18. marec 2014
Cena 2 € • Ročník xxIV • www.inprost.sk
Sprievodcovia z L. Mikuláša sa zamerali na významných umelcov mesta
Sprievodcovia z Liptovského Mikuláša otvorili šiestu
sezónu rozprávaním o mikulášskych umelcoch a spustili
projekt Mesto umenia.
strana 14
Zlatú olympijskú medailu
videlo približne sedemtisíc
ľudí
Banskobystrické Námestie SNP
privítalo olympijskú medailistku
Anastasiu Kuzminovú. „Zlatá"
Nasťa priniesla najcennejší kov
z XXII. zimných olympijských hier
zo Soči.
strana 17
Spoločné slovensko-poľské mikroprojekty prispievajú k zachovávaniu tradícií
Obce, mestá a združenia v ŽSK
sa už tretí raz mohli zapojiť
do výzvy pre fond mikroprojektov v rámci Programu cezhraničnej spolupráce PL - SK 2007 –
2013.
strana 28
11-12
Adresa:
Právo na
nedotknuteľnosť
obydlia
strana 5
Snahy mesta na
sútoku troch riek
strana 10
O príprave
kandidatúry
Jasnej na zimné
olympijské hry
strana 18
Novelizácia
vyhlášky
o nových
značkách
pre cyklistov
Žilinský festival fašiangových masiek už desiatykrát zakončil fašiangové obdobie v meste. Na karnevalovom sprievode sa zúčastnila pestrá plejáda masiek, ktorých bolo spolu rekordných vyše 500. Čítajte na str. 20
Dolnooravské obce chcú
z eurofondov čerpať
aj na miestnu infraštruktúru
Už tradične sa pred snemom Združenia miest a obcí Slovenska, ktorý sa 28. a 29.
mája uskutoční v bratislavskej Inchebe, konajú zasadnutia regionálnych združení
miest a obcí. Ako jeden z prvých sa 25. februára uskutočnil snem Združenia miest a
obcí dolnej Oravy (ZMODO) v Párnici.
Zasadnutie otvoril a viedol
podpredseda ZMODO Jozef Záhora. Prítomných privítal predseda ZMODO, primátor Dolného
Kubína Roman Matejov. Združenie miest a obcí Slovenska na zasadaní zastupoval jeho výkonný
podpredseda Jozef Turčány.
V úvode rokovania R. Matejov
a J. Turčány prítomných informovali o rokovaní Rady ZMOS, ktoré
sa konalo 21. a 22. januára v Bratislave, ako aj o pripravovanom 25.
V regiónoch sa začali prípravy
na 25. snem ZMOS
sneme ZMOS.
Správu o hospodárení ZMODO predložil jeho podpredseda
J. Záhora. Mgr. Jurčíková potom
prítomných informovala o hospodárení Spoločného školského
úradu za rok 2013 a o činnosti
SŠU Oravský Podzámok, ako aj
o zápise budúcich prvákov a o
zmene zákona245/2008 Z. z, ktorým sa dopĺňa zákon 464/2013 Z.
z., ktorý určuje minimálne počty
žiakov v triedach na jednotlivých
stupňoch a poskytla usmernenie
pri výberovom konaní na funkciu
riaditeľa školy.
Aktuálne informácie z agentúry
SEVER, týkajúce sa novej výzvy
pre Oravu na roky 2014 - 2020
LEADER a vytvorenia MAS na
dolnej Oravy podal Ing. Michal
Strnál. Keďže obec Zázrivá je zapojená v Terchovskej MAS, Matúš
Mních informoval prítomných o
fungovaní tejto skupiny. Súčasne
upozornil, že je potrebné vopred
si dohodnúť pravidlá rozdeľovania finančných prostriedkov, ako
aj prispievania do MAS.
str. 6
strana 21
Ministerstvo
dopravy upokojuje
autodopravcov, tí
znepokojili mestá.
Vyjasní situáciu
monitoring
ciest?
Ministerstvo dopravy sa dohodlo o nulovej sadzbe mýta
v intravilánoch so Združením
cestných dopravcov ČESMAD
Slovakia 19. februára a s
UNAS 20. februára. Podľa
ministra dopravy Jána Počiatka by nová vyhláška, ktorá
zavedie nulovú sadzbu mýta
v intravilánoch obcí a miest,
mala platiť od 15. marca.
Zrušenie platenia mýta za
prejazdy intravilánmi v dĺžke
takmer tisíc kilometrov bola
jedna z hlavných požiadaviek
autodopravcov. Výnimkou mal
byť najprv diaľničný obchvat
Bratislavy, ale rezort a ČESMAD sa dohodli na nulovom
mýte aj v tomto prípade 4.
marca. UNAS na toto rokovanie už neprišla.
str. 2
2 aktuality
18. marec 2014 • Obecné noviny
Stanovisko ZMOS k výsledkom
rokovania ministerstva dopravy
s autodopravcami
Prejazd ťažkých kamiónov
cez obce a mestá ohrozuje život, zdravie a majetok obyvateľov a ničí miestne komunikácie,
ktoré nie sú na to uspôsobené.
Združenie miest a obcí Slovenska preto žiadalo ministerstvo
dopravy jazdy ťažkých automobilov na miestnych komunikáciách obmedziť.
„ZMOS privítal legislatívne
zmeny v mýtnom systéme platné od 1. januára tohto roka, lebo
majú priaznivý dopad na miestne komunikácie a cesty druhej a
tretej triedy. S úľavou ich privítali najmä mestá a obce, v ktorých kamióny likvidujú majetok
a znižujú kvalitu života občanov.
So znepokojením však sledujeme posledné aktivity niektorých
autodopravcov,“povedal predseda ZMOS Jozef Dvonč.
Vyhlásenia niektorých autodopravcov z UNAS, ktorí hrozia
ostrým štrajkom, ak im vláda
neustúpi okrem iného aj v tom,
aby sa bezplatne vrátili na miestne komunikácie a cesty II. a III.
triedy, a teda opäť ničili cesty a
ohrozovali životy, zdravie a majetok občanov, považuje ZMOS
za neprijateľné. Jednoznačne
odmieta argumenty, ktoré sú na
úkor obyvateľov. Dôsledok takého postupu je dobre viditeľný na
postupnej likvidácii cestnej infraštruktúry obcí a miest.
„Vyzývame
autodopravcov,
aby opätovne zvážili svoje kroky
a požiadavky. ZMOS je pripravený zúčastniť sa na rokovaniach o
tejto problematike za účasti ministerstva dopravy a zástupcov
autodopravcov. Očakávame, že
ich výsledkom budú opatrenia v
prospech zachovania kvality života občanov dotknutých obcí a
miest a tiež v prospech podnikania v autodoprave,“ dodal predseda ZMOS Jozef Dvonč.
(mb)
Vyjasní situáciu monitoring ciest?
Ministerstvo a ČESMAD sa
dohodli aj na znížení mýtnych
pokút na priemernú úroveň európskych štátov v rozmedzí 400
až 700 eur (pôvodne 1500 eur)
a na zavedení debetu 12 eur na
mýtnych palubných jednotkách
raz počas šiestich mesiacov bez
pokuty.
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) považuje vyhlásenia
niektorých autodopravcov, napríklad, aby v budúcnosti neplatili mýto na miestnych komunikáciách a krajských cestách II. a
III. triedy, za neprijateľné, pretože je to na úkor obyvateľov. Prejazd ťažkých kamiónov cez obce
a mestá podľa ZMOS ohrozuje
život, zdravie a majetok obyvate-
ľov a ničí miestne komunikácie,
ktoré nie sú na to uspôsobené.
(Stanovisko ZMOS prinášame na
inom mieste.)
Znepokojenie prejavili aj predsedovia samosprávnych krajov.
Predseda ŽSK Juraj Blanár zdôraznil, že autodopravcovia, ktorí
predtým súhlasili so zmenami v
mýtnom systéme, teraz prichádzajú s novými požiadavkami,
ktoré absolútne menia dohodu.
„A to zo strany samosprávnych
krajov jednoducho nemôžeme akceptovať. Nech idú autodopravcovia priamo na miesta a
nech sa pýtajú obyvateľov obcí,
kde tranzitná doprava sužuje život našim ľuďom,” odporučil Blanár. Chcú preto úzko spolupra-
covať s ministerstvom dopravy
a autodopravcami, na čom sa už
skôr dohodli. Nemáme záujem,
aby sme menili dohody, ktoré
boli dohodnuté, dodal.
Zástupcovia krajov iniciovali stretnutie na ministerstve pre
obavy z toho, ako sa budú vyvíjať požiadavky UNAS. Chceme
na základe dohôd chrániť obyvateľov miest a obcí od možno
zbytočných prejazdov kamiónov,
ktoré nielen ničia a zaťažujú paralelné cesty II. a III. triedy, ale
hlavne preto, aby sme mohli
ochraňovať vo zvýšenej miere
životy, zdravie a majetky občanov, ktorí pri týchto cestách žijú
a bývajú, povedal predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja
Jaroslav Baška.
Situáciu ozrejmí až monitoring
ciest. Pokračujúci monitoring
na cestách II. a III. triedy ukáže,
ktoré úseky využívajú dopravcovia na zásobovanie a ktoré používajú, aby sa vyhli plateniu mýta.
Blanár tvrdí, že keď budú známe tieto údaje, sú pripravení
rokovať s ministerstvom a dopravcami o tom, či by sa malo
mýto platiť aj na týchto cestách.
Dopravcovia vo väčšine prípadov využívajú naše cesty tak, aby
obchádzali mýto a neplatili nič a
ničia komunikácie, ktoré nie sú
stavané na kamiónovú dopravu,
dodal Blanár.
Minister Ján Počiatek uviedol,
že po vyhodnotení monitoringu
dopravy na cestách II. a III. triedy po prvom polroku budú o tejto problematike rokovať. Dohodli
sme sa na tom, že to vyhodnotíme, zaujmeme k tomu stanovisko
a uvidíme, čo s tým budeme robiť
ďalej, povedal.
Združenie cestných dopravcov
ČESMAD Slovakia, ale aj UNAS,
je proti tomu, aby po vyhodnotení monitoringu boli mýtom spoplatnené aj cesty II. a III. triedy.
Ministerstvo dopravy sa s UNAS
dohodlo 20. februára napríklad
aj o tom, že nepristúpi k spoplatneniu ďalších úsekov ciest ktorejkoľvek kategórie a že nebudú
spoplatnené ani cesty II. a III.
triedy.
(Zdroj:webnoviny, 6. 3. 2014)
Prihláste svoju obec, mesto, mestskú
časť do súťaže Oskar bez bariér
Uzávierka súťaže je 14. apríla, víťazov vyhlásia počas 25. snemu ZMOS v bratislavskej Inchebe.
Ak sa vaša obec, mesto, mestská
časť angažuje v oblasti starostlivosti o zdravotne postihnutých a
sociálne slabších občanov, a tak
napomáha ich integráciu, ak odstraňuje bariéry vytváraním bezbariérového sprístupnenia úradov, zdravotníckych zariadení,
kultúrnych inštitúcií, ak vytvára
kvalitné životné prostredie pre
mentálne postihnutých, starých
ľudí a iné rizikové skupiny obyvateľov poskytovaním sociálnych
služieb, budovaním útulkov pre
bezdomovcov, nízkoprahových
centier pre drogovo závislých,
vzdelávacích a rekvalifikačných
centier pre zdravotne postihnutých alebo sociálne slabších občanov, čím vytvára podmienky
pre ich kultúrny a spoločenský
život – prihláste sa do celoročnej súťaže OSKAR BEZ BARIÉR
2013.
Vyhlásenie víťaza desiateho
ročníka Oskara bez bariér sa
uskutoční 28. mája 2014 v areáli
Výstaviska Incheba v Bratislave
počas 25. snemu ZMOS.
Starostovia a primátori môžu
podávať prihlášky do súťaže do
14. apríla 2014. Súčasťou prihlášky je opis konkrétnych projektov
zameraných na pomoc zdravotne postihnutým alebo sociálne
znevýhodneným
obyvateľom,
ktoré samospráva uskutočnila v
roku 2013, alebo prevažnú časť
ich aktivít. Podklady do súťaže
okrem prihlášky musia obsahovať aj zoznam realizovaných
prác s fotodokumentáciou, buď
priloženou, alebo na nosiči (CD,
DVD).
Odborná porota, v ktorej sú
okrem zástupcov ministerstva
práce sociálnych vecí a rodiny
aj zástupcovia ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho
rozvoja a ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, pri
hodnotení prihliada na kritériá,
ktorými sú napríklad prínos projektu pre cieľovú skupinu, inovatívnosť projektov, zapojenie verejnosti do realizácie projektov,
úroveň spolupráce samosprávy
s jednotlivými organizáciami
zdravotne postihnutých občanov
a i.
Oskara bez bariér za rok 2012 získalo Brezno.
(Prihlášku do súťaže nájdete
na www.zmos.sk).
aktuality 3
Obecné noviny • 18. marec 2014
Predstavitelia moldavskej samosprávy
na exkurzii v Suchej nad Parnou
Predstavitelia moldavského partnerského združenia miest a obcí CALM, ktorí v rámci projektu ZMOS
Partnership koncom februára navštívili Slovensko s cieľom podpísať Zmluvu o bilaterálnej spolupráci so
Združením miest a obcí Slovenska, zavítali v sprievode zástupcov ZMOS 25.februára do obce Suchá nad Parnou.
Hostí privítala starostka obce
Daniela Balážová spolu so zamestnancami obce. Oboznámila
ich so základnými údajmi o obci,
s výkonom samosprávy a preneseným výkonom štátnej správy, históriou, školstvom, poľnohospodárstvom,
vybavenosťou
v obci, úspešnými realizovanými
projektmi, spoločenským životom
v obci, slávnymi rodákmi z oblasti
kultúry a úspešnou spoluprácou
so spoločenskými organizáciami
a spolkami obce. Predstavila aj
plány obce do budúcnosti.
Na stretnutí sa zúčastnili aj
predstavitelia samosprávy z okolitých obcí – starostovia Zvončína,
Dlhej, Píly a ako aj zástupcovia
miestnej základnej a materskej
školy, farského úradu, spoločenských organizácií, zdravotníctva,
suchovských vinárov, ale aj dlhoročných partnerov projektov SAV
- Ústavu krajinnej ekológie a regi-
onálneho ZMO Jaslovské Bohunice. Činnosť obce si mohli účastníci pozrieť aj na informačných
paneloch, z jednotlivých prezentácií účastníkov exkurzie (obce
Suchá nad Parnou, Víno Magula,
ZŠ s MŠ, SAV ÚKE), v pamätnej
izbe a tiež pri prehliadke obce, základnej a materskej školy, farského kostola, priehrady a vinárstva
TERRA PARNA.
Hostia z Moldavska mali veľa
Obce a mestá nesúhlasia
s dobývaním andezitu
pri Bystričanoch
Združenie miest a obcí hornej Nitry nesúhlasí s plánovanou ťažbou andezitu
v dobývacom priestore Bystričany. Na návrh Kataríny Macháčkovej,
primátorky mesta Prievidza, prijala rada združenia 6. marca 2014 uznesenie,
ktorým v plnom rozsahu podporuje nesúhlasné stanovisko obce Bystričany k
tomuto zámeru.
Koncom januára tri horolezecké spolky a kluby rozbehli
na internete podpisovú akciu na
podporu nesúhlasu na dobývanie
výhradného ložiska nevyhradeného nerastu andezitu v dobývacom
priestore Bystričany. V tejto veci
sa so žiadosťou o podporu obrátili
viacerí obyvatelia aj na Katarínu
Macháčkovú, primátorku mesta
Prievidza.
„Keďže na ochrane prírody mi
zvlášť záleží, začala som sa bližšie
zaujímať o zámer ťažiť andezit v
lokalite ľudovo nazývanej Hrádok.
Najviac ma zaujímalo, čo hovorí
na zámer obec Bystričany. Hovorila som preto s pánom starostom
Vojtechom Bartošom, ktorý ma
podrobne informoval, prečo bolo
stanovisko obce nesúhlasné,“ hovorí primátorka Macháčková.
Argumenty Katarínu Macháčkovú presvedčili, že povolením
dobývania nerastu by bola veľmi
pravdepodobne nezvratne poškodená krásna prírodná lokalita,
ktorá je dnes aktívne využívaná na
oddych a šport. „Aj preto som túto
tému otvorila na Rade Združenia
miest a obcí hornej Nitry. Zhodli
sme sa na tom, že nielen v záujme
ochrany prírody, ale aj podpory
regionálneho rozvoja a cestovného ruchu v plnej miere podporujeme nesúhlasné stanovisko obce,
k čomu sme prijali aj samostatné
uznesenie,“ dodáva primátorka.
„Predmetná lokalita Hrádok
je v schválenom územnom pláne
obce Bystričany zaradená ako genofond a jeho likvidácia banskou
ťažbou by bola nielen poškodením
CHKO Ponitrie, ale aj poškodením vzácnej prírodnej aglomerá-
cie z celoslovenského hľadiska,“
hovorí Vojtech Bartoš, starosta
obce Bystričany. Bystričianska
dolina je označovaná za prírodný
skvost nielen v rámci Chránenej
krajinnej oblasti Ponitrie, ale aj v
celej hornej Nitry a priľahlých pohorí. Do doliny zasahuje Národná
prírodná rezervácia Veľká Skala
a prírodné rezervácie Vtáčnik a
Buchlov.
Ťažobné aktivity by tiež mali zásadný vplyv na športové aktivity
horolezcov, vďaka ktorým je dnes
lokalita hojne navštevovaná a významná aj z pohľadu cestovného
ruchu. Lezecké miesta každoročne
navštívi niekoľko tisíc lezcov zo
Slovenska, Česka, Poľska, Maďarska, ale aj z iných krajín Európy
a sveta. K dispozícii je 70 lezeckých ciest. Horolezci sa o skalu
starajú, pravidelne kontrolujú stav
lezeckých ciest a dbajú na ochranu prírody. Aj preto primátorka
plánuje ďalej podporiť úsilie proti
povoleniu ťažby andezitu v lokalite Hrádok aj ako poslankyňa zastupiteľstva Trenčianskeho samosprávneho kraja.
(av)
Snímka: Lukáš Grešner
otázok, na ktoré sme sa snažili
odpovedať. Atmosféra počas celého dňa bola veľmi priateľská.
Rozlúčili sme sa so želaním úzko
vzájomne spolupracovať a vymieňať si skúsenosti. Hostia nešetrili
úprimnou radosťou a poďakovaním za srdečné prijatie a nadobudnuté informácie.
Daniela BALÁŽOVÁ,
starostka Suchej nad Parnou
Najviac bodovali elektronické aukcie
v Banskej Štiavnici, nasleduje Púchov
a Piešťany. Súťaž pripravil a vyhodnotil
inštitút INEKO.
Samosprávy súťažili o najlepšie
konsolidačné opatrenie
Slovenské samosprávy súťažili o najlepšie konsolidačné
opatrenie za obdobie 2009 až 2013, najviac bodovali elektronické aukcie v Banskej Štiavnici s očakávanou úsporou 12
percent vo verejnom obstarávaní. Súťaž pripravil a vyhodnotil
inštitút INEKO.
Ako informoval riaditeľ inštitútu Peter Goliaš, na druhom
mieste za Banskou Štiavnicou skončila snaha primátora Púchova o použitie prebytku rozpočtu na zníženie dlhu mesta.
Tretie miesto patrí Piešťanom, ktoré použili elektronickú
aukciu pri výbere dodávateľa elektrickej energie.
Cieľom súťaže samospráv bolo šíriť dobré praktiky konsolidácie verejných rozpočtov. „Medzi nominované opatrenia
sme zaradili také, ktoré reprezentovali aktuálne konsolidačné trendy, ako je napríklad uplatňovanie elektronických
aukcií, vyššia transparentnosť, šetrenie na nákupe energií
a na ich spotrebe či predaj prebytočného majetku,“ priblížil
Goliaš. Nominovali aj také opatrenia, ktoré sa podľa INEKO
od roku 2009 ukázali ako dôležité buď svojou originalitou,
alebo veľkosťou konsolidačného dopadu.
Inštitút osobitne ocenil mesto Prešov za jeho nápad, a to
zverejnenie zoznamu neplatičov a aj podrobnej mapy miest,
kde majú psov. Ocenená bola tiež obec Lendak, tá zverejnila
zoznam občanov, ktorým zabezpečuje opatrovateľskú službu
a vypláca finančný príspevok na nezaopatrené deti a siroty.
INEKO ocenil aj mesto Želiezovce za to, že každá mestská
nehnuteľnosť má svojho fyzického správcu, ktorý je zodpovedný za efektívne hospodárenie s ňou.
Pre inšpiráciu inštitút hodnotil aj vybrané konsolidačné
opatrenia prijaté samosprávami v zahraničí. „Najviac bodov
komisie zostavenej v rámci INEKO získalo opatrenie českého
Prostějova, ktorý v tomto roku ušetrí 980-tisíc korún nákupom elektriny na komoditnej burze,“ uzavrel riaditeľ Inštitútu
pre ekonomické a sociálne reformy INEKO Peter Goliaš.
(SITA)
4 aktuality
18. marec 2014 • Obecné noviny
Komuniké
z 97. schôdze vlády SR, 3. marec 2014
Vláda prerokovala:
- analýzu sociálno-ekonomickej
situácie okresu Trnava a Trnavského samosprávneho kraja s
návrhmi na zlepšenie v sociálnej
a hospodárskej oblasti.
Predložil: podpredseda vlády a
minister financií
Prizvaný/í:
Renáta Zmajkovičová, podpredsedníčka Národnej rady SR
Marián Kovačócy, poslanec Národnej rady SR
Peter Náhlik, poslanec Národnej
rady SR
Ivan Varga, poslanec Národnej
rady SR
Augustín Hambálek, poslanec
Národnej rady SR a podpredseda
Trnavského samosprávneho kraja
Tibor Mikuš, predseda Trnavského samosprávneho kraja
Vladimír Butko, primátor mesta
Trnava
Bystrík Stanko, viceprimátor mesta Trnava
Ján Kormúth, starosta obce Horné
Orešany
Karol Zachar, starosta obce Dechtice,
Anna Slováková, starostka obce
Dolné Lovčice
Vladimír Krátky, prednosta
Okresného úradu Trnava
Schválený.
- analýza stavu a návrh postupu riešenia zosuvu svahu v k. ú.
Kraľovany, lom Šútovo - upravené nové znenie.
Predložil: minister hospodárstva
Schválený.
- návrh na odvolanie vedúceho
služobného úradu Ministerstva
školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a na
vymenovanie vedúcej služobného úradu Ministerstva školstva,
vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.
Predložil: minister školstva,
vedy, výskumu a športu
Vzatý na vedomie.
- návrh zákona, ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z.
o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov a ktorým
sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Predložil: podpredseda vlády a
minister financií , guvernér Národnej banky Slovenska.
Rokovanie prerušené.
- návrh na schválenie Protokolu
o zmene Dohody o zriadení a
činnosti Medzinárodnej banky
hospodárskej spolupráce z 22.
októbra 1963 (v znení Protokolov z 18. decembra 1970, 23.
novembra 1977 a 18. decembra
1990) a Štatútu Medzinárodnej
banky hospodárskej spolupráce
(v znení Protokolov z 18. decembra 1970, 23. novembra 1977 a
18. decembra 1990).
Predložil: podpredseda vlády a
minister financií.
Schválený.
- dodatok č. 2 k plánu zahraničných stykov členov vlády,
štátnych tajomníkov a predsedov ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR na marec
2014.
Predložil: podpredseda vlády a
minister zahraničných vecí a európskych záležitostí.
Schválený.
- návrh na uvoľnenie prostriedkov na rozvoj a podporu plnenia
funkcií Bratislavy ako hlavného
mesta Slovenskej republiky.
Predložil: podpredseda vlády a
minister financií , primátor mesta
Bratislavy.
Schválený.
Poznámka: Čiastočne nesprístupňovaný.
Schválený.
Materiál pre informáciu:
- informácia zo 61. zasadnutia
Bezpečnostnej rady Slovenskej
republiky konaného 3. marca
2014.
Predložil: predseda vlády a
predseda Bezpečnostnej rady SR
Vzatý na vedomie.
Komuniké
z 98. schôdze vlády SR, 12. marec 2014
Vláda prerokovala
- výročnú správu o členstve Slovenskej republiky v Európskej
únii – hodnotenie a aktuálne
priority vyplývajúce z Legislatívneho a pracovného programu
Európskej komisie.
Predložil: podpredseda vlády a
minister zahraničných vecí a európskych záležitostí.
Schválený.
- informáciu o postupe prác pri
negociačnom procese k návrhom legislatívnych predpisov a
strategických dokumentov EÚ a
SR k politike súdržnosti od 01.
07. 2013 do 31. 12. 2013.
Predložil: podpredseda vlády
SR pre investície, vedúci Úradu
vlády SR.
Schválený.
- návrh na uzavretie Dohody medzi vládou Slovenskej republiky
a vládou Kazašskej republiky o
vojensko-technickej spolupráci
Materiál obsahuje súbory Č. m.:
UV-12857/2014
Predložil: minister obrany
Schválený.
- návrh Stratégie vonkajších
ekonomických vzťahov Slovenskej republiky na obdobie 2014
- 2020.
Predložil: minister hospodárstva
Schválený.
- správu o plnení akčných plánov
na zrýchlenie čerpania a implementácie operačných programov k 31.12.2013.
Predložil: vedúci Úradu vlády
SR, podpredseda vlády a minister
financií.
Schválený.
- návrh Koncepcie na ochranu
odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby nové znenie.
Predložil: predseda Úradu pre
reguláciu sieťových odvetví
Rokovanie prerušené
- návrh ďalšieho postupu v projekte Cyklotrónového centra
Slovenskej republiky.
Predložil: predseda Úradu pre
normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR.
Utajované materiály:
- vláda prerokovala návrhy na
zrušenie poverenia a odvolanie
z výkonu funkcie mimoriadnych
a splnomocnených veľvyslancov
SR a návrhy na poverenie výkonom funkcie mimoriadnych a
splnomocnených veľvyslancov
Slovenskej republiky.
Predložil: podpredseda vlády a
minister zahraničných vecí a európskych záležitostí.
Pozvánka
Konferencia o sebestačnosti a udržateľnosti vidieckych regiónov
Občianske združenie Sosna pozýva predstaviteľov samosprávy a záujemcov napracovnú konferenciu na tému Sebestačnosť
a udržateľnosť vidieckych regiónov. Konferencia sa uskutoční 27. marca v kultúrnom
dome Družstevná pri Hornáde.
Po úvodnom slove predsedu združenia
Štefana Szabóa a Andreja Sabola, starostu
obce Družstevná pri Hornáde (9.OO h)
vystúpiLadislav Hegyi, Karpatský rozvojový
inštitút Košice, s prednáškou Globálne
výzvy lokálneho rozvoja. Ďalší prednášajúci
a ich témy: Juraj Zamkovský, CEPA, Energetická autonómia regiónu: ilúzia alebo
reálna možnosť? Ladislav Bartok, o. z.
Pro Tornensis, Samozásobenie ako prvok
rozvoja – príklad z Turne nad Bodvou, Štefan Szabó, o. z. SOSNA, Nízkorozpočtové
ekologické stavby
ako príklad miestnej sebestačnosti, Silvia
Szabóová, o. z. SOSNA, Organické pestovanie a miestna potravinova sebestačnosť.
Po obedňajšej prestávke: Daniel Šlosar, o.
z. SOSNA, Praktické využívanie slnečnej
energie pre domácnosť, Marcel Antal, o. z.
Alter Nativa: Brdárka - uchopenie potenciálu vidieckej krajiny, Štefan Straka, o. z.
Svatobor: Rómski farmári - sci-fi, klam
alebo nádejná skutočnosť? Nasledovať
bude prehliadka Ekocentra SOSNA a jeho
ekologických stavebných techník, prírodnej
záhrady atď. Záver konferencie je naplánovaný na 16.30 h.
Tri nohy sebestačnosti
Na konferencii predstavíme príklady
riešení na zmeny, ktoré sú nielen
ekologické, ale aj sociálne a ekonomické.
Slovensko sa pre ekonomiku zameranú na
dovážanie surovín, energetických zdrojov a
potravín a vyvážanie
spotrebných výrobkov stalo veľmi zraniteľným. Obyvatelia kedysi sebestačných
oblastí sa so svojimi základnými životnými
potrebami stávajú silne závislí od vonkajších vstupov, pričom už aj politika EÚ
upozorňuje na nutnosť posilnenia
sebestačnosti vidieckych regiónov.
Záväznú prihlášku s uvedením mena,
priezviska, zamestnania, funkcie, kontaktu
(telefón, e-mail), záujmom o obed (áno,
nie) a s podpisom naskenujte a pošlite do
21. 3. 2014 e-mailom na:
[email protected],
prípadne poštou na adresu:
SOSNA, Okružná 17,
044 31 Družstevná pri Hornáde.
Počet účastníkov je limitovaný. Účasť na
konferencii, vrátane obeda je hradená z
projektu. Akcia sa uskutoční v Kultúrnom
dome, pri budove Obecného úradu Družstevná pri Hornáde.. Obec sa nachádza
12 km severne od Košíc. Mapku miesta
konania akcie nájdete tu: http://www.
sosna.sk/najdetenas.php
Kontakt: Štefan Szabó,
mobil: 0911 951 139,
e-mail: [email protected]
Stupeň utaj.: dôverné.
Schválené.
Materiál pre informáciu:
- informácia o priebehu a výsledkoch oficiálnej návštevy
predsedu vlády Českej republiky
Bohuslava Sobotku v Slovenskej
republike 13. februára 2014.
Predložil: podpredseda vlády a
minister zahraničných vecí a európskych záležitostí.
Vzatá na vedomie.
- informácia o priebehu a výsledkoch 38. valného zhromaždenia
Medzinárodnej organizácie civilného letectva (Montreal, 24.
09. – 04. 10. 2013).
Predložil: minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja.
Vzatá na vedomie.
- informácia o vytvorení jednej
spoločnej implementačnej agentúry pre fondy Európskej únie v
podmienkach Ministerstva hospodárstva SR.
Predložil: minister hospodárstva.
Vzatá na vedomie.
Žiaci si zmerali
sily v spracovaní
informácií na počítači
Rýchlosť a kvalita písania na počítači,
budú disciplíny, v ktorých si svoje sily
zmerajú žiaci stredných škôl. Záujem
o túto súťaž znásobuje aj nárast zapojených žiakov i škôl.
Do tohto ročníka sa do krajských súťaží zapojilo 310 žiakov z 80 stredných
škôl. V porovnaní s minulým školským
rokom ide o nárast počtu žiakov o približne 80 a nárast počtu zapojených škôl
o 14. Zároveň môžeme konštatovať, že
vďaka záujmu žiakov sa rozšíril aj počet
škôl. Kým v minulosti bol záujem o súťaž v spracovaní informácií na počítači
doménou stredných odborných škôl, teraz už evidujeme aj obchodné akadémie
a gymnáziá.
Celoslovenská súťaž sa uskutočnila
v utorok a stredu 11. a 12. marca 2014 na
Obchodnej akadémii vo Veľkom Mederi.
Do celoslovenského kola z ôsmich krajov celkovo postúpilo 40 žiakov.
(kal)
ľudské práva 5
Obecné noviny • 18. marec 2014
Právo na nedotknuteľnosť obydlia
– ústavnoprávne požiadavky na jeho
ochranu a ich realizácia v praxi
Verejná ochrankyňa práv v minulom roku preskúmavala postup dvoch samospráv pri vysťahovaní
obyvateľov z ich obydlí. Oba prípady mali veľa spoločných čŕt – išlo o vysťahovanie sociálne slabších
obyvateľov z obydlí, ktoré nespĺňali požiadavky na bezpečné bývanie a na ochranu ich zdravia, pričom
niektorí z obyvateľov si tieto obydlia postavili alebo sa v týchto obydliach zdržiavali nelegálne.
Z
ároveň sa tieto dva prípady líšili prístupom
dotknutých
samospráv k riešeniu tohto
problému.
Pretože
verejná ochrankyňa práv sa podľa Ústavy SR podieľa na ochrane
základných práv a slobôd v oblasti verejnej správy, bola pri preskúmavaní postupu dotknutých
samospráv podstatnou otázka,
akým spôsobom sa samosprávy
pri vysťahovaní dotknutých obyvateľov vysporiadali s podmienkami ochrany základného práva
na nedotknuteľnosť obydlia, ktoré
garantuje nielen Ústava SR, ale aj
niektoré medzinárodné zmluvy
týkajúce sa ochrany základných
práv a slobôd, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Podľa ustanovenia čl. 21 Ústavy
SR obydlie je nedotknuteľné. Nie
je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva. Domová
prehliadka je prípustná len v súvislosti s trestným konaním, a to
na písomný a odôvodnený príkaz
sudcu. Spôsob vykonania domovej
prehliadky ustanoví zákon. Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia
možno zákonom dovoliť iba vtedy,
keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na
ochranu práv a slobôd iných alebo
na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. Ak sa
obydlie používa aj na podnikanie
alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti, takéto zásahy môžu
byť zákonom dovolené aj vtedy,
keď je to nevyhnutné na plnenie
úloh verejnej správy.
Podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) každý
má právo na rešpektovanie svojho
súkromného a rodinného života,
obydlia a korešpondencie. Štátny
orgán nemôže do výkonu tohto
práva zasahovať okrem prípadov,
keď je to v súlade so zákonom a
nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti,
hospodárskeho blahobytu krajiny,
predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo
morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.
Z judikatúry Ústavného súdu
SR aj Európskeho súdu pre ľudské
práva vyplýva, že pri posudzovaní,
či ide o obydlie chránené Ústavou SR, resp. Dohovorom, nie je
možné prihliadať iba na formálnoprávne skutočnosti, ale je potrebné prihliadať na všetky okolnosti
Dohovoru vo výnimočných prípadoch. Ďalej Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že štáty by
mali zohľadňovať špecifiká potrieb
zraniteľných skupín obyvateľstva.
Hoci príslušnosť k menšine s tradičným štýlom života odlišným
od väčšiny neznamená imunitu
zo zákonov chrániacich hodnoty
spoločnosti ako celku (ako napríklad životné prostredie), môže to
mať vplyv na spôsob, akým majú
byť tieto zákony implementované
a istá miera osobitného ohľadu
by mala byť braná na ich potreby
zásahu do práv dotknutých obyvateľov osady. Problém, ktorý však
v tomto prípade verejná ochrankyňa práv zistila, bol, že mesto konalo
bez toho, aby vedelo preukázať, že
vykonávalo nejakú svoju zákonom
danú právomoc, resp. aj bez toho,
aby preukázalo, že postupovalo na
základe relevantného právneho
titulu, teda na základe rozhodnutia o vysťahovaní a rozhodnutia
o odstránení obydlí. Vysťahovanie
obyvateľov osady, ako aj odstránenie obydlí v tejto osade, sa teda
uskutočnilo v rozpore s požiadavkou princípu legality. Skutočnosť,
že vysťahovanie obyvateľov osady,
ani odstránenie ich obydlí nebolo
a odlišný štýl života tak v príslušných regulačných rámcoch, ako aj
v rozhodovacích procesoch o jednotlivých prípadoch.
