01 2012 MAREC
www.okocasopis.sk
AJ NA STIAHNUTIE LEGÁLNE
ZADARMO
facebook.com/okocasopis
Online
(ne)sloboda?
OBČAS TREBA OTOČIŤ HLAVOU, ABY OČI VIDELI SPRÁVNU CESTU.
ŠP Pokrový turnaj (6)
Študentská televízia mc2 oslavuje 3. narodeniny (6)
develop_IT (6)
Mlieko na dosah (8)
iKaréria dni príležitostí 2012 (8)
Ako vypĺňate svoj voľný čas (8)
ESN Ibiza Trip 2012 (22)
Beánia 2012 Elektrikárov a informatikov (23)
The Freescale Cup - Intelignet Car Racing (24)
Anonymous (14)
Internet bez slobody (15)
Fakty a mýty o ACTA... (16)
TPB - The Pirate Bay (18)
Megaupload (19)
Julian Assange, kyberbojovník
za slobodu (20)
ORGANIZÁCIE
TÉMA
OBSAH
ak si trúfaš...
NAŠÍM (OKO)M
SME [email protected] (26)
Raketová základňa na Devínskej Kobyle (27)
Pohoda Indoor Camping Festival 2011 (28)
Ako mi rachalo (29)
Výstava Notebook EXPO klope na dvere... (30)
Ahoj Peťko (31)
Vtedy a dnes (32)
Botanická záhrada UK Bratislava (33)
Vedecká expedícia Černobyľ (34)
Lyžovanie vo Fracúzsku (9)
Nový bufet na ŠD Mladosť (9)
STUBA GREEN TEAM Formula snov (10)
Nové fyzikálne merania (11)
ALD Workshop (12)
Nanášanie po atómových vrstvách (13)
OKO časopis(u)
Rozšírenú verziu
o niektoré OBSAHové pasáže a iný zaujímavý
materiál môžete nájsť na:
okocasopis.sk
V každom z nás je (vraj) kúsok Holdena (36)
Stĺpčdeky (38)
Kultúra (39)
PreKLIK (40)
Kopček srandy od SOITRONu (41)
6. Aplikovaná informatika
7. Najväčší kláves na klávesnici počítača
8. Najbližšia hviezda
9. Kapacitor
10. Zakladateľ spoločnosti Apple
KULTÚRA
1. Kráľ zvierat
2. Klub na Mladosti
3. Ročné obdobie
ŠKOLA
4. b2 - 4ac
Aktuality premennej
STU FEI (7)
5. Typ celočíslenej
Vincent Zsemlye
dtp technik
OKOČASOPIS ČASOPIS ŠTUDENTOV STU
editoriál
Periodikum študentov a zamestnancov STU
Ročník XVIII
Číslo 1
Vychádza 4x za akademický rok plus prvácke číslo
šéfredaktor
Martin Bago
redaktori
Marek Kukučka
Peter Petruš
Samuel Ondrek
Alexandra Pastvová
Tomáš Ondris
Ivan Minárik
Ľubomír Pirožek
Peter Homa
Jozef Košík
Veronika Klindová
Lukáš Horňák
grafici, dtp technici
Tomáš Ondris
Ivan Minárik
Róbert Kožička
Samuel Ondrek
Dušan Chmeliar
Vincent Zsemlye
Lukáš Surovčík
web
Vladimír Polúch
Matúš Malinka
fotografi
Zuzana Holotíková
Andrej Lenčucha
Jozef Kopáč
Igor Marček
korektori
Alexandra Pastvová
Ivan Minárik
Ak čítate tieto riadky, držíte v rukách prvé tohtoročné číslo OKA.
Na mušku marcového vydania sme si vzali internetovú slobodu.
Tému čísla nájdete v niekoľkých autorských článkoch. Venovali
sme sa Anonymous, spornej zmluve ACTA či Julianovi Assange-ovi. Dovolili sme si aj zapolemizovať, ako by to vyzeralo, keby
bol internet bez slobody. Téma výsostne aktuálna a pálčivá pre
nás všetkých.
Rozbehli sme aj novú rubriku Aktuality, kde nájdete spomenuté najdôležitejšie nadchádzajúce udalosti týkajúce sa nás,
študentov FEI a FIIT. Doplňujú ich informácie o novom bufete na
Mladosti (str. 9) či možnosti získať Mliečny stánok pre Mlynskú
dolinu (str. 8). Množstvo noviniek dopĺňame o reporty z našej
Beánie a Pohoda indoor festivalu. Jeden hint odo mňa – kto
nebol na Beánii, môže ľutovať. Perfektná akcia s úžasne vysokoškolskou atmosférou.
http://okocasopis.sk
[email protected]
[email protected]
adresa
Staré grunty 53,
842 47 Bratislava
02/60291828
Internet ako taký by však mal zostať slobodný. Možno v niektorých veciach spoplatnený, ale slobodný. Užívateľ má byť ten,
ktorý si určí, čo a kde bude čítať. Má to byť jeho rozhodnutím.
Inak sa vraciame roky a roky dozadu do dôb, kedy bol iný názor
zakázaný a trestaný.
uzávierka
tlač
náklad
05.03.2012
Vydavateľstvo STU
1800 kusov
Vydáva
Prajem príjemné čítanie jedného z, verím, obsahovo najkvalitnejších čísel.
ÚZ Multimediálne centrum STU BA
Vazovova 5, 812 43 Bratislava
http://www.mc2.sk, [email protected]
Martin Bago
Distribuuje priamo redakcia.
Akékoľvek používanie textu, fotografií a obrázkov alebo ich
častí vrátane údajov v elektronickej podobe je možné iba s
predchádzajúcim súhlasom ich autora. Za obsah príspevkov
zodpovedajú ich autori. Redakcia nemusí súhlasiť so všetkými publikovanými názormi.
foto na obálke Zuzana Holotíková, Andrej Lenčucha, Jozef Kopáč
tvár na obálke Nikola Vujisičová
obálka Ivan Minárik
september
október
november
december
január
február
marec
Jozef Košík
externý redaktor
P.S.: A áno, na obálke je slečna z FEI STU :-)
apríl
máj
jún
Dušan Chmeliar
grafik
Lukáš Surovčík
grafik
Patrik Šabo
redaktor
Tomáš Ondris
web guru
Jozef Kopáč
redaktor, fotograf
Marek Kukučka
externý redaktor
Ľubomír Pirožek
marketing šéf
Alexandra Pastvová
korektorka, redaktorka,
ilustrátorka
Zuzana Holotíková
fotografka
Peter Petruš
redaktor
Nedávno som dostal otázku, koľko asi trvá príprava jedného
nášho čísla. Nuž vedzte, že plus mínus, hore dole, šesť týždňov.
Toľko zbierame materiály, kontaktujeme partnerov a riešime
tému každého jedného čísla. Nasleduje korektorská práca dvojzáprahu vynikajúcich korektoriek a potom už na rad nastupuje
partia grafikov-zalamovačov. Tú sme najnovšie povýšili a spravili
zo zalamovania doslova sociálnu udalosť. Víkend v šestici strávený za počítačmi v priestoroch mc2 pri riešení každého detailu,
každej dvojstrany či celkového výrazu čísla bol tvrdý, no o to viac
cítiť, že číslo je „naše“. Celkovo v ňom nájdete 141 394 znakov
(!!!), 37 článkov, desiatky fotiek a vtipy na konci :).
ISSN 1338-4511
EV 4370/11
Andrej Lenčucha
fotograf
Internet bol vo svojich prvopočiatkoch určený na výmenu a
zdieľanie informácií. Skracoval vzdialenosti, šetril čas. To, v istom
zmysle slova, robí dodnes. Popri tom sa však z neho stalo médium bez hraníc – názorových, politických, geografických. Zároveň sa stal nástrojom na šírenie našich fotiek, videí, spomienok,
myšlienok a charakterov. Nástrojom na boj a prezentovanie
nesúhlasu. Niektorým (čítaj vládam a korporáciám) sa však zdá
byť tej slobody v našich počítačoch, mobiloch a tabletoch priveľa. Chcú (podobne ako v Číne) zamedziť šíreniu istých informácií.
Na otázku prečo si musí každý odpovedať sám.
web
mail všetkým
mail niekomu
evidečné číslo
Ivan Minárik
grafik, korektor
Martin Bago
šéfredaktor
Ahojte!
KONTAKTY
telefón
Lukáš Horňák
redaktor
Michal Kuročka
redaktor
Samuel Ondrek
grafik
Filip Gucmann
exšéfredaktor,
externý redaktor
Róbert Kožička
dtp technik
Organizácie
Pokrový
turnaj
Študentský parlament elektrotechnikov a informatikov STU pripravil pre
študentov ďalšiu aktivitu, do ktorej
sa môžu zapojiť. Jedná sa o turnaje v
pokri.
Keďže v poslednej dobe sa rozšírilo
hrávanie spoločenskej hry poker medzi
študentmi, rozhodli sme sa pre študentov
usporiadať turnaj. Účelom tejto mimoškolskej aktivity má byť pozdvihnúť pozitívne
meno Študentského parlamentu, umožniť
študentom predviesť sa vo svojej záľube,
ale i možnosť kolektivizácie a zdieľania
tejto záľuby.
Aktuálne:
Momentálne má turnaj kapacitu 32 hráčov. Možnosť zaregistrovania hráčov do
turnaja je prostredníctvom predregistrácie
alebo platby na mieste. Cenovo výhodnejšia je však platba predregistráciou.
Doposiaľ sme zorganizovali dva turnaje,
ktoré mali pozitívny ohlas. Jeden bol koncom zimného semestra a ďalší začiatkom
letného semestra. Hralo sa o hodnotné a
rozmanité ceny. Pred druhým turnajom
sme spustili súťaž na Facebook-u o voľný
vstup na turnaj a taktiež dali anketu o
potenciálnych cenách na turnaj. Prostredníctvom stránok a mailov komunikujeme s
fanúšikmi i súťažiacimi a robíme úpravy na
základe ich podnetov. V tomto mienime
pokračovať aj naďalej.
Čo chystáme:
Hoci sme ešte len na začiatku organizovania turnajov v pokri, stále čosi inovujeme.
V blízkej dobe pripravujeme ešte niekoľko
turnajov. Našim cieľom je organizovať
turnaje niekoľkokrát ročne.
Počas semestra by sme radi zorganizovali
každý mesiac menšie turnaje. Ak budú
nasledovať pozitívne ohlasy naďalej, tak
radi zorganizujeme raz za semester väčší
turnaj o hodnotnejšie ceny. V súčasnosti
však neuvažujeme rozšíriť počet miest pre
hráčov.
Info:
Študentská televízia
napísal Peter Petruš (ŠP EaI)
Aktuality
napísala Zuzana Holotíková
oslavuje
3. narodeniny
30. januára sa na FEI konal Deň otvorených dverí
dverí, ktorého hlavným cieľom
bolo predstaviť fakultu žiakom stredných
škôl, najmä potenciálnym uchádzačom
o štúdium. V programe sa návštevníkom
prihovoril dekan, ako aj zástupcovia pedagogického oddelenia či katedry jazykov
a telesnej výchovy. Získali informácie
o ubytovaní a možných aktivitách. Nasledovali prehliadky pracovísk jednotlivých
ústavov, ktoré si pripravili rôzne lákadlá.
Zúčastnilo sa veľké množstvo nádejných
študentov, medzi ktorými sa objavilo aj
niekoľko dievčat.
Prvá študentská online televízia MC2
vstupuje do tretieho roku vysielania.
Televízia
s mesačnou sledovanosťou 20-tisíc
divákov bude aj tento semester prinášať študentské spravodajstvo, rady do
šatníka či kulinárske tipy v internátnych podmienkach. Študentská televízia MC2 vznikla ako projekt Slovenskej technickej univerzity. Televízia
ako prvá vysiela celý program v HD
kvalite nepretržite 24 hodín denne.
Na chode televízie sa podieľa tím päťdesiatich členov tvorený hlavne zo študentov
Slovenskej technickej univerzity a žurnalistov bez nároku na honorár. Zastávajú
všetky televízne profesie, od moderátorov
až po strihačov či kameramanov. „Pracujeme s najmodernejšou technológiou, s
ktorou nedisponujú ani niektoré komerčné a iné televízie, preto ľudia, ktorí odídu
z našej televízie, majú veľkú šancu uplatniť
sa na dnešnom presýtenom trhu,“ povedal
výkonný riaditeľ televízie Jakub Seewald.
Nové programy vznikajú len cez semester,
celoročne je prístupný archív. Televízia
produkuje vlastné spravodajstvo, technologické magazíny, relácie o kultúre,
automobiloch či o varení v internátnych
podmienkach. Do tretieho roku vysielania
pribudne relácia o hudbe. „Na formáte
pracuje približne šesť ľudí a chceme sa v
ňom venovať hudbe, ktorá nemá priestor
v komerčných médiách, ale určite stojí za
povšimnutie,“ prezradil obsah pripravovaného magazínu Filip. Od polovice marca
budú divákov zabávať naše nové posily v
novej zábavnej relácii, a takisto sa plánuje
pokračovanie zábavno-úspešnej relácie
"Čabo Neblázni!", kde tentokrát budú
súperiť čisto dievčenské tímy.
Od vzniku televízie sa jej úroveň skvalitnila.
„Keď si človek pozrie naše prvé vysielanie,
pôsobí ešte príliš amatérsky. Teraz sa
snažíme všetky formáty produkovať v profesionálnejšej rovine a aj sa to odzrkadľuje
najmä na prístupe redaktorov, kameramanov, grafike a v celkovej úrovni príspevkov,“ poznamenal Jakub Seewald.
poker.speai.sk
facebook.com/Poker-turnaj
Škola
Televízia oslávila svoje tretie narodeniny
23. februára 2012.
napísala Timea Gurová
24. februára. Aj tento rok sa konala Beánia 2012 Elektrotechnikov a informatikov. Návštevníci sa mohli v Národnom
Tenisovom Centre zabávať do skorých
ranných hodín v doprovode skupín ako
Para, Puding Pani Elvisovej, Poison Candy,
The Pastels. Akciu otvorili Afrodité Orchester a Karloveské tanečné centrum. Fotky
z akcie nájdete na www.beania.sk.
27. februára. Na FEI sa uskutočnilo školské kolo súťaže The
Freescale Cup. Registrované
tímy dostali k dispozícii autíčko s
procesorom a kamerou. Ich úlohou bolo čo najrýchlejšie prejsť
trať vyznačenú čiernou čiarou.
Autíčko sa muselo samostatne
pohybovať po dráhe pohybovať.
Tri najlepšie tímy postúpili do
Európskeho kola, ktoré sa uskutoční v Prahe začiatkom apríla.
11. februára sa už po 19-krát uskutočnil pod krídlami fakulty slávnostný ples.
Bol organizovaný v rámci osláv 70. výročia výchovy inžinierov elektrotechniky
a informatiky. Priestory hotela Double
Tree by Hilton ovládol bohatý program
so zaujímavými hudobnými hosťami
ako napríklad Fragile, La Gioia, Šárka
Marková, Jana Orlická a band. Programom spravádzali Janka Hospodárová a
Roman Juraško.
Develop IT je konferencia zameraná na
rôzne témy z IT oblasti. Tento rok sa
bude konať už jej 5-ty ročník a našim
hlavným cieľom je priblížiť sa čo najviac
študentom nielen témami, ale aj miestom
konania. Preto sa po prvýkrát uskutoční
Develop IT v priestoroch STU Bratislava
na FEI-ke. Témy budú tento rok skutočne aktuálne, nakoľko sa bude hovoriť o
kauze Megaupload, skupine Anonymous
a hackeroch ako takých, samozrejmosťou
sú firmy z IT segmentu, ktoré pripravia pre
účastníkov rôzne workshopy a prípadové
štúdie.
Pre tých, ktorí rozmýšľajú nad vlastným
biznisom, je pripravená prezentácia start-upov.
Svojou účasťou nás poteší, aj pre mnohých známy, Michal Dragan. Okruh tém
a program je skutočne bohatý, a každý si
tam nájde čosi pre seba. Toto všetko už v
apríli! Registrácia na konferenciu a ďaľšie
dôležité info na www.developIT.sk
alebo
facebook.com/ITkonferencia.
Tešíme sa na vašu účasť!
napísal Martin Matuška
15. februára študentský parlament
EaI STU pripravil pre študentov pokrový turnaj, ktorý sa konal na internáte
Mladosť. Nebola to len jednorázová
akcia, ale dlhodobý projekt. Jeho hlavným
účelom je zväčšiť záujem o mimoškolské
aktivity, predstaviť možnosti realizovania
zaujímavých nápadov v organizáciách, ale
aj umožniť študentom lepšie zapadnúť
do internátneho prostredia a zdieľať svoju
záľubu s ostatnými. Tento turnaj sa konal
už druhýkrát a ponúkol zaujímavé ceny. Ak
teda hráte dlhšie alebo chcete skúsiť svoje
šťastie, neváhajte a príďte. Viac info na
poker.speai.sk.
Od 20. februára je opäť
otvorená študovňa na FEI.
FEI
Nachádza sa na prízemí A bloA blo
ku pri hlavnom vchode a dá sa
v nej nájsť množstvo študijnej
literatúry, ako aj priestor pre
prácu na svojom notebooku.
Otváracie hodiny na fei.stuba.sk
fei.stuba.sk.
27. marca sa v priestoroch fakulty
uskutoční veľtrh iKariera Dni príležitostí,
organizovaný študentskou organizáciou
IAESTE, na ktorý sa príde prezentovať
niekoľko desiatok firiem z rôznych technických odborov. Študenti môžu navštíviť
firmu priamo v jej prezentačnom stánku
a podať si u nej aj svoj životopis. Majú tak
možnosť odniesť si nielen perá a reklamné
predmety, ale aj zaujímavú prácu. Počas
celého dňa sa taktiež budú v BC300 konať
prezentácie spoločností a všetci zúčastnení budú zaradení do žrebovania o hodnotné ceny, ktoré prebehne na záver
programu.
28. februára sa mohli študenti
zúčastniť darovania krvi. Odber
sa vykonával v Klube študentov
(Blok E , FEI STU). Túto pravidelnú dobročinnú akciu pripravil
tím ŠP v spolupráci s národnou
transfúznou službou SR.
8. marca sa konala inžinierska súťaž Local
Mechatronic Competition organizovaná
študentskou organizáciou Best, v ktorej si
zmerali sily 4-členné tímy pri riešení zadania
z oblasti mechatroniky a automatizácie s cieľom vytvorenia funkčného prototypu. Všetky
3 víťazné tímy boli ocenené vecnými cenami
a tím, ktorý sa umiestnil na 1. mieste postupuje na stredoeurópske kolo v Rakúsku. Viac
na www.best-bratislava.sk/sutaze/.
31. marca Občianske združenie Karpaty,
Turistický oddiel FEI STU a Klub slovenských turistov pozývajú na 26. ročník
medzinárodného stretnutia expedičných
turistov a netradičných cestovateľov Expedície 2012, najstaršie podujatie svojho
druhu na Slovensku i v Čechách, ktorého
cieľom je výmena informácií, skúseností
uskutočnených turistických expedícií, prezentácia navštívených oblastí, inšpirácie
k novým plánom a tvorba nových cestovateľských partií. Podujatie sa uskutoční na
našej fakulte v sobotu 31. marca od 10:00
do 19:00. Vstup je voľný. Viac informácii
nájdete na www.expedicie.estranky.sk.
Chceš byť IN FEI, sleduj skupinu FEI STU BA na Facebooku. Už teraz združuje cez 1 000 študentov aj pedagógov.
september
október
november
december
január
február
marec
apríl
máj
jún
7
napísala Jana Ondovčáková (za IAESTE)
napísal Jozef Kurilla (za ŠP)
IAESTE Slovakia, ako už každý rok v marci,
organizuje projekt iKariéra Dni Príležitostí.
Predpokladám, že starší študenti túto udalosť veľmi dobre poznajú a pevne verím, že
tí mladší to ešte len spoznajú.
Študentský parlament prichádza s iniciatívou zabezpečiť mliečny automat pre Mlynskú dolinu, kde by bolo možné zakúpiť si
každodenne dovezené čerstvé mlieko s
obsahom 3,5 % tuku. Súčasťou automatu
je dávkovač fliaš, plastových alebo sklenených, ktoré sa samozrejme dajú používať
dlhodobo. Takže, ak nebudete mať čím
ráno zaliať cereálie alebo dochutiť kávu,
nebude potrebné hnať sa za konečnú
39-tky. Mliečne automaty fungujú skoro
vo všetkých mestách, ako aj pri niektorých
internátnych komplexoch, prečo by jeden
nemohol aj u nás?
Pozvaní sú aj mladší študenti v začiatočných ročníkoch. Pre Vás sú tam určené
prezentácie firiem a samozrejme aj
konzultácie so spoločnosťami, ktoré Vám
môžu pomôcť pri rozhodovaní, v akej
oblasti by ste chceli v budúcnosti pracovať,
akým smerom sa uberať a aké možnosti a ponuky máte k dispozícií. Určite
neodídete naprázdno. Každá firma má
množstvo reklamných predmetov, ktoré
môžete mať.
Tak neváhaj a vyjadri svoj názor, o zvyšok
sa už postaráme My.
O čo vlastne ide? Dni Príležitostí je prestížny pracovný veľtrh, ktorý sa v Bratislave
koná 2-krát ročne. Okrem Bratislavy to
šikovní členovia zo študentskej organizácie
IAESTE realizujú aj v ďalších štyroch mestách na Slovensku, a to v Žiline, v Trenčíne,
vo Zvolene a v Košiciach.
Tento rok to už bude 19. ročník tohto
veľtrhu, kde môžeš prísť do kontaktu so
zástupcami firiem z oblasti informačných
technológií, energetiky, telekomunikácií,
strojárstva a automobilového priemyslu.
Tak na čo čakať? Si absolvent alebo v končiacom ročníku? Hľadáš si prácu? Čo môže
byť jednoduchšie, ako mať množstvo
firiem na jednom mieste? Tak neváhaj,
vytlač si svoje CV-čko v slovenskom aj
v anglickom jazyku a príď 27. marca 2012
na Slovenskú technickú univerzitu
( priestory FEI ).
Na konci veľtrhu bude aj tombola. Stačí,
ak sa predtým zastavíte pri stánku IAESTE
a vyplníte anketový lístoček. Potom sa už
len dostaviť na losovanie a dúfať, že vytiahnu práve teba.
Chceš navštíviť tento veľtrh aj v inom meste? Môžeš sa zastaviť 6. marca v Košiciach,
13. - 14. marca v Žiline alebo 20. marca
v Trenčíne. Vítaný si v každom meste.
Takže, vyber si teraz svoj diár, nalistuj
si 27. marec a zaznač si tento deň, ako
stretnutie s potenciálnym budúcim
zamestnávateľom na veľtrhu práce Dni
Príležitostí. Stratiť nemôžeš absolútne nič,
len získať, napríklad nový job. Takže nepremeškaj svoju šancu. Už teraz sa tešíme na
Tvoju účasť.
A ak aj ty chceš organizovať takéto projekty, rozvíjať sa v oblastiach ako IT, grafika,
PR a mnoho ďalších, chceš zabiť nudu
doma alebo na intráku a spraviť niečo
pre svoj rozvoj a svoju budúcnosť, tak sa
zastav pri stánku IAESTE a len povedz, že
sa tiež chceš stáť členom tejto organizácie.
