SRDCE
PEZINKA
Mesačník o živote v našom meste, apríl/2014, č.I
ˇ
Smiem prosit?
Takto pred rokom, v predvečer
Medzinárodného
dňa
tanca,
sa zrodila nesmelá i odvážna
myšlienka roztancovať aspoň na
chvíľu aj naše mesto. Nápad zaujal
natoľko, že aktuálne sa v Pezinku
tancuje takmer všade a všetky vekové kategórie. Dvadsiaty siedmy
apríl, deň D, sa totiž nezadržateľne
blíži a organizátori majú okrem
štandardných o jednu vcelku
príjemnú starosť viac: postačí tancujúcim Pezinčanom Radničné námestie?
Medzinárodný deň tanca sa po ce-
SENIOR TAXÍK LEN ZA JEDEN CENT
lom svete traduje už od roku 1982.
Jeho hlavným posolstvom je vrátiť
tanec z divadelných sál do ulíc, na
námestia, do parkov. A tiež, aby táto
forma pohybu i umenia prilákala čo
najviac ľudí, mladých i starých.
„Keďže v Pezinku má spoločenský
tanec svoje pevné zázemie i
tradíciu, myšlienka zorganizovať
sme Medzinárodný deň tanca sa
nám zapáčila a v roku 2013 sme si
povedali, ideme do toho. Zorganizovali sme prvý, možno povedať
pokusný ročník a zo záujmu i
účasti verejnosti sme boli príjemne
3
NALEJME SI ČISTÉ VÍNO
prekvapení. To bola pre nás výzva
aj pre nasledujúce roky,“ pripomína Kvetoslava Štrbová, riaditeľka
tanečného centra Charizma. To
spolu s Klubom spoločenských tancov PETAN a Pezinským kultúrnym
centrom organizačne zaobstaralo
minuloročnú premiéru tanečného
sviatku a vrcholí s prípravami na
druhý diel.
Podľa slov Kvetoslavy Štrbovej
sa v porovnaní s minulým rokom
mnohé zmenilo, posunulo dopredu.
pokračovanie na strane 5.
5
Mnohí z vás si určite pamätajú legendárnu „prúpovídku“ o manželke
televízneho inšpektora Colomba.
Celý svet ju pozná, všetci o nej hovoria, ibaže ju ešte nikto nevidel...
Prečo to spomínam? Z prozaického
dôvodu. Aj mňa si v poslednom čase
známi, priatelia, kamaráti i neznámi
doberali a vyzvedali sa, ako to vyzerá s tým pezinským srdcom. Či to nie
je mediálna kačica, kedy ho konečne
naštartujeme, predstavíme a uvedieme do života. Vraj už je najvyšší čas.
Colomba sme predbehli :-), pezinské srdce ožíva a ja by som rada
k tomu dodala zopár slov. Chceme,
aby občianske združenie Srdce Pezinka ľudí spájalo. Aby nášmu mestu
pomáhalo, inšpirovalo ho, posúvalo
ho dopredu. Aby to bolo združenie
otvorené, spontánne, o ľuďoch a pre
ľudí. Nech je hlásnou trúbou všetkého, čo sa v meste udeje.
Budem rada, ak sa prvé spoločné
dielo nášho združenia, mesačník
Srdce Pezinka, ktorý práve držíte v
rukách, stane vaším pravidelným
spoločníkom.
JARMILA VOLNEROVÁ
zakladajúca členka združenia
DEŇ UČITEĽOV, POCTA OD RIADITEĽA
8
2
AKTUALITY
Maratón: plus devätˇ
Nárast o deväť plavcov zaznamenali
organizátori na 9. ročníku pezinského
plaveckého maratónu, ktorý odštartoval v piatok 21. marca napoludnie a
posledný plavec dohmatol presne o 24
hodín neskôr. Dovedna sa v pezinskej
plavárni predstavilo 482 milovníkov
plávania bez rozdielu veku a miesta
bydliska, maratónu sa zúčastnili aj
plavci z blízkeho okolia.
Po polovici maratónu sa zdalo, že
účasť z minulého ročníka (473) bude
výrazne prekonaná, nakoľko do piatkovej polnoci odplávalo až 350 účastníkov.
Sobotňajšie dopoludnie však Pezinčanov do plavárne príliš nelákalo, prišla
ich len tretina z celkového počtu, a tak
ich museli zastúpiť domáce nádeje z pezinského plaveckého klubu. O rok bude
mať Pezinský plavecký maratón okrúhle
desiate výročie.
Hasičská zábava
bez
uniformy
Na tradičnú šibačkovú zábavu pozý-
vajú členovia OZ Dobrovoľného hasičského zboru Pezinok, ktorá sa uskutoční v spoločenskej sále Domu Kultúry v
nedeľu 20. apríla so začiatkom o 19.hodine. Ako sme sa dozvedeli od organizátorov, záujem o zábavu je aj tento
rok veľký, ale nejaké vstupenky v cene
8 eur sú ešte v predaji. Všetkých čaká
príjemná atmosféra, dobrá nálada, bohatá tombola a hudobná produkcia v
podaní skupiny Senátor z Častej. Dôležité upozornenie: vstup v hasičskej
uniforme nie je povinný... :-)
Pre primátora Solgu 4049 eur mesačne
Jedným z najzaujímavejších bodov
XXVI. zasadnutia mestského zastupiteľstva, ktoré sa uskutočnilo v utorok
15. apríla, bolo prerokovanie výšky
platu primátora nášho mesta Olivera
Solgu na rok 2014.
Táto téma bola súčasťou oficiálneho
programu rokovania pezinského parlamentu v bode 10. Poslanci mestského
zastupiteľstva už predtým navrhli súčasnému primátorovi potvrdiť najvyšší
možný plat, ktorý po novelizácii zákona predstavuje navýšenie maximálne o
70% k jeho základnému platu. Napokon
zastupiteľstvo hlasovaním o jediný hlas
tento návrh aj odsúhlasilo. Z celkového
počtu 25 poslancov bolo prítomných 24,
z nich 13 hlasovalo za, traja sa zdržali,
sedem bolo proti (Grell, Štrbová, Mizerová, Tahotná, Juraj Čech, Šipoš, Demovič). a jeden poslanec nehlasoval. Oliver
Solga tak bude v roku 2014 poberať plat
Platy primátorov slovenských miest, 2014
Počet obyvateľov slovenských miest, 2014
250 000
200 000
150 000
100 000
50 000
0
vo výške 4 049 eur mesačne.
A ako sa poslanci dopracovali k sume
4 049 eura? Ak priemerný mesačný plat
v národnom hospodárstve, čo je 824 eur,
vynásobíme koeficientom 2,89 (závisí od
počtu obyvateľov mesta, siedma platová
tabuľka, 20 001 – 50 000), dostaneme sa
k základnému platu 2 381,36 eur. K nej
už len prirátame 70%-né schválené navýšenie poslancami a plat primátora na
rok 2014 vo výške 4 049 eur je na svete.
5000
4000
3000
2000
1000
0
Pocta hrdinom, odkaz pre budúcnostˇ
Už Cicero povedal, že história je
učiteľkou života. K týmto slovám sa
žiada dodať, že z histórie sa nevymažú udalosti, ktoré sú posolstvom pre
budúcnosť.
Medzi ne patria aj boje za slobodu
Pezinka spod fašistickej nadvlády v závere II. svetovej vojny. Presne 1. apríla
si 69. výročie oslobodenia pripomenulo
vedenie mesta, jeho obyvatelia, členovia
Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, Malokarpatského baníckeho
spolku i vzácni hostia.
Pri pamätníku padlých hrdinov na
Mladoboleslavskej ulici si pamiatku
vyše 130 padlých sovietskych, ale aj
mnohých našich vojakov a civilistov uctili položením kvetov a tichou spomienkou aj veľvyslanec Ruskej federácie na
Slovensku Pavel Kuznecov či náčelník
Generálneho štábu OS SR Peter Vojtek.
Mesto Pezinok bolo oslobodené v
rámci bratislavsko-brnenskej operácie,
podieľali sa na ňom mnohí Pezinčania a
obyvatelia okolitých obcí. Boje za slobodu trvali štyri dni, nemecké vojská mali
v oblasti Malých Karpát silné pozície,
ktorých sa len ťažko, aj za cenu životov
iných, vzdávali. „V dnešnom uponáhľanom svete je priam žiaduce, aby sme sa
na chvíľku zastavili, pookriali a docenili
odkaz z roku 1945. Bez nasadenia životov mnohých hrdinov by bolo možno všetko inak. Zaslúžia si preto našu
vďaku, spomienku a pietu,“ pripomenul
predseda ZO SZPB Dušan Vilím.
Od roku 1995 sa pre milovníkov vínnej turistiky konajú v Pezinku Vinné
trhy, pôvodne organizované pod hlavičkou regionálna ochutnávka vín.
Tie tohtoročné, v poradí devätnáste,
spojené s medzinárodnou súťažou, výstavou a odbornou degustáciou vzoriek
vína vyvrcholili prvý aprílový víkend
vyhlásením výsledkov, odovzdávaním
ocenení i verejnou ochutnávkou v mestskom kultúrnom centre.
"Pezinské vínne trhy sa radia k z najznámejším prezentačným podujatiam
na Slovensku a majú vysoký kredit v
odborných kruhov, čo potvrdil aj tento
ročník. Sú pevnou súčasťou novodobej
tradície Pezinka - centra vínneho turizmu na Slovensku a stali sa miestom
odborných i neformálnych stretnutí
ilustračné foto: archív
Na trhoch bodovali aj malokarpatskí vinári
vinárov," zhodnotil trhy Milan Pavelka,
predseda Občianskeho združenia Malokarpatská vínna cesta, ktoré s mestom
Pezinok a Pezinským kultúrnym cen-
trom trhy pripravilo.