V jednom prípade týkajúcom sa
práva na nedotknuteľnosť obydlia
verejná ochrankyňa práv zistila,
že mesto nútene vysťahovalo obyvateľov nelegálne zriadenej osady
a odstránilo tieto nelegálne zriadené obydlia. Potrebu uskutočniť
vysťahovanie obyvateľov a odstrániť nelegálne zriadené obydlia
mesto odôvodňovalo existenciou
zdravotných, bezpečnostných rizík
a rizík voči životnému prostrediu
vyplývajúcich z toho, že provizórne obydlia nespĺňajú stavebnotechnické predpisy, nakladaním
s odpadom v rozpore so zákonom
o odpadoch, ohrozovaním premávky na železničnej trati, ako aj
verejným záujmom zabrániť poškodzovaniu teplovodného potrubia, čo dokladovalo stanoviskami
okresného riaditeľstva Hasičského
a záchranného zboru, regionálneho úradu verejného zdravotníctva
a oblastného riaditeľstva Železníc
SR.
Nepochybne tieto skutočnosti
by predstavovali legitímne dôvody
predmetom žiadneho súdneho ani
správneho konania znamená, že
nebola naplnená ani požiadavka
existencie procesných záruk pre
dotknuté osoby ako súčasti posudzovania proporcionality. Existencia legitímnych dôvodov je však
bezpredmetná, ak neboli zároveň
dodržané princípy legality a proporcionality.
V ďalšom preskúmavanom prípade iná samospráva zvolila odlišný prístup k riešeniu problému.
V tomto prípade išlo o vysťahovanie jedného bytového domu (v budúcnosti sa plánuje vysťahovanie
ďalších dvoch bytových domov)
z dôvodu nevyhovujúceho technického stavu, pričom časť obyvateľov
sa v bytovom dome zdržiavala legálne, na základe platnej nájomnej
zmluvy, a časť obyvateľov užívala
byty v tomto bytovom dome nelegálne.
V tomto prípade neboli zistené
skutočnosti, ktoré by poukazovali
na to, že by išlo o nútené vysťahovanie. Naopak, vysťahovanie
obyvateľov a poskytnutie bytovej
náhrady sa uskutočnilo na základe
dohody s dotknutými obyvateľmi.
Je potrebné vyzdvihnúť, že mesto
Z KANCELÁRIE OMBUDSMANKY
konkrétneho prípadu. Preto nie je
podstatnou otázka, či obydlie spĺňa stavebno-technické požiadavky,
či bolo postavené legálne, či je užívané legálne, ani či je jeho užívateľ
prihlásený na trvalý pobyt v tomto
obydlí. Podstatná je predovšetkým
skutočnosť, či je fakticky ako obydlie jeho obyvateľmi užívané. Preto
je za obydlie potrebné považovať
aj príbytky v nelegálne zriadených
rómskych osadách, ktoré nespĺňajú stavebno-technické, hygienické
a ďalšie požiadavky na stavby určené na bývanie, pokiaľ ich obyvatelia reálne ako obydlie užívajú.
Právo na rešpektovanie obydlia
je chápané v prvom rade s ohľadom na jeho podstatu a význam
pre dotknuté osoby. Zásah do
práva na rešpektovanie obydlia je
prípustný len za predpokladu, že
tento zásah:
1. je vykonaný v súlade so zákonom - princíp legality,
2. sleduje legitímny cieľ (napr.
ochrana života, zdravia alebo majetku osôb, ochrana práv a slobôd
iných, odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku) – princíp legitimity,
3. je nevyhnutný v demokratickej
spoločnosti. Toto kritérium pritom
obsahuje tak hmotnoprávne ako aj
procesnoprávne aspekty – princíp
proporcionality.
Z hmotnoprávneho hľadiska
bude možné zásah do práva na nedotknuteľnosť obydlia posúdiť ako
nevyhnutný v demokratickej spoločnosti, ak reaguje na naliehavú
spoločenskú potrebu a najmä, ak
je primeraný legitímnemu cieľu,
ktorý je zásahom sledovaný. Z procesnoprávneho hľadiska je dôležité, že rozhodnutie o vysťahovaní
musí byť vydané v konaní, ktoré
dotknutým obyvateľom umožňuje
vyjadriť sa k oprávnenosti (zákonnosti, legitímnosti, nevyhnutnosti
a primeranosti) tohto vysťahovania a takéto rozhodnutie musí byť
založené na riadnom odôvodnení
nevyhnutnosti potreby tak vážneho zásahu do práv dotknutých
obyvateľov, akým vysťahovanie je.
Európsky súd pre ľudské práva
vo svojej judikatúre konštatoval,
že právo na rešpektovanie obydlia
nezahŕňa právo na poskytnutie bývania a preto akýkoľvek pozitívny
záväzok štátu ubytovať osoby bez
domova musí byť limitovaný. Avšak
záväzok zabezpečiť prístrešie pre
osobitne zraniteľných jednotlivcov
môže vyplynúť z ustanovenia čl. 8
bralo ohľad nielen na obyvateľov,
ktorí byty užívali na základe platnej nájomnej zmluvy na dobu neurčitú, voči ktorým malo v prípade
výpovede z nájmu právnu povinnosť poskytnúť bytovú náhradu
vyplývajúcu z Občianskeho zákonníka, ale aj na obyvateľov, ktorí
byty užívali nelegálne.
Mesto posúdilo situáciu každého
z obyvateľov bytového domu individuálne na zasadaniach sociálnej
a bytovej komisie mestského zastupiteľstva. Bralo pritom do úvahy
jednak skutočnosť, či ide o nájomcov plniacich si povinnosť platiť
nájomné a úhrady za služby spojené s užívaním bytu (platičov) alebo
nájomcov neplniacich si povinnosť
platiť nájomné a úhrady za služby
spojené s užívaním bytu (neplatičov). Mesto tiež podľa poskytnutých informácií zohľadňovalo
sociálnu situáciu obyvateľov, počet detí, vzdelanie, zdravotný stav,
rodinné väzby obyvateľov a výšku
dlhov nájomcu. Mesto s dotknutými obyvateľmi uzatvorilo zmluvy o nájme bytu na dobu určitú,
pričom aj skutočnosť, že doba, na
ktorú bol nájom bytu uzatvorený
sa v týchto nájomných zmluvách
líši, potvrdzuje, že každý prípad
bol posudzovaný individuálne.
Záverom je potrebné dodať,
že v prípade nelegálne zriadenej
osady, čo nie je ojedinelý prípad
v Slovenskej republike, táto vznikla približne pred desiatimi rokmi.
Zdravotné, bezpečnostné riziká
a riziká vo vzťahu k životnému
prostrediu ako aj ďalšie dôvody, pre
ktoré bolo podľa mesta potrebné
túto osadu odstrániť teda nevznikli
náhle. Samospráva existenciu tejto osady dlhé obdobie nepriamo
tolerovala, až napokon pristúpila
k najradikálnejšiemu riešeniu –
likvidácii osady. Takýto postup
verejná ochrankyňa práv nepovažuje za správny. Naopak, odporúča, aby sa samosprávy v rámci
svojich finančných a ďalších zdrojov usilovali najmä o prevenciu
vzniku takýchto problémov napr.
budovaním sociálnych nájomných
bytov, podporou terénnej sociálnej
práce, ako aj prostredníctvom ďalších nástrojov, ktoré podľa zákona
č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní (živnostenský zákon) v
znení neskorších predpisov patria
do pôsobnosti samosprávy.
JUDr. Martina ROSINOVÁ,
právnička Kancelárie verejného
ochrancu práv
6 samospráva
18. marec 2014 • Obecné noviny
Dolnooravské obce chcú
z eurofondov čerpať
aj na miestnu infraštruktúru
O možnostiach spolupráce v
oblasti vzdelávania a športu informoval Ing. Belvončík. Zuzana Kršková z ÚPSVR v Dolnom
Kubíne predstavila vzdelávacie
projekty pre trh práce pre nezamestnaných.
Daniel Močko, zástupca SLSP, a.
s, informoval o účtoch Komunál,
ktoré sú určené na jednoduché,
bezpečné a prehľadné riadenie
financií miest, obcí a organizácií
zriaďovaných v ich pôsobnosti.
Informoval tiež, že SLSP poskytuje možnosť financovania podpory
projektov energetickej efektívnosti miest a obcí na Slovensku,
zabezpečovaných zo zdrojov Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD) v rámci komponentu
Municipal Energy Efficiency pod
Municipal Finance Facility. Pozornosť venoval aj Nadácii Slovenskej sporiteľne, ktorá od novembra 2004 podporuje kultúru,
vzdelávanie, vedu, šport, zdravie,
ochranu životného prostredia,
charitatívne a filantropické aktivity „Futbal to je hra 2014“. Uzávierka prijímania žiadostí, ako
uviedol, je 31. 3. 2014.
Prostredníctvom ďalšieho projektu s názvom Obce bližšie k
Vám 2014, ako informoval, majú
mestá a obce možnosť získať
grant na financovanie projektov
na záchranu a obnovu historických pamiatok, odstraňovanie
nelegálnych skládok, či podporu
kultúrnych podujatí. V grantovom programe Obce bližšie k vám
2014 rozdelí nadácia prostriedky
v celkovej sume 70 000 eur a podporí približne 10 až 30 projektov.
Uzávierka prijímania žiadostí je
15. 4. 2014.
Prítomní boli informovaní o
Vianočnej výzve obce Zábiedovo
ako signatára Európskej charty
rovnosti žien a mužov na miestnej úrovni, ku ktorej prijali uznesenie.
Informácie o programe odpadového hospodárstva obcí potom
poskytol J. Záhora. Vzhľadom na
to, uviedol, že ŽSK má schválený program odpadového hospodárstva, sú mestá a obce povinné do 15. júna 2014 predložiť na
schválenie svoj vlastný program
odpadového hospodárstva obce.
Informoval tiež o dvoch cenových
ponukách na spracovanie POH.
Prítomní starostovia poverili J.
Záhoru a Ing. Metoda Sojčáka vybrať dodávateľa POH pre všetky
obce okrem mesta Dolný Kubín.
V nasledujúcom bode prítomní
schválili delegátov na 25. snem
ZMOS. Sú nimi Zdenko Kubáň,
starosta Malatinej, Ladislav Tomáň, starosta Sedliackej Dubovej,
Ján Kamas, starosta Dlhej nad
Oravou, Milan Pavlovčík, starosta Žaškova, Ján Beňuš, starosta
obce Bziny. Zároveň odsúhlasili
uhradenie vložného na 25. snem
ZMOS v sume 100€ za jedného
delegáta.
Na záver rokovania ZMODO
schválili jeho účastníci uznesenie, v ktorom Združenie miest a
obcí dolnej Oravy žiada Žilinský
samosprávny kraj, aby do svojich
strategických dokumentov vo
veci čerpania z fondov Európskej
únie v programovom období 2014
- 2020 zapracoval požiadavku
ZMODO o možnosti čerpania finančných zdrojov obcami a mestom aj na miestnu infraštruktúru
a rekonštrukcie budov vo vlastníctve miest a obcí.
Samospráva musí pomenúvať svoje
problémy a navrhovať ich riešenia
Na Obecnom úrade v Belej nad Cirochou sa 26. februára konalo zasadanie riadneho snemu ZMOS –
Sninský región. Rokovanie otvoril a viedol predseda Rady ZMOS – Sninský región Ján Vajda, starosta Belej
nad Cirochou. ZMOS na rokovaní zastupoval prvý podpredseda ZMOS Michal Sýkora.
P
o schválení programu zasadania, voľbe
pracovných
komisií
snemu, zapisovateľa a
overovateľov zápisnice, vystúpil s informáciami Ing.
Romana Gallika OÚ Snina – o
plánovaní a riadení systému CO
obyvateľstva v obciach na základe analýzy územia vedúci odboru
krízového riadenia OÚ Snina Ing.
Roman Gallik. Tejto problematike sa vo svojich vystúpeniach venovali aj Ing. Vladimír Tremba a
PaedDr. Ľubomír Betuš, CSc. zo
strediska vzdelávania a prípravy v
Spišskej Novej Vsi.
Ľ. Betuš upozornil na povinnosti obce vyplývajúce z legislatívy (schválený plán ochrany obce),
ako aj premyslenosť plánov, aby
zahrnuli všetky zdroje a riziká
ohrození a ich zapracovanie do
týchto plánov. Zároveň ponúkol
pomocnú ruku pre obce pri ich
spracovaní ako aj pri zaškolení
odborne spôsobilej osoby buď
priamo, alebo prostredníctvom
odboru krízového riadenia OÚ
. V. Tremba potom prakticky
prezentoval postupnosť krokov
starostu, resp. primátora – ako
sa správať pri rôznych mimoriadnych udalostiach (povodeň,
snehová kalamita atď.) a upozornil na príručku, ktorú si možno
stiahnuť na www.krizportal.eu.
Zároveň ponúkol zaslanie materiálu „CHECKLISTY činnosť
primátora mesta, starostu obce“,
na ktorých je postupnosť krokov
spracovaná podľa jednotlivých
možných mimoriadnych udalostí. Upozornil tiež na problémy,
vyskytujúce sa pri mimoriadnych
udalostiach v rôznych častiach
Slovenska.
Ako ďalší hostia vystúpili Ján
Valko a Dagmar Palovčíková zo
spoločnosti Muntech, s. r. o., Ing.
Radovan Pado a Ing. Vasil Belan
z Komunálnej poisťovne, Ing.
Anna Mramúchová zo spoločnosti MADE, s. r. o., ktorá ponúka komplexné služby pokrývajúce
oblasť informačno-komunikačných technológií, Ing. Slavomír
Flaška zo Slovenskej sporiteľne,
a. s., Ing. Marian Vasilišin, riaditeľ pobočky Prima banky, a. s.,
Michalovce. Prítomných oslovili
aj Ing. Daniela Galandová a Ing.
Miroslava Buraľ z n. o. Karpatské
drevené cerkvi, ktorí informovali
o projekte, v ktorom sú zastúpené obce Ulič, Stakčín a Ubľa a o
záujem o pristúpenie do projektu
prejavili aj ďalšie obce.
Ing. Gabriela Karšková, riaditeľka ÚPSVR v Humennom,
informovala o súčasnom stave zapojenia nezamestnaných v
okrese Snina, počte poberateľov
príspevkov (4041), počte nezamestnaných, ktorí by mali pracovať (1856), ako aj o monitoringu,
ktorý prebieha v obciach a ďalšej
spolupráci s obcami.
Ing. Štefan Čopík, riaditeľ OO
PZ v Snine, hovoril o bezpečnostnej situácii v okrese, pričom sa
pochvalne vyjadril o spolupráci
s obcami. Zároveň upozornil na
nutnosť zamyslieť sa nad bezpečnosťou starších ľudí; legislatívnou dierou v ochrane policajtov
v službe, ale aj verejných činiteľov a požiadal M. Sýkoru, aby sa
ZMOS angažovalo pri zásadnej
zmene legislatívy tak, aby každý
každý verejný činiteľ mal náležitú
ochranu.
Ladislav Hakulin, starosta Kalnej Roztoky, čo sa týka zamestnávania nezamestnaných poukázal na to, že je to úloha štátu a
smerom k obci je to zaťažovanie
samosprávy. Poukázal aj na § 54
trestného zákona (možnosť potrestaného odpracovať si svoj
trest v obci), čo je tiež zaťažovanie
obce bez náležitej finančnej pomoci obci.
Primátor Sniny Štefan Milovčík
poukázal na pretrvávanie prezentácie negatívnych javov v médiách, kým kladným veciam sa neprikladá náležitá pozornosť.
Predseda regionálneho združenia ZMOS – Sninský región Ján
Vajda potom predniesol správu
o činnosti regionálneho združenia ZMOS od ostatného snemu
ZMOS.
Žiadali by sa aj
razantnejšie reformy
M. Sýkora upozornil na zlú prezentáciu dosiahnutých výsledkov
v memorande zo strany médií
samospráva 7
Obecné noviny • 18. marec 2014
smerom k verejnosti: „Hodnotili
nás podľa rozpočtov, a nie podľa
skutočnosti,“ povedal. Zo strany
samosprávy, čo sme mali splniť,
to sme splnili, nepokazili sme
hospodárenie štátu, neboli sme za
štrajky, ale za komunálnu spoluprácu. V otázke podielových daní
sa vyjadril, že daň v tejto podobe
je istá, len treba, aby sa naspäť
vrátila na 70,3 %. Apeloval tiež
na starostov, ak majú podnety
k zmene legislatívy, aby mu ich
poskytli. V závere sa vyjadril, že
je za zachovanie všetkých obcí
(prípadne zánik, či zlúčenie musí
byť na báze dobrovoľnosti), ako
aj kompetencií. Vyzval starostov,
aby svoje problémy pomenúvali a
navrhovali aj spôsoby ich riešenia
v súvislosti meniacou sa situáciou
v spoločnosti.
Podľa Jozefa Gajdoša, starostu
Zemplínskych Hámrov,síce niet
čo závidieť tejto vláde, ale pri moci
jednej strany by sa žiadalo uplatniť razantnejšie kroky v reforme.
Nárast agendy je podľa neho neúmerný a je tu jedinečná možnosť
vylepšiť to, čo je nefunkčné. On
osobne by sa nebál riešiť malé
obce, napr. do 30 obyvateľov. Z
roka na rok cez legislatívu pribúdajú obciam povinnosti a z toho
dôvodu niet času na rozvojové
projekty. Vyzval tiež: „Urobme si
audit samosprávy a predložme ho
na stôl ministrovi financií. Zvážme, či štát si nemá garantovať
školstvo, sociálne služby, kultúru a šport, zvážme, čo si ponechať a čoho sa zbaviť. Upozornil
tiež, že nad ochranou životného
prostredia visí Damoklov meč,
roky nevieme prijať zákon, ktorý
bude tematiku riešiť komplexne.
Požiadal o podporu, aby sa RZ
ZMOS – Sninský región obrátilo
so žiadosťou na Generálne riaditeľstvo železníc SR o rekonštrukciu železničných zástavok v Hu-
mennom a Snine.
M. Sýkora v reakcii na diskusiu
ohľadom pojmu obec - kedy je
obec obcou – uviedol, že reformou v roku 2005 si každá obec
polepšila. Vyjadril sa tiež, že je
potrebné viesť diskusiu o budúcnosti samosprávy, na čo J. Gajdoš
reagoval poznámkou, že je diametrálny rozdiel medzi obcou
a mestom. Cez legislatívu sa nenápadne presúva množstvo vecí,
ktoré nemôžeme odborne riešiť a
to je parketa ZMOS, ktorý na to
pozerá globálne. J. Vajda v tejto
súvislosti uviedol príklad obce
Sveržov, kde sa obce skladajú 4 €
na obyvateľa, a z toho zamestnávajú 9 zamestnancov v spoločnej
úradovni, kde vykonávajú celú
agendu.
Potrebná je aj
legislatívna iniciatíva
Nadežda Sirková, starostka
obce Ubľa, sa vyjadrila k platom
starostov po novelizácii zákona z
dielne SaS, podľa ktorého je každý rok potrebné dávať návrh na
zvýšenie platu do zastupiteľstva a
navrhla vrátiť to do predošlej podoby. Vyjadrila sa aj ku kompetencii výrubu stromov v súvislosti
so začatím správneho konania a
pripomienkovaním OZ VLK, zverejňovaním a s tým súvisiacimi
problémami. Vyjadrila sa aj k hasičskému zboru, zaradení obce do
skupiny A a položila otázku, kto
bude platiť STK a ďalšie náklady
v spojitosti so zabezpečením dobrovoľnej požiarnej ochrany.
M. Sýkora v odpovedi na platové pomery poukázal na citlivosť témy. Pripomenul blížiace
sa voľby a podotkol, že problém
treba správne načasovať. Čo sa
týka druhej otázky, hasiči sú zodpovední za využitie sumy 3000€,
ináč je to kompetencia obce.
L. Hakulin pripomenul prob-
lém starostky obce Strihovce v
spojitosti so zákonom o obecnom
zriadení, kde v zastupiteľstve sú
traja poslanci, z nich dvaja sa dali
dokopy (robili prieky starostke)
a zablokovali celú obec, ktorá
bola celý rok v provizóriu. Situáciu následne podrobne vysvetlila starostka obce Strihovce Iveta
Ihnatková, ktorá žiadala aj zmenu
legislatívy.
M. Sýkora v odpovedi uviedol,
že je to potrebné napísať a mať
presvedčenie, že keď sa to takto
zmení, je to dobrá vec; aby to nebolo nakoniec tak, že sa niekto
účelovo odstráni. Upozornil, že
majú poslankyňu v NR SR, treba
ju teda využiť. Podľa jeho názoru
mandát zaniká až vtedy, keď to
zastupiteľstvo schváli a v jej prípade to tak nebolo, takže mohla
napísať čokoľvek, ale to čo napísala nebolo platné.
Zvolili delegátov
na 25. snem ZMOS
J. Vajda potom informoval o
termíne a mieste konania 25.
celoslovenského snemu ZMOS
(28.-29.05.2014 v bratislavskej Inchebe) a o tom, že voľba delegátov
na republikový snem sa uskutočňuje podľa kľúča 1:5. V rámci kultúrneho programu sa uskutoční
vyhodnotenie 10. ročníka súťaže
Oskar bez bariér 2013. Podrobnejšie informácie budú delegátom
zaslané elektronicky. Záverom
vyzval predsedu volebnej komisie Petra Čopáka,starostu obce
Hostovice, aby vykonal voľbu
delegátov. Návrh kandidátov na
republikový snem, ktorý bol bez
ďalších návrhov a pripomienok
schválený. ZMOS – Sninský región budú na 25. sneme zastupovať
títo delegáti: 1. Jozef Gajdoš, starosta Zemplínskych Hámrov, 2.
Ján Kerekanič, starosta Stakčína,
3. Ján Kníž, starosta Dlhej nad Ci-
ropchou, 4. Ladislav Ladomirjak,
starosta Zboja, 5. Štefan Milovčík,primátor Sniny 6. Juraj Pyteľ,
starosta Stakšínskej Roztoky. 7.
Nadežda Sirková,starostka Uble,
8. Ján Vajda, starosta Belej nad
Cirochou. Ako náhradníčka bola
zvolená Jana Glogovská, starostka
Michajlova.
J. Vajda potom predložil na
schválenie vyúčtovania za rok
2013, ako aj navrhovaných rozpočtov spoločných úradov a
kancelárie regionálneho ZMOS
na rok 2014 podľa predložených
návrhov, ale so zmenou rozpočtu
stavebného úradu z dôvodu výročia 50. narodenín (jeden funkčný
plat navyše), ktoré nebolo zohľadnené v zaslaných materiáloch.
Predniesol návrh na poskytnutie
príspevku obcí na stavebný úrad
o sume 17 € na jedno podanie (v
roku 2014 podľa počtu podaní v
roku 2013).
V diskusii vystúpil J. Gajdoš,
ktorý kategoricky nesúhlasil s navrhovanou sumou 17 € na jedno
podanie, pretože v minulosti sa
na stavebný úrad vôbec neprispievalo (skladalo sa na vytvorenie rezervy 70 000 Sk, pre prípad
nedprevídateľných udalostí) a
táto sa postupne rozpúšťa. Nepozdávalo sa mu však zdôvodnenie
navýšenia navrhované J. Vajdom,
keď na stavebný úrad dostávajú
financie na 1, 5 pracovníka. Do
diskusie okolo potreby navýšenia
príspevku a jeho zdôvodňovania
sa zapojila popri J. Vajdovi aj N.
Sirková, ktorá argumentovala vysokými odvodmi.
Vasiľ Dinič, starosta Novej Sedlice, upozornil predsedu regionálneho združenia, aby v budúcnosti
zaradil prezentácie hostí na záver
a nie na začiatok zasadania, alebo vôbec nie sú potrební (pokiaľ
bude potrebovať niekoho tak si
ho vyhľadá), na J. vajda reagoval,
že v budúcnosti nebudú pozývať
nikoho.
Doprava je pridrahá
už teraz
N. Sirková následne prezentovala materiály Prešovského samosprávneho kraja k prímestskej
autobusovej doprave ohľadom nákladov v €/km, uhradenej strate
€/km a ďalších vybraných ukazovateľoch za vybrané roky. Každý
starosta dostal 5-stranovú prílohu
zostavenú do tabuliek s prezentovanými údajmi. Kraj dopláca dopravcovi ročne 18 miliónov €, čo
je neúnosné a preto je potrebné,
alebo zredukovať niektoré spoje
do obcí, alebo SAD zvýši cestovné.
Na túto tému v diskusii vystúpili
viacerí starostovia a upozornili, že
je to nemysliteľné, pretože už teraz
majú niektoré obce výdavky na
zabezpečenie ubytovania šoférov
autobusov v koncových zastávkach, spojov je už teraz minimum
a občanom je výhodnejšie cestovať súkromným autom (R.. Mikuláško, p. Pyteľ, p. Dinič). Niektorí
poukázali na zlú metodiku kalkulácie zo strany SAD.
Predsedníčka návrhovej komisie N. Sirková potom prečítala návrh na prijatie uznesenia z
riadneho snemu ZMOS – Sninský
región. J. Gajdoš žiadal doplniť
do uznesenia dve odporúčania: 1.
Obciam Sninského regiónu zvážiť
prezentáciu obcí na MS v zápasení
v Zimnej športovej hale v Humennom v termíne 15. - 20. 7. 2014. 2.
RZ ZMOS – Sninský región požiadal obrátiť sa so žiadosťou na
Generálne riaditeľstvo železníc
SR o rekonštrukciu železničných
zástavok v meste Humenné a Snina. Hlasovalo sa spoločne za celé
uznesenie. Schválením uznesenia
sa rokovanie ZMOS – Sninský región skončilo.
Sprac. (tl)
ZMOHO navrhuje spustenie petičnej
akcie v obciach a mestách na
zálohovanie nevratných obalov
Snem Združenia miest a obcí horná Orava sa zišiel 4. marca v obci Hladovka. Bolo na ňom prítomných
13 členov a 10 hostí. Snem otvoril predseda ZMOHO Ján Banovčan. Okrem neho prítomných privítala aj
starostka organizátorskej obce Mária Kendralová.
S
právu o činnosti ZMOHO
za rok 2013 dostali prítomní v písomnom vyhotoení spolu s pozvánkou
na snem.
Združenie vykonávalo počas
roka 2013 svoju činnosť v súlade
so svojimi stanovami, uzneseniami
svojho XI. snemu a prijatými závermi zo zasadnutí.
V priebehu roka 2013 sa konal
jeden riadny snem a 8 zasadnutí
(z toho 1 rozšírené aj o zamestnancov obcí a mesta). Na sneme
a zasadnutiach bolo prijatých 29
uznesení a 86 bodov záverov. Účasť
členských samospráv na sneme
a zasadnutiach bola v priemere
87,30 %, pričom 100%-nú účasť na
zasadnutiach mali obce Čimhová,
Hladovka, Liesek, Oravský Biely
Potok, Štefanov nad Oravou, Vitanová, Zábiedovo a Zuberec. Účasť
ostatných členov bola nasledovná
– Brezovica, Podbiel, Suchá Hora,
Trstená – 88,89 %, Habovka – 66,67
%, Nižná - 0 %.
Okrem neúčastí obce Nižná boli
všetky neúčasti vopred ospravedlnené. Na sneme a zasadnutiach sa
v priebehu roka zúčastnilo spolu
85 hostí, ktorí boli prizývaní podľa
aktuálnych potrieb.
Na 24. sneme ZMOS v Bratislave sa zúčastnili za naše združenie 5
delegáti a 4 pozorovatelia. Predseda
ZMOHO sa pravidelne zúčastňoval rokovaní Rady ZMOS a komory obcí Rady ZMOS, podpredseda
ZMOHO zase rokovaní kontrolnej
komisie ZMOS.
Včasné reakcie
na aktuálne problémy
ZMOHO sa aj v uplynulom
roku aktívne zapájalo do činnosti
ZMOS, včas zasielalo požadované
podklady, pripomienky k návrhom
legislatívnych zmien týkajúcich sa
samosprávy a v Rade ZMOS sa snažilo presadzovať požiadavky, ktoré
vzišli z rokovaní nášho združenia.
Zároveň si plnilo úlohy aj voči svojim členom, a to posúvaním aktuálnych informácií z orgánov ZMOS
a z Kancelárie ZMOS, pravidelným
organizovaním zasadnutí s cieľom
koordinovania a zjednocovania
postupov, získavania a poskytovania výkladov k rôznym nejasnostiam a pri uvádzaní legislatívnych
zmien do života samosprávy a jej
orgánov. Pravidelné stretnutia členom umožňovali aj včasnú reakciu
na aktuálne problémy, ktoré prinášal život. Zo všetkých rokovaní
ZMOHO boli ihneď poskytované
informácie (vo forme záznamu zo
zasadnutí a zápisnice s uznesením
zo snemu) médiám regionálneho
i celoslovenského významu a, samozrejme, všetkým členom združenia. V rámci svojich možností
ZMOHO aj uplynulý rok poskytlo
príspevok Hornooravskej NsP v
Trstenej či SOŠ les, Tvrdošín.
V záujme vzdelávania sme v
roku 2014 uskutočnili v spojení
so zasadnutím ZMOHO za účasti
štatutárov členských samospráv,
8 samospráva
ale aj ďalších pracovníkov zameraných na ekonomické veci a verejné
obstarávanie prednášku k novelizovanému zákonu o verejnom obstarávaní. Ďalej to bolo stretnutie s
pracovníkmi Najvyššieho kontrolného úradu, zamerané na informácie o najčastejších nedostatkoch
zistených pri kontrolách samosprávnych orgánov na Slovensku.
Vzhľadom na uvedené možno
konštatovať, že Združenie miest
a obcí horná Orava v uplynulom
roku fungovalo efektívne, preukázalo opodstatnenie svojej existencie a svoje základné smerovanie aj
plán úloh schválený XI. snemom
ZMOHO na rok 2013 tak splnilo v
celom rozsahu. Všetkým členským
samosprávam patrí za to uznanie a
poďakovanie.
Máme za sebou veci, ktoré sa podarilo presadiť v zmysle návrhov
nášho združenia (napr. oslobodenia pozemkov z odvodovej povinnosti za vyňatie z pôdneho fondu),
ale aj tie, ktoré sa podarilo presadiť
len čiastočne alebo vôbec (možnosť
vyvlastnenia pozemkov pod miestnymi komunikáciami je reálna, ale
bez riešenia financovania, riešenie
„papierových vodných plôch“, poľných ciest, pozemkov neznámych
vlastníkov i ďalšie problémy naďalej stagnujú.)
Vstupujeme do posledného roka
tohto volebného obdobia samosprávy miest a obcí. Budú v ňom
prebiehať ďalšie kroky zavádzania
reformy verejnej správy, je možné
očakávať tlak na spustenie komunálnej reformy. Medzitým nás čakajú troje voľby, prvé zrejme dvojkolové. V druhom polroku by sa
mohli objaviť prvé výzvy nového
programového obdobia. Súčasne
s tým bude pokračovať elektronizácia verejnej správy a zásadné zmeny dôležitej legislatívy na
úsekoch stavebnom, odpadového
hospodárstva, volebných zákonov
a pod. Zároveň bude pokračovať
snaha ZMOS o vrátenie podielu
samosprávam miest a obcí na výnose dane z príjmov na pôvodných
70,3 %.
Čaká nás toho teda dosť a bude
vecou všetkých nás, aby naše združenie bolo aj v tomto roku pozitívnym prínosom pre jednotlivých
členov, pre obyvateľov i pre samosprávu na Slovensku.
Správa bola schválená bez zmien
a doplnkov hlasmi všetkých prítomných.
Členovia ZMOHO schválili bez
zmien a doplnkov hlasmi všetkých
prítomných: základné smery a úlohy ZMOHO na rok 2014, správu o
hospodárení ZMOHO za rok 2013,
návrh rozpočtu ZMOHO na rok
2014, správu kontrolnej a revíznej
komisie za rok 2013,
Predseda združenia predniesol
informácie z posledného rokovania
predsedníctva ZMOS, ktoré sa konalo 18. 2. 2014 v Nitre. Informáciu
zobral snem na vedomie. Predseda
zároveň konštatoval, že informácie
z Kancelárie ZMOS boli priebežne
zasielané členom e-mailom a nič
aktuálne momentálne okrem toho,
čo je predmetom rokovania tohto
snemu, sa v rámci tohto bodu nepredkladá. Ďalej konštatoval, že
25. snem ZMOS sa bude konať ako
delegačný, pričom delegáti sa volia
18. marec 2014 • Obecné noviny
kľúčom 1:5 a nad rámec tohto kľúča sa zúčastňujú snemu členovia
Rady ZMOS a kontrolnej komisie
ZMOS. Okrem toho sa na sneme
zúčastnia ďalší starostovia ako pozorovatelia.
Nasledovala voľba delegátov. Za
delegátov na 25. snem ZMOS boli
zvolení Ing. Ivan Maťuga, Ing. Miloš Šustek a Slavomír Korčuška.
Ako delegáti sa zúčastnia aj Ing.
Ján Banovčan – ako predseda regionálneho združenia a Ing. Jozef
Ďubjak – ako člen kontrolnej a
revíznej komisie ZMOS. Pozorovateľmi na 25. sneme za ZMOHO
budú Štefan Ondrík, Marián Ujmiak, Martin Dreveňák, Ľubomír
Števuliak, Mária Kendralová, Ing.
Vladimír Šiška, Mgr. Ján Kaššák a
Ján Taraj. Následne vystúpil výkonný podpredseda ZMOS Jozef Turčány, ktorí prítomných informoval
o aktuálnej situácii vo výbere dane
z príjmov FO a jej výnose pre obce
za prvé tri mesiace. Upozornil na
skutočnosť, že zúčtovanie dane za
minulý rok bude tento rok záporné, s čím treba rátať a tiež na skutočnosť, že odhady MF SR sa opäť
nenapĺňajú a výnos je nižší ako
očakávaný.
Presadzujú audit
kompetencií
Predseda potom orientoval rozpravu k príprave snemu na materiály odporúčané na prerokovanie
regionálnych snemov orgánmi
ZMOS. Materiály boli vopred predložené spolu s pozvánkou na preštudovanie členom združenia. V rámci bodu sa prerokovali informácie
k téme „Komunálna reforma“, ku
ktorej v diskusii bolo dohodnuté
žiadať od snemu ZMOS presadzovanie riadneho auditu kompetencií
ako podmienku pre ďalšie kroky a
plné rešpektovanie Európskej charty územnej samosprávy v rámci reformy. Následne bol prerokovaný
návrh princípov na zjednodušenie
procesu nastavenia a implementácie dopytových projektov v programovom období 2014 - 2020. Návrh
bol schválený s pripomienkami,
ktoré sú zapracované do uznesenia
snemu ZMOHO.
