KO R E N E
Marec
Apríl
2013
3-4
ročník IV
elektronická verzia
WWW.SLOVKOR.CZ
Z. Studenková, večne mladá herečka
Febio a Trebbia
Slováci v Brne
PANCIEROVÝ ŠTEFÁNIK
STALO SA...
str. 2
UDALOSTI
Zeman v Bratislave
str.3-4
Vedecká konferencia MS
str. 5
Púť na Devín
str. 6
REGIÓNY
OS v Brne
str. 7-8-9
MÉDIÁ
Národnostný rozhlas a portál
str.10
HISTÓRIA
Konštantín a hlaholika
str.11
KINEMATOGRAFIA
Jubilejný Febiofest
str. 12-13
TREBBIA
Umelci a mecenáši
str.14-15
KRAJANIA
Stála konferencia
str. 16-17
REPORTÁŽ
Pancierový Štefánik
str. 18-19
PÊLE – MÊLE
Kozmos, dolár, kaplnka
str.20
ROZHOVOR
Emil Benčík
str.21-22
PROGRAM
Slovenský inštitút
str.23
GALÉRIA : Jurkovič očami detí
str.24
PRÍLOHA : SLOVÁCI DOMA A VO SVETE : Francúzsko, Kanada
SLOVENSKÉ KORENE 1
STALO SA ...
STALO SA
...v Slovenskej republike
OBĽUBA
Vzťah Čechov k Poľsku, Maďarsku, Ukrajine a Číne ochladol, svoju priazeň obyvatelia republiky naopak venujú Slovensku, Švédsku
a Švajčiarsku. Podľa českej tlačovej agentúry Mediafax najviac jednotiek a dvojok si na svojom vysvedčení od Čechov odnieslo
Slovensko a Švajčiarsko a to dokonca polovicu z celkového súhrnu hodnotení. So sympatiami sa obyvatelia Česka pozerajú aj na
západoeurópske krajiny, zatiaľ čo najhoršie hodnotenie pridelili Česi Srbsku, Grécku, Rusku, Ukrajine a Číne.
DETI
Dnes je na Slovensku celkom bežné, keď má matka pri narodení prvého dieťaťa tridsať rokov a prevládajúce trendy posúvajú prvé
materstvo na vekovú hranicu 35-40 rokov. Mať dieťa je teraz v prvom rade ekonomické rozhodnutie, ktoré sa rodí podobne ako deti
samotné stále ťažšie. Mať dieťa totiž znamená nielen tešiť sa zo zachovania rodu a nádej, že sa v starobe bude mať kto postarať,
ale aj obavu zo straty životného štandardu či zabezpečenia adekvátneho vzdelania.
CESTOVANIE
Majiteľ úspešnej slovenskej cestovnej kancelárie Bubo Ľuboš Fellner kúpil českú kanceláriu S.E.N. a chce sa stať najväčšou „československou“ cestovnou kanceláriou na poznávacie zájazdy a na cykloturistiku. Doposiaľ tvorilo 90 percent tržieb firmy Slovensko
a česká „dcéra“ iba desatinu. Majiteľ je kardiológ a jeho srdečnou záležitosťou sa stalo cestovanie. Vlani reprezentoval Slovensko v
Monte Carlo, kde sa zúčastnil stretnutia v súťaži Podnikateľ roku, usporiadanej podnikateľmi z 51 krajín sveta.
NAVIGÁCIA
Spoločnosť Google rozšírila funkčnosť svojich máp o komplexnú navigáciu Slovenska.
Pôvodne jednoduchý systém vyhľadania trasy nahradila americká spoločnosť plnohodnotnou navigáciou, ktorá „ rozumie“ po slovensky, čo zvyšuje bezpečnosť pri používaní počas jazdy. Orientáciu v neznámom prostredí uľahčujú satelitné snímky a grafickými
ikonkami je možné zobraziť vybrané body záujmov ako sú parkoviská, čerpacie stanice, či reštaurácie.Tento systém zatiaľ nie je
konkurenciou ku klasickým navigačným prístrojom a aplikáciám pre mobilne zariadenia, no úspech má zaručený minimálne kvôli
svojej nulovej cene.
.
..v Českej republike
FIRMY
Najobdivovanejšou firmou v ČR zostáva aj v tomto roku Škoda Auto. Druhé miesto obhájil ČEZ a na tretiu vyskočil Agrofert Holding
slovenského podnikateľa Andreja Babiša, ktorý sa stal zároveň najobdivovanejšou spoločnosťou v kategórii poľnohospodárstva. Z
15 ročníkov tejto súťaže, kde o výsledkoch rozhodujú manažéri významných spoločností, finanční analytici, zástupcovia odborových
zväzov, združení a profesionálnych asociácií zvíťazila mladoboleslavská automobilka celkom 14 krát.
CHUDOBA
V Českej republike žije na hranici chudoby približne dva milióny osôb vrátane detí. Každý desiaty Čech žije len zo šiestich tisíc korún
mesačne, ďalších desať percent má k dispozícii iba niečo nad osem tisíc korún mesačne na osobu. Vyplýva to zo správ analytikov
Českej sporiteľne a Obchodnej banky, ktorí naopak uvádzajú , že polovica obyvateľov ČR si mesačne sporí prostredníctvom penzijného pripoistenia.
CIRKEV
Napriek veľkému odporu opozície premiér Petr Nečas podpísal v mene vlády so 16 cirkvami a náboženskými obcami jednostranne
nevypovedateľné zmluvy, ktoré im zaručujú výplaty peňažných náhrad vo výške 59 miliárd korún. Cirkev ich bude dostávať od štátu
v nasledujúcich tridsiatich rokoch a inflácia môže spôsobiť, že zo štátnej pokladnice môže cirkev obdržať až 96 miliárd korún. Najvyššiu čiastku, takmer 50 miliárd má dostať rímskokatolícka cirkev.
SVADBY
Za posledných dvadsať rokov poklesol v Česku počet svadieb takmer o polovicu. V súčasnosti uzatvára ročne manželstvo iba okolo
45 tisíc párov. Mimo manželstva sa rodí 42 percent detí proti 13 percentám v roku 1993. Podľa analýz Výskumného ústavu práce
a sociálnych vecí je pritom pre vyše 8O% Čechov najvyššou hodnotou a najvýznamnejším životným cieľom zostáva stále rodina.
...vo svete
Vlastnoručne vyrobenú fujaru ako špecifický a výnimočný hudobný nástroj Slovákov, ktorá je zapísaná aj do zoznamu nehmotného
dedičstva ľudstva UNESCO daroval Štefan Suchý odchádzajúcemu pápežovi Benediktovi XVI. Účastníkov audiencie na Námestí sv.
Petra očarila aj krása slovenských krojov do ktorých sa obliekli pútnici zo Šariša, z Detvy, z Tekova, z Liptova, zo Záhoria alebo z
Terchovej. Vatikánske noviny ich charakterizovali ako „kvety rozsiate po lúke medzi šeďou obyčajných oblečení.“
2 SLOVENSKÉ KORENE
UDALOSTI
ZEMAN NA SLOVENSKU
Prvý raz ako prezident
ČESKÁ HLAVA ŠTÁTU MILOŠ ZEMAN
SPOLU S MANŽELKOU IVANOU PRICESTOVAL 4. APRÍLA, V DEŇ VÝROČIA OSLOBODENIA BRATISLAVY NA
DVOJDŇOVÚ NÁVŠTEVU SLOVENSKA.
IŠLO O PRVÚ ZEMANOVU ZAHRANIČNÚ CESTU PO TOM, AKO PRED
NECELÝM MESIACOM ZLOŽIL PREZIDENTSKÝ SĽUB A UJAL SA ÚRADU. ZEMAN, KTORÝ ZVÍŤAZIL V HISTORICKY
PRVÝCH PRIAMYCH VOĽBÁCH V ČESKEJ REPUBLIKE A ÚRAD PREVZAL PO
VÁCLAVOVI KLAUSOVI POKRAČOVAL
TAK V TRADÍCII RECIPROČNÝCH NÁSTUPNÝCH NÁVŠTEV NOVOZVOLENÝCH HLÁV ŠTÁTOV V SR A ČR.
O spolupráci
Spoločné rokovanie v Prezidentskom paláci s hostiteľom Ivanom Gašparovičom už
na začiatku potvrdilo vysoký nadštandard
bilaterálnych vzťahov vo všetkých sférach
medzištátnej spolupráce. Prezidenti si vymenili názory aj na aktuálne otázky diania
vo vyšehradskom regióne, v Európskej
únii, ako aj na vývoj v niektorých krízových
oblastiach sveta.
Pri rozhovoroch so slovenským prezidentom Zeman tiež pripomenul, že posledný
„konflikt“, ktorý obe krajiny riešili, bol pred
12 rokmi a týkal sa dodelenia zostatku spoločného federálneho majetku. „Odvtedy sa
na českej ani slovenskej strane neozývajú
žiadne významné protestné hlasy proti tomuto rozhodnutiu,“ dodal.
Hoci medzi SR a ČR dlhodobo nie sú žiadne spory, obaja štátnici sa zhodli na množstve výziev vo vzájomnej spolupráci. Ide
napríklad o zlepšenie dopravného prepojenia či intenzívnejšiu kooperáciu podnikov.
V tejto súvislosti spomenuli nákladného dopravcu v železničnej preprave Cargo.
Zeman si myslí, že spoluprácou s českým
partnerom by mohol na stredoeurópskom,
prípadne aj celoeurópskom trhu, vzniknúť
silný a úspešný hráč. Gašparovič apeloval
na intenzívnejšiu spoluprácu, či už na medzinárodnom poli,
alebo z bilaterálneho hľadiska. Prihovoril
sa aj za spoločné investície v doprave,
cestnej sieti či v obrane, ktoré označil za
priority do budúcnosti.
Podľa Zemana sa Slovensku podarilo
predstihnúť ČR minimálne v jednej oblasti,
a to v prijatí spoločnej európskej meny. Počas rozhovorov so slovenskými partnermi
sa dozvedel, že zhruba 70 percent Slovákov euro podporuje. „Je to určitá inšpirácia
pre ČR,“ vyhlásil.
Po rokovaní s Gašparovičom mal na programe rozhovory s premiérom Robertom
Ficom, s predsedom parlamentu Pavlom
Paškom a stretol sa aj s primátorom Bratislavy Milanom Ftáčnikom. Protokolárne
položil veniec v centre Bratislavy pri príležitosti výročia oslobodenia slovenskej
metropoly na konci druhej svetovej vojny
a ako prvá hlava českého štátu uctil na nábreží Dunaja pamiatku spoluzakladateľa
Československej republiky Milana Rastislava Štefánika. Pri tejto udalosti oznámil
krajanom žijúcimi na Slovensku, ktorí ho
prišli pozdraviť založenie novej tradície a
sľúbil, že nebude na nich zabúdať. „Ako
premiér som navštívil krajanov v Rumunsku, v Chorvátsku ako aj v ďalších krajinách. Je lepšie urobiť pre krajanov niečo
konkrétne, ako vyslovovať iba teplé frázy“ uviedol Zeman.
Dvojdňovú návštevu ukončil stretnutím so
starými známymi kolegami od bývalého
predsedu vlády M. Dzurindu až po niekdajšieho prezidenta R. Schustera s ktorým spolupracoval ešte ako premiér.
SLOVENSKÉ KORENE 3
UDALOSTI
prezidentom vraj dospel k záveru, že pre
spoločnú futbalovú súťaž sa ešte nevytvorili dostatočné podmienky. Nový český prezident si slovenskú pohostinnosť
nevedel vynachváliť. „U pána prezidenta
Gašparoviča mi dovolili fajčiť,“ bola jedna
z prvých viet, ktorú povedal, keď ho vítal
premiér Robert Fico. Milovník nikotínu
mohol tým porušiť zákon, ktorý zakazuje
fajčenie cigariet v úradných budovách za
čo by mohol byť pokutovaný čiastkou 331
eur ( 8500 Kč). Slovenská strana však žiadny problém nevidela. „Pán prezident
Zeman si zapálil cigaretu v miestnosti vyhradenej pre fajčiarov,“ vysvetlil hovorca
slovenského prezidenta Marek Trubač.
O Visegráde
M. Zeman oprášil pri rozhovoroch aj
myšlienku rozšírenia visegrádskej štvorky. K Česku, Maďarsku, Poľsku a Slovensku by podľa neho mohlo pribudnúť Slovinsko. Myšlienka rozšíriť visegrádsku
štvorku o ďalšieho člena nie je nová a objavuje sa viac-menej v pravidelných intervaloch. Experti preto o účelnosti a zmysle návrhu pochybujú. Navyše, aj keby sa
raz našiel konsenzus vnútri V4 o rozšírení, bolo by veľmi ťažké určiť hranicu, kam
až sa rozširovať a preto nepovažujú pričlenenie Slovinska alebo ktoréhokoľvek
ďalšieho štátu za dobrý nápad. „Sila V4
je v tom, že v súčasnom formáte vydržala všetky pokusy, či už poľské, české,
alebo maďarské, o jej rozšírenie,“ tvrdí
analytik Central European Policy Institute
Slovenskej atlantickej komisie Milan Nič,
pre ktorého Slovinsko nie je práve najatraktívnejšia krajina pre rozširovanie V4.
Momentálne je to najohrozenejšia krajina
eurozóny a s najväčšou pravdepodobnosťou bude žiadať o pôžičku.
Prvá dáma ako doma
Preletom hraníc sa pre Ivanu Zemanovú, ktorá má slovenských predkov nič
nezmenilo, a nevnímala preto návštevu
ako cestu do cudziny. Jej starí rodičia
pochádzali totiž zo Slovenska, otec bol
Slovák a mama bola Češka. Po prehliadke výstavy umeleckých diel z obdobia
secesie v bratislavskom Mirbachovom
paláci prvá česká dáma sa vyznala k
svojej láske k architektúre a ku knihám.
V odpovediach na zvedavé otázky novinárov uviedla okrem iného nielen adresu
nového sídla , ktorým je vila so záhradou
neďaleko Pražského hradu ale aj to, že
vďaka rozľahlej záhrade, si môže dovoliť
aj štvornohého miláčika, ktorým sa stal
zlatý retriever.
O športe a fajčení
Štátnici sa v rozhovoroch na najvyššej
úrovni nevyhli ani provokatívnym témam,
keď český prezident zaradil medzi možné
oblasti spolupráce i spoločnú hokejovú ligovú súťaž. Po konzultácii so slovenským
4 SLOVENSKÉ KORENE
UDALOSTI
Vedecká konferencia
„Človek je schopný zabudnúť na všeličo,
no nikdy nezabudne na to, ako sa pri druhom človeku cítil.“
MEDZINÁRODNE O MATICI
O tom, že sa v Martine počas 26.-27.
februára tohto roku konala Medzinárodná vedecká konferencia s názvom Matica
slovenská v národných dejinách sa naša
široká verejnosť doma i v zahraniční mala
možnosť dozvedieť z rozličných médií. Jej
medializácia bola pre matičiarov veľmi potešiteľná. Osobne však môžem povedať,
že ma už menej potešilo to, že záujem
médií (česť výnimkám) sa začal a aj skončil pri účasti a príhovore predsedu vlády
Slovenskej republiky Róberta Fica, ktorého mimochodom zasypala všemožná kritika za výrok: nezávislý štát sme prednostne nezakladali pre menšiny, akokoľvek si
ich vážime, ale pre slovenský štátotvorný
národ.
SLOVÁCI V ZAHRANIČÍ
Od štátnikov a politikov často chceme,
aby hovorili pravdu, aby sa navonok nerobili dobrí pre všetkých, ale aby vraveli to,
čo skutočne cítia. Chceli by sme, aby sa
vyvarovali konaniu, ktoré poznáme z dobre známeho príslovia Vodu káže a víno
pije (i keď to pomyselné víno pijú a budú
piť a to nám na nich najviac prekáža).
A práve preto neviem, čo kritikom prejavu prekážalo na fakte, že predstaviteľovi
Slovenskej republiky v prvom rade záležalo a záleží na Slovenskom štátoprávnom
národe. Niekedy ako by nám chýbalo čisté, logické, gazdovské myslenie. Neviem,
ktorý otec rodiny by robil viac pre deti suseda ako pre tie svoje a či tie jeho deti by
boli s takým otcom spokojné?
Cieľom môjho príspevku nie je polemizovať nad politickými pomermi, dôležitejšie
sú naše postrehy z matičnej vedeckej
konferencie. Som presvedčený, že práve
o to sa mali zaujímať médiá a zaujímavo
informovať Slovákov nielen doma, ale aj
v našom slovenskom svete. Veď na Medzinárodnú vedeckú konferenciu organizovanú MS pri príležitosti 1 150. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na naše územie
a 150. výročia vzniku Matice slovenskej
sa prihlásilo takmer 80 účastníkov z celého slovenského sveta. Niektorí z nich
prišli z nemalej diaľky, spoza veľkej mláky.
Práve preto, aby boli všetci referujúci vypočutí, pracovalo sa na konferencii v troch
sekciách. Mal som tú česť viesť rokovanie I. sekcie – Slováci v zahraničí. Z toho
dôvodu som nebol prítomný vo zvyšných
dvoch sekciách, preto mi prosím prepáčte,
že sa budem venovať len tej našej.
Počas dvoch dní vo vyhranenej miestnosti pre referáty týkajúce sa slovenského
zahraničia prednieslo svoj príspevok 22
účastníkov. Obsahom príspevkov neboli len dejiny a historické skutočnosti, ale
i informácie týkajúce sa dneška. V komornom prostredí zasadačky mestského
úradu bolo po celé dva dni úplne plno.