Veľké zlaté medaily si tento rok z Pezinka odniesli Agrovinol za Cebarnet
Sauvignon, Žitavské vinice za Devín
barrique a VZ Topoľčianky za Pálavu, zlaté medaily získalo vyše tridsať
ďalších vinárstiev a vinárov. Rozhodovalo o nich šesť odborných komisií za
okrúhlym stolom na degustácii, ktorá sa
uskutočnila ešte 21.- 22. marca. Spomedzi 605 vzoriek, čo bolo o 46 viac ako
pred rokom, bodovali v ôsmich kategóriách vín najmä malokarpatskí vinári z
renomovaných vinárskych spoločností.
A ešte za hrsť štatistiky: počas odbornej degustácie bolo pri posudzovaní
kvality vín použitých 1000 pohárov, za
dva dni sa ich umylo 3800. Súčasťou
tohtoročných vínnych trhov boli tiež súťaže o najkrajšiu vínnu etiketu, adjustáž
vína či o Kráľovnú vína malokarpatského regiónu.
3
AKTUALITY
Využite Senior taxi len za jeden cent!
ilustračné foto:
Občianske
združenie
Srdce
Pezinka, ktoré vzniklo len prednedávnom, sa rozhodlo podať pomocnú ruku seniorom a ľuďom so zdravotným postihnutím.
O pilotnom projekte pod názvom
„SENIOR TAXI ZA 1 CENT“, ktorý
odštartuje už v pondelok 28. apríla,
bližšie informoval Milan Grel, líder
združenia. „V logu nášho združenia
máme síce veľké srdce, ale naša činnosť je zameraná aj na to, aby sme
mali otvorené aj oči. Chceme zlepšiť
kvalitu života ľudí, ktorí pre nás, naše
deti i mesto čosi urobili a zaslúžia si
viac, ako len raz za rok kvietok pri
príležitosti Mesiaca úcty k starším.
Rozhodli sme sa im trošku uľahčiť
každodenné starosti, najmä majú
zdravotné problémy. Preto vznikol
projekt SENIOR TAXI ZA 1 CENT.
Táto služba im umožní dostať sa
domov z polikliniky po lekárskom
ošetrení rýchlo, pohodlne a takmer
zadarmo.“
O čo teda ide? Už v pondelok 28.
apríla budú na parkovisku pred pezinskou poliklinikou pripravené
dva taxíky, ktoré v čase od 8 – 12
h odvezú záujemcov do svojich
foto: red
Výtlky, čo zvyšujú Pezinčanom tlak
Stav ciest v našom meste nie je
práve ideálny. Oveľa častejšie ako
plynulé asfaltové koberce sa aj v Pezinku vynárajú nové a nové výtlky.
Je to síce bežný jav vo viacerých slovenských mestách, pezinské výtlky
sú však v istom zmysle výnimočné.
Rastú nám do „krásy“, mnohé z
nich sú už také staré a hlboké, že by
si zaslúžili pomník.
Takže šoféri, želáme pevné nervy,
hrubé peňaženky, čo najlacnejší autoservis a - spoločne čakajme na zázrak.
CAJLANSKÁ DIERA
Tak napríklad veľká diera na Caj-
lanskej ulici, jednej z najdlhších ulíc
mesta, po ktorej denne prejdú stovky
áut. Ak náhodou zamierite na cajlanské futbalové ihrisko alebo cintorín,
radšej sa cajlanskému výtlku vyhnite.
ŠENKVICKÁ DIERA
Pri ceste do Hypermarketu si zasa
dávajte pozor, aby ste „nezaparkovali“
vo výtlku na Šenkvickej ceste. Zmestí
sa vám tam aj polovica kolesa, horšie
a najmä drahšie to bude s jeho vytiahnutím.
príbytkov vrámci mesta Pezinok za
symbolický jeden cent. Podmienkou
využitia taxíku je vek nad 60 rokov,
prípadne preukaz ZŤP. Taxíky pre
tento účel možno identifikovať veľmi
jednoducho, budú mať viditeľné logo
„Srdce Pezinka“ a budú odstavené pri
pútači s rovnakým logom.
„Na úvod sme zvolili dvojtýždňovú
periodicitu taxíkov, teda každý druhý
pondelok pred poliklinikou od 8. h
do 12. h. Začíname 28. apríla, ďalší
termín je pondelok 12. mája. O nasledujúcich termínoch, prípadnom
zhustení využitia SENIOR TAXI budeme informovať v našich novinách
a na webovej stránke www.srdcepezinka.sk,“ doplnila Jarmila Volnerová.
Štipľavé pero
Deň Rómov, sviatok, ktorý
pripadá na 8. apríla, oslávili
naši spoluobčania v Pezinku
prácou. Zamerali sa na upratovanie životného prostredia
pod názvom Čisté prostredie
– zdravší život.
Škoda ,že takýto sviatok s takýmto zameraním nie je aspoň raz do týždňa...
Objavili ste aj vy vo svojom okolí výtlk
či dieru v cestnej komunikácii, ktorá vám
zvyšuje tlak? Odfoťte ju a pošlite s krátkym
pokecom do redakcie na emailovú adresu:
[email protected]
V priebehu troch marcových týždňov
sa mohli návštevníci pezinského domu
kultúry zatúlať na fotovýstavu s názvom Neznáma Afrika IV.
Odkaz z expedície, ktorú jej účastníci
pomenovali aj prívlastkom „zakázaná“,
ponúkol najzaujímavejšie momentky z
ciest po 6. krajinách západnej časti čierneho kontinentu. „Bola to v poradí už
štvrtá africká expedícia a určite najnebezpečnejšia. Zažili sme dobrodružstvo,
adrenalín, chcelo to niekedy aj riadnu
dávku odvahy. Mnohé navštívené miesta
nám domáci sprievodcovia neodporúčali, dokonca sme tam cestovali napriek
výsostnému zákazu. Ale oplatilo sa,“ pri-
foto: red
Neznáma Afrika prilákala stovky Pezinčanov
pomenul jej účastník, spoluorganizátor
výstavy a autor fotografií Milan Grell.
Spolu s cestovateľom Ľ. Fellnerom a
ďalšími Slovákmi absolvovali africké
dobrodružstvo na prelome novembra s
decembrom 2013. Postupne sa zatúlali
do Guiney, Mali, Burkiny Faso, Toga, Beninu a Nigérie. Práve tu vzniklo vyše 10
000 záberov, výber zúžili na 2000 fotografií a 150 odprezentovali Pezinčanom.
Vernisáž z 3. marca sprevádzal veľký
záujem Pezinčanov, africké bubnovanie i zážitky v podaní Ľ. Fellnera: „V
Timbuktu, bájnom meste Mali, už tri
roky neboli žiadni turisti. Asi preto, že
sa neodporúča cestovať do tejto krajiny
kvôli možnému únosu či zabitiu. Počas
dvanásťhodinovej cesty mi nebolo všetko jedno. Najmä, ak som videl niekoho
telefonovať, myslel som si, že čoskoro
nás prepadnú.“
Milan Grell zasa priniesol do Mali aj
kus Slovenska. „Nechali sme tam vlajku
pezinskej miestnej časti Grinava. A určite aj dnes sa niektorí domorodci pýšia
tričkom s logom mesta Pezinok.“
4
AKTUÁLNE
ˇ
Smiem prosit?
cvičniach...,“ vysvetľuje Kvetoslava
Štrbová.
Aká je situácia dnes? Poslednú aprí-
lovú nedeľu sa bude centrom Pezinka
niesť aj valčík. Krokové variácie tanca
foto: red 3x
dokončenie zo strany 1.
„Dnes už nemáme problém presvedčiť, angažovať školákov, mladých
ľudí, dospelých či seniorov, aby sa
nehanbili a zúčastňovali sa na nácvikoch spoločného tanca, ktorým sa pochválime na verejnosti. Ľudia sa hlásia
spontánne, sami. Len pre ilustráciu, v
roku 2013 si tanec blues na nácvikoch
osvojilo takmer 1200 tanečníkov a
na námestí ho spoločne zatancovalo
asi 400. Vtedy sa aktívne do projektu
zapojili dve základné školy, centrum
voľného času, základná umelecká
škola, denné centrum na Kollárovej
ulici, ženy cvičiace v školských telo-
s prívlastkom figurálny si už osvojilo vyše 2000 tanečníkov zo všetkých
základných pezinských škôl, mnohých záujmových združení, spolkov,
organizácii jednoty dôchodcov, žien
cvičiacich kalenetiku, jogu, aerobic...
Podľa skromného odhadu organizátorov sa minimálne 800 z nich predstaví
aj v hlavnom programe. „Predpokladám účasť 500-600 školákov a 200
dospelých, možno aj viac, sama som
zvedavá. Chcem sa poďakovať Silvii
a Samuelovi Kmeťkovým, desiatkam
pedagógov a vedúcim súborov, dobrovoľníkom, že odborne pomáhali pri
nácviku nielen Viedenského valčíku,
ale aj pri príprave ďalších tanečných
čísiel, ktoré sú pripravené do hlavného programu. Osobitne by som chcela
spomenúť skupinu žien okolo pani
Zouzalíkovej, šéfky miestnej organizácie Jednoty dôchodcov, a pani Oľgu
Herdovú, ktoré dali dokopy super tanečnú partiu. Škoda len, že v nej nie je
čo i len jeden muž, tanečník. Možno
nabudúce,“ dopĺňa Kvetoslava Štrbová, ktorá sa spoločenským tancom
venovala od svojich šestnástich rokov.
