SPRAVODAJCA
MESTSKÉHO MÚZEA V RAJCI
2012
Ilustraèné foto:
internet
Foto:
Šzá
NÁSTROJE POTREBNÉ
NA VÝROBU TOPÁNOK A ÈIŽIEM
ÈERVENÁ KOŽA
RAJÈOVINA
ÈRIEPKY
Z KRONIKY RAJCA
6. èas
NENÁPADNÝ HMYZ
RAJECKEJ DOLINY
RAJECKÝ NÁREÈOVÝ
SLOVNÍK
6. èas
LOBODA (Atriplex hastata L.) – rastlina,
ktorá sa používala pri farbení rajèoviny
BIBLIOGRAFIA DIPTEROLOGICKEJ
LITERATÚRY Z ÚZEMIA
RAJECKEJ DOLINY
DVA NOVÉ DRUHY PERLOVCOV
(Nymphalidae; Brenthis)
PRE RAJECKÚ DOLINU
NENÁPADNÝ HMYZ RAJECKEJ DOLINY
Aj èlovek znalý problematiky v oblasti
entomológie si dos ažko dokáže predstavi skutoènos, že hmotnos hmyzu prevyšuje hmotnos všetkých ¾udí na celej zemeguli. Keïže to nie je až také evidentné, vyvstane otázka, kde sa teda nachádza to obrovské kvantum malých živoèíchov. Na pomoc si zoberme napríklad obyèajné sitko na
rezance s priemerom ôk cca 3 mm a skúsme preosia trochu kompostu na záhrade
alebo machu v lese alebo rozkladajúcej sa
drevenej hmoty. Všade objavíme život – pavúkovcov, kôrovcov, a príslušníkov aj ïalších živoèíšnych tried – hlavne však zástupcov hmyzu a z tých najèastejšie chrobákov,
blanokrídlovcov, rôznokrídlovcov, ale aj
príslušníkov iných radov.
Hlavne touto hore uvedenou metodikou
preosievania bolo v období od júna 2011 do
apríla 2012 opakovane preskúmavané okolie Rajca na lokalitách:
1. Pravý breh Rajèianky medzi Rajcom a
obcou K¾aèe (N 49.1022, E 18.6455),
s porastom jelší, vàb, odumierajúcich topo¾ov a prítomnosou drevokazných húb,
ktorý napriek svojej malej šírke a polohe
vykazuje takmer pralesný charakter lokality.
2. Dolina Vojtová – hlavne okolie moèiara
s hustým porastom trstiny a machov pri
starom lome s prítomnosou rozkladajúceho sa smrekového a borovicového dreva (N 49.0893, E 18.6146).
3. Lesná èas Borošovec, nad obcou Kardošova Vieska (N 49.0523, E 18.5807),
smrekový les s machom a rozkladajúcim
sa drevom.
4. Dolina Porubská (N 49.0649, E 18.6960)
2
Príspevok sa zaoberá inventarizáciou etomofauny (prevažne z radu chrobákov – Coleoptera) získanej preosievaním organických substrátov z vybraných bližšie špecifikovaných lokalít Rajeckej doliny. Pre potreby urèovania
boli jednotlivé exempláre fotografované metodikou focus stacking. Je
doplnený aj ukážkou makrofotografií prítomného hmyzu.
– pravý breh potoka s machovým porastom skál a nie ve¾mi starým tlejúcim lístím.
5. Záhrady v meste Rajec (N 49.0859,
E 18.6319) – kompost, drevo, stromové
huby.
6. ¼avý breh Rajèianky v hornej èasti mesta
Rajec, lístie a rastlinné odpady zo záhrad
(N 49.0794, E 18.6345).
7. Dolina Rybná, brehy potoka so starými
topo¾mi a lieskami, spadaným lístím a
porastmi machu (N 49.0300, E 18.6306).
8. Kamenná Poruba – stromové huby na
topo¾ovom pni pri ceste (N 49.0971,
E 18.6894).
Ve¾kos hmyzej drobotiny získanej preosievaním sa pohybuje od desatín milimetra do nejakého pol centimetra. Každý jeden
exemplár bol vypreparovaný pod strereolupou a nalepený na štítok na špendlíku. Najobtiažnejšou èasou práce bolo pourèovanie jednotlivých druhov navyše v tak širokom spektre zastúpenia taxonomických
skupín, ktoré môže zvládnu len väèšia skupina dos fundovaných odborníkov, èo
predstavuje ich h¾adanie, posielanie materiálu a mesiace dlhé èakanie na výsledky.
Z toho dôvodu bol zvolený prácnejší, na
druhej strane však jednoduchší a rýchlejší,
aj keï nie stopercentne úèinný postup. Pri
jednotlivých kusoch bolo potrebné nafotografova celkový vzh¾ad vrátane aj potrebných detailov nie vždy rovnakých rozlišovacích znakov. Obrázky potom posla na entomologické fórum1), blanokrídlovce dokonca
priamo odborníkom na PøF Univerzity Karlovi Praha2) alebo do Národního muzea Praha3) a dúfa, že niektorý z odborníkov bude
ochotný a schopný jedince urèi len pod¾a
obrázkov. Nie vždy sa to dá. V niektorých
prípadoch je to možné dokonca len pod¾a
vypreparovaných (takmer výhradne) samèích pohlavných orgánov. Podobnos niektorých druhov, a teda zložitos urèovania je
možné pozrie v internetových atlasoch.4)
Na druhej strane – taká extrakcia pohlavných orgánov z tvorèeka o ve¾kosti cca jeden milimeter bez jeho poškodenia sama
o sebe je dos problematická a vyžaduje
dlhú prax. Na menej zložité urèovanie boli
použité tiež k¾úèe5), prípadne iná dostupná
literatúra.
Ve¾kos opisovaných chrobáèikov je na
takej úrovni, že z h¾adiska detailov ich priame fotografovanie neprichádza do úvahy.
Dokonca aj klasická makrofotografia z dôvodu malej håbky ostrosti v tomto prípade
zlyháva. Fotografovanie preto prebieha pod¾a len nieko¾ko málo rokov známej metodi-
Rugilus rufipes
5,3 mm
24 snímok
Gyrophaena sp.
2,0 mm
15 snímok
Trechus pulchelus
2,9 mm
24 snímok
Mniophila muscorum
1,4 mm
73 snímok
Acalypta musci
2,5 mm
31 snímok
Callitula erythrogaster
1,6 mm
48 snímok
Trichopria sp.
1,5 mm
12 snímok
Pselaphidae
1,6 mm
73 snímok
Scydmaenidae
Cephennium sp.
0,85 mm; 19 snímok
Brachysomus echinatus
3,0 mm
11 snímok
Protapion fulvipes
2,8 mm
45 snímok
hlava Philochtus guttula
celková dåžka
chrobáka je 3,3 mm
poèet snímok 111
SPRAVODAJCA MESTSKÉHO MÚZEA 2012
ky focus stacking – viï napríklad6) – snímania objektu po vrstevniciach s konštantným
manuálnym zaostrením objektívu. K tomu je
potrebná celá aparatúra umožòujúca posuv
objektu alebo fotoaparátu medzi jednotlivými zábermi v presných krokoch po 0,0005 –
0,05 mm. Pre jeden objekt sa takto vytvorí
nieko¾ko desiatok fotografií, ktoré sa niektorým zo špecializovaných programov7) poskladajú do jednej výslednej snímky. Potom
zvyèajne ešte nasleduje úprava jej kvality
(najèastejšie kontrastu a ostrosti) v programe na spracovanie fotografií.
Na fotografovanie boli použité nie celkom vhodné zostavy – kompaktný aparát
Panasonic DMC FZ100 s reverzným objektívom Pentacon auto 1.8/50, prípadne s mikroskopickým objektívom Meopta 6 x 0,15.
Samozrejme, kto bude oèakáva vyššiu
kvalitu fotografií, musí si obstara zrkadlovku plus príslušnú optiku na fotografovanie
extrémneho makra.
Ako už bolo vyššie povedané, aký substrát sa preosieva, pod¾a toho je aj zastúpený sortiment druhov hmyzu v preosevoch.
Jedná sa o typických saprofágov – požieraèov rozkladajúcej sa organickej hmoty živoèíšneho a rastlinného pôvodu. Na rastlinných zvyškoch sa objavuje aj podhubie, ktorým sa živia mykofágovia, ale vyskytujú sa
tu aj také druhy, ktoré predovšetkým prenasledujú larvy ostatného hmyzu aj iných
malých živoèíchov.
Ïalej je uvedený súpis presne urèených
druhov, alebo aspoò vyšších taxónov (rodov – oznaèených skratkou sp.) Pri každom
je udaná aj lokalita oznaèená písmenom L
s èíslom 1 až 6 pod¾a hore uvedeného zoznamu. V zberoch sa objavil aj hmyz, ktorý
sa zatia¾ bohužia¾ urèi nepodarilo.
Cryptophagus sp. – L2
Curculionidae
Acalles fallax (Boheman 1844) – L1
Acalyptus carpini (Fabricius 1792) – L1, L6
Brachysomus echinatus (Bonsdorff, 1785)
– L1
Dorytomus ictor (Herbst, 1795) – L1
Isochnus sequensi (Stierlin, 1894) – L6
Pelenomus quadrituberculatus (Fabricius,1787) – L1
Sciaphilus asperatus (Bonsdorff, 1785) – L6
Trachodes hispidus (Linnaeus, 1758) – L1
Endomychidae
Endomychus coccineus (Linnaeus, 1758) –
L1
Hydraenidae
Hydraena sp. – L1
Hydrophilidae
Helophorus sp. – L1
Chrysomelidae
Chaetocnema sp. – L2
Longitarsus sp. – L4
Mniophila muscorum (Koch, 1803) – L2, L3,
L4
Phyllotreta sp. – L2
Sclerophaedon carniolicus (Germar, 1824)
– L1
Latridiidae
Cartodere constricta (Gyllenhal, 1827) – L5
Enicmus sp. – L1
Stephostethus angusticollis (Gyllenhal,
1827) – L6
Staphilinidae
Agaricochara latissima (Stephens, 1832) – L1
Acrulia inflata (Gyllenhal, 1813) – L2
Anotylus rugosus ((Fabricius, 1775)) – L1
Atheta sp. – L1
Bolitochara obliqua (Erichson, 1837) – L1
Carpelimus elongatulus (Erichson, 1839) –
L6
Cordalia obscura (Gravenhorst, 1802) – L6
Dasycerus sulcatus (Brongniart, 1800) – L2
Gabrius nigritulus (Gravenhorst, 1802) – L1
Gyrophaena sp. – L1
Lathrobium longulum (Gravenhorst, 1802)
– L6
Leptusa pulchella (Mannerheim, 1830) – L1
Omalium caesum (Gravenhorst, 1806) – L1
Phloeocharis subtilissima (Mannerheim,
1830) – L1
Proteinus c (Fabricius, 1792) – L2
Rugilus rufipes (Germar, 1863) – L3
Scaphisoma boleti (Panzer, 1793) – L1, L5
Stenus (Nestus) sp. – L1
Tachinus laticollis (Gravenhorst, 1802) – L1
Throscidae
Trixagus dermestoides (Linnaeus, 1767) – L1
HETEROPTERA (BZDOCHY)
Tingidae
Acalypta carinata (Panzer, 1806) – L1
Acalypta musci (Schrank, 1781) – L3
HYMENOPTERA (BLANOKRÍDLOVCE)
Ceraphronidae
Lagynodes pallidus (Boheman, 1832) – L7
Leiodidae
Agathidium sp. – L1, L3
Catops sp. – L1
Diapriidae
Trichopria sp. – L3
Mycetophagidae
Litargus connexus (Fourcroy, 1785) – L5
Pteromalidae
Callitula erythrogaster – L2
Nitidulidae
Pocadius ferrugineus (Fabricius, 1775) – L3
Epurea distincta (Grimmer, 1841) – L1
Epurea variegata (Herbst, 1793) – L8
Pre ilustráciu tvarovej rozmanitosti hmyzu sú tu uvedené aj ukážky vybraných,
v niektorých prípadoch vo¾ným okom možno aj ažko postrehnute¾ných druhov.
Pselaphidae
Bythinus securiger (Reichenbach, 1817) – L1
Plectophloeus fischeri (Aubé, 1833) – L3
Trimium brevicorne (Reichenbach, 1816) – L1
Literatúra:
1. http://www.entoforum.cz/
2. Janšta, P.: Determinace. mailto:janstape
[email protected] (24.11.2011)
3. Macek, J: Determinace. mailto:macjan@
seznam.cz (25.11.2011, 15. 5. 2012)
4. http://www.colpolon.biol.uni.wroc.pl/lista
%20rodzin.htm
5. http://www.coleo-net.de/coleo/html/start.
htm
6. http://www.flozya.com/sk/tutorialy/ako-fo
tit-kvalitne-s-vacsou-hlbkou-ostrosti/
7. http://www.heliconsoft.com/heliconfocus
.html
COLEOPTERA (CHROBÁKY)
Anobiidae
Dorcatoma dresdensis (Herbst, 1792) – L1
Apionidae
Protapion fulvipes (Geoffroy, 1785) – L2
Protapion trifolii (Linnaeus, 1768) – L6
Carabidae
Bembidion varium (Olivier, 1795) – L5
Philochtus guttula (Fabricius, 1792) – L1
Syntomus truncatellus (Linnaeus,1761) – L7
Trechus pulchellus (Putzeys, 1846) – L2
Cerylonidae
Cerylon histeroides (Fabricius, 1792) – L1
Ciidae
Cis micans (Fabricius, 1792) – L1
Ennearthron cornutum (Gyllenhal, 1827) – L5
Sulcacis affinis (Gyllenhal, 1827) – L5
Sulcacis fronticornis (Gyllenhal, 1827) – L1,
L5
Coccinellidae
Scymnus ferrugatus (Moll, 1785) – L6
Cryptophagidae
Atomaria sp. – L2
Ephistemus globulus (Paykull, 1798) – L6
Ptiliidae
Nossidium pilosellum (Marsham, 1802) – L1
Scydmaenidae
Cephennium sp. – L3
Euconnus pubicollis (Müller & Kunze, 1822)
– L1, L5
Neuraphes angulatus (Müller et Kunze,
1822) – L1
Neuraphes elongatulus (Müller & Kunze,
1822) – L3
Pararaphes sp. – L7
Scydmaenus tarsatus (Müller & Kunze,
1822) – L6
Stenichnus scutellaris (Müller & Kunze,
1822) – L5
Autor: Ing. Radomír BLAŽEK z Rajca, vyštudoval Fakultu technologickú VUT Gottwaldov – ÈR, amatérsky entomológ, èlen
Slovenskej entomologickej spoloènosti
pri SAV Bratislava.
