SRDCE
PEZINKA
Mesačník o živote v našom meste, august/2014, č.5
foto: archív P.B
Editoriál
Týpek na dvoch kolesách
Mnohí ľudia by chceli mať jeho
energiu a pozitívne myslenie. Napriek vážnemu úrazu život nezabalil a užíva si ho plnými dúškami,
hoci je pripútaný na dve kolesá.
Má rád zábavu, teší sa
z maličkostí a volá sa Bekim Aziri. Ak v Pezinku spomeniete toto
meno, pozná ho takmer každý.
Viaže na seba najmä mladšiu
generáciu, je svojský, populárny,
obľúbený, taký riadny týpek. Pozva-
MILAN GRELL ZBIERA PODPISY
li sme ho na kus reči a on ochotne
privolil. Mal iba jednu podmienku,
aby sme rozhovor riešili tykaním,
veď život je krásny a mladý....
Aké veci sa ti podarili dosiahnuť?
- Toho je veľa... Vždy sa nájde
niečo, čo ma dokáže potešiť. Ja sa
viem radovať z maličkostí.
Čomu sa momentálne venuješ?
- Riešim si hudbu, ktorá ma
celkom chytila, a snažíme sa
rozbiehať ďalšie veci, ale o tom poviem až vtedy, keď to bude reálne.
Koncom roka bude dokončené
cedečko.
Máš nejaké aktivity?
- Cvičenie, cvičenie, natáčanie
videí, ktoré pobavia ľudí, hudba
a klasika, nejaká párty s mojimi
BuzzKamošmi.
2
ONLINE LAMPÁREŇ
V správach z posledného obdobia
som si všimol prieskum agentúry,
ktorý hovorí, že aj keď komunálne
voľby budú už o tri mesiace, polovica voličov ešte vôbec nevie, kto bude
kandidovať v ich meste za primátora. A potom som si v správach všimol explóziu aktivít predstaviteľov
obcí a miest v účasti na akejkoľvek
akcii, infláciu strihania pások a plno
správ, ako sa pustili niektorí z nich
do riešenia problémov, ktoré dennodenne mali na očiach a ignorovali
ich. Pustili sa do boja na poslednú
chvíľu. Starí bojovníci za komunálny blahobyt dobre vedia, čo nám
nepriamo potvrdzuje aj spomínaný prieskum, že voliči sa pramálo
dlhodobo zaoberajú komunálnou
politikou. Rozhodujú sa na poslednú chvíľu. A preto zažijeme v nasledujúcich jesenných mesiacoch
toľko osobnej účasti komunálnych
politikov na otváraní školského roka,
úsmevov a podaní rúk v kluboch seniorov, prípitkov a rozdávania kytíc,
strihania pások nad stometrovými
úsekmi chodníkov... Veď sa treba pripomenúť! Je ten správny čas trochu
rozhýbať blahobytom rozhýčkané
telo, oprášiť staré finty a bonmoty na
voličov. Aj tak si nebudú pamätať, o
im bude naservírované. Strávili to
už trikrát, prečo nie zas?
Milan Pavelka
dokončenie na strane 5
8-9
DIERA PO ATLAS KLUBE
12
2
AKTUALITY
Milan Grell zbiera podpisy,
foto: rs
cíti podporu
Poslanec MsZ a člen OZ
Srdce Pezinka Milan Grell sa
v blížiacich sa komunálnych
voľbách, ktoré sa budú konať 15.
novembra 2014, chce uchádzať
o post primátora mesta Pezinok.
Na Muškáte o Muškáte
Na základe podnetu občanov sídliska Muškát
a z iniciatívy OZ Srdce Pezinka sa v nedeľu 3. 8.
uskutočnilo stretnutie s občanmi a poslancami
MsZ na tému „prešetrenie plnenia podmienok realizácie stavby, protizákonného konania stavebníka a nečinnosti stavebného úradu
mesta Pezinok“. Na debatu priamo na sídlisku
okrem Milana Grella, Juraja Pátka, Kvetoslavy
Štrbovej prišiel aj stavebník a obyvatelia tejto
mestskej časti, aby sa oboznámili so skutkovým
stavom a vypočuli si stanoviská zainteresovaných. Pripomienky občanov boli najmä
k navýšeniu počtu bytových jednotiek, s tým
súvisiace parkovacie miesta, navýšeniu pôvodnej stavby o obytné podkrovie, s tým spojené
celkové navýšenie stavby o 2,73 m, pripomienky
k činnosti stavebníka, ale najmä k postupu
stavebného úradu. Následne po dohovore
zúčastnených strán sa uskutočnilo stretnutie 13.
8. 2014 priamo na Stavebnom úrade v Pezinku,
kde bolo odprezentované stanovisko a doterajší
postup stavebného úradu. K problémom, ktoré
dlhodobo trápia obyvateľov Muškátu (nevyužitý
parkovací dom, neudržiavané trávnaté plochy,
neprevzaté komunikácie, chodníky, parkoviská či ihrisko mestom od stavebníka...), sa
teda pridal ďalší. K téme Muškát sa vrátime
v najbližšom čísle SP.
(red)
Ako však zdôraznil, jeho kandidatúra je podmienená podporou
širokej pezinskej verejnosti,
a tak v týchto dňoch oficiálne
začína so zbieraním podpisov.
„Chcem sa uchádzať o dôve-
ru Pezinčanov ako občiansky
kandidát, pretože si myslím,
že komunálna politika nie je o
politických tričkách. Na prvom
mieste je občan, nie politické centrály. V posledných týždňoch som
absolvoval nespočetné množstvo
stretnutí, debát a rozhovorov,
ktoré ma utvrdili v rozhodnutí
ponúknuť ľuďom tohto mesta alternatívu voči práci súčasného
vedenia.“
Grell pripomenul, že má jasnú
predstavu, ako zlepšiť kvalitu
života Pezinčanov a riešiť problémové témy, na ktoré dopláca
predovšetkým občan. „Bolo by
nefér tvrdiť, že všetko je zlé a nefunguje, lebo to tak nie je. Mám
ale pocit, akoby sme v posledných
rokoch prešľapovali na mieste.
Chce to nové impulzy, rozvojové
programy, toto mesto má potenciál posunúť sa kvalitatívne
dopredu.“ Podľa Grella je pritom priam nevyhnutné uchovať
súčasný ráz Pezinka ako malebného mesta s bohatou históriou,
tradíciami, vôňou a koloritom.
„Vinice sú našou pýchou, symbolom, aj živobytím, a to sa nesmie
zmeniť.“
Spolu s Grellom budú zbierať
podpisy aj ďalší sympatizanti
z OZ Srdce Pezinka. „Som rád,
že sme vytvorili silný a kvalitný
tím ľudí, ktorí sú profesijne zdatní, ľudsky otvorení, známi a sú
srdcom Pezinčania. Majú snahu
zmeniť veci k lepšiemu a budú
sa uchádzať o priazeň voličov do
mestského zastupiteľstva. V pravý
čas sa oficiálne predstavíme verejnosti aj s volebným programom.“
Na podanie kandidatúry na post
primátora potrebuje nezávislý
kandidát 400 podpisov. „Verím,
že sa mi podarí túto métu čo najskôr naplniť. Začínam najbližšiu
sobotu (23. 8.) ráno na tradičnom
mieste, na pezinskom rinku,“
dodal Grell.
(red)
Ó víno, Boh ti nebo daj!
Určite vám je dobre známy úryvok z vínneho otčenáša, uvedený
v nadpise tohto článku. Práve formulku „Ó víno, víno, Boh ti nebo
daj!“ si najnovšie prepožičali pezinskí folkloristi do názvu nového
CD, ktoré uzrie svetlo sveta už
počas Pezinského vinobrania
2014.
Autorsky sa pod neho podpísali
folklórne súbory Radosť a Obstreléze
a ženská spevácka skupina Breza.
Je výnimočné aj tým, že v ucelenej podobe ponúka zbierku piesní
a hovoreného slova na tradičnú
tému víno, vinice, vinohrady...
„Myšlienka vydať spoločné CD
vznikla asi pred polrokom, jej autorom bol Milan Grell. Okrem toho, že
nám významne pomohol pri samotnej realizácii, prišiel s nápadom, aby
sa aktivity troch pezinských súborov
spojili do nosiča, ktorý bude jednak
prezentáciou ich práce, ale aj posolstvom ľudových tradícií a tvorivosti
pre budúce generácie,“ vysvetľuje
etnomuzikologička Miroslava Záhumenská, ktorá sa profesijne venuje
práve ľudovej piesni v malokarpatskom regióne. Zbiera tiež ľudové
kroje a Pezinčania ju poznajú najmä
z jej pôsobenia v Malokarpatskom
múzeu. Čo je však podstatnejšie,
práve ona prevzala gestorstvo nad
obsahom i produkciou CD. „Možno
si poviete, že vyšperkovať mozaiku
piesní na vínnu tému a ešte k tomu
s troma hudobnými telesami, teda
takmer s 50 účinkujúcimi, môže byť
problém, ale opak je pravdou. Bola
to skvelá, tvorivá práca s ľuďmi,
ktorí sú nesmierne radi, že ľudová
tvorivosť nezapadne prachom.“
Krst CD je súčasťou oficiálneho
programu vinobrania v Pezinku,
uskutoční sa v sobotu 20. septembra o 14. hodine na tribúne v Zámockom parku. Priamo na pódiu
odznie počas hodinového programu
viacero piesní, ktoré CD premiérovo
a live uvedú do života. „Chýbať nebudú celoslovensky známe piesne
o víne, ale aj tie menej známe z nášho
regiónu, z rukopisnej zbierky Emila
Húla z rokov 1922 – 23 či Michala
Friča Martinova z Viničného. Ja
osobne sa najviac teším na premiéru
pesničky Žartovné ženské pijanské piesne od Pezinka v podaní FS
Breza. Myslím, že návštevníci sa
majú na čo tešiť, bude to hodnotný
umelecký zážitok,“ dodala Miroslava Záhumenská.
A aký je aktuálny stav CD mesiac
pred jeho premiérou? Po množstve
skúšok sa nahrávanie vydarilo na
jednotku, nosič je už vo výrobe
a v náklade 1500 ks bude určený
pre všetkých milovníkov folklóru.
Info o tom, kde a kedy si CD možno
zakúpiť, prinesieme v najbližšom
čísle. Jeho cena je 5 eur a výťažok
z predaja poputuje späť na činnosť
súborov, ktoré majú túto parádu na
svedomí.
(šte)
3
AKTUALITY
Najbližšie číslo
mesačníka
Srdce Pezinka
vyjde vo
štvrtok
19.9.2014
on slávnostne otvoril krásnu akciu
v pezinskom dome kultúry. Jedným
z vystavovateľov bol aj zakladateľ
občianskeho združenia Srdce Pezinka
Milan Grell, ktorý odhalil fotografie
pod názvom Zlaté slzy Afriky. Na
sa stal rovnako tradičnou súčasťou
tohto krásneho podujatia. Zaujalo to
najmä deti, ktoré boli nadšené z tohto
fascinujúceho remesla. Podujatie
pravidelne organizuje Jiří Vitáloš,
ktorý je dušou Permoníka. A práve
slávnostnom otvorení sa zúčastnili
viacerí členovia Srdca Pezinka, ktorí
načerpali atmosféru Permoníka.
Okrem toho mohli ľudia vidieť aj
Tajomstvo baníckeho kladivka od
Milana Garguláka či Zlato Slovenska
od Petra Turčeka, ale aj Permonícku
Venušu, ktorú pripravili Jana Kohoutová, Jirko Vitáloš a Zdeněk
Farkaš. Pavol Uher zase prednášal
o mineráloch a víne, čo bolo spojené
s degustáciou vín od Milana Pavelku.
Najmladší si mohli rovnako prísť na
svoje. Organizátori pre nich pripravili
bábkové divadielko Dobrodružstvo
pána Kotvičku.
Počas troch dní atmosféru
návštevníkom spríjemňovali rôzne
kapely, ktoré hrali ľuďom do rytmu.
