www.rajec.sk
APRÍL / 2010
Foto: I. Michel
V tomto císle si precítate:
Aktuálne informácie z mesta a MsÚ a
b Pozvánky na kultúrne akcie ab Jááánošííík zozal úspech a
b Rekonštrukcia ZŠ, Lipová ul. ab Školy v Rajci a
b Vypustné zariadenie na rybníku Košiare sa opraví a
b Úspechy športovcov ab Spolocenská rubrika a
b
RAJÈAN 4/2010
17. marec 2010
18. marec 2010
ZÁKLADNÁ ŠKOLA NA LIPOVEJ ULICI ZÍSKAVA NOVÝ ŠAT
19. marec 2010
20. marec 2010
Všetky foto: Šzá
24. marec 2010
8. apríl 2010
31. marec 2010
8. apríl 2010
RAJÈAN 4/2010
AKTUALITY Z MESTA
Na otázky odpovedá
Ing. Ján Rybárik, primátor mesta
Pokraèuje sa na rekonštrukcii ZŠ, Lipová. Musí
prija škola nejaké obmedzenia?
Zaèali sa práce na rekonštrukcii Základnej školy na Lipovej ulici.
Vedenie školy zatia¾ vyuèovací proces zabezpeèilo tak, že nebola nutná dvojzmenná
prevádzka.
Pravdepodobne sa bude musie prija
nejaké opatrenie, aby sme mohli v opravách pokraèova. Úprava by sa dotkla iba
niektorých tried.
Ak budú práce pokraèova v tomto tempe predpokladáme, že by sa rekonštrukcia
mohla zrealizova aj skôr, ako je plánované
ukonèenie.
Už vo februárovom èísle sme informovali,
že sa chystá elektrifikácia záhradkárskej
osady (ZO) Tàstie.
Odvtedy, ako sme o elektrifikácii ZO
Tàstie informovali, sme pokroèili. Stredoslovenská energetika (SSE) s nami prerokovala realizáciu projektu, trasovanie vedenia a osadenie trafostaníc.
Po Ve¾kej noci zvoláme majite¾ov záhradok. Nako¾ko ich je vyše 200, stretnutie bude na dvakrát. Vysvetlíme im podmienky, za akých je možné zrealizova
elektrifikáciu.
SSE je schopná urobi rozvody elektrickej siete a poistkové skrinky tak, že
jedna bude pre 4-6 odberate¾ov. Z tejto
skrinky budú urobené prípojky pre konkrétneho odberate¾a. Na realizáciu tohto je
potrebné, aby minimálne 50 % vlastníkov
požiadalo o pripojenie, vypísalo potrebné
tlaèivo a zaplatilo poplatok vo výške 200 €.
Presné konkrétne detaily poskytne mestský
úrad na spoloèných stretnutiach.
Ak sa nám podarí zozbiera viac ako
50 % žiadate¾ov zo záhradkárskej osady,
tak budeme ïalej rokova so SSE a oni
rozhodnú èi sa bude projekt realizova. Po
vybavení stavebného povolenie by sa mohla zaèa elektrifikácia.
Ako sa pripravuje mestský úrad na parlamentné vo¾by?
Ako pri všetkých vo¾bách i teraz je potrebné zo zákona splni konkrétne formálne
kroky, ktoré obsahuje tzv. organizaènotechnické zabezpeèenie volieb. V organizaèno-technickom zabezpeèení sú presne
urèené volebné miesta, termíny, do ktorých
musia by doruèené všetky náležitosti, kde
sú urèené miesta na vylepovanie plagátov
atï.
Je nieèo nové s budovou Intimody?
O budovu Intimody prejavil záujem investor z Nemecka, s ktorým rokujeme.
Všetko je však podmienené tým, že investor sa musí dohodnú so zástupcami firmy
Intimoda na odpredaji budovy.
V prípade, že sa predaj zrealizuje niè
nebráni tomu, aby investor do Rajca vstúpil. Investor by tu chcel zriadi výrobòu,
ktorá by zabezpeèovala výrobu rôznych filtrov do rôznych technológií, od automobilového priemyslu až po zabezpeèenie výrobných hál.
Koncom marca zaèalo èistenie ulíc po
zimnej údržbe.
Snažíme sa pred Ve¾kou nocou oèisti
mesto od nánosov piesku po zimnej údržbe.
Èistenie mesta vykonávame aj v súèinnosti
so Slovenskou správou ciest.
Na mestskom zastupite¾stve boli podané
MESTSKÉ ZASTUPITE¼STVO
Na druhom tohtoroènom zasadnutí Mestského zastupite¾stva
v Rajci (MZ) sa poslanci zišli 25. marca.
V prvom bode programu predniesla hlavná kontrolórka mesta
správu o kontrole plnenia uznesení, ktoré boli prijaté na poslednom
MZ, ako aj uznesenia doposia¾ nesplnené.
Následne sa poslanci zaoberali návrhom Dodatku è. 1 k Všeobecne záväznému nariadeniu o urèení výšky dotácie na prevádzku
a mzdy na žiaka základnej umeleckej školy, dieaa materskej
školy a školských zariadení so sídlom na území mesta Rajec na rok
2010.
V ïalšom bode programu bol poslancom predložený návrh
zmeny rozpoètu na rok 2010. Podrobnejšie o tejto téme informovala vedúca finanèného oddelenia T. Záborská. Kladné stanovisko
k zmene dala aj hlavná kontrolórka mesta.
informácie o zapojení sa Združenia Rajeckej doliny do projektu na zníženie bioodpadov zo záhrad.
Na MZ sme prijali uznesenie, že v rámci
Združenia Rajecká dolina pripravíme projekt na zníženie biologických odpadov
v smetných nádobách.
V rámci projektu, okrem zakúpenia
techniky na likvidáciu biologického odpadu, by sa zakúpilo takmer 10 000 kusov
kompostérov pre celú Rajeckú dolinu.
V každej domácnosti so záhradou a v záhradkárskych osadách by bola umiestnená
zhruba 1000-1200 litrová nádoba na kompost zdarma, kde by sa likvidoval všetok
odpad, ktorý vyprodukuje domácnos
alebo záhradka.
Všetci sme si všimli, že hlavne po sídliskách pribúda množstvo nových automobilov. Budú sa vytvára ïalšie parkovacie
miesta?
V poslednom èase, hlavne zo sídliska
Sever, sa nám množia žiadosti o rozšírenie
parkovísk. Každý rok, a aj v minulom roku,
sme parkoviská rozširovali.
