PETRŽALSKÉ NOVINY
R
7. 9. 2012 • ročník 18 • číslo 18
Príďte
na zastupiteľstvo
www.petrzalskenoviny.sk
Dvojtýždenník • Zadarmo
Kodaň, leto 2012
Ak sa chcete aktívne zapojiť
do diania v našej mestskej časti
a vidieť, ako pracujú poslanci,
ktorých ste si zvolili, príďte
na zasadnutie petržalského
zastupiteľstva. Bude
25. septembra od 9. h v kongresovej sále Technopolu.
Literatúre s láskou
Ľudmila Brunnerová sa po dvadsiatich rokoch lúči s čitateľmi Miestnej
knižnice. Bude babičkou na plný
úväzok.
strana 9
Aj
Šikanovanie
v školách
Do smutných štatistík detského
násilia čoraz viac vstupuje ukrutnosť
v mnohých podobách. O brutalite vo
forme šikanovania sme sa rozprávali
s hlavným školským inšpektorom.
strana 14
Ako Napoleon
ožíva v rukách
sprejerov
tu som Petržalčan
Deti sa vrátili do lavíc
Letné mesiace ubehnú najrýchlejšie školákom.
Cestovné tašky už vymenili za aktovky, romány za
učebnice, táborových vedúcich za učiteľov...
Kúsok histórie najväčšej bratislavskej mestskej časti budú môcť
Petržalčania obdivovať
na Gessayovej ulici.
strana 18
P
rvé školské zvonenie ohlásilo koniec prázdnin aj na jedenástich
štátnych základných školách v Petržalke. V tomto roku ich bude navštevovať 4 041 žiakov, ktorí sa posadia
do lavíc v 205 triedach. Zo 737 prváčikov tvoria viac ako polovicu chlapci.
Pre zdravotne oslabené deti sa opäť
otvorila trieda v ZŠ Černyševského,
deti so špeciálnymi výchovno-vzde-
lávacími potrebami sa budú učiť na
Tupolevovej ulici. Práve túto školu
sme navštívili 3. septembra.
Na Tupolevovej býva zvykom, že
vo svoj veľký deň prichádzajú prváčikovia spolu s rodičmi.
váčikovi
nejednej tváričke boli
Na n
badať obavy a nervozitu
ba
z neznámeho prostredia.
d Tie sa však rýchlo
vytratili,
keď vystúpil
v
školský
folklórny súš
bor
b Hájenka a starší
žiaci
zarecitovali básži
ničky.
nič Tento rok dostalo farebné
stužky 74 detí,
far
ktoré sa po krátkom programe rozlúčili s rodičmi
a vydali sa do
ro
štyroch tried, kde sa už čoskoro zoznámia s písmenkami.
Medzi prváčikov prišiel aj zástupca starostu Martin Miškov. Deťom
poprial, aby do školy chodili s radosťou a rodičom veľa síl a energie pri
výchove. Presné počty detí, ktoré
si v Petržalke plnia povinnú školskú
dochádzku, sa dozvieme 15. septembra, keď sa preukáže, koľko žiakov
reálne nastúpilo.
Autoro a foto: LD
2 • 7. 9. 2012
PETRŽALSKÉ NOVINY
S A M O S P R ÁVA
Petržalka ponúka bezplatné
právne poradenstvo
Popri mediačnej poradni, poradni zdravia
a poradni pre matky a osamelých ľudí bude
mať Petržalka ďalšiu bezplatnú službu
pre obyvateľov
M
Pred kostolom Svätej rodiny v sobotu popoludní z auta
so svadobnou výzdobou vystúpili starosta MČ Petržalky
Vladimír Bajan s manželkou Darinou, z druhého ženích,
starostov stredný syn Ondrej a nevesta v krásnych, bohato nariasených svadobných šatách Lívia Boboková. Počas
cirkevného obradu pred pánom Bohom si novomanželia
sľúbili vernosť, lásku, v dobrom i zlom, po celý život. Mladomanželom želáme, aby sa im ich sen splnil. Želáme im veľa
šťastia v spoločnej ceste životom.
Foto: Miroslav Košírer
noho ľudí sa už nechalo oklamať, podviesť,
nalákať na niečo a prišli tak
dokonca aj o strechu nad
hlavou. Dlhy na nájomnom,
darovanie, dedenie, zbavenie svojprávnosti, rozvod,
stanovenie výživného, upravenie styku rodičov k deťom,
neplatné skončenie pracovného pomeru, kúpa a predaj
majetku, nevýhodná zmluva
reklamácia tovaru - to sú len
niektoré z možných problémov, kde si človek bez znalosti práva nevystačí.
Petržalka prichádza od
septembra s bezplatnou práv-
(mgl)
Pravidelné právne poradenstvo bude v kancelárii
na prízemí v priestoroch
petržalského miestneho
úradu na Kutlíkovej ul.
č. 17. v pracovných dňoch
(v pondelok v čase
od 13. do 17. h a v stredu
od 9. do 12. h).
Cudzí jazyk odmalička
Potrebné kontakty
[email protected] na podnety, ako aj návrhy na riešenie problematiky psov a psičkárov v MČ,
[email protected], prostredníctvom nej sa do diskusie
o budúcnosti statickej dopravy v Petržalke môže zapojiť každý,
[email protected] má slúžiť na nahlasovanie sťažností či
podaní ohľadom možných porušení Etického kódexu, resp. porušení etického prístupu tak poslancov a starostu ako aj úradníkov.
FARMA HYDINY LÚČNY DVOR
PONÚKA NA PREDAJ
ČERSTVÉ DOMÁCE KURČATÁ,
SLIEPKY NA POLIEVKU, MULARDY,
KAČKY, MORKY A DOMÁCE VAJÍČKA
DOVOZ NAD 40 EUR PRIAMO DO BYTU
nou poradňou pre obyvateľov
mestskej časti. „Chceme pomôcť Petržalčanom, aby sa
vyhli nezvládnuteľným problémom. Často sa človek svojím
otáľaním dostane do vážnej
existenčnej, pomaly už aj psychicky nezvládnuteľnej situácie, pretože sa včas neporadil
s právnikom, alebo naňho nemal peniaze,“ vysvetľuje starosta Petržalky Vladimír Bajan
dôvod vzniku bezplatnej právnej poradne.
„Mojou úlohou bude po
môcť obyvateľom nájsť cestu pri
riešení ich problémov v osobnom, pracovnom i rodinnom
živote,“ povedala JUDr. Jarmila
Doleželová, ktorá začne poskytovať právne poradenstvo od
3. septembra 2012 popoludní.
Nenechajte si ujsť príležitosť, ako sa dozvedieť zaujímavosti o tom, že vaša ratolesť sa
môže naučiť hovoriť viacerými jazykmi už
od útleho detstva.
V
dňoch 21. a 22. septembra pripravilo Materské
centrum Budatko v spolupráci
s mestskou častou a Katedrou
anglického jazyka a literatúry
Pedagogickej fakulty UK v Bratislave konferenciu, na ktorej
vám odborníci vysvetlia, ako
si deti dokážu osvojiť materinský i cudzí jazyk súčasne.
Konferencia bude mať dve časti - vedeckú v konferenčnej sále
Technopolu (Kutlíková 17) a
časť pre rodiny s deťmi v MC
Budatko (Holíčska 30). Medzinárodná konferencia nesie názov Rozvíjanie cudzojazyčných
zručností u detí v školskom
a v rodinnom prostredí a je
záverom projektu BILFAM Staňme sa dvojjazyčnou rodinou!, ktorý za slovenskú stranu zastrešovalo MC Budatko.
BILFAM odštartoval koncom
minulého roku pod taktovkou
Univerzity la Sapienza v Ríme
a Univerzity Edinburg a jeho
cieľom bolo vytvoriť u dieťaťa
pozitívny vzťah ku komunikácií v inom ako materinskom
jazyku, pričom je dôležité, aby
komunikácia prebiehala v domácom rodinnom prostredí a
v reálnom, bežnom živote. Ide
o naratívny formát - založený
na príbehoch.
Septembrová konferencia
ponúkne priestor pre témy ako
Rozvoj cudzojazyčných zručností, Transformácia vysokoškolského vzdelávania učiteľov
angličtiny v kontexte súčasnej
reformy vzdelávania, Rozvoj
cudzojazyčných
zručností
v rodinnom prostredí, Teoretické poznatky ,,Osvojovanie
si cudzieho jazyka v škole a v
rodine“. Pre rodičov s deťmi je
pripravené premietanie DVD
- metódy naratívneho formátu Hocus a Lotus v anglickom
jazyku aj praktické ukážky
z tréningu učiteľov a rodičov.
Konferencia je určená širokej verejnosti, deťom, žiakom
ZŠ a SŠ, samozrejme ich rodičom ako aj učiteľom. Je však
potrebné sa prihlásiť, prihlášku nájdete na www.budatko.
sk/konferencia.
Poďakovanie
Vážený pán starosta, chcela by som sa Vám poďakovať za zriadenie prevádzky sociálnej výdajne na Romanovej. Veľmi mi pomáha zvládať moju zúfalú finančnú situáciu. Neviem si predstaviť,
ako by som žila bez tejto pomoci. Som veľmi spokojná a vďačná,
túto pomoc si naozaj veľmi vážim. Vždy tu nájdem dobrý výber
tovaru a milý úsmev spoza pultu.
Horváthová
PETRŽALSKÉ NOVINY
7. 9. 2012 • 3
S TA L O S A
Dni
dobrovoľníctva
pomôžu aj
Ludusu
Občianske združenie
C.A.R.D.O.
organizuje 4. ročník
Dní dobrovoľníctva,
ktoré sa uskutočnia
v 21. a 22. septembra.
Zapojiť sa môžete do
množstva
aktivít zameraných
na pomoc životnému
prostrediu, ľuďom
či zvieratám.
V
minulom ročníku si vyhrnulo rukávy až 6 651
Slovákov, ktorí spoločne odpracovali 23 870 hodín. Napriek tomu, že táto aktivita
nemá v našej krajine dlhú históriu, záujem o ňu stúpa. Ak
by ste chceli stráviť príjemný
deň s dobre naladenými ľuďmi
v našej mestskej časti, zapojte
sa do čistenia bezprostredného okolia budovy známej ako
LUDUS na Námestí českého
ľudu (21. a 22.9). Na stránke
www.dobrovolnictvo.sk
nájdete prihlasovací formulár,
ale i ďalšie výzvy od občianskych združení, organizácií či
predškolských zariadení, ktoré privítajú vašu pomoc.
(ld)
Zelená hliadka
útočí na skládky
Pri prechádzke lužnými lesmi treba chodiť s hlavou vztýčenou,
inak vám hrozí vyšší tlak z množstva odpadkov a nelegálnych
skládok, ktoré tu naši spoluobčania „vypestovali“.
V
prvú septembrovú nedeľu sa päť mladých ľudí
stretlo pod Mostom Apollo a
vydali sa čistiť okolie cyklistickej trasy. Občianska iniciatíva
Zelená hliadka sa snaží bojovať proti kvantám odpadu,
ktoré sa nachádzajú v lesoch,
na sídliskách či v okolí jazier.
Akcie majú pravidelne a pridať sa k nim môže ktokoľvek.
Práve preto nízka účasť na
nedeľnej brigáde trochu prekvapuje. Ak sa má v Petržalke
stavať na zelenej lúke, alebo sa
rozhodne o výrube stromov,
ozývajú sa protesty. Je to dobrý signál, že k svojmu okoliu
nie sme ľahostajní. Vydať sa
do lesa a zbierať odpadky po
cudzích, si pýta viac energie
ako len nadávať na neporiadok a nečinnosť úradov. Efekt
je však neporovnateľný.
Matúš Čupka z hliadky je
Ružinovčan, pri upratovaní
však rozdiely medzi mestskými časťami nerobí. „Máme za
sebou celkom produktívne leto,
podarilo sa nám urobiť množ-
stvo akcií v lužných lesoch. Pri
Starom moste sme zlikvidovali jednu obrovskú skládku,
z ktorej sme vyniesli asi 55
m3 odpadu, zároveň sme sa
venovali Zlatým pieskom a
dokončili upratovanie Rače.“
K ilegálnej skládke v blízkosti Mosta Apolo sa vrátili už
druhýkrát. Zatiaľ z nej vyniesli
sedemdesiatšesť 120-litrových
vriec. „Ide hlavne o stavebný odpad, je tam obrovské
množstvo odpadu z bufetov,
teda plastových príborov, po-
hárov, tanierikov, kostí... Je to
zrejme staršia skládka, našli
sme tu plechovku od piva, ktorá má dátum spotreby 2006,
má teda najmenej šesť rokov
a bola taká zarastená, že ju
skoro nebolo vidno.“ Zelená
hliadka by sa postupne chcela prepracovať k Prístavnému
mostu a následne pokračovať
ďalej chránenými územiami
lužných lesov. Ich cesta by
sa mala končiť pri Jarovskom
ramene, kde kotvia hausbóty.
Definitívny koniec to však iste
nebude, skládky majú nepríjemný zvyk sa zväčšovať.
Hliadke môžete najbližšie
pomôcť v sobotu 8. septembra o 9.30 h na ružinovskej
strane Prístavného mosta,
kde budú čistiť okolie cyklotrasy. V rovnakom čase v
nedeľu sa vrátia na petržalskú stranu, stretávajú sa pod
Mostom Apollo.
Medzi dobrovoľníkmi sme
stretli aj dvanásťročného Petržalčana Lukáša Chovana,
ktorý spolu s rovesníkmi už
vyše roka upratuje sídlisko a
okolie Chorvátskeho ramena.
S Matúšom sa skontaktovali
cez sociálnu sieť a občas si na
akciách vzájomne vypomáhajú.
„Keď som prišiel, bol som zhrozený, ako dlho tu tá skládka
musela byť, keď tak obrástla.“
Lukáš sa v sobotu 8. septembra chystá upratovať detské
ihrisko Sloník. Stretávka je o
14. h pri parkovisku oproti
TPD (Farského 26). „Treba si
priniesť vrecia a rukavice, tie,
bohužiaľ, nevieme poskytnúť.
Ak stihneme upratať Sloníka,
pôjdeme na ďalšie ihriská,
pravdepodobne na Wolkrovu k
miestnym potravinám.“
Informácie o aktivitách
Zelenej hliadky a Našej Petržalky nájdete na facebooku. Organizátorov môžete
kontaktovať: eror.lukas@
azet.sk (Naša Petržalka)
a [email protected]
com (Zelená hliadka).
Autor a foto (ld)
4 • 7. 9. 2012
Inzercia
♥ Zosobášili sa
OBKLADY, DLAŽBY,
INŠTALÁCIE
Tel.: 0915 733 543
JÁN POLÁK vodoinštalácie,
údržba. Tel.: 0905 627 321
DJ – ozvučenie hudba,
svadby, oslavy, stužkové, párty. Najlepšia cena a kvalita
na trhu. Tel:. 0948 88 67 88
www.djnaakciu.sk
na
27. augusta
· catering
· svadby
· oslavy...
Tibor Méry – Jarmila Méryová
Cirkevný sobáš 25. augusta
MUDr. Andrej Harinek – Mária Frančáková
Roman Hubert – Petronela Pekárková
Predám, garsónku Nám.
hraničiarov. Tel.: 0948 544 504
KÚPIME byt v Petržalke aj
zadlžený tel.: 0917 708 319
POŽIČOVŇA
INVENTÁRU
Matričný úrad Bratislava-Petržalka, 25. augusta
Vladimír Makovický – Marta Bajcurová
Predám v Moravskom
Sv. Jáne - 5-izbový 2-podlažný
samostatne stojaci dom,
7-árový pozemok, 2 kúpelne,
čiastočne zariadený.
Info: 0903 404 068
www.urcenieotcovstva.sk
PETRŽALSKÉ NOVINY
INZERCIA
Kompletný servis tanierov,
príborov, pohárov, obrusov atď.
www.agenturaivi.sk
tel.: 0948 708 122
Riešenie zdravotných problémov
novým spôsobom
Centrum Komhelp poskytuje vyšetrenie novým
biorezonančným skenerom DIACOM v cene 15 €, ktorý dokáže
odhaliť skryté príčiny zdravotných problémov. Odborné vyšetrenie
nájde ložiská baktérií, vírusov, borélií, helicobactera, mykóz, parazitov
atď. v jednotlivých orgánoch. Navrhneme vám terapiu biopreparátmi novej generácie, ktoré tieto záťaže odstraňujú. Bezbolestné
vyšetrenie je vhodné aj pre deti a citlivé povahy.
Vysokoúčinná pomoc pri všetkých problémoch vrátane najťažších.
REALITNÁ KANCELÁRIA
S NAJVÄČŠOU PONUKOU
BYTOV V PETRŽALKE
www.mrkretex.sk
TEL: 63453910,
0907772623,
0905606016
Info: 0910 939 512
www.komhelp.meu.zoznam.sk
GLAZÚROVANIE VANÍ
Tel.: 0905 983 602
REZANIE BETÓNU
A BÚRACIE PRÁCE.
Tel.: 0908 459 155
NARÁŽANIE STUDNE
Tel.: 0903 369 234
Kúpim za najvyššie ceny
obrazy od významných
slovenských, českých a iných
maliarov, starožitný nábytok,
hodiny, porcelán a iné.
Platím okamžite.
Tel.: 032/65 284 92, 0905 409
972. E-mail: najvyssie.ceny@
gmail.com Adresa: Akant,
Jilemnického 15, 911 01
Trenčín
Mestská časť Bratislava-Petržalka
Mestská časť Bratislava-Petržalka
vyhlasuje
oobchodnú verejnú súťaž
na uzatvorenie nájomných zmlúv
na prenájom
vyhlasuje
obchodnú verejnú súťaž na
uzatvorenie nájomných zmlúv na
• garáže č. 8 o výmere 19,50
m2
na Osuského ul. č. 1, Bratislava
• garáže č. 21 o výmere 19,80 m2
na Osuského ul. č. 1, Bratislava
• garáže č. 22 o výmere 21,10 m2
na Osuského ul. č. 3, Bratislava
• garáže č. 25 o výmere 19,25 m2
Rovniankovej 13, Bratislava
od 01. 10. 2012. Ponuky je potrebné
zasielať do 19. 09. 2012.
garážové státia č.
12/A, 20/A, 25/A, 30/A, 32/A, 33/A, 37/, 38/A,
39/A, 42/A, 44/A, 47/A, 61/A, 74/A, 76/A,
1/B, 4/B, 16/B, 21/B, 22/B, 24/B a 30/B v garážovom stojisku na Rovniankovej 4 - 6
a garážové státia č. 5, 22, 26, 29, 30, 33, 37, 46,
47, 51, 53, 54, 56, 57, 58, 62, 73, 75, 85, 89,
93, 107 a 110 v garážovom stojisku
na Mlynarovičovej 14 – 24 v Bratislave
od 01. 11. 2012. Ponuky je potrebné doručiť
do 15. 10. 2012.
Podmienky súťaže je možné obdržať na adrese: Miestny úrad mestskej časti
Bratislava-Petržalka, referát správy miestneho majetku,
Kutlíkova 17, 852 12 Bratislava, alebo na web. stránke www.petrzalka.sk
Bližšie informácie na tel. č. 68 28 68 67
Mestská časť Bratislava-Petržalka
Mestská časť Bratislava-Petržalka
Mestská časť Bratislava-Petržalka
vyhlasuje
obchodnú verejnú súťaž na
uzatvorenie nájomnej zmluvy na
vyhlasuje
obchodnú verejnú súťaž na
uzatvorenie nájomnej zmluvy na
vyhlasuje
obchodnú verejnú súťaž na
uzatvorenie nájomnej zmluvy na
prenájom nebytového priestoru prenájom nebytového priestoru prenájom nebytového priestoru
v bytovom dome na Jasovskej 25
v bytovom dome na Ambroseho 2
v Bratislave o výmere 81,42 m2
v Bratislave o výmere 91,18 m2 z účelom
z účelom zriadenia kancelárie, služieb
zriadenia kancelárie, služieb alebo
alebo pre činnosť neziskovej organizácie.
pre činnosť neziskovej organizácie.
