SRDCE
PEZINKA
Mesačník o živote v našom meste, júl/2014, č.4
Naša Petra z Paneláka
Sympatickú
herečku
Petru
Bubeníkovú nepoznáte len ako
recepčnú z populárneho jojkárskeho seriálu Panelák, ale najnovšie aj
z bilbordov občianskeho združenia
Srdce Pezinka. Absolventka konzervatória žije v Pezinku a obdivuje ľudí, ktorí sa rozhodli zveľadiť
mesto, v ktorom žije. Pamätať si
ju môžete aj ako víťazku speváckej
súťaže Pezinok spieva, z rôznych
vernisáží či pezinského vinobrania.
Čo o nej ešte neviete?
KULTÚRNE WCENTRUM
Ako ste sa dostali k herectvu?
- V mojej rodine ma odmalička
bavilo byť stredobodom pozornosti. Keď som mala osem rokov,
tak som začala chodiť na gitaru
a k nej som neskôr pripojila aj
spev a hudobno-dramatický
krúžok v Pezinku. K herectvu
som sa dostala až na konzervatóriu.
Kto je vaším mentorom, teda
najväčším učiteľom?
- Určite to je môj ocko. Stojí pri
8-9
mojich úspechoch i neúspechoch.
A určite mi je aj veľkým vzorom.
Na konzervatóriu ste študovali
herectvo, tanec a spev. K čomu
máte najbližšie a prečo?
- Konzervatórium som doštudovala minulý rok. Najbližšie
mám určite k spevu a herectvu.
Spev mi pomáha vyjadriť svoje
pocity harmóniou a herectvo mi
dovoľuje stať sa na chvíľu niekým
iným.
pokračovanie na strane 5
ROZÁLKA PROPAGUJE PEZINOK
10
foto: archív P.B
Editoriál
Nepoznám nikoho, kto by nechcel
žiť v estetickom prostredí.
Len čo prekročíme hranice smerom
na západ, vidíme očividný rozdiel.
Cesty a chodníky bez jám, upravené ulice a námestia, všade vysadené kvety. Nikde ani smietka. Takto
by sme chceli žiť aj u nás a politici
rôznych úrovní nám to sľubujú už
viac ako dve desaťročia. Prečo to tak
nie je? Obligátnou odpoveďou býva,
že nie sú peniaze. Ja si myslím, že
to, čo skutočne chýba, je chuť. A je
tu ešte ďalšia príčina – podceňovanie obyvateľov, pre ktorých je vraj
aj tak zbytočný skultúrnený verejný
priestor. Lebo ho zničia alebo rozkradnú. Omyl!
Skúsili sme skultúrniť autobusovú
zastávku v Grinave. Podľa logiky
radnice malo byť naše úsilie zmarené do týždňa, alebo aj skôr. Výzdoba je tam už viac ako mesiac. Naším
príkladom sa inšpirovala samospráva Stupavy. Tam už chcú takýmto
spôsobom skultúrniť všetky zastávky
MHD v meste. Prečo? Pochopili, že
ľudí netreba podceňovať, keďže chcú
žiť v estetickom prostredí. Pochopili,
že občania prevažne nie sú potomkovia barbarov, veci neničia, a preto
má zmysel peniaze do skultúrnenia
verejného priestoru investovať.
RÝCHLIK POLC
Milan Grell
16
2
AKTUALITY
Pán
primátor
sa
(znova)
prerátal
Mesto Pezinok - žiadosť o uverejnenie, právo na opravu
foto: archív red
Storočnica od vypuknutia
Prvej svetovej vojny
Stále na bode nula
V minulom čísle mesačníka sme vás informovali o aktivite občianskeho združenia
Srdca Pezinka, presnejšie o jeho „žiadosti
o povolenie – užívania dočasného trhového
miesta počas VINOBRANIA PEZINOK v
dňoch 19.9. – 21.9.2014.“
Uvedená žiadosť bola zaevidovaná v podateľni MsÚ v Pezinku presne 16. mája 2014, no
ani po vyše dvoch mesiacoch sme nedostali odpoveď, či na vinobraní od mesta dostaneme do
prenájmu stánok, za ktorý si chceme riadne zaplatiť! V inkriminovanom čase podania žiadosti
sme sa na oddelení prvého kontaktu dozvedeli,
že o jej vyhovení bude rozhodovať operatívna
porada pána primátora a prvé info dostaneme
niekedy v auguste (!). Teda po troch mesiacoch
od jej podania, hoci na takýto úrad by sa minimálne patrilo reagovať do 30 dní.
Nuž stále čakáme a veríme, že aj napriek
dovolenkovému času operatívka v dohľadnom
čase bude. Zatiaľ sme stále na bode nula.
Nie je to trochu obrátené naruby? Mesto je tu
pre občanov, alebo naopak?
(za)
Malokarpatská vínna cesta na cestách
Letné mesiace sú predurčené stráviť príjemný večer s pohárom výborného vína,
tento zážitok malokarpatskí vinári dopriali jeho priaznivcom na miestach, ktoré
sú stovky km vzdialené od ich domácich
pivníc – 19. júna v centre Banskej Bystrice,
19. júla na Kláštorisku v Slovenskom Raji
a 20. júla v Rodnom dome Milana Rúfusa
v Závažnej Porube.
Svoje vína predstavili ELESKO Modra,
PEGAS Častá, VÍNO HUBINSKÝ a VINKOVIČ – vinohradníctvo, vinárstvo Vinosady, ViPeF Veľký Biel, LVD Limbach,
VÍNO HUGO Chorvátsky Grob a VÍNO Z
KAMENNÉHO DVORA Svätý Jur.
Vinári ponúkali vína na miestach, ktoré
foto: archív MVC
V týchto dňoch uplynie 100 rokov
od vypuknutia 1. svetovej vojny. Bol to
ozbrojený konflikt globálnych rozmerov
trvajúci od 28. júla 1914 do 11. novembra 1918, ktorý sa odohrával prevažne na
území Európy, ale aj v Afrike, Rusku, na
oceánoch, na Blízkom východe. Dovtedy najväčší vojnový konflikt v dejinách
ľudstva. Navždy hlboko zasiahol aj do
osudov mnohých Pezinčanov a ich rodín. Vojna zmenila tvár Európy. Priniesla
rozvrat Nemeckej ríše, Rakúsko-Uhorska, Osmanskej ríše a Ruského cárstva.
Viacero krajín utrpelo ťažké materiálne a
ľudské škody. Vo vojne zomrelo najmenej
9,6 mil. vojakov a 7 mil. civilistov. Vyše
20 mil. ľudí bolo zranených. Na všetkých
pomníkoch padlým v 1. svetovej vojne v
našom meste (Pezinok, Cajla, Grinava)
napočítame spolu 152 mien padlých Pezinčanov.
(red)
sú výnimočné - na nádvorí historickej budovy SOS na pešej zóne v Banskej Bystrici,
táto prezentácia bola spojená aj s minikur-
zom someliéra, ktorý viedla Ing. Gabika
Vojteková, príjemné popíjanie doplnila Ľudová hudba Jána Maka a spevácka skupina
TRNKI. Výborná domáca atmosféra sa vytvorila na Kláštorisku, keďže prišli aj mnohí
z tých, ktorí pred jednou, dvomi, či tromi
desiatkami rokov začali Kláštorisko budovať. V nedeľu bola degustáciu už sviatočná
a venovaná pamiatke velikánovi slovenskej
modernej poézie Milanovi Rúfusovi, kde
osobne predniesla jeho zhudobnené verše
muzikálová herečka Soňa Jány. Čakali sme
viac miestnych a turistov, ktorí dovolenkujú
na Liptove, ale ako prví prišli Pezinčania, tak
to sme sa veľmi potešili...
(dd)
Ako prispieva mesto seniorom na stravu?
Mesto Pezinok poskytuje stravovanie ako sociálnu službu v
zmysle § 58 zákona č. 448/2008 Z.
z. o sociálnych službách a o zmene
a doplnení zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov. V roku 2013
malo mesto Pezinok 318 stravníkov a prispievalo každému stravníkovi 1,20 eur na obed počas pracovného dňa. V zmysle VZN 11/2013
s účinnosťou od 1. 1. 2014 prišlo k
zmene vo výške príspevku na jeden
obed nasledovne :
a) suma 1,50 eur, ak žiadateľ poberá
dôchodky v celkovej výške do 300
eur vrátane
b) suma 1,00 eur, ak žiadateľ poberá
dôchodky v celkovej výške do 400
eur vrátane
c) prijímateľovi, ktorý poberá
dôchodky v celkovej výške viac ako
400 eur, sa príspevok neposkytne.
Nárok na príspevok vzniká odo
dňa, kedy prijímateľ predloží Mestu
Pezinok všetky rozhodnutia o určení
dôchodkov vydané na príslušný
kalendárny rok, najskôr však odo
dňa vzniku nároku na sociálnu
službu.
Pre úplnosť, dodávateľmi stravy sú
(cena za jeden obed): Grinrock - 2,86
eur, ŠJ pri MŠ Bystrická - 2,65 eur, ŠJ
pri ZŠ Fándlyho 2,40 eur, ŠJ pri ZŠ
Na bielenisku 2,52 eur.
Pezinskí seniori, ktorí majú
mesačný dôchodok do 400 eur,
dostanú od mesta denne 1 – 1,50
eur. Tí, ktorí majú nad 400 eur, majú
smolu. Je to veľa či málo?
(red)
3
AKTUALITY
Dobrá vec sa podarila. Keď
pred niekoľkými mesiacmi prišlo
občianske združenie Srdce Pezinka s nesmelou myšlienkou podať
pomocnú ruku seniorom, určite
nik z jeho členov, priateľov a sympatizantov nečakal taký pozitívny
ohlas.
Služba Senior taxi, vďaka ktorej
sa môžu pezinskí dôchodcovia či
ľudia zo zdravotným postihnutím
pohodlne odviezť z vyšetrenia na
poliklinike domov len za jeden
cent, sa v našom meste skutočne
udomácnila.
„Teší ma, že sme urobili niečo
navyše pre našich seniorov a ľudia
foto: red
Senior taxi od augusta každý pondelok
Služby SENIOR TAXI využila naposledy aj pani Suchoňová, mamička primátora Olivera Solgu.
si to cenia. Dva taxíky, ktoré boli
pristavené pred poliklinikou každý
druhý pondelok od rána do 12 h,
odviezli vrámci mesta v priemere
Slobodné a kráľovské...
Najskôr sa chcem za všetkých
školákov aj dospelých poďakovať
za nápad a darček, ktorý pripravil v posledný deň v škole
hokejový maskot Harvy. Bolo to
fakt milé a myslím si, že decká si
s vysvedčením odniesli na prázdniny pekný zážitok. Dokonca sa
mohli nájsť aj na fotkách a aj
ja som nad nimi strávila na fb
dosť času. Dobrý nápad naozaj
nie je o peniazoch a rečiach, ale
o maličkostiach.
