03 2012 OKTÓBER
www.okocasopis.sk
TO BY SME NEBOLI MY, KEBY NIE
ZADARMO
facebook.com/okocasopis
KEBY PLATILO „OKO ZA OKO“, SVET BY ZOSTAL SLEPÝ.
OBSAH
TÉMA: LETO
Predstavujeme FA STU
IT Academy
Aktuality FEI
Aktuality FA
Októberfest
Tak koľko tam toho je?
(nie) som vedec, pýtajte sa
Bienále architektúry
Len tak si vonku kresliť
Exkurzia do minulosti
Fyzika na kolesách - CERN
Pohoda v kvalite beží
Grape festival
Žákovic Open
4 dni a 3 krajiny na 2 kolesách
ŠKOLA
na strane 06
na strane 07
na strane 08
na strane 09
na strane 10
na strane 12
na strane 13
na strane 30
na strane 31
na strane 37
na strane 44
na strane 14
na strane 16
na strane 18
na strane 20
Ako predbehnúť Bolta?
MEXPO 2012
re: BaltTrip
RedBull Rapids
StartUp Live Bratislava
Dvere
Pri Okne
Bordel
Stĺpčeky
Chceš byť lepší ako ostatní?
Preklik
Kultúra
NAŠÍM OKOM
na strane 22
na strane 23
na strane 24
na strane 26
na strane 27
na strane 28
na strane 29
na strane 32
na strane 39
na strane 40
na strane 41
na strane 42
ORGANIZÁCIE
Projekty Študentského Parlamentu
IAESTE
Ynet, UPeCe
DoToho
STUBA Green Team
Post Erasmus Depresion
foto Jozef Kopáč
na strane 33
na strane 34
na strane 35
na strane 36
na strane 37
na strane 38
3
OKO Časopis ČASOPIS ŠTUDENTOV STU
editoriál
Periodikum študentov a zamestnancov STU
Ročník XVIII
Číslo 3
Vychádza 4x za akademický rok plus prvácke číslo
šéfredaktor
Martin Bago
zástupca šéfredaktora
Ivan Minárik
Ahojte.
redaktori
Marek Kukučka
Peter Petruš
Alexandra Pastvová
Tomáš Ondris
Jozef Košík
Lukáš Horňák
Michal Makas
Anna Fabianová
Lívia Gažová
grafici, dtp technici
Tomáš Ondris
Dušan Chmeliar
Vincent Zsemlye
Lukáš Surovčík
V rukách práve držíte pomerne „revolučné“ číslo OKA. Teda,
svojím spôsobom. Totiž, po úpenlivej niekoľko mesačnej práci
sa nám podarilo posunúť náš časopis ešte o niečo vyššie. Po
prvýkrát v histórii časopisu OKO toto číslo vychádza a bude
distribuované aj mimo budovy FEI STU. Vďaka výdatnej podpore
Študentského parlamentu Fakulty architektúry a jej samotného
vedenia, ktoré nám vyšlo v ústrety, nové OKO dostávajú do rúk
aj architektky a architekti. Dve nové členky redakcie, Lívia Gažová a Anička Fabiánová, pripravili pre nových čitateľov fakultné
spravodajstvo a tematicky zamerané články.
web
Vladimír Polúch
Matúš Malinka
fotografi
Zuzana Holotíková
Andrej Lenčucha
Jozef Kopáč
korektori
Alexandra Pastvová
Inak je číslo venované nebohému letu a zábave, ktorá je s ním
spojená. Dostali sme sa na viacero festivalov, a tak na našich
stránkach nájdete zážitky z nich. Kto radšej tichšiu a zdravšiu
zábavu, môže si prečítať o trojdňovom výlete Zuzky Holotíkovej
na strane 20.
Jožo sa začal intenzívne venovať start-upom, preto pre toto
číslo pripravil články o Manager Expo a Start-up live Bratislava.
Zaujímavé čítanie sú stĺpčeky od Filipa a Jozefa, ktorí sa (ne)úmyselne trafili do tej istej témy. Kto rád niečo umeleckejšie, nech si
prečíta niečo od Mareka (Dvere na strane 28., Pri okne 29.)
Ďalšou dobrou správou pre našu redakciu je, že sme dostali
v priestoroch Multimediálneho centra STU k dispozícii vlastnú
miestnosť. Síce v nej ešte nič nie je, ale čoskoro tam bude naša
redakcia. A to ešte len bude paráda.
KONTAKTY
web
mail všetkým
mail niekomu
http://okocasopis.sk
[email protected]
[email protected]
adresa
Staré grunty 53,
842 47 Bratislava
02/60291828
telefón
Do súťaže sa nám podarilo získať poukaz na založenie s.r.o..
Preto ak niekto z vás plánuje začať podnikať, odporúčam zapojiť
sa, v prípade výhry ušetríte nemalé peniaze. Preukaz je prenosný, preto nie je určený len študentom vyšších ročníkov, môžete
ho darovať, napríklad svojmu strašnému bratovi. :-)
Na záver prajem príjemné čítanie. Keďže my už pripravujeme
nové číslo, môžem vám trošku napovedať, že bude naozaj
kuriózne. Očakávať ho môžete v druhej polovici decembra, teda
ešte pred skúškovým.
ISSN 1338-4511
uzávierka
tlač
náklad
vydáva
14.10.2012
Vydavateľstvo STU
2000 kusov
Martin Bago
ÚZ Multimediálne centrum STU BA
Vazovova 5, 812 43 Bratislava
http://www.mc2.sk, [email protected]
Distribuuje priamo redakcia.
Akékoľvek používanie textu, fotografií a obrázkov alebo ich
častí vrátane údajov v elektronickej podobe je možné iba
s predchádzajúcim súhlasom ich autora. Za obsah
príspevkov zodpovedajú ich autori. Redakcia nemusí
súhlasiť so všetkými publikovanými názormi.
foto na obálke
tváre na obálke (sprava)
obálka
september
október
november
december
PS: Ten merák na titulke je úmyselne zapojený nesprávne.
PS2: Víťazom setu značky Logitech z minulého (májového) čísla
sa stáva čitateľ s mailom xixo22@... Víťaza budeme kontaktovať
mailom.
Zuzana Holotíková
Andrej Lenčucha
Jozef Kopáč
Peter Haspra
Petra Palušová
Vincent Zsemlye
Ivan Minárik
január
február
marec
apríl
máj
jún
Škola
Predstavujeme
Ahojte! Hurá, hurá! Nič iné sa ani
nedá napísať. Máme nesmiernu
radosť, že na stránkach univerzitného
časopisu OKOČasopis sa po prvýkrát
predstavia aj architekti.
Ale na úvod pekne po poriadku. Za Fakultu
architektúry sa vám budú prihovárať a
slovami Vás obšťastňovať Anka Fabianová
a Lívia Gažová. Viem, že základné informácie si vieme všetci nájsť na googli, ale
aj tak mi dovoľte predstaviť našu fakultu a
tak trošku zabŕdnuť aj do podstaty mysle
architektov, lebo mám pocit, že rovnako
ako FEIkári či FIITkári, sme ďalšia „osobitná
skupina“ charakteristická prejavom, výzorom a humorom.
DVERE DO KRAJINY – NEKRAJINY
Fakulta architektúry je jednou zo siedmich
fakúlt Slovenskej technickej univerzity,
pričom sa zameriava na pedagogickú a
výskumnú činnosť, a ak sa chcete stať
dizajnérom, architektom či krajinným architektom, tak ste tu na správnom mieste.
Sídlime v pomerne skromnej budove na
Námestí Slobody, ktorú navrhol náš obľúbený a srdcu milý architekt Emil Belluš.
Máme akreditované štúdium prvého aj
druhého stupňa (prepáčte krajinári, viem,
že pre vás to inžinierske neplatí :-( ), takže
skončíte ako hrdý Ing. arch alebo Mgr. art,
čo znie celkom pekne, nemyslíte? Na našej
fakulte však nechceme zhromažďovať ľudí,
ktorým to celé pekne znie, ale ktorým to
správne myslí, ktorí vedia, kde je sever, čo
znamená perspektíva a že CPP (alebo TPP)
nie je značka oblečenia alebo elektroniky,
ale že je to krásna: cihla plná pálená. Keď
prídete medzi architektov, napríklad pozrieť si výstavu študentských prác alebo sa
potešiť ping- pongovými battle (áno, aj to
sa u nás deje), privíta vás foyer s vysokým
roštovým (alebo kazetovým?!?) stropom a
najnovšie aj konečne prerobený východ
na Gottko. Och, áno, bola by som zabudla,
pôvodne sa do fakulty malo vstupovať veľ-
september
október
november
december
január
február
FA STU
IT Academy
napísala Anna Fabianová
koryso z Námestia Slobody, avšak od tejto
myšlienky sa upustilo a dvere na námestie
sa otvárajú len pri výnimočných príležitostiach, ako je napríklad úspešná a obľúbená
Noc architektúry, alebo kritický prípad,
keď ste po troch hodinách v modelovni
vymknutí a prodekan vás vypustí „tajnými
dverami“.
OTVOR OČI, ANALYZUJ, NEZASPI!,
ALEBO: ARCHITEKTI, OHROZENÁ
SKUPINA
Práve školské akcie, výstavy a vernisáže sú
priestorom, ktorý spája architektov všetkých ročníkov a krvných skupín, kde sme
si všetci rovní alebo sa aspoň snažíme
byť, a kde tí šikovnejší a najmä odvážnejší môžu ukázať, čo sa v nich skrýva.
Mnoho mojich kolegov by vám potvrdilo,
že škola architektúry nie je o tom, ako
dobre viete čítať a ako rýchlo sa naučíte
dvesto stranové skriptá. Naše štúdium
je hlavne o kreativite, logike, šikovnosti,
obratnosti, o dobrej orientácii vo svete a
v trendoch a taktiež v nekonečnom štúdiu
stavebných konštrukcií, betónu, ocele, ale
i o krásnej zeleni, dokonalých tvaroch vecí
každodenných, o kvalitných rysovacích
perách, výkonných kávovaroch a chutných
energetických nápojoch. Naším najlepším
priateľom býva sobota a vankúš, ktorý si
často v čase odovzdávania prác na konci
semestra odopierame aj niekoľko nocí
po sebe a potom sa ho nevieme a ani
nechceme vzdať (aj preto je naším snom
a červeným blikajúcim svetielkom, ku
ktorému vzhliadame, oddychová miestnosť na fakulte, kde by sme mohli zložiť
naše krehké nevyspaté telá, oddýchnuť si,
prebrať naše počiny a načerpať nové sily,
hoci aj s notebookom na kolenách, lebo:
„Death is not an excuse“).
Ale aby charakteristika architekta nevyznela tak katastroficky, musím dodať, že zažívame nesmierne stavy eufórie, spôsobené
nielen spánkom po štyroch dňoch, ale
spôsobené aj pocitom úspechu, uznania,
víťazstvom v súťaži alebo tým, že stavba,
marec
alokŠ
apríl
máj
jún
ktorú navrhneme sa zrealizuje, aj keď je to
len záhradný altánok, nehovoriac o nejakom tom rodinnom domčeku či krásnom
prepracovanom interiéri.
Viete, ako spoznáte architekta v meste?
Má v ruke foťák (ideálne zrkadlovku – riadne delo), na ušiach nejaké tie väčšie-menšie slúchadlá, tí „dajme tomu štýlovejší“
nejaké tie okuliare s hrubým čiernym
rámom a nefotí si ľudí, ani žblnkotajúcu
fontánku, nefotí ani krásnu priateľku a ani
iné krásne slečny... architekt si fotí budovy!
Historické, novostavby, zrúcaniny, staveniská, domčeky, bytovky, mrakodrapy,
kusy betónu, roxory, proste všetko, čo je
postavené, bolo postavené, stavia sa alebo
by sa z toho mohlo niekedy niečo postaviť.
Typický architekt nepríde do nákupného
centra a ako prvé nehľadá nápis: SALE,
ale pekne začne po častiach rozoberať
usporiadanie nosných konštrukcií, kvalitu
položenej dlažby, od vyhotovenia špár až
po výber kameňa a protišmykovú úpravu,
a hlavne, hľadá toalety, polemizuje o ich
umiestnení, o množstve záchodov a o
otváraní dverí, ktoré keď sa neotvárajú na
kabínke smerom von, úplne mu to pokazí
štvrtú dávku kofeínu v kaviarni.
TRAFENÍ, ALE SPRÁVNE
Áno, sme trafení. Musíme si to priznať, a
aj si to radi priznávame, a sme na svoju
inakosť hrdí. Sme hrdí na architektov
veľkých mien, na budovy, ktoré prekonajú
čas, módu, politický režim aj neustále sa
meniace chúťky a globálne otepľovanie.
Máme radi slobodu, hudbu, prírodu.
Neustále sa meniace veci, na ktoré musíme reagovať, či chceme a či nie, tisícky
parametrov, ktoré musíme zohľadniť pri
tvorbe návrhu budov, mostov, parkov.
Lebo architekta asi najviac charakterizuje
neustále rozmýšľanie, štúdium, neutíchajúca túžba po dokonalosti a úspechu
jeho diela. O všetkých našich počinoch a
akciách vás budeme informovať v tomto a
nasledujúcom čísle v sekcii aktualít FA STU
a pridáme aj čo to z kultúry a umenia.
naštartuj svoju kariéru
Prinášame Vám interview s novovzniknutou spoločnosťou IT Academy
a jej zakladateľmi. Dozviete sa, ako
úspešní absolventi štúdia na Fakulte
elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity rozbehli
spoločnosť, ktorá sa vo vzdelávaní
dostáva do povedomia okolitej spoločnosti.
Predstavte sa nám. Kto ste?
Moje meno je Miroslav Reiter. Spolu s
kolegom Ľudovítom Kovačovičom a Máriom Kašubom sme založili po absolvovaní
FEI spoločnosť IT Academy s.r.o. Našu
spoločnosť tvorí tím mladých ľudí, ktorý si
dal za cieľ odovzdávať svoje znalosti a poznatky z IT a iných oblastí všetkým ľuďom,
ktorí majú o ne záujem. Našou úlohou je
predávať praktické znalosti a neostávať len
pri teoretizovaní, ktoré poznáme zo škôl.
Nachádzame sa v Bratislave na Pionierskej
ulici v budove univerzitného technologického inkubátora STU. Náš tím tvorí 13
ľudí, ktorí sú väčšinou absolventi FEI/FIIT a
popri štúdiu pracovali ako programátori,
web vývojári či grafici.
S kým spolupracujete?
Na zabezpečovaní školení spolupracujeme
s viacerými firmami, ako Microsoft, Adobe,
Cisco či Oracle. Rovnako spolupracujeme
s STU, ktorá nám poskytla priestor pre
realizáciu svojich podnikateľských aktivít.
Podporu predaja sme riešili spoluprácou
so zľavovými portálmi Zľavomat a MoreZliav.
Ako ste vznikli a prečo?
Každoročne vysoké školy vychrlia na
pracovný trh obrovskú masu ľudí, ktorí
rozmýšľajú, čo ďalej. Slová ako životopis,
profesia, úrad práce či práca v zahraničí
každému zarezonujú v hlave. Mnoho
ľudí má problém uplatniť sa na trhu
kvôli nedostatočným skúsenostiam a
počítačovým znalostiam pre užívateľov a
rovnako aj programátorov. Vznikne tak
často začarovaný kruh, z ktorého sa človek
nevie vymaniť. Tu vzniká priestor pre našu
spoločnosť, ktorá pomáha absolventom,
ale aj iným klientom, naučiť ich potrebné
znalosti, ktoré využijú v praxi a zvýšia sa
tak ich šance uplatniť sa na trhu práce.
Nasledovné problémy s praxou a zamestnaním sme si uvedomovali už počas
štúdia a rovnako sme chceli vybudovať
priestor, kde by sme si realizovali svoje
sny, ako tvorbu herného enginu, aplikácie
pre smartphony či webové aplikácie.
Aké máte vízie?
Chceme, aby každý klient bol spokojný s
prístupom aj obsahom kurzov a aby sa k
nám klienti s radosťou vracali. Tiež chceme
byť najlepší na trhu a poskytovať najkvalitnejšie kurzy za priaznivé ceny.
Čím sa odlišujete od ostatných?
Nie sme ako ortodoxné firmy, ktoré poznáte. Naša firma si zakladá na otvorenosti a kvalite našich produktov a služieb.
Príjemné pracovné prostredie spolu so
zaujímavými a kreatívnymi ľuďmi tvorí tu
správnu pracovnú atmosféru. Uvedomujeme si, že naši zamestnanci sú najväčším
aktívom našej firmy, preto dbáme o ich
vzdelávanie a spokojnosť. Naša spoločnosť
kladie najväčší dôraz na kvalitu vzdelávania a spokojnosť klientov so školeniami.
Kvalita pre nás nie je len bežné slovo
pre vytvorenie ilúzie o firme, ale znamená pre nás pozitívnu spätnú väzbu pre
zlepšenie našich školení do budúcnosti.
Lektori pristupujú ku každému klientovi na
školeniach individuálne a vždy sa snažia
byť nápomocní a poradiť, čiže sa nemôže stať, že by klient od nás odchádzal s
pocitom, že sa nič nenaučil a školenie bolo
zbytočné. Kurzy sa nesú v duchu diskusie,
to znamená, že sa môžete pýtať lektora
na čokoľvek, aj keď to priamo nesúvisí s
témou. Na každom školení chceme okrem
predávania znalostí aj zabaviť, preto sa
snažíme navodiť čo najlepšiu atmosféru,
v ktorej sa budete cítiť príjemne ako doma.
Čo ste už dosiahli a na čom pracujete?
Za prvý mesiac na trhu sa nám podarilo
získať viac ako 100 klientov a 10 firiem. Po
skončení každého školenia dávame klientom dotazník hodnotenia školenia a podľa
týchto informácií sme získali hodnotenie
93%, pričom 65% klientov sa nám vrátilo
opätovne na školenia. Pracujeme na projekte s názvom VITA (Virtual IT Academy),
pre každú IT oblasť vytvárame tutoriál
videá (ako na to) a usilovne pracujeme na
hernom engine našej indie akčnej hry.
Kam smerujete? Čo chcete docieliť?
Radi by sme sa stali najlepšou IT firmou na
poli vzdelávania, ktorá ponúka najlepšie a
najkvalitnejšie školenia na Slovensku.
Ako vidíte potenciál rastu?
Budúcnosť vidíme veľmi pozitívne. Klienti
stále pribúdajú a kontaktujú nás aj veľké
spoločnosti, ktoré majú záujem o naše
školenia pre svojich zamestnancov. Informačné technológie budú vždy žiadaným
sektorom, preto veríme, že záujem o naše
kurzy sa bude stále zväčšovať.
Ponúkate niečo pre študentov? Aké
výhody majú?
Pre študentov, ktorí sa preukážu ISIC
kartou, máme pripravené zľavy vo výške
15%. Rovnako pripravujeme seminár z
programovania v jazykoch C/C++, Java a
PHP za symbolickú cenu 10 €. Veríme, že
tento krok uvítajú hlavne prváci a študenti,
ktorí sa chcú naučiť pracovať v jednom z
týchto jazykov.
Čo chcete odkázať našim čitateľom?
Toto interview by som rád ukončil vtipom
o absolventoch z rôznych oblastí. Vtip
nemá za cieľ nikoho uraziť, ale poukázať
na užitočnosť odborov s momentálnou
situáciou na trhu, preto by si mal každý
človek dobre rozmyslieť, čo bude študovať
a čomu sa bude venovať.
Rozdiel medzi doštudovanými vysokoškolákmi:
Absolvent prírodných vied sa pýta: “Prečo
to funguje?”
Absolvent techniky: “Ako to funguje?”
Absolvent ekonomiky: “Koľko to stojí?”
Absolvent humanitných predmetov:
“Chcete k tomu hranolky?“
www.it-academy.sk www.itskolenie.sk
napísal Peter Petruš
7
Škola
alokŠ
Aktuality
zostavila Zuzana Holotíková
zostavila Lívia Gažová
Na fakulte sa pracovalo aj počas leta.
Podarila sa kompletná rekonštrukcia WC v
bloku A, pribudlo nové, prehľadnejšie značenie ústavov v jednotlivých blokoch a vo
výťahoch. Neustále sa pracuje na príprave
projektov univerzitného vedeckého
parku na získanie potrebných financií.
03. 10. 2012
Ako po minulé roky, aj tentokrát sa konal
už tradičný športový deň organizovaný
fakultou, Októberfest. Študenti si mohli
vyskúšať rôzne športové aktivity alebo sa
vo viacčlenných tímoch zapojiť aj súťažne. Počas celého trvania bol pripravený
zaujímavý hudobný, tanečný či športový
program. Viac o Októberfeste spolu s
fotografiami nájdete vo vnútri.
15.10. 2012 sa uskutočnilo prvé stretnutie krúžku zameraného na vývoj aplikácií
pre mobilnú platformu Apple iOS 6.
Vyučujúcim je Milan Horvátovič. Stretnutia
by sa mali konať pravidelne každý týždeň v
miestosti D712 vybavenej niekoľkými MacMini. Aktuálne informácie môžete nájsť na
FB v skupine IOS Developer Group FEI.
Od 03. do 05. 09. 2012 STU opäť pripravila Letnú univerzitu pre stredoškolákov, v ktorej sa uchádzačom o štúdium
predstavila postupne každá fakulta. FEI
mala pripravených niekoľko prednášok a
na záver sa v telocvični predviedli roboty a
iné zaujímavé zariadenia, s ktorými sa na
fakulte pracuje.
04.10. 2012
FEI v spolupráci s IBM zorganizovala prednášku BigData Analytics Perspective s
prednášajúcim Johnom McPhersonom.
Podobných prednášok sa pripravuje
väčšia séria.
Od tohto semestra je možnosť zapísať si
cyklistiku ako povinnú telesnú ohodnotenú zápočtom. Podmienky získania zápočtu
sú nasledovné: po dohode s vedúcim
Martinom Foltinom najazdiť aspoň 200 km
a zdokumentovať ich GPS záznamom či fotografiami. Cyklistický oddiel FEI funguje
už dlhšie a členovia boli aktívni aj počas
leta. Okrem iného prešli Muránsku planinu, Malé Karpaty či Dunajskú cyklocestu
z Nemecka do Bratislavy. Vítaní sú všetci
noví záujemcovia a viac info nájdu na FB v
skupine Cyklistický oddiel FEI STU.
FEI nadviazala spoluprácu so Samsungom. Doktorandi z URPI sa pod vedením
doc. Duchoňa budú podielať na projekte
vývoja automatizovaného systému.
06. 10. 2012 pripravili členovia tímu
How-Know celodennú medzinárodnú
konferenciu StudentSec zameranú na
bezpečnosť v informačných technológiách.
Konala sa na FEI v BC300. Cieľom bolo
priniesť študentom pohľad na bezpečnosť
počítačových systémov od odborníkov z
praxe, ktorí sa so zabezpečením a útokmi
stretávajú vo svojej práci. Ďalšia prednáška z dielne How-Know s názvom Doba
optická je plánovaná na 24.10. 2012 o
19:00 v UPC.
FEI spolu so spoločnosťou CISCO pripravuje projekt pokrytia kvalitným WiFi
High Density Client signálom. Pokusná
inštalácia by mala prebehnúť začiatkom
novembra, preto všetkých pozýva na
testovanie. Treba zaplniť celú BC-300,
kde bude testovanie prebiehať, priniesť
si notebook alebo mobilné zariadenie s
možnosťou pripojenia na WiFi a následne
sa snažiť sieť vyťažiť na maximum.
10.10. 2012
Študentský parlament EaI opäť zorganizoval Darovanie krvi v spolupráci s
Národnou transfúznou službou. Ober sa
konal v dopoludňajších hodinách v Klube
študentov v bloku E. Všetkým, ktorí takýmto spôsobom pomohli zachraňovať životy,
ďakujeme. Darcovia sú za túto službu
odmenení aj bodmi na internát.
Aktuálne informácie z diania na fakulte
nájdete na facebook.com/FEI.STUBA
V tomto akademickom roku zaznamenala
fakulta mohutný nárast prvákov. 950
nových študentov môže mať na svedomí aj
kampaň Elitná jednotka, ktorá im ponúka
zaujímavé štipendiá. Semester sa pre
novonastupujúcich prvákov otvoril Úvodom do štúdia. Trval 10 dní, kde sa im v
začiatku prihovorilo vedenie a predstavili
možnosti mimoškolských aktivít, potom si
zopakovali a prehĺbili vedomosti zo strednej školy. Úvod bol ukončený slávnostnou
imatrikuláciou.
september
október
november
december
január
február
marec
apríl
máj
jún
29. 03. 2012 sa v Slovenskej národnej
galérii v Esterházyho paláci v Bratislave začala Vernisáž k výstave, ktorá je
prednostne venovaná dielam maliarov
slovenského výtvarného modernizmu,
ktorý reagoval na západoeurópske avantgardné a modernistické hnutia. Prednostne sa výstava venuje dielam maliarstva, je
však doplnená o práce na papieri, grafiku
a ukážky sochárskych diel. Na výstave
môžete vidieť diela takých výtvarníkov, ako
Martin Benka, Anton Jasusch, Ľudovít
Fulla či Zolo Palugyay. Výstava potrvá do
04. 11. 2012. Nenechajte si ju ujsť.
Chaban, Martina Rudohradská, v spolupráci s Máriou Šebovou, Jurajom Derajom
a Andrejom Švecom za návrh interiéru
Music Clubu KILOWATT na Trojičnom
námestí. Hlasovať však mohla aj verejnosť,
a rozhodla, že víťazom sa stal návrh Vily
P od Dušana Buráka a Michala Buráka v
spolupráci s Marekom Bakalárom. Udeľovanie cien je každoročne sledované nielen
architektonickou ale aj širokou verejnosťou. Prezentuje súčasnú architektonickú
tvorbu na Slovensku a je vždy príjemným
zážitkom a obohatením kultúrneho života.
11. 10. 2012 sa konalo udeľovanie ceny
za architektúru CE. ZA. AR 2012. Cenu
každoročne udeľuje Slovenská komora
architektov. Do jedenásteho ročníka
prestížnej architektonickej súťaže sa
prihlásilo 76 diel. Medzinárodná porota,
ktorej predsedal holandský architekt John
B. W. Bosch, vybrala počas dvojkolového
zasadnutia 23 postupových diel. Z nich na
základe osobnej obhliadky napokon zvolila
18 nominácií – po troch v každej kategórii
(Rodinné domy, Bytové domy, Občianske
a priemyselné budovy, Rekonštrukcia a
obnova budov, Interiér a Exteriér). Na porotcovské kreslá zasadli: Ing. arch. Andrej
Alexy (architekt, Bratislava), Arch. John B.