Každý účastník konferencie mal možnosť
vypočuť si to, čo ho najviac zaujíma alebo si voľný čas vyplniť prezretím výstavy
Matica v národe/Národ v Matici. Príspevky
odzneli na tému histórie Matice slovenskej
a Slovákov v zahraničí, počuli sme o zahraničnej Matici slovenskej, Svetovom
kongrese Slovákov, o vzniku a pôsobení
Matice slovenskej v Juhoslávii, o vzniku a vývoji Matíc slovanských národov,
o vzniku Matice slovenskej v Amerike,
o Slovenskej lige v Amerike a Kanade,
o slovakistike a cirkevnej spolupráci, o duchovnej starostlivosti pre Slovákov v zahraničí ako aj o vzniku a vývoji časopisu
Slovensko, ktorý bol a dodnes je určený
pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Som
presvedčený o tom, že práve obsah týchto
príspevkov by dokázal zaujať širokú verejnosť. Takisto verím, že by upútali pozornosť i príspevky zo súčasného života
zahraničných Slovákov. V hlavnom otváracom pléne odznel príspevok na tému
Starostlivosť Slovenskej republiky o Slovákov v zahraniční, ktorý predniesol predseda ÚSŽZ Igor Furdík. Mimo iného aj on
hodnotil vedeckú konferenciu veľmi pozitívne a podľa jeho vyjadrenia konferencia
priniesla aj pre jeho prácu mnoho nových
poznatkov a podnetov. Taktiež by určite
verejnosť zaujali aj príspevky o tom ako
žijú Slováci v Mníchove, v Toronte, na Dolnej Zemi v Srbsku, Maďarsku, Rumunsku
a Chorvátsku, Česku, Bulharsku alebo
na Blízkom Východe, v Libanone. Mnohých zaujala aj téma Európske dimenzie
Slovákov doma a v zahraničí, kde referujúci podal návod ako získavať finančnú
podporu z projektov dotovaných eurofondami.
Podnetná bola aj diskusia, ktorá nasledovala na záver referátov. Otázky našich krajanov boli nasmerované k štátnej politike,
k Matici slovenskej, k pomoci a starostlivosti o zahraničných Slovákov, na ktoré
odpovedal po celý čas prítomný Igor Furdík ako i predstavitelia MS. Hovorilo sa
o grantovom systéme a podpore Úradu,
o potrebe novelizovať zákon pre Slovákov
žijúcich v zahraničí, o slovenskom občianstve, o ďalšej podpore študentov a mladých ľudí pre štúdium slovenského jazyka, o duchovnej starostlivosti, o možnosti
zabezpečiť príjem rozhlasu a kanálov slovenskej televízie v zahraničí ako aj o vytvorení priestoru pre pravidelné vysielanie
o živote a činnosti Slovákov v zahraničí.
Paralelne s konferenciou prebiehalo i sprievodné podujatie v Dome J. C.
Hronského, ktoré zorganizovalo KM MS
a Miestny odbor MS. Priestory dnešného Krajanského múzea sa zaplnili poslucháčmi, ktorí si prišli vypočuť prednášku
popredného amerického Slováka, univerzitného profesora žijúceho v Ottawe, Mariána Marka Stolárika. Ten prišiel prezentovať svoje historicko-biografické dielo Kde
sa cítim doma? Slovenské vysťahovalectvo do Severnej Ameriky (1870-2010).
Možno o niečo viac ako samotná kniha,
vzbudilo pozornosť publika jeho autentické rozprávanie o živote emigranta v Kanade plné osobných zážitkov a postrehov.
V závere sa rozprúdila tak živá diskusia,
že podujatie ani nemôžem nazvať inak
ako pozoruhodné. Otázky hostí smerovali až k aktuálnemu stavu „slovenskosti“
v Kanade, k dnešnej emigrácii a momentálnej starostlivosti o Slovákov žijúcich
v Amerike.
Počas nasledujúceho doobedia sa nezabudlo ani na našich predkov a na martinskom Národnom cintoríne matičiari i hostia položili zosnulým spomienkové vence.
Vo večerných hodinách bolo pre účastníkov konferencie pripravené divadlo, ktoré
bolo živým dôkazom toho, akí schopní sú
naši krajania i za hranicami našej domoviny. Hra Záveje od Vladimíra Hurbana,
dolnozemského Slováka žijúceho v Starej
Pazove, divákov preniesla do minulých
čias a zožala patričný úspech.
Jednoducho povedané bolo by toho dosť,
o čom by sa dalo písať a informovať. Práve preto si myslím, že o podrobnejšiu analýzu konferencie ako aj o jednotlivé referáty by sa mali hlbšie zaujímať nielen médiá,
ale i jednotlivci. Verím však, že všetko to
vypovedané i nepovedané medzi nami
na Vedeckej konferencii nahradí pripravovaný zborník, ktorý vydá Matica slovenská
v dohľadnej dobe. Ja však už teraz chcem
vysloviť veľké a úprimné poďakovanie
všetkým účastníkom konferencie nielen
za prednášky, ale i za ich vrelé zapájanie sa do diskusií a vytvorenie príjemnej,
pracovnej a priateľskej atmosféry, lebo
práve z takéhoto prostredia vzišlo mnoho
nových poznatkov a podnetov pre našu
ďalšiu prácu. A o to nám išlo...
Vedeckú konferenciu v sekcii Slováci
v zahraniční som ukončil slovami: Človek
je schopný zabudnúť na všeličo, no nikdy nezabudne na to, ako sa pri druhom
človeku cítil. A ja verím (a potvrdzujú to
i ohlasy, ktoré dostávame), že sa účastníkom Medzinárodnej vedeckej konferencie v Martine páčilo, že sa cítili dobre a že
našu konferenciu nezabudnú.
Daniel Zemančík, foto: MS
SLOVENSKÉ KORENE 5
UDALOSTI
NÁRODNÁ SLÁVNOSŤ NA DEVÍNE 2013
Tradičná púť sa uskutoční v dňoch 27.
apríla 2013 – 28. apríla 2013 pod záštitou
predsedu vlády SR Roberta Fica pri príležitosti 1150. výročia príchodu sv. Cyrila
a Metoda k našim predkom a 150. výročia
založenia Matice slovenskej
PROGRAM :
SOBOTA 27. 4.
10.30 hod. Kostol sv. Kríža Bratislava-Devín
• Sv. Cyrilovi a Metodovi, spieva Gréckokatolícky katedrálny zbor Kyrillomethodeon, recituje M. Kotorová
11.00 hod.
• Gréckokatolícka archijerejská sv. liturgia, slávnostný celebrant Mons.
Ján Babjak SJ, prešovský arcibiskup a metropolita, slávnostný kazateľ Mons. Peter Rusnák, bratislavský
eparchiálny biskup, spieva Gréckokatolícky katedrálny zbor Kyrillomethodeon bratislavskej eparchie
• Proglas, recituje E. Kristinová
• Kladenie vencov k súsošiu sv. Cyrila
a Metoda a k pamätnej tabuli Antona
Bernoláka
13.30 hod. Námestie pred kostolom
• Prehliadka folklórnych súborov a skupín
• Ukážky výroby ľudových umeleckých
remesiel spojených s predajom
• Občerstvenie
• Kladenie vencov k pamätníku Železnej opony a k pamätnej tabuli Ľ. Štúra
15.30 hod. Pochod na Devínsky hrad
16.00 hod. Hrad Devín
• Príhovory
• Pocta sv. Cyrilovi a Metodovi, účinkujú
E. Kristinová, I. Rapaičová, A. Servická, A. Ďuračková, I. Ožvát, G. Beláček
• „Dúšok živej vody“ – dramatické pásmo o solúnskych bratoch v Rastislavovej a Svätoplukovej ríši, MO MS
Liptovský Mikuláš
NEDEĽA 28. 4.
11.00 hod. Kostol sv. Kríža Bratislava-Devín
• Ekumenická bohoslužba na oslavu
vierozvestcov
VÝZVA KRAJANOM
Milí krajania, Slováci a Slovenky,
celosvetová zbierka na Národný poklad
Slovenskej republiky vznikla na prelome
6 SLOVENSKÉ KORENE
rokov 1992/1993, ako vyjadrenie podpory k vzniku Slovenskej republiky. Matica
slovenská a Všeobecná úverová banka,
a.s., 8. februára 1993 spoločne vyhlásili
celosvetovú zbierku na Národný poklad
Slovenskej republiky v peňažnej a vecnej
podobe. Bolo to v prvý deň novej slovenskej meny – Slovenskej koruny. Zbierka
na Národný poklad SR sa stala celosvetovou záležitosťou, zapojili sa do nej aj
Slováci, žijúci v zahraničí.
Matica slovenská založila v roku 1992,
spolu s ďalšími 10 subjektmi, Nadáciu
Matice slovenskej za verejnoprospešným účelom správy majetkovej hodnoty zbierky na Národný poklad Slovenskej republiky. Matica slovenská zistila,
že Nadácia Matice slovenskej - osoby
zodpovedné za správu majetku verejnej
zbierky na Národný poklad Slovenskej republiky v rozpore so zákonom č. 63/1973
Zb. o verejných zbierkach a zákonom č.
34/2002 Z. z. o nadáciách uložili v roku
2005 prostriedky zbierky Národného pokladu Slovenskej republiky do zmeniek vystavených spoločnosťou CI Holding, a.s.
a následne roku 2009 uložili obdobným
spôsobom prostriedky zbierky Národného
pokladu Slovenskej republiky v celkovej
výške 936.068,61 Eur do zmeniek vystavených Podielovým družstvom Slovenské
investície. Následne Podielové družstvo
Slovenské investície upadlo do konkurzu
(bankrotu) a z reálne vloženej sumy Národného pokladu sa stala nedobytná pohľadávka.
Nepoznáme ani skutočný stav kovovej
časti Národného pokladu Slovenskej republiky. Tú tvoria vzácne zbierkové predmety z drahých kovov, kovové predmety
vysokej umeleckej hodnoty, mince a plakety.
Preto Vás, ako darcov Národného pokladu SR, vyzývam, aby ste sa pripojili k petícii a žiadali Nadáciu Matice slovenskej,
aby zverejnila správu o skutočnom stave
verejnej zbierky na Národný poklad Slovenskej republiky v peňažnej, vecnej a kovovej podobe.
S pozdravom Ing. Marián Tkáč, PhD. ,
predseda Matice slovenskej
MEDZINÁRODNÝ TÁBOR
Medzinárodný letný tábor Matice slovenskej
Prázdninový tábor sa uskutoční v tomto
roku v termíne od 30. 6. 2013 do 14. 7.
2013
V akej lokalite?
Tábor je organizovaný v Škole v prírode
DETSKÝ RAJ v Tatranskej Lesnej
Kto sa môže tábora zúčastniť?
Letný tábor je učený deťom zo Slovenska
i zo zahraničia vo veku od 7 do 16 rokov.
Dokedy je možné poslať prihlášku?
Prihlášku môžete zaslať poštou, alebo
naskenovanú e-mailom (musí obsahovať
podpis zákonného zástupcu) najneskôr
do 10. júna 2013.
Aký je poplatok za pobyt v tábore?
Pobyt v tábore je dvojtýždňový – výška
poplatku 210 €. Je možné sa prihlásiť aj
na týždeň – výška poplatku na jeden týždeň je 105 €.
Čo všetko je v poplatku zahrnuté?
V cene pobytu je ubytovanie (v murovanej a podľa potreby aj vykurovanej budove Školy v prírode, sprchy na poschodí),
stravovanie (strava je podávaná 6x denne), pitný režim, celodenný dozor, športové vybavenie, materiál na tvorivé dielne
a doprava počas celodenných výletov.
Vstupenky a poplatky za podujatia si deti
hradia z vreckového (zmluvné ceny).
Ako sa môžete dopraviť do tábora?
Doprava do tábora je individuálna. Škola
v prírode Detský raj je výborne prístupná
osobnou, autobusovou alebo železničnou
dopravou. Autobusová a železničná zastávka sa nachádza v tesnej blízkosti strediska (podrobnejšie informácie poskytneme na požiadanie). Dovoz a odvoz dieťaťa
odporúčame spojiť s návštevou miestnych
prírodných alebo kultúrnych atrakcií.
Aký bude program tábora?
Program tábora bude zverejnený v priebehu apríla 2013, nebude v ňom chýbať kúpanie v blízkom aquaparku, výlety a túry
do blízkeho i vzdialenejšieho okolia, návšteva kultúrnych pamiatok, športové turnaje, hry, besedy, tvorivé dielne, táborová
vatra a opekačka a diskotéky. Ďalšie informácie o priebehu tábora vrátane zoznamu odporúčaných vecí, dostanú všetci
prihlásení účastníci obratom po zaslaní
prihlášky.
Radi privítame aj Vaše námety a nápady,
čo by ste radi v programe privítali, príp.
ďalšie Vaše postrehy.
Kontaktné údaje:
Matica slovenská
Nám. J. C. Hronského 1
036 52 Martin
Tel: 043/4012826, 0905735336
Fax: 043/4133188
E-mail: [email protected]
Dovidenia vo Vysokých Tatrách.
NAD TATROU SA BLÝSKA
Katolícka cirkev na Slovensku v rokoch
1939 – 2013
čtvrtek 21. března 2013 v 19.30 hod., barokní refektář (vstup Jilská 7a)
Tématický okruh (cyklus): Výzvy paměti
Keď sa pred dvadsiatimi rokmi vydali
naše národy každý samostatnou cestou,
jedným zo zásadných rysov, ktorý ich odlišoval, bol veľmi rozdielny vzťah ku kresťanstvu a k cirkvi. Slovensko aj po dvadsiatich rokoch patrí medzi európske krajiny
s najvyššou účasťou na nedeľňajších bohoslužbách, zatiaľ čo Českú republiku by
sme našli skôr na opačnom konci pomyselného rebríčka.
Ako si však cirkev na Slovensku stojí vo
vzťahu k spoločnosti a štátu, ktoré nielen, že uskutočnili za posledných dvadsať
rokov búrlivý vývoj, ale prešli tiež niekoľkými zásadnými politicko-ekonomickými
zmenami? A čo samotná cirkev, akým vývojom prešla za dvadsať rokov slovenskej
nezávislosti? Ako dokázala reagovať na
nové výzvy? Problémy, dokonca ani strety
evidentne nechýbajú. Veľmi živé spory a
kontroverzie okolo odvolaného arcibiskupa Bezáka, pripomínajú, že i po dvoch desaťročiach sa „nad Tatrou blýska“.
O zaujímavej a zložitej situácii cirkvi na
Slovensku prišli debatovať do barokového refektára v Jilskej ulici pražského
Starého mesta slovenskí hostia František
Mikloško, Róbert Letz a fr. Hilár Štefurik
OP.
Zaujímavý marcový večer bol usporiadaný
v spolupráci so Slovenským inštitútom.
REGIÓNY
V BRNE NIE JE NUDA
OBEC SLOVÁKOV V BRNE VYDALA VLANI REPREZENTAČNÝ BULLETIN O SVOJEJ HISTÓRII, SÚČASNÝCH AKTIVITÁCH AKO AJ O PERSPEKTÍVACH ČINNOSTI
PRE ĎALŠIE OBDOBIE. ĎALŠOU PUBLIKÁCIOU TEJTO AGILNEJ OBCE JE O SLOVÁKOCH NA MORAVE S PODTITULOM DUŠAN SAMUEL JURKOVIČ OČAMI DETÍ.
Pri hodnotení uplynulého obdobia sa v ňom členovia výboru zamýšľajú nad tým, čo sa z
mnohých rôznych akcií vydarili, čo by bolo treba vylepšiť alebo zmeniť od základu. Na
tieto otázky sa odpovedá dosť ťažko. Ten, kto nie je pri zrode alebo príprave niektorej z
činností Obce Slovákov v Brne, by odpovedal asi jednoznačne: páčilo sa mi alebo nepáčilo na akcii. Výbor to má podstatne ťažšie. Prvé otázky, ktoré si kladie celý rok sú: „Čo pripraviť? Kto upečie? Kto objedná? Kto dovezie? Koho osloviť? Ako a kde uskutočniť? Prídu členovia? Kto operie? Máme na to? Bude to vhodný
termín? Aký projekt podať?“ a tak by sme mohli pokračovať. Pozadie príprav vidí málokto. Väčšinu zaujíma výsledok.
Pobavili sme sa, atmosféra bola príjemná, kapustnica výborná...
Práve o toto ide aj členom výboru, ktorým záleží na tom, aby medzi nich chodili spokojní členovia i priaznivci, mladí i
starší. Občas im pomohli aj dobrými námetmi na činnosť, upozornili na zaujímavé aktivity, navrhli kam ísť, čo navštíviť. Nezabúda sa ani na jubilantov pri ich významných výročiach, čo iba dokladuje, že práca tak agilného výboru
brnianskej Obce Slovákov nebola nikdy ľahká a ani v budúcnosti nebude.