Viac informácií nájdeš na stránkach: www.
iaeste.sk, www.dniprilezitosti.sk.
september
október
november
december
január
február
marec
apríl
máj
jún
Francúzsku
2012
Rozmýšľali ste niekedy o tom, odkiaľ sa berie mlieko, ktoré si mnohí z nás kupujeme
v obchode? Ak si väčšina z Vás, inteligentných študentov technickej univerzity,
odpovedalo: "od kravičky", tak ste mali z
časti pravdu. Mlieko kupované v obchode
síce od kravičky pochádza, ale sama by ho
asi piť nechcela. Prečo? Skúste si položiť
otázku, koľko dní Vám vydrží mlieko s
názvom "Čerstvé" v chladničke. Päť dní,
možno viac, keď spolubývajúci nezabudne
zavrieť dvere chladničky? Pasterizované
mlieko "obohatené" konzervantmi sa asi
nevyrovná každodenne čerstvému mlieku
priamo od Milky. Tak ako sa nevyrovná
balená bageta bagete od pani bufetárky z
Béčka. Pasterizáciou sa v mlieku zabíjajú
prírodné baktérie, ktoré telo potrebuje pre
vyvážené trávenie. Navyše prírodné mlieko
obsahujúce 3,5 % tuku sa nedá porovnať
s mliekom, ktoré sa často najprv úplne
odtuční a umelo sa doň pridáva rastlinný
tuk. Mnoho ľudí ma strach, že čerstvé
nepasterizované mlieko im môže ublížiť,
to ale nie je pravda, toto mlieko podlieha
taktiež prísnym hygienickým normám pri
spracovaní, preprave, ako i distribúcii.
Všetko, čo je potrebné spraviť, aby automat stál aj v našej študentskej doline, je
kliknúť na stránku www.automat.fei.sk a
zapojiť sa do jednoduchej ankety s dvomi
otázkami (priemernému STU-čkarovi to
zaberie 5 sekúnd). Na stránku sa samozrejme dostanete aj z našej domovskej
stránky www.portal.fei.sk alebo cez Facebook www.facebook.com/SPEaI.
Škola
Ako vypĺňate svoj
voľný čas?
napísala Majka Teplická (za UPC)
Každá ľudská bytosť v istom okamihu svojho života prestane do istej miery rozoberať trávenie svojho voľného času s rodičmi.
Už nie sme deti a nepotrebujeme sa
pochváliť tým, aký pekný obrázok sme
nakreslili alebo, aký domček postavili zo
stavebnice. A tu nastáva moment túžobne
očakávaného slobodného rozhodovania.
Ja svoj voľný čas rozdeľujem na veci,
ktoré by bolo fajn robiť. Druhou skupinou
mojich voľno časových aktivít sú veci, ktoré
reálne robím, táto skupina je jednoduchá:
patria sem činnosti, bez ktorých by som
si nevedela predstaviť svoj život. (Je to
najmä surfovanie po internete a rozhovory
s kamarátmi.)
Pred istou dobou som začala pociťovať
potrebu robiť niečo užitočné. Snažím
sa rozvíjať svoje schopnosti a pomáhať
druhým, chcem mať dobrých priateľov,
vedieť, čo sa okolo mňa deje a aktívne
sa zapájať do deja... aj preto som začala
chodiť do UPeCe-čka. Nielenže tam stretnem dobrých ľudí a môžem sa zapojiť do
rôznych tímov, ale pravidelne sa organizujú aj odborné prednášky, skrátka stále sa
tam niečo deje.
Ak aj ty delíš svoj čas podobne ako ja,
zastav sa niekedy len tak alebo pozri na
webe, čo chystáme. Tešíme sa. :-)
Kalendár akcií:
20. - 22. 4. 2012 3DA – Trojdňová adorácia
4. - 7. 5. 2012 UPeCe CAMP
V utorky o 18:30 Zumba, o 19:30 Kurz spoločenských tancov.
Každú stredu o 18:00 Bodywork.
Každý štvrtok o 18:00 kurz salsy, kurz bridžu.
V nedeľu sväté omše o 8:00, o 10:00 a o
22:00.
Všetko nájdeš aj na webovej stránke www.
upc.uniba.sk.
Lyžovanie vo
Mlieko na dosah
Organizácie
iKariéra
Dni Príležitostí
V rámci inovácie ponúk pohybových aktivít,
v snahe ponúknuť niečo nové, niečo
atraktívne, čo tu doteraz nebolo, sme sa
rozhodli zorganizovať jednu lyžiarsku akciu
mimo Slovenska. Letné aktivity, akými sú
napríklad splavy riek alebo vysokohorská turistika, už boli viackrát realizované
v zahraničí, ale zimná akcia sa ešte pod
záštitou KTV FEI STU za hranicami Slovenska nekonala. Z dlhoročnej skúsenosti niektorých členov našej katedry sa ako favorit
ukázalo Francúzsko. V spolupráci s CK
Hitka sme vypracovali ponuku do cenovo
dostupného lyžiarskeho strediska AURIS
EN OSAINS, ktoré spolu so strediskom
Alpe d´Huez ponúka prepojenie až 250
km úžasných zjazdoviek (lyžiarska oblasť
Grand Domaine). Navyše sme mali ako
bonus jeden deň návštevu strediska Les
Deux Alpes (225 km zjazdoviek), kde bola
tiež fantastická lyžovačka. Obe strediská
hostili svetové špičky zjazdového lyžovania počas X. ZOH, ktoré sa konali v roku
1968 v Grenoble. Francúzske Alpy svojou
nadmorskou výškou a rozlohou ponúkajú
jednu z najlepších lyžovačiek, aké môžete
v Európe zažiť. Veľkosť lyžiarskych stredísk,
stovky kilometrov upravených zjazdových
tratí, ubytovanie v tesnej blízkosti vlekov
a garancia snehu, to sú vlastnosti, ktorým
môžu ťažko konkurovať aj také lyžiarske
veľmoci, akými sú napríklad Rakúsko a Taliansko. Nehovoriac o finančnej dostupnosti, ktorá je asi bezkonkurenčná. Jedinou
nevýhodou je vzdialenosť, ktorú je nutné
napísal Vladimír Pajkoš
foto Frédéric Dupont
prekonať. Keď je však už človek na mieste,
tak rýchlo zabudne na strnulosť z autobusu. Lyžovať na kvalitnom prírodnom
snehu v nadmorských výškach až do 3500
m, opaľovať sa na ležadlách, či popíjať
teplé nápoje a kochať sa pohľadom na
nekončiacu panorámu vysokých hôr...,
je to skrátka nezabudnuteľný zážitok.
S potešením môžeme povedať, že nám
počasie prialo viac než dosť, za čo ďakujeme matke prírode. Počas celého pobytu
(7. - 13.1) bola modrá obloha a inverzné
počasie, len občas vyhnalo nad štíty dáky
biely oblak. Aj keď lyžovanie prebiehalo
v mesiaci január, a hoci sme sa pohybovali
vo výške od 1600 do 3500 m, aj napriek
tomu boli teploty veľmi priaznivé a pohybovali sa od -9 °C v najvyšších staniciach
do + 2°C. Nikto z členov KTV nečakal
taký veľký záujem o túto lyžovačku, ktorú
sme ponúkli študentom, doktorandom
a zamestnancom FEI a FIIT STU. Akcie sa
zúčastnilo 75 lyžiarov a veľká väčšina sa
vyjadrila, že podobnú akciu by uvítali aj
budúci rok. Teší nás, že sme touto akciou
ukázali slušnému počtu priaznivcov lyžovania aj iný rozmer tohto zimného športu,
aký poznáme na Slovensku. Budeme radi,
ak sa nám podarí podobnú akciu pripraviť
aj budúcu sezónu.
Na záver by som sa chcel poďakovať
všetkým členom KTV, ktorí prispeli k organizácii tejto akcie a tiež CK Hitka, pomocou
ktorej sme túto cestu realizovali.
Nový bufet na ŠD Mladosť
napísal Peter Petruš
Začiatkom mesiaca február tohto roku sa
otvoril nový bufet na ŠD Mladosť. Na prvý
pohľad je vidieť, že bufet prešiel niekoľkými
úpravami, či už po technickej stránke, ale
i interiérovej. Po rozhovore s majiteľom
tohto stravovacieho zariadenia, ktorý sa
v gastronómii pohybuje 20 rokov, sme
získali niekoľko nasledujúcich informácií. Priestory bufetu prešli kompletnou
rekonštrukciou. Hlavná zmena nastala vo
vytvorení kuchynských priestorov, takže
si študenti okrem doposiaľ teplého jedla,
párkov, budú môcť vybrať z rozsiahleho
jedálneho lístka. Priestory dostali nový
nádych po výmene podlahy, stropov, vzduchotechniky, elektroinštalácie, nábytku
a mnoho iného. Samotné jedlá sú chuťovo
lepšie ako v predchádzajúcom bufete
a hlavne rozmanitejšie. Okrem klasických
šalátov a párkov máte na výber jednu až
dve polievky a niekoľko druhov hlavných
chodov. Taktiež sa tu podáva desať druhov
pizze, ktoré sú vždy čerstvé (keďže kuchyňa disponuje pecou na pizzu). Rozmanitý
sortiment, či už sladkostí, ale i mnoho
iného, určite každému vyhovie. Jednou
z ďalších výhod, ktoré bufet ponúka, je
taktiež provizórny televízny kút a možnosť
pripojiť sa na Wi-Fi internet.
Hodnotenie:
Samotná rekonštrukcia priestorov pôsobí
pozitívne. Keď vstúpim do nových priestorov, tak nemám nutkanie z nich čím skôr
odísť. Ponuka jedál je rozmanitá a pôsobí
na mňa príjemne. Chuťovo sú jedlá výrazne lepšie ako v okolitých študentských
stravovacích zariadeniach. Tomu však
zodpovedá i cena, ktorá je však podstatne
nižšia ako v reštauráciách. Príjemne ma
prekvapilo, že vždy majú v ponuke aspoň
jedno jedlo pre celiatikov. Internet, televízia a hlavne jedálna ponuka určite osloví
viacerých študentov, ktorí budú v tomto
smere určite spokojní.
Info:
Otváracie hodiny:
Po – Pia
6:30 – 21:00
So – Ne
12:30 – 21:00
Kapacita:
44 miest na sedenie
Stránka:
www.gastroline.sk
9
Škola
Každý malý chlapec sníva. Sníva napríklad o tom, ako sa stane kozmonautom či pretekárom formuly. Postupom času však začne vnímať všetky
prekážky, ktoré mu v naplnení jeho
sna stoja. Čím je starší a múdrejší,
tým viac si uvedomuje, aký „nereálny“ je jeho sen. Chlapec jedného dňa
dospel a spomína na svoje detské sny.
Pýta sa v duchu: „Prečo som sa vzdal
svojho sna?“ - Mám preňho odpoveď.
Ešte stále má možnosť splniť si svoj
sen, chce to o to väčšie odhodlanie
a chuť PUSTIŤ SA DO TOHO! Dôkazom
sú študenti zastrešení Strojníckou
fakultou STU v Bratislave, ktorí sa do
toho pustili a teraz nevedia prestať.
Písal sa rok 2009, keď sa skupina odhodlaných študentov Slovenskej technickej
univerzity v Bratislave rozhodla uplatniť
svoje zručnosti a vedomosti a postaviť si
vlastnú formulu. Volajú sa STUBA GREEN
TEAM.
dom k faktu, že sa jedná o študentský
projekt, si študenti musia všetky finančné
a materiálové zdroje získať sami prostredníctvom sponzorských darov. Tu vzniká
nová výzva pre členov tímu, a to zdokonaliť si svoje komunikačné a manažérske
zručnosti.
Môžeme sa teda zhodnúť, že SGT vychováva študentov prakticky do všetkých
funkčných oblastí výrobno-výskumnej
spoločnosti a v konečnom efekte dáva
možnosť reprezentovať Slovenskú republiku v nových rozmeroch, možnosť ukázať
svetu, že Slovensko nie je iba dielňou
automobilového priemyslu strednej Európy, ale aj krajinou s vysokým výskumno-vývojovým potenciálom a krajinou plnou
tvorivých, talentovaných ľudí.
rastúceho trendu úspechov študentskej
formuly konštrukčne vychádza z predchádzajúcej formuly, no má v sebe niekoľko
významných odlišností. Predovšetkým je
to jeden výkonný vodou chladený elektromotor s vlastným invertorom, ktorý zabezpečil druhej formule dvojnásobne vyšší
krátkodobý výkon oproti predchádzajúcej.
Formula dosahovala maximálnu rýchlosť
vyše 150 km/h, zrýchlenie za niečo cez 4
sekundy. Stuba Green Team sa s druhou
formulou zúčastnil na súťažiach Formula
Student v anglickom Silverstone a Formula
Student Electric v nemeckom Hockenheime. Najväčším úspechom druhej sezóny
však bolo zvládnutie komplikovanejšieho
trojfázového AC elektromotra a spojazdnenie výkonnejšej formuly, čo znamenalo
jednoznačný posun oproti minuloročnému monopostu.
Formula SGT-FE12 je novinka roku
2012. Monopost je zatiaľ postavený iba
v technických návrhoch, ale členovia tímu
Formula snov
Niečo o tíme...
Nech sa páči, tu sú naše formule...
Stuba Green Team (ďalej „SGT“) je skupina
iniciatívnych a mimoriadne talentovaných
študentov, ktorých hlavným cieľom je
zostrojiť pretekárske vozidlo typu formula
na elektrický pohon a reprezentovať
Slovenskú republiku po celom svete na
súťažiach FORMULA STUDENT. Tím má
40 členov, prevažne zo Strojníckej fakulty
STU, rozdelených na niekoľko odborných
úsekov. Patria sem mechanici, elektrikári
a manažéri.
Formula SGT-FE10, je prvá formula zostrojená v dielni SGT. Aj napriek tomu, že sa
jedná o prvý pokus, formula dosahovala
veľmi pozoruhodné dynamické parametre.
Formula zrýchlila z 0 na 100 km/h za 5
sekúnd, jej maximálna rýchlosť bola 110
km/h a dojazd 40 km závodným tempom
pri hmotnosti 358 kg. S monopostom SGT-FE10 získal Stuba Green Team viacero
ocenení a úspechov. Jedným z najvýznamnejších bola výhra v statickej disciplíne
Cost Event na súťaži Formula Studnet
Electric v nemeckom Hockenheime.
Následne získala formula ocenenia Grand
Prix na veľtrhu ElektroExpo v Bratislavskej
Inchebe a ocenenie Ekologický počin roka
na veľtrhu ELO SYS v Trenčíne. Na súťaži
Formula Electric & Hybrid Italy v talianskom Turíne obsadil tím štvrté miesto.
Takisto môžem konštatovať, že formula
SGT-FE10 bola v skutku prvým závodným
elektromobilom zostrojeným na Slovensku.
Momentálne SGT pracuje na svojej v poradí tretej elektrickej formule, ktorá ponesie
názov SGT-FE12. Formula musí byť zostrojená v súlade s prísnymi pravidlami súťaže.
Navyše musí tím vypracovať technickú
správu (design report), finančnú správu
(cost report) a vymyslieť podnikateľský
zámer (business plan) s vedomím, že budú
všetko prezentovať na pretekoch v statických disciplínach.
Zostrojenie formule nie je len technicky,
ale aj finančne náročná záležitosť. Vzhľa-
september
október
november
december
január
február
Formula SGT-FE11 je druhý pretekársky monopost z rodiny SGT. Následník
marec
apríl
máj
jún
napísal Patrik Szabó
dennodenne pracujú v dielni, aby splnili
svoj cieľ a zhmotnili všetky vedomosti
a zručnosti, ktoré nabrali v uplynulých
dvoch rokoch. Nová formula bude očistená od nedokonalostí predchádzajúcich
monopostov, bude výrazne ľahšia, s optimalizovaným prenosom výkonu na kolesá.
Môžeme teda predpokladať, že nová
formula bude prispôsobená podmienkam
súťaže, čo tímu dáva možnosť umiestniť sa
v prvých priečkach statických a dynamických disciplín.
Sme dôkaz...
Stuba Green Team je skutočný dôkaz
o tom, že nič nie je „nereálne“, ako sa
môže na prvý pohľad zdať. Tím je z roka
na rok odhodlanejší a pripravenejší tvoriť
skutočné hodnoty – produkovať znalosti
a ukazovať ich svetu prostredníctvom
konečného výstupu, ktorým je kvalitná formula, dobre pripravený tím nadaných ľudí,
z ktorých sú na konci skúsení odborníci.
Nech je to čokoľvek, nie je to nemožné!
Stačí sa do toho pustiť...
Škola
Nové fyzikálne merania
napísali Peter Bokes & Lukáš Surovčík
V letnom semestri pribudli na laboratórnych cvičeniach predmetu Fyzika1
a Fyzika 2 dve nové merania.
V rámci predmetu Fyzika 1 bola zaradená
vozíková dráha umožňujúca overenie zákonu zachovania hybnosti a mechanickej
energie a jeho obmedzenia pri zrážkach.
Doplnkové úlohy k tomuto meraniu
umožňujú meranie veľkosti valivého trenia
či pohyb po naklonenej rovine. Zostava
umožňujúca toto meranie je sponzorským
darom od nemeckej spoločnosti SEMIKRON zaoberajúcej sa výrobou výkonových
polovodičov, s pobočkou aj na Slovensku.
Ponúka študentom technických smerov
možnosť získania praktických skúseností
(Bakalárska/Diplomová práca, seminárna
práca alebo pracovný pomer) už počas
štúdia na oddelení technológie, kvality,
vývoja a výskumu, automatizácie a konštrukcie.
V rámci predmetu Fyzika 2 bola zavedená
nová úloha "Špecifický náboj elektrónu"
pre meranie pomeru náboja a hmotnosti
elektrónu. Meranie demonštruje pohyb
nabitej častice v elektrickom a následne magnetickom poli. Experiment je aj
vizuálne zaujímavý, pretože kruhová dráha
elektrónov
pohybujúcich sa v elektróde naplnenej
zriedeným plynom (argón) je okom viditeľná v dôsledku občasných zrážok elektrónov s atómami argónu.
V prípade, že máte Fyziku 1 a/alebo
Fyziku 2 už absolvovanú, no máte záujem
prezrieť si niektoré z týchto úloh, radi Vás
v laboratóriách fyziky privítame. Prípadní
záujemcovia môžu kontaktovať Petra Bokesa ([email protected]) z Oddelenia
fyziky UJFI.
Škola
ALD Workshop
@ IMEC, Leuven, BE
Jednou z nesporných výhod doktorandského štúdia je možnosť cestovať.
Pracovný postup vo vedeckých kruhoch je nasledovný:
1. navrhnem si experiment, 2. zrealizujem ho, 3. poviem o ňom ostatným.
Pozrime sa bližšie na bod 3. a podrobme ho jemnejšiemu deleniu:
3a. napíšem vedecký článok o tom, čo
som urobil a pošlem ho do vhodného
časopisu na zverejnenie,
3b. pozriem sa, kde sa najbližšie koná
vedecká konferencia, ktorej nosná
téma má niečo spoločné s mojou
prácou.
A tu začína zábava.
Študujem na Elektrotechnickom ústave
SAV. Na PhD. štúdium som nastúpil minulý
september po inžinierskom štúdiu na
KME, po novom na Ústave elektroniky a
fotoniky, na FEI-ke. Zhruba okolo môjho
nástupu nám na ústav priviezli a nainštalovali zariadenie, ktoré dokáže nanášať
kovové či oxidové vrstvy s reguláciou po
jednotlivých atomárnych vrstvách – ALD.
V rámci prvých experimentov sme sa
rozhodli vyšetriť prvotné fázy rastu oxidu
hlinitého (Al2O3) na rôznych podložkách.
Zjednodušene povedané, rástli sme Al2O3
s rôznymi hrúbkami, počnúc 0.1 nm, končiac niekde okolo 20 nm.
Až kým sme sa neodlepili vo Viedni od
zeme, tak vo mne panoval iracionálny
nekľud. Karol, ako skúsený rutinér, počas
letu pracoval na počítači a letecké starosti
prenechal pilotovi.
Leuven sa nachádza asi pol hodinu vlakom
od Brusselu. Je to príjemné malé mestečko s budovami z neomietnutých červených
pálených tehál a kilometrami cyklistických
chodníkov. Za tie dva dni som pochopil, že
zrážka s cyklistom musí byť pre tamojších
rezidentov úplne bežná vec, pretože tam
sa bicykluje celé mesto. Krásna idea zelenej a fyzicky prívetivej mestskej prepravy, z
ktorej by sme si mohli brať príklad.
Po večernej kontrole kvality miestnych
pivovarov nasledoval spánok, raňajky a
presun na leuvenskú perifériu, kde sa
nachádza miesto konania ALD Workshopu
– IMEC (Interuniversity Microelectronics
Centre) – svetoznáme výskumné centrum
v oblasti mikroelektroniky, presnejšie jeho
belgické ústredie.
Počas našej dvoj aj kúsok dňovej návštevy
sme absolvovali v IMECu niekoľko prednáškových blokov známych odborníkov, čo
mi umožnilo pozerať sa na našu technológiu z novej perspektívy a spoznať, s čím sa
potýkajú výskumní pracovníci vo svete.
október
november
december
január
február
marec
apríl
máj
jún
po atómových
vrstvách
napísal Filip Gucmann (ElU SAV)
napísal Ing. Karol FRÖHLICH, DrSc. (ElU SAV)
Keďže naše výsledky boli pomerne zaujímavé, prišiel za mnou môj vedúci Karol
Frӧhlich s ponukou participácie na spomínanom workshope v Belgicku. Naša účasť
bola podmienená vedeckým príspevkom,
ktorým by sme prezentovali našu aktuálnu
prácu. Prebehol týždeň a príspevok dostal
formu asi meter vysokého plagátu. Všetky
prerekvizity splnené, môžeme letieť.
Pristáli sme v európskom hlavnom meste,
Brusseli. Všade už panovala predvianočná
nálada, čo sa dalo ľahko dedukovať podľa
stromčeka na hlavnom námestí.
september
Nanášanie
Približne v tom istom čase, ale tisíc
kilometrov severozápadne, prebiehali
v Belgickom meste Leuven prípravy na
malú dvojdňovú konferenciu s názvom
ALD Workshop zameranú presne na tú
techniku rastu tenkých vrstiev, ktorú sme
si nedávno začali na našom pracovisku
osvojovať.
Úprimne, nikdy predtým som nevyužil
lietadlo ako dopravný prostriedok. Hoci
viem, že lietanie je štatisticky nízko riziková
forma transportu, k čomu prispievajú aj
desiatky predletových kontrol či precíznosť
výroby jednotlivých dielcov v leteckom
priemysle, novembrové počasie mi pokoj v
duši rozhodne nepridávalo.
Škola
Po plánovanom programe sme mali voľno,
ktoré sme opäť investovali do kontroly
kvality miestnych pivovarov. Mohli sme
spokojne konštatovať, že sa od večera do
večera nič nezmenilo. Jedno doobedie
som strávil túlaním sa po leuvenskom
centre a jediné, čo mi vtedy chýbalo, bol
poriadny fotoaparát. Mesto sa objektívu
priam ponúka.
Po poslednom bloku prednášok mňa aj
Karola čakala už len cesta na letisko a
návrat domov. Let som absolvoval ako
skúsený rutinér a letecké starosti som
prenechal pilotovi.
Vedci sú super. Dá a s nimi rozprávať o
práci, vymieňať poznatky a inteligentne
zabávať. Neviem, kde vznikla tá “mad
scientist” predstava o vlasatom chlapíkovi
v bielom plášti bezprízorne sa potulujúc
po univerzitných chodbách, ale ja som
ju rozhodne nezažil. Čo som zažil, bol
okrem zaujímavej konferencie aj fajn výlet
do krajiny, kde som doteraz nebol a som
presvedčený, že toto nebol počas môjho
štúdia ojedinelý prípad.
