KO R E N E
SLOVENSKÉ
Január
Február
2013
1-2
ročník IV
elektronická verzia
WWW.SLOVKOR.CZ
20 ROKOV NA NÁMESTIACH
plk. IVAN BELLA,
PRVÝ SLOVENSKÝ KOZMONAUT
VEĽKÝ ROK KOŠÍC
PRÍLOHY: DETSKÝ KÚTIK,
SLOVÁCI DOMA A VO SVETE
( Pražská kapustnica – k článku na str.6/7)
Foto: P. Ambro
STALO SA... .............................................................................STR. 2
UDALOSTI .................................................................................STR. 3
BLAHOŽELANIA ......................................................................STR. 4
.
REGIÓNY
PROGRAMY OS V PRAHE, BRNE A V HRADCI .....................STR. 5
PRAHA: BENEFIČNÁ KAPUSTNICA .......................................STR. 6-7
PLES V HRADCI ....................................................................... STR. 8
VZÁJOMNOSŤ
20 ROKOV NA NÁMESTIACH ..................................................STR. 9 - 10
NÁRODNOSTNÁ KONFERENCIA ............................................STR. 11
FOLKLÓR
SLOVÁCKÝ KRÚŽEK A SKALIČANIA V BRATISLAVE ..........STR. 12
ROZHOVOR
PRVÝ SLOVENSKÝ KOZMONAUT ..........................................STR. 13-18
REPORTÁŽ
VEĽKÝ ROK KOŠÍC .................................................................STR. 19
CESTUJEME
SOLÚN - RODISKO VIEROZVESTCOV ...................................STR. 20
HUMOR
VICO BEZ JIRÁNKA ................................................................STR. 21-22
PROGRAM
SLOVENSKÝ INŠTITÚT ...........................................................STR.23
POŠTOU, MAILOM, TELEFÓNOM ...........................................STR. 24
GALÉRIA
PRÍLOHY :
DETSKÝ KÚTIK POZNÁVAME EÚ : ŠPANIELSKO
SLOVÁCI DOMA A VO SVETE : V RUSKU A NA DOLNEJ ZEMI
SLOVENSKÉ KORENE 1
STALO SA...
... V ČESKEJ REPUBLIKE
SMS
Majitelia
mobilných
telefónov
v
Českej
republike pošlú ročne takmer desať miliárd textových správ.
V závislosti na tarife, alebo druhu predplatenej karty zaplatia za
zaslanie jednej správy viac ako dve koruny. Ročne tak ľudia zaplatia mobilným operátorom zbytočne okolo desať miliárd korún, ktoré by mohli ušetriť. Ich výdavky sú celkom zbytočné a
tieto správy môžu posielať takmer zadarmo, keby využili niektorú z bezplatných služieb posielania správ a komunikovali nie prostredníctvom SMS, ale dátových prenosov.
MASLO
Českým spotrebiteľom sa nepáči rozhodnutie Európskej únie zakázať domácim výrobcom používať názov „pomazánkové máslo“. Vadí im najmä to, akým spôsobom Brusel komplikuje a obmedzuje domáci trh. Podobné protesty sa
ozvali svojho času aj vtedy, keď sa nápoj zo zemiakov nemohol nazývať rum a museli ho premenovať na „tuzemák „.
Zdá sa, že tieto dve a ďalšie podobné náhradky, ktoré nemajú s originálom nič spoločné, zrejme Čechom vyhovujú.
CIGARETY
České deti ochutnajú prvú cigaretu približne ako štrnásťročné. Fajčiarov vo veku od 18 do 22 rokov je v súčasnosti až 53 percent. Z prieskumu vyplýva, že keby v Česku platil zákon zakazujúci fajčenie v reštauráciách,
baroch a diskotékach, nezačalo by pred dovŕšením 18 rokov fajčiť až 30 percent mládeže. Presadeniu takéhoto
zákona však bráni skutočnosť, že tabakový priemysel prináša do štátneho rozpočtu obrovskú sumu peňazí.
CUDZINCI
Od tohtoročného februára sa v Česku otvorí ešte viac pracovný trh pre ďalšie krajiny, ktorých občania môžu požiadať o tzv. zelené karty oprávňujúce k povoleniu k pobytu a k zamestnaniu. Doteraz mohli usilovať o tieto karty
občania z 12 krajín, ale novým opatrením sa ich počet má zvýšiť
o ďalších 52 štátov vrátane ázijských. Ľudia z vybraných krajín mimo Európskej únie dostanú možnosť získať voľné miesto vtedy, ak ho nikto z EÚ neobsadí do jedného mesiaca. Od
roku 2009, kedy začalo Česko vydávať zelené karty, využilo ponuku približne štyristo cudzincov.
... V SLOVENSKEJ REPUBLIKE
NEZAMESTNANOSŤ
Podľa Štatistického úradu SR je na Slovensku bez práce takmer 400 tisíc ľudí. Vláda, ktorá by chcela, aby percento ľudí bez práce kleslo pod magickú desiatku, požiadala v tejto súvislosti Európsku úniu o súhlas presunúť
350 miliónov eur na tieto účely. Tieto presunuté eurofondy sú určené najmä pre zamestnancov v doprave, v
malých a stredných podnikoch a pre účastníkov verejnoprospešných prác. Na čele európskej nezamestnanosti
je Španielsko, ale na Slovensku, ktoré je na treťom mieste, je bez práce napríklad vyše 34 percent mladých ľudí
do 25 rokov.
TURISTIKA
Vďaka vlani sprevádzkovaným novým luxusným lanovkám, ktorými sa lyžiari dostanú zo severnej na južnú stranu Chopku a naopak, sa v tejto sezóne otvorili v Nízkych Tatrách ďalšie zjazdovky. Milovníci zimných športov si
tak prišli na svoje vďaka ďalším kilometrom technicky zasnežovaných trás až úplne na vrchol hory Chopok. Na
Slovensku je teraz celkom 45 kilometrov zjazdoviek.
ŽELEZNICE
Plzenská Škoda Transportation sa dočkala prvej homologizácie pre svoju novú elektrickú lokomotívu, ktorá bola
schválená pre bežnú prevádzku na slovenských koľajniciach. Slovensko sa tak stalo prvou krajinou z piatich stredoeurópskych štátov, kde sa schvaľovací proces už dokončil a jeho výsledkom bolo zakúpenie dvoch súprav
s rýchlosťou do 200 km za hodinu. Hodnota slovenského kontraktu so podnikom Škoda presahuje dve miliardy
korún.
OLYMPIÁDA
Spoločná poľsko-slovenská kandidatúra na zimné olympijské hry v roku 2022 nie je prvým pokusom o ich zorganizovanie. Slovensko uvažovalo o ich konaní už trikrát. V roku 1984 región Vysokých Tatier nezískal vládnu
podporu a napokon nekandidoval. Hry vtedy dostalo Sarajevo.
Poprad sa v ére samostatnosti neúspešne pokúšal o usporiadanie ZOH v rokoch 2002 a 2006, kedy sa o ZOH
usilovalo aj poľské Zakopané. V prípade terajšieho neúspechu zvažuje Krakov, ktorý spoločne s Turínom bojuje
teraz o titul európskeho hlavného mesta športu 2015, aj o kandidatúre na ZOH 2026.
2 SLOVENSKÉ KORENE
UDALOSTI
Prezidenti k spoluobčanom
Zatiaľ čo odchádzajúci český prezident Václav Klaus si pre svoju rozlúčkovú návštevu zvolil Slovensko, novozvolený Miloš Zeman sa tiež, hneď po inaugurácii chystá na svoju prvú oficiálnu návštevu Slovenskej republiky. Obaja najvyšší predstavitelia ČR boli hosťami prezidenta Ivana Gašparoviča. Tohtoročné novoročné príhovory odchádzajúceho českého a stávajúceho slovenského prezidenta sa niesli v znamení 20. výročia rozdelenia spoločného štátu.
„Uplynulo 20 let od chvíle, kdy se na mapě světa objevila samostatná Česká republika. Dovolte mi, abych Vám jako prezident republiky z tohoto místa naposledy popřál úspěšný a dobrý rok!“
Vážení spoluobčané,
dovolte, abych Vás z Pražského hradu jako každoročně pozdravil a do nadcházejících dvanácti měsíců Vám popřál zdraví a štěstí
v osobním životě a naší zemi politickou a ekonomickou stabilitu a tolik potřebnou svornost občanů.
Přes všechny problémy, které nás právě teď provázejí, neprožíváme žádnou katastrofu. Materiálně
žijeme ve stavu, jaký žádná z generací našich předků nepoznala. Již několik let však přešlapujeme
na místě, což lidé cítí a různí našeptávači špatných nálad a namyšlení samozvaní spasitelé se toho
snaží využít pro své cíle.
Při vší, v mnohém oprávněné kritičnosti si buďme vědomi základních faktů. Výkon naší ekonomiky, tedy to, co jsme za posledních 10 let vyprodukovali, rozdělili si a spotřebovali, vzrostl o 35 %,
zhruba o třetinu, což je více, než je dlouhodobý historický průměr.
Příčiny zpomalení či úplné zastavení ekonomického růstu hledejme v našem myšlení, ve ztrátě respektu k poctivé práci, v hluboké degradaci úcty, kulturnosti i chování nás samotných i světa kolem nás, v
nekritickém obdivu k povrchnosti, okázalosti a líbivým gestům a ve ztrátě odvahy tyto jevy správně pojmenovat a vystavit se vulgární kritice a atakům, které současný elektronický věk dělá tak snadnými.
Nezapomínejme na to, co je tak důležité v každé obtížnější době, a tím je udržení naší národní
soudržnosti a v rámci ní přirozené solidarity a pocitu spoluodpovědnosti za ostatní: uvnitř rodin,
uvnitř obcí, uvnitř státu. V rychle se měnícím světě žádnou větší jistotu než tuto nemáme. Na Nový
rok si dáváme předsevzetí. Dejme si každý za sebe alespoň toto jedno a udělejme každý den něco malého pro to, aby nezůstalo
jen nenaplněným přáním.Vážení spoluobčané, dnes uplynulo 20 let od chvíle, kdy se na mapě světa objevila samostatná Česká
republika. Dovolte mi, abych Vám jako prezident republiky z tohoto místa naposledy popřál úspěšný a dobrý rok!
Drahí spoluobčania,
„Dnes si pripomíname 20. výročie vzniku samostatnej suverénnej Slovenskej republiky. S jej vznikom sme zobrali na seba
bremeno zodpovednosti.“
Napriek relatívne dobrým hospodárskym výsledkom štátu nezamestnanosť neklesá. Počujem vaše čoraz nástojčivejšie kritické slová a považujem ich za oprávnené.
Nemožno ďalej odkladať riešenie nakopených problémov v školstve, zdravotníctve,
verejnej správe, ale i v ďalších sektoroch.
V uplynulom roku boli predčasné voľby. Dali ste veľkú dôveru novej vláde. Vláde, ktorá hľadá sociálne schodné cesty riešenia problémov - pomôžme jej. Začnime najprv
každý od seba. Na svojom pracovisku, v našich domovoch. Lebo bez vašej iniciatívy a
aktivity bude akékoľvek úsilie odsúdené na neúspech.
Dnes si pripomíname 20. výročie vzniku samostatnej suverénnej Slovenskej republiky. S jej vznikom sme zobrali na seba bremeno zodpovednosti. Aj dnes cítime, že nie je ľahké. No dovolím si povedať, že ho nesieme statočne. Lebo si uvedomujeme, že náš
štát nie je imaginárny pojem, ale že sme to my, občania. Že je výrazom našej slobodnej vôle i zodpovednosti. Že si svoj štát máme
vážiť, ako si vážime samých seba. Preto náš štát nemôže byť ani lepší, ani horší, než sme my sami. Počiatočné ťažkosti sme prekonali. Lebo naša minulosť nás naučila trvať a pretrvať. Prácou a jedinečnou kultúrou. Tou kultúrou, ktorú dnes zanedbávame, ale v
skutočnosti sme pretrvali predovšetkým vďaka nej.
I keď nás kríza brzdí, netreba mať obavy, že by sme ju nezvládli. Aj teraz sme, napriek mnohým pesimistickým úvahám, dynamickou a úspešnou krajinou. Svet nás vníma ako dôveryhodného partnera. Dostáva sa nám širokého uznania za vytrvalosť, nezlomnosť, pracovitosť i kvalitu ľudí. Preto sme úspešní na medzinárodných trhoch. Preto sa naši ľudia vo svete nestratia. A to je to, čo nás
oprávňuje byť na seba hrdí.
Slovensko vysiela do Európy jasný signál chceme byť dôslední v línii spolupatričnosti s ostatnými krajinami. Spolupráca členov
únie je výnimočná. Všetci, vrátane Slovenska, sme tak hlboko vtiahnutí do globálnej ekonomiky, že ani nemáme inú možnosť. Som
si istý, že únia i euro napokon vyjdú z terajšej krízy posilnené.
Tento rok bude rokom svätého Cyrila a Metoda. Chceme si pripomenúť ich duchovné poslanie, aj to, že tu utvorili prvé slovanské
literárne učilište a právnickými dielami upevnili politické postavenie Veľkej Moravy. Títo spolupatróni Európy si v roku 1150.výročia
ich príchodu do týchto zemí zaslúžia našu úctu i dôstojné pripomenutie.
(Redakčne krátené)
SLOVENSKÉ KORENE 3
BLAHOŽELANIA
Popriali nám...
Redakcia časopisu Slovenské korene ďakuje všetkým čitateľom, spolupracovníkom, prispievateľom a priaznivcom za blahoželania a tešíme sa na pokračovanie spolupráce aj v tomto roku.
Jeho začiatok však nebol pre nás radostný, pretože náš časopis nedostal podporu vo forme štátnej dotácie a tak sme boli nútení zastaviť jeho vydávanie v tlačenej forme. Budeme vychádzať už
len v elektronickej podobe a nájdete nás na našich webových stránkach na adrese www.slovkor.cz
4 SLOVENSKÉ KORENE
REGIÓNY
PROGRAMY OBCÍ SLOVÁKOV
PRAHA :
„Mňamky našej mamky - Slovenské
hody“ - ochutnávka slovenských jedál z rôznych regiónov Slovenska. Tradičné jedlá pripravia Slováci žijúci v
Prahe. Hody sa uskutočnia dňa 16.3.
2013 od 17.00 hod v Dome národnostných menšín, Vocelova 3, Praha 2
Slovenské Vianoce – Kapustnica. Sbota 7.12.2013 od 18.00 do 23.00 hod.
miesto konania bude upresnene.Program:vystúpenie folklórneho súboru Šarvanci, Kapustnica, tombola, hudba k tancu.
HRADEC KRÁLOVÉ:
Prechádzky Prahou II, prehliadka Prahy s odborným výkladom sa bude konať dňa 27.4.2013. Zraz účastníkov o
10.00 hod pred metrom Malostranská.
Varenie bryndzových halušiek v Pileticiach – sa uskutoční dňa 25 .mája 2013 od
14.00 –Program : súťaž vo varení bryndzových hlaušiek, vystúpenie slovenských
ľudových umelcov, tradičné remeslá.
15. ročník turistického pochodu
Šáreckým údolím, ktorý sa bude konať
dňa 1.mája 2013. Zraz účastníkov o 10.00
hod v ulici Evropská, Praha 6 ( u Kulaťáku)
na bus zastávke č. 161 smer Nebušice.
Slovenský Majáles – sa uskutoční
dňa 18.mája 2013 od 18.00 – 24.00 hod.,miesto upresníme. Program : stavanie
májky, slovenská ľudová hudba a tanec.
Medzinárodný
festival
slovenského folklóru “ Jánošíkov Dukát – XV
ročník „. Akcia sa bude konať v dňoch
3-4. 8. 2013 vo Valašskom múzeu v
Rožnove pod Radhoštěm. Otvorenie
v piatok 3.8. o 19.30 hod. Záverečný galaprogram v nedeľu o 15.00 hod.
Turistický pochod na Karlštejn spojený s účasťou na XVII. Karlštejnskom
vinobraní. Zraz v sobotu 28.9. o 9.30
na Smíchovskom nádraží pred pokladňami. Historický sprievod, koncerty folkovej a ľudovej hudby, jarmok, ochutnávky karlštejnských vín, burčiaku.
Zájazd do Hradca Králové a účasť na
Slovensko-Českom dožinkovom venci,
ktorú poriada Regionálna Obec Slovákov
v Hradci Králové. Akcia sa bude konať
14.9. 2013 od 12.00 hod. v Šimkových
sadoch. Program : vystúpenie slovenských folklórnych súborov, ochutnávka
slovenských halušiek. Podľa počtu záujemcov sa zaistí doprava do H.Králové.
Klubová beseda – Termín a program budú
upresnené. Miesto konania bude v Dome
Národnostných menšín, Vocelova 602/3,
Praha 2 ( metro I.P.Pavlova ) od 17.00 hod
26. 1. 2013 VIII. Česko Slovenský bál
- oslava priateľstva medzi Českou a
Slovenskou republikou, Adalbertinum v
Hradci Králové. Účinkujú slovenské a
české hudobné skupiny a sólisti. Bohatý kultúrny program v duchu slovenskej
pohostinnosti. Akcia sa konala pod záštitou primátorov mesta Hradec Králové
a partnerského mesta Banská Bystrica.
25.5.2013 Deň Slovensko Českej kultúrnej vzájomnosti a 8.ročník súťaže vo
varení bryndzových halušiek - České
a Slovenské ľudové tradície a kultúrne
vzájomnosti oboch národov,vystúpenia hudobných a tanečných súborov,
ochutnávky
národných
špecialít,
workshop a ďalšie programy.
21. – 30. 6. 2013 spoločná návštěva slovenských divadelných predstavení v rámci festivalu Divadlo európskych regiónov.
14. 9. 2013 Deň slovenskej kultúry Slovensko-český dožinkový veniec, pod
záštitou veľvyslanca Slovenskej republiky v Prahe v rámci VIII. Královéhradeckých krajských dožinkových slávností – samostatný slovenský kultúrny
program, koncert slovenských umelcov
populárnej hudby, vystúpenie folklórnych súborov a sólistov, ľudová veselica, ochutnávky slovenských špecialít.
28.10. 2013 Deň československej štátnosti, účasť ROS Hradec Králové na
mestských oslavách vzniku samostatného Československého štátu a kladenia vencov na Masarykovom námestí.
13.12. 2013 Stretnutie rodákov v duchu
slovenských vianočných tradícií, vyhodnotenie celoročnej činnosti, správa o hospodárení ROS Hradec Králové, slovenské vianočné tradície,zvyky a špeciality.
BRNO :
Pozvánka do divadla
24.2. 2013 sa predstaví Slovenské národné divadlo s inscenáciou Aristofanových
Oblakov Neviete, ako sa zbaviť dlhov?
Strepsiades našiel už v roku 423 p. n. l.
výhodné a praktické riešenie. Veriteľom
neplatiť, ale radšej sa z dlhov inteligentne
vyhovoriť. Na to je dobrá Sokratova škola. Grécky komédiograf Aristofanes (445
– 388 p. n. l.) v tejto komédii nereaguje
na finančné problémy a krízu ani na filozofické školy, ale na úzkoprsosť hlupákov,
ktorých je možné ľahko oklamať, a tak ich
vlastne využiť a zneužiť. Práve sofisti dávali podľa neho návod na to, ako čierne
ľahko označiť za biele. Autor sám považoval Oblaky za svoju najlepšiu komédiu,
hoci diváci ju pre jej útočnosť veľmi priaznivo neprijali. Strepsiades takisto doplatí
na vlastnú hlúposť. Najprv sa vyberie do
Sokratovej školy sám, ale vek mu nedovolí celkom plniť povinnosti žiaka, a tak do
školy vyšle svojho syna Feidippida. Ten
sa u sofistov učí veľmi rýchlo a prirodzene
si osvojí umenie rečniť tak, aby sa zbavil
nepriateľa. Dokonca zájde tak ďaleko, že
toto umenie otočí proti vlastnému otcovi,
keď vyhlási, že je vlastne právne v poriadku dať mu výprask. Oblaky sú vtipnou
reakciou na zneužívanie intelektuálnej
prevahy a nezdravé smerovanie spoločnosti, ktoré vedie iba k tomu, že hlupáci doplatia na svoju hlúposť a lenivosť.