A prečo si pre druhý ročník podujatia zvolili práve valčík? „Ono to nie
je klasický viedenský valčík, ten je
príliš oficiálny, v uzatvorenom držaní,
najmä deti by nezaujal. Urobili sme v
ňom zmeny, uvoľnili držanie, verím,
že táto figurálna forma zaujme aj návštevníkov. Generálku tohto tanca absolvujeme po jednotlivých centrách
po Veľkej noci. Nadviazali sme aj na
tradíciu z minulého roka, a tak sa popri valčíku bude hromadne tancovať
aj blues, aby sa naň i na tanečníkov
nezabudlo.“
Veľké tanečné predstavenie sa začne
v nedeľu 27. apríla od 15. h na Radničnom námestí. Každý tanečný subjekt, ktorý sa zapojí a nahlási vopred
svoju účasť, dostane desaťminútový
priestor na odprezentovanie svojho
tanečného žánru. Hlavným symbolickým menu bude však figurálny valčík
a blues. Technické a produkčné prípravy sú v plnom prúde, organizátori
veria, že aj počasie bude žičlivé.
„Je to super akcia, tancom to v meste, na školách, v telocvičniach doslova
žije už týždne. O akcii, ktorá sa chystá
na námestí, sú veľmi dobré referencie,
píše sa o nej sa sociálnych sieťach, najmä tí najmladší sa veľmi tešia. Aj naše
deti sa zúčastnili nácviku a už sa nevedia dočkať," svorne konštatovali Vadovičovci, Kovačikovci či Dubekovci.
Tanečný sviatok sa rozprestrie sa
Radničnom námestí, a teda je naKST PETAN Pezinok
pri TC CHARIZMA
Vás
pozývajú
v NEDEĽU
27.apríla 2014
od 15.00
na Radničné námestie
v Pezinku
Medzinárodný
deň tanca
SPOLUORGANIZÁTORI
mieste otázka, či oslovil radnicu, pezinských poslancov. „Nemám až také
detailné informácie, ale pokiaľ viem,
poslankyne Tahotná a Mizerová to
s účasťou priamo medzi tanečníkmi
myslia vážne. Milan Grell sa tiež zastrájal, že valčík by mohol zvládnuť,
možno prekvapia aj ďalší. A keďže záujem o Medzinárodný deň tanca v Pezinku predčil všetky naše očakávania,
kvôli kapacite sme vážne uvažovali
nad zmenou miesta jeho konania. Alternatívou bol napríklad park, ale napokon ostávame na námestí. Dobrých
tanečníkov sa aj sem veľa zmestí.“
Každý účastník tanečného sviatku
v Pezinku dostane tričko plus ďalšie
malé prekvapenie. To venuje občianske združenie Srdce Pezinka, ktoré
prevzalo patronát nielen nad týmto
v poradí druhým ročníkom. Žiada
sa dodať, že do tímu organizátorov
pribudla aktuálne aj Živena. A tiež,
že spoločným pozdravom v poslednú
aprílovú nedeľu v Pezinku bude slogan: Smiem prosiť?“
5
HORÚCA TÉMA
Nalejme si čisté víno
foto: archív M. P.
LAJOV STĹPIK (1)
Na slovíčko s Milanom Pavelkom,
jedným zo zakladajúcich členov občianskeho združenia Srdce Pezinka.
Prečo ste si vybrali názov združenia
– Srdce Pezinka?
„Lebo je o Pezinčanoch. O Pezinčanoch srdcom i dušou. O ľuďoch, ktorí
sa v tomto meste narodili, žijú a pracujú tu dlhé roky, majú k nemu úprimný vzťah a je to ich domov. A domov
by sme si mali chrániť, pýšiť sa ním a
zároveň ho zveľaďovať. Som si istý, že
Pezinok patrí k najkrajším mestám na
Slovensku, s množstvom šikovných,
vzdelaných a múdrych ľudí s veľkým
srdcom. Myslím si, že do názvu združenia slová srdce a Pezinok patria.“
Kedy vnikla myšlienka založiť
združenie Srdce Pezinka a prečo dozrela práve teraz?
„Je pravda, že o združení sa v odborných kruhoch i medzi ľuďmi hovorí už
dlho. Na všetko treba čas a domnievam
sa, že ten práve dozrel. Je čas naliať si
čisté víno.
Po meste koluje množstvo podnetov
i námetov ako Pezinok posúvať kvalitatívne dopredu. Väčšina z nich však
skončí pred dverami mestského úradu. Pokladám za dôležité, aby sme ľudí
počúvali, debatovali si nimi o problémoch, ich riešení, o inšpiráciách. A je
fajn mať oči dokorán otvorené. Umenie
komunikovať sa totiž stáva umením aj
vtedy, ak sa tá vzájomná komunikácia
vytráca, ak chýba. Ak debatu nahrádzajú príkazy, direktívy a rozhodnutia,
ktorým by mala predchádzať verejná
diskusia. Toto bol jeden zo signálov
začať hovoriť veci nahlas.“
Dosť odvážne konštatovanie...
„Neviem či možno považovať za odvážne, ak niekto verejne vysloví svoj
názor na tému plat primátora, ak sa
povie, že námestie by malo byť určené pre ľudí, nie pre autá. Ak sa šoféri
chytajú za hlavu, keď doprava v našom
meste každý deň kolabuje a ani náznak
riešenia nie je. Podľa mňa je prirodzené – nie odvážne, ak sa pýtame, prečo
nefunguje mestská rada, prečo sa zabudlo na VZN z deväťdesiatych rokov,
ktoré zakazovalo individuálnu výstavbu vo vinohradoch, prečo sa necítime v
noci v našom meste bezpečne. Pozrite
sa na architektonický vzhľad centra
Pezinka a porovnajte si ho okolitými
mestami... Mám pocit, že už niekoľko
rokov prešľapujeme na mieste, chýba
koncepcia a cesta, akou sa vydať. Nakopila sa hŕba občianskych tém, ktoré
ponúkame do diskusie a ktoré sa mohli
riešiť priebežne. Postupne ich budeme
rozmieňať na drobné a hľadať riešenia.
Spolu, pretože našim cieľom je ľudí v
Pezinku spájať, nie rozdeľovať. A hovoriť veci bez servítky, na rovinu.“
Spolu s Jarmilou Volnerovou a Jánom Oravcom ste jedným z troch zakladajúcich členov združenia Srdce
Pezinka. Prečo?
„Som rodený Pezinčan, presnejšie
Cajlan a naše mesto, jeho atmosféru a
prírodu Malých Karpát mám nesmierne rád. Dnes je svet, Európa predovšetkým o význame regiónu a Pezinok bol,
je a verím, že aj ostane srdcom toho
malokarpatského. Pamätám si z minulosti, s akým očakávaním návštevníci do Pezinka prichádzali, ako si toto
mesto pochvaľovali a ako neradi sa s
ním lúčili. Toto sú korene, na ktorých
treba stavať. Zalievať ich. Toto mesto
mi ponúklo ešte dva vzácne dary pôdu a tradíciu. Dalo mi možnosť s
pôdou pracovať a rozvíjať sa profesijne a nadviazať na takmer tisícročnú
tradíciu vinárstva. Mám pocit, že som
Pezinku ostal niečo dlžný. Preto som sa
rozhodol prijať miesto medzi ľuďmi v
Srdci Pezinka.“
Ako sa bude združenie profilovať v
najbližších týždňoch, kto tvorí jeho
členskú základňu?
„V prvom rade združenie Srdce Pezinka nie je o povinnom počte členov,
o preukazoch, výbere členského či
schôdzach. Je to o ľuďoch, priateľoch,
stretnutiach, diskusiách s podobnými
aj rozdielnymi názormi na identické
témy. Sme presvedčení, že pre naše
mesto sa dá spraviť podstatne viac a nie
je to otázka peňazí. Združenie Srdce
Pezinka sa dnes neráta na troch, desiatich, ani dvadsiatich ľuďoch. Pozvanie
do nášho tímu prijal napríklad Milan
Grell, ktorého pokladám za skúseného,
rozhľadeného komunálneho politika
s ľudským rozmerom. Pridávajú sa
aj ďalší poslanci, podnikatelia, mladí
ľudia, športovci, seniori. Ponúkame
témy, pripravujeme aktivity, ktoré určite majú zmysel. Budeme o nich pravidelne informovať v týchto novinách,
na webovej stránke združenia www.
srdcepezinka.sk i faceboku.“
Čo čaká Srdce Pezinka najbližšie?
„Už posledné aprílové dni bude pre
nás výzvou. V sobotu 26. apríla sa v
rámci Dňa Zeme stretávame v pracovnom pri vstupe do areálu zdravia
Rozálka a s úlohou vyčistiť studničky
vo vinohradoch. O deň neskôr, teda v
nedeľu popoludní zastrešujeme krásne
spoločensko-športové podujatie v centre mesta pod názvom Medzinárodný
deň tanca. Predpokladá sa rekordná
účasť nielen tanečníkov, ale aj širokej
verejnosti, radničné námestie by teda
malo byť plné. No a na pondelok 28.
apríla sme pripravili malý darček pre
seniorov a zdravotne postihnutých
ľudí. Pred poliklinikou budú pristavené dva taxíky, ktoré ich v čase medzi
8.–12. hodinou pohodlne odvezú domov v rámci Pezinka len za jeden cent.
Uľahčíme a zjednodušíme im tak cestu
z lekárskeho vyšetrenia.“
Apríl má medzi ludma hodne
prívlastkú. Jeden z nych je aj mesíc
lesú. A vypadá to celkem logicky.
