l
•
Počas prvého pojednávania, keď je dieťa umiestnené do alter­
natívnej starostlivosti (na S l o v e n s k u by to b o l detský d o m o v ) ,
sudca jasne i d e n t i f i k u j e problémy, pre ktoré muselo dieťa opustiť
svoj d o m o v .
Biologickí rodičia m u s i a spolupracovať so sociálnym pracov­
níkom, ktorý pôsobí v mieste b y d l i s k a rodičov, na vytvorení
„rodinného akčného plánu".
s
S u d c a určí rodičom maximálne jeden rok na to, aby riešili svoj
problém.
Súd bezprostredne stanoví aj časový h a r m o n o g r a m , tzv.
„kalendár", v k t o r o m začne zaznamenávať z m e n y v správaní
rodičov.
•
„Rodinný akčný plán" je úspešne realizovaný, ak rodičia v priebe­
hu jedného r o k a dokážu, že sú schopní prijať deti do bezpečného
rodinného prostredia, a požiadajú súd o pojednávanie v tejto veci.
íl
Ak rodičia zlyhajú p r i dosahovaní cieľov „rodinného akčného
plánu" počas jedného roka, sú po uplynutí presne stanoveného času
predvolaní na druhé pojednávanie, teda „vypočutie", na k t o r o m i c h
sudca môže pozbaviť rodičovských práv, a dieťa je voľné na adopciu.
Dieťa sa nesmie zdržiavať v sociálnom systéme dlhšie ako jeden rok.
Po r o k u reforiem zaznamenali v Colorade neuveriteľné zmeny. Do svo­
jich biologických rodín sa vrátilo 2 8 0 detí. A len 5 z nich neskôr opäť
skončilo v ústavnej starostlivosti. Až 1 1 0 biologických rodičov však nedo­
kázalo zmeniť svoj doterajší spôsob života a súd ich pozbavil rodičov­
ských práv. Ich deti b o l i právne voľné a m o h l i byť adoptované. Len 11
biologických rodičov požiadalo súd o predĺženie lehoty na vyriešenie pro­
blémov a vytvorenie bezpečného prostredia pre návrat detí.
Prejaviť skutočný rodičovský „záujem" z n a m e n á zmeniť životný
štýl. O b č a s n á návšteva v d e t s k o m d o m o v e nestačí.
Biologickí rodičia majú maximálne rok na vyriešenie svojich problé­
mov. Ich prvoradou úlohou je realizovať akčný plán, dostávajú úlohy
a vedia, že i c h m u s i a splniť, aby sa dieťa m o h l o vrátiť z ústavu domov.
Ak rodičia počas prvých šiestich mesiacov nepracujú na akčnom pláne,
sociálny pracovník odporučí zrušenie rodičovských práv. Rodičia vedia,
že dieťa nemôžu zadržiavať v systéme ústavnej starostlivosti dlhšie ako
jeden rok.
Slovensko nie je A m e r i k a . Potreby slovenských detí sa však od tých
amerických nelíšia. Máme príležitosť pomôcť. Nepremárnime j u .
6/7/ Baker, Združenie za sociálnu reformu
e-mail: [email protected], tel:0908 635 823
strana
2
i
t
o
r
i
a
K o n c o m 9 0 . rokov sa v štáte C o l o r a d o uskutočnila sociálna refor­
m a . Základom tejto reformy b o l o :
d
Čo robiť, aby sa biologickí rodičia viac snažili vyriešiť si problémy, ktoré majú,
a zmenili svoje správanie, kvôli ktorému im bolo odňaté dieťa?Je doterajší
systém pre n i c h motivačný? N i e . Ak zákon meria „záujem" a „úsilie",
namiesto toho, aby vyžadoval úplnú z m e n u životného štýlu, bude to
mať rovnaký efekt ako snaha merať v pracovnom práve „vôľu" pracovať
bez požiadavky skutočnej práce. P r i takomto príklade je viac ako jasné,
že sa tým zaiste nedosiahne žiadaný úmysel. D e t i tak môžu zostávať
v ústavoch dlhé roky, neraz aj celé detstvo. N i e sú právne voľné. Veď
m a m a občas napíše a riaditeľke detského d o m o v a do telefónu tvrdí, že
by rada svoj život zmenila...
A l e existujú aj iné modely.
e
Príležitosť na zmenu
T o t o obdobie by sa dalo pomenovať aj ako čas
legislatívnych zmien. Budú to zmeny, ktoré
sa viac či menej dotkú života všetkých ná­
hradných rodín. Preto sa venujeme tejto téme
v úvodníku, v rubrike pohľad z d v o c h strán,
ale d o t k n e m e sa i c h aj v rozhovore s Američa­
n o m , ktorý sa snaží o z m e n u sociálneho systé­
m u n a Slovensku, s B i l l o m B a k e r o m . Zará­
bajú pestúni na svojich deťoch? Aj o t o m je
otvorený list M i r a D a n i h e l a pánovi Guráňovi.
K t é m e š k o l a sa vraciame v článku o špecific­
kých poruchách učenia. Načíname aj veľkú
t é m u : puto medzi r o d i č o m a d i e ť a ť o m . N o ­
v i n k o u je aj r u b r i k a o t á z k a — o d p o v e ď , či
r u b r i k a o zaujímavých knižkách. Zvyšok sú
informácie s ktorými počítate. Až na j e d n u .
N e b o l a to náhoda, že sme ju u m i e s t n i l i do
stredu nášho časopisu. Vďaka, že môžeme p o ­
znávať výsledky práce a ú ž a s n é ľudské posol­
stvo tohto neobyčajného človeka. Posolstvo,
z ktorého sa dá čerpať a rásť po celý život.
Tak tento zážitok stojí za to!
J e d n é h o októbrového dňa sa v našej schránke sprave­
nej z pätníka objavilo septembrové číslo č a s o p i s u
Nebyť sám. Už sme ho netrpezlivo čakali. Postavila
s o m sa od párovania ponožiek a s k l a d a n i a prádla
a šla s o m sprevádzaná dcérkami poň.
R o z t r h l i sme obal a časopis sa r o z p a d o l na t r i čas­
t i . O s t a l a s o m prekvapená. To sa ešte nestalo. Prvé
nás zaujalo CD-čko. A h a ! Rómske rozprávky, tie si
určite hneď pustíme. A l e to biele je čo? Na v r c h u tiež
rómska legenda. Čo sa deje? P o z r i e m na titulnú stra­
nu časopisu — „rómske dieťa v náhradnej
rodine"...tak si teda pustíme to C D . . . S p u s t i l a sa
úvodná pieseň, deti s t u h l i . Začínajú sa rozprávky
a celým textom sa l i n i e opäť tá pieseň. J u l k a vôbec
nesledovala, o č o m je rozprávka. Vypúlila oči... „Má­
rni, mamí! Tá pieseň... tú pieseň spievala babka! To nie
sú tie slová, ale spievala to babka! Kedy pôjdeme
k babke? To spievala babka! Jojka, počuješ? " CD-čko
sme v ten deň počúvali 3 razy. Pomaly s o m sa rozhľa­
dela, čo je v prílohe, a začala s o m si pieseň nôtiť s róm­
skymi slovami... „Mami, ty ju vieš? Naučíš ma ju?" ,Ja
ťa môžem naučiť len tých pár slov, čo sú v časopise.
Popros babku, keď k nej pôjdeme."
K časopisu sme sa dostali vďaka prílohám až za dva
d n i . Objavili sme t a m na fotke Jojku. Zároveň množ­
stvo zaujímavých vecí, ktoré zatiaľ našu prváčku a d r u ­
háčku nezaujímajú, ale za 2 - 3 roky sa nám veľmi zídu.
Dovtedy budeme žiť z prílohy. B o l a by s o m rada, keby
takéto tematické číslo vychádzalo každý rok. Vždy
s novými slovíčkami, novými pesničkami (jedna pieseň
by m o h l a byť kompletná — s n o t a m i a aspoň p i a t i m i
slohami), novými osobnosťami. Ď A K U J E M E !
Tatiana Lipková
nebyť sám
|
n o v e m b e r 2004
s Billom Bakerom
Nechceme sa len nečinne prizerať, ako sa životy detí p o m a l y rozpadajú
Na
Slovensko prišiel pred 20
ho
manažmentu,
17 deťom
náre a
rokmi šíriť kresťanskú literatúru.
manažérskych
nájsť rodinu
v
zručností a
USA.
vzdelávacie programy,
lobuje,
publikuje.
A b b y v júli p o m á h a l a v l e t n o m tábore
pre d e t i z detského d o m o v a . S t r e t n u t i e
s týmito deťmi b o l o pre ňu veľmi silné.
Zažila t a m , aký h l b o k ý vzťah m ô ž u tie­
to deti m a ť k B o h u . Myslím, že p o c h o ­
p i l a , ako veľmi potrebujú n i e k o h o , k t o
b y i c h m a l rád, k t o b y i c h p r i j a l také, aké
sú. D e t i z detského d o m o v a sa stali aj jej
priateľmi. Keď n a s t u p o v a l i d o a u t o b u ­
su a vracali sa do svojich ' d o m o v o v , A b ­
by p l a k a l a . Má v pláne zapojiť sa do i c h
p r o g r a m u ako dobrovoľnícka.
1
Život detí v d o m o v o c h však n i e sú l e n
n e z a b u d n u t e ľ n é letné t á b o r y a príjem­
né p o o b e d n é a k t i v i t y s d o b r o v o ľ n í k m i .
V ä č š i n a starších detí (adolescenti) sa
u ž nechce zapájať d o p r o g r a m u .
N a p r i e k mnohým snahám, duchov­
n ý m aj p r a k t i c k ý m , s t r á c a j ú z á u j e m ,
i c h životy s a z a č í n a j ú p o m a l y r o z p a ­
dať. Vzťahy s r o v e s n í k m i sa z h o r š u j ú ,
p r e r a s t a j ú d o v z á j o m n e deštruktív­
n y c h návykov, zvlášť v sexuálnej sfére.
Keď d e t i vyrastajú v k o l e k t í v n o m
prostredí, bez p r í t o m n o s t i naozajst­
ných dospelých, k u k t o r ý m m a j ú vzťah
ako k rodičom, programy, ktoré by m a ­
l i p o m á h a ť , zlyhávajú.
Bili, tvrdíš, ie systém inštitucionálnej vý­
chovy je zlý. Máš na to nejaké dôkazy?
D ô k a z o v aj exaktných výskumov je veľ­
mi veľa. Vy na S l o v e n s k u , či skôr v Čes­
k o s l o v e n s k u , v t o m m á t e skvelú tradí­
c i u . M y sme p r e d r o k o m požiadali
š t u d e n t a z Prešova, aby k o n t a k t o v a l ľu­
dí, ktorí vyrástli v j e d n o m d o m o v e a už
sú dospelí. Vyhľadal štyridsiatich. Iba
p i a t i žijú r i a d n y m životom, sú samostat­
ní, pracujú. Až 35 z n i c h žije na sociálnej
p o d p o r e . Veľmi často t v r d i l i , že keď za­
mestnávatelia z i s t i a , že vyrástli v štát­
n o m zariadení, n e c h c ú i c h zamestnať
a tvrdia, že je to príliš veľké r i z i k o . Podľa
zistení n á š h o spolupracovníka sa „ab­
|
n o v e m b e r 2004
Po
V čase,
revolúcii
učil na
S manželkou
Košickej
keď medzinárodná adopcia
V roku 2002 založil Združenie za sociálnu
Toto leto sa už aj vaša dcéra zapojila do
sociálnej práce. Ako to bolo?
nebyť sám
vodcovstva.
Nonou
reformu.
univerzite,
u
nás
viedol kurzy systémové­
takmer neexistovala
O sociálnej reforme prednáša,
pomáhal
robí semi­
majú dve adoptované deti.
solventi " najčastejšie stretávajú s problé­
m o m „príživníckej tendencie". Vždy p o ­
trebujú p o m o c o d n i e k o h o iného. Sa­
m o z r e j m e , po o d c h o d e z d o m o v a stratili
všetkých „priateľov". A k s a v y d a l i alebo
oženili, i c h manželstvo z l y h a l o . N a j h o r ­
šie b o l i prípady, keď do manželstva
vstúpili dvaja „absolventi". V j e d n o m
k o n k r é t n o m prípade dvaja 31-roční ľu­
d i a m a l i 9 deti. Päť „žije" s n i m i v chatr­
či, štyri sú v ústave. Akonáhle sa narodí
ďalšie dieťa, je u m i e s t n e n é do ústavu.
V čase návštevy n á š h o spolupracovníka
čakali ďalší prírastok.
I r ó n i o u je, že ú s t a v n á výchova stojí
s k o r o dvakrát t o ľ k o , než je p l a t učiteľa.
D l h o d o b á ú s t a v n á výchova m á v a r i l e n
j e d n u výhodu: systém a s p o ň z a m e s t ­
náva m n o ž s t v o ľudí.
Kedy ste sa rozhodli adoptovať si deti?
B o l o t o c e l k o m prirodzené r o z h o d n u ­
tie. Keď sa u k á z a l o , že vlastné d e t i m a ť
n e m ô ž e m e , a u t o m a t i c k y sme s a r o z ­
h o d l i pre a d o p c i u . T o b o l o v z i m e r o k u
1987.
Vaše deti sa narodili v Indii. Prečo práve
deti z Indie?
M a l i sme priateľov, k t o r í s i a d o p t o v a l i
dve n a o z a j r o z k o š n é dievčatká z K a l k a ­
ty v I n d i i . S i r o t i n e c , z k t o r é h o b o l i , sa
v o l a l M e d z i n á r o d n á m i s i a nádeje. P o ­
s k y t o v a l p o m o c veľmi b i e d n y m ž e n á m
— b e z d o m o v k y n i a m , ktoré neboli
s c h o p n é p o s t a r a ť sa o svoje d e t i . T o , že
s m e p o z n a l i tie m a l é dievčatká, n a nás
veľmi z a p ô s o b i l o . R o v n a k o n a nás veľ­
m i silno zapôsobila práca t o h o sirotin­
ca. Začali sme pátrať, a k o by s m e si aj
m y m o h l i a d o p t o v a ť d e t i presne z t o h o
i s t é h o m i e s t a . V D e n v e r i , v štáte C o l o ­
r a d o , s m e našli a g e n t ú r u , k t o r á hľada­
l a rodičov pre indické d e t i .
Ako to prebiehalo?
P r o c e s m a l dve r o v i n y . M u s e l i s m e zís­
kať takzvanú D o m á c u štúdiu ( H o m e
study) a absolvovať prípravu. D o m á c a
štúdia b o l a d ô k l a d n á príprava n a
p r o b l é m y súvisiace s v ý c h o v o u a d o p ­
t o v a n ý c h detí. S m o ž n ý m i p r o b l é m a ­
m i a m o ž n o s ť a m i i c h riešenia. A l e t o
najdôležitejšie, čo sme sa naučili, asi
b o l o , že adopčná agentúra je niečo
ako podporná s k u p i n a , ktorá r o b i l a
v š e t k o pre t o , a b y z n á s b o l i ú s p e š n í
rodičia.
D r u h ú r o v i n u t v o r i l proces v I n d i i .
M u s e l i sme skompletizovať a predlo­
žiť m n o ž s t v o p a p i e r o v a d o k l a d o v ,
k t o r é o d n á s vyžadoval s ú d v K a l k a t e .
O trvalom zamestnaní, s t a b i l n o m ro­
d i n n o m živote, z d r a v o m ž i v o t n o m
štýle...
Táto časť je veľmi podobná procesu
u nás.
A s i á n o . V K a l k a t e aj tu platí, že rých­
losť p r o c e s u závisí o d k o n k r é t n e h o
s u d c u . P a u l a sme s i d o m o v p r i n i e s l i ,
keď m a l 3 mesiace. A do p o l r o k a sa
strana
3
a d o p č n ý proces úplne zavŕšil. S A b b y to
nebolo také jednoduché, h o c i z d a n l i v o
b y t o m o h l o p r i d r u h o m dieťati ísť
rýchlejšie. S u d c a totiž a n i zďaleka ne­
b o l taký ústretový.
neprázdnený.
Naplno
sa
a n g a ž u j e v sociálnych zále­
ž i t o s t i a c h . O b č a s sa c í t i m
dosť s a m a . Po 13 r o k o c h
s o m pripravená vrátiť s a d o
Štátov.
Ako sa vám žije na Slovensku?
N o n a : O k a y . B i l i j e o b č a s priveľmi z a ­
Ak by ste mohli na Slovensku
niečo zmeniť, čo by to bolo?
N o n a : P r i a l a b y s o m si, aby
b o l i slovenskí šoféri sluš­
nejší!
B i l i : J a b y s o m s i želal, aby zdravé d e t i ,
k t o r é žijú v š t á t n y c h i n š t i t ú c i á c h , m a l i
v i a c príležitostí vyrastať v r o d i n á c h .
A tiež si želám, aby časť r ó m s k e j k o ­
m u n i t y b o l a p r o d u k t í v n e j š o u súčasťou
s p o l o č n o s t i . To sú o b l a s t i , v k t o r ý c h sa
s n a ž í m n i e č o urobiť.
N i e k e d y sa b o j í m e o d e t i . J e d n a k sa
o b á v a m e , že sa m ô ž u stať o b e ť a m i ne­
p e k n ý c h útokov, pretože m a j ú h n e d ú
f a r b u kože. A tiež si prajeme, aby si n a ­
šli p a r t i u mladých ľudí, k d e b y m o h l i
rozoberať dôležité o t á z k y života. Verí­
m e , ž e b y i m t o p o m o h l o robiť správne
rozhodnutia.
Máte z niečoho strach?
Ďakujeme za rozhovor
Z D R U Ž E N I E ZA S O C I Á L N U REFORMU
S ú č a s n ý s y s t é m s o c i á l n e h o zabez­
p e č e n i a je z d l h o d o b é h o h ľ a d i s k a ne­
udržateľný. Š t á t r o č n e v y n a k l a d á m i ­
l i a r d y k o r ú n n a r ô z n e s o c i á l n e dávky,
príspevky a p o d p o r y . N a vyplácanie
t ý c h t o „ d á v o k " m á však č o r a z m e n e j
peňazí. Z r o k a n a r o k rastie p o č e t so­
ciálne o d k á z a n ý c h bez š a n c e v y m a n i ť
sa zo závislosti na dávkach. Zvyšuje sa
k r i m i n a l i t a , pribúda násilia v rodine,
p r o b l é m y s a l k o h o l o m a d r o g a m i , de­
tí p o z n a č e n ý c h p r e d č a s n o u s e x u a l i ­
t o u , o neplánovaných tehotenstvách
nehovoriac. Nútená pasivita s množ­
s t v o m „voľného času" a n e d o s t a t k o m
finančných prostriedkov len máloko­
m u p o m ô ž e zvýšiť s i p o c i t u nezávis­
losti a zodpovednosti.
Vychádzame z rešpektovania uni­
verzálnych zásad:
>
P r e d tvárou B o h a sme si všetci
rovní.
>
Z m y s l u p l n á a k t i v i t a je p r i r o d z e n e j ­
š o u v l a s t n o s ť o u človeka, než
n i č n e r o b e n i e . A b y s a sociálne
závislí členovia s p o l o č n o s t i m o h l i
stať s e b e s t a č n ý m i , n e m ô ž u byť
pasívnymi p r i j í m a t e ľ m i , ale m u s i a
s a z m e n i ť n a aktívnych ú č a s t n í k o v
p r o c e s u . P r á c e s c h o p n é m u človeku
n e m ô ž u dávky pridať n a sebaúcte.