Prekvapilo ma však, že z tabule
MÔJ NÁZOR
spoločných fotiek s Harvym niektoré
postupne vypadli. Keďže na nich
boli zvečnení – povedzme aj známi
mojich známych, Pezinčania, čo ich
zamestnáva mesto, trochu som pátrala prečo... Vraj preto, že išlo o politickú akciu, ktorú robilo politické
hnutie, ešte k tomu opozičné. Ostala
mi visieť sánka. Nie preto, že ľudia
sa asi boja a dôležitejšie ako milá
fotka, je nemať stres a mať prácu.
Šokovalo ma, že niekto šíri takéto
fámy, že už aj chudák Harvy je politicky rádioaktívny... Je to podľa mňa
smiešne.
To si už fakt závidíme aj nos medzi
očami? Alebo ak nevymyslí niečo
zmysluplné sám pán kráľ, je všetko
nanič? Nič v zlom, ale myslím si, že
je načase prekročiť svoj vlastný tieň
a pozrieť sa dopredu. Pezinok síce
dostal štatút slobodného kráľovského
mesta, ale to bolo už veľmi dávno.
Dnes sa píše rok 2014 a kráľovské
výsady patria do histórie.
Jana B., Pezinok
20-30 seniorov. Dovedna tieto
služby využilo dosiaľ takmer 200
ľudí. Rozhodli sme preto službu
Senior taxi zintenzívniť, bude
k dispozícii už každý pondelok“
pripomenul poslanec MsZ v
Pezinku a autor myšlienky Milan
Grell.
Počnúc pondelkom 4. augusta,
kedy je pripravený najbližší Senior taxi, budú môcť ľudia využívať
túto službu každý pondelok, teda
v mesiaci august aj 11., 18., 25. Vždy
v čase 8 – 12 h bude pripravený taxi
s logom Srdce Pezinka pred budovou pezinskej polikliniky.
(red)
Permoník klope na dvere
Výstava a burza minerálov,
fosílií a drahých kameňov sa
uskutoční v termíne 8. - 10. augusta 2014.
Okrem toho sa môžete tešiť
aj na hudobný program, ktorý
nás bude sprevádzať počas troch
letných večerov. Kto bude mať
chuť opiecť si špekačku v centre
diania, tak má jedinečnú možnosť práve počas sobotnej noci.
Organizátori mysleli aj na najmenších a pripravili si pre nich
ryžovanie zlata, súťaž v kresleni
najkrajšieho permoníka a divadielko.
(red)
Obľúbený a populárny maskot
hokejistov bratislavského Slovana
Harvy prišiel vďaka združeniu
Srdce Pezinka do nášho mesta, aby
spoločne so školákmi odštartoval
letné prázdniny.
V posledný školský deň zavítal
v životnej veľkosti a plnej kráse medzi žiakov Základnej školy na Kupeckého ulici v Pezinku, aby porozdával
úsmevy, prezrel si vysvedčenia
žiakov a rozniesol medzi deti dobrú
náladu.
Harvy navštívil všetky prvé triedy,
a hoci nevie rozprávať, veľavravnými
gestami zablahoželal k výsledkom
v škole. Žiadaným artiklom medzi
žiakmi bola spoločná fotografia.
Desiatky detí odchádzali z lavíc na
dvojmesačné prázdniny bohatší o
skvelý zážitok s Harvym, ktorého
mohli doteraz vidieť len v televízii
alebo na zimnom štadióne Slovana.
Teraz sa s ním stretli osobne a zo
školy sa tentoraz ponáhľali deťúrence
skôr, ako po iné dni. Vzápätí maskot
navštívil aj krásne centrum mesta a
fotil sa s okoloidúcimi Pezinčanmi.
Harvy bol naozaj zvedavý, nakukol do zmrzlinárne, nákupného
centra, do kaviarní, v jednom obchode hľadal vtáčí zob a všade
rozdával úsmevy. Bol doslova na
roztrhanie, jeho prítomnosť využili
hlavne najmladší. V srdci Pezinka
zotrval do obeda a potom znova
aktuálne info o našom meste:
foto: archív red
Orol Harvy pobláznil celý Pezinok
odletel do hniezda v bratislavskom
Slovane. S Harvym sa stihlo vyfotiť
neuveriteľných 492 ľudí.
(mib)
www.srdcepezinka.sk
AKTUALITY
Prerody nášho mesta
prekročíme jeho hradby, plynule prechádzame do moderného mesta, ktoré
reflektuje na najnovšie a najnáročnejšie
požiadavky moderného človeka.
foto: red
Strácame čaro?
práve preto, že najdôležitejšou zložkou,
ktorá ho tvorí, je človek. Zväčšovanie
miest a ich premena sú prirodzený jav
a aj nevyhnutný, keďže sa čoraz viac ľudí
sťahuje za prácou do miest. No musí byť
logický, jasný a musí mať správny cieľ
foto: archív I.H.
Patríme medzi tých šťastných ľudí,
ktorí si môžu povedať, že žijú v meste
plnom bohatej histórie. Pezinok
prešiel rôznymi zmenami, od baníckej
osady cez vinárske mestečko, slobodné
kráľovské mesto plné mešťanov až
po…
Zdedili sme tento kus histórie,
a preto by sme mali byť naň hrdí. Každé
jedno mesto otvára pred návštevníkmi
svoj príbeh, svoju dušu, a preto sa nám
niekedy môže zdať, že ulice rozprávajú
zážitky našich predkov alebo našej
mladosti. Domy svojou starnúcou
tvárou a pribúdajúcimi vráskami v podobe prasklín pôsobia krásne a večným
pokojom, ak im doprajeme primeranú
starostlivosť. Prebúdzajú v nás nostalgiu, spomienky, s ktorými sa tak radi
delíme s našimi deťmi a vnúčatami…
alebo práve ako deti pozorne načúvame
našim starším príbuzným.
Nemôžeme však zakonzervovať celé
mesto, aby sme zachytili atmosféru jednej doby rozvoja sídla. Mesto ako také je
veľmi podobné živému organizmu. Je to
a víziu. Keď sa vyberieme do vyspelých
a navštevovaných európskych miest,
ktoré sú postavené na základoch stredovekého mesta, rovnako ako to naše,
tak vždy navštívime najprv historické
jadro, ktoré nám ukazuje jeho minulosť
a tým aj ľudí, ktorí v ňom žili. Keď
Víno, aj levanduľa
Nielen Pezinčania, ale aj cezpoľní,
známi, neznámi, z blízka i z ďaleka, mali opäť možnosť vychutnať
si atmosféru Stredomoria aj u nás,
v Pezinku. Na už tradičnom podujatí venovanom všetkým milovníkom vína, prírody a turistiky pod
názvom Víno a levanduľa 2014 sa
ich v sobotu 5. júla stretli stovky.
Rozpálené slnko vítalo pocestných,
ktorí mali možnosť okoštovať nielen
znamenité pezinské vína, ale kde-tu
uspokojiť aj prázdne brušká. A nálada bola naozaj znamenitá. Pri hudbe
Funny Fellows sa stretávali známe
tváre, hodili reč, nahliadli, čo ponúkajú domáci. To najdôležitejšie ich
však ešte len čakalo – prechádzka záhradou, v tomto kraji nevídanou, kde
sa vinič strieda s figovníkmi a všade
rozvoniava levanduľa.
(jr)
Historické jadro, alebo centrálna
mestská zóna, no možno najkrajšie to
môžeme nazvať „srdce spoločenského
života ľudí v meste“, je charakterizované
svojím hlavným námestím a priľahlými
ulicami. To je tá časť mesta, ku ktorej by
sme mali pristupovať konzervatívnejšie,
s úctou a so snahou zanechať odkaz
ďalšej generácii po nás, ako sme tu žili
a ako sme sa o naše mesto starali.
V 18. storočí sme patrili k najbohatším
mestám Uhorska a to vďaka produkcii kvalitných vín. Bohužiaľ, za posledné roky mesto stráca vinohradnícky
charakter, stráca čaro historického
mestečka, stráca ľudskú mierku a mení
svoj obraz na niečo, čo je tomuto prostrediu cudzie. Dochádza k veľmi ťažko
napraviteľným chybám, prichádzame
o stavebný fond vysokých kultúrnospoločenských hodnôt, prichádzame
o kus seba samých.
Tomuto devastovaniu histórie sa dá
predchádzať za predpokladu správneho, strategického a hlavne odborného
prístupu mesta, ktoré nepodlieha vidine rýchlych a krátkodobých ziskov
z investičných zámerov ignorujúcich
prostredie, genius loci (z latin. duch
miesta). Aspoň v priestore ohraničenom
hradbami a jeho tesnej blízkosti by mali
vzniknúť jasné pravidlá (regulatívy),
ktoré by podporili históriu mesta a aj
jeho efektivitu spoločenskej a dopravnej
zložky. Je tu ešte veľa krásneho a hodnotného, čo môžeme zachrániť a o čo sa
oplatí bojovať.
Ing. arch. Igor Hianik,
urbanista
Prepadovka u skautov
V pondelok 7. júla 2014 sme
sa zo Srdca Pezinka vybrali na
návštevu. Bola to síce návšteva
krátka, ale nie tuctová. Prepadovku sme urobili skautom
v ich letnom tábore pri obci
Kulháň v malebnom prostredí
pohoria Považský Inovec.
foto: red 2x
4
Lúku, ktorá sa na vyše týždňa
stala skautským kráľovstvom,
sme síce hľadali ťažko, o to väčšiu radosť sme mali zo srdečného prijatia malých i veľkých. Kto
zažil takýto tábor, dobre vie, že
tu nikto nepotrebuje mobil ani
inú elektronickú hračku. De-
ťom tu stačí ich fantázia, pod
vedením skautských vedúcich
zažívajú nezabudnuteľné prázdniny v kruhu svojich kamarátov,
obklopení ozajstnou prírodou
so zurčiacim potokom, letnou
búrkou a piesňami pri táboráku.
Taká je vôňa čistej prírody. Super pocit!
(red)
ROZHOVOR
Naša Petra z Paneláka
dokončenie zo strany 1
Obligátna otázka. Čo by ste robili,
keby ste neboli herečkou?
- Túto otázku dostávam veľmi často.
Asi by som išla po stopách svojho ocka a
sestry. Bola by som právničkou.
Dal sa skĺbiť pracovný stres so
študentským? Je medzi nimi rozdiel?
- Minulý rok bol pre mňa naozaj
veľmi ťažký. Končila som absolutórium
na konzervatóriu a popritom točila a
dabovala. Nemala som veľa času na rodinu, ale o to viac som si vychutnávala
voľné chvíľky, keď som ukončila školu a
prázdninovala v Paneláku.
Spoznávajú vás ľudia na ulici?
- Áno, stáva sa mi to. Je to veľmi
príjemný pocit.
S akými reakciami sa stretávate?
