Slovenské centrum logistiky
Ústav logistiky priemyslu a dopravy
FBERG TU Košice
Technické prostriedky logistiky
Pasívne a aktívne prvky logistiky
Košice 2011
Autor: Ing. Lýdia Sečanyová
1
Obsah
ÚVOD ....................................................................................................................................... 4
1. PASÍVNE LOGISTICKÉ PRVKY.................................................................................... 4
1.1 Charakteristika pasívnych logistických prvkov ........................................................................... 5
1.2. Suroviny , základný a pomocný materiál, dielce, nedokončené a hotové výrobky ................ 5
1.2.1 Technické prostriedky pre sypké materiály................................................................................ 6
1.2.2 Technické prostriedky pre kusové materiály.............................................................................. 8
1.3 Prepravné prostriedky .................................................................................................................... 8
1.3.1 Požiadavky kladené na prepravné prostriedky a ich členenie ................................................... 9
1.3.2 Manipulačné a prepravné jednotky ............................................................................................ 9
1.3.2.1 Manipulačné jednotky I. radu............................................................................................ 10
1.3.2.2 Manipulačné jednotky II. radu........................................................................................... 11
1.3.2.3 Manipulačné (prepravné) jednotky III. radu ...................................................................... 14
1.3.2.4 Manipulačné (prepravné) jednotky IV. radu...................................................................... 18
1.4. Obaly.............................................................................................................................................. 19
1.4.1 Rozdelenie obalov:................................................................................................................... 19
1.4.2 Voľbu obalu .............................................................................................................................. 21
1.4.3 Funkcie obalov z hľadiska potrieb logistiky :............................................................................ 21
1.4.4 Baliace zariadenia a technika balenia...................................................................................... 23
1.5. Odpad ............................................................................................................................................ 24
1.5.1 Klasifikácia skládok podľa výstavby:........................................................................................ 25
1.5.2 Odpad, vznikajúci pri výrobe a. spotrebe................................................................................. 27
2. INFORMAČNÁ PODPORA TECHNICKÝCH PROSTRIEDKOV........................ 28
2.1 Prvky informačných a komunikačných systémov dáta a údaje ............................................... 29
2.2 Podporný systém - EDI ................................................................................................................. 29
2.3.1 Princíp kódovania EAN 8 a 13 ................................................................................................. 30
2.4 Podporný systém Radio Frequency Identification RFID ........................................................... 31
2.4.1 Štruktúra systému RFID........................................................................................................... 32
2.4.2 Globálny polohový systém ...................................................................................................... 32
3. AKTÍVNE LOGISTICKÉ PRVKY................................................................................. 34
3.1 Charakteristika aktívnych logistických prvkov .......................................................................... 34
3.2 Členenie aktívnych logistických prvkov : ................................................................................... 34
3.3 Dopravné prostriedky ................................................................................................................... 34
3.3.1 Členenie dopravných prostriedkov........................................................................................... 35
3.3.2 Prostriedky automobilovej nákladnej dopravy.......................................................................... 36
3.3.3 Prostriedky železničnej nákladnej dopravy .............................................................................. 39
3.3.4 Prostriedky vodnej dopravy...................................................................................................... 41
3.3.5 Prostriedky leteckej dopravy .................................................................................................... 42
3.4 Doprava v podniku v podniku ...................................................................................................... 43
3.4.1 Vnútropodnikové dopravné systémy........................................................................................ 44
2
3.4.2 Charakteristika vnútropodnikovej dopravy ............................................................................... 45
3.4.3 Aktívne prvky vnútropodnikovej dopravy ................................................................................. 46
3.4.4 Kontinuálne dopravné prostriedky ........................................................................................... 46
3.4.5 Nekontinuálne dopravné prostriedky ....................................................................................... 50
3.5 Manipulačné prostriedky .............................................................................................................. 60
3.5.1 Členenie manipulačných zariadení: ......................................................................................... 60
3.5.2 Zariadenia pre nakládku, vykládku a prekládku kusového materiálu ...................................... 63
3.6 Skladovanie a technické prostriedky skladovania .................................................................... 66
3.6.1 Funkcie skladovania................................................................................................................. 67
3.6.2 Základné druhy TP skladového hospodárstva:........................................................................ 67
3.6.3 Členenie skladov...................................................................................................................... 68
3.6.4 Skladovacie zariadenia ............................................................................................................ 69
3.6.5 Obslužné manipulačné zariadenia pri skladovaní ................................................................... 73
4. ZÁVER................................................................................................................................ 75
LITERATÚRA ....................................................................................................................... 76
3
Úvod
Logistika predstavuje všetky činnosti, ktoré skúmajú, plánujú a optimalizujú logistické
procesy a zaoberá sa operáciami dopravy, manipulácie a ukladaním materiálu, osobami,
informáciami a energiami. V logistickom procese sú „objekty“ transformované z
východiskového do konečného stavu, pričom sa mení aspoň jedna zo systémových veličín ako
čas, miesto, množstvo, druh, pričom nedochádza k nežiaducej zmene vlastností objektov.
Logistický reťazec je množina prvkov usporiadaná tak, aby vytvárala tok materiálu
a informácií, potrebný z hľadiska určitého cieľa. Je jednotkou hmotnej a nehmotnej stránky.
Hmotnú stránku predstavuje premiestňovanie surovín, materiálu, dielcov, nedokončených
a hotových výrobkov, obalov, odpadu, energie, osôb a nehmotnú stránku predstavuje
premiestňovanie podmieňujúcich informácií a financií. Logistický reťazec môže byť viazaný
na konkrétneho zákazníka, skupinu zákazníkov, objednávku, teritórium, výrobok, skupinu
výrobkov, atď.
Logistický reťazec môžeme nazývať:
•
všeobecne súborom hmotných a nehmotných tokov, prebiehajúcich v rade na seba
nadväzujúcich (dodávajúcich a odoberajúcich) článkov (podsystémov), ktorých
štruktúra a chovanie sú odvodené od požiadavku pružnej a hospodárnej potreby
uspokojiť danú potrebu posledného článku, t.j. potrebu zákazníka na dopravu jeho
požadovaného tovaru.
•
je charakteristické pre sledovanie vývoja riešenia konkrétnej dopravnej úlohy práve
sledovanie zladenosti vlastností a parametrov jednotlivých pasívnych a aktívnych
logistických prvkov k zladenosti celých procesov.
•
pre zavedenie do praxe týchto parametrov logistiky stojí v popredí otázka: unifikácie,
typizácie, normalizácie, štandardizácie
a prepojovanie trhov s globalizáciou
logistických reťazcov v rámci medzinárodného výmenného systému.
Logistický reťazec zahŕňa pasívne a aktívne prvky.
1. Pasívne logistické prvky
Súhrnným názvom pasívne prvky označujeme: suroviny, základný a pomocný
materiál, diely, polovýrobky a hotové výrobky, ktorých pohyb z miesta a okamžiku ich vzniku
cez rôzne výrobné a distribučné články do miesta a okamžiku ich výrobnej alebo konečnej
spotreby predstavujú podstatnú časť hmotnej stránky logistických reťazcov. Majú výlučne
4
netechnologický charakter, teda nemení sa nimi ich množstvo ani podstata, t.j. fyzikálne,
chemické a iné vlastnosti surovín, materiálov a hotových výrobkov.
1.1 Charakteristika pasívnych logistických prvkov
Základné vymedzenie logistických pasívnych prvkov :
1.
Suroviny, základný a pomocný materiál, dielce, nedokončené a hotové výrobky, uvedené
pasívne prvky nadobúdajú podobu manipulovaných, prepravovaných alebo skladovaných
jednotiek, účelom manipulačných, prepravných, kompletizujúcich, skladovacích a ďalších
operácií, ktorým sú pasívne prvky postupne podrobované, je „prekonať priestor a čas“, tieto
operácie majú výlučne netechnologický charakter, nemení sa nimi množstvo ani podstata
(fyzikálne, chemické a iné vlastnosti) surovín, materiálov, dielcov či výrobkov
2.
Prepravné prostriedky a obaly, ktoré podmieňujú pohyb tovaru, pokiaľ sa ich
premiestňovanie uskutočňuje samostatne, napr. na opakované použitie
3.
Odpad vznikajúci pri výrobe, distribúcii a spotrebe tovaru, ak odvoz (likvidácia) odpadu je
predmetom starostlivosti výrobcu alebo distribútora tovaru, pri ktorom bol obal použitý .
1.2. Suroviny , základný a pomocný materiál, dielce, nedokončené a hotové výrobky
Ich premiestňovanie predstavuje podstatnú časť hmotnej stránky logistických reťazcov.
Uvedené pasívne prvky majú podobu :
•
prepravovaných,
•
manipulovaných,
•
skladovaných jednotiek.
Stručne môžeme povedať, že pasívne prvky v podstate prekonávajú priestor v čase. Vo
všeobecnosti im hovoríme tovar.
Pre prvé tri skupiny pasívnych prvkov (suroviny, základný a pomocný materiál, dielce) sa
vžilo charakteristické pomenovanie - materiál.
Podľa časopisu Distribution, ročník 2003, SRN, je celkové množstvo zmanipulovaného
prepravovaného materiálu nasledovné:
•
48 % sypký materiál
•
38 % pevný materiál
•
14 % kvapalný materiál
Prognózuje sa, že v budúcnosti sa očakáva znižovanie podielu sypkého materiálu a rast
podielu pevného materiálu zúčastňujúceho sa prepravy.
V zásade pri riešení logistického dopravného reťazca je nutné rešpektovať nasledujúce
vstupujúce informácie
5
•
čo - má byť manipulované, vlastností materiálu, manipulačné a prepravné jednotky,
•
koľko - má byť manipulačných jednotiek, teda otázka množstva tovaru, materiálu,
•
ako - t.j. otázka pracovných postupov, metód, spôsobov, technológii,
•
čím - t.j. otázky technických prostriedkov a zariadení, spolu so vstupom aktívnych
prvkov logistického reťazca, t.j. účasť ľudí pri plnení úloh,
•
kde - t.j. otázky začiatočných a koncových miest logistických reťazcov, resp.
jednotlivých tokov, smerov, manipulačných plôch, dopravných komunikácií,
•
kedy - t.j. otázky časových požiadaviek pravidelnosti, sezónnych výkyvov,
frekvencie...
Táto klasifikácia materiálu má za cieľ zjednodušiť zložitý dopravno - prepravný systém na
menšie organické celky z dôvodu rozložiť
problém na menšie riešiteľné častí, presne
vymedziť špecifikáciu vlastností pasívnych prvkov pre poskytnutie informácií dodávateľovi
dopravnej a manipulačnej techniky pre výber, resp. skonštruovanie vhodných typov nových
zariadení.
Vo vnútropodnikovej a mimo podnikovej doprave prevláda tuhé skupenstvo, manipulácia a
preprava kvapalín a plynov sa vykonáva v obaloch (sudy, fľaše, tlakové nádoby ..).
Okrem pneumatickej a hydraulickej dopravy sa manipulácia vykonáva hlavne s tuhými
látkami.
Rozdelenie tuhých látok:
•
Hromadné substráty
•
Bremená rôznej veľkosti
1. Hromadné substráty delíme na:
a) sypké
netriedené (rôznorodé),
triedené (rovnorodé)
b) kusové
1.2.1 Technické prostriedky pre sypké materiály
Sypké materiály sú také materiály, ktoré sa skladajú z jednotlivých častíc a nemajú súdržnosť
ako súdržnosť pôsobenú trením; ich množstvo sa udáva objemom, alebo hmotnosťou. Sypký
materiál musí byť vždy zakrytý tak, aby sa zabránilo jeho vysypávaniu na cestu počas jazdy.
Stabilné zásobníky /obr. 1.1/ na sypké materiály sú podľa vyhlášky zásobníky trvalo, alebo
dočasne zabudované nad zemou, pod zemou alebo pod úrovňou podlahy s vnútorným
horizontálnym priemerom kruhu najmenej 1000 mm alebo s nekruhovým prierezom, ktorého
6
priemer vpísanej kružnice je aspoň 1000 mm, v ktorých možno skladovať sypké materiály vo
výške presahujúcej 1500 mm, nepovažujú sa za zásobníky, ktoré vznikli razením banských
diel v prírodných horninových štruktúrach.
Konštrukcia zásobníkov na horľavé sypké materiály /obr. 1.2/ musí byť z nehorľavého
materiálu. Vonkajší plášť týchto zásobníkov musí byť z nehorľavého materiálu, alebo musí
byť z vonkajšej strany opatrený ochranným náterom proti ohňu. Skúškou horľavosti musí mať
takto upravený vonkajší plášť stupeň horľavosti skupiny C1 - ťažko horľavé. Účinnosť
ochranného náteru zásobníka musí organizácia zodpovedná za jeho prevádzku preukázať
záznamom o skúške horľavosti. Zásobníky určené na skladovanie sypkých materiálov, pri
ktorých môže nastať pri prevádzke náhle zvýšenie tlaku (napr. pri explózii), musia byť
vybavené zariadením umožňujúcim uvoľnenie tlakovej vlny (napr. výbušnou klapkou,
7
1.3.1 Požiadavky kladené na prepravné prostriedky a ich členenie:
a) dobrá manipulovateľnosť mechanickými prostriedkami alebo ručne,
b) vhodnosť rozmerov, ktoré umožnia väzbu jednotlivých prepravných prostriedkov,
obalov a jednotlivých kusov tovarov,
c) stohovateľnosť s využitím ložného alebo skladového priestoru aj do výšky,
d) stabilnosť prepravného prostriedku a tým aj celej prepravnej jednotky,
e) vhodnosť obalu pre automatizovanú manipuláciu,
f) ochrana tovaru,
g) schopnosť úspory priestoru pri preprave a manipulácii prázdnych prepravných obalov,
h) schopnosť rýchlo likvidovať prepravný prostriedok či obal alebo vhodnosť recyklovať
tento prepravný prostriedok,
i) možnosť rýchleho a ľahkého očistenia prepravného prostriedku.
Prepravné prostriedky, ktoré slúžia na zabezpečenie prepravy spotrebného tovaru delíme do
troch veľkých skupín:
1. prepravky
2. palety
3. pojazdné prepravky, kontajnery
Priebeh pasívnych prvkov logistickým reťazcom je spravidla značne zložitý proces. Napr.
distribúcia
výrobku
od
výrobcu
cez
veľkosklady do
regionálnych
skladov,
do
maloobchodných skladov a vystavení výrobku v obchode, predaj a doprava domov.
Počas celého logistického reťazca je teda výrobok nespočetne krát - vykladaný, kontrolovaný,
označený údajmi, uskladnený, kompletovaný, naložený, prepravený k ďalšiemu článku
reťazca. Každý článok má svoje špecifické požiadavky na manipulačné a prepravné operácie.
Mení sa množstvo od veľkých po malé, od veľkokapacitných dopravných prostriedkov po
ľahké vozidlá a nakoniec
ručné odnesenia zákazníkom v hromadných dopravných
prostriedkoch.
Uvedený príklad je náznakom praktickej potreby zladiť vlastností pasívnych prvkov v
logistickom reťazci ako medzi sebou, tak aj s vlastnosťami aktívnych prvkov v reťazci
(doprava, sklad), cez ktoré pasívne prvky prechádzajú.
1.3.2 Manipulačné a prepravné jednotky
Čo je manipulačná jednotka?
9
Akýkoľvek materiál (balený i nebalený, ložený na prepravnom prostriedku či bez neho,
zväzkovaný), ktorí tvorí jednotku schopnú manipulácie /obr.1.5/.
Z manipulačnou jednotkou sa manipuluje ako s jedným kusom, napr. prekládka bočným
prekladačom.