Kontakt: [email protected],
12x foto: autor èlánku
SPRAVODAJCA MESTSKÉHO MÚZEA 2012
3
ÈRIEPKY Z KRONIKY RAJCA – 6. èast
... Rajec bol najstaršou a najväèšou osadou, ktorá bola v poddanstve lietavského panstva? Prvým známym vlastníkom Rajca bola nitrianska kapitula, neskôr Rajec patril k lietavskému panstvu –
domíniu. V r. 1397 sa už Rajec spomína ako oppidium Raycze, èiže
Ragecz mesto. Mesteèko sa vytvorilo zo starej slovenskej osady,
zoskupenej okolo kostola. Oppidium (t. j. mesteèko) bolo prechodným útvarom medzi mestom a dedinou, bolo zriadením, ktoré mohlo
vykonáva jednu alebo druhú èas obèianskej živnosti, ale nemalo
nijaké, nanajvýš len obmedzené práva. Predstavenstvo mesteèka
spravovalo obecné majetky, vybavovalo obecné veci, malo isté policajné práva, ale nemalo súdne právo, nepoèítalo sa za magistrát.
Oppidium totiž bolo vždy podriadené zemepánovi, obyèajne
nejakému hradu. Ani obyvatelia Rajca neboli zo súkromnoprávneho
h¾adiska nezávislými obèanmi – mešanmi, ale poddanými hradných pánov. Boli povinní znáša všetky poddanské archy, ale hradný pán ich mohol za urèité paušálne výkupné oslobodi od poddanských robôt. O tom, kedy sa Rajec stal mestom niet presných záznamov, no v r. 1397 a 1417 sa už spomína ako mesto a v r. 1485 je
menovaný „fojt i všecka rada miesta Rajec“.
... kedysi v dávnej minulosti mali ro¾níci ornú pôdu podelenú na
osadlosti (grunty), nazývané tiež sesie, rale alebo ralie. V Rajci bolo
pôvodne 11 takýchto osadlostí - ralií. Pod¾a najstaršieho urbára
z r. 1539 bolo osadlostí èi sedliackych dvorov 48, v r. 1545 už bolo
66 ro¾níckych osadlostí a 16 domkárov, èo bolo približne 82 rodín,
t. j. približne 400 – 500 obyvate¾ov. Neskôr sa osadlosti delili na tzv.
pruty (z lat. virga), prièom jedna osadlos mala výmeru asi 60 jutár
(osadlos mohla by rozdelená na 12 a pol prutov, jeden prut mal
výmeru asi 5 jutár, èo bolo približne 2,8 ha). K lietavskému panstvu
patrili aj majere, v Rajci bol v blízkosti kostola (na mieste niekdajšej
materskej škôlky, resp. terajšieho Domova vïaky). V každej osade
na území, ktoré patrilo pod Lietavský hrad boli tri kategórie obyvate¾stva: šoltýsi, sedliaci a bezro¾ní domkári.
RAJECKÁ SÚKENKA ZAÈIATKOM 20. STOROÈIA
... v Rajci bol starý cech súkenníkov a svetlosúkenníkov, teda
tých, èo sa zameriavali na spracovanie ovèej vlny? Rajeckí súkenníci sa odvolávali na privilégium ešte staršie ako obuvnícke artikuly
z r. 1407. Vlna na súkno sa spracúvala v tzv. stupách a valchovniach
(va¾kovòiach). Keïže boli zriadené na vodný pohon, súkenníci museli plati za použitie vodnej sily peniazmi alebo výrobkami. V 17. –
18. stor. sa v Rajci vyrábalo ve¾mi dobré, kvalitné súkno. V pozemkovoknižnej zápisnici mesta Rajec è. 206 bola pri moste, ktorým sa
ide na Ïurèinú parcela vedená pod èíslom 294. Bola to valchovòa,
ktorej vlastníkom bolo mesto Rajec a pozemok vlastnil rajecký súkennícky cech. Dokonca ešte v r. 1942 bolo ako vlastník vedené
mesto Rajec. Ro¾ník J. Pekara chcel v tom èase valchovòu odkúpi,
aby si následne mohol rozšíri dvor. Nebolo mu však vyhovené, lebo
„zo strany obce v predmete menovanému bolo už umožnené rozšíri podbránie a dvor do verejného priestranstva smerom ku náhonnému potoku bývalých garbiarskych stup“.
4
Už od roku 2006 si pravidelní èitatelia Spravodajcu
Mestského múzea Rajec a záujemcovia o históriu
Rajca môžu preèíta vybrané historické fakty a zaujímavosti týkajúce sa mesteèka, ktoré boli zaznamenané v mestskej kronike. Nebude to inak ani v aktuálnom vydaní spravodajcu, v ktorom sa už po šiestykrát vrátime naspä do starých, takmer zabudnutých
èias. Viete napríklad, že...
... v Rajci boli i medovnikári?
Vèelárstvo malo v tejto oblasti
tradíciu od osídlenia lietavského
panstva. Podnet na chov vèiel
dávala cirkev najmä preto, že
potrebovali voskové sviece. Vosk
bol kedysi nielen hodnotnou látkou (surovinou), ale používal sa
aj ako platidlo. V majeroch boli
vèelári poverení starostlivosou o
vèelie kláty. Jestvujú záznamy,
že rajecký vèelín patril k tým menším, roèný plat vèelára bol totiž
iba dva floreny. Predpokladá sa,
že názov Bielisko (èas mesteèka
za bývalou poštou) bol odvodený
PERNIKÁR RUDOLF PRIBIŠ
buï od bielenia vosku. alebo od
bielenia plátna. Prvé tvrdenie je
však ve¾mi pravdepodobné, pretože v stredoveku vyrábali sviece
spoèiatku mydlári a voskári, ktorí sa zameriavali predovšetkým na
bielenie vosku a výrobu peèatného vosku. Poslední medovnikári,
ktorí na plátne na Bielisku bielili vosk, boli Kalužayovci. K nim patril
aj ostatný rajecký pernikár Rudolf Pribiš, preslávený výrobou rôznych, priam umelecky zdobených medovnikárskych – pernikárskych výrobkov.
... Rajec mal by súèasou významnej železniènej trasy? V roku
1892 bola naplánovaná najdlhšia 370 kilometrová železnièná tra
v „Uhrách“. Mala vies z Nových Zámkov cez Šurany, Zlaté Moravce, Oslany, Prievidzu, Nemecké Pravno, Èièmany, Faèkov, Rajec
až do Žiliny. Železnica bola schválená aj ministerskou radou (pod¾a
informácie v novinách Vlas a svet z 1. 11. 1892). V Rajci sa o vystavaní železnice rokovalo 11. novembra 1892, no obyvatelia Rajca
boli proti výstavbe, nechceli prís o svoju pôdu, záhumnia, pasienky,
a tak sa železnica nevybudovala. Na jeseò v roku 1899 bola otvorená 21 kilometrová tra miestneho významu zo Žiliny do Rajca. Žilina bola už v tom èase súèasou železniènej trate Košice– Bohumín
a bola napojená na tra do
Bratislavy. Vznikol tu teda výzTRA Z RAJCA DO ŽILINY
namný železnièný uzol, Žilina
postupne nadobudla hospodársky a správny význam aj
na úkor Rajca, ktorý takéto
spojenie nemal a niekdajší
význam mesteèka zaèal prudko upada. Príèin úpadku bolo
viacero, Rajèania sa nechceli
prispôsobova novej technike
a báli sa továrenského podnikania. Na druhej strane však
aspoò naèas uchránili svoju
dolinu pred prudkým vpádom
priemyselnej výroby a uchovali jej pôvodnú prírodnú krásu.
SPRAVODAJCA MESTSKÉHO MÚZEA 2012
ta si isto na túto budovu spomínajú. V r. 1921 bol židovským rabínom Samuel Veretín, v r. 1933 bol predsedom židovskej náboženskej obce Aurel Altman a po òom advokát ¼udovít Lipscher. V r. 1816
žilo v Rajci 198 židov, o 19 rokov neskôr ich bolo 394 (p. èlánok
A. Lombardiniho v Slovenských poh¾adoch, 1885, zv. 5, zošit 5, a
tiež jeho Struèný dejepis slobodného mesta Žiliny z r. 1874). Židovskí obyvatelia bývali poväèšine na námestí, kde vlastnili a prevádzkovali obchody a krèmy. Druhá svetová vojna mala negatívny
dopad na židovských obèanov Rajca. Jediný, ktorý prežil koncentraèný tábor a po 2. svetovej vojne sa do Rajca vrátil bol MUDr.
Viliam Klein (1895 – 1990). Pôsobil v Rajci ako obvodný lekár od
r. 1924 až do svojho odchodu do dôchodku v r. 1960, ale i potom
zostal mestu verný a žil tu až do svojej smrti.
JARMOK NA NÁMESTI
Foto: Jozef Feiler
... až do r. 1604 sa v Rajci nekonali žiadne jarmoky? Remeselníci chodili predáva do vzdialenejších miest, napr. Leopoldova,
Tešína, Pešti a iných. Neskôr dostali Rajèania výsadné listiny na
právo trhy usporadúva. Najvýznamnejšími bola žiados u krá¾a
Leopolda II. o vydanie výsadnej listiny povo¾ujúcej vydržiavanie
trhov (r. 1604), výsadná listina krá¾a Mateja II. na oslobodenie od
platenia mýta (r. 1609), listina Karola IV. z r. 1719, ktorá povo¾ovala
ïalšie usporadúvanie trhov. V r. 1749 Mária Terézia potvrdila výsadnú listinu krá¾a Mateja II a tržné právo Rajèanom udelil i František I.
Takzvané výkladné jarmoky boli do r. 1946 na rajeckom námestí a
dobytèie trhy sa konali za mestom na Pieskoch.
... väèšina obchodov v Rajci bola v minulosti na námestí a v pri¾ahlých ulièkách? Platí to do istej miery i v súèasnosti, no kedysi mali
takmer všetky domy pri šachovitom námestí tzv. podlubia s polkruhovitými arkádami, ktoré mohli by využívané aj poèas spomínaných jarmokov ako vhodné miesta na predaj tovaru. Ešte aj dnes
niektoré múry boèných fasád nesú zrete¾né znaky niekdajších renesanèných arkád a klenieb a aspoò vzdialene pripomínajú minulý jarmoèný ruch.
JUŽNÁ STRANA NÁMESTIA S POLKRUHOVITÝMI ARKÁDAMI
... jednou z najstarších a najvýznamnejších pamiatok v Rajci je
farský rímskokatolícky Kostol svätého Ladislava? Vzh¾adom na
námestie stojí excentricky v juhovýchodnej najstaršej èasti mesteèka pod cintorínskym kopcom. Pôvodná stavba, akýsi malý jednoloïový priestor s drevenou povalou, sa po prvýkrát uvádza v r. 1368
v súvislosti so zakladaním kostola v Stránskom. Z pôvodnej stavby
sa zachovalo podvežie zaklenuté valenou klenbou a lomeným ranogotickým portálom, nesúmerne nadväzujúcim na strednú os dnešného kostola. Na pôvodné podvežie v nepravom uhle neskoršie
zasadá hlavná loï. Nie je vylúèené, že na mieste dnešnej stavby
stál pôvodne malý románsky kostol, z ktorého sa zachovala iba
spodná èas veže. Zaujímavý materiál o reštaurátorskom výskume
rajeckého kostola bol uverejnený na stránkach minuloroèného
Spravodajcu mestského múzea (s. 3 – 4). Kostol má bohatú históriu, takže sa pri listovaní v rajeckej kronike urèite k nemu vrátime
v niektorom z našich nasledujúcich pokraèovaní.
... v Rajci bola až do druhej svetovej vojny poèetná židovská náboženská obec? Svedèí o tom rozsiahly cintorín, ku ktorému bol
v r. 1926 postavený domèek slúžiaci pri starostlivosti o cintorín a židovská synagóga. Jej priestory od r. 1955 slúžili potrebám po¾nohospodárskeho zásobovacieho podniku a najstarší pamätníci mes-
TORZO ŽIDOVSKÉHO CINTORÍNA
... štátna sporite¾òa sídlila v minulosti na námestí v budove
è. 381 na 1. poschodí? V r. 1946 to bol živnostenský ústav fungujúci
v neskôr zbúranej budove ved¾a bývalej pošty. V Rajci bola aj
expozitúra Ro¾níckej vzájomnej pokladnice so sídlom v hoteli K¾ak,
ktorej vedúcim bol Jozef Januš a Úverové družstvo, ktoré viedol
uèite¾ Jozef Kállay a pokladníkom bol uèite¾ Eugen Kullman. Tieto tri
peòažné ústavy sa postupom èasu zlúèili a vedenie prevzal J. Januš. V období keï bol Rajec okresom (1948 - 1960) tu bola i Štátna
banka, ktorú viedol Ferdinand Šimko. Sídlila v hoteli K¾ak, neskôr
bola premiestnená do budovy niekdajšej materskej školy (pri kostole), kde bola kedysi na prízemí lekáreò. Po roku 1960, keï už Rajec
nebol okresným mestom, bola banka zrušená.