Nanášanie po atómových vrstvách (po
anglicky atomic layer deposition, ALD) je
technológia prípravy tenkých vrstiev, ktorá
bola vyvinutá koncom 20. storočia. Princíp
nanášania po atómových vrstvách objavili
a rozvinuli nezávisle na seba výskumníci
v bývalom Sovietskom zväze a Fínsku v 60tych a 70-tych rokoch minulého storočia.
Zatiaľ čo rozvoj tejto technológie v bývalom Sovietskom zväze ustal, vo Fínsku
zažila metóda ALD nebývalý rozvoj. Ešte
aj dnes sa Fínsko uznáva ako Mekka ALD
technológie. V 90-tych rokoch 20. storočia
prišla veľká príležitosť pre ALD. V kremíkovej CMOS technológii sa pre izoláciu
hradla tranzistorov a pre mikrokondenzátory DRAM pamätí používal SiO2. V
dôsledku zmenšovania rozmerov týchto
súčiastok sa objavila potreba náhrady
SiO2 vrstiev dielektrickou vrstvou s vyššou
permitivitou. Ukázalo sa, že nanášanie
po atómových vrstvách je najvhodnejšia
technológia, ktorá spĺňa všetky požiadavky kladené na prípravu veľmi tenkých
dielektrických vrstiev s vysokou permitivitou. V roku 2007 firma Intel uviedla do
výroby 45 nm nód CMOS technológie, kde
je hradlo izolované tenkou vrstvou HfO2
pripravenou technológiou ALD. Takisto
sa dnes ALD používa pri príprave DRAM
pamätí s typickým rozmerom 36 nm. Pre
budúce CMOS tranzistory a DRAM pamäte
sa v kremíkovej technológii počíta práve
s ALD technológiou.
Nanášanie po atómových vrstvách je
chemický proces určovaný adsorpciou reakčných zložiek na povrchu podložky. ALD
prebieha pri nízkych teplotách (100 – 400
Al
Al
Al
Al
Al
1. prísun východzích chemických látok
(prekurzorov), adsorpcia monoatomárnej
vrstvy na povrchu podložky,
2. premývanie reakčného priestoru inertným plynom, odstránenie prebytočných
prekurzorov,
3. prísun reakčného plynu, ktorý rozloží
východzie látky, usadené na povrchu
podložky, vytvorí sa jedna atómová vrstva
filmu,
4. premývanie reakčného priestoru
inertným plynom, odstránenie produktov
reakcie.
Adsorpcia práve monoatomárnej vrstvy
v prvom kroku je dôležitý samoobmedzujúci princíp ALD. Spomenuté štyri kroky
tvoria jeden ALD cyklus. Opakovaním
určitého počtu cyklov môžeme pripraviť
tenký film s presnosťou hrúbky jednej
atómovej vrstvy.
Al
Al
Al
Al
Al
Al
Al
Al
Al
Al
Al
Al
V súčasnosti sa na tomto zariadení pripravujú tenké vrstvy pre nové typy pamätí na
základe odporového prepínania, pre izoláciu a pasiváciu tranzistorov na báze GaN
a pre štruktúry na báze grafénu. Pre prácu
na tomto zariadení a na využívanie ALD
vrstiev v mikroelektronike hľadáme nových
doktorandov a diplomantov. Témy prác
nájdete na webstránke elu.sav.sk v časti
PhD štúdium alebo na našom Facebooku
facebook.com/elusav.
Al
Al
Al
Al
Al
Al
Al
2. krok: premývanie
Al
3. krok: tvorba atómovej vrstvy
Dvojstránka vzniká v spolupráci
s Elektrotechnickým ústavom
Slovenskej akadémie vied.
V rámci štrukturálnych fondov EÚ sme na
Elektrotechnický ústav dostali ALD zariadenie TFS 200 od firmy Beneq (Fínsko).
Je to jediné zariadenie na Slovensku, kde
je možné pripravovať vrstvy a štruktúry
pomocou ALD technológie. V zariadení je
možné pripravovať tenké vrstvy na malých
laboratórnych vzorkách, ale aj na Si podložkách s priemerom 200 mm.
Klasickým príkladom nanášania po atómových vrstvách je príprava tenkých vrstiev
Al2O3. Jednotlivé kroky pri raste Al2O3
pomocou ALD sú zobrazené na obrázku.
Ako prekurzor sa používa trimetylhliník
Al(CH3)3. V prvom kroku je prekurzor
vpustený do reakčného priestoru. Teplota
a tlak v reakčnom priestore sú nastavené
tak, že na povrchu vzorky sa usadí práve
monoatomárna vrstva tejto východzej látky. Prebytok prekurzora je prúdom plynu
unášaný mimo reakčný priestor. V ďalšom
kroku je celý reakčný priestor premytý
inertným plynom. Keď sa v ďalšom kroku
1. krok: adsorpcia na povrchu
Al
vpustia do reaktora vodné pary, trimetylhliník, usadený na povrhu podložky
sa rozloží a vznikne na povrchu monoatomárna vrstva oxidu hliníka. Vedľajšie
produkty reakcie, ako metán a vodík, sa
odstránia v nasledovnom kroku prúdom
inertného plynu. Týmto procesom je možné pripravovať tenké vrstvy rôznych oxidov
(Al2O3, HfO2, ZrO2, TiO2), nitridov (TiN,
TaN) a tiež kovov (Pt, Ru). ALD sa vyznačuje
prípravou tenkých vrstiev s presnou kontrolou hrúbky pri nízkych teplotách a na
3-rozmerné povrchy, ako napr. drážky
alebo diery s rozmerom rádove 100 nm
a hĺbkou až niekoľko mikrometrov. Toto sú
požiadavky na technológiu pre elektronické súčiastky 21. storočia.
°C) a nízkych tlakoch. Samotné nanášanie
sa dá rozdeliť do štyroch krokov:
Al
Al
Al
Al
Al
Al
4. krok: premývanie
13
Téma
Anonymous
napísal Vincent Zsemlye
foto Lorraine Murphy
4chanu a jeho benevolentné pravidlá
však často využívali kdejaké indivíduá,
Anonymous si preto vyslúžili množstvo negatívnych prívlastkov. Jedným
z najčastejších je v súčasnosti pojem
hackeri.
Kto vlastne sú tí Anonymous? Túto
otázku si dnes kladú mnohí. Sú ich
plné médiá, ale zdá sa, že nikto v tom
nemá úplne jasno.
Aby sme pochopili, čo sú Anonymous zač,
musíme pochopiť, ako vznikli. A na to,
aby sme pochopili, ako vznikli, musíme
vedieť čo to o webe zvanom 4chan. Tento
„imageboard“ (obrázkové diskusné fórum),
ktorý v roku 2003 vznikol ako americký
klon japonského webu 2chan, si rýchlo
získal popularitu vďaka svojej odlišnosti od
ostatných vtedajších message boardov.
Vynikal takmer absolútnou anonymitou
a minimom pravidiel. Návštevník môže prispievať do diskusií bez akejkoľvek registrácie, prihlasovania, použitia e-mailu a bez
strachu, že by sa jeho príspevky dali v budúcnosti spätne dohľadať, pretože staré
príspevky sa automaticky mažú. Autor sa
pod svoj príspevok môže podpísať, ale
nemusí a v takom prípade sa na miesto
jeho mena dosadí slovo “anonymný“ –
Anonymous. Ako si asi viete predstaviť,
mnoho ľudí si nezvolilo možnosť podpisovať sa pod svoje príspevky a rozoznať, kto
čo napísal sa tak stalo prakticky nemožným. Vznikla akási ilúzia, že celé fórum
píše jedna osoba – Anonymous, kolektívna
entita tisícok členov a z pojmu Anonymous
sa stal meme. (Mimochodom, boli by ste
prekvapení, aké množstvo memov má korene práve na 4chane, ako jeden z prvých
totiž priniesol ideu obrázkov ako formy
komunikácie, ale o tom nabudúce.)
Anonymous teda vznikli podobne ako
iné internetové komunity, skupina ľudí
zhromažďujúcich sa na jednom diskusnom fóre. Skupina rozdielnych ľudí,
s rozdielnymi názormi a záujmami, avšak
zjednotení pod spoločnou identitou, pod
spoločnou maskou anonymity. A práve
preto je veľmi ťažké Anonymous nejako
zaškatuľkovať, pod tým menom sa môže
skrývať úplne ktokoľvek, od pubertálnych
deciek po politických aktivistov. Anonymitu
september
október
november
december
január
február
Keď časopis Time vyhlásil internetovú
anketu o najvplyvnejšiu osobu roku
2009 a medzi nominovanými sa objavil
aj zakladateľ 4chanu Christopher „moot“
Poole, Anonymous sa nielenže postarali
o to, aby moot vyhral, ale zmanipulovali
anketu natoľko, že prvé písmená mien
vo finálnom rebríčku tvorili frázu „Marblecake. Also, The Game.“ – odkaz na dva
z memov, ktoré na tomto fóre vznikli.
Anonymous tak ukázali, že hackovanie im
nie je cudzie. Tento a jemu podobné útoky
získali komunite 4chanu mnoho negatívnej publicity, problém však je, že pod
menom Anonymous môže vystupovať ktokoľvek. Akýkoľvek hacker alebo hackerská
skupina sa môže skryť za túto kolektívnu
identitu, vyvolávajúc dojem, že za ich útokmi nestojí jedinec alebo malá skupinka
ľudí, ale táto neidentifikovateľná záhadná
on-line komunita. Členom Anonymous sa
pripisuje množstvo nesúvisiacich útokov,
rôznych rozsahov, motivácií a spôsobov
prevedenia. Ťažko však dokázať, či hackeri
stojaci za nimi sú alebo nie sú členmi
tohto spoločenstva, nakoľko neexistujú
žiadne podmienky prijatia, žiadne zásady
či spoločné ciele identifikujúce Anonymous. Ktokoľvek môže byť členom.
Jedným prvkom, ktorý navonok spája
osoby hlásiace sa k skupine Anonymous,
je maska Guya Fawksa, známa z komixov
a filmu V ako Vendetta. Stala sa symbolom
ich anonymity na internete a v momente,
keď opustili virtuálny svet, aj v uliciach.
Treba však mať na pamäti, že rovnako
ako za samotným pojmom Anonymous,
aj za touto maskou sa skrývajú rôzni
jedinci, s rôznymi ideálmi. Prvá aktivistická skupina, ktorá vystupovala pod touto
identitou, bolo hnutie Project Chanology,
ktoré protestovalo proti kontroverznému
americkému spoločenstvu Scientológie,
často považované za kult či pseudo-náboženstvo. Minulý rok sa tváre Anonymous
zúčastnili masívnych protestov Occupy
Wall Street, kde občania USA protestovali
proti jednému percentu najbohatších
Američanov, ktorých majetok tvorí takmer
50% celkového amerického bohatstva.
Hnutie Occupy sa preslávilo heslom „We
are the 99%“ – My sme 99%, fráza ktorá je
dobre známa i Slovákom, avšak v trochu
odlišnom kontexte. Práve vznik strany 99%
slovenskí členovia Anonymous považovali
za zneužitie tohto hesla, čo vyústilo v hojne medializovaný DDoS útok na web tejto
politickej strany.
Najaktuálnejšia je práve účasť Anonymous
na protestoch proti americkým zákonom
SOPA a PIPA a európskej dohode ACTA.
Hrozba obmedzenia slobody na internete sa Anonymous bytostne týka, ak by
tieto zákony prešli, stránky ako 4chan
by nevyhnutne museli zaniknúť, nakoľko
samotný zmysel ich existencie – anonymné zdieľanie obrázkov bez ohľadu
na autorské práva – je v rozpore s týmito
zákonmi. A s takýmito webmi by zanikli aj
mnohé internetové komunity, ktorou vo
svojej podstate sú aj Anonymous. Neho-
Téma
voriac o obavách, že tieto zmluvy môžu
byť prvým krokom k zániku anonymity na
internete vôbec.
Takže, kto teda sú Anonymous? Hackeri?
Aktivisti? Hacktivisti? Meme? Komunita?
V podstate všetko z toho a nič zároveň.
Anonymous je len idea, ktorá vznikla pred
mnohými rokmi na jednom diskusnom
fóre. Predstavuje anonymitu, slobodné
vyjadrovanie vlastných myšlienok, aktívne
zastávanie svojich názorov. Je to meno,
pod ktorým vystupuje viacero skupín
presadzujúcich rôzne postoje rôznymi
spôsobmi. Majúc korene na internete,
myšlienka Anonymous je silne previazaná
s internetovou popkultúrou, slangom
a memami, a možno práve preto, zostáva
tak nepochopená ľuďmi, ktorí s týmto
virtuálnym svetom nie sú oboznámení.
Dúfam však, že tento článok pomohol
aspoň do určitej miery objasniť, čo sa pod
týmto pojmom skrýva a vyvrátiť niektoré
z mýtov a špekulácií obklopujúcich túto
skupinu ľudí.
Internet bez slobody?!
Internet. Každý ho poznáme a využívame
denne. Niekedy užitočne, niekedy pri ňom
len márnime čas, niekedy z nutnosti a niekedy pre zábavu. Stal sa súčasťou našich
bežných životov. Bohužiaľ, SOPA a ACTA
vyvolávajú najviac diskusií o budúcnosti
internetu takého ako ho poznáme dnes.
Vieme si vôbec predstaviť, aké by mali tieto zákony dôsledky? Vieme predpovedať,
čo skutočne prinesú? Ochranu autorský
práv alebo len obrovskú cenzúru tak slobodného média ako je internet?
Ako študent a človek, ktorého sa toto
všetko priamo dotýka, si myslím, že je to
návrat k totalite. Za minulého režimu vláda
kontrolovala, ktorá hudba alebo umenie
môže byť zverejnené, čo môžu a nemôžu média vydať. Teraz sa dostávame do
podobnej situácie.
Ako si to vôbec mocní predstavujú?
Vznikne inštitúcia alebo úrad, ktorý bude
kontrolovať, čo môže byť zverejnené
a zdieľané na internete? Ak by takýto úrad
skutočne vznikol, museli by sme pred
každým zverejnením dát žiadať o nejaké
povolenie? Alebo nebodaj by sme museli
dokazovať pôvod týchto dát? Ja viem, vyzerá to ako absolútna absurdita, ale čo ak? Je
to celé akosi postavené na hlavu a možno
dostatočne nedomyslené. Myslím, že
takýto prístup by bol prinajmenšom vtipný
marec
apríl
máj
jún
?!
napísal Patrik Šabo
a dosť komplikovaný, keď si uvedomíme
koľko dát pretečie denne internetom. Takisto mám pocit, že by to prinieslo nejaké
poplatky, ako na každom úrade. V neposlednom rade by štát musel financovať
takýto úrad. Kto to bude platiť?
Ak by náhodou nastal takýto katastrofický
scenár, uvedomujeme si, ako by boli poškodené organizácie a firmy, ktoré figurujú
na internete? Určite by sa dostali do ťažkej
situácie. Každý ich pohyb, každá jedna
internetová činnosť by bola určite preverovaná, a tým by prišlo k nemalým stratám
a možno aj bankrotom. Firmy, ktoré majú
aj nejaké pevné sídlo a dokážu riadiť svoju
činnosť aj mimo internetu, by to možno
ustáli. Ale čo s tými, ktorých jediné sídlo je
internet? Obmedzila by sa konkurencieschopnosť, čo by malo zlé dopady hlavne
na spotrebiteľa.
Zamyslime sa teda nad všetkým, čo sa
deje a skúsme nájsť to najlepšie riešenie,
ktoré zabezpečí prosperitu a rast spoločnosti a nebude mať za následok nástup
totality. Internet je slobodné médium pre
nás všetkých. Nenechajme sa obmedzovať
a brať si slobody. Čo, ak by bol toto len
začiatok niečo oveľa horšieho. Ja však pevne verím, že zvíťazí zdravý rozum a tieto
nepriaznivé veci nebudú realitou.
?!
?!
?!
?!
15
Fakty a mýty o
napísal Lukáš Horňák
foto Pierre Selim (Wikimedia Commons)
Áno, znova tá otravná dohoda.
Určite každý už o nej počul, dlhú
dobu sa to sypalo zo všetkých
médií (aj keď trochu oneskorene)
a samozrejme zo sociálnych sietí.
Ale boli tieto informácie, ktoré
nám podávali objektívne, bez
nejakého prikrášlenia alebo zveličovania?
Dôvody vzniku nástroja na zamedzenie nelegálneho falšovania a následné
účinnejšie presadzovanie zákonov
v prípade ich porušenia sú celkom
jednoznačné, avšak Európska únia
prichádza ročne o 8 miliárd eur.
ACTA vznikla medzi Japonskom a USA
už v roku 2006, Európska únia sa
pridala o rok neskôr a v roku 2008
začali oficiálne rokovať. Postupne sa
pridávali aj ostatné krajiny, ako napríklad Kanada, Mexiko, Austrália, Nový
Zéland a Južná Kórea. Prvý problém
nastáva už tu, všetko sa to dialo
potichúčku za zatvorenými dverami.
Aké boli dôvody tohto kroku sa už
september
október
november
december
január
február
ACTA...
asi nikdy nedozvieme, každopádne
vyvolali prvotnú nedôveru.
Je to jednoduché. Človek si sadne za
počítač, otvorí si stránku poskytujúcu
zdieľanie súborov , napíše názov,
klikne na download a behom pár
chvíľ má interpreta, softvér alebo film
vo svojom počítači. Aj úplný laik je
schopný za pár hodín v závislosti od
rýchlosti pripojenia stiahnuť obsah
v hodnote niekoľko stoviek eur.
Jednoduchšie ako nakupovanie bez
zbytočných formulárov a čakaní na
kuriéra so zásielkou v ruke. Stalo sa
nám to takou samozrejmosťou, že
každá zmena tejto rutiny v nás vyvoláva nepokoj. A tak hľadáme ospravedlnenie či vysvetlenie toho, že naše
počítače sú prepchané súbormi bez
licencie. Či už chceme alebo nie, stali
sme tak v určitom zmysle „zlodeji“. Ak
chápeme napríklad softvér ako produkt, na ktorý konkrétna vývojárska
firma minula značné úsilie a financie,
tak nemôžeme poprieť, že používanie
tohto produktu bez licencie je proti-
marec
apríl
máj
jún
zákonné. Avšak bol by taký Windows
tam, kde je, keby veľká časť jeho
užívateľov nepoužívala jeho nelegálnu
kópiu? Určite nie. Jeho popularita by
bola značne nižšia, pretože keby sa
nedal „pajcnúť“, väčšina používateľov
prejde na Linux.
Podobná situácia je aj v hudobnom
priemysle. Vďaka sťahovaniu si sme
schopní za krátku dobu vypočuť ovela
väčšie množstvo interpretov, menej
známi interpreti sa môžu dostať
do povedomia, a tým zvýšiť účasť
na svojich koncertoch. Z vyjadrení
rôznych interpretov na sociálnych
sieťach vyplýva, že im tento stav
vyhovuje. Tak potom, komu najviac
záleží na prísnejšom vymáhaní pri
falšovaní autorských diel? Samozrejme, nikomu inému ako nahrávacím
spoločnostiam, ktoré na interpretoch
ryžujú nemalé peniaze a rozširovaním
internetu sa im tieto zisky každým
rokom znižujú.
Avšak ACTA nie je len o boji proti
§ §
§
Téma
internetovým pirátom, zvyšovaní zisku
hudobným vydavateľstvám a naplňovaní
štátnych pokladníc na daniach z predaja.
Skoro každý jeden dodatok je formulovaný
veľmi nejednoznačne. Pri jej čítaní si veľakrát položíte otázku, „čo tým chcel básnik
povedať?“ Vzhľadom na fakt, že tento
chaos vznikal 6 rokov, je tam tých nezrozumiteľných formulácií až pozoruhodne
veľa. Dokonca aj o kontrolách bežných ľudí
na hraniciach, o ktorých sa toľko rozprávalo, je napísané: „Zmluvná strana môže
vylúčiť z uplatňovania tohto oddielu malé
množstvá tovaru
nekomerčnej povahy v osobnej batožine
cestujúcich.“ Ustanovenia tohto typu sa
dajú použiť veľmi univerzálne. Navyše tento konkrétny dodatok, ktorý vznikol pod
maskou duševného vlastníctva, sa dá tiež
použiť ako nástroj upevňovania štátnej
moci. Či už je alebo nieje tento fakt len
ďalšou konšpiračnou teóriou, ukáže asi len
jeho uplatnenie.
,,
,,
Téma
kontroly ??
kontroly
Kde sú hranice
Ďalším dodatkom je prijatie právnych
predpisov umožňujúcim účinne konať
proti každému porušeniu práv duševného
vlastníctva. Kontroverzná je však zmienka
o „opatreniach predstavujúcich odstrašujúci prostriedok proti ďalšiemu porušovaniu“. Jasne z toho vyplýva udeľovanie
veľkých pokút za prípadné porušenie.
Boli sme svedkom už niekoľko prípadov,
kedy bola udelená pokuta za stiahnutie
a zdieľanie v tisíckach dolárov. Napríklad
Američanka Jammie Thomas-Rasset obdržala v roku 2009 pokutu 60 000 dolárov za
každú z 24 stiahnutých skladieb, čo spolu
činilo 1,44 milióna dolárov. Po skončení procesu bola celková suma znížená
na sumu “len“ 54 000 dolárov. Na tieto
prípady by mal byť, podľa ACTA, vytvorený špeciálny orgán. V jeho kompetencii
pod
ozr
okrem iného by malo byť prikázanie
poskytovateľovi internetového pripojenia
oznámiť držiteľovi autorských práv všetky
informácie o zákazníkovi, ktorý porušil
autorské práva držiteľa týchto
práv. Podmienkou by mala byť len žiadosť
držiteľa práv o tieto informácie. Okrem
toho budú mať orgány možnosť zabaviť
zariadenia osôb alebo spoločností, ktoré
môžu obsahovať nelicencované súbory.
A to bude možné ešte pred tým, ako
rozhodne súd. Aby toho nebolo málo, je
ku kapitole „povinnosti v súvislosti s presadzovaním“ jasne zadefinované: „Žiadne
ustanovenie nemožno vykladať ako povinnosť úradníkov niesť zodpovednosť za
úkony vykonané pri výkone ich úradných
povinností.“ Som FEI-kár a nie právnik, ale
podľa mňa tento dodatok nepatrí do 21.
storočia.
ivé
Ak teda nechceme meniť morálne zásady
každého jednotlivca, čo je momentálne
asi nemožné, verím tomu, že existujú aj
oveľa lepšie spôsoby na zamedzenie
používania produktov bez licencie ako totalitné praktiky, ktoré
ACTA umožňuje.
Ďalej musia štátne orgány vytvoriť právne
opatrenia proti obídeniu ochranných technologických opatrení, ktoré vydavateľstvá
používajú na zamedzenie kopírovania
svojich produktov. ACTA to ustanovuje zákazom výroby, dovozu a predaja zariadení
alebo softvérov umožňujúcich obídenie
týchto ochranných opatrení. Ťažko povedať, či to znamená aj koniec napaľovacím
alebo ripovacím programom, keď
ich služby bežný užívateľ používa
hlavne pre svoje vlastné nekomerčné účely.
Slovensko, spolu s Nemeckom, Holandskom, Estónskom a Cyprusom, patrí
ku posledným krajinám EÚ, ktoré dohodu
ešte nepodpísali. V Poľsku, Bulharsku, Slovinsku a Česku pozastavili jej ratifikáciu .