W. Bosch, BNA (architekt, Amsterdam),
Mgr. Akad. arch. Roman Brychta (architekt
a pedagóg, Praha), Prof. Peter Čanecký
(scénograf, Bratislava), Mag. arch. Beny
Meier (architekt, Villach), Ing. arch. Iľja
Skoček (architekt, Bratislava), Prof. Ing.
arch. Akad. arch. Jiří Suchomel (architekt a
pedagóg, Liberec). Víťazi jednotlivých kategórií sú nasledovní: Martin Jančok, Aleš
Šedivec za Letný pavilón SNG (kategória
Exteriér), : Igor Palčo, Barbara Boríková,
Miroslav Egyed, Naďa Doletinová, Jozef
Karlubík, Rastislav Kňava, za zastrešenie
átria a rekonštrukciu fasády Filozofickej
fakulty Univerzity Komenského v Bratislave
(kategória Rekonštrukcia a obnova budov),
Peter C. Abonyi za administratívnu budovu
GasOil Engineering a.s. Poprad (kategória
Občianske a priemyselné stavby), Michal
Vršanský, Vladimír Vršanský, Branislav
Hantabal, Zuzana Nágelová za obytný
dom Casa Pueblo v kategótii Bytové domy.
V obľúbenej kategórii Rodinné domy sa
víťazným stal návrh Štefana Polakoviča,
Romana Halmiho, Petra Jurkoviča, Lukáša
Kordíka, Kataríny Beladičovej, Jany Benkovej, Ivana Príkopského za 5xT Chata Senec
a napokon víťazné miesto v kategórii Interiér obsadili: Marek Rudohradský, Peter
27. 07. 2012 Redakčná rada časopisu
ARCH o architektúre a inej kultúre na svojom zasadnutí nominovala architektonické
diela na udelenie jubilejného 15. ročníka
Ceny ARCH 2012. Koncom septembra sa
zišla porota v zložení: Ján Štempel (ČR),
László Kalmár (Maďarsko), Pavol Paňák a
Irakli Eristavi (Slovensko) a Andrea Bacová,
šéfredaktorka časopisu ARCH. Víťazi budú
slávnostne vyhlásení 08. 11. 2012 v
priestoroch Dvorany MK SR v Bratislave.
Základným poslaním ceny je podľa štatútu
časopisu podporovať dobrú architektúru, ideálne takú, ktorá najvýstižnejšie
reprezentuje líniu časopisu. Cena časopisu
ARCH je čestnou cenou a udeľuje sa vždy
len jedna. Výber prebiehal v troch kolách a
skladal sa z diel publikovaných v časopise
ARCH za ostatný rok (číslo 7-8/2011až
06/2012). Redakčná rada vybrala 10
nominácií, z ktorých bude vyhlásený víťaz
po trojdňovom zasadnutí medzinárodnej
poroty. Pri príležitosti jubilea vyjde nielen
katalóg so záznamom diskusie poroty k
Cene ARCH 2012, ale taktiež reprezentatívna publikácia 15 rokov Ceny ARCH na
Slovensku, ktorá bude slávnostne pokrstená počas eventu spojeného s vyhlasovaním laureáta 15. ročníka. Vyhlasuje sa aj
osobitná kategória, a tou je Cena verejnosti. Do hlasovania sa môžete zapojiť aj vy, a
to prostredníctvom nasledovného odkazu:
http://www.vydavatelstvoeurostav.sk/sk/
aktuality-vydavatelstvo/cena-verejnosti-cena-arch-2012 na stránke spoločnosti Eurostav, pričom hlasovanie prebieha prozaicky:
„lajkovaním“ na Facebooku. Tento rok sú
nominácie nasledovné:
1. Rodinný dom, Bratislava-Záhorská Bystrica (Ľubo Závodný, spolupráca Peter
Novotný, ARCH 09/2011)
2. Rekonštrukcia Starej radnice, Bratislava
(Juraj Almássy, Peter Bouda, Richard
Čečetka, Ivan Masár, Ondrej Strýček;
grafický dizajn a spolupráca na expozícii Majo Lukáč, ARCH 10/2011)
3. Dom smútku, Uhorské (Eva Teplanová,
Igor Teplan, ARCH 10/2011)
4. Administratívna budova Westend
Square, Bratislava (Karol Stassel, Juraj
Šujan, ARCH 10/2011)
5. Dom K, Bratislava-Rusovce (Martin
Jančok, spolupráca na interiéri Aleš
Šedivec, ARCH 11/2011)
6. Múzeum Ladislava Mattyasovszkého,
kláštor františkánov, Liptovský MikulášOkoličné (Július Rybák, spolupráca
Pavol Mikolaj, Stanislav Krajňák, Vít
Svoboda, ARCH 12/2011)
7. Vyhliadková veža Unimo, Detva (Martin
Lepej, Martin Bosík, Róbert Sekula,
ARCH 01-02/2012)
8. Víkendový dom, Nosice (Pavol Pokorný
/ Pokorny architekti, spolupráca Mária
Šmilňáková, Martin Bujna, ARCH
04/2012)
9. Bytový dom 34 b. j., Liptovský MikulášPalúdzka (Martin Bobák, Martin
Bátik, spolupráca Pavel Bobák, ARCH
04/2012)
10. 5xT – Chata v Senci, Senec (gutgut,
s.r.o., spolupráca Števo Polakovič,
Lukáš Kordík, Roman Halmi, Peter
Jurkovič, Ivan Príkopský, Janka Benková,
Katka Beladičová, ARCH 05/2012)
Nechajte sa zlákať troškou inej kultúry a
ochutnajte z modernej slovenskej architektúry, prípadne vyjadrite svoj názor a
hlasujte.
18. 09. 2012 – 21. 09. 2012 sa konala
Letná škola architektúry na tému:
Námestie slobody. Akcia bola súčasťou projektu City of the Future – Making
Heimat, pod záštitou Goethe Institute a
DAD v spolupráci s FASTU v Bratislave
so zameraním na revitalizáciu Námestia
Slobody v Bratislave. Práve táto téma je
jednou z najčastejšie riešených tém v
rámci ateliérových zadaní na Fakulte architektúry, zároveň je aj veľmi diskutovanou
témou, vzhľadom na to, že dnešná podoba „Gottka“ je výsledkom mnohých rokov
tvorby, súťaží, architektonických zamýšľaní,
pričom bolo navrhnuté veľké množstvo
konceptov, ktoré do seba zahŕňali aj
územie dnešného Slovenského rozhlasu
a Národnej banky Slovenska, pričom po
rokoch opäť hľadáme nové mladé názory
a idey skultúrnenia tohto priestoru, jeho
lepšieho využitia a priblíženia k ľuďom, aby
to nebol len priestor našej rannej cesty na
fakultu, ale aby sa z námestia a priľahlých
oblastí stal priestor s veľkým P.
9
Škola
Októberfest
alokŠ
napísal Jozef Kopáč
foto Jozef Kopáč, Andrej Lenčucha, Zuzana Holotíková, Lukáš Surovčík
ľudí. Predsa len má v tejto oblasti bohaté
a dlhoročné skúsenosti . Dokonca všetkým
ukázala, ako sa má správne chodiť na
choduliach. Pri vymýšľaní rôznych doplnkových športových disciplín sa odhodlala
vyzliecť jedného dobrovoľníka z davu,
ktorý potom mohol za odmenu vyzliecť ju.
Samozrejme, všetko prebiehalo v rámci
zábavy a žiadne nechutnosti sa nediali,
ako by to mohol niekto čakal.
2012
Pre milovníkov menej adrenalínových
športov, a chodenie na choduliach k nim
naozaj patrí, boli prichystané súťaže,
kde sa otestovala ich šikovnosť. Prefúkať
pinpongovú loptičku cez päť pohárov
vôbec nie je také jednoduché, ako by sa
čakalo. Petang, speedminton, aj takéto
súťaže ste si mohli vyskúšať. Tým, ktorým
to nestačilo, si mohli pochutnať na guláši
od našich milých tiet z bufetu B-čko. Guláš
naozaj rozvoniaval až na chodbu fakulty a
bolo takmer nemožné odolať mu.
O zábavu sa postarali i chalani Bacil &
Rakby, ktorí boli spočiatku šokovaní pred
aké publikum sa dostali, no na koniec sa
pochlapili a zaspievali nám pár pesničiek z
ich repertoáru. Na úplný záver prišli chalani, ktorí sa venujú naozaj tvrdému športu a
predviedli nám bojovú exhibíciu MuaiThai.
Pri ich sledovaní mi naozaj behal mráz
po chrbte a skutočne rád by som ich
niekedy rozzúril. Po tejto exhibícií prišlo
na rad vyhlasovanie výsledkov a záverečné
ukončenie hier. Víťazmi sa stal a sladkých
300€ a ešte sladší 50 litrový sud piva si
odniesol tím s názvom „nekúpte sa v CPU“.
Na záver asi len toľko, že sa môžeme tešiť
na ďalší ročník „Októberfestu“ a čakať na
to, aké prekvapenie si pre nás Katedra
telesnej výchovy pripraví.
Dňa 03.10.2012 sa pred blokom A
Fakulty elektrotechniky a informatiky
konalo športovo-kultúrne podujatie s názvom Akademické slávnosti
elektrotechnikov a informatikov 2012.
Známejšie ako „Októberfest“.
4. ročník tohto podujatia sa niesol v duchu
príjemnej atmosféry, dobrej nálady, správne vychladeného piva, kofoly a nádherných dievčat. Slávnosti sa začali tanečným
vystúpením, tanečnej skupiny Shakers
dance company. Neskutočne krásne a diabolsky zvodné dievčatá svojím tanečným
vystúpením prilákali k pódiu množstvo
zvedavých mladých ľudí, prevažne prvákov,
ktorí sa chceli z blízka pokochať touto
krásou.
Po tom, ako dievčatá všetkým naokolo
vyrazili dych, prišli na rad dekani fakúlt FEI,
FIIT a zástupcovia katedry telesnej výchovy,
ktorí spoločne otvorili hry. Tento rok nebolo udelené na tento deň dekanské voľno,
no i napriek tomu si prišlo zasúťažiť množstvo študentov z oboch fakúlt. Pre víťazný
tím bola pripravená lákavá výhra. Tím, ktorý dokázal, že je najrýchlejší, najpresnejší a
najobratnejší, získal finančnú odmenu vo
výške 300€ a 50 litrový sud piva.
Súťažné disciplíny neboli nijako extrémne
náročné, hlavným cieľom nebolo vyhrať
za každú cenu, ale poriadne sa zabaviť.
Odvážlivci, alebo ľudia posilnení kvapkou
tekutej guráže, si mohli vyskúšať tradičné
zlaňovanie budovy FEI a ako inak než z
ôsmeho poschodia bloku A. Komu sa
to nezdalo vôbec adrenalínové, mohol
si vyskúšať športovú streľbu na terče z
airsoftových zbraní. Rozhodne zaujímavá
športová disciplína bola beh na lyžiach po
tráve a aby to nebolo také jednoduché, súťažiaci musel popri tom obehnúť niekoľko
prekážok.
Moderovanie tejto akcie mala na starosti
skúsená moderátorka Erika Barkolová,
ktorá naozaj vedela ako zaujať mladých
september
október
november
december
január
február
marec
apríl
máj
jún
11
Škola
TAK
KOĽKO TAM TOHO JE?
napísala Ing. Alica Rosová, CSc. (ElÚ SAV)
V minulých číslach ste na týchto
stránkach mohli čítať, ako elektrónové mikroskopy zobrazujú mikro
a nanosvet a v spolupráci s iónovým
lúčom ho aj upravujú podľa nášho
želania. A čo, keď potrebujeme vedieť,
čo to tam v tej na pohľad peknej vzorke máme a ešte aj, koľko tam toho
máme?
Analytických metód, ktoré merajú výsledné
produkty po pôsobení urýchlených
elektrónov, je niekoľko – podľa toho, aký
signál merajú. Metódy skrývajúce sa za
skratkami EDS (Energy Dispersive X-ray
Spectroscopy) a WDS (Wave Dispersive
X-ray Spectroscopy) merajú röntgenové
žiarenie. Urýchlené elektróny prenikajú
do materiálu vzorky, pri náraze do atómu
vyrazia elektrón z nižšej energetickej hladiny atómu. Preskokom iného elektrónu
s vyššou energiou (v rámci atómu) na
uvoľnenú energetickú pozíciu vznikne
fotón. Rozdiel energií pri preskoku elektrónu sa premietne do energie vyžiareného fotónu röntgenového (rgt) žiarenia.
A máme žiarenie s energiou charakteristickou pre jednotlivé chemické prvky.
Základ prvkovej analýzy. Tie fotóny majú
ešte jednu pre nás veľmi dobrú vlastnosť.
Pri prechode zvnútra materiálu na povrch
vzorky sú buď celé pohltené (absorbované) alebo prejdú bez straty energie. Vďaka
tomu meriame nad povrchom vzorky
rtg žiarenie s charakteristickou energiou
nezávislou od hĺbky vzniku fotónu. Ľudovo
povedané, atóm železa prispieva do intenzity píku s energiou 6,404 keV bez ohľadu
na to, či leží na povrchu alebo hlbšie pod
ním. Ibaže intenzita toho príspevku závisí
– vďaka absorbcii rtg žiarenia, v materiáli –
na hĺbke, v ktorej vyžarujúci atóm leží. To
je základ pre kvalitatívnu analýzu – čo tam
máme – a aj pre kvantitatívnu – koľko tam
toho máme.
ČIARY ALEBO MAPY?
Keďže zdroj elektrónov, ktorými vyvolávame rtg žiarenie v materiáli, „sedí“ v rastrovacom elektrónovom mikroskope (SEM)
a signál zbierame do počítača, môžeme ho
vhodne spracovávať do ľahko čitateľných
výstupov. Podľa potreby si môžete vybrať,
či sledovaný jav lepšie objasní klasický
koncentračný profil prvkov pozdĺž zvolenej
čiary na vzorke (vzájomná difúzia Cu
a Ti v bariére supravodiča na obrázku
dole) alebo farebne rozlíšená mapa
výskytu chemických prvkov na ploche
vzorky.
WDS ČI EDS?
Ti
counts a. u.
Cu
Si
0
5
10
15
20
25
30
35
40
45
Základný rozdiel medzi
metódami spočíva v rozdielnom spôsobe detekcie
rtg žiarenia. Výsledkom
je napríklad rozdielne
energetické rozlíšenie meraného spektra. Pomocou
WDS tak môžeme oddeliť
príspevky od píkov, ktoré
sa v EDS spektre prekrývajú (Na obrázku hore je
spektrum tej istej vzorky
meranej EDS (široké píky)
a WDS (úzke píky)).
distance Pm
september
október
november
december
január
február
„BULKOVÁ“ PRE TENKÉ?
Tieto naše metódy sú svojím pôvodom
a zameraním objemové, čiže „bulkové“. Vychádza to z faktu, že informáciu získavame
z interakčného objemu elektrónov v tvare
hrušky s premenlivou nezanedbateľnou
hĺbkou a šírkou. Rozmýšľajúci ľudia sa
však neuspokojili so status quo a vymysleli
techniku na meranie obsahu prvkov v tenkých vrstvách. Vytvorili i naprogramovali
modely výpočtu, ktoré nám umožnia zo
súboru meraní „bulkovou“ metódou nielen
zistiť zloženie tenkej vrstvy (ak poznáme
jej hrúbku) alebo hrúbku (ak poznáme jej
zloženie), ale dokonca zloženie aj hrúbku
(ak poznáme jej hustotu).
JEJ KRÁSA SPOČÍVA V TOM, ŽE JEJ TREBA
ROZUMIEŤ
V súčasnosti sú prístroje určené na využívanie EDS a WDS úplne oprávnene a samozrejme obohatené o kvalitný software.
Môžete vložiť vzorku, spustiť meranie a
program dodá hotové číselká. Paráda!
Hĺbavejší človek však skúsi odmerať vzorku
pri rôznych podmienkach a začína sa
problém – prečo sa tie číselká líšia? Ten
nie až tak hĺbavý si môže povedať: „Hlavne
experiment nikdy neopakovať!“ a používa
získané číselká ku škode svojej a svojho
pracovného okolia. Ten naozaj hĺbavý začne rozmýšľať. Ak si dá tú prácu, má šancu
pochopiť, čo sa deje vo vzorke, čo vlastne
meria a s akou chybou, ako môže niektoré
javy zanedbať a ako môže svoje meranie
spresniť na možnú alebo na potrebnú
hranicu.
Prestane iba klikať myšou a začne tvoriť.
marec
apríl
máj
jún
Dvojstránka vzniká v spolupráci
s Elektrotechnickým ústavom
Slovenskej akadémie vied.
alokŠ
(nie) som vedec,
pýtajte sa
napísali Ing. Marek Hanuska (ElÚ SAV) a Ján Fečík (STU)
Na môj prvý projekt som nastúpil
hneď, ako som zavrel dvere miestnosti štátnicovej komisie a otvoril dvere
ElÚ SAV. Nastúpil som na pozíciu
projektového manažéra na projekte Kompetenčné centrum pre nové
materiály, pokročilé technológie a
energetiku. Každoročne sa zúčastňujeme vedeckej výstavy Noc výskumníkov. Tento rok sme si ale povedali, že
vymyslíme niečo, čo bude zamerané
na deti a rodičov. Cieľom by malo byť
ich aktívne zapojenie do prezentácie,
nielen pasívna ukážka, a musí to mať
spätosť s naším projektom.
Prvým krokom bolo vybrať tému z projektu, ktorá by sa dala zhmotniť a mohla
by byť zaujímavá aj pre laickú verejnosť.
Takou témou sa nakoniec stal Smart Grid
spolu s obnoviteľnými zdrojmi energie.
Po brainstormingu s projektovým tímom
a niekoľkými partnermi sme dospeli k
záveru, že najvhodnejším zobrazením
bude mestečko, ktoré sa po zapojení
jednotlivých prvkov rozsvieti.
Už od začiatku mi bolo jasné, že to sám
nezvládnem a na pomoc som si pozval
večného študenta STU - Jána Fečíka. Na
zhotovenie sme si vyčlenili 4 týždne. Pripájam prepis stručných zápiskov z diára po
jednotlivých týždňoch:
1. Googlim podobné projekty. Nič
podobné nenachádzam. Nevzdávam
sa a googlim ďalej. Kreslím pôdorys
mesta, budovy a načrtávam ich na
podstavu. Spím 7 hodín.
s okienkami na budovách. Zabil som
s nimi 2 dni. Pripevňujem budovy na
podstavu. V izbe je nepredstaviteľný
neporiadok. Pamätám si, že sú tam
niekde aj parkety. Spím 4 hodiny.
4. Dokončujeme elektroinštaláciu. Spájame jednotlivé domy. Nefungujú. Už
vieme, prečo bol zdroj vyradený. V utorok v noci hľadáme funkčný pc zdroj.
O polnoci sa zdroj našiel. Ján testuje.
Odpálil sa. Na druhý deň máme ďalšie
dva zdroje. Testujeme. Hurá, fungujú.
Všetko svieti, veterné turbíny sa točia,
slnečné panely nabíjajú, hudba hrá.
Vedľajší efekt, že svetlo bliká podľa
hudby, hodnotíme ako plus.
Posledný deň v noci maľujem druhýkrát
budovy. Spolubývajúci pomáha, ako
vládze. Asi spí, zatrel totiž okná na budove.
Posielam ho spať. Pokladám trávnik a cesty. Farba neschne podľa predstáv. Ráno
kontrolujem model. Všetko je hotové.
Farba ešte nezaschla. Utekám na otvorenie. Utekám späť pre model. Zisťujem, že
sa mi nezmestí do auta. Volám náhradné
auto. O 14:00 je model konečne na mieste. Zabudol som lampu. Vraciam sa na
byt. Kolóny. O 17:00 model funguje. Už len
naštartovať elektrokolobežku a šou môže
začať.
Je mi ľúto, že som tento rok nevidel veľa
exponátov, lebo toto podujatie som si
naozaj obľúbil. Mal som však možnosť
zažiť ho z opačnej strany. Popri našich
tradičných vznášajúcich sa supravodičoch
(nechýbal ani mikroskop a exponáty partnerov) bolo aj naše ešte čerstvé mestečko.
Odkedy sme ho spustili, neuniklo
detskému oku. Deti sa striedali, zapájali
ho, súťažili medzi sebou, rodičia miestami
pomáhali. Keď som vždy na koniec zasvietil
lampou na model a všetky solárne články
rozhýbali mestečko, cítil som sa ako ten
náš supravodič.
Určite nezabudnem na moment, keď
sa zatváralo a ako jediní sme tam ostali.
Povedali sme, že ak 3 deti poskladajú
mestečko do 100 sekúnd rozdáme, čo
nám ostalo. Po odštartovaní sa všetky
deti naokolo rozbehli a poskladali ho do
50 sekúnd. Neostávalo nič iné, len rozdať
všetko, čo som pri sebe mal. A aj kvôli
tomuto zážitku ma tam o rok určite stretnete, ako vozím deti na kolobežke v tričku
s nápisom „Som vedec, pýtajte sa“.
2. Nakupujem materiál. Zohnal som
preglejku, lisovú pílu, samorezky, diódy,
atď. Ján pomáha pri výbere súčiastok.
Schválili sme napájanie mesta batériami. Vysvetľuje mi rozdiel medzi napätím
a prúdom. Nepochopil som. Ján testuje
nakúpený tovar. Vypálil diódy. Nechápeme obaja. Radšej prekresľujem
budovy na preglejku a vyrezávam ich.
Montujem prvú budovu. Spotrebovala
120 samoreziek. Všetky budovy sú narezané, už ich len poskladať. Presúvam
všetko do izby. Spím 5 hodín.
3. Dokončievam budovy. Ján zároveň
inštaluje vypínače, diódy, atď. Batérie
ako zdroj mesta boli zamietnuté, nahradené boli vyradeným pc zdrojom. Ján
testuje jeho vetvy. Vypálili sme ďalšie
diódy. Dokupujeme materiál. Hrám sa
13
Téma
améT
napísal Lukáš Horňák
foto Martina Mlčúchová, Katarína Acélová, Lena Kušnieriková (Pohoda Festival)
Pohoda v kvalite beží
v sedemmíľových čižmách
V poslednom období začali na Slovensku rásť nové festivaly ako huby po
daždi. Na niektoré idete pre zábavu s kamošmi, na iné zasa kvôli hudbe.
Na Pohode je však skĺbené všetko, na čo si len spomeniete...
Pár hodín pred festivalom – behanie
po meste so zámerom zohnať chľast.
Neúspešne, vo štvrtok bol sviatok, a tak
okrem Lidlu bolo všetko zatvorené.
Z regálu beriem fľašu vodky a minerálku
za osemnásť centov, ktorú za behu po
parkovisku vylievam a prelievam vodku
do fľaše od minerálky ako prevenciu
pred zbytočnými opletačkami s SBSkármi
pred bránou. Človeka tlačí čas, prísť vo
večerných hodinách na Pohodu znamená
stanovať niekde vzadu v bloku D, čo v tých
horúčavách, ktoré nás počas festivalu pár
týždňov trápili, nie je žiadna výhra. Ten
areál je fakt obrovský, uvedomíte si to,
keď sa v horúčave párkrát prejdete zo stanového mestečka k pódiám. Na Pohode
sa nepredáva tvrdý alkohol. Áno, dobre
čítate. Festival, na ktorom sa každoročne
stretne približne 30 000 ľudí, je s výnimkou
piva a vína abstinenčný. Toto pre niekoho
„mínus“ atmosfére nijako neuberá a práve
pridáva na jeho jedinečnosti. Niežeby som
tam tú svoju vodku nejako k životu extra
potreboval (aj tak sa v tom teple nedala
piť), ale ísť „na sucho“ na festival je ako ísť
na návštevu s prázdnymi rukami alebo do
nemocnice bez toaletného papiera.
Jeden z najpríjemnejších pocitov, ktorý
zažijete na Pohode, je prechod vstupnou
bránou. Dostane vás zvláštny neopísateľný
september
október
november
december
január
február
pocit, sprevádzaný nutkaním utopiť mobil
v pive a s krásnym vedomím toho, že
najbližšie dni budú vaše najväčšie starosti
typu, či bude pršať, alebo ako byť na všetkom, čo vám program festivalu ponúka.
Pokiaľ vás neopijú po ceste k stanovému
mestečku kamoši, tak aj možno s nadšením postavíte stan. Ak nie, nevadí, miesto
na spanie sa dá vždy nájsť. Či už v stane
u známych, ktorých ste spoznali v rade do
nabíjačkárne na mobily, alebo na „tulivaku“
v niektorom z množstva stanov sponzorov
festivalu.
Tohtoročný vývoj cien vstupeniek doprial
tým, ktorí kupovali lístky pár dní pred začatím festivalu. Naopak „dostali po prstoch“
špekulanti, ktorí po dobrých skúsenostiach
z minulého roku, kedy bol festival ešte
pred začatím vypredaný, vykupovali lístky
vo veľkom a potom so značnou maržou
predávali. Z dôvodu prebytku nebol totiž
problém kúpiť permanentku pred bránou
aj za štvrtinovú cenu. Či tomuto „šmelinárstvu“ s lístkami definitívne odzvonilo alebo
nie, ukáže až ďalší ročník.
Štvrtkový program tohtoročnej Pohody
otvorili Puding Pani Elvisovej, po ktorých
nasledovali The Plastic People of the Universe. „Plastici“ sú predstavitelia česko-slovenského undergroundu, ktorí boli v minu-
marec
apríl
máj
jún
losti vtedajšími orgánmi potláčaní pre
ich nesúhlas s vtedajším komunistickým
režimom. Dokonca sa aj niekoľko členov
ocitlo vo väzení. Po nich nasledoval bývalý
člen skupiny The Velvet Underground, Lou
Reed. Na to, že v marci mal sedemdesiat
rokov, pôsobil celkom sviežo, k čomu vo
veľkej miere prispievala aj jeho kapela.
Reed v podstate nespieva, je to skôr také
poetické recitovanie. Plastici aj Lou Reed
venovali svoje koncerty spomienke na
Václava Havla.
Kým sa po plastikoch zvučil Lou Reed,
hrala na preplnenom stanovom pódiu
vynikajúca dánska kapela The Asteroids Galaxy Tour. Komu táto kapela nič
nehovorí, určite ju aspoň letmo zahliadol
v reklame na pivo Heineken. Presnejšie ich
charizmatickú plavovlasú speváčku Mette
Lindberg.
Ak sa vyberiete na festival, ktorý sa koná
v prvé júlové dni, rátajte s tým, že ráno
v stane nevydržíte dlhšie ako do pol
deviatej. Navyše, to horúce slnko sa vás
nespýta, o koľkej ste šli spať a ani koľko ste
toho vypili. V tom „horku“ sa jednoducho
nedá vydržať a aj vaše alkoholové zásoby,
ktoré sa vám budú variť v stane, budú k
úžitku až neskoro večer. Na Pohode sa
však dá program nájsť pomerne rýchlo
aj v ranných hodinách. O vašu zábavu sa
postará napríklad ranná fronta na sprchu
alebo na umytie zubov. Ťažko povedať, či
ľudský hlad po hygiene je taký neukojiteľný, keď sa tam všetci nahrnú hneď ráno,
akoby v rovnakú minútu. Pritom stačí
počkať do nejakej jednej, vtedy sprchy
zívajú prázdnotou.