Čo je prepravná jednotka?
Je ňou považovaný akýkoľvek materiál, ktorý tvorí jednotku spôsobilú bez ďalších úprav k
preprave.
Čo je prepravný prostriedok?
Je považovaný technický prostriedok (napr. paleta, kontajner...), ktorí spolu vytvára
manipulačnú alebo prepravnú jednotku, uľahčuje manipuláciu či prepravu
obr.1.5
Sústavu manipulačných skupín môžeme rozdeliť na:
•
Manipulačné jednotky I. radu.
•
Manipulačné jednotky II. radu.
•
Manipulačné (prepravné) jednotky III. radu.
•
Manipulačné (prepravné) jednotky IV. radu.
1.3.2.1 Manipulačné jednotky I. radu
Sú určené ako základné manipulačné jednotky pre ručnú manipuláciu. Je to minimálna
objednávacia a dodacia jednotka. Hmotnosť sa pohybuje do max. 15 kg z dôvodu
vykonávania týchto prác zväčša ženami.
Prepravné
prostriedky
sú
ukladacie
bedne,
prepravky /obr1.6/, samotný obal, kartón, podložka
krytá zmrštiteľnou fóliou...
Spôsob manipulácie - ručne, dopravníky, plošinové
vozíky.
obr.1.6
Prepravky: sú prepravné prostriedky I. radu /obr1.7/. Určené sú k
rozvozu spotrebného tovaru z výrobní do veľkoskladov a predajní. Ich
konštrukcia je tvarovaná pre ručnú manipuláciu. Obvykle sú v
špeciálnych vyhotoveniach pre svoj účel použitia,
10
obr.1.17
napr. na nápoje vo fľašiach, na ovocie a zeleninu, na sáčkové mlieko, mliekarenské výrobky,
na mäso, na chlieb a pečivo, na vajcia, hydinu...
Materiál na ich výrobu sa používa zväčša plast, ale aj ľahké kovy a plechy.
Tvarová rôznorodosť predurčuje ich použitie. Najčastejšie sú rovné. Tak isto ako bedne môžu
byť skosené, ukladacie a skladacie.
Ukladacie bedne/obr.1.8/: sú prepravné prostriedky I. radu. Sú určené pre skladovanie, pre
medzioperačnú manipuláciu vo výrobe i veľkoobchode.
Vyrábajú sa vo viacerých rozmerových a tvarových variantoch:
•
rovné,
•
skosené (obvykle čelná strana) z dôvodu stohovateľnosti,
•
ukladacie (všetky strany skosené) z dôvodu stohovateľnosti,
•
zásuvkové (z horným okrajom upraveným pre
zasunutie do drážok regálu).
obr.1.8
1.3.2.2 Manipulačné jednotky II. radu
Je to odvodená manipulačná (prepravná) jednotka prispôsobená k mechanizovanej,
automatizovanej manipulácií (preprave), k uskladneniu v skladoch, medzioperačnú
manipuláciu, medziobjektová doprava...
Odvodená znamená, že je zložená z niekoľkých manipulačných jednotiek I. radu.
•
Hmotnosť od 250 do 1 000 kg (max. 5 000 kg), je zložená zo 16 až 64 jednotiek I. rád
•
Prepravné prostriedky sú palety, roltajnery, malé kontajnery.
•
Na manipuláciu sa používajú nízkozdvižné, vysokozdvižné vozíky, regálové
zakladače, stohovacie žeriavy, dopravník
o nosností do 1 200 kg (resp. 5 000 kg).
•
obr.1.9
V prípade roltajnerov /obr.1.9/ je možná
manipulácia na kratšie vzdialeností ručným tlačením.
V technickej praxi v závodoch a firmách sa vo veľkej miere používajú palety.
Paleta je základnou jednotkou prepravných prostriedkov, lebo je najvhodnejšou pre
manipuláciu kusového tovaru. Je vhodná pre skladovanie, manipuláciu a prepravu počas
celého procesu obehu tovarov.
Paleta je teda prostriedok na prepravu s ložnou a opernou podlahou pre vidlicovú manipuláciu
a je prispôsobená pre stohovanie.
11
Konštrukcia palety musí byť taká, aby sa ekonomicky dosiahla čo najväčšia pevnosť, tuhosť
a stabilita palety pri jej najmenšej hmotnosti.
Výhodou paliet je úspora obalových materiálov, urýchlene nakladanie a vykladanie zásielok,
skrátenie času manipulácie počas celého procesu obehu palety, pri využívaní modernej
manipulačnej techniky.
Členenie paliet podľa konštrukcie (STN 26 9104) :
a) jednoduchá – tvorená iba z dvoch podláh /obr.1.10/,
b) ohradová – najmenej tri steny /obr.1.11/,
c) stĺpiková – najmenej 4 stĺpiky, na ktoré je možné položiť inú paletu /obr.1.12/,
d) skriňová – má uzatvoriteľný a plombovateľný priestor pre náklad /obr1.13/.
obr.10
obr.1.11
obr.1.12
obr.1.13
V technickej norme je uvádzaná aj pojazdná paleta /obr. .1.14/, ktorá umožňuje pojazd
vlastným alebo prídavným zariadením.
Palety podľa počtu použitia delíme na:
a) vratné palety sú určené pre viac manipulačných
a prepravných cyklov,
b) nevratné určené pre jeden cyklus,
c) výmenná
paleta,
ktorá
vyhovuje
podmienkam
paletového spoločenstva (vnútroštátneho aj medzinárodného).
obr.1.14
EUR – paleta /obr.1.15/ jej štandardná veľkosť je 800 x 1200 mm, dovoľuje voľnosť výmeny
tovarov tak, že spätná preprava prázdnych paliet sa redukuje
na minimum a palety sa dostavajú do systému obehu v danej
krajine.
obr.1.15
V leteckej doprave sa používa letecká paleta /obr.1.16/ ktorá
je prispôsobená k nakladaniu a zvlášť pre fixáciu v lietadle a fixáciu nákladu na palete. je to
plošina vyrobená z kompaktného alebo nekompaktného materiálu na ktorú sa ukladajú
jednotlivé zásielky, takže celok tvorí jednu nákladovú jednotku, paleta má držadlá a tovar sa
12
na ňu upevňuje pomocou sietí.
obr.1.16
Popularitu si získali aj tzv. predajné kontajnery. Ide
o kartóny s veľkosťou ¼ alebo ½ palety s výraznou grafickou úpravou. Prepravuje sa v nich
tovar do predajne a zároveň slúži aj ako výstavná a a predajná plocha na priamy predaj bez
prekladania do predajných regálov. Podobné sú aj paletové kontajnery, ktorých základom je
paleta, obložená lepenkovou konštrukciou na prepravu a predaj rôznych druhov tovarov.
Roltajner /obr.1.17/
Je manipulačná jednotka II rádu,
s vlastným podvozkom, v spodnej časti má rám
s kolieskami pre ľahšiu manipuláciu v horizontálnom smere. Sú
konštruované prevažne pre premiestňovanie popr. uskladňovanie
špecifických druhov materiálov . Môže slúžiť aj ako predajné miesto.
obr.1.17
Prepravná skriňa
Je manipulačná jednotka II rádu /obr.1.18/, sú prechodom medzi manipulačnými
a prepravnými jednotkami. Ide o pevný obal vyrobený z kovovej kostry, jeho steny sú
vyplnené odnímateľnými doskami (za účelom ľahšieho vyplnenia a vyprázdnenia), alebo
kovovými odnímateľnými časťami. Veko je odnímateľné a z
pravidlá delené. Na spodnej časti je prepravná skriňa opatrená
pojazdom je konštruovaná tak, že sa dá uzamknúť a plombovať.
obr.1.18
Prepravníky: sú odvodené prepravné prostriedky II. rádu
a sú určené spravidla pre /obr 1.19/
- kvapalný,
- kašovitý,
- sypký materiál.
obr. 1.19
13
1.3.2.3 Manipulačné (prepravné) jednotky III. radu
Je to odvodená manipulačná (prepravná) jednotka slúžiaca výhradne k diaľkovej preprave v
multimodálnej železničnej, cestnej, vnútrozemskej vodnej, námornej, leteckej doprave a k
súvisiacej mechanizovanej automatizovanej manipulácií. Hmotnosť do 30 000 kg, zložená z
10 až 44 jednotiek II. radu. Prepravné prostriedky sú veľké kontajnery (ISO rady 1 D - A,
letecké kontajnery, výmenné nadstavby). Spôsob manipulácie je žeriavmi, špeciálnymi
vysokozdvižnými vozíkmi, portálovými (obkročnými) vozíkmi, bočnými prekladačmi ...o
užitočnej hmotností (nosností) do 40 000 kg. U leteckých kontajnerov predovšetkým
dopravníkmi, špeciálnymi vozmi so zdvižnou ložnou plochou.
Kontajner ako prepravný prostriedok je uzavretý priestor, vhodný
na premiestňovanie
materiálov na diaľkovú prepravu a stým súvisiacu nakládku a vykládku, používa sa
k závesnému alebo vidlicovému spôsobu manipulácie, kontajnery môžu krátkodobo slúžiť aj
ako sklad tovarov.
Výhody kontajnera ako prepravného prostriedku:
- po príjme tovaru sa počas prepravy neprekladá,
- nie je viazaný na určitý dopravný prostriedok,
- umožňuje mechanickú prekládku,
- ľahko je naložený a vyložený,
- má určitú stabilitu a môže byť opakovane použitý,
- nie je vybavený zariadením na samostatný pohyb.
Kontajnery delíme podľa viacerých kritérií:
Podľa veľkosti hrubej hmotnosti a ložného objemu sú kontajnery:
a) malé (hrubá hmotnosť do 2,5 t a ložný objem max. 3 m3 ),
b) stredné (hrubá hmotnosť 2,5 - 7 t),
c) veľké, tzv. transkontajnery (hrubá hmotnosť 10 t a viac).
Podľa konštrukcie a použiteľnosti:
a) skriňové (normálne alebo veľkokapacitné),
b) nádržkové,
c) mäkké skladacie,
d) špeciálne.
Univerzálny kontajner ISO 1 C, 1 CC - 20 stopový /obr.1.18/
Určený je na prepravu kusových materiálov, balených a nebalených výrobkov rôznych tvarov,
náhradných dielov a surovín. Tovar je možné nakladať na paletách, vo zväzkoch alebo voľne
14
ložený, kontajner je vybavený buď jednými čelnými dvojkrídlovými dverami, alebo tromi
dvojkrídlovými (jedny čelné a dvoje bočné).
Univerzálny kontajner ISO 1 A, 1 AA – 40 stopový /obr.1.19/
Má rovnaké použitie ako typ 1 C, 1 CC - je však dvojnásobnej dĺžky, čo umožňuje využiť
väčší ložný priestor a tiež prepravovať dlhšie predmety, kontajner má jedny čelné
dvojkrídlové dvere.
obr.1.18
obr.1.19
HIGH CUBE" kontejner /obr.1.20/
Má rovnaké využitie ako univerzálny 40´ISO kontajner,
v porovnaní s univerzálnym kontajnerom je rozmerovo väčší - dĺžka
viac ako 12 192 mm a výška viac ako 2 603 mm
Kontejner označený nálepkami obsahuje nasledovné údaje:
- výšku v metroch (zaokrúhlene na 1 desatinné miesto),
obr.1.20
- výšku v stopách a palcoch .
Open Top" otvorený kontajner - 20 stopový /obr.1.21/
Určený na prepravu a krátkodobé skladovanie sypkých, zrnitých
alebo práškových substrátov, ktorých povaha umožňuje plnenie a
vyprázdňovanie vrchom. Proti poveternostným vplyvom, alebo
pri preprave kusového či poletovaného tovaru je možné použiť
vrchnú plachtu.
obr.1.21
Výsypný otvorený kontajner –20 stopový /obr.1.22/Je určený na prepravu a krátkodobé
skladovanie sypkých substrátov, ktoré nemusia byť chránené pred poveternostnými vplyvmi.
Kontajner je možné plniť vrchom a vyprázdňovať pomocou
sklopného návesu .
obr.1.22
15
"BULK" kontajner - 20 stopový /obr.1.23/
Je určený na prepravu a krátkodobé skladovanie sypkých a zrnitých materiálov, ktoré musia
byť chránené pred poveternostnými vplyvmi. Využíva sa
predovšetkým pre poľnohospodárske a potravinárske suroviny.
Sypké substráty sa plnia tromi strešnými uzatváracími otvormi.
Pri vyprázdňovaní je nutné použiť sklopný náves.
obr.1.23
Chladiaci kontajner /obr.1.24/
Je zhodný s univerzálnym kontajnerom, s tým rozdielom, že steny, podlaha, dvere i strop
kontajnera sú vyplnené izolačnou hmotou. Vnútorné rozmery chladiaceho kontajnera sú
menšie v dôsledku použitia izolačnej hmoty, je určený k preprave a krátkodobému
skladovaniu vopred zmrazeného alebo vychladeného tovaru
podliehajúcemu rýchlej skaze, či tovaru, ktorý behom prepravy
vyžaduje určitú stálu teplotu (ovocie, zelenina, kvety ap.). Teplota
v ložnom priestore kontajnera je automaticky udržovaná na
nastavenej výške pomocou chladiaceho zariadenia.
obr.1.24
Izotermický kontajner /obr.1.25/
Je zhodný s univerzálnym kontajnerom, s tým rozdielom, že steny, podlaha, dvere i strop
kontajnera sú vyplnené izolačnou hmotou. Vnútorné rozmery chladiaceho kontajnera sú
menšie v dôsledku použitia izolačnej hmoty, je určený k preprave tovaru v prostredí s
relatívne konštantnou teplotou (napr. vopred zmrazeného alebo
vychladeného
tovaru).
Dobu
uchovania
tovaru
rýchle
podliehajúcemu skaze je možné predĺžiť použitím tuhého CO2.
obr.1.25
Plošinový kontajner bez čiel (platforma) /obr.1.26/Je
tvorený iba plošinovou podlahou, ktorá má úplné priečne
konštrukčné spojenie medzi rohovými prvkami. Tento typ
kontajnera je opatrený dvomi rohovými prvkami nad sebou
v
každom rohu. Na podlahe u boku i čiel sú otvory pre
kladnice.
obr.1.26
16
Plošinový kontajner bez čiel je určený pre prepravu podobných materiálov ako na plošinovom
kontajneri so sklopnými čelami. Kontajner je špeciálne určený pre prepravu ťažkých
kusových zásielok a dopravných prostriedkov.
Valivé kontajnery
Majú aspoň na jednej priečnej spodnej hrane kolieska alebo valce, umožňujúce po nadvihnutí
protiľahlej hrany ľahký pohyb kontajnera Pri vykládke kontajnerov nie je potrebné
samostatné prekladacie zariadenie, manipuláciu tu vykonáva samotné cestné vozidlo, ktoré
obsluhuje koncové úseky prepravy. Výhodou použitia týchto kontajnerov je zníženie
nákladov a skrátenie času manipulácie – prekládky.
Kontajnery pre komunálny odpad /obr.1.27/
- pre cestnú dopravu, pre odpadové hospodárstvo, stavebníctvo,
- prepravujú sa špeciálnymi vozidlami – nosiče s rámami, popr. na špeciálnych prívesoch.
obr.1.27
Plávajúce člnové kontajnery (lichtery) /obr.1.28/
Sú nákladové jednotky pre kombinovanú dopravu po
vodných cestách
obr.1.28
Letecký kontajner /obr.1.29/
Sú zvláštnym druhom prepravných prostriedkov, lebo sú určené len pre prepravu v lietadlách,
všetky typy kontajnerov a paliet na neoddeliteľnej
podložke v LD sa označujú termínom ULD – Unit
Load Devices, ako unifikovaná nakladacia jednotka.