Problematiku RIUS (Regionálna
integrovaná územná stratégia) prítomným priblížil taktiež predseda
ZMOHO. Informoval o stretnutí
k tejto problematike na Žilinskom
samosprávnom kraji a o prijatom
harmonograme prípravy stratégie
v ňom. Zároveň informoval, že
obciam zaslal prezentáciu z tohto
rokovania. Združenie bude mať záujem na zastúpenie v Rade ZMOS,
ktorá sa v rámci spomenutého harmonogramu vytvorí. Na rokovaní
k tomuto bodu sa zúčastnil aj poslanec VÚC za náš okres MUDr.
Vojtech Koleják, svoju neúčasť z
dôvodu pracovnej cesty v zahraničí ospravedlnil poslanec VÚC
Ing. Štefan Kristofčák. V. Koleják
vo svojom vystúpení vyjadril záujem o spoluprácu so združením pri
presadzovaní záujmov regiónu v
zastupiteľstve ŽSK.
Plk. JUDr. Ľubomír Lehotský,
riaditeľ Okresného riaditeľstva
Policajného zboru SR v Dolnom
Kubíne potom informoval o bezpečnostnej situácii v okrese Tvrdošín. Konštatoval, že územie je po-
kryté z dvoch obvodných oddelení
(Trstená a Tvrdošín) 43 policajtmi,
ktorí riešili minulý rok približne
300 trestných činov, 1 dvojnásobnú vraždu (páchateľ aj obete boli
z iného okresu), udialo sa 100
majetkových trestných činov, 50
ekonomických trestných činov, 71
nehôd (pri ktorých bol 13 ťažko
a 27 ľahko zranených) a 146 škodových udalostí. Vodiči spôsobili
pod vplyvom alkoholu 13 nehôd,
ale až 97 vodičov pri náhodných
dychových skúškach „nafúkalo“
viac ako 1oo/o alkoholu. Následne
odpovedal na otázky prítomných a
vyjadril presvedčenie v pokračovanie dobrej spolupráce pri ochrane
obyvateľstva.
Predseda združenia dobrovoľnej
požiarnej ochrany krátko uviedol
problematiku zákona. Zároveň poukázal na pôvodné znenie v zmysle
vládneho návrhu zákona a na to,
akým spôsobom bol zákon po rokovaniach DPO a ZMOS upravený
do schváleného znenia. Problémom zostáva nie dobré zdvojenie
používania názvu dobrovoľný hasičský zbor pre organizačnú jednotku DPO SR aj jednotku obce
vytvorenú v zmysle zákona o požiarnej ochrane, s čím budú zrejme
problémy aj v budúcnosti. K tejto
problematike vystúpili aj Peter Sršeň – riaditeľ ÚzV DPO v Dolnom
Kubíne a zástupca ORHaZZ v Dolnom Kubíne Jaroslav Karas. Ich
vystúpenia sa týkali najmä kategorizácie dobrovoľných hasičských
zborov a ich plošného rozmiestnenia, proti čomu majú starostovia
výhrady. Záverečné konštatovanie
bolo, že tejto problematike je potrebné dať logické rámce a jasné
pravidlá pri očakávanom osobitnom predpise – pôjde zrejme o vyhlášku MV SR.
Aktuálne informácie z ARR Sever priniesol riaditeľ Ing. Michal
Strnál. Zároveň sa venoval príprave
RIUS a aktuálnemu stavu, príprave
na prístup LEADER. Odporučil v
čo najkratšom čase zorganizovať
stretnutie partnerstva a tiež informoval o zmene kritérií pre PRV,
kde sa demarkačná čiara pre oprávnených žiadateľov (obce do 500
obyvateľov a obce nad 500 obyvateľov s hustotou obyvateľstva do 50
na km2) zrazu posunula na všetky
obce do 1000 obyvateľov. Bolo dohodnuté, že predseda partnerstva
pre prístup LEADER zvolá stretnutie do 2 týždňov a starostovia poinformujú o možnosti zapojenia sa
do partnerstva aj iným podnikateľským a neziskovým organizáciám,
pôsobiacim na ich území, ak ešte
nie sú členmi partnerstva.
V rôznom boli prerokované:
problematika krytej plavárne v
Nižnej – aktuálnu situáciu priblížil
starosta obce Nižná Ing. Jaroslav
Rosina, ktorý priblížil doterajšie
kroky podniknuté na riešenie aktuálnej situácie. Plaváreň je momentálne zavretá. Vyžaduje viaceré
opravy najakútnejšie opravu strechy, ale aj modernizáciu technologického vybavenia. Momentálne
sa rieši možnosť prevodu budovy
na obec a obec pripravuje spoločné
postupy aj zaangažovaním podnikateľských subjektov. Príprava prevodu sa pripravuje na Úrade ŽSK.
O prípadnej potrebe intervencie u
poslancov VÚC zo strany ZMOHO
bude starosta informovať radu.
Nepriaznivá situácia v separovaní odpadu – prítomní konštatovali,
že separovaný zber je príliš veľkou
finančnou záťažou pre samosprávy a neakceptovanie pripomienok
ZMOS k pripravovanej novele zákona o odpadoch ho robí dlhodobo neudržateľným. ZMOHO preto
navrhuje snemu ZMOS, aby prijal
uznesenie o spustení petičnej akcie
v členských obciach a mestách na
zálohovanie nevratných obalov.
Návrh na stretnutie s Regionálnym združením obcí podunajskej
oblasti – prítomní prejavili záujem o stretnutie. Konalo by sa v
máji v Zuberci a bolo by spojené
s májovým zasadnutím ZMOHO.
Podrobnosti budú spresnené a dohodnuté na aprílovom zasadnutí
združenia.
Program odpadového hospodárstva – 10. 1. 2014 bola schválená vyhláška OÚ Žilina, ktorou
sa vyhlasuje Záväzná časť POH
Žilinského kraja. Obciam začína
plynúť lehota na spracovanie vlastných POH. Bolo dohodnuté, že za
týmto účelom budú na najbližšie
zasadnutie ZMOHO prizvaní zástupcovia OÚ Tvrdošín - odbor
starostlivosti o ŽP.
Dátové centrum obcí a miest
– predseda informoval o ďalšom
postupe. MUNTECH, a. s., pripravuje dohodu o spolupráci, s ktorou
osloví obce a mestá. Dohoda bude
mať deklaratívny charakter.
Zákon č. 34/2014 Z. z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon o ochrane a využívaní poľnohospodárskej
pôdy... – prináša aj zmenu zákona
č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a zákona č. 97/2013 Z. z.
o pozemkových spoločenstvách.
Predseda upozornil na tieto skutočnosti.
Úrad práce sociálnych vecí a
rodiny – riaditeľ ÚPSVaR v Námestove PhDr. Miroslav Gabara a
riaditeľka odboru služieb zamestnanosti Mgr. Margita Podstavková
informovali o aktuálnej situácii v
zamestnanosti v rámci pôsobnosti
úradu i v okrese Tvrdošín. V okrese
Tvrdošín je nezamestnanosť 13,54
%, čo je len minimálne zlepšenie (o
0,06 %) oproti rovnakému obdobiu
predchádzajúceho roka. Osobitnú
pozornosť venovali novele zákona
o zamestnanosti a s tým súvisiacim aktivačným centrám, koordinátorom ÚPSVaR pre aktiváciu a
aktivácii nezamestnaných. Zodpovedali na doplňujúce otázky prítomných a odporučili využívanie
§52 zákona o zamestnanosti.
Návrh na uznesenie prečítala za
návrhovú komisiu Mária Kendralová. Uznesenie bolo schválené hlasmi všetkých prítomných zástupcov
samospráv, nikto nehlasoval proti
ani sa hlasovanie nezdržal.
Z uznesenia XII. snemu
ZMOHO
Snem žiada:
Snem ZMOS, predsedníctvo a
Radu ZMOS, aby bola problematika neznámych vlastníkov pôdy,
vlastníctva neknihovaných plôch
v extravilánoch, usporiadania
vlastníctva poľných ciest, vodných
plôch mimo existujúcich tokov a
pozemkov pod stavbami, ktoré
prešli do vlastníctva obcí a miest,
zahrnutá medzi priority ZMOS po
24. sneme, keďže táto požiadavka
sa doposiaľ napriek opakovaným
snahám nášho združenia neriešila a o činnosti osobitnej komisie
Ministerstva pôdohospodárstva
a rozvoja vidieka SR zriadenej na
tento účel nemá združenie žiadne
informácie.
Snem ZMOS o prijatie uznesenia na spustenie petičnej akcie v
členských obciach a mestách na
podporu zavedenia zálohovania
obalov v SR.
Orgány ZMOS trvať na dôslednom spracovaní auditu kompetencií územnej samosprávy ako
základného podkladu, bez ktorého
nie sú možné ďalšie úvahy o komunálnej reforme a v rámci komunálnej reformy striktne dodržiavať ustanovenia Európskej charty
územnej samosprávy.
Predsedu Partnerstva pre rozvoj
Hornej Oravy o zvolanie partnerstva s cieľom rozbehnúť prípravy na prístup LEADER v novom
programovom období tak, aby sa
toto stretnutie mohlo uskutočniť
do dvoch týždňov.
Starostov a primátora o oslovenie podnikateľských a neziskových
subjektov pôsobiacich na území
obcí a mesta s možnosťou zapojenia sa do príprav a vstupu do partnerstva.
Snem okrem iného uložil členom
ZMOHO uhradiť členský príspevok na rok 2014 v sume 0,0332 €
na obyvateľa ročne, podľa počtu
obyvateľov obce/mesta k 31.12.
predchádzajúceho
kalendárneho roka, pričom takto vypočítaná
suma sa zaokrúhľuje na celé euro
nahor. Uhradiť vložné za delegátov
a pozorovateľov 25. snemu ZMOS
a zaslať potvrdenie o úhrade do
Kancelárie ZMOS. Zvolať zasadnutie ZMOHO na 1. 4. 2014 o 9.00 h
do Štefanova nad Oravou.
Snem podporuje:
Návrh princípov na zjednodušenie procesu nastavenia a implementácie dopytových projektov
v rámci programového obdobia
2014 - 2020 v znení predloženom
na rokovanie regionálnych snemov
kanceláriou ZMOS s nasledovnými
zmenami:
9. v texte za 4. odrážkou vypustiť slová „a kvalitu“ (z dôvodu zamieňania tohto pojmu „nútenou“
angažovanosťou draho platených
agentúr, s čím má samospráva skúsenosti).
10. text za 10. odrážkou nahradiť
novým textom v znení: „zjednodušiť a nastaviť podmienky na spracovanie projektov tak, aby aj menšie
samosprávy dokázali spracovať
projekt vo vlastnej réžii.“ (Dôvodom je neprimeraná výška odčerpaných zdrojov, ktoré nemajú nič
spoločné s efektívnym a účelným
využívaním verejných zdrojov).
13. Zaviesť dvojkolové posudzovanie a schvaľovanie žiadostí (projektový zámer v prvom kole a až po
schválení zámeru kompletný nárokovateľný projekt pri splnení lehôt
a požiadaviek určených v schválenom zámere). Zaviesť používanie
vzorových technických projektov
(napr. pre zberné dvory a iné hromadne podporované aktivity).
Sprac. (žo)
Obecné noviny • 18. marec 2014
inzercia 9
10 z regiónov
18. marec 2014 • Obecné noviny
S Árpádom Horváthom, primátorom Kolárova
O snahách mesta na sútoku troch riek
Spomína sa od roku 1268 a počas svojej existencie niekoľkokrát zmenilo názov - Stará Gúta, Veľká Gúta,
Malá Gúta. V marci 2012 sa uskutočnilo ľudové hlasovanie o návrate k tomuto historickému pomenovaniu,
ale nezúčastnila sa na ňom potrebná polovica obyvateľov. A tak Kolárovo zostalo Kolárovom.
Keď kurucký generál Ján Bottyán za pomoci ťažkého delostrelectva dobyl a zničil kolárovskú
pevnosť, kuruci odtiahli so slovami: „Odteraz nech je obydlím
žiab". Neskôr bola síce pevnosť
opravená, ale hanlivé meno Békavár (Žabí hrad) jej ostalo. Čo
vy na to, pán primátor, máte tu
veľa žiab?
A viete, že dosť? Západná časť
nášho rovinného chotára je na Žitnom ostrove, stredná časť na močaristých nivách Malého Dunaja,
Váhu a Vážskeho Dunaja. Máme
tu množstvom starých ramien na
nive Váhu a Nitry. Bez žiab by to
nešlo. Tých sa však nebojíme, viac
obáv máme zo „žabích pohľadov",
pričupených názorov, že lepšie už
bolo.
Kolárovo má naozaj veľmi zaujímavú históriu a keď som v
decembri 2006 nastupoval do
funkcie primátora, tak som akosi podvedome vnímal, že do nej
svojim malým dielom chtiac či
nechtiac vstúpim. Viem, že z historického pohľadu je jedno, dve
alebo aj tri volebné obdobia len
ako žmurknutie oka starobylej
bohyne Mut, ale predsa... žijeme
tu a teraz, náš rok nie je iba pár zápisov v kronike. Je to ozajstný rok,
ktorý má svoj mesiac, týždeň, svoj
všedný pondelok aj piatok či nedeľu. Každý deň sa dá urobiť veľa
dobrého. Aj pokaziť. A história si
potom vyzbiera svoje čerešničky
na torte.
Odrazu už som zodpovedný
nielen za seba a svoju rodinu. Cítil
som záväzok. Nebol som v komunálnej práci celkom nováčik, pracoval som na odbore výstavby a
územného plánovania, investície
v meste som poznal do detailov.
Do volieb som viac-menej išiel s
tým, že skúsim šťastie. Vtedy som
to tak cítil. Na funkciu primátora
n
Autobusová zastávka v centre mesta.
sme kandidovali ôsmi a uspel som
s rozdielom na druhého približne
300 hlasov. V druhom volebnom
období som získal viac hlasov, ako
ostatní kandidáti spolu. To človeka
poteší, je to úžasný prejav dôvery
občanov. Ale aj záväzok nesklamať. Voľby sú už za dverami, chcel
by som pokračovať v rozbehnutej
práci, ale... Voliči zhodnotia a rozhodnú.
n Máte čoskoro za sebou dve
volebné obdobia. Dajú sa porovnať?
Je pravda, že moje prvé volebné
obdobie bolo ľahšie. Musel som sa
zorientovať v systéme eurofondov,
s ktorými som nemal konkrétne
skúsenosti. Vlastne ani celý mestský úrad, bolo to pre nás nóvum.
Tak sme do toho, ako sa hovorí,
skočili po hlave. V roku 2007 sme
pripravili viac projektov. Týkali sa
troch základných škôl, materských
škôl, hlavného námestia, autobusovej zastávky..., spolu ich bolo
desať. Vedeli sme, že nie všetky
budú úspešné, ale že odvážnemu
štastie praje. Skrátka využili sme
všetky možnosti. Sklamalo by nás,
keby sme neuspeli v školstve, tam
už naozaj priháralo. Okná pomaly
vypadávali, strechy zatekali. Ale
podarilo sa. Dve najstaršie školy
sú po renovácii. Tretiu to ešte len
čaká, ale verím, že v dohľadnom
čase sa pustíme aj do nej.
S materskými školami sme na
tom relatívne dobre. Pozorne sme
sledovali demografickú situáciu v
meste a situáciu aj v iných mestách a okresoch. Vyčlenili sme
prostriedky a preventívne zriadili
ďalšiu triedu. V súčasnosti máme
dve materské školy, navštevuje ich
takmer 200 detí a nemáme nevybavenú žiadosť o prijatie. Navyše
od prvého septembra tohto roku
rátame s možnosťou vytvorenia
ďalšej triedy.
V priemyselnom parku sme
mali voľných niekoľko hektárov na
podnikanie a tie sa nám podarilo
predať. Získali sme prostriedky,
ktoré sme investovali do viacerých
akcií. Prioritu však mala oprava
miestnych komunikácií. Podarilo
sa nám ich opraviť takmer sedem
kilometrov ciest a zároveň aj zrekonštruovať alebo vybudovať tak
potrebné parkoviská. Škoda len,
že na chodníky nám už nezostalo.
Viem, že naši obyvatelia to očakávali a ja to stále pociťujem ako dlh
voči nim.
Keď už spomínam dopravu,
nesmiem zabudnúť na cyklistov.
Zaznamenali sme veľký rozvoj
automobilovej dopravy, vzrástlo
množstvo autobusových spojov,
ale cyklistov v meste neubudlo,
skôr naopak. Možno je to tradícia
vyplývajúca z niekdajšej nutnosti,
možno to podmieňuje rovinatosť
územia... Ale tým sú charakteristická aj ostatné obce a mestá na
juhu Slovenska. V iných lokalitách
je bicykel chápaný ako prostriedok na aktívne využívanie voľného času, relax či šport. Tu u nás je
to ten hádam najčastejší dopravný
prostriedok využívaný na cestu do
školy, na nákupy, za zábavou... a aj
Cyklochodník na cintorín vzdialený takmer 2,5 kilometra od centra
mesta.
Átpád Horváth, primátor Kolárova.
do cintorína.
S tým s cintorínom to myslím
naozaj vážne. Starý mestský cintorín v 70 rokoch zničili povodne a dnes je z neho mestský park.
Nový cintorín je vzdialený takmer
2,5 km od mesta a cyklochodník
do neho sme riešili prioritne. Aby
sa nám z cesty tam a späť vrátili
tí, čo z mesta odišli živí. Jeho najčastešími návštevníkmi sú najmä
starší ľudia na neraz skoro rovnako starých bicykloch a cesta smerom do Komárna je husto frekventovaná. Pre návštevníka mesta
je to nebadateľné a mesto ničím
neskrášľujúce dielo, ale viem,
že sme ním ušetrili bolesť, žiaľ a
možno i životy našich obyvateľov.
Ale týmto sme len začali, vybudovať ďalšie cyklochodníky mestom
nás ešte len čaká a nebude to jednoduché.
Kým sme živí, chceme byť zdraví a keď sa niečo v nás pokazí potrebujeme lekára. Zrekonštrovali
sme zdravotné stredisko, pomohol nám aj úrad vlády. Nehovorím, že všetko je tak, ako by sme
chceli, ale základ pre budúcnosť
je solídny. V minulom volebnom
období sa nám podarilo rozdeliť
prostriedky tak, aby sme mohli
aspoň čiastočne obsiahnuť všetky
dôležité oblasti počnúc dopravou
až po kultúru a šport.
Moje druhé volebné obdobie nuž viac peňazí za menej muziky.
Jednoducho ťažšie, ale nie som
som jediný, kolegovia starostovia
a primátori vedia, o čom hovorím.
Ale v tme je aj sviečka dobrá. Plánovali sme oveľa viac ale podarilo
sa nám získať z eurofondov v rámci regenerácie sídiel prostriedky
na vybudovanie novej a skutočne peknej autobusovej zastávky,
ktorá nám neurobí hanbu ani o
20 rokov. A rovnako za pomoci
eurofondov sme zrekonštruovali
plochu v centre pred mestským
úradom. Chceli sme aj fontánu,
ale vyškrtli nám ju. Vraj niečo
také v eurofondoch nepoznajú. K
životu patria aj prekvapenia...
Naše mesto vie, čo je to povodeň, naši obyvatelia majú s ňou
bohaté skúsenosti. Neverím, že
by sa mohli zopakovať 70. roky
minulého storočia, ale môžem sa
aj mýliť. V pamäti mám meliorizačný štátny podnik z 80. rokov
minulého storočia, ktorý aj tu v
Kolárove zamestnával asi 8 pracovníkov. Od januára čistili kanály, odtokové struhy... V súčasnosti
je to všetko zanedbané, zarastené
burinou, zanesené bahnom.
V roku 2007 a 2010 sme mali
naozaj veľké starosti. V roku 2010
tu stála voda takmer 6 mesiacov.
Pod vodou boli polia, záhrady,
pivnice... Čerpali sme ju, ako sa
dalo, ale to sú spojené nádoby... A
keď sa zdalo, že je to už o niečo
lepšie, tak prišiel lejak a boli sme
na začiatku.
Potrebovali sme trvalejšie riešenie. Stálo 2,7 milóna eur ale
myslím, že už môžeme o niečo
pokojnešie spávať. V roku 2011
sme podali žiadosť na ministerstvo životného prostredia na rekonštrukciu a revitalizáciu protipovodňových opatrení. Uspeli
sme. Vlani sme ich dokončili aj
skolaudovali. V intraviláne mesta
máme tri veľké jazerá, ktoré keď
sa naplnili vodou nemali ako odtekať. Obnovili sme staré odkryté
aj zakryté odtokové kanály vybudované pred viac ako 40 rokmi.
n A čo budúce volebné obdobie
- budete kandidovať?
z regiónov 11
Obecné noviny • 18. marec 2014
Vodný mlyn sa nachádza v prírodnom areáli na polostrove riek Váh a Malý Dunaj, približne 500 metrov od centra Kolárovo. K areálu vedie 86 metrov dlhý zastrešený drevený most, ktorý je najdlhším celodreveným mostom
v Európe. Na polostrove sa nachádzal aj Hradu mieru, ktorého zvyšky v podobe zemného valu sú zachované
dodnes.
Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie bol postavený v rokoch
1723-1724 v barokovom slohu na mieste vyhoreného gotického kostola.
Okolo kostola bol opevňovací múr so strieľňami a okrúhlymi nárožnými
baštami zo 17. stor. V 50. rokoch 20. stor. tento múr nezmyselne zbúrali.
Budem, rád by som pokračoval
v začatej práci a tej je tu naozaj
dosť. Napríklad chceli by sme pokračovať v rekonštrukcii verejného
osvetlenia. Pripravili sme projekty, ktoré boli úspešné ale skončilo
to tým, že sme nakoniec finančné
prostriedky vrátili. Okrem iného
problém bol aj v tom, že sme mali
zrekonštruovať osvetlenie len polovice mesta a neskôr dokonca len
jednu tretinu. A čo so zvyškom?
Ako to vysvetlíme občanom? Musíme hľadať iné riešenie. Verím
však, že tieto problémy prekonáme a ešte v tomto roku začneme s
rekonštrukciou.
Konečne sa pustíme aj do opravy chodníkov a niektorých parkovísk. V apríli začneme realizovať
projekt cyklistickej trasy Kolárovo
- Komárno, ktorá povedie po hrádzi Váhu.
Chceli by sme niečo urobiť aj
pre návštevníkov mesta a turistov. Napriek tomu, že Kolárovo
má mimoriadne bohatú históriu
pamiatky na ňu sa nám nezacho-
dnes už neexistujúceho mosta
z 50. rokov minulého storočia,
podľa spomienok ľudí, ktorí si
pamätali jeho vzhľad. Žiaľ, prišli
sme o Ivana Šáliho, človeka s veľkým srdcom, milovníka prírody,
ľudovej architektúry a vizionára.
Posledných 23 rokov svojho života venoval plávajúcemu lodnému
mlynu a výstavbe objektov ľudovej architektúry v jeho okolí. Našťastie má nasledovníkov, ktorí v
jeho diele pokračujú a mesto im v
tom bude pomáhať.
Keďže Kolárovo leží na sútoku Nitry, Malého Dunaja a Váhu
vody máme okolo dosť a tá láka
vodných turistov. Práve pre nich
by sme chceli vytvoriť lepšie podmienky. Sme však len na začiatku.
Čo to však konkrétne bude, či
prístav, táborisko, to v súčasnosti
ešte neviem povedať. Zaznamenali sme už aj nejaké podnikateľské
aktivity v tomto smere a mesto im
určite vyjde v ústrety. Zamýšľame
sa už nad tým a potrebujeme vypracovať ucelenejšiu koncepciu.
V centrálnom parku na mieste povodňou zničeného cintorína je inštalovaná časť bývalých náhrobných kameňov.
vali. Hádam jedinou aj v zahraničí
známou turistickou aktrakciou je
vodný mlyn. Je jedným z dvoch,
ktoré sa zachovali. Most k nemu
cez Malý Dunaj je dlhý 86 metrov
a široký 2,25 m, nemá žiadne betónové piliere, prípadne iné prefabrikované istenie. Postavili ho
miestni ochranári za rekordných
deväť dní v roku 1992 ako kópiu
Peter Lezckés spomína pri pamätníku na násilne vysídlených - deportovaných obyvateľov Kolárova v rokoch 1947
- 1948. Postihlo to aj jeho otca s celou sedemčlennou rodinou.
A, samozrejme, mať na to zdroje.
To najdôležitejšie a ten najväčší
problém, ktorý zatiaľ nedokážeme
riešiť, je 18 až 19 % nezamestnanosť. V roku 2007 sme mali len
4,7 % ľudí hľadajúcich prácu. Napríklad v káblovke KROMBERG
& Schubert, s. r. o., ktorá vyrába
káble, káblové rozvody a zväzky
pre automobilový priemysel, pracovalo 3200 ľudí. V súčasnosti je
to len približne 800. Škoda, že už
sa nevyrábajú ani svetoznáme Babety. Podnik sa rozpadol, ale haly
tu zostali a dnes v nich pracuje
približne 27 firiem.
n Takže vaše najväčšie želanie
do búcnosti je znižiť nezamestnanosť.
To je to najdôležitejšie a keby
ste sa opýtali kolárovčanov s čím
sú spokojní, tak by mnohí povedali, že takmer so všetkým okrem
pracovných príležitostí. Ale to je
širší problém, netýka sa len nášho
mesta.
Pripravil: (st)
Snímky: autor
Kolárovo leží v Podunajskej nížine pri sútoku Váhu s Malým
Dunajom. V minulosti tu stál Žabí hrad (Békavár), podľa niektorých prameňov sa nazýval aj Hrad mieru (Békevár), ktorý dala
postaviť kráľovná Mária v roku 1349. Osídlenie sa od roku 1551
vyvíjalo ako opevnené trhové mestečko s jarmočným právom. V
súčastnosti tu žije približne 11 000 obyvateľov, z toho je 82,6 %
maďarskej, 16 % slovenskej a 1,4 % inej národnosti.
Obyvatelia mesta veľa trpeli v časoch vojen. Roku 1311 zbrojnoš
Matúša Čáka trenčianskeho Chellus so svojou hordou zničil obce
Guta, Nesvady a Zemné. V roku 1669 zapálili turecké jednotky
východnú časť Kolárova. V rokoch 1848-1849, v dobe národnooslobodzovacích bojov, po vyhratých bitkách v Tešedíkove a
Žihárci ustupujúce rakúske vojsko podpálilo mesto.
Kolárovo je aj mestom pamätníkov. Trojičný stĺp stojí na pôvodnom mieste v kostolnom parku a pochádza z r. 1831. Bol postavený na pamiatku obetí cholery.
20. storočie bolo na pamätníky najúrodnejšie.
Pomník padlým v I. sv. vojne pochádza z 20 rokov 20. stor.
Pamätník občanom mesta odvlečených do koncentračných táborov v Dachau a Schönbergu je dielom ľudového umelca, sochára
z Kolárova Jána Reichera a staviteľa Štefana Lukačoviča a je
umiestnený v ružovom parku.
Pamätník obetiam II. svetovej vojny s menami obetí sa nachádza
v novom parku.
Pamätné tabule deportovaných r. 1947 sú umiestnené na vstupnej bráne do Centrálneho parku. Pamätník povodne v r. 1965 pri
budove Mestského úradu je dielom sochára Jána Nagya a má
názov SOCHA MATKA ZEM.
12 Výzva/zahraničie
18. marec 2014 • Obecné noviny
Výzva
na predkladanie žiadostí na podporu sociálnych
a kultúrnych potrieb a riešenia mimoriadne
nepriaznivých situácií rómskej komunity
Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity podporí v roku 2014 výstavbu domov, rekonštrukciu
škôl i vysporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom.
Ministerstvo vnútra SR – Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity
vyhlásilo Výzvu na predkladanie žiadosti
na podporu sociálnych a kultúrnych potrieb a riešenia mimoriadne nepriaznivých situácií rómskej komunity. „Na podporu projektov v rómskych komunitách
je v roku 2014 vyčlenených 620-tisíc eur.
Chceme, aby tieto prostriedky boli vynaložené účelne, preto sme navrhli podporiť
aktivity, ktoré majú dlhodobý efekt, budú
trvalo udržateľné a sú cielene zamerané
na riešenie konkrétnych problémov. Chceme riešiť kľúčové problémy v rómskych
komunitách, po ktorých je dopyt zo strany
rómskych komunít a obcí - predškolské
vzdelávanie, bývanie a vytvorenie pracovných miest,“ uviedol splnomocnenec vlády
SR pre rómske komunity Peter Pollák.
Za oprávnené aktivity na základe zverejnenej výzvy sa považujú:
- rekonštrukcia a projektová dokumentácia materských, základných škôl a komunitných centier,
- nákup technického vybavenia a chovných
zvierat na vytvorenie pracovných miest,
ľov rómskych komunít.
„Oprávneným žiadateľom v rámci tejto aktivity budú obce a mestá, ktoré splnia požadované podmienky. Tie sa môžu
uchádzať o podporu na zameranie hranice
obvodu pozemkov, na ktorých sa nachádzajú obydlia rómskych komunít a zameranie skutočného stavu pozemkov, na
ktorých sa nachádzajú tieto obydlia. Podporíme geodetické výmery pozemkov, ale
nie ich odkúpenie. Rómovia tak ako ostatní majitelia pozemkov nedostanú pozemky, na ktorých majú svoje obydlia zadarmo
a budú si ich musieť odkúpiť,“ povedal Peter Pollák.
Oprávnení žiadatelia môžu posielať
žiadosti o dotáciu do 14. apríla 2014.
výstavba obecných nájomných bytov v
bytových domoch a rodinných domoch.
Úrad splnomocnenca vlády SR pre róm-
ske komunity prvýkrát podporí vysporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom,
na ktorých sa nachádzajú obydlia obyvate-
Celé znenie Výzvy na podporu sociálnych a kultúrnych potrieb a riešenia
mimoriadne
nepriaznivých
situácií rómskej komunity nájdu žiadatelia na internetovej stránke http:
//www.minv.sk/?romske-komunity-uvod
v sekcii Dotačná schéma 2014.
Potulky po Nemecku
Berlín stále zostáva ostrovom pre umelcov, študentov či ľudí s nižšími príjmami. Podpriemerné ceny
nájomného, relatívne lacné potraviny či reštaurácie a hlavne príjmy z turistického ruchu robia z nemeckého
hlavného mesta lákadlo široko-ďaleko.
B
erlín som nenavštívil sám.
Ssprevádzal som dvoch slovenských turistov, ktorí tu boli prvý
raz. Pripravil som im bežný turistický program. Vlakom z Bratislavy sa dá do Berlína bez prestupovania
dostať za takmer deväť hodín, a to trikrát
denne. Po príchode v sobotu popoludní
krátko po piatej som mojich unavených
turistov nechal najskôr poriadne sa vyspať.
Len večer sme si dopriali pivo Berliner Weiße, čo nie je nič iné ako pivo so sirupom.
Nechutilo.
V nedeľu vládlo chladné a veterné počasie, našťastie však nepršalo. Metrom sme
sa po okruhu (pozorný čitateľ si spomína
na mapku berlínskeho metra uverejnenú
v Obecných novinách) dostali na hlavnú
stanicu. Jedna cesta metrom vyjde na 2,60
eura. Impozantná stavba hlavnej stanice
postavená v roku 2006 ohúri. Po otvorení
bola nakrátko aj v bulvárnych médiách –
odvážne, i keď trochu nedomyslené panely
na vonkajšej fasáde neboli napevno uchytené a jeden z nich pri silnom vetre spadol.
Nikomu sa nič nestalo. Panely však odstránili.
Od hlavnej stanice to nie je peši ďaleko
k Úradu spolkového kancelára (Bundeskanzleramt), v ktorom najmocnejší muž
(v súčasnosti žena Angela Merkelová) riadi Nemecko, aspoň to spolkové. Kancelár
sídli v Berlíne od roku 1998, dovtedy sa
dlho zdržiaval v Bonne, vtedajšom hlavnom meste západného Nemecka. Na skok
odtiaľ je nemecký parlament (Bundestag)
a Brandenburská brána. Poslancov je približne šesťsto, ich snaha o zvýšenie príjmu
na takmer osemtisíc eur mesačne nebola v
krajine privítaná veľmi vrelo.
Čas pokročil a na mojich návštevníkoch
som videl, že chlad a dlhé chodenie ich
unavilo. Na ulici Unter den Linden (Pod lipami) sa nachádza známa kaviareň Einstein. Vraj sa v nej stretávajú vrcholoví politici,
novinári a intelektuáli. Údajne tam videli aj
Angelu Merkelovú. Mali sme šťastie a voľné miesto pri stole sme našli bez čakania,
po nás stáli návštevníci dlho v rade a čakali
na nejaký ten voľný stolík. Za dve kapučína
a jednu kávu sme zaplatili desať eur. Nuž,
boli sme v centre hlavného mesta. A bolo
chladno. Prehliadka sa skončila pri Alexandrovom námestí pri typickej berlínskej špecialite Currywurst mit Pommes (klobáska
s omáčkou kari a hranolkami). V menu s
nápojom stojí päť eur.
Aj takmer po štvrťstoročí od zjednotenia Nemecka (3. októbra 1990) možno v
Berlíne vidieť rozdiely medzi západnou a
východnou časťou mesta. Moji hostia boli
z Berlína sklamaní. Mesto bolo podľa nich
špinavé, hlučné, rozostavané a bolo v ňom
všade veľa ľudí. To veru mali pravdu. Na-
Budova nemeckého parlamentu - Bundestagu. Do kupoly na streche sa dá vojsť, cez sklenú
podlahu možno vidieť priamo na poslancov v snemovni.
priek mnohým nedostatkom je však stále
akýmsi ostrovom pre umelcov, študentov
či ľudí s nižšími príjmami. Podpriemerne
vysoký nájom, relatívne lacné potraviny či
reštaurácie a hlavne príjmy z turistického
ruchu robia z Berlína lákadlo široko-ďaleko. Tu sa ešte stále dá žiť „normálne“ aj pre
bežných obyvateľov. Len primátor mesta
má v súčasnosti menšie problémy. Svojho
poradcu pre kultúru ponechal v úrade aj
napriek tomu, že vedel o jeho nezdanenom
konte vo švajšiarskej banke. A to sa veru na
komunálnej úrovni nerobí.
Branislav KRPELAN
obnova vidieka 13
Obecné noviny • 18. marec 2014
Unikátny projekt - galéria na námestí
Prof. Michal ŠARAFÍN
Prišiel čas na rozvážnu a premyslenú prípravu projektov, s dostatkom času na diskusie. Tak predídeme
projektovaniu „zo dňa na deň“ a s výsledkom, ktorý v konečnom dôsledku zhodnotíme negatívne.