Kedže marec pred ným je mesíc knyhy
a na knyšky sa mine hodne papíra, v
apríly treba vysadzit hodne stromú,
aby bolo ten papír s čeho vyrábat. Ale
sadzá sa v dnešnej dobe ešče nejaké
stromky? Ja mám pocit, že každého
skúr zaujíma drevený kšeft, jako vysádzaný nejakých stromkú. Šak sa
len kuknyte jako to vypadá, ket negdze porádne zafúka vetr a vyvalý aj
nejaké stromy. Drevorubači s celého
Slovenska, nekerý aj z Moravy sa
zlezú na to místo jako osy na turecký
med a začne sa likvidovat kalamitné
drevo. Kšefty sa hýbu, každému sa
uleze, nygdo nedónde skrátka. Gdo
by to aj porádne orátal? Keby víchrica náhodú vyvalyla málo, tak sa
vyreže aj nečo okolo. Potom nabehnú zelený a začnú vyplakávat, že sa
s tým vúbec nemalo hýbat, že to tam
maly nechat tak, jako to bolo. Záver
akcije zaopstará nejaký minystr a za
asistencije televíznych kamér oznámi
opčanom, že sa šecko vyšetrí a šeci
budú spravedlyvo podrestaný, prípadne odmenený. Za mesíc, nekedy
aj skúrej je klyt a na drevo si nygdo
any nespomene. Ale to sú len také myšacé vojny. Globálne na celém svece je
apríl, hlavne ten prvý, vnýmaný jako
den srandy, ftipu a dobrej nálady. Dokonca aj Česi, kerý ináč majú duben,
prvého majú apríl. Ludé vymýšlajú
f tento den po celém svece fóry, chytáky a prekvapená. Tvára sa pri tem
velyce vážne, hlavné je aby nachytaly
nekeho ze svojho okolá. Nekedy ten
fór nevýde tak jako bol plánovaný, ale
valná vačina sa podarí. Ket sa vám
podarilo na prvého apríla nečo srandovné vyčagányt, napíšte nám o tém
do redakcije. Téš sa rádzi pobavíme,
prípadne aj poučíme. Prípadne to na
nekém hnet aj vyskúšame. Nech je
sranda. Šak, povecte sami, jaký by to
bol svet bes srandy. Ale každá sranda
ras končí a tak aj apríl je o vážnych
vecách. Dokonca aj ten prvý. Petaštyricáteho roku minulého storočá bol
oslobodzený Pezinek. Zrovna na Den
ftákú. A dvacáteho prvého sa narodzil
Lenin, áno, ten malý, bradatý, čo je za
to vinovatý.
Zúctu váš
náš
lajo
6
K
ľúče od svojho kráľovstva si dobre
stráži. Čerstvý päťdesiatnik, rodený Modran, čo sa už dávno a správne
zbláznil pre Pezinok. Z Ľuda, Ľudka,
Ľudovíta sa ešte v šiestom ročníku zédeešky „zrodil“ Lajo. Ľudia okolo neho
chceli, aby dostal nálepku po otcovi. Aj
on bol najskôr oficiálne Ľudovít, potom
len Lajo.
Sedíme v kráľovstve Laja Slimáka. Chlapa, ktorý to nikdy nevzdá. Bojovníka, čo sa
vzoprel osudu. Vie, že hlavou múr neprerazí, do boja preto vytasil vlastný rozum.
Sudičky mu vraj do kolísky pribalili studňu. Je bezodná, plná nápadov, inšpirácie,
ale aj talentu a tvorivosti.
U Laja to vonia človečinou. Lajo Slimák
je pán. Majster slova, úspešný publicista,
divadelník, originálny pezinský lingvista,
manažér, humorista, kreatívec, výnimočný spoločník a skvelý rozprávač. Dobrák,
čo by sa najradšej rozdal. Chlap, s ktorým
sa osud nehral, napriek tomu je večný optimista. Lajo Slimák je srdcom Pezinčan.
V závere marca ste dovŕšili Abrahámoviny. Čo všetko vám v tejto súvislosti
preletelo hlavou?
„Víchor. Taký celoživotný. Mám viac
času mentorovať, mudrovať, čo bolo a ako
bolo. A či to stálo za to. Vybral som si cestu celoživotného dobrodružstva a asi nič z
toho, čo som dosiaľ prežil, by som nemenil. Až na jednu maličkosť...“
Zrejme mierite na septembrové popoludnie z roku 2001, kedy ste išli do
Senice na poslednú rozlúčku s kolegyňou - divadelnou ochotníčkou Annou
Gamanovou.
Odišla pomerne mladá a patrilo sa dať
jej posledné zbohom. Bolo nás plné auto,
štrikovali sme cez zákruty na Bielej hore a
z tej tretej od Jablonice sa vynoril kamión.
Mal prázdny náves, ktorý zabalansoval a
v tej zákrute ho odhodilo priamo do nás.
SRDCOM PEZINČAN
Našťastie, štyria kolegovia z auta povyskakovali bez väčších šrámov. Sedieť v aute
som ostal len ja a už som sa nepostavil.“
Asi je zbytočné pýtať sa na pocity, ako
sa v sekunde zmení život zo zdravého
a vitálneho na človeka odkázaného na
pomoc iných, pripútaného na invalidný
vozík.
„Zmení sa všetko, od základov. Jediná
cesta je naučiť sa s tým žiť, nepoddávať
sa a bojovať. Do havárie som robil všetko
naplno, divadlo, organizačné veci, produkciu, lietal som ako šarkan, kde a čo bolo
treba. Bol som dokonca manuálne zručný,
majstroval doma, v záhrade, v garáži. To
všetko sa v sekunde zmenilo. Úplná strata
mobility, odkázanosť na pomoc najbližších aj pri tých najzákladnejších ľudských
činnostiach. Výrazné obmedzenie kontaktu s vonkajším svetom, so spoločenským
životom, strata súkromia, limitovaný životný priestor... Toto je konkrétna daň za
stupeň môjho postihnutia, zranenia.“
Pri pohľade na vaše kráľovstvo, pracovňu s moderným technickým zázemím,
obrazmi, spismi, úhľadne pozakladanými šanónmi je jasné, že Laja Slimáka len
tak niečo nezloží...
„Mobilita síce chýba, ale chuť a nápady
ostali. Chcelo to čas prispôsobiť sa novému životu, vyžmýkať z toho, čo zostalo, čo
možno najviac. Dnes nemám problém aj
vďaka špeciálnym rukaviciam ťukať do
kompu, byť pri publikačnej tvorbe ako-tak
sebestačný, telefonovať. Na druhej strane,
zranenie mi umožnilo konečne sa pustiť
do vecí, na ktoré som predtým nemal čas
- len chuť.“
Zrejme preto vyšli na svetlo sveta dva
originálne a veľmi úspešné Výkladové
slovníky Pezinčiny, seriál stĺpčekov na
aktuálne témy v mestských novinách,
poviedky... Kedy sa vo vás prebudil spisovateľský duch?
„Ono sa to celé začalo ešte v škole. Aj v
tomto prípade platí, že za všetkým hľadaj
ženu. Mal som v živote šťastie na skvelé,
múdre aj pekné učiteľky. Hoci som bol
dobrý v matematike, humanitné predmety
mi boli bližšie. Bol som členom literárno-dramatického odboru pezinskej ĽŠU, učili nás tam vážne veci. Recitovať, písať slohy, mať vzťah k literatúre, debatovali sme
o dielach, začali sme s divadlom. S pani
učiteľkou Mesárošovou sme napríklad
nacvičili Gogoľa, lenže vo verzii, ktorá sa
vrchnosti príliš nepozdávala. Z osvetového strediska nám odkázali, že hra je síce
pekná, ale na súťaž môžeme ísť len ak sa
nastavíme na socialistickejšiu verziu. Netúžili sme po okresnej sláve, Gogoľa sme
nechali v pôvodnom znení.“
Vraj ste mali v pred nežnou revolúciou
paradoxne blízko k ruskej literatúre –
dve skupiny: Mesikovci – Herdovci. Počas
štúdia na pezinskom gymnáziu mi zasa
pani profesorka Steinerová hovorila, že
ruská literatúra a Sovietsky zväz nie je to
isté. Mala veľkú pravdu. To prvé bolo čitateľnejšie, malo svoju kvalitu a lepšie sa
tomu rozumelo. Za boľševika sme často
nevedeli, čo sa máme učiť a čo nie. Aj Laco
Novomeský a jeho diela raz v učebných
osnovách boli, inokedy patrili na čiernu
listinu a učiteľka si z toho robila veľkú
hlavu. Medzi moju obľúbenú literatúru
patrili napríklad aj Hrabalove a Páralove
knižky. Na vojenčine som mal veľa času na
čítanie a vo vojenskej knižnici toho bolo
ešte oveľa viac. Marek Douša, súčasný karikaturista z časopisu Reflex, bol správcom
knižnice a potmehúdsky sa usmieval, lebo
priamo v hlavnom hniezde je nasadená
nepriateľská literatúra. Legendárnym sa
prečo?
„Vzťah k literatúre celkovo mali na svedomí panie učiteľky Mesiková a Herdová,
naučili ma ju ľúbiť, pohrať sa s ňou, rozumieť jej. Mimochodom, nepoznal som
vtedy chalana, ktorý by nebol zaľúbený do
jednej z nich. A keď ešte prišli v niečom
novom oháknuté... Boli sme rozdelení na
stal jeho výrok: „Ak sa im nepáčim, nech
ma z tej vojny vyhodia!“
S vašou osobou je spojený zrod a pôsobenie Pezinského rozprávkového divadla, známeho pod skratkou P.R.D., ktoré v
meste pôsobilo desať rokov.
„Po návrate z vojenčiny som chvíľu, popri robote skladníka na letisku, pôsobil v
SRDCOM PEZINČAN
bratislavskom Plastickom divadle. Bolo to
divadlo poézie, ale bolo na môj vkus príliš komplikované. Hrali sme predstavenia
Matka voda od Ionesca, ktorý bol dokonalý absurdista. Nikto tým predstaveniam
nerozumel, ani samotní herci, a tak som
to zabalil a spolu s kamarátmi a režisérom
Vladom Sadílkom sme sa presunuli do
Pezinka. Tam sme v roku 1986 založili divadlo P.R.D., hovorili nám prďáci. Naštudovali sme veľa predstavení, s dvoma sme
vyhrali Scénickú žatvu a dokonca som aj
ja sám získal cenu za herecký výkon. Tou
cenou bola okrem diplomu podpultová
platňa U2, skoro som od radosti odpadol.