Chceli by sme však upozorni obèanov,
že chceme nájs nejaké riešenie, akým spôsobom parkovanie vyrieši. Sme si vedomí
toho, že problematika parkovanie áut narastá, ale chceli by sme to v rámci sídliska
Sever vyrieši plošne. V spolupráci s projektantmi pripravujeme rôzne návrhy, ktoré
by pomohli tento problém vyrieši. Po predložení návrhov sa rozhodneme.
Chceme však upozorni, že v rozpoète
na rok 2010 toto nie je zahrnuté. Rozpoèet
sa schva¾oval v decembri minulého roka a
v priebehu tohto roka robíme len nevyhnutné úpravy súvisiace s ve¾kými projektmi,
ako je rekonštrukcia základnej školy, materskej školy, základnej umeleckej školy,
námestia...
Za rozhovor ïakuje Šzá
1. a 2. marca 2010 sa vykonali rozbory hospodárenia v jednotlivých mestských príspevkových a mestských rozpoètových organizáciách. Výsledky z rozborov zobrali poslanci na vedomie a zároveò uložili riadite¾om MPO a MRO maximálne efektívne postupova pri èerpaní nákladov.
Zákon è. 564/1991 Z.z. o obecnej a mestskej polícii v znení
neskorších predpisov hovorí v § 22 o rovnošate príslušníkov
obecnej a mestskej polície, ktorý definuje len základné ošatenie
príslušníka MsP. Preto príslušníci mestskej polície predostreli
poslancom návrh VZN, kde sa hovorí o podrobnom resp. rozšírenom ošatení príslušníka MsP. Poslanci VZN jednomyselne odsúhlasili.
V ïalšom bode hlavná kontrolórka mesta informovala poslancov o kontrolách vykonaných vo februári a marci 2010. Poslanci
zobrali správu na vedomie.
V závere rokovania sa poslanci zaoberali odpredajom parciel a
interpeláciami od obèanov. Jednotlivé pripomienky a návrhy sa budú rieši prostredníctvom mestského úradu.
MsÚ
RAJÈAN 4/2010
JÁÁÁNOŠÍÍÍK ZOŽAL ÚSPECH
Ochotnícke divadlo v Rajci má dlhoroènú tradíciu. Prvý záznam z èasopisu Kvìty uvádza, že
v roku 1862 sa hralo v Rajci divadlo v slovenskej reèi. O rozkvete divadelníctva v Rajci po roku
1900 svedèia fotografie divadelníkov uverejnené v èasopise Nový svet. Od roku 1926 sa zaèalo
hra nieko¾ko predstavení roène. Pomocou pre divadelníkov je aj Nakladate¾stvo O. Trávnièek
v Žiline, ktoré vydáva množstvo divadelných hier. Po roku 1945 nastáva rozvoj divadelníctva
v Rajci, najmä založením divadelného krúžku v Slovene a výstavbou sociálneho domu (dnešný
kultúrny dom), kde vznikla nová divadelná scéna. V tomto období získava divadelníctvo v Rajci
najväèšie úspechy. Vyhráva krajové preteky v Žiline a celoslovenské v Martine. Koncom 20.
storoèia divadlo v Rajci upadá a vymizne z Rajca takmer úplne.
Zdroj: Kronika mesta Rajec II.,
Spracovala: Šzá
„Hmm... tak Jánošík?!“ pomyslela som
si pri rozhovore so zakladate¾kou, režisérkou a scenáristkou Evou Peknou, ktorá
stála pri zrode detského Èili divadla, ale aj
pri novovzniknutom ochotníckom divadle
dospelých Kožkár. Obe pôsobia pri Mestskom kultúrnom stredisku Rajec.
V Rajci máme množstvo nadaných mladých ¾udí, túžiacich po poznaní sveta umenia. Stᝠna divadelných doskách, ktoré
znamenajú svet, jeho existenciu a prácu, si
chceli vyskúša aj ¾udia, ktorí žijú v reálnom svete. Vži sa do problémov osoby,
ktorá sa neskôr na javisku stáva naším
druhým „ja“.
Príbeh Juraja Jánošíka, nášho národného hrdinu, pozná každé diea. Mohli sme
ho vidie v mnohých žánrových stvárneniach. Od drámy, cez romantiku
až po komédiu. Mnohí herci si
vyskúšali úlohu Jánošíka, ktorý
pre slovenský národ znamená
ukážku hrdinstva, nebojácnosti a
odvahy.
Premiéra predstavenia Jááánošííík sa konala 14. marca v kultúrnom dome. Bola vedená práve
v duchu komédie. Každý prichádzal s oèakávaním, h¾adajúc
miesto na sedenie. Sála sa zaèala
plni od najmladších po najstarších návštevníkov. Na javisku
boli pripravené kulisy, za kulisami pripravení herci s príjemným
mravèením v bruchu
z oèakávania. Dvere
v sále so o piatej zatvorili
a predstavenie mohlo
zaèa.
Hra od Stanislava
Štepku nie je èlenená na
dejstvá, ale na kapitoly,
èo je prevzaté z prózy.
Jednotlivé kapitoly majú
svoje názvy pod¾a ¾udových piesní a Bottovej
skladby Smr Jánošíka.
Hra sa zaèína prológom „Zrodenie legendy“ a konèí sa epilógom
„Koniec legendy“. V hre by sme ažko h¾adali súvislý dej. Hra je
montážou rôznych scénok, ktoré pozostávajú
z vtipných replík, z rôznych slovných hraèiek,
paródií a parafráz, napr.:
„Kde bolelo, tam bolelo.
Bol deò, ako každý tretí,
èi druhý. V dedine archová žila jedna archavá žena...“
Štepka nepredstavuje Jánošíka pod¾a tradície ¾udovej slovesnosti,
v ktorej tento ¾udový hrdina býva zobrazený ako
smelý pomstite¾ krívd,
odvážny bojovník za slobodu, ale ako obyèajného èloveka, ktorému sa vôbec nechcelo sta hrdinom, najradšej by bol zostal doma a iba horko-ažko ho prehovorili, aby sa
stal zbojníkom.
Ani uvažovanie Jánošíka nie je hrdinské: „Ja mám by chlap, ja mám by hrdina? Ja mám by vzor?! A vy sa budete vyva¾ova doma v duchnách – a ja zatia¾ prídem
o oblièky! Ja nechcem by hrdina, chcem sa
vyuèi za normálneho èloveka... 300 rokov
bude ži zo mòa táto literatúra – a ja ani
tridsa...“
Zbojník Uhorèík je zobrazený ako nežný, sladkasto jemný muž, ktorý rozpráva
zoženšteným hlasom, èo je opakom surového zbojníka Jánošíkovej družiny.