... jestvujú viaceré pasáže zapísané na stránkach kroniky v náznakoch rajeckého dialektu? Tento fakt sme uviedli už v minulej èasti
našej rubriky. Zápisy pôsobia ve¾mi autenticky, pre zaujímavos
niektoré vyberáme. Zápis z r. 1900: Nedostatek v sorce a v druhu
tovaru nahradzuje 7 dobytèích a 7 výkladných jarmokvoch v roku.
Dobytèie jarmeky sa konajú ve štvrtek a výkladné v nasledujúci
pondzelek po svatém Maceji, Dzure, Žofii, Jánovi Krscice¾ovi, Scacie Jána, Uršuli a Mikolášovi... Zápis z r. 1906: Obecné predstavenstvo najskvor nesúhlaselo s výstavbu fabriky, potom bola žiadosc
schválená. Fabrika aj turbína boli behom troch rokvoch vystavené a
1. augusta 1910 boli prvé mašiny ve fabrike puscené do prevádzky... Vyrábajú sa látky na civilné odzevy i vojenské mundúry...
Fabrika zamestnávala asi 15 % obyvate¾voch (340 ¾udzí). Rajèania
z nej majú radosc, ¾ebo mnohí òemusia ísc za prácu a ch¾ebom do
šíreho sveta, bárs je aj mzda od štyroch šestákvoch po jednu
korunu za dzeò... Zápis z r. 1918: Vojaci prichádzajú na urláby...
Obecný notár vydáva poukážky na potraviny pod¾a známosci a téš
pod¾a výšky jemu doneseného úplatku... Kto nepracuje a u notára
nemá dobré oko, musí hladovac... Miestny farár... vymáhal na obecnem úradze zesyp, tzv. merice pre kòaza... Tento farár obetoval na
podporu a predúženie vojny aj ty zvony, keré boli na veži koscela, a
to medzian, poplašník a gangáè. Po odstránení týchto zvonvoch bola ve¾mi narušená harmónia zvonenia... Je takreèený bezzákonný
stav...
Pokraèovanie nabudúce
Poznámka: Fakty z kroniky uvádzame tak, ako boli zaznamenané. V niektorých prípadoch
zápisy upravujeme (najmä kvôli rozsahu), príp. dopåòame našimi postrehmi a poznámkami.
PaedDr. Miloslav Smatana, CSc., absolvent Pedagogickej fakulty
v Nitre, pracuje v Jazykovednom ústave SAV v Bratislave
SPRAVODAJCA MESTSKÉHO MÚZEA 2012
5x foto: zbierka Mestského múzea v Rajci
5
ÈERVENÁ KOŽA RAJÈOVINA
z mladých stromov. Suchá potlèená alebo narezaná kôra – dve
krošne na kaïu (400 litrov) a 8 koží – sa zaliala horúcou vodou, ale
V príspevku sú prezentované doterajšie poznatky z techkože sa vkladali až do vlažného roztoku, kde zostali po dobu až
dvoch mesiacov. Proces vyèiòovania bol kontrolovaný na prieènom
nológie výroby a diskutovaný možný postup farbenia kože
reze na okraji kože, na ktorom nesmelo by badate¾né svetlejšie
rajèoviny poskladaný z dostupných informácií s chemicjadro. Takto vyèinené kože sú svetlohnedej farby a ïalej sa môžu
kým odôvodnením procesov. Je tu uvedený približný odtieò
farbi rôznymi postupmi.
Tým skonèila chemická èas výroby koží a nastúpilo len mefarbených koží definovaný pomocou farebných súradníc.
chanické vylepšenie vlastností. Vyèinené kože sa v tieni usušili a ich
mäkkos sa pri tom zvyšovala vyahovaním pomocou štrichu (hrubý
polmesiacovitý plech s drevenou rúèkou). Leštenie povrchu fodoriPodnetom k napísaniu predloženého príspevku bola veta:
tom (sklenou nádobou s oválnym dnom, naplnenou horúcou vodou)
Výroba rajeckej rajèoviny zostane pravdepodobne navždy tajombol posledný úkon. Pod¾a iných sa až po usušení vechami natierali
stvom.1)
fištrónom (rybacím olejom). Asi po dvoch hodinách sa preahovali
Bez vyèerpávajúceho ústneho podania alebo zápisu v dobovej
cez štosák (hladkú kamennú doštièku), èím sa zbavili prebytoèného
listine úplne presne rekonštruova celý postup do všetkých detailov
oleja.
len z neúplných kusých informácií, domnienok a odhadov je prakticÈižmy – rajecké kordovánky boli zdobené na prednej polovici
ky nemožné. Technológia vyèiòovania a farbenia kože naèerveno
predkolenia dva prsty širokým pásom, niekedy aj zelenými vložkaprírodnými farbivami je nato¾ko variabilná, že do úvahy prichádza
mi10) a napríklad5) aj zvislými pásmi o šírke štyri centimetre po bohneï nieko¾ko postupov.
koch. Farbené kože sa používali aj na zdobenie kožuchov.
Zhròme však fakty. Garbiarstvo sa ráta k najstarším remeslám
Uvedený postup je celkom jasný a nepotrebuje dôkazy. Jediným
na svete a do 14. storoèia sa do Európy dostáva cez Španielsko
diskutovaným bodom zostáva farbenie koží. Kože vyèinené trieslo(odtia¾, od mesta Cordoba, je odvodený aj názov kože – kordován).
vinami zo smrekovej kôry nesú na svojom povrchu koncové reakGarbiarsky cech v Rajci bol založený8) pred rokom 1658 a napríktívne kyslé skupiny kolagénu, ktoré sa výborne farbia bázickými
lad21) v roku 1772 mal 110 majstrov. Predpisy na výrobu koží boli
farbivami.11) So so¾ami kovov dávajú zrazeniny väèšinou zelenej,
držané v tajnosti, dedili sa z generácie na generáciu a každý tovariš
modrej až èiernej farby.
2)
2)
12)
musel zloži verejný s¾ub , že do konca života zostane obyvate¾om
Na modrozelený odtieò sa farbilo sirmou , èo bola zmes octu,
7)
Rajca.
salmiaku a práškovej medi, alebo iba octu s mosadznými pilinami.
Obecne sa kordován definuje3) ako useò vyrobená z kozín a baÈierna farba sa pripravovala zo sadzí a masti12) alebo zo zmesi
ranín vyèiòovaná trieslovinami zo sumachu. Koziny, a do znaènej
octu, bukového popola a brezu¾ového (z brezovej kôry) odvaru.7)
miery im podobné baraniny, sú cenené ako hodnotné kožiarske
V súvislosti s výrobou rajèoviny sa nikde nespomína spôsob jej
suroviny, pri ktorých lícna strana tvorí viac ako polovicu celkovej
farbenia nažlto. Celkom dobre mohol fungova aj roztok na farbenie
hrúbky a na svojom povrchu je ve¾mi dekokraslíc20) na tuhožutú farbu pripravovaný zo
ratívna. Podmienky chovu do znaènej miery
šupiek z cibule, kôry stromov, koreòa slivky,
ovplyvòujú kvalitu kože, ktorá môže by chaovsenej slamy, prípadne lístia mrcha jablorakteristická pre danú rasu alebo aj oblas.4)
ne.
Pod¾a kusých informácií poslednej paNeustále pertraktovanou zostáva farba
mätníèky5) a dostupných prameòov2,6,7), poèervená. Uvádza sa, že sa používali sušené
rovnaných s teoretickými poznatkami4), bol
rastliny loboda (rod. Atriplex) s lístím mrcha
rekonštruovaný celý postup výroby jemnej
jablone (plánky) – niè iné, len5) rastliny. Na
kože, ktorá aj pod názvom uhorská èervená
prípravu farby sa samotná loboda alebo
koža v minulosti prenikla8) až na Balkán a
zmes rastlín s jabloòovým lístím v pomere
cez Turecko až na Stredný východ.
dva ku jednej varili. Ak bola príprava roztoku
Stiahnuté kože sa višpajdlované (roztiahsprávna, asi po polhodinovom varení (pod¾a
nuté a na podložke pripichané) sušili v tieni,
iných sa rastliny nevarili len macerovali)
najlepšie v prievane. Po nasledovnom odzískal roztok krvavoèervenú farbu.7) (pozn. –
moèení v studenej vode sa vištrekovali (zbapod¾a niektorých sa kože z vnútornej strany
vili sa) od zvyškov blán a loja. Potom sa opnatierali roztokom bieleho liadku – dusiènaláchli a vivindírovali (vyžmýkali).
nu – amónneho, sodného, draselného... ?).
Odchlpenie ostrihaných koží sa vykonáRoztok sa nalial do vakov zošitých z jednej
valo po 5 až 14 dòovom (pod¾a teploty v rozalebo dvoch koží lícovou stranou ku sebe,
medzí 15 až 20 aj viac °C) namoèením v zoktoré sa ponorené do vody nieko¾ko minút
le, to je vápennom roztoku – zmesi vody
až hodín obracali. Proces vyfarbovania sa
(5 až 6 násobku hmotnosti èerstvej kože)
asi po 20 minútach kontroloval vizuálne po
s 9 % páleného vápna. Pri tomto procese
rozpáraní s prípadným opätovným zošitím
Atriplex hastata L.
prebieha aj takzvané plnenie koží (sieovavakov.
nie kolagénových vlákien Ca2+ iónmi), takže
Pre potvrdenie uvedeného postupu, bol
doba namáèania aj teplota roztoku má znaèný vplyv na vlastnosti
neúspešne preverený13) údajne zdarilý, avšak nedokladovaný dôkahotových výrobkov! Po odchlpení kosou a šerajzom (oberuèným
zový chemický pokus z r. 1959, ktorý naznaèil, že by mohlo ís o rastupým nožom) za vzniku švrndy (odpadu) nasledovalo máèanie –
tlinu rodu Atriplex, zvanú loboda, z ktorých aj A. hastata L. spåòa aj
teda dokonalé vypranie koží (deò v potoku) od zvyškov nezreagoúdajný opis. - „modrastý kvet, tenké trojklané listy, bola dos vysoká
vaného vápna.
a kvety mala umiestnené v trse“. Uvedený dôkaz však v tej dobe nePo odvápnení išli kože do duba, èím sa myslelo vyèiòovanie
bol overený pri reálnej výrobe.
pomocou trieslovín, nie však pomocou už spomínaného sumachu,
Jediným záchytným bodom teda zostali len dobové názvy pouktorý rástol aj u nás9), ani ako názov napovedá dubovou kôrou, ale
žitých rastlín. Rastlinu A. hastata L. sme nenašli, preto ïalšie pokupomocou všade na okolí dostupnej svrèinovej (smrekovej) kôry
sy prebiehali s rodovo príbuznou rastlinou A. tatarica L. Chemickým
6
SPRAVODAJCA MESTSKÉHO MÚZEA 2012
rozborom sa ukázalo, že táto rastlina obsahuje nadmerné množstvo hliníka. Ten je v rastlinách viazaný v podobe oxaláto- a vínanokomplexov, alebo komplexov polyhydroxyzlúèenín, ktoré ho maskujú vo forme aniónov napríklad14) [Al(C2O4)3]3- alebo [Al(OH)6]3-.
Dobre známe sú aj vo vode rozpustné komplexy kyseliny octovej15)
[Al(H2O)6]3+, ktoré sa varom rozkladajú.
Na farbenie naèerveno teda prichádza do úvahy reakcia15,16) hliníkových iónov s alizarínom (1,2-dihydroxy-9,10-anthrachinonom),
napríklad v prítomnosti kyseliny octovej za vzniku metalokomplexu
èervenej farby. V slabo amoniakálnom prostredí tento lak mení farbu na fialovú. V súvislosti s amoniakálnym prostredím sa nedá
nespomenú aj informácia25), že garbiari pri farbení (pozn. – nevie sa
v ktorej fáze) používali aj vlastný moè. Tento obsahuje moèovinu,
ktorá sa pôsobením baktérií (resp. ich enzýmu ureázy) rozkladá na
amoniak a oxid uhlièitý.26)
K najjednoduchším metalokomplexom alizarínu jasnoèervenej
farby patria už spomenutý hliníkový lak s možnosou reakcie s ïalšími katiónmi30) za vzniku ïalších odtieòov a napríklad alizarín-alumínium-kalciový komplex zvaný karmín.
alizarín-alumíniový komplex
28)
alizarín-alumínium-kalciový komplex29)
V minulosti sa pri farbení textílií aj koží pomocou prírodných produktov týchto reakcií aj využívalo.17) Napríklad výluh z koreòa mareny farbiarskej (Rubia tinctorum L.) obsahoval okrem alizarínu aj
purpurín a s iónmi hliníka, medi, železa, horèíka, cínu, bária a inými
dával možnos vzniku celej škály farebných odtieòov v palete od
žltohnedej cez èervenú, vínovoèervenú až po fialovú (hnedofialovú,
èiernofialovú), modrú a ïalšie.11) Táto rastlina rástla a splanela aj
u nás18), avšak v popise farbenia rajèoviny sa o nej zmienka nenachádza. Alebo to bola tá dodnes dobre utajovaná zložka?