Množstvo realizácií investičnej povahy je poznačených uponáhlenosťou a nerozvážnosťou. Prišiel čas na
prípravu unikátnych projektov, ktoré sa zapíšu do pamäte každej dediny.
M
nožstvo projektov, ktoré iniciovali
výzvy
eurofondov, sú
poučením.
V neúprosnom tlaku adminitratívy vznikli projekty „v termine“.
Vznikali v časovom strese. Samosprávy aj dnes čakajú na výzvy, až
potom sa rozhodujú konať. Ale
to je neskoro. Hlavnou ambíciou
projektov býva len to, aby „prešli“.
Nie je rozhodujúca ich kvalita, ale
sito administrativy, nerozhoduje
architektúra, ale uradnici a projektoví manžeri. Je čas zmeniť to
tak na strane vypisovateľa výziev
ako aj na strane samospráv.
Navrhujem pripraviť investičné projekty, ktoré dedina v záujme svojej budúcnosti potrebuje
a potom čakať na vhodnú výzvu
a podporu z eurofondov. Nie naopak.
Pod projektom rozumieme jeho
prípravnú fázu, čiže spracovanie
architektonicko-urbanistickej študie. Ide o ideový koncept riešenia
úlohy, ktorý samospráva pripraví
formou zadania. Ideový koncept
a zadanie sú predmetom spolupráce samosprávy s architektom
a jeho schopnosti viesť diskusiu
o súkromných a verejných záujmoch obce a dospieť k spoločnému záveru.
V atmosfére tvorivého pokoja sa majú šancu zrodiť unikátne
projekty, projekty zvláštneho zamerania, projekty podporujúce
identitu dediny a ducha našej
doby. Príprava takýchto projektov si vyžaduje čas, aby sa v diskusiách prekonal dodnes zažitý
spôsob riešenia úloh. Príprava
projektov je príležitosťou overiť
schopnosť samosprávy oduševniť
sa za nové predsavzatia, ktoré si
získajú väčšinu.
Unikátnosť je synonymom jedinečnosti, vyjadruje pre dedinu to
podstatné - investičným zámerom
umocniť jej ducha, vrátiť alebo
vytvoriť magické miesta pre spoločný život obce. Mám na mysli prípravu projektov na úpravu
verejných priestranstiev. Cieľom
unikátnych projektov je zdôrazniť osobitosť dediny - pre seba aj
ostatných. Budúcnosť našich dedín je v rozmanitosti, to znamená,
že každú dedinu bude reprezentovať niečo jej vlastné, povzbudzujúce a očarujúce.
Starý Tekov ako príklad
Námestie pred kultúrnym domom v Starom Tekove je predurčené identifikovať bohaté historicko-kultúrne dedičstvo obce.
Starý Tekov je starobylým sídlom s pečaťou stolice, bol tu hrad
Tekov s hradiskom. Stál na vyvýšenom pahorku a pochádza z dôb
Veľkomoravskej ríše. Dnešná
obec bola privilegovaným mestom s mešťanmi. Stredoveké sídlo
s hradom a hradiskom bolo zničené. Dnes ho evidujeme ako zaniknuté hradisko. Slávna história
je záväzkom a výzvou na to, aby
námestie slúžilo jej prezentácii, čo
znamená nájsť spôsob, ako vniesť
do jeho priestoru vizuálny znak
slávnej minulosti obce.
Hradisko v centre obce
Ideou návrhu je duchovne obohatiť ústredný priestor obce tak,
aby niesol znaky jej histórie - od
starobylosti k prítomnosti. Pôjde
o nekonvenčný prejav prezentácie – galériu na námestí. Ideou
galérie je vstúpiť do verejného
priestranstva, „živá“ galéria sa
stane súčasťou života obce. Jej
umiestnenie vychádza z lokalizačného zámeru rozšíriť expozíciu už vybudovaných pamätníkov
o kroniku a prezentáciu ďalších
významných udalostí a osobností. Priestorovou dominantou navrhovanej galérie bude maketa
hradiska umiestnená na námestí,
a to ako turisticko-poznávací
a kultúrny pútač obce.
Návrh predstavuje unikátne
poslanie galérie. Galéria sa stane súčasťou architektúry centra
obce. Bude plniť informačnú úlohu a osloví aj prijímateľov kultúrneho zážitku. Liniové rozvrhnutie galérie je založené na spojnici
vybudovaných pamätníkov, tie
galéria zapája do súradníc histórie obce. Galéria obohatí vizuálny dojem z ústredného priestranstva obce, stane sa motiváciou na
kultúrne „prežívanie“ námestia.
Galéria bezprostredným živým
spôsobom odhalí minulosť obce.
Dominujúcim nositeľom toho
bude maketa hradiska a panely s náučno-poznávacou dokumentáciou. Expozícia histórie
prostredníctvom „živej“ galérie
je nosnou ideou projektu úpravy
ústredného priestranstva Starého
Tekova a základom jeho unikátnosti.
Samospráva má spracovanú
architektonicko-urbanistickú štúdiu ako dokument prejaveného
záujmu a vôle obce spraviť niečo
pre nabudenie hrdosti obyvateľov
na svoju históriu. Spracovanie realizačného projektu a ekonomika
jeho realizácie bude pre samosprávu znamenať, že musí urobiť
ďalšie rozhodnutia. Prínosom
diskusií bol hlas za projekt aj bez
podpory z eurofondov, potvrdil
jeho opodstatnenosť a význam.
Galéria zmení tvár aj život námestia. Na námestí bude stáť sklenený pavilón s maketou hradiska, čo má prebudiť
záujem obyvateľov o odkaz predkov.
Skice: autor
Aj miesto na prednášky
a diskusie
Živá galéria je návrhom, ako
vrátiť obci jej historickú identitu, ktorá sa stane vyhľadávanou
atrakciou turisticko-poznávacích
návštev. Úloha pestovať vzťah
k histórii je dôležitou úlohou pre
samosprávu. Galéria v Starom
Tekove bude zvláštnou formou
múzea histórie a kronikou nielen poznatkov, ale aj impulzom
hrdosti na príslušnosť k obci. Návrh je vybudovať chodník slávy
obce, ktorý bude lemovaný panelmi slov a dobových záznamov.
Chodník bude začínať na mieste
dnešných osláv, pri vybudovaných pamätníkoch a koniec bude
mať pri pamätníku pod kostolom. Vyvolá emóciu z kultúrnohistorického zážitku a vyplní tak
prázdne miesto na ústrednom
priestranstve obce. Naplní ho
historickým menovateľom obce.
Chodník tekovskej slávy bude
svojím osvetlením a vybavením
príťažlivým miestom napríklad
na prednášky, posedenia, či diskusie domácich, bude kultúrnohistorickou cestičkou s výkladom
sprievodcu. Galéria ponúkne
svoje panely slávy aj prezentácii
významných osobností a udalos-
tí dnešnej doby. Galéria s letným
respíriom v parku ponúkne prezentáciu domácich umelcov, bude
tu plenér ľudovej školy umenia.
Unikátny projekt tak obohatí
kultúrny život Starého Tekova.
Projekt na úrovni urbanistickej štúdie nastolil ďalšie úlohy.
Prvou úlohou je zabezpečiť dopravnú bezpečnosť na ústrednom
priestranstve, druhou úlohou je
popri vybudovaní galérie obnoviť
fasádu kultúrneho domu. Projekt
prerástol do dlhodobého programu investičného rozvoja obce, tá
je pripravená splniť podmienky
na ďalšie výzvy z eurofondov.
14 cestovný ruch
18. marec 2014 • Obecné noviny
Sprievodcovia z L. Mikuláša sa zamerali
na významných umelcov mesta
Sprievodcovia z Liptovského Mikuláša otvorili šiestu sezónu sprievodcovských služieb v meste.
Rozprávaním o mikulášskych umelcoch sa v piatok 21. februára zapojili do Svetového dňa sprievodcov
a spustili projekt Mesto umenia.
„Reagujeme takto na minuloročnú premiéru bezplatných
prehliadok mesta venovaných
Jánošíkovi, ktoré nám strojnásobili počet návštevníkov. Verím,
že téma o živote celosvetovo známych osobností, ktorých narodenie alebo tvorivé pôsobenie sú
spojené s Liptovským Mikulášom,
osloví verejnosť rovnako,“ uviedla Jana Piatková, riaditeľka Informačného centra mesta (ICM).
Minulý rok sa v rámci sprievodných podujatíuskutočnilo 40 bezplatných prehliadok, na ktorých
sa zúčastnili takmer dve tisícky
návštevníkov mesta.
Pýtate sa, čo má Liptovský Mikuláš spoločné s umením? Je to
miesto zrodu prvej verejnej knižnice na Slovensku, prvého ochotníckeho divadla, miesto narodenia či pôsobenia osobností ako
búrlivák Janko Kráľ, huslista Jozef
Piťo, maliari Janko Alexy a Ivan
Rumanský, spisovateľka Margita
Dobrovičová, básnik a esejista Pavol Strauss, fotograf Martin Martinček a ďalší.
Trasa prehliadky sa začína pred
ICM a pokračuje na miesta, kde
manželia Martinčekovci, Koloman
Sokol, Alfonz Groma, J. L. Bella,
Janko Alexy, G. F. Belopotocký či
Alojz Štróbl zanechali svoj podpis.
„Počas prehliadky sa zastavíme
pri Kostole sv. Mikuláša, fontáne
Metamorfózy, ktorá vzdáva poctu
výnimočným rodákom a pri ďalších sochách i pamätných tabuliach v meste. Nazrieme do Liptovskej galérie P. M. Bohúňa, kde
odznie životný príbeh jej menovca,“ povedala sprievodkyňa Darina Hofereková. „Časť prehliadky
patrí aj významnej soche Naša
matka pred galériou z dielne Alojza Štróbla, rozprávame o prvých
mikulášskych ochotníkoch a známom primášovi Jožkovi Piťovi,“
dodala D. Hofereková.
„Cieľom projektu Mesto umenia je preniesť túto neodmysli-
V Trnave otvorili informačné centrum
V Dome hudby Mikuláša Schneidra-Trnavského v Trnave 5. marca
oficiálne otvorili informačné centrum RegioInfoPoint. Zriadenie
informačného centra je jednou z hlavných aktivít projektu Cezhraničné turistické informačné a školiace stredisko (RegioInfoPoint
SKAT), ktorý prebieha v rámci Programu cezhraničnej spolupráce
Slovenská republika – Rakúsko 2007 – 2013. Projekt je financovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a jeho úloha
spočíva predovšetkým vo vzájomnej cezhraničnej spolupráci,
výmene informácií v cestovnom ruchu a v propagácii trnavského
regiónu na území spolkovej krajiny Burgenland. Poslaním projektu je prepojenie, propagácia a poradenstvo pre návštevníkov regiónu Burgenland a Trnavského kraja v spoločných informačných a
poradenských strediskách v Trnave a outletovom centre
v Parndorfe.
Delegáciu z Burgenlandu pod vedením Ingrid Schwab-Matkovits,
vedúcej oddelenia Európskych záležitostí a štatistiky privítal
Marián Cipár, riaditeľ Sekcie regionálneho rozvoja Trnavského
samosprávneho kraja. „V tomto informačnom centrr budeme
propagovať celý náš kraj, mestá, obce i dôležité subjekty, ktoré
pôsobia v cestovnom ruchu a, samozrejme, úzko spolupracovať
s našimi strategickými partnermi. Keďže je tento projekt podporený z rakúsko-slovenskej spolupráce, pochopiteľne tu budeme
propagovať aj Burgenland, ako veľmi obľúbenú a navštevovanú
destináciu v Rakúsku,“ povedal vo svojom príhovore Cipár.
Súčasťou slávnostného otvorenia boli aj regionálne hudobné
vystúpenia a ochutnávka vín. Zúčastnili sa na ňom viacerí strategickí i politickí partneri oboch oblastí.
Turistické informačné stredisko bolo v rakúskom Parndorfe otvorené koncom novembra minulého roka.
Ľubica PÉLYOVÁ,
hovorkyňa TTSK
teľnú súčasť spoločnosti do ulíc,
priblížiť ju ľuďom a pre ľudí, aby
sa ho mohli dotknúť a naplno
zažiť, aby neostávalo za stenami kultúrnych inštitúcií, ale aby
naplno slúžilo tým, ktorým je
určené,“ priblížila myšlienku jej
autorka Dana Guráňová, vedúca
útvaru mládeže, športu a kultúry
Mestského úradu v Liptovskom
Mikuláši.
Popri bezplatnej prehliadke
mestom čakajú na návštevníkov
výstavy v Liptovskej galérii P. M.
Bohúňa, filmové večery v budove Matice slovenskej a Múzeu
Janka Kráľa. Tradičné podujatia
ako Noc v múzeu a Noc s Andersenom, Spomienka na Ivana
Laučíka i Belopotockého Mikuláš, obľúbená Street Music
Night či Stoličné dni ozvláštni
netradičné spracovanie. „S Ivanom Laučíkom vyjdeme do rovnomenného parku na Nábreží,
Svetový deň poézie oslávime rozdávaním básní v uliciach mesta.
Pre deti pripravujeme púšťanie
lodičiek vo fontáne na námestí,
návštevníci budú môcť po vetre posielať svoje priania do sveta. Ulicu 1. mája premeníme na
korzo s lampiónmi, na jeden deň
obsadíme centrum mesta umelcami od výmyslu sveta. Počas
leta zachováme hudobné stredy
a oživíme zabudnuté tradície ako
boli tanečné veľkonočné pašie či
stredoveký rituálny tanec,“ doplnila D. Guráňová.
V tomto roku si v Liptovskom
Mikuláši pripomenú aj niekoľko
celoslovensky významných udalostí. Prvá verejná Knižnica G. F.
Belopotockého oslávi 185. výročie
svojho založenia, festival amatérskeho divadla Belopotockého
Mikuláš spojí po štyridsiaty ráz
milovníkov divadelných dosiek,
prehliadka literárnej tvorby a recitačného umenie detí a mládeže
Liptova Rázusovie Vrbica zaknihuje svoj jubilejný dvadsiaty roč-
Snímka Martina Martinčeka.
ník a nezabudlo sa ani na 590.
výročie práva na usporadúvanie
výročných trhov, ktoré mestu
udelil kráľ Žigmund. Do prehliadky s názvom Mikulášski umelci sa môže zapojiť každý, kto sa chce dozvedieť
meno autora prvého slovenského
tanga, alebo kto fotil kráľovskú
svadbu princa Williama a Kate.
Informačné centrum mesta bude
v prehliadkach pokračovať v letných mesiacoch vždy v piatok
o 16. h. Mimo týchto prehliadok
sú sprievodcovské služby na objednávku.
Sprac. (žo)
Košickým výstavám cestovného ruchu chýbala propagácia
V
Košiciach sa 7. až
9. februáa uskutočnil
21. ročník medzinárodnej
výstavy cestovného ruchu a regiónov KOŠICE TOUR a KOŠICE
EXPO 2014, ktorá bola zameraná na predstavenie zaujímavých
a menej známych kútov Sloven-
s cestovaním. Súčasťou výstavy
bola prezentácia propagačných
materiálov, súťaže o pobyty,
prednášky, workshopy, vernisáž
fotografií, trh ľudových remesiel,
tiež tvorivé dielne a detský kútik
pre najmenších. Nechýbali tradičné produkty a služby typické
ska, propagáciu zahraničných
dovolenkových destinácii a priamych letov z Košíc a Budapešti.
Návštevníci sa mohli v predstihu
oboznámiť s možnosťami trávenia svojich dovoleniek doma
alebo v zahraničí a tiež získať
informácie, ktoré úzko súvisia
pre jednotlivé regióny – kulinárske špeciality, vinárstvo a ľudové
remeslá, ktoré sa predstavili pod
hlavičkou ÚĽUV – Košice. Z vystavovateľov možno spomenúť
regionálne združenia, oblastné
organizácie cestovného ruchu:
OOCR, mikroregión Pieniny a
ZRCR – Čierna Hora, CK Solvex,
CH Hechter, CK Azad, Bardejovské Kúpele, Kúpele Dudince,
Kúpele Červený Kláštor, Hotel
Plejsy, Hotel Máj, Magna Via,
dopravcovia England travel, Budapest aiport, Hotel Vecsec, Cassovia Express a tradiční remeselníci. Sprievodnými aktivitami
boli aj vystúpenia folklórneho
súboru z Košíc a súboru Jalinka z Miklušoviec so svadobným
pásmom „Čepčenie nevesty“.
V časovom horizonte troch dní
sa mohli obyvatelia i návštevníci
mesta Košice oboznámiť s touto
výstavou, v piatok to boli prevažne žiaci a študenti škôl (ZŠ,
SŠ a VŠ) a počas víkendu tí, ktorí
sa rozhodli zmeniť pohodlie svojich obývačiek za Dom techniky
a Hotel Centrum. Záujem o túto
výstavu však nebol až taký, ako
by si to druhé najväčšie mesto na
Slovensku zaslúžilo. Možno by
pomohla väčšia propagácia tohto
podujatia, aby návštevnosť vyvážila skutočne vynaložené úsilie
vystavovateľov a remeselníkov.
Text a snímky: Mária ČUCHTOVÁ,
starostka obce Miklušovce
a predsedníčka mikroregiónu
Čierna Hora
15
z regónov/školstvo
Obecné noviny • 18. marec 2014
Architekt Hotela Kyjev je za zastavanie
námestia
Architekt Ivan Matušík, autor stavieb bývalého OD Prior a hotela Kyjev, sa po dlhých rokoch konečne
aktívne zapojil do diskusie o budúcej podobe Kamenného námestia a bloku okolo spomínaných stavieb.
Svoj pohľad na bratislavský bulvár a Kamenné námestie významný slovenský architekt prezentoval
čitateľom interného časopisu Slovenskej komory architektov.
V
äčšinoví
vlastníci
pozemkov a budov
v okolí Kamenného
námestia, spoločnosti
Lordship a Tesco stores dlhodobo majú záujem priestor
revitalizovať, obnoviť a vrátiť tam
ľudí. Proti aktivitám mesta a vlastníkov pozemkov verejne bojuje
teoretička architektúry Henrieta
Moravčíková so skupinou podriadených zamestnancov a jej bývalých
študentov. Moravčíková si dlhodobo želá zakonzervovanie súčasného
stavu územia v centre mesta.
O území všeobecne platí, že
pre okoloidúcich je dnes skôr nepríjemným zážitkom, ktorému je
lepšie sa vyhnúť, lebo generuje
množstvo hluchých, tmavých a
škaredých verejných priestorov
bez identity.
Ivan Matušík navrhuje ako
najlepšie riešenie pre Kamenné
námestie priestor pred bývalým
OD Prior zastavať a v podzemí zástavby umiestniť veľkokapacitné
garáže pre 600 áut. Nadväzuje tak
na myšlienku z roku 2010, keď mal
Kamenné námestie prenajaté Igor
Ballo (I.P.R. Slovakia) a jeho zbúraním chcel vytvoriť podzemné
garáže pre 300 áut a strop horného
poschodia mal slúžiť ako nové námestie pred OD MY.
Matušík Ballov návrh ocenil, no
jeho riešenie nepovažuje za dostatočné a hovorí: „ Tento objekt sa
však nemôže obmedziť na podzemné podlažia, ale v špecifickej
tvarovej aj funkčnej podobe musí
dotvárať priestor i svojimi nadzemnými podlažiami. Styk štyroch
ulíc v tomto území prostredníctvom nového architektonického
diela je úloha nielen náročná, ale
aj vzácna.“
Mimochodom, takáto forma revitalizácia by znamenala čiastočné
obnovenie pôvodnej historickej
blokovej zástavby, ktorá tu existovala ešte v prvej polovici 20.stotočia. Celkovo architekt vidí potrebu
realizovať v bloku Kamenného námestia (Dunajská – Rajská - Špitálska) podzemné parkovisko s kapacitou približne 2000 miest.
Svoje názory Matušík prezento-
níkmi pozemkov a budov verejnú
medzinárodnú architektonickú
súťaž. Je viac než pravdepodobné,
že sa do nej zapojí aj Ivan Matušík
so svojimi spolupracovníkmi.
X X X
val článkom v internom časopise
Slovenskej komory architektov.
Ako z vizualizácie vyplýva, Kamenné námestie chce architekt
zastavať zhlukom valcovitých objektov, ktorým dominuje jeden
objekt s dvojnásobnou výškou.
Zaujímavé na celom Matušíkovom návrhu je aj to, že vôbec nerta s existenciou solitérneho objektu obytného domu v hornom cípe
Kamenného námestia. Mimocho-
dom, spomínanú stavbu sa v 60.
rokoch nepodarilo asanovať počas
výstavby hotela Kyjev a OD Prior.
Tento objekt ako problém územia
nedávno označila aj urbanistická
štúdia architektonického ateliéru
Siebert+Talaš.
Mesto Bratislava s firmou plánujúcou podzemné parkovisko pre
neplatenie nájmu zmluvu zrušilo
a na blok Kamenného námestia
sľubuje spolu s väčšinovými vlast-
Ivan Matušík (* 12. júl 1930,
Bratislava) je slovenský architekt.
Vo svojej tvorbe vychádza z tradícií funkcionalizmu na Slovensku,
sleduje vývoj európskej a svetovej
architektúry. Za obchodný dom
Prior v Bratislave získal v roku
1969 najvyššie odborné ocenenie,
cenu Dušana Jurkoviča.
V roku 1995 mu Spolok architektov Slovenska udelil za jeho
celoživotné dielo Cenu Emila
Belluša. Medzi jeho posledné a
najvýznamnejšie diela patrí futuristický rodinný dom Elipsion v
Senci a víťazný návrh z verejnej
anonymnej súťaže na bratislavské
Podhradie Vydrica.
Zdroj: informácie Slovenskej
komory architektov.
Snímka: Ivan Karlík
Slovensko o 20 rokov – vysnívaná krajina?
S
lovensko sa projektom Supertrieda/Superclass
prebojovalo do najvyššej ligy
medzinárodne uznávaných inovatínych projektov zameraných
na rozvoj detskej osobnosti. O 20
rokov nám možno dospeje generácia detí inteligentných, empatických, kreatívnych, zdravo
sebavedomých, ktoré budú vedieť konštruktívne spolupracovať
a hospodáriť. Účinky projektu
Supertrieda/Superclass otestovali
na svojich deťoch Francúzi, Švajčiari, Česi, Srbi, Rumuni, Ukrajinci, Maďari, Nemci, Íri. Na Slovensku týmto vzdelávaním prešlo
26 000 detí.
„Projekt SuperTrieda si za 9
rokov svojho trvania vydobyl
postavenie, ktoré mu umožňuje oslovovať tisícky detí, rodičov
a pedagógov. Na Slovensku aj
v zahraničí. Metóda, ktorou tento výsostne vitálny a progresívny
model výchovy umením oslovuje
stále nových nadšencov, je obdivuhodná vo svojej prirodzenosti
a prostote – pracuje s prirodzeným kolektívom detí (školská trieda), zamestnáva každého jej člena
(primerane jeho schopnostiam)
a robí to neodolateľne príťažlivým
spôsobom (aj pre publikum)“ ho-
vorí jeden z garantov projektu Silvester Lavrík (ďalšími sú Albín
Škoviera a Belo Felix).
SuperTrieda/SuperClass ako
projekt bol zaradený do modelovej školskej databázy pre všetky
štáty EÚ. Je súčasťou publikácie
„Good Practice Models of European Educational Network“, ktorá prezentuje 10 najlepších európskych vzdelávacích projektov.
SuperTrieda/SuperClass je európskym víťazom v celosvetovej
sieti “Changemakers”- najlepší
európsky projekt, ktorý pomáha
deťom, podporuje empatiu, spoluprácu, kreativitu a prináša radosť do škôl.
SuperTrieda/SuperClass bol
prijatý do celosvetovej siete Ashoka ako vzorový sociálny projekt,
ktorý skvalitňuje vzťahy v školskom kolektíve a je prevenciou
pred šikanovaním.
SuperTrieda/SuperClass
je
úspešne využívaný pri práci
so „street children“ v Indonézii.
SUPERTRIEDA otvára našim deťom nový svet nevídaných zážitkov.
Partnermi projektu SuperTrieda sú Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku, Slovenský výbor
UNICEF, Ministerstvo školstva,
vedy, výskumu a športu SR.
Organizátorom je
OZ SuperTrieda.
Kontakt : [email protected],
0905 518 904
(st)
Bratislavský región sa pýši novými atraktívnymi videami
K
rajská organizácia cestovného ruchu Bratislava Region Tourism začína propagovať destináciu Bratislavský
región prostredníctvom krátkych
imidžových videí na kanále YouTube, ktoré budú slúžiť aj na propagáciu v zahraničí. Videami chce
prilákať turistov, aby prišli objaviť,
ochutnať a zažiť na vlastnej koži
krásu a jedinečnosť tohto regiónu.
Propagačné videá sú pre Bratislavský región významným prezentačným nástrojom. Ich využitie nebude len prostredníctvom
internetu a sociálnych sietí, ale sú
nevyhnutnou výbavou pri účas-
tiach na medzinárodných veľtrhoch a organizovaní infociest pre
zahraničných novinárov.
„Vytvorením
propagačných
videí sme v krajskej organizácii
cestovného ruchu spravili ďalší
významný krok pre propagáciu
a podporu destinácie Bratislavský
región doma i v zahraničí. Dnes
môžeme objektívne povedať, že
videá sú jedným z najmasovejších
prostriedkov, ktoré dokážu doslova za niekoľko minút obehnúť
celý svet. Ako sa vraví: je lepšie
raz vidieť ako stokrát počuť. Som
presvedčený, že sme sa vydali
správnou cestou a aj na základe
týchto videí sa nám podarí zvýšiť
návštevnosť kraja,“ povedal predseda Bratislava Region Tourism
Ivo Nesrovnal.
Tvorcovia sa snažia prostredníctvom krátkych videí, z ktorých
každé má svoj vlastný príbeh,
vtiahnuť divákov do reálneho
prostredia kraja. Kvalita propagačného materiálu je dopĺňaná
výbornou hudbou a nádhernými panoramatickými zábermi
a pohľadmi z vtáčej perspektívy.
Cieľom videí je spropagovať bratislavský región a ukázať návštevníkom možnosti, ako stráviť voľný
čas v hlavnom meste a jeho okolí.
„V nových videách bratislavského regiónu sa skrýva reálny príbeh. Našim úmyslom nebolo priblížiť divákom len výnimočnosť
prírodného bohatstva, pamiatok
a atraktivít. Chceli sme sprostredkovať bratislavský región na pozadí skutočného príbehu, ako miesto
rôznorodých zážitkov. Každé z
videí samostatne rozpráva iný príbeh a zároveň všetky spolu charakterizujú jedinečné črty tohto
regiónu,“ uviedla výkonná riaditeľka Bratislava Region Tourism
Alžbeta Melicharová. Propagačné
videá sú umiestnené na webovom
kanáli YouTube, dostupnom širo-
kej verejnosti ako aj na sociálnej
sieti Facebook.
Bratislava Region Tourism zároveň pripravila aj nové imidžové
brožúry, ktoré mali premiéru len
na nedávnom januárovom veľtrhu
cestovného ruchu vo Viedni, kde
bol o ne veľký záujem zo strany
návštevníkov. Obsah je zameraný na relax a šport, gastronómiu,
históriu a kultúru a Top 42 atraktivít bratislavského regiónu spolu
s mapou. Všetky brožúry sú v jednotnom dizajne a v 6-tich jazykových mutáciách.
(ts)
16 šport
18. marec 2014 • Obecné noviny
Úspešné podujatie vrátilo Jasnú
na mapu svetového lyžovania
Slová uznania na prácu organizátorov majstrovstiev sveta juniorov v alpskom lyžovaní v Jasnej
Majstrovstvá sveta juniorov v alpských lyžiarskych disciplínach vyvrcholili v stredu 5. marca 2014.
Perfektná práca organizátorov umožnila ukončiť podujatie o deň skôr oproti plánovanému termínu.
Na záverečnom ceremoniáli v lyžiarskom stredisku Jasná – Nízke Tatry to ocenili aj zástupcovia
Medzinárodnej lyžiarskej federácie (FIS).
„Musím oceniť veľmi vysoký
štandard svetového šampionátu
juniorov. Vysokú úroveň dosiahli
vďaka perfektnej práci organizátorov i množstva dobrovoľníkov,“
uviedol Ken Read, predseda Komisie detí a mládeže FIS. „Ešte
keď som pretekal, mi Jana Palovičová, ktorá tu pôsobila v úlohe
veliteľky tratí pre rýchlostné disciplíny, hovorila o stredisku Jasná
a krásnych horách na Slovensku.
Som rád, že pri mojej prvej návšteve vašej krajiny som sa o tom
osobne presvedčil. Škoda, že počas priamych prenosov v televízii
ich pre nepriaznivé počasie nemohli v plnej nádhere vidieť aj
diváci z celého sveta.“
„Boli to jedny z najlepších majstrovstiev sveta juniorov za ostatné
desaťročie, čo som osobne zažil,“
doplnil Janez Fleré, koordinátor
FIS. „Výborné bolo, že súťaže v kĺzavých a technických disciplínach
boli na samostatných zjazdovkách
a cieľových areáloch, čo umožnilo počas jedného dňa zorganizovať oba druhy súťaží a tréningov.
Veľmi dobre fungovalo rozdelenie
na samostatné skupiny technikov,
ktorí organizovali súťaže a perfektne pripravené trate. Musím
oceniť aj motiváciu a spoluprácu
prevádzkovateľa strediska, že počas prázdnin vyčlenil zjazdovky
na preteky a tréningy.“
Jediná výhrada, proti
počasiu
„Na rozdiel od môjho kolegu
som v tejto funkcii na prvom
svetovom šampionáte juniorov
a musím oceniť veľmi dobrú prácu celého tímu organizátorov.
Výborne zvládli nielen športovú
stránku podujatia, ale aj náročnú
logistiku – od ubytovania, dopravy až po perfektné podmienky
na servis lyží v športovej hale,“
ocenil Peter Gerdol, koordinátor
FIS. „Jedinú výhradu mám proti
počasiu, že za štyri dni som len
raz mohol vidieť v plnej kráse lyžiarske stredisko Jasná a perfektné výhľady na nádherné okolité
hory. Ale to už organizátori nemohli ovplyvniť...“
„Veľmi dobre zorganizované
podujatie najmä vďaka ľuďom,
ktorí výborne pracovali. Každý z
pretekárov mal takmer rovnaké
podmienky aj s vysokými štartovými číslami. Ak sme na niektoré veci upozornili, okamžite ich
technici odstránili. V tomto smere
chcem oceniť spoluprácu s veliteľmi tratí – Janou a Jurajom Gant-
nerovcami,“ zdôraznila Stiliani
Chroni, technická delegátka FIS.
„Vlani som tu bola v tejto funkcii
aj počas Európskeho pohára žien,
ktorý bol taktiež výborne zorganizovaný. Ale na svetovom šampionáte ma prekvapilo veľmi veľa
dobrovoľníkov, ktorí perfektne
pracovali. Prajem organizátorom
veľa šťastia pri kandidatúre na
usporiadanie Svetového pohára či
zimnej olympiády.“
Vynikajúca reklama
pre Liptov
Liptov si teda urobil úžasnú reklamu. Umocnila ju aj zlatá medaila Petry Vlhovej z Lipútovského Mikuláša v slalome.
Za všetkým stoja predovšetkým
médiá, ktorých sa na juniorskom
šampionáte akreditovalo niekoľko
desiatok. Medzi nimi nechýbali, okrem domácich, aj televízne
štáby z Poľska, Rakúska, Česka a
napríklad aj zo Spojených štátov.
„Najväčší dosah má, samozrejme,
stanica Eurosport, ktorej vysielanie môžu sledovať fanúšikovia
športu v desiatkach krajín po celom svete. Je to vynikajúca reklama nielen pre lyžiarske stredisko, ale pre celý región. Záujem o
Liptov tak môže stúpnuť aj u ľudí,
ktorí Slovensko dosiaľ v dovolenkových plánoch nemali zahrnuté,“
tvrdí Darina Bartková, riaditeľka
oblastnej organizácie cestovného
ruchu REGION LIPTOV.
Na prelome februára a marca
pod Chopkom nechýbali vrcholové športové výkony, adrenalín,
napätie, ale aj bohatý sprievodný
program a skvelá zábava. Pozitívne je, že okrem samotných pretekárov si juniorský šampionát pochvaľovali aj zástupcovia siedmej
veľmoci. „Niektorí novinári sa
k nám vrátili po dlhých 30 rokoch
a boli veľmi milo prekvapení zmenou, ktorou prešla Jasná za ostatné
roky. Našli tu moderné stredisko,
výborne vybavené press centrum
a prekvapila ich aj vysoká úroveň
podujatia. Veríme preto, že svoju
spokojnosť prenesú cez médiá aj
za hranice Slovenska k čo najväčšiemu počtu ľudí,“ nazdáva sa hovorkyňa prevádzkovateľa strediska TMR, a. s., Zuzana Fabiánová.
Hotelieri si mädlili ruky
Keďže majstrovstvá sveta v lyžovaní nie sú v našich podmienkach
každodenná záležitosť, vidieť túto
slávu na vlastné oči si nenechalo
ujsť ani množstvo prázdninujúcich dovolenkárov. Na svoje si
prišli aj liptovskí hotelieri. „V porovnaní s minulým rokom stúpla
obsadenosť nášho hotela o 5 % a
celkovo sme vypredali 86 % kapacít,“ informuje Eva Zahoranská,
riaditeľka hotela SOREA SNP v
Demänovskej Doline. Majstrovstvá sveta pozitívne ovplyvnili aj
zariadenia v širšom okolí Jasnej.
„V porovnaní s vlaňajškom sme
zaznamenali nárast počtu hostí
o 11 %. Jarné prázdniny sú však
zároveň najobľúbenejšie obdobie
pre dovolenkárov zo západného
Slovenska,“ upozorňuje riaditeľka
Hotela SOREA Máj v Jánskej Doline Čižiková.
Tak ako po minulé roky, aj tentoraz mali prevahu rodiny s deťmi, ktoré spojili pobyt na horách s
lyžovačkou. Práve stredisko Jasná
Nízke Tatry totiž patrilo k jedným
z mála, ktoré boli schopné návštevníkom po celý čas ponúknuť
veľmi dobré snehové podmienky.
„Jarné prázdniny sa naplnili podľa očakávaní, zo Slovenska si však
objednalo pobyty minimum hostí. Dovolenkári okrem lyžovačky
najviac využívali reštauračné služby, zábavu v akvaparkoch a iné
športové vyžitie,“ dopĺňa Vladimír Lupták z Apartmanov Hilson
Jasná.
Majstrovstvá sveta juniorov pomohli vrátiť Liptov na medzinárodnú mapu lyžiarskych pretekov.
Treba len veriť, že na ďalšie veľké
podujatie nebudeme musieť dlho
čakať.