Letecké ULD – sú súčasťou lietadla, ako celky
môžu byť prenajaté zasielateľom pre nakladacie
účely. Tí však musia preukázať, že sú schopní s nimi
odborne manipulovať neletecké.
obr.1.29
17
ULD – nie sú viazané na rozmery a konštrukciu lietadla. Musia však byť registrované
v IATA. Sú vo vlastníctve zasielateľa alebo agenta. Zásielka prepravovaná v ULD musí byť
po celú dobu prepravy v tom istom ULD.
1.3.2.4 Manipulačné (prepravné) jednotky IV. Radu/obr.1.30/
Je to odvodená prepravná manipulačná jednotka
pre multimodálnu dopravu, vnútrozemskú
vodnú a námornú prepravu
v bárkových systémoch vrátane súvisiacich
mechanizmov.
obr.1.30
Hmotnosť je od 400 do 2 000 ton. Prepravné prostriedky sú bárky, lichtery, t.j. člnové
kontajnery. Podmienkou odvodeností je rozmerová unifikácia prepravných a manipulačných
jednotiek. Táto unifikácia vychádza zo štandardu ISO. Rešpektovaním štandardov ISO je
možné zlaďovať procesy:
- balenia,
- tvorby manipulačných a prepravných jednotiek,
- zaisťovať rozmerovú náväznosť,
- proces manipulácie s prepravou.
V doprave sa rozmerová unifikácia javí podmienkou logistického riešenia.
Výmenná nadstavba /obr.1.31/
Použitie u nás je zatiaľ len v počiatkoch. Všeobecne pre konštrukciu, prepravu a
manipuláciu platia Vyhlášky UIC 592-4, 571-4. Podľa Medzinárodnej asociácie pre
koordináciu manipulácie s materiálom (ICHCA) existujú skupiny výmenných nadstavieb
kategórii A - C rozdelených
podľa max. hmotností od 34
ton do 16 ton, dĺžkového
rozsahu od 13,6 m po 4,42 m.
Najviac v praxi sa používajú
výmenné nadstavby v dĺžke 7
150 mm- označené C71.
obr.1.31
18
1.4. Obaly
Obaly sa používajú na voľné zabalenie tovaru, ktoré má chrániť tovar, alebo plniť aj iné
funkcie. Obal je jednotka, ktorá sa skladá zo základného obalového prostriedku a pomocného
obalového prostriedku.
Základný obalový prostriedok je výrobok vyrobený zo suroviny, ktorý je určený k baleniu
tovaru alebo udržiavaniu tovaru v jednom celku – hlavná časť obalu.
Obalový pomocný prostriedok je súhrnný pojem pre pomocné prostriedky, ktoré slúžia
k baleniu tovaru (zatváranie, zapečatenie, príprava tovaru k odoslaniu).
•
Obalový materiál je surovina, z ktorej je materiál vyrobený.
•
Podľa vlastnosti materiálu sa delia na mäkké, polotuhé, a tuhé.
•
Podľa druhu materiálu - drevené, papierové, kovové (oceľ, hliník), zo skla, z plastov.
Základnou funkciou obalu je vytvoriť racionálnu manipulačnú jednotku prispôsobenú
hmotnosti, tvaru i konštrukcii požiadavkám prepravy, skladovania, obchodu a požiadavkám
spotrebiteľa.
1.4.1 Rozdelenie obalov:
•
spotrebiteľský obal /obr.1.32/, ktorý slúži pre jeden výrobok alebo sadu výrobkov
určených na konečnú spotrebu, obvykle má podobu škatule, vrecka, fľaše, tuby a pod.,
obr.1.32
•
distribučný obal /obr. 1.33,/ ktorý združuje niekoľko ks. toho istého výrobku, čiže
jedného typu spotrebiteľského balenia
obr.1.33
19
•
prepravný obal /obr.1.34/, ktorý je vonkajším obalom niekoľkých distribučných
obalov.
obr.1.34
Prepravné obaly obvykle tvoria manipulačnú jednotku spravidla na báze palety
Obal je prostriedok alebo súbor prostriedkov chrániaci materiál pred stratou, poškodením
počas manipulácie. Obal vytvára manipulačnú a
prepravnú jednotku, nesie informáciu o obsahu,
spôsobe manipulácie, spôsobe uloženia, dôležité
informácie pre užívateľa, napomáha predaju a
propagácií. Obal teda plní dvojitú
úlohu, t.j.
spotrebiteľskú a distribučnú. Obal, jeho konštrukcia v
pohľade logistiky musí splňovať:
obr.1.35
•
vlastností materiálu,
•
spôsoby manipulácie,
•
obchodné hľadiská,
•
rôzne riziká poškodenia - klimatické, skladovacie, manipulačné, skorodovanie,
chemické, biologické, krádeže...
Pri riešení logistického reťazca je dôležité uvažovať o recyklácií upotrebeného obalu - t.j.
sledovať v konečnom dôsledku dopad na životné prostredie.
20
1.4.2 Voľbu obalu
Na voľbu obalu má vplyv:
- povaha baleného tovaru (vlastnosti tovaru – fyzikálne, chemické, biologické, citlivosť),
- vplyv prostredia (teplotné podmienky),
- nároky na prepravu a skladovanie (druh prepravy, hmotnosť, priestorová obmedzenosť,
preprava na paletách alebo bez paliet, počet a druh nakládok a vykládok, skladovacie
podmienky),
- predaj a spotreba (vystavovaný obal, viacúčelový obal, návratnosť, požiadavky na tvorbu
paletových jednotiek),
- ekonomický efekt (užitočnosť a náklady, cena použitého obalového materiálu, efektivita
návratnosti obalov, minimalizácia spotreby obalov).
1.4.3 Funkcie obalov z hľadiska potrieb logistiky :
- výrobná – má zabezpečiť a umožniť prípravu zodpovedajúceho množstva vstupov a príjem
výrobných výstupov v mieste výroby,
- marketingová – ako súčasť produktovej politiky je konkurenčným prostriedkom, - ako
nositeľ reklamy či podpory predaja,
- viacúčelové použitie – u spotrebiteľa opätovné použitie obalu ako obal na niečo iné alebo na
iné účely – dekorácia (fľaša),
- logistická – uľahčuje logistické procesy, uľahčuje manipuláciu, prekladanie, skladovanie.
Klasifikácia obalov
Kritérií podľa ktorých možno obaly členiť, je niekoľko platná technická norma STN 77 0000
pozná nasledovné kritéria a druhy obalov:
Podľa počtu použitia:
- vratné obaly – na opakované použitie /obr.1.36/
- nevratné obaly – slúžia na jedno použitie pri dodávke produktov,
- zálohovaný obal – je vratný, za ktorý sa pri kúpe produktu platí pevná
čiastka, ktorá sa pri odovzdaní obalu vráti.
Podľa úžitkových vlastností:
- spotrebiteľský obal – s ktorým sa výrobok dostáva k spotrebiteľovi,
- obchodný obal – je používaný spravidla pre skupinové balenie a uľahčuje
21
obr.1.36
manipuláciu v obchodnej sieti,
- prepravný obal – tvorí samostatnú jednotku na prepravu.
Podľa smeru dodávky:
- vnútroštátny obal – je určený len na vnútroštátny obeh tovaru,
- vývozný obal – na dodávky tovarov do zahraničia, je upravený podľa špecifických
prepravných rizík a medzinárodných dohôd.
Podľa účelu použitia:
- viacúčelový obal – bez špecifického určenia, je vhodný pre balenie rôznych produktov,
- špeciálny – taký obal, aby chránil produkty vo zvláštnych podmienkach alebo
je určený pre určité produkty pripadne pre produkty so špeciálnymi
vlastnosťami /obr.1.37/.
obr.1.37
Podľa počtu kusov v obale:
- jednotlivé balenie je balenie, ktoré obsahuje jediný kus produktu,
- skupinové balenie je obal ktorý obsahuje určitý rovnaký počet produktov,
- združené balenie je obal, ktorý obsahuje niekoľko
rôznych produktov v spoločnom obale.
/obr.1.38/
obr.1.38
Podľa konštrukcie:- rozkladací obal- vratný obal, ktorého konštrukcia umožňuje rozložiť ho
na jednotlivé diely a opäť ho zostaviť spojením prvkov - skladací obal /obr1.39/ jeho
konštrukcia a vlastnosti umožňujú zložiť ho bez porušenia
a spojovacích prvkov a opäť mu dať pôvodný tvar,
obr.1.39
- stohovateľný obal – jeho konštrukcia a vlastnosti
umožňujú stohovanie.
Ďalej môžeme obaly členiť podľa materiálov
z ktorého sú vyrobené (sklo, plast, papier) /obr.1.40/, podľa pevnosti (tuhé polotuhé), podľa
objemu, alebo podľa hmotnosti.
22
obr.1.40
1.4.4 Baliace zariadenia a technika balenia
Najmodernejším spôsobom, ako baliť produkty bez akéhokoľvek rizika poškodenia sú
páskovacie stroje na širokú papierovú pásku alebo na fóliovú pásku rady páskovačov ATS.
Konštrukčným riešením vynikajú nad obdobnými systémami ako sú AKEBONO,
BANDALL, BUSCH, COM , pretože sú nenáročné na údržbu, energiu a obsluhu. Na
nasledujúcich obrázkoch vidíte niektoré charakteristické aplikácie.
1. Páskovacie zariadenie na široké umelohmotné a papierové pásky. Je vybavené
automatickým podávaním pásky a plynulou reguláciou sily utiahnutia. Používa sa prevažné
pre páskovanie menších zväzkov a všade tam, kde hrozí nebezpečie poškodenia baleného
predmetu (etikety, bankovky, časopisy, poštové obálky, vizitky, menšie zväzky
atp.). Uzavretý zavádzací rám pre automatické obopnutie pásky okolo produktu tu nahradzuje
vyspelé technické riešenie s automatickým nadvihovákom pásky.
Stolný páskovač ATS CE 240
23
2. Páskovacia linka ATS US 2000 /obr.1.41/
Rada páskovacích liniek na široké plastové alebo papierové pásky. Jedná sa o modulárny
systém vhodný pre vysokorýchlostné
páskovanie tlače, bankoviek, obálok,
potravín,
textílii
najmodernejšej
pri
použití
technológie
ultrazvukového zvaru. Páskovacie linky
sú
ponúkané
zákazníka
s
podľa
požiadaviek
využitím
štandardných
komponentov a páskovanej jednotky.
obr.1.41
1.5. Odpad
Odpadom je hnuteľná vec, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je v súlade so
zákonom alebo osobitnými predpismi povinný sa jej zbaviť. Odpady sa členia podľa
kategórie:
a/ nebezpečné odpady, označené písmenom N,
b/ ostatné odpady, označené písmenom O.
Nebezpečné odpady sú také odpady, ktoré majú
jednu alebo viac nebezpečných vlastností.
Ostatné odpady sú také odpady, ktorý svojim
zložením a vplyvom na životné prostredie sú blízke prírodným materiálom. Odpadové
hospodárstvo
je
činnosť
zameraná
na
predchádzanie a obmedzovanie vzniku odpadov
a znižovanie ich nebezpečnosti pre životné
prostredie a nakladanie s odpadmi v súlade s
týmto zákonom.
Komunálne odpady sú odpady z domácnosti
vznikajúce na území obce pri činnosti fyzických
osôb a odpady podobného charakteru vznikajúce pri činnosti právnických osôb alebo
fyzických osôb - podnikateľov, ako aj odpady vznikajúce pri činnosti obce pri čistení
24
verejných komunikácií a priestranstiev, ktoré sú v správe obce, a pri údržbe verejnej zelene
vrátane parkov a cintorínov. Skládka odpadov je miesto so zariadením na zneškodňovanie
odpadov, kde sa odpady trvalo ukladajú na povrchu zeme alebo do zeme.
Za skládku odpadov sa považuje aj miesto, na ktorom pôvodca odpadu vykonáva
zneškodňovanie svojich odpadov v mieste výroby (interná skládka), ako aj miesto, ktoré sa
trvalo, teda dlhšie ako jeden rok, používa na dočasné
uloženie odpadov. Za skládku odpadov sa nepovažuje
zariadenie, kde sa ukladajú odpady za účelom ich
prípravy pred ich ďalšou prepravou na miesto, kde budú
upravené, zhodnotené alebo zneškodnené, ak čas ich
uloženia pred ich zhodnotením alebo upravením
nepresahuje
spravidla
tri
roky,
alebo
pred
ich
zneškodnením nepresahuje jeden rok.
1.5.1 Klasifikácia skládok podľa výstavby:
Skládky sa podľa tried vylúhovateľnosti odpadu povoleného ukladať na skládke zaraďujú do
troch stavebných tried a osobitne určených skládok. Do štyroch tried vylúhovateľnosti
pôvodca odpadu zaraduje odpady podľa kvality výluhu, pričom pre každú triedu
vylúhovateľnosti sú uvedené hraničné hodnoty koncentrácií látok Od stavebných tried
skládok
závisí
návrh
tesniaceho
a
drenážneho
systému
skládky.
Skládka1. stavebnej triedy. Na skládku 1. stavebnej triedy je možné ukladať odpad
maximálne I. triedy vylúhovateľnosti a z ktorého sa netvoria skládkové plyny. Skládka si
nevyžaduje žiadnu tesniacu bariéru, podložie skládky sa musí odhumusovať a vybaviť
drenážou.
Do
skládky
môže
vsakovať
podzemná
aj
povrchová
voda.
Skládka 2. stavebnej triedy je možné ukladať odpad maximálne II. triedy vylúhovateľnosti.
Skládka si vyžaduje minimálne jednu tesniacu bariéru, a to buď prirodzenú alebo umelo
vytvorenú. Ak podložie nespĺňa jednu z uvedených požiadaviek je potrebné vybudovať
tesniacu bariéru umelú, ktorá musí spínať požiadavky na prirodzenú tesniacu bariéru.
Skládka tejto stavebnej triedy musí mať vnútornú drenáž na zhromažďovanie a odvádzanie
priesakových vôd zo skládky do zbernej nádrže a do skládky nesmie vsakovať podzemná ani
povrchová voda. Skládka 3. stavebnej triedy je možné ukladať odpad maximálne III. triedy
vylúhovateľnosti. Skládka si vyžaduje jednu až dve tesniace bariéry, a to buď prirodzené
alebo umelo vytvorené. Do skládky nesmie vsakovať podzemná ani povrchová voda a
25
skládka tejto stavebnej triedy musí mať tiež vnútornú drenáž na zhromažďovanie a
odvádzanie priesakových vôd zo skládky do zbernej nádrže. Osobitne určená skládka, .ak
kvalita výluhu prekračuje hraničné hodnoty III. triedy vylúhovateľnosti je potrebné odpady s
takouto kvalitou výluhu upraviť tak, aby kvalita výluhov spínala požiadavky pre III. triedu
vylúhovateľnosti. Ak ani po úprave odpad nespĺňa požiadavky III triedy vylúhovateľnosti,
musí sa uložiť na osobitne určenú skládku, ktorá je s ohľadom na charakter uloženého
odpadu navrhnutá individuálne a taktiež musí mať vnútornú drenáž na zhromažďovanie a
odvádzanie priesakových vôd zo skládky do zbernej nádrže. Do skládky nesmie vsakovať ani
podzemná ani povrchová voda.