Názov prvej z víťazných hier – Storočie
rýb alebo Európske vlastivedné zájazdové
múzeum Frantza Willibalda Friiedenwelta
bol taký dlhý, že sa nezmestil na transparent pozývajúci na predstavenie. Tá hra
bola z polovice ťažká drina a až z druhej
divadlo. Pódium sa skladalo zo štyroch
stále sa meniacich scén. Logistika bola
náročná, skúšky nekonečne dlhé, každý
z hercov hral niekoľko postáv často sme
nevedeli, či sa skôr sústrediť na technické
prevedenie alebo herecké výkony.“
Všetky predstavenia z produkcie
odohráme štyri predstavenia do roka. Aby
som bol úprimný, aj radnica prispela nejakými korunkami, hlavne keď sme šli na
súťaže. Kostýmy? Pamätám si ako teraz,
na Novej scéne mi po derniére nejakej
hry telefonoval známy produkčný, či by sa
nám do divadla nešikli nejaké háby. Vtedy
sa totiž všetky kostýmy a rekvizity museli
po zrušení predstavenia buď nechať spáliť alebo na základe darovacieho papiera
niekomu venovať, výsostne na divadelné
účely. Neexistovalo len tak si kostýmy rozobrať. A tak som naštartoval tisícdvestotrojku - to som už robil zásobovača v Opuse, štyrikrát som ju naplnil a otočil trasu
Bratislava – Pezinok. A prďáci mali nielen
nové kostýmy na roky dopredu, ale všetci
spravíme vlastný neformálny festival. Prvé
ročníky sprevádzali síce detské choroby,
ale hlavne bezprostrednosť, spontánnosť.
K divadelníkom zo Záhoria či spod Malých Karpát postupne pribúdali ďalší a
ďalší a od roku 1995 sa pridávali aj profesionálne súbory. Neskôr sa Cibulák rozšíril o hudobnú časť. Presunul sa priamo do
mesta, na námestie, pod hradby, za lekáreň, do parku, na netradičné miesta. Všade tam, kde bol pľac a chuť na inšpiratívne
divadlo. Ľudia to ocenili, Cibulák bol pre
nich každoročne sviatkom, vítali ho stovky
návštevníkov.“
A všade sa podával mastný chlieb s cibuľou, jeden zo symbolov festivalu
„Ono je to tak, že ak ľudia nechodia do
P.R.D. mali tak trochu bojový podtón,
tretie v poradí Marat Sade dokonca revolučný. V ňom ste ale nehrali, revolúcia
v 1989 roku prilákala na námestia aj vás
osobne.
„Bol som v tých časoch členom Verejnosti proti násiliu, dokonca v istom
období ako profesionálny zamestnanec
– okresný manažér a neskôr krajský volebný manažér, takže na prípravu nových
predstavení neostával čas. Riaditeľom divadla som ale ostal a snažil sa pomáhať.
Materiálne, produkčne, logisticky. Príbeh
VPN skončil, osobne ma teší, že som ostal
tejto značke verný až do konca a nepreskočil som k iným, ako to bolo v móde. Vrátil
som sa do divadla, naskúšali sme Hamleta
a v ňom som si zahral dokonca štvorúlohu.
S Hamletom sme vyhrali Scénickú žatvu
po druhý raz.“
Z čoho divadlo žilo, kde bralo financie
na scény, kostýmy, prenájom, dopravu?
„S mestom sme mali dohodu, že v dome
kultúry môžeme skúšať bezplatne a za to
sa ešte parádne vyobliekali.“
Spomínali ste už niekoľko zamestnaní – letisko, Opus,politika, okrem toho
herec, riaditeľ divadla, jeho produkčný.
Kde všade ste ešte robili?
„Neviem, či to bude kompletné, ale
pokúsim sa: na vojne som bol rádiotelegrafista, vedúci sekretariátu FOCUS,
vedúci údržby na letisku, čašník u Slimáčky, produkčný a kreratívec v reklamných
agentúrach, tlačový produkčný a aktuálne živnostník v oblasti reklamy a tlačovej
produkcie.“
Zabudli ste minimálne povolanie publicistu - spisovateľa a tiež šéfa združenia,
ktoré v roku 1988 zakladalo divadelný
festival Cibulák a ten sa dožil dvadsať
rokov.
„Myšlienka Cibuláku sa narodila tesne
pred revolúciou. Nepáčilo sa nám, že predstavenia neprofesionálnych, ochotníckych
divadiel hodnotili strnulé komisie podľa
dopredu určenej cesty, často bez invencie
a nadhľadu. Oslovili sme partiu ľudí, že si
divadla, divadlo musí prísť za nimi. Musí
ich atakovať, prekvapiť, zaujať. Hoci aj
mastným chlebom s cibulou, len tak do
ruky. Roky 1998–2001 boli úžasným obdobím, znamenali asi vrchol Cibuláku so
všetkým, čo k nemu patrilo. S množstvom
roboty, naháňačiek, vybavovačiek – ľudovo povedané od ihly až po auto, prebdenými nocami, ale hlavne s pocitom dobre
urobenej roboty. Myslím, že sa nám aspoň
čiastočne podarilo humanizovať divadlo,
ponúknuť ho aj tým, ktorí v divadle nikdy
neboli a nemali oň predtým záujem.“
Kde ste čerpali inšpirácie na netradičné formy vystúpení na Cibuláku?
„Vo francúzskom meste Aurillac, na hádam najväčšom svetovom festivale pouličného divadla, ktoré sme pravidelne navštevovali. Denne sa tam odprezentuje vyše
300 divadiel či jeho modernejších podôb.
Hrá sa tam vo výkladoch, na balkónoch, v
autách, na tráve, námestiach, vo vchodoch
domov, sú to skupinové predstavenia aj
one man show. Neuveriteľná inšpirácia, z
7
ktorej sme sa snažili čerpať a priniesť do
Pezinka. Snáď sa nám to trochu podarilo.“
Spomínali ste, že počas návratov z Aurillacu ste s kamarátmi v aute debatovali
aj na tému pezinské nárečie...
„Už vtedy sme chceli zozbierať najkrajšie
slová z Pezinka a jeho okolia do ucelenej
podoby. Hovoril som si, veď na to ešte
bude čas... Po roku 2001 a autohavárii som
sa čiastočne musel vzdať Cibuláku, vydržal ešte ďalších sedem rokov. A ja som sa
nastavil na trochu inú životnú koľaj. Začal
som oprašovať pezinské nárečie.“
Dva výkladové slovníky Pezinčiny sú
na svete. Po prvom, ktorý vyšiel v roku
2011, sa len tak zaprášilo, ten druhý,
obohatený o ďalšie slovíčka a poviedky,
sa predáva tiež. Slovníky sa dokonca dostali do televíznych relácií. Spokojnosť?
„Určite, hlavne na duši. V prvom slovníku sa nachádza 650 slov, v tom druhom
ešte o päťdesiat viac. Myslím, že ide o najfrekventovanejšie výrazy, ktoré do mesta
priniesla tradícia, história, remeslá, ľudia
a ich tvorivosť. Mieša sa v nich viacero
nárečí, možno aj kúsok bernolákovčiny,
trnavčiny, záhoráčtiny, určite vlastná tvorba a odkaz baníctva, vinohradníctva teda
nemčina ale aj čeština, a iné jazyky. Triedil
som slová do kategórií a identifikoval ich
význam dlhých sedem rokov. Najskôr som
si vybral kľúčové slovo, trebárs kuchyňa
a postupne do počítača pridával všetky
zaužívané výrazy, ktoré s kuchyňou mali
čosi spoločné. Napokon som dopĺňal už
len segmenty a témy, ktorých slová mi v
mozaike chýbali. “
Ktoré z tých pezinských slovíčok sa
vám osobne najviac pozdáva?
Sú dve. „Znuchali sa“, čo znamená ak sa
dvaja ľudia stretnú a dajú sa do kopy. To
druhé slovo je fuga.“
Čo chystáte najbližšie?
„Púšťam sa do písania poviedok.“
Lajo, a prečo vlastne nedebatujeme v
pezinčine?
„Nevím, či by zme si f šeckém po správnosci porozumely. No, a ket sa ma negdo
nečo pýta po slovensky, otpovedám po
slovensky.“
foto: archív Lajo Slimák
Pozvánka
do Faunovej záhrady
Klub mladých
centra voľného
času a OZ Pezinská Akčná
Kopa pozývajú
Pezinčanov a
ľudí zo širokého okolia už
na tretí ročník
alternatívneho
podujatia rockovej a etnickej hudby,
výtvarného umenia a workshopov
pod názvom Faunová záhrada III.
Uskutoční sa v sobotu 3. mája v
priestoroch medzi budovami Centra
voľného času v Pezinskom zámockom
parku a jej cieľom je podpora kultúry,
rozvíjanie duchovných hodnôt človeka. Program od 14. hodiny tvoria
hudobné vystúpenia, workshopy, streetart, súťaže, blší trh, výstavy a ďalšie
atrakcie. Občerstvenie sa podáva u
Lubky, večer je na programe bubnovačka s ohňovou show a tiež afterparty
v Špajzke. Vstupné je dobrovoľné. Viac
info o programe na http://www.citylife.
sk/ina-akcia/faunova-zahrada-iii.
ŠKOLA, MLÁDEŽ
ZŠ Kupeckého strieborná, titul do Senca
Rekordnú účasť a dramatické vyvrcholenie priniesol tretí ročník Školskej basketbalovej ligy.
Spomedzi desiatich účastníkov dominovali hráči ZŠ J.G. Tajovského zo
Senca, pri svojej prvej účasti na podujatí sa tešili z celkového víťazstva.
Prvú aprílovú stredu sa v pezinskej
športovej hale SOŠ na Komenského
ulici uskutočnil posledný z piatich
turnajov, ktorý rozhodol o konečnom
poradí v školskej basketbalovej lige
2013/2014. Hralo v nej až desať škôl,
päť pezinských škôl z prvého ročníka
doplnili v druhom Šenkvice, Modra a
Svätý Jur a v treťom pribudli dve senecké školy.
