4
Seminár k vo¾bám O minulosti
Anketa: Èo oèakávam Trinásta komnata sloven−
mal zmysel s. 2 bez nostalgie s. 3 od 9. snemu
s. 4, 5 èiny o èíslovkách
s. 7
2010
By novinárom
V
ýbuch sopky na Islande ovplyvnil
nielen prevádzku na letiskách,
ale aj rokovanie valného zhroma5de−
nia Európskej federácie novinárov
v Istanbule minulý víkend. Kolegovia
z Írska, Islandu a Dánska vôbec
nemohli pricestovaC a takmer všetci
ostatní vrátane mòa netušili, ako sa
dostanú domov. Vulkán však nemohol
zabrániC delegátom venovaC sa disku−
sii o záva5ných otázkach nášho povo−
lania a našej spoloènej organizácie.
Program na nasle−
dujúce tri roky ak−
centuje presne to,
èo trápi aj nás na
Slovensku – otázku
vo¾ných novinárov
a mo5nosti kolek−
tívne za nich vy−
jednávaC, autorské práva, hodnoty
slu5by verejnosti, dôstojné podmienky
na prácu vrátane redakènej nezávis−
losti a mo5nosti produkovaC kvalitný
obsah. Vo svojich uzneseniach – viac
ako kedyko¾vek predtým – 5iadame
výkonný výbor o lobing v európskych
inštitúciách: pova5ujeme za potrebné
zjednotiC systém autorského práva
v celej Európe a zvýrazniC novinárske
autorské práva, vyzývame na podporu
mediálneho sektora. Vyslovili sme pod−
poru hostite¾skej krajine, v ktorej sa na−
priek záujmu vstúpiC do EÚ porušujú
¾udské práva vrátane novinárskych
a odborárskych. Nášmu syndikátu sa
po troch rokoch predkladania návrhov
podarilo docieliC, 5e do výkonného vý−
boru budú môcC kandidovaC aj èleno−
via organizácií, ktoré nemajú prostried−
ky na financovanie nákladov spoje−
ných s funkciou. Hia¾, kolegyòa z Ma−
ïarska, ktorú sme podporovali, nebola
zvolená.
Zuzana Krútka
predsedníèka SSN
Istanbul, 18. apríla 2010
NEPREHLIADNITE
V èísle, ktoré dr*íte v rukách, nájdete
vlo*ený dotazník prieskumu novinár−
skej profesie. Slovenský syndikát no−
vinárov v spolupráci s Fakultou mas−
médií Bratislavskej vysokej školy prá−
va sa rozhodol u* po tretíkrát organi−
zova< tento prieskum, ktorý by mal
poskytnú< reprezentatívny obraz
o postavení novinárov v SR, ich prob−
lémoch a potrebách.
Venujte èas* svojho vo¾ného
èasu vyplneniu dotazníka. Pomô−
*ete tým zlepši< stav mediálneho
prostredia na Slovensku.
MESAÈNÍK SLOVENSKÉHO SYNDIKÁTU NOVINÁROV
Slovenský syndikát
novinárov
a
Zastúpenie
Európskej
komisie v SR
vás pozývajú
Novinár
ROÈNÍK XXI
v konflikte
Konflikt
je predovšetkým
etický problém
Štvrtok 29. apríla
9:00 Registrácia úèastníkov
9:30 Otvorenie
Zuzana Krútka, predsedníèka SSN
a Andrea Elscheková−Matisová,
vedúca Zastúpenia Európskej komisie
na Slovensku
Novinár, konflikty a právo
9:40 Novinár v konfliktoch – charak−
ter, povaha a kvalita konfliktov, ktoré
ovplyvòujú novinársku prácu
Matti Rönkä, TV novinár a spisovate¾,
Fínsko
10:10 Sloboda prejavu a informaèné
práva novinára v domácej a európskej
judikatúre
Radoslav Procházka, advokát
a vysokoškolský pedagóg Trnavskej
univerzity
10:30 Prestávka
Novinár v konflikte
s verejnou mocou
11:00 Neštandardné postupy verej−
nej moci proti novinárom – historický
exkurz
Eduard Chmelár, publicista a vysoko−
školský pedagóg, FF UKF Nitra
11:20 Nástroje novinára pri riešení
konfliktov s verejnou mocou
Franko Siddi, generálny tajomník FNSI
Taliansko.
11:40 Rekapitulácia efektívnych po−
stupov v konflikte *urnalistov s verej−
nou mocou
Marián Leško, novinár, SME
12:00 Diskusia
Novinár v konflikte
s respondentom a publikom
12:20 Typy a kvalita konfliktov s jed−
notlivým respondentom a publikom
Jana Segeèová, Slovenský rozhlas
Konferencia
s medzinárodnou účasťou
pri príležitosti
Svetového dňa slobody tlače 2010
Bratislava, Dom novinárov
29.– 30. apríla
12:40 Nástroje eliminácie konfliktu
novinára, redakcie s respondentmi
a publikom
Eva Jaššová, èlenka Rozhlasovej rady
13:00 Diskusia
13:20 – 14.50 Obed
13:20 – 13:50 Brífing pre novinárov
Novinár v konflikte záujmov
14:50 Typy konfliktu záujmov
pri výkone povolania novinára
Mike Stone, ekonomický novinár,
právnik a pedagóg 5urnalistiky, USA
15:10 Postup novinára v konflikte
záujmov, postup redakcie pri noviná−
rovi v konflikte záujmov
Wolfgang Mayer, novinár,
dju in ver.di, Nemecko
15:30 Diskusia
15:50 Prestávka
Novinár v konflikte
so zamestnávate¾om
16:10 Konflikty a potenciálne kon−
flikty so zamestnanými a spolupracu−
júcimi novinármi
Alexej Fulmek, predseda predstaven−
stva Petit Press, a. s.
16:30 Typy konfliktov novinárov
so zamestnávate¾mi a spôsoby ich
riešenia
Zuzana Krútka a Štefan Hec, SSN
16:50 Diskusia a záver denného
rokovania
17:30 Recepcia
Prezentácia románu Mattiho Rönku
Mu5 s tvárou zabijaka, ktorý práve
vychádza vo vydavate¾stve IKAR.
(hotel Falkensteiner, Pilárikova 5,
konferenèné foyer, 1. posch.)
Piatok, 30. apríla
Novinár v konflikte
s hnutiami smerujúcimi svojou
èinnos*ou proti ¾udským právam
9:00 Hnutia a skupiny, smerujúce
svojou èinnos<ou proti ¾udským
právam – hlavné znaky a tendencie
Michal Vašeèka, sociológ, Centrum
pre výskum etnicity a kultúry
9:20 Ako postupova< v konflikte
s hnutiami smerujúcimi èinnos<ou
proti ¾udským právam
Judit Acsay, novinárka, MUOSZ,
Maïarsko
9:40 Diskusia
Psychologické aspekty
konfliktov
10:00 Osvedèené spôsoby
vyrovnávania sa s konfliktmi
Dušan Ondrušek, psychológ, Partners
for Democratic Change Slovakia
10:20 Diskusia
10:40 Prestávka
Etický kódex ako radca
v konfliktných situáciách
11:00 Spôsoby novelizácie svetových
a európskych novinárskych kódexov
Ján Füle, SSN
11:20 Dôvody a témy novelizácie
Etického kódexu SSN a zásady jeho
novelizácie
K. I. Dvoøák, SSN
11:40 Predstavenie návrhu novelizo−
vaného textu Etického kódexu SSN
Ján Sand, SSN
12:00 Diskusia
12:20 Záver konferencie
12:30 Obed
Záväzné prihlášky najneskôr do 25. apríla 2010
na [email protected] alebo tel. 02 5443 5071
strana 2
Nové orgány EFJ
Na valnom zhroma*dení Európskej fe−
derácie novinárov (EFJ) 17. – 18. apríla
2010 v Istanbule bol zvolený nový
výkonný výbor EFJ v tomto zlo*ení:
Prezident: Arne König, Švédsko
Viceprezident: Philippe Leruth,
Belgicko
Èlenovia výkonného výboru:
Andreas Bittner, Nemecko
Moschos Voitsiidis, Grécko
Ercan Ipekci, Turecko
Roberto Natale, Taliansko
Barry White, Ve¾ká Británia
Patrick Kamenka, Francúzsko
Androula Georgiadou, Cyprus
Noví èlenovia SSN
Peter Bališ, vo¾ný novinár
Marián Balog, vo¾ný novinár
Jozef Banyák, vo¾ný novinár
Ján Buc, Nahlas
Tomáš Èi*márik, publicista
Janka Dovèiaková, publicistka
Jozef Ïureje, vo¾ný novinár
Mária Fábryová, TKKBS
Marcel Hanáèek, Slovenský rozhlas
Pavel Hron, Auto Data
Lenka Jakubèáková, publicistka
Nade*da Jurèišinová, publicistka
Alexandra Kováèová, publicistka
František Krištof, publicista
Gabriel Ku*el, publicista
Peter Leibitzer, vo¾ný novinár
Igor Macejko, vo¾ný novinár
Andrej Madro, vo¾ný novinár
Ján Minár, Strojárstvo
¼ubomír Olearník, Prešovèan
Zuzana Piussi, vo¾ná novinárka
Marta Sibalová, publicistka
Monika Suchardová, publicistka
Katarína Šimková, Abovský hlásnik
Lukáš Timko, vo¾ný novinár
Jennifer Timm, publicistka
Christian Wolf, publicista
Slovenský syndikát novinárov
pozýva na
Èaj u Pulitzera
Séria pravidelných besied v Dome
novinárov je venovaná aktuálnym
témam slovenskej *urnalistiky.
Mocní podpisujú zmluvy
a hýbu svetom
je téma besedy, ktorá sa uskutoèní
v utorok 27. apríla o 17.00 h.
Nielen o novinárskom poh¾ade
na podpísanie dohody Nový START
medzi USA a Ruskom budú hovori<
redaktori denníka SME Mirek Tóda
a Tomáš Vasilko a bývalý zahranièno−
politický komentátor Pravdy Július
Lörincz. Moderátorom podveèera
bude Ján Füle. Príïte aj vy pri dúš−
koch èaju prispie< svojím názorom.