Ponuky treba zasielať do 19. 09. 2012.
Ponuky treba zasielať do 15. 10. 2012.
Otvorené:
Po - Pi: od 9.00 - 19.00 h
v sobotu: od 8.00 - 13.00 h
4. 8. - 18. 8. 2012 - ZATVORENÉ
web: www.studiobellani.sk
e-mail: [email protected]
KADERNÍCTVO
Nové techniky
farbenia OMBRE
august soboty
zatvorené
NECHTOVÝ
DESIGN
PEDIKÚRA
Základné ošetrenie 11 €
Zľava pre seniorov
10 €
Welness + lakovanie 21 €
NECHTOVÝ DESIGN
ZDOBENIE ZDARMA
Japonská manikúra
13 eur
KOZMETIKA
NOVINKA!
3D mihalnice - 45 €
Spoločenské líčenie
od 10 do 15 eur
Tetovanie obočia
80 eur
KONTAKTY
Kaderníctvo
Katka mobil: 0905 156 765
Janka mobil: 0903 191 885
Kozmetika
Ľubka mobil: 0907 556 758
v bytovom dome na Vyšehradská 33
v Bratislave o výmere 76,92 m2
z účelom zriadenia klubovej činnosti
a záujmovej činnosti pre deti a mládeže.
Albína mobil: 0903 390 913
Ponuky treba zasielať do 15. 10. 2012.
Lenka mobil: 0907 385 932
Podmienky súťaže je možné obdržať na adrese: Miestny úrad mestskej časti Bratislava, správy miestneho majetku, Kutlíkova 17, 852 12 Bratislava
alebo na web. stránke www.petrzalka.sk
Bližšie informácie na tel. č. 68 28 68 67
Rovniankova 4
(terasa za DK Zrkadlový háj)
Pedikúra
Nechtový design
STE
UN
Í
N
ÍTA
V
ÁS
PETRŽALSKÉ NOVINY
Bezdomovci
nám nie sú ľahostajní
Cieľom letnej akcie mestských policajtov a oddelenia sociálnych vecí petržalského miestneho úradu bolo nielen zmapovať,
kde všade bezdomovci prespávajú, ale najmä poskytnúť im
základné sociálne poradenstvo, povedať im, kam sa môžu ísť
najesť, vyspať sa a vykonať základnú hygienu.
T
entoraz mapovali lokality
- Gessayova, Rovniankova, Holíčska, Jasovská a pod
železničným viaduktom pri
Prístavnom moste.
Na Gessayovej v kríkoch za
školou našli ležovisko jedného bezdomovca. Mal tam
síce uložené veci, ale jeho tam
nenašli. Stretli tam však iných
troch bezdomovcov. Jedna
bezdomovkyňa má trvalý pobyt v Budmericiach, kde aj poberá sociálne dávky. Poskytli
jej sociálne poradenstvo. Druhý bezdomovec neustále tvrdí, že z tohto miesta odchádza,
len si musí opraviť auto. Je to
evidentná lož, túto výhovorku
mestskí policajti veľmi dobre
poznajú. Tretí bezdomovec
v tejto lokalite je po operácii
kolena, následkom čoho sa zle
pohybuje, lekára pravidelne
navštevuje. Všetkým poskytli
sociálne poradenstvo, o ktoré
však neprejavili záujem.
7. 9. 2012 • 5
SÍDLISKO
Na Rovniankovej ulici v podchode medzi garážami nepravidelne prespávajú traja bezdomovci. Počas kontroly tam
však nebol nikto.
Na Jasovskej ulici za obchodom v čase kontroly práve
nikto nebol, veci na spanie
tam však boli uložené vo výklenkoch podjazdu.
Na Holíčskej ulici pod terasou našli dvoch bezdomovcov. Vo svojom „obydlí“
mali relatívne poriadok, čisto
a neboli zanedbaní. Policajti
im povedali, že obyvatelia sa
na nich sťažujú. Bezdomovci však rozhodne odmietli, že
by robili neporiadok a hluk.
Povedali, že „bordel“ robia
zákazníci neďalekých dvoch
pohostinstiev. Bezdomovcom
poskytli sociálne poradenstvo
aj informácie o možnostiach
ubytovania v bratislavských
útulkoch a v ubytovniach.
Bezdomovci však takéto ubytovanie odmietli.
Ľudia z Holíčskej ulice sa
neustále sťažujú na bezdomovcov, ktorí bývajú pod ich
terasou, ale na druhej strane
vyhadzovaním
nábytku
ku
y
y
kontajnerom ich v tom bývaní
podporovali...
Nakoniec sme navštívili lokalitu pod železničným viaduktom pri Prístavnom moste
z petržalskej strany. Na tomto
mieste v súčasnosti prespávajú štyria bezdomovci. Pri našej
kontrole boli prítomní traja.
Poskytli im sociálne poradenstvo aj pomoc pri vybavovaní
dokladov v úradoch.
Pri mapovaní bezdomovcov
v Petržalke sa opätovne ukázalo, aké ťažké je počas dňa v
týchto lokalitách nájsť bezdomovcov, lebo sa pohybujú po
celom území Bratislavy. V budúcnosti sa za nimi zrejme vyberú vo večerných hodinách.
Mgr. Ľuboš Koller,
oddelenie sociálnych vecí MÚ
Petržalka
Z Holíčskej
ich deložovali
Na podnet pána
Hlavatého z Holíčskej ulice oddelenie
sociálnych vecí
v spolupráci s pracovníkmi z VPS vyčistili
začiatkom augusta
priestory pod terasou na Holíčskej ulici.
Tieto priestory boli
vyčistené už tretíkrát.
Pred vyčistením
O
ddelenie sociálnych
vecí ponúklo bezdomovcom možnosť prespávať v útulku, ale to odmietli. Neustále sa tam
bezdomovci vracajú a
priestory znečisťujú. Požiadali sme mestskú políciu, aby vykonávala častejšie kontroly. Síce sem
policajti prídu, ale bezdomovcov len zdokladujú
a to je všetko. Začiatkom
augusta však v spolupráci
VPS BA-Petržalka a mestskou políciou boli bezdomovci deložovaní a priestor bol opäť vyčistený.
Po vyčistení
6 • 7. 9. 22012
SPOLOČNOSŤ/INZERCIA
valo, že žena nahovorila
manžela na spoločenské
šaty. Chcela sa predviesť
v novej róbe, keď však prišli na bál, rozčúlený chlap
volal taxík, a šli sa domov
prezliecť.“ Poctivá lojzovská zábava si žiada prísť
v pohodlnom. Je jedno, či
zvolíte tepláky, rifle alebo
kraťasy. Tomáš Fabor prezradil, že niektorí bálisti
svoj „outfit“ ozaj privedú
k dokonalosti, namiesto
tenisiek gumáky a ako
šperk si ,,prinesú neskonalú blbosť“.
V Zrkadlovom háji odznejú slávne piesne Na
centrálnom
trhovisku,
Učiteľka chémie, Zita
obezita či Anča si drahá
ako Volvo. Do tanca a na
počúvanie zahrajú aj blízki priatelia Lojza, folkové
skupiny Bukasový masív
a Mloci. Polnočnú tom-
Vytancujte sa
na Lojzovej
tridsiatke
Slávny Teplákový bál prichádza do
Petržalky. Skupina Lojzo oslávi svoje
30. narodeniny už 29. septembra
v Zrkadlovom háji.
LOJZO (Ľudový orchester
jednoduchej zábavy obyvateľstva) patrí medzi priekopníkov mestského folku
v Československu. Za tri
desaťročia zažil dobré aj
ťažké časy. Do histórie sa
zapísali prvou slovenskou
folkovou LP platňou, odohrali takmer tritisíc koncertov v pätnástich krajinách
sveta, dostali sa do učebníc
hudobnej výchovy a svojím
láskavým humorom získali
srdcia dvoch národov. Po
predčasnom odchode lídra
kapely Mariána Kochanského to bola práve podpora fanúšikov, ktorá skupinu
vrátila na pódiá.
Za tridsaťročnú vernosť
sa Lojzo odvďačil svojim
priaznivcom šnúrou trid-
siatich koncertov, ktoré vyvrcholia v Petržalke Teplákovým bálom. Napokon
práve tu strávila časť života
väčšina hudobníkov. „Je to
výnimočné výročie. Kapiel,
ktoré sa dožili tridsať rokov, nie je veľa. Aj keď meno
ostane, zostava sa mení. My
sme z pôvodnej partie piati.
Vážime si to, užívame si to, a
dúfam, že si to užijeme aj na
narodeninách v Zrkadlovom
háji, pretože my sme začínali už ako tridsiatnici – a vek
nezastavíte,“ hovorí majster
ozembuchu Tomáš Fabor.
Čaro bálu je aj v tom, že si
nevyžaduje náročný dress
code. Zaujímalo nás, či je vôbec možné dopustiť sa faux
pas pri voľbe oblečenia: „Zo
začiatku sa skutočne stá-
PETRŽALSKÉ NOVINY
bolu vystrieda oldiesdisco
a v prestávkach nebudú
chýbať staré lojzácke videoklipy. Zábava sa začína
o 19.19 a ako býva zvykom, skončí až v čase
prvých ranných autobusov. Vstupenky v hodnote
20 eur si môžete zakúpiť v
DK Zrkadlový háj, v DK Lúky
a na Ticketportáli. V cene je
zahnutá večera a prípitok.
LD
foto: Ctibor Bachratý
PETRŽALSKÉ NOVINY
7. 9. 2012 • 7
SPOLOČNOSŤ
je dobré spolupracovať s agentúrou podporovaného zamestnávania, ktorá môže poskytnúť
účinnú pomoc pri administrovaní zriaďovania. Pre lepšie pochopenie špecifík pracovníkov
s duševnou poruchou môžete
konzultovať aj u nás. Zaujímavá
je možnosť vytvoriť polochránené pracovné miesto, ktoré
príležitostne navštevuje pracovníkov asistent. Ten komunikuje
aj s nadriadeným a pomáha riešiť problematické situácie.
Cez MOST
do samostatnosti
Z
Zamestnali
li b
by ste schizofrenika?
hi f ik ? Ak
Ako by
b ste reagovali,
li kkeby
b d
dcéra
é priviedla
i i dl d
domov
snúbenca s bipolárnou poruchou osobnosti? A čo by sa stalo, ak by duševnou chorobou trpelo vaše dieťa? Život s nálepkou „psychotik“ neznamená len vyrovnanie sa so
sebou samým, ale aj neustálu konfrontáciu so spoločnosťou. V DSS-MOST, n. o., sa
snažia pomôcť na oboch frontoch.
V
Petržalke na Hánovej
10 vytvorili rehabilitačné stredisko pre 25 klientov v
dlhodobej starostlivosti ambulantných psychiatrov. Úspešne
spustili projekt podporovaného bývania. V januári 2011 sa
do bytu nasťahovali prví štyria nájomníci, v septembri sa
chystajú poskytnúť ďalší byt.
Prevádzkujú chránenú kaviareň Medzi nami. Poskytujú sociálne poradenstvo a psychologické služby. V DSS-MOST
je neustále rušno. O potrebe
podpory duševne hendikepovaných sme sa rozprávali s
asistentkou sociálnych služieb
Ing. Zuzanou Zatloukalovou
a vedúcou chránenej dielne,
psychologičkou Mgr. Annou
Paulovičovou.
Ako vyzerá bežný deň v stredisku?
Z. Z.: - Klientom ponúkame mesiac vopred program,
na ktorý sa prihlasujú. Deň má
stabilné zložky – rannú komu-
nitu, kognitívne cvičenia, hlavnú dielňu, obed, voľnočasové
aktivity. Klient si podľa záujmu
môže vybrať z ponuky výtvarnú, keramickú dielňu, angličtinu pre začiatočníkov aj pokročilých, kurzy jogy, vo štvrtok
sa upratuje, piatok sa varí, v
stredu chodíme na výlety do
galérii, športujeme a podobne.
Program tvoríme v spolupráci
s klientmi tak, aby mali príležitosť rozširovať svoje zručnosti a
posilniť sociálne kontakty, ktoré
pre ochorenie často strácajú.
Podporujeme rozvoj ich samostatnosti v komunite.
Je pre ľudí s duševným ochorením uplatnenie na trhu
práce problematické?
Z. Z.: - Viem o viacerých,
ktorým sa to podarilo, no sú to
skôr výnimky. Problém je často
v sebahodnotení, v strachu zo
zlyhania. Snažíme sa podporovať ich reálne sebavedomie a
schopnosť pomenovať vlastné
slabé a silné stránky. Na Slo-
vensku nie je podpora zamestnanosti znevýhodnených ľudí
dostatočne presieťovaná. Hoci
firmy nad dvadsať zamestnancov sú povinné prijať zdravotne
postihnutého, často preferujú
zaplatenie sankcie.
Je duševný hendikep, v porovnaní s fyzickým, pre zamestnávateľa väčšou prekážkou?
A. P.: - Myslím si, že áno.
Potvrdili mi to aj v agentúre
podporovaného zamestnávania. Fyzický hendikep je viditeľný. Neovplyvňuje tak výkon
práce. Zamestnávateľ vie, do
čoho ide. Pri duševných poruchách často chýbajú informácie, môžu sa vytvárať domnienky, napríklad obavy z agresie.
Tieto mýty sú často sýtené médiami. Skutočnosť je taká, že
ľudia s duševným hendikepom
sú skôr stiahnutí do seba, ich
inteligenčný kvocient je v škále zdravej populácie. Psychické
poruchy však často ovplyvňujú
kognitívne schopnosti, sústre-
denie, zmeny nálad, záleží však
od konkrétneho človeka.
Čo by ste odporučili zamestnávateľom?
A. P.: - Ak choroba prepukne u zamestnanca, ktorý u nich
už pracuje, môžu si vyžiadať
posudok od lekára konštatujúci
schopnosť vykonávať danú činnosť. Ak existuje vzťah dôvery,
je najlepšie otvorene sa porozprávať s pracovníkom. Ak to
typ práce umožňuje, stačí väčšia
tolerancia k špecifikám pracovníka. V prípade, že sa chystáte
vytvoriť nové chránené miesto,
Ako funguje podporované bývanie, ktoré poskytujete?
A. P.: - Odpovedá na otázku
rodičov, čo bude s ich dcérou,
synom, keď tu pre nich nebudú.
Rodičia často aj dospelé dieťa s
duševným ochorením zbavujú
domácich povinností. V rámci
podporovaného bývania ponúkame tréningový program,
klienti si stanovujú ciele a celý
dvojročný pobyt je zameraný na
ich dosahovanie. Je to zážitok,
keď vás dospelý, ktorý nikdy nevaril, po niekoľkých týždňoch
pozve na dvojchodový obed.
V Petržalke prevádzkujete kaviareň Medzi nami. Ako sa jej
darí?
A. P.: - Momentálne máme
v tejto chránenej dielni vytvorených šesť pracovných miest.
Nárok na výkon práce postupne zvyšujeme, zohľadňujeme
ich špecifiká a podporujeme ich
v tolerancii. Prví zamestnanci
by ju mali opustiť v júni 2013.
Intenzívne ich pripravujeme na
voľný trh práce. Naši pracovníci
pripravujú denne čerstvé muffiny, slané i sladké koláče. Ich
objednaním zamestnávatelia
iste potešia svojich pracovníkov
a získajú možnosť náhradného plnenia - vyhnú sa pokute
a prispievajú na dobrú vec. Ak
nechcú zamestnať zdravotne
postihnutého človeka, môžu si
objednať výrobky z našej dielne
a splniť si tak zákonnú povinnosť.
autor a foto (ld)
Nefajčiarsku kaviareň Medzi nami nájdete na Ševčenkovej 21. V ponuke majú široký sortiment nápojov (rôzne
druhy kvalitnej kávy, ľadové čaje, čapovanú kofolu), sladké a slané koláčiky, toasty a zapekané bagety. V prípade
záujmu aj v bezlepkových variantoch. To všetko v útulnom
a príjemnom prostredí s letnou terasou. V kaviarni je k dispozícii aj počítač s internetom a malá knižnica. Otvorené
majú v pondelok až v piatok od 9. 30 do 19. hodiny.
Viac info: www.dss-most.sk
8 • 7. 9. 2012
Pomohli
aj britskí študenti
Petržalský historický bunker
BS 3 Paseka ovládli počas
dvoch letných víkendov britskí chlapci vo veku 14 až 16
rokov. V rámci medzinárodného workcampu pomáhali
pri renovácii interiéru bunkra,
ktorý bol kedysi súčasťou vojenskej obrannej línie na území Petržalky.
Ide už o druhý turnus mladých dobrovoľníkov z Veľkej
Británie, ktorí sa podujali
pomôcť pri obnove atraktívnych, ale zanedbaných
stavieb. Chlapci teda na niekoľko dní vymenili plavky a
slnečné okuliare za pracovné
rukavice, špachtle a kefy a pomáhali odstrániť staré nátery
na stenách.
Poznámka: Projekt workcampov organizuje občianske združenie INEX Slovakia
a v mestskej časti BratislavaPetržalka ich zabezpečuje
v spolupráci s občianskym
združením Múzeum petržalského opevnenia.
PETRŽALSKÉ NOVINY
BUNKRE
Deň odvahy
Branno-športové hry v areáli vojenského múzea
obranného bunkra BS-8 Hřbitov na Kopčianskej
ulici lákajú aj bratislavských školákov.
A
reál je neoddeliteľnou súčasťou petržalského historického obranného opevnenia, ktoré armáda postavila v
rokoch 1935-1938 v Bratislave
na obranu proti hitlerovskému
Nemecku. Projekt Deň odvahy
bol zameraný na zážitkové vnímanie situácií a ich riešenie v
krízach. Využívala sa motivácia a priestor cintorína z 1. svetovej vojny, no hlavne areál vojenského bunkra.
Cieľom občianskeho združenia Zachráňme petržalské
bunkre v spolupráci s profesionálnymi vojakmi Skupiny personálneho doplňovania Územnej vojenskej správy
Bratislava a Vojenskej polície
MO SR je podporiť vlastenec-
tvo prostredníctvom historickej pravdy na základe unikátneho priestoru (presne na
hranici s Rakúskom), zážitkov
z historického a fotografického materiálu, vytvorenie, resp.
prehĺbenie znalostí histórie,
občianskej, brannej, telesnej,
etickej a estetickej výchovy.
Na tomto zaujímavom projekte sa zúčastnili žiaci 1. až 9.
ročníkov ZŠ, študenti stredných škôl a vysokoškolákov
za účasti pedagógov. Niektoré školy na prepravu do bunkra využili historický Bunker
autobus.
Usporiadateľov akcie čiastočne zaskočilo to, že sa prihlásili aj tí najmenší, čiže
škôlkari, nuž tak detvákom
pripravili
nezabudnuteľný
zážitok v podzemí bunkra,
okrem poučenia o nebezpečných hračkách (čo majú urobiť, ak by v lese náhodne našli
starú vojenskú muníciu) ukázali deťom, aká je úplná tma.