A organizátor si mohol povedať: „Už
sa na vás tešíme o rok.“
(iba)
Tanečníci ladili formu
V dňoch 10. – 15. 8. sa tanečníci z KST PETAN a TC CHARIZMA zúčastnili tanečného
sústredenia v Modre-Harmónii
Okrem náročného tréningového programu, nácviku techniky
i nových zostáv v štandardných
i latinskoamerických tancoch
bol pre deti pripravený bohatý
foto: kve
Dospelí aj deti zrejme tušia, že
permoník je rozprávkovou bytosťou
v podobe malého trpaslíka, ktorý
obýva tajuplné hlbiny zeme a banské štôlne. Čarovnú atmosféru,
nádherné minerály a drahé kamene
priniesol do nášho mesta aj náš Pezinský permoník.
Toto výnimočné a obľúbené
kultúrne podujatie je snahou o nadviazanie na dávnu banícku tradíciu
mesta Pezinok. Už tradične každý
rok prináša so sebou prehliadku toho
najkrajšieho, čo zem vydala zo svojej
tajomnej pokladnice. Mnohí z vás
poznajú toto podujatie aj pod názvom Malokarpatská výstava a burza
minerálov, fosílií a drahých kameňov.
Atmosféru
na
Klondiku
pripomenul ďalší ročník pouličného
ryžovania zlata na Slovensku, ktorý
foto: kh
Čarovná atmosféra, aj s Venušou
program táborových hier a súťaží, bazén, olympiáda i nočný
pochod. Posledný augustový
týždeň ich čaká ešte jedno sústredenie a hurá do novej sezóny! Ak máte chuť, pridajte sa zápis do nového školského roku
bude 4. a 8. septembra o 17.00
v dome kultúry.
(kš)
Ako to vidím ja
aktuálne info o našom meste:
foto: rs
Veľmi ma teší, že združenie Srdce
Pezinka má stále viac sympatizantov. Spája mladých i starších, tých, čo
majú radi kultúru, ale i tých, čo milujú
šport. Nie je nám ľahostajné prostredie,
v ktorom žijeme, venujeme sa témam
ekonomickým, dopravným, výstavbe,
školstvu i sociálnej oblasti, ale i vinárstvu,
turizmu... Dostávame od vás, čitateľov,
podnety na zlepšenie života v našom
meste. Teší nás, že po upozornení na
niektoré cestné výtlky došlo čoskoro k ich
oprave. Keď sme upozornili na nekosenie
a vysokú trávu, začalo sa kosiť o trochu
viac.
Darí sa nám podporovať kultúrne
i športové projekty. Po pravidelnom
spoločnom stretnutí sympatizantov nášho
združenia na tému „Bezpečnosť v našom
meste“ sa nám následne na Mestskom
zastupiteľstve podarilo presadiť vyčlenenie
finančných prostriedkov vo výške 20 000 eur
na nákup nových kamier (hlasovanie: ZA –
15 , PROTI – 2, ZDRŽALI SA – 4 ).
A aký je aktuálny stav? Podľa slov
náčelníka mestskej polície sa na realizácii
kamerového systému v Meste Pezinok intenzívne pracuje. „Bolo nutné spracovať
podklady pre vypracovanie cenových ponúk
pre možných uchádzačov 1. etapy realizácie
projektu sídliska Sever z už spracovaného
projektu (rok 2013) rozšírenia kamerového
systému celého sídliska Sever. V zmysle
zákona o verejnom obstarávaní boli oslovení dodávatelia, resp. realizátori kamerových systémov, a čakáme na doručenie
cenových ponúk. Po vyhodnotení súťaže sa
začne s praktickou realizáciou rozšírenia
kamerového systému na sídlisku Sever.
Predpokladám, že na jeseň tohto roku bude
1. etapa kamerového systému sídliska Sever
zrealizovaná.“
Keďže finančné prostriedky na kamerový
systém pre rok 2014 neboli v rozpočte, som
rada, že sa nám to podarilo presadiť „mimoriadne“. Záleží nám, aby sme sa v našom
meste cítili bezpečne. Avšak predpokladala
som, že tých 20 000 eur pôjde na nový projekt kamerového systému (trebárs Glejovka)
– nie ten ešte z roku 2013, na ktorý boli financie odklepnuté a neskôr odobraté na iné
účely. Aj keď dobre viem, že aj na Severe sú
kamery potrebné...
Kvetoslava Štrbová
www.srdcepezinka.sk
foto: archív red
Čo sa podarilo, a čo nie...
4
AKTUALITY
Od augusta je SENIOR taxi pred
pezinskou poliklinikou k dispozícii už
každý pondelok (8 – 12 h) a ľudia si túto
službu pochvaľujú. Podľa slov Jarmily
Volnerovej z občianskeho združenia Srdce Pezinka, ktoré s nápadom prepravy
seniorov a zdravotne postihnutých Pezinčanov prišlo ešte v apríli, klienti si na
podanú pomocnú ruku zvykli. „Možnosť
pohodlne sa odviezť domov len za 1 cent
v rámci mesta pravidelne využíva asi 30
Pezinčanov, počas prázdnin ich je o čosi
menej. Naposledy SENIOR taxi dokonca
poslúžil v troch prípadoch na urgentný
odvoz pacientov na röntgen na KPL a späť
na chirurgiu.“
O nedostatočnej vyťaženosti polikliniky sa medzi ľuďmi hovorí nahlas už
dlhšie. Lekári sú roztrúsení na viacerých
miestach Pezinka, a ak pacient potrebuje niekoľko odborných vyšetrení, strávi
na potulkách po meste celé dopoludnie.
V tomto prípade to chce komplexnejší
pohľad, SENIOR taxi síce pri plátaní tejto
diery pomôže, ale problém nevyrieši.
(red)
Sníva sen o športovej škole
Úspešný volejbalový tréner Eduard Stach viedol aj úspešnú
beachvolejbalistku Dominiku Nestarcovú, ktorá žne úspechy na
medzinárodnom poli. Mal ju pod
svojím dohľadom, keď ešte hrala
halový volejbal, no aj neskôr – ako
presedlala na modernejšiu formu na
piesku, ktorá čoraz častejšie chytá za
srdce mladých ľudí.
Stach skončil s trénerstvom pred
desiatimi rokmi, ale pomáhal vo
volejbalovom klube v Pezinku koučovi
Láďovi Popelářovi. V minulosti pritom pravidelne dosahoval so ženami
krásne umiestnenia. „Nikdy som
neskončil v extralige horšie ako na
šiestom mieste, dokonca sme boli aj
tretí. To trvalo aj desať rokov v rade,“
povedal kouč, ktorý trénoval tiež pezinské juniorky a tím STU Bratislava.
Momentálne je v obľube u väčšiny
ľudí plážový volejbal, ktorému sa
venujú masy. „Je teraz veľmi populárny, ide o veľmi pútavú plážovú hru.
Vynikajúce výsledky v ňom dosahuje
aj naša Pezinčanka Dominika Nestarcová, ktorú som trénoval šestkový
volejbal v hale. Dnes sú s partnerkou
Natáliou Dubovcovou najúspešnejšou
dvojicou na Slovensku,“ uviedol
Eduard Stach.
Volejbal vždy patril k sídlisko-
ťažkej dobe napredovať,“ dodal.
Eduard Stach sa rozhodol kandidovať
aj do mestského zastupiteľstva
v blížiacich sa komunálnych voľbách.
„Chcel by som podporiť šport
v Pezinku. Moja vízia je vybudovať
strednú školu so športovým zameraním, kde by boli triedy zamerané na
chlapčenský basketbal a dievčenský
volejbal. Táto vízia tu už pred časom
bola a bolo by to nádherné, ak by sa to
podarilo,“ prezradil Stach myšlienku,
na ktorej by rád spolupracoval aj
s úspešným slovenským reprezentantom Richardom Nemcom.
„V meste sa málo robí pre rozvoj
masového športu. Už neraz som
navrhoval, aby sa vybudoval
korčuliarsky a cyklistický chodník.
Toto Pezinčanom chýba, dokonca nie
je dokončená ani vínna cyklotrasa zo
Svätého Jura cez Limbach do Pezinka.
To sú moje plány, ktoré by som rád
nech sa budujú kurty ako vhodný pomohol realizovať pre verejnosť.
priestor pre pouličný basketbal. Mys- Športovať chce aj široká verejnosť, nie
lím si, žeby to bola perfektná aktivita,“ iba profesionáli,“ doplnil Stach.
Ako vášnivého športovca ho znepotvrdí Stach.
Zároveň poukazuje na fakt, že kojuje, že Pezinok už nie je basketbav meste fungujú tri futbalové tímy lovou baštou. „Nemusia byť pravia dva volejbalové. „Úplne najlepšie delne majstri, ale nech sa tu hrá liga.
by bolo zjednotiť vo volejbale Bolo by fajn vrátiť ľuďom radosť z basrozhádaných ľudí. To je základný ketbalu,“ uzavrel Stach.
(iba)
predpoklad, aby sme mohli v tejto
1. Zlepšenie dopravy , prehodnotenie zložitosti jednosmern
vým športom. „Športoviská chýbajú
v každom meste. V Pezinku sme sa
snažili zachytiť tento trend, takže
popri hale máme aj plážové ihriská
a odjakživa sme mali antukové plochy.
Na antuke sa však volejbal prestal
úplne hrať, čo je chyba, hráči získavali
technickú zdatnosť hlavne vonku, keď
mali sťažené podmienky. Mali by sme
sa viac uberať sídliskovým smerom,
Eduard Stach
foto: archív E.S.
foto: red
SENIOR TAXI
plátal diery
Volebné tézy
Grinavu poznajú aj v Austrálii
z Komenského na Bratislavskú.
2. Stredná škola a športová akadémia pre Pezinok .
Neformálne združenie Aktivity Grinava
už štyri roky prináša radosť obyvateľom
časti Grinava, v ktorej organizuje mnohé
podujatia. Tie si z roka na rok získali väčšiu
popularitu u ľudí a s tým na začiatku nik
nepočítal. Priznala to aj zakladateľka Eva
Kulichová, ktorá dostala miestnu časť do
povedomia až za hranicami Slovenska.
Jedného dňa si pár ľudí povedalo, že sa
začnú stretávať a napokon sa z toho stala tradícia. „Mali sme deti asi v rovnakom veku. Fungujeme už štvrtý rok, a keďže bolo potrebné
informovať ľudí o pripravovaných akciách, tak
som založila profil na facebooku a odvtedy
sa to odvíja,“ rozhovorila sa duša združenia
Aktivity Grinava Eva Kulichová. „Začali sme
rôznymi hrami pre deti v telocvični a vyvinulo sa to do mnohých grinavských podujatí, do ktorých zapájame nielen deti, ale celú
verejnosť,“ dodala.
Presný počet členov si nevedú. „Sme neformálni, takže to nevieme presne odhadnúť.
Na sociálnej sieti máme 905 priaznivcov
a 45 odberateľov, takže sa to pohybuje asi na
tisícke. Nie sú to len Grinavania, ale aj iní,
ktorých sme zaujali svojou činnosťou. Ak
niečo organizujeme, tak nešpecifikujeme, kto
má prísť. Vítaní sú všetci,“ pokračovala Kulichová. „Teší nás aj spolupráca so seniormi.
Tento rok sa nám podarilo zapísať do Knihy
slovenských rekordov vajíčkový strom, na ktorom bolo 5402 vajíčok. To je niečo nad rámec,
o čom sme na začiatku vzniku ani nesnívali,“
povedala Kulichová.
V združení majú radosť z každého podujatia,
3. Šport pre všetkých občanov Pezinka .
ktoré sa im podarí zorganizovať a vidia u ľudí Kulichová.
4. že Budovanie
korčuliarsky
a cyklistický
chodník
Združenie , prerástlo
už aj hranice
Slovenspokojnosť. „Teší nás to,
sa nám rozrastášportovísk
5.
