www.rajec.sk
JÚL – AUGUST / 2010
MESTSKÉ
KULTÚRNE
STREDISKO
RAJEC
4. – 8. august 2010
4.8.
streda
o 21.00 hod.
Námestie SNP
6.8.
piatok
RAJECKÉ LETNÉ KINO
pod hviezdami
7.8.
sobota
5.8.
štvrtok
8.8.
nede¾a
V tomto císle si precítate:
Aktuálne informácie z mesta a MsÚ a
b Hasicská stanica je otvorená ab Cez prázdniny bezpecne a
b Automat predá 250 l mlieka denne ab Školy v Rajci a
b Pozvánky na kultúrne akcie ab Novinky v kultúrnom lete a
b Medailoví holubiari ab Kordovánky Majsterky Slovenska a
b Maratón uz 27-krát ab O pohár riaditela ZŠ a
b Rajec navštívil historik Fišer ab Spolocenská rubrika a
b
RAJECKÉ KULTÚRNE LETO
JÚL - AUGUST 2010 NÁMESTIE snp
Mesto Rajec a Mestské kultúrne stredisko Rajec
AUGUsT
JÚL
3. 7.
RAJROCKFEST
sobota
2. roèník Rajeckého
rockového festivalu
4. 7.
MAGURANKA
nede¾a
dychová hudba
18.00 hod.
futbalové ihrisko
18.00 hod.
1. 8.
nede¾a
V8BAND
hudobná skupina
4. 8. – 8. 8. RAJECKÉ
streda – nede¾a
18.00 hod.
21.00 hod.
LETNÉ KINO
filmová prehliadka èeských
a slovenských filmov
11. 7. ROSA
nede¾a
country skupina
18. 7. SKALANKA
nede¾a
dychová hudba
18.00 hod.
14. 8. VE¼KÝ RAJECKÝ DEÒ
sobota
18.00 hod.
Rajecký jarmok, Rajecký maratón
22. 8. BOJNICKÁ
nede¾a
17.00 hod.
KAPELA
dychová hudba
25. 7. SKULÁÒOVCI
nede¾a Z ORAVY
hudobná skupina
18.00 hod.
29. 8. ROZLÚÈKA
nede¾a
S PRÁZDNINAMI
15.00 hod.
RAJÈAN 7-8/2010
AKTUALITY Z MESTA
Na otázky odpovedá
Ing. Ján Rybárik, primátor mesta
Poèas leta budú zatvorené obe materské školy. Na
poslednom mestskom
zastupite¾stve sa poslanci
zaoberali žiadosou rodièov o prípadnej možnosti prevádzky materskej školy aj poèas letných prázdnin.
V zmysle zákona sme dva mesiace pred
uzavretím oboch materských škôl oznámili
riadite¾kám MŠ, že vzh¾adom nato, že všetci zamestnanci majú priemerne 50 dní a
viac dovolenky, ktoré im zostali z minulého
roka, budú obe MŠ poèas letných prázdnin
zatvorené, aby si mohli dovolenku vyèerpa. Je nutné podotknú, že vzh¾adom na
finanènú situáciu nie je možné dovolenky
prepláca. Každá uèite¾ka má nárok na 45
dní dovolenky.
Boli otázky, aj od poslancov, preèo im
Mesto nenaplánovalo dovolenky. Mesto im
dovolenky naplánovalo ale tak, že si ich
vyèerpajú cez letné prázdniny. Poèas školského roka, keï jeden uèite¾ zastupuje druhého, si èerpajú náhradné vo¾no a neèerpajú si dovolenky, a preto sa im dovolenky
naba¾ujú.
Na MZ boli aj nieko¾kí rodièia detí navštevujúcich MŠ a odovzdali žiados, v ktorej
žiadajú otvorenie MŠ aj poèas letných prázdnin. Zástupcom rodièov sme sa snažili
vysvetli, že to nie je možné. Potom sme
predostreli návrh, že MŠ bude zatvorená,
ale vieme im zorganizova letný tábor pre
ich deti pri MsKS. Samozrejme s tým, že je
potrebné zaplati èloveka, poprípade aj uèite¾a MŠ, ktorý sa bude o tieto deti stara.
S týmto sme sa rozišli. Riadite¾ky MŠ dostali
pokyn, že keï bude tábor navštevova 10
detí, poplatok na 1 diea bude predstavova
sumu 50 eur. Treba však zdôrazni, že diea
nebude navštevova MŠ ale letný tábor, ktorý bude od 8. do 14. hodiny. Bude tu o diea
postarané, ale rodiè bude musie naviac
zabezpeèi pre svoje diea stravu. Po oznámení tohto riešenia rodièom nám nakoniec
zostali 3 deti. Keïže nie je reálne, aby pre
3 deti vznikol letný tábor, h¾adali sme inú
alternatívu. Našli sme riešenie. Rodièom
sme pomohli umiestnením detí v zariadení
Áno pre život, kde bude o ne postarané.
Problém, ktorý vznikol zatvorením MŠ,
sme vyriešili tým rodièom, ktorí boli schopní
si doplati.
Na margo minulých rokov. Do MŠ sa prihlásilo poèas letných prázdnin 20 detí avšak v skutoènosti ich chodilo 10 a ku koncu
prázdnin už ani 8. Èiže zbytoène museli by
v MŠ 2 uèitelia a musela by v prevádzke aj
kuchyòa.
Vzh¾adom na nedostatok finanèných
prostriedkov a na problematiku s dovolenkami sme museli prija takéto riešenie. A
ako sa ukazuje, situácia z minulých rokov,
keï každý mesiac bola otvorená jedna MŠ,
bola zbytoèným plytvaním finanèných prostriedkov len preto, že pár ¾udí dokázalo spôsobi davovú psychózu, že „v Rajci budú
zatvorené MŠ“.
Skutoèná realita je, že tí, ktorí to naozaj
potrebujú, sú ochotní si priplati, aby bolo
o jeho diea postarané. Podotýkam, že takto to riešia v celom regióne vo všetkých obciach a nemajú s tým problém. My to robíme
prvýkrát.
to, že buï musíme zapisova všetky práce
aj s kubatúrami (poèty, kusy atï.) alebo ich
budeme uvádza bez zasadených jednotiek.
V minulom èísle sme avizovali, že budeme informova obèanov o novom technickom a materiálnom vybavení Hasièského záchranného zboru v Rajci.
Chcel by som poïakova poslancom
MESTO NAŠLO RIEŠENIE PRE RODIÈOV
Budú ma obyvatelia Rajca aj v tomto
roku možnos využi z¾avnené lístky na
kúpalisko Veronika?
Aj v tomto roku môžu obyvatelia Rajca
využíva z¾avnené lístky na kúpalisko Veronika. Lístky sú už od konca júna v predaji
v pokladni mesta. (redakcia: ceny z¾avnených lístkov nájdete na strane 8).
Na mestskom úrade sa uskutoènila kontrola z ministerstva financií.
O správe sme informovali na poslednom MZ, keïže správa z kontroly nám bola
doruèená v máji
Na mestskom úrade sa uskutoènila kontrola z ministerstva financií tzv. vládny audit
vo februári a v marci. V rámci vládneho auditu sa kontroloval projekt – Rekonštrukcia
MŠ na ul. Obrancov mieru. Projekt skontrolovali od samého poèiatku t.j. od kedy sme
zaèali kresli projektovú dokumentáciu
až po samotnú kolaudáciu a následne
vyfinancovanie celého projektu.
Vládny audit sa
uskutoènil na mestskom úrade poèas
štyroch týždòov.
Pracovníci ministerstva skontrolovali
každé èíslo, každé
verejné obstarávanie, každý zápis
v stavebnom denníku, všetko èo sa
týkalo projektu od
prvej zmienky o realizácii až po samotný koniec.
Poukázali na
urèité nedostatky,
ktoré ale neboli
hrubým porušením našej zmluvy
a nemusí dochádza k žiadnemu vráteniu finanèných prostriedkov, všetko bolo vyfakturované a zrealizované tak, ako malo by.
Do MŠ sme nedodali notebooky, aké
boli popísané v technickej správe, keïže sa
medzièasom už nevyrábali. Zmenu sme
mali odkonzultova s ministerstvom písomne a nie len telefonicky. A druhá chyba bola,
že do stavebného denníka sme zabudli zapísa nieko¾ko m3 betónu. Upozornili nás na
MZ, tak ako som to povedal v príhovore pri
otvorení hasièskej stanice, za pochopenie
tejto problematiky a zato, že sa nám podaril
zrealizova tento projekt v súèinnosti aj
s Krajským riadite¾stvom hasièského záchranného zboru v Žiline.
Profesionálni hasièi majú èím ïalej tým
viac právomocí a povinností a je potrebné,
aby mali svoje vlastné sídlo aj s potrebným
vybavením a aby boli dostupní pre celý región. Rajec a okolie je pokryté profesionálnou hasièskou službou celý deò. V službe
sú vždy štyria pracovníci a služba je zabezpeèená 24 hodín denne. Hasièi sú volaní
k haváriám, k povodniam, k požiarom, ku
všetkým mimoriadnym udalostiam
V rámci rekonštrukcie bolo doplnené aj
technické a materiálne vybavenie. Majú
k dispozícií rôzne druhy èerpadiel – ponorné a plávajúce èerpadlá, ktoré sa budú pou-
2x foto: Šzá
žíva èi už pri povodniach alebo pri požiaroch. Majú 3 mobilné dvojkomorové
protipovodòové bariéry, ktoré sa naplnia
vodou a dokážu o meter zdvihnú breh
rieky tak, aby sa nevyliala z koryta, je
tam sušièka na 10 hadíc, vysokotlakové
hasiace zariadenie na likvidáciu požiarov a ekolo-gických havárií. Hasièi dostali aj nový poèítaè a nieko¾ko notebookov.
Koncom júna dostali hasièi nové záchranárske plnevybavené vozidlo s cisternou – IVECO, do ktorej sa zmestí 9 m3 vody.
Vozidlo stálo viac ako 365 tisíc eur a bude
chodi prevažne k požiarom a je vybavené
na akýko¾vek zásah èi už v bytovom dome,
na hasenie lesa alebo na hasenie na ve¾ké
vzdialenosti. Menšie vozidlo Mercedes bude chodi k haváriám.
Za rozhovor ïakuje Šzá
RAJÈAN 7-8/2010
MESTSKÉ ZASTUPITE¼STVO
Poslanci mestského zastupite¾stva sa stretli 26. júna na svojom
ïalšom riadnom zasadnutí. Okrem iného sa zaoberali:
V prvom bode programu predniesla hlavná kontrolórka mesta
správu o kontrole plnenia uznesení, ktoré boli prijaté na poslednom
riadnom zasadnutí MZ. Taktiež informovala o uzneseniach doposia¾
nesplnených.
Ïalej sa poslanci zaoberali návrhom zmeny rozpoètu mesta na
rok 2010 a taktiež preklenovacím úverom.
Vzh¾adom k novele zákona o obecnom zriadení è. 369/1990 Zb.
v platnom znení bolo potrebné vypracova návrh VZN o organizovaní miestneho referenda a taktiež návrh Zásad odmeòovania poslancov MZ. Oba tieto návrhy poslanci jednomyse¾ne schválili.