Výbor v roku 2012 pracoval v tomto zložení:
Predseda: Judita Guštafíková
Členovia: Dagmar Dresslerová
Podpredseda: Eva Fojtíková
(od februára 2012)
Ivan Kúdela
Katarína Pecová
Hospodár: Zlatica Böhmerová
Mária Pospíchalová
SLOVENSKÉ KORENE 7
REGIÓNY
Slováci v moravskej metropole
Prvé organizované spolky Slovákov vôbec sa datujú na začiatok 20.storočia, kedy národnostné cítenie a situácie v
strednej Európe bola veľmi výbušná. Spolky Slovákov sa zameriavali na vzájomnú pomoc, ukážky zvykov a obyčajov
jednotlivých slovenských regiónov. Výrazný zlom nastáva po druhej svetovej vojne. Prvým nám známym spolkom
Slovákov v Brne bola Slovenská národopisná skupina pri Vysokom učení technickom, pri ktorej vznikol v roku 1949
slovenský folklórny súbor POĽANA. Táto skupina , ktorá pôsobí dodnes sprostredkováva slovenskú kultúru a ľudové
umenie v Brne. Slováci sa však nesústreďovali len na kultúru a folklór. Mnoho Slovákov študovalo tiež na brnianskych
vysokých školách. Rozdelením spoločného štátu v roku 1993, vznikla nová situácia pre Slovákov v ČR. Zo dňa na deň
sa zo Slovákov stali cudzinci, ktorí si museli zvoliť svoje ďalšie životné zaradenie. Niektorí zvolili možnosť návratu na
Slovensko, iný, z dôvodov pracovných, rodinných a iných, zostali naďalej v Brne. V mnohých prípadoch ani nepoznáte, že človek, s ktorým hovoríte je Slovák. Snáď iba vtedy, keď má nezameniteľné slovenské meno. Potreba stretávať
sa a vymieňať si skúsenosti, ale i vzájomne si pomáhať viedla k založeniu rôznych slovenských organizácií. V Brne
už na začiatku roku 1993 vznikla OS v Brne a vznikali i ďalšie slovenské spolky, ako Mosty, Klub slovenskej kultúry
a iné, ktoré majú špecifické zameranie. Postupne sme si zvykli na to, že sme menšinou a snažíme sa začleniť do
spoločnosti.
Počet Slovákov v Českej republike a tým i v Brne klesá. Dôvodom je postupná asimilácia, veľa Slovákov sa vrátilo po
roku 1993 na Slovensko. Je však zrejmé, že dobrými vzájomnými kontaktmi sa môžeme navzájom obohatiť kultúrne
i spoločensky.
Štatistické údaje vývoja počtu Slovákov v Čechách a na Morave a v ČR
1921
1930
1950
1961
1970
1980
1991
2001
2011
15732
44451
258025
275997
320998
359370
199320
193190
149140
Vývoj počtu obyvateľov slovenskej národnosti v ČR
Jihomoravský kraj
Brno
1991
2001
2011
1991
2001
2011
22930
16058
14588
7137
5795
6427
8 SLOVENSKÉ KORENE
REGIÓNY
Spolupráca so školákmi
V rámci multikultúrnej výchovy spolupracujeme so základnými školami v Brne a to so ZŠ Brno, Novolíšeňská a Mutěnická. Spoločne realizujeme projekty zamerané na zoznamovanie sa s inými národmi, ich kultúrou a významnými osobnosťami, ktoré oba
národy spojujú.
So základnou školou Novolíšeňská spolupracujeme už druhým rokom. V roku 2011 sme pripravili pre žiakov školy kvíz pod názvom
„Slovensko náš sused“, kde sa deti od šiestej do deviatej triedy zoznámili so Slovenskou republikou, jej históriou, kultúrou i jazykom.
Aj keď máme niektoré jazykové rozdiely, sme si schopní najlepšie s Čechmi a Moravanmi porozumieť. Deti sa tak učia tolerancii k
iným národom, rešpektovaniu ich zvykov a tradícií.
V roku 2012 sme realizovali projekt „O Slovákoch na Morave“ podporovaný Juhomoravským krajom. Medzi najznámejšie slovenské osobnosti na Morave a v Brne patrí architekt, návrhár nábytku, etnograf a predstaviteľ secesnej architektúry Dušan Samuel
Jurkovič, ktorý tu zanechal nezameniteľnú stopu. V spolupráci s paní učiteľkou výtvarnej výchovy Mgr. Kamilou Kopeckou sme sa
pokúsili priblížiť jeho dielo v súťaži o najlepšiu kresbu „Dušan Samuel Jurkovič očami detí“. Najlepšie práce boli vyhodnotené a
odmenené v troch kategóriách a pretože výtvarné diela detí boli natoľko podarené, bolo veľmi ťažké vybrať tie najlepšie.
Deň o Slovensku
Začátkem léta se na Základní škole Brno, Mutěnická ve spoluprácí s Obcí Slováků konal projektový den na téma Slovensko.
Obec nám díky paní učitelce Böhmerové vyšla velice vstříc a na akci zapůjčila celou řadu předmětů, které byly součástí výstavy na
téma Slovensko, mnoho studijního materiálu a prospektů o našich východních sousedech a v neposlední řadě i finanční příspěvek
na nákup materiálu potřebného na realizaci projektového dne. Za to vše patří veliké dík.
Jak ale vypadá takový projektový den? Podobně jako v loňském roce, kdy proběhla úspěšně akce Sladká šedesátá, učitelé připravily několik dílen (ateliérů), které měly za
úkol seznámit žáky nejen s československou minulostí, ale i slovenskou současností. Dílen bylo celkem osm – Historie Slovenska,
Cestování po Slovensku, Slovenská populární hudba, Česko - Slovenský slovník, Vaření halušek, Slovenské divadlo, Výstava
slovenských upomínkových předmětů a Modranská keramika. Každý z žáků absolvoval dva z osmi zmíněných ateliérů, které si
dle svého zájmu vybral. Během dopoledne byly vyučujícím i dětem distribuovány žáky vařené halušky s brynzou a slaninou, které
připravili žáci pod vedením paní učitelky Böhmerové. Po proběhnutí
dílen se všichni účastníci shromáždili ve vestibulu školy, kde zhlédli krátká divadelní představení ve slovenštině. Představení žáci
nacvičili s paní učitelkou Kuchyňkovou během ateliéru Slovenské divadlo a poslechli si známou píseň Bielý kvet za doprovodu
kytary. Písničku žáci nacvičili s paní učitelkou Bielikovou během kurzu věnovanému slovenské populární hudbě. Všichni účinkující
si vyslechli bouřlivý potlesk.
Dle reakcí samotných žáků na Projektový den lze předpokládat, že nebyl zcela jistě poslední a že se daří zavádět nové tradice.
Závěrem bych rád poděkoval kolegům za zodpovědnou přípravu a žákům za průběh celého projektového dne.
Mgr. Josef Strouhal
SLOVENSKÉ KORENE 9
MÉDIÁ
Vzájomná informovanosť
Spoločný portál ÚSŽZ pre Slovákov
naprieč celým slovenským zahraničím
s adresou slovenskezahranicie.sk sa
stal od počiatku svojho vzniku platformou nielen krajanských spolkov,
organizácií, kultúrnych a duchovných
inštitúcií a predstaviteľov národnostných menšín, ale aj jednotlivcov – podnikateľov, literátov, pedagógov, umelcov, novinárov, ľudí vykonávajúcich
v zahraničí svoju bežnú, dennodennú
prácu v rôznych profesiách.
kultúrnom, duchovnom, vydavateľskom
i záujmovo-individuálnom.
V redakčne upravenej výzve k spolupráci,
ktorej iniciátorom je šéfredaktor portálu
www.slovenskezahranicie.sk Ľudovít Pomichal sa okrem iného ďalej uvádza:
„Obraciame sa na krajanské médiá, ich
redakcie, publicistov, jednoducho na všetkých, ktorí prejavujú aktivity v novinárskej
brandži, tvoria tak v tlačených, elektronických či internetových médiách: pridajte sa
k nám, k portálu slovenskezahranicie.sk.
Pripojte sa, aby sme sa navzájom prepoji-
Pripojte sa k prepojeniu
Portál tak otvoril priestor na výmenu názorov, skúseností, vytváranie vzájomných
kontaktov, prezentovanie myšlienok, nápadov, pracovných a životných úspechov,
osobných zážitkov tak z oblasti pestrého
krajanského života, ako aj prejavy rôzneho
druhu v tom, čo nás všetkých spája, zjednocuje, hoci často i názorovo rozdeľuje
– teda pohľad na súvislosti našej slovenskosti, vzťahu Slovákov žijúcich v zahraničí k svojej vlasti – Slovensku, a naopak
– vnímanie našich krajanov v rôznych
kútoch sveta samotným Slovenskom.
Ale ani v tomto dialógu, ktorý je obojstranne potrebný a zároveň i prospešný, nechce
zavedený portál stagnovať, ale opačne
pokročiť, zvýšiť jeho obrátky, frekvenciu,
stupeň kvality. Preto oslovuje všetkých
krajanov, najmä tých, ktorí svoje aktivity
spájajú v rozličnej miere so žurnalistickým remeslom a vyzýva ich k súčinnosti
pri podpore vytvárania nášho informačného prepojenia. Azda nikomu v súčasnosti
netreba pripomínať dôležitosť informácií.
Preto aj z hľadiska komunikácie úradu
so Slovákmi žijúcimi v zahraničí pripisuje
ÚSŽZ tomuto náležitú pozornosť a dôležitosť.
Informácie o aktivitách Slovákov v zahra-
ničí sú inšpirujúcim i zážitkovým posolstvom v upevňovaní vašich väzieb na Slovensko a sú tiež dôležitú pre vzájomnú
komunikáciu krajanov, medzi sebou, pre
odovzdávanie si pozitívnych skúseností,
akcentujúc pri tom vedomie našej národnej spolupatričnosti, šírenia slovenského
povedomia, našej kultúry, duchovného
bohatstva a slovenskosti. Cieľom týchto
snáh je poskytovať viac kvalitných a kvalifikovaných informácií zo života krajanských komunít, činnosti spolkov, organizácií, inštitúcií a cirkví na poli spoločenskom,
10 SLOVENSKÉ KORENE
li. Radi uvítame nielen aktuálne informácie
z diania v krajanských komunitách, ale aj
nadčasové materiály a prístupy k nim: profily významných a aktívnych osobností vo
všetkých spoločenských oblastiach, informácie o historických krajanských udalostiach, inštitucionálne a osobné archívne
zdroje dokumentujúce život krajanov, aktuálne informácie o kultúre, umení, vzdelávaní, biznise, službách, cestovnom ruchu a turizme, námety na diskusné fóra...“
a rozhovory s krajanmi, zaznamenávané
priebežne prostredníctvom hovorov cez
elektronický systém Skype. Hovorené
slová striedajú piesne z krajín, o ktorých
práve „bude reč“. Ďalšiu rubriku vo vysielaní zaplní VIP, teda Vysoko inšpiratívna
postava. Autori príspevkov v nej predstavia život a dielo osobností, ktoré sa významným spôsobom pričinili o pozdvihnutie povedomia Slovákov v domovskej
krajine , ako aj krajanov žijúcich vo svete.
Ide o životné osudy a prácu ľudí tvoriacich dejiny slovenského vysťahovalectva
a v prípade nežijúcich osobnosti priblížia
spomienkami ich príbuzní a priatelia. Postupne budú predstavované aj výnimočné
aktivity našich súčasníkov pôsobiacich
v oblasti vedy, výskumu, športu, umenia
v zahraničí, kde získavajú verejné uznania a popularitu a zaslúžia si, aby sme ich
spoznávali aj u nás doma. Poslucháči sa
tak dozvedia zaujímavosti o živote za hranicami vlasti, o podrobnosti o ich práci,
záujmoch a záľubách. Očakáva sa, že
do rubriky budú aktívne prispievať krajanské organizácie, ktoré dôverne poznajú
osobností zo svojho bezprostredného
okolia a svojimi spoločenskými aktivitami
priamo tvoria príbehy vhodné na profilové
či reportážne spracovanie.
Hodinové vysielanie spestrované hudbou
a spevom domácich, ako aj zahraničných
hudobníkov z daných krajín ukončí stála
rubrika nazvaná „Váš príbeh“. Ambíciou
tvorcov je, aby sa stala bezprostredne
kontaktovou reláciou prostredníctvom telefónov a mnohých možností komunikácie
v internetovej sieti Túto vymoženosť využíva najmä mladá generácia, ktorá odchádza zo Slovenska v podstate z iných
dôvodov ako pred rokom 1989. Dohovárajú sa navzájom ponad štáty i kontinenty, majú bezprostredné zážitky zo svojho
bežného života, nezaťažené postrehy
na dianie doma či v cudzine.
Podľa ohlasov vysielanie nového média si
NA SPOLOČNEJ VLNE
V polovici januára sa začali šíriť z Bratislavy prvé správy z nového internetového
rádia Slobodný vysielač. Od tejto chvíle
každý piatok v rovnakom čase o siedmej
večer sa jeho poslucháči môžu tešiť z krajanského vysielania určeného pre Slovákov, ktorí žijú trvalo v zahraničí, dlhodobo
pôsobia, alebo tam pracujú a študujú.
Relácie sú poskladané z troch nosných
častí: zo správ o živote krajanov, z publicistického portrétu osobnosti žijúcej
v zahraničí a z aktuálnych postrehov. Najširší priestor, približne dve tretiny, venuje
redakcia informáciám o tom, čím Slováci
za hranicami žijú a čomu sa venujú. Vysielané správy o aktuálnych udalostiach
sú zamerané na slovenské menšiny z tých
štátov, kde sú usadené početnejšie alebo
aktívnejšie slovenské komunity. Informácie sa získavajú monitorovaním krajanských portálov, novín, časopisov a rozhlasu a postupne i zo správ, ktoré budú
krajanské organizácie, spolky a slovenské komunity súčasnej migrácie posielať
na adresu rozhlasovej redakcie ([email protected]).
Aktuálne
správy
doplňujú
reportáže
našlo už aj prvých stálych poslucháčov .
Ozvali sa spolky aj jednotlivci v zahraničí,
ktorí by boli svojimi príspevkami o aktuálnom dianí u nich ochotní spolupracovať.
V súvislosti s krajanským vysielaní autor
príspevku uvádza, že podľa oficiálnych
údajov, odhadov zastupiteľských úradov
Slovenskej republiky a krajanských organizácií v súčasnosti žije vo viac ako 50
krajinách sveta približne 2 200 000 osôb
a ich potomkov hlásiacich sa k slovenskému pôvodu. Nezanedbateľné pritom je,
že mnohí aktívne propagujú Slovensko,
prezentujú jeho kultúru a vytvárajú nezanedbateľnú časť spoločnej integrálnej kultúry. Informovania o živote Slovákov v zahraničí teda nikdy nebude nazvyš.
Podrobnejšie informácie nájdete na internetovej stránke http:// www.slobodnyvysielac.sk, na ktorej môžete počúvať aj
rozhlasové vysielanie.
Dušan Mikolaj
(red.upravené)
HISTÓRIA
Konštantín a Metod u Chazarov
Slovensko si v tomto roku pripomína významnú udalosť, ktorá sa udiala pred 1150 rokmi. V roku 863 prišli na Veľkú Moravu
na žiadosť kniežaťa Rastislava dvaja učení bratia z gréckeho Solúna, dnešné Tessaloniki. Reportáž o tomto zaujímavom
meste – rodisku dvoch slávnych bratov sme priniesli v minulom čísle Slovenských koreňov. Byzantský cisár Michal III. ich
vyslal šíriť kresťanstvo na našom území. Pravda, na našom území sa začalo kresťanstvo šíriť pravdepodobne už o sto rokov
skôr, ako o tom svedčia archeologické nálezy z Bojnej. Solúnski bratia ho mali šíriť v jazyku zrozumiteľnom nášmu ľudu. Nové
náboženstvo sa začalo šíriť najmä v súčasnej Nitre a na jej okolí. Tu sa vytvorila aj samostatná cirkevná organizácia, ktorú
uznala aj Rímska kúria. Veľká Morava takto dosiahla rovnaké postavenie, aké mali vtedajšie štátne útvary susedných krajín.
Pozoruhodným príspevkom vo vedecko-populárnej oblasti je vydanie osobitného čísla Historickej revue z produkcie Slovenského archeologického a historického inštitútu SAHI, čo je občianske združenie popredných historikov, archeológov a publicistov, tešiace sa finančnej podpore Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Hodnota osobitného vydania Historickej revue
spočíva v tom, že možno prvý raz na Slovensku autori publikácie populárnym spôsobom približujú to, čo nám bolo doteraz
málo známe, alebo vôbec neznáme. Ide o Byzantských vierozvestcov, ich osudy a dobu, v ktorej žili.
Historik Miroslav Daniš nás v tejto súvislosti uvádza do misijného pôsobenia Konštantína a Metoda u Chazarov. V Chazarskom kaganáte, ktorý sa rozprestieral na území dnešného Krymu a na južných stepiach Ruska, či pri ústí rieky Volgy, spolu s
judaizmom koexistovalo kresťanstvo. Z polovice 9. storočia – asi rok 860 je známa aj kresťanská misijná činnosť Konštantína
a Metoda u Chazarov.
Misijné posolstvo dvoch bratov strávilo zimu roku 861 v Chersone na Kryme. Pri stretnutí s miestnym vládcom – chazarským
kaganom sa uvádza už len pôsobenie Konštantína. Je zrejmé, že počas tohto roku bol prítomný aj jeho brat. Odbornú diskusiu
na dvore panovníka však viedol Konštantín, v tom čase profesor Carihradskej univerzity a známy filozof. Z popisu dišputy,
ako uvádza historik Miroslav Daniš, možno usúdiť, že chazarský panovník prijal židovskú vieru a judaizmus mal na jeho dvore
veľa prívržencov. Islam sa netešil toľkej pozornosti. Značná časť Chazarov vyznávala náboženstvo tradičných patriarchálnych
bohov. Podľa legendy prijalo pod vplyvom Konštantínovej misie krst okolo 200 Chazarov. Účelom byzantského posolstva však
bola nielen otázka náboženskej viery. Pravdepodobne išlo o obnovu byzantsko-chazarskej spojeneckej zmluvy vzhľadom na
hrozbu nájazdov zo strany Maďarov a Rusov, ktorí sa pohybovali v Pričiernomorí. V spojitosti s obranou západnej hranice
Chazarského kaganátu vyrástla na rieke Don za pomoci byzantských architektov pevnosť Sarkel.