Z ÈINNOSTI SSN
Parlamentné vo¾by
a novinári
Èlovek sa uèí do smrti a novinár aj po
nej, hovorievali sme *artom, keï nás
v prednovembrových èasoch pozývali
na odborné semináre a politické ško−
lenia pred rôznymi významnými uda−
los<ami.
Marcový seminár Slovenského syn−
dikátu novinárov „Novinár a parla−
mentné vo¾by“ vôbec nebol akousi
mechanickou nalieváròou politického
rozumu. Traja experti sprevádzali
hàstku zainteresovaných novinárov
dvadsiatimi rokmi revitalizovanej de−
mokracie, praktizovanej v parlament−
ných vo¾bách. Mgr. Erik Láštic, PhD.,
Pavel Haulík a Mgr. ¼uboš Kukliš
urobili zo seminára okrúhly debatný
stôl, pri ktorom predniesli zasvätené
úvodné slovo, a potom bol u* èas na
otázky a výmenu názorov.
Odzneli aj také, aké nenájdete
v *iadnom programe kandidujúcej po−
litickej strany alebo sú tak zašifrova−
né, a* sú nebadate¾né: Nedozrel èas
na zásadnú zmenu štýlu verejnej poli−
tiky? Dá sa to dosiahnu< aj zmenou
volebného systému? Má sa poslanec
zodpoveda< svojej rodnej, èi osvojenej
strane, alebo svojim volièom v kon−
krétnom volebnom obvode? Èo h¾a−
dajú v parlamente výkonní funkcionári
regionálnej a miestnej samosprávy?
Preèo v èase celospoloèenského šetre−
nia nešetria strany a ich kandidáti na
výdavkoch na predvolebnú kampaò?
Preèo nijaký ašpirant na výnosné
miesto na bratislavskom Vodnom
vrchu nerozmieòa na konkrétne drob−
né (a èi skôr na dôsledky) také vágne
a zrelativizované pojmy ako je „poli−
tická vô¾a“, „politická zodpovednos<“
alebo „verejná kontrola“?
I to, èo odznelo na seminári, bolo
prínosom. Rozšírilo obzor poznania
a vyzbrojilo mno*stvom konkrétnych
poznatkov, ktoré sa uplatnia v budú−
cich správach, úvahách, glosách, ko−
mentároch a dialógoch. Vo¾by sa síce
u* dávnejšie premie¾ajú vo všetkých
masmédiách, v niektorých dokonca
ve¾mi svojrázne a pikantne, ale kvalit−
nej, racionálne i emocionálne silnej
a atraktívnej „volebnej *urnalistiky“,
akú sme zhliadli nedávno v niektorých
maïarských médiách a ešte vidíme
v èeských, zatia¾ u nás niet. Vraj ešte
neprišiel ten správny èas... A keï
príde, nebudeme opä< svedkami bez−
zubých, bezradných, popletených,
niekedy a* smiešnych reèníckych
a štylistických cvièení nepripravených
alebo slabšie podkutých kolegov
a kolegýò, ako to bolo pri eurovo¾−
bách a regionálnych samosprávnych
vo¾bách?
To marcové popoludnie na syndi−
káte stálo za to. Bude dobré, ak sa
takéto podujatie uskutoèní aj pred
komunálnymi vo¾bami. Hoci aj pre
hàstku novinárov.
Peter Krútky
Vedec roka
po trinásty raz
V priestoroch Centra vedecko−tech−
nických informácií (CVTI SR) v Brati−
slave sa 18. marca zišli prominenti
slovenskej vedy na èele s predsedom
SAV prof. Jaromírom Pastorekom
s ocenenými v sú<a*i „Vedec roka SR
2009“.
Pod¾a riadite¾a spoluorganizujúce−
ho CVTI SR prof. Jána Turòu je jednou
z úloh CVTI SR aj popularizácia vedy
a vynikajúcich vedcov a výskumníkov,
èo predstavuje vznik novej tradície,
ktorá by mala úspešne pokraèova< aj
v budúcnosti.
Predseda Riadiaceho výboru sú<a*e
Vedec roka, riadite¾ Journaliste−Studia,
predseda Klubu vedecko−technických
*urnalistov Slovenského syndikátu
novinárov JUDr. ¼ubomír Lenoch
oznámil, *e úroveò návrhov z vedec−
ko−technických inštitúcií bola mimo−
riadne vysoká, tak*e riadiaci výbor sa
rozhodol okrem hlavných kategórií
udeli< aj viacero èestných uznaní.
Pozoruhodná je úèas< *ien v sú<a*i,
najmä v kategórii „Mladý výskumník
roka SR 2009“. Poètom prihlášok
a najmä kvalitou. Spomedzi piatich
ví<azov sú<a*e sú dve *eny. Potvrdzu−
je sa tak, *e *eny zaèínajú prebera<
èas< vesla vedeckotechnických aktivít
do vlastných rúk.
Predseda SAV prof. Jaromír Pastorek
vo svojom príhovore vyjadril poteše−
nie, *e ví<azmi tohto roèníka sú<a*e
sa stali vynikajúce vedecké osobnosti
a za*elal laureátom, aby šírili dobré
meno slovenskej vedy vo svete aj
naïalej, aby získavali ïalšie úspechy
a poïakoval sa im za výsledky, ktoré
pre slovenskú vedu dosiahli.
Za laureátov sa poïakoval „Vedec
roka 2009“ prof. Jozef Masarik.
Na záver slávnosti predseda Klubu
vedecko−technických *urnalistov SSN
¼ubomír Lenoch s riadite¾om CVTI SR
prof. Jánom Turòom speèatili dohodu,
*e spoloène zorganizujú budúci roè−
ník.
(tlaèová správa)
4/2010
Zlaté pero
z Budapešti
Soòa Ištvánová sa nestratí v *iadnej
problematike. No „doma“ je najmä
v zdravotníctve a v sociálnej oblasti.
Keï*e celý redaktorský *ivot si odkrú−
tila v Uj Szó a v tý*denníku Vasárnap,
jej správy a reportá*e èítali maïarsky
hovoriaci obèania. Neraz pocítili aj jej
ochotu pomôc<, poradi<, nieèo zaria−
di<. Lebo Soòa je u* taká, nemô*e ne−
pomôc<. No ani turistika a gastronó−
mia jej nie sú cudzie. V reportá*ach
pribli*uje èitate¾om svet okolo nás,
hoci je u* na dôchodku. Za celo*ivot−
nú prácu v médiách jej na návrh SSN
Zväz maïarských novinárov v Buda−
pešti, ktorý oceòuje aj zahranièných
novinárov, udelil Zlaté pero.
vv
31. roèník
Novinárskej mušky
Ministerstvo obrany SR v spolupráci
so Slovenským syndikátom noviná−
rov organizujú pre *urnalistov, ktorí
sa venujú rezortu obrany a obranno−
bezpeènostnej politike 14. mája
2010 vo Vojenskom výcvikovom
priestore Turecký vrch 31. roèník stre−
leckej sú<a*e „Novinárska muška –
Memoriál Katky Fornerovej“. Novinári
si týmto podujatím uctievajú pamiat−
ku kolegyne, ktorá sa ako *urnalistka
venovala bezpeènostnej a vojenskej
problematike a tragicky zahynula pri
výkone svojho povolania.
Okrem streleckých sú<a*í a sú<a*e
dru*stiev so systémom MILES 2000
sa v dynamických a statických uká*−
kach predstavia príslušníci Vojenskej
polície, ako aj technika ozbrojených
síl SR. Súèas<ou uká*ok bude pre*itie
v bojových a po¾ných podmienkach
Afganistanu.
Doprava do Vojenského výcviko−
vého priestoru Turecký vrch bude za−
bezpeèená autobusom Ministerstva
obrany SR. V prípade individuálnej
dopravy uveïte na prihláške evidenè−
né èíslo a typ vozidla. Prihlášku (uve−
rejòujeme ju na s. 8) obsahujúcu aj
meno redakcie zašlite najneskôr
do 4. mája 2010 na adresu: Minis−
terstvo obrany SR, Tlaèové oddelenie,
Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, tel.:
0960 312 806, 0903 820 195, e−mail:
[email protected] (tu
získate aj podrobné informácie). red
4/2010
Z ÈINNOSTI SSN
strana 3
Vancouver 2010 oèami reportéra
Olympiáda je bombastická šou, ktorá
raz za štyri roky takmer na mesiac
spojí celú planétu. Milióny okien bli−
kajú v spoloèných prestrihoch, na ho−
dine nezále*í. Èi u* s nadšením, ale−
bo kriticky, všetci hovoria o olympiá−
de. Zimné olympijské hry 2010 vo
Vancouveri boli témou marcového
Èaju u Pulitzera. V Dome novinárov
sa pri tejto príle*itosti zišli mladí
športoví redaktori, ale aj starší har−
covníci, spomedzi ktorých ¼ubomír
Souèek (na fotografii za vrchstolom
vpravo) bol hlavným hos<om besedy.
Ako hlavný tlaèový atašé slovenskej
olympijskej výpravy naznaèil iné
aspekty, ktoré treba vníma< spolu
s olympijským kultom. Predmetom je
síce hra, olympijské hry však musia
by< kolosálne. Spúš<a sa obrovský
produkèný mechanizmus, v ktorom
zrazu niet miesta pre zábavu, nejde
v òom toti* o gu¾ôèky. Ako v Baby−
lonskej ve*i majú odrazu všetky kul−
túry korigova< svoje zvyky a potreby,
aby dodr*ali predpisy a dopriali hos−
tinné podmienky aj ostatným. Keï sa
na jednom svahu stretnú najlepší
ly*iari a na spoloènom ¾ade najlepší
korèuliari celého sveta, rozhodova<
mô*e ka*dá malièkos<. Všadeprítom−
ný stres a psychická zá<a*, športovci
sa musia podrobi< kolektívnym pod−
mienkam, niè nie je také, na èo sú
zvyknutí, no práve teraz by potrebo−
vali, aby ich duch popohnal telo ešte
ïalej. A uprostred toho sú novinári
s oklieštenými právomocami, ale plní
horlivosti, s ktorou chcú svojej kraji−
ne prinies< najèerstvejšie novinky.
