieb
zahraničným turistom ako formu zdravotnej turistiky, na
úplný rozmach tejto oblasti, ktorá sa rozvíja, je potrebné
podpísať dohodu na úrovni štátov. Krajiny Európske Únie
sú totiž vzájomne prepojené, takže prostriedky investované
do zdravotnej starostlivosti v inej členskej krajine pacientovi
vráti zdravotná poisťovňa v krajine jeho pôvodu.
Majúc na mysli práve túto možnosť, primátor mesta
Dubrovník Andro Vlahušić zdôraznil, že pre Chorvátsko
to znamená obrovskú výzvu, ktorá umožňuje najlepším
chorvátskym lekárom, zdravotným sestrám a zdravotným
pracovníkom zostať v ich mestách, v ich nemocniciach a
európskym pacientom a budúcim turistom poskytovať a
účtovať špičkové služby. Ako príklad sa uvádza americký
lekár, ktorý sa z Frankfurtu presťahoval do Dubrovníku. Tento
pán, univerzitný profesor, Walten Bean, je neurochirurg,
ktorý prišiel do dubrovníckej nemocnice, v ktorej sa lieči vyše
2 000 ľudí. Nemocnica má špeciálne oddelenie, zvláštne
zmluvy s Real Carribean a Carneval Cruises, takže v prípade
ochorenia počas plavby sa cestujúci na Stredozemnom
mori, od Barcelony po Benátky – ak nejde o súrne prípady
– nevyloďujú v žiadnom inom meste, iba v Dubrovníku.
Britská agentúra ‚TreatmentAbroad‘ tvrdí, že Chorvátsko
má veľký potenciál v oblasti zdravotnej turistiky. No pred
Chorvátskom je ešte dlhá cesta, vzhľadom na to, že
zdravotná turistika má v celkovom zisku z cestovného ruchu
účasť nižšiu ako jedno percento sumy.
Chirurg Miljenko Bura v roku 2009 založil ‚Lekársku
skupinu‘, ktorá spája 36 súkromných kliník, stomatológov
a chirurgov, ktorí poskytujú služby zahraničným pacientom
a propagujú zdravotnú turistiku v Chorvátsku. Bura zastáva
názor, že Chorvátsko má vynikajúce zdravotné kádre a
dlhú tradíciu. Dokáže byť konkurencieschopné v každom
pohľade, ak ide o stomatológiu a estetickú chirurgiu, ktoré
sú tu dobre rozvinuté. Jeho Lekárska skupina má v pláne
výstavbu špičkového zdravotného strediska vo Vodiciach a
na tento účel už pritiahla silný záujem zahraničných fondov a
domácich investorov z odvetvia cestovného ruchu pre hotely a
wellness, dodávateľa zdravotného vybavenia a súkromných
investorov, ochotných investovať do zdravotnej turistiky.
Databáza pre turistov
S cieľom propagácie zdravotnej turistiky sa v Chorvátsku
v roku 2008 začal projekt Croatia.Medicine.com, katalóg
špecializovaných a stomatologických ambulancií, polikliník,
kliník a lekární. Cieľom projektu je poskytnúť kvalitné a
podrobné údaje o chorvátskom sektore zdravotníctva a jeho
odborníkoch, umožniť kvalitné, dostupné a výhodné lekárske
služby cudzincom v Chorvátsku, dokázať, že chorvátski
lekári, stomatológovia a ostatní zamestnanci v sektore
zdravotníctva sú konkurencieschopní na európskom trhu,
a informovať chorvátskych pacientov o poskytovateľoch
zdravotných služieb. Projekt CroatiaMedicine.com zároveň
znamená pre chorvátsky cestovný ruch krok vpred do
– v Chorvátsku neznámych – vôd spájania cestovného
ruchu a služieb na internete. www.croatiamedicine.com
Wellness
Wellness turistika sa v Chorvátsku stretla so záujmom,
cez narastajúcu ponuku wellness služieb, ako súčasť
hotelových programov, v rámci samostatných wellness
centier pri hoteloch alebo ako samostatne organizované
wellness centrá. Podľa údajov Výboru pre zdravotnú
turistiku má Chorvátsko až 222 liečivých prameňov.
Potenciály chorvátskeho wellnessu sú aromaterapia,
morské výťažky, autochtónne esenciálne oleje a
výťažky z autochtónnych liečivých rastlín, liečivé vody,
autochtónna zdravé jedlá, kombinované s jedinečnými
wellness terapiami, inšpirovanými exotickými kultúrami.
Upravené
kúpele
minerálnych
a
založené
na
termálnych
liečivých
prameňoch
Na území stredného Chorvátska sa nachádzajú: Tuheljske
toplice, Krapinske toplice, Stubičke toplice, Varaždinske
toplice, Ivanić grad (Naftalan), Terme Jezerčica, Daruvar,
Toplice Sv. Martin a Topusko. V Slavónsku sú: Lipik i
Bizovac, a na Istrii a Jadrane: Istarske toplice, Vela Luka,
Šibenik, Lovran i Duga Uvala. Thalassotherapia existuje v
Opatiji, Crikvenici, Velom Lošinji, Hvare a v Makarskej.