-mst Prvé písmo Slovanov
Hlaholika alebo hlaholské písmo je dnes už nepoužívané prvé písmo Slovanov. Neskôr sa z nej vyvinula cyrilika a azbuka.
Tvorilo základ kultúry a vzdelanosti Veľkej Moravy a veľkomoravského učilišťa. Historicky sa potom najdlhšie udržalo v Chorvátsku.
Vytvoril ho Cyril zo Solúna (sám pápež pri schvaľovaní slovanského písma neskôr explicitne hovorí, že „schvaľujeme písmo vytvorené Konštantínom“) okolo roku 862 na účely svojej misie na Veľkej Morave ako písmo na zápis staroslovienčiny.
Hlaholika je prvý grafický systém slovanských jazykov, ktorý presne odzrkadľuje všetky ich fonetické zvláštnosti. Obsahuje
znaky hlások (napr.: Ž, Č , Š, nosovky), ktoré v latinskej a gréckej abecede chýbajú, a preto sú tieto cudzie grafické systémy
nevhodné na zapisovanie slovanskej reči. Písmo malo v závislosti od verzie okolo 40 znakov (pôvodná veľkomoravská mala
38 znakov). Vzniklo z 24 grafém minuskulnej gréckej abecedy a 14 znakov neznámeho písma (pravdepodobne orientálneho
pôvodu t. j. hebrejskej a samaritánskej abecedy). Neskôr mala hlaholika dve verzie: okrúhlu (pôvodnú) a hranatú (neskoršiu).
Zaujímavosťou je, že ku každému písmenu bolo priradené číslo, čiže išlo o aj o prvú slovanskú číselnú sústavu. Písmeno pre
zvuk „dz“ (= číslo 8) je príkladom písmena utvoreného špeciálne pre nárečia staroslovienčiny používanej na Veľkej Morave,
pretože v tom čase vo vlastnej staroslovenčine (macedónsky dialekt Solúna) takýto zvuk neexistoval.
Po vyhnaní Metodových žiakov z
Veľkej Moravy v roku 885/886 ju na
území dnešného Slovenska nahradilo
latinské písmo a hlaholika sa dostala
do Chorvátska a Bulharska, odtiaľ potom dočasne a čiastočne do Čiech a
Vislanska a na dlhšiu dobu (popri cyrilike) do Srbska, Ruska a inde. Od 10.
storočia ju začala nahradzovať cyrilika. Na Západe ju nahradila latinka na
Východe cyrilika.
Vedeli ste, že ..
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
Názov hlaholika je odvodený od slova glagol - hláska.
Dnes sa už nepoužíva.
Tvorila základ kultúry a vzdelanosti Veľkej Moravy.
Autorom hlaholiky je Konštantín.
Konštantín ju zostavil pravdepodobne ešte pred príchodom na Veľkú Moravu.
Vznikla už pred rokom 863, teda v 9. storočí.
Hlaholika vznikla ako písmo na zápis staroslovienčiny.
Konštantín ju pravdepodobne zostavil pre slovanských vzdelancov žijúcich v Solúne.
Základom hlaholiky je kurzíva malého gréckeho písma (kurzíva - druh ležatého písma, mierne nakloneného písma).
Písmo autor ornamentálne upravil a doplnil orientálnymi písmenami.
Pôvodná veľkomoravská verzia mala 38 znakov - písmen.
24 písmen pochádzalo z gréckej abecedy a 14 písmen bolo neznámeho pôvodu, pravdepodobne z hebrejskej a
samaritánskej abecedy.
Neskôr malo písmo v závislosti od verzie 40 znakov.
Hlaholské písmená zároveň predstavujú prvú slovanskú číselnú sústavu – ku každému písmenu bolo priradené číslo,
napr. dz = 8.
Za najstarší typ hlaholiky sa považuje hlaholské písmo použité v Kyjevských listoch so zaokrúhlenými písmenami.
Po odchode byzantskej misie z Veľkej Moravy hlaholiku používala a zdokonaľovala skupina Metodových žiakov
(Konštantín bol už dlhšiu dobu mŕtvy).
SLOVENSKÉ KORENE 11
KINEMATOGRAFIA
JUBILEJNÝ FEBIOFEST
DVADSIATY ROČNÍK MEDZINÁRODNÉHO FILMOVÉHO FESTIVALU FEBIOFEST, KTORÝ OKREM PRAHY
PREBIEHAL AJ V ĎALŠÍCH DVANÁSTICH
ČESKÝCH A MORAVSKÝCH
MESTÁCH A ZÁROVEŇ AJ V NIEKTORÝCH SLOVENSKÝCH REGIÓNOCH
SKONČIL V POLOVICI APRÍLA V ZLÍNE. V PRIEBEHU PREHLIADKY MOHLI ZHLIADNUŤ DIVÁCI TAKMER DVE
STOVKY FILMOV Z VYŠE POL STOVKY KRAJÍN NAJRÔZNEJŠÍCH KÚTOV
SVETA ROZČLENENÝCH DO 23 PROGRAMOVÝCH SEKCIÍ. DIVÁCI MOHLI
ABSOLVOVAŤ VYŠE 500 PROJEKCII,
Z TOHO ASI ŠTYRI STOVKY V PRAHE.
MOHLI SA TIEŽ STRETNÚŤ S ASI PÄŤDESIATKOU EXKLUZÍVNYCH ZAHRANIČNÝCH HOSTÍ NA ČELE S GERALDINE CHAPLINOVOU, KTORÁ PREVZALA
NA ZÁVER CENU KRISTIÁNA A ZHLIADNUŤ NÁVRATY FILMÁROV , OCENENÝCH V UPLYNULÝCH DVADSIATICH
ROKOCH ZA PRÍNOS SVETOVEJ KINEMATOGRAFII.
Jej očakávanie však nesplnil Vojnárov
slovensko-český koprodukčný film „Ženy
mého muže“ z roku 2009, hoci scenár bol
vynikajúci. „Na tento projekt som sa nesmierne tešila, ale pán režisér rozširoval
dialógy, čím nakrútil mnohonásobne viac
materiálu a strihom sa potom stratili scény, ktoré motivovali hlavnú hrdinku,“ dodala filmová hviezda.
Zároveň ju tešia pokračujúce kontakty
českých a slovenských divadelníkov „Moji
kolegovia účinkujú stále na českých javiskách. Škoda však, že to všetko je hodne
závislé na financiách a preto sa všade
vo všetkom dosť ponáhľa. Napriek tomu
všetkému mala som to šťastie, že, som
hosťovala v pražskom Divadle Kalich
v muzikáli Janka Ledeckého Hamlet, čo
bola skvelá práca. Cestovanie je však náročné a keby sa niečo podobného malo
opakovať, veľmi si to rozmyslím.“
„Mám radšej submisivné postavičky - tie
mi prinášajú radosť. Nemusím sa tak tlačiť
dopredu,“ dodáva herečka, ktorá si uvedomuje, že čas nezastaví. Napriek tomu
nie je spokojná s tým, že na jej domovskej
scéne skúšajú teraz novinky už len mladší
herci…
Víťazi Febiofestu
porotou pripadol jeden slovenskému filmu Výstava (Exhibition) režisérov Petra
Begányho a Andreja Kolenčíka. Film si
vyslúžil ocenenie svojím zmyslom pre
humor. Komorná tragikomédia z provinčného slovenského mesta predstavuje jeden deň v živote piatich postáv pracujúcich v prírodovednom múzeu. Film je plný
groteskných, až absurdných scén dobre
vystihujúcich smutnú situáciu súčasného
financovania kultúry.
Výstava
Geraldine Chaplinová (*1944), americká herečka, pôvodne baletná tanečnica,
dcéra Charlese Chaplina a po matke tiež
vnučka dramatika Eugena O‘Neilla. Pri
filme začínala už ako dieťa v nezabudnuteľných dielach svojho otca Svetlá ramp
a Kráľ v New Yorku. Neskôr sa stala kľúčovou postavou vo filmoch režisérov ako
David Lean (Doktor Živago). Medzi jej
ďalšie známe role patrí napríklad postava francúzskej kráľovnej vo filme Traja
mušketieri a z roku 1992 si v životopisnom
filme Chaplin o svojom otcovi Charlesovi
zahrala postavu vlastnej babičky..
Rozbitý svet
Víťazom 20. Febiofestu sa stal britský film
Rozbitý svet, ktorý obdržal Grand Prix
súťaže Nová Európa. V novej súťažnej
sekcii vytvorenej pri príležitosti 20. výročia
festivalu dostali autori možnosť, predstaviť svoje celovečerné debuty v stredometrážnom formáte. Ide o „filmové novely“
v rozsahu od 30 do 65 minút považované v kinematografii za akési „popolušky“
a z troch fiktívnych orieškov ocenených
Slovenský deň
Hlavným hosťom „Slovenského dňa“ bola
v tomto roku v Česku populárna členka
Slovenského národného divadla v Bratislave, nestarnúca Zdena Studenková.
V jednej z 12 sál multiplexu pražského
multikina Cinestar boli v priebehu dňa
premietané jej filmy Panna a netvor, Anjel s diablom v tele, Všetko, čo mám rád
a Konečná stanica.
„Objavila som sa aj vo filme Marie Poledňákovej „S tebou mě baví svět“, ktorý sa
stal komédiou storočia. Aj keby som už nikdy nič nenakrútila, budú ma každoročne
mať všetci doma na televíznych obrazovkách a nezabudnú na mňa ani budúce
generácie, čo je pre mňa veľmi lichotivé.
Tiež budem vždy rada spomínať na spoluprácu s Václavom Voskom v Herzovom
filme Panna a netvor,“ povedala herečka
na tlačovej konferencii.
12 SLOVENSKÉ KORENE
Geraldine Chaplinová
KINEMATOGRAFIA
FEBIOFEST NA SLOVENSKU
Jubilejný 20. ročník bol zahájený slovenským filmom MÔJ PES KILLER, ktorý zvíťazil na filmovom festivale v Rotterdame.
Febiofest prebiehal v siedmich slovenských mestách, po zahájení v Bratislave
tiež v Trenčíne, Banskej Bystrici, Martine,
Prievidzi, Trnave a Prešove. Novou festivalovou sekciou sa stala súťaž krátkych
filmov krajín Vyšehradu, ktorá splnila jeden z najdôležitejších zámerov organizátorov- vytvárať priestor pre vzájomnú
konfrontáciou slovenskej kinematografie
s produkciou susedných krajín. Diváci tak
mohli posúdiť konkurencieschopnosť slovenských tvorcov v porovnaní s mladými
filmármi z Česka, Poľska a Maďarska.
Zdena Studenková: Nestárnuca kráska
patrí dlhodobo k najpopulárnejším slovenským herečkám. Nevinný vzhľad a krehké
rysy ju spočiatku predurčovali k filmovým
úlohám študentiek (Motív pre vraždu) či
dievčat v rozprávkach (Panna a netvor).
Neskôr sa uplatnila ako temperamentná
a životom skúsená žena, predovšetkým
v dvojici filmov o prvorepublikovom nevestinci – Anděl s ďáblem v těle a Anděl
svádí ďábla. Nezanedbateľnou súčasťou
jej repertoáru sú aj postavy v televíznych
inscenáciách na motívy diel klasickej literatúry – napríklad Mizantrop alebo Milenec Lady Chatterleyovej.
Môj pes killer
Jeden z najstarších a najkultivovanejších
filmových podujatí na Slovensku predstavil
v tomto roku výnimočne bohatý program
so 130 dlhometrážnymi, krátkometrážnymi, dokumentárnymi, hranými i animovanými filmovými dielami. Zameranie bolo
na najkvalitnejšie snímky z európskej
artovej kinematografie, s veľkým dôrazom na slovenskú a českú tvorbu z rokov
2012/2013. Premietlo sa 37 slovenských
filmov a z trinástich programových sekcií
dominovali aj tento rok sekcie Nový český a slovenský film a Český a slovenský
dokumentárny film 2012/2013. Febiofest
vo svojej programovej skladbe umožnil
prierez tým najkvalitnejším, čo sa nakrútilo v oboch krajinách v priebehu posledného roka. Z uvedeného počtu slovenských
filmov malo šesť slovenskú a štyri tituly
svetovú premiéru.
Fero Fenič
Zdena Studenková
Návštevníkov tiež potešil navrát ku kultovým československým filmom známeho režiséra, herca a spisovateľa Jiřího
Menzla. Na veľkom plátne si diváci opäť
spoločne vychutnali jeho Ostře sledované
vlaky, kultovú komédiu Vesničko más středisková a ďalších päť filmov.
V priebehu festivalu oslávil zhodou okolností Slovenský filmový ústav 50. výročie
vzniku inštitúcie. Pri tejto príležitosti, ako
i pri príležitosti storočnice Dominika Tatarku – jedného z najvýznamnejších slovenských spisovateľov uviedli organizátori
zreštaurované dielo režiséra Štefana Uhra
nakrútené podľa rovnomennej Tatarkovej
novely Panna Zázračnica
A.Vaverková, foto:febio
SLOVENSKÉ KORENE 13
TREBBIA
V poradí už trinásty ročník benefičného
galavečera Trebbia, ktorý usporiadal začiatkom marca Nadačný fond TREBBIA v
spolupráci s Galériou MIRO sa uskutočnil
v pražskom Obecnom dome a jeho priebeh
mohli sledovať aj diváci českej a slovenskej
televízie. Toto významné európske ocenenie za podporu kultúry a umenia, za tvorivú činnosť, za prínos k dialógu národných
kultúr a za celoživotné dielo vzniklo v roku
000 ako výraz uznania a poďakovania podnikateľom, mecenášom a umelcom.
2
Od vzniku Európskej ceny Trebbia bolo ocenených celkom deväťdesiat laureátov zo štyridsiatich krajín sveta. V tomto roku získali tieto prestižně ocenenia okrem českých a slovenských maliarov, fotografov, hercov, spisovateľov, politikov a diplomatov tiež predstavitelia kultúry od ďalekej Venezuely, až po Poľsko, Rusko Nemecko a Veľkú Britániu.
Súčasťou slávnostného ceremoniálu, ktorý zahájila vo svetovej premiére symfonická predohra Sarabanda od slovenského skladateľa Egona Krála a záver sa niesol pod taktovkou svetoznámeho dirigenta Jiřího Bělohlávka v Legende č.3 od Antonína Dvořáka v
podaní Pražskej komornej filharmónie bola aj dražba obrazov od známych osobností, ktorí nie sú profesionálnymi výtvarníkmi. Svoje
diela darovali v tomto roku futbalový brankár anglického mužstva Chelsea Petr Čech , ruský herec a režisér Oleg Tabakov, britský
spevák, textár a politický aktivista Bob Geldof a Karel Gott. Vydražil sa aj jeden akvarel od akademického maliara Josefa Wagnera,
ktorý bol vystavený v roku 2005 na severnom póle. Výnos z držby bol odovzdaný rovnakým dielom občianskemu združeniu Pomozte
dětem pri Českej televízii a nadačnému fondu Trebbia.
-vav-, foto: miro
14 SLOVENSKÉ KORENE
TREBBIA
SLOVENSKÉ KORENE 15
KRAJANIA
KONFERENCIA
( Z príspevku pre pripravovaný zborník, z ktorého krátka pasáž odznela na Stálej konferencii Slovenská republika a Slováci žijúci
v zahraničí 2012)
Tematicky okruh : Médiá a informácie
Autor : Juraj Rácz, podpredseda Obce
Slovákov v Prahe a šéfredaktor časopisu
Slovenské korene
Názov témy : Význam krajanských médií
v slovenskom svete
•
•
•
Úlohy národnostných médií
Elektronické spracovanie, či printové
vydania ?
Prístup príslušných orgánov a inštitúcií k vydávaniu krajanských
periodík.
Médiá a slovenský svet
Rozhodne nechcem démonizovať úlohu
a vplyv médií a národnostných osobitne,
ale v dnešnej informačnej epoche je ťažké byť Robinsonom. Hovoríme o „spätnej
väzbe“ a hľadáme spojenie. ÚSŽZ so
slovenským svetom, zahraniční Slováci
s domovinou, prispievatelia s redakciou,
redakcia s vydavateľom, vydavateľ so
zdrojmi štátnych dotácií a časopis s čitateľmi.
Spätnú väzbu nájdeme aj v Správe Úradu
pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ)
o štátnej politike starostlivosti, ktorú sme
mali možnosť pripomienkovať. Pasáž
o mediálnej a informačnej oblasti súvisiaca s poskytovaním štátnej podpory Slovákom žijúcich v zahraničí vzhľadom k dôležitosti tejto oblasti aspoň z môjho pohľadu
mohla byť aj obsiahlejšia a konkrétnejšia .
K tomu sa však dostanem v časti venovanej prístupu príslušných orgánov a inštitúcií k vydávaniu krajanských periodík.