Nájs< v tom zmätku skutoèné hrdin−
stvá a ¾udskos< olympionikov niekedy
nemusí by< vôbec jednoduché.
Text a foto Nina Turèanová
Fotografie z vojny aj z misií
„Na strane ví<azov – v slu*bách demokracie“ je názov výstavy fotografií, ktorú ako kurátor zostavil Pavol Vitko a ktorú
29. marca vo Výstavnej sieni Univerzitnej kni*nice v Bratislave otvoril minister obrany SR Jaroslav Baška. Prvá èas<
výstavy Na strane víCazov prezentuje na historických fotografiách pôsobenie slovenských vojakov na východnom aj
západnom fronte poèas 2. svetovej vojny. Druhá èas<, nazvaná V slu5bách demokracie, prináša zábery z nasadenia
príslušníkov Ozbrojených síl SR v zahranièí od roku 1993 po súèasnos<. Autormi fotografií z Afganistanu, Iraku, Sierry
Leone, Eritrey, Kosova, Libanonu, Východného Timoru a ïalších krajín sú Peter Dovina, Roman Kment, Jozef \iak
–r– Foto Peter Dovina
a Pavol Vitko, všetko èlenovia Slovenského syndikátu novinárov.
Minulos0
bez nostalgie
Správar
Ferko Kiss
Po mnohých rokoch víria v hlave spo−
mienky na novinárske zaèiatky – je
ich ve¾a, mo*no tie lepšie zacláòajú
horšie. Chví¾ami, ktoré sme poci<ova−
li ako úspechy, prehlušujeme neúspe−
chy, omyly. Dôle*ité však boli prvé
dotyky s novinárskou robotou v spo−
lupráci so skúsenejšími, staršími ko−
legami.
Na prelome pä<desiatych a šes<de−
siatych rokov minulého storoèia pô−
sobili v spravodajstve a publicistike
Èeskoslovenského rozhlasu na Slo−
vensku naozaj skvelí novinári. Odbor−
ne zdatní majstri slova. Nebudem ich
menova<, lebo by riadky nestaèili, ale
ka*dý z nich by si urèite zaslú*il oso−
bitnú spomienku. Èasto myslím na
Ferka Kissa v spravodajstve. Nebol to
síce zruèný reportér ve¾kého mena
ako Imro Jenèa, Jano Roháè alebo
¼udka Burajová a ïalší, ale majster
správ. Fyzicky drobný èlovek, ktorého
bolo plno doslova všade. Doma mali
rozhlasové prijímaèe v ka*dej miest−
nosti, ešte aj na záchode skrinku vte−
dy rozšíreného rozhlasu po drôte.
Vedel o všetkom a vy*adoval to aj
od nás mladých, zaèínajúcich. Ferko
Kiss nás doslova drezíroval. Nezištne
pomáhal typmi, ale bol nemilosrdný
a dôkladný v hodnotení toho, èi sme
ich dobre vyu*ili. Vedel by< pritom
zdravo sarkastický, zádrapèivý. Vtåkal
do nás, *e správa musí by< struèná a
zrozumite¾ná. V*dy pripomínal, *e
poslucháè, keï nepochopí na prvý−
krát, nemá u* mo*nos< vráti< sa k vy−
poèutej vete, tak ako k napísanej, vy−
tlaèenej. Správy, ktoré sme vytvorili,
sme si museli aj trikrát nahlas preèí−
ta< a posúdi<, èi idú „do úst“, èi vety
nie sú pridlhé a èi im rozumie<. „Tej
správe musí porozumie< na prvýkrát
aj stredne progresívny káder“, vravie−
val Ferko. A kto je „stredne progresív−
ny káder“? Ferko pohotovo vysvetlil:
„Nahluchlá sedemdesiatpä<roèná ba−
bièka.“
Bol priekopníkom krátkych troj− a*
pä<minútových spravodajských relá−
cií, èo bolo v tom èase na Slovensku
urèite novinkou. Rýchlo si získali ob−
¾ubu. Bolo to aj odvá*ne, lebo v ta−
kýchto správach neboli nijaké „oficia−
lity“ s vtedy obvyklým detailným
vymenovávaním funkcií politických
èinovníkov.
Ferko Kiss neprednášal o tvorbe
správ, tohto klasického novinárskeho
útvaru, na nijakej škole. Pre toho, kto
s ním prišiel do styku a spolupracoval
s ním, to bola nezabudnute¾ná a ne−
nahradite¾ná škola, ktorej plody sú
trvalé.
Július Lõrincz
strana 4
Syndikát novinárov
si zaslúHi rešpekt
Od snemu oèakávam, *e polo*í zákla−
dy modernej a rešpektovanej novinár−
skej organizácie. Aby jej vedenie moh−
lo na besedu pozva< aj predsedu vlády
a on príde. Aby to bolo tak, ako bolo
Peter Zeman
na poèiatku.
èlen P SSN
Slovenský syndikát novinárov by mal
by< takou stavovskou organizáciou,
ktorá bude vzbudzova< rešpekt, vá*i<
si ho budú obèania, politici, odborná
verejnos<. Slovo novinár, ktoré charak−
terizuje našu profesiu, sa nesmie udo−
mácni< ako nadávka resp. stoto*ni< sa
s pojmami idiot, slizký had, hyena,
chrapúò, napriek tomu, *e to odznelo
z politického postu. Novinár sa ne−
smie bá< vstúpi< do SSN, hoci by ho
od „organizovania sa“ odrádzal maji−
te¾ èi vydavate¾ média. Novinársky pre−
ukaz nemô*e by< potajomky ukrytým
dokumentom o èlenstve v SSN, ale je−
ho majite¾ by mal by< naò stavovsky
hrdý... Potešilo by ma, keby mladí,
zaèínajúci kolegovia sa pred vstupom
do SSN nepýtali, èo im dá syndikát,
ale pokúsili sa – u* ako jeho èlenovia
– da< nieèo svojej stavovskej organizá−
cii (aktívne sa podie¾a< na jej èinnosti).
Od novembrového snemu SSN oèa−
kávam, *e syndikát povedú takí skúse−
ní kolegovia, ktorí (aj) tieto najzáklad−
nejšie atribúty budú presadzova<.
Klára Grosmannová
podpredsedníèka SSN,
predsedníèka Sociálnej komisie P SSN
1. Sebareflexiu (dôslednú, lebo si
myslím, *e ju potrebujeme). Teda vý−
znam a reálny vplyv syndikátu na èin−
nos< novinárov, èo dáva syndikát no−
vinárom, èo dávajú èlenovia (novinári
obecne) syndikátu. Význam a posta−
venie syndikátu v spoloènosti vše−
obecne.
2. Ako ïalej. Na základe výsledkov
sebareflexie, zásady a princípy èinnos−
ti (smer) fungovania syndikátu do bu−
Vladimír Ješko
dúcnosti.
predseda KR SSN
Posilnenie vplyvu SSN na postavenie
novinára v spoloènosti. Neviem však,
akým spôsobom by to mal snem uro−
bi< a ani èi má vôbec zmysel nasto¾o−
va< takúto po*iadavku, veï nie je nová
a neuspeli sme s òou u* viackrát. Po−
va*ujem ju však za podstatnú medzi
Jozef Jurèišin
podstatnými.
èlen P SSN
Predovšetkým dúfam, *e si zvolíme
dobrého predsedu SSN, ktorý nadvia−
*e na spo¾ahlivú, precíznu a systema−
tickú prácu doterajšej predsedníèky
Zuzany Krútkej.
Ale mám aj jednu ve¾kú tú*bu, hoci
neviem, èi to snem vyrieši... Je ve¾mi
potrebné, aby sa zvýšilo renomé
TÉMA MESIACA
a vá*nos< našej organizácie, aby s òou
spoloènos< rátala. Potom by sa snáï
našimi èlenmi stali aj viacerí renomo−
vaní novinári. Alebo naopak? Keby
syndikát získal vá*nos<, potom by sa
stali jeho èlenmi...
Tieto dve úlohy sú pre mòa najdôle−
Ivica Ondrejièková
*itejšie.
podpredsedníèka SSN
Aby nové vedenie
potvrdilo nastúpený trend
Všetko je o ¾uïoch a ich èinoch. Nie
o slovách. Tak*e od snemu mám asi
len jedno oèakávanie – nech delegáti
zvolia kvalitné a profesionálne vedenie
syndikátu. Nech vyberajú ¾udí, ktorí
nieèo v novinárskej bran*i dosiahli, za
ktorými sú výsledky. A nie pod¾a ich
reèí (lebo pekne rozpráva< by sme mali
vedie< všetci, keï u* sme novinári).
Milan Velecký
SRo – Rádio Regina
Potvrdenie cesty nastúpenej po 8. sne−
me. Myslím si, *e bola správna. Schvá−
lenie aspoò takej podpory sociálne
slabším èlenom, hlavne dôchodcom,
ako doteraz. Zhodnotenie èlenov ve−
denia SSN – obèas poèúvam šumy ne−
spokojnosti – je šanca poveda< to ve−
rejne. Kritickú diskusiu, ale s návrhmi
ako ïalej.
Syndikát budúcnosti?
Aj naïalej by mal zosta< výberovou
organizáciou zameranou sociálne.
Omladenie èlenskej základne. Výraz−
nejšiu aktivitu klubov.
Mgr. Štefan Vraštiak
Klub filmových novinárov SSN
Nové vedenie syndikátu (preto*e pred−
pokladám, *e v òom po sneme dôjde
k výraznej personálnej obmene) by sa
malo sústredi< v prvom rade na rozší−
renie èlenskej základne, a to najmä
v dvoch smeroch:
– získa< do radov našej organizácie
èo najviac mladých novinárov
– získa< za èlenov novinárske osob−
nosti z významných printových
a elektronických médií.
