ÚVODNÍK
Pohľad vďačnosti
„Som prijatý.“ „Som Ing.“ „Zmaturoval
som.“ „Zvládol som štátnice.“ A podobné iné
odkazy a statusy sa môžeme dočítať v týchto
dňoch na internete. O pár dní sa na Slovensku
udejú kňazské vysviacky a slávenie primičných
svätých omší. Chvíle, kedy sa ľudia tešia, oslavujú, želajú si nové úspechy. Preniká ich pocit
vďačnosti voči všetkým, ktorí im pomohli na ich
ceste k úspechu, za snom, povolaním.
Boli raz dvaja muži a obidvaja boli vážne
chorí. Bývali spolu v jednej malej izbe vo veľkej
nemocnici. V izbičke bolo len jedno okno, ktorým mohli vidieť okolitý svet. Jeden z mužov
smel v rámci svojej liečby hodinu denne sedieť
na posteli. Jeho posteľ stála pri okne. Ale ten
druhý musel po celý čas ležať vystretý na chrbte.
Každé popoludnie, keď muža pri okne na hodinu
podopreli, trávil čas tým, že opisoval, čo vidí cez
okno. Okno viedlo rovno do
parku s jazerom. Po jazere
plávali kačky a labute a deti
na brehu ich kŕmili chlebom,
alebo si púšťali lodičky. Zaľúbení sa prechádzali ruka v ruke pomedzi stromy, boli tu
kvety a trávniky, na ktorých
ľudia hrali tenis. A vzadu za
korunami stromov bol krásny
výhľad na panorámu mesta.
Muž ležiaci na chrbte počúval
toho druhého, ktorý opisoval, čo vidí a vychutnával každé jeho slovo. Počúval, ako jedno dieťa
skoro spadlo do jazera a aké krásne sú dievčatá v
letných šatách. Mužovo rozprávanie bolo také
presvedčivé, že ten druhý prežíval všetko tak,
akoby bol naozaj videl, čo sa deje vonku v parku.
Jedného krásneho odpoludnia však ležiacemu
mužovi napadlo: Prečo muž ležiaci pri okne môže vychutnávať všetok pôžitok z toho, čo sa deje
za oknom? Prečo on nemá takú možnosť? Cítil
sa síce zahanbene, ale čím viac sa snažil zahnať
tieto myšlienky, tým viac túžil vymeniť si miesto. Urobil by pre to všetko! Raz v noci, keď
uprene hľadel do povaly, druhý muž sa zrazu
prebudil. Kašľal a lapal dych a snažil sa dočiahnuť na tlačidlo, aby privolal sestričku. Muž ho
však len pozoroval a ani sa nepohol dokonca ani
/3/
vtedy, keď počul, že ten druhý prestal dýchať.
Ráno sestrička našla muža pri okne mŕtveho a
potom jeho telo potichu odviezli preč. Keď sa
to mužovi, ktorý zostal v izbe zdalo už vhodné, požiadal, či by ho nemohli premiestniť na
posteľ pri okne. A tak ho presťahovali, uložili
ho do postele a urobili mu pohodlie. Vo chvíli, keď všetci odišli, oprel sa o jeden lakeť,
bolestivo a namáhavo sa zdvihol, aby sa pozrel von oknom. Za oknom bol holý múr.
Príbeh s neočakávaným koncom. Niekedy
sa i my podobáme na muža vzdialeného od
okna. Radi počúvame opis niečoho pekného,
krásneho, skúsenosti od iných. A tíško v srdci
nás nahlodáva myšlienka: Čo keby som bol ja
na jeho/jej mieste? Aké by to asi bolo? Aj ja
chcem. A vidím len holý múr.
Každý z nás má jeden cieľ – Nebo. Každým ľudským životom sa otvára cesta ako sa k Nemu dostať. Sme Bohom milovaní.
Každý z nás je nová nádoba,
ktorá potrebuje a chce byť naplnená. Preto sa otvorme Jeho
Duchu a nechajme sa naplniť.
Staneme sa prežívajúcimi život Najsvätejšej Trojice v nás.
Skúsme
žiť
Jeho
darmi jednotu, lásku a spoločenstvo.
Maturity, štátnice, primície, vysviacky,
úspechy sú okamihy Božej dobroty, vytvárajú
priestor na vďaku, chválu, dobrorečenie všetkým, ktorých máme radi.
Boh nech je pred tebou a ukazuje ti
správnu cestu. Boh nech je vedľa teba, aby ťa
zovrel do náručia a chránil ťa. Boh nech je za
tebou a chráni ťa pred útokmi zlých ľudí. Boh
nech je pod tebou, aby ťa zachytil, keď spadneš a vyslobodil ťa z pasce. Boh nech je v tebe a teší ťa, keď ťa prepadne smútok.
Boh nech je okolo teba a bráni ťa. Boh
nech je nad tebou a žehná ti.
Tak nech ťa stále požehnáva dobrotivý
Boh.
kaplán Miloš
ČO SA STALO, PRIHODILO
Zo života
Cirkvi
Pápež František vymenoval 19. apríla 2013 za pomocného
prešovského
biskupa pátra Milana Lacha SJ, doterajšieho prodekana pre zahraničné
vzťahy a pre rozvoj na
Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Bratislave.
So spokojnosťou reaguje rakúska katolícka
cirkev na výsledok „Ľudového hlasovania proti
privilégiám Cirkvi“. Kardinál Christoph Schönborn to oznámil bezprostredne po predbežnom
oznámení
výsledkov.
S počtom 56 660 podpisov
je výsledok zreteľný.
„Ukazuje, že veľká väčšina Rakúšanov si cení náboženské
spoločenstvá
a ich prínos pre spoločnosť,“ povedal predseda
Biskupskej
konferencie
Rakúska.
Emeritný pápež Benedikt
XVI. prišiel do Vatikánu,
ktorý bude teraz jeho bydliskom. Pápež František
prijal svojho predchodcu
pri druhom doterajšom
stretnutí. Benedikt XVI.
už pri svojom odstúpení
oznámil, že sa chce teraz
úplne venovať modlitbe.
Ako oznámili, je rád, že sa
mohol opäť vrátiť do Vatikánu. Po prvý raz
v histórii je teda Vatikán
miestom dvoch pápežov súčasne aktívneho aj emeritného. Čo oboch oddeľu-
Zo života vrútockej farnosti
Vrútocká hudobná jar
V nedeľu 5. mája sa uskutočnil v našom kostole koncert Chrámového
spevokolu apoštola Pavla z Brezna, ktorý pod dirigentskou taktovkou Jána
Zachara predviedol bohatý repertoár skladieb. Program bol umocnený bohatým slovným doprovodom. V programe účinkoval aj vrútocký Chrámový
spevokol sv. Jána Krstiteľa, ktorý dirigoval Viliam Majda, na organe hrala
Oľga Cipciarová. Diváci dlhotrvajúcim potleskom ocenili umelecké výkony
obidvoch spevokolov. Po zaspievaní spoločného hymnu „Aká si mi krásna“,
sa speváci v KKD spoločne občerstvili a vzájomne si vymenili skúsenosti so
spoločným prianím všetkého dobrého. Koncert sa uskutočnil v rámci 19.
ročníka Vrútockej hudobnej jari.
Slávnostná svätá omša v Priekope
V utorok 7. mája na základe pozvania niektorých veriacich našej farnosti
slávil v Priekope slávnostnú svätú omšu o. Ján Dolgopoly. V svätej omši
spolu s našimi veriacimi ďakoval Pánu Bohu za 20 rokov kňazského života.