Nako¾ko sa na jeseò tohto roku uskutoènia komunálne vo¾by,
MZ urèilo poèet poslancov pre nové volebné obdobie, taktiež urèilo
Do užívania Hasièskému a záchrannému zboru v Žiline (HaZZ) bola vo štvrtok
10. júna slávnostné odovzdaná novozrekonštruovaná hasièská stanica. Akciu prišli
oficiálne podpori primátor mesta Ing. Ján
Rybárik, poslanci mestského zastupite¾stva
a zástupcovia mesta Rajec, vedenie Krajského riadite¾stva hasièského a záchranného zboru v Žiline s krajským riadite¾om plk.
JUDr. Stanislavom Stašíkom, okresný riadite¾ HaZZ v Žiline pplk. Ing. Ján Peknuša,
riadite¾ Obvodného oddelenia Policajného
zboru SR v Rajci kpt. Mgr. Jozef Sedliak,
starostovia obcí, riaditelia škôl, podnikov a
firiem. O krátky sprievodný program sa postarala Základná umelecká škola v Rajci.
poèty poslancov do mestského zastupite¾stva, ktorí sa budú voli
v jednotlivých obvodoch a urèilo rozsah výkonu funkcie primátora
na nové volebné obdobie. Poslanci jednomyse¾ne urèili nasledovné:
1. trinás poslancov mestského zastupite¾stva
2. štyri volebné obvody
3. poèet poslancov vo volebných obvodoch nasledovne:
- volebný obvod è. 1 – Rajec-Sever, poèet poslancov 4
- volebný obvod è. 2 – Rajec-Východ, poèet poslancov 2
- volebný obvod è. 3 – Rajec-Západ, poèet poslancov 3
- volebný obvod è. 4 – Rajec-Juh, poèet poslancov 4
4. rozsah výkonu funkcie primátora mesta na plný úväzok
Dòom 1. 2. 2010 nadobudol úèinnos Zákon è. 9/2010 o sažnostiach. V nadväznosti na tento zákon bolo potrebné vypracova
nové zásady postupu pri vybavovaní sažnosti. Návrh zásad poslanci prerokovali a jednomyse¾ne schválili.
V závereèných bodoch programu predložila hlavná kontrolórka
návrh plánu kontrolnej èinnosti na II. polrok 2010, ako aj informáciu
o kontrolách uskutoènených v júni 2010.
MsÚ
Rajec môže by pre ostatné mestá príkladom
MÁME NOVÚ HASIÈSKÚ STANICU
hasièského zboru v Rajeckej doline sa
predåžili èasy dojazdov a zároveò zásahov
pri jednotlivých udalostiach, pretože najbližší profesionálny HaZZ sídlil až v Žiline. Tento nedostatok bolo potrebné rieši. Preto boli do Rajca opä umiestnení hasièi, avšak už
v podobe profesionálneho hasièského a
záchranného zboru. Nako¾ko však pôvodná
budova hasièskej zbrojnice už nespåòala
európske štandardy, v roku 2008 bola pripravená projektová dokumentácia na komplexnú rekonFoto: Soòa Vanovèanová
štrukciu jej
priestorov. V roku 2009 sa
mesto Rajec
zapojilo do regionálneho
operaèného
programu
„Obnova hasièských staníc“,
z ktorého sa podarilo získa
prostriedky na
realizáciu tejto
obnovy vo výške 240 tisíc eur,
prièom z mestského rozpoètu
Z¾ava: okresný riadite¾ HaZZ v Žiline pplk. Ing. Ján Peknuša , primátor mesta
sa do opráv inIng. Ján Rybárik, krajský riadite¾ HaZZ v Žiline plk. JUDr. Stanislav Stašík
vestovalo ešte
500 tisíc eur.
Ako sme sa dozvedeli, Hasièský a záchPráce na obnove hasièskej stanice tak boli
ranný zbor v Rajci sídlil poèas obdobia reukonèené v máji tohto roku.
konštrukcie budovy v prenajatých priestoHasièská stanica je teda aj vïaka invesroch spoloènosti ROSS, ktoré nevyhovovali
tíciám mesta v súèasnosti vybavená najmobežnej prevádzke HaZZ a ani nespåòali eudernejším technickým zariadením. Pod¾a
rópske štandardy.
velite¾a HaZZ Rajec Mareka Langu majú
Primátor mesta Ing. Ján Rybárik uviedol
hasièi a záchranári zatia¾ k dispozícií vozivo svojom príhovore, že história HaZZ
dlo Mercedes Vario, èo je automobil hasièv Rajci siaha až k dobrovo¾nému hasièskéskej záchrannej služby, prièom v budúcnosti
mu zboru, ktorý bol v minulosti vyhodnotený
by malo pribudnú ešte vozidlo Iveco Trucako nepotrebný a v roku 1992 bol zrušený.
ker. Vybavenie stanice je okrem iného doplToto rozhodnutie skomplikovalo riešenie
nené protipovodòovými èerpadlami, protièasto životných situácií, pretože absenciou
povodòovými mobilnými bariérami a che-
mickými oblekmi. Nechýba ani poèítaèovo
vybavená ohlasovòa požiarov a v nových
priestoroch sa nachádza aj malá posilòovòa
pre službukonajúcich hasièov. Ïalšie zariadenie hasièskej stanice by malo by v budúcnosti zakúpené prostredníctvom finanèných prostriedkov z eurofondov.
V rámci HaZZ v Rajci momentálne pôsobí 12 hasièov a jeden velite¾, ktorí sa striedajú po štyroch službukonajúcich profesionálov v 24-hodinových zmenách. V blízkom
období zasahovali rajeckí hasièi a záchranári napr. pri marcovom ve¾kom požiari kaštie¾a v Kunerade a pri nedávnych povodniach v Rajci a v Rajeckých Tepliciach.
Pod¾a slov krajského riadite¾a HaZZ
v Žiline Stanislava Stašíka hlavným dôvodom, pre ktorý bola v minulosti zriadená hasièská stanica v Rajci, bolo hlavne zníženie
dojazdových èasov do regiónu, do oblasti
Èièmian a Rajeckej doliny vôbec. V tomto
prípade teda HaZZ môže reálne skráti
dojazdové èasy a záchranári tak môžu by
na mieste požiaru èi technického zásahu
ove¾a skôr. A keïže v dnešnej dobe už
nevyhovovali pôvodné priestory bezpeènostným predpisom ani na garážovanie
techniky, no hlavne neumožòovali výkon
každodennej èinnosti pracovníkov záchranného a hasièského zboru, bolo potrebné
hasièskú stanicu v Rajci kompletne rekonštruova, èo sa aj podarilo.
Soòa Vanovèanová
Foto: Šzá
Protipovodòová bariéra
RAJÈAN 7-8/2010
Ako už bolo v májovom èísle avizované – od stredy 19. mája
môžu využíva všetci milovníci èerstvého kravského mlieka služby
nového mlieèneho automatu v meste Rajec. V mlieènom automate je možné zakúpi 1 liter èerstvého plnotuèného kravského mlieka
za výbornú cenu 60 centov, prièom jeho súèasou je aj predaj dvoch
typov fliaš urèených na mlieko.
Zo spustenia automatu na mlieko sa stala ve¾mi zaujímavá
udalos. V spomínaný deò ho uviedol do prevádzky štátny tajomník
Ministerstva pôdohospodárstva SR, Ján Slabý, prítomní boli aj št.
tajomník ministerstva spravodlivosti Daniel Hudák, Viliam Turský,
bývalý minister životného prostredia a primátor mesta Ing. Ján Rybárik. Pri otvorení nechýbal ani Pavol Jurický, ktorý poskytol miesto
pre nový automat a Štefan Dávidík zástupca spoloènosti K+M spol.
s r.o., Jasenové, ktorá dodáva mlieko.
Ako uviedol spolumajite¾ firmy K+M, Štefan Dávidík, poèas prvých pár dní prevádzky sa denne predalo cca 230 litrov mlieka. V prvý deò bol pri automate prítomný aj firemný technik, ktorý pomáhal
s obsluhou automatu.
O tom, èo znamená systém mlieènych automatov pre domáci
trh, nás pri príležitosti otvorenia rajeckého „mliekomatu“ informoval
št. tajomník MP SR, Ján Slabý: „... akáko¾vek koruna vložená do
po¾nohospodárstva sa nieko¾kokrát znásobí práve preto, že po¾nohospodárstvo predstavuje prvovýrobu. Po¾nohospodárska produkcia je výsledkom práce ¾udí žijúcich na vidieku, a preto je potrebné ju
podpori. Systém mlieènych automatov sa zavádza, aby ¾udia mohli
konzumova výrobky, ktoré sa vyprodukujú v blízkom okolí. Nie je to
o záchrane slovenského mliekarenstva, nako¾ko predpokladáme,
že do budúcnosti sa týmto spôsobom predá max. 6 % z celkového
objemu produkcie mlieka.
Foto: Soòa Vanovèanová
MLIEÈNY AUTOMAT FUNGUJE DVA MESIACE
Táto filozofia predaja však spoèíva aj v tom, že na trhu bude pestrejšia ponuka výrobkov obohatená o domácu produkciu. Obèan má
predsa právo vybra si z èo najširšieho sortimentu výrobkov, a preto
je potrebné podpori práve slovenských výrobcov, využi kvalitu,
ktorá sa nám ponúka doma.“ Ján Slabý sa pozitívne vyjadril aj
k zdravotnej bezchybnosti èerstvého kravského mlieka, nako¾ko
všetky chovy na Slovensku sú pod stálym veterinárnym doh¾adom.
„V istom zmysle to vyzerá tak, že ‚niekto‘ h¾adá všetky možné spôsoby, aby tento spôsob predaja výrobkov zastavil. Pritom mlieène
automaty nepredstavujú žiadnu vážnu konkurenciu pre ve¾kovýrobu èi predaj v obchodných reazcoch a už vôbec nie zdravotný
problém pre ¾udí.“
V nadväznosti na tému zdravotnej bezchybnosti sme boli zvedaví i na hygienu,
ktorú je potrebné dodržiava pri predaji
èerstvého mlieka. O tom ako funguje hygiena mlieèneho automatu v praxi nás
informoval Štefan Dávidík: „Automat sa
Vo¾by do Národnej rady Slovenskej republiky sa konali 12. júna.