Výrazným pomocníkom v tomto
sna*ení by malo by< o*ivenie „klubo−
vej atmosféry“ v Dome novinárov
v Bratislave (nebránil by som v tom
ani regiónom, ktoré na to majú mo*−
nosti) usporadúvaním pravidelných
atraktívnych podujatí: besied, seminá−
rov, výstav (áno, i tých) èi jednoducho
kolegiálnych stretnutí.
Popritom pokraèova< v línii – ktorú
nemo*no po ôsmom, ale u* aj sied−
mom sneme nepozorova< – v posilòo−
vaní rešpektu syndikátu vo verejnosti
a získava< ho aj v politickom a širšom
spoloèenskom prostredí (èo dosia¾ ne−
Milan Èernák
vidno).
èlen P SSN
Pod¾a odborníkov na numerológiu je
vraj deviatka èíslom zavàšenia cyklu,
4/2010
Èo oèa
od 9. sn
uzatvorenia kruhu. \elám nastávajú−
cemu deviatemu snemu SSN, aby
ukonèil etapu h¾adania a tápania. Oèa−
kávam, *e prinesie jasnú víziu preme−
ny syndikátu na modernú stavovskú
novinársku organizáciu. Zároveò ve−
rím, *e na òom odznie zásadná infor−
mácia o rekonštrukcii Domu noviná−
rov. V optimálnom prípade realizova−
ná zo zdrojov EÚ.
Ivana Potoèòáková
èlenka P SSN
Cesta k cie¾u vedie
cez kvalitu
1. SSN by mal poskytova< noviná−
rom zázemie, edukáciu, utu*ova<
vz<ahy medzi nimi prostredníctvom
podujatí a celkovo pokraèova< vo zvy−
šovaní pozitívneho povedomia o novi−
nárskom povolaní.
Treba diskutova< o tom, èi by novi−
nári pri výkone profesie nemali ma< zo
zákona povinnos< èlenstva v niektorej
z novinárskych organizácií, tak ako
napríklad lekári pri registrácii v komo−
rách. Ka*dý novinár by si tak dopredu
premyslel, èi by dlhodobo konal v roz−
pore s novinárskou profesiou a riskoval
vylúèenie z organizácie, èo by ohrozo−
valo jeho ïalšiu èinnos<. Budúcnos<
SSN je v redakèných štatútoch.
2. SSN by mohol komunikova< so
štátnymi inštitúciami ako aj nezávis−
lými inštitúciami o podobách doh¾adu
nad printovými médiami podobne,
ako to vykonáva Rada pre vysielanie
a retransmisiu v audiovizuálnych mé−
diách. Z doterajšej èinnosti Tlaèovej
rady SR vyplynulo, *e potrebuje sank−
èné kompetencie.
3. SSN má priestor aj v èinnosti
oh¾adom pôsobenia médií na verejnú
mienku, ktorá tu od zániku Novinár−
skeho študijného ústavu (Národného
centra mediálnej komunikácie, resp.
Mediálneho informaèného centra) od
roku 2001 absentuje.
Mgr. Marcel Lincényi
Na 8. sneme som ako delegát vo svo−
jom diskusnom príspevku kládol plénu
otázku, preèo súèasní mladí a èerství
novinári nemajú záujem o èlenstvo
v SSN a preèo ich nepri<ahuje. Zároveò
som sa pokúsil aj odpoveda<, *e to je
tým, *e dnes sa u* za novinára pova−
*uje kde kto, kto je ochotný pod¾a *e−
lania vydavate¾a a majite¾a média spra−
vi< do médií hocièo. A èi to je v rozpo−
re s novinárskou etikou ho príliš netrá−
pi, lebo, *ia¾, ju ani nepozná, ani ho
nezaujíma. Ove¾a viac je formovaný
honorárom a gá*ou, ktorú za svoje
pseudonovinárske aktivity dostáva.
Tak*e sa niet èo èudova<, ak takíto
pseudonovinári bez vzdelania a etic−
kých hodnôt nemajú záujem by< èlen−
mi SSN, lebo by sa tam asi ve¾mi hlú−
po cítili. Ich tlaku podliehajú aj tí, ktorí
etické a profesionálne kvality majú,
no napriek tomu ich èlenstvo v SSN
neoslovuje – èo je tragické. Oèakávam
preto, *e sa snem bude zaobera< naj−
mä tým, ako vráti< èlenstvu v SSN pat−
riènú vá*nos<, prí<a*livos<, dôle*itos<,
aby aktívni novinári si pova*ovali za
èes< by< èlenmi SSN, vá*ili si mo*nos<
a privilégium vlastni< skutoèný novi−
nársky preukaz, a tak sa aj sami aktív−
ne sna*ili o èlenstvo v SSN.
Tibor Ujlacký
Syndikát zaraïujem medzi profesijné
inštitúcie (urèite nie odborové), preto
by mal viac zastupova< novinárstvo
ako profesiu. Prezentova< na verejnos−
ti, èo novinári ako „stav“ dosiahli,
v èom pomohli, èo sa vïaka nim vyrie−
šilo, na èo zlé a prehnité poukázali...
Dohodnú< sa s vydavate¾mi, aby viac
propagovali výsledky a plody práce
novinárov, a to dokonca bez oh¾adu
na to, z akého média pochádzajú a pre
ktoré pracujú. Všetci ve¾mi potrebu−
jeme, aby novinárèina po*ívala lepší
status vo verejnosti, èo prináša so
sebou aj akceptovanie (hoci ako nutné
zlo) zo strany politických strán, vý−
konnej správy, spoloèenských inšti−
túcií, parlamentu... Syndikátu (a teda
profesii, ktorú zastupuje) urèite chýba
dobré piárko...
Soòa Hudecová−Podhorná
nezávislá (ekonomická) novinárka
Od snemu oèakávam, *e zaène rieši<
úlohu a miesto novinára v slovenskej
*urnalistike a bude sa zaobera< aj
tým, akým smerom sa *urnalistika na
Slovensku uberá. Preèo nám chýbajú
novinárske osobnosti?
Ako je mo*né, *e o syndikáte na
verejnosti nepoèu< a neberie sa vá*ne
ako inštitúcia, ktorá je tu pre noviná−
rov. Ak chce by< syndikát uznávanou
a serióznou inštitúciou, mal by sa
4/2010
TÉMA MESIACA
kávam
mu SSN
zamyslie< nad svojím smerovaním
a cie¾mi. Jediné, èo kvitujem, sú kurzy,
ktoré usporiadal poèas minulého roka.
Ale neza*ila som *iadne z vydavate¾−
stiev, ktoré by vzdelávalo svojich novi−
nárov. Kríza im prišla nanajvýš vhod.
Na úrovni regionálnych tý*denní−
kov neraz fungujú mana*éri, ktorí
s novinárèinou nemajú niè spoloèné –
chýba im dostatoèné vzdelanie a roz−
h¾ad. Nehovoriac o tom, *e v médiách
robia ¾udia, ktorí èasto nie sú dosta−
Petra Nagyová
toène fundovaní.
1. Syndikát by mal viac vyu*íva<
elektronické médiá v posilòovaní vz<a−
hu verejnosti k skutoèným novinárom
a výraznejšie verejnosti prezentova<
rozdiel medzi skutoènou novinárskou
prácou v prospech informovanosti ve−
rejnosti a tzv. „novinármi a fotograf−
mi“ z kategórie bulváru, ktorí nielen,
*e nemajú príslušné vzdelanie, ale ani
len základné etické predpoklady pre
novinársku prácu.
Mali by sa výraznejšie sprísni< krité−
riá a na dokladovanie novinárskej práce
by mal by< dlhší èasový úsek, v ktorom
musí uchádzaè dokladova< pravidelnú
redakènú èinnos<.
2. V ka*dej spoloènosti majú od−
borné periodiká akýsi ochranný štatút
a sú spoloèensky podporované. Je to
prirodzené – veï majú predovšetkým
informaèno−edukatívny charakter. Stá−
lo by za to viac pozornosti a podpory
venova< odborným periodikám. SSN
by mal viac komunikova< s reklamný−
mi a mediálnymi agentúrami v pros−
pech odborných médií. Inak nás tu za−
plavia povrchné a bulvárne ta¾afatky.
Mgr. Viliam Bujna
Dlhé roky sa venujem problematike
cestovného ruchu. Mrzí ma, *e sa stá−
le nedarí vytvori< akýsi klub profesio−
nálov, ktorí sa cestovnému ruchu ve−
nujú. I ja sa o to pokúšam, i kolegyòa
Capková. Predstavujem si spolok ¾udí,
ktorí diskutujú, vymieòajú si informá−
cie a h¾adajú cesty ku kvalitatívnym
kritériám na hodnotenie úrovne ces−
tovného ruchu. Spoloèné diskusie na
profesionálnej úrovni by mohli vies<
k rastu znalostí o danej problematike
a k vyššej spoloèenskej vá*nosti syn−
dikátu ako takého. Alebo by to bolo
inak? Alebo to má nejaké úskalia? Bez
spoloèných diskusií sa odpovedí asi
nedoèkám. Ja cítim, *e ich potrebujem,
*e potrebujem profesionálnu výmenu
informácií. A zatia¾ neviem ani to, èi
som sám, alebo je nás viac, len o sebe
¼ubomír Motyèka
nevieme.
šéfredaktor a vydavate¾ èasopisu
CESTOVATE¼
Keï*e *ijem vzdialený od Vás na 1000
km a v inej štátnej spoloènosti, <a*ko
sa mi hovorí o štruktúre syndikátu.
Mám však pripomienku k èasopisu
Fórum. Som toho názoru, *e by si za−
slú*il väèšiu pozornos< a mal by by<
serióznym odborným èasopisom, kto−
rý by reprezentoval. Nevyhovárajte sa,
*e nie sú peniaze, ani na to, *e nie je
dostatok kvalifikovaných novinárov.
Od syndikátu oèakávam, aby táto
moja pripomienka bola prerokovaná
Stefan Pytel
na sneme.