Farebné reakcie s Al3+ iónmi dávajú aj deriváty alizarínu a iné
zlúèeniny obsahujúce kyslíkaté aci- a cykloskupiny v ortho- nebo
v peri- polohe.15)
Triesloviny (taníny) sú z chemického h¾adiska polyfenolické zlúèeniny, odvodené od kyseliny gallovej (hydrolyzovate¾né) alebo
(kondenzované) od flavónu. Všetky triesloviny teda obsahujú hydroxylové a karboxylové skupiny, viažuce sa aj na proteíny a iné
látky. Navyše triesloviny zo smrekovej kôry obsahujú okrem vlastných trieslovín tiež 7 až 10 % rôznych látok, ktoré samé nevyèiòujú,
ale špecificky ovplyvòujú ich reakcie. Pri štúdiu molekúl trieslovín a
ostatných prítomných látok sa objavovali tie isté alebo podobné
štruktúry ako v alizaríne. To znamená, že ióny hliníka, prípadne aj
iných prítomných kovov, sa môžu do ich štruktúry viaza formou metalokomplexov. Chémia anthrachinonových farbív11) však svoju zložitosou a variabilitou do znaènej miery presahujú vytýèený rámec
príspevku.
V prípade, že, ako sa uvádza, už farbiaci roztok bol èervenej farby, je potrebné použi rastlinu, ktorá obsahuje priamo alizarín alebo
jeho prekurzory alebo podobné štruktúry. Polyfenolické látky sú
obsiahnuté prakticky vo všetkých skupinách rastlín a tvoria až 50 %
suchej hmotnosti listov.19)
Ako z vyššie uvedeného vyplýva, prebiehajúce reakcie aj viacerých (nami nezisovaných) kovových iónov prítomných v rastlinách
použitých na farbenie, dávajú možnos vzniku viacerých farieb
v špecifických odtieòoch a intenzitách pod¾a ich skutoènej koncentrácie. Subtraktívnym miešaním farieb potom vzniká špecifický,
v minulosti možno inak ažko napodobite¾ný, odtieò rajèoviny.
Pri prieskume vykonanom porovnávaním so vzorkovnicami
farieb RAL a PANTONE nieko¾ko pamätníkov5, 22 – 24) poskytlo informácie o odtieni èervenej aj zelenej kože. Nako¾ko však ¾udské oko
vníma farby odlišne27), navyše sa jednalo len o vizuálnu spomienku,
ide o informáciu len okrajovú. Spriemerované súradnice farieb L, a,
b (pod¾a farebného priestoru CIE Lab 1931) merané na prístroji
Datacolor pri svetle D65 aj s výberovými smerodajnými odchýlkami
±ó a spriemerovanými celkovými farebnými odchýlkami dE (respondentmi vybraných odtieòov) od zisteného priemeru sú uvedené
v nasledujúcej tabu¾ke:
èervená
zelená
L = 49,3 ±3,2
L = 51,7 ±2,9
a = 60,8 ±5,2
a = -52,2 ±3,2
b = 41,5 ±5,5
b = -9,4 ±6,5
dE = 9,0
dE = 7,9
Farby je možné zobrazi na PC napríklad v prostredí Adobe
Photoshop na úpravu fotografií – najlepšie na kalibrovanom monitore. Tento program dokáže prepoèíta Lab súradnice aj na iný farebný priestor RGB alebo CMYK.
Záverom je možné konštatova, že mozaiku z osamotených,
mnoho razy kusých, zo súvislostí vytrhnutých a náhodne sa vyskytujúcich informácií sa podarilo doplni tak, že do seba takmer všetko
zapadá. Avšak, ktorý postup bol skutoène ten pravý, zostane už asi
nepotvrdené. Niektoré protichodné informácie ukazujú dokonca aj
na to, že nie je vylúèené, že postupov na výrobu pravej rajèoviny
bolo viacero.
Literatúra:
1. Smatana, M.: Tajomstvo, ktoré prežilo tisícroèie. Spravodajca Mestského múzea 2003, s. 3 – 4.
2. Kronika mesta Rajec. (opis) Zv. 1, s. 44 a 51.
3. Korbaø, T., Stránský, A. a kol.: Technický nauèný slovník. 1. vydanie,
Praha, SNTL 1962 – 1964.
4. Tomíšek, M.: Uèebnice kožekužství. 2. vydanie, Praha, SNTL 1959.
5. Janèovièová, A: Osobná informácia. Rajec 1994.
6. Židek, A.: Rajecké kordovánky. Rajèan, 1968, è. 1.
7. Kalesný, F.: Spracovanie koží a kožušín v Rajci. In.: Zborník Slovenského národného múzea. 70, Etnografia 17, Martin, Osveta
1976, s. 125 – 155.
8. Milov, M. J.: Tradície remeselnej výroby v Rajci. In.: Dvadsapä rokov v. d. Rajèanka v Rajci. Bratislava 1974, s. 13.
9. Martinovský, J. a kol.: Naše rostliny – klíè k urèování. 1. vydanie,
Praha, SZN 1959.
10. Rusnák, J.: Perspektívy v.d. Rajèanka v Rajci. In.: Dvadsapä rokov v. d. Rajèanka v Rajci. Bratislava 1974, s. 41.
11. Èervinka, O. a kol.: Chemie organických slouèenin (2). 1. vydanie,
Praha, SNTL 1987.
12. Žucha, O.: Osobná informácia. Rajec 1994 – 1995.
13. Grossman, I.: Osobná korešpondencia. Bratislava 20.6.1997.
14. Hein, F.: Chemie der Komplexverbindungen – Chemische Koordinationslehre. Leipzig, Hirzel 1971.
15. Okáè, A.: Analytická chemie kvalitativní. 3. vydanie, Praha, Academia 1966.
16. Èernák, J., Polonský, J.: Preh¾ad analytickej chémie, 1. vydanie,
Bratislava, Alfa 1970.
17. http://www2.zf.jcu.cz/~moudry/skripta/3/barvirske_rostliny.html
18. Dostál, J.: Klíè k úplné kvìtenì ÈSR. 2. vydanie, Praha, ÈSAV 1958
19. http://cs.wikipedia.org/wiki/Polyfenol
20. Smatana, M.: Z histórie výskumu rajeckého náreèia 4. Spravodaj
Mestského múzea Rajec, 1996, è.1, s. 6.
21. Kalesný, F.: Remeslá a cechy v Rajci (opis). Príroda a spoloènos,
1986, è. 2.
22. Babiaková, J.: Osobná informácia. Rajec 1994.
23. Buèek, F.: Osobná informácia. Rajec 1994.
24. Janíková, J.: Osobná informácia. Rajec 1994.
25. Polaèková, A.: Osobná informácia. Rajec 1994.
26. http://cs.wikipedia.org/wiki/Mo%C4%8Dovinov%C3%BD_cyklus
27. Vik, M.: Základy mìøení barevnosti. Technická univerzita (skripta),
Liberec 1995.
28. http://de.wikipedia.org/wiki/Datei:Alizarin-Aluminium-Komplex.svg
29. http://de.wikipedia.org/wiki/Alizarin-Aluminium-Calciumkomplex
30. http://de.wikipedia.org/wiki/Verlackung#Krapp-Lack
Autor: Ing. Radomír BLAŽEK z Rajca,
vyštudoval Fakultu technologickú VUT Gottwaldov – ÈR.
Kontakt: [email protected],
3x foto: autor èlánku
SPRAVODAJCA MESTSKÉHO MÚZEA 2012
7
RAJECKÝ NÁREÈOVÝ SLOVNÍK – 6. výber: písmená S – Š
Pozn.: Pôvodní obyvatelia Rajca a blízkeho okolia zaiste ešte i v súèasnosti poznajú nezvyèajné náreèové slová, ktoré by
mohli pripravovaný slovník obohati. Ak sa
medzi èitate¾mi nájdu takí, ktorí by mali záujem do slovníka prispie, prosím, aby sa ozvali písomne èi osobne autorovi tohto èlánku (adresa je v redakcii èasopisu). Zdôrazòujeme, že nejde o zámerne pripravovanú
výskumnú akciu; je to skôr nepriama výzva
záujemcom o náreèie, so zámerom zhromaždi, prezentova, a tak uchova pre súèasné i budúce generácie èo najviac z toho,
èo ¾ud Rajeckej doliny sprevádzalo možno
stovky rokov: svojský a nenapodobite¾ný,
originálny jazykový prejav. Za doteraz doruèené obohatenia slovníka všetkým
prispievate¾om srdeène ïakujeme.
V predchádzajúcich ukážkach z rajeckého náreèového slovníka sme postupne
predstavili náreèové slová písmen A – R, spolu s opisom štruktúry výkladu náreèového slova v rámci hesla, zoznamom použitých skratiek a znakov a súpisom
skúmaných obcí (p. Spravodajca Mestského múzea Rajec, 2007, s. 6 – 11; 2008,
s. 6 – 10; 2009, s. 9 – 13; 2010, s. 11 – 14 a 2011, s. 7 – 11).
Èitate¾om a priaznivcom rajeckého náreèia sa v aktuálnom èísle spravodajcu
dostáva do rúk už šieste pokraèovanie ukážkového výberu tentoraz písmen S – Š.
salát i salat m. 1. zelenina pestovaná pre
listy podávané obyèajne ako surové, bot.
šalát (Lactuca): Salát sa zarobel z octovú
vodu (Rj) 2. studený príkrm z rozlièných
druhov zeleniny, ovocia alebo mäsa, šalát:
zemiakoví salat (Rl)
samokýška ž. sadnuté, skvasené surové
mlieko: Sež o_cmädu samokíški? (Èi)
saòe i sánki ž. pomn. vozidlo pohybujúce
sa po snehu kåzaním: Aj na saòoh zme
sadac nedok. zabára sa do pôdy: Voda
ce_zimu chodzieva¾i (Rj); ¼ebo na sánkoch
ve¾ká bola zjari, ti základi ¾en sada¾i, sada¾i,
to ¾achšie vindze (Rl)
skoro sa ten múr zrúcel (Rj)
saòica ž. plocha, na ktorej sa dobre pohysadlo s. 1. živoèíšny tuk: Borsuèie sadlo bobujú sane: Spraví sa š¾ak, saòica, potom ti
lo vzácbe (Rj) 2. tuk na tuènom èloveku: A¾e
sánki ¾en tag za tími kravièkámi idú (Rl)
má teho sadla na sebe! (Rj) saïielce s.
sára ž. èižm. horná èas èižmy: Parádne
zdrob. expr. t ¾ehòí a ukladá na saïie¾ce
èižmi ma¾i duhé tvrdé sári (Rj)
(Èi) – odpoèíva (po dobrom jedle) a tuènie
sárka ž. èižm. krátka sára na èižme al. kapsadnúc (si) dok. 1. zauja sedaciu polohu,
ci: Sárki bíva¾i kratšie (Rj)
posadi sa: Sadòice si u nás, èi sa náh¾ice?
sárovka ž. obyè. mn. è. po domácky vyro(Rj); Pozdravel, sádel si a vikazoval aòi
bená vysoká súkenná obuv, papuèa pod kokòas (Èi) 2. dosta sa do nižšej polohy, klesleno: Keï_e odmäk, sárofki òehaj za pecú
nú, zníži sa: Podmila to voda a celé zákla(Èi)
di sad¾i a¾e o patnás centimetrí (Rj) 3. zrazi
scena ž. vertikálna èas stavby, múr: Vensa, stuhnú (napr. o mlieku): Poèka¾i, kím
kové sceni sa robieva¾i štiricatpetki, na p¾nú
m¾ieko sadlo a ma¾i g_ zemiakom kíšku (Rj)
vazbu (Rj) * rohová scena (Rj) – èas stavsahac i siahac nedok. 1. naahova ruku za
by, ktorej postavením vzniká roh; nosná
niekým al. nieèím: Òesahaj na mòa, ja o to
scena (Rj) – hlavná (nosná) prieèka, zabezòestojím! (Rj) 2. dosahova: Voda tam
peèujúca statiku stavby
sahala aš po krki (Rj) t òesiaha mu aòi po
sciahnuc dok. 1. ahaním dosta nadol:
pati (Rj) – nevyrovná sa mu
¼epšie bolo teho buka sciahnudz na cestu
sajdák m. ve¾ká súkenná kapsa; plátenná
(Rj) 2. expr. zabezpeèi (niekoho) návrat na
kapsa na chrbát, plecniak: Èi¾kám už òevipôvodné miesto; odvola: On hu chcel spiatïíe, abi chlab zavesel sajdág na chrbát (Èi)
ki sciahnuc, a¾e mama už òeišla (Rj)
scíhac nedok.