Podľa údajov Združenia zdravotnej turistiky Chorvátska
pri Chorvátskej hospodárskej komore, v tomto segmente
turistickej ponuky Chorvátsko ponúka 6 000 lôžok v 18
kúpeľných liečebňach, z toho 2 100 lôžok zazmluvnených s
Chorvátskym úradom pre zdravotné poistenie.
44
Press 2010
Hotelová Wellness a Spa ponuka
Wellness cestovný ruch sa vzmohol ako nová forma
cestovného ruchu a už sa dá povedať, že priniesol revolúciu
v preventívnych liečebných postupoch. V posledných rokoch
v Chorvátsku vznikli mnohé hotelové wellness centrá,
a dnes sa touto činnosťou zaoberá vyše 60 subjektov.
Chorvátska hospodárska komora iniciovala ochranu značky
Chorvátsky wellness, s cieľom afirmovania všetkých
špecifík a predností, ktoré Chorvátsko môže ponúknuť v
oblasti aromaterapie, liečivých rastlín, čistého mora...
V Lovrane bola otvorená aj prvá SPA Wellness akadémia
v Chorvátsku, na ktorej sa vzdelávajú kádre pre tento
segment turistického produktu.
Spomedzi hotelov, ktoré sa v Chorvátsku pýšia prívlastkom
wellnessových oáz, vyberáme nasledujúce:
Le Meridien Lav v Splite v roku 2009 dosiahol výnimočný
úspech, keď medziiným získal aj ocenenie World
Travel Awards za Najlepší chorvátsky Spa hotel.
World Travel Awards je známe ako jedno z najlepších
svetových odporúčaní turistického produktu a destinácie.
Wellness centrum hotela Istra patrí medzi najväčšie a
najlepšie vybavené strediská v Chorvátsku, má plochu
1 650 štvorcových metrov, nachádza sa na ostrove Sv.
Andrija, vzdialenom len desať minút plavby od Rovinja.
Wellness ostrov je zameraný na tému Stredomoria a
ponúka dovolenku v autentickej stredomorskej záhrade, vo
výnimočne príjemnom a prírodnom prostredí, s moderným
interiérom a najmodernejším vybavením. Nápad Wellness
ostrova sa zakladá na priaznivých účinkoch stredomorských
rastlín, morských substancií a miernej rovinjskej mikroklímy,
vďaka ktorej je Rovinj ako destinácia známy na celom svete.
Novi Vinodolski spa hotels & resort je najväčším európsky
wellness/spa centrom. Vyše 10 000 štvorcových metrov
vnútorného a 4 000 štvorcových metrov vonkajšieho areálu
ukrýva bohatú ponuku jedinečných masáží, liečebných
postupov a programov. Ponuku dopĺňajú a Poliklinika estetickej
chirurgie, stomatologické služby a kompletné vyšetrenie.
V Opatiji, kde tradícia kúpeľnej turistiky pochádza ešte z 19.
storočia, v Liburnia Riviera Hoteli pochopili magickú príťažlivosť spa centra Five Elements Ambasador, tematicky venovaného vode. Luxusné wellness programy sa uskutočňujú
na ploche 1300 štvorcových metrov, čo päťhviezdičkový
hotel Ambasador robí konkurencieschopným aj mimo sezóny. Jednou zo zvláštností wellness centra je rasul – parný
kúpeľ pre liečivé postupy, vznikol na základoch egyptskej
tradície hygieny tela a ducha.
Medzi väčšie wellness centrá v Chorvátsku určite patrí
aj centrum, ktoré je súčasťou šibenického hotelového
komplexu Solaris. Tvorí ho šesť zohrievaných bazénov,
z ktorých dva sú s morskou vodou a teplotou 28
stupňov Celzia. Vnútorné bazény so sladkou vodou a
podvodnými masážami majú teplotu 30 stupňov a okrem
iného poskytujú možnosti masáže prostredníctvom
podvodných gejzírov, plávanie proti prúdu a vodopády.
Umažská wellnessová ponuka obsahuje filozofiu kvalitného
spôsobu života, ktorý zahŕňa špeciálny bufetový kútik
so zdravými potravinami, pohľad na šíre more a sviežu
vôňu. Do wellnessovej ponuky Istraturistu z Umagu patria
nasledujúce hotely:
Hotel Sol Coral – Coral Fusion Spa, ktorý ponúka exotické
liečivé postupy a masáže podľa starých východných techník. Hotel Sol Umag ponúka atraktívnu vírivku, tematické
sauny a beauty masáže v noblesnom, relaxujúcom Wellness centre Istrian Relax Villageu. Wellness Centrum The
body Holiday v hoteli Sol Garden Istra ponúka celý rad revitalizujúcich a stimulujúcich postupov, ktorých cieľom je
oživiť a zregenerovať telo a ducha.
Známe wellness centrá sa nachádzajú v dubrovníckych
hoteloch ‚Uvala‘, ‚President‘, ‚Palace‘, ‚Excelsior‘, Grand
Villa Argentina; ďalej v ‚Radisson Blu Ressort & Spa‘
v Slnečných záhradách v blízkom Orašaci a ‚Valamar
Lacroma Resorte‘ na Babinom kuku. Vynikajúcu wellnesovú
ponuku pre dospelých a deti ponúka Family Hotel ‚Diadora‘
v Petrčanoch, neďaleko Zadaru. Hotel Valamar Diamant je
jediným porečským štvorhviezdičkovým hotelom, ktorý na
jednom mieste ponúka úplný beauty a wellness program.