Púť na Velehrad a svätú horu Hostýn
Ráno, keď 8. máj zažiaril pekným slnečným počasím, nasadli sme do
dvoch autobusov a plní očakávania sme zamávali nášmu farskému kostolu
a modlitbami za požehnanú cestu, pobyt a návrat domov sme putovali v Roku
viery za vierozvestcami svätými Cyrilom a Metodom, ktorí na území Veľkomoravskej ríše dokončili misijnú prípravu k Slovanom, a tak naplno rozvinuli
svoje náboženské, literárne i organizačné úsilie. Prvá zastávka bola za hraničným prechodom Drietoma, kde nás v drevenom stánku – chalúpke čakal
čerstvo napečený domáci chlebík, ktorý tu vo váhe 3 kg predávali naši bratia
moraváci. Náš pán farár okrem chlebíka kúpil aj metrovú klobásu a všetkých
nás takto nakŕmil. My sme tiež vykúpili všetky chleby. Takto posilnení sme
putovali priamo na Velehrad. Tam sme s úžasom obdivovali ikonografiu velehradskej baziliky Nanebovzatia Panny Márie a Cyrila Metoda. Súčasná podoba kostolnej architektúry a jej baroková výzdoba pochádza z prelomu 17.
a 18. storočia. Tvorcovia ikonografického programu výzdoby boli sami cisterciáni.
Po prehliadke baziliky nasledovala svätá omša. Náš pán farár Jozef aj
s naším miništrantom sa zapojili do asistencie hlavného celebranta svätej omše. Tam sme sa znovu duchovne nasýtili Božím telom a Svätou krvou Pána
Ježiša. Pri bočnom oltári sme si nabrali aj vodu od svätého Ignáca z Loyoly,
ktorá je posväcovaná jeho medailou. Od svätometodského kríža na nádvorí
sme sa odobrali na obed a ochutnávku vín v Pravej moravskej pivnici. Tam
nám bolo ponúknutých až 10 druhov lahodných vín ako napr. chardonnay, rulandské modré, frankovka, tramín a pod. Pri každom druhu značkového vína,
tohto zlatého kráľovského moku, sa ozýval vínny sklep našim spevom
o vínečku, ktorý viedol svojim zvonovým hlasom náš pán organista Majda.
Vínečko bíle, Na zdravie, pripime si na zdravie, Po kalíšku, po kalíšku dáme,
Nalej mi vína, Malvína,... no slovom, bolo to úžasné. Syr a chlebík nám pomohli vychutnať každý druh vínečka osobitne. Obed nám podali v studenej
pivničnej reštaurácii, ale bol teplý, 3 zemiačky a jeden špíz, káva a orechový
rohlík. Takto nasýtení duchovne aj telesne sme nastúpili do autobusov na
ďalšiu púť na Svätohostýnsku horu k Panne Márii Víťaznej. Toto miesto je
/4/
ČO SA STALO, PRIHODILO
je, je iba niekoľko krokov krátkej prechádzky.
Hodina Eucharistickej adorácie v nedeľu,
2. júna, o 17.00 hodine
rímskeho miestneho času
tvorí celosvetové vyvrcholenie „Roku viery“.
Túto adoráciu naplánoval ešte pápež Benedikt
XVI. ako podujatie „v
spoločenstve s biskupmi
a ich diecéznymi spoločenstvami na celom svete“. Táto hodina „celosvetového významu“ má
byť „gestom duchovného
spoločenstva“, ako to vyjadril Benedikt XVI. Jeho nástupca pápež František tento termín v liste
všetkým biskupom potvrdil a oznámil, že bude
predsedať hodinovej Eucharistickej
adorácii
v Chráme sv. Petra. Pápež František navrhuje,
aby sa pripojili všetci
biskupi a vo svojej katedrále v danom čase
zorganizovali Eucharistickú adoráciu v príslušnom miestnom čase.
Je aj dobré a žiaduce,
aby sa táto iniciatíva rozšírila na najväčší možný
počet farností a iných
cirkevných zariadení.
Zdroje: TK KBS,
kath. net, idea, KAP
najväčším pútnickým miestom na Morave po Velehrade. Po prekonaní cca
100 schodov k Bazilike Minor sme sa tam pomodlili svätý ruženec a májovú
pobožnosť. S kňazom – našim rodákom vdp. Greisingerom, ktorý tam pôsobí,
sme sa nestretli, lebo bol v tom čase na púti v Medžugorii. Miestny kňaz nás
oboznámil s tým, ako Panna Mária, ktorú na tejto hore v čase na prelome 12.
a 13. storočia prosil moravský ľud o pomoc a záchranu pred Tatármi. Ona ich
vypočula a vyprosila im pomoc od svojho Syna Ježiša a On zoslal z Neba
blesky, ktoré udreli priamo do tábora Tatárov a úplne ich zničili. Ľudia skrytí
na tejto hore boli zachránení. Od tých čias si Ju uctievajú ako Pannu Mariu
Víťaznô – ochrankyňu Moravy. Na oltári je socha s Ježiškom, ktorému
z ručičky sálajú blesky. Tu sme si tiež načerpali vodičku zo svätej hory a jej
prameňa. Večer sa už blížil, tma tíško padala na túto horu a my všetci plní
nádherných zážitkov a milostí od Pána sme nastúpili do našich autobusov
a zobudili sme sa až vo Vrútkach pri našom kostole. Pán Boh zaplať organizátorom tejto úžasnej púte v Roku viery.
Za pútnikov Vlasta z Priekopy
Púť detí v Rajeckej Lesnej
V sobotu, 11. mája, sa vrútockí eRkári opäť vydali na detskú púť do Rajeckej Lesnej. Autobus plný detí a animátorov opustil naše Vrútky s požehnaním p. dekana a namieril si to priamo do dejiska tohtoročného stretnutia
všetkých eRkárov Slovenska. Tam nás čakala nie len zábava, hry, ukazovačky a hudba, ale aj svätá omša s otcom biskupom. Aj keď sa počasie mračilo a
neostala na nás suchá ani nitka, zažili sme obrovské spoločenstvo detí a animátorov a všetkým sme ukázali, že sme predsa pútnici a niečo vydržíme! Počasie sa síce neumúdrilo, no nás naplnil Duch Svätý a domov sme sa vám
vrátili s radosťou v srdciach. Posilnení Božou silou sa tešíme na ďalší ročník
Detskej púte do Rajeckej Lesnej.