„To bolo kriku!“ povedal autor projektu Miroslav Košírer
a dodal: „Školákov zameriavame na topografiu a uvedomenie si magnetických anomálií pri práci s kompasom,
zdravotnícke zásahy a improvizácie, používanie ochrannej
masky, nosidiel, prežitie v prírode, zásady pohybu a pobytu v prírode, streľbu zo vzduchovej pušky na terč a na cieľ,
hod granátom na cieľ, varenie
a opekanie v prírode, zásady
Bunkre plné života
„Vieme, že intenzívne pracuje na obnove ďalších bunkrov
aj ďalšie občianske združenie
– vlani sme spolu s Múzeom
petržalského opevnenia otvorili bunker BS-4 Lány. Našou snahou je nadviazať spoluprácu aj s ministerstvom
obrany pri ďalšom sprístupňovaní vojenských historických objektov,“ povedal starosta Vladimír Bajan. Mestská
časť Petržalka sa vlani stala členom občianskeho združenia Zachráňme petržalské
bunkre a jeho aktivity podporuje aj finančne.
„Páči sa mi najmä myšlienka spájania poznania histórie zaujímavým spôsobom s
možnosťou cykloturistiky,“ dodal V. Bajan.
Už na 22. septembra chystajú pri bunkroch občianske
združenia v Petržalke veľké
podujatie pri príležitosti 74.
výročia všeobecnej mobilizácie. Toto podujatie poodkryje menej známu, ale veľmi
významnú historickú udalosť
– Všeobecnú mobilizáciu
v 1. ČSR (23. 9. 1938), ktorú
Max a Josh pri práci
V poslednú augustovú
nedeľu sa uskutočnila
predposledná
z cyklistických jázd
k petržalským vojenským bunkrom.
Štvrtá akcia Vojenskí
prieskumníci sa začala
pri bunkri BS-8
Hřbitov na Kopčianskej ulici a záujemcovia prichádzali počas
celého dňa.
„Vojakov nikto nevodí za ruku,
takže tento rok sme sa rozhodli letné cyklojazdy k bunkrom
trochu sťažiť. Pri bunkri BS-8
na Kopčianskej dostali cyklisti kópiu starej historickej mapky a sami na bicykli objavovali, kadiaľ v rokoch 1935 až
1938 viedla v Petržalke československá obranná línia. Samozrejme, že sme im poradili, ak potrebovali,“ povedal
pre PN predseda občianskeho združenia Zachráňme petržalské bunkre Miroslav Košírer. Potvrdil, že najčastejšie
návštevníkov zaujíma, či budú
obnovovať aj ďalšie bunkre a
kedy vznikne náučný cyklistický chodník Československého
opevnenia Petržalky.
zakladania a hasenia ohňa.
bodujeme a
Jednotlivé úlohy
ú
vyhodnotíme, ale aj
na záver vy
odmeníme zaujímavými ce(knihy, odznaky, vojennami (knihy
ské knihy, časopisy, čiapky,
prívesky a iné
in ceny). Čerešničtorte sú profesionálkou na tort
ni vojaci SSkupiny personáldoplňovania Územnej
neho doplň
vojenskej
j k j správy Bratislava a
Vojenskí policajti pod vedením kapitána Mgr. Miroslava
Burčíka a majora Mgr. Maroša Fraňa. Stredoškoláci ich
často zasýpajú množstvom
otázok týkajúcich sa života v
Ozbrojených silách Slovenskej
republiky, zaujímajú sa o súčasné zbraňové systémy a iné
vojenské tajomstvá. Vojenskí policajti pravidelne predvádzajú vycvičeného vlčiaka
Nera, ktorý okrem iného vyhľadáva skrytú výbušninu v
bunkri pred očami žiakov.“
Aký je záujem škôl o branno-športové podujatia Deň
odvahy?
„Pre školskú mládež je vojenský bunker príťažlivý ako magnet, o tom svedčí aj množstvo
ďakovných e-mailov od vedení
škôl. Dosiaľ sme zaevidovali
približne 24 škôl a takmer tisícku školákov z celého mesta.
Projekt pokračuje aj v nastávajúcom školskom roku. Deň
odvahy finančne podporili
magistrát hlavného mesta a
mestská časť Petržalka.“
Linda Košírerová
Foto Miroslav Košírer
po ultimáte zo strany Spojencov (Spojeného kráľovstva
a Francúzska) vzdať sa hraničného územia v prospech
Nemecka, slovenský a český
národ s odhodlaním a nadšením prijal.
(upr)
PETRŽALSKÉ NOVINY
7. 9. 2012 • 9
K U LT Ú R A
Literatúre
s láskou
Niekto by možno považoval prácu
knihovníka za pasívnu.
V skutočnosti si vyžaduje veľa invencie,
empatiu, citu pre pochopenie ľudských
potrieb a charakterov.
Ľudmila Brunnerová sa po
dvadsiatich rokoch lúči s
čitateľmi Miestnej knižnice
Petržalka. Odchádza za dcérou do Anglicka, aby sa stala babičkou na plný úväzok.
Stretli sme sa s ňou v jej druhom „domove“ v pobočke na
Vavilovovej ulici.
Aká bola vaša cesta ku knižkám?
K čítaniu ma priviedla mamička. S bratom sme sa jej
pred obedom vždy pýtali, čo
bude variť. Ak bola fazuľová
polievka, mohli sme si zobrať
knihu, do ktorej sme sa pohrúžili, keď boli rezne, brali sme si
kratšie poviedky alebo vtipy.
Nebolo sviatku, aby sa u nás
nedarovali knihy. Pred Vianocami ich mama skrývala do
skrine a my sme ich potajme
čítali. Pod stromčekom sme sa
tešili a tvárili sa prekvapene,
no rodičia sa čudovali, prečo
nás viac nezaujímajú.
Pamätáte ešte na prvé literárne lásky?
Boli to rozprávky od Podjavorinskej, ktoré výrazne
ovplyvnili môj život. Učarovala mi Vyšívaná črievica od
Hermana Klačka, vďaka nej
mám k Indii a ázijským krajinám silný vzťah. Keď som bola
staršia a vyšli prvé dievčenské
romány od Čárskej, s kamarátkami sme si knihu delili na
štvrtiny, aby sme sa k nej dostali čo najrýchlejšie.
Čo číta človek, ktorý si môže
vybrať z tisícky kníh rôznych
žánrov?
Paradoxne ako knihovníčka
často nemôžem čítať tie, ktoré
ma bavia. Nové knihy rozdeľujem. O detektívkach, trileroch
či scifi, mi povedia čitatelia.
Väčšinu románov si viem
zaradiť podľa vydavateľstva
a ostane mi kôpka, s ktorou
si neviem rady. Tú musím
prečítať. Niekedy sú to víťazi
zahraničných talentových súťaží a slušné slová v nich treba
hľadať. Alebo sú obdobia, keď
mám niekoľko kníh o vojne
a koncentračných táboroch.
Musím poznať vkus človeka
a vedieť, aký titul odporučiť.
Stáva sa, že príde čitateľka,
a povie - vyberte mi tú, ktorá
ma bude baviť. Keď dokážem
dobre poradiť, mám pocit užitočnosti a dáva to zmysel mojej práci.
bol trend rozdeľovať knižnice
podľa veku, tvrdohlavosťou
sa mi podarilo presadiť, aby
sa naša neštiepila. Je výborné,
ak sa členovia rodiny môžu
ovplyvňovať pri výbere. Keď
sme vylepšili detské oddelenie kobercom a sedačkami,
viac sa tam zdržujú mamičky
s malými deťmi a čítajú si navzájom.
Pred rokmi, pri čítaní Konfucia, sa mi zapáčil jeho výrok - je lepšie zapáliť čo len
malú sviečku ako preklínať
tmu. Riadim sa ním už celé
roky. Preto som aj v roku
1995 založila klub Generácia,
v ktorom sa stretávajú začínajúci autori. Klub funguje
do dnešného dňa a som naň
veľmi hrdá.
A predsa musia byť také, ktoré
nosíte v srdci...
Baví ma náročnejšia, filozofická literatúra. Obľúbenou je
Čajka Jonathan Livingston od
Bacha. Rada sa vraciam k Alexandrovi Kuprinovi, Buninovi,
ale ja k slovenským, Balážovi
i Ballekovi. Určité knihy si so
sebou nosím ešte z internátov.
Napríklad Šlitrove pesničky
v knižnom vydaní alebo Kunderove Smiešne lásky, romány Saganovej, poviedky Ema
Bohúňa. Nepotrebujem ich
chytať, len sa na ne pozriem
a poviem si, dobre ste tam. Pohladí to moju dušu a viem, že
môžem ísť ďalej.
Mení sa rokmi vkus čitateľov?
Určite, u žien boli dlho
populárne západné autorky.
Teraz sa to obrátilo, máme samostatnú poličku pre slovenské autorky. Rovnako badám
presýtenosť najnovšími detektívkami a trilermi, pre ktoré
je príznačné násilie. Začína
sa opäť požičiavať napríklad
Agatha Christie alebo iné,
menej násilné diela, v ktorých
je viac psychologickej zápletky. Zaujímavé je, že v poslednom období sa ľudia vracajú aj
k starším knižkám. Pomaly sa
končí doba, keď sa slovenská
či ruská klasika obchádzala.
Do petržalskej knižnice ste
prišli pred dvadsiatimi rokmi,
čím vám učarovala?
Na tejto pobočke je najkrajšie, že je rodinná. Kedysi
A ako je to s deťmi?
Myslím, že sú v podstate
stále rovnaké, treba ich vedieť
zaujať, strhnúť. Daniel Hevier
svojho času viedol semináre
pre knihovníkov, ktoré ma
naučili pracovať s knihou rôznymi spôsobmi. Pre prváčikov robíme besedu o Guľkovi
Bombuľkovi. Mám niekoľko
exemplárov tejto knižky,
ktoré vyrobili s učiteľkami.
So staršími spájame čítanie
s divadielkom. Dobšinského
hádanky vedia nadchnúť aj
po dvesto rokoch. Každú besedu musím obohatiť niečím
netradičným, tým prebudím
záujem o knihu a docielim, že
si ju budú chcieť aj prečítať.
Ako sa vám spolupracuje so
školami?
Vždy to závisí od učiteľa. S
niektorými mám fantastické
skúsenosti, s inými je to horšie. Prídu žiakov zapísať, no
už neprídu knihy vrátiť. Potom tu máme rozhnevaných
rodičov, ktorí kvôli 50-centovej pokute potrestajú dieťa
zákazom knižnice.
Výborná spolupráca je so
školou pre deti s poruchami
reči na Vlasteneckom námestí a so ZŠ na Černyševského.
Stalo sa mi, že prišli piataci
a pýtali si Čenkovej deti. V televízii videli reportáž o predaji
detí a učiteľka ich navigovala
na túto knihu. Pripravili sme
pre nich besedu a veľmi dlho
sa o problematike rozprávali.
Organizujeme aj diskusie pre
stredoškolákov, obľúbenou
témou je Remarque. Hovoríme veľa o vojne a často
im sprostredkujem osobné
skúsenosti z roku 1968. Ak
chcete deti zaujať, nestačí si
prečítať encyklopédiu, treba
ponúknuť zaujímavé informácie. Z toho dôvodu knihovník
musí neustále sledovať, o čo
majú deti záujem, prispôsobiť
ich zmýšľaniu a neustále sa
vzdelávať.
Čo by ste odporučili rodičom?
Často sa stáva, že prídu
a chcú donútiť syna či dcéru
čítať. Hovorím im, zoberte si
napríklad Brezinu. Má útle
knižky s veľkými písmenami
a obrázkami. V dieťati to navodí pocit, že prečítalo celú
knihu a neskôr siahne aj po
náročnejšej. Rodičia robia chybu, ak pre prváčika požičiavajú napríklad Harryho Pottera.
Preskočiť fázu rozprávok nie je
správne a môže sa to odraziť aj
v agresívnejšom správaní.
Teraz vás čakajú príjemné povinnosti. Už ste vybrali knižku,
ktorú prinesiete vnučke?
To je pekná otázka. Dcéra
jej číta už od dvoch mesiacov
ráno i večer. Elly má svoju
knižnicu v Anglicku, v Bratislave, a na chalupe v Topoľčiankach. Za necelý rok, čo je na
svete, som tam bola už päťkrát,
a vždy som jej nejakú priniesla.
Čačky hračky od Kristy Bendovej sú obľúbeným večerným
čítaním. Ešte neviem, aký čas
strávim v Anglicku, rok, dva,
možno viac. K práci som nikdy nepotrebovala cudzie reči.
Teraz budem nútená zvládnuť
angličtinu. Priznávam, že aj na
to sa celkom teším. Človek by
sa mal učiť celý život. Chcela
by som sa poďakovať všetkým
mojim čitateľom, pretože svojou prítomnosťou, úsmevom a
dobrým slovom mi obohatili
a spríjemnili túto nádhernú
prácu.
Autor a foto (ld)
10 • 7. 9. 2012
Glosa
N Á Z O R Y A S TA N O V I S K Á
Cez Dunaj už
dvanásty most
Čo chcete, Petržalčania, stále je vám málo?! Horekujete nad
metrom, električkou, otravujete štát, vládu, Brusel,
voláte po šiestom moste cez Dunaj a máte ich už raz toľko.
T
ak za čerstva, hneď po minulotýždňovej strede ma
citovanou výčitkou počastoval
kamarát z ľavého brehu Dunaja,
aby ma informoval o pribudnutí ďalšieho mosta cezeň. Nazval
ho Most SNP II. A začal ich vymenúvať: Most Františka Jozefa, Štefánikov most, Most Čer-
venej armády, Starý most, Most
SNP, Nový most, Most SNP II.,
Most Hrdinov Dukly, Prístavný
most, Most Mládeže, Most Lafranconi, Most Apollo.
Vskutku je ich tucet. Bratislava, mesto, ktoré má podľa najnovšieho sčítania 465-tisíc obyvateľov má, aspoň podľa
názvov, 12 mostov cez Dunaj.
Presne toľko ich má Viedeň,
ibaže tá má trikrát viac obyvateľov. Dokonca menej mostov
má Budapešť - iba 9, aj keď počtom obyvateľov nás prevyšuje
4 a polkrát. Len Praha nás predbehla, jej kľukatá Vltava má
(okrem ramien) 17 mostov. Ne-
Ako sa krásne stratiť
Vrátim sa na chvíľu do starej Petržalky. Zo Starého Mesta sme tam
chodili autobusom, cez Starý most, oficiálne Most Červenej armády,
priamo zo Šafka. Napokon, ako inak, veď iný most v tom skvelom čase
ani nebol. Pravda, bola tu ešte jedna možnosť, ako sa dostať na druhú
stranu – nasadnúť na loď zvanú propeler. Bohvie, kde si dnes, starý
kamarát?!? A, samozrejme, aj pešo cez most.
S
krátka a dobre, autobus nás
spoľahlivo doviezol až tam,
kde sme chceli. Tých zastávok
však nebolo veľa. Kdesi hneď
za mostom, medzi domami,
pri kúpalisku Matador, a napokon tuším na konci v Ovsišti.
Tamojšia krčma, v lete s posedením vonku, bola obľúbeným
miestom vysokoškolákov, ktorí si v tamojšom stredisku na
to uspôsobenom odpykávali časť budúcej povinnej vojenskej služby. A tam potom vždy
vykonali záverečné, čisto súkromné vyhodnotenie. Vozili sa
tam skoro ráno v natrieskaných
autobusoch už v armádnom zelenom oblečení, ktoré svojou
kvalitou najmä v lete pripomínalo čerstvo zakúpený šmirgeľ.
Tú uniformu mali po celý rok
zavretú v skrini v internáte hrdo zvanom Mladá garda.
A ešte k autobusom. Vodiči zrejme za účelom zvládnutia trasy museli absolvovať sériu
špeciálnych vodičských školení, inak by totiž neboli schopní
zvládnuť predpísanú trasu, profilom nápadne pripomínajúcu
slalomovú trať. Boli dokonca
miesta, kde okolo obydlí išli tak
tesne, že pristihnúť tam v danej
chvíli mačku, bolo by po nej.
Celkom určite však na celej zemeguli najtesnejšie jazdila
električka na nábreží okolo budovy vtedajšieho konzervatória.
Stačilo, aby si zopár neinformovaných ľudí sadlo na jednu
stranu a električka sa v zákru-
te nahla tak, že olizovala omietku. Vyľakané budúce absolventky potom v miernom šoku pri
interpretácii dielka vyludzovali
také tóny, ktoré by autora prinajmenšom prekvapili.
Spomínať by sa dalo na všeličo, obísť však nemožno miesta
na kúpanie. Nielen Dunaj a Matadorku, ale aj Lido.
Hneď za starým mostom na
petržalskej strane bol lunapark,
o kúsok ďalej bolo vtedy fungujúce kúpalisko Lido, kde v polovici šesťdesiatych rokov boli
dokonca aj bazény a v zelených
búdkach predávali čapované
pivo. No a tesne za mostom,
medzi podozrivo vyzerajúcimi stromčekmi, zrejme počatými z náletov, sa slnili desiatky
PETRŽALSKÉ NOVINY
vídali, nech ich má o 5 viac ako
Bratislava, napokon má o tretinu väčšiu rozlohu a s 1,3 milióna obyvateľov je aj ľudnatejšia.
Ibaže, ono by to bolo, keby to
tak bolo. Či ako detská riekanka: Táto dierka nie je dierka, táto dierka, to je dierka... Alebo
ako výrok kráľa z filmu Pyšná
princezná: Odvolávam, čo som
prikázal, a prikazujem, čo som
odvolal... Lebo stále je cez Dunaj do Petržalky iba päť mostov,
tie sa však menili, rodili a umierali, podľa toho z ktorej strany
silnejšie fúkalo. Preto aktuálne:
Most, ktorý bol v roku 2001 vyhlásený v kategórii mostné stavby za stavbu storočia na Slovensku, a ktorý bol postavený a
prevádzkovaný ako Most SNP
(1972), neskôr premenovaný
na Nový most (1993) sa dňom
28. augusta 2012 stal zasa Most
SNP. Chceli to tak, petične,
obyvatelia... Konečne a vzácne
tak chceli Bratislavčania, nie
politici, tí sa už na ich petičnú
vôľu len prisali. Lebo doteraz za
premenovávaním štyroch z piatich bratislavských mostov cez
Dunaj boli práve oni. Politici.
A keďže francúzsky filozof, matematik, fyzik a prozaik Blaise
Pascal sa už v 16. storočí zapísal
do dejín výrokom, že „Človek je
iba trstina zmietajúca sa vo vetre“, neprekvapuje, že aj tak rozhoduje, ako si prispôsobuje svoje politické mimikry. Slovenské
moderné dejiny, ani nie storočné, sú toho výrečnou výpoveďou (predsa tí istí monarchisti
ako republikáni, tí istí republikáni ako gardisti, tí istí gardisti
ako komunisti, tí istí komunisti
ako demokrati a pod.).
Pokiaľ ide o mosty, najviac sa
prekrsťoval terajší Starý most.
To je jeho štvrtý názov. Z piatich súčasných mostov zatiaľ
ešte nikto nesiahol na Most
Apollo. Pravda, dokedy... (Ale
radšej nie, to by potom už v poradí trinásty, a tá nie je šťastným
číslom.) Pretože Jánov-krstiteľov sa u nás po každej revolúcii, kontrarevolúcii, puči či prevrate urodí vždy „požehnane“. S
tou najlepšou „vierou“. Svedčia
o tom zbúrané či premiestnené sochy a súsošia, premenované mestá, dediny, ulice, zničené
stavby, domy. Áno, to všetko sa
dá zmeniť. Len nezmeníte ich
„krstiteľov“. Totiž, až pričasto
sú to tí istí...
tých, ktorým sa až na Lido ísť
nechcelo. Alebo preto, že tam
vyberali vstupné? Skrátka nával.
Ako v rýchliku Bratislava-Košice tesne pred Vianocami. A
dnes? Nikde nikto.