Každá scéna bola odmenená burácajúcim potleskom divákov a ja si myslím, že
naozaj zaslúženým. Predstavenie dopadlo
nad oèakávania, o èom svedèili aj vysmiate
tváre návštevníkov po skonèení prestavenia. Sme radi, že máme ¾udí, ktorí obohacujú náš kultúrny život mesta Rajec. Tešíme
sa na ïalšie predstavenie.
OSOBY A OBSADENIE:
Juraj Jánošík – Jozef Fusko
Otec Jánošíka, Uhorèík – Jozef Rybár
Matka Jánošíka – Anna Dratnalová
Sestra Jánošíka – Kristína Cesneková
Frajerka Jánošíka – Dominika Jarinová
Gróf – Juraj Smieško
Pandúr, Doktor I. – Tibor Trnovszký
Doktor II. – Peter Jakubík
Sused – Ján Špánik
Dcéra II. – Lucia Dubcová
Rozprávaè – Dávid Zafka
Kulisár – Lukáš Pekný
Kostýmy – Eva Mihalcová a MsKS
Rajec
Zvuk – Peter Pekný
Scéna a réžia – Eva Pekná
Denisa Vanáková
Foto: Šzá
RAJÈAN 4/2010
HEVIHO DOBRODRUZSTVÁ
Od roku 1967 je ustanovený 2. apríl ako Medzinárodný deò detskej knihy. Je venovaný najznámejšiemu svetovému rozprávkarovi
Hansovi Christianovi Andersenovi, ktorý sa v tento deò v roku 1805
narodil. Na Slovensku sa slávil raz v roku 1986. Každoroène sa zaèal slávi až od roku 2006. Sprievodnou akciou tohto podujatia je aj
Týždeò slovenských knižníc.
Už nieko¾koroènou tradíciou je, že Mestská knižnica pri Mestskom kultúrnom stredisku Rajec každý rok pripraví pre žiakov
prvého stupòa a materských škôl predstavenie, ktoré venuje niektorému zo spisovate¾ov detských kníh.
V tomto roku sme podujatie venovali Danielovi Hevierovi. Stretli sme sa 31. marca, keïže 2. apríla boli ve¾konoèné prázdniny.
tvorbe Daniela Heviera. Deti sa dozvedeli z jeho života rôzne
zaujímavosti. Napríklad aj to ako vznikla jeho prezývka Hevi, ako
znie recept na napísanie rozprávky, ako sa má správne používa
kniha alebo èo všetko Hevi zbiera.
Deti z Èili divadla pri MsKS Rajec si pre deti pripravili divadelné predstavenie a zahrali nieko¾ko rozprávok z jeho knihy Aprílový
Hugo. Trošku sme si zasúažili, aby sme sa dozvedeli názov rozprávky, ktorú neskôr naši divadelníci preèítali. Niektoré súažné
úlohy boli ve¾mi ¾ahké, ale niektoré dali deom poriadne zabra.
Predstavenie bolo plné smiechu, zábavy a súaženia.
Na štyroch takmer hodinových podujatiach sa zúèastnilo 506
žiakov a 32 uèite¾ov zo základných a materských škôl z Rajca, Ïurèinej, Jasenového, Rajeckej Lesnej a Ve¾kej Èiernej.
Daniel Hevier je spisovate¾, ktorý napísal množstvo kníh nielen
pre deti a mládež, ale aj pre dospelých. Píše poéziu aj prózu.
Profesionálnym spisovate¾om sa stal v roku 1982 a od roku 1991
vedie vlastné vydavate¾stvo s názvom HEVI, v ktorom vydal už
viac ako sto titulov.
Pomocou poèítaèovej prezentácie sme si porozprávali o bohatej
Potrebujete ís na toaletu? Takáto potreba je úplne prirodzený biologický jav,
ktorý je len ažko možné zosúladi do predpisov. Ale aj tu sú obmedzenia, ktoré nám
znepríjemòujú život.
Musím zaplati za použitie sociálnych
zariadení alebo nie? Preèo mám niekde zaplati 20 centov za nehygienické zariadenie
a niekde na super toalete nepýtajú ani cent?
Ak chcem bezplatne využi toaletu, musím
si najskôr v reštaurácii nieèo objedna?
Èo na to hovoria predpisy vám vysvetlí
ochranca spotrebite¾ských práv Peter Pekarík:
Všetky prevádzkarne alebo odbytové
strediská musia ma k dispozícii splachovacie WC zvl᚝ pre mužov a ženy. Každá
kabínka na sanitárnom zariadení musí by
uzamykate¾ná. Vhodné je, ak stena toalety
Medzinárodný deò detskej knihy má za úlohu vzbudi v deoch
záujem o knihy. Žijeme v dobe poèítaèov, internetu a pomaly sa aj
k nám dostávajú elektronické knihy a noviny a všetko toto vytláèa
papierovú knihu z rúk nielen detí, ale aj dospelých. Veï z kníh sa dá
nielen ve¾mi ve¾a dozvedie a nauèi, ale kniha nás prenesie do
sveta fantázie a môžeme sa na nej aj ve¾mi dobre zasmia.
Je naším prianím, aby aj takéto predstavenie priviedlo deti do
knižnice nielen na knihy typu nepovinná literatúra, ale aby sa kniha
a èítanie stalo ich každodennou súèasou.
má do výšky 180 cm keramický obklad
alebo iný nepriepustný materiál, je v nej
neustále udržiavaná èistota a hygiena, ako
aj svieži vzduch. Aby to tak bolo, je na prevádzke poverená osoba za týmto úèelom.
Z hygienického h¾adiska sa má na toalete
nachádza mydlo, uterák alebo elektrická
sušièka, toaletný papier, eventuálne
èistiace a dezinfekèné drogistické výrobky.
Vhodné je, ak sa na sanitárnom zariadení
nachádza zrkadlo a kefa na WC misu. Ak
tomu tak nie je, môžete sa obráti na
kompetentné kontrolné orgány, ktorými sú
Slovenská obchodná inšpekcia a Regionálny ústav verejného zdravotníctva, ktorý sa
nachádza v Žiline na Spanyolovej ulici.
Na používanie sanitárnych zariadení
v pohostinstvách nás usmeròuje zákon è. 18
z roku 1996 Zb. o cenách, ako aj jeho vyko-
Text a foto: Šzá
TOALETA
NAŠA VIZITKA
návacia vyhláška. Èo sa týka používania
toaliet v pohostinstvách, podmienky a spôsob si urèuje prevádzkovate¾.
Pokia¾ sa jedná o reštauraèné zariadenie kde sa stravuje, prevádzkovate¾ vás nemusí na toaletu pusti, nako¾ko nejde o verejné WC a vy nie ste zákazníkom daného
podniku. Podnikate¾ alebo prevádzkovate¾
môže poplatok vybera aj v podobe vhodenia mince do uzamykate¾nej zámky na dverách, alebo prostredníctvom urèenej osoby,
prièom je povinnosou príjem evidova.