Ľubka Křenková
Turíčny víkend
Jedno krásne májové ráno – 17. mája sa to začalo. Zo širokého a blízkeho
okolia sa začali schádzať mladí ľudia zo Žilinskej diecézy. Čo sa dialo? Určite ste si všimli farebné plagáty na nástenkách v našich kostoloch. Začalo sa
Stretnutie mládeže Žilinskej diecézy s otcom biskupom – Turíčny víkend
v Považskej Bystrici. Hlavnou myšlienkou tohto stretnutia bolo posolstvo
Svätého Otca Benedikta XVI. k 28. svetovému dňu mládeže zo Svätého Písma: „Choďte teda, učte všetky národy!“ (Mt 28, 19) Od rána prebiehala registrácia účastníkov. Program odštartoval hymnou „Prekročme svoj tieň.“ Vystúpili mladí zo Zákopčia – skupina Dávid Dave. Ich koncert oživil
a rozpumpoval atmosféru. Program pokračoval prednáškou s názvom „Pevní
v identite“. Duch Svätý vytvára našu identitu kresťana. Pri vytváraní našej
identity je dôležitý pohľad Boha na nás, môj pohľad na mňa samotného
a spolupráca ja a Boh. V priebehu dňa zaznelo aj druhé vyučovanie „Hlásaj
evanjelium o Kráľovstve“. Nemusíme sa hanbiť za náš život s Bohom. Hanbiť sa máme len za to, že sme sa nechali oklamať hriechom. V Ježišovi je
pravda, ktorá oslobodzuje. Božie kráľovstvo porastie práve cez prijaté Božie
slovo, ktoré žijeme v každodennosti. Po prednáškach prebiehala práca
v malých skupinkách, kde sa pomocou animátorov rozmieňalo na drobné počuté slovo a utvrdzovalo sa v odhodlaní žiť Božie kráľovstvo. V podvečer
prebiehali workshopy na rôzne témy (Byť slobodný; Identita ženy; Identita
muža; Image je na niečo, alebo urob svet krajším; Chvála a vlajkovanie; Ako
/5/
ČO SA STALO, PRIHODILO
viesť spoločenstvo; Božie otcovstvo). Po workshopoch sa mladí presunuli do miestneho Farského kostola, kde prebiehal večerný program Turíčnej vigílie: Bohoslužba slova, ktorú viedol generálny vikár Žilinskej diecézy Mons. Ladislav Stromček, modlitba, koncert chvál a modlitieb, adorácia. Sprevádzali ju
členovia skupiny Rieka života z Podolínca. V nedeľu ráno začal program chválami, ktoré nám sprostredkovala kapela spoločenstva Eliáš. Po chválach nasledovala tretia posledná prednáška: „Obleč si
pancier spravodlivosti“ a práca v skupinkách. Opäť sa všetci zúčastnení presunuli do chrámu, kde prežívali najdôležitejšiu a najsilnejšiu modlitbu svätej omše, kedy boli vtiahnutí do života Najsvätejšej Trojice Svätým Duchom. Po svätej omši boli všetci pozvaní ohlasovať a budovať Božie kráľovstvo v našich
farnostiach.
Rekonštrukčné práce v Rozprávkovom domčeku
V tomto mesiaci sme začali s opravou jednej miestnosti v Rozprávkovom domčeku, ktorý pre svoju
činnosť využíva Rodinné centrum. V bývalej skautskej miestnosti došlo v minulom roku k vytopeniu
a zničeniu drevenej podlahy. Z tohto dôvodu je potrebné celú podlahu vymeniť a celú miestnosť nanovo
omietnuť. Súčasťou rekonštrukcie tejto miestnosti je aj nová elektro a vodoinštalácia. Po vysušení tejto
miestnosti budeme v týchto prácach pokračovať. Celkové náklady prevýšia 1.500,- €. Ďakujeme
všetkým tým, ktorí sa zúčastnili na brigáde. Vďaka tiež patrí aj tým, ktorí by boli ochotní rekonštrukciu
finančne podporiť.
Vykonanie náhradnej výsadby
V uplynulom mesiaci sme na základe rozhodnutia Mesta Vrútky uskutočnili povinnú náhradnú výsadbu stromov v okolí kostola namiesto predtým vypílených stromov. Náhradná výsadba našu farnosť
stála 400,- €. Prosíme Vás, chráňte tieto stromy pred poškodením. Zároveň chceme poprosiť obetavé
ženy, keby si zobrali na starosť záhon rododendronov pri kostole.
Upratovanie kostola
V sobotu 1. júna sa previedlo ošetrenie dlažby v našom farskom kostole. Po vykonaní prác si naši
mladí pochutili na dobrej pizzi. Ďakujeme im za vykonanú prácu.
Putovali sme do Svätej zeme
(2. časť)
Štvrtok 4. deň – Nazaret. Ráno sme vstali
skôr, keďže sme mali pred sebou dlhšiu cestu. Naším cieľom bol Nazaret ležiaci v Galilei. Betlehem
a Jeruzalem sa nachádzajú v Judei, strednej časti
Izraela. Judea je nehostinná krajina, ktorej veľkú
časť tvorí Judská púšť. Úrodná zem sa nachádza
na západe na stredomorskom pobreží a na severe
Izraela v Galilei. Prvou našou zastávkou (mimo
programu) bola Cézarea Prímorská, najznámejší palestínsky prístav v období Ježiša Krista. Bol
vystavaný Herodesom Veľkým v rokoch 22 - 13
pred Kr. Zastavili sme sa tu na pol hodinku
a osviežili sa vo vodách Stredozemného mora.
Odtiaľ sme sa presunuli do Hajfy (3. najväčšie
mesto v Izraeli po Jeruzaleme a Tel Avive) ležiacej asi 90 km severne od Tel Avivu. Na hore
Karmel sme navštívili kláštor a kostol karmelitánov z 19. storočia nazývaný Stella maris
(„Hviezda morská“), kde sme mali sv. omšu. Interiér chrámu je bohato zdobený bielym mramorom
a maľbami zobrazujúcimi výjavy zo života Panny
Márie a proroka Eliáša. Potom sme si z rozhľadne
pozreli vyhliadku na Hajfu a napokon prekrásne
terasovité Bahaiské záhrady, ktoré boli v roku
2008 zaradené do zoznamu svetového dedičstva
/6/
SVÄTÁ ZEM
retčania zhodiť Pána Ježiša (Lk 4, 28-30)
a vyšliapali sme si to nahor. Opäť sa nám tu naskytol nádherný pohľad na okolie. Jeden z nás tu
tak zanietene fotil, až zakopol na skalnatom teréne
a spadol, našťastie sa mu nič nestalo. Opustili sme
toto zaujímavé miesto a odviezli sa k Bazilike
Zvestovania Pána v Nazarete. Súčasná Bazilika
Zvestovania Pána bola postavená v rokoch 1960
- 69. Pozostáva z betónu a vnútro z miestneho
kameňa. Na prednej hlavnej strane sa vo výške týči bronzová socha Vykupiteľa, pod ňou scéna
Zvestovania (Lk 1, 26-38) a ešte nižšie sú vyobrazení štyria evanjelisti. Vo vnútri sú dva
kostoly, jeden na
druhom.
Spodný
kostol, podľa štýlu
krypty,
uchováva
jaskyňu – príbytok
Panny Márie; vrchný kostol je zasvätený Panne Márii,
Matke
Cirkvi.
Spodný kostol je
zahalený do prítmia,
sústredený na posvätnú
Jaskyňu
Zvestovania. V Jaskyni je pod františkánskym oltárom z roku 1600 latinský nápis: „Tu sa Slovo
Telom stalo.“ Vrchný kostol má dominantnú kupolu vysokú 40 m. Na oltári je mozaika s postavou
Krista, sv. Petra a korunovanou Pannou Máriou.
Po prehliadke baziliky sme sa večer vrátili do hotela.
Piatok 5. deň – Genezaretské jazero. Rozlúčili sme sa s Nazaretom a vyrazili sme do Kány
Galilejskej, miesta prvého Kristovho zázraku (Jn
2, 1-5), vzdialenej asi 7 km na severovýchod.