V Petržalke bolo tiež množstvo všakovakých bačorín s vodou podozrivo žltou. Nehľadiac
na kvalitu vody, v letnom čase
tam okolo nich, pekne usporiadane na dekách a na krivých
brehoch vylihovali stovky ľudí. Vraj chytali bronz. Dodnes
neviem, ako ho chytali, pretože nikto sa takmer ani nepohol.
Pravda, až do chvíle, kým svoje
telo neponorili do žltkastej vody, z cieľom osviežiť sa.
Spomínam si, že to isté som v
tom letnom čase spolu s vtedy
už dokonca svetovo oceneným
mladým básnikom Kamilom
Peterajom robil aj ja. A vo vode sme sa o akejsi básnickej somarine poškriepili tak, že sme
sa vzájomne začali potápať. Našťastie, ani jednému z nás sa to
nepodarilo.
Moja posledná spomienka na
starú Petržalku je z čias, keď ju
začali búrať a začali stavať pa-
nelové domy. Dnes si už presne
nespomínam na okolnosti, za
akých som sa tam ocitol. Zrejme som bol u niekoho na návšteve a niečo sme, prirodzene,
popili. Ale nie celkom na mol,
to určite nie. A tak som sa nadránom vydal na cestu domov.
Veľmi dobre si pamätám na
blato, ktoré sa všade navôkol ligotalo vo svetle mesiaca aj na
budúce paneláky, čo v tej neskorej hodine pripomínali čerstvo dobyté hradné múry.
Jediným orientačným bodom
bol pre mňa v tej chvíli osvietený Bratislavský hrad. A tak
osvietený touto myšlienkou, vydal som sa presne tým smerom.
Ako v rozprávke, ako áno, ako
nie, prostredníctvom uvedeného orientačného bodu som sa
napokon vcelku zdravý dotrepal až domov. Za čo dodnes ďakujem jednak Pánu Bohu, ale v
nemenšej miere aj Bratislavskému hradu.
Dnes sú už všade orientačné
tabule a dostanete sa, kde chcete. Dokonca aj domov. Ale až
teraz viem, aká to bola krása a
rozkoš stratiť sa.
Oskar Král
Peter Poruban
PETRŽALSKÉ NOVINY
7. 9. 2012 • 11
M AT R I K A
Na svadobné fotografie
v Petržalke si páry
najčastejšie vyberajú Sad
Janka Kráľa a jeho gotickú
vežu františkánskeho
kostola z 12. storočia,
romantické miesta pri
Chorvátskom ramene,
okolie Veľ kého Draždiaka,
nábrežie Dunaja
a najnovšie aj historický
vojenský bunker.
Niektorí snúbenci sú
naozaj originálni.
Zaujímavosti z petržalskej
V Petržalke si svoje
povestné „áno“
milujúce páry povedia najčastejšie
v sobášnej miestnosti na Jiráskovej
ulici č. 3,
alebo za poplatok
prídu sobášiaci
aj na iné miesto
obradu. Kde všade sa už oddávajúci
prihovárali petržalským zaľúbencom?
Spýtali sme sa Krístíny Majorovej.
Sobášili sme už v reštauráciách Tarpan, Pod dubom, Bombon, Technopol,
na Draždiaku v Oáze, v Aucaffe, na lodiach pri Dunaji
z petržalskej strany a, samozrejme, aj v Sade Janka Kráľa
na rôznych miestach. Máme
však aj úradné sobáše bez
hudby a recitácie – tie vykonávame v zasadačke nášho
miestneho úradu na Kutlíkovej ul. 17. Tento rok sme
mali už 15 takýchto sobášov.
Nuž a sobášime aj v nemocnici, ak jeden zo snúbencov
už nemôže prísť do sobášnej
siene.
Zážitkov máte isto veľa. Ktorý sobáš vás zaujal najviac
svojou originalitou?
Jednoznačne to bol sobáš
motorkárov s úspešným pokusom o zápis do Guinnessovej knihy rekordov o najdlhší
motorkársky svadobný sprievod. Bolo to 6. mája 2000, keď
Petra a Annu k oltáru odprevadilo viac ako 1 300 motoriek a viete si predstaviť to ich
dunenie... Všetci boli oblečení
v čiernom koženom motorkárskom oblečení - ženích,
nevesta aj všetci hostia.
Kedysi, aby bolo manželstvo šťastné, musela mať
nevesta na sebe niečo požičané. Poverčivosť sa dodnes
nevytráca.
matriky
Mali sme napríklad prosbu českej dvojice, aby bol sobáš v presne určenú hodinu a
minútu 9. 9. 2009 o 9. hodine,
lebo podľa horoskopu iba
vtedy bude toto manželstvo
šťastné. Niektorí veria na numerológiu. V tento istý magický dátum sme sobášili už
šiesty pár, keď mi do „sobášky“ zatelefonovala kolegyňa z
matriky, že na miestny úrad
prišiel ďalší pár a veľmi rád
by uzavrel manželstvo hneď.
Aj siedmemu sme vyhoveli.
Kolegyňa skontrolovala potrebné doklady a poslala pár
za mnou do sobášnej siene.
Nuž a naposledy sa nás nezáväzne pýtali, či sobášime 12.
12. 2012.
Často sa stáva, že prídu
snúbenci a chceli by uzavrieť manželstvo okamžite.
Dokonca jeden pár prišiel
k vám už zo svedkami aj s
kameramanom. Aj tí, ktorým
je naponáhlo, najprv musia
predložiť dokumenty, vyplniť
žiadosť o uzavretie manželstva, ktorú si môžu naštudovať už doma na webovej
stránke www.petrzalka.sk.
Čakala by som teda, že nemôže nastať žiadne nedorozumenie.
Občas nás niekto prekvapí. Napríklad pri vypĺňaní
žiadosti o uzavretie manželstva sa pýtam na stav pred
uzavretím manželstva, aby
som vedela, či potrebujú rozsudok, nuž a dozvedela som
sa viac, ako som potrebovala.
Odpoveď bola totiž: vo štvrtom? alebo treťom mesiaci?
Slečna mala na mysli tehotenský stav. No a niekoho rozosmejem, keď sa spýtam, či
sú slobodní, že vraj, keby neboli, nemôžu prísť ku mne.
Neuvedomujú si, že môžu byť
aj rozvedení alebo vdovci. My
to potrebujeme správne zaevidovať. Stane sa aj, že nevesty by sa už najradšej podpísali
novým priezviskom po manželovi, neuvedomujú si, že ešte nepovedali ani „áno“. Opatrne ich usmerníme, že zatiaľ
sú slobodné...
Mária Grebeňová-Laczová
foto: archív PN
V Petržalke
sa sobášia aj
občania z rôznych
kontinentov
Je samozrejmé, že v Petržalke sobášia aj cudzincov. Do
31. júla sa uskutočnilo 16 takýchto obradov. Najčastejšie
si v Petržalke povedia svoje
„áno“ českí, rakúski, ukrajinskí, poľskí a srbskí štátni príslušníci.
Okrem Európanov sa vlani
v Petržalke sobášili napríklad
aj občania z Arménska, Egypta, Čile, Jemenu, Jordánska,
Juhoafrickej republiky, Maurícia, Sudánu či USA. Za prvých
sedem mesiacov tohto roka
zosobášili o. i. aj občanov
z Bahám, Bulharska, Cypru,
Etiópie, Mexika, Nigérie, Talianska a Thajska.
Pred uzavretím takého
manželstva petržalské matrikárky najčastejšie odpovedajú na otázku, ako rýchlo
sa cudzinci môžu prihlásiť
k nám na pobyt a kedy môžu
získať slovenské štátne občianstvo.
„Najviac to zaujíma Ukrajincov a Rusov, ale aj občanov Nigérie, Afganistanu
a Srbska, teda ľudí, ktorí majú u nás tolerovaný
pobyt a žiadatelia o azyl,“
vysvetľuje matrikárka Kristína Majorová.
Cudzinec k uzavretiu manželstva v SR musí predložiť
rodný list, doklad totožnosti
(pas prípadne občiansky preukaz) a osvedčenie o spôsobilosti na uzavretie manželstva, ktoré musí obsahovať
– doklad o stave (slobodný/
rozvedený/vdovec), o pobyte, štátnom občianstve
a spôsobilosti. Ak je niektorý
zo snúbencov rozvedený, tak
predloží aj právoplatný rozsudok o rozvode, v prípade
že snúbencom je vdovec/
vdova, prinesie na matriku
úmrtný list.
(km)
12 • 7. 9. 2012
PETRŽALSKÉ NOVINY
ROZHOVOR
venskú televíziu program Tri
generácie swingu. Konferoval
ho legendárny kapelník Gustav
Brom spolu s Alenou Heribanovou a v tomto programe
Gustav Brom prvý raz v histórii dirigoval aj náš rozhlasový
orchester. Po skončení nakrúcania prišiel za mnou do šatne
so slovami: ,,Vlado, už dlhší čas
ťa pozorne sledujem, roky spolupracujeme, a keďže nemám
ešte určeného nasledovníka
a som už unavený, chcem ti
ponúknuť svoj orchester.“ Pre
mňa to bol šok. Veď taká ponuka dirigovať svetový orchester
sa neodmieta. Moja odpoveď
znela, že mám podmienku. To
bol zase šok preňho. Ale hneď
sme si to vyjasnili, pretože moja
podmienka bola, aby hviezdy,
ktoré hrajú v jeho orchestri, ma
akceptovali. A to sa stalo hneď
pri mojom prvom stretnutí v
Brne, keď som sa postavil pred
týchto famóznych hudobníkov.
Takto som sa upísal tomuto
legendárnemu orchestru a po
smrti Gustava Broma v roku
1995 som sa stal jeho kapelníkom.
Muž
s ľahkou
paličkou
Azda niet televíznej diváčky či diváka, ktorí by ten obrázok nepoznali:
pred orchestrom stojí elegantný muž
v bielom obleku, zľahučka pohybuje
dirigentskou paličkou a orchester za
ním ho bedlivo sleduje. Žiadna veľká
hudobná súťaž, žiaden veľký džezový či
džezrockový festival, žiadna dobrá šou
sa bez neho nezaobíde. Vlado Valovič.
Si známy najmä televíznym
divákom, ale tvoj „repertoár“
je omnoho širší. Dlhé roky si
pracoval v rozhlase ako hudobný režisér, podpísal si sa
pod zaujímavé džezrockové
hudobné nahrávky, ale málokto vie, že si obnovil Bratislavskú lýru. Prečo si sa
podujal na taký riskantný
podnik?
Lýra vznikla v roku 1966
vďaka odvahe niekoľkých skladateľských osobností – spomeniem hlavne Pavla Zelenaya
a Dr. Jána Siváčka - v časoch,
ktoré vôbec neboli jednoduché. Nielen, čo sa týka vtedajších spoločenských pomerov,
ale aj postavenia slovenskej
populárnej hudby v kontexte
s tou českou. Myšlienka založiť festival totiž rezonovala aj
na českej strane, nuž presadiť
a zorganizovať v Bratislave celoštátny festival s medzinárodným dosahom - tak na to bolo
treba mať veľké šťastie, guráž,
dobré nápady, dramaturgiu
aj kontakty. Z histórie vieme,
že sa to s úspechom podarilo a Bratislavská lýra sa stala
symbolom, na ktorom vyrástli
všetky výrazné osobnosti česko
-slovenskej populárnej hudby.
Bola semenišťom rozvoja pôvodnej tvorby a v neposlednom
rade aj osvetou, pretože na Lýru
prichádzali najväčšie hviezdy
svetovej pop music, čím vznikla
možnosť konfrontácie so svetovou kvalitou. Bratislavská lýra
bola pojmom vo svete a zároveň
veľkým reprezentantom propagácie Slovenska a jeho kultúry v
zahraničí. Takpovediac otvárala
dvere, čoho dôkazom boli zahraničné úspechy Karla Gotta,
Heleny Vondráčkovej, Mariky
Gombitovej, Pavla Hammela,
Jany Kocianovej, Mira Žbirku,
Júlie Hečkovej, skupín Elán,
Modus, Olympic a mnohých
ďalších interpretov. Vznikla
tradícia, ktorú si všade vo svete
chránia, ale my sme sa k úspechom Lýry postupne stali ľahostajní, pritom česko-slovenskej
kultúre priniesla naozaj veľa.
V polovici 90. rokov som oživil
tento festival, ktorý sa načas stal
aj odrazovým mostíkom pre
účasť Slovenska na Veľkej cene
Eurovízie, ale namiesto podpory, pomoci či uznania, prišla
skôr kritika a nezáujem médií,
ale, žiaľ, aj zo strany niektorých
muzikantov.
Ozaj, čo je s Lýrou dnes? „Prežila“ sa?
Ako som spomenul, prišla
akási ľahostajnosť, nezáujem,
ba aj znevažovanie, priam zatracovanie. Nemyslím si, že
Lýra by už nemala čo ponúknuť
dnešnému kultúrnemu človeku. Vidíme to aj na mnohých
príkladoch v Európe. Stále žije
festival v talianskom San Remo,
v Poľsku legendárne Sopoty, v
Bulharsku Zlatý Orfeus... To len
u nás nie je záujem o tradíciu,
pokračovať v tom, čo naozaj
bolo hodnotné aj osožné. Lýre
začali niektorí vyčítať, že vznikla za socializmu, preto je vraj už
prežitkom. Ale veď vtedy vznikli
aj ostatné renomované festivaly
ako Bratislavské hudobné slávnosti, Bratislavské jazzové dni
či folklórna Východná aj Terchová. Vari treba všetko zrušiť,
len preto, že vznikli v politickej
klíme, ktorá tu kedysi bola?!
Keď tak sledujem rozhovory
s osobnosťami česko-slovenskej populárnej hudby, všetci
sa hrdo hlásia k Bratislavskej
lýre, kde začínali svoju kariéru,
uvádzajú si ju v profesionálnych
životopisoch, lebo vedia, ako im
tento festival pomohol.
Vyštudoval si nielen hudobnú
réžiu, ale aj hru na trúbke.
Prečo ťa zlákala viac dirigentská palička?
To bola veľká náhoda. Roku
1970 som pôsobil ako hudobný režisér v brnianskom štúdiu
Československého rozhlasu,
kde som spolupracoval hlavne
s Orchestrom Gustava Broma, ktorý bol už vtedy veľkým
pojmom. Podľa renomovaného časopisu Down-beat to
bol siedmy najlepší big band
na svete medzi takými telesami ako Count Basie, Duke
Ellington, Benny Goodman
Orchestra. A to už niečo znamenalo! V Brne a pri tomto
orchestri to celé vo mne zarezonovalo, zosilnela moja túžba
a snaha mať raz svoj big band
na svetovej úrovni.
Najprv si bol kapelníkom Orchestra VV systém. Spomeň
si a pripomeň nám, ako si sa
stal nasledovníkom Gustava
Broma?
Ten deň si budem pamätať do
smrti. Bol som dirigentom rozhlasového tanečného orchestra
v Bratislave a v roku 1994 sme
v Piešťanoch nakrúcali pre Slo-
Dnes si už aj nositeľom Ceny
Gustava Broma! Nezaväzuje
človeka slávny predchodca,
nedesí ťa predstava, že ťa
budú stále porovnávať?
Vôbec ma to už nedesí, všade mi aj tak hovoria, že som
druhý Brom. A že som mu
absolútne podobný, dokonca
v zahraničí si myslia, že som
jeho syn... Teraz však vážne.
Zo začiatku to nebolo také jednoduché. Tí, ktorí mi nepriali,
čakali, že po smrti Gustava
Broma už to nebude tá svetom
uznaná kvalita a že orchester
zanikne. Česká tlač aj hudobná verejnosť sa zarazene pýtali: ,,Proč tenhle Slovák má vést
jejich národní klenot?!“ Bolo
to náročné obdobie, ktoré sa
nedá opísať v krátkej odpovedi. Skutočnosť je však taká,
že sme stále vyhľadávaným
telesom doma aj v zahraničí,
v orchestri hrajú tí najlepší
česko-slovenskí hudobníci - a
to bol vždy môj sen. Preto si
myslím, že ten Bromov odkaz,
jeho dielo sa nám darí úspešne
prezentovať aj rozvíjať.
Spolupracoval si azda so všetkými významnými slovenskými speváčkami a spevákmi,
Marcela Laiferová vo svojich
7. 9. 2012 •13
PETRŽALSKÉ NOVINY
spomienkach hovorí, ako prajne si sa vždy správal ku kolegyniam a kolegom zo šoubiznisu. Pozná ten nablýskaný svet
priateľstvá?
Svet šoubiznisu je zvláštny a
zaujímavý, neraz závistlivý, ba
až zákerný, ale sú v ňom tiež
hodnoty, aj ľudia hodní uznania,
talentovaní, pracovití, slušní. Ale
jedna vec ma presvedčila, že čím
väčší umelec, tak o to skromnejší a úprimnejší človek. To sú tí
moji skutoční priatelia.
Tvoju dirigentskú paličku oceňujú aj české speváčky a speváci – spomeňme aspoň Helenu
Vondráčkovú, s ktorou dodnes
občas koncertuješ. Napokon,
ako sme už spomenuli – začínal si v Brne, bolo pre teba ťažké uchytiť sa medzi „staršími“
bratmi?
Počas môjho muzikantského života som spolupracoval so
všetkými významnými osobnosťami nielen v hudobnej
sfére Česko-Slovenska. Tieto
osobnosti vám dajú pocítiť, či
ste partner a či majú záujem o
spoluprácu s vami. Tam neplatí
protekcia ani známosti, lebo poslucháča a diváka to nezaujíma
– jediné „meradlo“ je kvalitný
výkon, skvelý výsledok a potom
sa dostaví aj úspech a uznanie.
O tvojich hudobných dirigentských kvalitách sa vie, no o
tom, že si veľký vlastenec a veľmi ti záleží na dobrom mene
Slovenska, treba azda pohovoriť...
O vlastenectve sa už veľa popísalo a pohovorilo. Ja vlastenectvo vnímam cez inú optiku
ako tí, ktorí sa bijú do pŕs. Pre
mňa je tento pocit vnútorný a
som nesmierne šťastný, ak sa mi
podarí zviditeľniť Slovensko, keď
ľudia kdekoľvek na svete zistia,
že pochádzam z malej krajiny
pod Tatrami. Tiež som veľmi
vnímavý na to, ak sa niektorý
Slovák či Slovenka dokáže presadiť vo svete v silnej konkurencii a nehanbí sa za svoju vlasť.
Chýba nám občas určitá hrdosť,
také to zdravé národné (seba)
vedomie, čím vôbec nemyslím
nacionalizmus.
Pôsobil si ako diplomat v Slovenskom inštitúte v Prahe a
podpísal si sa pod niekoľko
výnimočných podujatí. Videli
sme ťa, ako si otváral (s naj-
väčšími hviezdami českého
šoubiznisu) nové slovenské
veľvyslanectvo, ale zaznamenali sme aj celodenné vysielanie českého rozhlasu v
slovenskom jazyku. Povedz,
ako čo najlepšie dať o sebe - o
našej kultúre a živote - vedieť
v zahraničí?
Som rád, že mi ministerstvo
zahraničných vecí umožnilo
pôsobiť od roku 2008 v Slovenskom inštitúte v Prahe. Bola to
nádherná misia v krajine, ktorá nám dnes rozumie viac ako
s Gustav Brom Big Bandom
hrali na najprestížnejšej letnej kultúrnej akcii v Berlíne.
Na Classic Open Air Festival
dostávajú pozvanie iba najvýznamnejší svetoví umelci.