© MEDIAAGENT P.P.P.
RAJÈAN 4/2010
Škola na Lipovej ul. patrí už takmer 40
rokov medzi bašty vzdelania i spoloèenského diania v našom meste. Okrem toho, že
v súèasnej dobe prebieha v jej priestoroch
rozsiahla rekonštrukcia, musí zabezpeèi
svoj bežný chod.
Vedenie školy má pred sebou takmer
denne množstvo problémov spojených
s prevádzkou školy. Zabezpeèilo o.i. aj návratky adresované rodièom, v ktorých sa hovorí o celej situácii a zvýšenej trpezlivosti
až do ukonèenia realizácie celého projektu.
Cie¾avedomými provizórnymi riešeniami
sa podarilo vyhnú dvojzmennosti a zabezpeèi tak výchovno-vzdelávací proces bez
väèších nedostatkov.
Ku cti všetkým slúži to, že aj napriek
saženým podmienkam žiaci dosahujú vynikajúce výsledky nielen v bežnom vzdelávaní, ale i v reprezentovaní školy na vedomostných, umeleckých èi športových podujatiach. Zo všetkých vyberáme:
Okresné kolo Geografickej olympiády
v Žiline: Prípravu žiakov viedli Mgr. Michal Šupka a Mgr. Michal Èáni.
ZO ŽIVOTA ZÁKLADNEJ ŠKOLY NA LIPOVEJ UL.
Úspešní riešitelia kategórie I
2. miesto: Branislav Dubec (V.B), 5. miesto: Martin Miškovský (V.C)
Kategória H
6. miesto: Lujza Stupòanová (VI.A)
Kategória F
12. miesto: Marek Fapšo (VIII.A), 18. miesto: Andrej Turský (VIII.A)
Kategória E
9. miesto: Barbora Hollá (IX.A)
Taneèná súaž Hot Dance 2010, Valašské Meziøíèí: Prípravu viedla Mgr. Marcela Orlinská.
Juniorsku vekovú kategóriu v Disco
tancoch – dvojice vyhrali a 1. miesto získali
žiaèky VIII.A – Zuzana Mihalcová a Katarína Teplièancová.
Okresné kolo – Európa v škole, výtvarná èas súaže:
ÚŽASNÉ VÝKONY
Ako iné roky aj tento rok naši telocvikári zorganizovali lyžiarsky
výcvik. Kuriozitou bolo, že sme ho nemali celý týždeò, ale bol rozdelený do dvoch týždòov kvôli oddychu z vyèerpanosti. Táto možnos sa
osvedèila, lebo po prvých dvoch dòoch sme pochopili, naèo nám bude
víkend. J
V prvý deò nás rozdelili do skupín pod¾a kvality lyžovania. Toto
rozde¾ovanie sa neobišlo bez hlášok typu: „Pán uèite¾, ja do tejto sku-
V I. kategórii získala Dominika Dietrichová (IV.B) 2. miesto. Pripravovala ju
Mgr. A. Jasenovcová.
V II. kategórii získala 2. miesto Marcela
Lieskovská (VI.B), ktorú pripravovala
Mgr. ¼. Holtáková.
Okresné kolo Matematickej olympiády, 5. roèník
3. miesto: Branislav Dubec (V.B),
5. miesto: Pavol Hartiník (V.A), 10. miesto:
Martin Pauliny (V.B), 11. miesto: Martin
Miškovský (V.C).
Žiakov pripravovali Mgr. J. Lukaniaková a Mgr. A. Filipová.
Za všetkými týmito úspechmi stojí predovšetkým snaženie ¾udí, ktoré treba oceni. My tak robíme èiastoène aj prostredníctvom stránok mestského èasopisu Rajèan.
O ïalších aktivitách a výsledkoch budeme informova v ïalších príspevkoch.
PaedDr. Marian Paprskár,
riadite¾ školy
piny nepatrím!!! Lyžova viem perfektne, len
brzdenie je väèší problém“.
Zažili sme väèšie aj
menšie pády, ale riadili
sme sa heslom uèite¾ov:
„Aj pád na hubu je krok
vpred!“ Pre niektorých
z nás bol prvý oblúèik
ve¾kým úspechom, no
iní za úspech pokladali
nároènejšie štýly lyžovania. Najväèším úspechom bolo, že každý
z našich doterajších nelyžiarov sa nauèil lyžova.
Lyžiarske stredisko
Javorinka v Èièmanoch
nás každým dòom prekvapovalo upravenými svahmi a servisom. Nikto z nás
neutrpel zranenia, ale mali sme aj chví¾ky bolesti z našich
úžasných výkonov. Dokonca zaèínajúci lyžiari zlyžovali
aj najstrmší kopec s úsmevom. J
Hoci niektoré dni nebolo najkrajšie poèasie, nás to
neodradilo a vydržali sme až dokonca. Bufet bol náš
ve¾ký kamarát, ktorý sme poèas prestávky mnohí navštevovali.
V posledný deò sme sa nalyžovali dosýtosti, a nechcelo sa nám odís, no zároveò sme sa tešili na oddych.
Aj týmto sa chceme POÏAKOVA našim
uèite¾om.
Ôsmaci, ZŠ Lipová ul.
6
RAJÈAN 4/2010
NÁŠ DLHOOÈÁKÁVANÝ LYŽIARSKY
Koneène nastalo ráno, pondelok – 1. marca, na ktoré žiaci 3. G a
5. G dlho èakali.
Keï nás zobudil nastavený budík, nastal chaos, èi máme všetko
pobalené. Aj keï sme si neboli istí, rozlúèili sme sa s rodinou a
vyrazili do Rajca, kde sme sa všetci stretli o štvr na osem pred kostolom. Zaèali sme si naklada batožinu do autobusu a po pol hodine
sme mohli vyrazi na Oravu.
Cestu si každý spríjemnil inak: niektorí bláznili, iní sa
rozprávali, tí, ktorí sa nevyspali, si ešte „zdriemli“ a samozrejme, milovníci hudby si pustili MP3 J. Po zdåhavej
ceste sme boli koneène na mieste. Plní oèakávania sme
vystúpili. Pomaly sme sa ubytovali v penzióne Polomka,
naobedovali sa a mohli sme koneène ís lyžova.
Poèasie nebolo najlepšie, ale užili sme si to! Po nároènom dni sme si dali veèeru a ¾ahli k „telke“ J. Niektorí
zaspali, iní pozerali až do skorého rána. Utorok prebehol
pomerne rýchlo, k èomu dopomohol aj dobrý svah a krásne poèasie. V tento deò nás prišiel pozrie aj kaplán Mgr.