Niekoľko poznámok a praktických skúseností k otázkam postavenia národnostných médií a úlohám, ktoré by mali plniť.
Predovšetkým si musíme uvedomiť, že
sú to práve médiá, ktoré najvplyvnejšie
interpretujú náš krajanský život, naše
pôsobenie v majoritných spoločnostiach
a skladajú náš slovenský svet ako mozaiku. Všetko, čo vieme nielen o živote našich komunít a o ich aktivitách, ale aj o kultúre, politike, ako aj o športe a o všednom,
každodennom živote krajín, ktoré sa stali
naším druhým domovom sa dozvedáme
z veľkej časti práve prostredníctvom médií. Tie majú aj v národnostnej žurnalistike
významný nielen psychologický, ale tiež
pedagogický, morálny a aj určitý politický
16 SLOVENSKÉ KORENE
vplyv. Prieskumy verejnej mienky potvrdzujú , že váha jednotlivých skupín v majoritnej spoločnosti je dnes daná tiež aj ich
možnosťami a schopnosťami prezentovať
svoje hodnoty aj prostredníctvom svojich
médií. Týka sa to nás, všetkých zahraničných Slovákov ako národnostnej menšiny - slovakistka Magdaléna Rychlíkova
vo svojej nedávno vydanej knihe „Slováci
v Praze“ odporúča namiesto výrazu „slovenská menšina“ používať radšej výstižnejší pojem„ slovenská komunita“.
namicky sa rozvíjajúcu krajinu v Európskej
Únii a eurozóne. Prospelo by tiež zmiernenie, pre zmenu teraz nami vytvorených
osvedčených stereotypov iba o haluškách, fujarách a ovečkách. Som Slovák,
ale žil som tiež a pracoval v rôznych krajinách. Teraz cestujem a konfrontujem
Slovákov vo svete s inými národmi. Určite
však nebudem vo svojom časopise predstavovať svetu krajanov len ako junákov,
ktorí preskakujú vatru a ujúkajú na skaliskách národné piesne.
Národnostné periodiká v krajanských tlačených a elektronických médiách majú
vplyv nielen na udržiavanie národného
povedomia. Preto by mal náš Úrad spolu
s ďalšími inštitúciami okrem finančného,
technického a materiálneho vybavenia
slovenských krajanských redakcií iniciovať a organizovať pre ich redaktorov,
spolupracovníkov a hlavných prispievateľov profesionálne krajanské stretnutia
so vzdelávacími programami a stážami
na Slovensku. Bolo to začiatkom septembra a konalo sa v Modre ako Letná škola
agentúrnej žurnalistiky. Prítomný bol aj
predseda ÚSŽZ pán Furdík a nebolo by
márne, keby to zaradil náš Úrad opätovne
do svojich aktivít. Myslím, že k podpore
odborného novinárskeho vzdelávania Slovákov z krajanských médií by sme mohli
prispieť aj my, zahraniční Slováci, ktorí
máme s touto problematikou bohaté skúsenosti.
Sami to však nezvládneme. S našimi
malými nákladmi stačíme sotva osloviť
našich krajanov a účelové dotácie na ktorých závisí naša existencia sú rok čo rok
menej isté. Okrem iného je to aj na úkor
koncepčnej, kreatívnej práce, bez ktorej
médiá strácajú vo svojom poslaní význam.
Dostali sme sa tak k zdrojom, z ktorých
by sme mali dotácie čerpať. V posledných rokoch sledujeme žiaľ stále viac sa
zužujúce možnosti získavania finančných
prostriedkov z čoraz chudobnejších a vyčerpanejších nadácií či fondov. Tento stav
donútil redakciu Slovenských koreňoch
prejsť po vzore leteckých spoločností
na akýsi „low cost“, čiže nízkonákladovú
prípravu a výrobu časopisu bez nárokov
na honoráre a na akékoľvek prebendy.
Rozumie nám majoritná spoločnosť ?
Aj v Čechách existuje xenofóbia a zavedené klišé. Rómovia sú leniví a kradnú, Vietnamci sú ťažko čitateľní, Rumuni žobrú,
Ukrajinci sa uchyľujú k násiliu a Balkánci
narušujú bezpečnosť štátu. V prípade Slovákov nie je to až tak urážajúce, ale predsa len sa časti Čechom zdáme stále kvôli
niečomu ukrivdení a vadí im tiež, ak niekto
odmieta hovoriť po česky. Člen majoritnej
spoločnosti aj tu ľahko odsudzuje iných
len preto, že hovoria síce blízkym ale iným
jazykom, majú inú národnosť, príslušnosť
alebo odlišné názory. Na prípravách našich programov, ale tiež v redakčnej rade
Slovenských koreňov si kladieme otázku,
ako by nám mohli naši väčšinoví občania
lepšie porozumieť?
Popri folklórnych vystupovaniach, oživovaní tradícií, besied a ďalších rôznych akcií slúžia k porozumeniu s majoritou práve
naše národnostné média, teraz bez ohľadu na to, či sú elektronické, alebo printové. Viditeľne a počuteľne strácajú Česi
s nami kontakt, chýbajú im objektívne
informácie o Slovensku, okrem iného aj
preto, že slovenské periodiká v Čechách
prakticky nezoženiete. Vylepšiť tento stav
môžeme čiastočne aj formou národnostných periodík.
Tie by však mali zviditeľňovať Slovensko
ako modernú, ekonomicky vyspelú a dy-
Tlačené slovo, či virtuálny kontakt
Táto neistota sa dotýka rovnako printových, ako aj elektronických médií. Stále viac sa hovorí o potrebe posilňovania
on-line médií národnostných menšín.
V tejto otázke sa stretávajú dva, logicky
protichodné názory. Obhajcovia virtuálnej
komunikácie sú presvedčení, že aj z tých
dotácií, ktoré nie sú zďaleka postačujúce,
sa uprednostňujú printové médiá, čiže tlačené podoby novín, časopisov a publikácií, pričom internetové noviny navštevuje
neporovnateľný počet záujemcov. Akceptujem desať až sto tisícové návštevy,
webových stránok, portálov, vstupy do sociálnych sietí a čítanie blogov, či internetových denníkov. V Českej republike súhlasím aj s ich argumentmi, pretože Praha
skutočne - a ako obhajca papierových časopisov hovorím, že na šťastie - preferuje
(aspoň zatiaľ) printové periodiká. Zdá sa
mi, že v našom bratislavskom Úrade prevládajú práve opačné trendy, smerujúce
k uprednostneniu médií elektronických.
Žijeme v informačnej spoločnosti a satelitné spojenia vďaka komunikačným družiciam, nám spolu s internetom, rozhlasom a televíziou umožňujú, aby sme boli
v dennom spojení a pravidelne informovaní o dianí na tejto planéte, do ktorej patrí
aj slovenský svet.
KRAJANIA
U nás, v Čechách a myslím, že nie je tomu
inak ani v ďalších krajinách so slovenskými komunitami prevláda medzi členmi
spolkov a združení a tým aj medzi čitateľmi
skôr staršia generácia. Výnimkou aspoň
v ČR je len Obec Slovákov v Prahe, ktorá
je vydavateľom nášho časopisu a v novej koncepcii sa chceme preto zamerať
intenzívnejšie aj na študujúcu a pracujúcu mládež. Tá tvorí v posledných rokoch
medzi návštevníkmi našich podujatí až 75
percent účastníkov. So samozrejmosťou,
vlastnou tejto generácii prečítajú naše
informácie z internetu, ale viditeľne si zalistujú aj v jeho printovej forme. Staršia generácia nemá internet a ak aj áno radšej
si zalistujú vo vytlačenom časopise a ako
čitatelia požadujú len tlačené slovo, podľa
možnosti s čo najväčšími písmenami. Časopis, ako vyplynulo z ankety putuje potom medzi susedmi a známymi. Vzájomne
si ho rodinne i susedsky požičiavajú, odkladajú a vystrihujú si z neho. Jedno číslo
tak prečíta podľa našej ankety 15 až 20
osôb.
Priaznivé ohlasy máme práve preto aj
na printovú, interaktívnu Detskú prílohu o živote ich rovesníkov v jednotlivých
krajinách Európskej únie. Pozitívne ohlasy pedagógov nás povzbudzujú aj vo finančnej tiesni naďalej v tom pokračovať.
Je pripravovaná interaktívne v spolupráci
s deťmi v základných školách. S bohatým
a zaujímavým obsahom a peknou grafikou
sa stal v niektorých prípadoch požadovanou učebnou pomôckou s podmienkou, že
musí byť v tlačenej forme. Musím k tomu
dodať, že na Prílohy sme nedostali dotácie, takže sme museli aspoň jednu nich
o Slovákoch doma a vo svete k našej ľútosti zastaviť.
V otázke printovej, či elektronickej podoby som zástanca oboch verzií pretože sa
ukázalo, že takéto spojenie, je možné.
Svedčí o tom už spomínaná príloha Slováci doma a vo svete, kde sa nám elektro-
nickou cestou podarilo spojiť kontinenty
a v printovej podobe priniesť zaujímavosti
zo slovenského sveta nielen v ČR, v Európe, ale aj z ďalších kontinentov. Od amerického kozmického centra NASA, kde
nás preslávila mladá Michaela Musilová,
až po populárneho austrálskeho športového redaktora Andreja Bučku.
Len prosebníci o granty
Štátny príspevok Ministerstva kultúry
Českej republiky na náš časopis pokrýva iba 70 percent nákladov. Zvyšok si
musíme zohnať, ale do národnostného
periodika s nízkym nákladom a jednou
až dvojmesačnou periodicitu sa českí inzerenti nehrnú, sponzori a mecenáši sa
akosi vytratili a pokusy o oslovenie tých
Slovákov, ktorí patria v Čechách k prvej
desiatke najbohatších ľudí bolo pre mňa
obrovským sklamaním. „Zabudli“ už totiž
na to odkiaľ pochádzajú. Nemal by však
zabudnúť na nás náš Úrad a to formou
podpory národnostných médií aspoň tými
existenčnými 30 percentami. A môj názor
na slovenské periodiká v ČR? V Prahe vychádzajú tri slovenské printové časopisy.
Som presvedčený a ohlasy čitateľov ma
k tomu oprávňujú, že Slovenské korene
s celoštátnou pôsobnosťou pre všetkých
Slovákov v ČR majú medzi nimi svoje nezastupiteľné miesto. Konkurencia v dnešných časoch je potrebná, ale kvôli tomu
problém vydávania akéhokoľvek periodika
by nemal Slovákov rozdeľovať. Dúfam,
že nová slovenská vláda a ÚSŽZ prinesú
v pripravovanom novom zákone o financovaní národnostných menšín pozitívne
zmeny aj do riešenia problémov s vydávaním národnostných periodík, vrátane Slovenských koreňov.
účel a správne, včas a transparentne ich
vyúčtoval, by sa už nemusel obávať, či
v tom alebo v ďalšom roku dostane vôbec
nejaký príspevok pre svoju prácu a keď
áno, tak kedy a ako bude krátený. Myslím
si, že myšlienka bývalého vedenia poskytovať na niektoré projekty dlhodobejšie, tri
až päť ročné dotácie mala najmä v oblastí
médií svoje racionálne jadro. Zabezpečovala by aspoň niekoľko ročnú istotu, kreativitu k tvorivej činnosti a k lacnejšej výrobe keď môžeme uzatvárať zmluvy napr.
s tlačiarňou na dlhšie obdobie.
Aj v našich podmienkach sa slovo demokracia nenápadne nahrádza až znervózňujúcim výrazom médiokracia. Ako príklad
si môžeme vziať voľby do najrôznejších
národnostných inštitúcií, v ktorých stále
častejšie víťazia nie najkvalitnejší kandidáti, ale tí „fotogenickejší“ a prefíkanejší.
Inými slovami aj tie menej kvalitné periodiká, ktoré s národnostnou problematikou nemajú takmer nič spoločné dokážu
vplyvným osobám, ktorí rozhodujú o dotáciách svoj produkt výhodne „predať„ a získavať z neho veľmi priaznivý tok peňazí.
Juraj Rácz
Mám sen, povedal by Martin Luther King,
keby bol Slovák a vydával časopis na ktorý žiada štátny príspevok, že nastane raz
chvíľa, kedy vydavateľ, ktorý plní všetky
podmienky vydávania národnostného periodika, poskytnuté dotácie použil na daný
SLOVENSKÉ KORENE 17
REPORTÁŽ
GENERÁL ŠTEFÁNIK V UTRECHTE
Pancierový unikát prežil peklo vojny
Myšlienka spojazdniť jeden z troch pancierových vlakov, ktoré bojovali v Slovenskom národnom povstaní vznikla už pred
viacerými rokmi. Zrodila sa v Múzeu SNP
v Banskej Bystrici a medzi nadšencami
z Klubu historickej techniky vo Zvolene.
Spojazdnenú súpravu zostavili z vozňov
rôzneho pôvodu – originálov aj replík. Z
dvoch pôvodných vozňov bolo možné jednoznačne identifikovať len vozeň tankový,
„Desiatky rokov boli jednotlivé časti jedinečného pancierového vlaku len statickými exponátmi, ktoré nebezpečne
nahlodával zub času. Kým guľometný
vozeň vystavovali v skanzene ťažkých
zbraní v Múzeu SNP, tankový chátral
vo vstupných priestoroch Železničných
opravovní a strojární a replika delového
pod neďalekým Zvolenským zámkom.“
pochádzajúci z improvizovaného pancierového vlaku Štefánik (IPV-I). Pozoruhodný projekt sa stretol so živým ohlasom v
slovenskej verejnosti koncom augusta
2009 a symbolicky zavŕšil oslavy 65. výročia SNP. Projekt sa uskutočnil pod záštitou prezidenta Slovenskej republiky Ivana
Gašparoviča a predvádzali ho takmer na
celom Slovensku aj v blízkom zahraničí.
Počas predvádzacích akcií vlak precestoval do 1800 km a podľa historika Dalibora
Lesníka z Múzea SNP sa stretol s úspechom, aký neočakávali ani najväčší optimisti. Informácie o pozoruhodnom pancierovom vlaku sa dostali vďaka internetovej
sieti k riaditeľovi Železničného múzea v
18 SLOVENSKÉ KORENE
Nedá sa zaplatiť
Štefánik s dvoma originálnymi vozňami
je zrejme jediným pojazdným vlakom
svojho druhu na svete, jeho hodnota
je preto nevyčísliteľná. Súpravu doplnila novopostavená replika takzvaného
tykadlového vozňa, ktorý išiel vo vojnových bojoch vždy ako prvý článok
súpravy. Jeho úlohou bolo prevážať
stavebný materiál a chrániť zvyšok vlaku v prípade výbuchu míny ukrytej pod
koľajnicami. Pôvodný vlak mal ešte dva
tankové vozne navyše. Preukázateľne
sa z neho zachoval práve jeden z tankových vozňov, guľometný pochádza s
najväčšou pravdepodobnosťou z iného
pancierového vlaku Hurban.
holandskom Utrechte Peterovi-Paulovi de
Winterovi. Odtiaľ prišla ponuka predviesť
náš vzácny povstalecký unikát na reprezentačnej výstave s názvom Vlaky vo vojne.
„Polročná výstava sa organizuje pri príležitosti 300. výročia od podpísania známej
mierovej zmluvy. Je to jedno z najväčších
výstavných podujatí koľajovej techniky
a tak nás ponuka príjemne zelektrizovala a naplnila novým optimizmom. Najprv
si holandskí odborníci pozreli naše múzeum, aj podnik ŽOS a boli prekvapení
technickou úrovňou nášho strojárstva,
aj úctou k reáliám z čias Slovenského
národného povstania. Potom sa začala
niekoľkotýždňová opravárenská činnosť,
už tretia v histórii pancierového vlaku.
REPORTÁŽ
Na dôkladnej rekonštrukcii sa podieľalo do
tridsať našich pracovníkov rôznych profesií. Dvanásteho marca sme naložili vozne
historického unikátu na cestné transportéry, poistili na 800 000 eur a začala sa jeho
opatrná a úspešná preprava do holandského Utrechtu,“ povedal mi v marci tohto roku
Ing. Peter Oravec, vedúci výroby Železničné opravovne a strojárne Zvolen a. s.
Jedna noc a jeden deň v akcii
(Spomienky F. Adama, veliteľa IPV-1(Štefánik na boj pri Starej Kremničke)
Brieždi sa. Už počuť tu hore pri trati hukot
tankov poručíka Rumana, ako zaujímajú
východisko pre útok. My sa vraciame k
pancieráku a s nabitými hlavňami čakáme. Úseky pre paľbu sú medzi zbrane
rozdelené, diaľky ku vzťažným bodom sú
odhadnuté. Útok vyrazil. Aj „Generál Štefánik“ vyráža z tunela vpred do blízkeho
zárezu trate. Z neho budeme operovať na
obidve strany. Celý úsek pred nami ožil,
počuť streľbu guľometov, mínometov a
Múzeum na stanici
Poplatok za transport a poistenie takmer
sedemdesiattonového kolosu do Utrechtu, ktorý spolu s ďalšími výdajmi prevyšuje astronomických stotisíc eur, plne
hradia Holanďania. Aj to je dôkaz, ako
veľmi chceli na výstave náš vlak. Štefánik bol dopravený po vlastnej osi do
Bratislavy, kde si ho prebrali zástupcovia
holandskej fi rmy, ktorá má s podobnými
transportmi bohaté skúsenosti a v minulosti prepravovala napríklad anglický
kráľovský vlak. Na miesto určenia sa už
potom pokračovalo na kamiónoch. Spočiatku sa uvažovalo o lodnej preprave, tá
by však vyšla ešte drahšie...