Sprac. (žo)
Snímka: (rl)
V Rači na Černockého by mal pribudnúť multifunkčný
športový komplex
P
o tom, čo na januárovom
mestskom zastupiteľstve magistrát zveril mestskej časti
Rača aj druhú časť pozemkov pod
športovým areálom na Černockého ulici, poverilo miestne zastupiteľstvo MČ Rača starostu Petra
Pilinského, aby začal rokovania za
účelom získania investora na financovanie a výstavbu viacúčelovej športovej haly.
Areál na Černockého ulici, ktorý
je v súčasnosti v zmysle územného
plánu hlavného mesta SR Bratislavy určený na šport, telovýchovu
a voľný čas, by sa tak v budúcnosti
mohol stať viacúčelovým moderným športovým areálom, ktorý
bude k dispozícii tak pre Račanov,
ako aj pre všetkých obyvateľov
z celej Bratislavy a okolia.
„Sme otvorení rokovaniam s investormi, ktorí ponúknu svoju
predstavu o vybudovaní viacúčelového športového komplexu. V minulosti už bol záujem o vybudovanie či už tenisovej haly, zimného
štadióna alebo krytej plavárne,“
povedal starosta Rače Peter Pilinský a dodal, že samotná mestská
časť Rača sa na vybudovaní ani ďalšom prevádzkoví nebude finančne
podieľať. „Pôjde o investíciu zo
súkromného sektora. Investorovi
ale ponúkneme dlhodobý výhodný nájom.“
Návrhy jednotlivých investorov
prerokujú kompetentné odborné komisie a tiež aj na verejnom
zhromaždení s občanmi. Až po-
tom o všetkom rozhodne miestne
zastupiteľstvo MČ Rača.
„Verím, že dospejeme k úspešnému koncu v podobe krásneho
multifunkčného športového komplexu. Chcel by som, aby aj vďaka
novému športovisku mali račianske
deti opäť o niečo bližšie k športu. Súčasťou areálu je aj futbalový
štadión, v jeho blízkom okolí sú
základné aj stredné školy. Okrem
toho celoročná prevádzka nového
areálu bude lákadlom pre všetky vekové kategórie. Verím, že do konca
apríla budem vedieť zastupiteľstvo
informovať o výsledkoch rokovaní
s potenciálnymi investormi,“ dodal
račiansky starosta Peter Pilinský.
(em)
šport 17
Obecné noviny • 18. marec 2014
Zlatú olympijskú medailu videlo
približne sedemtisíc ľudí
Banskobystrické Námestie SNP 27. februára vítalo doma olympijskú medailistku Anastasiu Kuzminovú.
Búrlivými ováciami tak Banská Bystrica oslávila príchod „zlatej" Nasti, ktorá priniesla najcennejší kov
z XXII. zimných olympijských hier zo Soči.
M
esto Banská Bystrica, Vojenské
športové centrum
Dukla a Slovenský zväz biatlonu
pripravili v spolupráci s partnermi
privítanie hodné kráľovnej biatlonu. Pred príchodom Anastasie
Kuzminovej na námestie plné ľudí
si Banskobystričania a návštevníci
mesta mohli vychutnať vystúpenie
kapely Bystrík Band a pozdraviť
olympionikov, ktorí reprezentovali nielen našu krajinu, ale aj mesto
Banská Bystrica na olympijských
hrách. Na pódiu sa tak vystriedali
aj Pavol Hurajt a Adam Žampa.
Slávnostný príchod Anastasie
Kuzminovej sprevádzala pieseň
Banská Bystrica, ktorú pre ňu
naživo spievali známi banskobystrickí umelci. Po príhovoroch
primátora mesta a predstaviteľov
Dukly a Slovenského zväzu biatlonu prítomní obdarovali Nasťu
krásnymi symbolickými darmi.
Primátor mesta Banská Bystrica
Peter Gogola jej daroval tradičný, ručne vyšívaný slovenský kroj
a zástupcovia Slovenského zväzu biatlonu jej na hlavu nasadili
umelecké dielo, korunu kráľovnej
biatlonu.
„Dnešný deň je veľkým špor-
tovým sviatkom nielen pre fanúšikov biatlonu či športu ale pre
všetkých Slovákov. Som veľmi
rád, že toľko ľudí prišlo pozdraviť
našu Nasťu do Banskej Bystrice,
do mesta, ktoré sa stalo jej domovom. Prišli, aby jej vyjadrili vďaku
za to, že Slovensko a Banská Bystrica boli spájané s jej skvelými
výsledkami," povedal primátor
mesta Banská Bystrica Peter Gogola.
Anastasiu Kuzminovú sprevádzal na pódiu jej manžel a tréner
Daniel Kuzmin, syn Jelisej a tréner Juraj Sanitra.
Osobitný program pre nich
pripravili žiaci a pedagógovia zo
súkromnej Základnej umeleckej
školy Lavuta. Potom si prezreli
výstavu pod názvom „Naša zlatá
Nasťa". Tá sa nachádza v priestoroch radnice a autormi kresieb a
malieb sú deti z materských škôl v
zriaďovateľskej pôsobnosti mesta
Banská Bystrica. Primátor mesta
vo svojom príhovore počas prijatia
úspešnej olympioničky na radnici
pripomenul dôležitosť športových
vzorov pre každú generáciu a poďakoval Anastasii Kuzminovej za
to, že práve ona je príkladom pre
Žiaci a študenti zaslali slovenským
olympionikom 5169 pohľadníc
K
kategóriách, ocení SOV diplomom a vecnými cenami.
„Hlavnou úlohou športu
a olympizmu je prispieť k sociálnemu rozvoju spoločnosti,
jej kultúre a najmä k výchove mladej generácie. Vysoko účinnými prostriedkami
na plnenie tejto úlohy sú pozitívne príklady, športové vzory
Text a snímky: (ka)
V Petržalke je
nová skejtbordová rampa
Slovenský olympijský výbor (SOV) v spolupráci s regionálnymi olympijskými klubmi zorganizoval
pri príležitosti XXII. zimných olympijských hier v Soči literárnu súťaž, do ktorej sa zapojilo viac ako
sto základných a stredných škôl. V priebehu decembra a januára sekretariát SOV prijal 5169 pohľadníc
určených našim športovcom. Olympionici a SOV ocenili tie najlepšie.
aždoročne vyhlasovaná súťaž bola určená
pre deti a mládež, ale aj
pre všetkých ľudí v regiónoch
Slovenska so zámerom netradične pritiahnuť pozornosť
smerom k hodnotám a myšlienkam olympizmu. Cieľom
súťaže taktiež bolo zvýšiť povedomie ľudí o účasti slovenskej výpravy na XXII. zimných
olympijských hrách v Soči a
propagovať šport a pohybové
aktivity ako súčasť zdravého
životného štýlu na základných
a stredných školách i v širokej
verejnosti.
Všetky pohľadnice boli doručené samotným športovcom. Najviac pozdravov dostala biatlonistka Anastasia
Kuzminová a hráči hokejového
tímu. Najlepšie diela vybrali
už počas ZOH v Soči samotní
športovci. Práce, ktoré najviac
zaujali športovcov vo všetkých
mladých ľudí či už ssa týka športu
alebo jej pokory a skromnosti.
Po zápise do pamätnej knihy
mesta jej primátor daroval stolovú
hru Zábavné putovanie Banskou
Bystricou pre syna Jeliseja.
a športové inšpirácie. Vzťah
športovcov a mládeže, mládeže a športovcov treba postupne
budovať a rozvíjať. Na to slúžia
aj také aktivity, aké Slovenský
olympijský výbor k XXII. zimným olympijským hrám v Soči
pripravil. Teší nás, že sa literárna súťaž prostredníctvom
pohľadníc stretla s úspechom.
Podstatná však nie je samotná
súťaž, ale vyše 5000 pozdravov
a odkazov od detí a nadšená
odozva u športovcov. Želáme
si len, aby to nebola len jednorazová a príležitostná aktivita Slovenského olympijského výboru, ale permanentná
interakcia medzi športovcami
a mladou generáciou, v prospech oboch skupín, pretože to
obe potrebujú,“ uviedol prezident Slovenského olympijského výboru František Chmelár.
Text a snímky: SOV
Na Strednej odbornej škole
technickej na Vranovskej ulici
vzniká Centrum extrémnych
športov Bratislavského samosprávneho kraja. Už je otvorená
jeho prvá časť – nová U-rampa.
Kraj plánuje vybudovať aj ďalšie prekážky v exteriéri.
„Naším cieľom je priviesť
mládež k športu a odviesť jej
pozornosť od počítačov a od pasívneho trávenia voľného času
vo všeobecnosti. Verím, že nový
skatepark, ktorý v Petržalke
vzniká, bude pre mladých ľudí
atraktívny,“ povedal predseda
BSK Pavol Frešo.
V Bratislavskom kraji sú
možnosti na rozvoj adrenalínových športov, a teda podporu
mladých talentov takmer
nulové, preto sa župa rozhodla
vybudovať na strednej škole
na Vranovskej skatepark. Nová
interiérová U-rampa je vysoká
takmer dva metre a dlhá desať
metrov. Otvorená pre verejnosť
je zatiaľ v skúšobnej prevádzke vždy v sobotu a nedeľu
popoludní.
(ty)
18 šport
18. marec 2014 • Obecné noviny
O príprave kandidatúry Jasnej na zimné
olympijské hry
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR predložilo na medzirezortné pripomienkové konanie
Správu o stave prípravy kandidatúry mesta Krakov na organizovanie zimných olympijských hier Krakov 2022
za spoluúčasti Jasná – Nízke Tatry. Materiál bol vypracovaný v spolupráci so splnomocnencom vlády SR pre
mládež a šport, Slovenským olympijským výborom a Slovenským prípravným výborom ZOH Krakov 2022.
N
a území SR by sa
mali v rámci ZOH
Krakov 2022 konať
len alpské lyžiarske
disciplíny, a to v lyžiarskom stredisku Jasná – Nízke
Tatry (okres Liptovský Mikuláš).
Všetky ostatné disciplíny budú na
území Poľskej republiky, najmä v
Krakove a Zakopanom (presná lokalizácia jednotlivých športovísk
na poľskej strane je v riešení).
Vzhľadom na to, že do 14. marca 2014 kandidátske mestá mali
predložiť medzinárodnému olympijskému výboru prihlášku spolu
so zárukami vlády a príslušných
ministerstiev, sú tieto garancie
súčasťou dokumentu. Týkajú sa
agendy vlády SR, Ministerstva
školstva, vedy, výskumu a športu
SR, Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Ministerstva vnútra SR, Ministerstva
zahraničných vecí a európskych
záležitostí SR a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Priebeh prác na slovenskej strane bude nadväzovať na schválené procesy u poľského partnera.
O priebehu prác budú priebežne
predložené správy na rokovanie
vlády SR. Materiál tiež obsahuje
realizované aktivity Slovenského
prípravného výboru ZOH Krakov
2022 od 11. 10. 2013 do 31. 01. 2014,
ako aj harmonogram kandidatúry
a kvantifikáciu investičných a prevádzkových výdavkov na obdobie
rokov 2018 až 2020.
Investície poslúžia aj
po olympiáde
Celková výška predpokladaných výdavkov na prípravu a organizovanie alpských lyžiarskych
disciplín v stredisku Jasná – Nízke
Tatry v rámci ZOH Krakov 2022
je na úrovni 177 mil. eur, z čoho
169 mil. eur tvoria investičné výdavky a takmer 8 mil. eur predstavujú prevádzkové náklady spojené
s organizáciou samotných zjazdových súťaží, ktoré by mali byť kryté komerčnými príjmami.
Najväčšiu časť investičných
výdavkov, a to na úrovni 60 %,
budú tvoriť výdavky na dopravnú
infraštruktúru. V investíciách sú
premietnuté očakávané náklady
na rekonštrukcie a modernizáciu
existujúcej cestnej infraštruktúry,
realizáciu nových úsekov ciest na
zlepšenie priepustnosti a bezpečnosti dopravy, ako aj statická dopravná infraštruktúra. Dôležitou
časťou investičného rozpočtu je
technická infraštruktúra, ktorá
predstavuje takmer 4 % z celkových výdavkov. Jej realizácia je
nevyhnutná na technické zabezpečenie organizácie súťaží v zjazdovom lyžovaní ZOH. V športovej
infraštruktúre, ktorú tvorí približ-
ne 5 %, je zahrnutá realizácia dočasných objektov pre horské tlačové a administratívne centrum,
dočasná športová infraštruktúra
a dojazdový areál. Prevádzková
a organizačná infraštruktúra ráta
hlavne s výdavkami na dobudovanie areálu malej olympijskej
dediny v priestoroch Akadémie
ozbrojených síl gen. M. R. Štefánika – ubytovacie a stravovacie objekty a technická infraštruktúra.
V rámci organizačného zabezpečenia pôjde najmä o investície do
bezpečnostných opatrení (ochrana objektov a kamerový systém)
a zdravotníckeho zabezpečenia.
Liptovskú nemocnicu s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu v Liptovskom Mikuláši bude potrebné
dobudovať a modernizovať na
požadované štandardy. Investičné
výdavky sa budú čerpať postupne,
najväčší objem bude čerpaný v rokoch 2018 - 2020.
Denný predpoklad
15 000 návštevníkov
Najväčšou položkou v prevádzkovom rozpočte, ktorý vychádza
z rozpočtu na ZOH Vancouver
2010, by mali tvoriť výdavky na
ubytovanie a stravovanie účastníkov, ktoré bude zabezpečené v
objektoch Akadémie ozbrojených
síl. V prípade úspešnej kandidatúry by areál mal poskytovať
služby približne 800 športovcom
a členom realizačných tímov a
600 členom technického personálu. Uvažuje sa s počtom 15 000
návštevníkov denne. Výdavky na
bezpečnosť a zdravotnú službu sú
druhou najväčšou položkou. Obsahujú najmä výdavky na personálne zabezpečenie bezpečnostnej a zdravotnej služby. Dôležitou
časťou rozpočtu budú výdavky na
úpravu zjazdových tratí a ich príslušenstva, ktoré sa bude zabezpečovať permanentne 24 hodín.
Sú tu aj výdavky na testovacie
podujatia pred ZOH. Veľký dôraz
je kladený na bezpečnosť. Výdavky na médiá obsahujú položky,
ktoré sa týkajú prevádzky mediálnych pracovísk, zabezpečovania
televíznych a rozhlasových prenosov, telekomunikačných spojení.
Administratívny servis je nutnou
podmienkou špičkového podujatia. Súčasťou sú aj poistné náklady
na podujatie. Predpokladané výdavky na dopravu majú zabezpečiť fungujúcu dopravnú logistiku
účastníkov. V rozpočte sa uvažuje
s rezervou na nepredvídané výdavky vo výške 5 % prevádzkových výdavkov. Ide o orientačné
limity položiek a pri upresňovaní
výdavkov môže dôjsť k presunom
v rámci rozpočtu. Najväčšia časť
prevádzkových výdavkov sa bude
čerpať v roku 2022.
Spolupráca v regiónoch
Dôležitou súčasťou pri organizácii tak veľkého podujatia je
spolupráca dotknutých samospráv
a subjektov s prihliadnutím na
verejnú mienku. „Je pozitívne, že
myšlienku kandidatúry Krakova
so spoluúčasťou Slovenska podporujú aj občania Liptova, ktorí
sa v prieskume verejnej mienky
vyjadrili za jej organizáciu,“ uviedol predseda Slovenského prípravného výboru ZOH Krakov
2022 Juraj Blanár. Z prieskumu
verejnej mienky, ktorá sa konala v
decembri minulého roka vyplýva,
že 79 % opýtaných súhlasí s tým,
aby sa v stredisku Jasná – Nízke Tatry konali súťaže v zjazdovom lyžovaní v rámci ZOH 2022,
pričom s týmito súťažami „rozhodne súhlasí“ 57 % opýtaných,
62 % si myslí, že by prinieslo pre
región viac výhod ako nevýhod,
70 % opýtaných by sa na súťažiach
v zjazdovom lyžovaní chceli zúčastniť ako diváci, 31 % ako dobrovoľníci, 21 % opýtaných by súťaže
chceli využiť na vlastné podnikanie. Uskutočnenie prieskumu verejnej mienky v dotknutej lokalite
bolo podmienkou Medzinárodného olympijského výboru (MOV).
Michal KALIŇÁK,
hovorca ministra
Vysocká nočná stopa – Memoriál Milana Dormana 2014
H
ovorí sa, že najkrajší pohľad na svet je z chrbta
koňa. Milovníci a nadšenci bežkárskeho športu tvrdia, že
ten najkraší pohľad je práve z bežiek. Aj vďaka týmto nadšencom
usporiadali vlani v obci Vysoká
nad Kysucou prvý raz usporiadali
podujatie Vysocká nočná stopa.
Noc ako čas priechodu na bežkách zvolili zámerne preto, že i tma
a svetlo z bateriek dokážu vytvoriť
naozaj čarokrásne pohľady na obec.
Vďaka úspechu prvého ročníka
naplánovali aj druhý ročník na
tento rok. S mierne pozmeneným
názvom - Vysocká nočná stopa –
Memoriál Milana Dormana. Je to
pocta vynikajúcemu športovcovi,
obľúbenému človeku, činovníkovi
a dlhoročnému predsedovi DHZ
Vysoká nad Kysucou.
Pre skúposť tohtoročnej zimy na
sneh bola zmenená aj forma nočného priechodu a účastníci museli vymeniť bežky za turistické topánky.
V sobotu 15. februára 2014 sa na
Semeteši v pohostinstve Ivety Frolkovej U Cipára začali sústreďovať
všetci účastníci. Po príhovore starostu obce Antona Varechu a predsedu
DHZ Vysoká nad Kysucou Mirosla-
va Dormana vyzarilo 85 zaregistrovaných účastníkov o 17.30 h na trať.
Trasa nočného priechodu, ktorá
bola vyznačená i mihotajúcimi sa
svetielkami v provizórnych lampášoch, viedla cez vysocké osady až do
miestnej časti Nižný Kelčov, kde v pohostinstve u Milana Lajčáka všetkých
čakalo vytúžené občerstvenie.
Mesačná noc, mierny mráz a chuť
sa len tak prejsť i keď v noci, pripravili každému jednému účastníkovi
nádherné pohľady na obec a určite
i pocit z krásne stráveného večera...
la, obaja z Condor teamu, ktorý sa
umiestnil na štvrtom mieste.
Počas soboty a nedele sa na klzisku v areáli Alviano odohrali
desiatky zápasov, svoj tím postavila aj bratislavská župa. Súčasťou
turnaja bola už tradične súťaž v
streľbe na bránku, v ktorej si deti
vyskúšali, aké to je hrať hokej a
pre nádejných malých hokejistov
boli pripravené aj ceny.
Vajnorský ľadový pohár je podujatie, na ktorom sa môže zúčastniť
ktokoľvek, kto má chuť zmerať si
sily s konkurenciou a zároveň nepatrí medzi registrovaných hráčov.
Text a snímka: (va)
Vajnorský ľadový pohár obhájili The Lassos
V
o Vajnoroch sa počas víkendu 16. - 17. februára konal
už piaty ročník podujatia,
na ktorom si mohli zmerať sily amatérske hokejové tímy. Vajnorský ľadový pohár zorganizovala mestská
časť Vajnory v spolupráci s Bratislavským samosprávnym krajom.
„Organizujeme a podporujeme
akcie, ktoré propagujú pohyb na
čerstvom vzduchu a ľuďom prinášajú adrenalín a radosť z víťazstva. Tento amatérsky turnaj
opäť dokázal, že sme hokejovým
národom a že napriek tomu, že
na olympiáde sa našim chlapcom
príliš nedarilo, chuť zahrať si hokej zostáva,“ povedal predseda
BSK Pavol Frešo.
Prvenstvo vo Vajnorskom ľadovom pohári obhájili vlaňajší víťazi The Lassos, na druhom mieste
skončil aj tento rok Jimmy team
a na treťom mladé družstvo Vajčáci. Najlepším strelcom sa stal
Ján Komara s 24 gólmi a najproduktívnejším hráčom Simon Šku-
(ty)
životné prostredie 19
Obecné noviny • 18. marec 2014
Učme sa čítať v duši stromov
Navzdory nežičlivým časom, v akých dnes žijeme, keď je skúpo slnka v ľudských srdciach a rastie
nebezpečenstvo úkladov o jednu z posledných veľkých hodnôt krajiny, o slovenské lesy, pretrváva u našich
lesníkov pocit profesionálnej zodpovednosti založiť a mať „svoj“ les, chrániť ho a na sklonku kariéry ho
odovzdať v čo najlepšom stave nasledovníkom.
N
eubúda v nich ani
obyčajná
ľudská
túžba - naučiť sa čítať z duší stromov.
A objavovať v nich
podstatu nádherného poslania:
svojím dychom umožniť dýchať,
žiť nám, ľuďom. I všetkým živým
tvorom na Zemi.
Porozumieť duši stromov sa celý
svoj život usiluje aj čerstvý šesťdesiatnik Ing. Julian Tomaštík, PhD.,
vedúci Polesia Lesopark, Mestské
lesy Košice, a. s. Juliana poznám
vyše 32 rokov, a tak môžem povedať, že celých doterajších 37 rokov
lesníckej služby sa zápalisto, ba
priam srdnato stavia na ich ochranu i záchranu. Za zdravie, kvalitu
i pekný vzhľad lesov. Azda najvýraznejšie to potvrdzoval za takmer
dvadsaťročného pôsobenia vo
blata aj v najsuchšom lete. „Akoby
druhá vysoká, vysoká škola náročného lesníckeho života!“ hodnotí
Julian projektantské roky v košických štátnych lesoch.
Na čele najväčšieho
komplexu v strednej
Európe
A ako sa mu zišli! Osud mu na
začiatku ponovembrového obdobia nadelil nové náročné lesnícke
poslanie - v marci 1993 sa na základe konkurzu stal riaditeľom
Mestských lesov Košice, a. s. Do
vienka dostal reprivatizáciou vrátených takmer 19 000 ha - najväčší
komplex mestských lesov v strednej Európe a k tomu 40-členný kolektív zväčša skúsených a lesu oddaných horárov a ostatných THP,
ktorí pôsobili dovtedy v štátnych
Ing. Julian Tomaštík, PhD., zanechal
na tvári košických mestských lesov
výraznú pozitívnu stopu
funkcii riaditeľa košických mestských lesov. Stromčeky, ktoré lesné robotníčky zasadili pri jeho nástupe na zodpovedný post v roku
1993, ho už dávno prerástli. A Julian sa dožil - čo ako nerád prezrádza intímnu vec - vie čítať z duše
stromov, pozná ich posolstvo: človek by nemal v rachote civilizácie
prepočuť výstražné zvuky lesa! V
jeho lesníckom svedomí nezostali
tie stromy nevypočuté...
Projektovanie
lesných
ciest – druhá vysoká škola
Rodák z hornooravskej dediny
Zubrohlava sa po skončení Vysokej školy lesníckej a drevárskej
vo Zvolene v roku 1977 domov
už nevrátil. Tak ako viacerých
jeho spolužiakov aj jeho zlákala
ponuka podniku Východoslovenské štátne lesy Košice, ktorý potreboval odborníkov na plnenie
veľkého investičného programu
sprístupňovania prestarnutých lesov v rozsiahlych oblastiach severovýchodného Slovenska. K budovaniu lesných ciest, drevoskladov,
koniarní, bytoviek, škôlkarských
stredísk a ďalších objektov bolo
treba tiež výrazne rozšíriť projekčný útvar podniku. V ňom sa
ocitol aj J. Tomaštík a ušlo sa mu
projektovať lesné cesty. Neľahkých
takmer 15 rokov na týždňovkách
pri trasovaní nových ciest v teréne,
v lesných závodoch od Podolínca
až po Ulič, nocovanie v odľahlých
chatách bez vody a elektriny, na
vrecúškových polievkach, ale v
porozumení s kolegami prinieslo
aj pozitíva - mladý lesný inžinier
pri vytýčení 80 km nových ciest
spoznal bližšie aj lesnícku prevádzku, a to v náročných podmienkach
karpatského flyšu, kde sa dá znenazdajky zapadnúť do mazľavého
lesoch. On dal na stôl zápasu o
košické lesy predsavzatie, že musia
byť ešte krajšie, zdravšie, výnosnejšie. A tiež svoje oravské JA skromnosť, ľudskosť, ale aj ráznosť,
zásadovosť a - zodpovednosť.
Zodpovednosť za les, za ľudí,
za firmu, na čele ktorej sa ocitol,
bola pre J. Tomaštíka tým väčšia,
že popri hlavnej lesníckej činnosti
prišlo aj veľa nových povinností.
Les sa opätovne stal majetkom
mesta a z jeho veľkej hodnoty sa
akoby zakrútila hlava ľuďom vo
vedení magistrátu i v poslaneckom zbore. Bolo treba, obrazne
povedané, tlmiť zápal z ohúrenia:
Hurá, máme les, poďme ho rúbať,
budú peniaze! A tak musel riaditeľ
Tomaštík po každých komunálnych voľbách novým poslancom
opätovne trpezlivo vysvetľovať, že
les nie je bezodná zlatá studňa a
že trvalý úžitok z neho je iba ak sa
dodržiava lesnícka axióma - ročný
etát ťažby dreva. Čo znamená, že
rúbať možno iba koľko prirastie - v
košických mestských lesoch ročne
približne 90 000 kubíkov dreva.
Za dvadsať rokov riaditeľovania
Ing. J. Tomaštíka, PhD. sa výrazne
pozdvihla aj rekreačná funkcia a
úroveň mestského lesa. Na viac
než 4000 ha prímestskej oddychovej zóny – v košickom Lesoparku
- sa usídlila vyššia kultúrnosť. Pribudli desiatky altánkov, odpočívadiel, náučné chodníky a cyklotrasy
v celkovej dĺžke 150 km.
Územie košických mestských
lesov si veľmi dobre plní aj funkcie chránených plôch - je tam
chránené vtáčie územie Volovské
vrchy, vzácne biotopy Stredné pohornádie, ako aj 600 ha Národnej
prírodnej rezervácie (NPR) v okolí Ružína a Malej Lodiny. Všetky
Pohľad na takmer 19 000-hektárový komplex lesov mesta Košice z Drienkovej skaly. V spodnej časti snímky je
meander Ružínskej priehrady.
Vedúci Polesia Lesopark, Mestských lesov Košice, a. s., J. Tomaštík
na pracovnej pochôdzke.
nesú zodpovedne ďalej, ba usilujú
sa zelenú pochodeň zdvihnúť vyššie. Napríklad v roku 2004 na celej výmere mestského lesa získali
od medzinárodnej akreditačnej
organizácie SGS certifikát dobre
obhospodarovaných lesov, ktorý
vlani obhájili. Okrem iného aj za
to, že v súčasnosti sa v pestovateľskej činnosti prezentujú už 90
% podielom prirodzenej obnovy
lesa, pričom ročne umelo zalesňujú už iba 15 - 20 ha. A výrazne
pokročili aj v úsilí o rozvrstvenú
vekovú i drevinovú štruktúru lesných porastov - ako najúčinnejší
štít proti kalamitám.
Vždy radi počujeme, že sa staronovým vlastníkom lesa darí, že
dokážu udržať kontinuitu, ba ísť
spomínané územia pretrvali 700
rokov, odkedy ich mesto má, až
dodnes. Lesníci ich nezničili,
lebo v nich hospodárili a hospodária citlivo, obozretne a so srdcom. Lesníci sú vskutku najlepší
ochrancovia prírody. Mimochodom, Julian Tomaštík ukončil
doktorandské štúdium dizertačnou prácou o výnimočnosti NPR
Bujanovská dubina, ktorá sa nachádza sa na území košických lesov. Je krásna! Ako tá viac známa
v Kokošovciach, v Šariši.
Obhájili medzinárodný
certifikát
Posolstvo dobrých hospodárov,
ktoré v roku 1993 košickí mestskí
lesníci prevzali od tých štátnych,
J. Tomaštík s rodinou na Kriváni.
aj vyššie. Chcú, aby les pretrval.
Chce to aj Julian Tomaštík. A teraz, keď riaditeľskú pracovňu firmy Mestské lesy Košice, a. s., vymenil za miesto vedúceho Polesia
Lesopark, má na to nové možnosti. Les, ktorý má rád od detstva,
má teraz na dosah rúk, očí i sluchu. Je opäť blízko stromov. Ich
semenáčiky víta na svet ako deti
a so stromami zrelými na rúbanie sa bodkou na ich driek lúči. A
počuje šepot ich duší: Lesníci, nedopusťte, aby ľudstvo prepočulo
silnejúci rachot civilizácie! Mohlo
by sa minúť životodarné fluidum
pre naše pľúca - kyslík pre všetky
živé tvory.
Ladislav MALÁK
20 kultúra
Klobásová
ofenzíva
v Lučenci
Aj v Lučenci 2. marca rozvoniavali tradičné zabíjačkové
špeciality, vládla vynikajúca
nálada a vyhrávala dobrá
muzika. Po úspešnom I.
ročníku Klobása Cup, súťaži
doma urobených klobás,
vyhlásili Lučenčania aj II.
ročník tejto súťaže. Novinkou
a veľkým lákadlom bola súťaž družstiev v robení klobás
priamo počas akcie. Keďže
sa Klobása Cup rozrástol,
organizátori premenovali
túto súťaž na Lučenskú klobásovú ofenzívu. Za vstupné
2 eurá účastníkom ponúkli
čerstvú šišku, teplý čaj a
bohatý kultúrny program,
v ktorom nechýbali vystúpenia folklórnych súborov,
ukážka tradičnej zabíjačky
a príprava zabíjačkových
špecialít, ukážka odierania
barana; ochutnávka súťažných klobás, ako aj aktivity
pre najmenších (výroba
fašiangových masiek, maľovanie masiek na tvár, hry
a súťaže...). Priamo na akcii
si záujemcovia mohli za
ľudové ceny kúpiť pripravené zabíjačkové špeciality,
čerstvé mäsové výrobky a
iné fajnôtky.
(mb)
Zabávali sa
aj na Záhorí
Rôzne fašiangové podujatia
- tradičné zabíjačky, súťaž
vo varení gulášu, fašiangový sprievod masiek, ale aj
pochovávanie basy - pripravili pre svojich obyvateľov aj
obce v Bratislavskom kraji.
Tradičnú zabíjačku spojenú
s predajom zabíjačkových
špecialít zorganizovali v sobotu 1. marca obce Rohožník
a Jakubov. V Rohožníku sa
uskutočnil aj fašiangový
pochod masiek a vyvrcholením akcie bolo pochovávanie
basy v kultúrnom dome.
Fašiangové slávnosti s ochutnávkou zabíjačkových pochutín sa konali aj v Lozorne,
Dunajskej Lužnej, Plaveckom
Štvrtku či v Modre, kde bola
aj súťaž vo varení kapustnice
a prehliadka veselých a strašidelných masiek. Sprievod
masiek bol aj v Plaveckom
Štvrtku a Veľkých Levároch,
kde vyhrávala cimbalová
hudba Leváranek spolu
s priateľmi z Moravy.
V obci Závod v parku pri Hasičskej zbrojnici sa v sobotu
1. marca súťažilo vo varení
najchutnejšieho kotlíkového
gulášu a deti sa mohli zabaviť pri táboráku.
(ts-bsk)
18. marec 2014 • Obecné noviny
Na jubilejnom desiatom ročníku
festivalu fašiangových masiek
v Žiline padol rekord
Svojimi tradičnými, na Slovensku nevídanými maskami, sa predstavil špeciálny hosť
karnevalu – skupina „Dolna Sekirna“ z mesta Pernik v Bulharsku.
Ž
ilinský festival fašiangových masiek už
desiatykrát zakončil
fašiangové obdobie
v meste. Na karnevalovom sprievode sa zúčastnila
pestrá plejáda masiek, ktorých
bolo spolu rekordných vyše 500.
Nechýbali originálne masky, väčšinu z nich si vlastnoručne zhotovili účastníci sprievodu. Tento
rok sa na karnevale predstavil aj
špeciálny hosť – skupina „Dolna
Sekirna“ z mesta Pernik v Bulharsku, kde sa koná najväčší svetový festival fašiangových masiek
už 48 rokov. Fašiangová tradícia
Bulharov je založená na vyháňaní zlých síl a na vítaní znovuzrodenia prírody po náročnej zime.
Súčasťou sprievodu boli deti aj
dospelí z Centra voľného času
v Žiline, zo základných umeleckých škôl a z ďalších škôl v Žiline
ako aj žilinskí seniori. V sprievode kráčali aj dvoj-až trojmetrové
bábky divadla Theatre Kvelb z
Českých Budějovíc, ktoré svojím
predstavením „Masopust“ predstavilo divadelne spracovanú českú tradíciu fašiangu.
Program na Mariánskom námestí spestrili folkloristi z FS
Rozsutec, FS Magura, FS Stavbár a mnoho ďalších, ktorí svojimi vystúpeniami pripomenuli
zvyky našich predkov. Súbor z
Kysuckého Lieskovca predstavil tradičné pochovávanie basy
so všetkým, čo k tomu patrí. Na
záver programu zahrala dychová
hudba Fatranka. Najstarší ženský
spolok Živena pre návštevníkov
festivalu pripravil ochutnávku
tradičných fašiangových dobrôt z
vlastnej kuchyne.
(čor)
Vo Vysokej pochovali basu
F
ašiangové obdobie, ktoré
sa začína od Troch kráľov
a končí sa Popolcovou syvrcholením je symbolické pochovanie basy. Inak tomu vo Vysokej nad Kysucou nebolo ani tento
rok. V sobotu 1. marca sa prišli do
sály kultúrneho domu pochovaním basy rozlúčiť s fašiangovým
obdobím aj obyvatelia Vysokej
nad Kysucou. O dobrú zábavu sa
postarala známa vysocká hudobná skupina Albatros v sprievode
skupiny Regent Band.
Pre návštevníkov bol okrem
tradičných domácich šišiek, kto-
ré sú neodmysliteľnou súčasťou konca fašiangov, pripravený
aj kultúrny program, v ktorom
sa predstavila so svojím pásmom
ženská spevácka skupina Vysočanka. Basu na jej poslednej ceste „odprevadila“ FS Vysočanka
v spoločnom symbolickom smútočnom sprievode masiek. Neutíchajúci potlesk a smiech bol
neklamným znakom toho, že fašiangový program sa prítomným
hosťom páčil.
Anton VARECHA,
starosta Vysokej nad Kysucou
Gazdiná, dovolíte
s Homrľajom?
V
Liptove mali tohtoročné fašiangy veľa podôb. Niekde sa konali
bursy, inde sprievody s chriapou či koníkom. Hlavnou postavou
fašiangového sprievodu v Závažnej Porube bol medveď, ktorý sa
zobudil zo zimného spánku a symbolizoval blížiaci sa koniec zimy( asi
preto mrmľaj – homrľaj). O tohtoročný fašiangový sprievod sa postarali
členovia folklórnej skupiny Poludnica. Obec obišli s oslovením: Gazdiná, dovolíte s Homrľajom? Pekne zavinšovali, zaspievali a domácich aj
povykrúcali. Ponúkame niekoľko záberov približujúcich neopakovateľnú atmosféru soboty 1. marca 2014.