Metódy zneškodňovania odpadov: D1- uloženie do zeme alebo na povrchu zeme;
D2- úprava pôdnymi procesmi; D3- hĺbková injektáž; D4- ukladanie do povrchový nádrží;
D5- špeciálne vybudované skládky odpadov; D6- vypúšťanie a vhadzovanie do vodného
recipienta okrem morí a oceánov; D7- vypúšťanie a vhadzovanie do morí a oceánov vrátane
uloženia na morské dno; D8- biologická úprava nešpecifikovaná v tejto prílohe, pri ktorej
vznikajú zmesi alebo zlúčeniny, ktoré sú zneškodnené niektorou z činností D1 – D12; D9fyzikálno-chemická úprava nešpecifikovaná v tejto prílohe, pri ktorej vznikajú zlúčeniny
alebo zmesi, ktoré sú zneškodnené niektorou z činností D1 – D12; D10- spaľovanie na
pevnine; D11- spaľovanie na mori; D12- trvalé uloženie; D13- zmiešavanie alebo miešanie
pred použitím niektorej z činností D1 – D12; D14- uloženie do ďalších obalov pred použitím
niektorej z činností D1 – D12; D15- skladovanie pred použitím niektorej z činností D1 – D14
(okrem dočasného uloženia pred zberom na mieste vzniku) .
10 spôsobov zhodnocovania odpadov.R1- využitie najmä ako palivo alebo na získanie
energie iným spôsobom; R2- spätné získavanie alebo regenerácia rozpúšťadiel; R3recyklácia alebo spätné získavanie organických látok, ktoré sa nepoužívajú ako rozpúšťadlá;
R4- recyklácia alebo spätné získavanie kovov a kovových zlúčenín; R5- recyklácia alebo
spätné získavanie iných anorganických materiálov; R6- regenerácia kyselín a zásad; R7spätné získavanie komponentov používaných pri odstraňovaní znečistenia; R8- spätné
získavanie komponentov z katalyzátorov; R9- prečisťovanie oleja alebo jeho iné opätovné
použitie; R10- úprava pôdy na účel dosiahnutia prínosov pre poľnohospodárstvo alebo na
zlepšenie životného prostredia; R11- využitie odpadov vzniknutých pri činnostiach R1-R10;
výmena odpadov určených na spracovanie niektorou z činností R1-R11; R13- skladovanie
odpadov pred použitím niektorej z činností R1-R12.
26
1.5.2 Odpad, vznikajúci pri výrobe a spotrebe
Hutnícke odpady
Hutnícke odpady vznikajú v hutníckom priemysle pri výrobe surového železa a ocele, pri
výrobe neželezných kovov, pri výrobe ferozliatin a ich spracovaní na polovýrobky a finálne
výrobky ako napr. plechy, pásy, drôty alebo odliatky. Hutnícke odpady rozdeľujeme hlavne
podľa miesta ich vzniku. Charakteristickým odpadom pre hutnícky priemysel je vysokopecná
troska vznikajúca vo vysokopecnom závode, alebo oceliarenská
troska vznikajúca na divíznom závode oceliareň. Väčšina
odpadov
v
hutníckom
priemysle má charakter
druhotnej suroviny, ktorá
sa opätovne využije ako napríklad vtokové sústavy,
alebo náliatky na zlievarni, respektíve odrezky
plechov a okoviny na valcovni. Najproblematickejšiu
skupinu odpadov z hľadiska skupenstva tvoria plynné
odpady, ktoré sa snažíme odstraňovať pomocou
odlučovačov, ale ich účinnosť niekedy nedosahuje
ani 90%. Podstatnú časť odpadov zo zlievarni tvoria zlievarenské piesky. Ochrana životného
prostredia vyvoláva drastické zmeny v hospodárení s odpadovými zlievarenskými pieskami,
a preto skladovanie týchto pieskov je v tomto smere až poslednou možnosťou riešenia
problémov. Ekologická legislatíva je veľmi prísna a rada zlievarni si to doteraz v návale
iných starostí nedostatočne uvedomuje. Zákon o odpadoch nariaďuje zakladanie skládok čo
najviac obmedzovať. Ukladá priamo vzniknuté odpady využívať ako zdroj druhotných
surovín alebo energie a až na poslednom mieste je skládkovanie. Zásadné riešenie tejto
problematiky je možné prechodom na používanie spojivových systémov na organickej báze a
chromitého ostriva, pričom podmienkou používania týchto materiálov je regenerácia
zlievarenských pieskov. Regeneráciu je potrebné chápať ako technológiu, ktorá zabezpečí 80
– 90% účinnosť opätovného využitia týchto odpadov. Avizovaný nástup moderných
spojivových systémov na organickej báze a chromitého ostriva do českých a slovenských
zlievarní vedie k investíciám s dlhodobou perspektívou. V našej situácii boli západoeurópske
podniky koncom sedemdesiatych rokov. Vyriešenie tohto problému patrí v súčasnej dobe v
27
zlievarenských prevádzkach na Slovensku k základným podmienkam konkurencieschopnosti,
dokonca k podmienkam existencie výrobnej spoločnosti.
Nádoby na komunálny a triedený odpad
Nádoby na bio odpad
Veľkoobjemový kontajner
Avizovaný nástup moderných spojivových systémov na organickej báze a chromitého ostriva
do českých a slovenských zlievarní vedie k investíciám s dlhodobou perspektívou. V našej
situácii boli západoeurópske podniky koncom sedemdesiatych rokov.
Vyriešenie tohto problému patrí v súčasnej dobe v zlievarenských prevádzkach na Slovensku
k základným podmienkam konkurencieschopnosti, dokonca k podmienkam existencie
výrobnej spoločnosti.
2. Informačná podpora technických prostriedkov
Informácie, ktorých pohyb (sprostredkovaný pohybom nosičov informácií)
•
predbieha,
•
doprevádza,
•
nasleduje pohyb surovín, materiálov, výrobkov, peňazí...
Operácia zberu, spracovania, prenosu a uchovávania informácií majú v logistike rovnakú
dôležitosť, ako operácie s hmotným tovarom.
Pohyb všetkých pasívnych prvkov v logistickom systéme obstarávajú aktívne prvky.
28
2.1 Prvky informačných a komunikačných systémov dáta a údaje
• údajmi môžu byť písmená, čísla, slová, znaky, prípadne ich kombinácie.
• všetky údaje nesú určitý informačný obsah – informáciu,
• sú správy, ktoré vyjadrujú určité fakty o procesoch, alebo prvkoch reálneho sveta.
Informácie
• sa stali logistickým výrobným činiteľom. Ich systematický zber, spracovanie a prenos
umožňuje čiastočnú substitúciu iných výrobných činiteľov,
• informácie môžu napr. obmedziť skladovanie lepším riadením zásob,
• môžu obmedziť aj dopravu zlepšenou koordináciou všetkých článkov prepravného
reťazca.
Znaky efektívnej informovanosti
• transparentnosť – mať k dispozícii aktuálne údaje o stavoch a zmenách,
• pružnosť – mať k dispozícií rýchly prenos aktuálnych údajov o požiadavkách trhu do
výrobných plánov a systematickú verifikáciu predpovedí o budúcich požiadavkách trhu,
• efektívnosť - mať k dispozícii aktuálne údaje o nákladoch pracovných procesov a
systematicky kontrolovať a upravovať plán finančného toku.
Informácie môžu mať väzby na :
• konkrétny obchodný prípad súvisiaci s nákupom či predajom výrobku,
• konkrétny staticky alebo mobilný prvok logistického reťazca, ktorý súvisí s jeho
identifikáciou.
2.2 Podporný systém - EDI
• EDI = Electronic Data Interchange elektronická výmena údajov
• EDIFACT = EDI for Administration Commerce and Transport EDI pre riadenie obchodu a
dopravy
• EDIVAN = Value Added Networks for EDI
Výhody EDI
a) zníženie zásob elektronický styk s bankami,
b) priame napojenie na interný informačný systém,
c) urýchlenie prípravy a realizácie spolupráce na báze koncepcie JIT,
d) obchodovanie bez papierových dokumentov,
e) zvýšenie údajovej presnosti,
f) podpora používania čiarových kódov,
g) kompetentné profesionálne obchodovanie,
h) zvýšenie produktivity,
29
i) zvýšenie komunikačnej úrovne s obchodnými partnermi.
Podporné systémy pre identifikáciu a sledovanie logistických prvkov riešia :
a) presné kódovanie a identifikovanie,
b) produktov výroby a spotreby,
c) presné identifikovanie ich pohybu medzi rôznymi bodmi v ľubovoľnom logistickom
reťazci, alebo sieti.
2.3 Čiarový kód EAN – European Article Numbering
a) je štandardizovaný celosvetový systém kódovania a identifikácie spotrebiteľských,
distribučných a manipulačných jednotiek,
b) kód je chápaný ako prostriedok identifikácie a nie ako prostriedok klasifikácie tovaru.
2.3.1 Princíp kódovania EAN 8 a 13 /obr.2.1/
Ide o najznámejší kód pre tovar predávaný v obchodnej sieti, EAN kóduje číslice 0 až 9,
každú 2 čiarami a 2 medzerami. Môže obsahovať buď 8 (EAN-8) alebo 13 (EAN-13) číslic.
Prvé 2 – 3 číslice vždy určujú štát pôvodu (napr. Slovensko má číslo 858), nasledujúce (4 - 6)
určujú výrobcu a ďalšie konkrétny tovar.
Posledná číslica je kontrolná a overuje správnosť dekódovania
Aplikácie
EAN 8 a 13
a) ČK v obchodnej sieti,
b) ČK v sklade,
c) ČK vo výrobe,
d) ČK pri strážení objektov.
obr. 2.1
e) ČK v kuriérnych službách,
f) ČK pri evidencii majetku v podniku,
g) ČK pri kontrole vstupu osôb,
h) ČK v knižniciach.
Prínosy z používania EAN
a) presnosť registrácie údajov,
b) podpora riadenia,
c) procesov v reálnom čase,
d) široké aplikačné možnosti,
e) rýchlosť registrácie údajov,
30
f) podpora aplikácie JIT,
g) priame napojenie na decentralizovaný informačný systém,
h) podpora riadenia peňažného toku,
i) efektívne využitie skladového priestoru zvýšenie,
j) produktivity manipulačných systémov,
k) zníženie nákladov.
2.4 Podporný systém Radio Frequency Identification RFID /obr.2.2/
a) • Umožňuje elektronické kódovanie (EPC) a jednoznačnú identifikáciu objektov
prostredníctvom rádiových vĺn,
b) • Electronic product code - je zakódovaný v
digitálnej podobe.
RFID technológiu tvoria tri hlavné komponenty:
a) • Rádiofrekvenčný štítok – tag, transponder, (čip pamäť + anténa),
b) • Čítacie zariadenie, (vysielač + prijímač
rádiových vĺn),
obr.2.2
c) • Počítač (manipulácia a spracovanie údajov).
Výhody RFID štítkov 1.
a) Anonymita – reaguje iba na impulz elmag. poľa,
b) Dosah – štítky môžu byť načítané aj z viac ako 100 metrov,
c) Rýchlosť – v priebehu troch sekúnd môže byť načítaných až 250 štítkov.
Výhody RFID štítkov 2.
a) Selektivita – zo štítkov môžu byť načítané len vybrané dáta,
b) Odolnosť – štítky môžu byť súčasťou balenia, alebo môžu byť chránené v plastických
resp. vodotesných obaloch,
c) Operatívnosť - načítané štítky môžu byť okamžite aktualizované.
31
2.4.1 Štruktúra systému RFID
PC
Rádiofrekvenčný
štítok
Tovar
Čítačka
obr.2.3
2.4.2 Globálny polohový systém –GPS /obr.2.4/
a)
Je družicový navigačný systém, zriadený a kontrolovaný Ministerstvom obrany USA
b)
Je v súčasnosti najprogresívnejšou metódou zberu pozemných dát.
Princíp systému je jednoduchý. Niekoľko pozemných staníc definuje súradnicový systém.
Vzdialenosti k družiciam merajú pomocou elektromagnetických vĺn a počítajú ich efemeridy
(polohu). Neznáme súradnice ľubovoľného bodu možno potom určiť zo známych polôh
týchto družíc a z merania vzdialeností medzi týmto bodom a družicami. Presnosť takto
určeného bodu môže byť až niekoľko mm v závislosti od stavu atmosféry (atmosférické
výboje, stav ozónu a pod.) a kvality prijímača. Systém GPS sa skladá z troch segmentov kozmického, riadiaceho a užívateľského. Prvým z nich je kozmický segment - družica
GPS. Zaisťuje, aby sa na ľubovoľnom mieste na Zemi dali 24 hodín denne prijímať signály
najmenej zo štyroch družíc. V súčasnosti obieha nad našimi hlavami 24 družíc na troch
takmer kruhových dráhach vo výške asi 20 200 km s obežnou dobou 12 hodín. Družice sú
vybavené veľmi presnými atómovými hodinami (oscilátorom), rádiovým vysielačom a
ďalšími pomocnými prístrojmi. Vysielajú rádiový signál s presne definovanou frekvenciou.
Naviac je do tohto signálu zakódovaný údaj družicových hodín a viacero ďalších informácií.
32
obr.2.4
Užívateľský prijímač vyhodnocuje
a) dobu šírenia rádiového signálu z družicovej antény k anténe GPS prijímača,
b) parametre dráhy (efemeridy) aktuálnych družíc pre výpočet polohy (XS, YS, ZS),
c) polohu užívateľa (X, Y, Z) vypočítaním sústavy troch rovníc o troch neznámych.
GPS NAVSTAR - Navigation Signal Timing and Ranging
Systém družicových meraní /obr.2.5/
a) stanoví z troch presných meraní lokalitu,
bodu v trojdimenzionálnom priestore,
b) zo štyroch družicových meraní dáva okrem
presnej pozície užívateľa aj informáciu o čase.
obr. 2.5
33
3. Aktívne logistické prvky
3.1 Charakteristika aktívnych logistických prvkov
Aktívne logistické prvky zabezpečujú premiestnenie všetkých pasívnych prvkov
v logistickom reťazci spolu s operátormi. Pri výbere aktívnych prvkov je potrebné zvážiť ich
funkčné vlastnosti, vyjadrené technicko-ekonomickými a ekologickými parametrami.
Taktiež zabezpečujú manipuláciu s pasívnymi prvkami. Patria sem prostriedky pre
skladovanie, manipuláciu, loženie nákladu a prepravu nákladu.
3.2 Členenie aktívnych logistických prvkov :
• dopravné prostriedky;
• manipulačné prostriedky;
• pomocné prostriedky;
• informačné prostriedky;
• operátori
Podľa toho pre aký náklad – dopravovaný materiál sa používajú :
•
sypký materiál,
•
kusový materiál,
•
sypký a kusový materiál,
•
osoby.
Ďalej ich môžeme členiť:
•
podľa funkcie a konštrukcie,
•
podľa toho aké vykonávajú pohyby pri manipulácií a doprave,
•
či sú stabilne zabudované alebo mobilné .
3.3 Dopravné prostriedky
Doprava je jedným z najdôležitejších prvkov logistického systému, jej cieľom je prekonávať
vzdialenosť (pod dopravou teda rozumieme prekonanie vzdialenosti alebo zmenu miesta
prepravovaného tovaru pomocou dopravných prostriedkov). Dopravný prostriedok slúži na
výkon konkrétneho transportu určený pre konkrétny typ tovaru. Na výber dopravného
prostriedku má vplyv dĺžka dráhy, ktorú musí tovar prekonať, typ a druh tovaru, ktorý chceme
dopravným prostriedkom prepraviť a priestor, v ktorom sa bude pohybovať
Úlohou dopravy z logistického hľadiska je :
•
výber najvhodnejšieho dopravného prostriedku,
•
výber najvhodnejšieho dopravného procesu.