Piatkové popoludnie prebudila spiacich
návštevníkov svojimi blues rockovými
melódiami súrodenecká kapela Kitty, Daisy
& Lewis. Ich nefalšovaný vintage prejav
dokonale preniesol publikum do päťdesiatych rokov. Zaujímavý na tejto kapele je
fakt, že svoje albumy nahrávajú vo svojom
štúdiu na výlučne archívne vybavenie, bez
použitia digitálnych efektov a formátov.
Jednoducho čistý analóg. Na Pohode
vystúpil aj jeden z najvýznamnejších
predstaviteľov súčasného soulu, Američan
Aloe Blacc. Jeho dynamické a technicky
dokonalé vystúpenie bolo v približne polovici pre blížiacu sa búrku prerušené. Ten
však ešte stihol povedať do mikrofónu,
že jeho najznámejší hit „I need a dollar“
aj tak odznie dolu pod pódiom. Po chvíli
sa skutočne objavil s megafónom v ruke,
a tak doprial ľudom nezabudnuteľný
zážitok. K vrcholom piatkového večera nepochybne patrila britská skupina Kasabian,
ktorá sa len v týchto dňoch vrátila z turné
po Južnej Amerike. Do východného bloku
zavítajú len zriedka, a preto bol ich koncert
na trenčianskom letisku ešte vzácnejší.
Z času na čas sa stane, že niečo nevyjde
podľa predstáv a ani Pohoda nie je výnim-
kou. Pre technické problémy na parížskom
letisku bol zrušený koncert skupiny Naive
New Beaters a vystúpenie multi-inštrumentalistu Yanna Tiersena bolo presunuté na záver programu Orange stageu.
Tiersen je predovšetkým známy ako tvorca
soundtrackov k filmom Amélia z Montmartru či Good Bye Lenin, no nezaostáva ani
v jeho svojských štúdiových albumoch.
Na Pohode vystúpil so svojou rockovou
kapelou. Veľmi zaujímavú hudbu s prvkami
punk-rocku priniesla na Pohodu americká
kapela pochádzajúca z New Jersey, Screaming Females. Riadny drive celej kapele
dodáva speváčka a gitaristka Marissa
Paternoster, vzrastom pripomínajúca dieťa
na základnej škole, avšak energiu z jej vystupovania bolo cítiť všade. Skvelý zážitok
z hudby priniesla na Pohodu aj dievčenská
skupina z Los Angeles Warpaint, ktorá
nepochybne patrí k najväčším objavom
súčasnej indie scény. Ich hudba sa z pódia
šírila všetkými smermi a dostávala sa do
vás všetkými zmyslami všade tam, kam si
to telo pýtalo. To, že je táto kapela skutočným klenotom na scéne, dokazujú aj
vynikajúce ohlasy po celom svete.
prenáša predovšetkým nedostatočnou
hygienou rúk. Táto infekcia potrápila
približne 140 ľudí. Toto číslo však môže byť
omnoho väčšie, keďže niektorí ľudia sa liečili svojpomocne bez návštevy lekára, alebo ich príznaky dostihli až doma. Pravdou
však je, že do sobotňajšieho popoludnia
bola úžitková voda pri sprchách označená
nemecky a maďarsky ako pitná voda.
Dôvody na to, aby ste zašli začiatkom leta
na Pohodu, môžu byť rôzne. Môže vás
osloviť skvelá hudba z rôznych kútov sveta,
poučné prednášky, tanečné workshopy
alebo jednoducho túžba aspoň na chvíľu
zabudnúť na všetky starosti rútiace sa na
nás z každej strany. Jednoducho, je to taký
veľký zázrak, ktorý nám na pár dní v roku
hádže záchranné koleso ako únik od konzumu a mainstreamu súčasného diania.
Organizátorov festivalu však netrápili len
meškajúce kapely. V sobotu sa totiž začali
schádzať v zdravotných centrách ľudia so
zažívacími ťažkosťami, ktoré sa prejavovali
hnačkami, zvracaním a teplotami. Na mieste boli odobraté vzorky pitnej vody a aj z
bazénu, tie však normy spĺňali. Infekcia
zastihla aj ľudí, ktorí pitnú vodu z cisterien
nepili. Jednalo sa pravdepodobne o rýchlo
sa šíriace vírusové ochorenie, ktoré sa
15
Téma
Grejt víkend na letisku
Grape Festival 2012
napísal Tomáš Ondris
foto Lucia Šimková + Peter Mercell
UŽ PO TRETÍKRÁT V PIEŠŤANOCH
Druhý augustový víkend na piešťanskom letisku priniesol aj tento rok
svojim fanúšikom niekoľko nezabudnuteľných zážitkov a príjemne strávených chvíľ hudobného leta. Počasie
na festivale síce nebolo úplne ideálne,
ale návštevníkov neodradila ani
sobotná letná kvapka. Skôr povzbudila. Aspoň sa namiesto festivalového
prebúdzania á la gril v stane dalo
do nového dňa nastúpiť s čerstvou
mysľou. V dobe letných extrémov to
bolo skôr príjemným osviežením a
prínosom než problémom.
PILOTI, LETUŠKY, INDIÁNI …
Organizátori si na tretí ročník pripravili
špeciálne prekvapenie, ktorým bol nepovinný dress code. Návštevníci sa mohli
nechať inšpirovať fotkami zverejnenými už
pár dní vopred na oficiálnej stránke, ktoré
ich mali k vizuálnemu spestreniu festivalového osadenstva motivovať. Aj keď väčšina
ľudí dala prednosť svojim zabehnutým a
osvedčeným letným outfitom, pár kúskov
sa na festivale predsa len mihlo. Treba
podotknúť, že niektoré rozhodne stáli za
to. O zaujímavé modely nebola núdza –
ba dokonca sa niektorým málilo a svoju
inšpiráciu nakopli novým, nepredpísaným
smerom, o to originálnejším. Koniec koncov, kreativite sa medze nekládli.
PIATOK V ZNAMENÍ GITÁR
Dramaturgia festivalu v rámci hlavného
stage-u bola od zverejnenia oficiálneho
časového harmonogramu celkom jasná.
Piatkový plán na najväčšom pódiu bol
orientovaný hlavne na indie a gitarovú
muziku.
september
október
november
december
január
február
Anglické duo Blood Red Shoes, tvorené
speváčkou a gitaristkou v jednej osobe
– Laurou-Mary Carter – a spievajúcim
bubenníkom Stevenom Ansellom, začalo
na hlavnom pódiu pritvrdzovať piatkový
večer. Ukázalo, že gitarový minimalizmus
krížiaci v sebe zmes alternatívneho punku,
stone a indie rocku sa dá dotiahnuť do
veľmi podarenej podoby. Zazneli známe
veci z ich štandardného setu, medzi inými
Cold, Don’t Ask, I Wish I Was Someone
Better.
Vnútorná výzdoba stanu druhého najväčšieho Seat Ibiza stage-u bola od začiatku
pripravená veľmi efektne a evokovala akúsi
pavučinu. Medzitým sa začínala pripravovať a zvučiť slovenská oživená legenda
Le Payaco. Trio okolo Tomáša Slobodu s
doprovodným gitaristom predviedlo to, čo
sa od nich očakávalo. Ľudia sa bavili už od
úvodnej skladby Horská chata a vzduchom
sa niesli aj ďalšie počiny ako Mir 99, Mierna letná citlivosť, Intelektuál, Nesmrteľne
jedovatá, či klasický Dobrý večer priatelia.
Nesmrteľné evergreeny slovenskej alternatívnej scény.
V tomto smere sa dá vyzdvihnúť menší
rozmer podujatia, pretože počas zvučenia
jedného interpreta sa na relatívne malej
ploche dá pohodlne presúvať medzi jednotlivými pódiami bez toho, aby bol človek
v neustálom časovom sklze pod tlakom
začiatkov vystúpení.
Hlavný večerný program posúvali po „pajácoch“ dopredu britskí The Subways na O2
stage-i. Na festivale snáď nebol človek,
ktorý by ich nepoznal, no aj napriek tomu
boli zárukou výborného a energického vystúpenia v rock'n'rollovej atmosfére, ktoré
sa len tak ľahko neopozerá, hoci ho vidíte
niekoľkokrát. Mám pocit, že The Subways
už budúci rok môžu prísť na Slovensko
bez tlmočníka. Predviedli to, čo sa od
marec
apríl
máj
jún
nich očakávalo – energia, dobrý zvuk, pod
pódiom plný kotol. Začalo sa tradične s Oh
Yeah a zaznelo všetko, čo ich fanúšikom
robí radosť: We don‘t need money to have
a good time, Rock N Roll Queen, Shake,
shake, Turnaround a aj Mary tradične
venovaná Billyho mamke.
PIATKOVÁ SPOMIENKA NA BETTY
Po The Subways sa atmosféra upokojila a
prišli na rad Noisecut. Poctu zaspievať si s
kapelou ich repertoár a uctiť si tak tragicky
zosnulú Betty Majerníkovú dostali Katka
Koščová, Ema Brabcová (LUNO), Slivka
(PPE) a Zdenka Predná. Kľudné a emotívne
vysúpenie. Najväčší stage uzavreli v piatok
The Bloody Beetroots našliapaným setom
a šou, ktorá ľudí do spacákov rozhodne
neuložila. Maskovaní páni to mali zvládnuté výborne a publikum si držali na uzde
(niekedy aj nie) do skorej rannej hodiny.
améT
nimi objavila aj ich zahraničná podpora,
ktorá im vypomohla pri skladbe Heart of
rocknrolla. Zahrali veci zo svojho prvého
albumu, ako napríklad Move On!, Devil
in Bed, Cortina Sun. Kapela momentálne
pripravuje nový materiál a v budúcnosti sa
môžeme tešiť na ich druhý štúdiový počin.
Maličké technické problémy sa nevyhli
vystúpeniu kapely Purist, našťastie to neovplyvnilo celkový dojem a odohrali solídne
vystúpenie na Redd’s stage. Skupina Billy
Barman prevetrala svoj osvedčený repertoár a roztancovala fanúšikov skladbami
ako Cigánska, Zlatom zdobená, Ahmed
alebo Introvert. Spevák Juraj Podmanický
zároveň ukázal, ako má vyzerať letecký
dress code a svojich pasažierov na linke
Grape 12 šťastlivo dopravil do cieľa bez
väčších turbulencií.
The Uniques predviedli zaujímavú šou
odohranú na streche Red Bull tour busu.
Blížil sa večer a obyvateľstvo Grape
Festivalu 2012 sa pomaličky dostávalo do
večernej nálady.
SOBOTŇAJŠÍ VEČER PLNÝ OČAKÁVANÍ
NESKLAMAL
Dá sa povedať, že hlavného programu
sobotňajšieho večera sa zhostila ako prvá
všetkým dobre známa Para. Šou, čo predviedli chalani, sa ťažko opisuje. Nečudoval
by som sa, ak by za celý festival nestálo
pred hlavným pódiom toľko spoločne sa
zabávajúcich ľudí ako práve na nich. Bolo
to malé zjednotenie Grejpovej republiky.
Na záver vystúpenia venoval Lasky skladbu
„O mne a o tebe“ spomienke na Betty z
Noisecut. Slovenská elektro-alternatíva
Lavagance pod vedením Mareka Rakovického dokázala, že je právom považovaná
za špičku v žánri, aj keď poslednú dobu
o nich až tak veľmi počuť nie je. Experimentálny sound krížený zo všetkých strán
nenechal chladné ani publikum. Vystúpenie bolo prierezom starších vecí, ako napr.
Back to attraction, cez veci z Orthodox
experience až po novšie kúsky – Blood.
Na záver zahrali úplnú novinku, takže je
možné, že sa niečo chystá. Pre každého,
kto čakal podľa plagátu na najväčšiu zahraničnú hviezdu večera, kapelu Morcheeba,
nastal čas pol hodinu po desiatej. Kapela
zahrala prvýkrát na Slovensku v pôvodnej zostave so speváčkou Skye Edwards.
Vystúpenie sa nieslo v pokojnom duchu a
živo komunikovala s obecenstvom až na
záver, kde si niekoľko šťastlivcov priamo
k sebe povolala na pódium pri skladbe
“Rome wasn't built in a day”.
PORIADNY VÝPRASK OD MODESTEP
Veselý a štastný pohľad na pódium však o
chvíľu neskôr vystriedal zhon so snahou
dobehnúť k vedľajšiemu stanu na očakávaných nekorunovaných kráľov večera
Modestep. Neskutočne energický koncert
pretkaný šialenými dubstepovými dropmi
striedajúcimi rozbiehajúci sa drum'n'bass.
Na tento náklad by si jeden naozaj musel
so sebou zaobstarať prívesný vozík. Páni
z Modestep si s publikom robili, čo chceli,
a to sa im úplne oddalo. A urobilo dobre.
Pulzujúca atmosféra a krytý stan praskal
vo švíkoch, ľudia tancovali a zabávali sa
oddýchnutí z predchádzajúceho chilloutu.
Večer na hlavnom pódiu zakončil podľa
očakávaní Brit Example s kapelou, ktorého
šou bola neformálnym „zbohom“ za tohtoročným festivalom. Jeho vystúpenie však
po šoku od chalanov z Modestep bolo iba
menšie poľavenie v nadiktovanom tempe.
Hudobný záver festivalu dorazili svojimi
setmi Skyline, Lixx.
GRAPE JE NIELEN O HUDBE
Okrem hudobného programu bol na
festivale pripravený priestor pre duchaplné vyžitie. Návštevníci mali v areáli veľa
možností ako sa rozptýliť aj nehudobne.
Okrem čajovne, rôznych súťaží a miest,
kde sa dalo oddýchnuť alebo si napríklad nabiť mobil, bol k dispozícii IFFBA
stage, ktorý ponúkal premietanie filmov,
prednášky a workshopy. Veľmi vydarené
uvoľnenie medzi koncertami boli Zakázané
reklamy komentované Peťom Konečným.
Žiaľbohu, kapacita niektorých stage-ov
bola miestami nedostačujúca, a tak sa pri
niektorých bodoch programu ľudia museli
stavať a dvíhať na plecia, aby aspoň čo-to
zazreli. Spestrením pre aktívnejších bola
U-rampa alebo Streetballové ihrisko, kde
sa uskutočnil turnaj. Neďaleko týchto
atrakcií mohla zaujať vodná plocha, na
ktorej sa prevádzkoval Skimboarding. Napriek relatívne chladnému počasiu sa našli
slečny, ktoré hladinu tohto bazéna svojimi
doskami rozvírili. Postupne sa pridali aj
ostatní a bolo sa na čo pozerať.
Ponuka jedla na festivale bola vcelku
pestrá, aj keď, úprimne, ceny boli miestami
príliš prehnané, najmä pri váženom jedle
nebol problém prestreliť. Na naše pomery
je nákladné nechať za strapačky v plastovej miske cez 9 eur. Cez to všetko sa ale
vždy dalo preniesť, prípadne sa dohodnúť
so samotnými stánkarmi.
ŽIVÝ A ZÁBAVNÝ, POPRITOM STÁLE
KULTÚRNY
Grape festival nedosahuje na veľké
festivaly svojím fyzickým rozmerom, ale
blíži sa im atmosférou, ktorá je jedinečná.
Zloženie line-upu dáva tak trochu tušiť, že
sa zloženie návštevníkov skladá prevažne
z alternatívnej mládeže uprednostňujúcej
multižánrový výber kapiel. Tento festival je
určený najmä tým, ktorí nemajú radi strácanie a túlanie sa pol dňa cez veľký areál.
Je pre tých, ktorí uprednostnia kultúrne
a slušné publikum pred vykrikovaním v
stanovom mestečku. Pre tých, ktorí uprednostnia zábavu a radosť z hudby pred
vyhadzovaním pivových pohárov do davu.
Už teraz sa tešíme, čo nám Grejp prinesie
na budúci rok, lebo pokrok je badateľný.
Organizátorom prajeme mnoho síl do
štvrtého ročníka.
Okrem už spomenutých boli v piatkovom
line-upe v zastúpení tuzemskej hudobnej
scény a tej „od susedov“ interpreti: Funny
Faces, VEC s kapelou aj ako DJ, Prago
Union, Walter Schnitzelsson, alebo mladá
talentovaná gitarovka The Bright Eye.
LETNÝ DÁŽĎ A CHLADNÉ RÁNO
Sobotné ráno sa určite nemohlo radiť k
najteplejším z prázdnin, ale časom sa všetko zlepšilo. Ako prví hudobníci to na obed
rozbalili The Cellmates. Veľmi povzbudivé
rockabilly v ich podaní jednoznačne pripravilo pekný hudobný obed. Nasledovalo
fanatické vystúpenie pod taktovkou Haf a
Beuz, ktorí boli so svojou družinou zaradení medzi dvoma módnymi prehliadkami.
Ďalší v poradí na hlavnom pódiu nastúpili
stoneoví Got Blue Balls zo samozvaného
slovenského L.A. – Sliača. Na pódiu sa s
17
Téma
MALÝ PRIESTOROM,
VEĽKÝ ATMOSFÉROU
napísal Lukáš Horňák
foto Lucia Šimková
KOZEL ŽÁKOVIC OPEN
Program na plagáte pred začatím
festivalu – žiadne zahraničné mená,
niektoré kapely písané najväčším
fondom hrávajú skoro na každých hodoch či vysokoškolských beániach a
pre veľa ľudí pomerne neznámy výber
kapiel Rádia_FM. Výsledok? Najvyššia
účasť za posledné štyri roky. A nielen
to, jednoducho vynikajúca atmosféra,
ktorá bola všade. Či ste si užívali účinkujúcich pri pódiách, alebo ste kvasili
s kamošmi v stanovej „dedinke“.
Festival sa tradične konal na pomerne
malom, ale stále postačujúcom pozemku penziónu Žákovic v Trenčianskych
Bohuslaviciach, tento rok na ňom bolo
približne 4500 návštevníkov. Táto malá
dedinka s približne tisíc ľuďmi musí mať
tých najtolerantnejších obyvateľov na
svete, keďže hlavné pódium s riadnou
dávkou „wattáže“ bolo otočené smerom
k dedine. Jediné mínus, ktoré sa dá nájsť
na tomto mieste, je cesta, ktorá pretína
stanové mestečko a dejisko festivalu. Táto
2012
cesta sa totiž frekventovanosťou zopárkrát
počas dňa priblížila k diaľnici D1, takže sa
ľudia prechádzajúci zo stanového mestečka k hlavému pódiu predierali pomedzi
autá. Obavy zo skoro tradične upršaného
počasia sa naplnili len z časti, a aj to len
v sobotu okolo jedenástej hodiny večer v
podobe krátkej búrky.
však od predošlého značne iný, vytratila
sa podobnosť s britskou kapelou The
Horrors, ktorá bola kapele často vytýkaná.
Avšak táto zmena kvalite albumu vôbec
neubrala, práve naopak. Publikum síce
reagovalo na nové piesne trochu rozpačito, ale pri prvých tónoch starších hitov sa
ľudia dostávali do varu.
PIATOK PATRIL PARE A VETROPLACHU
ZRANENÁ NVOTOVÁ A SKVELÍ THE
BRIGHT EYE...
Názory na koncerty kapiel bývajú veľmi
subjektívne. Niektorým zúčastnením sa
zdal koncert skupiny Para slabý, iným zase
najlepší za posledné obdobie. Nech už je
pravda akákoľvek, podľa merítka nálady
pred pódiom a počtu ľudí, Para a Vetroplach jednoznačne nesklamali, i keď Vetroplach už dlhšiu dobu nič nové nevydali.
Poslednou kapelou, ktorá hrala v sobotu
na pódiu rádia_FM, bola žilinská kapela
The Swan Bride. Kapela vydala začiatkom
júla nový album, ktorého obsah tvoril
prevažnú časť repertoáru. Tento album je
Keď v sobotu poobede vystúpila na
pódium Dorota Nvotová s jej trojčlennou
nepálskou kapelou, vyzeralo to tak, akoby
sa len prišli ospravedlniť, že pre zranenia
nebudú hrať. Dorota mala na krku golier
a bubeník dokrivkal za bicie so zlomenou
rukou. Ale oni hrali. A s takým nadšením a
vložením do toho, čo robia, že človek mal
miestami obavy, či ich hneď po koncerte
nenaložia do zaparkovanej sanitky vedľa
pódia. Ako neskôr povedala, mali autonehodu. Dorota Nvotová žije a pracuje v
Nepále ako manažérka sirotinca. Tam na-
améT
hrala aj svoj posledný album Just!, taktiež
so svojimi nepálskými hudobníkmi.
Prvou kapelou, ktorá v sobotu na obed
začala vyháňať ľudí z tieňov po dávku
festivalovej atmosféry, bola kapela Joyride
pochádzajúca priamo z Trenčianskych
Bohuslavíc. Charizmatický spev sprevádzaný rock´n rollovými melódiami tejto skvelo
zohratej kapely plnili túto úlohu výborne.
V sobotu mal hrať aj Jakub Ursíny s kapelou Provisorium, avšak organizátori len
deň pred festivalom oznámili, že neprídu,
a tak ich nahradili kapelou The Bright
Eye z Nového Mesta nad Váhom. Chalani
však predviedli skvelú show, ktorú zhruba
v polovici koncertu publikum ocenilo
hlasným dupotom na drevenú podlahu
pred pódiom, ktorého následkami boli
okrem zdvojnásobenia počtu ochrankárov
pred pódiom aj zvedavé pohľady členov
ostatných kapiel.
WI-FI NA ŽÁKOVICI
Čo sa týka stanového mestečka, bolo na
pomerne malý festival ako je Žákovic vybavené veľmi dobre. Keďže v ňom nestanovali kvantá ľudí a chemických toaliet bolo
až prebytok, čím sa nešíril žiaden zápach.
Dokonca aj sprchy sa zaobišli bez radov
ako na pomaranče počas socializmu,
avšak sprchujúci nemali žiadnu možnosť
súkromia, a tak bolo sprchovanie možné
len v plavkách. Súčasťou mestečka boli aj
stojany s dezinfekciou na ruky. Totálnou
vychytávkou, ktorú organizátori so sponzormi pripravili, bola možnosť bezplatného
Wi-Fi pripojenia k internetu v celom areáli
festivalu a stanového mestečka. Enjoy!
ČARO MENŠÍCH FESTIVALOV
Poznáte to. Vybije sa vám mobil, kvôli
niečomu sa odtrhnete od kamošov a potom ich niekoľko hodín zúfalo hľadáte po
festivalom areáli. Avšak na Žákovici sa vám
nič také nestane, pretože ho máte celý ako
na dlani a zaručene partiu nájdete.
Popri festivalovom opojení nebol problém
stretať medzi ľuďmi členov kapiel, organizátorov či obe funkcie v jednej osobe, ako
v prípade Ixa z Hexu. Rodinná a priateľská
atmosféra panovala aj medzi nimi, viacero
členov kapiel si zaspievalo na pódiu s
inými kapelami. Walter Schnitzelsson, ktorí
hrali v piatok medzi prvými, prišli na festival so štýlovým karavanom, kde ich bolo
možné stretnúť počas celého festivalu.
Žákovic Open je jednoducho skvelý
festival. Má takú svoju dušu, na ktorú si
spomeniete vždy, keď vás napadne hodiť
plastový pohár na zem a nie do smetiaku,
ktorých bolo v areáli neúrekom. Radšej si
odkráčate tých pár metrov k smetiakom,
akoby ste mali nejakým spôsobom ublížiť
tomu krásnemu prostrediu Trenčianskych Bohuslavíc. Tá duša je presne to, čo
začína chýbať jeho susedným „letiskovým“
festivalom a je skvelé, že ju Žákovic Open
stále má...
september
október
november
december
január
február
marec
apríl
máj
jún
19
4 dni a 3 krajiny450na 2 kolesách
Téma
améT
km pozdĺž Dunaja
napísala a nafotila Zuzana Holotíková
Nápad vznikol, ako inak, na jednom
z našich cyklistických výletov. Pri
pohľade z kopca nad rakúskym Hainburgom na Dunaj pretínajúci panorámu a strácajúci sa až kdesi ďaleko
na horizonte, sme zatúžili previezť
sa popri ňom až tam, kam sme už
ani nedovideli. Cesta pozdĺž rieky
lákala krásnym prostredím a nenáročnosťou. To sme ešte ani netušili, že
povedľa celého Dunaja vedie oficiálne
vybudovaná európska cyklotrasa.
S príchodom leta sa výlet stával reálnejší
a celý sme si ho postupne naplánovali.
Zvolili sme trasu z nemeckého Passau až
do Bratislavy. Cestu tam vlakom a naspäť
v smere toku po viac-menej rovinke na bicykli. Na internete sa dá o tejto Dunajskej
ceste nájsť nespočetne veľa informácií,
máp a zaujímavostí v okolí. Nakoniec sme
sa vybrali traja a kvôli nedostatku času
sme výlet vtesnali do 4 dní. Keby sme však
chceli vidieť všetky turistické atrakcie a
ísť voľnejším tempom, dal by sa kľudne
natiahnuť aj na 10 dní. Celú batožinu sme
naložili do cyklistických tašiek na nosič.
Pomestil sa stan, spacák, aj dostatočné
zásoby jedla.
nezdala najlacnejšia, tak sme sa zložili v
neďalekom parku pod lesom. Nenašli sme
tu ani vyslovene zakázané kempovanie ako
na niektorých iných miestach. Rovnaké
možnosti sme využili aj na ďalšiu noc, a
tým sa náklady na cestu zúžili na lístky na
vlak a jedlo.
Na druhý deň nás čakala opäť podobná
vzdialenosť a za cieľ sme si dali Melk,
historické mesto, nad ktorým sa z diaľky
vypína krásny kláštor s obrovskou záhradou. Cesta viedla tak ako predtým, stále
popri Dunaji, a musím sa priznať, že ešte
pred začiatkom výletu som sa trochu obávala jej jednotvárnosti. No hneď po prvých
desiatkach kilometrov ma presvedčila o
opaku. Na rozmanitej trase sa striedali
lesy, vysoké skalné zrázy, hory, z ktorých
vyčnievali hrady, takmer každý z iného
umeleckého slohu a popri tom nížiny,
zelené údolia a lužné lesy plné bohatej
flóry i fauny. V jednej časti cestu lemovali
rozsiahle vinice, ktorých koniec snáď ani
nebolo vidieť, inde zase dlhokánske mar-
október
november
december
január
február
Veľkým prekvapením na našej ceste bolo
stretnutie so slovenskými pešími turistami.
Už len pohľad na takmer dvadsiatku ľudí
a našu vlajku na ich batohoch nás potešil,
no o chvíľu sme na nich už hľadeli aj s
obdivom a rešpektom, keď nám prezradili
svoj cieľ. Čakala ich 100-dňová púť do
Santiaga. Dodalo nám to odhodlanie do
ďalších kilometrov a pocit luxusu, že my sa
môžeme aspoň viezť. Najbližším veľkomestom a zastávkou bola teraz Viedeň. Tu
nás už čakalo po dvoch nociach v stane
oveľa komfortnejšie ubytovanie. Rakúska
rodinka, ktorá o nás vedela sotva týždeň,
nemala problém nás prichýliť. Podkrovný
dvojpodlažný byt v centre Viedne by sa
bez problémov vyrovnal 5-hviezdičkovému
hotelu. Prijali nás naozaj srdečne, ako
dobrých známych, a to všetko len za to,
že im náš kamarát Janči týždeň predtým
na výlete v Bratislave opravil defekt.