Holistický prístup
Niektoré wellness centrá sú založené na holistickom prístupe, ako napríklad záhrebské Centrum kvality života Nova
Noa, v ktorom tvrdia, že u svojich klientov sa snažia vyvolať
rovnováhu vo všetkých aspektoch a zdravý a kvalitný život už
od detstva. V ponuke Nova Noa sú špeciálne druhy masáží
a postupov: Yumeiho – japonská manuálna terapia, dynamická masáž, techniky shiatsu, tradičná thajská masáž, klasická zdravotná športová masáž. Ďalej, masáž pre tehotné
a mamy, osteopatický prístup k liečeniu čeľustí a podobne.
Na podobnom princípe pôsobia aj strediská Ayurveda centar Somalata v Záhrebe a v Ludbregu. Ayurveda centar Somalata ponúka rozličné prírodné metódy a liečebné postupy
pri rôznych typoch zdravotných porúch, problémov s kožou,
ako aj prírodné metódy regenerácie, revitalizácie a omladzovania a úplnú detoxikáciu organizmu, založené na ayurvédskom učení. Ayurvéda sa zakladá na védskej filozofii a
v preklade znamená ‚učenie o živote‘.
Užitočné webstránky:
www.solaris.hr; www.thalassotherapia-opatija.hr;
www.istarske-toplice.hr; www.spa-wellness.com.hr;
www.novanoa.hr; www.somalata.com;
www.medicinska-grupa.com; www.dubrovnikpalace.hr;
www.hotel-excelsior.hr; www.istraturist.com;
www.maistra.com; www.porec-diamant.com;
www.adriatica.net; www.wellness.hr; www.gva.hr;
www.akademija.wellness.hr; www.toplicesvetimartin.hr;
www.minerva.hr; www.tuheljsketoplice.com;
www.bizovacke-toplice.hr; www.daruvarske-toplice.hr;
http://toplice.com; www.bolnicastubicketoplice.com; www.
krapinsketoplice.com; www.terme-tuhelj.hr;
www.stubicketoplice.net; www.ljeciliste-topusko.com;
www.biokovka.hr
45
Press 2010
Photo: Damil Kalogjera
Náboženská turistika
katolícka cirkev v Chorvátsku prejavila ochotu aktívnejšie sa
zapojiť do náboženskej turistiky, ktorá je jedným z historicky
najstarších odvetví turizmu.
Potvrdil to už skôr porečsko-pulský biskup, ktorý je
v Chorvátskej biskupskej konferencii zodpovedný za
náboženskú turistiku, zdôrazniac, že ide o veľkú, zatiaľ
nedostatočne využitú príležitosť.
Medzi najznámejšie chorvátske náboženské centrá patria
Marija Bistrica, Vepric, Sinj, Solin, Ludbreg, Aljmaš,
Voćin, Trsat, Karlovac a Kninské biskupstvo. Sviatky
patronátnych svätcov miest priťahujú tradične na miesta
ich uctievania tisíce návštevníkov, aj z iných miest, napr.
sviatok sv. Vlaha v Dubrovníku a sv. Dujma v Splite.
Mariánske pútnické cesty z rôznych miest a mestečiek sa
zbiehajú v Mariji Bistrici k národnej svätyni Matky Božej
Bistrickej. V Mariji Bistrici sa končí Medzinárodná Mariánska
turistická trasa I 23: Čenstochová – Levoča – Mariazzel –
Gradec/Graz – Mureck – Ptujska Gora – Marija Bistrica.
V Mariji Bistrici sú zvlášť zaujímavé procesie so sviečkami
počas večerných modlitieb na Bistrickej Kalvárii alebo k
prasvätyni na Vinskom Vrhu.
Zastavenia krížovej cesty Bistrickej Kalvárie tvoria
hodnotné diela najlepších chorvátskych majstrov skulptúr.
Park skulptúr, Galéria Hudek je kultúrna turistická ponuka
sakrálneho umenia. Staré remeslá, medovnikári, hrnčiari,
výrobcovia detských drevených hračiek mávajú v lete
dielne pri informačnom stánku pod bazilikou Matky Božej
Bistrickej; vo svojich dielňach počas celého roka už celý rad
rokov odolávajú nekvalitnej ponuke suvenírov v stánkoch
a zaujímajú dôležité miesto v turistickej ponuke Marije
Bistrice.
SOCHA MATKY BOŽEJ BISTRICKEJ – je dielom
neznámeho domáceho majstra z 15. storočia, vyrezaná z
dreva, vysoká 112 cm, čiernej farby. Mons. S. Rittig, farár
Sv. Marka v Záhrebe sochu opísal týmito slovami: ‚Perlou
bistrickej svätyne je zázračná socha Matky Božej Bistrickej.
Socha nie je žiadnou vzácnosťou či umeleckým dielom.