Vinárstvo
,
turistika
a
cykloturistika
v
Pezinku
,
vinárska
cy
základňa a vidíme to na našich snahách. Keď ska. Podarilo sa to vďaka upraveniu autobusovej
zastávky,
sme začínali, tak sme do6.tohoBasketbal
investovali vlastvrátiť
Pezinku
. z ktorej vznikla obývačka.
„Bola
to
moja
vízia. Paradoxne to
né financie, ale za štyri7.
roky Podpora
sa nám podarilo
mesta športovýmosobná
klubom.
získať cez 30 tisíc eur, čo je na neformálne bol jeden z najmenších grantov, ktoré sme
8. Riešenie
bezdomovcov-centrum
na
získali. Šlo o sumu 180 eurpomoci
z Nadácie ,prespávanie
Oranzdruženie vysoká suma,“
prezradila Kulichová. „Udržujeme tradície ako Fašiangový geu. Za pár dní zastávka oslovila tisíce ľudí.
sprievod, Grinavský deň či Šarkaniádu. To Máme odozvy z Austrálie, Turecka, Rakúska,
sú jednoduché veci, ktoré majú veľký oh- Nemecka či Maďarska a Česka. Zastávku sme
las. Vymieňame si poznatky i názory a už už dali do pôvodného stavu, pretože na ňu
vieme, na koho sa môžeme spoľahnúť,“ do- vplývalo počasie. Som rada, že sa nepotvrdilo
plnila. „Veľa ľudí pomáha, spolupracuje. Sme to, že v stave, do akého sme ju dali, vydrží
tím, na ktorý sa môžeme spoľahnúť, a vieme len niekoľko hodín. Vydržalo to dva mesiace
si zabezpečiť to, čo nemajú ani v Pezinku. a nič z nej nezmizlo, skôr tam pribúdali novšie
Naša výhoda je to, že sme dedina v meste. Tu veci,“ hovorí spokojne Eva Kulichová zo
dedinský duch zostal a máme tu komu- zduženia Aktivity Grinava, ktoré spolupracuje
nitu, ktorá sa v meste na sídlisku buduje asi aj s miestnou Základnou školou Orešie. „Tam
ťažšie. Prejavuje sa tu veľká spolupatričnosť sme vytvorili ekotriedu, Gringu a teraz chysa významnou mierou mi pomáhal najmä po- táme výstavu Ekofit parku. Získali sme na to
slanec pán Grell. Síce patríme pod Pezinok, ale financie prostredníctvom zamestnaneckých
(iba)
názov Grinava navždy zostane,“ informovala grantov,“ prezradila Kulichová.
ROZHOVOR
pokračovanie zo strany 1
Čo sa ti podarilo a čo nie?
- Podarilo sa mi zavolať jednu babu,
aby sme sa poprechádzali. A nakoniec
sa mi nepodarilo prechádzať. (smiech)
Všimli sme si, že vyrábaš tričká.
Ako to ide?
- Ľudia mi sami od seba písali, či
by sa niečo také dalo kúpiť, tak sme
to dali vytlačiť a rozhadzujeme to
na koncertoch a Šule to predáva. Už
bol trikrát na dovolenke, asi mu to
vynáša.
S akým motívom?
- S mojím cteným menom.
Kde sa k nim môžu ľudia dostať?
- Môžu napísať na mail [email protected] alebo nech zavolajú
Šulemu na mobil, ktorý nemôžem
dať, a on to osobne donesie.
Aký majú tie tričká zmysel alebo
poslanie?
- To netuším. (smiech) Možno to
ľuďom pomáha, keď sa pozrú na triko
a uvidia tam moje meno a povedia si,
že: „Aha, tento mumák nemá nohy
a v podstate má aj dogabané ruky
a vie si užívať.“ (úsmev)
Kde ťa môžu ľudia v Pezinku
vidieť?
- Často chodím do prírody na prechádzky a zastihnúť ma môžu aj na
lezeckej stene. (úsmev) Pohybujem sa
tu ako bežný človek, takže hooocikde!
Plánuješ nejaké akcie v meste?
- Zatiaľ nemám nič v pláne. Možno
raz niečo, ale čo? Neviem.
Ako sa ti žije v Pezinku?
- Kľudné mestečko – nemenil by
som! Možno by to chcelo viac nejakých klubov. (smiech)
Ako ťa vnímajú Pezinčania, keď
sa s nimi stretávaš?
- Neviem. Neriešim to. Sto ľudí, sto
chutí.
Kde čerpáš pozitívnu energiu?
- To ide samo. Sme tu dosť krátko na
to, aby sme sa mračili.
Daj recept ľuďom, ako sa stále
usmievať?
- Tri žĺtka, jedno bielko a trocha
polohrubej múky. Rožprudluješ a nastáva smajlík. Som taká povaha. Asi
sa dá ťažko povedať niekomu, aby sa
nemračil, a prikázať mu, že odteraz
sa má usmievať.
Mohol by si priblížiť svoje
zranenie ľuďom, ktorí ťa nepoznajú?
- Som ochrnutý od krku dole, pohybujem sa na vozíku. Niečo prejdem
aj na nohách, ale málo. Som človek,
ktorý potrebuje pri sebe vždy nejakého asistenta/asistentku, aby sa mi
dali veci robiť ľahšie.
Hovorí sa, že v núdzi spoznáš
priateľa. Spoznal si ich aj ty?
- Určite! Rodina a kamoši sú
najviac! Ďakujem, pozdravujem
a posielam pusu.
Čo by si odkázal mladým ľuďom?
- Viac športu a menej počítača.
Drogy daj bokom, dá sa to aj bez nich.
Máš nejaké životné krédo?
- Ja som to, čo som, a čo ťa nezabije,
ťa posilní.
foto: archív B.A.
Týpek na dvoch kolesách
Ako sa presúvaš v meste?
Auto, vozík.
Myslíš si, že by sa malo viac myslieť
v mestách aj na hendikepovaných,
aby to mali jednoduchšie?
- Určite! Zamyslite sa a neparkujte
na invalidoch, pokiaľ nemusíte!
Nedával by som vám pokutu, ale dal
by som vám skúsiť dva dni na vozíku.
Máš nejako špeciálne upravené
auto, aby si mohol šoférovať?
- Ručné ovládanie. A funguje to.
Čo ty a baby?
- Pomaličky to ide. Akurát dnes som
sa zaľúbil do jednej.
Letia na teba?
- A niekedy aj peši prídu. Jasné,
niektoré aj priletia.
Máš recept, ako ich zbaliť?
- Základ je mať vyleštené kolesá.
Máš pomerne exotické meno. Aké
máš korene?
- Môj otec je Albánec.
Vplývajú nejako na tvoju
osobnosť?
- Južanská krv je TOP.
Aký je tvoj denný režim?
- Ako kedy. Väčšinou cvičenia,
kamoši a tak. Cez víkendy nejaký
výlet, zábava a relax.
Ako si delíš čas?
- Nedelím si ho. Čo príde, to príde.
Dve – tri hodiny na cvičenie a inak to
je spontánne.
Máš nejaký rozvrh?
- Od strednej školy som ho nevidel.
Rád plánuješ alebo robíš veci
spontánne?
- Spontánne veci sú najsamlepšie.
(úsmev)
Máš nejaké zaujímavé príhody,
ktoré sa ti stali s vozíkom?
- Toho je strašne veľa. Zabudol som
vozík veľakrát doma a šiel som autom preč. Vozík padol aj do mora, šiel
z Pezinskej Baby 50 km za hodinu
a tak ďalej. (úsmev)
(iba)
Hodenú rukavicu prijímam
občianske zrduženie
V júlovom čísle mesačníka Pezinčan ma primátor Oliver Solga vyzval na verejnú debatu
na tému: Tepelné hospodárstvo a Podnik bytových služieb.
Napriek tomu, že som okrem odkazu
v novinách inú formu ponuky
nedostal, hodenú rukavicu oficiálne prijímam.
Zároveň navrhujem rozšíriť debatu o ďalšie
aktuálne témy, ktoré trápia a zaujímajú obyvateľov nášho mesta. Keďže ide o riešenie vecí
verejných, navrhujem, aby sa debata uskutoč-
5
nila v priestoroch Domu kultúry v Pezinku a
za účasti obyvateľov nášho mesta. Som kedykoľvek pripravený stretnúť sa za podmienok,
ktoré budú akceptovať obaja diskutéri (termín,
časový priestor, témy, moderátor...). Súhlasím
tiež, aby diskusiu, trebárs aj naživo, vysielala
TV Pezinok, ako bolo uvedené vo výzve.
Som presvedčený, že verejná debata prispeje
k zlepšeniu informovanosti a vzájomnej komunikácie na témy, v ktorých verejnosť nemá
jasno.
Milan Grell,
poslanec MsZ v Pezinku
6
SRDCOM PEZINČAN
Aj tento rok sa už po 19. raz uskutočnil
Pezinský permoník. Sme skutočne radi,
že každým rokom sa záujem verejnosti o toto podujatie zvyšuje a počet
návštevníkov pribúda. I v tomto roku ste
mohli vidieť skutočne krásne dary našej
zeme v podobe rozmanitých minerálov
a nepochybne každý z vás si našiel niečo
na doplnenie svojej zbierky. Ryžovanie
zlata bolo mimoriadne úspešné u detských návštevníkov a my sme opäť radi
sledovali trpezlivosť, s ktorou sa musia
popasovať, aby si vylovili svoju zlatinku
za pomoci skautov a skautiek zo 61. zboru Modrý oblak Pezinok.
Okrem ryžovania zlata sa deti zapojili
aj do tvorivých dielní a s radosťou sa pustili do kreslenia najkrajšieho permoníka.
Vybrať tie najkrajšie kresby bola skutočne
námaha, a preto sme ocenili všetky deti
za ich snahu, fantáziu a kreativitu. Pezinského permoníka sme slávnostne zahájili
a oboznámili vás s pripravovaným otvorením Geomontánneho parku, na
ktorého príprave usilovne pracujeme
a budeme ho realizovať v rokoch 2014
– 2018. Prinesie nám obohatenie nášho
regiónu a odhalí zaujímavé miesta, ktoré
nepochybne stoja za návštevu.
V tomto roku sme sa tešili aj mimoriadnemu ohlasu na pripravené výstavy,
ktoré prezentovali život permoníkov –
strážcov baní v Pezinku, pre ktorých je
podzemie domovom. Objavili sme pred-
Po šiestykrát, 6. septembra 2014
v sobotu, budete mať ojedinelú
možnosť zavítať do malokarpatských
viníc, ochutnať hrozno, ale aj víno
z neho vyrobené, spoznať vinára,
ktorému vinica prirástla k srdcu.
Navštíviť môžete vinice od Rače až po
Suchú nad Parnou.
V tento deň sa za chuťou hrozna
a vína z neho vyrobeného môžete
vybrať pešo, na bicykloch, autami, a to
do vinohradov Hoffnare, Fofy, Grefty,
Téglik, Škridlák, Huncpalky, Fertále... Navštívite Farské vinice a v nich
genofond Frankovky modrej, ocitnete
sa v stredomorskej záhrade s vôňou
levandule, nazriete do šľachtiteľského
vinohradu, kde ochutnáte strapce Merlotu, Dunaja a Devínu, prekvapia vás
nádherné vyhliadky na mestá Pezinok,
Modra a Svätý Jur, pre ktoré sa oplatí
šliapať pár metrov do kopca. Vstupné
15,- € vás oprávňuje počas sobotného
popoludnia ochutnávať vína a hrozno
v 37 viniciach. Viac info: www.mvc.sk,
0915 142 777.
(dud)
foto: rs
Moja bodka za Permoníkom
Deň vo vinohradoch
mety a pomôcky, ktoré boli súčasťou ich
života a pre nás, súčasných ľudí, ktorí
v nich veria, sa stali skutočným pokladom,
ktorý sme vám radi odhalili. Za najväčší
objav považujeme nájdenie Permoníckej
Venuše, ktorú ste mali možnosť vidieť na
vlastné oči, a sme radi, že sme sa s vami
o tento objav mohli podeliť.