Buedingen, NSR
Mladá krv
je budúcnos*ou SSN
Noviny a médiá vôbec nepre*ívajú
práve najjednoduchšie obdobie – ani
ekonomicky, ani politicky. Ale kedy to
bolo jednoduché? Netreba fòuka<, tým
si nepomô*eme. Dúfam, *e snem SSN
v tejto situácii prejaví a posilní profe−
sionálnu novinársku solidaritu bez
oh¾adu na naše pochopite¾ne odlišné
názory a generaèné rozvrstvenie. Bol
by som rád, keby v tomto smere pre−
ukázali svoju dynamickos<, novinár−
sku obratnos< a profesionalitu mladší
kolegovia.
Je to budúcnos< nášho syndikátu,
bez ktorého nás mocní tohto sveta
Július Lõrincz
proste zašliapnu.
predseda Klubu novinárov seniorov
Predovšetkým oèakávam väèšiu anga−
*ovanos< mladých aktívnych noviná−
rov. U* by sa koneène mali presta< pý−
ta<, èo pre nich syndikát mô*e urobi<.
Radšej by si mali polo*i< otázku, èo
mô*u pre syndikát (a teda pre seba)
Peter Kerlik
urobi< oni.
èlen P SSN
Od snemu by bolo ideálne oèakáva<,
*e nájde recept na vyriešenie všetkých
problémov novinárov so zamestna−
ním, s vyplácaním honorárov, s exis−
tenènou a právnou istotou, ponúkne
mo*nosti vzdelávania sa i oddychu...
strana 5
Ale uvedomujem si, *e by to bolo na−
ivné, lebo mediálne prostredie a náro−
ky na prácu sa zvyšujú (a honoráre
zni*ujú).
Cítim, *e by bolo oso*né, keby sa
kormidla v SSN ujala ïalšia generácia.
My, starší, viacerí poci<ujeme syndróm
vyhorenia. Z vlastnej skúsenosti viem,
*e ak chcete nieèo zorganizova<, pot−
rebujete okrem peòazí aj kusisko vo¾−
ného èasu a nadšenie. Tie, *ia¾, mno−
hým mladým chýbajú, majú rodiny,
ktoré potrebujú u*ivi<, a tak robia
ústupky aj vo veciach, ktoré ich zjavne
diskriminujú na trhu práce – neobme−
dzený pracovný èas bez zoh¾adnenia
pri odmenách je samozrejmos<ou (a ak
sa ti nepáèi, odíï!), píš ako chce maji−
te¾, rob ako fyzická osoba a pla< si
odvody sám, termín splatnosti faktú−
ry je èasto otázny, relax je tie* tvoj
problém,... A za toto všetko si èasto
v oèiach verejnosti hyena a mô*eš aj
za svetovú krízu.
Teším sa, ak niektorý z èlenov SSN
príde na snem s nápadom, ako nieèo
z tohto vyrieši<. Ja zatia¾ návod ne−
Katarína ÈiHmáriková
mám.
predsedníèka RO SSN Košice
Èlenská základòa sa po 9. sneme roz−
hodne musí posilni< a omladi<. Lebo
nás, starších novinárov seniorov z ro−
ka na rok èoraz viac ubúda. A nová
krv z tlaèe, rozhlasu a televízie sa
akosi nehrnie do jej radov, i keï si tým
sama škodí. Ja som nikdy neo¾utoval
vstup do novinárskej organizácie v ro−
ku 1959. Èlenstvo mi však násilne
prerušila totalitná normalizácia. SSN
je pre nás. Preto by nemalo by< ani
jedného *urnalistu, ktorý by sa neza−
èlenil do jeho radov. Verím, *e blí*iaci
sa snem vytvorí pre to ešte lepšie
Jozef Hrubovèák
podmienky.
senior
Financovanie potrebuje
systémovú zmenu
Vzh¾adom na to, *e rozpoèet syndiká−
tu je i napriek snemovým uzneseniam
posledné desa<roèie v podstate konti−
nuálne v deficite a rezervy sa blí*ia
k nule, oèakávam, *e diskusia bude aj
o nevyhnutných systémových zme−
nách v oblasti financovania èinnosti
SSN.
A aký by mal by< syndikát v budúc−
nosti? Mal by by< rešpektovanejší zo
strany vládnej moci, vydavate¾ov aj
novinárov. Tie* by mal by< atraktívnej−
ší vo svojej èinnosti, hoci v tomto
smere sme sa posunuli dopredu (no−
vinárske sú<a*e, konferencie a pod.).
Musí by< aj mladší. To sa týka nielen
èlenskej základne, ale najmä funkcio−
Pavol Vitko
nárskych štruktúr.
èlen Predstavenstva SSN
Aby sa syndikát zaèal správa< tak, ako
iné profesijné organizácie a stanovil
presné pravidlá, napríklad, honoráro−
vých sadzieb, ktoré by mali by< urèu−
júce pre všetkých vydavate¾ov. Nie je
mo*né, aby po 20 rokoch od komu−
nizmu sme boli stále na tom istom.
Ak Komora zubných lekárov, právnici
a aj advokáti si mô*u dovoli< ma< svo−
je presné pravidlá hry, mohli by sme
ich ma< koneène aj my, slovenskí no−
vinári.
Okrem toho by mal ma< syndikát
páky na to, aby sa do *urnalistiky ne−
mohol montova< ka*dý. Zrazu staèí
ma< maturitu, aby bol èlovek reporté−
rom èi dokonca analytikom. A tak má−
me 20−roèných analytikov, èo je v ce−
losvetovom meradle smiešne. Nech sa
snem zaoberá katastrofálnym stavom
našich printových médií.
Barbora Laucká−Vítová
Zdynamizova*
vzájomnú komunikáciu
Od snemu SSN oèakávam, *e sa fun−
govanie SSN zdynamizuje a rozhýbe.
V niektorých veciach treba presta< by<
zah¾adený do seba a je potrebné viac
oslovova< ostatných kolegov noviná−
rov, najmä neèlenov. ¼uboš Kasala
podpredseda SSN
Oèakávam urèite zlepšenie vzájomnej
komunikácie medzi nami novinármi
(diskusiou, prednáškami, konferencia−
mi, seminármi), ïalej rozvíja< a posil−
òova< túto tradíciu, mo*nos< lepšie sa
spozna< a vymieòa< si skúsenosti.
Alexandra Kováèová
Ako funkcionárka èakám od èlenov ná−
zory, ako hodnotia našu snahu prinies<
do *ivota SSN nové prúdy a prebudi<
pasívnych èlenov k aktivite. Èakám no−
vé tváre, nové myšlienky a nové spôso−
by práce. Zároveò dúfam, *e ak sa nové
tváre s hodnotnými myšlienkami
nájdu, *e to nebude len bublina, ktorá
sa potom rozplynie pod pláštikom
pracovnej zaneprázdnenosti ako po
poslednom sneme.
Ka*dý èlen oèakáva od našej orga−
nizácie mo*no nieèo iné. Ak mám ho−
vori< za seba, ja na najvyššiu prieèku
kladiem celo*ivotné vzdelávanie novi−
nárov, preto som s ve¾kou rados<ou
prijala cyklus Mediálne +. Ak by tieto
prednášky boli v našom regióne, urèite
naša redakcia nevynechá ani jednu.
Rada by som v budúcnosti videla
Dom novinárov po rekonštrukcii, v no−
vom modernom šate, plnom študen−
tov Akadémie médií, ale aj profesio−
nálnych novinárov stretávajúcich sa
na rôznych akciách, ktoré nás budú
spája< a vzdeláva<.
Monika Nemèeková
predsedníèka RO SSN Nitra
Spracoval Milan Èernák
Niektoré príspevky boli krátené –
kompletné odpovede na www.ssn.sk
Èo sa do Fórumu nezmestilo
strana 6
Aprílová GLOSA
Tiny
Èornej
P
Nejde len
o !urnál
riznám sa bez vytáèok, 5e ma pote−
šil predchádzajúci ståpèek Marti−
na Hrica z marcového vydania Fórumu
– aj keï išlo o nekrológ. Autor v òom
toti5 hovoril o zániku èasopisu Hurnál,
v ktorom som posledný rok pôsobila,
a o tom, 5e ešte teraz, nieko¾ko mesia−
cov po tom, èo prestal vychádzaC, si ho
niektorí ¾udia stále pýtajú v stánkoch.
Spomenula som si, ako naši kolego−
via novinári z iných médií s neskrýva−
ným uspokojením konštatovali, 5e niè
iné sa Hurnálu ani nemohlo staC.
Kríza nám vraj zasadila ranu z mi−
losti, lebo náš obsah bol nevyrovnaný,
èitate¾ v5dy kupoval maèku vo vreci, li−
berálna základòa našich èitate¾ov opro−
ti tej konzervatívnej bola slobodomyse¾−
ne – nezodpovedná, a preto nedokázala
„podr5aC“ svoje médium, èo sa takému
.tý5dòu staC nemô5e. (Mo5no by bolo
zaujímavé zistiC, èi tí, èo financujú toto
periodikum, ho dokonca aj èítajú.)
Zaujímavé na tejto reakcii viacerých
komentátorov bolo poznanie, ako hlbo−
ko sú slovenskí novinári poznaèení hod−
notením spoloènosti, ktoré nám vnucu−
jú politické strany. Ako zabudli samo−
statne uva5ovaC z pozície nezávislých
5urnalistov, ktorí nepodceòujú sloven−
ské mediálne prostredie, nech je u5 aké−
ko¾vek, prinajmenšom preto, 5e ho spo−
luvytvárajú. Ako nedokázali uznaC, 5e
Hurnál mal svoje miesto v tejto spoloè−
nosti a podobné periodikum tu bude
chýbaC.
PripomínaC, 5e kedysi si novinári vá−
5ili názor kolegu, aj keï s ním mohli po−
lemizovaC, je dnes smiešne. Nie preto,
5e je to zastaraný koncept, ale preto, 5e
vy5aduje profesionálne sebavedomie.