Z o d p o v e d n o s ť z a seba m u s í vy­
chádzať z v n ú t r a j e d n o t l i v c a ; i n a k
je každá f o r m a p o m o c i „zvonku"
márna.
>
N a š í m hlavným cieľom je z m e n i ť ne­
f u n k č n ý sociálny systém n a systém z a ­
ložený na práci a o s o b n e j z o d p o v e d ­
n o s t i . T e n j e d i n ý m ô ž e znižovať
n e z a m e s t n a n o s ť a z t o h o plynúce ne­
gatívne javy, ale aj zvyšovať ľudskú dô­
s t o j n o s ť , z o d p o v e d n é rodičovské sprá­
v a n i e a návrat k t r a d i č n ý m
duchovným hodnotám.
s trana
4
>
Zdravý systém s o c i á l n e h o
zabezpečenia p o d p o r u j e budovane
silnej r o d i n y , p r i r o d z e n e rešpektu­
j ú c e j zásady z o d p o v e d n é h o
rodičovstva.
I z o l o v a n é vládne p r o g r a m y sú
odsúdené na nezdar. L e n
spoluprácou s podnikateľskou
sférou a tretím s e k t o r o m m ô ž u
byť ú č i n n e j š i e riešené p r o b l é m y
spoločnosti.
Reforma sociálneho systému by
Slovensku priniesla:
zníženie p o č t u ľudí závislých o d
š t á t n e j „ p o m o c i " f o r m o u rôznych
dávok,
prevzatie o s o b n e j z o d p o v e d n o s t i
k a ž d é h o za seba i za svoje d e t i ,
rodinu,
zvýšenie e k o n o m i c k e j nezávislosti
a s a m o s t a t n o s t i j e d n o t l i v c a , čo
p o z d v i h n e celú s p o l o č n o s ť ,
>
zvýšenie d ô s t o j n o s t i a s e b a ú c t y
ľudí d o t e r a z o d k á z a n ý c h n a p o d ­
p o r u a nútenú pasivitu,
>
zvýšenie t o l e r a n c i e a e l i m i n á c i e
m n o ž s t v a dôvodov k rasovej
neznášanlivosti,
š a n c u nebyť v E u r ó p e c h u d o b n ý m
príbuzným.
V i a c o č i n n o s t i združenia, p r i p r a v o v a ­
ných p r e d n á š k a c h , s e m i n á r o c h , p r o ­
j e k t o c h , študijných p o b y t o c h a p u b l i ­
k a č n e j č i n n o s t i sa d o z v i e t e na adrese
Združenie z a s o c i á l n u r e f o r m u
Letná 38, 040 01 Košice,
e-mail: [email protected],
[email protected], tel: 0907 104 153
nebyť sám
|
n o v e m b e r 20 0 4
Prečo?
Mám zlé vlasy?
Škaredé oči?
Viem, nie som plný krásy
a moja myseľ inde bočí,
ale verím, že niekto ma má rád,
ako kvapka má svoj vodopád.
To je dobre, že sme tu fšecka r o d i n a .
Som ako kvietok bez hlavičky,
keď som na svete bez mamičky.
Som ako kvietok bez korienka,
keď som na svete bez ocinka.
Ale verím, že niekto ma má rád,
ako kvapka má svoj vodopád.
Ema má mamu,
mama má Emu,
čítajú prváci v šlabikári,
každému sa to celkom darí.
Prečo vzal môj domov nohy na plecia?
Prečo sa mi šťastie chrbtom obracia?
Všetci sa Emke smejú,
keď číta:
Ema hľadá mamu.
Ona sa však nepomýlila.
Prečo som tu a nie tam s nimi?
Prečo som od druhých detí iný?
Neviem. Ale verím, že niekto ma má rád,
ako kvapka má svoj vodopád.
Michaela, 12 rokov
R o z u m a cit
Hlavným poslaním nadácie Rozum a cit
je pomáhať opusteným deťom a umožniť
im prežiť normálne detstvo uprostred
rodiny.
V y c h á d z a m e p r i t o m z presvedčenia, že
pre žiadne dieťa detský d o m o v nie je
— a a n i n e m ô ž e byť — o z a j s t n ý m d o ­
m o v o m . Každý mesiac j e pre d e t i v y r a ­
stajúce bez d o m o v a navždy p r e m á r n e ­
n ý m č a s o m , k t o r ý i c h vzďaľuje o d
n o r m á l n e h o života, n a k t o r ý m a j ú
právo.
Nadácia R o z u m a C i t p o d p o r i l a za
s e d e m r o k o v svojej č i n n o s t i n i e k o ľ k o
stoviek n á h r a d n ý c h r o d í n s u m o u 6,6
mil. Sk.
nebyť sám
|
n o v e m b e r 2004
Nadácia sa zameriava na:
>
p o d p o r o v a n i e rodín, ak uvažujú o
prijatí ďalšieho dieťaťa a p o t r e b u j ú
n a t o vytvoriť p o d m i e n k y (napr.
bytové z a r i a d e n i e )
>
p o s k y t o v a n i e finančných príspevkov
n a rekonštrukcie, prestavby d o m o v ,
b y t o v s cieľom vytvoriť priestor pre
deti
>
p r i s p i e v a n i e na k ú p u v y b a v e n i a
domácnosti — práčka, chladnička,
n á b y t o k , školské p o t r e b y a p o d .
>
p o s k y t o v a n i e príspevkov na dieťa,
k t o r é si r o d i n a v e z m e z d e t s k é h o
d o m o v a do náhradnej rodinnej
starostlivosti
poskytovanie finančných darov na
operácie, liečenia pre z d r a v o t n e
postihnuté deti
•
:• p r e z e n t á c i u a p o d p o r o v a n i e
myšlienky n á h r a d n e j r o d i n n e j
s t a r o s t l i v o s t i n a verejnosti.
R o d i n y , ktoré potrebujú finančnú po­
m o c pre seba alebo i n ú r o d i n u , m ô ž u
poslať žiadosť n a a d r e s u N a d á c i a R o ­
z u m a C i t , N á r o d n á 1 8 , 0 1 0 0 1 Žilina.
Žiadosť o f i n a n č n ý príspevok m ô ž u
poslať a j r o d i n y , k t o r é u ž b o l i n a š o u
nadáciou podporené v predchádzajú­
c i c h r o k o c h . Viac informácií sa o nás
dozviete na www.rozumacit.sk.
Mgr.Jana Decká, správca nadácie, tel. 041/70
53 611
strana
5
J a t o s m a l ý m i deťmi a s i n e v i e m
Možno takáto, možno podobné
>
z ú f a l é vety m a m i č i e k p l n é
rezignácie
a sklamania boli
B e h a v i o r á l n e o t á z k y a problémy,
intervencie
>
P r o g r a m pripútania v rodine
d ô v o d o m , p r e č o sa v N á v r a t e
K všetkým t é m a m b o l i pripravené t l a ­
začali pred niekoľkými rokmi
čené materiály. J e d n o t l i v é p r o g r a m y
hlbšie
m a j ú presný scenár, k m a s á ž a m je i n -
zaoberať
problematikou
vytvárania puta medzi r o d i č o m
štruktážna videokazeta.
a dieťaťom.
Čas sa našiel tiež na k r á t k e priblíženie
Úsilie n i e l e n p r o b l é m p o m e n o v a ť , ale
dojčenia adoptovaných deti, h o s t i a
aj riešiť v i e d l o „návraťákov" k n a d v i a ­
opäť p r i n i e s l i inštruktážnu videokaze­
z a n i u spolupráce s odborníčkami zo
t u , aj s u p l e m e n t o r y , také potrebné p r i
S p o j e n ý c h štátov.
začiatkoch dojčenia adoptovaných detí.
A t a k sa z a č i a t k o m j ú l a v M o j m í r o v -
Samozrejme, účastníci m a l i k jednotli­
c i a c h h o v o r i l o o a t t a c h m e n t e — pripú­
vým t e r a p e u t i c k ý m p r o g r a m o m
t a n í m e d z i r o d i č o m a dieťaťom.
množstvo doplňujúcich otázok, čo
Hlavnými a k t é r k a m i b o l i štyri milé
predstavu o ich priebehu upresnilo
dámy z U S A nabité vedomosťami
a skonkretizovalo.
a s k ú s e n o s ť a m i , ale n a j m ä n e s m i e r ­
n o u c h u ť o u všetko n á m t o odovzdať.
A k o to c h o d í v Oregone
Veľmi zaujímavé b o l o i priblíženie
Z a č i a t o k d l h o d o b e j terapie r o d í n
systému s t a r o s t l i v o s t i o dieťa zo z l y ­
Prvé t r i d n i b o l i v M o j m í r o v c i a c h r o ­
hávajúcich r o d í n v O r e g o n e . D e t s k é
dičia a d e t i . Z rôznych k ú t o v S l o v e n ­
d o m o v y t a m neexistujú. A k biologická
s k a . B o l i to r o d i n y , k d e je dieťa v ná­
r o d i n a dieťaťa n i e j e s c h o p n á p o s t a r a ť
h r a d n e j s t a r o s t l i v o s t i l e n k r á t k o alebo
sa oň, je umiestnené do pestúnskej ro­
m á problémy, k t o r é m ô ž u súvisieť
diny. Jeden rok má biologická r o d i n a
s p o r u c h o u pripútania.
i n t e n z í v n u p o d p o r u š t á t n e h o sociál­
Z á m e r o m b o l o , aby s p o l u s p á r o m ro­
n e h o p r a c o v n í k a , k t o r ý v prípade p o ­
dič — dieťa prišli aj o d b o r n í c i , k t o r í
treby s p r o s t r e d k ú v a pre ňu ďalšie te­
b u d ú v t e r a p i i s „tou s v o j o u " r o d i n o u
r a p e u t i c k é a p o d p o r n é služby.
pokračovať.
S dieťaťom naďalej zostáva v k o n t a k t e
Všetci d o p o l u d n i a nasávali i n f o r m á c i e
(ak to je v j e h o z á u j m e — t e d a p r i h r u ­
a poobede v malých skupinkách s p o l u
b o m týraní č i s e x u á l n o m zneužívaní j e
s deťmi skúšali j e d n o t l i v é t e c h n i k y na
tento k o n t a k t minimálny).
vytvorenie p u t a .
Keď sa do r o k a situácia v r o d i n e nevy­
rieši, sociálny p r a c o v n í k hľadá pre d i e ­
S e m i n á r pre
odborníkov
ťa adopčnú r o d i n u .
N a t r i d n i v ďalšom týždni detský dža­
V O r e g o n e pracuje 34 a d o p č n ý c h
v o t u t í c h o l a v m o j m í r o v s k o m kaštieli
agentúr. I c h z á s t u p c o v i a s a p r a v i d e l n e
privítali 40 odborníkov, ktorí sústrede­
raz za m e s i a c stretávajú, h o v o r i a o j e d ­
ne počúvali prednášky l e k t o r i e k .
notlivých deťoch a r o d i n á c h , s p o l o č n e
T o , že to b o l o naozaj praktické, prezra­
hľadajú riešenie.
d i a aj názvy jednotlivých prezentácií:
•
Teória pripútania, otázky a p r o b ­
lémy, stratégie pre prácu s r o d i n a m i
>
A n i v O r e g o n e to však nie je ideálne.
P e s t ú n s k y c h r o d í n je n e d o s t a t o k , d i e ­
ťa často presúvajú z r o d i n y do r o d i n y .
Psychiatrické o t á z k y a p r o b l é m y
R o v n a k o aj t a m platí, že nájsť trvalé
detí
riešenie pre staršie d e t i či s ú r o d e n c o v
>
Detská podporná skupina
j e p r o b l é m . A j t a m v l á d n u určité p r e d ­
>
A k o m a s á ž dieťaťa p o m á h a p r i
s u d k y k deťom iného etnika, no nie
vytváraní p r i p ú t a n i a
k r ó m s k y m , ale indiánskym...
strana
6
A k o prebieha adopčný proces, n á m
priblížila S a n d y A n d e r s e n , riaditeľka
jednej z n a j m e n š í c h adopčných agen­
túr. A d o p c i u s p r o s t r e d k ú v a b u ď p r i a ­
mo štát, alebo a d o p č n á agentúra. Tá
m á v l a s t n ú d a t a b á z u žiadateľov, k t o ­
r í j u vyhľadali, t e d a v y b r a l i s i práve
túto agentúru na sprostredkovanie
adopcie.
K a ž d é m u žiadateľovi v y p r a c u j e H o m e
s t u d y — š t ú d i u d o m o v a , k t o r á hovorí
o p o d m i e n k a c h a c h a r a k t e r i s t i k e žia­
dateľov.
P o vypracovaní r o d i n n e j štúdie hľadá
pre žiadateľov v h o d n é dieťa. A k dieťa
n á j d e a r o d i n a začne s p o l o č n e f u n g o ­
vať, S a n d y zájde k n i m d o m o v m i n i ­
m á l n e raz z a týždeň, p o prvých d v o c h
m e s i a c o c h u ž l e n raz z a mesiac.
N e z r i e d k a sú však návštevy u čer­
stvých adoptívnych rodičov oveľa čas­
tejšie. O k r e m tejto p o d p o r y a škole­
n i a , ktoré absolvovali, m ô ž u chodiť do
p o d p o r n e j rodičovskej s k u p i n k y .
A d o p č n ý proces sa uzatvára n a j s k ô r
p o 6 m e s i a c o c h . S a n d y vedie p o d p o r ­
n ú s k u p i n k u detí v n á h r a d n ý c h r o d i ­
n á c h , ale aj s k u p i n k u b i o l o g i c k ý c h
matiek.
Podľa zákonov štátu O r e g o n sa oso­
by, s k t o r ý m i dieťa žije d l h š i e a k o 6
m e s i a c o v , p o v a ž u j ú z a „blízke o s o b y " .
V t a k o m t o prípade sa už i n a k premý­
šľa o v z n i k n u t o m v z ť a h u a j e h o prí­
p a d n o m p r e r u š e n í , n a p r í k l a d návra­
t o m do biologickej rodiny.
Legislatívu v tejto o b l a s t i a príslušné
pokračovanie na str. 7
nebyť sám
|
n o v e m b e r 2004
Puto s cenou zlata
Zdá sa,
a
pokračovanie zo str. 6
pravidlá u r č u j e C e n t r á l n y ú r a d š t á t u
O r e g o n , ktorý tiež schvaľuje j e d n o t l i v é
a d o p c i e . O r e g o n j e považovaný z a š t á t
s najprogresívnejšou s o c i á l n o u p o l i t i ­
kou v USA.
Š t á t (sociálny o d b o r v j e d n o t l i v ý c h
m e s t á c h ) zabezpečuje školenie pre
a d o p č n ý c h rodičov a pestúnov. A kaž­
že
samozrejmá.
narodia
vytvárenie puta
Netreba
milujúcim
o
medzi
nej
rodičom,
rodičom
hovoriť tam,
ak
prežijú
a
dieťaťom je
kde sa
celý
život
naplno
vo
vec
žije.
obyčajná
Ak sa
vzájomnej
deti
láske,
porozumení....
A l e všade t a m , k d e nastáva stra­
ta, odlúčenie, bolesť, o d m i e t ­
n u t i e , m ô ž e sa proces pripúta­
n i a vážne narušiť alebo sa
pripútanie vôbec neudeje. M a l é
dý r o k m a j ú k dispozícii p o n u k u bez­
d e t i , ktoré si n e v y t v o r i a citovú
platných k u r z o v k otázkam, ktoré i c h
väzbu v prvých m e s i a c o c h živo­
v súvislosti s n á h r a d n ý m rodičov­
ta a n a j n e s k ô r do 2 r o k o v v e k u ,
stvom aktuálne zaujímajú. Takéto
m a j ú n e s k ô r p r o b l é m y s vytvo­
preškolenie m u s i a p e s t ú n i absolvovať
rením citovej väzby s inými
každoročne.
ľuďmi, vrstovníkmi, priateľmi,
životným p a r t n e r o m . T á t o
A čo ď a l e j ?
situácia m ô ž e nastať, ak dieťa
M a r e k R o h á č e k p o t v r d i l z á m e r Návra­
vyrastá v inštitúcii, k d e n e m á
t u posúvať s a o d p o r a d e n s t v a k d l h o ­
svojho stáleho opatrovateľa, ale
dobej t e r a p i i s r o d i n a m i , pripravovať
tiež v k o m p l e t n e j r o d i n e , k d e
pre o d b o r n í k o v aj ďalšie s e m i n á r e na
rodičia z akýchkoľvek dôvodov
t ú t o t é m u , publikovať o a t t a c h e m e n -
nereagujú n a potreby dieťaťa.
te, n o n a j m ä začať k o n k r é t n u p r á c u
(Ešte stále sa stretávame s názo­
s j e d n o t l i v ý m i r o d i n a m i a deťmi.
r o m , že dieťa treba nechať p l a ­
P a d l o n i e k o ľ k o návrhov, a k o n o v o n a d o b u d n u t é p o z n a t k y odovzdať k o l e ­
g o m ( p e d i a t r o m , u č i t e ľ o m , psycholó­
g o m , sociálnym pracovníkom).