Postarali sa aj o náš večerný program a s
troma tínedžerkami sme zažili skutočnú
atmosféru nočnej Viedne, klubov, barov a
party. Po dospaní tejto dlhej noci sme si
ešte spravili prehliadku Viedne aj cez deň.
Počasie bolo ideálne, no akurát, keď sme
chceli vyštartovať na posledný úsek cesty
domov, prišla neočakávaná búrka, ktorá
nás donútila ešte chvíľu ostať u našich
hostiteľov. Rozhodovali sme sa, či využiť
vlak alebo dúfať, že dážď čoskoro prejde.
Jedna z výhod našich lístkov na vlak bola,
že spiatočné stáli menej ako jednosmerné.
Preto sme sa mohli spoľahnúť, že ak nám
čokoľvek skríži plány a nebudeme schopní
cestu dokončiť, využijeme vlak, ktorý chodí
prakticky po rovnakej trase. No k večeru
sa počasie umúdrilo a my sme mohli
vyraziť na poslednú etapu – nočnú cestu
do Bratislavy.
Bol pred nami asi najmonotónnejší úsek
cesty. Jednak, že bola úplná tma a jednak,
že cesta viedla stále rovno. Človek by
mohol pokojne aj zaspať. Akurát občas
vyrušila lesná zver preskakujúca cez cestu.
Preto nás mimoriadne potešili svetlá nočného Hainburgu vyrážajúce spoza kopca.
Ale najväčšiu radosť sme mali z pohľadu
na vysvietený bratislavský hrad, ktorý jasne
oznamoval, že už sme blízko. Presne o
1:00 v noci sme prekročili hranice našej
vlasti a osvetlená nočná Bratislava sa zdala
teraz mimoriadne krásna. V nohách sme
mali takmer 450 km a tešili sme sa na
odpočinok. No tento výlet za to určite stál.
Obohatil nás o množstvo nových zážitkov,
utužil priateľstvá a znovu nás utvrdil v tom,
že aj ciele, ktoré sa zdajú najprv takmer
nemožné, sa dajú zvládnuť. Stačí sa
odhodlať. Preto sme už cestou plánovali,
kam to bude o rok.
Zornička
napísal Marek Kukučka
Na oblohe sa blysla hviezdička, volala sa
vraj Zornička. Meno jej dala Soňa. Večer...
Sedela v tráve a pozerala sa na hviezdy.
Teda..., sedela doma, v paneláku, za
oknom a hľadela von. Predstavovala si, že
sedí v tráve.
- Horúca letná noc. Začína. Príjemný
vánok. Z diaľky k nej prichádza spev
cikády. Hrá ako na husličkách. Komáre išli
asi spať. Večerné ticho a dlhá noc - plná
nevysnívaných snov a nedokončených
myšlienok. Plná napätých očakávaní. Noc
plná mieru a pokoja...
Štartovali sme v pondelok skoro ráno o
4:40 vlakom z Petržalky do Viedne. Dokopy
nás čakali dva prestupy. Samozrejme, o takejto hodine nebol na stanici takmer nikto,
o to viac nás prekvapili ďalšie dve cyklistky.
Ako sme o chvíľku zistili, čakala ich rovnaká
cesta, nie však tak zrýchlená ako u nás.
Cestovanie v spoločnosti ubehlo rýchlo a
už okolo obeda sme boli v Passau. Ešte v
tento deň sme mali v pláne prvú stovku s
cieľom v Linzi. Komfortná cyklotrasa bez
väčších problémov dovoľovala držať priemernú rýchlosť približne 25km/h. Rovno
so západom slnka sme pokorili hranicu
mesta. Krásny pohľad sa naskytoval na
oranžovými lúčmi osvetlené budovy aj
mosty ponad Dunaj. Už bolo treba nájsť
len vhodné miesto na zakempovanie.
Ponuka kempingu na okraji mesta sa nám
september
huľové sady, ktoré ponúkali osviežujúce
občerstvenie pre okoloidúcich. Náš cieľ
sme znova dosiahli zároveň s príchodom
večera. Nocľah opäť poskytlo útulné
miestečko ukryté na čistinke pri lese. Na
ďalší deň sme sa išli kultúrne a umelecky
vyžiť do spomínaného kláštora. Vstup s
prehliadkou bol síce spoplatnený, no aj
nádvorie a sprístupnené objekty mali dosť
čo ponúknuť na obdiv.
„Tá hviezda tak krásne svieti. Žiari. Akoby
bola moja!“ pomyslí. A naozaj. Jedna
hviezda svieti viac. Nie tá veľká, to je Mesiac. Ten už určite niekomu patrí, ale taká
menšia, veď je skromná, tá jej stačí. To
bude jej hviezda.
- Dlhý žiarivý lúč dopadajúci do jej tváre.
Pre iných neviditeľný... Svetlo, energia,
myšlienka, sen, inšpirácia. Hviezda. Zornička. Soňa sa na ňu usmeje. Pohladí ju
na diaľku. Priviera okno a kráča k posteli.
Spať... „Svet nie je taký zlý, usmieva sa na
neho hviezda - moja hviezda - je tu so
mnou...,“ pomyslí...
marec
apríl
máj
jún
21
Naším okom
napísal Michal Makas
fotil Jozef Kopáč
Ako predbehnúť Bolta?
...alebo šport tak trochu netradične
Veľa ľudí počas leta, okrem chodenia na žúrky , festivaly, kúpaliská či
dovolenky, siahlo po futbalovej lopte,
tenisovej rakete, kolieskových korčuliach či skejtborde .
No nájdu sa aj takí, ktorých tieto „obyčajné“ športy neuspokoja a potrebujú vyskúšať niečo nové, niečo, čo dokáže zdvihnúť
hladinu adrenalínu poriadne vysoko. Do
tejto kategórie môžeme zaradiť bungee
jumping alebo skok z lietadla. Ale čo tak
vyskúšať niečo v meste?
PREDSTAVUJEME VÁM POWERBOCKING!
Powerbocking je športová činnosť, kde
za pomoci špeciálnych chodúľov, značiek
ako napríklad Powerizer, Pro-jump ,
Powerskips a mnoho ďalších, umožňujú
používateľovi behať rýchlosťou 40km/h,
skákať do výšky až 2 metre a robiť popri
skokoch rôzne kreácie, otočky, premety.
No povedzte, nebol by to zážitok v šprinte
na 100 metrov obehnúť Bolta?
ALE ČO TO JE? AKO TO SLÚŽI ?
Sedemmíľové čižmy, alebo ak chcete „skákacie topánky“, je vynález Alexandra Böcka
z Nemecka a slúži ako predĺženie dolných
končatín. Základ tvorí vysokoodolná pružina, ktorá reaguje na tlak vyvolaný tiažou
osoby, ktorá ich má nasadené a premení
ju na odrazovú energiu. Vďaka technológii
prepojenia topánky s viazaním Powerskip
navyknutie na používanie netrvá dlhšie
ako 10 minút, u detí dokonca do 5 minút.
Jednoduchosť spočíva v tom, že bod
odrazu chodúle od zeme sa nachádza pod
chodidlom, čiže pohyb nevyzerá až tak
zložito. Po obutí Powerskipu chvíľku pretrváva pocit neistoty, ale v skutočnosti ide
len o to, aby sa človek s tým dal do súladu
a potom ani nevníma, že nestojí len na
vlastných nohách. Keďže dotyková plocha
so zemou je pomerne malá, musí byť
používateľ neustále v pohybe, či už
kráčať alebo prešľapovať na mieste.
Na Slovensku nie je tento druh pohybovej
aktivity až taký rozšírený, aktívnych ľudí na
Slovensku nie je viacej ako 30. Ja som mal
možnosť sa v Bratislave porozprávať s To-
september
október
november
december
január
február
mašom Orszaghom, Michalom Lukáčom
a ďalšími členmi skupiny Funny jumpers,
ktorá je najpočetnejšia, ak nie jediná na
Slovensku a tvorí ju približne 60 členov,
z toho aktívnych je asi 20. Pre porovnanie, v Českej republike sa Powerbockingu
venuje približne 2000 nadšencov.
Táto skupina vznikla na začiatku leta
a počas teplých letných mesiacov pútala
pozornosť v hlavnom meste. A ako na to
reagovalo okolie? S úžasom. Množstvo
ľudí, či už išlo o mladých, starších , mužov
alebo ženy, každého to zaujalo, mnohí
neváhali a spýtali sa, či by si to mohli
vyskúšať, dokonca aj člen policajnej zložky.
Ázijskí turisti si týchto mladých nadšencov
odniesli aspoň vo fotografickej podobe. V
jednom z mnohých úsmevných zážitkov,
ktoré zažili, Michal spomína, ako sa „prechádzal“ po Bratislave a malé asi 5-ročné
dieťa ho videlo a nechápavo sa spýtalo
rodičov, či Michal patrí medzí ľudí, ktorí
nemôžu chodiť .
A že vo Funny jumpers nejde o čisto
pánsku záležitosť, hovorí prítomnosť aj
nežnejšieho pohlavia, a týmto chcem
špeciálne poďakovať Nikolete Orszaghovej
za zapožičanie jej Powerskipu. Najdlhšie
z tejto partie sa powerbockingu venuje
Michal Lukáč, ktorý sa na to namotal
po tom, ako pred dvoma rokmi zazrel
slečnu v „sedemmíľovkách“ a povedal si,
že to musí mať. Funny jumpers poskytuje
možnosť vyskúšať si powerbocking a radi
medzi sebou privítajú nových členov. Pre
viac info klikni na www.facebook.com/FunNyJumpers .
POWERIZER, POWERSKIP ... AKÝ JE MEDZI TÝM ROZDIEL?
Rozdiely sú minimálne. Najzákladnejším
prvkom je pružina, ktorá je u Powerskipu
tvorená pololaminátom s prímesou karbónu a u Powerizeru sklolaminátom. Ďalšie
rozdiely sú len v detailoch, čo sa týka prevedenia. Pružina je uložená v chráničke,
aby nedošlo k mechanickému poškodeniu
vlákien, ktoré nesú pruživé vlastnosti.
V mieste dotyku so zemou sa nachádza pätka, ktorá pri aktívnom používaní
vydrží približne rok a musí sa vymeniť, má
protišmykové trecie vlastnosti. V závislosti
od výrobcov sa líšia aj viazania, ktorých
úlohou je, ako inak, pevné uchytenie nôh.
Cena skákacích topánok sa pohybuje okolo 320 €. Pružinu je treba meniť približne
po dvoch rokoch a jej cena sa pohybuje na
úrovni 120€ , nové pätky stoja okolo 35 €.
Podľa hmotnosti sa delia skákacie topánky
do troch kategórii: 50 - 70 kg ,70 - 90 kg,
90 - 120 kg, kde je ale lepšie zakúpiť výrobok z vyššej hmotnostnej kategórie, ak sa
už blíži hmotnosť ku hornej hranici, teda
ak vážite 68 kg, už je prijateľnejšie zakúpiť
si z kategórie 70 - 90 kg.
moko míšaN
MEXPO 2012
napísal a fotil Jozef Kopáč
V dňoch 5. a 6. októbra sa v areáli
hotela Senec uskutočnila najočakávanejšia akcia tejto jesene, MEXPO 2012.
Išlo o druhý ročník tejto konferencie,
ktorá je jedinečná tým, že je jediná
svojho druhu na Slovensku. Po úspešnom prvom ročníku si organizátori
pre uchádzačov pripravili hneď dve
prednáškové sály, kde sa paralelne
konali prednášky venované managmentu a médiám.
Počas týchto dvoch dní vystúpilo najlepších 34 spíkrov z Čiech a Slovenska, ktorí
boli vybraní takmer zo 120 uchádzačov,
čo zaručovalo tie najkvalitnejšie odborné
prednášky. Súčasťou programu boli i panelové diskusie. Novinkou bola sála pre
špeciálny druh mikroprednášok, kde sa
každý mohol podeliť o spoje pracovné alebo životné skúsenosti. Všetky prednášky si
budete môcť pozrieť už onedlho oficiálnej
stránke mexpo.sk.
„
marec
apríl
máj
jún
V sále managment, ako už názov napovedá, sa konali prednášky primárne určené
managerom a ľuďom, ktorí podnikajú vo
vlastných firmách. Prečo nanagment?
Myslím si, že každý z nás je svojím spôsobom manager, ktorý síce nemá pod sebou
žiadnych zamestnancov, ktorých by riadil.
No musí vedieť riadiť predovšetkým sám
seba. Medzi veľmi zaujímavé prednášky
“
Najmladší zo spíkrov mal iba
osemnásť rokov.
ose
môžeme zaradiť prednášku Jaroslava Homolku, ktorý rozprával o umení rovnováhy
a vnútorného pokoja. Nasledujúci deň mal
prednášku o umení vedenia a prirodzenej
autorite.
Michal Truban porozprával o tom, ako
„Heknúť samého seba“, rozprával o tom,
ako ho drogy motivujú k dosiahnutiu
lepších výsledkov. Pripomínam len, že
za drogu nemusíme vždy považovať len
alkohol, ale napríklad i šport.
Na Slovensku zatiaľ chýbajú podujatia,
na ktorých by diváci mohli na vlastné oči
vidieť túto aktivitu. A aj preto sa počas
Helloweenu bude konať v Bratislave nočný
pochod, na ktorý ste všetci pozvaní.
Narozdiel od nás, v susednej Českej republike sa konal Memoriál Jéni Trávnička,
kde viac ako o súťaženie dvojíc išlo o zábavu... a tu musím spomenúť, že víťazom sa
stala dvojica z Funny jumpers.
Okrem toho sa v Blansku neďaleko Brna stretli výrobcovia tohto fenomenálneho produktu
a konzultovali s používateľmi o problémoch,
ktoré sa vyskytli pri používaní, aby dokázali
pri najnovších modeloch tieto problémy
eliminovať. Najkrajším zážitkom pre Tomáša
nebolo víťazstvo v Čechách, ale pohľad
a vďačnosť ľudí, ktorým umožnil vyskúšať
Powerizer. A o tomto by mal byť šport. Nielen
o víťazstvách, ale aj o skvelej partii, super
zážitkoch, úsmevných situáciách, nadšení,
radosti z pohybu. A ja som práve toto zažil
vďaka skvelým ľuďom z partie Funny jumpers.
... A preto hurá, na Powerbocking!
Väčšina firiem v tejto dobre rieši problematiku, či zdieľať informácie so zákazníkmi
cez sociálne siete, ako Facebook, Google+
či Twiter. V sále média ste sa mohli dozvedieť, ako správne pristupovať k zákazníkom cez tieto siete, aké sú najmodernejšie
trendy komunikácie v tejto oblasti a ako
správne navrhnúť reklamu alebo logo pre
svoju firmu.
Tina a Vlado Zlatoš rozprávali o zdravom
životnom štýle a ako je dôležité zdravo sa
stravovať, spočiatku išlo celkom o nudnú
prednášku. Zlom nastal vtedy, keď sa
táto prednáška zmenila na exhibíciu Free
runningu. Rozhovor s Vladom Zlatošom si
budete môcť prečítať už v budúcom
čísle okočasopisu, kde nám porozpráva
o svojej životnej ceste a ako mu LeParkour
pomohol stať sa lepším človekom.
Tomáš Zdechovský sa dlhodobo venuje
výskumu mozgu. Hovoril, aký potenciál
má ľudský mozog. Veríte, že iba vďaka
mozgu môžete posúvať guľôčku či strieľať
zo zbrane? Áno, je to možné, dokonca
sme si to mali možnosť vyskúšať. Verí , že
toto je budúcnosť vzdelávania športovcov
i managerov.
Jan P. Martínek 6 rokov pracoval pre
Microsoft na pozícii programového
riaditeľa pre školstvo, odišiel na materskú
dovolenku, aby sa mohol naplno venovať
vlastnému synovi. Čo tým chcel básnik
povedať? V dnešnej dobe sa človek za niečím ponáhľa, no z času na čas je potrebné
spomaliť a začať si vychutnávať život plnými dúškami. Toto motivuje i mňa k tomu,
aby som sa zastavil a aspoň na malú chvíľu
si vychutnal život tak, aby sa oplatil žiť.
Okrem série prednášok si organizátori
pripravili pre účastníkov bohatý sprievodný program. Počas prestávok medzi jednotlivými prednáškami si takto účastníci
mohli pochutnať napríklad na sushi, ktoré
šéfkuchár pripravoval priamo pred ich
očami. Mohli si vyskúšať vedomostný test
na interaktívnej tabuli alebo sa pozrieť na
to, ako vzniká umelecké dielo na ženskom
tele - „body painting“. O pohodlie účastníkov sa starali veľmi sympatické hostesky,
ktoré svojou prítomnosťou spríjemňovali
atmosféru po obidva dni.
23
Naším okom
re: BaltTrip
nakoniec dal povedať, že bude super, ak
nám na deň prichýli našu batožinu, aby
sa s ňou neťahali po pamiatkach a centre.
A po krátkom večernom presviedčaní si
dal povedať, že bude super, ak nás nechá
znova prespať na jeho trávniku. Nie, že
by sme boli pridrzí, ale vhodné miesto na
spánok sme našli skoro hodinu chôdze
od kostola a ráno už máme ďalší cestovný
plán. Spíme nakoniec dnu v pastoračnom
centre. Teplá voda, splachovací záchod,
my.
(SK->EST->LV->LT->PL->SK)
V májovom čísle ste mohli nájsť
článok popisujúci, ako naplánovať
dvojtýždenný trip pobaltskými štátmi
napísaný v radostnom duchu jeho
blížiacej sa realizácie. V tom dnešnom
nachádzate ďalší, písaný v nemenej
radostnom f* yeah duchu, pretože
všetko klaplo ako malo a tak si s
milou môžme na mape sveta spraviť
ďalšie 4 krížiky.
deň 1/16, deň rakúskej ústretovosti
Sedíme v lietadle na viedenskom letisku a
ja som asi o tisíc percent pokojnejší ako 30
minút dozadu. Ani jednému z nás dvoch,
ostrieľaných letcoch nenapadlo, žeby sa
dali kolíky od stanu, ktorý sme si chceli
vziať na palubu ako príručnú batožinu
použiť ako vražedná zbraň. Pánovi pri
bezpečnostnej kontrole ale áno. Posiela
nás s jeho kolegyňou k našej bráne. Musíme vraj check in also this extra piece of
luggage a bude to stáť okolo thirty až sixty
euros. Slušná pálka pre dvoch low-cost
cestovateľov. Príjemná rakúska blondínka
pri našej bráne zodpovedná za nástup a
riešenie problémových situácií sa na moje
prekvapené a rozpačité poďakovanie milo
usmieva a hovorí, že je tam od toho, aby
pomáhala. Ekstra pís of lagidž zadarmo a
ja rozmýšľam či Zuzka nemá narodeniny,
inak tomu nerozumiem.
Bussid, trollid ja trammid
Po zapnutí telefónu ma operátor víta v
Estónsku a mamina sa mi zúfalo snaží
dovolať. Má nejaký problém s počítačom.
Pomáham jej ho vyriešiť a mimochodom
jej oznamujem, že sme v Tallinne. Je
prekvapená, aspoň tak si vysvetľujem jej
otázku: „To už?“
Justína je moja kamarátka z jednej akcie
z Nórska. Pochádza s Litvy, ale zvláštnou
zhodou okolností sa rozhodla ísť študovať
vysokú školu do Estónska. Máme nakúpené základné potraviny a vďaka naším
batohom by sme mohli poslúžiť študentom miestnej lekárskej fakulty, odbor
ortopédia ako figuranti. Učíme sa estónsky
rýchlo a jednoducho z nápisov, billboardov
a tlačovín, ktoré nám niekto strčil do ruky
a čakáme na Justínu.
Po príjemnom zvítaní smerujeme na jej
internát, kde sa ubytúvame a získavame
stratený tepelný komfort. Získame ho
práve toľko, aby sme mohli ísť zasa von a
potme si prezrieť všetky pamiatky centra
Tallinnu, estónsky Tallinn kesklinn. Začíname sa udomácňovať. Drzo sa vozíme
výťahom hotela Radisson blu, aby sme sa
dostali do kaviarne na streche a videli ulice
zhora. Večeriame na lavičkách na námestí
neďaleko monumentu ponášajucom sa na
Thorovo kladivo. Darmo je, sever tu cítiť a
nie len častými prehánkami.
september
október
november
december
január
február
Ďeň k dobru = Pärnu
Výhodou prímorských letovísk mimo sezóny je to, že nie sú preplnené. V estónskom
ponímaní to znamená, že na pláži bude
presne sedem ľudí. Pärnu je presne takéto
miesto a stráviť v ňom deň sa oplatilo. Po
únavných niekoľko km šliapania asfaltu za
mesto na vhodné miesto na stopovanie
nám zastavuje Alexandr. Ruský vojak cestujúci z Petrohradu do Kaliningradu. Dlhá
to cesta a do Rigy mu robíme spoločnosť.
Riga
napísal flipik, gucmann.blogspot.com
Ostrov
Ráno, raníčko a ďalšia lekcia ruštino-estónčino-angličiny. Tallinna autobussijaam.
9 z 10 opýtaných nie je z Tallinnu a teda
netušia, ako sa dostať na autobusovú stanicu. Skúsime predsa tento bus? A dobre
sme spravili. Presun na diaľkový spoj smer
Narva, náš cieľ je rybárska dedinka Käsmu
v národnom parku Lahemaa. Oh, Käsmu.
Po hodine aj niečo cesty spoznávame na
mieste Huga a Daniela. Pýtame sa ich,
či nevedia o vhodnom mieste na postavenie stanu. Hugova sauna je rozhodne
príjemné miesto, konštatujeme po desiatich minútach prechádzky k jeho domu.
Phostinní títo severania. Po šálke čaju a
príjemnom rozhovore ideme von. Käsmu
leží na pobreží Baltského mora. Ak budete
hľadať, hľadajte Fínsky záliv. Vonku je
sivasto. Jednak od vody, jednak od oblohy.
Všetko má rovnakú lahodne melancholickú farbu bez zástupov ľudí. Občas na breh
vytiahnutá drevená bárka, člnok. Všade
je ohromný kľud a sme tu sami. Cítim
sa ako vo filme od Tarkovskeho, či Veika
Õunpuu. Približne 300 metrov vzdušnou
čiarou od pobrežia leží Čertov ostrov,
útočisko käsmuských operencov. Brodíme
sa Fínskym zálivom. A voda stúpa a stúpa.
Kráčame mlčky, chladné augustové more
nás myje do poli stehien. Bez slov pretože
atmosféra tohto miesta nám zahlcuje
vstupy. Ostrov má asi kilometer na dĺžku a
sto metrov na šírku. Okrem kolónií čajok a
inej vodnej vtače nemá trvalého obyvateľa.
Fotíme.
Počasie sa kazí a je nám zima od atmosférickej vlhkosti, neradi, ale namáčame sa
znova a brodíme na breh.
Concerto for guitar and foreign ears
Z Daniela sa vykľul synovec Hugovej ženy,
desaťnásobnej mamičky. Okrem toho sa z
neho vykľul aj koncertný umelec, ktorý mal
práve včera koncert v neďalekej dedine
a prišiel navštíviť svoju rodinu v Käsmu.
Vyťahuje svoju gitaru a hrá len pre nás. A
marec
moko míšaN
apríl
máj
jún
hrá spôsobom, že mu to verím. Je vidno,
že hudbu miluje a gitary a neskôr aj jeho
spevu je plná obývačka. Na Brazílčana
Villa-Lobosa budem dlho spomínať.
Dovoľte mi úsmev od ucha k uchu
Ďalší deň máme v pláne chodník cez
bažinu Viru a presun na väčší z dvoch estónskych ostrovov Saaremaa. Prechádzame drevenými lávkami niekoľko cm nad
úrovňou okolitého machu, vody a zakrpateného porastu. Všetko navôkol pripomína
zelenú špongiu a prekypuje životom. Stretávame niekoľko milých ľudí a zisťujeme, že
sme asi hodinu pred plánom, tak skúšame
pred príchodom autobusu stopovať. Zastavuje nám človek, ktorý sa predstavil ako
vodič autobusu z neďalekej dediny. Išiel
svojou pravidelnou linkou z Tallinnu a videl
nás stopovať. Keď šiel svojím osobným
autom späť do hlavného mesta kvôli práci
rozhodol sa nás vziať. Neskôr sa ukazuje,
že náš dobrodinec z Tallinnu vezie nejaký
zájazd až na ostrov Saaremaa. Po krátkom
telefonáte súhlasne kýve hlavou, že nás
tam vezme. Keď tak rozmýšľam, autobus
som ešte nestopol.
Podotýkam, že celý rozhovor prebieha v
ruskom jazyku :)
V autobuse je nás 15 z toho 11 členov
amatérskeho futbalového tímu nadnárodnej firmy Hydroscand (hadice, fittingy a
iné), ktorí sa chystajú na priateľský zápas
proti kolegom z iných krajín, ich tréner,
vodič, Zuzka a ja.
300 km k dobru a 30 eur na osobu tiež.
Do mesta Kurresaare, kam sme sa chceli
dostať prichádzame za tmy. Je asi desať
hodín večer.
Zaspávame na trávniku za miestnym
evanjelickým kostolom. Vďačíme jednému
zabúchaniu na pivničné okno kostola, za
ktorým sme videli miestnu mládež a dvom
zúboženým pohľadom. Pre pastora boli
dvaja Slováci zjavne dostatočne exotickí na
to, aby nám povolil postaviť stan.
Po krátkom rannom presviedčaní si pastor
Ziggy
Alexandr nás vysadil na okraji Rigy a
nechal nás bez lotyšskej meny napospas
noci, zatvoreným obchodom a Lotyšom,
ktorí vedeli po anglicky tak nanajvýš „chellou“. Zrejme sme sa dostali do priazne
Boha cestovania, pretože jedna šarmantná slečna nám za dve eurá zamenila Latsy
na autobus do centra, kde si nás vyzdvihol
náš prvý couchsurfer – Ziggy. Ziggy nie je
zlý človek, je len trošku psychopat. Má rád,
keď môže mať po svojom byte rozložené
prázdne pivové fľašky, rôzne kusy plošných
spojov, improvizovaný stôl z kartónovej
krabice a drevenej laty, prázdne flakóny
od toaletných potrieb, rozbitý luster, tonu
prachu a kuchynský drez a linku pokrytú
súvislou vrstvou špinavého riadu z minulého mesiaca. Ziggy rád varí. Najradšej pečie
Leaving Klaipéda
Ziggy
mäso a začína s tým vždy okolo polnoci.
Rád tiež so svojimi návštevami pozerá
filmy, ale nikdy nie pred druhou hodinou
rannou. Ziggy rád ignoruje, keď niekto
ráno potrebuje vstávať. Ziggy rozpráva
plynulou britskou angličtinou a dáva veľmi
silný dôraz na to, aby používal veľmi širokú
slovnú zásobu. Veľmi rád opravuje ľudí v
ich vyjadreniach, poúča ich a čuduje sa,
ako je možné, že nevedia, ako sa povie po
anglicky pohánka a šťaveľ a ako sa volá
a vyzerá estónsky prezident s manželkou. Pre Ziggyho je používanie krytov na
vypínačoch osvetlenia v jeho byte prežitok.