- Vzhľadom na to, že moja postava v
Paneláku je menšia, tak zatiaľ len s pozitívnymi. Nikdy som neverila, ako ma
ľudia dokážu nabiť energiou, keď ma
len tak zastavia na ulici a pochvália za
prácu.
Oslovujú vás na ulici slovami: „Aha,
to je tá recepčná“?
- Ľudia, ktorí to sledujú pravidelne,
sa ma pýtajú, či som Petra z Paneláka.
Niektorým som zase len povedomá. Už
sa mi stalo, že jedno dievča ma zaradilo
do úplne iného seriálu. Moji rodičia
majú chalupu na Záhorí a tam som sa
stretla s vetou: „Vy ste tá vrátnička?“
(smiech)
Aj ste niekedy robili v pracovnom
živote recepčnú?
- Nerobila. Pred rokom som však točila
epizódnu postavu pre jeden seriál a
hádaj-te, čo som tam hrala. Recepčnú.
(smiech)
Pôsobíte po boku slávnejších a známejších hercov. Ako sa pri nich cítite?
- Vzhľadom na to, že som v Paneláku
už štyri roky, vytvorila sa z nás úžasná
partia a sme ako jedna veľká rodina.
Tam nikto nikomu nedá najavo, že je
slávnejší alebo známejší. Tam sme všetci
jeden celok a som šťastná, že môžem
pracovať medzi takými ľuďmi. Vážim si
každú jednu radu, ktorú mi počas môjho
pôsobenia dali.
Kto vám je z kolegov či kolegýň z
Paneláka najbližší?
- Keď sme ešte točili v nemocnici, veľmi
som si rozumela so Zuzkou Tlučkovou.
Je to úžasná žena, ktorá má neskutočnú
charizmu, a milovala som, keď sme
sa mohli rozprávať v šatni. A tiež
Petra Blesáková, ktorá hrá Nataly. Sme
si veľmi podobné, chodievame spolu na
akcie a často sa stretávame aj v súkromnom živote.
Čo si hovoríte, keď sa vidíte doma v
obývačke na obrazovke?
- Keď vysielajú Panelák, väčšinou ešte
nie som doma. Ocko mi však kedysi
nahral pár dielov a potom sme si ich
spolu púšťali. Avšak nerada sa na seba
pozerám, v každej sekunde som vedela
na sebe nájsť chyby.
Kde okrem Paneláka vás môžu ľudia
vidieť?
- Tento rok sa venujem len Paneláku,
ale tiež dabujem reklamy v Prahe.
Dávate si predsavzatia? Aké máte
tajné sny alebo plány do budúcna?
- Predsavzatia si nedávam. Tajné
sny, samozrejme, mám. Po dlhom čase
sa chystám zase začať spievať. Ktovie,
možno pôjdem aj na rôzne súťaže. A
určite chcem rozvíjať herecké schopnosti
a nabrať nové skúsenosti.
Čo by ste chceli dosiahnuť? Máte nejakú stanovenú métu?
- Snom každého začínajúceho herca
je hrať vo filme. Naštudovať si detailne
postavu, skúmať ju, rozoberať a potom to
všetko zahrať pred kamerou. A následne
sa ísť pozrieť na seba do kina. (smiech)
Dokážete míňať peniaze alebo ste
skôr šetrnejšia?
- Míňam ako každá žena. Ak treba
šetriť, tak dokážem aj to.
Každá žena má plný šatník. Na aké
druhy oblečenia či doplnkov máte
slabosť?
- Nie som zaťažená na konkrétny druh,
značku alebo štýl. Musím sa v tom cítiť
pohodlne. Sú dni, keď mi je najlepšie
v teplákoch, ale sú aj také, keď sa chcem
cítiť príťažlivá. Slabosť mám určite na
náušnice, náramky či prstene, ktoré
dostávam len od sestry. Dáva mi ich
vyrábať, takže sú naozaj jedinečné a pre
5
mňa majú veľký význam. A strážim si
ich ako oko v hlave.
Aké povahové vlastnosti vás vystihujú?
- Som narodená v znamení Rak, takže
som určite veľmi citlivá. A tiež tvrdohlavá. (smiech)
Čo vás dokáže vytočiť alebo, naopak,
možno najviac potešiť?
- Nahnevať ma dokáže ľudská hlúposť
a neúprimnosť. A potešiť? Úprimný úsmev a šťastie mojej rodiny. V poslednom
čase ma robí šťastnou, keď mi zavolá môj
trojročný synovec a povie: „Pepa, ubim
ťa“. Vtedy idú všetky starosti bokom.
Žijete v Pezinku. Ako sa vám tu páči
a aký k nemu máte vzťah?
- Pezinok mám naozaj veľmi rada.
Žijem tu od narodenia a neviem si
predstaviť lepšie mesto na bývanie.
Plánujete aj vlastné bývanie?
- Bývam v centre mesta v byte mojej maminy. Samozrejme, plánujem aj
vlastné bývanie. Určite v Pezinku.
Máte v meste svoje obľúbené miesta?
- Moje obľúbené miesto je môj domov,
ale mám veľmi rada aj pezinský park.
Pezinok je vinárske mesto. Máte
rada víno alebo dávate prednosť
niečomu inému?
- Mám rada víno. Ak mi čas dovolí,
pravidelne navštevujem degustácie,
ktorých je v Pezinku veľmi veľa.
Venujete sa aj nejakému športu? Ak
áno, čo robíte najradšej?
- Pred polrokom som sa rozhodla
urobiť niečo so svojou postavou. A tak
som so sestrou začala navštevovať fitness centrum. Dnes si bez „fitka“ neviem predstaviť ani jeden deň. Keďže
celý týždeň vstávam o piatej ráno, lebo
o šiestej chcem už cvičiť, víkend venujem
spánku a oddychu.
Máte nejakú obľúbenú dovolenkovú
destináciu? A nejakú vysnívanú?
- Toto leto som bola v Egypte. Boli
sme tam celá rodina a bolo nám naozaj
výborne.
Ľudia vás môžu vidieť aj na bilbordoch združenia Srdce Pezinka. Prečo?
- Poznám ľudí, ktorí sú v tomto
združení už dlhšie. Veľmi ich obdivujem za ich snahu urobiť Pezinok lepším
a krajším mestom. A takých ľudí predsa
treba podporovať...
(ach,
foto: archív P. B.,TV JOJ)
6
SRDCOM PEZINČAN
Učiteľská odysea ako osud
celý svoj život . A ešte niečo. Každá
cesta nesie svoj príbeh o človeku. Aj
ona pochopila, že jej cesta je zároveň
jej osudom.
„Už pri narodení som dostala do
vienka niečo, čo malo napĺňať môj
život. Lásku k deťom. Našla som svoj
životný cieľ. Stala som sa učiteľkou.
Bolo to niečo neopísateľné. Vždy,
keď som stála pred svojimi žiakmi,
ponižovať ich pre nevedomosť. Čas mi
ukázal, že som išla správnou cestou.
Zmúdrela som poznaním, že šťastie
je niekedy i padnúť a potom vstať,
zodvihnúť sa a ísť po vlastnej ceste
k obzoru.
Svojím poslaním – učiteľovaním
som získala poznanie, že práca je
veľkou hodnotou, ktorá stúpa najmä
vtedy, ak je humánna. Práca v škole je
foto: archív R. Š.
Učiteľka z Pezinka-Grinavy Ružena
Šmahovská celý život venovala
deťom. Jej učiteľská odysea začala
už v roku 1955 v Stupave, následne
do roku 1965 učila na Základnej
škole vo Svätom Jure. Najdlhšie obdobie jej pedagogickej praxe však
strávila na Základnej škole Orešie
v Pezinku-Grinave, kde pôsobila až
do roku 1990. V tejto škole založila
tanečno-spevácky krúžok Grinavanka, s ktorým získala veľa úspechov
na rôznych festivaloch s folklórnou
tematikou. Jej kariéra trvala krásnych 47 rokov. Bola učiteľka, ale pre
svojich žiakov a žiačky častokrát
aj ako druhá mama. Keď sa s ňou
zhovárate, srší z nej pozitívna nálada a ani na sekundu nezapochybuje
o správnosti rozhodnutia vydať sa na
pedagogickú dráhu. Pani Šmahovská
nám vyrozprávala svoj učiteľský
príbeh.
Ako ona sama hovorí, život je
ako kľukatá cesta a tieto cesty
najvýraznejšie zobrazujú náš život,
pretože majú začiatok a koniec. Priamo vyjadrujú osudy veľké i malé,
slávne i zabudnuté. Pravdaže aj šťastné
a trpké. Vyjadrujú človeka výstižne
a takmer bez zvyšku, lebo sú dielom
jeho túžob, hľadania, jeho vnútorného
nepokoja. Každý máme svoje cesty.
Krásne i strašné, šťastné i smutné, splnené i beznádejné. Prežívame na nich
čítala som im z tváre a zamýšľala sa:
Akí budú? Budú nás ľúbiť, vážiť si
nás, chápať, pomáhať nám v ťažkých
chvíľach, dôverovať, budú spravodliví? Snažila som sa ku každému nájsť
cestu. Hľadať v žiakoch to dobré
a zistiť, čo majú najradšej. To bol
základný kameň môjho poznania.
Mojím cieľom bolo žiakom hlavne
pomáhať pri poznávaní nového, a nie
predovšetkým práca s deťmi – našou
budúcnosťou. To je náš obrovský potenciál. Pomáhať im v poznaní nového,
neznámeho, to bol pre mňa krásny pocit šťastia a uspokojenia. Učiť znamená
spojiť ľudský um a srdce. Bez oboch
by nebolo možné dosiahnuť úspech,
či už osobný, alebo v rozvoji osobností
mojich žiakov. Čas mi nastavil zrkadlo
a ukázal, či som išla správnou cestou.
Po rokoch prichádzajú za mnou žiaci,
ktorí už majú svoje rodiny i vnúčence,
poďakovať sa za školské roky alebo len
tak porozprávať o svojich životných
úspechoch, ale i problémoch. Pri srdci
ma hreje, že sme si ostali blízki, a to,
že na mňa nezabúdajú, je najkrajšou
odmenou.
Jeden z mnohých príbehov, ktoré
zanechali v mojom srdci hlbokú
spomienku, je o dievčatku s ťažkým
životným osudom. Toto dievčatko –
moja žiačka, napriek tomu, že bola
maloletá, bola jediným pevným pilierom v rodine, v ktorej vyrastala
spoločne so zdravotne postihnutým
bratom a rodičmi, ktorí žili asociálnym
spôsobom života. Napriek ťažkému
osudu som ju pripravovala na okresnú
súťaž v prednese a ona zvíťazila. Za
svoje víťazstvo bola ocenená diplomom a knihou, ktoré boli v tom čase jej
jediným darčekom od života. Jej
úspech bol aj mojím úspechom,
pretože sme spolu dokázali aspoň nakrátko zmeniť jej ťažký, smutný život
a rozsvietiť iskričku nádeje v niečo dobré, čo ju môže posúvať dopredu.