Nevyznačuje sa žiadnou vonkajšou krásou. Je vyrezaná z
dreva a v prvej chvíli svojou skromnosťou a tmavou tvárou
čudne pôsobí na dušu, ale čím dlhšie stojíš a modlíš sa
pred touto nezvyčajnou postavou, čoraz viac si ťa získava a
zmocňuje sa ťa. Natisnú sa ti slzy do očí a pocítiš vnútornú
krásu skromnej Madony a pochopíš zmysel biblických slov:
‚Nigra sum sed formosa – Som čierna, ale krásna‘.
Socha Bohorodičky s malým Ježišom sa podľa ústneho
podania najskôr nachádzala v Máriinej kaplnke na Vinskom
Vrhu, neďaleko Marije Bistrice. Keď v roku 1545 Turci
vpadli až do Konjščiny, vtedajší bistrický farár preniesol
sochu Panny Márie z kostolíka na Vinskom Vrhu do
Bistrického farského kostola Sv. Petra a Pavla a zakopal ju
pod chórusom, aby ju zachránil pred poškvrnením. V roku
1588 si farár Luka jedného večera všimol zvláštne svetlo
v kostole pod chórusom. Keď na druhý deň prikázal, aby
tam kopali, našla sa socha Panny Márie. Kvôli opätovnému
tureckému nebezpečenstvu dal farár v roku 1650 opäť
Máriinu sochu zamurovať do hĺbky kostola tak, že so skaly
vyčnievala len Máriina tvár. V takých situáciách prestávalo
uctievanie sochy Panny Márie.
Od roku 1676 do roku 1679 bol farárom v Bistrici Petar
Brezarić. Druhú septembrovú nedeľu počas sv. omše k
nemu vystúpila žena s nádhernou tvárou v belasom odeve a
odovzdala mu svoju voskovú sviecu so slovami: ‚Modlite sa
s celým národom na úmysel, aby som dostala zrak‘. Farár
sa čudoval, že sa žena modlí za zrak a sama prichádza na
kazateľnicu a vzápätí schádza medzi ženy.
Toho dňa popoludní, keď farár išiel s kaplánom z Bistrice do
Podgrađa, na feudálny dvor kolátora farnosti Malerića, sa
im zjavila tá istá žena. Keď ju vozom chceli dohoniť, zmizla.
Za bistrického farára Ivana Molitorisa záhrebský biskup
Martin Borković poslal do Bistrice kanonika-kustóda Matiju
Stoklasa, aby pohľadal zabudnutú sochu Panny Márie.
Dňa 15. júla 1684 sa socha našla a bola umiestnená na
hlavný oltár, medzi sochy sv. Petra a Pavla.
Na druhý deň, v nedeľu 16. júla 1684, Magdalena Paulec,
šľachtičná a patrón farnosti, priniesla do bistrického kostola
svoju ochrnutú dcérku Katarinu, ktorú niesli trikrát okolo
oltára, po čom sa udialo zázračné vyzdravenie. V ten istý
deň v tureckej Kaniži (Uhorsko) sa siedmim uväzneným
kresťanom zjavila Blahoslavená Panna Mária a povedala
im: ‚Nebojte sa, deti, ale majte dôveru. Ja som bola 40 a viac
rokov slepá, a dnes som prijala zrak v Bistrici. Zarieknite sa,
že tam prídete a budete vyslobodení.‘ Čoskoro od Turkov
oslobodili Kanižu i celé Uhorsko. Od toho dňa neprestávajú
púte do Marije Bistrice.
V období 1688 – 1786 bolo zaznamenaných 1109
zázračných udalostí, ktoré boli uznané až po
podrobných skúmaniach a spoľahlivých svedkov.
Rozhodnutie organizácie UNESCO zaradiť na zoznam
svetového nehmotného kultúrneho dedičstva aj chorvátske
manifestácie náboženského charakteru, akou je hvarská
veľkonočná procesia ‚Za krížom‘, by sa mohlo využiť
na turistické účely, aby sa v predveľkonočnom období
predĺžila turistická sezóna. Ak má totiž Viedeň svoj advent,
dalmatínske ostrovy by mohli mať svoju Veľkú noc. Počas
hvarskej krížovej cesty vo Veľkonočnom týždni množstvo
veriacich a pútnikov počas v noci kráča z dediny do
dediny. Nosnou myšlienkou procesie je Plač Panny Márie,
pašiový text v oktosylabe z 15. storočia, ktorý vo forme
hudobného dialógu spievajú vybraní speváci, kantaduri.
46
Press 2010
Od roku 2007 sa počas Vianoc pred Svätyňou Matky Božej
Útočiska v Aljmaši odohráva najkrajší vianočný príbeh
– ŽIVÝ BETLEHEM. V drevených domčekoch pri živých
jasličkách sa predstavuje život na dedine v Ježišových
časoch. Obyvatelia Betlehemu sú obyvatelia Aljmaša a
Dalj Planiny, odetí do jutových rúch. Návštevníci sa pri
čaji, varenom víne a aljmašských posúchoch „lepinjiciach“
uvoľnia a vychutnávajú si sviatočnú atmosféru a bohatý
program, ktorý sa uskutočňuje v období 24. - 26. decembra.