My sme tam pred budovou
slávneho Konzerthausu na námestí Gendarmenmarkt ako
jediní zo strednej Európy boli
už tretí raz, znovu s obrovským úspechom pred 15 000
divákmi. Ako hosťa sme si do
programu Let It Swing pozvali
černošskú gospelovú speváč-
na našich požičaných. Takisto
svetoznáme americké vokálne
zoskupenie New York Voices.
Úžasná spolupráca, a to sme
mali iba jednu skúšku v deň
koncertu a hneď sme išli naostro. Tomu sa povie profesionalita, to je naozaj radosť dirigentsky viesť takýchto umelcov.
Dirigoval si všetky vydania
Bailanda a Let`s Dance. Orchester a jeho kapelník tancuje v duchu s pármi? Padá
s nimi, dvíha sa s nimi?
Treba vidieť svet cez takú optiku, aby človek
nebral všetko príliš vážne, ale aby bol pripravený na to,
že život prináša aj zlé chvíle.
kedykoľvek predtým. Samozrejme, že ma veľmi napĺňalo propagovať a predstavovať
súčasné moderné Slovensko,
ale aj jeho minulosť a tradície.
Snažil som sa využiť dlhoročné
kontakty v Českej republike v
prospech vzájomných vzťahov
a k rozvíjaniu historických väzieb vo všetkých oblastiach. Či
sa mi to podarilo aspoň sčasti,
to nech posúdia kompetentní
a občania oboch krajín. Máme
čo ponúkať Česku, ale aj svetu.
Život ma naučil, že každá dobrá vec sa musí vedieť ,,predať“,
správne odprezentovať. Preto
som aj v tomto prípade volil
cestu osloviť čo najviac ľudí cez
veľké a zaujímavé podujatia,
pričom dobre vieme, akú významnú úlohu v tomto trende
zohrávajú práve médiá.
Hudobný jazyk je po tanečnom azda najzrozumiteľnejší. Využívame ho dostatočne?
Kto, čo nás najlepšie reprezentuje?
Hudba nepozná hranice,
tak to využime! Veď koľko významných slovenských hudobných umelcov slávi obrovské
úspechy po celom svete - a vie
vôbec Slovensko o nich? Máme
v súčasnosti jednu z najuznávanejších operných škôl, naše
operné hviezdy žnú úspechy
na najslávnejších scénach vo
svete, a kto o tom niečo na
Slovensku vie, kto o tom vôbec niečo napíše, odvysiela?
Ale zato máme plné noviny
„celebrít“, ktoré už dva metre
za hranicami Slovenska nikto
nepozná. Začiatkom júla sme
ku Joanu Falkner z americkej
Indiany a svetom uznávanú
Sarah Connor. O našej ceste
do Berlína som včas poslal informáciu novinárom, tlačovým
agentúram, redakciám aj mienkotvorným denníkom vrátane kontaktov na nemeckých
organizátorov. Čo si myslíte,
že sa stalo? Nikto nemal záujem o tom čokoľvek napísať,
informovať verejnosť, získať
fakty, zhodnotiť, porovnať, dať
do súvislostí... Iba v Plus 1 deň
zverejnili krátku správu a ozval
sa Hudobný život. Ale keď na
chodníku zakopne niektorý
finalista lokálnej SuperStar, sú
toho hneď plné noviny.
Stretol si v živote veľké množstvo zaujímavých osobností.
Ktorá na teba najviac zapôsobila a čím?
Keď by som mal teraz
všetkých zrátať a pospomínať
si na nich, tak to by som musel
mať veľmi veľa času a hlavne
nezabudnúť na nikoho. Keďže
ja a môj orchester viac inklinujeme k džezu, tak spomeniem
jedného z najväčších džezmenov súčasnosti – Jamesa
Morrisona, ktorý je skutočne
austrálsky hudobný fenomén.
Keď sme sa prvý raz stretli, tak
by nikto nepovedal, že prišla
svetová hviezda. Skromný, nenápadný, jeho požiadavky pri
koncerte neniesli žiadne znaky
niektorých popových hviezd.
Naopak, s veľkou úctou dával
pocítiť muzikantom, že si ich
váži, čo dal patrične najavo aj
na koncerte. A to mu neprišli
nástroje z Ameriky, nuž hral
Aj toto je obrovská škola a nesmierne náročná práca. Tanečníci sú najväčší kritici, majú
hudbu absolútne v krvi a nič
vám neodpustia. Každé rytmické zaváhanie vám hneď zrátajú,
lebo to má veľký vplyv na ich
výkon na parkete. A osobnosti,
ktoré tancovali? Tak to občas
boli súboje na ostrie noža. Mali
tak napočúvanú hudbu, že aj
malý detail v zvuku, ak náhodou nezaznel, ako mal, hneď na
mňa a orchester spustili hromy
–blesky. Samozrejme, že som
musel všetko pozorne sledovať,
mať s hudobníkmi aj spevákmi
pripravený a dokonale naskúšaný každý tón. Fandil som vždy
všetkým tanečníkom, pretože kto to nezažil, nevie, aká je
to fyzická a psychická záťaž v
priamom prenose súťažne tancovať s hudobným sprievodom
veľkého orchestra.
A pri nakrúcaní v televízii –
napríklad v programe Takí
sme boli – zažil si situáciu,
ktorá ťa dojala? Pre mňa to
bola napríklad Zuzka Lonská...
Som nesmierne vďačný tvorcom, že ma oslovili na túto
spoluprácu. Konečne vznikol
program pre STV, ktorý pritiahol k obrazovkám doslova celé
Slovensko. Dojalo ma všetko a
všetci, s ktorými sme pred kamerami spomínali. Tu sa ukázalo, aká je bohatá slovenská
kultúra a aké osobnosti má a
malo Slovensko. Žiaľ, nepodarilo sa nám pospomínať na
všetkých, lebo opäť zaúradovala slovenská malosť a závisť
a reláciu zastavili. Akoby lepšie
na pozdvihnutie povedomia
Slovenska boli neraz len stupídne šou a seriály...
Pôsobíš stále pohodovo, ako
by ťa sprevádzalo na svete
iba šťastie. Čo má človek robiť, aby dosiahol taký pokoj v
duši?
Všetci sme už pri narodení
trochu šťastia dostali do vienka, ale to nestačí. Treba vidieť
svet cez takú optiku, aby človek
nebral všetko príliš vážne, ale
aby rátal, bol pripravený na to,
že život prináša aj zlé chvíle. Aj
ja som si v živote svoje vytrpel,
ale vždy som si povedal - všetko zlé je na niečo dobré. Zdravie a psychická pohoda dáva
človeku obrovskú silu prekonať
aj tie najťažšie rany, sklamania
a pády.
Zhovárala sa
Gabriela Rothmayerová,
foto archív PN
Joane Faulkner s orchestrom Gustava Broma,
pod vedením Vlada Valovič.
14 • 7. 9. 2012
Šikanovanie v školách:
Nutné zlo?
Detváky už vkročili do brán škôl, ktorých cieľom je okrem
vzdelávania aj všestranné formovanie osobnosti mladého
človeka. Nie vždy to však vychádza.
Do smutných štatistík detského násilia
čoraz viac vstupuje ukrutnosť v mnohých svojich podobách – od sadistického trápenia bezbranných zvierat
až po jedincov nerozpakujúcich sa
ubiť človeka. Brutalita však môže byť
aj v „obyčajnom“ šikanovaní. Je nosnou témou rozhovoru s Mgr. Jozefom
Javorekom, hlavným školským
inšpektorom Štátnej školskej
inšpekcie.
Podľa jedného prieskumu
šikanovanie v škole zahŕňa
všetky formy psychického a
fyzického násilia páchaného
agresorom alebo skupinou
agresorov voči obeti, ktorá sa
násiliu z najrôznejších dôvodov nedokáže, nevie, nemôže
alebo nechce brániť. Aká je
súčasná situácia?
Štátna školská inšpekcia sa osobitne pri svojej činnosti zameriava
na kontrolu zabezpečenia bezpečnosti školského prostredia vrátane
šikanovania v školách. Naposledy
sme sledovali 159 základných škôl,
na našich dotazníkoch sa zúčastnilo 5 413 žiakov 5. až 8. ročníka, tiež
riaditelia a členovia žiackej školskej
rady. Zistili sme viaceré alarmujúce čísla. Až 44 % žiakov uviedlo, že
boli svedkom šikanovania niekoho iného. Svoju účasť na ubližovaní spolužiakovi priznalo 25 % žiakov. Prítomnosť šikanovania bola
potvrdená najčastejšie v priestoroch školy počas prestávky (25 %),
v podobnom rozsahu sa s ním žiaci stretli i mimo školy (24 %).
V prejavoch šikanovania prevažuje ponižovanie, zastrašovanie, vysmievanie sa, ale aj telesné napadnutie.
Existuje v systéme školstva
určitá plošná prevencia a
stratégia boja proti šikanova-
PETRŽALSKÉ NOVINY
ŠKOLST VO
niu alebo takáto forma jeho
predchádzania je iba na rozhodnutí jednotlivých škôl?
Ministerstvo školstva vydalo v
roku 2006 Metodické usmernenie
k prevencii a riešeniu šikanovania
žiakov v školách a školských zariadeniach. Okrem iného sa v ňom
uvádza, že učiteľ alebo vychovávateľ, ktorému bude známy prípad
šikanovania a neprijme v tomto
smere žiadne opatrenie, sa vystavuje riziku trestného postihu. Za
systémové aktivity školy v oblasti
prevencie šikanovania a agresivity
zodpovedajú riaditelia škôl. Štátna školská inšpekcia od škôl požaduje, aby robili systematický monitoring zameraný na prevenciu
a odhaľovanie negatívnych prejavov v správaní žiakov, ustanovili
funkciu koordinátora prevencie a
informovali o jeho úlohe, ako aj o
úlohách výchovného poradcu pedagogickú i laickú verejnosť. Štátna školská inšpekcia zistila, že
viaceré školy venujú pozornosť
vytvoreniu bezpečného prostredia a predchádzaniu negatívnym
javom v správaní žiakov prevažne vo všeobecnej rovine. Len tretina žiakov v našom dotazníku
sa stotožnila s konštatovaním, že
školský poriadok pomáha riešiť šikanovanie, takmer tretina však zaujala jasne negatívne stanovisko k
riešeniu stanovenému školským
poriadkom. Viac ako tretina škôl
poskytla rodičom svojich žiakov
len obmedzené informácie, prípadne ich vôbec neinformovala o
tejto vážnej problematike.
Deti s poruchami správania,
ktoré často vyúsťuje do zreteľnej verbálnej alebo fyzickej
agresivity, sú hrozbou najmä
mozrejme, vedenia školy. Nevyhnutná je tiež spolupráca rodiny
a školy. Na nevhodné správanie
žiakov počas prestávok i na vyučovaní, vzájomné znevažovanie a
zosmiešňovanie, znaky sebectva,
nízku mieru uznania vlastných
chýb, nedostatočný rešpekt k dospelým vrátane pedagógov i rodičov, tendenciu k vandalizmu, ničeniu školského zariadenia, ako aj
svojich vecí a vecí spolužiakov sa
sťažujú aj riaditelia škôl. Poukazujú na zlú spoluprácu s rodičmi,
ich nekritickosť, neobjektívne posúdenie situácie, neochotu prijať
negatívne hodnotenie svojich detí aj nezáujem o ne. Za problematický označili riaditelia škôl najmä
sťažený kontakt s rodičmi detí
z neúplných rodín a z rodín, v
ktorých niektorý z rodičov pra-
Školy by privítali intenzívnejšiu informovanosť rodičovskej verejnosti
o prejavoch šikanovania a spôsoboch
pomoci prostredníctvom masmédií.
pre spolužiakov. Šikanovanie
nie je iba nevinnou detskou
zábavkou, ako sa niektorí
dospelí, ale aj pedagógovia
mylne domnievajú. Venujú
učitelia pozornosť niektorým
prejavom, ktoré by mohli naznačovať, že dieťa je šikanované, neberú signály zo strany
svojich žiakov občas na ľahkú
váhu? Čo všetko môže alebo
nemôže urobiť pedagóg?
Odhalenie šikanovania býva
niekedy veľmi ťažké aj pre skúseného pedagóga. Dôležitá je spolupráca pedagógov, výchovných
poradcov, školských psychológov,
koordinátorov prevencie a, sa-
cuje mimo miesta bydliska. Školy by privítali intenzívnejšiu
informovanosť rodičovskej verejnosti o prejavoch šikanovania
a spôsoboch pomoci prostredníctvom masmédií. Zaujímavosťou je škola, ktorá sa dohodla
s rodičmi na presných pravidlách
spolupráce, čo prinieslo pozitívne výsledky aj pri odstraňovaní
neprimeraného správania žiakov
vrátane šikanovania. V jednej základnej škole žiakovi, ktorý zabránil šikanovaniu, udelili ocenenie „Rytier školy“.
Ako majú postupovať rodičia
pri podozrení alebo zistení,
že ich dieťa je akoukoľvek formou šikanované a škola na
ich podnety nereaguje?
Na takéto problémy je potrebné dôrazne upozorniť triedneho
učiteľa i riaditeľa školy a trvať aj
na spísaní písomného záznamu o
konkrétnom probléme v škole. Ak
škola problém nerieši dostatočne
či vôbec, môžu sa rodičia obrátiť
na Štátnu školskú inšpekciu, resp.
príslušné školské inšpekčné centrum v kraji a orgány činné v trestnom konaní. Školská inšpekcia pri
svojej činnosti zdôrazňuje, že dnes
je mimoriadne dôležité, aby školy
nezľahčovali či nezatajovali šikanovanie a iné negatívne správanie
žiakov ani učiteľov. Inšpekcia odporúča školám dôsledne uplatňovať výchovné opatrenia, riešiť problémy s agresorom a jeho rodičmi,
ako aj zabezpečiť odbornú starostlivosť pre agresora i obeť.
Spektrum činností Štátnej
školskej inšpekcie má, prirodzene, priority. Na poste hlavného školského inšpektora ste
druhý mesiac. S akými predsavzatiami odštartujete „svoj“
prvý školský rok?
Mojím prvým krokom, ktorý už realizujem, je v spolupráci
s ministerstvom školstva určiť
priority kontrolnej činnosti a spoločne prerokovať plán inšpekčnej
činnosti pre najbližší školský rok.
Správa o stave výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach vychádzajúca z výsledkov
inšpekčnej činnosti bude spätnou
väzbou pre školy, zriaďovateľov,
inštitúcie štátnej správy, mimovládne organizácie a širokú pedagogickú i laickú verejnosť. Budeme spolupracovať pri úprave
systému predškolskej výchovy a
vzdelávania, zabezpečení prístupu
ku kvalitnej výchove a vzdelávaniu
pre marginalizované skupiny detí. Výkon inšpekčnej činnosti zameriame na tzv. „rizikové školy“,
t. j. školy, v ktorých sa zistili nedostatky, resp. vykazujú slabé výsledky. Jedným z dôležitých krokov
bude stretnutie so zriaďovateľmi
cirkevných a súkromných škôl a
školských zariadení za účelom odstránenia nedôvery, ktorá doteraz
panuje a naďalej budeme pokračovať v aktívnej činnosti v medzinárodnom profesijnom združení školských inšpektorátov – SICI (Standin International Conference of Inspectorates).
Jaroslav Gründler
foto archív PN
PETRŽALSKÉ NOVINY
Zápis
na kurzy
a krúžky
CVČ
Aj v tomto školskom roku pripravilo petržalské Centrum voľného
času na Gessayovej ulici pestrú ponuku voľnočasových aktivít
pre deti a dospelých.
Z
voliť si môžete z kultúrnej
a umeleckej, technickej a
prírodovednej či zo športovej
oblasti.
Okrem stálic, ako je obľúbený keramický či šachový krúžok, rybárstvo, starostlivosť o
zvieratká v MiniZoo alebo zápasenie, sú v ponuke aj „nová-
7. 9. 2012 • 15
SPOLOČNOSŤ
čikovia“ - programovanie pre
mobilné telefóny s OS Android, Tancuj-Tancuj-tanečnopohybový krúžok, integrujúci
zdravotne znevýhodnené deti,
činoherné a bábkové divadlo,
športová streľba a Mladí vodáci. O ich širokej ponuke sa
môžete dozvedieť aj počas
Dňa otvorených dverí v sobotu 8. septembra od 9. do
12. h. Zapísať seba, či svoje
dieťa môžete počas celého
septembra.
Viac info: www.gessayova.eu alebo telefonicky
02/62315979
autor a foto: LD
Bodka za prázdninami
S
ymbolickou bodkou za
prázdninami
oslávilo
posledný prázdninový deň
množstvo detí a ich rodičov
na Dostihovej dráhe v Petržalke. Bábkové divadlo, jazda
na poníkoch, občerstvenie,
no najmä súťaž šarkanov
bola pripravená pre budúcich
škôlkarov či školákov. Ocenených bolo veľa, vyhral však
každý, kto v peknom počasí
prišiel a strávil príjemné popoludnie.
Stanislav Fiala,
predseda OC KDH, Bratislava
Ad: Ke
Keď sused susedovi
kradne teplo
kradn
Patrím k m
malým odberateľom energií. To, že platím neporovnaväčšiu sumu do spoločného podielu v bytovom dome
teľne väč
vôbec za pripojenie k elektrickej sieti, nie je pre mňa a
alebo vôb
vlastníkov bytov nič nové. Je veľmi ťažké
ani pre podobných
p
vymyslieť kľúč, podľa ktorého sa budú náklady bytového domu
rozúčtovávať medzi jednotlivých vlastníkov spravodlivo, ale
rozúčtová
určite nie nemožné (použitie korelačných koeficientov a pod.).
myslím, že lepší ukazovateľ podielu na spoločnej spotPreto si m
rebe tepla,
tepl teplej vody a pod. ako sú merače, nenájdeme (pamätám si ešte časy, keď merače neboli, takže sa pokojne sta5-členná rodina platila za energie menej ako 3-členná).
lo, že 5-č
Absolutizovanie strát na nehorázne čísla tiež nepovažujem za
Absolutiz
progresívne, keďže treba mať na pamäti, že dodávateľské spoprogresív
ločnosti ssú vždy ziskové. Omnoho potrebnejšie je angažovať
sa v „tepelnej politike“ dodávateľských spoločností, ktoré nám
naservírujú krásne spracované faktúry, no s ťažko overiteľnými
číslami.
Navyše, z daného systému uhrádzania vyplýva, že keď niekto
nechá v byte počas chladných mesiacov otvorené okno, z nemalej časti sa na vzniknuté straty poskladá celý dom. Nemyslím
si teda, že je vo veľkej miere vhodné rozúčtovávať teplo bytom
podľa vzniknutých strát, resp. pohybu tepla a už vôbec nie
označiť menších odberateľov za zlodejov tepla. Naopak – je to
veľmi opovážlivé.
Straty vznikajú spotrebou energie... teda ten, čo viac kúri, spôsobuje aj väčšie straty. Prečo by sa teda mal podieľať každý rovnako na uhrádzaní nákladov vzniknutých stratami? Ak by som
aj mal radiátory vypnuté, potom neprodukujem žiadne straty.
Máte pravdu, že teplo prestupuje z teplejšieho bytu do chladnejšieho. Hovoríte však o extrémnej situácii, keď vedľa seba bývajú rozdielni „kuriči“. Kto mi dá garanciu, že ak kúrim málo (a aj
tak platím veľa), tak nevykurujem suseda, ktorý kúri ešte menej?