Môže byť niečo krajšie, ak vás vaši
žiaci majú radi, majú k vám úctu a túto
vám prejavia aj dávno po tom, ako už
vyšli zo školských lavíc a žijú si svoje
životy plné bežných ľudských starostí?
Pre takéto okamihy v mojej učiteľskej
kariére to stálo za to.“
(it)
Na starobylom hrade Devín
opäť zneli hymnické a z národného hľadiska významné piesne,
ktoré do jednotného spevníka, ako
výraz vďakyvzdania venovaného
príležitosti 1150 výročia príchodu
sv. Cyrila a Metoda k našim predkom na Veľkú Moravu spracoval autor projektu Posolstvo piesní
Slovensku a svetu doc. Viliam Ján
Gruska.
Druhý ročník tohto unikátneho
podujatia sa uskutočnil v sobotu, 19.
júla 2014, na pravé poludnie, keď sa
na vyše 50 vrchoch, pahorkoch a historicky významných miestach slovenských dejín i prítomnosti rozospievali
hrdlá tisícov spevákov z rôznych
zoskupení chrámových i folklórnych
pod
pomyselnou dirigentskou
taktovkou autora projektu. Hneď
úvodné piesne v staroslovienčine
„Otče náš“ a „Viruju“, ale tiež piesne
z katolíckych i evanjelických kancionálov, piesne vlastenecké, ľudové
i zľudovené, podporili ekumenický
charakter podujatia. Pezinský Folklórny súbor RADOSŤ mal opäť tú
česť byť súčasťou tohto veľkolepého
podujatia. Ani horúce poludňajšie
slniečko nemohlo odradiť spevákov od nadšeného, oduševneného
spievania, ku ktorému sa pridávali aj
okoloidúci návštevníci starobylého
hradu. Svojím nadšením nešetril ani
mladý študent z ďalekej Kolumbie,
ktorý si odniesol do vlasti spoločnú
fotografiu.
Opäť sa raz potvrdila aj kvalita spevákov FS RADOSŤ, keď jeho dvaja
sólisti Eva Frťalová a Pavol Nagy
dostali dôveru organizátorov a sólovo
foto: FS Radosť
Na starobylom Devíne opäť FS RADOSŤ
zaspievali piesne „Viruju“ a „Keby
som bol vtáčkom“. Na záver odznela
ľudová pesnička „Kopala studienku“,
ktorej melódia, spolu s vlasteneckým textom Janka Matušku, sa pred
170 rokmi stala súčasťou slovenskej
štátnej hymny. Srdečná vďaka doc.
V.J. Gruskovi a jeho pomocníkom
za vytvorenie a zorganizovanie
jedinečného projektu, ktorý sa určite
stane posolstvom medzi generáciami.
Ing. Eva Frťalová
7
SRDCOM PEZINČAN
Vinár Ján Mezei žije v pezinskej časti Grinava odmalička, na
svoje mesto nedá dopustiť. Hoci
sa vyučil inštalatérstvu, vzťah
k vinohradom bol taký silný, že
sa ich nedokázal zbaviť. Dodnes
sa venuje tomuto krásnemu povolaniu a teší sa z toho, keď sa mu
víno podarí.
Na Poľnohospodárskom družstve
v Grinave pracuje od skončenia
vojenčiny, momentálne zastáva
funkciu pivničného. „Manželku
mám z Pezinka, ja som z Grinavy.
Tento kraj pod Karpatmi je nádherný,“ hovorí nadšene Ján Mezei.
„Grinava je výnimočná tým, že
v našom chotári nikdy nedovolili výstavbu chát a domov. Príroda
od Bratislavy až po Modru je tu
neporušená. Je to tu ešte taká panenská príroda, porobili sme okolo
nej závlahy a jazerá. Škoda, že sa
nevyužívajú, lebo nám ich rozkradli,“ doplnil.
foto: archív J.M.
Víno sa musí chváliť samo
A čo si hovorí, keď sa vo voľnom
čase prechádza pomedzi strapce
hrozna? „Aby nám ich nikto nezobral. Tlaky sú tu veľké. Vybudovali
sme tu peknú Saharu. Mali sme tu,
zatiaľ aj máme, 35 hektárov a dostali sa k tomu developeri a vlastne
nám celú pôdu zobrali,“ hnevá sa
Mezei.
Známy vinár si myslí, že všetko
je najmä o ľuďoch. „Snažíme sa
to chrániť. Záleží na meste, aby
na výstavbu takéto pozemky
nedávalo. Ak by to urobili, tak
nám zoberú najkrajšie časti Karpát
a dopadneme ako Limbach, kde už
pomaly nemajú z čoho robiť víno
a musia kupovať hrozno z Grinavy,“ tvrdí Ján Mezei.
Spracovaniu vína sa venuje dlhé
roky, a preto vie, ako by malo
v konečnom dôsledku chutiť. „Víno
je obrazom každého vinára. Rokmi
sa ho snaží vylepšovať a je šťastný,
keď dosiahne niečo pekné a môže aj
na verejnosti ukázať, čo vybudoval
a aké pozitívne ohlasy dosiahol,“
myslí si Mezei. „Kamaráti hodnotia
moje víno veľmi dobre. Nájdu sa
aj šomráci, ale je ich strašne málo.
Víno sa musí chváliť samo. Ak sa
niekomu nepáči, bohužiaľ.“
(mib)
VIKTÓRIA
TAHOTNÁ
je
poslankyňou
mestského
zastupiteľstva v Pezinku, spolupracuje
na rôznych aktivitách a podujatiach,
ktoré sa konajú v našom meste. „Ak
mám nejaký nápad alebo návrh, tak
s ním prídem a prednesiem ho, aby
sa o ňom vedelo a prípadne sa s tým
niečo spravilo,“ rozhovorila sa pani
Viktória.
Pomáha najmä v klubovej oblasti
v miestnej časti Cajla. „Organizujeme
podujatia, ako je stavanie májov, voľba
richtára, Deň detí, Mikuláš, Medzinárodný deň žien, najmä dôchodkyne, a mnoho ďalších aktivít,“ odvetila. „Všetko robím plnohodnotne
a s láskou, aby v tom boli zahrnuté
všetky generácie.“
A aký je jej vzťah k Pezinku? „Veľmi
kladný. Narodila som sa tu, bývam
tu, takže to je moja srdcovka.“ Stále si
však myslí, že mesto zaostáva za svojím
potenciálom. „Niekedy mám pocit, že
sme Stratená pri Senci,“ uviedla Tahotná a svoj výrok následne ozrejmila:
„Napríklad keď niekto navrhne pánovi
primátorovi, aby sme si dali muškáty
okolo stĺpov, odvetí, že nám zase
zmiznú. Následne idem do Senca a tam
sú v pohode v črepníkoch aj po zemi
a nikto ich odtiaľ nevzal. Nerozumiem
tomu. Čo žijú desať kilometrov od nás
iní ľudia?“ pýta sa. Ak pustíme dopravu
ako obchvat, prečo neriešime IHNEĎ
chodník ako Malokarpatská - Gorkého,
Dr. Bokesa pod.?
Viktória Tahotná je zároveň sympatizantkou občianskeho združenia
Srdce Pezinka. „Chcela by som pomôcť
mestu, ale návrhy nedokážem presadiť
v zastupiteľstve, pretože z 25 poslancov
foto: red
Je čas na zmenu
je 15 na strane primátora , žiaľ niektorí
existenčne závislí musia byť a teda nie
je šanca ich prehlasovať. Kým to nie je
jeho nápad, tak to nie je dobrý nápad..."
dodala.
Na základe vlastných skúseností má
pre Pezinčanov jasný odkaz: „Je čas na
zmenu.“
(mib)
LAJOV STĹPIK (4)
Práznyny. Vačina
z vás sa uš vyvaluje
pri mori, báraj do
tých plavék nescihly
ešče schudnút. Nevadzí, voda to zakryje.
Lepší povedané zaleje. Leda by ste boly
na dovolenke prí mŕtvem mori, tam šecko
vyplává na povrch. Nekerý nedočkavejší
sú uš z dovolenék doma. Já sem bol dycky trpezlyvejší a dovolenku sem si mínal v
augusce a nečo sem si nechával aj na zimu,
na svátky. Fčúl, ket uš mám „dovolenku“
po zbytek života, nevím si docenyt tú príchut volnosci a slobody. Ale, jako poznám
ludzí dnešnej doby, any ony né. Šak len
povecte, gdo z vás si nebere na dovolenku
alespon mobil, šak, čo keby mu negdo volal.
Nové technológije nekerých načisto zhltly.
Nekerý sa nepohnú bes tabletu, druhý zase
bes tableték. Načisto zme zabudly oddechovat. A nezamestnaný bude račik sedzet
pri počítači alebo televízori, jako by sa mal
ít opýtat na robotu do vedlajšej ulici, nedajbože do vedlajšého mesta. Keby ste ho
poslaly zbírat huby, mal by vás za ménej
príčetného. Kúsek výdatného oddechu ponúkly na svátek Cyrila a Metoda pezinský vinohradnýci. Báraj doobeda pršalo,
poobedze uš vypekalo slnko a víno aj z
levandulu sa snúbily dokopy f Starej hore
za hojnej účasci turistú. Domácich aj zahranyčných. Na cesce medzi stánkama sem
začul nemčinu, maďarčinu, stretly zme
aj anglyčanú. Teda, aspon vyprávaly po
anglycky. Ale aj vyzíraly, že sú neny otálto.
Cícil sem sa jako barón Ročilt, ket sem popíjal dobre chladzený sekt, kúsek od místa,
gdze sem jako malý „pomáhal“ bapke ve
vinohradze. Vínka boly chutné a dostatek.
No, ale pome dole, do mesta. F Pezinku sa
zvolebnývá. Poznáte to tak, že sa vymený
kúsek chodnýka v mesce, v závislých aj
nezávislých plátkoch sa začnú objavovat
pochvalné články, hanlyvé obvinená a
zaručené pravdy. Jasné, že moje, né tých
druhých. Ludé to čítajú a bavá sa. Prečo
né, šak tentok cirkus je len pre nych. Nekerý aj chápu, ale vačina né (f PK komunálne
volý okolo 40 %). Kým fičal fodbal, dalo sa
vybrat, ale bude oharková sezóna a hnet
po nej sa to začne. A vyhrá ten, čo bude
prvý. To vám móžem stopercentne zaručit.
Šak sem za to štrngal f tej revolúciji, čo jej
dnešná mládeš hovorí „plyšák“. No a abych
sa vyžaloval kompletne – nám dúchtcom tý
krpci hovorá „déčka“.
t
8
HORÚCA TÉMA
Pezinok je mesto s neopakovateľnou atmosférou
„Občas si možno ani neuvedomujeme, na čo nás
upozornia
návštevníci
nášho mesta, že Pezinok je
mesto s príjemnou a neopakovateľnou atmosférou.“
Skúsme si tento výrok jednej
osobnosti nášho mesta overiť. Čo
keby sa vám prihovoril na ulici
nervózny cudzinec s otázkou, kde
nájde v Pezinku verejné záchody?