Pavol Gera. Streda bola ve¾mi nároèná. Zaèala súaž,
ktorá trvala do piatku. Vo štvrtok sme mali aj veèerné
lyžovanie, ktoré sa každému páèilo. A keïže sa blížil deò
„D“, kedy sme mali odís, po super lyžovaèke sme sa
museli pobali. V piatok ráno sme sa rýchlo naraòajkovali
a poslednýkrát sme si išli zalyžova. Na obed sme mali
vyhodnotenie súaže a po òom sme odišli do penziónu,
kde sme sa rýchlo naobedovali, poupratovali a odniesli
batožinu do autobusu. Rozlúèili sme sa s novými priate¾10-èlenná skupina uèite¾ov a študentov sa 9. až 14. marca
zúèastnila mobility v projekte Po stopách sv. Cyrila a Metoda
v Po¾sku.
Po príchode do mesteèka Skoczów a po ubytovaní v Hosteli
Koss, sa zaèalo naše spoznávanie Po¾ska, po¾ského jazyka a pamiatok. V tomto projekte bola okrem nás zapojená Èeská republika, Bulharsko a samozrejme Po¾sko. Hlavným komunikaèným
jazykom bol anglický jazyk. Každá krajina vypracovala nieko¾ko
náuèných prezentácií, ktoré boli odprezentované na tlaèovej konfe-
mi a vydali sme sa na cestu. Po príchode do Rajca sme boli šastní,
že budeme koneène po týždni doma, ale aj sklamaní, že sme nemohli osta dlhšie. Dúfam, že tieto zážitky nám vydržia do konca života a každý bude na ne rád spomína.
Zároveò by sme chceli poïakova aj uèite¾om Mgr. J. Židekovi, Mgr. Z. Rybárikovej a Mgr. M. Hoskovcovi za to, že to s nami
vydržali do konca.
Veronika Jánošíková, 5.G
Foto: Martina Holešèáková, 5.G
PO STOPÁCH SV. CYRILA A METODA
rencii v miestnom gymnáziu v Skoczówe. Po¾skí študenti nás
previedli triedami a odbornými uèebòami školy. Ve¾a zábavy sme
si tiež užili pri vytváraní štvorjazyèného slovanského slovníka.
Naše ïalšie spoloèné kroky viedli do ïalekého mesta Krakow,
ktoré nám postupne odkrývalo svoje stavite¾ské skvosty na každom kroku na nás dýchalo históriou. Každému èlenovi tohto výletu
sa urèite páèil legendárny drak Wawelom, ktorý je
symbolom Krakova. Návštevu mesta sme ukonèili
prechádzkou po hlavnom Krakovskom námestí.
Na druhý deò na nás už ráno èakal autobus –
smer Osvienèim. Navštívili sme dva tábory Auschwitz-Birkenau. Tu sme sa mohli presvedèi o tom,
aký krutý a bezcitný dokáže by èlovek. Posledný
deò pobytu sme mali možnos sa dozvedie zaujímavé veci o ikonách a tiež sme mali možnos vytvori si svoju vlastnú ikonu.
Všetky naše kroky a spoloèné aktivity sme
zaznamenávali do denníka, ktorý každý deò spracovala iná skupina tvorená slovensko-èesko-po¾sko-bulharskými èlenmi. Vo¾ný èas na hosteli sme
trávili stolnotenisovými turnajmi, kde naša spolužiaèka suverénne porazila športovcov z bulharského Slivenu. Našli sme si ve¾a nových kamarátov a
spolu sme zažili nezabudnute¾né chvíle. Už teraz
sa tešíme na jún, kedy náš projekt pokraèuje
v Èeskej republike, v meste Šumperk.
Zuzana Kotríková, VI.G, GAŠ
Foto: archív GAŠ
RAJÈAN 4/2010
PRÁVNA PORADÒA § PRÁVNA PORADÒA § PRÁVNA PORADÒA
S manželkou vlastníme jednoizbový byt, v ktorom sme mali podnájomníka. Mali sme aj zmluvu
na jeden rok. Napriek tomu, že sme mu vychádzali všemožne v ústrety, odišiel doslova ako vagabund. Niè nám nepovedal a zostal nám dlžný nejaké peniaze za nájom. Najviac nás hnevá jeho prístup. Dá sa nejako prinúti, aby sa nám ospravedlnil a zaplatil nám dlžné peniaze? Ïakujem.
Jano V.
PROBLÉMY S PODNÁJOMNÍKOM
Hneï na úvod by som chcel vašu otázku rozdeli do dvoch rovín.
Jedna sa týka urèitej morálnej satisfakcie, ktorú požadujete. Tu môžem len konštatova, že pokia¾ vám nebola správaním
vášho bývalého nájomníka spôsobená závažná nemajetková ujma alebo ak nájomník svojim správaním nenaplnil skutkovú
podstatu niektorého priestupku, v právnej
rovine by som riešenie tohto problému neh¾adal. Jedná sa zrejme skôr o neetickos
než protiprávnos jeho konania.
Druhá stránka veci sa týka uplatnenia
neuhradenej poh¾adávky, ktorá vám vznikla z titulu prenajímania bytu nájomcovi.
Zo skutkových okolností usudzujem, že sa
skôr jednalo o právny vzah nájmu a nie
podnájmu. Samozrejme, pokia¾ nebolo dohodnuté inak, za užívanie vášho bytu osobou, ktorá jej vlastníkom nie je, vám patrí
odplata, ktorú si môžete uplatni aj súdnou
cestou.
Nako¾ko uvádzate, že ste mali s dotyèným nájomníkom riadne uzatvorenú nájomnú zmluvu, predmetná zmluva by mala
obsahova v súlade s príslušnými ustanoveniami obèianskeho zákonníka vymedzenie výšky nájomného a výšky úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu (t.j. energií,
atï.) alebo aspoò spôsob ich výpoètu.
Z týchto zmluvne dohodnutých plnení môžete pri uplatòovaní svojej poh¾adávky
ïalej vychádza.
Nie je mi jasné, èi nájomník „odišiel“
ešte poèas trvania nájomného vzahu, t.j.
pred vypršaním platnosti nájomnej zmluvy
alebo jej zrušením. Pokia¾ áno, máte nárok
aj na všetky splatné plnenia za obdobie,
ktoré bolo zmluvne dohodnuté, aj keï nájomca zo svojej vlastnej vôle byt už neužíval.
Keï si jednoznaène vymedzíte, akú
konkrétnu sumu vám pod¾a zmluvy bývalý
nájomca dlhuje, máte právo poda na prís-
lušný súd návrh na vydanie platobného rozkazu. Súdny poplatok za podanie návrhu
predstavuje 6 % zo žalovanej sumy.