Text a snímka:
Dušan Migaľa
doprava/z regiónov 21
Obecné noviny • 18. marec 2014
Novelizácia vyhlášky
o nových značkách
pre cyklistov je na svete
Nie všetky vodné
zdroje v Banskej
Bystrici vyhovujú
na pitie
Zbierka zákonov č. 467/2013 vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
zo 17. decembra 2013, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej
premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
Podfarbenie červené
aj zelené
2. V § 6 ods. 3 prvá veta znie: „Na vodorovné trvalé dopravné značky a doplňujúce nápisy sa používa biela farba, prípadne
modrá farba na označenie parkovacích
miest s plateným alebo regulovaným státím alebo na oddelenie parkovacieho pruhu
s plateným alebo regulovaným státím od
jazdného pruhu, na vodorovné dopravné značky vyznačujúce zákaz státia alebo
zákaz zastavenia sa používa žltá farba, na
vyznačenie zastávky vozidiel pravidelnej
dopravy osôb sa používa žltá farba, prípadne biela farba, na vyznačenie cyklistických
trás a ich priechodov sa používa zelená
farba, prípadne biela farba a na zvýraznenie viditeľnosti cyklistických trás a ich
priechodov sa používa zelená farba alebo
biela farba na farebnom zelenom alebo
červenom podklade.“
Pozn. autora článku:
Takže v súčasnosti umožňuje vyhláška nasledujúce kombinácie:
Čiara biela – zelené podfarbenie
Čiara biela – červené podfarbenie
Čiara zelená – zelené podfarbenie
Čiara zelená – červené podfarbenie.
Vo vyhláške sa objavilo presne to, čo sme
nechceli: kombinácie podfarbení a farieb,
ktoré nie sú viditeľné a zabezpečujú ďalší
chaos v cyklistickej doprave. Na daný problém som upozorňoval PPZ SR, MV SR ako
autorov zmeny ( mailom ako aj osobne), ale
aj MDVaRR (sekciu cestnej dopravy a PK)
ako aj Slovenského cyklokoordinátora. Tu
vidno, ako odbornosť na Slovensku nemá
žiadnu šancu a dobrým slovom sa nedá nič
vybaviť. (Koniec pozn.)
Značka Nepriame odbočenie doľava (č. IS
40j) spravidla v zložitejších a riadených križovatkách so svetelným signalizačným zariadením informuje schematickým vyznačením
na značke cyklistov o odporúčanom spôsobe priechodu križovatkou. Značka sa používa najmä v kombinácii so značku č. V 8d.
Nové smerové šipky
V prílohe č. 1 I. diele III. časti prvom
bode sa za vyobrazenie svetelného signálu
č. S 7c vkladá vyobrazenie nových svetelných signálov č. S 7d až č. S 7i:
Elektrobicykle
K značke č. II 8c:
Značka Nabíjacia stanica (č. II 8c) informuje o blízkosti nabíjacej stanice s elektrickou energiou pre elektromobily; na vyznačenie druhu nabíjaného vozidla sa používa
v kombinácii s dodatkovou tabuľkou č. E
10.
Prevzaté z časopisu Cyklistická doprava,
č. 1/2014
Nepriame odbočenie vľavo
V prílohe č. 1 I. diele I. časti piatom bode
sa za vyobrazenie dopravnej značky č. IS 40i
vkladá vyobrazenie novej dopravnej značky
č. IS 40j:
Najlepšie bratislavské rožky pečú žiaci
SOŠ Farského
Žiaci SOŠ Farského Lenka Sláviková
a Richard Berlák vyhrali medzinárodnú
súťaž „O najlepší bratislavský rožok“, v
súťaži o „Umelecké dielo“ skončili na 2.
mieste. Škola je v pôsobnosti Bratislavského samosrávneho kraja. Súťaž sa konala
začiatkom februára v rámci Medzinárodného veľtrhu gastronómie Danubius
Gastro v Inchebe. Súčasťou veľtrhu boli aj
sprievodné podujatia, ktoré porovnávajú
odborné zručnosti barmanov, baristov,
kuchárov, cukrárov a pekárov.
„Naši študenti dokázali, že vedia robiť
najlepšie bratislavské rožky. Aj to svedčí o
ich kvalitnej príprave a o tom, že odborné
školstvo v bratislavskej župe má vysokú
úroveň a žiaci vychádzajú zo škôl poriadne
pripravení,“ povedal župan Pavol Frešo.
Žiaci dosiahli úspechy aj v ďalších disciplínach. V barmanskej súťaži „St. Nicolaus Cup“, v ktorej pripravovali miešané
nápoje, získali Patrícia Pešková a Dušan
Biháry striebornú medailu. V súťaži „Gastro Cup kuchár Junior“ pripravovali súťažiaci pred obecenstvom dve porcie jedál,
pričom na ich prípravu mali 45 minút.
SOŠ Farského zastupovali žiaci Youssif
Sami, ktorý si vybojoval strieborné oce-
nenie, a Jozef Zeman, ktorý skončil bronzový. Riaditeľ SOŠ Farského Jozef Horák
prevzal mimoriadnu cenu Generálneho
riaditeľa Incheby Alexandra Rozina za výchovu a rozvoj pekárskeho a cukrárskeho
remesla.
Stredná odborná škola mala na veľtrhu
ako jediná stredná škola vlastný stánok
v priestoroch Cechu pekárov a cukrárov
regiónu západného Slovenska. Stánok bol
zameraný na propagáciu odborného vzdelávania.
(tyš)
V Banskej Bystrici je niekoľko vodných prameňov, ktoré si obyvatelia
mesta obľúbili a pijú ich namiesto minerálok a vody. Azda najobľúbenejším
je tzv. Rudlovský medokýš. Koncom
uplynulého roka požiadal Mestský
úrad banskobystrický Regionálny úrad
verejného zdravotníctva (RÚVZ) o dodatočné vyhodnotenie výsledkov laboratórnych analýz odobratých vzoriek
vody z troch vodných zdrojov, okrem
zdrojov v Lazovnej ulici a na Ulici Pod
Dúbravou v mestskej časti Podlavice
aj vodný zdroj Rudlovský prameň. Na
základe vyšetrení základných fyzikálno-chemických, mikrobiologických a
biologických ukazovateľoch v zmysle
nariadenia vlády SR č. 496/2010 Z.
z., ktorým sa ustanovujú požiadavky
na vodu určenú na ľudskú spotrebu
a kontrolu kvality vody určenej na
ľudskú spotrebu v laboratóriách
RÚVZ napríklad vyplýva, že vodu
z Rudlovského medokýša by ľudia
nemali používať ako hlavný, jediný
a dlhodobý zdroj vody určenej na
ľudskú spotrebu resp. na pitné účely.
Dôvodom je, že z hľadiska fyzikálnochemických ukazovateľov má voda
prirodzene a stabilne zvýšený obsah
mangánu, železa, vodivosti a nízku
hodnotu reakcie vody, ale dlhodobé,
resp. nadmerné používanie vody zo
zvýšeným obsahom uvedených prvkov
a ich zlúčením môže mať negatívny
dopad na zdravie ľudí, najmä z hľadiska chronických zdravotných účinkov.
To isté platí aj pre pitie vody z medokýšu Štiavničky.
Horšie dopadlo vyšetrenie vzoriek
vodného zdroja v Lazovnej ulici. Vo
vode odobratej z tohto vodného zdroja
bolo laboratórnou analýzou zistené
prekročenie najvyšších medzných
hodnôt enterokokov a Escherichia
coli a medzných hodnôt koliformných
baktérií, kultivovateľných mikroorganizmov pri 22o C a kultivovateľných
mikroorganizmov pri 37o C.
Práve z dôvodu prekročenia limitných
hodnôt uvedených mikrobiologických
ukazovateľov vodu z vodného zdroja
v Lazovnej ulici nie je možné používať
na pitné účely, keďže voda z tohto
zdroja nie je zdravotne bezpečná.
Vodný zdroj na ulici Pod Dúbravou
v mestskej časti Banská Bystrica –
Podlavice dopadol najlepšie. Ukazovatele kvality pitnej vody vyšetrené vo
vzorke vody odobratej z tohto vodného zdroja sú v súlade s požiadavkami
upravenými uvedeným nariadením
vlády SR, okrem zvýšenej hodnoty
amónnych iónov. Zistené prekročenie
medznej hodnoty amónnych iónov
vzhľadom na vyhovujúce hodnoty
ostatných vyšetrených ukazovateľov,
vrátane mikrobiologických a biologických, však nepredstavuje zdravotné
nebezpečenstvo a neohrozuje zdravie
ľudí. Prítomnosť zvýšených hodnôt
amónnych iónov môže súvisieť s rozkladom organických látok prirodzeného pôvodu, pretože v blízkosti tohto
vodného zdroja odborníci nezistili
antropogénny (vznikajúci činnosťou
človeka) zdroj znečistenia a vodný
zdroj je technicky zabezpečený.
(mt)
22 životné
prostredie/školstvo
18. marec 2014 • Obecné noviny
ŽOS–EKO Vrútky zhodnocuje batérie, akumulátory,
staré vozidlá a oleje
V
roku 2013 v ŽOS
– EKO, s. r. o.,
Vrútky ekologicky
zhodnotili 203 ton
alkalických batérií
a akumulátorov, spracovali 35 ton
prenosných batérií a akumulátorov, 707 opotrebovaných vozidiel
a 28 ton opotrebovaných olejov.
Tieto čísla sú nižšie ako rok predtým, ale naďalej zaraďujú firmu
medzi popredných spracovateľov
druhotných surovín v SR a potvrdzujú jej pozíciu lídra v spracovaní opotrebovaných vozidiel
v Žilinskom kraji. Od získania autorizácie v roku 2005 spracovali v
ŽOS-EKO, s. r. o., Vrútky, za posledných 9 rokov 10 208 opotrebovaných osobných a nákladných
vozidiel, 308 ton opotrebovaných
olejov a ako autorizovaná firma
spracovala tiež 1912 ton alkalických batérií a akumulátorov. Informovala o tom generálna riaditeľka spoločnosti ŽOS – EKO, s. r.
o., Vrútky Jana Antošová.
ŽOS – EKO, s. r. o., Vrútky patrí k významných spracovateľom
opotrebovaných vozidiel na Slovensku a zároveň je aj významným
recyklátorom v zbere a skladovaní odpadových olejov. Zároveň
patrí k dvom najvýznamnejším
spracovateľom batérií a akumulátorov v SR, keď sa špecializuje
predovšetkým na zber a likvidáciu nikel-kadmiových (Ni-Cd)
akumulátorov a batérií. Firma má
vytvorený komplexný systém zbe-
ru opotrebovaných alkalických batérií a akumulátorov a jej hlavným
environmentálnym prínosom je
recyklácia, resp. spätné získavanie
druhotných surovín a využitie jednotlivých zložiek z odpadu až na
plánovaných približne 98 %.
Pri likvidácii elektrolytu získaného z alkalických batérií a
akumulátorov využíva jedinečnú
technológiu jeho recyklácie pri
spracovaní starých vozidiel. Tento
spôsob spojenia dvoch autorizovaných činností je na Slovensku
výnimočný a špecifický len pre
spoločnosť ŽOS-EKO. Špeciálne
vybavená chemická čistiareň odpadových vôd, tzv. deemulgačná
stanica, je technologická linka, kde
sa niekoľkostupňovým spôsobom
vykonáva čistenie zaolejovaných
odpadových vôd a zneškodňovanie odpadov fyzikálno-chemickou
úpravou. Pri spracovaní starých
vozidiel je zaujímavá komodita
- motor, ktorý je silne znečistený
ropnými látkami. Na jeho vyčistenie po rozobraní používajú špeciálnu metódu čistenia v zariadení
hydromat. V ňom pri teplote 80
stupňov dochádza v alkalickom
prostredí k očisteniu jednotlivých
častí motorov od ropných látok.
Chemická čistiareň odpadových vôd (deemulgačná stanica) v ŽOS-EKO, s. r. o., Vrútky zároveň zabezpečuje špičkové vyčistenie vôd od všetkých kvapalín,
súvisiacich s likvidáciou opotrebovaných vozidiel v tejto firme.
Moderné kapacity firma vybudovala aj s prispením Recyklačného
fondu, ktorý spolu na 9 projektov
udelil dotácie 2,422 mil. eur.
(pr)
Snímka: archív
V ZŠ vo Vysokej nad Kysucou odstránili havarijnú situáciu
Na základe žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na odstránenie havarijnej situácie ZŠ E. A. Cernana Vysoká nad
Kysucou – rekonštrukcia sociálnych zariadení, Okresný úrad Žilina, odbor školstva, oznámil obci Vysoká nad Kysucou, že jej
žiadosť bola čiastočne akceptovaná a ministerstvo školstva pridelilo obci dotáciu 35 000 €.
O
bec Vysoká nad Kysucou
následne v zmysle zákona
o verejnom obstarávaní
vyhlásila výzvu na predloženie
cenovej ponuky na uskutočnenie
stavebných prác. Jediným kritériom bola najnižšia cena. Cenovú
ponuku predložili tri spoločnosti.
Komisia vyhodnotila ako najvýhodnejšiu od spoločnosti B&B,
spol. s r. o., Korňa, ktorá ponúkla za stavebné práce 35 000,02 €.
Obec podpísala dňa 3. 12. 2013 s
touto spoločnosťou zmluvu o dielo
na odstránenie havarijného stavu rekonštrukciu sociálnych zariadení
ZŠ E. A. Cernana – II. nadzemné
podlažie.
Stavebná spoločnosť B&B začala
rekonštrukciu 4. decembra 2013.
Najprv musela búrať – demontovať staré zariadenia sanity, oceľové konštrukcie, elektroinštaláciu a
podobne. Potom urobila izoláciu
proti vode a začala stavať zvislé konštrukcie (priečky, kabínky
WC a pod.), upravovala povrchy,
podlahy, osadzovala zárubne, parapety. Následne montovala nové
rozvody kanalizácie, vody, elektroinštalácie, ústredného kúrenia. Rekonštrukciu finalizovali obkladmi
stien, kladením dlažby, nátermi,
maľbami a napokon montovali
zdravotechniku a potrebné drobnosti (držiaky, zrkadlá...).
Stavebné práce skončila spoločnosť 22. januára tohto roka. Obec
prevzala dielo a dala ho do užíva-
nia Základnej škole E. A. Cernana
28. januára.
(va)
Snímky:
archív OcÚ Vysoká n/Kysucou
Veľký Krtíš aj tento rok poskytol úľavy z poplatku za komunálny odpad
A
j tento rok obyvatelia mesta Veľký Krtíš pracujúci
alebo študujúci mimo miesta svojho trvalého pobytu mohli požiadať o zníženie poplatku za komunálny odpad. Na mestský úrad bolo doručených 685 žiadostí
od 956 obyvateľov mesta. Žiadateľom mohol byť študent
alebo občan pracujúci mimo mesta či mimo SR. K žiadosti bolo potrebné priložiť aj potvrdenie o zamestnaní alebo
o návšteve školy, prípadne potvrdenie vecne príslušného
orgánu o pobyte mimo mesta Veľký Krtíš. Každá zo žiadostí bola posúdená a 922 obyvateľom bolo na základe splnených podmienok vyhovené, 13 boli vyzvaní na doloženie
potvrdení. Zamietnuté boli žiadosti, v ktorých žiadateľ nemal trvalý pobyt v meste Veľký Krtíš a tie žiadosti, ktorých
žiadateľ má podlžnosti k mestu.
Študenti aj pracujúci v rámci SR budú mať na tento rok
zníženú sadzbu za komunálny odpad, a tak zaplatia 2,40 €
za rok.
Študenti a tí, ktorí pracujú v zahraničí, budú od poplatku
úplne oslobodení.
Ročná sadzba poplatku za komunálny odpad a drobné
stavebné odpady v meste Veľký Krtíš je pre fyzické osoby
18,25 € / rok.
(ek)
Obecné noviny • 18. marec 2014
životné prostredie/školstvo 23
Na Belopotockého ulicu sa vráti park.
Po osemnástich rokoch!
S
tarostka mestskej časti Bratislava-Staré Mesto Táňa
Rosová poslala v pondelok 3. marca otvorený
list primátorovi hlavného
mesta ako aj mestským poslancom,
v ktorom ich vyzýva na podporenie
záchrany parku Belopotockého.
„Srdce Bratislavy potrebuje pľúca, aby mohlo plnohodnotne slúžiť nielen obyvateľom, ale všetkým
návštevníkom Bratislavy. Boj o záchranu tohto parku trval neuveriteľných 18 rokov a za zachránenie
parku sa postavilo v petícii vyše
7000 občanov,“ napísala starostka
Táňa Rosová v otvorenom liste.
Práve predstavitelia samosprávy môžu podľa starostky napraviť
chyby spôsobené minulým vedením mesta. Materiály o celej histórii boja za záchranu parku poskytlo poslancom občianske združenie
dza sa v liste. Proti tejto zámene sa
petíciou postavili viacerí aktivisti
z mestskej časti Dúbravka.
Starostka Táňa Rosová aj preto
vyzvala obyvateľov danej lokality,
Staromešťanov, ako aj všetkých,
ktorým záleží na záchrane zelene v
hlavnom meste, aby prišli vyjadriť
svoj názor a podporiť myšlienku
zachovania parku Belopotockého
na mestské zastupiteľstvo.
Väčšina poslancov
hlasovala za
Občianska iniciatíva za zachovanie
životného prostredia v Starom
Meste. „Ako starostka Starého
Mesta spolu s poslancami miestneho zastupiteľstva Vás prosím
o hlasovanie za záchranu parčíku
Belopotockého, čím víťazne ukončíte tento dlhý a traumatizujúci boj
o záchranu parku, ktorý bol odjakživa súčasťou Starého Mesta,“ uvá-
Po rokovaní bratislavského
mestského zastupiteľstva 6. marca je isté, že na Belopotockého sa
vráti park. Zo 41 poslancov hlasovala väčšina za zámenu pozemkov. Uvádzame reakciu starostky
mestskej časti Bratislava-Staré
Mesto Táne Rosovej:
„Za zachovanie parku sa posta-
vilo v petícii viac ako 7000 obyvateľov. Preto sa chcem poďakovať
všetkým, ktorí vyvinuli obrovské
úsilie a nevzdávali sa v tomto traumatizujúcom boji. Zároveň ďakujem poslancom Dúbravky ako aj
mestským poslancom, ktorí umožnili, že sa boj skončil úspešne. Toto
rozhodnutie vnímam ako správne
ako starostka mestskej časti Bratislava-Staré Mesto a zároveň ako
Staromešťanka a Bratislavčanka.
Srdce Bratislavy získa vďaka parku
Belopotockého pľúca, ktoré tak veľmi potrebuje. Zámenou pozemkov
zároveň Bratislavčania získajú aj
park v Dúbravke, ktorý sa investor
zaviazal vytvoriť na tomto pozemku. Bratislava tak bude mať o dve
zelené plochy viac.“
(ao)
Snímka: archív
Zlepšovanie kvality bývania vďaka programu
Zelené bývanie
Nadácia Ekopolis v spolupráci s Prvou stavebnou sporiteľňou, a. s., odštartovali v roku 2014 program Zelené bývanie. Jeho cieľom
je zlepšovanie kvality bývania cez zlepšovanie stavu životného prostredia.
T
ematicky sa program Zelené bývanie venuje praktickému overovaniu skúseností na mieste dobrej praxe a
následnému vzdelávaniu ostatných komunít o tom, ako vytvárať lepšie podmienky pre život a
bývanie.
„Projekt Zelené bývanie nie
je iba o úprave zelene a terénu
v okolí bytoviek, ale vytváraní
celkového priestoru pre život
obyvateľov sídlisk, vrátane budovania dobrých vzťahov medzi
nimi. Privítali sme ho, pretože je
nevyhnutné, aby sme sa prostrediu, v ktorom žijeme, venovali
oveľa viac ako doteraz. Verejné
priestranstvá sú často zanedbané
a naše deti sa nemajú kde hrať.
Sídlisková mládež už takmer ne-
pozná zeleň. Treba to zmeniť. Verím, že spoločný projekt Nadácie
Ekopolis a Prvej stavebnej sporiteľne bude 'lastovičkou' v tejto
oblasti a revitalizácia sídliskových parkov a okolia bytových
domov sa rozbehne vo veľkom,“
hovorí Ing. Imrich Béreš, predseda predstavenstva PSS, a. s.
Téma plánovania, úpravy a starostlivosti o verejné priestranstvá
v sídliskových komunitách je
prioritnou oblasťou pre prvý rok
programu Zelené bývanie. Výber
témy je reakciou na nedostatočnú starostlivosť a opotrebovanie
vybavenia verejných priestorov,
neriešené parkovanie a jeho živelné prenikanie na plochy zelene,
nedoriešené vlastníctvo priestorov medzi bytovými domami,
nedostatok financií a aj na narastajúcu apatiu obyvateľov bytových
domov.
„Podpora z programu Zelené
bývanie smeruje do modelovej lokality v husto zastavanom sídlisku
Dlhé diely v Bratislave. Z doteraz nevyužívaného priestoru ulíc
Kresánkova – A. Brunovského
– V. Hložníka by malo vzniknúť
miesto dobrej praxe – susedský
park,” uvádza Martina B. Paulíková, programová manažérka Nadácie Ekopolis.
Susedský park s názvom Zelená
oáza vznikne postupnou úpravou
zanedbaného priestoru, ktorý si
obyvatelia blízkeho domu prenajali od samosprávy. V minulom roku ho vyčistili a zarovnali,
s podporou Nadácie Ekopolis
Do projektu sa dá zapojiť už aj cez web
P
útavá komunikácia s deťmi,
vyvolanie záujmu o témy
dôležité pre ich rozvoj
a rast a napokon aj ich príprava
na rôzne životné situácie, ktoré
prináša súčasná doba. Aj toto sú
ciele Národného projektu Aktivizujúce metódy vo výchove, ktorý
realizuje Metodicko-pedagogické
centrum.
Projekt určený pedagogickým a
odborným zamestnancom umožní
aj ľahšie manažovanie výchovného procesu a orientuje sa na výuku prostredníctvom zážitkových
foriem. Pedagógovia tak dokážu
ľahšie vtiahnuť deti do tém z oblasti etickej, zdravotnej, dopravnej
a najmä mediálnej výchovy. Vštepia im tiež ako rozlišovať mediálne
obsahy, ako zvládnuť nástrahy modernej komunikácie. Užitočnou
pomôckou pri výchove im bude
práca s interaktívnou tabuľou, ktorú sa naučia, spolu s ďalšími technológiami, efektívne ovládať.
Cieľovou skupinou projektu sú
pedagogickí a odborní zamestnanci zo školských klubov detí, centier
voľného času, špeciálnych základných škôl a stredných škôl umeleckého zamerania. Samotný projekt
prináša aj interaktívne digitálne
výchovné pomôcky. Pre zapojené
školy a školské zariadenia je možnosť získať až 1550 interaktívnych
tabúľ s príslušenstvom.
Do projektu sa doposiaľ v rámci evaulácie zapojilo 200 škôl
a školských zariadení. Viac ako
600 vychovávateľov a pedagógov
tak v tejto fáze otestovali v praxi
svoju úroveň vo využívaní zážitkových metód. V súčasnosti sa
otvára možnosť zapojiť sa do projektu aj pre ďalšie školy a školské
zariadenia. Ambíciou projektu je
vyškoliť až 7500 pedagógov a vychovávateľov. Projekt z eurofondov
sa realizuje do novembra 2015 vo
všetkých krajoch, s výnimkou Bratislavského.
Záujemcovia o vzdelávanie v oblasti výchovy sa teda môžu do projektu prihlasovať jednoduchšie ako
doposiaľ. Od 5. marca 2014 im to
umožní elektronické prihlasovanie
cez web www.amvprojekt.sk
(kal)
a Prvej stavebnej sporiteľne, a. s.,
budú postupne nasledovať zemné práce, výsadba drevín a ďalšie
úpravy na skvalitnenie priestoru
aj životného prostredia.
„Sme obyčajní obyvatelia sídliska Dlhé Diely v Bratislave. Sídliska, ktoré je typické pre dnešnú
dobu – ´betónová džungľa', kde
je problém zaparkovať, nieto ešte
nájsť miesto na oddych a relax
či voľnú zábavu detí, o zelenom
parku ani nehovoriac. Sídliska,
na ktorom žije asi 30-tisíc obyvateľov s typickou 'susedskou anonymitou' dnešnej doby. Do bytov
máme privedené optické káble s
vysokorýchlostným internetom a
možnosťou online komunikácie s
celým svetom a často nepoznáme
suseda bývajúceho vo vedľajšom
byte,“ píšu o svojom spoločenstve
aktívni obyvatelia zo združenia
„Susedia Sami Sebe“.
Realizácia projektu je naplánovaná na obdobie od marca 2014
do októbra 2014. Počas tohto obdobia sa v rámci susedského dňa
uskutoční aj diskusia, kde bude
predstavený, resp. dopracovaný
plán na úpravu priestoru. „Pri plánovaní ďalších úprav využijeme
našu metodiku participatívneho
plánovania vytvorenú na základe
spolupráce s viacerými partnermi
a overenú na niekoľkých desiatkach projektov v rôznych komunitách,” približuje Martina B. Paulíková, programová manažérka
Nadácie Ekopolis.
(ne)
Schválili novú súkromnú materskú školu
Mestské zastupiteľstvo v Liptovskom Mikuláši schválilo vo štvrtok 6. marca zaradenie novej súkromnej materskej školy
do siete škôl a školských zariadení Ministerstva školstva SR.
O jej otvorenie na Ulici J. Žuffu v mestskej časti Palúdzka prejavil záujem súkromný investor.
„V prípade kladného vyjadrenia ministerstva školstva môže zriaďovateľ otvoriť nové predškolské zariadenie od 1. septembra
2015,“ povedal Ján Jurkovič, vedúci útvaru školstva a školských
zariadení Mestského úradu v Liptovskom Mikuláši. Súkromné
predškolské zariadenie by malo slúžiť asi štyridsiatke detí.
„V tom istom čase plánujeme otvorenie mestskej materskej
školy v Okoličnom. Zaznamenávame totiž veľký dopyt
po umiestnení detí do škôlok. Súkromná materská škola môže
navyše prijímať aj deti žiadateľov bez trvalého pobytu v Liptovskom Mikuláši,“ vysvetlil primátor mesta Alexander Slafkovský.
V prípade, že budú obidve materské školy zaradené do siete
škôl a školských zariadení, sa od septembra budúceho roka
kapacita zariadení tohto typu v meste rozrastie o nových osemdesiat miest.
(lm)
24 z regiónov
18. marec 2014 • Obecné noviny
Elektronizácia služieb uľahčí prácu
ľuďom aj úradníkom
Liptovskomikulášska radnica elektronizáciou svojich služieb chce uľahčiť komunikáciu obyvateľov
s mestským úradom a jeho inštitúciami. Najdôležitejšie úkony spojené so životom v meste si budú môcť
vybaviť z pohodlia domova cez internet.
V
ýzvu na elektronizáciu samosprávy
alebo tzv. eGovernment vyhlásilo Ministerstvo financií
SR pre slovenské obce a mestá.
Nové služby majú skrátiť obyvateľom čas pri vybavovaní úradnej
agendy. Mesto Liptovský Mikuláš
so svojou žiadosťou o nenávratný
finančný príspevok uspelo. „Rozhodnutie o schválení našej žiadosti sme dostali začiatkom februára.
V súčasnosti prebieha proces uzatvárania zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku.
Do projektu sme začlenili väčšinu
Materská škola
na Hlinách
sa dočkala
rekonštrukcie
interiéru
Materská škola na Čajakovej ulici 4 v Žiline sa
po dlhých rokoch dočkala
rekonštrukcie priestorov, ktoré bolo potrebné
opraviť už v minulom
desaťročí. Až za súčasného vedenia a za podpory
účelovej dotácie z Úradu
vlády SR sa našli finančné prostriedky na nutné
opravy tohto školského
zariadenia.
„Som rád, že sa nám
podarilo nastaviť mestský
rozpočet tak, aby sme
mohli vykonať nevyhnutnú
rekonštrukciu. Zároveň
ďakujem Úradu vlády SR,
že nám túto investičnú
aktivitu dofinancoval,“
povedal primátor Igor
Choma.
Priestory materskej
školy rekonštruovali
od 27. decembra 2013
do 21. februára 2014.
Rekonštrukcia zahŕňala
opravu dvoch sociálnych
zariadení vo východnom
krídle budovy, ktoré budú
slúžiť približne 48 deťom
z dvoch tried. Uskutočnila sa aj oprava potrubí,
výmena WC, umývadiel,
pribudli nové obklady a
dlažby. Finančné náklady
na rekonštrukcie dosiahli
takmer 10-tisíc €, z toho
mesto prispelo na opravu
účelovou dotáciou 7291 €
a Úrad vlády SR poskytol
2700 €.
(čor)
služieb, ktoré každodenne vybavuje naše Centrum služieb občanom
a ostatné odborné útvary mesta.
Týka sa to napríklad vzniku a zániku daňovej povinnosti, ohlasovania vzniku a zániku poplatkovej
povinnosti za komunálny odpad,
agendy pri kúpe majetku, matričných úkonov, rôznych informačných služieb či oznamovacích
povinností,“ povedala prednostka
Mestského úradu v Liptovskom
Mikuláši Anna Rašiová.
Na elektronizáciu poskytovaných služieb radnica využije
externé zdroje z Európskej únie
a štátneho rozpočtu. „Finanč-
ná hodnota podaného projektu
je 979-tisíc eur, ktoré by sme vo
svojom rozpočte hľadali len veľmi ťažko. Verím, že keď projekt
spustíme, skutočne uľahčí prácu
nielen našim pracovníkom, ale
najmä obyvateľom mesta,“ uviedol zástupca primátora mesta
Liptovský Mikuláš Jozef Repaský.
Mesto sa na spolufinancovaní podieľa sumou 49-tisíc eur.
Napriek modernizácii systému budú existovať výnimky a
v niektorých prípadoch sa obyvatelia návšteve mestského úradu
nevyhnú. „Na základe požiadavky
občana spracujeme buď automati-
zovane alebo ručne napr. rozhodnutie o dani z nehnuteľnosti, dane
za komunálny odpad či poplatok
za psa. Ak však nemá elektronický
podpis, alebo si bude musieť vyzdvihnúť doklady, bude nás musieť navštíviť osobne,“ vysvetľuje
Dušan Močarník, vedúci útvaru
informatiky MsÚ.
Projekt je v súčasnosti v štádiu hľadania dodávateľa, ktorý
zabezpečí mestu analýzu, dizajn,
vývoj, implementáciu, testovanie,
obstaranie a nasadenie potrebnej
výpočtovej techniky a programového vybavenia. Po implementácií by ho mohli spustiť v priebehu
roka 2015.
Mesto Liptovský Mikuláš začalo
v roku 2010 ako prvé na Slovensku
používať jednotný ekonomický
systém pre mestá a jeho organizácie. „Uľahčili sme si tak zložitú
administratívnu prácu. Agenda
mestského úradu a mestských
inštitúcií sa prehľadne vlieva do
spoločného systému, ktorý nám
pomáha priebežne počas roka
nazerať na hospodárenie jednotlivých organizácií a efektívnejšie
tak riadiť chod mesta“ skonštatovala A. Rašiová.
(kell)
Pri čistení mesta pomôžu obyvatelia, školy,
neziskovky a občianske združenia
Už tradične začiatkom jari pripravuje banskobystrická samospráva čoraz populárnejšiu sezónnu akciu
Za krajšie mesto, ktorej cieľom je vyčistenie verejných priestranstiev od rôznych druhov komunálneho
odpadu.
O
úspechu akcie a jej obľúbenosti medzi obyvateľmi
hovorí každoročný vysoký
záujem o pristavovanie kontajnerov, poskytovanie náradia a doplnkovú výpomoc od pracovníkov
mestského úradu, a najmä, viditeľne čistejšie mesto po jej ukončení.
„Účelom akcie Za krajšie mesto
je vyčistenie verejných priestranstiev, najmä medziblokovej zelene
na sídliskách od komunálnych
a rastlinných odpadov, hlavne
zhrabovaním a zberom. V prípade potreby vývozu, premiestnenia
veľkoobjemových kontajnerov či
poskytnutia vriec na odpad počas
akcie je potrebné kontaktovať príslušného pracovníka nášho oddelenia, ktoré celú akciu organizač-
ne zabezpečuje,“ hovorí vedúci
oddelenia odpadového hospodár-
stva a údržby verejných priestranstiev Peter Suchý.
Pri realizácii akcie sa počíta s
aktívnym zapojením sa obyvateľov mesta, základných a stredných
škôl, mimovládnych neziskových
organizácií a občianskych iniciatív.
Na čistenie verejných priestranstiev ako sú Mestský park, Jelšový
hájik, Park pod Pamätníkom SNP
či Urpín prizvú aj rôzne miestne
dobrovoľné organizácie s enviromentálnym zameraním. Dočistenie priestranstiev zabezpečí
správca verejnej zelene ZAaRES
Banská Bystrica a pracovníci prijatí na aktivačné práce.
Akcia Za krajšie mesto je rozdelená na štyri etapy a trvá od 14.
marca do 6. apríla.
(wint)
Starostka Starého Mesta žiada magistrát,
aby odstránil z centra megareklamy
Táňa Rosová vyzvala hlavné mesto, aby veľkorozmerné reklamy, tzv. hypercubes, zmizli spred pamiatok
a pamätihodností v centre.
„Prekážajú mi ako obyvateľovi tohto mesta
i ako starostke Starého Mesta. Denne sa stretávam so sťažnosťami a názorom, že tieto reklamné nosiče nepatria pred historickú budovu
Reduty, Prezidentský palác, Starú tržnicu, či na
Námestie SNP. Sú umiestnené na nevhodných
miestach v tesnej blízkosti pamiatok,“ povedala
Rosová. Žiada preto hlavné mesto, aby začalo
s ich odstraňovaním. „Na jednej strane predstavitelia mesta pred kamerami pília bilbordy
a na druhej strane sami umožňujú existenciu
omnoho horších zariadení.“
Po neúspešných pokusoch riešiť situáciu na
rokovaní mestskej rady na jar minulého roka,
oslovila Táňa Rosová námestníka primátora
a následne aj primátora listom. Starostka verí,
že sa k tejto iniciatíve pridá aj bratislavská verejnosť. „Dúfam, že spoločný tlak veci pomôže,“ povedala.
Hypercubes, ako sa reklamné nosiče nazývajú, pôvodne slúžili na propagáciu kultúrnych či
iných aktivít hlavného mesta, no v súčasnosti
sa na nich čoraz častejšie objavuje aj komerčná
reklama.