Tí, čo bývajú sami alebo sa v byte nezdržiavajú, nemajú racionálny ekonomický dôvod udržiavať vysokú teplotu. Azda by
bol dobrý dôvod kúriť viac (a uhrádzať vyššiu sumu), aby som
spomalil prechod susedovho tepla ku mne? To, že spomínaný
vdovec nevykuruje celý byt, lebo žije sám, považujem skôr za
pochopiteľné ako nekorektné. Teplo neuniká len cez steny, ale
ešte viac cez okná a šachty, takže je otázne, do akej miery sú
straty skutočne druhotne pre niekoho užitočné. To, koľko kúria
susedia, neovplyvním. Ale mal by som byť rád, ak kúria čo najviac. Platí, že miera prestupu tepla sa zvyšuje s teplotou, takže je
na mieste položiť si otázku, či je ťažšie vykúriť byt na požadovanú teplotu alebo jej udržiavaním +/– 2 stupne C.
Máme rôzne teplotné návyky, niekomu vyhovuje štandardná
teplota 20 st. C niekomu až 25 st. C (a vôbec ich nie je málo
– rodiny s malými deťmi a pod.). Teplo aj v takomto prípade
prestupuje. Osobne si myslím, že počas zimného obdobia je
normálne nosiť teplejšie oblečenie. Preto je pre mňa úsmevné,
keď sa ľudia s predstavou „bosého pohodlia“ čudujú, že im je v
zime zima.
Myslím, že paušalizovať problémy niekoľkých bytov na celý dom
je nesprávne takisto, ako merať všetkým jedným metrom. Fakt
je, že straty tepla (vzduchu, vody), ktoré uniknú do bytu, resp.
spoločných priestorov sú ešte tie dobré v porovnaní s tými, čo
uniknú mimo celého domu. Teplo ostáva stále dnu a ohreje inú
časť domu. To by mal byť percentuálny podiel do spoločnej časti. Do toho by však mal, podľa faktúry, každý prispievať rovným
dielom.
Všetko by bolo teda v poriadku, keby sa spotreba každého bytu
pohybovala okolo priemeru. Zjavne sa však spotreba vo viacerých bytoch výrazne odlišuje a je teda veľmi náročné naúčtovať každému spravodlivú sumu.
Milan Jurčo
16 • 7. 9. 2012
INZERCIA
PETRŽALSKÉ NOVINY
ZATEPĽUJEME
PRE VÁŠ ZAČIATOK SPRÁVNEHO RIEŠENIA
Mobil: 0911 999 899
[email protected] www.thermoinvest.sk
ŠPECIALISTA NA OBNOVU BYTOVÝCH DOMOV
Príďte na Rómsky festival
Tešíme sa na vaše podnety, návrhy , reakcie.
email: [email protected]
Rada mimovládnych organizácií Rómskych komunít
organizuje už VIII. Medzinárodný Rómsky festival.
Bude už túto nedeľu v DK Zrkadlový háj.
Začína sa o 17. h a predstavia sa rôzne hudobné žánre
v podaní domácich i zahraničných rómskych umelcov.
Vstup na festival je voľný.
Ak chcete svojou prítomnosťou posilniť toleranciu
a spolunažívanie odlišných kultúr a zabaviť sa pri
temperamentnej rómskej muzike, ste srdečne vítaní.
PETRŽALSKÉ NOVINY
7. 9. 2012 • 17
SERVIS
Kultúrne zariadenia Petržalky
Naše tipy
program od 7. do 21 septembra
DOM KULTÚRY ZRKADLOVÝ HÁJ
19. 9. / 10. h – Nedeľné rozprávkové dopoludnie
o kráľovi Jonášovi, detské divadelné predstavenie
11. 9. / 15. h – Nestarnúce melódie, tanečno-zábavné popoludnie s hudobnou skupinou Charlies
Duo
Klubová činnosť
18. 9. / 10. h – Veselo aj po prázdninách, zábavné
dopoludnie pre deti MŠ
DOM KULTÚRY LÚKY
16. 9. / 15. h – Nedeľný čaj o tretej, do tanca hrá
skupina PROVA
21. 9. / 19. h – Natural beauty of woman, galašou
festivalu orientálneho tanca Pressburg Dance Fest
Detská scéna – kreslíme s našimi deťmi
18. 9. / 10. h - Zoznámme sa s ceruzkami
CC CENTRUM
6. 9. / 18. h – Hovory o zdraví, prednáška
10. a 17. 9. / 10. h – Cvičenie matiek s deťmi
11. a 18. 9. / 16.30 h – Pre šikovné ručičky
12. a 19. 9. / 9. h – Čarbaničky, kreslenie pre mamičky s deťmi
14. 9. / 14. - 18. h: DEŇ OTVORENÝCH DVERÍ
zábavné popoludnie pre deti pri príležitosti začiatku školského roka – hry, súťaže, výtvarné ateliéry,
karaoke, tanečné a hudobné vystúpenia, maľovanie
na tvár a veľa iných atrakcií. Súčasťou podujatia
bude prezentácia aktivít a kurzov Kultúrnych zariadení Petržalky v školskom roku 2012/2013
18. 9. / 18. h - ATELIERS FRANÇAIS - dramatický
krúžok pre mládež
Výstavy
14. - 28. 9. – Ako sa žije v Petržalke - výstava detských výtvarných prác, ktoré vznikli 16. 6. 2012 na
Dostihovej dráhe v rámci Dní Petržalky
Program kina
ARTKINO ZA ZRKADLOM, Rovniankova 3
PROJEKT 100/2012
12. 9. / 20.09 - Trainspotting, r. D. Boyle, V.B.,
1996, 94 min.
16. 9. / 20.09 - Hanba,r. S. McQueen, V.B., 2011,
101 min.
19. 9. / 20.09 - Chlapec na bicykli, r. J.-P. Dardenne/L. Dardenne, Bel./Fr./Tal., 2011, 87 min.
(Zmena programu vyhradená)
VEČER AUTENTICKÉHO FOLKLÓRU
v DK Zrkadlový háj - 28. 9. o 19. h
Cyklus prináša jedinečné spojenie tradičnej hudby, tanca, ľudových zvykov a gastronómie, kde sa
pri umelecko-náučnom programe a nasledujúcej
ľudovej zábave s ochutnávkou tradičných jedál
stretnú rodáci a milovníci autentického folklóru.
Program aj tradičné jedlá pripravujú obyvatelia
predstavovanej obce a prezentujú sa aj ľudoví
umelci svojimi výrobkami.
V septembrovom Večeri autentického folklóru
sa predstaví mesto Hriňová. Na zaručene nezabudnuteľný večer plný dobrej zábavy a tanca
pozývajú: FS Hriňovčan, Ľudová hudba Jána
Hrončeka.
Sólisti spev: R. Ostrihoň, J. Debnár, J. Suja, M. Krnáč.
Spevácka skupina: B. Ertelová, I . Sujová, J. Vrťová,
M. Kaličiaková, heligónka: J. Debnár, M. Krnáč,
Podujatie je realizované s podporou Ministerstva
kultúry SR, BSK a Nadácie Vladimíra Bajana.
Knižný kolotoč 2012
NATURAL BEAUTY OF WOMAN
Miestna knižnica Petržalka počas leta opäť ponúkla knižky vyradené
z fondu pre ich multiplicitu.
v DK Lúky, 21. 9. o 18. h
O
piatom ročníku podujatia
rozprávala Anna Homolová,
vedúca útvaru knižnično-informačných fondov: „Po poslednom
kole môžeme bilancovať jubilejný
ročník a vyhodnotiť ho ako veľmi úspešný, dokonca najštedrejší
v svojej histórii. Za dva mesiace
sme rozdali zhruba 2 700 kníh, čo
je o tisíc viac ako vlani a ponúkli
sme asi 5 000 titulov, teda o 1 500
viac ako pred rokom. Najväčší záujem bol tradične o detské knihy,
detektívky a romány pre ženy, ale aj
dobrodružné romány, horory, scifi. Hoci niektorí nenašli, čo hľadali,
ten kto k nám do stánku pri fontáne
pred Technopolom prišiel, neodišiel bez knihy.“
Anna Homolová skonštatovala, že letný knižný kolotoč naplnil
svoj cieľ – dal druhú šancu starším
knihám, vrátil ich medzi Petržalčanov, pričom zviditeľnil a predstavil
PETRŽALSKÉ NOVINY
knižnicu aj budúcim čitateľom.
,,Všetkých radi privítame v našich
10 pobočkách v Petržalke. Milí
priatelia, veríme, že nám zachováte priazeň a stretneme sa na budúcom už 6. ročníku v roku 2013,
alebo sa stretneme na iných akciách, ktoré pre vás pripraví naša
knižnica,“ odkazuje fanúšikom
literatúry.
Lucia Drevická
foto MK Peržalka
Pressburg Dance Fest
Festival orientálneho tanca
Premiérový 1. ročník Festivalu orientálneho tanca
pod názvom Pressburg dance Fest sa rozhodli organizátori venovať prioritne ženám i keď na Východe
ho tancujú v rámci folklórnych tradícií aj muži. Na
javisku vystúpia umelkyne nielen zo Slovenska, ale
aj z Česka, Maďarska a Rakúska.
Oslava krásy ženy sa bude niesť celým festivalom,
počas ktorého sa o nezabudnuteľný zážitok postarajú medzinárodne známe tanečnice orientálneho
tanca. Mnohé z nich neostávajú len pri jednom
tanečnom štýle. Ich repertoár obsahuje často vedľa
klasického a folklórneho orientálneho tanca aj tribal, baladi či bollywood s nádychom Indie. Ak by
vám niektorý tanec učaroval, môžete si ho hneď
vyskúšať na pripravovaných workshopoch, ktoré
sú súčasťou festivalu. S profesionálnymi lektorkami
Madhuri či Linah Aini si môžete vyskúšať okrem
bolywoodu aj khaleegy, tanec s činelkami či tribal.
Orientálny tanec vyzdvihuje silu ženy a pozdvihuje
jej sebavedomie. Nevníma ženu len ako objekt túžby, ale ako stelesnenie úprimnej lásky a prirodzenej
krásy. Nevníma ženu len ako matku, ale ako stelesnenie tepla domova a istoty života celého sveta.
Nechajte sa zlákať ladnými pohybmi ukrytými pod
siedmimi závojmi...
(upr)
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava. NAKLADATEĽ: Vydavateľstvo M.R.K. agency, s.r.o. Redakcia: Kutlíková 17,
852 50 Bratislava, fax: 6383 8640, 6383 5295. INTERNET: www.petrzalskenoviny.sk, E-mail: [email protected] Šéfredaktorka: Gabriela Belanová,
tel. číslo: 0905 273 415. TELEFÓNY: grafici: +421905527738, oddelenie marketingu a príjem inzercie 0905273416, 0905273414 redaktori: 0910792553.
TLAČ: VERSUS, a. s., Bratislava, NÁKLAD: 46 000 ks. Distribúciu do domácností v Petržalke, Jarovciach, Rusovciach a Čunove zabezpečuje M.R.K. agency. Neobjednané príspevky nevraciame a nehonorujeme.
Evidenčné číslo: EV 3214/09
7. 9. 2012 • ročník 18 • číslo 18
18 • 7. 9. 2012
Ako Napoleon ožíva
v rukách sprejerov
Kúsok histórie najväčšej bratislavskej mestskej časti budú môcť
najnovšie obdivovať Petržalčania na Gessayovej ulici.
T
ransformačná stanica tam
„ožije“ bojom vojsk francúzskeho cisára Napoleona I.,
ktoré sa v roku 1809 viac ako
mesiac márne pokúšali dobyť
priechod cez Dunaj. Na svoje si
prídu predovšetkým milovníci
moderného graffiti umenia a
streetartu. Veľkoplošnú maľbu
zrealizuje občianske združenie
Legálne graffiti zóny v rámci
projektu Dejinné súvislosti –
po stopách (Urban gallery). O
celej akcii sme sa bližšie rozprávali s Matúšom Ferenčíkom
z OZ Legálne graffiti zóny.
Obliehanie Bratislavy francúzskymi vojskami u Bratislavčanov dodnes veľmi výrazne rezonuje. Práve preto
ste si pre maľbu vybrali motív Napoleona?
PETRŽALSKÉ NOVINY
SÍDLISKO
Je to jedna z udalostí, ktorá
je vo všeobecnosti známa. O
prítomnosti Napoleona Bonaparta na pravom brehu Dunaja, ktorý so svojimi vojskami
obliehal vtedajšiu Bratislavu,
sme sa, verím, všetci učili na 2.
stupni základnej školy. Traduje sa, že v Petržalke, konkrétne
v Sade Janka Kráľa, sa nachádza strom, pod ktorého korunou hľadal tieň, a kameň, na
ktorom mal rozprestreté mapy mesta Bratislavy. Je to téma,
ktorá sa dá príjemne preniesť
do obrazu a ponúka viacero
zaujímavých prvkov na stvárnenie (delo, delové gule, hrad,
uniforma atď.). Aj v nedávnej
minulosti mali obyvatelia Bratislavy a jej návštevníci možnosť zažiť rekonštrukcie bojov, ktoré tu majú vybudovanú
tradíciu. Tie sa opakujú v ročnom cykle a boli už 203. výročím invázie Napoleonovej armády do tejto oblasti.
Touto maľbou si pripomíname rakúsko-francúzsku
vojnu z 19. storočia, ktorá
je úzko spätá s Petržalkou.
Chystáte sa pokračovať aj
inými maľbami, máte iné
historické motívy, ktoré chcete realizovať?
Áno, v prvom rade nám
ide prostredníctvom modernej výtvarnej techniky aj o
sprostredkovanie informácie
o bohatej histórii územia, kde
dnes leží bratislavská mestská
časť Petržalka. Informačným
prameňom sú pre nás dve
monografie od autorov Jaroslava Gustaf íka (2009) a Jána
Čomaja (2008). Prvotný plán
bol (a stále je) vytvoriť, ako je
z názvu projektu zrejmé, tzv.
Urban gallery, ktorá by okrem
iného mala slúžiť aj ako „ilustrovaná kniha dejepisu“. Tento rok bolo naším zámerom
pomaľovať objekty (transformačné stanice) na Gessayovej,
Bzovíckej, Lietavskej a Hrobákovej ulici. Finančné prostriedky, ktoré sa nám dosiaľ podarilo alokovať, však postačujú len
na realizáciu jednej maľby, a to
tiež v úspornom režime. Oslovili sme viaceré subjekty, kladné vyjadrenie prišlo z mestskej časti Bratislava-Petržalka,
za čo úprimne ďakujeme. Ďalšie zaujímavé témy vhodné na
stvárnenie sú história premostenia pravého a ľavého brehu Dunaja, prítomnosť rímskych légií, tradícia osídlenia
a poľnohospodárskej výroby či prítomnosť pápeža Leva
IX., ktorý v 11. storočí prišiel
na prosbu kráľa Ondreja I., aby
urovnal spor medzi cisárom a
uhorským kráľom.
Mnohí z nás sú znechutení z
počarbaných ulíc, ktoré majú
na svedomí „umelci s čiernymi fixkami“. Tí sa podpisujú
doslova na všetko, čo im príde pod ruku a pravdepodobne si myslia, že ide o umenie.
Ich podpisy na budovách, v
dopravných prostriedkov, na
stenách výťahov... pravdepodobne kazia meno umelcom
moderného umenia. Aký
máte na nich názor?
Ak hovoríme o graffiti ako
celku, to sa skladá okrem iného aj z podpisov, tzv. tagov,
ktoré sú realizované fixkou či
sprejom. Rozlišujú sa umelecky hodnotné podpisy alebo,
naopak, podpisy bez hodnoty.
Súhlasím s tým, že aj mentalita daného umelca/umelkyne,
resp.
neumelca/neumelky-
ne dodáva podpisu punc. Hovorím o morálnych zábranách
a neegoistickom správaní, o
hraniciach, ktoré má realizátor
podpisu vžité. Z môjho subjektívneho pohľadu je verejný
priestor presýtený informáciami (outdoorová reklama,
tagy...) a už len z tohto dôvodu
sa mi množstvo podpisov nezdá únosné a pôsobí skôr rušivo.“
Čo pre vás znamenajú graffiti a čo by ste odkázali tým,
ktorí ich odcudzujú?
Graffiti je súčasťou kultúry Hip–hopu, a teda mixu pozostávajúceho z tanca (Bboying), hudby (DJing),
spevu (Rapping) a výtvarného prejavu (Graffiti). Graffiti
je možnosť ako sprostredkovať informáciu. Je to médium,
vďaka ktorému sa dnes spájajú ľudia po celom svete a tvoria komunity na lokálnej až
globálnej úrovni. Z môjho pohľadu ide o výtvarnú techniku,
ktorá má svoje výhody, ale aj
nevýhody. Napríklad je vhodná viac do exteriéru ako interiéru, skôr na realizáciu väčších ako menších malieb.
Graffiti v dnešnom zmysle slova tiež vnímam ako niečo, čo
sa vyvíja viac ako 4 dekády, má
svoje písané aj nepísané pravidlá. Maľbu sprejom si osvojili
viaceré zvučné mená na domácej a zahraničnej scéne, ako
GarnArt a MadC a pre umelcov sú nové témy stále výzvou.
Tým, ktorí graffiti odsudzujú,
ich názor neberiem a akceptujem ho. Určite majú pre svoj
postoj nejaký dôvod. Možno
však stojí za skúšku venovať
novému graffitu, ktorý sa objavil v susedstve, viac času a trocha ho rozanalyzovať, posúdiť
a nie a priori odmietnuť.
Katarína Macenková
foto autorka
PETRŽALSKÉ NOVINY
SPOLOČNOSŤ/INZERCIA
7. 9. 2012 • 19
CCCentrum
tvorilo s deťmi
Mám päťdesiat –
no a?
Počas prázdnin pripravili Kultúrne zariadenia Petržalky tvorivé dielne pre všetky
deti s fantáziou a chuťou naučiť sa niečo nové a inšpirovať aj ostatných prázdninujúcich kamarátov. Deti si mohli
vyskúšať každý deň vyrobiť niečo iné,
zakaždým inou zaujímavou technikou:
Vyrábali originálne šperky technikou
smaltu a drôtovania - pre seba alebo
ako darček pre mamičku, babičku či
tetu, u ktorej boli na prázdninách, ako
Martin a Dianka z Revúcej.
Je to zaujímavá kniha, ktorú pred
časom napísala známa redaktorka
Silvia Vnenková-Pacherová a jej
dcé Lucia Pacherová.
dcéra
K
Krstnou
mamou je
m
moderátorka
TV Markíz Lenka Šóošová.
za
Leto bez nudy
Leto bez nudy sme odštartovali v priestoroch elokovaného pracoviska CPPPaP (Centra pedagogickopsychologického poradenstva a prevencie) v Petržalke
spolu s deťmi, ktoré odolali pokušeniu ostať doma pri
počítačoch alebo televízii.
V
sme sledovali, čo nám prinesie. Ale
po chvíli sme pochopili, že aj aktivity
ako výroba masiek či hranie scénok
nám pomôžu v boji s nudou. Kráľovná tvorivosti sa s nami lúčila s heslom, že náš tvorivý duch je v nás a
len mu treba dať príležitosť, aby sa
prejavil a zvíťazil nad nudou.
Tretí deň patril kráľovnej súťaživosti, v duchu intenzívneho pohybu
nohami aj hlavou sme zistili, aké ťažké je niekedy prehrať a aké príjemné
je, keď sa druhí tešia z nášho víťazstva. Aj táto kráľovná a jej zbraň proti
nude bola pre nás zábavná a inšpirujúca. Kráľovná darčekov prišla štvrtý deň, jej posolstvo bolo o obdarovávaní seba aj iných. Výroba rámikov a
maľovanie vlastných masiek zahnala
nudu a priniesla zistenie, že ak uroINZER CIA
ydali sme sa do sveta, kde bola
nuda jednoznačne v menšine.
Do sveta nových priateľstiev, zážitkov, tvorivých dielní a zábavy.