Z a z n e l o aj to, že m o ž n o s ť navštevovať
v a d a p t a č n e j fáze t e r a p e u t a by m a l a
byť z a h r n u t á v legislatíve, r o v n a k o a k o
m o ž n o s ť d e t s k é h o d o m o v a (keďže
u nás krízové p e s t ú n s k e r o d i n y , a s p o ň
oficiálne, n e e x i s t u j ú ) udržiavať
v a d a p t a č n e j fáze k o n t a k t s n o v o -
kať, aby m a l o silné pľúca, že
n o č n ý plač dieťaťa je o t o m ,
aby s n a m i m a n i p u l o v a l o , alebo
— č í m s k ô r sa dieťa naučí žiť
v kolektíve, tým b u d e lepšie pripravené
v p l y v s k ú s e n o s t i n a p o č i a t k u j e h o ži­
na školu a pod.)
v o t a . A b y s a detský m o z o g vyvíjal har­
T o , že dieťa p o t r e b u j e v prvých ro­
k o c h s v o j h o života p r i sebe m a t k u
(alebo i n ú stálu o s o b u ) , k t o r á u s p o k o ­
juje všetky j e h o b i o l o g i c k é a psychické
vzniknutou rodinou.
potreby, všetci v i e m e . M e n e j s a u ž h o ­
N a s e m i n á r i b o l i t e r a p e u t i z rôznych
vorí o t o m , že vzťah, k t o r ý sa v t ý c h t o
t e r a p e u t i c k ý c h škôl. Iste by n e b o l o
prvých r o k o c h m e d z i m a t k o u a dieťa­
m á r n e priblížiť j e d n o t l i v é školy a i c h
ť o m b u d u j e , j e u r č u j ú c i pre všetky b u ­
p r á c u s n á h r a d n ý m i r o d i n a m i či deť­
d ú c e vzťahy dieťaťa p o č a s celého j e h o
mi s p o r u c h o u p r i p ú t a n i a a vytvoriť
života. P r i p ú t a n i e k materskej osobe
adresár t e r a p e u t o v o c h o t n ý c h p o s k y ­
dáva dieťaťu i s t o t u , radosť zo života,
tovať n á h r a d n ý m r o d i n á m p o m o c .
p o c i t bezpečia, o c h r a n y , vybavuje die­
ť a d o života o p t i m i z m o m , s c h o p n o s ­
Všetky materiály ( n a p r í k l a d aj pôvab­
ťou o s a m o s t a t n i ť sa v čase, keď je to
né brožúrky, a k o d e ť o m cez príbeh
preň prirodzené, s c h o p n o s ť o u v y r o v ­
priblížiť s k u t o č n o s ť , že sú a d o p t o v a ­
návať sa so s t r e s o m , ale n i e l e n to. P r i ­
né), v i d e o k a z e t y a j k o n t a k t y n a s p o ­
p ú t a n i e j e p r e d p o k l a d o m n a t o , aby s a
m í n a n é d á m y sú k dispozícii v Návra­
m o z o g dieťaťa ( c e n t r u m e m ó c i í ) vyví­
te. V ď a k a patrí tiež tým, k t o r í
jal normálne. Výskumy dozrievania
realizáciu s e m i n á r a p o d p o r i l i .
d e t s k é h o m o z g u preukázali, ž e n a vý­
Jana Michalova
nebyť sám
|
n o v e m b e r 2004
v i n m o z g u m a l é h o dieťaťa m a j ú silný
m o n i c k y , m u s í byť dieťa o p a t r o v a n é ,
pestované, n o s e n é n a r u k á c h , kolísané. M a m a s a m u m u s í prihovárať, lás­
k y p l n e s a h o dotýkať, sledovať všetky
j e h o prejavy a odpovedať na ne. M u s í
m u poskytovať i s t o t u . T a k t o s i ú p l n e
m a l é a b e z m o c n é dieťa b u d u j e p o c i t
dôvery k v o n k a j š i e m u svetu, je s p o k o j ­
né, d o b r e rastie a d o b r e sa vyvíja po
všetkých s t r á n k a c h . S l e d n e p r i a z n i ­
vých situácií v r a n o m detstve (príliš
skorý návrat m a t k y d o práce p o m a ­
terskej d o v o l e n k e , d l h o d o b á h o s p i t a l i ­
zácia dieťaťa, citová rezervovanosť
matky, nedostatočné uspokojovanie
z á k l a d n ý c h e m o č n ý c h p o t r i e b dieťaťa,
bolestivé o c h o r e n i e , ale aj predčasný
p ô r o d s d l h o d o b ý m p o b y t o m dieťaťa
v i n k u b á t o r e bez d o s t a t k u fyzického
k o n t a k t u a pod.)
pokračovanie
na
nasledujúcej
strane
strana
7
Puto s cenou zlata
pokračovanie zo str. 7
N a S l o v e n s k u m á m e tisícky detí, k t o ­
rých p r i p ú t a n i a s ú p r e t r h n u t é . M n o ž ­
stvo detí v detských d o m o v o c h n e m á
človeka, k u k t o r é m u b y s a m o h l i bez­
pečne pripútať. K e b y s m e b o l i dôsled­
ní, väčšinu z n i c h b y s m e m o h l i o z n a ­
čiť za „dieťa s p o r u c h o u p r i p ú t a n i a " .
A a k o s a t á t o p o r u c h a prejavuje?
>
náklonnosťou, prítulnosťou k c u d ­
z í m o s o b á m bez rozlišovania
>
predstieranou m i l o t o u
>
nedostatkom náklonnosti
k rodičom
>
d e š t r u k t í v n o s ť o u k sebe, i n ý m
a veciam
>
k r u t o s ť o u k zvieratám
>
impulzívnosťou
>
zaostávaním v učení
>
n e s c h o p n o s ť o u p o s ú d i ť príčiny
a dôsledky k o n a n i a
>
c h ý b a j ú c i m s v e d o m í m (bez ľútosti)
>
problémami s prijímaním potravy
>
zlými vzťahmi s r o v e s n í k m i
>
prílišnou z a u j a t o s ť o u o h ň o m
>
vytrvalým k l a d e n í m n e z m y s e l n ý c h
o t á z o k a n e u t í c h a j ú c i m rozprá­
vaním
>
>
>
n e p r i m e r a n o u požadovačnosťou
p o č e t detí v detských d o m o v o c h a i-
d i n e , aby s a s m a t k o u p r i i n k u b á ­
ných i n š t i t ú c i á c h , k d e sú vychovávané
tore s t r i e d a l i členovia r o d i n y ) .
m i m o r o d i n y , je asi 6 000, m ô ž e m e
t a k m e r s i s t o t o u p o č í t a ť s tým, že
>
o d s t r á n i ť dôvody, prečo b o l o dieťa
o dvadsať r o k o v b u d e svoj p r o b l é m
odňaté rodine, m a l a by sa preň
s p r i p ú t a n í m prenášať do s v o j i c h n o ­
vých r o d í n a s p o ň 6 000 o t c o v a m a ­
tiek, n e s c h o p n ý c h vytvoriť si pevné
p u t o s vlastnými deťmi. To je ten p r i ­
j a t e ľ n e j š í v a r i a n t . M n o h í z t ý c h t o ľudí
a „ p r i l e p e n o s ť o u " na d o s p e l é h o
n e b u d ú v ô b e c s c h o p n í nadviazať aký­
a b n o r m á l n y m s p ô s o b o m reči
koľvek pozitívny vzťah k i n é m u člove­
s e x u á l n y m p r e d v á d z a n í m sa (naj­
k u . Vysoké p e r c e n t o detí vychovaných
m ä pre získanie prevahy).
v detských d o m o v o c h n i e je s c h o p n é
nájsť n á h r a d n á r o d i n a .
>
u detí, ktoré vyrastajú v úplnej r o d i n e .
Podľa výskumov realizovaných v U S A
i b a 65 % bežnej populácie detí má so
a d o s t á v a sa do k o n f l i k t u so z á k o n m i .
Č o s a n á m javí ako d o b r á prevencia?
>
n a p l n o s a venovať s v o j m u dieťaťu
s v o j i m i rodičmi vytvorenú bezpečnú
väzbu. C e l k o m určite sa však s n i m i
stretávajú rodičia, ktorí p r i j a l i do svojej
starostlivosti dieťa z detského d o m o v a .
>
>
m e b u d o v a n i a e m o č n é h o vzťahu
a s p o ň do 7. r o k a v e k u dieťaťa
u predškolských detí a a s p o ň 1 r o k
u detí starších.
M a l a by sa zlepšiť t e r é n n a s o c i á l n a
p r á c a s r o d i n a m i , k t o r ý c h dieťa b o ­
l o u m i e s t n e n é d o ústavnej
starostlivosti.
najmenej počas prvých d v o c h
Zať b u d e m e l e n to, č o dnes z a s a d í m e .
rokov.
Tragédie jednotlivých rodín sa b u d ú
Každé dieťa, k t o r é je d l h o d o b o
>
dotýkať celej s p o l o č n o s t i .
PhDr. Elena Sládeková
psychologička OZ Návrat
M a t k a po predčasnom pôrode by
jednotlivým deťom v rodinách. L e n
m a l a m a ť m o ž n o s ť byť c e l o d e n n e
d o b r á p r e v e n c i a m ô ž e byť ú č i n n á v ce­
p r i s v o j o m dieťati, k t o r é j e
l o s p o l o č e n s k o m k o n t e x t e . A k dnes
v inkubátore (v U S A u m o ž ň u j ú ro­
8
>
sebe m a t k u .
r o d i č a a dieťaťa za t é m u , k t o r á presa­
strana
M a t k y , k t o r é p r i j a l i dieťa d o N R S ,
by s n í m m a l i z o s t a ť d o m a v záuj­
hospitalizované, b y m a l o m a ť p r i
M y v Návrate p o v a ž u j e m e p r i p ú t a n i e
huje r á m e c p o s k y t o v a n i a s t a r o s t l i v o s t i
M a t k a by m a l a mať možnosť
P r i j a t í m dieťaťa d o N R S b y s a ne­
m a l a znížiť ž i v o t n á úroveň r o d i n y .
prispôsobiť sa spoločenským n o r m á m
T i e t o p o r u c h y sa m ô ž u vyskytnúť aj
Ak sa n e p o d a r í v p r i e b e h u r o k a
júl 2004,
s použitím odbornej literatúry
nebyť sám
|
n o v e m b e r 2004
K e ď veľa l á s k y a t r p e z l i v o s t i n e s t a č í
alebo
Ako
som
objavila poruchu
citovej
A k o väčšina čitateľov t o h t o č a s o p i s u
aj ja s o m náhradnou m a t k o u . Pred 7
r o k m i s m e si a d o p t o v a l i s y n a — vo ve­
k u 1,5 r o k a , o d v a r o k y n e s k ô r s m e s i
presne v r o v n a k o m v e k u , 1 a p o l r o k a ,
a d o p t o v a l i aj j e h o m l a d š i u sestru.
M y s l í m si, že náš príbeh nie je n i č í m
výnimočný. P a t r í m e k tej s k u p i n e r o ­
dičov, k t o r á s a pre a d o p c i u n e r o z h o d ­
la z p o c i t u „povolania", keď sa ľudia
r o z h o d n ú vziať si k s v o j i m b i o l o g i c ­
k ý m deťom ešte j e d n o z d o m o v a . J e d ­
n o d u c h o n á m p o šiestich r o k o c h bez­
detného manželstva b o l o jasné, že
vlastné d e t i m a ť n e m ô ž e m e a a d o p c i a
j e c e s t o u , a k o zaplniť m i e s t a n a c h y s t a ­
né v našich s r d c i a c h pre naše vlastné
d e t i . A zároveň p o m ô c ť n e j a k é m u člo­
viečikovi d o s t a ť sa z m ú r o v inštitúcie.
Všetci p o z n á t e spleť d o b r e m i e n e n ý c h
rád: aby s m e sa na to nedávali, veď
o n y aj tak n a k o n i e c n i e sú vďačné (tie­
t o p o z n á m k y m a vždy v i e d l i k h o d i n o ­
vej p r e d n á š k e o t o m , že n e v i e m , k t o
m á byť k o m u vďačný). A l e b o n a o p a k :
aké je to skvelé a, s a m o z r e j m e , všetko
d o b r e d o p a d n e , veď s m e o b a j a t a k í
úžasní. V h u p l i s m e d o t o h o t e d a rov­
n ý m i n o h a m i , plní o p t i m i z m u , o d ­
h o d l a n i a a elánu. V e d e l i sme, že n e b u ­
de všetko ľahké. Veď d e t i prešli
t r a u m o u odobratia od m a t k y a neskôr
p o m e r n e dlhým p o b y t o m v ústave
v t o m najkritickejšom v e k u . Preto sme
sa snažili s k o n t a k t o v a ť s o d b o r n í k m i
— p s y c h o l ó g m i , čo s t a k ý m i t o deťmi
p r a c u j ú , a keď sa o b j a v o v a l i prvé p r o ­
blémy, pýtali s m e sa, čo s tým. N a j ­
č a s t e j š o u o d p o v e ď o u b o l o : „... n a j m ä
veľa lásky a t r p e z l i v o s t i ; ... je výbušná?
H m , každý m á m e i n ú p o v a h u , n a j m ä
veľa lásky a t r p e z l i v o s t i ; ... je zúrivý
a zlostný? V i e t e , t e m p e r a m e n t si kaž­
dý nesie od kolísky...."
väzby
m i e n e n é rady: „Všetky d e t i sú n i e k e d y
náladové..." Všetko sa to však p r e l o m i ­
l o , keď s a m o j i rodičia s t a l i s v e d k a m i
j e d n é h o z hysterických výbuchov: veče­
ra aj s t a n i e r o m skončila na k o b e r c i
v obývačke a zo spálne sa o k r e m k o ­
p a n c o v do dverí ozývalo aj: „ Z a b i j e m
b a b k u , všetkých vás pozabíjam..." N i j a ­
k o s a m i n e p o d a r i l o rodičov u s p o k o j i ť
tvrdením, že neverím, že naše d e t i
s k o n č i a v krimináli. Prvýkrát s o m si
vtedy u v e d o m i l a — ak sa niečo radikál­
ne n e z m e n í a ja n e n á j d e m kľúč k i c h
správaniu, m o ž n o s a t á o b a v a naozaj
splní.
P l n á zúfalstva s o m s i t e d a s a d l a
k p o č í t a č u a h o r ú č k o v i t o začala hľadať
n a internete o d k a z y týkajúce s a zlého
správania, agresivity, adopcie... A inter­
net m i o d p o v e d a l . N a j p r v p r í b e h m i r o ­
dín, ktoré s a m i m o r i a d n e p o d o b a l i n a
ten náš, n o p o t o m a j o d k a z m i n a
stránky o p o r u c h e nazvanej p o r u c h a
citovej väzby (po a n g l i c k y A t t a c h m e n t
D i s o r d e r ) . N a stránke C e n t r a pre r o z ­
voj r o d i n y (www.center4familydevel o p . c o m ) b o l i p o p í s a n é príznaky tejto
p o r u c h y s p o l u s o d p o r ú č a n o u literatú­
r o u . B o l t a m o d k a z a j n a diskusné fó­
r u m (forums.adoption.com), kde si
v sekciách „Special N e e d s a n d A t t a c h ­
m e n t " rodičia t a k ý c h t o detí vymieňajú
skúsenosti. D i s k u s i u m o d e r u j e a k o ­
m e n t u j e o d b o r n í k — psychológ z C e n ­
tra pre rozvoj r o d i n y D r . A r t h u r
B e c k e r - W e i d m a n . Cítila s o m , že tieto
i n f o r m á c i e sú k ľ ú č o m k n a š i m problé­
m o m . A ž d o t e r a z s a m i každý snažil
p o m ô c ť s jednotlivými p r o b l é m a m i :
agresivita — zvlášť, nízke sebavedomie
— zvlášť, n e d o s t a t o k e m p a t i e — zvlášť.
Vždy sme sa s p o l u čudovali, a k o je
m o ž n é , že sa stále b o r í m e s t o ľ k ý m i
p r o b l é m a m i , keď sú d e t i u nás už tak
d l h o . Teraz s o m d o s t a l a odpoveď tak­
m e r na všetko. N e d o s t a t o k lásky a sta­
r o s t l i v o s t i v n a j ú t l e j š o m v e k u spôsobil
p o š k o d e n i e našich detí, v y t v o r e n i e
zlých nervových spojení v i c h hlavič­
k á c h a bez cielenej práce sa n á m n e p o ­
darí p o s u n ú ť ďalej. A k o j e napísané
v jednej z o d p o r ú č a n ý c h knižiek: „Ten­
t o p r o b l é m čas nevyrieši." P o r u c h a c i ­
tovej väzby z a h ŕ ň a oveľa viac a k o l e n
o d b i e h a n i e k c u d z í m ľuďom. A tak n a ­
s t a l i v n a š o m spolužití n i e k t o r é r a d i ­
kálne z m e n y :
P o c h o p i l a s o m , ž e a k m á m byť pre
naše d e t i h o d n á väzby, m u s í m byť s i l ­
nejšia a k o ktokoľvek iný. O n y výkyvmi
n á l a d t e s t u j ú m o j u o d o l n o s ť , a keď i m
j a zlosťou alebo s m ú t k o m u k a z u j e m ,
pokračovanie na nad. strane
S a m o z r e j m e , zažili sme s p o l u aj ve­
ľa p e k n é h o , no m u s í m sa priznať, že
n e č a k a n é z m e n y nálad, agresivita, n a ­
dávky n a m o j u a d r e s u a n e o c h o t a s p o ­
lupracovať m a veľmi z a r m u c o v a l i . B o ­
lo ťažké porozprávať o t o m n i e k o m u ,
lebo p r i návštevách b o l i d e t i zvyčajne
c e l k o m milé, a keď sme tušili p o h r o ­
m u , rýchlo sme s a z o s p o l o č n o s t i vy­
t r a t i l i . A tak zase n a s l e d o v a l i i b a d o b r e
nebyť sám
|
n o v e m b e r 2004
strana
9
pokračovanie zo str. 9
ž e s o m l e n človek (čo b e ž n á m a m a
m ô ž e ) , je to pre ne signál, že sa neo­
platí n a m ň a viazať.
Prečo
si
môžu
ľahšie
P o c h o p i l a s o m , že s deťmi ne­
m ô ž e m k o m u n i k o v a ť , keď sú v stave
rozrušenia, lebo i c h logické m y s l e n i e
j e vtedy „ o d p o j e n é " . M u s í m trvať n a
t o m , aby s a u p o k o j i l i ( h o c i z a c e n u
pevného a n a m á h a v é h o objatia), a až
p o t o m s a rozprávať.
1 . N i e s m e n a a d o p c i u d o s t a t o č n e teo­
r e t i c k y pripravení. R o z h o d n u t i u
adoptovať si dieťa u m n o h ý c h p r e d ­
chádzali r o k y s k l a m a n í a b o l e s t i
a n e m a l i s m e už citovú k a p a c i t u
navštevovať p r e d a d o p c i o u s e m i n á ­
re alebo víkendové p o b y t y .
P o c h o p i l a s o m , ž e m o j a „nevtieravosť" v z m y s l e — ak nechce, aby s o m
j u držala, tak n e b u d e m — s p ô s o b i l a
i b a väčšie o c h l a d n u t i e vzťahov. Preto
v stave u p o k o j e n i a teraz b e r i e m d e t i
do náručia ako bábätká a i b a tak sa
s n i m i rozprávam. V i e m , že t o t o kolí­
sanie p o t r e b u j ú a po prvých p o k u s o c h
d o s t a ť sa z n á r u č e sa n i e l e n v z d a l i , ale
a k o b y „zmäkli", a c í t i m , že im je to
príjemné.
P o c h o p i l a s o m , ž e o b č a s n é úškrny,
k t o r ý c h s a m i d o s t a l o , n i e s ú pohľa­
d o m z očí d o očí. T e n p o h ľ a d teraz vy­
ž a d u j e m , keď sa rozprávame po výbu­
c h u z l o s t i , a vždy p r e r u š í m r o z h o v o r ,
keď dieťa p o h ľ a d o m u h n e b o k o m .
N e h o v o r í m , že u nás d o m a je to te­
raz a k o v raji, ale m ô ž e m povedať, že
s a a t m o s f é r a výrazne z m e n i l a . Začali
s m e budovať v z á j o m n ú dôveru a ú c t u ,
s m e oveľa p o k o j n e j š í a h o c i sa záchva­
ty z l o s t i ešte objavia, d e t i sa v ä č š i n o u
s a m y o d í d u u p o k o j i ť a keď v o j d e m do
izby, u ž v e d i a , č o i c h čaká. R o z h o v o r
v o b j a t í o t o m , čo sa s t a l o , a k o sa cíti­
l i , č o t r e b a n a b u d ú c e spraviť i n a k .
Som rozvedená, 39-ročná, mám jed­
ného syna. Už dlhší čas uvažujem
nad tým, že by som sa chcela starať
alebo dať domov nejakému opuste­
nému dieťaťu. Je to vôbec možné?
Ďakujem Elena
myslím,
že
uviaznuť
mamy
v
ako ja
problémoch
s citovou väzbou
2 . N e v i e m e , z a č í m ísť. N e v i e m e , aký
má byť t e n pravý p o h ľ a d z očí do
očí, plný dôvery a o d o v z d a n i a , lebo
pravé citové p u t o s dieťaťom s m e
nezažili.