Záujemcovia sa nahlásia do 22.1.2013
e-mailom na [email protected] alebo
sms správou na tel. číslo 604 617 747
Vyzdvihnúť a zaplatiť si ich môžete 5.2.2013
na Křenovej 67, od 15.30 do 17.30 hod.
Cena vstupenky: 499,-Kč,
8.3.2013 Vítanie jari
Spoločenské
stretnutie
na
Křenovej pri hudbe a dobrom jedle od
17.00 do 22.00 hod. /pošleme samostatnú
pozvánku
s
návratkou.
18.4.2013 návšteva Jurkovičovej vily v
Žabovřeskách o 15.00 hod. Prehliadku
bude potrebné objednať. Prihlášky návratkou alebo e-mailom [email protected]
cz / pošleme s pozvánkou na Vítanie jari
.
17.5.2013 Majáles
14.6. – 15.6.2013 Opekačka na priehrade
Ďalej to budú naše Klubové stretnutia, návštevy divadla a ďalších kultúrnych akcií v meste, zdobenie perníčkov a tradičná Katarínska zábava.
SLOVENSKÉ KORENE 5
REGIÓNY
OS PRAHA: Benefičná kapustnica
K najobľúbenejším podujatiam organizovaným Obcou Slovákov v Prahe
patrí tradičná Kapustnica, ktorá v
adventnom období dáva priateľom
a známym priestor v radosti a pohode spoločne vychutnať predvianočnú atmosféru pri počúvaní kolied,
pri poháriku vínka a ľudovej hudbe.
Keďže adventný a vianočný čas je časom
pomoci druhým, poňali sme náš večer
benefične a hlavným sponzorom akcie sa
stalo sociálne zariadenie Modrý klíč. Akcia
roka na rok rastú a vždy sa tešia na to,
čo sa bude na pódiu i mimo neho diať.
Večerom nás tanečne a hudobne sprevádzal spriaznený folklórny súbor Šarvanci, ktorý nám večer spríjemnil niekoľkými tanečnými vystúpeniami a spevom.
Hudba sa postarala o príjemnú zábavu,
ktorá sa rozbehla až po všetkých oficialitách a v čase, ktorý bol vhodný na
príjemné debaty so známymi. V rámci občerstvenia sa podávala vianoná
kapustnica, no záujem bol i o výborné
Tancovalo sa až do posledného metra a električky
sa uskutočnila v rozľahlej sále reštaurácie Baráčnická Rychta na Prahe 1 počas
víkendu, keď sa na adventných vencoch
zapaľovala už tretia sviečka. Obavy organizátorov o nízku účasť spôsobenú nepríjemnou poľadovicou sa nakoniec ukázali
ako neopodstatnené a okrem niekoľkých
starších členov nakoniec dorazili všetci,
ktorí svoju účasť vopred potvrdzovali. Napriek tomu, že kapacita miestnosti bola
asi pre 150 účastníkov, hostí bolo toľko,
že sála praskala vo švíkoch. A že o ľudové akcie je rastúci záujem medzi mladými, nám sami dokázali svojím počtom.
Na podujatí tvorili asi 80 percent. Medzi
účastníkmi bolo i niekoľko mladých rodín s detičkami, na ktorých vidno, ako z
bryndzové halušky, guláš alebo iné slovensko-moravsko-české špeciality, ktoré za
priaznivé ceny špeciálne pre nás pripravili
v kuchyni reštaurácie. Účastníci sa nemohli
dočkať, či sa na nich usmeje šťastie v tombole, v ktorej by ste našli vianočné pečivo, sviečky, drobnosti, ozdobné predmety.
Sponzor akcie, zariadenie Modrý klíč, nám
do tomboly daroval niekoľko krásnych cien
vyrobených z dreva, keramiky, korálikov,
alebo vosku. Cenné na nich bolo, že tieto
Mládež tvorila až 80 percent z vyše
stovky prítomných
výrobky vyrobili mentálne postihnutí občania v chránených dielňach tohto zariadenia. Zámerom organizátorov bolo
finančne podporiť toto sociálne zariadenie, a preto sa rozhodli umožniť ich predaj priamo na akcii. Prítomní si tak mohli
kúpiť sviečky, keramické šálky a sošky,
anjelikov, náušnice a bižutériu, vianočné pohľadnice, látkové tašky, svietniky
a iné drobnosti, ktoré sú každá malým
umeleckým dielkom a jedinečným originálom. Pri stánku sa neustále zastavovali zvedaví hostia. Pre svojich blízkych
vyberali krásne maličkosti, ktoré potešia
dušu s dobrým pocitom pomoci druhým .
Zábava sa uberala správnym smerom
najmä po tom, čo už všetci mali brušká
naplnené dobrotami a ceny z tomboly putovali k šťastným výhercom. Ako zvyčajne,
naši mladí účastníci dlho neváhali a raz dva
zaplnili parket. Valčíky, polky, čardáše....
každý si prišiel na svoje. Speváčky zo súboru nás potešili pásmom piesní, pri ktorých
bolo možné poskytnúť zadýchaným pľúcam príjemnú prestávku. Spev sa okrem
hlavnej sály začal ozývať i z predsália, kde
sa mládenci pustili do oprašovania slovenských, nielen ľudových piesní. Atmosféra
bola výborná a trvala zhruba do polnoci,
keď už sálu, trochu so smútkom, opúšťali
poslední účastníci. Vianočná Kapustnica
sa aj tentoraz vydarila a ohlasy prichádzali z mnohých strán veľmi pozitívne.
Šarvanci hrajú, tancujú, spievajú...
Monika, autorka tohto príspevku sa osvedčila nielen ako dobrá organizátorka, ale tiež ako kreatívna „tombolistka“
6 SLOVENSKÉ KORENE
REGIÓNY
Pre starších užívateľov služieb je denný
program realizovaný na zácvikových pracoviskách a v chránených dielňach. Okrem
výchovno-vzdelávacieho a pracovného
programu pre užívateľov služieb je v rámci
projektu riešené ich stravovanie, doprava,
fyzioterapeutické služby a ďalej poradenská činnosť, ďalšie vzdelávanie pracovníkov a edukačný program rodinných príslušníkov a opatrovníkov užívateľov služieb.
Nás organizátorov tešilo, že okrem príjemnej atmosféry, ktorú sa podarilo vytvoriť,
sme zároveň spoločne pomohli zariadeniu
Modrý klíč, pre ktorý bol výťažok z predaja
výrobkov potešujúcou finančnou podporou. Tí, ktorí ho svojím nákupom podporili,
mohli mať radosť z prejavenej solidarity a
pomoci tým, ktorí nedostali do vienka toľko
zdravia ako my ostatní. Verím, že kúpené
darčeky urobili radosť nielen obdarovaným, ale aj ich darcom. Zároveň nie je vylúčené, že Obec Slovákov v Prahe bude
i v budúcnosti naďalej spolupracovať s
týmto alebo iným sociálnym zariadením. K
jednej z najväčších radostí organizátorov
patrí fakt, že napriek prvotným peripetiám
s vrtkavým počasím a pri nebezpečnej
poľadovici sa nikomu nepodarilo prísť k
úrazu a všetci hostia sa bez ujmy na zdraví mohli vrátiť domov a v priebehu pár dní
sa rozpŕchnuť do všetkých kútov Slovenska osláviť očakávané vianočné sviatky.
Monika Lungová, foto P. Ambro
MODRÝ KLÍČ
Škola SPMP Modrý klíč je nezisková,
neštátna organizácia poskytujúca sociálne služby deťom i dospelým s ťažkým
mentálnym a kombinovaným postihnutím. Organizácia bola vybudovaná na
princípoch občianskej spoločnosti z iniciatívy rodičov postihnutých detí bola
zriadená v roku 1991 na základe stanov
Sdružení pro pomoc mentálně postiženým ako samostatný právny subjekt.
Teraz sa projekt zameriava aj na
zvyšovanie kvality poskytovaných
služieb, na pomoc klientom s kombinovaným postihnutím a klientom
s problémovým chovaním, ktoré je
spôsobené ich obmedzenou sociálnou adaptabilitou pre špecifické poruchy vnímania, rozumové analýzy
situácií, predvídavosti apod. Modrý
klíč sa zaoberá novými terapeutickými metódami pomoci týmto ľuďom.
V prípade záujmu bližšie informácie
o projekte nájdete na stránke www.
modry-klic.cz, ale predsa len jednu
takú pikošku uvediem. České veľvyslanectvo zastúpené vo Viedni
pánom Počuchom, sprostredkovalo a podporilo účasť Modrého klíče
na medzinárodnom bazare OSN v
priestoroch Austria Center. Výrobky
z Modrého klíče sa úspešne predávali a svojím sortimentom, špeciálne
bižutériou, účastníkov bazaru zaujali. Modrý klíč je zahraničnými odborníkmi vysoko hodnotený nielen pre
kvalitne poskytované služby, ale práve i pre osvetu /Nakladatelství Modrý
klíč http://www.modry-klic.cz/, ktorou
ovplyvňuje celospoločenskú klímu a
napomáha integrácii osôb s postihnutím do spoločnosti. Viac informácií nájdete na spomínanej stránke.
Dušan rád maľuje
Chránená dielňa Modrý klíč ponúka
svoje služby všetkým firmám i podnikateľom a to:
- kompletizácia a odbavenie poštových
zásielok
- etiketovanie výrobkov
- kompletizácia, balenie triedenie a
skladanie
- akékoľvek ďalšie jednoduché manuálne práce
- chránené dielne sú oprávnené poskytovať náhradné plnenie povinného
podielu zamestnancov so ZPS podľa
zákona 1/91 paragraf 24.
Ak by mal niekto záujem finančne alebo
iným spôsobom (zadávaním zakázok,
predajom výrobkov) Modrý klíč podporiť,
môžete tak urobiť zaslaním fin. podpory
na účet České spořitelny 69439329/0800,
alebo nás kontaktovať osobne na adrese Smolková 567/2 14200 Praha 4.
Monika Lungová, foto: aa
Modrý klíč v roku 2013 poskytuje zázemie komplexnej starostlivosti pre 116
klientov. Sociálne služby denného stacionáru, týždenného stacionáru a odľahčovacej starostlivosti sú užívateľom
ponúkané v rôznych formách prispôsobených druhu a hĺbke ich postihnutia a
ich veku. Rozvoj týchto foriem je vedený
snahou k maximálnemu možnému priblíženiu života ľudí s postihnutím normálnemu životu ich vrstovníkov. Deťom je
umožnené vzdelávanie na úrovni materskej školy a špeciálnej základnej školy.
Terezka pri výrobe šarkana
SLOVENSKÉ KORENE 7
REGIÓNY
ROS HRADEC KRÁLOVÉ: VIII. ČESKO-SLOVENSKÝ BÁL
Oslavou priateľstva medzi oboma národmi sa už po ôsmy raz stal Česko-Slovenský bál, ktorý usporiadala Regionálna Obec Slovákov v sobotu
26. januára v priestoroch královéhradeckého Adalbertina pod záštitou primátora mesta Hradca Králové a primátora partnerského mesta Banská
Bystrica, ktorý sa bálu aj osobne zúčastnil. Primátor Banskej Bystrice Mgr.
Peter Gogola a námestníčka primátora Hradca Králové Ing. Aneta Maclová spolu s predsedníčkou ROS Juliou Špalkovou bál slávnostne zahájili.
Organizátori v spolupráci s Hradeckou kulturní a vzdělávací společností a
s podporou Královéhradeckého kraja pripravili pre návštevníkov pestrú kultúrnu ponuku v podaní slovenských a českých hudobných skupín a sólistov.
Bál zahájila predsedníčka ROS Julia Špalková a celý večer moderoval známy slovenský
športový komentátor Karol Polák
Hneď pri vchode do Adalbertina vítal hosťov zvuk fujary a heligónky v podaní
krojovaných ľudových hudobníkov zo slovenských Turian, ktorí potom v priebehu celého večera vytvárali neopakovateľnú atmosféru a hrali návštevníkom
bálu na želanie známe slovenské ľudové pesničky v rôznych zákutiach sály.
Každý hosť bol osobne privítaný krojovanými členmi ROS kalíškom Spišskej borovičky a ochutnávkou oravskej slaniny pri rezkých tónoch Ľudovej hudby Jána Maka z Banskej Bystrice, ktorá potom pokračovala
v zábave v ďalších priestoroch. Vo veľkej sále sa po celý večer striedala hudobná skupina Funny Fellows s česko-slovenským duom I.D.Band.
Príjemným spestrením večera bolo aj tanečné vystúpenie v rytme salsy.
A kto si z návštevníkov chcel zatancovať v rýchlejšom rytme, navštívil Česko-slovenskú diskotéku. Sprievodcom VIII. Česko-Slovenského
bálu bol známy slovenský športový komentátor Karol Polák z Bratislavy.
Členka výboru ROS Vierka Dytrychová s
manželom tentoraz vymenila večernú toaletu
za piešťanský kroj
- Česko-Slovenský bál bol príležitosťou nielen k stretnutiu krajanov, ale aj ďalších priaznivcov slovenskej kultúry.
- Na VIII. Česko-Slovenskom bále nechýbala ani tradičná polnočná kapustnica a ďalšie slovenské špeciality.
- O tom, že išlo o mimoriadnu a vyhľadávanú spoločenskú udalosť v novom roku, svedčilo do posledného miestečka preplnené Adalbertinum
- Odmenou pre usporiadateľov bol veľký záujem a prvé rezervácie vstupeniek na IX.ČS bál v roku 2014
- Mediálnym partnerom bol už tradične Český rozhlas Hradec Králo
vé a časopis Slovenské Korene.
foto: Petr Neckař
Hudobná skupina Funny Fellows napochodovala v originálnej choreografii na tanečný
parket pri netradičnom zahájení bálu
Julia Špalková,
Skvelá atmosféra mnohým vydržala až do
ranných hodín
Námestník hradeckého primátora Ing. Martin
Soukup pravidelne navštevuje všetky akcie
usporadúvané hradeckou ROS. Nie inak tomu
bolo i na VIII. ČS bále, kde si s chuťou zatancoval so svojou partnerkou.
8 SLOVENSKÉ KORENE
VZÁJOMNOSŤ
20 ROKOV NA NÁMESTIACH
Výstava k 20. výročiu samostatnosti Česka a Slovenska
„ Když jsme přemýšleli s Českými centry a Slovenským národním muzeem, jak si připomenout těch dvacet let samostatných
republik, aniž bychom zapadali do určitých klišé nebo do líčení
politických problémů anebo do historických faktů, tak nás napadlo, že bychom mohli využít fotografie ČTK a TASRu, které
zachycují nejpodstatnější události, které se v Praze nebo na
slovenských náměstích udály.“
Michal Lukeš, generálny riaditeľ Národního muzea v Prahe
České Národní muzeum v spolupráci so Slovenským národným
múzeom pripravili pri príležitosti dvadsiateho výročia vzniku
samostatných štátov Českej republiky a Slovenskej republiky
výstavu 20 rokov na českých a slovenských námestiach. Jej
návštevníci tak dostali možnosť pripomenúť si významné udalosti týchto dvadsiatich rokov (1993 – 2012) prostredníctvom
fotografických záberov z českých a slovenských ulíc a námestí,
ktoré boli svedkami všetkých veľkých udalostí. Výstava, otvorená 9. januára, potrvá do marca, potom poputuje na Slovensko a
jej česká časť prostredníctvom Českých centier po celom svete.
Expozícia, ktorá je vyústením česko-slovenského projektu, poskytuje veľmi silné svedectvo o významných udalostiach dvoch
desaťročí existencie obidvoch štátov, ktoré od roku 1993 vykročili na svoju vlastnú cestu. Námestia ako prirodzené zhromaždiská obyvateľov mesta sa stali svedkami významných politických, kultúrnych a spoločenských udalostí ako aj športových
dianí, dejiskami často protichodných demonštrácií, ktorých charakter závisel od toho, či išlo o spontánne alebo organizované
prejavy ich účastníkov.
Autori približujú návštevníkom najdôležitejšie a najzaujímavejšie udalosti, a tak popri pozitívnych, ako napríklad český hokejový úspech na olympiáde v Nagane, alebo vstup oboch krajín
do NATO a Európskej únie, dokumentujú aj extrémizmus, katastrofálne povodne alebo pohreb V. Havla. Slovenská časť sa
začína prijatím vlastnej ústavy v Bratislave, ale nechýbajú tam
ani menej príjemne udalosti, akou bola napríklad aféra „Gorila“.
Na výstave si každý najde to, čo za posledné dve desaťročia prežil
Pri príležitosti otvorenia výstavy usporiadalo Národní muzeum slávnostné stretnutie historikov, politológov ako aj pamätníkov – bývalých poslancov, senátorov, prítomný bol aj bývalý
predent R. Schuster. Mnohí z nich stáli pri vzniku samostatných
štátov Českej republiky a Slovenskej republiky a teraz si sadli
na svoje miesta, kde pred dvadsiatimi rokmi hlasovali za ich
rozdelenie.
Generálny riaditeľ Národního muzea Michal Lukeš v rozhovore
pre Slovenské korene zopakoval významnú úlohu tejto budovy
ako svedka v dejinách Československa pri hlasovaní o jeho
rozdelení. „V priestoroch Snemovne ľudu kvasili problémy česko-slovenského spolunažívania v slobodnom štáte, ako vylučovanie a kooptácia členov snemovne, pomlčková vojna, rozdelenie ČSFR apod. Preto je tento výstavný priestor sám osebe aj
exponátom a miestom pamäti, ktorá je stále predchnutá spoločnými dejinami.“
„Vyzvali Európu, aby sa inšpirovala Čechmi a Slovákmi, ktorí
ponúkajú nielen výborné pivo, skvelý hokej, jedinečnú kultúru
či krásne ženy, ale tiež víziu, ako má vyzerať Európa v budúcnosti.“
Výstava je symbolicky umiestnená v priestoroch bývalej budovy Federálneho zhromaždenia ( ČSSR, ČSFR), kde má teraz
Národné múzeum časť svojich zbierok. Na týchto miestach sa
vlastne od roku 1990 prerokúvali všetky česko-slovenské problémy. Chronologicky sa jedna z najstarších častí výstavy venuje priebehu tzv. pomlčkovej vojny. Ďalšie pasáže dokumentujú
udalosti okolo samotného rozdelenia štátu, vypovedajú o tom,
ako sa otvárali a dohadovali najrôznejšie a najcitlivejšie záležitosti a akcentujú, že práve v týchto priestoroch hlasovaním
vtedajšieho parlamentu zanikla federácia aj de iure.
Atmosféru doby približuje aj zostrih z dobových záberov Českej televízie, ktorý mapuje spolunažívanie Čechov a Slovákov
v 20. a 21. storočí. Návštevníci výstavy si tak môžu pripomenúť
jedinečné zábery nakrútené od vzniku samostatných štátov až
po dnešné dni.
Protivládní demonstrace na Václavském náměstí Foto: ČTK
Slováci a Česi inšpirujú Európu
Otvoreniu výstavy predchádzala konferencia „Česi a Slováci
- 20 rokov spolupráce samostatných štátov a ich pôsobenie v
EÚ a NATO“, ktorú pripravil Senát Parlamentu Českej republiky.
Jeho predseda Milan Štěch ocenil, že česko-slovenské vzťahy
sú dlhodobo nadštandardné, čo však ale podľa jeho slov neznamená, že obe krajiny využívajú túto skutočnosť naplno. Ako
zástanca užšej spolupráce a realistického pohľadu na Európsku
úniu dodal, že v prípade určitého rozpadu EÚ by prišiel čas na
SLOVENSKÉ KORENE 9
VZÁJOMNOSŤ
ešte užšiu vzájomnú spoluprácu Čechov a Slovákov. „Mali by
sme o ďalších možnostiach tejto spolupráce prinajmenšom premýšľať. Vždy platilo a vždy bude platiť, že šťastie praje pripraveným,“ uzavrel predseda senátu. Predseda Národnej rady SR
Pavol Paška prirovnal bilaterálne vzťahy k dobre zrastenej oravskej slanine a. Tá musí byť postavená na vzájomnej dôvere,
blízkosti, sebavedomí a spontánnej medziľudskej spolupatričnosti. Teda na tom, čo vždy zdobilo naše vzájomné vzťahy,
vzťahy Slovákov a Čechov, vzťahy najlepších priateľov,“ vyhlásil Paška.