Denný letný tábor mali pod svojou vládou vznešené kráľovné, ktoré poznali zaručený recept na to, ako
poraziť nudu. Nepredstavili sa nám
však všetky naraz, každé ráno sme
napäto očakávali, ktorá z nich bude vládnuť a aké aktivity a posolstvo
so sebou prinesie. Ako prvá sa nám
predstavila kráľovná kamarátstva.
Cez rôzne aktivity a hry zamerané
na spoluprácu a lepšie spoznanie sa
navzájom sme zistili jej heslo, ktoré
znelo: Keď kamaráta máš, nudu ľahšie prekonáš!
Druhé ráno na nás čakala kráľovná tvorivosti. S menšími obavami
Otvorili sme pre Vás novú pobočku
UNIQA poisťovňa
Technopol, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava 5
Prízemie vedľa Aperitiv baru
Tel.: 0905 410 802
e-mail: [email protected]
Kvôli prevahe dievčat pokračovali vo výrobe šperkov aj z prírodných materiálov.
Deti sa nechali sa inšpirovať umením
afrických kmeňov a vznikli tak tieto
nádherné masky.
bíme šťastných iných, sami budeme šťastní.
Posledný deň sa niesol v duchu
kráľovnej pokladov. Prišla v plnej paráde a pripravila pre nás mapu, ktorú sme cestou vedomostí a šikovnosti museli najprv získať a tá nás
potom doviedla k pokladu, v ktorom
sme sa prekvapujúco skrývali my, na
fotkách v rámikoch, ktoré sme si sami pripravili. Kráľovná sa s nami lúčila s posolstvom, že my sami môžeme
byť pokladom a dobrým príkladom
v boji proti nude.
Činnosti, ktoré nám ukázali všetky
kráľovné počas tohto tábora, môžeme naučiť našich kamarátov a zabaviť sa tak počas celého leta, ale aj počas školy. A aby nám to doma verili,
dostali sme o tejto našej schopnosti aj
diplomy.
Lenka Zeleníková,
psychologička z CPPPaP V
Pracovali aj tímovo a spoločne si namaľovali malé modré more ...
S dielničkami sa rozlúčili namaľovaním
svojho domu a nezabudli ani na budovu
CCCentra.
20 • 7. 9. 2012
Odpovedá právnik
JUDr. Jaroslav Gründler
[email protected]
Znečisťovanie susedovho balkóna
Do bytu nad nami si sused nasťahoval podnájomníkov,
ktorí mi vyše roka znečisťovali balkón. Asi dvakrát som
im vysvetlila, že koberce sa neprášia z balkóna, ani sa z
neho nevyhadzuje popol z cigariet a ohorky, o to som
ich žiadala aj písomne. Po návrate z dovolenky, keď
som mala na balkóne zavesené štyri práčky oblečenia,
zhora prášili kamienky, omietkový štrk a piesok. To ma
už nahnevalo, a tak som sa spojila s vlastníkom bytu.
Povedal, že zistí, čo sa deje, následne prášenie prestalo.
Mám nárok žiadať od vlastníka náhradu za opätovné
vypranie bielizne, za prášok, aviváž, vanish a calgon?
Akým spôsobom si ho môžem uplatniť?
Vajda V. (gmail.com)
A
k sused neuzná vaše nároky, rozhodnúť o preukázateľne spôsobenej skutočnej
škode môže len súd. Na vznik
práva na náhradu škody musia byť splnené podmienky
vyplývajúce z príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou
škodou. Podotýkam, že škoda
ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a právo na
jej náhradu. V danej veci vám
odporúčam zamyslieť sa nad
finančnou stratou spôsobenou
opakovaným praním a porov-
nať ju s nákladmi spojenými
so súdnou žalobou o náhradu
spôsobenej škody. V prípade
pokračujúceho znečisťovania
vášho balkóna riešte problém
cestou príslušného miestneho
úradu. V oboch prípadoch žaloba smeruje proti previnilcovi
- konkrétnej fyzickej osobe, nie
proti vlastníkovi bytu.
Pod jednou strechou
Rubrika o slastiach a strastiach susedských vzťahov
Neprispôsobiví občania šarapatia
Od apríla máme nových susedov – starší manželský pár. Spolu s nimi býva v garsónke aj ich
neprihlásená dcéra so štyrmi deťmi, ktoré od rána behajú po dome nahé, špinavé a podľa
všetkého aj hladné. Stáva sa, že prespávajú aj na medziposchodí a v priestoroch pred pivnicami. Dcéra si vodí do bytu rôznych priateľov, časté sú hádky aj bitky, v priestoroch domu sa
šíri smrad. Keď zavoláme policajtov, prídu, dohovoria im a zasa je všetko po starom. V dome
žijeme pod neustálym psychickým tlakom, panuje nervozita. Ako a kde sa môžeme dovolať
nápravy a ochrany pred neprispôsobivými susedmi?
Obyvatelia Fedinovej 22
D
obrý sused je miliónová výhra, zlý sused horší od nočnej mory. Denne sa o tom presviedča nejeden z obyvateľov
bytových domov aj v Petržalke.
V mnohých vašich žiadostiach o
radu vidieť bezradnosť človeka,
ktorý pre nezáujem a liknavosť
v riešení problému rezignoval
na všetky kompetentné úrady.
Nečudo – a to nie je súhlas vybíjania klinu klinom – že vydráždenému človeku pod psychickým
tlakom sa môže naplniť pohár
trpezlivosti, keď zvyčajne prichá-
PETRŽALSKÉ NOVINY
PORADŇA
dza oná známa posledná kvapka. Poslednou kvapkou preplnený pohár trpezlivosti môže byť aj
v znamení skratového správania,
kde racionálne uvažovanie zostáva v tieni emocionálnych erupcií.
A potom sa všetci pohoršujeme
a všetci odsudzujeme delikventa, polícia má zrazu dosť síl, času
aj príslušných paragrafov na
prešetrenie prípadu, ktorý azda
vôbec nemusel vzniknúť.
Je pravda, že v prípade neprispôsobivých susedov sa ľudia
najskôr spoliehajú práve na zásah
štátnej alebo obecnej polície. Po
príchode na miesto sú známe jej
obvyklé argumenty, že nič nemôžu robiť, pretože oprávnenie
vstúpiť do bytu majú, len ak je
dôvodná obava, že je ohrozený
život a tak ďalej. Odcitujú paragraf a po neúspešnom pokuse
kontaktovať previnilca odídu,
prípadne vec riešia cestou ľahšieho odporu - dohovorom. Policajti však majú oprávnenie urobiť ohliadku miesta priestupku
(napríklad pivnice) a v súvislosti
s tým zisťovať a zaisťovať stopy,
Pravda nie vždy je pravdou
V prílohe denníka Pravda zo dňa 20. júla 2012 som privítal tému
venovanú vlastníkom bytov. Ako predsedu spoločenstva vlastníkov ma zaujala aj stať venovaná hlasovaniu. Dozvedel som
sa, že keď sa hlasuje o úvere a jeho zabezpečení, o výstavbe a
nadstavbe bytu, o zmene spôsobu výkonu správy, nie je možné
hlasovať písomne a že vlastníci majú byť informovaní o predmete hlasovania desať dní pred vyhlásením písomného hlasovania. Písomné hlasovanie vraj môže vyhlásiť len predseda
spoločenstva alebo osoba určená v zmluve o výkone správy.
Nepozdávajú sa mi ani informácie o hlasovaní na schôdzi, keď
sa hlasuje nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných vlastníkov. Prosím ozrejmite, či nevyšiel zákon, po novom upravujúci
Peter B., (azet.sk)
hlasovanie vlastníkov bytov. Ďakujem.
U
kazuje sa, najmä pri bežnej činnosti spoločenstiev vlastníkov bytov, ako aj
správcovských
spoločností,
že niektoré ustanovenia zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov by si po
zásluhe zaslúžili precizovať.
K novele zákona, týkajúcej sa
vašej otázky však od roku 2010
nedošlo. Za predpokladu, že v
spomínanej prílohe boli informácie publikované tak, ako ste
ich uviedli, redakcia zverejnila
nesprávne údaje, ktoré vychádzajú zo znenia § 14, v jednotlivých odsekoch účinného
do 31. marca 2010, resp. do
30. júna 2007.
V zmysle zákona o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov
v znení zmien a doplnkov, v
súčasnosti písomne hlasovať
nie je možné iba v dvoch prípadoch, a to pri rozhodovaní o
zmluve o spoločenstve alebo
o zmluve o výkone správy. Písomné hlasovanie môže vyhlásiť správca, zástupca vlastníkov
alebo predseda spoločenstva,
pričom vlastníci bytov v dome
musia byť sedem dní vopred
informovaní o otázkach, ktoré
budú predmetom hlasovania.
ako aj iné skutočnosti dôležité
pre odhalenie priestupku a tieto
zadokumentovať pre potreby
prípadného ďalšieho konania.
Pri pokračujúcom nevhodnom
správaní neprispôsobivých susedov odporúčam opakovane volať štátnu alebo mestskú políciu
a požadovať od nej vysvetlenie,
ako bude po zistení priestupku
vo veci konať, napríklad odstúpením prípadu kompetentnej
zložke miestneho úradu alebo
inej príslušnej ustanovizni. Na
správanie nezodpovednej matky štyroch detí je potrebné čo
najskôr telefonicky (6828 6857
zástupkyňa vedúcej oddelenia
Mgr. Kvetoslava Biljnjová) a následne aj písomne (kópia ako
doklad pre vás) upozorniť oddelenie sociálnych vecí Miestneho
úradu Petržalka, ktorý má v plnej
pôsobnosti aj ochranu detí. Vo
veci znečisťovania spoločných
priestorov vo vašom bytovom
dome by sa v zmysle zákona o
vlastníctve bytov a nebytových
priestorov, resp. príslušnej zmluvy o spoločenstve alebo zmluvy
o výkone správy mala angažovať aj vaša správa domu. Faktom
je, že ak vlastník bytu sústavne
narušuje pokojné bývanie ostatných vlastníkov bytov, ohrozuje
bezpečnosť alebo porušuje
dobré mravy v dome, môže
súd na návrh spoločenstva alebo niektorého vlastníka bytu v
dome nariadiť predaj bytu. Nútený predaj bytu a vysťahovanie
suseda, ktorý sa nevie vpratať
do kože, je beh na dlhú trať s
prekážkami. Na podanie žaloby
je potrebné mať k dispozícií a
súdu predložiť dôkazy, napríklad výpovede svedkov, záznamy o výjazdoch polície, doklady
o správnom konaní v danej veci
a iné podstatné písomnosti.
Nepružnosť zodpovedných
orgánov pri poskytovaní ochrany zákonných práv slušných ľudí
pred neprispôsobivými občanmi je všeobecne známa. Je preto
na postihnutých spoluobčanov,
aby vytvorili tlak (telefonické a
písomné sťažnosti, petície) na
príslušné úrady a nespoliehali
sa, že časom sa všetko vyrieši.
[email protected][email protected]
PETRŽALSKÉ NOVINY
Ako sa rodia krimipríbehy
Galimatiáš za volantom
Kriminálna polícia sa obracia na občanov so žiadosťou
o pomoc pri pátraní po týchto
osobách. Informácie oznámte na najbližšom policajnom
útvare, alebo na telefónnom
čísle 158, prípadne na e-mail
[email protected]
Jinwei Shu, (34)
z Čínskej republiky
Popis osoby: nedodaný
Na menovaného vydal Okresný
súd Bratislava II príkaz na zatknutie pre zločin ublíženia na zdraví.
Kurt Löwy (56),
z Bratislavy
Popis osoby: je 175 – 180 cm
vysoký, štíhlej postavy, má svetlé
vlasy.
Na menovaného vydal Okresný
súd Bratislava V príkaz na zatknutie pre trestný čin úverového
podvodu.
Ako vieme, za účelom pozitívneho ovplyvnenia dopravnej nehodovosti na cestách
došlo k úprave niektorých sankcií za
prekročenie rýchlosti s určením jej rozsahu
prekročenia.
N
evedno, ako prišli naši
vyberači pokút k daným
cifrám, faktom však zostáva,
že aj pri neveľmi hlbokom
zamyslení by sa našli efektívnejšie a rovnako rýchle riešenia, ako postihnúť aroganciu
za volantom. Pravda, jednoduchšie je ísť po peniazoch,
vlk sa nažerie a koza zostane
celá. Inak povedané, štát získa do prederavenej kasy trvalý príjem a chronickí trhači
asfaltu môžu pokojne osud
pokúšať ďalej. Apropo –
koľko vodičov pod hrozbou
nekresťanskej pokuty začalo
dodržiavať predpísanú maximálnu rýchlosť? Asi by sme
boli prekvapení.
Zo sadzobníka pokút sa dá
vyčítať priehľadná stratégia
nie príliš férového prístupu
k riešeniu problému. Na zamyslenie stojí aj ohraničenie
jednotlivých prekročení maximálnej dovolenej rýchlosti,
ktoré sú rozsahovo členené
na veľmi krátke úseky. Nie
každý automobil je vybavený digitálnym ukazovateľom
rýchlosti, z ktorého vodič
Popis osoby: nje 170 cm vysoký, strednej postavy.
Na menovaného vydal Okresný
súd Bratislava II príkaz na
zatknutie pre prečin zanedbania
povinnej výživy.
zistí meranú rýchlosť vozidla. Číselné údaje klasického
tachometra sú po dvadsiatke,
teda 0, 20, 40 atď., odčítať bez
problémov sa ešte dajú číslom neoznačené nepárne celé
dieliky, teda 30, 50, 70 atď.
Spoľahlivé rozlíšenie jednotkových dielikov tachometra
je po kvantitatívnej stránke
diskutabilné. Na začiatok je to
však dobrý pokus. Ako zaručený zdroj príjmov núdzneho
štátu sa do budúcnosti črtajú
pokuty za prekročenie každého jedného kilometra nad
maximálne dovolenú rýchlosť. Čo dielik to dvadsať eur,
napomenutie so zľavou - za
desať. Skôr či neskôr správne
odčítať dieliky medzi hraničnými úsekmi určujúcimi
výšku postihu za prekročenie
najvyššej dovolenej rýchlosti
sa naučí každý vodič. Keď nie,
nech platí, ignorant!
K dokonalému chaosu
v hlave stačí pridať fakt, že
podľa odborníkov sú tachometre výrobcom nastavené
tak, aby ukazovali viac ako
v skutočnosti vodič jazdí s
toleranciou cca 5 km/hod.
So zvyšujúcou sa rýchlosťou
rozdiel narastá, čo znamená, že tachometer v celom
rozsahu ukazuje viac, ako je
skutočná rýchlosť vozidla. V
tomto prípade platí, že viac
je menej, teda ak bude tachometer v súlade s predpísanou
rýchlosťou, vodič nepochybí.
Pravda len vtedy, keď nebude
jazdiť na komunikáciách, kde
je predpísaná najnižšia povolená rýchlosť. Jeden nikdy
nevie.
OBEC
1. do 6 km/h
napomenutím
2. nad 6 do 10 km/h
20 €
3. nad 10 do 15 km/h
40 €
4. nad 15 do 19 km/h
60 €
5. nad 19 do 25 km/h
90 €
6. nad 25 do 30 km/h
140 €
7. nad 30 do 35 km/h
200 €
8. nad 35 do 40 km/h
280 €
9. nad 40 do 45 km/h
360 €
10. nad 45 do 50 km/h
440 €
11. nad 50 do 55 km/h
540 €
12. nad 55 do 60 km/h
650 €
13. nad 60 km/h a viac predložiť
MIMO OBCE
1. do 6 km/h
napomenutím
2. nad 6 do 15 km/h
20 €
3. nad 15 do 25 km/h
40 €
4. nad 25 do 29 km/h
60 €
5. nad 29 do 35 km/h
130 €
6. nad 35 do 40 km/h
200 €
7. nad 40 do 45 km/h
300 €
8. nad 45 do 50 km/h
400 €
9. nad 50 do 55 km/h
520 €
10. nad 55 do 60 km/h
650 €
11. nad 60 km/h a viac predložiť
Z policajného bloku
Dohryzení policajti
Za podozrivým z poškodzovania motorových vozidiel
na Jungmannovej ulici skočili
policajti do Chorvátskeho ramena, kde muž hľadal mokrý
azyl. Napriek aktívnej obrane
prenasledovaného
vytiahli
na súš, kde v odpore pokračoval. Prejavilo sa to na viacnásobnom zahryznutí do rúk
policajtov, za čo Marián V. (35)
z Bratislavy skončil s obvinením za policajnými mrežami.
Viete, že...
... od začiatku tohto roka do
26. augusta 2012 vzniklo v
Slovensku 11 511 požiarov,
ktoré spôsobili priame materiálne škody predbežne
vyčíslené na 21 764 488 eur?
Pri požiaroch prišlo o život 27
osôb a 170 utrpelo zranenia.
Oproti rovnakému obdobiu
vlaňajška je počet požiarov
vyšší o 1927, pozitívom je
zníženie počtu usmrtených o
deväť osôb.
... za prvých šesť mesiacov 2012 policajné štatistiky zaevidovali v Bratislave
1 201 dopravných nehôd (SR
6459), pri ktorých prišlo o život 15 osôb (SR 139)? Za toto
obdobie dopravní policajti
v Bratislave odslúžili s technickými prostriedkami na
meranie rýchlosti 7 750 hodín (SR 84 802).
Ako sa rodia krimipríbehy
Bezpečne do školy
V súvislosti so začiatkom školského roku
dopravní policajti nabádajú rodičov, aby
viedli svoje deti k bezpečnému správaniu sa
na cestách a aby ich učili používať reflexné
prvky na odeve či taške.
V
Zdeněk Bublík, (54),
z Bratislavy
7. 9. 2012 • 21
KRIMI
odičov motorových vozidiel žiadajú zvýšiť opatrnosť v blízkosti škôl a školských zariadení nielen počas
prvých dní školského roku.
Dodržiavaním pravidiel cestnej premávky, rešpektovaním
iných účastníkov cestnej premávky, najmä chodcov a nepodceňovaním rizika lokalít s
označením zvýšeného výskytu
detí, môžu značnou mierou
prispieť k ich bezpečnosti na
cestách.
Aj policajti Mestskej polície
v Bratislave sa venujú preventívnemu projektu „Bezpečná cesta do školy“, ktorého
cieľom je ochrana detí na priechodoch pre chodcov v blízkosti vybraných základných
škôl. V dopravnej výchove
učia deti, ako sa správať v
cestnej premávke, pozornosť
venujú aj ich správaniu sa
na priechodoch. V prvý deň
školského roku zabezpečovali
mestskí policajti priechody v
blízkosti 24 základných škôl,
počas školského roku budú
bdieť nad dvadsiatkou priechodov v celej Bratislave.
Stranu pripravil Jaroslav Gründler, [email protected]
Ilustračná snímka: Archív MsP Bratislava
22 • 7. 9. 2012
PETRŽALSKÉ NOVINY
SPOLOČNOSŤ
Oslava
v skateparku
Ani zlé počasie neodradilo
množstvo gratulantov od
oslavy pätnástich narodenín
klubu KASPIAN.
Najmenšia
rodina
na svete
Vtipné príbehy rodiny
Hňatliakovcov pre
najmenších čitateľov.
Vydavateľstvo Ikar dáva do pozornosti knihu pre najmenších
čitateľov. Najmenšia rodina na
svete je knižka, pri ktorej sa deti
nielen pobavia, ale aj poučia.
Doplnená je milými, detskému
svetu blízkymi ilustráciami.