Kam by ste ho nasmerovali? Téma
verejných záchodov je problém aj
v iných okresných mestách. O ich
zrušení alebo zachovaní sa diskutovalo začiatkom roka v Hlohovci.
Rok predtým zrušili jedny verejné
WC v Piešťanoch. Boli stratové.
Stratovosť tejto služby určená občanom a návštevníkom je spoločný
problém miest a obcí. Zákon mestám neprikazuje takúto službu poskytovať. Napriek tomu, ako služba
verejnosti verejné záchody existujú.
Tak, ako rôzne riešenia a prístupy k
tomuto problému. U nás i vo svete.
Kultúrne
WCentrum
Pezinok - mesto
vzdelanosti a kultúry
V aprílovom programe pezinského
zastupiteľstva bol aj vzletne pomenovaný bod č. 9: Vyhodnotenie kultúrneho života v meste za rok 2013. Tam
sa mohli všetky komunálne osobnosti spomedzi poslancov prejaviť
a ukázať, ako to s mestom vzdelanosti a kultúry myslia. Odcitujme zo zápisnice: „V diskusii poslanci hovorili
hlavne o probléme verejných toaliet
a výlepových plôch v meste.“ Takže
dve muchy jednou ranou – kultúrny
život mesta a verejné záchody. Alebo
to v Pezinku znamená to isté?
Ako je to u nás
Staré verejné záchody na Radničnom námestí doslúžili koncom roka
2007. Od januára nasledujúceho roka
sa rozhodnutím vedenia mesta táto
služba verejnosti presunula na prízemie Kultúrneho centra (KC) Pezinok.
Dobový mesačník PEZINČAN vtedy
napísal toto: „Mestské WC na Radničnom námestí budú od 1. januára
2008 z technických dôvodov uzatvorené. Nové, moderné a tiež bezplatné WC budú prístupné na prízemí
v Dome kultúry na Holubyho ulici.
Tieto sociálne zariadenia sú v súčasnosti rekonštruované a budú prístupné aj pre telesne hendikepovaných
občanov s možnosťou prístupu invalidným vozíkom. Uzatvorenie WC
na Radničnom námestí je z dôvodov
stavebno-technických, hygienických,
ako aj z dôvodov nemožnosti riešiť
bezbariérový prístup.“
Argumentom na sťahovanie „mestských“ WC do stánku kultúry bol aj
fakt, že každoročne išlo z rozpočtu
na verejné záchody na námestí približne 600 tis. korún (20 tis. eur).
Koľko nás stoja dnes v KC, je ťažké
zistiť. Ekonomika je skrytá pod roz-
počtom kultúrneho centra. Teda keď
sa chválime, ako veľa finančných prostriedkov vynakladáme z rozpočtu
na kultúru, mali by sme si spravodlivo odrátať sumu, ktorá ide na verejné
záchody. Aká je vysoká, môžeme odhadnúť pomocou údajov z iných slovenských miest, kde verejné záchody
neprevádzkujú spoločne s domom
kultúry
Ako je to inde
V Hlohovci majú v rozpočte na
tento rok na verejné záchody sumu
21 870 eur. V minulom roku minuli na tento účel 18 157 eur. Verejné
toalety v Novom Meste nad Váhom
stoja mestský rozpočet viac ako 29
tis. eur a za používanie tam zaplatíte
10 alebo 17 centov. V Starej Turej je
používanie toaliet bezplatné a mesto
stoja ročne 9 000 eur. V Myjave je
poplatok 20 centov a mesto ročne
dotuje zariadenie sumou 12 500 eur.
Rôzne sumy sú dané aj tým, že mestá
majú rozdielne systémy spravovania
takýchto zariadení. Všeobecne ale
platí, že stratové služby by mala samospráva vo verejnom záujme vykonávať, a tak sa mestá usilujú udržať
tieto zariadenia pri živote .
Dávnejšie prebehla médiami kauza záchoda za 65 000 eur v dedinke
Dojč. Televízie a bulvár sa predbiehali v ukazovaní moderného nerezového WC postaveného z fondov
EÚ pred ošarpaným múrom a v zime
nefunkčného... Starostku v celoštátnom mediálnom pohone šikanovali
za míňanie prostriedkov. Možno tak
trochu aj neprávom. Problém so zamŕzaním sa vyriešiť dá a dedinčania
z Dojča získali niečo, čím sa nemôžu
popýšiť mešťania z Pezinka, Piešťan,
Hlohovca... Starostka ukázala primátorom cestu, ako sa vďaka programom revitalizácie a obnovy miest
a obcí dá urobiť aj niečo inovatívnejšie než iba šedý chodník z betónovej
dlažby a lavičky.
Moderné zariadenia s automatizovanými funkciami vstupu, poplatku,
obsluhy a čistenia sú vo svete samozrejmosťou. Sú v rôznych tvarových,
veľkostných a materiálových verziách, aby sa hodili do moderných
alebo aj historických ulíc. Nájdete
ich aj v lyžiarskych a rekreačných
centrách. Proste všade, kde sú ľudia
a kde majú svoje (neodkladné) potreby. Prirodzená zvýšená koncentrácia obyvateľov, cestujúcich a turistov je rozhodujúcim faktorom pre
ich umiestnenie. Nie sú závislé od
„obsluhy“ a návštevníci ich majú za
poplatok k dispozícii 24 hodín denne
a sedem dní v týždni.
Hra na hľadanie toaliet
Volá sa to geocaching a je to zábava. Ide o skrýše na zaujímavých
miestach. Každá má na internete
svoju stránku, kde je popis miesta
a súradnice GPS, podľa ktorých
ju ľudia hľadajú. Po nájdení je potrebné o tom urobiť záznam a tým
sa podeliť o zážitky s ostatnými.
9
HORÚCA TÉMA
Pezinské verejné záchody nemajú
svoju internetovú stránku, ale zápis
urobíme.
Výrazných nápisov na fasáde pri
hlavnom vstupe do budovy kulturáku je veľa. Od pôvodného veľkého
strieborného DOM KULTÚRY, kde
si v prvom D vtáky spravili hniezdo
a trčí im z neho slama, až po men-
hod. a v nedeľu zatvorené (otvorené len v prípade podujatia). O WC
v sobotu a nedeľu už oznam nehovorí. Takže riadny „záchodový“
guláš, mimochodom uvedený len
v slovenčine.
Nevidíme tu ani spomínaný bezbariérový prístup uvedený v dávnom článku z PEZINČANA. Pripo-
rých záchodových dverách. Najvyššie je strieborný plastický nápis
z počiatkov budovy – WC MUŽI,
pod ním svieti aktuálna modrá
štvorcová nálepka invalida na vozíčku, pod tým taká tabuľka s panáčikom a ešte nižšie z PC tlačiarne prilepený biely hárok s nápisom
– TOALETY PÁNI. Asi to bude
dverí. Načo? Po záverečnej a v nedeľu cezpoľní do Pezinka nechodia,
a keď prídu, majú smolu. No aspoň
na naše mesto nezabudnú!
Miesto epilógu
Na aprílovom rokovaní zastupiteľstva poslankyňa Kvetoslava Štrbová
„predniesla poslanecký návrh, aby
Verejné toalety vo svete sú navrhnuté tak, aby
prostredie dotvorili a zároveň splnili technické a
hygienické požiadavky. Sú
navrhované z kvalitných a
udržiavateľných materiálov, nenáročné na inštaláciu vo verejnom priestore.
Môžu plniť aj doplnkové
funkcie ako nosiče informačných systémov a
osvetlenia.
ší oranžový nápis nad vchodovými dverami – KULTÚRNE CENTRUM. Na stĺpoch sú rôzne tabuľky
s názvami firiem. Nikde však tabuľka navigujúca k verejným záchodom. Za sklom vchodu je oznam
o otváracích hodinách Domu Kultúry i WC v mesiacoch júl – august
2014: pondelok – piatok od 7.00 –
20.00 hod. Pod tým červeným písmom: WC otvorené do 19.30 hod.
Sobota otvorené od 8.30 – 15.00
Dnes ráno som vlakom prišiel po
prebdenej a pretancovanej noci
v Bratislave do Pezinka. Všeličo som
popil, a tak ma už vo vlaku začalo
bolieť brucho a hnalo ma to na toaletu. Myslel som si, že na stanici
nejaké budú, dosť som sa na to spoliehal.
Toalety tam boli, no zatvorené.
Myslel som, že si treba vypýtať kľúč,
a tak som šiel za tetou, ktorá predáva
lístky na vlak. Tá mi však povedala,
že ona s toaletami nemá nič spoločné,
a tvárila sa, ako keby ani nevedela,
že na stanici nejaké sú. Tu už som
mal dosť silné nutkanie a brucho ma
začalo bolieť ešte viac. Povedal som si,
že aj keď o žiadnych verejných toaletách v Pezinku neviem, pôjdem cez
námestie a možno tam nejaké predsa
len budú.
míname pre detailistov, že za rohom,
z boku oproti budovy farského
úradu, je vybratý jeden obrubník
a zošikmený betón. Navigácia k WC
však stále chýba. Treba prekonať
ešte desať schodov smerom nahor
k hlavnému vchodu a za vrátnicou
odbočiť doľava. Tam sú. V tmavom
kúte pri šatniach. Dvere sú oblepené nápismi a nálepkami. Vyzerá to
ako časová schránka. Dejiny budovy
v kocke, presnejšie na jedných sta-
mutácia horného nápisu pre tých,
čo nerozumejú skratke WC a zanovito všade hľadajú TOALETY a namiesto ako MUŽI sa cítia ako PÁNI.
Tomu sa hovorí trojnásobná istota,
že vstúpite správne. Strieborný plastický nápis MUŽI je ešte zo socialistických čias, keď kulturák dokončili. Vyzerá ako „kus kultúry“. Vedľa
neho je dnešný papierový A4 nápis
o otváracích hodinách. Vyzerá lacno
a opakuje informáciu z vchodových
Toalety v Pezinku
Neboli. Začal som uvažovať, že pôjdem niekam do parku, už sa to nedalo
vydržať. Potom mi napadlo, že skúsim
zámocký park. Tak som sa pomaly
horko-ťažko dostal až k parku, kde
som skutočne našiel toalety. Ale zavreté. Vedľa stál nejaký chlapík, a tak
som sa ho spýtal, že kam teda ďalej?
Povedal mi, že verejné toalety na
námestí skutočne zrušili. Nech skúsim
jednu kaviareň, vraj možno otvárajú
už o siedmej. Bola nedeľa ráno.
Kaviareň som nenašiel a už cestou
som si vyhliadol zopár miest, kam by
som šiel, ak žiadne toalety nenájdem.