To, že v našej krajine táto dohoda ešte nie
je prijatá, je skôr kvôli blížiacim sa parlamentným voľbám, a tak žiadna politická
strana nechce riskovať stratu voličov.
ACTA je momentálne posunutá na posudok Európskemu súdnemu dvoru, ktorý
má posúdiť, či je v súlade so základnými
ľudskými právami a slobodami v EÚ. V
prípade, že prejde, neznamená to, že musí
byť nutne prijatá, musí úspešne prejsť aj
jej ratifikácia. Ak neprejde, Európska únia
môže postupne sprísňovať svoje opatrenia aj bez ACTA, avšak bez „výhod“, ktoré
dohoda ponúka. Európsky parlament
bude o nej rokovať v júni, do tej doby by
mal byť známy verdikt Európskeho súdneho dvoru.
17
Téma
Téma
tento percentuálny rozdiel a možnosť priameho zisku pre interpretov, a tým vyňatia
veľkej časti distribučnej siete, vydavateľov
a množstva iných funkcionárov, tak dôvod
je jasný. Hoci nešlo o nelegálnu činnosť,
ale práve podporu šírenia legálnych
skladieb a v budúcnosti i iných informácií,
bol to závažný konkurent už hore spomínaných služieb. Ďalšia doplňujúca služba
resp. funkcia, ktorá mala prísť súčasne
s Megabox-om, mala byť Megakey. Bola to
nová alternatíva platenia, ktorá umožňovala sťahovať hudbu z Amazon, Greacenote,
7digital a Rovi prostredníctvom Megaboxu.
Tieto platby bolo možné realizovať aj zadarmo, keďže sa avizovalo, že by peniaze
boli využité z reklamy, prémiových účtov
a provízií na predaji služby Megabox. Áno,
počujete správne, zadarmo a legálne
sťahovať dáta. Tieto informácie nemusia
priamo súvisieť s kauzou Megaupload, je
však na zamyslenie, prečo ani nie v priebehu mesiaca po spustení beta verzie tejto
služby nastal taký razantný zákrok.
.:TPB:.
The Pirate Bay
Po prvom incidente 31. mája 2006,
kedy stockholmská polícia vykonala
raziu za účelom odstavenia vyhľadávača The Pirate Bay (TPB) indexujúceho torrentové súbory a konfiškácie
serverov trvali tri dni, bola mainpage
štvorice prevádzkovateľov Fredrika
Neija, Petra Sundeho, Carla Lundströma a Gottfrida Svartholma znova
online a zaznamenala zdvojnásobnenie počtu používateľov. Razia bola
vykonaná pod tlakom Motion Picture
Association of America (MPAA) a mala
politický motív, uviedla TPB.
To, že táto webová stránka ležala istým
skupinám v žalúdku aj naďalej, potvrdzuje
aj fakt, že 31. januára 2008 vzniesli švédski
prokurátori proti spomínanej štvorici súkromných osôb stojacej za TPB obvinenie
z podpory porušovania autorských práv.
Hlavné súdne pojednávanie prebehlo od
16. februára do 3. marca 2009. Verdikt
znel: vinní podľa obžaloby. Súd stanovil
17. apríla 2009 rozsudok, ktorý zahŕňal
trest odňatia slobody na jeden rok pre
každého z nich a uhradenie pokuty dokopy 30 mil. švédskych korún (~3.3 mil EUR).
Zaujímavé bolo, že sa súd nikdy nepokúšal
preukázať, že bol spáchaný zločin, ale len
to, že zainteresovaní boli nástrojom k spáchaniu zločinu, podobne ako keby nabili
zbraň, pomocou ktorej niekto niekoho
neskôr pripravil o život.
Všetci zúčastnení sa voči rozsudku odvolali. Odvolací súd 15. októbra 2010 potvrdil
verdikt predchádzajúceho súdneho pojednávania a 26. novembra 2010 vyhlásil
upravený rozsudok, ktorý sa dal chápať
tak, že trom zo štyroch odsúdených za
cenu vyššej pokuty skrátil pobyt vo väzení:
Neijovi na 10 mesiacov, Sundemu na 8 a
Lundströmovi na 4. Pokuta bola zvýšená
na 46 mil. švédskych korún (~5.1 mil EUR).
Posledný kliniec do truhly im zabil švédsky Najvyšší súd, keď 1. februára 2012
zamietol ich ďalšie odvolanie. Zároveň ich
požiadal o migráciu z domény
september
október
november
december
január
február
napísal Filip Gucmann
http://gucmann.blogspot.com
thepiratebay.org na thepiratebay.se, aby
sa vyhli porušovaniu amerických zákonov
a prípadnému prevzatiu kontroly nad
stránkou, keďže prevádzkovateľom domény .org je americká spoločnosť Public
Interest Registry a americké súdy by jej
mohli nariadiť doménu thepiratebay.org
zabaviť.
Asi takto doteraz vyzeral príbeh The Pirate
Bay.
Teraz pre porovnanie príbeh z iného súdka. Švédsko je prvá krajina, ktorá v roku
2006 dala vzniknúť pirátskej politickej strane (Švédsky Piratpartiet). Jej agendou bolo
a je regulovanie zákonov okolo kopyrajtov
a patentov, podpora zvyšovana súkromia
na internete aj v kažodennom živote a zvyšovanie transpatentnosti štátnej správy.
Táto strana zaznamenala veľký ohlas (hoci
sa v švédskych parlamentných voľbách veľmi nepresadila) a ďalšie európske krajiny
nasledovali jej príklad a založili si vlastnú.
Za zmienku stojí, že Piratpartiet získala vo
voľbách do Europarlamentu v roku 2009
7.13% hlasov, čím si piráti vybojovali v
Brusseli dve kreslá.
marec
apríl
máj
jún
TPB odsúdili Švédi. Piratpartiet založili
rovnako Švédi. Je zjavné, že názory na dve
„príbuzné záležitosti“ sa môžu radikálne
líšiť aj v užšej komunite. TPB je (hlavne)
vyhľadávač (podľa súdu), tak kde rozdiel
medzi ním a googlom, do ktorého naklepem vhodné kľúčové slová a zakončím
ich filetype:torrent? A čo ďalšie podobné
ako torrentreactor alebo mininova? Kedy
vyhrajú nahrávacie spoločnosti a filmové
štúdia úplne a kriminalizujú protokol
bittorent? Prehra The Pirate Bay je prehra
pricípu a legitimizácia povolaní neprodukujúcich hodnoty. Nahrávacie štúdio alebo
distribútor neprodukujú hudbu. V celom
reťazci je príliš veľa hladných úst, ktoré
pýtajú na úkor umelcov, navyšujú ceny diel
a zavádzajú nezmyselné politiky ochrany
duševného vlastníctva.
Dnes máme internet, ktorý urobí ich prácu
vo veľkej miere za nich a to ich omíňa.
Muzikanta alebo filmára poteší to, že sa
jeho práca dostane k čo najväčšiemu
počtu ľudí a zarobí na verejnej projekcii
alebo gigu. My sa len musíme naučiť, že
sa za ich tvorbu platí, ale pardon, nie 20
eur za jeden album, ktorý si ani nesmiem
grabnúť do mobilu.
MEGAUPLOAD
napísal Peter Petruš
Megaupload patril i patrí medzi jednu
z najznámejších internetových služieb
doposiaľ. Prevádzkovanie tejto služby
na oficiálnej doméne www.megaupload.com a ďalších 18 doménach prepojených na Megaupload bolo zablokované 19. januára 2012.
Spoločnosť (internetová služba) bola
zaregistrovaná v Hongkongu. Majiteľom je Kim Schmitz zvaný John Dotcom,
ktorý má nemecké a fínske občianstvo.
Megaupload spolu so svojimi dcérskymi
stránkami predstavuje 2% celkového
obsahu internetu. Zablokovaním domény
a zrušením prístupu k dátam tak o svoje
údaje oficiálne prišlo zhruba 150 miliónov
používateľov (s dennou návštevou až
50 miliónov) vrátane nezanedbateľného
počtu Slovákov. Predpokladaný zisk z tejto
služby činil 175 miliónov dolárov, z toho
väčšina bola v rámci predplatného.
Zablokovanie prevádzky Megauploadu
spojené so zhabaním hardvéru a zat-
knutiami bolo založené na tvrdení, že
táto internetová služba porušuje autorské práva podľa zákona DMCA (Digital
Millennium Copyright Act). Zvláštnosťou
však ostáva, že tento federálny akt nastal
tesne pred hlasovaním návrhu zákona
SOPA (Stop Online Piracy Act). Po vtrhnutí
do prevádzky Megauploadu a federálnom
zastavení tejto služby bola uložená predbežná pokuta v hodnote 500 miliónov $ za
porušovanie autorských práv.
Na internete sa však objavili iné názory,
kvôli ktorým mál byť Megaupload zrušený.
Už dlhšie obdobie sa hovorilo o pripravovanej službe Megabox, ktorá mala byť
konkurenciou iTunes. Charakteristické črty
týchto služieb sú rovnaké, podstatný rozdiel v nich je však rozdeľovanie finančných
prostriedkov autorom. Kde pri službách
typu iTunes, Google Music, Amazon MP3
Store berú za tieto služby minimálne 30%
z predaja. Na rozdiel Megabox si mal
v pláne účtovať iba 10%, zvyšná suma by
šla priamo interpretom. Ak si porovnáme
Kim bol už súdne stíhaný v Nemecku roku
1998 a odsúdený na dva roky podmienečne s odkladom trestu za rad obvinení,
vrátane krádeží citlivých dát. Začínal ako
nádejný a najznámejší hacker Nemecka
a postupne sa preorientoval na legálne
využívanie internetových služieb. Zo začiatku to bolo niekoľko menej úspešných
projektov, ako napr. elektronický obchod
Letsbuyit.com alebo iniciatíva YIHAT
– virtuálny hon na Usama Bin Ladina
s odmenou 10 miliónov $. V roku 2002
bol odsúdený. Daný 5-mesačný trest si aj
odpykal za zneužívanie citlivých informácií.
V súčasnej dobe hrozí Kimovi trest odňatia
slobody až na 50 rokov. Koncom februára
ho prepustili na kauciu s prísľubom, že neopustí krajinu a nebude používať internet
(t.j. domáce väzenie). Mnohých pobúrila
táto informácia, najmä pri porovnaní
so závažnými trestnými činmi.
Na internete sa zjavujú viaceré rozporuplné informácie, ktoré sa vzájomne vylučujú.
V niektorých Kima odsudzujú ako novodobého kriminálnika a šéfa internetovej
mafie a v iných zas za Robina Hooda, ktorý
nám umožnil šíriť zadarmo informácie.
Je len na Vás, ktorú z verzií si vyberiete.
Jeho zástancovia sú skupina Anonymous
a mnoho zástancov v radoch používateľov. Na strane odporcov stoji „Hollywood“ a mnoho finančných skupín, ktoré
zastupujú práva nahrávacích spoločností
a autorské práva interpretov.
19
Téma
napísal Martin Bago
foto http://contemporarycondition.blogspot.com
Julian
Assange
kyberbojovník za slobodu
„
“
Musíme začať pravdou. Pravda je jediný
spôsob, ako sa niekam dostať. Pretože žiadne
rozhodnutie založené na klamstvách alebo
ignorácii nevedie k dobrému koncu.
univerzity. Už v jeho ôsmich rokoch
sa rozpadla rodina, v ktorej žil, a jeho
matka si našla nového muža. Chlapcovi už
odmalička imponovali počítače a elektronika, ktorým sa začal vážnejšie venovať.
Okrem nich študoval fyziku a matematiku.
Už ako násťročný rád skúšal bezpečnosť
rôznych systémov (keďže rád pracoval na
jej vylepšovaní), čím si privodil množstvo
problémov a neskôr takmer väzenie.
V dospelosti sa Assange živil ako programátor. Od svojich 20 rokov používal
sieťové technológie na nájdenie slabých
miest admistraničných systémov. Neskôr
odložil klávesnicu na klinec, zverejnil svoju
tvár a stal sa jedným z najznámejších
aktivistov za ľudské práva. Z istého uhľa
pohľadu.
Fenomén menom WikiLeaks sa dostal do
povedomia spoločnosti v roku 2008, kedy
zatriasol stoličkou nejedného politika.
Medzi najznámejšie „produkty slobodného myslenia“ Wikileaks patria uniknuté
informácie o procesoch v guantanamskej
väznici pre teroristov či manuály scientológov. Veľké zemetrasenie spôsobilo
zverejnenie videa, na ktorom americkí
vojaci zabíjajú irackých civilistov. Americké
diplomatické depeše snáď spomínať ani
netreba.
Aby sa WikiLeaks nedalo cenzurovať, kópie
webu bežia na desiatkach serverov po
celom svete, nevynímajúc malé, rozvojové
krajiny. Múdre gesto, WikiLeaks muselo
bojovať s mnohými nahnevanými vládami
a korporáciami.
Označujú ho za hackera, zločinca,
morálne skazeného a on len mlčí. Hovoria zaňho totiž jeho činy a odvaha
postaviť sa mocnostiam. Zverejnil a
zverejňuje to, čo oko bežného človeka
nemalo nikdy uzrieť. Julian Assange,
whistleblower.
Wikipedia.org pri jeho mene uvádza tieto
profesie: vydavateľ, novinár, mediálny a
internetový podnikateľ, mediálny kritik,
spispovateľ, programátor, politický a
internetový aktivista. Až priveľa prívlastkov
a povolaní pre tohto čoskoro 41-ročného
Austrálčana.
Julian Assange sa však preslávil len niektorými z jeho povolaní. Svet tohto charizmatického a prešedivelého Austrálčana
pozná vďaka WikiLeaks. Áno, Julian stál
na jeho počiatkoch a doteraz sa pasuje
do role hovorcu tohto servera. Ale treba
poznamenať, že Julian WikiLeaks nezaložil
sám.
Keď sa muž, so stredným menom Paul,
narodil dvom hercom v Austrálii, znamenalo to, že si počas svojho života bude
musieť zvyknúť na časté cestovanie.
Bábkoherci brázdili Austráliu, a tak si
Julian musel zvykať na nové škôlky, školy,
september
október
november
december
január
február
marec
apríl
máj
jún
Organizácie
Nič nemôže byť dokonalé a ani vedúca
osobnosť „najpravdivejšieho portálu sveta“
nemôže zostať čistá. Nie je to tak dávno,
čo bol Assange obvinený, vzatý do väzby
a neskôr do domáceho väzenia, kvôli
obvineniu zo sexuálneho obťažovania a
dokonca zo znásilnenia. Od 30. novembra 2010 bol Assange na červenom
zozname hľadaných osôb Interpolu. K
týmto zločinom malo prísť v hoteli počas
konferencie. Jedna žena neskôr obvinenie z obťažovania stiahla. Znásilnenie
bolo preklasifikované na sex bez ochrany
(sex by surprise), čo nie je vo Švédsku
(kde sa incident odohral) trestný čin, ale
priestupok. Mocnosti sa snažia Assangea zdiskreditovať za každú cenu, hoci aj
vykonštruovaným obvinením. Prvá žena,
ktorú Julian údajne obťažoval, neskôr
priznala, že ju na polícii prehovárali, aby aj
ona podala oznámenie o znásilnení. „Mal
by byť stíhaný ako teroristi,“ myslí si Sarah
Palinová, neúspešná kandidátka na viceprezidentskú pozíciu USA. No comment.
Začalo to nevinne, ako novinka v skupine na Facebooku. Nič nezvyčajné.
Odkedy som v študentských organizáciách, som v štyridsiatich skupinách.
Táto novinka však bola výnimočná.
Hlásala „ESN Ibiza 2012 je tu !!!“ Hneď
sa mi vybavili spomienky.
Počas môjho Erasmus pobytu v Španielsku
v roku 2011 som sa zúčastnil na mnohých
výletoch a mnohých party, ale bol jeden
výlet, ktorý sa mi navždy vryl do pamäti
ako najdivokejší týždeň v mojom živote.
ESN Ibiza Trip 2010. Ibiza sama o sebe
je preslávená ako party ostrov. To je ale
nič v porovnaní s tým, keď tam na jeden
týždeň prinesiete 3000 (slovom tritisíc!)
Erasmus študentov. Teda ľudí mladých,
veselých, nabitých energiou, tanca-chtivých, hravých a hlavne vzdialených dvetisíc
kilometrov od priateľa/ky. Začalo sa zhurta. Odchod bol o desiatej večer z Barcelonského prístavu, odkiaľ sme odchádzali
Erasmus študenti študujúci v Barcelone.
Bolo nás 500 Erasmákov na jednej palube.
Cesta trvala 12 hodín..., ale akých! Už keď
sme sa nalodili na zadnej palube, hrala
hudba a ľudia začínali tancovať. A niektorí
tam boli až do desiatej ráno! Slnko svietilo
vysoko nad našimi hlavami, keď sme uvideli pobrežie Ibizy. Tušili sme, že nás čaká
ESN
zaujímavý týždeň, v čom nás len uisťoval
pohľad na stále tancujúcich ľudí na zadnej
palube.
Ubytovali nás vo viacerých hoteloch.
Nebolo to jednoduché, nakoľko sme
kompletne vybookovali viacero hotelov.
Na izbe som bol s kamarátom Kamilom
a Francúzom Anasom. Nepoznal som ho
predtým, ale to nebolo dôležité. Tu sa
každý stal kamarátom do 10-tich minút.
Deň sa tu začínal približne o desiatej. Vtedy nás prebrala hudba, ktorú začali púšťať
pri bazéne. Vyteperil som sa z postele
a vykukol z balkóna. Všetky balkóny boli
s výhľadom na more a priamo pod balkónom bol bazén. Pohľad na slečny, ktoré sa
už opaľovali pri bazéne na slnku, ma ihneď
dostal dole k bazénu. Stretol som tam kamarátov ešte/už vo veselej nálade. Bláznili
sme pri bazéne asi do štvrtej. Vtedy sa
začínala pre-party, ktorá bola vždy iná. Raz
na pláži, raz v hoteli, raz pri bazéne, raz
pri západe slnka na Cafedel Mar a raz
na penovej party. To bolo len predjedlo.
Hlavné žúrky začínali, podľa španielskych
zvykov, okolo polnoci. Všetky informácie
o tom, čo sa tam dialo, podliehajú prísnej
cenzúre. Čo sa stalo na Ibize, ostane na
Ibize. Ak by to tak nebolo, veľmi, veľmi veľa
dobrých vzťahov by sa rozpadlo. Poviem
len, že sme boli v tých najslávnejších podnikoch: Eden, Privilege, Pacha, Space, Es
Paradis. Ľudia znalí tematiky vedia, že ide
o najlepšie a najväčšie diskotéky na svete.
Odchádzali sme z diskotéky približne
okolo hodiny rannej. No ešte aj potom
sme sa často zostali zabávať na pláži až
do východu slnka. Alebo zabávať sa na
izbe, podľa toho, komu sa ako pošťastilo.
No o desiatej sme už boli opäť hore.
Keď sme odchádzali loďou späť do
Barcelony, mysleli sme si, že nás už nič
neprekvapí, koniec koncov za posledných
šesť dní sme žúrovali na piesku, v pene
alebo na parkete, ktorý bol do pol pása
napustený vodou. Cesta späť nás ale
dostala, diskotéka na zadnej palube až do
rána nás neprekvapila, zato bazén, kajuty
pre všetkých, bar a jakuzzi, v ktorej sme
popíjali šampanské, nás zľahka zaskočili.
Po návrate som ostal 4 noci v posteli a už
nikdy potom som nebol na party, ktorá
by sa tomuto čo i len priblížila. Veď aj sám
taxikár, ktorý nás raz viezol z diskotéky povedal, že „to, čo sa tu stalo dnes za jeden
večer, nezažil za celú sezónu.“
Ibiza Trip
2012
Aby sme ale zabezpečili dostatočnú objektivitu, neustále sa objavujú aj hlasy, ktoré
tvrdia, že celá kauza okolo WikiLeaks je len
vykonštruovaná, tajná akcia CIA. Údajne
tomu nasvedčuje aj fakt, že Julian dostáva
ceny od médií ovládaných rodinou Rotschildovcov. Názor na Juliana Assangea si
teda utvorte sami. Isté je jedno. Zmenil
svet. Zrejme k lepšiemu.
21
Organizácie
Organizácie
Počas beánie bolo pre hostí pripravené
občerstvenie na stoloch formou chlebíčkov, zákuskov, alkoholických i nealkoholických nápojov a mnoho ďalšieho.
Počas beánie sa podával guľáš a v okolí
sa nachádzali bary, kde si mohli zabávajúci
kúpiť občerstvenie.
O uvádzanie samotných častí programu sa
starali moderátorská dvojica v zastúpení
študentskej televízie MC2 a časopisu
OKO|Časopis. Táto dvojica pôsobila príjemne a celý večer zabávali svojím moderovaním obecenstvo tohtoročnej beánie.
Osobne beániu hodnotím veľmi pozitívne.
Program i účinkujúci tvorili príjemnú atmosféru. Výhodou tohtoročnej beánie oproti
minulej bolo, že sa bary nachádzali v spoločných priestoroch s pódiom. Takto nikto
neprišiel o práve prebiehajúci program.
Viac info na:
www.beania.sk
www.facebook.com/SPEaI
napísal Peter Petruš (ŠP EaI)
foto Dodo (ŠP EaI) & Norbert Mészáros (mc2)
Fotografie nájdete na:
http://www.foto.beania.sk
Beánia 2012
Elektrikárov a informatikov
Koncom mesiaca február tohto roku
tradične organizoval Študentský parlament elektrotechnikov a informatikov beániu, ktorá opäť nestrácala na
kvalite.
Tentokrát sa beánia konala v priestoroch
Národného tenisového centra v Bratislave.
Rozsiahla hala poskytla všetkým návštevníkom pohľad na rozmanitý program.
Beániu slávnostne otvárali dekan Fakulty
elektrotechniky a informatiky STU – doc.
RNDr. Gabriel Juhás, Phd., dekan Fakulty
informatiky a informačných technológií
doc. Ing. Pavol Čičák, Phd. a predseda
študentského parlamentu – Erik Čertan.
Pestrý program určite zaujal každého a
nikto počas celej beánie neostal sedieť
na svojom mieste. V priebehu večera sa
september
október
november
december
január
február
predstavilo niekoľko známych kapiel a tanečných zoskupení. Z tanečných zoskupení možno spomenúť Karlovarské tanečné
centrum, The Pastels. Práve spomínaná
druhá tanečná skupina bola jedným z
hlavných lákadiel tohtoročnej beánie. Ich
vystúpenia boli magnetom na divákov,
ktorí sa snažili v čo najkratšom čase dostať
na pódium. Tanečné zostavy tejto skupiny
boli dynamické a každý z nich bol nadšení,
avšak trvali krátko.
Z hudobných kapiel, ktoré sa predstavili,
všetky tvorili príjemnú hudobnú, ale i
vizuálnu kulisu beánie. Prvá kapela, ktorá
sa predstavila, bola Afrodité orchester.
Tá hrala spoločenské i moderné a známe
skladby sláčikovými nástrojmi.
Počas pasovania prvákov informatikov
marec
apríl
máj
jún
bola zvolená téma Anonymous, ako predzvesť budúcej profesie spojenej s právami
a slobodami internetu, a možnosti slobodného prístupu k informáciám. Druhou
kapelou bola kapela trošku tvrdšieho
rázu, Poison Candy, ktorá v návštevníkoch
beánie rozprúdila krv. Hrali prevažne
známe rockové skladby, ktoré burácali
celou halou.