Výstava Slzy Afriky od Milana Grella
nás vtiahla do života afrických zlatokopov
a podáva skutočný obraz neľahkej práce
tamojších obyvateľov. V tak chudobnej
krajine je predsa len iný život a my veríme,
že tieto „zlaté slzy“ im prinesú novú nádej.
Letné večery a nedeľné popoludnie nám
spríjemňovali hudobné skupiny, ktoré nám
vyčarovali úsmev na tvári a rozhýbali
telá do oslobodzujúceho tanca. Radi vás
bavíme, ale zároveň sme radi, ak sa na Pezinskom permoníku aj niečo nové dozviete
a objavíte nové možnosti. A to sa i skutočne
stalo. Permoníka robíme pre vás, aby sme
udržali tradíciu a nezabudli, čo všetko nám
naša krásna zem dáva. Cítime, že robíme
správnu vec, a účasť, akú sme v tomto
roku zaznamenali, nás o tom presvedčila.
Budeme robiť všetko pre to, aby sme vám
každým rokom prinášali stále nové a nové
zážitky. Už teraz sa na vás tešíme na 20.
ročníku. Je úžasné vedieť a vidieť, že našu
prácu skutočne oceňujete, a nezabudnite, že
spoločne to dotiahneme vždy ďalej.
Katarína Hlavandová
Trápi ho však aj život. „Prejdite sa
mestom a uvidíte tam samých pijanov
a narkomanov. Najviac ma zaujíma
najmä sídlisko Sever, kde som vyrastal.
Veľa mojich spolužiakov skončilo ako
drogovo závislí. To sídlisko má stále
takú nálepku. Problém je v tom, že
je tam veľa ľudí na malom priestore
a mnoho prisťahovalcov, ktorí sa nezaujímajú o svoje okolie. Mojím snom je,
aby človek a policajt mali k sebe bližšiu
cestu a zlepšila sa komunikácia medzi
nimi a mohli si vymieňať poznatky,“
tvrdí Kočí.
Život v Pezinku by nevymenil za
žiadny iný. „Od detstva som inklinoval k futbalovej lopte a trávil som veľa
času na futbalovom ihrisku. Hrával som
futbal za Pezinok a pre mňa to je srdcová záležitosť. Som hrdý aj na to, keď
si ľudia spájajú Pezinok s vínom. Práve
vinohradníctvo považujem za dominantu mesta a prírodu nám môže závidieť
hociktoré mesto,“ myslí si Kočí.
Vášnivého futbalistu mrzí, že sa
v meste nehrá vyššia liga. „To bolo vždy pre
mňa veľkou neznámou, prečo sa nedokázal
krásny areál efektívne využiť. Nikdy som
nevidel dovnútra. Nevidím negatívne, že
sú u nás tri kluby, veď každý drukuje tomu
svojmu a majú svoju tradíciu, ktorú si chcú
zachovať,“ tvrdí kandidát občianskeho
združenia Srdce Pezinka na poslanca do
mestského zastupiteľstva. „Nedávam si
žiadne heslá. Môžem povedať len toľko,
že ak dostanem šancu, tak spravím všetko
pre to, aby som mohol pomôcť mestu
v oblastiach, ktoré poznám. Urobím pre
to maximum,“ uzavrel Vladimír Kočí,
ktorý je priamočiary, úprimný a rád povie
všetko otvorene. „Čo na srdci, to na jazyku.“
(šte)
Tridsaťšesťročný policajt Vladimír
Kočí má snahu pomôcť Pezinku,
v ktorom žije od narodenia. Šestnásť
rokov pracuje v policajnom prostredí a zároveň miluje futbal, ktorý
v minulosti hrával. Čo ho motivovalo kandidovať do mestského
zastupiteľstva?
„Sám asi nič nezmením, ale mám
snahu prispieť k tomu, aby sme posunuli
Pezinok pozitívnejším smerom. Nehovorím, že v našom meste je všetko zlé,
ale bol by som rád, keby sme sa posunuli
v rámci bezpečnosti a športu,“ vyjadril
sa Vladimír Kočí.
Momentálne je vedúcim oddelenia
výkonu služby a nehôd v Pezinku, ale
v minulosti robil na obvodnom oddelení v Pezinku a tiež u psovodov
v Bratislave. „Máme tu veľkú hustotu
dopravy, ale to súvisí aj s finančnými
foto: rs
Čo na srdci,to na jazyku
možnosťami. Cesty nie sú v ideálnom
stave, ale z hľadiska vyriešenia obchvatu
vidím problém v Pezinskej Babe, kde je
veľký výskyt motorkárov najmä v lete,“
zamyslel sa Kočí.
7
SRDCOM PEZINČAN
Je doma v Pezinku aj v kultúre
kú stranu, ktorá pomôže zahladiť
prešľapy,“ tvrdí Mikláš. Svoju mediálnu dráhu začínal ako redaktor
v denníku Nový Čas, neskôr pôsobil ako šéfredaktor dnes už neexistujúceho týždenníka Markíza, ale
aj ako redaktor jedného z najčítanejších spravodajských portálov
Aktuality.sk. Hlavným priestorom
kultúru, v ktorej sa orientuje úplne
najviac. Aj nedávny koncert Tomáša Klusa v pezinskom amfiteátri bol
tak trochu aj jeho zásluha. „Spolupracujem s viacerými organizátormi kultúrnych podujatí a často
sa so mnou radia aj o miestach,
kde by ich bolo vhodné usporiadať. Tomáš Klus je úžasný spevák
foto: archív D.M.
V občianskom preukaze má
meno Jozef, no len málokto ho
osloví inak ako Dodo. Pre niekoho možno zvláštne, no v mediálnej brandži, v ktorej pôsobí už
takmer 10 rokov, berú všetci ako
prirodzenú vec, že takéto meno
má aj na pracovných vizitkách.
Dodo Mikláš (na snímke tretí zľava) je Pezinčan každým kúskom
svojho tela, žije tu od narodenia a
veľmi mu na tomto meste záleží.
Aj preto sa vo svojich 35 rokoch
rozhodol uchádzať o miesto poslanca v mestskom zastupiteľstve.
„Pezinok je krásne mesto, v ktorom žijem celý život. Potenciál má
však omnoho väčší, treba sa len
pustiť do boja s mnohými prekážkami, častou a najmä zbytočnou
byrokraciou či konzervatívnymi
názormi. I keď je Pezinok moderné
mesto, mnoho základných vecí tu
chýba,“ povedal človek, ktorý chce
zabojovať o miesto v mestskom
zastupiteľstve. Nechce sa doň však
prepracovať na základe falošných
sľubov, ako to často pred voľbami
býva.
„Myslím si, že je podlé dopredu
sľubovať niečo, čo nie je zrealizovateľné, no dobre sa to počúva alebo
číta. To je však, bohužiaľ, realita asi
všetkých predvolebných kampaní,
ktorá zneužíva ťažké situácie ľudí.
Čo však viem určite sľúbiť je, že
budem načúvať ľuďom, ich pripomienkam k životu v meste a budem
robiť všetko pre to, aby sa čo najviac
z nich vyriešilo. Nie som politik,
nemám za sebou žiadnu politic-
pôsobnosti je pre neho public relations. Jeho agentúra sa už 6 rokov
stará o medializáciu kultúrnych či
športových podujatí, osôb, ale tiež
komerčných spoločností a charitatívnych organizácií.
Dlhodobo spolupracuje s Nadáciou detského kardiocentra, ktorej
pomáha už niekoľko rokov, a najnovšie aj s nadáciou MAGNA –
Deti v núdzi. Vysokoškolský titul
získal v odbore masmediálna komunikácia. Zameriava sa najmä na
a človek, a preto som Pezinok jednoznačne odporučil. Výsledkom
bol nádherný koncert, na ktorý
prišlo takmer 2500 ľudí,“ povedal
Mikláš, ktorý sa ako PR manažér
podieľal aj na koncertoch mnohých
zahraničných interpretov po celom
Slovensku. Aj v budúcnosti by rád
pritiahol do Pezinka ďalšiu kvalitnú
kultúru. „Toto je moje mesto a vždy
ním aj bude. Záleží mi na tom, ako
v ňom budeme žiť,“ dodal.
(mia)
Politici sú bezmocní
Ako to vidím ja
Hovorí o tom samotná Ústava
Slovenskej republiky. Základný dokument našej krajiny, z ktorého vychádza všetko ostatné. Všetko právo.
Je všeobecná i konkrétna, garantuje
a chráni. Podľa ústavy sme slobodní,
naše základné práva a slobody sú
nedotknuteľné.
V tejto chvíli by som rád obrátil
pozornosť na jedinú vetu: „Štátna
moc pochádza od občanov, ktorí ju
vykonávajú prostredníctvom svojich
volených zástupcov alebo priamo.“
Zdanlivo nenápadná veta. Uvedomujeme si však jej vážnosť?
Pripomeňme si ju práve teraz, keď sa
blíži sviatok Dňa Ústavy Slovenskej
republiky – 1. september.
Štátna moc nepatrí jeho čelným
predstaviteľom – politikom. Štátnu
moc máme my všetci, občania a obyvatelia Slovenska. Toto je potrebné
uvedomiť si. Moc máme my všetci
spolu. Alebo sme zabudli? Tú moc
sme politikom len požičali... vo
voľbách. Oni ju v skutočnosti nemajú.
My sme im ju len požičali.
A prečo práve táto veta o štátnej
moci? Pretože od veľa ľudí počúvam,
že nie sú spokojní s tým, čo sa tu
deje. V našej krajine, v našom meste,
v našej dedinke. A že sa s tým vraj
nedá nič robiť... Ak niekomu „niečo“
požičiate a on vám to ničí, necháte mu
to? Alebo si to vezmete? A dáte to do
rúk niekomu, kto sa o to zodpovedne
postará.
Štátna moc pochádza od občanov!
Politici ju v skutočnosti nemajú, politici sú bezmocní...
Mgr. Ján Tyko,
autor je asistent poslankyne NR SR
LAJOV STĹPIK (4)
Oharková sezóna
nemosí byt šadze aš
tak oharková, jako
by sa zdalo. Ket
negdo žije f Pezinku,
stačí mat otvorené
oči a uši a uš sa to
mele. Čo sa tu každý den vyrobí klebét, to je hádam svetový
unykát. Keby každá klebeta bola drevená
tríska a fungovala by Drevona, gdze sa to
šecko lepilo dokopy, uš by zme mohly mat
drevený kostel, jako majú f Kežmarku. Ja sa
najvíc bavím na tých klebetách o sebe. Za
posledné mesíce sem sa spolčil s travičma
studný, potom si ma kúpily strašne agresívny developeri a najnofší idem kandydovat
za primátora. Hádam to nepotrvá dĺho
a budem kandydovat aj do parlamentu.
Nevím, prečo sem zase zbytečne skromný.
Povedzme si to na rovinu – Kiska tam téš
nebude naveky. Kedysik dávno, ket sem
písal stĺpky do inačého plátku, tak jeden,
zrovna augustový, bol o vymysleném kandydátovi na post primátora. Hnet jako
vyšly noviny, volalo mi nekolko známych
aj neznámych ludzí, že či je to naozaj ten,
keho myslá ony, a či bude skutečne kandydovat. Takto to teda chodzí u nás f Pezinku. Ale neny zme f tém sami, částečne sa to
rozbíha aj v Modre. Tam uš nekerý majú
istotu, že terajšá primátorka neprende,
a skoro na sto percent vedzá aj to, gdo ju
nahradzí. Ledaže by sa volyči rozhodly
ináč. No, ale prehodzme lyst. Minule mi
volal jeden kamarát, že jaké víno bych mu
otporučil na večernú grilovačku. Já mu na
to, že lachké, prípadne, že najlepší by bol
strik. Skoro vyskočil s koži, že on sa ma
pýtal jako odbornýka a na také frky neny
zvedavý. Aj zložil taký polourazený. No
uznajte, f témto hórku!?! Možnože mal
na tú grilovačku málo masa a potreboval
ju friško ukončit. Potom sem si uvedomil,
že dobrý vínový strik uš vyšel z módy. Nyšt
proci čistému vínu, ale strik f tejto spare dlchší udrží čistú hlavu. A tá sa zénde. Chutnejší je jako bársčo z reklamy. Najlepší
s dobrýma kamarádma. A zdravý. Rovnako f teple, jako aj v hórku, či sedzíš doma,
či lecíš na Malorku. Hlavne si nezabudnyte
ešče trocha oddechnut. Konec augusta sa
na to rovno ponúka – štyri dny volna bes
teho, aby ste si braly dovolenku! To sa dá
hravo scihnút aj Chorvácko. F témtok zme
svetoví. A nezabúdajte: Neny nyšt staršé
jako fčerajšé klebety!