V kostole Zázraku premenenia vína, postavenom v roku 1906 na zrúcaninách byzantského
chrámu z 5. stor., sme mali ráno sv. omšu, pri ktorej si 9 manželských párov obnovilo svoj manželský sľub. V blízkom obchodíku sme okoštovali aj
kúpili víno a pokračovali ďalej. Ďalšou našou zastávkou bola Hora Blahoslavenstiev v blízkosti
Genezaretského jazera, jedno z najkrajších miest
vo Svätej zemi. Hora Blahoslavenstiev je nevysoký kopec, na ktorom Pán Ježiš vyhlásil nové zákony svojho kráľovstva (Mt 5, 1 - 7, 29) – reč na
vrchu. Na vrchole kopca stojí Kostol Blahoslavenstiev postavený v roku 1937 talianskym architektom Antoniom Barluzzim. Na každej z ôsmich
UNESCO. Nad záhradami stojí svätyňa nového
náboženstva Bahai Bahá’í-Shrine of the Báb
z roku 1935, ktorej pozlátená kupola je dominantou mesta. Opustili sme Hajfu a pred obedom sme
prišli do Nazaretu, mesta ležiaceho 40 km juhovýchodne od Hajfy. Ubytovali sme sa na jednu noc
v hoteli menom Galileo a vyrazili do mesta. Názov mesta je odvodený od slova Nasret – „kvet“.
V Ježišových časoch to bolo malé mestečko bez
významu. V súčasnosti je najväčším arabským
mestom v Izraeli. Najprv sme navštívili Kostol sv.
Jozefa. Nachádza sa na severnej strane kláštora
františkánov pri
Bazilike Zvestovania Pána. Pod
Kostolom sv. Jozefa je krypta zasvätená Svätej rodine.
Ide
o jaskyňu – dom
alebo
tesársku
dielňu, kde žila
Svätá rodina. Odtiaľto sme sa autobusom presunuli ku Vrchu Tábor. Vrch Tábor
je vzdialený 9 km východne od Nazaretu, dosahuje výšku 588 m nad morom a 400 m nad okolitou
krajinou. Podľa Nového zákona a kresťanskej tradície sa tu uskutočnilo Premenenie Pána (Lk 9,
28-36), hoci ani jeden z troch evanjelistov menovite nespomína miesto, kde sa udalosť udiala. Na
úpätí vrchu sme sa presunuli do taxíkov, aby sme
ušetrili čas a vyviezli sa hore. V roku 1924 získali
túto lokalitu františkáni a vybudovali tu kláštor a
krásnu Baziliku Premenenia Pána. Bazilika má
dve veže, je trojloďová, dvojpodlažná, postavená
nad pôvodnou bazilikou z križiackeho obdobia.
Hornú časť apsidy, nad hlavným oltárom, skrášľuje prekrásna zlatá mozaika, zobrazujúca Premenenie Pána – celého presvieteného a vznášajúceho sa
nad zemou. Napravo od neho je zobrazený prorok
Eliáš s mečom, naľavo Mojžiš s tabuľami Desatora. Pod hlavným oltárom sa nachádza Krypta
Premenenia. Po prehliadke baziliky sme obdivovali krásny areál a kochali sa výhľadom na okolitú
krajinu. Naspäť sme sa opäť odviezli taxíkmi, až
na pár jednotlivcov, ktorí si to poctivo odšliapali
nadol. Na spiatočnej ceste do Nazaretu sme sa zastavili pri skalnatom vyvýšenom mieste (tzv. Skala Zhodenia), z ktorého chceli rozhnevaní Naza/7/
SVÄTÁ ZEM
dvanástich apoštolov, vyučoval v synagóge atď.
Navštívili sme tu Chrám svätého Petra, ktorý bol
postavený v roku 1990. Má kruhovitý tvar a je
takmer celý zo skla. Stojí na mieste domu z 1.
stor. pred Kr., v ktorom žili spomínaní dvaja učeníci i Pán Ježiš. Možno povedať, že tu bol prvý
Vatikán, prvý seminár a prvá fara na svete. Hneď
vedľa sú zvyšky Kafarnaumskej (Bielej) synagógy zo 4. stor. s korintskými stĺpmi, ktorá bola
postavená na základoch staršej synagógy, v ktorej
kázal Pán Ježiš. Františkánom sa podarilo túto lokalitu získať v roku 1894 a v roku 1921 začali robiť vykopávky. Z Kafarnaumu sme sa presunuli
na Genezaretské jazero, po ktorom sme sa necelú
hodinu plavili na lodi. Plavba bola veľmi príjemná, veselá, dokonca sme si tu zaspievali
i slovenskú hymnu pri vztyčovaní slovenskej zástavy na lodi. Genezaretské jazero (alebo Galilejské more, prípadne Tiberiatske more)
je dlhé 21 km, široké
11 km a hlboké 50
m. S rozlohou 166
km² je najväčším
sladkovodným jazerom Izraela. Leží
212 m pod hladinou
Stredozemného mora. Dve udalosti,
uvedené
v evanjeliách,
sa
udiali priamo na vlnách tohto jazera:
Utíšenie búrky na mori (Mk 4, 35-41) a Ježiš kráča po mori (Mt 14, 22-33). Vystúpili sme na západnom brehu jazera v meste Tiberias. Tiberias
(podľa rímskeho cisára Tibéria) je hlavným mestom Dolnej Galilei a jedným zo štyroch svätých
miest judaizmu (ďalšie sú: Jeruzalem, Hebron, Safed). Po krátkej prechádzke mestom a menších
nákupoch (ženy zjednávali kašmírové šatky) sme
nastúpili do autobusu, vyzdvihli pri Kafarnaume
dve „stratené“ pútničky, ktoré sa s nami neplavili
a vydali sa k rieke Jordán. Miesto Jardenit pri
Jordáne už bolo zatvorené, takže sme obnovenie
svojho krstu odložili na ďalší deň a vrátili sa do
nášho „domovského“ Betlehemu.
stien kaplnky tohto kostola je napísané jedno blahoslavenstvo (Mt 5, 3-10). Odtiaľto sme sa presunuli ku Kostolu rozmnoženia chlebov a rýb
v blízkej lokalite Tabgha („Sedem prameňov“).
V minulosti sa sedem prameňov spájalo na tomto
mieste a pokračovalo ako jeden tok do Genezaretského jazera. Dnes ich ostalo už len päť. Je to tradičné miesto zázraku rozmnoženia chlebov a rýb
(Jn 6, 1-15). Ide o prvé rozmnoženie chleba, druhé
rozmnoženie chleba sa udialo na púšti (Mk 8, 19). Kostol bol postavený v roku 1982 na základoch byzantského kostola z 5. stor. Pred hlavným
oltárom je mozaikový obraz košíka s piatimi
chlebmi a vedľa dvoma rybami. Pod oltárom vyčnieva časť kameňa, na ktorom - podľa tradície –
sedel Pán Ježiš, keď rozmnožoval chleby a ryby.
Asi 400 m od Kostola rozmnoženia chlebov a rýb
sa nachádza Kostol Primátu svätého Petra. Bol
postavený
v roku 1934 na
pôvodných základoch kostola
z 5. stor. Kostol
stojí na mieste,
kde sa Pán Ježiš
tretíkrát zjavil
apoštolom po
svojom
zmŕtvychvstaní
a jedol s nimi
rybu. Preto skala vo vnútri kostola dostala názov Mensa Christi – Kristov stôl. Je to miesto potvrdenia primátu sv. Petra po jeho trojnásobnom
vyznaní lásky Ježišovi (Jn 21, 1-19). Samotný
primát Pán Ježiš udelil Petrovi ešte predtým
v Cézarei Filipovej (Mt 16, 13-20), preto by sa
tento kostol v Tabghe mal správne nazývať „Potvrdenie primátu svätého Petra“. Omočili sme si
nohy v Genezaretskom jazere a potom sme si tu
dali vo veľkej reštaurácii obed – tradičnú rybu sv.