umýva a dezinfikuje u nás na farme,
prièom systém údržby automatu bol
schválený hygienikmi. To, èo vidia zákazSumár za volebné okrsky
SUMÁR ZA MESTO RAJEC
níci, je len chladnièka. Mlieko sa dováža v
VO - 1 VO - 2 VO - 3 VO - 4
250 l nádržiach priamo z farmy, vychlade4842
1512
993
1018
1319
Poèet zapísaných volièov
né na 4 °C. Prázdna nádrž sa odváža nas881
628
609
858
Poèet zúèastnených volièov 2976
pä, aby bola dôkladne umytá a vydezinfi61,46 58,27 63,24 58,82 65,05
% úèasti
kovaná.“
2916
868
598
604
846
Poèet platných hlasov
Vo vyjadreniach na margo bezpeènosti
predaja èerstvého mlieka ïalej pokraèoMesto Rajec
VO - 1 VO - 2 VO - 3 VO - 4
ÈKL Politická strana
val Ján Slaboò: „... Slovenské po¾nohos1 Európska demokratická strana
13
0,45 %
7
2
3
1
podárstvo je v situácii, kedy ide ruši
2 Únia – strana pre Slovensko
18
0,62 %
2
2
2
12
chovy, a tak robíme všetko preto, aby k takémuto kroku nedošlo. Aké môže by naj3 Strana rómskej koalície - SRK
1
0,03 %
1
0
0
0
lepšie mlieko, keï nie z týchto krásnych
Paliho kapurková,
19
0,65 %
8
6
2
3
4
hôr a lúk. U nás platia ve¾mi tvrdé
veselá politická strana
veterinárne i hygienické normy na predaj
5 Sloboda a solidarita
254
8,71 %
82
41
56
75
surového kravského mlieka a na ich zák6 Strana demokratickej ¾avice
74
2,54 %
27
9
13
25
lade si nikto nedovolí predáva škodlivé
7 Strana maïarskej koalície
0
0,00 %
0
0
0
0
výrobky ¾uïom. A podstatnou úlohou
¼udová strana – hnutie
111
3,81 %
8
33
21
24
33
mlieènych automatov je predáva mlieko,
za demokratické Slovensko
z ktorého je možné vyrobi ïalšie produk9 Komunistická strana Slovenska
5
0,17 %
2
0
2
1
ty, napríklad tvaroh èi kyslé mlieko, ktoré je
10 Slovenská národná strana
306 10,49 %
96
60
46
104
¾ahšie strávite¾né, jogurty. Vraciame sa len
11 Nová demokracia
4
0,14 %
0
0
4
0
k starým odskúšaným postupom a recep12 Združenie robotníkov Slovenská
7
0,24 %
3
2
1
1
túram, tradièným metódam domácej výro13 Kresanskodemokratické hnutie
431 14,78 %
68
145
101
117
by, a tak nevidím dôvod, preèo by sme
14 ¼udová strana naše Slovensko
15
0,51 %
9
0
3
3
mali od nich upúša. Preèo by naše deti
nemohli ma také dobré mlieko, ako sme
Slovenská demokratická a kresan272
9,33 %
85
59
65
63
15
mali kedysi my.“
ská únia – demokratická strana
Nezabudnite však na odporúèania slo16 AZEN – Aliancia za Európu národov
0
0,00 %
0
0
0
0
venských hygienikov, mlieko je potrebné
17 SMER – Sociálna demokracia
1346 46,16 %
432
241
270
403
pred konzumáciou prevari.
18 Most – Híd
40
1,37 %
13
10
12
5
VÝSLEDKY VOLIEB DO NÁRODNEJ RADY
SLOVENSKEJ REPUBLIKY ZA MESTO RAJEC
Text a foto: Soòa Vanovèanová
RAJÈAN 7-8/2010
Nieko¾ko rokov sú obyvatelia mesta
zvyknutí, že poèas leta je každý víkend pre
nich pripravený bohatý kultúrny program.
Nebude tomu inak ani v tomto roku aj napriek tomu, že kvôli rekonštrukcii námestia je
doèasne presunutá tribúna ku radnici. Kultúrne leto má pod taktovkou opä Mestské
kultúrne stredisko Rajec a pripravilo pre vás
množstvo noviniek.
V prvý júlový víkend sa uskutoènil 2. roèník rokového festivalu RAJROCKFEST na
futbalovom štadióne a v nede¾u odštartovala RAJECKÉ KULTÚRNE LETO dychová
hudba MAGURANKA.
RAJROCKFEST
Poèas leta na nás èaká country skupina
ROSA, dychová hudba SKALANKA, hudobná skupina SKULÁÒOVCI Z ORAVY,
hudobná skupina V8BAND, dychová hudba
BOJNICKÁ KAPELA a v poslednú prázdninovú nede¾u nás èaká ROZLÚÈKA S PRÁZDNINAMI.
Novinkou tohtoroèného leta je RAJECKÉ LETNÉ KINO, ktoré sa bude kona od
4. do 8. augusta o 21. hodine pod hviezdami
na námestí. Každý deò na nás èaká iný film
z èeskej produkcie. Rajecké letné kino je
ČAKAJÚ NÁS FILMY POD HVIEZDAMI
ïalšou spoloènou aktivitou spolupráce
s Mìstskím informaèním a kultúrním støediskom Krnov. V Krnove sa „Letní kino pod
hvìzdami“ uskutoèní od 16. do 31. júla.
„Jedná sa o premietanie èeských a slovenských filmov z pojazdnej maringotky na Námestí v Rajci a v Letnom kine v Krnove.
Èeské filmy premietané na Slovensku a
naopak slovenské filmy uvedené v Krnove
budú v pôvodnom znení bez titulkov, èo má
vies k odbúravaniu jazykovej bariéry,“ uviedla Lucia Smìjová z MIKS Krnov a dodala,
že k tomuto nápadu viedla
skutoènos, že mesto Rajec
už 17 rokov nemá vlastné kino. Projekt Pramene kultúry
a tradícií podporila Európska
únia z Operaèného programu Cezhraniènej spolupráce Slovenská republika –
Èeská republika, prostredníctvom Fondu mikroprojektov Euroregiónu Biele Karpaty.
Èakajú nás nové úspešné filmy – v stredu 4. augusta
sa môžeme teši na film
DOKTOR OD JEZERA
HROCHÙ, vo štvrtok na KOZÍ PØÍBÌH,
piatok bude patri deom s rozprávkou
DEŠOVÁ VÍLA, v sobotu to bude film
2BOBULE a letné kino ukonèíme v nede¾u
s filmom LÍBAŠ JAKO BÙH.
Druhú augustovú nede¾u, 14. 8. nás
èaká VE¼KÝ RAJECKÝ DEÒ. Èaká na nás
opä bohatý kultúrny program okrem iného
sa môžeme teši na estrádne vystúpenie
MAJE VELŠICOVEJ, folklórny súbor ROZSUTEC, hudobné skupiny NEON a LOJZO
a od 21. hodiny nás èaká DISCOSHOW
RAJÈANIA HODOVALI
Rajecký farský kostol je zasvätený sv. Ladislavovi, Uhorskému
krá¾ovi, ktorý založil aj Nitriansku diecézu. Preto sa v posledných
rokoch okolo 27. júna konajú v Rajci hody. V tomto roku sa Rajecké
Ladislavské hody konali od 25. do 27. júna.
V piatok zaèal hody koncert základnej umeleckej školy,
kde sa predstavila ich hudobná skupina DO-RE-MI. V sobotu bol pre všetkých športových aj nešportových priaznivcov pripravený medzinárodný turnaj starších a mladších
žiakov vo futbale RAJCUP 2010. V nede¾u sme o 10. hodine privítali starostku a pracovníkov mesta Krnov a Mìstského informaèního a kultúrniho støediska Krnov.
O 14. hodine bola oficiálne oznámená spolupráca medzi oboma mestami aj v Rajci. Z tribúny sa prihovorili divákom starostka mesta Krnov Renata Ramazamová a primátor mesta Rajec Ing. Ján Rybárik.
Prvým výsledkom spolupráce kultúrnych stredísk je
projekt Pramene kultúry a tradícií, vïaka ktorému sa mohli
v Krnove, 24. apríla, na Tradiènom jarmoku predstavi
rajeckí remeselníci, folklórny súbor Rozsutec a skupina
DO-RE-MI zo ZUŠ Rajec. Na výmenu dorazili èeskí remeselníci, skupina 220V zo ZUŠ Krnov a Komorný spevácky
zbor Sliezskej univerzity Opava do Rajca, aby sa zúèastnili
6
s Miòom. A samozrejme nesmieme zabudnú ani na RAJECKÝ JARMOK a RAJECKÝ
MARATÓN.
Každoroène poèas letnej turistickej sezóny sú zbierky MESTSKÉHO MÚZEA
doplnené o nejakú zaujímavos. V tomto
roku sme pripravili doplnenie expozície
o obrazy Lesoochranárskeho zoskupenia
VLK. Výstava má názov DIVOÈINA ZACHRÁNI SVET a je špecifická svojim poslaním. Poukazuje na rozmanitos prirodzeného lesa a jeho živých i neživých èastí, bez
ktorých by les nebol lesom. Výstava vhodne
dopåòa prírodovednú expozíciu v múzeu a
môžete si ju prís pozrie od polovice júla až
do októbra.
A nakoniec VÝSTAVNÁ SIEÒ V RADNICI. Od 30. júna do 2. augusta je nainštalovaná výstava obrazov Martina Matejku
KREHKOS SNOV a výstava bábik zo šúpolia od Heleny Zubajovej ŠÚPOLIE MOJA
LÁSKA bude nainštalovaná v radnici od
3. augusta do 2. septembra.
Ponuka kultúrnych akcií a podujatí poèas leta je ve¾mi bohatá. Je už len na vás,
ktorú z nich si vyberiete.
Šzá
2x foto: K. Kalmová
Rajeckých Ladislavských hodov.
Okrem hostí z Krnova si mohli diváci vypoèu country skupinu
The Crowd, ¾udovú hudbu Prostavbár a program ukonèil Hodový
Juniáles so skupinou Rytmus, ktorý trval do neskorých hodín.
Prvý rok sme poèas rajeckých hodov usporiadali aj malý remeselný jarmok, ktorý k hodom patrí. Prestavili sa na òom okrem èeských remeselníkov aj remeselníci z Rajca a zo Slovenska. Aj keï
jarmoèníkov nebolo ve¾a, bolo si z èoho vybera.
Šzá
Foto: K. Kalmová
RAJÈAN 7-8/2010
RAJEC NAVŠTÍVIL HISTORIK ZDENEK FIŠER
Po pár rokoch opä priviezla „Rajecká
Anèa“ 15. júna do nášho mesteèka historika
Moravského zemského múzea v Brne,
PhDr. Zdeòka Fišera. Naše kroky smerovali
z vlakového nástupiša priamo do Mestského múza v Rajci, odkia¾ sme sa po príjemnej
prehliadke spoloène odobrali na pracovný
obed, aby sme prediskutovali perspektívy
ïalšieho výskumu osobnosti našich národných dejín, rajeckého rodáka Juraja Slotu.
Preèo práve Juraj Slota?