Manažér Múzea SNP, ktorý sa už pozrel
predtým na nové dočasné sídlo vlaku v
Utrechte bol nadšený. „Videl som už viacero múzeí na špičkovej úrovni, ale toto
vo mne zarezonovalo asi najviac. Je zaujímavé, že také veľké a unikátne múzeum je umiestnené v priestoroch bývalej
železničnej stanice. V expozícii nájdete
prierez koľajovej techniky od niekoľkých
storočí dozadu až po futuristické vízie,
ako budú vyzerať vlaky budúcnosti. Je
pre nás veľkým zadosťučinením, že sa v
takýchto priestoroch objavil aj náš vlak,“
dodáva Dalibor Lesník.
tankov. Dávam signál rušňovodičovi a už
sme zo zárezu vonku, na mieste palebného postavenia. Podľa paľby guľometu vo
veliteľskom vozni zahájili paľbu aj ostatné
zbrane. „Štefánik“ začal chrliť zo svojich
hlavní oceľ na líniu nepriateľa. Dym a paľba prezrádzajú stanovište obrnenca. Nepriateľské míny začínajú dopadať smerom
na náš vlak. Keď boli dopady už blízko,
dávam signál k návratu do zárezu trate.
Tam si chlapci trochu oddýchnu a po pár
minútach zaujímame palebné postavenie
na opačnom konci zárezu. Takto sme manévrovali, pričom nepravidelne niekoľkokrát meníme palebné postavenie vlaku.
To zlostí protivníka. Jeho paľba sa stáva
prudkou a mohutnou, míny dopadajú pred
alebo za zárezom. Osádkam vozňov sa
táto hra na skrývačku páči...
Rodia sa tri pancierové...
Po vypuknutí povstania pociťovala 1. Československá armáda na Slovensku nedostatok ťažkých zbraní, najmä tankov. Slovenská armáda mala 42 ľahkých tankov
českej výroby a niekoľko nemeckých Tigrov, ktoré bojovali aj pri Strečne. Pancierové vlaky sa stavali podľa československých
predpisov a na základe nemeckej, sovietskej a slovenskej armády boli doplnené
o tankové vozne. Povstalecký pancierový tank mal predsunutý plošinový vozeň,
opancierovanú lokomotívu, ďalej delový a
guľometný vozeň. Tankové vozne boli zaradené pred a za lokomotívu. Na zástavbu
do tankových vozňov použili 12 nepojazdných tankov typu Škoda LT-35. Pancierový
vlak Štefánik (veliteľ npor. Anton Tőkőly)
mal tri tankové vozne, z toho jeden záložný,
ŽELEZNIČIARSKY NADŠENEC
S myšlienkou oživiť pancierový vlak
prišiel v roku 2009 šéf prevádzky lokomotív Železničných opravovniach a
strojárňach vo Zvolene Peter Oravec.
„Chceli sme opraviť a ukázať ľuďom originály, ministerstvo kultúry zasa iniciovalo postavenie nového vlaku. Je to teda
skĺbenie dvoch myšlienok v čase, keď
už bolo vzhľadom na fyzický stav pôvodných vozňov takpovediac o päť minút
dvanásť. Ako železničiar telom aj dušou
mám z toho, samozrejme, obrovskú radosť. Tento vlak je prvým koľajovým vozidlom zo Slovenska, ktoré ide na takúto
výstavu. Je to pre nás veľká česť.“ Zároveň priznáva, že živí v sebe ďalší sen.
„S kolegami z Klubu historickej techniky
chodíme na akcie do rakúskeho Strasshofu. Okrem iného tam majú originál
nemeckej historickej lokomotívy radu 52,
ktorá robila v časoch vojny transporty aj
na Slovensku. Vedel by som si predstaviť, že by počas osláv 70. výročia SNP v
plnej paráde potiahla náš vlak,“ verí železničiarsky nadšenec, že ani po návrate
z Utrechtu nebude Štefánik oddychovať
ukrytý v depe.
IPV-II. Hurban (veliteľ Martin Ďuriš-Rubanský) mal tiež tri tankové vozne. Posledný
IPV-III. T. G. Masaryk (veliteľ kapitán Ján
Kukliš) mal štyri tankové vozne, z toho dva
záložné. Po boji Hurbana pri Čremošnom
boli dve tankové veže úplne zničené a museli byť vymenené. Všetky tankové vozne
prešli zároveň úpravou veží, okolo ktorých
boli umiestnené prídavné panciere o hrúbke 10 mm. Delový vozeň mal jeden 8 cm
kanón vzor 5/8 a dva ťažké guľomety a slúžil aj ako veliteľský. Guľometný vozeň mal
vo výzbroji päť ťažkých guľometov a slúžil
pre zástupcu veliteľa vlaku. V posledných
dňoch odporu povstaleckej armády boli tri
vlaky sústredené do priestoru Harmanec Uľanka, kde ich posádky opustili a stali sa
po potlačení Povstania korisťou nemeckej
armády. Táto ich presunula do Mílovíc, neďaleko Prahy, kde bolo výcvikové stredisko
nemeckých pancierových vlakov. Nemecká
armáda dokonca nasadila jednotlivé vozne
v roku 1945 do bojov.
Milan Stehlík
SLOVENSKÉ KORENE 19
PÊLE – MÊLE
SLOVÁK V SIXTÍNSKEJ KAPLNKE
Veriaci po celom svete čakali pred Veľkou
nocou až sa nad Sixtínskou kaplnkou objaví biely dym znamenajúci zvolenie nového pápeža. Ten pritom prikladaním do
kachlí „vyrábal“ východoslovenský rodák z
Trebišova, augustinián Pavol. Ten slúži vo
Vatikáne už siedmym rokom a jeho účasť
v konkláve bola pre neho zážitkom na celý
život. Jeho bratia z domovského kláštora ho potom pochválili za to, že dym bol
konečne ľahko rozpoznateľný, čiže prvý
čierny bol naozaj čierny a ten biely zasa
skutočne biely. „Prvý dym, ktorý z komína
vyšiel, bol hustý a čierny. Vraveli sme si,
že je to preto, že tam je konečne Slovák.
V roku 2005 som bol na Svätopeterskom
námestí a farbu dymu vtedy nešlo jasne
rozoznať,“ vyhlásil páter Juraj Pigula.
Biely dym nad kaplnkou oznámil úspešnú voľbu nového pápeža.
Šariša. Ako šestnásťročný nasadol na loď
a pricestoval do Ameriky s jediným dolárom, ale vraj i ten mu ukradli. V knihe
Slovenskí pionieri v Amerike sa môžeme
dočítať, ako sa samoštúdiom, prácou a
neskôr podnikaním vypracoval na najväčšieho účastinára First National Bank of
Olyphant.
Páter Pavol obliekal tiež pápeža Františka
v takzvanej „komnate sĺz“, kde pápeži po
zvolení trávia pár prvých minút o samote, čo často sprevádzajú slzy. „Boli sme
hrdí, že práve on patrí k tým, ktorí poznali
meno nového pápeža ako prví. Žartovali
sme, kedy už príde tá esemeska, kto sa
ním stal. On to, samozrejme, bral veľmi
vážne,“ hájil profesionalitu pátera Pavla
páter Pigula.
Augustiniáni slúžia pápežom vo Vatikáne
už od 14. storočia. Majú na starosti kľúče
od pápežských kaplniek, vrátane Sixtínskej. Slovenský páter Pavol je správcom
pápežovej sakristie a má s ďalšími dvomi
bratmi na starosti prípravu pápežových
omší. Vo Vatikáne sa starajú augustiniáni
aj o pápežský poklad, ktorý obsahuje darované liturgické predmety, ako napríklad
aj platinový kalich od automobilky Ferrari.
PODPIS ŠARIŠANA NA DESAŤDOLÁROVKE
Americký dolár bol vytvorený a definovaný
aktom razenia mincí v roku 1792. Vo svete
je stále uznávaný ako jedna z najlepších
mien. Je zaujímavé, že s prvými dolárovými bankovkami sa spája aj meno slovenského rodáka Michala Bosáka zo
20 SLOVENSKÉ KORENE
Ako jediný cudzinec sa stal členom správnej rady banky a neskôr jej prezidentom.
V tom čase vláda povoľovala štátnym bankám vydávať doláre a medzi ne patrila aj
First National Bank. Za svoje najväčšie vyznamenanie považoval Bosák svoj podpis
prezidenta banky na americkej desaťdolárovke, ktorú vydali v banke 25. 6. 1907. V
roku 1915 založil v Amerike vlastnú banku: Bosak State Bank v Scrantone.
Chorvátskom kole už aj vďaka hlasovaniu
Slovákov predovšetkým „Oravcov“ „poskočila“ zo 14-ho na piate miesto a v čase
našej redakčnej uzávierky sa ju delí od,
postupového druhého miesta necelých
päťsto hlasov.
Prípadný úspech našej krajanky bude závisieť na národnom kole, po ktorom podľa
rozhodnutia Celoeurópskej komisie prví
dvaja víťazi z Chorvátska a Maďarska postúpia do spoločného finále, z ktorého sa
potom len jeden, dostane do záverečnej
prípravy na kozmický let. O tom, či poletí naša mladá Oravčanka do vesmíru
môžete rozhodnúť svojou podporou aj vy.
Stačí k tomu otvorenie webovej stránky
na adrese: https://www.lynxapollo.com/
hr_HR/187723/mateja-nosil,
kliknutie
na Glasaj a napísanie svojej e-mailovej
adresy. Ak ste správne hlasovali, slovo
GLASAJ, sa vám zmení na GOTOVO, v
zelenom poli. Prípadné ďalšie informácie,
nájdete na drese: [email protected] Ak
ste zahlasovali, pošlite na ňu krátku správu, aby sa vedelo, kto sa pričinil.
ORAVČANKA DO VESMÍRU?
Spoločnosť A•A•S•A: AXE Apollo Space
Academy, organizuje v 43 krajinách sveta
vrátane Slovenska národné kolá záujemcov o let do vesmíru. Tie spočívajú zatiaľ
v tom, že záujemcov môžeme podporovať
hlasovaním, na oficiálnej stránke: www.
lynxapollo.com, a podľa počtu získaných
hlasov postúpi do národného finále najlepších osem uchádzačov. Z nich na základe ďalších úloh a testov vyberie Národná komisia najvhodnejšieho kandidáta,
ktorý sa potom zúčastní celosvetového
finálneho výberu priamo v Kozmickom
centre Orlando – Florida. 22 najvhodnejším finalistom zabezpečí 103 km dlhý
kozmický let americká letecká spoločnosť
SPACEXC.
V súčasnosti prebiehajú súťaže v národných kolách a medzi vážne kandidátky na
let do vesmíru patrí aj naša krajanka, 19
ročná Mateja Nosil-Valčičáková, ktorá v
Ing. Jozef Fábry – Trstená, hlavný koordinátor spolupráce Región Orava s Krajanmi v Chorvátsku
ROZHOVOR
E. Benčík: Najbližší mi je rozhlas
„Rozhlas som vždy vnímal ako celospoločenskú a národnú kultúrnu i kultúrnovýchovnú inštitúciu, ktorej poslaním je šíriť
kultúrne a umelecké hodnoty“
„Ocenenia možno človeka potešia a povzbudia, veď na to sú,. ale len hlupák ich
preceňuje a chváli sa nimi.“
Všestranná novinárka osobnosť. Počas
aktívnej redaktorskej praxe publikoval
desiatky publicistických článkov v denníku
Smena. Neskôr Československý rozhlas
v Bratislave i Slovenský rozhlas odvysielal
stovky jeho relácií. Takmer dvadsať rokov
bol šéfredaktorom Hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania Československého rozhlasu a osem rokov redaktorom
Redakcie umelecko-dokumentárnej publicistiky Slovenského rozhlasu. Za svoje
relácie získal viacero prestížnych ocenení, medzi najcennejšie patrí Zlatá medaila
Alexandra Dubčeka za deväťdielny fíčrový rozhlasový seriál Prvý muž Pražskej
jari (1998), Cena Vojtecha Zamarovského za rozhlasovú tvorbu (2001) a Cena
Egona Erwina Kischa za knihu Králi ducha
(2011).
Novinár, spisovateľ, rozhlasový autor
a prekladateľ EMIL BENČÍK (1933).
Predtým, ako ste sa dali na žurnalistickú dráhu, boli ste učiteľom. Začínali ste
na základnej škole v Lokci na Orave,
po absolvovaní štúdia na Pedagogickej fakulte UK ste učili slovenský a ruský jazyk
na Pedagogickom gymnáziu v Krupine.
Prečo ste sa dali na žurnalistiku, neuspokojovala pedagogická prax vaše ambície?
Učiteľom som chcel byť od detstva a stal
som sa ním. Neľutujem, naopak, učiť
a vychovávať deti a mládež bolo pre mňa
nielen vytúženým povolaním, ale aj potešením a satisfakciou. Zvábila ma však
ponuka „pracovať perom“, a tomu som potom zapredal dušu. Avšak ani ako homo
scribens, novinár a publicista, som vo
svojom vnútri neprestal byť učiteľom. Napokon, veď aj publicistika a literatúra faktu
sú určitou špecifickou formou vzdelávania
a samovzdelávania.
Ako sa z učiteľa stal redaktor a ešte k tomu
takého čítaného denníka, akým bola vtedy
Smena?
Do Smeny som písal články, recenzie
a glosy už predtým. Na základe viacerých
uverejnených materiálov mi vtedajší šéfredaktor Smeny Leopold Podstupka ponúkol miesto redaktora, ktoré som prijal.
V Smene som sa venoval najmä kultúrnej
publicistike.
Zrejme na základe tejto praxe ste sa stali
zahraničným korešpondentom Smeny vo
Varšave a zakotvili ste tam na dlhých desať rakov. Ako k tomu došlo?
Jednoducho. Poľsko v roku 1956 po „paždžiernikovej“ rebélii a nástupe Władyslawa
Gomulku k moci, sa stalo pre nás zaujímavou krajinou. Začal sa proces destali-
nizácie. Táto krajina sa otvárala svetu.
V poľskej kultúre sa diali veci, o ktorých
sme my, na Slovensku, mohli len snívať.
Ponúkol som sa teda, že tam nejaký čas
pobudnem a budem odtiaľ písať. To som
netušil, čo ma čaká. V tom čase som bol
totiž jediným slovenským novinárom vo
Varšave a tak ma oslovil predseda krajanského Spolku Čechov a Slovákov v Poľsku
Adam Chalupiec, či by som im nepomohol
redigovať krajanský časopis Život. Súhlasil som. Onedlho poľské ministerstvo zahraničných vecí začalo vydávať časopis
Poľsko pre zahraničie v českom a slovenskom jazyku. Ponúkli mi miesto vedúceho
redaktora. Aby toho nebolo málo, v Československom kultúrnom stredisku vo Varšave a na Učiteľskom štúdiu Jagelovskej
univerzity v Krakove nemali lektora slovenského jazyka, obrátili sa mňa ... a tak
mi vo Varšave ubehlo desať rokov, akoby
bičom plesol.
Rok 1971 možno považovať za prelomový vo vašom profesionálnom živote po návrate z Poľska ste printové médiá
vymenili za akustické. Nezľakli ste sa, keď
vás ústredný riaditeľ Československého
rozhlasu v Prahe poveril vedením sedemdesiatčlennej Hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania rozhlasu v Bratislave?
Bola to pre mňa nová životná i profesná skúsenosť, ale aj príležitosť a výzva.
Hlavná redakcia literárno-dramatického
vysielania sa skladala z piatich špecializovaných redakcií – Literárnej, Dramaturgie
rozhlasových hier, Redakcie umeleckej
publicistiky, Redakcie zábavných žánrov
a z redakcie rozhlasového rodinného seriálu Čo nového, Bielikovci. V literárno-dra-
matickom vysielaní už tradične pracovali
ako redaktori a dramaturgovia aj známi
a uznávaní slovenskí spisovatelia, básnici, literárni kritici, teda tvorivé osobnosti.
Rozhlas im poskytoval priestor na tvorivú
sebarealizáciu. Samozrejme, nielen im,
ale aj externým autorom, spisovateľom,
dramatikom, humoristom, hercom. Som
rád, že som mohol byť s nimi pri realizácii
kvalitných programov.
Funkciu šéfredaktora ste vykonávali
v rokoch normalizácie. Ako taký jemný,
citlivý človek ako vy dokázal zvládnuť
obrovský psychický tlak pri obhajovaní
každej relácie a pri kádrovom obsadení
redakcie?
Za Husákovej normalizačnej éry už síce
oficiálna inštituciovaná cenzúra neexistovala, ale o to viac fungovala autocenzúra
a hrozba priamej osobnej zodpovednosti všetkých programových pracovníkov
rozhlasu za odvysielané relácie. Od programového riaditeľa cez šéfredaktorov,
redaktorov, dramaturgov, režisérov až
po autorov. Každý na svojom poste vedel
„odkiaľ - pokiaľ“, čo si ešte môže dovoliť
a čo už nie. Naučili sme sa však pohybovať sa v tomto vymedzenom priestore. A to
tak, aby sme ho čo najviac rozšírili a mohli
vysielať aj veci „na hrane“, často v iných
médiách nepublikovateľné. Myslím si, že
literárno-dramatické a kultúrno-zábavné
vysielanie rozhlasu bolo aj v tých neľahkých časoch najmenej postihnuté vtedajšou propagandistickou kultúrnou politikou.