Následne sa po nich predstavila kapela
Puding Pani Elvisovej, ktorá udržiavala rozbehnuté tempo. Poslednou z kapiel, ktorá
sa predstavila “úderom polnoci”, bola
hlavná kapela celej beánie, a to Para.
Táto kapela umocnila celovečerný
program. Vytvorená atmosféra, ktorá
panovala až do skorých ranných hodín,
bola sprevádzaná formou voľnej zábavy, a
to diskotékou.
23
Organizácie
(Bratislava, 27. februára 2012) Na
Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave sa uskutočnilo
školské kolo súťaže poslucháčov bakalárskeho štúdia STU (1.-3. roč.) pod
názvom The Freescale Cup.
Žiaden problém
napísal Jozef Kopáč
Registrované tímy dostali k dispozícii
autíčko s procesorom PowerPC (Freescale
Quorriva) a kamerou. Ich úlohou bolo čo
najrýchlejšie zajazdiť na trati vyznačenej
čiernou čiarou. Autíčko sa muselo po
dráhe pohybovať celkom samostatne, len
na základe informácie z kamery pomocou
algoritmu v procesore.
O súťaži
Tímy dostali k dispozícii podvozok RC
autíčka s jednosmernými hnacím motormi
v zadnej časti a servomotorom na riadenie
prednej nápravy. Ako senzor používali
všetci riadkovú kameru TAOS TSL1401CL.
Niektoré tímy podvozok doplnili aj vlastnými senzormi (napr. otáčok, zrýchlenia,...).
Podľa pravidiel súťaže museli všetci
použiť ako riadiacu jednotku Qorivva
TRK-MPC5604B s výkonným 32-bitovým
procesorom PowerPC. Ako napájanie slúžil
2500 mAh NiCd akumulátor.
Súťažná dráha sa skladala z rovných a
oblúkových dielov, križovatky a ako bonus
boli v tomto roku pridané prekážky tunel,
kopček a retardéry. Na školskom kole
napokon kopček ani tunel neboli použité,
boli sme radi, že autíčka prejdú aspoň
jednoduchú trať.
Na tohtoročnú snehovú nádielku sa
nikto z nás nemôže sťažovať. Teda aspoň, čo sa týka severných častí našej
krajiny. Teta zima si pre nás pripravila
hromadu zábavy, z ktorej mali radosť
hlavne malé deti. No priznajme si, že
v každom z nás drieme malé dieťa,
ktoré čas od času dá o sebe vedieť.
Tak prečo by sme si nemohli tieto
chvíle spríjemniť?
O lyžovanie, sánkovanie či korčuľovanie
naozaj núdza nebola. Ale tí, ktorí by radšej
Priebeh súťaže
Do školského kola sa prihlásilo 7 tímov.
Niektoré tímy predviedli svoje vozidlá už
v rámci dňa otvorených dverí na FEI STU.
Napokon to v deň súťaže vyzeralo veľmi
napínavo. Dva tímy napokon pre technické
problémy vôbec neodštartovali. Dva tímy
suverénne postúpili do Európskeho kola
ale tretí tím sme mohli určiť až na základe
dodatočných pokusov na prejdenie trate.
Súťaž začala najprv v tzv. kvalifikačným
kolom. Každý tím mal dva pokusy v ktorých
sa meral čas na dvoch okruhoch a počítal
sa najlepší z takto dosiahnutých časov.
Na základe výsledkov kvalifikácie potom
prebehlo podobným spôsobom finále, kde
však mali súťažiaci k dispozícii už len jeden
jediný pokus.
Do Európskeho kola, ktoré sa uskutoční
v Prahe začiatkom apríla teda postupujú
tri tímy: Pure Drive, T-1 a 3.14. O tom, ako
sa im bude v Prahe dariť vás samozrejme
budeme informovať.
napísal Richard Balogh
foto Marián Tárník
september
október
november
december
január
február
Garden
party na snehu?
marec
apríl
máj
jún
sedeli na pláži a vyhrievali sa na slnku, si
príliš zimu neužívajú. Všetci asi poznáte
Denník nádejného Kysučana, a kto ho
nepozná, doporučujem, aby to rýchlo
napravil. Priznám sa, i ja som z Kysúc,
no keď som prišiel po dlhej dobe domov
a sneh mi bol po pás, nebolo mi všetko
jedno. Po tom, čo prišli známi na lyžovačku, sa mi zdala škoda sedieť na priváte a
len tak popíjať, keď vonku bolo také krásne
slnečné počasie. A tu sa zrodila geniálna
myšlienka grilovania. Ihneď som sa pustil
do odpratávania snehu, aby som urobil
miesto pre gril. Medzitým si dievčatá
v kreslách do sýtosti vychutnávali lúče
horského slnka. Kamarát sa mi ponúkol,
že z tej kopy snehu, čo som tak horlivo
nahádzal, urobí ľadový bar, čo bol úžasný
nápad. Nebolo k tomu treba nič mimoriadne, iba lopatu a krhlu s vodou. Behom
pár desiatok minút sa pod jeho šikovnými
rukami kopa snehu premenila na masívny
ľadový bar, hrdo sa vynímajúc v kúte
záhrady. Nie je to nič zložité, zvládne to i
amatér, stačí si len vybrať vhodné miesto,
mať chuť, lopatu a teplotu pod -5 stupňov
°C. Keď mal gril svoje miesto a vedľa neho
stál mohutný ľadový bar, nič nebránilo
tomu, aby sa garden party mohla začať.
Slniečko svietilo, drinky sa pomaličky
zatápali do masy ľadu, takže mali vždy
tú správnu teplotu. Mäso sa pomaličky
pieklo, nálada stúpala a pre tých, ktorým
bola zima, bola nachystaná slivovica. Po
skončení boli všetci spokojní, poriadne
vymrznutí a deti malé či veľké sa na snehu
poriadne vybláznili. No najväčšiu radosť
som mal z toho, že som mohol oprášiť gril
ešte pred začiatkom grill season. Dobrá
rada nad zlato: „Odporúčam grilovať pri
dennom svetle, po zotmení sa totiž môže
veľmi rýchlo stať, že mäso, ktoré práve
máte na grile, sa premení na niečo slovami
neopísateľné, s čím si môžete potom tak
maximálne zahrať hokej, nehovoriac o
tom, ak grilujete fašírky.“ Myslím, že to
nebolo prvý a ani poslednýkrát, čo sa moja
záhrada zapadnutá snehom premenila
na party pod holým nebom s ľadovým
pultom. Bolo síce trošku mrazivo, ale inak
veľmi príjemne strávené popoludnie v
príjemnom prostredí so skvelými ľuďmi. A
nakoniec odkaz pre všetkých, ktorí nemajú
radi zimu: „Zima je najkrajšie ročné obdobie, ale tá pravá zima, kysucká, je práve
vtedy a len vtedy, ak je vonku dosť snehu a
teploty sa pohybujú pod bodom mrazu.“
25
SME
[email protected]
alebo EÚ
bojuje s nezamestnanosťou mladých
Ešte v minulom roku sme sa vďaka
časopisu OKO zúčastnili konferencie
v Bruseli s názvom [email protected] Išlo
o zhodnotenie neblahej situácie so zamestnanosťou mladých a nastolenie
riešenia Európskou komisiou.
Po príchode do Bruselu nás privítal dážď.
Z obrovského letiska nás odviezla miestna
hromadná doprava k prvej stanici metra.
Aby si niekto nemyslel, že na západe je ten
svet úplne iný – na letisku nefungoval automat na lístky a ako prvé sme na stanici
metra uvideli toto:
Mladí ľudia sa až tak neboja nestability, môžu risknúť podnikanie.
napísal a fotil Martin Bago
voľných miest v celej Európe. Tým chce
zabezpečiť cirkuláciu nás, mladých, v rámci
Európy s jediným cieľom. Zabezpečiť presun kvalifikovanej pracovnej sily tam, kde
ju treba. Celá únia si dobre uvedomuje
veľmi závažný problém. Mladí absolventi
škôl či univerzít sú nezamestnaní a nespokojní. Uvedomujúc si situáciu vychádzajú
do ulíc. To sme už videli v Španielsku, aj
keď médiá úmyselne, účelne a úspešne
ignorovali mnohopočetné protesty. V
Španielsku totiž percento nezamestnaných absolventov siaha k číslu 40. A to
je kritické.
No v dnešnej situácii, kedy krachuje 9 z 10
začínajúcich podnikateľov, vychádza toto
odporúčanie ako plytké. Na druhú stranu
si treba uvedomiť, že rozsiahle a úspešné
podniky založili ich majitelia v mladom
veku. Taká je realita.
Na podporu tvrdení EÚ slúžili aj videá,
ktoré nám pustili. Potešujúce je, že v
jednom z videí vystupoval aj „náš“ Michal
Meško – spolumajiteľ martinus.sk. Iné
video povrávalo o fungovaní spoločnosti
IceWatch.
„ “
Veľmi prínosné a inšpiratívne
boli aj vyjadrenia prísediacich
podnikateľov. Istý pán, pôvodom Albánec žijúci v Belgicku,
nám vyrozprával svoj príbeh.
Vraj pred časom skrachovala
jeho sieť predajní. No nevzdal
sa a založil spolu so ženou
fabriku na výrobu nábytku.
Tá sa behom roka rozrástla z pôvodných
7 zamestnancov na celú stovku. Nikdy
predtým neriadil ani nezakladal továreň,
toto bolo po prvý raz. Neľutuje, a vyšlo mu
to. Vraj sa len nebál.
EURES je vlastne GPS
systém pre nezamestnaných.
Vytvorenie databázy nezamestnaných v
rámci celej Európy je dobrý začiatok. EÚ
dokonca siaha až do takej hĺbky, že zaviedla „vlastný jazyk“ pre životopisy menom
ESCO, čím ich úspešne taguje a umožňuje
tak jednoduchšie a ľahšie vyhľadávanie
v tejto databáze. Zamestnávatelia tak
majú jednoduchšiu cestu nájsť správneho
človeka pre svoju firmu.
Áno, ani v Mekke európskej integrácie s
tým nie každý súhlasí.
Po chvíľkovom zaváhaní počas cesty do
hotela (na ktorej nám pomohol ochotný
miestny) sme sa ubytovali v NH Hotel
v luxusnej izbe. Nasledovala cesta do
bruselského press centra, kde už bola
pripravená recepcia.
Na tejto konferencii sa zúčastnili
zástupcovia niekoľkých médií (vrátane
študentských) z viacerých krajín Európy.
Okrem nich v miestnosti sedeli aj úspešní
podnikatelia, ktorí prišli takpovediac
motivovať.
Europa 2020 je program na boj proti kríze,
ktorý sa zameriava na päť základných
cieľov: zamestnanosť, inovácia, vzdelanie,
sociálne začlenenie a posledný, klíma a energia. [email protected] a EURES sú súčasťou.
Postupne budú začlenené do národných
cieľov a budú odrážať špecifickú situáciu v
konkrétnych štátoch.
Aby podpory nebolo málo, Európska únia
dokonca garantuje preplatenie nákladov
na cestu do zahraničia pre človeka, ktorý
sa odváži cestovať za zamestnaním cez
tento program. Podporu na bývanie
možno získať aj počas prvého mesiaca
života v neznáme.
Propagovať tento projekt prišli: Wallis Goelen, vedúci oddelenia pre
zamestnanosť, EURES, Klaudia Cenilogar z
európskeho Youth fóra, Liliane Volozinskis
– riaditeľka sociálnych vecí a zamestnaneckej politiky, moderovala Dominique
Hadria, zakladateľka Business & TV.
Na škodu a mierne pokrytecky vyšlo
odporúčanie zástupcov EÚ, aby absolventi
riskli podnikanie. Vraj nemajú čo stratiť.
To je síce pravda, bankrot spoločnosti sa
robí jednoduchšie ako bankrot osobný.
Po konferencii sme sa vybrali poznávať
(nekrásy) Bruselu, ktorý je menší ako
sa zdá. Úzke historické centrum je len
pár ulíc, inde to vyzerá podobne ako v
Paríži. Ulice nie sú najčistejšie, nechýbajú
žobráci. Bežné mesto. Keby sme nevedeli,
že tam sídlia inštitúcie európskeho významu, neprišli by sme na to. Legendárny
cikajúci chlapec je menší než si myslíte.
Po „koštovke“ belgických kvasinkových
pív a rôznych druhov čokolád sme sa
usídlili v hoteli, v taliansko-grécko-poľskorumunskej spoločnosti. Rozoberalo sa
najmä cestovanie. Brusel nie je práve
najživšie miesto na planéte.
Na druhý deň sme obehli čo najviac miestnych pamiatok a turecko-macedónske
obchodíky so suvenírmi. Potom sme
využili ideálne prepojenie vlakovej stanice
s letiskom, cesta trvala pár minút. A hurá
domov do krajiny, kde je podľa štatistík 34
percent mladých nezamestnaných – štvrté
najvyššie číslo v EÚ. Možno aj nám tento
program pomôže.
Naším okom
Raketová
základňa
Naším okom
na Devínskej Kobyle
Raketová základňa, ktorá sa nachádza na Devínskej Kobyle, patrila
donedávna medzi pýchu vojenských
základní na Slovensku. O existencii
tejto základne už väčšina ľudí nevie,
keďže je od roku 2000 zahrnutá do
prebytočného majetku rezortu obrany. V 70-tych rokoch 20. storočia sa na
kopci vrcholu Devínska Kobyla nachádzala rozhľadňa s krásnym panoramatickým výhľadom na Bratislavu i na
samotné Rakúsko.
sa zariadenie zrušilo, technika demontovala a spolu s
Táto základňa bola sídlom 186. raketovej brigády. Jej úlo-
posádkou presunula. Do roku 2000 bol objekt strážený,
hou bolo chrániť vzdušný priestor nad Bratislavou a jej
spočiatku vojskom a neskôr SBS službou. V danom čase
blízkym okolím. “Posádku” základne tvorilo 140 vojakov,
však takýto objekt nebol strážený tak intenzívne, aby sa
ktorí boli umiestnení v dvadsiatich objektoch.
po niekoľkých desaťročiach nepodarilo niekomu doň
Výzbroj základne tvorilo 16 protilietadlových rakiet S-125
prekĺznuť. V tom čase ho dalo vojsko na odpis a o dva
M Neva, ktoré boli po štvoriciach umiestnené na štyroch
roky neskôr sa mal objekt predať. Kupec však od zmluvy
odpaľovacích zariadeniach. (Šírili sa i fámy, že táto
odstúpil (dojednaná cena 18 mil. Sk). Základňa je už
základňa disponuje jadrovým arzenálom, ktorý mal byť
niekoľko rokov nestrážená a na vlastné riziko vstupu
použitý v prípade ohrozenia západom.)
do vojenského priestoru sa dá do nej dostať. Aktuálna
cena sa je stanovená na cca 485 000 eur, čo predstavuje
Celý komplex základne bol obohnaný prefabrikátovaným
podľa starej meny približne 15 mil. Sk.
plotom, dnes je jeho štruktúra narušená. Podstatnými objektmi, ktoré sa nachádzajú v areáli, sú bývalé
Ak máte radi turistiku alebo históriu, dané zariadenie
Od roku 1979 až 1983 sa na základe požiadaviek vtedaj-
kasárne, betónové bunkre a železobetónové silá. V silách
je zaujímavou voľbou na preskúmanie. Návšteva tohto
šej Československej ľudovej armády a daného režimu
uchovávali najdôležitejšiu techniku, riadiace stanovisko
areálu je však na vlastnú zodpovednosť, možno získate
začali stavať vojenské objekty za účelom vytvorenia
a taktiež odpaľovacie rampy s raketami a nevyhnutnými
i priestupok za vniknutie na tento pozemok, keďže sa
raketovej základne. Počas tejto výstavby bola rozhľadňa
prostriedkami na ich odpálenie.
jedná o bývalý vojenský priestor. Určite Vás zaujme kovová rozhľadňa vyrobená z tela rakety, ktorá sa nachádza
zbúraná, avšak jej základy je možné ešte stále nájsť v
blízkosti základne na pomyselnom najvyššom mieste
Zmenou režimu nastalo nevyužitie areálu. Pádom
vedľa kvóty tohto kopca.
samotného vrcholu.
opony nebolo nutné využívať tieto priestory, a preto
Záujem o tento areál údajne prejavilo ešte niekoľko
záujemcov, avšak doposiaľ bezvýsledne. V rôznych
diskusiách kolujú názory, že by sa malo z bývalej a takej
významnej základne stať múzeum. Taktiež sa prikláňam
k tomuto názoru, keďže pri vzniku tejto základne sa v
danej dobe jednalo o najmodernejšiu základňu v rámci
Slovenska vôbec. Priestory základne pôsobia dych
vyrážajúco. Hoci už zdevastované priestory ukazujú
mieru vandalizmu, podstatné črty zašlej slávy je vidieť
všade navôkol.
napísal Peter Petruš
foto Marek Pažitný
Európska únia chce situáciu medzi nezamestnanými mladými riešiť ich fluktuáciou v rámci členských štátov únie. Vytvára
databázu nezamestnaných a databázu
september
október
november
december
január
február
marec
apríl
máj
jún
27
Naším okom
rachalo
Indoor Camping Festival 2011
napísal Lukáš Horňak
foto Zuzana Holotíková
POHODA Indoor Camping Festival
2011
Určite každý už počul o Pohode, o
najväčšom a jednoznačne obsahovo
najpestrejšom festivale na Slovensku, ktorý neodmysAliteľne patrí ku
každému letu. Ale festival prebiehajúci na sklonku jesene a zimy? Tak
taký prebehol 25. a 26. novembra na
trenčianskom výstavisku.
Ak si myslíte, že je to nemožné, ste na
veľkom omyle. Pohodová atmosféra síce
nebola v doprovode s letným vánkom a
oku príjemným pohľadom na dievčatá v
bikinách, ale mala svojské, priam rodinné
čaro. A to z toho dôvodu, že ľudí nebolo
zrovna najviac. Nie je sa čomu čudovať,
išlo o nultý ročník a jeho zorganizovanie
prebehlo len pár týždňov pred začatím
festivalu. Napriek tomu bol festival
zorganizovaný na výbornú, presne tak,
ako každý letný ročník. Stanovanie bez
nutnosti použitia zaisťovacích kolíkov
bolo v temperovaných halách, ktoré boli
naozaj temperované, nocovanie v nich
sme si vyskúšali na vlastnej koži. Tieto haly
samozrejme disponovali aj sprchami. Na
festivale vystúpili Hadouken!, New Young
Pony Club, The Death Set a mnohí iní. Nás
však najviac zaujalo vystúpenie britskej
speváčky Sophie Barker. Jej precítený a
vynikajúco odspievaný prejav s krásnymi
textami bol nepochybne veľkým zážitkom
pre každého. Zo slovenských interpretov
nemožno nespomenúť Le Payaco, Mariána
Vargu a Noneto, B-compelx, Longital či Puding Pani Elvisovej. Ak si chcel návštevník
odpočinúť od hudby, mohol sa zúčastniť
rôznych diskusií a prednášok zameraných
na literatúru, výtvarné umenie či politiku,
nechýbali mená ako Fedor Gál či Ladislav
Snopko. Ďalším spríjemnením každého
večera bolo premietanie filmov, ktoré sme
si plnými dúškami vychutnávali vyvalení
s pivom v ruke na tzv. “tuli” vakoch. Koho
prepadlo nutkanie podeliť sa so svojimi
zážitkami s kamošmi na sociálnej sieti
alebo si zasurfovať na nete, mohol sadnúť
za jeden z niekoľkých notebookov, ktoré
boli k dispozícii každému v internetovom
pavilóne s wifi pokrytím.
október
november
december
január
február
napísal a fotil Marek Kukučka
marec
apríl
máj
jún
Indoor camping festival je vynikajúca
myšlienka, ako si aspoň trochu spríjemniť
nudnú zimu. Už teraz viem, že na ďalšom
ročníku určite nebudem chýbať.
1. časť
Ako mi
POHODA
september
Naším okom
K rôznym svetelno-dymovým efektom
som mal už od malička pozitívny vzťah.
Páčilo sa mi, keď niečo efektne horelo,
prskalo, vrchol šťastia bol, ak to ešte aj
vybuchlo. Ale voľakedy to bolo ťažšie...
Časy socializmu a mojej základnej školy. Žiak Marek, na prvom stupni, silná
túžba po výbuchoch, no pyrotechnika
po ruke žiadna, zábavná či nezábavná,
jednoducho nič :(
V obchodoch ju nemali, na trhu (neskôr
burze) vtedy tiež ešte nie, do Rakúska sa
nedalo len tak odskočiť a doniesť si trochu.
Nuž čo? Čo si nespravíš, to nemáš... Dnes by
človek pozrel na internet a ak by bol trochu
šikovný, s aspoň malými „macgyverovskými“
sklonmi a náznakom schopností, hneď
by si ukuchtil nejakú veselú výbušninku ;-)
Vtedy nebol ani internet, doma o počítači sa
nám ešte nesnívalo, len v Dome pionierov,
na krúžku výpočtovej techniky, sme mali
PMD-čka, naše teslácke 8-bitové počítače
s magnetofónmi a televízoríkmi, z ktorých
sme sa vtedy tešili ešte viac ako z tých
dnešných vymakaných. Ulietavam trochu do
histórie, ale to len kvôli vovedeniu čitateľa do
tej správnej atmosféry.
Zaujímavé praktické pyrotechnické informácie sa šírili ako Dobšinského rozprávky v ešte
dávnejšej minulosti - hovoreným slovom,
uchom zachyteným, mysľou spracovaným
a šikovnými rukami na niečo pekné, malé,
fungujúce, premeneným. Dopočuli sme sa
o všeličom, aj nebezpečnom - napr. o zo
šróbov, matíc a zápalkovej hmoty zostrojených hádzacích a búchacích „rachadlách“.
Tie som radšej hneď zavrhol, počul som,
že občas z toho niekomu niečo „uletelo“...,
a oči mám len dve (teda s týmto OKOm
3;), tak som nechcel ohroziť svoju tvorivú
budúcnosť. Ani nevraviac o „zaujímavej“
zmesi hliníkových pilín, nejakého hnojiva
a chemikálie, ktorá sa uzavrela do pevnej
nádoby a ... - po odpálení to búchalo, že vraj,
až výnimočne dobre. Našťastie som takúto
bombu nikdy nevyrábal. O jej účinnosti
som sa potom dočítal v novinách, alebo
dopočul od kamarátov, ktorých kamaráti ju
skúšali vyrobiť, až príliš „úspešne“... Zmes,
po správnom namiešaní, bola taká citlivá na
tlak, že pri necitlivom napchávaní do vhodnej uzavretej formy zvykla explodovať, a to
už lietali aj prsty :-( Môj pud sebazáchovy bol
silnejší, vďaka tomu čítate teraz po rokoch
tieto na klávesnici vlastnoručne naťukané
písmenká ;-)
Jednoduché, lacné, funkčné, dostupné
a zároveň dostatočne efektné riešenie
bolo tzv. „zápalkové rachadlo“. Na jeho
konštrukciu stačilo mať „škrkátko“ a zopár
zápaliek zo zápalkovej krabičky. Voľakedy
malá krabička stála 20 halierov a veľká
korunu, tak sa to celkom dalo. Princíp
nečakane jednoduchý: odstrihol som bočnú
časť krabičky so „škrkátkom“, prestrihol ju na
polovicu. Polovicu papierika som položil na
pevný podklad (betón, chodník, obrubník,
dlažbu) tmavou-drsnou vrstvou hore, na
ňu som poskladal do kruhu poodlamované
zápalkové hlavičky, čo najtesnejšie k sebe
a na vrch som to zakryl druhou polovicou
papierika, tentoraz tmavou vrstvou dolu, tak,
aby sa dotýkal zápalkových hlavičiek. Ideálne
bolo celé toto zabaliť do alobalu a malé
„rachadielko“ sa stalo prenosným.