Družstvá boli rozdelené do dvoch
päťčlenných skupín, najlepšie dva tímy
vytvorili skupinu o 1.- 4. miesto, ostatné bojovali v skupine o 5.- 10. miesto.
Súboj o tretie miesto bol mimoriadne
napínavý a vyrovnaný, o bronzovom
medailistovi rozhodlo až predĺženie
(26:25). Napínavú zápletku ponúkol
posledný duel, jeho víťaz získal aj celkový triumf. Tri štvrtiny odolávali hrá-
či Kupeckého na čele s excelentným
strelcom Balvanom, po jeho zranení už
v poslednej štvrtine nedokázal vzdorovať mimoriadne kvalitnému protivníkovi. Senčania vyhrali poslednú časť
o 23 bodov, celkovo 55:21 a tešili sa z
prvenstva.
Najlepším hráčom celej súťaže sa
stal hráč víťazného družstva ZŠ Senec
Samuel Boušek, cenu pre najlepšiu
hráčku si prebrala hráčka bronzového Gymnázia Pezinok Tereza Ryšavá.
„Turnaj sme zvládli a som pozitívne
naladený aj do budúcnosti. Je úžasné
sledovať ako sa niektoré družstvá zlep-
Konečné poradie Školskej basketbalovej ligy 2013-2014: 1. ZŠ J. G. Tajovského Senec, 2. ZŠ Kupeckého Pezinok,
3. Gymnázium Pezinok, 4. ZŠ Šenkvice, 5. ZŠ Ľ. Štúra Modra, 6.ZŠ Svätý
Jur, 7. ZŠ s MŠ Orešie, 8. ZŠ Fándlyho
Pezinok, 9. Gymnázium A. Bernoláka
Senec, 10. ZŠ Na Bielenisku Pezinok.
Áno, odpovedal som vzápätí.
A tie žiačky, utekajúc do triedy na plné
hrdlo kričali: počula to, ona to počula...
To je úvod našej oslavy. Berieme do rúk fotografie učiteľských kolektívov a jednotlivých
tried. Zrazu pri každom vyslovenom mene
vidíme celého človeka. Pozornosť upútal Pavol Špánik, matematikár a výtvarník. Človek,
ktorý mal zlaté ruky. Dokázal z ničoho vyzdobiť celú školu. No hlavne bol výborným matematikárom a ozaj dobrým človekom Hneď
vedľa stojí Ján Rajčok – B, CH, vedúci včelárskeho krúžku. Škola vlastnila štyri rodiny
včiel. Žiaci krúžku na Petra a Pavla vytáčali
med pre celú školu. Všetci žiaci ochutnali túto
dobrotu. Aha – vedľa stojí Ruženka Šmahovská, ktorá so svojimi žiakmi – tanečným
a speváckym krúžkom navštevovala rôzne
podujatia na našom okolí a tak nám robila
dobré meno.
Postupne preberieme celý zbor. Pospomíname na všetkých.
Na rad prichádzajú linajkové zošity A4. Na
prednej strane: Štvorročné úlohy z jazyka slovenského, pod tým: meno žiaka.
Manželka otvára jeden za druhým. Vymyslela akúsi fintu na žiakov. Zistila, že na jednoduchý list žiaci písali nie veľmi pozorne. Preto
zaviedla na štvrťročné práce celý zošit pre jedného žiaka na obdobie štyroch rokov. Ten zo-
šit mali k dispozícii aj rodičia na schôdzkach
ZRPŠ. No čo bolo hlavné, žiaci začali písať
pozorne, premyslene. V zošite bolo vidieť, ako
žiak napreduje v slohových prácach.
„Pozri, to je Evka Baďuríková. Hľa, v 6. ročníku celá slohová práca mala tri skomolené
súvetia. V 9. ročníku jej práce boli schopné
Štrbová, učiteľka. Takto prejdeme celú hŕbu
fotiek. Zisťujeme, že takmer v každej rodine
má Grinava vysokoškolsky vzdelaného človeka. Veď akoby nie. Mali sme veľa dobrých
učiteľov. Modernizovali sme učebný proces i
pracovné podmienky.
„Vieš koľko som sa natrápila, až som zvládla
centrálny pult v jazykovom laboratóriu?“ –
položila otázku manželka.
Jazykové laboratórium bolo doslova v tom
čase na ZDŠ zázrakom. Každý žiak mal
kabínku, magnetofón na vlastné nahrávanie, nahrávanie pokynov učiteľa a odpovede
žiakov a podobne. Zaviedli sme vyučovanie
dvoch cudzích jazykov. Ruštinu od tretieho
a angličtinu od šiesteho ročníka. Vo výučbe
cudzích jazykov na ZŠ sme boli prví na Slovensku.
Čas sa pomaly napĺňa. Zoberieme sa na
prechádzku. Ideme okolo školy. Z cesty pozeráme na budovu. Pri prezidentských voľbách
sme mali možnosť pozrieť si je interiér. Boli
sme šťastní, že všade je čistota, priliehavá výzdoba, škola dýchala kľudom. Riaditeľ školy
Ondrej Koreň sa vzorne stará nielen o výchovnon-vzdelávací proces, ale aj celý areál školy
ukazuje na dobrého gazdu.
Želám všetkým učiteľom pri ich záslužnej
práci zdravie, chuť do práce, pohodu a optimizmus.
šujú, príkladom sú Šenkvice. Senecké
školy priniesli turnaju vzrušenie, ZŠ
Tajovského hrala oduševnene a predvádzala dobrý basketbal,“ zhodnotil
tretí ročník VISTA real Cupu hlavný
organizátor Justín Sedlák.
foto: red
8
Vinše sú dnes čoraz vzácnejšie. Najmä ak
idú od srdca, sú úprimné, bezprostredné,
naplnené spomienkami.
Jeden taký netradičný vinš sme si vypýtali
pri príležitosti Dňa všetkých učiteľov. Je z pera
bývalého riaditeľa grinavskej základnej školy
Františka Somorovského a nepotrebuje ďalší
komentár.
Sme starí dôchodcovia. Osemdesiat rokov
života nás oboch, mňa i manželku už poznačilo, všeličo pozabúdame. No jeden dátum sa
nám hlboko vryl do našich pamätí. Je to dvadsiaty ôsmy marec.
V ten deň je u nás sviatok. Ja postavím na
stôl malú bustu J. A. Komenského, manželka
povyťahuje fotografie tried, odložené a časom
zažltnuté linajkové zošity A4, listy od bývalých žiakov a oznámenia o ukončení vysokoškolského štúdia. To je materiál, ktorému sa
budeme venovať.
„Babi, pamätáš si na 28. marec 1968?“
„Pravdaže, ráno po siedmej hodine Slovenský rozhlas vysielal blahoželania učiteľom.“
Vtedy zrazu hlásateľ oznámil: Súdružke
učiteľke Kataríne Somorovskej zo ZŠ Myslenice zahrajeme Alžbetínsku serenádu na prosbu jej žiakov. Potom ešte prečítal priložený
veršík. Prekvapenie na celý deň. Pri vchode
do školskej budovy ma už čakali dve žiačky.
Pýtali sa ma: počula, čo vysielali v rozhlase?
foto: red
Láskavý vinš pre všetkých učiteľov
na uverejnenie. Pozri, Evka Hrašnová, mimoriadny talent, Boh vie, čo je s ňou.“ A takto
manželka pokračovala, až prešla všetky pripravené zošity.
Pred nami sa objavia fotografie tried. Postupne menujeme žiakov.
„Aha, to je Pavol Šilhár – lekár, toto je Paľko
Sládek – sudca, táto dievčina je Zuzka Dugovičová, inžinierka ekónomie. Toto je Zuzka
HLÁSNA TRÚBA
dajte vediet,
ˇ
čo vás trápi
HLÁSNA
TRÚBA
9
[email protected], www.srdcepezinka.sk
FOTOSÚŤAŽ
Škôlka, škola,
školička
Deň Zeme
Sobota 26. apríla 2014 o 9. h, Areál zdravia Rozálka
Čistíme studničky vo vinohradoch
Dlho sme rozmýšľali, ako by
aj naše združenie Srdce Pezinka
mohlo prispieť k enviro aktivitám,
ktoré sa už pravidelne konajú na
Deň Zeme. Hľadali sme vhodné lokality, ktoré by potrebovali priložiť
ruku k dielu, návrhov bolo neúre-
kom. Napokon vyhral nápad Milana Pavelku vyčistiť pezinské studničky vo vinohradoch. Je ich naozaj
neúrekom. Aj keď trpia nedostatkom zrážok, istotne si zaslúžia našu
opateru a starostlivosť. Plánujeme
sledovať ich osud aj naďalej, na-
príklad urobiť v nich rozbor vody,
aby sme zistili, či je možné z nich v
sparných dňoch aj občerstviť.
Každá pomoc je vítaná, stretneme
sa v sobotu 26. apríla o 9. hodine
pri vstupe do areálu zdravia Rozálka.
Všetci bývalí, súčasní i budúci školopovinní pozor!
Redakcia
novín
Srdce Pezinka pre
vás pripravila zaujímavú a atraktívnu súťaž o super kvalitný
fotoaparát CANON POWER SHOT
SX510 HS 179,99 EUR.
Stačí len, ak sa poriadne pohrabete vo svojom fotoarchíve, vyberiete z neho momentky zo školy, o škole, dobové zábery, prvé
minúty v školských laviciach vás, vašich
detí, vnúčat, fotky veselé, zábavné a možno
i vážne.
Vašu súťažnú fotografiu pošlite v elektronickej podobe spolu s adresou a kontaktom
na jej autora čo najskôr na emailovú adresu:
[email protected] alebo ju pošlite
poštou na adresu redakcia mesačník Srdce
Pezinka, P.O.BOX 117, Pezinok 902 01 A
pridajte názov FOTOSÚŤAŽ. Súťažné fotografie budeme priebežne dopĺňať do sekcie
FOTOSÚŤAŽ na webovú stránku www.srdcepezinka.sk a vy svojím hlasovaním do 10.
mája rozhodnete, ktorá z fotografií je naj a
kto získa fotoaparát Canon.