Okrem toho, že Zdenìk Fišer vyše 30
rokov svojho života zasvätil dejinám rodnej
Moravy vo všeobecnosti, venuje sa i slovenským osobnostiam, ktoré pôsobili v 19.
storoèí na neïalekej Morave alebo udržiavali písomné resp. osobné kontakty s moravskými dejate¾mi.
i rozprávok na Morave a tiež pamäti Mateja
Mikšíèka, spolužiaka a priate¾a Juraja Slotu
z brnenského seminára, nazvané Bublinka
Jedným z nich je i rajecký rodák, katolícze života Moravského.
ky kòaz, redaktor a osvetový pracovník patMatej Mikšíèek, ktorý prechádzal poèas
riaci medzi „slovenských výteèníkov“, Juraj
zimnej výpravy roku 1848 spoloène s dobSlota (1819 – 1882), ktorý Moravu považorovo¾níkmi cez Slovensko, sa zastavil v Žilival za svoju druhú „matku“.
ne a potom v Rajci, aby odovzdal pozdrav
Z pera Zdeòka Fišera tak vyšlo od roku
sestre Juraja Slotu. Týmto máme k dispozí2002 viacero štúdií publikocii historické pramene a vevaných v zborníkoch Modecké štúdie, ktoré nám
ravského zemského múv porovnaní s ïalšími potzea, ktoré sú venované èinvrdzujú, ako naši predkovia
nosti Juraja Slotu v moravprežívali svoj historicky
skom prostredí. A tak koprvý boj nielen o jazykové
neène máme možnos
práva.
dozvedie sa viac o tom, za
Týmto príspevkom by
akých podmienok Juraj
som chcela poïakova
Slota študoval v brnenskom
Zdeòkovi Fišerovi za censeminári, ako neskôr poèas
né rady a kolegiálnu pomoc
svojho kaplanského pôsopri tvorbe biografickej štúbenia v Moutniciach i Šaradie venovanej životu a pôticiach vzdelával ¾ud a kde
sobeniu nášho rodáka Jusa po prvýkrát stretol so
raja Slotu, o ktorom sa po
spolkovou, politickou i noviukonèení jeho životnej púte
nárskou èinnosou. Práve
vyjadril aj èeský èasopis
moravské prostredie doforRuch: „Slovanstvo bude
Juraj Slota
movalo vlastenecký postoj
truchliti, nebo ztrácí z nev mladších rokoch
Juraja Slotu a jeho vzah
èetného zástupu svých
k dedinskému ¾udu, ktorého biedu a nevmužù, svých energických zástancù, hoszdelanos po celý život kritizoval a proti
titelù, ohnivých, výmluvných øeèníkù a nároktorej viedol svoj životný boj.
dovcùv obìtavých jednoho s prvních. Ztrácí
Zdenìk Fišer tiež spracoval a vydal kohlavu rozhodnou, srdce bezelstné a duši
rešpondenciu Juraja Slotu s Benešom Menežnou.“
todom Kuldom, vlasteneckým kòazom,
Teším sa na ïalšiu spoluprácu.
spisovate¾om, zberate¾om ¾udových piesní
Text a 2x foto: Soòa Vanovèanová
inzercia
RAJÈAN 7-8/2010
PRÁVNA PORADÒA § PRÁVNA PORADÒA § PRÁVNA PORADÒA
Môj sused na svojom dvore èasto páli pohrabané trávu a kadejaké haluziny.
Viete si predstavi, že z toho ide príšerný dym, manželka musí èasto uteka na
balkón a zvesi dole všetko prádlo, aby nenapáchlo. Keï mu dohováram, že by to
nemal takto robi len sa na mòa osopí, že na svojom pozemku si môže robi èo
chce. Môžem vôbec nieèo robi? Môžem sa nejako bráni alebo zobra spravodlivos do vlastných rúk?
Pavol Š.
SUSEDSKÉ
SPOLUŽITIE
Jedno staré porekadlo hovorí: „Skôr lapíš úhora vo vode než spravodlivos do
vlastných rúk.“ Múdros našich predkov aj
naša vlastná skúsenos nás uèí, že spravodlivos meraná a vykonávaná súkromnou
osobou je ve¾mi relatívna a pri susedských
sporoch by stálo za uváženie, èi nieèo ako
spravodlivos zobratá do vlastných rúk vôbec existuje. Vo vašej situácii vám v súlade
so základnými princípmi právneho štátu odporúèam využi právne inštitúty, ktoré vám
zákony na vašu obranu poskytujú.
Váš sused sa mylne domnieva, že na
svojom pozemku si môže robi všetko, èo sa
mu páèi. Vlastnícke právo je síce zadefinované ako tzv. absolútne právo – vlastník nie
je principiálne pri vykonávaní svojho vlast-
níckeho práca obmedzovaný vô¾ou tretích
osôb, avšak vlastnícke právo zároveò zaväzuje. Vlastník musí pri presadzovaní svojich
osobných záujmov rešpektova najmä verejný záujem. Verejný záujem býva zadefinovaný najmä prostredníctvom príkazov a
zákazov zakotvených v osobitných predpisoch, v tomto prípade napríklad zákon o odpadoch ako aj Všeobecne záväzné nariadenia mesta Rajec.
Vlastník ïalej nesmie výkonom svojho
práva zasahova do práv a právnych záujmov iných alebo kona v rozpore s dobrými
mravmi, èo je premietnuté napríklad do úpravy susedských vzahov v Obèianskom
zákonníku.
Keï sa pýtate, ako sa možno proti vášmu
arogantnému susedovi bráni, uvádzam, že
máte na výber prostriedky verejného práva
alebo súkromného práva. Ide o to èi sa budete bráni z pozície verejného záujmu alebo ako obèan voèi obèanovi teda súkromné
osoby pred civilným súdom. Jednoduchšia
cesta je využi prostriedky verejnoprávne.
Váš sused, ako som už uviedol vyššie, sa
dopustil porušenia hneï viacerých zákazov
a príkazov, ktoré mu právne predpisy ukladajú. Napríklad v súlade s VZN mesta Rajec
è. 38/2001, obèania nesmú biologický odpad, ktorým sa rozumie hlavne rastlinný odpad, vyhadzova do odpadovej nádoby ale
sú povinný ho kompostova. Mesto teda
jasne urèuje, ako sa má s biologickým odpadom naloži. Pri kompostovaní dochádza
k zhodnoteniu odpadu, keïže pri správnom
postupe sa z odpadu vytvára výživný humus, ktorý sa dá ïalej využi pri ekologickom prihnojovaní záhradky. Takýto koncept
a z neho vyplývajúci príkaz obèanom je plne
v súlade s koncepciou udržate¾ného rozvoja mesta Rajec ako Brundtlandského mesta, ku ktorej sa hlási.
Taktiež zákon o odpadoch zakazuje
zneškodòova biologicky rozložite¾ného odpadu zo záhrad na pozemkoch fyzických
osôb, prièom pod zneškodòovaním zákon
chápe aj jeho spa¾ovanie. Porušením tohto
zákazu sa váš sused dopúša priestupku,
za ktorý môže obec uloži pokutu až do
výšky 165,96 €.
Ako najschodnejšia cesta sa javí oznámi takéto poèínanie vášho suseda
mestu, ktoré ho môže za zistené priestupky sankcionova.
Váš sused je však taktiež povinný správa sa voèi vám v súlade s obèianskym zákonníkom, pod¾a ktorého nesmie nad mieru primeranú pomerom obažova susedov hlukom, prachom, popolèekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a
tekutými odpadmi atï.
Mgr. Lukáš Bútora,
advokátsky koncipient
Vaše otázky právneho charakteru do
rubriky Právna poradòa môžete v písomnej forme odovzda:
1. osobne v Mestskom kultúrnom stredisku Rajec.
2. e-mail: [email protected]
3. vhodi do schránky pred vstupom do
MsKS Rajec
Na otázky vám odpovie advokátska kancelária JUDr. Anny Kecerovej-Veselej.
SEZÓNA MINERÁLNEJ VODY BUDIŠ
Kúpalisko Veronika v Rajci od 22. mája otvorila svoje brány pre
svojich návštevníkov.
V júli a v auguste je kúpalisko otvorené:
pondelok až piatok 9.30 – 18.00 hod.
a v sobotu a v nede¾u od 9.00 – 19.00 hod.
Na kúpalisku nájdete okrem 8 bazénov, pädráhovú šmýkaèku,
malý tobogan, plážový volejbal a detské šmýkaèky.
Ku každej zakúpenej vstupenke dostanete minerálnu vodu
Budiš 0,6 l zdarma.
Permanentky – len v hlavnej pokladni kúpaliska: 20 vstupov
65,00 € alebo 30 vstupov 85,00 €
Šzá
2010
Vstupenka
Z¾ava – do 120 cm
Z¾ava – ZP
Vstup – do 90 cm
Z¾avnené vstupné
Vstupné
sobota – nede¾a pondelok – piatok
od 9.00 hod od 15.00 hod. od 9.30 hod. od 15.00 hod.
EUR
5,00
4,00
3,00
EUR
EUR
4,00
4,00
3,00
3,00
3,00
2,00
zdarma
EUR
3,00
2,00
2,00
Aj tento rok MsÚ ponúka pre obyvate¾ov Rajca z¾avnené
permanentky.
Môžete si ich zakúpi v pokladni mesta (na I. poschodí
v¾avo) od 21. júna v pokladnièných hodinách.
Celodenná permanentka od 9.30 hod. (5 vstupov)
Od 13.30 hod. (5 vstupov)
12,- €
10,- €
Foto: Emit, s.r.o.
RAJÈAN 7-8/2010
Jedným z projektov, ktoré v roku 2010
realizuje Obèianske združenie ARCUS je
projekt pod názvom Dopravná výchova
ako prostriedok prevencie pred nehodami na cestách, ktorý podporil Nadaèný
fond Kia Motors Slovakia v Nadácii Pontis.
Roène na slovenských cestách vyhasne
viac ako 600 ¾udských životov, z toho je približne 60 detí, èo predstavuje približne dve
školské triedy. Smutné štatistiky nehôd, zranení cyklistov a najmä chodcov, predovšet-
kým školopovinných detí potvrdzujú, že
v oblasti bezpeènosti v cestnej premávke sú
ve¾ké rezervy. Príèiny nehôd chodcov spoèívajú najmä v nedisciplinovanosti a nedodržiavaní pravidiel cestnej premávky, z èoho vyplýva jednoznaèná potreba vies deti
k disciplinovanosti poèas pohybu na cestách a v ich blízkosti a taktiež potreba osvojenia si pravidiel cestnej premávky. Jednou
z možností ako pozitívne vplýva a pôsobi
na ¾udí je okrem vydávania rôznych predpisov aj prevencia, a teda aj dopravná výchova. Je dôležité, aby základné návyky získali
deti už v ranom veku, pretože
práve ono ja obdobím, v ktorom si
deti osvojujú väèšinu svojich
návykov. A v neposlednom rade výchova a vzdelávanie je ten najúèinnejší a najtrvácnejší prostriedok na dosiahnutie zmeny v ¾udskom myslení a správaní sa.
V presvedèení, že dopravná výchova je predpokladom pre bezpeènejšie a rozumnejšie sa správanie detí v cestnej premávke, èi
už v pozícii chodcov, cyklistov
alebo potenciálnych vodièov, pripravili èlenovia Obèianskeho
združenie ARCUS projekt Dopravnej výchovy v Rajeckej doline,
ktorá zatia¾ nemá žiadne dopravné ihrisko.
Tento projekt oslovil aj zamestnanca Kia
Motors Slovakia, s. r. o. Ing. Miroslava Pavlíka, ktorý sa stal jeho garantom a aktívne
ho podporoval, rovnako ako riaditelia škôl a
zariadení, ktorí videli význam tohto projektu
pre svoju školu a žiakov, a tak vytvorili pries-
CEZ PRÁZDNINY - BEZPEÈNE!
tor pre jeho realizáciu. Cenné rady tak mohli
získa žiaci Základnej školy na Lipovej ul.
v Rajci, Základnej cirkevnej školy sv.
J. M. Vianneyho v Rajci, Základnej školy
v Rajeckej Lesnej, Základnej školy v Jasenovom, Základnej školy v Stránskom
a dievèatá v Diagnostickom centre Lietavská Lúèka.