Èitate¾ov chcem na záver ešte upozorni, že aj prenajímate¾ovi vyplývajú v súvislosti s prenajímaním bytu urèité povinnosti, najmä odovzda nájomcovi byt v stave spôsobilom na riadne užívanie, zabezpeèi nájomcovi plný a nerušený výkon
práv spojených s užívaním bytu, èo zahàòa
aj povinnos odstráni závady brániace
riadnemu užívaniu bytu, alebo ktorými je
výkon nájomného práva ohrozený. Porušenie týchto povinností prenajímate¾om môže pri uplatnení poh¾adávky na súde taktiež
zohra svoju rolu.
Mgr. Lukáš Bútora,
advokátsky koncipient
Vaše otázky právneho charakteru do
rubriky Právna poradòa môžete v písomnej forme odovzda:
1. osobne v Mestskom kultúrnom stredisku Rajec.
2. e-mail: [email protected]
3. vhodi do schránky pred vstupom do
MsKS Rajec
Na otázky vám odpovie advokátska kancelária JUDr. Anny Kecerovej-Veselej.
VÝPUSTNÉ ZARIADENIE NA RYBNÍKU KOŠIARE SA OPRAVÍ
V zasadaèke mestského úradu sa konala 13. februára výroèná
èlenská schôdza Obvodnej organizácie Slovenského rybárskeho
zväzu è. 4 Rajec (ObO SRZ Rajec).
Nosným bodom schôdze bola správa o èinnosti ObO SRZ Rajec a vo¾ba výboru na ïalšie volebné obdobie. Úèas èlenov na
schôdzi èinila 68,9 %. V diskusii odznelo 13 diskusných príspevkov, na ktoré bolo odpovedané poèas konania schôdze pracovným
predsedníctvom. Diskusné príspevky boli vecné a aktuálne a dotýkali sa problematiky rybárstva. V èase konania schôdze èlenská
základòa ObO SRZ Rajec mala 262 èlenov. Z toho je 44 detí do 15
rokov, 29 mládežníkov od 16 do 18 rokov, 31 dôchodcov a 158
ostatných dospelých.
Po verejných vo¾bách do výboru ObO SRZ Rajec sa novozvolený výbor o 13. hodine zišiel na svojom 1. mimoriadnom zasadnutí, na ktorom boli navrhnutí a zvolení nasledovní funkcionári
výboru ObO SRZ Rajec: za predsedu bol zvolený Ing. Juraj Surový, za tajomníka JUDr. Pavol Belan, za hospodára Ján Stanko, za
hatiara Miroslav Pleva, za vedúceho sekcie èistoty vôd Jozef Stanèek a za èlenov výboru Karol Uhlárik a Anton Cinko.
Výbor ObO SRZ Rajec bude pracova pod¾a vopred schváleného plánu práce na rok 2010 a bude sa schádza každý prvý piatok
v mesiaci o 16. hodine v Dome rybárov v Rajci.
Najdôležitejšou úlohou v roku 2010 bude zabezpeèenie opravy
výpustného zariadenia na hrádzi rybníka Košiare. Opravu bude vykonáva firma Stavvel Žilina. Pred zaèatím prác bude potrebné
zníži hladinu rybníka Košiare minimálne o jeden meter. So znižovaním hladiny sa zaène v poslednej dekáde júna, so stavebnými
prácami po znížení hladiny v I. dekáde júla. Pri znižovaní hladiny
rybníka dôjde k zvýšenému prietoku potoka Èeròanka, ktorá by
mohla zaplavi prístupovú cestu k rybníku resp. pozemkov v dolnej èasti toku. Preto brigádnická èinnos našich èlenov bude zameraná na vyèistenie toku Èeròanka pod rybníkom od konárov a
iných neèistôt.
Výbor ObO SRZ è. 4 Rajec
Foto. K. Kalmová
RAJÈAN 4/2010
SPOMIENKA NA RODÁKA
115 rokov od úmrtia
Ing. Ján FRIVALDSKÝ (János Frivaldszky)
* 17. 6. 1822 Rajec – † 29. 3. 1895 Budapešt
prírodovedec, zoológ – entomológ a múzejník
Základnú ¾udovú školu navštevoval v Rajci. Študoval na Gymnáziu v Trenèíne, neskôr
v Trnave a Leviciach. Dva najvyššie roèníky
absolvoval vo Vacove. Od roku 1840 sa
zapísal na inžiniersky inštitút v Budapešti,
ktorý dokonèil v roku 1842, ale inžiniersky
diplom dostal až v roku 1848, po absolvovaní
rigoróznych skúšok, kedy získal zememeraèský diplom ako inžinier. Svoju profesiu inžiniera v živote nikdy neuplatnil.
Svoju prvú väèšiu zberate¾skú a výskumnú cestu podnikol roku 1844 na grécky ostrov
Krétu. V priebehu desiatich mesiacoch prešiel
z Kréty cez Grécko do Malej Ázie. Cestou
robil prieskum Grécka na Olympskom pohorí. Na území Turecka sa zastavil v Izmire,
Bursa a na jar roku 1845 sa vrátili s bohatým
zbierkovým materiálom domov. Nasledujúci
rok Frivaldský uskutoènil spoloène so strýkom Imrichom zberate¾skú cestu po európskej i ázijskej èasti Turecka, navštívil tiež
Bulharsko a v Turecku, Izmir, Brusse a Istanbul. Cestou nazad navštívili ostrov Korfu,
Maltu a Taliansko, kde vystúpil na sopky Etnu
i Vezuv. Takmer každoroèné podnikal výskumné cesty do rozlièných krajov Uhorska.
Ako prvý preskúmal oblas Liptova, Oravy,
Tatier a Trenèianskej župy.
V roku 1850 sa dostal do služieb Národného múzea v Budapešti. Spoèiatku ako volontér zastupoval strýka Imricha, po jeho
odchode do dôchodku sa stal na jar roku 1852
pomocným a koncom roku už riadnym kustódom prírodovedných zbierok.
Ing. Ján Frivaldský podnikal zberate¾ské
cesty po celom Uhorsku a zakladal muzeálne
zbierky rôznych hmyzích radov. S jeho osobou je spojené i založenie knižnice zoologického oddelenia, ktorej základom sa stala
knižnica jeho strýka MUDr.
Imricha Frivaldského.