Všetko p r i pohľade d o očí. T a k ý m t o
s p ô s o b o m s p o r y a výbuchy vždy aj
u k o n č í m e . M ô ž e m e s a p o h n ú ť ďalej.
V i e m , m á m e p r e d s e b o u ešte obrovský
k u s práce, ale k o n e č n e sa veci začali
hýbať a t a k a k o my aj naše o k o l i e vidí,
že za posledného p o l r o k a sme sa po­
h l i ďalej a k o p o č a s p r e d c h á d z a j ú c i c h
sedmich.
Pre m ň a b o l o objavenie teórie p o ­
r u c h y citovej väzby n a o z a j revolučné.
Ž e l á m vám, aby ste aj vy našli kľúč
k s r d i e č k a m vašich detí, lebo i b a „veľa
lásky a t r p e z l i v o s t i " n i e k e d y n a o z a j
nestačí.
Zuzana,
adoptívna
3. N e m á m e žiadne rodičovské sebave­
d o m i e (teda n a z a č i a t k u m a x i m á l ­
ne, ale s n a r a s t a j ú c i m i p r o b l é m a m i
rýchlo klesajúce n a n u l u . ) B o j í m e s a
priznať p r e d o k o l í m p r o b l é m y v p l ­
nej m i e r e , lebo tým u k á ž e m e s v o j u
neschopnosť a potvrdíme pravdi­
vosť n i e k t o r ý c h „dobre m i e n e n ý c h
rád".
4. Prvé o d m i e t n u t i e z r a n e n é h o dieťaťa
v e z m e m e príliš o s o b n e . Keď sa vo
vás n i e k o ľ k o r o k o v h r o m a d í t ú ž b a
po dieťati a l á s k a k n e m u , chcete ho
ň o u zaliať. J e h o o d m i e t n u t i e j e m i ­
m o r i a d n e veľkou r a n o u n a to, aby
ste sa t o m u príliš č a s t o v y s t a v o v a l i .
Zuzana
mama dvoch adoptovaných detí
mama
m o h l a prijať dieťa d o osvojenia alebo
v z ť a h y /zvažuje sa aj p r í p r a v a a v ô ľ a
pestúnskej
iných členov r o d i n y / a ďalšie špeci­
starostlivosti,
pokiaľ
s p i ň a isté o s o b n o s t n é / p s y c h i c k é , n i ­
fické potreby. P r i uvažovaní o prijatí
elen zdravotné hľadisko/, rodičovské,
dieťaťa samostatne
r o d i n n é , s o c i á l n e p o d m i e n k y /dáva
j e d o b r é zvážiť m o ž n o s ť p e s t ú n s k e j
plnohod­
starostlivosti, ktorá je na rozdiel od
adopcie štátom podporovaná /a k o n ­
D o b r ý deň,
a prešla prípravou na náhradné r o d i ­
t r o l o v a n á zároveň/, č o m ô ž e m a t k e
n a m o ž n o s ť a d o p c i e d i e ť a ť a , a k žije
č o v s t v o . R o z v o d n e m u s í byť v z á s a d e
u m o ž n i ť ostať s dieťaťom nejaký čas
ž e n a s a m a , s a n á s p ý t a s t á l e v i a c ľudí.
prekážkou
posudzovanie vhod­
d o m a a p l n e s a m u venovať, a b y p o ­
O d p o v e d e na p o d o b n é otázky nájde­
n o s t i pre n á h r a d n é rodičovstvo. Žia­
r o z u m e l o , k d e j e d o m a /nie j e n a p r í ­
te
dateľ však m u s í spĺňať viaceré p o d ­
k l a d v h o d n é dieťa v predškolskom
len základné informácie. Podľa plat­
mienky
v e k u u m i e s t n i ť d o škôlky/,, a k o b u ­
nej
zranenému
legislatívy
Uvediem
neexistuje
preto
prekážka,
pre k t o r ú by individuálna o s o b a ne­
strana
10
pečné
zabezpečenie
osobou
n o t n e j s t a r o s t l i v o s t i o z v e r e n é dieťa/
n a www.navrat.sk.
záruky pre
žijúcou
pre
tak,
aby
dieťaťu
rodinné
vedel
citovo
poskytnúť
zázemie,
bez­
stabilné
d e m zabezpečovať starostlivosť o die­
ťa sama? A k o
nebyť sám
budem
|
hľadať p r i -
n o v e m b e r 2004
Bez
ocka
Je to i b a p á r dní, čo s o m o p ä ť i so
v a l i n a d h l ú p y m i z á k o n m i . Veď dieťa
m a t k e ? Či i b a p r e t o , že sa nenašiel žia­
s v o j i m i t r o m a d c é r a m i zašla k detskej
m á právo d o s t a ť s a d o r o d i n y k o m ­
d e n m a n ž e l s k ý pár, k t o r ý b y s i v z a l
lekárke. S J u l k o u n a k o n t r o l u , s R u -
p l e t n e j , a n i e nejakej polovičatej. P r e d ­
práve t o t o dieťa, m u s í o n o o s t a ť v d o ­
ž e n k o u n a vyšetrenie.
sa mužská, otcovská r o l a je dôležitá
move? Či n e m á „ p r á v o " s p o z n a ť a pre­
a nenahraditeľná!
žiť l á s k u , z á u j e m , starostlivosť, večer­
„Zápal p r i e d u š i e k , " z n e l v e r d i k t .
A opäť n a s a d e n é a n t i b i o t i k á . K ý m
p a n i d o k t o r k a v y p i s o v a l a recept, spý­
t a l a sa, č i s o m n a d e t i ešte stále s a m a .
„Áno, sme s a m é , " o d p o v e d a l a s o m
Á n o , n e j a k o t a k t o je. S ú h l a s í m .
I m o j e t r i dievčatá, z k t o r ý c h najstar­
šia má 7 r o k o v , si o t c a vyžadujú. V ná­
nú u s p á v a n k u ? I keď to všetko i b a cez
matku?
V ď a k a B o h u , c h c e l a s o m povedať
z n a k o c h , k r e s b á c h , č i p r i a m o . Ibaže,
d o k t o r k e , v ď a k a B o h u , že i človek,
stroho a t r o c h u zahanbene, akoby ma
č o a k n a o z a j neexistuje? A s p o ň pre tú­
k t o r ý je s á m , m ô ž e si vziať dieťa, či
práve u p o z o r n i l a n a deravé p o n o ž k y .
t o chvíľu? N e m á t o dieťa právo d o s t a ť
d o k o n c a d e t i n a p r . d o p e s t ú n s k e j sta­
sa z d o m o v a , h o c i „ l e n " k n á h r a d n e j
r o s t l i v o s t i . Pre o b o c h je to veľké a ne­
„A to ako? To dávajú dieťa i rozve­
denej žene? N e m u s í t e m a ť m a n ž e l a ? "
k o n e č n é šťastie. Á n o , n i e k e d y j e t o
O t á z k a vyznela prísne a akoby po-
ťažké. A l e o p l a t í s a to. O p l a t í s a sledo­
sudzovačne. Z a r a z i l a s o m s a a n e b o l a
vať, a k o sa 4 , 5 - r o č n é dieťa u č í rozprá­
s o m s c h o p n á o k a m ž i t e j reakcie n a jej
vať. A l e b o a k o s a p r i s t a r o s t l i v o s t i ,
„ ú t o k " . P o chvíli s o m , a k o b y nič, o d ­
ktorú v domove n i k d y nemalo, 5-roč-
povedala:
n é k o n e č n e p r e s t a n e pocikávať. O p l a t í
sa zažiť, a k o to isté dieťa, už 6 - r o č n é ,
„Áno, z á k o n s t a n o v u j e , že dieťa
z d e t s k é h o d o m o v a si m ô ž e vziať i j e d ­
s a m o s t a t n e p r i p r a v u j e r a ň a j k y pre se­
n o t l i v e c . N e m u s í byť ženatý, či vydatá.
b a , svoje sestry i m ň a , s v o j u m a m u .
M u s í však splniť určité p o d m i e n k y ,
A o p l a t í sa t o t o v š e t k o p o d s t ú p i ť kvôli
vedieť dieťa zabezpečiť, prejsť p s y c h o ­
láskavému v y z n a n i u , ktoré m o ž n o raz
l o g i c k ý m i p o h o v o r m i ! ..."
p o v i e : „ M a m k a , ľ ú b i m ťa."
„Áno? A l e je ťažké, v š a k ? "
P r a v d o u je, ž e o c k a teraz n e m á m e .
„Niekedy," o d p o v e d a l a s o m p o t i c h u
A l e m á m e j e d n a d r u h ú a tisíc dôvo­
a u z a v r e l a t a k n i e príliš p r í j e m n ú at­
dov, prečo sa snažiť v živote o čosi
mosféru.
v i a c , a k o l e n „prežiť". A ešte n i e č o :
Keď s o m sa s d e ť m i v r a c a l a d o m o v ,
N i e l e n rozprávky m a j ú šťastný k o n i e c ,
b o l a s o m rozladená a opäť s o m sa raz
t o m i m ô ž e t e veriť.
zamyslela n a d touto otázkou. N e d o ­
Monika
s t a l a s o m j u prvýkrát a ľudia, k t o r í
Znamenáčková
m a t a k t o o s l o v i l i , s a d o k o n c a rozčuľo­
o t á z k a
odp o v e ď
rodzenú p o d p o r u , keď b u d e m u n a ­
bezpečia,
vená, č o keď o c h o r i e m ? A k o reagujú
ná, trpezlivá, zvládnem to f i n a n č n e ,
m o ž n o nájsť jednak vo s v o j o m okolí
j e d n o t l i v í č l e n o v i a r o d i n y /aj š i r š e j /
m á m sa o k o h o
oprieť, keď prídu
a tiež v K l u b o c h n á h r a d n ý c h r o d í n .
na moje uvažovanie, aké sú motívy
problémy a pochybnosti, čo sa mi
Ďalšie cenné skúsenosti a odpovede
m ô j h o uvažovania, s o m s c h o p n á p r i ­
v živote p o d a r i l o a čo nie, čo na to
n á j d e t e v b r o ž ú r e „Hľadáme rodičov
jať a milovať dieťa s j e h o m i n u l o s ­
hovorí m o j a profesionálna dráha. T i ­
a l e b o aj o p u s t e n é deti potrebujú r o d i ­
ťou, p o n e c h a ť m u j e h o i d e n t i t u , s o m
eto o t á z k y V á m b u d ú m o ž n o o p a k o ­
n u . " A v b r o ž ú r e „Zvykáme si j e d e n na
o c h o t n á vzdať sa doterajších z a b e h a ­
vane klásť zainteresovaní odborníci,
druhého
ných koľají, čo všetko s o m o c h o t n á
s k t o r ý m i s a p o č a s v y b a v o v a n i a stret­
ktoré sú prístupné
o b e t o v a ť p r e svoje d i e ť a /čas, p o h o d ­
n e t e a m o ž n o t o b u d e p r e Vás n e p r í ­
združenia Návrat.
lie,
mám
j e m n é . V rámci prípravy m ô ž e vo V a ­
d o s ť f y z i c k ý c h a d u š e v n ý c h síl, a b y
š o m uvažovaní priniesť veľký p o s u n
s o m dieťa v y c h o v a l a d o jeho dospe­
stretnutie, z o z n á m e n i e sa s r o d i n o u ,
losti,
ohlasy
k t o r á už dieťa p r i j a l a a k t o r á už ná­
o k o l i a , aby s o m d a l a dieťaťu p o c i t
h r a d n é rodičovstvo zažíva v k a ž d o ­
koníčky,
zamestnanie.../,
zvládnem
nebyť sám
|
negatívne
n o v e m b e r 2004
som
dostatočne
tolerant­
dennej
realite.
alebo
Takúto
rodinu
adaptačná
fáza
...",
n a stránke o b č .
Zuzana
prevzaté zo
je
stránky
Petríková
www.navrat.sk
strana
11
„Hrdinství
vydržet,
není jenom
zpracovat
něco
a
v
mimořádného
dobré
udělat,
ale
také
něco
Zdeněk
Kus
mimořádného
obrátit."
neba
P r e d m a l o u chvíľou s o m s a d o z v e d e l ,
ž e dnes s k o r o r á n o nás o p u s t i l profe­
sor Z d e n é k M a t é j č e k .
Je to s m u t n á správa pre t e n t o svet. B o l
viac než l e n m e d z i n á r o d n ý m o d b o r ­
n ý m f o r m á t o m , viac a k o l e n detský
psychológ. J e h o k n i h y , texty, v ý s k u m y
s ú navýsosť e x a k t n é , navyše k o m u n i ­
k u j ú s č i t a t e ľ o m . K o m u n i k u j ú človeči­
n u . Zdenék Matéjček d o b o d k y n a p l n i l
p o s l a n i e človeka n a z e m i .
D á v n o s a stal m o j í m o d b o r n ý m v z o ­
r o m . S o m n e s m i e r n e vďačný, ž e s o m s a
s n í m m o h o l viackrát osobne stretnúť.
Matějček
T o , čo t v r d i l a písal, t o m u veril a tým žil.
Celý. J e h o oči mi rozprávali, že žiť je
úžasné, že aj v čase kolektivizácie výcho­
vy detí má c e n u hovoriť o nenahraditeľ­
n o s t i r o d i n y , že o b d o b i e v z d o r u dieťaťa,
ktoré je také ťažké pre rodičov, je j e d n o
z najúžasnejších období, lebo vtedy sa
dieťa učí byť samé sebou. Zdenék M a ­
téjček je j e d n ý m z najpokornejších ľudí,
s akými s o m sa stretol. K o l e g a práve
skonštatoval, že odišiel k u s neba.
Vďaka za všetkých t a k ý c h ľudí!
M a r e k Roháček
Životopis
V utorok 26. októbra 2004 vo veku 82
rokov zomrel Zdenék Matéjček, nestor
českej detskej psychológie
a popularizá­
tor
vedeckých poznatkov.
Zdenék
Matéjček
bol
medzinárodne
uznávaný
odborník,
vytvoril
ucelenú
školu detskej psychológie a svoje poznat­
ky
zrozumiteľnou
formou
prezentoval
širokej
verejnosti.
Pôvodne
sa
mal
stať
stredoškolským
učiteľom
(vyštudoval
obor filozofia
a
moderná literatúra
na Filozofickej fa­
kulte Karlovej univerzity).
Politické po­
mery mu však nedovolili toto povolanie
vykonávať.
Uplatnenie
našiel
v
roku
1951
v
pražskom
Sociodiagnostickom
ústave,
ktorý
nadväzoval
na
skúsenosti
z Prvej republiky a zaoberal sa sociálne
a zdravotne postihnutými deťmi a rodi­
nami.
Tu sa Matéjček podieľal na práve
začínajúcom
výskume
špecifických
po­
rúch učenia,
napríklad dyslexie a dysgrafea. V ďalšej vedeckej práci sa zame­
riaval
na
dlhodobé
výskumy,
ktoré
Z
citátov
pána
Já si nemyslím, že televízni porady jsou až
tak zhoubné, a ŕešení "zakážte agresívni fil­
my a deti nebudou agresívni" je trochu l a d ­
né. Agresivity je mezi détmi o néco více, ale
není to zase tak dramatické. Bývala vždycky,
ale méla trochu jiné formy. Problém je jinde
— televize a počítač jsou silou, která díré
pŕitáhne a uzemní. Celé dopoledne sedelo
strana
12
sledovali osudy detí vychovávaných
bez
rodiny. Od 70. rokov minulého storočia
sa venoval výskumu vývoja detí v sociál­
nom
ohrození.
Od samého začiatku svojej vedeckej
dráhy Matéjček
zdôrazňoval
význam
ro­
diny pre zdravý vývoj detí, a to napriek
vtedajším
tendenciám
uprednostňujúcim
kolektívnu
výchovu.
Rodina podľa neho
poskytuje citové zázemie
všetkým
členom
a pripravuje deti pre život v danej spoloč­
nosti. Matéjček bol aj zástancom pred­
školskej výchovy.
Podľa neho sa práve
v tomto období vytvára mnoho dôležitých
vlastností, ale iba v detskej spoločnosti.
Profesor Matéjček
odmietal trest ako
hlavný výchovný prostriedok.
Trestať de­
ti, napríklad za vysvedčenie, bolo podľa
neho kontraproduktívne. Naopak, vo vý­
chove vyzdvihoval odmenu a pocit radosti.
Napriek
tomu,
že Matéjček
vytvoril
ucelenú školu detskej psychológie a bol
oceňovaným
odborníkom
medzinárod­
ného rozmeru, profesúru získa až v roku
profesrora
1995. V tom čase bol už štyri roky na
dôchodku.
Profesor Matéjček
však
ne­
skončil so svojimi aktivitami. Naďalej sa
venoval pedagogickej
činnosti^
prednášal
na
Karlovej
univerzite,
spolupracoval
f
pražským
Psychiatrickým
centrom
•x
mnohými
neziskovými
organizáciami.
Zdenék
Matéjček
stál pri zrode prvej
SOS dedinky a mnoho pozorností veno­
val
náhradným
rodinám.
V roku 1996 ho za vynikajúce výsled­
ky v oblasti lekárskej vedy prezident
Václav Havel vyznamenal Medailou Za
zásluhy. Pred piatimi rokmi mu výroč­
nú cenu udelila Nadácia Pangea, hlásiaza sa k odkazu Jána Amosa Komenské­
ho. Od Nadácie Naše dieťa získal v roku
2000 Cenu detského bezpečia,
odovzdá­
vanú
odborníkom,
ktorí najviac prispeli
k ochrane detí v Českej republike,
zdroj:
bttp:// www. portál,
id=4331
cz/scripts/detail,
asp
?
Matéjčeka:
ve škole, odpoledne sedí d o m a — kde je prostor pro aktivitu, pro spontánni a tvorivé
činnosti? Jestli k l u k nemúže kopat do m i čudy, je nebezpečí, že bude kopat do dru­
hých detí.
•••
Podlé dochovaných záznamu je rodina v krizi už
pár tisíc let. Jen se mení tlaky a situace. Jd jsem
ale v této otdzce optimista. Rodina je nejstarší
společenská instituce, je to základní společenství,
pro které byl človek tisíce let vývojem formován.