Hodne ščascá!
Zúctu váš
t
8
Starší si to budú iste pamätať. Keď
sa v minulosti niekomu niečo nepáčilo a chcel sa sťažovať, okolie mu prezieravo poradilo, že môže ísť so svojou sťažnosťou – na lampáreň.
Po „nežnom plyšáku“ sa zdalo, že občania dosiahnu status, že sa úradníci
stanú ich skutočnými servisnými zamestnancami a budú sledovať záujem
občanov. Táto ilúzia vyprchala veľmi
rýchlo, úrad je opäť úradom, spolu so
svojimi zamestnancami si žije svojím
životom a sám si určuje svoje pracovné
tempo. Z princípu občiansky vytváranej a riadenej samosprávy sa stáva len
ilúzia podopieraná nástrojmi komunálnej propagandy zabalenej do kabátu
modernej komunikácie a predstieraného záujmu o dialóg s občanmi. Bohužiaľ, ide aj o sofistikovanú ilúziu predstieraného záujmu veci skutočne riešiť.
Sú to tvrdé slová, ale potvrdia ich fakty.
Nie je to tak dávno, keď mali starostovia na riadenie mesta a vedenie
o problémoch, neporiadku a potrebách
k dispozícii vlastné nohy, oči a rozum.
Ešte mali aj takéto isté vybavenie svojich málopočetných obecných úradníkov. Potom si doba „vyžiadala“ mnohonásobné zvýšenie počtov obecných
zamestnancov – rôznych vedúcich,
referentov a úradníkov. V r. 1991 prišlo k zriadeniu mestských a obecných
polícií. Hlavný dôvod – pôsobiť pri zabezpečovaní obecných vecí a ochrane
životného prostredia. Po čase sa zistilo, že obyčajná pochôdzková činnosť
nebude stačiť. Tak sa mestá vyzbrojili
sledovacími kamerovými systémami. Konečne budeme vidieť aj v noci
a všade, kto robí ten neporiadok, vysýpa smeti tam, kde nemá, alebo parkuje
na zákaze, alebo si zložil kopu piesku
na verejnú komunikáciu. A to všetko
pekne z pohodlia kancelárie! Dnes už
aj to je málo, na scénu musia vstúpiť
ako strážcovia obecných vecí a ochrany
životného prostredia samotní občania.
Online a smartphonové aplikácie
dnes dávajú možnosti, o ktorých sa primátorom a ich úradníkom pred desaťročím ani nesnívalo. A sú to možnosti
doslova fantastické. Na jednej strane si
urobiť z občanov armádu sledovačov
a hlásičov problémov a na druhej strane sú to public relations body pre týchto komunálnych politikov – pozrite sa,
ako skvele s vami občanmi komunikujem, ako sa zaujímam o to, čo vás trápi!
Tak sme sa teda pozreli, ako to funguje
v našom meste.
HORÚCA TÉMA
Online
lampáreň
1
Najprv bola tzv. skúšobná prevádzka.
Firma ponúkla svoj produkt a mesto sa
pridalo do systému. Od januára 2014
je prevádzka ostrá. Za 37,20 eur mesačne z rozpočtu mesta môžu občania
Pezinka umiestniť na stránke www.citymonitor.sk svoj podnet, postreh, pripomienku a pridať k tomu aj fotografiu.
Dá sa to robiť priamo aj z chytrých tele-
fónov. Na mape mesta presne vyznačíte, popíšete problém, prípadne odfotíte
a pošlete. Jednoduché. A potom čakáte reakciu zodpovedného pracovníka
z mestského úradu. Proste budete sledovať život svojho podnetu online –
ako sa patrí na dnešnú dobu.
Koľko trvá v našom meste online?
Zoberme si modelový príklad jedného
2
podnetu a na ňom si to ukážeme. Na
Slnečnej ulici sa koncom júna objavila
uprostred komunikácie diera, ktorá na
prvý pohľad smerovala do kanalizácie
a jej koniec nebolo vidieť. Niekoľko dní
trčal pre výstrahu vodičom a chodcom
do diery zasunutý pahýľ (foto č. 1). Na
stránke citymonitoru bol uverejnený podnet s fotografiami 1. júla 2014
o 14:52 hod. Značka „v riešení“ sa objavila presne o týždeň 8. júla. Dovtedy
obyvatelia ulice zvýšili stupeň varovania signálnym vyfarbením pahýľu a
pripevnením ružovej igelitky na jeho
vršiak. V letnom vánku sa igelitka rozkošne nafukovala ako detský balón. No
proste paráda a riešenie pomerne vážnej situácie (podmytá cesta až do kanalizácie?) doslova hodné dnešnej online
doby (foto č. 2).
V rovnakom čase, ako sa objavilo
„v riešení“, servisná firma postavila na
dieru dopravnú značku „Z 4a Smerovacia doska pravá“. Síce to nie je správna značka, ale aspoň niečo nahradilo
svojpomocný pahýľ (foto č. 3). A takto
to obyvatelia Slnečnej ulice, vodiči
i chodci prežili až do začiatku augusta,
kedy bola diera zalepená kopou asfaltu. Takže máme prvú odpoveď na našu
otázku – online trvá v takomto vážnom
prípade, ako je diera do kanalizácie
uprostred cesty, mesiac. A to tiež nie
je celkom pravda, lebo ešte dnes na citymonitore svieti: „14. 8. 2014 o 11:17
– uvedený problém rieši BVS“. Takže
problém nie je definitívne vyriešený,
iba zaplátaný. Vodiči, radšej sa vyhnite
Slnečnej ulici...
Prípad č 2. – parkovisko na bývalom
školskom dvore na Holubyho ulici. Tí,
čo tam chodia, to poznajú. Po daždi sa
parkovisko mení na benátsku lagúnu.
Problém je niekde v odtoku vody do
kanalizačného zberača (foto č. 4). Podnet z 26. 6. 2014 – „Zanedbané, rozbité
a hanebné parkovisko v centre mesta
takmer pod oknami MsÚ! Príčinou
rozbitého asfaltu a následne dier je neodtekajúca voda – zničená kanalizačná
vpusť a zapchaté potrubie. Za sucha
tankodróm, po daždi rybník s dierami pod vodou.“ Plus séria fotografií aj
s fotografiou zapchatej vpuste. Odpoveď prišla 2. 7. 2014: „Uvedená plocha
nie je vedená ako parkovisko, ale je to
školský dvor. Mesto Pezinok zaradí
úpravu plochy školského dvora do investičných akcií.“ Aby úradnícka lampáreň nad nami už nevíťazila úplne,
iba na margo podotýkame, že Mestské
zastupiteľstvo rozhodlo 5. apríla 2007
9
HORÚCA TÉMA
o zrušení Základnej školy na Holubyho ulici k 31. 8. 2007. Takže, ak už tam
sedem rokov nie je škola, tak tam asi
nebude ani školský dvor...
Prípad skoro vzorový. Občan píše
podnet a pripája aj fotografie 17. júla
2014. Má asi pocit, že s prepadávajúcou
komunikáciou nebude niečo v poriadku: „prepadava sa cesta v tejto križovatke, asi je poskodena kanalizacia
a dochadza k podmyvaniu cesty. male
zaliatie 2 dier asfaltom nic neriesi.“
3
Odpoveď zo 14. 8. 2014: „Dobrý deň,
uvedený problém už bol nahlásený BVS
pre zistenie stavu ich vedení.“ Fajn, aspoň vieme, že to za takmer mesiac stihli
„nahlásiť“ a že je v tom zas BVS a dúfame, že sa jedna z hlavných mestských
komunikácií neprepadne (foto č. 5).
Spoločným znakom týchto prípadov
online komunikácie občanov s mestským úradom je jedno – na jednej strane stojí dobrovoľne občan, ktorý vidí
problém aj za poslancov, viceprimátorov, primátora, mestských úradníkov,
mestských policajtov a kamerového
systému. Vidí problém, lebo sa o svoje
5
Návraty domov
Nespomínam to náhodou. Vinice sú významným symbolom
nášho mesta a regiónu. V histórii
vinohradníctva náš región prežil
rôzne obdobia, boli to roky zrodu,
rozvoja, úspechov, ale i ťažkej
práce spojenej so záchranou pred
chorobami či zmenami vlast-
Potenciál nášho mesta je obrovský. Pezinok má bohatú históriu,
prítomnosť, ktorá vo mne vyvoláva
určité otázniky. Verím, že má pred
sebou úspešnú budúcnosť spojenú
so šikovnými a spokojnými ľuďmi,
ktorí v ňom žijú.
Počas mojich pracovných ciest,
níckych vzťahov. Úspechy našich
vinárov nám v dnešnej dobe opäť
pripomínajú odkaz našich predkov, že len tvrdou, trpezlivou prácou a nezlomnou vierou v úspech
a potenciál nášho regiónu môžeme
pomôcť zlepšovať kvalitu života
v našom meste.
či už v zahraničí, alebo na Slovensku, som spoznával ľudí, ktorí
milovali svoj domov, mesto, región
a chceli mi ukázať to ich naj... Čo
im bolo blízke a v čom je ich miesto
žitia výnimočné. Skrátka, chceli sa
pochváliť. A toto poznanie vo mne
vyvoláva určité pochybnosti, núti
foto: rs
Veľa ráz, keď som vycestoval za
naše hranice, či už kvôli pracovným povinnostiam, alebo len tak
načerpať sily počas dovolenky,
som po určitom čase cítil, že mi
niečo začína chýbať. Bol som
akýsi nesvoj. Dnes s odstupom
času a možno aj s pribúdajúcim
vekom chápem, „čím to bolo“.
Každý z nás má to svoje tajné
miesto, blízke srdcu a spojené so
spomienkami, kde prežil svoje
detstvo, školské roky, prvé lásky
či pracovné úspechy. Áno, to je
to miesto, kde sa radi vraciame
vo svojich spomienkach – domov.
Pri prechádzkach v lesoch Malých
Karpát sa mi vybavia detské roky
prežité na lúkach pod zelenými
vinicami, plnými šťavnatého
hrozna. Krásne obdobie dozrievania hrozna, oberačky a prešovanie
v malej pivničke mojich rodičov.
Dodnes mám v pamäti, ako som
prvýkrát ochutnal ten magický
mok – čerstvý mušt, ktorý mi natiekol z prešu rovno do nastaveného
pohára. Áno, spomínam si aj na
to, koľko bolo za tým driny vo
viniciach. Bola to práca mojich
rodičov a všetkých, ktorí zakladali,
zveľaďovali a ošetrovali vinice
a dorábali vo svojich pivniciach
vínko.
okolie zaujíma a nie je mu to jedno, napriek tomu, že nepoberá od mesta plat,
odmeny a mesto nič nestojí. Dokonca
sa svojimi daňami na všetkých dohliadačov skladá. Na druhej strane je dobre
zaplatený liknavý prístup a slovné klišé.
Hlavne to vybavme, úradníckym jazykom povedané poriešme. Proste taká
novodobá lampáreň.
(red, foto: red)
4
ma porovnávať a klásť si otázky.
Robíme v zmysle odkazu našich
predkov dosť pre rozvoj nášho
mesta? Nezostali sme niekde na
polceste žijúc vo falošnom uspokojení, že čo nemáme v našom meste,
ponúkne nám Bratislava? Ja si
myslím, že Pezinok a ľudia žijúci
v ňom si zaslúžia viac. Verím, že
nie som sám, ktorý si všimol, že
mestečká, či už v blízkom, alebo
širšom okolí, napredujú míľovými
krokmi. Zachovávajú to magické, historické a citlivo s cieľom
zachovať svoj charakter budujú
novú modernú infraštruktúru.