Dopravný prostriedok
34
•
slúži na výkon konkrétneho transportu určený pre konkrétny typ tovaru,
•
na výber dopravného prostriedku má vplyv dĺžka dráhy, ktorú musí tovar prekonať,
typ a druh tovaru, ktorý chceme dopravným prostriedkom prepraviť a priestor, v
ktorom sa bude pohybovať.
Dopravný proces je spätý s organizáciou a riadením priebehu dopravy – logistikou dopravy
(dopravná logistika). Okrem samotných dopravných prostriedkov majú na dopravný proces
vplyv aj komunikačné a zabezpečovacie zariadenia, ktorých hlavným cieľom je zabezpečiť
bezpečnosť prevádzky dopravných prostriedkov. Dopravne prostriedky využívané v
logistickom systéme uvedené v tabuľke
V ďalšej časti si rozoberieme len okrajovo štyri druhy dopráv /cestnú, železničnú, lodnú
a leteckú/ nakoľko tieto so všetkými druhmi dopráv sa budeme zaoberať v predmete Doprava
v Logistike.
3.3.1 Členenie dopravných prostriedkov
Dopravu môžeme deliť podľa viacerých hľadísk.
Rozdelenie dopravy podľa predmetu dopravy:
•
osobná doprava – základným cieľom je preprava osôb,
•
nákladná doprava – základným cieľom je preprava nákladu.
Rozdelenie podľa plynulosti dopravy:
•
kontinuálna – plynulá (neprerušovaná doprav) – dopravu charakterizuje stály smer
a plynulý postup prepravovaných materiálov ,
•
cyklická – kyvadlová (prerušovaná ) – vyznačuje sa kyvadlovým pohybom
dopravných prostriedkov.
Rozdelenie dopravy podľa prostredia :
1. pozemná doprava – uskutočňovaná po dopravných cestách vedúcich prevažne po
pevnom zemskom povrchu,
2. podzemná doprava – doprava uskutočňovaná po dopravných cestách prevažne pod
úrovňou zemského povrchu,
3. viacúrovňová doprava – doprava sa uskutočňuje po dvoch alebo viacerých
súbežných popr. krížiacich sa dopravných cestách vybudovaných v rôznych
výškových úrovniach nad sebou a vedľa seba,
35
4. letecká doprava – doprava sa uskutočňuje vo vzdušnom priestore,
5. vodná doprava – doprava sa uskutočňuje po vodných cestách,
6. dráhová doprava – doprava sa uskutočňuje po dráhach.
Rozdelenie dopravy podľa dopravnej cesty – dráhy:
1. Klasická doprava – uskutočňuje sa bežnými druhmi dopravy a im príslušných
dopravných cestách:
•
železničná doprava – uskutočňovaná po železničných tratiach,
•
cestná doprava – doprava pri ktorej sa zaisťuje premiestňovanie po pozemných
komunikáciách, dopravných plochách a voľnom teréne,
•
lanovková doprava – doprava pomocou lanových dráh.
2. Zvláštne druhy dopravy – doprava sa odlišuje od bežných druhov dopravy , napr.
systémom pohonu alebo dopravnou cestou
•
potrubná doprava,
•
hydraulická doprava,
•
pneumatická doprava.
3.3.2 Prostriedky automobilovej nákladnej dopravy
Cestné vozidlo je vozidlo určené k prevádzke na pozemných komunikáciách.
Delíme ich na motorové a prípojné. Motorové vozidlo je cestné vozidlo poháňané vlastným
motorom. Prípojné vozidlo je cestné vozidlo, ktoré nemá vlastný zdroj pohonu a je ťahané
motorovým vozidlom. Spojenie motorového a prívesného vozidla vytvára jazdnú súpravu.
Medzi motorové vozidlá patria: automobil,
motocykel a moped.
Automobil je motorové vozidlo, ktoré má štyri alebo viac kolies, obyčajne používané na
dopravu nákladu alebo osôb, ťahanie prípojných vozidiel, poprípade používané pre špeciálne
účely a služby. Automobily delíme na:
• osobné automobily,
• autobusy,
• nákladné automobily,
• špeciálne automobily,
36
Nákladné autá
Nákladné auto je svojou konštrukciou určený na dopravu nákladu. Môže tiež ťahať príves.
Nákladné auto ktorého celková hmotnosť nepresiahne 3,5 t sa označuje ako malé nákladné
auto (dodávkový).
Nákladné autá sa delia podľa úpravy priestoru pre náklad na:
1. Pick-up/ obr. 3.1/ - nákladné auto s otvoreným nákladným priestorom (ložnú plochu môže
kryť plachta natiahnutá cez odnímateľné
oblúky, s laminátovou alebo s kovovou
konštrukciou, ohraničená pevnými stenami
zvyčajne v strednej výške), s uzavretou
kabínou pre obsluhu.
obr.3.1
2. Valníkové /obr.3.2/ – je určený na prepravu
nákladu, má valnikovú karosériu, uzatvorenú
kabínu pre
vodiča a spolujazdcov. Ložný plochu môže kryť
plachta natiahnutá cez odnímateľnú nosnú
konštrukciu. Valníkový nákladný automobil môže
byť vybavený navijakom, hydraulickou
rukou alebo zdvíhacím čelom a pod.
obr.3.2
3. Sklápacie /obr.3.3/ – je svojim vyhotovením určený najmä na prepravu sypkého nákladu.
Má sklápaciu ložnú plochu (korbu), uzatvorenú kabínu a môže byť vyhotovené:
•
so sklápaním na stranu (dvojstranný),
•
so sklápaním dozadu (jednostranný),
•
so sklápaním na stranu a dozadu (trojstranný).
4. Skriňové/obr.3.4/ – má skriňovú karosériu, ide o jednoduchú skriňu bez akéhokoľvek
účelového určenia. Skriňa má jedny, alebo niekoľko dverí. Môže byť v týchto vyhotoveniach:
•
samostatná skriňa (samostatná kabína pre vodiča a samostatná oddelená skriňa),
•
furgon (kabína pre vodiča a plocha určená na náklad tvoria jeden neoddeliteľný
konštrukčný celok, medzi kabínou vodiča a ložnou plochou skrine je v priehradke
37
prielez (dvere)),
•
dodávkové (kabína vodiča a plocha určená na náklad tvoria nedeliteľný konštrukčný
celok, pričom plocha určená na náklad je oddelená od priestoru pre posádku
priehrad.
obr.3.3
obr.3.4
5. Špeciálne – je svojou konštrukciou a vyhotovením určené na prepravu určitých druhov
alebo skupín nákladov, pri ktorých preprave sú potrebné zvláštne úpravy. Nákladný
automobil špeciálny môže byť v týchto vyhotoveniach: chladiarenský, na prepravu osobných
automobilov, na prepravu živých zvierat, na prepravu dreva, cisternový káblový. Tento
automobil môže byť vybavený tiež navijakom, hydraulickou rukou , zdvíhacím čelom a pod.
Hlavne pri distribúcii nákladu a preprave nákladu na dlhšie vzdialenosti sa používajú jazdné
Súpravy /obr.3.5/:
- prívesové súpravy, ktoré sa skladajú z automobilu, spojeného pomocou oje s jedným alebo
viacerými samostatnými prívesmi.
- návesové súpravy, ktoré sa skladajú s ťahača a návesu,
- kombinované súpravy skladajúce sa z ťahača návesu s návesom a prívesom,
- zmiešané súpravy skladajúce sa z automobilu pre dopravu osôb a prívesu pre dopravu
tovaru alebo naopak,
-
mostové
súpravy,
u
ktorých
je
náklad
umiestnený na mostovom nosníku a pôsobí ako na
ťažné tak aj na prípojné vozidlo. Ide o súpravu
tvorenú spojením ťahača bez karosérie
vybaveného
točňou
s
podobne
vybaveným
prívesom. Mostový nosník je uložený jedným
koncom na točni ťahača a druhým koncom na točni
obr.3.5
prívesu.
38
Dopravné
prostriedky
môžu
byť
vybavené aj pomocnými prídavnými
zariadeniami ako sú zdvíhacie čelá,
hydraulické ruky a pod.
3.3.3 Prostriedky železničnej nákladnej dopravy
Prostriedky železničnej dopravy podľa účelu delíme:
- hnacie vozidlá (lokomotívy, motorové vlaky)
- osobné – 1. a 2. triedy, služobné, poštové, lehátkové, riadiace, sanitné, salónne, jedálenské,
bufetové a pod.,
- nákladné – otvorené, zatvorené, nádržkové, kontajnerové, výsypné, plošinové, atd.
- špeciálne vozidlá – vozidla pre opravu trakčného vedenia, meracie vozy, podbíjačky
podvalov, čističe štrkového lôžka, technologické vozidlá. Tento druh dopravných
prostriedkov je vhodný pre prepravu väčšieho množstva zásielok (veľkotonážne náklady,
nebezpečné náklady) na dlhšie vzdialenosti.
Vozne delíme podľa vyhotovenia na:
Kryté vozne /obr.3.6/ používajú sa pre prepravu kusových zásielok, potravín, ovocia a
zeleniny, živých zvierat. Na bočných stenách sú posúvacie dvere, čelo vozňa sa môže dať
sklopiť, na stenách môžu mať vetracie otvory, na podlahe môžu mať výsypné klapky pre
rýchlejšie vyprázdňovanie vagóna, moderné vozne majú odsúvateľnú strechu, ktorá umožňuje
nakladanie pomocou žeriava.
obr.3.6
39
Vysokostenné/obr.3.7/(výklopné, výsypné), majú dverné otvory buď v celej výške steny,
alebo v jej časti. Niektoré majú sklopné čelné steny a časti
podlahy pre vykladanie sypkých hmôt. Vozy na prepravu
uhlia, koksu, piesku a štrku majú výsypné zariadenie –
klapky,
ktoré
sú
ovládané
ručne
pákami
alebo
pneumaticky. Tým je umožnené vysypanie vedľa koľaje
alebo medzi koľaje.
obr.3.7
•
Nízkostenné vozne – sú vhodné na prepravu veľkých kusových zásielok, strojov,
dreva, oceľových výrobkov, aut a pod.
•
Plošinové vozne, sú určené na prepravu kontajnerov, môžu mať aj sklopnú hornú
plošinu.
•
Nádržkové vozne /obr.3.8/sa používajú na prepravu kvapalín, olejov, kyselín, plynov
a pod. Objem vozov býva najčastejšie valcový s plniacimi otvormi v hornej časti a
vypúšťacím otvorom na dne objemu.
•
Chladiace vozne /obr.3.9/určené na prepravu mäsa, rýb, teda tovaru podliehajúcemu
rýchlej skaze. Steny musia byť dokonale utesnené, dôležité je aj utesnenie dverí. Pre
chladenie sa používa suchý alebo prírodný ľad, väčšie vozy majú strojné chladenie
pomocou kompresorov.
obr.3.8
obr.3.9
40
•
Vozne pre kombinovanú /obr.3.10/
dopravu rôznej konštrukcie, na
prepravu nákladových jednotiek.
obr.3.10
3.3.4 Prostriedky vodnej dopravy
Pojmom vodná doprava označujeme dopravný odbor využívajúci na plnenie prepravných
potrieb ľudskej spoločnosti tak námornú, ako aj vnútrozemskú plavbu. Podľa podielu oboch
zložiek poznáme preto i riečno-morskú alebo morsko-riečnu plavbu. Vzhľadom na isté
špecifiká plavby na riekach alebo na umelých vodných cestách (kanáloch, prieplavoch),
jazerách a iných veľkých vodných plochách, vo vnútrozemskej plavbe sa ďalej rozlišuje
plavba riečna, kanálová a plavba na jazerách a
nádržiach.
Podľa
druhu
prepravovaného
nákladu možno rozoznávať lode na tovar:
•
kusový (general Cargo),
obr.3.11
•
hromadný (Bulk) suchý,/obr.3.11/
•
chladiarenský a mraziarenský,
•
tekutý (tanker, resp. Oil Bulk Carrier),
•
skvapalnený plyn (nádržková loď, LPG – Liquid Petrol Gas),
•
špecializované napr. na :
a) ťažký tovar (rudy),
b) na ľahký tovar (vozidlá),
c) palubový tovar (drevo),
d) preprava kontajnerov typu ISO,
e) člnové kontajnery.
•
viacúčelové:
a) kombinované na ropu, hromadný náklad a rudu (Oil-Bulk-Ore),
b) ropu, hromadný náklad a kontajnery (Oil-Bulk-Container),
ropu a rudu (Oil-Ore).
41
Podľa spôsobu plavby členíme plavidlá na:
•
výtlakové, klzáky,
•
hydrolety (na nosných ponorných krídlach),
•
vznášadlá (s lodnou skrutkou, turbovrtuľové, hydroreaktívne),
•
podhladinové plavidlá /obr.3.12/.
•
•
palubové. /obr.3.13/
obr.3.12
obr.3.13
Podľa druhu nákladového priestoru delíme na:
•
otvorené,
•
zakryté,·
•
cisternové (tankové).
3.3.5 Prostriedky leteckej dopravy
Lietadlo je dopravní prostriedok určený predovšetkým k preprave osôb alebo nákladu
vzduchom. Využíva sa však aj pre vojenské účely,
kde vykonáva funkciu zbrane. Podľa technických
podmienok,
prevádzkových
podmienok
a
základného určenia poznáme letiská :
•
vnútroštátne – sú určené a vybavené k
uskutočňovaniu vnútroštátnych letov
obr.3.14
•
medzinárodné – uskutočňované vnútroštátne lety a lety, pri ktorých je prekročená
štátna hranica /obr.3.14/.
Podľa okruhu užívateľov na letiská:
42
•
verejné – príjmajú v medziach svojej technickej a prevádzkovej spôsobilosti všetky
lietadlá /obr.3.15/,
•
neverejné – okruh užívateľov letiska stanoví na
návrh jeho prevádzkovateľa Úrad,
•
vojenské – letiská pre potreby armády
Slovenskej republiky.
obr.3.15
Dôležitou súčasťou dopravy v logistickom systéme je doprava podniková. V ďalšej časti si
rozoberieme dopravu, ktorá sa nachádza vo vnútri podniku a voláme ju vnútropodniková
doprava, alebo vnútorná doprava.
3.4 Doprava v podniku
Vonkajšia doprava zabezpečuje dopravu materiálu mimo podniku, vlastnými dopravnými
prostriedkami a vlastnou pracovnou silou. Spôsob napojenia podniku na verejnú sieť závisí od
rozlohy a umiestnenia podniku. Pre túto oblasť je charakteristická tzv. vlečková a
automobilová doprava, veľké chemické kombináty využívajú často i produktovodné systémy,
akými sú naftovody, plynovody a pod. Vlečka je koľajové napojenie podniku na železničnú
sieť, je opodstatnená najmä v tých prípadoch, keď ide o prísun a odsun materiálu.
Predpokladá moderné prostriedky nakládky a vykládky, ako i vhodné vagóny pre jednotlivé
kategórie prepravovaných materiálov.
43
2.Vnútorná doprava zahŕňa všetky druhy dopravy hmotných prostriedkov na území podniku
uskutočňované jeho vlastnými dopravnými prostriedkami. Úlohou vnútornej dopravy je
preprava materiálu v skladoch, jeho prísun do výroby, pokračuje premiestňovaním materiálu
v samotnej výrobe (medzi pracoviskami) a končí sa dopravou hotových výrobkov z dielní do
skladov.
1. Medziobjektová doprava vyžaduje moderné dispozičné riešenia priestorového
usporiadania objektov i moderné organizačné formy dopravy (hydraulická a pneumatická
doprava, doprava visutými dráhami a transportérmi, kyvadlová doprava a pod.), čo
v konečnom dôsledku znižuje i dopravné náklady.