Skutočne mi bolo dosť zle. Nepamätám sa, že by som niekedy takto
akútne vyhľadával toalety a nadával
na nulové možnosti, kam ísť, keď to
na človeka príde. Trebárs aj v také
nedeľné ráno.
Vtom som zbadal tabuľu jedného
nového hotela. Okamžite som šiel na
recepciu a ponúkol recepčnému peniaze, len nech ma pustí na záchod.
On však veľmi chápavo odvetil, že netreba nič platiť, toalety sú hneď vedľa
a môžem ich použiť. O pár sekúnd
sa na recepcii zjavila aj jedna dáma
v slušivom kostýme s čerstvou kávou
v šálke. Zrejme to bola vedúca alebo
majiteľka hotela. A ešte tá mi s úsmevom ukázala, ako sa dostanem na
toaletu.
Skutočne nečakaný zvrat! Ešte
pred pár sekundami som nevedel,
MsZ uložilo MsÚ úlohu do budúceho MsZ predložiť alternatívny návrh
riešenia verejných WC v Pezinku.
O tomto poslaneckom návrhu odporučila NK hlasovať. V 13. hlasovaní,
počtom hlasov 12 za, 3 proti, 8 zdržaní sa a 1 nehlasoval, tento návrh nebol
schválený.“ Všetko je teda podľa komunálnych osobností v poriadku. Nič
netreba meniť. Nikde sa nemusíme
chodiť inšpirovať. Naozaj?
(red, foto: red, archív)
kam ísť, a myslel som si, že mi exploduje brucho, a potom neskôr
som sedel na luxusnom záchode vo
štvorhviezdičkovom hoteli. Mal som
šťastie a bol som príjemne prekvapený, že aj u nás sa nájdu takíto ľudia.
Zlepšili mi celý deň. Bohužiaľ som ich
cestou z hotela už nestretol, takže som
im ani nepoďakoval za „záchranu
svojho života“.
Celý šťastný som sa potom vybral
na autobusovú zastávku, z ktorej mi
asi pred minútou ušiel autobus. Šiel
som teda do kostola, z ktorého sa do
tichého námestia šíril spev a modlitby.
Ostal som na skorú nedeľnú omšu
a počkal na ďalší autobus domov.
13.9.2009
Zdroj: http://marts47.blogspot.
sk/2009/09/toalety-v-pezinku.html
10
AKTUALITY
Rozálka nás propaguje vo svete
Atrakcie pre deti
foto: archív M.H. 2x
Areál zdravia Rozálka je neoddeliteľnou súčasťou športového a spoločenského života nielen v Pezinku,
ale aj v celom západoslovenskom
regióne. Má vynikajúcu polohu na
úpätí Malých Karpát a je obkolesená
rybníkmi, kopcami, lesmi, a pritom je
len na skok od hlavného mesta.
Vďaka investíciám sa na Rozálke vytvorili podmienky na organizovanie
významných medzinárodných športových podujatí vo všetkých jazdeckých
disciplínach. Naposledy sa konal Pohár
národov a Svetový pohár. „To sú veľké
podujatia, ktoré Pezinok vo svete dosť
preslávili. Takéto preteky sa konajú v
Mníchove, Brémach, Viedni a popri
nich tam svieti aj názov Pezinok. To je
veľký cveng. Vďaka tomu sem príde veľa
ľudí zo zahraničia, ktorí trávia v meste
určitý čas. Využívajú služby miestnych
podnikateľov, takže to regiónu veľmi
pomáha,“ rozhovoril sa riaditeľ areálu
Martin Havlík (na foto vpravo).
Podujatia na Rozálke si ľudia obľúbili
aj počas vinobrania. „Pezinčania urči-
te veľmi dobre poznajú Malokarpatský
strapec, ktorý sa koná v septembri. Má
veľkú tradíciu a pre ľudí veľa znamená,“
doplnil Havlík.
„Okrem toho chystáme začiatkom augusta majstrovstvá Slovenska juniorov.
Budú to otvorené preteky, takže prídu
aj jazdci zo zahraničia. September zas
bude patriť seniorom. Tam budú najlepší jazdci z celej republiky. To človek
nevidí každý deň,“ pokračoval.
Rozálka nezabúda ani na laickú verejnosť a rodiny s deťmi. „Sme celoročne otvorení pre všetkých Pezinčanov.
Môžu si pozrieť ustajnené kone, stajne
či tréningy počas celého týždňa. Našim
hlavným cieľom je propagácia tohto
športu. Nikdy nevyberáme vstupné.
Chceme, aby ľudia z mesta i okolia
mali možnosť naplno využiť voľný čas.
Majú možnosť vidieť niečo nezvyčajné
a myslím si, že kone sú štýlové,“ uviedol
Havlík.
Pre návštevníkov je stále pripravený
atraktívny program, relax a zábava v
podobe rôznych atrakcií, detskej lúky
s preliezkami, hojdačkami, miniZOO,
ale aj vozenie na koni. „Dá sa tu veľmi oddýchnuť. Kto chce vidieť niečo
pekné, u nás to určite nájde. Robíme
tu jednodňové tábory pre deti a tiež
máme jazdeckú školu, ktorá je dostupná aj cenovo. Vedie ju mladá dievčina,
ktorá študovala hipológiu. Je to odborníčka na kone a učí jazdiť aj malé deti,“
pripomína Havlík.
(ach)
Aký pán, taký pes
Najužšia členská základňa je zhruba
dvadsať ľudí, ktorí už držíme spolu 10
až 15 rokov. Presný počet sa odhaduje ťažko,“ vyjadril sa predseda Klubu
športovej kynológie v Pezinku Roman
Novota. „Berieme všetky druhy psov - s
rodokmeňom i bez neho, veľkých, malých. Za dvanásť rokov, čo vediem tento
klub, sa nám nestalo, žeby sa u nás psy
pobili. Ľudia sa nemusia obávať, žeby sa
malým niečo stalo. V areáli psov nedržíme, som proti tomu, aby sme ich tu
držali. Vozia sa domov a sem si s nimi
chodia len zacvičiť,“ dodal.
Pozdvihnúť areál
Pozemok, na ktorom robia výcvik, má
KŠK prenajatý od Mesta Pezinok. „Zatiaľ ho máme na dobu neurčitú s tým,
že tu nemôžeme nič vybudovať. Fungujeme na prírodnej báze a snažíme sa to
tu udržiavať a starať sa o areál,“ vysvetlil
Novota. „Boli by sme radi, keby sa tu
niečo dalo vybudovať. Najmä elektrina
a voda by nám veľmi pomohli. Je tu blízko potok, takže studňa by bola dobrým
zdrojom vody pre psíkov. Dalo by sa to
tu skultúrniť a pozdvihnúť cvičák, aby
sa dali spraviť akcie na vyššej úrovni. Ak
foto: red 2x
V našom meste funguje aj obľúbený
Klub športovej kynológie, ktorý pomáha pri cvičení psov. Výcvik funguje
počas víkendov a trvá približne dve
hodiny. Prebieha za každého počasia.
Areál na Fajgalskej ceste vyhľadávajú
ľudia so svojimi miláčikmi z Pezinka i
ďalekého okolia.
Klub poskytuje všestranný výcvik psov
podľa požiadaviek psovoda alebo majiteľa psa, výcvik základnej ovládateľnosti
a obranné práce so psom. „Ľudia sa tu
väčšinou obmieňajú. Niektorým na to,
aby si vychovali psa, stačí ročné členské.
by sa to dalo, určite by sa pozdvihlo aj
samotné mesto, pretože by sem chodili
psíčkari nielen z celého Slovenska, ale aj
zo zahraničia,“ pokračoval.
Roman Novota preferuje chov nemeckých ovčiakov. „Je to už dlhých
25 rokov, čo sa venujem športovej kynológii,“ prezradil. „S tým sa asi musí
človek narodiť, aby mal takúto záľubu.
Stále hovorím, že som trochu sebec a
egoista, lebo chcem mať psa len pre
seba. Chcem mať psa na voľno, ktorý
ma rešpektuje a poslúcha. Každý pes
sa podobá na svojho majiteľa. Mnohí si
vyberajú plemeno podľa svojej povahy,“
uviedol Novota.
(ach)
11
HLÁSNA TRÚBA
dajte vediet,
ˇ
čo vás trápi
HLÁSNA
TRÚBA
[email protected], www.srdcepezinka.sk
Ad: Bezdomovci
V poslednom čísle novín Pezinsko vedúca oddelenia sociálnych
služieb a školstva MsÚ v článku
„Bezdomovcom nechýba iba strecha nad hlavou“, reaguje asi na
článok čitateľa mesačníka Srdce Pezinka, ktorý upozornil na problém
bezdomovcov v Pezinku.
Nárast bezdomovcov v Pezinku
sme zaznamenali najmä príchodom leta. Pezinské prostredie im
vytvára podmienky na existenciu.
Mesto ma dobrú ekonomickú klímu, prostredie na existenciu. Riešiť
otázky bezdomovstva nespočíva
iba v úprave interiéru útulku pre
bezdomovcov, ktoré asi vykonalo
mesto najatou firmou.
Riešenie problému bezdomovcov
spočíva najmä v ich zaangažovaní v
spektre vzdelávacích, výchovných
a praktických činností. Vytvárať im
podmienky, aby sa mohli postupnou cestou zaradiť do spoločnosti
ako plnohodnotní občania.
K tejto činnosti by mali pracovnici oddelenia sociálnych služieb
Mestského úradu v spolupráci so
vzdelávacími a charitatívnymi inštitúciami mesta aj s Mestskou
políciou vytvárať celý rad aktivít.
Zapájať ich do pracovnej činnosti
v útulku, do skvalitnenia životného
prostredia, možnosťou zárobko-
vej činnosti k pomôcť k skvalitneniu osobnej a kolektívnej životnej
úrovne. Mesto musí mať prehľad o
počte bezdomovcov, ich sociálnom
štatúte a mieste trvalého bydliska.
K naplneniu tejto úlohy pracovnici
uvedeného oddelenia spolu s dobrovoľníkmi musia vyjsť do ulíc.
Pokiaľ budú naplnené ciele a občania mesta budú vidieť aktívnu
činnosť v riešení otázky bezdomovcov, nebudú nutné žiadosti o
pomoc, ale my občania prispejeme
sami, pretože v každom z nás je
kúsok sociálneho cítenia a dobrého
srdca.