Centrum GrinGa sa v dňoch 4.–5.
apríla 2014 stalo miestom medzinárodného podujatia Noc s Andersenom,
ktoré pripravila Občianska iniciatíva
GRINAVA v spolupráci so Školským
klubom detí pri ZŠ Orešie.
Tridsaťtri detí čakal pestrý program.
Na úvod sa zoznámili so svetoznámym
dánskym rozprávkarom prostredníctvom
videofilmu, vypočuli si rozprávku Cisárove nové šaty a vytvorili Knihostrom s
názvami knižiek, ktoré deti prečítali alebo
poznajú. Návštevníci Noci s Andersenom
absolvovali aj minikurz dánskeho jazyka,
vystrihovali z papiera rôzne výtvory, vypustili dva lampióny so želaniami a vy-
SRDCE
PEZINKA
Mesačník o živote v našom meste, apríl/2014, č.I
foto: red
Po noci s Andersenom prišla Frmfulína
šantili sa na diskotéke.
„Na dobrú noc deti dostali malý darček
– prečítali sme im rozprávku Princezná
na hrášku a všetky dostali do postele hrášok, aby sme do rána zistili, kto z nich je
princ alebo princezná. Skoro ráno sa ich
zopár sťažovalo, že sa dobre nevyspali,
lebo ich tlačil hrášok. Na rozlúčku sme
pripravili dánske raňajky a deti dostali
pamätné listy a drobnosti,“ pripomenula
jedna z organizátoriek podujatia Eva Kulichová.
O deň neskôr, v prvú aprílovú nedeľu sa
v GrinGu odohralo prvé divadielko zo série podujatí, na ktoré Občianska iniciatíva
GRINAVA získala grant Európskej únie v
programe Mládež v akcii. Rozprávkový
príbeh o Princeznej Frmfulíne pre vyše
40 detí v podaní Divadla JAJA úspešne
pripravili prví absolventi projektu Romana Štrbová, Paulína Pinkavová a David
Vojtek.
Mesačník o živote v našom meste. Vydavateľ: Občianske združenie Srdce Pezinka. Adresa redakcie: P.O.BOX 117, Pezinok 902 01. Redakčná rada: Ing. Jarmila Volnerová, Ing. Milan Pavelka, Ján Oravec, Ing. Milan Grell. Editor: PhDr. Jaroslav Rafaj. Kontakty: [email protected], [email protected], [email protected]
sk Náklad: 10 000 kusov, distribuované do poštových schránok, nepredajné.
www.srdcepezinka.sk
Sme aj na Facebooku.
10
RELAX
ZABAVTE SA
A VYHRAJTE!
Spríjemnite si čas krížovkou,
v tajničke sa skýva druhá časť
známeho výroku J. W. Goetheho
o víne: "Kto nemiluje..."
Troch správnych lúštiteľov čakajú atraktívne ceny: kozmetické
balíčky, každý v hodnote 20€.
Znenie tajničky posielajte na
adresu: Redakcia Srdce Pezinka,
P.O.BOX 117, Pezinok 902 01
najneskôr do 10. mája alebo na
emailovú adresu:
[email protected]
Johann
Wolfgang
Goethe
skrotla
(zried.)
4. časť
tajničky
raz
do roka
Veľkonočný vinš
Pezinčanom
DOBREJ ŠUNKY,
MNOHO VAJEC,
K TOMU EŠTE
CHLEBA KRAJEC.
DO POHÁRA VÍNEČKA,
K TOMU
VEĽA ZDRAVÍČKA.
spojenie
organizácií
trestaj
bitkou
Elemír
(dom.)
staršie
mužské
meno
Pomôcky:
ipon, fret,
dupotanie
kasko, Linos, ortit
poodtínam
dorobiť,
dokončiť
skláňali,
nakláňali
podala sa
rozsiahla
epická
báseň
niečo pripevnené
natiahnete
zľahka
plesla
3. časť
tajničky
často
údil
šupina
z obalu
obilia
frsknutie
nočné
zviera
Pavol
(dom.)
syn boha
Apolóna
obdoba
steatitu
chirurgicky odstráň končatinu
lezením
sa dostanú
vykonáva
Pomôcky:
menší
inuk, sel,
vodný tok
norik, luzápisník
tit, porolit
obrnená
divízia
čierny
nerast
trup lode
stenový
útvar
myslené
priamky
osobitne,
zvlášť
rolička
estetické
hľadisko
plemeno
koní
1. časť
tajničky
horský suťový prúd
kyslá
tekutina
2. časť
tajničky
myslel
(bás.)
zabráň,
zamedz
5. časť
tajničky
iný názov
pelitu
seká, rúbe
skratka
pre otravné látky
skratka
pre piano
pianissimo
zomieľalo
porážka
v džude
eskimácky
lovec
oznámenie
skratka
pre telefón
usadenina
roztoku
pooblepoval
mžik
(bás.)
želá si,
praje si
(zastar.)
čínske
ženské
meno
najvyšší
germánsky boh
NA VTIPNÚ NÔTU
Po prehratom zápase utešuje tréner
boxera:
- A vieš, že si ho v druhom kole
poriadne vystrašil?
- Naozaj???
- Hej. Myslel si, že ťa zabil.
●●●
Pýta sa manželka manžela: Budzeš
ešte pic. Muž je ticho. Žena sa ho
spýta este raz: Budzeš ešte pic. Muž
po chvili povie. Ta dobre, ta nalej...
●●●
Pýta sa otec sedemnásťročného
syna:
- Kam ideš? A prečo si so sebou
berieš tú baterku?
- Na rande.
- To ja som v Tvojich rokoch
žiadnu baterku nepotreboval.
- No, ale pozri sa, čo si si priviedol
domov!
poorte
znak
rodu
kmásaním
poškodí
základné
imanie
situácia
značka
hliníka
staršie
mužské
meno
hlúposť
(hovor.)
živil sa,
nasycoval sa
urobil let
dookola
11
UŽITOČNÝ SERVIS
Nájdite si svojho
lekára v našom meste
4
6 5
1
3
MESTSKÁ POLIKLINIKA
Hollého 2, 902 01 Pezinok
1
Endokrinológ
Gynekológ
Gynekológ
Internista
Logopéd
Očný lekár
ORL - ušné, nosné, krčné
Ortopéd
Pľúcna ambulancia
Praktický lekár pre deti
Praktický lekár pre deti
Praktický lekár pre deti
Praktický lekár pre deti
Praktický lekár pre deti
Praktický lekár pre deti
Praktický lekár pre dosp.
Praktický lekár pre dospelých
Psychológ
Psychológ
Psychológ
Rádiológ, RTG
Rehabil., Fyzioterapia
Stomatológia - zubná
ambulancia
Stomatológia - zubná
ambulancia
Stomatológia - zubná
ambulancia
Stomatológia - zubná
ambulancia
Stomatológia - zubná
ambulancia
Stomatológia - zubná
ambulancia
N. čeľustná ortopédia
Zubný technik
MUDr. Adriana Tešovičová
MUDr. Michal Kliment CSc.
MUDr. Gabriela Mészárosová
MUDr. Štefan Kvasnovský
Mgr. Dana Bernhauserová
MUDr. Peter Kuriš
MUDr.Elena Mojžišová
MUDr.Peter Böhm
MUDr. Ladislav Špačinský
MUDr. Marián Palko
MUDr. Anna Urbanovičová
MUDr. Iveta Feketová PhD,MPH,
MUDr. Eva Gulová
MUDr. Mária Križanová
MUDr. Daniela Vargicová
MUDr. Iveta Filipovičová MUDr. Helena Orlická MUDr. Peter Záruba
MUDr. Adriana Šimková
MUDr. Pavel Voda
Mgr. Jana Galanová
PhDr. Elena Chalmovská
Mgr. Gabriel Hruštič
MUDr. Marianna Príkazská PhD.
MUDr. Jela Palková
033/640 56 28 033/641 21 26
033/641 25 15 033/641 24 44 - kl. 139 0905/404 614
MUDr. Eva Andelová
033/641 21 19 MUDr. Radomír Tarek
033/640 67 02
MUDr. Zuzana Walterová
033/641 21 24 MUDr. Zuzana Chudíková 033/640 67 02
MUDr. Katarína Lenharčíková 033/641 24 44 - kl.125
MUDr. Eva Vršková 033/ 640 56 89 MUDr. Eva Jurinová
Dipl. z. t. Sylvia Horníková
033/641 24 44 - kl. 120
033/641 24 44 - kl. 146
033/640 07 84
033/641 30 35 033/641 21 06 033/641 24 44 - kl. 163 033/6412 444 033/641 24 44 - kl. 158 033/641 24 44 - kl. 152
033/641 24 44 - kl. 162
0903/584 835 033/641 24 45 kl.127
033/640 66 84 033/381 23 73
033/640 51 08 033/640 31 22
0948/383 662
033/641 24 44 - kl. 166
0907/185 232
Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela
2
Malacká cesta 63, 902 18 Pezinok
Praktický lekár pre dospelých
Rádiológ, RTG
Ortopéd
Psychiater
Neurológ
Internista
Gynekológ
MUDr. Antónia Lukačovičová
033/648 21 47
MUDr. Peter Jerguš, MPH.