2. Medzioperačná doprava je realizovaná vnútri objektov medzi jednotlivými pracoviskami
a technologickými operáciami, považuje sa za rozhodujúci článok manipulácie s materiálom
v našom priemysle, nakoľko na ňu pripadá až 75% z celkových manipulačných výkonov.
3.
Operačná
doprava
je
dôležitou
zložkou.
Ide
o manipuláciu
úzko
spojenú
s uskutočňovaním technologických operácií, ako sú prísun, vkladanie, upínanie, vyberanie
obrobku zo stroja a do stroja. Významným prostriedkom jej zdokonaľovania je uplatňovanie
priemyselných robotov a manipulátorov.
Vnútropodniková doprava predstavuje organizovaný dopravný pohyb materiálu,
uskutočňovaný dopravnými alebo inými manipulačnými prostriedkami a pracovnými silami
podniku len na území podniku. Úlohou vnútropodnikovej dopravy je preprava materiálu
v skladoch, jeho prísun do výroby, pokračuje premiestňovaním materiálu v samotnej výrobe
a končí dopravou hotových výrobkov z dielní do skladov, resp. dopravou odpadu. Jedným
z nástrojov pre riadenie vnútropodnikovej dopravy je logistika.
3.4.1 Vnútropodnikové dopravné systémy.
Formovanie systému vnútropodnikovej dopravy v zásade určujú tieto veličiny:
a) Prepravovaný substrát.
b) Prepravná intenzita,
c) Prepravná trasa (cesta),
d) Legislatívne ustanovenia.
Prepravovaný substrát je zvyčajne spojený s problémom charakteru prepravovaného
materiálu z hľadiska ďalšej prepravy a upotrebenia vo výrobnom procese. Podľa požiadaviek
44
na prepravu možno rozlišovať tieto substráty:
- pevné (kusový alebo sypký tovar),
- tekuté (kvapalné),
- plynné.
Na účely dopravy kusového tovaru je treba poznať ich geometrické znaky
(dĺžka, šírka, výška) a rovnako aj ich fyzikálne či chemické vlastnosti (hmotnosť, vlastnosti
dotykových plôch, látkové vlastnosti, emisie). Podobné je to aj u ďalších substrátov.
Prepravná intenzita je daná nárokmi prepravovaného tovaru podľa veľkosti množstva za
časovú jednotku. Značne závisí od typu výroby. Pri kusovej výrobe je intenzita nízky,
smerom k vyšším typom výroby sa zvyšuje. Prepravná trasa (cesta) vyjadruje vzdialenosť
medzi počiatočným a konečným bodom realizovanej prepravy tovaru, vrátane prekonaných
úrovňových rozdielov. Legislatívne ustanovenia charakterizujú právne normy, ktoré sa viažu
na prepravu tovaru a zaobchádzaniu s ním. Aby bolo možné na jednej strane uspokojiť rastúce
požiadavky na skracovanie doby prepravy, minimalizáciu zásob a na druhej strane čeliť tlaku
na znižovanie nákladov, musia byť dopravné systémy optimálne plánované, nasadzované
a využívané.
3.4.2 Charakteristika vnútropodnikovej dopravy
Vnútropodniková doprava tvorí významnú súčasť činnosti každého priemyselného podniku.
Nedostatky v závodnej doprave sa prejavujú nielen v samotných výsledkoch dopravy, ale
veľmi citeľne ovplyvňujú aj vlastný výrobný proces. Pri postavení závodnej dopravy treba
vziať do úvahy nielen hľadisko vlastnej činnosti, ale aj celý rad ďalších zložitých súvislostí,
a to začínajúc nákupom vstupných surovín a materiálov, cez výrobný proces až po predaj
a expedíciu hotových výrobkov
Doprava v podniku resp. podniková doprava vo všeobecnosti predstavuje podnikovú
činnosť, ktorá súvisí s premiestňovaním materiálu pre potreby podniku v čase a priestore, je
vykonávaná pre vlastné potreby. Hlavnou úlohou a cieľom podnikovej dopravy je zabezpečiť
nakládku, vykládku a premiestňovanie požadovaného množstva a sortimentu materiálu vo
všetkých oblastiach podniku, a to kvalitne, včas s minimálnymi nákladmi. Inými slovami
povedané je to uspokojovanie prepravných potrieb.
Pod pojmom prepravná potreba rozumieme potrebu organizácie premiestniť osoby
alebo veci. Podľa uspokojovania prepravnej potreby dopravu členíme na :
45
a)Vlastnú dopravu- je to doprava vykonávaná organizáciou, pre potrebu vlastných
organizačných jednotiek dopravnými prostriedkami alebo dopravnými zariadeniami, ktoré sú
v prevádzke tejto organizácie.
b)Dopravu pre cudziu potrebu - je to doprava, ktorá vzniká medzi prevádzkovateľom
dopravného prostriedku alebo dopravného zariadenia a organizáciou, ktorej prepravná potreba
sa uspokojuje, pričom právny vzťah je vyjadrený uzatvorením prepravnej zmluvy.
Vnútropodniková doprava tvorí významnú súčasť činnosti každého priemyselného podniku.
Nedostatky v závodnej doprave sa prejavujú nielen v samotných výsledkoch dopravy, ale
veľmi citeľne ovplyvňujú aj vlastný výrobný proces. Pri postavení závodnej dopravy treba
vziať do úvahy nielen hľadisko vlastnej činnosti, ale aj celý rad ďalších zložitých súvislostí,
a to začínajúc nákupom vstupných surovín a materiálov, cez výrobný proces až po predaj
a expedíciu hotových výrobkov.
3.4.3 Aktívne prvky vnútropodnikovej dopravy
Zabezpečujú pohyb a manipuláciu všetkých pasívnych prvkov, patria sem prostriedky pre
dopravu skladovanie, manipuláciu, loženie nákladu a prepravu nákladu.
Podľa účelu ich delíme na :
•
dopravné prostriedky,
•
manipulačné prostriedky.
Dopravné prostriedky pre vnútropodnikovú dopravu vo všeobecnosti členíme na:
•
kontinuálne,
•
nekontinuálne.
3.4.4 Kontinuálne dopravné prostriedky
Zabezpečujú kontinuálny tok materiálu prostredníctvom pevne stanovenej, nemennej
dopravnej trasy. Počas presunu zvyčajne prebieha aj nakladanie či vykladanie prepravovaného
substrátu.
46
Výhody kontinuálnych dopravníkov spočívajú:
-
v permanentnej dopravnej pohotovosti a prepravnej pripravenosti,
- nízkej potrebe pracovných síl,
- možnosti vysokého stupňa automatizácie,
- potenciálnom využití výšky.
Pretože v tejto forme sa nevyskytujú žiadne prázdne jazdy, možno dosahovať v porovnaní
s nekontinuálnym dopravníkmi vyššie dopravné výkony.
Nevýhody kontinuálnych dopravných prostriedkov spočívajú:
- v trvalej a stabilne umiestnenej inštalácii,
- nízkej flexibilite,
- vysokej investičnej náročnosti.
Kritickým určujúcim faktorom hospodárnosti kontinuálnych dopravných prostriedkov je ich
vyťaženie. Medzi typické kontinuálne dopravníky patria: postupujúce stoly, valčekové dráhy,
kotúčové dráhy, pásový dopravník, reťazový dopravník, sklzy, slimákový dopravník,
korčekové elevátory a podobne. Medzi najpoužívanejšie kontinuálne dopravné prostriedky
patria dopravníky rôznych konštrukcií.
Dopravníky sú dopravné stroje na dopravu sypkých alebo kusových materiálov
menších a stredných hmotnosti na vzdialenosť niekoľko metrov, ale aj desiatok kilometrov.
Sú normalizované. Smer dopravy môže byť vodorovný, šikmý alebo zvislý.
Rozdelenie dopravníkov z hľadiska konštrukcie:
- s ťažným elementom: pásové, článkové, korčekové, závesové, vozíkové, hrnúce
- bez ťažného elementu: závitovkové, vibračné, žľaby, sklzy, rúry, valčekové dráhy,
valčekové kladkové dráhy
1. S ťažným elementom. Jedným z najpoužívanejších dopravníkov v sú pásové dopravníky
Pásový dopravník – slúži na dopravu sypkých a kusových materiálov aj na
viackilometrové vzdialenosti. Najčastejšie sa používajú ako mobilné. Pohon je realizovaný
elektromotorom.
Časti pásového dopravníka : dopravný pás, hnací bubon, vratný napínací bubon,
vodiaci bubon, podperné valčeky, násypka /obr.3.16/
47
obr.3.16
Hlavné parametre pásových dopravníkov sú:
- dopravné množstvo,- tzv. objemový alebo hmotnostný prietok,
- dopravná vzdialenosť Lh /m/
- dopravná výška H /m/.
Pásové dopravníky
48
Diaľkové dopravníky – používajú sa na dopravu na viac kilometrov. Napr. netradičnou
dĺžkou 51km bola realizovaná doprava uhlia z povrchovej bane. Kapacita 2000 ton za hodinu,
prakticky denne, pri rýchlosti 4 až 6m/s umožnili úplne vylúčiť železničnú dopravu. /obr.3.17
obr.3.17
Reťazový dopravník /obr.3.18/ je určený na prepravu sypkých materiálov v agrosektore
a priemysle a to hlavne obilnín, olejnín, strukovín, ako aj pre dopravu produktov v prachovej
forme. Pracuje v horizontálnej polohe resp. pod uhlom max. 10 - 15o, ako samostatné
zariadenie, alebo ako príslušenstvo strojov a technologických
liniek. Pre potreby prekonávania väčších stúpaní sa doporučuje
použiť zalomené reťazové dopravníky. Reťazové dopravníky
môžu pracovať ako jednosmerné, obojsmerné a bez zvyškové.
Vlastná doprava materiálu je zabezpečovaná posuvom reťaze v
žľabe dopravníka po dne vyrobeného z plného plechu, plastu
alebo je dno vystužené v strede pásovinou z plechu resp. plastu.
Podľa požiadaviek zákazníka je možné tieto dopravníky dodať v
prevedení do abrazívneho prostredia.
obr.3.18
Výkonové parametre závisia od typu dopravníka, t.j. pracovnej šírky a objemovej hmotnosti
materiálu. Podľa požiadaviek zákazníka vieme dodať dopravníky s výkonom 15 - 220 t/hod, v
prevedení čierny, pozinkovaný alebo nerezový plech.
2. Bez ťažného elementu: závitovkové, vibračné, žľaby, sklzy, rúry, valčekové dráhy,
valčekové kladkové dráhy.
49
Valčekové dráhy/obr.3.19/patria do skupiny dopravníkov bez ťažného elementu. Väčšie
kusové predmety s rovnou plochou alebo menšie, uložené v prepravkách alebo v paletách, sa
pohybujú po voľne sa otáčajúcich valčekoch bez pohonov alebo s pohonom. Keď sú valčeky
bez pohonu, potom má trať sklon alebo pohyb predmetov musí zabezpečiť obsluha.
obr.3.19
Korčekový vykladač
Sklz na štrk
3.4.5 Nekontinuálne dopravné prostriedky
Pracujú prerušovane (nestálo, nekontinuálne), pri obyčajne voľnom výbere smeru pohybu.
Dopravný cyklus sa skladá, nezávisle od dopravných prostriedkov, z týchto aktivít:
- preberanie a naloženie prepravovaného substrátu,
- preprava tovaru na miesto určenia,
- vyloženie a odovzdanie prepravovaného substrátu v mieste určenia,
- jazda k ďalšiemu alebo rovnakému stanovišťu (nevyužitá jazda).
Výhody nekontinuálnych dopravných prostriedkov:
- vysoká flexibilita pri preprave substrát,
50
- vysoká pohyblivosť (mobilita) prostriedkov,
- priestorové využitie,
- nižšie investičné náklady.
Nevýhody nekontinuálnych dopravných prostriedkov:
- vyššie prevádzkové náklady,
- väčšie manipulačné problémy s nakládkou a vykládkou substrátu,
- vyššie požiadavky na pracovné sily.
K nekontinuálnym dopravným prostriedkom patria: zdvíhadla, kladkostroje, navijaky,
regálové zakladače, pozemné dopravné prostriedky, elevátory a podobne. Medzi cyklicky
pracujúce zariadenia používané na manipuláciu s materiálom patria predovšetkým zdvíhacie
stroje a zariadenia, zariadenia skladov a prepravné vozíky. Veľmi dôležitú skupinu tvoria teda
zdvíhacie stroje a zariadenia, ktoré sme podľa funkcie rozdelili na jednoduché zdvíhadlá,
žeriavy, výťahy a dopravníky.
1. Zdvíhadla
Jednoduché zdvíhadlá sú zdvíhacie zariadenia používané pri manipulácii s materiálom ako
pomocné mechanické prostriedky. Sú to najmä zdviháky, kladkostroje, navijaky.
Charakterizujeme ich tak, že pri práci nemenia svoje umiestnenie, i keď majú malú hmotnosť
v pomere ku zdvíhacej sile, ktorú vyvolávajú. Jednoduché zdvíhacie zariadenia sa používajú
na zdvíhanie aj veľmi ťažkých bremien do pomerne malých výšok. Sú prenosné, alebo ľahko
premiestniteľné. Používajú sa najmä pri montážnych prácach.
Druhy
zdvíhadiel:
hrebeňové,
skrutkové,
pneumatické a hydraulické
a/ Hrebeňové zdviháky: - ich funkčnou časťou sú
hrebeň a pastorok /obr.3.20/, pomocou ozubeného
prevodu sa axiálne pohybuje tyč s pätkou, ktorou sa
opiera o nadvihované bremeno - sila sa najčastejšie
prenáša
dvoma
pármi
ozubených
prevodov
a pastorkom na ozubenú tyč- bremeno je držané
západkou alebo rohatkou.
obr.3.20
51
- účinnosť je 55 – 65%
- nosnosť je 2 – 20t
- zdvih je 345 – 530 mm
b/ Skrutkové zdviháky /obr3.21/:
- hlavným prevodovým mechanizmom je skrutka
a matica,
- závit je lichobežníkový a musí byť samozverný,
- skrutka býva z konštrukčnej ocele, matica z liatiny
alebo bronzu,
- účinnosť býva 30 – 40%,
obr.3.21
- nosnosť je 2 – 35t ,
- zdvih je 100 – 300 mm,
- pohon: ručný.
Hlavné časti skrutkového zdviháka
c/ Pneumatické zdviháky/obr.3.22/:
- pracujú na princípe pneumatických valcov ,
- používajú sa najmä tam, kde je k dispozícii stlačený vzduch,
- nosnosť je 125 – 1500 kg pri tlaku vzduchu v prevádzkach 0,6 MPa,
obr.3.22
- zdvih je 0,5 – 1,8 m .
d/ Hydraulické zdviháky
- zdvíhacím prvkom je piest, na ktorý tlačí kvapalina v nepohyblivom valci, dvíha sa valec
a piest je nepohyblivý,
- kvapalina je zmes vody a glycerínu a tlačí sa do valca ručným alebo motorickým čerpadlom,
- polohu bremena zaisťuje výtlačný ventil,
- nosnosť 3 – 200t,
- zdvih je 140 – 280 mm,
- využitie: najmä na dvíhanie automobilov.