NOVÁ TRADÍCIA
Ocenenia za šírenie dobrého mena
Začiatkom roka sa uskutočnil na Veľvyslanectve SR v Prahe
slávnostný akt spojený s odovzdaním ocenení za šírenie dobrého mena Slovenska vo svete. Prevzali si ich od ministra zahraničných vecí SR Miroslava Lajčáka generálny riaditeľ Českého
rozhlasu (ČRo) Peter Duhan, Mária Miňová z folklórneho súboru Limbora a Michal Sochor zo Slovensko-českého klubu v
Plzni.
„Dvadsať rokov samostatnej českej a slovenskej diplomacie „
za účasti súčasných a bývalých ministrov zahraničných vecí ČR
a SR a ďalších oficiálnych hostí. Program rozdelený do dvoch
panelov bol zameraný nielen na delenie československej diplomacie, ale tiež na spoluprácu samostatných diplomacií sústredenú na vstup oboch krajín do Európskej Únie a do Severoatlantickej aliancie.
Vedúci konzulárneho oddelenia M. Karas upozornil na zmeny v oblasti nadobúdania štátneho občianstva ČR, ktoré sú
uvedené v návrhu nového zákona o štátnom občianstve ČR.
V súčasnosti návrh prerokováva Poslanecká snemovňa a mal
by nadobudnúť účinnosť 1.1.2014. Podľa tohto návrhu sa cudzinci nebudú musieť vzdať svojho štátneho občianstva aby im
mohlo byť udelené štátne občianstvo ČR. Čiže bude umožnené
dvojaké občianstvo. Podľa súčasnej právnej úpravy cudzinec,
ktorý chce nadobudnúť české občianstvo, musí preukázať, že
požiadal o prepustenie zo štátneho zväzku svojej krajiny.
Pripomenul tiež, že sa pracuje na znovuotvorení honorárneho
konzulátu SR v Brne.
Pripravované akcie pripomenul prítomným aj riaditeľ Slovenského inštitútu L. Snopko, ktorý ponúkol prítomným predstaviteľom slovenských organizácií, občianskych združení a
spolkov vytvorenie „Slovenskej platformy“ na pôde inštitútu, kde
bude možnosť výmeny názorov a vysvetľovania postojov medzi
jednotlivými aktivitami.
Ocenenie si z rúk veľvyslanca prevzali (zľava) : J. Miňo, M. Miňová,
M. Sochor, veľvyslanec P. Brňo, P. Duhan
Slovenský veľvyslanec v Prahe Peter Brňo Českému rozhlasu
povedal, že osobností, ktoré sa zaslúžili o dobré česko-slovenské vzťahy, je veľa, a preto sa budú tieto ocenenia udeľovať
každoročne. „Je to tradícia, ktorú zakladá ministerstvo zahraničných vecí a verím, že každý rok budeme mať možnosť oceniť
ďalších a ďalších laureátov, ktorí sa budú podieľať na pozitívnom duchu spolupráce medzi oboma národmi,“ uviedol Brňo.
V diskusii bola venovaná najväčšia pozornosť zhoršovaniu
podmienok pre aktivity slovenskej komunity spôsobených predovšetkým drastickým znižovaním dotácií Ministerstva kultúry
ČR zo štátneho rozpočtu, ktoré v mnohých prípadoch sú oproti
vlaňajšiemu roku znížené až o polovicu. Najviac sa to dotýka
vydavateľov troch slovenských periodík vychádzajúcich v ČR.
Ich počet sa zdal niektorým diskutujúcim zbytočným a vyslovili sa za zníženie niektorých z titulov. Obec Slovákov v Prahe
bola v tejto záležitosti ústretová a konštruktívna a tak vzhľadom
k úsporných opatreniam opätovne ponúkla ako vydavateľ Slovenských koreňov svoje stránky aj Regionálnym obciam, ktoré
pôsobia v rámci Obce Slovákov v ČR. Podmienkou samozrejme
bolo, že iba v prípade poskytnutia dotácie pre Slovenské korene, čo sa žiaľ nestalo...
Juraj Rácz, foto: R. Hečko
STRETNUTIE KRAJANOV
Tak ako každoročne, aj v tomto roku pozval veľvyslanec Slovenskej republiky v ČR Peter Brňo predstaviteľov krajanských
organizácií do budovy ambasády v Pelléovej ulici v pražských
Dejviciach. Cieľom stretnutia bola výmena informácií o živote
krajanov v Českej republike, o problémoch s ktorými sa vo svojej činnosti stretávame, ako aj o zámeroch v ďalšej činnosti.
Veľvyslanec v ČR P. Brňo informoval zástupcov krajanských
spolkov a združení o očakávaných najaktuálnejších slovensko
– českých udalostiach. Patrí k nim nielen príprava rozlúčkovej
návštevy odchádzajúceho českého prezidenta V. Klausa a prvej
oficiálnej návštevy nedávno zvoleného nového prezidenta M.
Zemana na Slovensko, ale aj predpokladané, spoločné stretnutie vlád SR a ČR, alebo spoločné akcie k 1 150 výročiu príchodu vierozvestcov Cyrila a Metoda.
Krátko predtým sa v Černínskom paláci uskutočnila konferencia
10 SLOVENSKÉ KORENE
Informácie poskytli prítomným (zľava) riaditeľ SI L. Snopko, veľvyslanec
SR v Prahe P. Brňo a vedúci konzulárneho oddelenia M. Karas
VZÁJOMNOSŤ
POLOŽEN PRÁVNÍ ZÁKLAD PRO VYTVOŘENÍ POBOČKY ČSÚZ NA SLOVENSKU
Významným dnem v historii Československého ústavu zahraničního se stal 19. prosinec 2012. Konference, jíž se zúčastnily víc než čtyři desítky členů ČSÚZ, jednomyslně schválila změnu stanov, která umožní vytvořit pobočku ČSÚZ na Slovensku.
Hlavním posláním ČSÚZ je péče a spo- „Vnímám dnešek jako historickou chvílupráce s Čechy a Slováky žijícími v za- li pro nás na Slovensku, kteří chceme
hraničí. Když byl v roce 1928 Českoslo- zahájit tento velkolepý projekt. Jsme
venský ústav zahraniční založen, byli ochotni tomu věnovat svůj čas a peníČeši i Slováci občany jednoho státu a ze“, komentoval událost místopředseda
instituce měla působnost na území celé- ČSÚZ ze Slovenska Mgr. Radoslav Baho jednotného Československa. Nebyl ran. Informoval také, že jsou již připravedůvod, aby stanovy ČSÚZ předpokládaly ny projekty otevřené všem, které mohou
možnost vytvoření pobočky v zahrani- být po konzultaci s pražskou centrálou a
čí. Jenže v roce 1993 Českou republiku schválení hned realizovány. Sponzoři jsou
oddělila od Slovenské republiky hranice připraveni je financovat. Závěrem pozval
účastníky na slavnostní otevření kanceČeskoslovenský ústav zahraniční ale ni- láře v Bratislavě, které se bude konat na
kdy nezměnil svůj název a podle potřeby a jaře za účasti zástupců slovenské vlády.
svých možností pokračoval ve spolupráci
i se zahraničními Slováky. Před více než Další z budoucích představitelů slovenrokem se naskytla možnost tuto spoluprá- ské pobočky pan Miloš Soboňa dodal, že
ci rozvíjet, realizovat společné projekty. první fáze projektů čekala jen na ukončení
K tomu bylo ovšem třeba vytvořit právní právních kroků a upřesnil, že dva, tři názáklad. Mezitím na slovenské straně pro- měty na spolupráci se budou týkat slovenbíhaly konkrétní přípravy: vytipování místa ské komunity u Nového Sadu v Srbsku.
pro kancelář, hledání sponzorů a personálního obsazení reprezentace ČSÚZ na Hlavními projekty, které budou nyní spoSlovensku. Přípravy podstatně pokročily lečné i pro pobočku na Slovensku, budou
po prázdninách 2012 a správní výbor, kte- ovšem nadále kurzy češtiny pro krajany a
rý vyhodnotil využití této šance jako možné bohemisty z evropských univerzit a spoa prospěšné pro další činnost ČSÚZ, proto lupráce s českými krajanskými školami
pověřil zvláštní pracovní skupinu složenou ve Vídni a na Daruvarsku v Chorvatsku.
převážně z právníků, která připravila návrh
změny stanov tak, aby vytvoření pobočky 19. prosince byly tedy v ČSÚZ vytvořeny
v zahraničí umožňovaly. Skupina dovršila předpoklady, aby záměr zřízení pobočky
svou práci začátkem posledního měsíce mohl být v roce 2013 posunut dál. Jak zdův roce a na 19. prosince mohla být proto raznili souhlasně předseda ČSÚZ Jaromír
svolána Konference ČSÚZ, která je or- Šlápota i předseda přípravné pracovní
gánem oprávněným rozhodovat o změně komise JUDr. Hartmann, byl to nejkrásstanov v období mezi Valnými hromadami. nější JUDr. Hartmann, byl to nejkrásnější
dárek, jaký jsme si mohli k Vánocům dát.
Ačkoliv datum konání Konference nebylo
daleko od vánočních svátků, sešly se na
Hebr, foto csuz
ní víc než čtyři desítky členů. Bez výjimky
byli všichni nakloněni vytvoření pobočky
na Slovensku a poté, co se s navrhovanou
změnou Stanov seznámili, ji jednomyslně
schválili. „Udělali jsme další krok k naplnění výrazu československý v názvu našeho
ústavu“, zdůraznil po této historické události předseda ČSÚZ Jaromír Šlápota a všem
členům i vedení ČSÚZ k tomu poblahopřál.
Pobočka na Slovensku bude druhem dceřiné společnosti s právní subjektivitou a
vlastním hospodařením, která bude dohodnutými částkami přispívat do pokladny ČSÚZ, informoval JUDr. Hartmann,
který předsedal pracovní skupině a
Konferenci řídil. Poté seznámil přítomné s uvažovanou formou řízení a návrhy
na personální složení vedení pobočky.
STRETNUTIE MENŠÍN
Konferencia pod názvom Národnostné
menšiny – história, súčasnosť, budúcnosť
sa uskutočnila koncom roka v Mramorovej
sále pražského Clam-Gallasovho paláca,
kde sa konalo 12. Stretnutie národnostných menšín. Úvodné slovo predniesol
Mgr.Albert Kubišta, zastupiteľ hlavného
mesta Prahy a predseda Komisie pre oblasť národnostných menšín a integrovania
cudzincov na území hlavného mesta. Celodenné rokovanie spojené s diskusiou vyvrcholilo kultúrno-spoločenským večerom
v rezidencii primátora v objekte Městské knihovny na Mariánskom námestí.
Okrem vystúpenia podpredsedu Rady
vlády pre národnostné menšiny a predsedu Združenia krajanov a priateľov
Ruskej tradície v ČR Igora Zolotareva,
ktorý informoval prítomných o činnosti Rady vlády pre národnostné menšiny, boli na programe nasledujúce témy:
• K niektorým aspektom politicko-kultúrneho života nemeckej menšiny v prvej
republike
• K niektorým aspektom politicko-kultúrneho života maďarskej menšiny v prvej
republike
• Ľudová kultúra ako prvok identity národnostných menšín v prvej republike
• Súčasná situácia ukrajinskej menšiny
v ČR
• Premeny súčasnej národnostnej –
menšinovej situácie v ČR
• Možnosti komunálnej politiky vo vzťahu k národnostným menšinám
-cz-
Historickej konferencii predchádzala starostlivá príprava. Foto z novembrového
rokovania so zástupcami zo Slovenska.
SLOVENSKÉ KORENE 11
VZÁJOMNOSŤ
SLOVÁCKÝ KRÚŽEK A SKALIČANIA
V priestoroch bratislavského Doprastavu
sa koncom roka zišli členovia „Slováckého krúžku a Skaličané v Bratislave“ so
svojimi priateľmi zo Slováckých krúžkov v
Prahe a Brne a s ďalšími hosťami z Moravy a Slovenska, aby si navzájom zablahoželali a spolu oslávili 90 rokov trvania a
činnosti. O založení a pestrej histórii ako
aj súčasnosti bratislavského krúžku zaujímavo pohovoril jeho súčasný richtár Petr
Fajkus. Po jeho príhovore nasledoval pestrý program muzík, spevákov a tanečníkov zo všetkých troch bratských krúžkov,
ženského zboru z Kunovic a súboru zo
Skalice. Všetkých prítomných rozospieval
primáš ľudovej hudby Slovenského rozhlasu Mirko Dudík, k tancu a spevu hrali
výborní muzikanti cimbalovky Burčáci.
Zábava pokračovala vo všetkých priestoroch, kde spoločne hrali a spievali slovácke i slovenské pesničky všetci
účinkujúci a hostia. Nemohla chýbať
ani ochutnávka výborných malokarpatských vín, slováckych a slovenských
koláčikov, pagáčikov a ďalších dobrôt.
Hostitelia pripravili aj zaujímavú výstavku slováckych a slovenských krojov.
Spoločné stretnutie krúžkarov a ich
priateľov a oslava jubilea sa vydarila aj vďaka dlhoročnému osobnému priateľstvu členov a ich spoločnej láske k Moravskému Slovácku.
LÁSKA K TRADÍCII
( Z príhovoru richtára Petra Fajkusa )
Slovácký krúžek v Bratislave založili mladí
absolventi českých vysokých škôl, poväčšine moravskí, ale aj uhorskí Slováci, ktorí
prišli po vzniku prvej Československej republiky pomáhať pri budovaní Slovenska.
Mali už svoje skúsenosti z krúžkarského
života z čias svojich vysokoškolských
štúdií a mnohí mali osobné kontakty so
Slováckými krúžkami z Prahy (založený v
r.1896) a Brna (založený v r.1908). Samotný vznik krúžku sa datuje do roku 1922 a
zakladateľmi krúžku boli Ing. Juraj Černý
starší, pôvodom z moravských Kunovíc a
Ing. Ľudevít Štúr zo známeho slovenského rodu, z ktorého pochádzal aj jeho menovec, zakladateľ spisovnej slovenčiny.
Pravým otcom krúžku však bol skalický rodák MUDr. Pavel Blaho, veľký
slovenský národovec a spoluzakladateľ
12 SLOVENSKÉ KORENE
1. Československej republiky, otec známeho operného speváka JUDr. Janka
Blahu, ktorý podporoval na štúdiách v
Čechách a na Morave množstvo chlapcov
z Moravy a Slovenska a neskôr ich – už
ako absolventov – na Slovensko pozval.
Krúžek veľmi rýchlo naberal na
sile, do Bratislavy a do krúžku prichádzali študenti zo skalického gymnázia a
škôl na Moravskom Slovácku – vynikajúci
speváci a tanečníci, vznikla vlastná cimbalová muzika. Chodilo sa aj na zájazdy,
z ktorých treba spomenúť prvé stretnutie
bratských krúžkov z Prahy, Brna a Bratislavy na Javorine v roku 1923 za účasti
mnohých známych osobností. Nechýbali
hudci z Velkej nad Veličkou a Samko Dudík z Myjavy, starý otec Miroslava Dudíka, súčasného primáša Orchestra ľudových nástrojov pri bratislavskom rozhlase.
V roku 1938 krúžek doplnil svoje meno na Slovácký krúžek a Skaličané
v Bratislave, čím zdôraznil skutočnosť,
že veľká časť členov krúžku pochádzala z rodného mesta otca krúžku MUDr.
Pavla Blahu – zo slovenskej Skalice.
Čestná funkcia „richtára“ bola
vďaka všeobecnej úcte k osobnostiam
verejného života udelená ako prvému
v r. 1924 švagrovi MUDr. Pavla Blahu –
Msgr. ThDr. Ľudevítovi Okánikovi – inak
prvému bratislavskému mešťanostovi – dnes by sme povedali primátorovi.
Od tridsiatych rokov dvadsiateho storočia majú richtári (v krúžku od
jeho založenia doteraz pôsobilo sedem
richtárov) aj tzv. „richtárske právo“, odznak – insígniu – richtárskej moci vo
forme ozdobeného dreveného žezla.
Počas svojej dlhoročnej existencie prežil krúžek časy dobré i špatné,
roky úrodné i neúrodné, no ťažisko jeho
pôsobenia bolo vždy v pravidelnom mesačnom stretávaní sa pri pesničkách obidvoch „našich“ regiónov. Príťažlivou črtou
krúžku bolo a je to, že sa neuzatvára do
seba, ale je otvorený všetkým milovníkom
ľudovej piesne z Moravského Slovácka a
okolia Skalice bez ohľadu na to, odkiaľ prichádzajú. Každý človek, ktorý má cit pre
krásu ľudovej piesne a má pre ostatných
otvorené srdce, je v našom krúžku vítaný.
Richtár P. Fajkus za cimbalom
Krúžek bol a dodnes je len voľným združením priateľov ľudovej piesne,
hudby a tanca z „našich“ regiónov. Nikdy neexistoval ako oficiálna organizácia
so zakladateľskou listinou, stanovami a
úradnou evidenciou. Isto aj vďaka tejto svojej nezávislosti na vonkajšej moci
mohol prežiť bez ujmy dlhé obdobia totalitných režimov a nezanikol ani počas
druhej svetovej vojny, ani v poslednej
dobe, kedy bol od Moravského Slovácka
už po druhý raz oddelený štátnou hranicou. Naopak, možno konštatovať, že
krúžek v súčasnosti prežíva jedno z najintenzívnejších období svojej existencie.
Čo vlastne udržalo a udržiava život nášho krúžku aj krúžkov z Brna a Prahy,
že dokázali prežiť cisárske Rakúsko-Uhorsko, prvú svetovú vojnu, prvú Československú republiku, druhú svetovú vojnu so
Slovenským štátom a Protektorátom Čechy a Morava, druhú Československú republiku so všetkými modifikáciami jej názvu, feudalizmus, kapitalizmus, fašizmus,
socializmus – komunizmus a úspešne prežívajú aj v súčasnom zriadení v Slovenskej a Českej republike a v začlenení do
Európskej únie? Túto otázku som si – a nielen ja – často kládol a myslím si, že odpoveď na ňu naznačili už Ján Krist a Kliment
Navrátil – veľké osobnosti brnianskeho a
pražského krúžku. Je to láska k tradícii.
Dušan Macháček, foto:autor
KOZMONAUTIKA
20. FEBRUÁRA SME SI PRIPOMENULI 14. VÝROČIE, VESMÍRNEHO LETU RAKETOPLÁNU
NA PALUBE SO SLOVENSKÝM KOZMONAUTOM. PODARILO SA MU TO, O ČOM OSTATNÍ
SMRTEĽNÍCI MÔŽU IBA SNÍVAŤ. AKO 34-ROČNÝ ABSOLVOVAL LET DO VESMÍRU. NA ORBITÁLNEJ STANICI MIR, KDE PLNIL NÁROČNÝ VEDECKÝ PROGRAM POD NÁZVOM ŠTEFÁNIK, STRÁVIL OSEM DNÍ. STAL SA TAK PRVÝM SLOVENSKÝM OBČANOM, KTORÉMU SA
JEHO VÝSKUMNÝ LET VYDARIL A SLOVENSKÁ REPUBLIKA SA AJ VĎAKA NEMU ZAPÍSALA
DO SVETOVEJ KRONIKY ĽUDSTVA. PILOT VOJENSKÝCH STÍHAČIEK, PRVÝ SLOVENSKÝ
KOZMONAUT, PLUKOVNÍK GENERÁLNEHO ŠTÁBU V ZÁLOHE ING. IVAN BELLA (1964).
EXKLUZÍVNY ROZHOVOR, PRIPRAVILA PRE SLOVENSKÉ KORENE NAŠA KMEŇOVÁ SPOLUPRACOVNÍČKA Z BRATISLAVY ANNA SLÁVIKOVÁ.