úradne zakroèova proti niekomu; tresta:
Ftedi žandári
scíha¾i, ke_to
urobela žena
(Rj); To sa òesmelo, to scíha¾i, kebi náz bo¾i
žandári nachita¾i ¾ebo gdo,
máme s_teho
op¾etaèki (Rj)
scihnúc dok.
prís vèas, zastihnú, dostihnú, zachyti:
Chojce ešèe
RAJECKÝ JARMOK – MUŽ SO „SAJDÁKOM“ NA CHRBTE
vlakom, ako sa
S
8
SPRAVODAJCA MESTSKÉHO MÚZEA 2012
dá, dze náz ešèe scihòece z Rajca, tam sa
pripojíme, aspom si sadòeme (Rj)
scurigac (sa) dok. prudko (sa) zastavi,
cúvnu: A ja som sa scurikal spod òiéj (padajúcej jedle) (Rj)
scvekac dok. obuv. kliešami natiahnu kožu na kopyto: Musel scvekac kožu na kopito
(Rj)
sebevo¾ní príd. slobodný, nezávislý: Chudobní, a¾e sebevo¾ní (Èi)
seè ž. rúbanisko s mladým porastom: Darmo póž do seèe, tam jahodu òenájïeš (Èi)
seèkáreò ž. miestnos (miesto) kde sa reže
seèka: V seèkáròi ma¾i nachistanú aj slamu,
tam reza¾i seèku (Rj)
sedlo s. 1. sedacia èas konského postroja:
Musel mac chomút, sedlo, postroje, pravda,
šetko, èo patrelo (Rj) 2. klob. drevená doska, na ktorej sa hladili strechy klobúka: sedlo na pig¾ovaòie (Rj)
sedloví príd. v spoj. sedlová strana (Rj) –
¾avá strana v záprahu: Tu (kobylu) ke_ci zajmál, v sedlovej straòe vozela, tá takí pozor
dávala, tá tak pi¾ovala kedi uš pójdzem (Rj)
sedmina ž. siedma èas celku: Ešèe po starém tatkovi dostal sedminu z majetku (Rj)
sedzec nedok. 1. ma zadnú èas tela uloženú na nieèom: Sedzel a rozmíš¾al, èo urobic (Rj) 2. presne prilieha (na urèené miesto), zapada do nieèoho: Ke_to presòe vimeral, to muselo sedzedz na mi¾imeter (Rj)
sedzom èísl. vyjadruje èíslo a poèet 7: Aj
tag mi ešèe ostal sedzom korún dužní (Rj);
Òema¾i meòiej ro¾í, ze sedzom, osem hektárí ma¾i (Rj)
sedzomsto èísl. vyjadruje èíslo a poèet
700: Takto, a¾e pacto, ¾ebo sedzomsto metrí
viš¾i ti potvori (diviaci) prede mnu (Rl)
sekírovac i sekerova nedok. expr. neustále a zbytoène preháòa, sužova, trápi:
Èo ho te¾o sekíruje, mis¾ím si, èo mu òedá
pokoja!? (Rj); Aš tag bi son sa sekerovaï
òedala, na mú dúšku, odešla bi od òeho!
(Èi)
seknúc dok. ostrým predmetom naruši
celistvos, zaa: Jag ra_seknúl, hòedz bolo
(poleno) napoli (Rj)
seknúc sa dok. expr. pomýli sa, urobi chybu: A¾e si sa riadòe seknul! (Rj)
sekember m. zried. deviaty mesiac v roku:
Sekember_e u nás koòiedz ¾eta a zaèiateg
zimi (Èi)
sen m. predstavy a deje prežité v spánku:
Mala som tejto noci zlí sen (Rj) t aòi ve sòe
bi mi to na um òprišlo (Rj) – nemal som
o nieèom ani zdanie, nenazdal som sa
servinka ž. kožúšok do pása: servinka (Rj)
sestreòica ž. strýkova (ujova, svákova)
dcéra: Šag mi zme bo¾i z rodzini, ona mi
bola sestreòicu (Rj)
severní príd. smerujúci, idúci zo severu: Ze
severu fuèalo, také severné vetrisko aš
strach! (Ïu)
sfalšovac dok. vyrobi napodobeninu a vydáva ju za pravú: Von si mis¾el, že kec sfalšuje potpis, že si to òefšimnú (Ïu)
sfurmova dok. klob. da klobúku tvar: sfurmovac klobúk (Rj)
schádzac nedok. dostáva sa mimo pôvodný smer; boèi, odboèova: Pozerám, reku,
èo ten Jano schádza s cesti do ro¾e!? (Rl) t
pre chodòíg òeschádzaj s_cesti (Rj) – nedaj
sa zláka malichernosami; nemeò kvôli
malièkosti svoje pôvodné rozhodnutia
schádzac sa nedok. 1. zhromažïova sa,
stretáva sa: Ten kruch, to sa volalo, tam sa
schádza¾i notár, farár, títo ve¾iké kapaciti
(Rj) 2. vlieva sa, splýva (o cestách, riekach): Vzadu v do¾iòe, ako sa ti dve cesti
schádzajú, tam treba odboèidz do¾eva (Rl)
schodzic nedok. tvori klíèky a vyrasta zo
zeme: Zme si da¾i pretk¾ièadz zemáki, tag
dze òebolo zme zasadze¾i, a¾e uš schodzia
(Rl)
schosnovac dok. zužitkova, využi, upotrebi: Ja òeviem èito ešèe schosnujem,
naèo mi to budze (Rj)
schvá¾ic dok. vyjadri priaznivý postoj, súhlas: Òeviem, èi bi mi to bo¾i naši schvá¾e¾i,
abi som potpísal do drustva (Rl)
schválni príd. robený nároèky, napriek; zámerný, úmyselný: Naèo ti schválne reèi, to
sa ždi potom zvadzíme (Ïu)
schitac dok. utrpie dôsledky nieèoho; by
postihnutý za nieèo, dosta: Šag von to potom schital zaseg u òih na zábave (Ïu)
siaha ž. 1. stará dåžková miera (asi 1,9 m);
dåžka na rozprestreté ruky: Òemalo to aòi
slabú siahu na dúšku (Rj) 2. stará priestorová (obsahová) miera (najmä o dreve): Drevo sa kupovalo na siahi (Rj)
siahnuc dok. natiahnu ruku za niekým al.
nieèím: Vidzel som, že siahnul do vaèku, a¾e
už bolo òeskoro (Rj); Len bi sa opovážel na
òu siahnuc! (Rj)
siahovica ž. siahové drevo, metrovica: Ešèe ho poslal na siahovicu do hori (Rj)
siká¾ m. náradie (prístroj) na striekanie vyrobené domácky (napr. z bazového dreva):
K¾ukaòi akísi òepodarení, šak s ími siká¾mi
veš¾i až do kosela (Èi)
síka(-c) nedok. expr. vyluèova moè (silným prúdom), moèi: Ohoja, takí zurvan a
eše síká do p¾iéòek (Èi)
sila ž. 1. schopnos podáva telesný alebo
duševný výkon, energia: Takého potrebova¾i, èo mal silu a bol sprostí (Rj) t dostáva
sa do sili (Rj) – dospieva, vyrastá; vyzdravieva 2. nov. zamestnanec, pracovník: Jeho
posla¾i jako novú silu z okresu, a¾e aj tag
proci ¾udzom nižd nezmoh¾i (Rl)
si¾ení príd. v spoj. si¾ení ïeò (Èi) – pôstny
deò, Štedrý deò
sinák m. výborná jedlá huba a) bot. hríb
siný (Boletus luridus): Sináki sa zbiera¾i, to
sú tež dobré hubi (Rj) b) bot. hríbnik modrejúci (Gyroporus cyanescens): sinák (Èi)
sinokvet m. po¾ná bylina s dlhou by¾ou a
belasým kvetom rastúca medzi obilím, bot.
nevädza po¾ná (Centaurea cyanus): sinokvet (Èi)
sirka ž. zápalka: F celej chalupe òebolo jednej sirki (Rj)
sirma ž. garb. najemno spracovaná farebná koža: sirma (Rj)
sitko s. nástroj na osievanie: Ešèe po starej
manke som mala také šikovné sitko na múku (Rj)
skapac dok. zdochnú: Èo skapalo sa odviezlo na bitúnek (Rj)
skidlo s. expr. nadávka nešikovnému (nemotornému) dieau: skidlo (Èi)
skis¾ic sa i skis¾ec sa dok. pokazi sa procesom kvasenia, skysnú: F_tí_horúèavách
sa mu, prádaže, tá po¾iefka chitro skis¾ela
(Rj)
sklapnúc dok. zrazi sa k sebe (o dvoch
èastiach): Ešèe oèul, jako tá pasca sklapla
(Ïu) t huba mu sklapla naprázno (Rj) –
nesplnilo sa, èo oèakával, obišiel naprázdno; sklamal sa
sk¾enár1 m. podomový obchodník so
sklom: Aj tu sk¾enár chojel po domoch (Èi)
sk¾enár2 m. nádoba zo skla na zaváranie a
nakladanie ovocia, zeleniny a pod.: Šetko
naložím do sk¾enárvo a v zime sa zíïe (Èi)
sk¾enárèina ž. sklenárske remeslo: sk¾enárèina (Èi)
sk¾enárek m. zdrob. pohárik: sk¾enárek
(Èi)
sk¾umbatie dok. expr. osta schúlený, skrèený (napr. od zimy, choroby, bolesti a p.):
Vo¾aïe i je zima a¾ebo si chorí, ke_cedíš
takí stú¾ení, èo si tak sk¾umbäel? (Èi)
sknúc nedok. stráca vlhkos, vysycha;
suši sa: Je to vima¾ované, a akosi to òechce sknúc (Rj); S tím baòovím ríchlo sklo, a¾e
dobrí (Rj) 2. expr. odís, odskoèi si; zabehnú: Mis¾ím si, ešèe skoèím do opchodu,
šag ma hadam poèká (Rj) 3. expr. prudko
(odrazu, neèakane ap.) na nieèo al. do nieèoho stúpi, š¾apnú; neèakane sa niekde
ocitnú: S_prvej asentírki ma da¾i domoch,
z_druhej som bol tež doma a do trecej som
skoèel, dzevadz mesiací som otslúžel (Rj)
4. expr. chopi sa (ponúkanej) príležitosti,
pusti sa do nieèoho: A jako zaèa¾i parce¾ovac ti pozemki pri Èeròanke, oòi prví na to
skoèe¾i (Rj) 5. expr. da sa oklama, naletie
niekomu: Hadam si mu òeskoèel na ti jeho
s¾ubi, šak to sú šetko ¾en sprosté reèi (Rj)
skod i schod m. 1. stupeò na vystúpenie
alebo zostúpenie: Zavadzal tam ten schot,
musel si ho preskoèic (Rj); Pádel ze skodu a
ve dvoje si zlomel ruku (Èi) 2. strmé schody
na povalu, rebrík: skot (Èi) skodi i schodi
m. mn. è. rad stupòov na vystupovanie alebo zostupovanie, schodisko: Na poval bo¾i
schodi (Rj); ¼ecel, dobre že skodi òepolámal (Èi)
skodišèe s. schody spájajúce podlažia budovy, rad schodov: Skodišèe bolo dó¾ežité a
vaèinu sa stavalo aj z dozorom. Abi to bolo
zaruèené (Rj)
skopac dok. kopaním zníži: Prví schodeg
bi bol visoko, musel som najprv z brehu
skopadz dobrého pol metra (Rl)
skorej i skoriek prísl. 1. prv, skôr; skoršie,
vèaššie: Skorej príz òemohel (Rj) 2. pravdepodobnejšie, skôr, ¾ahšie: Oòi skoriek ebe dajú prenocova, poznajú tvoju ma (Èi)
skosic dok. kosením zbavi porastu, pokosi: Aj tú hornú lúèku som chojel sem-tam
skosic, a¾e to bolo da¾eko (Rl)
skotòa ž. strmá cesta (vedúca obyè. do
po¾a al. hory), ktorá sa zarezáva do svahu
(obyè. sa òou vyháòal dobytok na pašu):
POH¼AD NA SKOTÒU A ŽIDOVSKÝ CINTORÍN
trvácnoz bola modz ¾epšia jako z váhovím
(Rj); Dobre obracáe sienko, keï ván tak
skòe (Èi)
skoèic dok. 1. skokom prekona vzdialenos (prekážku, výšku ap.) a tak sa premiestni: To už bola víška, kerí skoèel, bol
SPRAVODAJCA MESTSKÉHO MÚZEA 2012
Hore skotòu chodzíme kolo židofského cintéra do Mladého hája (Rj)
skotú¾ac dok. kotú¾aním premiestni na
nižšie položené miesto: Také trochu vaèie
(popílené kmene) zme skotú¾a¾i nat cestu,
otá¾ sa ¾achšie naklada¾i (Rj)
9
skovac dok. 1. da do úkrytu, skry, ukry:
Musel som tú kobolku skovac pred òimi (Rj);
Sused mal skované páru koòe, tam u tej židofki, èo mala ten opchot, tam f_tem skladze bo¾i skované ti koòe (Rj) 2. zakry pred
oèami iného: Hòe_com zbadala, že èosi
schovala za chrptom (Rj) 3. uprata al. uloži, a tak ochráni (napr. pred inou osobou,
znehodnotením a pod.), uskladni: Dzesi
mám skované aj ich fotki (Rj)
skraja predl. s G vyjadruje miesto, na kraji:
Staèelo, èo som prešiel skraja hori a za dobrí košík (dubákov) so_mal (Rj)
skrátka èast. nadväzuje na situáciu a uvádza vysvetlenie, zhrnutie a pod.; (jedným)
slovom, jednoducho: Porosklada¾i ¾ižice,
vareèki, putòe, puténki, skrátka šecek tovar
po celém rinku (Rj)
skrèek m. expr. nevyvinutý, zakrpatený
dospelý èlovek, diea alebo iný tvor, krpáò
(aj ako nadávka): Takí skrèek, a fur_do
každého viskakuje (Rj)
DIEA – „SKRÈEK“
skrifka ž. dlhé tenké železo umiestnené
pred lemešom na hriadeli pluhu: skrifka (Rj)
skrížic dok. prekazi nieèo, zabráni nieèomu: Skríže¾i mi cestu, zasta¾i, už aòi krok!