Človek milión.
Litva
V Rige a jej okolí sme strávili štyri pekné
dni, ale aj tak som mal po prekročení
Litovských hraníc pocit, akoby neviditeľné
ruky uvoľnili stisnutie na mojom hrdle. Po
niekoľkých stopoch sa podvečer dostávame do Klaipédy, prístavného mesta, kvôli
ktorému celý tento trip začal. Ubytoval nás
62 ročný couchsurfer Romualdas, ktorý sa
na svojich dvoch barlách dokázal po kuchyni pohybovať rýchlejšie, ako my dvaja
nasledujúci deň bicyklovať naprieč Kuršskou Kosou. 52 kilometrov dlhý piesočnatý
slíž, priemerne široký tak kilometer, štyri
kolesá z požičovne, jeden defekt a riadne
boľavý zadok. Mega.
Na kose je krásne, ako predpovedali fotky
na webe. Ďalší deň venujeme lešteniu
dlažobných kociek v centre Klaipédy a
geocachingu. V rámci urban exploitingu
zneužívame miestnu kaviareň ako toaletu
a miesto na vypísanie pohľadníc domov.
Po Käsmu ďalšie z miest, kam sa chceme
ešte vrátiť.
Kolegovia od novín
Po šialených vyše troch hodinách v chladnom počasí a po zjedenom a strávenom
obsahu balíčka na obale čítajúcom solený
mix exotických orieškov máme konečne
stop do Kaunasu, čo je mesto asi sto km
od Vilniusu, kam sa ešte dnes musíme
dostať. Dozvedáme sa, že pán vodič je
poslancom litovského parlamentu a je
pomerne vysadený na homosexuálov. Po
ceste sa zastavujeme v akejsi dedine, kde
zopár babičkám vo volebnom veku rozdáva ruže k ich sviatku. V Kaunase máme
stop do 15 minút. Chalan je ajťák, ktorý
sa pred týždňom vrátil z výletu v Amsterdame. Mal u seba aj malý balíček, vďaka
ktorému sa počas našej spoločnej cesty
dostal mimo zákona :)
Vo Vilniuse sa nás už ujíma couchsurferka
Nelija, DTP grafik litovských novín formátu
SME a jej syn Ivory, fotograf začínajúci pre
miestny plátok. Okrem iného sa dozvedáme, že pivo, ktoré práve pijeme vyhralo v
Nemecku na veľkej súťaži vo svojej kategórii zlato. Berieme ho šesť fliaš.
Varšuva
Po dvoch dňoch opúšťame litovskú metropolu a čaká nás desať hodín autobusom do Varšavy. Tu sa nás ujíma Michal,
couchsurfer pôvodom zo Slovenska,
počas socíku emigrovaného do Kanady
a momentálne žijúceho v Poľsku. Jeho
rozcestovanie sa podpísalo na jeho
slovenčine, východniarsky prízvuk však
nezaprie. Ako vďaku za milú pohostinnosť
pozývame Miša aj jeho milú Ilonu na veľké
pivo. Veľké tu znamená litrové, takže cestu
neoficiálnym neregistrovaným taxíkom za
polovičnú taxu k nim domov vnímam ako
veľmi zábavnú.
Country roads
Po ôsmych hodinách v ďalšom autobuse po 16 dňoch vystupujeme na rodnej
hrude. Zachraňujeme situáciu a jednu
skupinu Poliakov posielame na Trnavské
na 61 smer Ružinov a od ďalších dvoch sa
dozvedáme, že práve začínajú svoju cestu
stopom do Gruzínska a Arménska. Ako
vhodné miesto na nocľah im označujeme
most Lafranconi pri botanickej a vieme
presne ako sa cítia. A závidíme im to.. Pretože často je oveľa viac ako obdivovanie
pamiatok a dychberúcich miest samotné
cestovanie a dobrodružné presúvanie a
stretávanie nových ľudí. Či už plánovane
alebo neplánovane. Hlavne nech už je
zasa leto...
25
Naším okom
moko míšaN
Pečená kačka na perejách,
úspešne až do cieľa
napísal a fotil Jozef Kopáč
Red Bull Rapids na Slovensku! Podujatie svetového formátu, ktoré hostil
najskôr anglický Notingham a neskôr
austrálske Sydney, malo v sobotu 15.
09. 2012 premiéru i na Slovensku. Bratislava – Čunovo, areál divoká voda,
na tomto mieste sa konali neľútostné
splavové súboje tých najkreatívnejších plavidiel, ktoré sa tu kedy plavili.
Do areálu Divokej vody prišlo súťažiacich povzbudiť viac než 9 000 divákov
a víťaz si odniesol lákavú finančnú
hodnotu vo výške 1500 €.
and I know it, slávny Titanic v prevedení
toitoi s názvom TOItanic a rozhodne treba
spomenúť tím Tankové esá, ktorý potešili
milovníkov filmu Expendables. Najviac
bodov za kreativitu, a to 48, si od poroty
vyslúžili plavidlá týmu Šmolkov a romantic-
ká gondola Rómea a Júlie.
Pred samotným splavom rozbúrenej vody
musel každý súťažiaci predviesť krátku 60
sekundovú pripravenú choreografiu. Tím
Vajká si svojou choreografiou na pesničku k hre AngryBirds od poroty vyslúžil
Viac o akcii nám povedala Gabriela Gazdíková.
Ahoj, Gabika, vieš mi povedať, koľko súťažných tímov sa v piatok registrovalo?
V prvý deň sa zúčastnilo štrnásť súťažných
tímov a spolu prišlo asi štyridsať ľudí ,ktorí
sa chceli zapojiť do týchto tímov.
Súťažiaci boli iba zo Slovenska alebo
prišli súťažiť i z iných krajín?
Celkovo prišli súťažiaci z piatich krajín
Európy.
Koľko súťažných tímov nakoniec postúpilo do finále?
plných 50 bodov. V záverečnej časti museli
plavidlá zvládnuť 200 metrov dlhú vodnú
trasu plnú prekážok, rozbúrených perejí a
najobávanejšiu prekážku s názvom Niagara. Iba 27 tímov dokázalo bezpečne zdolať
túto prekážku a tí, ktorým sa to podarilo a
dorazili bezpečne do cieľa, si na účet pripísali bonusových 10 bodov. Najrýchlejší na
trati bol tím skateboard Shokoboard, ktorý
zdolal trať za úžasných 53,95 sekúnd.
Po sčítaní všetkých bodov - za kreativitu,
šou, Niagaru a čas - sa stal víťazom tím
Červicipepíci s plavidlom Pečená kačka na
perejách.
Premiérový ročník Red Bull Rapids dopadol nad očakávania, organizátori a hlavne
súťažiaci pripravili pre divákov nezabudnuteľnú šou s atmosférou, na ktorú budeme
všetci ešte veľmi dlho spomínať. Už teraz
sa teším na ďalší ročník Red Bull Rapids!
október
november
december
január
február
napísal a fotil Jozef Kopáč
V dňoch 12. - 14. októbra sa v priestoroch connect-networking uskutočnil
prvý ročník Startup Live Bratislava.
Cieľom tejto akcie bolo počas týchto troch
dní nakopnúť inovátorov a podnikateľov
pri rozbiehaní svojich projektov a úspešne
prepojiť Európsku startupovú komunitu.
Odborná porota v päť člennom zložení Maroš Kramár (herec), Slivka (speváčka z
kapely Puding pani Elvisovej), Vavra Hradil
(kajakár), Zuzana Vráblová (wakeskaterka) a Ferdinant Chrenka (vedúci ateliéru
dizajnu na VŠVU) rozhodovala o výkonoch
súťažiacich. Ešte pred samotným začatím
splavovania divokých čunovských perejí,
porota ohodnotila kreativitu súťažných
plavidiel. Rozhodovanie bolo naozaj ťažké,
pretože na fantázii rozhodne nešetrili. Za
zmienku stojí spomenúť loď Snehulienky,
ktorá mala so sebou všetkých sedem
trpaslíkov a tanečné pódium, na ktorom
sa tancovalo do rytmov pesničky Sexy
september
Startup Live Bratislava
marec
apríl
máj
jún
Zo štrnástich začiatočných tímov nakoniec
postúpilo do finále desať. Z desiatich tímov vyhral v dvoch súťažných kategóriách
jeden tím, ktorý prišiel s projektom WOPPA. Takže máme celkovo jedného víťaza.
Vieš mi v krátkosti povedať, čím sa
projekt WOPPA zaoberá?
nielen do Európy. Tento projekt začne na
Slovensku, teda už začal a spolupracuje
asi s desiatimi ľuďmi z rôznych krajín
sveta. Zakladateľka tohto startupu celkovo
precestovala desiatky krajín. Chce zúročiť
svoje skúsenosti a postaviť na tom svoj
podnikateľský plán.
Aká bola pripravená výhra pre víťaza?
Víťazka tímu vyhrala viacero ocenení.
Najdôležitejším ocenením sú dva lístky na
Pionieers Festival. Je to najväčší startup
festival v Európe, bude sa konať vo Viedni
v Hofburg Imperial Palace. Príde tu približne 2500 účastníkov a bolo vybraných
50 najlepších startupov z celého sveta.
Ďalším ocenením je 3 mesačný coworking, priestor v connect-network, tri lístky
na Startup Weekend Bratislava, ktorý sa
uskutoční v novembri. Ďalšie ocenenie je
webinar, ktorý organizuje Good morning
creativity v spolupráci so Scribi, tlač od
spoločnosti GBprint a auto na týždeň, s
ktorým môže cestovať po celom Slovensku.
Bola si spokojná s týmto predĺženým
víkendom ?
Bola som maximálne spokojná, až na
pár detailov, ale myslím si, že všetky tímy
naplnili svoje očakávania, s ktorými sem
prišli. Získali nove informácie a zaujímavé
feedbacky od rôznych mentorov. Nakoniec
sa zúčastnilo viac tímov, ako sme očakávali. Na prvý ročník Startup live na Slovensku
v Európskej komunite, ktorú organizuje
STARTeurope, sme spokojní a do budúcna
plánujeme zlepšiť kvalitu tohto eventu.
Koľko ľudí sa podieľalo na organizácii
Startup Live Bratislava?
Na organizácii sme pracovali celkovo šiesti
ľudia. Traja sme boli zo Slovenska a mali
sme troch organizátorov z Viedne, ktorí sa
sami zúčastnili eventu a aj ho vo Viedni vyhrali. Sme veľmi radi, že sme mali možnosť
pracovať v medzinárodnom kolektíve pri
organizovaní takejto akcie, ktorá združuje
európskych podnikateľov, začínajúcich
startupistov do jednej veľkej komunity.
Chcela by si niečo dodať na záver?
Som veľmi rada, že sa slovenská komunita
startupistov stále zväčšuje, že pribúdajú
eventy takéhoto charakteru. Budem rada,
keď z týchto eventov vyjde čoraz viac startupov. Ľudia začnú pracovať sami na seba
a nebudú musieť pracovať len pre veľké
korporácie. Som rada, že sa na Slovensku
buduje zdravá komunita startupistov.
Držím všetkým palce, nech i po takýchto
eventoch pokračujú vo svojich myšlienkach, pri tvorbe biznis návrhov a nech sú
úspešní v budúcnosti so svojimi projektmi.
WOPPA je projekt World of opportunities.
Je to projekt, ktorý chce zosúladiť a zoskupiť všetky príležitosti pre mladých, či už
sa to týka stáží, možnosti štúdia, rôznych
zaujímavostí, konferencií, eventov, ktoré by
ich teda mohli zaujímať. Toto všetko chce
zosúladiť na jednej web stránke, na jednom mieste, takže to ľudom celkovo ušetrí
čas pri vyhľadávaní a vybavovaní vecí. Je to
projekt, ktorý chce rozšíriť do celého sveta,
27
Naším okom
Dvere...
napísal Marek Kukučka
vidím ich, ale nekráčam k nim...
m
Už len predstava zavretých očí... ma tak
jemne upokojuje... Ako keby som ležal na
svojej posteli, pod hlavou zložený vankúš,
pokoj, mier, uvoľnenie... O chvíľu sa celý
svet stráca... Najprv miznú problémy, potom aj priestor, čiastočne aj moja identita
a .... - stávam sa slobodnejším. Zaspávam...
Ešte nie úplne, najprv vidím všelijaké
obrazy, také krásne živé obrazy. Sledujem
ich, obzerám ich navôkol, pred očami
sa menia, ešte viac krásnejú... Akoby mi
niečo hovorili. Letím cez ne, jemne žiariace
farby plávajú popri mne, letím ku svetlu...
A svetlo prichádza ku mne. Viem, že spím,
ale nevadí mi to... Ba práve naopak...
Spal som vtedy a či teraz? Čo je väčšia
skutočnosť? Niekedy si pripadám, akoby
tento celý život bol takým veľkým snom.
Nie dokonalým snom, nie krásnym, ... aj
keď chvíľami áno... V jednej takej chvíli, keď
som bol trochu smutný a rozmýšľal som
nad zmyslom života, mi napadlo také malé
MOTTO: "Raz sa zobudím a prestanem
hľadať, lebo budem nájdený..." Napísal
som si ho na prvú stranu môjho poznámkového zošitka. Možno niekomu by sa
zdalo trochu smutné, mne sa však vidí
optimistické... Vidím dvere, v diaľke, všade
je tma a cez kľúčovú dierku preniká svetlo.
Svetlo, ktoré prejde všetkou tmou, prekoná všetko... Prejde časom i priestorom,
uvidí ho aj ten, čo si myslí, že je len tma...
Dvere nie sú zamknuté, ale nemajú kľučku.
Otvoria sa, keď k nim prídeš, ale len vtedy,
skôr nie... Dovtedy Ti musí stačiť ten jeden
lúč krásneho, žiarivého, láskavého svetla,
ktoré k Tebe kľúčovou dierkou prichádza. Máš istotu, vieš..., ale nebežíš k tým
dverám, nie je cieľom nimi prejsť... Cieľom
je žiť, dokázať žiť aj s tým jediným lúčom,
s dôverou, s istotou. Aké je krásne, že z
druhej strany dverí do zámky nevložili kľuč,
že dovolili, aby sme videli aspoň kúsoček
svetla v tej tme... Mám pocit, akoby som
tými dverami už mnohokrát prešiel, akoby
som už takmer dokonale poznal ich tvár,
cítil dlaňou štruktúru dreva a jeho teplo...
A pritom sú tak ďaleko. Možno, keď k
nim raz dôjdem, zistím, že to vôbec nie
sú dvere,... možno zistím, že „Kráľovstvo
svetla“ tu bolo stále so mnou, aj keď som
ho vždy nedokázal vidieť... Možno... Možno
tie dvere sú v našich srdciach...
Snažím sa žiť... Len sa snažím žiť tak, aby
som z toho všetkého vedel mať radosť,
aby to malo zmysel, aby som cítil, že to má
zmysel, keď už som tu. Hoci niekedy by
som sa veľmi rád vrátil Domov. Kde to je? Za tými dverami, v srdci? Viem, že nie som
Doma, ale to veľa ľudí nie je...
A aj na ceste, aj v cudzej zemi môže byť
niekedy krásne. Stačí si len spomenúť,
prečo sme tam išli, pozrieť sa okolo seba s
láskou, nielen očami, ale hlavne srdcom...
Keby som nevidel ten lúč svetla, veľmi ťažko by sa mi kráčalo týmto svetom. Niekedy
zabúdam na to, že ho vidím. Niekedy rozmýšľam nad tým, ako by sa v tomto svete
cítil Anjel, keby tu bol a nesmel by sa vrátiť.
Niekedy sa zas veľmi teším z radosti mojej
strážnej Anjelky, z toho, keď sa ona teší z
mojej radosti... A veľmi ma teší, keď vidím,
že sa tešia aj ľudia. Ešte viac, keď aj ja som
mohol prispieť k ich radosti,... hoci viem,
že to je len okamih. Ale láska sa nestratí...
Láska a dobro stále zostávajú...
moko míšaN
Pri okne
napísal Marek Kukučka
Sedel som pri okne a písal... V drevenej
chalupe, v lese. Cez okno dopadalo svetlo.
Len tak trošku, ale stačilo mi to. Ťažký
drevený stôl... - no skôr stolček, ale aj tak
ťažký a drevený. Bavilo ma to... Dobrý
vzduch a vôňa dreva, lesa a prírody. Na
stole, okolo papiera, odrobinky z chleba a zatúlaný mravec. Rytmický štebot
operenca za oknom... Rozťahujem si ruky
a vystieram prsty. Trochu pukajú... Tie už
toho napísali... - Recept na chlebový koláč
a písmenká na hradu, pod povalou, v
dome..., dodáva mierne sarkasticky moje
podvedomie, ale nevadí mi to, ono také
je a občas dobiedza. Napísali toho oveľa
viac. Listy z vojny, ktoré nemal kto domov
priniesť, biele papieriky sa pošpinili atramentom, keď sa nechceli pošpiniť krvou?
Poznačili sa farbou atramentu, suchom
aj vlhkosťou potu, prachom aj bolesťou.
Ruky... Áno, aj krvou sú poznačené... - blízkych, ktorých ošetrovali, ktorých pomáhali
nosiť, liečiť, povzbudzovať. Ruky... Trochu
aj oddychovali... Ale vždy len krátko. Radšej
držali brko a písali. Alebo strúhali. Občas
to brko, nech má šmrnc a správny ťah...,
občas drevené figúrky, alebo jednoduché
kuchynské náčinie, či niečo, len tak do
domu, alebo aj na rozveselenie.
Vysmievali sa mi a robili si zo mňa srandu,
z toho, že píšem. Ľudia. Ale pousmial som
sa nad nimi. Veď som robil aj s drevom,
nielen to strúhanie, o ktorom som vám už
hovoril, ale aj v lese. V dnešnej dobe by ste
ma možno nazvali drevorubačom a lesníkom, vtedy, keď som tam žil a písal, bol
som len človek žijúci a pracujúci v hore...
Mám pocit, akoby to bolo tak od nepamäti. Mojej aj mojich známych, ľudí, sedliakov,
roľníkov aj obyčajných remeselníkov a ich
učňov, pomocníkov a nádenníkov...
Sedím za oknom a píšem. - Taká márnivosť, mnohí z nich by povedali (keby
poznali toto slovo). Nepoznali. Ale tak to
mysleli. Skôr povedali: „Ty debil, čudák
(prípadne niečo írečitejšie), poď do
krčmy, čo tu sedíš!?“ A ja nič, že „Choďte
ak chcete...“ - No, jasné nepochopenie z
mojej aj ich strany ;-) Ale, čo by ste čakali
od neznámeho prírodného pisateľa a jeho
nechápajúcej doby a ľudí, čo ju tvorili... 16.
storočie? Možno... Kto by to počítal. Dnes
to ľudia viacej počítajú - dni aj sekundy,
vtedy, nie tak... Ja som vtedy. Som človek.
A mám rád život a svet. Nie som hladný,
dýcham a kráčam (keď práve nesedím a
nepíšem;), obdivujem prírodu a zem, skaly
aj stromy. Viem, že sú živé, rovnako ako ja.
Rozprávajú...
Toľko toho rozprávajú... Videli a pamätajú
si veľa vecí. Hovoria o nich. O niektorých
sami, spontánne. Na iné sa musíte spýtať.
Mnohým z nich ani neporozumiete, hoci aj
september
október
november
december
január
február
marec
apríl
máj
jún
... a lúč slnka dopadol
na hrubý drevený stôl...
budete chcieť - ak ste práve v takej bežnej
dennej pracovnej forme (s prevládajúcim
beta - aktívnym EEG mozgovým vlnením).
Skaly spomínajú, aké to bolo, keď im ešte
teplo bývalo, vzduch a pary, horúčavy.
Im to nevadilo, to len my na to tak citlivo
pozeráme. Oni to brali v pohode, veď tak
predsa ide život. Rozprávajú, ako vznikali
kryštály, ako sa liala láva a syčala voda, ako
sa potom zrážali jej kvapky a ochutené
rôznymi minerálmi stekali v potôčikoch
do podzemných hĺbok, odtiaľ zas utekali
von, nabudené zemským teplom, s novou
energiou a vitalitou, túžbou uvidieť
hviezdy, slnko, vzduch a občerstviť svet...
Sedí za oknom a píše... Váži si túto chvíľu.
Vie, že je vzácna. Zotrváva a nevzdáva sa.
Vydrží a sústredí sa. Nadýchne a usmieva
sa. Je lesníkom a človekom, v tejto chvíli,
ktorá ja taká jedinečná. Lúč slnka dopadajúci na papier, na atramentovú stopu,
ktorá zasychá a myšlienka v pohybe ruky
sa ňou stáva hmatateľnou skutočnosťou,
realitou, pre nás súčasných dokonca už
dávnou históriou. Praskot dreva a vniknutie štiepajúceho klinu a sekery do jeho
vnútra. Bolo stromom, už nie je. Prúdila
ním miazga, život, už neprúdi. Drevo...
Ruka... Tá istá. Len s inou myšlienkou a v
inej chvíli či dobe. - Človek... V každej chvíli.
Bytosť, prežívajúca a vychutnávajúca svoju,
z hora danú chvíľu, dar, ktorý sa zmenil na
život, na možnosť kráčať, dýchať a usmiať
sa, dotknúť sa a ochutnať, objať, či pobozkať. Byť a rozprávať. Písať... a len tak žiť...
Píše slová a dáva do nich svoje srdce a
svoj život. Píše a zabúda, na chvíľu, kto
je... Alebo si, naopak, spomína práve
v tom vzácnom okamihu. Spomína na
myšlienku a pocit, snaží sa ju čím skôr a
čím dokonalejšie zaznamenať - pre seba a
pre druhých. Teší sa. Stále dýcha a teší sa.
Prírodný človek...
Vonku sa už zvečerilo. O elektrine ešte
vtedy nepočuli ani nesnívali (možno len v
podvedomých prorockých snoch, na ktoré
aj tak už minútu po zobudení zabudli;).
Vstal a podišiel k peci. Rozložil v nej oheň a
zahľadel sa naň...
Vystrel k nemu svoje ruky. Zacítil jeho teplo, počúval jeho praskot a sledoval iskričky
uvoľňujúce sa zo žeravého sveta na cesty
krátke a jasné, letiace ku nám. Usmial sa a
povzdychol. Či sa len hlasnejšie nadýchol?
Či sa len zamyslel? Nad svetom a sebou,
nad dobou... Bola... Aj teraz je, nejaká.
Doba. Keď v nej však žije ČLOVEK, vždy má
šancu byť krásnou...
29
Škola
jednotliví tvorcovia. K spolupráci vyzval
Pernecký zväčša nearchitektov, umelcov
a členov množiacich sa občianskych
združení, aby počas bienále návštevníkom
slovenského pavilónu predostreli svoju
predstavu o architektúre. Nádej vkladal do
toho, že títo umelci a aktivisti s architektúrou pracujú nekonvenčne, hľadajú riešenia
a polemizujú o nej i bez profesionálneho
vzdelania a tak nám na problematiku
tvorby priestoru prinášajú nový pohľad.
Na výstave sa podieľali napríklad PBlog,
Nástupište 1-12, Stanica Žilina-Záriečie či
projekt M_P_BA. Československá expozícia bola pre mňa osobne ale sklamaním,
grafické spracovanie virtuálnej reality bolo
oproti iným krajinám s podobnými konceptmi veľmi pozadu. Myšlienky a diskusie
boli skvelé, ale prevedenie obohatenej
reality určite nebolo vhodné na bienále architektúry. Podcenili sme fakt, že na takej
veľkej výstave obetuje bežný človek jednej
prehliadke len pár minút a počas nich by
mal pochopiť myšlienku kurátora. Ak ju
prednesieme čo i len trochu nezrozumiteľne, zahraničný návštevník, bohužiaľ, nemá
šancu. Možno sme si naložili niečo väčšie,
ako sme vedeli uniesť a od ostatných
štátov sa máme ešte veľa čo učiť.
Bienále
architektúry
v Benátkach
napísala Lívia Gažová
V Taliansku boli paprade, v Maďarsku
štrk, v Dánsku ľad a na Slovensku nič.
No i tento prázdny priestor v našom
národnom pavilóne pritiahol do Benátok desaťtisíce návštevníkov. Architekti v tradičných čiernych okuliaroch
s hrubým rámom, so zápisníkmi a
fotoaparátmi v rukách, zaznamenávali každú dobrú myšlienku a prezerali
modely zo všetkých strán. Profesionáli, študenti i laici zaujímajúci sa o
staviteľstvo sa stretli na najkvalitnejšej architektonickej výstave sveta –
benátskom Bienále architektúry.
Bienále, ako najväčšie podujatie v Benátkach, sa koná od roku 1885 každý párny
rok a zahŕňa všetky druhy umenia. To
staviteľské sa predvádza už po trinásty raz
v prekvapivo rozsiahlych areáloch Giardini
a Arsenale na okraji mesta. Práve sem
mieria každé dva roky vodnými autobusmi davy architektov, medzi nimi aj naša
bratislavská posádka. Giardini, krásne
záhrady na brehu mora skrývajú pavilóny
jednotlivých štátov zatiaľ čo Arsenale,
zbrojné závody s obrovskými halami a
dokmi, zastrešujú expozície architektonických tímov. Okrem týchto komplexov sú
pavilóny roztrúsené po celom meste, dávajúc tak prehliadkam detektívny podtón.
Je nemožné prejsť ich za jeden deň, nám
to trvalo dva a to sme zďaleka nevideli
všetko. Výlet do Talianska však ešte stihnete, bienále trvá tento rok od augusta do
konca novembra.
Ja som stihla navštíviť Benátky v posledný
prázdninový týždeň, vychutnávajúc si
tak posledné voľné dni. Spolu s kolegyňami spolužiačkami sme využili ponuku
nízkonákladovej leteckej spoločnosti a ani
nie v trojtýždňovom predstihu kúpili lacné
letenky do Milána. Ako študentky sme sa,
september
október
november
december
január
február
samozrejme, snažili všade ušetriť, preto
sme sa na šesťdňový výlet zbalili každá len
do jedného ruksaku s povolenými rozmermi a neplatili tak zbytočne za batožinu.
Deň sme strávili v Miláne a vlakom (na
taliansky spôsob meškajúcim 2 hodiny) sa
večer presunuli do mesta plného kanálov,
mostov, gondol, turistov a architektov. Ale
späť k Mostra Internazionale di Architettura, ako sa bienále oficiálne nazýva.
Pod kurátorským vedením britského
architekta Davida Chipperfielda sa bienále
nieslo v duchu témy Common Ground.
Spoločnou myšlienkou sa chcel vyhnúť
chybám predošlých ročníkov, ktorých
pavilóny sa, úplne nezávisle na sebe, iba
chválili svojim perím. Zadanie si mohol,
a vlastne aj mal, vyložiť každý po svojom.