Zastavme sa nachvíľu a zamyslime sa, kam smeruje naše
mesto. Skutočne sme s kvalitou
života v Pezinku spokojní, nie
je čas na nový rozmer rozvoja,
ktorý dnes s trochou závisti obdivujeme vo vyspelých krajinách?
Som presvedčený, že v Pezinku
je veľa šikovných ľudí – nie sme
o nič horší ako u susedov – a že
dokážeme spoločne prejaviť dobrú
vôľu priložiť ruku k dielu za nový
rozmer jeho rozvoja pre lepšiu
kvalitu života nás všetkých.
Roman Šmahovský,
Pezinčan z Grinavy
10
HLÁSNA
TRÚBA
HLÁSNA TRÚBA
dajte vediet,
ˇ
čo vás trápi
[email protected], www.srdcepezinka.sk
AD: Kultúrne WCentrum
Pri stretnutiach s priateľmi, s obyčajnými ľuďmi často padne otázka, ako sa
dá zlepšiť kvalita života v našom meste.
Vždy im hovorím to isté, kvalita života
je o každom jednom z nás.
Každý môže urobiť prvý krok k lepšie-
dôchodcov, u všetkých lekárov, v lekárni, pri kostole a na cintoríne dve toalety.
Kde máme my na cintoríne WC? Počas
pracovnej doby si môžete požičať kľúč
v kancelárii. Ale v sobotu a v nedeľu sa
nepracuje, takže je to tak ako v meste
v KC. Potom sa nedivme, že občas z
kríčka na Radničnom námestí vidíme
holý zadok! Bola som svedkom toho,
ako policajt napomenul a následne aj vyzval bezdomovca, aby opustil to miesto.
Avšak na námestí v zeleni po ňom zostala stopa. Kto to po ňom odpratal?
Že my, občania, odpratávame exkrementy po psoch, ktorých nezodpovední majitelia nechávajú vyšpiniť sa práve
pred naším domom, sme si nezvykli, ale
keď chceme mať čisto aj pred domom,
tak to odpraceme. Nemôžu mestskí policajti pokutovať alebo aspoň upozorniť
tých nezodpovedných? Nemôžu sa poprevážať vo svojich policajtských autách
v rannom čase počas venčenia psov? Ale
nie na vyhradenom mieste, lebo tam
spravidla "psíčkari" nechodia. Viac sa im
páči medzi našimi domami, kde si okolie
udržujeme na vlastné náklady.
Dalo by sa veľa písať, ale treba aj hovoriť, diskutovať a konečne aj urobiť!
A. J., Pezinok
Milý pozdrav sme dostali do našej
redakcie z Ugandy, kde pôsobí známa
pezinská lekárka Bibiana Šilharová. Ako
vidno, aj v ďalekej Afrike je v móde tričko s logom Srdce Pezinka :)
foto: red
lovaný hukot vodopádu, ktorý prehluší
všetko. Takéto toalety nemajú len v domácnostiach, ale aj na verejných WC.
Mimochodom, vo svete je viac zaužívané označenie TOILET, nie WC. Skratka
WC je síce zložená z dvoch anglických
slov (voda, čistota), ale aj Angličania
používajú označenie TOILET. Žila som
niekoľko mesiacov v Anglicku v mestečku približne ako Pezinok. V centre mesta
v okruhu cca 100 metrov bolo 7 verejnosti prístupných toaliet bez platenia.
Okrem toho, samozrejme, v každej
reštaurácii, pizzerii, knižnici, na autobusovej zastávke, vlakovej ani nehovorím.
Na našej vlakovej stanici boli pekné
WC, keď boli nové. Že sú teraz také, aké
sú, resp. nie sú, lebo sú zamknuté, nie je
chybou mesta, ale verím, že dohodou so
ŽSR by sa dalo niečo dosiahnuť. Lenže u
nás je všetko o peniazoch!
Ako to robia trebárs na susednej
Morave, že tam funguje všetko to, čo
u nás fungovať nemôže, pretože nemáme peniaze? Kde na to berú oni? Majú
azda vyššie dane, alebo z čoho to platia?
V malej dedinke na Slovácku, ktorá má
cca 4500 obyvateľov, majú všetky služby
– kaderníctvo, kvetinárstvo, manikúra,
pedikúra, masáže, benzínka, penzión
foto: rs
Prilejem aj ja pár kvapiek oleja do pezinských WC?
Keď likvidovali tie na Radničnom
námestí, čudovala som sa nielen ja, ale
viacerí Pezinčania. Vraj máme k dispozícií WC v obchodnom dome Plus
a v KC? Áno, máme, ale ako už bolo
písané, nie sú k dispozícií stále. Aj tam
sú "úradné" hodiny. Keby sme mali naše
telo ovládané nejakým kľúčikom, nebol by to problém. Natiahnem si telo
na spánok a budem spať. Natiahnem si
telo na vyprázdňovanie sa a budem... sa
vyprázdňovať, samozrejme vtedy, keď
budem mať na to k dispozícii príslušnú
miestnosť.
Keď budú z nás roboty, vtedy sa to bude
dať. Pokiaľ sme ale normálni, občas chorí
ľudia, mali by sme mať prístupné toalety
24 hodín denne, ako je to v kultúrnych
krajinách. Nechcem písať o Japonsku,
kde majú také toalety, o akých sa nám
ani nesníva! Tam si môžete naprogramovať po vyprázdňovacom akte aj umývanie, osušenie, vyhrievanie sedadla počas
vykonávania potreby a samozrejmosťou
je aj voľba hudby. Od svetových klasikov
po modernú hudbu. Pre prípad, že máte
búrku v črevách a bolo by vám nepríjemné, keby vás niekto počul, je tam nainšta-
Z Ugandy
až do Pezinka
Redakcia nezodpovedá za
obsah príspevkov, resp. názory prispievajúcich v rubrike
Hlásna trúba.
jednoduchý recept
mu. Recept je jednoduchý – rozprávať
sa, debatovať, nebáť sa, otvárať témy. Komunikovať s každým človekom v tomto
meste, vypočuť si názor dieťaťa, mládeže, načúvať mladšej i staršej generácii,
ľuďom bez rozdielu vzdelania, ľuďom
z Juhu i zo Severu, zo Starého dvora,
z Cajle, z Kučiždorfu, z Muškátu i zo
stredu Pezinka.
Potom postrehy a názory pozbierať
a komunikovať ich ďalej. Riešiť, čo je riešiteľné, pracovať s podnetmi a návrhmi
občanov.
Je potrebné otvoriť dvere komunikácie v Pezinku. Vytvoriť most medzi občanom a predstaviteľmi mesta. Nielen
kritizovať, ale vedieť prejaviť vďaku za
všetko, čo sa urobilo. Na druhej strane
byť otvorený novým myšlienkam, impulzom k pozitívnemu nasmerovaniu
mesta. A to bez ohľadu na to, či vychádzajú od bežného občana, alebo priamo
z radnice. Tomuto procesu sa múdro hovorí synergia.
Je úplne jasné, že každý z nás vníma
svet okolo inak a nik nemá patent na
rozum. Každý má pritom rovnaké právo
vyjadriť svoj názor. Som presvedčená, že
práve spájanie sa, spoločné hľadanie nových a lepších riešení môže byť cestou,
ktorá naše mesto posunie dopredu.
Zlatica Herdová
HLÁSNA TRÚBA
Trochu netradične, priatelia, začínam mojich pár slov o Slovenskom
národnom povstaní spred 70-tich rokov. Latinské slová v nadpise článku
v slovenčine znamenajú: „Viac zmôžu dobré mravy, ako dobré zákony“.
Aj väčšina Slovákov už od roku 1942
a aj skôr si začala uvedomovať, že
z pôvodnej eufórie vzniku Slovenského štátu je potrebné vytriezvieť,
nakoľko sa čím ďalej viac začala
prejavovať závislosť tohto štátno-politického zriadenia od fašistického
Nemecka. To, že predseda slovenskej
vlády J. Tiso bol už 18. marca 1939
pozvaný do Viedne, kde mu nemecký
kancelár Adolf Hitler predložil požiadavky, ktorých splnením podmienil
uznanie Slovenska, a Jozef Tiso následne v ten istý deň podpísal „Zmluvu o ochrannom pomere medzi Nemeckou ríšou a Slovenským štátom“,
slovenskí občania prijali s porozumením. Už menej sa im pozdávalo rozhodnutie vlády „O zaisťovacej väzbe
nepriateľov Slovenského štátu“, ktoré
vyšlo 24. marca 1939, a ešte menej
skutočnosť, že vláda neprotestovala
proti zhabaniu čs. zlata Nemeckom,
ktoré sa so súhlasom britskej vlády
zmocnilo 6 miliónov libier šterlingov. Prišiel však 22. júl 1941 a stret
Rýchlej slovenskej divízie s Červenou
armádou na území dediny Lipovec
na Ukrajine. Rýchla slovenská divízia utrpela ťažkú porážku, keď vykázala 75 mŕtvych, 176 ranených a 2
vojakov, ktorí padli do zajatia. Ľudia
na Slovensku začali rozmýšľať. Bola
síce pravda, že Slovensko bolo zatiaľ
chránené pred priamymi účinkami frontu a že aj slovenská koruna
foto: rs 2x
Plus valent boni mores...
29. augusta si pripomíname 70. výročie SNP
mala dobré postavenie na finančných
trhoch Európy, ale zranení vojaci
vracajúci sa z východného frontu
hovorili o neskutočných zverstvách,
ktorých sa dopúšťal náš spojenec na
obyvateľoch podmanených území
vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Naši
vojaci nechceli a ani nemohli plniť
Hitlerove slová z 30. marca 1941,
keď povedal: „Blahorečením pre budúcnosť je najväčšia krutosť na Východe“. Príkladom neuposlúchnutia
rozkazov nemeckých veliteľov bol aj
pezinský rodák Karol Pekník, v tom
čase veliteľ druhej zaisťovacej divízie na východnom fronte. Ešte vo
väčšej miere obyvatelia Slovenska
začali pochybovať o spojenectve s Nemeckou ríšou po tom, čo 25. marca
1942 z Popradu cez Žilinu odišiel do
Osvienčimu prvý transport s tisícom
židovských dievčat a mladých žien
a čo 26. marca v tom istom roku v
Bratislave zakázali Židom vstup do
mesta. Paradoxom tejto doby bol aj
fakt, že Snem Slovenskej republiky
schválil zákon o deportácii Židov
zo Slovenska až 27. marca 1942,
teda dva dni po tom, ako už prvý
transport odišiel.
Obyvatelia Slovenska pomáhali.
Stále viac a viac si uvedomovali, že
ústredné heslo „Jeden Boh, jeden národ a jedna strana“ nie je to pravé
heslo, ktoré má zjednocovať všetkých.