Prací prášok spôsobí, že Hňatliakovci sa postupne zmenšujú,
až sa stanú súčasťou mikrosveta takmer neviditeľného voľným okom. Vo svojej miniatúrnej podobe začnú účinkovať v
úspešnej televíznej šou. Voľne
nadväzujúce príbehy nielen
pobavia a vtiahnu deti do sveta fantázie, ale obsahujú aj isté
ponaučenie, napríklad príbeh
Trampoty s vodou je o chlapcovi, ktorý sa nerád umýva, a
pred ktorým voda uteká s panickým strachom. Holub Ferko
zasa prekoná nástrahy osudu
vďaka tomu, že sa učí od múdreho papagája. Deti si určite
obľúbia aj popleteného psíka
Emila, ktorého prezývajú Omyl.
Knižku dopĺňajú farebné ilustrácie Kataríny Gasko.
Ak chcete od nás dostať túto
pôvabnú knižku, stačí, ak nám
do konca septembra pošlete
obrázok. Téma je – Najkrajší
prázdninový zážitok. Troch
vyžrebovaných odmeníme
knižkou. Svoje kresby posielajte mailom alebo poštou. Naše
kontakty nájdete na str. 17.
v tiráži.
(red)
P
odujatie PIK-NIK, ktoré sa
v prvú septembrovú sobotu
konalo pri skateparku na Námestí českého ľudu, prilákalo
mladých i rodinky s deťmi. „Je
tu veselo, deti sa bavia, šmykľavka či nafukovací hrad sú stále
preplnené, v stane sa strieda
jedna aktivita za druhou. Súbežne prebieha súťaž v skokoch
na bicykloch. Decká súťažia na
stacionárnych bicykloch, jeden
reprezentuje pingpongový stôl,
druhý novú prekážku do skateparku. O použití vyzbieraných
peňazí z tomboly rozhodne
Kto zlyhal?
K
eď sa pred vyše dvoma rokmi u nás rodil medzinárodný projekt spoločnosti Humana
People tu People zameraný na
zber použitých odevov, domácich textílií, topánok a doplnkov,
viaceré mestské časti sa správali zdržanlivo. Báli sa zaváhania
až zlyhania zainteresovaných.
Uplynulé dni v Petržalke ukázali, že ich obavy boli na mieste.
Zberné kontajnery, do ktorých
ľudia vhadzujú najmä staré, no
ešte stále použiteľné odevy, ne-
mal zrejme kto vyprázdniť.
A naplnené igelitové tašky a vrecia ukladali ku kontajnerom s
nádejou, že ich zoberie ten, kto
príde po obsah kontajnera. Stačilo však pár hodín, aby sa napr.
okolie dvoch zberných nádob
na ani nie pred rokom zrekon-
31. 8. 2012
počet najazdených kilometrov,“
priblížila atmosféru pracovníčka
KASPIAN-u Zuzka Milatová.
KASPIAN pôsobí v Petržalke
od roku 1997. Jeho pracovníkov
najčastejšie stretneme v skateparku alebo v klube na Osuského ulici. Získali si prirodzený
rešpekt detí a mladých, ktorým
pomáhajú v ťažkých životných
situáciách, realizácii vlastných
projektov, doučovaní či organizovaní podujatí. „Želáme si, aby
sme tu boli ešte dlho, aby decká
robili to, čo ich baví a zlepšovali
sa v tom a aby tu boli stále ľudia,
ktorí im pomáhajú,“ odpovedala Zuzka na otázku o narodeninovom želaní. Pätnáste výročie
bude v skateparku pripomínať
aj nové graffity, ktoré vznikalo
počas oslavy.
Vďaka tombole sa vyzbieralo
240 eur. Výhercovia, ktorí si nevyzdvihli ceny, tak môžu urobiť
do konca septembra. Výherné
čísla nájdete na stránke www.
kaspian.sk. Výťažok bude použitý na kúpu nového pingpongového stola. Deti zaň odšliapali
141 km, čo bolo len o 5 km viac
ako získala prekážka do skateparku. Jeho celková cena je 500
eur, zbierka preto pokračuje.
Príspevky je možné posielať na
číslo účtu 2624174518/1100 s
variabilným symbolom 2012.
autor a foto: LD
štruovanom Vlasteneckom námestí zmenilo na smetisko. Rôzni nenechavci totiž vrecia otvorili
a veci porozhadzovali, prípadne
pohádzali na kopy.
V našich domácnostiach už
nepotrebné, no stále použiteľné
textílie mali byť odoslané ľuďom
tretieho sveta v Afrike, Južnej
Amerike, Indii a Číne. Tie, ktoré minulý týždeň skončili mimo
kontajnerov, tam už určite nedoputujú.
Otázkou je, prečo sa to muselo stať. Zlyhal jednotlivec, organizácia, celý projekt? O odpoveď
sme požiadali martinskú spoločnosť Humana People to People
Slovakia.
1. 9. 2012
PETRŽALSKÉ NOVINY
7. 9. 2012 • 23
ŠP ORT/INZ ERC I A
N
Po zážitky na Závodisko
Po kratšom čase sa opäť rozbehla jesenná časť dostihovej sezóny, ktorá pokračuje už v nedeľu 9. septembra štvrtými klasickými dostihmi sezóny pre 3-ročné kobyly.
Jogové cvičenia
pre fyzickú a
psychickú pohodu
a prihláškach zatiaľ figuruje 26 kobýl, ale do uzávierky sa
určite nahlásia ďalšie. A
to je opäť prísľub napínavých dostihov, stávkovania na kone, ale, ako to už
v prekrásnom prírodnom
areáli býva, aj bohatého
sprievodného programu.
A ten pripravili organizátori pre všetkých, aby si
na svoje prišli deti, muži i
ich krajšie polovičky. Tak
teda, netreba dlho premýšľať a vo svojom kalendári si zaznačiť 9. 9., keď
môžete využiť posledné
krásne dni farebnej jesene a s priateľmi ochutnať
gastronomické špeciality
či správne chladené pivko, práve na Závodisku.
Ak aj vám už dostihová
prestávka bola pridlhá,
určite si na prvých jesenných dostihoch prídete
na svoje. Kone a jazdci sa
tiež už nevedia dočkať.
Čakajú tam na vás pekné a napínavé zážitky.
V Čunove počas minulého týždňa
vyvrcholil tohtoročný Svetový pohár
2012 vo vodnom slalome piatym finálovým kolom. Najslávnejšie petržalské
dvojičky, trojnásobní olympijskí víťazi
bratia Peter a Pavol Hoschornerovci
mali v pláne po bronzovej medaile na
tohtoročných OH v Londýne sa znova
dostať na absolútny piedestál. Žiaľ,
najväčšou senzáciou už v piatkovej
kvalifikácii bola smola Hochschornerovcov, ktorí si poškodili loď a bez
postupového efektu skončili poslední.
Deblisti Hochschornerovci po prvom
kole s 256 trestnými sekundami obsadili až 23. miesto, navyše s poškodenou loďou už na druhé nenastúpili a
v nedeľu medzi semifinálovou dvadsiatkou chýbali. Smola ich prenasledovala už v tréningu, keď si loď rozbili, v
pretekoch sa na nich nalepila opäť od
druhej vynechanej bránky a do cieľa
už došli bez pádlovania. Na prvý pohľad sa zdalo, že medzi 23 štartujúcimi
o nič nepôjde, no nakoniec sa udialo
niečo, čo čakal málokto.
(mv)
(vk)
ZÁPIS DO KURZOV JOGY
PRÁVE PREBIEHA
0908 127 537 • www.JogavDennomZivote.sk
Zistite, ako
ko môže Joga v dennom živote® pomôcť práve Vám
Cvičenia zo Systému Joga v dennom živote® nám môžu pomôcť pri rôznych
neduhoch ako sú stres, nervozita, alergie, problémy s trávením, pri bolestiach
chrbta, kĺbov a hlavy. Takisto zlepšujú koncentráciu, imunitný systém a celkovú
pohodu. Prehlbujú dych, uvoľnenie a pomáhajú ľahšie zvládať vypäté situácie.
STRES A JEHO NÁSLEDKY
Stres sa stal každodennou súčasťou nášho
života. Čím väčší stres zažívame tým skôr
sa môže prejaviť na našom zdraví. Jogové
cvičenia majú psychosomatický charakter
- na telo pôsobia uvoľňujúco a detoxikačne a zároveň posilňujú psychickú odolnosť. Pomáhajú obnoviť fyzickú a duševnú
rovnováhu a tým znižujú negatívne pôsobenie stresu.
SYSTÉM JOGA V DENNOM ŽIVOTE® –
CVIČENIA PRE KAŽDÉHO
Systém Joga v dennom živote® je autorizovaným systémom jogových cvičení
a techník zostavený tak, aby ho mohol
cvičiť každý bez rozdielov. Autor Systému, Paramhans Svámi Mahéšvaránanda,
ho navrhol tak, aby bol vhodný pre ľudí
na Západe a pre každodenný bežný život
človeka. Na hodinách Jogy v dennom živote® sa cvičí relaxácia (vedomé uvoľňovanie tela a mysle), ásany (fyzické jogové
cvičenia a pozície podľa jednotlivých
stupňov náročnosti) a tiež dychové cvičenia (pránajáma).
Hochschornerovci
nepostúpili
Znížite stres, nervozitu
a depresie
Nácvik pozícií je postupný a systematický,
čo umožňuje návštevu kurzov i úplným
začiatočníkom a nešportovcom. Správne
zosúladenie pohybu a dychu pri cvičení,
ako aj praktikovanie relaxácie a dychového cvičenia, pôsobia na nervový systém
upokojujúco a harmonizačne. Preto sa
po cvičení človek cíti fyzicky i psychicky
uvoľnený a oddýchnutý.
NOVÁ KURZOVÁ SEZÓNA ZAČNE
10. SEPTEMBRA 2012.
Srdečne Vás pozývame do Jogacentra v
Petržalke, ktoré je vytvorené predovšetkým na cvičenie jogy a má veľmi peknú,
príjemnú a pokojnú atmosféru. Kolektív
Jogacentra tvoria certifikovaní cvičitelia
s dlhoročnou praxou.
PRIHLASOVANIE A BLIŽŠIE INFORMÁCIE
Prihlásiť alebo informovať sa môžete telefonicky, e-mailom alebo osobne priamo v Jogacentre na Budatínskej 20 (počas stránkových hodín). Mobil: 0908 127 537, E-mail:
[email protected]
JOGACENTRUM, Budatínska 20, Petržalka
www.JogavDennomZivote.sk
rozpis kurzov nájdete na www.JogavDennomZivote.sk/bratislava
Upevníte si fyzické
a psychické zdravie
Zlepšíte si koncentráciu
a pamäť
Upokojíte si myseľ
a posilníte imunitu
KURZY JOGY
MEDITÁCIA
SATSANG
24 • 7. 9. 2012
PETRŽALSKÉ NOVINY
ŠP ORT
Triumf mladíkov
Slávie UK
FC Petržalka 1898:
Cítime veľkú podporu starostu Bajana
Futbalisti FC Petržalka 1898 majú za sebou ostrý
štart do novej sezóny. V priebehu mesiaca zohrali
päť majstrovských stretnutí v Keno 10 III. lige
skupina západ, z toho dva víťazné proti Seredi
a Vrbovému. Okrem toho úspešne vstúpili aj do
nového ročníka Slovenského pohára - Slovnaft
Cupu, keď zdolali Šamorín a v 2. kole ostali na
štíte corgoňligového FC Nitra. O celkovej situácii v klube sme sa porozprávali s predsedom
predstavenstva FC, Ing. Jozefom Augustínom,
majiteľom firmy Compotec Hydraulics, s.r.o.,
ktorá je jedným z akcionárov klubu.
Určite vás veľmi potešilo, že na
vynovenú premiéru FC proti
nitrianskemu béčku v Petržalke-Ovsišti na Ulici Sklodowskej
sa prišli pozrieť primátor Bratislavy Milan Ftáčnik a starosta mestskej časti Vladimír Bajan.
Videli síce našu prehru 1:3,
ale aj obrovské odhodlanie
mladého tímu, ktorý v ďalšom
domácom zápase zdolal Sereď
2:0 a medzitým v Slovnaft Cupe aj Šamorín 3:1. Samozrejme, ich prítomnosť na zápase
sme si ohromne vážili, takisto
aj to, že naši najvernejší fanúšikovia na druhej strane ihriska skandovali ,,Konečne sme
doma.“ Mali sme z toho všetkého fantastický pocit, že sa
futbal vrátil do Petržalky. Veľmi ma napĺňa, že o náš klub
má veľký záujem starosta V.
Bajan. Neustále sleduje dianie
v klube, rovnako jeho zástupcovia, poslanci, ktorí sa boli
tiež pozrieť na celý vynovený
areál. Už teraz môžem povedať, že sme si vytvorili pevnú
pôdu pod nohami a takto môžeme postupne budovať klub
podľa našich predstáv. Keď
som ho preberal, tak mojím
prvým cieľom bolo obnoviť
vzťahy so samosprávou. Našli sme podporu u primátora i starostu, keby sme ju od
nich nedostali, veľmi ťažko by
sa nám dýchalo. Pomohli nám
zorganizovať veci a naštartovať všetky potrebné procesy.
Z kancelárie starostu neustále dostávame otázky, ako postupujeme, v čom nám môžu
pomôcť.
Prezraďte nám niečo bližšie
o vašich ďalších veľkých plánoch?
Budeme dostavovať ďalšiu
časť tribúny, ktorá by mohla
byť hotová najneskôr koncom
septembra, to znamená, že
obidve tribúny budú mať kapacitu 900 miest. Okrem toho na
druhej strane ihriska sa nejaká stovka ľudí zmestí na státie,
kde chodia najskalnejší fanúšikovia FC. Po dokončení ďalších tribún rátame s kapacitou
2 500 miest. Mimochodom,
cítime ohromnú podporu našich priaznivcov, napríklad do
Moravian ich išlo autobusom
zhruba okolo 40.
V minulom mesiaci sa vaším
generálnym sponzorom stala firma Svet českého piva. Povedzte nám o nej niečo?
Už v zápase so Sereďou sme
mali logo tejto firmy na dresoch, s novým sponzorom sme
uzavreli obojstranne výhodnú zmluvu. Na jednej strane
propagujeme jeho výrobky, na
druhej strane nás podporuje v
marketingových akciách, aby
sme prilákali čo najviac divákov na štadión. Zdvihli sme síce vstupné o jedno euro, ale pri
odchode zo štadióna si diváci
môžu zobrať jedno pivo k ne-
deľňajšiemu obedu, alebo kto
ho nechce, dostane čapovanú vineu. Pri výstavbe štadióna nám výrazne pomáha firma Pinel a, samozrejme, moja firma má na starosti celkovú
organizáciu a zázemie klubu.
Rokujeme s ďalšími sponzormi a záleží nám aj na celkovej
propagácii zo strany médií. V
tomto smere spolupracujeme s Rádiom City, s denníkom
PLUS jeden deň, rokujeme s
jednou stávkovou kanceláriou,
ktorá nám bude umiestňovať
naše plagáty pred stretnutiami. Snažíme sa získať aj podporu Petržalských novín, má
to logiku, lebo reprezentujeme mestskú časť a tieto noviny
sú jej dôležitou súčasťou. Rokujeme aj s Bratislavskou televíziou a tiež s Bratislavským
Kuriérom. Verím teda, že budeme mať dostatočne pokrytý celý región vo všetkých médiách, aby sa o nás vedelo.
Mužstvo FC Petržalka 1898 za
pochodu dopĺňate, ako vyzerá
v súčasnosti?
Káder sme uzavreli až v polovici augusta. Po prvom zápase s Nitrou B nám hneď bolo
jasné, že ho musíme doplniť
niekoľkými staršími a skúsenejšími hráčmi. Do Senca sme
uvoľnili Ľ. Hanzela, ale odtiaľ
sme získali Plichtu a Habaja.
Pre nás to bol dobrý obchod,
lebo Hanzel nám ešte odpustil
dlh, ktorý sme mali voči nemu.
Víťazmi
medzinárodného
vodnopólového turnaja Visegrad Cup 2012 pre hráčov
do 15 rokov sa na petržalskom kúpalisku Matador stali
domáci mladíci zo Slávie UK
Bratislava. Slovenskí pólisti
získali v piatich dueloch plný
počet bodov a inkasovali iba
16 gólov. Druhé miesto obsadili hráči slovinského klubu
VD Koper Mladi, tretí skončili
pólisti z chorvátskeho mužstva VK Delfin Rovinj. Turnaj sa
konal pod záštitou Medzinárodného visegrádskeho fondu
za účasti klubov z Maďarska,
Poľska, Slovinska, Chorvátska,
Rakúska a Slovenska.
Výborná previerka
Slov-maticu
Do Slovana zamieril Niňaj, za
ktorého sme dostali na hosťovanie Kratochvíla. S týmto
klubom sme sa dohodli na veľmi serióznych podmienkach
výhodných pre obidve strany. Slovan nám odpustil staré dlhy, ktoré sme mali počas
pôsobenia v Prievoze a takisto
prevzal aj záväzky voči iným
spoločnostiam. Z Nitry prišiel
Kolony, z Dunajskej Stredy na
polročné hosťovanie Hanták,
doťahujeme prestup Malíka z
ČSFA Malacky, pracujeme na
prestupe talentovaného 22ročného stopéra zo Slovinska.
Z Lanžhotu sme získali nášho
odchovanca Kovašicha, myslím si, že teraz budeme mať
dobre vyvážené mužstvo a už
sa tešíme na ďalšie zápasy na
našom útulnom štadióne pred
vďačnými divákmi.
Program jesenných zápasov FC
Petržalka: 6. kolo 9.9. Petržalka
– Vráble, 7. kolo 16. 9. Levice
– Petržalka, 8. kolo 23.9. Petržalka - Slovan juniori, 9. kolo
29.9. Nové Mesto nad Váhom
– Petržalka, 10. kolo 7.10. Petržalka - Domino Bratislava,
11. kolo 14.10. Trnava juniori - Petržalka, 12. kolo 21.10.
Petržalka – Piešťany, 13. kolo
27.10. Topoľčany – Petržalka,
14. kolo 4.11. Petržalka - Dunajská Lužná, 15. kolo 11.11.
Nemšová – Petržalka.
Milan Valko
foto Miro Blusk
Slovenský futsalový šampión
Slov-Matic FOFO Bratislava so
sídlom v Petržalke obsadil na
turnaji Riga Futsal Cup 2012
posledné 4. miesto. V lotyšskej
metropole rozhodla o tom ich
prehra v záverečnom zápase s
Minskom 1:4. Zverenci trénera Jána Janíka zaznamenali
na turnaji, ktorý bol pre nich
prípravou na UEFA Futsal Cup
v cyperskej Nikózii, dve víťazstvá a jednu prehru. Víťazom
turnaja sa stal Minsk, pred
Rigou a azerbajdžanským
Arazom Naxcivan. ,,Bola to
pre nás výborná previerka s
kvalitnými súpermi,“ povedal
tréner Slov-Maticu Ján Janík
a dodal: ,,Okrem Minska sa v
ďalších dvoch tímoch predstavili kvalitní legionári z Brazílie a Portugalska. Výsledkovo
nie som spokojný, herne to
však nebolo zlé a nebyť niekoľkých výpadkov v určitých
fázach zápasov, mohli sme
skončiť lepšie. Chyby v tejto
fáze sa ešte dajú odstrániť,
plusom bolo, že sme si mohli
vyskúšať širší počet hráčov.“
Na Cypre okrem domáceho
šampióna Omonie Nikózia
(vo štvrtok 6. septembra) čaká
na zverencov trénera Jána
Janíka konfrontácia s favorizovaným talianskym majstrom
Luparense Calcio (piatok 7.
septembra) a po dni voľna v
nedeľu 9. septembra nastúpia
proti outsiderovi na postup
Varne.
(mv)
Download

Šikanovanie v školách