Venoval sa sústavnému
a systematickému výskumu
fauny, zberu materiálu a
zve¾aïovaniu muzeálnych
zbierkových fondov. Roku
1870, keï sa prírodovedné
oddelenie Národného múzea v Budapešti rozdelilo na
tri skupiny (botanika, zoológia a geológia), sa stal Frivaldský vedúcim zoologického oddelenia. Mnohé z jeho entomologických spisov
patria k najvedeckejším prácam svojej doby. Za jeho vedenia sa zaèala
skúma a spracováva i exotická fauna, èím
sa významne obohatili zbierky Maïarského
národného múzea.
Uhorská akadémia vied ho v roku 1865
zvolila za èlena – korešpondenta a r. 1873 za
riadneho èlena. Bol èlenom stálej matematicko-prírodovednej komisie Akadémie, èlenom
Geologického ústavu a Bratislavského lekársko-prírodovedného spolku (1865), roku
1852 sa stal èlenom Krá¾ovskej uhorskej
prírodovednej spoloènosti. Za èlena ho prijali
i viaceré zahranièné odborné spolky a inštitúcie. V roku 1853 sa stal èlenom Kaiserliche
königliche zoologisch botanische Gesselschaft in Wien a roku 1858 Stetiner Entomologische Gesselschaft, roku 1872 sa stal èlenom Deutsche Akademie der Naturforscher
Leopoldina.
Pri príležitosti dvadsapäroèného jubilea
muzeálnej služby r. 1887 poctili Frivaldszkého titulom „krá¾ovský radca“. V roku
1891 sa stal predsedom zoologickej sekcie
Uhorskej prírodovednej spoloènosti.
János Frivaldszky zomrel 29. marca 1895
v Budapešti vo veku 73 rokov uprostred práce
na katalógu uhorských Coleopter pre dielo
„Magyar fauna“.
Ing. Frivaldský 44 rokov usilovne pracoval v oblasti zoológie a faunistiky Uhorska.
Zanechal po sebe obrovskú prácu trvalej hod-
noty, a preto mu právom patrí èestné miesto v dejinách
našej prírodovedy, ako
najväèšiemu entomológovi
z Rajeckého regiónu.
Význam J. Frivaldského
pre našu entomológiu je
v tom, že zbieral hmyz na
mnohých lokalitách slovenského územia a tieto údaje
uvádzal v svojich prácach.
Patril medzi prvých výskumníkov uhorskej jaskynnej fauny. Skúmal hlavne
slepé, jaskynné druhy chrobákov. Výsledky svojich výskumov publikoval v roku 1857.
Pri svojich prieskumoch sa zaoberal hlavne chrobákmi, ale venoval sa i iným skupinám
hmyzu, ako napr. èervom ale aj vtákom. Monograficky z entomologického h¾adiska spracoval niektoré územia Uhorska. Rad rovnokrídlovcov spracoval v práci „Monographia
Orthopterum Hungariae“ (1867). Z radu
chrobákov spracoval èe¾ad bystruškovitých
v diele „Magyarország téhelyröpüinek futonczfélei “ (1874) a pri príležitosti II. medzinárodného ornitologického kongresu, ktorý sa
konal v Budapešti spracoval vtáky v práci
„Aves Hungariae“ (1891). K poznaniu radu
dvojkrídlovcov zo slovenských lokalít prispel
svojou prácou: „Adatok a magyarországi kétröpüek faunájához. I. A rablólegyek. Asilidae“ z roku 1870.
Publikoval prevažne v maïarských èasopisoch Természettudományi Füzetek v Temešvári a Rovartani Lapok v Budapešti.
Pri príležitosti 150. výroèia jeho narodenia mu bola 17. 6. 1972 slávnostne odhalená
pamätná tabu¾a Ing. Milošom Jurkovièom.
Dnes je táto pamätná tabu¾a umiestnená
na budove Mestského múzea v Rajci.
Zdroj: archív MsKS Rajec
Spracovala: Šzá
SPOLOÈENSKÁ RUBRIKA
Narodili sa
Jubilanti apríl 2010
Kiara Bohdalová – február
Daniel Pekara – marec
65 rokov
Ondrej Tužinèin
Ivan Slamka
80 rokov
Mária Janèovièová
Amália Cyprichová
Anton Koleda
Antónia Šimková
75 rokov
Antónia Galovièová
86 rokov
Mária Kosperová
Cecília Bohdalová
92 rokov
František Ferjanèík
Srdecne blahozeláme!
Zosobášili sa
Rastislav Garai a Miroslava Kavcová
Juraj Ragas a Dana Baránková
Opustili nás
Monika Kurajská 1968 – 16. 3. 2010
Mária Pekarová 1926 – 20. 3. 2010
Uverejnené so súhlasom menovaných osôb a rodinných príslušníkov
RAJÈAN 4/2010
RAJECKÝ BOROŠOVEC PREVEROVAL
Marec je mesiac, kedy konèia zimné súaže, behy na bežkách, jarné prázdniny na
horách èi snehové radovánky. Tento rok bol
marec bohatší o Zimnú Olympiádu, ktorú
sme si vychutnávali z dejiska Vancouveru.
Sledovali sme najmä úspechy biatlonistov Naste Kuzminovej, Pavla Hurajta a
ïalších slovenských reprezentantov – lyžiarov, sánkarov, hokejistov a prežívali sme
s nimi úspechy ale aj sklamania. S množstva svetových olympionikov sme si každý
niekoho ob¾úbili a držali sme mu palce.
Snažili sme sa odkuka ich štýl lyžovania,
rýchlos a zdatnos. Svojou skromnosou,
úžasnou oddanosou, zodpovednosou voèi tréningom a životu sa stali našimi vzormi
a dodali nám silu do ïalšieho športového
zápolenia. Veríme však, že obdiv zasiahol
aj mladých ¾udí a povzbudil ich do športu a
najmä do zdravej športovej vytrvalosti, èi
rivality.
Na poslednom kole Slovenského pohára v behu na bežkách na Martinských holiach, sme mali možnos osobne sa stretnú
s olympijskou víazkou Anastasiou Kuzminovou. Podali sme si s òou ruku, poblahoželali sme jej k úspechom, povedali sme jej,
ako si ju vážime a prehodili sme s òou aj
zopár slov. Musím prizna, že je to silný zážitok. Nastenka je ve¾mi príjemná, vyžaruje z nej pokoj, pozitívna energia, je stále
usmiata, pozorná, aby na nikoho nezabudla,
kto ju oslovil, všimla si, poïakovala. Naozaj presne taká, akú sme ju videli v televízii,
bola aj pri tomto stretnutí. Skutoèná blízkos tejto skromnej a ve¾mi sympatickej
mladej ženy, zlatej medailistky z Vancouveru, ktorá je šastná, že je Slovenkou a
všetkým to dávala najavo, bola o to silnejšia.
Naši najlepší muži hneï na zaèiatku sezóny ukázali, že ich výkony aj v tomto roku
budú patri medzi najlepšie nielen v klube,
ale aj na Slovensku.