A to aj vďaka rozumu, rozvahe a odvahe redaktorov a dramaturgov, ktorí tu pracovali.
V roku 1998 vysielal Slovenský rozhlas vaše
umelecko-publicistické pásmo Čierne dni
v éteri o vysielaní rozhlasu počas invázie
SLOVENSKÉ KORENE 21
ROZHOVOR
vojsk do Československa v auguste 1968.
Vy ste v tom čase pôsobili ešte vo Varšave. Odkiaľ ste čerpali hodnoverné informácie o vysielaní rozhlasu?
Práve z vysielania rozhlasu. Tým, že som
bol v zahraničí, počúval som celé dni
a noci s uchom prilepeným na prijímači
vysielanie nášho rozhlasu o dianí doma.
A potom, už ako rozhlasový pracovník
a autor, považoval som za svoju povinnosť vzdať hold tým rozhlasákom, ktorí
v dramatických augustových dňoch stáli
pri rozhlasovom mikrofóne a písali jednu
z najhrdinskejších kapitol rozhlasového
vysielania, za čo boli perzekvovaní. Zvukové nahrávky som čerpal z rozhlasového
archívu.
Z rozhlasového archívu ste čerpali zvukové nahrávky aj do svojich ďalších žánrov
ako boli Dies veritatis - Deň pravdy o SNP,
Život a smrť s Dávidovou hviezdou o utrpení a smrti slovenských Židov, Prvý muž
Pražskej jari Alexander Dubček, Teheránska, Jaltská a Postupimská konferencia,
Norimberský proces, Bola raz jedna nežná, Neslávny odchod mocných a desiatky
ďalších. Čím vás priťahuje novšia história?
Najmä tým, že ja a moja generácia sme
na vlastnej koži zažili mnohé z týchto historických udalostí, zvratov a prevratov.
Pamätáme koniec prvej republiky, slovenský štát, druhú svetovú vojnu, Slovenské
národné povstanie, februárový prevrat,
obdobie stalinizmu, Dubčekovu jar, Husákovu normalizáciu, nežnú revolúciu, vstup
do NATO a EÚ, zánik Československa,
vznik Slovenskej republiky... Na jeden ľudský život toho bolo až-až. Interpretovanie
a hodnotenie týchto dejinných udalostí sa
toľkokrát menilo, prehodnocovalo a deformovalo, že som cítil potrebu verifikovať ich
na základe overených faktov, svedectiev
a dokumentov.
Počas vášho šéfovania a z vašej iniciatívy
vznikol prvý slovenský rozhlasový rodinný
seriál Čo nového, Bielikovci. Vysielal sa
sedemnásť rokov a tešil sa veľkej priazni poslucháčov. Ako hodnotíte po rokoch
tento počin?
Ako dobrý a potrebný. Samozrejme,
do určitej miery bol poplatný svojej dobe,
ale zároveň tú dobu mapoval na pozadí
života jednej typickej a sympatickej slovenskej rodiny. Máte pravdu, mal veľkú
odozvu u poslucháčov, stal sa hádam najpopulárnejšou a najpočúvanejšou reláciou rozhlasu v tom čase. Priznávam, bol to
môj nápad a projekt, je to moje rozhlasové
dieťa, ale veľkú zásluhu na jeho realizácii
majú dramaturgovia Slavo Kalný, Dušan
Brindza, Milan Frolo a Darinka Hlúchová a, pravdaže, autori jednotlivých častí.
Škoda, že po nežnej revolúcii, po zásahu
vtedajšieho programového zástupcu riaditeľa rozhlasu, musel zaniknúť. Podľa mňa,
mohol pokračovať v mapovaní života meniacej sa spoločnosti a rodiny aj potom,
ako to dosiaľ robí Poľský rozhlas svojím
najdlhšie vysielaným rozhlasovým seriálom na svete o rodine Matysiakovej, ktorý
bol pre mňa inšpiráciou.
22 SLOVENSKÉ KORENE
Po nežnej revolúcii došlo vo vtedy jedinom, monopolnom rozhlase k veľkým
zmenám, jednak v štruktúre vysielania, ale
aj v personálnom obsadení. Vznikali nové
súkromné rádiá. Vy ste v roku 1990 odišli
z postu šéfredaktora do Redakcie umelecko-dokumentárnej redakcie, kde ste
sa venovali najmä autorskej práci. Všetko
nasvedčuje tomu, že sa vám náramne
uľavilo, nabrali ste nový, voľnejší dych,
dôsledkom čoho je množstvo umelecko-publicistických, dramatických, životopisných pásem a fíčrov, ktoré ste vytvorili...
Nič lepšie sa mi nemohlo prihodiť. Konečne som sa ocitol vo svojom živle. Mohol som robiť to, po čom som vždy túžil
a na čo som dovtedy nemal čas a sily venovať sa len tvorbe.
Vaše meno zostane navždy späté s rozhlasovým žánrom nazvaným fíčer (feature) a so zriadením samostatnej redakcie
fíčrov v rozhlase. Skadiaľ sa vzal tento žáner v našej rozhlasovej žurnalistike a čím
vám tak učaroval, že ste autorsky vytvorili
vyše päťdesiat relácií tohto typu?
Rozhlasový fíčer je v podstate náročnejšia, umeleckejšia a pôsobivejšia podoba
rozhlasového pásma. Je to vlastne publicisticko-dokumentárny interžáner, ktorý
využíva celú škálu rozhlasových zvukových a umeleckých prostriedkov, ako sú
rozhovory, reportáže, dramatické a literárne prvky, dialógy, komentáre, hudbu,
zvukové efekty. Ide o náročnú tvorivú
a výsostne autorskú prácu. V náročnosti
spracovania sa fíčer vyrovná rozhlasovej
hre. Žáner fíčra začali vysielať v západných rozhlasoch, a my sme si ho adaptovali na slovenské podmienky. V našom
rozhlase sa tvorbe fíčrov venovali najmä
Ernest Weidler, Ivan Lehotský, Ilza Klásková, Táňa Kusá, Jozef Lenhart a další.
Vo svojich umelecko-publicistických a životopisných pásmach ste sa venovali aj
mnohým významným osobnostiam našich
kultúrnych a politických dejín. Nechýba
medzi nimi pásmo o akad. maliarovi J.
Alexym, o filmovom režisérovi P. Bielikovi,
opernom spevákovi dr. Jankovi Blahovi,
maliarovi K. Sokolovi, ale aj o politikovi A.
Hlinkovi, či A. Dubčekovi. A práve za deväťdielny seriál o Dubčekovi a jeho dobe
ste získali Zlatú medailu Alexandra Dubčeka. Toto dielo v roku 2001 vydalo vydavateľstvo Rádia Bratislava pre verejnosť
na štyroch magnetofónových. kazetách.
Čo ešte ste dokázali objaviť a vydvihnúť
na tomto človeku, čo dovtedy verejnosť
nepoznala?
Pri tvorbe tohto seriálu som sa v maximálnej miere opieral o autentické dokumenty, originálne zvukové nahrávky, verejné
prejavy, rozhovory a svedectvá priamych
aktérov udalostí a usiloval som sa priblížiť
Dubčeka aj z ľudskej stránky ako čestného, statočného a citlivého človeka.
Ste prvý publicista a autor literatúry faktu,
ktorý získal prestížne ocenenie v oblasti literatúry faktu - Cenu Vojtecha Zamarovského za rozhlasovú tvorbu. Aký máte
vzťah k tomuto významnému slovenské-
mu autorovi a čo pre vás cena s jeho pomenovaním znamená?
Vojtecha Zamarovského pokladám za priekopníka modernej slovenskej literatúry faktu. Jeho obsiahle literárne dielo je uznávané doma i v zahraničí a stále čítané. Mal
som príležitosť aj osobne poznať Vojtecha
Zamarovského, nahrať s ním rozhovor
a urobiť o ňom rozhlasovú reláciu. Cenu,
pomenovanú po ňom, si pravdaže veľmi
vážim.
Pán Benčík, vy sa aj teoreticky zaoberáte
rozhlasovou tvorbou. V knižnici RTVS som
objavila vaše publikácie V službách rozhlasu I a II. Vysielanie literárnych, dramatických i umelecko-publicistických programov
vo verejnoprávnom Slovenskom rozhlase
sa v posledných rokoch výrazne zredukovalo a v komerčných rádiách sa nevysiela
vôbec. Ako vnímate vy, bývalý šéfredaktor
literárno-dramatického vysielania súčasný
stav?
Je mi to ľúto. Rozhlas som vždy vnímal ako
celospoločenskú a národnú kultúrnu i kultúrnovýchovnú inštitúciu, ktorej poslaním je
šíriť kultúrne a umelecké hodnoty. Okrem
toho, jeho úlohou by malo byť aj podieľať
sa na ich tvorbe v oblasti špecifických rozhlasových žánrov ako sú rozhlasové hry
a dramatizácie, rozhlasové poviedky, umelecko-publicistické pásma, fíčre, humoristicko-satirické pásma, rozhlasové kabarety,
verejné nahrávky zábavných programov
i ďalšie žánre, ku ktorým sa rozhlas dopracoval za vyše osemdesiat rokov svojej
existencie. Mal by ich ďalej rozvíjať. Práve
v oblasti kultúrneho pôsobenia je Slovenský rozhlas jedinečný a odlišný od komerčno-reklamných rádií. Chápem, že doba
a spoločnosť sa v podstatnej miere zmenili. Teda aj verejnoprávny rozhlas sa musí
adaptovať na nové podmienky, či potreby
spoločnosti a nanovo zadefinovať svoje
postavenie i poslanie. No priestor pre kultúru a umenie by si mal zachovať.
Okrem rozhlasovej tvorby do éteru vás
poznajú aj čitatelia klasických kníh. Ste autorom knihy „zbožných a bezbožných“ poviedok Rebrík do neba i knihy Králi ducha.
Nedávno vám vyšla kniha o generačnom
druhovi, spisovateľovi Andrejovi Chudobovi Bohatá žatva Andreja Chudobu. Pred
dvomi rokmi ste si z českého Letohradu priniesli ďalšie významné ocenenie - medzinárodnú Cenu Egona Erwina Kischa práve
za knihu Králi ducha o posledných chvíľach
života troch slovenských „kráľov ducha“
- Janka Kráľa, P. O. Hviezdoslava a Svetozára Hurbana Vajanského. Nezvádzajú
takéto ocenenia človeka k tomu, aby poľavil zo svojho snaženia?
Vôbec nie. Ocenenia možno človeka potešia a povzbudia, veď na to sú,. ale len hlupák ich preceňuje a chváli sa nimi. V podstate pre tvorcu veľa neznamenajú. Ani
nezvýšia, ani neznížia jeho tvorivý potenciál. Ak človek chce niečo urobiť, vytvoriť,
dosiahnuť, tak sa o to pokúsi bez ohľadu
na ceny a vyznamenania. Aspoň tak to ja
chápem.
Anna Sláviková, Bratislava
PROGRAM
Slovenský inštitút
Riaditeľ:
Ladislav Snopko
Jilská 16, 110 00 Praha 1
tel.: 224 948 135
fax: 224 949 042
e-mail:
[email protected]
dramaturgia: 224 947 132
e-mail:
[email protected]
www.mzv.sk/sipraha
Informačné centrum
Slovenského inštitútu
tel.: 224 218 022
Pondelok Zatvorené
Utorok 13.00 – 16.00
Streda 10.00 – 13.00
Štvrtok 13.00 – 16.00
Piatok Zatvorené
Vstup, informačné služby
a požičiavanie kníh
bezplatne
Galéria Slovenského
inštitútu
Jilská 16, Praha 1
Pondelok – Piatok
13.00 – 17.00
Sobota, Nedeľa
Zatvorené
Vstup voľný
Veľvyslanectvo Slovenskej republiky
Pelléova 12, Praha 6
tel.: 233 113 051
fax: 233 113 054
e-mail: emb.prague@
mzv.sk
Úradné hodiny
konzulárneho oddelenia
Pondelok – Piatok 8.30
– 12.00
Slovenská agentúra
pre cestovný ruch
Jilská 16, Praha 1
Tel.: +420 224 946 082
e-mail: sacrpraha@
seznam.cz
do 23.4. Galéria SI
XXXL POHĽADOV NA SLOVENSKÉ VÝTVARNE UMENIE DOROTA SADOVSKÁ POHĽADOM KATARÍNY BAJCUROVEJ
www.sadovska.sk • www.romanfecikgallery.sk
Pripravil SI v spolupráci s Galériou mesta
Bratislavy
4.4. štvrtok 18:00
Modrá sála SI
FOTOSALÓN SK
IVAN KÖHLER: FOTOGRAFICKÉ RADOVÁNKY
Výstavu v koncepcii Emily Mysterium Kelly
uvedú Zuzana Mináčová a Igor Wasserberger.
Československé zamyslenie: Fedor Gál - Antonín Matzner. Knihu výtvarnej agentúry A1 o
tvorbe fotografa pokrstí Juraj Málik. Hudobný
sprievod: Jiří Stivín.
Pripravil Ivan Köhler a SI
4.4. štvrtok 19:30
Divadlo Na Fidlovačke (Komorní Fidlovačka)
Boleslavova 13, Praha 4
Pavol Weiss: NAJLEPŠIE KAMARÁTKY
100. repríza komédie slovenského autora,
ktorému sa hovorí „slovenský Viewegh“.
Jeho hra otvorene, vtipne a veľmi úprimne vykresľuje svet sklamaných žien bojujúcich so
svetom mužov.
Hrajú: S. Pogodová, M. Randová, P. Nečas
Réžia: J. Deák www.fidlovacka.cz
Pripravilo Divadlo Fidlovačka v spolupráci s SI
4.4. - 3.5.
Jazz Dock, Jazz & Blues Bar & Café
Janáčkovo nábr. 2, Praha 5
„MLADÍ LADÍ JAZZ“
4. ročník medzinárodného jazzového festivalu
pre mladých.
Slovensko na festivale zastupujú:
4.4. o 20:00 Juraj Griglák&Company s americkým bubeníkom
Poogie Bellom
27.4. o 20:00 Ondrej Krajňák ako súčasť česko-slovenského
zoskupenia Otto Hejnic Trio
mladiladijazz.cz
Pripravil o. v. festivalu v spolupráci s SI
10.4. streda 18:00
Modrá sála SI
GENIUS LOCI. SK
Prednáškový cyklus o najvýznamnejších archeologických výskumoch na území Slovenska
s ich autormi.
PhDr. Peter Bednár, PhD: NITRA – ZABUDNUTÁ METROPOLA
Rozprávanie o poznávaní podôb včasno-stredovekej Nitry, ktorá bola v 9. - 11. stor. jedným
z mocenských, politických a cirkevných centier
Veľkej Moravy a Uhorska. Čo predchádzalo jej
vzniku a aké boli jej počiatky? Ako sa rozvíjala na politické centrum a prečo postupne od
12. stor. strácala svoj význam? Kde bol kniežací hrad a sídlo biskupa? Aká bola cesta k
dnešným poznatkom o jej vtedajšej podobe?
Je archeológia a história na konci tejto cesty
poznávania? Venované 1150. výročiu príchodu
sv. Cyrila a Metoda na územie Veľkej Moravy.
Pripravil SI v spolupráci s Archeologickým ústavom SAV Nitra
11.4. 18:00 Modrá sála SI
OD PRESLAVY CEZ PREŠPOROK KU BRATISLAVE
Prezentácia knihy Dejiny Bratislavy 1. Brezalauspurc – na križovatke kultúr, ktorú v roku
2012 vydalo vydavateľstvo Slovart.
Bratislava v čase, na rozhraní kultúr, často aj
štátov a jazykov. Azda aj preto má prvý diel
plánovanej 5-zväzkovej vedeckej syntézy dejín
Bratislavy až 35 autorov zo 4 krajín.
Knihu prezentujú autori: Juraj Šedivý, Zdeněk
Farkaš, Margaréta Musilová, Vladimír Varsik,
Tatiana Štefanovičová, Branislav Lesák
www.historiaposoniensis.sk
Pripravil SI v spolupráci s o. z. Historia Posoniensis
11. - 18.4.
Praha
DNI EURÓPSKEHO FILMU www.eurofilmfest.cz
19. ročník prehliadky súčasných európskych
filmov Slovensko na festivale zastupujú filmy:
12.4. 18:45 - Kino Světozor, Vodičkova 4, Praha 1
17.4. 10:00 - Kino Evropský dům, Jungmannova,
Praha 1
Cigáni idú do volieb – r. J. Vojtek
13.4. 18:45 - Kino Světozor, Vodičkova 41, Praha 1
24.4. 18:00 – ART Brno
Zvonky šťastia – r. M. Šulík, J. Bučková
18.4. 16:30 – Kino Lucerna, Vodičkova 36, Praha 1
Tigre v meste – r. J. Krasnohorský
Pripravil organizačný výbor festivalu Dni európskeho filmu v spolupráci so SFÚ Bratislava a SI
17.4.
streda 18:00 Modrá sála SI
AZYL V PRAHE
Prezentácia Azylu, organizátora filmového festivalu krátkych filmov a zároveň hudobného
vydavateľstva, ktoré vydáva popredných predstaviteľov slovenskej alternatívnej scény ako
Martin Burlas, Požoň Sentimentál, Julo Fujak,
Home Made Mutant či Ali ibn Rachid. Hostia:
zakladateľ Azylu Maroš Hečko, riaditeľka festivalu Azyl Maja Hriešik a hudobný skladateľ
Peter Machajdík, ktorého nové CD s názvom
Imanentný zamat v Azyle práve vyšlo. azylmusic.azyl.sk
Pripravilo hudobné vydavateľstvo Azyl v spolupráci s SI
18.4. štvrtok 17:00
Modrá sála SI
Nadaný žiak na základnej, strednej a vysokej
škole Seminár úspešného vzdelávacieho programu APROGEN o nadaných deťoch, ich vývoji a
vzdelávaní. Súčasťou stretnutia bude krst knihy
Dr. Jolany Laznibatovej Nadaný žiak na základnej, strednej a vysokej škole.