Program Živý betlehem sa končí 6. januára na sviatok
Troch kráľov, kedy za bohatého, obsažného programu živý
betlehem navštívia traja králi.
47
Press 2010
Gastro – eno kútik
Photo: Sergio Gobbo
Chorvátska kuchyňa je rozmanitá a známa tým, že je v
nej zastúpených mnoho typických regiónov. Jej korene
treba hľadať v praslovanskej a antickej dobe. Rozdielnosti
vo výbere potravín a spôsobe prípravy sú najvýraznejšie
pri porovnaní kontinentálnej a pobrežnej časti krajiny.
Pre kontinentálnu časť sú typické praslovanské korene a
novšie kontakty so známejšími gastronomickými školami maďarskou, viedenskou a tureckou kuchyňou. Dominujú v
nej mäsité pokrmy, sladkovodné ryby a zelenina. Pobrežnú
oblasť charakterizuje vplyv gréckej, rímskej a ilýrskej, ako aj
novších mediteránskych kuchýň – talianskej a francúzskej.
Vyniká mnohými rybími špecialitami (kalamáre, sépie,
chobotnice, krevety, homáre...) pripravenými na rôzne
spôsoby, olivovým olejom, pršutom, rôznou zeleninou a
vínami ako sú Babić, Malvazija, Dingač, Teran, Muškat,
Prošek a rôznymi likérmi, ako napríklad známe Maraskino.
Národná kulinárska reprezentácia roku 2008 sa prvý
raz zúčastnila na svetovom strete kuchárov a cukrárov Kulinárskej olympiáde, ktorá sa konala v nemeckom meste
Erfurt a získala na nej bronzovú medailu.
Prvá chorvátska kuchárka
Bohatá kulinárska literatúra svedčí o vysokej úrovni a
rozvinutej tradícii gastronomickej kultúry v Chorvátsku,
ako je zápis v latinsko - chorvátskom slovníku z roku 1740,
ktorý predchádzal podobnému francúzskemu slovníku,
beletristické diela známych chorvátskych renesančných
autorov, až po knihu z r. 1813, ktorej autorom je Ivan
Bierling obsahujúcu recepty na prípravu 554 rozličných
jedál a pokladanú za prvú chorvátsku kuchársku knihu.
Aj mnohé chorvátske tradičné slávnosti sú priamo spojené
s jedlom, bez ohľadu na to, či sú inšpirované namáhavou
prácou (žatva, alebo mlátenie žita, oberačka a krstenie
vína, dokončenie domu), vierou (väčšinou katolícke
sviatky - Vianoce, Veľká noc, púte, oslavy dní lokálnych
patronátnych svätcov) alebo na významné okamihy v
ľudskom živote (krst, svadba, narodeniny, meniny, bdenie).
Photo: Damir Fabijanić
Pre každý sviatok zvláštne jedlo
Niektoré sviatky majú verejný charakter, ako je dionýzovský
deň sv. Martina, ktorý sa slávi na poľnohospodárskych
statkoch, v pivniciach a reštauráciách, kým iné sa slávia
výhradne v rodinách (svadby, krst, Vianoce, Nový rok, Veľká
noc atď.). Každý sviatok charakterizuje iné jedlo. Bravčový
guláš so zemiakmi sa jedáva na púťach a jarmokoch,
treska sa pripravuje na Štedrý večer a Veľký piatok, pečené
bravčové na Nový rok, šišky sú neoddeliteľne spojené s
karnevalovými zábavami, pričom na juhu krajiny pripravujú
ich variáciu zvanú fritule. Šunka a varené vajcia so zelenou
zeleninou sa ponúkajú na Veľkú noc, doplnené dezertom v
podobe tradičných koláčov, ako je napríklad pinca. Kulen v
čase žatvy, hus na deň sv. Martina, kým morka a iná hydina,
ako aj sarma sa pripravujú na Vianoce. Na svadobných
hostinách sa podáva viacero jedál s koláčmi a keksami, ako
sú broskynky, medvedie tlapky, medovníky, fritule.
Mnohí obľubujú pri každej príležitosti populárne jedlá ako
sú jahňacina a pečené prasiatko (odojak) na ražni, ryba na
rošte, kalamáre (lignje) na rôzne spôsoby, mäso na rošte,
pršut a ovčí syr, údená šunka a tvaroh s kyslou smotanou,
rybací paprikáš a teľacina.
Široká paleta kvalitných vín
Chorvátsko sa právom pýši svojou širokou paletou
kvalitných vín (existuje tu 700 sort vína s označeným
miestom pôvodu) pálenky, ovocných muštov, piva a
minerálnych vôd. Na juhu pijú ľudia pri jedle spravidla
bevandu (ťažké červené víno s plnou chuťou pomiešané s
obyčajnou vodou), a v severozápadných oblastiach gemišt
(suché, aromatické vína pomiešané s minerálnou vodou).
Oblasť chorvátskeho Podunajska propaguje programom
‚Tramín express – Tri vagóny – Tri príbehy‘ svoju vínnu
kartu, predovšetkým tramín, ale aj svoju gastronómiu, v
kombinácii s kultúrno-historickými aktivitami. V Lučkom
pri Záhrebe je otvorený Dom chorvátskych vín ponúkajúci
na ploche 250 štvorcových metrov okolo 1 500 špičkových
48
Press 2010
akostných vín z celého Chorvátska.