Není to otázka jen kultúrni doby, kterou dovedeme zpétné prehlédnout. Vztahy muže a ženy,
s nimiž rodina stojí a padá, jsou v nás biologicky
zabudovaný.
nebyť sám
|
n o v e m b e r 2004
Z d e n é k M a t é j č e k nás učí v i d i e ť p o z i t í v n e
S prácou a myšlienkami profesora Matéjčeka
s o m s a z o z n á m i l v r o k u 1999 p r i realizácii f i l ­
m u O c i t o v o m s t r á d a n í . B o l t o akýsi „ r e m a k e "
s t a r š i e h o č e s k é h o f i l m u , k t o r ý v y c h á d z a l z vý­
s k u m o v profesora Matéjčeka a jeho spolupra­
covníkov. T e n p ô v o d n ý f i l m s a v o l a l D e t i b e z
lásky . V t e d y s o m s i u v e d o m i l , ž e M a t é j č e k o v e
p o z n a t k y s ú stále r o v n a k o a k t u á l n e a ľ u d s k y
univerzálne. M o ž n o t r o c h a scudzujúco pôso­
b i l i b a d o b o v ý s p ô s o b r o z p r á v a n i a , ale t o , č o
sa odohrávalo pred k a m e r a m i , sa odohráva
v rodinách a ústavoch dodnes. Hľadajúc mate­
riál a i n f o r m á c i e k ď a l š i e m u f i l m u , p r e š t u d o ­
v a l s o m m n o h o kníh, zaoberajúcich sa výcho­
v o u detí. N o n a p o k o n s o m d o s p e l i b a
k p o z n a n i u , že Matéjček vo svojich knihách
popísal túto p r o b l e m a t i k u najkomplexnejšie
a najzrozumiteľnejšie. Zrozumiteľnosť jeho
práce j e d a n á h á d a m tým, ž e n e p r e z e n t o v a l i b a
v ý s k u m n é p o z n a t k y , ale d o r o z p r á v a n i a v k l a ­
d a l aj v l a s t n é p o c i t y , t e d a i k u s s u b j e k t í v n e h o
v i d e n i a . T r e b a dodať, že Matéjček svojím zja­
v o m každodenne nenásilne napĺňal tradičný
k r e s ť a n s k ý ideál človeka, výrazne o b o h a t e n ý
o — dnes tak chýbajúci — r o z m e r tolerant­
nosti a pochopenia inakosti.
Matéjček od počiatku publikačnej činnosti
h o v o r i l o rôznych výchovných a s p e k t o c h v k o n ­
texte celej r o d i n n e j situácie, a to sa mi zdá dôle­
žité. V e d e l , že veci v živote na seba vplývajú
a n a d v ä z u j ú a n e d á sa o n i c h hovoriť i z o l o v a n e .
D n e s vychádza m n o h o k n í h ( c h v a l a b o h u ) , k t o ­
ré sa špecializujú na n e j a k ú p r o b l é m o v ú oblasť.
L a i k , či človek s m e n š í m r o z h ľ a d o m však ľ a h k o
m ô ž e p o d ľ a h n ú ť d o j m u , ž e p r o b l é m j e h o dieťa­
ťa sa dá vyriešiť j e d n ý m k o n k r é t n y m r e c e p t o m .
N a p r í k l a d , dnes je m ó d n e hovoriť o h r a n i c i a c h
Od veku do veku platí, že deti má­
ji žír v prostredí citové stálém
a vfelém. Takové společenství by
j i m rodiče méli vyrvont.
a n a t ú t o t é m u vychádza m n o h o špecializova­
n ý c h k n í h . M a t é j č e k však u ž dávno h o v o r i l
o p o t r e b e „ r a d u " v živote dieťaťa, k t o r ý však
s á m o sebe — bez n a p ĺ ň a n i a ďalších p o t r i e b die­
ťaťa a a d e k v á t n e h o r o d i č o v s k é h o správania —
s p ô s o b í i b a ďalší stres.
M a t é j č e k , n a r o z d i e l o d m n o h ý c h iných a u ­
torov, n i e je direktívny, n e p r e d k l a d á návody,
a k o presne riešiť výchovné problémy, ale p o n e ­
cháva p r i e s t o r ľudskej j e d i n e č n o s t i . P o v z b u d z u ­
je rodičov, aby b o l i s a m i s e b o u a p r i n a p ĺ ň a n í
p o t r i e b detí uplatňovali v l a s t n ú tvorivosť. V na
prvý p o h ľ a d negatívnych j a v o c h n a c h á d z a p o z i ­
tívne posolstvá. A k o t o M a t é j č e k robí, n e v i e m ,
po č í t a n í j e h o textov však p r o b l é m y a neistoty,
k t o r é nás sprevádzajú rodičovstvom, u s t u p u j ú
akejsi r a d o s t i z o života s a m o t n é h o . R a d o s ť
a pozitívny prístup k životu je M a t é j č e k o v ý m
n e u s t á l e sa o p a k u j ú c i m m o t í v o m a d ô l e ž i t ý m
psychoterapeutickým nástrojom. N a j m ä mladí
rodičia, k t o r í s a p o n i e k o ľ k ý c h r o k o c h spoluži­
t i a c í t i a unavení, m ô ž u nájsť v M a t é j č e k o v ý c h
myšlienkach m n o h o povzbudzujúceho.
Z a č i a t k o m t o h t o r o k u s o m s k a m e r o u nav­
štívil Z d e n k a M a t é j č e k a v P r a h e . M o ž n o väčšia
a k o c h u ť z a z n a m e n a ť myšlienky t o h t o m i l é h o
človeka n a p á s k u b o l a d ô v o d o m s t r e t n u t i a túž­
b a o s o b n e h o zažiť. 8 2 - r o č n ý p r o f e s o r M a t é j č e k
m a l n a svoj vek n a b i t ý p r o g r a m . Prednášal štu­
d e n t o m , k o n z u l t o v a l so spolupracovníkmi, po­
s k y t o v a l r o z h o v o r do č a s o p i s u , a n a j m ä stále
d i a g n o s t i k o v a l d e t i s r ô z n y m i p r o b l é m a m i vo
svojej a m b u l a n c i i . D o k o n c a života slúžil de­
ťom. V e d e l , prečo to robí.
R o d i n a se stala nukleárni a je
omezena na úzké jadro. P o k u d si
v nem lidé nerozumí, je to daleko
závažnejší a rodina se snáze rozpa­
dá. Na d r u h o u stranu ale vidíte, že
se vztahy k širší rodine m o h o u dí­
Díky prítomnosti se teším na budoucnost. Zabývam se détmi a deti samy jsou ky moderní technológii udržovat
a prohlubovat. Máme telefóny,
takový fenomén — vyvíjejí se a rostou,
máme mobily, lidé si posílají eses nimi porád néco pokračuje dopredu.
mesky a m o h o u si byt blíže. K o n ­
Vidím deti, kdyí jim je šest a potom
takt mezi n i m i je plynulejší než
dvanáct. V našich výzkumech sledujeme
dŕíve. Když nékdo dŕíve odjel
deti, které jsem poprvé videl, kdyíjim
bylo devét, dnes jim je už čtyŕicet. V prá­ z vesnice do mesta, bylo to, jako by
byl ztracen. Když nékdo odjel do
ci detského psychológa jde vývoj stále do­
predu do budoucnosti. Nevím, jestli se to Ameriky, bylo ro na celý život.
Dnes podobné vztahy navzdory
dá vyjadril lépe, ale deti človeka stým
velké vzdálenosti vydrží.
zpusobem do budoucnosti táhnou.
nebyť sám
|
n o v e m b e r 2004
Marek
Sulík
Lidi, méjte srdce dokorán, aby se dalo
jít dobre sem i tam, dovnitr i ven.
Citáty profesora Matéjčeka
pochádzajú z jeho poslednej
knihy Psychologické eseje
(z konce kariéry).
K a r o l i n u m , Praha, 2004.
a Z knihy rozhovoru " Nadeje ne­
ní v kouzlech" Portál, Praha
1999)
strana
13
Špecifické vývinové p o r u c h y učenia
Špecifické vývinové poruchy učenia
patria k najčastejším príčinám škol­
ského neúspechu detí. Postihujú
schopnosť zvládnuť základné školské
zručnosti — čítanie, písanie, počíta­
nie v čase a v kvalite požadovanej
učebnými osnovami. Podľa toho, kto­
rú oblasť postihujú, delíme ich na dyslexiu, dysgrafiu, dysortografiu a dyskalkúliu. V zahraničnej literatúre sa
pojmom dyslexia označujú všetky
vzdelávacie ťažkosti. U nás platí na­
sledujúce rozdelenie, presne označujú­
ce postihnutú oblasť.
r u c h á c h h o v o r í m e vtedy, a k m á dieťa
p r i m e r a n ý i n t e l e k t a dobré s o c i o k u l túrne p o d m i e n k y n a vzdelávanie. P r e t o
j e p r e d s a m o t n o u špeciálno-pedagogick o u d i a g n o s t i k o u špecifických p o r ú c h
u č e n i a p o t r e b n é psychologické vyšetre­
nie, k t o r é z h o d n o t í intelektové s c h o p ­
n o s t í dieťaťa. V prípade, že je i n t e l e k t
v n o r m e , uvažujeme p r i vzdelávacích
ťažkostiach dieťaťa o špecifických vývi­
nových p o r u c h á c h učenia.
N a j č a s t e j š i e prejavy j e d n o t l i v ý c h
p o r ú c h u č e n i a v š k o l s k e j praxi
Dyslexia
D y s l e x i a — p o s t i h u j e oblasť č í t a n i a .
D y s g r a f i a — p o s t i h u j e oblasť p í s a n i a
po formálnej stránke.
D y s o r t o g r a f í a — p o s t i h u j e oblasť pí­
s a n i a p o obsahovej stránke.
D y s k a l k ú l i a — p o s t i h u j e oblasť mate­
matiky.
M e d z i špecifické p o r u c h y u č e n i a patrí
aj p o r u c h a k o n c e n t r á c i e — p o s t i h u ­
je celý proces učenia.
Školské neúspechy m ô ž u mať rôznu
príčinu. O špecifických vývinových p o ­
D i e ť a má už v p o č i a t o č n ý c h fázach p r i
učení č í t a n i a ťažkosti p r i zvládaní j e d ­
notlivých p í s m e n . Potrebuje dlhší čas
na i c h zapamätanie, diferencovanie.
Ť a ž k o spája p í s m e n á d o slabík, s l a b i k y
do slov.
T e m p o č í t a n i a j e p o m a l é . D i e ť a nevní­
m a text a k o i n f o r m á c i u , n e d o k á ž e re­
produkovať p r e č í t a n ý text, n e d o k á ž e
odpovedať a n i n a otázky. P r i č í t a n í
v triede, keď má p l y n u l o pokračovať
p o i n o m žiakovi, nevie, k d e skončil,
n e d o k á ž e sledovať text.
Dysgrafia
T o t o je p o r u c h a , k t o r á n e m u s í byť zrej­
má hneď od začiatku osvojovania si
jednotlivých písmen. V prvých fázach
výučby s a viac p r i h l i a d a n a správnosť
tvarov jednotlivých p í s m e n a p o s k y t u j e
sa dieťaťu čas, ktorý n e s k ô r skracuje­
m e . Práve t e m p o písania je často dôvo­
d o m , že dieťa dokáže v rôznych situáci­
ách napísať text v odlišnej k v a l i t e . P r i
tejto p o r u c h e je p í s m o veľmi n e ú h ľ a d né, dieťa nedodržiava správne t v a r y pís­
m e n , potrebuje dlhší čas n a písanie ako
o s t a t n é d e t i , n e s t í h a napísať všetko, č o
sa od n e h o v u r č i t o m čase požaduje. P r i
ťažkej f o r m e p o r u c h y býva p í s m o až
nečitateľné. R o v n a k o aj úprava zošitov
je n e ú h ľ a d n á .
Dysortografía
Táto p o r u c h a postihuje písmo po ob­
sahovej s t r á n k e . D i e ť a píše g r a m a t i c k y
nesprávne. N e d o d r ž i a v a g r a m a t i c k é
pravidlá,
ktoré
t e o r e t i c k y zvládlo,
v texte robí c h y b y o z n a č o v a n é a k o chy­
by z n e p o z o r n o s t i — nedáva dĺžne,
m ä k č e n e , čiarky a b o d k y z a s l o v o m , ne­
rozlíši tvrdé a m ä k k é slabiky.
D y s g r a f i a a d y s o r t o g r a f í a sa zvyčajne
vyskytujú súčasne, a k o k o m p l e x n á p o ­
r u c h a písania. Veľmi z r i e d k a v o s a vy­
skytujú samostatne.
Dyskalkúlia
J e t o p o r u c h a , k t o r á p o s t i h u j e oblasť
m a t e m a t i k y . D i e ť a má ťažkosti v u r č o ­
vaní p o č t u p r v k o v , priraďovaní p o č t u
k číslu a n a o p a k , n e d o k á ž e pracovať
s p r e d s t a v a m i , ale i b a s k o n k r é t n y m i
p r v k a m i a aj to l e n s ťažkosťami, má
p r o b l é m p r i p o č í t a n í s p r e c h o d o m cez
d e s i a t k u , nevie s a n a u č i ť n á s o b i l k u
a n e d o k á ž e deliť, slovné ú l o h y n e d o k á ­
že previesť do č í s e l n é h o príkladu a n a ­
o p a k , osvojené m a t e m a t i c k é p o s t u p y
n e d o k á ž e aplikovať p r i alternatívnych
príkladoch.
T e n t o s t r u č n ý prehľad z á k l a d n ý c h pre­
javov j e d n o t l i v ý c h špecifických vývino­
vých p o r ú c h u č e n i a b y m a l byť p o m ô c ­
k o u pre učiteľov a rodičov, k t o r í sa
s trana 1 4
nebyť sám
|
n o v e m b e r 2004
u detí často stretávajú s uvedenými ťaž­
k o s ť a m i . N i e j e ú l o h o u učiteľa základ­
nej školy diagnostikovať p o r u c h y uče­
n i a . Je však veľmi dôležité, aby v e d e l
nasmerovať rodičov p r i hľadaní p o m o ­
c i pre i c h d e t i . P r i p o r u c h á c h u č e n i a
platí z á s a d a — č í m s k ô r dieťaťu p o ­
s k y t n e m e o d b o r n ú p o m o c , tým s ú väč­
šie p r e d p o k l a d y n a i c h k o r e k c i u .
Prejavy p o r ú c h u č e n i a s a vyskytujú
v r ô z n y c h f o r m á c h . O d ľahkej f o r m y ,
k t o r á súvisí s o s l a b e n i a m i kognitívnych funkcií a je p r e d p o k l a d na i c h
ú s p e š n é z v l á d n u t i e a m b u l a n t n o u špeciálno-pedagogickou intervenciou, až
p o ť a ž k ú f o r m u , k t o r á dieťaťu č a s t o
znemožňuje
plynulé
vzdelávanie
v p o d m i e n k a c h b e ž n e j z á k l a d n e j ško­
ly. P e r c e n t o výskytu detí, l a i c k y o z n a ­
čovaných a k o d e t i s p o r u c h a m i u č e n i a ,
sa v p o s l e d n o m čase zvyšuje. Je to pre­
to, l e b o sme s i z v y k l i o z n a č o v a ť a k o
p o r u c h y u č e n i a všetky n e d o s t a t k y
vzdelávacieho
charakteru.
Rozdiel
m e d z i p o r u c h o u a o s l a b e n í m je v t o m ,
že o s l a b e n i e sa dá o d s t r á n i ť cvičenia­
m i , p o d p o r u j ú c i m i kvalitatívne z l e p ­
šenie f u n k c i í , k t o r é s a p o d i e ľ a j ú n a
procese u č e n i a . P o i c h „ o d t t é n o v a n í "
d o s a h u j ú výkony dieťaťa p o ž a d o v a n ú
úroveň. A k ide o p o r u c h u u č e n i a , ťaž­
k o s t i pretrvávajú aj po „ o d t r é n o v a n í " .
Prejavy p o r u c h y m a j ú m i e r n e j š í c h a ­
rakter, ale výkony v š k o l s k ý c h z r u č n o s ­
tiach nekorelujú s v e k o m a schopnos­
ťami dieťaťa.
Keď h o v o r í m e o kognitívnych f u n ­
k c i á c h m o z g u podieľajúcich s a n a p r o ­
cese učenia, z a m e r i a v a m e s a n a j m ä n a
zmyslové f u n k c i e . K a ž d á z n i c h je z o d ­
povedná z a k v a l i t u o s v o j o v a n i a s i zá­
kladných školských z r u č n o s t í . T e n t o
proces nie je i z o l o v a n ý nie sú presne
rozdelené k o m p e t e n c i e f u n k c i í , i c h
p ô s o b e n i e sa prelína a n a v z á j o m sa d o ­
pĺňajú.
M ô j príspevok m á p o m ô c ť p o c h o p i ť
dôvody, prečo n i e k t o r í žiaci nezvládajú
z á k l a d n é školské z r u č n o s t i , keď n á m
s a osvojenie t ý c h t o ú l o h javí j e d n o d u ­
ché. P o c h o p e n i e j e prvým k r o k o m
k s p r á v n e m u riešeniu ťažkostí dieťaťa.
Zo s t t a n y školy je dôležité vedieť
u s m e r n i ť rodičov, aby dokázali p r a c o ­
vať s dieťaťom so špecifickými vývino­
vými p o r u c h a m i u č e n i a bez zbytoč­
ných stresov na jednej či d r u h e j strane.
D e t i s d i a g n ó z o u špecifickej vývinovej
p o r u c h y u č e n i a d e n n e zažívajú n e ú s ­
p e c h , l e b o n i e s ú s c h o p n é plniť n á r o k y
školy v p o ž a d o v a n e j k v a l i t e . D o s t á v a j ú
sa do veľmi zložitej situácie, keďže n i e
je m o ž n é , aby t ú t o č i n n o s ť u k o n č i l i —
n e m ô ž u prestať c h o d i ť d o školy. S ú
v p l n e j m i e r e závislé o d p o m o c i d o s p e ­
lých. A k pre dieťa n e p r i c h á d z a p o m o c
d o s t a t o č n e včas a ťažkosti p r e k o n á v a
samo, nastupujú sekundárne, zdanlivo
nesúvisiace p r o b l é m y — neurózy, p o r u ­
c h y správania.
Mgr. Veronika Eliášova, špeciálna pedagogička
na Vaše konkrétne otázky a problémy v tej­
to oblasti radi zodpovedáme
O mojom tatinkovi
Môj tatinko je veľmi dobrý.
A ja keď tatinka poprosím,
tak on mi vždy
dovolí.
Včera sme
boli púšťať šarkana.
A môj tatinko mi dovolil si ho pustiť.
Mne
sa
na
tatinovi
to páči,
keď hovorí
smiešne veci.
A ja ho niekedy nepočúvam.
Na mojom tatinkovi sa mi to nepáči, keď sa
hnevá.
Monika
Mami,
Aj
aj keď plačem,
tak ma ľúbiš?
Kebísková
10 rokov
keď provokujem?
nebyť sám
|
n o v e m b e r 2004
strana
15
N i e len o nových zákonoch
Požiadali
k
ma,
práve
aby
zákonov
v
môžem
však
pána
oblasti
profesora
pár dňami
s
ním
odborné
som
napísal
prebiehajúcemu
v
(aj
ochrany
nezačať
detí.
duchu
tento
Ne­
spomienkou
Matéjčeka,
opustil
niečo
utriasaniu
ktorý
svet.
na
pred
Často
konzultujem jednotlivé
osobné)
počiny.
Z á k o n o r o d i n e , dnes stále p l a t n ý
b e z p o r e v o l u č n e j vecnej novelizácie, sa
t v o r i l z a č i a t k o m šesťdesiatych r o k o v
a je m o ž n é v ň o m nájsť d o p a d a r g u ­
m e n t á c i e celej m a t é j č e k o v s k e j generá­
cie. A r g u m e n t á c i e v p r o s p e c h r o d i n n e j
výchovy v čase najsilnejšej kolektivizá­
cie výchovy a v š e t k é h o ľ u d s k é h o .
D n e s sa tvorí nový Z á k o n o r o d i n e
a prvýkrát aj Z á k o n o s o c i á l n o p r á v ­
nej ochrane detí. Z d a l o b y s a n a prvý
p o h ľ a d , že by n i č n e m u s e l o b r á n i ť to­
m u , aby b o l e x t r a k t p o t r i e b a z á u j m o v
detí a r o d i n y zakotvený v p a r a g r a f o c h .