K hlavným aktivitám
realizovaného projektu
patrilo najmä získanie
základných vedomostí,
zruèností a návykov
bezpeèného správania
sa úèastníkov cestnej
premávky a aktivity, ktoré viedli k pochopeniu
dôležitosti používania
reflexných prvkov, k nauèeniu rozoznávania
dopravných znaèiek,
k oboznámeniu sa so
základnými èasami bicykla, k nauèeniu sa
správne rieši jednoduché dopravné situácie a
podobne. Aj napriek tomu, že deti nepoznajú
ešte dobre funkcie ¾udského tela, dostali základy poskytovania
prvej pomoci pri stavoch ohrozujúcich život,
so zameraním na cyklistov a chodcov. A samozrejme nechýbali v rámci realizácie projektu veselé obrázky, videá, súaže a besedy.
Deti najviac zaujali besedy s príslušníkmi Obvodného oddelenia Policajného zboru SR v Rajci, ktorí zdôraznili nielen
potrebu dodržiavania predpisov cestnej
jú neodkladnú zdravotnú starostlivos pri
ohrození života alebo zdravia obèanov práve aj v Žiline a okolí, predviedli deom odborné poskytnutie prvej pomoci, nacvièili
s demi, ako zisti stav vedomia zraneného,
ako poskytnú masáž srdca a èo robi so
zraneným, kým príde odborná pomoc, aby
sa nezhoršil jeho stav. Žiaci si mali možnos
vyskúša aj poskytnutie prvej pomoci pri
zlomeninách, èi znehybnenie pacienta pred
prevozom do nemocnice. Záchranári upozoròovali najmä na potrebu predchádzania
týmto zraneniam používaním napr. chránièov pri korèu¾ovaní sa na kolieskových korèuliach, èi používanie prilby pri bicyklovaní.
Peter Lichner – úspešný cyklista a
majite¾ cyklistického obchodu v Rajci
zaujal deti svojím majstrovským ovládaním
bicykla a najmä zruènou jazdou cez prekážky. Zjednodušenú verziu si mohli deti vyskúša priamo pod jeho odborným vedením. Zároveò im zopakoval zásady jazdy na
bicykli, preveril ich vedomosti zo správneho
vybavenia bicykla a vysvetlil, preèo patrí
jazda na bicykli medzi najvhodnejšie pohybové èinnosti a k akým ve¾kým energetickým stratám pri správnej jazde na bicykli
dochádza.
Vyvrcholením celého projektu bolo vyhodnotenie výtvarnej súaže na tému Dopravná výchova. Deti, ktoré si osvojili najviac vedomostí poèas tohto projektu, majú
možnos cez internet získa detský vodièský preukaz.
Obèianske združenie ARCUS ïakuje
všetkým, ktorá sa podie¾ali na úspešnej
realizácií tohto projektu.
Bližšie informácie o projekte získate
na e-mailovej adrese:
[email protected], alebo si
môžete pozrie fotografie z realizova-ných podujatí a programov na adrese: http://cscz.facebook.com/pages/Obcia
nske-zdruzenie-ARCUS/27287
1082156.
Mgr. Zuzana Žilinèíková
Obèianske združenie ARCUS
3x foto: OZ Arcus
premávky, ale aj potrebu používania
reflexných prvkov a prilby pri jazde na
bicykli. Problematiku bezpeènosti na
cestách doplnili zážitkami zo svojej
práce.
Úspešní záchranári spoloènosti
Falck Záchranná, a. s., ktorí poskytu-
RAJÈAN 7-8/2010
SPOMIENKA NA RODÁKOV
30 rokov od úmrtia
JUDr. Matúš KAVEC
* 23. 9. 1898 Rajec – † 2. 6. 1980 Bratislava
spisovatel’
Základné a stredné vzdelanie absolvoval v Prievidzi, v Trenèíne a v Nitre. Narukoval a zúèastnil sa I. Svetovej
vojny. Po roku 1918, po absolvovaní
notárskeho kurzu sa stal notárom vo
Ve¾kom Rovnom. Neskôr odišiel do Brna, kde vyštudoval Právnickú fakultu
Masarykovej univerzity a potom Univerzitu Komenského v Bratislave.
Do literatúry vstúpil v roku 1926,
keï mu v ¼udovej politike zaèal vychádza román s drotárskou tematikou
Svetom moje, svetom. Drotárskej tematike zostal verný aj v ïalších románoch V rudých hmlách (1930) a Grapy.
V roku 1935 vyšli dva Kavcove romány Kuvik na plote a Nezamestnaný.
Obidva sú situované do Bratislavy a do
prostredia inteligencie. Po vojne, v roku 1946 vyšiel jeho ïalší román Návrat
na hole, ktorý napísal ešte v roku 1938.
Potom sa literárne odmlèal a až v roku
1973 napísal cyklus spomienok pre
mládež Svetlonos a v roku 1980 Moje
stretnutie s drotármi.
V roku 1936 dostal Matúš Kavec
Štúrovu literárnu cenu mesta Bratislavy (za román Grapy) a v roku 1938 Rázusovu cenu Spolku slovenských spisovate¾ov (za román Návrat na hole).
35 rokov od úmrtia
prof. Anton DUBEC
* 3. 2. 1906 Šuja – † 29. 6. 1975 Bratislava
matematik, metodik, autor uèebníc
Anton Dubec sa narodil v Šuji pri
Rajci Valentínovi a Jozefíne rodenej
Ïurèanskej. Otec pracoval ako predák
na železnici.
Študoval na gymnáziu v Žiline, po-
tom na reálnom gymnáziu v Trnave a
v rokoch 1926-31 na Prírodovedeckej
fakulte Karlovej univerzity v Prahe
matematiku s deskriptívnou geometriou. Po vykonaní základnej vojenskej
služby nastúpil v marci 1933 na reálne
gymnázium v Novom Meste nad Váhom a od septembra vo Zvolene, kde
v r. 1936 dostal definitívu ako štátny
profesor gymnázia. V rokoch 1937-41
uèil na gymnáziu v Trnave, posledný
rok bol doèasným správcom Uršulínskeho gymnázia. V roku 1941 sa presahoval do Bratislavy. Do roku 1953
uèil striedavo na cviènom a reálnom
gymnáziu v Bratislave. V roku 1953 bol
ustanovený za odborného asistenta
práve vytvorenej Pedagogickej fakulty
Univerzity Komenského v Bratislave,
ktorá bola v roku 1956 pretvorená na
Vysokú školu pedagogickú (VŠP), kde
bol zástupcom docenta. V roku 1959
sa habilitoval za docenta, avšak z politických dôvodov nebol menovaný a bol
vylúèený z vysokého školstva a do roku 1961 mohol uèi len na Strednej
škole pre pracujúcich. Od tohto roku až
do konca života uèil na Strednej priemyselnej škole strojníckej v Bratislave.
Od svojho nastúpenia na gymnázium vo Zvolene sa zaoberal metodikou vyuèovania matematiky. V roku
1942 napísal svoju prvú vážnejšiu prácu Rysovanie pre 3. a 4. triedu slovenských gymnázií (Štátne nakladate¾stvo
Bratislava). V roku 1949 vydal ¼udovú
poètovnicu pre kurzy a samoukov.
v 1958 mu vyšli dve knihy – Deskriptívna geometria pre 10. roèník všeobecnovzdelávacích škôl a Metodika vyuèovania deskriptívnej geometrie. V roku 1960 a 1963 Metodika matematiky,
1967 Trojuholník – k¾úè na riešenie geometrických úloh a v roku 1970 Matematické vzorce a spôsob ich použitia.
Mnohé z jeho kníh vyšli aj v èeskom jazyku a boli
preložené
do maïarèiny èi po¾štiny. V pe-
POÏAKOVANIE
Dòa 30. 6. 2010 nás vo veku 71 rokov
navždy opustila
MUDr. Božena Scholtzová
z Rajca
Úprimne ïakujeme celej rodine, všetkým
priate¾om a známym za prejavy sústrasti, kvetinové dary a za úèas na poslednej rozlúèke.
S úctou a vïakou smútiaca rodina
SPOLOÈENSKÁ RUBRIKA
Jubilanti júl
65 rokov
Mária Baïurová
Petrina Paulinyová
70 rokov
Karol Kavec
Karol Závodský
Jubilanti august
65 rokov
Jozef Cibulka
Anton Fabana
87 rokov
Františka Hodasová
Štefánia Huljaková
Helena Koledová
Helena Zbýòová
Marta Kuèeríková
86 rokov
Ján Bohdal
88 rokov
Anna Huljaková
75 rokov
Ján Tóth
91 rokov
Jozef Slotta
88 rokov
Františka Nemèíková
Srdecne blahozeláme!
Narodili sa
dagogických
èasopisoch
uverejnil
ve¾ký poèet
èlánkov.
Dubec
bol èlenom
komisie pre
matematickú terminológiu pri Slovenskej akadémii vied, bol èlenom Jednoty èeskoslovenských matematikov a fyzikov
(JÈSMF). Za jeho záslužnú prácu bol
vyznamenaný titulom Èestný èlen
JÈSMF a za pedagogickú èinnos titulom Zaslúžilý uèite¾.
Zomrel 29. júna 1975 na konci
školského roku vo veku 69 rokov.
Zdroj a 2x foto: archív MsKS Rajec
Spracovala: Šzá
Agáta Blažeková – apríl
Zosobášili sa
Juraj Vavrík a Romana Galovièová
Opustili nás
Ján Biely 1935 – 5. 6. 2010
Štefánia Dobešová 1930 – 8. 6. 2010
Otokar Dúbravka 1919 – 17. 6. 2010
Uverejnené so súhlasom menovaných osôb a rodinných príslušníkov
RAJÈAN 7-8/2010
SPOLOK CHOVATE¼OV POŠTOVÝCH HOLUBOV OSLÁVIL 60 ROKOV
Na Slovensku bol prvý Spolok chovate¾ poštových holubov
Urban Kavecký. Koncom 70-tych a zaèiatkom 80-tych rokov sa pri(SCHPH) založený v Liptovskom Mikuláši v apríli roku 1923. Prvým
dali Jozef Šimko, Vladimír Šimko, Štefan Èeròanský, Vladimír Pauèlenom SCHPH zo Žiliny sa stal Ing. arch. Vladimír Prochádzka.
lini, Vladimír Sudor, Peter Pekara a ïalší.
Bol evidovaný v spolku v Liptovskom Mikuláši.
Pri tejto príležitosti je na mieste trošku viac zvidite¾ni
V septembri 1949 bol založený Spolok chovate¾ov
úspechy a hlavne ve¾mi záslužnú a neocenite¾nú prácu
poštových holubov v Rajci pod evidenèným èíslom
pre ZO CHPH Rajec, ako aj pre oblastné združenie
0301. Zakladajúcimi èlenmi boli Ján Kašiak, Leopold
(OZ) a slovenský zväz (SZ) nášho najstaršieho èlena
Šujanský, Alexander Šujanský, Jozef Hulín, Jozef
ZO Rajec Jozefa Buèka. V rokoch 1979 až 1997 praKotrík, Jozef Špánik, Ján Šimèek a František Pecoval v najvyšších ústredných orgánoch SZ. V roku
kara.
1965 už ako 27-roèný bol zvolený za predsedu OZ
V roku 1954 bola riadená celá èinnos spolku
Žilina, kde pracoval v rôznych funkciách až do roku
Zväzarmom (Zväz pre spoluprácu s armádou). Po
1998. V súèasnosti ešte stále zastáva funkciu predroku 1959 patrili chovatelia poštových holubov pod
sedu ZO Rajec.