(ob)
z regiónov 25
Obecné noviny • 18. marec 2014
Bratislavský magistrát chce zabrániť
platenému parkovaniu pred nemocnicou
Primátor Milan Ftáčnik sa obrátil 4. marca na Okresný súd Bratislava V s návrhom na nariadenie
predbežného opatrenia na zabránenie vyberania poplatkov na verejnom parkovisku pred Nemocnicou
sv. Cyrila a Metoda v Petržalke.
A
ko informoval riaditeľ kancelárie primátora
Ľubomír
Andrassy, opatrenie
súdu by malo platiť
až do právoplatného rozhodnutia
o tom, či ustanovenia Koncesnej
zmluvy medzi Univerzitnou nemocnicou Bratislava a spoločnosťou ZIPP-S, s. r. o. sú v súlade so
zákonom a verejným záujmom.
Bratislavská samospráva ako navrhovateľ predbežného opatrenia
požaduje, aby súd rozhodol o absolútnej neplatnosti zmluvy, týkajúcej sa vyberania poplatkov za
parkovanie vozidiel na parkovisku pred petržalskou nemocnicou.
Primátor Ftáčnik upozorňuje súd
tiež na skutočnosť, že prípojky k
závorám viedli v rozpore so zákonom.
„Mesto po preskúmaní skutkového stavu dospelo k názoru, že je
v rozpore s verejným záujmom a
dobrými mravmi, keďže verejnosť
je nútená platiť poplatok za parkovanie na plochách, ktoré boli v
minulosti kolaudované ako verejné parkoviská a sú priamo viazané
na poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Bratislava sa v minulosti
nedomáhala ochrany svojich práv,
nevyrubila nemocnici daň za pozemky, na ktorých sú vybudované
parkovacie miesta vo vlastníctve
univerzitnej nemocnice, lebo ich
bezplatnú prevádzku považovala
za verejnoprospešnú vec, službu
pre pacienta," informoval Andrassy a dodal, že na základe zmluvy
k spoplatneniu parkovacích miest
sa zásadne zmenil charakter využívania verejných parkovísk.
Odporcovia platených parkovísk pri Univerzitnej nemocnici v
bratislavskej Petržalke a Ružinove
už v minulosti deklarovali, že chcú
zákon, aby verejné parkoviská pri
zdravotníckych zariadeniach vo
vlastníctve štátu, kraja či obce boli
na celom Slovensku pre verejnosť
bezplatné. Predseda lekárskych
odborov pri Nemocnici Ružinov
Miroslav Mendel tiež uviedol, že
v projektovej dokumentácii súvisiacej s projektom spoplatneného
parkovania je zakreslené, že pri
nemocnici na Antolskej v Petržalke je okrem spoplatnených
miest ešte 100 parkovacích miest
pre zamestnancov. „V skutočnosti
tam tie parkovacie miesta nie sú,
ani tam nie je možné urobiť par-
Náklady na údržbu ciest sú zatiaľ o polovicu
nižšie ako vlani
Zimná sezóna v Žilinskom samosprávnom kraji so sebou priniesla iba 15 snehových dní, cestári sa však
nenudia.
N
ezvyčajne teplá zima priniesla radosť nielen vodičom, ale aj cestárom. Tí sa
však nenudia ani vtedy, keď nie je
sneh. Pracovná činnosť je prispôsobená aktuálnym klimatickým
podmienkam a zameraná na bežnú údržbu. Správa ciest ZŠK, i napriek plusovým teplotám počas
dňa, však stále funguje v režime
zimnej údržby a je zabezpečená
24-hodinová dispečerská služba.
„Keďže v ranných hodinách
teploty stále klesajú, robíme preventívne posypy, aby sa zabránilo
vzniku poľadovice, a to najmä pri
vodných tokoch,“ informoval generálny riaditeľ Správy ciest ŽSK
Ivan Fábry. „Počas dňa zabezpečujeme bežnú údržbu ciest ako v
letnej sezóne. Ide najmä o orezávanie a odstraňovanie náletových
drevín a krovín, čistenie vpustí
a odvodňovacích zariadení mostov
a priepustov, ako aj opravu výtlkov
infražiaričmi a bagelami,“ doplnil.
O výnimočnosti tejto zimy
svedčia aj čísla o počte snehových
dní v Žilinskom kraji. Zatiaľ čo
tohtoročná zima so sebou priniesla 15 snehových a 50 mrazových
dní, v minulom roku v rovnakom
čase to bolo 43 snehových a 68
mrazových dní. Tomu je, samozrejme, prispôsobený aj charakter tohtoročnej zimnej údržby
a množstvo spotrebovaného materiálu. „V porovnaní s minulým
rokom sme zatiaľ na úrovni polovice nákladov. V zimnej údržbe
sme v tejto zimnej sezóne minuli
1,5 milióna eur, a to hlavne na posypové materiály, pohonné hmoty,
dispečerskú službu a pohotovosti
vodičov,“ uviedol I. Fábry. Čo sa
týka spotreby posypového materiálu, zatiaľ sa na cestách I., II.
a III. triedy spotrebovalo 6652 ton
chemického a 24 126 ton inertného materiálu. Vozidlá Správy ciest
ŽSK celkovo najazdili pri výkone
zimnej údržby 399 967 km.
(dan)
Pribudnú kompy, cyklotrasy a chystá
sa aj železničné prepojenie do Győru
Predseda Trnavského samosprávneho kraja Tibor Mikuš 4. marca rokoval so štátnym tajomníkom Ministerstva
dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Viktorom Stromčekom a zástupcom štátneho tajomníka
pre zahraničné veci Úradu predsedu vlády Maďarska Levantem Magyarom.
T
émou boli možnosti pri
budovaní nových hraničných prepojení Slovenska
a Maďarska v Trnavskom samosprávnom kraji v nadväznosti na
Dohodu medzi vládou Slovenskej
republiky a vládou Maďarska o
dopravnom charaktere ciest prechádzajúcich cez spoločnú štátnu
hranicu z 27. februára 2012. V
rámci nich by sa malo otvoriť 25
nových hraničných prechodov.
Na rokovaní bol prítomný aj pod-
predseda TTSK József Berényi.
Predseda TTSK zhodnotil rokovania ako úspešné. „Vzhľadom
na to, že hranica medzi Slovenskom a Maďarskom prebieha
na línii rieky Dunaj, uvažujeme
najmä o vodnej ceste. Ku kompe,
ktorá spája Dunaramete a Gabčíkovo pribudne ďalšia, ktorá bude
spájať Dunakiliti a Dobrohošť.
Pripravuje sa aj komplexná rekonštrukcia mosta Medveďov,
kde sa vybuduje trasa pre pe-
ších a cyklistov. Hodnota tohto
projektu bude asi 10 miliónov
eur. Hovorili sme aj téme, ktorá
je úlohou na dlhšie obdobie. Ide
o možnosť pripraviť železničné prepojenie Veľkého Medera
a Győru.“
Viktor Stromček bol s prípravou spokojný. „Sme posledný
krok od dotiahnutia celej prípravy a začatia realizácie projektov.“
Aj Levante Magyar hodnotí plány
ako realizovateľné v nasledujú-
cich rokoch. „Považujem za veľkú
výhodu, že obe vlády postupujú
spoločne a s veľkou ambíciou naplniť podpísané dohody. Oceňujem tiež ústretový prístup jednotlivých samosprávnych krajov.“
Dohoda medzi Slovenskou
a Maďarskom, ktorá by zahrnula
konkrétne projekty, bude pripravená v nasledujúcich týždňoch.
Ivan KRAJČOVIČ,
TTSK
kovisko. Je to priestor pre nákladné autá zásobujúce nemocnicu
materiálom, ktoré sa tam otáčajú.
Predložili teda dokumentáciu s
fiktívnymi 100 miestami a tak zavádzali mesto, ktoré rozhodovalo
aj na základe domnienky, že 100
parkovacích miest pre zamestnancov tam bude," uviedol ešte v
januári Mendel.
Pred nemocnicou v Ružinove a
Nemocnicou sv. Cyrila a Metoda
v Petržalke je parkovanie spoplatnené od 2. decembra.
(SITA)
K novým autobusom pribudnú
v Košiciach aj
nové električky
Obnova vozového parku
Dopravného podniku mesta
Košice pokračuje.
Verejná súťaž na nákup nových
električiek sa už skončila a
DPMK podpísal kúpnu zmluvu
s víťazom tendra – spoločnosťou Pragoimex, a. s., Praha, na
nákup 23 nových električiek.
Víťazná spoločnosť ponúkla vo
verejnej súťaži najnižšiu kúpnu
cenu a najnižšiu cenu za servis
na obdobie 15 rokov. Cena
jednej električky je 1 449 000
eur, pričom celková hodnota
kontraktu predstavuje 33
327 000 eur. Účinnosť kúpnej
zmluvy je podmienená schválením žiadosti o nenávratný
finančný príspevok. Zo zdrojov
Európskej únie a štátneho
rozpočtu bude financovaných
95 % hodnoty kontraktu, 5 %
je spolufinancovanie DPMK.
Dodávka prvej električky sa
očakáva v auguste 2014,
pričom posledná by mala byť
dodaná na prelome septembra a októbra 2015. Okrem
dodávky 23 nových električiek
bola vysúťažená aj opcia na
ďalších 23.
V apríli 2013 DPMK vyhlásil
verejnú súťaž na nákup nových
električiek. Oznámenie o
vyhlásení verejného obstarávania bolo odoslané na zverejnenie do Úradného vestníka
EÚ a aj do Vestníka verejného
obstarávania. Do tendra sa
prihlásili traja uchádzači,
české spoločnosti Pragoimex,
a. s., Praha, Pars nova, a. s.,
Šumperk a španielska firma
Construcciones Y Auxiliar de
Ferrocarriles S.A. (CAF).
(kar)
politika
26 sociálna
18. marec 2014 • Obecné noviny
Okrúhly stôl o právach zdravotne
postihnutých ľudí
Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím (ZPMP) zorganizovalo 20. februára v Bratislave
okrúhly stôl venovaný problematike ľudských práv ľudí s mentálnym postihnutím. Okrúhly stôl sa
uskutočnil v rámci projektu Dôstojný život – právo, nie privilégium.
V
súčasnosti prebieha
odborná diskusia,
týkajúca sa nových
procesných predpisov v oblasti občianskoprávneho konania. S ohľadom
na článok 13 Dohovoru OSN
o právach osôb so zdravotným
postihnutím je potrebné uvedomiť si, že tieto diskusie sa týkajú aj
ľudí s mentálnym postihnutím.
„Cieľom okrúhleho stola bolo
upozorniť na súčasné problémy,
ktoré môžu znamenať aj porušenie základných ľudských práv
ľudí so zdravotným postihnutím
a predstaviť základné zásady, ktoré by procesné predpisy mohli
upravovať,“ uviedla riaditeľka Republikovanej centrály ZPMP v SR
PhDr. Iveta Mišová.
Základné princípy ochrany procesných práv ľudí so zdravotným
postihnutím predstavil JUDr.
Maroš Matiaško a konkrétne
problémy ľudí so zdravotným postihnutím v občianskoprávnych
konaniach odprezentovala JUDr.
Zuzana Stavrovská.
Na okrúhlom stole sa stretli zástupcovia Ministerstva spravodlivosti SR, Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí
SR, Ministerstva práce, sociálnych
vecí a rodiny, Kancelárie verejného ochrancu práv, Národnej rady
SR a mimovládnych organizácií.
V máji Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v
SR zorganizuje ďalší okrúhly stôl,
ktorý sa bude venovať praktickým
otázkam súvisiacim s výkonom
opatrovníckych práv.
Viac o práve na prístup k spravodlivosti ľudí s mentálnym postihnutím nájdete na webovej
stránke: http://www.zpmpvsr.sk/
index.php/dostojny-zivot-pravonie-privilegium#prístup-k-spravodlivosti.
Projekt Dôstojný život – právo,
nie privilégium bol podporený
sumou 10 4976 eur z Fondu pre
mimovládne organizácie, ktorý je financovaný z Finančného
mechanizmu EHP 2009 - 2014.
Správcom Fondu je Nadácia otvorenej spoločnosti - Open Socie-
ty Foundation. Cieľom projektu
Dôstojný život – právo, nie privilégium je zvýšenie zapojenia mimovládnych organizácií do tvorby
politík a rozhodovacích procesov
na miestnej, regionálnej a národnej úrovni.
Združenie na pomoc ľuďom
s mentálnym postihnutím v SR je
občianske združenie a vyvíja činnosť na území Slovenskej republiky v zmysle zákona č. 83/1990
Zb. o združovaní občanov v znení
neskorších predpisov. Vzniklo v
roku 1980, združuje 44 miestnych
organizácií s takmer 10 000 členmi na celom Slovensku. Hlavným
cieľom ZPMP v SR je začlenenie
ľudí s mentálnym postihnutím do
spoločnosti.
Kontakt:
Mgr. Marián Horanič,
č. t.: 02/63814968,
e-mail: [email protected]
Mnohodetným rodinám rozdelil bratislavský magistrát
41-tisíc eur
Najväčšou rodinou, ktorej mesto finančne pomohlo, bola rodina s 12 deťmi. V štyroch prípadoch o pomoc požiadala osemdetná
rodina, mesto finančne pomohlo aj trom rodinám so siedmimi nezaopatrenými deťmi.
A
ktivity cez voľný čas, školské výlety či ponuka centier voľného času alebo
základnej umeleckej školy, aj to sú
veci, o ktoré by nemali byť ukrátené ani deti z mnohodetných rodín
v Bratislave. Hlavné mesto preto
finančne pomáha rodinám s viacerými deťmi s trvalým pobytom
v Bratislave. V minulom roku radnica medzi 647 detí zo 140 rodín
rozdelila 41-tisíc eur. Informovala
o tom hovorkyňa bratislavského
magistrátu Daniela Rodinová.
Najväčšou rodinou, ktorej v
minulom roku mesto finančne
pomohlo, bola rodina s 12 deťmi.
V štyroch prípadoch o pomoc požiadala osemdetná rodina, mesto
finančne pomohlo aj trom rodinám so siedmimi nezaopatrenými
deťmi. Príspevok magistrát vyplatil
aj 10 rodinám so šiestimi deťmi, 33
rodinám s piatimi deťmi a 89 štvordetným rodinám. Priemerne rodiny dostali na jedno dieťa príspevok
63,55 eura, informovala Rodinová.
O príspevok z rozpočtu sociálne-
ho oddelenia magistrátu môžu požiadať rodiny s trvalým pobytom v
Bratislave, v ktorých sú minimálne
štyri nezaopatrené deti. Radnica
im príspevkom preplatí náklady
spojené s navštevovaním detských
jaslí či škôlky, základných umeleckých škôl, centier voľného času,
športových klubov i jazykových
škôl. Rodiny z príspevku môžu
zaplatiť aj poplatky za školské výlety, za školu v prírode, denný
alebo pobytový tábor či lyžiarsky
výcvik. Príspevok môžu použiť aj
na cestovné v mestskej hromadnej
doprave. „Finančná pomoc je vyplácaná rodinám raz ročne na základe žiadosti. Tie sa predkladajú
príslušnému oddeleniu magistrátu
od júna do konca septembra," vysvetlila Rodinová.
Finančná pomoc vychádza zo
systému pomoci mnohodetným rodinám, ktorý schválilo bratislavské
mestské zastupiteľstvo ešte koncom
júna 2012. V tom roku bolo magistrátu doručených 157 žiadostí, z
ktorých vyhoveli 147 oprávneným
žiadateľom. Mesto vtedy vyplatilo takmer 28 500 eur pre 692 detí
a najpočetnejšou rodinou, ktorá
dostala príspevok bola rodina s 13
deťmi. V roku 2013 mesto upravilo a schválilo zásady poskytovania
finančného príspevku a odsúhlasili
45-tisíc eur. Čiastka sa celá vlani nevyčerpala, zvyšných približne 4000
eur presunie magistrát na pomoc
viacdetným rodinám do tohto roka,
dodala Rodinová.
(SITA)
Žilinská župa podporí projekty proti násiliu a drogám
Výzvy sú zamerané na preventívne programy, tréningy a aktivity na predchádzanie vzniku drogovej závislosti, predchádzanie
násiliu páchaného na deťoch a v rodinách, podporu vhodného využitia voľného času detí a rómsku problematiku v kraji.
Ž
ilinský samosprávny kraj
vypisuje výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie
finančného príspevku z rozpočtu
ŽSK na vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Ide o štyri výzvy,
ktoré sa orientujú na organizovanie
preventívnych programov, tréningov a aktivít zameraných najmä na
predchádzanie vzniku drogovej závislosti, na problematiku predchádzania násilia páchaného na deťoch
a v rodinách, na podporu vhodného využitia voľného času detí a na
rómsku problematiku na území
ŽSK. Maximálna výška finančného
príspevku na jeden projekt je 800
eur a môže ho získať subjekt pôsobiaci na území ŽSK. Podmienkou
je podanie žiadosti v termíne do
31. marca 2014. Formulár žiadosti
a bližšie informácie o jednotlivých
výzvach nájdete na www.regionzilina.sk.
Žilinská župa prerozdelila finančnú podporu projektom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately žiadateľom na území ŽSK
aj v roku 2013. V minulom roku
bolo podporených spolu 14 projektov sumou 10-tisíc eur. Aktivity
subjektov, ktoré pôsobia v danej
oblasti a poskytujú sociálnu pomoc,
sa zamerali na predchádzanie drogovej závislosti, na problematiku
týraných detí, žien a rodín, aktivít
zameraných na výchovu k manželstvu a rodičovstvu, na podporu
vhodného využívania voľného času
detí. Medzi úspešnými žiadateľmi
boli mestá Turzovka, Čadca, obce
Rabča, Zázrivá, Zborov nad Bystricou, občianske združenia, domovy
sociálnych služieb i centrá voľného
času. Medzi podporenými subjektmi bolo aj martinské občianske
združenie Žena v tiesni s projektom
„Nebuď ďalšou obeťou V.“, ktorý
prostredníctvom prednášok spojených s voľnou diskusiou prispel k
rozšíreniu povedomia v problematike a eliminácii násilia páchaného
na ženách. Martinský Domov sociálnych služieb Méta pripravil „Letnú školu umenia a pohybu“ pre 30
detí a mladých ľudí s ťažkým mentálnym a kombinovaným postihnutím, a mladých dobrovoľníkov z radov študentov stredných a vysokých
škôl. Uspelo aj Centrum sociálnych
služieb ANIMA v Liptovskom Mikuláši s projektom Aktívne prežitie
voľného času.
„Považujeme za veľmi dôležité
venovať sa rôznym preventívnym
opatreniam, čo sa týka výchovy
mládeže, pretože následné riešenie
problémov, napríklad vo forme resocializačných zariadení pre drogovo závislých, je finančne omnoho
náročnejšie ako preventívne aktivity,“ uviedla riaditeľka odboru sociálnych vecí ŽSK Marta Pauková.
Dotácie sú poskytované v zmysle
Všeobecne záväzného nariadenia
ŽSK č. 21/2010.
Hana DANOVÁ,
hovorkyňa ŽSK
sociálna politika 27
Obecné noviny • 18. marec 2014
Komárno venuje zvýšenú pozornosť
rozširovaniu sociálnych služieb
pre obyvateľov
V novom všeobecne záväznom nariadení o úhradách za sociálne služby samospráva ceny nezvýšila
M
esto Komárno aj
v tomto roku venuje mimoriadnu
pozornosť rozvoju sociálnych služieb pre obyvateľov. Táto starostlivosť sa odzrkadľuje aj v rozpočte
mesta na tento rok, veď dovedna na
rôzne sociálne úkony je v rozpočte
plánovaná suma 152 820 eur, ďalšie
peniaze sú určené na opatrovateľskú službu a prevádzku penziónu
pre dôchodcov v Komárne. Veľmi
dôležité tiež je, že pri schvaľovaní
nového všeobecne záväzného nariadenia číslo 2/2014 zo dňa 20.
2. 2014 o poskytovaní sociálnych
služieb a o spôsobe a výške úhrad
za sociálne služby poskytovaných
mestom Komárno v porovnaní s
rokom 2013 nedošlo k žiadnemu
zvýšeniu cien pre obyvateľov.
Mesto Komárno v súlade so zákonom o sociálnych službách na
svojom území poskytuje:
- terénnu sociálnu službu krízovej
intervencie,
- sociálne služby v útulku.
Ďalej sú to sociálne služby na
riešenie nepriaznivej sociálnej
a zdravotnej situácie hlavne občanom v dôchodkovom veku, a to:
- v zariadení pre seniorov,
- domácu opatrovateľskú službu,
- prepravné služby.
Sú to tiež rôzne podporné služ-
by ako:
- sociálne služby v dennom centre,
- sociálne služby v jedálni denného centra,
- rôzne sociálne služby v stredisku
osobnej hygieny.
Všetky žiadosti obyvateľov s trvalým pobytom na území mesta
vybavujú príslušné referáty Mestského úradu v Komárne. V sociálnom útulku pre bezdomovcov,
ktorý zriadilo mesto na Hradnej
ulici č. 22, s kapacitou 28 osôb, za
ubytovanie platí plnoletá osoba 23
eur mesačne a maloletá osoba 10
eur mesačne. V súčasnosti je kapacita zariadenia vyťažená takmer
na sto percent.
V zariadení pre seniorov na Špitálskej ulici v Komárne, ktoré má
kapacitu 145 osôb, platia obyvatelia
mesta za služby podľa osobitného
VZN. Rád by som na tomto mieste
poznamenal, že vyťaženosť zariadenia, ktoré v tomto roku oslávi už
25 rokov, je 100-percentná.
Centrum opatrovateľskej služby,
ktorého zriaďovateľom je mesto,
sa nachádza tiež na Špitálskej ul.
v Komárne. V súčasnosti v tomto
zariadení poskytujeme opatrovateľskú službu (pri odkázanosti
najmenej II. stupňa) viac ako 85
seniorom v domácom prostredí, čo
je veľmi dôležité – ľudia tak môžu
dožiť spokojnú starobu tam, kde
prežili celý svoj život. Za hodinu
opatrovateľskej služby prijímateľ
uhrádza 0,50 eura a prijímateľa
s prechodným pobytom v meste je
stanovený za 1 hodinu opatrovateľskej služby poplatok 1,50 eura.
Medzi nové služby, ktoré poskytuje mesto Komárno, patrí aj
dovoz obeda dôchodcom, pričom
jeho cena je 1,96 eura a dovozu
0,50 eura. O túto službu je veľký
záujem a máme tu ešte voľné kapacity.
Prepravnú službu vlastným
sociálnym taxíkom zabezpečuje mesto predovšetkým osobám
s ťažkým zdravotným postihnu-
tím a nepriaznivým zdravotným
stavom v čase od 7. do 15. hodiny. Jej objednanie sa zabezpečuje najmenej 24 hodín vopred
u informátora mestského úradu.
Nové VZN už umožňuje prepravnú službu odkázaným občanom
aj mimo mesta Komárno. Výška
úhrady podľa rôznorodosti prepravy na ňu odkázaným obyvateľom sa pohybuje od 0,25 do 0,40
eura za každý začatý kilometer.
Stojné sa pohybuje od 1 do 1,50
eura, pričom zvýšené stojné sa
účtuje mimo územia mesta Komárno. Aj o túto službu je veľký
záujem, v roku 2013 ju napríklad
využilo 378 osôb.
V denných centrách, zriadených
mestom, poskytujeme služby osobám v dôchodkovom veku alebo s
nepriaznivým zdravotným stavom
a rodičom s dieťaťom služby bezplatne. O poskytovanie sociálnych
služieb v stredisku osobnej hygieny, ktoré sídli na Hradnej ul. 22 v
Komárne, je taktiež neustále záujem. Výška úhrady za jednu službu je 0,35 eura pre plnoletú osobu,
pre maloletých je táto služba bezplatná. Túto službu využívajú aj
bezdomovci, ktorí žijú v meste.
Dôležitou súčasťou sociálnej
starostlivosti je terénna sociálna
práca, ktorá sa poskytuje ľuďom
na ňu odkázaným. Ako povedal
viceprimátor mesta Vojtech Novák, doteraz malo mesto Komárno na túto činnosť len jedného
pracovníka. V týchto dňoch však
mestu zo sociálneho fondu podarilo získať grant 134 000 eur.
Vďaka tomu už od apríla zapojí
mesto do terénnej sociálnej práce
štyroch nových terénnych pracovníkov a dvoch asistentov. Ich
prácu chcú v Komárne upriamiť
na sociálnu pomoc odkázaným
obyvateľom, bezdomovcom, rodičom, ktorí obývajú sociálne
byty v mestskej časti Harčáš, ktorých deti často prichádzajú do
školy hygienicky zanedbanom
stave. Samozrejme, samospráva
ráta aj s tým že s pomocou terénnych sociálnych pracovníkov
mesto získa lepšiu predstavu
o potrebách sociálne znevýhodnených obyvateľov, kam potom
upriamime našu pozornosť, zdôraznil viceprimátor.
Nové VZN č. 2/2014 o poskytovaní sociálnych služieb a spôsobe
a výške úhrad, ktoré nadobudlo
účinnosť 10. marca 2014, ako aj
komunitný plán mesta sú dobrým základom pre skvalitňovanie
a rozširovanie sociálnych služieb
obyvateľom Komárna.
Štefan BENDE,
poslanec MsZ
Bratislavský kraj vyčlenil na sociálne služby takmer
25 miliónov eur
Pomoc ľuďom, ktorí sú odkázaní na sociálne služby, patrí aj v tomto roku
medzi priority kraja. V župnom rozpočte je na sociálne veci vyčlenených
takmer 25 mil. €, vlani to bolo viac ako 24 miliónov €.
„Záleží nám na tom, aby sme
poskytovali kvalitné sociálne
služby. Každý rok navyšujeme
rozpočet a realizujeme rôzne
projekty a programy na zvýšenie
kvality života a poskytnutia účinnej a adresnej pomoci občanom
Bratislavskej župy. Chceme, aby
vedeli, že aj v ťažkej situácii sa
na nás môžu s dôverou obrátiť,“
povedal bratislavský župan Pavol
Frešo. Dôkazom toho je napr. päť
zariadení podporovaného bývania, ktoré umožňujú žiť ľuďom
so zdravotným postihnutím čo
najsamostatnejšie, špecializované zariadenia pre ľudí postihnutých Alzheimerovou chorobou či
pre deti postihnuté autizmom. V
Centre pre rodiny v kríze a Kancelárii prvého kontaktu môžu
občania vyhľadať pomoc pri
riešení svojej sociálnej situácie.
Župa v spolupráci s občianskym
združením Domov-Dúha plánuje
zriadiť Bezpečný ženský dom, na
ktorý chce čerpať peniaze z Nórskeho finančného mechanizmu.
Sociálny program Pomoc ženám,
na ktorých je páchané násilie, odštartovala župa v roku 2013 a ako
prvá z ôsmich krajov vypracovala
Regionálny akčný plán na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách.
Významným krokom k zvýšeniu
kvality sociálnych služieb je aj župnými poslancami schválený materiál „Podmienky kvality sociálnych
služieb v kompetencií BSK“. Spomedzi krajov na Slovensku to bol
jediný materiál tohto druhu.
Bratislavská župa organizuje
aj rôzne akcie, napríklad Župnú
olympiádu pre seniorov či Ples seniorov. Cieľom podujatí je poskytnúť seniorom príležitosť na športovanie, pohyb a tiež zábavu. BSK
podporuje aj viaceré organizácie či
projekty, ktoré sa sústredia na sociálne služby a pomoc obyvateľom. BSK má vo svojej zriaďovateľ-
skej pôsobnosti 15 zariadení sociálnych služieb pre rôzne cieľové
skupiny a rôzne zdravotné postihnutia, v ktorých poskytuje služby
takmer 1600 občanom. Okrem
svojich zariadení poskytuje sociálne služby aj prostredníctvom viac
ako 110 neverejných poskytovateľov sociálnych služieb v regióne
a na celom Slovensku pre ďalších
približne 2000 obyvateľov ročne.
Centrum pre rodiny
v kríze už pomohlo viac
ako osemsto rodinám
Už päť rokov sa môžu rodiny
v zložitých životných situáciách
obracať na Centrum pre rodiny
v kríze, ktoré zriadil Bratislavský
samosprávny kraj. Pomoc poskytlo takmer 830 rodinám, pričom
iba vlani to bolo 224 rodín.
Základným cieľom centra je
poskytnúť komplexnú, administratívne nenáročnú a bezplatnú
pomoc.
„Záleží nám na tom, aby deti
a rodičia v bratislavskej župe mali
kvalitné sociálne služby. Jednou
z nich je aj možnosť riešiť svoju
ťažkú životnú situáciu s profesionálmi,“ povedal predseda BSK
Pavol Frešo.
Centrum pre rodiny v kríze
predstavuje dobre prepracovaný
systém, ktorý koordinuje zástupca Bratislavského samosprávneho
kraja. Služby centra sú určené trom
cieľovým skupinám - rodinám
pred rozvodom, počas rozvodu
a po rozvode, deťom s poruchami správania a rodičom a deťom
pred výkonom, vo výkone, alebo
po výkone trestu. Klientom pomáha prostredníctvom telefonátov, listov, e-mailov či osobných
stretnutí s odbornými poradcami,
psychológmi či terapeutmi.
(ts-bsk)
28 kultúra
18. marec 2014 • Obecné noviny
QR kódmi označili zatiaľ asi
osemdesiat budov, pribudnú ďalšie
Žilina je prvým mestom na Slovensku, ktoré informuje verejnosť o významných budovách unikátnym
informačným systémom.
N
ehrdzavejúce tabuľky so stručným textom a s QR kódmi
sú umiestnené na
budovách, ktoré sú
z hľadiska žilinskej histórie, architektúry či kultúry výnimočné
a zaslúžia si zvláštnu pozornosť.
Po nasnímaní QR kódu prostredníctvom mobilnej aplikácie získa
záujemca alebo turista podrobné
informácie v slovenskom a anglickom jazyku o danej budove na
portáli Turistickej informačnej
kancelárie mesta Žilina www.tikzilina.eu.
Informačné tabuľky obsahujú
okrem QR kódu aj názov a číslo
budovy. Na viacerých tabuľkách je
uvedený aj stručný popis budovy.
Pracovná skupina na čele s Petrom
Moravčíkom, autorom myšlienky
označovania budov QR kódmi,
pripravila koncepciu a realizáciu
tohto nápadu. Výber budov a texty,
ktorými daná tabuľka disponuje,
zabezpečili Mgr. Vladimír Majtan
z Krajského pamiatkového úradu
v Žiline, historik Mgr. Jozef Moravčík, Mgr. Peter Štanský, riaditeľ
Štátneho archívu v Žiline a Ing.
Milan Novák. Do finálnej podoby
doviedli tento zámer pracovníci
Mestského úradu v Žiline (z odboru kultúry, cestovného ruchu, športu a miestneho rozvoja a z odboru
projektov EÚ). V súčasnosti je v
Žiline označených 81 významných
stavieb. Okrem informácií o budovách v slovenčine a angličtine
sa pripravuje aj verzia v poľskom
jazyku. Celkový počet budov v Žiline vytipovaných na označenie ta-
buľkami s QR kódmi je 105.
V roku 2012 Oblastná organizácia cestovného ruchu Malá Fatra
(OOCR Malá Fatra), ktorej zakladajúcim členom je i mesto Žilina,
iniciovala workshop s cieľom zviditeľniť turistické atrakcie v meste.
Jednou z myšlienok bolo označovanie významných budov v meste
a už v roku 2012 bolo umiestnených z finančných zdrojov OOCR
Malá Fatra prvých 20 tabuliek.
Vďaka nenávratnému finančnému príspevku z Európskej únie
v rámci projektu „Partnerstvom k
podpore cestovného ruchu turistickej destinácie Žilina – BielskoBiala“ sa koncom minulého roku
označilo tabuľkami ďalších 61 významných budov v meste.
Náklady na označenie budov tabuľkami boli v prvej etape približne 10 000 € a cez projekt v druhej
etape to bolo približne 25 000 €.
Celkovo teda približne 35 000 €.
Každá označená budova má
svoju históriu. Záujemcovia sa k
nej dostanú cez QR kód, ktorý poskytne všetky informácie – preto
sa prehliadka mesta stane atraktívnejšou a zaujímavejšou nielen
pre turistov, ale aj pre samotných
Žilinčanov, ktorí na prechádzke
môžu zistiť niečo viac o svojom
meste. Veľkým prínosom celého
projektu, okrem zlepšenia informovanosti verejnosti o označených stavbách, je nepochybne aj
to, že základný historický výskum
priniesol nové informácie o histórii a architektúre viacerých budov
v Žiline, ktoré dosiaľ neboli známe ani odborníkom.
Pavol ČORBA,
hovorca mesta
Spoločné slovensko-poľské mikroprojekty prispievajú
k zachovávaniu tradícií
Obce, mestá a združenia v ŽSK sa už tretí raz mohli zapojiť do výzvy pre fond mikroprojektov v rámci Programu cezhraničnej
spolupráce PL - SK 2007 – 2013. Do výzvy sa zapojila aj kysucká obec Radoľa s projektom s názvom „Po stopách legiend sv.
Vojtecha a sv. Jána Sarkandera“.
V
ýsledkom je vytvorenie
historicko-náučného
chodníka s informačnými tabuľami, ktoré približujú
legendy o sv. Vojtechovi a jeho
vychovávateľovi Radlovi a o ich
spätosti s históriou obce. Cykloturistický deň po stopách legiend
o sv. Vojtechovi a jeho vychovávateľovi Radlovi na trase novovzniknutého
3-kilometrového
náučno-historického cyklochodníka s oddychovou zónou v obci
Radoľa, ktorý sa uskutočnil 25.
februára, bol zároveň slávnostným otvorením novej turistickej
atrakcie v kysuckom regióne.
Prítomných cyklistov vypravili do histórie predseda ŽSK
Juraj Blanár a starosta obce Radoľa Anton Tkáčik. „Som rád,
že vytvorením historického ná-
učného chodníka s oddychovou
zónou nielen pre turistov, ale aj
pre návštevníkov na bicykli sa
priblíži história kysuckej obce
Radoľa a zatraktívnia sa už existujúce cyklotrasy a turistické
chodníky, ako aj Kaštieľ Radoľa.
Ten je v správe Kysuckého múzea
a patrí medzi najstaršie kultúrne
pamiatky na Kysuciach,“ uviedol
župan Juraj Blanár.
Mikroprojekt v hodnote 38-tisíc eur bol zameraný na cezhraničnú integráciu a rozvíjanie spolupráce obcí Radoľa a Skoczów
v rozvoji kultúry a cestovného
ruchu v prihraničnom regióne.
Obidvoma obcami vedú značené
turistické chodníky aj cyklotrasy.
Hlavným cieľom mikroprojektu
bolo legendami o svätcoch otvoriť dvere dávnej histórie návštev-
níkom oboch partnerských obcí
a vytvoriť tak novú možnosť prepojenia cezhraničných území pre
rozvoj cestovného ruchu. Na tra-
se chodníka je umiestnených 10
smerových a 5 informačných tabúľ s historickými zaujímavosťami tejto lokality. Po obci Radoľa
sa totiž tradujú legendy o narodení, živote a putovaní sv. Vojtecha a jeho vychovávateľa Radlu.