52
Hydraulický zdvihák - slúži na zdvíhanie automobilov
Ručný hydraulický zdvihák:
Teleskopický hydraulický zdvihák
2. Kladkostroje
- slúžia na občasné zdvíhanie bremien ,
- môžu byť pevne zavesené, alebo sa môžu pohybovať po dráhe zvyčajne tvorenej dolnou
prírubou I profilu ,
- pohon: ručný, motorický,
- na dvíhanie slúži hák, ktorý je zavesený na reťazi alebo lane, ktoré ťahá elektrický motor,
alebo človek,
- podľa spôsobu prevodu sa delia na: násobné, skrutkové a s čelnými kolesami.
a/ Jednoduché kladkostroje::
53
- podľa počtu kladiek sa delia na jednoduché a dvojité,
- majú pevnú kladnicu opatrenú hákom na zavesenie kladkostroja a pohyblivú kladnicu na
zavesenie bremena,
- nosnosť je do 320 kg,
- ťažná sila na konci lana sa rovná hmotnosti bremena delenej počtom kladiek.
Jednoduchý násobný kladkostroj /obr.3.23/
Dôležitý vzťah pre výpočet sily na zdvihnutie závažia:
F = G/n
kde: G je tiažová sila závažia, vypočíta sa zo
vzťahu G = m . g
n je počet lán (čím je vyšší počet lán, tým je
potrebná menšia sila na zdvihnutie závažia)
F je sila potrebná na zdvihnutie závažia.
obr.3.23
b/ Násobné kladkostroje /obr.3.24/:
- zdvihneme nimi ťažšie bremeno ako
s jednoduchými kladkostrojmi,
- počet kladiek je vyšší ako pri jednoduchom,
kladkostroji; klesá jeho účinnosť.
obr.3.24
Motorický kladkostroj násobný pohybujúci sa na dráhe tvaru I - slúži na zdvíhanie
predmetov o hmotnosti až do 500kg (motory automobilov, rôzne časti strojov)
54
Motorický kladkostroj
c/
Diferenciálne kladkostroje /obr.3.25/
Diferenciálny kladkostroj sa skladá z dvoch súosových pevne spojených kladiek s rôznymi
polomermi, R, r a z jednej voľnej kladky. Kladky majú v žľabku zuby, do nich zasahujú
články reťaze. Účelom zubov je, aby sa reťaz po obvode kladiek nešmýkala. Bremeno o tiaži
F1, ktoré visí na dvoch častiach reťaze, napína každú z nich silou F1/2.Pôsobí silou
obr.3.25
55
3. Navijaky (vrátky)
- zdvíhacie zariadenia, ktorými zdvíhame bremená,
- charakteristickou časťou navijaku je lanový bubon,
- sú vybavené brzdou alebo aspoň západkovým mechanizmom,
- pohon: ručnou kľukou, alebo motoricky s vhodným prevodovým mechanizmom,
- používajú sa v stavebníctve, pri montážach, súčasť automobilov,
- nosnosť 0,25 až 2t.
Ručný navijak
4. Výťahy
Výťahy sa využívajú na vertikálnu dopravu materiálu, výnimočne v šikmom smere.
Používajú sa vo viacpodlažných budovách priemyselných podnikov na dopravu paliet,
poprípade i sypkých materiálov v nádobách.
Dopravné výšky môžu byť niekoľko metrov až niekoľko sto metrov. Výťahy patria
medzi tzv vyhradené technické zariadenia. Pohyb výťahov je prevažne elektrický, výnimočne
pneumatický.
Elektrické výťahy sa podľa STN rozdeľujú na:
A - na dopravu osôb, A1 – so samoobsluhou do nosnosti 1000kg / 12 osôb /, A2 –
s vodičom, B – nákladné so zakázanou dopravou osôb, B1 – do klietky môžu vstupovať osoby
/ okrem D2 /, B2 . do klietky nesmú vstupovať osoby, C – malé, do nosnosti 100kg, D –
stolové s poklopom, D1 – s vodičom, D2 – so zakázanou dopravou osôb, E – osobné obežné /
paternosterové /, F – výsypné
56
Najpoužívanejšie výťahy sú výťahy ovládané elektromotorom.
Prevádzka výťahov podlieha predpisom z oblasti legislatívy, bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci.
Druhy výťahov:
- vonkajšie výťahy výškových budov /obr.3.26/ už nemajú šachtu, čo ušetrí pôdorysu budovy
vzhľadom na ich veľký počet /niekoľko desiatok /. Vonkajšia kabína je priehľadná
panoramatická.
- schodišťové výťahy /obr.3.27/ pre ľudí s postihnutím pohybového ústrojenstva sa montujú
sa montujú na špeciálne schodišťové zábradlie. Majú plošinu pre invalidný vozík alebo
sedačku. Montujú sa do rodinných domov, t,j, všade tam, kde schodište predstavuje bariéru.
Pre imobilného človeka:
- parkovacie výťahy /obr.3.28/pre osobné automobily v spoločných garažiach, ale aj na
voľnej ploche parkoviska sú progresívne z hľadiska úspory zastavanej plochy,
- nákladné výťahy /obr.3.29/ sú určené pri práci na stavbách.
obr 3.26
obr.3.27
obr.3.28
Bezpečnostné zariadenia vo výťahu
•
Dverový spínač – dvere musia byť zatvorené pre pohyb výťahu.
•
Podlahový vypínač – prepína ovládanie z kabíny a svetelnú signalizáciu.
57
•
Spínač váhadlového závesu – vypína prúdový okruh
pri pretrhnutí lana.
•
Obmedzovač rýchlosti a zachytávače – odstredivý
regulátor ktorý pri prekročení rýchlosti o 40% brzdí
lano.
•
Koncové spínače – pri prejdení krajnej polohy
rozopnú prúdový okruh.
•
Zaisťovače šachtových dverí – nedovolia otvoriť
šachtové dvere, kým pred nimi nie je klietka.
obr.3.29
Hlavné časti výťahu
58
5. Žeriavy
Žeriavy sú zdvíhacie zariadenia, ktorými sa premiestňujú bremená zvislým a vodorovným
pohybom v ohraničenom priestore a vzdialenosti s hmotnosťou niekoľko ton až niekoľko ton.
Dopravné výšky a vzdialenosti môžu byť niekoľko metrov až desiatok metrov. Žeriavy
patria medzi tzv, medzi vyhradené technické zariadenia, t.j. ich výrobu, montáž, servis,
údržbu, opravy, rekonštrukcie atď. môže robiť len firma, ktorá má na to príslušný certifikát.
Žeriavnik musí pred obsluhou žeriava absolvovať žeriavnické skúšky podľa STN. Viazač
bremien musí byť školený a vlastniť viazačský preukaz. STN podlieha aj umiestnenie žeriava.
Hlavný parameter žeriava je dovolená hmotnosť žeriava / STN od 01 do 1000 ton /.
Ďaľšie parametre žeriavov sú:
- výška zdvihu,
- pracovná rýchlosť pojezdu mosta a mačky ,
- rozmery pracovného poľa.
Členenie žeriavov z hľadiska nosnej konštrukcie:
-
Mostové/obr3.30/, používajú sa najčastejšie
-
portálové a poloportálové,
-
konzolové,
-
cestné, koľajové a plávajúce / mobilné /,
-
lanové.
Z hľadiska pohonu:
-
ručné,
-
elektrické /obr3.31/,
-
so spaľovacím motorom,
-
pneumatické,
-
hydraulické.
obr.3.30
Z hľadiska druhu práce: -montážne, železničné, hutnícke, stavebné
Z hľadiska pohybu: nepojazdné, pojazdné, otočné, plávajúce
obr3.31
59
Hlavné časti žeriava: most s pojazdným mechanizmom, mačka, bubon , laná kladnica
kladky , čap kladiek, háky, reťaze, brzdy a zdrže, elektrická výzbroj žeriava.
Železničný žeriav
Pohyblivý žeriav
3.5 Manipulačné prostriedky
Doplnkové manipulačné zariadenia sú dôležitou súčasťou logistického reťazca v podniku. Ich
úlohou je preprava materiálu v skladoch, ich prísun do výroby, pokračuje premiestňovaním
materiálu v samotnej výrobe (medzi pracoviskami) a končí sa dopravou hotových výrobkov
z dielní do skladov.
3.5.1 Členenie manipulačných zariadení:
- zásobníky
- zakladače
- podávače
- vykladače
- vyskladňovacie stroje
1. Zásobníky
Zásobníky /obr.3.32/slúžia na priebežné uskladňovanie najmä sypkého a kusového materiálu
v procese ich dopravy a manipulácie. Úzko s nimi súvisia ich pomocné zariadenia ako
uzávery, podávače, prídavné zariadenia pre ovládanie pohybu a signalizovanie stavu
60
materiálu v zásobníkoch. Vyprázdňovanie zásobníkov je najmä samospádom, ich náplň sa
vlastnou tiažou zasúva do výpustného otvoru.
Úlohou zásobníkov je:
-
vytvárať rezervy pre prípad nerovnomerného prísunu a odsunu prepravovaného materiálu,
-
časovo od seba oddeľovať technologické procesy rôzneho charakteru a zohľadňovať
fyzikálno-chemické vlastnosti spracovávaných materiálov.
Rozdelenie zásobníkov
a) z hľadiska prevádzkového: prijímacie zásobníky, medzizásobníky, odsunové zásobníky,
b) podľa funkcie: zásobníky pravé, zásobníky nepravé,
c) podľa úklonu: zásobníky zvislé, zásobníky šikmé, zásobníky horizontálne,
d) podľa vyhotovenia: stavebne vyhotovené, mechanické,
e) podľa použitých stavebných materiálov: drevené, oceľové, železobetónové, betónové
(liaty betón alebo tvárnice), prirodzené,
f) podľa geometrického tvaru: štvorcové, obdĺžnikové, kruhové,
g) podľa náplne: úžitkových materiálov, jaloviny, základového materiálu,
i) podľa umiestnenia v dopravnom systéme:
dočasné, trvalé,
j.) podľa miesta nasadenia: hlavné, vedľajšie.
Pomocné zariadenia zásobníkov
K spoľahlivej prevádzke zásobníkov sú potrebné rôzne doplnkové zariadenia, zaisťujúce ako
bezpečnosť ich prevádzky tak i uľahčujú prácu obsluhy. K takýmto zariadeniam patria:
•
vyústia zásobníkov,
•
uzávery zásobníkov, podávače,
•
vibrátory,
•
hladinomery,
•
revízne zariadenia.
Sila a zásobníky
Transportná sila pre transport a skladovanie suchých sypkých materiálov a zmesí, v
objemoch 6 – 22,5m3, vyrobené ako netlakové a tlakové štandardne do 2 barov. Štandardne
používané transportné systémy: reťazový, kapsový a hákový.
Stacionárna sila. Sila je konštruovaná podľa konkrétnych požiadavkou zákazníka, v
61
objemoch od cca. 1m3, v prevedení jak z bežných konštrukčných ocelí, tak špeciálnych
oterovzdorných materiálov, alebo či nehrdzavejúcich ocelí. Sila je dodávaná spolu so
statickými výpočtami a so všetkými prvkami bezpečnostnej výbavy.
obr.3.32
Vedľa štandardizovaných typov síl sa dajú vyrobiť sily v objemoch a tlakových prevedeniach
podľa priania zákazníka, na základe konkrétnej požiadavky Pre riadenie samospadného toku
materiálu sa vyrába veľké množstvo uzatváracích /obr.3.33/, alebo
smerovacích
elementov
s
elektrickým,
mechanickým
pohonom
/
klapky
pneumatickým
jednocestne,
či
dvojcestné,
šúpatkové uzávery, dávkovacie šúpatka atď./.
obr.3.33
2.Zakladače
Regálové zakladače /obr.3.34/ sú mechanicky zložitejšie zariadenia pre ručné alebo úplne
automatickú
obsluhu skladov až do výšok 35 m.
Jednotlivé prevádzkové režimy sa môžu inštalovať aj
dodatočne.
Vybavenie
skladov
s
regálovými
zakladačmi sa získa vysoký výkon v sklade, rýchlosť
manipulácie s materiálom pri nízkych prevádzkových
nákladoch.
obr.3.34
62
Konštrukciu regálového zakladače spravidla tvorí nosný stĺp, obslužná kabína a zakladací
mechanizmus - teleskopické vidly. Pojazd zakladača je po spodnej koľajnici, montovaný
na podlahu. Horná koľajnica je vodiaca a je spravidla súčasťou regálovej konštrukcie.
Zakladače môžu prepravovať široké spektrum zboží, od krabíc a prepraviek cez palety
(časté je zakladanie dvoch paliet za sebou - double-deep) až po rozmernejší materiál,
napr. karosérie automobilov. Sklady s regálovými zakladačmi sa rozmerovo a funkčne
navrhujú pre inštaláciu tohto typu zariadenia. Výnimkou nie sú stavby typu "silo", keď
konštrukcie regálov, okrem zaťaženia od materiálu a zakladačov, nesie aj omietku strechu
skladu. Pri manipulácii s materiálom sa používajú vysokozdvižné regálové vozíky
rôznych konštrukcií a výkonov /obr. 3.35/.
Výhody regálových zakladačov
vysoká výkonnosť v sklade (rýchlosť nakladania/vykladania materiálu,
uskladnenie veľkého množstvo a sortimentu materiálu,
nízke náklady na prevádzku a údržbu,
možnosť obsluhy niekoľkých uličiek jedným regálovým zakladačom (patentovaný
výhybkový systém,
bezpečný prístup ku všetkým uličkám,
koľajové vedenie zvyšuje bezpečnosť v sklade a vylučuje kontakt zakladača s
regálovou konštrukciou ,
možnosť dodatočného zvýšenia stupňa prevádzkového režimu zakladača až na plne
automatický.
Vysokozdvižné regálové zakladače:
obr.3.35
63
3.5.2 Zariadenia pre nakládku, vykládku a prekládku kusového materiálu
1. Nakládka je ukladanie tovaru (materiálu) na dopravný prostriedok alebo dopravné
zariadenie.
2. Prekládka
a/ Všeobecne je to činnosť, počas ktorej sa tovar premiestni z jedného dopravného prostriedku
na iný v priebehu jednej prepravnej operácie,
b/ Colné, alebo colná procedúra, v rámci ktorej sa tovar dostane pod colnú kontrolu,
z importujúceho dopravné prostriedku do exportujúceho na území jedného colného úradu,
ktorý je zároveň colnicou pre dovoz i vývoz.
3. Vykládka
a/ vyloženie dopravného prostriedku plavidla alebo lode,
b/ vylodenie nákladu.
Nakladacie, vykladacie a prekladacie zariadenie
Sú technické prostriedky ložných aj skladovacích operácií. K najčastejšie používaným
technickým prostriedkom ložných operácií
a aj skladovacích operácií patria dopravné
vozíky. Vozíky zabezpečujú horizontálnu aj vertikálnu prepravu. Využívajú sa pri
nakladaní, vykladaní
a prekladaní
priamo
do
vozidiel
pomocou
Dopravné vozíky sú motorové alebo bezmotorové vozidlá
kolesách.
Podľa spôsobu pohonu delíme DV :
•
ručné /obr.3.36 /
•
prívesné,
•
vlečené,
•
motorové
64
rámp
a mostíkov.
pohybujúce sa na
Ručné vozíky sú vozíky bez vlastného pohonu, ťahané alebo tlačené ľudskou silou.