“A čo sa týka strachu - jediný taký zlomok
sekundy kedy som pocítil čosi podobné
bolo, keď sme vystúpili na schodíky rakety, poslednýkrát sme sa otočili a zamávali ľuďom, ktorí nás odprevádzali. Videl
som tam manželku, deti, sestru i ďalších
príbuzných, tak vtedy mi prebleslo hlavou či ich ešte niekedy v živote uvidím?“
DOTÝKAL SA HVIEZD
20. február 1999, 5.hodina 17. minúta
stredoeurópskeho času, kedy odštartovala z kozmodromu Bajkonur v Kazachstane
raketa s kozmickou loďou Sojuz TM-29,
zaznamenala isto obrovský zlom nielen
v kozmonautike, ale aj vo vašom osobnom živote. Nakoľko sa odvtedy zmenil?
Kozmickým letom do vesmíru sa môj život obrátil absolútne naruby. Z neznámeho človeka, ktorý mal dovtedy úzky okruh
priateľov a známych, sa stala zrazu verejne známa osoba, ktorá rozvírila atmosféru kdekoľvek som sa objavil. Bohužiaľ,
neovplyvnilo to len mňa, ale aj celé moje
blízke okolie, hlavne rodinu a priateľov.
Narástlo obrovské množstvo povinností
vyplývajúcich z takejto popularity, neustále som bol na cestách, zúčastňoval som
sa rôznych besied, prednášok, rozličných
spoločenských akcií, takže celá starostlivosť o rodinu zostala na ramenách manželky. Odchádzal som z domu zavčasu
ráno, prichádzal neskoro večer kedy už
rodina spala. Komunikovali sme väčšinou iba prostredníctvom telefónu. Čiže
bola to výrazná zmena, ktorá zasiahla
nielen mňa, ale aj najbližšie moje okolie.
Zmena nastala aj v mojom profesijnom
zameraní. Zostal som síce profesionálnym
vojakom, ale prestal som byť vojenským
pilotom. Začal som pracovať na ministerstve obrany a bol som tak zavalený
rôznymi povinnosťami, že som už časovo nestíhal prípravu a samotné lietanie..
Nepozmení
takáto
silná
skúsenosť človeka aj duševne, či duchovne?
Vo všeobecnosti prevláda názor, že
pobyt vo vesmíre výrazne ovplyvní určitú duchovnú stránku človeka.
Myslím si, že u mňa sa to nejakým výraznejším spôsobom neprejavilo. Jednak to bol
krátkodobý let, a tiež ako profesionálny
vojak som to bral viac-menej ako plnenie
určitej úlohy. K takýmto zmenám dochádza pri dlhodobejších pobytoch, čiže po takých viac ako troch mesiacoch, pretože ľudia, ktorí sú zatvorení v kovovej konzerve,
obkolesení iba technikou, začínajú mnohé
veci, ktoré bežní ľudia tu na Zemi považujú za samozrejmosť, vnímať úplne inak.
Uplynulo 14 rokov od vášho šťastného návratu na Zem. Za ten čas sa udialo veľa
pozoruhodných vecí, no predsa len, vybavia sa vám občas v mysli pocity, ktoré ste
prežívali bezprostredne pred odpálením
rakety a počas prvých minút po štarte?
Samozrejme, tým, že sa človek dostáva blízko k cieľu, teda k tomu, k čomu
smerovalo jeho dovtedajšie úsilie, pociťuje isté zvýšené vnútorné napätie.
Avšak musel som byť maximálne sústredený na to, čo sa dialo okolo, takže nemal som čas príliš vnímať nervozitu. No
priznávam, že nervové vypätie pred samotným štartom patrí k tým najsilnejším.
A nedá sa na tie chvíle len tak zabudnúť.
Príprava pred samotným letom bola isto
náročná - množstvo teórie, nácviky v trenažéroch, špeciálne druhy prípravy, výcvik
v centrifúgach a vôbec. Avšak skutočné
absolvovanie celej 8-dňovej cesty reálnym
vesmírom je asi iné ako virtuálne tréningy...
Pravdaže, mali sme prípravu, ktorá v mojom prípade trvala zhruba jedenásť mesiacov. To je veľmi krátka doba, pretože
ruskí kozmonauti sa pripravovali viac ako
päť rokov. Naša krátka príprava však musela obsiahnuť všetko, čo oni absolvovali za päť rokov, aj keď v skrátenej forme.
Jej súčasťou bola teoretická aj praktická
príprava. K dispozícii sme mali plne funkčný trenažér transportnej lode Sojuz TM,
ktorá mala za úlohu vyviezť kozmonautov do vesmíru a vrátiť ich na Zem, ale
aj trenažér orbitálneho komplexu MIR,
na ktorom v tom čase vykonávali kozmonauti rôzne experimenty. Takže teoretická
časť bola náročná, praktická časť to bolo
viac-menej zužitkovanie, akési zautomatizovanie si týchto návykov a technických
vedomostí. Praktická príprava prebiehala
už v zostave posádky. Čiže tam už bolo
treba rozhodnúť kto bude v posádke číslo
1, ktorá bola určená na let, a kto bude v
posádke číslo 2, teda náhradnej. Úlohou
tejto prípravy je ubezpečenie, aby títo traja ľudia, ktorí strávia v trenažéroch stovky,
možno tisícky hodín, dokázali dosiahnuť
absolútnu súhru v každom okamžiku,
aby dokázali okamžite a správne reagovať. Hlavne v neštandardných situáciách,
kedy kedy rozhodujú zlomky sekundy o
tom či vo vesmíre prežijú, alebo neprežijú.
SLOVENSKÉ KORENE 13
KOZMONAUTIKA
Má popri racionálnych technických úkonoch miesto aj obyčajný ľudský strach?
Mal som tú výhodu, že som predtým pôsobil ako vojenský letec. Keďže sme lietali na prúdových lietadlách, ktoré boli
mnohokrát staršie ako my, piloti, človek
sa postupom času naučí s určitým rizikom
žiť. Ako sme neraz vtipkovali: „Človek sa
naučí s tou zubatou na krídle fungovať.“
Takže takáto prax bola pre mňa obrovská
výhoda. A čo sa týka strachu - jediný taký
zlomok sekundy kedy som pocítil čosi podobné bolo, keď sme vystúpili na schodíky rakety, poslednýkrát sme sa otočili a
zamávali ľuďom, ktorí nás odprevádzali.
Videl som tam manželku, deti, sestru i
ďalších príbuzných, tak vtedy mi prebleslo
hlavou či ich ešte niekedy v živote uvidím?
Dúfal som, že to nie je poslednýkrát. No
akonáhle sa človek otočil, začal stúpať
ďalej do rakety, zasa nastúpila profesionalita. Všetko toto mravčenie spadlo
a človek sa sústredil na to, čo má robiť.
Predsavzatie
stať
sa
kozmonautom asi neprichádza zo dňa
na deň. Snívali ste aj vy ako mladý chlapec o takejto profesii?
Určite. Keď som ja bol malý, kozmonautika bola veľmi atraktívna. Bolo to obdobie,
keď sa ešte súťažilo medzi východom a
západom, kedy to bolo súčasťou politického boja a kozmonautika bola veľmi preferovaná. Takže aj ja som v kútiku duše
túžil po takejto profesii. Postupne ako
som rástol a dospieval, keďže som dosť
realisticky stavaný, uvedomoval som si,
že Československo už svojho kozmonauta v postave Vladimíra Remeka malo, a
ani neuvažovalo o tom, že by do vesmíru
poletel niekto ďalší. Samozrejme, ani po
vzniku samostatnej Slovenskej republiky
mi ani vo sne nenapadlo, že by Slovensko mohlo mať v takej krátkej dobe svojho
kozmonauta. Naozaj reálne som sa začal
touto otázkou zaoberať, až keď takáto myšlienka začala rezonovať v spoločnosti.
Vtedy som si povedal: „A prečo nie ja?“
Stretli ste sa niekedy osobne s pánom plukovníkom Vladimírom Remekom?
Pravdaže, a viackrát. Vladimír Remek je
vynikajúci človek. Počas našej prípravy v Moskve, kde v tom období pôsobil
ako obchodný zástupca, to s nami veľmi
intenzívne prežíval. Denne sme boli minimálne v telefonickom kontakte, a vždy
keď sme mali s kolegom trošku času, čo
bolo ozaj iba výnimočne, vždy sa nám
venoval. Prišiel po nás do Hviezdneho
mestečka, ukázal nám Moskvu, popritom
nám hovoril svoje osobné skúsenosti z
letu. Dal nám množstvo praktických rád,
nielen čo sa týka samotného kozmického
letu, ale ale pripravil nás aj na to, čo bude
nasledovať po návrate. On sám prešiel
tým „vozením slávika v zlatej klietke“, takže sme mu vďační za jeho skúsenosti s
14 SLOVENSKÉ KORENE
ktorými sa s nami podelil. Bez jeho múdrych
rád by to bolo pre nás oveľa ťažšie.
Vyštudovali ste na Vojenskom gymnáziu v
Banskej Bystrici. Určite šlo o výberovú školu, aké predpoklady museli adepti spĺňať?
Vojenské gymnázium v Banskej Bystrici už
neexistuje, vojenské školstvo na Slovensku bolo výrazne zredukované. Stredné
školy boli zrušené úplne a z vysokých škôl
zostala akurát Akadémia v Liptovskom Mikuláši. Na Vojenské gymnázium som sa
dostal na odporúčanie mojej triednej učiteľky v rodnej Dolnej Lehote, keďže som
sa intenzívne zaoberal športom. Chcel
som pokračovať vo svojej životnej dráhe
v oblasti, ktorá by mala so športom niečo
spoločné. V tom období ešte neexistovali
športové gymnáziá, ale odporučili mi, aby
som sa prihlásil na Vojenské gymnázium v
Banskej Bystrici, pretože v armáde všeobecne sú vynikajúce podmienky na šport.
Škola mala už vtedy športový areál, takže tamojšie prostredie ma chytilo za srdce. Dôsledkom toho začala byť moja
životná kariéra už od 15 rokov až do 45
rokov zviazaná s rovnošatou, vojenskou
uniformou. V podstate to platí až do dnešnej doby, keďže pracujem ako civilný zamestnanec na Ministerstve obrany SR.
Akým športom ste sa venovali v mladosti?
V podstate som vyrastal na dedine a tie
podmienky boli dosť obmedzené. Šlo o
klasické dedinské športy ako futbal, ale
aj beh na lyžiach. Mali sme telovýchovnú jednotu, ktorej pracovníci sa venovali
mladým a podporovali ich záujmy.Okrem
ihriska sme mali vybudovaný aj skokanský
mostík, kde som začal skákal na lyžiach. V
podstate moja cesta do vesmíru sa začala na tomto skokanskom mostíku. Boli to
síce iba krátke, niekoľko sekundové okamihy kedy som letel vzduchom, no keď si
KOZMONAUTIKA
sa mohlo všeličo zmeniť. Definitívne
rozhodnutie kto poletí sme sa dozvedeli až 2-3 dni pred samotným štartom.
Váš let sa uskutočnil na základe slovensko-ruskej medzinárodnej dohody a v
rámci deblokácie ruského dlhu voči Slovenskej republike. Taká príležitosť sa naskytne zrejme len raz za život. Nestretli
ste sa počas príprav, ale aj po návrate s
prejavmi závisti zo strany kolegov, ktorým sa takýto celoživotný plán nevydaril?
to tak po odstupe času premietam v hlave, práve vtedy som začal cítiť to mravčenie medzi lopatkami. Vnímal som, že ten
priestor vo vzduchu, to je to miesto kde
by som chcel fungovať. A potom ma ten
vzduch a to vznášanie sa v ňom sprevádzali od Vojenského gymnázia stále. V
treťom ročníku gymnázia sa mi naskytla
príležitosť spraviť si výsadkársky výcvik
a začal som skákať s padákom. Tu sa už
pobyt vo vzduchu rátal na minúty, a tak
som sa utvrdil v tom, že toto je tá tretia dimenzia, to je ten priestor, v ktorom chcem
stráviť zvyšok života. Práve tieto okamihy
a pocity rozhodli, že som začal študovať
na Vysokej leteckej škole v Košiciach, kde
som skončil ako vojenský pilot.
Na akých strojoch ste mali možnosť lietať?
V období, kedy som začínal svoju leteckú kariéru vo Zväzarme, musel každý
adept vysokej školy absolvovať základný
vojenský výcvik na vrtuľových lietadlách
Zlín 142. V podstate na tomto výcviku sa
mal človek presvedčiť, či je to pre neho
správne rozhodnutie a či lietanie bude
jeho povolaním. Na vysokej škole bol vtedy rozpracovaný takýto princíp prípravy:
v druhom ročníku sa začalo lietať na prúdových lietadlách L 29 Delfín, v treťom
ročníku sa lietalo na prúdových cvičných
lietadlách L 39 Albatros a vo štvrtom ročníku sme lietali na prúdových stíhacích
nadzvukových lietadlách MIG 21 F. Takže
po ukončení vysokej školy sme už mali skúsenosti s lietaním na nadzvukovej technike. Vyskúšal som teda širokú škálu strojov.
Ako ste sa dostali do úzkeho výberu pre potenciálnych kozmonautov?
Bola stanovená podmienka, že do výberu na kozmonauta sa môžu prihlásiť vojenskí nadzvukoví letci a to z dôvodov,
že vojenskí piloti už pri výbere do svojho
povolania prechádzajú veľmi prísnymi
lekárskymi i psychologickými prehliadkami. Svedčí o tom fakt, že keď som sa ja
hlásil na Vysokú leteckú školu ako vojenský letec, len z môjho ročníka z Vojenského gymnázia v Bystrici sa hlásilo 50 záujemcov. Z tých päťdesiatich sme prešli len
piati, z toho dvaja na nadzvukové a traja
na podzvukové lietadlá. Takže sito bolo
ozaj husté. Druhou podmienkou bol výber,
ktorý stanovila ruská strana. Vlastne Rusi
určovali v akom stave má byť človek, ktorý poletí do vesmíru. Prihlásilo sa nás asi
28 dobrovoľníkov - vojenských pilotov. Absolvovali sme viac než 100 lekárskych vyšetrení vo Vojenskej leteckej nemocnici v
Košiciach a okolitých zdravotníckych zariadeniach a všetky tieto testy boli bodované.
Okruh kandidátov sa postupne zužoval,
až sme napokon zostali štyria, ktorí sme
vycestovali priamo do Hviezdneho mestečka, kde sa nachádza centrum prípravy
kozmonautov Jurija Alexejeviča Gagarina.
Tu sme absolvovali taký istý maratón vyšetrení plus ďalšie, ktoré nám neboli schopní
urobiť na Slovensku, pretože u nás buď
neboli zariadenia alebo špecialisti napríklad na centrifúgy či vestibulárne kreslá.
Až po týchto testoch bolo rozhodnuté, že z
tých štyroch, my dvaja - ja a Michal Fulier
spĺňame podmienky na to, aby sme mohli absolvovať prípravu a let do vesmíru.
Čiže zo štvorice kandidátov napokon
vybrali vás. Kto v konečnom dôsledku rozhoduje o tom kto naozaj poletí
do vesmíru a kto bude náhradníkom?
Ruská strana vyhodnotila výsledky získané na Slovensku i tie, ktoré sa doplnili
v Rusku. Prvý polrok počas všeobecnej
kozmickej prípravy sme sa pripravovali spoločne, až v druhej polovici prípravy
bolo treba rozhodnúť, kto bude v posádke
číslo 1 a kto v posádke číslo 2 Slovenskou
stranou bolo rozhodnuté, že ja sa budem
pripravovať do posádky číslo 1, ktorá bola
určená na let a Michal Fulier sa bude pripravovať ako náhradník. Aj keď ešte nepadlo
konečné rozhodnutie, bol to určitý krôčik
bližšie k uskutočneniu kozmického letu
Ale pol roka je dlhá doba a za ten čas
Do posledného okamihu nebolo nič definitívne rozhodnuté, takže o nejakej rivalite
nemožno hovoriť. Ba ani v tej poslednej
fáze, kedy sme zostali s Michalom Fulierom iba my dvaja. Poznali sme sa veľmi
dlhú dobu, veď sme pochádzali z jedného
útvaru v Malackách. Samozrejme, že Michala muselo trochu mrzieť, že nevybrali jeho, ale vedel ako sa postupovalo pri
výbere. Naše cesty sa síce po návrate
rozdelili, pretože profesionálne sme začali
pôsobiť v úplne iných oblastiach, ale myslím si, že vzťahy medzi nami zostali dobré
Váš hviezdny výlet nebol len reprezentačný. Program nazvaný Štefánik
pozostával zo 6-stich experimentov
- medicínskeho, biologického a fyzikálneho zamerania. Podarilo sa vám
ich splniť presne podľa naplánovania?
Tieto vedecké programy vypracovala Slovenská akadémia vied spolu s Ruskou
akadémiou vied. Z týchto šiestich boli
štyri vykonávané počas kozmického letu,
dva boli vykonávané paralelne na mojich
kolegoch - pilotoch, na ktorých sa snažili
mitovať podmienky kozmického letu. Tieto pozorovania boli za účelom vytvorenia
určitej základne údajov na porovnanie ako
reaguje ľudský organizmus na dané podnety na Zemi a ako vo vesmíre. Potom sa
vyhodnocovali rozdiely. Z tých štyroch experimentov, ktoré boli vykonávané počas
kozmického letu, boli dva lekárske, jeden
fyzikálny a jeden biologický. Experiment
Stabilometria bol zameraný na výskum
vestibulárneho systému, ktorý sa nachádza v strednom uchu a ktorý bol výrazne
ovplyvnený podmienkami bezváhového
stavu. Ďalší tzv. Endotest, vypracovaný
Endokrinologickým ústavom SAV, bol zameraný na činnosť žliaz s vnútorným vylučovaním na rôzne podnety. Prvýkrát v
histórii kozmonautiky bol v takom rozsahu
zameraný na odber krvi počas kozmického letu bez prítomnosti lekára. Každý deň
ráno som si napichol do žily kanylu a niekoľkokrát za deň som si urobil odber. Všetko sa odohrávalo v najťažšej fáze letu,
kedy v ľudskom organizme prebiehajú
drastické zmeny a kedy prebieha náročná
adaptácia na podmienky kozmického letu.
V týchto zložitých podmienkach sme ešte
umelo zavádzali do organizmu šoky a to
tým, že som si vpichol inzulín, ktorý mal za
úlohu výrazne znížiť hladinu cukru v krvi
a postupnými zisťovalo ako organizmus
SLOVENSKÉ KORENE 15
KOZMONAUTIKA
bojuje a ako sa hladina cukru dostáva do normálu. Ďalší deň sme sledovali
opačný efekt, kedy som pil glukózu, ktorá výrazne zvýšila hladinu cukru v krvi a
sledovalo sa ako ho organizmus postupne odbúrava. Nasledovala forma fyzickej
záťaže na bicyklovom trenažéri a forma
psychického stresu riešením matematických príkladov. Vďaka dobrej kondícii
a výbornej príprave som všetko zvládol,
nijaká kritická situácia nenastala a experiment sme splnili v plnom rozsahu.
Fyzikálny experiment bol zameraný na
výskum kozmického žiarenia a biologický experiment na výskum postembrionálneho štádia vývoja japonských prepelíc.
Vašou cieľovou stanicou bola orbitálna stanica MIR, kde vás čakali dvaja ruskí kozmonauti. Ako vás uvítali?
Moja posádka bola v podstate poslednou
medzinárodnou posádkou, ktorá letela na
stanicu MIR. Skladala sa z veľmi skúseného ruského kozmonauta, 50-ročného
plukovníka Viktora Michajloviča Afanasjeva, ktorý už mal za sebou dva dlhodobé
viac ako 180- dňové kozmické lety. Palubným inžinierom bol generál francúzskych
ozbrojených síl Jean-Pierre Haigneré, taktiež skúsený kozmonaut. Jediným nováčikom som bol ja. Po nás tam vyletela už len
dvojica ruských kozmonautov, ktorí pripravili stanicu MIR na zánik, čiže na jej zhodenie do atmosféry kde čiastočne zhorela a
čiastočne spadla do Tichého oceánu. Pre
mňa bolo zaujímavejšie to, že tam sme
leteli my traja transportnou loďou SOJUZ
TM 29 a vracal som sa na lodi SOJUZ TM
28 s Genadijom Padalkom, ktorý strávil na
stanici MIR viac ako 200 dní. Hore som letel v pravom kresle vo funkcii kozmonaut-výskumník, dolu som sa vracal v ľavom
kresle palubného technika, aby som mu
pomohol pri ovládaní motorov, čo je pri
návrate dosť závažné. V mojom kresle,
v ktorom som štartoval bol naložený materiál, ktorý sa Rusi snažili zo zanikajúcej
stanice MIR zachrániť. Kolegovia ma na
MIR-e privítali veľmi srdečne a starým
slovanským zvykom - chlebom a soľou.