Už v roku 1942 sa začali aj v predhorí
Malých Karpát organizovať prvé odbojové skupiny. Ľudia si začali uvedomovať aj svoju zodpovednosť za
skutky a nerozvážne počínanie vlády. Uvedomovali si, že ich vnútorná
morálka je iná ako tá, ktorú realizuje
v praxi vláda Slovenského štátu. V
decembri 1943 aj pod tlakom udalostí
na východnom fronte, predovšetkým
však pod tlakom vnútorného presvedčenia a svedomia, došlo k podpisu „Vianočnej dohody“. Všetky zložky
spoločnosti, počnúc občianskym hnutím cez agrárnikov až po komunistov,
11
vyjadrili svoju vôľu postaviť sa na odpor politike, ktorú realizovala vláda
Slovenského štátu, vrátane armády
a jej vojakov bojujúcich na východnom fronte, ktorí stále viac a viac
prechádzali na stranu Červenej armády, a pripravoval sa aj prechod
celej Rýchlej divízie na stranu sovietov. O zmene postoja vojakov a
dôstojníkov Slovenskej armády svedčí aj hlásenie nemeckého vyslanca
v Bratislave Ludina z 5. apríla 1944,
v ktorom oznamuje: „Slovenská armáda disponuje výborným ľudským
materiálom. Slovenský vojak je sám
osebe odvážny a húževnatý, ale v terajšej dobe pre ríšu nie je použiteľný.“
Obyvatelia Slovenska si viac cenili
svoju morálku, ako záväzky vlády k
svojmu spojencovi. Nad zákonmi u
nich víťazila morálka, ľudovo povedané „dobrý mrav“, a preto sa zapojili do povstania. Nie proti štátu, ale
proti politike, ktorú tento štát vykonával. Aj veľa občanov Pezinka, uvediem len niektorých, či už spomenutý
Karol Pekník, alebo Pavol Demovič,
Imrich Demovič, Alojz Čech, Janko
Caban, Alfred Klein, Štefan Kollár,
Ján Kraus, Pavol Pukančík, Pavol
Čajkovič, František Túma a mnohí
ďalší vrátane civilného obyvateľstva,
sa zapojili do boja proti zvrátenej politike Slovenského štátu. Aj na ich pamiatku si treba pripomínať obdobie
spred 70-tich rokov. Dňa 25. augusta
o 15.00 hod. bude na to príležitosť
aj v Pezinku, počas „Pietnych osláv
70. výročia Slovenského národného
povstania“.
JUDr. Dušan V i l i m,
predseda ZO SZPB, Pezinok
12
Diera
po Atlas klube
Keď
som
svojim deťom
rozprávala,
čo všetko sme
prežili v Atlas
klube, vždy sa
pýtali, prečo
už neexistuje,
keď bol taký
skvelý?
Jeho začiatky spadajú do 70-tych
rokov. Vtedy sa bývalé Espresso
na kúpalisku premenilo na Klub
mladých a od roku 1973 niesol pod
hlavičkou SZM názov Atlas klub.
Ale vrátim sa k starému Espressu.
Bolo to miesto, kde sa hudobne žilo –
konali sa tam posedenia pri hudbe,
fonotéky, posedenia pri bublinkách...
V roku 1969 bolo Espresso zrušené
a neskôr pripadla budova na kúpalisku Československej mládeži. Až
po rokoch opäť ožila ako Atlas klub
a stala sa miestom, v ktorom sa sústredil život mladých ľudí.
Ja si už pamätám Vlada Švarca,
Pala Boriša, Ľuboša Janečku, Janka
Štrbu, Tima Matiáška... Táto partia kamarátov pritiahla do Pezinka
pesničkárov Mertu, Hutku... – tak
začali Divadielka hudby. V Atlas
klube sa prezentovala poézia, próza,
divadlo, fotografie, výtvarné umenie
a hlavne hudba. Práve tu vznikol nápad, spraviť koncert na amfiteátri,
ktorý sa stal najzaujímavejšou
udalosťou sedemdesiatych rokov
v ČSSR. Boli to Pezinské koncerty
mladosti 76’ a 77’. Predstavilo sa
na nich to najlepšie z rocku, folku
a jazzu, čo na československej hudobnej scéne bolo. Pamätám si
výbornú atmosféru a Pezinok plný
mladých ľudí. V r. 1976 ich prišlo
1 500, o rok neskôr až 4 000. Boli
to najväčšie koncerty 70-tych rokov v Československu, boli úžasné
a výnimočné.
Ja som prišla do Atlas klubu až
koncom sedemdesiatych rokov
a prežila som v ňom jedno
desaťročie. Klub stále žil aktívnym
hudobným životom, bol skúšobňou
i koncertnou sálou hudobných kapiel Pezinka. V ňom sme začali s diskotékami, ktoré bývali každú sobotu
foto: archív autor 3x
PEZINSKÉ NÁVRATY
a robil ich Milan Ides. Chodili na
ne mladí ľudia nielen z Pezinka, ale
aj z celého okolia, boli skvelé a na
tú dobu ojedinelé. Mali výnimočnú
atmosféru, všetci sme si boli veľmi
blízki, lebo na tancovanie mal
každý menej ako meter štvorcový.
Dvere do Atlasu boli otvorené vždy
pre všetkých. Jeho poloha bola
výborná, pretože stál uprostred mesta, všetkým na dosah, hneď vedľa
Lipára, neďaleko parku a kina.
Keďže klub bol mládežnícky
a pod hlavičkou SZM, musel mať
predsedu. Bol ním Pepo Šimurda
a neskôr Vlado Raždík. Okrem
verejných akcií sme si žili výborným
klubovým životom. Napríklad sme
každoročne organizovali karneval.
Masky neboli nikdy požičané, boli
nápadné a nápadité, ale hlavne veselé. Karnevalový sprievod končieval
v Zámockej vinárni. Atlas klub mal
aj svoju vývesnú skrinku, vďaka
ktorej sa vedelo, čo sa v ňom kedy
deje.
Podľa obdobia, kto do Atlasu práve
chodil a kto bol v čom dobrý, sa
viedli krúžky – ja som chodila na fotografický, keďže tam bola aj čierna
komora. Všetky zážitky sme tak
mali na trikrát: najskôr sme všetko,
čo sme zažívali, pofotili, potom sme
to s napätím v čiernej komore 2 x 2
m vyvolávali a čakali, kedy sa zjavia
fotky, a napokon sme ich všetkým
ukazovali. Druhým obľúbeným,
akože dievčenským, bol štrikovací
krúžok. Ten bol najnavštevovanejší.
Okrem štrikovania sa tu dlho do
noci diskutovalo o všetkom, čo sa
dialo a čo nás zaujímalo.
Výborné boli aj oslavy MDŽ. Tento
deň bol náš – dostávali sa ocenenia,
za zásluhy, a keďže chlapci chceli,
aby sa z nás, vidieckych dievčat,
raz stali ženy svetové, darovali nám
jeden rok Medzinárodné kuchárky.
Dodnes ju rada pri výnimočných
udalostiach u nás doma otváram.
Spoločné boli aj víkendové lyžovačky
na Babu alebo Bezovec. Týždenné
boli už ďalej, najďalej sme sa vybrali
na Čingov. Veľa z nás sa práve tam
naučilo výborne lyžovať.
Niektoré leto sme spolu strávili aj
vo vtedajšej Juhoslávii. S dopravou
nebol problém, lebo pod hlavičkou
Atlas klubu pretekali na škodovkách
v pretekoch do vrchu viacerí z našich
klubistov. Najlepší tím boli Jano
Mesároš so spolujazdcom Pepom
Šimurdom. Vyhrávali preteky v 80tych rokoch, na Rally Karpaty vyšli
ako absolútni víťazi. Janko preteká
dodnes, už v kategórii Historik v pretekoch do vrchu. Trikrát po sebe bol
v posledných rokoch vyhlásený za
majstra Slovenska a v r. 2013 získal
titul vicemajster Čiech. Dodnes na
jeho Škodovke 68 nájdete logo Atlas
klubu, pod ktorým začínal pretekať.
Atlas klub žil výnimočným
životom. Keď som začiatkom 90tych rokov chodila okolo a rozprávala svojim deťom o skvelom živote
v ňom, bol už zatvorený. Neskôr ho,
tak ako kúpalisko, zbúrali a navždy
zmizol z nášho mesta.
Jarmila Vašková-Dudová
13
RELAX
NA VTIPNÚ NÔTU
ZABAVTE SA
A VYHRAJTE!
Opäť si spríjemnite čas krížovkou,
v tajničke sa skrýva dokončenie vinšu.
Troch správnych lúštiteľov čakajú kozmetické balíčky, každý v hodnote 20 eur.
Výhercovia z minulého čísla - Cedzová
Alžbeta, Za Hradbami č. 28, Pezinok,
Jozefína Petrášová, Trnavská č. 11, PK a
Alena Precechtelová, Drobiševa 35, PK (v
redakcii stále čaká cena z predchádzajúcej
tajničky na Hedu Marenčíkovú, Mierová 2,
PK) - si môžu ceny vyzdvihnúť v kancelárii
OZ Srdce Pezinka, Holubyho 16, Pezinok
v stredu 27. augusta medzi 16 - 17.00 hod.
Znenie tajničky posielajte na adresu: Redakcia
Srdce Pezinka, P. O. BOX 117, Pezinok 902 01,
najneskôr do 15. septembra alebo na emailovú
adresu: [email protected]
Autor:
Juraj
Mitošinka
údiv,
ohromenie
osoh,
prospech
zelený
drahokam
Školáci,
nástup!
2. september 2014
Soňa
(dom.)
zvyk,
obyčaj
(kniž.)
Pomôcky:
balkánska
Manon,
pastierska
Boo, aloi,
píšťala
sovka
pozeral
(hovor.)
krútia,
otáčajú
ubrať
(zastar.)
kapustovitá zelenina
znížený
tón A
pletka,
malichernosť
(hovor.)
Pomôcky:
anakolút,
uvarovit,
bioskop
Pýta sa vnúčik dedka:
- Dedko, ty nejdeš na to stretnutie partizánov?
- Ale, prosím ťa, čo by som tam robil?
Veď ja tých mladých už ani nepoznám...
***
Čo je to maximálny optimizmus?
Keď si za posledné peniaze kúpiš peňaženku…
***
Prišiel Obama za vešticou.
- Viete mi povedať, ako to všetko dopadne?
- Nebojte sa, pán prezident. Zvíťazí
spravodlivosť a demokracia.
Vydýchol si a spýtal sa:
- A koľko bude stáť v mekáči hamburger?
- Jeden rubeľ.
venoval
sa chovu
zvierat
vbi
vybočenie
z vetnej
stavby
(lingv.)
dotýkali
sa, vzťahovali sa
rýdzosť
mince
vavrín
(bás.)
zhon,
náhlenie
typ, vzor
2. časť
tajničky
obliečka
cudzie
ženské
meno
zdravotne
upravoval
hádanka
(zried.)
3. časť
tajničky
skríknuť,
vykríknuť
Pomôcky:
sonáta
kalit,
menšieho
kaval,
rozsahu
pair
vyvaľoval
oči
sekaním
oddeľoval
otravné
látky
stíhala
trestom
žialil
(kniž.)
belasie
rod vtákov
z čeľade
sovovitých
jodid
tálny
lekársky
prístroj
nútil
nalepuje
pleťové
mlieko
majetok
(zried.)
týkajúca
sa ôs
ostri
nástroj
nápoj
(hovor.)
diéta,
po česky
šitím
pripevni
opera J.
nie,
po rusky
keď
Masseneta
Karolína
(dom.)
kaliť,
po česky
kôň hnedej farby
úctivo
žiadaj
znak
sčítania
súhlasil
skratka
súhvezdia
Pastier
habkanie
blikala
skratka
športového klubu
ívery
1. časť
tajničky
južná
rastlina
nejako,
dajako
starofrancúzsky
popredný
šľachtic
SKÚSENOSŤ HOVORÍ, ŽE... (V TAJNIČKE)
14
RELAX
Štvrté kolo FOTOSÚŤAŽE o fotoaparát Canon v hodnote 180 eur sa nieslo
v dovolenkovom štýle a spomedzi súťažných fotografií získali najviac hlasov
6
5
8
9
7
3
1
7
4
9
5
z OZ Srdce Pezinka, plný košík hríbov
vrátane dubákov vraj má pôvod zo Slovenského raja. No raj hubárov sa toto
leto rozšíril na mnohé ďalšie miesta
Slovenska. Takže, posielajte...
(red)
7
9
2
9
8
4
5
6
8
4
7
8
1
5
7
6
1
4
3
9
2
1
5
5
1
4
5
2
2
2
6
1
ktoré bude prebiehať na prelome augusta so septembrom, ostaneme pri
voľnočasovej téme. Medzi Pezinčanmi a v lokalite Malých Kaprát je veľmi obľúbená a počas tohto leta vďaka
počasiu aj nadmieru frekventovaná.