Potom už stačilo po ňom len niečím silno
tresnúť. Kladivom by sa tiež dalo, ale to
nie je ono, najmä, ak ste náhodou niekde
v prírode, na ulici, medzi domami – a čírou
náhodou nemáte to kladivo v batohu, alebo
zastrčené za opaskom, ako domáci kutil na
cestách... Najlepšie bolo, ak ste na zabalené
„rachadielko“ položili malý plochý štrkový
kamienok (tým sa rovnomerne rozložila
z hora, z úderu prichádzajúca sila), zobrali
ste do rúk čím väčší balvan a zvrchu ste ho
naň hodili – šupa nečakaná :), pekný zvukový
efekt! Keď som si takéto spravil prvýkrát,
bol som dojatý a potešený, zápalky sa
razom stali mojou obľúbenou obchodnou
komoditou. Vďaka tomuto „vynálezu“ som
stúpol v očiach mojich spolužiakov, ktorí
tento „zázrak“ ešte nepoznali, naučil som
ich výrobu, bezplatne, len pre radosť z ich
„výbušnej“ radosti som im odovzdal môj
vylepšený „know-how“ (vtedy som vôbec
netušil, že takéto slovo existuje;)) a pri
budove školy, na dvore a za neďalekým
poschodovým domom sme rachali a rachali,
až kým sme neminuli pripravené vzorky, či
provizórne, z krabičky zápaliek narýchlo, na
mieste, spravené exempláre, alebo kým nás
z okien vykúkajúci dospelí ujovia a tety preč
nevyhnali...
pokračovanie nabudúce...
29
Naším okom
Naším okom
Ahoj, Peťko!
Naposledy sme sa videli na cintoríne
na Dušičky. Bolo to veľmi dávno. Čo už
s tebou, keď ty pracuješ aj na Vianoce, aj
na Silvestra v tej Bratislave a domov málo
chodíš. Zaspomínali sme si na Tvojho
nebohého starého otca. Veru, už to bude
desať rokov, čo nie je medzi nami, nech
mu je zem ľahká. Dnes by bol na Teba aj
Tvoju sestru pyšný. Pán Boh vie, že sme sa
na staré kolená veľa hádali. Ale úprimne,
veľmi mi chýba. Odvtedy sa cítim osamelá a taká opustená. Vidíš, tak je to, keď
nechcem ísť do starobinca a žijem sama.
Ale dosť bolo smútku. Na tie Dušičky sú aj
u nás hroby plné vencov a kvetov.
Výstava
Notebook EXPO
klope na dvere...
tlačová správa
Nadšenci počítačovej a spotrebnej
elektroniky si aj tento rok prídu na
svoje. Redakcia PC REVUE pripravila
už tretí ročník predajnej výstavy notebookov a spotrebnej elektroniky na
Slovensku, ktorá nesie názov Notebook EXPO.
Na výstave sa predstavia všetci známi
výrobcovia notebookov, notebookového
príslušenstva, nebudú chýbať ani výrobcovia z oblasti spotrebnej elektroniky, softvéru, telekomunikácií, navigátorov GPS, a
to všetko obohatia novinky z tohtoročnej
výstavy CeBIT a CES. K dispozícii budú aj
redaktori magazínu PC REVUE, ktorí radi
poskytnú svoju odbornú pomoc a vyriešia
technologické problémy návštevníkov v
rôznych oblastiach.
Cieľom výstavy je priniesť najnovšie
informácie všetkým návštevníkom, nielen
čitateľom PC REVUE alebo nadšencom IT,
ale aj širokej verejnosti. Notebook EXPO
chce priniesť do sveta informačných technológií ďalší rozmer a ukázať ich ľudskú
podstatu, hovoriť o technológiách s ľuďmi
v bezprostrednom kontakte.
Veľkým lákadlom pre návštevníkov sú
výnimočné akcie a ceny, ktoré mnohí
výrobcovia ponúknu pri príležitosti tejto
jedinej výstavy svojho
druhu na Slovensku.
Pripravený je aj bohatý
sprievodný program. Výstava je spojená s
prednáškami o novinkách, nových technológiách použitých v prenosných počítačoch, bezpečnosti, mobilnej komunikácii
či iných populárnych témach. Predstavené
budú horúce novinky, ktoré priniesli
svetové výstavy počítačov a spotrebnej
elektroniky v posledných mesiacoch. Nenechajte si ujsť túto unikátnu výstavu – už
v sobotu, 24. marca 2012 v hoteli Crowne
Plaza v Bratislave.
Niekedy mám pocit, že ľudia sa predbiehajú, kto dá na hrob milovanej zosnulej osobe čo najviac ozdôb. Je to normálne? Za
socializmu, Peťko môj, to bolo inak. Som
zvedavá, koľkí z nich sa pomodlia za nich,
aby sa dostali z Očistca do Neba. A čo
s ľuďmi, ktorí nemajú ísť komu na hrob,
kde sa zosnulí nechali rozptýliť? Kedysi to
nebolo v móde. Alebo to s tým nemá nič
spoločné? Málo miesta je na cintorínoch?
Na Zuzu, moju susedu, si pamätáš? Jej
vnuk prišiel na Dušičky. Joj, to zas bolo sťažovania sa. Pred pár mesiacmi som Ti písala, že už končí štúdium a na tretí stupeň
sa nechystá. Predstav si, už skoro rok si
nevie nájsť prácu. Hlavu si búcha o stenu,
že to neskúsil ešte počas školy. Vraj sa to
oplatí, aj keď súčasne študovať a pracovať
je namáhavé. Veľa jeho rovesníkov nemá
ešte zamestnanie a tak chodia na úrad.
Nuž, musíme sa naučiť žiť v kríze. Ak som
dobre postrehla, aj nemecká kancelárka
povedala, že bude trvať celé desaťročie.
Peťko, ja si myslím, že to znamená do konca môjho života. Takýto život na dôchodku
som si teda nepredstavovala. Kým sme
mali komunizmus, pozeralo sa na západné
Nemecko, tam bol blahobyt. Tvoj starký
vtipne označil rozdiel medzi západným
a východným Nemeckom ako rozdiel
medzi mercedesom a trabantom. Vždy
som sa na tom smiala. Z toho obdobia mi
aj ostali nejaké východonemecké marky.
Keď ma dôjdeš navštíviť, ukážem Ti ich.
V päťdesiatych rokoch, kým ten múr nebol
ešte postavený, veľa ľudí utieklo na západ,
aj z mojej rodiny a ja si myslím, že dobre
urobili. Dnes nie sú otupení ako my, ktorí
sme tu ostali. Peťko, viem že si nič nepamätáš z tohto obdobia. Ty si mladý na to,
aby si vedel pravdu o tom období. Snáď
iba z kníh, lebo mnohí o našej minulosti
neradi hovoria. Veľa zlého sa tam napáchalo. Za boľševikov to bolo inak.
To by bolo ale na zamyslenie, prečo o tom
neradi hovoria. Ja by som o tom vedela
rozprávať hodiny.
september
október
november
december
január
február
marec
apríl
máj
jún
Tvoji rodičia sú už opatrnejší, ale oni sú
aj vo všeobecnosti introverti. Veľa ľudí
nechcelo tú zmenu v osemdesiatom
deviatom. Ani Tvoj starký ju nechcel, dobre
zarábal v podniku. Ja to chápem, nevedel,
čo príde po revolúcii, ako sa povie, šiel
na istotu. Ja som zas zmenu chcela, aby
som už nemusela skrývať moje kresťanské
obrazy. V tých časoch som mala s Tvojím
starkým kvôli tým obrazom veľa hádok. Čo
bolo, bolo.
Mám pocit, že minulý rok sa tá Nežná
revolúcia neoslavovala ako sa patrí. Politici
sa už pripravovali zrejme na voľby v marci
a nemali čas na takéto oslavy. Inak nemali
sme čas na tie Dušičky, aby sme si povedali niečo o páde vlády a nových voľbách.
Rada Ťa počúvam, keď hovoríš o politike.
Je to smutné, že si papaláši nenašli čas
na spomienku, lebo kvôli tejto revolúcii sa
môžu pripravovať na voľby. Boli tu časy,
keď sme nemali voľbu.
Jediný, ktorý si našiel čas niečo urobiť, je
ten Matovič, či ako sa volá. Jaj, to je ale
komediant. Že prespať na námestí. V tom
mraze? Ten sa zbláznil. Videla som nejaké
zábery, ležali tam v spacákoch na polystyréne. Peťko, úprimne, má toto šaškovanie
nejaký zmysel? Síce je pravda, že aj pred
dvadsiatimi dvomi rokmi účinkujúcich mítingov považovalo veľa ľudí za komediantov. Aby som nešla ďaleko, aj Tvoj starký.
V tom čase som ho prehovárala, aby ma
zobral do Bratislavy.
V našom mestečku to stagnovalo a ja
som chcela zažiť tú revolučnú atmosféru.
Mohla som mať päťdesiat rokov a starký
päťdesiattri. Tak ma nakoniec zobral do
tej Bratislavy, no celú cestu tam aj späť
som musela počúvať jeho frflanie. Peťko,
stálo to za to. Boli sme na Námestí SNP.
Vedel si, že tam boli v tom čase tie hlavné
slovenské protesty? Veru tak. Na tom
istom námestí, kde je aj Matovič. Vtedy
sa tam zbiehali ľudia z celého Slovenska.
A s napätím sme čakali na správy z Prahy.
Vieš, Praha bola vždy o krok pred nami.
A ako náhle sa niečo udialo v Prahe, jeden
pán si sadol do auta, prišiel do Bratislavy
povedať o tom pár slov na mítingu a vrátil
sa naspäť. Tvoj otec vždy hovorieval, že
Česi majú stále náskok v kvalite aj kvantite.
Nikdy som nevedela, ako to presne myslí
a opýtať som sa na to bála. Veď vieš, aký je
prísny. Ale má asi pravdu, tí Česi sú pred
nami. Aj v tom čase, počas revolúcie, boli
aktívnejší, pamätám si na slová Václava
Malého. Peťko môj, vieš vôbec, kto to je?
Ak nie, kľudne sa opýtaj, napíšem ti o ňom.
nejší Česi alebo Slováci. Bojovali sme za to
isté. Aj keď boj je možno prehnané slovo.
Ak sa dobre pamätám, súťaž bola jedine
o prezidentovanie medzi Havlom a tatkom
Dubčekom. Vtedy sme to vnímali ako Česi
proti Slovákom, keďže Dubček bol Slovák.
Obaja mali podobné heslo: jeden mal
„Havel na Hrad“ a druhý „Dubček na Hrad“
alebo tak nejako. Už si to presne nepamätám. Ako vieš, nakoniec vyhral Havel. Mal
si vidieť Dubčeka, bol z toho dosť zdrvený.
Peťko, úprimne, ja som fandila Havlovi
aj keď som bola Slovenka. A teraz mi
napadlo niečo.
Nie je možné, že už tu sa začal rozpad
Československa? Ale snáď nie. Nezistil
by si mi to, Peťko? Že, čo na to hovoria
odborníci? Ach, dosť bolo o tých časoch. Ja
ani neviem posúdiť, koľko sa toho zmenilo
za dvadsaťdva rokov. Na minuloročnej
oslave Radičová povedala niečo také, že
korupcia v tomto štáte je taká, že sa s ňou
už takmer nedá bojovať. Ja som ju nikdy
nebrala ako najrozumnejšiu, skôr city ju
ovládajú, ale čo, keď má pravdu. Priala by
som si, aby si dospieval vo svete, kde sa
môžeš spoľahnúť na nejaké istoty. Teda, ty
si už aj tak dospelý, ale iba o pár mesiacov
začneš žiť ten skutočný život po škole.
A Tvoja sestra o dva roky. Budem Vám
držať palce.
Naposledy si mi písal, že pôjdeš na nejakú
zabíjačku s Tvojou milou. Boli ste? Veľa klobások sa porobilo? Tie sú najdôležitejšie.
Aj šunku na Veľkú Noc ste urobili? Poctivé
domáce veci treba jesť, nie ako tie vodou
nasiaknuté špongie v obchodoch. Takisto
bravčovú masť a nie kadejaký olivový olej.
Keď ja som celý život pražila na bravčovej
masti, tak budem až do smrti.
Zabíjačka je jedna z vecí, ktoré mi chýbajú
tu v meste. Samozrejme, chovať prasiatka
by sa mi nechcelo, ale zabíjačka sama
o sebe sa mi páči. Naposledy som bola na
nej u Margite, mala som na starosti hurky.
To je ale už dávno.
No dobre, vnúčik môj, idem sa ja pomodliť
a spať. Vieš, my starí už neponocujeme,
ako vy mladí. Ale raz to príde aj na Teba.
Dúfam, že tento list dorazí k Tebe čím skôr
a odpíšeš. A napíš samozrejme, ako sa Ti
darí.
Bozkáva Ťa Tvoja babka.
napísal Jozef Košík
Z našich Slovákov si zas pamätám Tóna
Srholca. Nebola to súťaž, či budú viditeľ-
31
Vtedy a dnes
Naším okom
Naším okom
napísal Jozef Košík
Myslím si, že vo svete existujú témy,
ktoré by sa mali týkať mnohých,
ktoré by mali oslovovať a inšpirovať
každého jedinca. Jednou z nich je
podľa mňa sloboda. Čo to ale je? Je
to iba pojem. Ale skutočnosť, ktorá
sa za týmto pojmom skrýva, je skoro
neopísateľná. Napriek tomu sa o to
pochopiteľne pokúsim.
SLOBODA
Súčasná spoločnosť ju definuje nasledovne: „Sloboda je neprítomnosť donucovania, nemusenie robiť to, čo sa nechce,
z čoho však nevyplýva smieť robiť, čo sa
chce. Preto sa pojem slobody odlišuje od
pojmu svojvôle. Pojem slobody je veľmi
mnohoznačný, čo sa zneužíva na ideologickú manipuláciu. Sloboda je jedna zo
základných spoločenských hodnôt.“ Podľa
všetkého pri nadobudnutí slobody prežívame šťastie. A to z dôvodu, že intuitívne
cítime skutočnosť: Sloboda nám prislúcha.
Aj toto bol dôvod pre nežnú revolúciu.
KOMUNIZMUS – SOCIALIZMUS
Komunizmus je totalitný režim, ktorý
sa síce na našom území nezrealizoval,
no niečo podobné – socializmus, trval
prakticky od februára 1948 až do nežnej
revolúcie v roku 1989. Ako všetko, tak aj
socializmus sa menil cez spomínané obdobie. Najhoršia bola situácia v päťdesiatych
rokoch a postupom času sa to zmierňovalo. Z toho vyplýva, že síce novembrová
revolúcia znamenala prudké demokratizačné zmeny, no zmena neprišla zo dňa
na deň. Bol to pomerne dlhodobý proces.
Je tu spôsob ako sa pozeráme na otázku,
či bol komunizmus alebo socializmus zlý.
Tu intuitívne vycítime, že sa zapája niečo
aj morálneho charakteru. Mám 25 rokov,
a teda si na revolúciu nemám ako pamätať. O to poctivejšie som sa o túto tému
zaujímal a zbieral rôzne informácie.
„PRAVDA VíťAZí“
Poďme ale od začiatku. Výraz „Pravda víťazí“ existuje ako ustálené slovné spojenie,
ktoré vystupuje ako národné motto dvoch
krajín. Jedna z krajín je India a druhá je
z nášho pohľadu oveľa dôležitejšia a je
ňou Česko. Čo sa mi ešte viacej páči, tak to
je slogan, ktorý na námestiach v novembri
1989 často zaznieval: „Nech pravda a láska
zvíťazí nad lžou a nenávisťou.“ Ten druhý
slogan sa mi páči viac, lebo tam vystupuje
dokonavý tvar- zvíťazí. Od Novembra 1989
uplynulo už zopár rokov. Napriek tomu
mnohí sa určite zamýšľajú nad tým, či sa
tento výrok naplnil. Situácia v súčasnej
spoločnosti, kde panuje pretvárka, faloš,
vypočítavosť, závisť, ľahostajnosť a morálka
i hodnoty sa dostávajú kdesi na jej okraj,
je opačná. V rôznych oblastiach života
sa stretávame s tým, že pravda bolí a je
nepohodlná. Nie sú ojedinelé situácie,
kedy si ľudia pred pravdou zatvárajú oči a
radšej zaboria nos do piesku. Táto „pštrosia“ politika je totiž oveľa pohodlnejšia ako
zmieriť sa s pravdou alebo sa postaviť na
stranu tých, ktorí za ňu bojujú, i keď je to
ťažké a problematické. Pravda však vždy
vyjde najavo aj keby mala byť pod zemou
zakopaná. Niekedy to však trvá až príliš
dlho.
SKLAMANIE
Predpoklad pre zvládnutie tejto témy je
pochopenie spoločnosti. Nie som si istý, či
slovenská spoločnosť je komplikovaná alebo nie. Domnievam sa ale, že ju poznám.
A tak sa ľahšie dá identifikovať riešenie
otázky slobody. Mám taký pocit, že s nadobudnutou demokraciou a slobodou
sme si neporadili najlepšie. Jeden pohľad
je nedostatok odhodlaných a „správnych“
ľudí v čase revolúcie. Na začiatku to vyzeralo, že nová mladá inteligentná generácia
nahradí predchádzajúce staré. Popravde
cítim v kútiku duše, že sa to nestalo. Druhý
pohľad je skutočnosť, že sme boli naivní
a až priveľmi sme snívali. Pochopiteľne
som ale vďačný za všetko dosiahnuté. Ja
v skutočnosti nemám byť prečo sklamaný,
veď ja som vtedy ešte o krajšom Slovensku
nesníval. Staršie generácie ale sklamané
zrejme sú. Vidím aj to, že mnohí už prestali
veriť, či sa vôbec tie sny niekedy naplnia.
Sú to ľudia, ktorí naplno zažili aj minulý,
aj ten dnešný režim. V skutočnosti iba
oni chápu otázku slobody na Slovensku
komplexne. Dvadsaťdva rokov ubehlo a sú
už netrpezliví, vyčerpaní.
DNEŠNá SPOLOčNOSť
Aby som vniesol do riadkov aj optimizmus,
početné množstvo ľudí je so súčasným
stavom spokojné. Argumenty sú nasledu-
júce. Dnes už netreba čakať v rade hodiny
na to, aby sme dostali figy a mandarínky,
ktoré sa nám na Vianoce celkom dobre
hodia. Plánované hospodárstvo zaniklo,
aj ku nám sa dostala koncepcia voľného
trhu. Je pre mňa takmer nepredstaviteľné,
že to nebolo vždy takto. Javí sa mi to také
prirodzené a normálne. Jednoducho to bol
iný svet. Dokonca niektoré pojmy vôbec
neviem čo znamenajú z toho obdobia.
Neviem to ja a ani veľká väčšina mladých.
Dnes na cestovanie a objavovanie sveta
potrebujeme jedine peniaze a chuť. V časoch minulých to nestačilo. Keď sa chceme
vzdelávať na vysokej škole, nech sa páči.
Tieto veci sa môžu javiť ako materialistické argumenty a oni také v skutočnosti
sú. Takže čo ešte nám priniesla sloboda?
Môžeme písať knihy aké chceme a takisto
natáčať filmy. Neuveriteľné. Novinári si
tiež vychutnávajú neobmedzenosť. Kiná,
divadlá. Kultúra sa môže pestovať. Pri
hlbšej analýze sa tu ale nachádzajú aj dosť
podstatné nedostatky. Je tu totiž skutočnosť, že kvôli možnosti kúpiť spomínané
figy a mandarínky pracujeme až do noci.
Ja to pociťujem ako chybu. Pochopiteľne okrem situácií, keď sa človek lepšie
cíti večer o desiatej v robote ako doma
s rodinou. Prirodzené je podľa mňa to, že
národ, ktorý žil v socializme, plynule prejde
do demokracie. To, že nemáme na samých
seba a na rodinu čas už prirodzené nie je.
Nemáme čas na veci verejné, nechodíme
voliť, sťahujeme sa do súkromných životov,
sme ľahostajní, hlavne mladí ľudia. V prostredí voľného trhu figuruje slušnosť ako
slabosť. Bez zábran sú mnohí úspešnejší.
Ja cítim, že by to tak nemalo byť. Neviem,
či je to prirodzené. Ale je pravdou, že
prirodzené sa mi nemusí páčiť. Dúfam,
že si mnohí všímajú, že zo socializmu tu
ešte veľa ostalo. Dlho trval. Vidí sa to na
občanoch, ktorí si pohodlne sedia v kreslách s tým, že ich prácu niekto (štát) urobí.
Niekto očakáva, že mu bude diktované,
čo ďalej, čo robiť. Je jasné, že medzi nami
žijú spoluobčania, ktorí neprivítali nežnú
revolúciu s radosťou. A odvtedy by prečo
zmenili názor? Takých ľudí prirodzene
badať aj v politike. Čo je chyba, až hanba.
Sú to politici v postavení vládcov. Veď ale
v demokracii by nemali slúžiť oni nám?
Demokracia nám priniesla pozitívne, ale aj
negatívne veci. Možností je veľa, stačí sa
rozhodnúť.
PROTESTy GORILA
Dvadsaťdva rokov po Nežnej revolúcii sa
tu objavili ľudia, ktorí síce v slobode žijú,
ale aj tak prejavujú veľkú nespokojnosť.
Nespokojnosť so súčasným stavom slobody, kde panuje pretvárka, faloš, vypočítavosť, závisť, ľahostajnosť, pochybná morálka i hodnoty. Rétorika týchto protestov
sa menila od začiatku až po dnešok, no
z môjho pohľadu nedosiahla a ani nedosiahne rétoriku Novembra 89. Spoločnosť
je inde. Aktéri sa prejavujú drzosťou,
vulgarizmom, vandalizmom. Čo je dôležité,
zmätenosťou. Asi je zhoda na tom, že keď
niečo chcem dosiahnuť, musím mať jasno
v tom, čo vlastne chcem. Ak budem prchký
bez odôvodnených pohnútok, skôr či
neskôr padnem na hubu. Ak budem tvrdiť,
že dvadsaťdva rokov sa nebojovalo proti
spomínaným negatívam, skôr či neskôr
budem za hlupáka. A bude to zaslúžené.
Ak budem žiadať zmenu systému, taktiež
budem za hlupáka. Systémom je momentálne demokracia a zmenu od demokracie
k niečomu inému si normálny človek
nemôže žiadať. Ďalšia výčitka k týmto
protestom, mnohí za otvorenú spoločnosť bojujú so zakrytými tvárami. Napriek
tomu, že sa tento počin nedá porovnať
s udalosťami spred dvadsaťdva rokov, je
to dobrá vec. Ak sa dosiahne aspoň celospoločenská diskusia, malo to zmysel. Ak
sa neostane pri provokácii, ale posunie sa
k diskusii, je to dobrá vec. Je to dobrá vec,
lebo spoločnosť je v istom zmysle poškodená a problémy si civilizovaná spoločnosť
vydiskutuje. Sme snáď civilizovaní, však?
ZáVER
Na záver sa hodí nejaký skvelý nápad,
kam ďalej. V súčasnosti nemáme žiadne
koncepty utópie. Veľké slová pominuli.