Každý chorvátsky turistický región má svoje vínne tromfy,
ktoré ponúka prostredníctvom projektu ‚Vínne cesty‘ ako
špeciálnej formy predaja poľnohospodárskych výrobkov
jednej vínorodej oblasti, v ktorej vidiecke hospodárstva a
ostatní účastníci ponúkajú svoje výrobky a ostatné pôvodné
špeciality, najmä však víno. Popri turistickej a reštauračnoubytovacej ponuke, súčasťou vínnych ciest sú aj špecifiká
prostredia a prírodné krásy, cez ktoré cesta prechádza,
ako aj historické a kultúrne pamätihodnosti. Vybudovaním
vínnej cesty sa definuje reštauračno-ubytovacia ponuka oblasti, určuje sa trasa vínnej cesty, upravuje sa priestor na
privítanie návštevníkov a plánuje turistická ponuka, vypracúvajú označenia a značia vínne cesty. Rozhodujúcu úlohu
v podobe a veľkosti vínnej cesty pritom majú ponuka vína
a ostatných domácich špecialít na vínnych hospodárstvach.
Vínne cesty u nás križujú dve hlavné vinárske oblasti, a to
prímorské Chorvátsko a kontinentálne Chorvátsko, každá z
nich sa ďalej delí na vinohradnícke podoblasti. Prímorská
oblasť sa člení na Istriu, Chorvátske prímorie, Dalmatínsku
zagoru a Severnú, Strednú a Južnú Dalmáciu. Kontinentálnu oblasť tvorí celý rad podoblastí, ktoré sa rozprestierajú
od Podunajska cez Slavónsko, Moslavinu, podoblasti v blízkosti Záhrebu, po Međimurje a Zagorje. Podľa niektorých
prameňov sú kľúčovými tri regióny, a to Dalmácia, Istria
a Primorje, a Slavónsko. Vo svojej ponuke majú vínne cesty
všetky renomované cestovné kancelárie na Jadrane a vo
vnútrozemí. Výlety, ktoré zahŕňajú návštevu vínnych pivníc
a spoznávanie vínnych ciest sú rovnako populárne v hlavnej
turistickej sezóne, ako aj v jesenných a jarných mesiacoch.
Užitočné webstránky:
www.ibus.hr/html/hr/vinskacesta.htm; www.vinailok.hr;
www.kutjevacki-vinari.hr;
http://www.knezevi-vinogradi.hr/vinske-ceste-podrumi;
www.tzbaranje.hr; www.tzm.hr; www.istria-gourmet.com;
www.izvorno.hr; www.tzosbarzup.hr/; www.tzzz.hr;
www.vinskiputi.org; www.vinski-klub.hr;
www.vina-hrvatske.com; http://vinistra.com;
Chorvátsky olivový olej
Chorvátski pestovatelia olív obnovujú olivové háje svojich dedov, pričom sa snažia zachovať tradíciu pestovania
olív a rešpektovať prírodu a ekologickú výrobu, aby spolu
s prvotriednou arómou a chuťou mohli ponúknuť záruku
neškodnosti výrobku. Spracovanie v chorvátskych olejárňach sa uskutočňuje s použitím moderného vybavenia na
lisovanie oleja za studena, pričom sa zachováva pôvodná
chuť, aróma, bohatstvo antioxidantov a vitamínov. Takto
získaný chorvátsky olivový olej, sa opatruje v zodpovedajúcom balení a prísne kontrolovaných podmienkach.
Chorvátsko má približne päť miliónov olivovníkov na rozlohe 5 500 hektárov a do roku 2012 by malo mať 10 miliónov stromov. Chorvátsky olivový olej sa v Európskej Únii
vysoko cení, najmä olej zo starých olivových hájov, ktoré
za posledných päťdesiat rokov neboli ošetrované žiadnymi
ochrannými prostriedkami, ako ani pôda, na ktorej tieto olivovníky rastú.
Chorvátsky olivový olej vzniká v podnebí, v ktorom geografická poloha, podnebie a zloženie pôdy garantujú vynikajúce podmienky pre pestovanie olív. Skúsenosti, získané
na základe tisícročnej tradície pestovania olív a odbornosť
kombinovaná so sledovaním svetových technologických
trendov výroby vytvorili špičkový výrobok, ktorý sa stretol
s ohlasom na medzinárodnej úrovni a bol zaradený medzi
najlepšie olivové oleje na svete. Napríklad v roku 2009 v
konkurencii vyše 5 000 olejov z celého sveta, až 54 pestovateľov olív z Chorvátska bolo zaradených do prestížneho
svetového bedekra najlepších olivových olejov, L‘extravergine. Kvalitou olivových olejov, a tým aj prítomnosťou v bedekri L‘extravergine, uznávaní odborníci z odboru olivárstva
umiestňujú Istriu na samotný svetový vrchol a síce na 2.
miesto, za Toskánskom, pričom zvlášť treba zdôrazniť, že
Istria a jej výrobcovia už štvrtý rok (2009) zaradom boli ocenení a zaradení medzi 15 najlepších výrobcov na svete. V
bedekri L‘extravergine 2009 sú totiž zaradené oleje 36 istrijských pestovateľov olív. Na druhom mieste rebríčka 15 najlepších olejov v roku 2009 sa nachádza olej Bosiljky a Duilija
Belićovcov z Fažany, ktorých firma Olea B.B. za posledné
štyri roky urobila najväčší pokrok na poli kvality a marketingu.