V y h n e m sa v t o m t o texte analýze to­
h o , prečo k dôležitým ľ u d s k o p r á v n y m
z á k o n o m p r i s t u p u j e m e až 15 r o k o v
p o revolúcii. V y h n e m s a a j v y m e n o v a ­
n i u všetkých v p l y v o v , k t o r é k o m p l i ­
k u j ú proces t v o r b y t ý c h t o zákonov, te­
da všetkému od nedotiahnutej
decentralizácie až po tzv. (pre S l o v e n ­
s k o také typické): „To sa n e d á . "
S p o m e n i e m však jav, k t o r ý p o d ľ a m ň a
zásadne k o m p l i k u j e dnešnú situáciu
reálnych r e f o r i e m (vo všetkých oblas­
tiach). Prvé r o k y p o revolúcii s a d i s k u ­
tovalo napríklad o v h o d n o s t i m e d z i ­
n á r o d n e j a d o p c i e pre slovenské d e t i .
S k u p i n a odborníkov, zastávajúca ná­
z o r , že v slovenských detských d o m o ­
v o c h b u d e d e ť o m lepšie a k o v západ­
niarskych rodinách, b o l a vtedy dobre
identifikovateľná. F o r m u l o v a l a n á z o r y
jasne a n a h l a s . A d a l o sa d o b r e d i s k u ­
tovať. D n e s už všetci p o c h o p i l i , že n i e ­
k t o r é n á z o r y hovoriť n a h l a s nie je
správny t r e n d . P r e t o všetci o d b o r n í c i
verbálne deklarujú, že t r e b a r e f o r m y ,
že r o d i n a je lepšia a k o detský d o m o v ,
že aj z á p a d n i a r s k a r o d i n a je lepšia pre
dieťa, k t o r é nechce prijať ž i a d n a r o d i ­
n a slovenská. Lenže n i e všetci, k t o r í t o
d e k l a r u j ú , sú o daných t v r d e n i a c h aj
ú p r i m n e presvedčení. A t a k n á m do
reality, v t o m t o prípade do návrhov
zákonov, presakuje o b a v a a nedôvera
z nových, alternatívnych, r o d i n n ý c h ,
n a i n d i v i d u á l n o m a r o d i n n o m princí­
p e postavených m o d e l o v . P o t o m s a ja­
ví bezpečnejšie, keď l e n spravíme väčší
p o r i a d o k v d o t e r a j š o m systéme, aby
s m e n i č n e u p o n á h ľ a l i — nijaké veľké
z m e n y . Veľmi z j e d n o d u š e n e b y s o m
t a k t o c h a r a k t e r i z o v a l prvé návrhy s p o ­
m e n u t ý c h zákonov. P r i č o m treba p r i ­
pomenúť, že d i s k u s i a je zahmlená
práve o n ý m j a v o m , že všetci sú j e d n o ­
z n a č n e a n a h l a s za r e f o r m y , za..., ale...
V n á v r h o c h Z á k o n a o rodine
a Zákona o sociálnoprávnej
ochrane detí a o s o c i á l n e j kuratele je n i e k o ľ k o milých nových p r v ­
kov. N a p r í k l a d : v n á v r h u Z á k o n a o so­
ciálnoprávnej o c h r a n e detí sa p o č í t a
s participáciou samosprávy a akredito­
vaných s u b j e k t o v n a výkone s o c i á l n o ­
právnej o c h r a n y ; r á t a sa aj so v z n i k o m
r ô z n y c h zariadení a m b u l a n t n é h o
a pobytového t y p u . T i e b y m o h l i p o ­
m á h a ť p r i i n t e r v e n c i i d o zlyhávajúcej
r o d i n y a p r i sanácii r o d i n y , k t o r á u ž
z l y h a l a . Aj Z á k o n o r o d i n e v o b l a s t i
náhradnej rodinnej starostlivosti p r i ­
n á š a inovatívne p r v k y . V y c h á d z a n a ­
p r í k l a d z t o h o , že pre dieťa v i n š t i t ú c i i
j e dôležité č í m s k ô r s a vrátiť d o r o d i n ­
ného prostredia, a preto n a j m ä u no­
v o n a r o d e n ý c h detí zavádza nový p o ­
j e m : „žiadny z á u j e m " . R o v n a k o
v p r o s p e c h b u d ú c i c h osvojiteľov ošet­
ruje čas p r e d a d o p č n e j s t a r o s t l i v o s t i .
Na základe doterajších návrhov
p r í s l u š n ý c h z á k o n o v však nedo­
k á ž e m p r e d p o k l a d a ť , či:
>
n a S l o v e n s k u z a č n e reálne f u n g o ­
vať t e r é n n a s o c i á l n a práca a saná­
c i a rodín v kríze tak, aby sme p r i ­
stúpili k vyňatiu dieťaťa z r o d i n y
až po vyčerpaní tejto m o ž n o s t i ;
>
b u d e m e s c h o p n í p o n ú k a ť dostatoč­
né m n o ž s t v o prevenčných p r o g r a ­
m o v pre r o d i n y v p o č i a t k u krízy;
>
sa rozšíri p o č e t detí v p e s t ú n s k e j
s t a r o s t l i v o s t i n a ú k o r p o č t u detí
v domovoch;
>
sa posilní p o d p o r a a p o s t a v e n i e
n á h r a d n ý c h rodín;
>
d e t i do t r o c h r o k o v b u d ú v i n š t i t u ­
cionálnej starostlivosti maximálne
3 mesiace, t a k a k o je š t a n d a r d n é
v zahraničí;
strana
16
nebyť sám
|
n o v e m b e r 2004
s a detský d o m o v stane p r e c h o d ­
n ý m riešením pre d e t i v krízovej
situácii, t a k a k o je n e m o c n i c a rie­
š e n í m pre a k ú t n e chorých;
>
dieťa n e u v i a z n e z b y t o č n e v systé­
m e n a základe p r i v y s o k e j a d m i n i s tratívnosti p r o c e s u ;
>
jednotlivé zložky zareagujú d o s t a ­
t o č n e operatívne a c i t l i v o n a i n d i ­
viduálnosť situácie.
n i k y a p o s t u p y sociálnej práce
a n e v i e d l i k náprave.
>
Z a vážne o h r o z e n i e alebo vážne n a ­
rušenie výchovy m a l o l e t é h o dieťaťa
sa n e p o v a ž u j ú n e d o s t a t o č n é bytové
alebo majetkové p o m e r y rodičov
m a l o l e t é h o dieťaťa.
>
Príslušný o r g á n vytváta p o d m i e n k y
pre zabezpečenie výchovných o p a t ­
rení v d o s t a t o č n e j m i e r e tak, aby
k a ž d é m u dieťaťu a j e h o r o d i č o m
b o l o m o ž n é p o s k y t n ú ť výchovné
o p a t r e n i a a p r o g r a m y sociálnej
práce, vedúce k náprave n e p r i a z n i ­
vých o k o l n o s t í .
Preto do p r i p r a v o v a n ý c h z á k o ­
nov o d p o r ú č a m e — v s p o l u p r á c i
s ď a l š í m i p a r t n e r m i — zapraco­
vať nasledujúce a iné návrhy:
>
O d 01. 01. 2 0 0 5 a l e b o 01. 04. 2 0 0 5
by deti do troch rokov veku m a l i
n a r i a d e n ú ú s t a v n ú starostlivosť
maximálne na d o b u jedného roka.
P o č a s tejto d o b y je n e v y h n u t n é
dieťa vrátiť späť do sanovanej
pôvodnej r o d i n y a ak to n i e je
m o ž n é , tak dieťa u m i e s t n i ť d o ná­
hradnej rodiny. Toto ustanovenie
je m o ž n é nedodržať l e n v prípa­
d o c h , a k j e z a p o č a t ý proces s p r o s t ­
redkovania konkrétnej náhradnej
r o d i n y , dieťa je u m i e s t n e n é v p r o ­
fesionálnej r o d i n e , alebo vo výni­
m o č n ý c h a o d ô v o d n e n ý c h prípa­
d o c h , n a j m ä z o zdravotných
dôvodov n a strane dieťaťa. T e r m í n
n a d o b u d n u t i a účinnosti tohto
ustanovenia je n a d o b u d n u t i e
ú č i n n o s t i Z á k o n a o sociálnopráv­
nej o c h r a n e a sociálnej p r e v e n c i i .
>
S ú č i n n o s ť o u od 01. 01. 2 0 0 8 by
deti do troch rokov veku m a l i na­
r i a d e n ú ú s t a v n ú starostlivosť m a ­
x i m á l n e n a d o b u šiestich m e s i a ­
cov.
>
S ú č i n n o s ť o u od 01. 01. 2012 by
deti do troch rokov v e k u m a l i na­
r i a d e n ú ú s t a v n ú starostlivosť m a ­
x i m á l n e n a d o b u t r o c h mesiacov.
>
Pristúpiť k o d ň a t i u dieťaťa z o s o b ­
nej s t a r o s t l i v o s t i rodičov, alebo
osoby, k t o r á sa o s o b n e s t a r á o d i e ­
ťa, a k n a r i a d e n i u ústavnej staros­
tlivosti, predbežnému opatreniu
alebo k u l o ž e n i u o c h r a n n e j výcho­
v y j e m o ž n é a ž vtedy, a k b o l i v y u ­
žité všetky d o s t u p n é metódy, tech­
nebyť sám
|
n o v e m b e r 2004
>
Akreditovaný s u b j e k t sa v s p o l u ­
práci s p r í s l u š n ý m o r g á n o m p o d i e ­
ľa na vyhľadávaní z á u j e m c o v o ná­
h r a d n ú r o d i n n ú starostlivosť
a podieľa sa na sprostredkovaní
náhradnej rodinnej starostlivosti,
n a j m ä v prípade p e s t ú n s k e j sta­
rostlivosti.
>
N a v r h u j e sa o s o b i t n e definovať ná­
r o k n a r o d i č o v s k ú d o v o l e n k u pre
rodičov, k t o r ý m b o l o zverené dieťa
d o s t a r o s t l i v o s t i n a h r á d z a j ú c e j sta­
rostlivosť r o d i n y (osvojenie, pes­
t ú n s t v o ) . A k rodič p r i j m e dieťa v o
v e k u o d 0 d o 6 r o k o v , vzniká m u
nárok na rodičovskú d o v o l e n k u
v r o z s a h u 3 r o k o v , k t o r é sa počí­
t a j ú o d d ň a p r e v z a t i a dieťaťa d o
starostlivosti. A k r o d i n a prijme
dieťa vo v e k u od 7 do 10 r o k o v ,
vzniká nárok na rodičovskú dovo­
l e n k u v rozsahu 1 rok.
Dúfajúc, že po súčasnom období
verbalizácie p r o r o d i n n ý c h p r i n c í p o v
s t a r o s t l i v o s t i o d e t i príde o b d o b i e rea­
lizácie o n ý c h princípov, z a c i t u j e m
z p o s l e d n e j k n i h y profesora Matéjčeka
( P s y c h o l o g i c k é eseje, K a r o l i n u m , P r a ­
ha 2004): „Lidi, život sám je ten nejvzácnejšídar, který jsme mohli od Pána Boha
dostat. Tak neblbnete!"
Marek Roháček
[email protected]
Návrat,
Bratislava
strana
17
Otvorený list pánovi
Petrovi Guráňovi,
riaditeľovi S e k c i e sociálnej inklúzie M i n i s t e r s t v a práce, sociálnych vecí a r o d i n y
Vážený pán Guráň,
b o l s o m veľmi n e m i l o prekvapený, keď ste v p o n d e l o k 6. 9.
2 0 0 4 o 19:30 vstúpili p r o s t r e d n í c t v o m televíznej o b r a z o v k y
do našej obývačky a n i e k o ľ k ý m i z d a n l i v o f u n d o v a n ý m i slo­
v a m i ste s a p r e d celým S l o v e n s k o m d o t k l i n i e l e n m ň a a m o ­
jej manželky, ale aj m n o h ý c h našich priateľov z r a d o v ná­
h r a d n ý c h rodičov.
S v o j í m k o n š t a t o v a n í m , ž e a k o m i n i s t e r s t v o navrhujete
sprísniť p o d m i e n k y n á h r a d n e j r o d i n n e j s t a r o s t l i v o s t i tak,
aby na nej p e s t ú n i „nezarábali", ste síce n e p r i a m o , ale z r o ­
z u m i t e ľ n e v y j a d r i l i , že n á h r a d n á r o d i n n á starostlivosť je pre
nás c e l k o m d o b r ý s p ô s o b , a k o sa d o s t a ť k p e n i a z o m a v p o d ­
state je to t e n hlavný dôvod (ak n i e j e d i n ý ) , prečo sa o d e t i
s t a r á m e . T ý m ste v o č i a c h širokej verejnosti s p o c h y b n i l i m o ­
tívy s t a r o s t l i v o s t i o d e t i v n á h r a d n ý c h r o d i n á c h .
Keďže s o m o b o z n á m e n ý s N á v r h o m z á k o n a o s o c i á l n o ­
právnej o c h r a n e detí a sociálnej p r e v e n c i i , v i e m , že váš výrok
n e b o l a n i n á h o d o u , a n i n e h o d o u . B o l p o t v r d e n í m „systé­
m o v é h o k r o k u " , k t o r ý m á veľmi ďaleko o d p r o r e f o r m n ý c h
zákonov, k t o r ý m i sa vaše m i n i s t e r s t v o prezentuje. Predlože­
n ý m n á v r h o m z á k o n a s a ( m o ž n o n e c h t i a c , ale predsa) k o n ­
zervuje a c h r á n i s ú č a s n ý stav v s o c i á l n o p r á v n e j o c h r a n e de­
tí a p o s i l ň u j e sa š t á t n y i n š t i t u c i o n á l n y systém. P r e d l o h a
z á k o n a nevychádza v ústrety t ý m f o r m á m n á h r a d n e j r o d i n -
nej výchovy, k t o r é sú na s k u t o č n ý p r o s p e c h detí a n e p o m á ­
h a i m nájsť to, p o č o m túžia a n a č o m a j ú právo. Z n á v r h u
z á k o n a m o ž n o čítať, že a u t o r i z á k o n a s t r a t i l i k o n t a k t s rea­
l i t o u a s o z a j s t n ý m i p o t r e b a m i detí — m a ť „svojich" ľudí, ro­
d i n u , v k t o r e j by v y r a s t a l i , prežívali šťastné detstvo, ľudí,
k t o r í b y i m p o m á h a l i vyrovnať s a s tým boľavým, č o i m i c h
minulosť priniesla.
A k o i n a k s i vysvetliť zrušenie p e s t ú n s k y c h zariadení (bez
akejkoľvek n á h r a d y ) či ďalšie sprísnenie kvalifikačných p o d ­
m i e n o k pre p r o f e s i o n á l n y c h rodičov (ktoré d e facto t ú t o
f o r m u s t a r o s t l i v o s t i o d e t i likvidujú). A to už n e h o v o r í m
o o p ä t o v n o m p o s i l n e n í p o s t a v e n i a „ š t á t n y c h " detských d o ­
m o v o v na ú k o r „ n e š t á t n y c h " a ďalšie pokrokové o p a t r e n i a .
Vážený pán G u r á ň ,
aj t o u t o f o r m o u Vás i o s t a t n ý c h k o m p e t e n t n ý c h vyzývam:
aby ste opäť p r e h o d n o t i l i V a m i p r e d k l a d a n ý Návrh zá­
k o n a o s o c i á l n o p r á v n e j o c h r a n e detí a sociálnej preven­
cii,
>
aby ste p r i z v a l i k j e h o f o r m o v a n i u d o m á c i c h i z a h r a n i č ­
ných o d b o r n í k o v z o b l a s t i s o c i á l n o p r á v n e j o c h r a n y
a prevencie (ktorí podľa p r e d k l a d a n e j dôvodovej správy
p r i príprave z á k o n a absentovali),
>
aby ste v y t v o r i l i d o s t a t o č n ý p r i e s t o r na o d b o r n ú i verej­
nú d i s k u s i u t a k závažného z á k o n a a r e f l e k t o v a l i rele­
vantné p r i p o m i e n k y odborníkov i dotknutých skupín,
•
aby ste sa v b u d ú c n o s t i v i a c v e n o v a l i n a č ú v a n i u (v t o m ­
to prípade n á h r a d n ý c h rodičov) — v y h n e t e sa tak n e k o ­
r e k t n ý m a p o n i ž u j ú c i m k o m e n t á r o m n a i c h a d r e s u ; neh o d n o ť t e verejne p o h n ú t k y ľudí, k t o r ý c h m o t i v á c i u
otvoriť v l a s t n ú r o d i n u i srdce pre dieťa z d e t s k é h o d o ­
m o v a n e p o z n á t e ; zároveň verím, že nájdete s p ô s o b , a k o
sa za Vaše výroky ospravedlníte n i e l e n m n e , ale i m n o ­
h ý m ďalším n á h r a d n ý m r o d i č o m .
Veľmi rád si n á j d e m čas (a určite aj m n o h í ďalší), aby s o m
sa s V a m i o s o b n e stretol a p o d e l i l sa s V a m i o s k ú s e n o s t i n a ­
šej r o d i n y s n á h r a d n o u r o d i n n o u starostlivosťou — p r e d o ­
všetkým jej vybavovaním a p r a k t i c k ý m f u n g o v a n í m .
V Martine 16. 9. 2004
Ing. Miroslav Danihel BTh
člen Asociácie náhradných rodín
otec 2 detí v pestúnskej starostlivosti a 1 dieťaťa v profesionálnej sta­
rostlivosti
M i r o s a n a p o d n e t p á n a G u r á ň a s n í m s t r e t o l . Veríme, ž e je­
ho ústretovsť a prejavené p o r o z u m e n i e sa o d r a z i a aj v k o ­
n e č n o m legislatívnom, n á v r h u k t o r ý b u d e predložený v par­
lamente.
strana
18
nebyť sám
|
n o v e m b e r 2004
O t v o r m e sa verejnosti a v e r e j n o s ť bude o t v o r e n e j š i a k n á m
S p o l o č n á m i s i a O Z N á v r a t a Asociácie náhradných rodín d o regiónov
Vďaka podpore kanadského
veľvyslanectva
s a m o h o l začať j e d e n z prvých v ä č š í c h
projektov Asociácie náhradných rodín
( A N R ) , ktorý sa uskutočňuje v s p o l u ­
práci s O Z N á v r a t .
Cieľom projektu je, a b y sa v r e g i ó ­
n o c h p r i s p e l o k vytváraniu p r i a z n i ­
vejších p o d m i e n o k n a n á h r a d n ú r o ­
d i n n ú s t a r o s t l i v o s ť , aby s a
kompetentné inštitúcie dozvedeli
o e f e k t i v i t e r o d i n n ý c h riešení p o m o c i
deťom, ktoré stratili vlastnú r o d i n u .
V i n t e r a k c i i s ľ u ď m i na r ô z n y c h
úrovniach v regiónoch hovoriť o p o ­
trebe a m o ž n o s t i a c h riešení pre d e t i
vyňaté z v l a s t n ý c h r o d í n .
členov cirkví.
Stretnutia sa uskutoč­
n i l i v Trenčíne a jeho
okolí (Soblahov, Trenči­
anska Turná), v Levici­
ach, v H l o h o v c i , v T r n a ­
ve, v Bratislave.