Petra. Tá ryba bola trochu pochudnutá, ale vďaka
množstvu príloh sme sa mohli dosýta najesť. Po
chutnom obede sme sa presunuli do blízkeho Kafarnauma. Kafarnaum (Kafr Nahum „Mesto potešenia“) leží asi 3-4 km od miesta, kde sa vlieva
rieka Jordán do Genezaretského jazera. Podľa tradície je bydliskom apoštolov Petra a Ondreja, ktorí sa sem priženili z neďalekej Betsaidy.
V Kafarnaume vykonal Pán Ježiš viacero zázrakov (evanjeliá spomínajú 12); tu Pán Ježiš povolal
Použité pramene: Martin Mojžiš - Putujeme
spolu po Svätej zemi; Cestovateľ 9/2010.
Marián Sovík
/8/
ROK VIERY
Nicejsko – carihradské vyznanie viery
„a stal sa človekom“ – článok viery nám hovorí: „Kristus prijal skutočné, nie iba zdanlivé telo“. Skutočné telo, rovnaké ako naše, s kosťami,
svalmi,... Kristus prijal nielen telo, ale tiež rozumnú dušu. (de fide). Upozorňuje na to aj koncil
v Chladcedóne (451): „Kristus je pravý Boh a
pravý človek.“ Stáva sa aj človekom a Bohom
ostáva od vekov a naveky. Historickú osobu Krista ako človeka nám potvrdzuje nielen Sväté Písmo, ale aj napr. židovský historik Flavius († 110),
keď Ježiša spomína ako veľkého divotvorcu a Suetonius (†121) opisuje vyhnanie židov z Mesta cisárom Claudiusom, lebo na podnecovanie akéhosi
Kresta vyvolávali časté nepokoje (49-50). Medzi
bludy, ktoré protirečili učeniu Cirkvi, môžeme
spomenúť napr. doketizmus: Kristus mal len zdanlivé telo, nie však pozemské (odsúdené v Nicei
325); apolinarizmus: Kristus nemal rozumnú ľudskú dušu, lebo jej miesto zaujalo večné Slovo
(odmietnuté v Carihrade 381); monofyzitizmus:
pod vplyvom alexandrijskej školy hlásal len jednu
prirodzenosť v Ježišovi Kristovi. Ľudská zmizla
v božskej alebo vznikla len jedna – zmiešaná (odsúdené v Chalcedóne 451); monoteletizmus:
v Kristovi je iba jediná vôľa a jediná činnosť.
Touto náukou chcel carihradský patriarcha Sergiu
priviesť späť do Cirkvi monofyzitov (odsúdené na
III. chalcedónskom koncile 680); arianizmus:
Kristus, keďže je inou osobou ako Otec, nie je
Bohom, nie je večný, nie je zrodený z Boha, ale je
len tvorom Božím (odsúdené v Nicei 325); racionalizmus (18. st.): hlásal, že v kresťanstve sú len
tie dogmy pravdivé, ktoré možno objasniť rozumovo. Preto Kristovi pripisovali len nezvyčajnú
šľachetnosť a múdrosť, ale odmietali jeho nadprirodzenú hodnosť.
Vidíme tu rôzne historické udalosti a bludy
v rôznych rokoch. Pritom sa vždy môžeme sami
seba spýtať, či naozaj rozumieme a veríme nielen
v slová vo vyznaní viery, ale či aj to, čo je za týmito slovami ukryté. Dostávame sa k slovám sv.
Ignáca z Loyoly (†1556): „Pravému tajomstvu
osoby a poslania Ježiša Krista sa každý môže prepracovať iba s námahou.“
(pokračovanie nabudúce)
Drahí bratia a sestry, opäť sa môžeme spoločne zamyslieť nad ďalšou časťou nicejskocarihradského vyznania viery, v ktorej sa budeme
spoločne venovať tajomstvu vtelenia Ježiša Krista.
„A mocou Ducha Svätého“ – hoci vyznávame vieru v Ježiša Krista, prvýkrát sa stretávame
vo vyznaní viery aj s pomenovaním tretej božskej
osoby – Duchom Svätým. K Duchu Svätému sa
dostaneme ešte neskôr, no môžeme si tu uvedomiť
Trojjediného Boha. Otec neposiela na zem svojho
Syna bez ohlásenia, veď Duch Svätý ústami prorokov ho ohlasoval už dávnejšie. Duch Svätý spočinul na Panne Márii, preto vyznávame tieto slová. Ježiš neprišiel sám, Boh sa „nerozdelil“, veď
Syn prišiel s Duchom Svätým, jeho mocou zostúpil na zem, na tento svet, ktorý stvoril.
„vzal si telo z Márie Panny“ – stretávame sa
tu s Pannou Máriou vo vyznaní viery nielen prvý,
ale aj posledný raz. Vyznávame vieru nielen Ježišovi, ale vyznávame vieru aj vo vzťahu k Panne
Márii, pričom si práve tu môžeme uvedomiť jej
podiel na Božom pláne spásy. Mária tým, že počala a porodila Pána Ježiša, spolupôsobila na diele
vykúpenia, lebo takto poskytla večnému Synovi
Božiemu obetný dar: telo a krv, ktorú vylial za ľudí na odpustenie hriechov a zaslúžil pre ľudí hojnosť Božích milosti. Aj článok viery (de fide) nám
hovorí: „Kristus bol skutočne splodený a zrodený
z Adamovej dcéry, Panny Márie.“ On je teda potomok ženy, ktorého Boh prisľúbil prvým ľuďom
po ich páde do hriechu. Spravodlivosť si totiž vyžadovala, aby zadosťučinenie bolo prinesené
z toho pokolenia, ktoré sa urážky dopustilo (sv.
Tomáš Akvinský, †1274). Aj Starý zákon ľudí
pripravoval na vtelenie Boha (Iz 7,14). Evanjeliá
nám neskôr opisujú splnenie tohto tajomstva (Mt
1,18-25 a Lk 1,30 – 3,5). Koncil v Efeze (431)
vyhlásil: „Svätá Panna je Rodičkou Boha, lebo
podľa tela porodila Božie Slovo, ktoré sa stalo Telom.“ Podobne nazýva Pannu Máriu Bohorodičkou aj Chalcedónsky (451) a II. a III. carihradský
koncil (553 a 680-681). Už sv. Ignác Antiochijský
(†107) napísal: „Mária nosila v živote nášho Boha, Ježiša Krista.“ Oproti tomu bludné učenie nestorianizmus hlásalo, že božská a ľudská prirodzenosť Krista nie je fyzicky spojená v jednej
božskej osobe a preto Panna Mária nie je Božou
Matkou (odsúdené v Efeze 431).