Samozrejme je tu neustály vývoj technológií, využitie alternatívnych zdrojov. Napriek
tomu smerovanie ľudského ducha aj
s problematikou pravdy a slobody stagnuje. Dôvod nepoznám. Viem to, že pokrok
a sila ľudského ducha sa prejavuje pri ilúzii
spoločného nepriateľa. Zrazu sa stávame
kolektívnymi hrdinami. Dôvodom stagnácie môže byť spokojnosť so súčasným
svetom? Neviem. Podľa mňa ale problém
nie je v tom, že nemáme s čím bojovať.
Zistime, z čoho čerpáme našu spokojnosť,
kedy by sme nespokojnými mali byť.
Botanická záhrada
napísala a fotila Alexandra Pastvová
Tiež ste milovníkom prírody a máte
pocit, že pre Vašu túžbu spoznávať
taje lesov a lúk Vám v Bratislave
miesta niet? Nemusí tomu tak byť.
V tomto článku Vám predstavím
miesto, ktoré nielenže žiari zelenou
pokrývkou , ale zároveň Vás dokáže
zaujať svojim pôvabom a príjemným
prostredím.
Botanická záhrada je vedecko - pedagogickým pracoviskom Univerzity Komenského. Významným odborným poslaním
pracoviska je pokusná aklimatizácia rôznych druhov rastlín. V areáli sa nachádza
i skleník, kde sa pestujú rastliny teplomilnej vegetácie.
História Botanickej záhrady siaha do roku
1942, kedy bola založená. Pre výstavbu
bola vymeraná plocha 6,6 ha. Po druhej
svetovej vojne boli postavené skleníky,
zavlažovací systém a vysadených takmer
3 000 druhov rastlín.
Už pri vstupe Vás oslnia upravené trávnaté
plochy a s dômyslom rozdelené a zasadené prírodné skvosty. Istotne Vás oslovia
pekne prepojené jazierka s červenými rybičkami. Neďaleko nich, s výhľadom na ne,
sa nachádza niekoľko lavičiek na "terase"
s drevenými konštrukciami v japonskom/
ázijskom štýle. Ďalšou zaujímavosťou je,
že počas prechádzky záhradou nemusíte
smerovať asfaltový chodník, ale môžete sa
vydať i kamenistou cestou pomedzi celé
zelené priestranstvo, a tak si naplno užiť
lono prírody. Nájdete tu lavičky a altánky,
kde si môžete príjemne posedieť v spleti
flóry. Objavíte tu pokoj, relax a príjemné
chvíle mimo rušnej premávky. Každú detskú dušu potešia hojdačky či preliezačky.
Ak Vás cestou prepadne smäd alebo hlad,
nájdete tesne pri vchode/východe stánok
s občerstvením.
Zaujímavosť:
V bratislavskej Botanickej záhrade
september
október
november
december
január
február
marec
apríl
máj
jún
UK Bratislava
pribudla v roku 2006 Wollemia nobilis /
Wolémia vznešená/ - rastlina v klietke.
Patrí k najstarším žijúcim rastlinám na
svete. Jej pôvod siaha do druhohôr a bola
súčasníčkou dinosaurov. Bola svedkom
vrásnenia planéty, kedy sa rozpadol
obrovský prvotný kontinent a Zem sa formovala do súčasnej podoby. Videla prvých
ľudí a sledovala, ako prvé hordy divochov
postupne vytvárajú civilizáciu. Pred dvoma
miliónmi rokov sa vytratila do zabudnutia,
aby sa znenazdania objavila v 20. storočia.
Pred 10 rokmi bol objavený pracovníkom
národného parku na mieste, vzdialenom
200 km od Sydney.
Čo všetko môžete ešte v Botanickej záhrade vidieť?
Skleníkové skupiny rastlín, ako napr.
kaktusový alebo palmový skleník, zbierky
fikusov, orchideí, atď.
Vonkajšie skupiny rastlín zahŕňajúce
japonskú záhradu, rozárium, letničkové a
trvalkové záhony, a mnoho ďalšieho zaujímavého. /Viac informácií nájdete na: http://
www.uniba.sk/index.php?id=1302/
Botanická záhrada ponúka i rôzne podujatia. V roku 2011 prebehla Výstava skalničiek, Kaktusárska jar, Aj „malé stromy“
majú svoje čaro. Počas celobratislavskej
akcie Bratislava pre všetkých, bol sprístupnený voľný vstup.
Na záver informácie, ktoré by ste nemali
prehliadnuť:
Botanická záhrada UK Bratislava je otvorená pre verejnosť od 1. apríla do 31.
októbra denne od 9.00 do 18.00 hod.
Vstupné do Botanickej záhrady UK
Bratislava
deti do 6 rokov majú vstup voľný,
deti od 6 rokov a dôchodcovia 1,50 €,
dospelí 3,00 €,
permanentná vstupenka na sezónu stojí
13,50 €.
33
Naším okom
[Pripiať]
Vedecká expedícia
Černobyľ
napísal Slavomír Bebjak a Bruno Miglierini
Keď sme na internete zhliadli pozvánku, ktorá informovala o možnosti
zúčastniť sa expedície do Černobyľu,
ani na chvíľku sme so spolužiakom
neváhali. Rýchlo sme teda odoslali
prihlášku a pevne sme dúfali, že
vyberú spomedzi množstva prihlásených aj nás. A stalo sa. Do e-mailových
schránok nám zanedlho prišla správa:
„s radosťou Vám môžem oznámiť,
že Vás výberová komisia zaradila do
zoznamu účastníkov expedície do
Černobyľu“...
Naším okom
vagónov, a všetci cestujúci, ktorí sedeli vo
vlaku, boli zamestnanci JE. Pre nich každodenná rutina, pre nás „cesta do neznáma“.
Netušili sme, že tam stále pracuje takmer
3000 ľudí, ktorí dohliadajú na proces
likvidácie škôd, dekontaminácie okolitého
územia a vyraďovania tejto elektrárne.
Dávkové príkony, ktorým sú vystavení
pracovníci JE, sa pohybujú v rozmedzí
troch rádov, od niekoľko nSv/h až po
niekoľko jednotiek nSv/h. Pri tzv. „sarkofágu“ havarovaného štvrtého bloku sme
namerali max. 5,5 nSv/h. Táto hodnota by
však mala byť o čosi nižšia, keď dokončia
stavbu nového prekrytia budovy. Ďalšou
novinkou pre nás bol fakt, že po havárii
štvrtého bloku v roku 1986 elektráreň
nebola úplne uzavretá. Posledný blok
odstavili až v roku 2001.
Mesto duchov
Isto každý čítal množstvo informácií o
meste Pripjať, isto každý videl množstvo
zaujímavých fotiek na internete. Všade hovoria o ňom ako o nedotknutom mieste,
o príbytkoch, ktoré zostali nezmenené od
doby, keď evakuovali všetkých obyvateľov
Pripjate. Boli sme zvedaví, či je to naozaj
tak, ako sa píše. Realita je však trošku iná.
Zub času, ale i vandali sa podpísali pod
skutočný stav mesta. Mnoho budov je
značne poškodených, porozbíjané okná,
dvere, neporiadok... Ale keď si človek uvedomí, kde sa vlastne nachádza, tak ďalej
s veľkou pokorou a obdivom prehliada
každé jedno zákutie tohto „mesta duchov“.
Рыжий лес (Ryži les)
Tento výraz je pre verejnosť určite známejší pod pojmom „Red forest“. No dozvedeli
sme sa, že toto pomenovanie nie je úplne
správne. Pre objasnenie, farba v názve má
predstavovať sfarbenie stromov tesne po
havárii v blízkej oblasti JE Černobyľ, ktoré
boli postihnuté žiarením. Červená však nie
je úplne správna: je to farba podobná sfarbeniu líšky, hrdzavá. Takéto sme dostali
vysvetlenie od tamojších odborníkov. Teda
... a počas tých šiestich dní sme toho zažili
toľko, že pomaly ani pamäť fotoaparátu
nestačila, našťastie, výdobytky vedy a
techniky sú nekonečné... a tak sa s Vami
podelíme aspoň o pár zážitkov.
Dozimeter, alebo zbraň?
Každý vie, že Ukrajina nie je členom
Európskej únie, preto sme samozrejme
potrebovali legitimáciu. Na tom by ale
nebolo nič nezvyčajné. Horšie to bolo s
potrebnou legitimáciou pre dozimetre. Si
ani neviete predstaviť, koľko papierovačky
k tomu treba. Spoza okna autobusu sme
sledovali, ako behajú Gabo Farkaš (ako
tlmočník, keďže to bola maďarsko-ukrajinská hranica) a vedúci expedície doc.
Janko Haščík z budovy do budovy. A nikto
nevedel, myslím si, že ani colníci sami, kam
majú ísť. Čo nám však utkvelo v pamäti,
bola poznámka maďarských colníkov, keď
vytiahli z kufríka dozimetre: „to sú nejaké
zbrane?“ A možno, že by bolo jednoduchšie, ak by sme preclievali práve tie zbrane.
správne by sa malo používať pomenovanie
Ryži les. Pri ceste cez toto územie sme videli niekoľko borovíc, ktoré tam stoja ešte
od havárie. Respektíve, ich torzo, suchý
kmeň. Tieto stromy dostali letálnu dávku
žiarenia, ktorá je pre borovice 8 kSv.
25 years later
Aj 25 rokov po ničivej katastrofe ide
život ďalej a príroda sa zregenerovala na
nepoznanie. Keby niet ruchu spôsobeného nákladnými autami, odvážajúcimi
kontaminovaný materiál na skládku, ako
keby ste boli na mieste, kde sa nič nestalo.
Lesy sa krásne zelenali, poľné kvetiny ešte
kde-tu kvitli. A dokonca sme zahliadli aj
divo žijúce kone Przewalského, ktoré sa
tam pásli pri ceste na malej lúčke.
Na záver
Vedecká expedícia, ktorú sme absolvovali,
bola pre nás ako študentov 2.ročníka
Ing. štúdia veľmi poučná, pretože sme na
vlastné oči mohli vidieť následky katastrofy, ktorá sa v budúcnosti už nesmie
opakovať. A keďže obaja plánujeme po
skončení štúdia pracovať v oblasti jadrovej
energetiky, tak nadobudnuté skúsenosti
a poznatky počas týchto pár dní určite
prispeli k nášmu všeobecnému rozhľadu a
sme vďační Ústavu jadrového a fyzikálneho inžinierstva FEI STU, ako aj Slovenskej
nukleárnej spoločnosti, že sme sa mohli
tejto expedície zúčastniť.
černobyľská múmia v sarkofágu
Cestu do Černobyľskej elektrárne sme
každé ráno absolvovali zamestnaneckým vlakom, ktorý mal jedinú zastávku,
a to samotný areál elektrárne. Cesta zo
Slavutychu trvala iba 40 minút, lebo vlak
prechádzal malou skratkou, cez územie
Bieloruska. Vlaková súprava mala asi 12
september
október
november
december
január
február
marec
apríl
máj
jún
35
Kultúra
Vz nás
každom
kúsok
je
pýtal sa Ivan Minárik
foto Juraj Kolárik (vpravo hore)
foto Marek Piovarči (ostatné)
(vraj)
Holdena
Jeden z menej obvyklých študentských projektov. Svet, v ktorom sa
vie nájsť každý. Vychádza na webe
štyri krát do týždňa. Jeho autor ma so
zlomenou rukou víta usadený v Univerzitke. Peter Nagy. Jeho a Holdenov
svet.
Kedy a kde ti napadlo začať písať
príbeh o romantickom chalanovi Holdenovi?
13. januára 2011 som sedel doma v hlbokých depresiách a písal som si s jednou
kočkou dlho do noci. Bol som v období
„tvorivého útlmu“. Keď som si s ňou písal,
začal som cítiť, že som tvorivý a kočka bola
na mňa namotaná. Myšlienky mi tiekli, tak
som začal písať príbeh jej do četu. Projekt
samotný – príbeh podporený fotkami a
videom– som mal vymyslený už dlhšie, len
som nevedel, aký bude príbeh, nad ktorým
som dlho rozmýšľal.
Vraví sa, že všetko už bolo napísané.
V čom je tvoj príbeh iný?
Nie je to nič extrémne inovatívne, niečo
úplne iné. Čitateľ si tam nájde niekoľko
mojich inšpirácií. Nie je to ďalší Dostojevskij alebo Tolstoj. Je to skôr niečo, pri
čom si ľudia môžu oddýchnuť, k čomu
si môžu pravidelne sadnúť, do čoho sa
môžu vcítiť a uvedomiť si, že ich problémy
zažíva aj niekto iný. Čo som sa stretol,
tak veľa chalanov sa stotožňuje najmä s
Holdenom: vedia, že so ženami to nie je
také jednoduché. A každý dostal takého
kamaráta, ako je Henry – ten dobrý kamarát, ktorý pomôže, keď treba a potom sa
ide spoločne ožrať.
A potom skočíme do Dunaja.
Moja snaha je stále prekvapovať čitateľa. Snažím sa predchádzať takým tým
zrejmým situáciám: idem do bytu so sexi
kočkou a vyspím sa s ňou. Nevyspím sa s
ňou a dám dôvod, prečo to skončí inak.
Chcem ľudí prekvapiť (nie šokovať), aby si
povedali: „Jeej, toto som nečakal.“
Niekto vás prirovnával k Matkinovmu
začiatku...
Dosť ľudí nás prirovnáva k Matkinovi a
Evitovkám. K Matkinovi hlavne preto, že
hlavný hrdina je tiež chlap a údajne je to
písané podobným štýlom. Priznám sa,
nikdy som Matkina alebo Evitu nečítal a
ani to čítať nechcem lebo si myslím, že by
som sa mohol nimi inšpirovať a ovplyvniť.
Ja píšem tak, ako chcem.
Kedy si sa vlastne pustil do písania?
Odkedy máš spisovateľské sklony?
Od 15-tich.
Dovtedy si objavoval baby?
Nie, baby som začal objavovať od 17-tich,
lebo od 15-tich som začal písať. Raz som
napísal sloh, myslel som si, že mi to dobre
myslí, keď píšem, a tak som si povedal, že
napíšem poviedku. Potom som napísal
fantasy román...
Kde vyšiel?
Nikde. Zostal a aj zostane v šuflíku.
Navždy?
Nie, ja ho raz napíšem, lebo si myslím,
že ten nápad je skvelý. A keď si doteraz
myslím, že je skvelý, tak to možno niečo
znamená (alebo som veľmi nekritický). Písal som ho s prestávkami asi rok a rozsah
má približne ako Harry Potter trojka, čo je
asi tak (pozn. red.
).
Potom som začal písať do školského časopisu a teraz študujem žurnalistiku.
Pri Holdenovom svete ma zaujala
práve slušná „knižná“ štylistika. Dnešní
žurnalisti majú problémy so štylistikou
aj gramatikou...
Ja som mal tri semestre štylistiky a spravil
som ich na éčka a béčko. Je to taká irónia,
že my, čo by sme mali vedieť štylistiku
najlepšie, sme boli bombardovaní tvrdou
teóriou, ako keby sme boli na jazykovednom ústave. Vieš, ako málo píšeme?
Neviem.
Takto málo.
Takže Holden je niečo ako tvoj únik z
reality?
Holden je dôvod, prečo som išiel študovať
žurnalistiku. Ja som písal prózu, nikdy som
nechcel byť novinárom. Už som sa zžil s
rolou, že budem novinárom. Ale toto je
môj splnený sen: píšem prózu a ľudia ma
čítajú a keď z času na čas príde pozitívna
reakcia, poviem si, že kvôli tomu to robím.
Som rád, že je niekto, komu sa to páči.
Základná otázka: Prečo meno Holden? čo je to za meno?
Holden je skvelé meno. (smiech) Je to
krátke, je to úderné, je to výstižné a nikto
nevie, čo to znamená.
Skoro ako meno ruže...
Áno. Nie. Bol som na tanečnej a prišli za
mnou spoltanečníčky, ktorí mali v maturitnom ročníku povinnú literatúru Kto chytá
v žite od Sallingera, a povedali mi: „Peťo, ty
si taký Holden.“ Odvtedy ma inak nevolali.
Doteraz neviem, prečo s tým začali. Keď
som si ale pri písaní 23. časti povedal, že
by bolo dobré hlavného hrdinu nejako
pomenovať, spomenul som si na túto
situáciu. S hlavným hrdinom som sa totiž
zo začiatku nejako stotožnil, takže som ho
pomenoval v podstate podľa seba.
Tým mi nahrávaš na ďalšiu otázku...
Či sa stotožňujem s hlavným hrdinom?
september
október
november
december
január
február
marec
apríl
máj
jún
Kultúra
Hej. Do akej miery?
Sú situácie, kde sa Holden správa ako
totálny „trtko“ (za ktorého sa samozrejme
nepovažujem), je veľmi utiahnutý, málo sebavedomý a neschopný reakcie. Ako keby
prijímal iba to, čo mu osud ponúkne a nič
viac. Ja osobne taký určite nie som. On sa
iba necháva unášať vlnou – čo príde, to
vezme. Iba reaguje na vzniknuté udalosti,
nevytvára ich. A to o sebe vôbec nemôžem
povedať.
Z názorového a morálneho hľadiska je mi
veľmi podobný. Snažím sa byť ako Holden
v tom, čo si on dovolí, ako on vníma svet.
V súčasnej seriálovej tvorbe (Panelák a
podobne) si človek nie je istý, aké hodnoty
sa snaží komunikovať. Ja sa snažím nejaké
tie hodnoty komunikovať: nie vždy je
správne sa s niekým vyspať, ide len o sex
a nič sa nedeje, ale že mladý človek sa
môže aj zamilovať a môže (alebo nemusí)
dopadnúť veľmi zle.
Vidíš sa skôr v Henrym?
Rozmýšľal som nad tým, ako mi napadla
postava Henryho a zistil som, že som spojenie Henryho aj Holdena. Možno poznáš
takých ľudí, ja takých poznám asi dvoch,
ktorí sú introverti s extrovertným správaním. Nie je to protiklad, aj keď to znie ako
oxymoron. Je to človek, ktorý si dokáže
sadnúť a uvažovať a dumať nad životom,
čo extroverti nevedia, ale zároveň dokáže
pôsobiť v spoločnosti, dokážu vychádzať s
ľuďmi, odviazať sa na párty...
Predlohou Sofie je nejaká tvoja
známa...?
Je... Sofia má základ v jednej známej, z
ktorej som vybudoval jej lepšiu verziu:
krajšiu, sebavedomejšiu a cieľavedomejšiu.
Zidealizoval som jej predlohu. Povyberal
som si niektoré črty kamarátok, ktoré sa
mi páčili, a vložil som ich do Sofie. Každý
hlavný hrdina má nejakú črtu. Holden je
tiež jasne formovaný ako nepochopený
a neúspešný chalan, ktorý ani nevie, čo
od života chce, len sa zamiloval a teraz
to musí trpieť. Charaktery sa časom viac
prejavia.
Máš už príbeh vymyslený alebo vzniká za pochodu?
Koľko plánuješ mať vo finále častí?
Okolo 250. To by malo byť vyše 150 normostrán, čo je už rozsah románu.
Máš ambíciu vydať Holdenov svet
knižne?
Iba ak by bola ponuka. Keď som vytváral
Holdenov svet, bola aj taká idea, že by
to bolo nejaké promo pre moje písanie.
Prišiel by som do vydavateľstva, povedal
by som, že mám takúto čítanosť, videlo
ma toľkoto ľudí za takéto obdobie, vytvoril
som okolo toho celý projekt a pozná ma
už polovica Slovenska. Kto by ma nevydal?
Potrebujem mať v ruke argument, že ľudia
majú o mňa záujem. Text samotný nestačí.
Keď dávaš svoj text čítať niektorým ľuďom,
je to neobjektívne. Väčšinou oslovíš kamarátov a kamaráti majú väčšinou podobný
vkus ako ty. Preto ti väčšinou príde pozitívna kritika, že si napísal niečo dobré.
Obávaš sa niečoho?
Odrádzajú ma tie haldy kníh v kníhkupectvách. Vojdeš do kníhkupectva a všade
vidíš knihy, ktoré možno aj ľudia kupujú.
Mne sa nepáči tá myšlienka, že budem
niekde tam vzadu zahrabaný v akcii za
dve päťdesiat. Napriek tomu by som rád
v rukách videl vydané to, čo som napísal.
Na to ale musím byť presvedčený, že to za
to stojí.
Snažil si sa prezentovať aj na spisovateľských fórach?
Nie. Mal som pokusy s kamarátom publikovať Holdenov svet na jednom z nich, ale
reakciu som nedostal žiadnu. Niekde som
čítal, že spisovateľ je človek, pre ktorého je
písanie ťažšie ako pre iných ľudí. Nepovažujem sa za spisovateľa, ale určite človek,
ktorý chce, aby ho iní ľudia čítali, musí mať
svoje texty premyslené tak, aby odolali
kritike.
Robili ste aj video. Neujalo sa?
Veľmi si vážim prácu Holča, ktorú na ňom
odviedol. Bolo treba vybaviť priestory, ľudí,
techniku... Druhá vec bol postprocessing.
Musel som chodiť cez leto do Bratislavy
strihať, upravovať, prehnať filtrami a
podobne. Tá obrovská robota, ktorá za
tým stála, sa neodrazila na výsledku. Video
je solídne, ale nie je z osobného pohľadu
dobré. V každom prípade je to pre nás
skúsenosť do budúcnosti. Možno sa k
nemu vrátime v lete, to ale bude závisieť
od hercov. Mám jednu myšlienku, ktorú by
som chcel sfilmovať, ale bez profesionálnych hercov sa bojím, že to nevyznie tak,
ako si to predstavujem. Video zatiaľ asi nie
je to, čo by som chcel priniesť.
S fotkami si teda nateraz spokojný?
Spokojný je trochu tvrdé slovo. Nie som
spokojný vždy. Posledné fotky sa vydarili a
mám pocit, že už začínajú spĺňať účel.
Dokedy plánujete vychádzať? Vo FAQ
si písal, že minimálne do leta.
Presne tak. Sofia aj Henry odchádzajú
robiť do zahraničia, takže fotenie nám
padá a bez fotiek publikovanie veľmi nejde. Chcel by som ale dopublikovať všetky
časti, ktoré budem mať napísané a určite
chcem dokončiť príbeh. Nechcem čitateľa
nechať v polovici a vykašľať sa naňho. Záver bude určite veľmi filozovický a hlboký a
prinesie svetový mier (úškrn).
Sledujte teda príbeh na
http://www.holdenovsvet.sk.
Mám napísaných zhruba 165 častí.
My, čitatelia, sme teda v polovici?
V polovici toho, čo je napísané. Príbeh nie
je dopísaný. Snažil som sa ho dopísať cez
leto, ale veľa častí som musel vyhodiť, lebo
sa mi nepáčili. Som teda niekde v polovici
a ešte neviem, ako to skončí.
Kto zomrie?
Nie, nikto umierať nebude. Mám asi tri
alternatívy a všetko bude asi závisieť od
toho, ako sa vyspím alebo ktorá holka sa
na mňa vtedy vykašle.
37
Kultúra
Film
Stĺpčeky
Obyčajní ľudia
Diagnóza: Apatia
Je zaujímavé, na čo všetko človek príde počas vlastného
monológu v nejakom rozhovore. Nie je výminočné, že
by sa niektoré objavy uskutočnili práve touto cestou,
keď sa potenciálny objaviteľ niekomu sťažoval, že nemôže vyriešiť svoj problém, alebo mu len tak vykladal,
na čom práve pracuje.