Nerozletela sa vám po okolí?
Keďže poznáme zákony fyziky, nezabudli sme na ne ani pri našom zvítaní. Soľ
sa v bezváhovom stave nedá nasypať
na chlieb. Preto ho predtým rozpustili vo
vode a takouto slanou vodou som chlieb,
podávaný z ich rúk, pokvapkal. Priznám
sa, bolo to dojímavé stretnutie aj pre
nich, veď po dlhom čase konečne videli
živého človeka, no a na mňa tam čakalo veľa zaujímavých noviniek, s ktorými
som sa dovtedy nemal možnosť stretnúť. Predsa len, reálny priestor je trochu
iný ako ten najdokonalejšie simulovaný.
Priznajte sa, v kútiku duše ste očakávali, že na MIR-e zostanete dlhšie. Neboli ste sklamaní, keď ste sa museli
16 SLOVENSKÉ KORENE
museli po ôsmich dňoch vrátiť na Zem?
Dúfal som, že kozmonaut Sergej Avdejev,
ktorý strávil na stanici MIR viac ako 200
dní, bude unavený a jeho fyzický či psychický stav mu neumožní pokračovať na
ďalších 180 dní v tamojšom vesmírnom
pobyte a navrhne mi takúto výmenu. Žiaľ,
takýto návrh nepadol. Predsa len som
sa pripravoval takmer rok a tých osem
dní ubehlo ako voda. Kým som sa stihol
adaptovať, už som sa aj vracal naspäť.
Ruská orbitálna stanica MIR doslúžila. Vlastne ste sa stali poslednou medzinárodnou posádkou pred jej zánikom. Neobávali ste sa, že po tých
15-stich odslúžených rokoch nebude vhodnou pre vaše vedecké účely?
Stanica MIR bola budovaná tak, že odslúži nejaké dva-tri roky a v prípade ak bude
všetko v poriadku, predĺži sa jej životnosť
na päť rokov, no a potom zanikne. V skutočnosti v deň môjho štartu 20.februára
1999 oslavoval MIR pätnáste výročie svojho fungovania, čo svedčí o jeho dokonalej
technickej vyspelosti. Nikto neočakával,
že tak dlho bude plniť dôležité vedecké
pozorovania vo vesmíre. Pravou príčinou,
prečo túto orbitálnu stanicu Rusi zlikvidovali, neboli technické dôvody, ale finančné. Rusko v tom čase prechádzalo veľkou
ekonomickou krízou, z toho dôvodu navrhlo Slovenskej republike, že časť svojho
dlhu si môže odpísať tým, že pripraví do
vesmíru svojho človeka - Slováka. Práve
v tom čase sa začala budovať nová medzinárodná stanica. Slovensko prijalo túto
ponúkanú možnosť, za čo si Rusko odpísalo dlh 20 miliónov dolárov. O funkčnosti
stanice MIR som bol samozrejme informovaný, každý systém takejto stanice je zabezpečený dvojmo, aj trojmo, takže aj keby
nastala nejaká porucha, náhradný systém
okamžite prevezme úlohy na seba. Počas
môjho pobytu sa nič také nestalo a som
rád, že som splnil svoju stanovenú misiu.
Pohľad z okna obyčajného dopravného lietadla poskytuje výhľad na istý
geografický úsek. Videli ste z tej výšky celú zemeguľu, ale aj Slovensko?
Boli vytvorené podmienky na pozorovanie
Slovenska, dokonca bola aj upravená orientácia stanice tak, aby pozorovacie podmienky boli čo najlepšie. Príroda však bola
proti. V tom čase, keď som ja lietal medzi
20. a 28. februárom, bola celá stredná
Európa pokrytá mrakmi, takže v podstate
sa nepodarilo nasnímať z vesmíru našu
krajinu, poprípade mestá alebo detaily,
čo bola veľká škoda. Aktuálnu polohu stanice voči zemskému povrchu označoval
bod. Tá bodka sa pohybovala po zemskom povrchu, takže sme mali neustále
možnosť sledovať, kde sa nachádzame.
Tak ako horolezci sa nesmú príliš kochať zdolaným vrcholom hory, aj vy
ste sa museli koncentrovať na zostup
dolu. Rovnako ako pri štarte, aj pri pristátí hrozí najväčšie nebezpečenstvo.
Dá sa laikom priblížiť prechod z vesmírnej beztiažovej atmosféry do našej
zemskej so všetkými príťažlivosťami?
Samozrejme, pobyt vo vesmíre v podmienkach bezváhového stavu je niečo, s
čím sa ľudský organizmus v podstate na
Zemi nestretne. A keď aj výnimočne nastane taká situácia, trvá veľmi krátku dobu,
iba niekoľko sekúnd. V rámci prípravy boli
vykonávané špeciálne lety pri ktorých sa
dajú imitovať podmienky bezváhového
stavu. Ibaže trvali iba 20-25 sekúnd, a to
je taká krátka doba, že organizmus na to
nestihne výraznejšie reagovať. Ak sa človek naozaj dostane do bezváhového stavu, napríklad vtedy keď sa po 526. sekundách odpojí posledný stupeň rakety, ktorá
transportnú loď vyvezie do vesmíru, nastáva bezváhový stav a začínajú pomerne drastické zmeny v ľudskom organizme
sprevádzané pomerne nepríjemnými pocitmi. Prvým takým sprievodným javom
je obrovská bolesť hlavy. V podmienkach
bezváhového stavu sa zväčší objem vody
v ľudskom organizme, pružnosťou svalov
je krv z dolnej časti tela vytláčaná hore. Tieto javy možno pozorovať aj vizuálne - napuchnutá tvár, ťažšie sa dýcha, je to niečo
podobné ako keď človeka zavesia za nohy
a nechajú visieť dva-.tri dni dolu hlavou.
Ďalším nepríjemných javom je rozhodený
vestibulárny systém, čo je orgán v strednom uchu, ktorý pracuje na princípe vodováhy. Vo vesmíre, na rozdiel od zemskej
gravitácie, sa tekutina vznáša voľne v
priestore a dáva klamné impulzy. Chvíľu
nám hlási že sme hlavou dolu, chvíľu na
bruchu, chvíľu na chrbte, a pritom človek vidí, že sa nehýbe a to spôsobuje
sťaženú orientáciu. V takejto najťažšej
fáze sme vykonávali naše experimenty.
Okrem iných cenných výsledkov váš
výskum vo vesmíre prispel aj k tomu, aby
ľudia mohli v budúcnosti lietať na Mars. Je
naozaj potrebné hľadať možnosti bývania
a obživy až na takej vzdialenej planéte,
pretože niet dostatok miesta na Zemi?
V súčasnej dobe sa mnohí ľudia zamýšľajú nad tým, či je potrebné investovať
peniaze práve do kozmického výskumu
a či nie sú dôležitejšie veci tu, na Zemi.
Kozmonautika však nie je len pre dnešok.
Mierové využívanie vesmíru je oblasť zameraná hlavne na budúcnosť. Vedecky je
dokázané, že mnohé energetické zdroje
budú po čase na tejto planéte vyčerpané
a bude potrebné hľadať náhradné možnosti aby ľudská populácia mohla fungovať. Tým, že slnko neustále spaľuje svoju
hmotu, bude sa postupne rozpínať a teda
hrozí, že nás časom pohltí. Takže človek
či chce či nechce, bude musieť hľadať
alternatívu, čiže miesto, kde by mohol v
prípade katastrofickej situácie aj naďalej
žiť. Niektorým sa môžu zdať takéto obavy
KOZMONAUTIKA
kozmickým letom sa vývoj nezačal ani neskončil, bolo to určité vyvrcholenie etapy.
V súčasnosti Slovenská republika nepracuje na príprave svojho človeka na let do
vesmíru, ale slovenské vedecké, vzdelávacie, technické inštitúcie sa podieľajú
na rôznych programoch. Problémom je,
že momentálne nie je kompetentný orgán, ktorý by bol partnerom pre kozmické
agentúry iných krajín a ktorý by akýmsi
spôsobom riadil i koordinoval komunikáciu so zahraničím. Tesne po mojom návrate jestvovala tzv. Komisia pre výskum
a mierové využívanie vesmíru, ktorá pracovala ako poradný orgán pri Úrade vlády SR, išlo o akýsi klub entuziastov, ktorí
mali záujem o vesmír. No táto komisia
nemala žiadne právne normy a nemala
nijaké finančné možnosti, v podstate nebola partnerom pre zahraničné agentúry.
Americkí astronauti, ktorí sa zúčastnili
kozmických letov majú poväčšine hodnosť
generál vzdušných síl, Rusi sú generáli,
vám postačila vojenská hodnosť podplukovníka?
predčasné, ale vedci musia pozerať o
kus dopredu a pre nich sú takéto úvahy
celkom prijateľné. Človekom zostrojené stroje sa pohybujú po Marse, človek
chodil po Mesiaci. A práve tento náš vesmírny spolupútnik by mohol slúžiť ako
štartovacia rampa pre lietanie do iných
galaxií. Je známe, že má ideálnejšie podmienky pre kozmické lety ako naša Zem.
Najväčšie energetické straty sú totiž pri
prekonávaní zemskej gravitácie a prekonávaní odporu vzduchu. Na Mesiaci
by sa mohli montovať zariadenia, ktoré
dokážu lietať do ostatného vesmírneho
priestoru. Vízie letu ľudskej posádky na
Mars však neprichádzajú do úvahy skôr
ako o takých tridsať až päťdesiat rokov.
Pokračuje sa v súčasnosti na Slovensku v oblasti kozmického výskumu?
V súčasnosti sa vraciame k zriadeniu
kompetentného orgánu pre otázky kompetentného orgánu pre otázky výskumu
a mierového využívania kozmu. Kompetentní ľudia si konečne uvedomili, že
vesmírny výskum nie je len o lietaní, to
je len tá špička ľadovca, pod ním je obrovská základňa vedeckej a technickej
práce. A je to aj vynikajúca príležitosť pre
malé a stredné podniky, ktoré sa môžu
podieľať nielen na vývoji, ale aj na výrobe
samotných zariadení pre vesmírne telesá. Takže začínajú sa rokovania o spolupráci s Európskou kozmickou agentúrou
(ESA), keďže tá je nám najbližšia. Bola
podpísaná zmluva o budúcej spolupráci
a zastrešuje ju Ministerstvo školstva SR,
vedú sa rokovania aj u nás, chodí sa na
rôzne konferencie do centra ESA, no všetko je to o peniazoch. Úroveň spolupráce
závisí od úrovne finančných zdrojov ktoré sme schopní a ochotní do tejto oblasti
investovať, od určitého partnerstva až po
plnohodnotné členstvo, ktoré nám zaručí
určité benefity (vyžaduje sa tam suma cca 0,7% HDP). Možno sa to zdá byť veľa,
ale v skutočnosti sú to prostriedky, ktoré
sa vrátia tej krajine vo forme rôznych vedeckých grantov a programov, takže nie
sú to vyhodené peniaze, skôr naopak, je
záruka že tie peniaze budú využité maximálne efektívne a účelne. Je cieľom
prepracovať sa k tomuto členstvu v ESA.
Spolupracujú slovenskí vedci a výskumníci v oblasti vesmírnych letov aj naďalej s ruskými kolegami, alebo sa
viac orientujú na spoluprácu s americkou kozmickou agentúrou NASA?
V tejto oblasti sú peniaze veľmi rozhodujúce, eď ide o naozaj vysoké čiastky. Každá
takáto participácia na spoločných programoch sa realizuje iac-menej individuálne.
Slovenský vedci sa podieľajú na rôznych
edeckých programoch v rámci ESAaj NASA.
Čo sa týka výskumu a využívania
vesmíru, treba si uvedomiť, že v tejto oblasti sa pracuje desiatky rokov. Mojím
Po návrate z vesmíru ma povýšili na plukovníka a túto vojenskú hodnosť mám
doteraz. Treba povedať, že americká i
ruská kozmonautika nie je taká jednorazová aktivita ako bola naša slovenská. Pre
nich je to celoživotné povolanie a pokým
sú schopní zdravotne i psychicky fungovať, pokračujú v tejto oblasti naďalej. No
ani z radov amerických vesmírnych letcov,
ani ruských nedostávajú všetci hodnosť
generálov. V ére Interkozmosu to tak síce
bolo, Poliak, Maďar i ostatní sa stali generálmi, iba náš Vladimír Remek zostal v
hodnosti plukovníka. Ja som to kvôli povýšeniu nerobil. Priznám sa, že do vesmíru
by som letel aj keby som mal skončiť ako
obyčajný vojak. Hovorilo sa síce o mojom
povýšení na generála, no po návrate to
šlo akosi do stratena a ja som to nijako
neforsíroval. Snažil som sa splniť všetky
úlohy aby mi niekto nevyčítal, že som si
urobil výlet do vesmíru a zvyšok života z
toho profitujem. Urobil som si aj generálsku školu, aby som splnil všetky podmienky, mal som odslúžených veľa rokov,
bol som v rôznych funkciách, skončil som
ako profesionálny vojak na funkcii veliteľ
veliteľstva posádky Bratislava, predtým
než som odišiel do dôchodku dosiahol
som hodnosť plukovník generálneho štábu. Mal som generálsku školu, čiže spĺňal som predpoklady na menovanie do
generálskej hodnosti, ale nedošlo k tomu.
Prostredníctvom telemostu medzi MIR-om
a pozemným riadiacim centrom v podmoskovskom Koroľove ste poslali z výšky 350
km nad zemou pozdravy svojím krajanom,
ktorých ste oslovili vaším vyznaním, že ste
do kozmu neleteli kvôli generálskym hviezdam, ale kvôli reprezentácii Slovenska...
Táto kozmická misia spĺňala dva základné
ciele. Jeden bol vedecký program, no bola
SLOVENSKÉ KORENE 17
KOZMONAUTIKA
to aj diplomatická misia, ktorá mala za
úlohu zvestovať svetu, že niekde v srdci
Európy vznikla nová krajina, ktorá napriek
svojej malej rozlohe i malému počtu obyvateľov a veľmi krátkej histórii samostatnej existencie, je na dostatočne vysokej
úrovni, aby sa mohla zaradiť do neveľkej
skupiny krajín, schopných poslať svojho
človeka do vesmíru. Vlastne Slovensko
sa stalo 21.krajinou, ktorá vyslala svojho
človeka do vesmíru. Uvedomoval som si
obrovskú zodpovednosť, ktorá visela na
mojich ramenách. Neustále som mal na
mysli, že nielen všetci obyvatelia Slovenska, ale v podstate všetci Slováci na celom svete budú veľmi pozorne sledovať
tento kozmický let. Cítil som, že v každom
kútiku Zemegule sa budú môcť ľudia dozvedieť, že Slovák letí do vesmíru. Veril
som, že každému nášmu rodákovi, nech
žije už kdekoľvek, sa rozbúši srdce napätím i hrdosťou keď sa mi táto cesta podarí.
Preto, už keď som sa pripravoval, aj pred
samotným štartom či počas letu som nemal ani tak strach o seba, jediné z čoho
som mal obavy, že sklamem očakávania
stoviek ľudí ktorí sa na príprave letu podieľali. Som rád, že som mohol stanovené
úlohy do bodky vyplniť, investované peniaze do projektu zužitkovať a reprezentovať Slovenskú republiku.
bezo mňa, pretože ja som sa oveľa viac
venoval iným ľuďom ako im. Čiže uvedomujú si tie odriekania, obrovské utrpenie
žiť bez rodiča, hoci ho majú živého a zdravého. Ony si zvolili takú pokojnejšiu, normálnejšiu cestu životom, v čom ich podporujem a do ničoho ich nenútim. Držím sa
takej cesty výchovy ako moji rodičia. Snažili sa ma určitým spôsobom smerovať,
ale rozhodnutia nechávali na mňa. Otec
povedal: „Je to tvoj život, my ťa budeme
určitým spôsobom, na ktorý budeme stačiť
podporovať, ale verím, že rozhodovať sa
budeš správne. A keď sa rozhodneš nesprávne, sám sebe budeš vyčítať“. Som
im obom za takýto postoj nesmierne vďačný. Otec ešte žije, a vtedy, keď som letel
do vesmíru, žila aj mama. Celé to dianie
prežívala veľmi intenzívne ako každá dobrá matka. Počas môjho letu sa uzavrela
do seba, nekomunikovala s nikým, v podstate tam bola so mnou. Až potom začala vnímať svet okolo seba, keď som sa
vrátil živý a zdravý naspäť. No namiesto
toto, aby v tichosti mohla prežívať radosť
zo synovho návratu, musela obskakovať
novinárov a mnohých ďalších ľudí, ktorých bol plný dom. A so mnou sa objala
až potom, keď som sa zvítal s tisíckami
cudzích ľudí. Takže aj takáto je odvrátená tvár života slovenského kozmonauta.
M. R. Štefánik pochádzal z Košarísk pri
Brezovej pod Bradlom, vy z Dolnej Lehoty
pri Podbrezovej. Možno hľadať nejaké paralely medzi dvoma Slovákmi, narodenými
v podobne znejúcich dedinách?
Stalo sa módnym trendom, že ak má niekto veľa peňazí, zaplatí si výlet do vesmíru.
To naozaj môžu sedieť v kokpite kozmickej lode aj absolútni amatéri?
Naša misia niesla meno Štefánik. Okamžite, ako sa začalo uvažovať o jej pomenovaní bolo rozhodnuté, že ponesie takéto
meno, pretože naša misia zosobňovala
všetko to, čo zosobňovala postava generála M.R.Štefánika. Bol vojenský letec
tak ako aj my dvaja s Michalom Fulierom
sme boli vojenskí letci. Bol diplomat, ktorý
zviditeľnil Slovensko pred celým svetom
a taký istý cieľ mal splniť aj náš let. Bol
vedec, ktorý sa zaoberal výskumom vesmíru, aj my sme plnili vedecký program.
Takže tých spoločných prvkov, ktoré nás
spájali, bolo veľmi veľa.
Ste otcom štyroch detí. Dopriali by ste im
takýto výlet?
Kozmický let ovplyvnil nielen mňa samého, ale aj celú moju rodinu. Keď som
vyletel do vesmíru, na moje deti sa iné
deti, ale aj ostatní ľudia, začali pozerať v
škole, aj inde, trochu inak. Už to neboli
obyčajné deti, ale boli to deti kozmonauta, takže ani ony to nemali jednoduché.
Ich život odrazu nebol taký normálny ako
dovtedy. Čo sa týka nasledovania ma v
mojej profesionálnej kariére, myslím si,
že som pre nich tak odstrašujúci príklad,
že ani jedno z nich sa týmto smerom nevyberie. Mnoho ľudí vníma len istú slávu
a popularitu, ale moje deti videli aj to, čo
bolo v pozadí. Už trinásť rokov vyrastajú
18 SLOVENSKÉ KORENE
Žijeme v období trhovej ekonomiky, kedy
sa dá za peniaze takmer všetko. V súčasnosti lietajú ľudia do vesmíru aj na komerčnej báze, ale ešte je to veľmi drahé.
Za takýto jeden let si Rusi účtujú okolo 30
miliónov dolárov. No technika ide výrazne
dopredu, takže keď budú vytvorené technické zariadenia, ktoré umožnia absolvovať tieto lety za nižšiu sumu, isto sa stanú
takéto výlety masovejšou záležitosťou. Už
dnes sú v Amerike spoločnosti schopné tieto krátkodobé vesmírne lety vykonať za
podstatne nižšie náklady. Pred sto rokmi
ľudia iba snívali o lietaní, vlastne pred sto
rokmi odštartovalo prvé lietadlo s bratmi
Writovcami, v súčasnosti už nikto nepovažuje lietanie za niečo zvláštne, je to bežná
súčasť života. Vývoj ide veľmi rýchlo dopredu, takže aj vesmír za niekoľko desiatok
rokov bude podstatne prístupnejší priestor
ako je dnes. Onedlho, ak si niekto zaplatí
dovolenku a jeho zdravotný stav to dovolí, môže sa povoziť po vesmíre nejakou
cestovnou kanceláriou. Vyškolený letecký
personál mu umožní atraktívnu cestu pri
ktorej na rozdiel od kozmonautov nebude
musieť vykonávať náročné úkony, iba si
posedí v kresle a bude obdivovať okolitý
priestor. Ako sa peniaze, získané za takéto lety budú využívať, to presne neviem.