Národné pavilóny, niektoré stojace v
Benátkach už sto rokov, sa teda zaplnili
originálnymi nápadmi v jednoduchšom či
zložitejšom prevedení. Tvorcovia zo skoro
60 krajín sveta sa snažili využiť priestor
aj na prezentáciu súčasného diania na
ich architektonickej scéne. Konkrétne
architektonické kancelárie skúšali divákov
zaujať neobvyklými konceptmi i lapidárnymi výsledkami práce. Medzi nimi sa objavili
viaceré slávne osobnosti ako Zaha Hadid,
Jean Nouvel, Alvaro Siza, Eduardo Souto
de Moura, Paulo Mendes da Rocha, Peter
Zumthor, Alejandro Aravena, Norman
Foster, OMA a ďalších asi 200 štúdií.
Spomedzi nespočetného množstva expozícií si porota vybrala a za najlepší pavilón
ocenila Zlatým levom Japonsko. Kurátor
Toyo Ito vytvoril výstavu s názvom Home-for-all - projekt pre ľudí, ktorí stratili svoje
domovy počas tsunami. Čestným uznaním
sa môže pýšiť poľský pavilón, ktorého
prázdne priestory zosilňujú vonkajšie
zvuky a správajú sa ako hudobný nástroj.
Rovnaké ocenenie zaslúžene získal ruský
marec
apríl
máj
jún
alokŠ
pavilón, ktorý futuristicky (pomocou QR
kódov) prezentoval projekt mesta Skolkovo. Pavilón Spojených štátov predstavil
aktivity občianskych združení a získal tiež
čestné uznanie. Zlatého leva za celoživotný výkon prevzal Alvaro Siza
Náš pavilón z roku 1926 (architekt Otakar
Novotný) zostal ale prázdny. Na svedomí
to má slovenský kurátor Ján Pernecký,
ktorý je autorom originálneho dlhodobého projektu Asking Architecture. Pomocou tabletov mal vyzývať návštevníkov k
dialógu. V digitálnom zariadení sa pred
očami divákov premieňa priestor pavilónu
podľa nimi vybranej scény, ktorú pripravili
Len tak si vonku kresliť
napísala Lívia Gažová
Krásna príroda, malebná architektúra, slniečko. Ceruzka a papier.
Keramika a vínko. Príbeh sa odohráva
na sklonku leta počas desiatich dní v
Modre. Hlavnými postavami sú zvláštne osoby pohybujúce sa s doskami a
skladacou stoličkou pod pazuchou.
Úvod do deja architektonickej lyricko-epickej drámy zvanej plenér.
Každoročne sa študenti druhého ročníka
Fakulty architektúry zúčastňujú povinného
výtvarného seminára v jednom z historických slovenských miest. Z ponuky dejísk
(Stará Ľubovňa, Banská Štiavnica, Bratislava a Modra) si 25 z nich, vrátane mňa,
vybralo slávne vinohradnícke mesto. Plenér, teda maľovanie vo voľnej prírode (z fr.
en plein air), by mal budúcim architektom
pomôcť rozvíjať rôzne grafické techniky.
Počet kreditov ale nevylepší – odmenou
za 10 dní kreslenia je zápočet a obrázky,
ktoré môžete s hrdosťou ukazovať rodine.
Bežné doobedie v malom meste. Domáci
pracujú alebo sedia na káve, dôchodcovia
sa prechádzajú. Na scénu ale prichádza
náš hlavný hrdina a okamžite vzbudí
pozornosť. Budúci architekt je ovešaný
kresliacou doskou, skladacou stoličkou,
ceruzkami, perami, vodovkami, akvarelmi, pastelmi, tušom, uhlíkmi, výkresmi,
gumou a - odvahou. Lebo nie je to len tak,
hrať rolu maliara na ulici malomeštiackej
Modry. Veľa ľudí sa pristaví, ukazuje, čo na
obrázku chýba, alebo sa chcú sami nechať
zvečniť. Trebárs aj v korbe Tatry. Mnohí
chvália kresbičky, iným zas pomohli naše
diela pozrieť sa na svoj vlhnúci dom v
inom svetle a začať si vážiť jeho jedinečnú
krásu. To bol jeden z hlavných motívov
tejto hry – hľadať inšpiráciu a nádheru
v starých domoch, nevnímať ich len cez
problémy.
Na moje prekvapenie bolo v Modre pohľadov hodných zvečnenia naozaj veľa. Štyri
kostoly, opevnenie, mestské brány alebo
aj kopce s vinohradmi. Milé domčeky v
centre ešte nepostihol démon plastových okien a zatepľovania a zástavba je
výnimočne homogénna. Film zo dôb Štúra
by tam mohli nakrútiť pokojne aj dnes.
Všadeprítomný vinič dodával kulisám
ešte zaujímavejšiu atmosféru. No nie len
historické objekty boli pre nás v Modre
prichystané. Kontrast starej a panelovej
výstavby bol rovnako hodnotným výjavom
na našich výkresoch. Aj nesmierne fotogenická novostavba reštaurácie s galériou
Elesko blízko Modry si zažiadala o etudu v
našej malej hre.
A ako jednodňové dejstvo na plenéri
vlastne vyzerá? Ráno vstanete – hráte
pouličného maliara, na obed je kontrola výkresov vyučujúcim, potom znova
maľovať a večer voľný program. Pohľady
a motívy sme si vyberali sami; detail okna,
celá budova, uličný pohľad či panoráma.
Rozpŕchnutí po meste sedíme na obrubníku, doska na kolenách a farbičkovať doskakavenia. Architekti sa totiž najlepšie učia,
keď prekresľujú. Farebne či čiernobielo,
podrobne i rýchlou škicou.
Výsledkom našej práce bolo okolo 20 výkresov od každého študenta. Tie najlepšie
zostali vystavené v modranskej starej radnici, kde sme ako vyvrcholenie semináru
pripravili výstavu Modra očami študentov
architektúry.
Vernisáže sa zúčastnila aj primátorka,
bývalá študentka našej fakulty. Z nášho
hereckého výkonu bola dojatá. Naše diela
jej pripomenuli, že sa tiež zabudla pozerať
na svoje mesto aj cez lyrické okuliare.
31
Naším okom
„Och nie. Čo sa to stalo minulú noc?“
prebehlo Kristiánovi hlavou.
„To je strašná bolesť. Musel som vypiť
všetko, čo malo aspoň nejaký alkohol.
A kde to vlastne som? Ako som sa sem
dostal?“
Kristián ležal na akomsi starom špinavom
matraci v miestnosti so zatemnenými oknami, do ktorej len cez malé škáry prechádzalo slnečné svetlo. Všade sa povaľovali
haraburdy, ktoré v šere nevedel rozoznať.
Postavil sa, hlava sa mu zakrútila, zakolísal
sa na nohách a začal sa prechádzať po
miestnosti. Kopal do vecí pod nohami
a snažil sa spomenúť si, čo sa minulú
noc dialo a ako skončil práve na tomto
smradľavom mieste. Ako prechádzal
miestnosťou, podišiel k oknu a pokúsil sa
ho otvoriť. Jeho snaha však bola márna.
Všade bola tma, okná sa nedali otvoriť a
nenašiel žiadne dvere. Usadil sa teda na
matrac, hlavu skryl do dlaní a premýšľal,
ako sa odtiaľto dostať.
Chvíľu mlčky sedel, keď zrazu počul, ako
sa mu niekto prihovára.
„Kristián,“ volal akýsi neznámy hlas.
Zdvihol hlavu a zbadal postavu muža na
konci miestnosti. Bol vysoký, zahalený do
akéhosi bieleho rúcha a tvár mal zakrytú
kapucňou, spod ktorej trčala dlhá šedivá
brada.
„Kto ste?“ spýtal sa neisto.
„A ako ste sa sem dostali?“ habkal Kristián.
„Ja som všade,“ odpovedal neznámy.
Kristián vstal a podišiel bližšie.
„Ako všade?“
„Proste všade navôkol. Hocikam sa pozrieš, tam som ja.“
„Ale veď to nie je možné. Človek nemôže
byť všade. A ak by aj mohol, nikdy som vás
ešte nevidel.“
„Videl, ale nechcel si ma vidieť,“ odvetil
pokojne muž.
„To je aj tak jedno,“ odvetil Kristián.
„Potrebujem sa dostať domov a zistiť, čo
sa včera stalo, ako som sa sem dostal.
Pomôžte mi, prosím, odísť odtiaľto.“
„Odídeš, ale až keď bude čas,“ povedal
muž, otočil sa a zmizol.
„Héj!“ kričal Kristián.
„Kde ste? Ako ste to urobili? Počujete
ma?“
Kristián začal behať po miestnosti, zarážal
sa o neporiadok na zemi a kričal na neznámeho muža.
Po chvíli ho to unavilo a opäť si sadol na
matrac. Tento raz pozorne sledoval, či
sa opäť nezjaví neznámy muž. Pár minút
čakal, ale nik neprišiel, a tak začal hľadať
úlomky posledných hodín vo svojej pamäti. Spomenul si, že spolu s kamarátmi
navštívil pár barov. V každom poriadne pili
a dokonca si hmlisto spomenul, že ich z
nejakého vyhodili. Nevedel si však spomenúť či oslavovali, alebo zapíjali žiaľ. Alebo
pili len tak zo zábavy.
Ticho náhle prerušil hlasný smiech a
opilecké spievanie. Kristián vstal a čakal,
september
október
november
december
január
február
či niekto nepríde. V tom sa otvorilo okno
a dnu vliezla mladá žena. Vlasy mala strapaté a špinavé. Mala na sebe tričko aspoň
o tri čísla väčšie, nohavice, z ktorých trčali
retiazky a reťaze, na ktorých viseli zámky.
Vykrikovala nezmyselné vety a pristúpila
ku Kristiánovi.
„Ahoj," začala .
Kristián na ňu nechápavo hľadel.
„Predpokladám, že si ma nečakal.“
„Neviem, kto si. Nemám dôvod ťa očakávať.“
„To si hovorí každý a potom to tak vyzerá.“
„Kto si?" spýtal sa, aj keď časť jeho bytosti
to nechcela vedieť.
„Kto som?“ zasmiala sa.
Nerozumel, čo jej je vtipné na banálnej
otázke.
„Ja som ty.“
„Ja?“
„Konkrétnejšie tvoja minulosť.“
„Ako môžeš byť mojou minulosťou?“
nechápal Kristián.
„Jednoducho. Ja som všetko, čo si kedy
bol, spravil, povedal alebo si myslel. A z
času na čas ti to pripomínam. Tak som
tu aj dnes, aby som ti pripomenula, čo sa
včera stalo.“
„Ty to naozaj vieš? Tak mi to, prosím, prezraď," prosil Kristián.
„Hlavne pomaly. Včera, po tom, ako si sa
vrátil zo školy, upadol si opäť do tej svojej
depresie, v ktorých sa nezmyselne utápaš
už niekoľko mesiacov. Nadával si na svet,
na seba, na všetkých. Nenávidel si, chcel si
zomrieť, a tak. Veď vieš, ty to žiješ.“
„Hej viem. Veď aj tak je všetko skazené a
odporné, tak prečo to mať rád? Nič nie je
dobré a všetko padá do záhuby.“
„Áno, presne toto sa odohrávalo aj včera.
A tak si sa rozhodol opiť. Keď nie na smrť,
tak aspoň tak, aby si si nič nepamätal.
Najlepšie, aby si zabudol celý svoj doterajší život. Pil si. Veľa. A znova, a znova, a
znova.“
„No dobre, ale ako som sa nakoniec dostal
sem?“
„Sem ťa poslal Najvyšší, keď sa už na teba
nemohol pozerať.“
„Najvyšší? Koho tým myslíš?“
„No predsa toho deduška, o ktorom ťa
učia na náboženstve a ktorý ťa tu už bol
pozdraviť.“
„To nemyslíš vážne," neveril Kristián.
Jakživ nepočul väčšiu hlúposť. Určite je
stále opitý a toto sú len jeho preludy,
hlúpe myšlienky ožratého mozgu, ktoré sa
neštítia vydesiť ho.
„To nemohol byť on.“
„Ale bol. A nechal ťa tu, aby si to tu upratal
a ja ťa mám k tomu nakopnúť, i keď sa mi
veľmi nechce," zasmiala sa.
„Upratal? Prečo? A kde to som?“
„Toto si ty. Tvoja hlava, tvoja myseľ. Musíš
to tu upratať, inak odtiaľto neodídeš.“
„A ako to mám spraviť?“ nechápal Kristián.
„Ako? Ako? Normálne. Začni triediť všetky
tieto haraburdy. Nájdi im miesto, opráš
marec
apríl
máj
jún
ich, umy alebo ich zahoď. Ak budeš
potrebovať nejaké pomôcky, stačí, ak na
ne pomyslíš a nájdeš ich niekde v tejto
miestnosti.“
„To je smiešne, to nedáva žiaden zmysel,"
namietal.
„Niektoré veci nemusia dávať zmysel, aby
mohli existovať. Prijmi to také, aké to je a
hotovo.“
„No dobre, skúsim s tým niečo spraviť,"
rezignovane súhlasil.
„A ešte jedna vec pred tým, ako odídem. “
„Áno?“
„Ak dostatočne dobre poupratuješ, spoznáš ešte niekoho.“
„Koho?“
„Nechaj sa prekvapiť,“ povedala so smiechom a vyskočila von oknom, ktoré sa za
ňou opäť zabuchlo a zatemnilo tak ako
pred tým.
Kristián sa dal do upratovania a stále nechápal, čo sa to vlastne deje. Prehrabával
sa vecami a ukladal ich. Niektoré považoval len za haraburdy, iné mu pripomínali
okamihy jeho života, smutné aj veselé.
Premiestňoval, hľadal, systematizoval a
hodiny plynuli. Možno ubehli aj celé dni,
nevedel.
Tak pracoval a uvedomoval si, že sa cíti
čoraz lepšie. Nevedel a možno nechcel
pochopiť prečo, ale bolo to príjemné.
Po istom čase už malo všetko svoj poriadok. Na zemi ležala posledná vec. List, ktorý kedysi dávno poslal svojej láske. Zdvihol
ho a chcel ho odložiť na miesto, ale pod
ním sa zrazu zjavilo dieťa. Nahé, malé a
nevinné dieťa. Nevedel, čo je zač, a tak ho
zabalil do svojho trička, vzal do náručia a
sadol si na zem. Hľadel do jeho veľkých
modrých očí a pocítil radosť a nádej.
Dieťa zdvihlo rúčku a ukázalo pred seba.
Keď pozrel tým smerom, uvidel starca,
ktorý ho už navštívil.
„Som rád, že si už upratal.“
„Už môžem odísť?“ spýtal sa Kristián
pokorne.
„Už áno, ale to dieťa vezmem so sebou.“
„Kto je to?“
„To je tvoja budúcnosť. Budem ju vychovávať, aby sa raz nestala takou minulosťou,
s akou si sa tu stretol. Ale aj ty sa musíš o
ňu starať a potom vyrastie do krásy.“
„Budem sa snažiť.“
„Dúfam. Teraz choď a nezabudni, čo si tu
zažil.“
„Dobre.“
V tom ho oslepilo ostré svetlo. Pretrel si
oči a a rozhliadol sa. Ležal v nemocnici,
z rúk mu trčali rôzne hadičky. Sestrička,
čo bola práve v izbe, od úžasu a zdesenia
takmer pustila z rúk tácku s liekmi.
„Pán doktor!" kričala.
„Pán doktor, konečne sa prebral!"
Okamžite sa v izbe zjavil lekár a pozorne
Kristiána prezrel.
„Ako dlho tu už ležím?“ spýtal sa.
„Už pol roka," odvetil doktor a dokončil
vyšetrenie.
napísal Paťo Šabo
eicázinagrkO
Študentský parlament a jeho
Netreba zabudnúť na Študentský parlament elektrotechnikov a informatikov, ktorý sa stará o študentov fakúlt
FEI a FIIT. Počas prázdnin si pre Vás
Študentský parlament pripravil zopár
vychytávok a po konkurze na nových
členov sa opäť teší na dva semestre
plné zábavy, športu, vedy a záujmu zo
strany študentov.
projekty
ŠP sa podujalo aj tento rok pre študentov
pripraviť niekoľko zaujímavých podujatí a
prekvapení. Už od začiatku akademického
roka sme sa rozhodli zorganizovať turnaje
v pokri a pingpongu, ktoré sa konajú v
priestoroch ŠD Mladosť.
Samozrejmosťou sú vzdelávacie aktivity.
Môžeme spomenúť prednášku na tému
Penetračných testov a sociálneho inžinierstva, ktorá sa bude konať 21.11. 2012
v priestoroch BC-300. O tejto zaujímavej oblasti nám príde porozprávať Juraj
Bednár, zakladateľ spoločnosti Digimedia.
Okrem toho sa zameriame na vzdelávanie
prvákov formou doučovania v rôznych
predmetoch.
Taktiež celoročne predávame FEI/FIIT
tričká s veselými a vtipnými motívmi, ktoré
Vám budú pripomínať zábavné i strastiplné štúdium na Slovenskej technickej
univerzite. Tieto tričká si môžete zakúpiť
(v cene 8€) v priestoroch Študentského
klubu (FEI, blok E), kde sa nachádza aj
miestnosť Študentského parlamentu.
Otvárame aj vynovený informačný portál
určený hlavne pre študentov FEI, ale aj pre
FIIT. Pokiaľ máte záujem získať množstvo
zaujímavých vedomostí o štúdiu, podeliť
sa o svoje skúsenosti z rôznych predmetov či rozvíjať svoje vedomosti, neváhajte a
registrujte sa na stránke feiportal.sk, ktorá
je tu práve pre Vás.
Nezabúdame ani na pomoc ostatným, a
preto sme už po niekoľkýkrát organizovali
Odber krvi, do ktorého ste sa mohli zapojiť
aj Vy a darovať kvapku krvi tým, ktorí
to naozaj potrebujú. Ak ste to nestihli,
nezúfajte. Už onedlho pre Vás pripravíme
ďalšiu možnosť odberu krvi v spolupráci s
Národnou transfúznou stanicou.
Už teraz intenzívne pracujeme na ďalšom
ročníku Beánie elektrikárov a informatikov, ktorá má byť krstom prvákov do
vysokoškolského prostredia a veľkolepou
oslavou študentského života. Ak nechcete
len tak stáť bokom a chcete priložiť ruku k
dielu, kontaktujte nás na fei.sk alebo nás
kedykoľvek navštívte v priestoroch školy
na bloku E či internátnych priestoroch ŠD
Mladosť bloku D.
napísal Peter Petruš & Joko (ŠPEaI)
33
Organizácie
eicázinagrO
!
Študovať na úrovni
Čo je nové v IAESTE
Slovakia?
sa dá
Aj na Mladosti
napísala Lucia Ludviková
Študentská organizácia IAESTE Slovakia (The International Association
for the Exchange of Students for
Technical Experience) prichádza v novom akademickom roku s mnohými
novinkami.
Všetky informácie o IAESTE, nových projektoch či zahraničných stážach, zverejňujeme na našej stránke www.iaeste.sk.
ktoré budeme pridávať na www.iaeste.sk.
Nový web je rozdelený do tzv. kategórií,
čo znamená, že si tu bezproblémov nájdu
informácie nielen študenti, ktorí majú záujem o zahraničnú stáž, ale aj firmy či bývalí
členovia - “alumni”, ktorí chcú ostať aj po
skončení štúdia na vysokej škole v spojení
s IAESTE. Na stránke sa taktiež dočítate
o tom, ako IAESTE Slovakia vzniklo, na
akom princípe funguje, čo je primárnym
registrujte! Hneď Vám vysvetlím aj prečo.
Je to absolútne nová skúsenosť, už len z
toho pohľadu - byť sám odkázaný na seba
niekde pár stovák až tisícov kilometrov od
domova. Ďalšou vecou je denná rutina,
na ktorú ako študenti nie sme až tak zvyknutí. Každodenné vstávanie, udržiavanie
koncentrácie počas celého dňa, zastrčení
pred monitorom počítača. Letné brigády
na stavbe alebo v obchode s oblečením sú
predsa len niečo iné! Okrem týchto „noviniek“, stáž cez organizáciu IAESTE ponúka
aj veľa bohémskeho…” Týmito slovami
začal svoj report študent, ktorý absolvoval
letnú stáž vo Švajšiarsku. Pokračovanie
nájdete na blog.iaeste.sk.
JUMP- JOIN US TO MOTIVATE PEOPLE!
Preto je dôležité, aby bol web prehľadný a
samozrejme, aby umožnil rýchlejší a ľahší
prístup užívateľov k informáciám. Na základe toho sme sa my - IAESTEáci rozhodli
dať stránke nový “look”.
cieľom organizácie a pomocou fotografií
sa zoznámite s jednotlivými členmi IAESTE
Slovakia.
Jednou z noviniek webu je nielen nový,
modernejší dizajn okorenený novými
informáciami, ale aj prepojenosť so
sociálnymi sieťami Facebook a Twitter.
Užívatelia, ktorí dali “like” na IAESTE
TOP novinkou je momentálne IAESTE
BLOG - blog.iaeste.sk, ktorý sme spustili v polovici októbra. Blog sa tak stane
miestom, kde budeme pravidelne uverejňovať články a fotky z našich eventov, taktiež informovať o akciách, ktoré chystáme,
prečítate si tu reporty od študentov, ktorí
strávili leto na stážach v zahraničí a ešte
oveľa viac!
Slovakia, napríklad na Facebooku, automaticky uvidia všetky novinky, aktualizácie,
informácie o stážach a ďalšie zaujímavosti,
september
október
november
december
január
február
KLIKAJ, ČÍTAJ, LAJKUJ, ZDIEĽAJ!
Hlavným cieľom IAESTE je zabezpečovať
odborné stáže pre študentov. V dnešnej
dobe chce skoro každý mladý človek
vycestovať, nabrať skúsenosti v odbore,
ktorý študuje, naučiť sa jazyk… Mnohokrát študentom chýba odvaha, resp. prvý
impuls, aby sa na “to” dali. Aby vyplnili
prihlášku, prišli na jazykový test, boli akceptovaní a vycestovali. Aj vďaka blogu sa
budeme snažiť záujemcom o stáž lepšie
sprostretkovať informácie o tom, ako to na
stáži v zahraničí vyzerá.
“V prvom rade neváhajte a určite sa za-
marec
apríl
máj
jún
Koncom septembra sa členovia IAESTE
Slovakia zúčastnili na JUMP-e 2012. Tento
päťdňový motivačný seminár sa konal na
severe Chorvátska v meste Orahovica.
Každý rok sa toto medzinárodné stretnutie organizuje v inej krajine a zúčastňuje
sa ho viac ako 20 krajín z celého sveta.
Cieľom konferencie je zdieľať vedomosti
a skúsenosti o IAESTE v jednotlivých krajinách, motivovať nových členov a samozrejme nadväzovať nové medzinárodné
priateľstvá. Tento rok sme boli rozdelení
do štyroch pracovných skupín - LC Marketing, LC Management, Job raising, Job
raising practice, ktoré viedli skúsení tréneri
zo zahraničia. Organizátori JUMP-u 2012
pre nás pripravili aj zaujímavý sprievodný
program - navštívili sme známe turistické
mesto Osijek, absolvovali sme exkurziu a
následne aj ochutnávku vína v Beljských
vinohradoch, a samozrejme nechýbal ani
večer plný chorvátskych tradičných špecialít. Na každej medzinárodnej konferencii,
ktorú organizuje IAESTE, sa koná tzv.
International evening, kde má každá krajina svoj stôl s typickým jedlom a nápojmi.
My - slováci sme sa samozrejme nenechali
zahanbiť a priniesli sme na ochutnávku
výbornú domácu slaninku či klobásy. No aj
tak najväčší úspech zožali syrové korbáčiky, ktoré boli pre cudzincov absolutnou
delikatesou.
Na izbe ti to nemyslí, potrebuješ sa
stretnúť a študovať s viacerými spolužiakmi? My vieme, že na jednotke ani
na trojke to nejde. V Mladosti existuje
už istú dobu sieťové laboratórium
NetLab, ktoré je umiestnené pri vrátnici blokov C a D.
Príjemné prostredie je v sieťovom laboratóriu navrhnuté dvomi neuveriteľne
šikovnými architektkami, Zuzkou a Jankou.
Zuzka a Janka sa rozhodli, že v NetLabe
nebudú len počítače, Cisco routre, switche
a mikrotiky, ale aj zaujímavá vzorka na stene a celé to bude ladené do Yneťáckych
oranžových farieb.
To, čo vzniklo sa im celkom podarilo, veď
posúďte sami.
Pôvodný cieľ, na ktorý bol NetLab stvorený, bola konfigurácia sieťových zariadení.
Terajšie využitie je na študovanie každého
druhu, NetLab nepohrdne ani stretnutiami k tímovému projektu. Tímy sa môžu
vyšantiť aj pri magnetickej tabuli a môžu si
zosieťovať, čo uznajú za vhodné.
Viac informácií o tom, čo v NetLabe máme,
čo sa dá konfigurovať, nájdete na
netlab.ynet.sk.
P.S. V netlabe máme klímu, ktorá konečne
funguje, a to takým spôsobom, že v lete
chladí a v zime sa kúri. Príďte sa zohriať
alebo schladiť.
napísala Zuzana Krnáčová
Univerzitné
Pastoračné
Centrum
napísala Lucia Ondrejkovičová
… alebo aj UPeCečko. Asi je jasné, kde
sa nachádza, ale pre istotu, je to skoro hneď vedľa obľúbeného diskotékového klubu Unique (každý vie, že ten
je na Šturáku), len treba zísť ešte po
schodoch a zabočiť doľava.
UPeCečka sa netreba báť. Je to miesto,
kde sa uskutočňujú organizované akcie a
sv. omše, ale aj miesto, kde sa dá stretnúť
s priateľmi, pokecať si pri káve, /kofole/čaji
alebo si zahrať kalčeto.
Stručný pravidelný celotýždňový program UPeCe je nasledovný:
- V pondelky o 19,00 sa pravidelne slúži sv. omša. Po nej nasleduje divadlo
Christoffer.
- V utorok o 19,00 sa koná kurz spoločenských tancov pre začiatočníkov.
- V stredu o 18,00 bude kurz salsy pre začiatočníkov, o 19,30 kurz salsy pre pokročilých, oba kurzy sa konajú vo Veľkej
sále. V stredu sa v UPeCe nie len tancuje, ale v Malej sále sa budú duchovnými
otázkami zaoberať veriaci na Alfa kurze
o 18,00. Hneď potom nasleduje prednáška a diskusia pod menovkou Manželské večery určená pre mladé páry.
- Štvrtok o 19,00 je vyhradený pre ľudí
pokročilých v spoločenských tancoch.
- V piatok sa v UPC po sv. omši hrajú
športy: volejbal, futbal.
Pravidelnou udalosťou býva Hudobné
Libresso. Pri príjemnej hudbe a klubovej
atmosfére sa stretneš s priateľmi a pri
šálke čaju môžeš vychutnávať atmosféru
pohody.
Popri príjemnom sa niečo naučíš. Pre
mňa osobne nie je UPeCe len miesto pre
svätuškárov. Pre mňa predstavuje miesto
s rodinnou pohodovou atmosférou,
miesto, kde môžem chodiť na akcie, veľa
relaxovať a vďaka ľuďom môžem rozvíjať
svoj talent a nápady. Veľkým plusom sú
prednášky s hosťom na zaujímavé témy,
ktoré sú otvorené pre verejnosť (sú
zadarmo). Určite odporúčam udalosti
sledovať na internete.