(Rj)
skriž¾a i skriž¾ica ž. strešná krytina, škridla: To bo¾i jakési zlé skriž¾e, šak pozri, jako
sa to mrví (Rj); Podarelo sa pozháòac šikovné skiž¾ice (Rj)
skromní príd. obyèajný, všedný; jednoduchý, prostý, nenápadný: Aj na vlasnú svadbu som ftedi ¾en také jednoduché, skromné
šati mala, to òie ako èi¾ mladuchi, kerá nat
kerú (Rj)
skrotnúc dok. 1. sta sa krotkým; zdomácnie: Naš¾i ma¾unkú srnku, zebra¾i hu a ona
u òich poèase skrotla (Rl) 2. sta sa pokojným, miernym: Akosi skrotnúl po svadbe
(Rj)
sku¾a ž. škára: sku¾a (Èi)
skurveòec m. pejor. nemanželské diea (aj
ako nadávka): skurveòec (Èi)
skurvený príd. pejor. skazený, znièený, zlý:
Takíto skurveòí život, eše aj diefka sa i mi
prespí, no èo èi¾?! (Èi)
skurvi sa dok. pejor. ma diea za slobodna al. s cudzím mužom; prespa sa: Žïi_ej
10
prorokova¾i a òemala pokoj ot_kondášvo a
sa skurvela (Èi)
skúška ž. kontrola vedomostí a ich hodnotenie (napr. v školách): Ten najmlaèí je šikovní, skúški už má porobené, fèi¾ nám doma pomáha (Rl)
skuteèòe prísl. vskutku, naozaj: Rajedz ból
preto takí bohaèí proci tím oko¾itím dzedzinám, že teda skuteèòe mal ti hori, tam bo¾i
možnosci (Rj)
skuvíòac nedok. expr. vydáva kvílivé zvuky, žalostne kvíli, skuèa, kòuèa: Èo to
psisko tak skuvíòa!? (Rj); Skuvíòiae aòi úèence, se hladní, èo? (Èi)
slaèe ž. pomn. druh saní ahaný koòmi urèený najmä na zvážanie dreva, hnoja ap.
v zime: Saòe sú prvé a slaèe to sa dajú na ti,
ke_ci to vaèú fúru hnoja nakidá, tak si mal aj
slaèe za tím (Rj)
slameòièka ž. kôš zo slamy na kysnutie
chleba: A ke_to (chlieb) nakislo na téj slameòièke, potom ma¾i takú širokú lopatu, na
tem to pekòe zešuch¾i až na zadek pece (Rj)
služebòíctvo s. hromad. ktorí slúžia niekomu, služobníci: Tam pre služebòíctvo... Sa
ekstra varelo pre služebòíctvo (Rj)
slúžic nedok. pracova ako sluha al. slúžka:
Ná tamoci uš chudziatko potom išla slúžidz
do fari (Rj)
s¾epúch i s¾epúš m. beznohý jašter podobný hadovi, zool. Anguis: S¾epúcha sa
òemíž bác (Rj); Bo¾i tam s¾epúše (Èi)
smatana i smatanka ž. najtuènejšia èas
mlieka, smotana: Prstom ¾ízal smatanku
zvrchu (Rj); smatana na m¾ieku (Rj) t tá
voda bola dobrá jako smatanka (Èi) – ve¾mi
chutná na pitie
smrc ž. zosobnenie smrti a jej znázornenie
v podobe kostry s kosou alebo lebky, smrtka: Smrdz ho naháòala toj òedávno ve sòe
(Rj)
smrèek m. výborná jedlá huba a) bot. smrèok jedlý (Morchella esculenta): smrèek
(Rj); b) bot. hríb smrekový (Boletus edulis):
smrèek (Èi)
smržica ž. zmes raži a žita (t. j. pšenice):
smržica (Rj)
sòach m. sneh: F_Komatnéj bolo sòahu,
meter sòahu tam bolo (Rj); V poli januári,
RAJÈANKY NA ZASNEŽENEJ KOSTOLNEJ ULICI
ke_napadòe sòahu, potom uš, práda, sa
pripravia sánki (Rl)
sòievac sa nedok. ma sen, sníva sa: Poviprávaj, èo sa ci sòievalo (Rj)
sobáš m. svadobný obrad, svadba: A oòi
òema¾i aòi sobáš f kosce¾e (Rj)
socic dok. i neos. prudkým pohybom, nárazom pohnú alebo vychýli z polohy, drgnú:
Jakobi ma bol chcel tam socic (Rj); Potom
ma socelo do boku, mis¾ím si, už je z¾e! (Rj)
somarina ž. expr. hlúpos, nezmysel: Reku, èo mi to tu trepe za somarini, šak som
òeòi malí chalpec! (Rj)
sorta ž. druh, odroda: Zá¾eží modz na sorce, ¾ebo kerési sorti sú dobré, ti odrodi, a kerési zlé (Rl)
spiatki prísl. naspä, nazad: Ešèe si hovorím, jako som sa dostal sem, tak sa dostaòem aj spiatki, to dá rozum (Rj); A¾e tamoci
ma zas prelože¾i spiatki do Braislavi (Rj)
spodek m. 1. spodná èas nieèoho: Záleží,
jako ból spodeg zamrznutí (Rj) 2. zvyšok
(nápoja, jedla) v nádobe: Už je tam ¾en spodek, to òejec (Rj)
spolek m. záujmové združenie viacerých
osôb: Tam sa schádza¾i notár, farár, títo ve¾iké kapaciti, tam hra¾i karti, šampanské pi¾i a
„SPOLEK“ JEDNOTY ORLA SLOVENSKÉHO V RAJCI
SPRAVODAJCA MESTSKÉHO MÚZEA 2012
tak to sa volal kruch tenton spolek (Rj)
sprhnúc dok. strati pôvodné vlastnosti
(o dreve), pod¾ahnú práchniveniu, spráchnivie: Ja òeviem, ako to bolo duho tam,
s tím uš sa òedalo òižd robic, to šetko bolo
uš sprhnuté to drevo (Rj)
spuscic dok. pri jednaní z¾avi (z ceny): To
uš kedz ha¾iera òespuscíš, ten_e už mój, ja
už ho berem (Rj)
srac dok. vulg. vypúša výkaly: ¼en sral a
dável a mama mu òestaèela kapusòicu
èapkac, èo mu hrtan horel! (Rj)
srsc ž. porast chlpov na tele (zvieracích)
cicavcov, srs: Bol tam ku_z je¾eòéj srsci
(Rj)
starí príd. v spoj. stará mama
(macer, manka) (Rj) – otcova al. matkina matka: Stará mama òebohá, že
priš¾i a vravia, ná¾e dzieca moje, že si
jakési p¾iace kúpela?! (Rj) starí ocec,
tato (Rj) – matkin al. otcov otec: Starí
ocec bol ¾en_kruhu (Rj); Tag napísal
s farárom aj ohláški tan starí ocec, aòi
òebola na fare (Rj)
starká ž. 1. stará mama, babka: Ja
so_mal strašòe dobrú starkú (Rj);
A téj starkéj nariadzela abi išla... priš¾i
pre pána, no (Rj) 2. stará žena (všeobecne), starena: Oproci ži¾i jedna
starká, èi¾ na jar zemre¾i (Rj)
starkí m. 1. starý otec, dedko: A ten
moj starkí za mlada celú chalupu
porobel, zreparoval, èo sa dalo (Rj) 2.
starý muž (všeobecne), starec: Biedni je henten starkí, už ¾edva pre m¾ieko prejdze (Rj)
staroverskí príd. aký bol v minulosti,
starodávny, starosvetský, archaický:
staroverskí nábitek, staroverská kuchiòa (Èi)
stojmo prísl. stojato: Kantofki bo¾i
stojmo, stojmo cehla (Rj)
stokláska ž. 1. dvojroèná lúèna alebo
pestovaná rastlina s okolíkmi bielych
kvetov, kmín bot. rasca (Carum): Stoklásku si našiel normá¾òe na lúke (Rj)
2. semienka tejto rastliny používané
ako korenina: A do ch¾eba sa dala aj
stokláska (Rj)
stolovica ž. obrus: stolovica (Èi) stolovièka ž. zdrob.: Starí oec mi da¾i do stolovièki ch¾eba a kondvièku kapusti (Èi)
strach I. m. stiesnený duševný stav, obava:
Mala som strach, že ma aòi poznadz òebudze (Rj) II. vetná prísl. expr. (je) strašné,
hrozné: Ja som to òemohla, bolo aš strah na
to pomis¾ec (Rj); Aš strah na to pozrec (Rl)
stramotný príd. tiesnivý, pochmúrny: Na jeseò bíva takí stramotní èas, èloveku je aš
tak èaško (Rj) stramotne i stramotno
prísl.: Kec prší až mi je tak stamotno (Rj)
strapaèka ž. jedlá huba vhodná najmä do
polievok, bot. strapaèka zlatožltá (Ramaria
aurea) al. strapaèka koralovitá (Ramaria
botrytis): Strapaèki sa tež zbiera¾i, po¾iefku s
teho robe¾i (Rj)
strašný príd. expr. ve¾ký, ohromný, náramný, hrozný: Strašná nadvláda pot èaškím
hriechom (Rj); Strašnú škodu robia ti dzivé
sviòe (Rl) strašne prísl.: Tedi to bolo strašòe tresné (Rj)
streèkovac nedok. expr. beha sem-tam,
pobehova bez cie¾a: Streèkuje tu od rána
(Rj)
strela ž. klob. tenká struna z baraních èriev
napnutá na dvoch podstavcoch, na ktorej sa
roztrieïovala vlna: strela (Rj)
strepac dok. otrias (zo seba): Prikrité pekòe bo¾i, abi si to ze seba òestrepa¾i (Rj)
strieberní, striebelní i striebe¾ní, príd.
strieborný, postriebrený: Sòah bol èistuèkí,
èerstvo spadnutí, aš takí strieberní (Rj);
striebelná, striebe¾ná farba (Èi)
striezalka (i trezalka) ž. trváca lieèivá bylina so žltými kvetmi, bot. ¾ubovník bodkovaný (Hypericum perforatum): striezalka (Èi)
striga ž. 1. rozprávková bytos, èarodejni-
RAKÚSKO-UHORSKÁ STOKORUNA – „STVOVKA“
ca, ježibaba: Jako dzecko som sa strašòe
strigi bál (Rj) 2. expr. zlá žena: Šag ho šeci
odrádza¾i, òeber si hu, to je strašná striga!
(Rj)
stríko m. otcov brat: Stríka z ocovej strani
som aòi òepoznal (Rj)
striná ž. manželka otcovho brata: Moja striná žila pri kap¾òke v novém Rajci (Rj)
strop m. konštrukcia uzavierajúca zhora
vnútorné priestory budovy, povala, plafón:
¼ebo aj òúteròia prieèka ke_bola nosná, aj
tá sa musela hòedz murovadz, abi mohel
trámi, stropi ukladac (Rj)
struh m. ryba so štíhlym bodkovaným telom
žijúca v horských bystrinách, zool. pstruh
(Trutta): Ja¾ce, struhi, ¾ipòe, òeumis¾íš, èo tu
bolo (Rj)
struk m. obyè. mn. è. vemeno, vemená:
struki (Rj) strúèik, strúèièek m. zdrob.
expr. malé vemeno, vemienko: Do každého
teho strúèièka má (kobyla) dve dzierki (Rj)
studzení príd. vzbudzujúci pocit chladu,
ve¾mi chladný: Da¾i jej studzenej vodi (Rj)
stúkac nedok. 1. zbíja nieèo dohromady,
ståka: V šope stúka ko¾ísku od rána (Rj)
SPRAVODAJCA MESTSKÉHO MÚZEA 2012
2. chodi hore-dolu, potåka sa: ¼en stúka po
u¾ici, òemá èo na roboce (Rj)
stupa ž. 1. zariadenie na drvenie a lisovanie
semena pri získavaní oleja: Tu v Rajci bo¾i aj
stupi na o¾ej (Rj) 2. olej. drevený nástroj na
tlèenie ¾anového semena pripína sa na nohu: stupa (Rj) 3. pomn. zariadenie na spracovanie vlnených tkanín, valcha: stupi (Rj)
stúp m. ståp: On bi bol vi¾iezel na bárakí
strom a¾ebo stúp (Rj)
stuška ž. klob. v spoj. dadz do stuški (Rj) –
priši stuhu na klobúk
stvovka ž. bankovka v hodnote sto korún,
stovka: Ona uš poto_mala dvaná_stvovég a
on héj to potom zjednal ten doktor s
tím susedom túto chalúpku, èo sa
postavela. Za dvanás stvovék (Rj)
súci príd. vhodný, vyhovujúci, spôsobilý: Kedz ih máž okopané a viroscú uš také súce na oborávaòie (Rl)
suchohríb m. dobrá jedlá huba, bot.
suchohríb hnedý (Boletus badius):
Suchohríbi zme skoro ždicki doòies¾i
(Rj)
suchí príd. v spoj. suchá žih¾ava
(Èi) – lieèivá bylina, bot. hluchavka
biela (Lamium album)
súkac (-) nedok. krúti dlaòami al.
prstami (ni); skrúcaním tvori, plies,
skrúca: súka (Èi)
suk¾oš m. expr. chudý èlovek al.
diea (aj ako nadávka): suk¾oš (Èi)
súkno s. domácky vyrobená tkanina
z ovèej vlny: Súkno sa robelo doma
(Rj)
sunko s. slnko: Maèki sa už vihrievajú na sunku (Rj) suòiaèko s. zdrob.