Financie, ktoré získali Rusi za komerčné
lety boli investované do kozmonautiky.
Ale ak by mala nastať nejaká komerčná
forma takýchto letov, myslím si, že časť
peňazí by sa investovala do zdokonaľovania techniky, ale zrejme časť by bola aj o
zisku.
Čo by ste odporučili obyčajným mladým
chlapcom, ktorí túžia stať sa kozmonautmi?
V súčasnej dobre je to už zrejme jednoduchšie, ako to bolo, keď som začínal
ja. V našej ére bola daná podmienka, že
kozmonautom sa môžu stať iba vojenskí
letci. Teraz to už neplatí. Vo vesmíre lietali
aj raketoplány a ich posádka pozostávala
okrem dvoch pilotov zo špecialistov z rôznych oblastí. Takže adept na kozmonauta
musí byť zdravý, v dobrej fyzickej kondícii
a mal by vynikať v nejakom vedeckom odbore - či už fyzike, chémii, biológii, skrátka
mal by byť špecialistom. Vtedy má šancu
stať sa kozmonautom.
Stále ste zamestnancom Ministerstva
obrany SR. Aká je vaša pracovná náplň?
Keďže u nás neexistuje inštitúcia, ktorá by
sa zaoberala kozmonautikou, nemôžem
sa tomuto odboru ďalej venovať. Pracujem v oblasti riadenia vojenskej diplomacie. Vlastne v oblasti, ktorá riadi našich
vojenských diplomatov, ktorí pôsobia pri
zahraničných zastupiteľských úradoch v
zahraničí. Táto práca mi je blízka, pretože
som pôsobil ako vojenský diplomat - pridelenec obrany na zastupiteľskom úrade
v Moskve.
Na vašu počesť bola vydaná poštová
známka, podľa vás je pomenované gymnázium v Handlovej, ste patrónom Parku
tmavej oblohy Poloniny, čestným členom
mnohých spolkov. Ako to vnímate?
Samozrejme, na jednej strane byť prvým a
jediným je úžasné, pretože pozornosť ľudí
je stále sústredená na moju osobu. Napriek tomu, že uplynulo už štrnásť rokov,
vôbec neutícha, neustále je veľmi intenzívna. Žiadostí o stretnutia, besedy, prednášky a účasti na seminároch i spoločenských akciách je také obrovské množstvo,
že to nestíham absolvovať. Keďže mám aj
svoju prácu, tieto aktivity sú na úkor môjho
voľného času a stali sa bežnou súčasťou
môjho života. Našťastie aj moja rodina pochopila a zmierila sa s tým, že asi patrím
viac iným, ako im. S tým súvisí aj fakt, že
som sa stal súčasťou inštitúcií ako je škola
v Handlovej, že som sa ocitol na známke
a v učebniciach, že som čestným členom,
alebo predsedom rôznych spolkov a organizácií. Beriem to všetko ako akýsi dôsledok celého toho diania, ktoré súvisí s mojím letom do vesmíru.
Anna Sláviková, foto: Ivan Medveď
KOZMONAUTIKA
V E Ľ K Ý RO K KO Š Í C
„V marci 2010 schválila vláda Slovenskej republiky uznesenie o financovaní investičnej časti projektu Košice – Európske hlavné
mesto kultúry 2013 s rozpočtom zo štrukturálnych fondov v celkovej výške 60 miliónov eur.“
Východoslovenská metropola sa stala na sklonku januára realizátorom
nebývalého kultúrneho podujatia európskeho významu, ktoré je poctou
pre celé Slovensko. Po piatich rokoch
príprav sa tu začal projekt Košice – Európske hlavné mesto kultúry (EHMK).
Napriek mrazivému, nežičlivému počasiu
som sa vybral aspoň na niekoľko hodín nadýchať sa atmosféry mesta tesne
pred otváracím ceremoniálom. Skorý
ranný rýchlik Bratislava – Košice viezol
podobných zvedavcov, ktorých priťahovali Košice. Na Hlavnej ulici boli už
predpoludním stovky ľudí a v podvečer
zrejme až tisíce. Na otváracom ceremoniáli v dvestopäťdesiattisícovom meste
už bolo vyše stotisíc ľudí. Zavítali sem
počas sneženia a nepríjemného vetra.
Hneď predpoludním sa za veľkého záujmu začali diskusné raňajky s osobnosťami kultúry a vedy. Raňajky s umelcami
pokračovali aj v nedeľu, kde najväčším
magnetom bol známy Spišiak a Pražan
Juraj Jakubisko s manželkou Deanou
Horváthovou. Do kaviarne, kde s ním
bola diskusia, prišlo tak veľa návštevníkov, že sa sem nedalo ani vstúpiť.
Podobný záujem zrejme prežíva aj juhofrancúzske mesto Marseille, ktoré sa tento
rok hrdí rovnakým titulom ako Košice. Európske hlavné mesto kultúry je pocta, ktorú
na podnet bývalej gréckej ministerky kultúry Meliny Mercouri udeľuje Európska únia
mestám členských štátov od roku 1985. Od
roku 2009 sa za Európske hlavné mesto
kultúry považujú každý rok zvolené mestá.
Jedno je z pôvodných krajín EÚ a jedno z
nových členských štátov. Prvým EHMK sa
stali Atény. Slovensku sa ušiel rok 2013.
Naše Ministerstvo kultúry ako gestor programu a celého projektu pre Slovensko
vyhlásilo začiatkom roka 2007 súťaž,
do ktorej sa zapojilo deväť slovenských
miest: Banská Bystrica, Bratislava, Dolný Kubín, Košice, Martin, Nitra, Prešov,
Trenčín a Trnava. O víťazovi slovenského národného kola sa rozhodovalo medzi Prešovom a Košicami. V marci 2010
schválila vláda Slovenskej republiky
uznesenie o financovaní investičnej časti
projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013 s rozpočtom zo štrukturálnych fondov v celkovej výške 60 miliónov
eur. Celkové náklady na toto podujatie
však presiahnu sumu 85 miliónov eur.
Organizátori pred dňami otvorenia a
akomsi prológu ponúkli niekoľko podujatí rôznych žánrov, no väčšina aktivít sa
spustí až v jarných či letných mesiacoch.
Hoci prípravy sa diali vo veľkom predstihu, nie všetko sa podarilo pripraviť podľa
plánu. Len investičných projektov v rámci
EHMK je štrnásť a postupne sa budú dokončievať. Najväčší z nich je tzv. Kulturpark, čo je prestavba miestnych kasární
nákladom 25 miliónov eur a má sa dokončiť v jarných mesiacoch. V týchto dňoch sa
dokončievajú práce na obnove Mestského
parku. Krytá plaváreň sa postupne mení
na výstavný priestor Kunsthalle. Spomínaná obnova parku umožní organizovať
viaceré kultúrne podujatia v parkovom
prostredí. Nádherný park, cez ktorý treba prejsť zo železničnej stanice do centra
mesta, už oplotili a na noc ho zamykajú.
Je to z bezpečnostných dôvodov, ebo pod
rúškom tmy sa tam zdržiavali asociáli.
V rámci spomínaného víkendového ceremoniálu pripravili do 200 rôznych podujatí,
na ktorých vystúpilo približne tisíc účinkujúcich na vyše 70 miestach v meste aj
v blízkom okolí. Diváckym zážitkom bolo
sobotňajšie slávnostné rozsvietenie Dómu
sv. Alžbety. Dóm postavili v slohu vrcholnej gotiky. Je významnou stavebnou pamiatkou svojho druhu v európskom meradle.
Jeho stavba sa začala okolo roku 1380,
prebiehala v niekoľkých etapách, ale nikdy
nebola dokončená. Od roku 1980 prebieha komplexná rekonštrukcia Dómu sv. Alžbety. Vedúcim súčasných reštauračných
prác je profesor V. Porubovič.
V Dóme sv. Alžbety umiestnili zaujímavé
dielo francúzskej umelkyne Elise Morin
pod názvom Kumulus. Pozostáva zo spirituálneho nebeského stĺpa z tisícov lepiacich pások... Je však otázne, či toto dielo
patrí do velebného Dómu. Nuž ale to je vec
vkusu organizátorov podobne ako chybička krásy, ktorá sa vlúdila do otváracieho
slávnostného aktu v Štátnom divadle pre
pozvaných hostí. Najmä pre dvojicu konferencierov akoby bol diplomatický protokol
neznámym pojmom. Vrcholní predstavitelia slovenskej politickej reprezentácie na
čele s prezidentom SR Ivanom Gašparovičom a dvoma predstaviteľmi Európskej únie dodali podujatiu dôstojný lesk.
Eurokomisárka pre vzdelávanie, kultúru,
viacjazyčnosť a mládež Andrulla Vasilliová pripomenula, že čestný titul, ktorého sa
Košiciam dostalo, je jedinečnou príležitosťou na posilnenie kultúrneho života mesta
a jeho dlhodobého rozvoja a súčasne je
mimoriadne dôležitý pre rozvoj cestovného ruchu a obnovu miest.
V Steel Aréne sa približne v tom istom
čase konalo vystúpenie britskej skupiny
Jamiroguai, ktorá sa predstavila svojou
typickou šou. Takto sa odštartovala celoročná akcia kultúrnych podujatí. Má ich
byť približne 380 a uskutočnia sa najmä
v letných a jesenných mesiacoch. Počas
leta sa očakáva veľký počet turistov. Ako
ich Košice privítajú, uvidíme v najbližších
mesiacoch. Slovenské korene vám ich
priblížia v niekoľkých reportážach.
Milan Stehlík, Košice – Bratislava
Na námestíčku pred katedrálou, Urbanovou vežou a parkom pri divadle očakávalo
slávnostný okamih rozsvietenia niekoľko
tisíc ľudí. Na Urbanovej veži bola projekčná plocha, na ktorej zobrazili nielen históriu Dómu, ale aj pozvánku na päť podujatí
projektu Terra Incognita v celom Košickom
kraji.
SLOVENSKÉ KORENE 19
KOZMONAUTIKA
LIST ZO SOLÚNE
„Historici zistili , že je nepochybný
grécky a dokonca kráľovský pôvod Cyrila a Metoda ako vnukov cisára Konštantína VI. – syna známej Ireny z Atén
a jeho prvej manželky Maríny – vnučky
slávneho Filareta Filantropina.“
V rodisku slovanských vierozvestcov
Miliónové mesto veľké ako Praha. Tri
razy sa mi pošťastilo blúdiť jeho ulicami a
hľadať aspoň v predstavách jeho vzhľad
spred dvanástich storočí. Pre Slovákov
má mimoriadny význam, lebo tohto roku
si pripomíname 1 150 rokov od príchodu dvoch učených bratov práve z tohto
gréckeho Solúna (dnešné Thessaloniki),
ktorých na žiadosť kniežaťa Rastislava vyslal byzantský cisár Michal III., aby v našej
krajine šírili kresťanskú vieru, a to v jazyku
zrozumiteľnom pre jej obyvateľov. Na našom území sa kresťanstvo začalo šíriť už
o niekoľko desaťročí skôr, no po príchode
solúnskych bratov dostalo nový rozmer.
V tomto meste v rokoch 815 a 826 sa veliteľovi cisárskeho loďstva Drugariovi Levovi narodili dvaja synovia. Starší Metod
a mladší Cyril. Neskôr ich životná púť zaviedla do hlavného mesta Byzantskej ríše
Konštantinopolisu na cisársky dvor, odkiaľ potom odišli na svoju historickú misiu
na Veľkú Moravu. O ich osude, vzdelaní
a dobe, v ktorej žili, prinesieme články v
budúcich číslach Slovenských koreňov.
Pokúsime sa i o vedecké zistenia, ktoré sa
týkajú činnosti týchto dvoch bratov. Historici zistili (Ján Zozuľák), že je nepochybný
grécky a dokonca kráľovský pôvod Cyrila
a Metoda ako vnukov cisára Konštantína
VI. – syna známej Ireny z Atén a jeho prvej manželky Maríny – vnučky slávneho
Filareta Filantropina. O tomto všetkom podrobnejšie nabudúce. Teraz sa pozrieme
na ich rodisko...
Mesto príroda obdarila nádhernou polohou
a žičlivou stredomorskou klímou. Solún
(po grécky Thessaloniki) – druhé najväčšie mesto Grécka a hlavné mesto gréckej
Macedónie leží na najvnútornejšom mieste Solúnskeho zálivu – sverozápadnej
zátoky Egejského mora, blízko ústia dopravne dôležitého údolia rieky Axiós (po
macedónsky Vardar) a na výbežku pohoria Chortiátis (1 200 metrov nad morom).
Hospodársky je Solún významný ako
morský prístav, po Pireu druhý najväčší v
Grécku a rýchlo sa rozvíjajúce priemyselné centrum. Toto vyše miliónové mesto je
v kultúrnej oblasti najdôležitejším centrom
severného Grécka. Na tomto kúsku zálivu
na svahu západných výbežkov pohoria, v
akomsi mierne sa zvažujúcom amfiteátri
sa v podobe veľkého štvoruholníka týči
staré mesto. Zo strany pevniny je obklopené mohutnými hradbami s cimburiami a
zosilnenými vežami z byzantského obdobia. Vrcholom dnešnej podoby je citadela
z byzantských čias. V južnej časti mesta a
na pobrežnej strane okrem Bielej veže a
brány Vardar boli hradby celé stáročia až
do 19. storočia strážené. K obidvom stranám tohto hradbami obklopeného mestského jadra patrili predovšetkým rozsiahle
cintoríny. Na severozápadnej kresťanský
a moslimský, na juhovýchode židovský.
Židia totiž tvorili v minulosti významnú
časť obyvateľstva – žilo ich tu do stotisíc a
podstúpili tu aj kruté životné peripetie. Dolná časť mestského jadra smerom k moru
je popretkávaná širokými modernými ulicami. Po veľkom požiari v roku 1917 bola
znovu postavená, a to v modernom štýle.
Pritom sa zachovali alebo reštaurovali
historické stavebné pamiatky, ktoré teraz
v okolitej modernej zástavbe tvoria malé
ostrovčeky. Severne, na svahu až k mestským hradbám, sa rozprestiera krivolaké
horné mesto, z ktorého vyčnievajú kupoly
niekoľkých starých kostolov. Minarety z
tureckých čias boli v prvej svetovej vojne
okrem niekoľkých zničené.
Konštantín a Metod prichádzajú do Ríma.
Freska je z rímskej baziliky San Clemente
Mestský život pulzuje predovšetkým na nábreží a v priľahlých uliciach. Na rozľahlom
Aristotelovom námestí s kaviarňami, ku
ktorému prilieha štvrť s trhoviskom i tavernami a Aristotelova ulica s bulvármi Mitropóleos a Tsimiksi, na ňu kolmo nadväzujúcimi, je množstvo obchodov a obchodíkov.
Pohnuté dejiny mesta začínajú rokom
315 pred Kristom. Vtedy kráľ Kassandros
Macedónsky založil mesto zlúčením už
existujúcich osád a nové sídlo pomenoval Thessalonikeia, po svojej manželke
Thessaloniké, nevlastnej sestre Alexandra
Veľkého. V období rímskej nadvlády bol
Solún hlavné mesto provincie Macedonia
Prima (roku 148 pred Kr., vďaka svojej
polohe pri mori a dôležitej ceste Via Egnatia, ktorá bola pokračovaním významnej
cesty Via Apia a viedla do Byzancie neskorší Konštantinopol, dnešný Istanbul).
Biela veža bola väzením, dnes je symbolom
tureckých ukrutností
rímskeho cisára Galéria, ktorý bezohľadne prenasledoval kresťanov. Ďalší cisár
Theodosius Veľký (379 až 395) pozdvihol
kresťanskú vieru na úroveň štátneho náboženstva, čo mu však nezabránilo, aby
dal zavraždiť sedemtisíc Solúnčanov ako
trest za vraždu svojho vojvodcu. Neobyčajne tragický bol osud židovskej časti
obyvateľstva. Prišlo sem asi 20 000 židov,
ktorí museli v roku 1492 opustiť Španielsko, do Solúna sa prisťahovali ďalší židia z
Nemecka a z Uhorska. Medzi nimi boli odborníci na spracovanie drahých kameňov
a na výrobu vlnených a hodvábnych látok.
Títo vytvorili remeselnícke spoločenstvá a
obchodovali so všetkými časťami Európy.
Od 17. do 20. storočia tvorili židia hovoriaci nárečím „ladino“ (židovsko-hebrejská
reč s hebrejským písmom) viac ako polovicu obyvateľov mesta. V 17. storočí sa
od nich odštiepila neskôr významná sekta
Denme, ktorá prešla k islamu. Niekoľko
kresťanských kostolov, z ktorých väčšina
bola premenená na mešity, využívali židia
ako synagógy. Na začiatku 20. storočia bol
Solún sídlom mladoturkov, ku ktorým patril
aj tu narodený paša Mustafa Kemal (1881
až 1938). Pod čestným menom Atatürk
(otec Turkov) sa stal prvým prezidentom
Tureckej republiky.
Tragický pre osud židovskej väčšiny mesta
bol 9. apríl 1941, keď nemecké pancierové
jednotky prenikli údolím Vardar z Juhoslávie na juh a obsadili mesto. Počas následnej okupácie bolo takmer celé židovské
obyvateľstvo deportované a umučené vo
vyhladzovacích táboroch – viac ako 60
000 ľudí. „Očistným“ akciám nemeckých
jednotiek padol za obeť aj veľký židovský
cintorín. Po vojne vznikol na jeho mieste
veľtržný areál a novostavba univerzity. V
povojnovom období bola ďalšia výstavba
možná až po skončení krvavej gréckej občianskej vojny. Sľubný vývoj mesta prerušilo zemetrasenie roku 1978, dnes je však
Solún veľkomesto so všetkými znakmi
modernej doby.
Milan Stehlík, foto: autor
V roku 58 pred Kristom tu prežil Marcus
Tullius Cicero časť svojho vyhnanstva.
Apoštol Pavol tu bol dva razy, a to v rokoch 50 a 56 po Kristovi. Na tomto mieste
založil prvú kresťanskú osadu na európskej pôde, o čom svedčia jeho Listy Solúnčanom.
Významná židovská obec
Povestný Galériov oblúk z roku 197 je
obklopený novostavbami
20 SLOVENSKÉ KORENE
Po rozdelení Rímskej ríše pripadol Solún k
Východorímskej ríši a slúžil ako ochranná
bašta. Na začiatku 4. storočia tu bolo sídlo
Rotunda ako Kostol sv. Juraja
KOZMONAUTIKA
Jiránek & Vico: Pred a Po
Jiránek s Vicem mají leccos společného –mimo jiné i to, že se
střídali v publikováni vtipů na stránkách Lidových novin. Nyní
se opět “sešli” na společné výstavě s názvem PRED a PO.
Průřez jejich tvorby výstižně mapuje vývoj jak české, tak slovenské společnosti a je úsměvným, byť silně ironickým zpravodajem posledních let. Jiránkovi ani Vicovi neunikla snad
žádná příležitost podívat se s nadhledem svého každodenního
humoru na politické dění. Jejich údělem je neustále pozorovat
a glosovat jak běžné životní situace, tak reakce veřejnosti na
závažná téma, ale i změny a posuny v myšlení lidí.
Na pražskej výstave kresleného humoru sa stal v silnej
česko-slovenskej konkurencii absolútnym víťazom náš kmeňový spolupracovník a glosátor Fedor
Vico, ktorý prevzal krátko potom aj prestížnu výročnú cenu
Českej únie karikaturistov. Medzitým zomrel jeho profesionálny
partner, významný český karikaturista Vladimír Jiránek , na počesť ktorého bola v Slovenskom inštitúte v Prahe usporiadaná
spoločná výstava.