Územie poľského partnera je zas
rodiskom Jána Sarkandera, ktorý
bol mučeníkom. O tomto svätcovi sa tiež tradujú rôzne legendy.
V Žilinskom kraji sa doteraz
uskutočnili tri výzvy cezhraničnej slovensko-poľskej spolupráce, vďaka ktorým sa podarilo
uskutočniť spolu 156 mikroprojektov. Vďaka nim sa regióny
oboch partnerských krajín zatraktívnili, zapojené samosprávy
a inštitúcie si vymenili množstvo
vzájomných skúseností a výrazne
prispeli k zachovaniu tradícií na
oboch stranách hranice.
Hana DANOVÁ,
hovorkyňa ŽSK
Oživili kus liptovskej histórie
M
úzeu Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši sa
podarilo sa vystaviť zrekonštruovaný a zakonzervovaný
historický koč rodiny Jóbovcov
z Liptovskej Anny, ktorý roky čakal na obnovu v múzejnej garáži.
„Uschovali sme ho tam demontovaný pre nedostatok priestoru
po tom, čo sme sa v roku 1997
museli vysťahovať z kaštieľa Vranovo v Palúdzke,“ uviedla historička Ružena Antolová, ktorá
v kaštieli v tom čase pôsobila.
„Do našich zbierok sme ho získali pred tridsiatimi piatimi rokmi.
Vznikol vo výrobni kočov Mikušiak a syn v Likavke. Je to kočiar
typu Mylord pravdepodobne z 19.
storočia, kedy sa začal najväčší
rozmach výroby kočov v Európe.
Slúžil na prechádzky do lesov, polí
a parkov,“ priblížila R. Antolová.
Vystavením kočiara múzeum
ukončilo projekt Jánošík - 300 rokov legendy uskutočneného z fi-
nančných prostriedkov Európskej
únie pri príležitosti 300. výročia
súdu a popravy legendárneho
zbojníka Juraja Jánošíka. V rámci
projektu vydali i knižnú publikáciu Jánošík – od skutočnosti k legende, urobili stavebné a expozičné úpravy v Mikulášskej mučiarni
a vybudovali aj podbránie, kde
vznikol priestor na umiestnenie
kočiara.
(ts)
kultúra 29
Obecné noviny • 18. marec 2014
Najväčšie problémy majú knižnice
s nevrátenými knihami
V Prešovskom kraji je 410 verejných knižníc. Patrí medzi ne 387 obecných, 16 mestských a sedem
regionálnych knižníc v pôsobnosti krajskej samosprávy.
S
ú to Okresná knižnica
Dávida Gutgesela Bardejov, Vihorlatská knižnica Humenné, Podtatranská knižnica Poprad,
Ľubovnianska knižnica Stará Ľubovňa, Podduklianska knižnica
Svidník, Hornozemplínska knižnica Vranov nad Topľou a Knižnica Pavla Országha Hviezdoslava
v Prešove s krajskou metodickou
pôsobnosťou.
Regionálne knižnice zaevidovali v roku 2013 dovedna 42 500
čitateľov, z ktorých bolo viac
ako 14 400 detí. Tí si vypožičali
takmer 1,5 milióna dokumentov,
z toho viac ako 300-tisíc detských. Okrem toho však knižnice v roku 2013 privítali ďalších
takmer 500-tisíc návštevníkov.
„Knižnice majú dnes podstatne
širší záber činnosti ako len požičiavanie kníh,“ zdôrazňuje riaditeľka Knižnice P. O. Hviezdoslava Marta Skalková. Aktívne
sa zapájajú nielen do miestnych
podujatí, ale organizujú vlastné
aktivity, spolupracujú na príprave celoštátnych súťaží, festiva-
lov, podieľajú sa na organizovaní akcií európskeho charakteru.
Regionálne knižnice uskutočnili
v minulom roku 2753 kultúrno-výchovných,
vzdelávacích
a komunitných podujatí. Sústredili sa na podporu a propagáciu čítania detí a mládeže
(Noc s Andersenom, čitateľský
maratón Čítajme si, Stonožkové
čítanie), spoluprácu so školami
(hodiny v knižnici, zážitkové čítania, exkurzie), propagáciu regionálnych autorov, regionálnej
literatúry a regiónov, komunitné aktivity pre seniorov a znevýhodnené skupiny (tréningy
pamäti), voľnočasové aktivity
(turistické, bylinkárske klubové
podujatia), besedy o knihách,
autorské čítania, prezentácie
kníh, literárne súťaže, či výstavy.
Na mnohé zaujímavé aktivity sa
môže verejnosť tešiť počas Týždňa slovenských knižníc, ktorý
sa tento rok uskutoční netradične až prvý aprílový týždeň od
31. marca do 6. apríla.
Knižný fond všetkých regionálnych knižníc tvorí viac ako
786 tisíc dokumentov – knihy,
viazané periodiká, CD nosiče,
mapy, či hudobniny. Najrozsiahlejší knižný fond – vyše 220
tisíc kusov, eviduje prešovská
knižnica. „Najväčší problém
máme s neporiadnymi čitateľmi.
Napriek tomu, že v našom kraji máme najviac biblioboxov na
jednoduché vrátenie kníh, kni-
hy nám nevracajú načas, ťažko
je vymôcť požičané knihy. Často
užívatelia nereagujú na pripomienky ani upomienky. Neuvedomujú si hodnotu vypožičaných
dokumentov, ani to, že požičané
treba vrátiť. Nie je to len problém
Prešova, ale všetkých knižníc,“
upozorňuje M. Skalková. Dodala, že doteraz boli knižnice ústre-
tové, každý rok je počas Týždňa
slovenských knižníc aj amnestia
na pokuty, ale problém budú musieť riešiť razantnejšie: „V snahe
chrániť svoje fondy nevylučujeme zverejňovanie mien tých, ktorí knihy nevrátia a je možné, že
budeme nútení pristupovať k ráznym právnym krokom,“ uzavrela
M. Skalková.
Prešovský samosprávny kraj na
činnosť knižníc v minulom roku
vynaložil zo svojho rozpočtu
1,6 milióna eur. Ďalšie financie
získali knižnice z grantových
schém a vlastných tržieb – takmer
280-tisíc eur.
Kraj v minulom zlepšil existenčné podmienky regionálnych
knižníc – po viacerých rokoch
provizórií získala nové dôstojné
sídlo Knižnica P. O. Hviezdoslava
v Prešove, začala sa rekonštrukcia knižnice vo Svidníku a predovšetkým veľká modernizácia
knižnice v Poprade.
Veronika FITZEKOVÁ,
hovorkyňa PSK
(snímka je ilustračná)
Kniha o dejinách Liptova potrebuje podporu miest
a obcí
Už niekoľko rokov uchováva uznávaný historik Ferdinand Uličný z Ploštína vzácny rukopis, v ktorom zaznamenal približne tisíc
rokov zo života Liptákov. Komunitná nadácia Liptov sa snaží dostať toto dielo do tlačenej podoby. Pomôcť by jej v tom mohli aj
liptovské mestá a obce.
H
istória existujúcich aj
dávno zaniknutých obcí
v Liptove dostala priestor
na takmer sedemsto stranách vedeckej práce. Autor si v nej dal za
úlohu detailne priblížiť jednotlivé aspekty zo života Liptákov
od charakteristiky obyvateľstva,
opisu jednotlivých vrstiev, stravovania, obliekania, náboženstva
až po humornejšie kapitoly, ktoré
približujú hygienu, významnejšie
krádeže, požiare, opilstvo, kartárstvo, cudzoložstvo či nadávky,
ktoré súviseli s každodenným životom.
Jedinečná vedecká
práca
O jedinečnosti tejto práce svedčí fakt, že žiadny z doterajších bádateľov histórie nepreskúmal tak
podrobne život obyvateľov tejktorej časti Slovenska v takejto
širokej časovej osi. „Spracovaný
materiál prináša odpovede na
nezodpovedané otázky v dejinách Liptova a vyvracia viaceré
nepresné teórie starších historikov. Výsledná práca je výnimočná nielen v kontexte Liptova, ale
aj celého Slovenska,“ zhodnotil
úsilie profesora Uličného historik Peter Vítek, riaditeľ liptovskomikulášskej pobočky Štátneho
archívu v Bytči.
Práve výnimočnosť tohto diela presvedčila ľudí z Komunitnej
nadácie Liptov (KNL), že musí
uzrieť svetlo sveta. „Nie je určená
len verejnosti, ktorá sa zaujíma
o svoje dejiny, ale aj študujúcej
mládeži. Tá v knihe nájde komplexné doplnenie svojich vedomostí, alebo môže slúžiť ako
náhrada nepostačujúceho učiva v
školách,“ uviedla Ivica Multáňová z KNL.
Podpora miest a obcí
Predpokladané náklady na tlač
publikácie dosahujú približne
21- až 22-tisíc eur. Svetlo sveta by
mohla uzrieť už v júni tohto roka.
„Komunitná nadácia Liptov nás
oslovila, aby sme jej pomohli pri
zviditeľnení tejto aktivity a finančne ju podporili. Dielo profesora
Uličného je jedinečným počinom
medzi odbornými publikáciami, preto nám bude cťou prispieť
k jej vzniku. Verím, že ak sa do
tejto snahy zapoja všetky liptovské obce či súkromní darcovia,
vyzbierame dostatok prostriedkov na jej tlač,“ povedal primátor
Liptovského Mikuláša Alexander
Slafkovský.
(ts)
Týždeň slovenských knižníc otvorí jarný maratón
Malokarpatská knižnica v Pezinku, ktorej zriaďovateľom je Bratislavský kraj, pripravuje aj v tomto roku množstvo výchovnovzdelávacích programov a podujatí na podporu čítania. Počas marca, ktorý je mesiacom knihy, sa môžu návštevníci knižnice tešiť
na viac ako 30 podujatí.
„Prostredníctvom
podujatí
a rôznych súťaží chceme motivovať deti k čítaniu, pretože aj to je
spôsob, ako sa môžu vzdelávať a
spoznávať svet ako taký,“ povedal
bratislavský župan Pavol Frešo.
Ťahákom marcovej programovej
ponuky bolo okrem Marcového
trhu použitých kníh nepochybne
Stretnutie s Oľgou a Ľubomírom
Feldekovcami v utorok 11. marca. Roky budovateľské, zlaté, normálne, reálne a slobodné je názov
besedy so spisovateľom Jurajom
Šebom, ktorá bude 25. marca.
Detskému čitateľovi knižnica
okrem svojich tradičných programov (Kým školský zvonček zazvoní, Čítanie je IN) ponúka pokračovanie podujatia Voda, čo
ma drží nad vodou, na ktorom sa
doteraz zúčastnilo viac ako 300
detí. Nepochybne zaujímavá bude
aj Beseda o vesmíre a hviezdach
s astronómom a spisovateľom
Dušanom Kalmančokom, „psia
duša“ bude zas témou rozhovoru
s dobrovoľníčkou OZ Psia duša
Andreou Sedláčkovou či Kvíz
o osobnostiach z bratislavského
regiónu.
Celoslovenský Týždeň slovenských knižníc otvorí Jarný maratón s knihou - spoločné podujatie
s bratislavskými knižnicami. Hlavným maratónskym hosťom bude
tento rok Petra Nagyová-Džerengová. V knižnici privítajú aj Petra
Krištúfka, Juraja Kubicu, Katku
Kerekesovú, Borisa Šima, Katarínu
Molákovú. Vyvrcholením mesiaca
knihy bude už tradične medzinárodné podujatie na podporu čítania Noc s Andersenom.
Vlani pripravila Malokarpatská
knižnica v Pezinku 248 podujatí,
na ktorých sa zúčastnilo 5370 detí
a 964 dospelých.
(tyš)
regiónov
30 tlačivá/z
18. marec 2014 • Obecné noviny
Informácia
Krátko z regiónov
k novým vzorom priznaní k miestnym daniam od 1. decembra 2012
Nadväzne na ustanovenie § 99d ods. 4 zákona
č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom
poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné
odpady v znení neskorších predpisov Ministerstvo
financií Slovenskej republiky vydalo Opatrenie z
20. augusta 2012 č. MF/020058/2012-722, ktorým
sa ustanovujú vzory priznania k dani z nehnuteľností, dani za psa, dani za predajné automaty a
dani za nevýherné hracie prístroje. Pre daňovníkov ako aj pre mestá a obce to znamená, že od 1.
decembra 2012 budú platiť tieto tlačivá priznania k
miestnym daniam.
Pri grafickej úprave nových vzorov tlačív uvedených priznaní sme tak ako v minulých rokoch
spolupracovali s Obecnými novinami. Preto sú
tlačivá k miestnym daniam ponúkané pre mestá a
obce prostredníctvom Obecných novín po vecnej
i grafickej stránke zhodné so vzormi priznania k
miestnym daniam, ktoré tvoria prílohu citovaného
opatrenia, čo nemožno jednoznačne konštatovať
pri tlačivách propagovaných inými subjektami.
Zdroj: MF SR
Tlačivá si môžete objednať na adrese:
Inprost, spol. s r. o.
Distribúcia tlačív
Smrečianska 29
811 05 Bratislava
alebo faxom na čísle: 02/446 311 95, 02/ 446 311 98,
alebo mailom na adrese: [email protected]
Kontaktná osoba: Dagmar Borisová,
tel.: 02/ 446 311 99 alebo mobil: 0905 599 120.
Objednávky budeme vybavovať v poradí, v akom
prídu a budú zaevidované. Cena tlačív zostáva nezmenená, a to košieľka (F1.1 a P2.1) a poučenie na
vyplnenie tlačiva ( F1.11 a P2.11) 0,17 €, ostatné tlačivá 0,10 € s DPH. Pri zasielke poštou k cene tlačív
fakturujeme poštovné a balné.
Pre odoberateľov Obecných novín zľava 25% z fakturovanej sumy.
Záväzná objednávka
Názov úradu (organizácie) ........................................................................................................
Kontaktný pracovník .................................................................... č. tel.:.................................
IČO ....................................... DIČO ......................................... IČ DPH .................................
PSČ ..................
Presná adresa: .........................................................................................
Bankové spojenie ................................
Číslo účtu ...............................................................
Ako predplatiteľ Obecných novín si uplatňujeme 25 % zľavu z celkovej fakturovanej sumy.
(označte X)
Dátum ..................................................
Pečiatka a podpis
1.
Fyzické osoby 1.1
Údaje o daňovníkovi + priznanie k dani z pozemkov + zo stavieb - k stavbe na jeden účel (košieľka)
1.2
Priznanie k dani z pozemkov
1.3
Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na jeden účel
1.4
Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na viaceré účely
1.5
Priznanie k dani z bytov - byty a nebytové priestory v bytovom dome
1.6
Priznanie k dani za predajné automaty
1.7
Priznanie k dani za nevýherné hracie prístroje
1.8
Priznanie k dani za psa
1.9
Príloha k zníženiu dane alebo oslobodeniu od dane
Počet
2.1 Údaje o daňovníkovi + priznanie k dani z pozemkov + zo stavieb - k stavbe na viac účelov (košieľka)
2.2 Priznanie k dani z pozemkov
2.3 Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na jeden účel
2.4 Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na viaceré účely
2.5 Priznanie k dani z bytov - byty a nebytové priestory v bytovom dome
2.6 Priznanie k dani za predajné automaty
2.7 Priznanie k dani za nevýherné hracie prístroje
2.8 Priznanie k dani za psa
2.9 Príloha k zníženiu dane alebo oslobodeniu od dane
2.10 Potvrdenie o podaní daňového priznania
2.11 Poučenie na vyplnenie daňového priznania
okuliarov pre krajiny tretieho sveta,
ktorú zorganizoval Lions klub. Na
príprave podujatí spojených s informovaním verejnosti o ochorení,
ktoré sa v celosvetovom meradle
až v trinástich percentách podieľa
na slepote, spolupracovali Slovenská glaukómová spoločnosť, OZ
Glaukóm, mesto Banská Bystrica,
Lions klub, ÚNSS, spoločnosť Geodis Slovakia a OC Europa shopping
center.
(kan)
Snímka: Ján Miškovič
Košikársky workshop v Krivej
O
ravské kultúrne stredisko
v spolupráci s Obecným
úradom v Krivej a Výskumným ústavom trávnych porastov a horského poľnohospodárstva
– regionálnym výskumným pracoviskom v Krivej pozýva na košikársky workshop, ktorý sa uskutoční
v sobotu 22. marca od 9. h v Základnej škole v Krivej. Záujemcovia si počas workshopu môžu zhotoviť prútené košíky, opálky ako aj veľkonočný
korbáč pod lektorským vedením ko-
B
1.11 Poučenie na vyplnenie daňového priznania
právnické osoby
A
j Banská Bystrica sa zapojila
do Svetového týždňa glaukómu, ktorý od 9. marca do
15. marca vyhlásila Svetová glaukómová asociácia. V Cikkerovej
sieni radnice sa 10. marca konala verejná bezplatná prednáška o
ochorení, ktoré je častou príčinou
slepoty - glaukóme, nazývanom aj
zelený zákal. Dôležitosť prevencie
pripomenulo aj bezplatné meranie
vnútroočného tlaku v Europa shopping center 12. marca. Počas oboch
akcií sa konala aj zbierka použitých
šikárov Ľudovíta Sivka z Martina
a Dušana Lučanského z Turian. Priniesť si treba ostrý vreckový nožík,
záhradnícke nožnice, drevený lopár
a špagát. Účasť nahláste na tel. čísle:
043/5864978; 0905 637 053 alebo
e-mailom: [email protected]
sk. Účastnícky poplatok je 5 € pre
dospelého a 1 € pre dieťa alebo kultúrny poukaz. V poplatku je zahrnutý materiál (prútie), odborní lektori
a občerstvenie.
(jš)
Projekt Poznaj Staré Mesto
pokračuje
1.10 Potvrdenie o podaní daňového priznania
2.
Osvetou proti slepote
Počet
ratislavská mestská časť Staré Mesto vďaka podpore Nadácie VÚB otvorila 4. ročník
projektu Poznaj Staré Mesto. Jeho
cieľom je zvýšiť povedomie o histórii Starého Mesta a populárnou
formou ju sprístupniť širšej verejnosti. Bratislavčanov čakajú aj
tento rok bezplatné tematické prehliadky mesta, prednášky či projekt pre staromestských školákov,
ako sa zábavnou formou dozvedieť
niečo o histórii. Úvod projektu
patril Modrému kostolíku, ktorý
vlani oslávil svoju storočnicu. Záujemcov ním 27. februára previedol
Marián Kráľ, správca Farnosti sv.
Alžbety. Projekt bude pokračovať
prehliadkou exteriéru Dómu sv.
Martina a na jar sa začnú prehliadky Starého Mesta. Novinkou tohto
ročníka je spolupráca so známymi
osobnosťami, ktoré budú spomínať
na „ich Staré Mesto“ na verejných
diskusiách.
(ob)
Modra a baníctvo Malých Karpát
M
odra je síce malé mesto, no
skrýva v sebe ešte veľa neprebádaných zákutí, ktoré
čakajú na odhalenie. Jednou z týchto
oblastí je i baníctvo, ktoré bolo súčasťou tohto vinohradníckeho mestečka, poznačeného 15 štôlňami. Výstava pod názvom „Modra a baníctvo
Malých Karpát“ priblíži návštevníkom nielen expozíciu minivzoriek
vzácnych minerálov, ale poskytne
množstvo nových informácií v podobe prednášok viacerých odborníkov či predstavením baníckych artefaktov a fotografií starých banských
diel Modry a okolia. Nebudú chýbať
ani unikátne 3D fotografie, živé netopiere a banský permoník. Výstava
potrvá od 31. marca do 4. apríla.
(msú)
monitor
31
Obecné noviny • 18. marec 2014
Ministerstvo spravodlivosti má zaplatiť
Banskej Bystrici 1,7 milióna eur
Banská Bystrica prišla o vyše štyri milióny eur v spore s cyperskou spoločnosťou Tikka Investments Limited.
M
inisterstvo spravodlivosti musí
zaplatiť mestu
Banská Bystrica
približne 1,7 milióna eur, vrátane úroku z omeškania. Rozhodol o tom odvolací
Krajský súd v Banskej Bystrici.
Voči verdiktu pripustil dovolanie.
Ak ministerstvo využije mimoriadny opravný prostriedok, definitívne rozhodne Najvyšší súd.
Banská Bystrica prišla o vyše
štyri milióny eur pred niekoľkými rokmi v spore s cyperskou
spoločnosťou Tikka Investments
Limited. Časť sumy, takmer jeden
a pol milióna eur, exekvovali z účtov mesta na základe nezákonného rozhodnutia súdu v roku 2005.
Advokát mesta Ján Gereg tvrdí, že
rozhodnutie súdu je výsledkom
ich sedemročnej práce. Zásadný
právny názor pravdepodobne vysloví až Najvyšší súd.
Ak ministerstvo podá dovolanie, súd sa bude zaoberať tým, či
sa Banská Bystrica mala domáhať
súdne najprv vymoženia neoprávneného obohatenia od cyperskej
obchodnej spoločnosti a až potom
žalovať štát, alebo či mesto mohlo
žalovať štát priamo pre nezákonné
rozhodnutie, ktorým mu vznikla
škoda.
Exekúciu miliónov korún umožnilo rozhodnutie Krajského súdu v
Banskej Bystrici v roku 2005. Najvyšší súd zrušil nezákonný verdikt
o tri roky neskôr, ale v tom čase už
Tikka mala peniaze mesta na svojom účte. Magistrát preto žiada,
aby mu peniaze vrátil štát. Ministerstvo spravodlivosti žiadosť mesta o úhradu škody neuznalo.
Dlh, o ktorý sa súdia už traja
banskobystrickí primátori, vytvoril Investorský útvar mesta.
Primátor Ján Králik odmietol
Tikka Investments zaplatiť. Od
začiatku tvrdil, že mesto nie je
nástupníckou organizáciou IÚM,
pretože útvar síce nemá peniaze,
ale existuje. Primátor Ivan Saktor
si ale dal urobiť právnu analýzu
a rozhodol, že mesto sa nebude
domáhať exekvovaných miliónov.
Až po verdikte Najvyššieho súdu
zmenil názor a v súdnych sporoch
pokračoval.
Tikka Investments získala pohľadávku príspevkovej organizácie mesta v roku 2003. Po krachu
Dopravnej banky boli všetky jej
úvery okamžite splatné, na čo
investorský útvar nebol pripravený. Správca konkurznej podstaty
skrachovanej banky predal dlhy,
ktoré vtedy už aj s úrokmi dosiahli 93 miliónov korún (viac ako tri
milióny eur) za osem miliónov
korún slovenskej firme S-Invest.
Spoločnosť predala o niekoľko
dní pohľadávku firme Tikka Investments. Za roky sporov pohľadávka s penále narástla na vyše
štyri milióny eur.
Banskobystrické noviny,
4. 3. 2014
Európska komisia schválila peniaze na vodu pre Bytču
Vodárenský projekt s názvom Zásobovanie vodou, odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd v okrese
Bytča s celkovým rozpočtom vyše 62 miliónov eur pomôže celému regiónu.
V
odárenský projekt, ktorý
schválila Európska komisia, umožní vybudovanie
takmer 65 kilometrov kanalizačných a 52 km vodovodných sietí.
Tým sa zvýši počet obyvateľov
zásobovaných pitnou vodou z
verejných vodovodov približne o
8500. Informoval o tom hovorca
Ministerstva životného prostredia
SR Maroš Stano.
Primátor Bytče Miroslav Minárčik peniaze na projekt privítal
s nadšením. „Bojovali sme za projekt na všetkých úrovniach, politických aj hospodárskych, ako sa
len dalo,“ povedal. „Veď ide o nás,
mestá a obce, ktoré sme v spoloč-
nosti SEVAK ako akcionári. Pre
všetkých, ktorí budú v dosahu kanalizácie aj vodovodu, to prinesie
vyššiu kvalitu života,“ doplnil.
Doposiaľ boli mnohí zaťažení
tým, že splaškové vody museli
odvádzať do žúmp a septikov. Po
realizácii projektu sa budú môcť
obyvatelia pripojiť na kanalizáciu,
ako je to inde samozrejmosťou. V
Bytči sa tešia najmä na zavedenie
kanalizácie v miestnej časti Hliník
nad Váhom. Pomôže to totiž riešiť
aj iné veci. Napríklad opravu cesty II/507 vedúcu cez túto mestskú
časť. „Táto investícia bude mať
vplyv aj na budúci rozvoj mestskej
časti,“ doplnil primátor. „Budeme
môcť pripraviť nové výhľadové
projekty, napríklad na výstavbu
menších bytoviek.“
Veľké možnosti prinesie aj výstavba nového vodovodu. „Žiaľ,
nie všetky naše miestne časti sa
môžu rovnako tešiť,“ povedal Minárčik. „Najväčší problém vidíme
v miestnej časti Pšurnovice, kde
prípojka vodovodu v rámci tohto
projektu nebola schválená. Budeme preto hľadať vhodné riešenie,
aby sme vodu do Pšurnovíc dostali iným, z hľadiska celkových nákladov výhodnejším spôsobom.“
Príspevok Európskej únie z Kohézneho fondu predstavuje 27,53
milióna eur. „Ďalších 4,85 milió-
na eur pribudne zo štátneho rozpočtu SR, pričom celkové náklady
na projekt sú 62 138 789,96 eura.
Hlavným cieľom projektu v
oblasti odkanalizovania a čistenia povrchových vôd je zvýšenie
počtu obyvateľov napojených na
verejnú kanalizáciu v aglomerácii Bytča a Hvozdnica o približne
11 000,“ doplnil hovorca ministerstva.
Na verejný vodovod by sa v
rámci projektu mali napojiť obce
Kotešová, Veľké Rovné, Petrovice,
Kolárovice, Štiavnik a Hvozdnica.
Žilinské Echo,
28. 2. 2014
Smolenice sa dočkajú roky sľubovanej cesty
Trnavský samosprávny kraj hľadá dodávateľa na prvú etapu rekonštrukcie cesty II. triedy, ktorá vedie cez obec
Smolenice. Rozhodujúcim kritériom je cena, prvá etapa prác má stáť 700-tisíc eur bez DPH. Súčasťou zákazky sú aj
chodníky a prekládka verejného osvetlenia.
N
espokojným obyvateľom
Smoleníc rekonštrukciu
cesty presne pred rokom na
mimoriadnom rokovaní obecného
zastupiteľstva sľúbil predseda kraja
Tibor Mikuš. Hotová mala byť do
konca roka, jeho podmienkou však
bolo, že obec usporiada problematické pozemky pod cestou.
Neskôr kraj rozhodol o rozdelení investície na dve etapy, aby bolo
možné robiť aspoň tú časť, kde sú
pozemky usporiadané. Kompletná
rekonštrukcia cesty cez Smolenice
by mala stáť približne milión eur. T.
Mikuš tamojším obyvateľom povedal, že nepôjde o žiadne lepenie, ale
o dôkladnú obnovu vrátane pod-
Vychádza pri Združení miest a obcí Slovenska ako
odborno-metodický týždenník pre komunálnu sféru
Bezručova 9, 811 09 Bratislava 1
Tel.: 02/5296 4243, fax: 02/5296 4256
email: [email protected], www.zmos.sk
kladu pod asfaltovým kobercom.
Takto vynovená cesta by podľa neho
mala vydržať 20 až 30 rokov.
Na hrboľatú cestu cez „perlu Malých Karpát“ sa dlhodobo sťažujú
vodiči, ale aj majitelia domov popri
nej. Podľa nich sú nerovnosti na
ceste príčinou praskania ich rodinných domov. Smolenice mali pô-
vodne novú cestu sľúbenú už pred
piatimi rokmi, keď kraj masívne
investoval do ciest. V tom čase však
bola v obci rozostavaná kanalizácia,
peniaze vyčlenené na cestu preto
krajská samospráva presunula inde.
Trnavské noviny,
3. 3. 2014
Smolenice
sa dočkajú roky
sľubovanej
cesty
Trnavský samosprávny
kraj hľadá dodávateľa na
prvú etapu rekonštrukcie cesty II. triedy, ktorá
vedie cez obec Smolenice.
Rozhodujúcim kritériom
je cena, prvá etapa prác
má stáť 700-tisíc eur bez
DPH. Súčasťou zákazky
sú aj chodníky a prekládka verejného osvetlenia.
Nespokojným obyvateľom
Smoleníc rekonštrukciu
cesty presne pred rokom
na mimoriadnom rokovaní obecného zastupiteľstva sľúbil predseda
kraja Tibor Mikuš. Hotová
mala byť do konca roka,
jeho podmienkou však
bolo, že obec usporiada
problematické pozemky
pod cestou.
Neskôr kraj rozhodol o
rozdelení investície na dve
etapy, aby bolo možné
robiť aspoň tú časť, kde
sú pozemky usporiadané.
Kompletná rekonštrukcia
cesty cez Smolenice by
mala stáť približne milión
eur. T. Mikuš tamojším
obyvateľom povedal, že
nepôjde o žiadne lepenie,
ale o dôkladnú obnovu
vrátane podkladu pod asfaltovým kobercom. Takto
vynovená cesta by podľa
neho mala vydržať 20 až
30 rokov.
Na hrboľatú cestu cez
„perlu Malých Karpát“ sa
dlhodobo sťažujú vodiči,
ale aj majitelia domov
popri nej. Podľa nich sú
nerovnosti na ceste príčinou praskania ich rodinných domov. Smolenice
mali pôvodne novú cestu
sľúbenú už pred piatimi
rokmi, keď kraj masívne
investoval do ciest. V tom
čase však bola v obci rozostavaná kanalizácia, peniaze vyčlenené na cestu
preto krajská samospráva
presunula inde.
Trnavské noviny,
3. 3. 2014
Z regionálnej tlače sprac. (tl)
Vydáva: INPROST, spol. s r. o., IČO 31 363 091, riaditeľ Seraf Tropek, tel.: 02/44 63 11 94, e-mail: [email protected]
Sídlo vydavateľa a redakcie: Smrečianska 29, 811 05 Bratislava, tel./fax: 02/44 63 11 95, 02/44 63 11 98, fax: 02/44 63 11 95,
02/44 63 11 98, www.inprost.sk, www.obecne-noviny.sk, e-mail: [email protected]
Redaktorky: Darina Žoldošová, 02/44 63 11 98, mobil: 0908 710 115, Tereza Ljubimovová, 02/44 63 11 98, mobil: 0918 394 354
Inzercia: Petra Tropeková, mobil: 0903 658 513, e-mail: [email protected],
Špecializované prílohy: Petra Tropeková, mobil: 0903 658 513, e-mail: [email protected], Zuzana Badinková, mobil: 0944 124 304,
e-mail: zuzana.badinková@onmedia.sk
Predplatné a distribúcia: Dagmar Dóková, 02/44 63 11 99, mobil: 0905 599 120, e-mail: [email protected]
Redakcia nevyžiadané rukopisy nevracia. Tlačí Petit Press, a. s., Lazaretská 12, 811 08 Bratislava. Registrované Ministerstvom kultúry SR pod č. EV 3772/09
zo dňa 24. 07. 2009. ISSN 1335-650X. Podávanie novinových zásielok povolené riaditeľstvom pôšt v Bratislave, č. j. 183 – PP – zo dňa 14. 1. 1991.
32 humor
Príde chlapík do pohostinstva a hovorí:
- Pane, čo by som tu mohol
dostať najrýchlejšie?
- Jednu po papuli.
Príde kovboj do salónu a
vidí tam peknú slečnu. Rozmýšľa, ako by ju oslovil. Zrazu vytiahne kolt a všetkých
postrieľa, okrem slečny. Príde k nej a hovorí:
- Čo tak sama, slečinka?
Muž sedí v preplnenom lietadle. Jedno miesto vedľa
neho je ešte voľné. Zrazu k
nemu príde prekrásna žena
a sadne si vedľa neho. Muž
sa musí strašne ovládať,
lebo je z krásky celý unesený. Osloví ju:
18. marec 2014 • Obecné noviny
- Prepáčte, letíte do Berlína
obchodne?
Ona nato:
- Idem na Kongres o sexe.
Budem tam mať prednášku
v snahe zmazať staré predsudky. Viete, veľa ľudí si
napríklad myslí, že muži
čiernej pleti sú tam dole obzvlášť dobre vybavení, a pritom toto sa dá tvrdiť skôr
o amerických pôvodných
obyvateľoch - Indiánoch!
Alebo napríklad veľa žien
si myslí, že Francúzi sú najlepší milenci, a pritom sú to
práve Poliaci, ktorí dokážu
ženu priviesť za každých
okolností k vrcholu... Ale,
prečo vám to všetko vlastne
rozprávam, veď ani neviem,
ako sa voláte.
Muž natiahne ruku so slovami:
- Volám sa Winnetou, Winnetou Kozlowski...
Muž myslí na A, povie A,
chce A.
Žena myslí na A, povie B,
chce C, dúfa v D, ale uvažuje
i nad E a F.
Nie je dôležité, či dostala A,
B, C, D, E alebo F, pretože v
tú chvíľu chce G. Ale pri takomto prístupe dostane tak
akurát veľké H.
Vždy som hľadal ženu s
tetovaním. Raz som jednu
uvidel a premýšľal som:
- To je žena, ktorá je schopná robiť rozhodnutia, ktoré
bude v budúcnosti ľutovať.
Otec učí syna etike:
- Predstav si, že máš obchod
a zákazník si u teba objedná materiál za 100 €. Dá ti
šek na 100 €, ale keď je pri
dverách uvedomíš si, že v
skutočnosti ti dal dva šeky
na 100 €. A tu prichádza na
rad etika. Povedať to, alebo
nepovedať tvojmu obchodnému partnerovi?
Obvinený vypovedá na
súde. Sudca sa ho pýta:
- Poviete mi už konečne,
kto bol váš komplic?
- V žiadnom prípade, pán
sudca! Hádam by som nezradil svojho vlastného
brata!
Neuspel som na skúške na
vodičský preukaz. Skúšajúci
policajt sa ma opýtal:
- Čo by ste robili, keby bolo
červené svetlo na semafore?
Odpovedal som:
- Čo ja viem!? Obzeral by som
sa okolo, počúval rádio...
Idem autom a vidím záblesk kamery. Hneď som
pochopil, že ma fotia pre
prekročenie rýchlosti, aj
keď som vedel, že rýchlosť som neprekročil. Tak
aby som sa uistil, že mám
pravdu, obišiel som ulicu a
prešiel znovu v tom istom
mieste ešte pomalšie. Bola
to pre mňa zábava, tak som
prešiel okolo tej kamery
ešte trikrát rýchlosťou korytnačky a s úsmevom som
ešte zakýval do kamery,
ktorá ma fotila po každom
prejazde. O dva týždne
som dostal list, v ktorom
bolo päť šekov za nezapnutý pás.
Download

Dolnooravské obce chcú z eurofondov čerpať aj na