Teda nieèo, èo súvisí aj so spoloèenskou
prestí5ou, akú poèítaèový proletariát
od novín si u5 nedoká5e ani predstaviC.
GLOSA & AKTUALITY
Zahranièní novinári
v Afganistane
„V roku 2001 sme mali v krajine
len štyri médiá, zatia¾ èo teraz
sú ich pribli5ne dve tisícky.
Z nich je 22 televíznych a nie−
ko¾ko desiatok rozhlasových
staníc,“ konštatoval vo februári
v rámci svojho vystúpenia na
pôde SSN Abeceen Nasimi,
riadite¾ Inštitútu spravodajstva
vojny a mieru v Afganistane
(Institute for War and Peace
Reporting in Afghanistan).
Spresnil, 5e za vlády Talibanu
bolo v krajine trojo novín
a jeden rozhlas.
všemocných kmeòových vládcov v re−
giónoch ich pôsobenia. Investigatíva
je v tomto smere nebezpeènejšia ako
mínové pole – a v médiách jej v pod−
state niet. Riadite¾ Inštitútu spravo−
dajstva vojny a mieru nebol celkom
spokojný ani s tlaèovou slu*bou vo−
jenskej operácie ISAF (International
Security Assistance Force – Medziná−
rodné sily pre podporu bezpeènosti).
„Vydávajú síce správy pre miestne
médiá, ak im zatelefonujeme, odpo−
vedia, ale poväèšine im to trvá príliš
dlho,“ zhodnotil systém, ktorý nie je
pohotovejší zrejme kvôli slu*obným
postupom pri vydávaní správ. Naopak
Taliban aj iné zoskupenia, ktoré nie sú
Nasimi povedal, *e jeho Inštitút je
súèas<ou medzinárodnej organizácie lojálne voèi vláde respektíve priamo
broja aj proti ISAF, sú v poskytovaní
so sídlom v USA a Ve¾kej Británii. Tá
sa najmä v krízových oblastiach sveta informácií mimoriadne pohotové.
sústreïuje predovšetkým na školenia „Len èo sa im nieèo podarí, u* máme
*urnalistov a poskytovanie objektív− komplet SMS správu aj s fotografiami
nych informácií. „Kontakty so zahra− v mobilnom telefóne.“
Nasimi konštatoval, *e dôvera
niènými novinármi máme, ale obme−
v médiá medzi obyvate¾stvom, z kto−
dzené. Títo *urnalisti èasto prídu
rého je pribli*ne 70 % negramotných,
do našej krajiny, najmú si tlmoèníka
a pár dní chodia po Afganistane. To je je relatívne slušná. Novinárska kvalita
je však ve¾mi rozdielna. „V krajine pô−
však ve¾mi povrchný prístup. O to
viac, ak im poskytne tlmoèníka dajaká sobí aj nieko¾ko novinárskych spolkov,
organizácia spätá s vládou. Na to, aby no sú roztrieštené a chýba im spoji−
pochopili súvislosti, mali by by< ove¾a vo.“ O politickej situácii sa vyjadril,
lepšie pripravení,“ povedal A. Nasimi. *e medzera medzi vládou a obyvate¾−
Dodal, *e aj renomované noviny ako mi bola v minulom období èoraz väè−
šia. Platí to najviac na východe a juhu
Washington Post èi New York Times
krajiny, kde prebieha partizánska voj−
informovali i takýmto, pod¾a neho
na. Mimochodom, v juhoafganských
nie celkom fundovaným spôsobom.
„No tie agentúry èi médiá, ktoré ma− provinciách Kandahár a Uruzgan
jú u nás stálych korešpondentov, a to pôsobia aj slovenskí vojaci. „Pokia¾ si
všetci Afganci nesadnú za okrúhly
najmä spomedzi domácich noviná−
stôl, nebude mo*né konflikt urovna<.
rov, zabezpeèujú spravodajstvo na
Predovšetkým však vláda musí svoju
dobrej úrovni,“ porovnal.
Na našu otázku, do akej miery mô− moc presadi< na území celého štátu.
*u informova< domáce médiá otvore− A hoci by sa nikomu nepáèilo, *e má
vo svojej krajine cudzie vojská, naša
ne èi slobodne, odpovedal, *e pokia¾
ide o politické komentovanie èinnosti vláda je teraz taká slabá, *e ISAF u nás
musí ešte stále osta<,“ konštatoval
vlády a štátnych orgánov, je priestor
Abeceen Nasimi.
relatívne široký. V podstate nikto si
Pavol Vitko
však ešte stále netrúfne konkrétne
kritizova< napríklad narkobarónov èi
Neslávny skon vládneho média
Verejná správa, èasopis vlády pre
štátnu správu a samosprávu, v 65.
roku svojej existencie dodýchal. Pre*il
Ví<azný február, normalizáciu, Ne*nú
revolúciu, ale nepre*il posledný rok
vlády Roberta Fica.
Politicko−odborný dvojtý*denník
bol dlhé roky tribúnou národných vý−
borov. Po novembri 1989 sprevádzal
zlo*itý proces transformácie verejnej
správy i prvé dve etapy jej reformy. Pri
tej tretej u* nebude. Vládny èasopis
sa stal bezprizorným médiom. Minis−
terstvo vnútra SR, oficiálny vydava−
te¾, ho organizaènými, personálnymi,
technickými a finanènými reštrikèný−
mi opatreniami postupne degradoval
na bulletinovú úroveò. Do*il pod
krídlami Inštitútu pre verejnú správu,
ktorý sa sám zmieta v problémoch.
S nefunkènou redakènou radou pod
formálnym vedením štátneho tajom−
níka. S podl*nos<ami za tlaè, distri−
búciu a autorské honoráre, v závere
s improvizovanou redakènou pre−
vádzkou a nepravidelnými a zreduko−
vanými výplatami redaktorov. Krátko
po Ve¾kej noci malo vyjs< ôsme toh−
toroèné èíslo, ale nevyšlo. Èi sa ešte
ktosi pokúsi po dokonalom umàtvení
o nejakú resuscitáciu, nevedno. Ve¾a
sme poèúvali od premiéra, aká nepria−
te¾ská voèi jeho vláde je celá masme−
diálna sféra, ako by rád kdesi pokojne,
zoširoka, bez zákerných novinárskych
podrazov vysvet¾oval a obhajoval
svoju politiku. Mal na to slušný pries−
tor i èitate¾ných recipientov, ale Verej−
nej správe ani raz za svojej vlády ne−
poskytol rozhovor. Na svoj štýl poli−
tiky zrejme potreboval iné médiá,
iných partnerov, iné publikum.
Vládny èasopis odišiel tíško, nená−
padne. Nijaké oficiálne parte. Asi sa
to pred vo¾bami nehodilo...
kp
4/2010
Napísali/povedali
Kvalitný *urnalizmus je bezpodmie−
neèným predpokladom pre slobodnú
a kvalifikovanú tvorbu názorov ¾udí
v slobodnej demokratickej spoloè−
nosti.
Mathias Wiemer
na 23. dni *urnalistov v Berlíne
(in MMM)
Vplyv príjmov z inzercie, konkurencia
internetu, meniace sa návyky èitate−
¾ov, to všetko spôsobuje, *e sa klasic−
ká tlaè dostala do závozu. Tento vý−
voj je alarmujúci, preto*e s vyhasína−
júcim vplyvom klasickej tlaèe, na èo
doplácajú aj politické programy tele−
vízií, vysychá aj diskurzívne srdce ve−
rejnosti. V hre je osvietené, demokra−
tické budovanie obèianskej vôle. Pred
èasom som navrhol zriadenie nadácií
a verejnoprávnych modelov podpory
médií z daní a najrozliènejších poplat−
kov. To by u* neboli „štátne“ médiá.
Podobné experimenty by mohli vyrie−
ši< problém, ako zachráni< tlaè, ktorá
z vôle súkromného vlastníka nedoká−
*e zastupova< záujmy verejnosti, aj
s podporou verejných peòazí. S vylú−
èením vplyvu èi dokonca zásahov zo
strany politiky.
Jürgen Habermas
nemecký filozof a sociológ
v rozhovore pre Népszabadság
Dvacet let po pádu re*imu, který
vlastnil, kontroloval a cenzuroval mé−
dia, varuje Václav Havel pøed rostoucí
snahou politikù zasahovat do svobo−
dy sdìlovacích prostøedkù. Na prvním
místì jsou známky politických tlakù
na média. To je podle Havla velmi ne−
bezpeèná vìc, takové ty telefonáty do
veøejných médií a do jejich rad, jejich
skladba podle stranických principù
a podobnì.
Havla také znepokojuje bulvarizace
médií, za co* asi podle nìj nemohou
ani tak sama média, jako celkový ne−
dostatek slušnosti a vkusu.
Václav Havel se pøiznal, *e byl
naivní, kdy* èekal zmìnu myšlení
do nìkolika let po pádu komunismu.
Ale je to úkol na desetiletí.
Bývalý prezident varoval pøed sou−
èasným materialismem a technokra−
tismem. Spoustu demokratických
státù èeká ještì hodnì práce, aby se
odklonily od tohoto velice nebezpeè−
ného trendu. Havla mrzí, *e se kata−
stroficky pøehlí*í nìjaký mravní øád,
který by mohl být východiskem øádu
právního a pak i spoleèenského. Kdy*
ètete programy kterékoli politické
strany, tak je na zaèátku èást o hos−
podáøství a jak má všechno rùst. Na
prvním místì je tedy materiální zá−
kladna a a* pak se mluví o duchu
a o kultuøe.
Jan Èerný
na www.rozhlas.cz/cro6/internet
4/2010 AKTUALITY & RECENZIA
V trinástej komnate
slovenèiny
Spájate¾nos*
èíslovky tisíc
Èíslovky neraz spôsobujú problémy
nielen v matematickom, ale i grama−
tickom zmysle. Napr. vtedy, keï vo
funkcii podmetu vo vete je èíslovka
tisíc v mno*nom èísle, teda v tvare
tisíce. Ide o vety typu Tisíce ¾udí pod−
pisujú protestnú petíciu. Niektorým
pou*ívate¾om slovenèiny sa v takejto
vete nepozdáva tvar 3. osoby mno*−
ného èísla slovesa podpisovaC, èi*e
tvar podpisujú. Namiesto neho by
tu pou*ili tvar 3. osoby jednotného
èísla, teda tvar podpisuje: Tisíce ¾udí
podpisuje protestnú petíciu. Ktoré
riešenie mo*no oznaèi< za správne?