Nejoriginálnější jsou, zejména pak Vladimír Jiránek, v připomínkách “převlékaní kabátů” a ukázek, jakými přeborníky
současníci jsou v nalézání alibismu pro své jednání v minulém režimu. Autoři kresleného humoru v oblasti politiky v posledních letech velmi přitvrdili, co se dalo dříve jen naznačit,
a ještě s rizikem, to nyní “rozbalili” na celé čáře. Na mušku si
berou všechno a všechny, nešetří představitele politické scény
ani jiné celebrity.“Hlídací pes naší demokracie”, jak byl jednou
Vladimír Jiránek nazván, ale i Fedor Vico, který si za komunistického režimu vysloužil zákaz publikovat, dostali možnost
rozvinout svůj talent naplno. Jejich charakteristické kresby, vyznačující sa nejen originálním rukopisem, ale i výstižným textem, nápadem a citem pro situaci, patří již léta k jistotám na
stránkách denního tisku.
Nyní jsou Jiránkovy i Vicovy politické vtipy důraznější a otevřenější než kdysi, čímž zároveň připomínají, jak důmyslně museli
oba autoři tvořit v minulosti. Tehdy svou ironii umně vpašovávali do gest svých kreslených postaviček, když jim sdělení
nemohli vložit do úst. Pro pamětníky výstava může být i příležitostí porovnat kreslený humor v kontextu odlišných politických
režimů a spoločenských ovzduší. Zásluhou Fedora Vica se
navíc návštěvníci dozvědí víc o dění na Slovensku z poněkud
jiného úhlu pohledu.
jav ouž a p 5.
ila E) k 1 u
io
čn
to SM he kc eku ka ra le el k
us nní v P ko ozd lo r
sa de te nou d r udia imí
o
ú
d
PO očiu štit šíre ov sa Vla šom aa
r in z
k é l
a
n
n
r
o
o
a
r
vý
r
ED 0. om to 20 , kto i d pri nás om .
p a
m e
v
PR 1 sk u
( k ven . To ame áko avy rah bra aj s vek
om e
v t
P em ň člo
e
zv av lo iky ín lo ýs v
S
l
l
v
ná tis v ub pom a S v u no rov eho
o
k
i
t
p
á
.
d ra 7
j
r
o
v
n
po v B 200 a re si p cho ii te to r ľ, 6 va z zác
v
ni m Če ác toh Žia ta
va 03 ri
sta 20 uá ele vo tu aliz ji tí. výs u a
Vý ári jan ozd náz štá re má tnu to orc
nu m v iu r ým ho . K e v stre a tá o tv
to roč ak čné 993 ešt m ted eh
vý rovn olo u 1 las bno je ajúc
sp uár úh so ch nik
s
o
nia jan k s m . Ne vy
1. áne dno stil hto
Jir sle opu a to
po dy u n
vž nko
ie
Recenzia pod značkou – baf vyšla v Lidových novinách po výstavev Prahe v januári 2007
SLOVENSKÉ KORENE 21
KOZMONAUTIKA
Fedor VICO sa narodil 9. 11. 1944 v Šapinci na vých. Slovensku. Absolvoval rezbárske odd. ŠUP, 1962.
Publikovať začal už ako 15-ročný v časopise Roháč a postupne
v mnohých ďalších periodikách. Od r. 1965 tam publikoval zbojnícky seriál DEREŠ, ktorý sa mu stal osudným. V roku 1969
ešte vyšla knižka s rovnomenným názvom, ale následne bola
stiahnutá z predaja, zošrotovaná a autor mal dlhodobý zákaz
publikovania. Keďže Lidové noviny boli v tom čase československým denníkom, redakcia ho v roku 1990 vyzvala k spolupráci. Autor predpokladá, že sa tak stalo na doporučenie V.
Jiránka, s ktorým sa potom autorsky striedal na prvej strane
tohto denníka až do rozdelenia spoločného štátu. Na Slovensku potom Vico 10 rokov publikoval v denníku SME a ďalších
periodikách (Národná obroda, Hospodárske noviny a iné).
Je autorom dlhodobého seriálu o Rusínoch (Iľko Sova z Bajusova), ktorý vyšiel aj knižne. V rokoch 1994-1997 redigoval
humor.-satir. dvojtýždenník Bumerang. Posledne sa stal víťazom v česko-slovenskej súťaži Novinárska cena 2011 a tohto
toku mu bola udelená výročná cena Českej únie karikaturistov.
22 SLOVENSKÉ KORENE
Vladimír JIRÁNEK sa narodil 6. júna 1938 v Hradci Králové. V
roku 1962 vyštudoval žurnalistiku na FF Karlovej univerzity v
Prahe.
Než začal v roku 1990 spolupracovať s vtedy obnovenými Lidovými novinami, publikoval vo viacerých periodikách napr. Mladý
svět, Literární noviny, Reportér). V Lidových novinách sa potom
po krátkej odmlke (kedy publikoval v Mf DNES) jeho kresby objavovali nepretržite až do posledných chvíľ.
V 70. a 80. rokoch sa V. Jiránek venoval animovanému filmu
(Pivo přes ulici, Co jsme udělali slepicím, Automatic, Správa o
stavu civilizace, Jamsesion a iné), ktoré získali viaceré festivalové ocenenia. Je tiež autorom večerníčkových postavičiek Pat
a Mat, či Bob a Bobek - králici z klobouku.
Vyšlo mu viacero autorských knižiek (Všichni jsme demokrati,
Jak je to u lidí, Běžte a milujte se, Knížka pro blázny, Knížka pro
snílky, Události a iné). V roku 1998 získal cenu Karla Poláčka
a v roku 2005 ho prezident Českej republiky vyznamenal medailou Za zásluhy. V roku 2009 si ho kolegovia uctili udelením
Výročnejceny Českej únie karikaturistov, ktorú spoluzakladal.
PROGRAM SLOVENSKÉHO INŠTITÚTU V PRAHE NA MESIAC MAREC 2013
Do 22.3. Galéria SI
XXL POHĽADOV NA SLOVENSKÉ VÝTVARNÉ UMENIE
14. – 22.3. Village Cinema Anděl, Radlická 3179/1E, Praha 5
FEBIOFEST 2013
KOZMONAUTIKA
Divadelná hra o cieľových skupinách, o
víťazoch aj obetiach súčasných módnych
trendov. Na psychoterapeutickom sedení
sa stretáva tínedžerka závislá od nakupovania plyšových zvieratiek a manažér
závislý od mobilného telefónu.
STANO FILKO POHĽADOM NINY VRBANOVEJ
XX. medzinárodná prehliadka filmu, televízie a videa
Pripravila Galéria Cypriána Majerníka v
spolupráci s SI
19.3. Village Cinema Anděl, Radlická
3179/1E, Praha 5
Réžia a výprava: kolektív
Účinkujú: M. Matejka, P. Varga, M. Veliký
a M. Zimová
Slovenský utorok:
Pocta Zdene Studenkovej
Pod záštitou Slovenského inštitútu v
Prahe.
www.divadlovdlouhe.cz
4. – 13. 3 Praha
Anděl s ďáblem v těle – r. Václav Matějka
Panna a netvor – r. Juraj Herz
Všetko čo mám rád – r. Martin Šulík
Konečná stanica – r. Jiří Chlumský
JEDEN SVĚT
www.febiofest.cz
15. ročník medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov o ľudských právach.
Pripravili Febiofest Praha a SFÚ Bratislava s podporou SI
25.3. 18:00 Knižnica Václava Havla,
Řetézová 7, Praha 1
Program festivalu na www.jedensvet.cz .
Pripravili o. v. festivalu Jeden svět,
SFÚ a SI
18.3. 19:30 Obecný úrad Blovice
19.3. 19:30 Kúpeľný dom Beethoven
Teplice
20.3. 19:30 ZUŠ Králiky
7.3. 10:00 MŠ Jihozápadní 1760/4,
Praha 4
VYŠEHRADSKÉ PRELÍNANIA 2013
Do 28.3. Modrá sála SI
VLADIMÍR JIRÁNEK & FEDOR VICO:
PRED A DVADSAŤ ROKOV PO
Pripravil Fedor Vico a SI
ROZPRÁVKY SÚ POHÁDKY
Bábkové predstavenie pre deti o slovenčine a jednej rozprávkovej krajine.
Česko-slovensko-poľský hudobný projekt,
v ktorom účinkujú:
Petr Nouzovský - violončelo (CZ),
Účinkujú: Viera Kučerová a Martin Matejka
Pripravili o. z. Fórum mladých, Hudobná
nadácia Karla Pexidra, Nadácia Život
umelca, Spoločnosť
Projekt s podporou MK ČR.
21.3. 19:30 ZUŠ Mikulov
Pripravil SI a o. z. BONA FIDE
7.3. 17:00 VISIO ART GALLERY, Na
Roudné 18, Plzeň
EVA TURNOVÁ: TURNOVÝ HÁJ
Výstava obrazov výraznej osobnosti českej alternatívnej umeleckej scény basgitaristky a speváčky skupiny The Plastic
People of the Universe, ale aj novinárky,
spisovateľky a prekladateľky.
Výstavu uvedie: Ladislav Snopko
Hudobný sprievod: Josef Janíček
Výstav potrvá do 29. 3. 2013.
www.visioart.cz
Pripravila VISIO ART GALLERY Plzeň
14.3. 18:00 Modrá sála SI
STO ROKOV SAMOTY
Večer venovaný nedožitému životnému
jubileu Dominika Tatarku s premietaním
autentických doposiaľ neuvedených filmových záberov z jeho života a posledného
snímku z Vianoc 1988.
V programe budú prezentované nové Tatarkove knihy vydavateľstva Artfórum a Literárneho centra.
Hostia:
Eda Kriseová, Desanka Tatarková
Uvádza: Ladislav Snopko
Pripravil SI
14.3. 19:30 Palác Akropolis, Kubelíkova
1548/27, Praha 3
IMT SMILE
Filip Štrauch - klavír (SK),
Jakub Rabizo - husle (PL),
Jakub Jan Bokun - klarinet (PL).
koncertných umelcov, Asociácia hudobných umelcov a vedcov v spolupráci s SI
20.3. 19:00 Modrá sála SI
DOKUMENTY.SK
NESVADBOVO
Réžia: Erika Hníková
Starosta slovenskej dediny Zemplínske
Hámre sa snaží dať dohromady nezadaných tridsiatnikov.
Sociálne inžinierstvo 21. storočia v situačnom dokumentárnom filme Eriky Hníkovej,
ktorý výberom témy a spôsobom spracovania nadväzuje na jej predchádzajúce
filmy.
www.nesvatbov.cz
www.dokument-festival.cz/database/movie/3855%7CNesvatbov
Pripravili MFDF Ji.hlava v spolupráci s SI
21.3. 19:30 Dominikánská 8 - Miesto
vzdelávania a kultúry pri kláštore sv.
Jiljí v Prahe, Husova 8, Praha 1
„NAD TATROU SA BLÝSKA…“
Katolícka cirkev na Slovensku v rokoch1939 – 2013.
Program v rámci diskusného cyklu Výzvy
pamäti.
Hostia: František Mikloško, Róbert Letz,
Hilár Štefurik OP
www.dominikanaska8.cz
Unikátny koncert zostavený z pesničiek
skupiny, ktoré vybrali jej fanúšikovia.
Pripravili Dominikánská 8 - Miesto vzdelávania a kultúry pri kláštore sv. Jiljí v Prahe
v spolupráci s SI
www.palacakropolis.cz
www.imtsmilecom
23.3. 19:00 Divadlo v Dlouhé, Dlouhá
39, Praha 1
Pripravil Palác Akropolis v spolupráci s SI
VILIAM KLIMÁČEK:
ZÁVISLÁCI (SOM BILBORD)
Pripravila slovenská sekcia Divadla v
Dlouhé s podporou SI
LITERÁRNY CIRKUS - MILAN HAMADA
Bábkové predstavenie pre deti o sloMilan
Hamada (*1933), laureát ceny Dominika Tatarku, patrí medzi najvýznamnejšie
osobnosti v oblasti literatúry za posledných
40 rokov. Nedávno mu vyšiel prvý zväzok
štvorzväzkového diela Kritické komentáre, ktorý obsahuje autorský výbor z esejí,
článkov, rozhovorov a podáva ucelený obraz o výnimočnosti tohto literárneho vedca.
www.literarnyklub.sk
Pripravilo o. z. literarnyklub.sk, Knižnica
Václava Havla a SI
26.3. 10:00 Modrá sála SI
DOMINIK TATARKA - EURÓPAN V 20.
STOROČÍ
Literárno-historické pásmo o úlohe
spisovateľa v totalitnom režime spojené s
čítaním ukážok z diela Dominika Tatarku.
Pripravila: Helena Nosková
Ukážky čítajú: V. Kučerová a M. Matejka
Pripravil SI, DOMUS a o. z. BONA FIDE
27.3. 18:00 Galéria SI
XXL POHĽADOV NA SLOVENSKÉ VÝTVARNÉ UMENIE
DOROTA SADOVSKÁ POHĽADOM KATARÍNY BAJCUROVEJ
Dorota Sadovská (1973), renomovaná
slovenská výtvarníčka pohybujúca sa na
inšpiratívnom rozhraní médií, klasickej
maľby a fotografie predstaví svoj najnovší cyklus Veľká láska, malý príbeh (2012
– 2013). Hrdinami jej obrazov sa tentoraz
stali anjeli, nie sú to však nebeské bytosti,
ale nahí muži, ktorí nebadanými gestami
poukazujú skôr na okamihy ľudského –
pozemského bytia. Nezaprie provokatívnu
črtu svojej povahy, každý anjel má svoj
reálny predobraz medzi smrteľníkmi, zvyčajne jej priateľmi, pričom pri vzniku obrazu hrá podstatnú úlohu oko fotografickej
kamery. Práve paradoxy prenosu obrazu
videného cez fotoaparát do rýdzo maliarskych prostriedkov otvára ďalšiu znepokojujúcu dimenziu obrazovosti jej diel.
Ľudské konfrontuje s telesným, konkrétne
s ireálnym a ideálnym, uchopiteľné s neuchopiteľným, aby sa priblížila k postihnutiu
odvekej otázky o vzťahu tela a ducha.
Výstavu uvedie historička umenia
Katarína Bajcurová, ktorá v súčasnosti
pôsobí ako kurátorka zbierky moderného
a súčasného maliarstva v Slovenskej národnej galérii, ktorú v rokoch 1999 – 2009
viedla ako generálna riaditeľka.
www.sadovska.sk
www.romanfecikgallery.sk
Zmena programu a termínov vyhradená!
SLOVENSKÉ KORENE 23
POŠTOU, MAILOM, TELEFÓNOM
V jednom z vašich magazínov som čítala rozsiahly rozhovor so spisovateľom,
publicistom a scenáristom Ľubošom Juríkom. Pretože súčasná slovenská literatúra je súčasťou mojej diplomovej práce našla som niekde zmienku, že je
aj autorom krimi príbehov zo starej Bratislavy, niečo ako Panoptikum Města
pražského. Rada by som získala k tomu ďalšie informácie
Anna Sečkovská, Nižbor
Red.: K rozhovoru (SLOVENSKÉ KORENE 7/8 2012, str.14-16 ) ešte pripojujeme:
Ľuboš Jurík, ktorý oslávil nedávno svojich 65 rokov je označovaný na Slovensku
za autora mnohých literárnych žánrov. Je poviedkár a románopisec, autor štyroch
kníh rozhovorov so slovenskými a svetovými spisovateľmi, troch cyklov detektívnych
noviel, kníh literatúry faktu zo zákulisia slovenskej politiky a esejí o kríze európskej
kultúry, ale aj televíznych scenárov a stoviek publicistických článkov na spoločenské
a kultúrne témy. Od svojho poviedkového debutu Na poľnej ulici (1973) napísal tri desiatky kníh, kde veľmi často zobrazuje dnes už zaniknutý svet starej Bratislavy. Najmä
v príbehoch amatérskeho detektíva – reportéra bulvárne orientovaného denníka AZ –
ožíva jedinečný medzivojnový kolorit mesta s jeho ľudovými krčmami a vinárničkami,
komplexom Podhradia, kde žili židovskí starinári, drobní kriminálnici, pasáci, prostitútky a ich hlavní klienti – dunajskí námorníci.
Je pravda, že slovenský jazyk je jedným z najťažších na svete a cudzinec sa
ho poriadne nenaučí ani za desať rokov ?
Andrej Sokol, Vyškov
Red.: Nedávno sa stretli vo Francúzsku jazykovedci z rôznych krajín sveta, ktorí boli
pred mnohými rokmi poverení, aby zostavili rebríčky najľahších a najťažších jazykov ,
ktorých je na svete takmer osem tisíc. Za najľahšie označili odborníci jazyky v nasledujúcom poradí.: angličtina, po ktorej nasledujú bulharčina, chorvátčina, rumunčina,
taliančina, nórčina, gréčtina, aramejčina a mongolčina. Do tejto prvej desiatky však
zaraďujú na prvé miesto španielčinu, ktorou hovorí vyše tri sto miliónov ľudí a považujú ju vôbec za najľahší jazyk na celom svete.
Desiatku najťažších jazykov na svete uzatvára nemčina. Pred ňou na deviatom mieste je francúzština a na ôsmom čínština. Nasleduje japončina (7) a jazyk oboch Kóreí
(6), ktorý je rovnaký, piata je perzština a štvrtá arabčina. Tretiu a druhú priečku obsadili jazyky z ugrofínskej vetvy – fínčina a maďarčina. Najťažším jazykom, akým sa hovorí na tejto planéte, je podľa záverov odborníkov slovenčina, a to pre jej gramatickú
štruktúru a „mobilitu slov a slovných spojení“.
Ako jediný jazyk sveta má slovenčina:
- 7 pádov
- vybrané slová a najmä mäkké a tvrdé i, y
- v slovenskom jazyku sa v podstate skloňujú takmer všetky slová.
- v slovenčine je sloveso ohybné, čiže sa časuje
- pri slovese sa rozlišujú gramatické kategórie: osoby jednotného a množného čísla
- čas má predminulý, minulý, prítomný a budúci
- spôsob oznamovací, podmieňovací, rozkazovací
- slovesný rod činný, trpný slovesný vid dokonavý a nedokonavý
- slovesná zhoda s tvarom nadradeného podstatného mena alebo zámena , atď., atď.
Len päť jazykov na svete používa tri rody – mužský, ženský a stredný. Pravdaže,
medzi nimi je aj slovenčina. Ako jediný jazyk má vzory prídavných mien, dvojhlásky a
spodobovanie, čo nenájdete v žiadnom inom jazyku na tejto planéte . Takže po tom
všetkom neprekvapuje, že podľa záverov jazykovedcov je slovenská gramatika taká
komplikovaná, že akémukoľvek cudzincovi by podľa prepočtov trvalo až 12 rokov,
kým by sa ju naučil kompletnú. Slovenský jazyk má 465 gramatických výnimiek – aj
to dokazuje jeho komplikovanosť.
24 SLOVENSKÉ KORENE
SLOVENSKÉ KORENE č. 1-2 2013
Ročník IV
Spoločenský, kultúrny a rodinný časopis
Obce Slovákov v Prahe s celoštátnou
pôsobnosťou pre všetkých Slovákov.
Vydavateľ
Obec Slovákov v Prahe ,
Dum národnostnch menšin,
Vocelova 602/3,
120 00 Praha 2 IČO : 47608811
[email protected]
Adresa redakcie
Dum národnostních menšin,
Vocelova 602/3, 120 00 Praha 2
tel./fax/ 00420 221 419 823,
mobil: 607 859 092
e-mail: [email protected],
www.slovkor.cz
Šéfredaktor
PhDr. Juraj Rácz
Detský kútik
Mgr. Mária Urbanová
Slováci doma a vo svete
Helena Sviteková
Korektúry
Mgr. Jarmila Wankeová
Grafika
Pavel Havránek
Redakčná rada
F.Cinger, D.Macháček,
Z.Mináčová, J.Rácz, K.Ulík
Uzávierka je priebežná, prispievatelia
môžu posielať na adredsu redakcie
svoje články a námety podľa aktuálnosti témy.