Spracoval: Marián Zuziak
Konzultant: prof. ThDr. Anton Adam CM,
PhD
/9/
PRVÉ SVÄTÉ PRIJÍMANIE
Moje prvé sväté prijímanie
V nedeľu 26. mája pri svätej omši o 9:30 h päťdesiatosem detí našej farnosti prijalo prvýkrát Pána Ježiša do svojho srdca. Deti sa na túto slávnosť spolu s rodičmi počas celého roka pripravovali katechetickými stretnutiami pod vedením pána farára Mons. Jozefa Petráša. Veľký podiel na ich príprave prostredníctvom školskej katechézy vykonali naše katechétky ThLic. PaedDr. Mária Hrádocká a Mgr. Monika
Hrádocká a náš pán kaplán Mgr. Miloš Hlucháň. Všetkým patrí veľká vďaka.
Zoznam prvoprijímajúcich detí
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
11.
12.
13.
14.
15.
16.
17.
18.
19.
20.
Balga Marián
Balga Peter
Barienčík Samuel
Bašnák Jakub
Belková Kristína
Biksadská Nikola
Botur Justín
Čapliar Marek
Čarnoká Nina
Digaňa Matej
Dobias Jaroslav
Dubán Ján
Dzureková Miriam
Fabianová Emma
Forróová Timea
Gajdoš Róbert
Holečková Rebeka
Hoťka Andrej
Hudec Dominik
Húska Samuel
21.
22.
23.
24.
25.
26.
27.
28.
29.
30.
31.
32.
33.
34.
35.
36.
37.
38.
39.
40.
Chodúrová Barbora
Chromek Samuel
Jamborová Lucia
Janíček Jakub
Jaroš Martin
Jelšíková Laura
Jurina Oliver
Klinerová Zuzana
Kľuch Jakub
Končiar Marko
Kozmová Alexandra
Macák Igor
Maroš Matthtias
Medvecká Lucia
Mikula Mário
Mikušková Nina
Motyková Ivana
Najšelová Nikoletta
Najšelová Patrícia
Ondrášová Sabina
41.
42.
43.
44.
45.
46.
47.
48.
49.
50.
51.
52.
53.
54.
55.
56.
57.
58.
Podhorská Anna
Putnokyová Chiara
Ramšík Andrej
Ramšík Samuel
Repáňová Anna Mária
Ruttkay Martin
Sabolová Martina
Slašťanová Nikola
Stančiak Adrián
Suchá Diana
Šarluška Kristián
Štrbáková Nina
Tréger Matúš
Vacek Jakub
Varga Samuel
Vojtek Roman
Záhora Matúš
Zuzík Karol
Moje svedectvo
som sa z pekných darčekov. Podvečer sme boli na
prechádzke v Jedľovinách.
Justín Botur, ZŠ s MŠ J. V. Dolinského Martin
– Priekopa
V septembri som sa začal pripravovať na prvé
sväté prijímanie. V KKD sme mali stretnutia, ktoré viedol pán farár. Na stretnutiach nám dal úlohu
a pani kostolníčka na náboženstve nás vyskúšala.
Doma sme si čítali evanjelium, aby som lepšie
spoznal Pána Ježiša. Možno aj púť do Medžugoria
bola pre mňa dobrou prípravou, veľa som sa tam
modlil a každý deň sme tam mali svätú omšu. Vo
Vrútkach som rád chodil do kostola. Najviac sa mi
páčili ranné sväté omše, lebo som ako miništrant
mohol vykonávať veľa funkcií. Na náboženstve
sme sa veľa pripravovali na svätú spoveď, aby
sme Pána Ježiša prijali do čistého srdca. Po spovedi som sa cítil veľmi dobre. Na slávnostnej svätej omši sa mi páčilo, ako som prijal Pána Ježiša
do svojho srdca. Otec uvaril výborný obed a tešil
/ 10 /
PRVÉ SVÄTÉ PRIJÍMANIE
nám mamina pomáhala so spytovaním svedomia.
Nastal deň 1. svätého prijímania.
Všetci sme si mysleli, že bude pršať, lenže ráno nás zobudili slnečné
lúče. Bolo prekrásne. Zoradili sme
sa pred kostolom. Cez 1. sväté prijímanie sme spievali nacvičené
piesne. Keď som 1. krát prijal Pána
Ježiša do svojho srdca, tak som si
kľakol a poďakoval som sa, že Pán
Ježiš vošiel do môjho srdca. Na
konci slávnosti som recitoval báseň.
Keď sa v kostole skončila omša, išli
sme do KKD. Čakala nás tam maškrta a pamätná kniha. Keď sme prišli domov, mali sme slávnostný
obed. Zablahoželať nám prišli krstní rodičia.
Samuel Ramšík, ZŠ s MŠ M. R. Štefánika
Vrútky
Počas roka sme sa pripravovali tak, že sme
chodili do Katolíckeho domu aj
do kostola na náuky. Naučili
sme sa priebeh svätej omše,
sviatosti zmierenia, ako sa máme v kostole správať, ako prijať
živého Ježiša. Na príprave sa mi
páčilo, že sme spievali, rozprávali si príbehy, modlili sme sa.
Na svätú spoveď som sa pripravovala s rodičmi tak, že som sa
naučila ľútosť, spytovala som si
svedomie – aké hriechy som
spáchala od malička. Predsavzatie mám, že sa budem učiť, poslúchať. Ako rodina sme spolu
chodili do kostola, modlili sme
sa a spolu sme riešili otázky.
Bola som šťastná, že som prvý raz prijala do srdiečka Pána Ježiša. Na svätej omši sa mi páčilo
všetko. Po svätom prijímaní som ďakovala Ježišovi, že mohol prísť do môjho srdiečka. Doma sme
mali slávnostný obed, kde sa so mnou tešila celá
rodina (krstní rodičia, babka, starká a všetci ostatní, ktorí ma majú radi).
Miriam Dzureková, ZŠ Hany Zelinovej Vrútky
Na 1. sv. prijímanie sme sa pripravovali na
hodinách náboženstva a v KKD. Učili sme sa
o eucharistii,
Bohu,
Božích
prikázaniach
a pesničky. Na príprave sa mi páčili pesničky. Na
1. sv. spoveď som sa pripravovala tak, že som sa
pomodlila prípravnú modlitbu, pospytovala som si
svedomie, išla som na 1. sv. spoveď a vykonala
som pokánie. Predsavzatie som si dala také, že
nebudem robiť to, čo som povedala pri 1. sv. spovedi. Tešila som sa na slávnosť 1. sv. prijímania.
Po 1. sv. prijímaní som poďakovala Ježišovi. Celá
sv. omša sa mi páčila. Doma sme mali oslavu
s celou rodinou.
Emma Fabianová, ZŠ s MŠ J. V. Dolinského
Martin – Priekopa
Na prvé sväté prijímanie sme sa pripravovali
9 mesiacov. Bolo to 6-krát do mesiaca. Na prvú
svätú spoveď sme sa pripravovali spytovaním
svedomia. Pomáhala mi s ním mama. V deň prvej
svätej spovede veľmi pršalo. Išiel som sa spovedať ku pánovi kaplánovi. Keď prišiel deň prvého
svätého prijímania svietilo slnko. Keď sme išli po
schodoch, tak sa mi rovnošata zaplietla o topánku.
Cez obetovanie sme sa modlili detský kánon. Pesničky sa mi veľmi páčili, aj tie sme sa
učili na stretnutiach. Keď som prvý raz
prijal Ježiša Krista do svojho srdca, tak
som bol veľmi šťastný. Slávnosť prvého
svätého prijímania bola veľmi pekná.
Doma sme mali slávnostný obed a dostali
sme tortu v tvare kostolného okna.