Slovenský zväz drobnochovate¾ov. V roku 1990 sa
J. Buèek dosiahol v chove poštových holubov michovatelia poštových holubov odèlenili a založili samoriadnych úspechov, a to nielen v rámci Slovenmostatný zväz pod názvom Slovenský zväz chova- Medaila z Olympiády v Dortmunde, ska, ale jeho holuby reprezentovali našu republiku
te¾ov poštových holubov so sídlom v Bratislave.
január 2009. Získal ju Vladimír Sudor na ôsmich olympiádach a spartakiádach poštových
V súèasnosti má Základná organizácia chovu
holubov v Bruseli, Blackpoole, Katowiciach, Amsters holubom SK-2004-01401-406
poštových holubov Rajec (ZO CHPH) 31 èlenov
dame, Tokiu, Budapešti, Porte a Dortmunde.
v kategórii D – od 100 do 800 km
z Rajca a blízkeho okolia. Len pre zaujímavos,
V roku 1998 nastúpil výboru OZ Žilina Vladimír
pred desiatimi rokmi pri spomienkovej slávnosti 50. výroèia založeSudor, ktorý sa snaží svojimi skúsenosami prispie k dobrému menia organizácie mala ZO Rajec 29 èlenov.
nu nielen základnej organizácie ale aj oblastného združenia.
Terajšia èlenská základòa sa môže pýši perfektne vybudovaNa Zjazde slovenského zväzu v roku 2009 bol zvolený do prezíným krúžkovacím strediskom, ktoré je celé oplotené. Je postavené
dia SZ. Do dnešného dòa prešiel rôzne funkcie. V oblastnom výbore
z dvoch unimobuniek, ktoré sú obložené tatranským profilom. Ve¾mi
zaèal ako pokladník, prešiel funkciami tajomníka, dopravného refeúèelné prístrešky chránia chovate¾ov pred dažïom pri košovaní horenta, výcvikára až po predsedu Oblastného výboru Žilina. Za jeho
lubov na pretek. Areál sa dokonèil v roku 2009, za èo patrí poïakopredsedníctva zorganizovalo OZ Žilina dve celoštátne výstavy v Živanie všetkým èlenom, ktorí sa na týchto prácach podie¾ali.
line v športovej hale, ktoré patrili k najvydarenejším na Slovensku.
Už v 70-tych rokoch sa v Rajci organizovali výstavy na okresnej
V športovej èinnosti patrí k slovenskej špièke a musíme by na jeho
úrovni. V roku 2004 a 2008 èlenovia zorganizovali 2 ve¾mi vydarené
výsledky právom hrdí.
regionálne výstavy pod záštitou mestského úradu a primátora mesta Ing. Jána Rybárika.
Od založenia spolku v Rajci jeho èlenovia patrili k popredným
chovate¾om v okresnom, neskôr v oblastnom združení CHPH Žilina
ako i v republikovom meradle.
Na zaèiatku 70-tych rokov patrili ku špièke ZO Rajec Leopold
Šujanský, Ján Gálik, Jozef Èeròanec, Jozef Buèek, Mikuláš Sudor,
MESTSKÉ KULTÚRNE STREDISKO RAJEC
ïakuje
za spoloènú výstavu
prác žiakov Základnej umeleckej školy v Rajci
a Po¾ovníckeho združenia Mladý háj Rajec
POÏAKOVANIE
Futbalový klub Rajec ïakuje všetkým sponzorom,
ktorý prispeli èi už materiálne alebo finanène na úspešné zvládnutie medzinárodného turnaja starších a
mladších žiakov vo futbale RAJCUP 2010.
Ïakujeme: Reštaurácia Radnièná, Cykloraj Rajec
– Peter Lichner, Vináreò Kordovánky, ZIPP Rajec,
Autodoprava Fapšo, Motor Agro, Katrimex, Potraviny FIT – Mária Pekná, Canda, Pekáreò Èibenka,
Súkromná pekáreò Bohdalova, Textil Ïuriš, Kamenárstvo Ivan Riedl, Mäsiarstvo Furond, Korasan Rajec, Zmrzlina Dubrodník, Slovnaft èerpacia
stanica Rajec, Fita – Bohumír Dubec, Cukráreò Júlia, Lekáreò – Roman Smieško.
Za FK Rajec Viktor Kašjak
Za predsedníckym stolom z¾ava: víceprezident SZ CHPH Dr. Daniel Dudzik,
prezident SZ CHPH Ing. Juraj Kurek, Jozef Buèek, primátor Ing. Ján Rybárik,
Vladimír Sudor, tajomník OZ CHPH Žilina Ing. ¼uboš Moravèík
Spomenieme len najväèšie úspechy Vladimíra Sudora: Generálny majster Slovenska (1999), Majster Slovenska dlhé trate
(1999), Majster Slovenska stredné trate (1999), Majster Slovenska
mláïat (2007), 3. Generálny majster Slovenska (2007), Majster
Slovenska krátke trate (2009) a 3. Majster sveta Versele Laga
(1996). Zúèastnil sa štyroch olympiád a to v Bazilej, v Kapskom
meste, v Blackpoole a v Dortmunde. V roku 2009 na neoficiálnych
Majstrovstvách sveta v Juhoafrickej republike sa ve¾mi dôstojne reprezentovala jeho holubièka „Merry“.
Toto je malé poïakovanie dvom najaktívnejším èlenom Základnej organizácie chovu poštových holubov Rajec. Ïakujeme aj èlenom, ktorí neboli spomenutí, ale aktívne sa zúèastòujú rôznych akcií usporiadaných ZO aj OZ. Lebo holubársky koníèek je založený
hlavne na kamarátstve, tolerancii a kompromise. Na to netreba
zabúda ani v budúcnosti, lebo aj tí najmenší chovatelia sú naši priatelia a sú tu pre nás a my sme tu pre nich.
Text a 2x foto: V. Sudor
RAJÈAN 7-8/2010
18 párov nových èižiem
za 650 € a náèinie za
skoro 1000 €. Cesta na
súaže tiež nie je lacná
záležitos. Doprava autobusom nás stojí niekedy až do 1000 €. Pýtate
sa, èi sa to vôbec oplatí?
Tak ja na to vám odpoviem. OPLATÍ! Veï by
tretíkrát vyhodnotený
ako najlepší športový
kolektív roka v meste
Rajec a získa na súaži
v Ostrave 2 bronzové,
1 striebornú a 2 zlaté
medaily sa OPLATÍ. By
druhý vicemajster Európy v dvoch kategóriách,
donies z Majstrovstiev Slovenska 3 bronzové, 1 striebornú, 1 zlatú medailu a sta sa
úradujúcimi Majsterkami Slovenska – tak to
sa oplatí. Ale aj by živou súèasou mladého, úspešného a vnútorne krásne èistého
súboru – tak to sa naozaj OPLATÍ.
Na konci prázdnin nás èaká ve¾mi nároèná súaž v èeskom Vyškove – Majstrovstvá Európy. Spomínaných 90 percent driny
sme už dodali, 5 percent talentu, si myslím,
že máme a o posledných 5 percent toho
„šastíèka“ musíme poprosi Toho tam hore.
Dúfam, že poèúva. Držte nám palce, podporujte nás, myslite na nás a my vám za to
budeme robi len samú rados a šíri dobré
meno nášho krásneho mesteèka do celého
sveta. Nezabudnite, že Kordovánky sú
NAŠE rajecké mažoretky!
A ozaj – pre všetkých školopovinných:
krásne a slneèné prázdniny!
KORDOVÁNKY - ÚRADUJÚCE MAJSTERKY SLOVENSKA
Foto: archív Kordovánky
Klasik povedal, že za každým ve¾kým
úspechom je 90 percent driny, 5 percent talentu a 5 percent šastia. V prípade mažoretkového súboru Kordovánky to platí úplne
presne.
Pre štyridsajeden èleniek má tento
školský rok prívlastok – viac ako úspešný.
Hneï po skonèení Majstrovstiev Európy
v po¾skom Opole koncom augusta sme sa
s dievèatami pustili do práce. Veï treba nové choreografie, kostýmy, hudbu... Ale poïme poporiadku.
Najskôr to chce kreatívny nápad. Potom
vybra hudbu – nastriha, ozvláštni, napáli
a môžeme zaèa tvori choreografiu. Navrhnú kostýmy, kúpi látku a doplnky, nastriha
a uši. Jeden celý kostým sa èasto skladá až
z 30 èastí. Na túto sezónu sme ich šili 106.
Dos, však?
A teraz to príde! Treba naskúša 17 nových choreografií. To znamená venova tomu neuverite¾ne ve¾a èasu. Každý týždeò
dva až tri tréningy po dve hodiny, pred súažou aj ove¾a viac. Je to veru riadna drina.
Popri tom sa treba aj uèi, aj doma pomôc,
niektoré už chodia do práce, iné maturujú.
Ako to všetko zladi?
Tak vám to teda poviem. Nešlo by to bez
pochopenia a podpory hlavne rodièov mažoretiek, ktorým patrí ve¾ká vïaka. Treba
poïakova aj vedeniu mesta nielen za finanènú pomoc, vedeniu Základnej školy na
Lipovej ulici za bezplatné poskytovanie telocvièní a v neposlednom rade fanúšikom,
nadšencom a priate¾om Kordovánok. Dúfam, že im to vydrží èo najdlhšie.
Uplynulý rok bol nároèný aj na finanèné
krytie všetkých našich aktivít. Len na látky
sme vynaložili viac ako 2000 €, kúpili sme
Kordovánky
O POHÁR RIADITELA ZÁKLADNEJ ŠKOLY LIPOVÁ 2
Už 17. roèník futbalového turnaja žiakov
základných škôl sa uskutoènil 11. júna. Podujatie má úspešnú, dlhoroènú tradíciu a je
ob¾úbený nielen u žiakov, ale aj u širokej verejnosti (v minulosti známy pod názvom Istrobanka).
Turnaja
sa zúèastnili
žiacke futbalové družstvá: Základnej školy
v Domaniži,
Základnej
školy na Lipovej ul.
v Rajci, Základnej cirkevnej školy sv. J. M. Vianneyho v Rajci, Základnej školy z Rajeckej Lesnej a Základnej školy z Rajeckých
Teplíc.
Na úspešnom zvládnutí turnaja sa podie¾alo aj Mesto Rajec, Futbalový klub Rajec, niektoré firmy a podnikatelia z nášho re-
giónu, pomocou ktorých sa
podarilo zabezpeèi hodnotné obèerstvenie, materiál a vecné ceny pre súažiace mužstvá (Kofola, Mepura – Gabriel Špánik, Súkromná pekáreò Bohdalova,
Pekáreò Èibenka a mäsiarstvo Furond). Všetkým úprimne ïakujeme!
Priebeh turnaja:
ZŠ R. Lesná – ZŠ Domaniža: 1:0 (Žovinec)
ZŠ R. Teplice – ZCŠ Rajec : 0:0
ZŠ Lipová – ZŠ Domaniža: 5:0 (Kordiš, Zmrhala 2, T. Sudor, Fapšo)
ZCŠ Rajec – ZŠ R. Teplice: 0:1 (Zbýòovec)
ZŠ R. Lesná – ZŠ Lipová: 1:3 (Kysucký –
Kordiš 2, T. Sudor )
V zápase o 3. miesto: ZŠ R. Lesná – ZCŠ
Rajec: 3:0 p.k.