Aktuálne informácie o prednáškach a akciách v UPeCe sa nachádzajú na webovej
stránke www.upc.uniba.sk alebo priamo v
UPeCe na propagačných materiáloch a na
plagátoch.
35
Organizácie
alokŠ/eicázinagrO
Stuba Green Team
nových členov do svojich radov
Prvá študentská online televízia mc2
a okočasopis Vám spoločne tento semester prinášajú úplne nový formát
diskusnej relácie s názvom DoToho.
Zaujímaví hostia, divácke otázky,
súťaže o atraktívne ceny, nielen to
Vám bude prinášať vždy každý druhý
pondelok o 20:00 hodine jedine internetová stránka televízie mc2.
Témou prvého dielu relácie boli stratupy
a všetko o tom, čo to vlastne tie startupy
sú. Pozvanie prijali dvaja veľmi významní
hostia, ktorí sa vo veľkej miere zaslúžili o
rozvoj slovenského internetu. Prvý prijal
pozvanie Michal Truban, zakladateľ spoločnosti Websupport. Michal nám
porozprával o svojich študentských
časoch, keď zakladal Websupport. Počas
prvých dvoch rokoch jeho podnikania,
jeho firma nevykazovala žiaden zisk. Ako
prvý prišiel s myšlienkou poskytovať neobmedzený webhosting, a práve to ho začalo
posúvať vpred. V rolu 2006 mal Websupport registrovaných už 3000 domén, ale v
roku 2007 nastali v jeho firme ťažké časy,
polícia zabavila Websupportu servery,
a tým odstavili takmer 3% slovenského
internetu. Dnes je Websupport jednotkou
v poskytovaní webhostingu na Slovensku. Do relácie nám prišiel porozprávať
o svojom úspešnom startupe nicereply,
ktorý mal možnosť prezentovať počas 3
mesiacov v samom srdci IT priemyslu v
Silicon Valley. Michal úspešne vstúpil do
tejto komunity a stále sa snaží vymýšľať
niečo nové, nezabúda podporovať i mladé
talenty a ambiciózne projekty.
Ako druhý hosť prijal pozvanie Ivan
Debnár z The Spot. Ivan je známy tým,
že v minulosti so svojím otcom založil
prvú internetovú kaviareň na Slovensku.
Neskôr so spoluprácou s českým portálom
seznam.cz založil zoznam.sk. Po niekoľkých rokoch zistil, že má potrebu rozvíjať
sa a zoznam predal. Naspäť sa vrátil až v
roku 2007 na pozíciu šéfa vývoja nových
produktov až po predaj strategickému investorovi. Od roku 2008 pracoval pre Azet.
sk ako technický riaditeľ. Teraz rozbieha
nový projekt The Spot – kreatívny priestor
pre nové nápady, startupy, kde sa snaží
takýmto spôsobom pomôcť a úspešne
zrealizovať tieto projekty až do úspešného
konca.
september
október
november
december
január
február
„
“
Človek musí mať chuť vôľu a ochotu zdieľať.
(Ivan Debnár)
Ak sa rád hráš v dielni, skúšaš nové veci
a vymýšľaš nové riešenia, ak si „zaočkovaný proti elektrine a ak Ti vonia kalafuna
a spálené pneumatiky, ak Ťa láka vývoj a
konštruovanie niečoho originálneho, čo na
Slovensku nemá páru a ak rád cestuješ a
spoznávaš nových ľudí a nové miesta, tak
nás určite neváhaj kontaktovať!
Ak si iniciatívny, energický a teamový hráč,
tak si práve náš človek!
hľadá
V akých oblastiach môžeš pracovať?
- Navrhuj podvozok, prevodovku
- Programuj riadiacu jednotku, Battery
Management System
- Postaraj sa o pohon - elektromotor a
batérie
- Rieš rám, monocoque, aerodynamiku
- Vyrábaj formulu
- Komunikuj so sponzormi
napísal Roman Skoupý
DoToho!
napísal Jozef Kopáč
foto Jakub Mana (mc2)
marec
apríl
máj
jún
- Manažuj, pripravuj promo akcie a teambuildingy
Ak máš záujem stať sa členom nášho teamu, tak napíš na e-mail rastislav.toman@
sgteam.eu. Do predmetu správy napíš
Nábor_meno_priezvisko.
Prečo sa pridať práve k SGT?
- Sebarealizuj sa a „naboostuj“ si životopis
- Získaj nové kvality, praktické skúsenosti
a rob to, čo ťa baví a zaujíma
- Spoznaj veľké energetické a technologické spoločnosti (ZSE, Texas Instruments, KNOTT, BDI a veľa ďalších)
- Precestuj s formulou Európu (Hockenheimring - DE, Silverstone - UK, Catalunya - ESP, Red Bull Ring - AUT, Gyor
- HUN)
- Zúčastňuj sa na promo akciách a eventoch našich sponzorov
Exkurzia
do minulosti
alebo podzemná vodná elektráreň Kremnica
V týchto dňoch vychádza druhý diel relácie
DoToho. Témou druhého dielu je time management. Nezabudnite nás podporiť i na
našej fan page na Facebooku. Nájdete nás
tam pod názvom DoToho. Okrem iného
na našej stránke nájdete aktuálne informácie o našich hosťoch, fotky z natáčania,
akcií, ktorých sme s reláciou zúčastnili, a
samozrejme aj aktuálnu súťažnú otázku.
Ak máte nejakú otázku, ktorú by ste chceli
položiť našim hosťom alebo viete o niekom, koho by ste radi videli v našej relácii,
napíšte nám email na adresu
[email protected], nezabudnite uviesť
predmet správy.
napísala Emília Súlovcová
Na jednej z prednášok predmetu
Inžinierska ekológia sme sa zaoberali
vodnými stavbami. Mali sme možnosť
pozrieť si video o historických banských vodných dielach v Kremnických
a Štiavnických vrchoch. V tomto videu
bola zmienka aj o prvej podzemnej
vodnej elektrárni v Európe, ktorá
sa nachádza práve v Kremnici. Bola
vybudovaná v roku 1922 a dodávala
elektrinu kremnickej mincovni a banským strojom.
Na Slovensku sme mali podzemnú vodnú
elektráreň? Neveril som a tak som začal
trošku googliť. Podarilo sa mi zistiť, že táto
„stará dáma“ je stále v prevádzke a dokonca takmer v pôvodnom stave. Stačilo
pár e-mailov, zrejme aj istá dávka šťastia
a ja s ďalšími troma kolegami sme mohli
vyraziť na exkurziu.
Po príchode do Kremnice sa nás ujal majster prevádzky (odborník z praxe na slovo
vzatý). Hneď na začiatku nás ohúril banský
výťah, ktorý mal vyše 100 rokov a pôvodne
bol poháňaný parným strojom. Dnes ho
poháňa elektromotor a bezpečne nás
dostal do podzemia. Pomocou výťahovej
šachty sme sfárali 240 m pod povrch.
V tejto šachte je umiestnené aj potrubie,
ktorým je privádzaná voda k turbínam
a tiež aj kábel na vyvedenie elektrického výkonu z elektrárne. Asi po piatich
minútach strávených v úplnej tme sme
sa ocitli v banskej štôlni, ktorá viedla do
strojovne samotnej elektrárne. Nachádzajú sa tu tri peltonove turbíny s generátormi (500+500+2200 kVA) a elektrická
rozvodňa. Odtoková voda z elektrárne je
vedená 14 km dlhou štôlňou až do Žiaru
nad Hronom, kde vyúsťuje do rieky Hron.
Táto štôlňa bola vybudovaná v 19. storočí
a jej stavba trvala viac ako 60
rokov.
povrchových, elektrárňach tohto vodného
systému, ktorý je súčasťou tzv. Turčekovského vodovodu. Tento vodovod bol
vybudovaný už v15.storočí, prevádza vodu
z povodia Turca do povodia Hrona a sám
o sebe je vzácnou technickou pamiatkou.
Týždeň pred touto exkurziou sme mali
možnosť zavítať do tepelnej elektrárne
v Novákoch a vodnej elektrárne v Považskej Bystrici. V týchto elektrárňach sme
videli plne automatizovaný moderný spôsob výroby elektriny. Aj preto bolo pre nás
veľmi zaujímavé mať možnosť porovnať
moderné automatizované technológie
s generačne staršou elektrárňou, ktorá
však mala svoju jedinečnú a historickú
atmosféru. Verím, že prevádzka tejto
elektrárne bude zachovaná aj v nasledujúcich rokoch, ako plne funkčná technická
pamiatka aj pre ďalšie generácie.
Všetko sa tu robí stále ručne,
nič nie je automatické ako
sme v súčasnosti zvyknutí. Bonusom pre nás bolo aj ručné
spustenie turbíny a prifázovanie generátora k elektrickej
sieti, čo je dnes už naozaj
nezvyčajné. Po tomto majstrovskom kúsku sme vyfárali
na povrch a majster prevádzky nás ochotne previedol aj
po ďalších dvoch, už však
37
Organizácie
Post Erasmus
ykečpĺtS
Stĺpčeky
Depression
a ako do nej neupadnúť
napísal Michal Kuročka
Najväčší šok nezažije zahraničný študent, keď príde do novej krajiny, ale
keď sa vráti do domov.
Nemajú poňatia o tom, čo na nich čaká
späť po návrate do ich krajiny – „Post
Erasmus syndróm“. Oni nevedia, ako
strašné ich dom bude vyzerať, svoje mesto
buď príliš studené, alebo príliš horúce,
univerzita nudná ako nikdy predtým, televízia úbohá, ich priatelia len priemerní...
budú premožení depresiou tak obrovskou
ako mrakodrap v Kuala Lumpur. Budú
odmietať všetko, čo nie je spojené s ich
Erasmom. Syndróm postihne všetkých,
bez výnimky, ale intenzita a dĺžka sa bude
líšiť. Vzhľadom k tomu, že je to len syndróm, ktorý je z definície len dočasný stav,
vec, ktorá musí nakoniec odznieť... aby sa
nestal patetický.
PREJDIME SI ALE POSTUPNE, ČO SME SI
UŽ PÍSALI O ERASME.
Ako sa hovorí, nič dobré sa nedá získať
ľahko. Tak aj na to, aby si sa dostal na Erasmus, musíš prekonať nástrahy byrokracie
a presedieť pár večerov pri počítači pri
výbere najvhodnejšej školy a predmetov.
Avšak, keď sa tam dostanete, skoro všetci
sa zhodnú na tom, že to stálo za to. 9 z 10
ľudí, čo boli na Erasme v Barcelone, tvrdia,
že to bol ich najlepší rok života. Ja patrím
medzi tých deviatich. Je to semester (alebo
rok, záleží od vášho šťastia) plný samostatnosti, nových skúseností, priateľov,
zážitkov, spontánnosti, zábavy cestovania,
lásky, pohody a objavovania. Vezmime
si pôvod mena Erasmus. Má latinské
a grécke korene a znamená „milovať“ (podobnosť s bohom lásky Erosom tiež nie je
nečnej noci osláv. Nepožičiaš si auto, aby
si vyrazil poznávať mestá juhu, pretože to
sa jednoducho doma nerobí. Na Erasme si
to bol len TY, nemusel si sa starať o názor
rodiny, priateľov ani spoločnosti. Odteraz
už žiadne dlhé rozhovor so „známymi“,
ktorých si práve spoznal. Žiadne jedlo,
ktorého pôvod nepoznáš (ale aj tak chutí
skvelo). Nikto, kto s vami vyroní slzu, keď
uvidí kastanety, býka alebo Banderasa
v reklame na pančuchy.
Po návrate sa zdá, akoby sa všetko spomalilo. A to je strašidelné. Na Erasme je to
ako ísť na vodných lyžiach. Uháňate veľkou
rýchlosťou po vodnej hladine. Je to adrenalínové, zábavné a vzrušujúce. Keď po
návrate spomalíte, zrazu vás už vodné lyže
nedržia nad vodou a vy sa zrazu začnete
ponárať pod hladinu.
Ako sa z nej ale dostať? To záleží od každého zvlášť. Väčšinou pomôže čas. Postupne
si človek začne zvykať na svoje staré prostredie. Opäť spomalí na pred-erasmovskú rýchlosť. Iná situácia je, ak sa človek
rozhodne, že nechce naspäť spomaliť. Že
sa mu život na vodných lyžiach páči. Vtedy
sa snaží predĺžiť si Erasmus doma a začne
sa stretávať s Erasmákmi v Bratislave. Tentokrát už má možnosť spríjemniť Erasmus
novým ľuďom. Pozná krajinu a mesto
a môže ju ukázať Erasmákom tak, ako mu
ju (ne)ukázali na jeho Erasme. Takto sa dá
z Post Erasmus Depresie dostať postupne
a bezbolestne.
WORKSHOP „ŠTUDENTI VÍTAJÚ SVET“
Erazmus Student Network časť Slovenská Technická Univerzita v Bratislave
organizuje vstupný workshop „Študenti
vítajú svet“. Workshop je určený študentom Slovenskej Technickej Univerzity v Bratislave, ktorý majú záujem o
dobrovoľníctvo v oblasti starostlivosti
o zahraničných študentov študujúcich
na Slovenskej Technickej Univerzite
prostredníctvom výmenného študijného
programu Erazmus. Cieľom je zvýšiť
pozornosť a informovanosť slovenských
študentov o zahraničných študentov,
odstránenie predsudkov a naučiť sa spôsobu ako pomôcť pri adaptácií zahraničných študentov do nového prostredia.
Dátum a miesto konania workshopu:
8. november 2012, Materiálovotechnologická fakulta STU, Trnava
Workshop je realizovaný v rámci malého
projektového zámeru školenia KomPrax.
„IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže.
Pre viac informácií napíš na:
[email protected]
„ “
Našim verným, ale aj novým zákazníkom!
náhodná). Študijný pobyt v zahraničí je nezabudnuteľný zážitok, ktorý vám od základov zmení život, a s tým aj hodnoty. Zatiaľ
čo v zahraničí sa meníte postupne, sotva si
to všimnete. Deň po dni ste odlišnejší od
toho, čo ste boli pred odchodom. A potom
sa to stane. Vrátite sa domov, ktorý sa za
ten čas aj máličko zmenil, ale hlavne ste
sa zmenili vy. V tomto príbehu to nie je
ani tak rieka, ktorá sa zmenila, ale je to
úplne iný človek, ktorý do nej vstupuje. Po
Erasme sedíš v teplom a útulnom domove
a hlava sa zapĺňa chmúrnymi myšlienkami.
Čakajúc na správu o botellón party, ktorá
nikdy nepríde. Už sa viac nezobudíš o 11
ráno na pláži, vyspatý na slnku po neko-
október
november
december
január
február
Jozef, neviem čo mi to napadlo, ale prečítal som
si tvoj stĺpček hneď, ako si ho poslal na korekciu.
Len tak, či sa náhodou netrafím do tej istej témy.
A zistil som, že som sa trafil. Meniť ju však už
nebudem. Nevnímaj to prosím, ako vozenie sa
na jednom nápade, ale skôr ako ozvenu a túto
stránku ako mini-antológiu.
Napadlo mi to, keď som sedel u svojej babky za stolom
a snažil sa nevnímať blikajúcu obrazovku, ktorá s vždy
novým dychom strhávala moju pozornosť od písania
iného článku na seba. Záchrana prišla vďaka stereo
handsfree od môjho telefónu. Keď sme sa s 3.5 mm
jackom pozreli na seba, vedeli sme čo robiť. Decibely
spravili zvyšok. Pred obrazom sa dá odvrátiť zrak, pred
zvukom nestačí otočiť hlavu. Rovnaký príbeh ako krásny
vynález Radiopoint na frekventovaných zastávkach
MHD alebo bľačiace obrazovky v autobusoch vychovávajúc novú generáciu farmárov a ornitológov.
Problém s televíznymi programami v našej krásnej krajine nie je v tom, že by nevedeli upútať. To vedia. Ale sú
hlúpe. A robia z nás hlupákov. A my si to nechávame.
Nepovažujem sa za jednoduchého človeka, nech by to
už čo-ako namyslene znelo. Videl som už veľa filmov,
dokumentov a programov, a jednu vec, ktorú viem ich
tvorcovi málokedy odpustiť je to, keď ma podceňuje.
Keď vidím v jeho materiáli logické chyby a keď po odhalení jeho zámeru vidím prvoplán.
Televízor nevlastním. Stretávam sa s ním len vtedy,
keď navštevujem rodinu. Vtedy mi stačí vždy pár minút
hocijakej slovenskej komerčnej stanice na to, aby
som miestnosť opúšťal dobiela rozžeravený búchajúc
dverami. Lacné emócie, silné slová v titulkoch reportáží,
zamračené tváre hlásajúce tragické nehody, bulvarizácia, bulvarizácia. Mám za to, že v žiadnej slovenskej
televízii s významným trhovým podielom už neexistuje
profesionálne pripravované spravodajstvo. Existujú
iba čísla sledovanosti a prázdne reči riaditeľky stanice
o tom, že správy komponujú tak, aby boli vyvážené a
odrážali dopyt diváka.
Od Fiorella de Nicola z Antropologia
logia
dell'Erasmus. Partire studenti, vivere
sballati, tornare uomini
«Antropológia Erasmus. Odchádzaako študenti, zničí naše životy,
me ak
vraciame sa ako dospelí»
vracia
september
Lobotómia pomaly
Čo všetko ponúka bufet Béčko?
Bagety, šaláty, kekse, slané, káva, čaj, rôzne minerálne vody – čisté aj
ochutené, malinovky, džúsy.
Okrem toho vyrábame chlebíčky na objednávku.
Vaše pripomienky, rady, dotazy uvítame na:
e-mail: [email protected]
Facebook: bufet na becku
marec
apríl
máj
jún
Dopravný servis si vypočujem v rádiu za volantom ako
každý, tak prečo by mi mal byť servírovaný v hlavnej
spravodajskej relácii najsledovanejšej televízie? Prečo
by som sa mal pozerať na obrázky mŕtvych ľudí a miesta, kde sa zabili v 130-ke? Portál rotten.com fungoval
už desať rokov dozadu a už vtedy mi to prišlo úchylné.
Nebojme sa, je tu pre nás nádej, ako získať warholovských 15 minút slávy – stačí sa zabiť na aute a isto nás
všetci uvidia v správach. Teraz záber na plačúcu matku,
fotky z detstva, veniec na ceste, dáme spomaľovačku,
farby shiftneme do greyscale-u a práve sme si získali
diváčku v strednom veku. V reklamnej prestávke dáme
reklamu na povinné zmluvné alebo havarijné poistenie.
Vidíte tú logiku? Kanál a žumpa.
flipik
Idiotizovanie Slovákov?
Celosvetový televízny trh sa vyvíja takým smerom, že vo filmoch či televíznych programoch je
čoraz viac násilia, vulgarizmov i sexu. Tento jav sa
nám buď páči, alebo nie. Ak sa páči, nie je o čom.
Môžeme hltať jeden program za druhým. Ak sa
nám to ale nepáči, máme problém.
Reality šou sa dajú robiť kultivovanejšie, naozaj som
o tom presvedčený. Aj zo zahraničnej tvorby by sa dalo
povyberať to kvalitné. Keď je reč o tej prvej skupine,
obsah a profesionalita spracovania väčšiny slovenských
programov ma irituje. Nezačalo sa to včera, posledné
dva roky ma iritujú programy súkromných televíznych
staníc. Na druhej strane programy verejnoprávnej
televízie ma nudia, a to viac ako dva roky. Vlastne
mám pocit, ako keby boli odjakživa nudné. Spomínané
iritovanie trpí aj minister kultúry. Je zaujímavé, že až
teraz o tom prehovoril. Každopádne ho hnevá idiotizovanie spoločnosti. Podľa mňa do istej miery televízia
vytvára normu alebo akceptovaný štandard súčasnej
spoločnosti. Ak budú dávať formáty, v ktorých prezentujú primitívnych ľudí vo vyhrotených situáciách, tak
ich bude divák v podobných situáciách napodobňovať
a bude to dokonca považovať za normálne. Televízia
ľudí neurobí hlúpejšími, len ich povzbudzuje v tom, aby
sa tak prejavili. A prečo sa to deje? Prečo sa to javí tak,
že súkromné televízie nemajú žiadny morálny problém?
Odpoveď je jasná. Súkromné televízie sledujú takzvané
„píplmetre“. To znamená, že sa riadia vyslovene číslami.
Podľa tohto môže televízia vyskúšať hocijaký formát.
„Píplmetrom“ si odskúša úspech a tento úspech legitimizuje teoreticky hocijaký obsah. Až pokým to nezačne
vadiť takému ministrovi kultúry, a ten podnikne opatrenia. Ale čo dovtedy s nami, ktorí sme iritovaní deň čo
deň? Ja tvrdím, že neexistujú len slovenské televízie. Je
tu samozrejme aj internet.
Dodo
Pokým ma tieto správy nedesia, ale rozčuľujú, som úplne v
poriadku. Som súdny. Ale čo sa stane s deťmi, ktorým televízia
spoluvytvára svetonázor? Kto im rovnako hlboko, ako takúto
reportáž do hláv vtlačí, že sa tie veci vysielajú kvôli peniazom?
Keď televízia preberá čiastočne rolu rodiča, tak si uvedomme,
ako vplýva rodič na výchovu. Videli ste Hitchcockove Psycho
alebo film Červený drak? Je také jednoduché vytvoriť v detstve z
mladého človeka psychopata. Stačí vštepiť nesprávne hodnoty
a bagatelizovať.
Preto som parafrázujúc svetové dni a roky kohokoľvek a čohokoľvek, reflektujúc na seba vyhlásil tento (svoj) život životom
bez televízie. A raz svojím deťom vysvetlím, prečo by sa mali
rozhodnúť rovnako.
http://gucmann.blogspot.com
39
moko míšaN
Naším okom
Chceš
byť lepší ako ostatní?
S definitívnym odchodom leta sa
zákonite mení aj frekvencia dĺžky
posedení za informačnou technikou,
či už sú to tablety, mobily, notebooky,
ultrabooky, diaľkopisy, písacie stroje,
šijacie stroje... Ako vždy, aj teraz nám
prináleží hodiť do pléna pár tipov na
zaujímavé weby a užitočné služby,
ktoré sa za ten čas nazbierali u nás
v redakcii. A možno si medzi nimi
predsa len nájdete aj niečo užitočné.
Veď dobrých linkov nie je nikdy dosť,
alebo ako my hovoríme – „Dobrých
url sa do texťáku vždy veľa zmestí.“
napísal Michal Salva
Chceš byť lepší ako ostatní? Chceš sa
zabezpečiť už popri škole a potom si iba
užívať zarobené peniaze? Prečo nevyužiť
kontakty zo školy a založiť si vlastný biznis
a profitovať už teraz, zatiaľ čo sa druhí iba
zabávajú na intrákoch? Na zábavu bude
ešte čas vtedy, keď ostatní budú tvrdo
pracovať.
Kde nabrať teda motiváciu na založenie
vlastného biznisu a už v mladom veku
si užívať finančnú nezávislosť? Inšpirujte
sa úspešnými ľuďmi, vyvarujte sa chýb a
tvrdo pracujte na svojom cieli. Najdôležitejším aspektom je royvoj vlastnej osobnosti a tvrdá práca. Škola vás síce naučí
teoretické vedomosti, ale s praxou je to už
vysvetlí vám všetky zákonitosti spojené so
založením a vedením firmy a vybaví za vás
všetky potrebné papierovačky. Založením
ale pomoc firmy nekončí. Spoločnosť vás
bude sprevádzať počas celého „života“
vašej firmy. Poradí v prípade problémov,
zabezpečí konzultácie alebo školenia a
postará sa o vaše účtovníctvo. Vôbec
pri tom nezáleží či budete robiť biznis vo
veľkom alebo na lokálnej úrovni. Prístup
firmy bude vždy rovnaký a zaručí vám
kompletný servis všetkého, čo sa vedenia
a spravovania firmy týka.
A prečo práve s.r.o? Prečo nie obyčajná
živnosť? Pár jednoduchých faktov prečo
založiť s.r.o namiesto živnosti:
Netreba ale zabúdať ani na rozvoj a stále
zlepšovanie služieb, ktoré ponúkate.
Najväčším bohatstvom vašej firmy nie
je vybavenie alebo majetok, ktorý vaša
spoločnosť vlastní. Sú to ľudia, ktorí firmu
tvoria a neustále ju posúvajú dopredu.
Veľa spoločností si svojich zamestnancov
neváži a zabúda, že bez nich by spoločnosť nebola spoločnosťou. Vyberte si
preto tých najlepších ľudí, ktorí budú pre
svoju prácu zapálení a nebudú ju brať ako
povinnosť, ale ako koníček. Nie je nič lepšie ako spokojný kolektív, ktorý dosahuje
tie najlepšie výsledky.
Sketchia.com - virtuálna tabuľa alebo
čmárajme si onlajn
http://sketchia.com/
Niekedy je lepšie raz nakresliť ako šesťkrát
povedať. Týmto heslom sa riadili aj autori
tejto užívateľsky veľmi prívetivej webovej
aplikácie. Raz sa totiž každému stane, že
sa pri internetovej komunikácii potrebuje
vyjadriť aj graficky (nakresliť el. obvod,
schému, napísať zložitý vzorec, graf... atď.).
Namiesto pracného štartovania grafického
nástroja (napr. výkonný grafický procesor
Skicár), ukladania, exportovania a následného posielania súboru cez internet, je
možné riešiť to aj jedným klikom a neopustiť pritom internet. Po napísaní adresy
do prehliadača sa prenesiete na plátno,
ktoré môžete jedným linkom zdieľať s priateľom v reálnom čase a obidvaja doňho
v tej istej chvíli kresliť. Veľmi, ale véééľmi
užitočné.
#uzitocne
Ešte stále si sa nerozhodol, či chceš riskovať podnikanie a nemať istotu v stabilnom
Vesmír v reálnych rozmeroch
http://htwins.net/scale2/
Pôsobivá prezentácia ilustrujúca rozmery
vybraných telies v rámci vesmíru a Zeme.
Jedná sa o zbierku zaujímavostí rozmeru
od strún, baktérií až po samotné galaxie.
Ku každému objektu je priradený stručný
popis s veľkosťou. Vedeli ste napríklad, že
virtuálny svet Minecraft má väčšiu rozlohu
ako Neptún? ;)
#zaujimave
Turn on the business
horšie. Makajte teda na sebe už od prvých
ročníkov na vysokej a buďte úspešní vtedy,
keď si vaši spolužiaci ešte len budú hľadať
prácu. Vy si už vtedy môžete vyložiť nohy a
v kľude si užívať zarobené peniaze.
Že je to utópia? Že úspešný je jeden z
milióna? A prečo to nemôžeš byť práve ty?
Každý má šancu, aby bol úspešný a každý
s ňou musí naložiť po svojom. Treba ísť
len za svojim cieľom a eliminovať všetky
negatívne vplyvy.
Prvým krokom pre úspech je aj založenie
s.r.o. ako piliera pre vašu firmu. Pripadá
vám založenie s.r.o príliš zložité a rizikové?