Užitočné webstránky:
www.sibiba.com; www.7maslina.net; www.istria-gourmet.com;
www.orkula.com; www.ipsa-maslinovaulja.hr; www.oleabb.hr
49
Press 2010
PRÍCHODY A PRENOCOVANIA ZAHRANIČNÝCH TURISTOV PODĽA KRAJINY BYDLISKA 2009
I – XII 2008 / I – XII 2009
Príchody
I.–XII.
2008.
Prenocovania
I.–XII.
2009.
Spolu
indexy
I.–XII.
2009.
I.–XII.
2008.
I.–XII.
2008.
I.–XII.
2009.
indexy
I.–XII.
2009.
I.–XII.
2008.
I.–XII. 2009.
štruktúra
nocľahy,
%
priemerný
Počet
nocľahov
po
príchode
11 260 807
10 934 474
97
57 103 494
56 299 647
99
100
5,1
Tuzemskí turisti
1 845 702
1 599 652
87
6 477 972
5 799 030
90
10,3
3,6
Zahraniční turisti
9 415 105
9 334 822
99
50 625 522
50 500 617
100
89,7
5,4
Rakúsko
813 728
881 846
108
4 164 793
4 514 902
108
8,9
5,1
Belgicko
97 765
99 460
102
513 743
520 136
101
1
5,2
3 879
3 641
94
23 701
20 125
85
0
5,5
239 539
213 331
89
1 198 560
1 079 073
90
2,1
5,1
30 879
35 365
115
60 376
72 043
119
0,1
2
2 082
1 261
61
5 570
3 917
70
0
3,1
3,3
Bielorusko
Bosna a Hercegovina
Bulharsko
Cyprus
10 231
9 900
97
41 987
33 133
79
0,1
Česko
Čierna Hora
622 620
607 421
98
4 122 460
4 020 096
98
8
6,6
Dánsko
81 979
77 866
95
594 785
566 174
95
1,1
7,3
Estónsko
Fínsko
Francúzsko
9 654
7 613
79
30 602
24 765
81
0
3,3
25 541
26 684
104
109 080
97 863
90
0,2
3,7
439 095
406 037
92
1 635 494
1 532 973
94
3
3,8
Grécko
13 061
18 888
145
29 179
43 168
148
0,1
2,3
Írsko
36 598
31 384
86
168 534
130 407
77
0,3
4,2
Island
2 620
1 809
69
14 805
5 455
37
0
3
1 167 646
1 200 126
103
5 069 287
5 135 275
101
10,2
4,3
Taliansko
Lotyšsko
13 440
7 857
58
40 444
24 840
61
0
3,2
Litva
35 145
24 232
69
110 895
83 832
76
0,2
3,5
Luxembursko
Maďarsko
Macedónsko
Malta
Holandsko
Nórsko
Nemecko
Poľsko
Portugalsko
Rumunsko
3 437
4 010
117
13 897
15 959
115
0
4
370 392
323 368
87
1 933 978
1 644 280
85
3,3
5,1
30 087
31 028
103
148 521
140 440
95
0,3
4,5
1 359
1 619
119
4 483
6 737
150
0
4,2
297 318
307 850
104
2 334 993
2 446 431
105
4,8
7,9
77 824
72 130
93
428 837
395 316
92
0,8
5,5
1 545 735
1 579 610
102
10 982 654
11 450 766
104
22,7
7,2
417 211
454 407
109
2 511 568
2 737 609
109
5,4
6
32 454
26 424
81
76 400
58 742
77
0,1
2,2
4,5
67 643
65 704
97
310 968
296 675
95
0,6
Rusko
175 135
133 113
76
1 446 776
1 068 295
74
2,1
8
Slovensko
299 318
306 741
102
1 927 093
2 000 420
104
4
6,5
1 042 666
1 012 743
97
5 802 277
5 635 477
97
11,2
5,6
87 633
88 794
101
385 093
440 738
114
0,9
5
Španielsko
168 249
183 002
109
340 550
364 672
107
0,7
2
Švédsko
134 409
122 982
91
722 392
644 104
89
1,3
5,2
Švajčiarsko
132 736
137 991
104
557 968
565 781
101
1,1
4,1
18 334
21 168
115
51 144
62 085
121
0,1
2,9
4,9
Slovinsko
Srbsko
Turecko
Spojené Kráľovstvo
261 070
249 009
95
1 223 226
1 229 126
100
2,4
Ukrajina
31 603
37 260
118
226 987
250 145
110
0,5
6,7
Ostatné európske krajiny
24 549
17 551
71
65 545
54 770
84
0,1
3,1
Juhoafrická Republika
6 679
5 552
83
14 957
15 202
102
0
2,7
Ostatné africké krajiny
5 226
5 289
101
21 050
23 085
110
0
4,4
2,8
Kanada
38 282
36 136
94
104 943
101 618
97
0,2
158 140
124 047
78
397 433
322 806
81
0,6
2,6
Ostatné krajiny Severnej Ameriky
3 510
1 488
42
9 187
4 188
46
0
2,8
Brazília
8 105
10 096
125
20 771
25 731
124
0,1
2,5
USA
50
Press 2010