Víazom turnaja sa stala ZŠ Lipová Rajec, ktorá vo finále zvíazila nad ZŠ Rajecké
Teplice 2:0 gólmi Martina Kordiša, ktorý sa
stal aj najlepším strelcom turnaja s 5 gólmi.
Všetci úèastníci boli odmenení vecnými
cenami.
Koneèné poradie v turnaji:
1. ZŠ Lipová Rajec, 2. ZŠ Rajecké Teplice, 3. ZŠ Rajecká Lesná, 4. ZCŠ Rajec,
5. ZŠ Domaniža
PaedDr. M. Paprskár, Mgr. P. Hanus
2x foto: archív ZŠ Lipová
RAJÈAN 7-8/2010
Rajecký maratón vedie z rajeckého námestia prekrásnou prírodou až do malebnej
rázovitej obce Èièmany. Nie je ¾ahký, tak ako
nemôže by nikdy ¾ahká tra dlhá 42 195 metrov, èo všetci vyznávaèi maratónov ve¾mi dobre poznajú. Od prvých roèníkov nechýba organizátorom nadšenie, rados a obetavos a
ak k tomu prirátame krásu Rajeckej doliny zistíme, preèo je Rajecký maratón považovaný
za najlepšie zorganizované bežecké podujatie
na Slovensku. Právom získal aj ocenenie medzi bežeckými podujatiami stredného Slovenska: „Bežecký diamant za rok 2009“.
V Rajci sa nikto necíti sám od prvej chvíle,
ako sem vstúpi. Je to nieèo, èo treba len zaži.
Také je naše mesteèko Rajec voèi tým, ktorí
sem prichádzajú èi už prvýkrát alebo dvadsiatykrát. Atmosféra je vždy jedineèná, èi už sú to
organizátori, bežci, návštevníci alebo obyvatelia Rajca. Je to to pravé a nefalšované rozdávanie seba samého.
Pamätáme sa ešte ako vznikla myšlienka zorganizova RM? Pri jeho zrode boli traja
bratia. Ich prípad potvrdzuje skutoènos, že
ve¾ké veci èasto vzniknú z malièkostí. U bratov
Uhlárikovcov to zaèalo obyèajným prekáraním. Kto bude umýva riad a kto najlepšie zabehne do Èièmian a spä? To sa odohralo v roku 1982 v auguste a tento termín pre RM aj
ostal i keï teploty práve na zaèiatku augusta
stúpajú až na 30°C.
A tak sa od roku 1984 zaèala písa história
rajeckého maratónu. Vtedy sa na tra vybralo
30 pretekárov a jedna žena.
Poh¾ad troch bežcov, ktorí doteraz absolvovali všetky naše maratóny: Marián Michalík zo Žiliny po prvom roèníku: „... verím, že kto
sa Vášho maratónu zúèastní, bude sa k Vám
vraca každý rok, tak ako to mienim urobi aj
ja...“ a naozaj slovo dodržal. To sú najkrajšie
priate¾stvá, ktoré pri športe vznikajú, ale aj kráèajú rokmi spoloène. Marián Haluza z Nitry:
„Do Rajca prichádzam vždy ve¾mi rád, je tu
dobrá atmosféra, kolektív, priatelia, srdeènos, milí ¾udia. Rajecký maratón sa neodmieta, u mòa druhá augustová sobota patrí Rajcu“
a František Kupèo zo Žiliny: „Napriek mnohým zdravotným problémom a menším tréningovým dávkam, neviem sa zrieknu Rajeckého maratónu, tá atmosféra na Rajeckom námestí je nezabudnute¾ná, je to pre športovca
Pri príležitosti MDD každoroène organizuje Maratón klub Rajec Beh rajeckým Rínkom. V tomto roku sa konal 30. mája.
RAJECKÝ MARATÓN UŽ 27-KRÁT
to najkrajšie, èo môže zaži, keï cíti takú silu
kolektívu a podporu diváka...“.
Súèasou Rajeckého maratónu sú aj ïalšie sprievodné akcie – 3. roèník Rajeckého
polmaratónu (21 097,5 m) s obrátkou vo Faèkove, 5. roèník In – line korèuliari (22 100 m),
ktorí majú cie¾ v rázovitej obci Èièmany a MZ
Pneu beh okolo Rajca: deti do 10 rokov bežia
400 m, staršie deti a dospelí 2 km cez Rajec
v rámci maratónskeho okruhu mestom.
Domáci favoriti? V tomto roku chce zabojova aj jeden z našich najlepších bežcov
v Rajci – Rastislav Galoviè, ktorého priviedol
k maratónu jeho otec. Jeho najlepší doterajší
èas bol 2:36. Horúcim želiezkom v ohni je aj
Ondrej Veselovský, tento rok behá maratóny
z ¾ahkosou, všetky pod 2:50. Pripravujú sa aj
ïalší Rajèania: Zdeno Koleda, Tomáš Odlevák, Bartolomej Galoviè, Vlado Rybár, Miroslav Drlièka... Medzi ženami nebude chýba
Janka Koledová Žideková. Bude to dramatické a napínavé.
Slovenskí maratónci majú za tento rok už
801 štartov na rôznych maratónoch (jeden má
aj pä štartov), z toho na štvrtej prieèke je Ondrej Veselovský s èasom 2:44:42, ktorý zabehol na jar v Bratislave, 60. Tomáš Odlevák
(3:08:39) a 83. Miroslav Drlièka (3:14:48).
Akí favoriti zavítajú do Rajca? Víaz
minulého roèníka Erkoló Ashenafi, Etiópèan
žijúci v Maïarsku, Imrich Magyar z Nových
Zámkov. Zo žien urèite príde Anna Balošáková, veï Rajec je jej srdcovka. Na polmaratónskej trati sa bude pokúša vyhra Matej Sajfa
Cifra, ktorý ak nevyhrá, venuje niektorej škole
pitný režim na celý deò a jeho kamarát Marcel
Matanin Koneèný, maratónsky bežec a olympionik z Atén v r. 2004.
Pokoria sa rekordy? Sergej Janenko,
Ukrajina – 2:21:41 a Anna Balošáková, Èadca
– 2:48:51.
Rodina a maratón. Rajecký maratón sa
stal súèasou každej bežeckej rodiny už po 26
rokov a stále držíme spolu. Rokmi sa stále
meníme a sme si bližší a tak je to aj tu. Maratón
je ako sám život. Treba sa naò pripravi, ži ho
dennodenne, aj sa naò hneva, ale aj ho milova a hlavne dodržiava pravidlá èasu, ktorý
Výsledky:
Rosnièky, 100 m: 1. Alexandra Hulinová,
Ïurèina, 2. Tatiana Rolinèinová, Rajec, 3. Ela
Beáková, Žilina
Mravce, 100 m: 1. Braòo
Dúbravka, Rajec, 2. Matúš
Hoskovec, Poluvsie, 3. Dávid
Vráb, Rajec
Žabky, 200 m: 1. Mária Foltánová, Rajec, 2. Petra Halková, Rajec, 3. Mária K¾uèková, Rajec
Vrabce, 200 m: 1. Róbert
Ruffini, Bratislava, 2. Maxim
Rybár, Rajec, 3. Timotej Dráhovský, Piešany
Myšky, 400 m: 1. Simona
Masnicová, Jablunkov, 2. Michaela Dietrichová, Rajec,
3. Michaela Drlièková, Rajec
Myšiaci, 400 m: 1. Ján Lubojacki, Jablunkov, 2. Kamil
Foto: archív MK Huljak, Rajec, 3. Daniel Tura-
máme. Veri, že dôjdem do cie¾a bez problémov, nepodceni niè a najmä beža s rozumom.
Pavol Uhlárik zaèínal ako mladý 25-roèný
turista. Dnes je to vyrovnaný bežec, vytrvalec,
výborný organizátor a má zabehnutých takmer 90 maratónov.
Teší nás, že Rajecký maratón je taký úspešný, zato nepatrí vïaka iba tým, ktorí ho pripravujú, ale aj diváckej kulise, ktorú bežci vždy
dostanú.
Ve¾ká vïaka patrí našim stálym sponzorom, ktorí celé roky stoja pri nás a neraz aj
napriek mnohým problémom ostali a zapojili
sa opä. Medzi tých najštedrejších patria: SSE
Žilina, Garmin, Lesotrans, Vinuta Rajec, MZ
Pneu Žilina, ROSS Rajec, MPM, Pneunáradie, P.K.L. Elektrik, Kofola Rajec, Meta-Gas,
Pivovar Èierna Hora, Allianz SP, Hotel Skalka
Rajecké Teplice a samozrejme naša spolupráca s Mestom Rajec. Nesmieme zabudnú ani
na množstvo ïalších sponzorov a dobrovo¾níkov, ktorí už majú svoju pozíciu a miesto a bez
váhania sa púšajú do organizaènej práce.
Rajecký maratón zaèínal s 20 bežcami a
z roka na rok toto èíslo rastie. Rajec je ob¾úbený maratón, na ktorý sa oplatí prís. Stretáva
sa tu ve¾ká rodina bežcov zo všetkých kútov
Slovenska, ale aj zahranièia. Prichádzajú rodáci, ktorých osud zavial do sveta, aby práve
v tento deò boli doma a aby aj oni dodali silu a
povzbudenie všetkým, ktorí sa rozhodnú zdola svoju trasu.
Samozrejme, že to nie je len o behu. Po
preteku zábava nekonèí, je tu Rajecký jarmok
a sprievodné kultúrne akcie pre všetkých a
diskotéka až do rána. Veèer plný rozprávania,
zážitkov a dobrej nálady.
V Rajci vás èaká krásna športová slávnos, na ktorú vás srdeène pozývame a sme
presvedèení, že neo¾utujete.
Veríme, že odmenou pre vás budú kvalitné výkony bežcov, dobrá nálada, pohoda, zaujímavý kultúrny program a tá správna športová atmosféra, na ktorú sa nezabúda.
Maratón klub Rajec
VŠETCI VÍTAZMI
nec, Rajec
Ml. žiaèky, 800 m: 1. Iva Štefková, Jablunkov, 2. Viktória Hromadová, Rajec, 3. Júlia Rybárová, Rajec
Ml. žiaci, 800 m: 1. Vratko Šimek, Rajec,
2. Damián Cesnek, Rajec, 3. Samuel Hulín,
Ïurèina
St. žiaèky, 1200 m: 1. Ivana Lubojacká, Rajec, 2. Radka Molinová, Jablunkov, 3. Simona
Liová, Rajec
St. žiaci, 1200 m: 1. Matej Deak, Žilina,
2. Pavol Januš, Rajec, 3. Matúš Hodás, Rajec
Ml. Dorky, 1500 m: 1. Karolína Mrázková,
Jablunkov, 2. Klára Rybárová, Rajec, 3. Monika Jurièková, Rajec
Ml. Dorci, 1500 m: 1. Marek Chrascina, Jablunkov, 2. Tomáš Stanèek, Kamenná Poruba,
3. Michal Pekný, Rajec
Jana Koledová Ž.