Pri vetách tohto typu sú obe mo*−
nosti. To znamená, *e prísudok sa
mô*e zhodova< s podmetom, èi*e
s èíslovkou tisíce: Tisíce ¾udí pod−
pisujú protestnú petíciu – vtedy ide
o gramatickú zhodu, ale takisto mô*e
by< prísudok v jednotnom èísle a vte−
dy hovoríme o zhode pod¾a zmyslu:
Tisíce ¾udí podpisuje protestnú
petíciu. Rovnako je to s vetami, v kto−
rých sa vo funkcii podmetu vyskytujú
tvary mno*ného èísla podstatných
mien desiatka, stovka, tisícka, ktoré
sa vyvinuli z èísloviek, a prísudok má
mennú podobu, napr.: Desiatky zlo−
èincov museli by* prepustené –
Desiatky zloèincov muselo by*
prepustených; Stovky podnikov
sú vyradené z prevádzky – Stovky
podnikov je vyradených z pre−
vádzky; Tisícky ¾udí boli vyhnané
z domovov – Tisícky ¾udí bolo vy−
hnaných z domovov.
Silvia Duchková
Jazykovedný ústav ¼. Štúra SAV
Prispeli
na Sociálny fond SSN
Jozef Ivan
Štefan Hrèka
Ladislav Kulík
Štefan Schmidt
¼ubomír Zeman
Ladislav Hvizdoš
Vladimír Haviar
Róbert Róm
Igor Aksamít
Zuzana Kaèánová
Anna Holubanská
Štefan Stieranka
Zora Bálintová
Martin Koneèný
O¾ga Kopalová
Zoja Droppová
Marian Bartošoviè
Oto Habán
Vlasta Vrabcová
Aj na s. 8...
3
15
5
3
8
3
3
10
8
11
18
5
5
6
3
5
5
8
5
strana 7
Misia za misionármi
(nezáviïme, obdivujme)
Peter Kubínyi (text) a Alan HyHa
(fotografie), autori publikácie pod ná−
zvom Misia s podtitulom Slovenskí
saleziáni vo svete sa veru poriadne
nachodili po zemeguli. Zmapovali
èinnos< našich misionárov a zmysel
ich práce v Ekvádore, na Sibíri v Rus−
ku, v Azerbajd*ane, Mongolsku, na
Haiti, Filipínach, v Albánsku, Austrá−
lii a Angole. Všetky krajiny navštívili
a niektoré dva ba i tri razy. „Viem, *e
nám mnohí závideli Austráliu èi Fili−
píny, ale my sme nedovolenkovali,
nevylihovali sme na plá*ach, praco−
vali sme do úmoru, aby sme textom
i fotografiami èo najvernejšie priblí*ili
èitate¾om misionársku èinnos< našich
saleziánov po celom svete. Na ka*dú
cestu sme sa v*dy dôkladne pripravi−
li, ale takmer stále sme museli impro−
vizova<,“ vysvet¾uje publicista P. Ku−
bínyi aj fotoreportér A. Hy*a, obaja
ovenèení viacerými prestí*nymi ce−
nami za tvorbu.
Misionár J. Tóth napríklad pou*íva
mobil, ale musí sa sám popasova<
s natrhnutým klinovým remeòom
v mínus 45−stupòovej zime na Sibíri.
(Hrabal v kufri a skonštatoval: veï
v lete tu ešte bol...) Kubínyi s Hy*om
mu síce nepomohli, ale „kúsok“ na
samote bývajú bábuška s deduškom
a deduško je opravár všetkého... Nu*,
ale najprv bolo treba deduška vytiah−
nu< aj s jeho nákladiakom zo záveja...
A hneï sa vklinilo do cesty nepláno−
vané trojdòové meškanie.
Dokument, ktorý vzniká zo zaují−
mavých rozhovorov, stvárnených do
„za¾udnených“ reportá*í (nerozprá−
vajú len misionári, ale aj ¾udia, ktorým
pomáhajú), je štylisticky aj gramatic−
ky ve¾mi kvalitný. Kubínyi sa nezamo−
táva do *iadnych siahodlhých viet,
neprináša nudné opisy prostredia, za
všetkým sú výpovede ¾udí. Struèné,
jasné, krátke vety, ve¾a priamej reèi.
Aj dokument, aj reportá*.
„Krátkym výletom do vzdialených
konèín zeme za ¾udskými osudmi slo−
venských saleziánov (z 250 sloven−
ských saleziánov pracujú toti* nie−
ko¾kí aj mimo rodnej vlasti) chceme
vzbudi< záujem o misie, prejavi<
hrdos< na našich rodákov a spolupat−
riènos< s nimi, ale tie* poïakova< za
150 rokov existencie saleziánskej kon−
gregácie,“ konštatoval v úvode publi−
kácie don Karol Maník, provinciál.
„Áno, ich *ivot je misia a misia je
poslanie, by< tu pre tých druhých.
Od takéhoto èloveka sa dá nauèi<
nesebeckosti, schopnosti prijíma<
druhých ¾udí takých, akí sú a niè im
nevyèíta<,“ charakterizuje misionárov
P. Kubínyi. A Alan Hy*a dodáva:
„Spoznal som priamoèiarych, otvore−
ných ¾udí s ve¾kým srdcom. Dobrých,
ale vôbec nie naivných.“
Grafická podoba knihy formátu A4
(230 x 280 mm) je neobvyklá: ¾avá
strana je textová (polovica po sloven−
sky, polovica po anglicky), vpravo kra−
¾uje jediná fotografia. Ani fotografiám
nemo*no vyèíta< niè. Sú profesionál−
ne aj remeselne kvalitné, hoci na môj
vkus trochu tmavé. To však tým ne−
skresleným prostredím. Je ich 110.
Škoda, *e fotografie nemajú texty.
Veï vieme, ako skoro ka*dý èlovek
„èíta“ bohato ilustrovanú knihu. Pre−
zrie si najprv fotografie a preèíta texty
k nim. A keï*e Kubínyimu ani Hy*ovi
nie je humor cudzí, mohli by< texty
k fotografiám nielen vecné, ale aj
úsmevné.
Klára Grosmannová
Knihu vydalo vydavate¾stvo
DON BOSCO v tomto roku, za finanè−
nej pomoci Literárneho fondu, na kni5−
né pulty sa dostala v týchto dòoch.
Mo5no vás neodradí odporúèaná ce−
na 79 , táto reprezentatívna publiká−
cia, luxusne viazaná a tlaèená na špe−
ciálnom papieri (má 248 strán) je sku−
toène jedineèná a výnimoèná. Mimo−
chodom, vá5i takmer dva kilogramy...
Fotografia z knihy Misia,
autor Alan Hy5a
Ako bude vyzera0
televízia o 20 rokov?
Splynie s webom,
tvrdí prognóza
Zdru*enie The International Televi−
sion Expert Group (ITVE) zverejnilo
na svojom webe prognózy do roku
2020, kedy sa pod¾a neho bude tele−
vízny priemysel zaobera< hlavne mig−
ráciou na internet.
Pod¾a prognózy sú u* na to splne−
né všetky podmienky vrátane prístu−
pu k internetu z mobilu, zlepšenia
kvality videa na webe èi zmeny stra−
tégie hráèov v televíznej brand*i.
Na rozdiel od tlaèe a hudobného
priemyslu získava televízny segment
silné postavenie na webe, èoho vý−
sledkom bude, *e zohrá k¾úèovú rolu
pri poskytovaní on−line videa.
ITVE predpokladá, *e diváci budú
málo naklonení plati< za nové televíz−
ne slu*by. Pirátstvo sa mô*e pod¾a
predikcie ubera< rôznym smerom –
od nízkej, znaène limitovanej miery
a* po všeobecnú rozšírenos<. Nele−
gálne s<ahovanie obsahu sa pod¾a
všetkých scenárov stane be*nejšie
a profesionálnejšie.
Prístup k videu v domácnostiach sa
v roku 2020 nemá obmedzova< len
na televízory, ale rozšíri sa na všetky
dostupné platformy. V sociálnych sie−
<ach je u* teraz zaèlenený videoob−
sah, èoskoro prestanú by< iba mies−
tom na komunikáciu, ale posilnia
svoje postavenie medzi distribuèný−
mi platformami. Po texte a fotogra−
fiách migruje web smerom k videu.
No hlavní weboví hráèi zatia¾ nein−
vestujú do profesionálneho obsahu
a v budúcnosti mo*no oèakáva<, *e
preò uzavrú strategické partnerstvá
s k¾úèovými mediálnymi hráèmi.
V najbli*ších rokoch sa znaène
rozšíri televízia vo vysokom rozlíšení
(HD). Dostupné bude i 3D, avšak èa−
kajú ho problémy spôsobené chýba−
júcou štandardizáciou technických
noriem. eahúòom 3D budú videohry.
Problémy èakajú slu*bu video−on−de−
mand, ktorá bude súperi< s pirátskym
s<ahovaním obsahov. ¼ahké to nebu−
de ma< ani mobilná televízia. ¼udia jej
budú venova< v priemere èoraz menej
èasu.
Pridanou hodnotou pre televíznych
vysielate¾ov sa stane prémiový obsah.
S rozvojom bezplatných kanálov po−
silní svoju pozíciu práve pay−TV seg−
ment zalo*ený na exkluzívnom obsa−
hu. Aj tematické kanály bez prémio−
vého contentu budú ohrozené. V prí−
pade naplnenia najradikálnejšieho
scenára ITVE bude pirátstvo zname−
na< výraznú hrozbu pre pay−TV. Zme−
nou prejdú i verejnoprávni vysielatelia
– posilnia svoj rozmer verejnej slu*by.