Ak máte strach zo založenia vlastnej firmy,
môžete naň kľudne zabudnúť. V dnešnej
dobe je nie len všetko na nete ale existujú
poradenské firmy, ktoré vám so založením
s.r.o ochotne pomôžu a poradia. Spoločnosť Gwent Slovakia s.r.o. je jednou z nich.
Firma vám poradí ako najlepšie začať,
september
október
november
december
január
február
•
•
•
•
Spoločníci v s.r.o neručia svojim majetkom. Za záväzky z podnikania ručí
spoločnosť. Pri živnosti ručí podnikateľ celým svojim majetkom.
Spoločníci nemajú povinnosť odvádzať sociálne a zdravotné poistenie
takisto ako konateľ, ak nie je odmeňovaný.
Kapitál v s.r.o sa dá jednoducho navýšiť prijatím spoločníka, čo pri živnosti
možné nie je.
s.r.o dodáva väčšiu dôveryhodnosť
pri vnímaní firmy.
Dôležité však je vybrať si správny smer
svojho podnikania, zanalyzovať trh a
konkurenciu, naplánovať ciele, a v rámci
možností „nevymýšlať koleso“. Najlepšie
je objaviť dieru na trhu a naplno využiť jej
možnosti.
marec
apríl
máj
jún
príjme v práci kde stráviš 8 hodín a pojdeš
domov? Tak si predstav obrovský dom,
ferrari v garáži a jachtu zaparkovanú za
domom na mori. A teraz si pomysli, že to
všetko môže byť tvoje. Môžeš dosiahnuť
čokoľvek, pretože limity každého človeka
sú neobmedzené. Buď nový Steve Jobs
alebo Bill Gates, nastoľ fungovaniu sveta
nové pravidlá, buď tým kto rozhoduje o
svojom osude a svojom čase. Buď už v
tridsiatke na dôchodku a pozoruj tých,
ktorí sa nechceli vydať tvojou cestou a
musia otročiť za pávr drobných. Buď ten,
ktorý je vždy pred ostatnými. Choď tvrdo
makať, rozvíjaj svoju osobnosť a pridaj sa
do zoznamu úspešných a bohatých.
Preklik
Pár zaujimavých webtipov
Pica Pic - Zdigitalizovaná mladosť
http://www.pica-pic.com/
Pastebin.com – prilep, pošli, zvýrazni
http://pastebin.com/
Výborne spracovaný online katalóg bižutérie pre hipsterov.
Teraz vážne: na tomto mieste si pripomenieme mladosť a zahráme sa do sýtosti.
Jedná sa o virtuálne funkčné múzeum
elektronických hier z 80. -90. rokov. Veď
kto by nepoznal ruské Nu, pogodi!, kde
hráč zbieral padajúce vajíčka do košíka,
či chytanie parašutistov do člna alebo
pôvodnú hru od Nintenda Donkey Kong?
Skvele spracované emulácie starých hier s
pôvodným vyobrazením zariadenia a jeho
funkčného ovládania. K behu je potrebný
flash a internetový prehliadač. Medzi zberateľskými kúskami, ktoré si takto môžete
virtuálne zahrať, nájdete japonské, ruské
a americké digitálne prenosné hry. Zo zobrazeným rokom vyhotovenia a pôvodom.
Boli to krásne časy, keď nie retina, ale
digitálky kraľovali svetu vizualizácie na
prenosných zariadeniach a najvyspelejšou
prídavnou funkciou neboli čítačky, wifi,
multitouch, ale prostý budík a stopky.
Ach jaj, až mi zaštrngali kľúče na farebnej
šnúrke okolo krku a žuvačka Pedro sa mi
rozbalila vo vrecku.
Jednou jedinou chybou celého webu je
silný návyk. Táto neodškriepiteľná vlastnosť týmto jednoduchým hrám totiž ostala
aj po desiatkach rokov. Veď nehovorí sa
nadarmo, že v jednoduchosti je krása.
#odporucam
Pri bežnom vzájomnom posielaní množstva kódu cez chat alebo IM sa môže veľmi
ľahko stať, že kvôli svojmu objemu zdroják
ako správa cez chat neprejde, resp. príde
o svoje formátovanie, riadkovanie a
syntax.
Pastebin je nástroj určený na jednoduché
a rýchle zdieľanie textových zdrojových
kódov systémom ctrl+c, ctrl+v a vygenerovanie linku, na ktorom bude súbor dostupný pre adresáta. Samozrejmosťou je
farebné zvýrazňovanie syntaxu početných
programovacích jazykov (napr. C, C++, C#,
Java, HTML, PHP, Python, Perl... ).
Váš kód môžete nechať otvorený aj pre
verejnosť alebo ho môžete užívať len
súkromne s vybranými členmi.
Existuje aj vo verziách pluginov pre rôzne
platformy, či ako rozšírenie pre prehliadače (Chrome, iPhone, Firefox, Windows
desktop, Mac OS X, Android, Opera ... a
iné), takže jednoduchý proces sa môže
stať ešte jednoduchším.
#uzitocne
Vystrihovačky - Ber nožnice, ja beriem
papier!
http://www.readymech.com/,
http://www.predlohy.sk/obsah/vystrihovacky
Stiahnite si vystrihovačku vo formáte PDF,
vytlačte, vystrihnite a poskladajte. Obľúbená voľnočasová aktivita študentov, ktorí pri
príprave na ťažkú zápočtovku nezabúdajú
aj na zdokonaľovanie svojich praktických
zručností.
#prokrastinujeme
V ďalšom pokračovaní vám prinesieme
príbehy slávnych ľudí, pre vašu inšpiráciu a
nakopnutie do ďalších úspechov.
na
pís
al
To
m
áš
On
dr
is
41
Naším okom
moko míšaN
The Free Spirits
Franz Kafka
Poviedky
Out of Sight and Sound
napísal Samuel Uhliar
1967
napísal Samuel Uhliar
Po nemecky hovoriaci a píšuci židovský
spisovateľ, obyvateľ Prahy, Franz Kafka,
patrí k najčastejšie skloňovaným spisovateľom všetkých čias. Jeho prelomový štýl,
aký nikto predtým nikde nečítal, mal za
následok vznik nového žánru v literatúre,
t. j. existencializmu a abstraktnej prózy, a
získal si mnoho obdivovateľov a nasledovníkov. Kafka za svojho života vydal len
malú časť svojich napísaných diel a naozajstnej svetovej slávy sa mu dostalo až po
jeho smrti, keď jeho priateľ, tiež spisovateľ,
Max Brod, vydal jeho dva romány Proces
a Zámok, ktoré sú dnes klasikami svetovej
literatúry.
Vydavateľstvo Kalligram vydalo v roku
2005 knihu s jednoduchým názvom Kafka:
Poviedky. Zozbierané sú tu takmer všetky
Kafkove krátke prózy zoradené chronologicky podľa obdobia, kedy boli napísané.
Zbierka vyšla v preklade Milana Žitného a
okrem iného je výnimočná tým, že prináša
niektoré doteraz prakticky neznáme
poviedky, črty alebo aforizmy, ktoré sú v
slovenskom preklade dostupné prvý raz.
Kafkova poviedková tvorba býva zvyčajne v
tieni jeho dvoch známejších románov, zasluhuje si však rovnakú pozornosť, Kafka je
tu často predstavený tak ako ho zvyčajne
nepoznáme, niektoré prózy sú plné idylických opisov, iné sú komické a ironické.
Nájdeme tu aj jedno z jeho najznámejších
diel, novelu Premena, v ktorej hlavný
hrdina zistí, že sa premenil na hmyz.
Okrem tohto strhujúceho príbehu, ktorý
je zároveň aj najdlhší spomedzi všetkých v
knihe, tu nájdeme aj iné relatívne známe
krátke prózy ako Ortieľ, V trestaneckej kolónii a popri nich množstvo spomínaných
doposiaľ málo známych textov v dĺžke od
niekoľkých riadkov do niekoľkých desiatok
strán.
Napriek všetkým spomínaným novým
možnostiam pohľadu na autorovu osobnosť môžeme vo väčšine diel vystopovať
typického Franza Kafku. Toho, ktorý na
začiatku 20. storočia bojoval so životom
v spoločnosti Prahy tej doby a takisto so
sebou samým a pravdepodobne si s tým
zväčša nevedel rady. Čítanie Kafkových diel
bolo vždy silným zážitkom, dokazuje to aj
neutíchajúci záujem niekoľkých generácií
čitateľov o jeho tvorbu, takmer celé storočie. Kniha Kafka: Poviedky prináša mnoho
skvelých textov, ktoré sa od tohto autora
oplatí poznať.
Carnage
Celý dej okrem úvodnej a záverečnej
scény sa odohráva v jednom byte. Toto
umiestnenie vychádza už zo spomínanej
divadelnej hry, kde nie je možné často
meniť priestor deja. Pre film je toto
prispôsobenie náročné, pretože divák
sa môže rýchlo začať nudiť. Carnage
navyše neobsahuje výraznú dejovú líniu.
Manželský pár (Kate Winslet a Christoph
Waltz) sa prichádza ospravedlniť druhému
manželskému páru (Jodie Foster a John
C. Reilly) za ich syna, ktorý zbil ich dieťa.
Rozhovor začína veľmi mierne a zdvorilo,
no postupom času sa vytvárajú konflikty,
ktoré sa stále stupňujú a postupne sa odkrývajú povahy a predsudky oboch párov.
september
október
november
december
január
február
Ide o skupinu The Free Spirits a ich album
s názvom Out of Sight and Sound z
roku 1967. Je to jediný album, ktorý táto
obskúrna skupina z New Yorku nahrala.
Svojho času sa z neho nepredalo takmer
nič a skupina fungujúca len niekoľko
mesiacov sa okamžite rozpadla. Album
je však napriek všetkému zabudnuté
majstrovské dielo a pri jeho počúvaní sa
človek nestačí čudovať, ako mohol tak ne-
hanebne upadnúť do úplného zabudnutia.
13 piesní nahrali jazzoví muzikanti, ktorí
sa rozhodli založiť rockovú kapelu v čase,
keď hudobným svetom letela psychedélia
a nové vplyvy a experimentovanie bolo na
dennom poriadku. Výsledkom je od začiatku do konca svižný a energický album
orientovaný na silné pesničky, čo svedčí o
tom, že kapela mala veľké ambície. Ide o
primárne rock’n’rollovú nahrávku s jasnou
formou, kde jazzová stránka má skôr
dekoratívnu funkciu a dáva tak pesničkám, z ktorých väčšina sú rýchle, veselé a
pozitívne, úplne nový a dosiaľ nepoznaný nádych. V piesni I’m Gonna Be Free
počujeme sitar, v Blue Water Mother zasa
úplnú raritu v podobe dvoch spevákov
spievajúcich simultánne rôzny text. Za
zmienku určite stoja aj dalšie výborné songy, ako úvodná nadupaná Don’t Look Now,
folkovo zafarbená Girl Of The Mountain, či
SundayTelephone alebo Tattoo Man.
status nepochybne zaslúžil tiež, prisúdiť
mu ho však bohužiaľ nemôžeme. Jedná
sa tak o absolútnu raritu medzi raritami.
O skupine Free Spirits sa toho veľa zistiť
nedá. Rozpadla sa príliš skoro na to, aby
mohla urobiť do sveta aspoň akú takú
dieru. Jej člen, Larry Coryell, sa však neskôr
stal veľmi uznávaným jazzovým gitaristom.
V jeho biografii väčšinou o The Free Spirits
nenájdete ani zmienku.
Otázkou zostáva, prečo tento album
komerčne úplne prepadol. Mnohé diela,
hoci v čase svojho vydania neúspešné, sa
stali kultom a uznávanými klasikami oveľa
neskôr. Album Out of Sight... by si takýto
Moonrise Kingdom
(Až vyjde mesiac)
napísala Katarína Kováčová
Najnovší film Romana Polanskeho Carnage je adaptáciou divadelnej hry Le dieu du
carnage (Boh vojny). To ho ako režiséra
filmu postavilo pred neľahkú úlohu pretransformovania divadelného javiska na
filmové plátno.
Spájanie jazzu s inými hudobnými žánrami
nie je v dnešnej dobe ničím neobvyklým.
Spojenie jazzu a rocku je zas azda tým
najobľúbenejším a zároveň aj najstarším.
V 70. rokoch minulého storočia sa žáner
nazvaný jednoducho jazz-rock (prípadne
ešte príznačnejšie “fusion“) stal veľkým
hitom, najmä vďaka večne živým menám,
ako Miles Davis, Chick Corea alebo Joe
Zawinul. Nie vždy však bola fúzia týchto
na prvý pohľad veľmi odlišných žánrov
samozrejmosťou a pri pátraní v histórii je
možné nájsť prípad, ktorý bol úplne prvý, a
pred ktorým nič podobné neexistovalo. Je
však zapadnutý poriadne hrubou vrstvou
prachu a dnes o ňom koľko-toľko vie iba
zopár hudobných encyklopédií.
napísala Katarína Kováčová
Počiatočná zdvorilosť sa mení na silenú a
ironickú a nakoniec sa úplne vytráca.
Tento film je analýzou psychiky postáv a
odkrýva ich pokrytectvo. Odhaľuje to najmä pomocou dialógov, ktoré sú napísané
scenáristom pôvodnej divadelnej hry.
Celý film potom stojí na hercoch. Polanski
vybral silné herecké osobnosti, takže postavy vyznievajú uveriteľne a sú schopné
udržať divákovu pozornosť.
marec
apríl
máj
jún
Filmy Wesa Andersona majú na divákov
zväčša dva účinky. Buď ich milujú alebo
sa nabudúce vyhnú každému jeho dielu.
Ak ste však žiadny jeho film ešte nevideli,
tento s výbornými hereckými výkonmi
hviezd ako Bruce Willis či Edward Norton
si nenechajte ujsť. Ak jeho filmy už poznáte, tak viete, čo môžete očakávať. Určite
nebudete ani tentokrát sklamaní.
Tak, ako vo všetkých jeho filmoch, aj tu je
cítiť Andersonov výrazný rukopis. Vytvára
neskutočný svet plný farieb tentoraz s
nádychom štýlu 60. rokov. Film ťažko
žánrovo jednoznačne zaradiť, pretože v
sebe spája protiklad absurdnej komédie s
drámou. Divák sleduje romantický príbeh
úteku dvoch dvanásťročných detí - člena
skautského oddielu Sama Shakuskyho
a Suzy Bishopovej, ktorá býva na ostrove, kde majú skauti tábor. Prostrediu
dominuje príroda, ktorá má vo vyvrcholení
dejotvorný charakter. Mnohé situácie a
konflikty medzi postavami sa vyhrocujú
až do absurdity, pričom konanie detí sa
mnohokrát zdá dospelejšie ako konanie
samotných dospelých.
Až výjde mesiac patrí medzi filmy pre každého diváka. Stiera hranice filmu pre deti
a pre dospelých, pretože jeho význam
a niektoré situácie nepochopí každý, no
všetci sa pri ňom určite zabavia.
43
Škola
Fyzika na kolesách
CERN
POZOR!
Fakulta elektrotechniky a informatiky
napísala Andrea Šagátová
V máji 2012 sa uskutočnila exkurzia študentov na najdokonalejšie vedecké pracovisko na svete
CERN. Akciu zorganizoval Ústav jadrového a fyzikálneho inžinierstva za odmenu pre najlepších
študentov jednotlivých ročníkov FEI STU v Bratislave za finančnej podpory Nadačného fondu
Slovenských elektrární v Nadácii Pontis.
CERN z francúzskeho Conseil Européen
pour la Recherche Nucléaire znamená Európske centrum jadrových výskumov. Jeho
hlavnou úlohou je zabezpečiť urýchľovače
častíc a ďalšie zariadenia potrebné na
výskum vysokoenergetických častíc. Areál
CERNu sa nachádza na hranici Švajčiarska
a Francúzska v blízkosti Ženevy.
Prvou zo zaujímavých zastávok trojdňovej
cesty boli Schaffhausenské vodopády.
Hodina strávená v prekrásnom prostredí
s valiacou sa vodou a starobylým hradom
na hranici Nemecka a Švajčiarska bola veľmi osviežujúca. Ďalšie hodiny v autobuse
ubiehali veľmi rýchlo aj vďaka referátom
študentov. Každý študent si pripravil
niekoľkostranový referát na tému týkajúcu
sa CERNu podľa vlastného výberu, ktorý
prečítal do mikrofónu pre všetkých účastníkov exkurzie. Začínal referát Martina
Sara o Podstate a cieľoch CERNu, pokračovali príspevky o nositeľoch Nobelovej
ceny pracujúcich v CERNe a nasledovali
články o urýchľovačoch nachádzajúcich sa
v CERNe a ich využití ako aj témy týkajúce
sa vzniku a rozpínania vesmíru, hmoty
a antihmoty, elementárnych častíc a subatomárnych častíc i čiernych dier.
Nasledujúci deň patril samotnej exkurzii v
CERNe. Ráno si nás pred recepciou vyzdvihol náš nanajvýš fundovaný sprievodca,
doc. Peter Chochula, ktorý v CERNe pracuje na jednom z detektorov LHC: ALICE (A
Large Ion Collider Experiment). Pochádza
z Bratislavy, študoval a pracoval na Fakulte
matematiky fyziky a informatiky UK a všetci
sme ocenili jeho výklad v našej rodnej
september
október
november
december
január
február
reči. Najskôr sme si vypočuli pôsobivú
prednášku o CERNe v hlavnom auditóriu,
miestnosti, ktorá slúži aj na zasadnutia
council: riadiaceho orgánu CERNu.
tion“ (drevenej gule s expozíciou o poslaní
CERNu vo vnútri) a výstavy „Microcosm“.
Podvečer sme sa presunuli autobusom do
centra Ženevy.
Po úvodnej prednáške sme sa presunuli
do najväčšieho detektora na LHC, do
ATLASu, presnejšie do budovy nad ním,
keďže detektor sa nachádza v jaskyni 100
metrov pod zemou a za prevádzky LHC
nie je prístupný kvôli vysokej radiácii. Tu
nás sprevádzal Dr. Stanislav Němeček pôvodom z Česka. Detektor ATLAS (A Toroidal Large ApparatuS) bol spustený do prevádzky pred štyrmi rokmi, a meria všetko,
k čomu dochádza keď sa nechajú do seba
narážať protóny alebo ióny s veľmi vysokou energiou urýchlené v LHC. Vďaka ich
vysokej energii sú schopné vytvoriť nové
častice, aj doposiaľ neznáme. V súčasnosti
je asi najhľadanejšou časticou tzv. Higgsov
bozón, ktorý by podľa štandardného
modelu častíc mal spôsobovať hmotnosť
elementárnych častíc.
V Ženeve sme mohli vidieť vodnú fontánu,
Kvetné hodiny, protestantskú Katedrálu
sv. Petra, Stenu reformácie, Národný
pamätník Republiky Ženevy a Helvetie ale
aj previezť sa cez Ženevské jazero loďou,
ktorá tu premáva ako MHD a mnohé iné.
Program bol voľný, každý mohol navštíviť,
čo si vybral. Na záver dňa sme sa ešte
previezli na Námestie národov, vyzdobené
množstvom fontán a obrovskou stoličkou,
pod ktorou práve v čase našej návštevy
prebiehala demonštrácia Pakistancov.
Doobeda sme sa ešte presunuli do haly
SH18, v ktorej sa testujú a rozbiehajú náhradné diely pre LHC. Sprevádzal nás opäť
pracovník CERNu pôvodom zo Slovenska,
Viliam Senaj. V SH18 sa nachádzajú dipólové aj kvadrupólové magnety pre LHC.
Mohli sme sa pozrieť do ich vnútra. Videli
sme urýchľujúcu kavitu, náhradný rezonátor z ôsmych kavít, zakryvovacie magnety
i ako vyzerajú vo vnútri.
Nasledoval obed priamo v areáli CERNu
a pokračovali sme prehliadkou verejne prístupného „Globe of Science and Innova-
marec
apríl
máj
jún
Tretí deň sme smerovali do Beznau, jadrovej elektrárne s v súčastnosti najstarším
energetickým reaktorom na svete v prevádzke. Beží už 43 rokov a predpokladajú,
že ešte 10 rokov bude. Tu sa nás ujalo
šesť veľmi milých dám, ktoré nás po úvodnej prednáške previedli celou elektrárňou.
Veľmi milým prekvapením bola pani Dr.
Ľudmila Krouhliková, ktorá ako študentka
emigrovala v 1969 z Čiech do Švajčiarska,
žije tu dodnes, a pred odchodom na dôchodok v elektrárni Beznau pracovala.
Po prehliadke elektrárne sme sa vydali na
spiatočnú cestu domov a ďalší deň nad
ránom sme šťastne dorazili do Bratislavy.
Fakulta informatiky a informačných technológií
Fakulta architektúry
Stavebná fakulta
Strojnícka fakulta
Fakulta chemickej a potravinárskej technológie
Materiálovotechnologická fakulta v Trnave
Toto nie je anketa.
OKO Časopis odteraz vychádza aj na Fakulte architektúry.
Ftipy
Hľadáš popri zábave aj prácu?
www.soitron.com/kariera
Webmaster vyplňuje dotazník:
Vek: 25
Výška: 185
Farba očí: #22AA75
A: Čím trávi programátor najviac
času - programovaním alebo debbugovaním?
B: Facebookom.
Príde Ivanovič ku cárovi a vraví:
- Priniesol som vám hlavu draka.
A cár na to:
- No a tu máš ruku princeznej.
Ak sa vo vašom horoskope na dnes
píše o sexuálnom dobrodružstve,
veľmi sa neradujte - možno pôjdete k
šéfovi na koberec.
Mnohým ľuďom sa vďaka liekom
podarilo podstatne zlepšiť svoj život.
Osobitne to platí pre lekárnikov.
Profesor se ptá studentů programátorů.
Představte si, že sedíte v letadle před startem, pro který jste programovali software,
přihlaste se, kolik z Vás by radši vystoupilo.
Přihlásí se všichni až na jednoho. Profesor
se ptá, to si tolik věříte, že to letadlo nespadne? To ne, jen jestli je v tom opravdu
to, co jsem naprogramoval já, tak se ani
nebojím, že bychom odstartovali...
Príde syn za svojím otcom s prosbou,
či by mu nekúpil nový harddisk.
"A kúzelné slovíčko?" spýta sa otec.
Syn odpovedá: "Sakra, dnes už je
zaheslované úplne všetko!"
Robím neslušné návrhy.
Zn. Architekt
Matka dohovára svojej 15-ročnej
dcére:
- Si samá diskotéka, samý chlapec,
samá zábava, ale že tvoja matka
mala včera 28 rokov, tak na to si ani
nespomenieš.
Ráno po prežúrovanej noci sa chlap
zobudí s nitkou trčiacou z úst a vraví si:
- Pane Bože, nech je to čaj.
september
október
november
december
január
február
Syn programátora sa vracia domov
a volá od dverí na otca:
- Otec, už som doma!
Otec sedí za počítačom, ani len nezdvihne hlavu od monitora a odvetí:
- Fajn. A kde si vlastne bol?
- Na vojne
Hovorí dievča chlapcovi:
- Ty si taký múdry, taký vynachádzavý
a zábavný. Ako len veľa toho vieš,
všetkému sa rozumieš, je s tebou
veselo...
- Ále... - odvetí chlapec - ja som normálny!
To iba ty si taká sprostá krava.
Pýta sa indiánske dieťa otecka:
- Oci, prečo sa moja sestrička volá
Zapadajúce Slnce?
- No, vieš, keď sme s mamičkou
tvoju sestričku ... ehm, no... robili, tak
práve slniečko zapadalo, nám sa to s
mamičkou veľmi páčilo, tak sme ju
tak pomenovali.
- A oci, prečo se môj braček volá
Májový Deň?
- No, to je preto, že keď sme robili
tvojho bračeka, tak bol práve máj,
krásne
teplo, rozkvitnutá lúka - tak sme
mu dali také meno. Máš ešte nejaké
otázky, Prasknutá Guma?
Minister financií vystupuje na mítingu:
-Drahý občania Slovenska, mám pre vás
dve novinky. Jednu dobrú a druhú zlú ...
-Povedz najprv tú dobrú !!!- kričia občania
-Našej milovanej republike sa dnes podarilo uhradiť celý zahraničný dlh!!
-Hurá!!!
-A teraz tú zlú ...
-Máme 72 hodín na opustenie republiky ...
„Ty znaš co, včera som poslal ženu do obchodu po bandurky a ju prešol motor....“
- Ci pana fakt! ta teraz co budzeš robic?
-„Ta asi ryžu...“
Povedal som raz žene: "Končím s
tebou, mám toho dosť, odchádzam, už
ťa nechcem viac vidieť!"
Buchol som dverami a ako idem dolu
po schodoch naraz počujem výstrel.
Letím naspäť, beriem schody po
dvoch, vletím do obývačky....šampanské otvorila, sviňa.
Spitý mravec sa preberie z opice. Otvorí
oči a zistí, že leží na tanku. Poškriabe si
hlavu a povie:
- Keď sa opijem, hocijakú chujovinu
dovlečiem domov!
Svokra leží na smrteľnej posteli. Žena
sedí vedľa nej a muž v obývačke pozerá televízor.
Keď už tam sedí príliš dlho, príde žena
za ním a hovorí :
"Ty si fakt nemožný, mamička mi zomiera a ty sa ani neprídeš rozlúčiť!"
Muž sa postaví, zoberie fľašku slivky a
dva poháre.
Vojde do izby, naleje do oboch a vraví
:
"Tak čo mamo, dáme kapurkovú?"
- Prečo majú gorily veľké nosné dierky?
- Lebo majú veľké prsty.
Čo je to časopriestor?
Keď majster povie robotníkom: - Budete kopať kanál odtiaľto až do zajtra.
Ako informuje svetová odborná archeologická tlač, americkým geológom - naftárom sa nedávno podaril veľmi zvláštny,
mimoriadne nezvyčajný objav:
Nad obrovskými zásobami americkej ropy
objavili akúsi neznámu arabskú
Krajinu.
"Nebojte se, to jenom vypadly pojistky,"
řekl hostinský.
apríl
máj
jún
4ALKSHOWÀSÀıSPEùNĴMIÀŵUņMI
Na diskoteke stoja dva dzivky kolo
baru pridze gu ňim fešak a pyta še :
-co pijece, kočky ?
„ja fernet a ona hrušku“ - hutori jedna
-ta sebe objednajce i idzce het, bo
zavadzace...
"Je to červené a škodí to zubom. Čo
je to?
Tehla."
marec
POZOR
NÁKAZLIVÉ, NEPOZERAƔ
Nová reláciaÀ46ÀMCÀPREÀTĴCHÀńOÀCHCıÀ(OSTIAÀDIVęCKEÀOTęZKYÀAÀ
SıƘAúEÀOÀSKVELġÀCENYÀ4OTOÀVùETKOÀJEDINEÀNAÀÀwww.mc2.sk/dotohoÀ
4AKÀNEVęHAJÀSLEDUJÀAÀSTAſÀSAÀAJÀTYÀıSPEùNĴM
Download

03 2012 OKTÓBER ZADARMO