RAJÈAN 7-8/2010
o živote sv. Cyrila a
Metoda s nádychom
modernej doby – 21.
storoèia. Navzájom
sme si pozreli a vypoèuli naše pripravené prezentácie,
ktoré sa týkali používania a rozšírenia
hlaholiky a cyriliky
v slovanských krajinách. S kultúrou a
zaujímavosami
krajín, ktoré sa projektu zúèastòujú
sme sa hlbšie oboznámili na hodine zemepisu. Na hodine
èeštiny sme pokraèovali v tvorbe Slovníka
slovanských jazykov, ktorý bude po ukonèení projektu výsledkom našich spoloèných
stretnutí. Jedným z mojich najlepších zážitkov bola hodina anglického jazyka. Hlavne
preto, lebo bola plná spoznávania sa a nadväzovania nových priate¾stiev. Deò sme
zakonèili prechádzkou po Šumperku a návštevou Múzea èarodejníckych procesov.
Druhý deò sme strávili v okolí Šumperka. Navštívili sme zámok Ve¾ké Losiny, Ruènú papiernièku Ve¾ké Losiny a kúpele Jeseník, kde sme obdivovali krásu rozkvitnutých
kvetov v parku a výh¾ad na panorámu pohoria Jeseníky.
Tretí deò sme zaèali prehliadkou hradu
PO STOPÁCH SV. CYRILA A METODA
DRUHÁ MOBILITA V ÈR
Foto: archív GAŠ
Z názvu projektu Comenius Po stopách
sv. Cyrila a Metoda vyplýva, èo je jeho náplòou. Snažíme sa nájs to, èo nás spájalo a
naïalej spája s ostatnými zúèastnenými krajinami – Èeskou republikou, Po¾skom a Bulharskom. 6. až 12. júna som sa zúèastnila
spolu s ïalšími študentmi Gymnázia A. Škrábika mobility v meste Šumperk v Èeskej republike.
Po príchode do Šumperka sme sa vo
veèerných hodinách ubytovali na internáte
SOŠ Šumperk. Slávnostné otvorenie projektu zaèalo na ïalší deò príhovorom primátora mesta Šumperk, riadite¾ky SOŠ a koordinátorky projektu za ÈR Jolany Maluchovej. Nasledovalo divadelné predstavenie
O VĎAKE
Školský rok odišiel. A my máme prázdniny – chvíle, po ktorých sme ve¾mi túžili. Chceme sa
na chví¾ku obzrie za všetkým,
èo sme zažili poèas minulého
školského roka a poïakova sa
tým, ktorí nás sprevádzali a spestrovali nám niekedy ažké dni
v škole.
Naše poïakovanie patrí milým a dobrým tetám, úžasne kreatívnym ženám. Všetky pracujú
na rovnakom mieste – v kultúrnom stredisku v našom meste.
Poèas celého roka pre nás
pripravovali rôzne akcie: v októbri pasovali najmenších prvákov
za skutoèných školákov. V decembri pre nás pripravili stretnutie s Mikulášom a o pár dni sme
mali na Námestí SNP krásne
prekvapenie v podobe Živého
betlehema. Mnohé deti si ob¾úbili Improligu – súaž v improvizácií – tá bola dvakrát. Aj v ïalšom období nás èakali rôzne
prekvapenia: ma¾ovanie kraslíc,
drôtovanie, èipkovanie, aranžovanie, tkanie – všetky tie staré
krásne remeselnícke èinnosti,
ktoré upadli do zabudnutia a
dnes sa znova predierajú na
svetlo božie, aby bola objavená
bývalá krása zašlých èasov. Ve¾a nám dali aj aktivity poèas jarných prázdnin, èi beseda o ob¾úbenom detskom spisovate¾ovi
Danielovi Hevierovi. Mnoho sme
sa dozvedeli, mnoho sme sa
nauèili.
V máji pre nás zorganizovali
regionálnu súaž v prednese
duchovnej poézie a prózy. 1. jún
– Deò detí sa niesol v duchu radosti nielen preto, že je to detský
sviatok, ale priniesol aj mnohé
prekvapenia. I posledné dni
v škole sme mali spestrené filmovým predstavením. A bolo
ešte ve¾a, ve¾a iných akcií, ktoré
organizovali, alebo na ktorých
spolupracovali (divadelné predstavenia, koncerty, výstavy).
Naše tety z kultúry: pani riadite¾ka, teta Zuzka, teta Evka.
Tak ich voláme. Správne ženy
na správnom mieste.
Vieme, že èastokrát im v organizovaní pomáhali mnohí
sponzori, iné organizácie, mesto. Aj im patrí naše poïakovanie.
Ešte raz: VÏAKA.
Za školákov 1. stupòa
ZŠ na Lipovej ulici v Rajci
napísala: Mgr. Jana Paulinyová
Bouzov, potom sme si pozreli rôzne kultúrne
pamiatky mesta Olomouc. O živote našich
slovanských predkov sme sa dozvedeli
v Múzeu Ve¾kej Moravy.
Ïalší deò sme navštívili Velehrad, pokraèovali sme prehliadkou zámku Kromìøíž a
prechádzkou po jeho nádherných záhradách. Deò sme zakonèili slávnostnou veèerou, ktorú pripravili študenti SOŠ. Ochutnali
sme kombinácie najrôznejších jedál, ktoré
boli umelecky naaranžované na prekrásne
prestretom stole. Každý z nás si urèite dobre
pochutnal J
Náš pobyt sa pomaly konèil. No ako sa
hovorí, to najlepšie nakoniec. V piatok sme
sa presunuli do hlavného mesta Èeskej republiky – Prahy a navštívili sme jej najznámejšie historické pamiatky – Pražský hrad,
Katedrálu sv. Víta, Orloj a Køížikovu fontánu,
ktorá bola dominantou a prekrásnou bodkou
nášho pobytu v Èechách.
Cie¾om projektu bolo nielen ukáza a
oboznámi ostatných zúèastnených s pamiatkami a kultúrou hostite¾skej krajiny, ale
aj precvièi si komunikáciu v cudzom jazyku,
nadviaza nové priate¾stvá, nauèi sa by
tolerantnejším voèi druhým bez oh¾adu na
náboženstvo, rasu èi jazyk a zároveò si osvoji myšlienku slovanskej vzájomnosti.
Už teraz sa tešíme na jeseò, kedy my privítame našich partnerov u nás a budeme im
môc ukáza aspoò malý kúsok z nášho prekrásneho Slovenska.
ÚSPEŠNÁ
MATURITA
Posledný májový týždeò bol
významným obdobím aj pre študentov maturujúcich na Gymnáziu A. Škrábika v Rajci, ktorí, tak
ako iné roky, aj teraz preukázali
poèas maturitných skúšok ve¾mi
dobrú prípravu a výborné vedomosti – ako výsledok dlhoroènej
svedomitej a systematickej práce študentov a ich pedagógov.
Všetkých 26 študentov
úspešné zmaturovalo, prièom
známka z maturitných predmetov za celý roèník bola 1,82. Piati
študenti zmaturovali so samými
jednotkami. Na písomných maturitných skúškach, ktoré sa konali v marci, sme zaznamenali
výrazný úspech, keï naša študentka dosiahla v nemeckom jazyku percentil 99,3 (údaj vyjadruje objektívne porovnanie
všetkých škôl v celoštátnom meradle), priemer školy v tomto
predmete bol 88,2 %.
Objektivitu celých maturitných skúšok zabezpeèuje aj prítomnos vyuèujúcich z iných
škôl, ktorí na danej škole vyko-
Zuzana Zmrhalová, 6. G, GAŠ
návajú funkciu predsedu predmetovej maturitnej komisie pre
jednotlivé predmety a ktorí spåòajú kvalifikaèné a ïalšie predpoklady stanovené vyhláškou –
na našej škole to boli pedagógovia zo žilinských škôl – Gymnázia sv. Františka z Assisi, Bilingválneho gymnázia a z Gymnázia
na Javorovej ul. v Rajci.
Celé maturitné skúšky prebiehali v pokojnej a dôstojnej atmosfére. Maturantov na slávnostnom otvorení v pondelok
povzbudila aj prítomnos kaplána Pavla Geru, jeho príhovor,
spoloèná modlitba i požehnanie.
Za maturantov bola obetovaná
aj pravidelná školská omša, ktorú odslúžil kaplán Ondrej Gašica.
Ústne maturitné skúšky sa
konali v pondelok až vo štvrtok.
V piatok bolo vyhodnotenie a
slávnostné ukonèenie maturitných skúšok, kedy si absolventi
zároveò prevzali maturitné vysvedèenia a definitívne uzavreli
jeden významný úsek svojho života, na ktorý, dúfame, všetci
úspešne nadviažu.
A my im k tomu prajeme ve¾a
pravej životnej múdrosti.
Ing. Anna Hulínová
zástupca riadite¾a
Gymnázia A. Škrábika Rajec
RAJÈAN 7-8/2010
inzercia
inzercia
POZOR ZMENA!
MESTSKÉ KULTÚRNE STREDISKO RAJEC
oznamuje, že od 1. 7. do 31. 8. 2010 je
zmenená pracovná doba
v MsKS Rajec a v Mestskej knižnici pri MsKS
Rajec nasledovne:
pondelok – piatok 8.00 – 16.00 hod.
inzercia
ECKÝ JARMOK
J
A
R
2
.
010
8
.
4
1
RAJEC
KÝ
N
MARATÓ
NÁMESTIE SNP
8.00 hod.VE¼KÝ
VE¼KÝ RAJECKÝ
RAJECKÝDEÒ
DEÒZAÈÍNA
ZAÈÍNA, dychová hudbaSTRANIANKA
STRANIANKA
9.00 hod. taneèné defilé v priestore štartu mažoretky KORDOVÁNKY
KORDOVÁNKY
10.00 hod.ŠTART
ŠTART Rajeckého maratónu
10.30 hod. SO
SO MNOU
MNOU JE
JEVESELO
VESELO – estrádne vystúpenie Maje Velšicovej
13.30 hod. folklórny súborROZSUTEC
ROZSUTEC
15.00 hod.VYHLÁSENIE
VYHLÁSENIEVÝSLEDKOV
VÝSLEDKOV
17.00 hod. hudobná skupina DO-RE-MI
DO-RE-MI
18.30 hod. hudobná skupina NEON
NEON
20.00 hod. hudobná skupinaLOJZO
LOJZO
21.00 hod. DISCO
DISCO SHOW
SHOW s Miòom
MESTO RAJEC
MESTSKÉ KULTÚRNE STREDISKO RAJEC
MARATÓN KLUB RAJEC
Mestské noviny Rajèan, založené v roku 1957, vychádzajú jedenkrát mesaène. Vydáva Mestský úrad Rajec. Adresa redakcie, inzercia: Mestské kultúrne stredisko Rajec,
Námestie SNP 2/2, 015 01 Rajec, tel.: 041/542 47 03, e-mail: [email protected] ; [email protected] . Redakcia si vyhradzuje právo kráti príspevky.
Uverejnené názory sa nemusia zhodova so stanoviskom redakcie. Príspevky sa prijímajú do 20. v mesiaci. Tlaè: MsKS Rajec. Registrované Okresným úradom
v Žiline pod èíslom OÚ-7/2001. ISSN 1210-1966. EV 2875/09
Cena 0,50 € (15,- Sk)
Download

rajcan - 07-08/2010