Obyvateľ Pezinka
Vietor rozohnal Spomienky, nie recepty
Predposledný júnový deň sa v
pezinskom Zámockom parku uskutočnilo podujatie s názvom SPOMIENKY. Návštevníci sa tešili na kultúrny
program, ale najmä na gastronomické
špeciality nášho regiónu, ktoré pripra-
vili členky miestnej organizácie Jednoty
dôchodcov v Pezinku. Nie všetci si však
v to nedeľňajšie popoludnie stihli pochutiť na výborných koláčoch, pretože
silný dážď po niekoľkých minútach od
oficiálneho začiatku návštevníkov do-
MEDOVÝ MREŽOVNÍK
Potrebujeme
Cesto: 450 g hladkej múky, 200 g cukru, 200 g tuku (Palmarín, Hera), 2 celé vajcia, 3 polievkové lyžice medu, 1
prášok do pečiva
Postup
Cesto spracujeme a necháme stáť 2 – 3 hodiny. Neskôr
rozvaľkáme 2/3 cesta, dáme na plech, potrieme lekvárom a zo zvyšku cesta urobíme mriežku. Koláč pečieme
v horúcej rúre, rýchlo ako medovníky, aby sa nevysušil!
Môžeme ho vylepšiť orechovým snehom alebo len pomletými orechmi, ktoré nasypeme na lekvár, a potom
dáme mriežku.
slova rozohnal.
Vetrisko však z podujatia Spomienky
neodfúkol skvelé recepty, preto vám
niektoré z nich ponúkame priamo „zo
zdroja“. Nalaďte sa na kuchársku nôtu a
oslaďte si život vo svojich domovoch :-).
ČEREŠŇOVNÍK S MAKOM
Potrebujeme
4 vajcia, 140 g masla, 180 g práškového cukru, 2 vanilínové
cukry, 3 lyžičky kypriaceho prášku, 200 g polohrubej múky,
80 g pomletého maku, 500 g vykôstkovaných čerešní
Postup
Žĺtky vymiešame s maslom a s práškovým cukrom. Pridáme
vanilínový cukor, kypriaci prášok, polohrubú múku, tuhý
sneh z bielkov a spolu premiešame. Cesto rozdelíme na dve
časti a do jednej zamiešame pomletý mak. Plech vymastíme,
vysypeme a rozotrieme naň makovú časť cesta.
Pridáme čerešne a na ne druhú časť cesta. Koláč pečieme v
rúre vyhriatej na 180 °C. Vychladnutý koláč pokrájame, posypeme práškovým cukrom a ozdobíme čerešňou. Tento recept
je určený zhruba pre 8 porcií a celá príprava trvá 70 minút.
Moje večery
s vínom v Pezinku
Tie sa realizujú už niekoľko rokov
v Starej Radnici. Počas stredajších
večerov sa vystriedalo veľa vinárov,
niektorí aj viackrát (hlavne tí viac známi), v publiku, kde sme si museli rezervovať miesto jeden, niekedy aj dva
dni vopred, sa nás vystriedalo veľa, ale
mnohí sme boli pravidelnými návštevníkmi.
Všetky večery boli pre mňa mimoriadne krásne, stretli sme sa s nádhernými vínami, s poctivými vinárstvami
a určite aj s vinohradníkmi a vinármi,
pre ktorých tieto večery boli výzvou
prezentovať svoju najlepšiu produkciu.
To, že Tomáš dal priestor aj vinohradníkom a vinárom z iných vinohradníckych častí Slovenska, bolo príjemným
spestrením, konfrontáciou, porovnaním pôdy, v ktorej víno dozrieva.
Mojím najkrajším zážitkom z večerov vín bolo stretnutie s p. Pospíšilovou, dámou slovenského vinohradníctva a vinárstva. Hoci p. Pospíšilová už
jeden večer absolvovala, ten posledný
bol skutočným koncertom pre všetkých, ktorí víno milujú. Editka Ďurčová excelentne zvládla moderovanie
celého večera, kde sa rozprávalo o novošľachtencoch, pod ktoré sa podpísala práve p. Pospíšilová. Degustovali sa
vína – novošľachtence našich renomovaných vinohradníkov a vinárov, Milana Pavelku, Karola Motyku, Eleska,
bratov Hubinských z Vinosád, vína z
Karpatskej Perly, z vinárstva Igora Blahu zo Zelenča. Bol to nádherný večer,
plný dojmov a vyznania – obdivu, úcty
a nesmiernej vďaky našej pani Dorote
Pospíšilovej.
PhDr. Anna Píchová
Redakcia nezodpovedá za
obsah príspevkov, resp. názory prispievajúcich v rubrike
Hlásna trúba.
12
RELAX
NA VTIPNÚ NÔTU
ZABAVTE SA
A VYHRAJTE!
Opäť si spríjemnite čas krížovkou,
v tajničke sa skrýva dokončenie vinšu.
Troch správnych lúštiteľov čakajú kozmetické balíčky, každý v hodnote 20
eur. Výhercovia z minulého čísla (... A
KRÁSNU DOVOLENKU VÁM ŽELÁ
SRDCE PEZINKA.) - Eva Diviaková,
Záhradna 15, PK, Heda Marenčíková, Mirová 2, PK, Ivan Belanský,
Za hradbami 10, PK - si môžu ceny
vyzdvihnúť v kancelárii OZ Srdce Pezinka, Holubyho 16, Pezinok v stredu
30. júla medzi 16 - 17.00 hod.
Znenie tajničky posielajte na adresu: Redakcia
Srdce Pezinka, P. O. BOX 117, Pezinok 902 01,
najneskôr do 10. júla alebo na emailovú adresu:
[email protected]
Autor:
Juraj
Mitošinka
patriace
tebe
mohamedánske
náboženstvo
Slavónsko
Aj najmenší Pezinčania si užili
7. júla deň čokolády
urobené
z kozy
Pomôcky:
moira,
anapest,
salmi, RO
samica
moriaka
konzervujú dymom
lámka
MPZ
balkánsky
Rumunska
smrek
1. časť
tajničky
trojslabičná
stopa
človek
tmavšej
pleti
(pren.)
jemné
ragú
(kuch.)
osvetová
činnosť
poštové
zásielky
zmrzačia
(expr.)
neočakávane vyruš
4. časť
tajničky
bábka
vodená
na paličke
odspodu
osud
(pren.)
znemožňoval
pohnutie,
cit
robia
šramot
existuje
tekuté
jedlo
Mešek
(dom.)
Karol
(dom.)
cverna
5. časť
tajničky
sulfid
platnatý
zmiasť
spoločenská
skupina
hnedožltý
páli,
svrbí
básnik
(kniž.)
rozdrob
pohľadnica
zápal
príušníc
matka
Romula
a Rema
značka
ampérzávitu
oblečenie,
šaty
germánsky boh
neskoro
(v med.)
2. časť
tajničky
Pomôcky:
sovka,
mumps,
Odin
rod vtákov z čeľade sovovitých
nočný
dravý
vták
rozumne
oddávať
sa snom
tlač,
po česky
Pomôcky:
javajka,
omorika,
sero, Rea
Major dal nastúpiť vojenskú rotu
na pľac a takto sa im prihovoril:
Vojaci, dnes ráno sa mi narodil
syn! Ďakujem vám všetkým !
***
Agnesa, čo máme dnes na večeru?
Už si zase hladný ?! Však to nie je
ani pol hodiny, čo si si obhrýzal
nechty !
***
Išli dvaja hadi a jeden sa pýta
druhého hada.
"Kamoš, sme jedovatí?"
"Prečo sa pýtaš?" hovorí druhý.
"Pretože som si práve kusol do jazyka."
dolu
(bás.)
kývanie
chradne
(bás.)
lietadlo
(hovor.)
kreslený
seriál
v časopise
Valéria
drením
vyhlbuje
zámik
(zried.)
zamiaučal
zahovoril
skratka
krvného
faktora
urobil
onemeným
skratka
pre corporation
3. časť
tajničky
šikmá
plocha
ohmatanie
sekali,
rúbali
ODKAZ PRE DOVOLENKÁROV: (V TAJNIČKE)
13
RELAX
Najkrajšiu fotku mesta ponúkol P. Jedinák
FOTOSÚŤAŽ
Tretie kolo našej fotosúťaže o fotoaparát zn. Canon sa nieslo v znamení
fotografií nášho mesta.
Celkove sa jej zúčastnilo 11 fotiek, ktoré
si rozdelili dovedna 810 hlasov. Víťazom sa
napokon stala fotografia od Pezinčana Petra
Jedináka s 304 hlasmi (na snímke si preberá
cenu od združenia Srdce Pezinka) s násko-
8
2
3
4
7
5
2
8
4
4
6
7
6
1
1
3
3
8
7
4
9
9
2
4
4
9
4
4
7
7
5
1
9
7
4
3
9
2
2
5
5
2
1
6
2
7
1
3
2
8
1
8
5
6
5
(red)
4
6
7
Poradie:
1. 304 hlasov, Peter Jedinák, Pezinok,
foto č. 1
2. 190 hlasov, foto č. 11
3. 178 hlasov, foto č. 6
3.
2.
1.
3
kom vyše sto hlasov pred foto č. 11 a foto č. 6.
Už oddnes štartujeme ďalšie kolo fotosúťaže, téma je čisto prázdninová. Tentoraz posielajte na adresu [email protected]
fotografie, na ktorých sú momentky z vašej
dovolenky. Môžu to byť fotky rodinné i tematické, vtipné i kuriózne, súčasné, od mora
i z hôr, z prírody, s ratolesťami, aj bez ľudí...
Inšpirácii sa medze nekladú! Znova budeme
súťažiť o fotoaparát, hlasovať možno do 10.
augusta 2014.
8
7
Nájdite 10 rozdielov
5
14
UŽITOÈNÝ SERVIS
Vo¾ný èas
v našom meste
Judo
Cukráreň
Múzeum
Golf
Zahrajkovo
Schaubmarov mlyn
Tančiareň
Hádzaná
Jazero, rybník
Knižnica
Futbal
Zmrzlina
Informačné centrum
Volejbal
Kúpalisko, plaváreň
Galéria
Squash
Rozálka, jazda na
koňoch
Tenis
Park
15
ŠPORT
Do Pezinka sa vracia basketbal
podmienky. Chcem, aby pezinský
divák zažil to, čo zažíval pred rokmi na klubovej úrovni,“ pokračoval
Sedlák.
Národný tím bol s návratom do
Pezinka spokojný. „Urobili sme pre
nich všetko, ako si predstavovali.
S basketbalom v meste je spojený
od roku 1989 a bol pri tíme v pekných i ťažkých časoch. Zažil vrcholy i pády a má obrovskú zásluhu na
tom, že Pezinčania patrili medzi
šestnásť najlepších tímov v Európe.
„Pre mňa je osobnou tragédiou, že
foto: archív J. S.
Vrcholový basketbal v Pezinku
skončil pred troma rokmi, ale fanúšikovia opäť uvidia to najlepšie spod slovenských košov. Prechodné bydlisko v našom meste
totiž nájde mužská reprezentácia
a národnému tímu v náročnej
kvalifikácii majú pomôcť práve
skvelé zázemie a vynikajúci fanúšikovia.
Len nedávno basketbalová hala
v Pezinku opäť ožila, keď Slováci privítali v priateľskom stretnutí
Česko. „Cítil som sa mierne nostalgicky, pretože som si zaspomínal na
krásne obdobie spred niekoľkých
rokov,“ prezradil bývalý skvelý československý reprezentant a exmanažér basketbalistov Pezinka Justín
Sedlák.