Andrej Ramšík, ZŠ s MŠ M. R. Štefánika Vrútky
Od začiatku 3. ročníka sme chodili do
KKD na prípravy. Na hodinách náboženstva sme sa tiež pripravovali na 1. sväté
prijímanie. Deň pred 1. svätou spoveďou
/ 11 /
SVÄTEC MESIACA
Sv. Karol Lwanga a spoločníci, mučeníci
člena kráľovskej stráže, 40-ročného Ponciána
Ngondwe. 27. mája zabili sťatím 30-ročného Andreja Kaggwa a 24-ročné páža Gonzagu Gonza.
Ten istý deň rozsekali za živa 20-ročné páža Atanáza Bazzekuketta. Zvlášť mučili 50-ročného sudcu a náčelníka Mateja (Matúša) Kalembu, ktorého
30. mája strašne dokaličeného nechali v bolestiach
dokonať na kampalskom vŕšku. Posledný deň v
máji skončil mučeníctvom život 35-ročného Noeho Mwaggaliho, ktorého dali roztrhať zúrivým
psom. 3. júna 1886 sa konala hromadná poprava
na vŕšku Namugongo v blízkosti kráľovho sídla.
Za živa tu upálili trinásť mladých pážat a kráľovských strážcov. Ich mená sú: už spomenutý veliteľ
pážat Karol Lwanga, ďalej Lukáš Banabakintu,
Jakub Buzabliawo, Ambróz Kibuka, Anatol Kiriggwajjo, Achil Kiwanuka, Mbaga Tuzin-de, Mukasa Kiriwawanvu, Adolf Mukasa Ludigo, Bruno
Serankuma, Gyavira, Mugagga a
najmladší, 13-ročný Kizito, ktorý
ukázal obdivuhodný príklad pevnosti vo viere. K 21 uvedeným
mučeníkom treba ešte pripojiť Jána Máriu Muzeyiho, ktorého sťali
a hodili do močiara 27. januára
1887. Celkove zahynulo v prenasledovaní kráľa Mwangu asi sto
kresťanov, medzi nimi aj veriaci
anglikánskej misie. No o dvadsiatich dvoch, ktorých mená sú tu
uvedené, sa zachovali spoľahlivé
údaje, a to tak o osobách, ako aj o
dôvodoch a okolnostiach ich mučeníctva. Pápež
Benedikt XV. vyhlásil roku 1920 týchto hrdinov
kresťanskej viery za blahoslavených a pápež Pavol VI. roku 1964 za svätých. Medzitým bol Karol
Lwanga vyhlásený za patróna africkej mládeže.
Mohlo by sa zdať, že krvavá búrka v rokoch 188587 zničí rodiacu sa Cirkev v Ugande prv, ako by
sa mohla uchytiť. No nestalo sa tak. Štyri roky po
prenasledovaní bolo v ugandskej misii už vyše 2
000 veriacich a o 15 rokov neskôr mala ugandská
cirkev už vyše 100 000 členov. Ich počet sa nezastavil ani pri tomto čísle a pri oslave storočného
trvania Cirkvi v Ugande roku 1979 mala táto ;
Použité pramene: RAJMUND ONDRUŠ:
Blízki Bohu i ľuďom
Marián Sovík
Kresťanstvo sa uchytilo v Afrike už v apoštolskom období. Prvé cirkevné obce vznikli na stredomorskom pobreží severnej Afriky a v Egypte.
Do konca 6. stor. sa rozšírilo kresťanstvo v severnej Afrike v rozsiahlej oblasti, ktorá sa rozprestierala od Červeného mora až po Atlantický oceán a
mala niekoľko sto biskupstiev. Výboje mohamedánskych Arabov v 7. storočí nielen zničili kresťanstvo v tejto časti Afriky, ale znemožnili aj jeho
šírenie dovnútra tohto kontinentu. Iba novoveké
objaviteľské výpravy a kolonizácia Afriky európskymi mocnosťami umožnili misionárom prístup
do afrického vnútrozemia. Sv. Karol Lwanga a jeho spoločníci, ktorých spomienku slávime 3. júna,
patria k ugandským mučeníkom, ktorí koncom 19.
storočia položili život za vieru. Na území Ugandy
bolo vtedy kráľovstvo Buganda, v
ktorom kraľoval mladý kráľ
Mwanga. Prví katolícki misionári
prišli do tohto kráľovstva v júni
1879 z Francúzska. Dva roky
predtým, ešte na pozvanie Mwangovho otca kráľa Mtesu, prišli do
krajiny anglickí protestantskí misionári. Medzi oboma kresťanskými cirkvami však vznikli roztržky, a tak katolícki misionári v
roku 1882 opustili na čas toto kráľovstvo. Katolícka viera sa však
ďalej šírila cez novo pokrstených.
V júli 1885 kráľ Mwanga povolal
misionárov späť. Dokonca vyzval
aj svojich pohanských poddaných,
aby prijali katolícku vieru. Rýchly rozvoj kresťanstva však znepokojil černošských čarodejníkov a
náčelníkov, ktorí tak vplývali na kráľa, že kráľ zaujal voči misionárom nedôverčivý, až nepriateľský
postoj. Koncom roku 1885 zakázal svojim poddaným prijímať kresťanstvo a dal sa do krvavého
prenasledovania veriacich vo svojom okolí. Ako
prvý padol za obeť jeho poradca Jozef Mukasa,
ktorého dal kráľ sťať 15. novembra 1885. Krátko
nato dal Mwanga uväzniť svoje kresťanské pážatá
na čele s 23-ročným Karolom Lwangom. Statočný
Karol povzbudzoval svojich druhov vo viere a
piatich katechumenov, ktorí sa ešte len pripravovali na prijatie kresťanstva, pokrstil vo väzení. V
máji 1886 pokračovali popravy kresťanov z kráľovského dvora. Dňa 25. mája sťali 16-ročné páža
Dionýza Sebugwawo. 26. mája posekali na kusy
/ 12 /
DETSKÝ KÚTIK
Ahojte, Slniečka!
Ako sa máte? Pevne verím, že ste sa počas
školského roka poctivo učili a v tento posledný
mesiac nebudete musieť opravovať známky.
Dnes sa dozviete niečo o blahoslavenstvách, ktoré sú stredobodom Ježišovho učenia. Tak prajem
príjemné čítanie.
Blahoslavenstvá zjavujú poriadok šťastia a
milosti, krásy a pokoja. Pomáhajú nám znášať
utrpenie, smútok, radosť, atď. ktoré zažívame
počas nášho života a zameriavajú nás na Nebeské kráľovstvo. Ježiš nám vymenúva tieto blahoslavenstvá:
„Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je
nebeské kráľovstvo.
Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení.
Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi
zeme.
Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.
Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu
milosrdenstvo.
Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia
Boha.
Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú
volať Božími synmi.
Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je Nebeské kráľovstvo.
Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte
hojnú odmenu v nebi.“
Všetky tieto blahoslavenstvá v sebe ukrývajú
určitý prísľub, že za všetko naše utrpenie, bolesť, lásku k blížnemu budeme raz odmenení.