Cieľovými s k u p i n a m i p r o j e k t u s ú
bežné r o d i n y a pracovníci matetských
centier, školy, učitelia, cirkevné s p o l o ­
čenstvá, r ó m s k e k o m u n i t y , existujúce
náhradné r o d i n y , samosprávy, o d b o r n é
organizácie, štátne úrady, neštátne sub­
jekty atď.
P r o g r a m b o l ladený p o d ľ a z á u j m u ,
b u ď f o r m o u zážitkového s e m i n á r a ,
alebo a k o d i s k u s i a n a d a n ú t é m u .
N á v r a t s a z a m e r a l n a špecialistov,
p o s l a n c o v , úradníkov, žiadateľov o ná­
h r a d n é rodičovstvo.
A N R s a zametala n a menšie k o m u ­
n i t y . . Zatiaľ u s k u t o č n i l a s e m i n á r e pre
žiakov a študentov, učiteľov, pre r o d i ­
ny a pracovníkov m a t e r s k ý c h centier,
P l á n u j e m e s t r e t n u t i a v Nových Z á m ­
k o c h , v K o m á r n e a v S e n c i . Na stret­
n u t i a c h premietali — podľa možnosti
— f i l m z c y k l u (Ne)chcené deti.
Stretávať sa s ľuďmi, diskutovať
o rôznych o t á z k a c h , posúvať v n í m a n i e
n á h r a d n é h o rodičovstva, otvárať o s u ­
dy o p u s t e n ý c h detí a vštepovať myšli­
e n k u i c h p r i j a t i a aj ďalším je n a š í m
p o s l a n í m . Preto h o d l á m e , p o d ľ a n a ­
šich m o ž n o s t í , pokračovať v s t r e t n u t i ­
ach aj po skončení projektu. R a d i ich
pripravíme aj u vás.
Oľga Hátasová
Stretnutie v M a t e r s k o m centre v T r e n č í n e
V jeden októbrový štvrtok sme s p o l u
s Ivetou K o b y d o v o u zavítali do M a t e r ­
ského centra Srdiečko v Trenčíne. Stret­
li sme sa t a m s veľmi príjemnými ľuď­
m i , ktorí prejavili záujem o našu tému.
T e d a o n á h t a d n ú r o d i n n ú starostlivosť,
ozajstnú p o m o c o p u s t e n ý m deťom.
Zišlo sa nás asi desať. M o ž n o sa zdá, že
j e t o málo. A k b y však n a stretnutie p r i ­
šiel čo i l e n jeden človek s ozajstným zá­
u j m o m , tak sa stretnutie oplatí.
Zažila s o m u ž s t r e t n u t i e , n a k t o r é
ľudia prišli p o v i n n e . N e b o l o t o prí­
j e m n é a n i pre n i c h , a n i pre nás. Poze­
r a l i neustále n a h o d i n k y , b o l i voči
n á m zle naladení, b o l o vidieť, ž e i c h
téma nezaujíma. M a l i pravdepodobne
p o c i t , že i c h o k r á d a m e o čas. N a o z a j ,
nič p r í j e m n é . A k b y nešlo o p o v i n n ú
a k c i u , m o ž n o b y i c h prišla l e n p o l o ­
vička, m o ž n o p ä t i n a . Lenže s t r e t n u t i e
nebyť sám
|
n o v e m b e r 2004
by sa n i e s l o v ú p l n e inej a t m o s f é r e .
N i č n i k o m u nevyčítam. Poučili s m e s a
a už b u d e m e vždy trvať na t o m , aby sa
s t r e t n u t í zúčastňovali l e n t í s k u t o č n e
zaujatí.
N a s t r e t n u t í v M a t e r s k o m centre
sme predstavili Asociáciu náhradných
r o d í n a Z d r u ž e n i e Návrat. H o v o r i l i
sme o formách náhradnej rodinnej
starostlivosti a o ich prednostiach
v p o r o v n a n í s i n š t i t u c i o n á l n o u sta­
rostlivosťou o o p u s t e n é d e t i . P r i n i e s l i
s m e s o s e b o u n i e l e n vlastné s k ú s e n o s ­
t i , zážitky, ale aj brožúry, letáky a ča­
s o p i s Nebyť s á m .
Prítomní n a stretnutí m a l i p l n o
zaujímavých o t á z o k , prejavovali živý
záujem o tému.
P o h o d i n e a p o l s o m , žiaľ, o p u s t i l a
p r í j e m n ú s p o l o č n o s ť , lebo s o m m u s e ­
l a s t i h n ú ť v l a k d o Bratislavy. Potešilo
m a , keď s o m s a d o z v e d e l a , ž e d i s k u s i a
p o m o j o m o d c h o d e p o k r a č o v a l a ešte
ďalšiu h o d i n u .
S p a n i Grifŕin, š é f k o u M a t e r s k é h o
centra, sme h o v o r i l i o ďalšej m o ž n e j
spolupráci.
C h c e m p a n i G r i f f i n poďakovať a j
t o u t o cestou za možnosť stretnúť sa
v priestoroch Materského centra
s ľuďmi, k t o r í p r e j a v i l i z á u j e m o t é m u
n á h r a d n é h o rodičovstva.
Ď a k u j e m Ivetke z a spoluprácu p r i or­
ganizovaní n i e l e n t o h t o stretnutia, ale
aj ďalších, ktoré sa uskutočnili alebo
u s k u t o č n i a v T r e n č i a n s k o m okrese.
Ďakujem Kanadskej ambasáde za
p o d p o r u takýchto stretnutí.
A ď a k u j e m každému, k t o o t é m u ná­
h r a d n é h o rodičovstva prejaví záujem.
Oľga Hátasová
strana
19
KLUBY náhradných rodín a ich
priazdnivcov OZ Návrat,
Asociácie náhradných rodín
a iných
KLUB V BRATISLAVE:
prvý piatok v mesiaci v budove ZS
na Jelenej ulici o 17.00 hod.
Koordinátorkami k l u b u sú Oľga Hátasová: 02/555 64 681, 0907/604 556, K a t k a
Baraničová 02/4329 2715, 0903/828 569:
V novembri bude hosťom na klube Kristí­
na Uhlíková, ktorá priblíži situáciu v det­
skom domove v R u m u n s k u . V decembri
sú všetci vítaní na tradičnom Mikuláš­
skom večierku.
KLUB ROHOŽNÍK:
Klubové stretnutie rodín zo Záhoria sa
uskutočnilo 8. 10. 2004 v D e t s k o m do­
move v Rohožníku. Rodiny, ktoré prišli,
m a l i jedinečnú príležitosť dozvedieť sa
niečo o význame masáží pre vzťah rodič
— dieťa a naučiť sa niektoré základné
masážne hmaty p r i a m o od fyzioterapeutky S. Šípkovej.
Pozývame všetky náhradné rodiny, ktoré
majú záujem zoznámiť sa s rodinami
z tohto regiónu.
Pre tento k l u b stále v OZ Návrat hľadajú
dobrovoľníkov, ktorí by sa počas stretnu­
tia venovali deťom. Koordinácia k l u b u je
stále z Centra Návrat v Bratislave.
KLUB N O V É ZÁMKY:
V Nových Zámkoch sú problémy s pries­
tormi na klub. K l u b býva v dohodnutý
piatok v mesiaci o 17.00 hod. K a t k a
s A l e n k o u však tento problém riešia. Za­
volajte i m , kde stretnutie bude prebiehať.
Koordinátorkami sú: Alena Viszkocsilová:
0903/964 396, Katy Kelemenová:
0903/481 815
KLUB NITRA:
Každý druhý piatok v mesiaci na Charite
na Samovej u l . 4 o 17.00 hod.
Koordinátorka: A n n a Cabadajová:
[email protected], m o b i l :
0903/41 35 75
KLUB LEVICE:
Rodiny sa stretávajú podľa dohody v Mater­
skom Centre. Koordinátorka je Beáta Konkoliová 0904/ 838 532, 036/ 62 21 14 85
KLUB HANDLOVÁ ( O D R. 2000) — KLUB
ŽIAR NAD H R O N O M
Rozobrali sme 1 detský domov a adoptovali psa
P o b y t náhradných rodín N i t r i a n s k e R u d n o 2 0 0 4
„Ako s a t a k dívam, m y s m e v l a s t n e
r o z o b r a l i j e d e n detský d o m o v , " — p o ­
v e d a l a m a m k a A n k a , keď v c h á d z a l a
d o j e d á l n e p l n e j detských š t e b o t a v ý c h
hláskov, tešiacich s a n a o b e d . M o ž n o
n i e j e d e n , ale d v a ! D e t í t a m b o l o 4 4 ,
v o väčšine prijatých j e d e n á s t i m i n á ­
h r a d n ý m i r o d i n a m i , k t o r é s a t u zišli,
aby s i s p o l u o d p o č i n u l i , p o u č i l i sa,
vyrozprávali svoje r a d o s t i a s t a r o s t i ,
našli nových priateľov a s i l u do ďalši­
e h o „ b o j a " . Prišli nové r o d i n y , zvítali
sa starí z n á m i . Zišli sa r o d i č i a a d o ­
ptívni, p e s t ú n i , p e s t ú n s k e z a r i a d e n i e ,
p r o f e s i o n á l n i rodičia. F o r m a n e r o z ­
h o d u j e — všetci r o v n a k o m i l u j ú d e t i
a rovnako potrebujú vzájomnú p o d ­
p o r u a viac p o c h o p e n i a o d o k o l i a .
V š e t k ý m d e ť o m b y p r i a l i p e k n é det­
stvo v r o d i n n o m k r u h u , a n i e v det­
s k o m d o m o v e , n e c h j e akýkoľvek. Ž e
n e z o s t á v a j ú l e n p r i rečiach, svedčí aj
fakt o t o m , že po skončení p o b y t u
dve d e t i z b l í z k e h o d e t s k é h o d o m o v a
našli n a o z a j s t n ý d o m o v v d v o c h prí­
tomných náhradných rodinách.
Vďaka d e v i a t i m dobrovoľníkom, ktorí
sa p o s t a r a l i d o o b e d a o deti, m a l i dospeláci čas na seba: besedovali s psycholó­
g o m o svojich skúsenostiach a potre­
bách, p r i p r a v i l i z o z n a m tém a námetov
na projekty do blízkej i vzdialenejšej
b u d ú c n o s t i , r a d i l i sa s lekárkou i špeci­
álnym pedagógom. P o z v a l i m e d z i seba
aj pracovníčky p o b o č k y Úsmev ako dar
z Prievidze. M a n a g e r k a a dobrovoľníc­
k a — trénerka P R I D E u prisľúbili p o d ­
p o r u n á h r a d n ý m rodinám v okolí
a všetci si povedali, že to b o l o veľmi
užitočné stretnutie.
A s k o r o s o m z a b u d l a : prišla k n á m aj
kozmetička! M a m k y (ale aj veľké sleč­
ny) n e m u s e l i n i k a m chodiť. P r i a m o n a
Stretáva sa vždy posledný piatok v mesia­
ci alebo podľa potreby aj dvakrát za
mesiac na fare rim.-kar.ol. kostola na
H l a v n o m námestí v Handlovej o 17.00
hod, alebo v Pohronskom osvetovom
stredisku v Žiari nad H r o n o m . Viac infor­
mácii vám poskytnú koordinátorky k l u ­
bu Daniela Kožinová: 046/5477 975, ale­
bo 0907/738 291 a Helena Žňavová
strana
20
A l e strhávanie o b r u s u s p o d t a n i e r o v
bolo bezkonkurenčné. O c i n k o v i a
a m a m i n y b o l i t a k í šikovní, že s o t v a
r o z b i l i nejaký tanier, a tak si p o t o m
t ú t o disciplínu m o h l i dosýtosti vyskú­
šať všetky d e t i .
B o d k o u b o l záverečný j a r m o k : d e t i z a
groše, ktoré n a z b i e r a l i v súťažiach za
celý týždeň, nakúpili rôzne školské p o ­
treby a d r o b n é u p o m i e n k o v é p r e d m e t y
či r á m i k y na fotografie, k t o r ý c h je
z p o b y t u n e ú r e k o m . P r i t á b o r á k u sme
o p e k a l i špekáčky a s l a n i n u , lúčili sme
sa a h o v o r i l i sme si, a k o n á m b o l o
KLUB T R E N Č Í N :
Vždy druhý piatok v mesiaci v budove ZŠ
sv. Andreja, Svorada a Benedikta, na u l . 1.
mája v Trenčíne o 16.30 hod.
Koordinátorkou k l u b u je Iveta Kobydová:
mieste im k o z m e t i č k a vyčistila pleť
a u r o b i l a masáž, prípadne ďalšie úkony.
Deti mali d o p o l u d n i a program p o d do­
h ľ a d o m dobrovoľníkov: k r e s l i l i a maľo­
v a l i na všetko, p a p i e r o m p o č n ú c cez
tričká, sklenené poháre a fľaše, a s f a l t o m
končiac. U p l i e t l i metre náramkov p r i a ­
teľstva, súťažili v rôznych disciplínách,
zameraných na zručnosť a spoluprácu.
( M e d z i násťročnými b o l a žiadaná
a o b ľ ú b e n á d i s k o t é k a po večeri.)
O d p o l u d n i a b o l i venované s p o l o č n ý m
r o d i n n ý m súťažiam a s p o l o č n e j ná­
všteve Z O O v B o j n i c i a c h . M i š k o alias
N i k o t í n - N i k o d ý m m a l taký ú s p e c h
s M i l i o n á r o m , že súťaž m u s e l a m a ť
p o k r a č o v a n i e aj pre predškolákov
a a b s o l v e n t o v prvého r o č n í k a Z S . S ú ­
ťaž M i s s N i t r i a n s k e R u d n o pre veľké
slečny a M i š k a (Myška?) N i t r i a n s k e
R u d n o pre krásavice o d 1 d o 1 0 r o k o v
m a l a byť h l a v n e príležitosťou p r e d ­
viesť sa v plavkách, keďže počasie na
k ú p a n i e stále n e b o l o . N a k o n i e c s a
však p r e d s a slniečko u k á z a l o , a j e d n o
o d p o l u d i e s m e vyskúšali aj k ú p a n i e
v p r i e h r a d n o m jazere. Z l a t ý m k l i n c o m
p o d u j a t i a b o l i V i l o m e n i n y . Všetky sú­
ťažné disciplíny b o l i skvelé: V súťaži
„ako p o z n á m e m a m k u " m a l i o s t a t n í
členovia r o d i n y povedať n a p r í k l a d to,
č o m a m k a n e r a d a r o b í (všetci b o d o v a ­
li a všetci m a j ú ešte čo poznávať), dis­
c i p l í n a „všetci c h l a p i z a dievčatá
a všetky b a b y za c h l a p c o v " ukázala,
aké sú všetky r o d i n y invenčné a p o h o ­
tové. Z á b a v n é b o l o aj p i t i e cez m e t r o ­
v ú s l a m k u . U ž trafiť s ň o u d o h r n č e k a
n e b o l o j e d n o d u c h é ! S ú ť a ž v zbieraní
d r e v a n a t á b o r á k b o l a u ž predzvesťou
konca pobytu.
Pobyt náhradných rodín Nitrianske Rudno 2004
pokračovanie na str. 21
nebyť sám
|
n o v e m b e r 2004
pokračovanie zo str. 20
d o b r e a a k o rýchlo ten týždeň u b e h o l .
A t e n a d o p t o v a n ý pes? Volá sa Z i t k a
a b o l a m i l á č i k o m malých i veľkých.
Neprestajne vrtela chvostíkom. Obie­
h a l a a o ň u c h á v a l a všetkých, a k o b y sa
stále ubezpečovala, či n i k t o nechýba.
T o h o t o skvelého p s í k a p r e d n e d á v n o m
k t o s i zrejme v y h o d i l . A l e u ž m á n á ­
hradnú rodinu, ktotá Z i t k u miluje
a Z i t k a sa stále teší, lebo je ľ ú b e n á . . .
Poďakovanie za t e n t o vydarený týždeň
patrí všetkým, k t o r í sa pričinili o to,
aby sa u s k u t o č n i l .
Za d o t á c i u a finančný príspevok ďa­
k u j e m e : M P S V a R S R , nadácii U S S , f i r ­
me A N J A .. .
Eva Lorenzová,
občianske združenie Domov v rodine
0903 398 253. Novembrový k l u b bude
pravdepodobne posledný na tomto m i ­
este. Ďalšie kluby, ako aj iné aktivity ob­
čianskeho zdurženia Detský smiech, by
sa malí konať v ich staronovom domče­
ku v Soblahove 393.
KLUB v BANSKEJ BYSTRICI:
Stretnutia sú vždy tretí piatok v mesiaci
na Komenského 21 o 16.30 hod. K o o r d i ­
nátorka: D a n a Žílinčíková,
048/414 38 97
KLUB V ŽILINE:
Víkendový
pobyt
Náhradné rodiny sa stretávajú aj každý
tretí piatok v mesiaci v Centre Návrat
Žilina na Predmestskej u l i c i 24
o 17 hod.
Levičanov
v Šti avn i c kýc h B a n i a c h .
P o s l e d n ý j ú n o v ý v í k e n d s a dve r o d i n y
z Levického k l u b u r o z h o d l i stráviť
v p r e k r á s n o m p r o s t r e d í štiavnických
h ô r a jazier. U p r š a n é počasie nás už
n i e k o ľ k o v í k e n d o v o d r á d z a l o o d plá­
n o v a n é h o p o b y t u , ale n a k o n i e c s m e
sa d o č k a l i a s t á l o to za to. Ú t u l n á
chatka n a d Štiavnickými baňami sa
s t a l a n a t r i d n i r a j o m pre n a š e d e t i .
N e k o n e č n é t ú l a n i e v o k o l í j a z i e r sa
d e ť o m veľmi páčilo a a n i p r i večernej
p r e c h á d z k e nepociťovali únavu. Krás­
n e s l n e č n é d n i s m e s i všetci d o s ý t a vy­
c h u t n a l i . M y dospelí s m e z a h o d i l i z a
h l a v u p r a c o v n é p o v i n n o s t i , školáci z a ­
se š k o l s k é a n a j m e n š í sa zase p o r i a d ­
ne vyšantili v o k o l í . Večery s m e trávili
p r i o h n í k u . P o s l e d n ý d e ň väčšie d e t i
Letné
budovanie
nebyť sám
|
n o v e m b e r 2004
Beáta Konkoliová,
Klub náhradných rodín Levice
spoločenstva
Počas tretieho a u g u s t o v é h o t ý ž d ň a sa
profesionálne náhradné r o d i n y z o s k u ­
pené v O Z S t u d i e n k a stretli s p o l u
s ďalšími p r a c o v n í k m i D e D S t u d i e n ­
ka na — v poradí už š t v r t o m — Let­
n o m p r a c o v n o - r e k r e a č n o m p o b y t e pre
náhradné r o d i n y tentokrát v Ľubietovej. U p r o s t r e d krásnej prírody s m e
čerpali s i l u d o ďalších dní, jašili s a
s n a š i m i deťmi, s p o l o č n e šľapali na
Letný pobyt Studienkovcov
p r i p r a v i l i pre m e n š i e o r i e n t a č n ú h r u :
„ N a h n e v a n ý b a n i a r i k . Porozprávali
deťom príbeh o m a l o m mužíčkovi,
k t o r ý s a n a nás n a h n e v a l z a t o , ž e
sme h o n e p o z v a l i n a guláš r o z v o n i a ­
vajúci p o c e l o m o k o l í . Z a trest n á m
p r e m e n i l všetky s l a d k o s t i n a k a m e n e .