Slovenský pohár v behu na lyžiach, Martinské hole (13. marca)
Na 10 km dlhej trati súažili – Pavol
Uhlárik a Zdeno Koleda a na 5 km trati
Janka Žideková. Tra bola nároèná a i keï
v dolinách sneh už zmizol Martinské hole
prežívali tú najväèšiu zimu a fujavicu.
A možno to bolo na poèes našej olympijskej víazky A. Kuzminovej, ktorá navštívila známe stredisko a poctila tak túto súaž. Z. Koleda obsadil 8. miesto do 40. rokov, P. Uhlárik 5. miesto nad 50 rokov a
J. Žideková 4. miesto nad 35 rokov ženy.
ktorej sme bežali, nám ponúkala, blato,
sneh, ¾ad a studenú snehovú vodu, ktorá
bola všade. Miestami to vyzeralo, že treba
pláva. Nároèný terén však zvládol každý a
v cieli nás už èakal výborný gu¾áš a zážitky
z trate, ktorým nebolo konca kraja. Veríme,
že nik neochorie a o rok sa tu opä všetci
zídeme.
Absolútnym víazom mužov sa stal
Raso Najdek z Èadce èasom 50:39 pred
R. Rolkom zo Žiliny a domácim R. Galovièom. Ženy vyhrala A. Balošáková za
1:05:32 z Èadce pred J. Židekovou z Rajca
a M. Mahútovou z Martina.
Dvaja muži zo Žiliny Snato Sivák
(1:02:45) a Miloš Vojtek (1:02:06) si zvl᚝
vyslúžili pozornos a obdiv nielen svojimi
výbornými výkonmi, ale najmä úèasou na
všetkých doterajších roèníkoch preteku.
Rajèanov bežalo 19, èo je ve¾mi pekné èíslo a veríme, že do maratónu opä ïalší bežci pribudnú.
Uvádzame výsledky Rajèanov:
R. Galoviè 0:52:11, Z. Koleda 0:53:38,
O. Veselovský 0:56:10, B. Galoviè 0:57:45,
J. Vanák 0:59:55, T. Odlevák 1:02:00,
P. Prokopoviè 1:03:34, Jar. Stupòan
1:04:42, M. Drlièka 1:05:04, P. Stehlík
1:05:04, P. Uhlárik 1:07:12, J. Kavec
1:07:54, Joz. Stupòan 1:09:30, J. Žideková
1:09:57, M. Jurický 1:11:00, J. Uhlárik
1:11:54, V. Hromada 1:15:02, M. Bieliková
1:15:25, J. Kardošová 1:16:53.
Ïakujeme za poskytnutie priestorov
reštaurácii Oaza v Šuji – p. Sudorovej, obci
Šuja za darèekový kôš a Pavlovi Uhlárikovi
za príkladné zorganizovanie, dievèatám pri
prezentácii a gu¾áši. Jánovi Vanákovi, kto-
Zimný triatlon Králiky (27. február)
Zastupoval nás Ján Kavec, ktorý triatlonové disciplíny (beh 8 km, bicykel 10 km,
bežky 10 km) zvládol v èase 1:22:24 a obsadil 5. miesto.
Bežecká liga Žiliny – 1 km, 3 km (3. marec)
1 km: Michal Pekný (3:26) a Peter Uhlárik (3:55) – chlapci sa pekne rozbiehajú,
len nech im to vydrží.
3 km: Z. Koleda (10:23), P. Uhlárik
(11:54), P. Prokopoviè (11:25), Joz. Stupòan (12:08), J. Žideková (13:05)
Majcichovská desiatka (7. marca)
R. Galoviè obsadil 4. miesto (34:07),
Z. Koleda 7. miesto (34:40) a B. Galoviè
v kategórii nad 50 rokov 3.miesto (37:37).
Rajecký Borošovec (20. marca)
Maratón klub Rajec v tomto roku rozganizoval už 15. roèník Rajeckého Borošovca, ktorý sa pripísal k tým najažším.
Síce svietilo slnieèko, teplota bola na krátky rukáv hore aj dole, ale lesná cesta, po
rý musel beža èo najrýchlejšie, aby mohol
spracova výsledky a všetkým, ktorí prišli a
prospeli svojou úèasou, radosou a nadšením pri organizácii Rajeckého Borošovca.
Janka Žideková
Foto: archív MK
RAJÈAN 4/2010
MESTO
RAJEC
KOMISIA PRE ŠKOLSTVO,
KULTÚRU A ŠPORT PRI MESTSKOM ZASTUPITE¼STVE
MESTSKÉ
KULTÚRNE
STREDISKO
RAJEC
VÁS POZÝVAJÚ NA SLÁVNOSTNÉ VYHLÁSENIE
NAJLEPŠÍ ŠPORTOVEC
a NAJLEPŠÍ ŠPORTOVÝ KOLEKTÍV
Mesta Rajec za rok 2009
14. mája 2010 (piatok) o 16.00 hod.
l
Ve¾ká zasadaèka Mestského úradu v Rajci
Klub
K
Malého
M
FFutbalu
Rajec
G.D.I.
JUNIOR
RAJEC
MTB Rajec
MARATÓN KLUB
Rajec
STK Rajec
HOKEJBALOVÝ
KLUB Rajec
Mestské kultúrne stredisko Rajec
a Krajské kultúrne stredisko v Žiline
DETSK
Á
inzercia
IMPROLIGA
0
1
0
2
.
4
.
5
1
k)
(štvrto
o 15.00 ho
d.
Ve¾ká zasadaèka MsÚ v Rajci
inzercia
Mestské
kultúrne
stredisko
Rajec
DEN MATIEK
hudobno-slovné pásmo venované všetkým mamám
9. mája 2010 (nede¾a) o 15.00 hod.
Námestie SNP v Rajci
Pozývame všetky mamy, mamky, mamièky...
Mestské noviny Rajèan, založené v roku 1957, vychádzajú jedenkrát mesaène. Vydáva Mestský úrad Rajec. Adresa redakcie, inzercia: Mestské kultúrne stredisko Rajec,
Námestie SNP 2/2, 015 01 Rajec, tel.: 041/542 47 03, e-mail: [email protected] ; [email protected] . Redakcia si vyhradzuje právo kráti príspevky.
Uverejnené názory sa nemusia zhodova so stanoviskom redakcie. Príspevky sa prijímajú do 20. v mesiaci. Tlaè: MsKS Rajec. Registrované Okresným úradom
v Žiline pod èíslom OÚ-7/2001. ISSN 1210-1966. EV 2875/09
Cena 0,50 € (15,- Sk)
Download

rajcan - 04/2010