Používajú
sa
pri
malom
rozsahu
premiestňovania
na
krátke
vzdialenosti
(do50m).Najpoužívanejšie sú dvojkolesové ručné vozíky – tzv. rudle, bývajú rôzne upravené
podľa druhu premiestňovaného materiálu a vyrábajú sa s nosnosťou až do 500 kg. nástavcami
alebo bez nich, ktoré mávajú nosnosť až 1000 kg.
obr.3.36
Podľa konštrukcií a možnosti premiestňovania ich rozdeľujeme na:
- vozíky s nepohyblivou plošinou /obr.3.37/,
- nízkozdvižné vozíky /obr.3.38/,
- vysokozdvižné vozíky, (zdvih vidlicového rámu je hydraulický , kyvným pohybom
oje, resp. páky čerpadla) /obr.3.39/,
- ručné žeriavové vozíky s nosnosťou do 1000 kg (páka -hydraulické zariadenie zdvih
ramena výložníka)/obr.3.40/.
Vozíky s nepohyblivou plošinou sa používajú na loženie kusového tovaru, krabíc a balíkov,
na krátke vzdialenosti
65
obr.3.37
Nízkozdvižný vozík
Vysokozdvižný vozík
obr.3.38
obr.3.39
Ručné žeriavové vozíky
obr.3.40
66
3.6 Skladovanie a technické prostriedky skladovania
Skladovanie je podsystémom manipulácie a činnosť, pri ktorej sa množstvo a kvalita, t.j.
fyzikálne a iné vlastnosti skladovaného materiálu nemenia. Skladovanie znamená prerušenie
materiálového toku v logistickom reťazci.
3.6.1 Funkcie skladovania
•
zabezpečenie prísunu materiálu potrebného pre výrobný proces,
•
umiestnenie rozpracovanej výroby v medziskladoch,
•
zabezpečenie ochrany hotových výrobkov pri rozdielnom dimenzovaní materiálnych
tokov medzi ponukou a dopytom,
•
poistná funkcia, ktorá vyplýva z nepredvídateľných rizík v procesoch obstarávania,
výroby a odbytu,
•
vyrovnávacia funkcia v prípade odlišného materiálového toku a potrebe materiálov s
ohľadom na množstvo, alebo s ohľadom na časové rozloženie,
•
kompletizačná funkcia sa vzťahuje na tvorbu sortimentu dodávok v obchode alebo na
tvorbu sortimentu dodávok pre jednotlivé prevádzky výrobnej organizácie,
•
technologická funkcia súvisí s výrobných procesom a je zmeraná na kvalitatívne
zmeny uskladnených materiálov,
•
špekulačná funkcia predstavuje špekulácie súvisiace s vývojom cien materiálov v
zásobovaní ako aj pri odbyte hotových výrobkov.
3.6.2 Základné druhy TP skladového hospodárstva:
•
Paletizačné a nosné jednotky (palety plošiny, ukladacie debny a kontajnery).
•
Skladovacie zariadenia – zariadenia slúžiace na uskladnenie a skladovanie materiálu
voľne uloženého alebo tvoriaceho ucelené skladovacie jednotky (regály, zásobníky).
•
Obslužné manipulačné prostriedky – slúžia na realizáciu zaskladňovacích,
vyskladňovacích a prepravných operácií v skladovom hospodárstve (dopravné vozíky,
stohovacie žeriavy a regálové zakladače).
67
3.6.3 Členenie skladov
a) Podľa organizačného začlenenia:
•
sklady zásobovacie,
•
sklady odbytové.
b) Podľa stavebného vyhotovenia:
•
voľné skládky zastrešené a nezastrešené,
•
uzavreté sklady,
•
špeciálne sklady.
c)Podľa druhov zásob sa sklady členia na:
•
sklady zásob materiálu a surovín,
•
sklady rozpracovanej výroby , tzv. medziskládky,
•
sklady hotových výrobkov,
•
sklady rezervných strojov a zariadení,
•
sklady odpadu,
•
pomocné sklady náradia, náhradných súčiastok, pomocného materiálu a pod.
d) Podľa postavenia skladov v produkčnom procese:
•
vstupné (zásobovacie) sklady, určené na udržiavanie zásob vstupných materiálov,
•
výrobné medzisklady, určené na predzásobenie medzi rôznymi stupňami výrobného
procesu,
•
odbytové sklady, majúce za úlohu vyrovnávať časové rozdiely medzi výrobnými a
odbytovými procesmi.
e) Z hľadiska organizácie sústavy skladov:
•
centralizovaný typ organizácie skladov,
•
decentralizovaný typ organizácie skladov,
•
kombinovaný typ organizácie skladov.
68
f) Vzhľadom na vzájomný vzťah materiálu a obsluhy v sklade rozoznávame
skladovanie:
•
statické (nepohyblivé),
•
dynamické (pohyblivé).
Pri statickom skladovaní sa pohybuje obsluha k materiálu, skladovacie zariadenie sa
nepohybuje. Patrí sem:
•
voľné skladovanie,
•
skladovanie v regáloch,
•
skladovanie v blokových konzolových regáloch.
Pri dynamickom skladovaní sa pohybujú manipulačné jednotky v pevnom skladovacom
zariadení alebo sa pohybuje skladovacie zariadenie s nepohybujúcimi sa skladovacími
jednotkami. Statické systémy sú výhodnejšie z hľadiska náročnosti na investície, sú v nich ale
väčšie požiadavky na obsluhu.
3.6.4 Skladovacie zariadenia
•
hlavnú náplň skladových systémov tvoria regály
•
palety nie je však podmienkou, že sa musia ukladať do regálu /viď.pasívne logistické
prvky/
1. Regály s typovými parametrami – ich rozmery sú typizované pre určité druhy regálových
zakladačov , ich modifikáciu je potrebné prerokovať s výrobcom – podľa použitého
regálového zakladača, vyhotovenia palety a pod.
•
Regály pre atypické palety – ide o upravené predchádzajúce regály pre iný rozmer
alebo iné vyhotovenie palety, čo úzko súvisí s vyhotovením regálového zakladača,
šírky uličky apod. Manipuláciu nemusí zabezpečovať len regálový zakladač.
•
Stromčekové regály /obr.3.41/ – používajú sa na ukladanie plechov, pásov,
valcovaných profilov voľne alebo v paletách a pod. Aj v tomto prípade sa môžu
použiť rôzne manipulačné zariadenia.
69
obr.3.41
•
Žľabové regály sa používajú pre skladovanie tyčového materiálu
2. Paletové regály
•
Priehradové regály /obr.3.42/ – sú vhodné pre odber celých manipulačných
jednotiek, ale aj čiastočné odbery, teda aj pre skladovanie rozsiahleho sortimentu,
vyhotovenie je statické
•
Konzolové regály /obr.3.43/- sú vybavené konzolami pre uloženie paliet. V jednej
ložnej jednotke je možné uložiť jednu alebo viac paliet. Niektoré konštrukcie majú
nastaviteľnú výšku ložnej jednotky podľa typu použitej palety.
Paletové regály
Oobr.3.42
Konzolové regály
70
obr.3.43
3. Spádové regály/obr.3.44/ - umožňujú separátne uskladnenie a vyskladnenie za sebou
ležiacich súčiastok a paliet, ktoré sa pohybujú samospádom (sklon dráhy musí byť
minimálne od 2 do 8 %.) alebo prostredníctvom pohonu od miesta nakladania k miestu
odberu. Po vybratí jednej palety sa ostatné samospádom posunú smerom k miestu odberu.
Brzdové zariadenie zabraňuje prepadnutiu palety cez okraj.
Spádové regály
obr.3.44
4.Posúvacie regály /obr.3.45/- sú vybavené koľajovými podvozkami pohybujúcimi sa po
vodiacich koľajniciach. Do pohybu sú uvádzané manuálne, u väčších regálov elektrickým
pohonom. Ich výhodou je až cca 2-násobné využitie skladovacej plochy.
71
Výhody posuvných regálov:
- pojazdný systém značne zvyšuje skladovou kapacitu,
- sú pevne spojené s podvozkom posuvným na inštalovaných koľajách.
obr.3.45
5.Obežné regály /obr.3.46/- konkrétne ide o skriňové paternostery s obložením po celom
obvode (okrem vstupných a výstupných miest), najčastejšie s priehradovými podlažiami.
Používajú sa na uskladnenie drobných súčiastok a náhradných dielov, pričom etážové
paternostery sa používajú ma uskladnenie tyčových profilov a balíkov.
a) automatizovaný obežný regál na skladovanie rozličného tovaru, ako napríklad náradie,
šanóny, priemyselný tovar, spotrebný tovar a iné.
b) flexibilne použiteľné priečinkové dná ktoré sú zavesené na vertikálne obiehajúcej
reťazi dopravujú skladovaný tovar priamo na
výdajový otvor - podľa princípu "tovar k
človeku".
c) tovar sa tu môže priamo odobrať, alebo uložiť.
d) integrovaný systém pre optimalizáciu cesty
umožňuje skrátenie prístupových časov
obr.3.46
6.Policové regály /obr.3.47/ sa používajú pre skladovanie skladových jednotiek, ktoré môžu
byť tvorené:
72
paletovými jednotkami
kusovým tovarom
kusovým tovarom baleným v kartónových krabiciach
kusovým tovarom baleným v skladovacích debnách rovných a skosených
•
pre obsluhu:
regálovým zakladačom pre ručné zakladanie a odber
regálovým zakladačom pre mechanizované zakladanie a odber
vysokozdvižným vozíkom
ručne
obr.3.47
3.6.5 Obslužné manipulačné zariadenia pri skladovaní
Medzi tieto prostriedky zaraďujeme regálové zakladače, stohovacie žeriavy, dopravné
vozíky a dopravné trate.
Regálové zakladače /obr.3.48/ sú progresívne zariadenia vo výškových skladoch. Široký
sortiment
pokrýva všetky potreby skladových technológií a súčasne umožňuje i širšie aplikácie vo
využití atypických riešení. Pri každom riešení treba zvážiť, ktorý regálový zakladač je
výhodnejší. Sú to zariadenia, ktoré sú schopné vykonávať horizontálny i vertikálny pohyb.
Horizontálne sa pohybujú po dráhe umiestnenej buď na podlahe alebo na strope skladu,
niekedy hlavne pri vyšších skladovacích výškach sú používané obidve dráhy,
Horná dráha môže byť upevnená priamo na konštrukciu regálu.
Patria medzi cyklicky pracujúce zariadenia a môžu byť obsluhované manuálne – ručne alebo
73
automaticky. Pri manuálnej obsluhe môže mať obsluha stanovisko na pojazde zakladača
(stabilné), alebo v úrovni zariadenia pre ukladanie a vyberanie manipulačných jednotiek
(mobilné). Ak je obsluha stabilná je nevyhnutná automatická identifikácia polohy naberacieho
zariadenia
(vidlica)
obsluhovaným
vzhľadom
bunkám.
k
Pri
automatickej obsluhe sú všetky funkcie
regálového
zakladača
riadené
automaticky, spravidla z centrálneho
počítača.
o
b
r
.
obr.3.48
Stohovacie žeriavy /obr.3.49/ sú žeriavy s vertikálnym stĺpom, po ktorom sa pohybuje
zariadenie naukladanie bremien v
skladiskách a dielňach do stohov.
obr.3.49
Konštruujú sa pre nosnosti do 5 ton
a výška zdvihu býva až 10 metrov.
Tieto parametre sú vyššie ako je
možné dosiahnuť pomocou bežných vysokozdvižných vozíkov. Výhodou stohovacích
žeriavov je využitie mŕtveho strojného priestoru v skladoch, pričom ich konštrukcia
zabezpečuje dobrú mobilitu aj v úzkych medzerách medzi regálmi. Oproti vysokozdvižným
vozíkom majú výhodu aj v oblasti stability.
Dopravné trate /obr.3.50/sa používajú na dopravu paliet pri príjmovej a expedičnej činnosti
v skladoch, používajú sa vo väčšine prípadov valčekové a reťazové dopravníky. Valčekové
74
a reťazové dopravníky sú integrované v linkách kde sa používajú palety (EUR palety,
respektíve atypické palety). Zabezpečujú dopravu paliet medzi jednotlivými strojmi.
Konštrukcia dopravníkov je robená tak, aby bol ľahko čistiteľný. Šírka dopravníkov je od 800
do 1500 milimetrov. Dopravník je postavený na oceľových nohách. Nohy sú osadené
priemyselnými pätkami, ktorými je možné ľahko a rýchlo nastaviť pracovnú výšku
dopravníka. V špeciálnych prípadoch sú palety počas svojho pohybu vedené nastaviteľným
zábradlím, alebo pevným zábradlím. Z hľadiska dokonalej realizácie vnútropodnikových
dopravných služieb a minimalizácie nákladov treba zvoliť taký systém prepravy substrátu,
aby bol čo najhospodárnejší. Pri voľbe vnútropodnikových dopravných prostriedkov treba
rešpektovať najmä princíp výroby, technické kritériá hodnotenia a nákladovosť výroby.
Obr.3.50
4. Záver
Technická príprava výroby a samotná výroba je zložitý proces, ktorý sa skladá z veľkého
počtu
čiastkových
etáp.
Dopravné
a manipulačné operácie predstavujú 30
až 70% spoločenského pracovného času
pri výrobe. Voľba vhodného dopravného
systému, ale najmä technológií, ktoré by
dopravné operácie obmedzili, zaručuje
vyššie úspory a efektívnosť.
Mechanizačné a automatické prostriedky
medzioperačnej a operačnej manipulácie,
75
tvoria
integrujúci
prvok
všetkých
automatizovaných
technologických
pracovísk
zabezpečujúci plynulosť a uzavretosť hmotného toku materiálu medzi jednotlivými
pracoviskami.
Literatúra
1. Boroška, J. – Šaderová, J.: Technické prostriedky logistiky I., elfa,s.r.o. Košice, 2001
2. Dzurová, M.: Obal a balenie ako súčasť logistiky. Vydalo vydavateľstvo EUROUNION
spol. s r.o. Bratislava 1997
3. Sedláček, B.: Letecká doprava. Vydala Žilinská univerzita v Žiline 2000.ISBN 80-7100674-2
4. Straka M. & kolektív: Distribučná logistika. Košice 2005.ISBN
5. NĚMEJC, J.: Projektování manipulace s materiálem. 3. vyd. Plzeň: Západočeská
univerzita, 1998. 154 s. ISBN 80-7082-427-1
6. HLAVENKA, B.: Manipulace s materiálem: systémy a prostředky manipulace s
materiálem. 4. vyd. Brno: Akademické nakladatelství CERM, 2008. 164 s. ISBN 978-80-2143607-7
http://logistika.ihned.cz/c4-10004910-19788310-B00000_d-manipulacni-prostredky-azarizeni-aktivni-prvky
http://www.euroekonom.sk/obchod/logistika/logisticky-retazec/
http://prednasky.sk/nahlad-prednasky/78/logisticky-retazec-jeho-prvky-ciele-logistiky
http://www.euroekonom.sk/download2/diplomovka-teoria-obchod/Teoria-Diplomova-pracaDistribucia-a-distribucna-logistika.pdf
http://www.tahaky-referaty.sk/Logistika/786/
76
Názov súboru:
Lýdia Sečanyová
Adresár:
C:\Documents and Settings\uzivatel 1\Desktop
Šablóna:
C:\Documents and Settings\uzivatel 1\Application
Data\Microsoft\Šablóny\Normal.dot
Názov:
STREDNÁ PRIEMYSELNÁ ŠKOLA MARTIN
Vec:
Autor:
sps
Kľúčové slová:
Komentáre:
Dátum vytvorenia: 9.3.2011 17:36:00
Číslo zmeny:
4
Naposledy uložené: 9.3.2011 17:38:00
Naposledy uložil:
sps
Celkový čas úprav: 1 Minúta
Posledná tlač:
9.3.2011 17:38:00
Ako posledná kompletná tlač
Počet strán:
76
Počet slov:
15 788 (približne)
Počet znakov:
89 995 (približne)
Download

Technické prostriedky logistiky - Stredná priemyselná škola