Ten sa chopil ponuky od Slovenskej basketbalovej asociácie, aby
vytvoril v Pezinku prostredie na
prípravu národného tímu mužov.
„Mám na starosti organizačno-technické zabezpečenie. Tejto
myšlienky som sa hneď chytil. Bez
podpory sponzorov by to nešlo,
pretože to chcem pripraviť tak,
aby mala reprezentácia adekvátne
Zázemie v hale, bývanie i stravovanie. Po prvom prípravnom bloku
prišli aj druhýkrát. Boli spokojní,
nič im nechýbalo. Mohli sa sústrediť len na basketbal,“ dodal.
Pezinok nie je na mape Slovenska
ako extraligový klub. Vždy sme
hrali o špicu a boli sme najlepší
v krajine, hoci sme sa borili s problémami. Nakoniec to skončilo, lebo
sme nemali financie od priamych
sponzorov,“ spomína. „Možno by
to bola aj inšpirácia do budúcnosti, že nejakým spôsobom by sme
k nám prinavrátili aj klubový basketbal a Pezinok by sa s ním opäť
spojil,“ zaželal si Justín Sedlák.
Slovensko sa v Pezinku postupne
predstaví v kvalifikácii ME 2015
proti Rumunsku (10. augusta),
Švédsku (17. augusta) a Lotyšsku
(24. augusta). „Verím, že budú spokojní naši i súperi. Budem rád, keď
budú na Pezinok spomínať len v
dobrom a naša hala prinesie Slovákom víťazstvá. Ešte predtým by tu
mali odohrať dva prípravné zápasy,
meno súpera zatiaľ neprezradím.
Bude to však veľmi atraktívne. Mali
by odohrať jeden oficiálny a jeden
tréningový duel,“ uviedol.
Všetky stretnutia sa odohrajú vo
veľmi vhodnom termíne, v nedeľu podvečer, takže by to nemalo
ovplyvniť návštevnosť. „Vynaložíme maximálne úsilie, aby sme halu
kapacitne vylepšili, aby mohlo prísť
aj tisíc divákov a mali dobré pohodlie,“ uzavrel Sedlák.
(mib)
Navštívil ich majster Európy
SRDCE
PEZINKA
Mesačník o živote v našom meste, júl/2014, č.4
svojej práce v budúcnosti.
Na záver grilovali
Na tréningový cyklus dohliadali
tréneri z Pezinka Maroš Skovajsa,
Rudolf Gajdúšek, Ľubomír Gašparovič a zo Senca Lukáš Póša a tiež
hráč bratislavského Domina Marek
Farkaš. „Mladí hráči absolvovali
mnoho tréningov, ktoré boli vedené hravou formou. Všetci ukázali
obrovskú vôľu a snahu naučiť sa
niečo nové. Drilovali, behali, strieľali na bránu, obchádzali súpera i
prekážky. Nezastavili sa počas celého týždňa,“ prezradil Roman Farkaš. „Odmenou im bola záverečná
grilovačka a stanovanie priamo na
štadióne. V predposledný deň kempu absolvovali otvorený tréning
pred zrakmi rodičov i verejnosti,“
dodal Farkaš.
foto: red
Na futbalovom štadióne vo Viničnom sa konal Improve Football Camp 2014, ktorý si za dva
roky získal veľkú popularitu medzi mladými nádejami z Pezinka a
okolia. Okrem tréningov sa talentovaní futbalisti mohli stretnúť aj
so známymi tvárami zo zelených
trávnikov.
Po dlhých prípravách sa v prvý
deň prázdnin stretlo 50 mladých
talentovaných futbalistov z desiatich klubov, ktorí si chceli svoje schopnosti zlepšiť aj v letnom
kempe, ktorý si pre nich pripravili
futbaloví tréneri z okolia Pezinka.
Od úvodného tréningu sa naplno
pustili do tréningového procesu a
priúčali sa novému trendu Coervovej metódy.Tá je založená na práci s
loptou a čím skôr ju chlapci pochopia, tým budú mať lepšie výsledky
Návštevou ich vo Viničnom poctil aj majster Európy z roku 1976 a
v súčasnosti vedúci mužstva bratislavského Slovana Ján Švehlík,
s ktorým prišiel aj hráč belasých
Tomáš Bagi s trénerom Dušanom Jackom. Stredopoliar Bagi si
s chlapcami dokonca aj zatrénoval
a ukázal im rôzne finesy.
(mb)
Mesačník o živote v našom meste.
Vydavateľ: Občianske združenie Srdce Pezinka. Adresa redakcie: Holubyho 16, 902 01 Pezinok. Redakčná rada: Ing. Jarmila Volnerová, Ing. Milan Pavelka, Ján Oravec, PhDr. Milan Grell. Editor: PhDr. Jaroslav Rafaj. Kontakty: [email protected], [email protected], [email protected]
sk Náklad: 10 000 kusov, distribuované do poštových schránok, nepredajné. IČO 00 182 826, EV 4972/14, ISSN 1339-7176,
I. ročník
www.srdcepezinka.sk
16
ŠPORT
foto: F.P.
Rýchlik
Polc
Slovenský
horský
cyklista,
špecializujúci sa na mestské zjazdy,
Filip Polc ukazuje v tejto sezóne absolútnu dominanciu. Tridsaťdvaročný
Pezinčan ovládol podujatia série City
Downhill World Tour a dokázal vyhrať
vytúženú trať z Bratislavského hradu
do Starého mesta. V rozhovore pre
Srdce Pezinka porozprával o svojich
začiatkoch i adrenalíne.
Ako ste sa vôbec dostali k adrenalínovému športu?
- Som už starší ročník. Za komunizmu
bol trial rozbehnutý v každom meste.
Boli kluby a združovali sa mladé talenty.
Pri triale som sa naučil udržiavať stabilitu a prekonávať základné prekážky.
Keď som v štyroch rokoch držal železný
BMX, tak som vedel maximálne odlepiť
od zemi predné koleso. Prešiel som
k bikrosu a tam už to bolo dynamickejšie.
To sa mi aj viac páčilo, bola tam väčšia
konkurencia. Základ som mal z trialu,
ktorý som neskôr zúročil.
Prečo vyhrala horská cyklistika?
Chcel som byť na bicykli rýchlejší
a dravší. To ma napĺňalo, a preto som
jazdil aj dual slalom a neskôr kros, kde
sme sa predbiehali štyria jazdci. To
všetko som dokázal aj zúročiť, ale úplným maximom pre horského cyklistu
je zjazd. Sú to najzložitejšie bicykle,
najväčšie zdvihy i rýchlosti a náročné
prekážky.
A čo mestské zjazdy?
- Prekážky sa vytvárajú umelo, hranice
sa nedajú nastaviť.
Už je to dvadsať rokov, čo sa tomu
venujete. Ktoré okamihy sú pre vás
najpamätnejšie?
- Všetky zážitky sú spojené so
športovým úspechom. Najviac si teda
cením to, kde som niečo dosiahol. Potom
sa mi viac páči aj daná krajina. (smiech)
Ktorý úspech si teda vážite najviac?
- Sú to Majstrovstvá sveta vo Vaile
v roku 2001. Na náročnej trati som ako
nováčik v elitnej kategórii dosiahol piate miesto. V rovnakom roku som bol aj
majstrom Európy, ale tento ‚sveťák‘ si
cením viac. To už je však dávno. Teraz
preferujem mestské zjazdy, kde som
viackrát vyhral.
Kedy vás oslovila jazda v meste?
- Historicky prvý mestský zjazd bol
v Lisabone. Mal som možnosť byť pri
tom, keď sa tam zišla absolútna svetová
špička. To bol asi ten deň, keď ma to oslovilo a videl som v tom veľký potenciál.
Je to perfektné jazdiť pred úplne iným
publikom a ukázať ten šport ľuďom.
Prípravu na sezónu už ladím vyslovene
na tieto akcie v mestách. Je to moja priorita, les šiel už bokom.
Treba byť dobre fyzicky pripravený?
- Ľudia nás vidia ísť dole kopcom
a myslia si, že to ide samo a sme len vymetení blázni. Bez poctivého tréningu
to však nejde, musí v tom byť zahrnutá
dennodenná príprava. Aj pred pretekmi
si dávam ešte tréning, aby som držal
svalstvo nabudené.
Aké najvážnejšie zranenia ste prekonali?
- Je to súčasť športu. Sú to momenty,
z ktorých sa dá poučiť. Sú to nepríjemné spomienky, ale mal som natrhnutú
pečeň, vnútorné krvácanie. Mal som aj
polámané kosti. Bolo toho viac, veď je to
extrémny šport.
(mba)
Dominika sníva sen o olympiáde
a chvíľu aj s Danou Ďuržovou.
Najväčšie úspechy na plážach po
celom svete žne s Natáliou Dubovcovou, s ktorou sa dali dokopy pred
piatimi rokmi.
Na
grandslamovom
turnaji
Svetovej série v nórskom Stavangeri
získali bronzové medaily a dosiahli
tak najväčší úspech v kariére.
Posun vpred
Získali nielen cenné body do
rebríčka FIVB, ale aj motiváciu
a ďalšiu chuť vystupňovať úsilie
pred začiatkom budúcoročnej kvalifikácie na OH 2016 v Rio de Janeiro.
„Chcem sa poďakovať všetkým, ktorí
foto: archív D.N.
Plážová volejbalistka Dominika
Nestarcová robí Pezinku vo svete
dobré meno. So svojou parťáčkou
Natáliou Dubovcovou sú najlepšie
na Slovensku a dokázali sa presadiť
aj na vrcholných podujatiach.
Mladá a pekná žena si život
v Pezinku pochvaľuje. „Bývam
v malom meste, a preto mám blízko
k prírode. Rada do nej chodím, ale
iba relaxovať a jesť maliny. Na túru
ma len tak niekto nedostane,“ povedala Nestarcová.
Dominika hrala sedem sezón
ha-lový volejbal za VK Pezinok. V
roku 2006 však presedlala na piesok
s partnerkou Luciou Michalovičovou
sa na tomto všetkom zúčastnili.
Som veľmi rada za to, čo sa nám podarilo dosiahnuť. Je to veľký úspech
slovenského beachvolejbalu. Teraz
sa môžeme posunúť v rebríčku dopredu, a ak budeme pokračovať
v takýchto výsledkoch aj naďalej,
malo by to byť fajn,“ uviedla
Dominika.
Za úspechmi oboch dievčat je
tvrdá drina a sú na najlepšej ceste,
aby si svoj sen o olympiáde splnili. Ak nezídu z nastolenej cesty,
budeme si môcť povedať, že v našom
meste vyrástla športovkyňa, ktorá
štartovala pod piatimi kruhmi.
(at)
Download

Júl 2014 - Srdce Pezinka