Dovoľte mi,
slniečka, sa pristaviť pri poslednom blahoslavenstve: Blahoslavení
ste, keď vás budú
pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na
vás
nepravdivo
hovoriť; radujte
sa a jasajte, lebo
máte hojnú odme-
nu v nebi. Prečo som sa rozhodla vám bližšie
spomenúť práve toto blahoslavenstvo? Viete, deti, všímam si, že dnes je veľmi ťažké žiť život
kresťana. Mnohí si o nás myslia, že sme čudáci,
keď sa každý deň modlíme, chodíme do kostola,
nenadávame, nefajčíme, nekradneme, odpúšťame blížnym a tak podobne. Dokonca sa nám
mnohí vysmievajú a vylučujú nás zo svojho kolektívu. Viem, že pre každého človeka je veľmi
ťažké nepatriť do nejakej skupinky, ale mali by
sme si uvedomiť, že my musíme ostať Pánu Bohu verní, aj keby sme mali ostať sami. Takýto
výsmech, nepochopenie ostatných zažívajú nielen dospelí, ale aj vy deti. Viete, slniečka, aj ja
ako dieťa som bola nepochopená svojimi spolužiakmi. Mysleli si o mne, že nie som normálna.
Bolelo ma pri srdiečku, že ma medzi seba nechcú prijať takú, aká som. Oni čakali, že ja sa im
prispôsobím, zmením sa na ich obraz. Našťastie
som bola tvrdohlavá a neprispôsobila som sa im.
Ostala som verná Bohu a Desiatim Božím prikázaniam. Dnes po mnohých rokoch, keď moji
spolužiaci vyrástli, už ma berú takú, aká som a
radi sa so mnou stretnú, porozprávajú, zasmejú
sa so mnou. A musím dodať, že aj ja s nimi ☺.
Deti, ostaňte aj vy verné Pánu Ježišovi a tomu, v
čo veríte. Nedajte sa strhnúť ostatnými len preto,
aby ste neboli čierna ovca v svojej triede, medzi
svojimi kamarátmi, atď. Možno vás to bude bolieť, no nech vás tešia Ježišove slová: „…lebo
máte hojnú odmenu v nebi”.
Prajem Vám požehnaný čas, aby ste zvládli
koncoročné písomky na jednotky a taktiež krásne letné prázdniny. Oddýchnite si a teším sa na
vás opäť v septembri. Pripájam aj omaľovánku
sv. Petra a Pavla, ktorých si pripomenieme
29. 6. Obidvaja boli pre
svoju vieru prenasledovaní a dokonca aj
umučení. Sú pre nás
veľkým vzorom ako
ostať verný Pánu Bohu
aj za cenu odsúdenia a
opovrhnutia ostatnými.
/ 13 /
Vaša Makrelka
INFORMUJÚ NÁS/OZNAMY
Život na cirkevnej ZŠ s MŠ A. Bernoláka
Školská púť do Kláštora pod Znievom
Cirkevná škola prepísala 9. mája, na sviatok Nanebovstúpenia Pána, svoje dejiny. Celá škola totiž vycestovala do Kláštora pod Znievom na celoškolskú mariánsku púť. Šesť autobusov priviezlo všetkých žiakov a učiteľov pred kláštorný
kostol. V tomto staručkom chráme potom celebroval školský kaplán Pavol Pečko svätú omšu.
Po nej sa účastníci púte rozdelili na dve skupiny.
Prvá putovala na Kalváriu a druhá vystúpila na
vrch Zniev a Znievsky hrad. Oba tieto výlety dali
bodku za sympatickou akciou, aká nemala doteraz v histórii cirkevnej školy obdobu.
Enviro exkurzia
Správa Národného parku Veľká Fatra sprostredkovala a aj zasponzorovala environmentálnu exkurziu pre žiakov 6. ročníkov. Naši žiaci v rámci
tohto enviro projektu sa dostali do Gaderskej doliny a navštívili aj chránený areál vo Veľkej Fatre – Jaskyňu Mažarnú.
Akadémia ku Dňu matiek
V štvrtok 23. mája sa uskutočnila v JM Centre Akadémia venovaná našim mamičkám a starým mamičkám. Žiaci našej školy si s láskou a
zanietením pripravili krásne vystúpenie pre všetky prítomné mamičky. Na javisku vystúpili
predškoláci zo škôlky oblečení v krojoch a tancovali na ľudovú pieseň Sedemdesiat sukien mala. Po nich sa prihovorili našim mamičkám starší
i mladší žiaci. Štvrtáci dojali mamičky tancom
rukami na dojímavú hudbu. Žiaci druhého stupňa
si pripravili dojímavé i humorné vystúpenia, takže mamičkám sa objavoval na tvárach úsmev a
vzápätí i slzičky.
Počas Akadémie žiaci ponúkli mamičkám
milé a chutné občerstvenie, ktoré si sami pre ne
pripravili. Na záver každá prítomná mamička či
stará mamička dostala od žiakov kvet. Ďakujeme
našim šikovným žiakom za krásne, skvele pripravené a s láskou odohraté vystúpenie.
Rozkvitnutý TULIP
Ešte na konci apríla sa žiačky 7. A pod vedením
triednej učiteľky Zuzany Lobozovej zapojili do
podujatia Rozkvitnutý TULIP. V priestoroch
obchodného centra mala každá zapojená škola
svoju záhradku, ktorú si nasadila a zároveň sa
o ňu aj starala. Jednotlivým záhradkám vyjadrovali návštevníci TULIPU svoje sympatie prostredníctvom hlasovacích lístkov. Hralo sa
o zaujímavú cenu, a tak sa hlasovalo o „dušu“.
V záverečnom sčítaní hlasov 17. mája prischlo
našej škole napokon nevďačné druhé miesto.
V súťaži, kde víťaz berie všetko, má toto umiestnenie trpkú príchuť. Dievčatám však patrí náš
obdiv, že dokázali so svojou záhradkou zaujať
návštevníkov TULIPU.
Oznamy
rekonštrukciu kotolne v budove Farského úradu.
Úprimné Pán Boh zaplať za Vaše milodary,
ktorými umožňujete previesť tieto práce.
Slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho
V piatok 7. júna je slávnosť Najsvätejšieho
Srdca Ježišovho. V tento deň prosíme všetkých
ctiteľov Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, aby si
prišli obnoviť svoje zasvätenie.
Kňazské jubileum p. farára Víta Tužinského
Pri príležitosti kňazského jubilea – 30 rokov
kňazstva p. farára Víta Tužinského veriaci našej
farnosti organizujú návštevu farnosti Tekovská
Breznica. Návšteva sa uskutoční v nedeľu 16.
júna. Všetci záujemcovia sa prihláste u RNDr.
Márie Bičanovej alebo u pani kostolníčky, aby
organizátori mohli včas objednať autobusy.
Titulárna slávnosť Narodenia sv. Jána
Krstiteľa
V pondelok 24. júna oslávime titulárnu slávnosť patróna nášho chrámu Narodenie svätého
Jána Krstiteľa. V tento deň môžeme v našom
chráme získať plnomocné odpustky za obvyklých podmienok. Chcem sa Vám pri tejto príležitosti poďakovať za Vašu lásku, starostlivosť
i akúkoľvek službu, ktorú vykonávate pre dobro
nášho chrámu.
Inzerát
Predám veľký dvojizbový byt v Priekope
oproti Lidlu, 64 m2, kompletne prerobený,
orientácia východ-západ. Cena 55 000 Eur.
Kontakt: 0915 808 072
Plánovaná rekonštrukcia kotolne
V nastávajúcich
mesiacoch
v rámci
stavebných prác by sme chceli previesť potrebnú
/ 14 /
Download

SP - jún 2013