Avšak keď d e t i našli j e h o t a j n ú c h o d ­
bu a cestou r o b i l i samé dobré skutky,
p r e m e n i l kamene opäť na sladkosti.
N a d š e n i e detí n a d p r e m e n o u tašiek
plných k a m e n i a n a sladkosti b o l o
úžasné. Popoludní sa n a d c h a t k o u za­
čali z b i e h a ť m r a č n á č o n á m n a z n a č i ­
l o , ž e čas o d c h o d u s a blíži. Sľúbili
s m e s i t a k ý t o v í k e n d zopakovať.
Studienka
H r b (geografický stred S l o v e n s k a ) , č i
j a z d i l i n a k o n í k o c h v neďalekej j a z d i a ­
rni.
Zatiaľ č o m y rodičia s m e d o p o l u d n i a
trávili p r a c o v n e , d e t i vďaka d o b r o v o ­
ľníkom p u t o v a l i Čarovným lesom,
hľadali p o k l a d , premieňali s a n a r o z ­
právkové b y t o s t i , m o d e l o v a l i z h l i n y ,
či nacvičovali v n o v o v z n i k n u t e j h u ­
d o b n e j kapele. S m e r a d i , ž e sme m o h l i
m e d z i s e b o u privítať
nových priateľov. P r o f e ­
sionálnu náhradnú ro­
d i n u z O r a v y , či róm­
sku m a m i n u s dvomi
chlapcami, ktorí do
nášho spoločenstva
skvele z a p a d l i .
T o u t o cestou všetkým,
vďaka k t o r ý m sa p o b y t
uskutočnil, zo srdca ďa­
kujeme.
za Studienkovcov
Saška Mercellová
KLUB M A R T I N :
Kluby sú prvú sobotu v mesiaci na u l .
V.P.Thóta (objekt C i r k v i adventistov),
M a r t i n o 16.00 hod. Koordinátorkou
v tomto školskom r o k u je K a t k a Grego­
rova: 043/ 4284 35, ktorá by privítala
pomoc. Neviete o niekom? K l u b y v M a r ­
tine budú teda 6. 11., 4. 12, 8. 1. Miesto
a čas ostáva. V novembri by na klube
mala byť špeciálna pedagogička Janka
Duratná (poruchy učenia, Biofeedback).
V decembri Janka Nosková, pediatrická
(vývin mozgu, následky traumy, vplyv
génov a pod.).
KLUB D O L N Ý KUBÍN:
v budove Vyššieho štúdia sociálno-právneho v D . K . o 17.00 hod, podľa dohody
Viac informácii H a n k a Britvíková , tel:
043/ 58 67 115 alebo Samuel Vaňo 090
Klub v Liptovskom Mikuláši sa podarilo
šťastne naštartovať. Našli sa rodiny, kto­
ré chcú vyjsť z izolácie, vzájomne sa
obohatiť radami, skúsenosťami či získať
nových priateľov. Výborne sa rozbehla
spolupráca s odborníkmi z radov psy­
chológov či špeciálnych pedagógov. K o ­
ordinátorkou k l u b u je Z u z k a Siarniková
tel:0907871649 Pozvánka na vianočnú
akciu tohto k l u b u je v oznamoch.
KLUB KOŠICE:
prvý štvrtok v mesiaci vo Zborovom
mládež, centre Ev.c.a.v. na Zvonárskej u l .
23 o 17.00 h o d
Koordinátorka: M o n i k a Znamenáčková,
tel. 0905/ 517 559 . Na novembrovom
klube bude iste veselo. Po prvý krát sa
chystá karneval.
KLUB v PREŠOVE:
Stretáva sa tretí piatok v mesiaci v budo­
ve Dekanátu bohoslov.pravoslávnej
fak.(bývalý Pioniersky dom) na Masary­
kovej ulici 15 o 17.00 hod.
Koordinátorka: Katarína Kopecká, tel.:
051/7711 679
MICHALOVCE
Náhradne rodiny, ktoré prešli výcvikom
PRÍDE, sa začali stretávať v Michalovci­
ach. Stretnutia majú klubový charakter
a sú otvorené všetkým záujemcom. Viac
informácii vám poskytne Slávka Kovaľová, tel.: 057 4450 238
mobil: 0915 355 650.
strana
21
o z n a m y
Po dlhšom hľadaní sa poda­
rilo nájsť dodávateľa suplemenrora, potrebného p r i
rozbehnutí dojčenia adop­
tívnymi m a t k a m i . Je ním
firma M E D E L A a suplementor dostal na Slovensku
názov „vyživovacia súprava".
Dá sa kúpiť v BratislavePetržalke na Námestí h r a n i ­
čiarov 8/B, v B A B Y M A R K E T - e . Cena je 580 Sk
(s D P H ) . Tých, ktorým sa
podarilo rozbehnúť dojče­
nie adoptovaných detí na
Slovensku, pribúda. A verte,
stojí to za počiatočnú
námahu.
V Centre Návrat v Bratislave
je možnosť pridať sa k niek­
torej z malých skupiniek ro­
dičov, ktorí majú záujem zís­
kať zručnosti v masážach.
V Návrate plánujú tiež stret­
nutie rodín, ktoré už cielené
masáže detí nejaký čas prak­
tizujú a chcú sa podeliť so
svojimi úspechmi, ale aj
otázkami. Telefón do brati­
slavského Návratu je
02/52 44 43 61
— Seminár na tému Materiálna
pomoc náhradným rodinám
sa uskutočnil 30. septembra
2004. Oboznámili sme sa
s novým projektom nadácie
S.P.A.C.E. „Všetci sú d o m a "
(www.nspace.sk), ktorý účel­
ne zapĺňa medzeru v p o m o c i
náhradným rodinám. Infor­
mácie d o p l n i l a svojimi skú­
senosťami Jana Decká z na­
dácie R o z u m a cit, ktorá
túto prácu na Slovensku ro­
bí už niekoľko rokov. Krátku
informáciu o nadácii priná­
šame v tomto čísle. Pozvanie
prijala tiež Ursy Botting
z organizácie Viva Network
Slovensko. Svoje skúsenosti
a možnosti samosprávy v tej­
to oblasti nám sprostredko­
vala aj Beáta Molnárová
z Miestneho úradu v Rači.
— Rovnako praktický b o l i se­
minár Prečo sa môjmu die­
ťaťu v škole nedarí? Poruchy
učenia a pozornosti u detí.
Stretnutie sa uskutočnilo
21. októbra.
I
— So svojimi skúsenosťami sa
s n a m i podelili Dagmar
Môťovská, A l i c a Rosová,
Veronika Eliášova,
strana
22
Letný p o b y t v H r o n c i v č í s l a c h
Štafetu tradičného letného p o b y t u náhradných
rodín z celého Slovenska prebrala tento r o k od
Návratu Asociácia náhradných rodín.
V týždni od 21. — 28. a u g u s t 2 0 0 4 sa v chate
D r ô t o v ň a v H r o n c i stretlo 141 ľudí. Svoje skúse­
n o s t i si m o h l o odovzdať 32 náhradných rodín,
z ktorých na p o b y t prišlo 85 detí. P r o g r a m pre
n i c h zabezpečovalo 15 dobrovoľníkov p o d vede­
n í m Z u z k y Volárovej. N a o d b o r n o m p r o g r a m e
pre dospelých s p o l u p r a c o v a l i aj pracovníci OZ
Návrat M a r e k R o h á č e k a E l e n a Sládeková
Nový p r o j e k t N O Space a A n r p r e d s t a v i l i Iveta
Radičová a E v a Kelley.
Pobyt v t a k o m t o rozsahu sa m o h o l uskutočniť
vďaka g r a n t u M i n i s t e r s t v a práce, sociálnych
vecí a r o d i n y a finančnému d a r u neziskovej o r ­
ganizácie S P A C E .
V š e t k ý m v á m patrí n a š a vďaka.
V i a c o p o b y t e vypovedajú f o t k y v t o m t o čísle.
Máme
dve
syndrómom.
odhovárajú.
zdravé deti
Môžete
a
uvažujeme
mi povedať,
čo
Hlavným organizátorkám Katke
Baraničovej a Oľge Hátasovej bol na
záver pobytu udelený diplom.
o adopcii
dieťaťa
si o
myslíte? Mnohí ľudia
tom
s
Downovým
nás
od
toho
..Anna
D o b r ý deň,
m i l o nás p r e k v a p i l a Vaša otázka. Je to
naozaj v našich končinách nezvyčajné,
aby n i e k t o uvažoval o prijatí dieťaťa
s h a n d i k e p o m . U nás je skôr z v y k o m
tieto deti vytesňovať na okraj spoločnos­
t i . Je to dané j e d n a k tým, že rodinám,
ktorým sa takéto dieťa n a r o d i l o , b o l o
doporučené umiestniť dieťa do ústavu,
a jednak to b o l o a stále je dané nedo­
s t a t k o m špecializovaných služieb pre t i ­
eto r o d i n y a deti. A ešte aj celkovou at­
mosférou v spoločnosti — pretože tu
m e d z i n a m i všetci tí hendikepovaní ľu­
d i a nežijú — n e z v y k l i sme si na n i c h . Sa­
mozrejme, táto situácia nie je všade rov­
naká. Našťastie sa stretávame s ľuďmi,
ktorí ľudsky aj profesionálne zasvätili
týmto „inakším" deťom svoj život. T a k
v z n i k l a napríklad tradícia ,Jašidielní"
v Žiline či D i v a d i e l k o s pasáže v Banskej
Bystrici. Poznáme zariadenia či občian­
ske združenia, kde sa ľuďom s p o s t i h ­
n u t í m tvorivo venujú a uvažujú, ako
starostlivosť o postihnutých dostať na
vyššiu úroveň. Všetko t a m prebieha
obojsmerne. Tak, ako sa zdraví ľudia
snažia obohatiť život postihnutých, tak
sú ľudia s h a n d i k e p o m o b o h a t e n í m
všetkých ľudí „bez h a n d i k e p u " .
A teraz k Vašej myšlienke osvojiť si
dieťa s D o w n o v ý m s y n d r ó m o m . Verí­
me t o m u , že aj tieto d e t i p o t r e b u j ú
k o p t i m á l n e m u vývinu — alebo ku
šťastiu — predovšetkým žiť v r o d i n e .
V ú s t a v o c h im n i e je d o b r e . Je n a č a s e
s t ý m n i e č o urobiť. Avšak najťažšie to
b u d ú m a ť tí prví. K e b y ste sa pre ten­
t o k r o k r o z h o d l i , nebudete t o m a ť
ľahké. Zvážte svoje m o ž n o s t i — b u d e
ťažké n e m a ť p o d p o r u r o d i n y . B u d e t o
záťaž pre Vašu ú z k u r o d i n u . B u d e t e
m a ť m o ž n o p r o b l é m s h ľ a d a n í m škôl­
ky či d o b r e j školy pre dieťa s D o w n o ­
vým s y n d r ó m o m . B u d e t e potrebovať
špeciálne p o r a d e n s t v o , m o ž n o s v o j p o ­
m o c n ú s k u p i n u , alebo d o b r é h o leká­
ra... M o ž n o s u d c a , k t o r í b u d e p o j e d ­
návať o zverení dieťaťa do a d o p c i e
b u d e uvažovať , či nie je zdravotný
stav dieťaťa p r e k á ž k o u osvojenia... N a
d r u h e j strane však t u š í m , ž e V y záro­
veň viete, aké o b o h a t e n i e pre Váš život
to m ô ž e byť. A pre dieťa, k t o r é n e b u d e
m u s i e ť vyrastať v ústave do k o n c a ži­
v o t a , n e p o c h y b n e tiež. P r a j e m e Vám
veľa m ú d r o s t i a o d v a h y .
Renáta Matejova
Za Centrum Návrat Bratislava
zo stánky www.navrat.sk
nebyť sám
|
n o v e m b e r 2004
knižnice
Prof. Zdenék Matéjček, popredný český odborník v oblasti vývojovej
psychológie, detskej psychológie, diagnostiky a psychickej deprivácie, je autorom mnohých odborných publikácií a tiež kníh, v kto­
rých príťažlivým spôsobom odovzdáva rodičom a vychovávateľom
svoje poznatky a skúsenosti z mnohoročnej praxe v detskej psycho­
lógii a poradenstve. V ponúkanej knižke sa sanaží odpovedať na zá­
kladnú otázku — kedy je vo výchove na čo vhodný čas a kedy čo ne­
premeškať. Vo svojom výklade zrozumiteľne spája poznatky dnešnej
vedy a praktické skúsenosti zo svojej praxe. Zároveň sa snaží po­
vzbudiť čitateľov k vlastnému tvorivému uvažovaniu na danú tému.
K n i h a ja určená predovšetkým rodičom, ale aj učiteľom a vychová­
vateľom.
Dr. Ross Campbel je autorom mnohých kníh o výchove detí. Vďaka
svojej zrozumiteľnosti a „čítavosti" patria medzi najžiadanejšie titu­
ly v oblasti výchovy detí. Knižka Znáte mé vúbec si kladie otázky, či
máme čas sa niekedy zastaviť, či so svojimi deťmi hovoríme, alebo sa
radšej zaoberáme vlastnými problémami, či im rozumieme, či rozu­
mieme sami sebe a čo vlastne chceme vo výchove dosiahnuť. Väčši­
na rodičov svoje deti skutočne hlboko miluje a chce im odovzdať čo
najviac z hodnôt, ktoré uznáva. Problém je v tom, že nie vždy doká­
žu primerane vyjadriť svoju lásku, úctu, porozumenie, svoju vieru a
rebríček hodnôt, ktoré zastávajú. Preto majú naše deti často pocit,
že im nerozumieme. Ak im chceme porozumieť, musíme najskôr
porozumieť sami sebe. A u r o r i v knihe neponúkajú nijaké instantné
návody ani magické výchovné formule, poskytujú solídne rady ove­
rené mnohoročnou skúsenosťou.
„Deti sú hostia, ktorí hľadajú cestu. Ide o to — ponúknuť im pekné
miesto a tak dlho ich podporovať a dodávať im istotu, kým nebudú
schopné ísť svojou vlastnou cestou." To sú úvodné vety tejto útlej
knižočky, ktoré veľmi presne vystihujú jej obsah. V tejto knihe — ur­
čenej hlavne pre rodičov — sú zhrnuté dlhoročné skúsenosti detskej
psychologičky a detskej lekárky. Vychovávať dieťa pre ne znamená
predovšetkým bezpodmienečne, bezvýhradne prijať jeho detskú by­
tosť so vštkými jej zvláštnosťami. Na konkrétnych príkladoch z každeodenného života ukazujú, ako môžu rodičia svoje deti sprevádzať,
ako im na ich ceste pomôcť a čo všetko pôsobí na dieťa a vývoj jeho
osobnosti v prvých siedmych rokoch jeho života.
Zaujímavá knižka z vydavateľstva Portál sa pokúša hľadať odpove­
de na otázky, ktoré si často v našom spolužití s deťmi kladieme —
ako vychovávať, stanoviť detom jasné hranice alebo sa prikloniť k
úplne volnej, liberálnej výchove. A u t o r sa prikláňa k názoru, že deti
pottebujú hranice, potrebujú zrozumiteľné pravidlá. Sú to v ich ži­
vote oporné body, je to istota, ktorá je pre ne užitočná a potrebná..
Vo svojej mnohoročnej poradenskej činnosti sa zaobetá probléma­
mi detstva a dospievania a tak v knihe uvádza mnohé príklady zo
svojej bohatej praxe. Jeho komentáre čitateľom umožnia utvoriť si
vlastný názor.
Cieľom tejto knižky je podľa vlastných slov autorky vytvoriť prak­
tického, užitočného a zábavného sprievodcu pre rodičov, ktorí kaž­
dodenne čelia otázke: „Kúpiš mi to?,„ kladenej deťmi od prvých ro­
kov života až do obdobia dospievania. Kedy máme deťom vyhovieť
a kedy nie, bez toho, aby zapochybovali o našej láske. A k o deti nau­
čiť štedrosti? A k o sa zachovať pri drobných krádežiach a podvo­
doch? A k o ich naučiť zodpovednosti? Kedy vlastne začínajú chápať
skutočnú h o d n o t u peňazí? A k o sa stavať ich žiadostiam o peniaze?
Hovoriť s deťmi o peniazoch znamená nepriamo sa dotýkať osobnej
stupnice hodnôt, štýlu života, rodinnej a sociálnej úlohy. A tak by si
rodičia m a l i ujasniťvlastný názor na peniaze a v súvislosti s ním si
zvoliť dôsledný postoj pri vedení detí s vedomím výhod a nevýhod,
ktoré deťom prináša každé z možných riešení.
nebyť sám
|
n o v e m b e r 2004
Eva Melušová a ďalší. K o n ­
takty na tieto skvelé špeciál­
ne pedagogičky, ako aj na
pomôcky a literatúru, vám
radi sprostredkujeme.
- Témou náhradného rodičov­
stva sa zaoberala septembro­
vá konferencia, ktorú pripra­
vila Únia miest a obcí
Slovenska.
- Poradenské c e n t r u m a Br­
nenský inštitút rozvoja ob­
čianskej spoločnosti T R I A L O G zorganizoval v októbri
už 4. celoštátny seminár
Aktuálne otázky náhradnej
rodinnej starostlivosti. N e ­
chýbali na ňom ani ľudia
z A N R a Návratu.
- „Detský domov nie je do­
mov. D o m o v je m a m a a oco"
je heslom v poradí už štvrtej
mediálnej kampane Návratu.
Jej cieľom je vyvolať verejnú
diskusiu v médiách. 19. 10.
2004 sa v Bratislave uskutoč­
n i l a tlačová konferencia.
-Jedným z jej hlavných bo­
dov b o l krst k n i h y E m a hľa­
dá m a m u . K n i h a je mozai­
k o u autentických výrokov,
myšlienok a kresieb detí žijú­
cich v dvoch neporovnateľ­
ne iných svetoch. Pre niek­
torí je d o m o v o m rodina, pre
niektoré je „domovom" i n šrirúcia. Ilustrácie a detské
literárne práce v tomto čísle
časopisu sú ukážkami zo
spomínanej knihy, silnej
v svojom posolstve. K n i h u
dostať kúpiť v kníhkupec­
tvách A r t f o r u m a iných dob­
rých kníhkupectvách, ako aj
vo všetkých centrách Návrat.
o z n a m y
Do vašej
- Tematický večer o náhrad­
n o m rodičovstve ste m o h l i
sledovať 11. novembra na
Dvojke (STV 2) v relácii P o d
l a m p o u , ktorá výnimočne
začala už o 20,30.
- Táto televízna akcia zapadla
to celoslovenkého tematické­
ho týždňa, ktorý zorganizova­
li centrá Návrat na Slovensku.
- V Banskej Bystrici to naprí­
klad bolo niekoľko príspev­
kov v regionálnom rozhlase,
príspevok o problematike
pripútania na konferencii
Na krídlach, ktorú 10. no­
vembra pripravilo Detské i n ­
tegračné centrum, a večerná
čítačka v miestnom Artfore.
strana
23
Download

Životopis - Asociácia náhradných rodín