Jednanie mnohých ľudí v mojom okolí za posledné
týždne ma sklamalo. Je mi ľúto ľudí, ktorí sa stali apatickými. Je mi ľúto ľudí, ktorí stratili nádej.
Pred časom som mal rozhovor. :) Neprišiel som na
nič závratné, iba som si uvedomil jednu zaujímavú
skutočnosť.
Rodičia nás odjakživa povzbudujú, vychvaľujú pred
známymi, majú pre nás sebavedomie dvíhajúce slová
o tom, akí sme šikovní a akí sú oni na nás hrdí. A to je
dobre, pretože to myslia úprimne. Ja som úplne presvedčený, že ak raz budem rodičom, tak budem úplne
taký istý. Moje dieťa pre mňa bude dokonalé stvorenie,
ktoré vie všetko lepšie ako ostatné deti. Samozrejme
len do puberty, počas ktorej si rovnako ako všetci
rodičia prejdem 5 štádiami Kübler – Rossovej modelu,
až nakoniec kapitulujem a prijmem fakt, že to prekliate
decko ma nielen že nebude poslúchať, ale že ma just
nebude poslúchať, a nechám televíziu a internet, aby z
neho vychovali plnohodnotného jedinca.
Osobitnú skupinu tvoria ľudia, ktorí za otvorenú
spoločnosť bojujú so zakrytými tvárami. Komentár k
nim je zbytočný.
Takéto sústavné, dobre myslené povzbudzovanie má
jeden vedľajší účinok. Naše modelové dieťa si začne
myslieť, že je neobyčajné. Čo vôbec nie je zlé, ale nie je
to pravda. :) Moje vysvetlenie je síce len veľmi kostrbaté,
ale záver tohto môjho malého mentálneho experimentu je ten, že sme všetci až prekvapivo obyčajní.
Uvedomil som si to len pár týždňov dozadu, s pokorou
a bez emócií. Ruku na srdce, z koho bude prezident
(ok, na Slovensku veľmi zlý príklad) alebo svetoznámy
objaviteľ, staviteľ, či detský sen – astronaut? Ak by sme
žili vo fyzike a o rád menšie čísla by sme zanedbávali,
tak z nikoho. A pritom je krásne, že dokážeme svoje
obyčajné životy žiť s takou chuťou a radosťou aj po
takomto krutom prebudení, že si naše meno po sto
rokoch už nikto nebude pamätať a naša existencia bola
podstatná len pre podstatne menšiu skupinu ľudí, ako
by sme kedy boli bývali predpokladali.
Teraz k tým, ktorí nádej nestratili. Patrí im môj obdiv.
V dnešných časoch je to tak trochu hrdinské, trochu
proti prúdu. Sú to ľudia, s ktorými sa dajú hľadať
konštruktívne odpovede na otázky súčasnosti narozdiel
od predošlej skupiny. Títo ľudia sa dokázali oprieť
o čosi, aby neskĺzli. Najčastejšie je to viera, rodina,
priatelia.
Na počudovanie je to tak, že byť obyčajným človekom
je niekedy ťažšie ako neobyčajným. Od vysoko postaveného človeka spoločnosť očakáva niečo, vytvára
mantinely a istým spôsobom usmerňuje správanie sa
takéhoto jedinca. Ale to, ako by sa mal správať obyčajný
človek, nám nepovie nikto. Obyčajný človek je potom
veľakrát zmätený, inokedy si myslí, že od neho nič nezávisí. Omyl. Od obyčajného človeka závisí všetko.
Dodo
flipik
http://gucmann.blogspot.com
september
október
november
december
január
február
marec
apríl
máj
jún
Ku
ltú
Reklama
Najprv k tým, ktorí sú zúfalí. Tieto posledné týždne cítim
zhnusenie, ako sa mnohí nechajú zlákať na cestičky
zúfalstva a myslia si, že nemá už zmysel bojovať za nič.
Nechajú sa zlákať myšlienkami, že každý hrabe iba pre
seba a všetci sú zlí, svet je čiernobiely, taký vždy bol aj
ostane. Je to extrémne vyhranený stav citovej dezorientácie, deštrukcie a beznádeje, charakterizovaný stratou
vôle a takmer úplnou stratou rozumného uvažovania.
V mojom okolí sa takýchto ľudí nájde našťastie menej
ako v celej spoločnosti. Podľa môjho názoru je to dané
vekom, respektíve tým, že moji rovesníci neprežili toľké
sklamania ako staršie generácie. U tejto mladšej generácie sa prejavuje slabší odvar zúfalstva. Ním je apatia,
kedy jedinec nemá záujem, prípadne je ľahostajný voči
niektorým aspektom emocionálneho a sociálneho
života alebo fyzickej činnosti. Je to veľmi smutný obraz,
keď mladý človek ukončujúci vysokoškolské štúdium
patrí do tejto skupiny.
Dokumentárny film sa v našom prostredí prejavuje
najmä vo svojej problémami spoločnosti zaťažkanej
podobe. Avšak tieto kalné vody ťažkých výpovedí a
náročnejšieho filmového štýlu rozjasní snímka od
režiséra Toma DiCillio. Tento muž má od dokumentárneho filmu na prvý pohľad asi rovnako ďaleko
ako New York od Bratislavy, preslávili ho najmä jeho
televízne seriály ako Zákon a poriadok, Monk, Dobrá
manželka či Zločinné úmysly. Pred tromi rokmi sa ale
do kín dostal jeho počin The Doors - When You're
Strange. Úspech tohto filmu tkvie v geniálnej hudbe
legendárnych The Doors, doteraz nezverejnených
archívnych záberoch a sprievodnom hlase Johnnyho
Deppa. Jeden z filmov, ktorý jednoducho musíte vidieť
(skúste kino Lumiere).
Reklama funguje? Funguje, predaj mlieka
vzrástol, sukne sa predávajú a aj susedov
biznis „fičí“ ako má - vďaka bilboardom za
dedinou. Žijeme v dobe, keď sa snažíme
reklamovať takmer všetko a reklama
samotná sa často stáva niečím viac.
Na Young Director Award sa hodnotí
kreatívny talent skrytý v reklamných
spotoch. Oceňovaniu v roku 2010 predchádzala kampaň v podobe krátkeho filmu
s názvom „YDA: Pre tých, ktorí sa narodili
robiť drámu“. Nápad na film pochádza
z pier Mira Olsson a Minna Lavola z
reklamného domu TBWA Helsinky. TBWA
má veľmi blízky vzťah s YDA, okrem toho,
že táto agentúra stála pri vzniku súťaže,
jej zamestnanci videli všetko, čo sa na YDA
prihlásilo. Možno aj práve kvôli tomu sa
im podarilo v kampani zachytiť podstatu
tvorby mladých začínajúcich tvorcov
reklamných filmov – provokáciu, hravosť a
inováciu. Video s malým dievčatkom, ktoré
naháňa strach, vznikalo vo veľmi úzkom
prepojení so samotnými organizátormi
YDA, preto v konečnom dôsledku pôsobí
veľmi osobne a trefne. Video nájdete na
youtube.com pod názvom YDA: For those
who are born to create drama.
ra
Hudba
V bratislavskom hudobnom klube Majestic
Music Club sa v nedeľu 11. marca odovzdávali ceny s puncom kvalitnej alternatívy,
Radiohead Awards. Rádio hlavy už možno
vychladli, no nepadli prachom a vďaka
kvalitným oceneným interpretom sa im to
ani nestane. Ruku na srdce, v porovnaní s
tohtoročným Slávikom je každá alternatíva
už len kvalitnejšia... Ale späť k veci, medzi
nominovanými sa so svojím albumom
Nada viackrát objavila kapela Gwerkova.
Táto mladá skupina so zvukom pripomínajúcim britských xy získala ocenenie
Album roka podľa kritikov. Tento album
je dôležitý nielen kvôli svojej technickej
čistote, je dôležitý najmä pre všetkých,
ktorí strácali nádej v existenciu dobrej
slovenskej hudby.
zo
sta
Kniha
vila
Ve
ro
nik
aK
lin
do
vá
Po veľkom knižnom tresku so životopisom Steve Jobsa
prichádza ďalšia písaná tsunami zo sveta internetu
a online pirátstva v podobe pamätí zakladateľa
Wikileaks. Vydavateľstvo Jota nedávno uviedlo na slovenský knižný trh novinku pod názvom Julian Assange,
neautorizovaný životopis. Západní recenzenti ako The
Times, Sunday Times či Economist sa zhodujú, že je to
autoportrét, ktorý stojí za prečítanie. Podľa nich totiž
odhaľuje to, čo sa skrýva pod vrcholkom tvrdohlavého,
a tak trochu samoľúbeho ľadovca. Už sám podnázov
tejto knihy, vyskladanej na rozhovoroch, trochu
napovedá o svojom hlavnom hrdinovi. Julian si po
čase uvedomil, čo všetko o sebe prezradil a zľakol sa
publikovania. No nakladateľstvo Cannongate mu už
zaplatilo zálohu, ktorú Assange nevrátil, no zároveň
neautorizoval svoje výpovede. A tak si dnes záujemcovia môžu prečítať akúsi pracovnú verziu životopisu,
kde sa hovorí aj o tom, ako vyzeralo Assangeho
dospievanie v Austrálii.
39
@
Kultúra
napísal Tomáš Ondris
skoro všetko na čo pomyslíte. Ovládanie je
intuitívne a rýchle, registrácia nezdržiavajúca. Skvelá voľba ako mať svoju obľúbenú
hudbu stále po ruke, kdekoľvek ste online.
#odporúčam
Ale aj o tom je život. Občas treba neatraktívnu šeď prekryť niečím pestrým.
A možno spolu nájdeme zopár jemných
odtieňov aj v nasledujúcich riadkoch. Teda
dúfam. Popočúvajme online muziku (kým
nám to ešte zákony nezakazujú) a rozšírme si obzory o pár zaujímavostí.
Najzdieľanejšie videá http://www.mostwatchedtoday.com/
Počúvame hudbu online www.soundcloud.com,
www.grooveshark.com
SoundCloud – od roku 2008 má viac ako
10 miliónov užívateľov. Slúži ako užitočný
nástroj pre fanúšikov, tak aj promotérov
na zdieľanie a šírenie hudby cez sociálne
siete. Možnosti sledovať obľúbené osoby,
interpretov a skladby. Výpis štatistík pre
uploadnuté vlastné skladby. Výhodou je
hlavne množstvo aplikácií, ktoré soundcloud ponúka.
GrooveShark – internetová hudobná
knižnica poskytujúca vyhľadávanie a
počúvanie hudby. Disponuje možnosťami
ako vyhľadávanie podobných interpretov,
počúvanie playlistov podľa obľúbeného
žánru (Radio), sledovanie interpretov,
skladanie vlastných playlistov a ako novinka: poskytuje aj služby týkajúce sa videí.
Databáza je tak rozsiahla, že v nej nájdete
november
december
Názov blogu popisuje svoj obsah najlepšie
ako sa len dá. Je to zbierka linkov, ktoré
majú v súčasnom online svete najviac
zdieľaní na sociálnych sieťach. Pravidelne
aktualizovaný prehľad Vás udržiava v strehu pred najpopulárnejšími virálnymi
u
akokoľvek je návrh podarený. Pre ukážku,
citáty od nespokojných zákazníkov:
...
"I was looking for something more detailed and simple." / “Chceli sme skôr niečo
detailnejšie, ale jednoduché.”
"Oh we can’t use this design… it’s too
nice." / “Tento design nemôžeme použiť, je
príliš pekný.”
…
Vraj nemožné? Verte, že nie. Stáva sa...
Viacej nájdete na vyššie uvedenom linku.
#odporúčam
Pozor, nerd až na kožu –
http://accidentalmysteries.blogspot.
com/2009/08/science-tattoos-or-how-to-let-world.html, http://blogs.discovermagazine.com/loom/tag/math-tattoos/
www...
Online služby na posluch
hudby nie sú žiadnou novinkou.
MySpace už dávno nie je jediný.
Last.FM je na scéne už dlhé roky, ale po
spoplatnení to nie je pre chudobného
študenta tá najprijateľnejšia voľba. Trh s
podobnými produktmi je však pomerne
veľký a z ponuky sa naozaj dá vybrať vhodná alternatíva, možno vám prídu vhod
práve tieto dve možnosti:
október
Kopček srandy od
Pre Klik
Čas beží, termíny sa blížia (ak už zopár z nich nie je prešvihnutých), práca
stojí a pekne sa kopí. Každodenná
rutina. Zase sme sa preklikli a skončili
tam, kde podľa pracovného/študijného plánu a harmonogramu nemáme
čo hľadať.
september
Ftipy
január
február
nástrahami súčasného internetu a byť
vždy o krok vpred. Rozhodne zaujímavé a
zábavné.
#zábava
Clients From Hell http://clientsfromhell.net/
Obľúbený web nejedného designéra. Pri
ňom neostáva nič iné len si povzdychnúť “true story...“. Klienti sa častokrát pohybujú
na hraniciach absurdity, preto niekedy ostane možnosť: len sa pousmiať, v horšom
prípade zaplakať – a uploadnuť ich reakciu
do tejto zbierky perličiek. Myslím, že každý,
kto sa zaoberá profesionálne designom,
webdesignom, sa už v priebehu kariéry
stretol s celkom „zaujímavými“ pohľadmi
na vec. Spravidla prichádzajú návrhy na
„zlepšenie“ od laických užívateľov, ktorým
povinnosť financovania projektu dáva akúsi „nutnosť“ byť silou-mocou súčasť vývoja
finálneho produktu, odhliadnuc od toho,
marec
apríl
máj
jún
Hovorí sa, že papier znesie všetko.
V istých prípadoch sa tento pohľad dá
preniesť aj na kožu. Tetovanie môže byť
vkusné, ale aj naopak. Prvotný dojem
môže spraviť z jedinca motorkára, basistu
alebo aj matematika. Nezáleží len na tom,
akej kvality je tetovanie samotné, ale hlavne od obsahu. Vytetovaná Kochova vločka,
Ludolfovo číslo alebo Barnsleyho papraď
na chrbte? Prečo nie? Fraktály mali vždy
niečo do seba.
#zaujímavé
Kto je najväčší masochista na svete?
Vás mobilný telefón. Stále chce, aby ste
ho dobili.
Učiteľka sa pýta Jožka: “Ktorý cicavec nemá
zuby?”
Jožko odpovedá: “Môj starý otec, prosím.”
Ako sa volá doktor, ktorý opravuje choré
weby?
URLog.
- Pán policajt, nekúpite polovicu svine?
- Ešteže čo, aby sa mi to v chlieve
zvalilo...
Po stroskotaní lode plávajú vysílení
vedľa seba muž a žena. Po vlnách sa k
nim blíži drevený záchod. Muž sa súcitne pozrie na ženu a povie:
- Vy máte naozaj smolu. Je to pánsky.
Vážený zamestnanec,
vnútropodnikové záznamy ukázali, že
ste si za posledných 100 rokov nevybrali dovolenku.
Sme si istí, že ste oboznámený(á) s
faktom, že všetkým zamestnancom sú
zaručené tri týždne dovolenky ročne,
alebo v prípade jej nevyčerpania nasledujúce preplatenie. Za každých päť
rokov je potom zaručený ďalší týždeň
platenej dovolenky.
Vyzývame Vás preto, aby ste si urýchlene zobrali 9400 dňov dovolenky alebo
informovali mzdovú učtáreň o tom, že
pri budúcom výbere výplaty máte obdržať šek na Sk 18,277,432,22, v ktorom
je započítaný tento refundovaný plat a
úroky za posledných 1200 mesiacov.
S pozdravom, automatizovaný vnútropodnikový systém platieb
01/01/00
Viete, prečo ma vrtuľník vrtuľu?
Aby sa pilot nepotil.
- Dežo!
- áno, oci!
- Plávaj ku dverám, to bude asi ten
inštalatér!
Známy horolezec dostal na jednej besede
otázku:
- Aké výstupy považujete za najobtiažnejšie?
- Manželské.
Hovorí Fero chlapom v krčme:
- Na Slovensku je len 150 vyvolených...
ostatní sú vyvalení z ich platu...
Na začiatku nového roka sa pýta jeden
slovenský podnikateľ druhého:
- Tak, aký bol pre teba minulý rok?
- Ušlo to... Vyšetrujú ma na slobode.
Ta dum tsss –
http://tudumpa.com
Otázka odpočutá zo školenia pre PC
začiatočníkov:
- Prepáčte, prosím vás, ten megabajt, to je
koľko pollitrákov?
To najlepšie na koniec. Ako som mohol žiť
doterajší život bez tohto nástroja?
#bezkomentára
Viete, aký je rozdiel medzi hardwarom
a softwarom?
Hardware sa dá ťažšie skopírovať.
Ďuro videl prvýkrát v živote výťah. Keď išiel
výťah hore, bola v ňom stará pani, a keď sa
vrátil dolu, vystúpila z neho mladá, zvodná
slečna. Ďuro s úžasom vraví:
- WAU! Sem musím poslať svoju starú…
Predám ruské hodinky.
Zn.: STK do 2008.
Išiel som raz po ulici a z jednej uličky som
počul krik staršej ženy. Ako normálny človek som sa do nej pozrel a videl som, ako
dvaja zlodeji okrádajú babku. Rozhodoval
som sa, či mám odísť a robiť, že som si nič
nevšimol, alebo pomôcť. Nakoniec som
sa rozhodol pomôcť. Proti trom už babka
nemala šancu.
Rozhovor dvoch slečien:
- Vieš, ja by som sa nevedela vydať za
niekoho, koho nemilujem.
- Ani za milionára? - pýta sa druhá
slečna.
- No to by som bola sprostá, keby som
nemilovala milionára.
Spolok nevidiacich a slabozrakých manažérov hľadá spoľahlivú sekretárku.
Zn.: S jedinou podmienkou: Musí byť
príjemná na omak.
Veľmi rada vymením svoje krátke nohy
za dlhšie.
Zn.: Lož.
Mladý, pekný, dobre zabezpečený muž
s vysokoškolským vzdelaním a dobrými
kontaktmi. Mám dve autá, rodinný dom a
vilu v Karibiku.
Zn.: Nehľadám nič, len sa chválim.
červená čiapočka sa pýta babky:
- Babka, prečo máš taký veľký nos?
- Pomýlila som si heroín s kypriacim
práškom do pečiva.
Na lodi je kúzelník.
Keďže cestujúci sú stále iní, kúzelník predvádza tie isté triky.
Počas predstavenia papagáj prezrádza
kúzla, ale kúzelník mu nemôže nič spraviť,
lebo je to kapitánov papagáj.
Raz sa loď potopí a na jednom konci dosky
sa zachráni kúzelník,
a na druhom konci sa zacháni papagáj.
Tri dni na seba nenávistne pozerali a až na
ten štvrtý to papagáj nevydržal, a povedal:
"Tak dobre ,vzdávam sa!!! Kde je loď???”
Profesor vraví:
- Dnes vás pustím o štvrť hodinu skôr.
Odchádzajte prosím potichu, nech
nezobudíte niekoho vo vedľajších
učebniach.
41
Hľadáš popri zábave aj prácu?
Ftipy
www.soitron.com/kariera
Na hodine náboženstva sa katechet pýta,
či žiaci majú nejaké nejasnosti. Móricko sa
prihlási a pýta sa:
-Pán katechet, čert je párnokopytník alebo
nepárnokopytník?
Štyria študenti zaspali na skúšku a
prišli o hodinu neskôr. Dohodli sa na
výhovorke, že počas cesty autom do
školy dostali defekt. Keď sa dostavili
na skúšku, jeden zo študentov hovorí
skúšajúcemu:
"Pán profesor, prepáčte, že ideme neskoro, ale dostali sme defekt a museli
sme vymeniť chybnú pneumatiku."
Profesor chápavo prikyvuje a hovorí:
"To je v poriadku, poďte teda ďalej."
Profesor rozsadil študentov a každému dal papier, na ktorom bola jedna
otázka:
"Ktorá pneumatika mala defekt?"
Nehovoril som so svojou ženou dva
mesiace.
Nechcel som ju prerušovať.
Podľa štatistík je manželstvo jednoznačne hlavnou príčinou rozvodu.
Beriem svoju ženu všade.
Ona však vždy nájde cestu nazad.
Štatistika je ako bikini. Čo odhaľuje je zaujímavé, čo skrýva je podstatné.
Vraví mladý sudca svojmu staršiemu
kolegovi:
-Zajtra mám jednanie s chlapíkom, ktorý
páli slivovicu. Čo myslíš, koľko mu mám
dať?
-No, viac ako 120 korún za liter mu nedávaj.
Hľadame telepatov. Ozvite sa.
Zn: Viete, kde.
Staré rómske príslovie: Pes, ktorý šteká,
nie je dovarený.
Dôležitá správa dňa: Teroristi, ktorí pred
týždňom obsadili vínnu pivnicu v Pavlovciach, ešte stále nemôžu sformulovať
svoje požiadavky!
čak Noris vynašiel palicu s jedným
koncom.
- Pán doktor, mám problém, všetci ma
prehliadajú ...
- Ďalší, prosím !
Synček sa pýta otca-matfyzáka:
- Oci, oci, ako sa píše osmička?
- Osmička? Hmm... To je tuším nekonečno otočené o pí pól...
Tri dni a tri noci bozkával statočný
princ spiacu princeznú, a potom si
pomyslel: Možno je naozaj mŕtva.
Čo robí leňochod, ked horí prales?
Tiež horí...
V r. 2012 má byť koniec sveta.
Ak chceš prežiť, príď na Slovensko. Sme
30 rokov pozadu.
Čak Noris vypil na ex vodu z kohútika.
Dnes ráno mi sused zabúchal na dvere
o 02:30! Verili by ste tomu? O pol tretej
ráno! Mal jediné šťastie, že som bol ešte
hore a cvičil na bubnoch!
Kričí kamarát na kamaráta za volantom:
- čo robíš, veď bola červená!
- My frajeri jazdíme zásadne na červenú!
Blíži sa ďalší semafór, na ktorom naskočí zelená. Tu šofér zaflekuje, až sa z
gúm dymí.
- A teraz prečo stojíš, keď máme zelenú?
- Teraz idú frajeri sprava.
Zapadni medzi IT kocky
september
október
november
december
január
február
marec
apríl
máj
jún
ak si trúfaš...
S mojou ženou sa vždy držíme za ruky.
Keby som ju pustil, išla by nakupovať.
Biológ, štatistik, matematik a informatik na safari:
Zastavia jeep a pozorujú ďalekohľadom.
Biológ: “Sledujte! Stádo zebier! A medzi
nimi biela zebra! To je fantastické! Existujú biele zebry! Budeme slávni!"
Štatistik: "To nie je významné. Vieme
iba, že je jedna biela zebra."
Matematik: "V skutočnosti vieme, že
existuje zebra, ktorá je na jednej strane
biela."
Informatik: "Ale kdeže! To je výnimka!"
Viete, aká je na Záhorí najkratšia veta ?
No predsa:
„Éééé?“
A viete, čo to znamená ?
No predsa:
„Prosím Vás, mohli by ste mi to zopakovať?
Nerozumel som.“
Kultúra
Škola
Obálka zadok
vnútro
(= súťaž)
1. Kráľ zvierat
2. Klub na Mladosti
3. Ročné obdobie
4. b2 - 4ac
5. Typ celočíslenej premennej
6. Aplikovaná informatika
7. Najväčší kláves na klávesnici počítača
8. Najbližšia hviezda
9. Kapacitor
10. Zakladateľ spoločnosti Apple
Download

2012 / 01 - Marec