expr: suòiaèko (Èi)
suroví príd. 1. jestvujúci v prírodnom
stave, ešte nespracovaný, neupravovaný: Potom ti surové kože máèa¾i ve
vodze (Rj) 2. (obyè. o dreve) nevysušený, èerstvý: Èože to surového buka
uviezel?! (Rj); Druhí bol suroví, ten
ešèe mal kuz života, ten buk, pret
sebu (Rj)
súsek pomn. (ve¾ká) debna, truhla
(obyè. drevená), v ktorej sa uskladòuje obilie, múka ap.: Na pova¾e dzesi ešèe
máme takí súsek (Rj)
sváko m. 1. manžel otcovej al. matkinej
sestry; tetkin muž: Hodòe mi sváko Jano pomohel, jako cetkin muž (Rj) 2. dospelý muž,
strýko (všeobecne): Ná dze sa ten sváko tak
èaz rána vibra¾i? (Rj)
svatí i svätí príd. vynikajúci cnosami,
mravnosou, bezúhonnosou: Nerope ze
sebä svätích (Èi) t a¾e jeho svatého! (Rj) –
zakliatie
sveker m. zaov al. nevestin otec: Tu bo¾i
dvaja tkáèi, mójho svekra ešèe jeho sveker,
obidvaja bo¾i tkáèi (Rj)
svekruša ž. zaova al. nevestina matka:
Moja svekruša òebola zlá žena (Rj)
svet m. všetko, èo jestvuje okolo nás * druhí svet (Rj) – miesto, kam odchádza duša
èloveka po smrti, posmrtné miesto: Ná pán
ve¾komožní, èi to aj na tem druhém svece
budze, že tito chudzeri budú zadarmo robidz a ešèe musia madz aj strážòika!? (Rj)
t bolo tam kopu sveta (Rj) – bolo tam ve¾a
¾udí; to svet òevidzel (Rj) – o nieèom neslýchanom, neuverite¾nom; aòi za ti sveti to
11
òeurobím (Rj) – v žiadnom prípade, za žiadnych okolností
svet¾ièka ž. modré farbivo, ktoré sa pridáva
do vody pri plákaní bielizne, moridlo: svetlièka (Rj)
svetlookí príd. ktorý má modré oèi: Jeden
bol svetlookí, druhí mal oèi jag uhe¾ (Rj)
sviòa ž. v spoj. dzivá sviòa (Rl) – diviak:
¼en to je horšie, dzivé sviòe nám ih (zemiaky) rijú ve¾mi (Rl)
svojina ž. rodina žijúca v jednej domácnosti, príbuzenstvo: svojina (Èi)
svor m. kus lipového dreva, z ktorého sa
zhotovovali drevené nádoby (najmä na dojenie): Z ¾ipového svoru bo¾i doja¾òice (Èi)
svrèina ž. ihliènatý strom, bot. smrek (Picea): S kraja bolo ¾en také kríèie, aš potom
svrèini rást¾i (Rj); Buka zebereš polovicu jako zebereš svrèini a¾ebo suchého dreva (Rj)
svrèinka ž. zdrob. expr. malý smrek, smrieèik: Prví uhel ke_ bol, tam sa dala svrèinka,
to bolo g¾iechové (Rj) svrèinový príd.:
A taktok to poopiera¾i ti kvóri svrèinové,
naèo im to bolo, ja òeviem (Rj)
ním, štiepa: A potom
sa to (drevo) šèiépalo,
to sa muselo šèiépac
(Rj)
šèipák m. 1. pomôcka
pri štiepaní dreva: Zal
si pilu, šèipák, èosi
zebral, a sekeru a išiel
(Rj) 2. pevná palica na
konci okutá železom:
šèipák (Ko)
šèítek m. rezb. drevená podložka, podstavec: šèítek pod je¾eòie
parohi (Rj)
šetko i šecko zám.
vymedz. vyjadruje úplný súhrn predmetov,
javov, všetko: Pe_dòí
štiria murári to robe¾i,
„ŠIATRE“ NA RAJECKOM RÍNKU POÈAS JARMOKU
od rána do veèera,
mi za¾i teho šim¾a (Rj); šim¾o (Èi)
šetki nosné sceni (Rj); To bolo šecko òešinúc dok. neos. dosta porážku, màtvicu:
mecké – ke¾òa, fang¾a, klaïifko, vaserváŠinúlo ho, hadam dva roki dozadu (Rj)
ha,závažie, to je olovòica (Rj)
širák i širiak m. mužský klobúk: Širák na
šesták m. rakúsko-uhorská minca, piaty
hlave a uš si vikraèoval (Rj); širiak (Èi)
diel zlatky; drobná minca vo všeobecnosti:
širkší príd. majúci väèšiu šírku: No, štrnásÒemala som už aòi šestáka (Rj) t brd, brd,
có¾oví to už je širkšie, to_e uš padzesiat
tam šesták, tam groš (Rj) – žartovná riekancentimetri (Rj)
ka pri tkaní
širovac nedok. dáva postroj na koòa: Išiel
šafe¾ m. drevená nádoba na prípravu krmišetric nedok. 1. obmedzova spotrebu, nesom koòe širovadz a kvoò viva¾ení! (Rj)
va pre dobytok: Robe¾i sa putòe, šaf¾e, še¾iplytva: S koreòím potom nešetri, aòi s papškopec m. vykastrovaný baran: škopec (Èi)
èo (Rj); šafe¾ (Èi) šaf¾ík m. zdrob.: F šaf¾íku
riku (Rj) 2. chráni pred opotrebením, šanoškripica ž. obilnina rastúca v hore, bot. horzme aj riadi zvik¾i opláchnuc (Rj)
va: Mal som takú parádnu koše¾u, to som si
ská (divá) raž (Secale cereale): V horách si
šaje zám. vymedz. príslov. na každom
na sviatki šetrel (Ïu) 3. odklada (peniaze),
dzesi mohel natrafidz na túto škripicu (Rl)
mieste, všade: Bol som s_òu až na tí_hospori: Tak šetrel, že bosi chodzel (Rj)
škoda ž. strata, ujma, nevýhoda, neprosdoch, a šaje, až v Ružomberku! (Rj)
šialka ž. nádoba s uškom, hrnèek na pitie:
pech: Òedal škodi urobidz òigdze (Rj)
šandár m. (v minulosti) príslušník jednotiek
Po bapke som tu mala šialki, aj akísi riad ešškrabnúc dok. urobi ostrým predmetom
vnútornej bezpeènosti, žandár: Priš¾i šanèe (Rj)
škrabanec (a tak oznaèi): Dal tuto si ten
dári z Rajca (Èi)
šiater m. skladacie prístrešie z nepremokamotús, èo mal poznaèené, škrabnúl, otnúl,
šarža ž. vážnos, úcta; spoloèenské postavej tkaniny: Na jarmekoh bol tedi šiater vedpráda ze sekáèom (Rj)
venie: To bolo ftedi vadz živnosòíg ako štát¾a šiatra (Rj)
škr¾o m. expr. chamtivý a lakomý èlovek,
ni zamestnaòec. To malo takú šaržu! (Rj)
šic nedok. vykonáva krajèírsku prácu: To
držgroš: Nidž z_òeho, ¾en škr¾o je to (Èi)
šateèki ž. pomn. jednodielne ženské oblebol téš krajèír tuto ved¾a èo ból, ten šil pre tíh
škvareòina ž. jedlo z vajec, praženica: Ze
èenie: No tá paòi hej potom akési šateèki
oních... že¾ezòièiarvoch (Rj) šíjac opak.:
šetkíh vajedz vizbieraníh bola škvareòina
spravela na svadbu (Rj)
Pre že¾ezòièiarvoch ob¾eki šíja¾i (Rj)
(Èi)
šèascie s. priaznivá zhoda okolností, úsšikovno prísl. vhodne, primerane; hneï,
škvolka 1. materská škola: Tam bola cenpech: Muse¾i madz ve¾ké šèascie, abi na
rýchlo: A ke_ca drevo pošèiepe, tak potom
zuá¾na banka dze je èi¾ tá škvolka (Rj)
robotu natrafe¾i (Rj)
sa to šikovno strúha aj òezadàha sa (Rj)
2. pozemok na pestovanie sadeníc: ¼esná
šèiepac nedok. deli (po vrstvách) štiepašime¾ i šim¾o m. kôò s bielou srsou: Òemci
škvolka bola više horáròe (Kp)
š¾ahnúc dok. expr. 1. udrie, buchnú:
A mamu tak š¾ahnúl z desku, èo otpadla
(Rj); Ke_com išiel k òemu (koòovi) som pa¾icu chicel a š¾ahnúl a chicel_o za chvost, èo
som _o podvihnúl (Rj) 2. spadnú: Š¾ahnúl
aj z vozom do jarku (Rj)
š¾ajer m. závoj: š¾ajer (Èi)
š¾ak1 m. odtlaèok po jazde, stopa: Spraví sa
š¾ak, saòica, potom ti sánki ¾en tag za tími
kravièkámi idú (Rj)
š¾ak2 m. porážka, màtvica t š¾ak ho trafel
(Rj) – dostal porážku; išiel ma š¾ak trafic–
ve¾mi som sa hneval; òech to š¾ak trafí (Rj) –
zahrešenie
š¾ak3 m. expr. èert, parom, diabol t bo¾elo
to jako š¾ak! (Rj) – ve¾mi; na kerého š¾aka?!
(Rj) – vyjadrenie nespokojnosti
š¾apatí príd. majúci sploštený tvar, è¾apatý:
Iné ti nádobi bo¾i zasek skoriej š¾apaté (Rj)
š¾ep m. dlhý svadobný závoj: Svadba bola
ve¾ká a òevesta mala riadni duhí š¾ep cahajúci skoro za sebu (Rj)
„ŠANDÁRI“ ZASAHUJÚ NA DEMONŠTRÁCIÍ
šnajprejt¾a (p. aj rufšpret¾a) ž. klob. dreve-
Š
12
SPRAVODAJCA MESTSKÉHO MÚZEA 2012
ný nástroj, pod¾a ktorého sa orezávala strecha klobúka: šnajprejt¾a (Rj)
šnóra, šnora i šnurka ž. priadza skrútená
do zväzku (na zväzovanie, sahovanie,
napr. odevu ap.), špagát, motúz: Naciah¾i
šnóru a pod¾a teho sa drža¾i (Rj); Pekòe
rovno orala ako šnóra (Rj); šnorka, šnurka
(Èi) t rovní ako šnóra (Rj) – úplne rovný, vyrovnaný
šnuptiche¾ i šmuchtiche¾ m. vreckovka:
Èo nemáš šnuptiche¾!? (Kp)
špacírovac sa nedok. prechádza sa: Špacírova¾i sa spolu, jako bi bo¾i svoji (Rj)
špa¾ek m. i špalka ž. olej. drevená záaž pri
lisovaní oleja: špalek, špalka (Rj)
špára ž. štrbina, škára: Pri komínoch sa
muselo dávac pozor, abi òebola špára vo¾ná (Rj)
špárovac nedok. mur. vyplòova, zatiera
škáry, štrbiny: Špárova¾i sa rihi medzi opkladaèkami (Rj)
špárovòica ž. mur. nástroj na zatieranie
škár, štrbín: Bola aj špárovòica na špárovaòie, holé murivo a¾ebo opkladaèki, tí rihi,
èo sú višpárované, to je špárovaòie (Rj)
špic m. hrot na kopyte proti šmýkaniu: Na
zimu spravel špidz na kopice (Rj)
špitá¾ m. nemocnica: Som chodzel ze špitá¾a do špitá¾a osem mesiací (Rj)
štát m. základná právna organizácia zvrchovanej politickej moci spoloèenstva na
istom území; toto územie: Òebolo to ¾achké
ftedi, to si ¾en samé odvodi, daòe placel a to
šecko išlo štátu (Rj) štátni príd.: Oòi bo¾i
živnosòíci a to bolo ftedi vadz živnosòíg ako
štátni zamesnaòec (Rj)
šavín, šiav m. i šavíòie s. lúèna bylina
kyslej chuti, bot. štiavec (Rumex) al. štiav
(Acetosa): šavín, šavíòie (Èi) * kobu¾í
šiav (Èi) – lúèna bylina kyslej chuti, bot.
štiav (Acetosa)
štelázòa, šte¾ázòa i šteláška ž. drevená
polica a) na riad, príp. na uloženie rôznych
vecí, napr. v komore al. špajzi: Odloš ten
m¾inèeg na štelášku do špajze (Rj);
štelázòa (Èi) b) klob. na uloženie klobuèníckych nástrojov: šte¾ázna (Rj)
štemajzeò m. rezb. rovné dláto, ktoré sa
používa na jednoduché vyrezávanie: štemajzeò (Rj)
ští¾ac nedok. expr. zh¾adúva, h¾ada: Ona
už išla ští¾ac, dze bi èo zedla (Rj); Od rána
èosi ští¾a vzadu v šope (Rj)
štóf m. tkanina, látka: Aj toj kedisi kúpela ze
tri metre štófu (Rj)
štok m. truhlica na potraviny: To bo¾i také
štoki (Èi)
štokovec m. poschodový dom: Tam je èi¾
„ŠTOKOVCE“ NA SEVERNEJ STRANE NÁMESTIA
šporhe¾ i šporák m. zariadenie (obyè. v kuchyni) na úpravu pokrmov teplom, sporák:
No to bol ¾en koch, to òebol šporhe¾ (Rj);
Bolo do¾ežité, abi dobre aj šporág varel, aj
trúba piekla a vaèinu aj ch¾ebové pece bo¾i
(Rj)
šprajcovac sa nedok. expr. nieèomu sa
bráni, stava sa proti: Kebi som sa to¾ko
šprajcoval, bo¾i bi ma pri òem zastre¾e¾i doma (Rj)
šprnkac nedok. 1. jemne udiera, klopka
(skúša tak kvalitu kosy): Šprnka¾i na ti kameòe, kerá jako šprnká (Rj) 2. jemne udiera na struny hudobného nástroja: Dzeže, ja
som, to som ¾en tak šprnkal, hradz na hus¾e
to aòi òie (Rj)
štáb m. vojenské velite¾stvo; orgán velite¾a
na velenie vojskám: To ja uš presòe òeviem,
a¾e údajòe ma¾i štáb v Kuòeradze (Rj) štábni príd.: Som jedného koòa potkul, tag mi
štábni rodmister roskázal potkovi otrhnúc!