Oddnes nám môžete na adresu [email protected] posielať fotografie, na ktorých je zvečnený váš TOP
hubársky úlovok. Súťažné fotky budú
umiestnené v rubrike FOTOSÚŤAŽ
a z hlasovania, ktoré potrvá do 13.
septembra, vzíde Hubár Srdca Pezinka obohatený novým fotoaparátom.
Pre inšpiráciu uverejňujeme výsledok
hubárskeho snaženia Kvetky Štrbovej
2
3
3
3
skauti zo 61. zboru Modrý oblak Pezinok. Hlasovanie bolo tentoraz veľmi
tesné, len o 13 hlasov menej (presne
105) mala súťažná fotografia Michaely
Mrvovej, tretie
miesto obsadila Michaela
Šefferová (96
hlasov). Stalo
sa už tradíciou,
že víťaznú fotku (na snímke
vľavo) využijeme v Hľadajte
10 rozdielov.
Aj v 5. kole,
3
3
8
o najkrajší hubársky úlovok
foto: rs
FOTOSÚŤAŽ
4
8
5
2
6
6
9
3
8
1
Nájdite 8 rozdielov
SRDCE
PEZINKA
Mesačník o živote v našom meste, august/2014, č.5
Mesačník o živote v našom meste.
Vydavateľ: Občianske združenie Srdce Pezinka. Adresa redakcie: Holubyho 16, 902 01 Pezinok. Redakčná rada: Ing. Jarmila Volnerová, Ing. Milan Pavelka, Ján Oravec, PhDr. Milan Grell. Editor: PhDr. Jaroslav Rafaj. Kontakty: [email protected], [email protected], [email protected]
sk Náklad: 10 000 kusov, distribuované do poštových schránok, nepredajné. IČO 00 182 826, EV 4972/14, ISSN 1339-7176,
I. ročník
www.srdcepezinka.sk
15
1 Lekáreň FARMÁCIA
Meisslova 1
033/641 20 79
[email protected] pondelok - piatok: 7.30 - 17.00 hod. sobota: 8.00 - 12.00 hod. nedeľa: zatvorené
2 Lekáreň MONIKA
Hollého 2/A
033/640 61 44
[email protected] pondelok - piatok: 7.30 - 18.00 hod. sobota: 8.00 - 12.00 hod. nedeľa: zatvorené
3 Lekáreň OLMED
Moyzesova 10
033/640 51 14
[email protected] pondelok - piatok: 8.30 - 17.30 hod. sobota: 9.00 - 12.00 hod. nedeľa: zatvorené
"Šenkvická cesta 12/E
(Hypernova)"
033/640 42 34
[email protected] pondelok - piatok: 9.00 - 20.00 hod. sobota: 8.00 - 20.00 hod. nedeľa: 8.00 - 20.00 hod.
Hollého 2
033/641 39 28
[email protected]
pondelok - piatok: 7.30 - 18.00 hod. sobota: zatvorené nedeľa: zatvorené
6 Lekáreň PLUS
Lekáreň
7
PRI ZÁMOCKOM PARKU
8 Lekáreň SEVER
"Holubyho 28, OC Plus"
0911 866 300
[email protected]
pondelok - piatok: 8.00 - 19.00 hod. sobota: 9.00 - 19.00 hod. nedeľa: zatvorené
Mladoboleslavská 7
0911 959 005
[email protected] pondelok - piatok: 8.00 - 18.00 hod. sobota: 8.00 - 12.00 hod. nedeľa: zatvorené
Svätoplukova 11D
0911 959 010
[email protected] pondelok - piatok: 8.00 - 18.00 hod. sobota: 8.00 - 12.00 hod. nedeľa: zatvorené
9
"Myslenická 2/B, Tesco"
033/640 50 27
10 Lekáreň SV. TADEÁŠA
Holubyho 41
033/641 32 41
[email protected] pondelok - piatok: 7.30 - 18.00 hod. sobota: 7.30 - 12.00 hod. nedeľa: zatvorené
11 Lekáreň U TIGRA
Moyzesova 4
033/640 67 74
[email protected]
pondelok: 7.30 - 16.00 hod. utorok: 7.30 - 16.00 hod. streda: 7.30 - 17.00
hod. štvrtok: 7.30 - 16.00 hod. piatok 7.30 - 15.00 hod.
"Myslenická 2/C, OC Molo"
033/231 23 89
[email protected]
pondelok - piatok: 9.00 - 20.00 hod. sobota: 9.00 - 20.00 hod. nedeľa: 9.00 - 20.00 hod.
4 Lekáreň PEZINKA
5 Lekáreň PETRA FARM
12 Lekáreň VITALITAS
Lekáreň Pokrok
[email protected]
pondelok - piatok: 9.00 - 20.00 hod. sobota: 9.00 - 20.00 hod. nedeľa: 9.00 - 20.00 hod.
Lekárne s nepretržitou službou
Račianske mýto 1/A, 83101 Bratislava
Ružinovská 12, Bratislava II.
02/44455291
02/ 4821 1000
16
ŠPORT
Medailista
sebavedomie a naučil som sa sebadisciplíne a zodpovednosti. V štrnástich rokoch
som sa stal majstrom Slovenska a o dva
roky neskôr na ME v Bochume som získal
piate až ôsme miesto,“ povedal Peniak.
Po strednej škole chcel nastúpiť do
špeciálnych jednotiek. „Po skončení základnej vojenskej služby som sa musel
rozhodnúť, či zostanem pri vojsku, alebo
pôjdem k polícii. Karate šlo ruka v ruke
s ochranou a bezpečnosťou a novým povolaním, ktoré som si potom vybral,“ prezradil Michal Peniak.
leckú kariéru v roku 2012 po olympiáde v Londýne. „Slzy po poslednom
výstrele neboli. Moja kariéra bola
krásna, výborná, miestami neprekonateľná. Ráno som vstal a vedel
som, že večer pôjdem na zlato. Boli aj
momenty, ktoré neboli najkrajšie, ale
toto celé je šport. Naučil ma trpezli-
vosti, rozvahe,“ tvrdil Gönci.
Keď zavesil pušku na klinec, začal sa venovať trénerskej činnosti,
v reprezentácii Slovenska je vedúcim puškových disciplín. Zároveň je
šéfom komisie športovcov Slovenského olympijského výboru (SOV).
„Chodievam na strelnicu do Vištuka,
kde už mám vyhliadnutých pár puškárov. Pracovať však chcem aj s deťmi,“ povedal úspešný strelec, ktorý
sa momentálne nachádza v čínskom
Nankingu na II. olympijských hrách
mládeže, kde je vedúcim našej výpravy. „Tieto decká sú ešte vďačné,
stále sa učia, počúvajú a získavajú
skúsenosti. Vo výprave sú dievčatá
a chlapci, ktorí určite budú reprezentovať Slovensko v budúcnosti," myslí
si Gönci. A možno sa z nich dočkáme
aj jeho nástupcu.
(ba)
foto: archív M.P.
Riaditeľ obvodného oddelenia Policajného zboru Pezinok Mgr. Michal Peniak
je aj vášnivým športovcom a karatistom.
Tento nádherný šport si ho získal, keď
mal osem rokov, a venuje sa mu doteraz.
Pravidelne sa zúčastňuje na turnajoch
za Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a tiež sa snaží svoje umenie
odovzdať aj mladým nádejám.
Minulý rok sa v Dánsku uskutočnili Prvé majstrovstvá sveta shoshin-do
karate. Nechýbali tam ani slovenskí policajní reprezentanti a naši sa stali najúspešnejším kolektívom. Medzi nimi
bol aj Pezinčan Michal Peniak, ktorý sa
umiestnil na druhom a treťom mieste.
Tento rok sa turnaj uskutočnil už pod
hlavičkou Liven Cup, teda otvorené majstrovstvá Škandinávie, ktoré organizuje
renomovaný inštruktor bojových umení
a držiteľ desiateho danu v karate Liven
Raffi. „Vo svojej hmotnostnej kategórii
nad 80 kg som skončil druhý a v súťaži
bez rozdielu hmotnosti tiež,“ informoval
Michal, ktorý sa na podujatie nominoval
na majstrovstvách Slovenska, ktoré tento
rok vyhral. „Štartujú tam pretekári z Izraela i Palestíny, do športu sa totiž konflikt
nedostal. Tiež tam boli severské tímy,
Nemci, ale aj arabské krajiny. My sme boli
Okrem karate sa venoval aj kickboxu.
V rokoch 2001 až 2004 niekoľkokrát ako
člen štátnej reprezentácie skončil na stupni víťazov a stal sa najúspešnejším športovcom Ministerstva vnútra SR, mesta
Pezinok a Slovenského zväzu kickboxu.
V roku 2005 sa poslednýkrát predstavil
na svetovom šampionáte v tomto športe
v kanadskom Niagara Falls. „Po nich som
dokončoval prvý stupeň vysokoškolského
vzdelania na Akadémii Policajného zboru. Následne som nastúpil robiť zástupcu
riaditeľa a po dvoch mesiacoch riaditeľa
obvodného oddelenia PZ Pezinok. Na
vrcholový šport už nebolo toľko času.
Predtým som mal čas aj na trénovanie
detí, ktoré teraz stretávam v meste a už
sú z nich väčší chlapi ako ja,“ pokračoval.
O tom, že Michal na šport nezanevrel,
svedčí aj fakt, že každoročne organizuje
nohejbalový turnaj v pezinskom Areáli
zdravia Rozálka a tento rok s mužstvom
„Obvoďákov“ skončili na druhom mieste
v obnovenej mestskej minifutbalovej lige,
ktorú, ako podotkol, organizátori zvládli
výborne. „Vždy si nájdem čas, aby som
šiel pozrieť aj do klubu k Mirovi Horákovi. Na týždeň mu idem pomôcť trénovať
deti aj do Harmónie, kde naberiem trochu kondičku v lesoch. Stále sa udržiavam
vo forme v posilňovni, pred odchodom
do práce chodím plávať, dávam si ľahký
beh a pred troma rokmi som šiel triatlon.
Vždy hľadám nejaké výzvy, kde by som
mohol niečo ukázať a sám sebe splniť
sny,“ uzavrel Peniak.
(ba)
jediný policajný tím. Boli sme tam preto,
lebo spolupracujeme na výcviku s Raffim
Livenom. Teraz príde na Slovensko, aj do
Pezinka. Vždy mu rád ukážem krásy mesta,“ prezradil Michal.
Jeho vzťah ku karate sa začal formovať, keď mal osem rokov. „Priviedol ma
k tomu bratranec, ktorý neskôr robil aj
v špeciálnych jednotkách. Začal som vtedy trénovať pod vedením Miroslava Horáka. Ako desaťročný som začal chodiť na
prvé súťaže,“ zamyslel sa pezinský šéf polície. „Prišli prvé úspechy, zvyšovalo sa mi
Historicky prvý olympijský medailista v ére samostatnosti Slovenskej republiky Jozef Gönci oslávil
v marci tohto roka 40. narodeniny.
Bývalý reprezentant v športovej
streľbe je rodákom z Košíc, ale dlhé
roky žije v Pezinku. Čomu sa momentálne venuje?
Počas svojej aktívnej kariéry nazbieral 85 medailí z vrcholných akcií, ako olympijské hry, majstrovstvá
sveta či Európy alebo podujatia Svetového pohára. Z toho bolo 73 seniorských a 12 juniorských. Medzi
najcennejšie kovy patria dva bronzy
spod kruhov – v americkej Atlante
1996 v ľubovoľnej malokalibrovke
a v gréckych Aténach 2004 vo vzduchovej puške. Kov z Ameriky vošiel
do histórie Slovenska, pretože bol
prvý v ére samostatnosti. „Medailu
foto: J.S.
Vychová si Gönci svojho nástupcu?
ukážem každému, kto ju bude chcieť
vidieť. Som veľmi hrdý, lebo vojde
do histórie môjho národa,“ vravel
šťastný Gönci. „Nikdy som nevyhral
olympiádu. Myslel som si, že sa mi to
raz podarí, žiaľ, nestalo sa,“ dodal.
Dvojnásobný víťaz ankety o najlepšieho svetového strelca ukončil stre-
Download

August 2014 - Srdce Pezinka