Ostatné krajiny Južnej a Strednej
Ameriky
Izrael
Japonsko
Čína
15 430
15 493
100
40 698
39 326
97
0,1
2,5
2,3
34 788
30 052
86
73 358
68 979
94
0,1
143 704
163 400
114
201 299
221 541
110
0,4
1,4
6 375
7 586
119
12 018
15 572
130
0
2,1
Kórea, Republika
12 076
10 456
87
17 260
14 898
86
0
1,4
Ostatné ázijské krajiny
20 530
25 428
124
54 790
62 728
114
0,1
2,5
Austrália
80 277
54 099
67
189 106
132 956
70
0,3
2,5
Nový Zéland
14 432
11 418
79
32 200
28 828
90
0,1
2,5
2 887
3 057
106
6 807
6 414
94
0
2,1
Ostatné krajiny Oceánie
51
Press 2010
Kontakt
Hrvatska turistička zajednica
Iblerov trg 10/4, 10 000 ZAGREB, HRVATSKA
tel. + 385 1 4699 333
fax. + 385 1 4557 827
e-mail: [email protected]
Horvát Idegenforgalmi Közösség
Magyar u. 36, 1053 BUDAPEST, MAGYARORSZÁG
tel/fax: +36 1 266 65 05; +36 1 266 65 33
e-mail: [email protected]
Kroatische Zentrale für Tourismus
Rumfordstr. 7, 80469 MÜNCHEN, DEUTSCHLAND
tel: +49 89 22 33 44
fax: +49 89 22 33 77
e-mail: [email protected]
Kroatische Zentrale für Tourismus
Am Hof 13, 1010 WIEN, ÖSTERREICH
tel: +43 1 585 38 84
fax: +43 1 585 38 84 20
e-mail: [email protected]
[email protected]
Kroatische Zentrale für Tourismus
Kaiserstr. 23, 60311 FRANKFURT, DEUTSCHLAND
tel: +49 69 23 85 350
fax: +49 69 23 85 35 20
e-mail: [email protected]
Chorvátske turistické združenie
Trenčianska 5, 821 09 BRATISLAVA, SLOVAKIA
tel: +421 2 55 562 054
fax: +421 2 55 422 619
e-mail: [email protected]
Ente Nazionale Croato per il Turismo
Piazzetta Pattari 1/3, 20122 MILANO, ITALIA
tel: +39 02 86 45 44 97
fax: +39 02 86 45 45 74
e-mail: [email protected]
Croatian National Tourist Office
350 Fifth Avenue, Suite 4003,
NEW YORK 10118, U.S.A.
tel: +1 212 279 8672
fax: +1 212 279 8683
e-mail: [email protected]
Ente Nazionale Croato per il Turismo
Via Dell’Oca 48, 00186 ROMA, ITALIA
tel: +39 06 32 11 0396
fax: +39 06 32 11 1462
e-mail: [email protected]
Chorvatské turistické sdružení
Krakovská 25, 110 00 PRAHA 1, ČESKÁ REPUBLIKA
tel: +420 2 2221 1812
fax: +420 2 2221 0793
e-mail: [email protected]; [email protected]
Office National Croate de Tourisme
48, Avenue Victor Hugo, 75116 PARIS, FRANCE
tel: +33 1 45 00 99 55
fax: +33 1 45 00 99 56
e-mail: [email protected]
Office National Croate du Tourisme,
Vieille Halle aux Bles 38, 1000 BRUXELLES, BELGIUM
tel: +32 255 018 88
fax: +32 251 381 60
e-mail: [email protected]
Oficina de Turismo de Croacia
Calle Claudio Coello 22, esc. B, 1°C,
28001 MADRID, ESPAÑA
tel.: +34 91 781 5514
fax.: +34 91 431 8443
e-mail: [email protected]
Croatian National Tourist Office
2 Lanchesters, 162-164 Fulham Palace Road
LONDON W6 9ER, UNITED KINGDOM
tel: +44 208 563 79 79
fax: +44 208 563 26 16
e-mail: [email protected]
Narodowy Ośrodek Informacji Turystycznej, Republiki
Chorwacji
IPC Business Center, ul. Koszykowa 54,
00-675 WARSZAWA, POLSKA
tel: +48 22 828 51 93
fax: +48 22 828 51 90
e-mail: [email protected]
Kroatiska Turistbyrån
Kungsgatan 24, 11135 STOCKHOLM, SVERIGE
tel: +46 853 482 080
fax: +46 820 24 60
e-mail: [email protected]
Kroatisch Nationaal Bureau Voor Toerisme
Nijenburg 2F, 1081 GG AMSTERDAM,
NETHERLANDS
tel: +31 20 661 64 22
fax: +31 20 661 64 27
e-mail: [email protected]
52
Download

Press 2010 - Hrvatska turistička zajednica