(Rj)
štajbet¾a ž. klob. štetka na natieranie klobúka glejovitou hmotou: štajbet¾a (Rj)
štajbovac nedok. klob. natrie klobúk glejovitou hmotou: naštajbovac klobúk (Rj)
ten štokovec postavení (Rj)
štokoví príd. v spoj. štokoví dom (Rj) –
poschodový dom: Tí, èo tam bíva¾i, postave¾i tam na druhéj straòe pri mosce ten štokoví dom (Rj)
što¾òa ž. kov. klinec na pripevnenie podkovy ku kopytu: Što¾òami pribíja¾i potkovi na
kopitá (Rj)
štorcovac sa nedok. expr. 1. vzpiera sa,
zdráha sa, vzdorova: Darmo sa tu ja budzem štorocovac, to òemá cenu (Rj) 2. vystatova sa, chlapi sa: Èo sa te¾o štorcuješ,
zaèòi koòeèòe, potom sa uvidzí (Rj)
štranek m. povraz, hrubší špagát: ¼en
štrankom hu pripantal a aj dve hodzini ho
òebolo (Rj)
štrangár m. výrobca povrazov, povrazník:
Vrave¾i, že aj tu bo¾i štrangári, odboròíci na
to, a¾e to ja už òepomatám (Rj)
štric¾a ž. podlhovastý chlieb kúpený v obchode: Ždi som brala aj jednu štric¾u z opchodu (Rj)
štrich m. priestor vytvorený z drevených
dosák na uskladnenie obilia; truhla na obilie: štrich (Èi)
štrikovac nedok. zhotovova štrikovaním,
SPRAVODAJCA MESTSKÉHO MÚZEA 2012
Ilustraèné foto: internet
„ŠTRÚDLE“
plies: Kerési ti mladé vedzia ešèe aj štrikovac, a¾e to už málokerá (Rj)
štrimf¾a ž. obyè. mn. è. pletené obleèenie
na nohy, panèucha; panèuchové nohavice:
Ženi nose¾i štrimf¾e (Èi)
štrkaèka ž. detská hrkálka: štrkaèka (Èi)
štrúd¾a ž. múènik zo zavinutého alebo preloženého cesta s rozliènými plnkami, závin:
Štrúd¾e zme hodòe pieka¾i, makové, orechové, jabúèkové, kedi èo bolo (Rj)
štrumpad¾e i štrumpajd¾e ž. pomn. pás na
panèuchy, súèas ženského spodného odevu: štrumpajd¾e (Rj); štrumpad¾e (Èi)
štrump¾a ž. èižm. našité šnúrky v èižmách,
slúžiace na naahovanie èižmy
na nohu: štrump¾e na èižmoch
(Rj)
štverhranatí príd. majúci štyri
hrany, so štyrmi hranami: Klaïifko obièajné, jednu stranu malo
plochú a druhú štverhranatú (Rj)
štvrtek m. deò v týždni: Viem, že
som ve štvrteg išiel a v sobotu uš
som bol doma (Rj)
šuster m. remeselník zaoberajúci sa obuvníctvom, obuvník: Šak
tu si mal samého remese¾òíka,
bednári, šustri, krajèíri (Rj)
šúsie i šúscie s. hromad. suché
lístie: ¼en sa tag hmírel (had) f_
tem šúscí (Rj); šúsie (Èi)
šuškac nedok. ticho hovori, šepka: Furt si èosi šuška¾i, èo vi, reku, špekulujece? (Rj)
šušovica i šošovica ž. 1. strukovitá rastlina, bot. šošovica (Lens): To ja už òeviem èi
tu aj šošovica rostala (Rj) 2. jej drobný okrúhly plod: Ešèe aj tú šušovicu som popreberala, abi sa aòi smietko tam òedostalo
(Rj) 3. jedlo pripravené z týchto plodov: Varievala sa vaèinu kaša, a¾e aj fazu¾a, šušovica, hrachová kaša (Rl) 4. obyè. zdrob. materské znamienko: Mal tuto šošovièku nat
pupkom, pod¾a òej ho poznala (Rj)
šúveric nedok. dostáva sa do šmyku (o saniach): Ti si išiel hentaje a slaèe iš¾i hentaje!
To šúverí, krièal, to šúverí! (Rj)
švager m. sestrin manžel al. ženin brat: On
bol z rodzini, šag mi prišiel jako švager (Rj)
švagriná ž. bratova manželka al. ženina
sestra: Ja som_ej a¾e pekòe, že švagriná
moja, a ti tu èo chceš? (Rj)
PaedDr. Miloslav SMATANA, CSc., absolvent Pedagogockej fakulty v Nitre, pracuje
v Jazykovednom ústave SAV v Bratislave
10x foto: depozit Mestského múzea v Rajci
13
DVA NOVÉ DRUHY PERLOVCOV (Nymphalidae; Brenthis)
PRE RAJECKÚ DOLINU
V posledných rokoch dochádza v celej Európe v rámci globálneho otep¾ovania k šíreniu niektorých teplomilných
druhov motý¾ov stále ïalej na sever. Za posledných cca 30
rokov som zistil na území Rajeckej doliny viacero druhov
hmyzu, ktoré sa tu v minulosti nevyskytovali.
Jedným z týchto spomínaných teplomilnejších druhov motý¾ov
je i perlovec èernicový [Brenthis daphne (Denis & Schiffermüller,
1775)], ktorého výskyt nebol doteraz z našej doliny uvádzaný. Koncom júna tohto roku som v doline Vojtová za Rajcom zistil výskyt
tohto druhu motý¾a, prièom som zaevidoval dvoch jedincov (2%).
Predpokladám, že výskyt tohto druhu motý¾a je na území Rajeckej
doliny práve v súvislosti s otep¾ovaním podnebia za posledné roky.
Napriek tomu je možné, že sa tu vyskytoval už skôr, ale sme ho
prehliadali.
V tretej dekáde júna tohto roku som v podhorskej èasti malej
Fatry za obcou Kunerad v Svitaèovej doline zistil výskyt ïalšieho
druhu motý¾a (%) z tejto èe¾ade – perlovca krvavcového [Brenthis
ino (Rottemburg, 1775)], ktorého výskyt som predpoklad, ale až do
uvedeného dátumu nepotvrdil. Tento druh sa tu zrejme vyskytoval
aj v minulosti, ale keïže je viazaný skôr na vlhšie biotopy a vyskytuje sa v našej doline zvyèajne jednotlivo a hlavne po dažïoch – unikal až doteraz mojej pozornosti.
Vïaka týmto nálezom sa poèet druhov motý¾ov z èe¾ade babôèkovitých (Nymphalidae) v Rajeckej doline zvýšil na 26. Oba tieto nálezy potvrdzujú fakt, že výskum hmyzu na skúmanom území je
potrebné vykonáva dlhodobo, systematicky a opakovane. Neplatí
to, že po mnohoroènom výskume sa nemôžu zisti aj nové druhy,
ktorých existencia na lokalite nás niekedy ve¾mi prekvapí a mnohokrát sa nám zdá, že tento druh motý¾a by sa tu vzh¾adom na jeho
Perlovec èernicový
(Brenthis daphne
Denis & Schiffermüller, 1775)
Perlovec krvavcový
(Brenthis ino
Rottemburg, 1775)
bionómiu nemal vyskytova. Preto i nálezy starších entomológov
z minulosti by sme mali akceptova, lebo je ve¾mi pravdepodobné,
že tieto vzácne druhy tu pred sto i viac rokmi mohli skutoène ži a nejedná sa o determinaèné omyly uvedených autorov, ako sa to ve¾akrát uvádza v odbornej entomologickej literatúre.
MUDr. Karol KØÍŽ,
èlen Slovenskej entomologickej spoloènosti
2x foto: autor èlánku
BIBLIOGRAFIA DIPTEROLOGICKEJ LITERATÚRY
Z ÚZEMIA RAJECKEJ DOLINY
V literatúre sa z h¾adiska dipterologického
Rajecká dolina za posledné desaroèia nespomína ve¾mi èasto, lebo výskum dvojkrídlovcov (Diptera) bol vykonávaný iba zriedkavo a
zvyèajne v súvislosti so sledovaním niektorých atraktívnejších radov hmyzu: motýle,
vážky, chrobáky. O výskyte niektorých druhov
dvojkrídleho hmyzu publikovali viacerí autori,
ale prieskum územia našej doliny bol nekompletný a skôr bol zameraný iba na niektoré
skupiny tohto radu, alebo iba jednotlivé oblasti
Rajeckej doliny, ktorá komplexne spracovaná
zatia¾ v literatúre nebola.
Zo zdrojov, ktoré som mal dostupné, sa mi
podarilo zisti nasledujúce bibliografické údaje
o prieskume dvojkrídlovcov v Rajeckej doline.
Jedná sa o nasledujúce práce:
Frivaldszky, J.: 1870. Adatok a magyarországi
kétröpüek (Diptera) faunájához. I. A rablólegyek (Asilidae). Magyar Orvosok és Természetvizsgálók Vándorgyûléseinek Munkálatai Fiume XIV.: p. 318 – 326: (p. 321:
údaj pri druhu Leptogaster cylindricus Deg.).
Thalhammer, J. et kol.: 1899. Fauna regni
Hungariae (A Magyar birodalom állatvilága), 3: Ordo. Diptera: p. 1 – 76, Budapest:
14
(p. 16: Lasioptera rosaria H.-Lw.: Rajecké
Teplice).
Straka, V.: 1982. Entomologická bibliografia
Turèianskej kotliny a pri¾ahlých pohorí.
Kmetianum; vlastivedný zborník VI.: p. 144
– 162.
Èepelák, J.: 1984. Diptera Slovenska I., 288
pp.: [Kiefferia pericarpiicola; p. 123 a Mikiola fagi; p. 127], Veda Vyd. SAV, Bratislava.
Bitušík, P.: 1985a. Pakomárovité (Diptera,
Chironomidae) rieèky Rajèianka. Stredné
Slovensko 4, Osveta, Martin: p. 216 – 236.
Bitušík, P. & Ertlová, E.: 1985b. Chironomid
communities (Diptera: Chironomidae) og
the river Rajèianka (North-western Slovakia). Biologia, Bratislava (6): p. 595 – 608,
2 tabs., 3 figs., 21 refs.: (In engl. + slov. et
russ. summ.).
Bitušík, P. & Ertlová, E.: 1985c. Výskyt niektorých faunisticky zaujímavých druhov pakomárovitých (Diptera: Chironomidae) na Slovensku. Biológia, Bratislava 2: p. 211 – 213.
Èepelák, J.: 1986. Diptera Slovenska II., 435
pp.: [Eristalis rupium; p. 39], Veda Vyd.
SAV, Bratislava.
Bitušík, P.: 1987. To the knowledge of Chironomidae (Diptera) of Czechoslovakia. BioSPRAVODAJCA MESTSKÉHO MÚZEA 2012
logia, Bratislava 2: p. 207 – 211.
Straka, V.: 1996. Príspevok k poznaniu dvojkrídlovcov (Diptera) povodia Rajèanky. In:
Spravodaj mestského múzea Rajec,
1/1996: p. 13 – 14 + 1 ilust. obr.
Straka, V.: 1997. Ïalšie prvé nálezy dvojkrídlovcov (Diptera) na Slovensku. Entomofauna Carpathica 9(2), Bratislava: p. 36 – 39:
(Kunerad; p. 38).
Straka, V.: 1998. Dvojkrídlovce (Diptera) NPR
K¾ak v Lúèanskej Malej Fatre. In: Spravodaj mestského múzea Rajec, 1998, p. 14
– 16 + 1 mapa oblasti K¾aku (1:10 000).
Rybár, J.: 2006. Rozšírenie a ekológia èe¾ade
Tachinidae (Diptera) v Rajeckej doline. Projekt bakalárskej práce, Technická univerzita
vo Zvolene, Zvolen, 8 pp.
Rybár, J.: 2010. Tachinidae (Diptera) Rajeckej
doliny. (Diplomová práca). Technická univerzita vo Zvolene, Fakulta ekológie a environmentalistiky, Zvolen, 55 pp.
Rybár, J.: 2011. Dvojkrídlovce (Diptera) Rajeckej doliny. In: Spravodajca mestského
múzea 2011, Rajec: p. 12 – 14 + 3 ilust. obr.
MUDr. Karol KØÍŽ,
èlen Slovenskej entomologickej spoloènosti
KULTÚRNY ŽIVOT 20. STOROÈIA V RAJCI
KOZIE MLIEKO (1950)
JANOŠÍK 24.8.1924
OCHOTNÍCKE DIVADLO
KUBO (1951)
PÁVA (1954)
H¼ADÁ SA ŽENÍCH (1952)
DEMOKRATI (1964)
GE¼O SEBECHLEBSKÝ (1955)
DOŽINKOVÉ SLÁVNOSTI
str. 15: 8x foto:
depozit Mestského
múzea v Rajci
str. 16: 8x foto:
depozit Mestského
múzea v Rajci
SPRAVODAJCA MESTSKÉHO MÚZEA – vychádza od roku 1993. Vydala Mestská knižnica pri Mestskom kultúrnom stredisku Rajec.
Adresa redakcie: MsKS Rajec, Nám. SNP 2/2, 015 01 Rajec, è. tel.: 041/542 47 03, [email protected] , [email protected] .
Tlaè: MsKS Rajec. Registr. è. OÚ 6/2000. ISSN 1335-0692. EV 2876/09. Náklad:200 ks. Nepredajné.
Download

Spravodajca Mestského múzea v Rajci 2012