OBRÁZKY Z DOLNEJ ZEME
Pod názvom Kultúra dolnozemských
Slovákov bola koncom januára v Nitre
otvorená výstava fotografií zo života slovenských komunít na územiach Maďarska, Rumunska a Vojvodiny v Srbsku od
polovice 90. rokov minulého storočia. Fotodokumentácia doplňuje kompletizovaný
obraz o spôsobe života a kultúre vo vidieckom aj prímestskom prostredí v rôznych
geografických podmienkach, sociálnych,
profesijných, konfesionálnych a etnických
kontextoch Slovákov na Dolnej zemi.
Kolonizácia obyvateľov z územia dnešného Slovenska do južnejšie situovaných
uhorských žúp trvala od 17. storočia do 1.
polovice 20. storočia. Po skončení tureckej expanzie poskytlo vyplienené územie
dostatok pôdy na stavbu obydlí, na pestovanie poľnohospodárskych plodín a pasenie dobytka. Zo severu na juh migrovali
Slováci z rôznych regiónov. Odlišovali sa
vierovyznaním, rôznorodou kultúrnou výbavou aj nárečiami. V hornatom Zadunajsku, pod Pilíšom, či v Bihorských horách aj
na nedozerných dolnozemských rovinách
prišli do iného geografického prostredia,
kde našli maďarských, rumunských, srbských, chorvátskych, bulharských alebo aj
nemeckých susedov. Všetky tieto faktory
prispeli k formovaniu neopakovateľných
kultúrnych systémov, ktorým zodpovedajú
výnimočné, archaické a stále živé varianty
maďarskej, rumunskej, bulharskej alebo
„juhoslovanskej“ slovenčiny. Dolnozemské slovenské kultúrne tradície patria do
klenotnice kultúry Slovákov a predstavujú
mimoriadne bohatstvo štátov, ktoré sú ich
novou domovinou.
OBRAZY DÁVNO ZABUDNUTÝCH PREDKOV
Sprievodným programom Stálej konferencie zahraničných Slovákov, ktorá sa
konala koncom vlaňajšieho roka, bola aj
výstava fotografií, ktoré považuje Miroslav Benka (nar.22.4.1956, Ašanja, Vojvodina) nielen za dokumenty jednej doby,
udalostí a ľudí v nej, ale tiež za niečo
medzi rodením, životom a smrťou. Podľa
slov tohto scenáristu, režiséra, herca a
dizajnéra nám fotografia umožňuje spomienky na prežité chvíle a trvanie v čase,
čo znamená predĺžiť si život aj po svojom živote, takže fotografovanie sa stane
spoločensko – významným historickým
dokumentom.
M. Benka režíroval asi šesťdesiat predstavení v divadlách bývalej Juhoslávie a v zahraničí, tiež dokumentárne filmy, televízne vysielania, hudobné klipy, rozhlasové hry a
rôzne multimediálne projekty, medzi inými aj na jednom z najkrajších zámkov na Slovensku, v Bojniciach.
FOTOGRAFI :
ČAUŠEVIČ Miralem, umelecký fotograf zo Starej Pazovej, ktorý sa pred dvomi rokmi na
pozvanie multimediálneho umelca M. Benku zapojil do projektu Obrazy dávno zabudnutých predkov, inšpirovaného slovenskou vojvodinskou tradíciou. V uvedenom projekte vznikol seriál fotografií, ktoré už boli vystavované v Miláne a v Bratislave a budú
inštalované tiež v Belehrade, Novom Sade, Martine, Starej Pazovej a inde.
POKORACKÝ Branislav, (30.9.1965, Stará Pazova, Vojvodina) sa začal zaoberať fotografiou v 80. rokoch 20.storočia, profesionálne pôsobí v Starej Pazovej a naďalej sa
zaoberá fotografovaním.
H.Sviteková, foto: -ar-
Slováci v Rusku v zrkadle
štatistiky
( Zo sčítania ľudu v bývalom Sovietskom
zväze a neskôr v Rusku)
Na základe nedávno publikovaných údajov zo sčítania ľudu v Rusku z roku 2010
žije v krajine 324 občanov, ktorí sa prihlásili k slovenskej národnosti. Z tohto počtu
je 193 mužov a 131 žien, z ktorých 286 žije
v mestách a 38 v obciach. Celkový počet
obyvateľov Ruska bol 142 856 536 osôb.
V predchádzajúcom sčítaní z roku 2002
žilo v Rusku celkom 568 Slovákov, čo
znamená, že počet obyvateľov slovenskej
národnosti klesol o 43 percent a keď sa
vrátime do posledného sčítania z obdobia vtedajšieho Sovietskeho zväzu, ktoré
sa uskutočnilo v roku 1989, žilo v Ruskej
sovietskej federatívnej socialistickej republike (RSFSR) 711 občanov slovenskej
národnosti a v celom ZSSR 9060 Slovákov. Za posledných 21 rokov však počet
obyvateľov slovenskej národnosti v Rusku klesol o vyše polovicu, lebo tých 387
osôb predstavuje 54,4 percent.
Tento nepriaznivý vývin má niekoľko príčin. V bývalom Sovietskom zväze bola národnosť občanov zaznamenaná v občianskom preukaze a aby mohli tento doklad
obdržať, museli sa hlásiť len k jednej národnosti. Keď napríklad matka bola Ukrajinka a otec Rus, tak syn si mohol vybrať
len ruskú alebo ukrajinskú národnosť. Ak
obidvaja rodičia boli Gruzínci, syn si mohol
zvoliť iba gruzínsku národnosť.
Po zmene režimu už preukaz tieto údaje
nezaznamenáva. V súčasnosti je sčítanie ľudu jedinou príležitosťou k tomu, aby
sme získali etnický obraz o obyvateľstve
krajiny. Konštatuje to v paragrafe č.26 aj
Ústava Ruskej federácie, kde sa píše, že
„každý má právo rozhodovania, k akej národnosti patrí”. Z jednej časti je to celkom
demokratické a na druhej strane má občan právo zvoliť si takú národnosť, akú si
želá. Napríklad: ak niektorý jedinec, ktorého predkovia žili niekoľko generácií v Rusku, sa pri sčítaní ľudu prihlási napríklad
k francúzskej národnosti, lebo sa tak cíti,
tak ho musia zapísať do formulára. Inými
slovami príslušníci národnostných menšín
si môžu z osobných dôvodov zvoliť, ku
ktorej komunite chcú patriť (väčšinou je to
ruská národnosť) a nemusí to ani odrážať
skutočnú situáciu. Preto bývalý sovietsky
poriadok znižoval pravdepodobnosť získavania chybných údajov.
Vráťme sa však k údajom sčítania ľudu
z roku 2010. Slováci v Rusku žijú v 59
regiónoch celkom je v krajine 83 regiónov),najviac z nich v Moskve - 60 osôb, čo je
18,5 percent všetkých Slovákov v Rusku.
V Petrohrade si zvolilo domov 28 Slovákov, v Moskovskej oblasti 20 a Samarskej
oblasti 10 občanov. Pri predchádzajúcom
sčítaní v roku 2002 žili Slováci v 69 regiónoch, najviac z nich 125 v Moskve a 45
v Moskovskej oblasti , v Petrohrade 41,
v Ťumenskej oblasti 24, v Irkutskej 19 a
v Krasnodarskom kraji 17. Po 15 slovenských obyvateľov žilo vo Volgograde, v
Orenburgu a vo Sverdlovskej oblasti, 14 v
Tatarstáne, 13 v Jakutsku a po 11 občanov
slovenskej národnosti v oblastiach Rostova a Kirova.
svojej vlasti, sa už nepovažujú za Slovákov a hlásia sa k ruskej národnosti. Po
rozpade Sovietskeho zväzu sa síce niektorí Slováci pochádzajúci z Podkarpatskej
Rusi vrátili na rodnú hrudu, napr. z Ťumenskej oblasti, kde pracovali. Samozrejme,
že sa vracali tiež Slováci na Slovensko,
ale v tomto prípade hovoríme iba o tých,
ktorí prišli do Ruska hlavne zo Slovenska
alebo ešte z Československa (rodiny bývalých slovenských študentov, odborníci
atď.), ale nie o tých, ktorí sa už dávno stali
sovietskymi občanmi. Ide o prisťahovalcov do Ruskej ríše, o potomkov zajatcov
z prvej svetovej vojny alebo slovenských
komunistov.
Pri sčítaní ľudu v roku 2010 bola zvláštna
pozornosť venovaná materinskému jazyku. Vo formulároch si slovenčinu ako materinský jazyk zvolilo menej občanov, než
sa prihlásilo k slovenskej národnosti, celkom iba 163 a aj z toho bolo 6 osôb ruskej
a 4 ukrajinskej národnosti.
Ak chceme správne pochopiť, koľko občanov slovenskej národnosti žije dnes v
Rusku, budeme postupovať nasledovne: môžeme počítať so 171 Ukrajincami,
ktorí vedia po slovensky a pochádzajú
z Podkarpatskej Rusi, možno pôvodné
sú slovenskej národnosti, ale z nejakých
dôvodov sa nepovažujú za Slovákov. Je
možné, že tých 993 príslušníkov ruskej
národnosti, ktorí potvrdili, že vedia po slovensky, môžu tiež pochádzať zo Zakarpatska ako Slováci, Maďari alebo Rusíni. Môžeme si však aj predstaviť, že dosť Rusov
sa pri rôznych príležitostiach slovenský
jazyk jednoducho naučilo.
Ešte jedna zaujímavá informácia o jazykových znalostiach obyvateľov Ruskej federácie. V Rusku vie po slovensky celkom 1
445 osôb, z toho 993 Rusov, 171 Ukrajincov, 20 Tatárov, 10 Arménov, 9 Osetincov,
5 Ingušov, po 4 Baškírov a Bielorusov, 3
Nemci, dvaja Čuvaši, dvaja Kazachovia
a dvaja Rómovia, po jednom Čečencovi,
Dargincovi, Udmurtovi, Kabardincovi, Ja- Na základe výsledkov posledných 7 sčítakutovi, Tadžikovi a Kalmykovi.
ní ľudu najviac Slovákov (758) žilo v Rusku v roku 1970. V posledných rokoch sa
Žiaľ nie sú presné údaje, o tom, koľko však ich počet znížil. Ak výsledky z roku
príslušníkov slovenskej menšiny si zvolilo 1970 budeme považovať za 100 %, znaza materinský jazyk slovenčinu alebo koľ- mená to, že v roku 1979 57,9 %, 1989
ko etnických Slovákov vie vôbec po slo- 93,8 %, 2002 74,9 %, 2010 42,7 % Slovávensky.
kov žilo a žije v ruskej diaspóre.
Skutočnosť, že počet občanov slovenskej
národnosti v Rusku poklesol za 21 rokov o
už uvedených 54,4 %, mohlo ovplyvniť aj
to, že mnohí z nich, ktorí sa usadili mimo
Vladimír Pukiš, Anapa, Rusko, foto: AR
Ahoj, dievčatá a chlapci ,
tak a sme opäť na prahu nového roku. Dúfam, že ste doň vykročili tou správnou nohou
a že Vám prinesie vo všetkom len to najlepšie.
Podľa čínskeho horoskopu je rok 2013 rokom čierneho Hada. Začína sa 10. februára
2013 a končí 30. januára 2014. Čaká nás úžasný rok, v ktorom môžeme veľa získať,
ale tiež neuveriteľne veľa stratiť. Had je v čínskom kalendári symbolom múdrosti, ostrovtipu, inteligencie a rozhodnosti. Veľkú pozornosť by sme mali venovať hlavne
vzdelaniu. Pre schopných jedincov je štúdium veľmi dôležité. Voda dáva hadovi inteligenciu, schopnosť poznávať a ovplyvniť iných, tichým, zato neúnavným úsilím, dokáže
zvládnuť aj najtvrdší odpor, prináša presvedčivosť, schopnosť komunikácie, hlboké myslenie, sústredenosť, zdržanlivosť, ale aj pasivitu a prílišnú zmierlivosť.
Rok Hada bude priaznivý pre všetkých, ale najviac pre tvorivých jedincov. Stane sa
významným hlavne pre mnohých vedcov, umelcov, hudobníkov, spisovateľov, básnikov, fotografov a architektov. Hviezdy sú nám priaznivo naklonené a môžeme očakávať
úspech vo svojom konaní.
Mimoriadne dôležité bude naše ,,ja“. A Had po nás bude chcieť to najťažšie, aby sme
sa stali sami sebou.
S pozdravom Vaša Mája
Ako zimujú
LASTOVIČKA
zviaže pár mušiek do uzlíčka,
poberie deti –
a za more letí.
MEDVEĎ chrapká v chrastí.
Viete, kedy zaspí?
Keď sa sniežik začne sypať
a mráz len tak praští.
A tá SRNKA
sem – tam brnká
po hore, po lese,
či jej horár
stebiel zopár
nedonesie?
Donesie.
V lete včielka Bzučuľa
medík nosí do úľa.
Posteľ má z mláky, blatka.
Neviete kto? Nuž ŽABKA.
Blatový vankúšik pod hlavu strčí,
blatovou perinkou prikryje oči...
A nôžka jej trčí?
Netrčí,
aj tú pod blato strčí.
V jeseni si vietor píska,
mocne fučí na strniská.
V zime sniežik napadá,
až je biela záhrada.
LÍŠKA v novom kožúšku
chytá zajka na vŕšku.
- Heš, líška, heš,
veď nám zajka zješ!
Mária Haštová
ROK
Na jar kvitne konvalinka,
zvončekami stále cinká.
Tak to ide krokom krok,
dookola každý rok.
Krista Bendová
VTIPY
Hádanky
Malé dievčatko skúmavo hľadí
na ťarchavú pani.
,,Vy máte v brušku bábätko?“
pýta sa.
,,Áno,“ odpovie pani.
,,A máte ho rada?“
,,Áno, veľmi.“
,,Tak prečo ste ho zjedli?“
Jedna hlavička,
jedna nožička.
Hlavička keď sčervená,
koniec nôžky znamená.
(aklapáz)
Moja verná pomocníčka
chodí so mnou do školy,
nosí knižky, učebnice,
desiatu aj úlohy.
(akvotka)
Janík sa pýta pani učiteľky:
,,Môžem byť potrestaný za
niečo, čo som neurobil?
,,To v žiadnom prípade!“
,,Takže nevadí, že som
neurobil domácu úlohu?“
Matka s otcom majú troch
synov, každý z nich má jednu
sestru. Koľko členov má
rodina?
(urécd undej a vonys chort,
uktam,acto - 6)
,,Jožko, máte lyžicu na topánky?“
,,Nemáme, my topánky nejeme.“
V riaditeľni zazvoní telefón, v slúchadle
sa ozve divný hlas. ,,Ospravedlňte syna,
má chrípku.“ ,,A kto volá?“ zaujíma sa
riaditeľ. ,,Predsa môj otec!“
BIELIZEŇ
Pani zima
,,Mami, mami, spadol nám rebrík!“
bieli zem,
,,Povedz to ockovi.“
,,On už to vie, ale visí na odkvapovej rúre!“ spúšťa na ňu
bielizeň...
Učiteľ sa pýta: ,,Ferko, vo vrecku máš
Bielizeň je
sto korún, desať korún stratíš. Čo máš
náročky
vo vrecku? “ ,,Dieru!“
postrihaná
na vločky.
,,Máte veľmi pekné zuby, pani učiteľka.“
Nová učiteľka sa polichotene usmieva:
Na zemi sa
,,To mám po svojej mame.“
vločky spoja –
,,A sedia vám dobre?“
do prikrývky,
do závoja.
Hovorí žiak po písomke: ,,Pán učiteľ,
František Rojček
tú päťku som si nezaslúžil!“ ,,Ja viem,
Z knihy Šašo v ústach
ale horšiu známku nemám.“
,,Ďurko, ty si rozbil všetky darčeky,
ktoré ti dal otecko!?“
,,Nie, jeden ostal.“
,,A ktorý!?“ ,,Kladivko.“
Miško na tábore:
,,Nemám nič proti ceste odvahy,
ale ísť mimo dosah wi-fi,
to je už trochu priveľa!“
František Rojček
Z knihy Šašo v ústach
ZIMNÝ BRIEŽOK
Aký je rozdiel medzi
školou a väzením?
(oč az šeiven a šídes,yndaiž)
Čo je to maximálna hlúposť?
Rozbehli sa sánky z briežka (uknežaňep ezainep éndelsop
az is ťipúk)
do cesty im lezie briezka.
Idú ďalej sánky zrezka,
zavadzia im druhá briezka.
Zasa sánky kúsok letia,
zasahuje briezka tretia.
V zoologickej záhrade
preháňa sa v ohrade.
Hľadí cez plot, asi žobrá,
sú jej vidieť všetky rebrá.
(arbez)
Vo dne v noci cvičí
Nechajte si taký briežok,
keď je na ňom toľko briezok. na palmovej tyči.
S každým sa hneď poháda,
Jozef Pavlovič artistiku ovláda.
(acipo)
Španielsko - Španielske kráľovstvo
Španielske kráľovstvo sa rozkladá takmer na celom Pyrenejskom polostrove. Žije v ňom
39 miliónov obyvateľov. Susedí s Francúzskom a Portugalskom. Hovorí sa tu po španielsky, katalánsky, baskicky a galicijsky. Členom EÚ je Španielsko od roku 1986.
Španieli boli slávni moreplavci a kedysi ovládali obrovskú zámorskú ríšu. Práve v službách španielskej kráľovnej objavil Krištof Kolumbus (v roku 1492) Ameriku.
Hlavným mestom je Madrid, sídlo kráľa. Madrid má viac než 3 milióny obyvateľov,
niekoľko univerzít, veľa knižníc a veľa architektonických pamiatok. Nájdeme tu známu
galériu Prado, kde sú obrazy najväčších svetových maliarov. Sídli tu aj slávny futbalový
klub Real Madrid. Najpopulárnejšou zábavou v Španielsku je však korida – býčie zápasy.
Severne od Madridu, na brehoch Stredozemného mora, leží Barcelona, dôležitý prístav
a priemyslové aj kultúrne stredisko rozsiahlej oblasti nazývanej Katalánsko, kde kvôli
týraniu zvierat už koridu zakázali.
Španielske hospodárstvo prežilo po 2. svetovej vojne veľký rozvoj. Významné je poľnohospodárstvo, rybolov, ale najdôležitejšia je turistika. Milióny turistov sa každoročne
vydávajú na španielske pláže za slnkom a teplým morom. Aj u nás je dobre známy turistický ,,raj“ na Kanárskych ostrovoch. Od susedného Francúzska oddeľuje Španielsko
vysoké pohorie Pyreneje.
Tak ako k Španielsku neodmysliteľne patria býčie zápasy, patria k nemu však aj chýrni
umelci modernej doby – maliari Picasso, Miró, Dalí či architekt Gaudí. Ale aj slávne futbalové kluby Real Madrid a FC Barcelona. Nesmrteľným sa stal rytier Don Quijote, hoci
sa zrodil ako literárna postava.
Začiatočné písmena jednotlivých slov tvoria názov hlavného mest
ČLENSKÉ ŠTÁTY EURÓPSKEJ ÚNIE
Európska únia má od roku 2007 27 členských štátov a približne 500 miliónov obyvateľov
(ľudnatejšia je len Čína – 1 306 mil. a India, 1 080 mil.). Od roku 2013 bude mať Európska únia 28 členských štátov, pretože sa pripojí Chorvátsko.
Rozšírila sa celkom šesťkrát: Prvý raz v roku 1973 o Dánsko, Írsko a o Spojené kráľovstvo. Grécko sa pripojilo v roku 1981, nasledovalo Španielsko a Portugalsko v roku
1986. (V roku 1985 vystúpilo Grónsko, keď v referende 52 % obyvateľov hlasovalo
proti zotrvaniu v EÚ.) Roku 1995 sa členmi stali doposiaľ neutrálne Fínsko, Rakúsko a
Švédsko. V máji 2004 bolo prijatých 10 krajín: Česká republika, Estónsko, Cyprus, Litva,
Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko. Od januára 2007 sú členmi
Rumunsko a Bulharsko. Posledné rozšírenie je plánované na júl 2013, kedy sa členom
stane Chorvátsko.
Download

slovenské korene 2013 1-2