033/648 21 34
MUDr. Juraj Lukáč
0903/425 852
MUDr. Elena Žigová 033/648 22 25
MUDr. Kamila Rosoľanková 033/648 21 51
MUDr. Rudolf Štefanovič, CSc.,MPH 033/648 21 44
doc. MUDr. Július Štefanovič, PhD. 033/648 21 43
3 Medicínske centrum Moymedica
Moyzesova 4, 902 01 Pezinok
Diabetológ
Geriater
Kožný lekár, dermatovenerológ
Neurológ
Praktický lekár pre dospelých
Praktický lekár pre dospelých
Praktický lekár pre dospelých
Psychiater
MUDr. Agáta Holubčíková
MUDr. Danica Ďurkovská
MUDr. Zuzana Zelenayová
MUDr. Viera Michálková
MUDr. Eva Lančaričová
MUDr. Danica Patáková MUDr. Mojmír Kvačala
MUDr. Silvia Trnovcová 033/640 69 84 033/641 21 04 033/641 21 01 033/640 72 31 033/640 52 49 033/641 21 18 033/641 21 16
033/640 61 85 4 MEDICÍNSKE CENTRUM SV. TADEÁŠA
Holubyho 41, Pezinok
SRDCE
PEZINKA
Mesačník o živote v našom meste, apríl/2014, č.I
Praktický lekár pre dospelých
Praktický lekár pre dospelých
Praktický lekár pre dospelých
Praktický lekár pre dospelých
Psychiater
Urológ
Diabetológ
5
6
0948/772 773
033/641 21 17
0948/518 500
033/641 10 42
0948/808 050
0907/868 122
033/640 54 33
Moyzesova 10, 902 01 Pezinok
Fyzioterapeut
2
MUDr. Sandtnerová Agnesa
MUDr. Krištúfek Ján, CSc.
MUDr. Moravec Rastislav
MUDr. Vozárová Zuzana, MUDr. Hora Zdenko
MUDr. Kanianska Margita
MUDr. Kopečný Marián
MUDr. Štrbová Lujza, PhD.
Dipl. fyz. Martina Bystrianska 0905/242 369
Kollárova 1, 902 01 Pezinok
Gynekológ
Psychológ, psychoterapeut
Ambulancia liečebnej
pedagogiky
Plastická a estetická chirurgia
MUDr. Dušan Lukáš Frko,
MPH
PhDr. Miroslava Muráriková
033/641 36 11
0905/205 109
PaedDr. Eva Urbaneková
0903/429 164
Life-Med Clinic, s.r.o.
0918/971 114
12
ŠPORT
Filip šoférom
Presne 10. apríla oslávil jeden z najznámejších Pezinčanov, úspešný slovenský reprezentant v horskej cyklistike
Filip Polc 32. narodeniny.
Majstrovi Európy, mnohonásobnému
slovenskému šampiónovi učaroval „bike“
odmalička. V posledných rokoch sa špecializuje na mestské zjazdy a hlavne tie
v Južnej Amerike mu prinášajú jeden
úspech za druhým.
Skvelú formu potvrdzuje Filip aj v aktuálnej sezóne. V rámci série City Downhill
World Tour triumfoval v úvodných dvoch
podujatiach - v brazílskom Santose a čilskom Valparaise. Usadil sa na čele celkového poradia, pripravil si pekný darček k
narodeninám a hotuje sa na tretie podujatie série, ktoré bude 21. júna v Bratislave.
„Vo Valparaise to bola už moja piata
účasť, mestské preteky tu majú svoju obrovskú popularitu, tradíciu i kvalitu. Trať
tentoraz lemovalo vyše tridsaťtisíc ľudí,
to je motor, čo ma ženie vpred. Vždy tu
panuje skvelá atmosféra, príjemní a dob-
rosrdeční ľudia a ešte keď sa aj v pretekoch
darí... Hoci hneď v prvej zákrute trate, na
ktorej bolo veľa štrku a hliny, som mal kritický moment. Trochu ma vyosilo z ideálnej dráhy, potom som zariskoval a ako
jediný som skočil cez schody do tenkej
medzery medzi múrom a stĺpom. Získal
som pred súpermi nejaký čas k dobru a asi
to bolo rozhodujúce," okomentoval marcové čilské víťazstvo Polc.
Mimochodom, z Valparaise pochádza
z roku 2013 aj momentka, na ktorej Filip
zapózoval na netradičnom mieste - ako
šofér miestneho trolejbusu. Že by ho
zlákal aj tento svojský druh adrenalínu?
„Určite nie, ostávam verný biku. Súčasťou
každých pretekov sú fototermíny s livestylovou témou, niečo na odľahčenie. Ja som
si vybral tradičný miestny trolejbus s dreveným interiérom, ktorý má vo Valparaise
svoje nezastupiteľné miesto už roky.“
Tretie podujatie série City Downhill
World Tour privíta 21. júna po roku opäť
Bratislava, trať vedie od bratislavského
foto: archív Filip Polc
trolejbusu nebude
hradu k Rybnému nábrežiu. A prsty v
tom, že sa svetoví bajkisti znova stretnú na
Slovensku, má aj Filip Polc. „Organizačne
sme si podujatie vzali pod našu taktovku,
takže prípravy naň spejú do finálnej fázy.
Trať spĺňa požadované kritériá a verím,
že priláka množstvo divákov. A keďže pri
premiére minulý rok mi to súťažne nevyšlo podľa predstáv, je čas urobiť víťazný
reparát. Bude to ale riadna fuška,“ pripomenul Filip, ktorý sa už v polovici apríla
presúval na ďalšie preteky do Peru.
Predtým si však stihol pripiť s priateľmi
a šampanským k sviatku a na záhrad-
nej narodeninovej párty ugrilovať niečo
dobré. A tiež dobehnúť tréningové resty.
„Kvôli organizačnými povinnostiam s
bratislavskými pretekmi som s tréningami
v posledných dňoch zvoľnil. Ešte šťastie,
že mám výbeh do vinohradov, kopcov na
tri minúty od domu... Pezinský reliéf je
priam stvorený pre zlepšenie výbušnosti a
rýchlosti a využívam ho pravidelne.“
Na otázku, či sa aj do Filipovho rodného mesta raz presunie svetový bikový seriál, má jednoduchú odpoveď:
„Ak tu vyrastie súci kopec, prečo nie?
Len nech to nie je skládka...“
ˇ
Extraligový sen snívajú kvôli detom
„Bola veľmi poučná, už začiatok sezóny nás riadne prefackal. Ono sa to nezdá,
ale extraliga znamená oproti účinkovaniu v nižších súťažiach veľký výkonnostný skok. Väčšie nároky na hráčov, funkcionárov klubu, celkový chod. Najväčšia
ťarcha ležala na pleciach pánov Šimoviča
a Baďuru st. Pre hráčov to znamenalo
zintenzívnenie tréningového procesu,
viac cestovania, oveľa kvalitnejší súperi. Mali síce profesionálne zmluvy, ale
v kolonke mzda bolo uvedené 1,- euro.
Bolo to o ich chcení, osobnej statočnosti.
Napriek tomu to je sezóna inšpiratívna.“
Škoda-preškoda, že Pezinok bude v budúcej sezóne bez hádzanárskej extraligy...
„O lúčení s extraligou by som ešte nech-
foto: martin Gabura
Pezinská hádzanárska rodina má aktuálne úctyhodných takmer 150 členov, z
nej podstatnú časť tvorí najmä mlaď.
Napriek tomu sa pozornosť fanúšikov v
uplynulých mesiacoch sústreďovala na extraligový tím mužov, ktorý sa premiérovo
predstavil medzi elitou. Do kuchyne pezinskej hádzanej sme nazreli spolu s Jánom
Oravcom, manažérom klubu a popýtali sa
ho na dojmy aj z extraligovej sezóny.
cel hovoriť. Stále nevieme, aký bude systém
mužských súťaží organizovaných SZH v budúcej sezóne. Je tiež možné, že z nižšej súťaže nebude chcieť nikto postúpiť, je to predovšetkým o veľkých finančných nárokoch.
Nám sa aj vďaka pôsobeniu v extralige podarilo tento rok dotiahnuť ďalších 30 detí.“
Pezinok získal v extralige dovedna 8 bodov, súboje s Modrou boli ozdobou.
„Ako pán Šimovič trefne podotkol, nemôžeme hovoriť, že Modra skončila ôsma
a Pezinok vypadol. Skôr tak, že v TOP 10
mužskej hádzanej sú dva tímy z pezinského
okresu! Duely s Modrou divákov skutočne bavili, medzi našimi mestami je odveká rivalita. Napríklad spor, či je „lepšejšé“
pezinské alebo modranské víno, trvá možno aj 1000 rokov!“
Čo ďalej s pezinskou mužskou hádzanou, aké sú najbližšie plány?
Ak to bude čo i len trochu možné, chceme hrať extraligu. Ak nie, jednoznačný cieľ
znie - vyhrať 1. ligu a opäť postúpiť. Hráčsky
káder sa stabilizoval na 14 hráčoch, na nich
sa dá stavať aj do budúcna. Okrem Janka
Feketeho, mimochodom najlepšieho strelca
celej extraligy, nemá nik nad 30 rokov. Čo
sa týka posíl, stále platí stará pesnička: Ak
budú peniaze. Múdrejší budeme v auguste.“
Čo pezinská hádzanárska mlaď? Je pre
ňu motiváciou, že Pezinok má v osobe D.
Baďuru ml. slovenského reprezentanta či
najlepšieho strelca extraligy Feketeho?
„Decká sú super, snažia sa, majú ohromnú chuť niečo dokázať. Musíte ich stále motivovať, chváliť, aj sem-tam „pritvrdiť“. Je
v tom neskutočná energia, dobíja „životné
baterky“. Keď chodíte v noci kontrolovať
životné funkcie vášho osemročného syna,
ktorý sa rozhodol spať s práve získanou medailou na krku, to je pocit, že to má zmysel.
Deti potrebujú snívať aj z tohto dôvodu bola
tá extraliga výborná. Reprezentácia krajiny
je tiež takým snom. Touto cestou blahoželám Duškovi Baďurovi k nominácii do repre. Sám má malých synčekov - dvojičky,
možno raz pôjdu v jeho stopách!“
Download

Mesačník o živote v našom meste, apríl/2014, č.I