Ivan Krasko
na www.medialne.sk
strana 8
Táto informácia
nie je nezaujímavá
SPRAVODAJSTVO
Z novinárskeho sveta
Murdoch chce spoplatni*
správy na internete
zisk o 29 %, uviedlo vydavate¾stvo.
Denník Daily Telegraph vo februári
dosiahol pod¾a údajov ABC priemer−
Tlaèový magnát Rupert Murdoch
nú dennú predajnos< 685−tisíc kusov,
oznámil, *e od júna zaène vybera<
jeho webovú stránku navštívilo vo
poplatky za prístup na stránky svo−
februári 1,5 milióna návštevníkov.
jich novín The Times a neskôr i bul−
Aj vydavate¾ novín The Financial
várnych The Sun a News of the World.
Dosia¾ sú všetky britské noviny s vý− Times ukonèil minulý rok s výbor−
ným výsledkom. Britská spoloènos<
nimkou ekonomických Financial
Times vo¾ne prístupné.
Pearson zvýšila èistý zisk medziroène
Tento zámer vzápätí ostro kritizo− o 45 %. Noviny jej v tom však ve¾mi
nepomohli. Prsty v tom má hlavne
val britský premiér Gordon Brown.
vzdelávací biznis, sústredený predo−
Pod¾a neho si u*ívatelia internetu
zvykli na bezplatný prístup k spravo− všetkým v USA, ktorý firme prináša
dajstvu na internete a nebudú ochot− dve tretiny všetkých príjmov. Pearso−
nu pomohol vlani aj silnejúci dolár
ní zaò plati<. „¼uïom preká*a plati<
za základné správy,“ povedal Brown voèi libre, keï*e a* 60 % výnosov
má Pearson v dolároch. Vydavate¾ská
v rozhovore s Radio Times, progra−
divízia FT Publishing, ktorá vydáva
movou revue stanice BBC.
V Británii sa debatuje, èi spoplat− Financial Times a patrí jej aj 50% po−
diel v èasopise The Economist. stratila
nenie webového spravodajstva po−
mô*e zachráni< tlaèené denníky, kto− poèas roka z prevádzkových príjmov
rým klesá náklad. Murdoch sa okrem štyri percentá. www.guardian.co.uk
Associated Press
toho vyhrá*a, *e zamedzí interneto−
vým vyh¾adávaèom ako Google, aby
si brali zadarmo obsah spravodaj−
Vyšli prvé 3D noviny
www.lidovky.cz Vydavate¾ denníka DH (Belgicko) sa
ských stránok.
rozhodol vyu*i< záujem o trojrozmer−
né technológie a vydal celé noviny,
Majite¾ Daily Telegraphu
èitate¾né len so špeciálnymi okuliarmi
je aj v kríze ziskový
Vydavate¾ najpredávanejších serióz− s èerveno−modrými sklami. Je to sve−
nych novín v Británii sa po krízovom tová premiéra, ktorá mala u Belgièa−
roku vrátil k èiernym èíslam. Spoloè− nov, osobitne u detí ve¾kých úspech.
strategie. cz
nos< Telegraph Media Group (TMG)
oznámila za vlaòajšok nezdanený
zisk 53,1 miliónov libier (60 mil. eur). Al DHazíra expanduje
Podarilo sa jej to najmä sprísnením
na Balkán
kontroly výdajov. Napriek tlaku krízy Arabská televízna sie< Al D*azíra
chce kúpi< televíziu Studio 99 v hlav−
a rastu cien novinového papiera sa
firme zaèiatkom roka podarilo zvýši< nom meste Bosny Sarajeve. Pod¾a
serveru Rapid TV News tu poèíta
s vytvorením regionálneho centra.
Starosta Sarajeva Alija Behmen si
od tejto transakcie s¾ubuje vytvorenie
31. roèník streleckej sú<a*e Novinárska muška – Memoriál Katky Fornerovej
nových pracovných miest. Al−D*azí−
14. mája 2010 – Turecký vrch
ra pod¾a jeho slov zaplatí za Studio
.................................................................................................................................
99 mestu 160−tisíc eur ako kompen−
Meno a priezvisko:
záciu za nedávno vlo*ené investície.
.................................................................................................................................
Studio 99 vzniklo v roku 1992 ako
Adresa bydliska:
súkromné rádio, po roku 1994 zaèalo
.................................................................................................................................
s televíznym vysielaním. Najväèšie
Redakcia:
arabské médium Al D*azíra (funguje
.................................................................................................................................
od roku 1996) sídli v emiráte Katar
Èíslo telefónu:
E−mail:
a vysiela aj z Kuala Lumpur, Londýna
.................................................................................................................................
a Washingtonu vo viacerých jazy−
Èíslo novinár−
Èíslo obèian−
koch.
Chris Forrester
skeho preukazu: ...................................... skeho preukazu: ......................................
in www.rapidtvnews.com
Vyu*ijem autobusovú dopravu MO SR:
áno
nie
.................................................................................................................................
Názov a ŠPZ motorového vozidla:
Bez riadne vyplnenej a vèas zasla−
.................................................................................................................................
nej návratky do 4. mája 2010
POZNÁMKA: V zmysle smernice ministra obrany SR è. 10/ 2005
nie je úèas< v sú<a*i mo*ná.
o zabezpeèení fyzickej ochrany objektov, do Vojenského výcvikového
priestoru Turecký vrch nie je moHný vstup s osobnou zbraòou.
Odborovej organizácii nemeckých
novinárov dju v rámci ver.di sa po se−
demroèných (!) rokovaniach so Zvä−
zom vydavate¾ov BDZV podarilo do−
siahnu< záväzné štandardy honoro−
vania textových materiálov v novi−
nách, ktoré zaèali plati< 1. februára
2010 aj pre vo¾ných novinárov. (ver.di
v preklade Zjednotený odborový zväz
zamestnancov slu*ieb je najväèším
odborárskym zväzom vo svetovom
meradle: má pribli*ne 2,4 mil. èlenov
a zastupuje zamestnancov vo viac
ako tisíc profesiách.)
Výška honoráru je odstupòovaná
pod¾a výšky nákladu a *ánru príspev−
ku od 47 centov (za správu pri nákla−
de do 10 000) a* po 1,65 (za ko−
mentár, úvodník, interview, umeleckú
kritiku, esej a odborný a vedecký èlá−
nok pri náklade nad 200 000) za ria−
dok. Ako jeden riadok sa ráta 34–40
znakov a minimálny honorár za prí−
spevok musí by< vyplatený za dvad−
sa< riadkov. Honorárová tabu¾ka je
podrobná, má šes< kategórií výšky
nákladu (do 10 000, 25 000, 50 000,
100 000, 200 000 a nad 200 000
exemplárov) a tri *ánrové (okrem u*
uvedených dvoch krajných sú v stred−
nej kategórii reportá*e, súdnièky, glo−
sy, kritické ostne a zábavné materiá−
ly). Za druhú tlaè dostane autor ho−
norár zní*ený cca o 20 %, ni*šiu ako
tarifnú sumu nesmie pod¾a uzavretej
dohody vydavate¾ vyplati< ani po prí−
padnej dohode s autorom.
pod¾a mmm 1/2 2010
NÁVRATKA
4/2010
Blaho>eláme
jubilantom
2. 5. 1930
3. 5. 1945
4. 5. 1950
10. 5. 1950
14. 5. 1960
16. 5. 1940
19. 5. 1945
20. 5. 1940
23. 5. 1960
26. 5. 1950
28. 5. 1940
29. 5. 1955
30. 5. 1935
Ladislav Hvizdoš,
Bratislava
¼udovít Lettrich, Martin
Pavol Vojtaško,
vo¾ný novinár, Košice
Pavol Petrenka,
Banská Bystrica
Peter Zemaník,
SRo, Banská Bystrica
Kveta Škvarková,
Bratislava
Boris Macko, Košice
Tibor Andrejèák,
Bratislava
Zuzana Hajdu,
publicistka, Stupava
Leo Ku*ela, Trenèín
Marek Augustín,
Malinovo
O¾ga Kleinová,
Podbrezovan, Podbrezová
Štefan Ve¾as, Bratislava
Opustil naše rady
1. 4. 2010
Pavol Štefánik (90 r.)
Prispeli
na Sociálny fond SSN
¼ubica Surkošová
Július Ondrej
Zlatica Nemesová
Dalibor Klíma
Ladislav Jankù
Tibor Hradílek
Ján Fontányi
Ladislav Salinka
Katarína Parkanská
Rudolf Karpat
Michal Karpat
Ján Chovanec
Milan Kenda
Gabriela Vyskoèilová
Roman Vavro
Ivan Melicherèík
Dana Hrušková
Miroslav Vykoukal
¼ubomír Trefný
Margita Biziková
Marta Moravèíková
Barbora Vítová
Mária Strnadová
28
10
13
15
13
5
3
5
10
8
8
5
3
10
3
3
3
3
5
3
10
8
4
Pozostalí po nebohom Jurajovi Vere−
šovi venovali Sociálnemu fondu celú
sumu 250 z Ceny Mercurius veridi−
cus ex Slovakia 2009.
Mesaèník. Vydáva Slovenský syndikát novinárov (majite¾), \upné nám. 7, 815 68 Bratislava, IÈO 00178501.
Telefón 02 544 35 071, fax 02 544 32 438, e−mail [email protected], internet www.ssn.sk Redakèná rada:
Z. Krútka (predsedníèka), T. Èorná, K. Grosmannová, M. Nemèeková, J. Sand, ¼. Surkošová. Editor M. Èernák.
Distribúcia: bezplatne pre èlenov SSN; objednávky – roèné predplatné 8,16 vrát. DPH (246 Sk). Príspevky ne−
honorujeme. Registraèné èíslo MK SR EV 3598/09. Predtlaèová príprava Helondia, s. r. o. Tlaè Print Hall, s. r. o.
Uzávierka tohto èísla bola 15. apríla 2010.
Najbli*šie èíslo vyjde 21. mája 2010.
Download

Novinár - Slovenský syndikát novinárov