Účinkujú: Eva Vondráková a Jolana Laznibatová.
www.talent-nadani.cz
Pripravila STaN v spolupráci s SI
18.
– 23.4.
Moravská Třebová
DNI SLOVENSKEJ KULTÚRY V MORAVSKEJ
TŘEBOVEJ
Tradičná prezentácia a propagácia slovenskej
kultúry.
Výber z programu:
18. 4. o 19:00 Múzeum M. Třebová, Svitavská 18
Vladimír Jiránek & Fedor Vico: Pred a dvadsať
rokov povýber z tvorby významných karikaturistov.
22. 4. o 10:00 Dvorana Múzea, Svitavská 18
Rozprávky sú pohádky - Rytier Bajaja - bábkové predstavenie pre najmenšie deti spojené
so súťažou a prezentáciou rozprávkovej knihy.
Viac informácií a celý program na www.ksmt.cz
Pripravilo o. z. BONA FIDE v rámci projektu MK
ČR a ÚSŽZ v spolupráci so Slovenským inštitútom v Prahe
20.4. sobota 22:00
Jazz Dock, Jazz & Blues Bar & Café,
Janáčkovo nábr. 2, Praha 5
JAZZ ŠTYROCH KONTINENTOV
Nikolaj Nikitin Quartet feat Patches Stewart
(SK/USA)
Účinkujú: Nikolaj Nikitin – saxofón, Gabriel Jonáš - klavír,
Jozef Döme – bicie, Juraj Griglák – kontrabas.
Ako hosť s nimi vystúpi americký trubkár Patches Stewart.
www.jazz.sk/bands/nikolaj-nikitin-quartet
•www.jazzdock.cz
Pripravil Jazz Dock klub v spolupráci s SI
24.4. streda 19:00
Modrá sála SI
DOKUMENTY.SK
Slovenskí režiséri a ich filmy na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov v Jihlave.
AKO SA VARIA DEJINY
Réžia: Peter Kerekeš
Dokumentárny film o vojenských kuchároch a o
tom, ako každodenné potreby tisícok ozbrojených žalúdkov ovplyvňovali víťazstvá a prehry
štátnikov.
w w w. d o k u m e n t - f e s t i v a l . c z / d a t a b a s e /
movie/7305%7CAko-sa-varia-dejiny
Pripravili MFDF Ji.hlava v spolupráci s SI
25.4. štvrtok 18:00
Galéria SI
XXL POHĽADOV NA SLOVENSKÉ VÝTVARNE UMENIE JOZEF JANKOVIČ POHĽADOM
SABINY JANKOVIČOVEJ
Architektonické projekty jedného z najvýznamnejších slovenských, ale aj európskych sochárov z rokov 1973 – 1980. Fiktívne projekty
reprezentujú autorovu reakciu na roky tvrdého
zákazu a ťaživú atmosféru normalizačných regulí v umení a architektúre.
Pripravil SI
26.4. piatok 19:30
VLAKEM NA KOLÍN
Palác Akropolis Kubelíkova 1548/27, Praha 3
Koncert skupiny Neřež a krst spoločného CD
tejto skupiny a prvej slovenskej Superstar Katky Koščovej „Vlakem na Kolín“. Okrem piesní
K. Koščovej a skupiny Neřež album obsahuje
najväčšie hity legendárnej skupiny Nerez, ktoré
po česky naspievala K. Koščová.
www.nerez.me • www.katkakosc.sk • www.palacakropolis.cz
Pripravili Palác Akropolis, skupina Neřež v spolupráci s SI
29.4. pondelok 18:00
Modrá sála SI
LITERÁRNY CIRKUS IVAN ŠTRPKA
Slovenský básnik, prozaik, textár a prekladateľ,
ktorý vstúpil do literatúry ako príslušník básnickej skupiny Osamelí bežci. Známa je jeho spolupráca s Dežom Ursinym.
literarnyklub.sk
Pripravilo o.z. literarnyklub.sk v spolupráci s SI
SLOVENSKÉ KORENE 23
SLOVENSKÉ KORENE č. 3-4 2013
Ročník IV
Spoločenský, kultúrny a rodinný časopis
Obce Slovákov v Prahe s celoštátnou
pôsobnosťou pre všetkých Slovákov.
Vydavateľ
Obec Slovákov v Prahe ,
Dům národnostnch menšin,
Vocelova 602/3,
120 00 Praha 2 IČO : 47608811
[email protected]
Adresa redakcie
Dům národnostních menšin,
Vocelova 602/3, 120 00 Praha 2
tel./fax/ 00420 221 419 823,
mobil: 607 859 092
e-mail: [email protected],
www.slovkor.cz
Šéfredaktor
PhDr. Juraj Rácz
Detský kútik
Mgr. Mária Urbanová
Slováci doma a vo svete
Helena Sviteková
Grafika
Pavel Havránek
Redakčná rada
F.Cinger, D.Macháček,
Z.Mináčová, J.Rácz, K.Ulík
Uzávierka je priebežná, prispievatelia
môžu posielať na adredsu redakcie
svoje články a námety podľa aktuálnosti témy.
SLOVENSKÉ KORENE S PRÍLOHOU O SLOVÁKOCH DOMA A VO SVETE
Prílohu do tohto dvojčísla 3-4 sme zostavili z príspevkov našich spolupracovníkov z Francúzska, Talianska a Kanady. Tematicky obsahujú zaujímavosti súvisiace so Slovenskom a Slovákmi od ľudovej tvorivosti cez virtuálnu komunikáciu a slovenský Hollywood až po cestopis o pôsobení slovenských Saleziánov v ekvádorskom pralese, kde žili kedysi lovci lebiek .
FRANCÚZSKO : Slovenky na trhu
Neúnavná a aktívna prispievateľka Lucka Kubicová Torchio, zo Zduženia priateľov Slovenska [email protected] z talianskeho Turína nám
poslala reportáž z francúzskych Vogéz, kde spolu s ďalšími v zahraničí žijúcimi Slovenkami obohatili tradičné Veľkonočné trhy nielen
o slovenské zvyky, folklór a tradície, ale aj o umelecké remeslá.
Veľká noc v Hennezel Clairey
Aj v tomto roku sa Slovensky žijúce v zahraničí zúčastnili tradičných Veľkonočných trhov vo Francúzku. V predposledný marcový víkend sa v Múzeu Hennezel-Clairey, v srdci známej lesnej oblasti Vogéz medzi Vittel a Bains les Bains,
sa po šiesty raz uskutoční tradičný „Trh veľkonočných remesiel” (Marché de
Pâques). Oficiálne slávnostné otvorenie Múzeu skla, železa a dreva (Musée
du verre, du fer et du bois -de Hennezel-Clairey, Vosges) bolo v tejto sezóne
naplánované na Veľkú noc a preto hlavní organizátori na čele s pánom Jean-Francois Michel, prezidentom spoločnosti na ochranu pamiatok Lotrinského
združenie Saone (Lorraine Association Saone) a dobrovoľníci múzea si tu dali
stretnutie pre všetkých milovníkov umenia a kvalitnej remeselnej výroby.
Vystavovatelia z krajov Lotrinska a Franche-Comté predviedli a vystavovali
svoje výtvory vzťahujúcich sa k téme Veľkej noci – vyrezávané drevené figúrky,
maľby na skle alebo porceláne, košíky, výšivky, kvetinové kompozície, atď. a
pravdaže, snáď najobľúbenejším kútikom, sa stali opäť veľkonočné cukrovinky:
čokoládové sladkosti, vajíčka, zajačiky, kuriatka a sliepočky. Každý autor daroval jedno dielo aj do tomboly...
V tejto pestrej spoločnosti ani tento rok nemohli chýbať slovenské rodáčky:
akademická maliarka, známa reštaurátorka Viera D´Agostini Pridalová, členka
spolku AOTS - Spolku rodákov a priateľov Čechov a Slovákov v Paríži, so
svojimi dekoračnými kraslicami a sviečkami zdobenými voskovou metódou,
maľbami a originálnymi knihami monopinakoskriptami. Pani Vierka tam predvádzala voskovú techniku a poriadala z nej krátke kurzy pre návštevníkov
každého veku, ktorí prejavili o to záujem. Ing. arch. Lucia Kubicová Torchio,
zo Zduženia priateľov Slovenska [email protected] z talianskeho Turína, vystavovala
šperky z benátskeho ručne fúkaného skla, tzv. Murine – náušnice, náhrdelníky,
náramky, prívesky, ako novinku drobné sklenené zvieratká z muránskeho skla
a pastelové kresby.
Tento rok pribudli aj ďalšie dve Slovenky žijúce v zahraničí. Iveta Krovinová
Galbavá, z Medzinárodného klubu Slovenka z Prahy, ktorá priniesla vlastnoručné prstene z českého krištáľu a Jela Demelas Kubovčaková z Francúzska so svojimi batikovanými veľkonočnými kraslicami a so slovenskými cukrárskymi špecialitami - perníčkami
zdobenými cukrovou kresbou.
V priebehu rokov sa Veľkonočné trhy stali medzinárodnými, zúčastňuje sa ich okolo 30 vystavovateľov z Francúzska, Talianska,
Slovenska, ČR, z Ruska tu možno nájsť rôzne písanky a svetoznáme vajíčka Fabergé. Podobne ako po minulé roky, aj v tomto roku
prilákali stovky milovníkov umenia a kvalitnej remeselnej výroby zo širokého okolia, ako aj vzdialenejších miest.
Lucia Kubicová, foto: Honorè D‘Agostini
Slovenské stánky navštívil aj honorárny konzul pre SR v Nancy
Dr. Jean-Marie KELLER s madam Francoise, takže Slovensko
malo na jarmoku ako jediná krajina aj diplomatické zastúpenie.
POZDRAV Z KANADY
Posielam fotoreportáž z amerického kontinentu, kde pracujem mnohokrát ako dobrovoľný fotograf pre jediný severoamerický týždenník Kanadský Slovák. Toto periodikum vychádza v Toronte a má už vyše 71-ročn tradíciu. Tento príspevok zo života slovenských Saleziánov sme robili s kamarátom Stanom Magdolenom v Ekvádore. Môžem ponúknuť aj zaujímavú reportáž z bývalej čisto slovenskej
dediny Bradlo, jedinej v histórii vysťahovalectva na severoamerický kontinent. Pred nedávnom som navštívil aj kamaráta z detstva,
ktorý podobne ako ja emigroval do Kanady. Pôsobil ako tréner vodného póla v Nových Zámkoch, neskôr ako kanadský národný tréner ženského póla a teraz už päť rokov pôsobí ako národný tréner v Kostarike. Ak bude záujem aj o ďalšie zaujímavé články môžem
poslať, pretože často cestujem hlavne po Kanade, USA a stretávam sa takisto s mnohými Slovákmi z tohto kontinentu.
PRAJEM ZDRAVIE, ŠTASTIE A VEĽKONOČNÉ POZDRAVY ČITATEĽOM SLOVENSKÝCH KOREŇOV.
Paul STACHO-RIACHUELO DE PIEDRA, AREA DE CATARATAS DEL NIAGARA, STACHOphoto
Tam kde žili lovci lebiek...
„Nad korunami pralesa na vysokom brehu Upana stúpa k oblohe prúžok dymu. Sú tam ľudia,
niet o tom pochybností. Ale na naše striedavé volanie sa nik neozýva. Až keď sme všetci po veľkom kriku ochrapteli, zjavil sa na
náprotivnom brehu Indián”...
Tieto slová sú z knihy “Za lovcami lebiek” od cestovateľov Hanzelku a Zikmunda, ktorí v roku 1950 putovali Ekvádorom a neskôr v
spomínanej knihe opisovali okrem iného aj lovcov lebiek, indiánov Shuarov. Cestopis sa predával ako teplé koláče, a tak tisíce mladých ľudí prostredníctvom nich objavili Južnú Ameriku.
Približne o 63 rokov neskôr títo indiáni už nelovili hlavy nepriateľov a život v džungli sa stal o niečo ľahším hlavne vďaka slovenskému
misionárovi i jeho súčasnému nástupcovi. Stano Magdolén a Palo Stacho smerovali pred niekoľkými týždňami z torontského letiska
k tomu istému kmeňu. Nie aby stretli lovcov lebiek, ale aby spoznali miesta, ktoré vďaka nášmu misionárovi nadobudli inú tvár života.
Dnes už mnohí nechápu význam slov, keď sa hovorí o tom, že sa človek vydá na kamenistú cestu, plnú útrap, z ktorej by aj tvrdý
chlap mal stokrát chuť odísť. Zabudnúť na civilizáciu, vzdať sa vymožeností a aspoň relatívneho pohodlia a nahradiť ich bezútešným
miestom s tropickými dažďami, nebezpečnou zverou a skromnou stravou, to je pritvrdý oriešok.
Stacho a Magdolén odišli za saleziánskymi misionármi. Slovenskými misionármi. Otec Ján Šutka strávil medzi lovcami lebiek väčšiu
časť svojho života. A otec Anton Odrobiňák ho nasledoval. Alebo žeby na základe svojho presvedčenia nasledovali misionára Najväčšieho? Aké silné musí byť presvedčenie, kvôli ktorému človek opúšťa domov a dobrovoľne sa stane učiteľom v jednoduchom
indiánskom kmeni. A napokon učiteľom “Koho” ? Uveria tí, o ktorých svet rozpráva ako ľuďoch, ktorí ešte prednedávnom nepoznali
žiadnu civilizáciu, akémusi belochovi z časti sveta, o ktorom nemali predstavu? Uverili. Lebo neprišiel kázať iba slová, vysvetľovať či
poučovať. Ale vyhrnul si rukávy a budoval, učil príkladom a namiesto kriku uplatňoval lásku. Misionársky život, ten pravý a klasický,
nám pripadá ako dej zo starého filmu. A predsa sú tu, tichí, skromní, a väčšina z nás o nich ani netuší.
V tomto vydaní Kanadského Slováka nám ich predstavia dopisovatelia z našej komunity. A dúfame, že neskôr prídu s ešte podrobnejšími postrehmi. Predošlí cestovatelia chceli spoznať lovcov lebiek. Tí dnešní chceli spoznať ľudí, ktorí sa nielen slovami, ale hlavne
skutkami chcú podobať misionárovi, ktorého smrť a zmŕtvychvstanie si kresťania pripomenuli nedávno pri Veľkonočných sviatkoch.
Julo Behu
BLOGUJÚCI SLOVÁCI
O jednej zo slovenských komunít (BSF) vo Francúzsku sme si prečítali zaujímavé virtuálne informácie, ktoré sa asi pred rokom stali
vlastne prvým partnerským blogom úradného portálu USŽZ . Jedným z jeho poslaní je poskytovať práve publikačný priestor správcom slovenských portálov, webových stránok, blogov, vydavateľom novín, časopisov, a vlastníkom médií.
Blog Slovákov vo Francúzsku (BSF) vznikol v roku 2008. Pri jeho zrode stáli Slováci žijúci v Paríži. Jeho jadro tvoria mladí dynamickí
ľudia vo veku okolo tridsať rokov. Blog si zvolili ako najpraktickejšiu formu komunikácie, ktorá im umožňuje sledovať dianie v krajanskej komunite a zapájať sa do neho, či už v Paríži, ale i v iných mestách Francúzska. Je zároveň otvorený všetkým záujemcom o
informácie a ich publikovanie. Vytvorenie BSF bolo reakciou na potrebu a chuť krajanov stretávať sa, vymieňať si užitočné informácie a udržať si kontakt so Slovenskom a jeho kultúrou. Preto jeho prvoradým cieľom je zbližovať a spájať krajanov v rámci rôznych
akcií. K najobľúbenejším patria tzv. slovenské večere, stretnutia krajanov v parížskych reštauráciách. Blogeri rovnako intenzívne
spolupracujú s ďalšími aktérmi krajanského diania vo Francúzsku. Patria medzi nich Veľvyslanectvo SR, Slovenský inštitút v Paríži
či krajanské organizácie a spolky. BSF zverejňuje informácie o ich podujatiach a poskytuje priestor pre ich informačné bulletiny. Nie
menej dôležitým cieľom BSF je výmena skúseností a praktických informácií medzi krajanmi. Týkajú sa praktického života vo Francúzsku, administratívnych postupov, bývania, zamestnania atď. BSF pravidelne publikuje užitočné rady a správy súvisiace s dianím
na Slovensku, ako napríklad informácie o voľbách a aktuálnych trendoch vládnej krajanskej politiky. Hlavným informačným zdrojom,
na ktorý BSF v tejto súvislosti často odkazuje, je stránka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. BSF sa usiluje prispieť k udržaniu
kontaktu so Slovenskom aj inou formou. Sústredí sa predovšetkým na oblasť kultúry. Informuje o aktivitách Slovenského inštitútu v
Paríži, ktorý vo Francúzsku prezentuje slovenské umenie, ako aj o ďalších kultúrnych podujatiach spätých so Slovenskom.
Download

slovenské korene 2013 3-4